Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja musím začať trošku nezvyčajne, lebo považujem to, čo sa teraz deje v parlamente, za dehonestáciu štátneho rozpočtu, sú to debaty o štátnom rozpočte, dehonestáciu parlamentu, že z vládnej koalície takmer nikto tu nie je, česť výnimkám, čo tu sú. A stáva sa to druhýkrát počas zasadnutia parlamentu v novembri. Kolegovia odišli z rokovania, keď sme hovorili o vyslovení nedôvery predsedovi parlamentu. A odchádzajú aj vtedy, keď hovoríme o štátnom rozpočte. Neviem, či je to práve tá nová politická kultúra, čo chce zaviesť vládna koalícia, čo nám sľúbili. Neviem, kde sú kolegovia z vládnej koalície. Možnože sedia spolu na Koaličnej rade a riešia veci. Možnože práve teraz jedia to prasiatko, čo predseda Mečiar daroval kedysi predsedovi vlády ako dar v mene priateľstva HZDS k Smeru.

Ale teraz k veci. Rád by som aj ja hovoril trošku o štátnom rozpočte. A napriek tomu, že skrátim môj príhovor, nakoľko nie sú tu kolegovia, vážený pán minister, vás som zabudol osloviť, ospravedlňujem sa za to, a jednak aj z toho dôvodu, že pán poslanec Fronc veľmi výstižne hovoril o tom, o čom som chcel hovoriť aj ja, a to je podpora vedy a výskumu, predsa by som poukázal aj ja na to, že v programovom vyhlásení vlády figuruje 0,8 % z HDP podpory na vedu a výskum a momentálne sme na úrovni, pán minister, 0,44 % z HDP. Teda otázka je relevantná, že ako chcete dobehnúť vaše programové vyhlásenie, ako chcete splniť vaše programové vyhlásenie do roku 2010. Nemôžem nepoukázať zase na to, aké boli predvolebné sľuby jednotlivých politických strán. Strana Smer vtedy sľubovala 0,8 % z HDP, čo zase je totožné s cieľom v programovom vyhlásení vlády. Hnutie za demokratické Slovensko bolo trošku odvážnejšie, nakoľko navrhovali zvyšovanie stupňa na 1,5 % z HDP. Ale najviac sa mi ľúbi volebný program Slovenskej národnej strany, nakoľko oni navrhovali 3,4 % z HDP na vedu a výskum. Keď som si to pozrel trošku presnejšie, tak som si vypočítal, že znamená to zhruba 65 mld. Sk na podporu vedy a výskumu. Skutočne som zvedavý, ako kolegovia zo Slovenskej národnej strany dospeli k takémuto číslu, nakoľko 65 mld. na vedu a výskum podľa mňa je absolútne nezrealizovateľný cieľ. Keby tu boli, tak by som sa ich spýtal, ako došli na toto číslo, a) možnože je to len preklep, b) sa nevyznajú v makroekonomických číslach a zdalo sa im, že 3,4 % z HDP naznačuje také menšie číslo. A pôvodne som chcel povedať, nie je tu adresát, že možnože poverili nejakého maďarského experta, aby pripravil túto časť volebného programu, a mal taký hnusný maďarský akcent, že došlo k nedorozumeniu pri komunikácii kolegov Slovenskej národnej strany a experta.

Po druhé, by som rád poukázal aj na to, že niektoré rezorty zaznamenávajú veľmi vysoký nárast vo výdavkovej časti rozpočtu. Štátny rozpočet totiž odzrkadľuje nielen priority vlády, ale výstižne ukazuje, do ktorých oblastí chce investovať a z ktorých chce uberať vláda, ale poukazuje aj na postavenie jednotlivých ministrov v rámci vlády Slovenskej republiky. Na základe prerokúvaného návrhu dnes vieme, že zrejme najsilnejším človekom po predsedovi vlády je v súčasnosti minister kultúry pán Marek Maďarič, nakoľko jeho rezort sa môže tešiť medziročnému prírastku výdavkov v objeme 26,6 %. Možno nie náhodou už dlhšie sa o tom hovorí, že je možným nástupcom na post predsedu vlády v budúcnosti. Môžeme len smutne konštatovať, že pán Maďarič nie je momentálne ministrom školstva alebo zdravotníctva, lebo tieto rezorty by podobný nárast ako kultúra pravdepodobne potrebovali ešte viac. Druhým najsilnejším človekom do jeho odvolania pravdepodobne vďaka silnému tlaku HZDS bol minister pôdohospodárstva pán Miroslav Jureňa. A preto mi vo sfére politických špekulácií dovoľte poznamenať, že v dôvodoch jeho odvolania možno hľadať aj to, že nie je jedno, kto bude pred očami poľnohospodárov stelesňovať takéto obrovské navýšenie, ktorý politik a ktorý politický subjekt bude zúročovať takéto enormné navýšenie prostriedkov v oblasti poľnohospodárstva. Po odvolaní ministra Jureňu a po nástupe menej skúsenej ministerky pani Kramplovej má HZDS oveľa menšie schopnosti tento svoj rozpočtový úspech na verejnosti predať. Značnú silu v rámci vlády podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu má ešte pán minister vnútra Kaliňák, ktorý zaznamenáva 30,6-percentný nárast, minister dopravy pán Vážny, tam je to 13,5 %, a minister obrany pán Kašický. Možno keby sme boli spravili anketu poslancov, aby určili poradie ministrov podľa ich súčasnej váhy vo vláde, to poradie by bolo pravdepodobne veľmi totožné.

Dovoľte mi preto, aby som k téze pána poslanca Ivana Mikloša, že účelom tohto návrhu štátneho rozpočtu je najmä uspokojenie veľkých ekonomických lobistických skupín, ako sú developeri, informatici a možno poľnohospodári, pridal aj ďalší cieľ v zmysle uspokojenia vplyvných politikov, členov vlády zo strany Smer, a posilnenia ich pozície na slovenskej politickej scéne. Vieme ale všetci, že vnútornú štruktúru poradia priorít štátneho rozpočtu by mali určovať reálne potreby štátu. A dnes je to pravdepodobne školstvo a zdravotníctvo, a reálne potreby obyvateľov ako napr. valorizácie prídavkov na deti, a nie niektoré položky v oblasti poľnohospodárstva.

Práve moju túto tézu, že prebieha rozpočtové uspokojenie silných straníkov zo strany Smer, potvrdzuje aj fakt, že jedno jediné ministerstvo, jedno jediné ministerstvo, ktoré nezaznamenáva nárast výdavkov v roku 2008, ale naopak, zaznamenáva ich pokles, je práve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, na čele ktorého je nestraník Ján Kubiš, ktorý sa na predvolebnej kampani strany Smer pravdepodobne nebude aktívne zúčastňovať. V konkrétnych číslach to znamená asi tak, že kým v roku 2006 ministerstvo zahraničných vecí ešte disponovalo výdavkami v objeme 3,717 mld. Sk, v roku 2006 už zaznamenávame pokles výdavkov v objeme 3,555 mld. Sk a na tento rok sú na výdavky tejto kapitoly naplánované už len 3,54 mld. Sk, to je pokles o 175 mil. Sk porovnajúc to s rokom 2006. Treba ďalej poznamenať, že pokles sa týka najmä bežných výdavkov, nakoľko kapitálové výdavky aj v tomto rezorte sú navýšené zhruba o 100 mil. Sk, developeri boli úspešní aj pri tomto rezorte.

Práve z týchto dôvodov sa obraciam na vládu Slovenskej republiky, prečo znehodnocuje zahraničnú službu Slovenskej republiky. Nepodložená redukcia počtu pracovníkov na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky vďaka podfinancovaniu môže výrazným spôsobom oslabiť zastupovanie Slovenska v medzinárodných organizáciách a v jednotlivých štátoch sveta. Podotýkam, že skôr či neskôr bude musieť Slovensko prevziať aj predsednícku funkciu v Európskej únii, keď veľmi dôležitú koordinačnú úlohu budú musieť vykonávať všetky naše veľvyslanectvá v zahraničí, nakoľko Európska únia nefunguje len v Bruseli a Štrasburgu, lebo koordinácie prebiehajú všade na svete medzi veľvyslancami členských štátov Európskej únie.

Strana maďarskej koalície je zo strany vládnej koalície často obviňovaná, že uprednostňuje stranícke záujmy pred štátnymi. Tento návrh rozpočtu však dokazuje, že popri plnení maastrichtských kritérií, čo aj my podporujeme a oceňujeme, vďaka účelovej podpore developerov a informatikov a vďaka účelovej podpore vyvolených straníckych ministrov podkopáva táto vláda postavenie Slovenska v zahraničných inštitúciách a v štátoch sveta. A my preto nebudeme hlasovať za tento rozpočet.

A na záver mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy.

Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva zahraničných vecí, konkrétne programu Oficiálna rozvojová pomoc. S podobným návrhom som vyšiel aj v minulom roku, bohužiaľ, neúspešne. Avšak sme svedkami toho, že tento program má naplánovanú podobnú sumu, ako to bolo v minulom roku napriek tomu, že nás zaväzujú medzinárodné záväzky v rámci Európskej únie, aby sme navýšili aj bilaterálnu podporu rozvojovej pomoci. Na druhej strane program je nastavený tak, aby sme mohli podporovať nielen rozvojové štáty, ale aj mimovládny sektor a našich podnikateľov, ktorí tieto programy realizujú v rozvojových krajinách. Takže nie sú to vyhodené peniaze pre rozvojové štáty, ale ide to prostredníctvom našich mimovládnych organizácií aj podnikateľov.

Preto navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, aby sme navýšili navrhnutých 165 mil. korún na 240 mil. s presunom z Rezervy vlády Slovenskej republiky.

Podobný návrh predložil aj zahraničný výbor parlamentu, avšak gestorský výbor tento návrh neodsúhlasil.

Ďalej, môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja účelovo určiť sumu 150 mil. korún na riešenie problematiky dobudovania rozostavaných základných škôl a školských zariadení, na nevyhnutné rekonštrukcie základných škôl a riešenie problematiky školských autobusov pre regionálne školstvo presunom z položky Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky.

Pôvodnú sumu 300 mil. Sk schválil výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu na svojom zasadnutí na základe odporúčania Združenia miest a obcí Slovenska na podobné účely. Avšak gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť. Preto prichádzame s novým návrhom, so zníženou sumou ohľadom 150-miliónového navýšenia tejto položky, aby sme mohli dosiahnuť určitý konsenzus v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Týka sa to kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a preto predpokladáme, že môžeme získať podporu aj poslancov Slovenskej národnej strany. Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok