Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, kritika 2. piliera nie je o tom, či vy ste v 2. pilieri alebo nie ste v 2. pilieri. Vy ste si asi dokázali spočítať, koľko vám prinesie 1., priebežný pilier a 2., kapitalizačný, kde si myslím, že mnoho hlavne tých nižších príjmových skupín obyvateľstva pod vplyvom silnej kampane vstúpilo do piliera. A nebolo im jasne vysvetlené, že vlastne aké budú ich dôchodky za 20 alebo 30 rokov. Ale kritika 2. piliera spočíva v tom, že je zle nastavený, že pomer odvodov 9 : 9 nezabezpečuje z rozpočtu chýbajú mnohé zdroje. Prechod z rozvinutého priebežného systému na kapitalizačný si vyžaduje obrovské množstvo prostriedkov. Najmenší odhad dlhov, ktoré budú musieť občania zaplatiť z vlastných daní, je 500 mld. Sk. Na preklenutie obdobia, keď časť obyvateľstva už sporí v jednom systéme, ale časť sa musí medzi tým vyplácať na ďalšie dôchodky, tieto peniaze vy ste z lacnej privatizácie strategických monopolov nezabezpečili.

Po ďalšie je to povinnosť pre mladých ľudí, ktorým, ak nechcú vstúpiť do 2. piliera, jednoznačne vyjde pri ich príjmoch, že 1. je výhodnejší ako ten 2. Napriek tomu tam museli vstúpiť, čo tiež nie je asi v poriadku. Čiže tam je hlavná kritika.

Mám málo času, ale by som vám prečítal veľmi rýchlo názor Josepha Stigliza, nositeľa Nobelovej ceny, o privatizácii penzií, čo hovorí, prečo Amerika nechce dôchodkovú reformu: „Privatizácia sama osebe zjavne riešením nie je. Ťažko skúšaný americký súkromný penzijný systém, ktorý má dnes dlhy v hodnote niekoľko stoviek miliárd dolárov, už teraz pôsobí dojmom, že si bude vyžadovať záchranu zo strany štátu. Boli však časy, keď sa zdalo, že privatizácia, ktorá jednotlivcom umožňovala sporiť na súkromných účtoch, by bola lepšia ako verejný dôchodkový systém, ktorý investuje do nízko výnosových štátnych dlhopisov. Stúpenci privatizácie tvrdili, že fondy by na tom boli oveľa lepšie, keby investovali do akcií, a predpovedali výnosy vo výške 9 %. Trh s akciami však výnos nezaručuje.“

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok