Ďakujem pekne, pán podpredseda za slovo. Chcem sa v tejto debate a pri tomto bode vyjadriť k dvom kľúčovým pojmom, o ktorých si myslím, že sú dôležité v tejto debate. A to je verejný záujem a slušnosť.

Myslím si, že verejným záujmom v oblasti zdravotnej starostlivosti je dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť pre všetkých. Na tom sa zhodujú všade vo svete odborná verejnosť, politická, všetci. A tu sa musím vrátiť a pozastaviť, aj keď to viacerí už tak urobili, opäť pri uznesení vlády z 23. mája 2007, ktoré konštatovalo, že cieľ maximálneho využitia finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu zdravotnej starostlivosti je možné dosiahnuť takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. Chcem sa opýtať, na základe čoho bol takto postavený cieľ, ktorý, samozrejme, je aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády, či existuje nejaká analýza, na základe ktorej vyšlo, že zákonné ukazovatele alebo aj ďalšia skupina ukazovateľov, ktorými sa meria dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti, sa zhoršujú a že preto je potrebná korekcia a že hlavným dôvodom tohto zhoršenia je existencia pluralitného systému zdravotných poisťovní. Takáto analýza ak by existovala, tak by mohla byť dôvodom na potrebu korekcie prostredia, ak by neexistovala, tak jediným dôvodom, zdá sa, je ideologické presvedčenie, že štát dokáže všetko robiť lepšie a že zisk súkromnej firmy je niečo nemorálne. Na toto uznesenie vlády reaguje aj petícia vo svojom 2. bode, kde je stanovené nepresadzovať a ani nepodporovať vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne.

Chcem povedať, že pôsobenie súkromných firiem obecne pri poskytovaní verejných služieb nie je nič nové. Koncept verejného a súkromného partnerstva, známy pod skratkou PPP, čo znamená Public Private Partnership, vznikol vlastne už v osemdesiatych rokoch. A stále viacej sa presadzuje vo svete, len v Británii už dnes sa mnohé verejné služby zabezpečujú využitím konceptu PFI (Public Finance Initiative), čo je obmena PPP z viac ako 30 % všetkých verejných zdrojov. Vtiahnutie súkromného sektora do poskytovania verejných služieb sa udialo aj preto, že súkromné firmy vedia využívať verejné zdroje omnoho efektívnejšie. Odkazujem poslancov vládnej koalície na zelenú knihu Európskej komisie z roku 2004, kde sa píše, že medzi ďalšími výhodami PPP nájdete rýchlejšiu implementáciu projektov, redukovanie nákladov, lepšie rozloženie rizík, lepšie nápady, zvýšenie kvality služby, generovanie dodatočných príjmov, zlepšenie verejného manažmentu. Viaceré tieto výhody sa z môjho pohľadu objavujú aj v prostredí zdravotných poisťovní, či je to redukovanie nákladov alebo lepšie rozloženie rizík, lepšie nápady, zvyšovanie kvality služby, generovanie dodatočných príjmov, zlepšenie verejného manažmentu. Keď si ich zoberiete rad za radom, tak musíte uznať, že určite sa situácia nezhoršuje. Toto všetko, tieto teoretické podklady aj materiály Európskej komisie brali do úvahy aj východiská zdravotníckej reformy, ktorú pán Zajac, pán Pažitný pripravovali, keď bol pripravený návrh vytvorenia konkurenčného prostredia aj pri nakupovaní zdravotníckych služieb. Viackrát tu zaznelo, že toto nemá žiadna iná krajina. Chcem to poopraviť, že sú krajiny, ktoré majú trhové prostredie v oblasti zdravotných poisťovní, či je to Holandsko alebo Švajčiarsko. V oblasti diaľničnej infraštruktúry vláda chce použiť túto metódu PPP. A chcem sa teda opýtať, ak tu v tomto prostredí to vadí, že súkromný sektor je sem vtiahnutý, prečo tam to nevadí. Veď z tohto pohľadu to urobí lepšie a lacnejšie štát, a nie nejaká súkromná firma. Ak by si štát požičal v banke, kontrahoval stavebné firmy, znášal riziko, bolo by to lacnejšie možno o niekoľko desiatok miliárd korún, čo je číslo, čo nikomu nič nehovorí. Ale ak si vezmeme, že je nás na Slovensku 5 mil., tak nám vyjde, že len pri 5 mld. ušetrených je to 1 000 korún na každého občana. Každý presvedčený etatista by mal PPP okamžite zavrhnúť. Tam ale prenášanie rizika na súkromný sektor nevadí.

Spor, o ktorý v tejto debate ide, je v podstate ekonomickej povahy. Vy tvrdíte, že súkromné poisťovne nemajú právo použiť zisk, ktorý vytvorili pri spravovaní odvodov, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Lenže mýlite si náklady a vytvorenú hodnotu. Zisk by tam nikdy nevznikol, ak by nebolo konkurenčné prostredie, ak by neexistovala motivácia hľadať lepšie, kvalitnejšie riešenia, ak by len jedna poisťovňa prerozdeľovala vybrané odvody na zdravotnú starostlivosť. Akú motiváciu majú riaditelia v štátnych, resp. verejných inštitúciách, aby znižovali výdavky z verejných zdrojov? Zo svojej skúsenosti vo verejnej funkcii župana vám môžem povedať, na začiatku roku 2002 som prešiel všetky verejné zariadenia v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v Košickom kraji a ak som sa pýtal riaditeľov, aký rozpočet má ich inštitúcia, tak mnohí nevedeli povedať, aký rozpočet má ich inštitúcia. Až po dvoch rokoch po tejto okružnej jazde sa situácia zlepšila a každý riaditeľ už potom vedel, aký má rozpočet. Garantujem vám, že v súkromnej firme ten riaditeľ vie, aký má rozpočet, a hľadá, ako ušetriť peniaze, každú korunu. Zisk zdravotných poisťovní je odmena za ich námahu, za to, že hľadajú riešenia, ktoré sú lacnejšie, kvalitnejšie, lepšie zhodnocujú zdroje. Hľadajú, ako predchádzať chorobám, lebo prevencia je, samozrejme, lacnejšia ako liečenie chorôb. Toto všetko neberiete do úvahy, keď vyvodzujete, že nemajú právo vytvárať zisk. Ak by takú motiváciu nemali, tak by ani žiadne kvalitné riešenia nevznikli, ani zisk by nevznikol.

Pán poslanec Číž vo včerajšej televíznej relácii, som rád, že práve teraz vedie schôdzu, povedal, že HZDS a SNS museli ustúpiť, aby úzke finančné skupiny nemohli profitovať z verejných peňazí. Lenže takýto pohľad nechce vidieť, koľko odborníkov hľadalo riešenia, ako zvýšiť kvalitu, ako lepšie využiť zdroje. Hľadali, kde sú riešenia. Zaoberali sa tým, ako monitorovať a vyhodnocovať zdravotnícke výkony, aby mali čo najlepšie a najobjektívnejšie kritériá na nakupovanie zdravotníckych výkonov. A garantujem vám, že takýto prístup je v prostredí jednej štátnej poisťovne nemysliteľný. Toto je výhoda súkromného sektora. Aj preto vznikol koncept Public Private Partnership.

Hovoríte napr. ústami kolegu pána podpredsedu Číža, že ste za pluralitu zdravotných poisťovní. Ale našou povinnosťou, ako to už viacerí kolegovia predo mnou urobili, je upozorniť, že toto nie je pravda, pretože toto tvrdenie, že ste za pluralitu v systéme zdravotných poisťovní, je v priamom rozpore s uznesením vlády, ktoré som na úvod čítal.

Argumentujete, že štát musí mať prostriedky na korekciu prostredia, ktoré je zlé. Lenže, po prvé, to, že je potrebné prostredie korigovať, je viac o ideologickom pohľade na vec ako o odbornom, pretože žiadny odborný materiál, žiadnu analýzu, ktorá by preukázala, že pri tom, že existuje prostredie súkromných zdravotných poisťovní, sa kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti zhoršila, ste nepredložili, pretože ani neexistuje. Po druhé, štát má vždy prostriedky na korekciu prostredia, ale musí tak urobiť podľa zákonov a záväzkov vyplývajúcich napr. z medzinárodných zmlúv, čo sa nestalo. A vláda by mala, samozrejme, dodržať aj svoje programové vyhlásenie, ku ktorému sa zaviazala, čo sa tiež nestalo, ako aj pán kolega Bastrnák predo mnou spomínal, lebo v programovom vyhlásení je napísané, že vláda nepripustí také legislatívne opatrenia, ktoré by mohli viesť k poškodeniu dobrého mena Slovenskej republiky tým, že nebude zabezpečená primeraná ochrana domácich i zahraničných investícií.

Pán poslanec Číž hovoril, že Smer má analýzy, podľa ktorých arbitráž kauzy zdravotných poisťovní neprehráme. Chcem pripomenúť, že každá vláda je povinná správať sa zodpovedne podľa princípov dobrého spravovania, medzi ktoré patrí aj otvorenosť alebo transparentnosť. Tak tú analýzu predložte, nech všetkých právnikov, ktorí tvrdia niečo iné, presvedčíte, že sa mýlia a nemajú pravdu. Pán Harabin včera oznámil slovenským televíznym divákom, že bol týždeň v Španielsku. Tak teraz už, pán minister, necestujte, ale konajte. Ukážte právnickej obci, že arbitráž neprehráme, lebo z nejakých neznámych dôvodov si mnohí myslia opak.

Uzavriem. Poučenie z tejto kauzy zdravotných poisťovní je, že verejným záujmom je to, čo nadiktuje strana Smer najprv svojim koaličným partnerom a potom všetkým občanom Slovenskej republiky. Dokazuje to aj kuriózna hláška poslanca Slotu v tejto kauze, že zotrvanie v koalícii je viac ako jeho presvedčenie. Ak ideme do dôsledkov, tak môžeme povedať, že toto prehlásenie je na hranici rozporu so sľubom ústavného činiteľa, sľubom poslanca Národnej rady. A dokazuje to tiež priznanie pána poslanca Urbániho v rozhovore uverejnenom v novinách o Smerom predkladaných hotových riešeniach obom koaličným partnerom.

Druhé kľúčové slovo, ktoré je dôležité, je slušnosť. Myslíte si, že je slušné najprv uzavrieť vecnú diskusiu o zdravotnom poistení a až potom sa venovať petícii 159 460 občanov? Spomínali ste niečo o neinformovanosti občanov, ktorí podpísali petíciu. Myslíte si, že ľudia nevedia porovnávať a zhodnotiť kvalitu zdravotnej starostlivosti? Veď skoro každý má nejakú skúsenosť s lekármi. A každý, kto má viac ako 40 rokov, čo to vie porovnať aj so systémom za minulého režimu, vie, že kvalita zdravotnej starostlivosti, prístup k pacientom, čakanie v čakárňach, vybavenie nemocníc dnes sa nedá so systémom v minulom režime ani porovnať. Návrat k jednej zdravotnej poisťovni je vlastne tak trochu návrat do minulosti, a teda k zhoršeniu poskytovania kvality zdravotnej starostlivosti. A ľudia majú aj skúsenosť so zdravotnými poisťovňami. A vedia, že konkurencia je v ich prospech. Vy ľudí podceňujete, ako to preukazuje vaše správanie a aj vyjadrenie dnes, napr. pána poslanca Zvonára alebo pána poslanca Kvorku či pána poslanca Bobríka. Neveríte im a v podstate neakceptujete ich petičné právo, čo je zase rozpor so slovami pána poslanca Číža, keď povedal, že absolútne si vážime princíp petičného práva, hlas občanov je pre nás dôležitý. Ak by to tak bolo, pán podpredseda, tak dnešný bod by musel predchádzať rokovaniu o novele zákona o zdravotných poisťovniach.

Uzavriem. Z pohľadu etiky je to neslušné správanie, pohŕdanie občanmi, ktorí petíciu podpísali. A minimálne títo by vám to mali v najbližších voľbách spočítať. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok