Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Novotný uviedol celú škálu vývoja a argumentov. Ja aspoň tak zrýchlene by som chcel niektoré pripomenúť.

Po prvé, je pre mňa nepochopiteľné ako táto vláda ignoruje požiadavky 160 000 občanov. On tam hovoril iba o banalizovaní požiadaviek, ale ja k tomu doplňujem, ignoruje 160 000 občanov a ich požiadavky.

Spomínal programové vyhlásenie vlády. No to sú sľuby. Ale sľuby nie sú určené na plnenie, lebo tam už potom neplatí, aby mali rovnocenné podmienky jednotlivé poisťovne, že nepripustíme podmienky, ktoré by poškodili dobré meno Slovenska, že budeme primerane chrániť investície. Taktiež sa potom celý vývoj uberal rôznymi skokmi. Smerovali sme raz k pripoisteniu, neskôr k jednej verejnoprávnej poisťovni, potom sa vytvárali ďalšie modely, až to išlo k súčasnému záveru. Teda je to absolútny chaos a absolútne nevyhranený vývoj, k čomu smerujeme. Avšak je tu aj možná iná realita do budúcnosti. A je to hrozba nielen arbitráží, ale aj ďalších zadlžovaní, či k prijatiu eura, ktoré tak silno deklaruje táto vláda.

No a úplný záver. Nazval to etatizmom. Ja to nazvem zoštátnením. Už v roku 1948 sme tu mali veľmi zlé skúsenosti so znárodnením. A postupne nás tieto skúsenosti doviedli aj k úpadku našej republiky. Prečo chceme mať opäť tieto nie dobré skúsenosti na úkor lepšieho života občanov? Súdny človek nemôže skúsenosti, ktoré sme mali v roku 1948, že viedli k zlému, poprieť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok