Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dnes som si zámerne zobral na toto vystúpenie takú najčervenejšiu kravatu, akú som doma našiel, aby to bolo symbolické. Ďakujem za ocenenie. Trošku som aj váhal, lebo rozmýšľal som, či nesiahnuť aj po čiernej, lebo možno tá symbolika by bola ešte výraznejšia po tom, čo sa udialo včera v parlamente, kedy sme boli svedkami, že koaliční poslanci začali disciplinárne konanie proti mojim kolegom zato, že vyjadrili svoje názory, za svoje výroky. Takže považujem to za smutné, škandalózne a hanebné. Verím, že sa to nebude opakovať. Ale verím aj v to, že tá čierna už nie je namieste a že všetci budeme mať právo a budeme aj tak konať, že sa budeme slobodne vyjadrovať, či už na tomto mieste, alebo mimo parlamentu aj o takých veciach, ako je Zákonník práce, pretože je to dôležité.

Je to údajný zákon roka, ako to hovorí predseda vlády. Aj keď sme ho tu dnes nevideli ani na začiatku, aj keď vláda začína o desiatej, dnes sme začínali o deviatej a zaujala ma aj skutočnosť, že pán spravodajca pri uvádzaní hovoril dlhšie ako pani ministerka. Tiež sa mi to zdalo netypické na zákon roka. Do tretice ma zaujala skutočnosť, že vystúpili predstavitelia všetkých poslaneckých klubov, ale nevystúpil nikto za poslanecký klub SMER. Vystúpili predstavitelia piatich politických strán, ale nikto za SMER, aby podporil tento zákon. Takže je to skutočne s otázkou, ako vnímajú poslanci vládnej koalície tento údajný zákon roka.

Dámy a páni, Zákonník práce, tak ako bol predložený a stále je predložený, bohužiaľ, smeruje k zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, smeruje k zhoršeniu zamestnanosti. Nie je to názor len mňa, mojich kolegov a opozičných predstaviteľov, je to názor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Samotní zamestnávatelia, najväčší investori, obchodné komory sa zhodli na tom, že takýto zákonník smeruje k oživovaniu triedneho boja, smeruje proti pružnému rozhodovaniu a smeruje k zvyšovaniu ich nákladov.

Dokonca Podnikateľská aliancia Slovenska urobila analýzu medzi samotnými podnikateľmi, z ktorej výsledkov vyšlo, že sa zvýšia náklady o 1,5 %, keby platila tá pôvodná novela Zákonníka práce, tak ako ju ministerstvo navrhovalo, čo má, mimochodom, aj právny vplyv na infláciu, ktorá je taká dôležitá a o ktorej aj dnes hovoríme v súvislosti so zavedením eura.

Ako vieme, včera Európska centrálna banka vo svojej správe spochybnila dlhodobú udržateľnosť kritérií pre Slovensko, a tým pádom spochybnila vstup Slovenska do eurozóny na základe dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií. Čiže nie je len dôležité, aby sme splnili kritériá naraz, my budeme posudzovaní zhruba o rok v júli 2008, ale je dôležité, či sme schopní ich udržať.

Bohužiaľ kroky, ktoré sa týkajú hospodárskej politiky súčasnej vlády tomu nenasvedčujú. Je to prerokúvaná novela Zákonníka práce, je to tlak na nezávislé inštitúcie. Takže tieto kroky sú veľmi podrobne sledované.

O tom, že novela Zákonníka práce zhoršuje prostredie, niet pochýb. Vyjadrili to podnikatelia a, mimochodom, aj vo svojich reakciách v indexe podnikateľského prostredia, ktorý je meradlom ich vnímania, či sa prostredie zlepšuje, alebo zhoršuje. Od nástupu tejto vlády sa začalo zhoršovať. Tento index stúpal kontinuálne počas rokov 2001 až 2006. Od nástupu tejto vlády sa, bohužiaľ, začal zhoršovať.

Dovoľte mi povedať pár slov o procese tohto zákona. Predovšetkým chcem opätovne zdôrazniť, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Tak ako napríklad konštatoval kolega Frešo, predchádzajúci Zákonník práce bol v roku 2003 dohodnutý sociálnymi partnermi a prešiel tripartitou. Nie je tomu tak v tomto prípade. Tak do vlády, aj do parlamentu sme dostali Zákonník práce bez dohody sociálnych partnerov. Ide teda o jednoznačný diktát vlády, ale nie o kompromis alebo nejaké ústupky.

Je ale aj pravdou, že súčasná novela v podobe, v akej ju máme teraz v poslaneckých laviciach, je podstatne odlišná od tej, ktorá vzišla z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prešla zmenami takou zaujímavou formou, lebo po tom, čo sa skončilo legislatívne konanie vo vláde, tak v tom čase strana SMER vyhlásila pripomienkové konanie, kde sama priznáva, došlo viac než 600 pripomienok. My sme sami za SDKÚ – DS posielali 27 zásadných pripomienok, z ktorých, mimochodom, 15 sa objavuje už aj v novele, ktorú máme teraz predloženú. Takže došlo k určitým posunom, to priznávam. To treba uznať. A došlo k posunom aj vo výboroch, kde, mimochodom, sami predstavitelia vládnej koalície predkladali návrhy, ktoré považujem za zmenšenie toho zlého vplyvu, ktorý Zákonník práce tak či tak bude mať. Tak či tak, bohužiaľ, sú tam ešte stále zlé návrhy, ktoré bránia ľuďom sa predovšetkým zamestnať.

Dovolím si predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru zmenšia tento vplyv. Ide o oblasť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú v prípade sezónnych zákaziek. Ide o oblasť dohody v pracovných pomeroch na čiastočný úväzok, ktorý doteraz bolo možné robiť v rozsahu 20 hodín týždenne, bohužiaľ, po novelizácii tak bude možné len v rozsahu 15 hodín, takže v podstate táto novelizácia, aj to je priamym dôkazom, že bráni ľuďom pracovať. Ide v tomto prípade zvlášť o študentov, o dôchodcov, o tých, ktorí si privyrábajú.

Dovolím si prečítať tieto návrhy. Najskôr ten, čo sa týka sezónnych zákaziek a chcem ho podporiť aj svojou osobnou skúsenosťou, keď som pracoval v podnikateľskom prostredí, ktoré bolo sezónne a ktorého vplyv zvlášť v letných obdobiach bol značný. Niekedy sa vyrábala dvojnásobná produkcia oproti zimným mesiacom a každý rok sme bojovali spolu s okolitými krajinami o získanie veľkých zákaziek aj pre zahraničie. A práve z tohto dôvodu je dôležitá takáto úprava, aby zamestnávatelia mohli veľmi pružne najať v prípade nových zákaziek pracovníkov, aby jednoducho bolo viac práce na Slovensku.

Takže pozmeňujúci návrh znie: „K bodu 26 čl. I § 48 vrátane nadpisu znie: „Pracovný pomer na dobu určitú. Po prvé. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve, alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“

Po druhé. „Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 3 roky, pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 3 rokov najviac jedenkrát.“

Po tretie. „Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.“

Po štvrté. „Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné len z dôvodu po a zastupovania zamestnanca; po b vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku; po c vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku sezónna práca; po d splnenia úlohy vymedzenej výsledkom; po e dohodnutého v kolektívnej zmluve.“

Po piate. „Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods. 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.“

Po šieste. „Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v ods. 4, ak ide o: po a zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu; po b vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu; po c tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja; po d zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru; po e zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu; po f zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; po g zamestnancov zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov; po h zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.“

Po siedme. „Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.“

Po ôsme. „Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.“

Po deviate. „Obmedzenia podľa odsekov 2 až 8 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúr dočasného zamestnávania.“ .“

Odôvodnenie je nasledovné: Dopĺňa sa možnosť predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú, pokiaľ firma dostane novú zákazku, ktorá obsahuje aj súčasné znenie Zákonníka práce v § 48 ods. 4 písm. c). Umožní sa tak zamestnávateľom a najmä malým firmám, aby zamestnávali ľudí, keď budú mať pre nich prácu, t. j. keď dostanú zákazky.

Vládou navrhovaný zákaz predlžovania pracovných pomerov na dobu určitú, keď firma dostane novú zákazku, bude znamenať, že malé firmy budú musieť veľmi vážne zvažovať, či zamestnajú nových ľudí, alebo nie. Vždy im totiž hrozí, že po tejto zákazke ďalšia nebude a nebudú mať z čoho ľudí platiť.

Ďalší pozmeňujúci návrh znie: „Po prvé. K bodu 28 čl. I v § 49 ods. 6 sa v druhej vete slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní.“.“

Odôvodnenie: Ponecháva sa v súčasnosti platná definícia pracovného pomeru na čiastočný úväzok ako maximálne 20 hodín týždenne, ktorú vláda bez odôvodnenia navrhuje znížiť na maximálne 15 hodín týždenne. Čiastočné pracovné úväzky sú pritom jednou z foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti. Návrh vlády im neposkytne väčšiu ochranu, ale zbytočne skomplikuje ich zamestnávanie a sťaží im skončenie pracovného pomeru, keď si nájdu prácu na plný úväzok. Zároveň je zachovaný zámer predkladateľa predĺžiť výpovednú lehotu pri pracovnom pomere na čiastočný úväzok z 15 na 30 dní.

„Po druhé. K bodu 29 čl. I v § 49 ods. 7 znie: „Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa ods. 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 2 až 5, § 62, § 64 ods. 1 písm. a, b, d a e, § 73, § 74 a § 240 ods. 8.“.“

Odôvodnenie: Ponecháva sa možnosť predlžovania pracovných pomerov na čiastočný úväzok. Čiastočné pracovné úväzky sú totiž jednou z flexibilných foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, teda študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti a zbytočné skomplikovanie ich zamestnania im neposkytne väčšiu ochranu, ale bude odrádzať zamestnávateľov od ich zamestnania. A takisto ako v predchádzajúcom prípade zároveň je zachovaný zámer predkladateľa rozšíriť ochranu pracovných pomerov na čiastočný úväzok pri hromadnom prepúšťaní.

Dámy a páni, som presvedčený, že tieto návrhy a ich akceptácia by prispeli k zlepšeniu zamestnanosti a dovoľujem si vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok