Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem trošku zďaleka. Rok po voľbách poznáme výsledky prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých má najväčšia strana SMER vysokú popularitu vrátane pána predsedu vlády. Rok po voľbách preto nemôžete zazlievať zástupcovi opozície, ak poukáže na nesúlad medzi predvolebnými sľubmi, resp. povolebnými vyhláseniami vládnych politikov a reálnou vládnou politikou v súčasnosti.

Pomocou predloženého materiálu o vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl sa dá tento nesúlad v oblasti zahraničnopolitickej politiky vlády popísať až z dvoch hľadísk.

Po prvé. Dva týždne pred voľbami strana SMER prišla s kategorickým vyhlásením. Ak bude vo vláde, okamžite stiahne slovenských vojakov z Iraku. Realita je však taká, že aj po stiahnutí ženijno-odmínovacej jednotky ozbrojených síl vo februári 2007, čiže 8 mesiacov po vytvorení novej vlády, citujem predkladaciu správu: „V apríli 2007 vojenské pôsobenie v Iraku pokračuje účasťou šiestich príslušníkov ozbrojených síl vo veliteľstve operácie Iracká sloboda. Predtým sa v texte môžeme dočítať aj o tom, že operácia Iracká sloboda je stále pod vedením USA, a nie NATO alebo OSN.“

Teda to sú fakty rok po voľbách napriek tomu, že v časopise Slovo 31. mája 2006 súčasný predseda vlády, vtedajší opozičný líder hovoril nasledovne. Citujem: „Som presvedčený, že v Iraku došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva, že naši vojaci tam nemajú čo robiť.“ A neskôr hovorí: „Občas mám pocit, že keď z tohto Iraku už odíde aj posledný americký vojak, tak slovenskí tam pre istotu stále ostanú.“ Neviem, možnože pán predseda vlády teda mal na mysli práve tých šiestich príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Môžeme teda skonštatovať, že v účasti Slovenskej republiky v irackej vojenskej operácii nastala len kvantitatívna, a nie kvalitatívna zmena.

Po druhé. V nadväznosti na plány USA vybudovať protiraketový systém v Čechách a Poľsku premiér nás poučil, že pokiaľ je táto vláda pri moci, žiadne cudzie vojenské základne na Slovensku nebudú. V poriadku, berieme to na vedomie. Lenže aj keď nie je, samozrejme, možno priamo porovnať vojenskú základňu s vojenským výcvikom, predsa moja logika sa pýta. Prečo má potom výcvik irackých vojakov prebiehať práve na území Slovenskej republiky? Veď príslušné rozhodnutie členských krajín NATO hovorí o takom výcviku, ktorý sa môže uskutočniť na území alebo mimo územia Iraku.

Podľa mojich informácií členské krajiny NATO takýto výcvik skôr vykonávajú práve z bezpečnostných dôvodov buď v Iraku, alebo na území niektorej zo susedných krajín a menej na území poskytovateľského štátu. Preto sa vás, pán minister, pýtam, prečo ste zariadili výcvik irackých vojakov, ktorí sú v súčasnosti vo svete najviac vystavení teroristickým útokom na území Slovenskej republiky a prečo nie niekde v blízkosti Iraku, aby ste zredukovali bezpečnostné riziko pre obyvateľov Slovenskej republiky. Len poznamenávam, že finančné dôvody v tejto vážnej otázke nemôžu ísť na úkor bezpečnosti občanov.

Napriek mojim pripomienkam rád by som predkladateľov ubezpečil, že Strana maďarskej koalície bude hlasovať za predložený materiál, lebo pomoc Iračanom je aj v našom záujme. Ale podotýkam, že keby sme boli súčasťou vládnej koalície, presadzovali by sme výcvik mimo územia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok