Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu novely zákona o dani z príjmov, zákona č. 595/2003 Z. z.

Tento rok zaznamenávame čísla, ktoré skutočne tešia. Vyše 8-percentný hospodársky rast, ktorý bol za rok 2006, bol najvyšší v novodobej slovenskej histórii a v tomto roku sa veľmi pravdepodobne ešte zrýchli. Reálne mzdy stúpli v minulom roku o 3,3 % a štvrtý rok po sebe nepretržite rastú. Práve dnes sme zaznamenali nové čísla, čo sa týka miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni 8,33 %. Je teda zrejmé, že reformy prinášajú svoju viditeľnú úrodu. Boli to najmä zmeny v oblasti daní a pracovného práva, ktoré znamenali nový pozitívny impulz pre rozvoj podnikateľského prostredia a pre nové investície.

Trápne pokusy súčasnej vlády prisvojovať si svojou činnosťou alebo skôr nečinnosťou podiel na tomto vývoji sa nedajú brať vážne. Vážnym a znepokojujúcim je fakt, že merateľné ukazovatele podnikateľského prostredia sa zhoršujú. Stúpa nám priame daňové zaťaženie, zhoršuje alebo zvyšuje sa vplyv štátu v podnikaní a diktujú sa podmienky podnikateľom napríklad rozširovaním kolektívnych zmlúv. Navyše sa zneprehľadňuje právne prostredie nejasnou novelizáciou zákonov cez iné zákony. Podnikatelia vyjadrujú svoje názory napríklad pravidelne štvrťročne v rámci indexu podnikateľského prostredia a ten po nástupe súčasnej vlády prvýkrát poklesol a odvtedy, bohužiaľ, pravidelne klesá. Na svete máme aj nový návrh Zákonníka práce v podobe návratu ďaleko, ďaleko vzad a jeho finálna podoba je v súčasnosti zatiaľ otázna.

Čo teda sa dá robiť v situácii, keď usilovnejší sa viac zdaňujú, násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy a útočí sa na súkromné vlastníctvo? Samozrejme, je nevyhnutné proti takýmto trendom bojovať všade, kde sa len dá. A že to nie je beznádejné, ukazuje napríklad vývoj okolo druhého piliera dôchodkovej reformy, keď je až úsmevné, ako vláda zmenila svoju rétoriku po tom, ako bol predložený návrh ústavného zákona na ochranu úspor a budúcich dôchodkov viac ako 1,5 mil. občanov. Myslím však, že sa dá urobiť aj viac. Dosiahnuť, aby dodatočné zdroje z rekordného hospodárskeho rastu boli využité skutočne v prospech občanov aj v prospech ďalšieho rastu.

Za minulý rok sa napríklad na daniach vybralo o viac ako 20 mld. viac, ako bolo rozpočtované. Ďalej rozpočet na rok 2007 bol, ako sme už počuli, pripravovaný za predpokladu nižšieho hospodárskeho rastu, aký zaznamenávame teraz, a teda do štátnej kasy prídu ďalšie dodatočné zdroje. Je zrejmé, že zdrojov bude viac, a je potrebné zároveň, samozrejme, urobiť opatrenia pre rast aj na budúce roky. Za také považujem investície do vzdelania, dopravnej infraštruktúry a informatizácie. Ale krokom pre ďalší rast je určite aj zníženie daňového zaťaženia o 2 % od roku 2008 tak, ako je navrhované. V dnešnej situácii je takýto krok možný a reálny. Takýto krok by po prvé zlepšil podnikateľské prostredie, po druhé zlepšil by postavenie Slovenska v súťaži o nové investície a po tretie, čo je asi najdôležitejšie, pocítili by ho občania. Okrem toho považujem za dôležité vytvárať stále lepšie podmienky pre malých, stredných podnikateľov a najmä živnostníkov. Zníženie daní by znamenalo aj zlepšenie súčasnej situácie týchto ľudí, ktorí prevzali svoju zodpovednosť na seba a sami sa zamestnávajú.

Nie každý o daniach rozmýšľa rovnako. O znižovaní daní dokonca hovorí aj Robert Fico, ako obvykle, ale zas z toho opačného konca. Hovorí o možnosti rozšíriť počet položiek so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Opýtajme sa teda, čo je lepšie, čo je spravodlivejšie – znížiť priame alebo znížiť nepriame dane? Úspešná daňová reforma znížila priame a mierne zvýšila nepriame dane. Menej teda platia tí, čo sú pracovitejší a viac vyprodukujú, a viac platia potom tí, čo viac spotrebujú. Je to logický koncept, ktorý podporuje usilovnejších a ktorý podporuje ekonomický rast.

Ešte v deväťdesiatych rokoch bola daň z príjmu 42 %. Sám si na to pamätám a zdalo sa nám takmer nemožné dosiahnuť to, čo dnes, mať rovnú daň 19 %. Táto hranica by ale nemala a nemusela byť konečnou. Môžeme ísť ďalej a náš návrh hovorí o 17-percentnej dani od roku 2008.

Keď sa pozrieme na príklady, pri príjme 20-tisíc korún mesačne by občan pocítil toto zníženie o 240 korún. V prípade, že sú zamestnaní obaja manželia, s takýmto príjmom pre rodinu by to bol príjem 480 korún, čo je takmer 10-násobok plynárenských päťdesiatkorunáčok. Takáto suma by pomohla v rodinnom rozpočte bežnej rodiny napríklad na poplatok za plyn na varenie, k tomu možno na zaujímavú knihu, prípadne určite na rodinné pripojenie na internet. A každý hlavne sa môže slobodne rozhodnúť, ako svoje peniaze použije. Na rozdiel od znižovania nepriamych daní by tak pokles daní ľudia garantovane pocítili.

Pri znižovaní nepriamych daní takúto garanciu nikto nemá. Zníženie DPH neznamená, že ceny o toľko poklesnú, keďže cena je, samozrejme, výsledkom dopytu a ponuky a obchodníci logicky skúšajú nové marže. Dôkazmi sú minulé znižovania DPH, naposledy u liekov. Zníženie priamych daní teda považujem za lepšie riešenie, ktoré je lepšie pre rozvoj a hlavne pre ľudí. Som presvedčený, že je aj spravodlivejšie, pretože každý dostane podľa toho, koľko si zarobí, a sám sa rozhodne, ako svoje peniaze môže minúť. V prípade zníženia nepriamych daní je pokles otázny, a ak sa aj nejaký úžitok prejaví, pocítia ho, samozrejme, najmä tí, čo viac spotrebovávajú, a to sú určite nie nízkopríjmové skupiny.

Napriek ekonomickému rastu sa dnes teda usilovnejší začali viac zdaňovať. Násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy, ako som spomínal, a útočí sa na súkromné vlastníctvo. Dodatočné zdroje z nášho hospodárskeho rastu by sme však chceli využiť v prospech občanov, a preto podporujem návrh na zníženie priamych daní. Nechcem presadzovať riešenie, aby sa dodatočné zdroje spotrebovali, práve naopak, myslím, že s každou korunou by sme mali narábať veľmi hospodárne a zodpovedne. A určite hospodárenie štátu by malo byť postupne vyrovnané. Zníženie daní by však bolo rozhodnutím, ktorého správnosť už overil čas, a nielen na Slovensku. Slovensko by nemalo zostať na mieste, ale ísť dopredu. Aj keď v súčasnosti ma prepadajú pocity návratu, o to viac treba myslieť dopredu. Myslím, že zníženie daní by takýmto rozhodnutím pre budúcnosť určite bolo.

Dámy, páni, ďakujem veľmi pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok