Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som vám predostrel svoje dôvody, pre ktoré považujem pána Ľubomíra Jahnátka za osobu, ktorá nemá akékoľvek morálne právo zastávať svoju súčasnú pozíciu.

Jeho dnes už legendárne výroky o zúčtovaní úplatkov v štátnych podnikoch jednoznačne zvýraznili jeho spôsob myslenia a spôsob konania. Nemá právo zastávať pozíciu ministra, pretože podľa mňa

1. obhajoval korupciu,

2. navádzal na korupciu a

3. opakovane klamal.

K prvému bodu. K tomu, že obhajoval korupciu, chcem uviesť ešte raz veľmi zreteľne, že na otázku „Vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky?“ odpovedal a tu opätovne citujem: „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované.“ Koniec citátu. Ak teda takýto stav skutočne existuje, potom sú logické otázky – kde sa o tom dozvedel, ako sa správal a prečo nekonal?

K druhému bodu. Navádzanie na korupciu. V ďalšej odpovedi tohto interview pán minister uvádza, opäť citujem: „Lebo toto sú netradičné formy obchodu“ a dodáva, „skôr ide o to, či viete technicky preukázať a rýchlo dodať. A toto je už vec manažovania.“ Koniec citátu. Myslím, že toto skutočne nepotrebuje ďalší komentár.

K tretiemu bodu. O tom, že opakovane klamal, ak by teda bola skutočne pravda s rozprávkou o akej si inej nahrávke, pán Ľubomír Jahnátek má teraz jedinečnú príležitosť preukázať údajne tú svoju. Opäť si tu pomôžem jeho vlastným citátom: „Náš zvukový záznam je určite ten, ktorý je pravý, aký bude iný, to neviem.“ Koniec citátu. Ja osobne pochybujem, že sa tak stane, ak vôbec niečo také, samozrejme, existuje.

Som ale presvedčený, že boj proti korupcii je hlavne o aktívnom prístupe. O zverejňovaní dobrých a ešte viac zlých príkladov, o potláčaní netrasparentných foriem narábania s verejnými zdrojmi a hlavne, a to by som chcel podčiarknuť, o osobnom príklade. Veď kto môže proti korupcii urobiť viac ako človek pod verejnou kontrolou? Ministrovi Jahnátkovi sa to podarilo. Svojím osobným príkladom zaujal. Bohužiaľ, negatívne. Svojím konaním dal neskutočný signál verejnosti, uplácať je vraj normálne, len je to vec manažovania.

Korupcia je jednou z najväčších prekážok rozvoja všetkých štátov, spôsobuje deformácie pri verejných výdavkoch, kazí podnikateľské prostredie. Je zničujúce pre zdravú hospodársku súťaž, ak zákazku získa nie firma najefektívnejšia, ale firma, ktorá poskytla úplatok. Ak sa firmy sústreďujú na to, ako ponúknuť najlepší a najvýhodnejší produkt, strácajú konkurencieschopnosť a nakoniec na to doplácajú všetci. Korupcia je nielen morálne nesprávna, ale spôsobuje aj dodatočné a zbytočné náklady v podnikaní. Tieto náklady sú skryté a firmám sťažujú plánovanie a rozhodovanie a uskutočniteľnosť investície. Korupcia vedie k nesprávnemu využívaniu finančných zdrojov, ktoré by mohli byť využité na rozvoj výroby alebo poskytovania služieb, a teda v konečnom dôsledku na zlepšenie zamestnanosti. Tieto zdroje chýbajú, ak sa vyčleňujú na korupcie a úplatky, a je teda absolútne jedno, ako ich nazveme, alebo slovami ministra Jahnátka, ošetríme v účtovníctve.

Po období divokých privatizácií 90. rokov, keď bolo viac normálne neplatiť ako platiť a takmer všetkých bez výnimky sužovala prvotná aj druhotná platobná neschopnosť, sme sa spolu s kolegami snažili o presadenie slušnosti a korektných praktík v podnikaní. Som totiž presvedčený, že dôležité je nielen, čo človek dosiahne, ale aj ako to dosiahne. Spolu sme založili Podnikateľskú alianciu Slovenska, organizáciu s cieľom zvýrazniť etiku v podnikaní a v správaní sa. Netrúfam si sám hodnotiť jej činnosť, ale som si istý, že aktivity na zlepšenie neformálnych vzťahov, etiky v podnikaní a osobne etického kódexu podnikateľov prispeli k postupnej zmene atmosféry.

Je ale tiež pravdou, že táto bola v prvom rade ovplyvnená poriadkom vo finančnom sektore, verejných financiách a osobitne v oblasti daní. Výsledkom potom bolo spravodlivejšie prerozdeľovanie, zdravšie vzťahy v spoločnosti a rast životnej úrovne. Podľa prieskumu Finance Times klesla korupcia na Slovensku medzi rokmi 2002 a 2005 o 0,7 bodu, čo bolo hodnotené ako veľmi dobrý výsledok. Tento prieskum skutočne môžeme považovať za dôveryhodný. Autormi boli Európska banka pre obnovu a rozvoj a Svetová banka. Autori vyvodili závery na základe odpovedí od 8-tisíc firiem východnej Európy a strednej Ázie a výsledky porovnali s podobným prieskumom z roku 2002. Pokles korupcie potvrdili aj iné prieskumy, napríklad Transparency International Slovakia alebo Podnikateľská aliancia Slovenska.

Dámy a páni, pri zmienke o etickom kódexe podnikateľov mi nedá nespomenúť aj etický kódex štátneho zamestnanca. Tento je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tu sa okrem iného uvádza, že cieľom kódexu je, citujem, „odstraňovanie korupcie v štátnej službe“. Koniec citátu. A v článku 9 sa doslovne uvádza, že: „Štátny zamestnanec nepožaduje alebo neprijíma dary, ocenenia alebo iné výhody ani nenavádza iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Ak sa potom zamestnanec domnieva, že sa od neho vyžaduje, aby konal spôsobom, ktorý je v rozpore s etickým kódexom, písomne oznámi túto skutočnosť vedúcemu služobného úradu.“ Ak teda vláda vo svojom vyjadrení k odvolávaniu ministra Jahnátka dotyčného chráni slovami, že mal údajne „osobnú odvahu nazvať slovami skutočnosti, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia“, podľa môjho názoru koná v priamom rozpore s platným etickým kódexom, podľa ktorého majú všetci štátni zamestnanci povinnosť oznamovať akékoľvek korupčné praktiky. Pán minister dal teda nielen tvrdú ranu pod pás všetkým slušným ľuďom, snažiacim sa o presadzovanie korektných vzťahov v spoločnosti, ale išiel aj proti kódexu svojich priamych podriadených.

Dovoľte mi ešte pristaviť sa pri pozícii vlády. Viacerí moji kolegovia to už spomínali, podľa mňa tu ide o ďalší priamy rozpor, keďže pán minister svoje výroky dementoval a vláda ho dodatočne za ne pochválila, je skutočne otázkou, za čo vláda vyjadrila pochvalu o údajnej osobnej odvahe pána ministra. Môžeme sa domnievať, že išlo o vyjadrenie vlády k iným nahrávkam, ktoré údajne existujú, ale pokiaľ to tak bolo, tak túto skutočnosť môže ozrejmiť sám pán minister, resp. iní členovia vlády, pretože ako vieme, vládna koalícia presadila, že schôdze vlády sú neverejné. Takže táto otázka takisto zostáva zahalená tajomstvom a radi by sme poznali na ňu odpoveď.

Dámy a páni, navyše je tu dohovor OECD. 21. novembra 1997 členovia OECD a vtedy 5 nečlenských krajín, medzi nimi aj Slovensko, prijali Dohodu o boji proti korupcii a úplatkárstvu pri zahraničných obchodoch a transakciách. Jej prijatím sa Slovensko zaviazalo ju rešpektovať. Dovoľte mi z tohto miesta citovať zopár ustanovení, ktoré považujem za kľúčové.

Článok 8 Účtovníctvo uvádza: „Pre účinný boj s podplácaním zahraničných verejných činiteľov urobí každá strana také opatrenia v rámci svojich zákonov a predpisov o vedení účtovných kníh a výkazov, zverejňovaní finančných správ a účtovných audítorských noriem, aby zakázala zakladanie účtov mimo účtovných kníh, vedenie operácií mimo účtovných kníh alebo neprimerane identifikovaných transakcií. Tiež vykazovanie nejestvujúcich výdajov, zapisovanie záväzkov s nesprávnou identifikáciou ich predmetu, ako aj používanie falošných dokumentov spoločnosťami, ktoré podliehajú týmto zákonom a predpisom, za účelom podplatenia zahraničného verejného činiteľa alebo za účelom skrytia takéhoto úplatkárstva.“ Osobitne zaujímavý je ešte aj článok 1, ktorý už bol takisto dnes citovaný. Tu sa uvádza, že: „Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa stanovilo, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania činu podplatenia zahraničného verejného činiteľa je trestným činom.“ Je teda nad slnko jasnejšie, že stanoviská pána Jahnátka sú v priamom rozpore s dohovorom OECD, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika a je pre nás záväzný.

Od predstaviteľov vlády očakávam, že budú vytvárať štandardné a jasné prostredie a predkladať systémové návrhy, aby príležitostí na korupciu bolo čo najmenej. Očakávam, že budú navrhovať legislatívne úpravy, ktoré budú naďalej spriehľadňovať ekonomické prostredie, ktoré bude prínosom pre všetkých a nielen pre pár skorumpovaných úplatkárov.

Výroky Ľubomíra Jahnátka celkom zaslúžene obleteli svet a zvýraznili Slovensko, bohužiaľ, negatívne. Tak ako hyperboly ministra Kubiša o zmanipulovanom referende či páchatelia predsedu Fica vo Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírii.

Prokorupčné výroky Ľubomíra Jahnátka sa predsa len v niečom odlišujú. Predovšetkým v tom, že si ich zrejme dodatočne uvedomil a snažil sa ich tragikomicky zakryť údajnou manipuláciou s nahrávkou. Akékoľvek pochybnosti sú jednoznačne vyvrátené zverejnením nahrávky na webovej stránke periodika, kde si každý záujemca môže vypočuť odpovede na príslušné otázky. Je to jasné, je to jednoznačné, je to usvedčujúce. Usvedčujúce zo spôsobu myslenia, o ktorom sme si mysleli, že patrí histórii. Žiaľ, nepatrí. Je to súčasnosť. Návrat k mysleniu všemocného štátu na úkor jednotlivca, návrat k premene nezávislých inštitúcií na politické orgány a tiež návrat k nečestným praktikám a klamstvám.

Viac ako paradoxne vyznieva v tomto kontexte uznesenie vlády Slovenskej republiky k návrhu presadzovania štátnej politiky boja proti korupcii len z minulého týždňa, ktoré ukladá ministrom a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy poskytnúť všetku požadovanú súčinnosť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra a Úradu vlády pri plnení protikorupčných aktivít. Nuž teda pán Jahnátek už svoju súčinnosť jasne preukázal. Aj preto už na svojom mieste nemá čo robiť. Som totiž presvedčený, že na základe uvedeného nemá pán Ľubomír Jahnátek morálne právo zastávať pozíciu ministra. Obhajoval korupciu, navádzal na ňu a opakovane klamal.

Predseda Fico a jeho vláda zaujali postoje, ktoré sú rovnako škandalózne ako výroky samotného Ľubomíra Jahnátka. Tieto postoje sa snažia obhájiť neobhájiteľné a stávajú sa tak smutnou vizitkou v úpadku ľudí, ktorí vraj chceli kedysi konať čo už len pri podozreniach.

Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, a keďže som viackrát spomínal spolu so svojimi kolegami Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a odvolával som sa naň, rád by som bol faktický a pri tejto príležitosti odovzdal kópiu pánovi ministrovi Jahnátkovi, viem, že vie anglicky, ale aj tak je to slovenská verzia tohto prekladu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok