Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto dôležitému zákonu, ktorým je novelizácia zákona o dani z príjmu.

Predovšetkým si myslím, že daňová reforma bola jednou zo základných zmien, ktoré naštartovali rast slovenskej ekonomiky a o úspešnosti daňovej reformy nepochybujú dve tretiny občanov.

Hlavný prínos reformy bol okrem spravodlivého zdaňovania predovšetkým v jednoduchosti a transparentnosti tejto reformy. Žiaľ, musím konštatovať, že tieto základné atribúty sú týmto vládnym návrhom narušené, pretože občanom sa zvyšujú dane a zmeny komplikujú prehľadnosť tohto dôležitého zákona.

Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú spolu 4. Jeden z nich už predniesol pán spravodajca, ten nebudem opakovať.

Prvý sa týka degresivity odpočítateľnej položky. Považujeme totiž tento vládny návrh za nesystémový, pretože zavádza zvyšovanie zdanenia fyzických osôb cez znižovanie odpočítateľnej položky na daňovníka, je to teda podľa nás nabúranie rovnej dane a chápeme to ako trest pre pracovitých a úspešných.

Prečítam teraz celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 17 čl. I. V čl. I bod 17 § 11 ods. 1, 2 a 3 znejú nasledovne: „Odsek 1. Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4.“ „Odsek 2. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka.“ „Odsek 3. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku alebo manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky alebo manžela.“ To bol text prvého pozmeňujúceho návrhu.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zdaňovania živnostníkov. Terajšie ustanovenie zákona dáva možnosť všetkým živnostníkom, ktorí nie sú platcami DPH uplatňovať si výdavky paušálne vo výške 40 % a odbremeňuje ich tak od komplikovaného vedenia účtovníctva. Remeselníci uvedení v prílohe 1 živnostenského zákona si takto môžu uplatniť až 60 %. Napríklad ale krajčíri sú voľnou živnosťou, táto klasifikácia bola urobená preto, aby čo najviac zjednodušila začatie podnikania, čo najviac znížila administratívne náklady. Napríklad táto živnosť nie je uvedená v prílohe 1, a teda napriek tomu, že sú to remeselníci, nemajú právo na 60-percentný paušál, ale iba na 40-percentný.

Je teda stav, že administratívnym klasifikovaním jednotlivých činností prichádza k chybám a toto by bolo jednou sadzbou odstránené. V tomto napríklad súhlasíme aj s argumentáciou ministerstva financií, že je jednoduchšie používať jednu sadzbu, ten náš názor však je, že tá sadzba by mala byť nie 40, ale 60 %.

Druhým faktom je, že doterajšia možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov nebola využívaná dostatočne. To je tiež realita, lebo z celkových zhruba 340-tis. živnostníkov využíva možnosť 40-percentných výdavkov iba 23-tis. a 60-percentných iba 3 800. Malý záujem je hlavne preto, že skutočné náklady živnostníkov sú vyššie, ak teda máme živnostníkom uľahčiť život, navrhujeme zaviesť paušálne výdavky pre všetkých živnostníkov na rovnakej úrovni 60 %. Hlavný prínos je v zjednodušení účtovníctva a v znížení administratívnych nákladov predovšetkým pre drobných živnostníkov. Dovolím si prečítať celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 6.

V § 6 ods. 10 sa uvádza: „Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Ak daňovník s príjmami podľa ods. 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede o zásobách a pohľadávkach.“ To je celý text druhého pozmeňujúceho návrhu.

Tretí pozmeňujúci návrh sa týka bodu 89. Tu je v § 52b problematický ods. 8. V jeho podstate sa tu navrhuje rozšíriť povinnosť zahrnúť do základu dane a zdaniť v roku 2007 alebo 2008 aj časť úrokových výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré hospodársky, teda vecne patrili do minulosti a sú výsledkom udalostí roku 2003.

V prípade, že sa tento bod prijme, nastane retroaktívne zdanenie, čo je v rozpore s čl. I Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. Konkrétne to znamená napríklad, že takýto proces daňovej povinnosti považujeme za neprípustný, pretože zisky jedného daňovníka, v tomto prípade predávajúceho, by mal povinnosť zdaniť iný daňovník, kupujúci, ktorý cenný papier vlastnil k 31. 12. 2003, pričom o tejto daňovej povinnosti sa dozvedá v roku 2006.

Navrhovateľ uvádza, že ide len o spresnenie zákona, súčasné znenie však takúto povinnosť neukladá. Prijatie takéhoto ustanovenia by bolo precedensom a budeme sa musieť obávať, že kedykoľvek sa môže stať, že výnosy doposiaľ oslobodzované, resp. nezdaňované a dosiahnuté kedykoľvek v minulosti budú zdanené. Aby sa zabránilo tejto chybe, v pozmeňujúcom návrhu navrhujem ods. 8 vypustiť. Tento pozmeňujúci návrh teda pozostáva z toho, že v bode 89 čl. I v § 52b sa vypúšťa ods. 8. Koniec pozmeňujúceho návrhu.

No a čo sa týka toho posledného štvrtého pozmeňujúceho návrhu. Ide tu o životné poistenie a možnosť odpočítania si tejto sumy zo strany zamestnávateľa do daňového základu. Návrh predkladateľa ruší možnosť uplatnenia daňového výdavku zamestnávateľov, ktorí prispejú zamestnancovi na životné poistenie a účelové sporenie. Naopak, doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca zostáva aj naďalej daňovo odpočítateľnou položkou.

Podľa nášho názoru ide o zásah do hospodárskej súťaže a narušenie rovnakých podmienok podnikania. Je tu skutočne riziko, že takáto diskriminácia je v rozpore s princípmi európskeho práva. Táto zmena je navrhovaná len necelý rok po tom, ako celý systém funguje. Možnosť zamestnávateľov uplatniť si daňový výdavok v prípade príspevkov na iné produkty ako doplnkové dôchodkové sporenie existuje len od začiatku tohto roku od 1. januára 2006.

Napriek relatívne krátkej účinnosti predmetného ustanovenia registrujú poisťovne zhruba 700 zmlúv so zamestnávateľmi, pričom zrušenie tejto výhody bude mať dopad približne na 5-tis. zamestnancov. Toto číslo jednoznačne poukazuje na potenciál, ktorý v sebe životné poistenie má. To, že sa menia podmienky po takej krátkej dobe je zároveň zlé pre podnikateľské prostredie, t. j. zamestnávatelia, ktorí už zamestnancom na dôchodok prispievajú, by to znamenalo priame straty a možno predpokladať, že by prestali v prípade prijatia tejto úpravy zamestnancom na životné poistenie prispievať. Navyše sa tak dotkne práve zamestnancov, pretože tí o motivačné príspevky môžu nakoniec prísť.

Najviac na zmenu by doplatili občania s nízkymi príjmami, pre ktorých je práve príspevok od zamestnávateľa impulzom na to, aby si takto začali šetriť na dôchodok. To potvrdzujú aj skúsenosti, že najviac zmlúv so zamestnávateľmi pochádza napríklad práve z východného Slovenska a s občanmi z nízkopríjmových skupín.

Podľa údajov Slovenskej asociácie poisťovní počet zmlúv, ktoré spĺňali podmienky na daňovú úľavu v roku 2005 bol približne 1 750-tis. To znamená, že takmer tretina občanov Slovenska si aktívne šetrí na dôchodok.

Pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovolím predložiť, rieši uplatňovanie výdavkov na príspevky zamestnancom pri zabezpečovaní sa na dôchodok a ponecháva, a to je najdôležitejšie, doplnkové životné poistenie a účelové sporenie na rovnoprávnej úrovni. Celý pozmeňujúci návrh znie nasledovne: „V bode 29 čl. I v § 19 ods. 3 písm. l) sa za slová „dôchodkové sporenie“ vkladajú slová „účelové sporenie a poistné na životné poistenie“. Koniec návrhu.

Záverom mi dovoľte ešte požiadať, aby zo spoločnej správy bol vyňatý bod 10 na osobitné hlasovanie. Ide o návrh pani poslankyne Radičovej, ktorý je aj v spoločnej správe, a ide tu o zdaňovanie nízkopríjmových skupín a spoločné zdaňovanie rodín. Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok