Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené dámy a páni, vážení hostia, dovolím si povedať aj ja pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podľa môjho názoru je to skutočne veľmi výrazný zásah do súčasne platných daňových pravidiel na Slovensku, o pozitívach ktorých, mimochodom, je presvedčených viac ako dve tretiny našich občanov.

Predovšetkým jednoduchosť daňového systému je nabúravaná úpravou o nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý začína pri stonásobku životného minima. Je veľkým paradoxom, že práve táto úprava dostáva názov akási milionárska daň. Hovoríme o milionárskej dani, ale začíname viac zdaňovať ľudí, ktorí zarábajú o niečo menej ako pol milióna korún, keďže tá hranica skutočne začína pri stonásobku životného minima, čo je príjem 498 000 Sk ročne. Tých, čo majú príjem nad milión korún, novela postihne len 1,8 %, teda skutočne nepatrne. Realita je teda taká, že tento trest za úspech postihne tých schopných, ktorí sa o svoj príjem pričinili svojím vzdelaním a tvrdou prácou, ako sú lekári, sudcovia, manažéri, ale napr. i úspešní živnostníci. Ďalších živnostníkov napr. postihne zníženie uplatňovania paušálnych výdavkov zo 60 na 40 %. Keďže tu dochádza aj k ďalšiemu zdaňovaniu cez zdaňovanie podielových fondov, je určite nepochybné, že tu dochádza ku väčšiemu zdaňovaniu občanov, čo rozhodne nie je dobrá správa. Ilúzie, že takéto opatrenia vraj postihnú milionárov, rozplýva už samotný tento návrh. Súčasné opatrenia postihnú skutočne tých, čo poctivo pracujú.

Ďalším príkladom napr. v tejto súvislosti je aj zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec samotného vládneho návrhu, napr. kvôli ktorému zaplatí približne 240 000 živnostníkov a drobných podnikateľov minimálne o 3 000 korún ročne viac na povinných poistných nákladoch než doteraz. Aj v tomto prípade je to tak, že platiť budú drobní živnostníci, a nie milionári. Zrejme sa zhodneme, že inštalatéri napr., ktorí prídu opraviť kohútik, nie sú skutoční milionári, určite nechodia na bavorákoch. Dovolím si zdôrazniť, že aj sám pán minister financií priznáva, že vyšším zdaňovaním občanov sa nerieši príjem štátneho rozpočtu na zaplátaní dier po ľúbivom rozdávaní vlády, keďže drvivý príjem dane z príjmu ide cez podielové dane obciam a vyšším územným celkom, a nie štátu. Základnou filozofiou doterajších daňových zmien bolo zdaňovať menej prácu a viac spotrebu, teda aby menej platili tí, čo tvrdo pracujú, a zdaňovali sa viac napr. nákupy luxusných áut. Tento návrh ale ide proti takejto filozofii, zdaňuje, a teda trestá prácu, čo sa prejaví v poklese produktivity, a tým v spomalení dobiehania životnej úrovne za priemerom Európskej únie.

Ďalšou pozoruhodnosťou je výrazná zmena možností pri poukazovaní podielu zo zaplatenej dane do výšky 2 % , ako tomu hovorili predo mnou páni poslanci. Opatrením zvýšenia minimálnej výšky tohto príspevku z 20 na 250 korún pre fyzické osoby sa týmto návrhom berie možnosť približne dvom tretinám zamestnancov na Slovensku prispievať na organizácie zaoberajúce sa podporou vzdelania, sociálnymi otázkami či zdravotníctvom. Tým, že sa právnickým osobám naviac umožňuje poukazovanie len čiastok štyrikrát menších ako doteraz a na dôvažok sa podľa § 13 ods. 1 písm. e) ruší nezdaňovanie príjmov vo výške 300 000, možno konštatovať, že ide o útok na mimovládny sektor, ktorý zohráva skutočne nenahraditeľnú úlohu v občianskej spoločnosti. Nie je to len nezanedbateľná funkcia v zamestnanosti, ale predovšetkým zrkadlo spoločnosti a plnenie dôležitých sociálnych úloh, nikto nespochybňuje dnes napr. úlohu Ligy proti rakovine alebo Únie nevidiacich a slabozrakých.

Tento návrh teda usvedčuje vládu, že jej nejde o budovanie akéhosi sociálneho štátu, ale útočí na existenciu tých, ktorí plnia nezastupiteľné sociálne úlohy.

Dámy a páni, z uvedených dôvodov považujem tento návrh za zlý a vyššie zdaňovanie občanov a útoky na neziskový sektor podporovať nebudem. Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok