Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som prispel niektorými poznámkami k prerokúvanému bodu, ktorý je pre zdravotníkov, ale takisto aj pre pacientov veľmi dôležitý, a to z toho dôvodu, že úroveň zdravotníctva a úroveň starostlivosti o zdravie je posudzovaná v každej krajine ako priorita jednak pre riadenie štátu, ale aj pre spokojnosť jeho obyvateľov.

Myslím si, že pokiaľ budeme mať tu kritické niektoré pripomienky k navrhovanému zákonu, nesmieme zabudnúť, že terajšiemu ministrovi sa podarilo presvedčiť vládu, aby navýšili prostriedky zo štátnych zdrojov, teda navýšením zo 4 na 5 % priemerného mesačného platu, sumu, ktorá nebude tak zanedbateľná. Myslím si, že 2 mld. až 3 mld. do rozpočtu je dostatočná suma, aby sa za obdobie aj 4 mesiacov zdravotníctvo trochu spamätalo a pohlo dopredu. Chcem to zdôrazniť z toho dôvodu, že finančných zdrojov v zdravotníctve nikdy nebude dosť a nie je ich dosť v žiadnej krajine, pretože potreby obyvateľstva rastú výraznejším tempom, ako štát si uvedomuje, že tieto finančné prostriedky je potrebné navýšiť. Takže môžem to iba akceptovať a zagratulovať pánovi ministrovi, že tá jeho argumentácia presvedčila vládu o navýšení finančných zdrojov.

Musíme si však uvedomiť ešte jednu vec, že v súčasnosti zhruba vydávame na zdravotníctvo okolo 6 %, čo sa týka financií celkove, to znamená, že je to pomerne málo, keďže v Spojených štátoch amerických alebo v niektorých vyspelých krajinách je to 10 % alebo 12 %. Takže aj toto navýšenie, pokiaľ nám mierne prekročí 6 %, nebude rozhodujúca miera, ktorá by vyfinancovala zdravotníctvo. A preto budú čakať pána ministra nielen racionalizačné opatrenia, na ktoré som zvedavý, ako budú prezentované a realizované, lebo myslím si, že je potrebné, aby vo vláde povedal jednoznačne a presadil, aby to nebolo na 4 mesiace, ale aby to bolo minimálne na dlhšie obdobie, nechcem hovoriť, na koľko rokov. Ale predpokladám, že potreba je, aby to bol trvalý odvod, pretože nestačí ani pol roka, ani rok, aby sa tie deficity, ktoré sú v zdravotníctve nielen otvorené, ale aj skryté, vyrovnali. Myslím, že tá požiadavka poisťovní, ale aj ďalších subjektov, aby to obdobie bolo pol roka alebo rok, je logická, pretože plánovať prácu a financovanie v zdravotných poisťovniach na 4 mesiace, je to fenomén ekonomicky dosť zložitý. A neviem, či je to aj jasné pre poisťovne, ako majú v ďalšom období postupovať. Tak preto aj takéto navýšenia pokladám za jednoznačne logické na dobu 1 roka. Myslím si, že tie financie, keď sme spomínali 6 % oproti 8 – 12 % iných krajín, nie je niečo tak veľké, aby sa mohlo tým v rezorte zdravotníctva plytvať.

Predpokladám, že suma zhruba okolo 110 mld., myslím si, tých verejných zdrojov a súkromných, ktoré budú plynúť do zdravotníctva, zasa nie je až taká veľká, pretože musíme si uvedomiť, že napr. v spôsobe nakladania s liekmi, ktorý kritizujeme, že sa plytvá s liekmi, keď porovnáme náklady na 1 osobu a na rok v jednotlivých krajinách, zaostávame skoro za všetkými európskymi vyspelými krajinami a dokonca sme v spotrebe poloviční oproti Českej republike. Takže to plytvanie nebude až tak jednoznačná a, by som povedal, veľká zásobáreň našich financií do budúcnosti.

Pán minister, ešte ste sľúbili pre zdravotníckych pracovníkov 2 mld. korún, že im navýšite mzdové ohodnotenie. Myslím, že je to dosť významne očakávané, pretože hlavne v rezorte verejného zdravotníctva, teda vo fakultných alebo štátnych, možno povedať, nemocniciach sú platy lekárov poddimenzované. Viete veľmi dobre, že ich platy sú zhruba o 30 až 50 % nižšie oproti kolegom, ktorí pracujú v rezorte súkromnom. Treba si uvedomiť, že to vytvára pomerne veľkú bázu na to, aby bola nestabilita v personálnej oblasti v zdravotníctve. Mnoho lekárov, ale aj zdravotných sestier odchádza z týchto zariadení, zo zariadení, kde museli venovať niekoľko rokov alebo niekoľko desaťročí, aby získali príslušnú špecializovanú kvalifikáciu. A pokiaľ nie sú finančne ohodnotení, vždycky skončia buď v Rakúsku, alebo vo Veľkej Británii, Nemecku. A po otvorení zdravotníckeho trhu v ostatných krajinách, myslím si, budeme mať trvalý, chronický a veľmi vážny nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Preto aj tá suma navýšenia o 2 mld., platy pre zdravotníkov sľúbené o 2 mld. vyššie, by pokryla, dalo by sa povedať, túto sumu, o ktorej tu dnes hovoríme.

Chcem ešte zdôrazniť, že je potrebné, aby sa vytvoril určitý systém, ako to už bolo spomínané, systém ekonomickej náročnosti zdravotníctva, aby sa vytvoril systém náročnosti jednotlivých diagnóz výkonov, aby sme vedeli zdokumentovať pred vládou, ale aj pred verejnosťou, že zdravotníctvo potrebuje na svoju priemernú činnosť čo ja viem 180 mld. alebo 150 mld., že tých 110 mld., ktoré plánujeme, nestačí. Je odhadované, že suma okolo 160 mld. by postačovala, aby úroveň bola bez väčších dlhov a väčších deficitov. Takže k tejto sume nemáme šancu takýmto tempom v dohľadnej dobe rokov alebo desaťročí sa priblížiť.

Takže chcem len zdokumentovať, že aj to navýšenie, ktoré je veľmi významné, pretože predchádzajúca vláda tvrdila, že sa to nedá navýšiť, ekonomické dôvody to neumožňujú navýšiť, tuto vidíme, že táto vláda dbá o svojich poistencov, o svojich pacientov a to navýšenie umožnila. Očakávame, že po skúsenostiach týchto 4 mesiacov sa prikročí aj k tomu, aby to bolo systémové a dlhodobé riešenie. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok