Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som už vo svojej faktickej poznámke povedal, zdravotníctvo je problém, o ktorom budeme tuná hovoriť stále. Budeme riešiť stále otázky financovania zdravotníctva. A myslím si, že nie sme jediný parlament, ktorý tieto otázky rozoberá v podobnom štýle, ako ich rozoberáme my.

Vrátim sa ešte k slovu reforma, pretože dosť často sa skloňuje to slovo, že prebehla reforma, bola alebo či bude a tak ďalej. Myslím si, že v tom širšom slova zmysle reforma bude trvalý proces, ktorý bude prebiehať v zdravotníctve, pretože je to tak dynamický odbor, ktorý čo do vstupu či už prístrojovej techniky, liečebných metód, ale takisto aj nárokov na efektivitu bude zdrojom reformy trvalej. Takže dá sa očakávať, že aj táto vláda bude musieť tiež pristúpiť k niektorým reformným krokom.

K exekúcii som už hovoril, že právne hľadisko ja nebudem komentovať ako lekár. Ale poviem svoje stanovisko praktické. Nejde tu o to, čo bolo povedané, že tým pádom bránime likvidácii alebo krachu niektorých nemocníc, lebo hlavne tie uzlové nemocnice, či už fakultné alebo krajské, alebo ďalšie regionálne, by sa dostali do takých situácií, že reťazovito by ohrozili existenciu ďalších nemocníc, ktoré patria, dá sa povedať, spádovo pod ne. Takže je to nesystémový krok, s tým súhlasím. Možno je to na hranici ústavnosti. Ale je to, žiaľbohu, krok nevyhnutný ktorý sa musí momentálne urobiť, aby to zdravotníctvo išlo regulárne. Chcem ešte podotknúť, že pokiaľ do tohto procesu cez poisťovne vstupuje štát a pokiaľ za svojich poistencov platí menej, zhruba okolo 80 % prevádzkových nákladov na jednotlivé liečebné, diagnostické procesy, tak že môžeme si vytvoriť predstavu, aký je tu verejnoprávny záujem, aby v tomto systéme, ktorý by mal mať rovnovážny stav, všetko fungovalo, tak ako má. Takže pokiaľ z tejto strany sa nezlepší situácia príspevku na dôchodcov, na deti a na ostatných, dá sa povedať, neproduktívnych obyvateľov, dovtedy ten stav bude nevyrovnaný. Takže exekúcie a zákaz exekúcií ja podporím.

Myslím si, že s otázkou exekúcii súvisí aj otázka reforiem a niektorých ďalších vecí, o ktorých sme už v zdravotníctve trochu hovorili, ale pokiaľ hovoríme o zdravotníctve a financiách, mali by sme nájsť jeden alebo niekoľko ukazovateľov, ktoré by nám hovorili, či tých peňazí je veľa, či je málo, či je dostatok. Takýto ukazovateľ, ktorý by na základe jedného alebo niekoľkých čísiel to povedal, doteraz nemáme, ale mali by sme sa snažiť ho vytvoriť alebo aspoň ho používať v praxi. Napr. vieme, že zdravotná starostlivosť má byť všetkým dostupná, má byť rovnomerná pre všetkých obyvateľov na Slovensku. A v prepočte na počet obyvateľov si jednotlivé zdravotnícke ukazovatele veľmi nevšímame. Čo sa týka počtu lôžok, vieme, že tá distribúcia lôžok je nerovnomerná. A vieme pomenovať aj niektoré centrá, ktoré majú nadbytok lôžok, lekárov, ale aj zdravotných sestier. Doteraz sa v tom podstatný krok neurobil a zdá sa že je dosť ťažké aj tento krok urobiť. Vieme veľmi dobre, že máme minimálnu sieť ambulantných zariadení. Ako som už spomenul číslo, ktoré je ešte neoficiálne, z neho vyplýva, že za posledné dva roky nárast ambulantných zariadení, teda v prevažnej väčšine súkromných, bol 270 % bez ohľadu na to, že ministerstvo zdravotníctva vydalo zákaz pred, myslím, polrokom alebo rokom, aby sa tieto ďalšie ambulantné zdravotnícke zariadenia rozširovali. Predpokladám, že v ďalšom období si to u pána ministra zistíme presne, v ktorých krajoch, v ktorých odboroch a prečo a hlavne kto je za to zodpovedný, lebo niekto musí niesť aj osobnú alebo možno aj skupinovú zodpovednosť za takýto prístup k hospodáreniu v zdravotníctve. O nemocniciach som hovoril, že v podstate bola zrušená jedna nemocnica. A vieme, že zhruba asi 15 nemocníc pokiaľ hlavne toho nižšieho radu by sme zrušili, došlo by k podstatnému zefektívneniu financovania v zdravotníctve. Avšak tie miestne, lokálne záujmy, či už mestské alebo krajské, sú takého tlaku, že tieto nemocnice nedovolia zrušiť, pretože každý starosta, každý primátor alebo predseda VÚC je v prvom rade hodnotený, či dokáže zachovať zdravotnícke zariadenie v mieste svojho pôsobenia. Je to zložitý proces a zdá sa že bude na programe dňa aj v tomto volebnom období.

Dotknem sa ešte problematiky liekovej. Vieme veľmi dobre, že v Čechách všeobecne spotreba, ale aj spotreba liekov je liberálnejšia ako u nás. A čísla hovoria, že na Slovensku je zhruba spotreba liekov z finančných nákladov okolo 35 % a boli obdobia, keď bola až 40 %. V Čechách je okolo 25 %. Ako je to možné a prečo je to možné? Máme na to odpoveď? Myslím si, že v prepočte v spotrebe liekov na jedného obyvateľa dospejeme k číslu, ktoré hovorí, že niekde sa tá chyba robí. Neodstráni ju ani minister zdravotníctva, ani ministerstvo zdravotníctva, ale zdravotné poisťovne. Tie poskytujú financie, tie hodnotia a tie musia vymyslieť a urobiť také kroky, ktoré v liekovej politike zefektívnia činnosť. Myslím si, že pokiaľ by sme znížili spotrebu liekov o 5 alebo o 10 %, podstatne by sa vyriešili problémy, ktoré v zdravotníctve sú. A činilo by to okolo 5 mld. až 7 mld. Takže je to oblasť, ktorá je zložitá v siahnutí každému na predpisovanie liekov, a tých lekárov je veľa, ale myslím si, že mohli by sa vymyslieť určité štandardy a určité postupy, ktoré by v tomto smere urobili rázny krok.

Chcem ešte pár slov aj k reštrukturalizácii zdravotníckych zariadení povedať. Myslím si, že nie je tak ťažké nevšimnúť si fakt, že lôžkové zariadenia sú neekonomické, sú zadlžené a hrozí im, ako počúvame, aj exekúcia. Avšak ambulantné zariadenia, či už tie, ktoré spravujú fyzické osoby alebo spoločnosti s ručením obmedzením, fungujú síce na hranici možno ekonomickej existencie, ale prax hovorí, že ani jedno takéto zariadenie neskrachovalo. Nedošlo k likvidácii. V čom to je? Je to v systéme? Pokiaľ viem, zákony, bodový systém, ale aj financovanie je analogické a vyplýva z rovnakých princípov alebo vyplýva z toho, že jednotliví manažéri hospodária a tieto zariadenia financujú, kontrolujú lepšie.

Myslím si, že aj otázka, či má byť verejnoprávny charakter lôžkových zdravotníckych zariadení alebo akciových spoločností, nie je taká jednoduchá, pretože myslím, že nie je zložitá vec, že akciová spoločnosť ekonomicky dokáže jednotlivé zariadenia udržať na lepšej finančnej a vyrovnanej bilancii. Avšak utrpela by tam bezpečne zdravotná starostlivosť. Pokiaľ by to bolo ekonomicky nevýhodné, pokiaľ by hrozil deficit a z toho vyplývajúce všetky následky, bezpečne by sa rušili oddelenia, ktoré sú menej vitálne dôležité, ale pre každého občana, obyvateľa a pacienta potrebné, a došlo by k tomu, že zdravotná starostlivosť by sa zhoršila. Myslím si že tento proces budeme môcť rozanalyzovať, pretože už existujú akciové spoločnosti, existujú už aj neziskové organizácie, takže len stačí analýza, porovnanie. A myslím si, že určité východiská by sme vedeli nájsť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok