Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som nezdržiaval, chcem zopakovať iba niektoré veci, ktoré pri procese posudzovania invalidity alebo validity pacienta boli dodržiavané aj v minulosti. Myslím si, že sú v tom nedostatky, nebudem hovoriť o finančných reminiscenciách, ktoré tu už prebehli, ale posudzovať niekoho, či je schopný, alebo neschopný pracovať, je veľmi vážna a mimoriadne vážna vec.

Po prvé musí sa to diať v orgáne, ktorý je kolektívny. Nemôže tam byť jeden lekár, jeden pracovník plus sekretárka.

Po druhé musím byť možnosť odvolania sa na odborný orgán na úrovni kraja alebo na inej úrovni, kde opätovne by bolo možné, aby túto vec posudzovali minimálne dvaja lekári.

V prvom kole by som požadoval, aby zdravotný stav posudzoval aj lekár, ktorý je ošetrujúci, teda ten, ktorý ten zdravotný stav najlepšie pozná a ktorý bude niesť aj právne, aj iné dôsledky pri zlom rozhodnutí, aj pri odvolaní, alebo pri prerokovaní po roku, po dvoch alebo po troch.

Po ďalšie. Myslím si, že je veľkou chybou a chybu urobila predchádzajúca vláda v tom, že sa posudzuje vždycky len jedna hlavná diagnóza. Pacient môže mať aj dve, prípadne aj tri veľmi závažné a relevantné choroby a túto vec neposudzujeme. Preto sa môže stať, že niektorá choroba nedosiahne percentuálne, ako sa to požaduje, taký stav, aby pacient mohol byť posúdený ako invalidný, ale pokiaľ by sme zobrali do úvahy jeho dve alebo tri choroby, tento stav z toho, samozrejme, vyplynie. A prax ukazuje, že posudzovať jedinú chorobu a neposudzovať celého pacienta je chybné.

Takže chcem upozorniť na tieto veci, ktoré okrem finančných dôsledkov nás čakajú ešte aj v budúcom období.

Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok