Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu. Pán predseda vlády, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, úprimne „povedajúc“, som trošku dojatý lebo som hovoril naposledy na plenárnom zasadnutí parlamentu v roku 1992, kedy som bol najmladším poslancom v Národnej rade. Zároveň týmto som dával návod tým poslancom, ktorí neakceptujú moje argumenty, respektíve ktorých moja konštruktívna kritika neosloví, že sa dá začať repliku napríklad tým, že bolo zbytočné, že ste sa prihlásili, pán poslanec, alebo ste sa nenaučili za tých 14 rokov, nech sa páči, bolo to aj v roku 1992 tak ako dnes.

Chcel by som hovoriť najmä o otázkach zahraničnopolitických, nakoľko som bol za posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Ku koncu minulého volebného obdobia sa zahraničná politika dostávala na okraj verejných diskusií. Priamym dôkazom toho bolo napríklad vynechanie zahraničnopolitických tém z predvolebných relácií verejnoprávnych, ale aj súkromných médií. Dôvody tejto skutočnosti sú nasledovné: základné zahraničnopolitické smerovanie Slovensko bolo správne a panoval viac-menej konsenzus parlamentných strán, najmä čo sa týka členstva v Európskej únie a Severoatlantickej aliancii, presadzovanie záujmov štátu zo strany vlády bolo vykonané profesionálne a etablovanie Slovenska v dôležitých medzinárodných organizáciách bolo až nad očakávanie stabilné a silné. Odo dňa ohlásenia novej vládnej koalície je však zahraničná politika znovu veľmi intenzívne diskutovaná. Dôvody treba hľadať práve v predchádzajúcich troch bodoch, teda v tom, či zahraničnopolitické smerovanie Slovenska je správne, či aj po prevzatí moci novou vládou je stále garantované profesionálne presadzovanie záujmu štátu a či sa etablovanie a obraz Slovenska v zahraničí s nástupom novej vlády nezmenili. Odpovede na tieto otázky treba hľadať v Programovom vyhlásení vlády, ale aj v jej straníckom a personálnom zložení. Z Programového vyhlásenia vlády vyplýva takmer kontinuálne smerovanie zahraničnej politiky, dokonca v niektorých kľúčových otázkach hovorí programové vyhlásenie alebo komentár k programového vyhlásenie reálnejšie, než ako to robili zástupcovia súčasnej vládnej koalície v predvolebnom boji. Mám na mysli najmä napríklad predloženie harmonogramu stiahnutia vojakov z Iraku namiesto okamžitého stiahnutia vojakov z Iraku, táto zmena nás potešila. Vymenovanie nového ministra zahraničných vecí v osobe pána Jána Kubiša a zároveň jeho vyhlásenie, že nemieni robiť personálne zmeny v rámci ministerstva, ale ani na veľvyslanectvách, znamená pre nás dostatočnú garanciu na to, že zostanú aj naďalej zachované profesionálne, akčné schopnosti zahraničnej služby Slovenska. Na druhej strane však sledujeme doterajšie neobsadenie postu prvého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí práve stranou Smer. Tento fakt nám naznačuje, nakoľko aj nový minister zahraničných vecí je nestraník, že predsa vládne určitá neistota víťaznej strany v oblasti zahraničnej politiky. Samozrejme, ale aj na otázky personálneho charakteru má mať vláda sto dní. Váženejšie zahraničnopolitické problémy sa však vyskytli hneď v prvom mesiaci existencie novej koalície v oblasti posudzovania vlády Slovenska v euroatlantickom priestore, a to nielen z dôvodu, citujem pána premiéra, „individuálnych vyhlásení niektorých politikov“, koniec citátu, ale aj z dôvodu, že súčasťou koalície, úprimne „povedajúc“, je strana, ktorá nespochybniteľným právom vystupovala otvorene proti členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii, ktorej členovia, aj väčšina štátov EÚ, presadzovala, hlásila politiku vo viacerých oblastiach nekompatibilnú s kodanskými kritériami, kritériami vstupu Slovenska do EÚ. Toto programové vyhlásenie naznačuje, že tieto postoje boli buď eliminované počas koaličných rokovaní, čo ja môžem len privítať, alebo hlásateľ odložil realizáciu spomenutej politiky na neskoršie obdobie. Predpokladám, že práve v týchto spomenutých faktoch treba hľadať iné posudzovanie novej vlády Slovenskej republiky a opatrnosť v komunikácii a nie inde. Nakoľko pre Stranu maďarskej koalície je efektívne fungovanie slovenskej zahraničnej služby dôležité, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj konkrétne k zahraničnopolitickej časti Programového vyhlásenia vlády. Chcel by som takisto oceniť, ako to urobil pán poslanec Kukan, exminister, pasáž o odhodlaní novej vlády naďalej poskytovať rozvojovú pomoc a postupne zvyšovať prostriedky na ňu, pasáž o humanitárnej pomoci a o vytvorení jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí a zároveň o odhodlaní vlády pripraviť nový návrh zákona o zahraničnej službe. Z pomerne takéhoto slušného základu textu mi však chýba zmienka o vízovej politike vlády pred vstupom a po vstupe Slovenska do schengenského priestoru a preto nie je celkom jasné, či súčasná vláda mieni pokračovať v liberalizácii vízového režimu voči niektorým vybraným štátom, tak ako to robila predchádzajúca vláda na základe požiadaviek slovenských občanov, ktorí majú svojich príbuzných v týchto štátoch, ale aj podnikateľov a mimovládnych organizácii, ktoré majú svoje záujmy na západnom Balkáne či na Ukrajine. Chýba taktiež zmienka o cieľoch a predsavzatiach vlády na obdobie predsedníctva Slovenska vo Vyšegrádskej štvorke, ktoré práve teraz prebieha, od júla 2006 do júla 2007. Napriek tomu, že predložený dokument hovorí o dobudovaní ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, neobsahuje zmienku o otvorení ďalšieho hraničného priechodu medzi obcami Čierna - Solomonovo napríklad, ako to naplánovala minulá vláda na základe požiadaviek zástupcov oboch prihraničných regiónov. Ďalej s veľkým záujmom vnímame ciel súčasnej vlády nadviazať strategické partnerstvo s Českou republikou. Domnievame sa však, že takýto cieľ môže byť realizovaný jedine vtedy, ak sa podobná veta objaví aj v Programovom vyhlásení novej českej vlády. Inak zostane vláda Slovenskej republiky v pozícii nechcenej nevesty. Pocítil som určitú neistotu aj v oblasti európskej politiky v tomto podtexte, keď som si prečítal, že vláda chce vypracovať, citujem: „...analýzu stavu práv a povinnosti vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky“. Aj keď text hovorí naďalej, že táto analýza má slúžiť aj k maximálnemu využitiu členstva Slovenskej republiky v EÚ nazdávam sa, že o stave práv povinnosti netreba vypracovať žiadnu analýzu, nakoľko presne popísané v programovom, teda v predvstupových dokumentoch Slovenskej republiky. Dá sa však uvažovať o vypracovaní programu a nie o jeho analýze maximálne vo využití členstva Slovenska v EÚ. Moje najväčšie prekvapenie však v prvej časti Programového vyhlásenia vlády vyvolal popis Európskej únie ako, citujem: Únie hodnôt solidarity medzi národmi a ľuďmi. Nakoľko Európska únia bola doteraz definovaná zo strany európskych konzervatívcov, ale aj socialistov a liberálov ako zväzok členských štátov a občanov členských štátov a nie národov a ľudí. Z tejto formulácie vyplýva akého odbočovanie novej vlády od základnej definície Európskej únie smerom k názorom zástupcov menej vplyvného európskeho zoskupenia Únie za Európu národov, do ktorej sa hlási aj Slovenská národná strana. Len ako pikošku mi dovoľte mi poznamenať, že podobnou definíciou Európskej únie vystúpil aj Viktor Orban, bývalý maďarský premiér, počas európskej diskusie o ústavnej zmluve. Pre mňa táto zhoda je zaujímavá, ale ani pán Orban nenašiel podporu tejto myšlienky v hlavných európskych stranách. Pri tejto príležitosti preto mi dovoľte požiadať zástupcov koalície, že ak najmä európski socialisti budú namietať túto definíciu, neobviňujte nás, europoslancov za SMK napríklad, za nepríjemné otázky, ale tých, ktorí presadili túto definíciu do Programového vyhlásenia vlády. Napriek všetkých výhradám Strana maďarskej koalície je za to, aby bol v zahraničnej politike parlamentný konsenzus. Podmieňujeme to však štyrmi reálnymi očakávaniami. Vláda by mala aj v konkrétnych krokoch budovať silnú Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu, po prvé, po druhé, naďalej prehlbovať partnerstvo s USA, po tretie naďalej prehlbovať dobré susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou, po štvrté, aktívne vystupovať na medzinárodnej pôde v prospech budovania demokracie, ľudských a menšinových práv, najmä v štátoch západného Balkánu a východnej Európy.

Dámy a páni, sme otvorení parlamentnej spolupráci v oblasti zahraničnej politiky. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok