Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v súvislosti s predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte budem hovoriť predovšetkým o športe.

V diskusiách, vystúpeniach či rozhovoroch opakovane zdôrazňujem, aký významný fenomén šport v celom svete je. V reči tvrdého boja hospodárskeho rastu, smerovania ekonomiky a ťažiskových rezortov zdanlivo zaniká. Akosi uniká, že ovplyvňuje finančné trhy viac, ako sa vidí na prvý pohľad.

Športové prostredie generuje v krajinách Európskej únie, vážené dámy a páni, 3,7 percenta HDP, čo predstavuje ročnú pridanú hodnotu, približne 407 mld. euro. Priamo alebo nepriamo zamestnáva 5,4 percenta aktívneho obyvateľstva, ku ktorým treba pripočítať ohľadom plus-mínus 35 miliónov dobrovoľníkov, neziskové organizácie, športové združenia, ktoré majú a napomáhajú rozvoju amatérskeho športu.

Šport predstavuje dynamické a rýchlorastúce hospodárske odvetvie. Ponúka ohromné príležitosti využiť potenciál rozvoja cestovného ruchu. Všeobecne šport prináša štátu viac peňazí, než štát doň dáva. Ja si myslím, že to je tiež jeden z dôležitých momentov. Má významnú silu. Je jedným z mála, ktorý spoločnosť nerozdeľuje, ale spája. Často hovoríme o ľavicovom, resp. pravicovom prístupe k riešeniu problémov jednotlivých rezortoch aj tu.

V tejto rokovacej sále sa takto ostro diskutuje. Šport je však absolútne o niečom inom, nerozoznáva ľavicové a pravicové postupy. Trochu podobná je kultúra, ale šport je oveľa intenzívnejší a je zjednocujúci prvok spoločnosti.

Uvediem dva príklady z nedávneho obdobia. Jeden je viac-menej ekonomický, druhý trošku smutný, ale sami sme videli pri majstrovstvách sveta v hokeji, ako ľudia sa vedeli zjednotiť bez ohľadu na to, či sa nám darilo alebo nedarilo. Skutočne bolo vidno, že Slováci si fandili, ukázali, kam patria, že sme vyspelá krajina, ktorá vie pohostiť, ktorá vie prijať aj ľudí zo zahraničia. A tá druhá bola tá smutná. Sami sme videli, ako sa ľudia vedeli zjednotiť pri tragickej nehode, kde zomrel náš hokejista Pavol Demitra.

Čiže mojím cieľom nie je hľadať nejakú konfrontáciu k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale sa snažiť z pohľadu skúseného športovca, trénera, človeka, ktorý prežil veľa v športe, vysvetliť alebo povedať svoje názory tak, ako vlastne v tom slovenskom športe, ktorý dnes sledujeme, ako to vyzerá.

Za posledný rok, vážené dámy a páni, sa situácia v športe absolútne nezmenila. Je to najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ktoré štát vkladá do športu. K tomu by som sa ale vrátil trošku neskôr.

Oveľa je horšie však, je, že štát stráca tú hrdosť, o ktorej som teraz hovoril. Stráca schopnosť finančnej a morálnej podpory tých športovcov, ktorí preslávili Slovensko a ktorí ozaj pre túto krajinu niečo urobili. Ako ináč ako rezignáciu možno nazvať skutočnosť, že vláda mlčaním prešla nedávnu dražbu olympijských medailí a ďalších vzácnych hokejových artefaktov z pozostalosti skvelého hokejistu Vladimíra Dzurillu? Bol vyhlásený za najlepšieho brankára sveta 20. storočia, stal sa členom slávy, Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja a tak ďalej, a tak ďalej. A isto vieme, že kto to bol. Bol to vzor náš všetkých. Bol to človek, ktorý preslávil túto krajinu a, samozrejme, som hlboko presvedčený o tom, že tieto artefakty sme mali nejako, mali ostať v tejto krajine, mal ich kúpiť alebo hokejový zväz, alebo klub, alebo vláda, pretože medaily, ktoré získal tento človek, by si zaslúžil, aby boli niekde odložené a aby sme ukazovali mladým ľuďom, kto bol pán Dzurilla. To tiež svedčí o tom, aká je situácia v dnešnom športe.

Vrátim sa k zabezpečeniu športu. Naďalej ostáva nízka dostupnosť siete športovísk, nepodarilo sa viac prilákať mládež na šport, stav športového vybavenia skôr pre výchovno-vzdelávaciu činnosť je stále na nízkej kvalitatívnej úrovni a sú problémy s kvalitnou športovou prípravou mladých ľudí.

Tak ako vlani, aj teraz musím zopakovať, že vládu skôr zaujíma ako rozdeľovať dotácie, než výraznejšie posilniť financovanie športu a rozvoj infraštruktúry. Samozrejme, že objavili sa nejaké pozitívne príklady. Vo Veľkom Krtíši sa postavila hokejová hala vďaka vláde Roberta Fica, postavili sme 620 ihrísk, ktoré skutočne rozhýbali trošku obce. Bol som veľmi rád, že aj v Námestove sa postavila športová hala. Čiže týmto ľuďom treba srdečne poďakovať, ale chcem povedať, že štát by sa mal stať garantom žiaduceho rozvoja v športe.

Predložený rozpočet to žiaľ nezabezpečil. V súvislosti so zaužívaným postavením športu v našich podmienkach sa prijalo určité nóvum a súvisí s členstvom Slovenska v Európskej únii. Únia začala športu venovať skutočne zvýšenú pozornosť a zaradila ho medzi priority. Je široká zhoda v tom, že by mala byť väčšia podpora pre šport, vrátane finančnej. Dokonca sa hovorí o tom, že znižovanie financií pre šport bude znakom zlého hospodárenia. O týchto otázkach sa rokuje na úrovni ministrov členských štátov a teraz v novembri boli aj predmetom rokovania Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie.

Rezonuje spoločenská úloha a hospodársky rozmer športu. Aktuálne pri rokovaní návrhu rozpočtu na budúci rok spomeniem napríklad požiadavku únie na členské štáty, aby zabezpečili značné prispievanie prevádzkovateľov športového stávkovania do financovania amatérskeho športu, hovorí sa tiež o podpore športových aktivít v školských univerzitných zariadeniach. Naša vláda sa s rastúcimi nárokmi nevyrovnala, aby v záujme neprijala zásadné a najmä účinné opatrenia, ktoré by premietla do rozpočtu.

K samotnému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 v časti Šport krátko uvediem. Finančné prostriedky, s ktorými rozpočet, uvažuje sa budúci rok, sú vzhľadom na potreby športu veľmi, veľmi podhodnotené. Kým prostriedky do rezortu školstva ako celku sa zvyšujú a školstvo dostane, tak ako po minulé roky, zo štátneho rozpočtu najväčší objem financií, výška zdrojov na školstvo z tohto objemu osciluje na úrovni jedného percenta. Na budúci rok to bude 1,2 percent, pričom z plánovaného celkového objemu hrubého domáceho produktu tvoria prostriedky na šport iba 0,04 percenta. Celkom bude šport v roku 2012 hospodáriť so sumou 30,4 mil. euro a výdavky vzrastú zhruba o 3 mil. euro. Na prvý pohľad údaj je zdanlivo skutočne pozitívny, ale rozpočtové výdavky na rok 2012 sú nižšie v porovnaní so skutočnosťou za roky 2009 aj 2010. Deficit predstavuje takmer tretinu v porovnaní s rokom 2009 a desatinu v porovnaní s rokom 2010. Pritom ide o očistené, skutočné výdavky na šport bez výdavkov na rekonštrukciu zimného štadióna v súvislosti s majstrovstvami sveta. Po zaradení týchto účelových výdavkov by bol deficit ešte vyšší. Aj v krízovom období sa očakáva zodpovedné prerozdelenie rozpočtových zdrojov, minimálne v rámci samotnej kapitoly. Realita je však taká, že ministerstvo zdroje na šport podhodnotilo a sú nedostatočné. Rezignovalo na podporu športu už v čase tvorby rozpočtu pri príprave systému dotácií na rok 2012. Vtedy vyzvalo všetkých žiadateľov a organizácie v oblasti športu, aby hľadali intenzívne a zabezpečovali alternatívne zdroje financovania pre prípad, že im dotácia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v roku 2012 bude krátená, alebo nebude vôbec udelená. S pripomienkou sa, na dotácie neexistuje prakticky právny, žiadny právny nárok.

Vo svetle týchto skutočností je deklarovaný zámer ministerstva, ktorý hovorí o optimálnych podmienkach pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach, iba prázdnou deklaráciou. Navyše v priebehu ďalších rokov 2013 a 2014 sa nepredpokladá žiadny nárast zdrojov pre šport a pri zohľadňovaní medziročnej miery inflácie sa zdroje do športu dokonca znižujú, čo si myslím, že je, je dosť na zváženie. Preto, ak sledujeme materiálno-technické zabezpečenie, tak môžem povedať, že dneska jedna priemerná hokejka stojí 150 euro, korčule pre deti stoja 300 euro, takže keby sme porovnali spred desiatich rokov ceny, materiálno-technické zabezpečenie, myslím, že minimálne o 200-300 percent ceny išli hore. Ale prosím.

Čo sa týka kapitálových výdavkov, sú znížené na polovicu oproti tohoročnému rozpočtu. Suma jedna mil. euro určite nebude stačiť ani na akútne prípady. Už tohoročný rozpočet iba minimálne rieši materiálno-technické zázemie, infraštruktúru športovísk. V roku 2012 to bude ešte, vážené dámy a páni, horšie. Príkladom, že to ide aj ináč, je projekt vlády Roberta Fica, to som už spomínal, že sa postavili ihriská, rozhýbal sa, rozhýbali sa mladí ľudia, a myslím si, že takéto, takéto projekty by bolo veľmi dobre, keby pokračovali. Myslím si, že KDH mala niečo, niečo chcelo stavať, neviem, či to boli ihriská alebo boli to športové haly hokejové, neviem, ale vzhľadom k tomu, že to skončilo tak, ako skončilo, tak sa s tým nejako skoncovalo.

Ale štát by mal participovať na týchto aktivitách a nenechávať ich iba na pleciach obcí, miest, krajov, prípadne súkromných investorov. No a v tejto súvislosti môžem s ľútosťou konštatovať, že rozpočet opätovne nevytvára podmienky ani na výstavbu futbalového národného štadióna.

Z bežných výdavkov sa posilňujú pohybové aktivity detí a mládeže. Problémom môže byť, že táto priorita sa opiera o vládnu koncepciu, ktorá má zásadné nedostatky. Je zameraná iba na jednu oblasť športu a je nastavená na obdobie roku 2011 až 2021.Vážené dámy, to je dosť dlho.

Vláda tak plnenie tohto neuskutočniteľného politického programu prenáša na budúce vlády. Viaceré prijaté opatrenia do koncepcie nepatria a mohli sa riešiť iným spôsobom, napríklad rozšírenie počtu hodín telesnej výchovy či úprava športových poukazov všeobecne do koncepcie skutočne nepatria. Mali by sa riešiť operatívne.

Ďalšie opatrenia, napríklad vyhlásenie súťaže, vykonanie prieskumu na zistenie príčiny nezáujmu detí a tak ďalej, a tak ďalej, a mládeže, telesnú výchovu a pohybové aktivity či propagácia dobrých príznakov praxe do koncepcie skutočne nepatria. Rovnako nepatrí do opatrení koncepcia na vykonanie analýzy finančných prostriedkov smerujúcich do športu. Naopak, koncepcia, koncepcia mala z takejto analýzy vychádzať. Zásadne prijatá koncepcia nerieši ekonomické, legislatívne, materiálno-technické podmienky podpory pohybových aktivít detí a mládeže, neprizýva na spoluprácu samosprávu, regióny a ďalšie subjekty, čo je teraz, samozrejme, spochybňuje aj výsledok efektívnosti vložených, už tak skutočne veľmi nízkych zdrojov.

Celkovo možno konštatovať, že predložený rozpočet nerieši problémy športu na budúci rok 2012, a môžem s čistým svedomím povedať, že šport na Slovensku a život na Slovensku pre šport bude ďalej veľmi ťažký.

Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok