Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vzhľadom na to, že už vlastne pán minister v tej úvodnej reči a teda aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu dosť identicky popísal číselné vyjadrenie výsledkov hospodárenia za minulý rok, nechcem sa sústrediť na číselné vyjadrenie, lebo nechcem sa vyjadriť k číslam, ktoré už tu odzneli, ale skôr by som chcel zaujať stanovisko alebo pohľad na riziká výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu za rok 2003.

Na úvod chcem povedať, že určite sú aj pozitíva výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu, určite môžeme - a pozitívne - brať zníženie salda zahraničného obchodu, ktorý je, by som povedal, významne najnižšie za posledné obdobie rokov. Môžeme pozitívne brať schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktoré je na úrovni 10,2 miliardy, môžeme celkom pozitívne brať aj to, že schodok verejných financií podľa metodiky ESA 92 dosiahol úroveň 3,5 % z HDP. Sú to dáta alebo sú to pozitívne veci, pokiaľ ide o makroekonomické výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu. A musím však povedať, musíme sa zamyslieť nad rizikami a podmienkami, za akých podmienok boli dosiahnuté tieto výsledky.

Ak hovoríme o tom, že sa zvýšil hrubý domáci produkt o 4,2 %, už tu bolo jasne povedané, že bolo to hlavne zahraničným dopytom. Pokles domáceho dopytu je jasne evidovaný aj v konečnej spotrebe, aj celkového domáceho dopytu, aj keď teda, a je prekvapujúce, že za prvý kvartál roku 2004 domáci produkt akoby ožil, alebo teda že naštartoval sa, ale za minulý rok, dá sa povedať, pokles viac ako o 2 % je významným meradlom.

Ďalej čo vidím ako veľké riziko, je vlastne pokles tvorby fixného kapitálu. Ja si myslím, že to je otázka investovania, investovania do budúcnosti, pokiaľ Slovensko nebude dostatočne investovať v oblasti budúcich a investície, ktoré podporia vlastne ekonomiku, je problémom na to, že bude žiť len naďalej z podstaty a z podstaty toho, že bude vytvárať deficity.

Ďalej riziko - vysoká inflácia. Pokiaľ hovoríme o inflácii regulovaných cien, je to viac ako 20 %, pokiaľ ide o infláciu, ktorá bola dosiahnutá v roku 2003, je to úroveň 8,5 %. Pokiaľ by sme si zobrali magický štvorec, aby sme porovnávali všetky riziká, ktoré sú, alebo ktoré môžu ovplyvňovať túto ekonomiku, tak môžeme brať ekonomický rast HDP ako pozitívum , že teda rastie o vyše 4 %, 4,2 %. Ale ďalšie oblasti sú podstatne rizikové. Prvou rizikovosťou je zamestnanosť. Aj keď hovoríme o tom, že sa štatisticky vykazujú rôzne čísla a vlastne za prvý štvrťrok aj Štatistický úrad vykázal doslova nie pokles nezamestnanosti, ale skôr nárast, myslím, že tu nie je dôležité ako porovnávania alebo to číselné vyhodnocovanie, či je to 17,4 % alebo za prvý kvartál dokonca na úroveň 19 %, dôležité je, koľko finančných výdavkov dávame do oblasti, v ktorej musíme zabezpečiť platenie v sociálnej oblasti, v oblasti nezamestnanosti, a to je dosť určujúcim kritériom, a či je to už na úrovni 17 alebo 18, 19 %, je to len otázka toho, že je to veľké riziko a pokiaľ ekonomika nebude, alebo to je dosť silne, by som povedal, exaktne dané, že tá ekonomika buď ide dopredu a tá zamestnanosť rastie a tá zamestnanosť sa dostane pod úroveň, ktorá je znesiteľná, ktorá ekonomika dokáže zvládnuť takýto vysoký objem. To je dôležité na to, aby sa vláda zamyslela, akým spôsobom zabezpečí tento rozvoj. Jasné, že rozvoj alebo teda vyššie zamestnanosť len primárne zvyšovaním dlhu štátneho rozpočtu alebo riešením, riešim navýšenie verejného dlhu tým, že bude robiť štátnu alebo štátne verejné práce alebo práce, ktoré, by som povedal, sú iba podporou rozvoja, vlastne, štátneho dlhu, to nie je tou cestou. Skôr si myslím, že pokiaľ je to investovanie, ktoré zabezpečí do budúcna rozvoj alebo udržateľný rozvoj slovenskej ekonomiky.

Pokiaľ je cenová stabilita a inflácia. To už som vlastne „deklaroval“ na tom, že v tom štvorci je otázka inflácie veľmi dôležitá a tam dochádza v podstate aj k ďalším, by som povedal, negatívam celého konania, ako je zníženie, povedzme pokles reálnej mzdy, ktorý je o viac ako 2 %, a vlastne aj znehodnotenie úspor obyvateľstva infláciou, ktorá je teda tu. Pokiaľ by sme to brali podľa úrokových sadzieb a teda porovnanie úrokových sadzieb a inflácie, musím povedať, že vlastne úrokové sadzby, pokiaľ ide o bankové inštitúcie, ktoré sú na úrovni 5 – 6 %, tak je to vlastne už pokles, vlastne, alebo znehodnotenie peňazí, ktoré má obyvateľstvo v bankách a na úrovni 2 až 3 %.

Ďalšia je rovnováha, teda saldo bežného účtu platobnej bilancie alebo teda schodok verejných financií, pokiaľ by som zobral ďalšiu časť tohto štvorca. Musím povedať, že my sme síce splnili tieto ukazovatele alebo výšku štátneho dlhu za rok 2003, ktorá bola plánovaná, je otázkou, či tieto schodky, ktoré rastú a rastú v tomto roku, teda plánovaných 78 miliárd, či je, by som povedal, dostatočné využitie týchto peňazí na to, aby boli tieto peniaze použité, zase hovorím, na rozvoj ekonomiky. Myslím si, že pokiaľ ide o stavbu diaľnic alebo infraštruktúry a týchto náležitostí a týchto ďalších vecí, to by bolo to pozitívne, čo by dokázalo, myslím, v budúcnosti pomôcť tejto ekonomike.

Ja by som na záver chcel vyjadriť presvedčenie, že tieto riziká, ktoré som spomínal v tomto štátnom rozpočte, nebudú prenesené len vlastne v škrtení alebo reštrikcii štátneho rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne sociálnej oblasti, a musím povedať, že Slovensko a časť obyvateľstva sa prepadá do pasce chudoby, a teda by som povedal, narastá tu objem ľudí, ktorí prechádzajú z oblasti strednej vrstvy, prechádzajú do vrstvy, ktorá v podstate je odkázaná na žitie, ako sa hovorí, z rúk do úst. Hovorí to aj o úsporách, ktoré sú v bankových inštitúciách, teda ľudí, teda sa znižujú tieto úspory v bankových inštitúciách, takže myslím si, že, a vyjadrujem presvedčenie o tom, že všetky reštrikčné opatrenia, ktoré prijme vláda, a všetky opatrenia, ktoré sú len výsledkom riešenia, nebudú len výsledkom prehlbovania v sociálnej oblasti a zvyšovania chudoby na Slovensku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok