Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že sa stáva tradíciou, na úvod musím povedať, že najdôležitejšie zákony, ktoré tento parlament v tomto volebnom období má prijímať, čo sa týka finančnej náročnosti, sú prerokúvané v piatok v poobedňajších hodinách, v poobedňajších hodinách tak, že veľmi málo ľudí alebo veľmi málo kolegov z parlamentu je prítomných na tomto rokovaní a myslím si, že myšlienkové pochody tých kolegov sú možno niekde inde ako o tom, že tu sa schvaľuje jeden z najnáročnejších finančných projektov, aký v histórii Slovenskej republiky bol a je prijímaný. Táto reforma, ktorá je tu predstavená, je finančne najnáročnejší projekt v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Ide o takú zásadnú zmenu, ktorá si vyžaduje podľa môjho názoru širšiu podporu, širšiu podporu politického spektra v Slovenskej republike.

Na začiatku by som chcel povedať, že dôvodová správa, ktorá je predložená k tomuto zákonu, neobsahuje konkrétne dáta, výpočty, dopadové štúdie, ktoré by hovorili o tom, aké finančné a fiskálne bremená je nutné v ďalších rokoch, alebo čo očakáva tento štát a ako povedzme bude zaťažený štátny rozpočet pri tejto dôchodkovej reforme.

V prvom bode by som sa chcel vyjadriť k zdrojom krytia tejto dôchodkovej reformy. Vzhľadom na to, že v dôvodovej správe nie je jasný objem finančných prostriedkov, budem vychádzať z dát alebo z čísiel, ktoré boli verejne dostupné. Ak hovoríme o tom, že táto dôchodková reforma vo svojej podstate má ročný výdavok zo štátneho rozpočtu na úrovni 15 až 17 mld. Sk, tak v horizonte rokov, ktoré je nutné na zabezpečenie dofinancovania celého tohto systému pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri, je nutný výdavok vo výške 400 až 500 mld. Sk. Slovenská republika dnes má na účte v Národnej banke Slovenska 65 mld. na financovanie v prvej časti financovania tejto dôchodkovej reformy a v druhej časti vláda včerajším vráteným zákonom pánom prezidentom o privatizácii strategických podnikov deklaruje v dôvodovej správe, že má, alebo teda predpokladá, že z privatizácie strategických podnikov získa finančný objem vo výške približne 82 mld. Sk. Ak to spočítame, tieto dve sumy, 65 mld. a 82 mld. Sk, dostaneme objem necelých 150 mld. Sk. Ak hovoríme, že tento projekt je tak finančne náročný, pýtam sa, kde budú, alebo skadiaľ zoberie tento štát ďalšie zdroje na dofinancovanie tejto dôchodkovej reformy? Pýtam sa, kde budú tie zdroje, alebo odkiaľ táto vláda zoberie v ďalších rokoch na dofinancovanie tohto projektu dostatok zdrojov a jednoducho vytrvá v tomto vysokom kapitalizačnom pilieri, vytrvá, aby dofinancovala celý tento systém? V opačnom prípade si myslím, že dôchodková reforma začne alebo nadobudne problém, či je dnes veľmi-veľmi nutné, aby sme začínali s takým vysokým pilierom, akých je 9 %. Čo teda aj v koalícii alebo v radoch koalície sa ozvali hlasy o tom, či dnes taká radikálna reforma na úrovni 9 %, či je fiskálne schopná, utiahnuteľná v tomto období, alebo teda nezačať s nižším pilierom a snažiť sa zvyšovať v ďalších rokoch. Myslím si, že pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri a pri príklade, ktorý som uviedol, je dosť jasné, že táto vláda nemá na dofinancovanie tohto celého systému ani polovicu zdrojov, čo je podľa mňa dosť varovným prstom v prvom kole.

Ďalší problém, ktorý chcem načrtnúť, ktorý vyvstáva z tohto zákona, je v podstate plnenie maastrichtských kritérií. Myslím, že nechcem tu, by som povedal, nejako unavovať číslami, ale jeden údaj za všetky, to je schodok verejných financií na úrovni 3 %. Vy viete, akým spôsobom sa prijímal tento, alebo prijíma, alebo bude prijímaný zákon o štátnom rozpočte, kde schodok verejných financií je odhadovaný na úrovni 3,9 %, za akých podmienok a za akých škrtov vo výdavkovej časti sa prijíma tento rozpočet, aby sa naplnil tento schodok verejných financií. Ak vláda má ambíciu v roku 2006 splniť toto kritérium, musím, teda by som povedal, ako byť skeptický v tom, že ak tieto výdavky, ktoré budú pri tomto kapitalizačnom pilieri odhadované vládou na úrovni 1 %, ja tvrdím, že bude niekde na 1,3 až 1,5 % schodku verejných financií, aké škrty nás očakávajú v štátnom rozpočte vo výdavkovej časti alebo kde budú tie príjmy, alebo kde sa objavia tie príjmy, ak doprivatizujeme štátne podniky. A jednoducho príjmová časť štátneho rozpočtu sa podľa môjho názoru skôr zníži.

Nechcem tu rozoberať problém okolo štátneho rozpočtu, lebo to bude problematikou budúceho týždňa. Len upozorňujem na to, že Slovenská republika bude mať problém s naplnením maastrichtských kritérií, ak prijmeme ustanovenie, ktoré bolo prijaté v gestorskom výbore, že peniaze, ktoré budú do tohto systému vkladané, nebudú okruhom verejných financií, ale budú súkromným vlastníctvom na účte každého sporiteľa a budú predmetom dedenia.

Čiže ak táto snemovňa prijme tento bod, ktorý, ja si myslím, je kľúčový v ponímaní vôbec reformy alebo celého zmyslu reformy, ktoré, si myslím, že aj na ceste, ktorú sme absolvovali v Chile, potvrdil aj pán Pinera, že je to kľúčový moment na to, aby sa naplnila vlastne aj prizma celej filozofie dôchodkovej reformy, že je to reforma pre ľudí, ktorí si primárne sporia na vlastnom účte.

Ak hovoríme o vízii tohto štátu a vízii do budúcna, musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto dôchodková reforma nielen ovplyvní schodok verejných financií alebo celkový dlh Slovenskej republiky, čo je ďalším kritériom Maastrichtu, ale akým spôsobom tieto peniaze budú zmysluplne využité na podporu ekonomiky Slovenskej republiky. Myslím si, že už v tých dôvodových správach alebo v písomnom návrhu zákona bolo uvedené, že v minimálne 50 % týchto prostriedkov bude investovaných na území Slovenska. V gestorskom výbore prešlo, že 40 % týchto prostriedkov musí byť investovaných na území Slovenska.

Tu vstupuje ďalší argument, ktorý je v rámci Európskej únie, ak sa to nestane okruhom verejných financií, ale súkromnými alebo súkromnými účtami konkrétnych sporiteľov a nebude to v okruhu verejných financií, nastáva problém, či v Európskej únii voľný pohyb kapitálu sa môže obmedzovať, kryť alebo obmedzovať investovaním na území Slovenska. Je to síce akože problém, ale myslím si, že my ešte dnes nie sme v menovej únii, a preto by sme mali veľmi vážne zhodnotiť, kde tieto peniaze a kde primárne tieto peniaze budú investované. Myslím si, že nemôžeme posudzovať túto dôchodkovú reformu, ktorá, opakujem znovu, je najvýznamnejším alebo najväčším finančným a najnáročnejším finančným projektom na Slovensku, nemôžeme obmedzovať len na to, že budeme riešiť primárne len problém dôchodkov, ale musíme uvažovať o tom, aby tieto prostriedky boli zmysluplne použité na rozvoj ekonomiky primárne tohto štátu. Myslím si, že je to len potvrdenie slov, ktoré povedal aj pán Pinera, keď sme boli na návšteve v Chile, kde deklaroval, že on odhaduje maximálny objem, ktorý by bol investovaný mimo ekonomiky, niekde na úrovni 19 až 20 %. Musím pripomenúť, že Chile, ak robilo takúto radikálnu reformu, malo zákaz investovania peňazí mimo ekonomiky Chile. Až posledných pár rokov dozadu mali uvoľnené investovanie na úrovni 20 %.

Čiže tým len chcem povedať, že ak kapitálový trh na Slovensku je taký, aký je, a je málo príležitostí alebo doslova vláda poskytuje málo príležitostí na to, aby sa mohli tieto zdroje primárne investovať na Slovensku, je otázka, znovu dávam do pléna, či takýto vysoký kapitalizačný pilier primárne pomôže tejto ekonomike, alebo zabezpečíme to, že z privatizovaných podnikov, ako plynárenský priemysel, kde na účte v Národnej banke sa nachádza 65 mld. Sk, sa tieto peniaze jednoducho vylejú do ekonomík, kde tento kapitálový trh je na vyššej úrovni. Už nehovoriac o tom, že obmedzenia, ktoré sú pripravené v jednotlivých fondoch, obmedzujú investovanie primárne do slovenských podnikov, ktoré nemajú ratingové ohodnotenia alebo majú ohodnotenie na úrovni špekulatívneho ratingu. Čiže myslím si, že ak taká nepripravená je táto ekonomika na absorbovanie týchto zdrojov, takisto ten kapitálový trh bude primárne problém na to, aby sme uspokojili doslova primárne potreby ekonomiky, aby toto alebo tieto zdroje boli určitým spôsobom štartovacou plochou aj pre ekonomiku. Chcem zdôrazniť to, že odhad nárastu hrubého domáceho produktu v Chile bol o 0,5 percenta za každý rok dôsledkom dôchodkovej reformy. Dôchodkovej reformy, ktorú podporili vlastne cez prizmu investovania len na území vlastného štátu.

Myslím si, že vlastne zjednodušenie ponímania, že len využitie alebo len táto reforma je len na vyriešenie starobného dôchodku alebo starobných dôchodkov, myslím si, že je veľmi úzky pohľad na danú vec. A treba sa zamyslieť nad tým, že ak doprivatizujeme štátne podniky, ktoré sme včera schválili, očakávam, že tento štát bude mať veľmi málo alebo už vlastne žiadne aktíva, ktoré by mohol speňažiť na ďalší rozvoj tejto ekonomiky.

V ďalšej časti by som sa chcel vyjadriť aj k bezpečnosti zdrojov. Myslím, že sa určitým spôsobom zjednodušil pojem tým, že sa povedalo, áno, budeme mať Úrad pre finančný trh, ktorý zabezpečí kontrolu nad týmito správcovskými spoločnosťami. Prvá vec je bezpečnosť primárna, bezpečnosť zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach a bude veľmi-veľmi dôležité na to, aby tieto správcovské spoločnosti boli dosť kapitálovo vybavené už minimálne vzhľadom na to, že v týchto rokoch alebo v najbližších rokoch obrovský objem peňazí vstúpi do týchto správcovských spoločností. Tým pádom sa stane to, že, ak som to dobre čítal, je už pozmeňujúci návrh, aby kapitálová, alebo výška základného imania týchto spoločností bola už len na úrovni 150 miliónov. Osobne si myslím, že to je veľmi nízka úroveň na to. A už si myslím, že aj 300 miliónov nie je taká vysoká úroveň na to, aby zabezpečila kvalifikovanú bezpečnosť týchto zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach. A keď hovoríme o tom, že tieto správcovské spoločnosti budú silné spoločnosti, myslím, že by nemal byť problém, aby tieto správcovské spoločnosti investovali do tejto dôchodkovej reformy alebo neinvestovali, by som povedal, dali do základného imania toľko peňazí, aby bola zabezpečená primárna bezpečnosť týchto zdrojov.

Myslím si, že v povedomí ľudí dosť rezonujú ešte staré hriechy nebankových inštitúcií a, myslím, že o tej bezpečnosti bude dobré, aby sa jasne deklarovalo, akým spôsobom budú zabezpečené všetky kroky v rámci systému bezpečnosti týchto peňazí, aby sa nestalo to, čo bolo s nebankovými inštitúciami. To hovorím o tej aktívnej bezpečnosti.

Chcem povedať aj o tej pasívnej bezpečnosti. Tá pasívna bezpečnosť súvisí s tým, že slovenská koruna nie je konvertabilnou menou a keďže nie je konvertabilnou menou, všetky výkyvy z pohľadu voľných mien, keď budú investované v zahraničí, majú určitú volalitu napojenú na slovenskú korunu. To znamená to, budú sa investovať peniaze správcovských spoločností do cenných papierov alebo do aktív v zahraničných menách. Bude problém to, aby jednoducho tá bezpečnosť z pohľadu menovej pozície bola primárne regulovaná a dobre zabezpečená už minimálne preto, že sa očakáva zhodnocovanie slovenskej koruny oproti voľným menám, poviem euro ako referenčnej sadzby, a tam môže nastať celkom reálna situácia, že ak bude objem peňazí investovaný vo voľných menách vo výraznej výške, môže sa stať, že hodnota prepočítaná na slovenské koruny sa môže v budúcnosti znížiť už nielen tým poklesom povedzme hodnoty cenného papiera alebo výnosovosťou, ale primárne hodnotou kurzu voči voľnej mene.

Čiže chcel by som veľmi upozorniť na to, aby sa tento fakt nezanedbal a určite aby dôchodkové správcovské spoločnosti uvažovali o tom, akým spôsobom aj túto pasívnu bezpečnosť zabezpečiť. Myslím si, že pri veľkých objemoch vývozu do zahraničia bude problém, aby banky boli ochotné hedgeovať tieto pozície voči týmto voľným menám. Lebo nastane, by som povedal, určitý pojem, ktorý vstúpi do tohto procesu ako veľký finančný nával na tieto hedgeové operácie.

Záverom by som chcel povedať, alebo dávam si stále otázku na to, či Slovensko dnes je pripravené na takúto radikálnu reformu. Ako strana Smer nehovoríme o tom, že neuvažovať o takomto, alebo neuvažovať o kapitalizačnom pilieri, o ktorom si myslím, že uvažuje vyspelá západná Európa. Môžeme zobrať príklad Nemecka a Francúzska a ďalších krajín, ktoré uvažujú o takýchto možnostiach zavedenia kapitalizačného piliera. Faktom je, že ak my prijmeme toto radikálne riešenie a keď sa v rámci Európskej únie budú harmonizovať určité veci a možno aj, a predpokladám, že aj v tomto dôchodkovom systéme, myslím si, že veľmi rýchlo pristupujeme k radikálnemu riešeniu a myslím, že otázka lepšieho využitia zdrojov a lepšieho využitia zdrojov jednak na území Slovenska, jednak využitia zdrojov napríklad pri kofinancovaní projektu v rámci Európskej únie, čo sa dostaneme aj pri štátnom rozpočte, kde na kofinancovanie nie je dostatok zdrojov. A my primárne dnes investujeme alebo investujeme do dôchodkovej reformy ročne, ako som spomínal, 15-17 miliárd korún a nemáme na dofinancovanie kvalitných možno projektov v rámci možností získania zdrojov z Európskej únie, myslím, že je troška hazard na to, že toto nám primárne nepodporí ekonomiku, ak predáme plynárenský priemysel a tieto peniaze vyvezieme ex post do aktív, ktoré budú v zahraničí. Takže len preto sa zamýšľam nad touto skutočnosťou, či niekto veľmi vážne túto skutočnosť uvažoval a či dnes je primárne tento fakt najdôležitejší, alebo počkať s tým, aby sme v kontexte Európskej únie takýmto spôsobom riešili.

Musím povedať aj to, že ak Slovenská republika má ambíciu prijať alebo vláda má ambíciu prijať takýto zákon, ktorý, by som povedal, nahradzuje určitú, by som povedal, medzigeneračnú zásluhu za medzigeneračnú problematiku alebo problematiku solidárnosti, myslím, že bude to mať dosah na budúci vývoj v kontexte problematiky Európskej únie. A dokonca si myslím, že dnes by slovenská vláda urobila lepšie, ak by tieto peniaze využila primárne pre potreby na to, aby vstúpila do Európskej únie ako plnohodnotný partner, nie ako partner ten, ktorý bude mať problémy s dofinancovaním poľnohospodárstva, s dofinancovaním kofinancovania v rámci európskych projektov, bez vybavenej infraštruktúry, ktorá je, by som povedal, dosť zavážujúca alebo významná pri vstupe potenciálneho zahraničného investora.

Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok