Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na stôl sa nám dostal v druhom čítaní zákon, dá sa povedať, zákon zákonov v oblasti sociálnej politiky. Už ako som v prvom čítaní deklaroval, že tento zákon je nevyhnutný na to, aby sa štandardizovali v podstate vzťahy v sociálnej oblasti. Myslíme si, že tak, ako som spomenul v prvom čítaní, že obsahuje pozitívne prvky, ktoré sú nutné na to, aby tento proces bol zabezpečovaný, ale spomenuli sme aj negatívne oblasti alebo negatívne časti, ktoré si z nášho pohľadu myslíme, že je nutné opraviť a napraviť.

Nechcem teraz, by som povedal, hlbšie ďalej rozprávať o filozofii pozitívnych, negatívnych stránok, skôr by som povedal, že sa chcem zamerať na to, že súhlasím s názorom, že je veľkou škodou, že dnes na stole nemáme vlastne návrh druhého piliera, ktorý by možno uľahčil niektoré vzťahy alebo niektoré väzby, ktoré sú v zákone o sociálnom poistení a v pripravovanom kapitalizačnom pilieri.

Myslím si, že už sme viackrát prezentovali filozofiu Smeru alebo filozofiu našej strany, kde vidíme naše pozitíva a negatíva v oblasti dosiahnutia dvojpilierového alebo trojpilierového riešenia. Faktom je, že neudržateľnosť alebo veľmi náročná fiškálna udržateľnosť, dá sa povedať, kapitalizačného piliera je vážnou výzvou, aby v budúcnosti nenastávali problémy v škrtoch štátneho rozpočtu v oblasti sociálnych výdavkov štátu, pritom aby sa za každú cenu dosiahol schodok verejných financií na úrovni maastrichtských dohôd a aby jedenpercentný schodok verejných financií, ktoré deklarovala vláda, chce dosiahnuť pri uplatnení druhého piliera, aby mal náboj ďalšieho hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky, a to z pohľadu aj investovania týchto prostriedkov na území Slovenskej republiky a, by som povedal, takého efektívneho využitia týchto zdrojov v prospech tejto ekonomiky, ak táto ekonomika bude ročne do tohto systému vydávať obrovské sumy, ak by to bolo pri pôvodnom 10-percentnom kapitalizačnom pilieri, tak je to asi na úrovni 22 až 23 miliárd Sk.

Ďalšou časťou alebo myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj pri celom procese, dá sa povedať, spustila širšia diskusia aj o bezpečnostných systémoch alebo o zabezpečení pasívnej, aktívnej bezpečnosti.

Teraz momentálne by som upriamil pozornosť na aktívnu bezpečnosť, kde riziká prepadov trhu a nekonvertibilnosť slovenskej koruny voči svetovým menám, ako je eur a dolár, môžu zapríčiniť ďalšie možno nepredvídateľné problémy pri uplatnení tohto piliera.

Pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, vrátim sa k podstate tohto problému. Myslím si, že v prvom vystúpení som dosť diskutoval o filozofii. Dnes by som rád predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré by som rozdelil na niekoľko častí.

V prvej časti by som chcel vlastne žiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte, myslím si, rozdaný aj vo vašich laviciach. V § 65 písm. 3 a), b), ktorý znie: „V roku 2004, čo sa týka mužov, predĺženie deväť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.“ Nové znenie navrhujem: „Posunutie za každý rok odchodu do dôchodku o šesť kalendárnych mesiacov, a to znamená v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov a tak ďalej.“ Nechcem ďalej čítať tieto pozmeňujúce návrhy, ale filozofia týchto pozmeňujúcich návrhov je taká, že každý rok by sa neposúvalo o deväť mesiacov, ale o šesť mesiacov, t. j. to, že by sme vlastne videli, že pôvodný návrh koncepcie, pokiaľ bol predložený ministerstvom práce a sociálnych vecí, uvažoval o takomto posune odchodu do dôchodku za každý kalendárny rok o šesť mesiacov a v návrhu zákona o sociálnom poistení sa už však objavil za každý rok posun o deväť mesiacov. Identické je to aj u žien, ktoré dovŕšili roky 53, 54 podľa počtu detí. Nechcem to čítať, je to päť ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré hovoria o odchode do dôchodku.

Zdá sa nám tento systém veľmi radikálny, tých deväť mesiacov, a myslím si, že pri šiestich mesiacoch je to akceptovateľnejší systém nábehu na odchod do dôchodku vo veku 62 rokov. To je prvý súbor pozmeňujúcich návrhov.

Druhý súbor pozmeňujúcich návrhov je § 34 ods. 1. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nebudem ho čítať celý. Náš návrh znie: „Nemocenské od prvého dňa.“ Javí sa nám, že aj napriek tomu, že nemocenské sa znížilo pre zamestnávateľa o dve percentá, že v budúcnosti bude väčším problémom alebo jedným z najväčších problémov zamestnávania vysoká odvodová povinnosť, a myslím si, že postupné znižovanie odvodovej povinnosti je v súlade, by som povedal, aj s našimi zámermi vzhľadom na to, že odvod vo výške 36 percent zamestnávateľa je veľmi vysoký aj v európskom meradle a jeden z najvyšších a javí sa nám ako pozitívne hľadať takéto riešenie alebo takýto kompromis, a myslím si, že prenesenie tejto ťarchy prvých desať dní na zamestnávateľa je náročné, a myslíme si, že ak máme fakt záujem, vážny záujem o podporu malého a stredného podnikania, čoho sa týka najviac tento paragraf, myslíme si, že by takýto návrh bol dobrý, a myslím si, že by to malí a strední podnikatelia určite privítali.

Myslím si, že očakávame zvyšovanie cien a, dá sa povedať, zvýšenie dane z pridanej hodnoty, deregulácie cien, myslím si, že to všetko bude ovplyvňovať nákladové položky hlavne u malých a stredných podnikateľov, ktorí sú, by som povedal, dosť zraniteľní v tomto systéme, takže vlastne tým by sa aspoň určitým spôsobom prispelo k pozitívnemu trendu uspokojovaných potrieb. Zároveň si myslím, že určitým spôsobom by to podporilo aj zamestnanosť, lebo pri uplatnení tohto zákona bude na mieste uvažovanie z pohľadu zamestnávateľov rozlúčiť sa veľmi rýchlo so zamestnancami, ktorí za posledné obdobie mali výpadky zapríčinené chorobnosťou.

Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, je výška nemocenského za prvé tri dni. Ako to už bolo prezentované, 18 percent návrhu zákona za prvé tri dni zo mzdy zamestnanca je veľmi nízke a pri minimálnej mzde nepokrýva ani výdavky na nemocničné ošetrenie, na lekársky predpis a v podstate, keby sme do toho zarátavali aj cestu, zarátavali by sme do toho nejaké prepravné možnosti toho daného človeka, v podstate nezabezpečí ani to minimum, ktoré potrebuje vynaložiť na lekárske ošetrenie. Takže náš návrh je - výška nemocenského 55 percent počas celého obdobia.

Na záver by som chcel ešte poprosiť pána ministra, aby vo svojom záverečnom príhovore sa pokúsil vysvetliť alebo určitým spôsobom načrtnúť a ubezpečiť ctené auditórium vo veci vykonávateľnosti tohto zákona o tom, ako je pripravená Sociálna poisťovňa na veľmi ťažkú a náročnú pozíciu, ktorá vzniká od 1. 1. 2004 vzhľadom na všetky náležitosti, ktoré obsahuje tento zákon o sociálnom poistení, čo je príprava na realizáciu výpisov o stave dôchodkových účtov viac ako 2 milióny údajov jednotlivých ľudí, ktorí by mali vstupovať do tohto systému. Nechcem sa rozvíjať o všetkých detailoch, 68-tisíc dávok v nezamestnanosti a tak ďalej.

Ja by som len chcel počuť ubezpečenie, že je personálne, informačne a technicky pripravená Sociálna poisťovňa na to, aby zvládla tento proces a tento prechod i výkon činnosti Národného úradu práce, kde bude veľmi krátke obdobie na to, aby tieto činnosti možno dva týždne, možno niečo viac ako dva týždne na to, aby sa komplexne prebrali, aby sa jednoducho tento systém nenarušil.

Na záver by som požiadal o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov a vyslovil presvedčenie, že tento zákon v tejto podobe a možno s týmito úpravami, ktoré ešte určite vzniknú z tohto auditória, budú zlepšením tohto zákona a prispejú k pozitívnemu fungovaniu v oblasti sociálneho poistenia.

Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok