Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obmedzení ekonomickej sily obchodných reťazcov má ambíciu na základe poznatkov z ich fungovania doma i v zahraničí jednak obmedziť zneužívanie silného postavenia obchodných reťazcov na trhu vo vzťahu k dodávateľom, a to zákazom praktík z titulu ekonomickej sily. Ďalej upraviť označovanie alebo prebaľovanie výrobkov pod vlastným názvom a regulovať zriaďovanie nových veľkoplošných prevádzok.

Zo stránky formálnej je to zákon krátky, ale spôsobuje veľké problémy svojím obsahom, filozofiou a cieľmi. Samotný zákon vychádza síce z pravdivého zobrazenia praktík reťazcov a ich dôsledkov. A o tom tu vôbec nechcem polemizovať. Ale hľadá chybu tam, kde nie je. V § 3 ods. 1 návrhu zákona sa hovorí, že ekonomická sila umožňuje prevádzkovateľovi vstupovať do veľmi výhodných vzťahov s odberateľmi. Považujem to za základný omyl tohto návrhu. To, čo takéto vzťahy umožňuje, je ochota dodávateľa podmienky akceptovať. Veď obchodný vzťah je zmluvný vzťah dvoch strán, do ktorých vstupujú, podčiarkujem, dobrovoľne.

Musím na adresu našich výrobcov povedať, že zlyhali pri nástupe prvých reťazcov, keď uzatvorenie prvých, pomerne ešte výhodných kontraktov považovali za výhru nad svojou konkurenciou, ktorá sa na pulty nedostala. Samozrejme, že prevádzkovatelia obchodov na toto veľmi rýchlo prišli a začali pritvrdzovať. Ani vtedy sa väčšina domácich výrobcov nezbadala a pristupovala na horšie podmienky. Niektorí pekári sa nechali dokonca dotlačiť na cenu rožka 20 halierov, a pritom pečivo z vlastných pekární predávajú supermarkety v cene neporovnateľne vyššej. Dokonca dokázali to, že reťazce začali agresívnejšie postupovať i mimo Slovenska.

Ďalší problém s týmto zákonom je, dá sa to čítať i v osobitnej časti, v ktorej predkladateľ uvádza, že výpočet konkrétnych spôsobov obsahuje väčšinu doteraz vyvinutých praktík. Pýtam sa, keď budú obchodníci prichádzať s novými metódami, budeme novelizovať tento zákon každých 6 mesiacov?

Obsahovo by mohol byť opodstatnený § 4, v ktorom sa hovorí o predaji pod svojím obchodným názvom alebo tzv. private labels. Predaj pod vlastným obchodným názvom považujem za nesprávny, pretože predávať cudzie výrobky pod svojím menom je podvodom na spotrebiteľovi, umožňuje to machinácie v kvalite a v pôvode tovaru. Potravinový kódex však prikazuje označovať výrobky menom a sídlom výrobcu a týka sa to nielen potravín, ale i kozmetiky a drogistického tovaru. A preto považujem ďalšiu zákonnú normu za neopodstatnenú.

Paragraf 5, ktorý má upraviť hustotu siete veľkoplošných predajní, je praktickou ukážkou toho, ako sa voda káže a víno pije. Totižto tým, že nie sú tam stanovené kvantitatívne ukazovatele tejto hustoty siete supermarketov, otvára sa priestor na subjektívne hodnotenia. A tým sa vlastne vytvárajú zdroje korupcie, proti ktorej predkladateľ zákona veľmi tvrdo bojuje.

Zapojením profesijných komôr sa kruh uzatvára, pretože tieto môžu korporatívne vstupovať do konkurenčného súboja a regulovať konkurenciu v prospech vlastných záujmov. A že to nie je len výmysel, dokazuje príklad z východného Slovenska, kde sa to konkrétne udialo s Komorou lekárnikov a udeľovaním nových licencií pre lekárne.

Zhrnuté a podčiarknuté: Zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov. Je diskriminačný. Jednak tým, že chráni skupinu podnikateľov, ostatných tým diskriminuje, postihuje zase iba vybranú skupinu obchodov, čím vlastne vytvára pole pre menšie podniky, ktoré v sieťach môžu používať takéto isté metódy. A v konečnom dôsledku vytvára priestor na korupciu. Tých, ktorých ochrániť chce, vlastne týmto spôsobom oslabuje. Po príchode tvrdších podmienok im už nepomôže žiadny zákon.

A zamysleli ste sa už aj nad tým, že jedným z dôsledkov prijatia tohto zákona môže byť vytlačenie väčšiny slovenských výrobkov a výrobcov z trhu? Jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. On je rozhodujúcim prvkom v tomto súboji a v konečnom dôsledku sa on rozhoduje podľa obľúbenosti, kvality, tradície a ceny výrobku. A spotrebiteľ je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Použijem myšlienku kolegu poslanca z nášho výboru, ktorý povedal: „Viete si predstaviť, čo by bolo so spotrebiteľskými cenami bez tejto konkurencie?“

Pán predkladateľ, hovorili ste, kto každý podporuje váš zákon. Ale zabudli ste povedať, či ho podporujú aj obyčajní občania, ktorí chodia do týchto supermarketov.

V rukách zákonodarcov je podstatne silnejšia zbraň – vytvárať legislatívne jednoduché podmienky na podnikanie a zamestnávanie, riešenie silne konkurencieschopnej domácej podnikateľskej vrstvy, ktorá dokáže exportovať a ktorá sa nedá vydierať a nepristúpi na hocijaké podmienky predajcov, len aby sa udržala na trhu.

A od nás očakávajú podnikatelia hlavne vytvorenie jednoduchého legislatívneho prostredia na podnikanie, a to hlavne v troch bodoch:

- Zvýšenie vynútiteľnosti práva, napríklad zriadením obchodných súdov, ktoré by rozhodovali v zákonom stanovenej lehote.

- Zníženie ceny práce, a to znížením odvodov a priamych daní.

- Zjednodušením zamestnávania, ktoré by zvýšilo záujem strednej vrstvy zamestnávať.

Aj keď prvý krok sme už spravili v novelizácii Zákonníka práce, ale potrebná razantnosť zmien zostala podmienená nadštandardným postavením odborov a tripartity na Slovensku. Rozhodnúť môže aj koordinovaný postup výrobcov v profesiách, ktorí môžu vytvárať odbytové združenie, obchodné aliancie a nepozerať na druhých ako na konkurenciu, ale ako na časť súkolia, ktoré dovezie ich výrobky na pulty obchodných reťazcov za výhodnejších podmienok.

Nedá mi, aby som nereagovala aj na vyjadrenia pána predkladateľa, ktorý vo svojom stanovisku na môj názor publikovaný v denníku SME uviedol niekoľko skutočností, ktoré tu už dnes odzneli a zrejme ešte aj odznejú v reakcii predkladateľa v záverečnom slove. Teda dovoľte mi, aby som citovala. Citát: „Poslankyňa za SDKÚ Tkáčová ponúka celý arzenál argumentov proti. Nebolo by na tom nič zlé, pokiaľ by nešlo o argumenty, ktorými obchodné reťazce doslova zaplavili výbory parlamentu.“ Koniec citátu.

Nuž, pán poslanec, nepotrebujem cudzie rozumy, aby som posúdila problematiku, ktorá bola v minulých rokoch mojím chlebíčkom. Budem troška osobná. Už jedenásty rok vlastním malú potravinársku prevádzku a do obchodných vzťahov aj so supermarketmi som vstupovala ešte v časoch, keď vy ste netušili, že si z toho urobíte takúto populárnu agendu. A to, že ide o moje názory, svedčí aj skutočnosť, že keď tento parlamentu v II. volebnom období rokoval prvýkrát o zákone, uverejnila som ako občan svoj názor v tom istom denníku 18. júna a vtedy som veru v žiadnom výbore parlamentu nesedela.

Ďalší citát: „Ako priznáva poslankyňa Tkáčová, praktiky obchodných reťazcov sú čím ďalej agresívnejšie.“ Nikde som sa nevyjadrila, že praktiky, ktoré používajú reťazce, nie sú zobrazené správne alebo že tak nekonajú. Tá škála je dokonca oveľa širšia. To, čo zdôrazňujem, je to, že na tom majú zásluhu domáci výrobcovia, ktorí sa nechali zatlačiť do kúta. A, naopak, si myslím, že skôr, ako tento zákon nadobudne platnosť, teda za predpokladu, že ho prijmeme, budú už obchodníci presne vedieť, ako sa majú zariadiť, a táto zákonná norma bude zbytočná.

Ďalej citát: „Dokonca ho odporučil na schválenie aj ústavnoprávny výbor parlamentu.“ Pán poslanec Fico, zabudli ste dodať, že ďalšie 4 výbory neprijali platné uznesenia a dokonca v našom výbore za tento návrh zákona nehlasovali ani vaši poslanci, čo svedčí, že ste ich nepresvedčili svojimi argumentmi.

A posledná vaša otázka: „Komu to vlastne slúži časť slovenských poslancov?“ Odpoveď je veľmi krátka: Zdravému rozumu.

Celkom na záver chcem upriamiť pozornosť ctených kolegýň a kolegov na to, že my máme ochraňovať záujmy slabších, a to sú v tomto prípade spotrebitelia. Záujmy predajcov i výrobcov sú ekonomického rázu. Záujem spotrebiteľa je mať zdraviu neškodlivé, kvalitné a cenovo prístupné výrobky. Nie náhodou nemecký výbor pre poľnohospodárstvo má svoj celý názov Výbor pre ochranu spotrebiteľa a pre poľnohospodárstvo.

Ešte by som chcela k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Malchárka, škoda, že tu nie je, by som chcela navrhnúť, aby sme o bode 3 z jeho pozmeňujúcich návrhov hlasovali zvlášť, pretože on tu navrhuje vypustiť zo zákona slová „spätný odber“, ale chcem ho upozorniť, že hlavne v tých komoditách, ktoré on uvádza, chlieb a pečivo potravinový kódex zakazuje spätný odber. Keď ten zákon má byť prijatý, nech tam tá úprava zostane vrátane spätného odberu.

Ďakujem vám za pozornosť, ctené kolegyne a kolegovia. Chcem vás požiadať, aby ste tento návrh zákona nepodporili. Zákon o obchodných reťazcoch je zlý, a preto ho klub SDKÚ nepodporí. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok