Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som na úvod sa vyjadril k štátnemu rozpočtu na rok 2003. Nechcem sa obsiahle venovať tejto téme vzhľadom na to, že moji predrečníci už jasne deklarovali ekonomické východiská tohto rozpočtu. Chcem len potvrdiť, že prejedáme si budúcnosť, a to, by som povedal, dosť výrazne tým, že vlastne gro schodku štátneho rozpočtu ide do spotreby, ktorá rastie cca o 5 %, a fixné aktíva klesajú o 2 %.

Ja sa chcem v podstate sústrediť len na dva také okruhy tém.

Prvou sú výdavky na bytovú výstavbu. A tu by som chcel reagovať na už prezentované pozmeňujúce návrhy k tomuto štátnemu rozpočtu, ktoré prešli vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

A chcel by som podať pozmeňujúci návrh, ktorý, by som povedal, určitým spôsobom rieši kompromis medzi týmto a tým, čo prešlo vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

Pôvodné znenie pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka hypotekárnych úverov: „Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 3,5 %.“

Nové znenie tohto návrhu: “Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 2,5 %. V prípade, ak v kalendárnom roku 2003 priemerná úroková sadzba (myslí sa denný BRIBOR) sa zvýši o viac ako 1 % oproti východiskovému stavu ku dňu schválenia štátneho rozpočtu, zvýši sa štátny príspevok na 3,5 %.“

Moje zdôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že jednak schodok štátneho rozpočtu, uvažovaná inflácia vo výške 8,8 %, štátny dlh a ďalšie ukazovatele nedávajú fundamenty na to, že slovenská ekonomika udrží úrokové sadzby, alebo predpokladajúc, že teda bude problém udržať úrokové sadzby na úrovni tohto stavu, ktorý je dnes, kde klesli cirka o 1,5 %, predpokladajúc, že teda tento vývoj nebude rovnaký ako v tomto roku, chcem len deklarovať, aby občan eventuálne sporiteľ získal pôvodnú štátnu prémiu pri uvedenom, teda zmene úrokových sadzieb. Je to určitá bonifikácia v prípade, ak teda sa pohnú výrazne úrokové sadzby. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu bola v podstate táto argumentácia znížením úrokových sadzieb logická. Myslím, že má svoje teda logické opodstatnenie. Ale ja vychádzam z toho, že toto by vlastne zaručilo nemennosť voči štátnemu rozpočtu, ktorý bol predkladaný, v prípade, ak sa výrazne zmenia úrokové sadzby a nebude to mať dopad na získaný hypotekárny úver alebo teda, dá sa povedať, na výhodnosť tohto hypotekárneho úveru, z ktorých by teda by mali prispieť k rozvoju alebo teda, by som povedal, do investovania, do aktív, teda aj osobných.

Druhá časť je štátna prémia v stavebnom sporení. Takisto vo výbore pre financie, rozpočet a menu pozmeňujúci návrh na zníženie štátnej prémie z 3 500 korún na 3 000 korún získal podporu. Chcem sa len opýtať pána ministra, vzhľadom na to, že úvahy pri znížení zo 4 000 korún na 3 500 korún boli úvahy o tom, že štátny rozpočet ušetrí cirka 930 mil. korún už pri znížení z 3 500 na 3 000 korún štátnej prémie podľa slov pána štátneho tajomníka Tvarošku bolo vyjadrenie, že sa ušetrí cirka 30 mil. korún, mne táto disproporcia je absolútne, by som povedal, irelevantná, neviem, z akých výpočtov bola táto úspora vypočítaná vzhľadom na to, že teda pri znížení o rovnaký teda objem finančných prostriedkov 500 korún je raz úspora teda 930 mil. a raz je len 30 mil. korún. Vzhľadom na to aj to bol vlastne aj hlavný dôvod, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal tento zákon o znížení teda štátnej prémie alebo, by som povedal, prečo sa v návrhu v štátnom rozpočte uvažuje so sadzbou 3 500 korún. Takže, rád by som asi vedel na to nejaké logické zdôvodnenie, aby som potom vedel reagovať možno v pozmeňujúcom návrhu alebo pozmeňujúcim návrhom v ďalšom čítaní tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Takže toľko asi k tej otázke bytovej výstavby.

Ešte by som chcel pripomenúť, že v tej otázke bytovej výstavby je, dá sa povedať, i nepovedený žart, lebo je tu deklarované: „Pri predpokladanom počte 14 000 nových bytov vychádza na 1 byt príspevok na vybudovanie v objeme 500 000 korún.“ Len chcem pripomenúť, že tento rok sa očakáva výstavba alebo odovzdanie nových bytových jednotiek vo výške tých 11 000 bytov a budúci rok je predpoklad asi 8 000 nových bytových jednotiek, lebo toto mi vychádza ako jeden matematický prepočet, 7,5 mld. delených 500 000 či 550 000 a vyjde mi asi 14 000 bytov. Čiže táto logika mi je dosť teda absurdná akože v tomto prepočte. Predpokladám, že toto nikto nemyslel celkom vážne.

Druhou časťou by som chcel sa stotožniť s tým čo tu teda deklaroval poslanec Igor Šulaj. Je faktom, že hlavne zákon o dani z pridanej hodnoty je určitým spôsobom likvidačný pre, dá sa povedať, dosť finančne podvyživené podniky, čo sa týka aj stavebných teda činností, kde je dosť komplikovane realizované získanie nadmerných odpočtov. Takže rád by som bol, aby teda v budúcnosti alebo teda v budúcom období sme reagovali na tento zákon a dali ho nejakým spôsobom do súladu. Faktom je, že štátny rozpočet uvažuje v príjmovej časti dane z pridanej hodnoty s príjmom z dane z pridanej hodnoty alebo so zvýšeným príjmom z dane z pridanej hodnoty vo výške 9,1 mld. Keď odpočítam 8,3 mld., čo je teda príjem zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 10 % na 14 %, tak mi vychádza ambiciózny predpoklad príjmov cirka vo výške 9,1 mld., pokiaľ ide o očakávanú skutočnosť, tak cirka vo výške 7,1 mld. Predpokladám, že zdržiavaním nadmerných odpočtov, čo je tu jasne deklarované, nie tieto príjmy budú teda ambicióznymi príjmami tohto štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že, podľa metodiky ESA 95 vychádzajúc, toto, dá sa povedať, zdržiavanie nadmerných odpočtov nie je príjmom do štátneho rozpočtu, ale je to vlastne záväzkom alebo pohľadávkou, alebo záväzkom teda štátu voči daňovému subjektu.

Takže predpokladajúc tieto skutočnosti rád by som teda vedel, že teda pokiaľ tieto dane alebo pokiaľ toto zdržiavanie daní nie je súčasťou príjmu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem za pozornosť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok