Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, forma štátnych skúšok používaná v súčasnosti v slovenskom vysokom školstve okrem obhajoby záverečnej práce nie je v zahraničí obvyklá a nie je v súlade s princípmi Bolonského procesu, osobitne s princípmi kreditového systému, pretože činnosť v súvislosti s prípravou na štátnice a so samotnými štátnicami nie je žiadnym spôsobom kreditovo ohodnotená. Na podporu tohoto tvrdenia uvádzam citát z dokumentu Európskej komisie Pokyny na implementáciu európskeho systému na prenos a zhromažďovanie kreditov ECTS. Citujem: "Kredity sa udeľujú na základe pracovného zaťaženia študenta. Pracovné zaťaženie predstavuje všetky vzdelávacie aktivity vrátane skúšok." Koniec citátu.

Snahou ministerstva pri zaradení otázky štátnic do verejnej diskusie bolo upozorniť na hore uvedený problém nesúladu vysokoškolskej praxe na Slovensku s medzinárodnou praxou. Návrh pritom predpokladá, že vysoké školy, ktoré to budú považovať za potrebné, si môžu zachovať aj iné štátne skúšky ako len obhajobu záverečnej práce. Mali by však odstrániť uvedené porušenie princípov Bolonského procesu, resp. kreditového systému.

Tiež sa očakáva, že návrh by mal prispieť k tomu, aby vysoké školy zvýšili svoje nároky na záverečné práce a na ich obhajobu.

Ministerstvo si vyžiadalo od vysokých škôl informáciu o priebehu štátnych skúšok. Z informácií od dvadsiatich štyroch vysokých škôl vyplynulo, že na deviatich vysokých školách nebol v posledných dvoch rokoch nikto vylúčený z dôvodu nevyhovenia na štátnej skúške. Nakoľko menej ako 0,2 % študentov boli pre nezvládnutie štátnic vylúčené zo štúdia, nie je možné považovať štátnice za preukázateľne dostatočný kvalitatívnym filter.

Ešte raz zdôrazňujem, že vysokým školám sa nezakazuje vykonávať záverečné skúšky.

Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok