Musím reagovať na predrečníka. Z vlády prichádzajú často návrhy zákonov, ktorých cieľom je ušetriť peniaze. Nie vždy však v kancelárii vypočítané šetrenie je skutočne šetrenie v praxi, ba práve naopak.

Chcem upozorniť na to, že kúpeľnú starostlivosť nemožno chápať ako rekreáciu, ale ako súčasť rehabilitácie či liečby. Často ju využívajú práve občania manuálne pracujúci, a to s nižšími príjmami. Vďaka absolvovaniu kúpeľnej starostlivosti nejdú títo občania na invalidný dôchodok, nevyužívajú zvýšenú spotrebu liekov, nie sú práceneschopní, ale sú zapojení do pracovného procesu. Poznám osobne množstvo takýchto pacientov, ktorí sú po operáciách chrbtice a vďaka kúpeľnej liečbe, ktorú absolvujú každý rok, normálne pracujú, a teda vyrábajú hodnoty, odvádzajú dane štátu. Ak im zamedzíme takýto prístup, pretože sú to ľudia, ktorí sú skoro na hranici sociálnej odkázanosti, ak im zamedzíme takýto prístup do kúpeľov, stane sa to, že pôjdu pravdepodobne na invalidné dôchodky. Dosiahne sa teda opačný efekt, ako sa očakáva, a štát to bude stáť podstatne viac ako doteraz.

Pri príprave takéhoto zákona sa musí vychádzať z ekonomickej situácie väčšiny občanov. Takisto zníženie počtu odliečených pacientov v kúpeľoch bude mať iste negatívny dosah aj na samotné kúpeľné zariadenia, pretože tie sú závislé od počtu pacientov, ktoré odliečia a, samozrejme, za ktorých dostanú zaplatené. Takže robiť to len v kancelárii a robiť výpočty, že dosiahneme úsporu, opak je pravdou, je to negatívum.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok