Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu. Súhlasím s ňou, že štát v podstate podľa zákona sanuje, zodpovedá, ručí za to, aby Sociálna poisťovňa plnila finančné svoje povinnosti. Ale udivuje ma jedno, že tak v minulosti, ako aj v súčasnosti neviem pochopiť, prečo sa potom štát stavia stále na zadné nohy, a to bolo vždy. Stavia sa na zadné a špekuluje, aby túto povinnosť nemusel plniť.

Po druhé. Takisto súhlasím a upozorňovali sme na to aj v minulosti, aj v súčasnosti, keď došlo k liberalizácii cien, že tu treba tie veci domýšľať do úplného konca, čo to urobí s každým občanom. To je aj do budúcnosti a myslím si, že aj pre tento parlament určité poučenie, aby sme tieto veci doťahovali perspektívne aj čo do sociálnych dosahov.

Poznámka k myšlienke pani poslankyne, štát na to nemá. S tým sa stretávame často. Pozrite sa, nedávno, nie je to tak dávno, čo sme prerokúvali zákon, ktorým sme zrušili možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Vtedy bolo hovorené, že to ušetrí skoro 2 miliardy ročne. No tak ich teda teraz môžeme investovať do valorizácie. Keď tých 30 tisíc ľudí nebude pribúdať na predčasné dôchodky. Je 30 miliárd dlhov alebo problémov, ktoré treba riešiť v Sociálnej poisťovni. Ak by sme dokázali vytvoriť legislatívu v Sociálnej poisťovni tak, aby aspoň polovicu vymohla, to je 15 miliárd, aby mohla dajme tomu tieto pohľadávky predávať, čo teraz teda nie je možné, alebo kapitalizovať. Zmena štátu, zmena platieb zo strany štátu, privatizácia a mohol by som ďalej hovoriť, čím by som teda mohol a vedel doplňovať vás poslancov, kde zobrať zdroje. Takže súhlasím s tým, neobstojí tvrdenie, nemáme zdroje. Máme málo, ale sú. A myslím si, že už v roku 1990 sú tu traja poslanci minimálne, ktorí boli pritom, navrhovali sme, aby z privatizácie sa tvoril fond, tak ako je reštitučný, aj fond na takéto problémy do budúcnosti. Neurobilo sa tak.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok