Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril niekoľko poznámok, návrhov, stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým riešime zvýšenie dôchodkov pre tento a budúci rok.

V Slovenskej republike existuje silná 1,2-miliónová populácia dôchodcov, tak ako tu už odznelo, ktorým je vyplácaných cca 1,4 miliardy dávok dôchodkového zabezpečenia. Ide o občanov, ktorí na základe v súčasnosti platného zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení splnili zákonom stanovené nároky na poberanie určitého druhu dôchodku. Je potrebné si uvedomiť, že zväčša ide o ľudí, ktorí poctivo odpracovali v priemere 37 rokov a platili príspevky s nádejou, že v prípade sociálnej udalosti, akou je staroba, invalidita a tak ďalej, bude o nich primerane postarané. Pracujúcich dôchodcov, t. j. tých, ktorí majú možnosť získania aj iného príjmu, je v súčasnosti iba 80 tisíc, z toho cca 10 tisíc dôchodcov živnostníkov. To znamená, že pre drvivú väčšinu týchto občanov je dôchodok jediným zdrojom zabezpečenia ich základných životných potrieb.

Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala zvyšovať životnú úroveň dôchodcov a v Generálnej dohode na rok 2000 je zakotvený záväzok, že vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o valorizácii dôchodkov v nadväznosti na rast životných nákladov a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V období rokov 1994 až 1998 priemerná výška dôchodku vzrástla 1,4-násobne, životné náklady v tomto období vzrástli 1,3-násobne, t. j. reálna hodnota dôchodku vzrástla o 11,4 percenta. V roku 1999 došlo k poklesu reálnej hodnoty dôchodku. Dôchodky sa valorizovali celkove o 8 percent, zatiaľ čo životné náklady vzrástli o 10,6 percenta. Predpokladaná priemerná inflácia v tomto roku je zhruba 12 až 13 percent, čiže každé zvýšenie dôchodkov, ktoré by bolo nižšie ako predpokladaná priemerná inflácia, spôsobí ďalší prepad reálnej hodnoty dôchodkov v tomto roku oproti minulému roku 1999.

V Národnej rade Slovenskej republiky je predložený návrh zvýšenia životného minima z 3 230 Sk na 3 490 Sk, t. j. približne o 8 percent s účinnosťou od 1. júla 2000. Od výšky životného minima sa bezprostredne odvíja dávka sociálnej pomoci vyplácaná občanom v prípade hmotnej núdze. V roku 1999 sa dávka sociálnej pomoci vyplácala cca 300 tisícom občanom v úhrnnej sume cca 9,5 miliardy Sk. Systém dôchodkového zabezpečenia poskytuje dávky omnoho väčšiemu počtu občanov v úhrnnej sume okolo 62 miliárd za rok 1999. Z uvedených faktov vyplýva, že zvýšenie dôchodkov menšie ako 10 percent je neúnosné.

Dovoľte mi, aby som na podporu nevyhnutnosti úpravy dôchodkov sa oprel o niektoré dôležité dokumenty.

Po prvé Ústava Slovenskej republiky. Podľa článku 9 ods. 1 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa ods. 3 podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Takýmto zákonom je zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Po druhé Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podľa článku 9 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, ktorého súčasťou je aj právo na sociálne poistenie. Podľa článku 11 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrnujúce dostatočne výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.

Po tretie Európska sociálna charta. Podľa článku 12 sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia. Udržiavať systém sociálneho zabezpečenia na uspokojivej úrovni, najmenej na takej úrovni, akú vyžaduje dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia. Zmluvné strany sa ďalej zaväzujú usilovať sa o postupné pozdvihnutie úrovne systému sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte sa zmluvné strany na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu zaväzujú prijať alebo podporovať príslušné opatrenia zamerané na umožnenie starším osobám zostať podľa možnosti čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a a kultúrnom živote.

Po štvrté Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia časť 5 - Starobný dôchodok. Podľa článku 25 každý členský štát zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávka v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 dávka v starobe má byť taká, aby postačovala na zabezpečenie zdravých a slušných životných podmienok pre rodinu požívateľa dávky. Táto dávka nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka - muža. Ako je charakterizovaný tento nekvalifikovaný robotník - muž. Typicky nekvalifikovaný robotník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov alebo typicky nekvalifikovaný robotník - muž zamestnaný v najväčšej skupine hospodárskej činnosti s najväčším počtom hospodársky činných osôb mužského pohlavia.

Po piate Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 25 každá zmluvná strana zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávkou v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 sa výška dávky určí vnútroštátnymi pravidlami tak, aby zabezpečovala zdravé a dôstojné životné podmienky pre rodinu príjemcu dávky a nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka.

Po šieste. Podľa protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú štandardy sociálneho zabezpečenia, upravuje minimálnu výšku dávky v starobe tak, že táto dávka nesmie byť nižšia ako 45 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka. Uvedenú zmenu vo výške percenta je potrebné podľa nášho názoru akceptovať, pretože v súčasnom období prebieha analýza Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, jeho dodatku číslo 2 a protokolu za účelom posúdenia súladu nášho právneho poriadku s európskymi štandardmi. Taktiež je potrebné brať do úvahy, že medzinárodné dokumenty upravujú minimálne štandardy, ale tiež záväzok zmluvných strán tieto minimálne štandardy zvyšovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené dokumenty potvrdzujú správnosť rozhodnutia vlády pristúpiť k zvýšeniu dôchodkov. Otázkou však zostáva v akej výške.

Ďakujem.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok