A teraz už vážne.

Dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači číslo 655, k zákonu o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Moja prvá veta vychádza zo slovenského príslovia, kde nič nie je, ani čert neberie. Tým by som chcel postaviť tento problém na dve veci. Po prvé, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ktorá nemá finančné prostriedky, a po druhé, morálnu a zákonom stanovenú povinnosť starať sa o dôchodky. Pri prvom bode hovorím, je z čoho, len vláda by mala počúvať dobre mienené rady. Pri druhom bode, keď zabudnem na morálnu povinnosť, tak podľa môjho názoru vláda porušuje článok 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Ešte raz zdôrazňujem, že sa porušuje Ústava Slovenskej republiky, zákon číslo 46/1991 Zb. a zákon číslo 374/1994 Z. z. o zvyšovaní dôchodkov.

Vopred viem, akými argumentmi budú členovia vlády argumentovať, a preto ich chcem hneď v zárodku spacifikovať. Terajšia vláda určite poukáže na činnosť jej predchodkyne, čiže minulej vlády. Priemerný dôchodok za minulej vlády bol 4 180 korún, čo predstavovalo reláciu 41,8 percenta priemerného zárobku. Nízka inflácia a relatívne vysoký prorastový faktor spôsobili, že reálne dôchodky stúpali. Ak by sa aj teraz zvýšili dôchodky o navrhovaných 7 percent, tieto stále nedosiahnu realitu roku 1998. Výpočty, ktoré sme dostali pri predkladaní tohto návrhu zákona, ma skutočne udivujú. Každý vie, aká je miera inflácie. V samotnom materiáli sa uvádza odhad zvýšenia spotrebiteľských cien za júl 2000 oproti júnu 1999 o 19,4 percenta, aj keď si myslím, že odhad je ešte milosrdne nízky a skutočnosť je podstatne horšia.

Posledné zvýšenie dôchodkov bolo k 1. júnu 1999, čiže skoro zhodný dátum, a vy chcete dôchodky zvýšiť iba o jednu tretinu vami predkladaného nárastu spotrebných cien. Pripomeniem vám iba zvyšovanie cien, ktoré priamo zasiahli vrstvu, o ktorej sa bavíme, teda o dôchodcoch. Zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 percent na 10 percent, niekoľkokrát zvyšovanie elektrickej energie, plynu, vodného a stočného, zvýšenie ceny tepla, zvyšovanie nájomného, zvýšenie spotrebných daní, zvýšenie miestnych aj štátnych poplatkov, zvýšenie dopravy a tak ďalej a tak ďalej.

O koľkých veciach, ktoré potrebuje táto vrstva, sa dá povedať, že sa znížili alebo aspoň zostali na rovnakej úrovni, že nemuseli byť nárastom energie druhotne zvýšené? V podstate takéto čosi sa nenájde. Aby sme aspoň čiastočne dodržali zákon a nevytvárali ešte väčšiu biedu, bez nádychu populizmu by mali byť dôchodky zvýšené, ak nie o tých 19,4 percenta, čo by bolo prirodzené, tak minimálne o 14,7 percenta. Už v úvode som povedal, že najprv však musí byť z čoho, čiže vrátim sa k svojmu bodu, a chcel by som navrhnúť niekoľko riešení nielen všeobecných, ale aj konkrétnych, ktoré sa nedajú v takom krátkom čase dostatočne vysvetliť, ale, samozrejme, ak niekto z vás bude mať záujem, som ochotný s ním o týchto mojich predkladaných návrhoch sa porozprávať.

Najväčší problém je, že nie sú prostriedky v Sociálnej poisťovni, a to podľa môjho názoru z týchto dôvodov.

Po prvé. Pozrime sa na spotrebu Sociálnej poisťovne či už režijnú, mzdovú alebo investičnú. To je problém, ktorý sa dotýka priamo Sociálnej poisťovne.

Po druhé, podnikatelia dlhujú Sociálnej poisťovni, pretože vláda tak ugniavila podnikanie, že výbery sú problematické. Východisko vidí poisťovňa v exekúciách, kde náklady pre podnikateľa, ktorý aj tak nemá finančné prostriedky, stúpnu o 20 percent. Čiže podnikateľ, ktorému dlhuje aj štát, štátom riadené organizácie, štátom dotované organizácie a samosprávne organizácie, je likvidovaný, aj keď je ziskový, čím nastáva vlastne tá situácia alebo nastala tá situácia, ktorá dnes existuje, že každý každému dlhuje.

Štát si prispôsobil, bohužiaľ, legislatívu tak, aby bol čo najmenej postihovateľný a využíva právo Sociálnej poisťovne, ktorá zvyšuje nezamestnanosť a otvára podnikanie solventným zahraničným organizáciám bez domácej konkurencie. Zároveň nahrádza dovoz pred domácou výrobou, čím sa, samozrejme, automaticky tiež znižuje príjem Sociálnej poisťovne, ako som aj povedal, zvyšuje sa nezamestnanosť.

Po tretie. Štát neuhrádza svoje záväzky a zvyšuje tak tlak na likviditu poisťovne, čím otvára jednu z najväčších možností korupcie.

Po štvrté. Čierna práca alebo práca za minimálnu mzdu s nezdaneným doplatkom sa pri zvýšení percenta nezamestnaných stáva čoraz častejšie, ba po roku 1998 priam národným športom.

Po piate. Daňové a ostatné nepriame zaťaženia domácich podnikateľov znižujú konkurencieschopnosť oproti zahraničným dovozcom, ktorí sú v materskej krajine menej zaťažení odvodmi a mnohokrát dotovaní touto svojou materskou krajinou.

Po šieste. Sociálna poisťovňa kontroluje iba odvody zaregistrovaných podnikateľov a ich zamestnancov, pričom neexistuje súčinnosť medzi zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou a políciou, čím sa stáva, že zamestnanec zoberie podnikateľovi zákazku, ktorú odpracuje počas práceneschopnosti, ktorú mu zaplatí zdravotná poisťovňa, a štátu aj poisťovniam neodvedie nič, za čo mu hrozí krátenie nemocenskej maximálne o 20 až 50 percent, čomu sa títo pracovníci vlastne iba smejú.

Po siedme. Posledný bod sa dá ťažko a veľmi dlhodobo odstrániť iba zvýšením životnej úrovne. Celý slovenský národ okrem jedného etnika starne. Počet dôchodcov sa zvyšuje a počet aktívneho obyvateľstva percentuálne možno povedať, že pomerne prudko klesá.

Dámy a páni, skúsim vám načrtnúť aj niektoré riešenia, ktoré budú mať krátkodobý, strednodobý, respektíve dlhodobý charakter. Naplniť a preplniť nielen Sociálnu poisťovňu, ale i ostatné poisťovne, úrad práce, ale i daňový úrad sa dá zrušením odvodu miezd a v rovnakej výške zaťažiť nepriamymi daňami všetok tovar mimo dovozu energetických a rozhodujúcich surovín. Čo tým dosiahneme? Na zdravotné, sociálne poistenie a nezamestnaných budú prispievať aj tí, ktorí k nám tovar iba dovážajú. Domáci výrobok by nemal zdražieť a dosiahne konkurencieschopnosť oproti zahraničnému výrobku. Zahraničný podnikateľ, respektíve dodávateľ rýchlo pochopí, že sa mu pri kvalifikovanej pracovnej sile a nízkych mzdách aj pri vysokom daňovom zaťažení oplatí vyrábať na Slovensku. To znamená zníženie nezamestnanosti, zvýšenie príspevkov do fondov, ale absencia neplatenia do fondov bude podstatne nižšia, pretože ide o nepriame dane.

Týmto opatrením budeme stimulovať vývoz a nebudeme prosiť o príchod zahraničného kapitálu, ale budeme ho nepriamo nútiť vstúpiť na náš trh, pokiaľ tu chce seriózne podnikať. Pre zaujímavosť dovoz na Slovensko predstavuje 480 miliárd korún, z toho energetika a suroviny, ktoré by neboli zdaňované, predstavujú jednu tretinu z tejto ceny.

Druhým opatrením by malo byť vybratie cca 50 až 100 základných potravinových článkov, respektíve základných potravinových surovín, takých, ktoré sa nedovážajú, samozrejme, a oslobodiť ich od dane, respektíve znížiť DPH najviac maximálne na 4 percentá, čím by sa pomohlo najmä sociálne slabým vrstvám a možno by nemusel byť nárast príjmov taký vysoký. Medzi tými stami vybranými druhmi by mohli byť tri druhy chleba a tak ďalej. Vlastne Strana občianskeho porozumenia túto koncepciu má a sama v nedávnom čase sa opäť k tejto koncepcii vrátila a navrhovala, ktoré základné potravinové články by tam mali byť. To nakoniec nie je problém, pokiaľ by nebolo DPH alebo maximálne 4 percentá, to by bol najmenší problém určiť, ktoré základné potravinové články by tam mali byť.

No a tretím krátkodobým opatrením, a to sa týka pána ministra ako šéfa správnej rady Sociálnej poisťovne, okamžitá výmena vedenia a manažmentu Sociálnej poisťovne najmä v nadväznosti na tú prvú časť, čo som povedal. A nakoniec aj pani ministerka financií povedala, že veľmi často Sociálna poisťovňa neadekvátne nakladá s finančnými prostriedkami prezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej.

Jedným zo strednodobých riešení je zníženie pracovníkov, za ktorých odvody platí štát, čo je podstatne nižší príjem do poisťovní ako od ostatných platcov. V rozpočtovej a príspevkovej sfére je zamestnaných cca 360 tisíc pracovníkov, čo pri 2 miliónoch práceschopného obyvateľstva pri odčítaní vyše 0,5 milióna nezamestnaných nemá, dámy a páni, obdobu v žiadnej krajine Európy.

Medzi strednodobé riešenia patrí aj zníženie nezamestnanosti, a tým zvýšenie platieb do fondov cez rozvoj ekonomiky a hospodárstva, na čo mám viac riešení, ktoré vám z časových dôvodov neuvádzam, ale nie raz som ich tu povedal. Nebojme sa démonizovaného prehriatia slovenskej ekonomiky a napomôžme zvýšenie hrubého domáceho produktu.

Vážení vládni ekonómovia, zanechajme už konečne reštriktívnu ekonomickú politiku, ktorú si môže dovoliť iba bohatý štát. Slovensko, bohužiaľ, bohatý štát nie je, a ak to takto pôjde, tak nebudeme ním ani za dvesto rokov.

Medzi dlhodobé opatrenia by mali patriť opatrenia na zmenu demografickej štruktúry obyvateľstva cez štátnu podporu novo narodených detí do troch maximálne v jednej rodine. Podpora bytovej výstavby a dostupnosť hypotekárnych úverov na tieto byty, celkové zvýšenie životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.

Vážené kolegyne, kolegovia, možno som zobral zvýšenie dôchodkov celým prierezom problémov, ale ich spätosť, či chceme alebo nechceme, ich spätosť sa jednoducho vylúčiť nedá. Výška zvýšenia dôchodkov nemôže byť stabilizovaná príjmami z privatizácie strategických podnikov, lebo tieto prostriedky by sa mali výhradne využiť na ďalší rozvoj, teda na rozvojové programy, ktoré so sebou prinesú aj naplnenie jednotlivých pokladní.

Nemôžeme však zvýšiť dôchodky iba o 7 percent, keď empiricky, ale aj ukazovateľmi okrem už spomínaného nárastu spotrebiteľských cien, životné náklady, nám dostatočne ukazuje i rast inflácie alebo aj devalvácie, ktorý ako nepriamy ukazovateľ nám preukazuje tiež ich podstatné zvýšenie. V auguste 1998 stál dolár 34,50, pričom v roku 2000 sa pohybuje od 44 do 48 korún za dolár.

Aj z tohto dôvodu vás žiadam o prehodnotenie zvýšenia výšky dôchodkov a preukázanie vôle dôchodcom za ich celoživotnú prácu, pretože oni tvorili hodnoty, z ktorých my vlastne dnes žijeme.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a pánu Mikloškovi za sako.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok