Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

schválenie štátneho rozpočtu vytvára u nás v trasformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto je dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov doma i v zahraničí sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie domácností.

Prostriedky štátneho rozpočtu majú byť preto rozdelené medzi jednotlivými kapitolami rezortov proporcionálne, vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej a verejnej správy, ktoré sa opierajú o komplexný vyčerpávajúci hospodársky program, kde sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a hlavné ciele a smerovanie rozvoja spoločnosti. Pokiaľ dobre viem, takýto projekt vláda Slovenskej republiky nemá a ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sme neprijali žiadnu koncepciu alebo vyčerpávajúci program, od ktorého by sa dalo odraziť pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu. Asi aj preto chýba určitá koncepčnosť rozvojovej a rozpočtovej politiky u nás, a tým sa viac-menej menia požiadavky na rozpočtové krytie priorít tak v štátnej správe, ako aj vo vzťahu k rozpočtom obcí.

Na úvod som chcel iba poukázať na potrebu určitej systémovej a koncepčnej práce pri tvorbe rozpočtu, ktorá mi akosi chýba v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998.

Vo svojom príspevku by som sa chcel zaoberať dvoma okruhmi otázok, a to vzťahom štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a niektorými návrhmi, ktoré sa týkajú rezortu pôdohospodárstva.

V sústave verejných rozpočtov sa projektujú na rok 1998 celkové príjmy vo výške 179,8 mld. Sk, z čoho príjmy rozpočtov obcí netvoria ani 10 %. Domnievam sa, že by vláda mala čo najskôr pristúpiť k zásadným úpravám rozpočtovej politiky pri tvorbe systému finančného a rozpočtového hospodárenia obcí a vzťahov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k rozpočtom miestnych samospráv.

Samospráva obcí by mala dostať náležitý priestor najmä na rozvoj hospodárskej iniciatívy, ktorú nemôže vyvolať absolútna majorizácia prostriedkov v rukách vrcholných vládnych orgánov. V tom vidím jednu z ciest oživenia v miestnej sfére v mestách a obciach, ktorú sme dosiaľ využívali v minimálnej miere. Miestne rozpočty sa v posledných rokoch stali zaujímavým bodom, ale aj konfliktným uzlom prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu. Štát neprestajne znižuje svoju angažovanosť v tejto sfére a miestne zdroje sú obmedzené, rozvoj skoro žiadny. Potreby a požiadavky viacnásobne prevyšujú zdroje a prostriedky, ktoré sú poskytnuté obciam. Obce sú väčšinou značne zadlžené. Týmto spôsobom vo väčšine miest a obcí u nás ide iba o prežitie prechodného obdobia. Prostriedky, ktoré sú poskytnuté zo štátneho rozpočtu, a vlastné príjmy postačia iba na zabezpečenie tých funkcií, ktoré musia obce plniť zo zákona. Nie sú už prostriedky na zabezpečenie plynulého rozvoja a už vôbec nie na zabezpečenie nadštandardného vybavenia našich miest a obcí.

Žiaľ, od roku 1993 bez akejkoľvek koncepcie sa zoslabuje podpora rozpočtov obcí a miest zo štátneho rozpočtu. Tak príjmy, ako aj výdavky štátneho rozpočtu rastú oveľa dynamickejšie než príjmy rozpočtov obcí. Takýmto spôsobom sa podiel štátnych a miestnych rozpočtov na hrubom domácom produkte vyvíja asymetricky v neprospech miestnych rozpočtov.

Daňové príjmy štátneho rozpočtu od fyzických osôb a do roku 1998 aj právnických osôb rastú dynamickejšie ako podiely rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní. Daň z príjmov fyzických osôb bude v roku 1998 vyššia oproti zámerom rozpočtu roku 1997 o 4,48 mld. Sk, teda o 20 %. Oproti tomu podiely rozpočtov obcí na výnosoch republikových daní by mali v roku 1998 dosiahnuť v absolútnej sume iba 6,6 mld. Sk, čo je na úrovni roku 1997. K tomu treba ešte pripočítať aj to, že záväzné limity dotácií obciam na výkon samosprávnych funkcií poklesli oproti roku 1997 o jednu štvrtinu.

Najvýznamnejšiu položku príjmov rozpočtov obcí tvoria príjmy z časti výnosu dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Na výnose uvedených daní obce participujú percentuálnym podielom určeným predloženým návrhom štátneho rozpočtu. Žiaľ, tento percentuálny podiel z časti výnosu dane od roku 1994 rapídne klesá. Kým v roku 1993 podstatná časť týchto daní tvorila príjmy rozpočtov obcí, v tomto roku už iba 27,7 % a v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 budú obce participovať na príjmoch z uvedených daní ešte nižším percentuálnym podielom, konkrétne 18,77 %. Pôvodný pomer z roku 1993 sa celkom obrátil v prospech štátneho rozpočtu a na úkor rozpočtov obcí. Teda je už jasné, že predložený návrh štátneho rozpočtu nevytvára prostriedky na zabezpečenie určitého žiaduceho rozvoja miest a obcí na Slovensku.

Preto, vážené poslankyne a vážení poslanci, navrhujem, aby sme ešte raz prehodnotili tento vážny stav, v ktorom sa nachádzajú naše mestá a obce. Musíme im zabezpečiť v štátnom rozpočte dostatočné prostriedky na existenciu a aspoň na minimálny rozvoj. Preto navrhujem v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky:

1. Zvýšiť podiel miest a obcí z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na 20,7 %, teda v § 6 ods. 1 písm. a) zmeniť číslo 81,23 na 79,3 a číslo 18,77 na 20,7.

2. Zvýšiť záväzné limity dotácií obciam v položke na výkon samosprávnych funkcií o 100 mil. Sk, teda v prílohe číslo 4 v bode a) sumu 300 mil. Sk nahradiť sumou 400 mil. Sk. Je to iba úroveň roku 1997.

Druhá oblasť - tu na pôde nášho parlamentu sme nedávno v rámci prerokúvania tzv. zelenej správy hodnotili súčasný stav a možnosti rozvoja nášho poľnohospodárstva. Spolu s viacerými poslancami sme poukázali na najvážnejšie problémy, ktoré bude treba riešiť v roku 1998. Veď väčšia časť týchto problémov je pretrvávajúca a bez väčšej zaangažovanosti štátneho rozpočtu do ich riešenia sú jednoducho neriešiteľné. Vychádzajúc z toho sme v rámci hlasovania prijali aj uznesenie číslo 746 z 8. októbra 1997, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu nedostatok zdrojov pre poľnohospodárstvo vo výške 2,5 mld. Sk.

Po dôkladnom preštudovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 môžeme konštatovať, že vláda Slovenskej republiky, ako aj ministerstvo pôdohospodárstva, žiaľ, ignorovali naše odporúčanie, ktoré sme prijali hlasovaním, veď transfery zo štátneho rozpočtu do rezortu ministerstva pôdohospodárstva sú navrhované na nižšej úrovni ako v roku 1997.

Na jednej strane predložený návrh štátneho rozpočtu zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu z rezortu pôdohospodárstva o 32 % oproti roku 1997 a na druhej strane, na strane výdavkov, je rezort ukrátený o 1 114 mil. Sk oproti roku 1997, čo predstavuje 90-percentnú úroveň roku 1997.

Sú krátené tak kapitálové výdavky, ako aj bežné transfery. Aj v rámci návrhu účelových prostriedkov, ktoré sú zapracované v kapitolách, príloha číslo 6 návrhu, sú rozpočtované prostriedky na nižšej úrovni než v predchádzajúcich rokoch. Tu mám konkrétne na mysli transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky, kde navrhnuté prostriedky nedosahujú ani 50-percentnú úroveň roku 1997 alebo transfer do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, ďalej transfer do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Sú to nemalé sumy, ktoré budú bezpečne chýbať poľnohospodárskym podnikateľským subjektom.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, každý z nás pozná súčasnú situáciu v poľnohospodárstve, že na hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov má mimoriadny vplyv neúnosné roztvorenie cenových nožníc. V našich podmienkach bezpríkladný nárast cien vstupov do poľnohospodárstva čiastočne možno tlmiť iba dotáciami a vyššími podporami zo štátneho rozpočtu, ktoré budú jednoznačne pôsobiť protiinflačne. Keď je tento dotačný balík nedostatočný, ako je to v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 1998, možno očakávať prudký nárast cien poľnohospodárskych výrobkov všade tam, kde funguje trhovo orientované hospodárstvo, kde štát vyššími podporami a dotáciami nezamedzí takémuto rozvoju. Ak zo strany štátu absentuje takýto prístup, tak má snahu preniesť celú ťarchu nepriaznivého vývoja na bedrá poľnohospodárov s poukázaním na udržanie výhodnej cenovej hladiny potravín. Samozrejme, s takýmto prístupom a riešením nemôžeme súhlasiť. Musíme zabezpečiť šancu našim poľnohospodárom na stabilizáciu vzťahu v tomto dôležitom odvetví nášho národného hospodárstva.

Preto v mene 15 poslancov navrhujem, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 746, časť odporúča bod 3 písm. b) bolo zapracované do návrhu rozpočtu na rok 1998, teda zvýšiť celkové výdavky do rezortu ministerstva pôdohospodárstva o 2,5 mld. Sk. Uvedené prostriedky navrhujeme zapracovať do výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým stanovuje čerpanie peňažných prostriedkov na dotačné tituly v sume 2 mld. Sk, a to na podporu produkčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby úmerne podľa čerpania v roku 1997 na tieto tituly: na obstaranie osív, sadív, priemyselných hnojív, na nákup strojov a zariadení, na zachovanie genofondu šľachtenia, na rast genetického potenciálu, na podporu proexportnej aktivity, na dosiahnutie vyššej kvality kravského, ovčieho a kozieho mlieka, na podporu výroby hovädzieho a jahňacieho mäsa, na komplexné využitie závlah, na ozdravovanie chovov, na rozvoj agroturistiky, na ekológiu a na bonifikáciu úrokov z poskytnutých úverov.

Zvyšnú sumu 300 mil. Sk navrhujeme presunúť do Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky a sumu 200 mil. Sk do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok