Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

predložený návrh zákona o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je veľmi vážnym dokumentom, hlavne pokiaľ ide o ďalší ekonomický rozvoj mikrosféry. Nemožno mu uprieť snahu riešiť najvážnejšie ekonomické problémy niektorých hospodárskych subjektov s určitým cieľom umožniť hospodársky rozvoj oblastí, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, alebo zvýšiť využitie výrobného potenciálu týchto subjektov.

Na druhej strane však treba aj hodnotiť predloženým návrhom zákona poskytnuté spôsoby, formy, metódy a prostriedky na riešenie najvážnejších ekonomických problémov niektorých hospodárskych subjektov, podnikov. Treba vidieť aj určité nebezpečenstvá v ekonomickej oblasti, ktoré prijatie takéhoto návrhu zákona môže zapríčiniť. Mám predovšetkým na mysli nerovnomerný ekonomický rozvoj jednotlivých podnikov s rovnakým alebo približne rovnakým výrobným programom. Pre určitú skupinu hospodárskych subjektov bude zo strany vlády poskytnutá podpora v rámci postupu revitalizácie podnikov a pre ďalšiu, možno ekonomicky silnejšiu, už nie. Teda pri podnikateľských subjektoch, ktoré budú zvýhodnené, ekonomické nástroje hospodárskej politiky budú pôsobiť inak než pri ostatných subjektoch.

Takýmto postupom vynúteným vládou bude aj nepriamo zapríčinený nerovnomerný ekonomický rozvoj mikrosféry. Tým, že ekonomické nástroje nebudú pôsobiť plošne a impulzívne pre výrobcov a tým, že návrh zákona predpokladá selektívny prístup k výberu podnikov do programu revitalizácie na základe predloženého projektu bez konkrétnejšie špecifikovaných ekonomických kritérií, môže nastať taká situácia, že o pár rokov bude treba revitalizovať v súčasnosti ešte schopné hospodárske subjekty.

Prijatím prerokovaného návrhu zákona síce na jednej strane budú zachránené menej schopné hospodárske subjekty zo štátnych prostriedkov, ale na druhej strane bude zabrzdený ďalší rozvoj pre subjekty, ktorým nebola poskytnutá patričná podpora.

Podľa nášho hodnotenia by sme mali podporiť podnikateľské subjekty plošne, rovnomerne a nevylúčiť z toho procesu schopné podnikateľské subjekty, ba naopak, mali by sme im vytvárať vhodné ekonomické podmienky na ďalší rozvoj, aby sme už konečne zastavili ďalší úpadok vo výkonnosti našej ekonomiky a aby sme zastavili proces zaostávania v ekonomickej a výkonnostnej sfére za krajinami Európskej únie.

Takýmto a podobným prístupom k podpore podnikateľskej sféry aj menej schopné subjekty budú nútené vyvíjať maximálne úsilie na dosiahnutie ekonomickej prosperity a nebudú čakať na bezhraničnú podporu a oddlženie zo strany štátu. A tým neschopným podľa nášho názoru treba nechávať oveľa voľnejšie pole pôsobnosti zákona o konkurze a vyrovnaní.

Ekonomická záchrana a predĺženie času agónie neschopných a zle hospodáriacich subjektov, ktorých budúcnosť je vždy neistá, je pre štát oveľa väčším bremenom než podpora rozvojových impulzov vo výrobnej sfére. Akékoľvek pribrzdenie ozdravovacieho procesu o konkurze a vyrovnaní potom nepriaznivo pôsobí na ďalší rozvoj trhovej ekonomiky u nás.

V predloženom návrhu zákona sú vymenované jednotlivé formy, ktorými je možné podnik revitalizovať. Sú to väčšinou formy, ktoré výrazne znižujú príjmovú stránku štátneho rozpočtu bez adekvátneho kroku na zabezpečenie krytia tohto, v predloženom návrhu bližšie nekonkretizovaného výpadu. Teda v budúcnosti bude treba počítať s nižšími príjmami štátneho rozpočtu než v roku 1997, keď ostatné príjmové položky ostávajú na úrovni roku 1997. Veď ďalšie daňové zaťaženie podnikateľských subjektov a obyvateľstva by bol maximálne neadekvátny krok zo strany vlády.

Medzi jednotlivými formami revitalizácie sú spomenuté aj také formy, ktoré nepatria do výlučnej pôsobnosti vlády, ale prijatím predloženého návrhu zákona budú priamo negatívne vplývať na príjmy neštátnych podnikateľských subjektov a priamo vplývať na ich ďalšiu existenciu. Tu mám predovšetkým na mysli zníženie úrokovej sadzby úveru alebo odpustenie úroku z úveru. Veď výška úrokov by mala byť konkretizovaná v úrokovej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom bez účasti štátu. Takýto istý vzťah by mal existovať naďalej aj pri poistných fondoch. Akákoľvek intervencia štátu, ktorá by narušila takýto vzťah, je nežiaduca.

Ďalšia forma revitalizácie je dohoda o splatení úverov nadobudnutím akcií alebo iných podielových účastí za podmienky, že banka odpredá takto získané akcie alebo podiely do dvoch rokov od ukončenia revitalizácie podniku. Takáto forma revitalizácie podniku je veľmi labilná, s neistým výsledkom a s nepredvídateľnými následkami na trh s cennými papiermi v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle slova.

Ďalšie formy revitalizácie podnikov, ako je odpustenie úrokov z omeškania za oneskorenie platenia splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku alebo neuplatnenie zmluvných sankcií za omeškanie revitalizovaného podniku splatením splátok kúpnej ceny Fondu národného majetku podporujú iba sprivatizované štátne podniky.

Vychádzajúc z poznatkov zo súčasnej privatizačnej praxe, môžeme konkretizovať, že uvedené formy revitalizácie podnikov budú iba nástrojom a prostriedkom na ďalšiu podporu zo štátnych prostriedkov pre tú istú úzku a majetnú skupinu ľudí, ktorá už minimálne raz bola zvýhodnená pri privatizácii. Je to jeden z argumentov dosvedčujúci to, že privatizácia neprebehla na základe ekonomických kritérií. Veľká časť takýchto podnikov stojí pred krachom a čaká na prijatie predloženého návrhu zákona. Podľa nášho hodnotenia treba vylúčiť z procesu revitalizácie podnikov presne takéto podniky. A keď privatizéri nie sú schopní splniť aj tak poddimenzované záväzky voči Fondu národného majetku, je potrebné takéto podniky vrátiť späť do vlastníctva Fondu národného majetku a znova ich privatizovať na základe objektívnych, ekonomicky podložených kritérií. Vôbec nesúhlasíme s tým, aby neschopní, ktorí nespĺňajú svoje záväzky väčšinou vlastným pričinením, dostávali ďalšiu podporu a úľavy zo štátneho rozpočtu.

O podaných revitalizačných projektoch podľa predloženého návrhu zákona rozhoduje komisia, ktorej členmi sú piati ministri väčšinou ekonomických rezortov, guvernér Národnej banky Slovenska, ako aj štyria prezidenti najväčších slovenských bánk so štátnou účasťou. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako bude môcť takáto komisia s takýmto špičkovým obsadením účinne pracovať, hodnotiť podané projekty, ako aj proces revitalizácie v jednotlivých vybraných podnikoch na základe komisárom poskytnutých infomácií. Veď takáto práca bude vyžadovať celého človeka a už neraz sme počuli názory o tom, do akej miery sú naši páni ministri pracovne vyťažení. Veď koniec koncov to môžeme ohodnotiť aj na základe účasti pánov ministrov na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky. Ale aj pri takomto špičkovom obsadení komisie je podľa nášho hodnotenia táto komisia neúplná. Chýba v nej účasť Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov, predstaviteľa zamestávateľských zväzov a predstaviteľa profesijných samosprávnych zväzov, aby stupeň zaujatosti bol menší a profesijná úroveň vyššia a komplexnejšia.

Rovnako si neviem dosť dobre predstaviť spoluprácu komisára, ktorý bude pracovať v revitalizačnom podniku a spolupracovať s takou vysokokvalifikovanou revitalizačnou komisiou. Veď podľa návrhu zákona má byť medzi nimi priama väzba. Podľa nášho hodnotenia zo štruktúry orgánov revitalizácie podnikov chýba jeden medzičlánok, ktorý by mal priebežne hodnotiť, smerovať a zosumarizovať celý revitalizačný proces. Jednotlivé ministerstvá nespĺňajú túto požiadavku. Bez takejto činnosti a bez takejto náplne proces revitalizácie podnikov bude pre nás a verejnosť nekontrolovateľný, málo efektívny.

Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k otázke realizácie záložného práva na majetok revitalizovaného podniku. Podľa predloženého návrhu v čase revitalizácie nemožno na majetok revitalizačného podniku realizovať záložné právo ani výkon rozhodnutia. Viem pochopiť zámer predkladateľa, čo vôbec takýmto riešením sledoval, ale na druhej strane treba vychádzať z toho, aké sú požiadavky jednotlivých bánk na krytie poskytnutých úverov. Keď toto ustanovenie vstúpi do platnosti v nezmenenej forme, tak revitalizované podniky nebudú môcť siahať na žiadny úver a budú nútené jednostranne sa opierať iba o podporu v revitalizačnom procese, čo je nešikovné, neefektívne riešenie a výrazne zaťažuje štátny rozpočet. Predsa rozvojové a osožné úvery majú nesmierny význam aj pre revitalizované podniky.

Vážené dámy, vážení páni, ide o veľmi citlivú a závažnú ekonomickú otázku, ktorej výsledok je neistý. Predložený návrh obsahuje veľa legislatívnych dier, ktoré bude treba odstrániť v druhom a treťom čítaní návrhu zákona. Jednoznačne obsahuje aj určité politické dimenzie a zámery, preto bude treba pristupovať k prerokovaniu zodpovedne v záujme zásadného, fundamentálneho riešenia problematiky. Dúfajme, že predsa len zvíťazí odborná stránka veci.

Ďakujem.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok