Vážená Národná rada,

vzťah štátneho rozpočtu k poľnohospodárskej výrobe v predloženom návrhu sa značne zmenil. Chcem tu vyjadriť našu spokojnosť s tým, že po toľkých rokoch sa už našli nejaké prostriedky na zvýšenie dotácií agrokomplexu, ale máme aj určité pochybnosti o racionálnom a efektívnom rozdelení týchto prostriedkov. Poslanci nášho hnutia každoročne pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu tu na pôde parlamentu vyjadrili svoju nespokojnosť s nedostatočným krytím požiadaviek tohto rezortu a poukázali na najvážnejšie problémy a dôsledky s tým súvisiace. Z hľadiska pôsobenia ekonomickej politiky v súčasnom období poľnohospodárstvo patrí medzi najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy sú veru nemalé, rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmieru zložité, ťažko zvládnuteľné. Poukazuje na to aj predložený návrh štátneho rozpočtu, kde sú zvýšené výdavky smerujúce do agrokomplexu na úrovni 3 mld Sk. Je to veľká suma, ale istotne nevykryje objektívne požiadavky tohto rezortu.

A teraz mi dovoľte, aby som poukázal na niektoré naše obavy súvisiace s týmito takpovediac navyše poskytnutými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

Podľa nášho hodnotenia rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie je potrebný jednak na elimináciu škôd, ktoré tu vznikli nelegálnym vývozom obilia za rok 1995 a 1996, čo je jednoznačne zavinené vysokopostavenými funkcionármi v jednotlivých rezortoch. Na druhej strane tieto prostriedky budú potrebné na ovládnutie domáceho trhu s obilím a s inými poľnohospodárskymi produktmi. Aj takýmto spôsobom bude chcieť vláda zamedziť, aby nedošlo zo strany prvovýroby k avizovanému zvýšeniu predajných cien produktov poľnohospodárstva. Prípadná snaha zo strany Štátneho fondu trhovej regulácie o ovládnutie domáceho trhu s pevne stanovenými cenami je nerealistická cesta a môže mať ďalekosiahle následky pre ďalšiu existenciu a vývoj poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že ceny vstupov do poľnohospodárstva veru nie sú a ani nebudú garantované.

Na hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikov má mimoriadne dôsledky neúnosné roztvorenie cenových nožníc. Tento problém treba riešiť komplexne a neodkladne. V našich podmienkach bezpríkladný nárast cien vstupov do poľnohospodárstva sa dá tlmiť do určitej miery dotáciami, ktoré budú pôsobiť protiinflačne. Keď je tento dotačný balík nedostatočný, ako je to u nás, je možné očakávať prudký nárast cien poľnohopodárskych výrobkov všade tam, kde funguje trhové hospodárstvo, kde štát nezamedzí takémuto vývoju a neprenáša celú ťarchu takéhoto vývoja na bedrá poľnohospodárov s poukázaním na udržanie cenovej hladiny potravín.

Dotačná politika v agrokomplexe je u nás upravená platobným výnosom ministerstva pôdohospodárstva ešte z roku 1995. Ako všetci vieme, na tento účel budú poskytované prostriedky zo štátneho rozpočtu o 1,6 mld Sk viac než v roku 1996. V súvislosti s tým však vzniká určitá nejasnosť v tom, na aké tituly budú vyčerpané. Podľa nášho hodnotenia tieto prostriedky by mali byť čerpané na podporu ďalšej produkčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby.

Preto navrhujem, aby tieto navyše poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 1,6 mld Sk boli rozdelené úmerne na nasledujúce dotačné tituly podľa čerpania v roku 1996, podľa výnosu ministerstva pôdohospodárstva na poskytnutie dotácií - na obstaranie osív, sadív, priemyselných hnojív, zachovanie genofondu šľachtenia, rast genetického potenciálu, proexportné aktivity, kvalitu kravského, ovčieho a kozieho mlieka, hovädzieho a jahňacieho mäsa, cukrovej repy, komplexné využitie závlah, ozdravovanie chovov, rozvoj agroturistiky, ekológiu, bonifikáciu úrokov z poskytnutých úverov, trvalú zmenu kultúry.

Ďalším vážnym problémom súčasného poľnohospodárstva je zadlženosť poľnohospodárskych podnikov. V predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 je navrhnutá účasť štátneho rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk v sume 2 mld Sk. Podľa výkladu predkladateľa vo výbore ako aj na tomto pléne bude značná časť, a to 800 mil. až 1 mld Sk, poskytnutá na oddlženie, odpustenie starých záväzkov poľnohospodárskych podnikov. V súvislosti s tým chcem vysloviť určité výhrady a názor.

Po prvé - nepoznáme princíp, metódu rozdelenia navrhnutej sumy. Nebude poskytnutá na oživenie, prípadne rozvoj poľnohospodárskej výroby, ale odpustením starých záväzkov poľnohospodárskym podnikom bude poskytnutá pomoc iba bankám, ktoré stoja pred privatizáciou a v predchádzajúcich rokoch uzavreli s poľnohospodárskymi podnikateľskými subjektmi nevýhodné úverové zmluvy. Teda v predprivatizačnej etape bánk vláda má snahu, takpovediac, očistiť stôl od starých nedobytných úverov a takýmto spôsobom vytvárať prijateľnejšie podmienky pre budúcich privatizérov. Teraz už nemáme ani najmenšie pochybnosti už o tom, že ich privatizácia potom prebehne iba na základe politických princípov.

Po druhé - vláda podľa nás pristupuje neracionálne k riešeniu otázky oddlženia poľnohospodárskych podnikov odpustením starých záväzkov. Takéto nesplácané staré úvery majú - česť výnimkám - väčšinou len neschopné alebo menej schopné a zle fungujúce poľnohospodárske podniky. Schopnejší a lepší hospodári pristupovali k riešeniu tejto otázky zodpovednejšie a už dávno splatili svoje staré záväzky. Väčšinou neschopní už od roku 1993 čakajú na to, že štát im odpustí staré záväzky.

Ďalší problém pri hodnotení takéhoto stavu je v tom, že navrhnutým krokom vlády budú diskriminovaní akurát lepší hospodári, ktorí by si zo štátneho rozpočtu zaslúžili výraznejšiu podporu, ktorí pracujú organizovane na základe dlhodobých programov, idú racionálne za svojimi cieľmi...

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok