Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka,

dôvody na odvolanie ministerky školstva pani Slavkovskej sa dajú charakterizovať jednou vetou. Presne tak, ako ministri pôdohospodárstva a hospodárstva svojou činnosťou spôsobili ohrozenie potravinovej bezpečnosti republiky, ministerka školstva svojou činnosťou alebo nečinnosťou a nekompetentnosťou ohrozila možnosť získania vzdelania a kvalifikácie na výkon povolania a tým následne možnosť uplatnenia sa mladej generácie na trhu práce. Niektoré dôvody sa uvádzali často, sú chronicky známe, niektoré uverejnili aj včerajšie noviny, denník Sme, takže ich nebudem dopodrobna rozvádzať, len ich trošku pripomeniem.

Po prvé - je to neschopnosť pripraviť zákon o vysokých školách tak, aby riešil skutočné problémy vysokých škôl a prístupnosti štúdia na nich pre všetky sociálne vrstvy obyvateľov Slovenska. Novela vôbec nerieši potrebu štátu vyplývajúcu z definovaných strategických zámerov o výchove a vzdelávaní, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe tejto novely vysokoškolského zákona. Je to samozrejmé. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia rezortu strategické záujmy ministerstvo nebolo schopné doteraz sformulovať.

Po druhé - neschopnosť obhájiť záujmy malých škôl v zákone o nadáciách. Všetci, ktorí sme boli v parlamente pri schvaľovaní tohto zákona, vieme, o čo ide.

Po tretie - neschopnosť využiť mimovládne i vládne inštitúcie na vytvorenie možnosti pre občanov Slovenskej republiky študovať v zahraničí a na iniciovanie a financovanie pilotných projektov, v ktorých by sa vyskúšali nové vzdelávacie technológie.

Po štvrté - keď pri tvorbe učebníc prvýkrát v histórii slovenskí autori využívajú nové poznatky z technológie vzdelávania o prenose informácií cez prvotný vizuálny vnem sprostredkovaný obrazom a až následne textom, tak ako sme to obdivovali v mnohých publikáciách a učebniciach v zahraničí, dostane sa im odsúdenia. Pritom ide o prvý a dosiaľ jediný krok k znižovaniu preťaženosti žiakov, ktorá je v súčasnosti naozaj enormná.

Po piate - neriešenie situácie v odmeňovaní pedagogických pracovníkov. Nebola urobená ani komplexná analýza situácie. Vie pani ministerka, že tzv. 7-percentné zvýšenie platov stojí niektoré mladé učiteľské rodiny znížením rodinných prídavkov 600 Sk a že sa dalo uplatniť na rozdiel od iných rezortov, tým že boli v júli a auguste prázdniny, až od septembra?

Po šieste - pani ministerka striktne dodržiavala politický príkaz a na základe rozhodnutia koaličných pätiek vymenila riaditeľov školských správ na princípe - riaditeľ jednej školskej správy musí mať ďalších dvoch zástupcov z iných koaličných strán.

Po siedme - v odpovedi na interpeláciu Milana Ftáčnika sa pani ministerka priznala, že od vymenovania do funkcie viac ako pol roka sa nestretla na porade s riaditeľmi školských správ. Teda neriadila ich ako najvyšší riadiaci pracovník rezortu, čakala na čas, keď riaditelia budú vymenení.

Po ôsme - už to tu bolo spomínané - necitlivo, ba až vrchnostensky presadzovala tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka alternatívneho školstva. Príkazmi a odvolávaním neposlušných (jedným z nich je aj náš kolega pán poslanec Szigeti) a bez následnej vysvetľovacej kampane chcela rodičom nanútiť niečo, o čom sama vyhlasovala, že to musí byť na základe dobrovoľnosti atď. Samozrejme, že minister má právo, ale aj povinnosť presadzovať vládny program. To nám nevadí. Vadí nám však spôsob, aký ministerka zvolila, a priniesol prakticky neplnenie vládneho vyhlásenia, a to nielen v tomto prípade.

Po deviate - o ministerke školstva hovoria aj samotní ministerskí úradníci ministerstva školstva, že je slabou ministerkou nielen dovnútra rezortu, ale nedokáže obhájiť záujmy tohto rezortu voči ostatným ministrom, a už vôbec nie voči ministrovi financií.

Po desiate - o neschopnosti riešiť ekonomické problémy rezortu svedčí i skutočnosť, že pod vedením pani ministerky ministerstvo vyložene nevýhodne prenajalo priestory na Levickej ulici za cenu, ktorá v tom čase bola určite jednou z najnižších v Bratislave - približne za 300 až 400 korún za m2. V zmluve o prenájme ministerstvo súhlasilo s prenájmom týchto priestorov ďalšiemu podnájomníkovi. Tak sa aj stalo. Dnes v priestoroch, ktoré mohli prinášať ekonomický efekt ministerstvu, sídli poisťovňa, ktorá ich prenajala za niekoľkonásobne vyššiu cenu od malej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa mojich informácií je to až 7 000 korún za m2. Čistý zisk asi plynie do vreciek straníckych partnerov pani ministerky.

Po jedenáste - pani ministerka Slavkovská len v minimálnej miere chodí na svoj garančný výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a dá sa povedať, že priam úzkostlivo sa mu vyhýba. I návštevy v tomto výbore počas tohto volebného obdobia by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.

Podrobne by som sa chcela vyjadriť k niektorým ďalším problémom, ktoré tu už tiež boli čiastočne spomínané.

Je to úplné deštruovanie riadiacich štruktúr v rezorte a tým znemožnenie na dlhý čas vykonávať nevyhnutné činnosti. Iróniou je, že personálne čistky neboli vo väčšine vykonané z politických dôvodov, ale čisto z protekčných. Väčšina odvolaných sa uplatnila, a to dokonca v riadiacich funkciách iných, a nie nedôležitých rezortoch: ministerstva obrany, zahraničných vecí, vnútra a podobne.

Dôsledkom bola najmä neschopnosť pripraviť rozpočet, obhájiť z neho vyplývajúce záujmy rezortu a bezkonkurenčná neschopnosť pripraviť potrebné právne normy na úrovni zákonov a vyhlášok. Ako typickú ukážku potemkinovskej činnosti rezortu spomeniem novelu vyhlášky o strednej škole, ktorá nenovelizuje skoro nič, mení len prílohu, kde prináša prevratnú novinku - baníčky na príslušnej strednej odbornej škole už môžu byť aj dievčatá.

Bez povšimnutia nie je ani fakt, že takmer každý materiál zrodený na tomto ministerstve bol z vlády vrátený znova na prepracovanie. Takmer polovica legislatívnych úloh na rok 1995 nebola splnená a bola presunutá na ďalší rok, ako to už spomínal pán kolega Harach. Držanie neschopných ľudí na ministerstve školstva len na základe straníckej príslušnosti v Slovenskej národnej strane je ďalšou charakteristickou črtou pani Slavkovskej. Spomeniem napríklad vedúceho úradu pána Chamulu, nám všetkým dobre známeho kolegu z minulého volebného obdobia, riaditeľku sekcie financovania, riaditeľku Školskej správy Bratislava I., ktorí len pod tlakom silnejšieho koaličného partnera museli toto ministerstvo opustiť.

Ako ďalší veľmi vážny dôsledok už povedaného bolo legislatívne nezvládnutie prechodu kompetencií v oblasti školstva na krajské a okresné úrady v zákone číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a doplnenie niektorých zákonov.

V záujme rozvoja školstva a občanov Slovenskej republiky bolo nevyhnutné ešte pred týmto zákonom prijať - Strana demokratickej ľavice už niekoľkokrát o to žiadala a upozornila aj ministerstvo zaslaním materiálu z celoslovenského stretnutia učiteľov Strany demokratickej ľavice z 21. 10. 1995 - tieto normy:

1. zákon o financovaní školstva, ktorý by garantoval oprávnené požiadavky na financovanie škôl a školských zariadení,

2. zákon o postavení učiteľa, v ktorom by boli doriešené nielen pracovnoprávne vzťahy, ale jeho ďalšie vzdelávanie a zabezpečenie nevyhnutných ďalších servisných služieb v oblasti metodiky a prípravy základných pedagogických dokumentov,

3. zákon o hospodárení so školským majetkom, ktorý by zabránil jeho predajom a prenájmom na úkor zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu či sociálnych služieb študentom.

Za úplne absurdné považujem to, že pani ministerka a jej pracovníci nevedeli, že v oblasti učilíšť nestačí novelizovať zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ale treba novelizovať aj školský zákon, kde sú okrem zriaďovateľských funkcií stredných odborných učilíšť zákonom stanovené aj toky financií a povinnosti zúčastnených inštitúcií. Všetci vieme, že praktická časť výučby žiakov stredných odborných učilíšť sa uskutočňuje v strediskách praktického vyučovania (SPV). Na ne sa v novele úplne zabudlo.

Je oprávnený predpoklad, že mnoho problémov so sebou prinesie prechod na deväťročnú školskú dochádzku a problémy to spôsobí najmä pri prijímaní na stredné školy.

Ako veľmi dôležitý fakt vidím aj neriešenie problematiky škôl, ktoré sa nachádzajú v reštituovaných budovách. Je až nepochopiteľné - čaká sa pravdepodobne na zázrak -, že napriek upozorneniam z vlastného rezortu, z nášho garančného výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprejavila pani ministerka ani najmenšiu aktivitu.

Za všetky ohrozené školy len jeden príklad. Za štátne peniaze, doslova z hromady trosiek znovupostavená budova Vysokej školy múzických umení na Ventúrskej ulici. Kultúrna pamiatka Academia Istropolitana pripadne približne o dva roky súkromnej osobe. Keď už odhliadneme od skutočnosti, že dve fakulty Vysokej školy múzických umení nebudú mať kde učiť, uvedomme si, aký je vlastne vzťah pani ministerky k duchovným i materiálnym hodnotám vytvoreným generáciami obyvateľov Slovenska. Iróniou je, že sú to mienkotvorné fakulty, v ktorých väčšina študijných zameraní sa zaviedla v súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Inak by bolo potrebné doteraz študovať tieto odbory v zahraničí.

Nepochopiteľné je len to, prečo sa vládna koalícia vlastne čuduje, aké stanovisko donútila zaujať ich pracovníkov v rozhodujúcich situáciách pre Slovensko. My sa čudujeme zas tomu, ako pri vytvorených podmienkach dokázali tieto školy priniesť toľko významných ocenení z rôznych festivalov, koncertov a iných podujatí doma alebo v zahraničí.

Ako posledný z veľmi závažných dôvodov na odvolanie pani ministerky uvediem nezapojenie sa do prác na medzinárodne uznávaných vzdelávacích štandardoch a najmä štandardoch povolaní, ktoré bude bude mať za následok značný dosah na uplatnenie sa absolventov našich škôl na trhu práce.

Uvedomme si, že všetci končíme svoju prípravu v škole prípravou na výkon povolania, niekto na úrovni výučného listu, niekto maturitou a niekto, ak sa mu podarí, aj vysokoškolským diplomom. So vstupom zahraničného kapitálu sa už teraz, a v budúcnosti to bude ešte viac, uplatňujú požiadavky na doklad o rovnakom vzdelaní, aké je v krajine, odkiaľ kapitál prichádza. Absolventi našich škôl budú môcť vykonávať len výkonné funkcie, v rozhodujúcich funkciách sa prednostne uplatnia len absolventi zahraničných škôl. Dostaneme sa asi do podobného prípadu, ako je momentálne situácia v Írsku, kde rozhodujúce funkcie zastávajú Angličania.

Je oprávnený predpoklad, že na rodiacom sa európskom trhu práce sa ochranárske opatrenia ešte posilnia a ten, kto nebude spĺňať medzinárodné štandardy, nebude mať prakticky šancu. Za skutočnosť, že pani ministerka takto zhoršuje sociálnu situáciu na Slovensku a dáva základ budúcej nezamestnanosti, je osobne obzvlášť zodpovedná.

Až do konca roku 1994 práce v tejto oblasti postupovali úspešne a meškali len veľmi málo napríklad za Rakúskom - to mimochodom ponúklo aj významnú pomoc pri spolupráci v tejto oblasti, ktorú pani ministerka napríklad cez spoluprácu univerzít v rámci programu CEPUS mohla využiť.

Dalo by sa hovoriť ešte o mnohých a mnohých otázkach, ako sú koncepčné predstavy ministerstva, vzťah k Fondu detí a mládeže, vyjasniť vzťah k právnej subjektivite škôl a mnohé iné. O viacerých hovorili, alebo ešte budú hovoriť moji kolegovia poslanci. Niekedy menej je viac.

A už aj z toho, čo sa tu dnes povedalo, je jasné, že pani ministerka by mala okamžite odstúpiť. Ak zostane aj po dnešku vo funkcii, mali by sme byť ako opoziční poslanci radi a tešiť sa, že v kresle ministra je človek, ktorý systematicky odoberá koalícii body. Ale netešíme sa z toho, lebo na prvé miesto kladieme kvalitu vzdelávania, naše deti, ich učiteľov a školských pracovníkov, teda budúcnosť našej Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok