Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi zaujať stanovisko, pretože si myslím, že je to veľmi aktuálne, aby neboli pochybnosti o problematike Creutzfeldt-Jacobovej choroby. Chcem hneď na začiatku povedať, že z Anglicka, z britských ostrovov, sa k nám mäso ani kostná múčka nedováža, ani nemusíme takýto zákaz dať, pretože naše veterinárne opatrenia sú také, že nemáme spoločný trh ako Európska únia, sme mimo tohto trhu, to znamená, že každé mäso alebo výrobok, ktorý by u nás mohol byť z tohto hľadiska potenciálnym nebezpečenstvom, musí mať veterinárny súhlas. To znamená, že nám nehrozí z tohto hľadiska nejaké nebezpečenstvo.

Pokiaľ ide o samotný problém, môžem povedať, že včera som strávil jeden a pol hodiny s nositeľom Nobelovej ceny pánom profesorom Boleslavom Gajdúškom a s pani Mitrovou, myslím si, našou jednotkou v tejto oblasti, terajšou veľvyslankyňou v Budapešti. Problém je naozaj veľmi ťažko vysvetliteľný verejnosti, myslím si, že preto je okolo toho taká aféra a dala sa takáto aféra rozpútať. Je taký odborne zložitý, že ja osobne viem o tomto probléme asi 5 rokov, viackrát som sa snažil získať v tomto smere informácie, a nie je jednoduché sa v tom orientovať. Jedna vec je istá, že celá táto kampaň sa spustila vyhlásením, že nie je vylúčené, že z dobytka sa to môže preniesť na človeka. To znamená, že nie je to potvrdené. Ale tým, že sa spustilo, že nie je to vylúčené, vlastne sa to začalo. Toto sa mohlo urobiť aj pred pol rokom, aj pred dvoma rokmi, aj pred 10 rokmi.

Je zaujímavé, že toto vyhlásenie sa urobilo práve v čase, keď nie je dosť obilia a veľmi klesli zásoby a keď chovatelia ošípaných a hydiny sa netaja tým, že ceny ošípaných a hydiny sa veľmi málo zvýšili oproti tomu, čo očakávali. Takže tým, že jednoducho hovädzie vypadne z jedálneho lístka mnohých skupín obyvateľstva, možno nastane väčší hlad po bravčovom a po hydine a je tu priestor nato, aby sa tlačili ceny týchto výrobkov hore, je tu priestor nato, aby tlačili ceny obilia hore, atď. Takže tieto súvislosti treba tiež zobrať do úvahy a treba to chápať ako proces, ktorý je svojím spôsobom objektívny, takéto pohyby sa dejú.

V žiadnom prípade však túto vec nepodceňujeme. Na Slovensku sú určité súvislosti potvrdené, čo sa týka oviec, a určité súvislosti tu sú, ale problém je veľmi zložitý, pretože inkubácia trvá 5 až vyše 50 rokov. Vlastne takisto nie je povedané, že ošípané nie, dokonca dalo by sa to povedať aj o iných druhoch zvierat, ale pretože ich život je kratší ako táto doba inkubácie, tak sa to dá veľmi ťažko potvrdiť. Takže je to veľmi zložitý problém a vzhľadom na zložitosť a veľmi ťažké vysvetľovanie širokej verejnosti veľmi ľahko sa s tým dá manipulovať a určitým spôsobom to aj tendenčne používať. Poviem úprimne, ja spájam súčasný stav aj s týmito komerčnými zámermi, ktoré sú - povedal by som - dosť jednoznačné. Je tu oveľa väčšia pravdepodobnosť súvislosti, prečo práve v tejto dobe je okolo toho taký krik. Považoval som za potrebné zaujať k tomu takéto stanovisko. Ešte raz opakujem, že celé to veľké "haló" sa začalo vyhlásením, že nie je preukázané, že by sa to nemohlo preniesť na človeka. A zároveň nie je preukázané, že by sa to prenášalo.

Keď mám slovo, dovoľte mi zaujať stanovisko k interpelovaniu, k problémom v súvislosti s transformáciou družstiev a s podielnickými listami. Chcel by som povedať, že ťažko teraz obviňovať zákonodarcu z toho, že sa predávajú akcie, a lacno. Toto obvinenie, myslím si, je dosť falošné, lebo to bol zámer zákonodarcu. Člen alebo nečlen družstva mal podiel a nemohol s ním nič urobiť, nemohol ho predať. Mohol si vybrať z družstva majetok, ktorý mu na to pripadal, a to bolo všetko. Keď nechcel hospodáriť, mal tento podiel umŕtvený. Teraz na základe novely zákona sa tento jeho podiel stáva verejne obchodovateľným cenným papierom. A som veľmi prekvapený, keď tento úmysel pohnúť tento majetok, ktorý bol zablokovaný a umŕtvený, keď sa teraz hýbe, práve pravicovo orientovaní poslanci, ako si hovoria, alebo strany, veľmi kritizujú, že sa vlastne otvára priestor a spúšťa sa pohyb majetku, ktorý bol mŕtvy. A veľmi ťažko znášam v tomto smere kritiku nejakých úžerníkov. Veď keď je ponuka za 10 % nominálu, veď dnes sa bežne ponúkajú akcie za 30 korún, za 80 korún, za 200 korún, tak si myslím, že je to úplne štandardný vzťah na trhu cenných papierov, a považujem to buď za nedopatrenie, alebo nejakú snahu manipulovať so skutočnosťou. To je jedna vec.

Druhá vec v tejto súvislosti, čo by som považoval za potrebné takisto povedať váženému parlamentu Slovenskej republiky, čo urobilo najviac rozruchu a miatlo ľudí vo fáze, keď sa mali prihlasovať, či si chcú ten majetok vybrať, alebo či ho tam nechajú a podiel sa im premení na podielnické listy. Práve pravicové strany organizovali po Slovensku sériu prednášok a stretnutí s občanmi, kde úplne nepravdivo informovali občanov, že prídu o pôdu a že cieľ je tento majetok socializovať atď. Pôda s tým nemá absolútne nič spoločné, pretože vlastníctvo pôdy je úplne mimo tohto procesu. Tu ide vyložene o majetok družstiev, ktorý bol priznaný vlastníkom pôdy, mimo pôdy, teda majetok v stavbách, v strojoch, vo zvieratách, v zásobách. Tento majetok bol hodnotovo vyjadrený a bol im priznaný ako podiel v družstve, teda mohli si ho vybrať a ísť gazdovať s týmto majetkom, alebo, keď nie, dostali namiesto toho podielu cenný papier a s tým cenným papierom môžu teraz obchodovať. Ale to, že sa do toho zamontovala pôda, ktorá s tým absolútne nesúvisí, považujem za zlý úmysel a myslím si, posledný zúfalý nejaký krok nejakým administratívnym spôsobom zabrániť tomu, aby sa reštrukturalizácia v našom poľnohospodárstve spontánne udiala na základe toho, ako sa vlastníci pôdy a majetku v družstvách rozhodnú.

Viem to do istej miery pochopiť, keď sa niekto deklaruje, že je poslanec, alebo že je strana, ktorá je deštruktívnou opozíciou, že za každú cenu im ide o to, aby všetko, čo má akýkoľvek nádych chodivosti, že by to mohlo fungovať, za každú cenu to spochybnili. Ale poviem vám, že tie státisíce ľudí, ktorí chodili na družstvá, pýtali sa a boli dezinformovaní tým, že sa do toho zamotala pôda, nebudú vám za to povďační. Úspech tejto kampane bol pramizerný, bolo to podľa mňa voči občanom nezodpovedné. Prepáčte, nejdem to teraz hodnotiť, ale tú poznámku som urobil skôr preto, aby som sa ešte raz to pokúsil vysvetliť, v čom je vlastne podstata, pretože zdá sa, že tí, ktorí mali zlý úmysel, využili to, že veľa ľudí si dopodrobna nenaštudovalo a nepoznalo všetky súvislosti. Pokiaľ sa im to vysvetlilo, pokrčili plecami a krútili hlavou, ako sa to môže v tejto spoločnosti diať. Ale udialo sa to.

Takže ešte raz chcem povedať - úmysel tohto parlamentu bol, aby sa tie podielnické listy predávali ako cenný papier a aby sa predávali za to, za čo ich bude chcieť predať ten, kto ich vlastní, a za čo ich bude ochotný kúpiť ten, kto ich bude chcieť kúpiť. Takže ak teraz niekto ponúka, že dá 10 % nominálu, tak si myslím, že je to úplne normálna situácia a nedávajme tomu žiadne ideologické prívlastky. Ja to neviem pochopiť, ako môže niekto pravicovo zmýšľajúci alebo obhajujúci slobodu trhu a slobodu podnikania jednoducho tento počin označovať za nejaký antitrhový alebo nedemokratický.

Ďakujem vám za pozornosť, považoval som za vhodné k doterajšej diskusii toto pripomenúť.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok