Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady v súvislosti s úpravou cestovného a sociálnych zliav v doprave ako kompenzačné opatrenia na zmiernenie dosahov na zamestnancov. Zmiernenie dosahov sa navrhuje riešiť zvýšením odpočitateľnej položky ako výdavok na účely zdanenia tohto druhu príjmu u daňovníkov zamestnancov z doterajších 300 Sk mesačne na 500 Sk. Diferenciačným kritériom na uplatnenie je priemerný mesačný zárobok nepresahujúci 7 000 Sk a výdavky na dopravu minimálne 200 mesačne.

V dôvodovej správe sa uvádza, že dosahy na štátny rozpočet nie je možné v súčasnosti presnejšie kvantifikovať, pretože nie sú k dispozícii údaje o počte zamestnancov v príjmovej skupine do 7 000 Sk, ani o počte zamestnancov, ktorých náklady na dopravu presahujú 200 Sk mesačne. Ak je to naozaj tak, ukazuje to na veľké medzery v informáciách na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Nebudeme totiž vedieť ani to, aké budú nielen rozpočtové, ale ani sociálne dôsledky novelizácie. Prekvapilo ma, keď som sa snažila získať informácie na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny o možných dôsledkoch zrušenia zliav na cestovnom, dôsledok na zvýšenie nezamestnanosti. Dostala som odpoveď, že žiadne analýzy tohto druhu sa nerobili.

Odo dňa zrušenia zliav na cestovnom som ako poslankyňa uskutočnila niekoľko návštev v podnikoch, kde som mala možnosť informovať sa o mzdách, dochádzke za prácou a nákladoch s tým spojených. Je známe, že mzda v odvetviach textilného a odevného priemyslu, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu sa pohybuje okolo 1500 Sk mesačne pod priemerom. Podpriemerná mzda sa dosahuje aj v stratových podnikoch iných odvetví. Ak žena zarobí okolo 4500 Sk brutto a zaplatí po zvýšení cestovného neraz 1000 Sk za dopravu, zostane jej sotva na jej prežitie. Mali by sme vedieť, koľko je takýmto spôsobom postihnutých. Po schválení vládneho návrhu sa bude finančný prínos pre jednotlivca v závislosti od ďalších odpočitateľných položiek na deti pohybovať od 0 až po 30 Sk, ako to pred chvíľou spomínal kolega Volf.

Druhý komparačný návrh zákona o sociálnom fonde dá možnosť nahradiť ďalších najviac 110 Sk. Pre najnižšie príjmové skupiny to bude kompenzácia nedostatočná. Sociálna situácia práve sociálne najslabších skupín sa bude naďalej zhoršovať.

Dovoľte mi preto, aby som navrhla v § 6 ods.12 písm. d) upraviť začiatok druhej vety takto: "Táto suma sa zvyšuje na 800 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov." Myslím si, že to bol aj druhý návrh pána poslanca Volfa, ku ktorému sa teda pripájam.

Zvýšenie odpočitateľnej položky na jednotlivca v porovnaní s vládnym návrhom zvýši finančný prínos pre jednotlivca v rozpätí od 0 do 45 Sk. Celkový finančný prínos sa bude pohybovať medzi 0 do 75 Sk. Chcem povedať, že rovnako ako vládny návrh ani ja neviem odhadnúť dôsledky opatrenia na štátny rozpočet. Dosahy budú však predstavovať zlomok zo znížených výdavkov štátu, ktoré sa usporili z dôvodov zníženia dotácie do dopravy.

Na druhej strane toto riešenie nedostatočne pomôže zamestnancom, a čo je najhoršie, nepocítia to tí, ktorí zarábajú najmenej. Napríklad ak si zamestnanec uplatňuje odpočitateľnú položku na dve deti a jeho hrubý príjem je 4 500 Sk, podľa tohto návrhu zákona nezíska žiadnu náhradu. Musím preto vyjadriť nespokojnosť, že vláda nebolo schopná predložiť návrh, ktorý by zohľadnil práve sociálne najslabšie skupiny zamestnancov.

V tomto smere chcem navrhnúť svoj druhý pozmeňovací návrh. Týka sa § 24 ods. 2 písm. j), ktorý navrhujem doplniť o nový odsek 5, ktorý by znel: "dopravu zamestnancovi do zamestnania a späť vo výške najviac polovice dohodnutej v uzatvorenej kolektívnej zmluve". Týmto spôsobom sa rozšíri položka nákladov vynaložená na zabezpečenie príjmov, ktoré sa odpočítavajú na základ výpočtu dane o ďalšie položky. Uvedené riešenie umožní, aby sa na dopravných nákladoch do zamestnania a späť podieľali štátny rozpočet, zamestnanci i zamestnávatelia, a mal by pomôcť tomu, aby sa motivácia hľadať zamestnanie, resp. vytvárať podmienky na zamestnávanie rozložila na zamestnanca a štát. Takéto riešenie, by malo byť riešením trvalejším, akým je napríklad sociálny fond. Chcem upozorniť, že podobné riešenie sa používa vo viacerých západoeurópskych krajinách a pri približovaní sa noriem k európskym by to bolo možné využiť.

Mojím tretím pozmeňovacím návrhom je zmena účinnosti zákona. Mám kompromisný návrh účinnosť zákona navrhnúť od 1. 8. 1995, hoci zrušenie robotníckych lístkov bolo s účinnosťou k 1. 7. 1995.

Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok