Mám dve veľmi krátke poznámočky a jednu voľačo dlhšiu.

Prvá - podľa mňa problém umiestnenia sochy je pseudoproblém, nemali by sme sa tým už zaoberať.

Druhá poznámka sa viaže na vystúpenie pána poslanca Szigetiho. To, čo hovoril, je presný opak - o prenasledovaní alebo o vyhrážaní sa na juhu Slovenska. Teraz napríklad si zisťujem informácie o tom, ako jeden z vás, páni maďarskí poslanci, bol zmeniť situáciu potom, ako sa na juhu Slovenska prihlásili do alternatívnej triedy žiaci. Išiel za rodičmi a vyhrážal sa im. To si overujem, zatiaľ nechcem o tom viac hovoriť. Prekvapilo ma napríklad, keď som sa v našom výbore dozvedel po poslaneckom prieskume v Galante, ako pán poslanec, ktorého by som charakterizoval ako poštára s najväčším akčným rádiusom na svete, išiel na besedu do Galanty počas vyučovania. Neviem, či to niekto niekde urobil.

Tretia poznámka sa týka kauzy banskobystrického - nazvime ju tak - oltára. Mohli by sme ju uzavrieť napríklad aj takýmto pohľadom, aký som si urobil ja potom, ako som sa rozprával s jedným znalcom a kunsthistorikom a reštaurátorom. Umelecké dielo sa dá šíriť, a platí to aj o umeleckom diele výtvarnom, v podstate troma spôsobmi. Buď sa urobí kópia, buď sa urobí falzifikát, alebo sa urobí reprodukcia. V tomto prípade išlo jasne o kópiu. V medzinárodných reštaurátorských kruhoch a v umeleckých kruhoch je jasne deklarované, že kópia sa nesmie robiť jedna k jednej, pretože keď sa takto urobí, časom sa môžu uplatniť tzv. metódy zautentičnenia, napríklad umelé starnutie. A v tej chvíli sa originál môže predať a zostáva kópia. Tu sa to stalo. Bol to podvod? Podľa všetkého bol.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok