Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

v zmysle uznesenia Národnej rady z júla 1993 predkladá vám vláda Slovenskej republiky každoročne správy o poľnohospodárstve a potravinárstve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky, ktoré vláda na svojom zasadnutí 21. augusta tohto roku schválila. Tieto správy hodnotia vývoj v odvetví pôdohospodárstva vo väzbe na zámery koncepcií a programové vyhlásenie vlády za oblasť pôdohospodárstva. Svojím obsahom správy analyzujú výsledky podnikania v jednotlivých odvetviach pôdohospodárstva, v konkrétnych makroekonomických podmienkach, identifikujú vývojové tendencie a zároveň aktualizujú na budúce rozpočtové obdobie koncepčné zámery v legislatíve, v ekonomických a obchodných nástrojoch. Správa je orientačným podkladom na orientáciu nielen členov vlády a podnikateľov, ale i pre vás politikov pri rozhodovaní najmä vo väzbe na vzťah rezortu k štátnemu rozpočtu.

Predložené správy sa prerokovali vo výboroch pre financie, rozpočet a menu, pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Charakteristickým znakom pre všetky výbory pri prerokúvaní správ boli odborne fundované rozpravy a vecný prístup k správam. Osobitne si ceníme vyjadrenú podporu všetkých poslancov v týchto výboroch k návrhom opatrení na budúci rok.

Úvodom chcem povedať, že situácia v slovenskom poľnohospodárstve je naďalej veľmi zložitá a dopady úpadku a rozkladu z rokov 1990 a 1991 sú horšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Ďalší úpadok však už nepokračuje, podarilo sa ho zastaviť a vývoj smeruje k postupnej revitalizácii a stabilizácii.

Rozhodnutia vlády za významnej podpory vás poslancov vychádzali z koncepcie zásad pôdohospodárskej politiky schválenej týmto parlamentom ešte v roku 1993. Vládou prijatými opatreniami na riešenie mimoriadne zložitej a ťažkej finančno-ekonomickej situácie v tomto odvetví sa podarilo postupne úpadok zastaviť. Svedčia o tom i výsledky, ktoré sa už dnes nedajú prehliadať. V základných komoditách sa podarilo udržať potravinovú bezpečnosť štátu a kvalitatívny štandard poľnohospodárskej produkcie a základných potravín, keď mlieka, obilnín a mäsa sa vyrobilo na Slovensku viac, ako sa na Slovensku spotrebuje.

Stabilizovali sa ceny poľnohospodárskej produkcie, ktoré v rámci národného hospodárstva rástli najnižším tempom. Ich rastu však nezodpovedá rast spotrebiteľských cien potravín, ktorý bol oveľa vyšší ako rast nákupných, tzv. farmárskych cien. Pokiaľ nákupné ceny poľnohospodárskych produktov rástli, teda farmárske ceny za obdobie rokov 1989 až 1994 indexom 1,42, spotrebiteľské ceny rástli až indexom 2,47. Očakávame, že príslušná legislatíva o cenách sprísni cenovú kontrolu a cenotvorbu a vytvorí predpoklady na odôvodnený vývoj cien v jednotlivých cenových okruhoch. Je to tiež jedným z predpokladov na postupné znižovanie podielu výdavkov obyvateľstva na potraviny tak, ako si to predsavzala vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení.

Domáci trh s poľnohospodárskymi produktmi sa stáva postupne vyrovnaný. Sezónne výkyvy sa plynule riešia intervenčným nákupom a predajmi prostredníctvom štátneho fondu trhovej regulácie. Upevňuje sa tendencia poklesu stratovosti poľnohospodárskej výroby, ktorá sa oproti strate viac ako 10 miliárd korún v roku 1992 znížila na jednu tretinu za minulý rok. V roku 1994 očakávame ďalšie zlepšenie a v roku 1996 predpokladáme približne vyrovnaný výsledok. Znížil sa počet stratových podnikov, keď viac ako 90 % podnikov v roku 1992 bolo stratových, na necelých 50 % v roku 1994, pričom viac ako 85 % podnikov v minulom roku zlepšilo svoj hospodársky výsledok.

Medziročne klesá počet poľnohospodárskych podnikov, ktorých záväzky prevyšujú pohľadávky. Závažným je fakt, že potravinárskemu priemyslu napríklad k 1. januáru tohto roka dlhujú obchodné organizácie až 9 miliárd korún, čo sa premieta v konečnom dôsledku do neplatenia záväzkov aj voči poľnohospodárskej prvovýrobe, kde podniky potravinárskeho priemyslu zasadzujú 3 miliardy korún. Platobná neschopnosť a jej riešenie zostáva naďalej jedným z kľúčových problémov tohto odvetvia, tak ako je to v celej ekonomike Slovenskej republiky. Bohužiaľ, riešenie tohto závažného kľúčového a prioritného problému nie je v rukách rezortu pôdohospodárstva.

V záujme podpory oživenia finančných tokov bol zákonom zriadený osobitný podporný fond. Jeho účinnosť sa začala prakticky až v tomto roku. Je to systémové opatrenie, ktoré umožňuje prístup k lacnejším úverovým zdrojom na technickú a technologickú modernizáciu. Ďalej v priebehu tohto roku sa už systémovo uplatňuje predstihové poskytovanie dotácií, čo tiež prispieva k zmierneniu finančných ťažkostí, najmä pri zachovaní a zbere úrody v poľnohospodárstve. Tento návrh vznikol v tomto parlamente a chcem ho oceniť a poďakovať zaň.

Za obdobie piatich rokov poklesla agrárna zamestnanosť na polovičnú úroveň. Produktivita živej práce predstihla rast priemerných miezd, čo je v národnom hospodárstve Slovenskej republiky úplne ojedinelý ekonomický zjav. Je to veľmi pozitívny zjav. Na druhej strane však úroveň priemernej mzdy v poľnohospodárstve poklesla s priemernou mzdou v národnom hospodárstve Slovenska, za 5 rokov zaostala, v roku 1994 dosiahla úroveň iba zhruba 83 % a v tomto čase už sú odmeny poľnohospodárov iba na úrovni asi 77 % priemeru národného hospodárstva.

Aj napriek radikálnym a principiálnym opatreniam v oblasti spotreby živej práce mzdová parita pracovníkov poľnohospodárstva voči priemeru ekonomických činností sústavne klesá, čo je veľmi varujúca tendencia. V dôsledku nedostatku vlastných i cudzích finančných zdrojov zvýšila sa i opotrebovanosť strojov a zariadení a za rok 1994 dosiahla v priemere 70 percent.

Dámy a páni, poľnohospodári za ostatných 5 rokov znášali dopady urýchlenej liberalizácie nielen na podnikových dôchodkoch, ale aj na osobných dôchodkoch. Úhrnne oceňujeme tento vplyv na viac ako 35 miliárd Sk, ktorým sa zmiernil rast prakticky nákupných cien a, samozrejme, i spotrebiteľských cien. O túto sumu občania zaplatili menej za potraviny a celých týchto 35 miliárd odniesli poľnohospodári či už na svojich platoch, alebo na znehodnotení ich majetku, lepšie povedané na znížení hodnoty majetku. Treba povedať, že dosiahnutie ekonomickej stability poľnohospodárskej výroby je dlhodobý proces, ktorý je podmienený ďalšími štrukturálnymi zmenami a zlepšením produkčných a reprodukčných parametrov výroby v samotnej podnikateľskej sfére.

Zásluhou vás, vážení páni poslanci, prijali sa významné legislatívne opatrenia, napríklad zákon o pozemkových úpravách, zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, zákon o potravinách a ďalšie, ktoré postupne prispievajú k zlepšeniu podmienok procesu transformácie vlastníckych vzťahov, k upevneniu technologickej disciplíny i k vyššej kvalite produkcie potravín a postupne približujú naše legislatívne prostredie podmienkam Európskej únie.

Dosiahnutie vyššej ekologickej stability a kvality produkcie je jednou zo základných úloh koncepcie a programového vyhlásenia vlády. V záujme toho sa uplatňuje v celom potravinovom reťazci dôsledný monitoring a postupne sa prechádza na kvalitatívne štandardy Európskej únie. Prispieva k tomu aj podporný mechanizmus zameraný najmä na tvorbu a udržanie krajiny a vidieckeho osídlenia, vrátane podpory kvantitatívnej revitalizácie poľnohospodárskej výroby, podpory pracovne náročných plodín, ďalej doplnkových činností v poľnohospodárstve, ako sú agroturistika, rozvoj tradičných remesiel, výroba miestnych špecialít a podobne. Ide aj o postupný rozvoj alternatívneho hospodárenia na pôde. V záujme lepšej koordinácie a odborného usmerňovania poľnohospodárskych aktivít na vidieku sa zriadila agentúra pre rozvoj vidieka.

Nie všetky koncepčné zámery sa nám darí realizovať. Naďalej klesla humánna spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a významne zaostáva za lekársky odporúčanou dávkou. Pokiaľ spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v hodnote mlieka bez masla dosiahla na jedného občana 250 kg v roku 1989, tak v roku 1994 to bolo iba niečo nad 160 kg, pričom lekári odporúčajú 220 kg. Tento vývoj je dôsledkom nízkych reálnych príjmov obyvateľstva a napriek tomu, že do mlieka sa poskytuje približne 1 miliarda priamych dotácií a ďalšie stámilióny nepriamych dotácií, vývoj je tu taký, aký je. Môžem sa pochváliť aj poslednou štatistikou, ktorú som dostal dnes, že za ostatné 3 mesiace sa ceny mlieka a mliečnych výrobkov stabilizovali, čo je, myslím si, veľmi sľubný a reálny predpoklad na to, aby sa v priebehu budúceho roku, ako očakávame, konzumácia mlieka zvýšila aspoň o 5 až 7 %.

Nedostatočne sa využíva podnikateľský priestor tiež vo výrobe repy a vo výrobe cukru ako aj vo výrobe konzumných zemiakov, keď hovoríme o rezervách a o tom, čo sa nám nedarí. Zhoršuje sa za obdobie od roku 1991 zahraničná obchodná bilancia s agroproduktmi a rastie záporné saldo poľnohospodárskej obchodnej bilancie, najmä vo vzťahu k Európskej únii. Treba však povedať, že v prvých rokoch liberalizácie ekonomiky pri významnom poklese dopytu na domácom trhu sa exportovali relatívne prebytky agroproduktov a dá sa povedať, že i zásob zvierat základného stáda, ktoré ovplyvnili kladné saldo obchodnej bilancie v týchto rokoch.

Z komoditnej štruktúry obchodnej bilancie vyplýva, že približne dve tretiny pasívneho salda ovplyvňujú dovozy surovín a tovarov subtropického pásma. Keby som to chcel povedať v číslach, toto záporné saldo je asi 7 miliárd korún, z čoho 5 miliárd korún je približne hodnota kávy, citrusových plodov, kakaových bôbov a iných komodít, ktoré v našich podmienkach klimatického pásma vyrobiť nevieme, a teda ich dovozy sú objektívne potrebné a nehodnotíme ich ako negatívum. Ide napríklad aj o dovoz komponentov pre živočíšnu produkciu, ako sú napríklad pochutiny zo sóje.

Jedným z východísk k oživeniu poľnohospodárstva je podpora domácej výroby a exportu. Zatiaľ čo v Európskej únii na jeden hektár za rok dosahuje výška podpory priamymi dotáciami približne tisíc dolárov, tak na Slovensku je to iba 127 amerických dolárov. Je to teda hlboko pod úrovňou vyplývajúcou aj zo záväzkov, ktoré máme voči Uruguajskému kolu GATT, kde by sme podľa tých prepočtov mohli mať aj dvojnásobnú podporu a nehodnotili by nás ako štát, ktorý je v tomto smere nejaký špeciálne protekcionistický.

Úroveň našej exportnej podpory, to boli dotácie a podpora výroby v porovnaní s Európskou úniou, teda úroveň našej exportnej podpory je takisto iba 12 % úrovne Európskej únie. Potom sa nám veľmi ťažko presadzuje s našimi výrobkami trebárs na ruskom trhu, kde stretneme napríklad maslo dovezené z Holandska, kde na každú marku vláda dopláca vývozcovi 70 fenigov, zatiaľ čo naše možnosti sú približne 10 fenigov, teda veľmi ťažko sa potom vieme presadiť a súťažiť.

Čiže môžeme povedať, že európsky a svetový trh s potravinami je len "akoby trh", je to iba hra na trh, je do takej miery zdeformovaný rôznymi protekcionalistickými podpornými opatreniami, že skutočne tie štáty, ktoré sú bohaté, aj v tomto smere chránia svojich výrobcov a preferujú, otvárajú im dvere a umožňujú im vyvážať výrobky a fixovať výrobu aj tam, kde je táto výroba omnoho drahšia ako napríklad v našich podmienkach Slovenskej republiky.

Zámer zásadne podporiť riešenie týchto problémov a oblastí, kde sa nám nedarí, alebo zámer stabilizovať rozvoj tohto sektora bude preto na budúci rok kľúčovým.

Opatrenia:

Po prvé. V oblasti daní pri návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív chce vláda podporiť refundáciu pomernej časti spotrebnej dane pripadajúcej na motorovú naftu, ktorá sa používa v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Navrhujeme uplatniť režim podobný ako pre železnice Slovenskej republiky, pre nákladnú a osobnú dopravu, teda zhruba v tom pomere, ako sa to deje v tomto rezorte.

Po druhé. Pri dani z pridanej hodnoty navrhujeme úpravu sadzby dane opodstatnených poľnohospodárskych medziproduktov a služieb, znížiť na úroveň 6 %, teda zaradiť do 6-percentného daňového pásma.

Ďalej: Rátame s tým, že objem dotácií a príspevkov do štátnych fondov bude aspoň na úrovni roku 1995. A taktiež vláda navrhuje a predpokladáme, že sa toto opatrenie uskutoční, aby sa dotácie poskytované do poľnohospodárstva časove posunuli tak, aby to bolo v súlade s biologickým režimom v poľnospodárskej výrobe.

Realizácia cieľov ekonomickej politiky v lesnom hospodárstve vyplýva zo zásad štátnej lesníckej politiky a stratégie a koncepcie lesníctva na Slovensku, ktorú prijal tento parlament.

Závažnou skutočnosťou je nepriaznivý zdravotný stav lesov. Veď podľa výsledkov monitoringu zdravotného stavu má až 85 % stromov určité príznaky poškodenia. Príčiny tohto stavu sú v zmenených ekologických podmienkach, ktoré sú spôsobené jednak ľudskou činnosťou, ale aj vlahovým deficitom od roku 1982, ktorý je vlastne naozaj dlhodobý (okrem tohto roku), a takisto treba povedať, že aj extrémnymi tropickými horúčavami, ktoré naše pásmo postihlo za niekoľko posledných rokov.

V záujme riešenia tejto zložitej situácie vláda Slovenskej republiky schválila realizačný program na odstraňovanie škôd spôsobených činnosťou človeka. Tento program sa však pre nedostatok finančných prostriedkov plní iba čiastočne. Nepodarilo sa získať ani pôžičku zo svetovej banky, ani adekvátne prostriedky z rozpočtu a Fondu životného prostredia. Objem dotácií zo štátneho rozpočtu na tento účel v porovnaní s rokom 1991 poklesol viac ako o polovicu. Na druhej strane požiadavky spoločnosti na lesné hospodárstvo stále rastú, a to nielen ako na producenta drevnej hmoty, ale najmä na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa.

Chcel by som využiť túto príležitosť, dámy a páni, a informovať vás o tom, že všeobecná metodika hovorí, že mimoprodukčné funkcie lesa sú troj- až štvornásobne vyššie ako priame produkčné funkcie. To znamená, že keď naše lesy poskytujú drevnú hmotu ročne v objeme viac ako 5 miliárd korún, nepriame účinky z hľadiska vodohospodárskeho a z hľadiska stability krajiny, z hľadiska krajinotvorby, sú po tomto prepočte približne 20 miliárd korún.

V ostatnom období značne stúpol rozsah nezákonných činností. Dochádza k nelegálnym ťažbám dreva, kde najnepriaznivejšia situácia je v regióne Kysuce a štátna správa lesného hospodárstva musela prijať mimoriadne opatrenia na jej riešenie.

Túto situáciu aj dopad nápravných opatrení a mimoriadnych opatrení, ktoré sme prijali, bude vláda prerokúvať aj v tomto mesiaci a o výsledkoch budete informovaní. Spolieham sa na vás, vážené dámy a vážení páni poslanci, že pri pripravovanej novele zákona o lesoch, ktorú máme na našom ministerstve už hotovú a dostane sa do parlamentu, predpokladám, už v tomto roku, naše úsilie v tomto smere v pripravovanej legislatíve podporíte.

Na komplexné posúdenie lesného hospodárstva na Slovensku sa v správe uvádzajú i dosiahnuté výsledky za vojenské lesy v pôsobnosti rezortu obrany, školské lesy v pôsobnosti rezortu školstva a lesy v pôsobnosti rezortu hospodárstva Slovenskej republiky.

V roku 1996 osobitnú pozornosť budeme venovať prácam hlavne vo väzbe na celospoločenský význam v oblasti obnovy lesa a celkovej ekologizácie lesného hospodárstva. Jedným zo zdrojov financovania týchto činností je aj Fond životného prostredia, ktorého významnú časť tvoria odplaty za znečisťovanie ovzdušia. Na rokovaní vlády sa v tejto súvislosti prezentovala vôľa a vyznačili sa riešenia, ktorými spôsobmi by sa aj linka z Fondu životného prostredia, určité masy finančných prostriedkov, presunula na podporu obnovy lesa.

Osobitným problémom pri revitalizácii lesov je vysporiadanie lesných investícií, ako sú cesty vybudované na pozemkoch neštátnych subjektov. Riešenie tohto pálčivého problému máme v novele zákona číslo 92, ktorú ste na dnešnom rokovaní alebo na tomto rokovaní pléna znovu potvrdili.

Vodohospodárska politika vlády je orientovaná na zabezpečovanie plynulého zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovania, na výstavbu vodárenských a vodných nádrží využívaných najmä ako zdroje pitnej vody a ako zdroje hydroenergetického potenciálu a úžitkové vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

V rámci zdravotno-vodohospodárskych stavieb dôležité miesto má stavba - prívod vody a vodovodné siete v oblastiach ochranného pásma Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej výstavba úzko súvisí s harmonogramom výstavby jadrovej elektrárne. V roku 1994 sa uviedla do skúšobnej prevádzky vodárenská nádrž Málinec, zabezpečuje sa dokončenie významného vodného zdroja vodárenskej nádrže Turček pre okresy Žiar nad Hronom a Prievidza, predpokladá sa v tomto roku jeho dokončenie a odovzdanie do užívania.

Kľúčovými úlohami na rok 1996 bude transformácia podnikov Vodární a kanalizácií, privatizácia hydromelioračných zariadení, financovanie verejnoprospešných činností vykonávaných podnikmi Povodie a dokončenie rozostavaných investičných akcií vo vodnom hospodárstve. V transformácii podnikov Vodovodov a kanalizácií pôjde predovšetkým o udržanie funkčnosti týchto štruktúr, kde navrhujeme uplatniť kompetencie obcí pri riešení zásobovania vodou, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, pri presnom vymedzení pôsobnosti štátu v strategických oblastiach. Uvažujeme o tom, aby majetok infraštruktúry charakteru vodovodov a kanalizácií, nachádzajúcich sa na území jednotlivých obcí, resp. ktoré si obce vybudovali spoločne, štát odovzdal bezodplatným prevodom do ich vlastníctva. Nadradené vodárenské sústavy, ako sú diaľkovodné systémy, môžu byť organizované ako spoločnosti za účasti štátu so zámermi zachovania účasti štátu v strategických oblastiach spoločne s týmito obcami.

Odplaty za odber podzemnej vody v zmysle zákona Národnej rady číslo 58/1995 o štátnom rozpočte na rok 1995 sú, počnúc týmto rokom, zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo pôdohospodárstva. Ročne tieto príjmy predstavujú doteraz približne 50 miliónov Sk. Súčasne odplaty za odber podzemnej vody sa nevzťahujú na obyvateľstvo. Prostriedky odplát za odber podzemnej vody sa podľa tohto zákona používajú na krytie vplyvov vyššej nákladovosti výroby pitnej vody, súvisiacich najmä s horšími prírodnými podmienkami, a zmien v pomeroch dodávok pitnej vody pre domácnosti a pre ostatných obyvateľov.

V správe navrhujeme ďalšie spoplatnenie odberu podzemnej vody aj pre zásobovanie z verejných vodovodov s ročným efektom a zdrojom Štátneho vodohospodárskeho fondu približne 0,4 mld Sk. Rátame, že toto spoplatnenie sa nebude premietať priamo do ceny pre obyvateľstvo. Takto vytvorené finančné zdroje sa použijú v súlade so zákonom o Štátnom vodohospodárskom fonde prioritne na dokončenie vodohospodárskych rozostavaných diel a na krytie následkov havárií na vodohospodárskych dielach a zariadeniach spôsobených prírodnými činiteľmi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

predložené správy o poľnohospodárstve, o potravinárstve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike podávajú ucelenú informáciu o situácii v rezorte a analyzujú príčiny súvisiaceho vývoja. Opatrenia v návrhovej časti vytvárajú podľa nás predpoklady na podporu ďalšej stabilizácie ako aj postupného rozvoja týchto odvetví pri rešpektovaní celkového potenciálneho rozvoja ekonomiky Slovenska. Dovoľte mi preto, aby som vás poprosil o kladné posúdenie týchto správ a o podporu navrhovaných opatrení na budúci rok. Očakávame, vážení páni poslanci, že po vašej podpore sa nám podarí zámery, ktoré v týchto správach prezentujeme, splniť.

Ďakujem pekne.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok