Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia poslanci,

predmetom rozpravy je inštitucionálne a právne riešenie ústredných orgánov vlády a ústredných úradov. V zásade sa zhodujeme v tom, že riešenia sú potrebné, ale vôbec sa nezhodujeme v tom, ako a aké inštitúcie či orgány organizovať a aké postavenie im pririecť. Je prirodzené a logické, že inštitucionálne riešenia navrhuje jestvujúca vládnúca moc z hľadiska svojich potrieb. Škoda, že nemá rezervoár riešení, veď sa nevyvinul, nebolo naň čas. A jej ešte ani nie trojmesačná lehota pôsobenia naozaj neposkytla priestor na prípravu nového zákona o organizácii ústredných orgánov vlády, a už vonkoncom nie na nový ústavný systém. Za tohto stavu je tu otázka: Mala a mohla vláda stavať svoje programové vyhlásenie pevne vo väzbe na jestvujúce inštitucionálne riešenia, ktoré sú tu z doterajšieho vývinu? Keby nemala programové ciele presahujúce zabezpečiteľnosť či dosiahnuteľnosť touto štruktúrou, potom nie, ale pretože ona také ciele má, tak áno, a teda musí navrhnúť a uskutočniť v terajšom stave inštitucionality zmeny, a to vrátane platnej právnej úpravy.

Priebeh rozpravy nás vracia na začiatok začiatkov, t.j. k rozprave o programovom vyhlásení vlády a s ňou súvisiacim stanoviskám cez rozpravu k návrhu štátnemu rozpočtu a k nej odznelým názorom i požiadavkám až po dnešok. Celý doteraz prebiehajúci proces svedčí o tom, že nie sme ochotní a schopní sa dorozumieť vo veci základnej stratégie postupu transformačného procesu a jeho obsahu a v tomto znamení konáme stále a vo všetkom. Vo svojom vystúpení k rozpočtu som zdôraznil, že odlišovať sa môžeme v názoroch, ale v uskutočňovaní praktickej politiky i vo vedení štátu sme na jednej lodi, kde by sme mali byť v zmysle svojho statusu poslancov aj uskutočňovateľmi, aj pozorovateľmi, aj kontrolórmi. To od nás očakávajú naši voliči, národ i celá štátna pospolitosť. Keby sa nám podarilo nájsť porozumenie v tomto základnom prístupe, ľahšie by sme našli vzájomné pochopenie aj v inštitucionálnom riešení a vo formovaní orgánov či inštitúcií v ich právnom vyjadrení.

Dovoľte ešte takúto poznámku z praxe: Vláda sa môže spoliehať vo svojej pôsobnosti najmä na vlastné uznesenia a ich plnenie a na osobné funkčné rozhodovanie svojich členov i ostatných predstaviteľov ústredných orgánov. U tých má záruky. Tomu musia zodpovedať aj inštitucionálne riešenia, o ktoré v tejto chvíli ide, a ich právne zakotvenie. Týka sa to aj vedy a techniky. Ony sú totiž skeletom, na ktorom stojí tak stabilita vlády, ako aj účinnosť jej pôsobenia. A pretože o to ide celej štátnej pospolitosti, malo by ísť aj nám ako jej predstaviteľom.

Ďakujem.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok