Vážené dámy, vážení páni,

ako vidíte, kontrola naozaj je jeden veľmi dôležitý inštitút, ktorý musí mať spoločnosť zavedený. Nechcem k jednotlivým názorom vystupovať alebo prijímať nejaké stanovisko, ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Koncom roku 1993 vykonali spolu viaceré inštitúcie alebo orgány kontrolu účinnosti, lepšie povedané, vyhodnotili účinnosť kontrolného systému v Slovenskej republike. Tam sa došlo k záverom, aké sú prednosti a obmedzenia alebo nedostatky jednotlivých kontrol, ktoré v tom čase existovali, ktoré sa vykonávali. Z tohto materiálu, ale potom aj zo skúseností z iných štátov, kde kontrola je úplnou samozrejmosťou, jasne vyplýva, kedy, ako, v akom rozsahu je potrebné kontrolu robiť. Teda nie je to len záležitosť názoru alebo nejakého politického prístupu, ale je to priamo nutnosť, ktorá vyplýva z praxe. Na toto chcem poukázať.

Nechcem zachádzať do nejakých podrobností alebo do nejakých vecí, ktoré by mohli vyvolať ďalšiu vlnu konfrontačných výmien, ale chcem upozorniť na jednu vec. V roku 1994 pri zmene Mečiarovej vlády, ako viete, prvé čo bolo zasiahnuté, bola kontrola, kontrolné systémy. Nechcem ďalej o tom rozprávať. Dopad bol veľký, evidentný, dá sa preukázať. Zmena na samotnom Najvyššom kontrolnom úrade, ktorá tam nastala v štruktúre kontrolného úradu, jasne povedala, čo sa stalo. Bola vytvorená opäť sekcia verejnej spotreby. Jedna sekcia mala kontrolovať viac ako polovicu výdavkov štátneho rozpočtu. Absolútne nezmyselné. Nie je možné zabezpečiť takúto kontrolu, aby ten počet pracovníkov v sekcii - to bolo 8 pracovníkov, 10, 12 - aby vôbec mohol do toho systému vojsť a niečo vykonať. Preto by som vás prosil, aby sme o kontrole nehovorili ako o nejakom stave alebo jave, ktorý podlieha nejakým politickým prístupom, ale je nutnosťou.

Klávesové skratky

j predch. príspevok k nasled. príspevok