• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyne Cigániková, Pčolinská a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Verešová.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 239, správa výboru má tlač 239a.

    Návrh vlády odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos. Nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísali Parížsku dohodu spoločne na slávnostnej ceremónii dňa 22. apríla 2016 v New Yorku. Za Slovenskú republiku podpísal Parížsku dohodu pán prezident Slovenskej republiky.

    Cieľom novej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C, podľa možnosti významne pod túto hodnotu až na 1,5 °C.

    Parížska dohoda nadobudne platnosť v tridsiaty deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.

    3. septembra USA a Čína už odovzdali svoje ratifikačné inštrumenty a tým ukončili svoje ratifikačné procesy ešte pred začiatkom klimatickej konferencie v Marakéši. S USA a Čínou tak dohodu ratifikovalo už 28 krajín, ktoré predstavujú približne 40 % globálnych emisií. 31 ďalších krajín, ktoré by spolu predstavovalo viac ako 20 % globálnych emisií, približne indikovalo svoj zámer ratifikovať dohodu ešte tento rok. A teraz máme informácie, že asi 30 členských, 30 štátov by malo túto ratifikáciu odovzdať ešte počas terajšieho, konajúceho sa zasadnutia OSN v New Yorku, to znamená pravdepodobne behom zajtrajška.

    Ak by sa tak podarilo do 7. októbra 2016 pozbierať vlastne tých štátov a ten počet tých emisií, tak by to znamenalo, že na klimatickej konferencii v Marakéši, ktorá sa začína 7. 11., by sa mohlo oficiálne zvolať prvé zasadnutie strán Parížskej dohody, na ktorom by však aj Európska únia, aj Slovensko chýbali. Európska únia a jej členské štáty by sa nemohli podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach implementácie Parížskej dohody. Preto patrí jej skorá ratifikácia medzi priority Európskej únie a vzhľadom na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je prioritou aj Slovenskej republiky. Celá debata o tom, či v prípade vstupu Parížskej dohody do platnosti by Európska únia mala byť jej stranou, je hlavne o zachovaní líderstva Európskej únie v oblasti zmeny klímy.

    Takže preto vás prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh tejto ratifikácie, aby sme po ratifikácii tu na Slovensku by sme sa mohli stať štvrtým členským štátom Európskej únie, ktorá vlastne ratifikovala. Dali by sme impulz aj ďalším štátom Európskej únie, aby ten národný proces zrýchlili a mohli by sme dostať vlastne priestor na to a silnejší mandát na to, aby sme ako predsedajúca krajina tento proces dovŕšili aj na úrovni Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Evu Antošovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 zo 14. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou (tlač 239) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 20. septembra 2016.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou dňa 20. septembra 2016. Uznesením č. 25 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou.

    Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Parížskou dohodou.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Traja poslanci, ukončujem možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • A nehlásite sa do rozpravy? Aj. Takže, ukončujem, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A procedurálny návrh, nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci a pán minister, navrhujem, aby sa odložilo rokovanie o pristúpení k Parížskej dohode, a prosím, keby sa mohlo o tomto bode hlasovať. A je to z toho dôvodu, že materiál, ktorý nám bol predložený na rokovanie, neobsahuje všetky náležitosti tak, aby sme sa mohli plnohodnotne rozhodnúť, lebo síce má deklaratívnu, súčasná podoba dohody má deklaratívnu podobu, ale materiál, ktorý nám bol predložený, neobsahuje dopady na verejné financie, dopady na sektorové strategické politiky. Bola by som rada, aby pri hlasovaní sme mali všetky tieto informácie pokope a mohli sa všetci zodpovedne rozhodnúť.

  • Pani poslankyňa, pravdepodobne hlasovanie, keď pozerám, môžme to, môžme vykonať, ale bude táto schôdza neuznášaniaschopná. Takže ako chcete naložiť...?

    Môžem sa, môžem sa opýtať: Je všeobecný súhlas s návrhom pani poslankyne?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je tomu tak. Nemôžme hlasovať, alebo teda môžme hlasovať, aby sme dostáli rokovaciemu poriadku.

    Prezentujme sa a hlasujme. Prezentujme sa a hlasujeme, kto je za návrh pani poslankyne.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie: Prítomných 20 poslancov.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Takže v rozprave vystúpi ako prvá pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ešte na začiatok možno k tomuto hlasovaniu, pán predsedajúci, by som navrhla, aby, keďže sme boli neuznášaniaschopní, aby sa o mojom návrhu o odložení hlasovania o pristúpení k dohode vykonalo o jedenástej, keď sa bude hlasovať.

    Tá celá moja rozprava bude o tom, že prečo je to dôležité, aby sme mali všetky relevantné informácie. Takže podpísanie ratifikácie a klimatickej dohody z Paríža je naozaj výzvou pre celý svet vrátane Slovenska. Zmena klímy, to je fakt, to nie je niečo, čo je teória... (rečníčka si odkašľala) pardon. Čiže zmena klímy, to je fakt, to nejde len o otepľovanie krajiny, ale o celý rad rôznych zmien postupných, ale i náhlych s ťažko predvídateľnými následkami. A napriek tomu mnohé vlády – vrátane slovenskej – nekonajú dostatočne v prevencii a práve naopak, často skutky sú ich pravým opakom. Pristúpenie k rôznym dohodám by nemalo byť prestížou, ale skutočným záväzkom. A kým ho prijmeme, tento ďalší záväzok, mali by sme vedieť, čo nás čaká.

    Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, ktorým sme začínali toto volebné obdobie. V programovom vyhlásení vlády sa vláda hneď v úvode hlásila k výsledkom parížskej klimatickej dohody a k environmentálnemu rozvoju Slovenska. Často sa aj doteraz ohýbajú pojmy ako enviro, eko, ale vízia chýba. Pripomeniem aj to, že doteraz nie je známy postoj vlády ani k takým regionálnym témam, ako je drancovanie lesov, odlesňovanie, opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napr. štiepkovaním zdravého dreva na biomasu. Pripomeniem tiež, že táto snemovňa odmietla môj návrh, ktorý prinášal isté zlepšenie. Nie je známe stanovisko k vodohospodárskej politike, napríklad k malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť, stanovisko k dotáciám pre fosílne palivá. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrnými spôsobmi či nevhodná manipulácia s drevom spôsobuje vážne odvodňovanie lesov a to je len krátky výpočet zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v lesoch, pritom to sú jedny zo základných atribútov rovnováhy v krajine.

    Klimatická dohoda nie je žiadna novinka. Slovensko, Slovenská republika pristúpila už v minulosti k viacerým takýmto záväzkom. Bolo to v roku 2005 31. mája, kedy sa zaviazala splniť kvantitatívne redukčné záväzky emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov v priebehu rokov 2008 až 2012. Štáty, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Spolu vtedy 141 krajín podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami boli Spojené štáty a Austrália. Tu však treba povedať, že napriek tomu, že Spojené štáty, ktoré boli mimoriadne kritizované z toho dôvodu, že nepristúpili k Kjótskemu protokolu, tak práve ony vplyvom zmeny štruktúry ekonomiky a technologickým pokrokom dokázali, že vlastne aj bez pristúpenia k tejto dohode limity splnili, plnili a prakticky aj bez podpisu ako keby sa k Kjótskemu protokolu pripojili.

    Už v roku 2002 sa analyzovali dopady klimatických zmien na jednotlivé sektory prírodných aj humánnych procesov v jednotlivých odvetviach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, priemysel, energetika, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ubytovanie, stravovanie, finančné služby, zdravotníctvo a ostatné služby spoločnosti. Vyhodnocovali sa aj väzby medzi jednotlivými odvetviami a ich zmeny spôsobené klimatickými zmenami. Takže žiadna novinka a len z tohto výpočtu si treba uvedomiť, že naozaj ide o celé spektrum fungovania spoločnosti.

    Keď si zobereme materiál, ktorý máme predložený, dôvodovú správu k tomuto bodu, tak povedať, že sa nevie urobiť dopad na financie, je chybou. Samotná, píše sa, keď vám prečítam text doložky vplyvov, samotná ratifikácia Parížskej dohody, to znamená ten samotný akt toho, že zdvihneme ruku, a toho, že vlastne pán prezident už v decembri v podstate Parížsku dohodu podpísal, a naozaj toto, že zdvihneme ruku, nebude mať dopad na verejné financie, na rozpočet, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a na sociálne vplyvy; toto sa píše v doložke. Avšak tá implementácia bude mať, pretože tam budeme musieť aj my vedieť, ako dostojíme záväzku, ktorý tuná ideme ratifikovať. Pritom sa píše, že implementácia Parížskej dohody sa v našej krajine bude uskutočňovať prostredníctvom právnych predpisov Európskej únie a v súlade s jej rámcom politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40 % zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.

    Pán minister, pýtam sa, aké opatrenie navrhnete, aby proces znižovania emisií a systém obchodovania s emisiami už nebol kšeftom, aby sa zabránilo pri obchodovaní s teplým vzduchom korupcii a skrivodlivosti. Ako budete garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií? A premietnete do praxe aj to, že zrušíte dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre? To budú kroky, ktoré by ukázali to, že naozaj máme záujem o to, čo budeme teraz, k tomu nás nabádate, aby sme pristúpili k Parížskej dohode. Ako vážne bude vláda hospodáriť s pôdou? Doteraz neplatilo nič a už bude hospodárenie na pôde a v lesoch diametrálne odlišné?

    Nie je alibistické napísať v dôvodovej správe, že je teda zjavné, že právne predpisy EÚ, ktoré budú vykonávať Parížsku dohodu a prostredníctvom ktorých bude Parížska dohoda implementovaná v našom právnom poriadku, nie sú ešte prijaté, a preto zatiaľ nie je možné určiť konkrétne vplyvy Parížskej dohody na našu spoločnosť? Toto máme napísané v dôvodovej správe, o ktorej máme hlasovať. Aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý dávam návrh, aby sa hlasovalo o odložení podpisu ratifikácie Parížskej dohody. To budeme čakať, čo nám nadiktuje Európska únia, a až potom začneme konať?

    Pán minister, čo budete presadzovať na konferenciách k zmene klímy, čo budete presadzovať, aké adaptačné opatrenia pre Slovensko, keď ich nemáte zadefinované teraz v tomto dôležitom okamihu ratifikácie a o pár týždňov, na výbore ste nám spomínali, že má byť stretnutie už krajín, ktoré k dohode pristúpili?

    Píše sa v správe, že vplyvy budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov v našom právnom poriadku. To znamená, opäť skloníme hlavu a budeme všetko prijímať, čo nám Európska únia nadiktuje? Alebo pôjdeme tam ako hrdý partner s jasnou víziou?

    Opäť budem citovať z dôvodovej správy. Predsa len v úvode, keď sa hovorí, že sa nevie, aký dopad na verejné rozpočty, tak sa píše ďalej, no ale predsa len vplyvy na rozpočet verejnej správy sa môžu očakávať pozitívne aj negatívne. Pozitívny vplyv tvoria príjmy z aukcií emisných povolení, ktorých cena by mala rásť. Náklady pre verejné financie predstavujú najmä finančné prostriedky na pomoc zmluvným stranám rozvojových krajín na dosahovanie cieľov dohody.

    Tu poviem len takú perličku, že v podstate počíta sa, že asi; počkajte, musím pohľadať to číslo (rečníčka hľadala údaj v podkladoch); 100 miliárd ročne by malo ísť na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. To znamená, krajiny, ktoré pristúpia, tak by mali pomáhať finančne týmto rozvojovým krajinám. Tiež nie je povedané ako, bude to predmetom iste ďalších diskusií, ale predtým, než pristúpime k takejto dohode, mali by sme mať aspoň jasno.

    Vplyvy na podnikateľské prostredie, ďalej sa píše, budú pozitívne aj negatívne, budú to náklady, potrebné investície do infraštruktúry, energetické a dopravné systémy, zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné investície. Naopak, píše sa, benefitmi budú následné úspory dosiahnuté vďaka inovatívnym technológiám.

    Sociálne vplyvy budú pozitívne aj negatívne, možno očakávať zdravotné benefity z menšieho znečistenia a následne dlhšej strednej dĺžky života, ako aj zníženie rizika prírodných katastrof. No, tuto by som asi s týmto bodom najmenej súhlasila, pretože tie sociálne vplyvy budú možno práve aj zvýšená nezamestnanosť. Sociálne vplyvy, keď hovoríme o celoglobálnej situácii, vytváranie sucha a dopady sucha spôsobujú migráciu obyvateľstva. Dopady toho, čo dnes zažívame, nie je len ekonomická migrácia, ale je to aj klimatická migrácia, ľudia, ktorí sa obávajú svojich životných podmienok a dopadov sucha.

    Vplyvy na životné prostredie, sa píše, že budú pozitívne. Nuž, tiež je, uvidíme, ako naozaj budú premietnuté.

    Pýtam sa, prečo ste nám doteraz nepredložili sériu opatrení. V decembri pán prezident podpísal Parížsku dohodu, teraz máme už koniec septembra, a chápem vašu ambíciu, aby sme mali prestíž a boli medzi prvými, ktorí ratifikujú túto Parížsku dohodu, možno aj z toho titulu, že predsedáme Rade Európy, aby sme nechýbali pri tých úvodných rokovaniach. Ale nie je to trošku málo, keď nevieme v skutočnosti, aké tie dopady budú? Nebolo dostatok času na to, aby sme, celá spoločnosť, boli serióznym spôsobom informovaní? Pretože to nie je len o tom, že vláda podpíše dohodu, to je jedna ruka, ale súbežne s druhou rukou a s celou spoločnosťou by sme mali tie opatrenia, ktoré vyplývajú z takéhoto záväzku, realizovať od vládnej cez regionálnu až po miestnu úroveň.

    Pýtam sa, čo urobila doteraz vláda k tomu, aby Slovensko zvládlo proces prispôsobenia sa zmene klímy. Ako sú vyčíslené tie dopady na zmeny? Aké konkrétne opatrenia dnes sú navrhnuté v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v lesnom hospodárstve? Napríklad len poviem, v lesnom hospodárstve je výber odolnejších druhov drevín, odolnejších voči búrkam, voči požiarom. Aké opatrenie sa urobilo v urbanizme, keď samotná vláda prijíma strategické rozhodnutia a dáva zastavať najúrodnejšie naše pôdy v oblasti, v blízkosti inundácie pri Nitre; a to už sme dávno mali podpísané, pristúpené rôzne záväzky; kde je tá realita?

    A napokon na zdravie obyvateľstva, to nebude len o predĺžení stredného, doby života, ale to bude aj dôsledok, rôzne nové choroby, ochorenia, ktoré možno nášmu kontinentu neboli známe, ale zmenou klímy a posúvaním teplotného pásma tie ochorenia sa budú rozširovať. Ako je pripravené zdravotníctvo, ako sa adaptuje náš farmaceutický priemysel, naše kliniky na tieto okolnosti?

    Dá sa očakávať aj zmeny v cestovnom ruchu. Sme svedkami veľkého rozvoja cestovného ruchu, najmä zimných športov v našich veľhorách, ale pritom sa veľmi ľahko môže stať, že ani nie v tak ďalekej budúcnosti sa snehová pokrývka vzdiali a veľké investície, a hoc aj súkromné investície do takýchto turistických vyžití zničia len akurát naše veľhory a dopady na klímu a na bezpečnosť proti povodniam z dôvodu tohto zničenia budú ďaleko vyššie.

    Už dnes sme svedkami nárastu frekvencie výskytu a intenzity extrémnych výkyvov počasia, akými sú napríklad búrky, nadmerný úhrn zrážok, bleskové povodne, suchá, požiare, zosuvy pôdy. Tie majú za následok poškodenia budov, dopravnej a priemyselnej infraštruktúry a vlastne tieto všetky škody nepriamo vplývajú aj na sektor finančných služieb a poisťovníctva. Meniace sa klimatické podmienky ovplyvnia napríklad sektor energetiky a spôsob energetickej spotreby, zvýšený dopyt po elektrine napríklad z dôvodu požiadaviek na klimatizáciu.

    Zmena klímy má jednoznačne škodlivé účinky na zdravie, ako som už povedala, prostredníctvom horúčav, prírodných katastrof, znečistenia ovzdušia, nákazlivých chorôb, ktoré prenášajú ľudia alebo živočíchy. Okrem toho môžu byť prípadnou zmenou klímy ovplyvnené aj choroby, ktoré sa prenášajú vodou, potravinami a ktoré sa prenášajú zo živočíchov na človeka. Tieto účinky môžu byť zosilnené ďalšími stresmi, ako je napríklad vystavenie sa ozónu a jemným časticiam počas horúčav.

    Proces prispôsobenia sa na zmenu klímy je veľmi dôležitý a predstavuje veľmi veľkú výzvu pre plánovacie orgány, najmä a nielen na regionálnej úrovni. Priestorové plánovanie je medzisektorovou otázkou a predstavuje vhodný nástroj na určovanie opatrení na prispôsobenie a ktoré sú účinné aj z hľadiska nákladov. Minimálne požiadavky na priestorové plánovanie, využívanie pôdy a zmena využívania pôdy v súvislosti s procesom adaptácie musia zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti, ľudí s rozhodovacou právomocou a odborníkov na všetkých úrovniach.

    Pán minister, tu vidím veľkú vašu úlohu, ktorá mala vyjsť, odznieť pri, v tento deň aj z vašich úst. Ktorá mala odznieť z médií. A pozrite sa, koľko kamier je tu. Jedna kamera. Pri tak dôležitom dokumente, ako je podpis Parížskej dohody! Pozrite sa do tejto snemovne, aký záujem poslancov je o takýto dôležitý dokument! Ideme robiť prestíž pred celým svetom, aha, ratifikovali sme v prvej desiatke túto dohodu, ale záujem žiadny. Len forma, ale prax nie.

    Mnohé aj malé rozhodnutia, ktorými sa priamo alebo nepriamo ovplyvňuje proces prispôsobenia sa zmene klímy, sa nerobia len v tejto snemovni a nerobia sa len na vládnej úrovni, ale aj na miestnej. Miestne orgány preto zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, napríklad zmena postupov vo využívaní pri hospodárení s pôdou, kde by sme mohli poradiť našim hospodárom, drobným hospodárom, ako majú pracovať s pôdou, aby nedochádzalo k splachom pôdy dole, aby nedochádzalo k erózii a ronom pôdy dolu, aby sa prispôsobili. Aby táto erózia a zosuvy nepoškodzovali ich domy. Toto je dopad na toho konkrétneho človeka.

    Pri meniacej sa klíme bude úloha poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj poskytovateľov environmentálnych a ekosystémových služieb neustále pribúdať na význame. Pán minister, je to práve vaša úloha, vy by ste mali byť tým garantom, že cez tieto sektorové politiky nielen ústne a písomne sa bude deklarovať to, o čom tu hovoríme, ale že sa to prenesie do praxe, že nebudú vydávané rôzne výnimky v chránených územiach na výruby, na ničenie aj tých zopár chránených území s piatym stupňom ochrany. Že nebudú sa dávať výnimky na odnímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú pre nás nielen dôležité pre poľnohospodárstvo, ale aj pre zásobáreň podzemných vôd a celkový kolobeh vody v našej krajine.

    Poľnohospodárska správa a správa lesného hospodárstva zohráva hlavnú úlohu okrem tých oblastí aj v súvislosti s efektívnym využívaním vodných zdrojov v oblastiach sucha, s ochranou vodných tokov proti nadbytočnému prílevu živín, zdokonalením povodňového manažmentu, údržbou a obnovovaním polyfunkčných území, akými sú napríklad pasienky vysokej prírodnej hodnoty, ktoré sú biotopom pre mnohé rastlinné i živočíšne druhy a ktoré napomáhajú ich migrácii. Presadzovanie správy lesov, ktorou sa zvyšuje odolnosť voči zmene klímy, opatrenia v rámci hospodárenia s pôdou, ktoré sa vzťahujú na údržbu organického uhlíka, napríklad v súčasnosti sa pôda takmer vôbec neorie alebo sa orie čo najmenej, ochrana trvalých pasienkov, toto všetko sú opatrenia na zmiernenie, ktoré by mali napomáhať v procese prispôsobenia sa rizikám spojených so zmenou klímy, a nielen to, že pristúpime. Áno, je to forma, je to deklarácia, ale tu nie sme v bode nula, v bode nula sme mohli byť v tom roku 2002, a máme druhú polovicu roku 2016.

    Inšpirovať ste sa mohli aj materiálmi, ktoré vydala Európska únia v predchádzajúcich rokoch. V roku 2009 to bola Biela kniha: Adaptácia na zmenu klímy. Je to európsky rámec opatrení, ktorý stanovuje rámec na zmiernenie možných dôsledkov zmeny klímy na Európsku úniu. Vlastne je to koncepcia ekologických infraštruktúr, kde sa hovorí, že proces adaptácie je účinnejší, ak sa nekladie dôraz len na fyzické infraštruktúry, ale prihliada sa aj na schopnosť samotnej prírody absorbovať alebo regulovať záťaž v mestských či vidieckych oblastiach. Pritom ekologická infraštruktúra sa rozumie, že je to prepojená sieť prírodných oblastí, napríklad aleje, mokrade, parky, chránené lesy, spoločenstvá pôvodných druhov rastlín a vodné plochy, ktoré prirodzeným spôsobom regulujú búrky, teploty, riziko záplav a kvalitu vody, ovzdušia a ekosystémov. Ako príklad možno uviesť, že tam, kde je zlepšená kapacita absorpcie pôdy zadržiavať uhlík a vodu a uchovávať ju v prírodných systémoch, sa zmierňujú následky v období sucha a je to vlastne prevencia proti záplavám, erózii pôdy a dezertifikácii. To znamená proces degradácie územia na súš.

    Parížska dohoda má za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako 2 stupne od začiatku industriálnej doby. Ale tu treba povedať, že už o 1 stupeň sa oteplilo. Ďalšou ambíciou je poskytovať najmenej 100 miliárd ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. Zavádza sa aj päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v produkcii skleníkových plynov. Venuje sa nielen problematike znižovania emisií skleníkových plynov, ale aj prispôsobeniu sa na negatívne dopady.

    Chcem pripomenúť, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky prijala stratégiu adaptácie na nepriaznivé dopady zmeny klímy. Kde je analýza riešenia? Kde je analýza cieľov, ako bola naplnená, ako sa napĺňa táto stratégia? To, že uplatňovanie v praxi je nedostatočné a nielen v tom, že chýba časový plán a jeho kontrola. Podpísanie ďalšej, hoci medzinárodnej dohody za nás činy nevykoná, a preto považujem materiál na rokovanie Národnej rady za nedostatočne pripravený a preto aj navrhujem odloženie jeho prerokovanie na ďalšiu schôdzu, o čom poprosím hlasovať v termíne hlasovania.

    Nepáči sa mi, že hľadáme prestíž na medzinárodných fórach bez toho, aby sme začali konať sami od seba. Bez toho, aby sme naozaj my napĺňali a nastavili si konkrétne aj fiktívne vymáhateľné krátkodobé i dlhodobé ciele pre vládu, ale aj pre regióny a miestne štruktúry. A v neposlednom rade sme nedostatočne zapojili verejnosť a politikov. Na výbore ste to pekne povedali, že táto deklarácia je vlastne pre naše vnúčatá. Takže pre nich je už úloha jasná. My sme úlohu zadali, ale v podstate my sa bránime prevziať zodpovednosť za konanie dnes, za konanie, ktoré ovplyvní život ďalších generácií. Pretože len reči to nespravia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami... Koľko? Osem? Deväť, deväť pánov poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Antal, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa, nedá mi pripomenúť, že rokujeme o Parížskej dohode. Vy ste tu vypočítali všetky činnosti, ktoré majú vplyv na zmenu klímy. Parížska dohoda je rámcová dohoda, rámcový dokument, na základe ktorej budú prijaté európska legislatíva, naše zákony. Bolo by veľmi nezodpovedné, keby pán minister alebo ktokoľvek tu dal nejaké číslo – či to bude 100 miliónov, 200 miliónov – do októbra. Jasné, že ho nedá. A keď to bude veľa peňazí, nebudete hlasovať za túto dohodu?

    Áno, ja viem. Zaťažujeme svojím spôsobom naše generácie. Aj môj osemtýždňový syn bude musieť hľadať tie peniaze a bude to veľmi veľa peňazí. Povedzme si to rovno. Avšak dnes ich nevieme vyčísliť. To je pravda.

    A viete, prečo to chceme prijať teraz? Aby sme sedeli v prvom rade spolu s krajinami Európskej únie a rozhodovali o tom, čo sa bude prijímať, aká legislatíva, na vykonanie tejto dohody.

    A nedá mi nezareagovať aj na tie médiá, ktoré ste povedali. Ja tu nesedím kvôli médiám. Vy možno áno. Vám tu chýbajú médiá, ale ja rokujem v tejto sále pre budúcnosť a preto, aby tu boli prijímané dobré zákony tejto krajiny. Takže to ma mrzí, že médiá sú tá príčina.

    Čiže vlastne bavíme sa o tom, že do októbra sa má odložiť rokovanie o tejto dohode, a do októbra nebudeme vedieť žiadne číslo. To vieme veľmi dobre. Na výbore sme si to povedali, lebo každé jedno číslo by bolo hausnumero a vymyslené. A bude to veľa peňazí? A pýtam sa vás, či nebudete vtedy hlasovať, keď to bude veľa peňazí.

    A dávam vám za pravdu. Všetky tie činnosti majú vplyv na zmenu klímy a bude sa to musieť postupne riešiť. Ale budú to riešiť, aj my ešte, našťastie, ale aj naše deti a naše vnúčence, a to som relatívne mladý.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zemanová, oceňujem to vystúpenie. Na rozdiel od predrečníka si myslím, že aj keď je našou úlohou prijímať dobré zákony a schvaľovať dobré zmluvy, tak by sme to mali robiť v stave maximálnej informovanosti, a teda mali by sme mať k dispozícii všetky informácie, ktoré k danej téme máme mať. Preto majú návrhy zákonov dôvodové zmluvy (pozn. red.: správne má byť "správy"), preto sa o zákonoch aj o zmluvách v parlamente vedie rozprava a neschvaľujú sa len tak, že prídu a poslanci to odmávajú. Čiže požiadavka na viac informácií je úplne legitímna. Otázne je, že čo všetko ďalšie sme schopní sa dozvedieť o tejto téme do októbra, ale tá požiadavka sama osebe je podľa môjho názoru legitímna a ja ju určite podporím.

    A jedna technická vec. To, že sa o tom návrhu bude hlasovať, keď sa bude hlasovať o iných veciach, teda myslím o tom procedurálnom návrhu na odloženie, toho sa netreba nijako špeciálne dožadovať, vyplýva to priamo zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý v čl. 38 ods. 3 hovorí, že o procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu, v takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude Národná rada schopná uznášať sa. Čiže predpokladám, že hneď o jedenástej, keď budeme hlasovať, tak toto by mala byť prvá vec, o ktorej budeme hlasovať, ak máme postupovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani Zemanová, s vaším príspevkom absolútne súhlasím. Z odbornej stránky palec hore. Nesúhlasím len s výrazmi ekonomická a klimatická migrácia. To, čo sa teraz deje, je riadená moslimská invázia.

    Ďakujem.

  • Anka, ďakujem veľmi pekne, veľmi dobrá zhrnutá kritika spôsobu predloženia tohto návrhu na vyslovenie súhlasu. By som iba k tomu dodal, doručenie aj na stránke Národnej rady sa uvádza 14. 9. a dneska o tom rokujeme, čo je sedem dní, z môjho pohľadu veľmi málo času na to, aby sme sa mohli aj tu v parlamente, aj na výboroch k tomu nejak relevantne vyjadriť.

    Na druhej strane budeme dneska rokovať o samotnej dohode. Uvidíme, či sa nám podarí posunúť to samotné rokovanie na ďalšiu schôdzu, ale za seba môžem povedať, že tú dohodu určite podporím, tomu sa ale budem potom venovať vo vlastnom vystúpení. Videl som však, že pán minister si robil aj poznámky, chcel by som ho preto poprosiť, ak by mohol aspoň na niektoré body, aby sa k nim vyjadril.

    Ďakujem.

  • Oceňujem referát, oceňujem príspevok pani poslankyne Zemanovej. Chcem povedať, že za bývalého režimu, keď platilo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, servilní socialistickí politici robili nadprácu napríklad tak, že keď sme mali odovzdať Sovietskemu zväzu napríklad 1 000 ton niečoho, tak naši servilní politici dali, alebo teda naši servilní páni dali nie 1 000, ale 1 500. A ja prosím politikov, najmä koaličných poslancov, ak zostal, ak majú ešte zbytky nejakého, súdnosti a rozumu, ak majú nejaké svedomie, nebuďme servilní, respektíve nebuďte servilní, nesnažte sa robiť zase takúto nadprácu, nehlasujte za túto dohodu. Prosím, nehlasujme za túto Parížsku dohodu. Prečo máme byť my medzi prvými hlupákmi, ktorí niečo také podpíšu? Nebuďme servilní, prosím, apelujem na všetkých poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá.

    Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá.

    Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani kolegyňa, pani poslankyňa Zemanová, ďakujem ti za tvoj príspevok. Chcel by som zdôrazniť tú tvoju časť príspevku, kde hovoríš o tom, že by sme mali vrátiť do krajiny a prírody ľudí. Aby pôdu obhospodarovali tak, ako tomu bolo v minulosti, keď sa pôda orala, lúky sa pásli. Tu s tebou súhlasím a tu narážame ale na problém, ktorý máme u nás napríklad v Národnom parku Malá Fatra, kde sme ľudí pod zámienkou ochrany prírody doslova vyhnali z národného parku. Na pôde sa nehospodári, lúky sa nepasú. Ako sme mali možnosť presvedčiť sa na vlastnej skúsenosti, že väčšia búrka, ktorá bola u nás pred dvoma rokmi, spôsobila doslova katastrofu vo Vrátnej a v Terchovej len preto, že príroda nebola schopná vodu zadržať tam, kde by sa tá voda zadržať mala – v lese a na lúkach. A aj to, že sa tam nehospodári, že tam sa tie lúky nespásajú, vlastne spôsobilo to, že tá voda vlastne neostala tam, kde mala, a urobila nám v Terchovej katastrofu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za výstup, v ktorom ste zhodnotila, dá sa povedať, globálne všetky aspekty a činnosti, ktoré na tejto pozemskej púti človek robí alebo by nemal robiť. A ja sa budem venovať asi iba tej erózii pôdy, ktorú ste nespomínali. Viete, čo je na tom najhoršie? Na každej vysokej škole poľnohospodárskej, ktorú mám tú česť byť aj ja absolventom, sa učí, ako sa má obrábať pôda. To je, krásne do nás hustili od prvého ročníka, čo znamená protierózne osevné postupy, čo znamená nejaká protipovodňová, respektíve iná ochrana, a keď prídeme do praxe, tak každý to porušuje. Ja momentálne neviem pochopiť potom, načo to tak učíme, keď realita je celkom iná.

    A my si musíme uvedomiť, že pôda je nenahraditeľný zdroj. Keď raz ju tá voda spláchne do toho vodného toku a odnesie nám to niekde cez Dunaj do Maďarska, tá pôda prakticky tu sa nevráti. Momentálne my tú tvorbu pôdy, ktorá za sto rokov sa vytvorí centimeter pôdy, ak tam to lístie alebo tá hmota ostáva, keď ju zoberieme, samozrejme, nevytvorí sa. A my ten vzťah k pôde momentálne máme tak degradovaný a tak ju zneužívame, že nieže naše vnúčatá, možnože ešte aj my sa budeme hanbiť na sklonku nášho života, že prakticky sa nám stanú pôdy neobrábateľné, už nehovorím o zhutňovaní pôdy a ďalších vecí, ktoré prakticky ako keby sme si nevedeli uvedomiť, že podrezávame si konár pod vlastnou existenciou.

    Ešte k tej vode sa trošku vrátim, budem tu stále argumentovať kolegom Kravčíkom Michalom, ktorý hovoril jednu podstatnú vec. Voda sa musí zadržať na našom území, tam, kde padne. Maximálne keď udržíš vodu, tak budeš meniť aj klímu, tak to majú aj v južných Čechách, aj v ďalších, kde majú rôzne rybníky. U nás to nemáme a aj to je problém. Toľko z mojej strany, viacej nestihnem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa, je faktom, že táto Parížska dohoda je viac politickou deklaráciou než nejakým skutočným dokumentom, ktorý má vykonať čokoľvek. Ale chápem a súhlasím s vašou požiadavkou, že by predkladateľ mal predložiť akúsi správu alebo dopadovú štúdiu v rozmedziach, v hraniciach poznania, ktoré dnes poznáme, čo to bude znamenať alebo aký to bude mať vplyv na Slovensko.

    To, že úradníci na ministerstve životného prostredia toto dlhodobo ignorujú, o tom svedčí aj fakt, že v prípade, keď sme prijímali zákon o vodách, tak smernica Európskej únie v prílohe č. 3 žiada, aby predkladateľ predložil dopadovú štúdiu a podľa toho stanovil platby za vodohospodárske služby v závislosti od toho, že znečisťovateľ platí. Opakovane som sa ho dožadoval od ministra Žigu, ale úradníci takúto štúdiu nikdy nevypracovali a poslancom Národnej rady, i keď to bola ich povinnosť, nepredložili. Takže očakávať, že v tomto prípade úradníci to vypracujú, aj keby sám pán minister požiadal úrad, aby to vypracovali, som na pochybách či ten úrad vôbec dokáže toto vypracovať, pretože robia naozaj niekedy skutočnú nadprácu.

    I keď s Parížskou dohodou, musím povedať, že ako takou, ako ideou sa viem stotožniť a viem ju podporiť, ale podporím aj vašu snahu, aby ministerstvo sa pokúsilo pripraviť širšiu argumentáciu pre poslancov Národnej rady pred prijatím tohto samotného medzinárodného záväzku, pretože akonáhle Národná rada za to zahlasuje, už to bude záväzné pre Slovensku republiku.

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Zemanová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zareagujem na zopár príspevkov.

    Pán kolega, pán poslanec Antal, áno, Parížska dohoda je v tejto chvíli deklaráciou, ale v konečnom dôsledku to bude presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, záväzkom. A mňa by zaujímalo, čo bude pán minister presadzovať pri rokovaniach s partnermi, ktorí podpíšu túto dohodu. Čiže preto sa dožadujem týchto údajov.

    A k tým médiám. Rozhodne tie médiá nie sú pre mňa, ani ja netúžim byť mediálnou hviezdou, ale tie médiá by tu mali byť pri tak závažnej chvíli, kedy sa má pristúpiť k takémuto záväzku. A to len deklaruje to, že ako je to spoločnosti ukradnuté. Nie ja, ale téma, téma sa má medializovať.

    Pán poslanec Kresák, neporozumeli ste, že pán minister nenesie zodpovednosť za ostatné segmenty, ale treba si pozrieť, predkladateľom je pán predseda vlády Fico. On je tu v jeho zastúpení. To je záväzok pre celú vládu, nie pre ministra životného prostredia. On len má byť tým gestorom, tým prierezovým gestorom, aby sa to, tlačil na tých svojich kolegov, aby sa tie témy napĺňali. S čím pôjde na to vyjednávanie, keď nemáme analýzu? Každý minister by mal priniesť svoj záväzok, ktorý bude napĺňať, pre naplnenie záväzku o Parížskej dohode. Čiže zmierňovanie klímy, to nie sú len reči, ale majú to byť v prvom rade činy.

    Len na záver ešte to, čo povedal pán poslanec Fecko, pekne to zhrnul, že nielen na školách sa učíme niečo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galek, nech sa páči.

  • Dobré ráno, priatelia. Naschvál som vás neoslovil poslankyňami, poslancami, pretože dnes rokujeme o dohode, pred ktorou sme si všetci rovní. Tu nejde o dohodu, ktorá by sa týkala Slovenskej republiky, ktorá by sa týkala našej ekonomiky, tu ide o dohodu, ktorá sa týka našej zeme, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí.

    V rozprave tu padla jedna poznámka, že bolo tu obdobie, kedy sme sa klaňali smerom na východ a odovzdávali nejaké statky navyše, ale pri tejto dohode si treba uvedomiť, tu nejdeme niečo odovzdávať Sovietskemu zväzu, tu nejdeme niečo odovzdávať Amerike, tu ideme niečo odovzdávať našim deťom. A deťom našich detí. Nebudem sa preto venovať samotnému predloženiu tejto dohody, to urobila za mňa veľmi dobre moja poslanecká kolegyňa Anka Zemanová, ja by som chcel možnože k niektorým bodom alebo trocha emotívne sa vyjadriť k samotnej dohode.

    Táto dohoda nie je koaličnou ani opozičnou témou. Koaličná strana pravdepodobne zahlasuje podľa palca a opozičná časť tohto parlamentu tak. Ja som presvedčený, že tú dohodu nenájdeme, ja som si istý, že tú dohodu nenájdeme ani v rámci nášho poslaneckého klubu, no ako som už avizoval vo svojej faktickej poznámke, ja za túto dohodu určite hlasovať budem bez ohľadu na to, či to bude na tejto schôdzi, alebo či to bude na budúcej schôdzi. Dohoda totižto rieši, ako som už povedal, našu zem, naše deti, deti našich detí. Toto je naozaj veľmi dôležité si uvedomiť.

    Mali sme tu Kjótsky protokol, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a Parížska klimatická dohoda nie je ničím iným iba pokračovaním tejto dohody. Viem, máme veľmi veľa skeptikov, ktorí popierajú globálne otepľovanie. Určite mnohí z vás patria k týmto skeptikom. Jedným z takých najznámejších, pochádza z našej susednej republiky, z Českej republiky, je to pán Václav Klaus. Pochopiteľne všade, kde je nejaká téma, sa nájdu jej zástancovia, nájdu sa aj odporcovia.

    Nedávno som videl na internete jedno video. Netýkalo sa to práve tejto dohody alebo globálneho otepľovania, ale dalo by sa to na to veľmi krásne aplikovať. Bola to situácia, kedy na jednej strane sedel človek, administrátor, vedec, to je jedno, a na druhej strane sedela pani, ktorá mu nejakým spôsobom chcela oponovať. A ten pán vraví, tu máme kopu dôkazov o tom, teraz to parafrázujem alebo prenesiem práve na to globálne otepľovanie, tu máme kopu dokumentov, ktoré dokazujú, že ku globálnemu otepľovaniu naozaj dochádza. A tu máme jeden dokument, ktorý dokazuje, že k tomuto globálnemu otepľovaniu nedochádza. A tá pani na druhej strane zobrala ten jeden dokument a hovorí, ja som to vedela, že niečo také existuje. Takže, bohužiaľ, toto je aj to, k čomu sa niekedy uchyľujeme a hľadáme si takúto nejakú ľahšiu cestu, aby sme ospravedlnili to, že s niečím nesúhlasíme.

    Ja by som si v tomto možnože pomohol jednou citáciou z filmu Bolka Polívku Dědictví, ale nebolo by to ani vhodné a nebola by to ani pravda, pretože v tomto konštatovaní sa hovorí, že čo som nevidel, v to neverím. Ale globálne otepľovanie je realita. Je tu. Anka Zemanová už spomínala ten jeden stupeň. Máme množstvo kriviek. Zima 2015 alebo rok 2015 bol v meraniach opäť jeden z najteplejších. Videl som však aj iné video, ktoré sme púšťali deťom na letnom tábore, ktorý organizujeme už tretí rok. Tento tábor má práve zameranie na energetiku a ochranu životného prostredia. Je to krátke dvoj- alebo trojminútové video s veľmi aktuálnou tematikou, kde sa Zem prihlásila na Facebook. A teraz sa k nej začali hlásiť rôzni priatelia. A zrazu prišlo k nejakej industriálnej revolúcii, zrazu sme tu mali nejaký ďalší rozvoj a tá Zem z toho celého ochorela. Ale na záver práve tá Zem zvažovala čo ďalej. Malo to veľmi negatívny vplyv na ňu samu a zvažovala, či si z priateľov neodhlási človeka, ktorý má na to otepľovanie najväčší vplyv. Ale zrazu prišla kjótska dohoda, zrazu prišla Parížska dohoda a všetko sa opäť ustálilo.

    Ja nehovorím, že táto Parížska dohoda je nejakým univerzálnym riešením na to, čo sa dneska tu deje. Ale je určite dôležitým krokom, ku ktorému pokiaľ sa naozaj zaviaže 195 krajín, ktoré túto dohodu na začiatku schválili, potom máme jeden veľmi dôležitý krok, aby sme tie ciele, ktorých síce nie je veľa, ale aj dosiahli. Ako si to nastavíme na tej národnej úrovni, už bude na nás. To, že to nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na verejné financie, naozaj nie je pravda. Ale ja si myslím, že na druhej strane to, čo nám to prinesie, bude omnoho dôležitejšie, omnoho viacej ako to, čo do toho investujeme.

    Ja si iba dovolím citovať z samotnej dôvodovej správy, kde je uvedené, že Európska únia a jej členské štáty boli prvým významným hospodárstvom, ktoré oznámilo 6. marca 2015 svoje plánované národne definované príspevky, v rámci ktorých sa stanovuje záväzok dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40-percentné zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v závere Európskej rady z 20. októbra 2014 týkajúci sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Veľmi, naozaj veľmi ambiciózny cieľ. Len napríklad na Slovensku by sme mohli k tomu veľmi, veľmi jednoducho prispieť. Máme tu napríklad už spomínané Hornonitrianske bane a spaľovanie uhlia v Elektrárni Novákoch, ktorá je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia.

    Ako som už spomenul, táto dohoda nie je o Slovensku, nie je o ekonomike, ale je o zodpovednosti, statočnosti a priznaní si vlastných chýb, ktoré sme možnože neurobili my sami v minulosti, urobili ich naši predkovia a my by sme ich mali napraviť.

    Ako už bolo spomínané, spomenul to aj pán minister, spomenula to aj Anka Zemanová, mali by sme na základe tejto dohody dosiahnuť udržanie hodnoty zvýšenia globálnej priemernej teploty na hodnotu dvoch stupňov do konca tohto storočia. Toto je takisto veľmi ambiciózny plán. Ale ja si myslím, že je naozaj nielen dosiahnuteľný, ale aj nevyhnutný.

    Bolo takisto spomínané, že dohodu už podpísali Spojené štáty americké aj Čína. Dokopy je to tých 40 % alebo 39, neviem presne, plus niekoľko ďalších menších štátov, ktoré dávajú dokopy 1,1 percenta. Som presvedčený, že Slovenská republika by nemala medzi týmito štátmi chýbať.

    Na záver dovolím si iba pripomenúť, ako bola táto dohoda toho 12. 12. 2016 schválená na konferencii. Urobil to, alebo teda to záverečné gesto urobil predsedajúci francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý ju odklepol zeleným kladivkom, a nasledoval v sále potlesk.

    Pridávam sa ku kritike Anky Zemanovej k spôsobu, akým bola táto správa predložená. Ale bez ohľadu na to, či bude o nej hlasované na tejto schôdzi alebo na budúcej, ja ju určite podporím. A o to isté by som chcel podporiť aj mojich kolegov, či z opozície, či z koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Galeka s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Teraz chcem povedať, že nemyslím osobne na nikoho z tohto pléna, ale chcem povedať, že servilnosť ostane servilnosťou, nech je to voči ktorejkoľvek strane. A žiaľ, často prechádza až do rektoskopie. A my sme toho často svedkami na každom kroku. Netýka sa to iba tejto Parížskej dohody a nie je to osobné voči ani jednému z nás, z vás, ktorí sme tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Galek, ja by som vám z tohto miesta chcela veľmi pekne poďakovať za váš názor. Počúvala som vás pozorne. A musím uznať, že aj tie určité veci, ktoré ste tam skritizovali, sú oprávnené, ale s tým, že ste sami dodali, že túto dohodu treba podporiť práve preto, aby sme mohli ďalej pokračovať, pretože ak my okamžite myšlienku zavrhneme a nepostúpime sa o krôčik ďalej, tak vlastne ani potom nemáme čo implementovať, nemáme čo riešiť. Takže veľmi si teda vážim tento váš postoj a ďakujem zaň.

    A v podstate chcem ešte k tomu povedať, že viete, s tými myšlienkami, ktoré ste dnes tu predniesli pozitívne, to chcem povedať, že som to pochopila tak, že ste nám chceli odkázať, že život nie je čierno-biely a nedá sa úplne všetko vyčísliť. A v podstate aj na iných príkladoch, spomenuli ste deti, budúcnosť generácie. Keby sme dnes vedeli, že koľko bude stáť štúdium vášho syna alebo vašej dcéry, hneď dnes presne mali to napočítané, tak sa budeme rozhodovať, dáme ho do školy, nedáme do školy? Toto sú také veci, ktoré síce znejú veľmi tak záhadne, ale my sme rozumní ľudia, inteligentní ľudia a ja som veľmi rada teda, že ste sa takto vyjadrili k navrhovanej dohode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem pekne, pán kolega, myslím, že tiež to bolo konkrétne k veci a zaiste aj z toho nadhľadu, ktorý, myslím, že každý by si mohol uvedomiť, že takýto nadhľad tu musí byť, lebo ináč to bude problém. A neviem si vôbec predstaviť, že kedy by sa v budúcnosti tých niekoľko desiatok a stoviek krajín zišlo a urobilo niečo, že poďme znovu do toho. Ja som veľmi rád, že Paríž dopadol, ako dopadol, a že máme tu niečo na predkladanie. A, samozrejme, tiež budem za to.

    Hovorili ste o tej priemernej teplote. Áno, pokiaľ sa priemerná teplota na Zemi zvýši na 4 stupne, priemerná, priemerná hovorím, tak život do 30 - 50 rokov skončí. Takže dúfam, že každý súdny človek na tejto Zemi vie, o čo asi kráča, pretože už sme si doslova že tak tú prírodu a tie naše kultúrne a prírodné prostredie tak už doslova že zničili, že už je to o nie tisícoch a miliónoch rokov, je to už v desiatkach rokov, kedy príde tá apokalypsa a skončíme na tejto Zemi. Takže dúfam, že si to všetci uvedomujeme.

    Dobre ste povedali, že prakticky je to nad našou nejakou krajinou, že je to v rámci celého sveta. A ja zas doplním toľko, že ako si my to doma tu utrasieme, naše územie, tak to tu budeme mať. A preto ja budem tvrdo aj atakovať ministrov, to je jedno, z ktorej oblasti, či naše poľnohospodárstvo, alebo životné a ďalších, aby tie sankcie, ktoré majú ísť tomu znečisťovateľovi, tomu, ktorý spôsobuje tú doslova apokalypsu v tom danom území, aby tie sankcie boli také, že ho doslova položia, toho pána podnikateľa, pretože nemôže byť, aby v našom území sa začali podnikať určité aktivity, ktoré ničia naše životné prostredie a dokonca ešte s dotáciou toho štátu, z ktorého ten podnikateľ pochádza. No neni tak to možné.

    Takže dúfam, že naši ministri pochopia, že udržateľnosť rozvoja na Slovensku si my chceme urobiť, nie niekto iný. A my si ho urobme, aby ten udržateľný rozvoj bol. Nie tak, že pokiaľ to ide na ekonomickú ujmu, tak to nemôže byť udržateľné. Nie, práve naopak. Musí to byť udržateľný rozvoj, nie ekonomika.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Rovnako sa chcem, pán kolega Galek, poďakovať, už to spomínala pani kolegyňa Antošová, za podporu tejto dohody. A budem veľmi prekvapený, to, čo ste povedali, že teda sú rôzne názory a že budú aj proti hlasovať. Lebo tam musí byť nejaký argument. Nesúhlasím s touto dohodou alebo nesúhlasím, že sa rokuje dnes o tejto dohode. Ale nemôže mať výhrady nikto, ja si myslím, normálne zmýšľajúci a pre budúcnosť nielen Slovenska, ale celého sveta a budúcnosť našich detí, že podporí túto dohodu.

    To, čo bude nasledovať, bude veľmi ťažké. Ale konečne sa dalo dokopy 196, ak dobre som čítal, alebo 180 krajín, ktoré dali spoločný záväzok. Nie sú tam konkrétne záväzky. Sú tam všeobecné záväzky. Ale aj to je veľmi dôležité. A veľmi dôležité je, že Čína a Spojené štáty ju ratifikovali. Najdôležitejšie z môjho pohľadu dnes, lebo čokoľvek iné a ktokoľvek iný by to ratifikoval a ony nie, tak taká dohoda je svojím spôsobom veľmi ťažko naplniteľná. A ten výsledok alebo ten cieľ, ktorý je definovaný, by bol veľmi ťažko dosiahnuteľný.

    Takže ešte raz ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cséfalvayová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému dohovoru. Dovoľte mi, aby som sa aj ja pokúsila presvedčiť vás k podpore tohto dohovoru dnes tu.

    Z obdobia nárastu priemyselnej aktivity po druhej svetovej vojne do dnešného dňa priemerná teplota na Zemi vzrástla o niečo menej ako jeden stupeň Celzia. Možno sa to nezdá ako nejaká veľká zmena, ale akékoľvek zmeny v klíme, ktoré môžeme pozorovať dnes, sú výsledkom emisií, ktoré vypúšťali naši rodičia pred 50 rokmi. A objem emisií skleníkových plynov od toho času pred 50 rokmi dodnes len rástol až k dosiahnutiu svojho možno dočasného, ale veríme, že definitívneho vrcholu v roku 2014. V roku 2015 tie emisie dosiahli približne rovnakú úroveň a za tento rok ešte výsledky nemáme.

    To znamená, že ak už dnes môžeme pozorovať niektoré následky zmeny klímy, napríklad nebývalé rozšírenie populácie lykožrúta v Tatrách, zmierňovanie zím, vysychanie niektorých vodných zdrojov alebo časté povodne v niektorých oblastiach našej krajiny, počas najbližších minimálne 48 rokov bude situácia, žiaľ, len horšia. Napokon dôkazom o čoraz rýchlejšom otepľovaní planéty je i fakt, že 15 zo 16 najteplejších rokov vôbec v histórii zaznamenávania teplôt nastalo po roku 2000. Priama súvislosť medzi ľudskou činnosťou, najmä priemyselnou, a nárastom globálnej teploty je dnes už vedecky dokázaná. Preto na pochybnosti už nie je priestor a je čas sústrediť sa na riešenie tohto problému.

    Parížsky dohovor si, ako už bolo spomínané, kladie nesmierne ambiciózny cieľ: udržať nárast teploty pod hranicou dva stupne Celzia do konca tohto storočia. Pritom nastúpený trend v prípade, že by sme nekonali, svedčí skôr o oteplení o štyri stupne Celzia. Pre ilustráciu, oteplenie ovzdušia o každý jeden stupeň Celzia zodpovedá nárastu hladiny svetového oceánu o pol metra, a teda zaplavovaniu veľkých častí kontinentálnej pevniny a ostrovov, nehovoriac o náraste počtu prírodných katastrof, úbytku vodných zdrojov a iných, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia migračnú vlnu možno omnoho väčších rozmerov, než akej tu čelíme dnes. A environmentálni migranti budú smerovať z extrémne horúcich a suchých oblastí severnej Afriky, Blízkeho východu alebo zatopených, zaplavených oblastí južnej a juhovýchodnej Ázie smerom na sever a aj do Európy, ktorá bude následkami klimatických zmien trpieť relatívne menej. Ak hovorím relatívne, myslím tým stav, kedy budeme musieť čeliť novým chorobám, doposiaľ prítomným len v teplejších oblastiach, napríklad ako ochorenia spôsobené vírusom Zika, pestovať iné druhy plodín, ktoré budú lepšie prispôsobené novým klimatickým podmienkam, a omnoho viac šetriť vodou, ktorá bude ďaleko vzácnejšia, než je dnes.

    Týmto nechcem na stenu maľovať katastrofické scenáre a nechcem vás ani strašiť, chcela by som len, aby si každý z nás uvedomil vážnosť tohto problému, ktorý bol, žiaľ, príliš dlho bagatelizovaný a zanedbávaný. A práve pre reálne hroziace vážne následky klimatických zmien, ktoré nás už postihujú a budú, žiaľ, postihovať len silnejšie, si treba uvedomiť dve veci.

    V prvom rade nemôžeme sa zbaviť zodpovednosti s tým, že zmena klímy je problémom environmentalistov a klimatológov, ktorý je možné vyriešiť súborom nejakých technických opatrení. Áno, je to súčasť riešenia, ale nie, nie je to technický problém. Ide o politický problém, dámy a páni, pretože sa týka budúcnosti nás všetkých, je vecou kolektívnych a nie individuálnych rozhodnutí, vyžaduje široký globálny konsenzus a silnú politickú vôľu. A práve preto jediným možným riešením je dodržiavanie širokej globálnej dohody, akou je práve predkladaný Parížsky dohovor.

    Po druhé, treba konať čím skôr, pretože ide o beh na veľmi dlhú trať, keď už si len uvedomíme ten päťdesiatročný cyklus prejavovania sa emisií na klíme. To nech nás však neodrádza, skôr naopak, začnime konať čím skôr.

    Máme na stole prelomovú dohodu, ktorá konečne vytvára podmienky na reálne činy v boji proti klimatickej zmene. Ide o odstraňovanie jej príčin, zmierňovanie dopadov a vytváranie mechanizmov pre adaptáciu na nové, zmenené podmienky, teda veľmi komplexné riešenie. Keďže je predovšetkým dohodou politickou, jej kredibilita závisí najmä od rýchleho procesu ratifikácie ako signálu, že ju jednotlivé signatárske štáty berú vážne a sú pripravené napĺňať záväzky z nej vyplývajúce. Nesmieme dopustiť podobné zlyhanie ako v prípade Kjótskeho protokolu, na ktorého ratifikáciu dostatočným počtom štátov sa čakalo neuveriteľných osem rokov, čo ho oslabilo natoľko, že bol už vopred odsúdený na neúspech. V prípade Parížskej dohody si môžeme dovoliť byť optimistickejší, napokon, ako sme už dnes počuli, pred niekoľkými dňami ju ratifikovali Spojené štáty americké a Čína, najvýznamnejší znečisťovatelia, ktorí sa doposiaľ k podobným dohodám odmietli viazať. Ide teda o prelom v histórii.

    Bezodkladné konanie v tomto prípade má nielen symbolický, ale i praktický rozmer. Čím skôr Európska únia ratifikuje Parížsky dohovor, tým skôr, ako už povedal pán minister, sa ona i jej členské štáty môžu aktívne podieľať na diskusii o konkrétnych opatreniach na jeho realizáciu tak, aby tieto opatrenia boli čo najmenej bolestivé. A naopak, aby boli príležitosťou stať sa napríklad lídrom v zelených technológiách, v elektromobilite alebo iných formách prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo.

    Áno, niektoré z opatrení vyplývajúcich z ratifikácie Parížskeho dohovoru možno budú náročné, možno budú aj záťažou pre štátny rozpočet, ako tu bolo naznačené, ale na toto mám dve odpovede.

    Po prvé, je na nás, ako využijeme príležitosti investičné, podnikateľské, príležitosti na vytváranie nových pracovných miest, ktoré prechod na bezuhlíkové hospodárstvo vytvorí. Ak budeme šikovní a chopíme sa šance tým správnym spôsobom, môže to mať nakoniec pozitívny dopad pre našu ekonomiku, pre našich občanov aj pre štátny rozpočet.

    A po druhé, ak dnes hovoríme o potenciálnych nákladoch, treba si zároveň uvedomiť, že ak neurobíme nič, situácia sa bude len zhoršovať a náklady budú len a len narastať. A jedného dňa ich jednoducho budeme musieť znášať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojíme pred výzvou, ktorá sa týka každého poslanca, každého ministra, nielen ministra životného prostredia, každého občana, ide totiž, nechcem byť prehnane patetická, ale skutočne o budúcnosť nás všetkých. Boj proti klimatickej zmene je bojom, ktorý si nemôžeme dovoliť prehrať. Približne o tri mesiace privediem na svet človeka, pre ktorého si veľmi želám, aby táto planéta bola krásnym a žiteľným miestom pre život aj v čase, keď dovŕši dôchodkový vek, hoci ja tu už nebudem. A jeden z najvýznamnejších krokov, ak nie najvýznamnejší a ak nie jediný, ktorý pre to dnes môžem urobiť, je to, že dnes zahlasujem za ratifikáciu Parížskeho dohovoru Slovenskou republikou. A prosím vás, aby ste v záujme vlastnom i v záujme budúcich generácií rovnako urobili aj vy.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Sopko, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Áno, mali by sme si naozaj všetci uvedomiť dôležitosť dopadov našich konaní na našu planétu. A tu chcem pripomenúť, že už v našom vzdelávacom systéme na Slovensku prebiehajú už dlhé roky projekty, môžem to potvrdiť ako v minulosti koordinátor environmentálnej výchovy, či je to projekt ekologickej stopy, do ktorej už vyše 800 škôl základných, materských i stredných je zapojených, kde si môžu školy zmerať vlastnú ekologickú stopu, to, koľko vlastne ten daný človek, ak by ste si to chceli vyskúšať, vlastne potrebuje pre prežitie. Len pre porovnanie, priemerný Slovák by, keby všetci obyvatelia tejto planéty mali potrebu spracovania vo svojom živote, tak potrebujeme 2,4 planéty, priemerný Zambijčan polovičku tejto planéty. Máme tu obrovské množstvo metodických materiálov, ktoré sa týkajú aktívnej globálnej výchovy, kde sa tiež hovorí o dôležitosti a dopadov klimatických zmien.

    Takže myslím si, že je dôležité o tejto veci nielen hovoriť, prijať určité dohody, ale tiež ich dostávať od tých najmenších k výchove a vzdelávaniu, aby sme sa všetci učili tomu, že táto planéta je tu pre nás a my ju máme užívať v súlade s tým, aby sme mohli naozaj mať budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať krátke stanovisko? Nech sa páči.

  • Krátke stanovisko. Ďakujem pekne za slovo.

    Tak, ja by som sa chcel poďakovať v prvom rade každému, ktorý vystúpil a povedal svoj názor. Odzneli tu zaujímavé veci, musím povedať, že ja si myslím a cítim z tých vyjadrení, že táto dohoda tú podporu v tomto parlamente nájde. Ja si myslím, že je to významný krok a táto dohoda, aj tu už odznelo aj v rozprave, z tých 196 krajín je jedna veľká vec. To, čo sa dosiahlo v Paríži minulý rok, je veľká vec a to, že Slovensko bude pri tom, to je tiež, ja si myslím, veľká vec.

    Musím podotknúť jednu vec, že táto Parížska dohoda je politická deklarácia. V tej dôvodovej správe sme jasne napísali, že vplyvy, ktoré budú, budeme znášať, alebo proste budú pre Slovensko, že aké budú dopady pre Slovensko, budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov Európskej únie a tých predpisov, na ktorých sa dohodneme. A chcem povedať, že nepredpíše to Európska únia, my sme súčasťou Európskej únie, my pri tom stole chceme sedieť, práve preto som tu teraz s týmto návrhom a práve preto budeme o tom hlasovať.

    To, že to išlo tak rýchlo, to jednoducho dala doba. To, že Spojené štáty americké a Čína ratifikovali túto dohodu, to nás postavilo pred inú situáciu. A ja budem rád, keď Slovensko bude štvrtou krajinou v rámci Európskej únie, ktorá túto dohodu ratifikuje a urobíme ako predsedajúca krajina Rady Európy všetko, aby aj na pôde Európskej únie došlo k ratifikácii ešte tridsať dní pred tým, jak v Marakéši zasadne klimatický snem. Práve preto som zvolal na 30. 9. aj mimoriadnu radu ministrov životného prostredia Európskej únie, lebo cítime všetcia, že tá zodpovednosť na našich pleciach je obrovská.

    Samozrejme, že to bude mať pre Slovensko určité dopady a budeme mať určité záväzky. Ale to nebudeme mať tie záväzky voči Európskej únii a nebudeme mať tie záväzky voči ostatným krajinám. Tie záväzky, tak jak tu povedal pán Galek, tie záväzky bereme voči, pre naše deti a pre ich deti. To je naša zodpovednosť, a preto sme tu a preto rokujeme dnes o tomto zákone.

    Samozrejme, že Slovensko nie je taká krajina, ktorá by išla, čo sa týka environmentálnych nových technológií a nových podnetov, v čele na svete. Sú iné krajiny, ktoré sú, samozrejme, ďaleko, ďaleko pred nami. Ale pani poslankyňa tiež dostala pozvánku, mali sme tu veľkú konferenciu ohľadne, o prechode na zelenú ekonomiku, čo je dlhodobý proces, kde veľmi vzácni a veľkí odborníci z celého sveta sa zhodli na tom, že keď chceme mať udržateľný rozvoj, tak jednoducho nemôžeme ignorovať fakt, že naša planéta má určité mantinely, že proste zdroje, ktoré my používame a vydolujeme, nie sú nekonečné. To znamená, že musíme nájsť nové technológie, také, ktoré jednoducho tieto fakty berú do úvahy.

    A tie nové technológie, a už sme aj o tom hovorili na tej konferencii, že je mylný ten pohľad, že to bude prichádzať s tým, že nás to bude stáť nejaké peniaze, že nás to bude stáť to, že jednoducho budeme strácať pracovné miesta. Nie je to pravda. Je to, ja si myslím a som presvedčený, že proste je to mylný pohľad, samozrejme, zjednodušený a jednoduchý pohľad na vec, ale proste každý, kto zodpovedne rozmýšľa a rozmýšľa na udržateľnom rozvoji zodpovedne, tak pohovorí, že inú cestu nemáme. Nie my na Slovensku, ale všeobecne, na celom svete.

    To znamená, že ten prechod na tzv. zelenú ekonomiku, na ekonomiku, ktorá tieto aspekty berie do úvahy, jednoducho je nevyhnutný. Inú cestu nemáme, inak by sme museli mať päť-šesť takýchto planét, aby sme tie zdroje, ktoré tu jednoducho potrebujeme na terajší spôsob života, nejakým spôsobom udržali. A táto dohoda, táto Parížska dohoda je jedna taká obrovská dohoda, ktorá vlastne už reflektuje na tieto skutočnosti.

    Ešte to by som chcel povedať, že pani poslankyňa tu vymenovala rôzne odvetvia, rôzne veci, ktoré majú dopad na zmenu klímy. Áno, už to pociťujeme aj my, máme problém so suchom, máme problém, tu pán bývalý starosta alebo ešte neviem, či súčasný starosta, bývalý starosta má osobnú skúsenosť so záplavami, obrovskú a to sú všetko dôsledok zmeny klímy. A táto dohoda je práve o tom, aby sme voči tomu nejakým spôsobom čelili. A Slovensko už, samozrejme, robí určité kroky, to znamená, že jak tie protipovodňové opatrenia, zníženie energetickej náročnosti budov, investície do nových technológií, samozrejme, ideme po tej ceste. Ja nehovorím, že by sme nemali ísť rýchlejšie, ale po tej ceste ideme. A táto jednoducho, táto dohoda je veľmi dôležitá, ja si myslím, že na tejto ceste.

    A že prečo neodporúčam, aby sme odkladali toto hlasovanie? Je to jednoduché. Jednoducho nič nové k tomu nevieme dodať a druhá vec, že časovo by sme to jednoducho nestihli. Tridsať dní pred Marakéšom by sme mali odovzdať tie certifikačné listiny, to je 7. október, 11. októbra začína ďalšia schôdza parlamentu, ani časovo to nevychádza. Práve preto prichádzame s týmto návrhom v takomto tempe.

    Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne každému, ktorý k tomu niečo povedal, a ďakujem pekne dopredu tým, ktorí túto dohodu podporia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Zemanovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vodný zákon (tlač 170).

    Včera neukončila svoje vystúpenie ako jediná písomne prihlásená rečníčka do rozpravy navrhovateľka, poslankyňa Anna Zemanová, ktorej, samozrejme, dávam slovo.

    A súčasne prosím aj spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Petra Pčolinského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    (Pokračovanie rozpravy o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 170.)

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Takže (rečníčka si odkašľala), prepáčte. Takže ďakujem pekne za slovo. Pokračujem v prerušenej rozprave k návrhu zákona o vodách, ktorým sa snažíme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom, k existujúcim odberateľom podzemných vôd.

    Takže pokračujem v časti, v tom, že návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a to tým, že sa oslobodia jednotliví odberatelia podzemnej vody pri malých odberateľoch, pri malých odberoch, ale i pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní odberatelia podzemnej vody z existujúcich studní, oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy, ktorou sa spočítava množstvo, bilancia vôd vo vodnom kolektore a spracovanie príslušných geologických prác. Čiže sa odstráni tvrdosť zákona a zároveň sa zachová potrebná minimálna miera vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.

    Ak by nedošlo k zmene súčasného stavu, tak by sa celý rad odberateľov – okrem fyzických osôb, tak aj obcí a miest a poľnohospodárskych podnikov, najmä so živočíšnou výrobou – dostalo do problémov v súvislosti s realizáciou čerpacích skúšok na permanentne využívaných studniach, a to najmä tým, že by muselo dôjsť k odstávke vodných zdrojov pri realizácii týchto čerpacích skúšok, teda ich častí, čo by muselo byť riešené náhradným zásobovaním domácností či prevádzok pitnou vodou.

    Predložený návrh taktiež odkladá povinnosť fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015, a to z pôvodného termínu, ktorý je v zákone teraz stanovený na 30. septembra 2017, s odklonom na 31. decembra 2018. Týmto posunutím lehoty sa dá do súladu aj zákon o vodách so zákonom o geologických prácach, tzv. geologickým zákonom, ktorý definuje, že záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov a záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov, tak sú povinní vykonať a odovzdať najneskôr do 31. decembra 2018.

    Ešte pripomeniem, o čo presne ide. Čiže pri povoľovaní pri tých malých odberateľoch, pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný hladinou podzemnej vody, ktorá umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov. A taktiež je viazané rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody. Podľa ostatnej novely zákona sa táto povinnosť zaviedla spätne aj na existujúce vodné zdroje bez ohľadu na množstvo odoberanej vody, bez ohľadu na miesto odberu či skutočnosť, že odber je dlhodobo režimovo monitorovaný.

    Spätne zavedená povinnosť je veľkou finančnou záťažou pre drobných odberateľov, fyzické i právnické osoby a zároveň je administratívnou záťažou pre komisiu pre výpočet zásob podzemných vôd, pričom získané dáta nijakým spôsobom nebudú mať a nemajú vplyv na zásoby podzemných vôd.

    Pri väčších odberateľoch, ktorí odbermi môžu vplývať na celkové zásoby podzemných vôd, sa bude povinnosť vzťahovať iba na prípady, ak by pri obnovení povolenia na odber požadovali väčšie povolené množstvá, ako preukázateľne odoberali za ostatné dva roky pri kontinuálnom odbere podzemných vôd, ktoré boli riadne evidované, boli na nich vykonávané režimové merania a merané certifikovanými vodomermi. A to sa týka buď jedného zdroja, alebo ako súčet odberov jedného odberateľa zo spoločného hydrogeologického kolektora podzemnej vody viacerými odbernými miestami.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne ako jediný pán poslanec Klus sa hlási s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som sa chcel poďakovať kolegyni Anke Zemanovej, že ma pribrala do tímu v rámci tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že Slovenská republika ako jedna z najbohatších krajín na zdroje pitnej vody nevyhnutne potrebuje, aby táto komodita bola istým spôsobom upravená a chránená presne tak, ako sme to navrhli.

    A možno to osud tak chcel, že práve po diskusii o parížskej, Parížskom dohovore hovoríme o tom, čo je pre nás momentálne na Slovensku asi najcennejšie. Takže chráňme si, čo máme. A verím, že tak ako bolo naznačené aj v prípade Parížskeho dohovoru, aj v prípade tohto zákona, zahoďme stranícke tričká, tu sa jedná o budúcnosť našej krajiny. Takže verím, že aj kolegovia z koalície tento návrh zákona podporia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Na záver by som chcela len upriamiť pozornosť na to, že vlastne skutočnosťou, ktorú navrhujeme, naozaj sa odstraňuje prílišná tvrdosť zákona a tá spočíva v nie malých centoch, ale ide o povinnosť, ktorá bola spätne zavedená a práve pre tých odberateľov, ako bolo povedané, sú to obce, mestá, ktoré majú samostatné vodárenské zdroje, sú to poľnohospodárske podniky. A tie výdavky, ktoré zákon im uložil a na základe ktorých by, aby neprišli o povolenie, ktoré majú vydané desiatky možno rokov, tak tie výdavky sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 10-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti alebo obce a mestá, ktoré majú, alebo odberateľov viacerých okolo možno 30-, 40- aj 50-tisíc eur. Čiže nie sú to malé výdavky. To nie sú výdavky, ktoré by išli do štátneho rozpočtu, ale sú to vlastne výdavky, ktoré sa zaplatia vlastne podnikateľskému subjektu, ktorý tú správu pre nich bude robiť, a pritom tá správa bude len údajom, ktorý nijakým spôsobom nezlepší život na Slovensku, ani nezlepší, ani nezhorší vodnú bilanciu podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje, či na pitnú, alebo technologickú vodu.

    Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Pán navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody (tlač 171).

    Dávam znovu slovo pani poslankyni Anne Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 171.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Po sérii environmentálnych zákonov jeden praktický, ale ktorý sa taktiež týka celého spektra spoločnosti. Predkladáme návrh zákona, ktorý má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je prístup k týmto normám spoplatnený, a to aj napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Galekovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 171). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Zemanovej, ktorej teraz dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tak ako som uviedla, tak navrhovaná novela zákona má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne.

    Slovenská technická norma sa oznamuje vo vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a norma obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie a dodržiavanie ukladajú orgány verejnej moci v rámci nimi vydávaných individuálnych správnych aktov, a teda z moci úradnej sú pre adresáta právnej normy záväzné. Paragraf 5 predmetného zákona síce deklaruje, že ide o verejne prístupnú normu, avšak prístup k nej podmieňuje uhradením poplatku.

    Žiaden iný normatívny akt, ktorého dodržiavanie vyžaduje verejná moc, či už ide o štátne orgány, alebo orgány územnej samosprávy, nie je v našom právnom poriadku spoplatnený. Práve naopak, garantuje sa jeho verejná bezplatná dostupnosť a prístupnosť. Navrhujeme teda, aby sa tento neštandardný postup v prístupe k slovenským technickým normám upravil tak, ako je to pri ostatných normatívnych aktoch, a teda sa umožnil k nim bezplatný prístup.

    Za rozširovanie alebo rozmnožovanie normy je možné uložiť vysokú pokutu až do 33 193 eur. Čiže pokutu dostane ten, ktorý rozmnožil a rozšíril slovenskú technickú normu.

    Norma je, národná norma je vypracovávaná národným normalizačným orgánom a je chránená autorským právom. Je absurdné, aby žiadna norma alebo aj jej časť nemohla byť reprodukovaná. Pritom síce platí pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale ich používanie že je dobrovoľné, avšak v určitých prípadoch môžu byť aj povinné. Napríklad pre oblasť bezpečnosti, pre oblasť elektrických inštalácií, napríklad pre oblasť spojitosti s verejným obstarávaním. Čiže je to aj dokument, ktorý sa používa v právnych aktoch a ktorý nie je verejne dostupný. A pritom nejde o malé peniaze, keď by ste sa chceli len nahliadnuť do normy, ktorých odkaz máte v nejakom rozhodnutí alebo i máte odkaz vo verejnom obstarávaní, ak sa chcete zúčastniť nejakej súťaže a sa tam odkazuje na normy, tak len nahliadnutie tej normy, napríklad len na jeden počítač pozeraním na jeden rad; na jeden rok stojí 649 eur. Napríklad aj vyjadrenia technickej inšpekcie k rozhodnutiam alebo k projektom následne sa implementujú alebo odzrkadľujú v rozhodnutiach správnych orgánov a týmto sa stávajú záväzné. Prenášajú sa takto do; citáciou sa prenášajú do záväzného právneho predpisu alebo dokonca aj do zmluvy.

    To sú argumenty, ktoré nás viedli k predloženiu zákona. Iste sami ste sa mohli v praxi stretnúť s tým, že ste dostali rôzne odkazy, že treba robiť toto a toto podľa STN tej a tej a vlastne ani neviete, nemáte možnosť skontrolovať alebo bezodplatným spôsobom nahliadnuť, o čom vlastne samotné rozhodnutie je. Čiže prosím vás o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy.

    Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Klus, pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, pán poslanec Klus, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja budem veľmi stručný v tejto veci. Podobne ako v predchádzajúcom vystúpení, aj tu by som chcel poďakovať Anke Zemanovej za to, že sa skutočne mravenčou prácou dostala k návrhu tohto zákona a že nás teda niektorých pribrala do tímu, aby sme rozdiskutovali to, s čím sme vlastne do Národnej rady Slovenskej republiky prichádzali, a teda v maximálne možnej miere uľahčiť život občanom v oblastiach, kde je to uľahčiteľné bez toho, že by to malo zásadný dosah napríklad na verejné financie. Hoci v tomto prípade určite drobný dosah bude, sme presvedčení o tom, že úžitok z prijatia tohto zákona bude výrazne vyšší ako z prostriedkov, ktoré doposiaľ z tejto normy boli získavané do verejného rozpočtu. A preto verím, že kolegovia a kolegyne si tento návrh zákona dôsledne preštudovali a že nám dajú za pravdu a podporia nás hlasovaním už za pár minút.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ak ste si aj ten návrh dôsledne dosiaľ nepreštudovali, tak jeho preštudovanie vám veľa času nezaberie, keďže je to jeden z tých zákonov, ktoré sú veľmi stručné, je to možno najstručnejší zákon, pretože okrem účinnosti spočíva v tom, že sa do znenia zákona doplní jedno slovo, a to slovo "bezplatne".

    Keďže zákon je stručný, ani ja nebudem príliš naťahovať, chcem povedať len dve veci. Tá prvá vec je, že týmto návrhom zákona v podstate doťahujeme do dôsledkov ten princíp alebo zásadu, čo nie je tajné, je verejné, ktorá sa v úplnosti premietla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda tak ako sú verejne prístupné iné informácie týkajúce sa fungovania verejnej správy, a teda vrátane právnych predpisov, tak rovnako verejne prístupné by mali byť aj normy, a verejná prístupnosť neznamená, že niečo sa predáva.

    Druhá vec. Chcel by som tu poukázať na analógiu so zákonmi a so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú uverejňované v Zbierke zákonov. Zákon o Zbierke zákonov bol pôvodne prijatý v roku 1992, a teda vyšiel ako zákon č. 1/1993, asi aj symbolicky. A zákony alebo všeobecné záväzné právne predpisy sú tiež verejne prístupné, ale na začiatku v dobe predinternetovej bola Zbierka zákonov prístupná občanom tak, že mohli si ju kúpiť, mohli dostávať papierové vydanie Zbierky zákonov, alebo si ju mohli pozrieť na obci, pretože samosprávy mali povinnosť sprístupňovať občanom Zbierku zákonov. Dnes však už nie sme v dobe predinternetovej, Zbierka zákonov je už dlho na internete, a teda je dostupná všetkým a bezplatne, dokonca teraz tá elektronická verzia Zbierky zákonov je tou záväznou, nie papierová.

    Myslíme si ako predkladatelia, že rovnako je potrebné pristupovať aj k tomuto typu noriem, ktoré síce nie sú všeobecne záväzné právne predpisy, ale sú slovenské technické normy, ktoré sú odporúčané, ako tu vysvetlila pani poslankyňa Zemanová, tak istým spôsobom aj záväzné a takéto normy by mali byť prístupné nielen verejne, ako je to deklaratívne napísané v súčasnom znení zákona, ale reálne verejné, čo znamená bezplatne verejne, ak budú zverejnené na internete, tak nie je žiadny, ani technický, ani iný problém.

    Takže ďakujem a dúfam, že tento návrh získa podporu, pretože nie je to návrh pravicový ani ľavicový, je to návrh, ktorý prospeje všetkým občanom. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom bude prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Ivana, Juraja Drobu a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak isto zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (tlač 198).

    Pán poslanec Ivan, nech sa páči, ako navrhovateľ máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Juraja Drobu a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 198.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami Jurajom Drobom a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. V tomto úvodnom slove poviem päť hlavných čŕt toho, čo predkladáme. A dôvodom, prečo to predkladáme, je zjednodušiť život motoristom, zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž úradov a zlepšiť bezpečnosť premávky na cestách.

    V skratke je to šesť bodov, o ktorých budem bližšie hovoriť v rozprave, ale sú to tieto body: Je to zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla, predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo dočasných evidenčných čísel vozidla, zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy, predovšetkým teda nákladných dopravcov v čase víkendov, zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade odcudzenia vozidla, povolenie odbočiť doprava na červenú a bezpečné udržanie vzdialenosti jeden a pol metra pri predbiehaní jednostopových dopravných prostriedkov.

    Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem zatiaľ za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného návrhu zákona (tlač 198). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Droba.

    A, samozrejme, predtým ešte pán poslanec Ivan. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Takže vrátim sa hneď k jednotlivým bodom.

    Zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla. Ako viete, dnes sú evidenčné čísla viazané na vozidlo, nie na držiteľa alebo majiteľa tohto vozidla. Chceme motoristom zjednodušiť život, je to zaužívané aj v iných krajinách, a hlavne odstraňujeme náklady, ktoré sú úplne zbytočné aj pre štát, aj pre majiteľov vozidiel, predovšetkým v prípade, že vozidlo sa predáva, mení sa majiteľ a vozidlo sa ide registrovať do iného okresu. V takomto prípade evidenčné číslo alebo teda ešpézetka môže ostať v úschove na dopravnom inšpektoráte a majiteľ, ktorý, predchádzajúci majiteľ vozidla, ktorý vozidlo predáva, si túto, toto svoje evidenčné číslo môže uchovať. Bude v držbe dopravného inšpektorátu a keď si kúpi nové vozidlo, môže mať naďalej evidenčné číslo, ktoré používal predtým. Čiže toto je základné a jednoduché riešenie, ktoré môže minimálne ušetriť finančné prostriedky v tom, že v takýchto prípadoch jednoducho sa také evidenčné číslo likviduje.

    K bodu b nášho návrhu: Predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo povedané dočasných evidenčných čísel vozidiel. To sú tie známe evidenčné čísla s červenou potlačou a písmenom M a známe tým, že sa používajú v čase od zakúpenia nového motorového vozidla po jeho registráciu na dopravných inšpektorátoch. V tomto prípade, neviem, či viete, ale stav je taký, že každý predajca motorových vozidiel musí držať takýchto dočasných evidenčných čísel niekoľko až desiatok, pretože každý nový držiteľ vozidla má 15 dní na to, aby vozidlo registroval na dopravnom inšpektoráte. Musí teda pokryť týchto 15 dní, kým všetci títo noví majitelia vozidiel si svoje vozidlá zaregistrujú. Ale čo možno neviete, je, že platnosť týchto ečevečiek je len 1 rok a každý tento predajca, ktorý vozidlá predáva, si musí každý rok tieto dočasné evidenčné čísla zakupovať. Na jedno vozidlo to je približne, nie približne, ale je to za pár týchto plechových značiek, je to 66 eur. Takto každý jeden predajca motorových vozidiel zaplatí niekoľko tisíc eur úplne zbytočne každý rok, pričom životnosť týchto plechových značiek je minimálne 5 až 10 rokov.

    Navrhujeme preto v našom zákone, aby platnosť týchto dočasných evidenčných čísel bola 10 rokov, aby neboli nútení predajcovia motorových vozidiel každý rok platiť nehorázne sumy na dopravnom inšpektoráte a predlžovať si ich platnosť zase o 1 rok.

    Nehovoriac už o tom, obrátili sa na nás aj predajcovia napríklad prívesných vozíkov, ktorí musia niekoľko desiatok takýchto značiek mať u seba pripravených pre tých, ktorí si u nich kúpia prívesný vozík, a sú to zbytočné náklady týchto podnikateľov, ktoré môžme takto jednoducho zlikvidovať.

    Tretí náš návrh je zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy a uvoľniť tak čas, kedy majú dopravcovia zákaz jazdiť po našich cestách. Áno, neni to možno veľmi ľúbivé pre verejnosť, avšak musíme si uvedomiť, že aj tí dopravcovia, respektíve vodiči v týchto nákladných automobiloch sú ľudia. Častokrát práve kvôli tomu, že nemáme zhodné zákazy jázd týchto nákladných vozidiel počas sobôt a nedieľ, musia končiť niekoľko pár kilometrov pred svojím bydliskom a čakať, až sa uvoľní časový priestor na to, aby mohli vojsť do Slovenskej republiky. A predovšetkým teda zámerom nášho návrhu je zjednotiť to s Českou republikou, pretože práve Česká republika je krajina, odkiaľ k nám prichádza najviac dopravcov a prechádza najviac dopravy.

    Poviem to presne, v sobotu, v súčasnosti je v sobotu počas letných prázdnin zákaz jázd týmto vozidlám v čase od siedmej do devätnástej, toto chceme zmeniť a tento zákaz zmeniť na dobu od siedmej do trinástej, tak ako je to v Českej republike. Čo sa týka nedele, tu meníme zákaz, ktorý je doteraz z nula do dvadsiatej druhej hodiny na trinástu až dvadsiatu druhú hodinu. To znamená, v čase soboty od trinástej do nedele trinástej by mali možnosť jazdiť. Zlepšujeme tak podnikateľské prostredie, ale predovšetkým vychádzame v ústrety tým vodičom, ktorí častokrát, ako hovorím, pár kilometrov od domova musia prenocovať na tých parkoviskách a určite ste na týchto parkoviskách tých motoristov a vodičov videli, ako a v akých podmienkach tam žijú.

    Posledný, z ktorých predstavím ja návrh a ďalšie predstaví môj kolega, je zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade, že také vozidlo bolo odcudzené. Dnes policajné orgány nahlasujú do európskych krajín odcudzené vozidlo, aby sa lepšie podarilo vypátrať toho, čo vozidlo odcudzil. Ibaže nemáme to dopracované úplne a stalo sa, že, a to mám konkrétny prípad od nášho občana, ktorý mi písal, že vozidlo nejaké s evidenčným číslom, ktoré neskôr bolo pridelené jemu, bolo v minulosti odcudzené. Takto to bolo nahlásené do zahraničia a o niekoľko rokov, keď jemu bolo opätovne rovnaké evidenčné číslo pridelené, ho zadržala polícia a dala ho do cely predbežného zadržania – nevinného človeka! – len preto, že polícia v zahraničí nemala ďalšiu informáciu o tom, že pátranie bolo zastavené alebo že páchateľ bol vypátraný. Jednoducho naším návrhom dávame do zákona to, že ak raz bolo vozidlo s evidenčným číslom konkrétnym odcudzené, takéto evidenčné číslo už nebude nikdy vydané.

    A to je za mňa všetko a ďalšie body vysvetlí môj kolega.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Drobovi, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, ctení kolegovia, budem veľmi stručný, aby som stihol dohovoriť do jedenástej hodiny, keď budeme hlasovať. Dovoľte mi, aby som vám poskytol pár základných informácií o zvyšných dvoch bodoch nášho návrhu, ktorý podávame s kolegovcami Ivanom a Slobodom.

    Povolenie odbočiť doprava na červenú je niečo, o čom si myslím, že by mala minimálne vzniknúť verejná diskusia. Je to opatrenie, ktoré dobre poznáme a poznáte zo severnej Ameriky, kde funguje desiatky rokov. Takisto funguje v niektorých provinciách Kanady a experimentálne bolo zavedené aj v niektorých štátoch v Európe. Tí, ktorí argumentujete proti, tak argumentujete väčšinou tým, že nie sme na to zvyknutí, križovatky nie sú stavebne uspôsobené takémuto opatreniu a podobne. Ja si to nemyslím a myslím si, že je to niečo, čo by bolo potrebné najprv vyskúšať a až potom vyhodnotiť. Neexistuje iný spôsob, ako by sme sa dozvedeli, či to môže alebo nemôže fungovať v stredoeurópskych podmienkach. Samozrejme, že to odbočovanie na červenú by platilo iba v prípade, ak nie je žiadna iná doprava a nikoho by odbočujúce auto na červenú neohrozilo.

    No a posledné opatrenie, ktoré mne osobne leží na srdci úplne najviac, je bezpečná vzdialenosť 1,5 metra pri obiehaní cyklistu alebo iného jednostopového vozidla. Účastníci cestnej premávky, ktorými sú cyklisti, resp. motocyklisti, sú viac ohroziteľní a zraniteľní ako iní účastníci cestnej premávky, najmä automobilisti. Pri predchádzaní často vznikajú kolízne situácie, pričom nie vždy musí vôbec dôjsť ku kontaktu, niekedy stačí úplne, že veľké auto prejde vyššou rýchlosťou v malej vzdialenosti okolo cyklistu, ktorému to rozhádže riadenie a môže padnúť nie výnimočne aj pod ďalšie idúce auto. Veľakrát s tragickým koncom, resp. s následkami na zdraví končia práve cyklisti a motocyklisti, a preto navrhujem, aby sme do zákona ustanovili minimálnu prípustnú vzdialenosť, ktorú je predbiehajúci vodič povinný dodržať pri predchádzaní motocyklistov a cyklistov, a tá vzdialenosť by mala byť 1,5 metra. Funguje to v niektorých ďalších európskych krajinách, vodiči si na to zvykli, sú dopravné značky, kde na to upozorňujú vodičov, aby dávali na to pozor.

    A opäť môžeme argumentovať tým, že tu bude ťažko vynútiteľné alebo vymožiteľné, ale pre mňa je absolútne najdôležitejší ten psychologický moment, keď si vodiči začnú uvedomovať, že aha, vedľa mňa je bicykel a ja mám byť od neho dostatočne ďaleko. A či to bude 1,2 metra, alebo 2 metre, stále je to lepšie, ako je súčasná situácia, kedy hlavne arogantní vodiči bicykle obiehajú tak, že cyklisti majú z toho vždy na cestách stres. Takže z môjho pohľadu, ak toto opatrenie zachráni čo i len jeden ľudský život ročne, tak stálo za to, aby sme ho odhlasovali.

    Chcem vás poprosiť, aby ste posunuli náš návrh do druhého čítania a poďme o ňom odborne diskutovať aj so zástupcami ministerstva vnútra. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime za chvíľočku k hlasovaniam o prerokovaných návrhoch zákonov a máme tam ešte jednu medzinárodnú zmluvu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním, a to o bode 53 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Matoviča, Hegera, Viskupiča, Krajčího a Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon (tlač 224).

    Dávam slovo teraz spravodajcovi Alojzovi Baránikovi z ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 224.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu vystúpili traja poslanci a nepodali žiaden návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme, hlasujme o tomto návrhu. Teda prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 41, proti 8, 85 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nasleduje hlasovanie o prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 228).

    Pán poslanec Mihál ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 228.

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto zákonu, ktorým sa navrhuje zvýšiť a predĺžiť materská, vystúpili dvaja poslanci. Žiadne procedurálne návrhy nezazneli, a preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predmetný predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 60, proti 3, zdržalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Takže budeme pokračovať teraz hlasovaním o bode č. 55, a to je návrh poslancov Zemanovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tlač 169).

    Dávam slovo určenému spravodajcovi pánovi Pčolinskému.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 169.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 61, proti 3, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní, pán poslanec, v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Parížskou dohodou (tlač 239).

    Prosím teraz pani poslankyňu...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Dobre, odhlasujeme. Alebo k tomuto chcete?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová bola pred, pani poslankyňa Dubačová ale nie. Takže máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vážené plénum, chcela by som dať procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tomto bode presunulo na zajtra na piatu hodinu vzhľadom na krátkosť času, ktorý sme mali od predloženia materiálu aj prerokovania, tak aby sme mohli naozaj dôjsť k dohode, k hlasovaniu. Chcela by som vás pekne poprosiť, hlasujme zajtra o piatej.

  • Reakcie z pléna.

  • Všeobecný súhlas nie je, dám ale o tom hlasovať, o tomto procedurálnom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby sme o tejto zmluve hlasovali zajtra o piatej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 41, proti 66, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

    Takže pani poslankyňa Antošová, nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o návrhu medzinárodnej, teda Parížskej dohody, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pani poslankyňa Zemanová podala procedurálny návrh na odloženie vyslovenia súhlasu s touto dohodou, o ktorom sme teraz už hlasovali, takže pokračujem ďalej.

    Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, a to, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Parížskou dohodou. Prosím, hlasujeme.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 106, proti 14, zdržalo sa 16 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Parížska dohoda bola Národnou radou odsúhlasená.

    Dovoľte, aby som privítal na balkóne žiakov zo Základnej školy kráľa Svätopluka z Nitry. Buďte vítaní.

  • Prosím teraz spravodajcu pána Pčolinského z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní k návrhu poslancov Zemanovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa takzvaný vodný zákon (tlač 170).

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 170.)

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 47, proti 15, 75 poslancov sa zdržalo hlasovania (pozn. red.: správne malo byť "76").

    Tento návrh nebol schválený.

    Pristúpime k poslednému hlasovaniu o bode 57, a to je návrh poslancov Zemanovej, Klusa, Slobodu a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách.

    Pán poslanec Galek, ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 171.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci. Nepredložili žiadne návrhy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 60, proti 2, zdržalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Videl som procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v tom prvom hlasovaní mi nefungovalo zariadenie hlasovacie. Hlasujem za. Prosím, zaznamenajte to.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Klus.

  • Ja si dovolím jednu prosbu. Pán predsedajúci, ak by sa dalo v blízkej dobe nám dať už harmonogram schôdzí na rok 2017 alebo aspoň na I. polrok, ocenili by sme to, pretože už sa nám rysuje viacero aktivít aj na začiatok roka, takže aby sme tušili, kedy tu presne musíme byť.

    Ďakujem pekne.

  • Smiech v pléne.

  • Viete čo, ako prepáčte, ako predseda plánujem tak mesiac dopredu a vy už pol roka dopredu. Vy ste lepší, musím povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, samozrejme, nie je to také jednoduché aj kvôli predsedníctvu, ale na vedení o tom budeme určite rokovať.

    Pán podpredseda Národnej rady Hrnčiar.

  • Ja by som chcel len upresniť hlasovanie včera pri správe o činnosti generálnej prokuratúry. Hlasovacie zariadenie vykázalo, že som sa zdržal. Hlasoval som alebo respektíve chcel som hlasovať za.

  • Reakcie z pléna a smiech.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ja žiadam, aby bolo zaprotokolované, že došlo k porušeniu zákona o rokovacom poriadku. Pani poslankyňa Zemanová počas svojho vystúpenia navrhla, aby sme hlasovanie o Parížskej dohode odložili, ale teda nie na druhý deň, ale odložili na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. A nebol všeobecný súhlas s týmto návrhom, tak sa o ňom hlasovalo. Zistilo sa, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov, a teda Národná rada nie je schopná sa uznášať. A v takomto prípade podľa § 38 ods. 3, ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude Národná rada schopná uznášať sa. To sa, žiaľ, nestalo, hlasovalo sa o inom návrhu, nie o návrhu na odloženie na ďalšiu schôdzu, ale iba o posunutie hlasovania na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, viete, pani poslankyňa podala iný návrh. Keby povedala, že chce hlaso...

    Pani poslankyňa, keby ste povedali, že chcete hlasovať aj, aj, tak by sme hlasovali. Vy ste, ja som to zobral ako určité upresnenie, že zajtra o piatej chcete hlasovať, o tom som dal hlasovať. Keby ste v tom momente povedali, že ešte máte ďalší návrh, tak, samozrejme, mohli by ste aj o tom hlasovať. Výsledok by bol taký istý. Keď Národná rada, samozrejme, nechce postúpiť alebo posunúť hlasovanie na piatu kvôli tomu, že zajtra už o týchto veciach sa rokuje v zahraničí, tak asi viete, že to potom nepostúpi alebo neposunie ani na budúci týždeň.

    Ale dobre, je to určite zaprotokolované, pán poslanec.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som pri hlasovaní 129 (tlač 224) chcel do zoznamu uviesť, že som vykázaný za neprítomných. Chcel som byť za.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som apeloval aj k procedurálnemu návrhu na pána Klusa, nech dá zoznam mimoriadnych schôdzí, lebo tiež máme nejaký program ďalší. Tak keby bolo možné, aj ten zoznam mimoriadnych schôdzí.

  • Smiech v sále.

  • By sme to veľmi ocenili, lebo tiež máme nejaký program.

  • Páni poslanci, procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu a toto teda vykazuje určite nejaké iné charakteristiky a nie charakteristiky procedurálneho návrhu.

    Takže budeme pokračovať o 11.20 prerušeným rokovaním o bode číslo, o návrhu zákona pod tlačou 198.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to návrhom zákona poslancov č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a zákona č. 8/2009 o cestnej premávke.

    Pán poslanec Ivan, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán poslanec Buček, pre spravodajcu.

    Máme na vystúpenie pána poslanca Drobu, pôvodne tri, ale teraz štyri procedurálne návrhy (pozn. red.: správne malo byť "faktické poznámky").

    Takže, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

    (Pokračovanie rozpravy o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Juraja Drobu a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 198)

  • Ďakujem.

    Ja by som k tomuto chcel uviesť, že mám skúsenosti so šoférovaním, vedením vozidla v prostredí, kde je pravidlo o odbočovaní vpravo na červenú. A je treba pri tom zdôrazniť, že súčasťou toho pravidla je aj príkaz pred tou červenou plne zastaviť vozidlo tak, ako keby tam bola značka stop. Čiže toto si myslím, že je element, ktorý významne zvyšuje bezpečnosť cestnej premávky v tejto situácii. A preto si myslím, že je dobré tento návrh podporiť.

  • Pán poslanec Blanár, nie je tu.

    Pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja sa chcem zastaviť tam pri tom návrhu o tom odstupe medzi motorovým vozidlom a cyklistom alebo motocyklistom. Určite že z hľadiska bezpečnosti toho hlavne cyklistu, ale aj motocyklistu je to veľmi dôležité takýto odstup, hlavne teda mimo obce, keď je väčšia rýchlosť, hlavne teda tých väčších vozidiel, ako sú kamióny. Ale je tam, vidím tam trošku problém povedzme v mestách alebo v obciach, kde tí cyklisti aj motocyklisti sa povedzme na tých križovatkách úplne tlačia, tam v tom pruhu sa tlačia dopredu a niekedy dokonca aj sprava, aj zľava. A tam vidím v tom taký dosť problém, pretože keby sa niečo stalo, tak v podstate ten vodič zastaví, ten cyklista sa tam natlačí, náhodou k niečomu dôjde a kto potom za to bude zodpovedný?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcel podporiť návrh, o ktorom sa rozvírila pomerne veľká diskusia aj mediálna, a teda možnosť odbočovania vpravo počas červenej. Ako šofér – či už v Severnej Amerike, ale aj tu na Slovensku – môžem posúdiť, že táto situácia naozaj nemôže byť nejakým zásadnejším problémom. Je to naozaj otázka len zvyku a môže to výrazne zjednodušiť a uľahčiť prepravu a premávku na našich komunikáciách.

    Som presvedčený o tom, že ak takéto niečo nabehne do praxe, tak to nebude trvať dlhšie ako pol roka, podobne ako v prípade zníženia rýchlosti v obciach, kde sme sa tiež viacerí na začiatku nevedeli zmieriť s tým, že to je päťdesiatka, ale dnes by sme už pravdepodobne nikdy nemenili. Takže verím tomu, že tento návrh bude podporený.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Droba, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem za pripomienky vecné. Tešil som sa aj na pána kolegu Blanára zo SMER-u, škoda, že tu nebol, možnože by povedal niečo konštruktívne ďalej k veci, aby sme to posunuli ďalej.

    Jediný, na koho potrebujem vlastne reagovať, je pán kolega Suchánek. Vy popisujete situáciu, ktorú my neriešime v našej novele zákona, lebo vy hovoríte o správaní sa cyklistov na svetlách, keď čakajú a keď sa predbiehajú, ale jediné, o čom my hovoríme, že v prípade predbiehania cyklistu treba dodržiavať minimálnu povinnú vzdialenosť, ktorá je 1,5 metra. Čiže toto je situácia, ktorú popisujeme, ktorú riešime a pri ktorej dochádza k najviac úmrtiam alebo najviac smrteľným zraneniam cyklistov a motocyklistov na cestách.

    Takže ten zvyšok, môžme sa baviť o tom, ale myslím, že existujúci zákon rieši takéto situácie celkom jednoznačne, že kto je za aký typ nehody vinný a kto má akú mieru zavinenia.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcel by som sa vrátiť, áno, aj ja ešte k tomu odbočovaniu na červenú. Bolo to z týchto našich návrhov najviac medializované a len doplním kolegu Baránika. Takisto som dlhodobo žil v Severnej Amerike, bolo to takmer päť rokov, a s týmto pravidlom som sa denne stretával. Môžem vás ubezpečiť, že to nie je nebezpečné a že to výrazne, výrazne zlepšilo situáciu v cestnej premávke predovšetkým vo veľkých mestách. Žil som v Toronte a Bratislava by si mohla práve takýmto pravidlom veľmi pomôcť, pretože je veľa vodičov, ktorí chcú odbočiť doprava a križovatka je prázdna, ale nemôžu. A tak sa nám plnia cesty. Plnia sa tak, že sa to zaplní až za nami po ďalšiu križovatku, tie vozidlá sa nemôžu posunúť ďalej, hoci majú zelenú napríklad na tej križovatke predtým, a toto opatrenie, samozrejme, bolo by treba si naň zvyknúť. Ale je to opatrenie, ktoré motoristom a všetkým ľuďom pomôže, a som presvedčený, že si na to vieme rýchlo zvyknúť. Takže toľko k tomu.

    Budem rád, keď si ešte prečítate aj tie ostatné návrhy, ktoré môžu zlepšiť život motoristom, ktorí nemálo prispievajú do rozpočtu svojimi daňami, a že nakoniec posuniete naše návrhy do druhého čítania, kde, samozrejme, môže prísť k nejakým pozmeňujúcim návrhom k tým častiam, s ktorými možno nie ste celkom komfortní.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/´76 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o doplnení zákona č. 369/´90 Zb. o obecnom zriadení (tlač 199).

    Pán poslanec Ivan, znovu, nech sa páči, ako navrhovateľ máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 199.)

  • Ďakujem za slovo. Tak to vyšlo, že to je jeden za druhým.

    Vážené kolegyne, predkladáme zákon, ktorým chceme zmeniť, alebo novelu, ktorou chceme zmeniť stavebný zákon. Na úvod poviem asi to, čo všetci poznáte z praxe, zo života, ako vyzerajú naše mestá, ako sú zahltené reklamným smogom, reklamnými stavbami, ľudovo povedané bilbordami. Aký je súčasný stav?

    Mestá schvaľujú stavby vrátane reklamných stavieb. Robia to vlastne ako prenesený výkon štátnej správy a stavebné úrady musia rešpektovať stavebný zákon. Stavebný zákon ale nezohľadňuje celkom vôľu ľudí žijúcich v mestách, tak ako by si oni sami želali. Mestá si schvaľujú územné plány, v ktorých definujú, čo bude v ktorej časti mesta stáť, aký účel bude tá výstavba, za akým účelom bude ktorá časť územia mesta využitá, kde bude zeleň, kde bude administratíva, kde bude občianska alebo bytová výstavba. Zároveň v územných plánoch sa schvaľuje výška zastavania a ďalšie podmienky výstavby.

    Čo však v územných plánoch nie je, je vlastne umiestňovanie reklamných stavieb. Reklamné stavby sú dnes schvaľované výlučne po technickej stránke. To znamená, stavebný úrad v tejto svojej prenesenej funkcii posudzuje len technické podmienky, ktoré reklamná stavba má spĺňať. To znamená, či sú tam nejaké ochranné pásma, či sú tam nejaké siete, kanalizácia, voda, plyn alebo iné energetické siete, a ešte dopravné podmienky, to znamená výhľady, zakrytie križovatky a podobne. To je všetko. Ak taký bilbord spĺňa tieto podmienky, mesto musí dať k tomu stavebné povolenie.

    Toto chceme naším návrhom zmeniť a chceme dať mestám právomoc, aby, ak si prijmú všeobecne záväzné nariadenie o umiestňovaní reklamných stavieb, bolo toto všeobecné záväzné nariadenie braté v úvahu pri posudzovaní žiadosti o stavebné povolenie na reklamnú stavbu. Samozrejme, mesto nemusí prijať také všeobecné záväzné nariadenie, ale môže. Naším zákonom nedávame mestám povinnosť, ale možnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom si môžu nastaviť územia, mestské časti, prípadne inak zadefinované územia, v ktorých povolia alebo nastavia podmienky umiestňovania reklamných stavieb, či už to bude na objekte, či to bude samostatný, samostatne stojaci bilbord a podobne.

    Jednoducho ja, a neviem, či aj vy, ale z môjho pohľadu, mne sa tento stav, ktorý tu máme, zdá neúnosný. Vieme, ako vyzerajú naše mestá, vieme, ako vyzerajú predovšetkým počas reklamných kampaní pred každými voľbami, ale vieme tiež, ako vyzerajú niekoľko dní a týždňov po voľbách.

    Z tých bilbordov visia obrovské kusy papierov, ktoré pri zlom počasí nakoniec skončia na zemi, spôsobujú problémy, neporiadky a mestá nemajú jednoducho právomoc brániť tomu, aby zastavili takéto, povedal by som, až zasmogovanie svojich miest. A okrem, samozrejme, s výnimkou toho, keď povoľujú stavbu bilbordu na vlastnom mestskom pozemku. Pokiaľ sú to ale pozemky súkromné a tento majiteľ alebo žiadateľ spĺňa tie podmienky, tak ten bilbord mesto musí schváliť.

    Takže ešte raz. V našom návrhu dávame právo mestám nastaviť si podmienky umiestňovania reklamných stavieb a toto je ako podmienka pri, alebo jednou z podmienok, ktorá potom vstúpi do rozhodovania o tej reklamnej stavbe. Toľko na úvod.

    Ak, teraz som si uvedomil, že som vlastne neumožnil žiadne faktické poznámky, tak to by stačilo a ja sa prihlásim do rozpravy, aby faktické mohli byť.

    Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Otovi Žarnayovi.

  • Reakcia z pléna, čakanie na spravodajcu.

  • Reakcia z pléna.

  • Otázka, pán Budaj, procedurálny máte alebo to je len chyba?

  • Reakcie z pléna.

  • Mám informáciu, že hneď je tu.

  • Čakanie na spravodajcu.

  • Naozaj, poprosím vás, boli ste, pán poslanec, za pánom Žarnayom alebo kde je?

  • Reakcia z pléna.

  • Preruším aspoň do 11.40. Poprosím, počkáme pána poslanca, keď nie, budeme pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Ďakujem. Ak je všeobecný súhlas, pokračujeme v rokovaní a poprosím naozaj o väčšiu disciplínu, pán poslanec, pretože myslím, že aspoň kolegiálne ospravedlnenie by bolo na mieste.

    Takže pokračujeme v schôdzi a dávam slovo spravodajcovi pánovi Otovi Žarnayovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja sa ospravedlňujem, že som šiel do kancelárie. Ale zároveň, pán predseda, musím povedať na svoju obranu, že tu sedím od rána do večera. A keby ste takto upozorňovali aj iných kolegov poslancov, ktorí vôbec nechodia na rokovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 29 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tlač 199). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa do rozpravy... Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Macháčková. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    O slovo požiadal navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len doplniť moje úvodné slovo, aby bola možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. A doplním to jednou informáciou, a to tou, že cestný zákon upravuje umiestňovanie bilbordov pri cestách prvej triedy a tranzitných cestách, kde presne stanovuje podmienky, že bilbord má byť minimálne dvesto metrov od takejto cesty. Avšak nijaká legislatívna norma neupravuje to, ako môžu alebo mohli by byť umiestňované reklamné stavby v intravilánoch miest, a to riešime naším návrhom. Takže toľko som chcel na doplnenie a možnosť prípadne mať faktické poznámky k môjmu príhovoru.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Poprosím, pán poslanec Ján Budaj. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Macháčková.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, nerobíme si ilúzie o tom, že či je veľký záujem medzi poslancami o túto problematiku, ale verte, že samospráva doslova kričí SOS v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch miest. Už tu spomínaná doprava, čo tiež bol veľmi zaujímavý návrh z tejto dielne politickej, takisto návrh, ktorý by dával konečne samospráve do rúk akú-takú, aký-taký nástroj na vyvažovanie toho, tej druhej strany. Lebo, samozrejme, samospráva môže prenajímať napríklad aj svoje pozemky, čo hojne robí. Aj bratislavská napokon, iste aj iné mestské samosprávy a z bilbordov získava aj nejaké nájomné za tieto pozemky. Ale nemá žiaden nástroj, aby vyvažovala, aby si mohla povedať, že tento smog, ktorý zamoril, tento vizuálny smog, ktorý zamoril mestá, má, predsa len by mal mať nejakú mieru.

    Skutočne v celej Európe môžte rozoznávať mestá dnes podľa toho, koľko majú vizuálneho smogu. U nás sme to v prvých rokoch ekonomickej slobody považovali aj za príznak prosperity a úspechu. Ale už by sme mali dospieť trošku do dospelosti a uvedomovať si, že aj takýto prejav podnikateľskej aktivity má mať svoju mieru a má mať ohľad na verejný záujem. A tým je aj záujem občanov a návštevníkov miest, ktorí chcú jednak vidieť na dopravné značenia, jednak vidieť na pamiatky a na budovy. Sme možno jediné mesto, ktoré keď idete po Dunaji, tak dlhé roky ste videli proste ako hlavné dominanty reklamy. Dóm bol oblepený reklamou hádam päť rokov. Bratislavský dóm a vedľa bol obchodný; vedľa bol hotel Dunaj, ktorý bol celý bilbordom. Čiže tieto dve dominanty aj pri ceste autom povedzme cez most, čo je taká brána na Slovensko z Viedne alebo zo západu, ste videli vlastne dva obrovské gigantické reklamné pútače a za nimi sa kdesi skrývali budovy a historické jadro mesta.

    Veľmi vás prosím, odložme pre túto chvíľu nejakú nevôľu politickú a pomôžme samospráve, aby dokázala vyvažovať tento záujem. Z jednej strany teda záujem biznisu a záujem nakoniec aj ziskov pre samosprávu, ale na druhej strane verejný záujem. Bez toho, aby mohla prijímať všeobecne záväzné nariadenia na obmedzenie vizuálneho smogu, sa to nikdy nepodarí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Budaj, chcel by som doplniť váš príspevok. Ste hovoril teda o samospráve a myslel ste hlavne mestá, ale aj v obciach máme takýto problém. A tak isto ako predkladateľ by som chcel zároveň vyzvať poslancov vládnej koalície, hlavne poslancov SMER-u, pretože ak mám správne informácie, tak aj ich poslankyňa v minulom volebnom období predkladala takýto podobný zákon. Neviem teda, prečo nebol prijatý, keď SMER mal možnosť vtedy zahlasovať. A keď sme ho teraz predložili my, tak by som chcel požiadať, aby za tento náš návrh zahlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel tiež podporiť kolegov v tomto návrhu. Ide o to, že máme tieto skúsenosti aj ako komunálni politici v podstate všetci. Je nehorázne, že dnes sa v podstate toleruje to, že si niekto umiestni hoc aj ilegálnu plochu, a to ešte viac zvyšuje mieru tohto, nazvime to, informačného smogu alebo bilbordového smogu. A mestá majú veľmi zviazané ruky, ako sa proti tomu brániť, a keď, tak to trvá pomerne dlhé obdobie. Takže o to viac si vážim, že kolegovia prišli s touto iniciatívou, ktorá dáva na poriadok niektoré zásadné veci v tejto súvislosti a posúva tú kompetenciu tam, kam podľa môjho názoru patrí.

    To znamená, pokúsme sa aj v tejto veci trošičku viac zdecentralizovať Slovensko, pretože starostovia a primátori určite vedia lepšie, čo sa na území ich mesta deje, ako to vieme my tu napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martin Nemky.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Ja na jednej strane oceňujem tento návrh, ale keď som si bližšie čítal ten návrh, tak, žiaľ, v tejto podobe neviem ho podporiť. Ja keď som sa pozeral na celý paragraf 13a, ktorý hovorí, podľa mňa celá táto formulácia nie je správna, nakoľko tie územnoplánovacie podklady pre obec alebo mesto nie sú záväzné. Môžme sa baviť aj o samotnej záväznosti všeobecne záväzných nariadení, ktoré nám prokurátori teda rušia. Podľa mňa obmedziť to vieme práve tým územným plánom obcí, miest, zón. Čiže toto je možno ten priestor. Čiže do tohto by som sa ja možno, tomuto by som sa viac venoval určite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je prihlásený, keďže nereaguje pán poslanec Budaj, ani sa neprihlásil na reakciu z faktických, poprosím, pani poslankyňa Katarína Macháčková.

  • Dobrý deň prajem. Ja chcem sa teda vyjadriť ako práve zástupkyňa samospráv, ktorá sa s týmto problémom potýka dennodenne. Oceňujem návrh skupiny poslancov, ktorým zakladá obciam kompetenciu regulovať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia umiestnenie reklamných stavieb, ale tiež chcem teda upozorniť na to, že naozaj tá navrhovaná úprava nie je úplne presná. To znamená, že do budúcna môže priniesť problémy, ktoré vieme vyriešiť lepšou, podrobnejšou definíciou kompetencií obcí.

    Váš teda návrh zákona hovorí, že obec pri výkone samosprávy reguluje umiestňovanie reklamných stavieb v obci, pričom môže vymedziť územia v zastavanej časti obce, v ktorých teda zakáže umiestňovanie takýchto stavieb. Pri takejto formulácii je vyslovene založené len vlastne oprávnenie zakázať, kde teda sa tá reklama umiestňovať nemôže, ale práve nezakladá obci kompetencie, aby si táto určila podmienky, v ktorých územiach môže umiestniť alebo proste spresniť tieto podmienky.

    Takže ja by som rada v tomto tiež teda pridala taký svoj návrh, že zmeniť toto naformulované ustanovenie, aby bolo naozaj právne presné, možné a vykonateľné. Takáto formulácia nám totiž môže spôsobiť problémy pri aplikačnej praxi a je to, o čom sa tu tiež hovorilo, o preskúmavaní zákonnosti jednotlivých VZN potom prokurátormi. Takže ja by som navrhovala, aby sa vlastne toto ustanovenie naformulovalo tak, že obce regulujú umiestňovanie reklamných stavieb v obci, ale aj to, ale že obce majú plnú kompetenciu určiť všeobecne záväzným nariadením podmienky umiestňovania reklamných zariadení. Myslím si, že takáto formulácia dostatočne vystihuje to, čo chceme riešiť, ten problém, a takouto formuláciou by sa odstránili aj tie právne pochybnosti, ktoré tu zazneli.

    Návrh však, samozrejme, v prvom čítaní podporujem, odporúčam zaň hlasovať. Prosím naozaj aj ostatných kolegov, aby to podporili. Všetci vidíme, v akom stave sú naše obce a mestá. A teda v druhom čítaní by som teda predložila pozmeňujúci návrh v tom duchu, ako som sa vyjadrila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani kolegyňa, som sa prihlásil na začiatku s mojou faktickou. Chcel som teda povedať presne to, čo ste na konci hovorila vy, že treba ten návrh posunúť do druhého čítania a, samozrejme, že je potom priestor na to, aby sme dávali pozmeňovacie návrhy a vytvorili ozaj normu takú, ktorá bude dobrá a vyhovujúca pre všetky samosprávy.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som rád, že tu prevládajú názory na to, že túto problematiku riešiť treba, že tie mestá sú skutočne zaplnené vizuálnym smogom. A ako som teda postrehol, tak vôľa riešiť to je, tak, a som, samozrejme, prístupný tomu, že budeme rokovať v ďalšom procese o tomto zákone o pozmeňujúcich návrhoch.

    Ja vás teda úctivo žiadam, ak naozaj máte záujem, kolegovia, tento problém riešiť, je vás tu naozaj veľa, ktorí ste starostovia a primátori miest, poďme do toho a v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako to naformulovať tak, aby to bolo záväzné, tak ako kolega hovoril, a aby to nebolo teda striktne definované, ako mesto môže zakázať, ale aby sme dali širšie možnosti mestám, tak ako kolegyňa Macháčková hovorila. Čiže poďme do toho, zmeňme to. Máme na to práve ten legislatívny proces tak nastavený, aby sme to urobiť mohli, a využime túto chvíľu a zmeňme tie podmienky, v akých mestá žijú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 202. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 206.

    Dávam slovo poslancovi Karolovi Galekovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme, mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby; a vysokoúčinnej kombinovanej výroby.

    Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktorá neumožňuje inštalovať veternú turbínu ako malý zdroj na výrobu elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie podľa zákona o energetike. Keďže § 4a zákona č. 309/2009 Z. z. vyžaduje pre uplatnenie práva výrobcov elektriny z malého zdroja podľa ods. 1 vykonanie odborných montáží malých zdrojov osobou, ktorá má vydané osvedčenie pre inštalatérov podľa § 13 a ods. 2, nie je možné toto právo uplatniť pre veterné turbíny, nakoľko podľa § 13a nemôže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydať osvedčenie pre inštalatérov takýchto zariadení.

    Rozšírenie odborne spôsobilých osôb a inštalatérov veterných turbín prispeje k plneniu cieľa Slovenskej republiky zvýšiť výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad aj využitím finančných mechanizmov pre malé zdroje, podporovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré majú v podmienkach poskytnutia pomoci požiadavku na inštaláciu zariadenia odborne spôsobilými osobami.

    Taktiež sa pre mikroveterné turbíny s inštalovaným výkonom do 5 kilowatov ruší povinnosť vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie. Súčasne sa hranica povinného hodnotenia posúva na veľkosť 50 kilowattov. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie takto zosúlaďuje ustanovenia zavedené smernicou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.

    Predkladaný návrh zákona je tiež v súlade s viacerými ustanoveniami programového vyhlásenia vlády, časť III, kde sa hovorí o tom, že vláda bude plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Klusovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 202). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto prihlási do rozpravy ústne.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • O slovo požiadal navrhovateľ. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a poprosím o slovo pána navrhovateľa.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V rozprave? Áno, ja som aj tak uzavrel možnosť prihlásenia, takže môžte vy rozprávať.

  • Ďakujem pekne.

    Tento zákon, ktorý predkladáme do Národnej rady, rieši hneď dve veci alebo dva nedostatky súčasnej legislatívy. V prvom rade je to zákon 309/2009, ktorý hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento zákon bol v minulosti veľmi často kritizovaný. Viackrát zneužitý, predovšetkým na, dovolím si povedať, obohatenie niektorých ľudí, ktorí mali veľmi blízko k politike a vedeli, čo sa teda bude diať, či už na SEPS-e, či už na URSO. Ale to, čo my dneska predkladáme, vôbec nerieši veľké zdroje. To, čo dneska predkladáme, bude riešiť malé veterné elektrárne, mikro a malé, a celý tento návrh zákona pozostáva z dvoch častí.

    V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov, alebo v tristodevine, máme už dneska § 4a, podľa ktorého nepodnikateľ v energetike má možnosť zjednodušenej inštalácie zariadenia v malom zdroji. Pri malom zdroji hovoríme o výkone, ktorý nepresiahne hodnotu, ktorú zabezpečuje istenie 16 ampér na jednej fáze. Je tam však niekoľko podmienok. Jednak je to kladné stanovisko distribučnej sústavy, vyhlásenie o zhode pre zariadenie, či už striedač, alebo generátor, a inštalácia certifikovanou osobou. A toto je presne ten kameň úrazu. Osvedčenie pre certifikovanú osobu, čo sa týka inštalácie veterných zariadení, to momentálne zákon nepozná. Konkrétne sa jedná o § 13a, kde sa takéto osvedčenie udeľuje iba inštalatérom, ktorí inštalujú kotle a pece na biomasu, fotovoltické zariadenia a solárne zariadenia, plytký geotermál a tepelné čerpadlá.

    Týmto návrhom zákona chceme teda rozšíriť zoznam odborne spôsobilých osôb práve o týchto inštalatérov veterných turbín. Pochopiteľne, takáto osoba bude musieť zložiť skúšku pred nejakou komisiou zriadenou ministerstvom, tak ako to predpisuje zákon.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, máte to na dlhšie ešte vystúpenie?

  • Jednu vetu a druhú časť potom po prestávke.

  • Ďakujem. Nič sa nestalo.

    No a súčasne týmto umožníme čerpanie tak isto podpory v rámci projektu Zelená domácnostiam, z ktorého sú nateraz práve tieto malé a mikro veterné elektrárne vylúčené, keďže neexistujú u nás certifikované osoby.

    A tú druhú časť by som si nechal potom po prestávke, tá bude určite zaujímavejšia.

  • Chcete pokračovať vo vystúpení po prestávke?

  • Odpoveď spravodajcu: Po prestávke, áno.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre, takže ďakujem.

    Prerušujem schôdzu Národnej rady do 14. hodiny a pokračujeme vystúpením v rozprave pánom poslancom Galekom.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Galeka a Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tlač 202).

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ako jediný ústne prihlásený rečník do rozpravy navrhovateľ poslanec Karol Galek, ktorému odovzdávam slovo.

    Súčasne prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Martina Klusa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

  • Reakcia navrhovateľa, jeho odchod od rečníckeho pultu a telefonovanie mobilným telefónom, následne rozhovor navrhovateľa s predsedajúcim a telefonovanie predsedajúceho.

  • Pán poslanec Klus príde o štyri minúty, chcem sa opýtať, že či môžeme začať aj bez spravodajcu.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pokračovanie rozpravy o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 202.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin je na ceste, práve volal.

    Vidím, že môj návrh zákona asi veľmi neoslovil, napriek tomu by som si teda dovolil pokračovať v rozprave, ktorú som začal. Viem, tá téma neni veľmi sexi, ale teda určite možnože niektorí z vás sa s tým v budúcnosti stretnú.

    V tej prvej časti pred obedom som hovoril o tom, o tej prvej časti novelizácie, ktorá sa dotýka práve zákonov o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, kde teda sa dáva certifikát alebo možnosť získania certifikátu aj pre inštalatérov, ktorí budú inštalovať tie mikro a malé veterné elektrárne.

    No a tá druhá časť zákona tá novelizuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasný stav je taký, že akákoľvek veterná elektráreň - mikro, malá alebo veľká, vždycky je k tomu potrebné tzv. dvojstupňové posúdenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Toto posudzovanie jednak je veľmi časovo, ale aj finančne náročné. A častokrát je to aj otázka, že či v prípade napríklad tých mikro veterných elektrární toto má svoje opodstatnenie. Za chvíľku sa aj dostaneme k tomu, čo to tie samotné mikro a malé veterné elektrárne vôbec sú. V súčasnosti ale teda platí, že bez rozdielu výšky, bez rozdielu výkonu vždycky je potrebné posúdiť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie každý jeden takýto zámer, ak teda prebieha nejakým stavebným konaním. A toto veľa stojí, veľa trvá a nikto do toho, samozrejme, nejde.

    Tento zámer som zverejnil aj na blogu a dostal som sa pomerne veľmi ostrej kritiky, že tu ideme povoliť výstavbu veterných elektrární, ktoré hučia, ktoré zabíjajú vtáky, ktoré spôsobujú epilepsiu, dokonca sú štúdie, ktoré hovoria, že zvyšujú rozvodovosť v oblastiach, kde sú postavené. Viem, mnohým ľuďom sa to nepáčilo, alebo koniec koncov stačí sa pozrieť do Rakúska, na Rakúsko tuto z hradného vrchu a naozaj je tam les týchto veterných vrtúľ. Ale chcel by som, tak ako som aj ľuďom v diskusii na svojom blogu, tak aj vám by som chcel v tejto sále oznámiť, toto ten zákon vôbec nerieši. My sa tu bavíme o mikro a malých veterných elektrárňach.

    Definíciu, čo to vlastne tieto malé a mikro veterné elektrárne sú, tu máme už od roku 2010, kedy bola schválená alebo prijatá smernica ministerstva životného prostredia z apríla 2010-4.1. Práve tu v základných pojmoch už máme definované, že mikro veternou elektrárňou je jedna elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom 5 kW alebo maximálnym priemerom vrtule 3,5 metra alebo výškou stožiara maximálne 8 metrov vrátane. To znamená, akonáhle je niektorý z týchto parametrov prekročený, automaticky to ide do tej vyššej kategorizácie. Malou veternou elektrárňou je veterná elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom od 5 kW do 50 kW alebo maximálnym priemerom lopatiek turbíny 10 metrov alebo výškou stožiaru maximálne 35 metrov vrátane. Všetko nad sú veľké elektrárne.

    To, čo vidíme tuto aj z toho hradného kopca... Bol už niekto z vás pri veternej elektrárni, pri takej tej naozaj veľkej, napríklad tu v Rakúsku? Brani, koľko má taká elektráreň výšku, taká štandardná tuto vedľa?

  • Reakcia z pléna.

  • Obrovské, presne tak. Tu sa bavíme o výškach 80, 100 metrov, dokonca tie najnovšie, tie dosahujú výšky až 150 metrov, ak teda pripočítame výšku tých lopatiek. Takže to sú naozaj veľké, kde tá, to posudzovanie vplyvov na životné prostredie jednoznačne má svoje opodstatnenie.

    Keď sa bavíme o tých mikro, hovoríme o piatich kilowattoch, výška maximálne 8 metrov, tam je to naozaj veľmi sporné. Pri tých malých, keď je to do 50 kW alebo maximálne s výškou stožiara 35 metrov, tam ponechávame to povinné posudzovanie, takže tam tá EIA odpadá, ale ostáva, teda ostáva, ale iba v tom prvom stupni.

    Povoľovací proces v rámci územného či stavebného konania, samozrejme, nie je nijako ovplyvnený. Znamená to to, že ak vy sa rozhodnete niečo také postaviť na svojom pozemku, pochopiteľne, váš sused sa k tomu môže vyjadriť a vám to odmietnuť, či už kvôli predsudkom, alebo jednoducho kvôli tomu, že s tým z akýchkoľvek technických dôvodov nesúhlasí. Z tohto dôvodu si myslím, že také tie malé veterné elektrárne alebo mikro veterné elektrárne určite nebudú teraz tuto pribúdať ako nejaké huby po daždi, ako sa hovorí.

    Ony majú svoje opodstatnenie napríklad v prípade nejakých ostrovných systémov. Máme telekomunikačné stožiare na nejakých odľahlých miestach alebo máme nejaké poľovnícke chaty, chalupy, kde nie je ekonomicky možné dosiahnuť nejaké to napojenie na sieť, prípadne sú nejaké farmy, poľnohospodárske udalosti odľahlejšie, ktorí na to aj majú priestor, aj nemajú nejakého najbližšieho suseda, ktorému by to malo vadiť, a chcú si iba znížiť vlastnú spotrebu, ktorú tam majú, ale nechcú napríklad nič dodávať do siete alebo iba naozaj maximálne v nejakých časoch, kedy tá spotreba u nich nie je nejaká veľká.

    Hovoríme tu teda o týchto veterných elektrárňach alebo malých, mikro. Ja som si dovolil priniesť sem aj zopár obrázkov, kľudne si to potom môžme pozrieť aj naživo, keby už bol schválený nový rokovák v takej podobe, v akej je momentálne predložený, tak, bohužiaľ, nebolo by to možné, no a preto využívam túto príležitosť.

  • Rečník rozbalil na rečníckom pulte zopár zrolovaných hárkov papiera.

  • Keď sa bavíme o tých malých a mikro, to nie sú iba tie štandardné, čo vidíte tuto z hradného kopca, nejaké trojlopatkové vrtule, to môžu byť častokrát elektrárne, ktoré majú nie horizontálnu os otáčania, ale vertikálnu os otáčania.

  • Rečník otočil smerom k plénu jeden z hárkov papiera s obrázkami.

  • Naozaj tých typov je dneska veľmi veľa. Na trhu sú k dispozícii produkty európske, americké, samozrejme, aj čínske. Pochopiteľne, všetky tieto produkty predtým, ako by mohli byť nainštalované, musia mať certifikáciu európsku. Spadá to vlastne aj do, ako som už na začiatku spomínal, do jedného programu, ktorý sa volá Zelená domácnostiam, v rámci ktorého malé a mikro veterné elektrárne do 10 kW môžu byť tak isto podporené. Neznamená to žiadnu novú záťaž štátneho rozpočtu, pretože tie peniaze v rámci tohto programu sú už dávno alokované a iba by sa jednalo o využitie ďalšej technológie, s ktorou sa v tom projekte už počíta, ale dodneska sa nedala využívať, a to z toho dôvodu, že neexistoval ten štatút certifikovaného inštalatéra, ktorý zavádzame v tej prvej časti.

    Keď sme, keď som tu vystupoval k rokováku, tak sa ma pán Baláž pýtal, že teda ako chcem, lebo som vravel, že teda dobre je mať vždycky nejaký papier alebo aspoň nejaký plagát, kde človek vie častokrát znázorniť napríklad pomer, lebo niektoré veci sa sem nedajú dostať. Teraz nemyslím nejaký fyzický pomer, ale pomer výšok. Pýtal sa ma, ako to chcem na papieri dosiahnuť. Dalo by sa to veľmi jednoducho, že k tomu, na tom papieri napríklad k tej malej mikro veternej elektrárni postavíte človeka a ten slúži ako mierka. Ja som geológ, my sme v geológii používali mince alebo kladivká, dneska sú veľmi obľúbené banány alebo veľkosť banánu, to každý pozná.

    Toto je napríklad (rečník roztiahol ďalší veľký hárok papiera) mikro veterná elektráreň, alebo teda aspoň tá jej vrchná časť s výkonom do piatich kilowattov. Takže opäť je otázka, či niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré môže finančne vyjsť aj na niekoľkonásobok tej samotnej technológie.

    No a tu mám potom ešte jedno prirovnanie (rečník ukázal plénu tretí veľký hárok papiera), to už je vlastne zase iný typ, ale opäť prirovnanie mikroveternej elektrárne k výške človeka, toto môže zhruba zodpovedať tej výške cca šiestich metrov. Takže opäť názorná ukážka, že dneska ešte niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Toto by sme práve v prípade tých elektrární do 5 kilowattov chceli odstrániť a zjednodušiť tú administráciu.

    No a keď sme sa bavili, že aké tu máme veterné elektrárne tuto pohľadom cez kopec, tak tu je taká, alebo s pohľadom z kopca (rečník rozprestrel smerom k plénu štvrtý veľký hárok papiera), tu je taká názorná ukážka tých jednotlivých výšok. Toto sú napríklad tie dneska najvyššie, ktoré sa nachádzajú v Burgenlande. Toto sú také tie štandardné, tu vidíte tú výšku, cca sa bavíme niekde o výške asi 100 metrov, to je tá "hub height", kde sa nám stretajú listy vrtule. A to, čo my tu ideme zjednodušovať administráciu, tak to sú tieto najnižšie, cca tých 10 kilowattov, a tie maličké, kde ideme úplne odstrániť eiu, tak tie sú kdesi na výške toho rodinného domu.

    Takže toto je taká malá ukážka toho, čo vlastne malé a mikro veterné elektrárne sú, že naozaj nikomu neškodia, nezabíjajú vtáky, nehučia, akurát je momentálne podľa našej legislatívy, aj keď teda usmernenie máme, ale usmernenie nie je nadradené zákonom, tak tieto momentálne nie je u nás možné inštalovať.

    A dovolím si ešte jednu malú ukážku, mali sme tu dneska pána ministra životného prostredia, mám tu jednu publikáciu veľmi aktuálnu (rečník ukázal smerom k plénu túto publikáciu), kde je pán minister už aj odfotografovaný. Takže je to pri príležitosti nášho predsedníctva, volá sa to Slovenská republika smerom k zelenému hospodárstvu. A práve na posledných stránkach sa nachádza taký jeden celkom unikátny produkt, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, volá sa to ekokapsula, je to taká kapsula, ktorú si môžte posadiť na záhradu, na vrchu je nejaká malá 600-wattová fotovoltika a vedľa toho taká malá mikro veterná elektráreň o výkone, teraz aby som netáral, myslím, že je to 1,5 kilowattu, presne tak. Čiže opäť niečo, čo, pokiaľ by malo prejsť nejakým procesom stavebného konania, v rámci ktorého to musíte posudzovať, kde musíte pozorovať i vplyv na životné prostredie, by vôbec nebolo možné postaviť.

    Z tohto miesta vás teda by som chcel poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože si myslím, že je logický, je v súlade s usmernením ministerstva životného prostredia (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), ktoré nám tu platí od roku 2010. Neobávam sa, že by tu, ako som už povedal, mali vyrásť nejaké lesy malých vrtúľ, pretože samotné stavebné konanie nie je žiadnym spôsobom dotknuté. Možnože; pán Krajniak sa hlási v rozprave, tak ja by som to ukončil; teda s faktickou; by som to ukončil, by som potom zareagoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pán kolega Galek, chcel by som sa opýtať iba pre predstavu, aby sme si to vedeli predstaviť. Tie mikro elektrárne, o ktorých ste hovorili, čo sú schopné v prípade, ak by fungovali ako energetický ostrov, čo sú schopné vlastne utiahnuť? Sú schopné utiahnuť dajme tomu rodinný dom? Myslím; alebo aby bola nejaká predstava.

    A po druhé, ako sú finančne náročné približne a koľko vlastne by, ak by tento návrh prešiel, mohli občania žiadať alebo čerpať na základe toho projektu zeleného domova alebo tak.

  • Žiadate o slovo vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Dobre, môžem aj takto zareagovať. Ďakujem pekne za tieto otázky.

    Tak dostanem sa najprv k tej prvej, my sa bavíme o mikro elektrárňach, ktoré majú výkon 5 kilowattov. Tá účinnosť, teda keď môžme, keď tu máme nejaký priestor a máme tu aj takúto technickú otázku, v prípade týchto malých, mikro elektrární, ktoré sú vo výške asi ôsmich metrov, zďaleka nedosahuje účinnosti tých veľkých, čo vidíme tuto z hradného kopca, tie majú niekedy 2 400 – 2 600 full load hours, čo sú vlastne hodiny, počas ktorých, ak by sme naakumulovali ich produkciu, tak idú akože na plný výkon. Tieto malé, ony dosahujú tých 600 – 800, čo je naozaj možno iba nejaká jedna pätina, jedna štvrtina. Ony nemôžu byť nejakým hlavným zdrojom, mohli by byť, pokiaľ by ste mali nejaký záložný zdroj a súčasne dostatočne, ktorý by bol súčasne aj dostatočne veľký, ale to by ste veľmi predimenzovali a ekonomicky by sa vám to nikdy nevrátilo. Aj keď je otázka, že či my sa tu musíme baviť o nejakej ekonomike, pretože ja si nemyslím, že tu budú si teraz dávať ľudia kvôli tomu, aby si nejak výrazne znížili účty za elektrinu, alebo aby sa úplne odstrihli od siete, ale skôr to budú takí tí fanúšikovia, ktorí v to veria, prípadne to budú naozaj čisto-čiste tie ostrovné prevádzky, chaty alebo tie telekomunikačné stožiare.

    Keď teda hovorím o tom, že je tam nejaký výkon 5 kilowattov, povieme, že tam máme nejakých 800 full load hours, tak do roka im to vygeneruje cca tých 4 000 kilowatthodín. Taká priemerná domácnosť má spotrebu tých 3,5, možno 4, čiže bilančne by nám to vedelo vykryť. Ale pokiaľ by sme nemali ten záložný zdroj, tak, pochopiteľne, v čase, ak sme teda pripojení na sieť, v čase prebytku dodávame do siete a v čase, keď si spotrebovávame a nemáme dostatočný výkon, napríklad zrovna nefúka, tak si berieme zo siete. Čiže bilančne by sme si vedeli o nejaké percento, samozrejme, znížiť tú samotnú spotrebu.

    Čo sa týka finančnej náročnosti, no, neni to lacný špás, preto ja aj tvrdím pri tej účinnosti, že to určite nemá nejakú opodstatnenú návratnosť a aj keby si to niekto aplikoval v rámci toho projektu zelenej domácnosti, tam je, myslím, že maximálna výška podpory 2 550 euro, čo mám takto v hlave. Taká mikro, priznám sa, môže stáť možnože 5-, 6-, možnože 8-tisíc euro. Ono vám to vykryje možno tak dépeháčku, ale keby ste si to mali prepočítavať, že toto mi to vyrobilo, toto mi to ušetrilo, tak sa dostanete možnože na návratnosť niekde 20 – 30 rokov. Životnosť takej elektrárne ja odhadujem na nejakých 20 rokov, pretože sú tam aj nejaké tie pohyblivé časti.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je pod tlačou 206. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 210.

    Dávam slovo poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže za navrhovateľov zákon uvedie pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol ten návrh poslancov Národnej rady pána Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony (tlač 206).

    Týmto návrhom sme chceli zabezpečiť pravidelné toky informácií len na základe požiadaviek ministerstva školstva v rámci Sociálnej poisťovne a úradu práce. Ja by som iba veľmi takto v krátkosti a potom by som sa prihlásil hneď do rozpravy a vysvetlil by som to obšírnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo poslancovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Idete vy spravodajcovať? Mám tu napísané Ondrejovi Dostálovi.

    Takže pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 206). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Gröhling ako navrhovateľ. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som pár slovami vysvetlil tento návrh.

    Ohľadom tohto návrhu sa začalo rozprávať, že je to vlastne zákon o zverejňovaní výsledku škôl, a hneď som dostal niekoľko mailov a správ, že chceme merať školy, pre každého to okamžite bola maturita alebo testovanie päť, monitor teda päť alebo monitor deväť, že či chceme otestovať mladých ľudí za jeden deň a na základe toho rozhodovať. Pre ďalších to bolo vlastne hodnotenie zo strany INEKO, že budú sa vytvárať nejaké ďalšie rebríčky, na základe ktorých budeme posudzovať jednotlivé školy.

    Ja viem, že školám sa nepáči žiadna predstava sledovania výsledkov alebo meranie výsledkov, pretože očakávajú, že to bude kritizovanie alebo trestanie. My však musíme urobiť absolútne všetko preto, aby školy pochopili a zmenili tento názor, pretože by to mal byť nástroj nielen trestania škôl, ale nástroj na skvalitnenie školstva a nástroj na to, či ten smer, ktorý sme si určili, akým sa aktuálne školstvo vedie, že či je správny alebo nie je správny.

    Mnohí z vás ale možno budú argumentovať, že takéto sledovanie už teraz sa robí, že toto meranie už teraz prebieha cez jednotlivých zriaďovateľov, županov, s ktorými sme debatovali a už mi poslali aj niektoré informácie. Všetko je to nie na povinnej báze. Niektorí môžu argumentovať, že takéto sledovanie je už lepšieškoly sk a podobne a tam by sme ďalej mohli polemizovať o tej metodike zbierania týchto údajov.

    My nechceme zaviesť nič nové, iba bežnú vec, ktorá je bežná v okolitých štátoch, v okolitých 20 štátoch. Ja iba veľmi krátko zbehnem, že v Maďarsku sa sleduje kariéra absolventov jeden rok, tri roky, päť rokov po ukončení štúdia cez prieskumy, ktoré zahrňujú až 95 % populácie, študentskej populácie, a návratnosť jednotlivých dotazníkov je až 20-tisíc respondentov.

    Nórsky štatistický úrad vedie databázu všetkých absolventov vysokých škôl a obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach, vykonávajúcich profesiách, plate absolventov, ktoré odpovedajú v dotazníkoch.

    Vo Švajčiarsku napríklad od roku 2010 štatistický úrad využíva všetky administratívne dáta o absolventoch, to sú informácie o ich zamestnaní, plate a podobne, a už od minulého roku 2015 štatistický úrad prepája tieto databázy. A to je presne to, čo navrhujeme s kolegami, cez číslo sociálneho poistenia na účely štatistického využívania smerovanie o uplatnení absolventov.

    Pre mňa je fascinujúce, že napríklad v Litve sa rozvíja podobný systém, ktorý merá všetky tieto údaje cez prepojené organizácie po troch mesiacoch ukončenia štúdia, aby sa vedelo hneď, či mladí ľudia nastupujú na úrad práce, alebo pokračujú v tom, čo vyštudovali. Ďalej je to o tri roky a o päť rokov, aby sme priebežne sledovali, že kam sa hýbu z danej školy, aká je ich uplatniteľnosť, aké sú štatistické priemery ich platov.

    V Estónsku napríklad majú vytvorené databázy, ktoré poskytujú informácie o úspešnosti aj stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Pre mňa bola jedna taká zaujímavosť, že vysoké školy vo viac ako dvadsiatich európskych krajinách musia tieto údaje uplatniteľnosti absolventov predkladať už pri akreditácii jednotlivých predmetov, kde dokonca na základe toho, ako dokážu uplatniť svojho absolventa, dostávajú aj financie navyše v rámci ich normatívov, ako ich poznáme.

    Mnohí sa pýtali, že načo je dobré merať uplatniteľnosť absolventov. Ja sa budem opakovať. Veľmi často sa hovorí, že hodnota za peniaze. Čo je v školstve hodnota za peniaze, nikto to nevyslovil. To nie sú žiadne nové budovy, hej, alebo nové okná alebo telocvične a podobné iné veci. Hodnota za peniaze v školstve je naozaj kvalita a pokiaľ my nebudeme vedieť odmerať kvalitu, tak sa nebudeme vedieť pohnúť ďalej.

    S tým je spojená, samozrejme, že aj racionalizácia siete škôl, o ktorých ministerstvo stále tak rozpráva. My sme minulý týždeň už mali o tom také jemne búrlivejšie diskusie. Ministerstvo školstva bude odporúčať alebo nejakým iným spôsobom, neviem, ako chce dosiahnuť racionalizáciu siete škôl, bude znášať výdobytky racionalizácie, myslím výdobytky finančné, ale ten politický dopad bude vlastne na zriaďovateľoch a na županoch, ktorí sú bližšie k voličovi, ktorí sú bližšie k rodičom a deťom. Podľa mňa by bolo správne, aby na základe týchto výsledkov a tohto prepojenia bola zverejnená kvalita školy v rámci uplatniteľnosti absolventov. A to by bola vlastne tá spontánna racionalizácia, pretože rodič by na základe toho rozhodol, kam svoje dieťa chce dať, na ktorú školu, lebo bude vedieť, že či po tej škole má uplatnenie, bude vedieť predpokladaný príjem a ostatné informácie.

    Mnohí sa aj pýtajú, že pre koho táto informácia je. Tá informácia je v prvom rade pre rodičov a žiakov pri výbere školy. My neodporúčame alebo nehovoríme týmto návrhom, že kedy sa majú zverejňovať tieto informácie smerom k rodičom, hovoríme o tom, aby ministerstvo školstva si rozhodlo o tom, ako bude narábať s týmito údajmi. A bolo by správne, aby po určitom období sledovania, ja si myslím, že tých 3 až 5 rokov je celkom dostačujúci čas, aby sa zverejňovali tieto výsledky naozaj aj do verejnosti a rodičia aby sa na základe toho mohli rozhodnúť, pretože ukazujú, že či tá škola pre dieťa je dobrá, ukazujú, že či absolventi v obore po vyštudovaní sa vedia uplatniť a ostatné náležitosti.

    Druhá vec, pre koho tento návrh je dobrý, a to sú samotné školy, pretože veľmi podporuje konkurenciuschopnosť medzi školami a nebude to porovnávanie iba na základe súťaží alebo niečoho podobného. Budú naozaj tvrdé dáta, ktoré my momentálne ani nemáme, pretože tá povinnosť zverejňovať všetky tieto informácie nie je.

    Dnes je aj štrajk učiteľov a ak hovoríme o potrebe zvýšiť platy učiteľov a potrebe vyšších investícií do školstva, prosím vás, nezabúdajme stále na úroveň vzdelávania a kvalitu školstva. Jedným zo spôsobov, ako sledovať kvalitu školstva, je aj sledovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu, a to by malo byť to, čím sa školstvo bude riadiť. Nie emotívnymi rozhodnutiami či už ministra, alebo zriaďovateľov, alebo nejakých štátnych úradníkov, ale mali by to byť rozhodnutia rodičov, ktorí spravia tú správnu racionalizáciu a ten správny výber pre svoje deti, čo sa týka škôl.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v rozprave priamo a nie ako v záverečnom slove ako spravodajca aj kvôli tomu, lebo chcem – a možnože vyprovokujem trošku k faktickým poznámkam – aj vaše reakcie, pretože ma veľmi táto téma zaujíma aj z toho dôvodu, keďže v minulosti som pôsobil na pozícii výchovného poradcu na základnej škole a viem veľmi dobre, ako niekedy bola ťažká komunikácia jednak s rodičmi, jednak aj s deťmi ohľadom toho, kam ísť na strednú školu, pretože častokrát im chýbali informácie. Naozaj, aj ako sa píše v dôvodovej správe, informačná nerovnosť je vážny problém.

    Prvýkrát som zachytil asi takýto terminus technicus o tej informačnej nerovnosti ako veľkom probléme aj pri rokovaniach na ministerstve školstva minulý rok, kde sme rokovali aj o iných veciach. A uvedomujem si, že naozaj dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ja som sa snažil zo svojej pozície dávať deťom aj rodičom maximálne množstvo informácií a diskutoval som o tom aj s kolegami na poradách výchovných poradcov, ktoré organizujú v jednotlivých regiónoch centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde sa častokrát dostávajú výchovní poradcovia k ďalším informáciám a kde sa tie informácie ďalej posúvajú. Ja som im aj navrhoval spôsob, jakým sa dá dostať alebo akými cestičkami sa dá dostať k tomu, aby sme mohli zistiť viac o tom danom odbore, ktorý sa na tej strednej škole študuje.

    Ale myslím si, že by sme si mali aj uvedomiť jednu vec, že či vieme hodnoverne zistiť aj na základe už potom ďalších datasetov, ktoré tým pádom budú k dispozícii, a či sa na základe toho dá tá informačná nerovnosť odstraňovať a hlavne ako sa dá odstraňovať a či vieme aj pomenovať, čo všetko ešte budú môcť rodičia vedieť o škole, kam ich dieťa pôjde. Pokiaľ by to mali byť len dáta, ktoré sa týkajú platových pomerov, prípadne nezamestnanosti, aby sa nám tu nevytvorila potom, nazvem to, taká štrukturálna informačná nerovnosť, kedy o určitých veciach budeme mať more dát a zase o ostatných ani veľmi nie. Pretože ľudia často rozmýšľajú v skratkách. Príkladom sú už tu spomínané rebríčky. Ako zámer bol určite dobrý, ale aj vďaka médiám a tom prezentovaní, tie, rebríček jednotlivých škôl sa to občas skĺzavalo a v mnohých rodičoch sa vytváral potom klamlivý dojem, že áno, jedine správne a najlepšie školy sú len tie, ktoré sú na tých vrchných priečkach týchto rebríčkov.

    Čiže na to by som veľmi rád upozornil, aby sme si všímali aj ostatné aspekty, ktoré nám môžu niečo o danej škole povedať. Samozrejme, nie na základe emócií. Ono je to naozaj na širšiu diskusiu. A ja osobne som zástancom postupných krokov, toto je jeden z takých krokov, ktorý môže prospieť celkovému, celkovej možnože aj zmene nazerania rodiča aj jeho dieťaťa na to, kam ísť ďalej. Aby si uvedomil, že rozhoduje o svojej budúcnosti. Som zástancom malých krokov. Možnože aj poznáte tú báseň od Antoina de Saint-Exupéryho, čo je skoro možno modlitba než báseň, o malých krokoch, ktoré jednoducho nás posúvajú vpred a možno aj toto jedno opatrenie môže nás kamsi posunúť. Minimálne v tom, aby sme menili atmosféru a rozvíjali diskusiu o tom, že naozaj sa tie deti budú musieť čím skôr začať o sebe rozhodovať a tá zodpovednosť k nim prichádza.

    A mali by sme začať aj rozprávať o tom, čo možno až tak nezaznieva často, a to o prepracovanom systéme kariérneho poradenstva už od základnej školy. Nemyslím teraz systém, lebo keď sa to takto povie natvrdo, môže to znieť len o, zase o štatistikách. A určite by to nemalo byť so zameraním len na potreby zamestnávateľov, ale o systéme kariérneho poradenstva ako cesty, ktorá odhaľuje silné stránky, jedinečné osobnosti každého žiaka a bude potom ho viesť aj k tomu najlepšiemu výberu. Myslím si, že táto diskusia je tu mimoriadne potrebná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.

    Pán poslanec Branislav Gröhling, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tento návrh má byť iba jeden z mnohých hodnotiacich prvkov pri kvalite škôl. Nemá to byť jeden jediný, ale iba jeden z tých mnohých. A musíme sa začať posúvať niekde ďalej a prestať rozprávať stále veľmi pekné a filozofické veci, že chceme šťastné deti, spokojných učiteľov, pekné školy, ale musíme už dostať aj nejaké tvrdé dáta, ktoré môžme reálne používať. Lebo na základe týchto dát školy vedia zvýšiť úroveň svojej výučby, vedia zmeniť ponuku odborov, vedia sa snažiť ponúkať také vzdelanie, s ktorým sa žiaci reálne uplatnia, budú mať hlavne oň záujem a vďaka tomu vedia aj nastaviť vyučovací proces a prispôsobiť výučbu a tú ponuku.

    A, samozrejme, to, čo stále som opakoval, že rodičia, žiaci sa vedia rozhodnúť, ktorá tá škola je najperspektívnejšia v rámci ich budúcnosti. A ja si myslím, že je to správne, pretože aj v, neviem, k čomu to mám prirovnať, k reštauráciám, keď do nej chodíte, tak bude plná, budú spokojní všetci a tak ďalej a tú reštauráciu niekde posúva a všetky ostatné školy alebo reštaurácie iné sa môžu posúvať s nimi a tým sa bude zvyšovať celkovo kvalita výučby alebo celkovo stav školstva na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo.

    Nemyslím si, že som filozofoval alebo že by som niečo spomínal z toho. Samozrejme, beriem, že jedným z hlavných cieľov školy je pripravovať na i ten pracovný život, na ten bežný pracovný život. Dovolím si k tomu stále dodať, podľa mňa je jednou z dôležitých úloh aj na úspešný život, ktorý sa nemeria len výškou bankového konta, veľkosťou domu alebo ako ja mám pekné auto, ale aj to, akým budem manželom, rodičom, občanom. A myslím si, že k tomu, áno, na to asi dáta sa momentálne nedajú zmerať.

    Nebránim sa žiadnej diskusii, len chcem upozorňovať, že naozaj ako praktik viem, k čomu môžu niekedy pevné dáta viesť a kam môžu niektorých ľudí zavádzať. Takže len toľko som chcel.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu

    A nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 207, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 211.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý má odstrániť nespravodlivosť, ktorá je páchaná na ľuďoch, ktorí nie vlastnou vinou majú poškodené vozidlo pri autonehode a z povinného zmluvného poistenia je im plnená škoda, ale krátená o amortizáciu vozidla. Viac k tomu poviem v rozprave, aby som dal možnosť prihlásiť sa viacerým, a na túto chvíľu zatiaľ len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

  • Reakcie z pléna.

  • Je tu niekto z ústavnoprávneho výboru?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak teda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol, že k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka na vydanie uvedeného zákona vás prosím, aby ste podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, uvádzam, že vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči, o slovo požiadal predkladateľ.

  • Dobre, ďakujem za slovo.

    Teraz sa trošku viacej chcem povenovať tomu nášmu návrhu. Dôvody, prečo ho predkladáme, sú dva.

    Ten základný dôvod je ten, že dostával som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí na tom nie sú veľmi dobre ekonomicky a ktorí si jednoducho pre tieto dôvody nemôžu dovoliť havarijné poistenie. Keďže ale nemajú havarijné poistenie a niekto im z nedbanlivosti alebo hocijako pod hocijakými okolnosťami poškodí ich motorové vozidlo a toto dajú opraviť, samozrejme, v tejto súvislosti keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú sociálne slabší, nemajú obvykle najnovšie motorové vozidlá, majú vozidlá päťročné, niektorí desaťročné. A keď sú poškodené, od poisťovne dostanú plnenie, ktoré je spravidla niekde na úrovni 50 až 70 % skutočnej škody, ktorú musia v servise zaplatiť. Výsledok je ten, že to vôbec neriešia, pretože si nemôžu dovoliť doplatiť ten rozdiel, ktorý im poisťovňa nemôže alebo nechce dať, alebo výsledok je ten, že prijmú ponuku poisťovne, ktorá im vyplatí teda tú sumu, ktorú by sama poisťovňa vyplatila servisu. Takže ten prvý dôvod je, že si to nemôžu dovoliť a napríklad ostávajú v situácii s vozidlom takým, ako ho majú poškodené, pokiaľ to nie je veľká škoda. Pokiaľ je to väčšia škoda a vozidlo si musia opraviť, tak nastupuje to plnenie, ktoré som povedal, dohodnú sa s poisťovňou na finančnom plnení a výsledok je ten, že dostanú, ako som povedal, vo výslednom efekte približne 50 až 60 % toho, koľko na opravu skutočne treba. A dôsledok na záver je ten, že potom dochádza často k prípadom, ktoré sú overené praxou, že títo ľudia sociálne slabší sú odkázaní kupovať neoriginálne diely do automobilov, nakupujú cez internet z rôznych neautorizovaných zdrojov bez toho, aby mali garanciu, že skutočne dostávajú naozaj originálny dielec na svoje motorové vozidlo.

    Mám na to aj stanovisko z redakcie AutoBild, presne toto, takto reagovali na náš návrh zákona a podporili ho v tom, že skutočne ak chceme, aby aj tí, ktorí majú staršie vozidlá a nemajú havarijnú poistku, teda tú zostávajúcu časť, ktorú nedostanú pri poistnom plnení, si nemôžu uplatňovať cez havarijnú poistku, pretože ju nemajú, pomôžme im a podporte tento návrh, ktorý bude riešiť ich problém. Ak tento návrh prejde, zo zákona poisťovne budú musieť zaplatiť škodu plnú, teda tú, ktorú servis fakturuje za opravu.

    Mal som v tejto súvislosti stretnutie aj s niektorými zástupcami poisťovní, ak sú tu obavy, že by z tohto dôvodu malo nastať zvýšenie poistného, tak vám ich môžem teraz vyvrátiť. A zároveň tiež chcem poznamenať, že jedna poisťovňa to robí, hoci ostatné to nerobia, a síce argumentovala, že je to marketingový krok. Nuž ale asi ťažko je to marketingový krok, keď vy vlastne ako poškodený nemôžte rozhodovať o tom, kde dotyčný vinník nehody je poistený.

    Ďalším argumentom, ktorý som k tomu dostal, je, že existujú judikáty, podľa ktorých pokiaľ by sa poškodený obrátil na súd, tak by plnenie dodatočne z poisťovne dostal. Lenže sme v krajine, kde bežný občan nemá právnické vzdelanie a ťažko je u neho predpokladať, že má takú právnickú gramotnosť, že vie, ako postupovať v prípade, keď nedostane plné plnenie za svoje poškodené motorové vozidlo.

    A preto náš návrh je taký, že to, čo by poisťovne poskytovať mali a nerobia to, dávame priamo do zákona, kde to jasne definujeme. Na záver len podotýkam, že inšpiráciou je nám česká legislatíva, kde na základe rozhodnutia, myslím, to bol najvyšší súd, už bola úprava zákona a tam to majú v takom znení, v akom to navrhujeme v Občianskom zákonníku my. Takže hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť predovšetkým sociálne slabším obyvateľom a z toho dôvodu vás teda žiadam o podporu tohto zákona a jeho postupu do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za slovo.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

  • Chcem poďakovať predkladateľom tohto návrhu, lebo skutočne je to návrh, ktorý ľuďom, ktorí sú poškodení nie svojou vinou, dáva možnosť, aby boli odškodnení v plnom rozsahu. Ja by som dodal, že vlastne my teraz riešime to, ja mám informáciu, nie jedna, ale tri poisťovne to už robia, najväčší hráči na trhu už to realizujú sami, čo im vlastne slúži ku cti, s tým, že jedna to má ako pripoistenie. Ide tu o to, že je potrebné, aby aj menšie poisťovne pojali tiež to za svoje. Týka sa, vlastne to poškodenie sa týka väčšinou hlavne sociálne slabších a hlavne dôchodcov, ktorí majú staršie vozidlá, ktorí si ich opatrujú a tým, že je im spôsobená škoda, majú problém, že musia to hradiť zo svojho.

    Čiže ešte raz opakujem, najväčší hráči na trhu to už začali realizovať, čiže už len uveďme to do súladu so zákonmi. Tento zákon do súladu s praxou tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som v súvislosti s týmto zákonom s vystúpením pána Ivana iba doplnil jeden e-mail, ktorý nám prišiel od občana a súvisí presne s týmto, a označil práve poistenie, ktoré na Slovensku prebieha, ako lacný outlet. Je to hlavne kvôli tomu, že poisťovne alebo poistenci často menia poisťovne iba kvôli tomu, aby získali poistenie za čo najnižšiu cenu. Ale pokiaľ tie poisťovne nemajú rovnaké pravidlá, tak potom pochopiteľne, že sa medzi sebou podliezajú v tej cene a potom tak vyzerá aj to plnenie.

    A jedna konkrétna skúsenosť. Na mojom staršom aute mi jeden vodič výrazne poškodil ľavé zadné dvere. Oprava sa skladala z demontáže vnútorného čalúnenia, klampiarskej práce a lakovania. Poisťovňa mi priznala náhradu iba 130 eur.

    A potom druhá skúsenosť. Ja som jednému vodičovi na novšom aute tej istej kategórie v podstate bezvýznamne oškrel lak na nárazníku na ploche 10 x 10 centimetrov. Poisťovňa ma informovala, že mu uhradili nárok vo výške 217 euro aj 30 centov. Takže v podstate naozaj, pokiaľ tie jednotlivé poisťovne k tomu nepristupujú rovnakým metrom, tak potom niečo asi nie je v poriadku, a preto vítam aj tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem.

    Ja tiež veľmi vítam tento zákon, myslím si, že práve tá filozofia toho zákona je úplne správna, pretože je až nemysliteľné alebo poškodzujúce veľmi, keď človek, ktorému spôsobia nehodu, teraz si to musí dať opraviť a naozaj tratí na tom. Čiže ja veľmi vítam, že sa niekto nad tým zamyslel a prišiel s takýmto návrhom a dáva vlastne veci do takého spravodlivého pomeru, aby ľudia naozaj dostali odškodnenie, ktoré im prináleží, pretože oni si to sami nespôsobili a prečo by mali na to doplácať, že niekto im urobí škodu, a byť takto poškodzovaní. Takže super, vítam to a určite moja podpora.

    Vďaka.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 216. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 220.

    Dávam slovo poslankyni Natálii Bláhovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dovoľte, aby som vám predstavila našu zmenu. Týka sa zákona o rodine.

    Zákon 306/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, že náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, a rovnako pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Zákon o rodine pritom neviaže náhradnú osobnú starostlivosť ani pestúnsku starostlivosť na existencii manželstva. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti aj do pestúnskej starostlivosti individuálne, nezosobášenej osobe alebo aj jednému z manželov. Rovnako náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, a to v prípade, že manželstvo zanikne smrťou jedného z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti. V takom prípade ostane dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti, samozrejme, druhého z manželov.

    Nelogickosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti na manželstvo, preto neexistuje dôvod, prečo by takáto starostlivosť mala automaticky zaniknúť rozvodom manželstva manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti. Rovnako takáto starostlivosť nezaniká ani v prípade zániku manželstva smrťou jedného manžela v starostlivosti druhého z manželov.

    Nesprávnosť v súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že kým zákon uprednostňuje náhradnú osobnú starostlivosť a pestúnsku starostlivosť pred ústavnou starostlivosťou, automatický zánik náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnstva rozvodom manželstva vytvára priestor pre to, aby tieto osobné a zákonom uprednostňované formy starostlivosti o maloleté deti zanikli a boli nahradené ústavnou starostlivosťou, hoci na to v skutočnosti nie je žiaden reálny dôvod. Analogicky ani pri rozvode rodičov dieťaťa nedochádza k odobratiu dieťaťa rodičom, súd iba určí výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode.

    Vzhľadom na vyššie uvedené sa v predloženom návrhu novely zákona o rodine navrhuje, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti, neznamenal zánik tejto starostlivosti, ale aby súd aj bez návrhu rozhodol, ktorému z bývalých manželov ponechá maloleté dieťa v starostlivosti, ktorej forma sa nebude meniť, a ktorému z bývalých manželov túto starostlivosť zruší. Schválením zákona príde k obráteniu súčasnej úpravy, základným pravidlom sa stane ponechanie dieťaťa v starostlivosti jedného z bývalých manželov a len ako výnimka bude existovať možnosť zrušenia starostlivosti obom manželom. Posilní sa tým stabilita vzťahu medzi maloletým dieťaťom a osobou, ktorej bolo zverené do starostlivosti. Takáto zmena je v záujme dieťaťa, pretože mu vytvára lepšie podmienky pre zachovanie citových väzieb a stability výchovného prostredia.

    Ďakujem pekne. Toľko úvodné slovo a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Písomnú som povedal. Do rozpravy dvaja páni poslanci plus pani navrhovateľka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, na základe odozvy z pléna, niektorých poslancov, ktorí potrebujú ešte čas na zváženie, by som vás chcela poprosiť týmto procedurálnym návrhom, aby sa v rozprave k tomuto bodu programu pokračovalo zajtra po hodine otázok.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za pochopenie.

  • Povedané s pobavením, potlesk.

  • Tým pádom môžme považovať prihlásených za irelevantne prihlásených a prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 217. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 221.

    Dávam slovo poslancovi Eduardovi Hegerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegyne, kolegovia, toto je veľmi taký jednoduchý zákon, veľmi stručný. Takže budem aj ja stručný. Len teraz rozmýšľam, že keď mám úvodné slovo, tak vy vlastne nemôžete reagovať faktickými. Ale ak by ste náhodou k tomu chceli vystúpiť, tak kľudne dajte aj nejakú kratšiu rozpravu. A ak nie, no tak predpokladám, že to zase nejak svižne zbehne.

    Pointa. Poďme asi k tomu najrýchlejšie, tým, že je to veľmi jednoduchý zákon, tak si myslím, že to vieme rýchlo zbehnúť. Pointa je tá, že týka sa opäť podnikateľského prostredia, ale myslím si, že taký najväčší dopad pocítia práve tí mňou radi spomínaní živnostníci, ktorá, je to taká téma a jednak táto oblasť mi veľmi leží na srdci. Ale sú to aj ľudia, myslím si, ktorí potrebujú mať nejakým spôsobom svojich zástupcov aj tu v parlamente. Možno čo si potrebujeme na úvod povedať, je, že práve malé a stredné podnikanie tvorí vyše 70 % podnikateľskej sily na Slovensku. A toto tu hovoríme o niekoľko stotisícoch ľuďoch, ktorých sa tento zákon bude dotýkať.

    A ide o to, že keby sme si zobrali len minulé volebné obdobie, tak v Národnej rade bolo schválených 455 návrhov zákonov. Je to proste veľmi veľké kvantum zákonov, ktoré sa tu v Národnej rade schvaľuje. To tempo je veľmi vysoké a naozaj mnohokrát pre malých podnikateľov, pre živnostníkov sledovať takéto legislatívne zmeny je neskutočne náročné. A ja keď sa aj s niektorými z vás rozprávam na túto tému, na tému živnostníkov, tak ja chápem, že na jednej strane možno práve z tej koaličnej strany je také nazeranie na živnostníkov, že dobre, živnostníci, vy ste ľudia, ktorí tu svojím spôsobom, poviem tak, že vyciciavate túto ekonomiku alebo vymýšľate spôsoby, ako čo najmenej zaplatiť do štátneho rozpočtu.

    Ale mne tu stále chýba to b, že nikto tu nehovorí, po prvé, nikto neocení tú prácu živnostníkov, že sú to ľudia, ktorí si sami nachádzajú prácu, ktorí proste chcú, vychádzajú z tej istoty zamestnania a chcú sa sami o seba postarať, rozvinúť to podnikanie možno do takej fázy, ak sa im bude dať, že dajú prácu aj ďalším, ale nazeráme na nich ako tých, ktorí si tu krátia odvody a podobne. Ale nevidím z vládnej strany, že by im chceli povedať, že dobre, tak viete čo, tak poďme vás naučiť podnikať. Oceňujeme, že chcete sa naučiť podnikať, že chcete podnikať, ale to sa nerobí tak, že teraz budete obchádzať zákony a budete sa snažiť čo najmenej zaplatiť. My vám radšej pomôžeme, dáme vám stimuly, aby ste sa naozaj dobre rozbehli, aby ste to podnikanie robili dobre a potom v konečnom dôsledku generovali aj peniaze do štátneho rozpočtu. Ale toto b tu nikde nezneje.

    Počujeme tu len, živnostníci, áno, to sú skupina ľudí, veľká skupina ľudí, ktorí by vlastne mali byť zamestnancami a mali by prispievať do štátneho rozpočtu viacej na odvodoch a podobne. Alebo potom ich zavaľujeme veľkým kvantom zákonov, ktoré si oni musia sledovať, na čo nemajú ani čas a mnohokrát ani kapitál. A tento zákon sa snaží im vyjsť v ústrety, kedy naozaj tých prekážok za posledné roky bolo dosť.

    Potešil som sa trošku dnešnej správe, ktorú som zachytil, že vláda, resp. koalícia sa dohodla na nejakých ústupkoch v prospech živnostníkov. Tak toto je taký dobrý, pozitívny signál, myslím. Ale to, čo my predkladáme, je taká veľmi jednoduchá a praktická vec, a to je, aby zákony prichádzali, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, aby prichádzali do platnosti k jednému dátumu, a to k 1. januáru. Ide o to, aby podnikatelia vedeli, že okej, tento termín si striehnem, sledujem, vymedzím si na to dostatok času, aby som si naozaj naštudoval všetky zákony, ktoré sa ma týkajú, ktoré budú mať na mňa dopad, a vie si to lepšie naplánovať. Myslím si, že tento termín je dobrý z hľadiska aj sezónnych biznisov, že už je väčšinou po sezóne a môžu naozaj tomu venovať dostatok času a pripraviť sa na to, aby ich podnikanie bolo v súlade s platnou legislatívou.

    Takže to je celá pointa, ktorá si myslím, že je veľmi jednoduchá, účinná a na druhej strane z nej budú benefitovať naozaj mnohí. Takže ja dúfam v podporu, či už v opozičných radoch, ale aj koaličných, že takáto jednoduchá vec, na tej sa vieme zhodnúť. Nemá vplyv nijako na rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže je to proste veľmi jednoduchý pozitívny krok, ktorý budem rád, keď spolu urobíme v prospech týchto státisíce ľudí, na ktorých mnohokrát už nikto nemyslí.

    Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram... vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Najprv uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem, vlastne ukončujem rozpravu.

    Chce k rozprave zaujať; vlastne neni rozprava.

    Pán navrhovateľ, chcete niečo? Záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ja už len tak prozaicky. Vďaka hladkému priebehu predpokladám, že teda tento zákon bude mať plnú podporu.

    Ďakujem, že sme to tak svižne stihli. Teším sa na hlasovanie. Vďaka.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z.

    Návrh zákona je pod tlačou 218. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 222.

    Dávam slovo poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušujem na tri minúty rokovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Je to netradičné, že navrhovatelia teda nie sú prítomní. Je všeobecný súhlas, aby sme presunuli na koniec schôdze, pred... (reakcia z pléna).

    Dobre, takže presúvame pred odvolávanie, pred bod odvolávanie, vyslovenie nedôvery premiérovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 219. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 223.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorým chceme zrušiť zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to preto, lebo v ňom vidíme veľa nedostatkov a má byť účinný od 1. novembra tohto roka.

    Viac o ňom poviem v úvodnom slove, teda v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim. Zatiaľ vám len chcem dať na zamyslenie už názov tohto zákona. Zákon o poplatku za rozvoj. Naozaj ešte raz: Zákon o poplatku za rozvoj. To je, prosím pekne, názov zákona, ktorý už vo vlastnom názve nesie spoplatnenie rozvoja a indikuje, že rozvoj je asi nežiaduci.

    Takže týmto úvodné slovo končím, hlásim sa hneď do rozpravy, pán predsedajúci, a nech sa páči, slovo má spravodajca.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Vladimírovi Slobodovi. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 30 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 219). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem navrhovateľa nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo.

    Takže začnem najskôr trošku históriou, ako vlastne sa ten zákon na svet dostal. Vieme o tom, že práve v Bratislave ako hlavnom meste je veľký problém s tým, ako majú mestá financovať infraštruktúru, ktorá súvisí s novými projektami, novými polyfunkčnými objektami a obytnými objektami. Tento zákon alebo prijatie tohto zákona iniciovali práve zástupcovia developerov, ktorí v procese stavebného konania boli; alebo bolo od nich požadované, aby prispeli na vyvolané investície, ktoré súvisia so stavbou, ktorú oni tam chcú vložiť. Z tohto dôvodu aj ujali sa toho vtedy vládni poslanci, pán Raši, pán Choma, a prišli so zákonom, ktorý, ako som už povedal, sa volá zákon o miestnom poplatku za rozvoj.

    Ibaže počas rokovania o tomto zákone sa ten úmysel minul účinku. Ten zákon bol nakoniec zásadne zmenený a ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú vôbec splnené. Naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie, ale o tom neskôr v rámci všetkých dôvodov, pre ktoré dávam tento návrh.

    Dôvody sú natoľko závažné, že za lepšie riešenie, ako upravovať, považujeme jeho úplné zrušenie. Mestá majú už v súčasnosti nástroje, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch a nie je potrebné prijímať ďalšiu legislatívnu normu, ktorá prinesie len administratívnu záťaž.

    A teraz k jednotlivým dôvodom, prečo túto novelu navrhujeme. Poplatok sa platí už v čase vydania stavebného povolenia. To znamená v čase, kedy ešte nebolo ani len zakopnuté do zeme, prvé zemné práce neboli vykonané, a teda žiadna záťaž územia nenastala. Poplatok sa vyberá v čase, kedy sa správoplatňuje stavebné povolenie, a je podmienkou na vydanie právoplatného stavebného povolenia. Som presvedčený, že toto nie je určite správny čas, kedy máme vyberať poplatok za rozvoj.

    Ďalším dôvodom je, že poplatok sa platí za meter štvorcový úžitkovej plochy, a dokonca aj za rekonštrukcie. Rekonštrukcia objektu nijako nezaťažuje okolie objektu, v ktorom sa objekt nachádza. A veľkou a zásadnou chybou tohto zákona je to, že zaťažuje aj obyvateľov, ktorí si zatepľujú svoje bytové domy, pretože tieto nie sú z toho vyňaté. To znamená, že ak dnes je poplatok stanovený v zákone od 10 do 35 eur za meter štvorcový, tak sa môže stať, že ak sa rozhodne, rozhodnú obyvatelia bytového domu, ktorý má povedzme 50 bytov a každý byt má priemerne 50 metrov štvorcových, to hovoríme o malých bytoch, to máme 2 500 metrov štvorcových. Ak mesto nastaví VZN tak, že nastaví len 10 eur za meter štvorcový, títo ľudia, ktorí si chcú zatepliť svoj bytový dom, zaplatia 25-tisíc eur poplatok. Ak tento zákon nadobudne účinnosť a mestá prijmú VZN, ten zákon im prikazuje, že poplatok je minimálne 10 eur. Ten zákon im nehovorí, že môže byť od nula. Teda, ak prijmú VZN, musí byť poplatok minimálne 10 eur. Tak ak toto nastane, tak sme skončili so zatepľovaním bytových domov!

    Ďalší veľký dôvod: Poplatok sa neplatí za rodinné domy s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových. Úmysel asi dobrý, nezaťažujme tých, ktorí povedzme sú nie najbohatší, sociálne alebo stredná trieda, možno nižšia sociálna trieda, tak vyjmeme z toho domy do 150 metrov štvorcových. Ibaže skúsenosť hovorí, že práve nové developerské projekty, v ktorých sa spúšťa výstavba rodinných domov a je ich tam povedzme sto, si práve naopak vyžadujú najväčšie investície do infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto domov súvisí, no ale títo nám neprispejú na ňu nič.

    Ďalší z dôvodov. Výška poplatku je v zákone ustanovená, ako som spomínal, od 10 do 35 eur za meter štvorcový. To znamená, že ak mesto prijme všeobecné záväzné nariadenie a začne aplikovať tento zákon do praxe, tak musí vyberať tých 10 eur za meter štvorcový a nemôže nijako nastaviť sadzbu nižšiu, ako je 10 eur. Čiže aj keby chcelo mesto podporiť nejakým spôsobom výstavbu, napríklad v priemyselnom parku chce privítať nového investora, no tak ho musí privítať desiatimi eurami za meter štvorcový. A keď budeme hovoriť o hale, výrobnej hale v rozpätí povedzme 3 000, 5 000 metrov štvorcových, tak sa dostávame na desiatky tisíc eur poplatkov. To nehovorím o veľkých investoroch typu Jaguar a podobne. To znamená, že na jednej strane, keď som pri tej výške poplatku, vláda zo štátneho rozpočtu posiela stimuly firmám, aby prišli do obce a obec ich privíta, ľudovo povedané, fackou, ktorá je vo forme poplatku za rozvoj. A ešte raz opakujem: poplatok za rozvoj, už zle sa to počúva.

    Ďalší nedostatok tohto zákona je ten, že neustanovuje povinnosť využitia poplatku na účel, pre ktorý bol vôbec zamýšľaný. V zákone sa hovorí, že môže použiť na účely a náklady na infraštruktúru, ktorá súvisí s daným, s danou novou výstavbou. Môže, ale chýba tam slovo "len", "môže len na". Je to tak, môžme si, poslanec kýve hlavou, ale môžme si pozrieť znenie zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Zároveň, čo mi na tom vadí, je to, že ak už sme prijali zákon o poplatku za rozvoj, tak potom sme mali zobrať právomoc mestám, ktoré majú upravené v cestnom zákone, podľa ktorého môžu žiadať vyvolané, žiadať financovať vyvolané investície v prípade novej výstavby. Takto sme tým, ktorí chcú stavať, investovať, pridali len ďalší poplatok a vlastne to, čo sami developeri iniciovali, sa celé míňa účinku. Zaťažili sme ich ešte viac. Pochopil by som, keby sme toto zo zákona cestného vyňali a toto by čiastočne nahradzovalo vlastne výpadky v rozpočtoch miest.

    Na záver jeden ešte dôvod, ktorý si myslím, že patrí k tým závažným, a to je ten, že zavádzame poplatok na nové stavby. Inak povedané, ovplyvňujeme trh nehnuteľností a tých, ktorí prichádzajú noví, tých zaťažíme. Tých, ktorí tam už sú, tých nezaťažujeme. Považujem to za nespravodlivé, aby sme zaťažovali a vstupovali tak na trh s nehnuteľnosťami. Ale to nie je jediný trh, ktorý je takto ovplyvňovaný. Takýmto spôsobom je ovplyvňovaný trh vo všeobecnosti. Pretože ak takto zaťažíme investora, ktorý príde do regiónu, tak tento investor je v nevýhode vo vzťahu k podobným firmám alebo rovnakým firmám podnikajúcich v rovnakej sfére podnikania.

    Máme teda za to, že problematika rozvoja územia novou výstavbou nemusí automaticky byť záťažou daného územia, naopak, v mnohých prípadoch môže nová výstavba priniesť rozvoj obce. Sme presvedčení, že obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktoré môžu využiť na to, ako financovať svoje potreby vo výstavbe infraštruktúry.

    A dôvodom, prečo navrhujeme tento zákon zrušiť a nie nejako novelizovať, je časová tieseň. Tento zákon je účinný od 1. novembra tohto roka a ak nechceme, aby sa začal uplatňovať od 1. novembra, je nutné začať to riešiť čo najskôr.

    Takže toľko za mňa, rád zodpoviem potom na faktické otázky. To je z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, že naozaj tento zákon o miestnom poplatku možno mal dobrý úmysel, ale je vlastne zle napísaný, zavádza nespravodlivosť a nerovnováhu do financovania samospráv, ale aj do financovania rozvojových štruktúr.

    Ja by som sa chcela opýtať, či náhodou nevieš ako navrhovateľ, že nakoľko sú pripravené obce a mestá, ako prebieha debata o všeobecne záväznom nariadení. Vieme, že v Bratislave je v tomto smere dosť ostrá debata medzi mestom a mestskými časťami, ale mňa by zaujímalo, či napríklad mesto Košice a mesto Žilina majú už zavedené tieto poplatky, lebo na stránke zatiaľ nevidím návrh všeobecne záväzného nariadenia. A zaujímalo by ma, či predkladatelia, primátori týchto miest pripravili už všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by mohlo byť také modelové, a ako vlastne doriešili tieto strety záujmov, lebo, resp. strety nerovnováhy, ktoré boli popísané v návrhu zákona, ktorý teraz predkladáme ako strana SaS alebo ako, ty ako predkladateľ, a ako ich riešili. Takže táto informácia by ma zaujímala.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážený pán poslanec, toto považujem za takú nováčikovskú chybu. Nechcem vás nejak osobne sa dotknúť, ale keď používam nejaké argumenty, tak používam tie argumenty pravdivo a fakticky. Paragraf 11 zákona hovorí, že; ods. 2, výnosy z poplatku na rozvoj je možné použiť a je vymenované. Čiže nie môže a rozhodne sa, je expressis verbis napísané, že na čo môže použiť tá obec. Čiže absolútne nie je pravdivé to, že na hocičo. Je tam vymenované, na čo môže.

    A druhá vec, § 7 ods. 2 hovorí, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku na rozvoj pre rôzne stavby, ale tam je zas vymenované, niektoré stavby môže vynechať, niektoré nie.

    Jediný problém je pre mňa s týmto zákonom, že môže sa pod to schovať aj zateplenie. My teraz akurát do piatku predložíme novelu tohto zákona, kde osobitne vyjmeme, aby z toho neboli nejaké nedorozumenia, že za zatepľovanie sa poplatok nebude musieť týmto platiť.

    Ale je nepredstaviteľné, že keď niekto stavia obrovské, súbor nehnuteľností, nebytové priestory, že nič neinvestuje do infraštruktúry, do zázemia tej danej obce. Toto sa vymyslelo kvôli tomuto, lebo u nás sa to voľajako nevžilo, že ten investor sám od seba nejaké parkovisko, nejakú škôlku alebo hocičo vybuduje. Čiže je to dobré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tento návrh zákona je príkladom toho, že nemali by takto veľké veci prechádzať poslaneckými novelami. Novela pána Chomu a Rašiho totižto bola verejnosti predstavená ako lex proti developerom, ale má to minimálne tri; okrem toho, čo spomínal pán poslanec Gál; tri problémy z môjho pohľadu.

    Po prvé, sú vyňaté rodinné domy, čiže zástavba do 150 metrov štvorcových má výnimku, ale ľudia, ktorí žijú v 100-, v 50-metrových, 60-metrových a budú žiť v bytoch, túto výnimku nemajú. Čiže tie slabšie sociálne skupiny, ktoré si takéto byty budú kupovať, sa budú skladať na infraštruktúru ľuďom, ktorí si budú na svojich pozemkoch budovať rodinné domy do 150 metrov štvorcových. To je aj na pozornosť ďalšej zmeny.

    Spomínaná rekonštrukcia, áno, návrh bol, aby bola rekonštrukcia vyňatá, ale v súčasnom platnom právnom stave je, že nie je vyňatá. To znamená, niekto si dá polystyrén a zateplí činžiak a má bytovka 2 000 metrov štvorcových a pri súčasnom platnom znení môže dostať poplatok 35 euro na meter štvorcový, ak tak samospráva rozhodne. Zlé, ale dobrá správa, idú to meniť.

    Tretie, čo ja si myslím, je, že tá viazanosť na lokalitu, nie na čokoľvek, ale na kdekoľvek. Čiže vznikne nejaká zástavba, vyberú poplatok a nemusí tam vzniknúť žiadna cesta, použijú to niekde úplne inde v rámci samosprávy. To je tretí problém.

    A myslím si, že predostriem, že chystáme ústavné podanie z hľadiska testu proporcionality, pretože toto sa dá riešiť aj inak, ak; teda napríklad zvýšením dane z nehnuteľnosti, pretože tento typ poplatku vôbec nemusí byť riešený...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Už kolega Viskupič povedal presne k tejto téme to, čo som aj ja chcel povedať, že jedna vec je, že vyberanie poplatku je závislé od, resp. môže sa stanoviť ku katastrálnemu územiu, prípadne časti obce. A naopak, umiestnenie investície z tohto poplatku už nie je definované územím, katastrálnym územím alebo časťou obce. Takže toto naozaj bude obzvlášť veľkou debatou, ak naďalej bude platiť tento zákon, veľkou debatou hlavne v Bratislave, v Bratislave verzus v mestskej časti. Takže naozaj, kým prebehne táto diskusia, tak asi bude dlho trvať, kým takéto VZN-ko vôbec v Bratislave sa prijme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, tiež som poslancom v meste Bratislava a môžem len potvrdiť, že toto je, samozrejme, jeden z kľúčových zákonov, ale predkladať ho ako novelu... Priatelia, samospráva, mestá a obce majú desiatky rokov starú legislatívu, ktorá na všetkých miestach praská vo švíkoch. Dneska sa tu hovorilo o vizuálnom smogu, hovorilo sa o doprave. Teraz hovoríme o rozvoji miest, ktorý by naozaj mal byť prispievaný zo súkromného podnikania. Zdôrazňujem, z podnikania. Nie od občanov za to, že si zrekonštruujú byty. To by sme mali povzbudzovať a naozaj podnecovať, pretože taký rozvoj nesmeruje k ich zárobku, ale smeruje iba k oprave existujúceho bytového alebo domového fondu. To tam nie je celkom spravodlivo odlíšené.

    Potom ďalší nedostatok je tá lokálna dispozícia výťažku tých peňazí. To, samozrejme, v tých mestách vyvolá na dlhú dobu polemiky a môže to celkom zmeniť politickú mapu a vzťahy vo vnútri miest.

    Ale to, čo je najpodstatnejšie, je, že nekúskujme salámovou metódou takéto závažné zásahy do života aj podnikateľov, ale aj obyvateľov Slovenska. Pripravme v spolupráci koalícia a opozícia balík zákonov, ktoré posunú zaostalú legislatívu týkajúcu sa miest a obcí do 21. storočia.

  • Ďakujem. Chce sa, chce na faktické poznámky reagovať navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči. Musíte sa prihlásiť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Takže nechce reagovať.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave ešte raz zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Dobre. Dovolím si radšej použiť inštitút záverečného slova, aby som nemal len dve minúty. K jednotlivým faktickým by som sa vyjadril.

    Teda ku kolegyni Anke Zemanovej. No, ja som napríklad už urobil si aj také stretnutie s primátorom Banskej Bystrice, keďže som odtiaľ, a pýtal som sa ho, aké má on predstavy. A má k tomu rôzne výhrady, ale sám mi povedal, navrhneme. Určite to chceme využiť, tento inštitút. Už sa teraz toho bojím, ako to dopadne v našom meste.

    K tomu, ako je to v mestách, v ktorých primátori sú poslanci strany SMER, ktorí toto iniciovali, tak to by som naozaj si rád vypočul. Bohužiaľ sa tu nenachádzajú. A bolo by veľmi, veľmi prínosné, keby na to zareagovali a keď nie tu, kľudne cez médiá, ako budú a sú pripravení na uplatňovanie tohto zákona po 1. novembri.

    Pán poslanec Gál, ja sa vrátim k tomu, a asi teraz asi o tom aj debatujete, ja som presvedčený, že ak je napísané v zákone "je možné použiť" a potom je, že na čo, tak ja som teda presvedčený, že ak tam nie je slovo "len na", tak potom určite, určite; počul som rôzne výklady, vy ste presvedčený o tejto variante, bolo by to veľmi zaujímavé, keby sa to riešilo.

    Súhlasím s pánom Viskupičom, čo povedal k tej výnimke a tej som sa vo svojom príhovore nedotkol, že áno, že majitelia nových domov do 150 metrov sú vyňatí, ale majitelia bytov sú vlastne nepriamo zaťažení, keď si kupujú napríklad byt v novostavbe a má 30 metrov, 40 metrov. Kupujú si malometrážne byty, pretože sú neni z tých bohatších, no ale tak im dajme ten poplatok. Pretože u koho skončí ten poplatok? No, chceme povedať, že ten developer je ten zlý, lebo je úplne jasné zo zákona, že nie, zvýši mne daň z nehnuteľnosti, pretože to neurobí žiaden starosta, žiaden primátor, pretože to sú stratené voličské hlasy. Ale ukázať prstom na developera, ktorý ide stavať, to je ten zlý, toho zaťažíme. Ako to je ale so všetkými poplatkami, či už sú to bankové poplatky alebo akékoľvek, aj tento poplatok skončí nakoniec na faktúre pre toho kupujúceho, kto si kupuje ten byt a aj ten malometrážny.

    K pánovi Budajovi. Áno, súhlasím, že toto je závažná vec, a aj preto si myslím, že v čase, kedy sme dva mesiace pred začiatkom účinnosti tohto zákona, už nie je veľmi čas na to, aby sme teraz začali novelizovať a plátať ten zákon, ktorý tu máme. A preto my navrhujeme zrušiť ho a poďme pracovať na niečom systematickom, novom, ktoré; riešení, ktoré pomôže obciam financovať infraštruktúru, avšak nie tak, ako je to upravené v tomto zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 220. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 224.

    Dávam slovo poslancovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Juraj Droba, a v ich poverení uvádzam ako navrhovateľ tento zákon.

    Cieľom tohto jednoduchého zákona, jednoduchého návrhu je zásadná vec, zrušenie daňových licencií, zrušenie § 46a v zákone. Dovolím si ešte v úvodnom slove povedať, že predpokladáme negatívny dopad tejto zmeny na štátny rozpočet, výpadok približne 70 miliónov eur ročne.

    Chceme povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazanáh, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Rajtárovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho zákona 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem navrhovateľa a spravodajcu nikto, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte sa mi trošku obšírnejšie vyjadriť k návrhu tohto zákona. Opakujem, ide o veľmi jednoduchú a ľahko pochopiteľnú vec, zrušenie § 46b v zákone o dani z príjmov, to znamená vypustenie daňových licencií zo zákona o dani z príjmov. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, daňové licencie boli zavedené dva či tri roky dozadu za druhej vlády Roberta Fica a niektorí tieto daňové licencie nazývajú – a celkom oprávnene – ako daň zo straty.

    Ide jednoducho o to, že zákon o dani z príjmov stanovuje pre právnické osoby, pochopiteľne, povinnosť platiť daň zo zisku, aktuálne vo výške 22 % z daňového základu. To znamená, že pokiaľ právnická osoba dosiahne kladný daňový výsledok, má, ako sa ľudovo hovorí, zisk, tak z tohto zisku platí, pochopiteľne, daň z príjmu vo výške 22 percent. Ak je ten zisk napríklad 100-tisíc eur v nejakom roku, tak daň z príjmu činí 22-tisíc eur. To je v poriadku, tomu rozumieme.

    No pri daňovej licencii vlastne ide o to, že pokiaľ by aj právnická osoba nemala zisk, bola by v strate, daňovej strate, respektíve ten zisk keby bol symbolický, veľmi nízky, tak právnická osoba podľa § 46b má v každom prípade povinnosť platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je v troch úrovniach: 480 eur, to je vlastne tá najnižšia suma. Pokiaľ je právnická osoba platiteľom DPH, tak ide o 960 eur. A pokiaľ dosahuje obrat, ak sa nemýlim, nad 500-tisíc, možno sa mýlim teraz, ročne, tak je tam tá suma daňovej licencie až 2 880 eur.

    Najmä pre menšie, malé, respektíve, použijem výraz, tzv. jednochlapové eseročky, v prípade, že jej táto spoločnosť, právnická osoba, eseročka nedosiahne zisk, je platba vo výške obvyklých tých 960 eur ročne dosť vysoká. Keď si to premietneme na mesiac, tak vlastne zodpovedá to sume 80 eur na mesiac. A keď si predstavíte niekoho, kto sa teda doslova v pote tváre snaží zarobiť, uživiť svoju rodinu tým, že si založil malú spoločnosť a týmto spôsobom sa samoživí, pracuje, podniká, tak ak sa mu z nejakých dôvodov možno nedarí, možno sú tam nejaké vyššie investície, odpisy, jednoducho musí platiť vlastne mesačne najmenej 80 eur v podobe dane, daňovej licencie. Nie je to práve najmenšia suma.

    Sú, samozrejme, mnohí, ktorí z určitých strategických dôvodov majú založených viacero spoločností, jedna spoločnosť im reálne žije, podnikajú, dosahujú zisk, ďalšie spoločnosti z istých dôvodov sú tzv. spiace, čiže sú zapísané, sú platné, zaregistrované v obchodnom registri, ale tá spoločnosť vlastne nepodniká, no musí tak isto platiť daňovú licenciu. Tých subjektov, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, poškodené a sú zaťažené touto daňovou licenciou, touto daňou zo straty alebo z nečinnosti, tých je pomerne veľa.

    A musím uznať, že pokiaľ ministerstvo financií pred tými troma rokmi argumentovalo, keď sa to zavádzalo, že ten akýsi trh sa prečistí a tieto spiace spoločnosti z toho trhu zmiznú, tak určite to nejaký takýto efekt má, pretože mnohí podnikatelia tie spoločnosti začali, pochopiteľne, likvidovať. V každom prípade to môže byť škoda, pretože aj keď sa niekomu momentálne nedarí, respektíve tá jeho spoločnosť, ako sa hovorí, spí, možno by začala žiť o rok, o dva, začala by prinášať zisky, to znamená, možno by prinášala viac aj daní do štátneho rozpočtu, možno by začala zamestnávať zamestnancov, čo by prispelo k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. A v každom prípade mať alebo nemať daňové licencie je jasný argument, toto je jasný zásah do podnikateľského prostredia a do jeho zhoršovania.

    Ak ministerstvo financií tvrdí, že týmto sa obmedzujú daňové úniky, no tak ak raz nejaká spoločnosť nejakým spôsobom nepodniká, je len zapísaná v obchodnom registri, tak kde tam je aký daňový únik, skrátka niekto si založil namiesto jednej dve spoločnosti, jedna nerobí nič, druhá podniká, tam možno sú daňové úniky, ale tou daňovou licenciou je zaťažená práve tá firma, ktorá skrátka spí. Je len zapísaná v daňovom, v obchodnom registri, čiže aký tam už je len daňový únik. Alebo zoberte si investora, ktorý založí spoločnosť, investuje, nakúpi budovy, nakúpi technológie, strojné zariadenia, zoberte si len to, že odpisy pri budovách sú dnes pri nevýrobných budovách 40 rokov, pri výrobných 20 rokov. Čiže je vám asi jasné, že pokiaľ povedzme kúpite za 100-tisíc eur, za 500-tisíc eur nejakú nehnuteľnosť, ktorú potrebujete na podnikanie, tak ten ročný odpis je veľmi, veľmi nízka suma. A ten zisk, ktorý vám tá firma, ten príjem, ktorý vám tá firma, novootvorená firma začína prinášať, zrejme nevykompenzuje tie úvodné investície. Ide tu o nejakého špekulanta, ide tu o nejakého daňového podvodníka? Podľa mňa nejde, ale je zaťažený daňovou licenciou.

    Toto opatrenie, daňové licencie určite neprispeli k dobrému menu Slovenska v očiach potenciálnych investorov a myslím si, že je zbytočné o tom hovoriť, veď v podstate zbytočné je to aj preto, lebo samotná vládna koalícia uznala, že daňové licencie zrušiť treba, veď sa stačí pozrieť do programového vyhlásenia vlády a tam to nájdeme. Daňové licencie chce táto vláda zrušiť. Otázne je, prečo až niekedy ku koncu vládnutia. Znamená to, že táto vláda veľmi dobre rozumie tomu, že daňové licencie sú zbytočné, likvidujú nám podnikateľské prostredie a že ich zrušiť treba, ale, a to je veľmi smutné, chce tento spôsob použiť ako spôsob politického boja tesne pred voľbami, aby tesne pred voľbami vyšla na námestia a pred svojich potenciálnych voličov, podnikateľov, živnostníkov, malých majiteľov eseročiek, pozrite sa, čo sme my pre vás urobili.

    Áno, urobíte to, ale urobíte to až o dva roky, takže to je z tohto môjho pohľadu nie celkom šťastné a spadá to podľa mňa pod ten typický výraz politikárčenia, zneužívanie niečoho na politický súboj. Ak sa raz všetci v podstate v tejto snemovni vieme dohodnúť, že daňové licencie treba zrušiť, tak to, prosím vás, neodkladajme o dva roky. Ak tu vidím, že tu je nejaký, s prepáčením, bordel na zemi, tak ho nepôjdem upratať o dva roky, ale urobím to predsa okamžite.

    Pri tejto príležitosti ale chcem vládu pochváliť. Treba, zaslúžite si to za to, čo ste urobili dnes na rokovaní vlády. Je veľmi príjemným prekvapením, až nečakaným, že ste – na úrovni vlády zatiaľ – zvýšili paušálne výdavky živnostníkom zo súčasných 40 na 60 % a že idete aj zvýšiť limit pre paušálne výdavky z 5 040 na 20-tisíc eur za rok. To je super, pozitívny krok, čo teda chválim. Ale pokiaľ si môžem dovoliť ešte teda využiť príležitosť, že tu stojím, chcem zároveň povedať, že tento výborný krok ocenia tí živnostníci, ktorí majú mesačný hrubý príjem cez tých zhruba 1 000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia, tí drobní živnostníci, ktorí zarobia do 1 000 eur, tak pre nich je toto zvýšenie paušálnych výdavkov prakticky bezvýznamné, lebo možno im o pár eur klesne daň, nevylučujem, ale tých trápia najmä tzv. povinné minimálne odvody, ktoré sú vyše 200 eur mesačne. To je pre tých drobných živnostníkov najvyššia záťaž.

    Čiže poprosím, vážení koaliční kolegovia, kolegynky, ak to môžete ovplyvniť, tak skúste sa rozprávať s vašimi ministrami vo vláde, aby sa zamysleli aj nad určitými úľavami v oblasti tzv. povinných minimálnych odvodov, lebo tento krok, ktorý vláda urobila dnes, je fajn, ale tlieskať mu bude možno horných tzv. 10-tisíc živnostníkov s najvyššími príjmami, ale tá veľká masa, tí, ktorí zarábajú 500, 600 eur mesačne, tým to jednoducho nepomôže. Snažil som sa vysvetliť prečo.

    Takže zakončím svoje vystúpenie tým, že vraciame sa, ešte raz, je tu návrh na vypustenie § 46b zo zákona o dani z príjmov, čiže jednoducho návrh na zrušenie daňových licencií. Poprosím, nečakajme, pokým s týmto návrhom príde vláda, poprosím o podporu tohto nášho poslaneckého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vskutku daňovými licenciami sa ešte nijaký daňový únik nejakým spôsobom zabrániť nepodarilo ani podariť nemôže. SMER jednoducho našiel spôsob, ako vyberať z vrecák ľudí peniaze. A nechce sa mu ten spôsob skončiť. Ministrovi sa proste páči, že mu do štátneho rozpočtu prúdia peniaze, ktoré platia ľudia, ktorí nič nikomu zlé neurobili. Sú potrestaní, lebo majú obchodnú spoločnosť? Kedy teda by ste prišli na to, že dane za zubnú protézu? Mal by som aj nápad za lyžiarske vybavenie alebo dajte ľuďom dane za to, že chodia po parkoch. A po čase im to zrušíte. Všetci budú radi.

    Je na to jeden známy vtip, ale tento krátky čas neumožňuje rozšíriť argumentáciu, v každom prípade nič iné k tomu nie je možné povedať, len zrušiť to včera bolo už neskoro. Rozprávať o dvoch rokoch je vrchol pokrytectva!

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči, pán spravodajca. A, pardon, navrhovateľ.

  • Ďakujem.

    Ďakujem za podporné slová. Keď sme pri návrhoch na zavedenie dane z pohybu v parku alebo za používanie lyžiarskeho výstroja, tak sme tomu veľmi blízko. Sme tomu veľmi blízko, pretože ak som na jednej strane chválil vládu za tento krok pri paušálnych výdavkoch, na druhej strane by som mohol pokračovať kritikou, pretože cez vládu dnes prešiel návrh na zavedenie dane z poistného. To znamená, občan, ktorý si platí poistku zo svojho, na svoj dom, byt, majetok alebo povedzme havarijné poistenie auta, tak minister financií Kažimír presadil 8-percentnú daň z vybraného poistného. Čiže keď povedzme zaplatím 100 eur ako poistku bytu, tak 8 eur z toho pôjde do kasy ministra financií, čo, samozrejme, sa premietne do zvýšenia sumy, ktorú vlastne bude odo mňa tá poisťovňa žiadať. Čiže nebudem platiť 100, ale budem platiť 110 a z toho 8 % pôjde do kasy ministra financií.

    Čiže k dani z pohybu v lese alebo parku sme sa zatiaľ nedopracovali, to príde možno o rok, o dva. Ale máme tu napríklad daň z neživotného poistenia, ktorá je krutou realitou, krutou realitou, a to je skutočne smutné.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, teraz pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte sa aj mne vyjadriť k daňovým licenciám, resp. k nášmu návrhu na ich zrušenie.

    Tie daňové licencie patria do takého obrovského súboru vecí, ktoré by bolo treba zrušiť, pretože keď hovoríme o podnikateľskom prostredí na Slovensku, tak predovšetkým sú tam mnohé polená pod nohami, hlavne tých menších podnikateľov a živnostníkov, a toto je práveže najväčší problém. Čiže v princípe netreba ani príliš veľa zákonov, ktoré by niečo nové prinášali, ale tá najlepšia pomoc pre rozvoj podnikateľského prostredia a celkovo na zvýšenie životnej úrovne na Slovensku bude v tom, keď zrušíme mnohé nezmyselné veci, ktoré sa zaviedli, a predovšetkým aj takéto veľké finančné bariéry. Tá funkcia týchto daňových licencií mala podľa teda predkladateľov byť tá, že sa vyčistia, vyčistí sa register, obchodný register od neaktívnych firiem a údajne to teda malo pomôcť na, alebo v boji s podvodníkmi.

    Lenže po prvé, podvodníci, ktorí okrádajú štát o desaťtisíce, státisíce, milióny rôznym spôsobom na daniach, tak keď majú nejakú sériu firiem, ktorá im v tom pomáha a silou-mocou teda ten podvod stojí na tom, že v tých firmách sa drží strata alebo nulový výsledok, tak tí nemajú problém z tých desaťtísícov, státisícov, miliónov dať za jednu firmu tých nech 960 eur, zaplatiť každý rok a ten podvod im naďalej bude produkovať obrovské, obrovské peniaze.

    Avšak my vieme aj z kauzy Bašternák, aj z iných káuz, že sa používajú takéto prázdne firmy alebo jednoúčelové firmy, ktoré sa použijú na nejaký podvod a potom sa stanú neaktívne, takým spôsobom, že sa prevedú na nejaké biele kone, neskôr aj na biele kone do zahraničia, no a takáto firma už potom, ako sme videli pri BL - 202 Ladislava Baštrnáka a ďalšej tej sérii firiem, cez ktoré sa robili dépeháčkarské podvody, tieto firmy už nemajú ani len konateľa, čiže nikoho zodpovedného, a majiteľov majú ľudí zo zahraničia. Majú tam, BL - 202 mala nejakú Tímeu Szakács z Maďarska. Keď si pozriete na Googli, Google maps, keď si pozriete sídlo tejto majiteľky údajnej, tak je to nejaký polorozpadnutý dom, prakticky už iba záhrada s nejakými ruinami domu a podobne. A ďalší tam boli konatelia z Thajska, teda resp. majitelia z Thajska, z Rumunska a podobne.

    Takéto firmy, ktoré majú takýchto majiteľov v obchodnom registri, jednoducho daňové licencie neplatia, sú to tzv. nekontaktné osoby a aj keby im daňový úrad, čo už ani nerobí, vyrubil pokuty za neplatenie týchto vecí, tak je to úplne jedno. Tak je to úplne jedno, pretože to nemá kto zaplatiť a nikto tú osobu v zahraničí nie je ani len schopný skontaktovať. Ani nevieme, či sú to nejakí bezdomovci, či sú to vôbec reálne osoby, či iba neprišlo nejaké splnomocnenie na falošnú, vymyslenú osobu na súd alebo či je to proste človek, ktorý ani nevie, či niekde figuruje ako konateľ. Čiže toto sú reálne problémy, ktoré treba skorigovať vo vzťahu k obchodnému registru.

    A daňové licencie tomuto vôbec nepomáhajú, ale naopak teda, ako tu bolo povedané, likvidujú tých, ktorí aj keď sa niekedy dostanú do straty alebo na nulu, plus-mínus, tak živia seba minimálne alebo svoju rodinu alebo tie firmy majú aj zamestnancov, ktorých teda živia a živia aj ich rodiny, a títo sa úplne nezmyselne trestajú takýmto inak pre normálnych, drobných podnikateľov a živnostníkov obrovským, obrovským poplatkom.

    Keď sme už teda pri tom, že ako tie reálne problémy, ktoré akože mal vyriešiť tento nástroj, daňové licencie, vyriešiť, tak zlučovanie firiem je taká ďalšia vec, to sme tiež videli v tých Baštrnákovských podvodoch, že mnohé z tých firiem, ktoré boli použité na podvody, sa zlúčia do jednej takej odpadovej firmy, ktorá slúži naozaj ako taký odpadový kôš na použité firmy. A tam boli aj Baštrnákove firmy, sme videli tú jednu v Modre, kde bola aj firma brata premiéra Roberta Fica, skončilo to v takomto odpadkovom koši, kde opäť je nekontaktná osoba a tá firma je nepoužiteľná z hľadiska či už platenia daňových licencií, alebo úplne čohokoľvek, nie je dostupné účtovníctvo, všetko je zlikvidované.

    A pri zlučovaní firiem; na rozdiel od likvidácie firiem pri zlučovaní firiem sa nevyžaduje zo zákona vysporiadanie si všetkých záväzkov tej firmy a či už voči teda štátu, alebo voči aj súkromným veriteľom, takže podvodníci alebo ľudia, ktorí vyrobili nejaký obrovský problém so svojou firmou a dlhujú, tak jednoducho keby ju normálne počestne, nazvime to, zlikvidovali, tak by si museli vysporiadať záväzky. Ale veľmi ľahko spravia to, že sa s niekým dohodnú, že sa to zlúči do takejto odpadkovej firmy. Všetky záväzky sa tým pádom vynulujú pri tom zlúčení a tým pádom sú buď teda tí, čo dlžia, od toho oslobodení, alebo teda aj tie podvodné firmy, či už aj vrátane účtovníctva, vrátane akýchkoľvek dlhov voči štátu, voči súkromným veriteľom, sú fuč.

    Čiže toto je jedna obrovská ďalšia chyba v obchodnom registri a dá sa veľmi ľahko ošetriť zákonom. A naozaj tie dve veci, čo som povedal, čiže vyriešiť toto zlučovanie firiem a vyriešiť to, aby sa nezapisovali nekontaktné osoby ako majitelia alebo konatelia firiem, toto by reálne pomohlo s daňovými alebo aj akýmikoľvek inými podvodmi, ale nielen s nimi, ale teda aj s tým, aby sa firma, ktorá nechcela, tí konatelia nechceli spáchať podvod, ale dostala sa do problémov, do nejakých strát a nevie uhradiť svoje záväzky, aby tie firmy nelikvidovali takýmto jednoduchým spôsobom bez platenia si svojich záväzkov. Dá sa to jednoducho opraviť a naozaj vyzývam na to aj vládnu koalíciu, aby toto spravila. Toto reálne zamedzí zbavovania sa tej ťarchy pri podvodoch s DPH aj pri ďalších, ďalších podvodoch. Netrestajme s takýmto úmyslom ľudí, ktorí živia seba, svoje rodiny a ďalších ľudí, obrovskou záťažou, akou sú daňové licencie.

    A ešte raz zdôrazňujem, že teda tie daňové licencie nie sú jediná záťaž. My sme priniesli 40 návrhov na zrušenie rôznych byrokratických prekážok pre osobitne malých podnikateľov a tie licencie sú jedným z mnohých problémov, ktorým musia zbytočne čeliť ľudia, ktorí sa chcú živiť sami a svoju rodinu. Takže týmto by som chcel vyzvať aj vládnu koalíciu, aby jej poslanci zrušili daňové licencie, tak ako to máte v programovom vyhlásení vlády, aj ako ste to niektoré strany mali vo svojich programoch. A následne teda, keď chceme naozaj riešiť tie problémy s podvodmi, so zbavovaním sa zodpovednosti majiteľov firiem, tak spravme zákony, ktoré adresne riešia tieto veci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takže ešte raz v záverečnom slove chcem všetky kolegyne, všetkých kolegov poprosiť o podporu tohto návrhu. Na Slovensku sme bez daňových licencií úspešne žili, pracovali, podnikali do roku 2015 a nikomu to nechýbalo. To, že sa to stalo pred dvoma rokmi, považujem za nešťastnú náhodu a svojvôľu ministra Kažimíra. Všetci tu ako sedíme, súhlasíme s tým, že daňové licencie majú byť zrušené. Opoziční poslanci, za nich tu teraz hovoríme, a koaliční poslanci, stačí sa pozrieť do programového vyhlásenia vlády, prihlásili ste sa k tomu. Takže poprosím, nie je vôbec dôvod otáľať so zrušením daňových licencií, môžme to urobiť dnes o 17. hodine a nejakej tej minúte a slovenským, najmä drobným podnikateľom sa tým významným spôsobom uľaví.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním, a to o návrhu poslancov Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (tlač 221).

    Dávam slovo teraz pani poslankyni Zemanovej ako navrhovateľke.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 221.)

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované.

    Ďakujem pekne. To je toľko na úvod a poprosím, aby ste otvorili rozpravu, a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči, pán poslanec Sloboda, ktorý bol určený gestorským výborom, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 31 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o správnom konaní (tlač 221). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku pána poslanca Uhríka.

    Ale predtým pani navrhovateľka, pani poslankyňa Zemanová sa hlási o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Takže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, tzv. správny poriadok, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tak navrhujú zrušiť povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované. Predkladanie takýchto výpisov je pritom neopodstatnené vzhľadom na to, že oba registre sú verejne prístupné. Takto tieto úkony predstavujú úplne zbytočnú administratívnu záťaž na podnikateľov a občanov.

    Konkrétne sa zavádza pravidlo, že nemožno požadovať teda predkladanie z obchodného registra pri rôznych situáciách. Je to obsahovo pomerne zložitý návrh zákona, pretože tá identifikácia tých 150 príkladov, prípadov sa objavuje vo viacerých zákonoch. Takže samotná dôvodová, zdôvodnenie jednotlivých prípadov je identické a určite pomôže, podnikateľom a živnostníkom zjednoduší život aj vlastne ušetrí financie. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje tak, aby termínovo naplnila všetky lehoty procesu prerokovania a schvaľovania zákonov.

    Takže ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Rajtár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem teda kolegyni Anke Zemanovej za zhrnutie.

    Účelom tohto návrhu zákona je naozaj uľahčiť styk s úradmi pre podnikateľov a pre živnostníkov, pretože teraz si to vyžaduje veľkú byrokraciu, ako aj teda ďalšie úkony pri podnikaní. Toto behanie, nezmyselné behanie po úradoch je spôsobené jednoducho tým, že ani tá elektronizácia, na ktorú sa dalo vyše 900 miliónov eur, neprebehla správne a máme tu každá jedna inštitúcia u nás a pod každým ministerstvom, ktoré má na starosti nejakým spôsobom firmy alebo teda aj fyzické osoby, tak máme obrovské množstvo registrov, databáz a tak ďalej. Sociálna poisťovňa má svoje, ministerstvo financií má svoje, ministerstvo vnútra má svoje a tak ďalej. A namiesto toho, aby boli tieto databázy spojené a jednoducho čokoľvek si človek rieši alebo firma rieši, tak aby iba v rámci tejto databázy bol k tomu priradený príznak alebo teda aby sa to tam zmenilo, tak z jedného úradu sa behá s papiermi do druhého úradu a je to taký kolotoč nezmyselnej byrokracie, ktorá zaťažuje aj štátnu správu, aj tých, ktorí si od tej štátnej správy potrebujú niečo vybaviť.

    Takže spravme minimálne takéto zjednodušenie, ktoré sa teraz dá spraviť veľmi rýchlo, pretože tieto dve databázy sú dostupné online, sú aktualizované do 48 hodín, takže dá sa to spraviť veľmi rýchlo a tento drobný krok teda prinesie väčšie, veľmi dobré zlepšenie. No a následne teda poďme sa pozrieť po celom súbore opatrení a hlavne po naozajstnej elektronizácii štátnej správy a týchto registrov a ich zlúčení, aby to celé fungovalo bez problémov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Uhrík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja vítam tento návrh zákona, ako tu kolega Rajtár povedal, je to veľmi, veľmi prospešný zákon najmä pre podnikateľov, ktorí naozaj nemajú čas behať z úradu na úrad a vybavovať nejaké povolenia. Ako som čítal v dôvodovej správe, tak ste identifikovali zhruba 150 nejakých výskytov, kde verejné inštitúcie vyžadujú od podnikateľov výpisy z registra trestov, pričom sa odvolávate na to, že tieto registre sú už verejne prístupné.

    Ja tento návrh zákona podporujem a aj ho podporím, ale predsa len tu vidím také trošku drobné riziká, hlavne ako predstaviteľ verejnej správy. Aj my máme občas potrebu naozaj si overiť identitu podnikateľa, s ktorým prichádzame do kontaktu. A nezdá sa mi fér, alebo byť férové to, že náklady na overenie identity máme znášať my. Poviem konkrétny príklad, týka sa to najmä verejných obstarávaní, kde naozaj neviete, ktoré ponuky sú reálne, ktoré sú fiktívne, aj keď už v súčasnosti existujú nejaké registre, kde keď sa firmy zaregistrujú, tak sa dajú veľmi rýchlo overiť. Jednoducho nepovažujem za správne, aby náklady na prípadné overovanie identity podnikateľov prešli na verejného obstarávateľa a verejnú správu, pretože podnikatelia sú tí, čo sa uchádzajú o nejaké zákazky.

    Odvolávate sa na elektronické výpisy, ja s tým súhlasím, a tak by to aj malo byť. Predsa dneska už naozaj každý normálny úradník si snáď dokáže naťukať do prehliadača orsr.sk a overiť si tam nejakú identitu spoločnosti. Problém týchto výpisov je ale, že nie sú právne záväzné. Ja tu mám pred sebou screenshot takéhoto výpisu. Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony, čo je trošku ťažkopádna situácia.

    Zopakujem teda ešte raz, jednoducho v súčasnosti neexistuje alternatíva, neexistuje bezplatný spôsob, ako si s právnou určitosťou overiť, že daná firma alebo teda daný živnostník je v poriadku.

    Na riešenie tejto situácie je možno použiť nejaké dva spôsoby. Po prvé, buď spraviť tieto elektronické výpisy právne záväzné, alebo zaviesť bezplatný prístup k výpisom z obchodného registra a zo živnostenského registra.

    Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale bol by som rád, keby ste mi vy ako predkladatelia možno ozrejmili tieto možné riziká alebo teda ako sa s nimi plánujete vysporiadať do budúcna.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediný pán poslanec Rajtár. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Čo sa týka toho praktického riešenia, tak, samozrejme, ten bezplatný prístup pre tie ďalšie aj miestne úrady alebo teda miestne samosprávy je to, čo by, to čo už malo fungovať, keby tá elektronizácia, tých 900 miliónov išlo tam, kam malo, a spravilo sa to, čo sa malo spraviť. A existuje ešte taký alternatívny prístup a to je nejakým spôsobom kombinácia toho, že sú dostupné tieto databázy a plus že tá ťarcha sa dá na toho dajme tomu žiadateľa, na samosprávu o niečo. To znamená, že nemusí behať na nejaký úrad, ale zoberie si výpis z orsr alebo z toho elektronického živnostenského registra a podpíše sa tam, že na vlastnú zodpovednosť toto sú moje aktuálne údaje. Takže praktické riešenia na tieto veci existujú.

    Hovorím, to ideálne a to, čo naozaj už malo byť, je ten bezplatný prístup pre všetky tie samosprávy a ďalšie úrady v rámci elektronizácie, v rámci OPIS-u. No a keďže toto zatiaľ zlyháva, tak je aj takýto prístup možný, že tá ťarcha sa dá preniesť na toho žiadateľa tak, že sa tam podpíše, a potom vlastne mu to uľahčí to, že nemusí behať na tie úrady, len si z internetu, teda z orsr alebo z toho druhého registra vypíše, teda vytlačí ten výpis, podpíše sa naň, že preberá za tie údaje zodpovednosť. Čiže takéto riešenia sú.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Uhrík, nech sa páči, máte možnosť reagovať na faktickú.

  • Ďakujem za vysvetlenie. Ešte mi napadla jedna taká kľúčová vec, ktorú by tiež bolo potrebné povedať, a to je ten, že väčšina verejných inštitúcií alebo teda orgánov štátnej správy, keď vyžaduje tieto výpisy, tak ich vyžaduje nie staršie ako tri mesiace. A je otázka, do akej miery sú výpisy nie staršie ako tri mesiace záväzné, keďže vieme, že zmena údajov v obchodnom registri trvá menej ako tri mesiace. To znamená, že keď mi niekto prinesie trojmesačný výpis z obchodného registra, ja aj tak v skutočnosti neviem, či ten papier je ešte stále aktuálny alebo už medzičasom sa zapisuje alebo zapísalo niečo iné. Čiže naozaj treba s ním niečo robiť a trošku tých podnikateľov odbremeniť od byrokracie.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, či má niekto záujem. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Presne tak, ako bolo povedané v rozprave, tak výpis z obchodného registra má platnosť tri mesiace a medzitým môže dôjsť aj k desiatim zmenám. Čiže to overenie tej právnej identity v danom okamihu, kedy pri nejakom podpise zmluvy alebo pri nejakom úkone niekto donesie tri mesiace starý výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, už dávno to situácia nemusí byť platná. Čiže je, aj by som povedala, oveľa legitímnejšie, keď si ten daný účastník vzťahu, či to je verejná, teda samospráva, alebo štátna správa, napojí sa na portál, ktorý je spravovaný štátom, tak ten údaj, ktorý vidí v tom danom okamihu, je ďaleko čerstvejší ako ten, ktorý možno má s guľatou červenou pečiatkou v rukách. To znamená, že naozaj treba urobiť zmenu aj na tých portáloch, aby nebolo tam uvedené, že má len informatívny charakter. Táto informácia následne si bude vyžadovať úpravu teda v tom počítačovom systéme.

    Ale tiež si myslím, že akože pre právne úkony typu nejakého prevodu spoločnosti a podobne navzájom asi si budú vyžadovať nejaké papierové podoby, ale čo sa týka vo vzťahu k inštitúciám, ku vzťahu k predkladaniu dokladov, tak rozhodne výpis, nahliadnutie do internetu alebo vytlačenie si v danom okamihu výpisu by malo postačovať.

    Samozrejme, je to celé o informatizácii spoločnosti, je tu snaha, aj v programovom vyhlásení vláda tvrdí, zriadila samostatný post pre pána Pellegriniho, ktorý by to mal riešiť a, myslím si, že ktorý by mohol uvítať túto snahu ako takýto prvý krok.

    Ešte ma napadá jedna vec, že z praxe, možno aj vy sa s tým stretávate, že podnikatelia si v pravidelných cykloch, teda každé tri mesiace, dávajú robiť originál výpisov a majú ich tam v šanónoch založené, proste štvrťročne, v štvrťročných periódach. Je to kopu peňazí, nezmyselných peňazí pre podnikateľov, ale možno je to príjem do štátneho rozpočtu, ale je to veľmi; povedzme si to úprimne, šikana, ktorá v konečnom dôsledku ani tú právnu podstatu, tú právnu relevanciu platnosti toho trojmesačného dokumentu, je aj tak druhoradá, lebo už dávno situácia môže byť zmenená.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 222).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mihálovi za navrhovateľov, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 222.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne a kolegovia, som poverený mojimi kolegami Eugenom Jurzycom, Jankou Kiššovou a Natáliou Blahovou, aby som predniesol návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorého podstatou je zmena pravidiel pri zvyšovaní dôchodkového veku.

    Návrh spĺňa všetky náležitosti, stojíme si za ním, bude mať mierne negatívny finančný dopad pre rozpočet Sociálnej poisťovne. Je v súlade s ústavou a medzinárodnými predpismi.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gaborčákovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pekný deň.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 222. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.l

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 226 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne žiadnu prihlášku som nedostal, ale pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto iný. Nie, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem. Pokúsim sa vysvetliť, o čo v tomto návrhu ide.

    Verím, že viete, že od 1. 1. 2017 sa začne postupne zvyšovať dôchodkový vek. Pre zjednodušenie si povedzme, že v súčasnosti podľa platného zákona je dôchodkový vek 62 rokov u všetkých, prakticky u všetkých mužov a zároveň aj u väčšiny žien. 1. 1. 2017 sa však dôchodkový vek podľa zákona, ktorý bol schválený už pred snáď piatimi, štyrmi rokmi, zvýši a konkrétne aj vieme v tomto čase o koľko. Dôchodkový vek sa zvýši o 76 dní.

    Čiže pre váš, pre príklad, ak budeme mať muža, ktorý dosiahne vek 62 rokov 31. decembra 2016, teraz na Silvestra, tak pre neho ešte platí, že dôchodkový vek, je to rok 2016, je 62 rokov. Čiže 31. decembra 2016 dovŕšením 62 rokov veku môže požiadať o starobný dôchodok, aj ho zrejme dostane. Jeho priateľ, ktorý má tú smolu, že sa narodil o rok, pardon, o rok, o deň neskôr, čiže na Nový rok, 1. januára, bude mať 62 rokov 1. januára 2017. V roku 2017 to znamená, že pre neho už podľa platného zákona bude platiť dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Čiže on nemôže požiadať o dôchodok toho 1. januára, ale musí si ešte vlastne 76 dní počkať, teraz to asi nepoviem z hlavy presne, ale niekedy 15. marca 2017 až môže požiadať o starobný dôchodok. Čiže vlastne približne dva a pol mesiaca si musí počkať.

    Zoberte si to šťastie alebo tú smolu. Ten, kto má narodeniny 31. decembra, ide do dôchodku v tento deň a ten, ktorý mal tú smolu, že sa narodil o deň neskôr, pôjde do dôchodku až o dva a pol mesiaca neskôr. Keď si to zoberieme cez peniaze, ak je priemerný novovymeraný dôchodok dnes okolo 420 eur mesačne, tak vlastne tomu druhému, ktorý môže žiadať o dôchodok až 15. marca, tomu druhému vlastne zoberieme 420 plus 420 plus 210, čiže vlastne týmto zákonom on cez peniaze príde o vyše tisíc eur na dôchodku, ktorý by inak čerpal, ale čerpať môže až od 15. marca.

    Pamätáte si na Ľudovíta Kaníka a tzv. staro- a novodôchodcov? Pamätáte si na to? To bolo jednoducho o tom, že dovtedy platný zákon, ktorý platil do 31. decembra 2003, stanovoval nejaké pravidlá pre výpočet dôchodku a Ľudovít Kaník ako minister presadil nový zákon, práve túto štyristošesťdesiatjednotku s účinnosťou od 1. januára 2004, ktorá zásadným spôsobom, naozaj zásadným spôsobom zmenila pravidlá pre výpočet dôchodku. Takže ten občan, ktorý šiel do dôchodku 31. decembra 2003, šiel po starom, tzv. starodôchodca, a ten, ktorý šiel 1. januára, deň nato, lebo deň po sebe sa narodili, tak ten už bol tým novodôchodcom. A bol medzi nimi zásadný rozdiel vo výške dôchodku. Jeden to mal lepšie, druhý horšie, ťažko sa to vysvetľuje, lebo nie je to až také jednoduché. Ale jeden deň rozhodol niekedy zásadným spôsobom o výške dôchodku.

    Poprosím, tu síce v menšom, omnoho menšom merítku, ale vlastne opakujeme chybu Ľudovíta Kaníka. Nie síce vo výške výpočtu dôchodku, ale vo veci stanovenia odchodu do dôchodku, nároku na dôchodok. Práve som vám pred chvíľkou povedal príklad. Ten, ktorý sa narodí 1. januára, príde približne o tisíc eur. Je tisíc eur pre dôchodcu zanedbateľná čiastka? Podľa mňa nie. No, čiže popísal som súčasný stav.

    A teraz ten náš návrh. Ten náš návrh sa dosť komplikovane vysvetľuje cez tie paragrafy, ale pokúsim sa to povedať čo najjednoduchšie, zrozumiteľne. Ten náš návrh vlastne hovorí, aby sa dôchodkový vek posúval, v podstate aby to o tých povedzme dva a pol mesiaca ročne teda stúpalo. Čiže my nie sme teraz v situácii v návrhu, že chceme poprieť tú filozofiu zvyšovania dôchodkového veku ako takú, ale my vlastne navrhujeme, aby sa ten dôchodkový vek posúval po dňoch. Čiže, keď sa vrátim k príkladu, ten, kto pôjde do dôchodku 31. decembra 2016, lebo vtedy má 62 rokov, tam to platí. A ten, ktorý sa narodí 1. januára a bude mať 62 rokov 1. januára 2017, tomu sa dôchodkový vek, pozor, zvýši o jeden deň. O jeden deň. Nie o 76 dní, čiže nebude musieť čakať do toho 15. marca, ale symbolicky si počká do 2. januára. Rozumieme si? Čiže áno, už spadne do toho režimu zvyšovania dôchodkového veku, ale tak že o jeden deň. Ten, ktorý sa narodí 10. januára, tomu sa to posunie o dva dni. Ten, ktorý sa narodí 30. januára, tomu sa to posunie o 3 dni. Rozumiete? Čiže celkovo sa to o tých 76 dní naozaj posunie, ale až v prípade občana, ktorý sa narodí na konci roku, hej. Čiže tie rozdiely pri dôchodkovom veku medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa narodili deň po sebe alebo týždeň po sebe, rozhodne nebudú. Budú o jeden deň, možno o dva, ale nebudú také dramatické, ako to vlastne hovorí aktuálne platný zákon.

    Neviem, či stačí tento priestor na to, čo chcem vysvetliť. Len, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, ako skutočne v dobrom vás varujem. Budete sa po 1. januári stretávať s ľuďmi na stretnutiach, mítingoch, na uliciach, vaši známi, vaši rodinní príslušníci sa vás budú pýtať, čo je toto, preboha, za hlúposť. Tento sa narodil na konci roku, išiel do dôchodku, tento sa narodil 5. januára, musí čakať do marca. A neodpustím si ako matfyzák a známy autor daňových odvodových typov ešte povedať jednu poznámku, ktorá z tejto strany s tým súvisí.

    Viete, čo je to predčasný starobný dôchodok? Predpokladám, že viete. To je teda možnosť, ktorú dáva zákon občanovi vo vyššom veku, ktorému chýbajú dva roky do dôchodkového veku, aby v prípade, že nemá prácu, teda nie je poistený, nepodniká, aby mohol ísť vlastne do toho predčasného dôchodku. A teraz vám poviem takýto príklad.

    Občan dosiahne vek 60 rokov 31. decembra 2016. Čiže podľa zákona, ktorý platí v tomto roku, keďže na konci roku, tohto roku dosiahol vek 60 rokov, chýbajú mu dva roky do dôchodkového veku, tak tým pádom si na tom konci tohto roka, 31. decembra napríklad, môže žiadať o predčasný starobný dôchodok a aj ho dostane. Jeho kamarát, ktorý sa narodil 1. januára a 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, čiže sú deň po sebe, 1. januára 2017 bude mať 60 rokov, naňho spadne už tá zmena a on vlastne môže žiadať o predčasný dôchodok až toho 15. marca zase. Rozumiete? Čiže rovnako ako je to pri starobných dôchodkoch diskriminujúce medzi dvoma ľuďmi, ktorý jeden sa narodil na konci roka, druhý sa narodil tesne po Novom roku, tak rovnako to bude diskriminujúce aj z hľadiska čerpania predčasných dôchodkov. A s tým súvisí jednoducho to, a to sa už deje, že tí, ktorí majú tých 60 rokov niekedy v novembri, decembri, sa chystajú na tie predčasné dôchodky, pretože si toto dobre spočítali, to je znovu o tej tisícke eur, ktorú dostanú skrátka naviac. To je úplne jednoduchá matematika.

    Čiže ak si niekto myslí, že veď to bude v pohode fungovať, to čo hovorí dnešný platný zákon, ja vás varujem nepriamo, teda varujem pána generálneho riaditeľa Vážneho, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby nebol prekvapený, keď v novembri, decembri zaznamená výrazný príliv žiadostí o predčasné starobné dôchodky práve kvôli tomu, že takto ja ako žiadateľ získam naviac plus-mínus tisíc eur. Ak sa prijme tento náš návrh, tak ten tlak na tie predčasné dôchodky taký jednoducho nebude. To mi verte, z princípu tej filozofie, toho pomaličkého posúvania dôchodkového veku.

    Neviem, či mám povedať ešte jednu fintu, ktorá s tými predčasnými dôchodkami súvisí, ale predpokladám, že radšej nie, pretože to už by bolo možno príliš, príliš veľa. Stačí to nechať v tejto rovine, ale je tam ešte jeden háčik, ktorý je možno aj dobre verejne nepovedať, aby sa to nezneužívalo, ale naozaj je tam ešte jeden veľmi zaujímavý háčik, na ktorý môže Sociálna poisťovňa skutočne doplatiť pri tom platnom zákone, ak sa neprijme táto naša novela.

    Zaznamenal som komentár k tejto novele zo strany ministerstva práce, mediálne, slovami hovorcu, že to, čo navrhujeme, je príliš komplikované. Áno, súvisí, súhlasím. Na prečítanie pre bežného človeka je to skutočne komplikovanejší text ako to, čo je v platnom zákone, ale... My tiež hovoríme, že zákony by mali byť jednoduché a tak ďalej, ale v tomto prípade podľa nás treba uprednostniť možno trošku komplikovanejšie znenie jedného paragrafu, ktoré ale prinesie spravodlivejšie riešenie toho problému zvyšovania dôchodkového veku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že nechcete zaujať stanovisko k vlastným slovám. Pani spravodajkyňa, nie? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 224).

    Len ani jedného z predkladateľov tu nevidím.

  • Reakcie z pléna, telefonovanie predsedajúceho služobným telefónom.

  • No, mýliť sa je ľudské, ako hovoril ježko.

    Takže mal som to zle položené, lebo medzitým kolegovia si menili predkladateľov aj teda spravodajcov. Takže máte pravdu, ešteže ste ma upozornili, páni poslanci, sledujete to.

    Takže fakt teraz ideme už k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh tlače, teda zákona má číslo tlače 203.

    Pán poslanec Milan Krajniak, nech sa páči, ako predkladateľ máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 203.)

  • Vážený pán predsedajúci, pardon... (poslanec si vytiahol kartu a zasunul ju do čítačky). Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, zákon, o ktorom teraz budeme hovoriť, má jednu vec, ktorá, o ktorej sa podľa mňa nedá povedať o veľa zákonoch. Máloktoré zákony sú koncipované tak, že sú win-win nielen pre občanov, ale aj pre štát. Rokujeme často o zákonoch, ktoré môžu uľahčiť, zhoršiť situáciu občanov v Slovenskej republike.

    O tomto zákone sme presvedčení, že môže státisícom ľudí na Slovensku priniesť nový začiatok, druhú šancu dostať sa z toho, čo my voláme začarovaný kruh dlhov, ktoré nie sú schopní ďalej splácať. Tento zákon analogicky nadväzuje na generálne pardony Sociálnej poisťovne, ktoré poslednýkrát Sociálna poisťovňa previedla alebo urobila v roku 2010. To znamená, nie je v našom, nejde v našom právnom systéme o nič nové, akurát je to rozšírené o pohľadávky alebo záväzky voči nielen Slovenskej poisťovni, ale aj voči zdravotným poisťovniam a voči finančnej správe.

    Toľko krátko na úvod. Zákon ako prvý v rozprave odôvodní náš pán predseda Boris Kollár. Takže budem pripravený, samozrejme, zareagovať potom na všetky pripomienky a podnety k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lukáčovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Dostal som dve písomné prihlášky, za klub SME RODINA pán poslanec Kollár a potom ešte pán poslanec Pčolinský sa hlási písomne do rozpravy. Takže predsa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne.

    Som v treťom mesiaci tehotenstva a doteraz ma nevyšetril žiadny gynekológ. Neabsolvovala som žiadnu gynekologickú poradňu. Prečo? Pre dlh voči zdravotnej poisťovni. Dozvedela som sa o tom pred mesiacom, keď som bola poslaná z práce na preventívnu prehliadku k firemnej lekárke. Keď sestrička hneď po otvorení karty v systéme zbadala, že mám nárok len na bezodkladné vyšetrenie, ale vyšetrila ma a povedala, že to musí zaplatiť zamestnávateľ. Vraj im to nedovolí a vysvetlila mi, že môžem ísť len na pohotovosť s vážnym prípadom. Tak som teda kontaktovala poisťovňu, kde mi po niekoľkých dňoch odpísali, nech to s nimi už ani neriešim, lebo oni to posunuli na exekúciu. Keď som exekútora kontaktovala, ozval sa po dvoch týždňoch. A keď som si myslela, že tehotenstvo je vážna vec, obrátila som sa na svojho gynekológa. Vyjadril sa, že ma, bohužiaľ, nemôže vyšetriť. Ak by ma aj vyšetril, že dostane pokutu, lebo prijal pacientku s dlhom, že si to musím čím skôr vyplatiť, pretože ak nebudem mať dostatočný počet poradní, tak nedostanem ani materskú, ani rodičovský príspevok. Dozvedela som sa od neho tiež, že žena, ktorá má dlh a už by rodila, tak by ju odrodili, lebo to už je akútne, ale hneď by jej došla faktúra z poisťovne na preplatenie celého pôrodu, čo je pri normálnom pôrode bez komplikácií cca 1 500 eur. Dárius, Šamorín, teraz príde. Toto bola Anna z Topoľčianok, 32-ročná.

    Teraz Dárius, Šamorín: Nie som schopný pracovať, lebo keď nastúpim do práce a prídu výzvy zamestnávateľovi na zrážky a on vidí tie čísla, tak mi dá radšej výpoveď. Neviem sa nikde zamestnať. Bol som preto nútený odísť za prácou do Nemecka, kde som dostával osem eur na hodinu. Ale aj tam prišli výzvy. Okamžite som dostal výpoveď. Stalo sa mi to už štyrikrát. Argument bol, že už ma nepotrebujú. Keby to bolo len raz, tak to beriem. Ale stále na moje meno prišiel iný zamestnanec a ostal tam. Dlžím približne 12-tisíc eur. Ako to mám zaplatiť? Nikde mi nepožičajú, nikto mi nepomôže, nikde ma nezamestnajú. A ak áno, všetko mi stiahnu. A úroky stále len rastú. Toto je pre mňa naozaj bezvýchodisková situácia.

    Ivana, 46, Banská Bystrica: Momentálne mám exekúciu voči zdravotnej poisťovni. Každú chvíľu sa k nej pridá asi aj sociálna. Viete prečo? Ako samostatne zárobkovo činná osoba som zarábala okolo 400 až 500 eur mesačne. Lenže platiť odvody vo výške 200 eur mesačne pri takom zárobku, to sa jednoducho nedalo zvládnuť. Ako samoživiteľka s chorým dieťaťom je to priam nemožné. Tak som sa riadne zamestnala a chcela splácať. Dlh mi ale odvtedy narástol na 3 000 eur. No, poviem vám, nestíham platiť. Hneď po prvom odrobenom mesiaci sa to stalo, že mi zdravotná poisťovňa siahla na plat. A opakuje sa to z mesiaca na mesiac. Zarobím síce 580 eur, ale teraz už rok žijem z 320 na mesiac. Všetko mi sťahujú. Splácať ďalšie nemôžem. Tak sa mi to kopí a východisko žiadne. Z tých 320 eur platím účty a lieky chorému synovi v sume 110 eur. Žijeme z toho, čo ostane. Toto skutočne nie je život.

    Kornélia, 43, Michalovce: Celé to začalo tým, že mi vznikol dlh v poisťovni, lebo som pracovala pre zamestnávateľa, ktorý za mňa neuhrádzal odvody. Aj keď som mala riadnu pracovnú zmluvu, zamestnávateľ za mňa neplatil, o čom som ja nevedela. Namiesto oznamu z poisťovne prišiel rovno exekučný príkaz. Myslíte si, že toto je v poriadku?

    Toto je výsledok vládnutia garnitúr, politických garnitúr, štandardných politických garnitúr za 27 rokov! Ak by sa títo štandardní politici zaujímali o ľudí, myslíte si, že by som tu mal takýto list popísaný týmito príbehmi? Určite nie. Za jeden deň sme urobili výzvu. Prišlo nám cez tisíc, cez tisíc takýchto prípadov. My tomu hovoríme čertove koleso. Tí ľudia sa z toho nevedia dostať.

    Čo sme pre nich spravili? Ja vám poviem, čo sme pre nich spravili. Nechali sme to dojsť až sem. Máme milión exekúcií, milión ľudí má exekúciu, tri milióny exekúcií je tunak. Skutočne, tí ľudia si nevedia pomôcť. Keď je v tom jeden milión ľudí, tí majú rodiny, majú deti, manželky. Sa to týka, dvoch miliónov ľudí sa to priamo dotýka. Spravili sme z nich finančných otrokov. A oni sa z toho nevedia vymaniť.

    Štandardné politické strany už sa postarali snáď o každého, o všetko možné, hlavne o seba. Dokonca už sme dokázali oddlžiť banky, už sme oddlžili dokonca aj oligarchov v prípade Váhostavu. Ja sa pýtam, kedy začneme myslieť na ľudí. Som presvedčený, že je najvyšší čas, aby konečne prišli neštandardní politici, áno, neštandardní politici a neštandardné politické strany, ktoré v prvom rade budú myslieť na ľudí a nie na vlastný prospech.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, ja som veľmi rád, že som sa stal poslancom Národnej rady, nie kvôli tomu platu alebo nejakému statusu, ale kvôli tomu, že mám jedinečnú možnosť byť pri tom, aby sme našimi návrhmi prispeli k lepšiemu životu na Slovensku.

    Asi sa nemusíme baviť o tom, čo znamenajú exekúcie alebo v akom rozsahu sú exekúcie na Slovensku. Náš pán predseda Boris Kollár pred chvíľou povedal, že na Slovensku je aktívnych viac ako tri milióny stotisíc exekučných konaní. Z toho zhruba vychádza, že jeden milión ľudí na Slovensku má dnes exekúciu. Je to dôsledok zle nastaveného systému, práce politikov a práce vlád za posledných 27 rokov.

    Všetci viete, ja som z východného Slovenska a tam je úplne normálne, že na východnom Slovensku máte problém nájsť človeka, ktorý by nemal skúsenosť s exekútorom. Máte problém nájsť človeka, ktorý nemá skúsenosť s exekútorom.

    Poviem vám príklad, ktorý veľmi dôverne poznám. Predstavte si, že máte 20 rokov, bývate na východnom Slovensku a chcete pracovať. Samozrejme, prácu hľadáte ťažko, nakoniec ju nájdete a oni vám povedia, že za svoju prácu dostanete 1 500 euro, na východnom Slovensku úplne super, ale musíte pracovať na živnosť. Je mesiac september. Tak v mesiaci september si otvoríte živnosť a začnete pracovať. Zarobíte v septembri 1 500, v októbri 1 500, november, december tak isto po 1 500 euro. Veľmi sa tomu tešíte, lebo na pomery na východnom Slovensku zarábate nadštandardne veľa.

    Avšak na ďalší rok v júli vám príde list zo Sociálnej poisťovne, že Sociálna poisťovňa na základe vášho príjmu v minulom roku tak vám vymerala odvody za vaše podnikanie, za váš príjem. Lenže, bohužiaľ, legislatíva je postavená tak, že vymeriavací základ vám vypočítajú delené nie dvanásť mesiacov, ale delené počet mesiacov, v ktorom ste mali aktívnu živnosť a príjem. Čiže v tomto prípade delené štyri. A zrazu zistíte, že máte, teraz hovorím príklad, to nie je presné číslo, že máte platiť 500 euro mesačne do Sociálnej poisťovne za to, že ste za štyri mesiace, že ste si našli prácu a zarábali ste 1 500 euro mesačne štyri mesiace.

    Lenže príde február, na ďalší rok príde február a zamestnávateľ vám povie, že, bohužiaľ, firma ruší prevádzku na východnom Slovensku a vy ste prišli o prácu. Čiže pracovali ste pol roka, zarábali ste 1 500 euro, ale po pol roku ste prácu stratili. Tak hľadáte zase. Chodíte, pýtate sa, posielate životopisy, špekulujete, akým spôsobom si nájsť prácu. Pošlete denne 20, 30 životopisov, reagujete na všetky možné ponuky na internete, lebo veď máte otvorenú živnosť a chcete pracovať, lebo máte 20 rokov a nechcete sedieť doma alebo v krčme. A v tom júli vám príde výmer zo Sociálnej poisťovne – 500 euro mesačne odvody. No ale vy tých 500 euro nemáte, pretože ste bez práce. No tak ich neplatíte. Odkiaľ by som to vzal? Júl, august, september, október, november, december.

    A zrazu vám po niekoľkých mesiacoch príde domov list, na ktorom je napísané, taká pečiatka JUDr. Rudolf Krutý. To je asi najznámejší exekútor na Slovensku. Teraz nejdem útočiť na neho vôbec. To len ako príklad. On má také aj výstižné meno: Krutý. Týmto ho pozdravujem. A pán Krutý vám píše, že máte zaplatiť niekoľko tisíc euro exekúciu. Vy, samozrejme, viete, že ste za štyri mesiace predošlého roka niečo zarobili, a viete, že ten zákon je nastavený tak, že delené štyri mesiace, nie delené dvanásť, hoci ste v predchádzajúce mesiace nezarábali nič, a že máte zaplatiť a že máte platiť 500-eurové odvody. A tiež viete, že ste si nemohli nájsť prácu. Bohužiaľ, lebo žijete na východnom Slovensku. Ale pán doktor je nekompromisný a on tie peniaze chce. Pán doktor zistí, že máte účet, tak vám ho blokne na tú sumu niekoľko tisíc euro. A pošle vám ten jeden list.

    Tak mu voláte, že by ste sa chceli dohodnúť na splátkovom kalendári. Lenže čo čert nechce, či voláte ráno, na obed, poobede, v akomkoľvek čase, tam nikto nedvíha telefón. Alebo je v kuse obsadené. A skúšate to týždeň. Skúšate dva týždne sa dovolať, pretože pán doktor sídli v Bratislave a nie na východnom Slovensku. Tak tam pošlete e-mail. Na e-mail vám nikto neodpovie. Tak sa na to vykašlete, hej, chceli ste kontaktovať, chceli ste sa dohodnúť na splátkovom kalendári, ale tam sa nedá dovolať, tak na to kašlete. Prejde rok, dva, tri, štyri, vy ste už aj na to zabudli, od pána doktora žiaden list nechodí, tak si spokojne žijete ďalej.

    Samozrejme, stále ste si vedomý toho, že je to vaša chyba. Viete o tom dlhu, ani ho nepopierate, aj by ste ho zaplatili, ale mladícka nerozvážnosť, kašlete na to. A jedného dňa sa zamestnáte. Po dvoch mesiacoch vám príde príkaz na zrážky zo mzdy a váš zamestnávateľ vám povie, že však, prosím ťa, ale tak ty si nejaký blázon, lebo však ty tam máš 6-tisíc euro exekúciu. Takého človeka ja nebudem akože držať v práci, tak vás vyhodí. Urobí to jeden, druhý, tretí a vy zrazu zistíte, že vzhľadom na tú exekúciu, zablokovaný účet, že nemáte šancu pracovať. Tak začnete pracovať ako? Nelegálne, načierno. Neplatíte štátu dane, neplatíte štátu odvody, jednoducho ste mimo systému. Nepoužívate žiaden bankový účet, žiadne karty, ak chcete telefonovať, samozrejme, mobilný operátor, keďže už ste na nejakom blokliste, tam vám ani paušál nedá. Tak ukecáte frajerku, nech vám vyberie paušál na svoje meno, aby ste mohli vôbec telefonovať. Čiže dostávate sa do situácie, keď ste úplne mimo systém, úplne ste mimo bežného pracovného procesu. Jednoducho ste v produktívnom veku, ale ste v situácii, keď nemôžte normálne pracovať. Tak chodíte na rôzne fušky, privyrábanie a keď sa náhodou vyskytne dobrá pracovná príležitosť, tak špekulujete, ako povedať tomu zamestnávateľovi, že veď to skúsme nejako bez papiera, ale nechcete mu povedať, že máte exekúciu, lebo sa hanbíte.

    Jedného dňa už ste v situácii, keď už neviete ako ďalej, pretože všetci na vás zazerajú, celá rodina na vás zazerá, že to je tá čierna ovca, ktorá si nevie nájsť prácu, lebo, samozrejme, sa hanbíte povedať, že ste boli mladý a sprostý a dopustili ste, aby vám vznikol takýto dlh. Vy by ste ho aj zaplatili, lebo ten dlh, tá istina je možno 2 000 euro, ale ten exekútor chce od vás 6-, 7-tisíc euro. Neviete, čo máte robiť. Tak jednoducho sa to ťahá roky. Tak sa jedného pekného dňa zbalíte a odídete do zahraničia a tam robíte všetko možné napriek tomu, že dajme tomu máte nejaké vzdelanie, hoci ste šikovný, hoci viete tvrdo pracovať aj 16 hodín denne, ak je potrebné, ale, bohužiaľ, kvôli tejto exekúcii nemôžte žiť na Slovensku.

    Vážené dámy, vážení páni, takýchto prípadov máme na Slovensku tisíce. Mnoho ľudí odišlo z tejto krajiny kvôli tomu, že sa dostali do začarovaného kruhu a nevedeli túto situáciu svoju vyriešiť. Náš návrh exekučnej amnestie nie je o tom, aby sme zmazali teraz dlhy. O to vôbec nejde. Sme za to, tvrdíme, že každý dlh sa má zaplatiť. Sme, samozrejme, za to, aby ľudia niesli zodpovednosť za svoje vlastné činy, za svoje vlastné konanie.

    Návrh zákona, ktorý sme predložili, je o tom, aby každý, kto má dlh voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a daňovému úradu, dostal možnosť vystúpiť z tohto začarovaného kruhu exekúcií. Aby dostal možnosť zaplatiť svoj reálny dlh, istinu a aby mu boli odpustené častokrát iksnásobne vyššie trovy, poplatky, penále a rôzne úroky. Je nemysliteľné, aby kvôli 50-eurovým dlhom, o ktorých častokrát ľudia nevedia a ku ktorým častokrát prišli buď nedopatrením, alebo nie vlastnou vinou, dnes od nich exekútor vymáhal rádovo stovky až tisíce euro. Práve preto sme pripravili tento návrh zákona a verím, že dáte nám za pravdu, že problém exekúcie na Slovensku je tak obrovský a je to taká veľká guľa, ktorú tento štát pred sebou tlačí už dlhé roky, že je načase s týmto niečo urobiť. Pretože skôr či neskôr sa to obráti proti nám, poslancom, politikom, pretože ľuďom buď prejde trpezlivosť, alebo sa dostanú už do situácie, keď už nebudú vedieť ako ďalej.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Samozrejme, budeme pokračovať v rozprave a verím, že sa aj mnohí zapojíte do rozpravy o tomto zákone. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť a zároveň vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Potom pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných zákonoch.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, poslanci, prosím, vráťte sa do rokovacieho priestoru. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Zároveň vás žiadam, aby ste prestali telefonovať.

  • Ruch v sále.

  • Takže pokračujeme hlasovaním, a to o návrhu poslancov Ivana Drobu a Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (tlač 198).

    Prosím teraz pána poslanca Jozefa Bučeka, ktorý je určený spravodajca, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Juraja Drobu a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 198.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, aby; prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 45, proti 1, zdržalo sa 88 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Prosím teraz pána poslanca Žarnaya, aby uviedol hlasovanie o bode 59 programu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (tlač 199).

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 199.)

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 62, proti 3, 73 sa zdržalo hlasovania.

    Tento návrh nebol odsúhlasený.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslancov Galeka a Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

    Prosím teraz spravodajcu pána Martina Klusa, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 202.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 61, zdržalo sa 75 poslancov. Pán poslanec, bol predvídavý, takže

    tento návrh nebol schválený.

    Pristúpime teraz k bodu 62, a to budeme hlasovať o návrhu poslancov Jurzycu, Beblavého, Poliačika a Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (tlač 206).

    Pán poslanec Sopko, nech sa páči, môžte uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 206.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Gröhling a ja. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 46, zdržalo sa 89, 1 nehlasoval.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím teraz pána poslanca Alojza Baránika, aby uviedol hlasovanie k návrhu poslancov Ivana, Kiššovej, Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (tlač 207).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 207.

  • Baránik Alojz, poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a nebol podaný žiaden návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 43, proti 14, zdržalo sa 79 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 65 programu o návrhu poslancov Hegera, Matoviča, Viskupiča, Krajčího a Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov (tlač 217).

    Pán poslanec Lukáč ako spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 217.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 59, proti 3, 76 sa zdržalo hlasovania.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana, Kiššovej a Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, tlač 217.

  • Pozn. red.: Správne malo byť "219".

  • Pán poslanec Sloboda, nech sa páči, ako spravodajca môžte uviesť prvé hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 219.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tlači 219.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 55, proti 1, zdržalo sa 78 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o bode 68, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 220).

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 220.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 62, proti 8, zdržalo sa 68 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu poslancov Jurzycu, Kiššovej, Rajtára a Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa správny poriadok (tlač 221).

    Prosím znovu pána poslanca Slobodu, aby uviedol prvé hlasovanie. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 221.)

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 62, proti 8, zdržalo sa 67 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    A teraz budeme ako o poslednom hlasovať o návrhu poslancov Jurzycu, Mihála, Kiššovej a Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 222).

    Pani poslankyňa Gaborčáková ako spravodajkyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 222.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 222, vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 61, zdržalo sa 75, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať teraz v prvom čítaní v prerušenom rokovaní teda o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií.

    Prosím teraz pána poslanca Krajniaka, aby obsadil miesto navrhovateľa. Pán Lukáč, nech sa páči, spravodajca.

    A na vystúpenie pána Pčolinského s faktickými poznámkami štyria. Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

    (Pokračovanie rozpravy o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 203.)

  • Ruch v sále.

  • Myslím si, že všetci uznávame dôležitosť tohto problému, ktorý sa tento zákon alebo návrh zákona snaží riešiť. Avšak obávame sa, že spôsob, akým na to tento návrh zákona ide, nebude dostatočne efektívny. To preto, lebo tento zákon by predpokladal to, že sa vlastne vyvlastní tá inštitúcia, ktorá je vlastníkom tej pohľadávky voči tomu jednotlivému dlžníkovi. Preto si myslíme, že napriek tomu, že je asi pravdepodobné, že k výške tej pohľadávky vcelku došlo spôsobom, ktorý je v rozpore s verejným poriadkom, tak nie je možné zákonom vyvlastniť vlastníka tejto pohľadávky, pokiaľ ide o istinu a pokiaľ ide o niektoré časti príslušenstva. Napríklad exekútor tiež, bohužiaľ, je súkromným podnikateľom, to znamená, že má nároky, ktoré mu plynú zo zákona. Čiže si myslíme, že, bohužiaľ, týmto spôsobom by narážal...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... týmto spôsobom by predložený návrh zákona narážal na ústavné limity. Musíme hľadať nejaké iné riešenie a naozaj potvrdzujem, že toto je vážny problém, ktorým sa treba zaoberať. A iné riešenia sú, treba sa napríklad pozrieť na to, ako sa tento problém rieši v Českej republike.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka pán poslanec Boris Kollár.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo.

    Ja chcem len upozorniť, že tento zákon naozaj môže oslobodiť ľudí, dostať ich von z finančného otroctva, pomôže to rovnako, som presvedčený, aj štátu, lebo tých ľudí dostaneme von z tohto čertového kola a môžu sa potom zamestnať. Teraz, samozrejme, nám bujnie aj nelegálne zamestnanie, preto lebo tí ľudia, im sa neoplatí sa zamestnať. To znamená, že štát na tom neprerobí. Teraz sú to len fiktívne pohľadávky voči ľuďom, ktorí to aj tak neplatia, tú istinu, čiže ten dlžník to, teda ten veriteľ to aj tak nedostane. Takto by veľmi veľké percento ľudí to využilo a vrátilo sa to do, smerom tie prostriedky teda k veriteľom a zároveň by tých ľudí to oddlžilo. Som presvedčený, že aj tá spotreba, na tej spotrebe vôbec by to bolo cítiť, že tí ľudia by začali normálne fungovať, mohli by začať míňať peniaze, lebo by im neostalo len nejakých smiešnych 200 euro. To znamená, že naozaj toto by bol zákon win-win, som o tom presvedčený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Milan Uhrík.

  • Ja by som sa chcel pána Pčolinského spýtať, spomínal, že takýchto prípadov exekuovaných sú tisíce, že či to má nejak kvantifikované, či už počtom ľudí, počtom exekúcií alebo teda objemom finančných prostriedkov, alebo teda len vychádza z nejakej všeobecnej intuície, že všetci vieme, že to takto je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    No, tie prípady, ktoré tu hovoríte, sú ľudskými tragédiami častokrát a východisko z nich je veľmi ťažké. Avšak tento zákon, mám pocit, že sanuje zase len nefunkčný štát, nefunkčný systém. Keby fungoval inštitút osobného bankrotu, tak aspoň pri tých väčších pohľadávkach by sa dalo týmto ľuďom pomôcť. Asi v prvom rade by sa mali využiť existujúce právne nástroje na to, aby sa ľudia dostali do normálneho funkčného stavu, aby sa mohli zamestnať, aby mohli splácať svoje dlhy. Asi nie je úplné riešenie odpustenie, nejaké paušálne odpustenie dlžôb, ale skôr by mala byť nejaká právna pomoc, resp. tieto inštitúty osobných bankrotov by mali byť možno lacnejšie, pružnejšie, rýchlejšie, aby vlastne dlh, ktorý človek má, nenarastal, ale aby mal nejaký splátkový kalendár, aby sa mohol slušne zamestnať a aby ho neprenasledoval exekútor pri akejkoľvek situácii, kedy sa človek zamestná. Pretože je pravdou, že je to len narastanie potom čiernej práce, narastanie ľudských tragédií a rodinných osudov.

  • Ďakujem.

    Poprosím ešte raz o kľud v sále.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne.

    A, pán kolega Baránik odišiel, ale musím povedať, že absolútne nerozumiem, o čom hovoril, vôbec mi nedávalo logiku to jeho vystúpenie.

    Pán kolega Uhrík, ako som spomínal, tie štatistiky sú zhruba také, že k 31. 12. 2014, myslím, to je údaj, bolo živých viac ako, to znamená neukončených, 3 milióny 100-tisíc exekučných konaní voči fyzickým osobám, z toho je necelý 1 milión ľudí, čiže fyzických osôb. Čo sa týka tohto nášho návrhu zákona, bavíme sa o zhruba 56 % celkového počtu týchto exekúcií, čo som spomínal. To sú exekúcie vo verejnom záujme, čiže zhruba 56 % z tých troch miliónov exekučných konaní sú exekúcie sociálna, zdravotná a daňový úrad.

    Pani kolegyňa Zemanová, prepáčte, ale podľa mňa ste veľmi nepočúvali a nie som si istý, či ste dobre prečítali ten návrh zákona, pretože my nehovoríme o odpustení dlžôb. Každú svoju dlžobu si človek zaplatiť musí, exekučná amnestia je o tom, že istinu človek zaplatiť musí bezpodmienečne. Ak ju zaplatí, tak sú mu odpustené trovy, odpustené trovy, poplatky a tak ďalej.

    A ešte k tomu, čo ste hovorili, viete, no bohužiaľ, na Slovensku žijeme v krajine, kde je problém sa zamestnať, kde je problém vymožiteľnosť práva, kde častokrát úradníci stoja nad zákonom, stoja nad človekom. A to, čo vy hovoríte, je síce pekné, ale, bohužiaľ, na Slovensku to takto nefunguje. Realita je trošku iná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja poslanci vrátane pána poslanca Krajniaka, ktorý sa tak isto prihlásil do rozpravy.

    Poprosím teda o vystúpenie pána poslanca Krajniaka, pripraví sa pán poslanec Boris Kollár.

    Ešte raz, prihlásení sú traja, dobre?

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, u niekoho by možno mohol vzniknúť dojem, že pri exekučnej amnestii ide o nejakú podporu ľudí, ktorí nezodpovedne konali, ľudí nezodpovedných, ktorí vlastným pričinením a vlastnou vinou sa dostali do problémov, a preto štát by ich nejakým spôsobom mal vychovať, aby jednoducho sa poučili a neopakovali nejaké chyby, ktoré urobili. Lenže my tu máme veľkú skupinu ľudí a ja vám uvediem štyri príklady skupín ľudí, ktorí sa dostali do tejto situácie nie vlastnou vinou, nie vlastnou vinou.

    Prvá skupina ľudí je, ktorí sa do tohto stavu dostali z dôvodu choroby, to znamená, človek sa nesprával nezodpovedne, ale jednoducho ochorel, nebol schopný splácať ďalej niektoré záväzky, ktoré jednoducho mal. Za normálnych okolností by ich bol schopný splácať, mal tú vôľu, ale mohlo dôjsť k tragickej nehode v rodine proste, kde sa druhorodený príslušník musel starať o deti a dostal sa, my to voláme čertove koleso, z ktorého sa neviete sami dostať. Chcete splatiť svoje záväzky, ale nemáte tú možnosť, lebo jednoducho vám to narastá takým spôsobom, že to neviete splatiť. Pýtam sa, že aký zmysel má týchto ľudí, ako v čom ich ešte chceme vychovať alebo poučiť. Oni chcú pracovať a chcú splatiť svoje záväzky, ale proste už to nie je matematicky možné. Kolegovia možno ešte o tom budú hovoriť.

    My tu máme dôchodcu, ktorému v roku 1999 vymerala Sociálna poisťovňa z tohto roku nedoplatok, došiel mu ale až o veľa rokov neskôr. On sa medzičasom stal penzistom a spláca 53 euro mesačne do roku 2090, oficiálne vyrubené. Tak prosím vás, aký to má zmysel? A ten človek, chudák, on to naozaj platí poctivo tých 53 euro, ale aký to má zmysel? Dokedy on bude splácať niečo; on by to bol splatil, len až po rokoch, keď to nabehlo, dostal vôbec informáciu, že tam má nejaký nedoplatok.

    Mimochodom, Sociálna poisťovňa vám nepovie, lepšie povedané takto, keď sa aj vy informujete, nemám u vás náhodou nejaký nedoplatok, oni vám povedia, nemáte. Ale keď na druhý deň zistia, že máte, že sa pomýlili, tak vám ho vyrubia a vy nemáte žiadnu istotu, že aj keď chcete konať akokoľvek zodpovedne voči štátu, že proste sa tam neudiala nejaká chyba. Čiže prvá skupina je choroba.

    Druhá skupina, to si veľmi jednoducho viete predstaviť, je strata zamestnania. To znamená, človek si zodpovedne nastavil svoju finančnú matematiku a svoj rodinný rozpočet, ale jednoducho z dôvodu toho, že proste sa presťahoval zamestnávateľ, aj nejaký veľký, presťahoval výrobu inam, ten človek napriek tomu, že má vôľu, jednoducho znovu sa dostane do toho čertovho kolesa, z ktorého nevie sám vystúpiť.

    Tretia skupina sú preddavky. Vám sa môže stať, že pokiaľ legálne, keď robíte načierno, tak sa vám to nestane, ale pokiaľ niekto legálne si otvorí živnosť a v jednom roku dosiahne vysoký príjem, podarí sa mu proste zamestnať alebo urobiť nejaký obchod, alebo proste sa mu zadarí, ale druhý rok už nie, tak mu budú vyrubené také preddavky, že v prípade, ak nemá rovnako vysoký príjem ten ďalší rok, tak ich nemá z čoho splatiť. Zákon je tak blbo nastavený, že pri všetkej ochote, dokonca aj úradníkov, nie je možné tie preddavky vyrubiť inak. A čo s takýmito ľuďmi urobíme? Oni neurobili žiadnu chybu, oni sa správali zodpovedne, dokonca ešte si vybavili živnosť, aby legálne priznali, zdanili svoj príjem a odviedli všetky odvody. Čo s nimi, čo im chceme vyčítať, čo tento človek urobil zle? A napriek tomu je znovu v tom čertovom kolese a nevie sa z neho dostať.

    Štvrtý príklad vám poviem, štvrtá veľká skupina ľudí. Rozvod. Chlap sa rozvedie, častokrát nie z vlastnej viny, to znamená, že dôvodom na rozvod je manželka, ale keďže majú deti, súd im priklepne, súd mu priklepne platenie nejakého výživného. Viem vám povedať konkrétne príklady, kde jednoducho o rozvod požiadala manželka, pretože si našla iného partnera. Súd priklepol natoľko veľké výživné, že ten chlap nedokáže ho proste, nedokázal ho splácať. Dostal sa do začarovaného kruhu, zobrali mu postupne všetko, on chce robiť a je mu to figu platné, nedokáže sa z toho dostať. Niekoľkokrát žiadal súd, prišiel som o prácu, proste nie som schopný utiahnuť takéto výživné, súdu je to jedno. Čo má ten človek robiť, kde on urobil chybu? Platil všetky svoje záväzky, kým vládal, kým stíhal, kým jednoducho mal taký príjem, že to bol schopný robiť. Kde urobil chybu?

    Toto sú štyri skupiny ľudí, kde si myslíme, a sú to veľké skupiny ľudí, ktorí majú vôľu, chceli by patriť do systému, chceli by patriť do normálneho prostredia, kde platia dane, odvody, chcú pracovať. Umožnime im to! Veď my by sme mali umožniť, aby čo najviac ľudí platilo dane, platilo odvody, boli legálne zamestnaní. Poviem vám príklad, Jaguar vraj nevie nájsť dostatok ľudí, musí ich zháňať v Rumunsku, kde-tade. Ja si myslím, že možno by vedel minimálne nejakú časť jednoducho nájsť, keby tí ľudia, ktorí sú aj kvalifikovaní, nemuseli byť mimo systém. Proste im nestojí za, nemá to pre nich žiadny zmysel sa prihlásiť, pretože aj tak ten exekútor by im všetko skásol.

    K pánovi poslancovi Baránikovi iba jedna poznámka. Je to analógia s generálnym pardonom, to znamená; v Sociálnej poisťovni. Ak by platilo to, čo ste povedali, tak potom to, čo urobila Sociálna poisťovňa v roku 2010, by bolo protiústavné a nemohlo by to prebehnúť. Podľa všetkých informácií to prebehlo v súlade so zákonom. Sociálna poisťovňa získala milióny a milióny eur tým, že niektorí ľudia to využili a splatili svoju istinu. Zdá sa mi, že právne to bolo v poriadku.

    Pani poslankyňa Zemanová, rozumiem tomu, čo ste povedali, ale je tu jeden veľký rozdiel. Povedali ste, že mali by sme lepšie využívať zákon o bankrote. Lenže firmy majú aj druhý nástroj, môžu požiadať o reštrukturalizáciu, alebo ako sa kedysi hovorilo alebo ako sa hovorí, o vyrovnanie. V čom to spočíva? Že vy sa dohodnete s veriteľmi, že splatíte istú časť svojich záväzkov a výmenou za to vás nedajú do bankrotu. Firma túto možnosť má, napríklad Váhostav ju využil, ale mnoho iných ďalších firiem. A ja sa pýtam: To človek je u nás menej ako firma? Prečo by človek nemohol dosiahnuť vyrovnanie, prečo by musel ísť rovno do bankrotu? Uvedomte si, že pre mnohých ľudí je to aj, povedal by som, veľmi psychologická záležitosť, že proste bankrot je niečo, že ten človek končí, že to má proste na hlave ako nejaký biľag, zbankrotoval tuto môj sused.

    To, čo my robíme týmto návrhom zákona, je, že im umožňujeme vlastne dosiahnuť vyrovnanie. Pričom čo sa týka vyrovnania v reštrukturalizácii firiem, tak si myslíme, že ten pomer, ktorý ľudia zaplatia, čo sa týka istiny v našom prípade, je oveľa, oveľa vyšší, ako je priemerný výnos z vyrovnania u väčšiny súkromných firiem na Slovensku.

    Pán poslanec Uhrík odišiel, ale chcem mu povedať, že problém s tými číslami, my máme presné oficiálne čísla od Sociálnej poisťovne, z finančného úradu aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Lenže keď sme si ich overovali na základe tých, ktoré sú voľne dostupné, tak sme zistili, že tie počty sú oveľa väčšie. Oficiálne čísla sú cca 200-tisíc ľudí, ktorých je priamo zapojených, ktorých by sa nejakým spôsobom dotkol tento náš; pozitívne samozrejme; tento náš návrh zákona. Avšak keď sme to kontrolovali a konzultovali aj s ľuďmi priamo zo Sociálnej poisťovne napríklad, tak sme zistili, že tam nie sú zahrnutí všetci ľudia. Preto je veľmi ťažké sa dopátrať k tomu, že aké to konkrétne číslo je. Ale vieme absolútne s istotou, že sa to týka a môže to pomôcť minimálne 200-tisíc ľuďom priamo, to nehovoríme o rodinných príslušníkoch.

    Na záver by som chcel povedať, že určite sú aj ľudia, ktorí sú nezodpovední, ktorí si naberú pôžičku s tým, že ju nechcú splácať. Lenže máme tu strašne veľa ľudí, ktorí sa dostali do tohto čertovho kolesa nie vlastným zavinením. Naozaj, keby ste poznali ich životné príbehy, nevedeli by ste im odpovedať na otázku, kde som urobil chybu, kde som sa mal zasprávať inak. Snažili sa plniť svoje záväzky, pracovať, starajú sa o svoje rodiny.

    A myslím si, že takíto ľudia, keď sme dali bankám druhú šancu, keď dávame druhú šancu veľkým podnikateľským subjektom, myslím si, že aj ľudia si zaslúžia druhú šancu, aby sa mohli správať, to, čo je predsa pre štát želané, to znamená: platiť dane, byť v systéme, byť zamestnaní, postaviť sa na vlastné finančné nohy. Myslím si, že byť samostatný je princíp, na ktorom by sme mali trvať nielen z hľadiska štátu, že to nie je dobré, len keď národ a štát dokážu konať samostatne a starať sa o seba, ale princíp samostatnosti by mal byť nejakým ideálom, ku ktorým by sme mali viesť aj ľudí a mali by sme im pomôcť. Tu sú ľudia, ktorí by mohli byť samostatní, starať sa o svoje rodiny bez toho, aby čokoľvek od tohto štátu chceli. Stačí im len strašne málo, len im dať tú druhú šancu, aby mali možnosť sa postaviť na vlastné nohy. Ak tomu môžme napomôcť, myslím si, že by to bolo minimálne pre niekoľko stotisíc ľudí veľký dar toho, že by mohli začať znovu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Len k tomu osobnému bankrotu, ja teda tejto téme sa až nie tak dopodrobna venujem, ale myslím si, že už dnes existuje táto možnosť, len človek musí mať nejaký majetok a musí vedieť zaplatiť tých 690 euro možno za vyhlásenie malého konkurzu, ale je to cesta. Teraz, keď som si otvorila internet a hľadám o tom články, tak od 1. januára by mala, neviem, či teda je to plánovaná novela, alebo či už platí, nie som si istá, novela o osobnom bankrote, ale aj doteraz je to možné. Určite to nie je ľahká cesta, ale je to cesta. Pretože vy ste spomenuli, že, alebo aj kolega spomenul, že istinu človek musí zaplatiť. A z čoho ju zaplatí? Z čoho ju zaplatí, keď nemá prácu? Čiže to je, samozrejme, jedna vec je to, aby tá úžera, alebo tie úroky nenarastali do nemoty, pretože naozaj z toho sa nevymotá. Ale koľkokrát tá istina prevyšuje vôbec možnosti toho človeka, aby sa dostal na nohy. Čiže aj ten splátkový kalendár je preňho šanca, aby mohol byť, aby nebol prenasledovaný exekútorom, ale aby mohol riadnym spôsobom fungovať, žiť a, samozrejme, splácať svoj dlh.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Krajniak.

  • Pani poslankyňa Zemanová, ide o to, že prečo, keď firma môže prejsť reštrukturalizáciou, prečo by normálny človek nemohol prejsť reštrukturalizáciou. Čiže to je prvá vec. Druhá vec, sú prípady, kde pomer medzi istinou a medzi tým príslušenstvom, keď to tak ľudovo povieme, je že stonásobný, stonásobný. Po tretie, ak by človek vedel, že má dlh, príklad poviem, celkový 20-tisíc euro, ale keď si, príklad to hovorím, na 2-tisíc euro požičia, aj keby si mal požičať, tak má od štátu svätý pokoj, je, povedal by som, salonfähig, je to človek, ktorý proste nemá žiadne iné záväzky. Mnohí by to možno aj urobili, pretože by mali motiváciu, že dobre, toto raz urobím a zbavím sa všetkých týchto problémov.

    A posledná vec, ešte stále, viete, je tam také, že bankrot je psychologicky veľmi zlá záležitosť. Keď to takto poviete normálnemu človeku, najmä na vidieku, je to veľmi nepríjemná vec. A chcem upozorniť na to, že tých 690 eur radšej nech zaplatí ten človek tomu, komu dlží, aspoň tú istinu a nech má potom pokoj, ako keby len nejakým spôsobom platil nejaké poplatky a musel sa ešte naťahovať, aby vôbec mohol zbankrotovať.

    A je tam ešte jeden problém, na ktorý vás chcem upozorniť. Je tam pri bankrotoch taký problém, že súd vám musí, je to na dva kroky, to znamená, povolí vám bankrot a potom ďalším rozhodnutím, povedal by som, že; zjednodušene to poviem, neprávnicky; odpíše tie dlhy. Ale ak je medzi tým rozhodnutím, ak neprebehnú súčasne, čo často neprebehnú, tak vlastne vám vznikajú v tom medziobdobí ďalšie záväzky, o ktoré sa znovu prihlásia, a vy sa z toho nedostanete ani v prípade osobného bankrotu. Radili sme sa s právnikmi, ktorí majú takýchto klientov a nevedia sa z toho dostať, preto sme to riešili takýmto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Boris Kollár. Pripraví sa pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni kolegovia, toto je veľmi vážna téma. Skutočne dva milióny ľudí je tým postihnutých, dva milióny ľudí. Milión, konkrétnych milión ľudí, ktorí majú na sebe tú exekúciu, to jarmo tej exekúcie, ale v skutočnosti sú to rodiny, manželky, deti a trpia tým cirka dva milióny ľudí. Tri milióny exekúcií. A ja tunák, miesto toho, aby ste sa pridali, dajme tomu neskôr priniesli nejaké pozmeňováky, alebo aby ste niečím pomohli, aby ste sa pridali k tejto pomoci, tak počúvam, to nejde, to je blbosť, to sa nedá, to je protiústavné, a počúvam toto od vás.

    Viete, čo by som rád uvítal? Keby ste povedali: Poďme pomôcť tým ľuďom. Načo sme tu? Vy si myslíte, že sme tuná kvôli oligarchom alebo sme tu kvôli nejakým finančným sponzorom našich politických strán, kvôli tomuto sme tunák? Aby sme im zabezpečili zákazky, aby sme im na ministerstvách zabezpečili ďalšie nejaké tendre? Na toto sme tu?

    Neviem ako vy, ale my sme tuná kvôli tomu, aby sme pomohli ľuďom, tak poďme to, prosím vás pekne, urobiť. Niečo treba s tým spraviť. Nemôžme sa vyhovárať, do nemoty sa vyhovárať. Aj niečo, aj keď nie veľmi dobré, ale niečo treba urobiť. A nie urobiť nič, zakryť si oči, povedať, to je blbosť. Toto tuná počúvam. To tu počúvam od každého. Tento generálny pardon sa tu už raz urobil a prešiel, bol ústavný, nikto ho nenapadol. Tak v tejto forme to prinášame aj my.

    Viete, ja som presvedčený o tom, že je najvyšší čas, aby sem prišli, teda keď sa na toto tuná pozerám, aby sem prišli nové neštandardné politické strany a neštandardní politici. A viete prečo? Aby si mohli dovoliť urobiť niečo neslýchané, niečo opovrhnutiahodné a niečo opovážlivé. A viete, čo to je? Začať sa zaoberať a pomáhať obyčajným ľuďom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca Kollára jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Marian Kotleba.

  • Pán kolega Kollár, ja len tak veľmi stručne. My, samozrejme, s týmto vaším návrhom súhlasíme, ale nehovorte o finančných sponzoroch politických strán, pretože Ľudová strana Naše Slovensko nemá žiadnych finančných sponzorov a ani určite sme sem nešli preto, aby sme niekomu nahrávali nejaké finančné alebo iné kšefty.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Boris Kollár.

  • Pán kolega Kotleba, vás považujeme za tie neštandardné politické strany a vás sa to určite netýkalo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Alojz Baránik. Do rozpravy sa pripraví pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem.

    Myslím, že; dúfam, že kolegovia zo strany SME RODINA nepochybujú o tom, že aj my v SaS za prvé, nie sme štandardná politická strana, čo sme preukázali viackrát podľa mňa dostatočne, a za druhé, že uvedomujeme si vážnosť tohto problému. Je známe, že naša politická strana sa snaží tento problém riešiť priebežne, ako sme tu schopní to robiť, a navrhovali sme riešenia aj v minulosti. To ovšem neznamená, že budeme bezvýhradne súhlasiť s niečím, o čom si myslíme, že v nejakom rozsahu ten problém ešte skomplikuje oproti tej súčasnej situácii. Čiže my sme za to, aby sme navrhovali riešenia také, ktoré naozaj fungujú, a nie také, ktoré sú len za účelom dosiahnutia nejakého politického výtlaku.

    Totižto v rozpore s tým, čo tu bolo uvedené a čo aj uviedol kolega Krajniak, tento návrh zahŕňa aj to, že postihuje aj súkromné osoby. To znamená, netýka sa len typicky Sociálnej poisťovne, o ktorej sa tu najviac hovorí a ktorá je z hľadiska toho vášho návrhu naozaj najjednoduchšia. Hovorí sa tu o zdravotných poisťovniach, ktoré sú teda, dá sa povedať, prevažne súkromnými osobami, a hovorí sa tu o takzvaných nebankovkách v tom návrhu.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak potom som čítal nejaký iný návrh.

  • Reakcia z pléna, obrátenie sa rečníka na spravodajcu, reakcia spravodajcu.

  • Tak aj pán kolega Dostál to čítal, obidvaja sme to čítali, tak vidíme, vidíme to tam, tak za predpokladu, že sa jedná o nedorozumenie, tak potom, samozrejme, treba to nedorozumenie nejako vysvetliť a tým veci pomôžeme.

    Chcem tu zdôrazniť jednu vec. Že, ešte raz chcem zdôrazniť, že my v rozpore s tým, čo uvádza kolega Kollár, my si uvedomujeme vážnosť tohto problému a chceme pomôcť, ako sa len dá. Takže neobviňujte nás z toho, že si vymýšľame nejaké ústavné limity. My si nevymýšľame. Samozrejme, ako každý aj my sa môžme mýliť, radi sa necháme poučiť.

    Čo ja ale chcem povedať k tomuto, je to, že tento návrh zákona je jeden z ďalších zákonov, ktoré suplujú absenciu základných funkcií štátu. Jednoducho nefunguje kontrola exekútorov, nefunguje to, ako sa uzatvárajú zmluvy, ktoré teda, ešte stále vychádzam z toho, že tvoria jeden zo základov týchto obrovských dlhov jednoducho, a nefunguje súdna ochrana. Preto sa prihováram za to, aby sme čo najviac trvali na tom, aby fungovali súdy, aby fungovala prokuratúra, aby fungovala polícia. Pretože ak teda zistíme, že sa má jednať aj o nebankovky v tomto, tak potom je jasné, že tie obrovské dlhy tam vznikli na základe trestnej činnosti. Takže vráťme sa k tomu, že súhlasíme s tým, aby sa niečo s týmto robilo, ale poďme to urobiť tak, aby to naozaj fungovalo.

    Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Baránika dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.

    Poprosím, pán poslanec Boris Kollár.

  • Aký politický výtlak, pán kolega? Viete, môžete so mnou súhlasiť, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale jednou vecou si môžete byť istý. Že keď vám niečo sľúbim, tak to dodržím. A toto som sľúbil našim voličom. Áno? Tak preto to predkladám a nebudem sa tunák krútiť, motať, ako napríklad aj vy ste veľakrát niečo sľúbili a nedodržali ako strana.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baránik tu bol obvinený, že nečítal návrh zákona, ku ktorému sa vyjadruje v rozprave. Ja mám však také temné podozrenie, že ten návrh zákona nečítali jeho predkladatelia. Dovolím si im zacitovať § 2, vymedzenie pojmov: "Na účely tohto zákona sa rozumie c) finančná inštitúcia, osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch." Je tam potom odkaz na zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Neviem o tom, že by štátne inštitúcie poskytovali v tejto krajine nejaké spotrebiteľské úvery.

    V § 3 sa potom píše, že "správca pohľadávky štátu alebo finančná inštitúcia", zdôrazňujem, alebo finančná inštitúcia, "upustí od vymáhania pohľadávky, odpustí úroky z omeškania" a tak ďalej. Čiže tá exekučná amnestia sa nemá vzťahovať iba na štátne inštitúcie, ale aj na súkromné inštitúcie, takže buď by som prosil nejako vysvetliť predkladateľov, či neviem čítať, alebo teda či si oni neprečítali, čo nám tu navrhujú.

    Posledná drobnosť k tomu, čo pán kolega poslanec Baránik povedal o tom, že SaS nie je štandardná politická strana. Tak ja mám potrebu povedať za OKS, ktorej som členom a predsedom, že OKS je štandardná politická strana, síce malá, ale štandardná, a vôbec sa za to nehanbíme. Práve naopak.

  • Pán poslanec Baránik. Nechce reagovať.

    Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážení kolegovia, sme v prvom čítaní a ja veľmi privítam, ak tento zákon bude posunutý do druhého čítania. A v druhom čítaní kľudne, kľudne robme úpravy, kľudne vypúšťajme, robme tam zmeny, ale, tak ako povedal Boris Kollár, niečo urobme. Viete, hovorí sa, že kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody. Mne to naozaj teraz príde tak, že poniektorí nechcú a hľadajú dôvody. Ja som skôr tak pozitívne naladený človek vo všeobecnosti a hľadám skôr spôsoby, ako sa dá, nie, ako sa nedá. Čiže naozaj, ja by som privítal, ak by táto debata bola o tom, že okej, možno zákon nie je dokonalý, možno máme k nemu výhrady viacerí, ale niečo urobiť treba. Tak poďme urobiť niečo preto, aby sme zbavili státisíce ľudí tej ťarchy, ktorú oni majú v podobe exekučných konaní.

    Čo sa týka Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa urobila generálny pardon, myslím, že dvakrát vo svojej histórii. Bavil som sa tu s jedným kolegom, bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, a ten mi len potvrdil, že tie exekučné konania, ktorými je Sociálna poisťovňa zavalená, respektíve ten počet je tak veľký, že spôsobuje jednak administratívne problémy Sociálnej poisťovni, nehovoriac o tom, že sa bavíme o desiatkach miliónov eur, ktoré Sociálna poisťovňa vymáha a niektoré sú tam nevymožené aj 20 rokov. Pretože ten človek sa dostal do toho začarovaného kruhu, z ktorého nevie vyjsť von a žije, a teraz to poviem možno tak divne, ale žije mimo toho systému, žije mimo toho produktívneho pracovného procesu. O trošku menšie čísla má Všeobecná zdravotná poisťovňa a daňový úrad. Pri daňovom úrade je to podstatne menšia položka, nakoľko nedoplatky voči daňovému úradu majú najmä právnické osoby, čiže firmy. Fyzické osoby väčšinou, keď tak živnostníci, ale to číslo je tam tiež rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré daňový úrad nemá.

    Celý tento návrh bude mať len pozitívne dôsledky, pokiaľ by bol aplikovaný do praxe. Poviem veľmi jednoducho. Ak by tento návrh prešiel, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a daňový úrad do konca apríla, čo je lehota na tú exekučnú amnestiu, by dostala desiatky miliónov eur, ktoré dnes nemajú a ktoré v dohľadnej dobe asi ani mať nebudú, pretože sú to väčšinou pohľadávky, ktoré jednoducho stoja. Problém je taktiež, že klient zaplatí exekútorovi, klient, exekuovaný zaplatí exekútorovi nejakú splátku, lenže ten ju nepošle napríklad Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa napríklad, ona nemá možnosť zistiť, že ten exekuovaný niečo poslal, kým exekútor neoznámi, že niečo poslal a ja vám posielam na váš účet. Exekútori toto častokrát nerobia. Sociálna poisťovňa má s tým obrovský problém, pretože vedia, že časť ľudí platí exekútorovi, ale tie peniaze si necháva exekútor v rámci uspokojenia svojich nárokov a, bohužiaľ, tá Sociálna poisťovňa je až úplne v poslednom rade. Čiže určite uznáte, že pri vyššej sume exekuovanej, keď človek platí nejakú menšiu splátku – 20, 30 eur mesačne – a spláca, teraz poviem, 4-tisíc euro, tak v Sociálnej poisťovni peniaze budú možno o 50 rokov. Najskôr.

    Čiže tento návrh zákona má pozitívny dopad aj na rozpočty sociálnej, všeobecnej a daňového úradu. Má pozitívny dopad na to, že človek, ak sa dostane zo začarovaného kruhu, nemusí pracovať načierno, nemá exekuovaný účet a môže sa zaradiť do pracovného procesu. Ale mali by sme si uvedomiť hlavne jednu vec. Častokrát počúvame názor, že každý si má svoje dlhy platiť a načo si požičiaval a tak ďalej a tak ďalej. Tu sa nebavíme o požičiavaní peňazí, ale bavíme sa tu o tom, že mnohí títo ľudia – a dovolím si tvrdiť, že v týchto prípadoch je to väčšina – sa dostali do tohto začarovaného kruhu externým faktorom, nie vlastnou vinou. Tu už Milan spomínal: choroba, strata zamestnania.

    Ja vám poviem len jeden taký vypuklý prípad, ktorý som sa snažil riešiť nejakým spôsobom. Dvaja manželia, teraz sa to netýka Sociálnej poisťovne, štátnej inštitúcie, ale ako príklad, dvaja manželia si vzali hypotéku, medzitým manželka zomrela na onkologické ochorenie a manžel mal úraz v práci a prišiel o ruku. Z invalidného dôchodku nemal šancu platiť splátky hypotéky. Teraz je, v tejto chvíli je teraz v stave, že je vypísaný termín na dražbu nehnuteľnosti, kde on býva so svojou 88-ročnou matkou. On nemá šancu toto zaplatiť a zrejme skončí so svojou 88-ročnou matkou na ulici, nemajú kam ísť. To sú externé faktory, ktoré častokrát ľudia neovplyvnia.

    A viete veľmi dobre, že najväčšia nezamestnanosť je na východnom Slovensku, 17 až niekedy cez 20 %, oficiálna, nehovoriac o tom, že státisíce ľudí z východného Slovenska pracujú v zahraničí. Minule som kdesi čítal, že v každej druhej rodine na východe je niekto, kto pracuje v zahraničí a snaží posielať aspoň pár stovák eur mesačne, aby tá rodina prežila. Čiže častokrát tí ľudia, ktorí prídu o prácu, nemajú šancu splácať svoje záväzky. Čiže hovoríme tu najmä o externých faktoroch, čiže neobviňujeme ľudí, že si za to môžu sami, častokrát nie.

    Čiže ešte raz vás prosím a vyzývam, poďme sa baviť o tom, ako týmto ľuďom pomôcť, neriešme, že prečo sa to nedá, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sa to dalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca Pčolinského tri faktické poznámky, uzatváram možnosť s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Boris Kollár.

  • Začnem tým reakciu na Peťa, že poviem, že sa ospravedlňujem všetkým kolegom, ktorých som nechtiac v zápale boja nejakým spôsobom urazil, napadol, aj vás, pán Dostál, tak sa ospravedlňujem. Mne ide hlavne o vec, ide mi o tento zákon a veľmi ťažko sa mi počúva, keď hlavne z opozície počúvam, aká je to blbosť, netreba to robiť, to nejde, a to je proste protiústavné. Už sme to tuná mali naozaj ten generálny pardon, môžme to kľudne nazvať generálnym pardonom znova.

    Viete, my podporujeme všetky vaše zákony, ktoré sú dobré, ale podporujeme ich aj koaličným stranám, preto lebo my rozlišujeme len dobré veci a špatné. A je mi úplne jedno, kto ich prináša. Keď máte nejaké výhrady, veľmi radi budeme počúvať. Dajme to do druhého čítania a tam si to upravme, tam to spravme. Ale treba niečo pre tých ľudí urobiť. Skutočne, toto je vážny problém, my si to možno neuvedomujeme, ale tunak naozaj živorí a je v tomto čertovom kolese dva milióny ľudí, dva milióny ľudí, jeden milión priamo je dosť postihnutý tými exekúciami. Tak sa tu nehrajme na slovíčka, ale pekne vás poprosím, všetci kolegovia, skúsme niečo urobiť pre tých ľudí. To je jedno, tak spravte vy nejaký návrh zákona, ktorý bude vysoko ústavný a ja budem zaňho hlasovať všetkými desiatimi. Fakt.

    Ďakujem velice pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem.

    Myslím, že si to vyjadril dostatočne jasne, keď si pomenoval ten hlavný motív, tú hlavnú ideu, že ak niekto chce niečo urobiť a vidí v spoločnosti nejaký vypuklý problém, tak hľadá spôsoby, ako tento problém riešiť. A ten, kto má možno z mnohých iných motívov dôvody na to, aby túto vec neriešil, posúval ju niekde inde, tak hľadá teda dôvody, ako to neurobiť.

    Myslím si, že pri prvom čítaní je veľmi dôležité povedať ten hlavný zámer, u vás je to volebný sľub, a teda aj skutočne to, že tento vypuklý problém treba riešiť. A preto pre potreby prvého čítania, musím za seba povedať, že s touto ideou jednoznačne súhlasím, pretože identifikujem tento problém ako zásadný spoločenský problém. Myslím si, že by sa malo všetko, čo má ruky a nohy, v tejto sále zaoberať tým, akým spôsobom takto mohutný problém – 3,1 milióna živých exekúcií – jednoducho riešiť. To, akým spôsobom a aké sú konkrétne paragrafové ustanovenia, je dôvod pre druhé čítanie. Takže ak máme na mysli riešenie tejto situácie, pre mňa je to dôvod na hlasovanie za.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    My sme mali s mojimi kolegyňami s pani Petrík, pani Macháčkovou tiež o tomto návrhu dlhú diskusiu, ako sa k nemu v prvom čítaní postaviť. A musím povedať, že preto bola dlhá, lebo naozaj tento zákon má svoje významné riziká v tom, ako je nastavený, ale preto aj tá diskusia bola dlhá, lebo takéto zákony by sa mali prijímať len v mimoriadnych situáciách a povedal by som veľmi zriedkakedy. Ale ak nejaká situácia spĺňa takéto kritériá, tak je to naozaj niečo, čo sme už v minulosti nazvali republikou exekúcií, ktorou sa dneska Slovensko stalo a bez zásadných zmien sa z toho nejakým spôsobom nedostane.

    Myslím, že nikto si nemyslí, že tento zákon prejde týmto parlamentom, ani jeho predkladatelia, čo nemyslím ako kritiku, lebo úlohou politikov je predkladať riešenia a tlačiť na ich aj predkladanie zákonov je úplne legitímny spôsob, ako na to tlačiť.

    Dnes vláda schválila iný typ riešenia z dielne pani ministerky Žitňanskej, ktorá je na budúcej schôdzi, ktorý teda, keďže je vládny, má asi väčšie šance na schválenie. Ale to, že ten problém je vážny, a to, že si zasluhuje aj, povedal by som, neštandardné, jednorazové riešenia, podľa mňa je dneska na Slovensku fakt. A z toho dôvodu my po tej dlhej diskusii, ktorú sme mali, sme sa rozhodli, že ho v prvom čítaní tiež podporíme, lebo je to politické vyjadrenie toho, že mala by sa táto snemovňa týmto problémom nielen zaoberať, ale mala by sa ním aj zaoberať s ochotou prijímať relatívne neštandardné a jednorazové riešenia. To hovorím o vecnej vhodnosti konkrétneho spôsobu riešenia, o potrebnej úprave sa naozaj má hovoriť v tých neskorších čítaniach, tu máme naozaj hovoriť také základné politické stanovisko, ktoré je u nás pozitívne.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, chcem poďakovať obidvom pánom poslancom za vyjadrenie podpory.

    A ku kolegovi Viskupičovi, zámer je iný. Zámer je pomoc státisícom týchto ľudí, ktorí sú tu aj náš hlavný zámer.

    A pán kolega Beblavý, no vy ste možno pesimista v tomto, ale viete, nádej zomiera posledná a my veríme, že páni poslanci, ktorí ma počúvajú, tak verím, že zahodia politické rozhodnutia a zahodia stranícke tričká, lebo exekúcia nie je ani pravicová, ani ľavicová, exekúcia je mor, ktorý musíme z tejto krajiny vyhnať preč. Tak ako pán kolega Beblavý povedal, my sme krajinou exekúcií, krajinou exekútorov.

    Čiže naozaj verím, že bude posunutý tento zákon do druhého čítania a kľudne sa v druhom čítaní bavme o pozmeňovacích návrhoch, ale prosím vás ešte raz, žiadam, niečo urobme.

    Ďakujem.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte možnosť vystúpiť záverečným slovom.

  • Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa vyjadriť najskôr k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý, či to prejde, alebo neprejde. Pozrite sa, myslím si, že človek má robiť veci, ktoré vie ovplyvniť. To, čo vieme ovplyvniť, je, že keď sme nejaký sľub dali, tak sme sa ho snažili čo najlepšie, s naším najlepším vedomím a svedomím pripraviť tú právnu úpravu tak, aby tým ľuďom pomohla. Myslíme si, že exekučná amnestia je potrebná na Slovensku. Preto to robíme, už je na svedomí potom každého, že ako za to zahlasuje alebo na jeho názoroch, už aké hľadisko zohľadní. Ale to, čo my musíme robiť, je, a myslím, že to je správne, pokiaľ niekto niečo sľúbi, tak mal by to dodržať.

    Myslím, že máte pravdu v tom, keď ste povedali, že takéto niečo sa môže robiť iba vo veľmi výnimočnej situácii. My sme boli vo výnimočnej situácii v roku 2000, keď sme oddlžili za 110 miliárd banky. A myslím si, že je dobré, že sme to urobili, napriek tomu, že teraz musíme prispievať Grékom, Talianom, Španielom a tak ďalej na ich banky. Myslím si, že sme vtedy zachránili tú nejakú finančnú stabilitu v tejto krajine. A banky, mimochodom, sú dobrý príklad v tom, že sa správajú zodpovedne odvtedy. Slovenské banky sa správajú konzervatívnejšie a zodpovednejšie, poučené tými problémami, v ktorých boli, než sú častokrát ich matky v západnej Európe.

    Druhá mimoriadna situácia je, keď nejaký veľmi veľký zamestnávateľ sa dostane do problémov a súd mu povolí reštrukturalizáciu. Niekedy, žiaľ, možno sa nám aj nepáči, že akým podnikateľom a v akej situácii. Ale znovu, v mimoriadnej situácii je to v našom štáte možné. Akurát človek doteraz nemal nárok, aby v takejto mimoriadnej situácii sa mu pomohlo. Preto sme tento návrh takto sformulovali a považujeme to, samozrejme, za výnimočné opatrenie, ktoré sa nemôže opakovať každý druhý rok.

    Pán kolega Baránik, ja vám verím, že vaše úmysly sú dobré, ja vás neupodozrievam, že proste vašu kritiku dávate z nejakých zlých úmyslov, chcem vás len upozorniť na jednu vec. Ja súhlasím s tým, že veci treba riešiť systémovo a že v skutočnosti táto situácia je dôsledkom toho, že ten náš štát riadne nefunguje. A bolo by dobré, keby sme to vyriešili systémovo, lenže tých niekoľko stotisíc ľudí, aj keby oddnes to už systémovo platilo a fungovalo v tomto štáte dobre, oni už v tom probléme sú. A my ich z neho nevieme vytiahnuť, obávam sa, žiadnym, povedal by som, tým štandardným spôsobom, lebo aj keby od zajtra sme všetko nastavili tak, ako si želáme, tak tým niekoľko stotisíc ľuďom, ktorí už v tom sú, by to nepomohlo. Ide o to, či si zaslúži niekto, ten, kto chce pracovať, chce stáť na vlastných nohách, chce sa zapojiť ako plnohodnotný občan do spoločnosti, či si zaslúži druhú šancu. To je podstata toho, o čo nám v prvom čítaní ide.

    Ďakujem vám, kolegovia, za vaše pripomienky, kritické či niektoré návrhy, ďakujem vám, že ste sa zapojili do diskusie o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Rád by som, kolegyne a kolegovia, pripomenul, že vlastne v prvom čítaní ide o filozofiu tohto zákona a tá v každom prípade je dobrá. Pravda je to, čo povedal kolega Pčolinský, že na východnom Slovensku je to veľmi vypuklý problém, ale myslím si, že nielen na východnom Slovensku, ale aj na Orave a v iných regiónoch, kde je nízka nezamestnanosť, myslím Revúca, Lučenec a tak ďalej. Čiže tých regiónov je dosť. Postihuje to jedincov, ale zároveň to postihuje aj celé rodiny. Lebo aj osobne poznám takýto prípad, že rodina sa dostala do klasickej finančnej, teda dlhovej špirály a nevie z nej odísť, nevie sa z nej dostať presne kvôli tomu, že nestíha platiť Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a je tam pomerne dosť vysoký dlh. Už preto sa musia aj vysťahovať z bytu a vlastne nevedia, čo s tým.

    Čo sa týka osobného bankrotu, áno, ale v istých prípadoch je na Slovensku nevykonateľný, je proste nezrealizovateľný, lebo v tomto konkrétnom prípade, o ktorom hovorím, tých 690 euro či koľko to je, nie je možné ani zohnať.

    Čiže bol by som veľmi rád, ak by tento zákon prešiel do druhého čítania. Nedostatky, ktoré tu spomenul kolega Baránik, možno kolega Dostál, vieme v druhom čítaní napraviť, ale vnímam tento zákon aj ako podporu rodín. Zároveň nenúťme ľudí, ktorí utekajú alebo musia sa vysťahovať pred exekútormi do zahraničia, k nútenej migrácii, kde musia často robiť za minimálne peniaze, ale proste aby sa uživili vonku. Myslím si, že jednoducho, alebo žiadam všetkých, aj teda koaličných poslancov, ktorých je tu síce minimum, aby, o podporu tohto zákona a v druhom čítaní ho doladíme tak, aby spĺňal účel, ktorý navrhujú predkladatelia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Borisa Kollára, Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 204).

    Pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči, ako navrhovateľka máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.

  • Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona rozširuje možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru a svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu.

    Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase. Túto pomoc dostávajú najmä z prostredia rodiny v širšom slova zmysle, preto je cieľom návrhu zákona rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre členov tzv. širšej rodiny, ktorí tieto asistenčné služby aj reálne každodenne vykonávajú.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Nehézovej, ktorá bola navrhnutá za gestorský výbor pre sociálne veci, aby nám prečítala spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 204.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 208 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Ako jediná sa hlási pani poslankyňa Krištúfková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, ale viete, kým... (reakcia z pléna), no, treba zavčasu, takže nabudúce si dávajte pozor. Takže druhá bude pani poslankyňa Shahzad. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Áno, idete vy, vy ste sa hlásila ako prvá.

  • Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je veľmi jednoduchý. Ide v podstate iba o zmenu jedného slovíčka. Jedného slovíčka, ktorý diskriminuje rodičov a rodinných príslušníkov. Dovoľte mi, aby som sa podrobnejšie vyjadrila k návrhu, ktorý podporí rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, poprípade členmi rodiny.

    Hnutie SME RODINA predložilo do Národnej rady novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Jej cieľom je odstrániť diskrimináciu rodičov a rodinných príslušníkov osôb so zdravotným postihnutím, ktorí v súčasnosti nemôžu byť osobnými asistentami pre svoje deti, resp. príbuzných. Príspevok na osobnú asistenciu môže byť priznaný na maximálne štyri hodiny denne, a to len v špecifických prípadoch. Vylúčenie rodinných príslušníkov z možnosti vykonávať osobnú asistenciu pre členov rodiny, pre svojich najbližších, je nepochopiteľné a považujeme to za neodôvodnenú diskrimináciu. Je nefér, ak matka alebo otec, ktorý sa chce starať o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím na plný úväzok, nemôže dostať príspevok na osobnú asistenciu v plnom rozsahu.

    Tento príspevok je v zákone definovaný ako príspevok, ktorý má osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pomáhať s integráciou do spoločnosti, zapájať sa do aktivít, umožňovať mu viesť plnohodnotný život a možnosť realizovať sa podľa svojich potrieb a možností. Nerozumieme, prečo by im v tom nemohli pomáhať najbližší príbuzní, matka, otec, ktorí najlepšie poznajú potreby svojich detí. Starajú sa o ne a reálne aj tak vykonávajú asistenčné služby, len im nemôžu byť zaplatené.

    Príspevok na osobnú asistenciu poberá 9 265 osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Priemerne je priznaných 138 hodín asistencie za mesiac a priemerná výška príspevku je 381 euro mesačne. Výška závisí od toho, koľko hodín osobnej asistencie je priznaných úradom. Pre porovnanie, celkový počet osôb s ťažkým zdravotným postihnutím je 169 596. A počet ľudí, ktorí poberajú príspevok na opatrovanie, je 56 572. Z týchto údajov vyplýva, že príspevok na osobnú asistenciu poberá len veľmi malá časť ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže príspevok na osobnú asistenciu sa priznáva od šesť rokov do maximálne šesťdesiatpäť, je jasné, že osobná asistencia sa týka predovšetkým detí, mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku.

    Prečo asistentami nemôžu byť matky alebo otcovia, alebo ich najbližší ľudia? Prečo sú nútení hľadať si osobných asistentov cudzích ľudí? Chcem zdôrazniť, že podľa zákona môže asistenciu vykonávať akákoľvek dospelá osoba. Nevyžaduje sa žiadna špeciálna kvalifikácia alebo zručnosti. Prečo je na osobnú asistenciu lepší cudzí človek ako matka či otec, ktorí sa aj tak starajú o svoje dieťa a najlepšie poznajú jeho zdravotný stav, potreby a majú najväčší záujem o jeho maximálnu integráciu?

    Náš návrh, samozrejme, umožňuje každému, aby sa rozhodol sám, či sa rozhodne pre asistenta mimo rodiny, lebo rodičia napríklad pracujú a potrebujú sa o starostlivosť podeliť, alebo sa matka či otec rozhodne vykonávať osobnú asistenciu takpovediac na plný úväzok. Ide nám o odstránenie diskriminácie rodinných príslušníkov, ktorá je dnes v zákone. Roky o to žiadajú matky detí so zdravotným postihnutím a majú pravdu. Teraz je príležitosť, aby sme to zmenili, aby sme vypočuli ich želanie starať sa o vlastné deti alebo príbuzných.

    Život takýchto rodín je veľmi ťažko skúšaný a my si to nevieme ani predstaviť. Namiesto pomoci a empatie sa často stretávajú so šikanou zo strany úradov. Musia doslova bojovať o príspevky a podporu. Mali by sme sa snažiť presadiť zákony, ktoré im pomáhajú, a nie také, ktoré sú nútení obchádzať. Veď priznajme si, veľmi ľahko sa dá tento zákon obchádzať. Formálne si rodina nájde asistenta a v skutočnosti sa aj tak stará rodina, ktorá sa s asistentom dohodne. Načo je to dobré? Ešte viac tlačíme rodinu do stresu, v ktorej sa aj tak nachádza.

    Úlohou štátu je podporovať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Poskytnúť im príspevky, aby mohli žiť dôstojne. Nemá ich obmedzovať v tom, kto sa bude o nich starať, kto môže a kto nemôže.

    Náš návrh je jednoduchý a zrozumiteľný. Nie je žiaden dôvod ho nepodporiť. Nevyžaduje si zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu, čo je vždy argument pre koaličných poslancov, prečo nechcú podporiť návrhy opozície. Rodinám, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa alebo člena rodiny, tým aspoň trochu uľahčíme život. Zaslúžia si oveľa viac. No verím, že ich postavenie budeme postupne zlepšovať. Najbližšie pri prerokovávaní zákona o opatrovateľskom príspevku, ktorý navrhuje vláda a ktorý budeme v parlamente riešiť pravdepodobne už na najbližšej schôdzi.

    A keby náhodou niekto nerozumel tomu, ako je to ťažko so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom a prečo títo ľudia nechcú alebo v niektorých prípadoch nemôžu, aby mali dieťa strážené cudzím človekom, tak neviem, kto z vás má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, ale jednu vidím, ale ostatní asi nie. A myslím si, že aj my si vlastné deti dáme radšej strážiť rodinným príslušníkom. Takisto keď babka zobere dieťa do ZOO, je to takisto integrácia a takisto nedáme cudzej osobe to naše dieťa, ale dáme radšej to dieťa niekomu z rodiny. Takže keby niekto nechápal ten princíp, tak je to ten istý.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja páni poslanci s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Vážená pani kolegyňa, ja absolútne oceňujem vašu snahu a pokladám to za maximálne ľudský prístup a snahu veľmi jednoduchým, ale účinným spôsobom zlepšiť postavenie týchto špecifických skupín obyvateľstva. My sa veľmi živo vieme vcítiť do toho, čo ste hovorili, pretože v rámci nášho programu sociálnej pomoci práve pre takéto rodiny sa s tým povedzme každý týždeň stretávame. A naozaj je potrebné prijať takúto komplexnú alebo teda legislatívnu úpravu, ktorá by zlepšila túto situáciu.

    A chcem povedať, že nielenže oceňujem vašu snahu, a teda aj tú prácu, ktorú ste si s tým dali, ale na druhej strane, že som aj veľmi nespokojný s tým, že keď sa v Národnej rade rozpráva o zlepšení prostredia pre takéto rodiny, tak tu chýba viac ako 90 % poslancov za SMER - sociálna demokracia, poslancov za stranu, ktorí hovoria o sociálnych istotách, o hodnotách pre tie najslabšie skupiny obyvateľov. Že tu chýbajú poslanci, ktorí na jednej strane sa tvária ako socialisti, ale na druhej strane, keď ide o naozaj slabé skupiny, veľmi ťažko skúšané rodiny, tak tu tí poslanci chýbajú. Som z toho veľmi smutný.

    A vám želám, aby váš zákon prešiel do druhého čítania, aby sme ho tam mohli spoločne vyšperkovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja chcem tiež len na záver povedať k tomu, že som presvedčený, že by to veľmi pomohlo tým ťažko skúšaným rodinám. Treba si uvedomiť, že my sme tí šťastnejší, že tuná môžeme po svojich chodiť, že môžeme, nie sme odkázaní na pomoc niekoho druhého, že sa nemusíme naozaj boriť celý deň s tým trápením so zverenou blízkou nejakou osobou, ktorú musíme opatrovať. A skutočne by bolo namieste, aby tento zákon naozaj túto skrivodlivosť potrel a naozaj vyrovnal tie šance na lepší život tým ľuďom, ktorí už tým sú postihnutí, že proste za to nemôžu, že proste osud im to, bohužiaľ, nadelil. A my by sme mali sa snažiť všetci, čo sme v tejto sále, aby sme im ten život trochu zlepšili.

    Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov na túto tému. Chcela by som vám trošku priblížiť princíp osobnej asistencie.

    Osobná asistencia bola schválená už v roku 1999 a odvtedy funguje. Patrí, myslím si, že k jedným z najlepších nástrojov, aký tu máme, a k jedným z najlepších nástrojov, ktorý vôbec funguje. Osobná asistencia má pomôcť ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím žiť aktívnym spôsobom života. To znamená, že títo ľudia môžu rozhodovať o svojom živote, môžu, majú rovnaké príležitosti ako ktokoľvek z vás a môžu žiť, samozrejme, v prirodzenom rodinnom prostredí.

    Pri osobnej asistencii sa uplatňujú štyri princípy. Je to deinštitucionalizácia, to znamená práve to prirodzené prostredie, domáce prostredie; denedikalizácia, to znamená, že postihnutie sa v tomto zmysle nechápe ako choroba, ale, a postihnutý človek nie je pacient. Je to len človek s prirodzenými potrebami a túžbami. Ďalším princípom je deprofesionalizácia, čo znamená, že naozaj, osobnú asistenciu, ako tu bolo už povedané, môžu vykonávať ľudia, ktorí nepotrebujú na to žiadne špeciálne vzdelanie, žiadne školenia a je len naozaj na osobe so zdravotným postihnutím, akým spôsobom si toho asistenta zaučí, akým spôsobom ho bude viesť.

    Posledným princípom je delimitácia, to znamená, že osobná asistencia, nie je presne dané, ktoré úkony by mala zahŕňať, respektíve je zoznam základných úkonov priamo zo zákona, ale nie sú úplne, nie je daný ich počet a ten si určuje osoba s postihnutím sama. A nie je dané, kedy sa tieto úkony vykonávajú. To znamená, že tá osoba s postihnutím alebo respektíve asistent ich vykonáva, kedy ich tá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje.

    Filozofia osobnej asistencie rešpektuje niekoľko zásad. A to jednak akceptuje postihnutie a učí akceptovať postihnutie práve osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Tomuto človeku má pomáhať zvyšovať sebadôveru a pomáha k sebazdokonaľovaniu. Ďalšou zásadou je, aby človek s ťažkým zdravotným postihnutím mal naozaj kontrolu nad svojím vlastným životom. Ďalšou zásadou, ktorú filozofia osobnej asistencie zahŕňa, je, že spoločnosť by mala zabezpečiť, aby osoba so zdravotným postihnutím mala všetky základné potreby. A toto osobná asistencia spĺňa. K osobnej asistencii by sa mali viesť už deti, pretože, alebo teda tá zásada je, že už deti by sa mali viesť k samostatnosti a práve preto by mala, k tomu by mala slúžiť táto osobná asistencia. A v neposlednom rade takou dôležitou zásadou je, ktorú táto filozofia zahŕňa, že ľudia so zdravotným postihnutím sami najlepšie vedia, čo potrebujú, a sami sú tí najlepší experti na rozhodovanie o svojom vlastnom živote.

    Osobná asistencia je preto určená predovšetkým pre ľudí, ktorí sú nastavení aktívne a sú ochotní prevziať na seba zodpovednosť. Osobná asistencia je určená pre ľudí, a to nielen dospelých, ale aj pre deti, ktoré majú rôzne druhy zdravotného postihnutia, môže to byť telesné, môže to byť mentálne, môže to byť, samozrejme, zmyslové. A pri osobnej asistencii platí, že ani ľudia a dvaja ľudia s rovnakým postihnutím nemusia mať schválenú osobnú asistenciu v rovnakej výške a to z toho dôvodu, že majú rôzne potreby, rôzne záujmy, rôzne podmienky na život, rôzne rodinné vzťahy a ďalšie okolnosti, ktoré osobnú asistenciu ovplyvňujú.

    Pozitívom osobnej asistencie je napríklad aj to, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preberá na seba rodinnú rolu, to znamená, že môže byť plnohodnotným členom v rodine v zmysle, že vďaka osobnému asistentovi môže pomáhať s domácnosťou, a to v akejkoľvek situácii, či je to dieťa, či je to mladý človek, či je to rodič, či je to starý rodič. Osobná asistencia by mala pomáhať udržiavať takisto vzťahy, pretože človek je, človek s ťažkým zdravotným postihnutím aj vďaka osobnej asistencii by sa mal učiť komunikovať, možno nadväzovať iné vzťahy ako len rodinné, a mala by práve zabraňovať izolácii. A čo je dôležité, osobná asistencia by mala odbremeňovať rodinu. A práve z toho dôvodu bola osobná asistencia zavedená do praxe.

    Rodinní príslušníci sú naozaj v mnohých prípadoch preťažení a nemajú čas venovať sa sami sebe. Je pravda, že osobnú asistenciu za súčasných podmienok môžu rodinní príslušníci vykonávať len za prísne stanovených podmienok, ako tu už bolo spomenuté, len pri určitých činnostiach a len na obmedzený čas. Ja si myslím, že tá filozofia je dobrá a že tá, že rodinní príslušníci by naozaj mali mať priestor aj na to, aby chodili do práce, aby mali čas na seba a aby mohli prísť aj na iné myšlienky.

    V našich podmienkach je však problém iný. Osobní asistenti sa ťažko hľadajú, pretože tie podmienky sú pre nich náročné. V tom prípade, samozrejme, vždy zaskakuje rodina, keďže tých asistentov nie je dosť a, samozrejme, hrozia niekedy aj výpadky tých asistentov. Ľudia majú možno jedného, dvoch asistentov, pritom osobná asistencia povoľuje mať neobmedzený počet asistentov, nie vždy sa môžu na tých, na ten malý počet asistentov spoľahnúť. A, samozrejme, v takých prípadoch vždy zaskakuje rodina, takisto aj pri chorobe asistenta alebo nejakých iných výpadkoch.

    Problém, v mnohých prípadoch problém, prečo rodiny naozaj nástoja na tom, aby mohli vykonávať rodinní príslušníci asistenciu, je ten, že majú nízky príjem. Asistencia je, samozrejme, lepšie platená ako opatrovateľský príspevok. Preto je to pre nich výhodnejšie. Ja, samozrejme, nemôžem byť proti tomu, aby rodinní príslušníci asistenciu vykonávali, lebo naozaj sú to práve oni, ktorí často najlepšie zvládajú možno manipulovať s tým svojím príbuzným, s tým svojím dieťaťom, s tým svojím členom rodiny, ale v mnohých prípadoch je to aj o tom, že rodinní príslušníci veľmi ovplyvňujú spôsob života toho človeka v rodine. A preto by bolo, preto si myslím, že to zachovanie tej osobnej asistencie v tej miere, aby naozaj stále osobná asistencia bola o cudzích príslušníkoch, je namieste, pretože naozaj by sme sa mali pokúšať žiť tak, aby sme mohli žiť všetci, aby sme nežili len v rodinách uzavretí. A vravím, nie je to, nie je to preto, že tie rodiny tú prácu vykonávajú zle.

    Myslím si, že, ako tu pani kolegyňa povedala, že osobná asistencia je často formálna, nemyslím si, že je to šťastné pomenovanie. Ja si myslím, že, a moja skúsenosť je taká, že veľa ľudí tú asistenciu naozaj využíva za pomoci iných osôb. Myslím si, že ak niekto využíva tento spôsob, tak je naozaj zatlačený do úzkych a potrebuje zabezpečiť rodinu. Tento problém by však mal riešiť úplne iný zákon.

    Ja za súčasných podmienok, pretože viem, ako tá asistencia funguje, a pretože viem, ako ťažké je hľadať ľudí, ktorí budú vykonávať osobnú asistenciu, pretože tá odmena je naozaj pre cudzích príslušníkov veľmi nízka, 2,76 eura na hodinu. Za takúto odmenu málokto tú asistenciu chce vykonávať. Určite tento zákon podporím, pretože rodiny inú možnosť nemajú. Privítala by som však, keby sa aj v tomto smere podmienky zmenili, aby sa naozaj otvorili možnosti aj pre tie rodiny, aby naozaj mali možnosť tú osobnú asistenciu využívať, aby sa napríklad podporovali agentúry osobnej asistencie, ktoré v zákone síce ukotvené sú, ale reálne nefungujú, a aby sa hľadali spôsoby, ako naozaj asistenciu do života uvádzať a nie ju zabíjať.

    Ja naozaj pripomínam, že tento nástroj tu funguje veľmi dlho a je naozaj veľmi dobrý. Osobná asistencia pomáha mnohým ľuďom študovať, mnohým ľuďom osamostatniť sa, mnohým ľuďom založiť si rodiny a mnohým ľuďom viesť naozaj veľmi aktívny spôsob života.

    Na záver by som chcela už len povedať, že osobná asistencia; ani na osobnú asistenciu nie sú pripravení všetci ľudia so zdravotným postihnutím. Ja som to síce už na začiatku povedala. Osobná asistencia je pre tých ľudí, ktorí majú nastavené aktívne myslenie a majú na to povahu, sú nastavení, sú pripravení napríklad hľadať si osobných asistentov, pretože je to spojené aj s tým. Sú pripravení zvládať aj takéto situácie.

    Ale musím na druhej strane povedať, že aj ľudia, ktorí tieto schopnosti majú obmedzené, tak pomáha im to nadväzovať vzťahy. Ja mám veľa skúseností s tým, ako človek, ktorý mal mentálne postihnutie, úplne inak fungoval v rodine, kde mal, bol odkázaný naozaj na rodičov alebo rodinných príslušníkov, a iné vzťahy má s tými asistentmi, s ktorými má kamarátske vzťahy, a úplne inak sa začne správať. A vlastne je to aj možno príprava na to, že tí rodičia tu raz nebudú a tí ľudia budú musieť fungovať. A nemusí to znamenať hneď, že sa dostanú do nejakej ústavnej starostlivosti.

    Takže toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona. Ja vravím, ja tento návrh zákona určite podporím hlavne z toho dôvodu, že ten príjem rodín, ktoré majú ťažké, ktoré majú v rodine osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je naozaj nízky a tento nástroj by im to mohol pomôcť uľahčiť.

    A ešte jednu myšlienku by som chcela povedať. Skôr, ako otvoriť osobnú asistenciu úplne pre rodinných príslušníkov, by som privítala návrh zákona, ktorý by práve zrušil to obmedzenie na vykonávanie činnosti rodinnými príslušníkmi, pretože môžu, rodinní príslušníci môžu vykonávať len niektoré činnosti osobnej asistencie, ale myslím si, že toto, takéto obmedzenie nemá vôbec opodstatnenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sedem poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Prvá, pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči.

  • Som zaskočená. Určite som možno nečakala to všetko, čo vy poviete. Myslím si, že sme sa nepochopili. Hovoríte, že nastavený, pripravený. Osobná asistencia sa týka detí od šesť rokov. Tak som veľmi zvedavá, ako šesťročné dieťa je nastavené a pripravené na cudzieho človeka.

    Nerada by som, aby niečo vyznelo osobne, chvalabohu, mám zdravé dve deti, ale v podstate som im integráciu do života dávala ja. Dneska má jedna 19, ja mám 40, a myslím si, že som ich integrovala dosť dobre a nepotrebovali k tomu cudzích ľudí. Takže ako vôbec sme nepochopili asi pointu toho, čo som hovorila.

    A vôbec nehovorím o tom, že by to mali byť len rodičia. Ja len hovorím, aj som to čítala doslova, že je na rodičovi, aby sa rozhodol, či to bude cudzí človek vykonávať alebo niekto z rodiny. Ja nevidím dôvod, prečo by to nemohol vykonávať z rodiny, neviem, mám choré dieťa, tak to bude vykonávať moja sestra, ako či neni schopná integrovať moju dcéru alebo môjho syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý.

    A vám poviem úprimne, pokiaľ ja by som sa chcela v práci, že som tá matka, ktorá chce mať osobnú asistenciu ako cudzieho človeka, ktorý vlastne nepotrebuje spĺňať žiadne kritériá a má 18 rokov, to je všetko, tak tento človek, asi nebudem úplne v poriadku s tým, aby integroval moje dieťa. Ja teda deti mám a ja by som teda asi s tým nebola úplne v poriadku.

    Naozaj vidím ako problém aj tú kvalifikáciu, aj toto všetko. Ja naozaj s tými matkami komunikujem a viac-menej sa bavím, už dospelý človek si o tom rozhodne sám, ale naozaj sa bavím o tých matkách, ktoré majú, ktoré začínajú asistenciu, tento príspevok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    No, priznám sa, pani kolegyňa, ja som vás pozorne počúvala, ale ja som vám chvíľami nerozumela. Vy ste si jednou vetou protirečili. Na jednej strane ste obhajovali to, čo platí teraz, že teda je pre tie, pre tých postihnutých dobré, keď majú osobných asistentov cudzích, na druhej strane ste povedali, že áno, že aj matky by sa mohli starať, lebo potrebujú peniaze a starajú sa o tie deti.

    Ja k tomu len toľko, návrh mojej kolegyne je jasný, jednoduchý. Ja nevidím dôvod, aby sme vôbec o tom diskutovali, pretože bežnou praxou je, že tie peniaze sa nakoniec aj tak dostanú k rodinnému príslušníkovi a robí sa to cez iných ľudí. Je to bežná prax, nieže to je málo prípadov. Hovorím z vlastnej skúsenosti, viem, o čom hovorím. Ja napríklad chodím do práce a mám osobné asistentky, sú to mladé dievčatá, sú to študentky špeciálnych pedagogík, sú super, moja dcéra s nimi trávi plnohodnotný čas, ale ja si jednoznačne myslím, že nechajme to vždycky na matke, na otcovi, aby sa rozhodol, či chce pracovať; alebo nie každá matka má možnosť pracovať, nevie si nájsť prácu, tak prečo, nevidím dôvod, neovplyvní to nijako financie, je to jednoduché, jasné. Neviem, neviem, čo viac k tomu povedať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Shahzad, ja som zostal po vašej reči dosť zmätený, lebo som čakal možno úplne niečo iné, a bol som prekvapený z toho, že vy ste relativizovali mnohé veci, ktoré sú jednoznačné. Ja som si dosť podrobne, si myslím, prečítal návrh kolegyne Krištúfkovej a vzhľadom na naše skúsenosti so sociálnou pomocou, s ľuďmi v teréne, v praxi, musím povedať, že tento zákon je nič iné, len vypočutie hlasu volajúceho na púšti. Ja vám musím povedať, sto percent, 100 % rodinných príslušníkov v rodinách, kde sú takto postihnuté deti, si želá to, aby mohli vykonávať túto opatrovateľskú činnosť, aby mohli v zmysle zákona za to dostávať tých pár eur. A toto by bol konečne signál, že Národná rada chce niečo aj pre týchto ľudí spraviť. Naozaj vypočutie hlasu volajúceho na púšti. A preto musím povedať ešte raz, že som bol prekvapený, prekvapený z tej, z toho relativizovania, že na jednej strane áno, je to fajn, ale je to dobré aj takto a mohlo by to byť aj takto.

    Ale neberte, prosím, moje slová ako nejakú takú kritiku veľmi, lebo nakoniec ste povedali, že to podporíte, a ja teda ďakujem za každý hlas, ktorý podporí tento návrh. Len možno by bolo treba si niektoré veci pozrieť v kontexte, v kontexte s tým, ako je to napísané, lebo si myslím, že ten cieľ je jednoznačne veľmi dobrý.

    Ďakujem.

  • ... pán predsedajúci.

    K vystúpeniu mojej kolegyne len toľko, že ako rozprávala, tak sa mi objavovali v mysli obrazy detí, ktoré som spoznal v škole, ktoré mali ten problém, a spomenul som si aj na to, akým spôsobom, ako ťažko pre ich rodiny bolo zvládať to, aby ich čo najlepšie začlenili do školských kolektívov. Možnože si musíme všetci uvedomiť a predstaviť si, čo všetko tieto rodiny prežívajú, a vidieť aj súvislosti toho, aby naozaj tieto deti sa začleňovali a mohli užívať si spôsob života v týchto kolektívoch tým spôsobom, aby sme naozaj ich pripravovali pre budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ja si myslím, že návrh tohto zákona je dobrá myšlienka, ale je tu, niekedy musíme dávať pozor, lebo je hyenizmus niekedy aj u našich najbližších alebo v rodinách, že niekedy poberajú rodinní príslušníci finančné zdroje a nestarajú sa o tých svojich najbližších. Tu musíme dávať na to pozor, že naozaj aby aj tí rodinní príslušníci, ktorí by dostali možnosť a mohli byť asistentami, aby to nezneužívali, aby to nemali len ako zárobok pre míňanie finančných zdrojov na iné účely a nie na pomoc svojich najbližších. Tu upozorňujem aj na túto možnosť, že sa to stáva, a ja to poznám pri iných príležitostiach a naozaj tých prípadov je strašne veľa. Ale hovorím, myšlienka toho návrhu je dobrá.

  • Pani poslankyňa Shahzad, ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu, ale cez to všetko by som, mohol by som dlho rozprávať, ale povedal by som len to isté, čo povedal pán poslanec Kotleba. Absolútne sa s ním stotožňujem, čo vám povedal.

    A na záver vám chcem poďakovať, že ste sa rozhodli podporiť tento zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No celá táto rozprava je, samozrejme, o osobnej skúsenosti. Dominik Tatarka hovoril, že osobná skúsenosť je neprenosná. Absolútne súhlasím, skúsenosť je neprenosná.

    Z osobnej skúsenosti, mám zdravé dieťa a tiež som nad týmto veľa uvažovala. Absolútne podporujem váš návrh, samozrejme, pretože je to veľmi dôležité, aby sa to rozšírilo, osobná asistencia. Z osobných skúseností s ľuďmi, ktorí sú ťažko postihnutí, mentálne postihnutí, tí majú, mám aj takú osobnú skúsenosť s opatrovníctvom, takže môžem povedať, že táto skúsenosť ma naučila pracovať s rodičmi veľmi intenzívne.

    V čom spočíva tá osobná asistencia, sa nám snažila ako teraz priblížiť, prečo u nás ako keby tá osveta, čo sa týka výchovy dieťaťa s akýmkoľvek zdravotným postihnutím, tá osveta zaostáva. A to teraz sa markantne prejavuje aj tu, kde sme, pretože jednoznačne my nemáme zaplatených rodičov, ktorí majú dieťa a ktorí sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa na jednej strane, a na druhej strane tá integrácia takéhoto dieťaťa, ktoré vlastne chce chodiť do školy, že naozaj matka sa bojí, komu ho zverí, ale potom proste príde istý vek a to dieťa samo sa rozhodne, že už chce mať kamaráta osobného asistenta, už chce byť samostatné, už sa to volá tá kvalita života, už potrebuje tú fázu samostatnosti, čiže tam je naozaj veľmi dôležité. Čiže pravdepodobne o tomto rozprávala pani kolegyňa Shahzad, ktorá to vie veľmi jasne na tom svojom príklade aj z tej osobnej skúsenosti poukázať. Čiže tomuto rozumiem.

    A druhá vec je na pána kolegu, že v prvom rade, čo som si ja prežila napríklad veľmi, onkologická choroba, zdravotne postihnuté dieťa, katastrofa. Štát absolútne zaostával, zlyhalo všetko. Musím povedať, že tomuto sa ešte musíme venovať aj v iných zá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Shahzad.

  • Ďakujem vám za vaše komentáre k môjmu vystúpeniu. Ja by som len chcela možno pripomenúť, že vy sa na to pozeráte z pohľadu rodiča a, samozrejme, máte pravdu. Ja som vám to priblížila z pohľadu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Mám to, samozrejme, odžité.

    Pani Krištúfková, vy ste hovorili, že vy by ste svoje dieťa nezverili nejakému 18-ročnému asistentovi (reakcia navrhovateľky), šesťročné. Ale ja si myslím, že aj v bežnom živote teda zdravé deti rodičia zverujú rôznym opatrovateľkám, a teda sú to väčšinou študentky, mladé dievčatá a tiež to nie je problém. Takže neviem. Osobne, osobne, nemusí to byť a, samozrejme, tam nie je nikde napísané, že to musíte zveriť. Vy to zveríte niekomu, komu dôverujete.

    Bolo to spomenuté, že títo rodičia si zaslúžia opatrovateľskú činnosť. A to je presne to správne slovo, že áno, pokiaľ možno v istej fáze je to opatrovanie, je to naozaj opatrovanie, je to preberanie zodpovednosti za to dieťa a v tom prípade to má riešiť opatrovateľský príspevok. Lenže ten rozdiel medzi opatrovateľským príspevkom a osobnou asistenciou je naozaj obrovský.

    Pani Šebová, ja by som chcela povedať, že tými vyjadreniami, ktoré ste vy zase zdôraznili, že je to len formálne, pomáhate k zrušeniu osobnej asistencie, pretože naozaj nás budú obviňovať, že my tu všetci podvádzame, a nie je to pravda.

    Takže len toľko, ale ďakujem vám aj tak.

  • Ďakujem.

    Ešte pred uzavretím rozpravy s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Nehézová.

  • Ďakujem. Ja by som chcela dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo zajtra o sedemnástej hodine.

    Ďakujem.

  • Nakoľko po preštudovaní som zistil, že k tomuto nie je potrebný všeobecný súhlas, aj keby sme ho určite získali, vyhovujeme tejto žiadosti a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Takže o tomto bode budeme hlasovať o sedemnástej.

    K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Ak áno, nech sa páči, pani poslankyňa Krištúfková. Áno.

  • Ja by som ešte len chcela povedať, že ja viem, že je to veľmi háklivá téma. Veľmi nerada by som bola, aby sme tu rozhodovali na základe niečoho, vlastných osobných prežitkov, lebo to je to najhoršie, čo len môže byť, keď nás ovplyvňujú vlastné životy. Mali by sme tak akože komplexne nad tým uvažovať. A ja teda sa naozaj stretávam s matkami, ktoré jednoducho by toto prijali a čakajú na to.

    To znamená, je mi, ja v podstate len prednášam to, čo tie ženy s tými deťmi si želajú. Ja to nemôžem jednoducho, nehovorím to z vlastnej skúsenosti a myslím si, že by sme to mali, ako sme tu volení, nie za seba, takže mali by sme ako ich počúvať a mali by sme im v podstate nejak vyhovieť a uľahčovať životy, na to sme tu. Takže nerada by som, do toho aby sme vkladali nejaké vlastné pocity, tým nechcem akože, hej, vám možno vyhovuje to.

    Ale ja ešte raz chcem zopakovať. Ja nevylučujem možnosť cudzej osoby ako na vykonávanie asistencie. Ja len hovorím, že by nemal byť diskriminovaný rodič. To znamená, keď sa rodič rozhodne, že chce osobnú asistenciu vykonávať dieťaťu, možno do dvanástich rokov, možno v dvanástich rokoch naozaj aj na toto dieťa príde puberta a jednoducho už chce cudziu osobu. Ale tie deti idú pod osobnú asistenciu v šiestich rokoch a ja vám poviem úprimne, v šiestich rokoch si nelajznem, aby ja som išla do práce, v kľude robila a cudzí človek sa mi pohyboval po byte s mojím šesťročným dieťaťom, ktorý; v podstate mám, aj na sociálnych sieťach sa pohybujeme medzi týmito ľuďmi, aj mám lajknuté stránky osobnej asistencie. A môžem vám povedať, že je veľký problém zohnať osobného asistenta.

    A dokonca, nechcela som to čítať, ale mám tu veľa ľudí, tým, že som to mala na Facebooku, mi začali písať a len prečítam jednu správu, ktorú mi napísala mama, nebudem teda písať o matke, ale, volá sa pani Klára: Mám postihnutého brata a nerozumiem, keď osobnú asistenciu vykonáva cudzí človek. Viete, akí ľudia chceli vykonávať asistenciu u nás doma? Cudzí ľudia. Hlásili sa alkoholici, schizofrenici, invalidi či samotní zdravotne ťažko postihnutí. Takíto ľudia sa majú o niekoho starať, keď majú sami so sebou problém? A rodič nemôže? Aká je to pomoc, keď rodič musí stáť ustavične nad asistentom pri vykonávaní potreby na WC, kúpaní, podávaní liekov, kŕmení a obliekaní? Ako si môže človek v kľude tráviť čas v práci alebo oddýchnuť, keď vie, že má cudzieho človeka v byte, v dome? Čo je to za zákon? Nielen život so zdravotne ťažko postihnutým je extrémne ťažký, ale sťažuje nám ho aj štát sám.

    Ja proste len chcem rozší..., len zmeniť jedno slovo, môže rodič. Nič viac a ja si myslím, že naozaj tá diskriminácia rodiča je tam veľmi silná. A absolútne to neni na mieste. A myslím si, že deti nám nepatria, deti by sme mali vychovať a v určitom veku odídu, ale myslím si, že do určitého veku tak isto za ne zodpovedáme. Takže som za to, že to je logické, že to je ľudské a hlavne že tieto matky so zdravotne ťažko postihnutými deťmi to už dlhé roky chcú, tak vôbec sa čudujem, že do dneska to nikto neriešil. Takže máme to tu a skúsme sa k tomu postaviť tak, ako to je. To číslo nenarastie, tých osôb je 9 265, myslím, a jednoducho len tí, čo sa budú chcieť rozhodnúť, nebudú musieť zákon obchádzať a môžu vymeniť cudzieho človeka za rodinného príslušníka. To je všetko. Nič komplikované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme zajtra, to znamená vo štvrtok o 17. hodine.

    Prerušujem týmto rokovanie do zajtra do deviatej, pričom podotýkam, že ráno sú pevné termíny, ktoré sme odhlasovali, a to budú školské zákony, bod 51 a 60, a potom pokračujeme prvým čítaním návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajňáka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou.

    Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný večer a vidíme sa ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.