• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Fecko, Mazurek, pani poslankyňa Pčolinská a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Poliačik.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Správa je pod tlačou 116 a spoločná správa výborov má tlač 116a.

    Dávam slovo prvému námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Renému Vanekovi, aby v zastúpení generálneho prokurátora správu uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 116.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v zastúpení pána generálneho prokurátora správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2015.

    Ako ste mali možnosť postrehnúť pri oboznámení sa s textom predmetnej správy o činnosti, pristúpili sme v tomto roku k niekoľkým zmenám. Hlavnou zmenou je to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry a správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa rozdelili a v tomto bode teda budem predkladať správu o činnosti týkajúcej sa generálnej prokuratúry a jej podriadených krajských prokuratúr a okresných prokuratúr.

    Správa o činnosti, ako ste mali možnosť zistiť, je v tomto roku rozdelená do siedmich častí. Prvá časť sa týka vyhodnotenia plnení úloh prokuratúry, kde veľmi podrobne konštatujeme, koľko a akých úloh sa plnilo. Išlo celkom o pätnásť úloh, ktoré spočívali najmä v súvislosti s plnením úloh, teda akčného plánu na posilnenie právneho štátu na úseku boja proti obchodovaniu s ľuďmi, na úseku boja proti extrémizmu, boja proti terorizmu, koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, akčného plánu boja proti daňovým podvodom, implementácie nariadení Európskej únie a ďalších opatrení. Tu sme konštatovali, že päť z týchto úloh bolo úplne splnených, desať úloh sa plní priebežne, nakoľko čas ich plnenia ešte nevypršal.

    V ďalšej časti teda, alebo tej prvej časti sa venujeme oblasti personálnej, kde vás chceme v krátkosti oboznámiť s personálnym stavom na prokuratúre, aký bol teda v minulom roku, čo sa v rámci personálnej oblasti udialo. Konštatujeme, že plánovaný počet prokurátorov na rok 2015, teda počet tabuľkových miest prokurátorov bol 1 033. Naproti tomu skutočný počet prokurátorov predstavoval 886 prokurátorov, čo predstavuje 85,77-percentnú naplnenosť stavov.

    Pre ozrejmenie tejto situácie treba uviesť, že tie neobsadené funkčné miesta "majú na svedomí" najmä teda kolegyne prokurátorky na materskej dovolenke, ktorých bolo v minulom roku 59 a 27 prokurátorom v priebehu roka 2015 zanikol služobný pomer z rôznych dôvodov, či už na základe vzdania sa funkcie, odchodu do starobného dôchodku, dokonca v jednom prípade smrťou prokurátora. Ten zvyšok neobsadených miest aj skutočne v minulom roku neobsadený bol, ale táto situácia sa riešila formou výberových konaní a doplnením stavov prokurátorov.

    Môžem konštatovať, že veľmi nám pomohlo, že od 1. decembra 2014 vstúpil do účinnosti zákon č. 322/2014, ktorý v podstate vošiel do života až v priebehu roka 2015, kde sme na základe tohto, tejto novely zákona mohli opätovne vyhlásiť výberové konania na funkciu právnych čakateľov prokuratúry. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry nám od roku 2011 v našom právnom poriadku chýbal. Konštatovali sme to aj v našich správach o činnosti za predchádzajúce roky, že vzhľadom k tomu, že nemáme prísun alebo teda nevychovávame si tzv. prokurátorský dorast, že nám vlastne za tie roky začala chýbať jedna generácia prokurátorov tým, že prokurátori starší odchádzali do dôchodku a nebolo možné z radov právnych čakateľov prokuratúry, ktorých si vychovávame, dopĺňať ich stavy.

    Takže toto sa zmenilo, a preto sme už v priebehu roku 2015 mohli pristúpiť k výberovým konaniam na funkciu právneho čakateľa prokuratúry s tým, že po týchto výberových konaniach bolo prijatých tridsaťdva právnych čakateľov prokuratúry. Taktiež prebehlo aj výberové konanie na funkciu prokurátora, už teda na hotového prokurátora, to znamená, že z iných právnických povolaní právnici, ktorí mali odbornú justičnú skúšku alebo inú započítateľnú skúšku, tak sa zúčastnili výberového konania. Tu musím ale konštatovať, že toto výberové konanie na 52 voľných prokurátorských miest mohlo byť obsadené len 31 uchádzačmi, ktorí vyhoveli podmienkam výberového konania. Tu chcem teda zdôrazniť to, že tieto výberové konania, či už na funkciu právnych čakateľov alebo prokurátorov, prebehli už v zmysle tej novej právnej úpravy. Tieto výberové konania, samozrejme, boli verejné, boli aj transparentné, len troška ma mrzí, že nikto z kritikov našej otvorenosti, resp. neotvorenosti, ako sme často kritizovaní, si nedal tú námahu, že by na tieto výberové konania prišiel, navštívil ich a overil si to, že skutočne tá transparentnosť výberových konaní je podľa mňa už teraz taká, že nemôže byť spochybnená.

    Ako príklad uvediem to, že záujemcovia si v deň ústnej skúšky, nespomínam vôbec teda písomné testy, ktoré sú absolútne anonymizované, kde vystupujú pod číslom a tak ďalej, ale hovorím o ústnej časti výberového konania, kde uchádzači až v deň konania, výberového konania na vrátnici generálnej prokuratúry si vylosujú komisiu, pred ktorou sa podrobia ústnej časti a je tým pádom vylúčené akokoľvek, tlaky alebo zásahy vo vzťahu k jednotlivým členom komisií. To znamená, že uchádzač až do hodiny, kedy sa ide podrobiť skúške, teda preskúšaniu alebo výberovému konaniu, nevie jednoducho, ktorá komisia z piatich alebo siedmich - záleží od toho, koľko máme uchádzačov - ho bude ako preverovať jeho vedomosti. Takže to, že verejnosť mala prísť, mohla prísť overiť to, že výberové konanie je transparentné, zatiaľ v tých konaniach, ktoré prebehli, sa nenaplnilo. Mňa to troška mrzí. Boli zástupcovia niektorých novín, myslím, ale ja verím, že teda v budúcnosti, keď už to troška viacej bude známe toto, že takto prebiehajú výberové konania, že aj právnická verejnosť alebo aj laická sa týchto výberových konaní zúčastní.

    Nosnou časťou teda správy o činnosti prokuratúry, tak ako aj celej činnosti prokuratúry, je samozrejme, je trestná oblasť. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, o tom je pojednávané v druhej časti správy o činnosti, tá je teda najrozsiahlejšia, lebo ako som spomínal, monitoruje a vyhodnocuje vlastne našu činnosť v tej nosnej oblasti. Základom priority, ktoré boli premietnuté do plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2015, sa týkali najmä, ale hovorím najmä, lebo toto boli tie také najdôležitejšie, samozrejme, tých priorít bolo ďaleko viac, týkajú sa najmä postihu daňovej trestnej činnosti, odhaľovania trestnej činnosti vo vzťahu k verejným finančným prostriedkom. To nie sú len daňové trestné činy, tam spadajú aj ďalšie trestné činy, kde teda poškodeným je teda štát a verejné financie, taktiež ochrana rodiny, detí, mládeže a účinný postih páchateľov domáceho násilia. No a v neposlednom rade išlo o zameranie sa na boj s diváckym násilím a extrémizmom.

    Z hľadiska stavu vývoja kriminality evidujeme mierny pokles nápadu trestných vecí, je to objektívna skutočnosť. Celkove išlo o 143 869 vecí, ktoré boli v roku 2014 a, teda 2015 a v roku 2014 išlo o 155 vecí 824.

    Takže ten, ten úbytok nápadu je evidentný, ale nie je nejaký rozhodujúci alebo rozhodný. Ale samozrejme, ide o objektívnu skutočnosť. Jednoducho nie je naším záujmom vyrábať páchateľov trestných činov. Jednoducho koľko trestných činov bolo odhalených, toľko prokurátori v rámci trestného konania oddozorovali a prípadne zažalovali.

    Činnosť prokuratúry v rámci trestnej oblasti možno rozdeliť do, podľa jednotlivých fáz trestného konania. Ako v rámci činnosti prokuratúry pred začatím trestného stíhania, to znamená, že to je moment, kedy je podané trestné oznámenie alebo iné podanie, z ktorého vyplýva, že boli naplnené skutkové znaky trestného činu. Tam prokurátor jednoducho buď prostredníctvom polície alebo priamo prokurátor prijíma trestné oznámenie. Jeho dozorová činnosť vlastne spočíva v tom, aby ustrážil lehotu na rozhodnutie o tom trestnom oznámení, to znamená, že či sa trestné oznámenie odmietne, alebo či sa vo veci začne trestné stíhanie, alebo či sa nejakým iným spôsobom rozhodne o trestnom oznámení. Tu konštatujeme v správe, že pretrvávajú stále prieťahy spôsobené či už objektívnym ako i subjektívnymi príčinami.

    V tejto časti takzvaného predprípravného konania je tá ťarcha takzvaného preverovania na polícii. Prokurátor nemá možnosť to trestné oznámenie priamo preverovať, predvolávať oznamovateľov poškodených a tak ďalej, podozrivých. Tu vykonáva len tú činnosť teda, že dozoruje. Aby prokurátor v stanovenej lehote, aby policajt alebo vyšetrovateľ v stanovenej lehote toto trestné oznámenie preveril a vyhodnotil, akým spôsobom sa s ním teda naloží. Tu sa, samozrejme, v tejto časti predprípravného konania využíva oprávnenie prokurátora podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku, a to je teda najmä ukladanie pokynov a zrušovanie rozhodnutí policajtov v prípade, že sa prokurátor s takýmto rozhodnutím nestotožní. Tie pokyny, samozrejme, spočívajú v tom, že sú policajti a vyšetrovatelia upravovaní, pokynovaní, v akom smere majú tieto trestné oznámenia preveriť, aby bolo možno vyhodnotiť ich pravdivostnú hodnotu alebo možnosť začatia trestného stíhania.

    V druhej fáze trestného konania, kedy už hovoríme o prípravnom konaní, tam, samozrejme, tie oprávnenia prokurátora sú ďaleko rozsiahlejšie a širšie. V roku 2015 sme sa v tejto fáze trestného konania zamerali najmä na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie dĺžky prípravného konania, lebo toto nás trápi vlastne už viacero rokov. Veľká rozpracovanosť, veľa trestných vecí, ktoré sa vyšetrujú neúmerne dlhý čas, kde jednoducho i odstránením prieťahov v konaní vieme docieliť to, že niekoľko rokov trvajúce vyšetrovanie sa skončí.

    A toto sa nám v minulom roku darilo na základe toho, že boli prijaté viaceré opatrenia na zvýšenie aktivity prokurátorov. Napríklad išlo o to, že generálny prokurátor rozhodol, že vykonávanie previerok týchto vyšetrovacích spisov sa bude vykonávať každé tri mesiace, respektíve previerka sa vykoná ihneď po tom, čo je vznesené obvinenie. Sú určené lehoty na spracovanie konečných opatrení. Konečným opatrením rozumieme, ak je ukončené vyšetrovanie a vyšetrovateľ navrhne buď podanie obžaloby, alebo zastavenie trestného stíhania, alebo postúpenie vecí na priestupok. Jednoducho máme tak dosť tvrdo stanovené lehoty, že nedochádza už v tomto štádiu konania k prieťahom v konaní. Lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, taktiež máme lehoty, aj keď nie je to v Trestnom poriadku, ale jednoducho sme prokurátorom tieto lehoty určili, aby to nebola prokuratúra, kde dochádza k prieťahom v konaní. To, že potom po podaní obžaloby na súde tie veci spočívajú dlhší čas, no k tomu sa potom dostanem v ďalšej časti tzv. súdneho konania, už teda konania na súde.

    Jeden z nástrojov, ako dosiahnuť ten stav, že sa zmenšujú prieťahy v konaní a sa zmenšuje počet rozpracovaných vecí, sú aj takzvané previerky prokurátorov. To znamená, že tým, že bolo v minulom roku vykonaných 81 036 previerok, svedčí to o tom, že jednoducho prokurátor nenecháva len na policajtovi, koľko to vyšetrovanie bude trvať, že aktívne na základe vykonanej previerky, vyšetrovacieho spisu vyhodnotí, či tam sú prieťahy v konaní, či sú objektívne, či sú subjektívne, či sa vo veci koná tak, ako sa má.

    No a samozrejme na základe týchto previerok a teda preskúmania týchto spisov, trestných, potom majú prokurátori možnosť podať aktívne pokyny policajtom a vyšetrovateľom a tento inštitút sa taktiež využíval, konkrétne v prípadoch v počte 18 035. Toľko bolo vydaných pokynov prokurátora na vyšetrovanie alebo v rámci skráteného vyšetrovania. Aktívny dozor prokurátorov sa teda podieľa významnou mierou na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania, pričom v uplynulom roku došlo teda k ukončeniu veci, kde sa to trestné stíhanie skutočne už viedlo niekoľko rokov a čo považujeme za nežiaduci stav a tento nežiaduci stav je, samozrejme, takto aj hodnotený napríklad Európskym súdom pre ľudské práva. A tu chcem ešte podotknúť, že znižovanie rozpracovanosti, to znamená, že ukončovanie starých vecí je aj naďalej jednou z priorít generálneho prokurátora.

    V roku 2015 sme evidovali zníženie počtu využitých odklonov v trestnom konaní a to znamená, že podmienečné zatavenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste, zmier. Najčastejšie využívaným odklonom je teda dohoda o vine a treste, ku ktorej pristúpili prokurátori v 4 878 veciach a podmienečné zastavenie trestného stíhania. Tieto jednotlivé odklony alebo formy odklonov v trestnom konaní treba vnímať tak, že sú v určitej miere žiaduce, nakoľko na základe odklonov sa zrýchľuje trestné konanie. A v prípade, kde je teda trestný čin jednoznačne preukázaný a páchatelia sa priznali, tak je v záujme alebo trestnej politiky, aby takéto konanie prebiehalo zdĺhavo na súde, aby sa dokazovalo a tak ďalej. Takže je žiaduce, aby sa tieto trestné odklony alebo teda odklony v trestnom konaní realizovali, nie však paušálne, za každú cenu, aby sa v tom súťažilo, takže v tomto smere sú aj upravovaní podriadení prokurátori v tom, že nejde o nejakú súťaž, ale jednoducho veľmi starostlivo treba zvažovať, kedy ten odklon je žiaduci a kedy je na prospech veci. V prípade že nie, prebieha, samozrejme, štandardné konanie na hlavnom pojednávaní.

    V tej poslednej časti trestného konania, teda to už je konanie pred súdom, konštatujeme, že v roku 2015 bolo na území Slovenskej republiky odsúdených 30 932 osôb. Oslobodených bolo 1 310 osôb. Súdy len v nepatrnom, zanedbateľnom množstve odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi na došetrenie, čo bolo 21 vecí. Toto tiež o niečom svedčí, keď len v takomto nepatrnom percente prípadov súd skonštatoval, že v podstate obžaloba bola podaná nedôvodne a nebola dostatočne pripravená a výsledky vyšetrovania neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

    Zákon o oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky sa využíva úspešne, či už sa to týka úspešnosti podaných odvolaní ako riadnych opravných prostriedkov alebo sa to týkalo aj, teda osobitných opravných, mimoriadnych opravných prostriedkov.

    V prípade sťažností bola úspešnosť podaných sťažností v súdnom konaní vyše 50-percentná. A taktiež sa účinne, pokiaľ to tak možno tvrdiť, účinne, áno, využívalo sa aj oprávnenie prokurátora, ktoré nazývame sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Bolo 167 sťažností súdom podaných, kedy prokurátori skonštatovali, že po podaní obžaloby, kde my máme 7-dňovú lehotu na vypracovanie obžaloby, v náročnejších prípadoch 15 alebo 30-dňovú, tak súd nekonal niekoľko mesiacov a máme, bohužiaľ, aj prípady, že aj niekoľko rokov. V krátkosti to bolo, čo sa týkalo jednotlivých štádií trestného konania.

    Z hmotnoprávnej stránky je v rámci správy o činnosti rozoberaná aj štruktúra kriminality. Najdôležitejšie body, ktoré som považoval za potrebné vypichnúť a správy o činnosti a ktoré sú tam uvedené v rámci štruktúry kriminality, sú jednak kriminalita mladistvých, trestné činy súvisiace s domácim násilím, daňové, rasovo motivované, trestné činy proti životnému prostrediu, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. V rámci kriminality mladistvých opakovane konštatujeme aj oproti roku 2014 obdobný podiel, percentuálny podiel páchateľov, mladistvých páchateľov v rámci všetkých páchateľov, nám činilo asi 6 %. Tento stav je viac-menej taký, ide takou zotrvačnosťou. Ten podiel tých páchateľov, mladistvých, sú to odhalení páchatelia. On je zrejme asi vyšší, ale podiel odhalených a žalovaných páchateľov nám teda tvoril 6 %. Je to, samozrejme, rozdielne podľa jednotlivých krajov. Napríklad na východe je ten podiel mladistvých páchateľov neporovnateľne vyšší, ako je celoslovenský priemer. Tu sa dosť často využívajú práve tie spomínané odklony v konaní, ktoré asi v 1/4 prípadov stíhania mladistvých páchateľov, ku ktorým prišlo.

    Čo sa týka skladby kriminality mladistvých, tam je tiež tá skladba štandardná aj oproti minulým rokom. Krádeže, lúpeže, porušovania domovej slobody, drogová trestná činnosť. Trestné činy súvisiace s domácim násilím, ako som spomínal, bola to jedna z priorít. Trošku nám robí problém to, že chýba stála legálna definícia pojmu domáce násilie. Totižto, keď sa s týmto pojmom operuje, nemožno si predstavovať pod tým len to, že ide o klasický alebo teda ten jeden paragraf, jeden trestný čin týrania blízkej zverenej osoby. Pod pojmom domáce násilie si treba predstaviť aj iné fyzické, verbálne, psychické útoky v rámci jednej rodiny medzi osobami, ktoré sú na sebe nejakým spôsobom závislé, či už sú zverené v opatere alebo podobne. Takže veľmi by pomohlo, keby bol zadefinovaný pojem domáceho násilia. Bola by tam zahrnutá celá škála trestných činov, ktorú možno subsumovať pod tento pojem.

    Podarilo sa zastaviť klesajúci počet odhalených trestných činov a naopak zvýšiť objasnenosť. My si uvedomujeme, že to je, sme ešte len na začiatku cesty, že tá latencia, ktorá je v tejto oblasti, je ešte stále vysoká, ako už aj po minulé roky spomínal pán generálny prokurátor, ono sčasti by sa tá latencia odstrániť alebo eliminovať dala.

    V prípade, že by sa k obetiam domáceho násilia pri tom prvom kontakte, keď prídu oznámiť trestný čin, či už na políciu alebo na prokuratúru, pristupovalo tak, že tieto obete trestných činov domáceho násilia budú mať aspoň akú-takú istotu alebo budú ubezpečené v tom, že sa s ich trestným oznámením naloží tak, že budú v budúcnosti chránení. Toto sa, bohužiaľ, stále nedeje. Sme v tej súvislosti aj prijali opatrenie s tým, že sa zriadila linka na pomoc obetiam domáceho násilia, ktorá je veľmi často využívaná. Samozrejme, veľká väčšina prípadov takýchto volaní sa nedá priamo hneď vyhodnotiť tak, že ihneď sa ide a máme páchateľa, ide o trestný čin. Je tam aj kopec takých telefonátov, ale bez ohľadu na to, keď len určité percento takýchto anonymných ohlásení prispeje k odhaleniu páchateľov domáceho násilia, je to veľké plus a budeme v tom aj naďalej pokračovať. Samozrejme, ako máte možnosť sledovať v súvislosti s reakciou na nejaké mediálne zistenia v tejto oblasti, taktiež veľmi promptne pán generálny prokurátor reaguje a tieto veci sa riešia aj na pôde prokuratúry.

    Čo sa týka trestných činov daňových, najčastejšie sa vyskytujúce trestné činy v tejto oblasti je skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného a nezaplatenie dane a poistného. V číslach ide o 1 539 osôb stíhaných. Z toho obžalovaných bolo 736 osôb v roku 2015. Tu sa nám osvedčila spolupráca prokuratúry s políciou a finančnou správou v rámci takzvanej daňovej kobry, ktorá vyústila do lepšej koordinácie pri odhaľovaní a objasňovaní, ako aj vyšetrovaní trestných činov daňových. Samozrejme, potýkame sa z roka na rok s tým, že spôsoby páchania tejto trestnej činnosti sú sofistikovanejšie a samozrejme, je tým zvýšená náročnosť dokazovania a potreba znaleckého dokazovania, ktoré nám v mnohých prípadoch dĺžku trestného konania predlžuje a možno niekedy aj komplikuje. Ale vzhľadom k tomu, že páchatelia tejto trestnej činnosti sú natoľko sofistikovaní a rozhľadení v právnych predpisoch, tak tu je žiaduce, aby príprava na prípadné hlavné pojednávanie na zažalovanie takýchto páchateľov bola absolútne nerozbitná a aby tie dôkazy jednoducho sme dokázali na hlavnom pojednávaní ustáť.

    V rámci ďalej trestnej činnosti, ktorú som teda vypichol z našich foriem trestnej činnosti, som spomínal rasovo motivovanú trestnú činnosť a extrémizmus. To taktiež bola jedna z priorít generálnej prokuratúry. Tam ale teda konštatujeme pokles v počte stíhaných osôb. Tam tá latencia má teda objektívny charakter, nakoľko sa forma páchania tejto trestnej činnosti pomaličky presúva do virtuálneho priestoru. Dosť často útoky v tejto oblasti, na tieto útoky je využívaný virtuálny priestor, internet a sociálne siete, kde, samozrejme, to odhaľovanie týchto páchateľov je ďaleko náročnejšie, ako napríklad v prípadoch trestných činov napríklad diváckeho násilia, kde je, ten páchateľ je v podstate vo väčšine prípadov pristihnutý pri tom páchaní toho skutku.

    Trestné činy proti životnému prostrediu, tu tiež konštatujeme pokles počtu stíhaných páchateľov. Ako príklad je v správe uvedený trestný čin pytliactva, kde v porovnaní s rokom 2001, 2011 pardon, ide o pokles stíhaných páchateľov o 10 %. Tento stav však nekorešponduje so skutočnosťou. My si to veľmi dobre uvedomujeme a tu generálna prokuratúra tiež podniká vlastné legislatívne, ako aj vnútrorezortné aktivity smerujúce k vytvoreniu tzv. prírodnej polície, lebo myslíme si, že práve tento inštitút vytvorenia prírodnej polície by pomohol najmä k odhaľovaniu páchateľov environmentálnych trestných činov, a to sa fakt už nebavíme len o pytliactve, ale o trestných činoch, ktoré súvisia s útokmi na životné prostredie ako také.

    Tak verím, že v prípade, že takýto návrh by sa objavil na pôde Národnej rady, apelujem teda aj na vás, aby bolo zvážené to, že tento inštitút, ktorý inak mimochodom mnohé európske štáty majú a úspešne využívajú, aby bol inkorporovaný aj do nášho právneho poriadku.

    Trestné činy novelizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo. Tieto, čo sa týka počtu vecí, tvoria len malú časť z celkového množstva trestných činov, avšak tie dôsledky, ktoré sú z tejto trestnej činnosti tým, že páchateľom plynú neuveriteľne vysoké príjmy z takejto trestnej činnosti a zisky, ktoré opätovne potom môžu, tak poviem, reinvestovať do ďalšieho páchania trestnej činnosti, sú veľmi vysoké. Je to latentná a vysoko sofistikovaná trestná činnosť, kde zatiaľ ťaháme, žiaľ, za kratší koniec. Samozrejme, oproti páchateľom najmä vo vzťahu teda polície a páchatelia, kde teda aj zrejmé technické vybavenie v týchto prípadoch polície zrejme zohráva svoju úlohu. No, a samozrejme, aj právne prostriedky na odhaľovanie, alebo už keď máme takýchto páchateľov odhalených, na zaistení tohto majetku nám nie celkom podľa našich predstáv umožňujú zakročiť. A je to teda naliehavá potreba zefektívniť využívanie zaisťovacích inštitútov, kedy v čase vznesenia obvinenia, keď sa vznáša páchateľovi obvinenie, je už často majetok, ktorý by mohol byť zaistený pre účely trestného konania, jednoducho prevedený na iné osoby alebo ho neni. Skrátka je na inom účte.

    V rámci teda tejto časti činnosti v trestnej oblasti prokuratúry sme na záver ako opatrenia na zlepšenie činnosti uviedli teda potrebu medzirezortnej spolupráce prokuratúry s orgánmi policajného zboru. To je jednoducho alfa a omega našej práce, kedy bez toho, bez spolupráce, bez úzkej spolupráce s políciou, kooperácie a samozrejme aj s inými orgánmi, či to je NKÚ, Finančná správa a podobne, jednoducho v boji s kriminalitou by sme asi ťahali za kratší koniec. Spolupráca s NKÚ pri ochrane verejných financií, tu je tá spolupráca žiaduca a skutočne aj prebieha, či už na úseku trestnom, ale aj na úseku netrestnom, kedy nám tieto štátne orgány bezprostredne odstupujú svoje zistenia v rámci kontrolnej činnosti a my sa nimi, samozrejme, zaoberáme a v tých veciach sa to jednoducho hýbe dopredu.

    Takisto aj spomeniem daňová kobra. Ja teda verím, že bude úspešne táto spolupráca pokračovať a tie výsledky sú pozoruhodné, koľko sa za posledné obdobie podarilo uchrániť verejných financií v rámci, v rámci nevyplatenia tých požadovaných vratiek DPH, ktoré si teda uplatňovali páchatelia trestnej činnosti a ktoré boli zaistené, resp. neboli vyplatené. A to už nehovorím o tej, preventívnom, o tom preventívnom účinku, kde už máme informácie z finančnej správy, že táto forma trestnej činnosti, teda dépeháčkari, už pomaly ustupuje do pozadia, že jednoducho už sú iné sofistikovanejšie formy trestnej činnosti, daňovej a presúvajú svoje aktivity inam.

    Aktívna súčasť prokuratúry na legislatívnom procese, to je ďalšie opatrenie, ktoré je potrebné jednoducho bez aktívneho vstupovania do legislatívnych procesov v súvislosti so zákonmi, ktoré používame a aplikujeme pri potieraní trestnej činnosti a stíhanie páchateľov, jednoducho sa nepohneme. Využívame, samozrejme, vlastné návrhy, pripomienky zákonov, máme odbor legislatívy a ústavného práva, ktorý pripomienkuje množstvo zákonov. Tento odbor takisto aj pripravuje našu vnútrorezortnú tzv. legislatívu, takže.

    Ďalej by som spomenul spoluprácu pri riešení aplikačných problémov, lebo môžeme mať sebe lepší zákon, keď pri aplikácii jednotlivých ustanovení tohto zákona dochádza k problémom. A či už súdy alebo aj orgány verejnej správy, alebo aj jednotliví, jednotlivé prokuratúry v rámci Slovenskej republiky majú problém pri aplikácii niektorých zákonov, niektorých ustanovení. Takže riešenie týchto aplikačných problémov je, samozrejme, v našich rukách. Vykonávame to na pôde generálnej prokuratúry v rámci porád a vydávanie stanovísk k aplikačným problémom.

    Samozrejme, v neposlednom rade vykonanie aktívnej dohľadovej činnosti generálnej prokuratúry vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, to je vlastne základ našej činnosti, aby v rámci dohľadovej činnosti generálny prokurátor alebo generálna prokuratúra mala prehľad o tom, čo sa deje na podriadených prokuratúrach. Myslím si, že nie je teda možné vedieť o každej veci, ktorá sa deje, ale jednoducho, aby koncepčne v rámci pracovných porád boli tieto veci riešené, aby bola spätná väzba od podriadených prokuratúr na generálnu prokuratúru a naopak, aby jednotliví krajskí prokurátori boli usmerňovaní, akým smerom sa má v uvedených veciach alebo všeobecne teda postupovať.

    V rámci tretej časti sme v správe o činnosti rozobrali aj, alebo dotkli sme sa aj tej netrestnej súčasti prokuratúry, kde teda táto, samozrejme, netvorí tú nosnú časť, ale je neoddeliteľnou súčasťou činnosti prokuratúry, je aj ten netrestný úsek. Toto bolo dlhým, dlho rokov sa špekulovalo alebo nejakým spôsobom čistilo to, že či má aj tento netrestný úsek prokuratúry svoje miesto. A napokon sa netrestná činnosť prokuratúry ustálila tak, že myslím si, že už nikto dneska nepochybuje, že by prokurátori v rámci toho netrestného úseku nejakým spôsobom vykonávali činnosť, ktorá by bola v rozpore s nejakými medzinárodnými štandardmi pre prokuratúry a štátne zastupiteľstvá.

    Skutočne nám na netrestnom úseku zostali len tie oprávnenia, najmä voči orgánom verejnej správy a voči súdom, ktoré sú absolútne štandardné.

    Vo vzťahu k orgánom verejnej správy na základe podnetov alebo vlastných poznatkov z previerok preskúmavame rozhodnutia orgánov verejnej správy. Nemáme žiadnu nariaďovaciu právomoc, rozhodovaciu právomoc. Ak zistíme, že postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon, máme možnosť využiť prokurátorské opatrenia, ktorým je buď protest prokurátora alebo upozornenie. Ak toto opatrenie využijeme a orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, sa s ním nestotožní, je na súde, aby vo veci v konečnom dôsledku rozhodol. Nemáme žiadnym spôsobom možnosť nariadiť alebo iným spôsobom upraviť orgán verejnej správy, ako má vo veci konať.

    Na úseku tzv. občiansko-súdnom vo vzťahu k súdom má prokuratúra buď možnosť podať návrh na začatie konania, čo sa vo väčšine prípadov deje v prípadoch, kedy nie je vyhovené protestu prokurátora, takže tam sa má prokurátor možnosť obrátiť na súd, aby ten rozhodol, či tie pochybenia, ktoré prokurátor zistil v rozhodnutí alebo postúpil orgánom verejnej správy, sú v súlade so zákonom alebo nie. Taktiež má možnosť prokurátor vstúpiť do začatého konania.

    V tomto roku nám vstúpili do účinnosti nové občiansko-právne, občiansko-procesné kódexy, či už je to občiansky, teda Súdny správny poriadok, sporový, nesporový, a správne súdnictvo sa taktiež oddelilo od všeobecného súdnictva v tom procese, takže aj v týchto nových kódexoch zostalo postavenie prokuratúry zakotvené, v niektorých prípadoch modifikované, napríklad čo sa týka podania bývalého inštitútu mimoriadneho dovolania prokurátora, teraz to už bude dovolanie generálneho prokurátora, kedy v sporových veciach v podstate ustupujeme z toho priestoru, kedy by sme podávali mimoriadne dovolania. Koniec-koncov ja som to tvrdil od začiatku nástupu do funkcie, že nie je na mieste, aby prokuratúra zasahovala do súkromno-právnych sporov.

    Vo veciach nesporových, kde na jednej strane konania vždy tzv. nejaký slabší subjekt, či už je to výchova detí a mládeže a podobne, vyhlásenie za mŕtveho alebo spôsobilosť na právne úkony, tam, samozrejme, je žiaduce, aby prokuratúra v odôvodnených prípadoch, či už na základe vlastných podnetov, poznatkov alebo teda podnetov vstupovala do týchto konaní, a to sa deje, a to sa aj v budúcnosti diať bude. Takže na úseku netrestnom len takto v krátkosti. Samozrejme, mali ste možnosť, ak by bolo niečo treba k tomu vysvetliť, veľmi rád sa k tomu ešte potom vrátim.

    Vážené dámy a páni, v krátkosti teda toto bolo nejaké také zhrnutie alebo také úvodné slovo k obsahu správy o činnosti, ktorú máte teda pred sebou, o ktorej sa diskutovalo aj v troch výboroch Národnej rady. A ja vám teda nateraz ďakujem za pozornosť a v prípade, že budú nejaké otázky, veľmi rád odpoviem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 150 z 30. júna 2016 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy generálneho prokurátora, ktorú máme ako tlač 116a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 47 zo 6. septembra tohto roku. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam si, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni, štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, (reakcia z pléna) šiesti páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán námestník generálneho prokurátora, kolegyne, kolegovia, táto správa nie je typická, ku ktorému by som sa vyjadroval, ale dovoľte, aby som sa predsa obrátil jednou otázkou a predtým, než túto otázku položím, chcel by som poprosiť pána námestníka, aby tlmočil moje prianie na skoré uzdravenie pre pána Čižnára, aby čím skôr mohol prísť aj on sám do Národnej rady a informovať Národnú radu o dianiach na prokuratúre.

    Počúvajúc vás a keď som sa pozrel na túto správu, tak dalo by sa povedať, že prokuratúra funguje dobre, až perfektne, žiadny problém. Pravdou ale je, že kauzy ako Bašternák či zneužívanie maloletých z resocializačnom ústave boli už raz vyšetrované a zametené pod koberec. A ani kauza Gorila, ani Bašternák, ani ďalšie nie sú nijako ukončené, takže úplne z môjho pohľadu všetko tak čisté a dobre fungujúce asi ani na prokuratúre nie je.

    Preto dovoľte, aby som sa vás opýtal. V prípade Bašternák vyšetrovanie vedie NAKA, kde je dotknutý aj samotný minister vnútra. Teda dá sa povedať, že minister vnútra vyšetruje sám seba. Ak ma pamäť neklame, v prípade Hedvigy všetky procesné úkony, takmer všetky procesné úkony okrem začiatku, čím sa aj samotný minister Kaliňák niekoľkokrát chválil, že oni celé vyšetrovanie, aj procesné úkony vtedy odovzdali generálnej prokuratúre. Chcem sa vás preto jednoznačne spýtať. Keďže Trestný poriadok a právnici generálnej, teda prokuratúry umožňujú prebrať a vykonávať aj procesné úkony v prípade vyšetrovania, prečo tak neurobí v prípade Bašternáka, kde je minister vnútra v konflikte záujmov a vyšetruje sám seba? Prečo do toho prokuratúra nezasiahne a nevykonáva aj procesné úkony? Viem, že tam je dohľad. Ale to nie je vykonávanie procesných úkonov. Prečo v tomto konkrétnom prípade, preto, aby sa predišlo akémukoľvek spochybeniu, že je minister vnútra v konflikte záujmov, vyšetrovanie sa vedie správne alebo nesprávne. Je tu generálna prokuratúra, ktorá sa dá povedať, že je osobitná, je oddelená od ministerstva vnútra, prečo nevyužije túto svoju právomoc danú zákonmi Slovenskej republiky, keď v prípade Hedvigy túto právomoc využila, aj vykonávala? Dnes je tu ako priestor, preto dovoľte, aby som sa na vás obrátil o odpoveď na túto otázku. Veľmi rád si ju vypočujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel len pripojiť k pánovi Simonovi, Zsoltovi Simonovi, že skutočne sme tuná napádali v minulosti pána generálneho prokurátora a naozaj treba si uvedomiť, že zdravie máme len jedno a každý môže mať nejaký problém, tak ako ho mal predseda vlády, ako sme držali palce predsedovi parlamentu, tak v tomto prípade držíme palce pánovi generálnemu prokurátorovi, aby sa mu podarilo čím skôr vrátiť medzi nás a aby sa mu podarilo s tým problémom úspešne vybojovať. Lebo naozaj, skutočne si musíme uvedomiť, že nesmieme byť úplní, úplní odľudovia, ktorí proste si idú len svoju politiku a nevnímajú zdravie človeka. Takže rovnako mu želáme skoré uzdravenie. Ďakujem.

  • S reakciou asi nie.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

  • Ďakujem. My sme túto správu preberali už na ústavnoprávnom výbore, na ktorom prebehla aj dosť podstatná diskusia. A tak tu uvediem len niekoľko povšimnutí si toho, ako táto správa bola prezentovaná. Podľa môjho názoru a teda pre tých, ktorí sú mladší a nevedia dosť dobre, o čo sa jedná, tak si to môžu naštudovať.

    Táto správa má charakteristiku podobnú, ako správa zo záverov XXIII. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Všetko v najlepšom poriadku. Sú nejaké drobnosti, ktoré samozrejme riešime a buďte radi, že to nie je horšie. Jednoducho toto je hanba. Tento národ sa potýka s absolútnou záplavou kriminality a to hlavne v tom, že ľudia chápu, že ak je niekto vo vysokom postavení alebo si dokáže kúpiť prokurátora, môže všetko. Teraz nehovoríme o tých obrovských kauzách, ktoré sú ako Bašternák.

    Teraz hovoríme o jednoduchých prípadoch, kedy prokurátori sú jednoducho kúpiteľní. Ak si môže prokurátor kúpiť v roku 2009 byt za 408-tisíc dolárov na Floride, pričom mesačné poplatky tam sú vo vysokých stovkách, možno tisíc dolárov na údržbu, ak si to môže dovoliť kúpiť za hotovosť a prokurátor, generálny prokurátor s tým nemá žiaden problém, je jasné, že prokuratúra je jednoducho jedna kriminálna organizácia, ktorá kryje kriminálnikov. A je mi to ľúto, že nikto to takto ešte doteraz nepovedal. Ale jednoducho takto to je.

    Pozrime sa, ako sa formuje prokuratúra. Samozrejme, pán námestník nám teraz hovoril, že sme sa mohli ísť pozrieť na výberové konania na nových prokurátorov. Áno, mohli sme sa ísť pozrieť. Čo by sme videli? Videli by sme, ako tí istí prokurátori, ktorí sa tam dostali ako komunistické nomenklatúrne kádre, ako vyberajú svojich nástupcov. Samozrejme, a sú, určite medzi tými vybranými sú aj slušní, dobrí ľudia. Ale tí budú na tých najnižších postoch, nebudú môcť o ničom rozhodovať, budú musieť poslúchať príkazy tých vyšších.

    Ja som opakovane písal o viacerých prípadoch, kedy sa obchádza zákon o prokuratúre tak, že napríklad, keď sa jedná o nejakého smeráckeho, smeráckeho exponenta, tak sa nevydá takzvaný negatívny príkaz, ale sa prokurátor, ktorý tohto exponenta smeráckeho stíha, ten sa akože preloží na niekoľko mesiacov a potom, keď ten správny prokurátor vec vyrieši tak, ako si to želá táto vládna garnitúra, tak potom sa ten pôvodný prokurátor vráti na miesto. Jednoducho tu sú vážne symptóny toho, že prokuratúra v podstate nie je nič iné, ako právna ochranka vládnej garnitúry a jej trestnej činnosti. Kauza Bašternák je, samozrejme, toho najznámejším príkladom. Ale nie ani zďaleka jediná.

    To, že si môže nejaký zločinec, obyčajný, dovoliť podať trestné oznámenie na prokurátora špeciálnej prokuratúry Špirku a že táto generálna prokuratúra s tým nič nerobí, tvári sa, že to je úplne normálne, to je známka toho, že prokuratúra je to, čo som hovoril, právna ochranka vládnej garnitúry.

    Keby to takto totižto fungovalo, že by úplne každý sa mohol zbaviť svojho trestného stíhania tým, že podá nejaké trestné oznámenie na toho prokurátora, ktorý dozoruje vyšetrovanie jeho trestného činu, tak asi by sme sa nikam nepohli.

    Ale v prípade, že sa jedná o toho, o taký zriedkavý prípad, že niekto naozaj stíha trestné činy vládnej garnitúry, tak tam odrazu to funguje, generálna prokuratúra nemá s tým žiaden problém, pán generálny prokurátor dokonca sa vyjadruje na tlačovej konferencii tak, že no vlastne k trestnej činnosti tam asi došlo, čo samozrejme je ďalšie porušenie zákona o prokuratúre. Jednoducho toto, čo tu prebieha, je jedna obrovská hanba. Je to potvrdenie toho, že Slovensko nie je právny štát. Prokuratúra sa nikomu nezodpovedá a dáva to každému veľmi jasne najavo.

    Pokiaľ hovoríme napríklad, keď tu pán námestník hovoril o odklonoch, všimnime si, že kedy sa tie odklony najviac používajú. Tie odklony sa takmer v sto percentách používajú v prípade trestných činov verejných činiteľov, v prípade korupcie. Tam odrazu všetko je odklonené. A prečo? Preto, aby sa, aby sa to na verejnosti a v médiách nepretraktovalo, že ako vládnuca garnitúra korumpuje. Kde je tu verejnoprávny záujem na tom, aby sa odklonila takáto, takáto trestná činnosť? Kde je tu verejnoprávny záujem?

    Verejnoprávny záujem je taký, aby sa pranierovali títo ľudia, aby všetci vedeli, čo kto v postavení kedy majú možnosť disponovať s verejnými prostriedkami, aby každý vedel, mal možnosť vedieť, čo sa s ich peniazmi deje. A nie, my to, my to takýmto spôsobom zatutlávame. To znamená, že aj to, čo prokuratúra nezametie pod koberec, to nakoniec odkloní tak, aby sa ututlalo to, že nejaký exponent vlády bol odsúdený.

    Ak hovoríme, alebo ak pán generálny prokurátor hovoril o daňových trestných činoch a že sa tieto stávajú sofistikovanejšími, no zrejme aj taká úplne primitívna depeháčkovská metóda, ako má pán, mal pán Bašternák, asi tá je príliš sofistikovaná na generálnu prokuratúru, pretože pán Bašternák behá po slobode, robí si ďalšie kšefty, korumpuje verejnú správu na každom kroku a vôbec nemá, vôbec sa nejaví, že by mal nejaký pocit, že by sa musel niečoho báť. Takže to je asi tá sofistikácia, akože zaniesť 12 miliónov niekam v cashi, údajne.

    Inými slovami, úlohou pána námestníka dnes bolo s kamennou tvárou nám tu prezentovať, že všetko je v najlepšom poriadku a že sa máme tešiť na krajšie zajtrajšky. Jednoducho, ja vyzývam túto snemovňu, aby odmietla takýto prístup a aby robila niečo so skutočnosťou, že generálny prokurátor nie je nič iné, ako hlavný ochranca trestnej činnosti vládnej garnitúry a aby sme urobili všetci niečo pre to, aby sa toto zmenilo.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Za chvíľu, za niekoľko, za dva mesiace cca budeme mať 27 rokov odvtedy, keď Janko Budaj vyšiel na tribúnu a začal žehnať s komunizmom a myslím si, že za tých 27 rokov si už každý napísal svoju históriu.

    A pán poslanec, úprimne sa čudujem, že vy tu ešte vyťahujete, vy s vaším vekom, veci ako komunistickí prokurátori a podobné témy.

    Pán poslanec, vy ako právnik, myslíte si, že títo ľudia nevedia, ako sa dostávali právnici na školu? Vy si myslíte, že ľudia nevedia, že museli ste mať nejakého komunistu, ktorý vás tam postrčil? Vy si to myslíte, že títo ľudia to zabudli? Vy máte pocit, vy ste posledný v tejto sále, ktorý môže niečo rozprávať na nejakých komunistov prokurátorov, lebo vy ste tiež komunistický právnik. Nehnevajte sa.

  • S reakciou nikto.

    Nech sa páči, v rozprave, pán poslanec Kotleba.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán námestník, ja som si správu o činnosti generálnej prokuratúry podrobne naštudoval a pozorne vypočul aj na zasadnutí alebo na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť a musím povedať, že tie výhrady, ktoré som k nej mal, boli tam zo strany teda vášho kolegu doktora Šufliarskeho vypočuté. A ja sa chcem aj z tohto miesta poďakovať za ten list, ktorý ste mi poslali s tým, že teda generálna prokuratúra prešetrí činnosť orgánov či na trestnom alebo netrestnom úseku v súvislosti so zanedbávaním ich povinností ohľadom cigánskej osady v Krásnohorskom Podhradí. Ale z tohto miesta by som vás chcel, pán námestník, požiadať o jednu vec. V tom liste ste uviedli, že generálna prokuratúra sa bude týmito možnými nedostatkami zaoberať za roky 2016 a 2015 a toto mi z vašej strany príde ako trošku ako taký alibizmus, pretože, pretože tie útoky a tie problémy sú tam omnoho dlhšie nielen v roku 2016 a 2015, ale už v roku 2012 vyšetrovateľ policajného zboru zaradený na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave vo svojom uznesení uviedol, že vyhrážky zabitím sekerou sú obvyklým spôsobom života u Rómov a preto nejde o trestný čin.

    Proti takémuto uzneseniu bola zo strany poškodeného podaná sťažnosť a prokuratúra túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Tak isto až do dnešného dňa, to sú celé roky, ale v súčasnosti to pretrváva a pokračuje, dochádza dennodenne v obci Krásnohorské Podhradie v lokalite cigánska osada k porušovaniu stavebného zákona a síce pokračovaním vo výstavbe čiernych stavieb, ktoré sú už od, asi 4 roky sú, je takéto konanie klasifikované ako trestný čin. Starosta obce ako predstaviteľ stavebného úradu ani na podnet obyvateľov obce nekoná a ich podnety aj na prokuratúru, aj na políciu, aby sa touto vecou a nekonaním starostu, ktorý je zhodou okolností zvolený za stranu MOST - HÍD, aby sa týmto jeho nekonaním zaoberali, sú viac-menej všetky odmietnuté.

    Preto vás chcem z tohto miesta znova poprosiť, aby tú činnosť starostu, resp. nečinnosť starostu, ale aj zlyhanie možno vašich kolegov z prokuratúry v Rožňave, tak isto aj zlyhanie mnohých, mnohých policajtov z okresného riaditeľstva, alebo zaradených na Okresnom riaditeľstve v Rožňave, generálna prokuratúra prešetrila minimálne do roku 2012.

    Dovolím si povedať, že táto požiadavka nie je nejaká nadmerná alebo neoprávnená, pretože rozpočet generálnej prokuratúry je 77 miliónov eur. Za tieto peniaze, si myslím, že občania majú právo na to, aby prokurátori a zvlášť na generálnej prokuratúre, ako ľudia, ktorí majú najviac zo všetkých strážiť zákonnosť, aby sa pozreli na to, či naozaj neboli upreté ich práva a aby ľudia v tom regióne mohli mať aspoň trošku pocit, že sa niekto o nich začína zaujímať. Pretože mnohí, mnohí z vás či poslancov, či prokurátorov sa neviete vžiť do, ani nemôžete sa vedieť vžiť do pocitov človeka, ktorý je napadnutý vo vlastnom dome asociálmi so sekerou, obráti sa na políciu, tá ho odbije, ako keby on bol vinný a keď sa potom obráti na prokuratúru, ako na tých, ktorí by mali aj policajtov naučiť, mnohých policajtov, ktorí to dnes ešte, hlavne v tej Rožňave, neovládajú, naučiť zákon, tak prokuratúra sa s nimi ani nebaví. Potom sa nemôžme čudovať, že ľudia strácajú dôveru v právny štát, strácajú dôveru v zákony, strácajú dôveru aj v poslancov Národnej rady a že ich problémy sa riešia tak, ako to riešil pán Juhász z Hurbanova.

    Takže budem čakať, pán námestník, na odpoveď z vašej strany a dúfam naozaj, že to bude konštruktívne aj napriek tomu, že sa jedná o nominanta strany MOST - HÍD.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Ja som neplánoval mať faktickú v reakcii na faktické k mojej rozprave, ale vzhľadom na osobný útok, ktorý som si užil od pána Hrnka...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás, faktická je k predrečníkovi. Pán poslanec.

    Baránik, Alojz, poslanec NR SR

    K veci, ale osobné útoky tiež by sa nemali, pán predsedajúci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, na čom sme sa dohodli?

    Baránik, Alojz, poslanec NR SR

    Nedohodli sme sa. Chcete ma, chcete ma vypnúť?

    Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Faktická poznámka k predrečníkovi.

    Baránik, Alojz, poslanec NR SR

    Dobre, je to faktická. Pán Hrnko, ja som...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč, Martin, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ja som vám dal naozaj...

    Baránik, Alojz, poslanec NR SR

    Ja nie som z komunistickej rodiny, nikto v mojej rodine nikdy komunista nebol.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

    Pán poslanec, musíme ctiť elementárnu slušnosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán námestník, samozrejme, možnože táto, tento príspevok bude trošku z iného súdku, aký sme tu počuli, aj keď so všetkým, čo hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci, s väčšinou môžem len sa stotožniť.

    Prejdem teda postupne dvoma časťami, ktoré sú z tejto správy. Správa v časti 1 - stav a zabezpečenie plnenia úloh - hodnotí viac-menej strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavne výsledky, to možnože také nudné čítanie, pretože viac-menej formálne iba hovorí o plnení či neplnení rôznych uznesení, pričom sa ten živý obsah, o ktorom, ktorý vlastne častokrát nevieme ani identifikovať, chýbal. Je nám jasné, že proste takto sa robia správy.

    Preto by som možno chcela pána generálneho, pána námestníka generálneho prokurátora požiadať o doplnenie alebo spresnenie niektorých skutočností spomínaných v tejto úvodnej časti správy týkajúcej sa predovšetkým ľudsko-právnych otázok a tejto problematiky.

    V tejto časti správy sa okrem iného hodnotí plnenie uznesenia č. 71 zo 17. februára 2015 a týka sa návrhu celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá v bode C1 odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení opatrení stratégie. Pozornosť prokuratúry sa podľa predloženej správy zamerala predovšetkým na aktivity v oblasti predchádzania eliminácie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, na aktivity v oblasti trestného práva a iných oblastí práva.

    Takže mám otázku, že čo konkrétne znamená slovný obrat "pozornosť sa predovšetkým zamerala", čo takéto zameranie pozornosti vôbec prinieslo obsahovo i vo výsledkoch? Osobitne, ako vyzerala súčinnosť, ktorú poskytla generálna prokuratúra ministerstvu zahraničných vecí, kde, citujem zo správy: "V niektorých konkrétnych trestných veciach sledovaných Radou Európy pre ľudské práva a inými medzinárodnými inštitúciami, ktorých sú objektom trestných činov rómski obyvatelia žijúci na Slovensku, u ktorých došlo konaním policajných zložiek pri ich zásahoch k podozreniu z protiprávneho konania alebo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.". Teda čo generálna prokuratúra v týchto veciach podnikla, čo zistila a aké sú výsledky jej intervencií v týchto veciach?

    Ďalšia oblasť. Pod bodom 14 sa hovorí o plnení odporúčania vlády spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu v súvislosti s dohovorom proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V tejto súvislosti správa generálneho prokurátora referuje o svojich aktivitách v troch oblastiach, a to sú podmienky v miestach výkonu väzby a trestu - o tom sme mali aj nedávno správu od ombudsmanky - v používaní nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní a problematika domáceho násilia.

    Problematika domáceho násilia, ktorá patrí medzi, častokrát naozaj medzi prioritné témy pána generálneho prokurátora, je osobitné riešenie, aj osobitne riešená aj v ďalších častiach a k nej sa ešte určite vrátim.

    No a pokiaľ ide o otázky používania nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v správe sa uvádza, že námestník generálneho prokuratúra pre trestný úsek zaslal podrobnú správu generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra o zistených skutočnostiach pre potreby využitia pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu. Opäť z prerokovanej správy síce nevieme, čo konkrétne táto správa obsahovala, ani čo odporúčala, resp. aké opatrenia boli prijaté. Zostáva už len dúfať, že také závažné veci budú riešené transparentnejšie, adekvátnejšie a spravodlivejšie, pokiaľ bude kontrola vyňatá zo štruktúr ministerstva vnútra, tak ako bolo nedávno avizované. Uvidíme, či vôbec k tomu dôjde.

    V súvislosti s podmienkami v miestach výkonu väzby a trestu by som rada upozornila, že zlé podmienky a nevhodné správanie sa nedotýka len ľudí, ktorí sú podozriví, stíhaní, alebo ktorí boli aj odsúdení. Prednedávnom aj prišiel na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny podnet od rodičov, ktorí boli na návšteve svojho syna vystavení ponižujúcemu správaniu v Ústave na výkon trestu v Leopoldove. Následne som aj listom potom oficiálne oslovila riaditeľa ústavu, ktorý v odpovedi uviedol, že vo veci podal trestné oznámenie. Chcela by som sa opýtať, či o tomto a podobných prípadoch viete, čo v tom konáte a aký efekt bude opäť prípadných opatrení. Iste netreba zdôrazňovať, že pocit moci a nadradenosti, ktorí majú veľakrát príslušníci uniformovaných zložiek voči podozrivým, obvineným a odsúdeným ich nemôže viesť k nevhodnému, až krutému zaobchádzaniu, čomu sa snaží práve spomínaný dohovor predchádzať. Preto ani nepovažujem za zbytočné hovoriť o tom, upozorňovať na neprípustné správanie a konanie a zároveň zdôrazniť, že ľudské práva sme povinní rešpektovať aj u tých, ktorí sami zákon porušili, ale tiež, že zločin má dve stránky: páchateľov a obete. A tí, ktorí sú obeťami, sú až príliš často vystavení rovnako neprístojnému zaobchádzaniu zo strany mocných.

    Tu by som možno pripomenula, že teraz vieme, je na verejnosti kauza resocializačného zariadenia a to len taká, taký možno znak, že častokrát to nemusí byť ani uniforma, keď z pozície moci využívajú nekontrolovane svoju moc a nadradenosť možno nad svojimi chovancami. Toto je teda v štádiu šetrenia všetko.

    V kapitole vyhodnotenia plnenia záverov a opatrení uvedených v predchádzajúcom kalendárnom roku za celkom pozoruhodné považujem informácie o úsilí minimalizovať prieťahy v konaní a o uskutočnenej previerke zameranej na veci, kde trestné stíhanie trvá viac ako dva roky. Zdá sa mi naozaj až zázračné, že sa znížila rozpracovanosť o 40 %. Toto, ak sú toto naozaj relevantné údaje, tak si povieme chvalabohu. Už len zostáva dúfať, že sa podarí aj doobsadiť všetky potrebné miesta na prokuratúre v čo najkratšej dobe a samozrejme kvalitnými prokurátormi.

    Časť 2 predstavuje činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti. Medzi priority v činnosti prokuratúry patrilo v roku 2015 aj odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Ako uvádza správa, prispelo k tomu napríklad vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Tu by som si dovolila vsunúť, že bývalá kolegyňa Janka Šípošová, ktorá sa dlhodobo venuje naozaj tejto oblasti, má aj prakticky veľmi dobré skúsenosti s ďalším vzdelávaním práve prokurátorov v tejto oblasti, že považuje ich za veľmi otvorených a aktívnych a aj sama vraví, že veľa vecí v tejto oblasti sa naozaj zlepšilo k lepšiemu alebo zmenilo k lepšiemu.

    Ďalej zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre sa vytvorili podmienky na účinnejšie odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti s tým, že poškodené osoby môžu oznámiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Po zhodnotení efektívnosti linky došlo v záujme rýchlejšieho prijímania opatrení k presmerovaniu prichádzajúcich telefonických volaní na jednotlivé krajské prokuratúry. Toto beriem ako fakt, možno na zlepšenie efektívnosti to bude mať dobrý vplyv.

    V záujme predchádzania trestných činov tzv. domáceho násilia sa prokurátori v roku 2015 aktívne zapájali do legislatívno- vecných aktivít aj iných rezortov a podieľali sa na vypracovávaní a plnení národných akčných plánov. To tiež kvitujem, že naozaj snaha byť akoby, alebo byť prierezový, nielen sa situovať do pozície akoby rezortizmu, ale snaha o široké riešenie problémov za účasti prokuratúry.

    Významná bola účasť prokurátorov, špecialistov na plnenie úloh a cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vrátane ich účasti vo fókusových skupinách zameraných na predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.

    Takže všetky tieto aktivity, tieto štyri aktivity, ktoré som prečítala, vysoko hodnotím a považujem za veľký prínos, že sa generálny prokurátor angažuje vo veci, ktorá mu z podstaty veci akosik ani, akoby ani možno neprislúchala, a tou je domáce násilie a snaha pomôcť jeho obetiam. Je úplne pochopiteľné, že to vidí zo svojho právnicko-prokurátorského hľadiska a jeho zameranie je logicky zamerané na páchateľa a jeho potrestanie. Vysoko však hodnotím, že prekročil v našej tzv. krajinke neuveriteľne zakonzervovaný rezortizmus a vyzývam k tomu, aby sme všetci, aby sme sa všetci snažili zmeniť optiku a videli v súvislosti nielen s domácim násilím, ale so zločinom všeobecne nielen páchateľa, ale najmä obete.

    Na toto sa snažím upozorňovať naozaj pri každom príspevku, pretože žiadnej obeti nepomôže akýkoľvek trest pre páchateľa, keď sama zostane bez pomoci osočovaná, zraňovaná laickým okolím i stresujúcimi procedúrami trestného konania. To je ešte ten lepší prípad, keď sa trestný čin naozaj aj stane predmetom vyšetrovania.

    Preto dúfam, že už nie je ďaleko čas, kedy sa dočkáme aj schválenia zákona o obetiach, na čo tak isto veľmi často apelujem, ktorý sme mali prijať najneskôr v novembri roku 2015 ako transpozíciu smernice. Možnože viacerí viete, ako tá transpozícia, "transpozícia" dopadla. V podstate hrozia nám pokuty za to, že sme to nevykonali tak, ako sme mali.

    V správe uvádzate, že za posledné dva mesiace roku 2015 bolo na krajských prokuratúrach zaznamenaných spolu 107 hlasových správ. Z toho polovica záznamov bola bez hlasového obsahu alebo neidentifikovateľných. Druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Väčšina oznámení však bola neopodstatnená, skončila odmietnutím trestného oznámenia. Tu dodám, že zmysel tejto linky vidím najmä v prípadoch, ktoré sa odohrávajú v malých obciach alebo tam, kde páchateľ domáceho násilia má silnú sociálnu pozíciu a dokáže účinne zastrašovať alebo manipulovať úrady a zodpovedné orgány vo svojom okolí. Toto sa skutočne stáva. Takáto linka, tak ako aj iné opatrenia bez podporných služieb pre obete však nezníži vysokú latenciu trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Zopakujem, že vás chválim za jej zriadenie, ale apelujem, prosím vás, aj na vás, aby ste podporili čím skorší vznik kvalitného zákona, ktorý umožní fungovanie služieb pre obete.

    Poznajúc aktivity a kompetentnosť vašich spolupracovníkov v tejto oblasti nepochybujem, že to urobíte, a že generálna prokuratúra podporí návrh zákona, resp. prispeje k jeho kvalite vlastnými kompetentnými pripomienkami a návrhmi. Práve tento zákon by mal priniesť aj to, po čom voláte, teda definíciu toho, čo dnes označujeme spojením domáce násilie. Začať však musíme možno ešte ďalej alebo ešte skôr, a to definíciami pojmu obeť trestného činu a ďalších základných pojmov.

    V správe uvádzate, že deficit jednotného pojmu domáceho násilia v právnej teórii i praxi a pomenovanie jeho všetkých foriem, na ktorý nadväzuje neúplný zber štatistických údajov o domácom násilí, si nevyhnutne vyžaduje, aby generálna prokuratúra vo vlastnej kompetencii určovala konkrétny rozsah alebo výber trestných činov, ktoré spadajú do foriem domáceho násilia a ich kritéria. Takýto galimatiáš je však spôsobený tým, že sa naozaj používajú rôzne pojmy: násilie páchané na ženách, rodovo podmienené násilie atď.

    Minulý týždeň na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sme mali aj sami možnosť vnímať to, že človek, ktorý sa venuje tejto problematike, štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš, si sám tieto pojmy zamieňal. Považoval ich ako za rovnocenné. Myslím, že by sme sa mohli zhodnúť, že tieto pojmy nie sú to isté a nemali by sme ich miešať. Súhlasím, že je potrebné vedieť skrátka, o čom hovoríme a zhodnúť sa na tom, čo rozumieme pod domácim násilím.

    Pre potreby trestného zákona by možno bolo vhodné uvažovať aj o používaní pojmu násilie páchané blízkou osobou, ktoré sa práve v smernici, ktorú sme mali už aplikovať do našej legislatívy, ktorá sa, teda tento pojem sa tam používa. V každom prípade to riešenie, po ktorom voláme my a dúfam, že sa budete snažiť naozaj, vie priniesť dôsledná transpozícia smernice, o ktorej som už vyššie hovorila a pochopiteľne okrem prijatia zákona o obetiach si bude vyžadovať, bude treba aj urobiť novelu trestnej legislatívy, čo však zrejme nebude len na pleciach opäť generálnej prokuratúry, i keď nepochybne s jej alebo s vaším významným prispením.

    Ešte raz by som možno apelovala, čo sa týka pojmov, že ak budeme hovoriť o násilí konanom blízkou osobou, do tejto oblasti spadajú aj podľa teda mojej mienky aj práve udalosti, ktoré sa diali v resocializačnom zariadení a ktoré dosť výrazne teda zasiahli do spoločnosti. Trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby sa častokrát práve naozaj veľmi prelína aj s domácim násilím, o ktorej sme sa teraz, o ktorej som hovorila. Okresná prokuratúra v tomto zastavila konanie. Teraz dozoruje. Veľmi by ma zaujímalo, že či išlo naozaj o zlyhanie šéfa okresnej prokuratúry a ako to vidíte na generálnej prokuratúre, či budú vyvodené nejaké konsekvencie.

    Tiež mám na pamäti jednu kauzu domáceho násilia. Ide o bývalého poslanca z Prievidze. Tu by som chcela tak pozitívne podotknúť, že v tomto smere pristupovala generálna prokuratúra bez akýchkoľvek predsudkov pri riešení domáceho násilia a bola by som veľmi rada, keby takýmto spôsobom sa postavila aj ku kauzám korupcie. Takže ak oceňujem iniciatívu pri riešení domáceho násilia zo strany prokuratúry, bola by som veľmi rada, tam, samozrejme, treba premyslieť tie postupy, ktoré popisujete, bola by som veľmi rada, keby sme takýmto istým spôsobom dokázali oceniť vašu prácu aj v iných oblastiach daňových podvodov, dépeháčky, proste korupčných káuz, kde by ste prejavili nezávislosť, kritickosť, nekompromisnosť, nebojácnosť a dokonca rázny postoj v týchto oblastiach. Verím, že i toto by občania veľmi ocenili.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kotleba.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, vy ste svoj, svoje vystúpenie v rozprave začali tým, že teda ako prokuratúra chráni práva tých cigánov, ktorí sa dostanú do kontaktu s políciou z nejakého dôvodu, prípadne aj bacharov a tak ďalej s bacharmi. Ja si myslím, že na Slovensku máme skôr opačný problém, že títo príslušníci uniformovaných zložiek, to je jedno, či bachari alebo teda príslušníci justičnej stráže alebo policajti majú nedostatočnú oporu buď u svojich nadriadených alebo aj v zákone samotnom pri zásahoch voči takýmto asociálnym páchateľom, ktorí nemajú žiadne zábrany.

    A poviem vám, že neviem si predstaviť, ako môže policajt inak ako silou zasiahnuť v cigánskej osade, napríklad v Rudňanoch. Choďte sa pozrieť do Rudnian, choďte sa pozrieť. Zistíte, aká je realita. Filmy z Bronxu budú nič oproti tomu, čo uvidíte v Rudňanoch a štát by mal, my všetci by sme mali tých policajtov, ktorí sa tam snažia udržiavať poriadok, podporiť. Keď už inak nie, tak aspoň morálne a nie ešte sa tu do nich obúvať z tohto miesta. Pretože po tom, ako boli odsúdení štyria policajti v kauze Sendrei, ktorí patrili pod okresné riaditeľstvo policajného zboru VÚC, tak polícia tam úplne stratila autoritu. Úplne tam stratila autoritu a choďte sa pozrieť, čo robia dnes asociálni cigáni, hovorím asociálni, nie tí slušní, v Revúcej a v okolí a ako sa žije ľuďom v ich blízkosti. Výsledok je jednoduchý. Agresivita týchto ľudí narastá, posledný prípad v sobotu prepadnutá výpravkyňa, železničná, cestou do práce troma asociálnymi cigánmi. Čo viac ešte chceme?

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som len doplnil predsedu Mariána Kotlebu, pretože som tak isto postrehol niečo podobné. Ja mám skôr takú psychologickú otázku. Neviem, čo stále motivuje rôznych aktivistov, stále majú takú tendenciu, takú snahu stavať sa na stranu zločincov, na stranu tých, ktorí páchajú nejakú kriminalitu, obhajovať ich práva, dbať na to, aby bol dodržaný ľudský prístup voči týmto ľuďom, ale za práva slušných ľudí, za práva tých obetí sa už nikto nepostaví. Dôkazom toho sú aj mnohé kauzy, keď naozaj polícia tvrdo zasiahne proti nejakým, nejakým zločincom alebo gaunerom a tí aktivisti namiesto toho, aby sa začali zaujímať o to, čo sa stalo tej obeti, sa starajú skôr o to, či bol skrivený alebo nebol skrivený vlas nejakému asociálovi.

    Keď sa jedná o kauzu Bašternák, tak viete veľmi tvrdo biť do prokuratúry, do polície, že je nečinná, že nič nerobí, ale keď sa jedná o trestnú činnosť páchanú na obyčajných ľuďoch, keď im niekto kradne záhrady alebo im ublíži na zdraví, tak vtedy, vtedy zďaleka nie ste takto aktívni. Jednoducho si myslím, že by sme sa mali viacej zastávať práv tých obetí, ako práv tých zločincov, pretože ako sa spieva v jednej piesni: "So zlom sa bojuje, so zlom sa nehrá, kto toto nechápe, ten prvý prehrá."

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegyni Jurinovej, že sa dotkla aj časti správy, ktorá sa týkala trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Tiež oceňujem zavedenie bezplatnej linky pre obete domáceho násilia, ktorú zaviedla generálna prokuratúra. Naozaj, čo všetko sa vykoná v prospech obetí, je na mieste. Dovolím si, dovolím si však polemizovať s tým, že, ako sa píše v správe, že pretrvávajúca absencia legálnej definície pojmu domáceho násilia v trestnom práve, to je to, čo zvyšuje alebo pretrvávajúcu latenciu vlastne ponecháva pri obetiach domáceho násilia.

    Ja sa s tým trošička nestotožňujem aj na základe mojej, mojej praxe. Naozaj, ak nám ide o vec, je najvyšší čas, aby sme sa na tento špecifický problém obetí domáceho násilia pozerali prierezovo, teda medzirezortne. Ide naozaj o ohrozenie života a zdravia. Nie je totiž možné, aby jedno ministerstvo svojho času chystalo zákon o domácom násilí a druhé ministerstvo sa snažilo aplikovať smernicu Európskeho parlamentu o podpore a ochrany obetí trestných činov.

    A teda v súvislosti s touto smernicou chcem povedať, že žijeme už v roku 2016 a teda mali by sme sa posunúť ďalej v pohľade na domáce násilie. Dnes už nepostačuje iba legislatívna definícia pojmu, ako to uvádzate v správe, ale k zníženiu domáceho násilia nepomôžeme iba, keď sa budeme pozerať na páchateľa. Je potrebné prekročiť ten trestnoprávny rámec a zamerať svoj pohľad na obete. Teda nielen na poškodených, ale na obete, na ich práva, podporu a ochranu.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem tiež kolegyni Jurinovej, že sa venovala tejto téme, ochrane tých najslabších. Generálna prokuratúra si dala túto tému za svoju prioritu, jednu z hlavných priorít. Tak, čo sa týka domáceho násilia, tam na výbore, keď sme sa rozprávali, tak váš kolega pán Šufliarsky hovoril, že tam je najväčší problém zlá legislatíva, ktorá, bola to jeho téza, on to tvrdil, že problém je legislatíva, ktorá to neumožňuje postihovať atď. A čo sa týka toho Resocializačného centra Čistý deň, tam si myslím, že tá legislatíva je oveľa, oveľa jednoznačnejšia a keďže vieme, že tam, že to bolo aj nahlásené polícii a prokuratúre, tak sa chcem spýtať, že čo zlyhalo v tomto prípade, aj teda za akých okolností, že tá legislatíva tam zrejme bola v poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Jurinovej, predsedníčke ľudsko-právneho výboru za to, že prispela k tejto téme. Ja som sa tiež vyjadroval práve k téme domáceho násilia na výbore, keď pán prokurátor Šufliarsky ju prednášal a presne sme rozobrali tento problém nastavenia alebo definície domáceho násilia, ktorý chýba v našej legislatíve, ako veľmi správne tam povedal vtedy, že je to hodená rukavica pre nás, lebo my sme zákonodarci, my určujeme zákony, definície a potom na ďalších zložkách je, aby tieto definície uvádzali reálne do života, či je to prokuratúra, či je to polícia. Hovorili sme o tom dneska.

    Len v jednej, v jednej veci, v jednej jeho poznámke som vtedy s ním nesúhlasil. On hovoril, že keby sme teda prijali Istanbulský dohovor, ako sa nazýva, takže z toho by tá definícia vyplynula, tak ja som si dovolil povedať, že na to nevyhnutne nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ale potrebujeme si urobiť normálnu, vlastnú domácu legislatívnu prácu a vieme potom určiť, že čo je také špecifické. Pre nás na Slovensku tiež tu padli rôzne poznámky o tom, že sme v mnohých veciach špecifickí, takže áno, môžeme sa inšpirovať medzinárodným právom, európskym právom, ale tiež potrebujeme ísť do detailov, ktoré sú dobré pre nás a do nástrojov, ktoré pomôžu nám vyriešiť tieto problémy alebo aspoň ich teda reálne riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým a chcem doplniť, že tiež registrujem, že generálna prokuratúra si častokrát vyberá, v čom sa angažujú a v čom nie aj na základe toho, čo sa zjaví v médiách. A ja vám chcem spomenúť jeden konkrétny prípad. Pred rokom sa zjavilo video, na ktorom manželka exposlanca Jánoša vzniesla veľmi vážne obvinenie, ja ho odcitujem: "Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku bankovky, vždy mi hovoril, že takto sa zarába, taký balík peňazí si ešte nevidela. Toto sa dialo od roku 2006, už od roku 2010 disponoval obrovským množstvom peňazí. Myslím si, že spolupracoval s pánom Čičmancom, aj s premiérom Ficom, hovoril mi tak." Ja som nezaregistroval, že by generálna prokuratúra toto riešila. Riešili to policajti, riešila to NAKA od októbra 2015, prosím pekne, deväť mesiacov. V tichosti po deviatich mesiacoch to zamietli pod koberec a povedali, že to nebol trestný čin. Kde bola generálna prokuratúra? Ja mám konkrétne informácie konkrétnych prípadov, kedy sa z generálnej prokuratúry zaujímali po mesiaci, dvoch u konkrétnych vyšetrovateľov, či robia určité úkony a ako sa vec hýbe vo veciach, ktoré sa týkajú opozičných politikov. Toto bola vec, ktorá sa týkala explicitne strany SMER, tá vec je zametená pod koberec. Prečo tá žena nie je stíhaná, keď si to vymyslela? No lebo si to nevymyslela. Tá Národná kriminálna agentúra to odbila tým, že bola na tú výpoveď navedená, ale nepovedala, že si to vymyslela. Ja som presvedčený, že tu generálna prokuratúra v tomto prípade zlyhala a že zlyhala len preto, lebo sa to týka tých najvyšších politických špičiek vládnej strany SMER. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Jurinová, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne kolegom za reakcie, možno začnem od konca. Pán kolega, trestné stíhanie vo veci domáceho násilia, mám informácie, že prebieha stále, takže túto časť si plnia dobre. A musím povedať, že práve na, práveže mám pocit, že v tomto pristupujú nie predpojato, že naozaj vyšetruje sa dobre. Čo sa týka tých finančných transakcií, to už je druhá vec, o tom vedomosť naozaj nemám, takže verím, že aj toto nebude zametené pod koberec, tak ako aj tá kauza domáceho násilia, ktorá, čo sa vyšetruje ďalej.

    Čo sa týka, kolega Vašečka tunak spomenul, áno, že tlačí sa na to, aby bol prijatý Istanbulský dohovor. Ja som tak isto presvedčená, že úplne stačí, ak sa budeme riadiť európskou legislatívou, smernicou, ktorá mala byť transponovaná a sme schopní (zaznievanie gongu) a sme schopní pripraviť veľmi dobrý zákon o pomoci obetiam alebo o obetiach trestných činov, ktoré by v tejto oblasti pomohli Slovensku hlavne v identifikovaní trestných činov a možnože aj kvôli tomu, aby sa obete už nemuseli obávať, ja neviem, ďalšieho pohadzovania a to, že im nikto nechce veriť. Pretože som si istá, to teda aj tí ďalší predrečníci potvrdili, že naozaj u nás na Slovensku obete sa niekedy musia viac obávať, ako tí páchatelia. Stále v našom Trestnom poriadku upravujeme práva páchateľov a akosik zabúdame na práva obetí.

    Tu by som ale chcela podotknúť, myslím, že pán Kotleba sa vyjadril, že som sa zaoberala viac teda tým, že ako, že sa Rómom nepomáha, lebo nie, nie, nie. Zle ste ma pochopili alebo nepočúvali ste. Práveže som dala pánovi námestníkovi otázku, že akým spôsobom sa, to si radšej pomôžem, akým spôsobom vlastne generálna prokuratúra...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, kolegyne, chcem sa pána námestníka spýtať, že či je urobená štatistika, resp. vyčíslenie počtu trestných činov spáchaných Rómami a porovnanie s trestnými činmi spáchanými nerómskym obyvateľstvom. Zároveň by som, sa žiada ešte aj štatistika jednak páchania trestných činov Rómami navzájom medzi sebou a trestných činov Rómov voči nerómskemu obyvateľstvu. Ak to nie je takto vyčíslené, žiadam, aby sa tak stalo. Tento môj návrh nie je namierený proti Rómom, proti rómskemu etniku, práve naopak, je to v jeho prospech. Pretože, keď chceme, takáto štatistika je nevyhnutná, keď chceme Rómom pomáhať a keď ich chceme integrovať, jednoducho musíme poznať určité veci, nemôžme si zakrývať oči pred trestnou činnosťou páchanou Rómami. Cigánska otázka, ako vieme, je mnoho, mnoho rokov neriešená. A že ide v tomto prípade o veľký problém, myslím si, že nikto v tomto pléne to nemôže spochybniť.

    Čo sa týka určitých ľudských právnych aktivistov, ktorí sa zas tak, mnohých ľudských právnych aktivistov, ktorí majú na to iný názor, ja by som odporúčala aj to, keby každý takýto aktivista pobýval trebárs rok alebo pol, aspoň rok v tých najkomplikovanejších cigánskych osadách a potom keby so svojimi skúsenosťami prichádzali do parlamentu a prichádzali s riešením.

    Pokiaľ tam nebývali, tak ani jeden by nemal sa k tomu vyjadrovať. V mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ale o pravdivé pomenovanie problému, v mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ide o pravdu. A vieme, že len pravda nás oslobodí.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Krajniak.

  • Pani poslankyňa Blahová, len pre vašu informáciu. len v roku 2009 prebehla (reakcia z pléna), aha, pani poslankyňa Grausová, pardon, len pred, pred, v roku 2009 prebehla taká veľká polemika v médiách o tom, či sa, či je prípustné v demokratickej krajine takéto štatistiky robiť. Drvivá väčšina médií, analytikov tvrdila, že je to neprípustné. Ja som zastával iný názor a argumentovalo sa okrem iného aj tým, že napríklad v Spojených štátoch FBI takúto štatistiku robí, samozrejme, či sú to páchatelia hispánskeho pôvodu, Angloameričania, Afroameričania atď.

    Keď som pracoval na ministerstve vnútra po roku 2010, tak som túto otázku preskúmaval a zistil som, že existuje možnosť, ako takúto štatistiku získať a to takým spôsobom, že v policajných výkazoch existuje kolónka, nazvime to "iné", pracovne ju takto nazvem, kde boli zaradení páchatelia, ktorí napríklad boli migranti žijúci u nás alebo asociáli alebo bezdomovci alebo rôzne takéto skupiny. To znamená nie na etnickom princípe, ale samozrejme, že 99 % páchateľov v tejto kolónke boli rómskeho pôvodu. To znamená, na základe tohoto sa tá štatistika dala urobiť a v tom čase, keď som pôsobil na ministerstve vnútra, sa aj robila, aby sa dalo vyhodnotiť, o aké trestné činy a v ktorých lokalitách, keďže som mal na starosti rómsku kriminalitu, je táto problematika, povedal by som, najviac citlivá. Čiže aj v prípade, keby generálna prokuratúra týmito dátami nedisponovala, tak z policajných štatistík, ak si niekto dá tú námahu, takúto štatistiku vieme urobiť pomerne presne, nie stopercentne, ale pre to, aby sme vedeli na to zareagovať, to vieme urobiť pomerne presne.

  • Ďakujem. Ja by som k vystúpeniu pani kolegyni Grausovej chcel uviesť toto. Asi nikto nespochybňuje to, že s rómskym etnikom existuje veľký problém a že to je problém celospoločenský. Nijaké jednoduché riešenia tu neexistujú a to preto, pretože tento stav sa vytváral po dlhé desaťročia a, bohužiaľ, naša spoločnosť ten nepriaznivý stav nijako neriešila vlastne po celú dobu svojej existencie. Je treba si uvedomiť, že napriek tomu, že je pravdou, že je tam vysoká kriminalita, ale vysoká kriminalita je predovšetkým dôsledok skutočnosti, že tu sa jednoducho jedná o extrémne chudobných ľudí. Čiže dôsledkom je to, že peniaze, ktoré by mali ísť na pomoc týmto ľuďom, už akokoľvek sa na to pozrieme, tento problém sa dá riešiť len prostredníctvom peňazí, tie sú rozkradnuté za výdatnej pomoci samozrejme aj prokuratúry, ktorej zástupca tu teraz sedí a tie peniaze, ktoré sú rozkradnuté, nemôžu byť použité na to, aby sa zlepšili vzťahy medzi rómskou komunitou a väčšinovým obyvateľstvom. Ja neadvokujem to, že toto nie je problém nás všetkých, ja hovorím, že tu sa jedná o chudobných ľudí, pretože na to, aby sa tento problém vyriešil, chýbajú peniaze, ktoré boli ukradnuté v réžii vládnej garnitúry.

  • Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči, môžete hovoriť.

  • Pán poslanec Baránik, myslím si, že nie je dôvodom chudoba Rómov. Sú aj iní ľudia, ktorí sú chudobní a nepáchajú takúto kriminalitu. Nie je ani pravda, že sa im nedávajú, pretože, peniaze, financie, pretože ja si myslím, že za mnohé roky počas celého komunistického režimu a ešte aj teraz, že do Rómov sa vkladajú stále nové, že tam bolo už obrovské množstvo peňazí. A znova by som, znova chcem povedať, že každý jeden obhajca choďte, žite s nimi, integrujte ich, pomáhajte im v ich chudobe, vychovávajte, vzdelávajte, každý jeden, každý jeden obhajca ľudských práv, tzv. ľudských práv. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, štandardne, keďže nie som právnik a beriem práve túto expertízu pri správach či generálneho prokurátora alebo špeciálneho za podstatnú, by som si dovolil niekoľko poznámok ako poslanec a občan a možno aj niektorí, niektoré otázky. Ja celkom vítam, že je tu prvý námestník generálneho prokurátora pre netrestnú oblasť a rovnako sa pripájam k prianiu skorého uzdravenia pána generálneho prokurátora.

    A k, možno jedna všeobecná otázka z hľadiska personálneho stavu prokuratúry ako takého, keďže v správe, a ja som si ju prečítal, je pre mňa dosť, jeden z dosť neriešiteľných problémov, ja som tu, myslím, toto je šiesta správa, ktorú som počul a vždy bolo konštatované tak, takpovediac úvodom z hľadiska základných a bazálnych problémov prokuratúry jednak nedostatočný personálny stav, jednak vysoký nápad a jeho rastúca tendencia a aj finančné poddimenzovanie.

    Táto správa za rok 2015 sa líši a líši sa tým, je konštatovaný z hľadiska trestných vecí, myslím, že ten nápad bol skoro 20-tisíc, 19 980 a konštatovaný bol pokles skoro o 3-tisíc trestných prípadov. Zároveň je konštatovaný, vyššie personálne obsadenie, ako aj určitý nárast finančných prostriedkov. Napriek tomu správa obsahuje také zásadné konštatovanie, že napriek tomu sa nestíha, pretože komplikovanosť prípadov, najmä v ekonomickej trestnej činnosti a ďalších, prináša vyššiu zložitosť a prokurátori by mali mať viac času venovať sa jednak samovzdelávaniu a jednak iným krokom, aby mali viac času riešiť konkrétne príklady.

    Čo však správa neobsahuje, je, že ako na to. Čiže ja by som sa veľmi rád opýtal, že ak teda prišlo k reálnemu poklesu trestných, nápadu trestných činov alebo tak to poviem laicky, ak teda aj narástli finančné prostriedky a mohla by byť zvýšená kapacita venovať sa konkrétnym prípadom pri tom množstve 20-tisíc, čo je tým riešením, resp. či sa dá kvantifikovať, že koľko tých prokurátorov a aké finančné prostriedky by mali byť použité, aby sme mohli byť s trestným procesom spokojní. Predpokladám, že tá správa nemôže obsahovať tabuľku, kde by bol akože ideálny stav, pre toto kladiem, ideálny stav z vášho pohľadu. Taká tabuľka tam nie je. Čiže koľko prokurátorov, aké finančné zdroje a možno, aký spôsob tej expertízy samovzdelávania a podobne by mohol prísť, aby sme vedeli byť s činnosťou generálnej prokuratúry spokojní, my ako občania, aj vy ako priamo tí, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.

    Druhá poznámka k tomuto stavu. Je pravda, že z nápadu trestných vecí budeme s 98 - 97 % pravdepodobne spokojní a viacerí moji predrečníci hovorili možno o tých symbolických 3 %, kde vysoko politicky exponovaní ľudia, resp. ľudia reálneho vysokého vplyvu, možno finančného zázemia, si dokážu takpovediac trestný proces nejakým spôsobom kúpiť, zastaviť, zabezpečiť tak, aby išiel v ich prospech a či vidíte možné predpolie, ako autonómnu činnosť generálnej prokuratúry v trestných veciach zlepšiť natoľko, že práve tieto symbolické veci z hľadiska inštitucionálnej stability a dôvery by sa dali riešiť tak, že bude vyššia dôvera verejnosti, vyššia dôvera odborníkov, možno priamo právnikov v to, že generálna prokuratúra skutočne do bodky napĺňa dohľad nad zákonnosťou alebo výkon zákonnosti.

    Druhú časť mojej otázky, tak ako som avizoval, by som sa chcel venovať vášmu portfóliu, a to je vybavovanie agendy prokurátor pôsobiaci v netrestnom úseku. Totižto ak si pozrieme ten trestný úsek a netrestný, tam, myslím, že je to tretia časť, ona začína takým takpovediac až školením, aké je postavenie vlastne prokuratúry v netrestných veciach. Je tam dokonca taxatívne vymedzené, ktoré normy, ako je to ústavne upravené a podobne. Z môjho pohľadu je to veľmi dobré, pretože ak sa naozaj na túto správu pozrie laik, tak prirodzene vyplýva: prokurátor - trestné veci. Ale máme tu obrovskú agendu v mimoriadnych dovolaniach a podobne aj cez netrestné veci, zásah do občiansko-právnych sporov a podobne. Čiže nemal som to tých 2,5 strany, ktoré sa venovali takpovediac právnemu postaveniu generálnej prokuratúry pre netrestné veci za zbytočnú a celkom som ju privítal a následne by som teda položil dve otázky.

    Pre plénum parlamentu je podľa mňa veľmi dôležitá vec, v tých trestných som to videl menej, kde ste si dovolili, alebo podľa mňa veľmi dobre až do detailov spracovať, že čo by pomohlo prokuratúre z hľadiska stabilizácie právneho prostredia, legislatívneho nastavenia, ja sa ospravedlňujem, skúsim to nájsť, keďže je tam dokonca teda odkaz a ja si myslím, že tento odkaz nesmeruje nikde inde, len priamo plénu parlamentu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja to hľadám, lebo som si to označil, čiže odcitujem teda zo správy: "V rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na", tá strana je 70, "v rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na netrestnom úseku identifikovali viacero aplikačných problémov, ktoré spočívali v nejasnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov", mala byť čiarka, "a teda i spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave."

    Čiže ak budeme hovoriť o odkaze generálnej prokuratúry v netrestných veciach, identifikujú viacero aplikačných problémov a nedostatočnú, resp. chýbajúcu právnu úpravu. Myslím si, že toto bude odkaz z legislatívnej činnosti na ministerstvo spravodlivosti, a teda aj na nás, lebo nikto iný nedostatočnú alebo chýbajúcu právnu úpravu nevie urobiť. "Táto situácia", citujem, "vedie k potrebe využitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Taktiež boli identifikované viaceré problémy, ktoré vznikli z dôvodu nepochopenia podstaty veci, ktorú mala konkrétna právna úprava riešiť a takto v podstate spôsobila právna úprava problémy, ktoré už boli predchádzajúcou právnou úpravou vyriešené." Konštatuje správa generálnej prokuratúry. Nemyslím si, že je lepší odkaz pre plénum parlamentu, ako tieto slová, pretože naozaj to vieme vyriešiť, či to príde na základe iniciatívy vlády alebo konkrétnych poslancov pri ich legislatívnych iniciatívach, ako tu, kde máme z vášho portfólia pomenované a myslím, že ich je šesť. Ja ich skúsim teda odcitovať, že kde by mala nastať lepšia legislatívna úprava.

    Prvé je konštatované: "Významnou oblasťou je oblasť verejnej správy, v ktorej by bolo vhodné prijať kompletne novú právnu úpravu pre oblasť banského práva. Nosnými zákonmi v tejto oblasti je zákon č. 44/1988 Zb., čiže z bývalého režimu o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (zákon o banskej činnosti) s množstvom priamych aj nepriamych noviel. Ide o zastaralú, dobovo a spoločensky, aj terminologicky prežitú právnu úpravu, z ktorej množstvo nekompatibilných novelizácií, nekorešpondujúcej terminológie a absencie právnych mechanizmov reagujúcich na zmenu spoločenského zriadenia vytvorilo tak neprehľadnú situáciu, že sa znemožňuje adekvátne zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva, umožnenie jeho racionálneho využívania v prospech Slovenskej republiky a súčasne by sa, nedostatočné zabezpečenie aj ochrany životného prostredia a práva zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred dôsledkami banských činností a činností vykonávacích banským spôsobom." Čiže prvá konštatácia, vysoký tlak na úpravu normy ešte spred roka 1989, banský zákon.

    Ďalší identifikovaný nedostatok zistený prokurátormi bol, a teraz toto je pre mňa veľmi dôležitá vec a preto sa tomu venujem, je vedenie evidencií detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 6 ods. 19 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Ak, je to dosť dlhý odsek, nebudem ho celý citovať. Ide o to, že máme povinnosť a máme zadefinovanú povinnú školskú dochádzku a prokurátori v netrestnej činnosti nám v správe predkladajú situáciu, že nevieme efektívne zistiť, kto a akým spôsobom vykonáva povinnú školskú dochádzku.

    Podľa mňa to, čo sa konštatuje v tejto správe, by aj v zmysle debaty, ktorú sme mali v stredu o školstve a vzdelávaní, by malo upriamiť pozornosť tohoto pléna, možno ministerstva školstva v tomto, v tomto prípade, alebo aj nadrezortne, aby sa táto právna úprava upravila, pretože v platnej právnej úprave absentuje úprava oznamovacej povinnosti riaditeľov stredných škôl, pokiaľ žiak nastúpi na ďalšie štúdium na strednej škole a je ešte vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak by som to, a či som to správne pochopil, keďže zriaďovateľská pôsobnosť niekedy bola takpovediac na ministerstve a na štáte a zriaďovateľské pôsobnosti sa rozdelili pre škôlky a základné školstvo na mestá, stredné školstvo na VÚC-ky, nastal všeobecný mišmaš a my na Slovensku nevieme zisťovať parametre povinnej školskej dochádzky a či ju akákoľvek komunita, nechcem ísť, napĺňa a či ju de facto na základe nejakého centrálneho registra vieme efektívne kontrolovať. Čiže na Slovensku podľa konštatácie tejto správy nevieme určiť do dôsledkov, či všetky deti splnili parametre povinnej školskej dochádzky.

    Upozorňujem, sme v roku 2016, je tu toľko rôznych ústredných portálov verejnej správy a informačných systémov, že je to hanba a myslím si, že vyčistenie, a tu sa prikláňam na stranu generálnej prokuratúry a tejto poznámky, aby sme zabezpečili legislatívnu čistotu v tom, aby sme vedeli zistiť, či naozaj všetky deti absolvovali povinnú školskú dochádzku. Aj, a je to možno teda odkaz aj ľuďom, ktorí sa venujú bazálne školstvu a je to ich oblasť, aby s týmto urobili poriadok.

    Ďalšou oblasťou, ktorú aj ja vnímam ako občan, je činnosť pri rozhodovaní obcí o poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Stretli sme sa s tým aj my ako poslanecký klub Obyčajných ľudí v obci Hrboltová a podobne. Tuná je konštatované, že jedná sa teda o menších znečisťovateľov ovzdušia, kde majú obce v praxi problém určiť mieru znečisťovania, prevádzkovateľov malého zdroja, znečisťovania ovzdušia a následne na to stanoviť adekvátnu výšku poplatku. Čiže zákon č. 401/1998 Z. z. má tento legislatívny defekt a keďže citovaný tento zákon č. 401/1998 Z. z. neurčuje žiadne kritériá pre určenie výšky pre prevádzkovateľov malého zdroja znečistenia ovzdušia, bolo by možné pri určení výšky použiť odporúčanie podľa prokuratúry nejaký typ analógie, alebo teda zmeniť legislatívu.

    Ďalší, čiže to je problém životného prostredia a malých znečisťovateľov a myslím si, že mnohí z vás, panie poslankyne a páni poslanci, majú plné e-mailové schránky práve kvôli tomuto problému. Niekto sa rozhodol v nejakej zóne, v nejakom susedstve postaviť nejaký typ fabriky, ktorý nespĺňa parametre a nevieme sa celkom dobre na základe súčasného legislatívneho nastavenia dopátrať k tomu, či obec určí, akým spôsobom určí aspoň výšku poplatku, ktorý spôsobuje toto znečisťovanie.

    Z hľadiska netrestnej činnosti mňa celkom potešilo toto konštatovanie, keďže dlhodobo sa venujeme s Jankom Mičovským v predchádzajúcom volebnom období a plánujeme, avizujeme aj na toto, problémy so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. Je tu jeden politik, ktorý mal túto normu takpovediac pri kritike privatizácie a ďalších procesov a zasvietila jeho hviezda, volá sa Robert Fico, je predsedom vlády a jeho takpovediac ústrednou alebo jednou z ústredných tém jeho politického pôsobenia bol práve tento zákon a generálna prokuratúra konštatuje, že aplikačná prax pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku priniesla viaceré problémy pri konaní o návrhu na začatie konania o vyslovene nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Aplikačné problémy v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku boli predmetom pracovného seminára, prokurátor, príslušníkov Policajného zboru v máji v roku 2015 a prišli s konkrétnymi závermi, akým spôsobom sa k tejto právnej norme upriamiť. A akým spôsobom ju vlastne uchopiť, aby bola z môjho, teda laického pohľadu viac vykonateľná a takpovediac nabrala zuby. Generálna prokuratúra konštatuje, že výrazným nedostatkom zákona o preukazovaní pôvodu majetku je, že umožňuje prešetrovanej osobe akýmkoľvek spôsobom preukazovať nadobudnutie svojho majetku bez možnosti ďalšieho preskúmavania zo strany prokurátorov alebo iných orgánov. Nedostatkom zákona je taktiež, že prešetrovanej osobe postačí zbaviť sa časti majetku presahujúci 1 500-násobok minimálnej mzdy kedykoľvek po začatí prešetrovania a výsledky množstva práce odvedenej finančnou políciou na zistenie majetku a ak podá podnet na podanie návrhu aj práce prokurátora, sa stávajú bezpredmetnými.

    Čiže ak nám generálna prokuratúra v oblasti preukazovania pôvodu majetku odkazuje, že táto norma je nedostatočná, dokonca nám spravili spolu s policajným zborom seminár, kde tie problémy sú, aby sme z tejto normy urobili zákon, ktorý bude naozaj reálne pôsobiť a možno vyriešili mnohé problémy, ktoré nám verejnosť vyčíta, že ľudia, ktorí prišli k majetku nelegálnym spôsobom, všetci to vieme a napriek norme, ktorú máme, čiže zákon o preukazovaní pôvodu majetku, je prokuratúra, policajný zbor, konštatovanie o tomto jave je aj tu, že napriek práci finančnej polície a prokuratúry táto práca vychádza navnivoč, je na nás, aby sme vyslyšali aj stanovisko generálnej prokuratúry a túto defektnú normu opravili tak, že bude naozaj hrýzť tých, ktorí prichádzajú k majetku nelegálnym spôsobom.

    Odporúčam túto časť správy všetkým poslankyniam a poslancom, pretože si myslím, že práve preukazovanie pôvodu majetku vie v našej spoločnosti urobiť poriadok a tento zákon, ak by naozaj reálne fungoval, by pocit nachádzania zákonnosti a základný pocit spravodlivého prístupu ku každému jednému občanovi pri získavaní majetku by urobili takpovediac zadosť a vyššia miera pocitu spravodlivosti spoločnosti by bolo len a len dobre, pretože vieme, v akej dobe žijeme a že zrovna tento parameter v našej spoločnosti nie je veľmi cítiť. Čiže je tam ešte konštatovanie ohľadom, kde ja cítim netrestnú činnosť generálnej prokuratúry, najviac je takpovediac, keď sa samospráva troška zblázni a obracajú sa ľudia na okresných prokurátorov.

    Nechcem a nie je mojou, mojím zámerom citovať celú netrestnú časť vašej správy, ale vyhajlajtoval som tieto štyri témy. Z môjho pohľadu prioritná, zlepšiť a zúčinniť parametre zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli lepšiemu pocitu spravodlivosti a možno vyrovnaním mnohých skrivodlivostí, ktoré pri zločinnom nadobudnutí majetku dnes generálna prokuratúra napriek snahe a napriek snahe aj policajného zboru nevie riešiť, a je to odkaz generálnej prokuratúry aj na riešenie legislatívy.

    Druhá vec. Opravenie povinnej školskej dochádzky, vybudovanie registra, zmenu legislatívy, enviroment a zelené témy ohľadom zvyšovania poplatku a štvrtý, alebo určovania poplatku, a štvrtá vec, banský zákon sú zásadné štyri odkazy, s ktorými, keď sa toto plénum popasuje, myslím si, že urobíme aj z pohľadu nastavenia legislatívy, ktorú nám priniesli podľa mňa odborníci, lebo pri zisťovaní zákonnosti sa nebavíme politicky, túto správu a to, čo som citoval a hovoril, nemá zafarbenie ani OĽANO, ani SMER, ani, ani žiadne iné politické strany a myslím si, že ak minimálne pohneme so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tak to spoločnosť ocení. Čiže dávam do pozornosti okrem spomínaných trestných vecí, ktoré hovorili kolegovia, aj časť správy, ktorá sa venuje netrestným veciam a podľa mňa sú tam dosť zaujímavé podnety na to, aby sa toto plénum nimi zaoberalo a to, čo naozaj vie urobiť, a to je zmeniť legislatívu, k tomuto kroku pristúpila.

    Posledná poznámka, aby som to stihol do jedenástej hodiny. S pánom námestníkom sme riešili jednu vec, ktorú ja mám hlboko na srdci, sú to takzvané rádiové kvóty. Možno tí, ktorí ste tu aj z predchádzajúceho obdobia, si pamätáte, že sme kritizovali, aj ja pri predkladaní tohoto legislatívneho zámeru z dielne ministerstva kultúry, jeho zlú definíciu slovenského hudobného diela a retroaktivitu. Obe a ešte ďalšie dve príčiny sa stali predmetom podania alebo dovolania, podania na Ústavný súd a myslím si, že toto plénum v skoršom alebo neskoršom čase sa bude musieť podľa mňa zlou, zlým prístupom ministerstva kultúry k slovenskej hudbe a k rádiovým kvótam buď vrátiť alebo budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Totižto tak, ako nastavil rádiové kvóty minister Maďarič, sme aj z môjho pohľadu, aj z pohľadu generálnej prokuratúry toto plénum prijalo normu, ktorá je retroaktívna a ktorá zle definuje z pohľadu Európskej únie slovenské hudobné dielo.

    Čiže budem vám držať, pán prvý námestník, palce vo vašej ďalšej činnosti a dúfam, že aj postavenie generálnej prokuratúry v netrestných veciach prinesie možno aj viac týchto legislatívnych, nazvem to, že nápadov, i keď to znamená iný nápad, ako vy používate v terminológii, a týchto ideí, aby nad politikou cez politické spektrum sme mohli niektoré legislatívne nastavenia, kde je neporiadok alebo aplikačná prax ukazuje nedostatky, aby sa vyriešili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som veľmi rada, že si sa dotkol aj problematiky dozorovania činnosti samosprávy, pretože tu vidím veľké rezervy prokuratúry nad dohľadom, činnosťou obcí a miest a nielen pri prenesenom výkone štátnej správy, čo sa týka činnosti stavebných úradov a vylučovania verejnosti z konania, respektíve vydávania stavebných povolení zo strany obcí a miest, ktoré nie vždy sú úplne správne a často obsahujú nielen formálne chyby, ale aj vecné a taktiež aj v oblasti územného plánovania. Ešte rozprávam.

  • Hej, no ale som chcela poprosiť, keby bolo trošičku, predsa len nechcem prekrikovať.

  • Páni poslanci, ešte vydržte chvíľku.

  • Ešte mám minútku. Ohľadom, veľká problematika v oblasti originálnych kompetencií, a to najmä územného plánovania, kde sú časté podnety zo strany účastníkov procesu územného plánovania, ktoré prokuratúra, dá sa povedať, že nerieši (zaznievanie gongu) a potom sú z toho veľké ťažkosti najmä pri schvaľovaní územných plánov a vôbec, nespravodlivosti voči vlastníkom pozemkov, na ktorých alebo respektíve aj širokej verejnosti, ktorá má iný názor a ich pripomienky nie sú dostatočne zohľadnené v procese. Takže táto oblasť mi vlastne v správe tiež chýbala a verím, že, pán námestník, bolo by dobré, keby ste sa tejto oblasti taktiež viacej venovali na prokuratúre.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť v prejave pána kolegu Viskupiča, že spomenul problematiku zisťovania povinnej školskej dochádzky a pri tých zisteniach, ktoré sa uvádzajú v správe, chcem tu pripomenúť, že naozaj máme rezortný informačný systém v školských informačných systémoch a pre riaditeľov škôl, základných škôl, ako aj pre školských administrátorov informačných systémov. Je to niekedy už nekonečný príbeh, kedy sa často stáva, že tie softvéry vykazujú veci, ktoré nie celkom načítavajú dáta a myslím si, že je už najvyšší čas uskutočniť také opatrenia, aby naozaj tento rezortný informačný systém už konečne začal fungovať a naozaj sa dochádzalo k zlučovaniu databáz tak, aby nám vykazovali tie veci o žiakoch, ktoré potrebujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Viskupičovi, že sa dotkol aj tej témy tých kvót na rádiá. Skutočne musím povedať, že tento zákon vnímame ako zákon, ktorý bol z dielne pána ministra kultúry prijatý veľmi nešťastne a určite tam by sme našli aj nejaké, nejaké prvky retroaktivity, čo je pre náš právny systém neprijateľné a preto vítam kroky generálnej prokuratúry, aj vás zároveň, pán námestník, prvý námestník, že v tomto konáte a že ste to neposúdili politicky, ale že ste to posúdili vecne, odborne a týmto vám chcem veľmi pekne poďakovať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, môžte reagovať na faktické.

  • Chcem sa poďakovať kolegom za faktické poznámky. Možno na dovysvetlenie. Áno, podľa mňa je v roku 2016, pán poslanec Sopko, absolútne zarážajúce, že tento štát nevie kvantifikovať, či všetky deti splnili školskú dochádzku napriek tomu, že fungujú informačné systémy, ako fungujú. Problémy samosprávy a prokurátorského dozoru budete vy, ľudia zo samosprávy poznať.

    A pán poslanec Kollár, ešte jeden moment, finančný dopad tejto novely som zabudol viac-menej spomenúť. Totižto ak Ústavný súd sa stotožní s návrhom generálnej prokuratúry, podľa mňa príde, môže prísť k reálnym škodám tohto štátu, pretože tie rádiá, ktoré boli zaviazané retroaktívne a pri zlej definícii slovenského diela a Ústavný súd rozhodne, že naozaj to tak je, tak môžu žalovať tento štát za ušlý zisk. A to som zvedavý, kto si tento moment zoberie na tričko.

    Ja len upozorním, že pri prijímaní toho návrhu zákona som presne na tieto momenty upozorňoval. Upozorňoval som na zlú definíciu slovenského diela a na prvky retroaktivity voči držiteľom licencií a zásahu legislatívca do ich práva podnikať. Uvidíme, čo urobí Ústavný súd. Pravda je, že generálna prokuratúra v tomto podala podnet.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po hlasovaní, samozrejme, potom môžte vystúpiť aj so stanoviskom k rozprave.

    Takže vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním, a to o bode 40 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách, tlač 132.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Bučekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili piati poslanci. Pozmeňujúci návrh som podal ja, pán Bagačka a páni Karol Galek a Milan Laurenčík spoločne dva pozmeňujúce návrhy. Páni poslanci Dostál a Krajniak nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 28 a 29, hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch podľa odporúčania gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 95, proti 1, 40 sa zdržali.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bode 17 spoločnej správy s odporúčaním schváliť, avšak upozorňujem, že som podal pozmeňujúci návrh, ktorý komplexnejšie upravuje túto problematiku.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 18, proti 26, zdržalo sa 90 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 26 a 27 spoločnej správy s odporúčaním schváliť, avšak upozorňujem, že bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý komplexnejšie upravuje túto problematiku.

  • Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 8, proti 10 a 118 poslancov sa zdržalo.

    Tento bod sme, tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O bodoch 2, 16 a 19 budeme hlasovať samostatne, tie gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Teraz budeme hlasovať o bode 2.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    71.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 1, proti 10, 125 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 16.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, proti 7, zdržalo sa 130 poslancov.

    Tento bod sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 19.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, proti 4, 132 sa zdržalo hlasovania.

    Ani tento bod nebol odsúhlasený.

    Nech sa páči.

    Buček, Jozef, poslanec NR SR

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako prvé, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bučeka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 110, 1 proti, 26 sa zdržali.

    Tento pozmeňujúci návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bagačku.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 111, 26 sa zdržali hlasovania.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku bol schválený.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Galeka a Laurenčíka.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 37, proti 2, 98 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Tento návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Galeka a Laurenčíka.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 38, proti 1, zdržalo sa 96 a nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nebol schválený.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 82, proti 13, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

    Buček, Jozef, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 79, proti 11, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona bol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslankýň Jurinovej, Gaborčákovej, Shahzad a Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Pán poslanec Jurzyca za gestorský výbor pre financie a rozpočet, nech sa páči, môžte uviesť hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 208.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 57, proti 5, 74 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o bode 49 o návrhu poslankýň Jurinovej, Gaborčákovej, Shahzad a Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.

    Prosím teraz spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jozefa Lukáča, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 209.

  • Ďakujem. Pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpili štyria poslanci, nebol podaný žiadny návrh. Preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 58, proti 6, zdržalo sa 71.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslankýň Shahzad, Jurinovej, Gaborčákovej, Verešovej a Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Pán poslanec Mihál ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad, Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Anny Verešovej a Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 210.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu vystúpili štyri pani poslankyne, poslanci. Neboli podané žiadne návrhy a poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 58, proti 6, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Panie poslankyne, páni poslanci teraz podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 9. schôdze, a to je Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Parížskou dohodou. Tlač máte pod číslom 239. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali zajtra 21. septembra o 9.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za je 95, proti 26, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Zároveň vás chcem požiadať o odsúhlasenie zmeny programu 9. schôdze. Vzhľadom na to, že pani poslankyňa Veronika Remišová sa z rokovania Národnej rady ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a požiadala, aby sme pokračovali v prerušenej zlúčenej rozprave o bodoch 51 a 60 vo štvrtok 22. septembra po prerokovaní toho návrhu, teda takzvanej Parížskej dohody. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku a budeme potom pokračovať v prerokovaní návrhu. Ešte vystúpi pán navrhovateľ a samozrejme potom podľa programu.

    Ešte predtým procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o dvanástej máme výbor k TTIP v miestnosti číslo 149. V našej miestnosti. Ďakujem.

  • Pripomínam, že výbor pre sociálne veci sa uskutoční dnes o dvanástej hodine v miestnosti číslo 30. Ďakujem.

  • Rovnako pripomínam členom pôdohospodárskeho výboru a životného prostredia, že o dvanástej máme výbor, je zvolaný.

  • Ďakujem pekne. Rovnako pripomínam členom hospodárskeho výboru, že o dvanástej máme zasadnutie výboru, ale nie v našich priestoroch, lebo nakoľko rokovanie bude v utajenom režime, tak v miestnosti č. 34, tu v hlavnej budove. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať o 11.25 hod.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby sme pokračovali v prerušenej schôdzi a poprosím o zaujatie miest pani poslankyňu Laššákovú, spravodajkyňu, ako aj navrhovateľa. Pokiaľ mám dobrú informáciu, mala by nasledovať reakcia, záverečné slovo generálneho prokurátora.

    A vzhľadom na to, že nebola ukončená rozprava, ukončujeme rozpravu a poprosím o záverečné slovo pána námestníka generálneho prokurátora.

  • Pokračovanie v rokovaní o správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 116.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, ja skutočne už veľmi stručne, ale považujem za potrebné v rámci záverečného slova sa vyjadriť k niektorým teda príspevkom. Ale nebudem ani jednotlivo, ani podrobne, pretože nechcem vás už viac unavovať správou o činnosti, ale niektoré, zopár viet považujem za potrebných uviesť.

    Tí z vás, vážené poslankyne, poslanci, ktorí ste mali konkrétne veci, návrhy alebo teda poznatky a chceli ste odo mňa prípadne aj odpovede, zrejme by asi teraz nebolo na mieste, keby sme išli bod po bode. Čiže ja nemám problém písomne alebo aj vás prijať kohokoľvek a na tieto veci zodpovedať. Veď aj na základe vystúpení vo výboroch sme reagovali aj písomne, v podstate aj ústne. Čiže napríklad kauza Čistý deň a podobne, to sú jednako konkrétne kauzy, ktoré sa neviažu na správu o činnosti, ale napriek tomu táto, táto vec sa preveruje. Áno, boli tam skutočne, bolo skutočne zastavené trestné stíhanie, ktoré odobrili prokurátori, tá vec, už to bolo aj cez naše tlačové oddelenie informované, sa momentálne preskúmava. Čiže výstupy veľmi skoro budete mať k dispozícii.

    Ja len skutočne v krátkosti. Od konca. Pán poslanec Viskupič, vy ste položili dobrú otázku a na tej by vlastne, na tej by som položil moje záverečné slovo k celej správe, a síce otázku, ako ďalej, čo navrhujem, aby sa zlepšil obraz prokuratúry v spoločnosti, aby sa aj reálne zlepšila jej činnosť, pretože my netvrdíme, a to aj odznelo v niektorých vašich príspevkoch, že sme sa v správe snáď len chválili alebo, že nie, nie. Tá správa je aj kritická. Možno niekomu sa zdá málo kritická.

    Viete, musíme sa rozhodnúť medzi tým, že či tá správa bude obsiahla, či tam bude úplne všetko, aj tabuľková časť, aj štatistika, aby mala tristo strán. Bolo by to na úkor prehľadnosti. Je v podstate súčasťou aj ročenka, kde sú vlastne všetky tabuľky a je vlastne súčasťou správy. Môžete sa k nej veľmi jednoducho dostať.

    Ale tá základná moja myšlienka v rámci záverečného slova, čo urobiť pre to, áno, nie sme spokojní s tým bezvýhradne, ako prokuratúra funguje. To ak niekto z vás tvrdí, že to tak vyznelo, tak zrejme asi dobre nepochopil obsah tej správy. Nie sme spokojní. Ale tvrdím jednu vec. Sú dve cesty, ako zlepšiť činnosť prokuratúry a jej vnímanie v očiach verejnosti.

    Tá jedna cesta smeruje tak, že prokuratúra a vy ako zákonodarný zbor budeme spolupracovať. My sme načrtli aj veci, aj aplikačné, aj legislatívne, ktoré potrebujeme, aby sa do nášho právneho poriadku dostali. Nehovorím, že za všetko môže zlá legislatíva. Sú aj v našich radoch ľudia, ktorí jednoducho aj s tou legislatívou, ktorí nevedia pracovať, nechcú, tí sú postihovaní a tí nemajú viac miesto v našich radoch. Na druhej strane je aj, v rámci tejto cesty je aj to, že pri prejednávaní správ o činnosti, či už vo výboroch alebo v pléne, aj z vašej strany ako kritika to je absolútne, keď je konštruktívna a v drvivej väčšine prípadov to tak bolo aj na výboroch, aj teraz. Niečo vieme urobiť aj my pre to, aby sa to zlepšilo, v niečom nám musíte pomôcť. Toto je jedna cesta. A ja si myslím, že tá je správna.

    Potom je druhá cesta, ktorú načrtol pán poslanec Baránik. Označiť prokuratúru za zločineckú organizáciu, označiť vedenie generálnej prokuratúry za psychopatov a komunistov. Ja si osobne toto vyprosujem, pán Baránik. Ja som nebol ani komunista a nie som ani sociopat.

  • Označujete to na sociálnych sieťach vo vašich blogoch. Pokiaľ tvrdíte, že kryjeme zločincov a podobné, ja si myslím, že toto je cesta do pekla, ako poštvať proti nám verejnosť, aby sme sa ako prokurátori báli chodiť po uliciach. Ja vás ubezpečujem, že priemerný vek je okolo 30 rokov. Tie dievčatá a chlapci, keď ich tak môžem nazvať, mojich kolegov, keď padol komunizmus, ťahali gumených káčerov. Neviem, na základe čoho vy nás prirovnávate k nejakým komunistom. Takže toto len na okraj. Toto je tá druhá cesta. Nech sa páči, ak chceme ísť tak, tak potom treba skutočne ľudí proti nám poštvať, naznačiť, že prokuratúru treba zrušiť, aj to som čítal na nejakom vašom blogu, že prokuratúru treba zrušiť bez náhrady, tak som to pochopil. Takže toto je cesta právneho nihilizmu.

    Ďakujem za pozornosť a ja verím, že sa vydáme tou prvou cestou. Tertium non datur, tretia cesta nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán námestník. Poprosím spravodajkyňu Janku Laššákovú. Nemá záujem reagovať. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu a ďakujem námestníkovi generálneho prokurátora.

    Dovoľte mi na minútku, preruším schôdzu a idem pre špeciálneho prokurátora a okamžite pokračuje schôdza. Ďakujem.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, pokračujeme v prerušenej schôdzi. Ďalej nasleduje správa špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2015. Správa má tlač 117 a spoločná správa výborov má tlač 117a.

    Dávam slovo špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, aby správu uviedol.

  • Rokovanie o správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2015, tlač 117.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bola až do roku 2015 súčasťou správy o činnosti prokuratúry, ktorú do Národnej rady predkladal generálny prokurátor Slovenskej republiky. Zákonom č. 401/2015 sa zmenil a doplnil zákon o prokuratúre a priniesol zásadnú zmenu v tom smere, že špeciálnemu prokurátorovi uložil, aby Národnej rade raz za rok podal správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.

    Vzhľadom na to, že ide o prvú samostatnú správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, boli na jej úvod zaradené základné informácie o Úrade špeciálnej prokuratúry. Po tomto stručnom historickom exkurze je objasnená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá je analogicky odvodená od pôsobnosti špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14 Trestného poriadku. V rámci objasnenia cieľov a priorít činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry je v správe zdôraznené, že orgány prokuratúry, a teda aj Úrad špeciálnej prokuratúry, sú represívne orgány, ktoré vstupujú do veci až vtedy, ak je odhalené podozrenie na trestný čin. Úrad špeciálnej prokuratúry nemá oprávnenia ani procesné, personálne, ani materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti, čo je výlučnou úlohou policajtov. Z personálnej informácie vyplýva, že Úrad špeciálnej prokuratúry od svojho vzniku pôsobil v režime personálnej nedostatočnosti, pretože plný plánovaný počet prokurátorov 25 sa podarilo naplniť až v roku 2013. Aby bolo možné urobiť si objektívnu predstavu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry od jej vzniku, správa obsahuje stručný prehľad o vývoji kriminality vo veciach patriacich do jej príslušnosti od roku 2005.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to je v podstate veľmi stručné o správe o činnosti a na záver môjho vystúpenia by som chcel len uviesť, nedá mi, aby som sa nedotkol tej problematiky, kde vo svojej správe uvádzame v rámci opatrení, že by sme navrhovali zrušiť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica. V médiách odzneli informácie, že máme nejakú snahu zlikvidovať Špecializovaný trestný súd, resp. sudcov tohto súdu, pričom títo podávajú kvalitné výkony, dobré výkony.

    Ja by som to chcel na pravú mieru obrátiť, tento náš názor. Prosím vás, naozaj nemáme proti sudcom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica žiadne výhrady v takomto smere po stránke odbornej. Len opätovne musím povedať, treba si uvedomiť jednu skutočnosť, ani jedna prokuratúra na Slovensku nie je taká, že by mala svoj súd 200 kilometrov vzdialený od svojho sídla, aj keď je to len detašované pracovisko, ale práve títo sudcovia úradu, títo sudcovia Špecializovaného trestného súdu sú sudcovia pre prípravné konanie. Čiže my so všetkými návrhmi v rámci prípravného konania, návrhy na domovky, nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, na domové prehliadky, atď., atď. všetky musíme my v podstate niesť do Banskej Bystrice sudcovi pre prípravné konanie. Treba si uvedomiť tú skutočnosť, že je to 200 kilometrov a v rámci nepriazne počasia my sami prichádzame vlastne o čas, ktorý máme na prípravu týchto úkonov, pretože sami dobre viete, že Trestný poriadok veľmi striktne stanovuje zákonom stanovené lehoty, v akom čase my musíme podávať tieto návrhy sudcovi. Čiže my sa pripravujeme niekedy o dve až o tri hodiny, záleží dopravná nehoda, zlé počasie, atď. Vzhľadom na vybudovanie diaľničného obchvatu pri Nitre sa to zrýchlilo, ale dovtedy bol ten problém, že my sme sa pripravovali o dve až o tri hodiny tejto lehoty zákonnej. A stalo sa nám, bohužiaľ, aj to, že keď sme priniesli návrh, tak sudca skonštatoval, že podľa jeho hodiniek meškáme niekoľko minút a tento návrh nám nerealizoval. Takže len z tohto pragmatického dôvodu sme navrhovali, že ten súd by mal byť v podstate na jednom mieste, a to v Pezinku, tak ako je sídlo materského súdu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť, zatiaľ len toľko.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Bernaťáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy po záverečnej reči.

    Poprosím pána špeciálneho prokurátora, ak by mohol zaujať miesto navrhovateľa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 151 z 30. júna 2016 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade vziať správu na vedomie. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetnej správy špeciálneho prokurátora, tlač 117a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 48 zo dňa 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub SaS pán poslanec Alojz Baránik. Poprosím ho o zaujatie miesta.

    Pán poslanec Zsolt Simon sa z rozpravy odhlásil.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, prišiel nám sem predložiť správu človek, ktorý má osobnú zodpovednosť za stav našej spoločnosti. Teda má osobnú zodpovednosť za to, že tu existuje trieda, ktorá si môže dovoliť všetko a ktorá nemusí nič. Človek, ktorý má osobnú zodpovednosť za to, že ľudia ako Kaliňák, Počiatek, Fico jednoducho môžu páchať hrubú trestnú činnosť a môžu sa nám pri tom smiať do očí. Keď bol vymyslený špeciálny prokurátor, tak sa určite nemyslelo tým to, že sa v rukách jednej osoby sústredí všetka moc, ktorá môže fungovať tak, aby ochraňovala tých, ktorí majú byť trestne stíhaní. Toto presne sa deje prostredníctvom osoby špeciálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor u nás je v podstate šéf právnej ochranky vládnej garnitúry.

    Počuli sme tu všeličo o tom, že ako prokuratúra pracuje. Jednoducho nie, nie je to tak, je to celé pretvárka, je to výsmech.

    Na ústavnoprávnom výbore, keď sme preberali správu špeciálneho prokurátora, sa pán špeciálny prokurátor chválil tým, že bol trikrát zvolený ústavnou väčšinou do svojej funkcie. Toto svedčí len o tom, že tu nikdy žiadna opozícia nebola, že teraz je to prvýkrát, kedy je tu riadna opozícia, čo bolo dokázané aj tým, ako postupovali tí, čo kedysi boli opozícia a teraz sa ihneď pridali k vládnej garnitúre, ktorej jediným a hlavným poslaním je rozkrádať verejný majetok. Toto, čo sa tu deje, tento špeciálny prokurátor nie je nič iné, ako zakrývanie trestnej činnosti vládnej garnitúry.

    Poďme si povedať príklad, keď hlavne v súvislosti s tým, čo hovoril pán špeciálny prokurátor o tom, že sú personálne nedostatoční. Špeciálna prokuratúra napriek svojej personálnej nedostatočnosti, mala dostatok kapacít na to, aby stíhala človeka, ktorý si robil srandu z Roberta Fica ako kandidáta na funkciu prezidenta. Špeciálna prokuratúra mala dosť času na to, aby nielenže podala na tohto človeka obžalobu, ktorá, samozrejme, bola špeciálnym súdom zmetená, ale ešte aj podali odvolanie na Najvyšší súd, pretože sa im zdalo, že musia určite mať pravdu. Čiže a toto a to sa jedná o to, že niekto povedal, že svoj hlas dá, ak by sa jednalo o kandidáta iného, ako je Robert Fico, za menší obed, ako keby sa malo jednať o Roberta Fica. A toto rieši špeciálna prokuratúra.

    Poďme si niečo povedať o tom, že aký je stav špeciálnej prokuratúry. Po tom, čo bol trestnoprávne napadnutý prokurátor špeciálnej prokuratúry Špirko, ale čiastočne aj predtým, ale teraz je to o to viac, je na Úrade špeciálnej prokuratúry úplne katastrofálna atmosféra. Prokurátori sa boja čokoľvek urobiť, pretože majú strach, že napríklad prostredníctvom toho, že sa im zoberie previerka NBÚ, keďže prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry musia mať previerku na prísne tajné, tak je relatívne veľmi ľahké ich zbaviť previerky a sú znemožnení. Toto sú mladí, schopní ľudia častokrát, ktorí sa však boja robiť to, čo majú robiť, pretože nevedia ani dňa ani hodiny, kedy sa im prípadne stane to, čo sa stalo prokurátorovi Špirkovi.

    Poďme si povedať tiež niečo aj o tom, ako si pán špeciálny prokurátor predstavuje status svojej organizácie. To nám chce povedať, že jemu nevadí, že nejaký zločinec obviní jeho prokurátora a on na to len pekne prikyvuje? To mi chce povedať, že špeciálna prokuratúra nemá prostriedky na to, aby sa s niečím takýmto vysporiadala? Samozrejme, že má. Len jednoducho držia basu a hrajú hru, na ktorú tam boli povolaní. Jednoducho si myslíme, že špeciálna prokuratúra musí ako taká skončiť alebo potrebujeme iného špeciálneho prokurátora. Ak to má takto ďalej pokračovať, my vyzývame špeciálneho prokurátora, aby odstúpil zo svojej funkcie, aby umožnil to, aby sa trestné činy verejných činiteľov vyšetrovali, aby sa zo Slovenska stal naozaj právny štát.

    Vážený pán špeciálny prokurátor, odstúpte!

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Peter Šuca.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán poslanec Baránik, vy ste pôvodným povolaním právnik. Človek by čakal kultivovaný, odborne zdatný, erudovaný diskusný príspevok, no musím so smútkom skonštatovať, že len čakal. Vystúpili ste k správe o stave špeciálnej prokuratúry a nepovedali ste zhola nič. Tie isté mantry, tie isté frázy, s ktorými obťažujete Národnú radu už hrozne dlho.

    Ale zaujal ma jeden váš výrok, keď ste povedali, že nejaký zločinec obvinil jeho prokurátora a on nekoná - špeciálny prokurátor. Tak chcel by som upriamiť vašu pozornosť na vaše výroky v Národnej rade, že nielen zločinci, ale možno aj poslanci Národnej rady a čo je smutné skonštatovať pri vás, lebo ste právnik, so svojím zvláštnym videním a vnímaním sveta a so svojím vnímaním práva a vy ste povedali to, že sudcovia, prokurátori sú komunisti a eštebáci. Čiže keby sa špeciálny prokurátor mal riadiť vaším doporučením, že nejaký zločinec obvinil prokurátora a nekoná, tak by bolo možno dobré povedať, že mal by konať aj vo vzťahu k niektorým zvláštnym poslancom Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ja by som vlastne to len doplnil, že možno by bolo dobré sa spýtať pána Kováčika, ja som sa ho na to pýtal už na výbore, že či ho vlastne tá jeho práca ešte baví. A či necíti, že je veľmi nedôveryhodný, že nemá už pomaly žiadnu dôveru vo verejnosti, medzi ľuďmi a či naozaj nenastal jeho čas odísť.

    Viete, ani tieto dve minúty, ani, ani, ani dvadsať minút, keby som sa chcel trénovať na ten nový rokovací poriadok, by určite nestačili na to, aby sme tu vykreslili všetky kauzy, v ktorých pán špeciálny prokurátor Kováčik zlyhal, ktoré boli vyslovene zametené pod koberec, či už kauza financovania SMER-u, tá nahrávka, ktorá svedčila o tom, že SMER je postavený a financovaný z čiernych peňazí. To bolo nehoráznym spôsobom zametené pod koberec. Gorila, tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, kauza Veľký Slavkov, to, akým spôsobom napríklad bol pripravený o, o peniaze hokejista Miroslav Šatan v tej ďalšej kauze. To je obrovské množstvo káuz, ktoré keby sme tu menovali a rozpitvávali, tak by sme tu sedeli celý deň. Naozaj si myslím, že niekedy je správne položiť si otázku, či to miesto, na ktorom som a zotrvávam, či je v záujme aj občanov Slovenskej republiky, aby som na ňom zotrvával.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som v tých faktických vás vyzval reagovať priamo na rečníka.

    Poprosím vás reakciu na faktické poznámky, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne. Reagujem na faktickú kolegu Šucu. Samozrejme, pán kolega, je mi jasné, že sa vám nepáči to, ako ja vystupujem, pretože vy ste členom tej časti našej spoločnosti, proti ktorej som vystupoval. Ja som bol zvolený niekým iným a podľa toho aj v tejto Národnej rade vystupujem. Keby som kandidoval za SMER, samozrejme by som asi mal aj povinnosť hovoriť inak, ale iste by sa mi to hodilo. Čiže vy, a to je podstata toho, na čo som si sťažoval v mojom vystúpení, vy jednoducho ste jedna ruka s prokuratúrou a špeciálne so špeciálnym prokurátorom, pretože vy sa jeden druhého držíte. Jednoducho špeciálna prokuratúra je organizácia, ktorá vás drží v tej situácii, v ktorej ste a my, bohužiaľ, všetci, celá spoločnosť upadáme kvôli tomu.

  • Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Prihlásený je pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán špeciálny prokurátor, ja som si už na výbore naštudoval správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ale teda povedal som vám aj tam nejaké svoje výhrady, ale dovolím si ich, tie dve teda zopakovať aj tu v pléne, lebo sa mi zdajú byť dosť dôležité na to, aby sme o tom rozprávali verejne, nielen na výbore.

    Prvá tá, tá menej závažná je, je moja výhrada s vaším návrhom alebo môj nesúhlas s vaším návrhom na zrušenie toho detašovaného pracoviska Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, pretože to pokladám za krok späť. To pracovisko bolo vytvorené ako istý prejav decentralizácie aj súdnej, súdnej moci, alebo súdneho rozhodovania a možno aj ako taký prostriedok na ochranu voči určitým vplyvom, ktoré sa zosilňujú vtedy, ak sú koncentrované aj územne. Ja chápem, ja chápem vaše výhrady spojené s dopravnými a časovými komplikáciami a stratami, teda zapríčinenými presunmi a niekedy možno aj v časovej tiesni, ale nepokladám za adekvátne riešenie navrhnúť zrušenie tohto detašovaného pracoviska z takýchto dôvodov. To bola tá menej závažná pripomienka.

    Tá závažnejšia sa týka korupčného prípadu, ktorý spomínate vo svojej správe, korupčného prípadu marenia obchodovania na burze, ktorý sa týkal práve Banskobystrického samosprávneho kraja, respektíve našej akciovej spoločnosti Regionálna správa ciest, kde sme sa ako jediný kraj, ako jediný kraj sme sa nezapojili do kartelového nákupu posypovej soli, čoho výsledkom bolo, že Banskobystrický samosprávny kraj nakupoval posypovú soľ o skoro polovicu lacnejšie, ako to robila Národná diaľničná spoločnosť, čiže štátna firma.

    Človek, ktorý sa pokúsil presadiť kartelovú dohodu tým spôsobom, že sa snažil mariť obchodovanie na burze, vďaka ktorému sa nám podarilo dosiahnuť tie výborné výsledky, ekonomické, bol nakoniec odsúdený, píšete to aj vy vo svojej správe, ale s čím nemôžem súhlasiť, je vaša spokojnosť, vaša spokojnosť ako prokuratúry, ako orgánu, ktorý má zo všetkých síl chrániť zákon a zákonnosť na Slovensku, spokojnosť s tým trestom.

    Veľká ryba, najväčšia ryba v tejto kauze odsúdená na podmienečný trest a na pokutu, ak si dobre spomínam, päťdesiattisíc, 50-tisíc eur, pričom len v tomto jednom jedinom nákupe išlo o zákazku za viac ako 2 milióny eur.

    Tak ako som povedal na výbore, musím to aj tu zopakovať, aký je potom výchovný a preventívny účinok takéhoto trestu, ak ľuďom, ktorí sú namočení v korupcii len v jednom kraji, len v jednom kraji za viac ako dva milióny eur, dá štát pokutu 50-tisíc, súd im dá pokutu 50-tisíc a prokuratúra s tým súhlasí?

    My sme sa ako jediný samosprávny kraj postavili proti tomuto kartelu, ako jediní sme spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní a výsledkom, výsledkom bol úplne smiešny trest, ktorý hovorí: "Skúšajte všetci korupciu, skúšajte všetci kartely, lebo v podstate vám hrozí len podmienka a trest rovnajúci sa jednému percentu, ani to možno nie, zo sumy, o ktorú môžte v tom biznise hrať."

    Čiže toto je z mojej strany obrovská nespokojnosť, pretože ak by tí ľudia boli odsúdení aj vďaka možno intenzívnejšiemu a tvrdšiemu presadzovaniu snahy o vyšší trest zo strany vášho úradu, tak by sme sa na to mohli pozerať tak, že bol precedens a že možno s tou korupciou na Slovensku pohneme. Ale dnes sa len vymenia biele kone na čele týchto firiem a v podstate nič také závažné sa nestalo.

    Takže toto je tá druhá, druhá vážnejšia výhrada z mojej strany a ja dúfam teda, ja vás neodsudzujem, ako tu bolo pred chvíľkou povedané, ale dúfam a som presvedčený, že v budúcnosti aj vďaka tvrdšiemu prístupu zo strany vášho úradu budeme môcť zasiahnuť viac proti takýmto korupčným aktivitám, pretože Banskobystrický samosprávny kraj sa momentálne podieľa v ďalších spoluprácach s orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom možnej korupcie, ohľadom možných takýchto nekalých praktík pri obchodovaní, kde na jednej strane sú záujmy súkromných skupín, ale na druhej strane sú peniaze z verejných zdrojov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Kotlebu dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem. Ja by som doplnil pána poslanca Kotlebu v tom, že keď sa pozrieme na štatistiky, ktoré nám správa špeciálneho prokurátora uvádza, tak tam je jasne uvedené, že je úplne disproporčné percento vecí riešených dohodou o vine a treste. Čiže miesto toho, aby sme pranierovali tých korupčníkov, aby sme ich odstrašovali súdmi a aby ľudia videli, že korupčníci budú stíhaní a že budú stáť pred súdom, tak my to jednoducho ututláme tak, aby v tichosti sa nevedelo, títo ľudia potom na druhý deň po takomto ututlaní chodia po uliciach ako vážení občania, nič sa nedeje. Inými slovami, čo sa nám nepodarí zamiesť pod koberec hneď na začiatku, tak to potom ututláme spôsobom "dohoda o vine a treste". Je to odsúdeniahodné, pretože neexistuje žiadny spoločenský záujem na tom, aby sa korupčné trestné činy ututlávali, aby sa o nich nevedelo, aby sa nevedelo, že korupčníci sa trestajú. Je to naozaj zvrhlé.

  • Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Juraj Blanár.

  • Vážený pán poslanec Kotleba, viackrát ste vo svojom vystúpení spomenuli slovné spojenie "ako jediný kraj". Nie celkom sa mi páči toto spojenie, pretože ak máte na mysli nejaký konkrétny iný kraj, že niečo robí iné nekalé, tak to pomenujte. Žilinský samosprávny kraj rovnako súťažil posypovú soľ a vysúťažili sme ceny, ktoré sú takmer rovnaké, ako komoditná burza, cez ktorú ste vy nakupovali. A vždy sme spolupracovali v prípade, keď sa jednalo o nejaké podozrenia aj s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto nie je to celkom korektné z vašej strany, že to takto komentujete. Ak máte nejaký konkrétny kraj, ktorý urobil niečo zlé a naozaj sa do niečoho zapojil, povedzme nekalého, tak to pomenujte, lebo takto to vyzerá tak, ako keby Banskobystrický kraj bol jediný najčistejší ako ľalia na celom Slovensku, čo si myslím, že určite nie je celkom pravda, a vôbec nemám na mysli niečo, čo by som vám mohol teraz konkrétne vytknúť. Čiže pomenujte, ak je nejaký problém, ale nestavajte to do pozície takej, akú ste tu povedali teraz.

  • Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec Kotleba? Nech sa páči.

  • Pán kolega Blanár, ja som hovoril o tom, že Banskobystrický samosprávny kraj ako jediný nakupoval na burze a stretli sme sa teda s takouto snahou vďaka tej kartelovej dohode nejakým spôsobom sabotovať náš nákup na burze a možno som to nie celkom presne povedal. Mal som na mysli hlavne nákupy posypovej soli zo strany štátu, to znamená z Národnej diaľničnej spoločnosti a zo Slovenskej správy ciest.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa: Veľmi krátko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, či už na výboroch alebo tuná v pléne, ktorí svojimi faktickými pripomienkami nám povedali svoj názor k správe o činnosti aj celkovom fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry. Robil som si veľmi podrobné poznámky. Beriem to ako konštruktívnu kritiku na našu prácu, o čom budem svojich kolegov, samozrejme, v čo najkratšom čase informovať.

    Čo sa týka invektív, ktoré tu boli uvádzané, bolo by pod moju úroveň sa vôbec vyjadrovať k týmto, vôbec ani nepovažujem za nutné.

    A pán poslanec Kotleba, stále platí tá moja ponuka, ktorú som vám dal. Kedykoľvek veľmi rád vás prijmem na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vám vysvetlím, prečo bol položený taký trest.

    Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu.

    Prerušujem schôdzu Národnej rady a pokračovanie bude o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 223, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 227.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec, 14.00, nie 14.02.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 223.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte moje dvojminútové meškanie k dostaveniu sa k rečníckemu pultu, ale bol som tu a myslel som, že ešte budeme pokračovať správou špeciálneho prokurátora.

    Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som pripravoval dlhšie obdobie a venuje sa médiám, médiám verejnej služby. Čiastočne je to ambícia, ktorú už toto plénum, alebo znovu schválenie ambície, ktorú toto plénum už schválilo a ľudovo sa nazýva aj zrušením koncesionárskych poplatkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo vôbec téma verejnoprávnych médií alebo verejnej služby je dlhodobou otázkou, ktorú slovenská spoločnosť rieši a normu, ktorú som pripravil, respektíve novelu, ktorú som z hľadiska financovania médií, médií verejnej služby pripravil, je novelou, ktorá už raz platila a teda koncesionárske poplatky boli zrušené.

    Stručne k tej histórii. Zrušené boli, len tesne pred účinnosťou sa rozhodla vtedy vládna väčšina SMER-u koncesionárske poplatky znovu zaviesť a dokonca v tomto volebnom období po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli aj to, že koncesionárske poplatky majú byť zvýšené.

    Čo touto novelou zákona sledujem, je okrem záväzku, ktorý máme vo volebnom programe, že financovanie médií verejnej služby sa dá urobiť aj inak, a to spravodlivejšie. Plním aj objednávku odbornej verejnosti, verejnosti a myslím si, že aj záujmu samotného média, pretože, a to vysvetlím neskôr, pretože je pravdou, že médium verejnej alebo médiá verejnej služby u nás za posledné dve dekády prešli vývojom a ten vývoj je dimenzovaný dvomi oblasťami. Prvá je nezávislosť a sloboda médií a druhé je spôsob financovania.

    Ak sa zameriame na obe tieto oblasti, tak musíme konštatovať, že súčasný právny stav a súčasné nastavenie aj s ohlásenou ambíciou zvýšiť koncesionárske poplatky je najhorší možný právny stav, aký máme. Podrobne, aby som ten právny stav zhruba opísal, bude mi to trvať troška viacej času a veľmi by mi pomohol infografika, ale keďže nechcem, aby bola téma tohto vystúpenia odklonená niekde inde, tak nebudem používať iný typ vizuálneho prostriedku, ako hovorené slovo.

    Myslím si, že by bolo plastickejšie, ak by som mohol ukázať, akým spôsobom je médium verejnej služby financované teraz a kde sú nedostatky toho financovania z hľadiska udržateľnosti financovania, z hľadiska nezávislosti aj slobody a čo navrhujem ja.

    Čiže ak to mám teda verbálne opísať, predstavme si situáciu, že naše médium verejnej služby RTVS alebo Rozhlas a televízia Slovenska je financovaná štyrmi zásadnými zdrojmi. Prví sú z môjho pohľadu, prvý je daň, veľmi nespravodlivá a nesociálna daň, ľudovo sa nazýva koncesionársky poplatok, v právnom systéme ju poznáme ako úhradu za službu verejnosti a tento poplatok môžeme nazývať najnespravodlivejšou daňou v našom daňovom systéme, keďže je vyberaná v absolútnej sume, nie je vyberaná percentuálne či už zo spotreby alebo zo zisku alebo iným spôsobom, lebo je určená na 4,6 eura pre akúkoľvek domácnosť, či tá domácnosť má príjem 500 eur alebo má príjem 3 000, 5 000 eur. Čiže považujem túto daň za veľmi nespravodlivú a považujem ju za, a preto aj je to jeden z dôvodov, prečo by sme ju mali zrušiť. Zároveň nie je vyberaná priamo k naviazanosti na médium verejnej služby alebo nejaké zariadenie, ktoré sprostredkováva mediálny obsah verejnoprávneho média, ale je naviazaná na iný typ služby a to je dodávanie elektrickej energie do domácnosti a prischol jej názov tzv. zástrčkový zákon, alebo môžeme hovoriť aj o zástrčkovej dani. Čiže toto je najmohutnejší pilier financovania médií verejnej služby, môžeme hovoriť o 75 miliónoch eur, ktoré zabezpečuje pre médium verejnej služby.

    Druhý pilier, a tu si dovolím upozorniť na veľmi závažnú dôležitosť toho druhého piliera, je financovanie zo štátu. Štát financuje médium verejnej služby cez nástroj, volá sa to zmluva so štátom, ja ju volám diabolská zmluva so štátom a zabezpečuje bazálne dofinancovávanie média verejnej služby a keďže nemá žiadnu oporu v nejakom percentuálnom nastavení, koľko by to malo byť peňazí, tak vzniká to na dohadovacom konaní medzi ministerstvom kultúry a médiom verejnej služby takpovediac z roka na rok a podľa mňa toto je priamy nástroj politickej reprezentácie vládnej väčšiny alebo ministerstva kultúry, ako môže mať médium verejnej služby na oprátke alebo na reťazi a zabezpečiť si poslušnosť.

    Totižto ak ministerstvo kultúry odmietne tento typ nástroju a nedodá 28, 32, 30 miliónov eur na financovanie média verejnej služby, ministerstvu kultúry nevzniká žiadne pochybenie zo zákonného nastavenia, ale médium verejnej služby skoro tretinu rozpočtu jednoducho nedostane, a to si žiadny generálny riaditeľ televízie asi nebude môcť dovoliť, pretože by sa s médiom verejnej služby dostal do červených čísel, čo zakladá dôvod na jeho odvolanie.

    Čiže v rámci vývoja financovania verejných služieb sme sa dostali do nie veľmi závideniahodnej situácie, keďže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo realizované a zároveň prišlo k zrušeniu koncesionárskeho poplatku a zavesenie financovania média verejnej služby na presný pomer voči HDP, v tom čase to bolo 0,142 % z HDP, kde akýkoľvek manažér si mohol rok dopredu, dva roky dopredu, tri roky dopredu odhadnúť, aký bude vývoj HDP, ako bude stúpať alebo klesať a zabezpečiť si rozpočtovanie média verejnej služby. Po zrušení financovania týmto spôsobom a zachovaní predchádzajúceho právneho stavu sa médium verejnej služby dostalo do situácie, že každý rok môže minister kultúry zrušiť poplatok zo zmluvy so štátom alebo diabolskej zmluvy so štátom a generálny riaditeľ televízie môže byť týmto plénom odvolávaný.

    Je to nedobré nastavenie. Médium verejnej služby je odkázané na svojvôľu vládnej väčšiny a možno aj preto sme, akejkoľvek vládnej väčšiny, nechcem teraz hovoriť len čisto o SMER-e alebo nejakej inej vlády, ktorá tu vznikne, myslím si, že tento nástroj by nemal byť daný akémukoľvek ministrovi kultúry do rúk, pretože sa médium verejnej služby môže dostať pod politický vplyv z titulu jeho vlastného financovania a generálny riaditeľ môže byť odvolávaný nie celkom z vlastnej viny. Čiže ak mu niekto, ak si rozpočtuje, že cez zmluvu so štátom mu príde taký a taký objem a neexistuje zákonné nastavenie, zákonná povinnosť štátneho rozpočtu, štátu, ministerstva kultúry, ale dáva mu to takpovediac z jeho dobrej vôle, tak môžeme predpokladať, že tento nástroj skôr či neskôr bude zneužitý.

    Preto som si dovolil v tejto novele sa vrátiť k spôsobu financovania a zrušiť dva, dva piliere financovania média verejnej služby, a to je zrušiť koncesionárske poplatky a zrušiť aj zmluvu so štátom a stanoviť presné percento z HDP. Pre potreby tejto novely sme stanovili percento 0,15 % z HDP, voľne podľa predchádzajúcich rokov sa môžeme baviť o sume 117 mil. eur a zároveň aj zapracovať valorizačný mechanizmus. To znamená, stúpa HDP, stúpajú finančné prostriedky na financovanie média a verejnej služby, klesá HDP, klesajú prostriedky. Dá sa s tým manažérsky pracovať, dajú sa stavať rozpočty a médium verejnej služby sa dostane z priameho, spod priameho finančného vplyvu ministerstva kultúry alebo akejkoľvek vládnej väčšiny, rok, ktoré prichádza rok čo rok, dostáva sa do slobodnejšieho manažérskeho výkonu rátania s finančnými prostriedkami, ktoré vieme predpokladať v ročnom, dvojročnom, trojročnom horizonte podľa odhadovaného vývoja HDP.

    Čiže ako konštatujem v dôvodovej správe, v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania je cieľom zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie jedného, a to je presne zadefinovaného percenta voči HDP a tá kapacita, ak vyjdeme z roku 2015, by mohla byť 117 mil. eur na rok. Ak vyjdeme z roku 2016, keďže vieme, že hrubý domáci produkt rastie, tak tá suma môže byť percentuálne vyššia. Zároveň dávame aj spodnú hranicu, pôvodne sme schválili - za Radičovej vlády - 90 mil. eur, čiže ak HDP klesne natoľko, že by bola atakovaná spodná hranica financovania média verejnej služby pre účely tohto zákona, vzhľadom na trojročný posun platnosti navrhujeme spodnú hranicu financovania zo štátu 100 mil. eur. Pod túto hranicu by aj na základe koeficientu nemalo financovanie média verejnej služby klesnúť.

    Toto je z hľadiska úvodného slova, avizujem, že aby sa mohli prípadne záujemcovia o túto tému prihlásiť s faktickými poznámkami, podrobnejšie vystúpim aj v rámci rozpravy, takže pre potreby úvodného slova z hľadiska ambície zrušiť koncesionárske poplatky, zaviesť spravodlivejšie, slobodnejšie a manažérsky viacej uchopiteľnejšie financovanie média verejnej služby a v neposlednom rade možnú odpolitizáciu alebo odsunutie akéhokoľvek politického vplyvu čo najďalej od média verejnej služby. V rámci úvodného slova si myslím, že stačí a dúfam, že táto téma, ktorá z úplne iných príčin, z príčin vybavovania si účtov v koalícii mala aj mediálnu pozornosť, čiže je to ten známy spor medzi predsedom parlamentu a ministrom kultúry. Je podľa mňa na stole reálne riešenie, ktoré sa čakalo z môjho pohľadu aj od strany SNS, ale neprišlo.

    Čiže ak voľne odcitujem alebo parafrázujem slová predsedu parlamentu, že ak by mal dostatok politickej sily, tak by koncesionárske poplatky zrušil. Ak voľne rátam, politická sila tohto pléna, ak by sa pripojilo pätnásť poslancov jeho klubu, predpokladám, že by sa našla a koncesionárske poplatky by mohli byť zrušené.

    To, že s riešením zatiaľ neprišli, vidím ja v politikárčení a nie v reálnom výkone politiky, že niekto má na mysli nezávislosť média verejnej služby. To, čo sme zachytili v ostatnom období od predsedu Slovenskej národnej strany, že príde s riešeniami, až keď bude médium verejnej služby patriť pod SNS, sme my ako klub OĽANO - NOVA odsúdili a myslím si, že viacero poslancov aj opozície a myslím si, že aj SMER-u, keďže urobili dostatočné, a iných strán, niektoré kroky, ktoré vedú k vyššej dôveryhodnosti tohoto média, sa im nepočúvalo celkom dobre.

    Na záver politicky iba uvediem, že raz si - myslím, že to bol politik HZDS pán Urbáni - dovolil na médiá povedať, že ich záujmom je v rámci Slovenskej televízie mať spravodajstvo. Možno si to niektorí pamätáte, čo to spôsobilo a akým spôsobom doba kapustovín v rámci spravodajstva STV sa zapísala temnými písmenami do histórie slobody verejnoprávnych médií. Tu máme vyšší typ ambície, strana jedna, politická strana, parlamentná, si vypýtala médium verejnej služby do svojej priamej správy. Myslím si, že je to neakceptovateľné a dúfam, že tomuto scenáru, návratu ku kapustovinám nikdy nepríde.

    Preto aj predkladám tento návrh zákona, ktorý vie držať ambície akéhokoľvek politika od takýchto úvah alebo ambícií dostatočne ďaleko a dokonca vylepšuje finančnú kondíciu média verejnej služby a dúfam, že ak máme naozaj na mysli reálny a dobrý výkon a dobrú kondíciu média verejnej služby, tento návrh zákona bude mať v tomto pléne podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Rajtár, nemôžme na predkladateľa. Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Marčekovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu, ale zároveň by som vás poprosil, aby som sa mohol ako prvý prihlásiť do rozpravy.

  • Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa teraz ako poslanec a člen výboru pre kultúru a médiá vyjadril v rozprave už v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý sa zmenil a dopĺňa zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OĽANO kolega Viskupič.

    V rámci zmeny systému financovania verejno-právneho vysielania na Slovensku je cieľom predkladaného návrhu zákona zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu. A tu je koreň problému. Zmena nejde dopredu, ale dozadu. Systémovo podľa financovania, čo je asi kľúčový vzťah, nás tento návrh vracia do obdobia štátneho vysielania spred roku 1989, ale tí starší si pamätajú, že tzv. koncesionárske poplatky sa uhrádzali aj za socializmu.

  • Pán poslanec, prepáčte, ospravedlňujem sa, dal som vám slovo, ale nie je to v súlade s rokovacím poriadkom. Ako spravodajca sa môžete takto prihlásiť prvý ústne. Ďakujem, pán poslanec, že ste ma na to upozornil, takže potom v ústnej rozprave.

    Takže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal, a tu je tiež problém, dostal som dve písomné prihlášky, môžem uznať len jednu, pretože obidve pani poslankyne sa prihlásili ako poverené členky poslaneckého klubu za ten istý klub SaS, to znamená, dávam slovo pani Jane Kiššovej, ktorá bola prihlásená ako prvá a pani Renáta Kaščáková, keďže nebola písomne prihlásená ako normálny rečník, tak sa môže prihlásiť potom v ústnej rozprave. To znamená, písomne prihlásenú považujem len za klub SaS pani poslankyňu Kiššovú.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, koncesionárske poplatky považujem za nenáležitý, nesprávny a nespravodlivý a dokonca nesociálny odvod štátu. Je to jeden z mnohých spôsobov, akým štát finančne zaťažuje nielen občanov, ale aj podnikateľov, a to bez ohľadu na to, či služby verejnoprávnych médií využívajú, dokonca bez ohľadu na to, do akej príjmovej skupiny títo ľudia patria a aj bez ohľadu na to, či vôbec doma alebo na prevádzke firmy majú zariadenie, ktoré by im sledovanie verejnoprávneho vysielania vôbec umožnilo.

    Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, a na tom sa zrejme zhodneme - aj keď to je tiež na diskusiu, lebo môžeme sa baviť o tom, či ako verejnoprávne médium v takejto forme a podobe potrebujeme televíziu, rozhlas alebo nejaké verejnoprávne sociálne siete alebo možno nejaké tlačoviny, toto všetko je na diskusiu, že čo by tam malo spadať, ale je to na inú diskusiu a vrátim sa teda k tomu, že sa spoločensky zhodneme -, že je to verejný statok, tak som presvedčená, že má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom, ktorý sa nazýva koncesionársky poplatok.

    Koncesionársky poplatok totižto tak, ako je nastavený, nie je ani koncesionársky a ani poplatok. Je to obyčajná, skrytá, dodatočná daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. Ak by totiž išlo o poplatok, mal by byť spolu s dodávaním, resp. využívaním nejakej konkrétnej služby. V tomto prípade ale ide o platbu, kedy vôbec nie je isté, že k využívaniu nejakých služieb dochádza, obzvlášť vo firmách, kde zamestnávatelia zamestnávajú ľudí na niečo úplne iné, ako na to, aby v práci počas pracovnej doby sledovali televíziu alebo rozhlas. A to, že poplatok nie je viazaný na využívanie žiadnych služieb, je jasné už len z toho, že domácnosti ho musia platiť vtedy, ak majú do domácnosti zavedenú elektrinu a zamestnávatelia vtedy, ak zamestnávajú určitý počet ľudí. Čiže je viazaný na zástrčku a viazaný na konkrétny počet ľudí. Neviem, či tu nevidíte nejakú spojitosť s využívaním služieb, ale ja ju teda pri všetkej úcte nevidím.

    Dovolím si ešte zopár argumentov, pre ktoré sme koncesionárske poplatky počas našej vlády zrušili v roku 2012, tie však boli ešte skôr, ako bolo možné ich zaviesť do života, opäť súčasnou vládou navrátené, resp. predchádzajúcou vládou Roberta Fica. A tie argumenty sú, ako som už povedala, je to dodatočné, nenáležité, nespravodlivé, nesociálne odvádzanie nejakého poplatku a nejakej dodatočnej dane štátu.

    V prípade podnikateľov je komická ešte jedna vec, že firma ako taká, ako podnikateľský subjekt ani nemá ako využívať žiadne verejnoprávne médiá. Ak už ich niekto má šancu, aspoň teoretickú, využívať, tak sú to len fyzické osoby. A tieto fyzické osoby už platia poplatky ako domácnosti a preto je tu úplne nezmyselná duplicita.

    Ďalej som presvedčená, že nedostatok financií v určitých rezortoch nemá byť riešený vyrubením nejakého dodatočného poplatku alebo zvýšením nejakého existujúceho, ideálne samozrejme na ťarchu podnikateľov, lebo tak sme si už zvykli, že tí podnikatelia všetko znesú. Výber koncesionárskych poplatkov je navyše veľmi nákladný. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur, a to je čistá strata, to je len proste, že sa z bodu A tie peniaze dostanú do bodu B, tak na ceste sa proste spotrebuje administratívne milión eur. To nie je 5 korún a to sú proste významné peniaze, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť, či toto je efektívny spôsob.

    Výber koncesionárskych poplatkov okrem toho, že je nákladný, nie je ani efektívny z iného dôvodu. Poplatky platí okolo 1,2 milióna domácností a okolo 200-tisíc domácností tieto poplatky neplatí, sú vymáhané. To vymáhanie, samozrejme, tiež stojí nejaké peniaze, a to je jedna vec, kde dochádza k neefektivite. A druhý moment, kedy dochádza k neefektivite, je aj to, že ide o relatívne nízku mesačnú sumu. To znamená, každá domácnosť alebo podnikateľ musí mesačne odviesť relatívne nízku sumu, ale s tým sú spojené nejaké administratívne náklady, poplatky a toto je opäť proste absolútne nezmyselné.

    V tejto súvislosti Podnikateľská aliancia Slovenska už navrhovala, aby ak už vláda nechce pristúpiť k zrušeniu teda týchto koncesionárskych poplatkov, nech aspoň zavedie možnosť ročnej platby, čo možno niektorí by uvítali, možno niektorí nie. Ale aspoň tam by k nejakému parciálnemu zlepšeniu a zníženiu tej administratívnej záťaže došlo.

    Ďalší argument, príjmy z koncesionárskych poplatkov nie sú dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu. Toto tiež nie je malými, zanedbateľnými sumami.

    Čiže toľko možno naozaj veľmi stručne, veľmi vecne k mojim argumentom, prečo si myslím, že verejnoprávne médiá by nemali byť týmto spôsobom platené, ale mali by byť platené zo štátneho rozpočtu.

    A možno už len na záver takú pikošku. To, že koncesionárske poplatky sú nezmysel a sú byrokratická záťaž, netvrdím len ja. O tom, aký je ten nezmysel, svedčí aj fakt, že tieto koncesionárske poplatky obsadili v roku 2015 tretiu priečku v ankete o byrokratický nezmysel roka. Verím, že nechcú útočiť na popredné priečky tejto súťaže aj naďalej a preto prosím ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľavážená pani poslankyňa, už som to tu raz v tejto sále povedal a zopakujem to ešte raz, možno už to viackrát nebudem rozprávať. Existuje jedno staré latinské porekadlo "si taceas, philosophus mansisses", keby ste boli mlčali, boli by ste zostali filozofom.

    Viete, ono sa to jednoducho povie takto alebo takto, ale to, aby televízia mohla fungovať aspoň elementárne nezávisle a dnes vidíme, ako nezávisle, až nepríjemne nezávisle, tak musí mať aj nezávislé zdroje. Dávam to do, od štátneho rozpočtu, to je jednoducho nezmysel. A tak isto vlastne tú štátnu televíziu ak chceme, tak ju potom budeme mať, ale štátnu so všetkým, čo k tomu patrí. Nielen to, že štát ju bude platiť a Soros bude diktovať, čo v tej televízie bude. Takú televíziu my nechceme a takú televíziu nechcú ani tí poplatníci, ktorí píšu, teda platia poplatky, ale to je iná vec. Ale zbaviť televíziu nezávislého príjmu je jednoducho nezmysel.

  • Ďakujem kolegyni Kiššovej za popísanie tohto nezmyslu, tejto nespravodlivej de facto dane, ktorú sme za našej vlády zrušili ako teda absolútny nezmysel. Ak sa chce Slovensko niekam dostať, tak musíme odstrániť rôzne takéto finančné nezmyselné bariéry a záťaže, ale nielen také, ale samozrejme aj ďalšie byrokratické záťaže. Tak ako sme napríklad navrhovali na tej prvej riadnej schôdzi za SaS aj spolu s klubom OĽANO, keď sme 40 zákonov predložili, ktoré odstraňujú rôzne, rôzne bariéry a to boli dokonca také, čo by štát ani nič nestáli a potom sú, samozrejme, desiatky a stovky takých, čo treba odstrániť, aj keby štát niečo stáli, lebo v konečnom dôsledku sa zlepší nielen podnikateľské prostredie, ale samozrejme životná úroveň ľudí a v tomto prípade, v prípade týchto koncesionárskych poplatkov dokonca dôchodcov, pretože to je taká forma de facto dane, ktorá jednoducho zaťažuje, zaťažuje dôchodcu rovnakou čiastkou ako milionára, čiže tá najhoršia možná forma poplatku alebo dane, aká môže byť.

    A keď teda poodstraňujeme všetky tieto nezmyselné bariéry, tak vtedy má Slovensko šancu, aby aj tí investori, čo sú tu, aby sme neboli iba výrobňou, kde niekto príde, za čo najnižšie náklady tu niečo vyrobí a kapitál si zoberie preč, ale aby sme sa stali krajinou, kde sa bude oplácať ten kapitál aj dlhodobo držať, reinvestovať a mať ho tu uložený dokonca aj vtedy, keď nepracuje v nejakom priamom takomto podnikateľskom procese, ako je to v krajinách typu Singapur, Hongkong a ďalšie. Čiže poďme tou cestou odstraňovať tieto bariéry a staňme sa čo najlepšou krajinou pre život a pre podnikanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím, že si dostatočne pomenovala z môjho pohľadu dva základné parametre, prečo je to nezmyslom. Prvé je vysoká obslužnosť toho výberu. To znamená, že peniaze sa takpovediac strácajú na ceste a nejdú do obsahovej štruktúry RTVS a druhý parameter aj z pohľadu podnikateľa, ktorý zamestnáva 3, 5 až po 15, 25 zamestnancov, ktorý, je asi jednoznačné, že nevyužíva počas práce a pracovných povinností médium verejnej služby, je samostatná kategória nezmyselnosti platnosti tohoto zástrčkového zákona. Ambíciu rozumiem. Ak predkladateľ v roku 2008 chcel odniekiaľ vytiahnuť peniaze, no tak si spomenul, že ajhľa mám tu podnikateľov a vytiahol od nich určité množstvo peňazí. To, že sa to zdá verejnosti, nám ako nezmysel, máme pravdu.

    A posledná poznámka. Ak zacitujem, že: "uši majú, nepočujú, oči majú, nevidia", tak aj spôsob reakcie, ktoré boli na teba, ja mám pocit, že sa tu bavia ako keby dva nezávislé svety. Lebo keď my povieme, že chceme na základe presného percenta voči HDP zaviesť financovanie média verejnej služby, pretože v súčasnom stave je tá účelová dotácia na dokrívanie cez zmluvu so štátom de facto politický nástroj ovládania média verejnej služby a niekto toto označuje za ambíciu spolitizovať telku, tak sa asi nikam nedopracujeme.

    Takže, dúfam že tie argumenty aj finančné, ktoré ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predseda. Aj my sme za schválenie tohto zákona. Tiež by som sa chcel poďakovať pani Kiššovej ohľadom toho, že ľudia sú zaťažení fakt všelijakými poplatkami a už niekedy nevedia ani, čo skôr platiť. Tak tie koncesionárske poplatky by mal prebrať pre seba štát. Ak si niekto myslí, že tá suma, ktorá sa navýši, že pôjde do RTVS, tak je na omyle, lebo len ju dajú zase súkromným spoločnostiam, cez ktoré si objednáva RTVS svoje služby.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela reagovať len na jednu poznámku, a to zrovna kolegu, ktorého to naopak strašne zaujíma, že po svojej poznámke odišiel zo sály. Ale je možné, že ma počuje. Ak argumentuje tým, že ak chceme mať nezávislú verejnú televíziu, respektíve nezávislé verejnoprávne médiá, tak musia mať nezávislé zdroje? Prosím vás pekne, to nemôžete myslieť vážne, toto. Veď sa tu už na nič nehrajme. Veď keď raz vláda má moc povedať, kto, ako, koľko, ako často má niekomu konkrétnemu platiť, tak o čo je to nezávislejšie, ako keď ten istý, tá vláda má tú moc povedať, že tie peniaze budú zo štátneho rozpočtu a ich výška bude takáto a takáto. O čo je tá jedna moc menšia a tá druhá väčšia alebo naopak. No nie je. Jednoducho vláda má tú moc povedať, akými zdrojmi verejnoprávna televízia bude disponovať, či už budú tie peniaze vyberané takto alebo inak a je to asi aj správne, že tú kompetenciu jednoducho vláda má mať, pretože je vláda, tak má mnohé kompetencie a toto je jedna z nich, to je v poriadku. Ale netvárme sa, že jeden z týchto dvoch spôsobov je nezávislejší. No nie je. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni poslanci, štyria. Ukončujem možnosť sa prihlásiť, plus, samozrejme, pán navrhovateľ. A ospravedlňujem sa, mali ste právo vystúpiť, vtedy pán Viskupič mal iný výklad. Ale nech sa páči, prvý vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Takže nebudem začínať od začiatku, takže začnem odtiaľ, kde som skončil.

    Milé dámy a páni, toto je podstata, alfa a omega, ostatné kritériá a argumenty sú podružné vrátane toho, že sa má presne určiť koeficient výpočtu štátneho príspevku na médiá verejnej služby. Stále platí "koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš". Verejnosť má teraz právo hodnotiť aj kritizovať obsah vysielania, pretože ho sčasti financuje. Teraz nebudem riešiť otázku, či kvalita vysielacej služby zodpovedá predstavám tých, ktorí tú službu platia, ale riešiť dilemy, či je výber správny, správne nastavený. Reagujem tak na argumentáciu navrhovateľa, že stanovený príspevok zo štátneho rozpočtu má údajne odstrániť politický vplyv. Naozaj neviem, ani netuším, pán predkladateľ, aký politický vplyv môže vyplývať z úhrady za služby verejnosťou, resp. zo zmluvy so štátom alebo z minimálneho príjmu z reklamy. Ak takúto skúsenosť ako dlhoročný poslanec a aj člen vládnej koalície vlády Ivety Radičovej máte, mali by ste nás s tým oboznámiť. Inak vnímam vaše tvrdenie len ako bežné klišé a floskulu.

    Návrh na radikálnu zmenu systému financovania RTVS mi pripomína porekadlo "z dažďa pod odkvap". Navyše tých vplyvov je totiž viac, nie jeden. Návrh sa na zložitú problematiku vysielania vo verejnom záujme pozerá len jediným okom. V konečnom dôsledku jej povinný príspevok štátu bude pochádzať zo zdrojov verejnosti, len sa od ľudí vyberie nepriamo.

    Takže, pán poslanec, ak sledujete získať nejaké politické body tým, že si prevrátite kabát naruby a budete tvrdiť, že je to už iný kabát, tak klamete nielen seba, ale aj zavádzate občanov. Myslím, že ste už dosť skúsený harcovník a ste dlho vo výbore pre kultúru a médiá, aby ste poznali problematiku verejnoprávnych médií.

    Po roku 1989 sme prijali transformáciu zo štátnej televízie a rozhlasu na verejnoprávny status vo všetkých oblastiach, počnúc legislatívou, zriadením rady, systémom volieb členov rady, aj generálneho riaditeľa tohto média verejnej služby s rôznymi ďalšími úpravami tak, aby na Slovensku vznikol funkčný model, model duálneho vysielania. Ten priniesol rozmach vysielateľov na základe licencie, čiže súkromných médií, ktoré ovládli nielen reklamný trh, ale aj trh sledovanosti televízií a rozhlasov. Takže návrh, váš návrh vnímam ako narušenie dlho utváraného a ako tak stabilizovaného balansu v systéme duálneho vysielania zo systémového hľadiska, aj z hľadiska financovania, na čo poukážem o chvíľu príkladom z Európskej komisie.

    Mám pocit, vážený pán poslanec Viskupič, že zmena financovania je asi vaším koníčkom, lebo v októbri 2015 ste neuspeli s návrhom na zmenu financovania kultúry na Slovensku, kde ste naopak chceli návrhom zákona o Kultúrnom fonde zaviesť viaczdrojové financovanie fondu. Teraz presadzujete centrálne financovanie zo štátneho rozpočtu a navyše naviazané na hrubý domáci produkt - HDP.

    Pán poslanec, pri všetkej úcte a rešpekte k našej práci, nemyslíte si, že taká zásadná zmena, dokonca historická a systémová pri financovaní médií verejnej služby je na jedného poslanca a ešte k tomu z opozície priveľké sústo a odvaha? Ja osobne si myslím, že takéto reformné a transformačné zmeny by mali prejsť klasickým legislatívnym procesom, vrátane medzirezortného a odborného pripomienkového konania. Nebojím sa povedať, že váš populistický návrh je v podstate stále ten istý, oprašovaný a recyklovaný. V tejto situácii navyše aj časovo nasadený pre získanie politických bodov, lebo je tu ohlásený zámer ministerstva na úpravu úhrad verejnosti, aj odpor jedného z koaličných partnerov, takže ste takticky využili situáciu. Mám pre vás dobrú radu, skúste reštaurovať, opraviť či prestaviť súčasný systém, skúste vymyslieť niečo nové, pokúste sa namiesto búrania rekonštruovať. Je to možno zložitejšie, nedajú sa pri tom vytĺkať až tak evidentne politické body, ale stálo by to za to, ak už ste tak nabudený na financovanie verejnej služby.

    Príkladom inšpirácie posunu a transformácie na vyššiu novú, transparentnú, objektívnu, aj adresnú úroveň v praxi financovania médií verejnej služby je Nemecko. Funguje tam Komisia pre stanovenie finančných potrieb verejnoprávnych organizácií - KEF. V jej koncepcii je určovať konkrétnu výšku koncesionárskych poplatkov. Orgán tvorí 16 expertov na rôzne oblasti - ekonómovia, audítori, vedci a podobne. Ich nomináciu má na starosti 16 regionálnych parlamentov na obdobie piatich rokov.

    KEF stanovuje rozpočty, ktoré nemôžu verejnoprávne televízie a rozhlas prekročiť. Ich výška je určená na základe analýz finančných požiadaviek s ohľadom na efektivitu a náklady spojené s poslaním verejnoprávnych vysielateľov, avšak bez ovplyvňovania slobody rozhodovania ohľadom výberu programov.

    Teraz iba vidím, ako okrem populizmu ešte aj váš návrh rozdeľuje spoločnosť. Už len tým, že verejnosti aj nám predhadzujete údaje vytrhnuté z kontextu, že, citujem vás z dôvodovej správy: "Slovenská republika je krajinou, v ktorej štát platí za obsah verejnoprávnych médií veľmi málo v porovnaní s inými krajinami sveta.". Som zvedavý, či túto istú vetu a argument, len adresovanú na občanov, rovnako použijete a poviete, že na Slovensku koncesionári v porovnaní s inými krajinami Európskej únie platia, citujem vás: "veľmi málo". Myslím, že sa tomu vyhnete, lebo to nezapadá do vášho politického scenára mútiť vodu na povrchu a zbierať populistickú smotanu.

    Na druhej strane súhlasím, že Slovensko sa nemôže porovnávať v bohatstve a výkonnosti ekonomiky s najvyspelejšími ekonomikami, ani slovenskí občania nemajú také priemerné platy ako napríklad Nemci alebo Francúzi či Dáni, aby mohli platiť. Napríklad pri porovnaniach sa ukazuje, že Slovensko je s mesačnými nákladmi na obyvateľa na úrovni 1,5 eura približne na polovici priemeru Európskej únie 3,14, ale pri porovnaní slovenských platov s priemerom na západe sú rozdiely 2 až 4-násobne vyššie.

    1. V Európe, to zdôrazňujem, lebo vy ste nám ušli až do USA, kde de facto verejnoprávne médiá ani nepoznajú, v podobe európskej existuje len sieť a tiež do Japonska, ale celý tento systém stojí na viacerých nohách a vy si účelovo vyberiete iba jednu časť – zdroje zo štátu. Pritom navrhovateľ ako skúsený poslanec vie, že vo viaczdrojovom systéme sa nachádza nielen priamy príspevok štátu, ale aj tzv. koncesionárske poplatky, príjmy z reklamy, z vlastnej komerčnej činnosti a tieto zdroje majú v rôznych štátoch rôzne pomery, takže niekde vyskočí pozitívne financovanie cez štátny rozpočet, niekde sú to koncesie, inde vsadili na reklamu a keď citujem BBC, tak viete, že tam majú obrovské zdroje z príjmov z vlastnej tvorby a jej predaja.

    2. Keď sa pozrieme na tabuľku mixu zdrojov verejnoprávnych médií z roku 2015, ktorú uverejnila európska vysielacia únia, tak zistíme, že prevažný podiel vo výške podielu aj v počte krajín predstavujúcich tzv. koncesionárske poplatky alebo úhrady verejnosti, v zahraničí nazývané Public Funds – verejné fondy, druhý s najčastejším a najväčším podielom v mixe financovania tvoria voľné licencie nasledované reklamou a inými komerčnými aktivitami.

    Tu je, prosím, ukážka mapy, ale tú teraz nebudem ukazovať, lebo to nebudete aj tak vidieť, kde sú označované krajiny s prevažujúcim financovaním z verejných zdrojov a tiež vám ukážem tabuľku, ale to keď bude chcieť niekto osobne.

    Sumárne, v 15 štátoch prevažujú verejné zdroje - koncesie, napríklad Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Británia, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Rumunsko, Česká republika, Slovensko a Slovinsko. Deväť štátov prevažne financuje svoje médiá verejnej služby z verejných fondov. Napríklad Španielsko, Belgicko, Holandsko, Pobaltské krajiny, Maďarsko, Bulharsko a len v jednom štáte na Malte prevažuje reklama.

    Takže objektívna pravda je taká, že v rámci krajín združených v EBU - Európska vysielacia únia - existuje niekoľko tradičných modelov, pričom najčastejšie ide o kumulované alebo viaczdrojové financovanie verejnej služby. Únia európskych vysielateľov EBU, ktorá združuje verejnoprávne médiá v Európe sa opakovane vyjadruje v prospech zmiešaného modelu financovania, veľmi razantne to bolo po reforme vo Francúzsku, kde v roku 2009 odstrihli médiá verejnej služby od reklamy úplne, čo je ďalší extrém, ktorého by sme sa mali vyvarovať a cítiť tam lobing komerčných televízií. Citujem zdroj z EBU: „Úplné zbavenie sa reklamy nie je riešením.“

    Chcem upozorniť, že do problematiky financovania médií verejnej služby v poslednej dobe vstupuje intenzívne aj Brusel, ktorý stráži hospodársku súťaž a z doterajších postojov a vyjadrení mám za to, že úplné financovanie zo štátneho rozpočtu by bolo pre Európsku komisiu problémom. Opieram sa aj o postoj eurokomisárky Neelie Kroes, ktorá bola predčasom zodpovedná za hospodársku súťaž a ktorá otvorila v roku 2008 verejné konzultácie o revízii financovania štátnych televíznych vysielateľov. Odznelo presvedčenie, že súčasný systém obsahuje veľa nedostatkov, ktoré prispievajú, citujem: "k nadmernému financovaniu", čo údajne pre verejné zdroje predstavuje väčšie bremeno, než aké je naozaj nevyhnutné. Komisii prekážalo, ak verejnoprávna televízia pod tlakom súkromných zdrojov vysiela niečo, čo nie je v obsahovej línii, aká sa od nej očakáva. Takýto stav mal podľa eurokomisárky Kroes mať za následok porušovanie hospodárskej súťaže. Práve balans v hospodárskej súťaži medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi je tou horúcou plochou a váš návrh, pán poslanec, by totálne naklonil váhy balansu v prospech štátnych zdrojov. Vo väčšine krajín v Európe sú štátne vysielania financované prostredníctvom kombinácie reklamy a verejných prostriedkov, a to buď poplatok alebo priamo od vlády.

    Je pravda, že sú posuny vo financovaní z koncesií, ktoré niektoré štáty zrušili, ale hlavným dôvodom bola nízka vymožiteľnosť spojená so slabou platobnou disciplínou koncesionárov. Ale namiesto populistického presunu z koncesií na štát, kde treba vykrývať výpadok tak či tak z verejných fondov, tu máme aj novú alternatívu fínskeho modelu cez nový druh dane nesúcej meno verejnoprávnej inštitúcie – Yle daň. Tá sa platí ako podiel 0,68 % z celkových a kapitálových príjmov osôb. Neplatí sa však pri úrovni menšej ako 51 eur a maximálna úroveň je vo výške 143 eur. Zmenila sa tak aj podstata financovania a finančné zaťaženie bolo presunuté z domácností na jednotlivcov, ale je z hľadiska príjmov a sociálneho statusu spravodlivejšie a adresnejšie.

    Čiastka pre Yle z daňového fondu je pritom definovaná mimo štátneho rozpočtu, aby bola zachovaná väčšia nezávislosť od vlády, to pripomínam na margo vašej argumentácie o politickej nezávislosti. Medzitým už fínska vláda navrhla transfer fondu do štátneho rozpočtu, ale ozvala sa EBU s tým, že je potencionálne útokom na nezávislosť financovania Yle.

    Milé dámy, vážení páni, musel som vám aj predkladateľovi predostrieť objektívny rámec financovania médií verejnej služby, aby sme si uvedomili, o čom budeme rokovať a aké sú skúsenosti a trendy v zahraničí.

    Na záver môjho vystúpenia sa vrátim ešte k Slovensku. To malo až do zmeny v obmedzení reklamného času pomerne vyvážené viaczdrojové financovanie a aj dnes vláda alebo štát cez ministerstvo kultúry prispieva cez zmluvu so štátom o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania na chod médií verejnej služby samostatným príspevkom. V roku 2015 to bolo súhrnne 30 miliónov, z toho na rozhlasovú zložku 3,3 mil. a na televízne vysielanie 20,7 mil. eur. K tomu 5 mil. eur na techniku a technológie, napríklad na spravodajskú techniku vyše 1,5 mil. a rovnako 1,5 mil. eur na štúdiovú techniku.

    Takže, vážený pán navrhovateľ, vidíte, že už dnes z vami kalkulovanej sumy na minimálnej úrovni 100 mil. štát prispieva samostatnou čiastkou z rozpočtu tretinou príjmov. Zdá sa mi, že mierite na líšku, ale triafate Marišku, pretože tak ako v októbri 2015 vyšla správa, že financovanie kultúry sa nemení, aj na jeseň tohto roku vyjde podobná správa, financovanie RTVS sa nemení.

    Milé dámy a páni, vzhľadom na tieto vecné a systémové nedostatky a pochybnosti, ktoré som predniesol vo svojom príspevku, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) nedoporučila predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Viskupič. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, vy ste priniesli, v závere ste hovorili, že snažili ste sa priniesť nejaké objektívne hľadisko. Vy ste pospájali znôšku osobných útokov proti predkladateľovi s absolútne nepochopením toho, čo je predložené plénu parlamentu.

    Ja, možno ste si všimli, že neruším koncesionársky poplatok, ale ruším aj predmetnú zmluvu so štátom a ktorú ste úplne na záver spomenuli, pretože ju mám za ten nástroj, ktorý týmto finančným vstupom do RTVS môže manipulovať a spôsobuje absolútne neadekvátny zásah politickej moci do RTVS cez finančný nástroj. Zároveň ste mali ako keby ambíciu priniesť nejaké objektívne skutočnosti, ale vysekli ste si, a tomu sa budem venovať asi následne v rozprave, niektoré parametre z absolútne nepochopenia témy. Totižto tu nejde, tak ako ste mnohokrát predpovedali, o nejaký populistický krok mimo medzirezortného pripomienkového konania, pretože tento návrh zákona, a ja to zopakujem, bol už platný, prebehol riadnym procesom, iba tesne pred jeho účinnosťou ho zmenila vtedajšia vládna väčšina. Čiže ak tu apelujete na medzirezort, odborné prerokovanie, ešte raz vám hovorím, návrh zákona prebehol medzi rezortom, v tejto republike platil, len tesne pred účinnosťou bol zrušený vládnou väčšinou SMER-u. Ostatné podrobnosti mi nevyjdú do faktickej poznámky, takže budem hovoriť v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si dať niekoľko poznámok na podporu predkladaného návrhu. Nebudem sa púšťať do otázky samotnej opodstatnenosti existencie verejnoprávnych médií, hoci, ako naznačila aj kolegyňa Kiššová, tak aj toto by možno bolo na zaujímavú diskusiu, ale asi nie v tomto čase.

    Akceptujem, že je tu istý status quo. Jednoducho istý spoločenský konsenzus, že na našom trhu má popri súkromných televíziách a nespočetných digitálnych médiách, ktoré sú relatívne novým fenoménom, existovať aj štátna verejnoprávna televízia a že bude garantovať isté služby a respektíve programy, ktoré ponuka ostatných komerčných televízií zabezpečiť zo svojej podstaty možno nedokáže. Takže ak tu teda máme takýto stav, takéto rozhodnutie, tak potom je podľa mňa na mieste otázka, aké by malo byť jeho čo možno najspravodlivejšie a zároveň najprehľadnejšie financovanie z našich daní?

    Argumentáciu klubu SaS dostatočne prezentovala Jana Kiššová. My sme tento názor zreteľne prezentovali už v čase petície za zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2008, kde sme vyzbierali vyše 80-tisíc podpisov alebo v období, keď bola SaS súčasťou vlády, prípadne cez viacero ďalších medializovaných vystúpení. Takže náš názor je dlhodobo konzistentný a jasný. Považujeme za systémovejšie a aj zmysluplnejšie platiť verejnoprávnu televíziu priamo zo štátneho rozpočtu tak, ako to navrhuje aj predkladaný návrh zákona a nie z koncesionárskych poplatkov, nakoľko tieto považujeme za de facto ďalšiu daň, ako už bolo povedané. Koncesionárske poplatky nielenže sú poplatkom navyše k daniam a poplatkom, ktorých už tak či tak ako občania platíme až až - vláda sociálnej demokracie oplýva naozaj neprebernou škálou možností, ako občana obrať o jeho poctivo zarobené peniaze -, ale je to aj poplatok, ktorý považujeme za nespravodlivý.

    A tá nespravodlivosť je v tom, že koncesionárske poplatky sú rovnaké pre všetkých bez ohľadu na výšku ich príjmov, pretože na verejné služby sa zvykne skladať prostredníctvom daní v závislosti od výšky príjmov. To znamená, tí, čo majú vyšší príjem, na základe rovnakej percentuálnej sadzby zaplatia viac daní. Koncesionárske poplatky sú v tomto smere anomália. V neposlednom rade je tu nespravodlivosť pre právnické osoby, tak isto to už bolo povedané, ktoré platia v závislosti od počtu zamestnancov, čo tiež nič nehovorí o bohatstve firmy a je teda nezmyselné odvodzovať povinnosť prispievať na verejné služby takouto formou. No a nespravodlivá je aj plošne znížená sadzba pre dôchodcov, pričom aj medzi dôchodcami existujú rozdiely v dôchodkových príjmoch. Táto daň je teda nespravodlivá, ale aj nesociálna a čudujem sa, že sociálna vláda takýto poplatok už dávno nezrušila, ale naopak, že sa objavujú úvahy o jej ďalšom zvýšení, teda aspoň v časti koalície, nakoľko vieme, že práve na výške koncesionárskych poplatkov niečo v súkolí porozumenia medzi koaličnými partnermi začalo výrazne škrípať.

    Takže ak už existuje tá spoločenská dohoda, že takúto službu chceme a máme, potom by bolo poctivejšie, keby ju štát platil z tých daní, ktoré už od občanov vyberá a nezavádzal na to ďalšie poplatky. Bude to navyše aj prehľadnejšie a ak sme za tieto služby ochotní dať radovo tých sto miliónov eur, ktoré už plus-mínus dnes dávame na RTVS, pričom cez koncesionárske poplatky na to vyberáme zhruba tri štvrtiny tejto sumy a zvyšok sa dofinancováva zo štátneho rozpočtu, no tak potom je prehľadnejšie túto sumu prehľadne zakotviť priamo do rozpočtu. Dá sa ďalej, samozrejme, diskutovať o tom princípe, že ak porastie HDP, potom má proporčne porásť aj táto suma, ale to by bolo asi na druhé čítanie.

    Takže ak to mám zhrnúť, nie som proti spolufinancovaniu slovenských audiovizuálnych diel z verejnoprávnych zdrojov ako takému. Nepochybne, respektíve verejnej televízii a tým aj audiovizuálnej tvorby. Nepochybne to môže prispieť k vzniku nielen domácich, ale možno aj medzinárodných koprodučných projektov a k financovaniu či už z ďalších európskych alebo súkromných zdrojov. Verejné, verejnoprávne televízie sú na to všeobecne využívané aj v iných štátoch a bez ich zázemia by pôvodná tvorba bola určite obtiažnejšia. S tým sa dá súhlasiť. Ale som proti ich financovaniu z koncesionárskych poplatkov, respektíve za ich financovanie priamo z rozpočtu, pretože to korešponduje s princípmi, ktoré odbremeňujú občanov od nesystémového daňového zaťaženia, ktoré ovplyvňuje ich sociálne postavenie. Preto vyzývam k podpore tohto návrhu aj ostatných kolegov poslancov aj z radov sociálnych demokratov, ktorým tak isto záleží na kvalite života našich občanov a majú záujem o naozajstné sociálne riešenia.

    Sám pán minister financií Kažimír tu pred niekoľkými dňami hovoril o tom, ako mu leží na srdci skvalitnenie života občanov, konkrétne dôchodcov, a ako pre nich krvopotne vyhľadal a vyčlenil v štátnom rozpočte zdroje na vianočný príspevok k dôchodkom vo výške radovo desiatok miliónov eur. V prepočte na dôchodcu má ísť o jednorazové prilepšenie k ročnému starobnému dôchodku o dvanásť eur.

    Koncesionárske poplatky znamenajú, že z druhého vrecka pán Kažimír, ak to mám personalizovať, ročne vytiahne do štátnej kasy každému dôchodcovi majiteľovi elektrickej zástrčky, zásuvky, z vrecka 28 eur. A ostatným platiteľom raz toľko, 55 eur. Dokonca tu počúvame o tom, ako by sa táto suma mala ešte zvýšiť.

    Takže z pohľadu občana to považujem za ďalší exemplárny príklad toho, ako štát ľudí na jednej strane o peniaze oberá, vymýšľa nové a nové poplatky, de facto len inak nazvané dane, aby potom na druhej strane mohol prispieť vybranej skupine, ideálne dôchodcov, v nádeji, že sa za to vládnucej strane poďakujú svojím hlasom pri voľbách. My tvrdíme, že daní sa už vyberá dosť, veď takmer 150 dní pracuje každý zamestnaný človek pre štát, a ak chceme verejnoprávne médium, nájdime naň peniaze priamo v rozpočte. Sú tam, len by stačilo s tým, čo sa vezme občanom na daniach, efektívne nakladať, nerobiť predražené nákupy, nerobiť nepoctivé verejné obstarávania, dávať pozor na podozrivé nadmerné miliónové vratky DPH, ako napríklad v prípade Bašternák, dávať pozor na to, aby sa nekradlo, aby peniaze nefučali z rozpočtu tisícorakými dierami, aby sa tu prestali neefektívne rozhadzovať miliardy. Potom by za peniaze, ktoré daňoví poplatníci už platia, mohli dostať oveľa kvalitnejšie služby od štátu, ktoré si za svoje peniaze zaslúžia. Nielen službu verejnoprávnych médií, ako to navrhuje, o ktorých sa teraz rozprávame, ale aj zdravotnú službu, sociálnu, vzdelávaciu, obranné služby a tak ďalej. Skrátka služby štátu by boli oveľa, oveľa kvalitnejšie.

    Takže som za to, aby sa za to, aby sa na to nevyberali ľuďom z vrecka zakaždým osobitné poplatky. Koncesionárske poplatky, to je jednoducho povedané veľmi pochopiteľné gesto, je to len ďalšia platba navyše, ktorou štát siaha priamo do vrecka občanov. A preto považujem za správne ich zrušiť a uvedený návrh na ich zrušenie podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami, pán poslanec Viskupič. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za vystúpenie. Predpokladám, že tak ako úvodom si hovorila, že nebudeme sa venovať médiám verejnej služby, pretože, a ich nastavenia, pôsobeniu v slovenskej verejnosti, ale budeme sa teda venovať čisto výseku financovania, tomu rozumiem a myslím si, že by mohla prebehnúť debata aj o vyššom type ambícií pri médiách verejnej služby. Lebo ak sa pozrieme na lokálne a regionálne médiá, ktoré sú de facto financované v mnohých samosprávach z verejných zdrojov, tak by sme túto tému aspoň mali otvoriť, čo médium verejnej služby je, čo znamená financovanie z verejných zdrojov, a dokonca nemusíme hovoriť len o audiovizuálnych médiách, ale aj o printoch a podobne. Čiže my sme v nejakej časti vývoja debaty o médiách verejnej služby. Hneď ako keby blyslo všetkým, že musí to byť centrálne a celoplošné médium. Podľa mňa čím ďalej viac pod rôznymi záujmovými združeniami alebo združeniami, ktoré zastupujú samosprávy, odbornosť v rámci médií, vznikne veľmi silná a mohutná debata, čo s médiami na Slovensku, samospráva, regióny a celoplocha príde. Takže ja tú debatu vítam a dúfam, že aspoň pre médium verejnej služby, ktoré je celoplošné, túto situáciu vyriešime.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Ale šťukli ste procedurálny návrh, ale akceptujem to, samozrejme. Poprosím, prihláste sa ešte raz, pani poslankyňa. Trojku, trojku musíte stlačiť. Tak.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

  • Áno, samozrejme, súhlasím s tým, že otázka financovania verejnoprávnych médií by mohla byť zaujímavou diskusiou, respektíve otázka existencie verejnoprávnych médií ako taká, ako takých. Ale čo sa týka regionálnych médií a ich vzťahu k samosprávam, tam neviem, či by to malo zmysel, aby sme zachádzali do takej celoplošnej debaty. Tuto si myslím, že je to skôr otázka autonómie samosprávy ako takej a nejakého pohľadu na to, akým spôsobom samospráva sa vysporiadava s vlastným financovaním a s vlastným spôsobom aj informovanosti svojich občanov sama. Takže, ale súhlasím, bolo by to na diskusiu a ďakujem vám za vašu faktickú.

  • Končím možnosť, teda ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa niekoľkými slovami zapojil do tejto skutočne vcelku kultivovanej debaty o verejnoprávnej televízii a verejnoprávnom rozhlase. Určite táto debata nie je posledná preto, lebo ako iste viete, vo vládnom programe je celkové zhodnotenie a prehodnotenie pôsobenia verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu v tomto mediálnom priestore s tým, že vládne strany sa určite dohodnú na riešení tejto problematiky. Čiže táto debata v podstate sa ešte v tomto parlamente, teda v tomto pléne niekoľkokrát zopakuje.

    Ale k samotnému meritu veci. Tento návrh už sa tu objavil v podstate niekoľkokrát. Prvý s ním prišiel pán poslanec Krajcer, neskôr minister kultúry, ktorý presadzoval isté veci, aj tie argumenty sa tuná opakujú, ešte sa budú opakovať, ale teda k meritu veci.

    Pán poslanec predložil do parlamentu návrh, ktorý určite oslovil aj mnohých voličov vládnej koalície, ale ak sa bavíme o istej problematike zrušenia koncesionárskych poplatkov, a to je to A, bolo by dobré, aby sme si povedali aj to B, čo s tým, samozrejme, priamo alebo nepriamo súvisí. Návrh obsahuje dva základné kroky. Jedným je zrušenie koncesionárskych poplatkov, teda v súčasnosti platného zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Druhým je vytvorenie nového inštitútu príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý by mal byť, citujem: "poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,150 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky". A ak je táto suma nižšia ako 100 miliónov eur, príspevok zo štátneho rozpočtu sa poskytuje v sume 100 miliónov eur.

    Ak sa však na návrh zákona pozrieme bližšie, natrafíme na niekoľko zásadných vecí, ale i detailov, ktoré by v prípade schválenia tohto návrhu bolo potrebné riešiť. V prvom rade sa chcem pristaviť pri tom, ako by navrhovaná zmena financovania zmenila charakter Rozhlasu a televízie Slovenska ako v súčasnosti fungujúceho vysielateľa vo verejnom záujme.

    Ja dodržiavajúc rokovací poriadok určite nebudem hovoriť konkrétne o, až na jeden malý detail, o konkrétnych paragrafoch, resp. paragrafových zneniach z toho dôvodu, aby som sa držal rokovacieho poriadku a budem sa baviť viac-menej o filozofii tohto návrhu zákona a budem sa baviť o tom, čo by eventuálne takéto prijatie zákona v tomto znení mohlo spôsobiť.

    Našu verejnoprávnu inštitúciu by sme tak totižto zmenili na štátnu vzhľadom na tú prvú vetu, ktorú som povedal a iste sú na svete štáty, kde majú to aj takto zariadené. Najbližšie v Maďarsku a viem veľmi dobre, čo to spôsobilo aj v rámci Európskej únie, aj v rámci tých oponentov, aj v rámci samotnej vnútornej a vonkajšej opozície a vlastne tento proces a tento, táto realizácia tohto zákona v Maďarsku je stále vo vývoji a čaká, pochopiteľne, na svoje zhodnotenie. Chcem upozorniť na to, že inštitút médií verejnej služby sa v Európe neobjavil nejakou náhodou, ale je výsledkom dlhoročného vývoja. Prvolezecké podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú šírením rozhlasového a neskôr televízneho vysielania, napríklad u nás práve jubilujúci Rádiožurnál, inkasovali mesačný poplatok od majiteľov rozhlasových a televíznych prijímačov, aby im mohli poskytovať výhody, ktoré nekoncesionári, teda tí, čo nevlastnili rádio a televízor, nemali, aktuálne spravodajstvo, hudobné a dramatické programy, vysielanie pre deti, vzdelávacie programy, zábavu a tak ďalej a tak ďalej.

    V rokoch druhej svetovej vojny a krátko po nej si vo väčšine európskych štátov naplno uvedomili potenciál rozhlasového a televízneho vysielania, dôležitosť ovládnutia vtedy jednoznačne najvýznamnejších prostriedkov šírenia propagandy a došlo k premene pôvodne súkromných spoločností na štátne, prípadne pološtátne. Toto isté sa stalo aj u nás. Koncesionárske poplatky síce občania platili ďalej, ale náklady na financovanie čoraz drahšieho rozhlasového a televízneho vysielania prevzal v rozhodujúcej miere na seba štát, pretože ho potreboval a jednoducho ho chcel mať pod kontrolou.

    A práve na základe tejto skúsenosti s vplyvom štátu na rozhlasové a televízne vysielania sme hneď po roku ´89 vynaložili veľkú snahu, aby sa vtedy ešte Československá televízia a Československý rozhlas transformovali na verejnoprávne inštitúcie, teda inštitúcie, ktorých význam si štát uvedomuje a ctí ho, no pritom nemá možnosti priamo do ich fungovania zasahovať, pretože sú financované občanmi a jej vedenie sa tvorí na základe vnútorných predpisov nezávisle od vládnuceho režimu. Taká bola idea. Preto vznikli Rada Slovenskej televízie, Rada Slovenského rozhlasu. Viem veľmi dobre, akým spôsobom sa tieto rady a na základe čoho sa tieto rady kreovali a v podstate sa kreujú dodnes.

    Aj v dnešnom zákone, ktorý je v súčasnosti platný, je v podstate neporovnateľné, keď si porovnáme kreovanie rád a prirovnáme ho k tým radám, ktoré vznikli hneď po roku ´89, je neporovnateľné a neporovnateľná situácia priamo v týchto radách aj s istým vzdelaním, praxou, proste s istými predpokladmi všetkých tých, ktorí v týchto radách sú. Zase, či je to dostatočné, či je to nedostatočné, bavme sa o tom, tak ako sa bavíme o všetkom.

    Zažili sme s polovici 90. rokov, keď sme slovenský mediálny priestor otvorili aj súkromným podnikateľom, rozsiahle diskusie o tom, aký by mal byť jeho charakter, či v duchu európskej tradície budeme ctiť zásadu duálneho vysielania, teda paralelnej existencie subjektov vysielajúcich vo verejnom záujme a popri nich podnikateľských a komerčných rádií a televízií, alebo či sa majú občania úplne vzdať vplyvu na to, čo sa v mediálnom priestore deje a plne ho prenechať podnikateľom zápasiacim o podiely na reklamnom koláči. Širokospektrálna pravo-ľavá väčšina odborníkov, politikov i občanov sa zhodla na tom, že je v záujme občanov, aby bol mediálny priestor ako celok vyvážený, aby sme zachovali inštitúcie, pre ktoré nie je a nemusí byť prioritou tržba za reklamu, ale ktoré majú občanom poskytovať službu vo verejnom záujme.

    Opäť môžeme sa baviť, čo je to služba vo verejnom záujme, či je napĺňaná táto služba vo verejnom záujme, ako sa zmenili princípy verejnej služby vo verejnom záujme, to sú všetko otvorené otázky. Otvorené otázky preto, aby tu vznikol nejaký priestor na hodnotenie alebo zhodnotenie aj toho, čo v súčasnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas znamenajú a či teda napĺňajú tento priestor tak, ako sme si to predstavovali. Teraz musím dodať, hovorím o princípe a nie o konkrétnom naplnení, naplnení, teda napĺňaní za toho či oného vedenia inštitúcie. A bol by som rád, keby sme túto debatu udržali v tomto leveli a neskĺzli do vyratúvania omylov a chýb, ktorých sa podľa názoru jedných či druhých dopustil ten či onen riaditeľ.

    Opäť treba povedať, že verejnoprávna inštitúcia v tom roku ´95, keď vlastne vznikol duálny systém a vznikla televízia Markíza zo zákona, nebola pripravená legislatívne na zmenu tohto procesu, na čo v podstate dopláca do dnešného dňa. Z jedného dňa na druhý prišla Slovenská televízia, len Slovenská televízia o 600 miliónov korún, ktoré sa presunuli do komerčnej televízie. Z jedného dňa na druhý. Tá televízia predtým, to ešte bolo za, ak si dobre spomínam, za riaditeľa Stadtruckera bola, nebola v červených číslach, bola v zisku, čo je nebývalé pre dnešok, nebývalé. Práve preto, že nebola legislatívne pripravená na vstup súkromných médií, ako prvej teda Markízy, sa dostala jednoducho do toho, v tomto prostredí do akéhosi, akéhosi menejcenného alebo neschopného konkurenta konkurovať vtedy súkromnej televízii Markíze. To znamená nepripravenosť STV a SRO na duálny systém. To sa v tejto chvíli čiastočne zmenilo.

    Dámy a páni, hovorím o všetkom, aby sme si uvedomili, že riešenie, že neriešime iba otázku, či občan bude alebo nebude mesačne platiť niekoľko eur v podobe poplatkov za verejnú službu, ale preto, aby sme si uvedomili, že alternatíva, ktorú ponúka tento návrh zákona, v sebe skrýva isté riziko návratu do dôb neslobody, a to si treba opäť povedať veľmi, veľmi otvorene a teda nepoliticky. Pretože ak dnes dáme štátu do rúk plné financovanie rozhlasu a televízie, dávame mu logicky do rúk aj kontrolu nad touto inštitúciou, a je to veľmi jednoduché, ten, kto platí, ten rozhoduje, či sa to niekomu páči alebo nie. Tak to je v živote, tak to je v politike, tak to je aj v spoločenskom živote.

    Dnes volíme v istých časových intervaloch členov rád, ktorí ako zástupcovia laickej odbornej verejnosti dohliadajú nad činnosťou a aktivitami RTVS. Ale ak finančné zdroje poskytne ministerstvo financií, bude kontrola plne a oprávnene, oprávnene - s otázkou - v jeho réžii. Prečo by sa malo ministerstvo financií vzdať práva rozhodnúť o tom, kto bude stáť v čele tejto inštitúcie a zodpovedať sa za štátne peniaze? Prečo? Z akého dôvodu? Zmení sa, možno rady budú existovať, ale kto tu bude kreovať, kto bude rozhodovať o tom, ktorí členovia áno, ktorí nie a akým spôsobom? Veď týmto zákonom okamžite dávame jasné avízo dopredu, že treba meniť aj iné zákony. To nie len financovanie. To sú, to je celý balík problémov, ktoré vlastne takýmto spôsobom vznikajú a je len otázkou času, kedy budeme meniť ďalšie zákony. Prečo by túto kompetenciu vlastne ministerstvo malo zveriť niekomu inému? Kto dnes rozhoduje o obsadení Národnej diaľničnej spoločnosti či Záručnej banky, kam tiež smerujú masívne štátne intervencie? Azda nejaký, a teraz to chcem parafrázovať, skutočne voľný výbor, ja neviem, šoférov, cyklistov, chodcov? Vyberme si. Také niečo neexistuje predsa.

    Dnes máme našťastie, aspoň si myslím, demokratické hodnoty, rešpektujúcu vládu a parlament, ale kto z vás, z nás vie garantovať, že o tri roky sa situácia nezmení a nájde sa politický subjekt či subjekty, ktoré cez peniaze budú v rozhlase a v televízii robiť tie tzv. svoje poriadky. Nebudem tu pripomínať notoricky známy prípad Štátneho fondu kultúry, ktorý tiež mal kedysi v zákone prisľúbených 0,5 % štátneho rozpočtu, ale od vzniku za ministra Snopka cez ľavicového ministra Hudeca po pravicových Romana a Kňažka sa tento záväzok nikdy nenaplnil. A bolo to v zákone, 0,5 %, nikdy sa nenaplnil. Aká je záruka, že sa akékoľvek číslo pomenované v akomkoľvek zákone naplní? Čo urobíte? Vláda neplní zákon, čo urobíte? Zavriete celú vládu? Absurdné. Vláda povie, mám iné priority, nemôžem naplniť takéto a takéto percento. O čom sa budeme baviť? Znova o privatizácii druhého programu? Tieto debaty tu už boli.

    Navrhovateľ formuloval príspevok štátu ako taxatívny výdavok štátu. Teda výdavok, ktorý by do systému štátnych výdavkov mali zapísať na ministerstve financií už pri prvom návrhu na rozdelenie finančných zdrojov. Ale návrh už nehovorí, či peniaze budú súčasťou rozpočtu na kultúru, to sa dá iba vydedukovať z navrhovaného článku 21. Ministerstvo kultúry v súčasnosti zabezpečuje činnosť galérií, múzeí, divadiel, literárnych a hudobných aktivít, duchovnej služby, ochrany nehnuteľností kultúrneho dedičstva, štátneho jazyka a všetkých ostatných aktivít v celkových výdavkoch tesne nad 200 miliónov eur. Čo urobí navrhovateľ, ak na budúci rok ministerstvo financií navrhne prevod kultúry 100 miliónov na RTVS a 100 miliónov na všetko ostatné? Pôjde vysvetľovať rušenie knižníc, galérií, múzeí a divadiel a tak ďalej? Nepôjde, to totižto nie je nič, na čom sa dá politicky zarobiť. Nepôjde. Pôjde to do luftu.

    Dámy a páni, financovanie médií verejnej služby je pre Výbor NR SR pre kultúru a média vari najťažší oriešok a usilujeme sa nájsť vyhovujúce riešenie už roky. Zmluva so štátom predstavuje jedno z možných riešení, aj to ale reprezentuje isté riziká. Veď príspevok je rok čo rok predmetom diskusie medzi vedením RTVS a ministerstvom kultúry a financií. Každopádne je to však riešenie prijateľnejšie, pretože nerobí RTVS závislou na jednom a nedostatočnom zdroji. Tým nechcem povedať, že sa nemáme baviť o tomto návrhu zákona, o jeho filozofii, nie ešte teda o tých paragrafoch preto, lebo až v druhom čítaní - keby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania - si budeme hovoriť, aké riziká prinášajú niektoré paragrafové znenia, ale bavme sa korektne. Bavme sa v prvom rade o tom, ako sa zmení verejnoprávna televízia na inú televíziu, na štátnu televíziu od závislosti, v závislosti od štátu. Bavme sa ozaj o všetkom, v rámci tejto televízie a bavme sa aj o súčasnom stave.

    My sme pred x-rokmi, keď sme mali, keď sme mali v rámci minulého volebného obdobia na stole návrh teda pána Krajcera ako ministra kultúry, my sme tiež boli medzi dvomi možnosťami: alebo tento návrh zrušiť a urobiť si svoj návrh zákona, alebo ho nezrušiť a pýtať sa, či napríklad rozdelenie, rozdelenie, teda spojenie rozhlasu a televízie skutočne prinesie všetky tie výhody, úspory, o akých sa vtedy hovorilo. Kto urobil zatiaľ hodnotenie takéhoto postoja? No nikto. Nikto. Bavme sa v prvom rade o tom, či tento zákon je fungujúci, či spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie prinieslo očakávané výsledky, no a potom konajme na základe, na základe takéhoto zistenia zase povedzme v takejto kultivovanej debate aj v parlamente, ako je tu dnes, ale neriešme veci predtým, ako si vyhodnotíme všetko to staré, všetko to, čo v súčasnosti platí, lebo sa nám môže stať, že to staré už fungovať nebude a to nové ešte nebude fungovať a potom znovu.

    Zažil som to niekoľkokrát, keď som bol členom Rady STV, potom predsedom Rady STV, dovolím si neskromne povedať, že sme v istom momente zabránili privatizácii druhého programu. Každá vláda vtedajšia, čo prišla, či vláda pána Mečiara, vláda pána Dzurindu, mala záujem o druhý program. Tie kocky boli vrhnuté a škoda, že tu nie je pán poslanec Osuský, určite by potvrdil, že aj vláda Mikuláša Dzurindu a aj strana, ktorú vtedy zastupoval, mala vtedy vo svojom programe privatizáciu druhého programu Slovenskej televízie. Všetci hovorili o tom istom. Všetci hovorili o tom, že financovanie obidvoch programov, obidvoch programov Slovenskej televízie, lebo o nich sa teraz bavíme, financovanie obidvoch programov Slovenskej televízie je čosi nezvládnuteľné. Pochopiteľne každá z týchto vlád chcela meniť zákon už len preto, aby sa zmenili rady a aby takýmto spôsobom získala vplyv na televíziu. Nepodarilo sa preto, lebo ak si iste pamätáte, tí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, v tomto parlamente bola tzv. Ftáčniková novela, ktorá prešla. Na základe tej Ftáčnikovej novely v istom momente k privatizácii druhého programu, chvalabohu, neprišlo.

    Nedá mi ale teraz, aby som si nespomenul v tejto chvíli, keďže mnohí hovoria o tom, ako táto televízia funguje, ako sa zlepšila, aké je to všetko vynikajúce, ako nejaká zo strán súčasnej vládnej koalície si chce uzurpovať právo v tejto televízii robiť poriadky. No ja si pamätám, keď som tu sedel aj s kolegom Čížom a keď sa robila legitímna výmena riaditeľa vtedajšej, vtedajšej televízie, koľkí z vás, ktorí ste tuná, rozprávali o tom, aké je to protiústavné? Koľkí z vás ste tuná vystúpili skutočne s jedným srdcervúcim prejavom o tom, že čo všetko tu robíme mimo zákon, ako sa to všetko proti nám obráti, ako ten protiústavný súd rozhodne? Čo sa stalo? Nič nebolo protiústavné, nikto z vás, čo ste vtedy rozprávali, sa neospravedlnil za šírenie poplašnej správy a všetci tu rovnako budete tvrdiť iné poplašné správy. Samozrejme, zase bez akejkoľvek zodpovednosti. Nikto proste, nikto sa neospravedlnil.

    Dnes tvrdíte o tomto riaditeľovi, že túto televíziu spravil lepšou, programovo lepšou. Nikto však nehovorí o tom, aká tá televízia programovo vyzerala za predchádzajúceho riaditeľa. Toto nie je celkom fér a myslím si, že aj o tomto by sme sa mali baviť. Potom ako ja mám veriť niektorým poslancom, keď čosi hovoria o protiústavnosti, keď o tej protiústavnosti hovoria stále a tá protiústavnosť nikdy nebola naplnená? Nikdy. Aspoň v prípade Slovenskej televízie nikdy. Práve naopak.

    Bavme sa o programe, bavme sa o tom, v čom je program Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu lepší, v čom je horší, čo nám v tomto programe chýba. Preto lebo na jednej strane hovoríme o istých úspechoch tohto vedenia v rámci programovej štruktúry tej starej, typovej vysielacej štruktúry, ktorá bola naplnená nejakým programom, na jednej strane. Ale na druhej strane sme nespokojní s tým, ako táto televízia vyzerá v súčasnosti, čo vysiela, akým spôsobom vysiela, ako sa stavia k istej problematike a aj o tejto nespokojnosti sa treba tak isto baviť, aby sme si vedeli povedať, že chýba publicistika, že chýba spoločenská publicistika, že sa stratili okrúhle stoly, že nestačí priniesť, ja neviem, nechcem tu politizovať dvakrát za deň, priamy prenos Bonaparteho a tým teda popisovať istú situáciu, ktorá v spoločnosti existuje. To je málo. To je málo, hoci aj to patrí k vysielaniu nielen verejnoprávnej televízie, ale to je málo.

    Chýbajú tuná isté prvky programové, ktoré tuná v tejto televízii onehdá boli. V rámci typovej vysielacej štruktúry tuná boli a boli tuná pred osemdesiatym deviatym rokom. Samozrejme, boli v inej forme. Boli to typy programov. Tie typy programov, keby sa, kto hovorí o tom, že napríklad chýba chvíľka poézie v televízii, že chýbajú rôzne umelecké programy, že chýbajú žánre, že prevzatých predstavení je málo. Kedysi bola taká situácia, že televízia sa zaviazala, že to bude desať prevzatých predstavení do roka. Napĺňa sa toto kritérium? Nenapĺňa. Hovorme o týchto veciach, ale nehovorme o tom, že spravodajstvo je dobré alebo zlé, preto, lebo som tam bol alebo nebol. To je nanič, to je nanič.

    Preto vráťme sa k vyhodnoteniu toho stavu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ale k objektívnemu vyhodnoteniu. Aj s chybami, aj s pochvalami, aj so zmenami. My sa dnes už na výbore pre kultúru a médiá - hovorím to dvadsiaty štvrtýkrát - nebavíme o tom, či tá televízia má také alebo onaké finančné zázemie a či treba privatizovať druhý program. My sa bavíme o programe. To je obrovský posun v tejto spoločnosti. O programe, o kvalite, o jeho naplnenosti, o naplnenosti tej starej tzv. typovej vysielacej štruktúry a máme rôzne výhrady. A máme rôzne výhrady bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo či sme v opozícii. A potom, keď prebehne táto debata, sa bavme o takom zákone alebo návrhu zákona, ako predkladá predkladateľ. V tejto chvíli absolútne súhlasím s tým, čo povedal spravodajca pán Marček a za seba môžem povedať toľko, že nepodporím tento návrh zákona do druhého čítania. Odporúčam to aj svojim kolegom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Urobil som si viacero poznámok a vyjadrím sa k rozprave, ale predsa len mi jedna taká asi najdôležitejšia vec, ktorá sa, keďže si, pán poslanec, pán predseda kultúrneho výboru hovoril o áčku a béčku, tak ja by som povedal aj to C. Hovoril si, že ty vychádzaš z paradigmy a motta, že kto platí, ten rozhoduje. A ja hovorím alebo pýtam sa, kto platí dnes a ako, a ako rozhoduje? Rozmenené na drobné, štát sa dnes takmer z tretiny rozpočtu RTVS zúčastňuje na jeho financovaní a robí sa to latentne a skryto. Zmluva so štátom je de facto dodatok k dodatku. Je ich niekoľko, myslím, že už stoviek a toto nie je dobrý a obhájiteľný nástroj, ako financovať otvorene a transparentne médium verejnej služby. Už z tretiny dnes na základe zmluvy so štátom štát financuje RTVS a vôbec nehovoríme o štátnej telke. Stále hovoríme o médiu verejnej služby. Čo navrhujem ja, je zrušenie dvoch pilierov financovania, zmluvy so štátom, ako dodatky dodatkov a koncesionárskeho poplatku pri zachovaní viaczdrojového financovania nateraz, a to je vlastná činnosť, reklama, ktorá je doteraz umiestňovaná a nateraz 0,15 % z HDP, ktoré majú tvoriť rezortné peniaze ministerstva kultúry a majú byť preukazované na základe opory tohoto percenta voči HDP. Nie ako teraz, kde nemáme žiadnu oporu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda výboru, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie a hlavne za odbornú argumentáciu, prečo predložený návrh pána poslanca Viskupiča nemôžme podporiť. Vo svojom vystúpení si poukázal na celý balík problémov, ktoré po prijatí inej filozofie financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie môžu vzniknúť. Vieme, že médiá majú veľký vplyv na myslenie ľudí, formulujú ich názory a preto sa stotožňujem s tým, že zmena financovania verejnoprávnych médií, ale aj ich programového zamerania si vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu so všetkými dopadmi, ktoré môžu z takejto rozsiahlej zmeny vzniknúť a som veľmi rada, že si ako predseda výboru vystúpil aj k opozičnému návrhu zákona a argumentoval si naozaj vecne, odborne a správne, prečo takýto návrh zákona podporiť nemôžme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, hovoril si o taxatívnom príspevku štátu. Ja s tvojím vystúpením súhlasím. Jeden zdroj financovania média verejnej služby je neštandardný v celoeurópskom meradle a určite nikto nespochybňuje význam existencie verejno-právnych médií. To je nespochybniteľný fakt, že sú potrebné najmä v dnešnom svete duálneho vysielania a obrovskej konkurencie. Treba poznamenať, že médium verejnej služby by malo byť v prvom rade alternatívou voči rozmohnutej komerčnej sfére v oblasti rádiového a televízneho vysielania. Tu nadviažem opäť na teba. Je dôležité venovať sa nielen samotnému financovaniu, ale rovnako si položiť otázku o kvalite programu. O tom, čo vlastne médium verejnej služby verejnosti ponúka. A tu si myslím, že je najskôr potrebná naozaj hĺbková analýza programu, hĺbková ekonomická analýza, na čo vlastne RTVS míňa a potrebuje peniaze. Otázka je, či mnohé programy, ktoré teraz produkuje médium verejnej služby v externom prostredí, teda za angažovania rôznych výrobných spoločností, mediálnych, či to nemôže náhodou robiť vo vlastnej réžii, za ďaleko, ďaleko efektívnejších, efektívnejšieho využitia finančných prostriedkov. Takže problematika je vysoko aktuálna, ale vyžaduje si naozaj viacrozmerný pohľad a dlhšiu diskusiu. Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické poznámky a chcem len vo svojej odpovedi podčiarknuť to, o čom hovorila pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Farkašovský. Naozaj, plne sa stotožňujem s tým, o čom ste hovorili a myslím si, že táto debata v tomto parlamente určite nie je poslednou a určite sa k nej dostaneme a myslím si, že nebude to ani tak dlho trvať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval v úvodnom slove, dovolím si už teraz v rámci rozpravy povedať viacej k úmyslu predkladaného návrhu zákona, možno dôležité čísla a už teraz vzhľadom na to, že vývoj debaty troška pokročil, možno aj odpovedať na niektoré problémy, ktoré moji predrečníci vo všeobecnej rozprave zhrnuli.

    Čiže prvý aspekt, ktorý sa aj predrečníci, a ja to uvádzam vo svojej dôvodovej správe, aj nasledujúcom paragrafovom znení, je, že snažíme sa zmeniť prístup vo financovaní média verejnej služby a ak hovoríme o viaczdrojovom financovaní, a to chcem, aby zaznelo úplne a otvorene, zo štyroch pilieroch financovania pri viaczdrojovom ja navrhujem nateraz tri. Čiže viaczdrojovosť financovania aj po prijatí tohto návrhu zákona v rámci filozofie tohto návrhu zákona nekončí. Pretože myslím si, že vzhľadom na dvadsaťročný vývoj, kedy sme, áno, zaznamenali aj nástup duálneho systému, máme isté slovenské špecifiká, ktoré nás delia úplne od západnej Európy a dokonca nás oddeľujú aj od skúsenosti a vývoja médií verejnej služby od veľmi blízkeho suseda, niektorí im hovoria brat, a to je Česká republika. Máme svoj vlastný príbeh médií verejnej služby, máme svoje vlastné riešenia a môžme v súčasnom stave, kedy za vlády Ivety Radičovej prišlo k návrhu zákona, ktorý spojil dve médiá verejnej služby síce pod veľkou kritikou a šľahaním ohňovými bičmi, ako sa tento návrh zákona hneď vo výmene vládnej garnitúry rozcupuje, zruší. Zaznamenali sme pri prijatí tohto návrhu zákona jednu z mála situácií, kedy sa na ňom doteraz nemenila takmer ani čiarka.

    Čiže máme málo návrhov zákonov, ktoré priniesli novú situáciu a zákon o RTVS v spojení rozhlasu a televízie je jedným z takých, ktorý sa novelizoval absolútne minimálne. Čiže akákoľvek kritika z hľadiska nastavenia RTVS-ky a média verejnej služby, ktorý mal dva piliere: prvé, spojiť médiá a druhé, zabezpečiť reálne nezávislé financovanie média verejnej služby, a to aj zrušením koncesionárskeho poplatku bol nastavený. Zmena nastala nie pri zákone o RTVS, ale zmene iba financovania a koncesionársky poplatok, resp. úhrada za službu verejnosti alebo daň za elektrinu alebo elektrickú zástrčku, akokoľvek to budeme volať, bola znovu zavedená.

    Čiže ak sa pozrieme na parametre mnou navrhovanej novely, hovorím a zopakujem to ešte raz, aby pán kolega si mohol prípadne, ma neobviňoval z niečoho, čo nebolo, že či ja mám teda ako jeden jediný poslanec ambíciu meniť tak dôležitý zákon. Nad týmto sa zaoberalo vtedajšie ministerstvo financií, prebehol riadny medzirezortný proces a mali sme, a ja aj poviem prečo tá odpoveď, prečo nastala zmena vo financovaní, pretože to išlo v súbehu. My sme totižto do zákona o RTVS, aby sa nám nestali situácie, ako to nechali po sebe riaditelia, ako pán Hreha a pán Nižňanský, že médium verejnej služby Slovenská televízia bola natoľko zadlžená, že reálne hrozila privatizácia, tak sme do zákona RTVS dali zodpovednosť generálneho riaditeľa, že nemôže priniesť médium verejnej služby do straty. A je to zo zákona. Automaticky dôvod na jeho odvolanie.

    Ale museli sme povedať aj B. A B znamenalo, že ak má reálny manažér zodpovedať za rozpočtové pravidlá média alebo inštitúcie RTVS, tak potrebuje mať predvídateľné parametre tvorby rozpočtu a rozpočet, ktorý sa bude tvoriť na základe konkrétneho percenta na HDP, sa predvídať dá. Ale ako sa dá predvídať rozpočet, keď zmluva so štátom sa de facto dohaduje ad hoc každý rok? Príde k rokovaniu, k dohadovaciemu konaniu medzi ministerstvom kultúry a, alebo financií a kultúry a RTVS, či to bude 28 miliónov eur, či to bude 30 miliónov eur. V tej diskusii aj pána predsedu výboru aj kolegu, ktorý pôsobí vo funkcii spravodajcu, zaznel podľa mňa ten jeden z najfalošnejších argumentov, a to je, ako keby médium verejnej služby dnes nebolo financované zo štátneho rozpočtu. A zopakujem to teda piatykrát, je a dokonca to tvorí tretinu. Hovoríme o štátnej telke už teraz alebo nehovoríme? Máme neštandardný mechanizmus? Máme. Prvý neštandardný mechanizmus je, že naša úhrada za služby verejnosti je daň, nie je to koncesionársky poplatok. Aký je rozdiel medzi daňou a koncesionárskym poplatkom? Koncesionársky poplatok tam, kde funguje, je daný za istý typ služby zavesený na nejaký typ prijímača, kde tú službu odoberám alebo neodoberám. Čiže mám televíziu, mám rozhlas, mám signál, platím licenciu, koncesiu za využívanie. My máme daň, pretože vyberáme od domácností a podnikateľov sumu, ktorá sa neviaže k službe sprostredkovávania obsahu RTVS ale k dodávaniu elektrickej energie. Ak to teda budeme volať poplatkom, nehovoríme správne. Terminologicky je to daň a jedna z najnesociálnejších a najnespravodlivejších, lebo nie je viazaná k príjmu rodiny alebo domácnosti, ale v absolútnej sume je stanovená v zákone.

    Toto je, myslím, že tu spomínala kolegyňa Kiššová aj kolegyňa Kaščáková, je najnesociálnejší výber dane, aký existuje, lebo domácnosť s príjmom 400, 500 eur platí rovnakú absolútnu sumu, ako aj domácnosť s 3 000, 5 000 eurovým príjmom. Je to nespravodlivé, spôsobuje to to, že tento typ dane bol vyhlásený za najväčšiu, tretiu najväčšiu administratívnu hlúposť a v rámci toho ešte je nehorázna vec, že zdaňujeme podnikateľov od množstva zamestnancov, pretože majú peniaze. Ale filozofia tohto typu zdaňovania je jednoducho chorá. Pretože ak mám teda vychádzať z platby licencie za sprostredkovávanie obsahu, tak nemôžem zaväzovať podnikateľa, že čím on má viacej zamestnancov a každý ten zamestnanec inak býva už v domácnosti a už raz tú daň platí, tak ju bude platiť ešte aj podnikateľ. Ak to teda by sme chceli narovnať, tak na túto dobu si myslím, aby sme riaditeľa, generálneho riaditeľa RTVS nedržali v rámci rozpočtových pravidiel tak, ako je súčasné financovanie nastavené nad každoročnou možnou svojvôľou ministerstva financií a kultúry, že tretina jeho rozpočtu nie je nijakým spôsobom zákonne viazaná. Je to iba dohadovacie konanie medzi rezortom a RTVS. A odviazali mu ruky a reálne odpolitizovali a zbavili tohoto finančného príjmu, tak môžme urobiť jediný jeden krok, a to je určiť presnú sumu v závislosti na HDP, s akou môže generálny riaditeľ na ďalší rok, dva, tri počítať. Nie je to také zložité a môžeme rozprávať krížom-krážom nad rôznymi porovnaniami, toto je tá najväčšia podstata.

    Zopakujem ju ešte raz a naposledy. Súčasná RTVS je z tretiny svojho rozpočtu financovaná, zhruba z tretiny financovaná zo štátu. Ak budeme hovoriť, že nateraz, aby sme zabezpečili základnú bázu zhruba tých 100 až 117 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, nerobíme nárast o tých 117 miliónov, pretože už v súčasnom stave tých 30 do RTVS ide. Jediné, čo spravíme, vyrovnáme a transparentne určíme, že s touto sumou musí štátny rozpočet z môjho pohľadu, aj som sa to snažil vsunúť, by musel naraz rezortné peniaze do ministerstva kultúry a odtiaľ by boli poukázané na financovanie RTVS.

    Ak sa zvolí v druhom čítaní iný mechanizmus, som k tomu naklonený. Myslím si, že toto je z hľadiska transferu finančných prostriedkov detail.

    Idea však ohľadom tohoto celkom detailom nie je. My máme ministra kultúry, ktorý opakovane pri prvom mandáte 2006 - 2010 alebo 2012 - 2016 hovoril, že jeho hlavnou ambíciou je získať viacej finančných zdrojov do rezortu kultúry. Veľmi sa mu to nepodarilo, na konci roku 2016, keď mal, keď sme sa stretli aj v televíznych reláciách a niekedy sám rozprával o tom, že táto ambícia sa mu veľmi nepodarila naplniť. Nezískal viac finančných prostriedkov. Možnože to bolo kvôli tomu, že boli iné priority, možnože rezort kultúry ako rezort, ktorý je najväčšia popoluška zo všetkých rezortov, nemal dostatočný výtlak spoločnosti na to, aby sa to podarilo, a možnože to bolo preto, že neexistoval reálne pomenovateľný zámer a jasný cieľ, na čo by tie finančné prostriedky mali byť použité.

    Ale tu ho máme. Ak sa všetci zhodneme, až na výnimky, že médium verejnej služby je nenahraditeľný nástroj v slovenskej verejnosti a potrebujeme jeho spravodlivé, transparentné, dopredu predvídateľné financovanie bez toho, aby prichádzalo k dohadovacím konaniam každý rok medzi ministrom a RTVS-kou, tak si teda povedzme, že v rezorte kultúry by sa tento balík mal objaviť a mal by sa tam objaviť v závislosti od presne určeného percenta voči HDP. Opäť zopakujem, nie je to také zložité a vyššiu mieru transparentnosti z hľadiska financovania zo štátneho rozpočtu mať ani nemôžeme.

    Preto ak teda hovoríme o idei návrhu zákona tak, ako hovoril predseda výboru Jarjabek, že hovoríme o A a je legitímne sa o tom baviť a povedzme teda aj B, ktoré končil slovami: "kto platí, rozhoduje", tak povedzme teda aj to C, pretože v súčasnom stave platí štát, platia zadávatelia reklamy, RTVS-ka prenajíma nejaké priestory a živí sa aj vlastnou činnosťou a platia ľudia poplatok za elektrickú energiu. Čiže ak dnes z tretiny rozhoduje o financovaní RTVS štát a keď platí to, čo hovoril pán poslanec Jarjabek: "kto platí, rozhoduje", máme si teda myslieť my, ako opoziční poslanci, že z tretiny o RTVS rozhodujú politici? Toto som si mal zobrať z toho, že chcem vlastným návrhom zákona, aby ľudia, ktorí odvádzajú dane do štátneho rozpočtu, cez štátny rozpočet financovali televíziu a či pán Marček alebo pán Jarjabek hovoril, že toto sú iný typ peňazí a preto nebude priama väzba na RTVS, lebo keď od nich vypýtame sólo daň, tak bude lepšia? Ja si myslím, že tí ľudia, čo odvádzajú dane a odvody do štátneho rozpočtu a rozpočtov verejných financií, majú k týmto peniazom rovnaký vzťah a keď budú vedieť, že z týchto peňazí je platená RTVS-ka, tak k nej budú mať vzťah úplne rovnaký, ako to, či teraz tých 4,6 eura platia alebo nie.

    Alebo teda zmeníme uhol pohľadu a budeme hovoriť, že keďže štát dnes financuje z tretiny RTVS-ku a kto platí, rozhoduje, tak dnes teda z jednej tretiny pri publicistických reláciách, z jednej tretiny pri spravodajstve, z jednej tretiny pri akomkoľvek programe RTVS rozhoduje nejaký politik? Osobne si myslím, že za posledné obdobie tomu tak nie je. Tak sa tu neklamme navzájom, pretože ak si pozrieme vzrastanie miery dôveryhodnosti, pretože sme prijali dobrý zákon o RTVS, pretože, a my sme boli jedni z tých, náš klub OĽANO aj za minulého obdobia, kedy sme sa reálne zamýšľali, to obvinenie ohľadom protiústavnosti a voľby predsedu Miku, toho generálneho riaditeľa Miku, neboli celkom naše slová, i keď sme boli vtedy v opozícii, chceli sme vyššiu profesionalizáciu televízie, chceli sme reálne riadenie a chceli sme sa, áno, nebaviť donekonečna alebo nerozprávať donekonečna o tom, kto aký dlh v RTVS-ke alebo v STV-čke spôsobí a kto kedy to bude sanovať privatizáciou a môžme sa baviť o programe. Ale toto je vývoj spoločný.

    To znamená, nemá to parametre ani ministra Krajcera, ani ministra Maďariča, dokázali sme sa dohodnúť a máme dnes možnosť sa baviť o programe. Preto mi tu jeden obrovský falošný tón - a ten som hovoril v úvodnom slove - znie, a to je, že niekto má ambíciu stranícky ovládnuť RTVS-ku. Počuli sme to viacerí v rádiu Expres a ja by som bol rád, keby niekto toto vysvetlil. Pretože návrat do doby stranícky ovládaného, nie štátom, strašia, že keď zavesíme alebo urobíme rozpočet na štátnych zdrojoch alebo zo zdrojov zo štátneho rozpočtu, tak odstránime nezávislosť média.

    A tu je politik, ktorý v priamom prenose v komerčnom rádiu povie, že ak bude patriť televízia, Slovenská televízia a rozhlas do pôsobnosti strany SNS, tak vtedy on ponúkne nejaké riešenie. Ako z môjho pohľadu je to obrovský zdvihnutý prst a možnože pán predseda Danko v tomto prípade povedal viac, ako chcel, ale majme toto na mysli a majme sa napozore, pretože stranícke ovládanie médií verejnej služby je problém. Nieže ľudia, ktorí odvádzajú peniaze do rozpočtu, vyžadujú, aby sme zabezpečili my to, aby toto médium mohlo byť z tohto rozpočtu financované a budú mať rovnaký vzťah k tej telke, budú očakávať rovnaké výkony, rovnakú slobodu, rovnaký prístup k spravodajstvu, vôbec tých 4,6 eura z môjho pohľadu nebuduje iný vzťah k tej telke, pretože si myslím, že je to neoprávnená daň a skôr to vyvoláva otázky v ľuďoch, ktorí ani nemajú televízor, ktorí dokonca nechytia signál z terestriálu, neplatia si žiadny iný typ káblovej služby alebo satelitnej, napriek tomu platia 4,6 eura, pretože majú doma elektrinu. Toto neobhájime nikde. Toto je proste z môjho pohľadu hlúposť, alebo ten byrokratický nezmysel, ktorý verejnosť cíti.

    Bolo tu spomínané referendum, v tom referende sa milión občanov, ktorí môžu voliť, čiže nad 18 rokov, rozhodlo, že - a to nie je malá sila, milión ľudí volí máloktorý stranícky subjekt, ktorý je tu - pri tejto konkrétnej otázke vyslovili jednoznačný názor v roku 2011, že chcú tento typ poplatku zrušiť a my, a na nás politikoch je zabezpečiť, aby médium verejnej služby malo reálne financovanie a nezavádzajme sa tak troška falošnými argumentami, ako keby sme iným typom viaczdrojového financovania vytvárali z média verejnej služby médium štátne, tak to nie je.

    Ja som si pre potreby pléna pripravil, niečo málo som zapracoval do dôvodovej správy a pán spravodajca veľmi účelovo vytrhol, dokonca sa venoval Amerike. V Amerike, tam, pán poslanec, slúži na to, že tam nie sú takmer médiá verejnej služby, preto tam je uvádzané, že síce existujú verejné výdavky na tento typ služby, ale tvoria per capita iba štyri doláre na hlavu. U nás na Slovensku tvoria 20 dolárov, je tam, keďže je to celosvetový, celosvetové porovnanie, používam menu dolár.

    No vy ste spomínali, pán poslanec Marček, niektoré ďalšie štáty a keďže ja obhajujem financovanie média verejnej služby z finančných zdrojov, tak som si dovolil vo vlastnej dôvodovke hovoriť o tom, koľko platia štáty ako Nemecko, Británia, Francúzsko z verejných zdrojov, Česká republika. Česká republika má viaczdrojové financovanie. Ja si tú debatu veľmi dobre pamätám, keď chceli zaviesť, zvýšiť koncesionársky poplatok, zaviesť valorizačný mechanizmus, ale zároveň Česká republika platí per capita z 10 miliónového štátu z verejných zdrojov podľa dostupného zdroja 39 eur zo štátneho rozpočtu na hlavu. Čiže je ich raz toľko ako nás a z verejných zdrojov, nie z koncesionárskych poplatkov, platia dvakrát toľko, čo my.

    Argumentácia, že my vieme ustáť financovanie média verejnej služby, ak sa dostaneme na úroveň Českej republiky a môžeme rovno zrušiť celý nezmyselný zástrčkový zákon, je tá argumentácia, ktorú ja hovorím. Dobehnime per capita, stále to bude polovica. Čiže na jednu hlavu dobehnime Čechy a dokážeme médium verejnej služby financovať zo štátneho rozpočtu. A potom, keď prídeme s reálnymi dobrými programami dvoch full formátových kanálov a keďže ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že príde tretí, ja vás prosím, nech to nie je full formátový, ohlasuje to generálny riaditeľ, ale povedzte mi z EBU, ktorý štát si dokáže zobrať tento typ záväzku pri násobne väčších rozpočtoch, že bude ponúkať tri full formátové programy. Ak, tak poďme do monotypu, ja som hovoril aj na výbore, aj ďalej, som veľký obhajca monotypového programu, takzvaného volám ho detský program, ktorý by obnovil detskú tvorbu a keďže platíme z dôvodu podľa mňa nekompetencie bývalých manažmentov na základe tajnej zmluvy s Tarkonom štyri kanály. Tak sa môžeme baviť aj o nejakom type prebratého europrogramu, ktorý by mohol stáť relatívne málo finančných prostriedkov a mali by sme dva monotypy.

    Áno, veľmi rád by som sa s pánom predsedom výboru rozprával o programe a tak, ako, ak to zacitujem, že 24-krát spomína, že už sa debata dostala nie o zotrvaní médií verejnej služby, nie o tom, kto a kedy sprivatizuje a v akom dlhu televízia je. Áno, ja si pamätám tie debaty na výbore, keď toto bol obsah, pretože sme mali 50 a viacmiliónové dlhy STV-čky a reálne hrozil jej zánik. Toho sme sa zbavili a podľa mňa v kontinuite a v dohode jednej a druhej vlády a máme možnosť sa baviť o programe, len keďže už to spomíname 24-krát, už sa o tom bavíme príliš dlho.

    To, že nemáme reálne publicistické žánre, to že, zachytil som aj debatu o tom, akým spôsobom je stavané spravodajstvo, že slečna, ktorú tu aj stretávame, ktorá pôsobí v médiách ôsmy rok, je už de facto seniorsky žurnalista a je tam teda málo skúseností a podobne, sú z môjho pohľadu tie pozitívne signály, že existuje reálny záujem mladých ľudí, spravodajstvo sa zlepšuje, ale, a už príliš dlho hovoríme o tom, že kedy vzniknú relácie, ktoré môžeme volať publicistické a veľmi radi sa na ne dívame, napríklad na rakúskych ORF, kde majú takisto telerozhlas alebo českých, alebo iných typoch programov. Lebo tu bola dlho debata o jednom formáte, vznikol druhý, čiže hovorím o Lampe a Večere s Havranom, ale myslím si, že tento typ programu by mal byť zastúpený omnoho širšie, nielen tieto dva, ale publicistické relácie. Od média verejnej služby občania jednoducho čakajú, kde akýkoľvek typ svetonázoru, akýkoľvek typ pohľadu na veci verejné, kde by sa mohol akademický svet vyjadriť, kde by naozaj reálne prišlo k stretu nejakých názorových a hľadali sa riešenia, toto jednoducho nikdy komerčný svet neprinesie, prinesie to médium verejnej služby, ale u nás to absentuje.

    Čiže ak vystávame skutočne dobré financovanie a predvídateľné, vypracujeme typ programu, ktorý vieme pred verejnosťou obhájiť a dnes teda zrušíme koncesionársky poplatok, tak v nejakom horizonte by sme mohli otvoriť znova debatu o jeho znovuzavedení. Ale dnes je tá situácia taká, že jednoznačne veľká časť verejnosti odmieta koncesionársky poplatok, má výhradu k programu, má výhradu k politickému zasahovaniu a podobne. Druhá, druhý argument je, že cez zmluvu so štátom existuje reálne predpolie ovplyvňovať televíziu cez agresívny finančný nástroj a z môjho pohľadu aj diabolskú zmluvu so štátom, a preto si myslím, že to, čo navrhujem, je riešením situácie. Riešením situácie na nasledujúce, možno dekádu na to, aby sme pred verejnosťou médium verejnej služby obhájili a jeho pôsobenie takisto.

    Chcel som, aj ako som avizoval, zareagovať na niektoré, niektoré som zahrnul v tomto vstupe, na niektoré podľa mňa trošička, pán poslanec, pán spravodajca, nehnevajte sa, trošička ste sa viac venovali mne ako predkladateľovi a nie, nemusí vás trápiť miera populizmu, ja s tým neprichádzam, nemusí, neprichádzam kvôli tomu, že sa, a ďaleko skôr som to predložil, než sa začal pán Danko hádať s pánom Maďaričom, ak mi toto chcete vyčítať. Toto totižto do môjho typu rozpráv, ja si ad homine útoky nikdy nedovolím a nech vás netrápi to, či ja prichádzam alebo neprichádzam s populistickým, nie nerobím to. A nemyslím si, že akákoľvek kultúrna téma nejakým veľkým spôsobom zrušuje verejnú mienku do tej miery, že by ste ma z toho mohli kedykoľvek obviniť.

    Ale napriek tomu, že chcel by som sa vyjadriť možno k dvom veciam, ktoré sa mi zdali ako-tak odborné a jedna vec, ak ste spomínali to Fínsko, tak skúste teda na plné ústa povedať slovenskej verejnosti, že vy ste za zvýšenie koncesionárskeho poplatku, dokonca ste spomínali, že vy by ste si vedeli predstaviť na príklade Fínska novú daň. To tu ešte teda v rámci tejto debaty nebolo a skúste to teda obhájiť pred verejnosťou, či by ste na to získali mandát, pretože ja som získal mandát na základe toho, čo som mal vo volebnom programe a vo volebnom programe sme zrušenie koncesionárskych poplatkov jednoducho mali a je nás tu viac. Čiže vy, ak ste mali zavedenie po príklade Fínska novej dane, tak hľadajte na to podporu, neutekajte z vlastného poslaneckého klubu a potom, ak získate 76 poslancov, tak rozprávajte, kto je a kto nie je populista a čo robil v septembri minulého roka.

    Áno, a tým sa priznávam, ja chcem iný typ financovania kultúry, chcem viac zdrojov do kultúry, chcem transparentné prerozdeľovanie zdrojov do kultúry a chcem viaczdrojové. Hovorím opakovane o zjednotení napríklad kultúrnych fondov, tu vidím pána poslanca Mihála, keď sme o tomto rozprávali, že manažmenty troch kultúrnych fondov míňajú takmer toľko isto, ako prerozdeľujú do kultúrnej obce. Toto je a keď vy sa tešíte, že toto neprešlo, tak si to obhajujte pred verejnosťou. Ja si svoj postoj obhájim, že chcem zmenu financovania kultúry, aby viac peňazí skončilo u tvorivých ľudí a nie v manažmentoch jednotlivých kultúrnych fondov, ktorých z môjho pohľadu máme veľa. Ak vás teší, že niekomu neprechádzajú návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z opozície, mne je to iba ľudsky ľúto.

    Pretože myslím si, tak ako avizoval pán poslanec Jarjabek, že táto téma sa naozaj veľmi skoro do parlamentu vráti, myslím si, že tak ako som sa venoval či paragrafovanému zneniu alebo dôvodom, bude to veľmi blízka kópia a mne sa to, pán poslanec Marček, nestalo prvýkrát. Čiže áno, máme niekoľko návrhov zákonov, ktoré nemohli prejsť iba kvôli tomu, že som ich predkladal ja a potom ich vládna moc chytila, skopírovala a predložila ich sem znova. Toto je moja skúsenosť a nikdy ma to netešilo. Mne totižto, ak je tu reálne predpolie a reálna argumentačná sila, vždy vadí, že niekto sa díva na akúkoľvek poslankyňu, akéhokoľvek poslanca viac, odkiaľ je, a nie na to, čo reálne predkladá.

    Čiže ak by ste sa, ak máte v programe napísané, že chcete kvôli médiám verejnej služby zaviesť novú daň, kľudne vás budem počúvať a budem proti tomu vystupovať. Ak to tam nemáte, tak ste si v rámci toho, čo teraz čítate, dovolili slovenskej verejnosti oznámiť, že áno, podľa fínskeho modelu zavedieme nový typ dane. Ja som proti tomuto a chcem túto daň, ktorá je podľa mňa nesociálna, vyberaná v absolútnej sume, postihuje rodiny a domácnosti s malými príjmami rovnako, ako tých s väčšími, jednoducho zrušiť a ponúkol som reálny model.

    Ponúkol som niekoľko čísel, ja ich teraz pri závere svojho vystúpenia možno zopakujem, aby pre plasticitu, bol by som rád, keby som to vedel premietnuť, lebo zasa je to tabuľka. Čiže budem hovoriť o verejných výdavkoch na obyvateľa v USA na financovanie médií verejnej služby, ako podporný argument, že nerobíme nič, keďže v momentálnom stave dávame 20 dolárov na hlavu, nerobíme nič extra. A nebudem hovoriť o USA, kde funguje, v roku 2009 to, myslím, bolo, boli 4 doláre, lebo v európskych krajinách sú to napríklad Belgicko 75 dolárov, Veľká Británia 91 dolárov, Fínsko 99, Dánsko 131, Nemecko 131, Nórsko 134, čiže v priemere v rámci Európy sa z verejných zdrojov financujú médiá verejnej služby sumou 65 dolárov na hlavu, my sme 20. Ak by sme zaviedli tento typ financovania, ktorý navrhujeme, dostaneme sa zhruba do 56 až 59, zostaneme pod priemerom, ale môžeme zrušiť koncesionársky poplatok, ako ho dnes poznáme. Neboli by sme neštandardní, boli by sme z hľadiska financovania médií verejnej služby úplne takpovediac tesne podpriemerní a mohli by sme otvoriť debatu, že čo od média verejnej služby očakávame nanovo a či po zrušení koncesionárskeho poplatku bude niekedy vôľa vo verejnosti, ak niekto si to dá do volebného programu, zavedenie tohto typu financovania médií verejnej služby.

    Kým toto nenastane, tak ideme v rozpore s našimi volebnými programami, alebo idete, ja som to teda nenašiel, ale nemusím nájsť úplne všetko, tak ak to tam máte za stranu, ktorú ste kandidovali, tak sa nechám poučiť. Ja spolu so stranou SaS sme mali zrušenie koncesionárskeho poplatku a ja som tento legislatívny zámer ohlasoval dávno predtým, než vystúpil pán Hrnko a následne pán Danko proti ministrovi kultúry Maďaričovi.

    Dúfam, že z hľadiska poznámok som spomenul všetko a uvidím, akým spôsobom sa tohoto uchopí plénum, pretože veľmi, a týmto aj chcem inak poďakovať pánovi predsedovi, ktorý tu už nie je, podobne ako pani poslankyňa Laššáková, že vystúpil k tomuto legislatívnemu zámeru, nebýva to často, ale nepočul som stanoviská iných koaličných strán a keďže sa môžme baviť o číslach alebo nejakej reálnej politickej sile, z môjho pohľadu, ak by strana SNS zahlasovala s opozíciou, koncesionárske poplatky vie zrušiť. Čiže ak bude pán predseda parlamentu hovoriť o jeho sne zrušenia koncesionárskych poplatkov a idei, ktorú teraz v prvom čítaní robíme a chce na to hľadať politickú silu, súčasné plénum parlamentu disponuje touto politickou silou na to, aby sme koncesionárske poplatky jednoducho zrušili a nepotrebuje k tomu ani poslanecký klub SMER-u.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, že každý riaditeľ, ktorý sa uchádza o kreslo generálneho riaditeľa danej inštitúcie, predkladá projekt. Súčasťou toho projektu je programová aj ekonomická vízia a stratégia a v tej ekonomickej musí rátať aj so spôsobom financovania a tak ju postaviť na celé svoje volebné obdobie. Takže nepovažujem za najdôležitejšie množstvo financií alebo nielen teda množstvo financií, ale za veľmi dôležitý považujem aj spôsob hospodárenia s týmito financiami. Tento spôsob hospodárenia musí mať jasné pravidlá.

    Na rozdiel od mnohých z vás možno ja som dlho pôsobil v komerčnej televízii a ešte viac rokov vo verejnoprávnom rozhlase a poviem taký veľmi stručný osobný príbeh, keď sme na Rádiu Slovensko ušetrili koncom, ku koncu roka 600-tisíc korún. Vtedy ešte boli koruny. A keď som, samozrejme, povedal riaditeľovi, že cieľom bolo nielen ušetriť, ale odmeniť našich pracovníkov za dobrú prácu, tak som dostal odpoveď od ekonomickej riaditeľky, že to sú peniaze celého rozhlasu. A ja som sa na programovej rade pýtal kolegyni z Rádia Devín, Gabi, koľko ste ušetrili vy? Odpoveď bola: nič. Pýtal som sa šéfredaktora Rádia FM, Rock FM, koľko si ušetril? Nič. A dodal s úsmevom: "keď ušetríš, o toľko menej na budúci rok ti dajú". Takže takéto bolo kedysi hospodárenie a nebolo to dávno, takže preto zdôrazňujem, že dôležité je aj nájsť optimálny spôsob a efektívny spôsob, ako s tými prostriedkami narábať.

    Ďakujem.

  • Ja budem reagovať na pána Viskupiča. V prvom rade by som chcel povedať, že nemám záujem robiť ataky na vašu osobu. Vy máte predkladať zákon, ja mám právo sa k nemu vyjadriť a vy stále hovoríte, je to populistické zrušiť poplatky koncesionárske, hej? Pre mňa je to stále populizmus. Pretože kde urobí sa diera v štátnom rozpočte a odkiaľ zobrať tie peniaze? Zoberiete ho zo školstva, zo zdravotníctva?

    Čo sa týka mojej zodpovednosti pred voličmi, tak to vám jednoznačne môžem povedať, že ja si zodpoviem pred svojimi voličmi svoj názor. To, či som ja odišiel zo strany Sme rodina alebo som bol vylúčený, to ste možno sledovali, ak nie sledovali, ak ste to nesledovali, tak som bol vylúčený. Ale aby sa vám čoskoro nestalo, že z vašeho OĽANO zostane polovica. To, čo sa u vás deje. Takže to vám, to vám len prajem, aby, aby ste niečo také zažili.

    No a čo sa týka fínskeho modela, aj k tomu môžem povedať. To bol ako príklad, rozumiete, že ako to riešia v iných krajinách. No a rušenie tých koncesionárskych poplatkov, dobre, ale potom môžme tiež povedať a navrhnúť, aby štát zaplatil aj celú výšku zdravotných odvodov. Dokonca aby ľudia nemuseli platiť ani DPH. Možno ani dane. Možno by štát mal vyplatiť všetkým ľuďom mesačne takzvaný nepodmienečný príjem a občania si môžu tiež povedať, zrušme parlament, zrušme poslancov. K čomu asi bude vývoj smerovať? Minimálne cez inštitúty priamej demokracie.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Myslím si, že to, čo ste hovorili k rozhlasu a spôsobu financovania, my sme totižto z vášho uhla pohľadu úplne na tej istej lodi a pretože, áno, ja hovorím, zrušme koncesionárske poplatky, nastavme rozpočtové pravidlá v rámci RTVS-ky tak, aby to nefungovalo, ako ste opísali, ale nech si to znáša štát a nie občan platením 4,6 eura za zástrčku. To, že to funguje doteraz veľmi podobne, sa asi nebudeme my dvaja dlho sporiť. To isté, že sa dá ušetriť pri externom zadávaní programov, dokonca je vaša výhrada voči súčasnému fungovaniu RTVS-ky a teda aj kvôli tomu nechcete zvyšovať koncesionárske poplatky a myslím si teda, že mali by ste zahlasovať za zrušenie koncesionárskeho poplatku, pretože občan si jednoducho nezaslúži, aby tento spôsob míňania finančných prostriedkov financoval ešte sólo daňou. Zaveďme priame financovanie zo štátneho rozpočtu, vyčistime tieto boliestky a potom sa môžme baviť o inom type financovania. Dovtedy vyťahujeme od ľudí finančné prostriedky a učíme sa, či rozpočtové kategórie jedného typu programovej služby v Slovenskom rozhlase vie ušetriť a v druhom nie, ako ste uvádzali príklad.

    Pán Marček, iba stručná reakcia. Ja nikdy nikomu neprajem nič zlé a skúste sa postarať o to, že ste nezávislým poslancom. Ja nemám nejaké ambície vám tu hovoriť o tom, čo sa deje v našom poslaneckom klube, a tým, že ste sa absolútne demaskovali, že nám prajete, aby sme si zažili polovicu klubu, no tak to ja vám neprajem.

  • Pán predsedajúci, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, na začiatku by som rada dve poznámky.

    Po prvé. Je naozaj absurdné, že poplatky sú viazané na elektrickú zástrčku, to je unikum asi v celom svete. Myslím, neviem, či sa to ešte niekde na svete takto praktizuje. To je jedna vec. Takisto aj to, že podnikatelia sú viazaní a platia podľa počtu zamestnancov. Tak to je, to je jeden, jedna absurdná vec.

    Ďalšia vec, druhá poznámka, prosila by som, aby sa otvorila otázka vrátenia názvu Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. To len na margo.

    A teraz dovoľte, aby som pristúpila k môjmu príspevku. Denne sme svedkami, ako médiá v Slovenskej republike nielenže popierajú naše vlastné dejiny, ale i to, s akou bezohľadnosťou až nenávisťou pristupujú k nášmu národu. Niet v tom ani štipky úcty a vlastenectva, ktoré u iných národov sú vecou samozrejmou a bez ktorého by žiaden národ neprežil. Takzvané vysporiadavanie sa s minulosťou zneužívajú na to, aby náš národ pokorili a obrali o budúcnosť. Nepriatelia slovenského národa vedeli a dobre vedia aj dnes, že pre národ nie je nič horšie a zhubnejšie ako politická a historická negramotnosť. Z nej vyplývajú aj ostatné nebezpečné neduhy, ako ľahostajnosť, poníženosť, neodôvodnený pocit menejcennosti, neopodstatnená strata hrdosti a sebavedomia, neúcta k sebe a k svojeti. Výsledkom toho je, že mocnejší, prefíkanejší a podlejší môžu si takýto národ ľahko podmaniť, zotročiť a využiť na svoje ciele.

    Máme tu niekoľko súkromných televízií, ktoré majú programy také, akí sú ich zahraniční majitelia. A potom tu máme takzvanú verejnoprávnu televíziu, ktorá sa tak iba tvári, ale má od verejnoprávnosti poriadne ďaleko. Je taká, ako je jej riaditeľ, ktorý je zjavne presvedčený, že je aj jej majiteľom. Evidentne nechápe zmysel slova verejnoprávnosť. Nebudem dlho rozoberať prehrešky tejto televízie, aby som vás dlho neunavovala. Najzreteľnejším previnením takzvanej verejnoprávnej televízie je, že podáva skreslené, nepravdivé správy a mnohé dôležité správy úmyselne zamlčuje, ak jej to nezapadá do obrazu, ktorý maľuje svojim divákom, ak je to podľa vedenia politicky nekorektné. V ničom si v tom nezadá so súkromnými televíziami. Ako my Slováci hovoríme, ako by ich jedna mater mala.

    Do takzvanej verejnoprávnej televízie sa dostanú tak, ako do súkromných televízií, v podstate iba tí istí ľudia a takzvaní politológovia a komentátori udalostí, ako sú napríklad Mesežnikov, Samson, Radovan Geist, Miroslav Kusý a ďalší svojho druhu, ako keby tu iní ani nežili. Ako verejnoprávna televízia by však rozhodne mala dať rovnaký priestor celému spektru názorov a ľudí, aby diváci mohli posúdiť jednotlivé pohľady a názory aj ľudí, ktorí vidia veci a udalosti inak, ako je všeobecné vnucovanie iba jediného pohľadu na udalosti. Diváci by si tak sami mali utvoriť svoj vlastný názor.

    Teraz idem k jednej poslednej udalosti, ktorá sa nedávno stala. Naši predkovia v európskej histórii mnohokrát odrazili nebezpečné invázie moslimov a iných nájazdníkov, ktorí vyvražďovali náš národ a robili z neho otrokov. V súčasnosti je trend prekrúcať históriu v prospech islamizácie pod zámienkou akejsi bezhraničnej tolerancie a akejsi bezhraničnej ústretovosti. To znamená, že my sa nielenže nemáme brániť, ale máme prehodnotiť hrdinské boje našich predkov na prejavy rasizmu a xenofóbie. 11. a 12. septembra 1683 sa konala, odohrala víťazná bitka proti Turkom pri Viedni, ktorej 333. výročie sme si pripomínali v tomto roku a predpokladali sme, že taliansky film Bitka pri Viedni by bol vhodným prostriedkom, aby sme si túto udalosť priblížili. Absurdnosťou je, že riaditeľ RTVS, teda verejnoprávneho média aj so svojím ansámblom, že si dovolí posudzovať, či film, ktorý si diváci žiadali odvysielať, je xenofóbny, rasistický alebo inak onálepkovaný, ako sa to stalo na 333. výročie bitky proti Turkom pri Viedni kedysi. Diváci si žiadali odvysielať film Bitka pri Viedni od talianskeho režiséra Renziho Martinelliho.

    Václav Mika, generálny riaditeľ, odpovedal divákom, citujem: "Najväčším problémom scenára, ale aj celého filmu, je nielen podľa nás manipulatívny pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým podtónom." No tak toto už je neslýchané. Aká to bohorovnosť? Kam sme sa to už zase dostali? Je to už ako déja vu. Takto to predsa chodilo za československej totality, čo sa nám vtedy nepáčilo a nepáči sa nám to ani teraz. Riaditeľ RTVS odmietol odvysielať taký hodnotný film, ale nemal žiaden problém odvysielať komplet komunistickú takzvanú povstaleckú históriu, ktorú už za manipuláciu histórie zrejme nepovažuje. Dokonca nepremeškal oblažiť národ informáciou, že mu homosexuálny pár dvoch mužov si pod Tatrami povedal svoje áno. Považuje to zrejme za tak dôležitú správu, bez ktorej by občania Slovenskej republiky asi boli duchovne ochudobnení a utrpeli by ťažkú ujmu. V tomto duchu, v duchu manipulácie a bezočivého vnucovania, čo si máme o tom či onom myslieť, by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať.

    Na záver už iba toľko, ak sa súdruh Václav Mika cíti okrem riaditeľa aj majiteľom RTVS, tak nech nežiada od ľudí nijaké poplatky, nieto ešte zvýšené proti doterajším, ale nech si ju láskavo platí zo svojich vlastných súkromných peňazí.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, nie sú žiadne. Chce, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcel by som poďakovať či už za vystúpenie v rozprave alebo s faktickými poznámkami. Mám totiž pocit, že niektoré témy nie je márne otvárať a keďže máme v rokovacom poriadku jednu zásadnú chybu, budem ju volať chyba všeobecnej rozpravy, že poslanec parlamentu nevie nijakým spôsobom odomknúť toto plénum bez toho, aby sem priniesol nejakú legislatívnu zmenu a tým pádom sa nevie baviť o aktuálnych spoločenských otázkach okrem toho, že sa bavíme o návrhoch zákona a nad týmto by sme sa mohli zamyslieť, keďže tu sme zabili štyri a pol dňa rozprávaním o rokovacom poriadku, tak som pripravil legislatívny návrh, ktorý má určiť ideu, ideu spravodlivého, transparentného a nezávislého financovania média verejnej služby. Určil som, že médium verejnej služby v našej spoločnosti jednoznačne potrebujeme, ak voľne sparafrázujem súčasného ministra kultúry, hlavne na to, aby sme zabránili idiotizácii slovenskej spoločnosti a predkladám a predložil som podľa mňa reálne odpočítateľný, krátko, stredno aj dlhodobo akceptovateľný finančný model financovania média verejnej služby.

    Chcem zrušiť diabolskú zmluvu so štátom, chcem zrušiť koncesionársky poplatok a chcem zaviesť nateraz viaczdrojové financovanie RTVS, a to je štátny rozpočet, predaj, reklamy a teleshopping a výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti. Nateraz by tento typ financovania priblížil financovanie RTVS z verejných zdrojov európskemu priemeru, ktorý je 65, zhruba 65 dolárov na hlavu. Ak by sme médium verejnej služby financovali sumou 0,15 % z HDP, tak by sme sa dostali zhruba na úroveň 56 až 59 dolárov na hlavu a mali by sme vyriešené, celý rozpočet RTVS nateraz pri dvoch full formátových kanálových službách Slovenskej televízie 1, Slovenskej televízie 2 a šiestich službách Slovenského rozhlasu. Nič neštandardné by sme nerobili. Dokázali by sme spraviť to, aby sa dalo manažérsky počítať s istým obnosom finančných prostriedkov, dokázali by sme, keďže je reálne asi o 9 až 12 miliónov vyšší, sa popasovať s odstraňovaním technologického deficitu, možno rozvysielanie regionálnych redakcií po celom Slovensku, možno iný typ programových služieb, ktoré by raz a na vždy odpovedal na otázku slovenských mladých rodín a detí, že nemáme poriadny kanál, ktorý rozpráva k našim deťom po slovensky. Toto by mali byť priority otázok pri financovaní média verejnej služby a ak tu nebudeme politikárčiť a obviňovať sa navzájom z populizmu, tak by sme sa mohli dopracovať k nejakému typu riešenia.

    Chcem poprosiť v záverečnom slove o podporu tohto zámeru, aby sme sa mohli venovať možno už konkrétnym paragrafovým zneniam v druhom čítaní. Čiže, pani poslankyne a páni poslanci, kto má na mysli dlhodobú udržateľnosť a dobrý vývoj a dobré financovanie médií verejnej služby, kto chce, aby politici mali menší vplyv na programovú štruktúru média verejnej služby, kto by chcel lepšie spravodajské pokrytie a lepšiu publicistiku, kto chce lepší program, viac poézie, viac žánrov, viac predstavení vo vysielaní RTVS, jednoznačne tento návrh zákona musí podporiť.

    Preto dúfam, že debata o nehospodárnom míňaní finančných prostriedkov pri príprave jednotlivých relácií v rámci RTVS, plytvanie finančnými prostriedkami, v tomto prípade úhradcom za elektrinu, ako naznačoval pán poslanec Farkašovský, sa dá riešiť aj tak, že štát dokáže absolútne európsky štandardne médium verejnej služby odfinancovať, urobiť poriadok, ponúknuť kvalitný program a následne možno otvoriť iný typ debaty, a to je, ak tento návrh zákona prejde, možno o nejakom inom pilieri, inom type financovania. Nateraz vás teda prosím o zrušenie koncesionárskeho poplatku a diabolskej zmluvy so štátom a zavedenie percentuálneho financovania média verejnej služby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ja už iba krátko. Budem citovať pána Rezníka, šéfa TASR. Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, teda vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci. Ďalej reagoval tak na zdôvodnenie programovej tézy koalície, SDKÚ, DS, SaS, KDH a MOST - HÍD, kde sa hovorilo aj o pláne Radičovej vlády, ktorou súčasťou boli aj štyria Matovičovci, vrátane pána Viskupiča, predkladateľa, zrušiť koncesionárske poplatky. Namiesto nich chcel vtedajší kabinet verejnoprávne média financovať na základe fixného zákonom garantovaného percenta z výdavkov štátneho rozpočtu.

    Tak toto už tu bolo. Došlo k reforme STV a Slovenského rozhlasu a ich zlúčením na RTVS, ale nedošlo k zmene financovania, a to opakujem, sedeli na strane vládnej koalície aj štyria Obyčajní ľudia.

    A ešte jeden citát, pán Rezník: "Akokoľvek dobre mienená snaha o zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie pevným percentom z HDP bude viesť najprv k rozkolísaniu existujúceho systému financovania verejnoprávnych médií a následne k jeho kolapsu, z čoho vyplynie automaticky postupný zánik verejnoprávnych médií.". To je k tomu.

    Čiže ja osobne hovorím, nezvýšiť, neznížiť, nech ostanú tak, ako je. A čo sa týka, ešte si neodpustím poznámku, ja neprajem, aby sa OĽANO rozpadlo. Ja prajem, aby tu neboli také strany, ktoré sú o moci štyroch poslancov. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu, je prvé čítanie o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 224. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 228.

    Dávam slovo poslancovi Eduardovi Hegerovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 224.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil tento zákon. Je to opäť taký zákon, ktorý s dotýka, poviem, tých maličkých, alebo tých malých. Úprimne, trošku ma prekvapilo dnes pri hlasovaní, keď sme hlasovali o zákonoch kolegýň, ktoré sa týkali rodiny, že teda neprešli ani jeden z nich, hoci si myslím, že boli to dobré návrhy, čo trošku mi tak berie nádej z toho, že by takýto zákon, ktorý tiež sa stavia na stranu tých slabších, mohol prejsť, ale napriek tomu sa budem snažiť vám ho predstaviť a hovoriť k vám tak, aby ste sa nad tým zamysleli a dali tomu šancu.

    Čiže o čo ide pri tomto zákone? Možno tak na úvod formálne, teda toto je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Teda hlavným účelom tohto predloženého návrhu je zaviesť do zákona, do tohto zákona, novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.

    Situácia, poďme si trošku možno priblížiť situáciu, v akej sa nachádzame. Živnostníci sú podnikatelia, ktorí dnes sú, myslím si, že ťažko skúšaní, musia naozaj rozmýšľať nad tým, ako tú živnosť udržať a vôbec fungovať v nej, pretože by som povedal, tie polienka pod nohy im za posledné obdobie boli prikladané. Ich podmienky sa zhoršujú. Dôležité je povedať, že toto je skupina podnikateľov, ktorá ručí s celým svojím majetkom. A práve to, že keď sa dostanú do situácie, že nedostanú vyplatené svoje peniaze, nemá dopad len na ich podnikanie, ale má dopad aj na celú ich rodinu. Ale zase môžeme si povedať, že dobre, tak prečo tí živnostníci ostávajú živnostníkmi?

    No povedzme si, kto sú živnostníci. Primárne sú to ľudia, ktorí v skutočnosti nechcú byť odborníkmi na podnikanie, oni nechcú časom, dobre, sú ľudia, ktorí začnú ako živnostníci a časom prejdú na eseročku a možno na akciovú spoločnosť, lebo sú to talenty na budovanie veľkých firiem. Ale mnohí živnostníci nemajú ani tú túžbu a možno aj nemajú ten talent na to, aby vybudovali veľké firmy, proste chcú robiť svoje remeslo, chcú ho robiť dobre a nechcú sa trápiť tým, čo všetko musia, musia spĺňať a chcú mať za to zaplatené. Čiže je to len taká, by som povedal, priepustka na to, aby mohli robiť svoje remeslo a mohli byť zaňho zaplatení.

    A práve tu, toto je tiež podľa mňa veľmi dôležitý aspekt tohto zákona, prečo je dôležité, aby títo ľudia boli chránení. Pretože to nie sú nejakí špekulanti, to nie sú ľudia, ktorí si chcú teraz najímať právnikov na to, aby im vymáhali ich pohľadávky. To sú naozaj ľudia, ktorí sa primárne chcú venovať svojmu podnikaniu a chcú byť zaňho zaplatení. Lenže, žiaľ, dnešná doba, vidíme, či už veľkí hráči, keď to tak nazvem slušne, veľké firmy vedia mnohokrát zneužiť práve to, že toto sú podnikatelia a nie sú nijako chránení a práve preto prichádza aj tento zákon, aby sme poskytli práve týmto najzraniteľnejším túto ochranu, pretože je tu ešte ďalší rozmer, a to je to, že mnohí ľudia sa stávajú takzvanými nútenými živnostníkmi. Sú to ľudia, ktorí, by som povedal, že mohli by byť zamestnancami a vieme, že toto svojho času riešil aj pán premiér, ktorý hovoril, že máme tu mnoho takých živnostníkov, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami, ale nepožívajú ochranu zamestnancov. A práve to im bráni v tom, aby s nimi nebolo zametané, keď tak poviem.

    Čiže tento zákon chce priniesť práve, keď tak poviem, pohľadom zvýšiť kredit živnostníkov a povedať im: "už s nimi nemôžete viacej zametať". Proste toto sú ľudia, ktorí tiež budú mať vymožiteľnosť svojho práva a ak s nimi budete zametať, tak nielenže to bude nejaký priestupok, ale bude to trestný čin. A to je, myslím, veľmi dôležité, aby sme si uvedomili pri podstate tohto zákona, že chceme im dať krytie, ktoré im prináleží, ktoré majú mať práve z toho dôvodu, že sú malí, že sú mnohokrát neskúsení aj v legislatívnom procese a vo vymáhaní svojho práva a práve preto tí, ktorí to o nich vedia, zneužívajú túto ich nevedomosť, zneužívajú túto ich bezbrannosť a dostávajú ich mnohokrát do veľmi životných náročných situácií.

    História ukázala, a práve aj to je dôvod, prečo tento zákon prichádza alebo prišiel, je, že história nám na Slovensku ukazuje, ako je s týmito ľuďmi zametané. Veľké firmy, a keby som len spomenul asi takú, najvypuklejšie bola kauza Váhostavu, kedy živnostníci naozaj boli veľmi poškodení a mali veľmi malú vyjednávaciu pozíciu, až si vyjednali nakoniec nejakých 50 %. Tak to je úplne, až poviem smiešne, ako môžeme, to je veľká skupina ľudí. My nehovoríme o tom, že by to bolo pár ľudí. To je veľká skupina ľudí. Len problém je to, že sú to malí ľudia a tým pádom nemajú taký vplyv, nie sú tak zosieťovaní, nemajú takú moc a nevedia sa brániť.

    A my ako zákonodarný zbor potrebujeme aj takýmto ľuďom ukázať, že aj vy ste pre nás dôležití, je vás mnoho, chceme, aby ste tu podnikali, chceme, aby ste sa venovali svojmu remeslu a chceme vám dať pocit toho, že štát sa o vás zaujíma a bude vás chrániť pred tým, aby ste mohli byť zneužívaní, aby ste mohli byť zneužívaní ľuďmi, ktorí proste pristupujú k podnikaniu veľmi ľahkovážne a povedia si: "A čo tam, tých už nemusím vyplatiť, tí mi nemajú ako ublížiť.". Čiže toto je filozofia, ktorá tu dneska na trhu, žiaľ, vládne. Je prítomná, že sú tu podnikatelia, sú tu veľké firmy, ktoré si takýmto spôsobom dokážu povedať, že tí, ktorí mi nemôžu ublížiť, tak tí sú mi ľahostajní a viac-menej môžem sa, môžem sa na nich vykašľať.

    Takže preto aj dôvod, prečo tento zákon prichádza, prečo ho predkladáme do Národnej rady, aby sme ochránili jednak živnostníkov, ktorí sú malí podnikatelia, ktorí sa chcú venovať svojmu remeslu a právom im patrí mzda za odvedenú prácu, pretože oni tú prácu vykonajú a patrí im tá mzda. Ale, žiaľ, nevedia sa k nej proste mnohokrát domôcť. A ľudia, ktorí sa rozhodnú im tú prácu nevyplatiť, by mali vedieť, že im to len tak ľahko neprejde, aleže spáchajú trestný čin. A toto sú kroky, ku ktorým pristupujú aj iné zákony alebo videli sme to, keď sa aj znižovala sadzba na trestný čin neplatenia daní. Tak presne taký istý tam bol zámer toho, aby jasne bolo ukázané, že takéto skutky sa proste v spoločnosti tolerovať nebudú. A tento zákon má pôsobiť ozdravne na povedomie alebo na podnikateľské správanie aj v prospech malých živnostníkov, ktorí sú mnohokrát tak potrební, pretože urobia tú drobnú robotu. Urobia tú drobnú robotu a tie veľké firmy si naozaj najímajú týchto drobných podnikateľov na to, aby tú drobnú robotu urobili, ale potom sa rozhodnú, že im tú drobnú robotu nezaplatia, lebo však sú len drobní. Ale ako som hovoril, ručia celým svojím majetkom a takéto nevyplatenie faktúr je pre nich veľmi, dokáže byť až smrteľné.

    Takže tá podstata toho zákona je o tom, že ak podnikateľ, ktorý si dal vykonať prácu takýmto živnostníkom a nezaplatí mu faktúru, má tam, samozrejme, nejakú splatnosť a 30 dní po splatnosti nezaplatí napriek tomu, že mu to zaplatiť môže, sa, by som povedal, vedome, vedome vykonáva trestný čin, ktorý by po novom už toto bol trestný čin a tým pádom tá vymožiteľnosť je omnoho vyššia.

    Takže chceme a pre tú skupinu, ktorí sú "tí nútení živnostníci", vyrovnávame, ale nielen pre nich, ale aj pre tú prvú skupinu, vôbec, živnostníkom ukazujeme, ste pre nás dôležití a kladieme vás na úroveň, kde si aj vy zaslúžite ochranu, lebo takisto ako zamestnancov je mnoho, tak aj živnostníkov je mnoho, zaslúžite si aj vy patričnú ochranu a vyrovnávame vlastne tento nepomer trestnoprávnej ochrany, ktorý bol medzi zamestnancami a živnostníkmi.

    Takže preto my očakávame, že tento návrh a verím, že po tom aj, čo som povedal, to dáva zmysel aj vám, že toto môže priniesť a prinesie zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov, ktorí, áno, sú na trhu veľkí podnikatelia, ktorí sú čestní a úprimní a myslia to dobre a chcú sú plniť svoje záväzky, ale vieme, že na trhu sú aj firmy, ktoré svoje záväzky si plniť nechcú, hoci by mohli a takýchto práve to má postihnúť a ukázať im, že nemôžete si tu robiť, čo chcete, pretože to nie je zdravé prostredie pre fungovanie trhu.

    Myslím, že to je v stručnosti všetko. Bude teraz za chvíľočku otvorená rozprava, takže určite privítame aj vaše postrehy, ak by ste k tomu ešte chceli niečo povedať. Ja, však ešte bude záverečné slovo.

    Tak zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Krajniak, to bolo uvedenie zákona, čiže až v rozprave budete môcť reagovať s faktickými poznámkami.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Milan Uhrík, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vítam tento návrh zákona, ktorým by sa zaviedol trestný čin nevyplatenia faktúry, ako celkom rozumnú iniciatívu. Mám k tomu zopár pripomienok, ani nie tak politických, ako skôr takých možno odborných postrehov.

    Tento návrh zákona považujem za, nechcem povedať, že ultimátny nejaký nástroj zabezpečovania pohľadávok, ale za jeden z nástrojov zabezpečovania pohľadávok, keďže v súčasnosti sa využívajú najmä teda nejaké zábezpeky, záložné práva, zálohy alebo teda nejaké zmenky a uznania záväzkov. Garancia, že nejaký váš klient vám vyplatí faktúru, by určite prospela každému podnikateľovi. Škoda, že tento zákon nemôže platiť aj exteritoriálne, čiže mimo výsosť štátu, ale to už teda nie je na našom mieste.

    Mám zopár takých praktických postrehov k paragrafovému zneniu zákona. Autori, predkladatelia do Trestného zákona pridávajú § 214e Nevyplatenie faktúry, ktorý znie, ja ho celý prečítam:

    "Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."

    Okrem toho, že je to jedna veľká dlhá veta, sa to zle trošku chápe. Mám zopár kritických postrehov, ako konštruktívnych kritických postrehov. Po prvé, slovné spojenie "nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry". Napadla ma myšlienka, že čo ak cena práce nebude položka faktúry, čo ak tí veľkoodberatelia, ktorí drvia tých malých živnostníkov, ich budú na spôsob supermarketov vydierať, aby tí živnostníci neuvádzali do faktúry cenu práce, ale napríklad uvádzali tam len nejaký, nejakú konštrukčnú činnosť alebo niečo podobné, čo nebude definované ako práca. V tom prípade, ak na faktúre nebude uvedená práca ako samostatná položka, by som navrhoval, aby faktúra musela byť vyplatená ako celok. Čiže nielen tá časť, ktorá zodpovedá práci, ale keď tam práca nie je definovaná, tak nech je vyplatená celá faktúra ako celok.

    Ďalšie také slovné spojenie "osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia", možno taká úvaha, či by sa to nedalo naozaj stiahnuť aj na právnické osoby, na eseročky. Neviem, či to je cieľ tohto návrhu zákona. To len taká, taký nápad do budúcna.

    Ďalší kritický bod: "Trestného činu sa dopustí ten, kto mal peňažné prostriedky na vyplatenie faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa.". Myslím si, že tento bod navádza k akýmsi špekuláciám a výhovorkám. Môžme použiť ako ilustratívny príklad ten Váhostav, podobnosť s realitou, samozrejme, čisto náhodná. Váhostav možnože aj mal nejaké peňažné prostriedky na účtoch, ale stále by sa mohol začať krútiť, mohol by sa začať vyhovárať a mohol by začať rozprávať, že tieto peniaze potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť, na zabezpečenie nejakých budúcich investičných akcií alebo investičných zámerov. Samozrejme, trestný čin by to bol, len ak by sa prejavil úmysel.

    Ďalší taký praktický postreh. Myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry krytej explicitnou objednávkou. To znamená, aby sme sa nedostali na nejaký tenký ľad. Veľa faktúr je vystavovaných tak nadivoko. Sú rôzne automaticky generované faktúry, veľa nevyžiadaných faktúr, ktoré častokrát ten odberateľ ani nechcel. Čiže myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry, ktorá je krytá explicitnou objednávkou. To znamená, že niečo si objedám alebo teda nejaký môj klient si odo mňa niečo objedná a potom mi za to nezaplatí.

    Ďalší bodom, a toto je jeden z najzávažnejších bodov zavedenia trestného činu nevyplatenia faktúry, považujem problém druhotnej alebo sekundárnej platobnej neschopnosti, to znamená, že ak nejaký dlžník nevyplatí svojmu veriteľovi finančné prostriedky práve preto, že jemu ich nevyplatil niekto iný. Inými slovami môže vzniknúť akási reťaz, že mne niekto nevyplatí faktúru a tým pádom ani ja nemôžem vyplatiť faktúru ďalej. Čo sa stane potom? Spáchame trestný čin všetci v tej reťazi? Alebo spácha ten trestný čin len ten prvý v tej reťazi? Treba to trošku nejak, nejak trošku lepšie možno definovať.

    A ešte jeden taký praktický postreh zase. Netreba zabúdať na to, aby tento zákon nebol príliš prísny, príliš taký drsný. Jednoducho niekedy sa faktúry zabudnú zaplatiť. A povedzme si rovno, každému z nás sa určite stalo, že zabudol zaplatiť nejaký účet, nejakú faktúrku. Nehovorím, že je to úmyselné, ale sme len ľudia a zabúdame a bolo by možno trošku likvidačné hneď vyvolávať alebo teda niekoho obviňovať z trestného činu len kvôli tomu, že naozaj niečo zabudol.

    Ale celkovo zhrnuté a podčiarknuté. Myslím si, že za prácu človeka by malo byť vždy zaplatené bez ohľadu na to, či je to živnostník, alebo či je to firma. Faktúry sa jednoducho platiť musia. Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale ak sa to dostane do druhého čítania, tak určite pripravím nejaký pripomienkový alebo pozmeňovací návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Uhrík, možno k tomu, čo ste hovorili, že aby to nebolo príliš drsné, by sa dalo, dala použiť analógia alebo upraviť to v tom zmysle, ako je pri nezaplatení dane tzv. účinná ľútosť. To znamená, že ak by došlo k pochybeniu, ale ten človek by tú faktúru uhradil, tak jednoducho by nebolo, bolo by to dostatočným zadosťučinením na to, aby nebolo pokračovanie v trestnom stíhaní.

    Čo sa týka toho sledu jednoducho druhotnej platobnej neschopnosti, tam ma to zaujíma. To je problematika, to sa chcem navrhovateľov opýtať, ani nie tak v tomto, lebo ak som druhotne platobne neschopný, tak nemám peniaze a predpokladám, že to viem preukázať. Ale zaujímalo by ma, že ako to analogicky funguje pri nevyplatení mzdy. Mňa by zaujímalo, keďže nie som právnik, či tá právna formulácia, ktorú som si prečítal, za akých okolností by k takémuto trestnému činu mohlo dôjsť, je, povedal by som, analogická k tomu, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Pre mňa by to bolo dôležité vedieť, pretože v prípade, že u živnostníkov je to analógia trestného činu nevyplatenia mzdy, ak je to tá istá právna formulácia, tak by som mal vôľu tento návrh zákona, samozrejme, podporiť. Čiže toto by ma zaujímalo ako nejaká ďalšia vec.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolegovia, kolegyne, možno by som touto formou odpovedal na otázku, ktorá zaznela vo faktickej otázke, že či definícia toho, že vlastne akým spôsobom dôjde k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu - nevyplatenie faktúry, že či to je vlastne analogicky napísané tak, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Áno, presne je to identické. Čiže my sme práve chceli týmto poukázať, že na Slovensku máme približne dva milióny ľudí, zamestnancov, ktorí majú to šťastie, že majú pracovnú zmluvu a tým pádom sú chránení Trestným zákonom, ktorý ich chráni pri nevyplatení mzdy. Ale máme tu odhadom približne 200-tisíc ľudí, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu a musia robiť, ešte raz podotýkam a podčiarkujem slovíčko musia robiť na živnosť. Čiže zamestnávateľ im povie, zoberem ťa, ale vtedy, keď budeš na živnosť. Možno preto, lebo nechce mu vyplácať odstupné, možno preto, že nevie, ako sa mu bude vyvíjať podnikanie, možno preto, že chce ušetriť.

    To je jedno, v podstate to sú dôvody na strane zamestnávateľa, ale on v podstate zamestnáva toho živnostníka a formálne my mu hovoríme, že je živnostník, ale v skutočnosti, myslím si, že ešte pani Tomanová, keď bola ministerka práce, tak zaviedla takú terminológiu, že to je vynútená živnosť alebo vynútený živnostník. Čiže ten človek, on by sa veľmi rád zamestnal a všetky znaky práce, ktorú on robí, tá práca má všetky znaky normálneho zamestnaneckého pomeru, ale dostane ako podmienku od svojho zamestnávateľa, že musíš ísť na živnosť. A títo ľudia v tom nešťastí, že nemajú pracovnú zmluvu, majú zároveň nešťastie, že ich nechránime tak isto, ako zamestnancov pri nevyplatení mzdy. Lebo to, že oni vystavia faktúru a dajú svojmu zamestnávateľovi, že preplať mi faktúru za to, že som ti robila administratívne práce alebo niečo také, tak oni de facto fakturujú svoju mzdu. Približne 200-tisíc ľudí takýchto je na Slovensku, ktorí nefakturujú dodanie tovaru, že naozaj, že reálne podniká, že on má x-odberateľov a že teraz fakturujem tomu, tomu, tomu a som naozaj živnostník, ale v podstate má jediného odberateľa, svojho zamestnávateľa, u ktorého časť ľudí robí na zamestnanecký pomer a časť ľudí robí na živnosť. A týchto ľudí chceme týmto návrhom chrániť.

    My tento návrh zákona predkladáme s Martinom Feckom v predošlom volebnom období, ja neviem, či tri alebo štyri razy, alternujeme ho s tým, že áno, ten druhý návrh, myslím si, že to bol druhý príspevok v rozprave, že, alebo vystúpenie v rozprave od pána Uhríka, že alternatívne či teda netrestať vyplatenie akejkoľvek faktúry. Alternujeme to s týmto, s týmto návrhom, že teda aj en bloc nevyplatenie faktúry, ak ten podnikateľ na to evidentne peniaze má, aby to bolo trestné a toto je ako keby tá jemnejšia verzia, aby teda trestné bolo iba nevyplatenie mzdy živnostníkovi, vynútenému živnostníkovi, ktorý fakturuje de facto iba svoju mzdu. Aby sme týchto 200-tisíc ľudí, čiže približne desatinu z ľudí, ktorí na Slovensku pracujú a ktorí sú zamestnaní na živnosť, a ešte raz hovorím, nemajú to šťastie, že nemajú pracovnú zmluvu a veľmi radi by ju mali, len zamestnávatelia ich nútia do živnosti, aby títo ľudia v tejto veci boli rovnako chránení, ako zamestnanci. Lebo nie je asi fér, keď zamestnanci sú chránení Trestným zákonom, ktorý hovorí o trestnom čine nevyplatenia mzdy, keď niekto presne tak, ako sme to zadefinovali aj v tomto zákone, k dispozícii peniaze má, ale jednoducho svojvoľne nevyplatí mzdu, tak spácha trestný čin. A podľa nás je logické, aby sme rovnako aj tých zamestnancov, ktorí si hovoria živnostníci, rovnako chránili a v prípade, ak si ich zamestnávateľ povie, že im nevyplatí mzdu, hoci peniaze má, aby rovnako spáchal trestný čin.

    Otázky druhotnej platobnej neschopnosti nie sú na mieste, prepáčte, lebo práve o tom to je, že musí mať k dispozícii peniaze. Ten, kto je v druhotnej platobnej neschopnosti, tak jednoducho nemá k dispozícii peniaze, ten tým pádom nemôže spáchať trestný čin. Čiže naozaj by to trestalo iba tých ľudí, obrazne keď to popíšem, tak živnostníkov, ktorých si najme nejaká väčšia stavebná firma a majiteľ väčšej stavebnej firmy si chodí na nejakom päťkovom bavoráku, vysmieva sa živnostníkom do ksichtu, nezaplatí im faktúry, vymení ich za ďalších a znova nájde ďalších ľudí, ktorí potrebujú svoju mzdu a potrebujú prácu, potrebujú mzdu a môžu sa zamestnať jedine na živnosť. A chceme týmto zabrániť, aby takíto ľudia, ktorí si evidentne užívajú plody práce iných ľudí a jednoducho za tú ich prácu im neplatia, aj keď cez faktúry, aby títo ľudia to ďalej nemohli robiť.

    Čiže naozaj, netreba sa toho návrhu báť. Nie je zlomyseľný, myslím si, že je v súlade so sociálnym cítením, s tým, čo prezentuje aj sociálna demokracia, keď hovoríme o tom, že chceme chrániť slabších, toto je krásny príklad toho, ako môžeme chrániť slabších.

    Keď definujeme a záleží SMER-u na Zákonníku práce, že nechce tento štandard ochrany zamestnancov znižovať, tak si myslíme, že je na mieste, aby sme zaviedli aj štandard ochrany tých najslabších zamestnancov, a to sú vynútení živnostníci, ktorí ani nie sú chránení tou pracovnou zmluvou, ale musia robiť na živnosť. O tomto je celý ten návrh. Netreba sa obávať, že by sme teraz niekoho kriminalizovali, lebo dnes je kriminalizovaný každý jeden zamestnávateľ, ktorý nezaplatí mzdu. A my chceme kriminalizovať iba zamestnávateľa, ktorý nevyplatí mzdu, ktorá je fakturovaná. Nič viac, nič menej.

    A teda to, čo ste sa pýtali, že či teda, keď tam náhodou na faktúre nebude napísané, že cena práce, no tak to je chyba už potom toho živnostníka, že sa nechá nahovoriť a zakamufluje to nejako a že nebude z toho evidentné, čo je cena práce. Nie, keď živnostník chce byť chránený, musí napísať na tú faktúru: cena práce toľko, alebo služby toľko, tovar toľko. Či môže byť napríklad, ja neviem, murár, ktorý robí pre nejakú stavebnú firmu, ale keď tam zároveň aj dodá dve palety tehál a zároveň popri tom muruje, tak ochrana bude spočívať iba na tie služby. To, že on predáva tovar, to už je jeho podnikateľské riziko. A to, že predáva svoje vlastné služby ako svoju vlastnú prácu, ktorú fakturuje, tak to je, je to jeho mzda. A preto si myslíme, že je naozaj načase, aby sme chránili rovnako živnostníkov, ktorí musia pracovať na živnosť, jako zamestnancov, ktorých dnes už dlhé roky chránime.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických poznámok.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať hlasovaním a po hlasovaní faktické poznámky. Tak dvojminútovú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry v roku 2015, tlač 116.

  • Hlasovanie o správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 116.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili šiesti páni poslanci, neboli prednesené žiadne návrhy. Preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry na rok 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 77, proti 19, zdržalo sa 40, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Bernaťáka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2015, tlač 117.

  • Hlasovanie o správe špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2015, tlač 117.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2015.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 78, proti 22, zdržalo sa 35, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Petra Marčeka, aby uviedol hlasovanie o bode 52 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, tlač 223.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 223.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 57, proti 23, zdržalo sa 57.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže poprosím navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto. Takisto spravodajcu. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 224.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja sa len preto hlásim, lebo pozrel som si program OĽANO, s ktorým išlo do týchto volieb, a priznám sa, že tam som našiel iný návrh, a to je neplatenie, trestnosť, neplatenie akejkoľvek faktúry. A priznám sa, že s tým návrhom by som mal veľký problém a nezdá sa mi dobrý. Ten návrh, ktorý ste aj, ktorý ste naozaj predložili tu, to je návrh teda, aby to tak bolo voči živnostníkom, naopak, považujem za rozumný, pretože živnostníci, tak ako ste aj vy uviedli, sú v podstate v tejto veci z hľadiska zraniteľnosti veľmi blízki radovým zamestnancom a títo takto chránení už dneska sú. Takže určité etablovanie rovnosti považujem v tomto aj za systémové. Len priznám sa, že vo vašom volebnom programe som to nevidel, ale pamätám si, že presne takto to bolo navrhnuté vo volebnom programe strany SIEŤ a ja chápem, že k strane SIEŤ už sa dneska v tomto parlamente nehlási takmer nikto, tak ťažko by som to mohol čakať od vás, ktorí ste ale na rozdiel od nás nikdy to šťastie nemali. Ale chcel som sa teda spýtať, že či naozaj je to niečo, čo dlhodobo ste presadzovali, alebo či ste sa inšpirovali v tejto chvíli. To je už skôr taká intelektuálna otázka, ale aj tak by ma zaujímala. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. My sme mali na sociálnom výbore správu o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2015 a ja som postrehla tam takú anomáliu. Ja som sa potom aj štátneho tajomníka na to pýtala, že klesol počet ľudí zamestnaných v stavebníctve, ale na druhej strane, keď idem z východu až tu, tak vidím, že sa stavia, čo už mi vlastne potvrdilo to, že mnoho tých stavbárov je donútených pracovať na živnosť, hoci nevykazujú charakter živnostenskej práce a samotná moja rodina bola naozaj tým postihnutá, že nevyplatili faktúry ani môjmu švagrovi, ani jednému ani druhému a oco tesne pred dôchodkom musel ísť na živnosť, lebo ináč by nemohol pracovať. Takže naozaj je potrebné chrániť tých ľudí, lebo skutočne ani on nebol zorientovaný v tých právnych veciach a dať to naozaj do, zosúladiť to tak, aby sme tých ľudí chránili. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, znova nehovoríte pravdu, lebo ten zákon z hľadiska živnostníkov bol vtedy, pokiaľ vláda Roberta Fica minulý, minulé funkčné obdobie neprijala zákon, že živnostník, Sociálna poisťovňa dávala preddavky, keď živnostník skončil svoju činnosť a pokiaľ nedoniesol opravné zúčtovanie z daňového riaditeľstva, tak nepretržite dostal ten živnostník platenie preddavku každý mesiac. Akonáhle toto bolo zmenené, tak živnostníci prakticky dneska túto povinnosť nemajú. Čiže akonáhle odovzdá živnosť, tým pádom už Sociálna poisťovňa mu nedáva. Dneska nemáme problém, dá sa povedať, so živnostníkmi, pretože živnostníci platia. Keď vezmeme, že zhruba sa pohybuje ročne alebo mesačne, tak ako sú vykázaní, okolo medzi 270 až 300-tisíc. Iný problém je - personálne agentúry, ktoré sa aj napriek tomu, že tam bol tak isto novelizovaný zákon, stále sú tam ešte diery a personálne agentúry zneužívajú pri nábore pracovníkov a nevyplácajú tie čiastky, ktoré by mali byť vyplácané a ktoré im hlavný zamestnávateľ tej personálnej agentúry proste platí.

    Takže o živnostníkov je dneska legislatívne naprosto čisté, nevidím tam žiaden problém.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem. Ja naopak, pri vyplácaní oprávnených a nazvime to mzdových nákladov živnostníka, ktorý fakturuje, problém vidím. A vidím problém tzv. nútených živností a rozumiem tomu argumentu, že tak ako sme my uchopili túto tému v našom volebnom programe a ďakujem aj predrečníkom za poznámku, že tento volebný program riešil otázku nevyplatenia faktúr ako trestný čin, tak sme prišli s variáciou na túto tému, ktorá by mohla byť pre sociálno-demokraticky cítiacich ľudí alternatívou. Totižto tak, ako si spomínal pri obhajobe tohoto návrhu zákona, je už v súčasnom stave ochrana pracujúcich ľudí za nevyplatenie mzdy trestnoprávna a nič iné, nič viac, nič menej nenavrhujeme, iba aby sa toto dotýkalo aj skupiny 200-tisíc ľudí, ktorí túto pracovnoprávnu ochranu majú z dôvodu toho, že sú nútení alebo môžu byť nútenými živnostníkmi. Ak teda naozaj funguje nejaké sociálno-demokratické cítenie, ktoré v tomto pléne chce reprezentovať politická strana SMER, tak by mala všetkými desiatimi za tento návrh zákona jednoducho zahlasovať. Ostatné je politikárčenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, je fajn, že koalícia nevidí problém so živnostníkmi. Ja nejaké problémy so živnostníkmi vidím. Ale v kontexte tohto návrhu otázka je, ako rozlíšiť tých nútených alebo údajne nútených tých dobrovoľných, ktorí to robia zo svojho slobodného rozhodnutia a živnostníci, ktorí sú živnostníkmi, by podľa môjho názoru ani týmto, ani žiadnym iným opatrením, ani zákonnou normou nemali byť tlačení do toho, aby zmenili svoj vzťah na zamestnanecký vzťah.

    Je ale pravda, že medzi ochranou zamestnancov a ochranou živnostníkov na jednej strane pred nevyplatením mzdy a na druhej strane pred nevyplatením živnosti existuje značná disproporcia, ak sa teda bavíme o trestnoprávnom aspekte. Ak predkladatelia návrhu argumentujú jeho sociálno-demokratickým charakterom a cítením, tak chápem, že je to apel na SMER, ale nie je to niečo, čo by u mňa veľmi rezonovalo. Ale možno je na tej myšlienke, že dať, dať to do väčšieho súladu, nevyplatenie mzdy a nevyplatenie faktúry do nejakého väčšieho súladu, len je otázka, či to nespraviť inak, či to nespraviť tým, že trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného by nebol trestným činom.

    A tu si dovolím poukázať na ústavu, článok 17 ods. 2, ktorý v druhej vete hovorí, že: "Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre jeho neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok." Neschopnosť zaplatiť faktúru je neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok, svojím spôsobom aj nezaplatenie, nezaplatenie mzdy a jedna vec je potom podvod, ktorý sa tam môže udiať a druhá vec je neschopnosť plniť záväzky, čo by asi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Dovolím si reagovať iba na dve. Čiže kolega Beblavý tu povedal niečo, že jak, mal som taký pocit, ako kebyže sme to odkopírovali z programu strany SIEŤ, tej bývalej. No pozri si hlasovanie v máji minulého roku a potom v apríli v roku 2014, dvakrát si o tomto návrhu hlasovať mal, lebo sme ho tu predkladali s Martinom Feckom. Predpokladám, že aj viacej krát sme ho predložili, len tieto dva razy som našiel teraz narýchlo v hlasovaniach. Dvakrát si bol neprítomný pri tých hlasovaniach, takže možno preto nepoznáš ten návrh a sa ti zdá, že bol iba v nejakom programe strany SIEŤ. Nie, do programu strany SIEŤ sa zrejme dostal na základe toho, že ešte predtým, jako ste program strany SIEŤ robili, sme tuná v parlamente o ňom hlasovali a mal si hlasovať aj ty, ak by si bol prítomný.

    A čo sa týka kolegu Dostála, dovolím si ako právnikovi vzniesť námietku, že nemyslím si, že keď ústava hovorí o tom, že nikoho nemožno pozbaviť slobody, ak nemôže, má neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok, lebo aj dnes Trestný zákon hovorí, že keď niekto vlastne k dispozícii peniaze má a nezaplatí. Čiže on tú schopnosť dodržať zmluvný záväzok voči zamestnancovi má a dobrovoľne sa rozhodne, že tú schopnosť nevyužije, tak vtedy sa dopustí trestného činu. A my presne tak isto navrhujeme, aby trestného činu sa dopustil ten podnikateľ, ktorý uzavrie dohodu so živnostníkom a jeho prácu mu následne nevyplatí, hoci jednoducho peniaze k dispozícii má. Nie je v druhotnej platobnej dispozícii, peniaze na účte, peniaze v peňaženke, má ich evidentne k dispozícii a on slobodne si povie, že tebe nezaplatím, lebo ty si príliš malý a ty sa so mnou nebudeš súdiť, alebo ako som počul o jednom stavebnom podnikateľovi, položí devinu na stôl a povie: "Však môžte to dať na súd.". Asi potom to na súd nedá.

  • Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, rozhodla som sa, že veľmi kratučko vystúpim k tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nie je žiadnou novinkou v našom, teda vo volebnom programe, ale už viackrát bol predkladaný aj v minulom volebnom období. Práve pri predkladaní v minulom volebnom období sme sa stretli s tým, že tento zákon bude ťažko alebo s veľkými problémami vymáhateľný. Len pripomeniem, že vymáhateľnosť tohto, tejto novely je asi rovnako veľká, ako vymáhateľnosť Zákonníka práce, ktorý už podobný paragraf má vo svojich, medzi svojimi ustanoveniami.

  • Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Možno veľmi kratučko by som pripomenula hlavný dôvod, prečo sme prišli s takýmito novelami, teda s novelami, ktoré už ako aj kolega Igor Matovič povedal, že striedame možno trochu silnejšiu a slabšiu verziu. Hlavný dôvod je to, že stále vnímame ako veľkú nespravodlivosť pre živnostníkov, ale aj pre mnohé firmy, ktoré pracujú na zákazkách, ktoré mali vysúťažené, ktoré získali úplne správnym, prirodzeným spôsobom, alebo spravodlivým, aj spravodlivým spôsobom a za ich prácu nie je, za ich prácu im nie je zaplatené. Toto je naozaj jedna z veľkých nespravodlivostí slovenského systému. Ak pracujete, mali by ste dostať za svoju prácu aj plácu.

    Ak si pamätáte, pred dvoma rokmi, možno necelými dvoma rokmi veľmi v našej spoločnosti rezonovala kauza Váhostavu. Váhostav bol možno kardinálny prípad, kedy dokonca aj životy vyhasli, vyhasli životy ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na stavebných prácach, ktoré zabezpečoval alebo zastrešoval Váhostav. A myslím, že nikomu alebo všetkým nám by malo ísť o to, aby sa takéto udalosti viac nediali.

    Máme niekoľko ďalších káuz, v ktorých sa stalo, že firmy vysúťažili so svojimi zamestnancami verejné súťaže, vyhrali a, bohužiaľ, firma upadá len preto, lebo ten, ktorý súťaž vypísal, ten, ktorý mal reálne platiť, nezaplatil. Je to naozaj do neba volajúce zlo, ktoré, si myslím, že už je načase, aby sme odstránili a vykorenili.

    Takže keď budete hlasovať, prosím vás, máte, majte na pamäti hlavne osudy živnostníkov, ktorí dodnes nemajú vyplatené svoje mzdy, ktorí doteraz nemajú vyplatené svoje faktúry a z ktorých niektorí sa rozhodli siahnuť si aj na život kvôli tomu, pretože im to zničilo celé životy ich rodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Krajčí.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj ja za tento príspevok v rozprave Erike Jurinovej. Ona spomenula tam, že tá vymáhateľnosť tohto trestného činu by mohla byť trošku komplikovanejšia a povedala tak isto, že podobná vymáhateľnosť je pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného, respektíve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, ale tu chcem práve aj ja zdôrazniť, aj ako navrhovatelia, že tento navrhovaný trestný čin má ambíciu pôsobiť najmä preventívne. Treba si uvedomiť, že keď bol zavedený trestný čin zanedbania povinnej výživy, tak ten veľmi výrazne prispel k disciplinovanosti úhrad výživného, a preto sme presvedčení, že keby takýto trestný čin bol zavedený, tak by naozaj výrazne zlepšil podnikateľské prostredie a prispel by k disciplinovanosti vyplácania faktúr. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Kolegovia, kolegyne, ktorí ešte počúvate, chcel by som vás týmto poprosiť o podporu tohto návrhu. Myslím si, že keď odložíme politické tričká, čo kedy-tedy by sa zišlo v parlamentne, tak bolo by celkom fajn, aby vládna väčšina, ktorá v tomto pléne legitímne a demokraticky rozhoduje, aby podporila kedy-tedy aj dobrý opozičný návrh. Naozaj aj SMER keď si kladie dnes otázky a máte mať čoskoro nejakú programovú konferenciu, hoci teda ju posúvate možno o nejaké dva, tri týždne, tak chcete sa vrátiť, SMER, k obhajobe pracujúceho ľudu, k obhajobe alebo k návrhom, ktoré budú chrániť tých slabších, chcete pomôcť viacej zamestnancom a chcete zdôrazňovať tieto témy z vašich bývalých programov.

    Dnes sa vám ponúka jedna krásna možnosť, je 200-tisíc živnostníkov, ktorí dnes pracujú a mnohí z nich tŕpnu, či budú mať vyplatenú mzdu a keď nebudú mať vyplatenú mzdu, tak sa iba postavia do radu, pomedzi ostatné iné faktúry, zaplatené účty za telefón, vodu, elektriku a podobne a možno tie svoje peniaze za poctivo vykonanú prácu nikde neuvidia. Čiže keď chcete ukázať ľuďom, že to myslíte vážne, toto môže byť začiatok takej programovej obrody strany SMER a návratu k sociálnej demokracii alebo k návrhom, ktoré by patrili k sociálnej demokracii, a to je ochrana slabších, ochrana slabších zamestnancov a v tomto prípade si dávam na roveň, dovoľujem dať na roveň slabších zamestnancov alebo teda zamestnancov so živnostníkmi, ktorí robia na tzv. vynútené živnosti, že jednoducho musia robiť na živnosť, lebo inak by ich zamestnávateľ nezamestnal.

    Čiže nie je to politický návrh, nemyslím si, že je nejaký, určite nie je pravicový, to sme tu videli vlastne aj od poslanca za SaS, ktorý skorej navrhol, že zrušme radšej ochranu v zákonníku alebo zrušme radšej ochranu trestnosti nevyplatenia mzdy. Nie, my týmto smerom nechceme ísť. My si myslíme, že adekvátna ochrana zamestnanca alebo slabších celkovo v každom jednom štáte má svoje miesto a v tomto prípade len trošku krívame, že ochraňujeme zamestnancov, ale neochraňujeme tých zamestnancov, ktorí sú v horšej pozícii, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu. Čiže k tomu majú, alebo robia iba na živnosť.

    Takže veľmi rád, nechcem sa už opakovať, by som bol teda rád, ak by ste v tejto veci dokázali podporiť tento návrh zákona, samozrejme s úpravami v druhom čítaní tak, ako je druhé čítanie a od čoho je teda vlastne určené.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči.

  • Reakcia spravodajcu: Nie. Nie.

  • Takže nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 228, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 232.

    Dávam slovo poslankyni Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 228.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť posledný zo skupiny zákonov, ktoré som zaradila do skupiny prorodinných alebo zákonov, ktoré by mohli pomôcť životu slovenských rodín.

    Ide o novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorom najskôr vysvetlím teda ten základ a potom možnože k tomu poviem dôvody, prečo sme sa rozhodli predložiť takúto novelu.

    Cieľom predkladaného návrhu je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky, alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. To znamená, našou ambíciou je predĺžiť materskú na jeden rok. V závislosti od skutočnosti a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje, teda predlžuje. S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z 9. mesiaca po pôrode na 15. mesiac po pôrode. To je druhý pilier našej novely.

    A tretím, nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet materskej zo súčasných 70 % na 100 % z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výška materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je mi trochu ľúto, že tento zákon nemôže predkladať kolegyňa Remišová, pretože ona mala pripravenú naozaj veľmi dobre spracovanú analytiku k dôvodom, prečo sme sa rozhodli takýmto spôsobom pristúpiť k zmene zákona o sociálnom poistení. Takže možno to nebude tak dôkladne pripravené, ako by to povedala ona, ale každopádne naším hlavným záujmom, ako som povedala, je snaha o zlepšenie života rodín v našej spoločnosti na Slovensku. Vedie nás k tomu najmä naša demografia, alebo lepšie povedané pôrodnosť, ktorá patrí medzi jednu z najnižších v Európskej únii a má stále klesajúcu tendenciu, je až na pár výnimok, ale naozaj z dlhodobého hľadiska ide o znižujúci sa trend.

    Toto ilustruje graf, ktorý vidíte. Graf ukazuje demografiu alebo počet narodených detí na tisíc obyvateľov od roku 1950 až po rok zhruba 2013. Všetko sú spracované, tento graf je spracovaný z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.

    Takže je úplne evidentné, že Slováci sa rozhodujú mať menej detí čím ďalej tým viac. Predpokladáme, že na to, aby sa ľudia rozhodovali mať viac detí, im nestačí jedno opatrenie, tak ako sme to už viackrát povedali. Preto budeme postupne ukazovať a odprezentovávať opatrenia alebo nástroje, ktoré si myslíme, že budú môcť v ľuďoch alebo na ľudí pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že sa rozhodnú pre viaceré deti. Možnože svojím spôsobom to veľmi dobre vysvetlil aj pán kolega Rišo Vašečka v diskusii pri prvom predkladanom zákone, kde možnože veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil, ako ľudia premýšľajú a prečo v zásade sa v našej spoločnosti rozhodujú mať menej detí.

    Dovolím si vám ešte ukázať jeden graf, ktorý poukazuje na štáty Európskej únie a pôrodnosť v roku 2012. Ak sa pozrieme, najvyššiu pôrodnosť, medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu pôrodnosť a ktoré možno by mohli byť v tomto pre nás vzorom, je Írsko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, Nórsko, ale, bohužiaľ, my sa nachádzame dokonca veľmi hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je 1,58 dieťaťa na ženu. Slovensko má pôrodnosť 1,34 dieťaťa na ženu.

    Viete, že podľa, že keď sa pripravoval náš dôchodkový systém, pôrodnosť bola podstatne vyššia. Vtedy pracovali zhruba štyria ľudia na jedného dôchodcu. Dnes je ten stav taký, že na jedného dôchodcu pracuje asi dva a pol človeka a trend je, že možno o pár rokov, o pár desiatok rokov to bude pod 2 osoby, možno jeden a pol človeka, ak si dobre pamätám.

    Takže vidíme, že to, že má naša spoločnosť menej detí, ovplyvňuje nielen nás v súčasnosti, ale najmä našu budúcnosť. Je proste pre spoločnosť jednoznačne dobré, aby sa snažila a rozvíjala potenciál, ktorý v našich rodinách je. Dnes je situácia úplne iná. Naozaj nemôžme spoločnosť porovnávať spred 40 rokov, kedy sa deti rodili do manželstiev, dnes vieme, že viac ako polovička rodín sa rozvádza, dnes vieme, že množstvo detí sa rodí mimo manželských zväzkov, ale podotýkam, že úlohou štátu by malo byť pomáhať všetkým rodinám, ktoré majú záujem vychovávať svoje deti.

    Preto zdôrazním, že okrem ekonomických opatrení, okrem ekonomických opatrení, o ktorých sme už hovorili, aj budeme ďalej hovoriť, máme tu ešte iné opatrenia, ktoré súvisia s prevenciou, ktoré by mohli ochrániť možno preventívnym spôsobom alebo rôznymi službami, ktoré by štát mohol garantovať, ak už nie poskytovať a mohli by pôsobiť na celistvosť rodín a na to, aby dieťa vyrastalo naozaj v spokojnom a kľudnom prostredí.

    Vo svojich návrhoch sme sa nezameriavali len na kompletné rodiny. Viete, že kolegyňa Gaborčáková predstavovala návrh zákona, ktorý riešil práve aj neúplné rodiny alebo rodiny v kríze, kedy došlo k rozvodu rodičov a stáva sa, že práve najmä predbežnými, predbežným rozhodnutím sudca určí minimálne výživné, ktoré je naozaj tak minimálne, že nedokáže pokryť ani tie minimálne nároky na výchovu dieťaťa. Takže svojimi návrhmi sa snažíme nielen o podporu celistvých rodín, ale naozaj, snažíme sa všetkých ochrániť, ktorí majú problémy v našej spoločnosti, to znamená aj sociálne slabších a snažíme sa naozaj fokusovať tento zámer na všetky skupiny, na všetky sociálne skupiny.

    Tiež sme spomínali jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, ako v našej spoločnosti ľudia hovoria o tom, koľko chcú mať detí pred tým, ako vojdú do zväzku alebo sa rozhodnú mať dieťa a potom, keď už v tom zväzku sú alebo keď už majú nejaké dieťa. Zistili sme, že čím neskôr tento prieskum prebiehal, tak tým ten rozdiel medzi ich prianiami a skutočnosťou je väčší.

    Toto deklaruje aj graf, ktorý vám práve ukazujem. Slovensko, Slovensko je zhruba v prvej tretine grafu, ktorý poukazuje, ktorý nám ukazuje tieto priania v jednotlivých krajinách Európy a ak si pozrieme, akým spôsobom Slovenská republika vyhodnotila tieto údaje, tak zistíme, že ten rozdiel oproti tomu, čo si ľudia prajú pred počatím a po, je takmer polovičný.

    Takže našou snahou je, aby štát vytváral pre rodiny, či už úplné alebo neúplné, také podmienky, ktoré by umožnili nebáť sa priviesť na tento svet a hlavne do tejto spoločnosti dieťa. To súvisí teda nielen s tými ekonomickými nástrojmi, to súvisí aj s rôznou prevenciou, s rôznymi typmi prevencie a to súvisí aj napríklad s takým niečím, ako je vymáhateľnosť práva, na čom treba teda veľmi tuho pracovať.

    Vo svojich poznámkach sa snažíme robiť veľký rozdiel medzi rodinnou politikou a sociálnou politikou. Máme za to, že rodinná politika by mala napomáhať stabilite a rozvoju rodín. Naopak sociálna politika by mala ochraňovať občanov pred ekonomickou chudobou. Preto považujem aj za veľkú chybu, že aj samotné programové vyhlásenie vlády, tejto aj predchádzajúcej, v podstate všetkých politík, ktoré sme tu doteraz mali, neupriamujú pozornosť na rodinnú politiku, ale tvárime sa, že sociálna politika nám vyrieši všetky problémy.

    Treba ešte zdôrazniť možno ten ekonomický aspekt, áno. Predkladáme a budeme predkladať aj opatrenia, ktoré majú istým spôsobom, ktoré zasahujú istým spôsobom do štátneho rozpočtu, vyžadujú si financie. Len by bolo veľmi dobré, ak by sme na, aby sme pozerali na tieto investície nie ako na niečo negatívne, teda čo nás oberá o spoločné financie, ale ako na veľkú investíciu do budúcna.

    Z hľadiska efektivity investície štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj jeho kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je práve v rannom detstve. A toto nás aj viedlo k tomu, aby sme opäť pre rodičov, ktorí doteraz prejavili pracovnú aktivitu, to znamená, že prinášali spoločnosti plusy vo forme odvádzaných daní, toto štát oplácal tým, že im bude garantovať materskú dovolenku alebo materské alebo rodičovské práve vo forme predĺženia a zvýšenia.

    Na úvod teda ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh nájde pochopenie a prijmete ho a podporíte ho.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 228. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 232 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásila sa pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, takže využil som svoje oprávnenie a dovoľte stanovisko k tomuto návrhu zákona z hľadiska jeho obsahu podstaty.

    V prvom rade treba povedať, že mali by sme zvýšiť podporu mladých rodín, najmä obdobie pri narodení dieťaťa a krátko po narodení dieťaťa je to asi finančne najťažšie obdobie pre rodinu, vlastne to živiteľstvo ostáva na pleciach otca, pokiaľ má zamestnanie alebo nejaké to podnikanie. Matka jednoducho, samozrejme, musí zostať doma, príjem nemá a tým pádom je veľmi dôležité, aby túto náhradu príjmu plnilo materské.

    Pripomeniem, trošku si prihrejem svoju polievočku, tú krátku históriu niekoľkých rokov dozadu, ešte pred piatimi rokmi bola výška materského 55 % vymeriavacieho (zaznievanie gongu) základu, čiže vlastne predošlej mzdy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím potichšie v rokovacej sále.

  • ... čiže 55 % predošlej hrubej mzdy matky a materská sa poskytovala 28 týždňov v tom obvyklom režime, keď nešlo o nejakú výnimku. Za vlády Ivety Radičovej, keď som bol ministrom práce, sociálnych vecí, sme presadili postupne na dvakrát zvýšenie materskej z 55 na 60, a potom na 65 % vymeriavacieho základu, čiže predošlej hrubej mzdy a zároveň sme predĺžili dobu poberania z 28 na 34 týždňov, čiže pridali sme 6 týždňov. Keby sme to celé prepočítali, tak ono to znamenalo dosť významné prilepšenie pre mladé rodiny, pre matky na materskej, ale to nebolo všetko. Pozorní poslucháči, voliči, občania, zákonodarci si určite zaregistrovali aj to, že sa zmenil spôsob uplatňovania materského u tzv. iných poistencov, § 49 zákona.

    To vlastne v reálnom živote znamenalo, po prvé, že materské si mohli uplatňovať aj nie biologickí rodičia, čiže najmä pri rôznych formách náhradnej starostlivosti a adopciách, pestúnskej starostlivosti si mohla materské uplatniť aj nebiologická matka, a to až do troch rokov veku dieťaťa. Čiže napríklad pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti v čase, keď malo dieťa povedzme dva roky, predtým sa materská čerpať nedala. Od tejto našej zmeny sa materská čerpať mohla.

    Samozrejme, to ďalej znamená pre tých, ktorí to doteraz stále nepochopili, že na materskú úplne pokojne môže po matke dieťaťa ísť aj otec dieťaťa, pokiaľ dieťa nemá tri roky, čiže môže byť model správania sa v rodine napríklad taký, že samozrejme, pri pôrode si čerpá svoju materskú pri narodenom dieťati matka obvyklým spôsobom a povedzme dieťa, keď má dva roky, povedzme, že matka sa chce vrátiť do zamestnania a v tom období, keď má dieťa dva roky, môže úplne pokojne v súlade s § 49 ísť na svoju materskú pri tomto dieťati otec s tým, že si ju bude čerpať obvykle 28 týždňov.

    Čiže toto sú zmeny, ktoré sa udiali v rokoch 2011, začiatkom roku 2012. Predchádzajúca vláda Roberta Fica v zastúpení ministra práce Richtera k tomu pridala jednu pozitívnu zmenu, a to zvýšenie materskej zo 65 na 70 % vymeriavacieho základu. Táto vláda, táto vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, resp. zaväzuje sa, že príde ešte k zvýšeniu materského, zrejme na 75 % vymeriavacieho základu, a to by malo byť všetko, čo v tejto oblasti od vlády môžeme očakávať.

    Váš návrh, váš návrh je pomerne dramatický v tom zmysle, že veľmi radikálnym spôsobom, ak si môžem dovoliť v tejto súvislosti použiť takéto slová, zvyšuje materskú z tých súčasných 70 % na 100 % vymeriavacieho základu, 100 % hrubej mzdy a predlžuje ju z 34 v zásade na, v zásade 52 týždňov. Radikálne je to napríklad preto, lebo je asi jasné, ak by mala byť materská 100 % hrubej mzdy, tak vlastne príjem matky počas materskej v čistom bude zásadne vyšší, ako bol jej čistý príjem v zamestnaní, ktorý mala pred tou materskou. Skúsim to veľmi jednoducho povedať na príklade a nech sa na mňa nikto nehnevá, že vyjdem zo sumy hrubej mzdy 1 000 eur, čo je teda premrštene veľa, ale lepšie sa to počíta, len preto to použijem.

    Takže, keď si predstavíte, že matka mala 1 000-eurovú hrubú mzdu, hrubú mzdu pred nástupom na materskú, tak jej čistý príjem zjednodušene bol približne, keď dáme dole odvody, keď dáme dole daň, tak bol približne okolo 750, 770 eur v čistom, nerobím si nárok na presnosť. Tento návrh vlastne znamená, že čistý príjem matky, lebo materská je príjem samozrejme nezdanený, nezodvodňovaný, ten čistý príjem by vlastne bol tých 1 000 eur hrubej mzdy, by bola materská, čiže vlastne čistý príjem matky počas materskej by zásadným spôsobom stúpol.

    To mi príde trošku, trošku, trošku premrštené z úcty k predkladateľkám a myslím si, že tam by bolo trošku možné zachovať určitú striedmosť v nasadení tejto požiadavky. No a predĺženie na 52 týždňov ja kvitujem, pretože moja predstava, teda takto, moja predstava a nielen moja, ale je to súčasťou, dlhodobou súčasťou programu SaS, ktorí zasvätenejší poznajú pod názvom "odvodový bonus", o pár dní vydáme nové vydanie tohto nášho bodu, zásadného bodu programu, vlajkovej lode nášho programu a tam sa teda dozviete, že predstava SaS o materskej je taká, že materskú by mala mať matka počas troch rokov. Čiže tých šesť týždňov pred narodením a až dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa by mala mať matka materskú. Čiže nebavme sa o tom skromnom, skutočne skromnom rodičovskom príspevku, ktorý jednak je skromný, jednak je paušálny a nevyjadruje, nevyjadruje tú určitú zásluhovosť matky na tom, aké poistné si platila, študovala, pracovala, čo vlastne pred tým pôrodom vlastne robila.

    Čiže my si predstavujeme poskytovanie materskej počas troch rokov, a to ale nie vo výške 100 % hrubej mzdy, samozrejme, ale vo výške, ktorá sa bude pohybovať niekde na úrovni 50 % približne toho predchádzajúceho príjmu, v závislosti od toho, že či matka pracovala, študovala na strednej, vysokej škole. Dá sa to vysvetliť, samozrejme, niekoľkými vetami, ale nechcem teraz robiť nejak výklad k nášmu návrhu, jedná sa o váš návrh.

    Čiže tá naša predstava je, samozrejme, v princípe rovnaká, pomôcť mladým rodinám, ktoré majú malé deti. Tí tú pomoc potrebujú najviac. Samozrejme tým, že sa zvýši táto pomoc, my si nepredstavujme, že vďaka tomu teraz zrazu zázračne stúpne pôrodnosť, ale minimálne budeme mať čisté svedomie, že kvôli dnešnej slabej podpore rodín klesá pôrodnosť. To vieme určite. Čiže zvýšenie týchto finančných príspevkov, nech už to bude akokoľvek, minimálne tú klesajúcu pôrodnosť zastaví. A to by si mali uvedomiť nielen tí, ktorí fandia priamo mladým rodinám, alebo tými mladými rodinami sú, ale aj napríklad dôchodcovia alebo ľudia skutočne v tom vyššom veku, pretože čím viac detí sa nám na Slovensku narodí a čím lepšie ich vychováme, tak tým lepšie, tým vyššie budú aj dôchodky, pretože, ako sa hovorí, bude na ne mať kto pracovať a tie odvody platiť. Čiže sú to spojené nádoby.

    Pokiaľ ide o finančné dopady, ešte sa trošku technicky vrátim k tým sumám, sťa by z pozície tieňového ministra financií, skutočne sťa by, tak veľmi pekne, veľmi správne je vyčíslená v doložke vplyvov, aká to bude vlastne suma z hľadiska pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ide o sumu z hľadiska dnešného poznania, okolo 92 mil. plus ročne, ktoré by teda zaťažili rozpočet Sociálnej poisťovne, a teraz, prosím, dávajte pozor.

    Viete, koľko vyberie Sociálna poisťovňa na odvodoch do fondu nemocenského poistenia? Neviete, samozrejme to je v poriadku, za rok 2015, ktorý je uzatvorený, to bolo 550 miliónov. Päťsto päťdesiat miliónov Sociálna poisťovňa vybrala na odvodoch na nemocenské poistenie a z týchto odvodov sa vlastne uhrádza nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve a hlavne materská. Viete, aké boli výdavky Sociálnej poisťovne na tieto dávky v roku 2015? Rečnícka otázka. Odpoveď je 415 miliónov. Takže ešte raz, 550 miliónov Sociálna poisťovňa vybrala a 415 miliónov vyplatila. Ak dobre počítam, rozdiel je 135 miliónov v prospech rozpočtu Sociálnej poisťovne vo Fonde nemocenského poistenia. No pokiaľ sa tu stále hráme na fondy Sociálnej poisťovne, ak to myslíme vážne, tak musíme jednoducho uznať, že Fond nemocenského poistenia je vysoko prebytkový, plus 135 miliónov. Váš návrh stanovuje požiadavku na 92 miliónov. Čiže keby bol tento váš návrh prijatý, a teda Sociálna poisťovňa by tých ďalších 92 miliónov musela vyplatiť naviac, tak ešte stále by bol Fond nemocenského poistenia prebytkový o 42 miliónov. Takže toľko moja doložka finančných vplyvov, ak dovolíte.

    Je ťažké povedať na záver, či tento zákon podporiť alebo nepodporiť. Ja mám v tom veľkú, veľkú dilemu a snáď sa do zajtra nejako dohodneme, rozhodneme, ale je, samozrejme, v záujme mladých rodín a budúcnosti Slovenska, aby sa podpora mladých rodín pri materskej zvýšila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja začnem trošku úsmevne. Celé roky sa mi nepáčilo ako matke, že chodím na dovolenku, na materskú dovolenku. A využijem mnohé moje, moje teda priateľky, známe, kolegyne. Hovorili, že muži chodia na vojenskú službu a my chodíme na materskú dovolenku.

  • Povedané so smiechom.

  • To bolo trošku úsmevné.

    A teraz by som chcela povedať, že vlastne som pochopila, že prečo to bolo nazvané dovolenkou. Asi nám chceli vyplácať takú istú, takú istú čiastku, ako za dovolenku, na ktorú máme nárok. Ale nikdy sa tak nestalo. Volá sa to dovolenka, ale vždy išlo o nejakú časť, časť, percentuálnu časť príjmu. Takže je najvyšší čas naozaj aj nehovoriť možno o dovolenke.

    My týmto, teraz vážne, my týmto naozaj reagujeme na ľudí, na ženy, na mladé rodiny, na mužov a ženy, rodičov, ktorí sa skutočne boja mať deti, ktoré pritom chcú mať. Z dlhodobých prieskumov naozaj vychádza, že ľudia chcú mať viac detí, ako v skutočnosti nakoniec majú. Zníženiu príjmu počas narodenia dieťaťa a starostlivosti oň sa veľmi, veľmi boja. Takže otvárame tému, o ktorej je treba stále rozprávať, rokovať, vyjednávať.

  • S reakciami na faktickú poznámku pán poslanec Mihál.

  • Áno, to s vami súhlasím, túto tému treba otvoriť. To sa teraz stalo a treba o nej stále hovoriť, tlačiť, pretože pozitívnym výsledkom môže byť výsledok taký, že sa tá podpora rodín predsalen zvýši, či už to bude tým alebo tým spôsobom, ale poviem to jednoducho, mladým rodinám treba pomôcť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Keď som sa pôvodne hlásila do rozpravy, tak teda mala to predkladať Veronika Remišová, ale teda pán kolega Mihál mi dal pár takých bodov, ktoré by som chcela možno tiež vysvetliť alebo hlbšie rozobrať. Ďakujem veľmi pekne za, v podstate istým spôsobom za podporu myšlienky, ktorú sme dnes predstavili. Vôbec sa netajím tým, že tento zákon je naozaj extra ambiciózny, naozaj. My vieme, že sme to pustili dosť doširoka. Viem, že má to svoje finančné náklady. Perfektné, že ja som si vôbec nedovolila uvažovať o tom Fonde nemocenského poistenia práve z dôvodu, že viem, že celkovo, že sa z toho vykrýva dôchodkové, alebože sa z toho vykrývajú dôchodky a v postate aj tak ešte zo štátneho rozpočtu potrebné financie, takže ja som to brala, že ten fond aj tak neplní, neplní to, čo by mal, ale presne ste pomenoval, pán kolega, že hráme sa tu na fondy, tak by sme teda sa mohli hrať naozaj dôsledne. A teda ďakujem, že ste tak pekne pomenoval, že v podstate ešte stále by z tohto fondu zostal prebytok, ak by sme naozaj zostali s touto ambicióznosťou na mieste, ktoré sme alebo v takej rovine, ako sme to tu predstavili.

    A prečo sme uvažovali o takto vysokom nastavení materskej? Veľmi dlho počúvame, keď chodíme po rôznych konferenciách a neviem, a rôznych sedeniach, odborných seminároch, ako na Slovensku prevládajú tie staré stereotypy, ako by sme sa mali možnože snažiť vykoreniť niektoré stereotypy z našej spoločnosti. A povedali sme si, že aj toto je možnože spôsob, ako tieto stereotypy vykoreniť. Keďže dnes už platí, že nárok na materské majú nielen ženy, ale aj muži, tak podľa mňa toto bude možno veľmi lákavé aj pre samotných mužov, aby požiadali o materskú dovolenku. A rovnako si myslím, že je to dostatočne silný nástroj, aby možno matky uvažovali aj o tom, že mať za sebou viac detí.

    Ak by som ešte spomenula jeden, jeden výskum v prospech podporovania detí, ide aj o výdavky, ktoré sú spojené so starostlivosťou o malé deti. Jednoznačne malé deti si vyžadujú viac času, aj viac špecifických vecí. Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu Štátneho inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky alebo rodiča. K tejto forme starostlivosti sa priklonilo až 96,4 % opýtaných rodičov.

    Silný konsenzus ohľadom, ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky. Toto je výskum, ktorý robil náš inštitút pre výskum práce a rodiny. Takže opäť potvrdilo sa to, že naša spoločnosť je naozaj založená viac na preferovaní, na preferovaní starostlivosti matiek. Ja osobne tiež si myslím, že každý máme svoju úlohu danú, ale zase nesmieme brániť, ak si chcú úlohu rodičia vymeniť. A preto si myslím, že vždy je lepšie, ak sa o dieťa stará jednoznačne jeden z rodičov, akoby to dieťa dali niekomu alebo zverili do opatery. Aj z tohoto dôvodu sa teda optimálnym riešením zdá naozaj predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť, v našom prípade vylepšiť ekonomické problémy pri rozhodovaní sa o tom, či mať deti alebo nie a umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a tým vlastne aj posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote.

    Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú aj opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, máme v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad aj príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas. O tomto sme na výbore pre ľudské práva aj debatovali so štátnym tajomníkom pri správe o rodovej rovnosti a chcela by som iba upozorniť na to, že táto oblasť, aj keď vieme, že možnosti flexibilného využívania, flexibilných foriem práce v našom Zákonníku práce máme, stále som presvedčená o tom, že existuje strašne veľa dôvodov, prečo sa zamestnávatelia nehrnú do využívania takýchto foriem. Preto aj vždy budeme apelovať na to, aby sme ich nielen mali ustanovené, ale aby vláda pripravovala rôzne podporné nástroje, ktoré by svojím spôsobom tieto flexibilné formy pracovného rozloženia času alebo práce v zamestnaní umožňovali.

    Na záver teda ešte raz ďakujem kolegom za pomoc pri možno aj vysvetľovaní dôvodov, spôsobov a zaujal ma aj spôsob, akým chce riešiť politická strana Sloboda a solidarita tento problém. Každopádne uchádzame sa o podporu nášho návrhu zákona s tým, že sme naozaj ochotní rokovať o zmenách, ale vždy len v prospech podpory rodinnej politiky.

    Takže otvorení sme diskusii o percentách, o dĺžke, ale každopádne zámer budeme radi, ak dokážete podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že prišiel čas, kedy naozaj pracujúci rodičia v tomto štáte si zaslúžia, aby sa dĺžka dovolenky predĺžila z 34 na 52 týždňov. Je čas, aby žena na materskej dovolenke, ktorá pracovala, alebo muž na materskej dovolenke, ktorý pracoval a odvádzal dane v tomto štáte a nie ubiehal nejakým iným smerom, aby naozaj si užil toho dieťaťa a aby nemali nejaké finančné bariéry, aby naozaj ten čas s tým dieťaťom strávili krásne, zodpovedne a aj s peniazmi. Ďakujem.

  • O slovo požiadal v rozprave vystúpiť pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ešte rád využil príležitosť, teda presne ako to pred chvíľou zaznelo, že je tu otvorená téma mladej rodiny, ich podpora a chcem povedať trošku niečo ale iné.

    Chcem všetkým prítomným, všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o to, akým spôsobom podporujeme mladé rodiny, chcem ich upozorniť, ak ste nezaregistrovali, zajtra, v stredu je na vláde vládna novela zákona o sociálnych službách. Možno ju rozdeliť na dve polovice. Jedna časť sa týka tých typických zariadení sociálnych služieb pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnuté osoby. K tomu sa teraz nebudem vyjadrovať.

    Ale tá druhá polovica tejto vládnej novely nám zavádza novú, novú, doteraz neexistujúcu reguláciu pre detské jasle, čiže pre zariadenia pre deti vo veku do troch rokov. Boli časy za socializmu, kedy detské jasle boli bežná súčasť života a bolo v nich veľmi veľa detí a tých zariadení bolo veľa. To ale už je dávno preč. Tie detské jasle sa postupne vlastne po zmene režimu rušili. Budovy ako také sa všelikade popredali a detských jaslí zrazu nebolo. Pred pár rokmi začal, ani neviem, či mám povedať bum, ale predsa len určitý rozvoj súkromných zariadení zriaďovaných najmä v rodinných domoch a v rôznych vhodných priestoroch, kde si súkromní zriaďovatelia na živnosť začali otvárať také tie rôzne detské škôlky, jasle, každý si to nazval, ako chcel, pretože, opakujem znova, zatiaľ táto, táto ich aktivita nie je nejako špecificky regulovaná a na voľnú živnosť si kto chce, môže takéto súkromné jasle zriadiť.

    Chodíte okolo Bratislavy, na každom kroku doslova je nejaká reklamná tabuľa. Tu je taká, tu otvorili také jasličky, tam otvorili také jasličky, tu učia angličtinu, tu chodia na plávanie, tu sa skrátka dobre o detičky postarajú, no. Vládna novela, o ktorej bude vláda rokovať zajtra, zavádza reguláciu týchto detských jaslí a dáva to do zákona o sociálnych službách ako ďalšiu formu sociálnej služby. To znie veľmi zaujímavo, ale jeden z dôsledkov je napríklad požiadavka, že tieto detské jasle musia byť tak ako iné zariadenia sociálnych služieb - pre seniorov, zdravotne telesne postihnutých - musia byť bezbariérové. Tak všetci tí zriaďovatelia detských jaslí budú mať rok na to, aby to svoje zariadenie, pokiaľ to ide, prerobili na bezbariérové, pokiaľ to nepôjde, tak môžete svoje jasle zatvoriť. Pokiaľ to pôjde, bude to zrejme stáť nejaké peniaze. Štát im na to nedá ani cent, aby im nejakým spôsobom pomohol, ale musia si tú požiadavku splniť.

    V tom zákone je množstvo ďalších požiadaviek. Niektoré sa podarilo, ako sa zdá, v pripomienkovom konaní zredukovať oproti predstave ministerských úradníkov, ale v každom prípade rodičia, ktorí takéto zariadenie využívajú a majú tam svoje malé dieťa, musia očakávať, že tie poplatky jednoducho budú musieť ísť hore.

    Čo je veľmi zaujímavé, v pripomienkovom konaní namiesto toho, aby ministerstvo práce starostlivo vyfiltrovalo tie požiadavky na detské jasle a nedávalo do zákona to, čo tam jednoducho nemusí byť, tak stal sa presný opak. Prišlo ministerstvo zdravotníctva, a teraz dávajte veľký pozor, tí, ktorí to pozeráte cez internet, ak ste nejakým spôsobom angažovaní v tzv. materských centrách, ktoré sú dnes prevádzkované vo forme občianskych združení a je ich takisto veľmi veľa dnes po Slovensku, čaká vás nemilé prekvapenie. Od 1. januára 2017 musia tie vaše priestory, to vaše materské detské centrum spĺňať požiadavky na zariadenie pre deti a mládež podľa zákona č. 355/2007 o ochrane verejného zdravia plus príslušnej vyhlášky, ktorá upravuje podrobnosti o týchto požiadavkách.

    A tu prestáva to byť sranda, pretože pri všetkej úcte splniť tieto požiadavky nebude vždy jednoduché a dokonca to nie vždy aj bude možné. Musíme mať pre tie deti nejaký ten priestor, musíte tam mať vonkajšie priestory s trávnikom, musíte mať toalety, musíte mať toto, toto, toto, toto, toto. Tí, ktorí si tou tortúrou niekedy v minulosti prešli pri tých detských jasliach ako živnostníci, veľmi dobre vedia, o čom teraz hovorím, a toto vlastne teraz čaká tie rôzne materské centrá. A pozor! Od 1. januára 2017, čiže keď máme teraz september, október, november, december, zákon bude schválený tu v parlamente niekedy začiatkom decembra, oni budú mať vlastne mesiac na to, aby si tie požiadavky splnili a aby cez príslušné orgány, tie úrady verejného zdravia, regionálne, cez toto prešli. Veď to je jednoducho časovo nestíhateľné.

    Takže využil som, pán predsedajúci, priestor. Ďakujem, že ste mi to umožnili na to, aby som upozornil na zákon. Ešte raz, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá je zajtra na vláde. Predpokladám, že cez vládu prejde, veď prečo nie, príde sem do parlamentu na októbrové rokovanie, na októbrovú schôdzu a potom druhé, tretie čítanie bude niekedy koncom novembra, začiatkom decembra.

    Chcem vás, kolegyne, kolegovia, upozorniť, ako zákonodarcovia máme všetci spoločne obrovskú zodpovednosť, aby tento zákon splnil účel a nezaťažil tých zriaďovateľov, či už sú to tie detské jasle alebo materské centrá, neúmerne vysokými požiadavkami na ich chod a existenciu. Ak toto neustrážime, tak namiesto toho, aby takéto zariadenia pre deti pribúdali, lebo je ich stále veľmi málo, nám budú zanikať. A pokiaľ sa tu hovorí vo všetkých tých správach o rodovej rovnosti, o sociálnej situácii na Slovensku vzletnými slovami a ako chceme pomôcť skĺbeniu rodinného a pracovného života, tak táto novela zákona o sociálnych službách tomu skĺbeniu nijako neprispeje, práve naopak, urobí obrovské problémy v prvom rade rodičom malých detí.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú, nie, toto bola písomná. Pýtam sa, či chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči.

  • Dovolím si veľmi krátko zaujať stanovisko. Áno, presne o tom to je, že tieto dve vlády posledné nám tu už vlastne šiesty rok ukazujú, ako ťahať od rodín, od pracujúcich rodín financie do rozpočtu. Toto im ide veľmi dobre. Ale naozaj, veľmi slabo pociťujem chuť pomáhať, aby sa, chuť rodinám pomáhať, aby sa im žilo na Slovensku ľahšie. Preto verím, že aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorá chce predĺžiť materské na rok a zvýšiť výšku vymeriavacieho základu pre výpočet materskej na 100 % hrubého vymeriavacieho základu, má svoje opodstatnenie v dnešnej dobe.

    Ako som povedala, sme ochotní hovoriť o percentách, sme ochotní hovoriť o výške navýšenia. Náš zákon je ambiciózny. Vieme, že si zakladá naozaj na financiách zo štátneho rozpočtu, ale tak ako aj nám pán kolega vysvetlil, že v podstate stále máme vo fonde nemocenského poistenia dostatok peňazí, ktoré sa nevyužíva na ten účel, na čo bol zriadený. Rovnako vieme, že hovoríme tu o projektoch hodnota za peniaze. Hovoríme tu o tom, že bude prijatá ďalšia daň, ktorá vytiahne z vreciek veľkých firiem takmer 60 miliónov. Som si istá, že investícia do mladých rodín sa spoločnosti najmä do budúcnosti oplatí.

    Preto vás žiadam o podporu tohto zákona v prvom čítaní.

  • Povedané s úsmevom.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 169, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 168.

    Dávam slovo poslankyni Anne Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 169.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty, a to nielen ťažobné, ale aj prieskumné s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.

    Ďalším ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je rozšírený okruh dokumentov, na ktorý sa bude vzťahovať povinnosť vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, resp. zisťovacie konanie a týka sa rozšírenia na dokumenty, projekty návrhov programov starostlivosti o les.

    Návrh zákona taktiež, čo je teda doplnené do návrhu, že je uložená povinnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky uverejňovať na svojom webovom sídle dátum, kedy bol predmetný dokument, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, zverejnený. Týmto sa dosiahne zvýšenie transparentnosti celého procesu a v neposlednom rade sa aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt, ktoré sa od tohto dátumu odvíjajú.

    V návrhu zákona sú ešte aj ďalšie drobné zmeny, ktoré sú formulačného, resp. terminologického charakteru, napríklad sa sprísňuje definícia strategického dokumentu. O tom viac by som povedala v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Pčolinskému.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, v podvečer je nás tu už pomenej, ale verím, že cez internet a v záznamoch si viacerí vypočujú dôvod, prečo predkladáme s kolegom Martinom Klusom tento návrh zákona. Možno je aj symbolické, že ho predkladáme v predvečer, kedy na druhý deň, zajtra ráno máme hovoriť o pristúpení k Parížskej dohode o tom, ktorá pojednáva o klimatickej zmene a o opatreniach, ktoré chce prijať celá spoločnosť nielen v Európe, ale prakticky po celom svete na to, aby sa klíma, zmeny klímy zastavili, obmedzili a aby bola lepšia adaptácia krajiny na tieto dopady.

    Aj návrhy, ktoré predkladáme, tak vychádzajú z praxe a sú návrhmi, ktoré pomôžu životnému prostrediu. Verím taktiež, že napriek tomu, že tu nie sú kolegovia z koalície, že bude to jeden zo zákonov, ktoré si nájde podporu naprieč politickému spektru a bude to ukážka toho, čo pán minister opakovane prezentuje, že má snahu o spoluprácu, že má snahu viesť rezort životného prostredia tak, aby to bolo v jeho prospech bez ohľadu na to, na tie politické reči.

    Čiže teraz konkrétne k návrhu. Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty, a to nielen ťažobné. Chcem podotknúť, že nebude sa to týkať, návrh sa netýka prieskumných vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.

    V súčasnej právnej úprave absentuje posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré v súčasnosti, a to najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie. Jednoducho život priniesol to, že sú nové technológie prieskumov, nové technológie ťažby a smernica, ktorá, aj európska smernica, ktorá je prijatá, tak hovorí o hlbinných vrtoch a hovorí o tom, že ministerstvo životného prostredia má skúmať kumulatívne dopady na, dopadov na životné prostredie jednotlivých činností.

    Tento návrh, ktorý predkladám ohľadom posudzovania hlbinných vrtov, je aj v súlade so zistením Súdneho dvora v Haagu z februára 2015, ktorý rozhodol, že príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonávať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie, teda majú povinnosť osobitne preskúmavať otázku, či posudzovanie vplyvov má byť aj pre skúšobné vrty a nielen pre samotnú ťažbu. Je to možno tak zložito povedané, ale faktom je, že zákon, samotná príloha č. 8 k zákonu, ktorá definuje presne oblasti, kedy posudzovanie vplyvov sa musí robiť, v tejto časti nie je jednoznačné, ale rozhodnutie Súdneho dvora hovorí, že aj tak, hoci tieto prieskumné vrty, hĺbkové, nie sú explicitne v súčasnej právnej norme zadefinované, tak ministerstvo životného prostredia malo aj osobitným posúdením samo od seba alebo teda na podnet z vonku takéto posúdenie, zhodnotenie daného vrtu, daných vrtov robiť.

    Faktom je, že v praxi sa toto nedeje a už som tu v rámci jednej z rozpravy aj poukazovala na prípad z praxe a požiadaviek obyvateľov a samospráv Slovenska, ktorí sa oprávnene dožadujú svojho práva na poskytovanie informácií vo veciach životného prostredia a vo veciach dopadov na zdravie obyvateľstva, ktorí žijú v oblastiach, kde je zámer realizovať takéto hlbinné prieskumné vrty, a to konkrétne na ťažbu ropy a zemného plynu vo vytypovaných oblastiach a konkrétne teda hovorím o prípade na východnom Slovensku.

    Samozrejme návrh zákona nerieši len jednotlivý konkrétny prípad, ktorý dnes je naživo na scéne, naživo je nám známy, ale je to legislatívna úprava, ktorá má vymedziť do budúcnosti tieto prípady, aby sa takéto situácie neopakovali. Návrh jednoznačne určuje okruh vrtov, pre ktoré posudzovanie bude potrebné. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS-u, ktorý tiež reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest ohľadom prieskumných prác na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a samozrejme, aj tým pádom bez doriešenia stretov záujmov.

    Závažnosť dopadov je o to vyššia, že následne takéto prieskumné vrty v zmysle geologického zákona je možnosť ich následne prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu. To znamená, ten, ktorý realizuje takýto prieskumný vrt a následne zistí, že tie zásoby ropy alebo zemného plynu sú tam pre neho zaujímavé, tak môže požiadať prednostne o túto ťažbu a následne teda má viac-menej istotu, že táto ťažba mu bude prednostne povolená napriek tomu aj, že verejný záujem v danej lokalite takto nemusí byť zadefinovaný. To, že práve v rámci toho posudzovania vplyvov na životné prostredie sa odhalia aj tie ostatné záujmy samosprávy, odhalia sa aj tie dopady na územné plánovanie, na cestovný ruch a na sociálne vplyvy a zdravie obyvateľstva.

    Tu chcem povedať, že v rámci správneho konania, ktoré sa koná pri povoľovaní takýchto prieskumov, je verejnosť vylúčená. A práve cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie má verejnosť zabezpečené svoje práva pre informácie a svoje práva pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia, ktoré sú garantované cez Aarhuský dohovor, ku ktorému Slovenská republiky pristúpila. Čiže to je jedna oblasť, ktorá, ktorú náš návrh zákona rieši.

    Ďalším veľmi dôležitým ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je rozšírenie okruhu dokumentov, respektíve projektov, akokoľvek ho nazveme. Tu nejde o to slovo, či je to dokument alebo program, alebo projekt, ale ide o posudzovanie, respektíve povinné hodnotenie, respektíve zisťovacie konanie návrhov programu starostlivosti o les. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy pri schvaľovaní programu starostlivosti o les nie je účastníkom konania samospráva a ani verejnosť. Oprávnenosť tejto požiadavky posudzovať dopady na životné prostredie takýchto, takéhoto programu, čo chcem povedať, že ono to nie je v správnom pojme, že program starostlivosti o les, ako keby išlo o nejaký výhľad, dokument, nejaký teoretický program, ale ide to o lesohospodársky plán, ktorý sa v minulosti, aj program starostlivosti o les, takto volal. Je to projekt ťažby dreva v našich lesoch. Treba si uvedomiť, že charakter lesa je aj súčasťou územnoplánovacích dokumentácií, napríklad ochranné lesy, rekreačné lesy. A ak samospráva nemá možnosť alebo nie je dostatočne upovedomená o spracovávaní takéhoto dokumentu, tak, a nevysloví svoju požiadavku, že lesy v okolí svojej obce alebo mesta majú mať rekreačný charakter, tak následne zo zákona sa prekategorizujú na hospodárske lesy. Takže potom následne spôsob ťažby v týchto lesoch na základe projektu, ktorý spracováva spracovateľ týchto plánov, tak môže mať veľký dopad na celú situáciu v lesoch, a to nielen v rámci rekreácie, alebo takého nejakého spoločensko-esteticko-sociálneho vyžitia obyvateľstva, ale v prvom rade veľký dopad na povodňové situácie a klimatické zmeny v regióne.

    Minulý týždeň sme do našich mailových schránok, myslím si, že všetci, obdržali mail, kde sme dostali takú brožúrku o životnom prostredí. Vydalo to ministerstvo životného prostredia a predpokladám, že pri príležitosti predsedníctva. A celkom som sa tam dočítala zaujímavé čísla, takže aktuálne. Takže môžeme z tejto brožúry, keď vyberiem čísla, tak treba povedať, že 71,5 % všetkých našich lesov sú hospodárske lesy. To znamená, sú to lesy, ktoré majú účel produkcie dreva, čiže ako sú na hospodárenie, ako na ťažbu, 11,3 % sú lesy osobitného určenia, ktoré sa môžu charakterizovať ako ochranné, teda lesy ochranné, napríklad vodných zdrojov, kúpeľné, rekreačné, poľovnícke alebo lesy v chránených územiach či vojenské, 17,2 % sú ochranné lesy. To znamená, tieto môžu mať nejakú funkciu druhových porastov, močiarnych, respektíve nejaké protierózne. Ale zaujímavé je číslo tých, 71,5 %.

    Program starostlivosti o les ako lesohospodársky plán je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lese. Vyhotovuje sa na všetky lesné pozemky na území Slovenska a vyhotovuje sa na obdobie desať rokov. To znamená, že sa vyhotovuje pre všetky bez ohľadu na vlastníctvo. Ale náklady na spracovanie takýchto dokumentov hradí štát. A potom následne tento dokument je pre toho obhospodarovateľa záväzný.

    To znamená, je to veľmi dôležitý dokument, ktorý keď jedného dňa je schválený v správnom konaní, tak vlastne, ak by ten lesohospodár neťažil to, čo má v tom dokumente, tak v podstate by mohol byť za to postihovaný. V tomto dokumente sa neschvaľuje len množstvo kubíkov dreva, ale schvaľujú sa aj spôsoby hospodárenia, spôsoby približovania dreva, spôsoby výsadby, forma výsadby, ako aj druh drevín.

    Tu chcem obzvlášť upozorniť na to, čo som povedala v úvode svojho slova, že je veľmi dôležité práve teraz, keď si na celej zemeguli človek konečne začal uvedomovať, že dochádza k zmene klímy a že sa musíme adaptovať na túto zmenu a jeden z najdôležitejších faktorov adaptácie je prispôsobenie hospodárenia v lesoch, forma hospodárenia, ale taktiež aj druhové zloženie lesov. To má potom následne dopady na samozrejme stabilitu svahov, protipožiarnu funkciu, ale taktiež aj protieróznu, čo sa týka nejakých veterných smrští a podobne.

    Čo je to teda lesohospodársky plán? Je to program starostlivosti o les. Tento pojem v roku 2010 bol zavedený a dovtedy teda všetci to poznáme ako LHP, čiže lesohospodárske plány. Tie sú, to nebola žiadna novinka, tie na Slovensku už fungovali od Márie Terézie a boli prvé, lesohospodárske plány sú známe z roku 1764. Čiže je to riadna hospodárska činnosť, ktorá usmerňuje výrub, trvalú výsadbu, približovanie dreva, dopady na krajinu, ochranu prírody, zachovanie biodiverzity, ochranu vodných zdrojov, rekreáciu obyvateľstva, zmierňovanie klimatických zmien a celkovo dopady na životné prostredie.

    Tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súčasnosti je vylúčená verejnosť, odborná, ale i široká z tohto prerokovávania. Účastníkom konania je len správca, vlastník a obhospodarovateľ lesa. Poukazujem na nedávnu situáciu, ktorá sa stala a možno ste ju tiež mediálne zachytili, kedy sa schvaľoval na desať rokov program starostlivosti o les v Bratislavských lesoch, ktoré v prvom rade problém nastal pri lesoch, ktoré spravuje štát, kde vlastne došlo k problémom. Snaha bola samospráv, mesta, niektorých mestských častí, obcí, ako aj verejnosti vstúpiť do procesu správneho konania a pripomienkovať dokument, ktorý bol zverejnený tiež formou obvyklou nástenkového tendra na nástenke jednotlivých obcí a bola verejnosť z procesu vylúčená.

    Dokonca išlo aj o lesy, ktoré boli v predchádzajúcom období ako ochranné, mali chrániť vodárenský zdroj Sihoť a boli preklasifikované na hospodárske. Až teda na zásah pani ministersky, už novej, tejto našej ministerky Matečnej, tak došlo k istej úprave, konkrétne pri tomto vodárenskom zdroji Sihoť a vlastne už v procese v správnom konaní, ale so zásahom zhora, nie formou riadneho procesu a pripomienkovania, kde by vlastne mohli aj tí účastníci samotní, prevádzkovateľ vodárenského zdroja, respektíve verejnosť, uplatniť svoje pripomienky, tak, dá sa povedať, neštandardne zásahom zhora bola upravená aspoň druhová skladba drevín, ktoré mali byť alebo majú byť po ťažbe na tomto vodárenskom zdroji vysadené.

    Predložený návrh zákona určuje teda do päť hektárov plochy zisťovacie konanie. To znamená, to je istá skrátená forma posudzovania vplyvov na životné prostredie a nad päť hektárov povinné zisťovanie.

    Ďalšia vec, ktorá je predmetom zákona, je to vlastne uverejňovanie dátumu, kedy bol dokument, ktorý je posudzovaný, jeho dopady na životné prostredie a je jedno, či to je strategický dokument v procese takzvanom SEA alebo je to navrhovaná činnosť v procese takzvanom EIA, keď je zverejnený na stránke enviroportálu, respektíve na stránke jednotlivých navrhovateľov, pretože to je tiež taká vec, kedy jednotlivé ministerstvá životného, ministerstvá ako rezortné orgány, keď navrhujú nejakú činnosť, ktorá podlieha posudzovaniu, tak vlastne zverejňujú si to na svojich stránkach, na neštandardných miestach na týchto stránkach. To znamená, nie je povedané, kde verejnosť má možnosť túto informáciu získať s tým, že lehoty, ktoré sú na to, aby mohlo dôjsť k pripomienkovaniu jednotlivých dokumentácií, resp. rozhodnutí v tom procese celého posudzovania, tak dnes je to veľmi netransparentné.

    Na stránke Enviroportálu niekedy je zverejnený dátum, niekedy nie je, resp. je, ale tiež ho musíte až po niekoľkonásobnom rozklikávaní a otváraní si rôznych zazipovaných dokumentov sa dopátrať k dátumu, kedy vlastne sú lehoty na to, aby mohla verejnosť dokument pripomienkovať. V zákone pri ostatnej novele boli skrátené tieto lehoty, niekde ide o 15 dní, 21 dní, čiže naozaj, tie lehoty sú pomerne krátke na to, aby ste sa dopátrali jak detektív, že vôbec nejaký program sa, alebo projekt sa posudzuje, a nieto ešte teda aj, či odborná alebo laická verejnosť mohla spracovať nejaké relevantné pripomienky.

    Preto navrhujeme, aby hneď na úvodnej stránke Enviroportálu, to znamená stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, pre tieto všetky dokumentácie, ktoré sa posudzujú, aby bol povinný údaj zverejnenia, kedy bol dokument na túto stránku zavesený, aby ten, ktorý má záujem sa takýchto procesov zúčastňovať, ten, ktorý má záujem vyjadriť svoj názor k takýmto dokumentáciám, vedel, že už či ten dokument bol, či ešte teda má reálnu šancu sa tohto procesu zúčastniť alebo nie. Myslím si, že to je len technická stránka, ktorá nebude žiadnym problémom pre ministerstvo životného prostredia, avšak je dobré, aby toto, jednoznačná určiteľnosť dátumu bola daná v zákone, aby zvýšila transparentnosť celého procesu, pretože plynutie lehôt je veľmi dôležité a odvíja sa práve od toho dátumu a absencia dátumu zverejnenia vytvárala stav právnej neistoty.

    Ďalšie zmeny v predloženom návrhu zákona sú formulačného a terminologického charakteru. Spresňuje sa napríklad definícia, čo je strategický dokument. Súčasná právna úprava v súvislosti s pojmom strategický dokument narába s pojmami ako plán a program, pričom takéto vymedzenie umožňuje nazvať materiál aj iným názvom a vyhnúť sa takto postupu podľa tohto zákona. Takže z uvedeného dôvodu navrhujeme rozšírenie definície tak, aby sa pod ním dal zahrnúť akýkoľvek koncepčný materiál, ktorý je schvaľovaný orgánmi verejnej správy. To znamená ten, ktorý má charakter takéhoto dokumentu, ktorý prichádza na schvaľovanie orgánov samosprávy, to znamená obcí, nie samosprávnych krajov a samozrejme, ktorý prichádza na stôl na schválenie vo vláde Slovenskej republiky, resp. jednotlivých ministerstiev.

    Z definície strategického dokumentu sa taktiež vypúšťa podmienka, aby, sa vypúšťa podmienka, aby prípravu daného strategického dokumentu vyžadoval všeobecne záväzný predpis, resp. aby prípravu vyžadovalo rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, ktorý sa pripravuje na schválenie. Dôvodom navrhnutej zmeny je, že nie každý strategický dokument je vypracovaný na základe požiadavky zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne rozhodnutia alebo uznesenia schvaľovacieho orgánu. Ale na druhej strane na základe strategických dokumentov, ktoré majú takýto charakter, sa plánujú verejné financie, sú záväzné pre nižšie stupne verejnej správy a je dôležité, aby mali nielen doložku pre životné prostredie na dve strany, na dva riadky, ale aby boli riadne posúdené tieto dopady takýchto záväzných dokumentov, posúdených dopadmi na životné prostredie.

    Ja len chcem na záver povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať určite pozitívny sociálny vplyv, a to zvýšením istoty obyvateľov o kvalite životného prostredia.

    Takže ďakujem pekne za slovo a verím, dúfam, že bude to jeden z prvých zákonov, ktorý bude posunutý do druhého čítania, aby sme naozaj možno naplnili aj snahu pána ministra, ktorému som povedala, že prijímam jeho rukavicu, že v zákonoch o životnom prostredí sa nebude politikárčiť, aleže budeme hľadať spoločné riešenia.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vodný zákon, v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 170. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 169.

    Dávam slovo poslankyni Anne Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 170.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, tak predložená novela zákona reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočný zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach s výpočtom množstiev podzemnej vody. Uvedenou povinnosťou je aj nadmieru zahltená Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd, ktorá musí ku každej správe vykonávať oponentúru a podklad pre vydanie rozhodnutia. Návrh zákona taktiež zmierňuje tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárenský zdroj a ide predovšetkým o vodárenské zdroje určené pre zásobovanie pitnou vodou obyvateľstva a pre poľnohospodárske podniky, ktoré podzemnú vodu využívajú najmä na napájanie a ošetrovanie hospodárskych zvierat. Ďakujem pekne, toľko na úvod.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Pčolinskému.

  • Ďakujem pekne. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je tiež stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak ako som povedala pri predkladaní návrhu zákona, tak predložená novela reaguje na aplikačnú prax, ktorá preukázala nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona. Návrh napráva nedostatok súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočne zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie ministerstva životného prostredia o schválení záverečnej správy podľa geologického zákona.

    Tu chcem upozorniť na to, že veľmi podobný návrh predkladal aj pán minister Sólymos vo vládnom návrhu zákona o vodách. Tu chcem však upozorniť na odchýlku od tej vládnej novely, kde vládna novela hovorí len o domácnostiach, to znamená drobných odberateľoch pre domácnosti a nie odberateľa ako takého, ktorým môže byť aj iná fyzická osoba ako domácnosť, ale jednoducho môže mať studňu, ktorou čerpá podzemnú vodu, ale teda nespĺňa tie kritéria, ktoré sú pre veľkých odberateľov. To znamená, že na rozdiel od vládneho návrhu, v tejto časti náš návrh hovorí o odberateľovi ako takom, o malom odberateľovi, čiže domácnosť, ale môže ísť aj o inú fyzickú alebo právnickú osobu. To je jeden okruh odberateľov.

    Druhý okruh, ktorým náš návrh zákona navrhuje vlastne zmierniť tvrdosť zákona, je, sú odberatelia podzemných vôd, ktorí využívajú podzemné vody ako vodárenský zdroj. To môžu byť, v prvom rade sú to obce a mestá, ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou vodou, v druhom rade sú to poľnohospodárske podniky, ktoré využívajú podzemnú vodu na zásobovanie pitnou vodou, v prvom rade podniky pre živočíšnu výrobu, ale taktiež môžu to byť aj podniky, ktoré používajú vodu pre priemyselné podniky, pre technologickú, technologické účely.

    Novela sa týka tých odberateľov, oslobodenie, resp. zmiernenie tvrdosti sa týka tých odberateľov, ktorých odbery sú riadne evidované na SHMÚ a sú spoplatnené podľa tohto zákona.

    Čo znamená riadne evidované? Znamená, že majú odbery, ktoré sú merané certifikovanými vodomermi, nahlasujú ich na Slovenský vodohospodársky podnik, ako aj na SHMÚ a sú riadne spoplatnené podľa tohto zákona. Výška poplatku, výšku poplatku tento zákon nerieši, ten je riešený nariadením vlády. Riadne evidované znamená v tomto návrhu to, že sú to, že sa na vodárenských zdrojoch vykonáva minimálne dva roky režimové meranie na mesačnej báze, a to prostredníctvom certifikovaných vodomerov. Títo odberatelia budú mať povinnosť požiadať o nové povolenie na odber, avšak bez povinnosti výpočtu zásob podzemných vôd, pokiaľ ich odber bude povolený, požadovaný v množstve doterajšieho, to znamená dovtedajšieho obdobia, za tie obdobia minimálne dvoch rokov sledovaného odberu podzemných vôd podľa režimových kontinuálnych meraní.

    Prečo musia požiadať o nové povolenie? Pretože zákon ukladá, že k 30. septembru 2017 všetky vydané povolenia na odbory podzemných vôd, aktuálne platný teda zákon hovorí o tom, všetky vydané povolenia stratia platnosť. To znamená, že ak by chceli naďalej zásobovať obyvateľstvo pitnou vodou alebo svoje prevádzky pitnou vodou, podzemnou pitnou vodou, tak by konali bez povolenia, za čo by boli sankcie. Túto povinnosť, resp. stratu platnosti upravuje aj návrh zákona, ktorý predkladám ja, ale tuná v tomto bode máme identický návrh s vládnym návrhom, kedy sa tá povinnosť pre tých, ktorí chcú požiadať o napríklad zvýšené odbery alebo odbery nové, tak, resp. ak majú vydané povolenie na odbery pozemných vôd, ale nevykonávajú tie merania, tak aby sa posunula lehota na koniec roka 2018.

    Treba povedať, že návrh nášho zákona bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, a to hlavne vyplývajúce z oslobodenia jednotlivých odberateľov podzemnej vody pri malých odberoch a pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní v odberateľoch podzemnej vody z existujúcich studní. Oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovovanie záverečnej správy a príslušných geologických prác sa odstráni tvrdosť zákona pri zachovaní potrebnej minimálnej miery vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.

    Tuná treba povedať toľko, že tieto výpočty zásob podzemných vôd, vlastne ide o údaj, ktorý je síce zaujímavý, ale nijakým spôsobom neovplyvňuje chod našej spoločnosti. Zásoby podzemných vôd, je to obnoviteľný zdroj, ktorý, samozrejme, je dobré poznať, aké máme množstvá, avšak aj treba si brať na vedomie skutočnosť, že množstvo odberu podzemných vôd každoročne klesá. Ak si znovu pozrieme spomínanú brožúrku, ktorú som citovala v predchádzajúcom vstupe pri zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak aj v tejto brožúrke je graf, ktorý poukazuje na veľký pokles množstva odoberaných podzemných vôd. Je to, nie je to teda v súvislosti s tým, že by sme pili menej vody alebo boli menej čistotní, ale je to, samozrejme, s používaním, zavádzaním modernejších technológií, úsporných technológií na odber podzemných vôd. Je to spojené s rekonštrukciou starých vodovodných zariadení, kde dochádzalo k obrovským únikom podzemných vôd a v neposlednom rade je to, samozrejme, skutočnosť, že voda je spoplatnená a takýmito úspornými opatreniami sa aj spoja, dochádza aj k úspore výdavkov.

    To znamená, nie je tu obava o tom, že by dochádzalo k nejakému nekontrolovanému odberu podzemných vôd, aby, že by hrozilo Slovensku, že nebudeme mať dostatok pitnej vody. Tá hrozba je skôr hrozbou kvalitatívnou ako kvantitatívnou. Aj z tohto pohľadu výdavky, ktoré ani nejdú do štátneho rozpočtu, ale sú výdavkami, ktoré sa pohybujú na úrovni tisícov eur za spracovanie takýchto záverečných správ, pretože tá záverečná správa, to nie je len dokument, ktorý niekto napíše za stolom, ale mal by to byť dokument spracovaný na základe geologických pravidiel, to znamená na základe vykonanej novej čerpacej skúšky. Samozrejme čerpacia skúška je iná pre vodárenské zdroje na Žitnom ostrove, ale je iná na vodárenské zdroje niekde na východnom alebo strednom Slovensku, resp. v iných geologických podmienkach.

    Ak by sa malo postupovať rovnako a tak, ako hovoria súčasné metodiky, takáto čerpacia skúška by mala trvať minimálne 21 dní, plus by mala byť stúpacia alebo skúška, ktorá monitoruje pokles hladiny podzemných vôd.

    Teraz si predstavte odstavenie vodárenského zdroja, ktorý zásobuje nejakú obec pitnou vodou a malo by dôjsť k jeho odstaveniu, aby sa zmerala stúpacia hladina podzemnej vody pri stúpacej skúške. Kto si prevezme tieto ďalšie výdavky na to, aby bolo obyvateľstvo zásobované pitnou vodou? Kto si vezme výdavky poľnohospodárskeho družstva, ktoré má nejakú živočíšnu výrobu, aby náhradným spôsobom zabezpečovalo dostatok pitnej vody pre zvieratá? Plus treba rátať samotné geologické práce, ktoré sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti, ktoré obhospodarujú dajme tomu v jednom zvodnenom horizonte viacero vrtov, tak výdavky pre takúto spoločnosť sa môžu pohybovať radovo okolo 40 - 50-tisíc eur. Sú to výdavky, ktoré sú v podstate naozaj záťažou pre tieto spoločnosti a ktoré zaplatíme zase len my v cene vody, resp. v cene toho, že nebudú urobené nové investície alebo pri podnikateľských subjektoch v poľnohospodárskej výrobe ich zaplatíme možno zase v cene mäsa, resp. toho zvieraťa.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, chcete dokončiť myšlienku, alebo budete pokračovať zajtra?

  • Ďakujem. Takže končím dnešný rokovací deň. Chcem len pripomenúť, že podľa schválenej zmeny programu prerokujeme zajtra o deviatej hodine návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou, tlač 239.

    Prajem vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.