• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovaní, rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Ivan, poslanec Boris Kollár, Petra Krištúfková, pani poslankyňa Adriana Pčolinská a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec František Šebej.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 163. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 161.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 163.)

  • Ďakujem za slovo. Dobré ráno prajem tiež všetkým.

    Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, včera večer sa tu odohral taký incident, kde podľa nás bez toho, aby sme sa chceli hádať, pán predsedajúci Danko v tej chvíli naozaj nevhodným spôsobom, úplne neobjektívnym skákal do reči poslancovi Viskupičovi. Chcem vás poprosiť, aby sme mali naozaj možnosť bez toho, aby vznikali nejaké konflikty, dokončiť svoje faktické poznámky a hovoriť slobodne v súlade s rokovacím poriadkom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, asi uznáte, že netreba hlasovať o takomto návrhu.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak ste nejakí na balkóne, dobrý deň už, ja už beriem deviatu hodinu, že už je to deň, ráno je u mňa do ôsmej hodiny. Takže dúfam, že dnešný deň prežijeme tak, aby sme sa večer nemuseli hanbiť, ako sme ho strávili a čo sme v Národnej rade možno odsúhlasili alebo neodsúhlasili.

    Takže poďme k návrhu zákona, ktorý si dovolím vám teraz predložiť, a musím povedať, že berte to tak, ako je to v tom prvom čítaní, že prvé čítanie je hlavne na to, aby sme určitý podnet predniesli v tejto sieni zákonnosti, ako hovoril náš kolega Janko Mičovský, pre našich zákonodarcov a aj aby oni hlasovaním posúdili, či tento problém je potrebné riešiť v tejto dobe, teraz alebo do budúcna alebo neni potrebné riešiť.

    Pozdravujem z tohto miesta aj mojich kolegov, bývalých poslancov Jána Mičovského a Mikuláša Hubu, ktorí, prakticky oni boli iniciátormi tohto zákona ešte v minulom volebnom období, a sme si povedali, že pokiaľ niekto z nás tu bude a tento problém vyriešený nebude v tejto republike, tak bude ho stále tento poslanec, resp. naše hnutie predkladať. Takže predkladáme ho teraz už druhýkrát, v tomto volebnom období prvý raz. Mali sme tu včera aj predvčerom debatu o volebnom rokovacom poriadku Národnej rady a mnohí ste nám vyčítali..., mnohí. Bola tu aj výčitka, že dávame iba jednovetné, jednoslovné pozmeňujúce návrhy. Bolo to zo strany opozičných, teda koaličných partnerov. Tak, vážení kolegovia, teraz tu máte celý nový zákon z nášho portfólia, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, máte ho tu v celej plejáde, takže nedávame iba jednovetné a jednoslovné.

    Na druhej strane musím povedať, že niekedy aj jedno slovo alebo jedna veta zmení zmysel buď v dobrom, alebo v zlom daného zákona. Takže nejde o kvantitu, ale mne ide o kvalitu, a keď tá jedna veta alebo jedno slovo pomôže, tak ja ju tam dám a môžte ma tu aj 30-krát zahriakávať, že jaké dávame tie pozmeňujúce návrhy.

    Vrátim sa trošku do budúcnosti, teda do budúcnosti, do minulosti. Pán Glváč si to bude pamätať tiež, ako ma tu pani Košútová, bývalá poslankyňa SMER-u z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zahriakovala, že, pán Fecko, vy si myslíte, že 36-bodový pozmeňujúci návrh je hodný poslanca? To predsa budú dávať ministri, nie poslanci Národnej rady. Lebo takéto som dával pozmeňujúce návrhy. Takže berte to takto, že dávam také návrhy, ktoré riešia problematiku veci, a neberem ohľad, či je to jednostranový alebo dvojstranový.

    Ale poďme k veci. Včera sme tu rozprávali o tom, aby zákony sledovali blaho našich občanov. Áno, blaho našich občanov, ale všetkých občanov. To znamená, 5,4 mil. národu slovenského. Nie vyvolených privatizérov, nie vyvolených nejakých straníckych nominantov, nie vyvolených neviem koho, ale všetkých občanov. A, žiaľ, táto skupina občanov, občanov, ktorí bývajú na území s rozptýleným osídlením, u nás sa to volá rôzne, kopanice, štály, lazy. My to voláme slangovo, dali sme tomu názov laznícky zákon. Títo ľudia, ktorí žijú na týchto lazoch, o týchto momentálne naša spoločnosť akoby záujem nemala. A ja sa hanbím, pretože tam sú naše korene. Musíme vedieť, skade sme prišli, čo sme a kam chceme ísť. A práve tu vidím ďalšiu možnosť, aby sme ukázali svetu, Európe a svetu, že aj my si vieme vážiť našich predkov, a keď vedia takúto podporu dať v Grécku, v Švédsku, v Rakúsku, v Rumunsku, pýtam sa, prečo my nevieme dať takúto podporu špeciálnu, ja hovorím, špeciálnu podporu pre obyvateľov týchto lazov.

    Chcem na začiatok upozorniť, že to neni podpora ani záhradkových osád, ani chatových osád, je to zákon pre zachovanie pôvodného lazníckeho osídlenia na našom území. Samozrejme, v súčasnosti vidíme trend chalupárčenia. Že mnoho ľudí z miest si kupuje tam tieto obydlia a snaží sa tam to nejakým spôsobom prevádzkovať. V prvom rade náš zákon hovorí o starousadlíkoch, o tých pôvodných, ktorí tam ešte žijú, a ja som rád, že ešte ich vôbec máme tam nejakých, a myslím si, že mali by sme im dať tú šancu, aby tam mohli žiť a možno pripraviť pre ďalšie generácie ďalší nejaký ten možný rozvoj. Nie všetci ľudia chcú žiť dennodenne v stresoch, nie všetci ľudia potrebujú sa naháňať za hmotnými statkami, nie všetci ľudia potrebujú žiť v mestách, nie všetci ľudia chcú sa voziť v bavorákoch, lebo niektorí si takto stavajú svoj životný sen, a že má okolo seba nejakých bodygardov, ktorí ho budú ochraňovať, sú aj ľudia, ktorí chcú žiť prírodným životom, spokojní, v kľude aj na tých našich lazoch na Slovensku, a myslím si, že takýmto by sme mali dať šancu.

    To, že je to aj jeden, jeden zo segmentov, ako možnože aj zvýrazniť náš cestovný ruch a upozorniť, že máme aj takéto možnosti na Slovensku, dúfam, že vám netreba hovoriť. Japonec nepotrebuje si prísť pozrieť na Slovensku mrakodrapy ani štvorprúdové diaľnice, lebo tých má doma dosť. Ale keď mu povieme, že pôjde spať do senníka na nejaký Praznov, tak povie, super, toto tam nemáme. Tam si pôjde a viem si predstaviť cestovnú agentúru, ktorá by urobila túru po našich lazoch v svojom programe cestovnej kancelárie. Pýtam sa, my to nevieme predať? A nie predať tým spôsobom, že neudržateľne to zdrancujeme. My to nevieme predať normálne, ľudsky, že podporiť, dať cestovnej kancelárii, nech sa páči, máš tam, zavolaj.

    Mal som tu kolegu ornitológa z Nového Zélandu, už som to spomínal. Nový Zéland berieme, že je veľká životná úroveň, super, každý by sa tam chcel ísť aspoň raz pozrieť, ja som tam ešte nebol. Na Poľane, mali sme tam ornitologický tábor, ráno o tretej vstával, na úbočí sedel, pozeral na východ slnka a vzdal hold slovenskej krajine vetou: "Toto my na Novom Zélande nemáme." Len my si to nevieme vážiť, ľudia boží. My si nevieme vážiť, čo tu my máme. Tak preto aj tento zákon sleduje tento, by som povedal, že rámec, aby sme aj túto, túto našu nejakú časť územia zvýraznili a hlavne nieže zvýraznili, ale podporili, aby aj naše ďalšie generácie tam mohli fungovať a žiť.

    Tento zákon nevychádza zo vzduchoprázdna, s kolegami sme si ho nevycucali z prsta, mali sme, hlavne kolega Huba a Mičovský, trojročné tour, ja som bol, musím povedať, minimálne, je to hlavne ich robota po týchto lazoch aj s kolegyňou Mezenskou ešte, našou bývalou poslankyňou, a debatovali sme s týmito starostami, ľuďmi. Ja som bol asi na troch takýchto lazoch, a keď sme boli v Mníšku nad Popradom, tak môžem vám povedať, že osemčlenná rodina, ktorá tam fungovala, boli tam aj staré objekty, aj nové objekty, tie deti, bolo tam ich asi šesť od veku nejakých osem rokov po nejakých dvanásť rokov, bolo tam aj nejaké ešte batoľa, videli ste krásu a radosť v ich očiach. Oni tam vyrástli, oni tam chcú žiť. On nepotrebuje iné, lebo on berie, že toto je život, a nebojí sa ísť ani kopať do záhrady, nebojí sa ísť do toho lesa pozbierať konáre, keď potrebuje si niečo priniesť, nejaké to drevo, a v tom vidí aj zmysel života. Sme sa ho pýtali, či sa chce odsťahovať do mesta, on sa nechce. Jemu je tam dobre. Vážení, neberme ľuďom nádej, aby žili tam, kde im je dobre. A máme takých, takýchto ľudí a som rád, že ešte máme.

    Samozrejme, že v našej legislatíve sa takýto spôsob lazníckeho osídlenia nikde nevyskytuje. To bol hlavný problém, ako to zadefinovať, takže gro sme uvažovali, akým spôsobom dať tomu nejakú, nejaký ten rámec. K tomu sa budem vyjadrovať v rozprave, do ktorej, pán predsedajúci, sa hlásim ako prvý po ukončení uvedenia tohto zákona, aby som tu zbytočne dvakrát to nehovoril. Takže riešili sme v prvom rade definíciu, k tomu sa potom, k tomu vyjadrím. A zmysel celého tohto zákona je podpora asi v troch, resp. v štyroch oblastiach, v kocke, rozoberiem to v rozprave ešte podrobnejšie.

    V prvom rade dotáciu na človeka, starousadlíka, ktorý tam žije minimálne 20 rokov, druhá podpora na rekonštrukciu jeho obydlia aj senníkov a iných budov, ktoré sa nachádzajú, a po tretie podpora aj hospodárenia. Lebo musíme si uvedomiť, a ktorí si to neuvedomujete, tak si to láskavo nejako uvedomte, že oni vlastne sú údržbári, nemám rád tento výraz, lebo údržbári je u mňa niekde v nejakých technických službách, skôr by som povedal krajinotvorca v tej krajne, kde už možnože ani tie horaly, ani iné z družstva sa nedostanú, aj tam ten človek žije a on to tam tých päť-desať, možnože jeden hektár obrába. To znamená, on udržuje tú krajinu, lebo ináč nastupuje sukcesia druhov, to znamená, nastupuje les, nastupuje trnka, breza a ďalšie pionierske dreviny a z poľnohospodárskej pôdy sa nám stáva postupne lesná pôda. Máme 10-tisíc hektárov takto už momentálne zarastených a nevieme to definovať, či je v lesnej alebo v poľnohospodárskej v pôdnom fonde. Takže oni sú aj tí krajinotvorcovia tam hore na tých lazoch. Čiže aj to obhospodárovanie je tam v tomto našom zákone spomínané.

    Kto bude ten, kto bude rozhodovať, tak v prvom rade je to naše ministerstvo, naše, som z poľnohospodárstva a životného prostredia, takže berte to tak, že naše ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ten bude prvý garant. A dali sme tam aj ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pretože jedna časť dotácií sa týka aj možnosti úpravy ciest, lebo to je najväčší problém, cesty, udržiavanie ciest do týchto lazov a do týchto rozptýlených osídlení, ktorá, ktoré občania nám hovorili a starostovia týchto obcí; a po ďalšie aby sme dotovali, a resp. ministerstvo dopravy aby dotovalo aj určitú finančnú zložku pre študentov, čo sa týka školských spojov, resp. študentov aj na stredných a vysokých škôl do 26 rokov, aby sa mohli dostať z týchto lazov do nejakej tej prvej obce, kde ten autobus, kde tá doprava už funguje. Takže takúto dotáciu, navrhujeme, aby ministerstvo dopravy zakomponovalo do svojho nejakého finančného rámca, do svojej kapitoly.

    Tieto nami navrhované dotácie pre obyvateľov lazov nie sú nárokovateľné. Opakujem ešte raz, nie sú zo zákona, že musíš na to dostať tento, túto, túto dotáciu, je to uvážení ministerstiev ako jedného, tak aj druhého. Nebude to dostávať priamo občan, ale pôjde to cez príslušnú obec laznícku, a nakoľko, ako som už spomínal úvodom, že nemali sme zadefinované, ktoré sú to laznícke obce, tak sme explicitne v prílohe tohto návrhu zákona uviedli 125 obcí Slovenska, ktoré sa zadefinovali – je tam aj Terchová, áno, pán kolega Laurenčík, máte aj vašu obec tam –, a zadefinovali sme to presne, explicitne, aby neboli zmätky-statky, že ten áno, ten nie. Ešte raz opakujem, je to prvé čítanie, pokiaľ budete, bude vaše svedomie komfortné s týmto zákonom a otvoríte a dáte ho do druhého čítania, samozrejme, sme pripravení pozmeňujúce návrhy ďalšie tam dať, ktoré vzídu a skvalitnia tento návrh zákona, tento návrh zákona.

    Takže to by bolo asi v kocke k návrhu tohto zákona, hovorím k technikáliam, čo obnáša, sa vyjadrím v rozprave. A boli sme napadnutí, že neni tu vyčlenený rozpo..., teda dopad na štátny rozpočet, jako som spomínal, nechávame to na vôli ministrov ako jedného, tak aj pani ministerky, aby povedali, či je hodná kapitola ich rozpočtu pre takúto oblasť, aby vyčlenili adekvátnu časť z rozpočtu na budúci rok, resp. na rok 2018, pretože, pretože je, obdobie sme nastolili tak v tomto zákone, aby 2017. rok bol na ministerstvách – aj jednom, aj druhom – ten, kedy, a oni si budú môcť povedať, akú veľkú čistku financií môžu vyčleniť.

    Pokiaľ by iba toto bolo v druhom čítaní nejakým spôsobom kameňom úrazu, aby nám zákon neprešiel a nebol schválený, tak, samozrejme, vyčíslime aj túto vec ekonomicky, aby bolo jasné, aký má to dosah na štátny rozpočet, ale hovorím, nateraz základnou našou filozofiou bolo, aby ministerstvá rozhodli, ako chcú podporiť aj túto oblasť našej, nášho života a našej krajiny.

    Nemá vplyv tento zákon na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Ako som už povedal, že to sú tí krajinotvorcovia, ktorí tam hore sa nám snažia udržať tú krajinu tak, ako sme ju mali doteraz.

    Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a ostatnými medzinárodnými dokumentami, ktorými je naša republika viazaná.

    Takže, páni kolegovia a kolegyne, myslím si, že tento zákon – aspoň z nášho, z môjho hľadiska – neni politický, je reálny, ktorý rieši naprieč politickým spektrom problémy týchto občanov, ktorí žijú na týchto lazoch, tak myslím si, že požiadať vás o podporu by z mojej strany nemuselo vyznieť, mali by ste to podľa mňa prijať tak, že áno, je to aj váš zákon, ktorý urobí to blaho, o ktorom každý hovoríme, aj včera sme o tom hovorili, že ako blaho občanov tu chceme presadzovať, že to blaho pre tých, ja hovorím, 125 obcí, dajme stovku na každú obec, čo žije po týchto lazoch, to bude mať 12-tisíc ľudí. Čo to je? To je nejakých 20-tisíc ľudí, takže myslím si, že aj títo majú právo na to blaho, ktoré my tu každodenne opakujeme, že sme tu pre blaho občanov.

    Takže, vážení, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Gáborovi Grendelovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 32 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 163). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého, predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál. Dohodli sme sa, že, nech sa páči, že prepustí vám miesto.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, problém, ktorý chce predkladaný návrh na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným územím a jeho obyvateľov, čiže tzv. laznícky zákon, riešiť, tu nepochybne existuje. Avšak riešenie, ktoré tento predložený návrh zákona ponúka, je podľa môjho názoru nesystémové a je to snaha selektívne podporovať vybrané obce s roztrateným osídlením a ich obyvateľov.

    Na Slovensku máme oveľa väčší problém, ktorý sa týka obcí a ktorého súčasťou alebo jedným z prejavov je aj ten už zmienený problém, a riešeniu tohto problému sa dlhodobo vyhýbame. Na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré sú rozpočtovo, teda finančne natoľko slabé, že nie sú schopné občanom poskytovať základné služby, nehovoriac už o kvalite tých služieb. Máme dokonca už aj prípady, ako je napríklad obec Ondávka, ktorá má približne 20 obyvateľov a kde samospráva už nefunguje vôbec, už tam nie záujem obyvateľov týchto obcí kandidovať na poslancov a starostov, pretože v obci s ročným rozpočtom na úrovni rozpočtu jednej domácnosti sa nedá urobiť pre občanov z takejto pozície de facto nič.

    Tento problém podľa môjho názoru treba riešiť koncepčne, komunálnou reformou alebo municipalizáciou, nie selektívne lazníckym zákonom.

    A chcel by som povedať niečo na tému, ako vidím ten problém a ako vidím jeho skutočné riešenie, a budem vychádzať z analýz, štúdií a článkov môjho kolegu z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušana Slobodu, ktorý je momentálne mojím poslaneckým asistentom. A ako alternatívu k riešeniam typu laznícky zákon vidím predovšetkým dve veci, štíhlejšiu samosprávu a silnejšiu samosprávu.

    Štíhlejšia samospráva znamená už tú spomínanú komunálnu reformu alebo municipalizáciu, čiže spájanie obcí do väčších samosprávnych celkov. Dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov, pričom v nich žije len zhruba šestina slovenskej populácie. Populačne malé obce majú malé rozpočty a minimálnu šancu rozvíjať sa a plniť dôsledne kompetencie, na ktoré nikdy nedostali toľko zdrojov, koľko si tie kompetencie vyžadujú. Nehovoriac už o tom, že čím menšia obec, tým relatívne vyššie náklady na jej správu a tým menší podiel - opäť relatívne - je možné použiť na plnenie si kompetencií a poskytovanie služieb obyvateľom.

    Na Slovensku nájdeme aj územia, v ktorých dominujú takéto malé a slabé obce. Je to najmä juh stredného Slovenska a severovýchod Slovenska. Ide o územia, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, ide o územia, z ktorých ľudia utekajú preč, populácia starne a vymiera. Ani rast podpory extrémistov v takýchto opomínaných regiónoch nie je nejako prekvapujúci. Za tento stav je zodpovedný v prvom rade štát a centrálna vláda, keďže samosprávy majú len veľmi obmedzené možnosti, ako tieto problémy riešiť. A samospráva ten základný..., a štát alebo vláda ten základný problém nerieši.

    Vo väčšine krajín Európskej únie prebehla municipalizácia, čiže zlučovanie obcí do väčších a silnejších samosprávnych celkov. Niet príkladu takej krajiny, v ktorej by municipalizácia na miestnej úrovni neprebehla, a zároveň v nej nemajú zavedený druhý regionálny stupeň samosprávy. Reforma miestnej a regionálnej samosprávy musia byť previazané. Samospráva v území je rozdrobená a slabá, štát bol v území po realizácii ESO, naopak, posilnený, keďže došlo k akejsi reinkarnácii okresných štruktúr, okresných úradov na čele so silnými prednostami. A pri decentralizácii kompetencií z centrálnej vlády na samosprávy neboli pridelené financie podľa toho, čo si ktorá kompetencia reálne vyžaduje, ale podľa toho, koľko zdrojov na ne v tej dobe, keď sa to dialo, vynakladal štát.

    Existujú už aj prepracované návrhy, ako by komunálna reforma mohla a mala vyzerať. A, samozrejme, že tých možných predstáv je viac. Môže ich byť 160, ale môže ich byť 300 alebo 500. Určite by ich nemalo byť takmer 3 000, ako je to dnes s počtom obcí. Môžu byť zvolené a použité rôzne kritériá na, na to, akým spôsobom alebo na základe čoho sa majú obce zlučovať. Môže byť uplatnený rôzny postup, ako k tomu nižšiemu počtu dospieť. A ten nižší počet samospráv neznamená zánik tých pôvodných obcí. Neznamená, že by sa tie obce mali vyľudniť, že by ľudia mali odtiaľ odísť. Neznamená to dokonca ani to, že by, že by tie obce mali stratiť svoju súčasnú identitu. Tú si, samozrejme, môžu a majú ponechať. Ide len o to, akým spôsobom bude na tom území uplatňovaná správa vecí verejných a pri nižšom, podstatne nižšom počte samosprávnych jednotiek, municipalít, tá správa bude môcť byť vykonávaná efektívnejšie a bude môcť byť vykonávaná tak, že sa oveľa viac prostriedkov použije na poskytovanie služieb obyvateľom.

    Tá druhá vec, silnejšia samospráva, kde ruka v ruka s tým prvým problémom ale znamená predovšetkým to, že treba inak rozdeliť verejné financie, zobrať centrálnej vláde a pridať samosprávam. Ak sa pozreme na rozpočty samospráv, nijako dramaticky sa od zavedenia fiškálnej decentralizácie v roku 2004 nenafúkli. Čiže tzv. modelizačný dlh sa logicky v niektorých obciach a mestách ďalej len nabaľuje, v iných sa odbúrava len veľmi pomaly.

    Za tento stav, napríklad za stav našich ciest však nemožno viniť len samosprávy alebo dokonca primárne samosprávy. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za roky 2008 a 2015, stúpli zhruba o polovicu. Oproti tomu výdavky miestnych a regionálnych samospráv za rovnaké obdobie stúpli zhruba o desatinu. Centrálna vláda nafúkla svoje výdavky o polovicu, samosprávy o desatinu. Centrálna vláda rastie z hľadiska výdavkov a navyše nabaľuje dlh. Samosprávy sú aj v tomto priškrtené a na celkovom dlhu verejnej správy sa podieľajú len zruba 5 %. Naďalej teda platí, že miestne a regionálne samosprávy ako celok sa na celkovom verejnom dlhu Slovenskej republiky podieľajú len nepatrne. Nie samosprávy, ale centrálna vláda je tým hráčom, na ktorého by sa malo ukazovať a hroziť zdvihnutým prstom, pokiaľ ide o rast verejného dlhu, ktorý budú musieť zaplatiť v konečnom dôsledku zasa len občania, daňovníci. Taktiež platí, že keď sa pozrieme na verejné výdavky samospráv a centrálnej vlády pred krízou a dnes, samospráva má k dispozícii len nepatrne viac zdrojov, kým centrálna vláda nafúkla svoje výdavky o polovicu.

    V situácii, keď je v štáte - a v štáte, ktorý je z hľadiska právomocí pomerne decentralizovaný - takáto veľká disproporcia a samosprávy ako celok nedisponujú dostatočným balíkom zdrojov na riadne plnenie svojich úloh v prospech občanov, kým štát v podstate rozhadzuje čoraz viac, by bolo namieste presunúť časť zdrojov, ktorými dnes disponuje štát, na samosprávy. Tie na rozdiel od centrálnej správy, centrálnej vlády ako celok, zdôrazňujem, že ako celok, hospodária s verejnými financiami oveľa rozumnejšie. Aj keď problémy existujú, pochopiteľne, aj na úrovni samosprávy. Aj samosprávy majú svojich malých Bašternákov a Kaliňákov. Ale v porovnaní s tým, čo sa deje na centrálnej úrovni, sú samosprávy stále ešte lepším gazdom, pretože štát dobrým gazdom nielen v porovnaní so súkromným sektorom, ale ani v porovnaní so samosprávou veru nie je. A preto ho treba oslabiť a na jeho úkor posilniť samosprávy.

    Aby sa to však mohlo udiať, aby to malo nejaký zmysel, tak je najprv potrebné, samozrejme, urobiť tú municipalizáciu, pretože nie je možné efektívne posunúť samosprávy pri tom súčasnom počte 3 000 obcí.

    Potom, ak budeme mať silnejšiu miestnu samosprávu, je, samozrejme, možné vrátiť sa aj k téme regionálnej samosprávy. Možno ste zaregistrovali, že trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý avizoval, že má v úmysle založiť novú politickú stranu, ako jednu zo svojich hlavných myšlienok nadniesol vytvorenie kantónov, čiže nejakých silných územných celkov, ktoré by, ktoré by boli oveľa silnejšie ako dnešné kraje. V podstate z hľadiska územného členenia aj z hľadiska tej myšlienky je to návrat k tým pôvodným historickým župám, čiže prirodzeným regiónom. A ten názov je nepodstatný, lebo to, čomu dnes hovoríme župy, teda samosprávne kraje s tými pôvodnými a reálnymi župami veľa spoločného nemá. A zmena územného členenia a premietnutie, premietnutie zmien aj do regionálnej samosprávy je, samozrejme, dôležité. Ale oveľa, oveľa podstatnejšia je tá municipalizácia, komunálna reforma, zníženie počtu obcí a ich reálne posilnenie. Zmena územného členenia a prípadná zmena vzťahu medzi miestnou a regionálnou samosprávou vrátane úprav vo volebnom systéme je iba to sekundárne.

    Ak sa teda touto optikou pozrieme na predložený návrh zákona, tak z hľadiska toho prvého kritéria, štíhlejšia samospráva, nejde tým smerom, pretože nijako nemôže napomôcť komunálnej reforme, práve naopak. Ak by začalo fungovať riešenie, ktoré ponúka návrh zákona, tak by to dokonca mohlo pomôcť zabetónovať a zakonzervovať súčasný stav. A ten súčasný stav nie je dobrý a treba ho zmeniť.

    A silnejšiu samosprávu to tiež nebude znamenať. Ak by sa to realizovalo, tak možno obce by mali viac peňazí, keby sme to zobrali štatisticky, ale boli by to iba niektoré obce a neboli by to peniaze, o ktorých by tie obce rozhodovali nejakým vlastným uvážením, ale obce by tam fungovali iba akýsi, ako akýsi prietokový ohrievač, ktorý posúva peniaze z jednej kôpky na druhú.

    To, že sa na Slovensku nerealizuje komunálna reforma a neriešia sa tie podstatné problémy, ktoré obce aj samosprávy majú, to, samozrejme, nie je vina predkladateľov návrhu zákona, pána Fecka ani jeho kolegov, ktorí s tým prišli v minulosti, toto je vec, ktorá sa nedá ošetriť nejakým poslaneckým návrhom zákona, aj keď tento poslanecký návrh má úctyhodné rozmery a je komplexne vystavaný, čiže nie je to ten jednovetový alebo jednoslovný návrh zákona. Ale to by bolo priveľké sústo pre akéhokoľvek poslanca alebo skupinu poslancov.

    Municipalizácia a posilnenie samospráv musí byť veľká reforma. Musí existovať odhodlaná vládna garnitúra s jasnou predstavou a vôľou takúto reformu realizovať a taká tu, žiaľ, na Slovensku od novembra ’89 ešte nebola. Čiže táto kritika nie je kritikou súčasnej vlády Roberta Fica, pretože tie predchádzajúce vlády sa nelíšili vôľou komunálnu reformu robiť, líšili sa akurát záujmom o nej aspoň diskutovať a uvažovať alebo ani to nie.

    Doteraz sa o municipalizácii a komunálnej reforme hovorí najmä v odborných kruhoch, v niektorých, v niektorých mimovládnych organizáciách. Municipalizácia má podporu napríklad Združenia obcí..., miest a obcí Slovenska (pozn. red.: správne má byť Združenia obyvateľov miest a obcí Slovenska), ktoré, ktoré združuje aktivistov, komunálnych poslancov niektorých. Doteraz existuje vážna obava, ako sa k tej téme postaví ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska. A existuje obava, že narazí snaha urobiť dôslednú komunálnu reformu na veľký odpor samospráv a ich reprezentanta, ZMOS-u.

    Ja som v auguste absolvoval cestu po východnom Slovensku s predsedom Združenia obcí, miest a obcí Slovenska (pozn. red.: správne má byť Združenia obyvateľov miest a obcí Slovenska) Vladimírom Špánikom a s tu už zmieneným Dušanom Slobodom z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a stretávali sme sa aj s predstaviteľmi samospráv, aj so starostami, aj s poslancami, aj s aktivistami. A chodili sme predovšetkým po tých problémových obciach, kde samospráva nijako, nijako nefunguje a má nejaké, má nejaké problémy. A v rámci toho sme sa stretli aj s pánom Michalom Sýkorom, starostom Štrby a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska, a rozprávali sme sa o všetkom možnom a rozprávali sme sa aj o municipalizácii. A ja som bol veľmi milo prekvapený jeho otvorenosťou a jeho prístupom k tejto téme. Z toho rozhovoru som nadobudol pocit, že ani ZMOS nebude a priori proti. Samozrejme, že ZMOS, ktorý reprezentuje samosprávy, a teda najmä v rámci nich najmä starostov a vrátane starostov tých malých obcí, ktorých by sa municipalizácia nutne dotkla, a znamenalo by, že po nej by už v rámci nich neexistovala plnohodnotná samospráva, ale tá samospráva by sa vykonávala na nejakej vyššej úrovni municipalít, ktorých by bolo menej. Tak, samozrejme, že ZMOS zo svojej povahy nemôže byť iniciátorom a hlavným ťahúňom tejto témy. Ale tiež si uvedomuje problémy, ktoré súčasná roztrieštenosť samospráv spôsobuje. Tiež si uvedomuje, že je to potrebné nejako riešiť a že municipalizácia alebo komunálna reforma sú veci, ktoré by, ktoré by pomohli slovenských obciam a ich obyvateľom. A aj ZMOS je pripravený o tejto téme hovoriť a konštruktívne sa dá zapojiť do debaty a do predstáv o tom, ako by mala vyzerať.

    Teraz už len nájsť tú vládnu garnitúru, ktorá bude mať víziu, že spraví municipalizáciu, ktorá bude mať jasnú predstavu o tom, ako ju spraviť, a ktorá bude mať aj reálnu vôľu ju urobiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Áno, vskutku aj v súvislosti s týmto zákonom je veľmi dôležité to, čo urobil poslanec Dostál, čiže upozorniť na obrovskú absenciu reformy samosprávy a celého postoja medzi centrom, medzi Bratislavou a regiónmi Slovenska. Zákony, ktoré riadia tento vzťah, aj právomoci samosprávy alebo regionálnej správy, sú staré, sú neúčinné, dokonca vytvárajú korupčné prostredia. A hlavne z finančnej stránky sú, bez diskusie, neudržateľné, čo najviac ukazujú väčšie mestá, samozrejme.

    Tie menšie mestá, pokiaľ ako-tak dokážu svietiť, tak všetko ostatné v tej obci si často občania urobia svojpomocne a akýmsi spôsobom prežívajú. Horšie je to ale v mestách, ktorých organizmus si už vyžaduje naozaj systematické a kvalitné služby zo strany verejnej správy.

    Treba povedať, že centralizmus zostal, pokiaľ ide o financie, už pri vstupe do eurozóny prišlo k viacerým fiškálnym trikom, ktorými sa vtedajší minister financií, ktorými zamaskoval nepripravenosť alebo, dá sa povedať, nezrelosť situácie na Slovensku ku prijatiu eura. Takým trikom bolo napríklad tvrdenie, že diaľnice, ktoré Európska únia vyčíslila, ak si to dobre pamätám, na 600 mld. vtedajších slovenských korún, jednoducho v budúcnosti budú stavať súkromníci a to nebude ťarcha Slovenskej republiky. Dnes vieme, že aj pri PPP projektoch celú ťarchu znáša Slovenská republika a PPP projekty v našom vydaní nie sú projektami, kde by prichádzal investor, ale je to celkom inak.

    Rovnako to bolo aj pri decentralizácii niektorých kompetencií...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Takže ja, pán kolega, vidím rozdiel medzi tým, čo sledujeme reformou samosprávy, a v tom, čo sledujeme lazníckym zákonom.

    Ja cez laznícky zákon vidím to, že môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu. A tá hodnota je vzťah k pôde, čím sa môže meniť aj pohľad ľudí na potravinovú sebestačnosť. Ak by sme na bio boom nadviazali podľa môjho názoru laznícky zákon, myslím si, že by sme prinavrátili vážnosť pôdohospodárstvu, čo dnes chýba. Dnes je 2 100 žiadostí o farmárčenie mladých farmárov a pani ministerka je schopná dať dotáciu 800 ľuďom. Zvyšní ľudia ostanú neporiešení a majú vzťah k tej pôde. Ja si myslím, že možno by sme vedeli motivovať aj iných ľudí a naozaj sa uberali formou sebestačnosti potravinovej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Len chcem podčiarknuť význam financovania samospráv a rozdeľovania peňazí vo verejných financiách vzhľadom na motiváciu samospráv priťahovať na svoje územie podnikateľské subjekty.

    Ten momentálny stav je taký, že štát vyberie daň z príjmu a rozdeľuje ju podľa vzorca, kde je počet obyvateľov a dokonca nadmorská výška a podobne. Výsledkom je, že kým štát sa snaží priťahovať investorov na Slovensko, tak obce alebo mestá od nich skôr pýtajú poplatky za vyvolané investície. Čiže tam vidno, že v tom systéme je nejaký zádrhel. A vidíme aj to v praxi, že obce skôr majú motiváciu priťahovať na svoje územie vládnych politikov, aby dostali dotácie od štátu, a nie až tak podniky.

    Áno, môže sa stať a hrozí a, isteže, nenulové riziko je, že pokiaľ by napríklad participovali obce priamo na dani z príjmov subjektov, ktoré sú u nich umiestnené, tak by, vyzerá to tak, že by sa mohla, mohla zvýšiť nerovnosť medzi regiónmi. Ale práve medzinárodné štatistiky ukazujú, že tie krajiny, ktoré majú vyššiu daňovú autonómiu na úrovni obcí a miest, tie majú nižšie regionálne rozdiely.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, určite s tebou so všetkým súhlasím, čo si povedal o tom, že je nutná reforma samosprávy, ale myslím si, že ten pohľad na tie laznícke obce by sa tiež tam mal nejakým spôsobom zakomponovať. Poviem to na príklade našej obce, kde som bol dva roky starostom, mám teda nejaké skúsenosti z toho.

    Terchová nie je malá obec. Čo sa týka počtu obyvateľov, má viac ako 4-tisíc duší. Z rozpočtu, z podielových daní dostávame viac ako milión euro ročne teraz. Takže aj z toho hľadiska to vyzerá, že celkom fajn. Lenže čo sa týka rozlohy, Terchová je najväčšou obcou v okrese Žilina. Sme plochou, katastrom väčší ako mesto Žilina, máme 85 km štvorcových. A čo sa týka roztrúsenosti obydlí, osád, tak je tam 64 osád, kde trvale žijú ľudia. Do týchto osád vedie 52 km ciest. Takže aj keby sa nejak rozdeľovali tie peniaze ináč, tak tento aspekt takto roztrúsenej obce by sa tam určite, sa mal nejak zohľadniť, lebo, ako hovorím, nie je to malá obec, je to pomerne veľká obec, a myslím si, že sme typickou lazníckou obcou, kde tí ľudia, ktorí tam žijú v tých osadách, tak na tých jednoducho tie peniaze nestačia.

    Takže rád by som ten tvoj pohľad alebo toho tvojho asistenta, ktorý je odborníkom v tejto veci, celkom rád ako videl a rád by som sa o tom aj možnože porozprával.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie.

    Pán poslanec Budaj, my obaja máme skúsenosti z väčšieho mesta, z Bratislavy, ako funguje samospráva, a vieme o tom svoje, ale v porovnaní s malými obcami je ten rozsah služieb, ktoré väčšie mestá sú schopné poskytovať svojim obyvateľom, neporovnateľné. To, samozrejme, prináša aj nejaké problémy a mnohé problémy, ale, ale, ja sa zaoberám aj problémom tých, tých menších obcí a tie sú z nášho pohľadu priam neuveriteľné, čo sa niekedy deje v tých menších samosprávach, akým spôsobom je ignorovaný zákon, obchádzaný zákon, ako na drzovku sa tam kradne. V tých väčších mestách aj to kradnutie býva oveľa sofistikovanejšie.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, no, nie som si istý, že, že či môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu tým, že zavedieme nejaké dotácie. Ja si myslím, že hodnota ľudí sa neodvíja od dotácie a dotácie nie sú dobrý spôsob, akým čokoľvek riešiť a prinavracať niekomu, niekomu hodnotu.

    Pán poslanec Jurzyca, ja plne, plne súhlasím, že vyššia daňová autonómia, alebo teda vyššia schopnosť samospráv rozhodovať o výške svojich príjmov by prospela samotným obciam a je to lepšie opäť riešenie ako nejaké selektívne dotácie od štátu, ktoré si dokážem vybaviť podľa toho, že či som, alebo nie som členom alebo starostom za vládnu stranu.

    A pán poslanec Laurenčík, samozrejme, že to je na debatu o kritériách pre rozdeľovanie.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Hop. Pardon. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Nech sa páči, pán poslanec. Takto, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A nech sa páči, pán poslanec Fecko. Tak.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som avizoval, chcem aj v rozprave trošku rozobrať filozofiu tohto zákona, aby sme to mali už.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, to nie je reakcia, to je rozprava, ako som avizoval. Áno, rozprava?

  • Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.

  • Reakcia z pléna.

  • Som v rozprave, pán kolega, takže máme to vykonzultované s pánom predsedajúcim.

    Takže zareagujem asi prv na vás, pán kolega Dostál, že mne sa vidí, že toto sa nebije, toto sa nebije s reformou tej našej verejnej správy. Ja, samozrejme, tiež vidím veľa anomálií, ale myslím, že k tomu sa asi vrátime v ďalších zákonoch, ktoré, predpokladám, že v tomto volebnom období tu budú, týkajúce sa samospráv, a ja budem predkladať minimálne dva, ktoré nebudú riešiť laznícke, ale obecné veci terajšej samosprávy, ktorá funguje a má tiež, samozrejme, veľa chýb.

    Ale musím povedať jedno, že pokiaľ tu budeme čakať na nejaké systémové riešenie a budeme čakať ešte štyri, osem, dvanásť rokov, tak tie laznícke osídlenia už tu vôbec nebudeme mať. To už bude aj..., už zbytočne, to už ani nedebatujme o tom, lebo tých systémových riešení som tu za tých sedem volebných období videl 1 500, aké tam budeme robiť, a zisťujeme, že stále len skáčeme. Raz špecializovaná štátna správa, potom všeobecná štátna správa, potom zase špecializovaná štátna správa a zase všeobecná štátna správa. A stále proste skáčeme a my nevieme, kam chceme ísť, a, samozrejme, tie, jak ste spomínali, že kantóny, pán Rybníček a župy a všetko možné, áno, O. K., ja tiež nemám s tým problém, ale myslím si, že to, že tá laznícka obec, resp. to roztrúsené osídlenie tam bude, či to, bude ju spravovať obec, teraz nejaké, možnože okres a teraz to spravuje malá obec, stále to laznícke osídlenie tam bude a o to nám v prvom rade ide.

    A o čo nám išlo, to ešte vám musím priamo z návrhu zákona odcitovať, "zachovanie a obnova existenčne", opakujem, existenčne "ohrozeného unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia". Ešte raz, existenčné ohrozenie unikátneho tradičného spôsobu bývania a hospodárenia na Slovensku. O to nám ide. Nejde nám o to proste, aby sme tam rozbíjali niečo, ale o udržanie a to je, myslím, že celý zmysel. A ja by som nebol rád, aby sa..., každá krajina..., aby sa nejakým spôsobom deštruovalo pohľad na tento zákon. Myslím si, že aj účinná krajinotvorba, ktorá by tu mala fungovať, hovorí o nejakej možnože vizuálnej panorámacii, panoramatizácii určitej, určitého štátu alebo krajiny. Keď si pozrieme Švajčiarsko, tak Alpy áno, krásne tento, hej. Pozrieme si Slovensko, nemali tam byť Tatry nie s nejakými mrakodrapmi pred nimi, ale Tatry, tak to vidíme. A ja by som povedal, že a dáme k tomu ďalšie laznícke osídlenie, ktoré tu máme, a to by mohol byť tiež nejaký imidž Slovenska a jak som už spomenul ten cestovný ruch a ďalšie veci, o tom ani nebudem debatovať.

    Ale poďme k tomuto zákonu. A to znamená ako k zákonu, ako som povedal, že najväčším problémom bolo vymedzenie, tak preto sme špeciálne vykategorizovali obce, ktoré, ktoré k takémuto lazníckemu osídleniu sa hlásili a prakticky je ich v prílohe 125. Samozrejme, určité katastrálne územia môže mať aj viacej miestnych častí, takže v niektorých obciach máte miestne časti, ktoré, to laznícke osídlenie, akože priamo tam existuje. To znamená, tých miestnych častí bude možnože ďalších nejakých možnože 50, to znamená, celkove sa to bude týkať nejakých 150, 170 miestnych častí.

    Obyvateľom, na ktorého sa táto dotácia z rezortu pôdohospodárstva a dopravy bude vzťahovať, je každá osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a na lazoch má trvalý pobyt a bežne obhospodaruje pôdu najmenej tisíc metrov štvorcových a trvalý pobyt má minimálne 20 rokov. To sú tí starousadlíci, to je tá ich pôvodná usadlosť, ktorá tam bola, fungovala možnože ešte z nejakého valašského osídlenia, neviem kedy, a prakticky my ju momentálne chceme zachovať existenčne, aby tam bolo. Lazníckym osídlením je, samozrejme, osada, ktorá sa nachádza, teda obydlie, ktoré sa nachádza v danej lazníckej oblasti na lazoch.

    Ako ste hovorili, že obec bude iba takým prietokovým ohrievačom, tak my hovoríme jedno, že obec, samozrejme, musí v prvom rade tým obyvateľom, pokiaľ by tento zákon prešiel, obec musí povedať, aký nárok na to majú, aká je tu vlastne nejaká legislatíva, musí tam byť tá osveta. Bez osvety nespravíme nič. A práve sme povedali tak, že obec bude tým žiadateľom. To znamená, občan si bude pýtať, keď už bude vedieť, akú, aký nárok má na jednotlivé dotácie, tak obec dá..., občan dá žiadosť na obec a obec bude tá, ktorá bude dávať na ministerstvo. Hovoríme, že obec by mala mať v prvom rade jasno, čo tam potrebuje, či to, čo ten občan žiada, nie je nejakým spôsobom mimo misu, tak preto nebude to odtrhnuté od reality, oni to budú o tom rozhodovať, že ktoré tam budú žiadosti u nej dané, nedané, a táto žiadosť tohto občana bude postúpená cez laznícku obec priamo ministerstvu.

    Na ministerstve bude, samozrejme, tiež určitá komisia, ktorá bude hľadieť na tú, by som povedal, technokratickú časť, aby tam boli všecky, by som povedal, doklady, ktoré sú potrebné k tomu. To znamená, listy vlastníctva, či spĺňa podmienky, na ktorú realizáciu ide, a ďalšie veci. Takže myslím, že toto je dosť vyšpecifikované v paragrafoch, ktoré tento zákon predkladá.

    Samozrejme, okrem obyvateľa toho, ktorý dovŕšil osemnásty rok, má nárok na tú dodaciu na obyvateľa aj maloletá osoba a výška týchto dotácií je, keď už ministerstvo nejakú určí, a dúfam, že ministerstvo to prijme za svoje, tak je polovičná oproti tej plnoletej osobe. To myslím, že má svoju logiku, a nebudem to ďalej nejako rozoberať.

    Dotácia, ktorá ide na rekonštrukciu bývania, tá hovorí o, samozrejme, určitých prísnejších kritériách, ktoré hovorí o tom, že tam už ten občan, ktorý o to bude žiadať, ten lazník, samozrejme, že bude musieť sa zaviazať, že 15 rokov bude tú stavbu potom užívať a bude jasne v prevádzkyschopnom stave na to, na čo požadoval, či už na to bývanie, alebo na to obrábanie. To znamená, že bude slúžiť tomu hospodárskemu účelu tá budova a tá stavba, ktorá z týchto dotácií sa akože..., bola financovaná.

    Je tam tiež spolufinancovanie tohto lazníka a v tom naj-, by som povedal, že -lepšom prípade môže dostať až 90 % z danej dotácie na tú rekonštrukciu tohto obydlia a bývania na lazoch a, samozrejme, adekvátne to spolufinancovanie potom, zvyšok, tých 100 % hradí zo svojho rozpočtu ten príslušný lazník.

    Podpora hospodárenia, to je ďalší ten typ z týchto typov podpôr, ktoré sme v tomto návrhu akože navrhli zákona, a tu prakticky, by som povedal, že sa očakáva bežné obhospodarovanie lazníckej osady, teda lazníckej pôdy na zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriediel a prameňov a výrobu tradičných potravín. A takisto sa to môže až do tých 90 % týchto nákladov oprávnených, ktoré sú tam. To je tá krajinotvorba, ktorú ten človek momentálne robí alebo sa snaží robiť aj bez tej podpory, a nechcite mi povedať, že na tých lazoch máme vekový priemer 30 rokov. To je, dúfam, že nám jasné, že tam väčšinou nám ostávajú už iba tí prestarlí, čo sú na dôchodku, a títo prakticky už fyzicky nie sú v stave, tak preto je to jeden stimul, aby sme zachovali ten unikát, aby možnože tie stimuly primäli aj tú mladšiu generáciu si povedať, že dobre, tak ostanem tuná pri svojom otcovi a budem fungovať, alebo nejaký synovec, nejaký iný z príbuzenského vzťahu člen príde a povie, že áno, chcem, aby tá tradícia na tých lazoch pokračovala našej rodiny, lebo tú už máme 300 rokov, 200 rokov tu sme, tak je hanba, že my ju tu nevieme udržať.

    Takže štát, myslím si, že tu by si mal podať pomocnú ruku, či sa ti to páči alebo nepáči, a nebudeme debatovať, či je to samospráva malá, veľká, obec má 50 obyvateľov, 5-tisíc obyvateľov, to je jedno, lebo tie financie prídu z ministerstva a obec iba bude sústreďovať tie žiadosti, ktoré pôjdu, a bude ich postupovať ďalej a povie, že áno, to sú naše žiadosti, a, samozrejme, bude viesť nejakú tú evidenciu o nich a bude, samozrejme, hlásiť na ministerstvo, že čo sa vyčerpalo, čo nie, a zvyšok bude musieť vrátiť, čo sa nevyčerpá.

    To znamená, sú to účelovo viazané dotácie. Nemôžme ich tam dávať hala-bala, lebo tých rozkrádačiek, ktoré, či vezmeme hocijaké dotácie, eurofondy, už bolo dosť. Tak my sme proti účelovosti a presne viazanom a kontrolovanom, lebo u nás na Slovensku hlavne tá kontrola viazne, a myslím si, že tu, keby teda to prešlo do druhého čítania, myslím, že aj s vašou podporou, myslím, že by sme to vedeli ešte aj sprísniť, jak sa vám to zdá, že v zákone je toho málo na tú kontrolu týchto poskytovaných dotácií.

    Dávali sme tam ešte ďalšiu vec, a síce že dokedy sa žiadosť predkladá ministerstvu. Priamo sme to viazali na určitý dátum a to je marec príslušného roku, kedy by to malo ísť, a následne tá komisia, ktorá je na ministerstve, ktorá je zriadená, zriaďuje ju minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, lebo gro tých dotácií ide z toho nášho ministerstva pôdohospodárstva, tak, samozrejme, že ona potom musí to vyhodnotiť v lehote do 30 dní, a pokiaľ sú tam nejaké chyby, samozrejme, musí to ten, teda tá obec cez toho žiadateľa opraviť.

    Samozrejme, v tejto komisii na ministerstve nemôže byť človek, ktorý je v konflikte záujmov, to znamená, nemôže byť obyvateľov lazov alebo ináč prepojený s týmto žiadateľom, takže myslím, že aj túto nejakú príslušnú nekalú činnosť, ktorá by mohla pri tejto transakcii vzniknúť, sme vylúčili už priamo v znení zákona v § 11.

    Ako som spomínal, na túto dotáciu neni právny nárok. To znamená, je to na vôli ministerstva, či vezme do svojho portfólia, že takýmto spôsobom chceme posilniť naše tradičné hospodárenie a udržať tam tie laznícke aj osoby, aj obydlia v prevádzkyschopnom stave. Zničiť neni problém, udržať je problém a postaviť ešte väčší problém. Takže mne sa zdá, že tá minimálna údržba, na ktorú by sme mali zo strany štátu dávať týmto ľuďom, ktorí tam sú, myslím, že je na mieste, a nemali by sme ju nejakým spôsobom podceňovať a degradovať, či tu bude nejaká reforma, alebo nebude reforma, o päť rokov, o desať, o pätnásť, nejaká systémová. Teraz lazy plačú, teraz sa len vyľudňujú, teraz tam ostane krajina, ktorá nebude mať správcu, pokiaľ štát nezareaguje.

    Myslím si, že ďalšie ministerstvo, ktoré v našom zákone citujem, je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a rátame s tým, že malo by zabezpečiť, ako som povedal, jednak prispieť a zohľadňovať pri pláne rozpočtu na údržbu a rekonštrukciu ciest aj túto charakteristiku tejto obce a týchto lazníckych osídlení, to znamená, aby tam predsa len nejaká čiastka možnože bola povedaná, áno, oni potrebujú toho viacej, pretože je to takéto rozptýlené osídlenie, a druhú vec, ktorú chceme, aby minister dopravy si nejakým spôsobom do tých svojich dotačných schém možnože osvojil, aby úseky trás autobusových liniek, ktoré potrebujú zvážať deti do školy z týchto lazov, aby tiež bola tam určitá podpora a aby sme prakticky zabezpečili aj vzdelanosť týchto detí, ktoré na týchto lazoch žijú, a nevyháňali ich preč. Je to do veku 26. roku, to znamená, aj študenti vysokých škôl aby mali tam tiež určitú dotáciu, že možná formu denného štúdia, samozrejme, nie na nejaké externé a iné.

    Takže asi tak. A myslím si, že tu nejdeme vytĺkať nejaký politický kapitál, možnože to uznáte všetci, chceme iba pomôcť tejto časti nášho obyvateľstva, ktoré na týchto lazoch ešte, chvalabohu, žije, a ja ako ornitológ musím povedať, že niekedy tam nachádzame priamo u nich aj druhy, ktoré by som nečakal, že v takejto nadmorskej výške sa vyskytnú, a sú tam. To znamená, tým, že on to tam obrába, že tam nejakým spôsobom funguje, či je tam už tá nejaká stajňa, možnože nejaký senník, aj viaže určité, by som povedal, tú pestrosť avifauny, a ja som rád, že takéto laznícke osídlenia ešte máme.

    Vážení, myslím, že to je zhruba v kocke o tých technikáliách tohto zákona. Pokiaľ som niečo, samozrejme, že vynechal, tak myslím, že každý návrh zákona má pred sebou, je to nový návrh zákona, takýto zákon tu ešte nemáme, takže ideme do niečoho nového, a bol by som veľmi rád, keby sme spoločnými silami dali šancu týmto ľuďom, aby mohli sme aj do budúcna hovoriť našim potomkom, že dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane, tak sme ho zachovali, lebo to, čo sme už tu zruinovali, koľko dedičstva sme pri privatizácii a likvidácii podnikov, a nechcem hovoriť o družstvách poľnohospodárskych, čo sme tu urobili za tých 25 rokov, stačilo, tak aspoň nejakú časť, povedzme, že nie sme barbari, sme kultúrni občania našej republiky a vážime si dedičstvo našich predkov.

    Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a milerád odpoviem aj na faktické pripomienky, ktoré sú na mňa prihlásené.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Antal.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega Fecko, na úvod chcem povedať, že dobrý úmysel, chválim, ale myslím si, že nie celkom dobrý zákon na to, aby sme dosiahli to, čo chcete dosiahnuť.

    Na začiatku ste hovorili, že aj v súčasnej dobe sa obyvatelia rozhodujú, že chcú takýmto spôsobom žiť, a kvitujem a poznám takých ľudí, a jednoducho chcú odísť z veľkomesta, chcú žiť takýmto lazníckym spôsobom života. Avšak zákon, ktorý predkladáte, ich obmedzuje, napríklad týchto konkrétne, aby využili tieto dotačné tituly, ktoré tu navrhujete, a dokonca 19-ročná osoba alebo teda medzi 18- a 20-ročný nemôže požiadať o dotáciu preto, lebo musí mať splnené dve kumulatívne podmienky, mať 18 rokov a 20 rokov trvalý pobyt. To sa nedá jednoducho. To je taká, taká pripomienka, ktorá sa dá odstrániť, neni problém.

    V § 6 chýba absolútne účel tejto dotácie. Účel dotácie nemôže, musí byť, musí byť daný. To nemôže byť na ľubovôli obci, nemôže byť na ľubovôli starostov a obecných zastupiteľstiev, lebo z toho budeme mať sociálne dávky, z toho budeme mať všetko, ktoré sa majú podporovať cez niečo úplne iné, nie cez ministerstvo pôdohospodárstva. Toto už je problém trošku podľa môjho názoru v tomto štádiu opraviť.

    Potom ďalšie účely, ktoré tam spomínate, sú možné cez rôzne iné programy ministerstva pôdohospodárstva, program rozvoja vidieka, nákup strojov a tak ďalej. Znovu duplicitne riešime niečo.

    Čo by pomohlo obciam, a teda aj lazníckemu spôsobu života, že budú mať nejaké dotácie cez, na údržbu komunikácií, na vybudovanie komunikácií, na bežnú zimnú údržbu, ktorú si títo lazníci musia zabezpečiť sami, lebo obec povie, ja na to nemám, ty mi platíš málo daní a ja na to nemám. A toto je taká podpora. Netreba rekonštruovať im obydlia. Ja som o tom presvedčený, že nie, oni si ich vybudujú aj sami, pokiaľ budú mať prístup, budú mať odvážané smeti a tak ďalej a tak ďalej. Pomôžme obciam a tým bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán Fecko, ja tiež veľmi oceňujem, že si všímate túto tému, pretože rozvoj regiónov je vážna vec, a hovoríte, že lazy teraz plačú, ale ja hovorím, že lazy, a nielen lazy, ale aj obce a mestá plačú po rokoch a rokoch snahy o vyrovnávanie regionálnych rozdielov, o ktoré sa už niekoľko rokov proste vláda snaží cez rôzne dotácie, snažíme sa o to cez európske dotácie, cez štátne dotácie, cez rôzne stimuly a napriek tomu, ako som už aj v minulom niektorom mojom vstupe ukazovala na evidentnom grafe, regióny nám upadajú. Takže je to, je to dôsledok nejakého vývoja, a myslím si, že tejto téme, touto témou sa naozaj treba vážne, vážne zaoberať, ale osobne som tiež cez systémovejšie riešenia. Vítam najmä teda príspevok pána kolegu Dostála, ktorý tu hovoril o municipalizácii. Ja viem, že je to ťažká téma. Musela by sa tu nájsť dostatočná vôľa v celom štáte, aby sa tu urobili nejaké systémové zmeny, a nie je to jednoduché.

    Ale cesta dotácií, ktorú navrhujete, mi príde trošku, trošku nesystémová. Najmä teda tak, ako som si všimla, tie dotácie cez povedzme rezort pôdohospodárstva mi prídu ako vytrhnuté z kontextu, pretože druhým dychom spomínate, že treba dotovať možno cesty alebo, alebo dopravné nejaké, dopravu detí do škôl z tých lazov a tak ďalej. Je tam možno tematika cestovného ruchu, je tam tematika kultúrneho dedičstva, je tam tematika ochrany životného prostredia a to všetko sú integrované veci, ktoré by sa mali riešiť vlastne koncepčnejším spôsobom, a nie nejakými, nejakými dotáciami vytrhnutými z kontextu. A myslím si, že my sme na to mali aj šancu, aj máme šancu cez integrovaný regionálny operačný program, ktorý by mal teraz vlastne byť rozdeľovaný.

    Máme regionálne integrované územné stratégie a plány hospodárskych rozvojov. Ja si myslím, že tieto dokumenty a tieto nástroje by mali byť prvoradé pri nejakom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Martin, ja ťa podporím v tomto snažení. Možnože z vládnej strany taká podpora nebude, ale musím povedať, že je to o filozofii chápania existencie a využívania krajiny a prírodného bohatstva. Komunisti vymysleli strediskové obce, dali zákaz rozvoja v niektorých obciach na samotách. Máloktorá lokalita zostala dodnes zachovaná, že sú obývané. Väčšina z nich je vyľudnená a bude veľmi ťažké tam kohokoľvek dostať naspäť. Áno, je treba využívať rôzne formy.

    V Alpách, kto chodí na turistiku, vidí tie samoty. Tak áno, toto ja chápem a vnímam, že táto tvoja snaha vychádza z tej rakúskej politiky vidieka, že udržať tých ľudí aj v tých vysokých nadmorských výškach, čo na Slovensku úplne tak nie je. Sú asi dva alebo tri regióny alebo lokality, kde sa to dá ako-tak zachovať. Ale tá pečať komunistického vnímania, ktorá, ale musíme povedať, že v SMER-e je hlboko zakorenená, tu je. A tá od roku 1952 ide presne proti tomuto princípu a šliape po vlastníckych vzťahoch.

    Pretože dnes ten problém, či niekto bude bývať na tých lazoch, alebo nie, je o tom, že aký má cit alebo vzťah k tomu majetku, k tej pôde, k tej roli. A to na Slovensku z veľkej časti likvidovali komunisti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko, aby teda nedošlo k nedorozumeniu, ja vítam, že ste s tou témou prišli a upozorňujete aj na ten problém, len sa domnievam, že to vaše riešenie má prinajmenšom dve chybičky, o ktorých som hovoril aj vo svojom vystúpení, a teda že tým, myslím, že selektívne len jednu časť obcí rieši, a po druhé hlavným kameňom úrazu je z môjho hľadiska práve to financovanie cez dotácie ministerstiev. Pretože municipalizácia by mohla pomôcť zachrániť osídlenie a jeho charakter ako taký. A čím neskôr sa k nej pristúpi, dovtedy budú tým viac tie malé obce upadať a vyľudňovať sa a nakoniec dôjde k ich zániku alebo zrušeniu, tak to nebude vinou municipalizácie, ale práve naopak, bude to vinou jej odsúvania a absencie.

    Ale ten hlavný problém vidím naozaj skôr v tých dotáciách, pretože namiesto toho, aby sme finančne posilnili obce a dali viac peňazí obciam, tak toto riešenie v podstate znamená, že viac peňazí dáme ministerstvám, ktoré budú dotovať samosprávy, ktoré budú dotovať svojich obyvateľov. To je v rozpore s myšlienkou, filozofiou fiškálnej decentralizácie, je to niečo podobné ako, ako tie iné dotácie, ktoré sa, selektívne o nich rozhoduje, povedzme keď úrad vlády dáva peniaze na ihriská, však aj ihriská sú fajn vec, ale, ale nie je toto dobrý spôsob ich podpory.

    Riešenie je podľa mňa cez nejaké objektívne dané kritériá v rámci fiškálnej decentralizácie, môžeme sa o nich baviť, môžeme ich trebárs zmeniť, ako upozornil aj kolega Laurenčík, ale nemali by sme ísť cestou dotačných schém, ktoré často bývajú korupčné a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja ti chcem každopádne poďakovať, že si vytiahol túto tému, a možno naozaj je do budúcnosti dôležité si pomenovať možno tie formy, ako to riešiť, ale najdôležitejšia je tá podstata, že naozaj vyťahuješ to, že ľudia sa chcú prinavrátiť k pôde a možno aj k takým ľudským hodnotám. Keď to raz obhospo... obhos..., keď raz na pôde hospodáril dedo, tak raz môže tam hospodáriť vnuk, a možno keď je mladý, nemá toľko finančných prostriedkov, aby to urobil, takže naozaj treba nájsť riešenie, že kto chce a má vzťah, aby sme naozaj dali týmto ľuďom priestor a aby sme aj každý kúsok zeme v tejto našej peknej krajine využívali na to, aby nás živila, aby sme neboli odkázaní od dovozu zvonku.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, že ste na mňa reagovali, takže, samozrejme, že ja si neuzurpujem právo, že tento zákon porieši všetky boľačky a všetky iné nejaké možnosti, chcem povedať, dotácií a neviem čoho všetkého možného, podpory, ale všecko vítam, čo ste upozornili, pokiaľ sa to dá ešte opraviť v druhom čítaní, samozrejme, budem veľmi rád, keď to opravíte, pokiaľ nie, a ja si, otvorene vám poviem, že za tie 4 roky, som tu bol minulé volebné obdobie, zo 103 zákonov, ktoré som dával, mi prešli dve vety, takže ja si teraz tu nerobím veľké ružové okuliare, že toto mi prejde, ale bodaj by to prešlo, bodaj by už bola tu nová politická kultúra v tomto 7. volebnom období poslancov, ale keď už nič iné, tak aspoň upozorňujem na tento problém, a pokiaľ si to ministerstvá osvoja a možnože v inej podobe alebo ináč to vezmú, tak budem veľmi rád, takže veľmi pekne vám ďakujem.

    A čo sa týka napríklad tých rozdielov v regiónoch, pani kolegyňa Kaščáková, no na to boli eurofondy. A sa pýtam, jak je to možné, že východné Slovensko má 54 % životnej úrovne EÚ a Bratislava 154. To nech mi niekto vysvetlí. A potom sa pýtajme, že kde vlastne je tá chyba, kde nás tlačí päta, takže ja to beriem tak, že áno, ani dodneska to vyrovnanie rozdielov nejako nevidím markantne. A už je tu 7. vláda a viete ako. A nič.

    Takže berte takto, že to bol náš alebo je náš pokus, aby sme aspoň tí upadajúci nejakým spoločnostiam, ktoré proste ešte na tých lazoch fungujú, dali šancu, aby niečo bolo. Pokiaľ je to nedokonalé, budem veľmi rád, keď to v druhom čítaní, samozrejme, opravíte, a myslím, že spoločnými silami sa nám podarí takúto krásnu časť Slovenska zachrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli, aj za vaše podnety, ktoré som si zapísal, a pokiaľ myslíte, že vaše svedomie je s tým uzrozumené, že by to mohlo prejsť ako nepolitická téma, ale ako záchrana našich lazov, časti našej krajiny, ktorá môže povedať aj svetu, ako tí naši predkovia žili, a môže dotiahnuť aj nejaký kapitál cez tú možnože turistiku, aj nejakú tú rekreáciu, tak budem veľmi rád.

    No a končím tak, ako ja zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 164, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 162.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 164.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže pokračujem v druhom mojom zákone, a musím povedať, že znovu recyklovaný. A pozdravujem pani kolegyňu Tkáčovú z SDKÚ a pána Galbavého z SDKÚ, ktorí sedeli v týchto tu laviciach ešte za čias pani Radičovej, a odvtedy sme to dávali, tento zákon, novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a tiež sme si sľúbili, že pokiaľ niekto z nás tu ostane v parlamente a tento problém nebude vyriešený, budeme to dávať stále.

    Takže, kolegyne, kolegovia, znovu recyklovaný zákon a poviem to v kocke, nebudem to naťahovať, pretože áno, tento je iba na dvoch stranách, neni to nový, je to novela zákona, takže poďme na to.

    Dúfam, že sme si uvedomili, že november 1989 spôsobil to, že do našej ústavy sa dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Dúfam, že to máme ujasnené, že nechceme hovoriť, že užívateľ je nad vlastníkom, lebo keď tak to ešte nemáte v hlavách ujasnené, tak potom o tomto zákone ani neni dôvod debatovať, lebo tento zákon, ktorý ja novelizujem, moja novela odstraňuje to, aby užívateľ nebol nad vlastníkom. Aby vlastník bol ten, ktorého ty si budeš pýtať, užívateľ, či môžeš, či nemôžeš, nie naopak. Lebo socializmus bol založený na tom, že užívateľ poľnohospodárskej pôdy rozhodoval o vašom vlastníctve, čo tam bude, kedy tam bude, ako bude rozdelený, nebude rozdelený. Takže dúfam, že s týmto sme už vysporiadaní.

    Čo je filozofia? Filozofia je tiež, samozrejme, čerpanie dotácií, ktoré idú na agrorezort, a v súčasnosti, teraz hovorím obrazne, keď prídete na Poľnohospodársku platobnú agentúru a poviete, že užívam v katastrálnom území, teraz si vymyslím, Madunice, užívam tieto pozemky, ktoré sú pod dotáciami, tak môžem vám povedať, že dajte čestné prehlásenie. Dávam čestné prehlásenie, že tieto pozemky užívam. Oni sa pozrú, že užívate? Je tam nejaký užívateľ? Keď je, je krížová kontrola a potom sa dočkáte dotácie hneď. Zablokujú, že pozor, ide sa hlásiť ďalší to z tohoto a začína ceremónia, dokazovanie, áno, nie. Na čestné prehlásenie. Nonsens, vážení, nonsens!

    Zákon č. 229 Zb. o pôde, ktorý nadobudol účinnosť 24. júna 1991, tento dátum si zapamätajte, vážení kolegovia, hovorím ho tu možno po dvadsiatykrát v tejto sieni zákonnosti, od 24. júna 1991 nikto bez súhlasu vlastníka pôdy nemôže jeho pôdu užívať, § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov.

    Pýtam sa, jak je to možné, že pri čerpaní dotácií neni tento paragraf uplatňovaný, že pokiaľ ty prídeš a žiadaš dotáciu, okrem toho, že ukážeš, že si nejaký agropodnikateľ, musíš ukázať list vlastníctva, lebo na jednu zmluvu, vážení. Lebo to je tá zákonná ochrana ústavy, ktorá hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné, že iba vlastník môže rozhodovať, komu dá do nájmu, alebo či to bude užívať sám.

    Žiaľ, momentálne naša legislatíva - a hovoríme to od roku 2010 už - ďakujem pekne. Koľko sa za ten čas spravilo krívd na týchto vlastníkov, ktorí ani nevedia, možnože im užívajú pôdu a čerpajú na to dotácie? Lebo on, on je veľký agrobarón, on je veľký privatizatér, on je veľký transformátor, teda transformujúci pri jednotných roľníckych družstvách. No, vážení, nonsens! Nonsens! A preto dávam toto, myslím si, že piatykrát už v tomto pléne, že pokiaľ chce niekto čerpať dotáciu, tak buď má list vlastníctva, alebo má nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Obrazne povedané. A ešte to spresníme trošku, že ak máte nájomnú zmluvu, tak mi neplatíš nájom, ako mi povedala pani Košútová. Nehnevaj sa, kolegyňa, neni si tu, nemôžeš sa brániť, ako si mi povedala, že veď naši ľudia nechcú peniaze za nájom. Naši peniaze nechcú za nájom? Peniaze? Naši ľudia? To je čo? To sme kde?

    Takže, vážení, skultúrnime sa, poďme do normálneho kultúrneho sveta, ktorý hovorí o tom, že vlastník rozhoduje o tom, kto to bude užívať a bude treba dotácie na jeho pôdu.

    Takže toto je hlavný účel tejto mojej novely zákona, zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Takže, vážení, nič viacej, nič menej, museli sme, samozrejme, tam opravovať aj zákon č. 543/2007 Z. z. o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a s tými súvisiacimi predpismi.

    Takže, vážení, chcem vás poprosiť, aby sme túto anomáliu a túto krádež, ja to hovorím, krádež na vlastníkovi, odstránili a aby ten, kto čerpe dotácie, buď predložil list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu, ktorú má nieže spred 20 rokov, ale má aktuálnu a má aktuálny živý vzťah s tým vlastníkom, to znamená, že mu to aj nájomné hradí. Či je to 5 euro alebo 50 euro, to je jedno, ale musí tam byť jasný vzťah, že užívateľ - vlastník a náš vzťah je založený na zmluve, ktorá funguje, lebo slovenské poľnohospodárstvo a naše agropodnikanie je založené na nájomných zmluvách. Až 90 % užívateľov poľnohospodárskej pôdy je v nájme, vážení, alebo malo byť malo byť v nájme. Iba 10 % sú vlastníci, ktorí gazdujú na vlastnom. Takže to si uvedomme a túto anomáliu, dúfam, že aj s vašou pomocou teraz konečne po 6 rokoch odstránime a dáme na stav, ktorý je aj v bežných ostatných krajinách EÚ normálny, a myslím, že transparentný.

    Ďakujem pekne a žiadam podporu tohto, tejto mojej novely zákona.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Budajovi.

  • Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu tohto zákona (tlač 164). Predkladám informáciu o tom, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    O slovo požiadal spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vskutku po novembri pokusy zrealizovať reformu, to, čo tu začalo vznikať po roku 1948, majú dlhú históriu. Predkladateľ tejto novely zákona poukazuje na očividnú dieru v zákone, ktorá ale, obávam sa, iste to všetkých z vás napadlo, sa nám v tom zákone neuchováva len tak náhodou.

    Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.

    Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.

    Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.

    Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že ak tak trošku dávate pozor na to, o čom práve rokujeme, tak bez rozdielu na to, kto je z akej strany, a naozaj tu nemá zmysel o tom hovoriť, o nejakom politikárčení, ľavý - pravý, opozičný - koaličný, tu ide o jednoznačnú nápravu krivdy, ktorá je v našej legislatíve, či už to nazveme dierou v zákone alebo či to nazveme obchádzaním zákonov, je to, myslím, úplne zrejmé, čo sa dlhodobo snaží pán navrhovateľ kolega Fecko napraviť. Poprosím vás, podporte tento návrh, aby sa tá nespravodlivosť konečne odstránila. Ja si k tomu ešte priložím vlastné polienko trošku z inej oblasti, ale týkajúce sa tých drobných vlastníkov pozemkov, lesov a podobne, ktorí sú združení. To je trošku iný problém, ale chcem na to upozorniť pri tejto príležitosti, pretože to do parlamentu príde o mesiac. Novela zákona o daniach z príjmov, ktorá zavádza daň z dividend, zasiahne, zasiahne vyše milión drobných vlastníkov, či už lesa, alebo poľnohospodárskej pôdy, ktorí majú túto pôdu, tieto lesy združené v pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou, v tzv. urbariátoch. Ten výnos, ktorý z toho urbariátu dostávajú, po zdanení urbariát ako právnická osoba, samozrejme, z toho výnosu zaplatí daň z príjmu, to je logické a jasné. Z toho výnosu, ktorý potom sa rozdelí medzi jednotlivých drobných spoluvlastníkov, sa po novom má platiť daň z dividend. Či už to bude 15 %, alebo počúvame, že možno iba 10 %, ale v každom prípade to daň bude. Je to nová daň, ktorá zasiahne týchto drobných vlastníkov. Je ich vyše milióna na Slovensku. Sú to možno vaši rodičia, ktorí niekde na Horehroní alebo na Spiši vlastnia takto kúsok pozemku alebo lesa a majú ho v urbariáte.

    Chcem vás vopred upozorniť, čo sa sem hrnie na budúcu schôdzu, a hlavne koaličných poslancov a hlavne tých, ktorí nie sú za stranu SMER, prepáčte, chcem upozorniť, skúste dodržať v tomto váš predvolebný program. Ako naozaj nič v zlom, ale skúste sa nad tým zamyslieť, tlačiť na ministra financií Kažimíra, aby túto vec opravil v zákone, ktorý navrhuje, ktorý o mesiac príde do parlamentu, aby títo drobní vlastníci lesa a pozemkov túto novo zavedenú daň platiť nemuseli.

    Ja vás chcem ešte upozorniť na jeden dôležitý detail. Ak vám bude niekto hovoriť, že veď oni doteraz platili zdravotné odvody z toho výnosu, to nie je pravda. Zdravotné odvody sa platili z typických podielov na zisku, ako je povedzme podiel na zisku spoločníka v eseročke alebo podiel na zisku akcionára v akciovke, resp. člena družstva v družstve. Tam sa doteraz platili a ešte teda platia zdravotné odvody, ktoré budú teda nahradené, keď to takto povieme, daňou z dividend, ale v prípade týchto drobných spoluvlastníkov lesa, pozemkov, ktoré sú v urbárskych spoločenstvách, sa žiadne zdravotné odvody neplatili. To mi verte, že sa neplatili. Čiže pre nich ide jednoznačne o novovyrubenú daň, ktorá ich zasiahne. Či má niekto ten výnos 100 eur, 500 eur alebo 1 000 eur, je to veľmi ťažká správa pre vyše milióna takýchto ľudí na Slovensku.

    Čiže ešte raz, ešte raz zdôrazňujem, dávajte na to pozor a tlačte poprosím vás, na vášho ministra financií, aby zákon o dani z príjmov, zavedenie dane z dividend príslušným spôsobom upravil.

    Takže zakončím, ďakujem za podporu, ak podporíte tento zákon pána kolegu Fecka, a poprosím, skúste niečo robiť s tou daňou z dividend.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať miesto navrhovateľ?

  • Ďakujem pekne za vystúpenie aj pána Mihála. Takže v záverečnom slove to zhrniem.

    Myslím si, že tak by sa mali riešiť alebo upozorňovať na možné anomálie, ktoré prichádzajú, resp. sú, a chcem veriť, že aj jeho slová padnú na úrodnú pôdu. Ďakujem ti, pán kolega, že si upozornil mňa, že tie pozemkové spoločenstvá sú v ohrození, a tak ako sme svojho času hovorili, že niektoré nezmyselné dane, a neviem, všetko možné by dobre bolo nejakým spôsobom opraviť, tak dúfam, že aj to padne na úrodnú pôdu a minister túto skupinu ľudí vyjme z tejto dane. Nebudem to ďalej naťahovať, myslím, že karty sú rozdané, je to už iba na našom svedomí, akým spôsobom sa k tomu postavíte, takže znovu končím, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslankyne Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 208, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 212.

    Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 208.

  • Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť alebo začať s predstavovaním návrhov zákonov alebo našich noviel, budú štyri, ktoré rôznym spôsobom pomáhajú slovenským rodinám. Už druhé volebné obdobie, to znamená, keď vládol, vládol, vládol jednofarebný blok SMER-u aj teraz, keď SMER vládne v koalícii, stále sa stretávame s tým, že na schôdze, na schôdze Národnej rady prichádzajú novely zákonov, ktoré pomáhajú mnohým skupinám, snažia sa možno zlepšiť rôzne oblasti, ale keby sme sa pozerali možno na ochranu ľudí, tak zistíme, že vyberajú si na ochranu ľudí špecifické skupiny.

    Je jasné, že všetci si zaslúžia ochrannú pomoc a podporu od štátu, dôležité je však, aby štát vytváral podmienky také, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo. A práve posledných ix rokov vnímam, že táto pomoc – a naozaj nielen finančná pomoc – je nasmerovaná najmä na skupinu dôchodcov alebo seniorov. Vôbec im neupieram právo na zlepšenie životných podmienok, len dávam do pozornosti, že štát by sa mal už konečne zaoberať aj takými skupinami, od ktorých závisí prosperita a rozvoj v budúcnosti, a to je mladé rodiny alebo rodiny všeobecne, ktoré sa starajú o deti.

    Pre mňa každý jeden z vás berie ako samozrejmosť, že ak si založí rodinu, bude mať deti, môžem vás ubezpečiť, že z prieskumov, o ktorých, alebo takú celú analytiku k tomu dá kolega Vašečka, neskôr pani kolegyňa Remišová. Môžem vás ubezpečiť, že v prieskume, keď sa pýtali ľudí, koľko detí by chceli mať predtým, ako sa zosobášia alebo založia si rodinu, a potom je takmer polovičný rozdiel. Ľudia predtým, ako si zakladajú rodinu alebo idú do manželstva, uvádzajú väčší počet detí, ako pritom v skutočnosti majú, a rovnako uvádzajú v tom prieskume aj dôvody, prečo sa potom rozhodnú pre menší počet detí. Jako jeden z hlavných dôvodov sú uvedené ekonomické problémy.

    Môžeme dlho rozprávať o tejto oblasti, lebo naozaj nielen ekonomika podporuje rodiny v chcení mať deti, vplývajú na to, samozrejme, rôzne sociálne vplyvy, rozvoj spoločnosti, jasné, že čím je väčšia prosperita spoločnosti alebo aj rodiny, aj to na druhej strane má vplyv na to, že ľudia chcú mať menej detí, pretože si chcú viac užívať, a vplývajú na to aj rôzne možnože morálne nedokonalosti spoločnosti.

    Našou takou snahou v tejto oblasti je postupne predstavovať zákony alebo opatrenia, nástroje, ktoré by nazerali na slovenské rodiny z viacerých pohľadov. To znamená, dnes predstavíme dva ekonomické nástroje v podstate, ale nie, v podstate štyri ekonomické nástroje, ktoré sú zamerané na rodiny, na ľudí sociálne vylúčených, na ľudí zdravotne hendikepovaných. Veríme, že všetci títo si rovnako zaslúžia ochranu, ako aj seniori.

    Začnem teda predstavením hneď prvej, o návrhu zákona, je to zákon o dani z príjmov, v ktorom spolu s kolegyňami Gaborčákovou, Petruchovou a Verešovou navrhujeme veľmi jednoduchú vec. Dnes v zákone o dani z príjmov je stanovený daňový bonus na výšku 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa. Toto, táto, táto suma je, samozrejme, v zákone napojená na životné minimum. To znamená, odvtedy, ako bol samotný zákon prijatý, od roku 2003, došlo k nejakému nárastu a dnes teda existuje už po započítaní zmien v životnom minime, môžeme uplatniť výšku 21,41 eur mesačne, to znamená 256,92 eur ročne na každé dieťa. Je to teda suma, o ktorú sa znižuje daňový základ. Je to teda suma, ktorá zostane reálne v rodine. Je to suma, o ktorú sa zvyšuje v podstate príjem rodiny, čistý príjem rodiny.

    Naším návrhom chceme dosiahnuť, aby tá pôvodná stanovená suma daňového bonusu sa zdvojnásobila a zostala pritom naviazaná na životné minimum. To znamená, že naším cieľom je, aby sa tento daňový bonus zdvojnásobil. Suma dvojnásobnej, suma daňového bonusu bude uvedená v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov sumou 38,64 eura. Chceme, aby účinnosť tohto zákona nadobudla 1. januára 2017. Je to jeden z nástrojov, ktorými, si myslíme, že je potrebné stimulovať rodiny v tom, aby sa im ľahšie žilo na Slovensku. Určite neplatí pravidlo, že zdvihneme im daňový bonus a rozhodnú sa mať viac detí.

    Zopakujem, že na to vplýva naozaj príliš veľa faktorov, ktoré ale postupne by mala spoločnosť ovplyvňovať práve smerom k tomu, aby sa naše rodiny vzhľadom na demografiu na Slovensku rozhodovali o tom, mať viac detí. Namiesto jedného, možno dve, namiesto dvoch, možno tri. To je cieľom tohto zákona. Je to jeden z nástrojov. Potom v poradí vám predstavíme ďalšie.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eugenovi Jurzycovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj minister..., stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne za klub OĽANO prihlásil pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý deň, milí kolegovia. Vážení pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja sa veľmi teším, že po tých niekoľkých dňoch naťahovania s rokovacím poriadkom môžme teraz hovoriť aj o nejakých pozitívnych návrhoch, a som veľmi rád, že sa aj blíži jedenásta hodina, že tu bude postupne stále viac kolegov. Naozaj Vás chcem tak pozvať a poprosiť o pozornosť. Táto téma je dôležitá.

    Naše kolegyne z poslaneckého klubu OĽANO - NOVA predložili balík, možno to nazvať, prorodinných zákonov. Je to prvé čítanie, čiže hovorí sa trocha aj o filozofii, že prečo vlastne navrhujeme takého zmeny. A je dosť možné, že môžme na túto filozofiu a pohľad mať teda rôzne názory. Ale je dôležité, že táto oblasť naozaj je pre Slovensko kľúčová, a musíme hľadať dobré riešenia. My v opozícii môžme naozaj tu debatu vyvolávať, apelovať na tých, ktorí majú zodpovednosť vo vláde, ktorí majú ministerstvá. Máme ministerstvo, ktoré nesie v svojom názve rodinu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže je to dôIežitá téma. Budem rád, keď budete so mnou aj polemizovať, prípadne nesúhlasiť, aby sme tejto téme dali vážnosť, pretože si myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa týka úplne každého.

    Nechcem dlho naťahovať nejakými štatistikami, ale zjednodušene možno povedať, že Slovensko vymiera, a možno si povieme, ale veď za minulý rok pribudlo 5-tisíc ľudí. Ono to ale nie je dané dostatočnou pôrodnosťou, ale tým, že sa zvyšuje vekový priemer obyvateľstva a takisto aj tu aj nejaká, nejaká imigrácia. Takže môžem povedať, že Slovensko v skutočnosti, čo sa týka prirodzeného prírastku, vymiera a negatívne sa vyvíja aj vekové zloženie obyvateľstva. Aby bolo jasné, tým "negatívne" nemyslím, že mladí sú lepší a starí sú horší, samozrejme, komu česť, tomu česť, len vieme asi všetci, z akých dôvodov je aj to vekové zloženie dôležité.

    Myslím si, že ak hovoríme o demografickom vývoji a môžme sa odvolať aj na vystúpenia prezidentov, ktorí častokrát napríklad o tom hovorili vo svojich vystúpeniach aj tu v Národnej rade, že pozitívny demografický rozvoj je štátny záujem. Pozitívny demografický vývoj je štátny záujem. Nemať deti alebo, lepšie povedané, trend nemať deti je luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť. Nemať deti je luxus. Stojí to veľmi veľa a týka sa nás to aj teraz a perspektívne aj do budúcnosti.

    Ja by som na podporu tohto tvrdenia prečítal aj citát z článku, ktorý bol publikovaný minulý rok, 30. apríla... (ruch v sále), kolegovia, poprosím vás... (zaznievanie gongu), 30. apríla 2015, kde v perexe tohto článku, ktorý sa objavil na portáli HNonline, sa píše:

    "Minister Kažimír dostal od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekoľko rád. Financie podľa nej v minulom roku nesmerovali k dlhodobej udržateľnosti." To bolo ešte v minulom volebnom období, ale pán minister je aj súčasným ministrom financií a tie nastavenia sú približne také isté. Niekoľko výrokov z tohto textu. Táto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a jej predstavitelia hovoria:

    "Ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu." To znamená, keď to bol rok 2015, tak sa hovorí rámcovo o roku 2030. Do 15 rokov môže Slovensko čeliť otázke bankrotu.

    A teraz citát od pána Horvátha, člena tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (reakcia z pléna), bývalého, ďakujem za poznámku, v tom čase člena. Citujem:

    "Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky."

    A ešte jeden citát: "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií."

    V tejto veci je iste rozhodujúci aj nejaký ideový pohľad, možno konzervatívno-liberálny a niekto môže povedať, že otázka počtu detí alebo to vôbec, či ľudia majú deti, je súkromná vec. Ja rád aj študentom vysvetľujem, že je rozdiel medzi výrazom súkromný a osobný. Som presvedčený, že otázka manželstva, rodiny, vzťahov, populácie je osobná vec. A, samozrejme, zastávam to, že v tomto má jasne práve navrch rodina, manželský pár, jednotlivci. Nikto ich nemôže nútiť aby vstupovali do manželstva, aby žili v ňom, aby mali deti. Je to ich osobná vec. Ale nesúhlasím s tým, že je to súkromná vec, pretože je veľmi silná previazanosť medzi tým, ako vyzerá populácia na Slovensku a ako funguje celá táto krajina. Je to pohľad spoločného dobra. To znamená, na jednej strane, pochopiteľne, primárne rešpektovanie osobnej veci človeka a jednotlivcov, párov, na druhej strane otázka záujmu spoločného dobra krajiny.

    Žiadnou, žiadnou rodinnou politikou sa nemožno pustiť na cestu sociálneho inžinierstva. To je niečo úplne extrémneho, skúšali to robiť ľudia ako nejaký Pol Pot v Kambodži a ďalší známi z dejín 20. storočia, neslávne známi. Takže nie žiadne sociálne inžinierstvo, na druhej strane ale existuje niečo ako pud sebazáchovy. To znamená, ak ten vývoj demografický je katastrofálny, tak nemôžme sa tváriť, že s tým sa nič nedá urobiť, že to proste..., mykneme plecami a necháme to tak: "Je to súkromná vec ľudí, my s tým nič, nič nenarobíme..."

    Viete, keď sa pozrieme do zdravotníctva, minule tu jeden kolega navrhoval, že by sa malo prihliadať, čo sa týka zdravotného poistenia alebo plnenie čerpania zdravotného poisťovňa, poistenia, na to, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Či dbajú na prevenciu, či sa starajú o to, že naozaj sú zdraví, či nerobia rizikové veci, ako napr. tuhé fajčenie a podobne. Niekto si môže povedať, veď to je súkromná vec, veď zdravie je súkromná vec. No iste, ak sa niekto rozhodne, že si zničí pľúca tým, že bude tuho fajčiť, je to jeho vec, ale v každom prípade, ak na následky, ak následky tohto správania chce potom čerpať a riešiť zo zdravotného poistenia, je to problém. Dnes mnohé poisťovne sa snažia pristupovať k tomu pozitívne, motivačne a vychádzať v ústrety tým klientom, ktorí sa snažia správať, správať zodpovedne a do toho investujú, pretože sa im to vráti. Investujú do prevencie, investujú do zdravia, pretože sa im to vráti.

    Vystúpenie alebo úvodné slovo kolegyni Eriky Jurinovej ma inšpirovalo k tomu, že ako učiteľ, 15 rokov som učil na gymnáziu, som často čelil otázkam študentov, koľko chcete mať detí, pán profesor. A pamätám si, že prvýkrát som dostal tú otázku, keď sme boli čerstvo zobratí, učil som prvý rok, nie, pardon, druhý rok som učil a čakali sme naše prvé dieťa, ktoré o chvíľu bude mať už osemnásť rokov, a keď sa ma študenti spýtali, ja mám rád také, tak trocha popodpichovať študentov, aby porozmýšľali, a keď sa ma spýtali túto otázku, koľko chcete mať detí, tak som povedal, že nerozumiem otázke. A oni hovoria, ako nerozumiete otázke. No rozumiem slovám "koľko" aj "chcete", ale ja zatiaľ neviem, čo je to mať deti. Ani v jednotnom čísle, mať dieťa a ani v množnom, mať deti. Takže legitímne budeme zodpovedať na túto otázku až po dvoch, lebo to bude množné číslo prvýkrát, a koľko chcem mať detí, lebo už budem vedieť, čo je to mať deti. Ale s Martuškou, mojou manželkou, keď sme spolu teda chodili, tak sme si hovorili, že tak štyri, hej. Niežeby sme si to naplánovali ako päťročnicu alebo tri päťročnice, ale povedali sme si, že tak štyri je fajn. Fakt je, že máme štyri, a nechcem povedať, že sme už zavreli krám, pretože niekedy hovorím manželke, že vieš, miláčik, tvoji rodičia majú päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo majú päť detí a my máme štyri. Ona mi naznačuje, že musím byť viac doma.

    No takže ale vrátim sa k tomu, k tej veci, že možno niektorí si povedia, no tak tebe sa rozpráva, lebo máš štyri deti, si poslanec. Uisťujem vás, že štyri deti sme mali predtým, ako som len tušil, že vstúpim do politiky. Naša najmladšia mala vtedy 2 roky, teraz je prváčka aktuálne. To znamená, že štyri deti som mal skôr alebo mali sme skôr, ako som sa stal poslancom. Presnejšie, bol som 15 rokov pedagógom, z toho manželka bola 12 rokov na materskej. Takže niečo aj o tom, čo je to mať a vychovávať aj živiť štyri deti, viem, nie je to nijaká teória.

    Chcem ale povedať, že v našej, v našej spoločnosti je taký trend, a teraz nehovorím o osobnom rozhodnutí konkrétnych párov, ale o spoločenskom trende, kde napríklad, keď sme čakali tretie, tak ma stretla na schodoch susedka v paneláku, kde som vyrastal od malička, od troch rokov sme tam bývali, tá susedka ma poznala od tých troch rokov, veľmi dobré vzťahy, a keď sa teda dopočula, že čakáme tretie, tak povedala tak akože, najprv tak ako pozitívne, že gratuluje, a potom povedala takú vetu, že ale snáď už by stačilo. Že toto je zvláštne, že je tu taký trend. Podľa mňa pre krajinu bude zdravé, ak tu bude trend, nie nútenie, nie moralizovanie, ale trend, že je normálne, je bežné, je chvályhodné tri-štyri deti. Ak niekto chce mať jedno, nech sa páči, ale je úplne normálne a aj priam žiaduce, keď niekto má tri-štyri, chce mať päť, chce mať osem, nech sa páči. A pre Slovensko je to kľúčové, aby sa toto zmenilo, aby sa to pohlo.

    Ja sa netajím tým, že jedna z vecí, a cítim sa do toho nominovaný aj svojimi voličmi, je vyvolať veľmi vážnu spoločenskú diskusiu o tejto záležitosti, o demografickom raste, o rodine, pretože môžem si povedať, čo mňa to trápi, ja mám štyri deti, dúfam, že budem mať dosť vnúčat, mám veľa známych, my sa pohybujeme v prostredí veľmi takom, nazvem to že propopulačnom alebo family friendly, ale mne záleží na Slovensku. Ja milujem Slovensko. Je to moja vlasť, je to naša krajina, a ak môžem pomôcť v tejto veci, pomôcť, vôbec nie nariaďovať alebo nútiť, alebo moralizovať, budem veľmi rád. Sľubujem vám, že túto tému nenecháme zaspať, že ju budeme živiť, budeme povzbudzovať a budeme v nej veľmi konštruktívni.

    Myslím si a hovoril som to aj pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, že program tejto vlády je nedostatočný podľa mňa v tejto oblasti. Aj ten, čo sa týka rodinnej politiky aj čo sa týka demografie. Ale chcem byť úplne férový, nemyslím si, že to je problém tejto vlády. Myslím si, že celkovo vlády za tých rádovo 25 rokov túto vec nejak veľmi neriešili. Možno je to tým, že naozaj sa necháme učičíkať takými, takými debatkami o tom, že to je súkromná veci ľudí a my sa do toho nestaráme. Podľa mňa je to kľúčová vec, je to naozaj štátny záujem a nechcem, aby sme na tieto veci rezignovali.

    Čo môžme robiť ako, ako štát, ako spoločnosť? Tak po prvé, môžme oceniť tých, ktorí deti majú, a pomôcť im. Oceniť a pomôcť. Potom tým, ktorí chcú možno pomôcť, aby mohli. Opäť Erika Jurinová hovorila veľmi vážny fakt, že ľudia si tak akosi v tej prirodzenej túžbe, v prirodzenej láske, v prirodzenom prevedení, nastolení želajú mať viacej detí, než potom v skutočnosti majú. Takže ak ľudia chcú, nemusíme nikoho nútiť, aby mal, aby chcel mať, ale ak chcú, aby mohli. Samozrejme, môžme aj to v rámci osvety, školstva, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, môžme motivovať špeciálne mladých ľudí, aby chceli a objavili tú krásu manželstva a rodičovstva.

    A nezanedbateľná vec je aj z tej opačnej strany, že pomôcť a motivovať tých, ktorí sa tu narodili, vyrástli, vyštudovali, aby na Slovensku zostali, aby mohli zostať, prípadne aby sa vrátili, aby tu mali prácu, aby bola Slovensko pre nich atraktívna krajina. K tomu je, samozrejme, potrebné množstvo opatrení rôznych nástrojov, a preto my predkladáme na tejto schôdzi taký určitý balík zákonov, teda úplne presnejšie, predkladajú ho moje kolegyne, naše kolegyne, ženy, ja som na to veľmi hrdý.

    Som presvedčený, že politikou budúcnosti je rodinná politika. Politikou budúcnosti je rodinná politika, teda politika priateľská k rodinám, ako sa hovorí po anglicky family friendly, politika propopulačná, podpora zakladania rodín, ktoré majú deti, a ich stabilita.

    Niekedy akoby tak zahrnieme rodinnú politiku k sociálnej alebo pod sociálnu politiku. Aj ministerstvo je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna politika a rodinná politika sú dve veľmi rozličné alebo veľmi rôzne, samostatné politiky a dalo by sa povedať, že medzi nimi, čo sa týka výdavkov, je nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej potom potrebujeme investovať do sociálnej politiky, pretože najväčšou zbraňou proti, proti chudobe a sociálnym problémom je stabilná, funkčná, sebestačná rodina, zdravá rodina.

    Ja sám, ale to je skôr taká formálna vec, by som navrhoval, aby ako výraz tejto priority a tohto uvedomenia si sme premenovali ministerstvo, aby sa nevolalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ďakujem, ale aby sa volalo ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí, pretože keď ľudia majú rodinu, majú prácu, tak potom my musíme riešiť oveľa menej sociálnych vecí. A to nie je len samo o financiách, to je aj o dôstojnosti človeka a o kvalitnom živote.

    Na záver (ruch v sále), keď dovolíte, kolegovia, by som uviedol aj príklady, že tejto rodinnej politike sa vážne venujú alebo tejto prodemografickej politike sa vážne venuje aj v iných krajinách. V Poľsku zaviedli program, ktorý sa volá Rodina plus 500, a jeden z konkrétnych, jedno z konkrétnych opatrení hovorí, že od druhého dieťaťa je daňový bonus na jedno dieťa 500 zlatých, preto Rodina plus 500.

  • Reakcia z pléna.

  • Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Presne tak. 500 zlotých, čo je podľa menovej kalkulačky 115 eur. My ponúkame daňový bonus vo výške takmer 40 eur na každé dieťa. V Poľsku ponúkajú túto, tento, tento príspevok alebo tento bonus vo výške 115 od druhého dieťaťa vyše, čiže na druhé, na tretie, na štvrté. Príklad z Poľska.

    Mne sa práve daňový bonus vo všeobecnosti zdá, aby som ukončil pri tom konkrétnom návrhu zákona, ako veľmi vhodná vec, pretože daňový bonus je naozaj rodinná politika, nie sociálna. To znamená, že nehovoríme, dajte viac, ale hovorím, menej zoberte, pretože hovoríme o daniach, ktoré tento človek, zamestnaný človek vyprodukoval. Ponuka štátu a štát hovorí, výborne, priamo na mieste sa spotrebujú na niečo, čo je pre nás prioritou, rodina. Vyhneme sa nejakým prerozdeľovaniam, kolotočom cez päť nejakých prostredníkov, kde sa tieto peniaze strácajú. Priamo ten človek, ktorý má deti a pracuje, využije a štát mu dovolí využiť tie dane na budovanie jeho rodiny, na podporu jeho rodiny.

    Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú istý časový nábeh. Neznamená to, že ak prijmeme nejaké opatrenie, napríklad keď podporíte tento zákon, tak o deväť mesiacov začne, budeme mať zrazu o desaťtisíce detí viac. Samozrejme, a ako povedala kolegyňa, nikdy sa nedá kúpiť to, aby ľudia mali deti, ale možno pomôcť tým, ktorí chcú, a veľa ľudí chce.

    A nakoniec by som ešte takou zaujímavosťou. Existuje dokonca aj v západných krajinách veľmi silné a aj štátom podporované alebo priamo organizované prodemografické kampane. Dve krajiny konkrétne v poslednej dobe, Dánsko, kde tá kampaň prebehla takým, takým fun spôsobom a má aj merateľné výsledky. My momentálne komunikujeme s dánskym konzulátom, aby sme zistili viac o tomto, a budem vás o tom informovať, ale istým spôsobom môžme, môžme spozitívniť túto myšlienku.

    Takisto napríklad aj v Taliansku, kde sa možno vybrali takou viac moralistickou cestou a boli na to také aj rozpačité reakcie, ale myslím si, že keď sme už, spomíname Poľsko, Dánsko, Taliansko, že Slovensko by nemalo zostať bokom a že naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok. S faktickými poznámkami budeme pokračovať po hlasovaní.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme pokračovali v prerušovanom, prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Ako som vás včera informoval, generálny prokurátor požiadal z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti o ospravedlnenie svojej neúčasti na tento, na tejto schôdzi a poveril svojho prvého námestníka Reného Vaneka, aby v Národnej rade uviedol správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry (tlač 116).

    Podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s jeho vystúpením na 9. schôdzi, a súčasne navrhujem, aby sme tento bod 81 schváleného programu prerokovali v utorok 20. septembra o 9.00 hod., a následne by sme prerokovali bod 82, správu špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (tlač 117). Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 86, proti 43, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že uvedený návrh schválili.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 200), bod 44 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Janke Laššákovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda, v rozprave podali štyria poslanci návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona na dopracovanie, boli to páni poslanci Vašečka, Jurinová, Simon a Laurenčík.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 60, proti 75, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Dvaja páni poslanci podali návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona. Boli to páni poslanci Lipšic a Viskupič.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 59, proti 76, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Teraz, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 139 poslancov, za 80, proti 45, zdržalo sa 14.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Pristúpime teda k hlasovaniu o pridelení návrhu, tak ako bolo navrhnuté, výborom a určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie. Prosím spravodaj..., teda ďakujem pani spravodajkyni. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 95, proti 11, zdržalo sa 31.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 45 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Bastrnáka a Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (tlač 212).

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Anton Hrnko.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpilo šesť poslancov. Nikto nepredložil žiaden návrh.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 101, proti 16, zdržalo sa 22.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 122, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Gábora Grendela, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Fecka na vydanie lazníckeho zákona (tlač 163), bod 46 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 163.)

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 48, proti 4, zdržalo sa 87, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať o bode 47 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (tlač 164).

    Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Jána Budaja, aby hlasovanie uviedol.

    Poprosím vás, pán poslanec. Pán poslanec kartu, kartu.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 164.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 58, proti 1, zdržalo sa 81.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem. Vážení poslanci, poslankyne, dovoľte mi, chcel by som vás požiadať o všeobecný súhlas, skôr než pristúpime k procedurálnym veciam.

    Vzhľadom na priebeh Národnej rady aj vzhľadom na očakávaný premiérsky samit schôdza Národnej rady bude pokračovať v utorok, začne o 9.00 hod. správou generálneho prokurátora v zastúpení námestníka Vaneka, pričom by som vás chcel poprosiť, aby sme dnes o 17.00 hod., a súčasne oznámiť, nehlasovali, a najbližšie hlasovanie teda bude v utorok o 11.00 hod. Schôdza Národnej rady by dnes pokračovala do 19.00 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem.

    Takže nemáme všeobecný súhlas? Dobre. Tak poprosím vás, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 84, proti 50, zdržalo sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda najbližšia schôdza Národnej rady bude v utorok o 9.00 hod., a tak ako som uviedol, so spôsobom hlasovania a o ďalších veciach.

    Poprosím, procedurálny návrh, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán predseda, navrhujem, aby si Národná rada...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Danko, Andrej, predseda NR SR

    Poprosím, kľud v sále ešte. Pán Galko, poprosím, naozaj, lebo nepočujem.

  • Navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku Károlyho Thóta, ktorý zomrel v sobotu po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 57 rokov, a dnes sa v Šamoríne uskutoční jeho pohreb.

    Károly Tóth bol v novembri ’89 jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Maďarskej nezávislej iniciatívy. MNI spolu s VPN viedla na Slovensku revolúciu proti komunistickému režimu a realizovala ponovembrovú transformáciu na demokratický politický systém. Spolu s VPN sa zúčastnila prvých slobodných volieb v roku 1990. Neskôr sa zmenila MOS, stala sa súčasťou Maďarskej koalície a potom Strany maďarskej koalície vedenej pánom Bugárom.

    Károly Tóth bol významný maďarský intelektuál a myslím si, že si patrí pripomenúť pamiatku človeka, ktorý stál na čele prvej demokratickej formácie v novembri ’89.

  • Ďakujem. V každom prípade o minúte ticha a vzdávaní úcty sme sa dohodli, myslím, že pri určitej udalosti, kedy boli rozporované veci, že o tom prejedná poslanecké grémium a že sa budeme k tým veciam tak vyjadrovať. Ak trváte, aby som dal hlasovať o tej udalosti, tak, samozrejme, že o nej musím dať hlasovať. Ale v každom prípade odporúčam, aby sme také veci prijímali iným spôsobom.

    Takže je tu procedurálny návrh o vzdaní minúta ticha. Dobre?

    Poprosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 78, proti 14, zdržali sa 25, nehlasovali 14.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda po procedurálnych návrhoch by sme pristúpili k minúte ticha.

    Poprosím vás, procedurálny návrh, pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby Národná rada vyzvala pána podpredsedu Národnej rady Glváča a zrejme aj pána poslanca Jarjabka na ospravedlnenie.

    Ja prečítam, čo bolo napísané na adresu kolegyne Cigánikovej. Pán kolega Glváč to ešte aj verejne zdieľal, že "nemôže nesúhlasiť s kolegom Jarjabkom, že musela vypadnúť z nejakého nákladného auta pri pumpe". Už sme si...

  • Ruch v sále.

  • A inak som rád, že koaličné poslankyne sa smejú. Neviem, či by sa tak smiali, keby to niekto povedal z opozície na adresu pani poslankyne Vaľovej alebo pani poslankyne... a ostatných, lebo to je..., napádať akože rodinných príslušníkov, to je teda jedna úroveň. Ale neviem, do akej spoločnosti chodievate vy. Neviem, do akej spoločnosti chodievate vy. Ale toto už mi príde naozaj teda akože k žene, poslankyni, ku kolegyni akože vážne prekročenie akýchkoľvek hraníc.

    Takže vás chcem požiadať, aby sme tento procedurálny návrh prijali.

  • Reakcie z pléna.

  • Toto nie, podľa môjho názoru, to nie je procedurálny návrh, takže o ňom nebudem dávať hlasovať.

    Poprosím, pán poslanec Ľubomír Galko, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad výrokmi podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča smerom k jeho opozičnej kolegyni Jane Cigánikovej a vyzýva ho, aby sa jej ospravedlnil."

    Odôvodnenie. Včera na sociálnej sieti Martin Glváč označil a nepriamo nazval našu kolegyňu prostitútkou. Pokladám to za neprípustné. Napriek tomu, že je možné, že si daný osobný profil nespravuje sám, ale má na to zamestnanca, je to pod jeho osobným profilom, pod jeho fotografiou, a teda za dané vyjadrenie plne zodpovedá. Evidentne nielen pán predseda Danko má problém so ženami, ale už to od neho chytajú aj poslanci SMER-u.

    Vyzývam všetkých poslancov SMER-u, aby sa nad výrokom Martina Glváča pri hlasovaní o mojom procedurálnom návrhu zamysleli.

    Zároveň chcem dôrazne upozorniť Martina Glváča, že časy, keď sa beztrestne urážali ženy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím (ruch v sále), poprosím vás (ruch v sále), poprosím vás, vážení páni poslanci, chcel by som uviesť, že je jasne definované, čo je procedurálny návrh a čo je návrh z hľadiska riadenia schôdze a procesu, aby ste procedurálne návrhy v rámci PR-ových aktivít a žiadaní sa ospravedlnení zavádzali. Prvý, kto začal urážať rodinných príslušníkov, je človek, ktorý sedí vedľa vás. Poprosím vás, toto nie je procedurálny návrh a nenavrhnem o ňom hlasovať.

    Poprosím, pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som opätovne pozvať členov, členov výboru pre ľudské práva a národnostné väčšiny..., menšiny...

  • Povedané so smiechom a smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Smiech v sále.

  • Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR

    83.

    Dnes sú súčasťou väčšiny, áno, ale teda výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny pozvať na rokovanie výboru, ktoré bude, ktoré bude neverejné, do rokovacej miestnosti č. 30. Chcela by som pripojiť aj pozvánku pre poslancov, ktorých téma, ktorá bude prerokovaná, o resocializačnom zariadení v Galante zaujíma, takisto o účasť.

    Opakujem, že pôjde o neverejné zasadanie výboru.

  • Ďakujem. Pán poslanec Anton Hrnko, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Dovolím si pripomenúť členom výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa o 12.00 hod. dostavili do rokovacej miestnosti na rokovanie výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dovoľte mi, aby som sa takisto procedurálne ohradil, a tiež by som mohol teraz dať hlasovať o tom, aby sa mi pán takzvaný poslanec Lipšic ospravedlnil. Vy ste naozaj takzvaný poslanec, keď niečo takéhoto si môžete vymyslieť. A to vám hovorím úplne otvorene. Nič takéhoto som nepovedal. Buďte taký láskavý, buďte taký láskavý a pozrite si v zázname, čo som povedal, a potom tárajte hlúposti aj s vaším vzdelaním zahraničným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Pán poslanec Lipšic, nevykrikujte v sále. Poprosím vás o kľud a slušnosť. Pán poslanec Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v duchu toho, čo sa tu deje, dávam návrh, aby sa Národná rada ospravedlnila verejnosti za poslancov typu Lipšica, Galka, najagresívnejších ľudí (potlesk), ktorí nás tu otravujú, ktorí aj túto schôdzu ešte aj teraz zneužívajú.

  • Samozrejme, nedávam ten návrh, pán predseda, ale v mene nášho klubu vám veľmi pekne ďakujem za to, že neumožníte, aby takéto nechutné producírovanie sa sa stalo súčasťou tohto parlamentu už navždy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ľubomír Galko.

  • Pán predseda Danko, trvám na tom, aby ste dali hlasovať o uznesení, ktoré som navrhol v mojom procedurálnom návrhu a ktoré, zopakujem, riadne som ho prečítal a zdôvodnil: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad výrokmi podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča smerom k jeho opozičnej kolegyni Jany Cigánikovej a vyzýva ho, aby sa jej ospravedlnil."

    Je to absolútne legitímny procedurálny návrh a nič vás, pán predseda Danko, neoprávňuje, aby ste o tomto návrhu nedali hlasovať. Chcem vás požiadať, ak teda ctíte rokovací poriadok, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať. A ešte dodám to, čo som nestihol.

    Chcem dôrazne upozorniť pána Martina Glváča, že časy, keď sa beztrestne urážali ženy, Židia a osoby inej rasy, boli v inom storočí. A myslím si, že by mal zvážiť svoje odstúpenie z pozície podpredsedu Národnej rady.

  • Ruch v sále, nesúhlasná reakcia pléna a potlesk.

  • Poprosím vás ešte raz, ako predsedajúci hovorím opakovane, že to nie je procedurálny návrh, a keby ste stopäťdesiati žiadali pri niektorých vystúpeniach niektorých poslancov vzájomné ospravedlnenia, tak neviem, ako by ten priebeh schôdze Národnej rady vyzeral. Takže trvám na tom, že to nie je procedurálny návrh, a neviem o ňom dať hlasovať.

    Poprosím, pán poslanec Milan Krajniak.

  • Chcel by som poprosiť členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, ktorého zasadnutie máme o 12.00 hod. v zasadačke branno-bezpečnostného výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, aby vzhľadom na to, že medzičasom pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť zvolal mimoriadne rokovanie branno-bezpečnostného výboru, ktoré ale, predpokladám z rozhovorov s kolegami, nebude mať dlhé trvanie, aby teda prišli na 12.10 hod. do zasadačky branno-bezpečnostného výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Janka Kiššová.

  • Ďakujem pekne. Chcem upozorniť a pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že v utorok dvadsiateho, čiže budúci týždeň v utorok budeme mať zasadnutie výboru. Nebude v našich priestoroch, bude v miestnosti č. 34 tu v hlavnej budove o 12.00 hod.

    Predmetom rokovania bude správa Value for many o stave projektu memoranda o spolupráci so spoločnosťou US Steel. Bude v režime vyhradenom, to znamená, že neverejné rokovanie, a máte k dispozícii materiál, ktorý bude premetom rokovania tohto výboru. Nachádza sa v trezore v podateľni u pani Elekovej, takže môžete si ho dovtedy naštudovať a v utorok o 12.00 hod. zasadnutie výboru, bude predmetom rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Andrej Danko, ako predseda Národnej rady máš plné ústa slušnosti, ale teraz sa správaš ako najväčší chrapúň, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, to nie je procedurálny návrh. Vyzývam vás, aby ste predniesol procedurálny návrh.

  • Idem dať procedurálny návrh, predkladám procedurálny návrh.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, procedurálny návrh.

  • Ruch v sále.

  • Predkladám procedurálny návrh presne taký istý ako pán Číž pred chvíľou a pán Jarjabek, dobre, takže buďte spravodlivý voči svojim poslancom aj k nám. Presne takej istej kvality predložím procedurálny návrh.

  • Ruch v sále.

  • Keď pán Jarjabek hovorí, že máme citovať a máme si pozrieť, čo povedal vo faktickej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o znenie procedurálneho návrhu.

  • Znenie procedurálneho návrhu je, aby ste, aby Národná rada prijala uznesenie, kde odsudzuje klamstvá poslanca Jarjabka, ktorý hovorí, že nič také nepovedal, lebo, citujem, včera povedal: "Bol tuná pokus o politický puč, niektorí tu vystupujú dokonca a niektoré dámy tu dokonca vystupujú tak, ako na výpadovke pri Slovnafte." Máte sebou klamárov a kryjete ich.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím vás, nie je to procedurálny návrh súvisiaci s vedením schôdze ani s..., tak ako je definovaný v rokovacom poriadku.

    Poprosím (reakcia z pléna), pán poslanec, poprosím kľud v sále, naozaj ja vás poprosím, emočne (reakcia z pléna), poprosím vás, opakovane sa v sále objavujú slová ako skunk, zlodeji, útoky na rodiny a veci a ďalšie veci. Ja vás poprosím, aby sme v sále držali úroveň a slušnosť, najmä vás, pán poslanec Matovič, výslovne, lebo vy ste to do sály vniesol.

    Pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Pán predseda, trvám na hlasovaní o mojom procedurálneho návrhu.

    Pán predseda...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, opakovane sa deje v sále, nastavte nanovo čas pánovi poslancovi Lipšicovi. Verejne hovorím, ešte raz sa mi budete vyhrážať fyzicky a psychicky (reakcia z pléna) a vyhrážať sa mi spôsobom, ako teraz mi odkazujete ako predsedovi Národnej rady, že ma zničíte (reakcia z pléna) a že som špina (reakcia z pléna), ako to robíte opakovane, mám niekoľko svedkov, ako ste to robili včera, ako urážate rodinných príslušníkov poslancov, ako mi ukazujete na čelo a ako sa správate. Škoda, že tie médiá nemôžu byť otočené tak, ale ja už sa cítim ohrozený vaším urážaním.

    Poprosím vás, aby ste ma neurážal a nevyhrážal ste sa mi osobne.

    Poprosím, pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Pán predseda, ešte raz, trvám na tom, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, dali ste hlasovať aj o minúte ticha, neviem, aký to je procedurálny návrh, a ja som prečítal, čo povedal, čo napísal na verejnú sociálnu sieť podpredseda Glváč, že súhlasí s poslancom Jarjabkom, je to verejne dostupné aj v našich médiách. Ak niekto tu klame, dá sa veľmi ľahko zistiť, kto tu klame.

    Druhá moja poznámka je, že v parlamente môžu byť aj silné vyjadrenia, to je moje odôvodnenie k návrhu, poprosím vás, keby vaši poslanci boli ticho, lebo mne sa zdá, že to, čo sa..., tento výrok pána podpredsedu Glváča presiahol akékoľvek hranice, ktoré v tomto parlamente boli. Ak v rámci slušnosti sa vám to nezdá, tak potom naozaj chodíme do iných spoločností, do iných komunít, zaplať pánboh za to, musím povedať, ale ak ako predseda parlamentu, ktorý má plné reči o slušnosti, sa budete tváriť, že je to v poriadku, tak tento parlament ešte hlbšie podľa mojej mienky neklesol. Takéto vyjadrenia voči ženám sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, predseda Národnej rady nie je skunk, ktorý príde, zasmradí... Ani ďalší. Poprosím vás, aby ste v rámci poslaneckého klubu OĽANO rozmýšľali v prvom rade o slušnosti.

  • Pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Chcela by som doplniť informáciu, výbor, neverejný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny sa uskutoční o 12.00 hod.

  • Ďakujem, pán predseda, ak teda trváte na tom, že nedáte rokovať o tých procedurálnych návrhoch, lebo nespĺňajú teda kritériá procedurálneho návrhu, tak si vás dovolím požiadať v zmysle § 24 ods. 5, aby ste vy ako predseda Národnej rady využili svoju právomoc navrhnúť počas schôdze zaradenie bodu, ktorý Národná rada potom následne hlasovaním môže schváliť.

    Takže chcem vás požiadať, aby ste navrhli zaradenie bodu uznesenie Národnej rady k výrokom podpredsedu Národnej rady pána Glváča na adresu poslankyne Cigánikovej.

    Dovoľte mi tento návrh odôvodniť. Ja, ako ste si všimli, som sa nezapájal do týchto roztržiek, myslím, že nie je možné ani na moju adresu hovoriť tie veci, ktoré ste teraz hovorili, a zároveň ja som počúval prejav pani Cigánikovej k rokovaciemu poriadku. Ten prejav bol síce názorovo ostrý, ale nevšimol som si v ňom žiadne prvky, ktoré by ospravedlňovali akýmkoľvek spôsobom takúto reakciu na adresu poslanca, osobitne ženy. A, pán predseda, musíte vy ísť príkladom. Chcem vás potom poprosiť, aby ste navrhli zaradenie tohto bodu alebo zabezpečili ospravedlnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Váš návrh, pán poslanec, neprijmem, ale ešte raz poviem jednu vec. Skúsme, pretože v tejto sále nastali hlboké ataky, a skúste aj vy, páni poslanci, ktorí teraz idete procedurálne blokovať sálu a presviedčať, že len niekomu sa ublížilo. Aj mne sa ublížilo, ublížilo sa tu každému vzájomne. Skúsme byť pre tie kamery a tých ľudí, ktorí sú naozaj v práci, ktorí nás sledujú, príkladom a urobme hrubú čiaru hrubých a hlúpych vyjadrovaní v sále v Národnej rady.

    Skúsme si vzájomne odpustiť a skúsme ísť ďalej bez toho, aby tu zaznievali ataky do rodín, do blízkych ľudí a hrubých slov. Ale to si musíme všetci vstúpiť do svedomia. Ak tu budeme robiť nekonečný príbeh vzájomného ospravedlnenia, znova sa len pohádame a znova z toho získajú len tí, ktorí tvrdia, že tí, ktorí sú v parlamente, nič nerobia.

    Ja vás prosím ako predseda Národnej rady, skúste netrvať na tých procedurálnych návrhoch, pretože je to znova slepá ulička len k nenávisti.

    Poprosím, pán poslanec Martin Glváč.

  • Vážení páni poslanci, ten hnus do tejto sály ste priniesli vy a tie ataky na útoky najmä pána predsedu včera, to bolo už teda dávno za hranou.

  • Reakcia z pléna.

  • Prídem, samozrejme, tak ako vy. Bol som oslovený, tak vám vysvetľujem.

    Nemám problém sa ospravedlniť pani poslankyni Cigánikovej, som chlap, viem, čo sa patrí, ale nereagoval som a vy ste z nej..., vy ste povedali, že som, že som tým, čo som tým mohol myslieť, že či ju nazývam kurtizánou alebo neviem čím, nie, ja som reagoval na jej slová, a teda pán poslanec Beblavý asi nepočul o "prešťatí" a na to som napísal, že musela asi padnúť niekde z, z... nákladného auta alebo teda padnutím na hlavu, a nehovoril som o ničom inom. Keď sa ospravedlnení pani poslankyňa Cigániková...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.

  • Poprosím, poprosím, naozaj uplynul čas, ešte raz vás poprosím, vidím už nekonečný pingpong procedurálnych návrhov, ja vás prosím o zmierenie naozaj a o kľud a hrubú čiaru.

    Poprosím, pán poslanec Erik Tomáš.

  • Pán predseda rešpektujem vašu výzvu, ale napriek tomu to skúsim. Chcem vás poprosiť, aby Národná rada dala hlasovať o tom, aby sa Igor Matovič ospravedlnil vám konkrétne za slová "ty špina, ty hajzel", ktoré predchádzali vaším včerajším bonmotom, a zároveň chcem poprosiť, aby sa obmedzili slová ako "šťať" v Národnej rade, ktoré odzneli z úst pani poslankyne Jany Cigánikovej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže sa nejedná o procedurálny návrh, podľa môjho uváženia... Poprosím ešte raz, pán poslanec Ľubomír Galko, skúste zvážiť moju prosbu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, pri všetkej úcte a veľmi korektne a veľmi slušne chcem povedať, že aj niektorí poslanci z opozície včítane mňa niekedy vo výrokoch uletíme, mne sa už stalo, že som tu uletel, aj som sa ospravedlnil. Takisto niekedy tu padajú aj zo strany opozičných poslancov výroky, s ktorými sa nestotožňujem a nemali by tu zaznieť, ale vzhľadom k tomu, čo tu predviedol pán podpredseda Martin Glváč vo svojom procedurálnom návrhu, keď som očakával, že sa zachová ako chlap a že sa ospravedlní, tak on miesto toho nám tu ide vysvetľovať, že povedal niečo iné, ako povedal, trvám na tom, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, o uznesení, ktoré som navrhol, a teraz to doplním už len tým, že si myslím, že Martin Glváč by sa mal pratať zo svojej pozície podpredsedu Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím vás jednou vetou. Znova, nejedná sa o procedurálny návrh, skúsme sa vyhnúť expresívnym veciam.

    Poprosím ešte raz, pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Najskôr prvé upozornenie, vy sústavne komentujete návrhy poslancov, podľa rokovacieho poriadku ako predsedajúci to nemáte robiť, nás upozorňujete na rokovací poriadok, vy ho sám porušujete, opakovane, po každom procedurálnom návrhu. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka je, ja sa nevyjadrujem expresívne ani nepoužívam vulgarizmy, ale a..., alebo chápem, že v parlamente zaznelo viacero vulgarizmov, fajn. Ale podľa mňa je to iná rovina ako, ako to, čo sa udialo včera, keď podpredseda parlamentu takýmto hrubým spôsobom urazil ženu, ženu poslankyňu.

    Neviem, či vám ten rozdiel nie je zrejmý a či sa vám to zdá byť na úrovni skunka alebo niečo podobné, lebo ste na seba citlivý, ale ešte raz, ak vám, ak nemáte ani základnú mieru nejakej empatie, že sa vám zdá to vyjadrenie k žene, k poslankyni, kolegyni v poriadku, ešte si aj zatlieskate... No kam sme to prišli?!

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem. A nezaznel ani opakovane procedurálny návrh, ale tak ako, opakujem, nepovažujem to za procedurálny návrh.

    Pán poslanec Igor Matovič, ešte vás poprosím a budem komentovať, aj či poruším neviem aký poriadok, je to hanba vzájomne sa urážať v sále Národnej rady. Poprosím vás, pán poslanec Igor Matovič, skúste zvážiť, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, pán poslanec Krajniak, sadnite si a ukľudnite sa, áno, som zodpovedný za poriadok v sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

    Pán poslanec Mato..., pán poslanec Krajniak, poprosím vás, aby ste sa posadil!

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Som zhrozený z toho, že predseda Národnej rady tu povie, že jemu je to jedno, že či poruší zákon, alebo nie. A budem komentovať. Som z toho zhrozený.

  • Zároveň som zhrozený z toho, ako predseda Národnej rady dokáže neustále mať slová o tom, že to je hanba, sa tu neustále sa tu urážať, na druhej strane si dovolí včera urážať môjho mŕtveho, 20 rokov mŕtveho otca.

  • Reakcie z pléna.

  • Na to musím reagovať. Vy ste urazil prvý môjho otca a poprosím vás, aby ste s rodinnými príslušníkmi prestal v tejto sále a s osobnými útokmi a vyhrážaniami.

    Poprosím vás, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem..., ďakujem..., ďakujem pekne za slovo.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, prerušujem schôdzu Národnej rady a zvolávam poslanecké grémium.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz, poprosím vás, páni poslanci, naozaj vzhľadom na to, že došlo k schváleniu minúty ticha, mali by sme pred poslaneckým grémiom dať úctu.

    Ďakujem, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som vám oznámil výsledok poslaneckého grémia a opísal priebeh, kde sa snažili vzájomne strany vyhnúť sa do budúcna a apelovať na svojich poslancov z hľadiska určitých expresívnych vyjadrovaní.

    Musím konštatovať, že poslanecké grémium nenašlo riešenie vzniknutej situácie v sále, a poprosím vás ako predsedajúci apelovať o to, aby sme pokračovali v rokovaní na naozaj dodržovaní práv a povinností a vzájomnej slušnosti.

    Prerušujem schôdzu Národnej rady do 14.00 hod. a následne potom bude možnosť procedurálnych návrhov, tak ako sú prihlásení na tabuli.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankýň Jurinovej, Gaborčákovej, Shahzad a Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 208).

    Ešte predtým, ako by sme pokračovali, tak, samozrejme, vidím procedurálne. Pán poslanec Simon tu nie je, pán poslanec Matovič tiež. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Galko, Lipšic. Nie sú tu.

    Takže prosím teraz poslankyňu Eriku Jurinovú, aby zaujala miesto, teda určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Jurzycu...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak viete čo, tak ešte 5 minút počkáme, kým príde pani poslankyňa Jurinová. O. K., ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kým teda z výboru z druhej strany, teda z Hradu príde pani poslankyňa Jurinová, pani poslankyňa Shahzad bola ochotná ako navrhovateľka zaujať miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči ako spravodajca.

    Máme faktické poznámky na vystúpenie poslancov, pani poslankyňa Sárközy tu nie je, pani poslankyňa Verešová.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte stále je na výbore? Pán poslanec Kotleba?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je.

    Pán poslanec Heger tu je.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 208.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Vašečka, ja teda musím povedať, že som veľmi rád, že táto téma prichádza na pôdu parlamentu, pretože si myslím, že je dôležité viesť o tom takúto verejnú diskusiu. Aj práve tu v..., tu v Národnej rade my viacerí budeme v rozprave k tomu vystupovať a chcel by som teda poprosiť aj kolegov, či už z opozície, ale aj z koalície, chceli by sme naozaj počuť vaše pohľady na túto tému, lebo myslím si, že toto nie je téma taká instantná, by som povedal, ktorou chceme riešiť niečo okamžite, lebo to nie je ani možné, ale je to téma strategická a dlhodobá a myslím si, že je naozaj dôležité začať o tom rozprávať.

    Takže my túto tému chceme sem práve do parlamentu priniesť, iniciovať ju, držať ju, a preto aj vás pozývam, aby ste aj v nasledujúcich zákonoch, či už počas tejto schôdze, alebo ďalších, k tomu vystúpili a prezentovali aj vaše stanoviská, aby sme naozaj mohli vidieť, kde sa aj tu v Národnej rade v pohľadoch na túto tému nachádzame.

    Ďakujem.

  • Aj ja chcem poďakovať kolegovi Vašečkovi za to, že túto tému vytiahol alebo otvoril v súvislosti s týmto zákonom, keďže pozitívny demografický vývoj je nutnosť pre túto krajinu. Keď som pozeral štatistiky, čo sa týka dôchodkov, áno, pokiaľ nebudeme podporovať mladé rodiny, pokiaľ nebudeme podporovať zdravé rodiny ako základnú bunku spoločnosti, budeme mať vážne problémy, čo sa týka dôchodku, tak ako je dnes nastavený.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka, budete reagovať na faktické poznámky?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za reakcie. A jedna z vecí, ktorú som ešte nespomenul, je to, že Slovensko má, má perspektívu na rozvoj, a minule som sa rozprával s niekým, kto sa venoval týmto záležitostiam, a hovoril o takej štúdii, že Slovensko má momentálne hustotu obyvateľstva asi 110 obyvateľov na kilometer štvorcový, a odborníci hovoria, že také optimum pri krajine nášho..., zhruba s naším terénom je asi 130 obyvateľov na kilometer štvorcový. Keď sa pozrieme na Švajčiarsko, ktoré má mierne menšiu rozlohu, a pritom má veľmi podobne hornatý terén, ešte asi viac ako my, tak má pri menšej, troška menšej rozlohe, niečo cez 40-tisíc km štvorcových, okolo 7-7,5 mil. obyvateľov.

    Čiže aby bolo jasné, že nám tu nejde ani o preľudňovanie, ani o nejaký teraz populačný skok, ale o to, že máme priestor a rodiny, rodiny s deťmi sú veľmi dobrým prostredím práve na, na rozvoj a na výchovu vzdelaných, šikovných, pracovitých ľudí a že záleží nám na Slovensku, a má to, samozrejme, veľmi veľa súvislostí.

    Ďakujem za poznámky, ako napríklad pán poslanec Lukáč povedal, že to súvisí s dôchodkovým zabezpečením. Súvisí to, samozrejme, so školstvom, súvisí to aj s kvalitou občianskeho, politického života. Čiže myslím, že táto téma, nech máme akékoľvek názory, je niečo, na čom by sme mali hľadať konsenzus a nájsť nejaké, nejaké rozumné, ľudské, perspektívne riešenia, aby naša krajina z toho mohla vyťažiť, aby to bolo pre spoločné dobro nás všetkých.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kotleba, procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, ja som chcel povedať, že som stratil poradie s faktickou poznámkou, ale my sme mali do 14.05 hod. výbor. To znamená, bolo by dobré, keby sa tu v rámci Národnej rady zaviedol nejaký systém, aby poslanec nestratil svoje slovo len preto, že si plní svoje povinnosti na výbore.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, chcem len toľko povedať, že počas rokovania Národnej rady, to znamená, keď rokuje plénum, nesmú byť výbory. To, že sem-tam výbor, bohužiaľ, teda rokuje dlhšie, ja keď som dostal informáciu, tak som povedal, že počkajme, ale medzitým pani poslankyňa Shahzad povedala, že tiež je navrhovateľka a je ochotná prísť, a tým pádom som pustil proces. Keďže ste tu neboli, rozumiem tomu, čo ste hovorili, tak budeme si musieť dávať väčší pozor. A ďakujem za upozornenie.

    Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kotleba?

  • Reakcia z pléna.

  • Nemusíte, ústne do rozpravy, len vy ste tam nechali, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale viete, nech sa páči, a potom pán poslanec Heger.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ja len teda využijem priestor tu, ktorý som stratil vo faktickej poznámke, nebudem rozprávať dlho.

    My sme si v našom poslaneckom klube preštudovali tento návrh zákona a vieme sa s ním stotožniť, pretože zdá sa nám ako veľmi pozitívne a naozaj také podporujúce slušné rodiny, ak teda sa im umožní si viac peňazí, ktoré by inak išli štátu, používať na rozvoj alebo v prospech vlastných rodín, ale zároveň si dovoľujeme upozorniť, že toto riešenie je len z nášho pohľadu vnímané ako také polovičné. Pretože nestačí len úpravou daňového systému dať viac tým rodinám a u ostatných výdavky tolerovať na takej úrovni, ako sú dnes, ale, naopak, mal by túto problematiku, by sa teda mala riešiť komplexne, a síce aj z pohľadu tej druhej skupiny, zo skupiny asociálnych prevažne, žiaľ, cigánskych rodín, ktoré si z rodiny a detí spravili svoj životný štýl a biznis, pretože do tejto skupiny ide veľká časť verejných zdrojov, ktoré by inak mohli ísť práve na podporu pôrodnosti, na podporu slušných rodín, na podporu týchto detí, o ktorých tu už aj predo mnou bolo viackrát spomínané alebo rozprávané.

    Ale myslíme si, že priestor na takéto úpravy bude aj v ďalšom a zároveň bude aj v tom, ak by sme sa dostali s týmto zákonom do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Lukáč. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Len toľko k tomu. Zákon je postavený práve na tom, pán kolega Kotleba, že zanecháva viac prostriedkov tým, ktorí pracujú, alebo daňový bonus, a vlastne tí, ktorí sú neprispôsobiví občania a väčšinou nepracujú, tak ich tento zákon nijako nedotkne pozitívne.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem. Kolegyne, kolegovia, ja trošku tiež naviažem vlastne na svoju faktickú poznámku. A čiže ako som hovoril aj tam, myslím si, že naozaj téma rodiny je veľmi dôležitá, pán, vlastne kolega Vašečka dal do takého protikladu práve taký ten individuálny luxus, ja by som ho dal do takého kontrastu práve s tým kolektívnym luxusom, pretože myslím si, že práve ten individuálny luxus – a za chvíľočku to viacej vysvetlím, čo tým myslím – je taká potreba momentálna alebo ani nie potreba, alebo skôr túžba a práve ten kolektívny luxus je otázka budúcnosti.

    Myslím si, že my ako zákonodarci, ľudia v parlamente, je dôležité, aby sme na túto tému hovorili a ukazovali, že aj ako tomu my rozumieme, preto som aj vyzval k takej diskusii, aby aj ľudia mohli vidieť, že či majú oporu v zákonodarcoch alebo aj vo vláde v tom, že môžu do budúcna plánovať svoju rodinu. Pretože dieťa, keď chcete plánovať rodinu, tak to nie je na pár rokov, je to už na celý život, môžme povedať, ak už sa vám dieťa narodí, tak ak k tomu pristupujete zodpovedne, a verím, že ten ľudský pud k..., lásky k dieťaťu v nás v každom je, tak to chceme s tým dieťaťom myslieť vážne. A práve preto je veľmi dôležité, ako sa vyvíja politická situácia, a hlavne čím sa aké prísľuby alebo aké nádeje, keď tak poviem, komunikuje, či už vládna garnitúra, alebo vôbec aj zákonodarný zbor. A myslím si, že dnes práve ľudia tým, že nemajú tým, že sa na túto tému až tak nediskutuje a nemajú nejakú oporu a istotu, tak pozerajú na to tak krátkozrako a instantne a naozaj dávajú mnohokrát prednosť takému individuálnemu luxusu, to znamená, že dnes si dieťa dovoliť nemôžem, resp. ak by som si dieťa mohol dovoliť, nemôžem si dovoliť v tých bohatších kútoch Slovenska možno toľko dovolenky alebo takú dovolenku v tých chudobnejších, nemôžem si dovoliť možno lepšie auto alebo lepšie bývanie a naozaj táto rovina ide cez kalkul.

    Čo je veľmi dôležité povedať, je, vidíme, ako sa to deje na západnej civilizácii alebo v západnom svete, mnohokrát sa spoliehajú tieto národy práve na príliv pracovnej sily z chudobnejších regiónov sveta. A otázka je, že čo to robí u nás, či toto je filozofia, ktorou sa chceme uberať aj my. Ale myslím si, že tu je dôležité, aby sme sa zamysleli aj nad takým historickým kontextom Slovenska, pretože my sme trošku v inej pozícii. Keď sa pozrieme na históriu našej krajiny, tak vidíme, že tu aj keď prichádzali, a by som povedal, iné národy na naše územie, tak to vždy dopadlo tak, že sme my na to doplatili, a myslím si, že toto je historicky dosť silno zakorenené v našich ľuďoch, a preto ak chceme hovoriť o pracovnej sile z chudobnejších regiónov, nech, nech sú akokoľvek chudobní, ak chceme hovoriť o imigrácii ako riešení vlastne budúceho nedostatku pracovnej sily a generovania ekonomického rastu, tak musíme byť citliví na to, čo to v našich ľuďoch vyvoláva, a myslím si, že celkom legitímne.

    Takže nemôžme sa len uspokojiť možno s riešením alebo s tým, že tak ako to práve v tých západných kultúrach si na to už zvykli a robili to aj posledných 20-40 rokov, že privádzali alebo púšťali do svojich národov väčšie počty, mali otvorené brány práve pre imigráciu, aby takto kompenzovali nedostatok pracovnej sily, tak na Slovensku jednak tomu tak nebolo, je to nová vec a vieme, že ľudia všeobecne sú na zmenu veľmi citliví, a už o to viacej v našej krajine, pretože práve niekde v podvedomí historicky, ktokoľvek prišiel do našej krajiny, väčšinou ju okupoval. A tento prirodzený strach tu niekde stále je, a pokiaľ o ňom nebudeme hovoriť a nebudeme aj hovoriť o tom, sami si môžme zaspomínať na migračnú krízu, a pred voľbami ako to bolo používané aj na politický boj a ako bolo aj hovorené, že to vyvoláva v ľuďoch strach, a bolo to legitímne a naozaj to v ľuďoch strach vyvolávalo a bolo to práve preto, lebo sa nepovedalo "B" k tomu, povedalo sa, áno, je tu riziko, budú sem prichádzať migranti, ale "B" nebolo dostatočné, ako s nimi budeme jednať, preto tu máme aj, aj myslím, že niekedy, keď sa ťukne na túto tému, takú, by som povedal, vyostrenú diskusiu a toto je veľmi dôležitá rovina, ktorá by tu tiež mala byť zodpovedaná a ktorej by sme sa mali venovať, pretože naše rodiny a vôbec, myslím si, že ľudia na Slovensku sú ešte stále rodinne založení a rodinne aj takým štýlom, že sa chceme o tie deti dobre postarať a chceme, aby žili v bezpečnom prostredí, a chceme, to bezpečné prostredie považujeme v prvom rade, keď to zoberiem tak plošne, že teraz nemyslím mestá, lebo tých máme na Slovensku podstatne menej, bezpečné znamená, že deti sú vystavené určitým bezpečným rizikám, keď to tak nazvem, ktoré tu poznáme, a tým imigranti, žiaľ, pre nás nie sú, pretože sú pre nás veľká neznáma. A tí, ktorí nezakúsili život v zahraničí alebo majú s ním zlú skúsenosť, automaticky sa budú tomuto brániť.

    A my nemôžme len tak plošne povedať, že viete čo, je nám jedno, čo si o tom myslíte, toto je jediná odpoveď, ktorá tu je, a my vám to zavedieme. Myslím si, že toto je nezodpovedné z hľadiska či už vlády, alebo aj parlamentu. Nie preto, že by to, že to možno bude smerovať, že to bude riešenie, ale z hľadiska tej komunikácie a prípravy aj verejnosti, ak by týmto smerom malo sa uberať. Ale tak ako povedal aj kolega Vašečka a vlastne ako o tom hovorili... aj Erika vo svojej jednej reči, myslím si, že z hľadiska dlhodobého stále potrebujeme pozerať na to, že chceme tú demografiu zvrátiť, nie naštartovať, myslím si, že je dobré, keď Slováci, slovenská tradícia, hrdosť, alebo ako by som to nazval, bude zotrvávať aj pre budúce generácie. A teraz nehovorím len o najbližších 20 rokov, kľudne môžme hovoriť najbližších 50, 70, 100, 120, lebo toto je veľká téma, a tým, že prišla nová doba, prišiel prevrat, tak sa naozaj veci pohli iným smerom a proste na toto sa nejakým spôsobom pozabudlo. 20 rokov vo vývoji národa neni až tak veľa, takže je proste čas teraz sa o tom začať baviť, aby sa výsledky časom dostavili. A my tu naozaj nehovoríme o výsledkoch, ktoré tu majú byť zjavné v roku 2020 a budeme nimi zachraňovať rozpočet, v žiadnom prípade, ale hovoríme tu o dlhodobom vývoji, ako môžme aj tú mladú generáciu ľudí povzbudiť, aby oni povzbudili ďalších a aby sa tu ten trend zvrátil.

    Ide tu o to, že chceme naozaj poukazovať na to, že Slovensko nemá byť krajinou, ktorá podľa nejakých prognóz v roku 2070 už bude vymretá alebo bude tu úplne iná kultúra žiť a tak ďalej, čo viac-menej naháňa strach. Myslím si, že nemáme jednať zo strachu, máme jednať zo zodpovednosti a z múdrosti a práve preto je tento dialóg taký dôležitý. A práve aj tieto zákony, ktoré kolegyne prinášajú a za ktorými stojíme, viacerí poslanci z nášho klubu, svojou podporou, práve aj tým, čo hovorím, chceme vytvárať túto diskusiu na tému rodiny, chceme hovoriť o tom, že rodina je niečo, čo je veľmi dôležité, že rodina je to najlepšie miesto pre výchovu detí, pretože v konečnom dôsledku, či chceme, alebo nechceme, prirodzene, v rodine sa rodia deti, a myslím si, že nemôžme od tohto upustiť. Aj keď dneska vidíme v spoločnosti, že vznikajú aj iné cesty, ale nemôžme tým poprieť tú najzákladnejšiu, ktorá tu vždy bola, a k tomu my chceme práve hovoriť a vyzdvihovať túto rovinu a viesť tento, viesť tento dialóg.

    Ja už len...

  • Povedané so smiechom.

  • Ešte k tej mnohopočetnosti, lebo myslím si, že toto je tiež dôležité. Ja tak subjektívne, trošku na pobavenie možno. Často som cestoval ako Bratislavčan na východ, je to veľmi nezvyčajné, väčšinou východniari cestujú do Bratislavy a bol som milo prekvapený, keď som zistil, že na východe je bežný štandard v tých menších obciach a dedinách, že tí rodičia napriek tomu, aj keď tie podmienky nie sú až také priaznivé, tie tri-štyri deti tam nejakým spôsobom majú, až si tam zo mňa robili srandu, keď som sa tešil ja z prvého dieťaťa, tak mi dokonca tak akože takým priateľským posmeškom hovorili, že to sa ani nechváľ, to keď budeš mať tretie, tak sa začneme na teba vôbec pozerať a dáme ti nejako za pravdu. Paradoxne v Bratislave, keď sme čakali tretie dieťa, tak moji susedia, známi mi hovorili, že mi musia kúpiť televízor, lebo zrejme niečo som nepochopil.

    Tak to len na pobavenie trošku toho kontrastu medzi východom a západom a ja si naozaj myslím, že a bolo by fajn, keby sme do tejto diskusie vniesli možno aj to, tie odborné stanoviská psychologické a podobne a urobili z toho naozaj takú širšiu debatu, nemyslím počas tohto bodu alebo počas tejto schôdze, ale, ale možno počas tohto volebného obdobia, aby aj ľudia mohli počuť, lebo dneska, myslím si, že naozaj aj vďaka tomu, ako médiá sa snažia instantné správy prinášať, tak na také strategické alebo dlhodobé veci už neprenikajú k ľuďom a iba tí, ktorí chcú, tak sa zaujímajú aj možno o nejaké psychologického hľadiská toho, čo to robí s deťmi, keď vyrastajú medzi dvomi, tromi, štyrmi súrodencami verzus, keď niekto vyrastá sám, a sú to veľmi dôležité a obohacujúce informácie. A ja si myslím, že aj toto môže byť práve taká naša iniciatíva, že my budeme živiť práve tieto témy, budeme možno o nich hovoriť a ľudia môžu čo-to, čo-to z toho započuť a môžu sa nechať inšpirovať a môžu, keď tak poviem, prísť aj na iné myšlienky o poslancoch Národnej rady, o tých, ktorí sa snažia nastavovať určité trendy, nepozerajú možno len a nehovorím, že to nemá byť, áno, musíme myslieť aj z hľadiska toho politického na najbližšie voľby a podobne, ale myslím si, že to by nemala byť jediná agenda, že mali by sme hlavne myslieť na to, čo s touto krajinou chceme urobiť, a zasievať aj takéto, vysielať takéto signáli voči ľuďom a práve aj v oblasti rodiny.

    Tak toto je len taký, taký úvodný príspevok z hľadiska prvého zákonu, ktorý prichádza. Myslím si, že daňový bonus je taký veľmi hmatateľný nástroj, ktorý, ktorému ľudia rozumejú, tak jako aj povedal kolega Lukáč, ale vlastne Erika to predniesla, pani Jurinová, v tej, tej úvodnej reči, je to niečo, čo ľudia vedia pocítiť, a týka sa to hlavne tých, ktorí teda zarábajú a majú príjem taký, že platia dane.

    Pretože povedzme si na rovinu, ak máte príjem taký, že daň neplatíte, tak daňový bonus neviete využiť. Čiže je to svojim spôsobom trošku aj taký motivačný faktor pre tých nižšie zarábajúcich, že keď zarobím viac, tak zbohatnem nielen tým, že som zarobil viac, ale ešte aj štát mi k tomu pridá ten môj daňový bonus, čo, myslím si, že percentuálne nemám to teraz tu vypočítané, ale percentuálne neni malá skupina ľudí, ktorá by mohla byť týmto motivačne podporená, a dalo by sa tu hovoriť o mnohých rovinách, ktoré by sa na to dali pripnúť, aj ako motivačný faktor pre pracujúcu skupinu ľudí, takže preto si myslím, že tento, tento nástroj je veľmi dobrý a treba mu venovať pozornosť. A opäť ja sa snažím pozerať na veci s dlhodobého hľadiska, lebo myslím si, že to je to, čo tu na Slovensku chýba, že pozerať na reformy z hľadiska 4 rokov je limitované. Sú reformy, ktoré sa dajú, a sú reformy, proste ktoré sa za 4 roky nebudú dať, a ja chápem, že politicky je to nepopulárne, a naozaj nájsť odvahu na to, robiť niečo nepopulárne je, je veľmi ťažké, lebo nieže si tým nepoškodíte, ale respektíve na tom môžete stratiť politické body, ale myslím si, že, že sme, aj v tomto je naša zodpovednosť a sme povinní aj takto nejakým spôsobom prinášať aj takúto agendu, a preto aj z hľadiska rozpočtu, a myslím si, že to je aj výzva pre pána ministra financií nepozerať len na to, ako sa vždy zmestím do tých kritérií, áno, poďme sa zmestiť do tých kritérií, ale tie kritéria nemôžu byť naším pánom, ale majú byť naším sluhom, pretože aj tie kritéria vznikli preto, aby nás naučili nejakým spôsobom zdravo hospodáriť, ale keď my zabudneme na tento úmysel zdravého hospodárenia, a budeme snažiť len napĺňať nejaké kritériá, tak môžeme minúť ten cieľ, a preto si myslím, že je veľmi dôležité robiť pravidelne a naozaj robiť revíziu práve vo výdavkovej časti rozpočtu, aby sme hľadali výdavky, ktoré už neslúžia budúcim účelom. Sú výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre bežný chod. Áno, sú a vždy budú a tie tam musia mať, ale my musíme počítať aj s výdavkami na dlhšie obdobie ako na 4 roky, ktoré by mali mať priestor v rozpočte, a práve tu je umenie ministrov financií, nech je to z akejkoľvek strany, alebo proste ide o šikovnosť ministra, ktorý dokáže v tom rozpočte nájsť aj na toto priestor, ktorý sa zároveň dokáže zmestiť do všetkých kritérií, ktoré máme spĺňať, a je to veľká výzva, preto je minister financií tak dôležitá a zodpovedná funkcia. A tak náročná.

    Ale nesmieme teda poľaviť nad touto výzvou len preto, že no máme tu nejaké kritéria a musíme ich splniť, tak nebudeme, neni priestor nad tým, aby sme rozmýšľali strategicky. Myslím si, že to sme dlžní našim ľuďom, sme dlžní našej histórii nášho národa, sme to dlžní a zároveň aj našim deťom a budúcim generáciám, ako sa to tu často hovorí.

    Ja vám ďakujem za pozornosť a odovzdávam slovo ďalšiemu bodu zrejme.

  • Povedané so smiechom.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Citujem z jedného materiálu: "Demografický scenár OSN predpovedá, že v roku 2100 má byť vrátane imigrantov na Slovensku 3,7 mil. obyvateľov. Samozrejme, predpoveď počasia sa dá robiť tak reálne na dva, na tri dni a aj prognózy do roku 2100 sú veľmi otázne, ale fakt je taký, že ten pokles, ten trend tu je. A čo sa týka imigrantov, spomínam to preto, lebo pán poslanec Heger o tom hovoril, a ja osobne si myslím, že utečencom treba pomáhať, pretože tú pomoc potrebujú, a v takej, v takom rozsahu, aké máme možnosti, a nemalo by to byť utiekanie sa, že to bude riešenie našej krízy. Stále si myslím, že je normálnejšie a prirodzenejšie podporovať naše slovenské rodiny, ktoré majú deti. Ja veľmi rád budem pomáhať ľuďom, ktorí sú aj z iných krajín, my máme napríklad okrem vlastných štyroch detí ešte adoptované štyri deti v Afrike a pokladám to za normálnu vec, nie čím sa by človek mohol chváliť. Ale na prvom mieste som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, sľuboval som na ústavu, že budem plniť svoje poslanie v prospech jej občanov, nie v prospech Európskej únie, nie v prospech občanov celého sveta, čím, samozrejme, zas nechcem upadnúť do opačného extrému, že za hranicami Slovenska ma nič nezaujíma.

    Takže podporujme Slovensko, podporujme slovenské rodiny a v rámci svojich možností buďme ľudskí, buďme ústretoví aj voči tým, ktorí to potrebujú, sú prípadne z iných krajín, buďme otvorení prijať ich v miere, ktorá je rozumná, ktorá je znesiteľná, ale dajme tú prioritu na našich ľudí, na našich občanov, na naše rodiny s deťmi.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem, ja už len doplním, chcel by som, teda jak som tu vyzvedával, tak obzvlášť otvoriť možno aj tú otázku tej, toho liberalizmu, ak to tak poviem, že máme tu naozaj liberálnych kolegov, a nemyslím tým len kolegov zo strany Sloboda a Solidarita, ale môžu byť aj v širšom spektre. A myslím si, že toto je oblasť, kde sa možno práve rozchádzame, pretože rodina je ako keby spájaná s takým tým konzervatívnym myslením, ale nemyslím si, že to tak nevyhnutne musí byť, a určite by som rád počul, keby vystúpili aj kolegovia s liberálnejším zmýšľaním - a my tu budeme riešiť ďalšie zákony - a na túto tému s nami diskutovali aj tak verejnejšie, pretože myslím si, že práve niekde tak na pozadí tá diskusia medzi liberálmi a konzervatívcami na túto tému prebieha, myslím si, že niekedy aj tak tendenčne, poviem to, a je to škoda. A práve my tu môžeme do toho vniesť naozaj také rôzne zdravé pohľady.

    Takže to len pre kolegov, že budeme tu mať ešte ďalšie dva zákony, ktoré sa týkajú rodinných otázok, a myslím si, že sa to dá v tej rozprave s tým spojiť, takže budem rád, keď vystúpia aj liberálnejšie ladení ľudia k tejto téme, aby sme mohli počuť, ako sa oni na to pozerajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, a to prvým čítaním o návrhu poslankyni Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.

    Zákon má, návrh zákona má parlamentnú tlač 209.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Anne Verešovej, ktorá za navrhovateľov odôvodní tento návrh, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 209.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne a kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., ktorý predkladáme ako skupina poslankýň z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu doteraz vo výške 30 % zo sumy životného minima na svoje nezaopatrené deti alebo nezaopatrené neplnoleté deti. Rodič teda teraz plní svoju vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 27,13 eur. Vzhľadom na vývoj cien, rast životných nákladov a stagnáciu výšky životného minima považujeme zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť za nepostačujúcu, a preto navrhujeme upraviť stanovenú sumu, t. j. zmeniť percentuálny podiel, ktorým sa zistí minimálna, ktorým sa zaistí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Vzhľadom teda na vyššie uvedené navrhujeme upraviť túto výšku vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bude musieť byť povinný túto vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima, t. j. vo výške 45,21 eur mesačne. K zmene zákona nás viedol úmysel ochrániť najslabších skupín spoločnosti, a to deti, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc rodičov. Dívame sa na to aj pohľadom rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. Naozaj častou praxou je najmä z dôvodu bezodkladného riešenia vo veci samej, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia, riadneho rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu neúplnej rodiny.

    Mám k tomu naozaj aj príklad priamo zo zariadenia núdzového bývania, v ktorom sú poskytované služby krízovej intervencie takýmto neúplným rodinám, resp. osamelým matkám s deťmi. Poviem vám, matka s dvoma deťmi: výživné na prvé dieťa presne minimum 27,13 eur, na druhé dieťa rovnako minimum 27,13 eur. Matka s troma deťmi: výživné na prvé dieťa 30 eur, na druhé 27,13 a tretie 27,13 eur. Matka s jedným dieťaťom: 30 eur výživné.

    Takže áno, je to tak chudobou ohrozené sú teda naozaj najviac jednorodičovské rodiny, musím povedať, že zo štatistík rovnako sú najviac ohrozené chudobou aj rodiny viacdetné s deťmi viac ako tri. Tak ale teraz v tomto návrhu zákona hovoríme o neúplných jednorodičovských rodinách. Vychádza to dlhodobo zo štatistických údajov a potvrdzuje to aj tohtoročná správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov a pri sledovaní typu domácností, ako som už povedala, sú v riziku vylúčenia a chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom.

    Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská, materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu predstavme, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 40-50 % z celého príjmu.

    Preto vás chcem ešte potom, budem rada niečo k tomu hovoriť, ale vzhľadom na vyššie uvedené vás chcem teraz, vážené poslankyne a poslanci, poprosiť, aby ste tento predstavený návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby som návrh zákona, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol výbor ústavnoprávny s tým, ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch poslankýň, pani, pani, teda Eriky Jurinovej a pani poslankyne Verešovej.

    Pani poslankyňa Jurinová tu nie je, stratí poradie.

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne, moja kolegyňa poslankyňa Erika Jurinová by bola rada tiež veľmi vystúpiť k tejto téme, ale vzhľadom k rôznym novým skutočnostiam v prípade o údajnom zneužití maloletej v resocializačnom centre sa venuje aj týmto povinnostiam ako poslankyňa Národnej rady.

    K tomu návrhu zákona by som ešte rada povedala toto. Mnohí sa nás pýtajú, či chceme zvyšovať iba dávky sociálne, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme tuná cestu podporovať rodinu. Chcem k tomu povedať, že rodinná politika alebo pohľad na rodinu v našom hnutí je komplexný a prierezový. My naozaj v prvom rade vidíme, že rodinu treba podporovať systematicky ako funkčnú rodinu, aby sme ju, aby sme vôbec ju uchránili od toho, aby upadla do nejakej chudoby alebo rozvratu. Dobre to povedal môj kolega Vašečka, ktorý povedal, že ministerstvo, ktoré sa zaoberá rodinou, by sa malo začínať v názve práve s rodinou ako ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí. Totižto keď budeme podporovať rodinu, ktorá bude mať prácu, tak budeme mať naozaj minimum výdavkov na sociálnu pomoc, sociálne služby, zdravotníctvo a vôbec verejné služby ako také.

    Naozaj je našou, našou priam povinnosťou poslancov Národnej rady, aby všetkými možnými legislatívnymi návrhmi vždy pozerali na to, aký bude mať tento návrh dopad na rodinu. Takže nielen dávky, nielen zvyšovanie príspevkov od štátu, ktorý chce rodinu podporovať, pretože je preňho najvýhodnejšou inštitúciou, tak nielen dávky, ale, samozrejme, všetko, čo sa týka zamestnania, aby nám rodina neupadla do chudoby. To znamená uľahčovanie podnikania, vôbec celý podnikateľský sektor, aby mali drobní a malí živnostníci uľahčené podnikanie, samozrejme, zosúladenie rodiny a práce pre ženy, pre rodičov, ktoré sa starajú o deti, podpora bývania pre mladé rodiny a podobne.

    V tejto chvíli navrhujeme zvyšovať výživné kvôli neúplným rodinám, teda teraz hovoríme o určitej patológii v rodinách, o krízovej životnej situácii, ktorá sa stáva, deje a môže naozaj do nej ktokoľvek upadnúť, aby sme nenechali jednorodičovské rodiny, z ktorých ja v drvivej väčšine poznám, že sú to osamelé matky s deťmi, aby sme ich nenechali ohroziť chudobou.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pán poslanec Budaj. Chcete faktickú? Áno. A pán poslanec Vašečka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Budaj.

  • Z kontextu takého dlhšieho obdobia musím vskutku pochváliť a poďakovať sa poslankyniam kolegyniam z klubu, ktoré prišli s podporou rodín, ktoré majú jedného rodiča. Prevažne to budú, povedzme si otvorene, rodiny, rodiny slobodných matiek.

    Ja som problematiku žalostného, často žalostného postavenia týchto žien spomínal pred kresťansky orientovanými poslancami aj v minulosti, boli tu strany, ktoré tvrdili, že starosť o blížneho je skutočne ich hlavným politickým programom, a predsa som sa stretol s pevne zomknutými perami a prísnym pohľadom a s odvrknutím, keď si zavinili, nech sa starajú o decká. Tieto ženy a tieto rodiny a tieto deti sú skutočne odkázané na vašu pozornosť, kolegyne, ktoré teraz konečne prichádzate s empatiou bez akej, akýchsi naozaj trápnych a bezpochyby nekresťanských predsudkov, s akými sa legislatíva okolo, okolo neúplných rodín stretávala aj zo strany takýchto politikov v minulosti.

    Čiže tento kontext je treba pripomenúť a naozaj vyzdvihnúť to, že vy dvíhate hlas za neúplné rodiny, ale najmä za deti, ktoré koniec koncov budú tvoriť budúcnosť Slovenska bez ohľadu na to, či sú z úplných alebo neúplných rodín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni Verešovej za jej príspevok a nielen vystúpenie v rozprave, ale myslím tým príspevok, ktoré spolu s kolegyňami priniesli do tejto témy, ktorou sa dlhodobo zaoberajú a prinášajú aj legislatívnu iniciatívu.

    Musím povedať úprimne, že sa hanbím veľakrát ako muž, keď počúvam o situáciách, v ktorých veľmi často najmä ženy zostávajú osamelé s deťmi, kde muž ujde od zodpovednosti, kde ak je nejaká situácia ťažká, zvlášť nejaké zdravotné postihnutie alebo nejaké problémy, muž sa vyvlečie zo zodpovednosti. Nie je to vždy tak, ale veľmi často to tak je. A je mi to veľmi ľúto, a preto musíme takéto veci riešiť a nesmieme na ne zabúdať, tak ako to povedal aj môj predrečník.

    Naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Je potrebné robiť prevenciu. Ak rodina bude chránená pred rozvratom a chudobou, tým menej budeme musieť riešiť to, čo nazvala pani poslankyňa Verešová patológiou a kritickými situáciami. Na druhej strane, samozrejme, nemôžeme byť nerealistickí idealisti a tváriť sa, že takéto veci nebudú. Vždy sú, a preto ich treba veľmi reálne riešiť, pretože práve takéto jednorodičovské domácnosti alebo ľudia v takýchto situáciách sú najviac ohrození chudobou, či už ide teda o matky, prípadne otcov a ich deti.

    Takže ďakujem za tento príspevok.

  • Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zvlášť si vážim a cením to, že sa ozvali moji kolegovia muži, pretože naozaj je to pravdou, že sa, keď hovoríme o jednorodičovských rodinách, tak v drvivej väčšine ide o matky s deťmi. Nielenže nemôžu ísť pracovať, ale oni, aj keď už možno nastal ten čas, že môžu odísť od malinkých maloletých detí, tak oni aj tak musia zvažovať, aké zamestnanie si nájdu. Pretože ak zostávajú samé na starostlivosť a výchovu, napríklad nemôžu pracovať v noci alebo cez víkend, takže výrazne sa im naozaj zníži ekonomický príjem do rodiny.

    A práve preto si myslím, že v prvom rade sme ako rodičia povinní sa postarať o deti, otec aj matka, a preto verím, že určite ženy poslankyne, ale aj všetci muži budete hlasovať za tento zákon, ktorým sa zlepší situácia jednorodičovských rodín.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, ktorú tu nevidím. Takže stratila vôbec teda poradie.

    A teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja, traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tak, kolegovia, som tu opäť. Nebudem vás chcieť nejako trápiť, ale táto téma je naozaj taká srdcová záležitosť pre mňa aj z hľadiska toho, čo som hovoril v tom, v tej, v tom prvom vystúpení. A chcel by som o tom možno trošku rozšíriť ten obzor. Je toto prvé čítanie, takže nebudem hovoriť veľa o detailoch, lebo verím, že... Respektíve poviem to ináč, pri niektorých zákonoch opozície nemám tu nádej, že by prešli do druhého čítania. Aj vďaka tomu, v akom štádiu momentálne opozícia a koalícia je, ale pri tomto nejakým spôsobom tú nádej mám. A poviem vám aj prečo.

    Keď kolegyňa Verešová vystúpila s týmto návrhom a kolega Vašečka na ňu reagoval, tak, myslím, že to bol kolega Vašečka alebo pán Budaj, nie som si istý, tak hovoril, že... (reakcia z pléna), áno, pán Budaj to bol, že vlastne toto neni len politická agenda. To nie je o tom, že by sme tu chceli nejaké politické myšlienky sem prinášať, ale je to naozaj, ja by som tento návrh zákona úplne s čistým svedomím podľa toho, ako, ako pôsobí na mňa, nazval taký tzv. empatický zákon. Alebo dokonca by som ho prirovnal k takému barometru záujmu. A záujmu o čo?

    A tu je práve to veľmi dôležité, si povedať, že kto je predmetom tohto zákona. Pretože mnohokrát nás môže napadnúť, áno, rodiny, ktoré, v ktorých sa teda rodičia už nevedia zhodnúť a ich cesty sa rozchádzajú. To nevie garantovať nikto, že sa mu také niečo nestane, takže treba mať pred tým veľký rešpekt. Aj z tohto dôvodu si myslím, že to vôbec nie je marginálny zákon. Ale nie toto je ten skutočný dôvod, prečo si myslím, že to nie je marginálny zákon. Ale dôvod, prečo si myslím, že toto nie je marginálny zákon, lebo má najväčší vplyv na dieťa, práve na dieťa, ktoré, kde sa hovorí, že obeťou toho vzťahu alebo proste je odkázané, áno, však, samozrejme, je odkázané na svojich rodičov. A my presne, ako aj kolega Vašečka hovoril, je to veľmi subjektívne, pretože mnohokrát otec povie, no ale ja nezarobím na to, aby som mohol dať výživné. Matka zase na druhej strane hovorí, že ale ja potrebujem tie peniaze. Muž na to mnohokrát argumentuje, ale ty ich použiješ na niečo úplne iné a ja ešte aj tak musím deťom kupovať veci a podobne. Tých argumentov by bolo mnoho a myslím si, že to neni to kľúčové, podľa čoho by sme sa mali orientovať a byť arbitrom v týchto konfliktoch.

    Ale naozaj tu kolegyňa Verešová povedala, že takým bazálnym cieľom je práve tá chudoba, ten rozmer chudoby, čo je veľmi dobré a dôležité, ale myslím si, že my opäť nemôžeme pozerať len tak minimalisticky, pretože my, deti sú naša budúcnosť, či chceme, alebo nechceme. A to, ako vyrastú, ovplyvní do veľkej miery, ako sa budú v dospelosti správať. A to, ako sa budú v dospelosti správať, už nás musí dosť zaujímať, pretože keď sa niektoré deti stanú dospelákmi a ich správanie je nezvládnuteľné, tak potom s tým musíme jednať. A je to záťaž pre štát.

    A z hľadiska tohto, tej zodpovednosti opäť výhľadovo tento rozmer tu musíme mať a musíme nad ním uvažovať. A preto si myslím, že to najdôležitejšie, čo pri tomto zákone musíme mať na pamäti, opäť zopakujem, kto je predmetom tohto zákona. Je to otec, je to matka alebo je to dieťa? A myslím si, že je to práve dieťa, ktoré si nevybralo to, a povedzte mi úprimne, koľko detí môže za to, že sa ich rodičia rozídu. Žiadne. Aj keby sme povedali, že je to nespratník, ktorý sa proste nedá zvládnuť, a ako sa hovorí, koho gény má, sa hľadá koľkokrát pri takýchto, odľahčene hovorím, konfliktoch a dalo by sa to ešte aj ináč povedať. Ale v skutočnosti vieme, že dieťa, to nie je jeho problém. Ale kto v skutočnosti na to najviac dopláca? A teraz nemyslím len okamžite. Nielen okamžite tým, že nemôže sa stretávať tak často s matkou aj s otcom, alebo podobne, ale z dlhodobého hľadiska. A naozaj je to umenie a vyslovene chcem oceniť rodičov, ktorí aj napriek takémuto rozchodu veľmi zodpovedne, a myslím, že veľmi dobre vychovávajú deti, a je to, je to krása vidieť, čo človek všetko dokáže. A vôbec nechcem takýchto ľudí odsudzovať, práve naopak, lebo je to, je to omnoho náročnejšie, si myslím, vychovávať deti, keď sú rodičia rozídení. Ale v konečnom dôsledku to má najväčší dopad na dieťa.

    A dieťa, my sme boli deti, a opäť to opakujem a chcem to dať ako naozaj takého chrobáka do hlavy, aby sme toto niekde mali na pozadí a rozmýšľali nad tým, že jedného dňa nám tie deti budú vládnuť. A bude tu za chvíľočku zákon o opatere nielen detí, ale aj starších. A nevieme, ako budeme v starobe na tom, nevieme, kto sa o nás bude starať. Ale tie deti možno budú rozhodovať práve o zákone, ktorý bude mať na nás konkrétny dopad. Je to veľmi odľahčené. Ale čo tým chcem povedať?

    Naozaj chcem zdôrazniť, že pri týchto zákonoch a práve pri tomto zákone hovoríme opäť nie o instantnom riešení, hoci to bude mať okamžitý dopad, a myslím, že omnoho citeľnejší ako možno akékoľvek strategickejšie návrhy. Ale zároveň tu ideme práve si odmerať aj vlastnú empatiu voči tomu, ako nazeráme na deti, ako nazeráme na ľudí, ktorí sa v týchto situáciách ocitajú, a tých, ktorí sú najviac týmito situáciami dotknutí, a to sú deti.

    Takže ja som chcel tento apel tu pred vás predniesť, aby ste práve cez optiku, cez túto optiku na to pozerali alebo zvážili, či vám stojí za to pozerať cez túto optiku na tento zákon, pretože ono sa veľmi ľahko súdi zo svojho pohľadu tá situácia. A myslím si, že práve tu je výzva na akéhokoľvek človeka, vedieť sa vžiť do role ľudí, ktorí sa v nich nachádzajú, a vedieť im prísť pomôcť na ich úroveň. A toto ten zákon robí. Toto je skúseností, roky skúseností aj kolegyne Verešovej, ktorá sa medzi týmito ľuďmi pohybuje a ktorá napriek tomu, že takú vlastnú skúsenosť nemá, tak tej skúsenosti rozumie, vie, koľko ľudí v takejto situácii sa nachádza, a vie aj vidieť ten dopad, aký tento zákon môže reálne mať na budúcnosť aj súčasnosť našej krajiny.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Heger aj v predchádzajúcom vystupovaní spomínal, že možno by bolo dobre, keby sa vyjadrili aj liberáli, a dal to do takej polohy, že konzervatívci - liberáli. Ja som síce členom poslaneckého klubu liberálnej SaS, ale zároveň som predsedom konzervatívnej OKS, takže za liberálov sa vyjadrovať nemôžem, ale povedzme že za liberálnych konzervatívcov, a som pripravený oba tieto návrhy podporiť. Aj ten predchádzajúci, ktorým sa zvyšuje odvodový bonus na dieťa, aj tento, ktorým sa zvyšuje minimálna výška vyživovacej povinnosti.

    A, a môžem povedať, že ja toto nevidím ako žiadny dramatický rozpor medzi konzervatívcami a liberálmi. Neviem, ako socialisti, ale však oni sa vyjadria prinajmenšom v hlasovaní. Lebo ten prvý návrh zároveň znižuje daňové zaťaženie a necháva viac peňazí v rukách ľudí, nie štátu. Možno by bolo ešte lepšie, keby došlo k zásadnému zníženiu daňového a odvodového zaťaženia pre všetkých, ale aj toto vnímam ako krok správnym smerom.

    A ten druhý návrh, o ktorom práve teraz rokujeme, zasa zvyšuje zodpovednosť rodičov za vlastné deti a je to zodpovednosť, ktorá je aj tak na minimálnej úrovni, ktorá je aj tak úplne smiešna v porovnaní s reálnymi potrebami detí, takže opäť, toto nie je ani liberálne, ani konzervatívne, toto je zodpovedné a praktické a nevidím žiadny dôvod nepodporiť to.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

  • Ďakujem, pán kolega, za to, čo ste povedali, pretože ste to presne vystihli, a myslím si, že naozaj áno, pri takýchto témach, keď sa bavíme, nejde o to, či je človek liberál alebo konzervatívec, ide o to, či je človek a či má úctu k vlastnému potomstvu.

    Takže ďakujem a súhlasím.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, pripraví sa pani poslankyňa Grausová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem poďakovať kolegom, že sa ukľudnila atmosféra. Veľmi ťažko sa rodia dobré veci, ak, ak je napätie. Takže toto, toto prostredie mne osobne vyhovuje, aj keď viem, že niekedy treba aj zvýšiť hlas, aj buchnúť do stola a podobne, ale, ale asi ťažko by sa mi hovorilo o vyživovacej povinnosti, keby sme sa tu všetci naháňali.

    Takže každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to je teda vo výške 30 %, ako hovorila moja kolegyňa, zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa. Dnes je to vo výške 27,13 eura. My navrhujeme na 45,21 eura. Prečo?

    Máme pomerne dosť podnetov od žien, ktoré sa rozviedli, ale pokiaľ ešte súd nestanovil vlastne záverečnú sumu, koľko bude ten druhý rodič platiť, spravidla ten súd určí tú minimálnu hranicu a tých 27,13 euro spôsobuje pre tie ženy naozaj problémy, pretože spravidla odchádzajú z toho bývania preč, musia mať nejaký nájom a to si všetko treba zaplatiť. To znamená, že naozaj tie ženy živoria. Kolegyňa aj hovorila aj konkrétne sumy, s ktorými musia vyživovať deti, a vidíte to aj v tých médiách, že skutočne je to reálny život, a, a je to smutné, vyživiť vlastne dneska dieťa za 27,13 aj s rodinnými prídavkami, prípadne ak má ešte nejaký rodičovský príspevok.

    Z pohľadu typu domácnosti chcem upozorniť na to, že podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky k minulému roku sa ocitli na hranici chudoby práve osamelí rodičia s najmenej jedným dieťaťom, a to 27..., 29,7 %. Najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti do 18 rokov a to predstavuje 20 %. Naozaj ide o percentá, ktoré nie sú zanedbateľné, ak hovoríme o deťoch, ak hovoríme o človeku, ktorý ostáva so všetkými problémami sám a má pri sebe len tie dietky, čo im dať jesť, takže naozaj už je to aj tu, aj ten náš kapitalizmus (povedané so smiechom) priniesol aj to, že tí ľudia naozaj sa ocitajú na hranici chudoby alebo pod hranicou chudoby.

    Účelom toho, že to chceme zvýšiť, je najmä ochrana tých najslabších skupín. To znamená, nezaopatrené deti, neplnoleté deti, deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov. V prípade neúplných rodín sú mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Hlavným predpokladom určenia tejto vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. To znamená, že v tejto minimálnej sume sa filozoficky zarátava bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské pomôcky, preprava dieťaťa, poplatky na krúžky a iné, 27,13 eura.

    Ja som, ja som si priniesla aj možno jeden taký podnet, ktorý som dostala, ja som ho čítala teda aj na, na našom sociálnom výbore, lebo som aj vravela pánovi štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme naozaj pozerali na tie, na tie príležitosti aj pre ženy, ktoré sa naozaj ocitnú s tými deťmi po rozvode, aby sme neriešili to, čo, čo nám neprináleží, prečo sa to stalo a tak ďalej, ale aby sme nejakým spôsobom tým, tým ženám pomohli.

    Takže ten príbeh veľmi krátko. Všetko, všetko vám teda neprečítam, ale možno len preto, prečo to výživné a prečo ma to tiež tak akože odštartovalo niečo pre tie ženy urobiť. Pozrite sa, neprejde to, tak neprejde, ale ja budem mať čisté svedomie, že som niečo pre tých, pre tie ženy a pre tie deti urobila.

    Sme... "Sme rozvedení rok. Deti boli prisúdené mne a môjmu exmanželovi následne každú párnu sobotu do nasledujúceho týždňa utorku. Takže ich má osem dní v mesiaci. Keď sú deti pri otcovi a stretnem sa s deťmi, tak mi nesmú pozdraviť ani ma postískať, lebo im to zakazuje. Ak to urobia, keď prídu domov, veľmi na nich kričí a vyhráža sa im, že ku mne viac neprídu. Napriek tomu chcú k nemu ísť, lebo ich berie na výlety, vozí na motorke, čo si ja nemôžem dovoliť, lebo mám malý príjem, zarábam 320 euro mesačne. Starší syn chodí do prvého ročníka. Po novom súdnom rozhodnutí si exmanžel nezabezpečil družinu a syn stál pred školou dve hodiny, lebo nevedel, kde má ísť. Až keď išla jeho pani učiteľka domov, tak mi volala, že stojí pred školou, celý sa trasie a nevie, čo má robiť. Hneď som mu zavolala, povedal mi, že on bol v piatok poobede pri riaditeľke a ona mala družinu vybaviť. Vôbec ju neoboznámil so situáciou, že sme rozvedení a deti sú prisúdené mne. Dopadlo to až tak, že bol privolaný právnik. Ja ho do družiny nedávam, lebo mi to finančne nevychádza, nemám na to peniaze."

    Toto je jeden z príbehov a máme ich dosť veľa. Takže naozaj, chcem vás poprosiť, aby ste podporili ženy, ktoré sa ocitli naozaj v núdzi. Ja viem, že najlepšie je mať úplnú rodinu s ockom, mamou a deťmi, ale život nie je ideálny, neni ani čierny, ani biely, a keď sa už ocitnú tie ženy v tejto situácii, tak keď už aj nevieme, aké sú, ale majú tam tie deti. A pomôžme im. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyni s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi.

  • Ďakujem. Argumenty tu zazneli, sú jasné, zrozumiteľné, ja budem hlasovať za návrh tohto zákona. Rovnako, ako sa vyjadril môj kolega pán Dostál, a rovnako, ako sa vyjadril on, keďže som im nestihol, kvôli tým zmenám, ktoré tu boli, polit..., politbyro..., poslanecké grémium, vystúpiť v rozprave k predloženému predchádzajúcemu zákonu, chcem teda povedať dodatočne, podporím aj návrh zákona na zvýšenie daňového bonusu. A ak to nezaznelo jasne, tak treba pripomenúť, že od roku 2009 sa daňový bonus zvýšil za tých sedem rokov o 10 % dokopy, hej, pričom za posledné tri roky sa nezvýšil ani o jeden jediný cent a nemá sa zvýšiť podľa toho nastavenia v zákone ani pre rok 2017, čiže štyri roky, štyri roky bez jediného centu zvýšenia dostávajú pracujúci rodičia daňový bonus. S tým treba, samozrejme, niečo robiť, a preto som privítal iniciatívu poslankýň, poslancov za, za hnutie OĽANO, aj keď možno môžem mať výhrady k tomu nastaveniu konkrétnemu na konkrétnu sumu, ale o tom sa, samozrejme, dá diskutovať v druhom čítaní. A verím, že aj tento zákon o zvýšení daňového bonusu bude podporený snáď aj časťou koaličných poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ochrana slabších je podľa mňa jedna z veľmi dôležitých tém, na ktorú sa častokrát zabúda. Toto, čo robíme, je v predkladanom zákone, je možnože malá odrobinka, ako sa, ako dokážeme zlepšiť prostredie pre rodiny, ktoré sú jednočlenné, alebo teda matka starajúca sa o dieťa. Ospravedlňujem sa zo zadychčania.

  • Povedané so smiechom.

  • Je to naozaj možnože len kvapka v mori, ale uvedomte si aj tie príbehy, ktoré čítala kolegyňa, tie matky sú často závislé možno na dvadsiatich eurách, aby dokázali prežiť z jedného mesiaca na druhý. Nevraviac o tom, že druhý rodič, ktorý, ktorý teda nepožíva tú starosť o úplnú starostlivosť o dieťa, má úplne voľný život. Nevravím, že mu neni ľúto, že dieťa nemá pri sebe, ale proste má svet. Preňho ten svet má úplne inú dimenziu. Na matke alebo na tom rodičovi, ktorý má starostlivosť, je všetko. Postarať sa o dieťa, či má zabezpečené jedlo, oblečenie, či je pripravené do školy, do škôlky, proste prežíva aj jeho citový svet, všetko a to, že sudca mu prisúdi alebo dá povinnosť druhému rodičovi platiť 27..., 20 eur mesačne, je fakt smiešne a na zamyslenie.

    Toto opatrenie nestojí štátny rozpočet ani halier, nič. Tak prosím vás, aspoň, aspoň buďte naozaj takí džentlmeni a pomôžte osamelým matkám.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková, povedali ste, že neviete, či to prejde, ale urobili ste, čo považujete za správne a čo je vo vašich silách. Chcem vás v tomto prístupe povzbudiť, myslím si, že je to tak dobré a tak sa to má robiť. Myslím si, že dobré veci sa skôr či neskôr presadia, možno nie teraz, možno niekedy nabudúce a možno si to časom osvojí trebárs niekto z koalície alebo ministerstvo a ja im to nebudem vyčítať, lebo nie je dôležité, na koho návrh to bude schválené, ale že to bude schválené.

    Ale špeciálne tento návrh by podľa môjho názoru mohol mať šancu už aj teraz. A ako povedala pani poslankyňa Jurinová, tento návrh nemá žiadny dopad na štátny rozpočet, kým ten predchádzajúci – zvýšenie daňového bonusu na dieťa – znamená zároveň aj zníženie príjmov štátneho rozpočtu. Takže vcelku budem chápať, ak koaliční poslanci si povedia, že nemôžu povedzme bez nejakého explicitného súhlasu ministerstva financií hlasovať za návrhy opozície, ktoré by znižovali príjmy štátneho rozpočtu. Ja by som hlasoval za, ale, ale toto bude argument.

    Ale v prípade tohto návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole, to nie je o príjmoch štátneho rozpočtu, je to o vzťahu dvoch rodičov, ktorí spolu nežijú, majú spolu dieťa, ale nestarajú sa oňho spoločne.

    Takže dovolím si kolegom z vládnej koalície dať do pozornosti aj tento argument a zvážiť podporu tohto návrhu zákona.

  • Ja by som chcel povedať, že naše hnutie určite tento návrh, za ten návrh zahlasuje, pretože jedným z dôvodov, prečo sme tu a prečo sme vlastne vstupovali do politiky, bolo aj to, že o našom predsedovi, ktorý tu dneska nie je, pánovi Kollárovi, je známe, že on veľmi často pomáha ľuďom v núdzi, a tých požiadaviek, resp. tých listov, ktoré medzičasom chodia na jeho súkromnú alebo firemnú adresu, je niekedy v tomto období až 150, až 200 týždenne. Osemdesiat percent tých listov tvoria listy od slobodných matiek, ktoré vychovávajú jedno-dve-tri deti, a sú to väčšinou prosby o finančnú pomoc, sú to dosť dojemné listy, kedy, kde a do jakých problémov sa ľudia vedia dostať, a preto si myslím, že ten, tento predkladaný zákon aspoň čiastočne umocní pomoc viacerým týmto rodičom a určite zaňho zahlasujeme.

  • Pani poslankyňa Gaborčáková, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Každopádne chcem poďakovať kolegom, že ma podporili, že ten negativizmus trošku stlmili, čo sa teším, ale úplne sa, úplne že sa budem tešiť, keď uvidím na tabuli, že schválené.

    Ďakujem.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v prvom rade teda poďakovať navrhovateľkám za tento návrh. Chcem povedať to, pôvodne som sa chcela prihlásiť len ako na faktickú, len na to je dosť málo času.

    Tak, samozrejme, chcem povedať jednu vec, že určite sú rodiny, povedzme rozvedené rodiny, kde sa, kde sa, kde sú tí partneri na takej vysokej úrovni, že sa dokážu dohodnúť. Verím, že sú aj otcovia, ktorí sa aj starajú o tie deti, aj keď sú rozvedení. Len, žiaľ, a tým všetka česť, len, žiaľ, naozaj väčšina je takých, ktorí sa, tí otcovia, menej starajú, resp. nestarajú. Sú aj osamelí otcovia, ktorí musia živiť deti, a výživné im platia matky, teda že manželky, bývalé manželky. Čiže aj rôzne, rôzne sú osudy ľudí, ale pravdou je to, že najviac sú postihnuté tieto osamelé matky.

    A preto si myslím, že toto je veľmi dobrý návrh, len by som ešte chcela povedať, ja som teda už staršia generácia a žila som za socializmu. Neviem presne, či ten zákon ešte platí alebo či je zmenený. Ale keď ja som ešte bola mladá, bolo to tak, že súd, keď určoval výživné, tak určil na dieťa určitú sumu s tým, že vlastne majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, čiže aj ten rodič, ktorý nežije v tej domácnosti, a aj rodič, ktorý sa o to dieťa stará. A to bolo veľmi nespravodlivé, pretože ten rodič rovnakým dielom, a oni to potom spočítali a vyšla suma, že na dieťa je toľko a toľko korún. Ale v podstate to nie je pravda, pretože ten rodič, už či je to tá matka, či je to ten otec, ktorý sa stará, jednak platí nájomné, jednak platí všetko možné, stará sa, jednak z toho morálneho hľadiska, keď nehovorím aj o finančnom, platí krúžky, platí, šatí to dieťa, živí to dieťa, varí pre to dieťa, musí sa starať za dvoch. Keď sa ten otec nestará, bojí sa za dvoch. Keď to dieťa je choré, tak keď práve tá matka alebo tá, ktorá s ním žije, u ktorej je, tá k nemu v noci vstáva, tá sa o neho bojí, tá s ním ide na pohotovosť alebo volá pohotovosť.

    Čiže vlastne neviem, teda či je tento zákon, ak nie je, tak potom, ak, či je ešte takto platný, či sa ešte tieto veci dejú. Ale bolo to vrcholne nespravodlivé, takže ak náhodou ešte takéto niečo platí, že aj na toto sa pozrieť, aby nebolo rovným dielom, že obaja rodičia, tí rozvedení, majú vyživovaciu povinnosť na to dieťa, čím vlastne ten rodič, ktorý sa stará o to dieťa, samozrejme, keď, ktorý sa dobre stará o to dieťa, je v tomto prípade veľmi znevýhodnený. Takže toto.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja poslanci s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť.

    A, pán poslanec Klus, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Úprimne som veľmi rád, že sa tu spomenuli aj osamotení otcovia, lebo aj toto je situácia, ktorej čelíme v našej spoločnosti. Takže ak by som mohol poprosiť kolegov, my, ako sme už naznačili, sme deklarovali podporu, ale predsa len neterminizujme túto otázku, napriek tomu, že tá situácia sa, samozrejme, podstatne viac týka žien ako mužov, ale ja osobne poznám také prípady, kedy sú v podobnej životnej situácii aj muži, a nemajú to o nič ľahšie. Takže len toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. V podobnom duchu. Áno, že naozaj častokrát aj mne sa pletie na jazyk slovo matky, osamelé matky, stáva sa to aj mužom, aj keď percentuálne je to oveľa menšie percento.

    Ale čo, čo ma zaujalo, bavíme sa teraz naozaj o neúplných rodinách a hovoríme, ako zmierňovať následok niečoho takého. Že čo keby sa štát konečne začal zaoberať prevenciou, prevenciou, prečo k takémuto stavu dochádza, prečo každé druhé manželstvo je u nás rozvedené, prečo klesá demografia. Súvisí to naozaj so všetkými štyrma zákonmi, ktoré, sme povedali, že budeme predstavovať ako takú nejakú tému na povzbudenie slovenských rodín alebo posilnenie slovenských rodín, alebo podpory slovenských rodín, hej, tak dobre, snažíme sa sanovať následok v tejto chvíli, je to úplne legitímne, každý má právo rozhodnúť sa. Ale možnože poďme nejako povzbudzovať štát k tomu, aby robil prevenciu konečne. Vieme, že zo závislosti alebo existujú kampane na prevenciu pred drogami, pred rasizmom, pred, neviem, proste rôznymi závislosťami, skúsme robiť kampaň na prevenciu rozpadania rodín. Bude to veľmi ťažké, ale verím, keď mnohé štáty sa s tým pasujú, poďme v ich šľapajach a skúsme to.

    A ešte malý dôvetok teda k pani doktorke. Som si takmer istá, na 99 %, že dnes nie je vyživovacia povinnosť pre obidvoch rodičov, ba priam poviem, že vyživovaciu povinnosť má len ten rodič, u ktorého, ku ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. Iný prípad je striedavá starostlivosť, samozrejme, hej, tam sa to pomerne určí. Ale naozaj, vyživovaciu povinnosť má rodič, ktorý ho nemá v stálej starostlivosti. No jednoducho povedané.

    Ďakujem.

  • Takže pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Iba krátko, ďakujem. Áno, mali by sme si osvojiť taký terminus technicus jednorodičovskej rodiny, to je naozaj také objektívne, objektívny postoj, je to tak.

    Chcela som ešte len povedať toľko, v tomto návrhu zákona dávame zodpovednosť na rodičov, naozaj nepýtame z kasy žiadne peniaze. Zodpovednosť rodičov, aby rodič dal svojmu dieťaťu o 18,08 eur viac. Ďakujem všetkým za, už teraz za podporu, pretože si myslím, že nemôže rozhodovať ľavica či pravica, či liberalizmus, či konzervativizmus, či akékoľvek tričká. Tu kladieme zodpovednosť na rodičov a ja teda pevne verím, že tento návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ja chcem poďakovať kolegyniam, ktoré predložili tento návrh, kolegom z opozície, ktorí už teraz vyjadrili vopred podporu tomuto zákonu.

    Zároveň chcem vyzvať alebo pozvať koaličných poslancov k tomu, keďže je to zákon, ktorý je o ľudskosti a ktorého predmetom sú malé deti alebo ešte nedospelé deti, aby tiež podporili túto snahu o nápravu. Predsa ide nám o deti a našu budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Silvie Shahzad, Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej a Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 210).

    Teraz dávam slovo poslankyni Silvii Shahzad, aby návrh zákona ako navrhovateľka uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad, Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Anny Verešovej a Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 210.

  • Pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý predkladáme ako skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    Akákoľvek starostlivosť o iné osoby je mimoriadne náročná, no zároveň nedocenená činnosť. Rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych, odkázaných na pomoc iných, sú často vystavené zvýšenému riziku chudoby, nehovoriac o celkovom zhoršení sociálnej situácie rodiny vrátane ovplyvnenia vzťahov v rodine.

    Napriek tomu mnohé štúdie poukazujú na to, že osobná starostlivosť v domácom prostredí je najlepšia alternatíva pre opatrovaného. Aj keď do tejto skupiny patria napríklad opatrovatelia a osobní asistenti, ktorí vykonávajú starostlivosť, starostlivosť v mnohých prípadoch nepretržite, z titulu poberania štátneho príspevku nemajú títo nárok na žiadnu kompenzáciu v čase vlastnej choroby alebo nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti v prípade, že ukončia vykonávanie tejto činnosti.

    Preto vnímame tieto skupiny osôb z hľadiska sociálneho poistenia za znevýhodnené. Pokiaľ si tieto osoby chcú sami platiť napríklad nemocenské poistenie, nemajú možnosť, resp. majú možnosť poistiť sa len v rámci tzv. balíka poistenia. V tomto prípade to znamená len jedno, že dôchodkové poistenie je platené dvojmo. Alebo aspoň to tak vyzerá. Na jednej strane za nich dôchodkové poistenie platí štát, na druhej strane by si to platili v rámci tohto balíka.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona je udelenie výnimky z existujúcich poistných balíčkov pre osoby vykonávajúce osobnú starostlivosť. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť osobám vykonávajúcich osobnú starostlivosť, čiže opatrovateľom a osobným asistentom, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu na základe zmluvy a výkonu osobnej asistencie nad 140 hodín, nemocensky sa pripoistiť bez nutnosti ich duplicitného dobrovoľného dôchodkového poistenia a zároveň im umožniť dobrovoľne sa poistiť v nezamestnanosti bez toho, aby boli súčasne dobrovoľne nemocensky poistené a dobrovoľne dôchodkovo poistené.

    Predkladaný návrh zákona zároveň zrušuje nelogické obmedzenie, podľa ktorého je osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti, samozrejme, venuje oveľa dlhšie.

    Chcem vás preto pekne poprosiť, aby ste návrh tohto zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 210. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 214 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby zákon, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhý.

  • Ako druhý, áno (povedané so smiechom), lebo pani poslankyňa už sa hlásila.

    Takže otváram všeobecnú rozpravu. Najprv vo všeobecnej rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad, potom pán poslanec Mihál, navrhovateľ a spravodajca, a potom, samozrejme, písomne je prihlásená pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som povedať, že naším zámerom v tomto zákone bolo predovšetkým, aby sme si začali viacej všímať tie skupiny obyvateľov, ktoré, ktoré sú v podstate pozitívnym príkladom mnohých vecí, ako napr. opatrovatelia a osobní asistenti, ktorí, ktorí často sú, sú ako keby v tej skupine osôb, poberateľov rôznych foriem dávok, ale pritom to nie je pravda, pretože tieto osoby vykonávajú naozaj veľmi náročnú činnosť v prospech nás všetkých, a to, že sa starajú o iné osoby, ktoré sú na pomoc odkázané.

    Napriek tomu tieto osoby sú neustále zvýhodňované a ohrozované chudobou. Často sú, často sú, teda sú postihované v prvom rade ekonomicky. Tieto dve skupiny, ktoré som, som povedala, by som chcela trošku viacej rozobrať. Opatrovatelia sa do situácie dostávajú v podstate nedobrovoľne, ale napriek tomu znášajú tento svoj údel veľmi statočne, postavia sa k tomu naozaj čelom a obetavo sa starajú o svojich blízkych, či už deti, alebo, alebo svojich rodičov, a obetujú, obetujú naozaj veľakrát celý svoj život pre tých svojich najbližších. No oni sami sa často práve vďaka tejto situácii dostávajú do nepriaznivej životnej situácie, pretože, pretože ich príjem je zväčša len v podobe opatrovateľského príspevku a tým pádom majú v rámci sociálneho poistenia nárok na jedine dôchodkové poistenie po dobu 12 rokov. Taký je súčasný stav. Nie je tam nič o nemocenskom poistení, čo v prípade, ak naozaj aj tieto osoby sú, sú, ochorejú nejak či, či krátkodobo, alebo nejako vážne. A takisto sa nemyslí na situáciu, kedy, kedy tieto osoby prestanú vykonávať opatrovateľskú činnosť, po mnohých a mnohých rokoch, napr. z dôvodu straty svojho blízkeho, a teda okrem tejto straty sa ešte musia vyrovnávať s krutou realitou, že v podstate hneď na druhý deň po, po skončení poberania opatrovateľského príspevku musia nastúpiť do práce, pretože nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti.

    Podobnou skupinou ľudí sú aj osobní asistenti. Osobní asistenti sú takým nejakým možno hybridom všetkých možných stavov a v podstate veľakrát aj majú problém ľudia na Sociálnej poisťovni ich niekam zaradiť. Osobní asistenti sú platení z príspevkov na kompenzáciu, čo je v podstate nejaká dávka pomoci. V prípade príjmu osobných asistentov je však táto dávka zdaňovaná, to znamená, že, že oni z tejto dávky vlastne platia dane.

    S dôchodkovým alebo s akýmkoľvek poistením je to veľmi podobné ako pri opatrovateľoch, to znamená, že títo ľudia napriek tomu, že vykonávajú takúto činnosť pre iné osoby a je to z ich pohľadu práca, nemajú, majú len dôchodkové poistenie po dobu tých 12 rokov, a to v prípade, teda ak túto osobnú asistenciu vykonávajú, že je to len ich jediný príjem a vykonávajú osobnú asistenciu nad 140 hodín a nemajú možnosť, resp. majú možnosť sa poistiť len v rámci balíka poistenia, čo je v podstate neúnosná dávka, a ide o duplicitné platenie dôchodkového poistenia. Títo ľudia naozaj nie sú chránení ani voči chorobe, ani v prípade, že zrazu túto asistenciu vykonávať nemôžu a potrebujú sa nejako na prechodné obdobie zabezpečiť.

    Chcela by som uviesť možno aj nejaké príklady. Myslím si, že momentálne taký môj, pre mňa asi najcitlivejší prípad bude, keď moja osobná asistentka, ktorá je práve v tejto chvíli tehotná, bude tu podobne ako pani Nicholsonová chodiť až do posledného dňa do práce, ale nie preto, že proste sa tu potrebuje ukazovať, ale preto, že nemá nárok na materské. Práve z dôvodu, že nemá možnosť platiť si nemocenské poistenie.

    Takisto som sa stretla s niekoľkými prípadmi, kedy osobnú asistenciu vykonávali matky. Matky, pretože osobná asistencia je práve veľmi dobrý spôsob získavania nejakého dodatočného príjmu pre ľudí, ktorí potrebujú mať flexibilnú prácu, a osobná asistencia takou je. Lenže, žiaľ, pokiaľ si matky nemôžu platiť nemocenské poistenie a nie sú poistené v prípade choroby, v prípade choroby svojich detí, ak im tie deti ochorejú, ostávajú na nejakú dobu bez príjmu. A to sa stalo v niekoľkých prípadoch tak, že vlastné dieťa tejto matke, ktorá sa stará o iné osoby, cudzie osoby, ochorelo veľmi vážne a musela prestať vykonávať osobnú asistenciu na niekoľko mesiacov. Sú to veľmi kruté situácie pre týchto ľudí. A do ťažkej situácie už sa nedostávajú len tí samotní ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí strácajú asistenta, ale aj tí samotní asistenti.

    Preto by sme veľmi privítali, keby aspoň touto formou, ja viem, že je to veľmi malý krok a napríklad v prípade opatrovateľov je toto nedostatočné, nepostačujúce, pretože ich príjem je strašne nízky, a ak by si oni ešte z tohto nízkeho príjmu mali platiť poistenie, znovu to zasahuje ich rodinný rozpočet. Napriek tomu by bolo veľmi fajn, keby, keby oni aspoň mali ten nástroj a mohli sa oni sami pričiniť k tomu, že myslia na svoju budúcnosť. Ja verím tomu, že, že sa nájdu aj iné spôsoby, ako týmto skupinám ľudí pomôcť. Ale opätovne prosím, toto je aspoň malý krok, kedy títo ľudia sami si budú platiť poistenie, a následne v prípade, že ho budú potrebovať, ho budú môcť využiť.

    Ja len pripomínam, že sociálne poistenie je v celom balíčku v hodnote, teda pokiaľ by si ho mali platiť ako kompletné poistenie, tak je to zhruba suma okolo 150 eur, pokiaľ by si chceli platiť poistenie v nezamestnanosti, samostatne, tak je to suma asi 8 eur. Je to obrovský rozdiel. Pokiaľ by si chceli platiť nemocenské poistenie samostatne, je to vo výške 19 eur mesačne. A ja preto apelujem, dajme im túto možnosť, aby sa mohli rozhodnúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Gáborčáková, máte slovo.

  • Takže ďakujem, kolegyňa, možno je to trošku také obsiahlejšie, ale každopádne sa dá, je potrebné vlastne vysvetliť, že ľudia, ktorí majú určitý príjem len z príspevkov za opatrovanie alebo z osobnej asistencie, majú obmedzený balík peňazí, do čoho to investujú. A keďže ešte osobitne si majú pripoistiť balík niektorého z poistení, tak im to vlastne zvyšuje náklady a za to by vedeli si kúpiť niečo iné alebo zabezpečiť niečo iné. Takže možno len to k tebe.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál a potom jediná pani poslankyňa písomne prihlásená, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem. Tak vlastnými slovami zopakujem, o čo ide v tomto návrhu, aby som možno pomohol k jeho presadeniu týmto spôsobom.

    V prvom rade chcem poďakovať kolegyniam, že si dali tú námahu a tento zákon pripravili, je veľmi dôležitý, skutočne, kolegyne, kolegovia, ktorí sa touto témou nezaoberáte, je veľmi dôležitý. Nezasahuje milióny ľudí na Slovensku, zasahuje možno tisíce alebo možno desaťtisíc ľudí na Slovensku, ale pre túto skupinu ľudí je veľmi dôležitý.

    Prvé, prvý, prvý vlastne bod hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie za asistentov, za opatrovateľov nie 12 rokov, ale po celý čas opatrovania alebo osobnej starostlivosti, ktorý poskytujú. Jednoducho povedané, dnes je v zákone lehota 12 rokov. Odkedy tu máme tento zákon? Od roku 2004. V ktorom sme roku? V roku 2016. Ľahkou matematikou si spočítate, že tí, ktorí sa venujú osobnej asistencii alebo opatrujú svoje dieťa počas celej doby existencie zákona č. 461/2003 Z. z., tak vlastne teraz im vlastne vypršala tá lehota 12 rokov, a ak sa možno doteraz veľmi nezvýrazňoval tento problém, tak možno to bolo aj preto, lebo tí ľudia skrátka necítili problém ako taký, ale ten čas skrátka nastal. Už tých dvanásť rokov týmto osobám vypršalo, starajú sa ďalej o deti, opatrujú telesne postihnuté osoby ako osobní asistenti a už to dôchodkové poistenie od štátu jednoducho nemajú. Ako oni to teraz necítia na vlastnej peňaženke, ale mnohí z nich sú už aj vo vyššom veku a už veľmi dobre vedia, že o rok, o dva, o tri príde starobný dôchodok a tieto roky, ktoré teraz opatrujú, či už svojich blízkych, alebo iné telesne, duševne postihnuté osoby, sa im do toho dôchodku jednoducho nezarátajú.

    Čiže teraz práve dochádza k tej fáze, kedy to treba urýchlene riešiť. Poprosím, skúste, naozaj skúste sa nad tým zamyslieť. Je trošku škoda, že na toto nemyslí ten, koho nazývame slovom štát, že to teda suplujú opozičné poslankyne, ale dajme to na bok, dajme to na bok. Ten návrh tu je, treba ho, poprosím, treba ho, treba ho v tejto rovine schváliť.

    Beriem späť, čo som povedal, štát nemyslí. Myslí. Aj štát sa spamätal, a pokiaľ mám správne informácie, tak vlastne mal by prísť a zrejme, zrejme aj vládny návrh zákona alebo vládna novela zákona o sociálnom poistení, niekedy v najbližšom čase ako súčasť balíka aj s kompenzáciami a zrejme sa to predsa len bude riešiť aj formou vládneho návrhu.

    Čiže tie slová, ktoré boli možno trošku príkre, beriem späť, a ak sa to teda nevyrieši touto opozičnou novelou, tak zrejme tu príde vládna novela, a keď nie teraz, tak o pár mesiacov snáď sa tento problém dá do poriadku a budeme mať aj my ako poslanci čisté svedomie, že sme tejto veci pomohli.

    Druhá vec, druhá vec, na ktorú teda určite žiadny vládny návrh zákona nemyslí, o tomto teda skutočne netuším, a ktorý uvediem tým, že je to aj moje maslo na hlave, priznám sa. Ide o zmenu systému dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Teda priblížim, že čo sa vlastne v minulosti stalo a prečo mám ja osobne maslo na hlave. Sčasti. Veď vysvetlím.

    Keď som nastupoval na ministerstvo v roku 2010, v druhej polovici roku 2010, tak v tomto štáte sa už snáď všetci dozvedeli o tom, že existuje tu nejaký výhodný systém dobrovoľného nemocenského poistenia, dokonca aj manželka budúceho ministra financií Kažimíra o tom dobre vedela a skutočne mnoho ľudí ten systém - a teraz bojím sa povedať slovo - zneužívalo. Skrátka využívalo to, ako bol nastavený. Pre zjednodušenie a pochopenie poviem, že ten systém dobrovoľného nemocenského poistenia bol vlastne nastavený tak, že keď ste ako občan na tom poistení zaplatili 1 euro, 1 euro poistného, tak ste vlastne mohli očakávať od Sociálnej poisťovne dávku vo výške obrazne 10 eur, že keď niekto vložil 100 eur, tak mohol očakávať dávku 1 000 eur, keď niekto vložil 500 eur na odvodoch, mohol čakať dávku 5 000 eur pre zjednodušenie. Jedna k desiatim. Čiže bolo to veľmi výhodné a nikoho to nič nestálo, len trošku pohnúť rozumom alebo dať si poradiť a fungovalo to takto. Veľmi výhodne, pre toho, kto to dobrovoľné poistenie mal, ale veľmi nevýhodne pre Sociálnu poisťovňu.

    V tom roku 2009/2010 sa takýmto spôsobom tá diera, ktorá v Sociálnej poisťovni tak či tak je, začala výrazne zvyšovať v oblasti nemocenského poistenia. To boli sumy rádovo v desiatkach miliónov eur. Skutočne ako bez akejkoľvek srandy, tam už to prestalo byť, prestalo byť tak, že veď to robí len pár ľudí.

    Čiže ja som prijal opatrenie v tom čase ako minister, aby som to zastavil, nezrušil som dobrovoľné nemocenské poistenie, nie, ale podmienil som jeho existenciu tým, že občan, ktorý oň má záujem, sa musel prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie, čiže jedno s druhým. Aj zamestnanec, alebo živnostník, keď je povinne poistený, tak si platí aj jedno, aj druhé, nemôže si vybrať, že ja budem platiť len nemocenské, lebo to mňa zaujíma, a dôchodkové, to nechajme nabok, lebo to je drahé. Čiže v rámci tejto filozofie a v rámci zastavenia tej zvyšujúcej sa diery v rozpočte Sociálnej poisťovne som toto urobil, presadil, aj keď to nebolo jednoduché, lebo napr. manželka pána budúceho ministra financií Kažimíra bola možno medzi tými, ktorí sa proti tomu hrozne búrili, pretože zistili, že aha, to jedna k desiatim, hej, spomínané, bude na konci. Boli tam prechodné obdobia. To znamená, že nie je to zase až tak úplne tak, že by tí, ktorí si to dobrovoľné poistenie platili, boli zrazu seknutí a poškodení, tým, že platili si a nedostali. Možno som to prechodné obdobie mal vyladiť a tak blahosklonnejšie posunúť na dlhšie, ale verte mi, že som myslel aj na tento aspekt.

    Ale čo je dôležité, od toho dňa D, je teda možné nemocenské poistenie dobrovoľné, uzatvoriť v Sociálnej poisťovni len s tým, že má ten občan aj dobrovoľné dôchodkové poistenie, a to už potom nie je to, že jedna k desiatim, to je tak jedna k jednej, povedal by som. Alebo možno mierne v prospech Sociálnej poisťovne, ale to je individuálne, ale výsledok je teda ten, keď prejdem k veci, že ak je niekto osobný asistent, čiže jeho príjem spočíva z toho, že ako osobný asistent sa stará o nejakú telesne postihnutú osobu, platí z toho príjmu daň, štát za neho platí zdravotné poistenie a štát za neho platí dôchodkové poistenie, on teda nemá od štátu ani poistenie nemocenské, ani poistenie v nezamestnanosti.

    Pani kolegyňa povedala niekoľko príkladov, v čom je problém. Napríklad, zopakujem, hej, ak niekto vykonáva osobnú asistenciu nejaký čas a prestane ju vykonávať z nejakých dôvodov a napríklad narodí sa osobnej asistentke dieťa, tak skrátka nebola nemocensky poistená. Čiže nemá nárok na materské, alebo tak ako ste spomínali, osobná asistentka, ktorá je matka, má svoje deti, ktoré ochorejú, nemá nárok na ošetrovné, pretože nemá nemocenské poistenie. Ak ho chce mať, môže, môže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale, v čom je ten zlý vtip, len v súčinnosti s dobrovoľným dôchodkovým poistením. A to je už skutočne drahá vec, keď do toho dáme aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, skrátka, aby to bolo komplet, tak snáď sa nepomýlim, keď to teraz poviem, ale je to približne 35 % z toho základu, ktorý si tá osoba stanoví, že keby ten základ bol povedzme 500 eur, aby to dávalo nejakú, nejaký zmysel, minimálne to musí byť 412, tuším teraz, povedzme, že by to bolo 500 eur, tak tá suma, ktorú tá osoba zaplatí na poistení, je nejakých 170 alebo 180 eur. A to teda naozaj nie je malá suma pre človeka, ktorý žije zo 400-500 eur čistého. Keď by to malo byť tisícka, aby tá povedzme materská bola slušná, tak to je potom 350 eur mesačne. To sú jednoducho sumy, ktoré si, ktoré si nemôžu tieto osoby dovoliť.

    Výsledok je teda ten dnes, že opatrovatelia alebo osobní asistenti nemajú uzatvorené toto dobrovoľné poistenie, lebo na to finančne nemajú možnosti. A potom sa deje to, čo sme tu menovali v tých príkladoch. Takže návrh je ten, aby si osobný asistent alebo opatrovateľ mohol v Sociálnej poisťovni uzatvoriť len samostatne..., len nemocenské poistenie, len poistenie v nezamestnanosti, ktoré za nich štát neplatí, aby teda odvádzal odvody na tieto dva druhy poistenia, ktoré sú finančne relatívne znesiteľné, a tým pádom aby tieto osoby mali ochranu v prípade, že dôjde k chorobe vlastného dieťaťa, k tehotenstvu, k materstvu alebo tomu, že tá samotná osoba má nejaké vážnejšie zdravotné problémy, a pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, keď raz tá osoba skončí s opatrovaním alebo osobnou asistenciou a nenájde si prácu, aby teda mohla po období pol roka čerpať dávku v nezamestnanosti tak, ako povedzme zamestnanec, ktorý príde o prácu, alebo živnostník, ktorý z rôznych dôvodov zanechá živnosť.

    Určite, a to mi môžte veriť, tu nepôjde o nejaké nové otvorenie nejakých nových medzier alebo dier v zákone o sociálnom poistení, to vám garantujem. To sa nestane. Tuto ide o poctivý úmysel, pomôcť týmto osobám, ktoré by tým pádom získali túto možnosť, či ju využijú, alebo nie, to bude ich vec, ale v každom prípade budú mať možnosť vo vlastnom záujme zabezpečiť sa tak, aby v prípade choroby, tehotenstva, straty príjmu mali dávku zo Sociálnej poisťovne tak, ako to majú iní občania.

    Takže zakončím to tým, skutočne, kolegyne, kolegovia, odporúčam vám veľmi podporiť tento návrh.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mihála s reakciami faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Heger, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, v prvom rade chcem oceniť to, ako ste, si urobili takú sebareflexiu a priznali to maslo na vlastnej hlave, aj to vysvetlenie. Áno, pocítili to viacerí, ten krok kedy prišiel, ale zase je to zmysluplné, lebo myslím si, že tá filozofia bola nastavená správne, ukázala realita, že ľudia tú filozofiu obchádzajú a zneužívajú tak alebo tak, jak ste povedali, využívajú.

    Ale aby som reagoval aj k téme, ja som veľmi rád, že ste to až takto zhrnuli, a ďakujem predkladateľkám, že naozaj prichádzajú s takouto skvelou zmenou, ktorá opravuje vlastne ten systém, pretože tu naozaj ide o poškodenie tých ľudí po dvanástich rokoch. A som rád, že je to teraz, presne jak ste povedal, že ešte sa to dá rehabilitovať práve týmto návrhom zákona, pretože je to, myslím si, že veľký postih. A je to neférový postih na týchto ľuďoch, ktorí naozaj obetovali svoj život na opateru ľuďom a investujú do nich omnoho viac ako len tých pár peňazí, ktoré dostanú, takže myslím si, že táto rehabilitácia je úplne nevyhnutná, a tiež sa prihováram za podporu tohto zákona a len by som dal do takého porovnania, že napr. pri dohodároch sa tiež, štát pristupuje k tomu kroku, že začal vlastne to, tí, čo zamestnávajú dohodárov, musia platiť aj sociálne odvody a v plnej miere, takže je dôležité, aby to bol aj v tomto taký, hovorím, taký rovný meter, že aj týmto ľuďom dajme tú možnosť, aby mali to celé krytie a aby si to nemuseli platiť z vlastného vrecka, aj keď tu teda je tým v úvodzovkách zamestnávateľom štát, ale je to zodpovedné ísť takto aj príkladom z hľadiska toho, keď tým ľuďom dávame túto možnosť a voláme ich do toho, aby robili túto činnosť, lebo to neni len dávka, to je naozaj služba a, by som povedal, až štátne zamestnanie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

  • Ďakujem, ja by som tiež v prvom rade chcela poďakovať pánovi Mihálovi, že sa naozaj k tejto chybe prihlásil, lebo zdá sa mi to veľmi čestné a férové, a sme ľudia a proste chyby sa robia, takže ja myslím, že chyby by sa mali dať aj odstraňovať.

    Spomínali ste, že výsledkom toho je, že títo ľudia nemajú napr. nemocenské poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti, ale ja chcem len doplniť, že výsledkom je aj to, že napr. my nemáme osobných asistentov kvôli tomu, pretože tí ľudia za takýchto podmienok do takejto práce nejdú. Samozrejme, nikto z vás by, vie si to každý skalkulovať, že, že je to nevýhodné, a tým pádom osobní asistenti majú tú možnosť, že sa rozhodnú nakoniec pre inú prácu, hoci by ich to veľmi bavilo. Pri opatrovateľoch je to úplne niečo iné, pretože opatrovatelia na výber väčšinou nemajú.

    A takisto, takisto chcem poďakovať kolegovi, pretože áno, aj ja si myslím, že my by sme mali navrhovať zákony tak, aby, aby sme zodpovednosť prenášali aj na každého jedného človeka, aby každý jeden mohol o sebe rozhodovať a aby tie zákony neboli nastavené tak, že vlastne musia sa prispôsobiť danej situácii.

    Ďakujem.

  • Ešte predtým, čo by som otváral možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy, pán poslanec Lipšic, procedurálny.

  • Pán predsedajúci, ja mám, ja mám procedurálny návrh, keby sme mohli o 16.00 hod. hlasovať, a zdôvodňujem to nasledovne.

    Pán predseda vysvetlil, že nebudeme hlasovať o 17.00 hod., lebo je samit, ale v princípe samit je v piatok. To ste sa dohodli, že nebudeme hlasovať kvôli tomu, aby proste ten víkend bol dlhší ako štvordňový, a ja si myslím, že aj to znižuje dôveryhodnosť parlamentu. Myslím, že z najväčšieho klubu, 45-členného, sú tu štyria poslanci. Však tých kvitujem, že tu sú, ale dôvod bol, aby všetci mohli ísť vlastne domov, aby bol vlastne rozchod, a samit je až v piatok. Proste ak chceme hovoriť o dôveryhodnosti parlamentu, ľudia majú pocit, že nič nerobíme, poslanci. Tým sme to len akože zdupľovali, naozaj. A ešte na základe klamlivej zámienky, lebo tomu nikto neverí, dneska je 14. a summit je 16.

    Takže by som vás poprosil, keby sme sa mohli vrátiť do sály a hlasovať o 16.00 hod.

  • Pán poslanec, viete, že bolo prijaté uznesenie. A dokonca sme hlasovali o tom, že dnes sa nehlasuje. Takže nemôžem dať hlasovať. To uznesenie je platné.

    Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Gaborčáková, Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Takže dobrý deň. Ďakujem za slovo. Ja chcem vystúpiť trošku s takým iným pohľadom k tomuto zákonu. Veľa bolo povedané k poisteniu, ja skôr prepájam problematiku opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojho člena rodiny dlhodobo, čiže ide o dlhodobú starostlivosť o týchto ľudí a možno ukázať taký iný pohľad na veci tohto zákona, ktorý predkladáme.

    Zámerom predkladaného zákona je zrušiť časové obmedzenie povinného dôchodkového poistenia, ktoré štát platí za opatrovateľov a osobných asistentov. Časové obmedzenie bolo zavedené právnou úpravou v roku 2006. Od tohto obdobia platí štát dôchodkové poistenie 12 rokov opatrovateľovi alebo osobnému asistentovi, ktorý vykonáva asistenciu aspoň 140 hodín mesačne. To znamená, po tejto dobe musia uhrádzať dôchodkové poistenie samostatne formou dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré je z minimálneho vymeriavacieho základu 77,22. To znamená, ak, ako hovoril kolega, keď sa ukončí tých 12 rokov, oni si musia pripraviť ďalšie peniaze k tomu, aby vlastne neskôr dostali slušný dôchodok. Ja som sa pozerala na to, ale skupina opatrovateľov, ktorí sú v produktívnom veku a poberali za rok 2015 priemerný príspevok za opatrovanie, ten priemerný príspevok za opatrovanie bol 172,52 u tých, ktorí sú produktívni, lebo je ešte skupina opatrovateľov, ktorí sa starajú o člena domácnosti, ale popritom berú aj nejakú dôchodkovú dávku. Ale títo ľudia, ktorí sú v produktívnom veku, rozhodnú sa, že teda vzdajú sa pracovnej činnosti, nebudú mať zo zárobkovej činnosti iný príjem a rozhodnú sa obetovať v prospech toho člena domácnosti, majú 172,52. Ak si majú uhradiť dôchodkové poistenie 77,22, tak vlastne nejaká stovka na mesiac im má vykryť náklady.

    Realita je taká, že spravidla mama alebo otec, ktorí opatrujú napríklad zdravotne ťažko postihnuté dieťa bez toho, aby boli poistencami štátu, nemajú šancu na slušný dôchodok. Opatrovanie člena domácnosti, ktorý má ťažké zdravotné postihnutie, sa filozofiou štátu radí do povinnosti rodín, v čom ja súhlasím. Problém však vidím v tom, že sa im nepremieta do dôchodkového zabezpečenia. Napríklad matke, ktorá celý život opatruje svojho mentálne postihnutého syna, bola vypočítaná dôchodková dávka vo výške 293 euro. Keďže opatrovatelia, ktorí vykonávajú celodennú opateru, nemajú príjem zo zárobkovej činnosti, ich dôchodky ostávajú malé a mnohokrát na hranici chudoby. Pritom vykonávajú charakter činností, ktorý spadá do kategórie odborných činností v sociálnych službách definovaných ako odborná činnosť, ona je nazvaná pomoc pri odkázanosti na inú fyzickú osobu. To znamená, vykonávajú také úkony, ktoré v rámci sociálnych služieb sú odbornou činnosťou, a ide napríklad o úkony stravovania. Tam len uvediem umiestnenie jedla na tanier, nalievanie tekutiny do pohára a podobne. Ďalším úkonom je napríklad, vyprázdňovanie močového mechúra, presun na toaletu, z toalety, zaujatie vhodnej polohy na toalete. Alebo úkon vyprázdňovania hrubého čreva, permanentná kontrola a pomoc vrátane masáže pri vyprázdňovaní hrubého čreva. Alebo osobná hygiena, umývanie rúk, nôh, výmena hygienických vložiek, čistenie dolných ciest, to znamená zriedenie a vykašliavanie hlienu. Alebo je to celková kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Všetky tieto úkony tí rodičia vykonávajú v domácom prostredí.

    V rámci zákona o sociálnych služieb ich definujeme ako odbornú činnosť a v rámci toho, že ten človek sa naozaj odhodlá stratiť príjem, doslova stratiť príjem zo zárobkovej činnosti, lebo sa obetuje, lebo naozaj filozofiou štátu, je to moje dieťa alebo je to môj člen domácnosti a ostane s ním doma, neberieme do úvahy, že vykonávajú tieto činnosti, hej, lebo v podstate dostanú ten príspevok tak nízky, ako keby to bola len nejaká, nejaký príspevok alebo ja by..., je to príspevok terminologicky, ale ja som povedala, že jak keby len im dáme dávku, že niečo vypomáhajú, ale v inom druhu činnosti, napríklad v sociálnych službách, je to odborná činnosť, za ktorú uhrádzame. A je to oveľa drahšie, ak je ten človek v zariadení sociálnych služieb, ako keby mal ostať doma.

    A v konečnom dôsledku naozaj tí ľudia sa nám dostávajú potom opätovne do systému, my im síce nezaplatíme ten príspevok za opatrovanie, ale opätovne sa nám dostávajú do systému tým, že majú malé dôchodky a musíme im priplatiť buď do minimálneho dôchodku, keď má aj odpracovaných tých 30 rokov, alebo vlastne sú zase na nejakej dávke. Potom sa dávajú do balíka s ľuďmi, ktorí možno počas svojho života nepracovali. Vykonávajú úkony, ktoré sú definované v rámci sociálnych služieb ako odborné činnosti, ale nepremieta sa to, lebo v podstate v systéme vyzerajú, ako keby boli poberači nejakých príspevkov a dávok.

    Čiže to je taký môj pohľad na, na tie veci, a ktoré som si dovolila vlastne poukázať práve na tejto pôde, aby sme naozaj videli súvislosti vo veciach, ktoré predkladáme, a naozaj nie je to politický boj, ale je to o tom, že naozaj raz sa nám tí rodičia predsa len dostanú zase do systému, a nie preto, že by nevykonávali tie činnosti, ale preto, že sme ich zadefinovali ako ľudí, ktorí dostávajú určitý príspevok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave pokračuje pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte aj mne pár slov k návrhu zákona.

    Myslím, že veľmi odborným spôsobom sme tu mali vysvetlený dôvod, hlavný dôvod, prečo s takouto novelou prichádzame. Len v skratke zopakujem.

    Myslím si, že úlohou štátu je pomáhať skupinám, ohrozeným skupinám obyvateľov. A myslím si, že zdravotne postihnutí ľudia, ľudia, ktorí sú na tom fyzicky horšie ako my zdraví, ktorí nepotrebujeme pomoc, či už osobných asistentov, alebo opatrovateľov, tak toto sú naozaj špecifické skupiny, ktorým by sme, ku ktorým by sme mali aj zvlášť pristupovať.

    Pán kolega Mihál úplne odborným spôsobom nám profesionálne vysvetlil, dokonca si vylial aj na seba maslo a vysvetlil, prečo sa uberalo spôsobom, akým uberá počas jeho ministerstva, ako to dokonala vlastne ďalšia vláda, ale tak teraz naozaj prišiel čas, aby sme možno niečo pozitívne urobili pre túto skupinu ľudí, a teším sa, tak ako spomenul, že v najbližšej novele zákona o sociálnom poistení alebo kompenzáciách, o kompenzáciách bude 12-ročná lehota, počas ktorej doteraz majú poberatelia opatrovateľského príspevku asistentov, osobných asistentov dôchodkové poistenie od štátu. Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné riešenie.

    Aj tak, keby sme zobrali ako, ako je postavená filozofia zákona o kompenzáciách, možnože dá sa chápať úmysel zákonodarcov z minulosti, že chceli, aby ľudia, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, blízkych príbuzných, aby sa nesnažili zotrvať v domácnosti, ale aby sa aktivizovali, aby si našli prácu a zanechali svojich príbuzných niekomu inému. Tento úmysel by sa dal možno alebo dal by sa obhájiť, hej, ako forma socializácie príbuzných, budiž. Ale naozaj niekto si jak keby nechcel zobrať pohľad z druhej strany, kde je jednoznačne preukázané mnohými odborníkmi, že práve starostlivosť v domácom prostredí a blízkych, s ktorými má väzby, ktorých pozná, ktorí vzájomne poznajú svoje potreby, asi to je najlepšie pre opatrovaného. Samozrejme, neberieme do úvahy teraz výnimky, ktoré spravidla potvrdzujú tieto slová.

    Takže už bolo jasne povedané, že tento návrh novely má také dve časti. V prvej časti alebo v jednej časti sa snažíme odstrániť podľa mňa veľmi diskriminujúce obmedzenie 12-ročného ustanovenia, že štát je platiteľom starobného poistenia pre opatrovateľov a osobných asistentov. A druhý balík, ktorý je možnože trošku zložitejší, ale nie tak zložitý, aby sme to nemohli pochopiť aj tí, ktorí nie sme v tejto téme odborníci, je tiež diskriminačné ustanovenie, ktoré na jednej strane teda ponúka osobným asistentom, ktorí vlastne už formou nejakého pracovného, pracovného zväzku vykonávajú túto činnosť, aby si mohli doplácať v prípade, ak by ochoreli, prípadne ak by sa stali nezamestnanými.

    V prípade opatrovateľov je ten problém trošku širší a poviem možnože najskôr takú, také niečo, že čo by bolo úžasné, keby sa spoločnosť posunula v tomto smere práve do bodu, že by sa z tohto opatrovateľského príspevku stalo tiež, stala tiež nejaká forma, aby to nebol proste, rovno poviem, aby to nebol štátny príspevok, ale aby to bolo forma zamestnania. Neviem, akým spôsobom by sa to dalo vyriešiť, ale skrátka podľa mňa je správne, keďže naozaj ide o 24-hodinovú starostlivosť, vieme, že nemáme celkom ošetrených ani pestúnske rodiny, ani profesionálnych rodičov v tej, v tejto oblasti. Takže možnože sa nájde taký spôsob, ktorý ochráni aj takéto, takéto nuansy systému.

    Takže dôležité je, aby, aby sme k tomuto vzťahu opatrovateľ a štát pristupovali ako k pracovnému zväzku a na tých ľudí potom v budúcnosti, keď skončia opatrovanie, nazerali naozaj ako na tých, ktorí majú veľmi podobné možnosti ako ľudia, ktorí boli normálnym spôsobom zamestnaní.

    Dnes, keďže vieme, že systém je nastavený, ako je nastavený, pristupujeme k tomu, že chceme pre nich, aby mali možnosť rozdeliť si balík dobrovoľného poistenia podľa ich možností. Viete, že ani opatrovateľský príspevok, ten vôbec nie, ale ani príspevok na osobnú asistenciu, aj keď je trošku alebo môže byť vyšší, sú to stále veľmi nízke sumy na to, aby si boli schopní títo ľudia doplácať komplet balík poistenia.

    Z druhej strany, načo by si mal niekto doplácať opäť dôchodkové a starobné poistenie, keď už raz toto starobné poistenie zaňho zaplatil štát. To by bol, to je, chápete, pochopíte, že scestné. Preto má aj naším zámerom je hlavne, aby títo opatrovatelia a osobní asistenti mali možnosť dopoistiť si, dopoistiť si nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. To je hlavný princíp nášho zákona s tým, že, opäť upozorním, že prvá polovička zákona je už akoby posvätená aj ministerstvom, ktoré má záujem túto vec aj riešiť. Druhá polovička je podľa mňa veľmi dôležitá, dôležitá, aby sa ňou začal opäť štát zaoberať, aby sme teraz, ako sa častokrát stáva, že, verím, že toto si len nevšimli na ministerstve ministerskí úradníci, že chceme ochrániť systém pred zneužívaním, ale na druhej strane tým, ktorí ten systém práve potrebujú používať, tak im vlastne robíme opatrenie diskriminačným.

    Takže v závere dovoľte, len aby som vás poprosila, aby sme odstránili tieto dve veci zo zákona o sociálnom poistení, ktoré, verím, že uznáte, že sú naozaj pre skupinu opatrovateľov a pre osobných asistentov diskriminačné práve vzhľadom na ich nízke príspevky od štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. O slovo požiadal pán spravodajca.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som najprv chcel reagovať faktickou poznámkou, ale vychádza mi to tak, že to bude dlhšie ako na dve minúty, čiže využívam svoje kompetencie ako spravodajca a chcel by som ešte túto tému, neviem, prečo sme na to pozabudli, ale rozšíriť ešte o jednu ďalšiu skupinu osôb, ktorých sa týka a netýka tá možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia sólovo, o ktorej tu vlastne nebola reč, a strašne dôležité, to sú matky, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do šesť rokov.

    Čiže pozor, opatrovatelia možno desaťročného-dvanásťročného svojho dieťaťa, ktoré má ťažké zdravotné problémy, alebo opatrovateľ, opatrujem svoju mamu, ktorá má ťažké zdravotné problémy, poberám opatrovateľský príspevok, to tu zaznelo. Osobní asistenti, tí, ktorí sa starajú, pomáhajú invalidným, invalidným osobám, ŤZP osobám mimo svojich blízkych, mimo svojej rodiny, to tu zaznelo.

    Ale my tu máme ešte tretiu skupinu osôb, o ktorej sme akosi pozabudli všetci rečníci niečo povedať, a to sú vlastne matky, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do šesť rokov, čiže do 5,99 roka, matematickejšie povedané možno. Za nich tiež teda platí dôchodkové poistenie štát. Pokiaľ sú to také matky, napr. študentky, ktoré nemajú zamestnanie, z ktorej, kde sú teda na rodičovskej dovolenke, alebo živnostníčky, ktoré podnikajú a to podnikanie prerušili z dôvodu, že sa im narodilo dieťa, pokiaľ sú to teda matky, ktoré inak nemajú v tom akomsi svojom backgrounde nejaký potenciálny príjem, a takých je veľmi veľa, takých sú desaťtisíce, tak zase sme v situácii, kedy síce za nich platí štát zdravotné a dôchodkové poistenie, čo je v poriadku, čo je dobré, ale oni nemajú nemocenské poistenie, nemajú poistenie v nezamestnanosti.

    No a teraz si predstavte, že matka, ktorá má trojročné povedzme dieťa, teda je takto poistená ako poistenkyňa štátu, ale nemá zamestnanie, otehotnie a narodí sa jej druhé dieťa. No ona tým pádom, pokiaľ by si neplatila dobrovoľné poistenie, nemá nárok pri tom druhom dieťati na materskú. Jednoducho nemá. Má nárok len na 200-eurový rodičovský príspevok. Ak by si táto matka chcela zabezpečiť materskú, môže. Môže sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie a to sme tu už niekoľkokrát opakovali, ale musí sa prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové, ktoré jej ale platí štát. Tak načo, hej? Čiže, čiže znova v prípade reťazových pôrodov matiek, ktoré sú doma pri malom dieťati, otehotnejú, ale nemajú zamestnanie, napríklad študentka alebo matka, ktorá skrátka má problémy si zamestnanie nájsť, tak nezískajú tým pádom v reálnom živote materskú pri druhom dieťati.

    A tento návrh je práve o tom, aby aj takéto osoby, takéto matky si mohli uzatvoriť len dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré teda sa dá finančne utiahnuť, je to možno 20 eur podľa toho, aký si základ stanoví, okolo 20 eur mesačne, a tým pádom si tá matka, ak tak bude sama chcieť, dobrovoľne pripraví podmienky na to, aby pri ďalšom dieťati mala materskú. Čiže nezabudnime, že je tu tretia, možno dokonca najväčšia skupina osôb, ktorých sa tento návrh pozitívne týka.

    A ešte jedna poznámka na záver. My taký mini precedens, zákon o sociálnom poistení je strašne komplikovaný, ako to je asi každému jasné, a nechcem teraz tu robiť veľkú prednášku, ale jedna ešte, jedna ešte vec, o ktorej, samozrejme, to je jasné, málokto vie. Ono existuje porovnateľný princíp dnes v zákone o sociálnom poistení, že si niekto môže zvoliť len a len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Týka sa povinne poistených SZČO. Povinne poistená SZČO, čiže živnostníci a tak ďalej si povinne platia nemocenské poistenie a povinne si platia dôchodkové poistenie. Poistenie v nezamestnanosti sa ich netýka, to hovorí zákon. Ale keď ten živnostník chce mať aj poistenie v nezamestnanosti, môže sa preň rozhodnúť vo forme dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a zdôrazňujem teraz, len dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Čiže on si v úvodzovkách nemusí kupovať celý ten veľký balík dobrovoľných poistení, logicky, pretože nemocenské poistenie a poistenie dôchodkové už má ako povinné, to si platí povinne zo zákona, tak keď teda chce, tak si môže priplatiť ešte dobrovoľne nemocenské, ale len dobrovoľné nemocenské, dobrovoľné v nezamestnanosti, pardon.

    A presne vlastne o toto ide pri tomto návrhu, osoby, ktoré už sú dôchodkovo poistené, platí to za nich štát, nech sa môžu pripoistiť, ak sami chcú, len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo len na dobrovoľné poistenie nemocenskej. Je to úplne logické. Teraz som vám práve povedal, že v podstate porovnateľnú konštrukciu v zákone máme, čiže prosím vás, kolegyne, kolegovia, kde je prekážka v tom, aby sme takúto úpravu zákona urobili aj pre matky s malými deťmi, pre opatrovateľov a pre osobných asistentov. Ja žiadny problém nevidím. Tento zákon je kompetentne pripravený a poprosím vás ešte raz o jeho podporu.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce... (reakcia z pléna), pardon. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ja ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi, že nám vnukol ďalší nápad.

    Ja len pripomeniem, že možno to, čo sme naozaj nejako nezdôraznili, že v podstate tento návrh zákona sa týka istým spôsobom aj opatrovateliek matiek, alebo ktoré sa starajú o dieťa, ale s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Túto skupinu sme do tohto návrhu, samozrejme, zaradili, len v podstate tiež ich berieme ako opatrovateľky. A priznám sa, že aj keď sme pripravovali túto novelu zákona, ja som naozaj v podvedomí mala v sebe práve, práve tie opatrenia, ktoré ste, pán Mihál, pripravovali ešte ako minister, ktoré mali zabrániť tomu, vy ste to nazvali inak ako zneužívaniu, tak možno že v podvedomí sa mi to tak nejako splietlo, že som sa do tejto skupiny bála ísť.

    Ale na druhej strane však máme iné obmedzenie. Máme povinnosť platiť poistenie 270..., 270 dní minimálne. Takže, takže myslím si, že tá brzda tam už je, a pokiaľ neprejde tento zákon do ďalšieho čítania, tak o nejaký čas skupinu, a pri ktorých budeme žiadať o rozdelenie dobrovoľného poistenia, určite rozšírime.

    Takže ďakujem pekne za pripomienku.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Teda s reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Áno, táto diskusia len svedčí o tom, aký je náš sociálny, odvodový systém komplikovaný. Skutočne má mnohé nuansy a je to doslova nekonečný proces jeho vylaďovania. A pokiaľ sú tu dobré nápady prichádzajúce z praxe, ľudia sa na nás obracajú so svojimi podnetmi a majú pravdu, majú pravdu v tom, čo nám hovoria, tak prosím vás, aj keď je to skutočne komplikovaná téma, počúvajme ľudí, poučme sa.

    Ja som sám priznal, že niečo som urobil nie celkom rozmyslene. Poučme sa a ľuďom, ktorí to od nás očakávajú, pomôžme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Pardon, nepočul som.

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcela túto tému zhrnúť v podstate už len veľmi krátko. Chcela by som povedať, teda že základným problémom, ktorý, ktorý tu vyvstal, je, že k ľuďom, ktorí vykonávajú nejakú činnosť, či už sú to opatrovatelia, osobní asistenti alebo aj matky starajúce sa o deti do šesť rokov, sa vlastne pozeráme ako na poberateľov, alebo teda že sú to poberatelia, alebo teda že to, že sú iba v sociálnom systéme, sú to poberatelia dávok a napriek tomu, že vykonávajú prácu, teda vykonávajú činnosť porovnateľnú s prácou. A vlastne tak sa k tomu staviame aj z pohľadu sociálneho poistenia.

    Bolo tu vyčíslené, koľko, napríklad koľko poberá opatrovateľ priemerne opatrovateľský príspevok a koľko by mu zostalo, pokiaľ by si musel platiť to dôchodkové poistenie. A ja k tomu môžem len dodať vetu, ktorú v poslednej dobe veľmi často počúvam, teda predovšetkým od matiek opatrovateliek, a to je, že je to strašne ponižujúce, keď ma moje choré dieťa musí živiť, lebo naozaj tí rodičia väčšinou žijú z dôchodkov svojich vlastných detí, pokiaľ sú to už dospelé osoby.

    Takže ja by som, ja by som naozaj vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, a ešte by som chcela dodať, že podľa stanoviska ministerstva financií nemá negatívny dopad tento zákon, tento návrh zákona na štátny rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje rokovanie o dvoch návrhoch týkajúcich sa štátnej správy v školstve, ku ktorým bude zlúčená rozprava, ako to bolo odsúhlasené Národnou radou.

    Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 211, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 215.

    Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, a cieľom tohto návrhu je v prvom rade odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

    Viete, že podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá platí len od minulého roku, samospráva má právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rady školy na základe výberového konania. A pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou, trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Nazdávame sa, že takáto úprava vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov.

    Ja sama som členkou rady školy a viem, ako výberové konania na riaditeľov prebiehajú. Treba povedať, že v rade školy sú zástupcovia pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, sú tam zástupcovia zriaďovateľa, štyria zástupcovia zriaďovateľa a sú tam aj zástupcovia rodičov. Výberové konanie prebieha veľmi transparentným spôsobom, teda aspoň tie, s ktorými mám skúsenosti, kedy sú všetci kandidáti na riaditeľa riadne vypočutí a nasleduje tajná voľba. V rade školy sú združení všetci, ktorí, ktorí majú na tej škole nejaký záujem. Sú tam rodičia, ktorým v prvom rade ide o to, aby ich škola mala dobého riaditeľa, lebo je to dobré pre ich deti. Sú tam učitelia a nepedagogickí zamestnanci. Takisto ich záujmom je, aby ten riaditeľ pozdvihol školu a mal čo... a, a bol osobnosťou a lídrom aj pre žiakov, aj pre učiteľov. A je tam takisto zriaďovateľ, ktorý nad tou školou má v určitom zmysle dohľad, ktorý tú školu má pod patronátom, má tam tiež, neni v prevahe, čo je správne, ale má tam svoje zastúpenie.

    V rade školy nemôže byť zastúpený ani starosta, alebo primátor a takisto tam nemôže byť zastúpený ani riaditeľ. Prečo? Práve preto, aby rada školy bola slobodným priestorom, aby sa vyhlo politikárčeniu a vnášaniu politiky, aby sa vyhlo mocenským bojom a aby sa vytvoril skutočne nezávislý priestor pre najlepšiu možnú voľbu riaditeľa. Takáto voľba riaditeľa, tá rada školy alebo spôsob voľby riaditeľa, tak ako bol pred pozmeňovacím návrhom z minulého roku, si myslím, že bol takou ukážkou, ako by asi mali vyzerať výberové konania u nás. A ten spôsob aj teda to, čo som sama zažila v komunálnej politike, sa mi zdal veľmi transparentný a efektívny.

    Neviem si predstaviť, že výber riaditeľa a právo veta by mali mať komunálni poslanci. Ja ako komunálny poslanec vôbec si nemyslím, že by som bola, nepoznajúc danú školu, a tým, že ak by som nebola v rade školy a neasistovala by som na výberovom konaní, neviem si predstaviť, ako by som mohla nezainteresovane a kompetentne vetovať alebo hlasovať o nejakom riaditeľovi. Dávanie kompetencie do rúk zastupiteľstva a primátora, starostu, zriaďovateľa si myslím, že je zbytočné vnášanie politiky do škôl a politika do škôl zo zásady nepatrí. To je, ako by sme my teraz tuto poslanci Národnej rady mali hlasovať o..., ja neviem, rektorovi v Košiciach alebo rektorovi na Trnavskej univerzite.

    Čiže toto je jeden pilier zákona, ktorý chceme zmeniť a druhým je lepšia ochrana pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy. A navrhujeme predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. A nazdávame sa, verím, že aj môj kolega Oto Žarnay bude hovoriť z vlastnej skúsenosti, ale nazdávame sa, že učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy a často sú kritickí k vedeniu, potrebujú zvýšenú mieru ochrany. Keď takúto mieru ochrany môžu mať napríklad odborári, ktorí sa angažujú v odboroch, mohli a mali by to mať aj učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy.

    Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti a má len mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Ak dovolíte, tak k tomuto bodu sme navrhli aj s kolegom Braňom Gröhlingom zlúčenú rozpravu, pretože podobný, hoci v niečom rozdielny návrh zákona predkladá aj hnutie Sloboda a Solidarita. Takže k týmto dvom zákonom budeme mať spoločnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Branislavovi Gröhlingovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 211). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, asi by ste mali otvoriť rozpravu, ale bude rozprávať ďalší navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, tak zaujmite miesto v rokovacej sále.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Petra Osuského, Ondreja Dostála, Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 201, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 205.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa predkladateľka a vážená snemovňa, v tejto pokojnej a komornej atmosfére sa predkladá zákon, ktorého historický osud alebo tej časti, o ktorej budem teraz hovoriť, pripomína slávnu pesničku Jaroslava Ježka, ktorú potom dlhé roky spievala nesmrteľná, doslova takmer nesmrteľná Ljuba Hermanová a potom po nej sestry Martha a Tena Elefteriadu. Ten, tá pesnička sa volala Život je jen náhoda, jednou si dole, jednou si nahoru.

    Čo je jednou dole a jednou nahoru? Samosprávnosť, v tomto prípade. Jedným z výdobytkov Novembra bolo to, že občan, ktorý žil dovtedy v klietke, v zásade so zaistenou stravou a strechou, sa odrazu stal slobodným a mohol začať sa spolupodieľať na riadení vecí, ktoré sa ho dotýkali. Totalita takéto niečo neumožňovala. A preto bol vznik rád škôl podľa mňa významným krokom k tomu, aby začal vznikať občan. Občan, ktorý sa stará, občan, ktorý sa angažuje, a občan, na ktorého nezáujem o politiku, sklamanie a apatiu si dnes, štvrťstoročie po tých časoch veľmi často sťažujeme a máme pocit, že to nie je dobré.

    Som presvedčený, že demokracia vyžaduje školenie, ktoré nie je otázkou roka ani semestrov, ktoré je dlhodobý, takmer neukončený proces. Formovať z ľudí, ktorí s tichým reptaním, s úplnou rezignáciou alebo s odporom prijímajú to, čo dostanú nanútené zvrchu, nie je celkom ideál toho, čo je. A preto keď vznikli školské rady, stali sa, samozrejme, školu demokracie, ale zároveň pre mňa aj jednými z prvých ostrovov pozitívnej deviácie, keď sa ľudia, mali možnosť, ktorú využili, starať o veci, ktoré sa ich sa bezprostredne týkali.

    My... a v tejto krajine všeobecne sa kritizuje stav školstva. To školstvo je v tom stave, v akom je, z rôznych príčin. Samozrejme, takou zdanlivo najčastejšie prezentovanou - a pripusťme - aj dôležitou je financovanie školstva. Ale to, že sa 25 rokov veci nezlepšujú, keď nechcem povedať, že sa dramaticky zhoršujú, je okrem iného i preto, a možno mám ten pocit klamlivý, ale že strašne veľa rodičom napriek deklarovanému záujmu o vzdelanie svojich detí, o takmer opičiu lásku v podobe lásky k získaniu dokumentu, papiera, diplomu s pečaťou a s podpisom rektora, riaditeľa alebo kohokoľvek, v skutočnosti sa hlboko a príliš zaujato vzdelávaniu svojich detí nevenujú. Pretože inak by sa nemohlo stať, aby súhlasili s tým, nieže dokonca, aby nútili svoje dieťa, aby išlo študovať na školu, na konci ktorej je s vysokou pravdepodobnosťou úrad práce. To znamená, že sa domnievam, že ak existujú v množine rodičov takí rodičia, ktorým záleží na fungovaní inštitúcie, ktorá vzdeláva ich deti, a ak si títo rodičia zo svojho stredu vyberú tých, o ktorých si myslia, že ich budú dobre zastupovať pri spolupôsobení na fungovanie tejto inštitúcie, takže to sú tí rodičia, ktorí si nezasluhujú obmedzenie, náhubok a upieranie už predtým úspešne fungujúcich práv.

    Prvýkrát sa na výdobytok v podobe školských rád siahlo - a to poviem celkom otvorene - v temnej ére ministerstva školstva riadeného vtedy SNS reprezentovanej pani ministerkou Slafkovskou. To skutočne neboli žiarivé hodiny školstva na Slovensku. A musím povedať, že to bolo prvýkrát, keď sa po štyroch rokoch kradmou rukou siahlo v tomto zmysle na samosprávnosť, ktorá zahrnovala i rodičov, ktorí sa starali o vzdelávanie svojich detí. V prvom roku po nástupe vlády, ktorá nastúpila po porážke síl, ktoré reprezentovalo HZDS v koalícii i s pani ministerkou Slafkovskou, došlo k reštitúcii, k obnoveniu práv a postavenia školských rád v roku 1999. Fungovalo to potom dlhodobo a nemám pocit, že by to fungovalo s katastrofálnymi dôsledkami práve pre túto zložku fungovania vzdelávacích inštitúcií.

    A čuduj sa svete, v roku 2015 nemalo ministerstvo nič lepšieho na práci, ako druhýkrát, ministerstvo školstva, siahnuť kradmou rukou na tento výdobytok. Pamätám sa dokonca na situáciu, keď novoprišlý zrejme v tom čase minister Draxler na školskom výbore nášho parlamentu mal taký pocit, trošku zlý pocit z toho, čo, ako povedal legendárne Vladimír Mečiar, našiel na stole, a mal tendenciu akýmsi spôsobom zmäkčiť túto kradmú ruku, obmedziť ju. Fakt je ale to, že tá kradmá ruka sa presadila. To znamená, po dlhých rokoch fungovania sa opäť vzala táto pomerne veľmi dôležitá právomoc radám škôl.

    Sám som v dvoch radách škôl a som tam už hádam osem rokov. Som tam veľmi nezaujatý, pretože sa jedná zhodou okolností o materské školy, kde nemám ani deti, ani vnúčatá, a napriek tomu ako poslanec, keďže som tam vlastne ex offo za mestskú časť Bratislava - Staré mesto, mám minimálne možnosť vidieť, ako fungujú a akí ľudia sú v tých radách. A musím vám povedať, že buda rodičmi, ktorí zvolili tých ľudí do tých dvoch rád materských škôl, v ktorých som, tak budem rád, že mám takých spolurodičov. Pretože sú rodičia angažovaní. To sú rodičia, ktorí z vlastnej vôle, iniciatívy, niekedy i s finančným prispením z vlastných zdrojov zlepšujú, pomáhajú, obohacujú fungovanie tej školy. A robia tak, presne ako povedala kolegyňa Remišová, o svojej ujme bez toho, aby ich k tomu, ja neviem, vyzýval alebo, naopak, akýmsi spôsobom reguloval riaditeľ, ktorý nič nenariaďuje a ktorý, ako bolo povedané, v tej rade školy nemá hlasovacie právo, čo je celkom logické, pretože je to inštitúcia, ktorá ho volí, a keby na to došlo, odvoláva a potom ho buď znova volí, alebo už ho nezvolí a zvolí niekoho iného. To znamená, že si neviem predstaviť, čo za dlhé roky viedlo ministerstvo školstva k takejto novele.

    Chcem k tomu povedať, že niekto hovorí, zriaďovateľ to financuje. Pokiaľ ide o tie reči o financovaní, povedzme si otvorene jedno. Štát nezarobil ani korunu. Všetky peniaze, ktorými štát čokoľvek financuje, zaplatili daňoví poplatníci, pokiaľ štát nemá len pustené rotačky bankoviek, ktoré produkujú bankovky. To znamená, odvyknime si od zmýšľania typu štát to platí. Štát nič neplatí, my to platíme, ľudia na ulici hlavne to tiež platia, ešte aj nás. To znamená, že ten argument, že ten, kto platí, má rozhodovať, je v tomto zmysle veľmi vágny, lebo ešte aj ten úrad, ktorý si uzurpuje právomoc v súlade s týmto zákonom mať definitívne právo veta a právo rozhodnúť, je platený z daní tých rodičov, ktorí sú okrem iného v rade tej materskej školy. Takže takto je to s tým, kto čo platí.

    Samozrejme, niekto si povie, vysoké školy, až na tie výnimky, ktoré sú štátnymi vysokými školami, policajná akadémia, vojenská štátna, teda tzv. bývalý doškolovák, zdravotnícka univerzita, sú verejnoprávne inštitúcie. Ale podľa tejto logiky by takisto niekto mohol zrušiť právomoc akademických senátov voliť rektorov, schvaľovať prorektorov, lebo však povedzme si reálne, aj keď sa už asi 20 rokov, čo počúvam, hovorí o viaczdrojovom financovaní vysokého školstva, reálne sú to opäť peniaze daňových poplatníkov, ergo tou istou logikou by mohol štát povedať, však my vám ich transferujeme, čo sme vybrali, takže my budeme určovať toho rektora, presne ako povedala Veronika. To znamená, že by sme rovnakou bystrou úvahou mohli zrušiť právomoci akademických samospráv a povedať, kto maže, ten jede.

    Takže toto nie je celkom tá správna metóda, a preto sme si dovolili opätovne, nezávisle, ale s rovnakým úmyslom predložiť túto novelu zákona, o ktorej si myslíme, že, úplne nakraj, nestojí štát ani korunu, keď sa stav obnoví a zreštituujú sa tentoraz práva rád škôl, pretože demokracia je niekedy aj veľmi lacná, a myslíme si, že urobíme niečo v oblasti, kde nemôže štát o sebe povedať, že jeho riadenie tohto rezortu má veľmi triumfálne výsledky. Takže niet tu argumentu, ktorý by bezpodmienečne podmurúval potrebu zobrať samospráve i v tejto oblasti, keď pod samosprávou myslím rodičovskú samosprávu, jej právomoci. A to, že sa do súboru hlasujúcich, to ešte navrch ku všetkému, že aj tak má nakoniec zriaďovateľ právo veta. Sám som bol vicestarostom Starého mesta, ktorého v portfóliu bolo školstvo, to znamená základné a materské v Starom meste. Nikdy by ma nenapadlo, že by som mal si uzurpovať právo, iste v spolupráci so starostkou, že budeme my rozhodovať, kto. Nezdalo sa nám to a nikdy sa to za roky štyri, plus čo som v tých štruktúrach ako poslanec, neukázalo v Starom meste ani raz takým, že by sme museli v zúfalstve akéhosi riaditeľa vyhodiť, pokrčiť a dať ho von z okna. Pretože nie. Tí členovia školských rád nevolili zle. Nenavrhovali zlých kandidátov, nenavrhovali ľudí, ktorí doviedli školy na psí tridsiatok.

    Takže v tomto zmysle je napríklad samotná skutočnosť, ktorá aj v súčasnom zákone obsahuje, teda obsahuje pokrivenú realitu, že si zákon protirečí sám sebe, pretože v tom zákone stojí teda ten fakt toho, že tam máme zástupcu štátnych štruktúr iných ako zastúpenie zriaďovateľa poslancami, zasahuje nielen nominácia súdruhov zo školskej inšpekcie a zástupcu obvodného úradu alebo okresného úradu do toho, že podľa iného paragrafu zákona hovorí, že podľa § 3 odsek 2 zákona zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Odznelo to, že má právo veta. Ale v rade školy nie je normálne ani ten školský inšpektor, ani ten zástupca nadriadených štruktúr.

    To znamená, na jednej strane je definované, kto je rada školy, ale na druhej strane pri tomto hlasovaní majú právomoc ľudia, ktorí nie sú rady školy, toto nie je ošetrené, teda ten zákon si v tomto zmysle protirečí. Podľa § 4 odsek 2 platného zákona je opäť výberovou komisiou rada školy, ale ak v nej môžu hlasovať čo i len dvaja ďalší ľudia, ktorí nie sú radou školy, tak ten zákon si protirečí, pretože tí nie sú rada školy. Tí prídu len na toto podujatie.

    Chcem k tomu povedať, že niežeby niekto namietal proti tomu, aby tam napríklad zástupca školskej inšpekcie alebo zástupca nadriadenej okresnej alebo štruktúry bol. Tam len ide o to, že nemajú mať hlasovacie právo. Ich úloha je v prípade toho vyberania nového riaditeľa, aby dohliadli na to, aby sa to dialo v súlade so zákonom. Lebo pripusťme, a to je v poriadku, že sú tam, nikto ich nevyháňa, hlasujúci rodičia najrôznejšieho vzdelania, odbornej orientácie nemusia do detailov povinne poznať všetky možné paragrafy a súvislosti. Takisto i pracovníčky, zástupkyne kolektívu takisto nie sú erudíciou experti na zákonné normy. To znamená, ak sú tam takíto ľudia, ktorí by z povahy veci mali byť odborníkmi, majú v prípade potreby usmerniť priebeh podujatia. Ale nie usmerňovať ho svojím hlasovaním. Na to tam nie sú, zo zákona nie sú obsahom rady školy personálne, ergo je tento stav, povedal by som, neúnosný, právne zmätený a vo svojom dôsledku, ako som povedal, pak zapadá do komplexu chyby, ktorá sa v roku 2015 stala.

    Teraz už nejde o to, rekriminovať, kto to navrhol, od koho to vyšlo, ešte raz podčiarkujem, že už nech si povieme o pánovi ministrovi Draxlerovi, ktorý bol, samozrejme, vládnucim ministrom, my sme boli jeho opozícia, rozhodne i on sám cítil, že to nie je celkom dobré, a pokúšal sa hľadať akési kompromisy. Tak ako v niektorých iných veciach na ministerstve školstva, i tu sa ukázalo, že minister neprešiel.

  • Prerušenie vystúpenia rečníkom, krátky rozhovor s poslancom, pristúpivším k rečníckemu pultu.

  • Dobre, dobre.

    Takže toľkoto k našej novele zákona, ktorú, prosím, nechápte, milí priatelia, ako konkurenčný projekt, my sme ju podávali nezávislo. Veronika a jej kolegovia majú ešte aj nejaké ďalšie prvky.

    Rozhodne nebudeme žiarliť, keď sa v prípadnom hlasovaní o postúpení do druhého čítania rozhodnete pre ktorúkoľvek. Ale ak sa vráti samosprávnosť radám škôl, bude to dobré rozhodnutie.

  • Pani poslankyňa Zemanová, nemôžem uznať faktickú poznámku, pretože pán poslanec Osuský síce rozprával ako v rozprave, ale uvádzal zákon, takže je navrhovateľom, a poprosím vás, aby ste, pán poslanec, zaujali miesto, kto... Pán poslanec, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spravodajcu, ako navrhovateľ.

  • Reakcie z pléna.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov tak vlády, ako aj Národnej rady. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Nebudem využívať priestor pre vlastnú úvahu, lebo ju násobne lepšie využil predkladateľ, a budem teda iba konštatovať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k spojeným, spojenú rozpravu k týmto dvom bodom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, zaujmite svoje miesto, samozrejme, že obaja spravodajcovia majú právo využiť svoje teda práva vyplývajúce zo spravodajského postu. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do zlúčenej rozpravy som dostal písomné prihlášky. Za klub Sloboda a Solidarita pán poslanec Osuský, ďalej sú prihlásení pán poslanec Petrák, Žarnay, Chudík a Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Pán predsedajúci, ďakujem, ja som nevedel, ako to bude technicky zorganizované, preto som sa prihlásil ako prvý v prípade, že by vlastne bola jedinou predkladateľkou Veronika.

  • Reakcie z pléna.

  • Budete môcť zareagovať na pána poslanca Petráka.

  • Povedané so smiechom.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladaným obom návrhom zákonov.

    Ak by som to tak veľmi mierne parafrázoval, tak ten vierolomný, ktorý zničil demokraciu v radách školy a v regionálnom školstve, za to som zodpovedný ja, lebo túto zmenu som predkladal v uplynulom funkčnom období ako poslanecký návrh ja.

  • Reakcia z pléna.

  • Viedli sme o tom veľmi obsiahlu diskusiu v predchádzajúcom období, pomenovali sme si plusy, mínusy, hľadali sme východiská. Podľa môjho názoru sme citlivo dávali na misky váh za a proti. Ale vzhľadom na to, že časť poslancov je nových, tak je potrebné pravdepodobne sa k niektorým veciam aspoň, aspoň v krátkosti vrátiť.

    Ja začnem možno trošku provokačne a budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, a kto má právo rozhodovať, ak nie občania priamo, veď tá samospráva je v zásade zlá, politická, rozhoduje podľa iných princípov ako zdravého rozumu. A potom nedajte, pán poslanec, aby som sa nespýtal, a prečože ste to boli v tom predchádzajúcom období 4 roky vicestarostom Starého mesta a prečože sa dlhodobo uchádzate o post poslanca mestského, teda miestneho zastupiteľstva v Starom meste. Je to také zlé, je to nekompetentné, zle to rozhoduje? Tak proste ako myslím, že taký čistý demokratický postoj by bol povedať, nebudem sa zúčastňovať na práci orgánov, ktoré za nič nestoja. Ako myslím si, že by to bol čistý chlapský postoj. A je to provokačné, uznávam, že je to provokačné, ale je mojím cieľom, aby som to povedal tak, ako som to povedal.

    Poďme k otázkam politizácie školstva. Ja si vôbec nemyslím, že sme spolitizovali školstvo. Ak si zoberiete počet starostov a poslancov obecných, mestských, miestnych zastupiteľstiev a pozriete si pomer, tak viac ako polovica z nich je volená ako nezávislí kandidáti. Hovorím a zdôrazňujem, opakujem, nezávislí kandidáti, nezávislí, ergo miestne, lokálne osobnosti, ktorých si ľudia zobrali bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane alebo nomináciu, a mnohí z nich ani nechcú ani podporu, ani nomináciu politickej strany, aby im to nebolo na príťaž. A ľudia ich napriek tomu volia. Čím sme to teda spolitizovali školstvo? Tým, že sme miestne lokálne osobnosti, ktoré dostali dôveru vo väčšinovom volebnom systéme, nie pomernom, ako sa volí do parlamentu. Väčšinovom, to znamená, máte na súpiske 50 alebo 80 kandidátov pre danú lokalitu a z toho si tí ľudia zakrúžkujú 5, 10, 15 alebo 20. Veď oni vyhrali voľby. Máte jasnejší, demokratickejší mandát, ako keď vyhrajete ako osobnosť v takomto volebnom súboji? Máte lepší mandát?

    Verzus, aby sme tu mali jasný príklad. Zamestnanci, ktorí sú závislí od riaditeľa, aj pedagogickí, aj nepedagogickí, rodičia, ktorí sú nepriamo závislí od pedagógov a riaditeľa, sú nepriamo závislí a často môžu mať, môžu mať s týmto nejaké problémy. Áno, zaznamenávam reakcie na toto, tak budem citovať.

    Vo Francúzsku rozhoduje pri odvolávaní riaditeľa napríklad Národná disciplinárna komisia, ktorá nie je zo zákona zložená z rodičov, nakoľko z právneho hľadiska by mohlo existovať riziko ovplyvňovania rodičov.

  • Reakcia z pléna.

  • Pri odvolávaní, ale obdobne, obdobne, myslím, že to bude platiť aj pri, aj pri voľbe, lebo vo Francúzsku je riaditeľ štátnym zamestnancom, ktorý je volený alebo vyberaný vo výberovom konaní, ktorého nie sú, nie sú zástupcovia, zástupcovia rodičov.

    A ja sa pýtam, Francúzsko je diktatúra? Francúzsko je nedemokratický štát? Čo je Francúzsko? Ak budeme hľadať inšpiráciu, a predovšetkým pán kolega Osuský hľadá veľmi rád inšpiráciu aj v britských prameňoch, alebo aj vo francúzskych prameňoch, lebo to považuje za korene demokracie v Európe, a ja sa s týmto, s týmto tvrdením stotožňujem, tak potom musím prevziať, musím prevziať aj toto tvrdenie, ak tieto staré demokracie považujú účasť rodičov v takýchto orgánoch za možné, kde by mohlo dochádzať k ich ovplyvňovaniu, a teda ich rozhodovanie by mohlo byť nedemokratické, takže ja považujem, že my sme vykonali iba krok správnym smerom, a pritom my sme nevylúčili rodičov z tohto procesu. Prečo sme teda pristúpili k tomu, aby bolo do tohto procesu viac vnorené zastupiteľstvo alebo zriaďovateľ.

    Pozrite sa na súčasne platné znenie zákona, ktorý je platný od roku 2003 s tými niektorými zmenami. Máte tri kategórie zriaďovateľov: verejné, väčšinou zriaďovateľ obec, mesto, vyšší územný celok ako samosprávny orgán, niektoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu; súkromné a cirkevné. Súkromné a cirkevné majú úplne jasné ustanovenie. Zriaďovateľ sa rozhodne, kto bude riaditeľom, a nikomu to nevadí.

    Odôvodnenie. V jednom prípade, v prípade cirkevných nemôže byť riaditeľom niekto, kto by inak vykladal hodnoty a ideológiu, ktorú chceme vyučovať na našich základných školách a stredných školách. Nemám nič proti tomu. V súkromných, ja tam vkladám finančné prostriedky. To znamená, nemôže niekto bezbreho rozhodovať o mojich finančných prostriedkoch. Pri verejných nie demokraticky zvolený orgán je kompetentný nakladať s našimi verejnými prostriedkami, ale v niektorých prípadoch aj účelovo vybratí rodičia. Ako kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Ja ju tu teda nevidím, a preto sme pristúpili k tomu, aby zriaďovatelia mali väčšie práva.

    Zriaďovatelia. Áno, v niektorej časti sú iba poštármi pri prenesenom výkone štátnej správy, pokiaľ ide o posúvanie financií. Ale budem hovoriť úplne jasne o tom, že za štvorročné volebné obdobie samosprávy na Slovensku, teda ich štvorročné volebné obdobie 2010 až 2014 investovali z vlastných finančných prostriedkov nad rámec toho, čo im bolo priklepnuté prenesením výkonu štátnej správy, nad rámec toho, čo tvorí 40 % podiel na výnosoch dani z príjmov fyzických osôb, ktoré idú na prácu s mládežou, centrá voľného času, základné umelecké školy a tak ďalej a tak ďalej, nad rámec tohto investovali samosprávy na Slovensku 1 mld. eur. Jednu miliardu eur. Pričom aj tých 40 %, o ktorých hovorím, nad rámec ktorého to bolo investované, sú zo zákona originálnymi príjmami obcí a miest. To znamená, originálne aj z pohľadu toho, že rozhodujem, akým spôsobom s nimi bude naložené. To znamená, ak sa pozerám na pohľad, že kto platí, tak má právo rozprávať o tom, ako bude naložené s prostriedkami, za legitímny. Ak hovorím, kto má demokratickú legitimitu, tak demokratickú legitimitu ako jediný orgán na danom území je legálne a legitímne zvolená samospráva na základe väčšinového princípu. Poväčšine apolitická, poväčšine nezávislí kandidáti. Nemám k tomuto v zásade viac čo dodať.

    Ďalší argument. Aké povinnosti z hľadiska výchovy a vzdelávania majú rodičia? Nie sú povinnosti zabezpečovať primerané podmienky na vzdelávanie zakotvené napríklad v zákone o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.? Nie sú inými zákonmi prenesené na samosprávy povinnosti výkonu, preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sú povinné zo zákona vykonávať? Čiže tí, ktorí majú uložené povinnosti zo zákona, do tohto nemôžu rozprávať, ale rodičia, štyria-piati, ktorí budú nejakým spôsobom vybraní, majú právo rozhodnúť o tom, ako sa s týmito prostriedkami nakladá. Ja tu nevidím absolútne žiadnu logiku a nehnevajte sa na mňa, ale nevidím ju a nemôžem ju vidieť.

    Bola tu otázka záujmu rodičov, tých, ktorí sú nominovaní v radách školy, na tom, ako tá škola bude vyzerať, ako budú vzdelávané ich deti. Poviem, že čiastočne áno, ale postavím opätovne jednu veľmi provokatívnu otázku. Aká je situácia na Slovensku? Majú rodičia záujem na známkach svojich detí alebo na ich vedomostiach? A moja odpoveď je, že Gaussova krivka v tomto prípade hovorí, že 80 % rodičov má záujem na známkach svojich detí a 20 % rodičov má záujem predovšetkým na vedomostiach. Je tam nejaká časť, kde je to vyvážené, ale tak ako, ako robí Gaussova krivka to štatistické rozloženie, a tu, tu priorizovať záujem na vzdelávaní, stotožňovať so známkou a povedať, že ten riaditeľ, ktorý je dobrý, lebo dáva môjmu dieťaťu dobrú známku, a dobre, alebo vytvára malý tlak na učiteľov, aby objektívne... alebo boli tvrdší na tých žiakov, aby vyžadovali viacej vedomostí, tak tento riaditeľ môže byť aj zlý riaditeľ, lebo chce viacej, a znamená, že vytvára tlak aj na rodičov, že sa s tými deťmi doma musia zaoberať. Čo väčšina rodičov ale nechce. Tých, tých vecí, o ktorých by sa tu dalo hovoriť, je, je v zásade veľmi veľa, ale opriem sa o tom, aké sú medzinárodné, medzinárodné porovnania, lebo túto otázku, keď sme riešili, tak som si dal spracovať Parlamentným inštitútom. Čiže je to vec, ktorá je verejne dostupná pre všetkých poslancov, materiál o voľbe riaditeľoch škôl a kompetencie školských rád, ktorý má asi 19 strán, a ja, ak dovolíte, prečítam jeho záver, aby sme videli, aké je lámanie demokracie na Slovensku voči ostatnej vyspelej Európe, ale aj bývalým krajinám východného bloku. Citujem:

    "V jednotlivých krajinách Európskej únie je za odvolávanie a vymenovanie do funkcie riaditeľa školy zodpovedný zriaďovateľ, samospráva a v niektorých prípadoch ministerstvo. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať školská rada, ale konečné stanovisko je na zriaďovateľovi školy. Krajiny, v ktorých je za vymenovanie riaditeľa a za jeho odvolanie zodpovedný zriaďovateľ, teda samospráva, sú Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko" - náš vzor - "Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Švédsko a Veľká Británia.

    Krajiny, v ktorých existuje školský orgán, školská rada alebo rodičovská rada, ktorý má iba poradný hlas, a teda nemá rozhodovaciu právomoc a nemôže ani rozhodnúť o odvolaní alebo menovaní riaditeľa do funkcie sú Dánsko, Fínsko, Poľsko a Rumunsko.

    Školská rada má rozhodovaciu právomoc v krajinách: Chorvátsko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko.

    V Nemecku je to v rôznych spolkových krajinách upravené rôzne."

    Sme výrazná menšina týmto počinom krajín, demokratických krajín v Európe? Patríme len do skupiny bývalých komunistických krajín, ktoré si snažia držať nejakým spôsobom možno nostalgicky svoju chuť držať právo rozhodovať o všetkých otázkach, alebo sme zaradení aj v takej skupine krajín, ako je Fínsko, kde si berieme vzor zo vzdelávacieho systému, Rakúsko, kde sa nedá hovoriť o tom, že je to zlá kvalita vzdelávania, Švédsko, kde platí znova kvalita vzdelávania medzi najvyššie v Európe, Veľká Británia? Je naše rozhodnutie tak, ako som citoval v prípade Francúzska, kde je riaditeľ štátny zamestnanec a je vyberaný ako štátny zamestnanec vo výberovom konaní, kde je prítomnosť rodičov pri týchto procesoch braná ako možnosť ovplyvňovania procesu, ktorá nie je žiaduca? Ja si myslím, že toto sú jasné argumenty, ktoré hovoria o tom, že nič sme nezlomili cez koleno a snažili sme sa vniesť nejakým spôsobom logiku.

    Vrátim sa aj k zákonu o samospráve, vrátim sa aj k nariadeniam, akým spôsobom alebo aké sú kompetencie školskej rady. Áno, máte pravdu, že kompetencie školskej rady boli postupne osekávané, a s tým sa stotožňujem a stotožňujem sa aj s tým, že kompetencie školských rád, tak ako sú dnes, sú absolútne nevyhovujúce a svojím spôsobom školskú radu, ak by som to veľmi hyperbolizoval a prehnal, tak v mnohých prípadoch môžem považovať za zbytočnú. Školská rada je informovaná o výsledku hospodárenia bez vplyvu na to, aby ich mohla nejakým spôsobom modifikovať. Školská rada je informovaná o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu bez toho, aby ho nejakým spôsobom, mohla vyvodzovať z toho dôsledky. Ergo to, čo hovoríte vy, že rodičia majú záujem a mali by mať vplyv na to, akým spôsobom prebieha výchovno-vzdelávací proces, školská rada je iba informovaná o týchto veciach. Jediná exekutívna činnosť, ktorú má školská rada doteraz, je voľba, voľba alebo účasť vo výberovej komisii na voľbu riaditeľa. Jedna jediná. Toto považujete za vyvážené práva školských rád? Ja si myslím, že takýto zásah do zákona, aký navrhujete vy, vážení kolegovia, je nie dobrý.

    Ak chceme zmeniť slovenský školský systém, aby sa zvýšila jeho kvalita, tak sa poďme spoločne baviť o kompetenciách školských rád a nadefinujme ich tam vo vyváženej harmónii tak, aby mali vplyv aj na personálne obsadenia, ale hovorím dopredu, musí tam byť významná, významný priestor pre zriaďovateľov, ktorí nemôžu byť štatistami v tomto procese.

    Poďme sa baviť a otváram korektný priestor pre korektnú diskusiu o kompetenciách školských rád, ale nepoďme takouto cestou, ktorá jednostranne zavádza to, čo v niektorých prípadoch bolo problematické. Ak sa dotknem toho, čo bolo problematické, som členom Rady združenia miest a obcí Slovenska od roku 2007 a vykonávam funkciu starostu viac ako 25 rokov. Bol som aj zriaďovateľom základnej školy, ktorú som zrušil ako málotriedku pre ekonomickú neefektivitu, o čom tu dnes často počúvame. A vo vystúpení svojich kolegov a starostov a primátorov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ktorých nepovažujem za vagabundov, ktorí by chceli ublížiť slovenskému školstvu, ospravedlňujem za tento výraz, som zaznamenal desiatky sťažností na to, ako nefunguje spolupráca s riaditeľmi škôl, akým spôsobom prebieha hospodárenie na niektorých školách, na niektorých školách, lebo väčšina, drvivá väčšina je v poriadku, a jednalo sa o desiatky prípadov ročne.

    To, prečo sa otvoril tento zákon, možno aj preto sa otvoril, že bol zaznamenaný jeden prípad nesúladu, neviem, v ktorom to bolo meste alebo obci, nesúladu medzi zastupiteľstvom, starostom a riaditeľom, ktorý nebol zvolený. A znovu dávam do pomeru jeden prípad za obdobie platnosti zhruba za jeden rok a desiatky prípadov problémov ročne predtým. Myslím, že niet k tomu čo dodať.

    Poslednú vec, ktorou sa v tejto súvislosti budem zaoberať, je otázka ochrana zamestnancov. To je len v jednom návrhu zákona, myslím, že vo vašom, pani podpredsedníčka, a otázka bola postavená tak, že zamestnanci, ktorí sú v radách školy a potenciálne by mohli kritizovať riaditeľa, by mali mať väčšiu ochranu. No, dobre, ale zoberme si štruktúru slovenského regionálneho školstva. Máme niekde okolo 2 150 základných škôl, z toho zhruba tretina sú malotriedky do 50 žiakov. To znamená, majú jednu, dve alebo tri triedy. Ak budeme brať zloženie jeden riaditeľ, jeden pedagogický zamestnanec a jeden nepedagogický zamestnanec alebo dvaja pedagogickí, tak sa dostanete do situácie, že ak zamestnanci si nebudú vychádzať s riaditeľom a budú členmi rady školy a vlastne teda tam nikto iný nemôže byť, lebo nikto iný tam nie je fyzicky, tak tam bude permanentný konflikt, lebo ich nebudete môcť odvolať, lebo majú zvýšenú ochranu vzhľadom na svoje pôsobenie v tomto orgáne.

    Znovu je to prvok, ktorý môže spôsobiť vážne riadiace problémy v tretine základných škôl na Slovensku. Môže, nehovorím, že musí, ale môže. Hovoríme o hypotetických otázkach, tak jako, ako tu boli povedané mnohé veci, ktoré, ktoré súvisia s inými vecami, teda riadením škôl.

    Myslím si, že z hľadiska tých argumentov na toto by to v zásade stačilo, aby som sa v tej hlavnej časti strafil zhruba do tých 20 minút, ktoré sú určené pre rokovanie v budúcom, v budúcom rokovacom poriadku, ale keďže nebola, nebola príležitosť a asi ani nebude vo veľmi v blízkej dobe, chcel by som zaujať stanovisko ešte k jednej veci, nech mi je to dovolené, nesúvisí to úplne s predkladanými návrhmi zákonov, ale týka sa to školstva.

    Včera prebehla prvá etapa výstražného štrajku na základe Iniciatívy slovenských učiteľov, zatiaľ v rozsahu jedna, jedna hodina týždenne, ktorá bude nejakým spôsobom gradovať. A v zásade predmetom, predmetom všetkých sporov sú tri požiadavky, ku ktorým sa chcem nejakým spôsobom vyjadriť.

    Prvou je zdeformovaný systém odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov a potreba zvýšenia atraktivity učiteľského povolania. Absolútne súhlasím, vždy som tvrdil a tvrdiť budem, že pedagogickí a odborní zamestnanci majú byť viac honorovaní, ale budem súčasne tvrdiť, ako som vždy tvrdil, že odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov je prostriedkom na zvyšovanie úrovne slovenského školstva a nie ako samoúčelný prostriedok na zvyšovanie výdavkov slovenského rozpočtu. Opakujem, zvyšovanie platov je prostriedok na zvyšovanie úrovne slovenského školstva.

    Špeciálnou kategóriou je kategória mladých učiteľov. Áno, uznávam, že mladí učitelia sú v situácii, finančnej situácii, ktorá im neumožňuje založiť si rodinu, sú v situácii, kde sú výrazne podfinancovaní z hľadiska príjmov, a nastavenie systému nie je motivujúce. Preto aj v súvislosti s prípravou rozpočtu na rok budúci aj s prípravou rozpočtu a zákonov na roky ďalšie budem viesť veľmi korektné, ale otvorené diskusie so zodpovednými ministrami školstva, financií, predstaviteľmi politických strán o tom, aby sme predovšetkým pridali kategórii mladých učiteľov.

    Chcem ale požiadať predstaviteľov odborov, chcem požiadať všetkých predstaviteľov stavovských organizácií, aby umožnili tento spôsob navyšovania platov a netrvali na plošnom zvyšovaní mzdových taríf pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. Systémov, ktorými môžme postupovať, je niekoľko, buď to bude degresívne zvyšovanie, to znamená, najnižšia kategória bude mať, poviem, 15 % zvýšenie, najstaršia kategória bude mať 2 % zvýšenie a postupne, ale veľmi razantne budeme schopní sa dopracovať k tomu, čo požadujeme, lebo len novou krvou do slovenského školstva zabezpečíme jeho funkčnosť v budúcnosti.

    Druhou možnosťou, ktorá je možno trošku pomalšia, je zvyšovanie platov o konkrétnu čiastku. Súčasne chcem povedať, že chcem požiadať aj všetkých koaličných partnerov, ale aj všetkých vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, aby sme, a v prípade, že nájdeme finančné prostriedky na zvyšovanie platov nad rámec toho, čo bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády, trvali na tom, aby tieto finančné prostriedky neišli na plošné zvyšovanie, ale určené predovšetkým mladým pedagógom na základe kľúčov, ktoré som povedal.

    Druhá vec. Ak budeme hovoriť o tom, či požiadavka Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá vychádza zo správy o stave školstva v roku 2013, kde bolo zadefinované, že je potrebné sa dostať k 1,2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, nie je niečo nad rámec tohto a niečo, čo je, o čom sa dá diskutovať, či musíme ísť tak veľmi násilne, tvrdohlavo, neviem, ako povedať, za týmto cieľom a vykopávať otvorené dvere. Poviem pár čísiel.

    Priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2015: 883 eur, priemerný plat v regionálnom školstve podľa údajov, ktoré som tu už prezentoval, a tie údaje vychádzajú z podkladov, ktoré poskytli aj školské odbory, je 1 031 euro mesačne. Po zvyšovaní 6 % v januári... či 4 % v januári a 6 % v septembri sme na výške alebo mali by sme byť cez 1 100 euro v priemernom plate v regionálnom školstve na Slovensku. To znamená, jedna a viac ako 1,2-násobok plošne na Slovensku.

    To, k čomu sa chcem ale dostať, sú regionálne rozdiely. Bratislava - priemerný plat v národnom hospodárstve 1 185 euro, to znamená plat učiteľa výrazne pod priemerom v danom regióne. Regióny: Prešov: 776 až najvyšší, Trenčín: 894, hravo spĺňame 1,2-násobok priemernej mzdy.

    Opätovne sa poďme baviť o otázke, či možno iniciatíva, ktorá je a ženie ľudí do ulíc, nežiada riešenia možno aj v tom, že poďme sa zamýšľať nad otázkou, či nie je potrebné hľadať nejaké nástroje, ktorými môžu byť napríklad kompenzačný, kompenzačný príspevok na vykrytie životných nákladov v regiónoch, kde je život drahší. Poďme sa o tomto baviť, ale nežeňme nezmyselne ľudí do ulíc. Ja chápem podporu, ktorú dostáva Iniciatíva slovenských učiteľov aj v ostatných krajoch, lebo je to prejav určitej solidarity, aj keď v tomto prípade, keď poviem, že sú učitelia v mnohých prípadoch ďaleko najlepšie zarábajúci ľudia v danom kraji, a to je tragédia, že len s takýmto priemerným platom, tak poďme sa baviť o tom, aké je riešenie, a hovorím, že jedným z možných riešení je aj toto.

    Druhá požiadavka iniciatívy je otázka okamžitej dotácie 400 mil. do slovenského školstva. Za toto obdobie pôjde do školstva 2 mld., tak ako bolo deklarované ročné navyšovanie, je to o 200 mil. euro. A tu opätovne musím povedať, že, a už som s tým argumentoval v tejto snemovni, problémy, ktoré ja zaznamenávam, sú dané predovšetkým tým, že niektoré školy nečerpali prostriedky Európskej únie a tým pádom majú slabšie materiálno-technické vybavenie. A časť škôl, hovorím o Bratislavskom kraji, nemohla čerpať prostriedky z Európskej únie a tým pádom mohli vo vybavení zaostávať. Ale opätovne poďme hovoriť o tom, akým prostriedkom, akým spôsobom tie prostriedky chceme použiť, aj tých 200 mil., ktoré pôjdu do slovenského školstva každoročne. Poďme doťahovať rozdiely, ktoré sú, ale nie plošne, poďme doťahovať rozdiely a hovoriť o adresnom prideľovaní.

    Posledná pripomienka je reakcia na tretiu požiadavku, ktorá sa týka kreditového vzdelávania učiteľov a potreby odseknutia sedemročného limitu, tak to nazvime. Ja uznávam, že vzhľadom na nízke platy učiteľov je kreditový príplatok niečo, čo zvyšuje ich príjmy, a považujem ako obhajobu a trvanie na obhajobe tohto príplatku, aby bol trvalý, za niečo, čo chápem, a považujem to za pochopiteľné. Ale na druhej strane hovorím, že predpokladom pre výkon práce učiteľa by mala byť jeho odborná zdatnosť a v období, keď vám updatujú softvér v telefóne každý mesiac, niektoré aplikácie aj na týždennej báze, hovoriť o tom, že nazbieram kredity raz sa sedem rokov alebo raz za život, považujem za niečo, čo nezvyšuje kvalitu slovenského školstva, a preto hľadajme cesty na to, aby sme odstrihli kreditový príplatok od platov učiteľov. Plaťme učiteľov tak, aby boli dôstojne ohodnotení, ale plaťme ich za reálne vedomosti a reálny výkon, ktorý robia, nie za to, koľko kreditov nazbierajú rôznym spôsobom niekedy. A nebojím sa povedať, že aj spôsob získavania kreditov, a to sú aj hlasy učiteľov, nepovažujem vždy za úplne najšťastnejší.

    Možno som reagoval okrem predkladaných návrhov zákonov nad rámec toho, ale vzhľadom na to, že som predstaviteľ vládnej koalície, som potreboval alebo považoval som za potrebné zareagovať aj na túto iniciatívu a považujem tu aj na záver povedať iba jednu vec.

    Chcem poprosiť slovenských učiteľov - aj tých, ktorí štrajkujú - existuje tu vôľa a myslím si, že nebola nikdy spochybnená, a myslím si, že výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport rokuje veľmi konsenzuálne na to, aby sme hľadali a našli východiská z tejto situácie, a myslím si, že sme na dobrej ceste. Nesnažme sa vraziť do tohto procesu klin, ktorý sa stane len nástrojom na politikárčenie a zbieranie politického kapitálu. Bolo by to nešťastím pre slovenské školstvo a bolo by to nešťastím pre budúcnosť Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Najprv dám faktické poznámky, potom končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, potom požiadal o vystúpenie spravodajca Martin Poliačik a po ňom môžete ísť.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Takže faktické poznámky, potom pán poslanec Poliačik, pán poslanec Osuský a poslanec Gröhling. Takže 11 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem pánu predsedovi za príspevok do debaty. Odpovedala by som na jednotlivé jeho argumenty.

    Aj keď je volený poslanec alebo starosta nezávislý, neznamená, že nie je politikom. On akonáhle vstúpi do politickej arény, stáva sa skrátka politikom. A keď majú o vete riaditeľa rozhodovať poslanci, znášame politiku na pôdu školy. Okrem toho vieme, ako to s nezávislými vyzerá, príklad máme v Starom meste, nakoniec sa z toho vykľula s podporou SMER-u.

    Čo sa týka odvolávania riaditeľa, nemýľme si ho s voľbou riaditeľa, je to logicky chybné. Sú to dva absolútne rozdielne úkony v živote školy. Keď ste hovorili o tom francúzskom príklade, ak riaditeľ pochybil, má byť odvolaný a má byť vyvodená disciplinárna zodpovednosť orgánom, ktorý je mu nadriadený. Keď sa volí riaditeľ a je voľba riaditeľa, tak riaditeľ zatiaľ ešte nepochybil a nemá byť prečo, nemá sa prečo aplikovať pri ňom ten istý postup, ako keď je riaditeľ odvolávaný.

    Nie je férové hovoriť o motiváciách rodičov a bagatelizovať ich záujem na dobrom vzdelávaní svojich detí. Ja si myslím, že rodič má určite väčší záujem, zvlášť angažovaný rodič v rade školy, na dobrom vzdelaní svojho dieťaťa ako nejaký poslanec, ktorý možno v tej škole v živote nebol.

    Čo sa týka školskej rady, školská rada, áno, nie je združením odborníkov, ktorí by mali odborne posudzovať hospodárenie školy alebo sa fundovane vyjadrovať k rôznym pedagogickým metodikám, ale rada školy má úplne inú úlohu, na kontrolu hospodárenia alebo výučby tú máme iné orgány, ako napr. štátna inšpekcia. Tá rada školy je práve v tom, že je to miesto, kde sa stretávajú záujmy rodičov, učiteľov, nepedagogických zamestnancov a zriaďovateľa.

    Desiatky sťažností, že nefunguje komunikácia s riaditeľom školy, tak problém môže byť aj na strane zriaďovateľa, nielen na strane riaditeľa školy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Petrák, hovorili ste vyše 31 minút, nie všetko bolo o tých návrhoch zákonov, teda o bode programu, ale z toho 21 minút ste hovorili k návrhom zákonov. Alebo takmer 21 minút.

    Nepochybujem o tom, že by ste dokázali hovoriť o tej téme aj viac, ale ste sa dobrovoľne obmedzili, aby ste nám ukázali, že dokážete sa vpratať do tých 20 minút, ktoré nám všetkým chcete naordinovať povinne novelou rokovacieho poriadku. A ja vám to nevyčítam, že ste nedodržali tých 20 minút, a práve naopak, považujem za škodu, že ste nerozprávali viacej k tej téme, lebo ste hovorili zaujímavo, a síce nesúhlasím s väčšinou toho, čo ste hovorili, ale vítam, že ste vystúpili, a považujem to za oveľa lepší model odpovede poslancov vládnej koalície na návrhy opozičných poslancov, keď vystúpia a vysvetlia svoje stanovisko a vysvetlia, prečo nesúhlasia s tým-ktorým návrhom, a nielen hlasujú potom proti bez toho, aby bolo známe, že či hlasujú proti, lebo nesúhlasia, alebo hlasujú proti iba preto, že to predložil opozičný poslanec.

    Zvyšný čas, teda vyše 10 minút ste hovorili o štrajku učiteľov, o požiadavkách štrajkujúcich učiteľov, o platoch učiteľov, o navyšovaní finančných prostriedkov pre školy, o kreditových príplatkoch, teda o veciach, ktoré nijako nesúvisia alebo priamo nesúvisia s návrhmi zákonov, o ktorých tu teraz rokujeme a ku ktorým ste aj vy v rozprave mali vystúpiť. Pán predsedajúci vás nezastavil, nevyzval vás, aby ste sa držali témy, neodobral vám slovo a opäť, mne to vôbec nevadí, ja považujem za žiaduce, že sa na pôde parlamentu hovorí aj o širších problémoch školstva, len by som bol rád, aby sa rovnaký meter uplatňoval aj na koaličných, aj na opozičných poslancov a neodoberalo sa im slovo, keď sa dotknú širšieho kontextu nejakého problému a nedodržia sa striktne a úzko vždy tej témy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som potom išiel do rozpravy a odpovedal by som so všetkými vecami.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Petrák, chcem sa vás len spýtať, či ste sa už niekedy reálne zúčastnili volieb do rady školy. Potom mi asi odpoviete na to. Vy ste hovorili o tom, že, že kandidáti na riaditeľov škôl sú väčšinou nezávislí, čiže nie sú politicky nominovaní, áno, môžem s vami sčasti súhlasiť, pretože je dobre skrývať sa pod rúško nezávislosti, a pritom byť dosadený do funkcie predstaviteľom určitej politickej strany, ktorá zastupuje predstaviteľov samosprávy alebo zriaďovateľa. Ak... Poviem konkrétny príklad.

    Myslíte si, že je to normálne, ak vedúci odboru školstva dovedie v deň volieb svojho človeka, tyká si s ním, zástupcom zriaďovateľa vopred povie, koho majú voliť, nie je to celé len fraška? Keď učitelia už pred voľbami vedia, kto bude zvolený za riaditeľa, lebo zriaďovateľ si ide presadiť svojho vlastného človeka? Nie je to fraška, keď poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň v rade danej školy aj ako, a zároveň aj ako zástupca rodičov, čiže samospráva má v rade školy štyroch zástupcov plus piatym je tento rodič, ktorý je zároveň mestským poslancom? Toto vyhláška vôbec nerieši. No a potom v závere ste ešte hovorili, že vidíte, čo sa týka ochrany učiteľov, permanentný konflikt medzi zástupcami učiteľov a riaditeľa, čo môže spôsobiť problémy na tretine slovenských škôl. Neviem, či som to správe pochopil, ako ste to vlastne mysleli, akože riaditeľ školy sa ich nebude vedieť zbaviť za to, že si otvoria, s prepáčením, ústa a budú ho na rade školy kritizovať, alebo budú porušovať iným spôsobom pracovný poriadok, ale pretože sú zabetónovaní nejakou ochranou rady školy, tak sa ich riaditeľ nebude vedieť zbaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, pán poslanec, ja by som sa dotkla len toho úvodu, čo ste vlastne sa venovali samotnému návrhu zákona, a tam som postrehla dosť takú vec, ktorá sa mi nepáči, že ste vlastne videli tú prizmu rady školy len cez nejakú vidinu peňazí alebo peňazí, ktoré, ktoré tá škola má, ktoré dostáva od samosprávy, a tým pádom tá samospráva za to, že dáva peniaze, ktoré v konečnom dôsledku sú prenesený výkon štátnej správy, čiže štát si len cez samosprávu plní svoju ústavnú povinnosť zabezpečiť povinnú školskú dochádzku, teda na základných školách, resp. do 16 veku dieťaťa. Čiže to sa mi nepáči.

    Ja si myslím, že rada školy má významnú funkciu v živote školy, ja sama som momentálne v piatich radách školy ako zástupca zriaďovateľa na samosprávnom kraji a zúčastňujem sa vcelku poctivo, teda snažím sa na všetkých zasadnutiach. Niekde to funguje lepšie, niekde to funguje horšie, viackrát sme už medzitým navolili aj riaditeľa školy. Za výchovu v prvom rade zodpovedá rodič a myslím si, že v tomto smere by sa malo viacej asi aj pracovať s rodičmi, aby si uvedomovali, že to nie je za trest, byť v rade škole, ale je to aj zodpovednosť.

    Na druhej strane si myslím, že treba pracovať aj na zmene kritérií riaditeľov, pretože sa stretávame aj s tým, že na výber riaditeľa sa teda nosí len jeden alebo dvaja, aj to samotní pracovníci, existujúci učitelia. Ja si myslím, že riaditeľ by mať byť manažér a nemusel by to byť úplne silou mocou učiteľ, pedagóg, a tým pádom by sa viacej otvorili kritériá, by sa získalo viacej transparentnosti pri možnosti byť riaditeľom nejaký šikovný manažér, ktorý by tú školu dobre viedol.

  • Pán poslanec Petrák, ja vcelku rád počúvam vaše vystúpenia, lebo sa mi zdá, že sa snažíte argumentovať, teda doteraz každé vaše vystúpenie som vnímal takto. Chcel by som sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré ma zaujali.

    Po prvé. Neviem, ako ste mysleli tú vetu, dúfam, že vás zacitujem presne, zvyšovanie platov má byť prostriedkom na zvyšovanie kvality vzdelávacieho procesu a nie prostriedkom na zvyšovanie výdavkov štát..., to znamená, že to by ma zaujímalo. Neviem celkom presne, že, že akým spôsobom ste to mysleli, normálne sa pýtam len ako človek, ktorý sa nezaoberá touto problematikou.

    S tým modelom pre zvyšovanie platov, tak ako ste ho nastínili, dali ste tam dve verzie. Zdá sa mi spravodlivejšie, aj keď možno pomalšia, tá verzia B, pretože už len z toho dôvodu, že moja mama bola dlhoročná stredoškolská profesorka na gymnáziu a ona nepochybne by dopriala svojim mladším kolegom bez problémov, aby jednoducho sa ich platové ohodnotenie zvyšovalo. Už je na penzii, takže nie som v konflikte záujmov, ale predsa len možno, keby sa to zvyšovalo o pevnú sumu, tak by to bolo také, povedal by som, spravodlivejšie alebo odôvodniteľnejšie, aj keď, samozrejme, to percento pre tých mladších pedagógov by bolo tým pádom vyššie.

    Mám ešte jednu poznámku, ja si myslím, že kolegovia, kolegyňa Remišová a kolega Osuský myslia nepochybne túto novelu ako úprimne a s dobrou vierou. Nepáči sa mi ale jedna vec, ktorá sa často deje, že z odpolitizovania sa robí akýsi fetiš. Častokrát je to volanie po odpolitizácii iba snahou niekoho, kto nie je ochotný podstúpiť volebný proces a zašpiniť sa v kampani, aby sa dostal k rozhodovaniu aj iným spôsobom a jednoduchším. Netvrdím, že to je vaším úmyslom, len na toto chcem upozorniť.

  • Ďakujem. Pán poslanec a predseda školského výboru, chcem poďakovať za vaše vystúpenie a argumentáciu, ktorú ste použili, pretože treba argumentovať práve podkladmi, ktoré slúžia na nejaké porovnanie, a argumenty, ktoré predložili predkladatelia, boli v podstate totožné, že odstrániť klientelizmus, korupciu, ktorá slúži pri tom, keď sa menuje riaditeľ školy, lebo do toho zasahuje zriaďovateľ, tak potom by sme mohli nazvať aj tie krajiny, od ktorých si berieme príklad, ako ste to zdôraznili, či Fínsko a iné, Česká republika, že tie sú plné spolitizovania, klientelizmu a korupcie. Takto sa nedá urobiť skrátka a vieme, že to ani nie je celkom pravda. Z toho porovnania, čo ste povedali, je zrejmé, že patríme medzi krajiny, ktoré svojím spôsobom nad rámec ešte dávajú priestor aj napríklad rodičom školy, kdežto v niektorých vyspelých krajinách aj Európskej únie takúto možnosť nemajú.

    Trošku by som polemizoval s dôležitosťou rady školy, pretože ja si myslím, že je dobre, keď rada školy má možnosť si vypočuť informácie, čo sa tam deje, aké sú výsledky priebežné. Môže ich komparovať, teda porovnávať aj napríklad so stratégiou vzdelávania, ktorú schvaľuje povinne zo zákona zriaďovateľ, a tým aj nútiť riaditeľa rôznymi uzneseniami, aby sa niektoré veci zmenili. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že rada školy má absolútny význam, avšak diskusia o tom, čo by sa mohlo ešte z hľadiska kompetencií zmeniť, je určite na mieste, ale v každom prípade ďakujem za veľmi dobré vyargumentované vystúpenie.

    Ostatné poviem osobne v rozprave.

    Ďakujem.

  • Goga Pavol, aby sme, lebo sme tu dvoja Gogovci, už sa nám stáva, že nás, si nás zamieňajú, hádžu nám aj poštu naopak, takže pozdravujem aj administratívu týmto, ale, samozrejme, v dobrom.

    Takže neviem, či sa už niekedy stalo, a chcem poďakovať, samozrejme, pánovi poslancovi a pánovi predsedovi výboru za naozaj fundované vystúpenie a z tohto pohľadu, neviem, či sa už niekde stalo, aby nebol riaditeľ vymenovaný zastupiteľstvom podľa nového znenia zákona, a tak ako aj pani Remišová povedala, tak zriaďovateľ má svoje zastúpenie v radách škôl, pretože má aj dohľad nad školami jednotlivými.

    Zo zákona sa mi zdá, že sa tuná vytvárajú dve skupiny ľudí, tá, ktorá je chránená v rade školy ako členovia, a tá, ktorá chránená nie je. Veď členovia rady škôl sú nielen pedagogickí zamestnanci, ale aj nepedagogickí zamestnanci a dokonca aj študent. A akým spôsobom budú títo chránení, ak si otvoria ústa voči riaditeľovi?

    Ďalej si myslím, že sú učitelia aj členovia územných školských rád či iných orgánov, kde majú možnosť kriticky postupovať voči riaditeľovi. A ako týchto budeme chrániť?

    Tiež súhlasím s diskusiou o činnosti a kompetencii rady školy, pretože často, ako tu už bolo povedané, je to viac štatistickým orgánom ako exekutívnym orgánom, a napríklad aj bolo by aj potrebné zvýšiť kvórum na zvolenie členov rád škôl, lebo často sú volení len 20-25 % všetkých účastníkov rodičov na týchto školách a podobne.

    A trošku s nadnesením mi dovoľte jednu myšlienku, čo som si teraz napísal, tak ju prečítam. Už sám člen rady školy je pod ochranou, keď už nie pod ochranou zo zákona, tak má oveľa väčšie možnosti, ako presvedčiť riaditeľa, že robí zle. Ak člen rady školy presvedčí svojich kolegov v rade, že to riaditeľ robí zle, môže iniciovať jeho odvolanie. Prečo by teda mal riaditeľ mstiť sa tomuto pedagógovi? Musí spolupracovať. Čiže tým ohrozuje aj sám seba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, pán predseda nášho školského výboru, ja teraz budem hovoriť ako človek, ktorý 19 a pol roka bol vo funkcii riaditeľa školy, takže tieto otázky sa ma dotýkajú.

    Výberovým konaním na miesto riaditeľky školy som si prešla viackrát, je to obdobie na..., keď vás rada školy alebo zriaďovateľ zvolil alebo určil na obdobie, ktoré je dosť dlhé.

    Tie argumenty, ktoré si podal, samozrejme, každý vnímame z toho svojho uhla pohľadu. Ale čo je pre mňa dôležité, a tam to treba ešte doplniť, veľmi dôležité pri výbere a pri voľbe riaditeľa školy je postaviť si - a už teraz konečne - kritériá, aby sme vedeli, kto je kvalitný riaditeľ, a tie kritériá, podľa ktorých bude vyberať, vyberať budú členovia rady školy a navrhovať vo výberovom konaní pre zriaďovateľa tú osobu riaditeľa. Toto nemáme jasne určené a jednoducho to nevieme.

    A keď hovoríme o tom spolitizovaní, nuž tak poviem vám z vlastnej skúsenosti, o mojom občianskom a politickom presvedčení môj zriaďovateľ veľmi dobre vedel a neboli sme z jednej politickej strany a vôbec nebol problém, aj keď to bolo pred rokom 2015, obhájiť svoju pozíciu, a ani po roku 2015.

    Takže ešte raz. Keď si dáme na čelá, do čela našich škôl kvalitných ľudí, ktorí budú silnými osobnosťami, ktorým bude ležať na srdci prospech škôl a ich, jeho pedagógov, zamestnancov, tak potom nemôže prísť k tomu, k čomu prichádza. Ale to už naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Nemky s faktickou poznámkou.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďakujem pekne. Ja sa budem vo faktickej venovať len, len forme, k obsahu poviem niečo od pultíku. Ale som rád, že tu, že prišiel teraz pán predseda parlamentu, lebo na úplne jasnom príklade uvidí, aká strašná hlúposť je tá zmena rokovacieho poriadku. Pán predseda parlamentu teraz môže dávať pozor.

    Predseda výboru za koalíciu prišiel s 30-minútovým fundovaným vystúpením, kde sám seba, chudák, musel obmedziť, lebo sa chcel akože zahrať na to, že už máme iba 20 minút na vystúpenie v rozprave. Obmedzil sa tak, že to o 100 per..., o 50 % pretiahol, a to už bol obmedzený, hej, sám seba vnútorne. A my by sme radi počúvali viacej, pretože mal čo povedať, tá diskusia, pozrite sa akože, keby všetci diskutovali pri svojich témach tak ako školský výbor, tak toto sa zmení na ozajstný parlament. Je tu vecná diskusia, neurážame sa, 30-minútové vystúpenie bolo úplne v pohode, dali sme si kontext, nadviazali na to, čo sa v školstve aktuálne deje, a všetko by bolo v poriadku. Ale so znením nového rokovacieho poriadku budeme musieť žiadať parlament, aby nám dovolil povedať niečo naviac, keď sa chceme venovať odbornej a aktuálnej téme. Preto dúfam, hlavne koaliční poslanci, ktorí tu teraz sedia, že prehodnotíte tento svoj zámer, lebo práve sme videli, že práveže, keď sa dostane parlament do normálneho chodu a normálneho rokovania, tak to obmedzenie je veľmi nešťastné. A také vystúpenia, ako mal teraz pán predseda, aj keď s ním nesúhlasím, by nám potom mohli ujsť.

    A potom viacej poviem za pultom.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcem povedať, akože tá interpretácia smerom k predsedovi parlamentu, že to obmedzenie ako je absolútne nezmyselné. Ja som sa snažil poukázať opak, že dá sa vtesnať do 20 minút, a ja som povedal, že obsahovo aj časovo pridávam prídavok nad rámec toho. Ak by boli zazneli hlasy od opozície alebo aj od koalície, že nechcete sa baviť o otázkach Iniciatívy slovenských učiteľov a ďalších problémov slovenského školstva, ja by som bol v danej chvíli prestal a nemám s tým absolútne žiaden problém. To je len na dovysvetlenie.

    Druhú otázku, pán poslanec Žarnay, či je problémom, keď niekto príde na voľbu riaditeľa s nejakým názorom. No ja vám poviem, ja som sa zúčastnil viacerých volieb riaditeľa a ja ako riadiaci pracovník som absolvoval aj viaceré výberové konania na zamestnancov a musím povedať, že okrem toho, čo niekto prejaví ako svoju "slohovú prácu", dávam to do veľkých úvodzoviek, vo vystúpení na nejakom výberovom konaní som si vždy hľadal referencie, pôsobenie a ďalšie informácie o príslušných uchádzačoch, aby som mal komplexný pohľad na daného uchádzača. Nikdy mi nestačilo to, či niekto vedel v priebehu piatich minút zahrať nejaké divadielko, na základe ktorého som sa rozhodol, a preto považujem za úplne normálne, že prichádzajú ľudia z veľkej časti rozhodnutí, a ak majú pochybnosti, tak to vystúpenie sa môže prikloniť na stranu jedného alebo druhého. Ale považujem to za úplne normálny proces.

    Ak by som chcel zareagovať na pána poslanca Krajniaka, tak chcel som povedať tým, že platné musia byť nástroje na zvyšovanie kvality, to znamená, že nemôže ísť iba o jednostranný proces, že zvýšime platy bez toho, aby sme vyžadovali aj zvýšenie kvality.

  • Ďakujem. S vystúpením pán poslanec Posliačik. Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. Som rád, že ste tu, teraz vidíte, ako má rozprava v parlamente vyzerať, a dúfam, že sa to prejaví v tom, ako sa budeme správať k tomu rokováku v druhom čítaní.

    A k tejto veci. Samotné, samotné návrhy zákonov nechám obhájiť predkladateľov, nepôjdem im do kapusty, ale budem sa snažiť povedať niečo k tomu, prečo je dôležité, prečo, tak ako hovoril pán kolega Krajniak, že, že tá odpolitizácia konkrétne tejto témy nie je fetišom. Že ona je založená jednak na špecifickej slovenskej skúsenosti, ktorú tu máme, a jednak, že ona smeruje k skvalitneniu, k skvalitneniu rozhodovacích procesov na tých školách samotných.

    Ten prvý bod. Na Slovensku máme jeden obrovský nešvár a to je - riešilo sa to ešte za, za Dzurindových vlád, riešilo sa to za prvej svetovej, za prvej Ficovej vlády, riešilo sa to za vlády Ivety Radičovej - a to, to, to je problém politických nominácií, ktoré nemajú dno. A vlastne s každou výmenou politickej garnitúry, nie všade to bolo, ale existovali pracoviská odborné aj na úrovni samosprávy, alebo, alebo na úrovni úradov, kde sa vymieňalo že až po upratovačku všetko. Bez ohľadu na odbornosť, bez ohľadu na kvalifikáciu, podstatné bolo stranícke tričko a potom v podstate, keď nám, keď nám na základe tohto bola prekročená určitá miera takého vynúteného diletantizmu, lebo keď sa nepýtame na kvalifikáciu, tak nutne tá kvalifikácia potom niekde musí chýbať, tak sa nám objavujú také patologické javy, ako je napríklad to resocializačné centrum v Galante, ale aj mnohé ďalšie, kde možno aj ľudia išli s dobrým, s dobrým zámyslom, ale tým, že nevieme jednoducho vyberať na základe kvality, tak to niekde rupnúť musí. To je tá prvá vec.

    A druhá vec je, že toto vytvorilo prostredie, kde sú ľudia k politizácii akéhokoľvek druhu prirodzene nedôverčiví, prirodzene nedôverčiví, a posilnenie vplyvov legitímne a demokraticky zvolených zástupcov ľudí v školských radách túto nedôverčivosť vybudilo a na základe toho prichádzajú tieto dva návrhy noviel. To je prvá vec.

    A tá druhá vec sa týka toho, že čo vlastne my na tých školách samotných chceme. Už dnes častokrát na školách je situácia, kedy väčšina rodičov cíti, že do tej rady nemá dosah, kedy voľba zástupcov pedagogických pracovníkov, nepedagogických pracovníkov, rodičov je od začiatku manipulovaná tak alebo predvolebne ohýbaná tak, aby tá rada školy vyzerala podľa predstáv buď konkrétneho, konkrétnej samosprávy, alebo, alebo na základe toho, čo v tej škole sme doteraz, ten riaditeľ je tu už 15 rokov, tak prečo by sme mali niekoho iného, keď to dám do úvodzoviek. A ktokoľvek, kto ide v lajne, tak ten sa vezie, kto ide mimo tej lajny, tak zo škôl odchádza.

    Väčšina kvality škôl stojí a padá na riaditeľoch. To je veta, s ktorou budeme všetci súhlasiť. Len častokrát sa nám môže stať, že práve pri tých školách, kde to padá na kvalite riaditeľa, by bola možná zmena, ale keď on má politické krytie samosprávy, a teraz sme mu ho, a teraz sme mu ho ešte posilnili, tak tá zmena nikdy nenastane. A z tohto dôvodu si myslím, že to posilnenie vplyvu samosprávy v..., v školských radách nebol dobrým krokom.

    Keď hovoríme o tom, že školské rady by mali mať viacej kompetencií, tak nehovorme buď - alebo, hovorme o tom, že by to malo byť zároveň. To znamená, tá ekonomická a právna samostatnosť školy by mala narásť buď spôsobom, ako to je v Čechách, samostatnej právnickej školskej osoby, ktorá má oveľa väčšie kompetencie, a tam rada školy reálne tie kompetencie má, aby rozhodovala o vedení tej školy, alebo vymyslením nejakého modelu vlastného, ale každopádne tým, že, že samostatnosť školy v rozhodovaní stúpne. Áno, zo zástupcu samosprávy sa naozaj stane potom peňazovod a..., a hlas, ktorý je iba jedným z mnohých, ale pre kvalitu rozhodovania tej školy to bude mať blahodarné účinky. A ak hovoríme o tom, a som si istý, že v tom programe vzdelávania, ktorý sa teraz píše, o tom budeme určite hovoriť viacej, že školy majú mať viacej samostatnosti pri rozhodovaní o svojom obsahu a takisto o svojom manažmente, tak tie kompetencie nutne musia ísť do rúk práve takému orgánu, ako je rada školy, ktorý o tom bude rozhodovať.

    A teda vec, ktorú dávam na zamyslenie, je, neskúšajme, prosím, rozmýšľať o tomto v paradigme toho, čo dnes máme. Že niečo poznáme z prostredia ZMOS-u, niečo poznáme z prostredia škôl, a že budeme udržiavať to, čo, si myslíme, že, že funguje dobre. Rozmýšľajme o tom také, aké..., v paradigme toho, aké tie školy mať chceme.

    A ak chceme školy, kde sa rodičia aktívne zúčastňujú na chode školy, prispievajú k nemu, ak chceme mať také školy, kde študenti sú aktívne vyzývaní a pracuje sa s nimi tak, aby sa podieľali na samospráve tej školy. Koniec koncov 30-tisíc študentov podpísalo, 30-tisíc stredoškolských študentov podpísalo petíciu so štyrmi požiadavkami, ktoré sú logické, týkajú sa technických vecí, ktoré sa týkajú výučných listov, maturity, letných prázdnin, spísali to, išli za ministrom, doteraz od neho nemajú odpoveď, to je jedna z vecí, na ktorú inak musíme potlačiť, ale takto by to malo fungovať.

    A jednou z požiadaviek z tej Aliancie stredoškolákov je tiež to, aby sa do zákona dostalo to, že, že študenti budú sa oveľa výraznejšie a s podporou štátu podieľať na samospráve školy. A toto sú tie školy, ktoré my chceme mať v budúcnosti. To sú školy, kde prirodzene na základe zverenej zodpovednosti vzniká komunita učiteľov, študentov, rodičov s prispetím zriaďovateľa, ktorá vytvára jedinečné prostredie, v ktorom sa tí ľudia cítia dobre. A ak chceme smerovať k tomuto, potom potrebujeme posilovať radu školy nezávislú od zriaďovateľa, kde má tento iba poradný hlas, a potrebujeme iné nástroje na to, aby tá kvalita do toho prostredia prišla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Osuský.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Ospravedlňujem sa. S faktickými poznámkami pán poslanec Pavol Goga a pán poslanec Ľubomír Petrák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemôžem s vami súhlasiť s tým, že častokrát sa robila tá výmena ľudí až, až na úplné dno, pretože minimálne v školstve to tak nebolo. Tam práve rozhodovali tie rady škôl, o ktorých práve teraz, práve teraz hovoríme. Takže s týmto s vami nemôžem súhlasiť.

    A takisto nemôžem súhlasiť ani s tým, že samospráva má väčšinu v radách škôl v zastúpení. Čiže takisto sú tam zástupcovia, či už učitelia, alebo nepedagogickí zamestnanci, či prípadne aj študenti.

    No a čo sa týka samotných volieb do rád škôl. Veď si povedzme otvorene, že schopný a šikovný riaditeľ si aj bez politického trička dokáže dať zvoliť takú radu školy, akú potrebuje. Zatiaľ to tak vždycky bolo, vo väčšine prípadov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem za korektné vystúpenie, pán kolega Poliačik. Ja chcem povedať len jednu vec.

    Ja som mal včera relatívne obsiahlu diskusiu s predstaviteľom Aliancie stredoškolákov pánom Gigacom, trvala možno viac ako hodinu, kde sme debatovali aj o voľbách riaditeľov, aj o ďalších otázkach. Argumentovali sme jeden, argumentovali sme druhý, v časti vecí vieme hľadať zhodu, v časti vecí máme rozdielne názory, ale tak to, tak to je absolútne prirodzené, ale myslím si, že vytvorili sme ako dostatočne dobrú platformu na to, aby sme o problémoch diskutovali a povedali, že kto má nejakým spôsobom, nechcem povedať, že pravdu, ale kadiaľ by ten vývoj ako mal, mal v budúcnosti smerovať. Istotne som nenaniesol otázku kompetencie rady školy, pretože chcem vylučovať verejnosť z nejakých procesov a že chcem politizovať procesy, ktoré sú v školstve, s istotou nie.

    Ale opriem sa o to, čo tu povedal kolega. Dnes alebo predtým, ako bol nastavený systém s istotou garantov, ale vy ste to povedali, že kvalita školy padá a rastie aj na riaditeľovi školy a na kvalite pedagogického zboru, ale ten riaditeľ tam je jeden z rozhodujúcich prvkov, dostatočne komunikatívne zdatný riaditeľ, ktorý aj nevytvára podmienky pre kvalitu školy, si dokáže navoliť radu školy alebo zabezpečiť jej navolenie tak, aby tam zotrval aj dlhý časový úsek. A toto je to nebezpečie.

    Ak hovoríme, že z viac ako dvoch tisícok škôl sú to možno dve-tri desiatky, čiže to nie je masový problém, ale tie problémy, keď dochádza k stretom medzi samosprávou a pri voľbe riaditeľa, sú jednotky, nie desiatky, je to pomer, ktorý o niečom hovorí.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Martin Poliačik.

  • Vďaka za poznámky. Pán Goga, ja som hovoril, že tá nedôvera k ako keby politickým nomináciám akéhokoľvek typu nám tu rastie na základe historickej skúsenosti v úradoch. Školstvo toho bolo do veľkej miery uchránene a práve to, je to, čo by sme tu chceli zachovať, a skôr odstrihávať tie školy od vplyvu štátu aj na úrovni ministerstva, aj na úrovni samosprávy a nechať práve tie rady škôl fungovať.

    A, pán kolega Petrák, ja som veľmi rád, že, že diskusia s Alianciou stredoškolákov teda prebehla aj na tejto úrovni a že tie požiadavky, o ktorých sa tu už niekoľkokrát hovorilo, budú nejakým spôsobom napĺňané.

    A k tej poslednej časti, ono práve tie školy v jednotkách, v desiatkach a možnože ich bude aj viacej kusov, kde sa riaditeľ cíti, že naňho nikto nemá, pretože má krytie zo strany, krytie zo strany samosprávy, pretože reálne šikanuje svojich vlastných zamestnancov, akékoľvek opatrenia voči nemu neplatia, pretože sa odrážajú od steny na úradoch tej konkrétnej samosprávy, ktorá ho kryje, to sú tie nešťastné prípady. A poznám ich niekoľko, nedá sa tam dobrať spravodlivosti zo strany nikoho, pretože učiteľky sa boja, radšej odchádzajú, učitelia idú v lane iba toho, čo chce riaditeľ, ktorý je tam 15 alebo 20 rokov, neplatí preňho Zákonník práce, neplatí preňho žiadna vyhláška, lebo on vie, že vždycky si to svoje miesto podrží a presne proti takýmto prípadom treba nejakým spôsobom pracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže ste, vážený pán kolega Petrák, väčšinu svojho príspevku viacej-menej adresovali k tomu, čo som hovoril, dovolím si ja teda zareagovať a predoslať, nakoniec nemusí to byť verejne známe, ale my dvaja dobre vieme, že máme to, čomu sa hovorí špeciálne vzťahy. Na rozdiel od barónky Thatcherovej a Ronalda Reagana, mojich obľúbencov, ktorí mali tiež špeciálne vzťahy, ale stáli na tom istom brehu rieky, my stojíme na protiľahlých brehoch rieky už roky, ale zároveň musím konštatovať, že sa ponad tú rieku či potok rozprávame a nehádžeme po sebe kamene. To je cenné, a preto aj to, čo teraz poviem, bude síce pravdepodobne vo veľkej väčšine v prudkej opozícii k tomu, čo ste hovorili, ale ctím si vás ako veľmi dôstojného partnera. Kedysi som takého zažíval v školskom výbore a potom aj neskôr v iných štruktúrach v človeku, s ktorým som bol tiež ideologicky na protiľahlom brehu, ale osobnú úroveň a vzdelanie sa mu nedalo uprieť, to bol docent Milan Ftáčnik.

    Musím teda na tomto mieste povedať, že to, čo ste nosne ako tambour toho celého tlmočili v skromne obsadenej, ale komornej a slušnej snemovni, bola apoteóza centralizmu. Apoteóza toho, že nie je dôvodné veľmi ctiť subsidiaritu, že nie je veľmi dôvodné zverovať zodpovednosť nižšie, pretože, a použili ste miestami až také nečakané formulácie typu účelovo vybratí rodičia v školskej rade. No ja neviem, ja som sa zúčastnil asi jednej alebo dvoch volieb zástupca na našej triedy, zhodou okolností na gymnáziu, teda triedy môjho syna a moja žena, keďže mala viacej účastí na takýchto podujatiach aj viacerých, neviem si predstaviť, ako by riaditeľka gymnázia Grösslingová ovlyvňovala MUDr. Milenu Osuskú alebo MUDr. Petra Osuského, aby jej zvolili toho, koho chce, do rady školy, to je pre mňa nepochopiteľné a neviem, či sa jej to darilo v celej triede, ktorá volila. My sme mali veľmi dobre zvoleného zástupcu za nás.

    Teda to chcem povedať, že nemyslím si, že ten centralizmus sa dá zdôvodniť argumentom o zvláštne vybratých rodičoch do týchto štruktúr, a, lebo to zas musím povedať, že v tomto prípade by bolo na mieste guberiálny, guberniálny spôsob vlády, pretože aj my máme na Slovensku sem-tam zvoleného pologramotného starostu, máme sem-tam zvoleného starostu gamblera, máme sem-tam zvoleného starostu a zastupiteľstvo, ktoré sa dohodne a rozkradne, čo sa dá a čo nie je privŕtané, to znamená, by sme mohli rozhodnúť, že čo vlastne tí ľudia tam dole, ktorí v tej obci žijú, majú vôbec čo hovoriť, keď my z centrály – zvyššia – to robíme lepšie, dáme im toľkoto na vývoz smetí, toľkoto na svietenie, toľko na posypanie ciest proti ľadu a vôbec toľkoto im dáme, a načo vlastne sú, lebo ktovie, ako sú zvolení a kto sú vlastne tí, čo sú zvolení.

    Ja teda si myslím, že to, čo sme vybojovali v novembri, je presne to, že ľudia si majú voliť, a potom si to prežiť, to, čo si zvolili, a to platí od Žehry až po parlament. To znamená, že ľudia majú niesť zodpovednosť za to, čo si zvolili, a v dobrom si to užiť a v zlom si to odskákať. To znamená, že v tomto zmysle napriek tomu, že môžete iste i vy i ja uviesť príklady, keď to je lepšie, keby to nerobili tamtí, a ja zas uvediem príklad, prečo by to bolo lepšie, keby do toho nezasahovali tamtí, tak musím povedať, že ak ste, a to opäť je vaše sväté právo, tak ako pri tvorbe rokovacieho poriadku, že si vyberieme to, čo sa nám hodí z Bundestagu, to, čo sa nám hodí z..., z Paríža, z parížskeho parlamentu, a to, čo sa nám hodí odkiaľkoľvek inokadiaľ, tak i tu trošku hádam mimo základnú čiaru ste uviedli spôsob odvolávania riaditeľov vo Francúzsku. No ako to už povedal, povedala v diskusii aj Veronika, odvolávanie a voľba sú dve veci. Viete i amerického prezidenta volia občania zastúpení voliteľmi. Ale impeachuje ho volená štruktúra, teda je neporovnateľná voľba a odvolávanie v tomto prípade, a preto si myslím, že ten príklad uvedený ako francúzsky príklad je nie celkom k veci.

    Ďalšia vec, ktorú by som povedal, je, a uviedli ste krajiny na jednom, na jednej platforme, na druhej, na tretej. Viete, ja vám poviem a to nie je žiadna urážka Slovenska, lebo to neplatí zďaleka len pre Slovensko, ale nepochybne to platí pre Fínsko. Viete, tu sa stále hovorí o boji proti alebo za spolitizovanie tohto procesu, vzniku riaditeľa a tak ďalej. Ja má taký štandardný pocit domáci, že u nás vlastne nejde o spolitizovanie. Ide, presne vzaté, o sklientelizovanie. To znamená, že ak chcem toho človeka tam dať, tak ho tam nedávam preto, aby do malákov v materskej škole alebo do veľkákov v materskej škole vtĺkal ideológiu ľavičiarsku, pravičiarsku, nacionalistickú alebo akúkoľvek inú. Akéže spolitizovanie? Čo naspolitizuješ na Ohmovom zákone na fyzike v ôsmej triede alebo v siedmej? Moc toho nenapolitizuješ.

    Teda to, čo sa deje, je klientelizmus oveľa skôr ako spolitizovanie. Pán učiteľ Žarnay videl, ako sa klientelisticky míňajú zdroje na fiktívne právne činnosti, a to nemalé. Akáže v tom bola politizácia? Bola v tom štandardná slovenská zlodejina. Tam vôbec neviem, či tá advokátka bola priaznivkyňou tej strany alebo jej dokonca predstaviteľkou, alebo doma pod perinou volila aj niečo iné. Ešte raz, na Slovensku v tomto zmysle ťažko pôjde o spolitizovanie. Ide o biznis. A v tomto zmysle je nezrovnateľné argumentovať Fínskom. Argumentovať krajinami, kde je korupcia na od nulovej čiary takmer nerozlíšiteľnej úrovni, alebo od krajín, kde je korupcia, kam sa pozrieš. To znamená, že v tomto zmysle je tá argumentácia starými demokraciami nie celkom na mieste, pretože my okrem toho, že nie sme stará demokracia, a okrem toho, že sme veľmi náchylní – a teraz to nehovorím ako útok na len politické štruktúry, na akékoľvek štruktúry –, že sme náchylní podplácať a nechať sa podplácať. Iste neporovnateľne s Fínmi alebo, paradoxne, aj s Estóncami, to znamená, alebo Dánmi, to znamená, že tá debata o tzv. spolitizovaniach je podľa mňa len plášťom na to, že v skutočnosti nejde o spolitizovanie.

    Pokiaľ ide o tie, ten argument, že tí poslanci sú volení a ten starosta je dokonca priamo a väčšinovo a tak, ako ste povedali, to je pravda. Tí rodičia, neviem, či jak sú volení, či sú volení nepriamo alebo inak do tej rady školy, a tie zamestnankyne aj tá pani kuchárka, aj tie pani učiteľky, alebo učitelia, neviem, či sú horšie alebo lepšie volení. Ale jednu vec vám chcem povedať, ak tam tí rodičia majú tú právomoc, tak oni žijú s tou školou. Niektorí menej, niektorí takmer vôbec, lebo kašlú na to, čo je s ich deťmi a s ich školou, ale niektorí žijú intenzívne s tou školu.

    Poslanec, ktorý na tej škole v živote nemal dietko, ktorý tam v živote nebol, ktorý v živote nepočul, ako beží život na tej škole, popiera v tomto zmysle blízkosti subsidiaritu. Lebo ak je subsidiarita to, že máme zastupiteľstvá vo vašej obci, kde ste starostom, a niekto by mohol povedať, že gubernátor by rozhodol aj za vás, aj za vaše zastupiteľstvo, tak ešte raz bližšie k problematike vašej obce ste vy a vaši spoluvolení poslanci ako niekto nad vami, ktorý vo vašej obci nikdy v živote nebol a nič nemusí riešiť. V tomto zmysle je rada školy, tá, ktorá s tým žije. Poslanecký zbor má míle vzdialenosť od blízkosti tých rodičov, o ktoré ide. Pokiaľ ide o tie závislosti, no opäť musím povedať celkom čestne, že tak ako existuje prípad Žarnay, ktorý je žiarivou ukážkou hrôzy toho, že niekto je držaný, hoci by mal byť dávno odvolaný, francúzskou alebo inou komisiu, to nemyslím Žarnaya, áno, tak aj ja som zažil opačné prípady, že proste rade školy nevadila príliš likvidácia talentovaného, nadšeného a zápalistého pedagóga, ale život aj demokracia prináša i zlé postoje, i zlé rozhodnutia, ale povedať jednoznačne, že vzhľadom na to, že tam a tam je tak a tak, je lepšie len toto alebo len toto, sa nedá, ale ak sa mám rozhodnúť pre alternatívu centralistickú alebo alternatívu subsidiárnu, blízku k základni, tak s uvedomením si všeckých rizík obidvoch alternatív to zvolím tak, aby tí rodičia, dá sa povedať, niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za svoju voľbu svojho zástupcu do rady školy, a aby niesli zodpovednosť teda za to, o čo sa starať majú a čo v skutočnosti aj má byť ich zodpovednosťou.

    Ako argument, ja to nevytýkam, len na to som nútený provokatívne upozorniť, lebo ste hovorili, že provokatívne otázky. Hovorili ste, že tie štruktúry zastupiteľstva, teda starostovia obce dali návrh okrem transferových peňazí miliardu eur. A opäť sme u toho, čo som hovoril vo svojom prvom vystúpení. Preboha, to vykopal starosta v garáži, za garážou v tráve zlatú baňu? Vyniesol odtiaľ ingoty a venoval ich? Kde sa vzala tá miliarda? Spadla z neba ako manna alebo ich našiel na stole? Však sú to zase peniaze získané z tých rodičov, ktorých deti chodia do tej školy, a aj z tých rodičov, ktorí sú v tej rade školy. Neargumentujme, preboha, nejakými peniazmi, ktoré niekto veľkoryso do niečoho dáva, keď dáva peniaze ľudí, ktorým, im ich zobral v súlade so zákonmi, to nebola lúpež. Ale nedá sa argumentovať, že dobromyseľný vládca, teda starosta a jeho zastupiteľstvo, moudří rádcové sa rozhodli siahnuť do pudilára, každý svojho, a položiť na stôl peniaze na zlepšenie fungovania školy. Čaba, neblázni! Takto to nie je. Žiadne také peniaze neexistujú. Všetky peniaze sú od tých rodičov, i tie, čo sú v tej obci. Takže toľkoto.

    A úplne nakoniec. Chápem, že je zase trošku pre vládnucich problematická situácia s dvíhaním sa opäť iniciatívy, ktorú ste tých desať minút zmieňovali. Ku cti musím povedať a podčiarknuť to, čo tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, že nikdy mi nevadí, keď Petrák hovorí o veciach, ktoré sú na dennom programe. Bolo to desať minút hovorenia úplne od témy, ale bolo to zároveň dobré hovorenie. Presne ako povedal kolega Dostál, budem veľmi rád, keď veľkorysosť, ako ukázal podpredseda Hrnčiar v tejto situácii, bude zachovaná pri slušných, či už aj polemických, ale jednoducho prejavov, ktoré majú náplň, bolo by dobré, aby to takto fungovalo vždy.

    Problém bol len v tom, že i keď si viem predstaviť a sám uznávam, že niekedy, keď človek počúval, aké kredity za akú činnosť získavajú občas nejakí pedagógovia, a potom sa chcú o ne opierať v ďalšom, tak keď to veľmi preženiem, iste boli takmer i takí, ktorí získali ako pedagógovia biológie kredity za zvládnutie skokov na lyžiach. A to je, samozrejme, silne prehnané. To znamená, že nepochybne exituje nevyhnutnosť rozumnej úpravy kreditov a profitu z nej. Ale zároveň musím povedať, že veľkú väčšinu toho, čo ste hovorili v tej záverečnej tretine vystúpenia i na adresu kreditov a platenia za kvalitu, to znamená peniaze tým dobrým.

    Áno, priznám sa, že i keď som absolútne na pozícii zle zaplatených zdravotných sestier, namietol som v zdravotnom výbore, kde som bol po tom, ako sme sa rozlúčili po dlhom spolužití, som namietol to, že sa nárokovalo štandardné pridávanie na plate podľa rodného listu. A vtedy som povedal, že ak sestra zvládne problematiku, v ktorej pracuje, a tú zvládne za rádovo nejaké roky, nestáva sa v 25. roku práce lepšou, ako bola v 15. To znamená, že železná ruka trhu v súkromnej nemocnici by rozhodla, že si ten riaditeľ, majiteľ, primár vyberie sestry podľa výkonu, nielen podľa rodného listu. To znamená, že iste i tu sa dá diskutovať o tom, že sa má dobrým a pracujúcim a nadšeným dávať podľa zásluh.

    Musím ale povedať, že tam ste väčšinou hovorili, poďme sa rozprávať. Teda keď išlo o kresanie právomoci samosprávy rodičovskej alebo rady školy, tak ste dali zo svojho pohľadu vyargumentovaný, ja počujem vaše argumenty, i keď sa s nimi nestotožňujem, návrh novely zákona. Ale keď ide, a to si uvedomte, ste vládnuca koalícia, budete ďalšie roky ten, ktorý sa bude môcť oprieť pri nejakom návrhu na rozdiel odo mňa, menovite Veroniky Remišovej alebo kohokoľvek ďalšieho, Poliačika či Žarnaya, sa bude môcť oprieť o väčšinu v parlamente. Takže poďme sa rozprávať. Veľmi rád budem počúvať, ako som počúval dnes polhodinu, a vôbec nereptám. Ale urobte ten krok, o ktorom sa budeme rozprávať. Lebo keby sme ho urobili my, tak jeho osud je zrejme vopred spečatený. To znamená okrem toho, že sa budeme rozprávať, by som hrozne uvítal, aby sme mali substrát toho, o čom sa bude rozprávať. A ten substrát, ako som povedal, oveľa výživnejší a nádejnejší pre naplnenie toho, o čom sa máme my dvaja a celá snemovňa rozprávať, bude v tom, že podáte také návrhy.

    A ja budem veľmi rád, tak ako som to už včera povedal vo svojom vystúpení k rokovaciemu poriadku, veľakrát som na tejto schôdzi hlasoval za vládne návrhy. A budem veľmi rád hlasovať za váš poslanecký návrh, tak ako som, by som nikdy nehlasoval za ten o okliešťovaní práv rád škôl. Ak to, o čom hovoríte, že poďme sa rozprávať, položíte na papier a dáte to pekne do legislatívneho procesu.

    Želám vám v tomto veľa zdaru a môžete počítať pri dobrom návrhu s mojou podporou.

  • Na vystúpenie pána poslanca Osuského štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou.

    Poprosím, pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Osuský, chcel by som sa vyjadriť k tej časti, v ktorej si reagoval na predchádzajúce vystúpenie pána poslanca Petráka o tých účelovo vybraných rodičov do rád škôl verzus demokraticky vybraných predstaviteľov územnej samosprávy, čo vlastne akoby spochybňovalo záujem rodičov o kvalitu vzdelávania. Isteže sú aj takí, ktorým je to jedno, takí, ktorým ide iba o známky, ale rovnako existujú aj samosprávy, starostovia a poslanci zastupiteľstiev, ktorým je to v zásade jedno a ktorým nezáleží na tom, aké kvalitné je vzdelávanie v škole v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Našli by sme také aj onaké prípady.

    Diskutujeme tu, ľudia, ktorí majú nejaké vlastné skúsenosti s fungovaním školstva a procesu výberu riaditeľov, či už ako zriaďovatelia, alebo členovia rád škôl. A ja mám skúsenosti z rád škôl, nie jednej, od materských cez základných až po stredné. Pripúšťam, že moje skúsenosti nie sú univerzálne platné, ale na druhej strane nebudem generalizovať z jedného prípadu.

    A moja skúsenosť je taká, že z členov rady školy sú tými aktívnejšími, intenzívnejšie sa zaujímajúcimi, informovanejšími a kompetentnejšími práve učitelia, potom rodičia a nepedagogickí zamestnanci školy a až na poslednom mieste bývajú zástupcovia zriaďovateľa, teda obvykle poslanci. Česť výnimkám. Aj poslanci sú rôzni.

    Ale či už to hodnotíme z hľadiska účasti alebo akéhokoľvek iného kritéria, tak poslanci sú podľa mojich skúsenosti na tom najhoršie. Nie raz, nie dvakrát sa mi stane, že na zasadnutí rady školy som za zriaďovateľa sám. A ak teda máme niečo meniť, tak možno aj toto stojí za úvahu, že či je priberané, aby to boli iba dvaja zástupcovia učiteľov a štyria zástupcovia zriaďovateľa.

  • Ďakujem. Pán poslanec Juraj Blanár.

  • Pán poslanec Dostál, pozorne som počúval vaše vystúpenie aj vystúpenie pána poslanca Petráka a snažili ste sa vyviniť svojím spôsobom z toho, že keď vás označujú, že ste boli zástupcom starostu, že v podstate ste rovnako mohli spolitizovane pôsobiť...

  • Reakcia z pléna.

  • Ách, Osuský, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Osuský. To sa stáva. Ďakujem za upozornenie. Takže pán poslanec Osuský, dobre.

    Čiže snažili ste sa nejakým spôsobom z toho vyviniť a ste v podstate povedali, že, že tu nejde ani o spolitizovanie, je tu úplne niečo iné, je to klientelizmus. A ja vám za to ďakujem, že ste to povedali, pretože ste vlastne spochybnili dôvodovú správu, ktorú predkladá vaša kolegyňa na druhej strane. Ja vám to prečítam: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia." Viem, stáva sa to, pán poslanec Osuský, ale odpovedali ste mi aj na tú otázku, ktorú by som dal pani Remišovej, čo to vlastne je odpolitizovanie. Vy ste mi to už vysvetlili. To sa stane pri tom, keď človek vysvetľuje, tak si aj zároveň odpovie, ani si to neuvedomí.

    Ale ďalšia vec, ktorú ste miešali, a myslím si, že je to miešanie jabĺk s hruškami, lebo ste porovnávali originálne kompetencie s preneseným výkonom štátnej správy. Ak sú originálne kompetencie, je tam subsidiarita absolútne namieste. Plne súhlasím. Ale ak je to prenesený výkon štátnej správy, ergo vykonáva to samospráva v zastúpení štátu, tak tam je to úplne niečo iné, pán poslanec Osuský. A toto je neporovnateľné. Verte mi, že je to neporovnateľné.

    Ale oceňujem, argumentáciu ste použili tú svoju, ale ja hlboko s mnohými vecami nesúhlasím.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem kolegovi Osuskému za veľmi fundovaný príspevok. Ale ja si stojím za politizáciou, ktorú máme v dôvodovej správe, a zároveň súhlasím s pánom..., s kolegom Osuským, že áno, to spolitizovanie môžme nazvať aj klientelizáciou, keď niekto môže poberať nejaké výhody, keď si napríklad presadí niekde svojho kandidáta.

    Ešte by som chcela doplniť, že prístup centralizácie a bagatelizovanie vzťahu rodiča v živote školy ide úplne proti trendom vo vzdelávaní a najmä v školách, kde to funguje a ktoré dosahujú dobré výsledky, alebo v krajinách teda. Väčšina krajín, ktoré dosahujú dobré výsledky, sa snaží budovať konštruktívny vzťah s rodičmi, zapájať ich do diania v škole, pretože dosahujú lepšie výsledky aj žiaci, aj celkovo škola.

    Ešte doplním k eurofondom, keď už pán kolega začal tú diskusiu o eurofondoch, s tým sa plne stotožňujem. Eurofondy nespadli z neba. Skrátka sú to verejné peniaze tak akokoľvek iné peniaze. A nemám rada, keď sa argumentuje, koľko financií sa dáva s tým, že tam ide veľmi veľa eurofondov. Keď sa pozriem na minulé volebné obdobie, tak, žiaľ, vidím, aké zbytočné projekty sa financovali z eurofondov. 20 mil. na digitálne účely, 20 mil. na národnú teleprezentačnú infraštruktúru a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to, že nejaké eurofondy do školstva idú, vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú za prvé, pretože vieme, ako, aké je pomalé čerpanie, a za druhé vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú tak, aby sa zlepšila kvalita školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem za slovo aj za vystúpenie, pán kolega Osuský. Čo chcem povedať k vášmu vystúpeniu?

    Ak ste povedali, že peniaze, ktoré majú samosprávy ako originálny príjem, nie sú niečo, čo by bolo ich vlastné alebo čo by im spadlo z neba, alebo vykopali to v zemi, ale sú to peniaze nás všetkých, ja s vami súhlasím.

    Ale peniaze na originálne kompetencie, ja by som to povedal tak, aby tomu rozumeli ľudia. Ak bude hovoriť Juraj Blanár, či dá 10 mil. alebo koľko na stredné školy, alebo dá 10 mil. do cestnej infraštruktúry, obe sú peniaze, ktoré, ktoré sú potrebné. Skúste sa prejsť po ceste v Turčianskej doline a tí ľudia vám povedia, že tie peniaze, ktoré dali do toho školstva, mohol lepšie využiť, lebo to je tankodróm. A tu, tu ste v tom rozhodovacom procese a ani jedny neboli zdefraudované. A nevykopali ich ani zo zeme, ale použil ich účelne. Len otázka toho, kto čo považuje za prospešnejšie. Čiže tu je ten jeden rozdiel.

    Ak budeme hovoriť o tom, že ste povedali, že pri veciach, v tej poslednej tretine som hovoril, poďme sa rozprávať, áno, lebo myslím si, že na tieto veci, ktoré som dnes nadniesol, nie je úplne jednoznačný názor v pedagogickej verejnosti, stavovských organizácií. Viem, že rozmýšľanie odborov je úplne iné. A myslím si, že túto debatu potrebujeme viesť aj vo vládnej koalícii. Nehovoriac o tom, že je potrebné možno hľadať spoločenskú dohodu naprieč politickým spektrom.

    To znamená, že to sú veci, ktoré nie sú úplne vyjasnené. Možno niektoré boli aj provokatívne, kontroverzné, ale je potrebné začať o nich rozprávať.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Áno, absolútne súhlasím s tým, že to nie sú témy, ktoré sa dajú rozhodnúť za päť dní, keď si sadnú dvaja ku káve a všetko je im jasné, jak hovoril Jiří Suchý: "Myšlenky mi v hlavě rotujou a náhle lup ho, je tu poznání. No tak holt moc jasný to zas není." Takže áno, ale mám tie tri a pol roka moc. To znamená, treba si to nepochybne rozharmonogramovať, a to, čo ste teraz nadniesli, hovoriť s tými, s tými aj s tými, aj s koalíciou, je v poriadku. My radi budeme počúvať a prípadne stratíme slovo v tej debate.

    Ale aby sa o štyri roky po ďalších voľbách za nejakých okolností opäť nepovedalo, je treba o tom hovoriť. Lebo to je vždy, keď sa začne hovoriť, že treba veci riešiť systémovo, na to slovo som smrteľne alergický, a vy ste ho nepoužili, ale to je strašné zaklínadlo. Riešiť veci systémovo je ako riešiť veci v krematóriu. To je systémové riešenie, z ktorého už nikto nevstane. Toľko k tomu.

    Ale ako hovorím, teším sa, budem pripravený aspoň počúvať, možno aj slovo povedať, keď dôjde na to, poďme o tom hovoriť.

    Nemyslím si, pán župan Blanár, že by som niečo poprel. Ešte raz hovorím, tá politizácia v tom takom lexikálnom zmysle je to, že niekam vnášam politiku. To znamená, že to bude silne pravicová, vzdelávanie, že nepripustíme to, aby sa hovorili, a toto zarazíme a Kasardovu poviedku o poslednom pokušení Krista a zarazíme časopis. To nie. To je politizácia v pravom slova zmysle. U nás je to skoro vždy klientelizácia. To znamená, že ak máme svojich ľudí, ktorých sme rozmiestnili, a potom im zavolá Baštrnák, že nechce platiť 150-eurovú pokutu, tak to na tom nie je žiadna politika. Baštrnák, neviem, či chodí na voľby vôbec, ale nech chodí, kam chodí. To znamená, u nás je veľmi často nakoniec, keď prijdeme k poslednému...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec Gröhling.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán predseda výboru už tu nie je, ale budem reagovať naňho a pôjdem postupne bod od bodu, ako rozprával on.

    Celá táto otázka má pre mňa dve hladiny alebo dva pohľady. Jeden z toho je právny, ale nemôžme ani v navrhovanej úprave, či už jednej, alebo druhej, ani súčasnému stavu nič po právnej stránke vyčítať, takže je to absolútne indiferentné.

    Pre mňa je to však otázka spoločensky politická a z toho spoločensky politického hľadiska je pre mňa tá apolitickosť školstva absolútne kľúčová. Keď v súčasnej právnej úprave funguje to, že zriaďovateľ má ako keby konečné slovo, slovo veta a môže si tam doplniť svojho riaditeľa, veľmi to vo mne evokuje, že potom môže prenášať svoj vplyv, či už priamo, alebo nepriamo, ja budem hovoriť, pán Blanár, prepáčte, o vás, že, a teraz netvrdím, že zdvihnete telefón a zavoláte do školy, že keď budú najbližšie voľby, že musia všetci voliť, ale keď budú župné voľby a riaditeľ, ktorého si tam dosadíte vy, bude sa môcť rozhodnúť, že či urobí diskusiu s vami alebo diskusiu s Alianciou Fair-play, asi všetci vieme, ktorej diskusii dá prednosť. A to je tá apolitickosť, ktorú chceme presadiť v rámci týchto návrhov.

    Pán Petrák hovoril o financovaní a hovoril, že zriaďovateľ školy financuje alebo dofinancováva ško..., dofinancováva školu, a preto by mal mať slovo pri výbere riaditeľa. Školy sa veľmi tešili, keď bola celá decentralizácia v 2002. a získavali majetky a všetko ostatné, a ja úplne chápem tejto argumentácii, že budovy sú, aké sú, musia sa opravovať, sú tam havarijné stavy, dofinancovávanie nepedagogických pracovníkov. Ale ja poviem jednu paralelu a možno sa budete jemne usmievať.

    Ale aj justícia je financovaná z kapitoly ministerstva spravodlivosti a ministerka spravodlivosti nebude menovať sudcov a ich odsúhlasovať alebo nebude vetovať ich názory alebo ich rozhodnutia. A tiež sú financovaní z ich kapitoly. Takže tvrdiť, že keď niečo financujeme, takže môžeme o tom rozhodovať, pre mňa nie je správne. Možno sa vám to zdá, že to je veľmi, veľmi, nepoviem, že revolučné, ale veľmi evolučné, ale vo všetkých, vo všetkých, ale čo som si narýchlo pozrel, v dvoch okolitých štátoch, v Nemecku je nezávislosť a apolitickosť školského systému reálne v ústave v čl. 5gd, v Rakúsku, tu za rohom, to nie je v ústave, ale je to prijaté zákonom, ktorý musí mať ústavnú väčšinu. Tam je to základný zákon štátu. Takže prečo by sme nemohli tvrdiť, že okrem vlády, parlamentu, súdu hovorme o apolitickosti aj školstva ako takého. A to, že školstvo nie je ako apolitické dané v ústave, podľa mňa to nie je náhoda, páni, ktorí tvorili ústavu, to dali cielene, lebo vedeli, že vedia cez školstvo ovplyvňovať veľmi veľa ľudí.

    A mne pritom napadne, že keď nehovoríme o revolúcii, ale o evolúcii, dnes už ministerstvo školstva zverejnilo, že tak problematická kniha Sekerou a nožom, že bude vyčlenená z povinného čítania. My stále chceme mať progresívne školstvo, my stále chceme mať novátorské školstvo, a pritom na jednej knihe, kde tá hlavná úloha je potom na učiteľovi, vysvetliť, že či je správne alebo nesprávne, úplne zlyháme a cukneme. Ja vždy hovorím, že keď sa spýtame na Slovensku, že či chceme mať životnú úroveň ako v Rakúsku, tak každý povie, že áno. Že keď chceme mať dôchodky ako v Rakúsku, tak každý povie, že áno. Ale potom keď chceme urobiť nejaký posun aj v tom školstve, tak okamžite každý sa cukne a chceme, aby všetko zostalo tak, ako má byť.

    Hovorili ste o argumente, že kedy zriaďovateľ v súčasnom stave zasiahol do výberu, čo sa týka riaditeľa. Ale porovnávate zase dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo porovnávate súčasnú úpravu, ktorá je v jednom, v jednom roku, a tam porovnávate úpravu, ktorá je veľmi veľa, teda dlhé roky. A ja sa potom pýtam, že či boli naozaj tie problémy až také výrazné, že či tie rady školy vyberali až takých zlých riaditeľov alebo kandidátov. A mne teraz napadla taká paralela, keď sme boli malí, šiesti kamaráti, hrali sme jednu hru s piatimi stoličkami, určite ju všetci poznáte, že sa pustila hudba a my sme chodili do toho kola, vypla sa hudba a išli sme si sadnúť a ten, čo si nesadol, lebo nemal tú stoličku, tak musel vypadnúť. Mali sme tam kamaráta, ktorý bol vždy zúfalý a hrozne kričal, dupal nohami a všetko ostatné, a mne príde, že hráte presne túto istú hru, len opačne, že vy tie stoličky tam pridávate, lebo chcete rozširovať ten svoj vplyv, a stále ďalšiu a ďalšiu stoličku niekde, len aby ste tam mali tých ľudí, ktorých tam chcete mať. Veľmi to na mňa takto pôsobí.

    Argument, ktorý ste povedali, že kto má najväčší záujem na vzdelaní detí, to berem, že trochu vám asi ušlo, lebo najväčší záujem na vzdelaní detí majú jednoznačne rodičia, a to je taký ten nefalšovaný záujem, kde naozaj nemôžme nič povedať. Takže keď rodičia sú v rade školy, tak je to správne, pretože im ide o to, aby mali to vzdelanie, aby deti mali to vzdelanie, a nejde tam o známky, ale k tomu ešte poviem niečo.

    Ja zhodou okolností som čítal aj správu Parlamentného inštitútu, o ktorom ste hovorili aj vy, a máte úplnú pravdu. Máte pravdu, že Estónsko, Fínsko, Švédsko a Veľká Británia, že riaditeľa školy volí zriaďovateľ, teda mesto a obec. Je to tak. Ale presne, ako pán Osuský povedal, v týchto krajinách, prosím vás, aký je klientelizmus a korupcia? A ja k tomu pridávam, poďme hovoriť, teda v Estónsku aká je kvalita vzdelávania. Estónsko má najväčšiu digitalizáciu v školskej správe. Aké majú výsledky v PISE? Poďme rozprávať teda o Fínsku, aké tam majú vzdelanie a aké dosahujú výsledky. Takže zasa porovnávame veci, ktoré nie sú až tak porovnateľné.

    Na mňa to veľmi pôsobí, že stále chceme o niečom rozhodovať, stále má prísť niekto, ktorý povie také to posledné slovo.

    Aj včera, alebo predvčerom ministerstvo školstva rozprávalo o racionalizácii na druhom stupni alebo na racionalizácii stredných škôl. Ja si neviem predstaviť, ako to chcú dosiahnuť. Oni rozprávali, že budú o tom rozhodovať, alebo že to budú odporúčať, ale pre mňa je, že ministerstvo školstva týmto bude iba zbierať, iba plody, a toho šetrenia, ale ten politický dopad bude na zriaďovateľov. Bude na pánovi Blanárovi, Baškovi, pánovi z Banskej Bystrice a pre mňa je to také, ktorí sú omnoho bližšie k konečnému človeku, tomu rodičovi, takže si neviem predstaviť, akým spôsobom tú racionalizáciu chcú spraviť.

    A čo tým chcem povedať, je, že my stále rozprávame alebo v iných subjektoch a oblastiach sa hovorí o hodnote za peniaze. Ja som nikdy nepočul, že by sa rozprávalo o hodnote za peniaze v školstve. A mnoho ľudí nevie povedať, čo je hodnota za peniaze v školstve. To čo je? Že budeme mať opravené školy alebo že budeme mať plot alebo že budeme mať novú telocvičňu, to je tá hodnota v školstve? Hodnota v školstve je kvalita. A my o tej kvalite absolútne nerozprávame. A keď chceme rozprávať o kvalite, a to mi musíš dať za pravdu, my ani nevieme o nej rozprávať, lebo nemáme absolútne žiadne čísla. Ja som žiadal o ix čísel, aby sme sa vedeli niekde posunúť, a my tie čísla nevieme. Nevieme, aká je kvalita jednotlivých škôl. A ja keď rozprávam o kvalite, lebo sa mi často stáva, že kolegovia sa na mňa tak zle pozerajú, že prosím ťa, ty chceš iba merať a chceš tu urobiť nejaké, či už maturity, alebo monitor 5 - 9 a podobne, nehovoríme absolútne o takomto meraní. Hovoríme o meraní uplatniteľnosti absolventov po ukončení školy. My absolútne nevieme, čo tí ľudia robia. A toto je bežné v dvadsiatich štátoch okolo nás. Reálne meranie po troch mesiacoch, šiestich mesiacoch. Po troch mesiacoch preto, lebo chcú vedieť, že čo sa deje priamo s tým absolventom, keď skončí školu. Po roku, po troch rokoch a po piatich rokoch. Preto aj s pánom Jurzycom navrhujeme, dávame návrh, aby vznikla prepojená databáza Sociálnej..., na požiadavkách ministerstva školstva so Sociálnom poisťovňou, úradom práce, aby sme mali reálne čísla, čo robia ľudia po škole, aby tam boli štatistické priemery za jednotlivé odbory a školy, aby sme vedeli. A toto je tá racionalizácia spontánna.

    A ja sa k tomu dostanem, že kto teraz ide rozhodnúť o racionalizácii? Ministerstvo, štátny úradník, pán Blanár? O tom majú rozhodnúť rodičia, tam, kde dajú svojich žiakov, lebo tie školy, ktoré budú mať zverejnené svoje výsledky, tie školy, ktoré ukážu, že sú naozaj kvalitné, že vedia uplatniť svojich absolventov, ktorí robia v tom, čo vyštudovali, tak to bude tá kvalitná škola a to bude tá racionalizácia, tá spontánna racionalizácia presne tých, ktorí majú o tom rozhodnúť.

    A keď niečo takéto budeme mať na Slovensku a budeme mať kvalitné školstvo, potom nech zriaďovateľ si kľudne vyberie riaditeľa, akého chce.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Gröhlinga štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Juraj Blanár.

  • Pán poslanec Gröhling, veľakrát ste ma zobrali do úst pri svojom vystúpení, ale chápem, že asi v dobrom.

    Viete, štatistika, o ktorej hovoríte, že chcete s pánom Jurzycom priniesť, my už s ňou pracujeme na samosprávnom kraji. Od ÚPSVaR-u už máme dnes tie, úradu práce a sociálnych vecí, informácie o tom, ako sa uplatnili, kde sa uplatnili, a dokonca aj meráme to, že či keď študenti sa dostali na vysokú školu, či ju aj skončili. Lebo neznamená iba to, že sa dostali na vysokú, že ju aj skončili. To znamená, toto je jeden pohľad a druhá vec, čo ste povedali, apolitickosť. Nuž zdá sa, že máme rozdielny pohľad na pojem slova apolitickosť, a to je medzi pánom poslancom Osuským, pani Remišovou aj vami, pretože podľa vášho výkladu by znamenalo, že v podstate apolitickosť školstva by mala byť taká, že minister by ani nemal byť nominovaný nejakou politickou stranou, to by nemal byť ani len člen politickej strany a dokonca my všetci politici tu v Národnej rade by sme nemali prijímať zákony, pretože všetci sme politici. Tak to asi ste nemysleli vážne.

    No, ale dokonca som sa dozvedel novú vec. Ste povedali, že okrem troch pilierov demokracie, súdnictvo, vláda, parlament, ešte tu má byť školstvo samostatné. Tak teda to porovnanie bolo úžasné. Viete sám, že súdnictvo sa so školstvom v tomto prípade nedá porovnávať.

    A posledná vec. Vy ste aj pracovali tuším na ministerstve školstva, ak sa nemýlim. Ako môžete povedať, že zástupca zriaďovateľa, ako napríklad je Blanár teraz za Žilinský samosprávny kraj, si zvolí riaditeľa? V štrnásťčlennej výberovej komisii v rade školy má zriaďovateľ päť členov. Tak mi to vysvetlite, prosím vás, to by som naozaj chcel vedieť, ako si Blanár, Baška a hocikto iný alebo hociktorý starosta zvolí svojho riaditeľa. To ste nemysleli vážne. Vy, ktorý ste pracovali na ministerstve školstva, ja začínam pochybovať o vašej fundovanosti, keď takéto niečo dokážete povedať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegovi Gröhlingovi, že tak výborne zhrnul podstatu problému, a pripomenul aj to, že áno, pán Petrák sa odvolával na údajne mnohé prípady, kedy tá pôvodná úprava pôsobila problém, kdežto táto úprava nepôsobí žiadny problém.

    No, naozaj platí len rok a už je tu prípad vo Vrbove, kedy poslanci nepotvrdili dvakrát vo funkcii súčasného riaditeľa školy, hoci ho rodičia aj pedagógovia veľmi chceli. A keď sa ich pýtali na dôvody, tak buď odišli tí poslanci z rokovacej sály, zdvihla sa aj starostka, pretože údajne tam chcela svoju kandidátku, a keď sa pýtali, že prečo poslanca, prečo tak hlasoval, tak povedal, že neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol, to ho citujem, ktorý by bol lepší alebo horší, opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať. Takže keď sa rozprávame o politizácii školy, tak myslíme presne toto. A či už to nazveme klientelizmus alebo politizácia, je to úplne jedno, ale je to presne toto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vladimír Sloboda s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len najmä prítomným kolegom z územnej samosprávy dať jedno prirovnanie.

    Právo zriaďovateľa vetovať návrh na riaditeľa školy je asi podobné, ako keby dostal prednosta okresného úradu alebo nejaký minister právo vetovať voľbu starostu alebo primátora. Povie voličom, prepáčte, s týmto starostom sa nestotožňujem, zvoľte si iného. To je podobný princíp, ponechaním tohto práva veta hovoríme, že členovia samosprávy sú nesvojprávni, popiera tú podstatu samosprávy ako takej.

    To nie je žiadny ďalší pilier. To je jednoducho samostatné fungovanie, preto sa to volá samospráva.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, my máme za sebou rad rozhovorov a myslím si, že na mnohé veci vieme nájsť spoločný názor, na mnohé nie. Ale budem opätovne provokatívny.

    Keď si spomenul príklady Fínsko, Estónsko, ešte neviem, tretia krajina, ktorá to bola, kde riaditeľa menuje zriaďovateľ. Tak ak by som to inak voľne parafrázoval, tak poviem, menovanie riaditeľa zriaďovateľom nie je prekážkou kvality ani rozvoja školstva. Dobre, hovorme o slovenských podmienkach, ale tak potom sa poďme, potom sa poďme baviť o tom, ako skvalitníme prostredie aj slovenskej samosprávy, a, ale nie len o tom, že toto je najlepšia platforma na voľbu riaditeľa.

    Ďalšia otázka, racionalizácia na základe kvality, to znamená aj uplatniteľnosti. V princípe súhlasím, ale uvediem jeden príklad, ktoré sú fakulty informatiky na Slovensku, kde povolanie dobré, platové ohodnotenie nadštandardné, v mnohých prípadoch vysoko nadštandardné, dostatok miest na týchto fakultách, a napriek tomu sú nenaplnené, a to vzhľadom na náročnosť štúdia. To znamená ani kvalita vzdelania, ani uplatniteľnosť v praxi, ani finančné ohodnotenie v budúcom živote nepresvedčí tých ľudí, aby išli vyvinúť zvýšenú námahu na svoju obživu v budúcnosti.

    A posledná poznámka, meranie kvality. Že to uvádzaš, ja to tak v dobrom budem, teraz to poviem, keďže sedíš vedľa pána Jurzycu, ktorý je priateľom tvrdých dát, a musím povedať, že aj ja som priateľom tvrdých dát pri posudzovaní školstva, je to, je to úplne prirodzené a tuto určite nájdeme zhodu.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Pán Blanár, nepracoval som na ministerstve, chvalabohu. Dúfam, že raz budem a potom to školstvo posunieme niekde ďalej.

    Čo sa týka toho zverejňovania, ja som aj komunikoval s pani Mažgútovou, s ktorou sa mi komunikuje veľmi dobre, aj so všetkými ostatnými župami, aby mi tiež poskytli tie informácie, ale vy nemáte informácie o štatistických priemeroch platov absolventov, ktorí sa uplatnia. Podľa mňa to je tiež dôležitá vec, ale môžem sa mýliť. Myslím si, že to je čisto iba, čo sa týka počtov. A tá paralela s vládou, parlamentom, súdom a školstvom bola nadnesená. Ja som to povedal, že to je evolučné. Ja som hneď k tomu dal príklad, že tá apolitickosť školstva je definovaná v ústavnom zákone a v ústave v Nemecku a Rakúsku, takže to berte ako niečo, čo by, naozaj je veľmi evolučné.

    Veronika, ja ďakujem veľmi pekne za ten príklad a stále ho opakujme, že aj keď nám rozprávajú, že za ix rokov, že sú nejaké nezrovnalosti, čo sa týka výberov, a že za tento rok je to iba jeden, tak keď to bude pretrvávať ďalšie obdobie, tak určite sa to vyrovná.

    Vladovi ja veľmi ďakujem, že urobil ďalšiu paralelu, ktorá je taká reálna z toho života.

    Pán predseda výboru, pôjdeme na kávu a vydebatujeme si to ďalej, tak ako debatujeme všetky ostatné veci. Ja som veľmi rád, že som v školskom výbore, a som veľmi rád, že si tam aj ty, lebo sa mi veľmi dobre s tebou rozpráva, aj keď naozaj nemáme spoločné názory na niektoré veci, tak si vieme vyargumentovať, ale napriek tomu vieme spolu ďalej slušne komunikovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Písomne boli prihlásení do rozpravy, pokiaľ mám dobrú informáciu, vymenil sa pán poslanec Žarnay a Sopko. Takže pán poslanec Sopko mal nasledovať. Takže stráca poradie.

    Poprosím pán poslanec Peter Chudík. Takisto nie je v sále.

    Pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem, pán predseda za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sľub vždy predstavoval záväzný inštitút a bolo otázkou cti ho plniť. Politici často dávajú verejné vyhlásenia, ktorých súčasťou je prísľub nejakej činnosti voči určitému okruhu ľudí, no zväčša iba preto, aby upokojili ich prejavy nespokojnosti, dúfajúc, že prúd času odnesie ich splnenie do nenávratna.

    Týmto krátkym úvodom by som chcel pozdraviť kolegov učiteľov, pre ktorých morálna kategória cti nie je len bezduchým výrazom, ale i súčasťou ich každodennej práce a života a legitímnym spôsobom sa domáhajú splnenia verejných prísľubov im daných a z tohto miesta im vyjadriť svoju podporu.

    Odraz nerovnomerného vývinu občianskej spoločnosti, ako aj pokrivenej politickej arogancie je možné badať rovnako na štátnej, ako aj na komunálnej úrovni. Odraz klientelizmu, rodinkárstva, spolužiactva či politikárčenia možno badať aj na najnižších stupňoch samospráv, rady škôl nevynímajúc. Ľudia ako keby sa nestotožnili s jednou zo základných myšlienok demokracie, sloboda je zodpovednosť.

    Začal sa nový školský rok 2016/2017. Vstúpili sme doň so starými problémami a novými nádejami na zlepšenie stavu a situácie. Problémov je viac ako dosť a zasahujú širokú oblasť školstva, počnúc nedostatkom finančných prostriedkov pre školy, cez nerovnaké materiálne vybavenie jednotlivých škôl až po nedostatočné morálne i finančné ohodnotenie práce učiteľov. Nemožno opomenúť ani situácie, keď sa učitelia stávajú rukojemníkmi riaditeľa či zriaďovateľa školy, keď sú ohrozovaní skončením pracovného pomeru nie z objektívnych dôvodov, ale napríklad z dôvodu, že si dovolili nesúhlasiť s nezmyselnými nariadeniami, kriticky poukázali na nedostatky na škole, prípadne poukázali na porušenie zákonov vedením školy alebo zriaďovateľom.

    Samosprávne orgány školy v podobe školských rád sú výrazným demokratickým prvkom. Tvoria ich zástupcovia učiteľov, rodičov, nepedagogických zamestnancov, na stredných školách aj študentov a v neposlednom, v neposlednom rade aj delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. A práve zriaďovateľ školy, ktorý aktuálne rieši problémy školy, jej ďalšie ciele a smerovanie, hľadá finančné a materiálne zdroje, má významný vplyv na vedenie školy, a to prostredníctvom výberovej komisie na riaditeľa školy či školského zariadenia.

    Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia pri dodržaní všetkých zákonných podmienok sa javí ako hrubý zásah do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom. Zriaďovateľ predsa má svojich zástupcov v rade školy, ktorých povinnosťou je pravidelne ho oboznamovať s reálnymi problémami školy a školského zariadenia a zastupovať jeho záujmy v rade. Priamy vstup ďalšej strany v podobe vetujúceho starostu, primátora, poslancov bez priamych znalostí problematiky, potrieb, ale aj bez odborných kompetencií nie je zárukou ani právnej, ani odbornej istoty školy či školského zariadenia.

    Rada školy na základe výberového konania predkladá zriaďovateľovi vybraného kandidáta, ktorého má menovať na funkciu riaditeľa. Táto významná kompetencia, ktorá je súčasťou terajšej právnej úpravy, je od minulého roka 2015 radikálne obmedzená, nakoľko zriaďovateľovi prináleží právo vetovať výsledky výberového konania a nevymenovať ho do funkcie víťaza výberového konania.

    Keď v roku 2015 vtedajší poslanci Národnej rady schvaľovali právo veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy, vyvolalo to veľkú polemiku a jednoznačný odmietavý postoj všetkých rozumne zmýšľajúcich, ktorí si uvedomovali, aké následky môže táto zmena priniesť do demokratického a autonómneho postavenia rád škôl. Protestovali učitelia, protestovala Aliancia stredoškolákov, namietali predstavitelia školských organizácií a snáď aj niektorí riaditelia. Napriek tomu sa uvedená klauzula o práve veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa vsunula do zákona. Navrhovatelia sa pritom odvolávali na to, že voľba riaditeľov škôl tak bude transparentnejšia, že budú zvolení len odborne spôsobilí kandidáti, zabráni sa rodinkárstvu a klientelizmu pri presadzovaní svojho kandidáta, či sa umožní, aby dôchodkový vek presahujúci riaditelia škôl, ktorí niekoľko rokov presluhovali za pomoci svojich podporovateľov v rade školy, konečne uvoľnili miesto mladším a spôsobilejším.

    Argumentovalo sa aj tým, aby rada školy nepreferovala len pôvodného riaditeľa a dostali šancu aj iní. V skutočnosti však dôvodom zmeny zákona nebolo, aby rada školy nezvolila niekoho odborne nespôsobilého. Odborne nespôsobilý kandidát je totiž vyradený na základe jednoznačných požiadaviek ešte pred samotnými voľbami.

    Najčastejšou námietkou proti zrušeniu veta zriaďovateľa, ktorá, samozrejme, zaznieva práve z úst zriaďovateľov, a to ako štátnych, tak i súkromných a cirkevných je tá, že sú to oni, kto dáva školám peniaze, a majú mať tak i rozhodujúci dosah na takú podstatnú vec, akou je voľba riaditeľa vrátane spomínaného veta.

    Na čo ale títo zriaďovatelia a - znovu, znovu opakujem - všetci zabúdajú, je to, že to nie sú ich peniaze. Tieto financie pochádzajú zo štátneho rozpočtu a boli získané z daní, a teda od ľudí. A práve rada školy sú títo ľudia. Sú to zástupcovia učiteľov, nepedagogických zamestnancov a hlavne rodičov. Teda práve ľudí, ktorí tým, že pracujú a platia dane, umožňujú ich finančné zabezpečenie školstva. A práve zriaďovateľské veto berie takýmto ľuďom právo rozhodovať o takých dôležitých aspektoch školstva, akým je i voľba riaditeľa. A v prenesenom zmysle i o nakladaní s financiami, ktoré pochádzajú od nich.

    Existuje však ešte jeden dôvod, prečo veta v zákone: "Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný," niekomu tak veľmi prekážala. Niektorí funkcionári zriaďovateľov majú totiž svojich známych, kamarátov a manželky týchto kamarátov. Veľmi ťažko sa sľubuje týmto priateľom, že dostanú kreslo riaditeľa na škole. Ťažko sa sľubuje a ešte ťažšie sa splní, keď rada školy zvolí niekoho iného. Chcú predsa iba urobiť dobre svojmu kamarátovi a nedá sa to. Už pozametali, t. j. odvolali za zvláštnych okolností bývalého riaditeľa, znechutili väčšinu potenciálnych kandidátov, aby sa ani neprihlásili, lenže rada školy si aj tak niekde vyhrabala inú kandidátku a prekvapivo ju zvolila. Týmto predstaviteľom je jedno, že ich riaditeľku neznáša väčšina učiteľov a rodičov, lebo sa už predtým povyhrážala každému, komu mohla. Nevadí im, že atmosféra v škole bude viac ako zlá. Dôležitý je pre nich iba ich záujem - protislužba pre kamaráta. Áno, toto je skutočná príčina, prečo sa právo veta pre zriaďovateľa zaviedlo do zákona.

    Rada školy ostala jediná reálna, rade školy ostala jediná reálna riadiaca právomoc - voliť riaditeľa. Načo je však orgán bez reálnych právomocí? Na nič. A môžeme ho pokojne zrušiť. Načo majú členovia rady tráviť svoj vzácny voľný čas, spisovať papiere, vyberať kandidáta, keď ich právomoc sa stala len biednym odleskom demokracie bez reálnych kompetencií? Nemá význam pre ľudí strácať čas v radách školy a nechávať zo seba robiť bláznov. Z akého dôvodu majú niečo navrhovať, keď ich návrh nie je pre zriaďovateľa ani záväzný? Snáď by stála za zmienku možnosť návrhu obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa školy či školského zariadenia maximálne na dve volebné obdobia na jednom pôsobisku, čím by sa eliminovali obavy z klientelizmu, ako aj stagnácie, alebo pochybení spôsobených syndrómom vyhorenia, či nevhodnou sociálnou klímou na pracovisku. Nie je nič horšie ako riaditeľ zabetónovaný vo svojej funkcii vďaka lojalite členov rady školy, ktorých si tam starostlivo on sám nanominoval. Namiesto okliešťovania posledných právomocí rady školy by sa malo teda pristúpiť k systematickejším zmenám.

    Ochranu zamestnancov školstva majú zabezpečovať školské odbory, ktoré tak viac či menej úspešne aj činia. Iný druh angažovanosti učiteľov na chode školy umožňuje účasť pedagogických, nepedagogických zamestnancov v rade školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom školy alebo školského zariadenia. Jej poslaním je vyjadrovať a presadzovať verejné záujmy, záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Zdôrazním vybranú časť vety: vyjadrovať a presadzovať záujmy zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. A sme pri merite veci. Zamestnanci podriadení riaditeľovi školy majú právo prostredníctvom rady školy presadzovať iné názory a záujmy zamestnancov.

    Myslí si snáď niekto, že je toto reálne možné bez negatívnych dôsledkov pre samotných zamestnancov? Ak niekto váha s odpoveďou, môžem ho z vlastnej pracovnej skúsenosti uistiť, že to bez dôsledkov možné nie je.

    Dovoľte mi teraz citovať postoj predsedu, predstaviteľa, teda postoj predsedu Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca k tejto téme. Hovorí, že už v roku 2015, kedy poslanci Národnej rady pretlačili spolitizovanie voľby riaditeľov do zákona, študenti reagovali:

    "Vyzvali sme dokonca i prezidenta republiky, rovnako ako odbory učiteľov, aby tento návrh novely zákona nepodpísal. Veto zriaďovateľa, ktorý nemusí rešpektovať rozhodnutie rady školy je úplnou mocenskou bodkou. Odpolitizovanie voľby riaditeľov sa nedá zaručiť len zrušením veta, ale hlavne spôsobom voľby riaditeľa a tým, kto ho volí. Mali by to byť výlučne členovia rady školy a nie ktokoľvek iný zo štátnej správy. Členovia rady škôl potrebujú zároveň väčšiu ochranu, pretože zamestnanec školy predsa nebude hlasovať alebo konať proti záujmom svojho riaditeľa.

    S politizáciou školstva a politickými nomináciami na riaditeľské funkcie súvisí aj financovanie školstva, kde zriaďovatelia rozdeľujú jednotlivé financie školám. Potom už na škole, kde je politický nominant riaditeľ, to tak aj vyzerá. To znamená, že na aktivity školy chodia predstavitelia jednej politickej strany a akékoľvek ďalšie názory nie sú prípustné a sú považované za zlé. Je nám ľúto, že sa veľmi často zabúda, že jedným mandátom v rade školy disponujú aj žiaci. Stáva sa veľmi často, že naše názory nie sú brané vážne alebo v prípade, keď zahlasujeme inak, ako to chce riaditeľ školy, nastanú problémy.

    Veľké problémy stredoškoláci a členovia Aliancie stredoškolákov pocítili počas štrajku učiteľov, kedy nám bolo často bránené zúčastňovať sa podporných aktivít učiteľov. Ale rovnako mávame problémy i my, keď riaditelia škôl nechcú púšťať na akcie Aliancie stredoškolákov svojich žiakov, lídrov žiackych školských rád, pretože sú tam aj politici z iných strán, ako sú oni sami. Odpolitizovanie voľby riaditeľov je veľká priorita Aliancie stredoškolákov. Zaradili sme ju aj medzi 4 požiadavky stredoškolákov do petície, ktorú podpísalo skoro 30-tisíc stredoškolákov. S touto petíciou sme prišli i za ministrom školstva, ktorý podľa jeho vlastných slov a vyjadrení chce túto zmenu presadiť. Otázka je, či prejde aj k činom."

    Toľko citácia predsedu alebo prezidenta Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca. Stíham ešte? Koľko je hodín?

    Moje vlastné skúsenosti hovoria za všetko. Odkedy vznikla inštitúcia rady školy, pracoval som v nej, pracoval som v nej ako zástupca pedagogických pracovníkov. Bol som zvolený legitímne, v tajnom hlasovaní, drvivou väčšinou svojich kolegov. Pre objektívnosť treba povedať, že funkcia člena rady školy nie je nijako atraktívna a učitelia sa do nej nehrnú. Je ľahšie preniesť zodpovednosť na svojho kolegu a nechať ho nastavovať chrbát za ostatných. Ale aj o tom je život.

    Podľa mojich zozbieraných poznatkov od iných učiteľov a vlastných skúseností na Slovensku fungujú dva typy rady školy. Ten prvý je založený na komunikácii a skutočnej demokracii. Zástupcovia pedagógov či rodičov v nej otvorene diskutujú aj o chúlostivých témach, otvorene pomenúvajú problémy a nedostatky, riaditeľ sa nebráni ich kritike a je prístupný novým riešeniam.

    Druhý typ je založený na autokratickom postavení riaditeľa. Ten na rade školy iba informuje členov rady, často uhnaným spôsobom, o štatistikách, o vzdelávaní, dochádzke, víziách školy a podobne. Navonok všetko funguje tak, ako má. Lenže s tým rozdielom, že učitelia mlčia, lebo sa neodvážia nahlas hovoriť o interných problémoch, rodičia sa nepýtajú, lebo sa boja, aby sa im deťom niekto nepomstil cez známky. Tento model fungovania rady školy, ktorý bol typický skôr pre Severnú Kóreu či Bielorusko, nikomu neublíži a nič nepokazí. Po hodinke či dvoch strávených pri kávičke a príjemnom rozhovore sa členovia rozídu domov a v duchu možno preklínajú samých seba, na čo sa vôbec nechali prehovoriť, aby kandidovali do rady školy.

    Ja som mal tú česť byť členom rady školy prvého uvedeného typu. Počas 17 rokov môjho pôsobenia v rade školy temer každé zasadnutie, na ktorom som sa zúčastnil, prebiehalo v rušnej a neraz dramatickej atmosfére. Náhodný divák by si pomyslel, že tam prebieha prudká hádka. V skutočnosti to bola pracovná diskusia. Aj keď niekedy s vibrujúcimi emóciami, ale demokratická forma výmeny názorov. Asi som mal šťastie, že prvý riaditeľ na škole vnímal kritiku zo strany podriadených s vysokou dávkou tolerancie. Hoci sme sa na rade školy boli schopní aj pohádať, na druhý deň sme si boli schopní podať ruku a život išiel ďalej. Pretože obaja sme si uvedomovali, že je to v prospech celej školy, ak sa snažíme hľadať nové spôsoby jej fungovania a zlepšiť pracovnú atmosféru, ktorá sa dotýka celého kolektívu. O tom je konštruktívna diskusia.

    Po výmene riaditeľa a celého vedenia školy som mal možnosť poznať odlišný prístup k podriadeným, ktorí si dovolili na pôde rady školy povedať svoj názor. Akákoľvek kritika sa u nového riaditeľa stretávala s nepochopením a odporom. Urážal sa, odmietal riešiť pred ostatnými členmi rady školy interné problémy vo vzťahoch medzi vedením a pedagogickým zborom, reagoval podráždene a odmietal prijať čokoľvek, čo nebolo vytvorené z jeho iniciatívy. Po našej výmene názorov na druhý deň neprichádzalo podanie si rúk, ale ďalšie vyostrovanie vzťahov, pribúdajúce zápisy za porušovanie pracovnej disciplíny a napokon vyvrcholenie v podobe mojej výpovede.

    Vôbec sa nečudujem, ak sa učitelia nechcú angažovať v rade školy a odmietajú hoci len kandidovať. Riziko, že sa prejavenými názormi stanú pre riaditeľa napokon a napokon aj celé vedenie školy nepriateľom č. 1, je príliš vysoké. Viacerí, ktorí mi písali a riešili..., a prešli si podobnými skúsenosťami ako ja, by mi aj v tejto chvíli dali za pravdu.

    Ešte stíham?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nechcem byť drzý...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ako to vidíte? Vidím, že to máte poctivo dlho, takže budete pokračovať?

  • Ďakujem. Ďakujem úprimne.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, že aj keď sa nepatrí, budem osobný. Keby také diskusie, ako ste tu predviedli, boli v Národnej rade stále...

    Poprosím vás, prerušujem schôdzu Národnej rady, stretneme sa v utorok o 9.00 hod.

    Prajem vám krásny sviatok zajtra. Sedembolestný. A poprosím vás, aby naozaj...

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je tam žiadne, žiadne iné veci?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ďakujem.

    A prajem ešte aj pekný víkend, všetko dobré.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.