• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Viera Dubačová, Martin Klus, Adriana Pčolinská.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec František Šebej.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200. Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Miroslav Číž, ktorému odovzdávam slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Richard Vašečka.

  • Pokračovanie v rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, takže mi dovoľte, aby som pokračoval v svojom vystúpení.

  • Rečník si odkašľal.

  • Napriek tomu, že sa mi nezdá, ako som to už spomenul včera, nemám chuť komentovať prítomnosť a neprítomnosť poslancov v sále. Veď môžu byť koniec koncov pri televíznych obrazovkách v svojich pracovniach. Len po tom, jak hrozne túžili kolegovia z opozície, aby sme sa vyjadrili, tak keď sa komplexne vyjadriť chceme, tak sledujem tu troch pánov poslancov, alebo štyroch. No ale nepodstatné.

    Skúsim predsa len, možno aj verejnosti, povedať niekoľko slov, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona o rokovacom poriadku. Včera som sa snažil hovoriť predovšetkým o nevyhnutnosti poriadku v rokovacej sále v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky a o nevyhnutnom dodržiavaní pravidiel rokovania Národnej rady ako civilizačnom a nevyhnutnom dodatku demokracie, esenciálnom, pokiaľ nie je demokracia. Takže uvádzal som, kolegyne, kolegovia, v tejto súvislosti, ako vyzerá prah možného a povoleného v tak dlhodobo demokraticky rešpektovaných parlamentoch, ako je taliansky, ako je nemecký. Samozrejme, bolo by možné ešte pridať ďalšie veci. Čo tak Európsky parlament? Koľko poslancov bolo vyvedených už v Európskom parlamente? Možno o tom bude ešte hovoriť pán Paška, ktorý má bezprostrednú skúsenosť v parlamente. Ale rokovacie pravidlá v Európskom parlamente sú rovnako veľmi prísne a rovnako sa trestajú a robia sa opatrenia proti tomu, aby osobné urážky, osobné invektívy a neprispôsobivé správanie v parlamente bolo minimálne vážnym spôsobom sankcionované.

    V tejto súvislosti som aj uvádzal to, že, vo väzbe napríklad, čo hovoril pán poslanec za rodinu Kollár, že teda, že veď to rokovanie v parlamente je slušné a tak ďalej, tak som uvádzal príklady z minulosti, kde dochádzalo k vážnym fyzickým atakom, kde dochádzalo k vážnym hanlivým konaniam, že príde poslanec pred predsedajúceho, začne mu nejakou zástavou tam natriasať. A prah urážok v parlamente už ani vlastne neexistuje. Sú ľudia, ktorí majú moju úctu a rešpekt. Bol tu, je tu pán poslanec OĽANO, akademický funkcionár, tak by som sa ho chcel spýtať, zo SaS Klus, som sa ho chcel spýtať teda, že keď nie my, že by on naformuloval, čo to znamená, ako máme realizovať a kde sú hranice toho, aby sme si mohli zrealizovať právo, ktoré nám dáva Ústava Slovenskej republiky, čl. 19, o ktorom som hovoril, že mám právo na dôstojnosť, právo na ochranu svojho mena, mám právo na nezasahovanie do súkromia, na ochranu mojej rodiny? Je to tam napísané. Kde je teda tá hranica?

    Máme v rokovacom poriadku napísané tri dôvody, prečo je možné začať disciplinárne konanie voči poslancovi. Jeden z nich je zodpovednosť za výroky v parlamente, ak sa jeden poslanec cíti urazený. Kolegyne, kolegovia, čo je urážka dneska v tomto parlamente? Buď to teda vyhoďme z rokovacieho poriadku, lebo urážka neexistuje a dovolené je všetko, alebo niečo dovolené nie je a povedzme, čo to je. Čakal som teda vo vyhláseniach opozičných kolegov, že sa k tomu vyjadria, pretože adorovali konanie pána Matoviča. Je to v poriadku, je to zapchávanie húb, to všetko, čo sa tu deje, nepotrebuje žiadnu zmenu, všetko je úplne v poriadku, rokovací poriadok stačí na všetko, čo sa v tejto sále deje. Takže ak hovoríme, že asi je legitímne hľadať realizáciu ústavného práva – práva na dôstojnosť nás všetkých, zhodou okolností, vážené kolegyne, je to veľmi dôležité aj preto, lebo naozaj pravidlá politického zápasu sú esenciálne pre zmysel politiky, pre demokratickú politiku. Ja neustále tvrdím a opakujem to, že kto používa nekorektné, nečestné nástroje na vedenie politického zápasu, predsa nemôže viesť korektne ani politiku, ak by náhodou týmito prostriedkami získal moc. Veď práve tam vyvstávajú obrovské riziká. Sú ľudia, ktorí, je, pre nich je povolené všetko, ktorí majú sociopatické rysy, odpustite mi to, pretože tieto spôsoby predvádzania, to normálny človek nedokáže. A ja si dokonca myslím, že on naozaj, tento rokovací poriadok a tie oprávnenia predsedajúceho potrebujeme iba voči niektorým jedincom. Nebojím sa to povedať. Ja si to myslím.

    Ja som, páni kolegovia a kolegyne, v tomto parlamente naozaj mal možnosť zblízka sledovať jeho fungovanie od roku ´89, od 25. novembra presne. A ak sa tu toľko hovorilo o tom, že teda tá známa okolnosť v čase, keď sa viedol boj proti Mečiarovi a keď teda voči, pri vystúpení Lexu páni kolegovia z opozície protestovali, pamätám si na vtedajšie vnímanie tej situácie a 15 rokov nikto také niečo v parlamente nespravil. Pätnásť rokov nikto také niečo v parlamente nespravil a politický zápas sa odohrával v rámci rámca, ktorý dáva rokovací poriadok. Rešpektovali sa vždy uznesenia a rozhodnutia predsedu. Veď sú dané zákonom o rokovacom poriadku v § 146. Predsedajúci vykladá rokovací poriadok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čo sme tu včera počuli? Veď to bežne, že ja nejakého, Lipšic a tak ďalej a tak ďalej, netreba to ani viacej spomínať: Ja rešpektovať nejakého predsedajúceho? A prečo? A načo? A ani nebudem. A, kolegyne, kolegovia, došlo tu k niečomu, čo ja považujem za veľmi vážnu vec. Tu verejne páni poslanci, minimálne, čo si pamätám, pán Matovič a pán Galko verejne prehlásili, že nebudú rešpektovať rokovací poriadok, ktorý schváli táto Národná rada.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ale veď ten rokovací poriadok je zákonom. To je zákon. Ak si pamätáte, esenciálnou súčasťou nášho sľubu je sľub, že budeme dodržiavať zákony. A čo vlastne znamená, keď hovoríme, že za tak závažné porušenie poslaneckého sľubu je možná strata mandátu? Je to možné? Nie je to možné? Čo to vlastne znamená? Ako bude vyzerať tento parlament, keď my, ktorí vzorujeme správanie pre všetkých?

    Vážené kolegyne, kolegovia, prečo je nesmierne dôležité, aby sme sa my tu správali a aby sme boli vzorom pre ostanú verejnosť? Veď máme 2 860 obecných zastupiteľstiev. Konanie poslanca, ktorý sa odtiaľto tu postavil, utekal na druhú stranu, zvalil poslanca na zem, nebolo ničím potrestané, ani len ako priestupok. A už nehovorím o tom, že to je pre mňa trestný čin ako vyšitý. Už neviem si predstaviť, ako inak môže vyzerať trestný čin? Iste, tú intenzitu a tak ďalej, a tresty, môžeme sa o tom baviť. Ale fyzický útok pri, dokonca pri prejave poslanca, to znamená, útok na verejného činiteľa ako vyšitý, nepotrestaný. To znamená, že všetky konania, je toto teraz už vlastne prijateľnou normou pre všetky rokovania obecných zastupiteľstiev? Pre všetky verejné zhromaždenia?

    Je to nesmierne dôležité, kolegyne, kolegovia, že my musíme vzorovať správanie, my musíme demonštratívne dodržiavať zákony a demonštratívne viesť občanov k tomu, že musíme všetci dodržiavať zákony bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme. To majú teraz tí, ktorí chcú fajčiť marihuanu a majú pocit, že veď teda v Spojených štátoch, na Floride či kde, povolili a legalizovali marihuanu, to znamená, oni nebudú rešpektovať? Jemu to nejaká Slovenská republika, nejaké zákony, nebude určovať pravidlá. Prokurátor nebude rešpektovať ten a onen paragraf, pretože jemu sa nepáči.

    Máme celý rad vecí, kde sú veľmi vážne vypäté stavy. To sú otázky napríklad v súvislosti s rodinou, s interrupciami, neviem, s čím všetkým, s otváracími hodinami, kde dochádza k tomu, že spoločnosť je rozštiepená názorovo, že sú rozdielne názory. A vieme si predstaviť fungovať inak, ako jednoznačne v pozícii, že jednoducho prijatý zákon je všeobecne záväznou normou pre každého a my ako poslanci musíme byť vzorom?

    Pre mňa osobne konanie pánov poslancov je jednoznačne konanie, ktoré zakladá, zakladá minimálne povinnosť mandátového a imunitného výboru preskúmať a zvlášť na to, že vyhlásili, že oni budú takto konať. To znamená, aby sa s tým mandátový a imunitný výbor zaoberal, aby zistil, či to poslanci žartovali, alebo to myslia vážne, čo sa môže stať, a zákonodarca, aby sa na to pripravil. Potom možno aj niektoré ustanovenia, ktoré máme v tom rokovacom poriadku, sú nedostatočné.

    Kolegyne, kolegovia, vrátim sa teraz, pristúpim k tomu rokovaciemu poriadku vlastnému, takému, aký ho tu máme. Polovica vystúpení vážených kolegov z opozície bola k tomu: náhubky, nedemokratické, prudká zmena, niečo nehorázne, čo sa nestalo od Mečiara, a neviem odkiaľ, a tak ďalej, proste. Dokonca nezávislí publicisti, pán Hrabko, niekde čítam, že prijatím nejakého zákona o obmedzení diskusie, že teda nebývalý jav, že prestáva fungovať demokracia, keď pozriete časť printových médií, čo vypisujú, aké neuveriteľné hlúposti.

    Kolegyne, kolegovia, tragédia je, že, a ja to ani nevyčítam, lebo naozaj, zoznámiť sa s rokovacím poriadkom trvá dlho a úprimne priznám, aj nám to trvalo dlho, nešlo to hneď. Viete, len my, tá neznalosť rokovacieho poriadku je zarážajúca.

    Viete, vážené kolegyne, kolegovia, chcem to znovu zvýrazniť, aj keď to tu okrajovo zaznelo, že máme napríklad platný § 30, ktorý... Všetci vo vystúpeniach opoziční tvrdili, že netreba nič meniť, rokovací poriadok je výborný, stačí a tak ďalej. Viete, čo je v § 30? V § 30 je napísané určenie dĺžky rečníckeho času: "Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na dĺžke rečníckeho času v rozprave. Nemôže sa uzniesť na kratšom čase ako desať minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom na kratšom ako dvadsať minút, ak tento zákon neustanovuje inak." Zákon neukladá, za akých podmienok to môže urobiť. Vtedy, keď to uzná za potrebné Národná rada. Aký náhubok?! Čo to vyprávame, pre Kristove rany?!

    Vážené kolegyne, kolegovia, no tam máme ďalšie ustanovenia. Máme § 29a. Ten paragraf znie: "Určenie dĺžky času na rozpravu." Ešte raz, platný rokovací poriadok: "Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady." Takýto návrh sa dáva najneskôr na začiatku rokovania, v bode programu, a tak ďalej, nemôže byť kratšia ako dvanásť hodín.

    Vážené kolegyne, kolegovia, a ešte máme jeden ďalší paragraf, § 7. Na návrh predsedu Národnej, odsek 7, "na návrh predsedu Národnej rady môže Národná rada kedykoľvek odhlasovať koniec rozpravy". Toto sú platné uznesenia rokovacieho poriadku, ktoré nikto nenapadá a ktoré sú súčasťou rokovacieho poriadku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čo sú to za nezmysly, čo sme tu počúvali?! Skúsme analyzovať, prečo predseda Národnej rady pristúpil k tomu, že chce obmedziť na dvadsať minút. Lebo nechce používať tieto ustanovenia. To je jediný dôvod, prečo to robí. Chce, aby nebol žiadny problém, že určí rovnaké podmienky pre všetkých. Aby sa nestalo, keď tu budú zase tie cirkusy, že päť dní budeme rozoberať zase niečo, budú tu plné, plné balkóny ľudí, ktorí sa budú správať tak alebo onak, alebo budeme naťahovať a neustále robiť problémy v tom, aby riadne prerokovanie parlamentu nemohlo fungovať, teda obštrukciu. V danom prípade ak predseda Národnej rady pristúpil k tomuto, tak len chce, aby sme nepoužili tieto paragrafy.

    Mimochodom, politická interpretácia týchto paragrafov. Vystúpil pán Budaj v tridsaťminútovom prejave, alebo koľko, kde teda opakoval donekonečna, aká nedemokracia, nebývalá vec, ktorá sa nestala od roku 1989.

    Kolegyne, kolegovia, viete, ten § 29a a ten § 30 následne, že kedy bol prijatý? Za pravicových vlád. Sedia tu. Dokonca ešte ten § 29 za pána Matoviča.

    Viete, moja vláda alebo teda vláda, ktorú, ktorej súčasťou som bol, teda strana, ktorá bola vo vláde, použila skrátenie rozpravy jeden, jedinýkrát, a to niekedy v roku 2008, kde sme to skúsili urobiť vtedy, keď sa naši kolegovia z HZDS s priateľmi z KDH tu vyjadrili asi tretí deň alebo minimálne druhý deň, ale absolútne nekompetentné diskusie o amnestiách. Točili sa veci donekonečna, donekonečna, až Národná rada, teda sme dali návrh a pristúpili sme k tomu, že sa skráti rozprava na desať minút. Pamätám si, prvýkrát demonštrovaná, demonštrované odmietnutie predsedu Národnej rady a rešpektovanie ale už uznesenia Národnej rady, pretože uznesenie Národnej rady, sa skrátila tá rozprava, sa tu postavil pán Palko a on neodíde od sály. Vtedy predseda Národnej rady Paška, ten, neviem, čo všetko som tu počul na jeho adresu, povedal: "Tak hovorte ešte." Ja som s ním mal osobný konflikt, pretože hovorím: tak jak môžu porušiť uznesenie Národnej rady? Ale v záujme toho, aby nebol problém, aby sme neproduktívnymi konfliktmi netrávili čas, tak sme to urobili. Len tu furt nastáva ten problém, dodržanie zákona, nedodržanie zákona. Kedy to začína?

    Viete, je, kedysi v začiatkoch taký maličký strúžik, pramienok, ktorý tečie, až sa z neho stane veľká rieka, ktorá keď do nej veľa naprší, tak je schopná urobiť obrovské škody. Takže dodržiavanie zákonov, a to ja nechcem byť ani nejak kategorický, ani nechcem byť nejaký absolútny purista, ale je absolútne nevyhnutné a v Národnej rade je absolútne nevyhnutné, už to neviem inak zdôrazniť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tam to začalo a potom, samozrejme, tým, že prišli, prišlo OĽANO do parlamentu, no. Nikdy v živote viackrát sme nepoužili tieto ustanovenia v paragrafe, v Národnej rade a to pri tých všetkých známych udalostiach, ktoré tu boli, a to sme tu boli ako väčšinová strana, teoreticky sme mohli robiť s rokovacím poriadkom čokoľvek. My sme zaviedli, že rokovací poriadok sú pravidlá politického zápasu, že ide o veľmi vážnu vec, že tieto pravidlá politického zápasu potrebujú čo najširší konsenzus, aby mali vysokú mieru legality, aby naozaj sme ho všetci mohli dodržiavať a tak ďalej. Ukazuje sa, že stopercentná jednota neexistuje, ale nikdy sme nepristúpili k rokovaciemu poriadku a pristúpili sme k zmene až na konci minulého volebného obdobia, kde sme sa pokúsili nevyhnutné veci, ktoré technicky bolo treba doriešiť v rokovacom poriadku, plus tam, kde bola vysoká miera konsenzu, tak dostať do toho rokovacieho poriadku. Jedna z nich bola napríklad skrátenie odpovede premiéra republiky na päť minút, čo ešte nevošlo celkom do praxe a vznikla tá malá, tá malá kontroverzia, ktorá tu bola.

    Nikdy sme to nerobili, ale práve OĽANO alebo SaS, ktorí sú tu najaktívnejší, tí jediní to z histórie za posledných, posledných desať rokov v parlamente použili skrátenie rokovacieho času, sem nám dali tie staré televízory pri diskusii, tuším, o generálnom prokurátorovi. a takto sme sa na nich museli pozerať, ako nám odpočítavali čas. Elementárna etika? Ako, ako naozaj? A tie politické vystúpenia, k čomu smerujú? Prídem, naváľam, naklamem, však sa nič nestane? Však nech si občan vyberie, čo je pravda?

    Máme taký nízky prah k tomu, že čo tu môžeme povedať, čo je trošku korektné, etické, a že naozaj ten politický zápas a jeho vedenie, aj vlastný egoizmus, na ktorý máme právo, musí mať ako svoje veľmi zásadné hranice.

    K tomu poriadku, vážené kolegyne, kolegovia, viete, osobné veci. Čo si môžme dovoliť teda? Ja som vás už vyzval, že by ste vy určili, ako má, čo je to urážka medzi poslancami, že by ste nám to nejako dali, vystúpili, povedali, čo to je. Kedy je. Buď teda to vypustíme, lebo urážka neexistuje, a to znamená, môže tu každý robiť, čo chce, absolútne bezbreho. Ale to sa nikto neodváži. Ale naformulovať, čo táto urážka je, tam uvidím, že teda či táto výzva bude, bude semenom, ktoré vyrastie, a že či niečo budeme na túto tému počuť, ako to má vyzerať. Kde sú hranice toho, čo je možné?

    Čítam aj vo svete a je to veľký problém hranice, musíme zvyšovať prah znášania urážok, musíme byť čo najliberálnejší, lebo tá sloboda poznania a sloboda, sloboda prejavu je nesmierne dôležitá, osobitne v liberálnych kruhoch. Ale existujú aj konzervatívne kruhy, ale jedna vec je to chcieť, na druhej strane, aká je reálna prax v parlamentoch, ako naozaj spoločnosť formuluje prah pre takéto otázky.

    Takže myslím si, že to obviňovanie predsedu Národnej rady tým spôsobom, čo sa tu dialo, je absolútne nezmyselné. Skrátenie času znamená len to, že nechce pán predseda využívať ustanovenia, ktoré sú v rokovacom poriadku dneska dané, kde sa dá zrušiť rozprava, skrátiť rozpravu o desať minút a tak ďalej, že chce povedať, že teda tých dvadsať minút a pre všetkých, aby sme nemuseli používať pre prípad, že nastane situácia, že začne bezbrehá, bezbrehá, bezbrehá snaha narušiť rokovanie parlamentu a znemožniť väčšine, aby mohla prerokovať svoje, svoje, svoje návrhy, zákony.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skúšali ste zarátať, že ako to vlastne vyzerá tá, bezbrehé zničenie demokracie u nás? Je tu 68 poslancov opozície? Som slabý matematik, 60, rátajme! Koľko je 60 x 20? Mne vychádza 1 200. Premeňme, koľko to je? Je to dvadsať hodín čistej diskusie. Dvadsať hodín, to je dva a pol rokovacieho dňa. To je garantovaných, pre každého poslanca je dva a pol rokovacieho dňa, pre opozíciu, aby vyjadrila svoje stanovisko k tomu, čo ako potrebuje. Naozaj to nestačí? A to ešte sa vieme bez problémov pri troške elementárnej politickej kultúre kedykoľvek dohodnúť a Národná rada môže sa uznesením dohodnúť na tom, že žiadne obmedzenie pre vystúpenia nebudú a že teda je možné vystupovať, vystupovať bez časového limitu. Čo je na tom nekorektné? Čo je na tom neetické?!

  • Vyslovené s pobaveným údivom.

  • Aké narušenie demokracie, zápasu a tak ďalej?

    Kolegyne, to, čo podľa môjho názoru skutočne narúša, je práve otázka elementárnej etiky a politickej kultúry. Viete, keď už teda ideme do týchto vecí, skúšal som si pozrieť, akým spôsobom vediete politický zápas aj verejne. Symptomatické pre mňa je, že opozícia si určila svojho podpredsedu, ktorý má reprezentovať opozíciu a teda má ukázať ten vzorový typ správania sa nám, teda neviem, akým koaličníkom, že teda vy to takto mienite a toto je váš typ špičkovej politiky.

    No pani podpredsedníčka, už dám všetkým tie známe veci mimo, len chcem pripomenúť predsa len niektoré. Publikuje, publikuje takéto zaujímavé blogy alebo informácie vo verejnosti: "...krátky odkaz unavenému pánovi Ficovi, lebo vláčiť so sebou masívnu šiju a svalnatú svalohruď je zbytočným plytvaním energie. Pán premiér, ste unavený, možno tým vzbudíte taký ten ochranný reflex, ale možno aj reflux. Viete, novinári tu budú, aj keď vy budete v justičáku." A podobne.

    Podpredseda parlamentu je v diplomatickom protokole Slovenskej republiky na miestach 5 až 8. To je klasické poradie. Predsa len (vyslovené s pobavením) pre niektorých pánov poslancov: prezident, predseda parlamentu, predseda vlády, predseda Ústavného súdu, podpredsedovia Národnej rady. Vzhľadom na to, že máme stanovené poradia a úplne logicky poradie podpredseda opozície zastupuje Národnú radu na 4. mieste, napriek tomu môže nastať situácia, že bude reprezentovať pani podpredsedníčka túto krajinu vo väzbe na medzinárodné udalosti, na niečo iné a tak ďalej, a možno aj s tým (reakcie z pléna), možno aj s tým predsedom, možno aj s tým predsedom vlády. V tejto atmosfére? Týmto spôsobom? Toto je etika? Že pohŕda Čížom a neviem kým všetkým, to mi absolútne nevadí. To mi absolútne nevadí. Ale ako má vyzerať funkcia podpredsedu parlamentu a ako sa má správať a ako má vyzerať štýl politiky, ak je toto, vážené kolegyne, kolegovia? Viete, pani podpredsedníčka, ktorú teda tu neustále máme, a zas nebudem hovoriť o tom pokuse, kde chcela prevziať politickú moc v parlamente a organizovať parlament po svojom, tak píše, že je, že "výborne bicykluje a že je nepolitička". Naozaj je správne, že teda učitelia budú neučitelia, učiť budú neučitelia, že liečiť budú nelekári? Čo je to za nezmysel? Čo je to za nezmysel?!

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže tento spôsob jednoducho do parlamentu nepatrí a je proti tomu potrebné bojovať. A možno ani nie bojovať, možno si vstupovať do svedomia a vážne rozprávať o tom, že musíme zmeniť štýl práce parlamentu. A jeden z nich je aj rokovací poriadok, kde už nemohol ten predseda parlamentu, pričom vôbec on sám nepripravoval tento návrh zákona, pripravovala ho Kancelária Národnej rady, ale pripravovala ho štandardným spôsobom, že zobrala všetky doterajšie pokusy, ktoré tu boli, ktoré boli relevantné, ktoré z toho alebo oného dôvodu neboli prijaté, vybrali sa z nich, s ktorými sa dalo pracovať, s tým, že vstup pána predsedu naozaj bolo minimalizovať politický konflikt opäť.

    Proste všetci vieme, že politika spolupráce je tisíckrát efektívnejšia ako politika konfrontácie (zaznievanie gongu) a tá politika konfrontácie je tu zatiaľ, bohužiaľ, ako principiálna. Takže využívať skôr na tú otázku spolupráce.

    Kolegyne, kolegovia, ešte jednu takú vec, čo sa mi zdá dôležité, to boli útoky na predsedu parlamentu, že čo on má čo robiť, a na to významné výstupy ústavnoprávne, ako že čo predseda Národnej rady, že on je rovný, ako sú všetci ostatní a čo on nikoho nemá čo riadiť a neviem čo a tak ďalej, čo predpokladám, že hovoria ľudia, ktorí netušia o tom, ako vyzerá ústavné prostredie.

    No tak prvý zásadný problém, predseda parlamentu je druhý najvyšší ústavný činiteľ v parlamente a tuším v § 91, ak sa nemýlim, Ústavy Slovenskej republiky napísaný, že riadi Národnú radu. Riadi. Opäť by som vyzval kolegov z opozície, žeby špecifikovali tento termín, čo to znamená. Samozrejme, teória ho špecifikuje a ja som si vybral, aby ste ma nepodozrievali, že nejaký slovenský a neviem, aký materiál potrebujem, takže som si vybral Parlament Českej republiky, pretože majú úplne totožné prostredie ako my, a tam, odtiaľ by som vám chcel povedať, čo odborníci, ktorí písali túto knihu, povedali.

    "Právomoci predsedu snemovne by sme mohli rozdeliť do troch základných skupín. V prvej rade ide o právomoci, ktoré smerujú k riadnej činnosti tejto parlamentnej komory" (v našom prípade teda parlamentu). Predseda poslaneckej snemovne zvoláva schôdze, zahajuje, ukončuje schôdzu, riadi schôdzu, prerušuje schôdzu pri neporiadku snemovne v snemovni, alebo pokiaľ snemovňa nie je schopná sa uznášať." Prerušuje pri neporiadku a v snemovni a z iných obzvlášť dôležitých dôvodov. Vystúpenia pánov poslancov, že on, kto bude mať obrovské právo prerušovať schôdzu a podobne. No tak páni, pani kolegyne, kolegovia, vyhlasuje stav legislatívnej núdze, vymenováva šéfa kancelárie a spolu s ním organizuje prácu Kancelárie Národnej rady. Samozrejme tak, aby vychádzala k všetkým rovnako, opozičným, koaličným a všetkým. Rieši problémy. Reprezentuje Národnú radu.

    Druhý, druhá kategória predsedu, oprávnení predsedu Národnej rady sú tzv. pravidlá, ktoré sú súčasťou parlamentnej diplomacie. Pán predseda Národnej rady reprezentuje nás všetkých, náš parlament v zahraničí. Interpretuje udalosti v Národnej rade. Koná všetky dôležité veci, ktoré sa dotýkajú reprezentácie Slovenska v zahraničných orgánoch, organizuje medziparlamentnú spoluprácu, ešte je aj predsedom medziparlamentnej skupiny. Veľmi zásadné.

    A tretí okruh potom sú veľké oprávnenia, ktoré sú pre predsedu Národnej rady v prípade, že je potrebné zastupovať iných ústavných činiteľov, veľmi zaujímavé a dôležité oprávnenia pre prípad výnimočnému stavu, vojny, atď., a tak ďalej. To sú obrovské oprávnenia, ktoré nemáme. Nikto z nás. Čiže nemá ich Budaj, nemá ich Matovič a neviem kto všetko a má ich len predseda Národnej rady a sú výlučné.

    Ak hovoríme, že je reprezentantom Národnej rady a riadi Národnú radu, moja otázka je: zodpovedá nejakým spôsobom za poriadok pán predseda v parlamente? A keď, v akom rozsahu? Zodpovedá? Nezodpovedá? Riadi Národnú radu spolu s podpredsedami v rozsahu, ako upravuje rokovací poriadok, následne, akým ich poverí. To znamená, nemajú asi práve oni povinnosť aj pre prípad, že sa zistí, že niektoré inštitucionálne ustanovenia rokovacieho poriadku v iných právnych predpisoch sú chybné, zlé, atď., že musí byť iniciatívny, že je to jeho povinnosť? Musí byť iniciatívny a je to jeho povinnosť. Keby to nerobil, nevykonáva poriadne funkciu predsedu Národnej rady.

    Presne tak jak sme ako vedenie parlamentu predložili návrh zákona o rokovacích pravidlách, reprezentatívnym spôsobom ako vedenie parlamentu, ktoré je legitimizované vôľou, že boli zvolení poslancami Národnej rady na to, aby vykonávali tieto riadiace funkcie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže v danom prípade myslím si, že opäť číre politické a konfrontačné ustanovenia, absolútne nerešpektovanie dosiahnutého stavu, dosiahnutého stavu poznania je tragické. Každý z nás a si myslím, že pre poslaneckú prácu a tou ambíciou, akou sa neustále riadime, našou úlohou ako poslancov je sprostredkovať tejto spoločnosti najvyšší stupeň dosiahnutého poznania v tejto spoločnosti. Pravdepodobne každý z nás si musíme uvedomiť obrovské limity intelektuálne, osobnostné, atď., odborného, profesijného zamerania. Nepochybne dobrý lekár, hlboký rešpekt, len nezaoberá sa s ústavným právom, čiže musí sa zoznamovať a podobne, takže pravdepodobne osobné úvahy treba v daných veciach limitovať a zaštiťovať ich odbornými stanoviskami ľudí, ktorých si vyberiete, ako strany, kluby a tak ďalej. Ľudí, ktorí garantujú, že sa používa odborný jazyk, že tá diskusia má zmysel, že tí ľudia vedia posúdiť ten daný problém v čase a v priestore. Vedia zvážiť pozitívne, negatívne skúsenosti a vedia kvalifikovane a poznajú jazyk a vedia, o čom hovoria. Toto tu absolútne absentuje, 90 % vystúpení bolo čisto politických, vážené kolegyne, kolegovia.

    A pýtam sa, ktoré vystúpenie bolo odborné? Ktoré sa zaoberalo naozaj rokovacím poriadkom? S čím by sme mali diskutovať, kde, okrem pána Klusa, ktorý sa zaoberal niektorými otázkami, ktoré, ale pravdu povediac viac okrajovými, rokovacieho poriadku, ani jedno jediné. Možno pán poslanec Dostál. Veď iste, niektorý, ani celú diskusiu som samozrejme nemohol zachytiť, ale veľmi podstatnú časť som zachytil a tento pocit mám.

    Takže, kolegyne, kolegovia, toľkoto, myslím, v tých základných veciach. Možno by stálo za to porozprávať niečo o štýle politiky, o tom, čo sa tu reálne deje, že je faktom, ja som tu spomínal na úvod môjho vystúpenia, že o civilizačnom úpadku dneska hovorí hrozne veľa filozofov veľmi vážne. Je rozpad Francúzska, veľký článok včera. Rozpad Európskej únie, ale od Schäubleho, od vážnych predstaviteľov, od Prodiho, bývalého šéfa Európskej komisie. Situácia je veľmi zlá. Ak pozrieme štýl politiky napríklad v Británii, čo všetko sa tam deje. Ja neviem, možno by stálo za to, len tak veľmi krátko, že čo napríklad v britských novinách vedeli povedať o politickom živote v Británii. Polaton napríklad píše, že: "V Británii zúri vojna o to, či budú vládnuť mediálni oligarchovia alebo demokraticky zvolená vláda." V danom prípade síce ide o diskusiu o prípadnom vystúpení z Európskej únie, ale slová o nezvládnuteľnej bulvárnej tlači, o jednoznačnej dominancii impéria pána Murdocha, šírení giganticky skreslených lží o Európskej únii, či pokusov o ústavný puč." Alebo ďalší citát: "Pohľad na to, aké nezmysly šíri 90 % tlače, je desivým varovaním." Umberto Eco, osobnosť nespochybniteľná, hovorí: "Média dnes premieňajú akýkoľvek názor na preukázanú skutočnosť. Novinári sa nesnažia popisovať skutočnosť či hľadať pravdu, ale využívať aktuálne spoločensky citlivé témy, cez ktoré posunú posudky a stereotypy vlastné im samým." Napríklad hovorí český politológ Urban: "Možno tu pozorovať bulvárnu snahu využívať frustrácie, úzkosti, atmosféru strachu, ktorú paradoxne mainstreamové média svojím hysterickým prístupom k spoločensko-politickým problémom pomáhajú navodzovať." Neni náhodou našou lepšou úlohou analyzovať tieto veci, je to pravda, nie je to pravda?

    Ako to vyzerá u nás, aký štýl politiky používame? Frustrácie, klamstvá. Kolegyne, kolegovia, tým, že obviniť kohokoľvek z hocičoho je to najľahšie na svete a spoločnosť je na to citlivá. Máme celý rad ustanovení Trestného zákona, kde sa jasne hovorí o krivom obvinení, o nactiutŕhaní. A aj spoločensky všetci, ktorí sme žili, aspoň ja v mojej generácii v tých podstatných časoch, obviniť niekoho z niečoho, čo nie je pravda, sa považovalo za veľmi nepeknú vec a spravidla to človeka, ktorý to urobil opakovane, vyfaulovala z danej spoločnosti, obyčajného bežného ľudského kolektívu. Vyfaulovalo to takého človeka odtiaľ.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, slová a rozlišovať slová "podozrivý" alebo "vinný", nerozlišovať medzi tým, čokoľvek, obviniť kohokoľvek. Jak ma obviníte z toho, že som, ja neviem, pedofil, akú možnosť mám brániť sa? Samozrejme, urobíte to bez akéhokoľvek dôkazu. Jednoducho to hodíte do placu, že... Alebo že som za mnohoženstvo, a to je jedno. Aké sú možnosti brániť sa voči takémuto ustanoveniu?

    Veď to sú v práve známe veci. Preto právna teória tých vecí, v pochybnostiach povie v prospech obvineného, atď., atď., celý rad vážnych vecí, celý rad vážnych vecí. Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj vstúpme si do seba týmito spôsobmi. Tou bezuzdnou konfrontáciou neprinesieme žiadny zmysluplný výsledok, žiadny. Lebo tým pádom vlastne ani nemá význam komunikovať týmto spôsobom, ani sa nedá. Týmto spôsobom hlava-nehlava naváľanej kritiky to nejde. My musíme poctivo a trpezlivo. Viete, to je práve na tom celom, že v politike, ak chcete byť úspešný, tak potrebujete si dobre zložiť kolektív. Musí byť multiodborný, musíte to mať štruktúrovaných ľudí, ktorí majú, ktorí majú rešpekt v svojich odborných kruhoch, či v poľnohospodárstve, v hospodárstve, vo finančníctve, atď., ktorý proste rešpektuje odborné kruhy. Poslanci, ktorí chcú byť aktívni, musia hrozne veľa vedieť. Musia poznať a sledovať politický život v Európskej únii, u nás doma. Potrebujú poznať právne predpisy, všetky systémy medzinárodných zmlúv. Historický vývoj a aktuálne témy, ktoré sa diskutujú v posledných 10 rokov, atď., a tak ďalej. Hrozne je toho veľa. A toto všetko sa dá nahradiť tým, že sa tu postavíme – kradnú! – a vybavené. Žiadne poctivé hľadanie problémov, ktoré sú veľmi zložité, pretože celý rad vecí, ktoré sa kritizujú, sú pravdivé. Je to pravda, ale alternatívy sú horšie tu a teraz, a do konca sú veci, v ktorých alternatívy nie sú. Netreba citovať. Každý, kto sa zaoberá teóriou, práve otázkou ľudských vzťahov, u sociológov nájdete riešenia a interpretáciu týchto javov. Je to tak. Celý rad protirečení, ktoré fungujú v spoločnosti, sú dané sociálno-ekonomických systémom, atď., atď., a tak ďalej. Teraz bol citovaný, napríklad pre mňa je, bolo to celkom zaujímavé, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2013, je to profesor ekonómie na Univerzite v Yale, a je v medzinárodnom centre pre financie Yalovej školy a zároveň bol v roku 2005 viceprezidentom Americkej ekonomickej asociácie a dostal Nobelovu cenu. "Morálnych ľudí kapitalizmus zmetie" – je nadpis, jeho posolstvo. Morálnych ľudí kapitalizmus zmetie. "V kapitalizme sú ľudia denne podvádzaní a nútení k morálne pochybnému konaniu. Napriek tomu neexistuje lepší ekonomický systém," tvrdí pán profesor. Prosím, opäť priestor na diskusiu. Len problém, žijeme v obrovských protirečeniach. Postavili sme ľudí do pozície, že sa majú starať sami o seba, a veľká časť spoločnosti nezvláda túto pozíciu. Nezvláda, potrebujú pomoc. Potrebujeme reguláciu. Vznikajú obrovské majetkové nožnice.

    To, že opozícia hlava-nehlava kritizuje SMER zľava, nech sa páči, to je politický zápas, budeme sa mu venovať. Ale vytvorme priestor pre normálnu spoluprácu. Vytvorme priestor, aby sme mohli vás počúvať, aby sme mohli s vami rozprávať. Vytvorme priestor pre čestný politický dialóg a pre čestný politický zápas. Jedine týmto, a to je moje absolútne presvedčenie, pomôžeme našej krajine.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca 14 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Číž, na vaše vystúpenie som sa tešil a musím povedať, že ma nesklamalo, pretože ste povedali veľmi veľa zaujímavých vecí, a s mnohými sa dá aj súhlasiť. Ale hovorili ste veľmi jednostranne v tom, že to, čo vyžadujete od opozície, akoby ste nechceli aplikovať aj na seba. Hovorili ste o tom, že do 20 minút, a to hovorili aj vaši kolegovia, sa každý musí zmestiť. Vy ste hovorili, pokiaľ sa nemýlim 48 minút, a musím vám povedať, že mne to nevadilo. Ja som si dal tú námahu aj včera večer, aj dnes ráno prísť, aby som si to vypočul, pretože vaše vystúpenie bolo zaujímavé. Dá sa s ním súhlasiť, dá sa s ním nesúhlasiť, ale bolo o niečom.

    Nám ide len o to, ak ste si všimli, aj pán predseda Kollár vystupoval v tom zmysle, že aby bol jednaký meter. To znamená, ak je 10 minút, nech je 10 minút pre každého. Ak je 20 minút, nech je 20 minút pre každého. Ak je neobmedzený čas, nech je neobmedzený čas pre každého. Nieže členovia vlády, vedenie parlamentu bude mať neobmedzený čas. ostatní budú mať regulovaný čas. Veď to nie je férové.

    Zaujali ma aj vaše príklady z Nemecka a Talianska, kde ste argumentovali tým, že čo všetko môže vedenie parlamentu, teraz to tak poviem, urobiť opozícii, keď neposlúcha. Len vám chcem povedať, že v tom Nemecku tá politická kultúra, rovnako aj v Taliansku, má aj to "b". V Nemecku odstúpil nemecký prezident preto, lebo jeho kamarát podnikateľ zaplatil za 500 euro hotel v Mníchove. V Taliansku odsúdili niekoľkých premiérov za korupciu. No tak, ak by bola takáto politická kultúra aj u nás, potom nech má predseda parlamentu právomoci oveľa silnejšie, ako má dnes.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za takýto iný pohľad, aký sme tu doteraz počuli. A hádam na doplnenie len toľko, že ani opozícia nie je jednotná ako jeden človek v tomto parlamente. Sú tu ľudia z opozície, ktorých skutočne treba brať vážne, čo hovoria. No a s tými pár "-ičovcami", ktorí sú tu, tí s tou opozíciou majú pramálo spoločné, lebo títo "-ičovia" budú aj v tej opozícii "-ičovia", oni už iní nebudú.

    Čo je ale horšie podľa môjho názoru, pre niektorých poslancov opozície sa stala lož pracovným nástrojom. A ja to vidím aj na grémiách, na ktorých sa zúčastňujem. Opäť nie všetci z opozície, ale niektorí poslanci doslova, dopísmena klamú pred rozsvietenými kamerami úplne bez hanby a nemajú absolútne problém urobiť z čierneho biele. Zažívam to dennodenne a proti tomu skutočne veľmi ťažko bojovať. Možno skúsenosti, možno čas všetko vyrieši, ale hovorím, lož sa stala pracovnou metódou, čo je skutočne veľmi zlé.

    No a k tomu samotnému návrhu nového rokovacieho poriadku. Veď predsa úplne racionálne treba povedať, že v druhom čítaní každý z kritizujúcich poslancov môže presne taký istý návrh rokovacieho poriadku v druhom čítaní dať. Môže mať iks paragrafov, úplne nový návrh, o ktorom sa tuná bude v druhom čítaní rokovať. Čiže opäť, dodržujme rokovací poriadok a k tým paragrafovým zneniam, ktoré sa nám nepáčia, sa vráťme až v druhom čítaní.

    Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Číž, naozaj prejav to bol obsažný, k veci, hovorili ste veľa faktov, ale zastavím sa pri jednej vašej poznámke, ktorá odznela včera, kde ste označili mňa a mojich kolegov termínom sol-da-teska. Zopakujem, sol-da-teska. Aby sme si vyjasnili pojmy, to je, sú námezdní žoldnieri v minulosti, zberba – vojenský ľud, tak ako o tom písal kedysi v 17. storočí Von Grimmau Hausen vo svojich simplicissimách, kde je to terminus technicus, ktorý sa používa dodnes na tých, ktorí pália, vraždia, znásilňujú, plienia. A to si myslím, že je naozaj silné, veľmi silné označenie. Ďakujem pekne za takéto označenie. A už chápem, prečo Miroslav Válek svojho času povedal, teda napísal verš, že "slovo je zamat a je aj meč".

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Takže koľkože ste vystupovali, pán poslanec Číž? Tých 45 minút asi, ak bude 20 minút, myslím, že sa nestihnete ani rozbehnúť. Takže poďme sa pozrieť, že naozaj je to aj praktický nezmysel obmedzovať tieto vystúpenia. Okrem výnimočných situácií a takáto možnosť predsa už je aj dnes v rokovacom poriadku.

    Rozhorčujete sa, hovoríte o odbornosti, o faktoch. Treba povedať, že faktami ste narábali účelovo. Vytrhávali ste ich z kontextu a čo je dôležité, interpretovali ste si ich veľmi silno podľa seba. Hovoríte a horlíte za kultúru, dôstojnosť a za úctu. Pán Číž, úplne s vami súhlasím. Len opakovane znova hovoríme, tento rokovací poriadok to nerieši. Neprinesie viac kultúry, viac dôstojnosti, viac úcty do parlamentu. Problémom, pre ktorý tu nie je taká atmosféra, je to, že tu vidíme naozaj bezbrehé rozkrádanie spoločných peňazí verejných financií, vážne podozrenia, ako v prípade ministra Kaliňáka a premiéra Fica, vidíme tu vážne zlyhania, ako napríklad v prípade ministra Richtera, vidíme tu vyjadrenia a praktiky predsedu parlamentu, pri ktorých by v západných demokraciách všetkými smermi už tí ľudia utekali a nikdy by sa neukázali na verejnosti. A pokiaľ táto kultúra nebude, tak nebude kultúra, pokoj a dôstojnosť ani v parlamente, ktorý má tieto veci strážiť.

    Som učiteľ a viem, že poriadok je dôležitý, ale nie násilím, ale skôr tým, že môžem byť morálnou autoritou. Niekto povedal, že zákon a autorita je ako mydlo, keď sa príliš používa, minie sa. Buďte morálnymi autoritami a bude to niečo úplne iné. Ale vy sa oháňate len nejakou zákonnou násilnou autoritou a nemôžte sa odvolať na morálnu autoritu, nemyslím tým teraz osobne vás, ale viacerých predstaviteľov parlamentu a vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Číž, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše zhodnotenie a zdôraznený význam, význam nevyhnutnej potreby novely rokovacieho poriadku, ktorý okrem iného má byť, a ja verím, že bude rokovacím poriadkom pre všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to nielen pre opozičných, tak ako sa to neustále v tejto sále prezentuje. Rokovací alebo iný poriadok je vždy dokumentom pojednávajúcim o elementárnych právach a povinnostiach a je základom dobrých medziľudských vzťahov navzájom. Aj ja sa stretávam s voličmi a to bez ohľadu na to, či sú koaliční, opoziční, to sa ani nepýtam, ale oni mňa sa pýtajú, prosím vás, čo robíte v parlamente? Medzi vami nie je žiadna úcta, žiadna slušnosť, neviete sa chovať. Toto pomôže občanom Slovenskej republiky?

    Takže v závere len zdôrazňujem, dobré pravidlá robia dobrých priateľov. A ako to už v tejto sále aj bolo povedané, sme politickí rivali, nuž, nech sa páči, zostaňme nimi, ak to pomôže občanom Slovenskej republiky. Len prosím, nezostávajme nepriateľmi, nebuďme jeden na druhého nevraživými. Takže úplne na záver, ja budem tá, ktorá urobí všetko pre to, aby návrh rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa dostal do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán Číž, musím povedať, že máte strašne selektívnu, krátku pamäť, a preto nemáte problém s charakterom a vystupovaním znenia, aký som tu mal možnosť počuť. Ale aby som bol konkrétny.

    Vytýkali ste kolegom, ktorí povedali, že odmietajú dodržiavať takýto rokovací poriadok. Ale paradoxne je práve politická strana SMER a jeho koaliční partneri, ktorí vytvorili systém chorý na Slovensku, kde sú ľudia postavení nad zákon. Aby som nešiel ďaleko, že je to polícia, že je to justícia, ale zostaňme tu priamo v parlamente. Pán kolega Číž, koľkokrát vaši nominanti zabránili vo výbore pre nezlučiteľnosť vykonať kontrolu alebo preverenie, či došlo k pochybeniu? Ako to bolo v prípade pána Pašku, ako to bolo v prípade pána Pellegriniho, pána Kaliňáka, pani Vaľovej? A mohol y som menovať. Hneď na samom začiatku ste povedali, i keď zákon káže, že keď príde kvalifikovaný podnet, tak sa konanie dňom doručenia začína. Vaši nominanti do jednej nohy hlasovali tak, že ani konanie nezačnú, ani nezačnú preverovať. To znamená, keď niekto tu literu zákona, ktorú tu v tejto Národnej rade niekto prijal a nedodržiaval, bola to prioritne politická strana SMER.

    Ja chápem, že ste vystupovali, ale občas som bol v pomykách, či ste poslancom politickej strany SMER alebo SNS. Lebo ste chránili toho predsedu Danka, ktorý si týmto návrhom rieši svoje ego, lebo ste, lebo ani s vami poriadne to neprebral a tento návrh zákona tu nemal byť, rokovacieho poriadku, dovtedy, kým nepôjde na rokovanie naprieč politickým spektrom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem pekne aj za vystúpenie, pán kolega. Myslím si, že ak chceme vecne diskutovať v parlamente, vystúpenia poslancov by mali mať aj odbornú a vecnú rovinu, ktorú ste vy jednoznačne preukázal. Ale idem troška ďalej. To, čo sa nieslo vo vašom vystúpení, bolo, že demokracia má a musí mať svoje pravidlá. Demokracia, ktorá je prispôsobená iba na presadzovanie vlastných cieľov, sa stáva buď anarchiou alebo diktatúrou. A toto je svätá pravda a toto by bolo potrebné, aby si aj vážení kolegovia z opozície uvedomili.

    Povedali ste vo svojom vystúpení, že poslanci sú alebo mali by byť vzorom pre národ, ktorý si ich zvolil na toto čestné miesto na zastupovanie záujmov ľudí. Zazneli tu slová, že mali by to byť aj morálne autority, a vyzýva aj nato opozícia pri menovaní rôznych káuz a pseudokáuz vládnych predstaviteľov. Ale ja sa chcem spýtať, a ktože je morálnou autoritou opozície? Ktože je to morálnou autoritou opozície, ktorá by mala tieto veci posudzovať a nálepkovať? Ak budem hovoriť o morálnej autorite v súvislosti s opozíciou, tak musím povedať jednu poznámku, tu ide o jedno jediné, o nerešpektovanie volebných výsledkov a snahu prevziať moc akýmkoľvek spôsobom. Tu nejde o to, že médiá zneužívajú frustráciu ľudí, tu ide o to, že opozícia cielene vyvoláva frustráciu ľudí, aby to mala ako nástroj na prevzatie moci v tejto spoločnosti. Ak niektorí kolegovia hovorili, že lož sa stáva pracovným nástrojom opozície, tak musím povedať, že sa stáva aj v duchu "stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou", a to v tridsiatych rokoch viedlo k tragickým následkom.

  • Ďakujem, pár poznámok k vystúpeniu pána kolegu Číža. Česká republika, len zaujímavé prirovnanie ako skoro vo všetkom ostatnom, čo pán kolega uviedol vo svojom prejave. Nevhodné prirovnanie. Česká republika, to je tá krajina kde funguje polícia, kde funguje to, čo sa u nás volá prokuratúra, kde kriví politici nevedia ani dňa ani hodiny, kedy si pre nich prídu. To je krajina, kde polícia urobila raziu na úrade vlády. To je nevhodné prirovnanie, pán Číž. Je mi to jasné, že keby veci v Čechách fungovali tak, ako fungujú, resp. nefungujú u nás, tiež by to v ich parlamente vyzeralo výrazne inak. A podotýkam, že filibuster je v českom parlamente používaný štandardne. Čiže nevhodné prirovnanie.

    Obviniť, neoprávnene ste hovorili tom, že vás obviňujeme z trestnej činnosti neoprávnene, je to takto: je to dôsledok toho, že naša polícia nefunguje. A dodržiavanie zákonov. No "zlodej kričí, chyťte zlodeja" a "klamár kričí, že niekto je klamár". A teraz najnovšie už všetci vieme, že pedofil "kričí, chyťte pedofila".

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Číž, vy si vo svojom príhovore proti.., vy ste si protirečili a protirečíte si. Na jednej strane obhajujete zmenu rokovacieho poriadku, ste za to, aby sa takáto zmena rokovacieho poriadku prijala, ale vo svojom vystúpení ste zároveň hovoril, že nikdy by ste ho neupravili a ani ste nikdy neupravovali rokovací poriadok, keď neexistuje vysoká miera konsenzu. Ja konsenzus chápem tak, že je to konsenzus medzi opozíciou a koalíciou, lebo konsenzus len medzi koalíciou, samozrejme je, resp. dá sa s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že je. Ako však vidieť z rozpravy dnes konsenzus medzi opozíciou a koalíciou na zmenu rokovacieho poriadku nie je. Pýtam sa vás teda, pretože, či budete hlasovať proti tomu, aby sa takýto zákon posunul do druhého čítania.

    Ďakujem za vašu odpoveď.

  • No počuli sme veľa slov ohľadne zavedenia náhubkového rokovacieho poriadku, stačilo pritom zopakovať slová vášho predsedu, citujem, "absolútne podporujem ambíciu predsedu Národnej rady Andreja Danka urobiť konečne poriadok v parlamente s opozíciou". Toto je podstata a alfa, omega celého tohto procesu. A okrem toho tu slúži ešte ako zástupná téma na zakrytie rozkrádačiek, či už dépeháčkových alebo iných, a teraz aj na zakrytie zneužívania maloletých v zariadení prevádzkovanom ďalším vaším človekom. Je utorok ráno, my stále nevieme, či chorvátska polícia zakročila, aby izolovala deti od tých tzv. terapeutov a poskytla im lekárske vyšetrenie. My tu debatujeme o rokovacom poriadku a tie deti mohli prežiť ďalšiu noc plnú zastrašovania. Viete, fascinuje ma, ako ste v SMER-e, poslanci SMER-u precitlivení voči politickej diskusii a ako poslanec, ako môžte byť tak precitlivený na svoj vlastný komfort a úplne necitlivý k ľuďom, ktorí trpia pod váhou vašich rabovačiek a pod tou daňovou a odvodovou záťažou, z ktorých si svoje radovánky a rozkrádačky financujete.

    Zabúda sa tu pritom, že parlament je nadriadený vláde. Ja viem, že v SMER-e to tak nevnímate, lebo ste len bezduché hlasovacie zariadenia. Nechápete to. Nedokážete to jednoducho pochopiť, že to tak je? Lebo vašou úlohou je len stlačiť gombík. Ale parlament, mimochodom, je to od talianskeho slova parlare – rozprávať, je tu nato, aby diskutoval o všetkých problémoch v štáte, aby riešil systematické veci, aby navrhoval koncepcie, atď. ,vláda je len exekutívna moc podriadená parlamentu. Ja ani nečakám, že sa spamätáte alebo, že to pochopíte, vás treba iba politicky poraziť.

  • Pán kolega Číž, my dvaja sme v diskusiách o rokovacom poriadku, ako má vyzerať tento parlament, už možno čistého času strávili v týždňoch, sa to dá počítať. A je zaujímavé, že ten, tá akútna nejaká selektívna slepota a hluchota sa stále podľa mňa zvyšuje. Vy hovoríte o tom, že podpredsedníčka parlamentu, ktorá je teda niekde na ôsmom mieste podľa diplomatického protokolu, niekde niečo napíše, a číslo 3 na tom zozname, premiér, ako sa bude tváriť ,keď by s ňou mal reprezentovať štát? Ako sa máme my ako občania tohto štátu tváriť, keď premiér číslo 3 na tom zozname nazve nejakého novinára záchodovým pavúkom? Človek, ktorý ide hostiť summit Európskej únie, všetkých lídrov, ako sa máme tváriť? Tých výrokov bude na obidvoch stranách nekonečne veľa a ani jeden z nich nie je dôvodom na to, aby sme menili rokovací poriadok. A stane sa to, čo som hovoril vo svojom vystúpení. Snažíte sa síce akože urobiť poriadok, ale to, čo bude výsledkom, bude dokonale zamrazenie tohto parlamentu. Pri akejkoľvek téme sa na základe zástupných tém plagátov, transparentov, horaliek, urážok alebo čohokoľvek zvrtne diskusia vždycky od merita k zástupným a povrchným témam. A to vám ale zrejme vyhovuje, pretože pri tých zástup..., pri tých naozajstných témach čoraz častejšie ťaháte za krátky koniec. Preto treba všetko formalizovať, hádať sa o blbostiach, lebo pri dôležitých veciach nemáte na to, aby ste si ich obhájili. To je celé.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, ja vám ďakujem, že ste pripomenuli excesy, ktorých sme boli svedkami v minulosti a ktoré sú tiež jednou z príčin nutnosti zmeny rokovacieho poriadku. Rovnako ďakujem že ste pripomenuli bezprecedentné vyhlásenia niektorých poslancov, že nebudú rešpektovať zákon o rokovacom poriadku. Keď som to počula z ich úst v rozprave, neverila som vlastným ušiam. Aké je právne vedomie týchto pánov poslancov? Keď skladali poslanecký sľub, boli v inej galaxii? Takýmito vyhláseniami títo, v úvodzovkách, "zodpovední politici" dávajú jasný signál ostatným občanom, nemusíte rešpektovať zákony, ak s nimi nesúhlasíte. To nemá absolútne nič spoločné s demokraciou, práve takéto vyhlásenia narúšajú podstatu demokracie a sú len krokom k anarchii. Niekomu to ale asi vyhovuje. Klamstvá, obviňovanie, urážky, toho sme,

    žiaľbohu, dennodenne svedkami a, žiaľbohu, sme si museli aj zvyknúť. Ale ak zákonodarca povie, že nebude rešpektovať zákon, myslím, že toto absolútne nepotrebuje komentár.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi. Pán Číž, asi vám ušlo jedno vyjadrenie v tom zápale, ako ste rečnili. Prosím vás, čo je to za nezmysel a zastávať myslenie, že nemôžu neučitelia učiť. Prečo by nemohli a prečo chcete chlievikovať ľudí, že čo vyštuduješ, tak to budeš robiť? Po prípade im ešte aj určiť v nejakom 14., 15. veku, že pôjdeš študovať toto a celý život to rob a nič iné. Ja iba pripomeniem Teach for Slovakia sú tiež neučitelia a riešia toľko problémov v školstve a myslím si, že aj ministerstvo je im veľmi vďačné za to, že existuje táto spoločnosť, ako Teach for Slovakia.

    Ja som mal nachystané nejaké veci až do druhého čítania, pretože ste povedali, že to je neodborné celé. Ja iba za ten čas, ktorý mám, využijem zopár vecí. V bode 11 ste hovorili o obmedzení času a že tieto vystúpenia sú absolútne bežnou súčasťou rokovacieho poriadku v západnej Európe. Neuvádzate ale, že tieto rokovacie poriadky v týchto štátoch sú často prijaté vo forme ústavného zákona a teda implicitne s podporou celého spektra politických strán, je to jedna vec. V bode 12 ste hovorili, alebo ja vám hovorím, že rokovania Národnej rady sa podľa čl. 83 ods. 3 ústavy sú verejné a iba v opodstatnených a zákonom presne definovaných v prípadoch môžu byť neverejné. Vy ste argumentovali aj tým nejakým analogickým zákazom vyhotovenia záznamov zo súdnych pojednávaní, ale to je nesprávne a vy to viete, nakoľko súdneho pojednávanie takýto zákaz chránia záujmy sporu ako súkromných osôb. Ale na rokovaní Národnej rady majú záujem všetci občania Slovenskej republiky.

    Potom ste spomínali ohľadom pána predsedu Národnej rady, že nemôže byť udelená právomoc prerušiť schôdzu Národnej rady. Prosím vás, ale uveďme, že táto kompetencia odovzdáva celú Národnú radu do rúk jedného človeka podľa 43. § ods. 2 písm. k) dáva predsedovi teda paušálnu právomoc prerušiť túto schôdzu bez určenia dôvodov, že to mu teda dáva možnosť predsedovi Národnej rady, parlamentu takýto, ako takýto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci. Tak, pán kolega, vaše vystúpenie trvalo viacej ako 40 minút a mne to neprekážalo. Skutočne mi to neprekážalo, aj keď ste na opačnej strane, ja vás rád počúvam, aj keď veľakrát použijete nespojiteľné, zmiešate v hrnci demagógiu, trošku zákonov, pridáte citáty, oslovíte menami vedcov, spisovateľov, ale musím uznať ste dobrý rétor a hrá vám to. Ja vás rád, skutočne rád počúvam. Ale bol by som veľmi nerád, keby vám dali náhubok, keby vás obmedzili na čase a to, o to paradoxnejšie vyznieva vaša vlastná snaha o vlastné obmedzenie.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Číž.

  • No ďakujem pekne vcelku za korektné poznámky, dúfam, že to je taký náznak teda toho, že tvrdý, nekompromisný boj, ale čestný a chlapský a tak.

    No, čo stíham, pán Gröhling, celkom to tak neni, lebo rokovací poriadok je súčasťou ústavy, akurát vo Fínsku, neviem to úplne, samozrejme, presne a dokonca v .celom rade krajín sa prijíma ako uznesenie parlamentu na štyri roky. Ale to teraz asi podstatné nie je. No učiteľom by mal byť ten, kto učí, takže minimálne keby sme hneď pripustili, že teda lekári môžu liečiť aj teda tí iní a naopak, časť spoločnosti to rešpektuje, ja si predsa len myslím, že teda liečiť by mal lekár a učiť by mal učiteľ, no ale dobre.

    Čo by som chcel ďalej? Nepochybne o tom možno debatovať. Tuším pán Laurenčík o tom hovoril, nie, pán Baránik, hovoril o tom, že teda polícia na úrade českej vlády, pán Baránik, bola. Bola tam preto, pretože bolo podozrenie, že poradkyňa premiéra dala odpočúvať manželku jeho a bola jeho milenkou. A zhodou okolností taká istá situácia bola aj u nás, máte pravdu, mali sme ministra, ktorý odpočúval ešte aj predsedkyňu vlády a odporúčal všetkých novinárov a zhodou okolností doteraz nie je potrestaný, tak toto by som si dovolil vyčítať nášmu pánovi ministrovi, že, a všetkým, ktorí sú zúčastnení na tomto procese, že sme v tomto smere nenasledovali českú vládu.

    No je celý rad ďalších otázok, pán Krajniak, uznám, mrzí ma, k tej okolnosti, že teda ministri akože majú neobmedzený čas a tak ďalej, som sa zabudol vyjadriť, ospravedlňujem sa, pozabudol som na to, ale sľubujem, že ak zákon prejde do druhého čítania, tak sa k tomu veľmi jasne vyjadrím.

    Myslím, že to sú také základné veci, v rámci ktorých vám ešte raz chcem teda poďakovať za faktické poznámky.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vystúpim určite výrazne kratšie ako pán Číž. Ide o moje druhé vystúpenie v rozprave, ale aj to prvé som stihol do 20 minút. Myslím, že toto bude oveľa stručnejšie.

    Chcel by som reagovať len na niekoľko vecí, ktoré sa objavili v rozprave, ako aj predseda poslaneckého klubu OĽANO niektoré veci zhrnúť. Jedna z nich sa týka pána predsedu Danka a jeho prítomnosti na rokovaní. Ešte neodišiel, takže teraz nejakých, niekoľko desiatok minút, alebo niekoľko minút tu sedel, ale väčšinu času nebol prítomný. Prišlo mi to veľmi zvláštne z niekoľkých dôvodov. Prvá vec je, myslím, že to spomenul aj pán Číž, že predseda parlamentu má aj iné povinnosti. Som o tom presvedčený, viem o nich, samozrejme, pochopiteľne. Ale treba povedať, že keď sa prednáša programové vyhlásenie vlády, tak je úplne samozrejmé, že je prítomná vláda a špeciálne premiér. Keď sa predkladá štátny rozpočet na nejaký rok, tak je úplne samozrejmé a jasné, že tu absolútne prevažnú väčšinu času sedí minister financií. Povedzte mi, pri ktorom zákone, ktorý predkladá Národná rada, by mal sedieť predseda parlamentu? Ja si myslím, že je to zákon o rokovacom poriadku. O to viac, že tento návrh, možno budem používať tento výraz, ani nieže novela rokovacieho poriadku, ale tento návrh je jeho dielom. Napríklad poslanec Gál povedal, že aj on v lete dostal tento návrh e-mailom a snažil sa reagovať kopou pripomienok. Čiže to nie je spoločný návrh poslancov Národnej rady, to dokonca nie je ani návrh koaličných poslancov, to je návrh pána predsedu Danka. A pokladám to za absolútne samozrejmé, že mal prísť a mal ho tu obhajovať. Všetka česť pánu predsedovi poslaneckého klubu SNS, pánu Bernaťákovi, že tu sedí a že krátko predniesol tento zákon, ale ten, kto tu mal sedieť a mal prednášať tento zákon a vystupovať v rozprave, je predseda parlamentu, predseda SNS pán Danko.

    Mám taký pocit, ako keby sa bál konfrontácie, ako keby sa bál vystúpiť, ako by sa bál reakcií. Ja ho chcem vyzvať, a dúfam, že prišiel preto, lebo to chce urobiť, pevne dúfam, že vystúpi v rozprave, aby sme naňho mohli reagovať, že nebude natoľko zbabelý, že by vystúpil až v záverečnom slove, kde sa naňho reagovať nebude dať.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak by som povedal, že teraz, vážení kolegovia, vážení kolegovia zo Slovenskej národnej strany, všetka česť a úcta, aj Slovenskej národnej strane ako takej, hlavne z historického hľadiska, ale, prosím vás, už nikdy neklamte voličov nejakým, že "hrdo, odborne, slušne". Nie, pokiaľ budete mať na čele predsedu Danka, pretože naozaj môžte dať "zbabelo," teraz sme to videli, "neodborne", pretože ste nepredložili ani jeden seriózny zákon za polroka v parlamente. A slušne? Toto je slušnosť? To je neslušnosť. Poviem vám jednu vec, pán predseda Matovič, mohli by sme debatovať, že či je vždy maximálne slušný, ale v každom prípade má odvahu, má statočnosť, má byť na čo hrdý. Pán predseda Danko nie je ani slušný a nie je ani hrdý, ani odvážny. Hanba!

    Chcem povedať jednu vec, bol som aj s pánom Bernaťákom, aj s predsedom poslaneckého klubu MOST pánom Gálom, aj dokonca s pánom Čížom v televíznych reláciách dosť často minulý týždeň. Chcem vyzvať pána predsedu Danka, aby išiel do televíznej relácie. Ak som ja malá šarža, lebo som len predseda poslaneckého klubu, nech ide s predsedom inej strany, napríklad s Igorom Matovičom. Mimochodom, rozhodujú voliči, a nie vkus alebo nevkus nejakých politikov. Slovenská národná strana mala výrazne horší výsledok vo voľbách a zastupuje menej voličov, ako voliči, ako OĽANO, ktoré malo výrazne lepší výsledok vo voľbách. Takže ešte raz vyzývam predsedu Danka, aby vystúpil v rozprave. Ak to neurobí, nemôže nikomu tvrdiť, že postupuje hrdo, je to zbabelosť. Nech príde, vystúpi v rozprave a my môžme reagovať.

    Ak sa vám to poslanci za SNS, a, opakujem, všetka česť a úcta, nepáči, tak ho vyzvite, aby to urobil. Pán predseda Bernaťák, vyzvite predsedu SNS pána Danka, predsedu parlamentu, nech vystúpi v rozprave k rokovaciemu poriadku. Nie je absolútne žiaden argument, že to neurobí. Viete si predstaviť, že by premiér nevystúpil k programovému vyhláseniu vlády? Alebo že by minister financií nevystúpil k štátnemu rozpočtu, alebo len v záverečnom slove, kde nie je naňho možné reagovať?

    Viete, chcem vám povedať jednu veci, tento zákon nepodporíme, a nie je to o tom, či sa zmení v ňom jeden, dva, tri body. Ani keby sa zmenilo 50 % ho nepodporíme, pretože on je celý zlý, celé zle to je, proste to nastavenie. Tu príde niekto, kto je úplný nováčik v parlamente a rozhodne sa, že ide z tohto urobiť nejakú selanku, a ide takýmto spôsobom, navyše zbabelo, meniť rokovací poriadok, o ktorom nevedia nič dohromady ani koaliční partneri. Ja sa im veľmi čudujem, asi vás musí nejak politicky tlačiť do niečoho, že si to necháte, že si to SMER nechá takto brnkať po nose, že si MOST takto nechá brnkať po nose. SIEŤ si môže nechať brnkať po nose, pretože je mŕtva, ale tí ostatní koaliční partneri by si brnkať po nose nemali dať.

    Nepodporíme ho, ja som už dal na začiatku pri mojom prvom vystúpení návrh pani spravodajkyni, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania, aby sa začal normálne, normálnym štandardným procesom v koalícii, v opozícii novelizovať rokovací poriadok.

    Prečo tento zákon nepodporíme, krátko to zhrniem, už som o tom hovoril na začiatku. Je to nezmyselné, hej. Werich, pán Werich hovorí, že človek má päť zmyslov a nikto nezráta, koľko má nezmyslov. Tak je to podobné v prípade tohto zákona. Je to kombinácia unáhlených návrhov s vyslovenými hlúposťami, odpusťte mi. V druhom čítaní mnohé z nich budeme poukazovať do detailov, teraz je prvé čítanie a hovoríme o celkovej filozofii zákona.

    Ďalej, je to nefunkčné. Tento zákon neprinesie do parlamentu kultúru, úctu a dôstojnosť. Ja znova opakujem, ja si ju prajem, ale tento návrh zákona v takejto forme neprinesie ani kultúru, ani úctu, ani dôstojnosť. Prinesie iba pachuť a nové konflikty, bude hrotiť veci. Okrem toho teda, že je nefunkčný, je aj nedemokratický. Rád by som to prirovnal k presilovke v hokeji, čestný boj je, keď hrajú piati na piatich férovo bez faulov. Pokiaľ sa niekto snaží rôznymi, dokonca podvodnými spôsobmi získať prevahu a hrať presilovku päť na troch, tak to nie je férové, v prípade politiky je to nedemokratické. Tento rokovací poriadok, táto novela je nastavená tak, aby to bolo neférové, aby vláda, aby koalícia, aby predseda parlamentu mohol trvalo hrať presilovku. Hrajte piati na piatich, hrajte férovo, hrajte demokraticky, to je dôležité aj pre Slovensko.

    Okrem toho, že je to nie demokratické, som presvedčený, že je to protiústavné. O tom, samozrejme, nebudem rozhodovať ja. Ak to takto prijmete, bude o tom rozhodovať Ústavný súd Slovenskej republiky, ale my sme presvedčení, že je to protiústavné minimálne vo veci obmedzenia slobody prejavu a v nerovnováhe medzi vládou a parlamentom.

    A nakoniec si myslím, že ten zákon je najmä zbytočný, je to strácanie času. Veď, kolegovia, špeciálne hovorím ku kolegom zo SNS, hovoríte o cirkuse, psychiatri, povedzte mi, čo na tejto schôdzi, okrem tohto cirkusu, ktorí ste sem vy priniesli, kde bol cirkus? Vládne zákony, ministerské zákony prechádzajú, dávajú sa k nim pozmeňováky, hlasuje sa, pochopiteľne podľa typického scenára, že opozícii neprejde nič, žiadne pozmeňováky alebo takmer žiadne, nejaké minimálne promile, ale prechádzajú, vystupujeme v diskusiách, nikto nerieši žiadne tričká, žiadne transparenty, nie je žiaden problém. Je to zbytočné, riešme reálne problémy a nestrácajme čas. Preto opakujem, stiahnite to čím skôr, už ste to mali urobiť dávno.

    Chcel by som vám možno vykresliť pred oči taký obraz, predstavte si nejaký bežný dedinský bystrý potôčik, čistá vodička, príjemné prostredie a zrazu prietrž mračien, padne veľké množstvo zrážok niekde na kopci nad lesom a do dediny sa valí, do obce sa valí taká špinavá vlna vody zamútenej tým všetkým blatom, atď., nesie nejaké drevo a ďalšie veci strháva, a teraz valí sa cez tú dedinu a zrazu narazí na nejakú prekážku, buď na nejaké spriečené niečo alebo na mostík, a začne to tam proste sa hromadiť, zasekávať a je z toho veľká kríza a vylieva sa to po brehu, a tak ďalej. Prečo o tom hovorím? V júni som mal pocit, že na politickej scéne je taká prietrž mračien, ako proste problém obrovských rozmerov, a to kauza Kaliňák – Bašternák. A vyzeralo, že naozaj s Kaliňákom to ide dole vodou, proste tá špina vyleje sa to, vyčistí sa Augiášov chliev a jednoducho bude pokoj. A už to vyzeralo, že už aj poslanci SMER-u a ďalší sú nachystaní, a zrazu sa to niekde zaseklo. A odvtedy je tu tá špina a vylieva sa to, rieši sa to dokolečka. To je najväčší zdroj nepokoja, nechutnosti, nekultúry, neúcty nie len v parlamente, ale aj v celej spoločnosti. Vaši vlastní poslanci o tom hovoria. Koaliční partneri aj verejne povedali, môžem spokojne, nechcem teraz, aby som nebol osobný, ale naozaj ľudia z MOST-a jasne povedali, Kaliňák by mal odstúpiť. Jeden skúsený politik, ktorý je tu viac ako dvadsať rokov, koaličný, mi povedal: áno, v iných krajinách by Kaliňák už odstúpil, ale u nás nie je taká zvyklosť.

    Viete, vy chcete zobrať nejaké zvyklosti zo západných parlamentov, implementovať ich sem tak, aby ste udržali opozíciu. A vraj vďaka tomu bude kultúra a úcta? Nie. Ak to chcete urobiť, to by muselo mať zrkadlovo obraz aj v tom, že by povedali, dobre, záleží nám na tom, Kaliňák odstupuje. Dneska by sme mohli povedať, Richter odstupuje. A potom tu budeme zavádzať nejaký poriadok v parlamente. Pokiaľ tu bude nejaký mostík, nejaké niečo zaseknuté a tá špina sa bude vylievať, nikdy takýmto zákonom neprinesiete kultúru a úctu. Začnite na tej strane, na ktorej treba začať.

    Späť, reálne problémy. SNS, a budem znova, znova budem hovoriť o SNS, má troch ministrov, ministra školstva, ministra pôdohospodárstva alebo ministerku pôdohospodárstva a ministra obrany. Asi nepochybujete a súhlasíte so mnou, že sú to dôležité rezorty, inak by ste si ich hádam neboli vybrali. Váš slogan, ako som už spomínal, je "hrdo, odborne, slušne". Povedzte mi, koľko návrhov priniesli vaši ministri na tejto schôdzi do parlamentu? Koľko návrhov zákonov? Ani jeden. Nič zo školstva, nič z pôdohospodárstva, nič z obrany. Máme 84 možno v tejto chvíli, keďže sa doradzovali body, už 87, 88 bodov programu, ministri za SNS, a treba povedať, že ani poslanci za SNS, ani jeden, nula.

  • Reakcia z pléna.

  • Hovoril som návrh zákonov. Rotácia vojakov nie je návrh zákonov. To tu je, lebo to tu musí byť. Ani jeden odborný návrh. Žiadne riešenie. Možno poviete, okej, dajte nám sto dní, dajte nám polroka, sme nováčikovia. Keď ste nováčikovia, tak si zoberte novelu rokovacieho poriadku a vráťte ju tam, kde má ísť, do nejakej odbornej skupinky. Ak neviete zvládať školstvo, obranu, pôdohospodárstvo, tak tu nerobte cirkus s rokovacím poriadkom, ktorému vôbec nerozumiete. Je tu viac ako polovica nových poslancov, veľká časť poslaneckého klubu SNS a idete novelizovať rokovací poriadok ako prioritu. Hrdo, odborne, slušne. Ani hrdo, ani odborne, to už vôbec nie. A slušne? Pána predsedu tu nevidím. Absolútny nonsens a hanba.

    Takže chcem povedať jednu vec. Tento parlament tu bude mať cirkus dovtedy, keď budete postupovať takýmto spôsobom. Ak príde so zákonom a budeme sa baviť o problémoch pôdohospodárstva alebo o problémoch školstva, nech sa páči, budeme veľmi radi a nebudeme robiť žiaden cirkus. A to nie je sľub, to vidíte, nerobíme žiaden cirkus. Cirkus robíte už tri dni vy, že sa tu bavíme o niečom takom preto, lebo je to nezmyselné. Pretože tá špina a to, čo malo odplaviť, tak narazilo na niečo nepochopiteľne, a stále sa to tu točí. Môžte povedať, dobre, naši ministri sú nováčikovia. Árpád Érsek je koľko dní ministrom dopravy? Pár dní. Už tu bol so zákonom o diaľničnej nálepke. Môžte povedať, nie, to mu nachystali tí predtým. Ale veď vy ste vláda kontinuity. Váš minister školstva nenašiel nič v šuflíku? Vaša ministerka pôdohospodárstva nič nemala v šuflíku? Váš minister obrany nič nemal v šuflíku? Neverím, že pán podpredseda Glváč nenechal nič v šuflíku pánu generálovi Gajdošovi a že nemal s čím prísť.

  • Reakcie z pléna.

  • Váš predseda, lebo, bohužiaľ, je to iba váš predseda, predseda SNS a váš predseda parlamentu a tak sa správa, v žiadnom prípade sa nespráva nestranne, vás ženie smerom, ktorý je nie ani hrdý, ani odborný, ani slušný, ale hanebný, diletantský a vrcholne neslušný. Zoberte si ten návrh a nech sa sem postaví váš predseda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami deväť poslancov, desať. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Vašečka, veľmi pekne vám ďakujem. To, čo ste vystúpili, ste v časovom limite menšom ako 20 minút, boli ste trefný, úderný a myslím si, že aj dosť konkrétny. K tým charakteristikám, ktoré ste tu uviedli, že Andrej Danko by nemal uvádzať, SNS by nemal uvádzať, že teda ciele má ako hrdo a odborne, ja by som vás poprosil, keď nabudúce budete vystupovať, tak skúsme poňať celú koalíciu a spomenieme tam aj to, že charakter rozhoduje. Pretože aj ten charakter rozhoduje o tom, či je podpísaný pod týmto návrhom a Národná rada odvádza pozornosť, alebo nie. V každom prípade je treba povedať, že v tejto krajine, a s tým s vami plne súhlasím, je množstvo problémov. Problémov zvyšovaním z daní, tým, že ľudia už viac platia pre štát, ako im zostáva z výplaty, to, že je problém v sociálnych zariadeniach, kde štát ukladá deti na základe súdneho rozkazu, ale takisto aj minister vyšetruje sám seba. A tým sa táto vládna koalícia nechce zaoberať. Ale zaoberá sa vecami, ktorými chce odviesť pozornosť. A plne s vami súhlasím, je to len o, tento návrh je o egu predsedu Andreja Danku. Ale aj o tom, že predseda Bugár má problém, osobnú animozitu voči Matovičovi. A tak ako som aj vo svojom vystúpení povedal, bol by som nesmierne rád, keby tieto problémy a osobné spory sa riešili iným spôsobom ako zmenou rokovacieho poriadku. Tento rokovací poriadok, ktorý dnes máme, nemá žiadnu chybu a môžme pokračovať ďalej. Len by sme sa mali zaoberať vecami, ktoré sa týkajú občanov, a nie naopak.

  • ... čka, ako som pochopil z vášho vystúpenia, podobne vy, ako aj väčšina opozičných poslancov majú asi najväčší problém s časovým obmedzením vystúpení poslancov. Chcel by som vás teda upozorniť na jednu záležitosť zo 17. júna roku 2011, teda ešte počas vlády Ivety Radičovej sa to stalo, keď v parlamente prebiehala rozprava k zmene volebného poriadku. Je to už tá známa, neslávne známa situácia, keď vtedajšia koalícia, vrátane vašich štyroch kolegov z OĽANO chcela zmeniť demokratickú tajnú voľbu na nedemokratickú verejnú. Čo je však ešte horšie, poslanci SMER-u samozrejme k tejto zmene, vtedajší opoziční poslanci SMER-u k tejto zmene chceli vystupovať a došlo na základe dohody a predloženého návrhu štyroch koaličných klubov, vrátane vašich kolegov, k časovému obmedzeniu vystúpení poslancov. Sú to tie známe televízory Orava, ktoré boli v médiách tak prezentované.

    Takže chcel by som vás upozorniť na vec, že v tom čase a v tom momente za spomínaný návrh časového obmedzenia vystupovania opozičných poslancov hlasovali aj vaši kolegovia, vrátane vášho demokratického veľkého lídra pána Matoviča. Môžem priamo citovať: Matovič za, Fecko za, Viskupič za. Vy ste vtedy ešte v tom čase v parlamente neboli, asi by ste hlasovali tiež za. Takže práve ste vy boli v priamom prenose usvedčení z neskutočného farizejstva a pokrytectva.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vašečka, ja nechápem, prečo stále máte v ústach naše heslá, naše slogany, našu prácu. Ja vás ubezpečujem, že poslanci Slovenskej národnej strany, ministri Slovenskej národnej strany aj predseda parlamentu presne vedia, čo majú robiť, a idú podľa svojho plánu. Už som to raz povedala, nepôjdu podľa vašich predstáv a vášho plánu. Nenaskočíme na tú vašu hru. Nechcite to od nás, ani sa toho nedožijete. Kvôli vášmu správaniu, ktoré od začiatku, ako sme tu si začali, začali tu fungovať v tomto parlamente, kvôli vašemu správaniu sa mení a novelizuje rokovací poriadok.

    Opozícia namiesto normálnej roboty vymýšľa politické hry. Veď si spomeňme, od začiatku zámerne napĺňate média škandálmi. Začalo to dieťaťom v rokovacej sále, začalo to poslankyňou na vozíčku, ktorej nič nebolo umožnené, pritom to nebola pravda. Začalo to transparentami a neviem už čím, tričkami v sále. Pokračovalo to pani podpredsedníčkou po pôrode. Toto sú veci, ktoré nás primäli k tomu, že takto to ďalej nepôjde a takto sa pracovať skutočne v tejto sále nedá.

    Ešte by som chcela povedať, spomenuli ste pána Matoviča, ak to stihnem, úplne v rýchlosti. Minulý týždeň vystúpil pán poslanec Matovič, naštekal, nakydal. Keď som reagovala vo faktickej, odišiel. Odišiel preč. Nechcel počuť, nechcel počuť moju poznámku, nechcel počuť to, čo som mu povedala na jeho nepekné a myslím si, že dosť vulgárne vystúpenie týkajúce sa pána predsedu a Slovenskej národnej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Podľa mňa veľmi dobre a veľmi trefne. A jedna, jedna vec ma zaráža. Ja som kdesi, myslím, že cez víkend v tých dialógoch, ktoré vie viesť pán Danko formou monológu, to on dokáže, de facto aj tým, takýmto spôsobom pripravil návrh zmeny rokovacieho poriadku, hovoril, že sa naučil ignorovať Igora Matoviča. Ja mám totižto ale pocit pri tejto rozprave, že on sa naučil ignorovať celé toto plénum. Podľa mňa absolútne trefne si povedal, že je to zbabelé, neslušné a absolútne diletantské prísť s ideou, spracovať počas augusta takzvanú komparatistiku, jeho slovami, nie komparáciu, priniesť to do parlamentu a nepovedať k tomu mäkké "f". Doteraz som nepočul jednu obhajobu, prečo, z akých motívov, kde vidí problém, od tvorcu tejto idey. A to je predseda parlamentu a predseda strany SNS. Nepovedal nič. Čiže ignoruje parlament.

    Neviem, či sa toto niekde deje bežne, aby predseda parlamentu prišiel s návrhom a celý čas doteraz, po tri a pol dňoch ignoroval parlament. A druhé. Áno, obmedzenie dĺžky rozpravy nám vadí. Mne vadilo aj vtedy a vyhľadám to hlasovanie, lebo pán demagóg Tomáš sa môže mýliť. Lenže tu je iný problém. Oni to tu chcú dať nastálo. To je problém. Defaultné nastavenie tohoto pléna bude, že tu budú svietiť takzvané mečiarovské obrazovky naveky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja tiež teda vítam to, že sa tu dovolávate rozpravy, a tiež som vo svojom vystúpení na to nejakým spôsobom apeloval. A možno tak odľahčím, že keď som to tu počúval, alebo keď aj pozerám, vlastne jak tu funguje tá diskusia o rokovacom poriadku, kde my vystupujeme v rozprave a kolegovia z koalície vlastne reagujú faktickými poznámkami, a neni ich málo, tak ja by som možno navrhol, že by sme ten rokovací mohli posunúť tak, že by sme rozšírili vlastne koaličným poslancom faktickú poznámku na 10 minút, čo by vlastne im dalo dosť priestoru, nemuseli by sa ponáhľať a mohli by vlastne reagovať posediačky. Možno aj to im je také pohodlnejšie a nakoniec by tá diskusia tu prišla. Čiže možno toto by prinieslo viacej, že budete mať viacej priestoru v tých faktických. Lebo vy vlastne reagujete len tak krátko a my by sme chceli počuť aj možno také hlbšie vysvetlenie na, alebo by som povedal, odpovede na naše argumenty. Takže to len na také trošku odľahčenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rád by som pánovi kolegovi Vašečkovi poďakoval za jeho prístup, za jeho presne mierené slová, trefné, tvrdé, ale hlavne pravdivé, vecné a slušné. Rovnako súhlasím, že by som veľmi uvítal predsedu parlamentu pána Danka, aby k tomuto návrhu zákona vystúpil v rozprave, radi by sme všetci na neho reagovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Vašečka, ja sa len divím tomu, akú dojemnú starostlivosť máte o poslancov Slovenskej národnej strany, o náš program, o jeho napĺňanie. Verte mi, že my presne vieme, čo máme robiť, a robíme. A to, že vyzývate pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, kedy má vystúpiť, kedy tu má zostať, nechajte to, prosím, na neho. On presne vie, kedy vystúpi, kedy bude reagovať a kedy vám odpovie na vaše otázky. A ten, tá vaša obava z toho všetkého, že môže sa to zmeniť, aby sme nezabudli, že po budúcich voľbách môžeme my byť v opozícii, vy v koalícii, alebo tu vôbec nemusíme byť, tak to, prosím, nechajte na voliča.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som si s veľkým záujmom vypočul to, čo povedal pán poslanec Vašečka, nepočul som v tomto vystúpení žiadnu nejakú vecnú pripomienku okrem nevyberaných osobných urážok a invektív na adresu predsedu parlamentu Andreja Danka.

    K tomu, že poslanci SNR prispeli k tomu, aby tu bol cirkus. Neviem, akým spôsobom poslanci Slovenskej národnej strany robia v sále cirkus. Skutočne neviem. Ja sa ospravedlňujem, naozaj dvakrát som tiež v rámci rozpravy nevydržal a niečo som povedal, ale snažil som sa naozaj zachovať ako dekórum a zachovať akú-takú úroveň rokovania v tejto sále.

    Čo sa týka našej iniciatívy zákonodarnej, čo sa týka našich ministerstiev, máme programové vyhlásenie vlády, v rámci programového vyhlásenia vlády je nejaké, legislatívny plán úloh a tie naše ministerstva napĺňajú. Čo sa týka zase, pozmeňovacie, respektíve návrhov poslancov v Národnej rade, viete, takých jednoslovných návrhov vieme, myslím si, že za večer spraviť 30, ako ste ich spravili, respektíve predložili vy. Nehovorím o všetkých, ale veľmi veľká časť z nich bola jednoslovné pozmeňovacie návrhy, ktoré, niektoré nemali ani hlavu ani pätu.

    Takže ja vás poprosím, naozaj náš program a to, čo chceme my presadiť v Národnej rade, nechajte na nás. Naši voliči následne zhodnotia našu prácu. A som rád teda, že ju nehodnotia opoziční poslanci, respektíve ľudia, ktorí majú trochu iný zmysel.

    Ďakujem.

  • Rišo, som veľmi rád, že si vyzval predsedu Danka, aby konečne nabral odvahu a vystúpil v rozprave k zákonu, ktorý navrhol. Dnes, pokiaľ sa nemýlim, Národná rada už tretí deň rokuje o tomto návrhu zákona a pán predseda Danko zbabelo, áno, povedal som, ako skunk len tu zasmradil s rokovacím poriadkom, ktorý láme demokraciu, ktorý nás vracia pred rok ´89, ale ani za svet nechce vystúpiť a znášať oprávnenú kritiku opozičných poslancov. To je veľmi jednoduché búšiť sa do pŕs, takto zopnúť ruky, hovoriť o tom, ako parlament by mal byť sväté miesto a potom aj povedať to, čo v skutočnosti parlament pod vedením Andreja Danka robí, že má prijímať zákony podľa jeho slov, ho citujem, "ktoré potrestajú tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia". Áno, aj toto je jeden z tých návrhov zákonov, ktorý chce trestať tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Miesto toho, aby Andrej Danko bol schopný ma vyzvať, samozrejme, na ústnu férovku a ísť do diskusnej relácie niekde a argumentovať svoje vznešené argumenty a podstúpiť konfrontáciu z mojej strany, miesto toho tu ide kvôli mne trestať všetkých opozičných poslancov. Toto je zbabelé, pán Andrej Danko. Toto nie je ani hrdé, ani odborné, ani slušné. A som veľmi rád, Rišo, že si povedal to, že po viac ako pol roku SNS vo vláde neurobila nič. Na tejto schôdzi SNS nepredložila ani jeden jediný zákon. Ani jej ministri, ani jej poslanci. Len riešia tretí deň horalky, tričká, transparenty a to teda, že či tu bude niekto hovoriť 19 minút 59 sekúnd alebo o dve sekundy dlhšie. Hrdo, odborne a slušne. Hanba vám!

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, mne sa veľmi páči, že pri vašom každom vystúpení v rozprave stále nariekate, stále plačete, ako je všetko zlé, ako vám tá zlá koalícia, ako tá zlá koalícia ubližuje tej dobrej opozícii. Snažíme sa vám zatvoriť ústa a tak ďalej a tak ďalej. Chcem sa vrátiť ešte do minulého týždňa. Minulý týždeň, myslím si, že to vystúpil pán poslanec Grendel (reakcia z pléna), áno, ja reagujem na vás, ja reagujem na vás, ktorý povedal, ktorý povedal, počúvajte ma dobre, ktorý povedal, že máme šťastie, že v tomto štáte je aj tretí najvyšší ústavný činiteľ, a to je pán prezident, ktorý určite, určite, povedal, tento zákon vráti bez nejakého preštudovania späť do Národnej rady. Ja sa pýtam, kde berie tento pán také presvedčenie? No a na túto otázku, keď si dám odpoveď, tak jednoducho mi vychádza to, že ctená opozícia stihla sa už ísť vyplakať pánu prezidentovi, a ten im dal prísľub, že tento zákon vráti späť do Národnej rady. Len, páni z opozície, nemali by ste zabúdať, že pán prezident je prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky, a nielen opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Vašečka. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Želiezka reagoval dve tretiny svojej faktickej na minulotýždňové vystúpenie pána poslanca Grendela. Pán predsedajúci, prosím vás, upozornite svojich poslancov podľa súčasného platného zákona o rokovacom poriadku o absolútnom faux pasfaux pas, že nazval prezidenta tretím najvyšším ústavným činiteľom, to ani nehovorím, poslanec Národnej rady povie, že prezident je tretí najvyšší ústavný činiteľ. Som v údese (reakcie z pléna). Dobre. Ticho buďte! Ideme ďalej. Vraj mám byť vecný.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vraj mám byť vecný a nepočuli ste žiadne konkrétne návrhy. Prvé čítanie, milí kolegovia, ktorí ste tu noví, sme v prvom čítaní, riešime filozofiu tohto zákona, tohto návrhu, ktorý je celý zle, a preto ho odmietam a dal som procedurálny návrh, ktoré sa dávajú v prvom čítaní, stiahnite to. Nebudem rozoberať podrobné paragrafy, tie si s vami neprebrali ani vaši koaliční partneri.

    Ďalej, ja som nikoho neurážal, ja som argumentoval a konfrontoval som vás s vašou hrou, s vaším programom, s vašimi voličmi a aj s vašimi koaličnými partnermi. Nemusíte hrať našu hru, hrajte to, čo ste sľúbili, a neklamte a nepodvádzajte voličov. Nie som proti kolegom, nie som ani proti SNS. Jasne som to povedal, opozícia pracuje, dali sme množstvo návrhov, teraz naše kolegyne predstavovali komplexný návrh rodinnej politiky. Ale čo je najhoršie, ako odpovedal kolega Viskupič, za čo mu ďakujem, nonsens, niečo neuveriteľné, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky ignoruje nielen opozíciu, ale ignoruje parlament. To je tak, ako keby minister financií ignoroval štátny rozpočet a premiér programové vyhlásenie vlády. Nonsens. Zavolajte ho! Vyzývam ho, aby prišiel, vystúpil v rozprave a aby išiel do televíznej debaty, lebo potom nemôžete naozaj sa pozrieť do očí ľuďom a povedať, že hrdo, odborne, slušne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemáte slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí hostia. Hrdo, odborne a slušne, už včera som zmenil tento slogan pána Danka, ktorý mal na bilbordoch pred voľbami, na pyšne, amatérsky a neslušne.

    Pán predseda Danko chce meniť rokovací poriadok, avšak pán Danko je v tejto Národnej rade tak dlho ako ja, teda pár mesiacov. Ja by som si však nedovolil po tak krátkom čase navrhovať úpravu rokovacieho poriadku a teda práce poslancov. Mohol by som totiž spôsobiť deštrukciu zasadania Národnej rady a možno aj hystériu u niektorých poslancov. Skúsim to však vysvetliť polopatistickejšie.

    V tomto našom chráme slova by totiž malo byť samozrejmé, že sa tu diskutuje, oponuje a samozrejme občas aj poháda. Ale určite by sme však nemali trestať tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Naše rokovania sú zo zákona verejné, ak Národná rada nerozhodne inak. Kancelária pána predsedu Danka by preto mala si plniť svoju povinnosť a zabezpečiť plynulý online prenos z rokovaní. V opačnom prípade sme totiž my, poslanci, nútení robiť online prenos internetu našich facebookových stránok. A to nie je, pán Danko, urážka histórie, ani útočenie do osobných stavov, ako tvrdíte, ale suplovanie vašej práce.

    A čo sa týka vzájomného selfovania, tak s týmto sa súhlasiť dá. Nemali by sme takýmito narcistickými selfovaniami deštruovať tento parlament. Ale vy ste tiež povedali, že opozícia má jedno právo, teda nemala by mať žiadne právo, čím ste vlastne priznali, že aj toto naše jediné vystúpenie, jediné právo vystúpiť v rozprave nám chcete maximálne okresať a najlepšie by bolo, keby ste nás rovno umlčali.

    Vážený pán predseda Danko, vy sa mylne domnievate, že týmito zmenami umlčíte pána poslanca v tričku. Avšak ten vám už jasne v rozprave odkázal, že neumlčíte. Naďalej si bude chodiť v tričku, naďalej bude používať transparenty a ako sám povedal, kašle na vaše pokuty. Tak sa teda pýtam, na čo sú potom tieto zmeny? To naozaj idete trestať tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia?

    Viete, čo si o tomto myslia bežní ľudia? Žeby sa radšej mali riešiť ich problémy a nie vaše osobné kompetencie, ktoré si chcete výrazným spôsobom posilniť.

    Taktiež sa na vás obracajú občania a pýtajú sa, kedy konečne ako predseda vládnej strany zabránite deštrukcii, ktorá ničí túto krajinu a spôsobuje hystériu medzi ľuďmi. Ale najviac by ľudí zaujímalo, prečo je rokovacia sála, teda okrem hlasovaní, poloprázdna. Na poslaneckom grémiu som ja osobne túto otázku otvoril, ale nedočkal som sa žiadnej relevantnej odpovede. Napríklad, pýtali ste sa na poslaneckom grémiu, že veď povedzte, čo vám vadí, alebo čo by ste upravili. Tak napríklad mne osobne vadí, že nedávny gazda koaličnej strany sa skoro vôbec neukáže v parlamente, nehlasuje, úplne ignoruje rokovania parlamentu a zatiaľ má ospravedlnený len jeden jediný deň. A to je deň, kedy bol na majstrovstvách Európy vo futbale na zápase Slovensko – Anglicko. Toto vám nevadí, pán Danko, že tento poslanec poberá každý mesiac skoro 3-tisíc euro a pritom ho tu vôbec nevidíme? Je tu 149 svedkov. Kedy ako predseda Národnej rady zakročíte proti tomuto plytvaniu peňazí?

    A teraz za nás východniarov. Vážený pán predseda Andrej Danko, nedumajte sebe, že keď schválice toten zákon, že še daco zmení. Poslanci sebe aj tak budú robic, co še im ľúbi, a vy s tym neurobice nič. Venujme še radšej tomu, aby už še ľudzom na Slovensku žilo lepší. Alebo aj u vas plací, že už neznace co od rozkoše? Znace, jak še u nás hutorí ľudzom, co furt coška vydumujú? Že sú jak s mechom uderení. A ten váš návrh rokovacieho poriadku mi pripadá presne tak.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, keď sa tu už rozprávalo v podobenstvách o chráme, tak mi nedá nepripomenúť si teda biblické udalosti, kedy Ježíš, ináč pacifista, keď videl kupcov v chráme, pripomeňme si, že, ktorí zneužívali to, že tie chrámové predmety sa dali kúpiť len za špeciálnu menu, zneužívali to tak, že dali veľmi nevýhodný pomer medzi normálnou menou a tou chrámovou a tým pádom zarábali na veriacich ľuďoch, keď to ten Ježiš videl, ako pacifista prvýkrát možno zobral bič a kupcov z chrámu vyhnal. A ak má byť toto chrám, mne to skôr pripadá, že to je pelech lotrov. A ak chcete riešiť formálne veci, treba najprv vyriešiť korupciu, a nie rokovacím poriadkom sa snažiť zavrieť ústa tým, ktorí na to poukazujú. A teda najprv je, teda v podobenstve povedané, potrebné vyhnať kupcov z chrámu.

    Ďakujem.

  • Peter, ďakujem, že aj takým zase iným spôsobom si poukázal na nezmysly, ktoré tu Andrej Danko predkladá. A myslím si, že po tomto rokovacom poriadku si urobil najlepšiu reklamu, ako to teda naozaj myslel s tým logom či heslom na transparente Hrdo, odborne a slušne. V tejto súvislosti mi pripadá až trápne, keď poslankyňa za SNS hovorí druhým poslancom a strašne tu bojuje, len aby sme nespomínali to, čo vlastne oni mali napísané na tých transparentoch, lebo asi aj jej doma deti a možno vnúčatá, neviem, ako je zabezpečená rodinne, že už asi hovoria, že hrdo, odborne a slušne nie je riešiť nepodstatnosti, ale parlament by mal riešiť naozaj to, čo ľudí trápi. SNS má v zodpovednosti, v priamej zodpovednosti, v správe, či ako to nazýva Andrej Danko, školstvo, obranu, poľnohospodárstva, a za polroka nič. Ani len myšlienka, čo by sa malo urobiť so školstvom, čo by sa malo urobiť s poľnohospodárstvom, čo urobiť s obranou. Ale nie my tu dávame vojakov, aby nám tu pripomínali históriu. My tu riešime, či si Natália alebo Janko, neviem kto, dá náhodou horalku, keď je hladná, lebo to je kľúčové. My tu sme schopní tri dni zabiť s tým, že sa tu bavíme o hlúpostiach, o bludoch, ktoré sa prisnili Andrejovi Dankovi, keď sa zobudil a zistil, že je druhý najvyšší ústavný činiteľ. A zrazu pri raňajkách si povedal, že musí vygenerovať predsa nejakú zásadnú národnú myšlienku, tak prišiel s tým, že dvojbodku zrušíme z loga RTVS. Prišiel s tým, že zakážeme horalku v tom parlamente, tomu Matovičovi zakážeme tie tričká a ten transparent. Ale vôbec nerieši podstatu. Vôbec sa nezamýšľa nad tým, že tie tričká a transparenty tu nebudú vtedy, keď Andrej Danko neprestane kryť korupciu.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem za slovo. No možno sa pán predseda Národnej rady, možno sa aj v noci budí a stále nemôže uveriť tomu, že je druhý najvyšší ústavný činiteľ. To si viem celkom živo predstaviť, pretože takto sa aj správa. Ale tento návrh rokovacieho poriadku, veď povedzme si to polopatistickejšie, no je to čistý deštruizmus a hystéria, pretože tento návrh rokovacieho poriadku len deštruuje to, čo tu platilo dlhé roky, a obmedzuje týmto deštruktívnym spôsobom právo poslancov vystupovať. Čiže pán Danko nerobí nič iné, len vyvoláva hystériu a deštruuje týmto svojím návrhom.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cigániková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, ústavným základom výkonu poslaneckého mandátu je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme plnili to, čo tam, mysliac programové vyhlásenie, máme napísané a nestrácali čas v parlamente opozičnými návrhmi a debatami, ktoré k ničomu nevedú, povedal pán Adamčík, v tomto roku, samozrejme. Ak by tieto slová zazneli ku koncu minulého storočia, asi by to vzhľadom na vtedajší vládny systém na Slovensku nikoho neprekvapilo. Veď samotný Mečiar v roku 1990 v jednom zo svojich vystúpení vyhlásil, že je potrebné prestať politizovať a začať pracovať. Ale ak tieto slová zaznejú z úst poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, tak je namieste si opäť klásť otázku, do akej miery sa na Slovensku demokracia a aj jej uplatnenie v praxi berú vážne.

    I samotný podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar uznal, že, citujem, "demokracia je o tom, aby sme opozícii umožnili prejaviť svoj názor". Bude to ale aj po avizovanej plánovanej novele zmeny rokovacieho poriadku naozaj možné? Aký dosah budú mať na opozíciu tieto zmeny? Aký dosah na koalíciu? Ako vieme, iniciátorom zmeny rokovacieho poriadku je samotný predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorý od toho očakáva, citujem, "zlepšenie kvality procesov, úctu medzi kolegami". Tie chce dosiahnuť práve novelou rokovacieho poriadku, ktorú pripravovala ním zriadená pracovná skupina v priebehu parlamentných prázdnin. Pán Danko tak reagoval na schôdze o odvolávaní premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka pre kazu Bašternák, ktorá dodnes nebola vyšetrená. A pravdepodobne ani tak skoro nebude. Že? I keď mám teda spolu so šéfom ústavnoprávneho parlamentného výboru Róberta Madeja zato, že nový poriadok skultivuje parlament, ja sa stále pýtam, či je skutočne jediný dôvod, ktorý vedie k týmto zmenám, alebo je za tým niečo viac. Napríklad snaha o znefunkčnenie parlamentu, o ututlanie kauzy Bašternák, o obmedzení slobodu prejavu, ako aj o posilnenie právomoci predsedu Národnej rady.

    Dámy a páni, máme tu comeback mečiarizmu. S akými zmenami vlastne prichádza predseda parlamentu? Jednu z najväčších zmien predstavujú obmedzenia týkajúce sa vystúpení poslancov. Po novom by mal byť čas v rozprave limitovaný. Ako vieme, vystúpenia poslancov by nemali presiahnuť 20 minút a zároveň by mal možnosť sa poslanec prihlásiť do rozpravy ku každému bodu iba raz, písomne alebo ústne, i keď doteraz to bolo možné dvakrát. Vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu, to sa plánuje obmedziť na 30 minút. Časový limit sa nevzťahuje ale na predsedu a podpredsedov Národnej rady, prezidenta republiky, členov vlády, spravodajcu a navrhovateľa. Takisto by boli časovo neobmedzení predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska, pokiaľ by o to požiadali. Ešte predtým však musí byť im udelené slovo na základe súhlasu Národnej rady.

    V praxi to znamená, že napríklad minister či premiér by mohli rečniť k tomu istému bodu neobmedzene, zatiaľ čo poslanci maximálne 20 minút. Už na prvý pohľad je zjavné, nevyváženosť tohto opatrenia, pretože vláda, resp. koalícia by vďaka tomuto pravidlu bola značne znevýhodnená. Tento dvojaký meter je podľa mňa obrovský problém práve preto, že to parlament kontroluje vládu, nie naopak. Už to tu bolo povedané. Opakujem, parlament má kontrolovať vládu. Je to postavené na hlavu, ak je to takto. A postráda to podľa mňa akokoľvek logiku.

    Pán Danko uvádza, že myšlienka tohto obmedzenia diskusie vychádza jednak z praktických skúseností, ako aj z praxe súčasných rokovacích systémov vo svete. Tak sa pozrime, ako je to napríklad v takom susednom Rakúsku, ktorým sa okrem iného nechala pracovná skupina inšpirovať. Podľa platného rokovacieho poriadku v Rakúsku sa majú možnosť poslanci prihlásiť do rozpravy ku každému bodu maximálne dvakrát. Čo sa týka obmedzenia dĺžky rečníckeho prejavu, nesmú rakúski poslanci v Národnej rade rozprávať dlhšie ako 20 minút. Ale ak čítame § 57 ods. 1 rakúskeho rokovacieho poriadku ďalej, môže predseda Národnej rady po dohode s členmi grémia predložiť návrh na dlhšie rečnícke časy pri obzvlášť významných diskusiách. Čo sa týka zástupcu poslaneckých klubov, rozhodne politické grémium o dĺžke rečníckeho času, pričom sú stanovené, tak ako aj v slovenskom rokovacom poriadku, určité limity. To znamená, že predseda Národnej rady môže po porade s grémiom stanoviť rečnícky čas, ktorý sa nesmie prekročiť. Na členov vlády, štátnych tajomníkov a prezidenta sa v Rakúsku spravidla tieto časové obmedzenia nevzťahujú. Pokiaľ ale vládny člen, a teraz pozor, alebo štátny tajomník rozprávajú dlhšie ako 20 minút v rozprave, ktorú predseda parlamentu v zmysle § 57 ods. 3, 4, 5 časovo obmedzil, môže sa každý poslanecký klub, ktorý zastáva odlišné stanovisko, dožadovať o dodatočný rečnícky čas v rozsahu prekročeného časového limitu zo strany vládneho člena alebo štátneho tajomníka. Inými slovami povedané, získa klub za uvedených podmienok k dobru všetok čas, ktorý presiahli spomínané osoby, napríklad ak rozpráva minister 35 minút, môže si klub nárokovať ďalších 15 minút v rozprave navyše.

    Pán Danko sa vyjadril, že, citujem, "v návrhu rokovacieho poriadku nenájdete nič, čo by nemali parlamenty". Obhajuje napríklad určenie času vystúpenia poslancov, ktorý chce skrátiť na 20 alebo 30 minút. Tak to majú napríklad v Rakúsku, hovoril pre Denník N. V podstate má teda predseda Národnej rady pravdu, inšpiráciu poskytli zahraničné rokovacie poriadky, ale čo je smutné, že boli vybrané z nich iba tie pasáže, ktoré sa mu práve hodili.

    Nové pravidlá neobídu ani zisťovanie prítomnosti poslancov v rokovacej sále Národnej rady. K tomuto kroku viedla pána Danka posledná mimoriadna sporná schôdza venovaná odvolávaniu Roberta Fica, ktorú podpredsedníčka parlamentu otvorila údajne nezákonne. Nakoľko sa koaliční poslanci snažili obštrukciou zmariť otvorenie schôdze a tým aj možnosť odvolať premiéra, rozhodla sa otvoriť 8. schôdzu Národnej rady na základe prezenčnej listiny, na ktorej figurovalo 94 podpisov koaličných a opozičných poslancov, ako aj následnom spočítaní prítomných poslancov v rokovacej sále. V tom čase ich bolo 82. Toto konanie jej umožnil ešte stále platný rokovací poriadok, v ktorom je v § 23 ods. 4, ako aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 84 ods. 1 ustanovené nasledovné: "Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov." Z tohto paragrafu je teda zrejmé, že v sále musia byť prítomní minimálne 76 poslanci. Nikde však nie je uvedené, akým spôsobom sa počet poslancov zisťuje, resp. má zisťovať. To sa má zmeniť novelou rokovacieho poriadku, ktorý sa má doplniť nasledovnými slovami: "Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále." Touto plánovanou zmenou je priamo potvrdené, že podpredsedníčka parlamentu neporušila zákon, ako to tvrdil napríklad pán Madej, nakoľko aktuálny rokovací poriadok nešpecifikoval spôsob zisťovania prítomnosti poslancov. Hlavne pán Madej ako predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý považoval Nicholsonovej konanie za závažné porušenie rokovacieho poriadku, by nemal zabúdať aj na čl. 3 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde je ustanovené, citujem: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Pre porovnanie, v Rakúsku je ustanovené v § 49 ods. 1, že predseda parlamentu otvára schôdzu v stanovenej hodine bez ohľadu na počet prítomných poslancov a vykoná ďalšie úkony vyplývajúce z jeho funkcie, napríklad oznámi mená ospravedlnených. Je veľká škoda, že sa predseda parlamentu nenechal inšpirovať napríklad aj týmto paragrafom z rokovacieho poriadku. Predišiel by tak situácii zo 7. júna 2016 a myslím si, že na zmenu ústavy by získal potrebnú podporu opozičných poslancov.

    Ešte späť k technickým zariadeniam. Ak sa teda v budúcnosti plánuje posudzovať účasť prostredníctvom technického zariadenia, kto zaručí jeho funkčnosť? Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je táto otázka podľa mňa plne legitímna. Zabezpečí Národná rada kontrolu pred každým zasadnutím aj v jeho priebehu neustále? Ako budú ošetrené v rokovacom poriadku nezrovnalosti vzniknuté prípadnou poruchou? Bude sa z dôvodu technickej poruchy opakovať hlasovanie? Toto všetko zaváňa možnosťou manipulácie. Ako sa chce nový rokovací poriadok vysporiadať s prípadom, že sa poslanci budú snažiť obštrukciou prezentovania mariť otvorenie schôdze alebo hlasovanie? Toto tiež nie je v súlade s kultúrou parlamentu, lebo v prípade neprezentovania sú teda vlastne neprítomní v rokovacej miestnosti a to spôsobí chaos. Ako plánuje nový rokovací poriadok zabrániť takýmto manipuláciám? Sú doterajšie možnosti na určenie, neurčenie účasti poslancov naozaj nepostačujúce?

    Po novom by sa mal rečník zaobísť pri svojom prejave bez zvukovej, obrazovej či obrazovo-zvukovej prezentácie. Inými slovami povedané, ak by poslanec použil počas svojho prejavu napríklad tabuľky, porušil by tým rokovací poriadok. Pýtam sa, je to nutné? Lebo niekedy k diskusii k návrhom zákona môžu poslanci chcieť použiť grafy či tabuľky. Ďalšie, resp. nové zákazy sú integrované do § 32, ktoré zároveň vedú k posilneniu kompetencií predsedu Národnej rady. Citujem: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na ním určený čas a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."

    V ďalšom bode. "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2." Čiže horalka na úrovni zbrane. V ďalšom bode. "Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e)."

    Na základe týchto odsekov si je potrebné položiť nasledovné otázky: Do akej miery bude zachovaná sloboda prejavu garantovaná Ústavou Slovenskej republiky po týchto zmenách? Ústava v čl. 26 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon."

    Článok 31, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl demokratickej spoločnosti. Ako budú môcť poslanci zodpovedne vykonávať svoj mandát, ktorý im dali voliči? Prečo sa zmeny vzťahujú len na poslancov a nie aj na ostatné osoby, ktoré sú oprávnené vystúpiť v rokovacej sále? V týchto prípadoch pôjde o porušenie základného práva rovnosti pred zákonom. Ak by pán Danko postupoval v prípade, ako by pán Danko postupoval v prípade, ak by sa zopakovala situácia napríklad z roku 2008, keď vtedajší minister spravodlivosti pán Harabin označil pána Lipšica za, citujem, "hajzla"? Alebo ako by postupoval sám voči sebe v prípade, keby úplne náhodou použil vulgarizmus, ako to spravil Gašparovič v roku 1996, keď označil vtedajšiu hlavu štátu za "starého chuja"?

    Do akej miery, respektíve bude vôbec ustanovený čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom stojí, že, citujem, "poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi"? Ako plánuje postupovať voči poslancom, ktorí budú opití počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky? Nemala by byť aj táto skutočnosť zaradená do balíčka opatrení pre skultivovanie parlamentu? Na základe čoho bola určená výška pokút a v ktorom štáte sa podobne postupuje voči poslancom? Ak by poslanec napriek výzvam predsedu neopustil rokovaciu sálu, došlo by k prerušeniu schôdze na ním určený čas. Prečo v tomto prípade nie je uvedené, na aký dlhý čas by bola schôdza prerušená? Aké dôsledky by to malo v praxi?

    A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Mnohí vidíme práve za týmito zmenami snahy o ututlanie kauzy Bašternák, ktorú sa stále nedarí napriek značnému úsiliu upratať pod koberec. Žeby transparenty, nápisy na tričkách či iné formy vizualizácie naozaj mali taký silný efekt, ktorý vedie k týmto zmenám?

    Opätovne mi nedá vrátiť sa k rakúskemu parlamentu, kde v júli 2015 došlo k nasledovnej situácii. Poslanci Národnej rady vytiahli makety v podobe peňaženky, aby tým poukázali na pozitíva spojené s daňovou reformou, ktorá bola ešte v ten istý deň schválená. Boli podľa vás za to napomenutí predsedom parlamentu? Prekročili tým hranicu slušnosti? Správnu odpoveď asi tušíme všetci.

    Aj oblečenie poslancov Národnej rady bolo tŕňom v oku predsedu parlamentu a tak neprekvapuje, že si zaumienil zaviesť pravidlo obliekania pod zámienkou skultivovania parlamentu. Citujem: "Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie by mali byť absolútne etalónom správania sa v pléne parlamentu." To, že si dá niekto oblek a kravatu, dámy a páni, ale ešte neznamená, že sa stane kultivovaným človekom. Čím sa bude určovať hranica, čo je slušné a čo nie, keď neexistuje k tomuto žiaden kódex? Kto to bude objektívne kontrolovať? Kto bude riešiť spory takto vzniknuté?

    A otázka na záver. Quo vadis slovenský parlament? Doteraz som sa snažila vecne argumentovať k návrhu novely rokovacieho poriadku a teraz poviem niečo tak od srdca. Pán Danko je tu aj s cestou šesť mesiacov, z toho dva mesiace boli prázdniny. Je podľa mňa po takej krátkej dobe dôležitý asi ako Slota v Harley. Ale skôr mi pripomína toho Slotu, čo močil z balkóna. Mám taký pocit, že nám tu všetkým kolegom močí na hlavu a tým aj ľuďom, ktorí nás volili, a nemyslím si, že toto je práve ten obraz, ktorý chce, aby o ňom mali ľudia, a vôbec už si nemyslím, že práve toto je teda nejakým spôsobom kultúrne.

    Myslí si, že si to môže dovoliť z toho nejakého dočasného piedestálu, ale opakujem, toto je naozaj dočasné. Ale my máme snahu o kultúrne jednanie. Ja preto by som sama za seba veľmi rada pánovi Dankovi darovala toto tričko a samozrejme horalku ako symbol toho, že sa rada vzdám týchto vecí pre skultúrnenie parlamentu. A na revanš by som ho veľmi pekne chcela poprosiť, aby on ako symbol toho, že tiež chce skultúrniť parlament, sa vzdal ministra Kaliňáka. Pretože on takisto do slušného parlamentu nepatrí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Slabší potlesk.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostal som veľa otázok, či bude hlasovanie. Keďže nemáme o čom hlasovať, hlasovanie bude až o 17.00 hod. a my budeme pokračovať ďalej do 12.00 hodiny a samozrejme s prestávkou potom, a od 14.00 hodiny. S faktickými poznámkami sa prihlásilo osem poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Tomáš, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, na úvod, ste veľmi sympatická dáma, ale chcem vás upozorniť, že pôsobí trošku smiešne, keď osoba číta text, ktorý písal niekto iný. Zrejme vám ho napísal nejaký ambiciózny asistent alebo, alebo možno...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, dodržujte to možno, čo sme sa dohodli.

    Tomáš Erik, poslanec NR SR

    ...alebo možno pán Sulík, ktorý namiesto toho, aby zobral na svoje ramená mieru zodpovednosti a obhajoval záujmy svojich občanov priamo v parlamente, tak radšej išiel sedieť do toho európskeho za desaťtisíc eur.

    Musím aj vám ako predstaviteľke strany Sloboda a Solidarita pripomenúť ten otrasný dátum 17. jún 2011, keď práve na podnet vášho predsedu, vtedajšieho predsedu parlamentu bolo obmedzené právo hovoriť vtedajším opozičným poslancom SMER-u, a to už tými krásnymi televízormi Orava. A čo je ešte horšie, dialo sa tak po tom, čo poslanci SMER-u chceli vystupovať proti najhoršiemu a najzásadnejšiemu zásahu do výkonu práva poslanca, a to do toho, keď koaliční poslanci vrátane vašich poslancov odsúhlasili, že v rámci volebného poriadku môže byť prípustná aj tzv. verejná voľba namiesto tajnej, a tým vrátili Slovensko definitívne pred rok 1989. Takže ak (reakcia z pléna)... Aj vy, pán Poliačik, ste za to hlasovali, aj vy, pán Poliačik, vy, veľký demokrat. Takže ak sa spýtať na úpravy rokovacieho poriadku, tak poprosím, máte dobrého adresáta, vášho predsedu strany Richarda Sulíka.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ak by som sa znížila, alebo chcela znížiť na vašu úroveň, tak by som vám povedala len jednu vetu, že ste drzá ako opica, ale nebudem to robiť. A preto vás chcem pochváliť, ešte vás chcem aj pochváliť, predstavte si, že tá prvá vaša veta vo vašom vystúpení ma zaujala a mala som takú, akú-takú nádej, že snáď to pôjde nejako ináč a k lepšiemu, ale, bohužiaľ, nie. Ale povedali ste veľmi pekne, mali by sme prestať politizovať a začať pracovať. Tak sa pýtam, kto tu začal s politizovaním? Kto tu začal s vyvolávaním škandálov, ktoré som pred chvíľočkou v tej faktickej spomenula? Škandály s dieťaťom v šatke, škandály s poslankyňou na vozíčku, škandály s transparentami, škandály s pani podpredsedníčkou po pôrode. Jednoducho toto vás baví. A poviem vám, keby tu neboli kamery, máme o polovicu menej starostí, aj vy, aj my, a môžeme naozaj pracovať.

    Čas v rozprave, ktorý stále spomínate, dvadsať minút, je podľa mňa komfortný pre poslanca. Ja som si to otestovala sama. Ja som podávala v rozprave, vystúpila som v rozprave k návrhu, k opozičnému zákonu a som si to stihla, stopla. Stihla som to v pohode za deväť minút a vysvetlila som veci za deväť minút tak, že aj opozícia pochopila, že ten návrh zákona nie je celkom dobrý a vrátil sa na dopracovanie.

    A ešte, ak mám chvíľočku času, spomeniem tú slušnosť, o ktorej hovoríte. Poviem to, mrzí ma to, ale poviem to teda na plné ústa. Vážené dámy, vážení páni z opozície, veď vy sa neviete ani pozdraviť. Veď vy neviete ani odzdraviť, nie v tejto sále, na chodbách v tejto budove. Málokto vie naozaj sa slušne správať. A toto ste vy zástupcovia ľudu? Vás volili ľudia. Akí, preboha?! Čo sa týka oblečenia, pani poslankyňa, ja tu nebudem súdiť, či má niekto...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, narozprávali ste naozaj toho veľa. Časť bola vecná, ale ja sa chcem dotknúť vášho vystúpenia len v časti, v ktorej ste sa venovali dĺžke rečníckeho času určeného v rozprave a hovorili ste o tom, aké je to obmedzujúce pre poslancov, hlavne poslancov opozície a porovnali ste to s rakúskym rokovacím poriadkom, kde je možné ten čas predĺžiť, pretože tam takisto je dĺžka rečníckeho času obmedzená.

    Ja vás len chcem upozorniť, že keby ste si boli dobre prečítali § 30 novely zákona rokovacieho poriadku, tak nemáte za vetou "dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac dvadsať minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac tridsať minút", nie je tam bodka. Táto veta potom pokračuje ďalej, "ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času". To znamená, že ak sa vyskytnú prípady, že je potrebné predĺžiť dĺžku rečníckeho času, možno v prípade rokovania zákona o štátnom rozpočte alebo niektorých iných, myslím, že Národná rada rozhodne o tom, že takto nastavený čas sa predĺžiť môže. To znamená, ja vás len chcem poprosiť, aby ste nepozerala len do rokovacieho poriadku rakúskeho parlamentu, ale pozorne si prečítala aj navrhovaný rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, sme v Národnej rade, v rokovacej sále a stále spomínate jednu politickú stranu a jedno meno Andrej Danko. Nedávno jeden politológ vo večernej relácii povedal: "Andrej Danko je najpopulárnejší politik podľa prieskumu." A tu to je pre opozíciu voda na mlyn a tu je odozva. Vás nezaujíma rokovací poriadok, ale tento prieskum.

    Ďakujem.

  • Janka, ďakujem za to vystúpenie. Ty si sa ma ešte pred tvojím vystúpením pýtala, že jak to vlastne bolo vtedy s tými televízormi, ja som ti to nestihol dopovedať, tak využijem túto príležitosť. Ja si veľmi dobre pamätám tú situáciu, ktorá tu vtedy nastala, keď na každé jedno vystúpenie sa hlásilo, myslím, 30 alebo 40 alebo 50 faktických poznámok a všetci poslanci SMER-u boli prihlásení do rozpravy a nedalo sa to ustáť. Nedalo. A nie som hrdý na to hlasovanie, musím povedať. Keby som bol vedel, že to, že to spôsobí toto, mohli sme to vtedy vydržať, tú diskusiu, ale veľmi dobre si pamätám, čo to bolo.

    A vtedy nikto nehovoril o tom, že treba konštruktívne pracovať. Pán Fico rozprával od začiatku volebného obdobia o tom, že urobí všetko pre to, aby tá vláda padla čo najskôr, lebo jednoducho ten zlepenec, to nemôže ostať. Keď sa otočilo garde, zrazu tieto reči sú neprístupné. Tak som rád, že som mal možnosť ti to dopovedať.

    A chcem len povedať, pokračuj v týchto vystúpeniach. Zjavne to kolegov v koalícii dráždi, že musia zrazu prichádzať s nejakou normálnou reakciou. A zvlášť zaujímavé je to od človeka, ktorého faktické už tu prečítal naozaj každý, konečne si môže čítať svoje faktické sám a teraz bude dávať rozumy, kto komu má písať reči.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, no možno keby vám pán Poliačik bol vysvetlil niektoré veci, možno by ste aj vo svojom vystúpení použila iné argumenty, lebo niekedy som sa cítil ako Alenka v ríši divov, o čom to rozprávate. Budem úplne konkrétny.

    Vaše prirovnanie, že technické zariadenie, v zásade možnosť manipulácie hlasovania poslancov, nehnevajte sa, ale slová ako totálna hlúposť, nemôžem použiť iné, napriek tomu, že ste dáma, že som na pôde slovenského parlamentu. Ak hovoríte o tom, že či niekto kontroluje technické zariadenie, možno keby ste nechodili až po začiatku rokovania alebo pred hlasovaním a došli sem niekedy medzi štvrť na deväť a pol deviatou, tak by ste tu videli technikov, ako preskúšavajú každé technické zariadenie a nemali by ste tieto pochybnosti.

    Ak ste obhajovali pani poslankyňu a podpredsedníčku Nicholsonovú, akým brilantným spôsobom zvládla prepočítanie poslancov, lebo technické zariadenie je nám nanič, tak vám musím povedať, že keby ste si pozreli ten rokovací poriadok, ktorý v zásade ste sa zaviazali nedodržiavať, tak tam nájdete také, také osoby, ktoré sa volajú skrutátori, a tí skrutátori slúžia na sčítavanie hlasov v prípade, ak nefunguje technické zariadenie. Ale toto sú veci, ktoré vás zjavne ako nejakým spôsobom nerozčuľujú, ani nerozptyľujú, takže budete si tvrdiť svoju "pravdu", ktorá s pravdou nemá absolútne nič spoločné.

    Vrchol vášho tvrdenia, treba vymyslieť mechanizmus, akým zamedzíme obštrukciu. Obštrukciu koho? Opozície? Veď to je normálny parlamentný nástroj politického boja v parlamente. Alebo obštrukciu môže vykonávať iba opozícia a vládna koalícia na toto právo nemá? A potom prečo voláte o rovnosti šancí a príležitostí a rovnosti zbraní v parlamente? Skúste sa zamyslieť nad tými slovami.

  • Doznievanie potlesku.

  • Ďakujem. Stotožňujem sa, pani kolegyňa Cigániková, s prejavom a chcel by som dodať pár svojich poznámok. Jednoducho pánovi predsedovi parlamentu Dankovi sa podarilo na týždeň vniesť takúto úplne zbytočnú diskusiu do nášho parlamentu. Nabudúce prinesie zákon o tom, že strany majú mať najmenej päťsto členov, lebo. Takže budeme sa zase týždeň zabávať takouto strašne dôležitou témou. Ale nevšimol som si, že by napríklad pán predseda Danko sa nejakým spôsobom zamyslel nad kauzou Galanta gate, nevšimol som si, že by v tých množstvách tlačoviek zaznelo nejaké jeho vyjadrenie k tomuto tzv. resocializačnému stredisku alebo zariadeniu, nevšimol som si, že by pán predseda Danko a celá SNS plnila svoj program, ktorým sa zaviazala svojim voličom napríklad rušiť daňové licencie alebo znižovať, resp. rušiť minimálne odvody živnostníkov. A pokiaľ ide o tých sľubovaných dvadsať alebo možno tridsať minút na diskusiu, ja vás všetkých varujem a upozorňujem, že na budúci parlament v októbri sem príde tzv. jasličkový zákon, resp. novela zákona o sociálnych službách, ďalšia úžasná vec z dielne ministra Richtera. A rozhodne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pred chvíľou ste kritizovali, konkrétne ústami pána Vašečku, pána poslanca Vašečku, že reagujeme na predrečníka. Tak vás teraz upozorňujem a vyzývam, aby ste reagovali na príspevok pani poslankyne Cigánikovej. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keď vám toto vadí, čo teraz rozprávam, tak teda môžem byť od tohto momentu naozaj ticho, tak ako si to vy predstavujete.

  • Vadilo to pánovi poslancovi Vašečkovi. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Myslím si, že môj predrečník reagoval na svojho predrečníka, len keď predsedajúci dobre nepočúva, baví sa tam s predsedom Národnej rady, tak potom to takto dopadne.

    Som veľmi rád, Janka, že si takto vystúpila. A treba stále, ako aj ty si povedala, opakovať to, že naozaj SNS miesto toho, aby plnila to, čo si napísala na bilbordy, s čím oblblí ľudí, že "hrdo, odborne a slušne", tak miesto toho, aby napĺňali toto heslo tým, že sem budú predkladať vízie, že budú predkladať zákony, nerobia absolútne nič. Ministri za SNS na túto schôdzu nepredložili jediný zákon. Keď to povieme poslancom za SNS, prečo nepredložili jediný zákon, povedia, však ministri pracujú. Keď sa pýtame ministrov, tak oni ukážu na nás, že asi poslanci pracujú. Jednoducho nerobia nič, len Dankove hlúposti o tom teda, že či bude dvojbodka v logu RTVS. Dankove hlúposti o tom, či si tu niekto môže obliecť tričko, že "Fico chráni zlodejov", lebo Fico chráni zlodejov. Dankove hlúposti o tom, že tu nemôže byť transparent, na ktorom je napísané, že "slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne", lebo je to pravda, ale Dankovi to vadí. Ale čudujme sa svete, veľaváženému veľduchovi Andrejovi Dankovi, svojho času druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi, nevadí, nevadia Kaliňákove podvody. Na Kaliňákove podvody nula. Kryje po každej strane, lebo ho potrebuje, aby kryl jeho podvody. Čudujme sa svete, že Andrejovi Dankovi absolútne nevadí zneužívanie detí v nejakom ústave, kde by mali byť tie deti chránené. Zaregistrovali ste nejaké vyjadrenie Andreja Danka alebo niekoho zo SNS k tomuto zneužívaniu detí? Ohavnému zneužívaniu detí? Nula. Nie. Horalky, tričká...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Stále hovoríme k príspevku pani Cigánikovej, hej, pán poslanec?

  • Ja hovorím k príspevku pani Cigánikovej. Hovorím, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Cigániková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán Erik Tomáš, ako dlho vy ste v parlamente, ako dlho boli ste predtým hovorcom? Ja si myslím, že od vás je celkom nefér nejakým spôsobom sa vyjadrovať k tomu, že ja čítam. Ja som tu pol roka aj s cestou a učím sa robiť túto prácu. Tie myšlienky, môžte mi veriť, sú moje. Ak mi neveríte, prečítajte si blogy, ktoré píšem už niekoľko rokov. Samozrejme, že keď hovorím dvadsať minút o konkrétnych paragrafoch, tak dám si to na papier, áno. Neviem, akože mea culpa. Ale myslím si, že od vás voči žene a voči mladšej kolegyni je toto chrapúnstvo takýmto spôsobom argumentovať. A ešte vám chcem pripomenúť, že ak sa pokúsite ponížiť niekoho iného, vy nebudete lepší a väčší a už vôbec nie, keď ste členom SMER-u, takže tichučko.

    A čo sa týka teda nejakým spôsobom toho, že dvanásť, tam, tam to obmedzenie práva hovoriť, ktorý, ktorý mal teda pán Sulík dať a, a to, čo tu veľmi často argumentujete, aj Martin sa k tomu vyjadroval. Pokiaľ ja mám teda správne informácie, išlo o ustanovenie, ktoré je aj momentálne súčasťou rokovacieho poriadku, a bude úplne v poriadku, ak ho napríklad pán Danko využije, a to je o tom, že predsedajúci môže obmedziť na dvanásť hodín rozpravu. Tam sa hlásilo do rozpravy 60 poslancov SMER-u, ktorí, ktorí teda sľúbili, že sa prihlásia ešte raz. Jediné, čo sa spravilo, bolo, že sa existujúce ustanovenie použilo na to, aby rozprava netrvala dlhšie, a rozdelilo sa, ten čas medzi kluby, SMER dostal vtedy najviac, nakoniec využil iba 30 minút a nevyužil ani teda ten najväčší čas, ktorý mal. Čiže tam išlo o jednoznačnú obštrukciu a vás iba štve, že Sulík bol chytrejší ako vy a že váš prešťal. To je jedna vec.

  • Ruch v sále.

  • Druhá. Pani, pani Antošová, toto je to, že som drzá a podobné tieto moje výrazy, no nehnevajte sa, ja teda pózy nerobím, som, aká som. Neviem, čo vás naštvalo, zrejme tie posledné vety, dovtedy som sa snažila byť vecná. Nemám veľmi čo k tomu povedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie v rozprave požiadal pán predseda Národnej rady, pán Andrej Danko. Nech sa páči.

  • Tak na úvod poviem jednu vetu za nás všetkých koaličných poslancov a poviem ju preto, aby ste vedeli, že sme jednotní. Pretože my dokážeme prekonať aj rozdiely, napriek tomu, že sme v koalícii, sme sa nezlúčili. Spája nás jedno, to je rozum, racionalita, jeden cieľ, aby Slovensko nemalo hanbu na európskej politickej scéne. Rozdiel slovníkov, aké používate vy, od skunka cez šťal, ale uvedomte si, a máte malé deti, videl som ich na bilborde, čo povedia, keď uvidia svoju mamu tak rozprávať (potlesk). A v mene nás, poslancov Národnej rady (potlesk), v mene nás, poslancov Národnej rady, koalície dávam odkaz všetkým tým vyvrheľom v tom ústave, ak sa to dialo, že im sľubujeme, že budú potrestaní.

  • Často zneužívate deti, témy. Vaše mítingy spôsobili skrvavenie ľudí. Jeden z vás vyfackal človeka, nech je, aký chce. Čo by ste robili, keby Robert Fico vyfackal novinára?! Čo by ste povedali Andrejovi Dankovi, keby po jeho mítingu v Terchovej ostala skrvavená žena?! To je vaša politika. Urážať, z 27 minút vystúpenia človeka, ktorý má plné ústa našich sloganov, ktorý svojou exhibíciou zakrýva to, že si vytvoril stranu, ktorú používa na cucanie štátnych peňazí, urážky, ktorému nejde o nič iné (ruch v sále), ktorému nejde o nič iné, len o urážky, ktorý mi zatelefonuje, že mi poradí, ako môžem byť premiér a chce sa so mnou cez víkend stretnúť.

  • Ja, predseda SNS, najstaršej politickej strany, sa snažím SNS znovu dostať tam, kde je. Pretože keď SNS bola v parlamente a štandardné strany, ktoré urobili chyby, priznávam, a zhoršili štát, tak také zhluky náhodných ľudí, ktoré vy ste dali dokopy, ktorí často nevedia, čo je poslanecké grémium, tak také dostali parlament, kde sú. Začalo to SaS-kou, pokračovalo vami. Vy neviete, čo je politická zodpovednosť. Vy neviete, čo je to sadnúť si za stôl. Vy viete po voľbách povedať: "No veď ten Danko, s ním by sa dalo, poďme vytvoriť vládu." Ale za chrbtom budete bodať dýku. Budete urážať. Ja neviem, kto je váš otec, ani či vás bil, ani ma to nezaujíma.

  • Potlesk. Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Reakcie a krik z pléna.

  • Krik v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Krik v sále.

  • Dovolím si teraz povedať nahlas...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Reakcie a krik z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Reakcie z pléna.

  • Reakcie a krik z pléna.

  • Danko, Andrej, predseda NR SR

    Dovolím si...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Reakcie a krik z pléna.

  • ... pokračovať, pán poslanec.

  • Vás musíme tiež koľkokrát počúvať, tak zneste slová aj iného!

  • Reakcie a krik z pléna.

  • Vyslovené s pobavením.

  • To som chcel vyvolať, lebo vy ste rozprával o mojom.

  • Pán poslanec Matovič! Upozorňujem vás niekoľkýkrát.

  • Reakcie a krik z pléna.

  • Takže poďme, poďme k rokovaciemu poriadku. Všetci tí, ktorí chceme, aby štát fungoval, všetci tí sa musíme spojiť, aby sme ľudí, ktorí tak urážajú druhého človeka, vyvolávajú emócie a sami ich nezvládajú a potom sú takí hulváti v pléne, tak sa správajú za, pred nami, vyhrážajú sa kolegom, ako ich to bude mrzieť, vyhrážajú sa vyšetrovateľom, policajtom (potlesk), to má zmeniť rokovací poriadok!

  • Doznievanie potlesku.

  • A poviem verejne, mám toho plné zuby, tých urážok, tlačoviek každého poslanca ku všetkému, k ústavu, k téme, ktorú zneužívate. Áno, nech konajú orgány činné v trestnom konaní, nech koná systém, ale na to musí nejaký systém fungovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Skúste, skúste naozaj, aby sme racionálne rozprávali o rokovacom poriadku.

    Rokovací poriadok vznikol na základe iniciatívy, áno, priznávam sa, mojej a z poverenia pracovnej skupiny ľudí, ktorí tu dvadsať rokov pracujú a ktorí dnes s úžasom niektorí pozerajú, kam sa Národná rada dostala. Dal som vyšpecifikovať všetky oblasti, ktoré Národná rada so svojimi problémami a život priniesol. Dal som urobiť naozaj komparatistiku, ak sa to niekomu ťažko vyslovuje (reakcia z pléna), komparatistika je porovnávacie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... áno, a poprosím vás ešte raz, aby som mohol dopovedať svoju vec, pretože sami hovoríte, že my nie sme hrdí, odborní, slušní, ale pozrite sa potom zo záznamu, ako vy reagujete dnes na moje vystúpenie.

    Chcem povedať nahlas, nie je žiadnym porušením demokracie, ak sa stanoví limit na vystúpenie. A zaznelo to niekoľkokrát, že poznajú rokovacie poriadky štátov taký limit. Tá demagógia, že opozícia nebude mať zastúpenie vo vedení Národnej rady. Dnes koalícia za to nemôže, že nemáte zastúpenie vo vedení Národnej rady. A spôsobujete si ho sami. Keď niečo sa snažíme vysvetliť, okamžite to pretáčate do emocionálnych vystúpení, do urážok. Zneužívate deti, zneužívate kauzy, veci na to, aby ste zúfalo upútavali politické body.

    Dnes, v čase, kedy Národná rada potrebuje naozaj prijímať zákony, a ja chápem, že vás ide v SaS-ke roztrhnúť, že SNS zruší daňové licencie, že SNS zvýši paušálne výdavky, že SNS pomôže kúpeľníctvu, že SNS sa dohodne so SMER-om aj vo veciach strategických firiem a ďalších vecí. Vy sa nemusíte báť o program Slovenskej národnej strany. A ja na rozdiel od vás sa nebojím o to, či som tu, alebo nie. O tom rozhodnú voliči, o tom rozhodnú ľudia. A ja som len rád a dávam na to silu po tých ťažkých veciach, ktoré som zažil, že ľudia nás povzbudzujú, že nám dávajú podporu aj v týchto zmenách. Prepáčte, nebudem už tie slová opakovať, ale skúste sa naozaj niekedy zamyslieť nad tým, že či je dobré v prvej šore mať horalku v ústach. Aj keď sa to stalo fenoménom, horalka, tričká, tu nie je problém rokovania Národnej rady, problém je to, že nám nedovolíte pracovať. Problém je to, že blokujete naše iniciatívy svojimi exhibíciami, teátrami, ktoré naozaj sa s jediným cieľom tu dejú, že vás zaujíma rokovanie Národnej rady len do druhej, kým majú médiá uzávierku. Potom sa stratíte.

  • Robíte tlačové besedy, exhibície, prenosy online. Vy tu nie ste kameramani, vy ste poslanci Národnej rady. Médiá robia prenosy, nie vy. Ale jednu vec, ktorú vás naozaj chcem poprosiť, ja vás chcem jednu vec poprosiť, neurážajte kolegov osobne. Ide z vás zlo, z vás dvoch ide zlo. Zlo.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Matovič, niekoľkýkrát vás upozorňujem, neskáčte, hej?

  • Hej? No. Je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve, no.

  • Smiech v sále. Potlesk. Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Galko, na vás sme tu čakali, môžte sa ukľudniť?

  • Aspoň niekedy nástroj svätí prostriedky a aspoň sme videli pravú tvár. Tú, ktorú skrýva Igor Matovič pred novinármi.

    Dovoľte mi, aby som pokračoval v ustanoveniach, ktoré dnes oceňuje predseda českého parlamentu. Ustanovenia, s ktorými sa dnes zaoberajú predsedovia parlamentov, ktorí sa sem chystajú na návštevu.

    Tak ja poviem, čo robievam, prečo to nemôžem počúvať, keď ma osobne uráža. Od jednej mám každú polhodinu prijatie veľvyslancov. Pripravujem a pozval som sem a chcem mať poriadny rokovací poriadok, predsedov všetkých parlamentov. Vypočul som si svoje o silných národných parlamentoch, čo si to dovoľujeme, počas neformálnej schôdze. Minulý týždeň som preto obehával, predtým Rumunsko, Poľsko a kontaktoval všetkých predsedov parlamentov. Pretože čo im chcem povedať? Že dokážeme nájsť cestu národných parlamentov k Európskemu parlamentu a ako jeden z prvých parlamentov v tomto ustanovení rokovacieho poriadku budeme mať možnosť priamo, aby v pléne Národnej rady vystúpili europoslanci. Aby sme si vypočuli a priblížili sa ich iniciatívam, práci. A keď sa o tých krokoch, ktoré priblížia a zjednotia Európu vo veciach, ako je Schengen, vo veciach, ktoré je treba spojiť, bavím, prepáčte, vidím nadšenie. Naposledy pána predsedu Ramačku, ktorý povedal, že je to dobrý, my sa o to tiež pokúsime. A to je niečo, čo mi za to stojí. Z hľadiska rokovacieho poriadku teda máte ustanovenie, ktoré umožní jasne a taxatívne vystúpiť. Dokonca z úst podpredsedníčky SaS zaznela veta, je to fantastické. Škoda, že to nepovie pred kamerou.

    Z hľadiska podávania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov často zaznievajú návrhy pri rokovaniach, ktoré ani sám, kto ich prednáša, nevie presne špecifikovať obsahovo, textovo. Z hľadiska iných ustanovení, možností zrátania účasti poslancov sme sa snažili, aj niektoré veci z hľadiska registrácie, zjednodušiť. Ale, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, sme v prvom čítaní. Ešte je možnosť a ja ešte raz prosím opozíciu, ktorú ani raz som nevidel pri návrhu paragrafového znenia, ktoré aj ju trápi. Ešte vždy je možnosť. A ja prosím opozíciu, aby osobne neurážala vo svojich vystúpeniach politickú stranu, najmä moju, SNS, kvôli tomu, že sa snažím robiť poriadok a sa za to nehanbím. Takým istým správaním som urobil poriadok s ľuďmi podobným vám, ako bol Slota. V SNS. Také isté správanie, také isté hulvátstvo, taký istý štýl. A bojoval som s tým, zmenila sa strana a ja verím, že tak zmením aj niektoré správanie spoločnosti a že tento rokovací poriadok zabezpečí minimálne disciplínu spôsobom, akým je možný. Niektorým pánom poslancom by nepomohli žiadne represné nástroje. Niektorým pánom poslancom aj keby sme dali putá, zapchali ústa, nepomôže nič. Ale nech tých pánov poslancov hodnotí verejnosť. Nech tých pánov poslancov pri voľbách, tak ako nás všetkých, zhodnotí volič.

    Prial by som si, ale možno len v tom najhoršom sne, aby niektorí z vás aspoň skúšobne 5 minút v tom rýchlom sne boli premiérmi, ako by ste sa správali k ľuďom. Keby ste mali moc. Vy po nej túžite, ale boli by ste zlí, pretože ste útoční, agresívni, osobní, pretože nič iné neviete. Ženie vás nenávisť. A ja chápem, že nie sú ľudia v spoločnosti, ktorí inklinujú k takému stavu. Sám som išiel do politiky, pretože som mal plné zuby určitého správania, arogancie moci štátu, ale v každom prípade som prišiel a niektoré veci sa mi darí meniť. A rozdiel medzi tým, čo vy rozprávate, a medzi tým, čo my robíme, je, že my sme si dokázali potlačiť svoje niektoré programové veci, aj svoje egá na to, aby sme si sadli. To vy nedokážete. Vy nedokážete si sadnúť ako lídri. A ja vždy hovorím, že ťažko je dnes hovoriť o opozícii, pretože opozícia neexistuje. Je to exhibícia jednotlivcov. Celý ten stav atakov, útokov je k tomu, aby sa človek dostal na vašu úroveň.

    Nikdy v živote nebudem už niektorých poslancov vyslovovať meno, pretože tie osobné veci a tým spôsobom, ako to chcem deklarovať, je to, že sa netreba správať ako oni.

    Bavme sa o veciach praktických. Je tu dnes rokovací poriadok, ktorý zabezpečí rovnaké práva opozičným aj koaličným poslancom, a kto rozpráva niečo iné, tak klame. Je tu rokovací poriadok, ktorý nie je v rozpore so žiadnymi ustanoveniami a je ešte oveľa benevolentnejší ako rokovacie poriadky iných štátov. Nevznikal na zelenej lúke, je podložený prácou právnikov, odborníkov, konzultácií. Konzultácií o právnom systéme, porovnávaním. Je to rokovací poriadok, ktorý môže vniesť poriadok, ale nevyrieši všetky problémy. Nevyrieši myslenie niektorých poslancov, nevyrieši to, že niekto tu môže povedať, ešte raz, skunk, šťať. Pani poslankyňa, krásne slovo, krásne slovo. Opakujem ho len preto, aby ste si uvedomila nabudúce, že to slovo patrí niekde inde.

  • Vážení poslanci, ja veľa z vás si vás ctím, aj v opozícii. Ináč rozprávate v kuloároch, ináč štyri oči, ale je medzi vami aj veľa slušných ľudí. Veľa slušných ľudí, medzi ktorých považujem aj Richarda Vašečku. Ale aj Richard Vašečka povie, že nesúhlasí s prejavmi Igora Matoviča. A Richard Vašečka, jeho poslanec, to povie v rozhovore a verím, že to nepoprie (rečník sa obracia na osloveného), že má problém so správaním svojho poslanca a predsedu. O mne to moji poslanci nepovedia. O mne moji poslanci nepovedia nič také za mojím chrbtom.

    Pán Vašečka, pán Vašečka, vracali sme sa z návštevy Svätého otca, mali ste 15-minútový monológ o tom, aký Igor Matovič je neslušný človek.

  • Takže poprosím vás, rozprávajte to, čo rozprávate, verejne. A to nebol osobný rozhovor, tam sedelo viac ľudí, takže si dovolím povedať, lebo ja esemesky, rozhovory, nahrávania, udávania, trestné oznámenia, ja tak nežijem. A bolo by na čo dávať. Takže vás poprosím, keď niečo rozprávate, pozrite sa aj vy do zrkadla, urážajte vtedy, keď ste schopní prijať urážku, a bojujte zbraňami, ktoré naozaj, ako sa hovorí, kto akými zbraňami bojuje, takými môže zhynúť. Ja bojujem férovo, slušne, stojím si za rokovacím poriadkom a verím, že prinesie zmenu. A verím ešte jednej veci, že niektorých vás z opozície naša politika, slušná politika vytlačí z parlamentu a že ďalšie obdobie tu nebudete. A o tom rozhodnú voliči.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásilo tridsaťjeden poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Aha, tri procedurálne návrhy? Hej?

    Pán Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem vyzvať pána predsedu parlamentu, aby sa ospravedlnil Igorovi Matovičovi za absolútne neprijateľné veci, popri ktorých nejaké ostré slová sú nič. Útočiť na otca, na rodinu, na detstvo, je absolútne neprijateľné. Vyzývam vás k tomu.

  • Chcem protestovať proti spôsobu reči predsedu Národnej rady. Vyjadruje to naozaj jeho úbohosť.

  • Protestujem proti spôsobu reči predsedu Národnej rady, reč nebola ani slušná, ani férová.

  • Pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • No ja mám návrh, aby sme hlasovali, pán predsedajúci, a môj návrh znie takto: Národná rada žiada predsedajúceho Národnej rady, aby pristupoval pri rozprave a faktických poznámkach rovnako ku koaličným aj opozičným poslancom.

    Zdôvodnenie: Práve preto odmietame rokovací poriadok, pretože vidíme, ako fungujete. Keby ktokoľvek z nás v rozprave začal riešiť pána Danka, jeho kontakty, jeho kšefty, jeho minulosť, tak nám vypnete mikrofóny. Pán Danko mohol rozprávať podľa ľubovôle o čomkoľvek kedykoľvek, mikrofóny mu vypnuté neboli. Však v poriadku, nech rozpráva, mne je to jedno, budeme rozprávať samozrejme, že aj my, ale myslím si, že základné pravidlo je, že každý tuná má rovnaké postavenie, a rokovací poriadok nehovorí, že poslanci vládnej koalície bojujú voľným štýlom a poslanci opozície grécko-rímskym zápasením. Preto odmietam rokovací poriadok. Vy sa správate horšie, ako sa správal Pavol Paška za svojich najslávnejších čias.

  • S faktickými poznámkami, prvý je pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Myslím, že by bolo treba hlasovať o procedurálnom návrhu pána Lipšica.

    Pán predseda Danko, myslím si, že nedá sa hlbšie preraziť dno akejkoľvek diskusie, ak rečník útočí ad hominem. Ak v tej reči použijete rodinných príslušníkov, tak ako ste to urobili vy, to znamená, zaútočili ste na konkrétneho poslanca otcom a deťmi, tak je to totálna žumpa. Myslím si, že môžte sa tváriť akokoľvek a zopínať ruky a vyhlasovať plénum slobody a politického zápasu za akýkoľvek chrám, teraz práve tu ste sa demaskovali. Vy neviete totižto viesť diskusiu na odbornej báze, absolútne tomu nerozumiete, neviete, čo chcete so slovenskou spoločnosťou urobiť. Dokonca ten jediný nápad, ktorý ste k rokovaciemu poriadku urobili, a to, a spomenuli ste ho tu, všetko ostatné boli osobné útoky, a to bolo, aby mohli europoslanci vystúpiť v pléne parlamentu, je môj nápad, ktorý odmietali poslanci SMER-u v 2014. roku. A opakovane som ho predkladal, aby mohli europoslanci vystúpiť.

    Vy hovoríte a máte tú drzosť, že niekto blokuje a bojkotuje vaše iniciatívy. Ktorú? Jednu povedzte! Viacero pánov poslancov vám tu hovorilo, že za pol roka ste ako SNS neprišli s ničím. Nula. Čo vám opoziční poslanci sa postavili pred podateľňu parlamentu a zabránili vám s tými iniciatívami prísť? Jedine, s čím ste prišli a odklonili spoločenskú debatu, je tento paškvil, toto, že chcete ohnúť pravidlá politickej súťaže, ktoré neboli prijímané kvôli Matovičovi, ktoré prežili aj Slotu a Mečiara.

  • Ďakujem. Pán Danko, hovorili ste mi, opakovali ste mi tu slovo prešťal, ktoré som použila slengovo. Ja by som vám tiež rada opakovala nechutné slová ako Kaliňák, Bašternák, Kaliňák, Bašternák, len ste mi to zakázali. Tak len tak pre porovnanie. Nemýľte si moju priamosť s neslušnosťou. Ja vám to hovorím tak, ako to ľudia cítia, ako si to myslia, cítim to tak jednoducho aj ja, ale aspoň si nedám kravatu a nekryjem zlodejov, keď to hovorím, hej.

    A čo sa týka tých mítingov, ktoré spôsobili skrvavenie ľudí, ako ste povedali, opäť, to skrvavenie ľudí alebo tie mítingy, dôvod, prečo ľudia idú do ulíc, to predsa nie je pravda preto, že my sme luskli a zavolali ich. Dôvod, prečo oni išli do ľudí, je presne to, čo robíte vy. Nemyslím teraz vás konkrétne, pán Danko, ale aj vás. Myslím celú vládu. Vy tu kryjete zlodejov. A toto je presne dôvod. Vy vravíte SaS-ka, vás ide roztrhnúť, lebo to a hento. Áno, nás ide roztrhnúť. Viete, z čoho nás ide roztrhnúť? Že keby ste v tej vláde boli s nami, tak tých zlodejov zatvárate a nemusíte ich kryť. Z toho nás ide roztrhnúť, je to škoda.

    A ešte problém, celkovo teda z tohoto vyplýva, som chcela povedať, že problémom sú teda hlavne zlodeji v politike a nie tí, ktorí na nich upozorňujú akýmkoľvek spôsobom. Aj keď sa vám to nepáči, nemôžte to predsa len tak zakázať, lebo vy ste teraz dočasne na nejakom piedestále.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, Rumunsko, Česká republika, porovnania? Naozaj toto je trápne. To sú krajiny, kde sa zlodeji v politike zatvárajú. Tým my nemôžeme nič povedať, nemôžeme sa k nim nijako prirovnať. Je to trápne. Preto je tu tá nespokojnosť v tomto parlamente, pretože tu zlodeji prekvitajú v politike. Ak poviete, že nechajte systém, nech pracuje, to je naozaj na pováženie. Keď sa pozriete na tlačovú konferenciu zastupujúceho generálneho prokurátora Šufliarskeho, ten už sa tam vyhýbal otázkam o tom, že čo je trestné na tých činoch, hrôzostrašných činoch, ku ktorým tam došlo. Už tam si vytváral obranu na to, ako tú vec zametú pod koberec. Neklamte nám tu, že s týmto niečo urobíte. Neurobíte nič, ako ste nič neurobili nikdy predtým. Je to isté, to vám garantujem, pretože je v tom namočený váš minister, vašej koalície. To je isté, že s tým nič neurobíte, neklamte nám tu.

    A potom to obvinenie, že my túžime po moci. My netúžime po moci, my túžime po právnom štáte.

  • Slabší potlesk.

  • Pán predseda Národnej rady, ja rád dodržujem zvyklosti a tykám si iba s tými ľuďmi, s ktorými som si potykal, ale odteraz som sa rozhodol, že tebe budem tykať, lebo nie si mi hodný, aby som ti vykal (smiech v sále).

    Povedať, povedať ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, a doslova citujem, možno, keby ho otec nebil, v priamom prenose v televízii, keď nemáš žiadneho iného diskutéra, kedy sa nemôžem brániť, je podlosť, je podlosť. A zároveň je to podlosť preto, lebo dobre vieš, že viac ako dvadsať rokov otca nemám, lebo 6. augusta uplynulo dvadsať rokov, odkedy zomrel na rakovinu. Je to od teba obrovská podlosť ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa takto útočiť a zároveň tuto vystúpiť a hovoriť, prosím vás, neútočte osobne na našich kolegov. Neútočte osobne na seba a zároveň potom tieto perly vypúšťať. V priamom prenose v televízii alebo tuto povedať, " je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve". Ako môžeš byť takto podlý?

    Ďalší citát, "je mi ľúto, že Igor Matovič nemal vlastnú detskú izbu". To je ďalší tvoj citát z priameho prenosu z televízie. To sa naozaj nehanbíš? Zrejme asi hovoríš o sebe, že si nemal detskú izbu, že ťa otec bil, a preto si teraz taký, že tuto niečo hlásaš a iné konáš. Vieš čo, skutočný tvoj obraz je taký, keď hovoríš o mojom otcovi, ktorý sa nemôže brániť, tvoj, ja neviem, či je mŕtvy alebo či ešte žije, ale tvoj je mečiarovský privatizér, a ty si mu pri tom tunelovávaní podniku, ktorý ste sprivatizovali pod cenu, pomáhal a vytunelovali ste odtiaľ 52 mil. korún a okradli ste vlastných zamestnancov a okradli ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, ste sa vyfarbili. Váš prejav nebol ani čestný, ani odborný a už vôbec nie hrdý. Hrdo ste sa len pritom tvárili. Bol úbohý a povedali ste to na hanbu celej Národnej rady aj Slovenska. K Paškovi mali všetci rešpekt, bol, aký bol, ale mali z neho všetci rešpekt. Toto, čo ste tu predviedli, ste len potvrdili vaše obavy o to, že sa bojíte, že vám tu bude poslanec Matovič vykrikovať. Nič iné ste nepovedali. Potvrdili ste, že vám ide o to, zapchať ústa opozícii. Z toho jedného bodu, o ktorom ste rozprávali, ktorý máte v novele a s ktorým naozaj celý parlament súhlasí, mi je smutno, pretože nič iné ste nespomenuli. Keď som rozprávala vo svojom prejave, povedala som, že z tých bodov, ktoré ste pripravili, sú tri možno relevantné pre celú Národnú radu a sú vhodné pre celú Národnú radu. Ostatné sú na zapchatie úst opozícii. Chcete nám oklieštiť práva, práve ste to povedali v priamom prenose. Je mi veľmi ľúto, že Národná rada má vás ako predsedu, aj keď som vám dala hlas, najradšej by som ho zobrala.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, toto bol príklad diskusie? Hneď v úvode hovoríte nepravdy. Naše mítingy skrvavili ľudí? A prečo sme ich robili? Lebo vy ste nás vyhnali do ulíc, vy ste nezákonným spôsobom prerušili schôdzu o Kaliňákovi a presunuli ju na september. Z tohto dôvodu sme išli do ulíc, aby sme vysvetlili a ľuďom povedali, ako sa majú veci.

    Pán predseda, je neslušné a úbohé napádať poslancov a bezdôvodne vťahovať do diskusie rodinu, deti, rodičov. Toto sa ozaj nerobí. Vaše vyjadrenia sú veľmi farizejské a farizejstvo je jedna z najhorších vlastností. Viete, tváriť sa vo vzťahu k Európskej únii ako superman a vo vzťahu k ľuďom zvoleným do parlamentu ako, prepáčte za slovo, hulvát alebo ako diktátor, tak to je farizejstvo. Každý jeden z nás, čo tu sedíme, sa zodpovedá sám za seba. My tu nie sme v nejakom resocializačnom zariadení, ktoré má prevychovávať, ale robí niečo iné. My tu zastupujeme našich voličov, predkladáme návrhy zákonov, aj takých podobných, o akých ste sa vy vyjadrili, že je to znôška hlúpostí, a následne na to hovoríte presne o tých zákonoch, ako ich idete vy predkladať pre zlepšenie podnikateľského prostredia. To je vaša tvár, dvojtvár.

  • Ďakujem pekne. No, pán predseda Danko, vyzývali vás tu kolegovia, že aby ste vystúpili v rozprave, ale pevne verím, že už teraz aj vy to cítite tak, že bolo by lepšie, keby ste neboli vystúpili, pretože povedali ste, že chcete zmeniť správanie v parlamente, v spoločnosti k slušnosti. Viete, mne sa tiež niekedy stane, že mi niečo ujde, minule som kolegyni Pfundtner povedal, že moja zlatá, dosť nevhodne, niekoľko minút za tým som sa jej ospravedlnil, lebo si myslím, že som to nemal urobiť, ale to, čo ste spravili vy, pán Danko, to bolo naozaj niečo neuveriteľné. Ja nemám tie citáty presne poznačené, ale bolo to niečo v duchu, "neviem, či vás otec bil, alebo nie", a ten druhý citát bol, že "aspoň vidíme, aké je zlé, ak niekto mal nedostatok lásky v detstve". Ja som si to nedokázal ani presne zapísať, ale chcel by som vás z tohto miesta požiadať, aby ste sa kolegovi za toto ospravedlnili. Aby ste sa ospravedlnili celej Národnej rade, chyba sa môže stať, aby ste už takéto niečo v rozprave alebo vôbec nikdy nepoužili. Toto, čo ste urobili, bez ohľadu na to, aký je Matovič, Galko a ja neviem kto ešte, je neprípustné, to, čo ste urobili, pán kolega Danko. A viete, niekedy sa dá byť ďaleko vulgárnejší obsahom ako formou, a to ste vy predviedli. Boli ste neuveriteľne vulgárny svojím obsahom. A to, že kolegovia, smerácki poslanci vám pri tejto vašej chybe, obrovskej chybe tlieskali a smiali sa, to je mimoriadne, mimoriadne smutné a hovorí to len a len o nich.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Danko, som šokovaný z toho vášho vystúpenia. Naozaj som čakal, že budete obhajovať rokovací poriadok, ktorý ste navrhol, a budete nás tu presviedčať o bodoch, ktoré sú v rokovacom poriadku a vysvetľovať, prečo by sme ich mali prijať, ale to, čo ste vy urobil, to bolo niečo nehorázne. Pripomenulo mi to situáciu, keď som bol predtým v parlamente a keď tu váš bývalý predseda Ján Slota, ktorý je tam z tej oblasti, odkiaľ aj ja pochádzam, keď tu on vystúpil. On bol síce pod vplyvom alkoholu, neviem pod vplyvom čoho ste teraz vy ako vystupoval, ale tiež sa mi to zdalo, že to nebolo ako pri triezvom rozume, keď tu on vystupoval. Jednoducho som si vás predstavil jako Jána Slotu dva, to je niečo nehorázne. Skrátka, neviem, neviem to predýchať a pripájam sa k ostatným kolegom, ktorí vás žiadajú, aby ste sa Igorovi Matovičovi za to ospravedlnil, lebo to, čo ste tu teraz povedal, to si ozaj nezaslúžil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skúsim naozaj teraz vypnúť emócie, ktoré sú silné, a chcem to pomenovať. To, pán predseda, čo ste predviedli, je presne to, prečo je parlament v takom stave, ako je. Absolútna neslušnosť. Vy si zásadne mýlite, a teraz vás chcem poučiť, zásadne si pletiete etiketu a imidž so slušnosťou a morálkou. To, čo ste predviedli, s kravatkou kolo krku, bolo možno podľa etikety a nejakého imidžu, ktorý ste sa snažili vytvoriť, ale absolútne neslušné, nemorálne a poviem slovo, ktoré to najlepšie vystihuje, podlé voči Igorovi Matovičovi aj voči mojej maličkosti v tom, že argumentujete rozhovorom v užšom kruhu, ktorý si interpretujete podľa seba. Ešte raz vás vyzývam, ospravedlňte sa Igorovi preto, lebo to prekračuje všetky, všetky hranice. Hovoriť o detstve, o otcovi, ktorý je zosnulý, to mi vyráža dych, poviem úprimne a naozaj musím brzdiť tie emócie.

    A čo sa týka môjho vyjadrenia, ja vždy opakujem a hovorím, moje spôsoby sú iné spôsoby ako spôsoby Igora Matoviča, ale naše ciele sú spoločné. A ja som veľmi rád, že Igor v politike je a že priniesol toľké veci, prekročil toľké hranice, ktoré sa tu dlhé roky brzdili, a priniesol toľko skvelých ľudí, len vďaka nemu. To znamená, že ja vám ďakujem za to, že mám možnosť takto Igorovi vzdať úctu po tej veľkej neúcte a špinavosti, ktorú ste vy jemu vyjadrili. A chcem povedať: no, neviem kolegovia, ak hovoriť o niekom, zosnulom otcovi takéto veci nie je špinavosť, tak potom už neviem, čo špinavosť je? A chcem povedať jednu vec ešte, že napriek tomu, že to zasiahlo teda aj mňa, aj keď oveľa menšie ako Igora, že vám odpúšťam a nechcem konať v zlosti a v hneve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, asi cítite, ako tu atmosféra stuhla a naozaj ťažko sa hľadajú slová. Vy ste predseda, od vás očakávame, že budete túto Národnú radu viesť a nie rozdeľovať. Toto vystúpenie v každom z nás zanechalo zmätok. My sa tu bavíme dva dni, tri dni o rokovacom poriadku. Áno, zápasíme argumentačne, bojujeme a chceme počuť, aj sme volali po tom, aby počuli, čo sú tie skutočné motívy. Ale ja teraz, možno naozaj tak naivne, amatérsky, nepoliticky, veď nám záleží na tom, aby táto Národná rada prinášala dobré veci pre tento národ. Veď tí ľudia naozaj k nám vzhliadajú. A tých výziev tu bolo dosť a je ťažké prijať výzvu pred veľkým publikom a je ťažké zareagovať na ňu, pretože dnes si ľudia myslia, alebo sme ako keby ľuďom nahovorili, že keď prijmete takúto výzvu, tak je to porážka, ale to nie je porážka. Práve to je ten skutok pokory, ktorý Slováci tak potrebujú vidieť. A ja vás tiež do toho povzbudzujem, aby ste urobili tento skutok. Tak ako povedali viacerí, áno, chyby robíme, ale náš národ už čaká na to, aby videli ľudí, ktorí sa vedia aj ospravedlniť, keď tú chybu urobia, vedia si to uvedomiť a vedia ju napraviť. Ako naozaj, takto chceme ísť ďalej? Veď vy ste, pán predseda, vy nám idete príkladom, vy nám prinášate tu nový rokovací poriadok. Ja vás prosím, zjednajte nápravu po tejto atmosfére, lebo zanechá to na nás veľkú stopu.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, v tejto Národnej rade nebude pokoj, ani v našej krajine nebude pokoj, kým budete zakrývať kauzu Bašternák, kým budete zakrývať ministra vnútra. Tichom, nevyjadrovaním sa, bagatelizovaním tej situácie dávate súhlas. Pokoj nie je v Národnej rade pre toto. Ako to vysvetliť inak? Vy pozeráte aj na, dokonca aj na tú situáciu s dievčatami, so sexuálne zneužívanými dievčatami v resocializačnom zariadení, že iba politikárčime. My sme tu mnohí vstúpili do politiky ako odborníci. Vyčítate kolegyni Blahovej, ktorá sa celý život profesionálne venovala deťom, že vystúpi s takouto kauzou, že ako vystúpila a prečo vystúpila? Pokoj v tejto krajine aj v Národnej rade bude vtedy, keď ochránime naše deti a nebudeme rozmýšľať, či hovorí opozícia a keď nebudú chránení zlodeji, ale občania. Prosím vás o to, upokojte tento parlament aj túto krajinu.

  • Chcem sa ospravedlniť. Igor, chcem sa ti ospravedlniť za predsedu Národnej rady Andreja Danka.

  • Chcem sa ospravedlniť všetkým občanom Slovenska. Chcem sa ospravedlniť našim voličom. Ja sa za nás hanbím, za všetkých.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán predseda, vyjadrím sa k tomu, kde som vlastne bol nepriamo zmienený, a síce k facke Rudolfovi Vaskýmu, ktorá ma neteší, a nepovažujem ju za najlepší čin svojho života. Viete, vy ste na prvej tlačovke povedali, že nepotrebujete fackujúcich poslancov, ktorí niekoho sfackajú, pretože ich fotia. Neviem, či ste boli neinformovaný, v tom prípade vás to ospravedlňuje. Pravdou je ale to, že okrem hnusných nadávok, ktoré mi adresoval na verejnosti pred desiatkami ľudí, pred príslušníkom zboru policajného, ktorý stál cez prsia založenými rukami štyri metre od týchto urážok a nekonal, sa v tej chvíli zbilancovalo to, čo sa teraz stále týka celej snemovne. Vážení priatelia, Vaskýho výroky o tom, že tie roxorové tyče, ktoré predáva, sa majú použiť na to, aby na schodoch ležali mŕtvoly poslancov, to jest i vás, vážení kolegovia zo SMER-u a z SNS, i nás. I vaša mŕtvola, pán predseda, tu má ležať. I na vašu manželku a vaše deti má padať fragment mozgu vytrieskaný roxorovou tyčou z vašej hlavy. Tento človek toto hlása verejne. My snáď máme jednotku pre boj s extrémizmom. Neviem, akú má náplň každý jej člen 8,5 hodiny denne, 5 dní v týždni, 200 dní v roku. Ale podľa mňa jeho videá, jeho činnosť a všetko to, čo robí, ohrozuje ústavnú stabilitu krajiny. Je útokom na fungovanie parlamentnej a akejkoľvek inej demokracie. Nikto nekoná.

    Tak ako si nikto nevšimol, čo sa deje v Čistom dni, a všimla si to Blahová. Ak by si to všimli tí, ktorí sú za to platení, nemusí robiť Blahová tlačové konferencie. Ak by si Vaskýho a jeho videoprodukciu všimli tí, ktorí sú za to platení...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som si naozaj myslel, že najhorším predsedom v parlamente bol Pavol Paška, a hovorím to, ako si to myslím. Vy ste to dno prekonali a poviem aj prečo. Vy ste vôbec k rokovaciemu poriadku nevystúpili. Vy ste žiadne odborné argumenty nepovedali. Ja som tu vystupoval k rokovaciemu poriadku z pohľadu aj judikatúry štrasburského súdu o tom, že dávate neobmedzený priestor 20 ľuďom z koalície, jednému z opozície. Najviac ste povedali argument, že: no však čo je, to je náš problém že máte len jedného vo vedení parlamentu? To bol akože ústavnoprávny argument nejaký, alebo taký, taká snaha, niečo ako nejaký odborný argument? Asi nie. Ale nechcem o tom hovoriť, lebo v princípe v tejto rovine na vás neni na čo reagovať, nie je na čo reagovať odborne. A to ste právnik, hovorím to vážne.

    Ale čo je podľa mňa úplne najhoršia, áno, osobné útoky. Veľa znesiem, veľa dám, v poriadku. Aj keď vždy ma fascinuje, že vy ste, vy veľmi ľahko rozdávate, všetci zo SMER-u, aj osobné, ale keď príde na vás, tak zrazu je to slušnosť. Dobre. Ale čo sa mi zdá byť, že je také najväčšie podlezenie nejakej bazálnej slušnosti, o ktorej veľa hovoríte, je útok na rodinu, je útok na najbližších. A tá úplne najväčšia zvrhlosť je útok na najbližších, ktorí sa nemôžu brániť, lebo sú mŕtvi. Pred čím budeme mať pokoru v tejto snemovni, o ktorej veľa hovoríte, o oltároch, o pokore, ak ani pred majestátom smrti a útokom na najbližších? Ľahko sa dá človek vyprovokovať, lebo človek, aj ja som citlivejší, keď niekto útočí na mojich najbližších ako na mňa, asi aj vy. Vy to ale v priamom prenose robíte. Vy ste dnes takým spôsobom podliezli tú latku, ako si nepamätám, že by to niekto, možno naposledy pán Harabin, v parlamente urobili. Takže vás chcem vyzvať, ak máte vôbec nejaké hranice, aby ste sa ospravedlnili bezpod...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • A budeme pokračovať o 14.00 s faktickými poznámkami.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 9. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200.

    Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie predsedu Národnej rady Andreja Danka prihlásení ešte pätnásti poslanci. Musíme počkať na pána poslanca Bernaťáka. Takže dávam slovo poslancovi Erikovi Tomášovi, po ňom vystúpi s faktickou poznámkou poslanec Dušan Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec Tomáš Erik.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, slovíčko "šťať" z úst poslankyne Národnej rady za SaS Janky Cigánikovej je akýmsi symbolom správania sa opozície v tomto parlamente. Spomínam to preto, lebo aj vy ste sa, pán predseda, nad týmto slovom pozastavili. Keď som na úvod svojej faktickej poznámky, ktorú zjavne nepochopila, hovoril, že je to sympatická dáma, to slovo beriem späť a môžem len zopakovať, že ju mám rád rovnako ako všetky ostatné ženy.

    Symbolom správania sa opozície v Národnej rade boli aj následné vulgarizmy a urážky voči vašej osobe počas vášho vystúpenia. Možno bol mikrofón tentokrát vaším nepriateľom, pretože ten zachytil vašu obranu, ale nezachytil to, čo vašej obrane predchádzalo, a to boli slová Igora Matoviča smerom k vám, že ste špina, hajzel a podobné veci, ktoré o vás povedal. Samozrejme, mikrofón zachytil už len vašu obranu.

    Chcem povedať zároveň, že opozícia, táto opozícia nemá morálne právo kritizovať akékoľvek zmeny v rokovacom poriadku, keď mnoho jej zastupiteľov ešte v čase Radičovej vlády ako koaličných poslancov brutálnym spôsobom zasiahlo do práv opozičných poslancov strany SMER – sociálna demokracia tým, že obmedzili čas ich vystúpení.

    Napriek tomu, čo som o opozícii povedal, chcem vás, pán predseda, ešte požiadať, aby ste možno do poslednej chvíle sa pokúšali rokovať a nájsť dohodu na zmenách v rokovacom poriadku. Ideálne by bolo, ak by táto zmena bola prijatá naprieč politickým spektrom, možno minimálne ústavnou väčšinou, aj keď si uvedomujem, že opozícia možno vôbec o túto dohodu nemá záujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, môžem iba v nadväznosti na vaše slová povedať, stalo sa to, čo proste sme skutočne nikto nechceli, predpokladám, alebo väčšina z nás, nikto, nechcela. Proste tento bod programu, tento profesný bod programu sa vlastne podarilo zvrhnúť niektorým členom opozície na jeden obyčajný, hulvátsky, matušistický míting. Taká je pravda. Tuná v tomto parlamente niektorí členovia opozície, úplne zámerne hovorím niektorí členovia opozície, lebo opozícia je aj iná ako tá, čo tuná v tejto chvíli má to vulgárne hlavné slovo. Niektorí členovia opozície idú nadoraz a bezprecedentne sa tuná zneužívajú napríklad deti, zneužíva sa tehotenstvo, zneužíva sa dokonca pôrod na politické účely. To tu naozaj ešte nikdy nebolo. Veselo sa tu klame. Klame sa pred televíznymi kamerami úplne, úplne bezostyšne.

    Bol tuná pokus o politický puč. Niektorí tu vystupujú dokonca, niektoré dámy tu dokonca vystupujú tak, ako na výpadovke pri Slovnafte. To tu naozaj, vážení a ctení kolegovia, ešte nebolo. A myslím si skutočne, že niektorí "-ičovci", aby som sa slušne vyjadril, niektorí "-ičovci" sa tuná skutočne zbláznili v tomto parlamente. A neviem, čo je ich cieľom. Asi skutočne len ten prevrat, o ktorom tuná stále niektorí opoziční poslanci, stále viac a viac začnú rozprávať. Našťastie, iba sami medzi sebou, lebo takéto niečo naozaj neprichádza do úvahy, o tom vás ubezpečujem.

  • Milí kolegovia, čo dnes predviedol v parlamente jeho predseda Andrej Danko, nemá obdobu. Povedať na adresu kolegu poslanca a jeho mŕtveho otca slová ako, citujem, "neviem, či vás otec bil, ale mňa to nezaujíma", alebo, citujem, "je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve, je, teraz je", koniec citácie. V parlamente som už počula rôzne veci, ale takéto primitívne urážky teda nie. Áno, poslanci používajú rôzne vulgárne slová, pán Danko, možno viac ako ostatní, ale toto však už nie je o vulgárnych slovách, ale o nízkom a vulgárnom charaktere. Pán Danko sa tak nevyjadruje len na adresu kolegov poslancov, ale aj na adresu žien, ktoré znevažuje. Preto prosím ostatných kolegov, pracuje sa mi s vami veľmi dobre. Obraciam sa na kolegov zo školského výboru, dokonca na koaličných kolegov, na školskom výbore s kolegami aj z koalície normálne spolu debatujeme a rozmýšľame ako zlepšiť školstvo. Mne sa to páči. A preto vás prosím, neživte svojím smiechom a ťapkaním túto atmosféru ordinárnosti a hrubosti. Aj keď je to váš koaličný partner, raz sa budete musieť hanbiť, že ste tomuto človeku tlieskali. Človeku, ktorý ako najmladší privatizér bol aj s celou rodinou vo vedení firmy, ktorú za Mečiara sprivatizovala jeho rodina, a za krátko ju pochybným spôsobom priviedla do krachu a zanechala veľké dlhy voči štátu. Človeku, ktorý bol spolumajiteľom firmy, ktorá podľa spisu Gorila mala obchodovať s odposluchmi tajnej služby, a ešte o tom novinárom klamal. Novinárke, ktorá sa ho na to pýtala, povedal, že je, citujem ho, "že je zlá od kosti". Netlieskajte mu, pretože ja väčšinu z vás, kolegovia, považujem za slušných ľudí.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Jurinová povedala, že ste sa dnes tvárili hrdo, pán Danko. Mne je veľmi ľúto, že musím povedať, že vy ste sa dnes tvárili celý čas pohŕdavo aj počas predchádzajúcej faktickej poznámky. Je mi ľúto, že pri takom návrhu zákona, ako je rokovací poriadok, vidíte pred sebou len pána Matoviča. Myslím si, že je tu ešte dostatok ďalších poslancov, ktorí si zaslúžia nejaký normálny rokovací poriadok.

    Povedali ste, že vám nedovolíme pracovať. Ja si myslím, že tu nedovolíte pracovať nám. Ja by som si tiež želala, aby sa ku každému návrhu zákona vyjadrovala tak opozícia, ako aj koalícia. Pán Danko, vy sa, ako to už kolega Richard Vašečka povedal, vy robíte len všetko kvôli imidžu. Áno, vás zaujíma iba pozlátko. Riešite nábytok, riešite lustre, riešite čokoľvek, ale potom nemáte dostatok času na rokovací poriadok.

    Chcela by som vás vyzvať, povedzte nám, okrem toho, že ste zaviedli čestnú stráž, a okrem toho, že ste urobili pár kozmetických úprav v parlamente, čo iné ste pre všetkých týchto poslancov urobili a čo ste urobili pre ľudí?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Počuli sme tu slová doslova o privatizácii parlamentu, slová, ako nedovolíte nám pracovať, prerušujete našu prácu. Parlament nie je súkromný, nie je to súkromná firma, nie je to ako Lesostav Revúca, ktorý bol všetkých a zrazu patrí jednej rodine. Takže keď sa niekto stane predsedom parlamentu, neznamená, že mu ten parlament patrí, že je jeho sprivatizovaná firma. Parlament patrí všetkým, ktorých tam zákonní zástupcovia zvolili. A keď chceme pochybovať o tom, akú má kto legitimitu na zastupovanie svojich voličov, tak by som sa obrátil opäť do radov koalície a spýtal sa, či naozaj piatich prebehlíkov alebo nejakých ďalších poslancov volili ich voliči na to, aby slúžili Robertovi Ficovi a jeho korupcii, Bašternákovi a Kaliňákovi, keď hovoríme o legitimite toho, kto koho zastupuje.

    Mimochodom, návrhy zákonov teda podávajú poslanci a keď sú aj vládne zákony normálne alebo sú to medzinárodné zmluvy, tak prechádzajú aj s hlasmi opozície. Dokonca v prípade niektorých medzinárodných zmlúv by sa bez opozície, minimálne teda jeden návrh zákona ani nebol býval schválil. Toľko teda k vašej práci.

    No a prvýkrát som teda počul v trošku v inom duchu aj vyjadrovanie sa aj o najnovších udalostiach, teda v tom takzvanom resocializačnom centre. Citujem: "Tí vyvrheli v tom ústave budú potrestaní." Neviem, či tak naozaj bude, pretože doteraz sme zo strany vlády počuli iba zametanie pod koberec, mlženie a v podstate vyjadrenia v tom duchu, že sa bude postupovať rovnako, ako sa nepostupovalo tie posledné dva roky. Takže očakávam aj konkrétne kroky, nielen vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pčolinský.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja začnem prv vecne, lebo ste, teda, pán predseda Národnej rady, ste začali, čo sa týka časového limitu, viackrát som to tu už spomínal v svojich faktických pripomienkach, že aj teraz je možnosť obmedzenia toho časového limitu vystúpenia, aj predĺženia, aj skrátenia. Takže myslím si, že tu nevidím dôvod, aby sme to nevedeli ponechať v takom stave, v akom to je.

    Spomenuli ste ďalej, že Matovič sa obklopil ľuďmi a doviedol do parlamentu určitých ľudí. Pán Danko, viete kvôli čomu vznikli Obyčajní ľudia? Keď do komunálnych volieb môžu kandidovať nezávislí, do VÚC-ky môžu nezávislí, povedzte mi, prečo do Národnej rady nezávislí nemôžu kandidovať? Toto mi tak vysvetlite. Preto vznikli aj Obyčajní ľudia. Dávali sme aj zákon, asi štyrikrát, samozrejme, neprešiel. Takže, pán Danko, toto je naša vízia, aby ste mohli priamo vy kandidovať bez politického trička do Národnej rady. Takže asi tak. A nezávislý neznamená neriadená strela. Nezávislý, viete, čo znamená? Zodpovedný odborník, pán kolega. Takže asi tak.

    Hovoríte, že ste urobili, že ste sa vysporiadali s hulvátmi v SNS. Vysporiadali ste sa aj s tými miliónmi, ktoré vaši ministri niekde poslali? Neviem síce kde, ale poslali. Ako ste sa s nimi vysporiadali? To sa pýtam ja, obyčajný človek Fecko Martin, ktorý je tu už šiesty rok. Hovoríte, že akými zbraňami budeš bojovať, takými aj padneš. Ja dopĺňam, čo seješ, to budeš aj žať. Neviem, či ste veriaci, či nie ste. Ja som veriaci a raz budete skladať účet. Viete pred kým? Pred tým najvyšším. On sa nebude pýtať, či ste mal na účte päť miliónov alebo päť eur. A bude sa pýtať, aký ste viedli život. A neviem, ako vy, ale ja chcem mať tam viacej obhajcov ako žalobcov. Takže chcem alebo aspoň takú radu, keď môžem, aby ste vážili slová, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem podporiť predsedu Národnej rady Andreja Danka v snahe vytvoriť v Národnej rade podmienky na rokovanie bez urážok, kde budú v prvom rade zaznievať argumenty. Na Slovensku by stačilo tak málo. Používať viac tie krásne slová "ďakujem, prosím, prepáčte". Iste by to prospelo k zmene klímy nielen v spoločnosti, ale aj tu v Národnej rade. Parlament by mal byť tým miestom, kde je vzájomná úcta, tolerancia, vzájomný rešpekt, ale aj pokora. Tieto atribúty vzájomnej tolerancie, počúvania sa navzájom, úcty jeden voči druhému sa nedajú nanútiť zákonom. Každý z nás by sa mal zamyslieť nad svojím konaním. Rokovací poriadok je dokumentom, ktorý vymedzuje pravidlá rokovania. Ak sa situácie nedajú zvládať inak, len cez zadefinovanie nových pravidiel, tak treba o nich diskutovať. Súhlasím s predsedom Národnej rady, že pravidlá by mali byť jasné a rovnaké pre každého z nás. Všetkých nás to môže posunúť dopredu a zbaviť Národnú radu expresívnych výrokov, zbytočných konfliktov, zatiaľ len verbálnych.

    Ďakujem.

  • Pán predseda Danko, ja by som sa vám chcel na úvod poďakovať za to, že ste tu a že počúvate tieto faktické poznámky, pretože toto napríklad pán Fico nikdy nebol schopný urobiť. Tu ale moja akákoľvek chvála alebo vďaka končí.

    Pomôžem si v reakcii na vaše vystúpenie jedným príslovím, ktoré hovorí: "Povedala sova vrabcovi, že má veľkú hlavu." Vo vystúpení ste žiadali, aby opozícia neurážala SNS. Ale ja sa pýtam, čo ste urobili vy? Pourážali ste nielen opozičné strany, ale aj konkrétnych opozičných poslancov. Vo svojom vystúpení ste tiež hovorili o tom, že ste v záujme veci potlačili niektoré programové veci, dnes to už ale viackrát zaznelo. Ten dojem momentálne je, keďže ste do dnešného dňa nepredložili ako strana žiaden návrh, že ste potlačili celý svoj program. Tiež ste sa vyjadrili, že o vás poslanci nepovedia nič za vaším chrbtom. Podľa toho, ako ste reagovali, ja mám ale pocit, že vám nič nepovedia ani do očí. Existuje k tomu taká jedna anekdota, kedy sa dvaja kamaráti stretnú a jeden hovorí druhému: "Ako sa máš?" Druhý reaguje: "Dobre, ďakujem, nemôžem sa sťažovať." A ten druhý mu odpovedá: "No tak to ja som lepšie, ja sa sťažovať môžem." Tiež ste spomínali, že neposkytujete esemesky, rozhovory, ale ja mám tak trocha také ťažké srdce na vás kvôli tomu, že na šírenie svojich jednostranných názorov zneužívate stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde častokrát publikujete tlačové správy, ktoré sú čisto-čiste z vášho pohľadu.

    No a na záver, hovorili ste o tom, že bojujete férovo a slušne. Vaše vystúpenie nebolo ani férové, ani slušné. Naposledy sme niečo také zažili, keď tu vystúpil pán Kaliňák k programovému vyhláseniu vlády. Ja dúfam, že to nie je ani váš učiteľ, ani vzor.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová.

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán predseda Danko, tvrdíte, že navrhujete veci, ktoré sú aj v iných krajinách. Ale to predsa nie je len o tom, čo kde je, ale aj čo sa má zmeniť a ako sa to má zmeniť. Dali ste napríklad z vestibulu Národnej rady odstrániť prístupové listiny Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Keby tam nikdy neboli, tak to asi nie je problém, že tam nie sú. Ale keď tam boli a dali ste ich preč, tak je to signál, že máte nejaký problém s Európskou úniou alebo Severoatlantickou alianciou. Rovnako keby sme mali odjakživa obmedzenú dĺžku diskusného vystúpenia, asi by to nebol problém. Ale keď to navrhujete teraz a navrhujete to zo zjavne účelových dôvodov, aby ste obmedzovali diskusiu, tak to problém je. A mimochodom, rád by som vás vyzval, aby ste tam tie prístupové listiny čo najskôr vrátili.

    Po druhé. Veríte, že novela rokovacieho poriadku prinesie zmenu. No o tom snáď nikto nepochybuje. Zmena to bude a bude to zmena k horšiemu. Nevyrieši nič z toho. čo ste tu spomínali a čím sa zaštiťujete, že je problém. Ako zvýši slušnosť a zlepší správanie poslancov, ak nebudú môcť hovoriť dlhšie ako 20 minút alebo ak nebudú môcť vnášať do miestnosti horalky? Nijako. Ako to zabráni tomu, aby ste sa napríklad vy vo svojom vystúpení navážali do otca poslanca Matoviča alebo aby ste vy nevynášali obsah súkromného rozhovoru s iným poslancom? Nijako.

    Posledná vec. Povedali ste, že ste urobili poriadok so Slotom a urobíte ho aj s nami. No neurobíte. My nie sme Slota, my sme nikdy neboli v jednej strane s Jánom Slotom, my sme mu nikdy neposluhovali, nikdy sme ho neobhajovali. Naopak, viacerí z nás s Jánom Slotom bojovali, v tom čase, keď ste vy s ním boli v jednej strane. Takže ja si vyprosím, aby ste nás prirovnávali k Slotovi a vyhrážali sa nám, že s nami zatočíte tak, ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. No, pán predseda Danko, teraz si mohol vidieť v skutočnosti, ako funguje opozícia. Zabudla na to, že kto zaseje vietor, žne búrku. Celý týždeň tu počúvame veľmi tvrdú kritiku. Niektorí opoziční politici, ak to môžem vôbec takto povedať, nič iné nehovoria o tebe len o "skunkovi smradľavom, zasmradí, odíde, hajzel". Mám ďalej citovať ďalších poslancov? A potom sa čudujú, že sa ozveš. Lebo oni môžu, ty nie.

    A áno, pán predseda, ty máš trpieť napríklad aj to, že zaútočia na tvojho otca. Ale ty to nesmieš povedať, lebo si predseda Národnej rady. A, bohužiaľ, tá atmosféra, a to musím povedať, bola vytvorená nie nami. Tá atmosféra od začiatku, ešte aj pred tým, čo vôbec boli nejaké kauzy, bola takáto. Lebo povedané na jednom mítingu dva týždne po voľbách, že "urobíme z vášho života peklo". Citoval som pána Sulíka. No o to je tu snaha. A vidíme, že niekedy fakt si myslia kolegovia, že toto bude úspešné. Ale úspešné to nebude.

    A dokonca musím potvrdiť aj tvoje slová. Áno, ja viem, že sa to nemá robiť, ale, páni kolegovia, ani vy by ste nemali hovoriť za chrbtom svojich opozičných kolegov, povedzme, negatívne veci. Lebo buď stojím za svojím názorom, alebo potom mlčím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, ste predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ste predseda nás všetkých, tým pádom máte aj najväčšiu zodpovednosť za chod Národnej rady a za nás všetkých. Pokiaľ nie je problém, aby tu zaznelo v tejto rokovacej sále od niektorých opozičných kolegov, že poslanci si aj tak budú robiť, čo sa im zachce, tak ja si myslím, že je vašou povinnosťou urobiť poriadok s týmto. A k tomu vedú aj tie kroky, ktoré robíte k tomu, že je potrebné prijať zmeny v rokovacom poriadku, k tomu, aby tento rokovací poriadok bol prijatý s týmito zmenami a s tým prínosom, že bude prínosom pre ďalšie rokovanie, že sa nebudú diať tuná takéto veci, ktoré sa tu dejú.

    A k tým veciam, ktorí vás tu veľmi radi obviňujú a vám hovoria, ja som to troška počul inak, pán predseda. Veď vy ste nikoho neurážal, vy ste sa pýtal. A keď ste sa pýtal, to znamená čosi iné ako to, čo vám hovoria.

  • S reakciami na faktické poznámky pán predseda Danko

  • Takže ešte raz, ďakujem za reakcie. Pán Dostál, nemusíte ma vyzývať. Dole neboli žiadne prístupové listiny, boli to umelo vytvorené listiny kvôli tomu, aby boli dané do vitrínky. Práve som dal taký pokyn, že nájde sa miesto aj na listiny, ktoré túto udalosť deklarujú, ale tie listiny, ktoré boli dole, nimi neboli.

    Po druhé. Viete, Igor Matovič dosiahol dnes svoj znova mediálny výstup, kde využil svojho otca. Ja neviem, či jeho oco žije, či nežije, ani neviem, či zomrel na rakovinu, ale ja som desať dní tŕpol, že či ju nemám. Ale nikdy by som mediálne neotočil tú vec spôsobom. V tejto sále pán Matovič povedal niekoľkokrát, že som špina, skunk, zlodej. Skunk povedal opakovane vo svojom prejave. A ešte mimo môjho otca spomenul aj sestru, aj mamu. Ešte tú jednu výhodu mám, že ešte vždy som oproti nemu lepší. A tak sa zamyslite, keď mňa vyzývate, pani poslankyňa, na slušnosť.

    A čo som urobil? Pomohol som vo veľa technických zabezpečeniach, aj vám konkrétne. To som urobil. Áno, sledujem tu aj nájazdové plošiny, technické veci, pomoci, starám sa aj o lustre, aj o vaše nové stoličky, starám sa o všetko. O to, čo by sa predseda Národnej rady starať mal. Snažím sa každú polhodinu prijímať veľvyslancov a pracovať, aj zaskakovať kolegyňu, ktorá je na materskej. To všetko sa snažím, popri tom cestovať do Poľska, do Rumunska a všade inde. Nie som tu naveky, ani sa netrasiem o to, či som tu alebo nie. Ale keď budem mať mandát a dôveru ľudí, budem to robiť s najlepším vedomím a svedomím. To, že urážal niekto mňa v tejto sále osobne?

    A prepáč, pán poslanec Kollár, statusy, aký som trapko, ty sa za mňa nemusíš ospravedlňovať.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozerám, či tu je pán poslanec Tomáš, ale nie je tu, tak snáď budem môcť čítať to, čo som si pripravil, aby som nezožal kritiku ako kolegyňa poslankyňa. Môžem prehlásiť, že som si to napísal úplne sám. Budem to čítať z papiera, pretože keď čítam, tak väčšinou používam papier, aby som náhodou negeneroval slová, ktoré vám nedávajú žiaden zmysel.

    Vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k predkladanému návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Už tu bolo povedané veľa a keďže mi prepadlo poradie, tak môj príspevok nevyznie tak, ako by vyznal v čase, keď som si ho do rozpravy pripravoval. Osobne si myslím, že momentálne riešime problém, ktorý nikdy nebol a nikdy nebude problémom, horalky, tričká, mobily, transparenty, skracovanie času rozpravy. Úprava zákona o rokovacom poriadku je určite potrebná. Ale nie v tom, o čom sa nás snažia presvedčiť páni navrhovatelia. Dokonca ani oni nie sú presvedčení o správnosti svojho návrhu. Pán poslanec Gál dokonca tvrdí, že ak by mal svoj vlastný návrh podporiť, tak musia byť prijaté zásadné pozmeňovacie návrhy. Aké to sú alebo budú, ešte nepovedal. Je to však nonsens, aby predkladatelia dali na rokovanie návrhy, ktorý nie je pripravený a s ktorými nie sú ani oni sami stotožnení. Význam by to malo jedine vtedy, ak predseda Národnej rady Andrej Danko a koalícia majú iný cieľ. A tým je podľa mňa urobiť všetko pre to, aby sa oddialilo rokovanie o témach, ktoré občanov Slovenska naozaj trápia. A to sú predovšetkým kauzy SMER-u, kauzy Roberta Kaliňáka a Roberta Fica. Jednoducho cieľom koalície je oddialiť rozpravu o odvolávaní premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka. My všetci sme im na ich hru skočili. Už niekoľko dní vedieme rozpravu o zástupnej téme a nie o tom, o čom by sme tu mali prednostne hovoriť. Zatiaľ nechávame čas na upratovanie. Vyšetrujú a obviňujú sa tí ľudia, ktorí na problémy porušovania zákona upozorňujú, a nie tí, ktorí ich porušujú a kryjú. Preto by som chcel vyzvať všetkých opozičných kolegov, ktorí ešte budú v rozprave vystupovať, aby už k tejto téme rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neviedli rozpravu, ale sústredili sa na dôležitejšie veci.

    Hovorí sa, že premiér sa ide sťahovať z problematického bytu v Bonaparte. Dokonca dobre informované zdroje blízke SMER-u hovoria, že vraj Robert Kaliňák po 15. 9 odstúpi. Potom by schôdza o jeho odvolávaní stratila naozaj význam. Veci by to ale určite veľmi nepomohlo, lebo namiesto neho si vládna koalícia aj tak dosadí svojho človeka. A či sa začne nezávislé, objektívne vyšetrovanie v spomínaných kauzách, je vo hviezdach. Význam mimoriadnej schôdze je v tom, že opozícia poukazuje na problémy a odkrýva kauzy, pretože aj tak nemá hlasy na odvolanie hocikoho. Jedine informovať občanov, aby vedeli vystaviť vysvedčenie politikom, a to v riadnych voľbách do Národnej rady, a nevoliť tých, ktorí lietajú v korupčných kauzách.

    A teraz k prerokovanému návrhu o zákone o rokovacom poriadku. Mám procedurálny návrh, aby bol predmetný návrh vrátený predkladateľovi na prepracovanie v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade, že môj procedurálny návrh nebude prijatý, určite nebudem hlasovať za, ale budem hlasovať proti tomu, aby prerokovaný návrh postúpil do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. No možno by som ani nemal sa vyjadriť k vám, pán poslanec, pretože to bol druhý normálny, tuším, príspevok vôbec, čo som tu počul pri tomto rokovaní. Slušný, zmysluplný, vecný. Povedali ste, o čom vám ide, povedali ste svoje stanoviská. Na čo chcem upozorniť len, predsa len, viete, jedného štandardu ste sa dopustili. Hovoríte, že už tu vedieme tretí deň zástupnú rozpravu. Veď doteraz ste nás vyzývali, že máme vystupovať. Vystúpili sme dvaja, pokiaľ viem, ja a predseda parlamentu. Kto vedie tú zástupnú rozpravu? Kto vedie tú nekvalitnú rozpravu? Tú rozpravu, ktorá k ničomu nevedie? To je taká zásadná otázka.

    No a potom vzhľadom na ten úvod, no faktom je, že ten rokovací poriadok uvádza expressis verbis, že poslanec hovorí z pamäti spravidla, teda z pamäti s použitím pomôcok, takže neviem, ten úvod, ktorý ste spomínali, ale vôbec na tom netrvám, možno ste považovali za potrebné ten text povedať presne tak, jak ste ho povedali, je to v poriadku. Len naozaj s tou zástupnou rozpravou to nemôžme tak brať. Práve je, len to som chcel oceniť v svojom diskusnom príspevku, že si uvedomujete, že racionalita, zmysluplnosť rokovania je sledovanou hodnotou. Je sledovanou hodnotou a musím hľadať prostriedky, ako urobíme. Čiastočne tým, že sami budeme rozmýšľať ako vystupujeme, je ten problém aj sebaovládania, sebaregulácie ako dosť frekventovaný ako v odbornej literatúre na túto tému a samozrejme potom musíme vytvoriť aj niektoré inštitucionálne a možno aj právno-regulačné nástroje na to. A že o tom sa dá diskutovať normálne, pokojne, vecne. A nepochybne k tomu potrebujeme skúsenosti z iných parlamentov. Nepochybne potrebujeme zistiť, čo sa v daných veciach, ako vyzerajú regulatíva inde, tak aby sa o niečom mohlo povedať, že je, alebo nie je demokratické.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Ja sa opätovne budem opakovať. Rokovací poriadok sa robí pre všetkých poslancov. Vy ste povedal, že ideme nejako trestať alebo obmedzovať tých, ktorí ukazujú, že sa niečo porušuje alebo sa robí niečo zlé. Vy to všetko môžete robiť, ale normálnym spôsobom, slušným spôsobom. A keďže vám to nevychádza, tak potrebujete nejaké excesy, potrebujete nejakým spôsobom zaujať. A často tu je v sále, aj bolo povedané rovno, vy ste to nepovedali, že pôjdete do ulíc. No v Humennom ste išli do ulíc. A strana OĽANO, to som už spomínala, pretože ma stále vyzývajú k tomu poslanci, objednali ste si poslanecké auto, vošli ste na pešiu zónu a občania mi volali, že normálne chceli vyfackať, ale zistili, že tam sú 18-ročné dievčatá, nebol tam žiaden poslanec OĽANO, nikto tam nebol. Jednoducho ste tam prišli robiť demonštráciu a zbierať podpisy proti Kaliňákovi. Tak vidíte, zrejme sa vám to v tých uliciach nedarí, tých ľudí nútite a jednoducho neviete im odargumentovať svoje veci alebo svoje dôkazy.

    Tak isto ma prekvapuje, že ja chápem, že opozícia má právo niečo predkladať, má právo chcieť nejaké požiadavky, ale opozícia musí aj rešpektovať, že tu boli voľby. A voľby percentuálne rozhodli, kto v tejto krajine má plniť svoj volebný program. Nie opozičný volebný program, ale program, ktorí si občania tohto štátu zvolili. Tak vás prosím, choďte do ulíc, robte to slušne a distingvovane, lebo keby som vedela, že idete robiť takýto cirkus do Humenného, tak tam dám mestských policajtov, aby nedošlo k bitke, lebo skoro došlo bitke. Vy sa aj medzi sebou sami fackáte, pretože ak nemáte niekoho, koho ste bili, tak sa bijete medzi sebou. A proste my to nechceme v mestách. Ale vy to chcete, chcete to nastoliť, aby tu bol neporiadok, anarchia, ale nemyslím si, že občania vám drukujú. A mala som telefonát, keď ste robili pred Bonaparte, že kto tam dal autobus Humenného. Zvážali ste ľudí na autobusoch. Čiže nie je to také spontánne. Tak, prosím vás pekne, občania chcú, aby bol poriadok aj v parlamente a aby boli regulérne pravidlá.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Pani Vaľová, nepochopil som celkom tú vašu faktickú poznámku, lebo rozprávala ste, alebo asi to máte pripravené na iného poslanca, na iný prior. Ja som o ničom takom nerozprával, ani o tom, že sme boli v Humennom, ani som tam nebol, ani o týchto akciách. Takže neviem, neviem vám na to nejako zareagovať, že čo by som vám na to povedal, pretože s tým som ani nevystúpil a ani nejak nemám k tomu takýto názor.

    Pán Číž, ja som, ak ste dobre počúvali, ja som práve vyzval poslancov nie koalície, ale opozície, a chcel som to urobiť v piatok, keď som bol prihlásený do rozpravy, len mi prepadlo poradie, že aby sme ďalej nerozprávali o tomto návrhu zákona, lebo naozaj je to zástupná téma. A myslím si, že by sme mali riešiť iné veci, o ktorých som teraz aj v tom príspevku hovoril. Určite nie som taký dobrý rétor ako vy a nedokázal by som rozprávať pol hodinu bez toho papiera, ktorý som si pripravil, a preto neviem, či to je v rokovacom poriadku naozaj tak napísané, že sa to musíme učiť naspamäť a že to máme odrecitovať. Ak áno, tak ja si to pozriem. Nakoniec sa to dokážem naučiť, aj tie dve strany, ktoré som si tu ako napísal, ako nabudúce sa polepším a celé svoje vystúpenie určite poviem bez papiera. Budú tam, možno viacej náhodných slov a niektoré vety nedajú ten význam, aký som im chcel dať, ale keď to tak má byť, tak to tak urobím.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Farkašovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Nebolo to tak dávno, čo presne v tejto rokovacej sále zaznelo slovíčko sľubujem. Zaznelo zo 150-tich úst, zaznelo 150-krát. Možno pre parlamentných matadorov celkom obyčajný alebo štandardný úkon alebo rituál na začiatku volebného obdobia pri prvej schôdzi parlamentu, ale, priznám sa, na mňa ako na parlamentného nováčika táto chvíľa zapôsobila veľmi hlboko a veľmi intenzívne. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

    Keď sme tu všetci stáli a skladali sľub na, podotýkam, nie vizuál, ale na ústavný symbol, na ústavu tohto štát, jednoducho mi preblesklo pred očami to množstvo ľudí, desaťtisíce ľudí, ktorí sa vo volebný deň rozhodli, že pôjdu k volebným urnám, vyjadria svoj názor a presne nás stopäťdesiatich vlastne delegujú do tohto zákonodarného zboru. Dali nám to najcennejšie, čo mohli. Dali nám niečo, čo sa nedá kúpiť a čo sa nedá zaplatiť. Dali nám svoju dôveru. A dali nám ju v dobrej viere, že ju nesklameme a že presne pre týchto ľudí budeme v parlamente pracovať.

    Ja tento sľub, za seba hovorím, chcem naplniť, lebo preto tu sedím a preto pôsobím v parlamente. Nadviažem na tento veľký sľub, ak dovolíte, takým menším sľubom, obyčajným chlapským a poslaneckým. Pred svojimi ctenými kolegyňami a váženými kolegami teraz verejne sľubujem, že počas celého volebného obdobia moje vystúpenia v rozprave nebudú dlhšie ako 10 minút. Dávam tento sľub dobrovoľne a dávam ho s vedomím, že by mohol byť aj takou výzvou pre ďalších. Ak nie dnes, možno zajtra, možno o týždeň, možno o mesiac alebo o polroka, ale budem rád, keď sa pridajú aj ďalší z vás.

    Možno vám teraz napadne otázka, celkom legitímna, čo ma inšpiruje k takému, možno v úvodzovkách, sebevražednému sľubu? Povedal som ho dobrovoľne a poviem vám aj čo ma inšpirovalo. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Inšpirovala ma úcta k slovu. Po takmer tridsiatich rokoch práce v rozhlase, v televízií a v oblasti komunikácie môžem povedať, že slovo si naozaj veľmi úprimne a hlboko vážim. Bol jeden známy americký dramatik, volal sa G. B. Shaw, George Bernard Shaw, ktorý svojho času povedal, že (reakcia z pléna), americký – pardon? – americký, ktorý svojho času povedal, že "slovo je najsilnejšia zbraň na svete". Slovo je silnejšie ako atómová bomba. A mal pravdu. Slovo vie potešiť, slovo vie pobaviť, vie pohladiť, slovo vie dokonca liečiť, ale vie aj raniť, slovo vie aj deštruovať a slovo vie aj zabiť. A práve pre túto obrovskú silu, ktorú každé slovo v sebe má, si myslím, že by sme si ho všetci mali vážiť a narábať s ním s príslušnou vážnosťou a úctou.

    Ja som tu parlamentný nováčik a musím priznať, že mnohé procesy a postupy sa ešte stále učím, ale nehanbím sa za to, lebo učenie považujem za taký prirodzený spôsob osobného a osobnostného napredovania. Každému to nejaký čas trvá a ten čas adaptability je v podstate v každej firme minimálne 3 mesiace, keď sa máte právo pýtať, aj dostávať odpovede. Ja vnímam parlament ako živý organizmus, ktorý funguje na báze názorovej rozmanitosti, rôznorodosti a možno aj rozdielnosti. Napriek tomu všetkému ale som presvedčený a myslím si to, že máme veľa spoločných menovateľov, pokiaľ ide o našu parlamentnú prácu. Bez ohľadu na to, či sme z tábora koalície alebo z tábora opozície, a bez ohľadu na to, aký dres alebo aké stranícke tričko nosíme.

    Prvým spoločným menovateľom je vedomie, že do parlamentu nás dostali ľudia. Oni nestoja o to, aby sme im ďakovali, oni chcú od nás vidieť skutky a činy. To sme im dlžní, nie poďakovanie. Rozhodli sa dobrovoľne, tak ako sa rozhodli. Ďalším spoločným menovateľom je vedomie, že parlament funguje alebo mal by fungovať v prospech ľudí. A teraz to poviem, aj keď to vyznie s pátosom, ale poviem to bez pátosu, aspoň takto rozmýšľam, najväčším cieľom a mottom našej práce v parlamente by malo byť blaho občana. Ďalším spoločným menovateľom, ktorý nás v parlamente spája, je komunikácia. Komunikácia je pre mnohých ľudí vec asi taká, akože tomu rozumieme všetci. Na Slovensku rozumieme všetci ženám a futbalu a poprípade ešte aj komunikácii. Veď čo že to je?! Postavím sa, poviem, čo si myslím, a sadnem si. Nie je to celkom tak. Komunikácia, a to hovorím veľmi zodpovedne ako človek, ktorý sa jej venuje desiatky rokov, má svoje pravidlá a má ich strašne veľa. Poviem len zopár najdôležitejších. Prvé pravidlo dobrej komunikácie je vecnosť, druhé stručnosť, tretie jasnosť a štvrté zrozumiteľnosť. Ak len tieto štyri princípy dodržiavame v rámci komunikácie, má šancu byť komunikácia efektívna.

    Ďalším spoločným menovateľom poslaneckej práce je rešpekt voči inému názoru. Môj názor, mať názor iný, než majú ostatní, nie je hriech. A rovnako ako ten, kto má iný názor nemôže byť podceňovaný, dehonestovaný inými. Kedysi som robil interview s tibetským dalajlámom. A tento človek, inak veľmi jednoduchý, ale zaujímavý, mi povedal jednu zaujímavú a peknú vetu: "Múdry človek počúva a zvažuje." Jednoduché. Nevidí v každom susedovi nepriateľa a vo všetkom nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje demokraciu.

    Skúšam teda pozrieť sa takýmito očami, takouto optikou aj na tú základnú otázku, na čo vlastne rokujeme o rokovacom poriadku a prečo práve teraz. Odpoveď je, kedy nie, keď práve teraz nie? Asi na konci volebného obdobia by to veľký význam nemalo. A prečo o tom rokujeme? Určite nie preto, aby sme bojkotovali dobré myšlienky, to je jedno z ktorej strany. Určite nie preto, aby sme umlčiavali opozíciu. Veď všetci vieme, výsledok volieb je jasný a nikto nespochybňuje legitimitu existencie opozície. A určite nie pre modré, alebo teda neviem, aké oči má predseda parlamentu, ale skrátka pre jeho oči. Dôvodov je tu viac a sú v podstate vážnejšie. Ja vidím jasný dôvod v súčasnej úrovni alebo v súčasnom stave parlamentnej komunikácie a parlamentnej kultúry v tomto zákonodarnom zbore. V stave, v ktorom emócie často prevalcujú vecnú argumentáciu. V stave, v ktorom sa stráca korektnosť, v stave, ktorý dovoľuje sebaprezentáciu poslancov, niekedy na, ale veľmi často za hranicou slušnosti. V stave, v ktorom sa bežne objavujú dehonestujúce výrazy. Ja ich nebudem citovať, ale za posledné dni a hodiny ich tu bolo neúrekom a, žiaľ, za veľkého záujmu a podpory médií.

    My všetci sme sem prišli pre to, nie aby sme sa hádali a aby sme sa hašterili, aby sme jeden druhého urážali a jeden nad druhým víťazili. To je úplne scestné. My sme tu preto, aby sme spolu komunikovali spravodlivo, férovo, pragmaticky, vecne a konštruktívne, sledujúc nie svoj vlastný prospech a svoje vlastné politické body, ale sledujúc presne to, čo som už povedal, blaho občana. Preňho by sme mali vytvárať podmienky na lepší, spokojnejší možno jednoduchší, ale každopádne šťastnejší život.

    Nemali by sme občanov traumatizovať hádkami a úrovňou, ktorá je nehodná tohto zákonodarného zboru. Mali by sme skladať permanentne skúšku z najväčšieho parlamentného umenia, a to je umenie komunikácie, a umenia dohodnúť sa. Parlament, a tým už končím, parlament je o názorovej rôznorodosti, je aj o názorovej rozdielnosti, ale nie o nevraživosti.

    Takže o čom rokujeme? Rokujeme o efektívnom fungovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Trošku som to prešvihol, o minútu. Ospravedlňujem sa.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca 8 faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský. Nie je tu.

    Pán poslanec Galek.

  • Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie, ale hneď na úvod teda nedopustím si tých 10 minút, ktoré ste povedali, ste prešvihli. Ja vám to nemám vôbec za zlé, pretože my sme tu zvolení ľuďmi a nemali by sme sa nezmyselne takýmto spôsobom obmedzovať. To je, ako keby vám upratovačka povedala, že umyje iba toľko chodby, koľko stihne za 10 minút. No za toto jej asi vďačný nebudete. Vy ste teda sám videli, že ste to, bohužiaľ, za tých 10 minút nestihli. Keď budete predkladať nejaký zákon, no tak isto sa môže stať, že v tej rozprave budete vystupovať dlhšie. Ale ja by som chcel hlavne zareagovať na niečo iné. Vy ste povedali, že máte úctu k slovu, ale vy ste za tých 10, resp. 11 minút nepovedali nič, ale vôbec nič k zákonu, ku ktorému vedieme rozpravu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja oceňujem kultúrne vystúpenie, ktorým ste sa nám prihovorili, hoci s niektorými myšlienkami nie celkom súhlasím. Súhlasím napríklad s tým, že slovo je hodnota, že sa ním dá veľmi veľa vecí vyjadriť, že sa ním dá zraniť, dá sa možno aj potešiť niekoho. Nesúhlasím len s tým, že práve na tomto základe má byť postavený nejaký limit, ktorý mne má limitovať moje vystúpenie v parlamente. Viete, každý z nás má tú rétoriku inú, má iný spôsob vyjadrovania. To, čo vy viete povedať za 10 minút, možno ja nedokážem povedať za 10 minút. Potrebujem na to možno 15 minút. To, čo vy dokážete vysvetliť desiatimi vetami, možno ja dokážem pätnástimi. Toto sú jednoducho veci, ktoré sú individuálne. Navyše, každý z nás hovorí k svojmu voličovi a ten volič je v každom prípade iný. A keď aj sa snažíme a snažili ste sa nám vysvetliť, že komunikácia má nejaké pravidlá, má nejaké atribúty, ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ja som sa tým v minulom svojom povolaní zaoberala. Ale vy nechcite rokovacím poriadkom zaviesť medzi poslancami akúsi uniformitu vyjadrovania sa. Ten Igor Matovič má a vždy bude mať inú rétoriku, bude mať iný spôsob komunikovania, a tým nemyslím len verbálnu komunikáciu, aj to, akým spôsob sa oblieka, akým spôsobom komunikuje, že má vizuálne pomôcky a podobne. Veď on je taký, aký je, a preto na seba viaže istý typ voliča, práve preto, že je taký, aký je. My nechcime z neho spraviť uniformného, takého, aký, si my myslíme, že by mal byť.

    A na záver len, možno ste si aj vy práve teraz vyskúšali, ako ľahkovážne by sa sľuby dávať nemali, lebo je ich potom veľmi ľahké porušiť.

  • Ďakujem za slovo. K poslancovi Farkošovskému len toľko, že slovo je veľká vec, ale aj keď poviem, že sa zaväzujem do 10 minút, tak potom to treba aj dodržať. To je slovo.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega. S mnohými vašimi názormi aj moje presvedčenie súhlasí. Samozrejme, slovo tu máme a musíme si ho vážiť a narábať s ním s vážnosťou a úctou. No len, keď ja som išiel prvýkrát do parlamentu a po dvoch rokoch som zistil, že čo vlastne tí politici robia, lebo ja som v politike nebol, som si lámal hlavu, ako je to možné, že niektoré veci nechápem, a prišiel až Braňo Škripek, náš teraz europoslanec, a mi to vysvetlil hneď v druhej rozprave, čo robia naši politici. Viete, čo robia naši politici? Tu som to asi desiatykrát povedal. Vykradajú obsah významu slov. Vykradajú obsah významu slov. A ja vám to môžem aj demonštrovať. Keď som si dal podpísať nejaký návrh zákona pätnástimi poslancami, dával som ich tu desiatky, možnože aj stovky, predstavte si, keď som mal podpis podpredsedu Národnej rady, bol som hrdý na to, že mladý poslanec má podpis podpredsedu Národnej rady. Prišlo hlasovanie, pozerám, hlasuje proti. Pozriem na papier, mám ho podpísaného, pozerám, hlasuje proti. Idem za ním. Pán kolega, počúvajte, hlasovacie zariadenie zlyhalo? Slabo som vám to vysvetlil, kde bola chyba? Viete, čo mi povedal? Dvadsaťročný poslanec, bývalý podpredseda Národnej rady? Vy si myslíte, pán kolega, že keď niečo podpíšem, som s tým stotožnený? Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens! A to je vykradanie obsahu významu slov. Lebo keď v živote podpíšem, koniec, gro, nie je o čom debatovať. Tuto neni takáto alternatíva.

    Takže toto je ten veľký problém, to slovo, ktoré tu politici, žiaľ, dlho zneužívajú. Koľko sme tu už mali sľubov? Koľko tu bolo vládnych programov? Ako to mali by naplnené? Nenaplnené! A to je o tom. A to je o tom, pán kolega. A citovali ste G. B. Shawa. Super. Myslím, že on zomrel v roku 1950, keď si dobre pamätám, a povedal ešte jednu vec, a to by som teraz chcel povedať, lebo on zas prežil 19. a 20. storočie, to znamená, žil v tých technických. Povedal, že "keď sme sa naučili už plávať ako ryby, lietať ako vtáci, mali by sme sa naučiť žiť ako ľudia". Takže asi tak.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcem vám poďakovať za vystúpenie a poviem aj prečo a dovysvetlím aj to, čo vám použil pán poslanec Galek, že nič nepočul ohľadom súčasne navrhovanej novely. Nuž, keď by ste si všetci, kolegovia, prečítali, ktorí to kritizujete, v dnešnom rokovacom poriadku sa jasne hovorí, že na čo slúži prvé čítanie. Prvé čítanie slúži na to, aby sa povedalo o zákone, že či je potrebný, aby sme ho novelizovali, alebo nie. Nejde sa do podrobností, ktoré by ho mali meniť nejakým spôsobom. A to si myslím, že, pán poslanec Farkašovský, ste splnili, lebo ste jasne povedali, že je to potrebné, a podložili ste to ešte aj dôležitými vecami, ktoré tu naozaj absentujú, správnej komunikácie, váženia slov. Pretože ja by som ešte doplnil k tým prirovnaniam, čo ste povedali, slovo je svojím spôsobom ako projektil, keď už vystrelíte, už ho nedokážete zobrať späť. Aj keď sa ospravedlníte, ono to kdesi v podvedomí zostane. Preto je potrebné naozaj zvažovať, čo poviem. A, samozrejme, ja musím rešpektovať názor niekoho druhého, pretože očakávam, že potom on bude rešpektovať môj názor, aj keď s ním nebudem súhlasiť, ale nemusím hneď používať expresívne slová.

    Napokon v tej štúdii, ktorú ste si mohli prečítať, ktorá bola Parlamentným inštitútom spracovaná, dokonca existujú parlamenty, kde majú zoznam slov, hanlivých slov, ktoré sa nesmú používať v parlamente. Takto ďaleko nejdeme. Ale čo je dôležité a to chcem povedať na záver svojho vystúpenia, bolo aj na začiatku povedané, v druhom čítaní bude diskusia, či teda bude obmedzenie na 20 minút alebo to bude dlhšie, tam bude priestor na to, aby sme mohli predkladať pozmeňujúce návrhy, tak opozícia, ako aj koalícia. Pretože jednoducho je to materiál, ktorý je takto pripravený, a musíme dôjsť ku nejakej zhode. A myslím si, že toto je naša úloha, aby sme ku nej došli.

  • Pán poslanec Farkašovský, no celkom rád využívam túto mimoriadnu udalosť vzhľadom na to, že ste tuším prvýkrát po polroku, po tom, ako ste zobrali šesť poslaneckých platov, vystúpili v rozprave. A pozrel som si teda, že predtým jaká je vlastne tá vaša iniciatíva, či ste predložili nejaké návrhy zákonov. Zistil som, že nula. Pozeral som teda, že či aspoň nejaká faktická poznámka. Zistil som, že až dve. Takže by som to zosumarizoval, že prínos konkrétne vás, pána poslanca Farkašovského zo strany SNS pre voličov SNS a pre občanov Slovenskej republiky sú dve faktické poznámky za štyri minúty, a zobrali ste za to 18-tisíc eur. Čiže to je, myslím, že až veľké váženie si slova. A ja by som od vás ako od moderátora očakával práveže, že vystúpite omnoho častejšie, budete predkladať nejaké návrhy, myšlienky, konfrontovať aj tých opozičných poslancov. Povedať im to, to nenavrhujete dobre, ja by som to navrhoval takto. Ale prepáčte, taký ten pátos, taký ten Dankovský pátos, hovoriť o tom, ako si vážim slová a v skutočnosti ospravedlňovať svoje prázdno, je smiešne.

    A bolo mi až trápne za vás, keď som videl, že na začiatku sľúbite, že sľubujem, pomaly ste aj krvou podpísali, že budete vystupovať v každom svojom vystúpení maximálne desať minút, a na konci jak malý chlapec ste pozerali nato, že, frasa, nejako to nestihnem za tých desať minút. Neni vám trápne, že ako poslanec Národnej rady omnoho viac pozeráte na formu, čas, ktorý vám nadiktuje nejaký pán predseda, ako na obsah svojich slov, ako na obsah toho, čo navrhujú opoziční kolegovia, vaši? Neni vám trápne, ešte tú svoju prázdnosť obhajovať tým a robiť z toho cnosť tak, ako váš predseda Andrej Danko?

  • Keď ste začali rozprávať, použili ste citát G. B. Shawa, mňa hneď napadlo, že ja si od tohto pána pamätám, vzhľadom na to, čo mi tu všetci robíme, a to je, že prijímame pravidlá, dokonca teraz prijímame pravidlá, ktoré budú definovať politickú súťaž a to, akým spôsobom má parlament rokovať, tak G. B. Shaw povedal, že "zlatým pravidlom je jediné, že zlatých pravidiel nie je". To hovoril G. B. Shaw ako v kontexte v tom, že akékoľvek pravidlá majú byť pre spoločnosť alebo pre skupinu ľudí prijímané, majú vznikať v diskusii, pretože keď si niekto osobuje právo, že ja som ten najmúdrejší, ja vediem dialóg formou monológu a prídem s nejakým súborom pravidiel, ktoré veľmi eklekticky a účelovo zapracujem do zmeny rokovacieho poriadku, tak sa mi môže stať, alebo ako sa stalo tu, že vyhlásim to za nejaký typ zlatého pravidla. Čiže ak budeme G. B. Shawa čítať v kontexte, uvedomme si v pokore, že prijímame v rámci všeobecného zákonodarstva pravidlá pre celú Slovenskú republiku a zároveň máme tu možnosť prijímať pravidlá pre samých seba. Ak vyjdeme z pokory, že neexistujú tzv. zlaté pravidlá, ale máme ich prijať v diskusii, a v diskusii sú aj prípustné protinázory, tak nemôžte súhlasiť s tým, že niekomu sa obmedzí čas, že niekto nebude mať možnosť vyjadriť svoj názor aj nejakými mnemotechnickými alebo inými vizuálnymi pomôckami alebo, nedajbože, nafotí rečníka alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Farkašovský.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Najskôr technokraticky vysvetlím. Ja som ten sľub dal v druhej minúte svojho prejavu, takže splnil som desať minút. Ono, že to malo technicky jedenásť, pán Matovič, tak to už som vás na to zbytočne upozornil, že? Pán Matovič, to, že či hodnotí, to, či je prázdne alebo neprázdne, ja tak isto môžem vzniesť otázku voči vám. Aký prínos má vaša poslanecká práca za pol roka?

  • Rozoštvávanie spoločnosti? Divadlo pred Bonaparte? Koľko peňazí ste za to zobrali, pán poslanec? Vidíte! Toto je forma komunikácie, ktorou posunieme parlamentné dianie dopredu? Asi nie. Na túto úroveň ja nebudem pristupovať.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Galeka, ktorý tvrdí, že som nič nepovedal. každý máme svoj názor. Ide o to, že aj táto rozprava ukazuje, koľko toho nahovorí opozícia. Ja kladiem otázku, čo povedala?

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, môj príspevok do rozpravy nebude dlhý. Myslím, že sa zmestím do dvadsať minút. Dúfam, že neprešvihnem tento čas. A ja som pôvodne nemala vôbec záujem vystúpiť, pretože považujem tento návrh za obyčajnú dymovú clonu, niečo, čo má len odkloniť pozornosť verejnosti od iných problémov, od bašternákovcov, Kaliňáka, Fica a tak ďalej. Povedali to už mnohí a je to tak.

    Milý pán predseda Danko, milí predkladatelia, vďaka takýmto dymovým clonám sú občania na bočnej koľaji preto, že, pretože sa venujeme úplne iným veciam, než by sme mali. A pritom sú priamo pred našimi zrakmi znásilňovaní a zneužívaní. Nemyslím tým doslova len tie hnusné, dlhodobo hnusné praktiky v tom resocializačnom zariadení, ktoré symbolicky presakujú na povrch tohto hnilého jablka práve dnes, v týchto dňoch, ako symbol odporného zneužívania moci, ktorú práve náhodou niekto vlastní. Ja to myslím obrazne. V tomto štáte sa znásilňuje doslova všetko, spravodlivosť, právo, zákony, normy, obchodné vzťahy, morálka a dokonca aj pravda. Ľudia v uliciach mimo tohto parlamentu, občania sú dlhodobo zneužívaní, unavení a znechutení a vy to dobre viete. Darmo pred tým utekáte a robíte všetko pre to, len aby sa neprevalila pravda. Zúfalo odpútavate pozornosť k horalkám v parlamente, pán premiér k zlatým klasom na poli, ale ľudia sa nenechajú donekonečna vodiť za nos a lákať na nejaké istoty. Tie kauzy, ktoré máte na rováši, sú tak obrovské, že už sa nedajú ututlať a prekryť novými a novými klamstvami a clonami, ako si možno myslíte.

    Myslím, že máte strach. Aj o strachu už tu bolo povedané. A usvedčuje vás z toho to, že sa uchyľujete k čoraz silnejším demonštráciám svojej moci. Teraz tu brutálnym násilím tlačíte na rokovací poriadok. Pán Danko dokonca dnes pred obedom v priamom prenose dokázal, akého cynického a nadradeného prejavu je pri tom tlaku schopná moc, darmo bude skrytá za nejakým pekným oblekom. Jeho prejav bol odmenený ďalšími cynickými a nadradenými prejavmi, potleskom poslancov vládnej koalície. Nadradenosť, pýcha, závisť, klamstvo, okrádanie, prinajmenšom ľahostajnosť k okrádaniu, ponižovanie druhých, je tu cítiť všetko možné, len nie slušnosť.

    Zabudli ste, že na slušnosť ľuďom netreba oblek, ale stačí Desatoro Božích prikázaní. A aj tie sa dajú stlačiť do dvoch úplne jednoduchých Masarykových pravidiel, nebáť sa a nekradnúť. Mať určité formálne rámce, podľa ktorých máme rokovať, je samozrejme správne, o tom tu nikto nepochybuje, pravidlá, akými sa má riadiť predkladanie návrhov zákonov, ich prerokovanie a pod., sú potrebné, len nesmú zachádzať do absurdností. Avšak absurdným je na tomto návrhu každý jeden bod, takmer každý jeden bod, o čom už dostatočne hovorili moji predrečníci, výtečným spôsobom najmä kolega Dostál, takže nechcem opakovať a zdržovať tým, čo tu už bolo povedané a čo prípadne patrí do druhého čítania. Neodpustila som si tento úvod, ale dôvod, pre ktorý som sa prihlásila do rozpravy, bol vecný, lebo až vlastne počas tejto rozpravy mi napadla taká myšlienka, ktorá tu myslím ešte nezaznela a možno bude nová, a je to zároveň taká otázka, ktorú by som rada položila najmä služobne starším kolegom, ktorí boli v parlamente už v minulosti, poprípade v Kancelárii Národnej rady, a týka sa používania vizuálnych pomôcok.

    Mne vlastne až vďaka tejto rozprave ako novej poslankyni napadlo, že prečo vlastne parlament dodnes úplne bežne nepoužíva základné neodmysliteľné prostriedky ako dataprojektor a plátno, poprípade nejaká veľkoplošná obrazovka, lebo veď tu sledujeme rôzne výročné správy, analýzy, stratégie, koncepcie, ktoré sú často náročné na odprezentovanie aj pochopenie, a možnosť bežne používať PowerPoint by tomu určite, by tomu určite prispela. Mne príde absurdné prikazovať, a citujem z bodu č. 8 navrhovaného zákona, že sa prikazujú výlučne textové alebo elektronické poznámky ako podklad k vystúpeniu poslancov. Ako v čase, kedy už na základnej škole učili deti využívať prezentačnú techniku, mi to príde čudné. Skrátenie vystúpení poslancov by sa tým dosiahlo možnože úplne spontánne a bez nutnosti nejakého príkazu, lebo každý, kto chodíme sem-tam prednášať na nejakú konferenciu, tak vieme, že aj v desaťminútovom limite sa dá urobiť mimoriadne účinná a pútavá prezentácia, ak je k dispozícii obraz aj zvuk. No a naopak, samozrejme niekedy môže niekto hovoriť aj dve hodiny a okrem slovnej vaty nepovedať zhola nič.

    No, takže k tomu dataprojektoru, myslím to úplne vážne, dataprojektoru, prípadne nejakej obrazovke špeciálne na to určenej, myslím to úplne vážne a naozaj sa čudujem, že prečo to tu vlastne nikoho nenapadlo a prečo to napríklad nenavrhol pán župan Baška. Nevidím ho tu, ale ten napríklad takéto pomôcky bez problémov využíva v našom krajskom zastupiteľstve. Ako poslankyňa trenčianskej VÚC-ky ja naozaj oceňujem, že môžeme počas zasadaní zastupiteľstva sledovať k predkladaným návrhom, napríklad o prevodoch majetku, aj fotografie tých objektov, mapu, pôdorys, kde sa nachádzajú, atď., je to super. Je tam možnosť si premietať grafy, mapy, krátke videá a aj sa to pomerne využíva. Takže to považujem za hodné pochvaly a čudujem sa, prečo tento dobrý nápad, napríklad konkrétne pán Baška dávno nepreniesol už na pôdu parlamentu. Bol by aspoň nejaký konkrétny osoh z toho, že je poslancom Národnej rady a zároveň aj županom.

    Pán Grendel tu pustil minule záznam cez svoj mikrofón na pulte, zvukový záznam, za čo ho predsedajúci Bugár pokarhal s tým, že to nesmie robiť z miesta a že keď, tak to môže urobiť nanajvýš od rečníckeho pultu. Tak ja neviem, čo zo súčasného rokovacieho poriadku pána Bugára k tomuto pokarhaniu viedlo, lebo podľa mňa nič v súčasnom rokovacom poriadku pánovi Grendelovi nebránilo pustiť záznam na mikrofón v rámci svoje technickej pripomienky. Takže rovnako aj prípadné plátno alebo tá obrazovka s dataprojektorom tu podľa môjho názoru už dávno mohli byť namontované automaticky bez nejakej debaty. V súčasnom rokovacom poriadku tomu podľa mňa tak isto nič nebráni, pretože tam v § 27 v bode 7 sa hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. Čiže pri tejto formulácii podľa mňa rečník môže použiť aj PowerPoint. Myslím si, že môžme spúšťať, obrazové informácie by sa mali dať ovládať nielen z rečníckeho pultu alebo nejako zložitou technikou. Mám pocit, že ono je to teraz nejako možné cez tieto dve obrazovky, nie je to príliš šťastné. Podľa mňa by tu mala byť samostatná na to určená obrazovka. Ale mali by sa dať spúšťať aj z každého jedného poslaneckého miesta, aby sa aj dvojminútové technické pripomienky dali zhutniť, podporiť nejakým obrazom, aby sme mali možnosť sa lepšie vyjadrovať aj priamo z poslaneckej lavice. Ja si nemyslím, že by to v dnešnej dobe mal byť nejaký závažný technický problém a že by to bolo neuskutočniteľné.

    Takže mne príde obmedzovanie či dokonca zakazovanie takýchto možností, ako to vidíme v návrhu nového zákona ako, ako krok dozadu. Ako nováčik sa, sa tomu naozaj čudujem. Ono to, že tu máme takéto, prepáčte mi za výraz, predpotopné normalizačné prostredie, ešte pochopím ako nejaký pozostatok socializmu, ktorý sme zdedili v podobe tejto megalomanskej stavby. Ale takýto ten postsocialistický duch a tá pachuť, ktorú cítim najmä z tej mocenskej nadradenosti poslancov vládnej koalície, ktorú som spomínala v úvode, tak sa mi, bohužiaľ, vidia tiež stále rovnaké. A to ma mrzí oveľa viac, lebo to nie je vec matérie, ale ducha.

    Tí, čo sme počas nežnej revolúcie zrovna nekachličkovali kúpeľňu, sme si vtedy hovorili, že kedy to aj u nás bude také ako v iných vyspelých demokraciách, kedy sa tu budeme mať naozaj dobre a slobodne. Dávali sme boľševikom najskôr rok, potom dva, neskôr desať, potom dvadsať rokov. A tí pesimistickejší hovorili o potrebe, výmene celých generácií. A myslím si, že nielen v parlamente, ale aj v celej vláde a rovnako tak aj na súdoch by to chcelo poriadne vyvetrať, rozvíriť a rozpustiť všetky tie dymové clony. Skrátka dolapiť a spravodlivo odsúdiť tých, ktorí sa tu nezákonne obohacujú, bývajú v bytoch daňových podvodníkov, znásilňujú deti či páchajú iné zlo, skrátka klamu a kradnú, a do všetkých kútov dostať svieži vzduch a hlavne zdravý rozum a pokoj na život.

    Návrh tohto rokovacieho poriadku je podľa mňa v príkrom rozpore so zdravým rozumom a najlepšie by bolo, keby ste ho stiahli, aby sme si ako parlament neutŕžili zase ďalšiu hanbu, keď v praxi nebude fungovať. Pretože nebude fungovať, nebude vymožiteľný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pani poslankyňa Vaľová

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, no ja len otváram oči aj ústa. Vy viete, v akej ste strane? Veď váš pán predseda Sulík tu prvý doniesol staré televízory a obrazovky a meral nám čas a obmedzoval rozpravu. Vy viete, kam ste stúpila? Či si myslíte, že ste teraz ako ľalia?! Veď vy ste v strane, ktorá má nejakú históriu! Ktorá obmedzovala poslancov v parlamente a ktorá robila kroky, ktoré robila.

    Ďalej rozprávate o tom, že niekto tu robí dymovú clonu. Keby nebolo dymu, nemuselo by byť clony ani hasičov. Normálne predtým fungovalo v parlamente, ja už som tu niekoľko rokov, že mohli sa tu používať nejaké pomôcky, dajme tomu nejaké grafy, ale až vaša strana spolu s pánom Matovičom tu zaviedli rôzne busty, postavy, peniaze sypali, drogy sypali na hlavy, sáčky sypali. Proste toto tu nebolo. A my tiež chodíme medzi občanov a pravidelne a tiež sa im to nepáči. Takže ja si myslím, že tie pravidlá sú skutočne, naozaj veľmi potrebné. A prosím vás pekne, ako poslankyňa rozprávate, mestského zastupiteľstva, aspoň som si to prečítala, neviem, či ešte ste, ale dúfam, že áno, že všetky veci v tomto rokováku sú zlé. Ja už len jednu vec tam určite vidím, ja vidím viac vecí. Prítomnosť zisťovania poslancov, to som už ikskrát povedala, vysvetľuje si prokuratúra, že sú tí, ktorí sú zapísaní. Vaša podpredsedníčka parlamentu zisťuje opticky, čo je znásilňovanie, brutálne násilie. Preboha, pani poslankyňa, máte vy vôbec niečo pre tých ľudí, čo robíte, optimistické? Takéto slová z úst ženy jednej, takéto ťažké, strašné slová, ktoré som tu počula, no poviem vám pravdu, neviem, čo si o tom mám myslieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Spomínali ste, pani kolegyňa, pána Bašku a teda ako oceňujete, že v trenčianskom župnom zastupiteľstve umožňuje vizuálne pomôcky. Ja som to už spomínal, v rozprave, keď som vystupoval, a budem to opakovať do nemoty, že vizuálne pomôcky nie sú žiadnym vynálezom alebo proste výsadou tejto Národnej rady. Sú úplne bežné v iných parlamentoch, v Budapešti, v Prahe alebo Štrasburgu, úplne bežné. Ale to, samozrejme, v dôvodovej správe nikto neuvádza, lebo to sa sem nehodí. A pokiaľ ide o tieto pomôcky, tak Európsky súd pre ľudské práva, po tom, ako v Budapešti zakázali ich používanie, tak povedal, že patria k slobode slova a zrušili ich zákaz v maďarskom parlamente.

  • Vážená pani poslankyňa, pozorne som si vypočul vaše vystúpenie a zamrzelo ma v tom vystúpení jedno konštatovanie, ktoré ste povedali: keby to ten poslanec Baška, súčasný predseda, predložil, aspoň nejaký úžitok by z neho bol tu v parlamente. Vy si viete predstaviť, keby som ja teraz povedal, že aký, alebo použil otázku, aký úžitok je z vás? Viete, týmto sa uráža, jeden druhého, a zbytočne. To, kto je užitočný, nechajte na niekom inom. V tomto prípade minimálne voličov.

    Ale poďme k tomu, čo ste povedali, že absurdný je tento návrh rokovacieho poriadku. Tak ja som si ho pozrel kompletne, pozrel som si aj tú analýzu, ktorú urobil Parlamentný inštitút, a tie všetky veci, ktoré sú navrhnuté, vychádzajú z parlamentov, ktoré sú tu v Európe. To znamená, že chcete povedať, že to, čo majú parlamenty v súčasnej Európskej únii, je absurdné? Naviac, som si pozrel, nikde v parlamentoch sa nepoužívajú PowerPointy. Aj keď my v našom rokovacom poriadku v zastupiteľstve žilinskej župy to máme a tiež to využívame, ale je to iný charakter parlamentu ako parlament, v ktorom sedíme. Ale nevylučujem, že by to mohlo byť inovatívne a že by sme mohli byť, povedzme, prví. Ale to ste nenazvali ako absolútne nový, ale to, čo majú iné parlamenty, dalo sa do toho návrhu, o ktorom môžeme polemizovať, lebo je to rôzne, tak nazvete absurdné. Tak, čo je konštruktívne z toho, čo ste povedali?

    Ja sa domnievam, že máme priestor v druhom čítaní. Poďme hľadať a diskutovať o tom, či teda obmedzíme to vystúpenie na dvadsať alebo tridsať minút, dáme tam nejaké iné mechanizmy. Alebo použitie tých vizuálnych pomôcok v mieste rečníka. Lebo ja si myslím, že je to rovnako dobrá vec, ale nie tak, že bude tu vizuálna pomôcka, ako to urobil pán poslanec Matovič, že to tu rozprestrel a nechal...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážená kolegyňa, na vaše vystúpenie som sa tiež tak celkom tešil. A začiatok ma sklamal, priznám sa, keď ste povedali, skoro v podstate prvú vetu, že pokúsim sa, aby moje vystúpenie sa pomestilo do tých 20 minút. To ako keby, že pomaličky začíname hrať tú ich hru. Prečo? Hovorte toľko, koľko treba, a vôbec na tú tému ani len nepripúšťajme diskusiu. Ale ostatné ma zase veľmi potešilo. A potom tie slová o tom, že ten, akoby možno aj z tej budovy, ten normalizačný duch, ja si myslím, že nielen z budovy, ale aj v podstate tých predsedov koaličných strán. Dnes sú už iba tri. A keď si zoberieme rad radom, Fico, z komunizmu prebehol rovno do politiky a de facto nikdy nebol schopný sa živiť svojou vlastnou prácou. A keď ho Slovenská republiky vyslala do Bruselu, aby zastával naše práva, či do Štrasburgu, tak zo 14-ch sporov, ktoré viedol v mene Slovenskej republiky, prehral 14. To neni človek, ktorý by naozaj reálne svojou prácou niekedy niečo zarobil, platil čestne z toho dane a živil svoju rodinu. Keď, tak zarobil jedine vlastnou hlavou. Bugár takisto, z komunizmu rovno do politiky, do parlamentu, v živote nebol zamestnaný reálne, aby pri páse si to niekde odrobil, aby vedel, čo to je práca. V živote nezamestnal žiadneho človeka, nevie, čo to je vytvoriť pracovné miesto. Danko, z komunizmu vbehol rovno, tatíčkovi-privatizérovi rovno do náručia a rovno spoločne s celou svojou rodinou vytunelovali v priebehu troch rokov sprivatizovaný podnik a nechali dlhy štátu, zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a desiatkam sklamaných rodín. Títo ľudia sami osebe sú normalizačná atmosféra a tento návrh zákona je tým pádom úplne v duchu toho, čo títo ľudia vlastne reprezentujú.

  • No, Matovič, ako ty ma voláš Bugár. Ja viem, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem, to je v poriadku, len si ma oslovil. Takže treba sa pozrieť, kde som robil. Ja viem, kde som robil sedem rokov, ten závod ešte funguje a výkresy moje ešte stále fungujú. Takže... Nie, pán poslanec, keď už teda, tak aspoň neklam! Ty nič iné nevieš. Klameš, klameš, zavádzaš.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, asi na tri veci by som zareagoval. Hovorili ste, že pravda sa ohýba na Slovensku, žiaľ, ja by som povedal, že 27 rokov sa pravda s malým "p" dá kúpiť. Keď máte peniaze, ju kúpite. A to je najväčší marazmus, že toto je výsledok demokracie na Slovensko. Takže to je u mňa koniec sveta, doslova. Spomínali ste Desatoro Božích prikázaní. Som rád, že aj v SaS, tak ako kolega Droba, že máme tiež tých, ktorí to desatoro samozrejme, že nejakým spôsobom používajú v živote. A ja, ako som tu už viackrát povedal, že pokiaľ by sme vedeli, ľudstvo sa správať podľa Desatora Božích prikázaní, nemusíme tu mať zákony. Lebo tam to je všetko. Len my sa, nevieme sa správať. A preto tu máme tých desať a poltisíc zákonov na Slovensku, z toho 8-tisíc zákonov už čo je Európska únia, čo nám tu transformovala. No a na konci ste povedali, že so zdravým rozumom je v rozpore tento zákon. Ja hovorím, že tu je veľa vecí v parlamente v rozpore so zdravým gazdovským rozumom. Takže toto keby sme tu ešte dostali, tak to by bolo super.

    Ďakujem pekne za vaše vystúpenie.

  • Pani poslankyňa Kaščáková, citovala si tu Tomáša Garriguea Masaryka, nebáť sa a nekradnúť. Myslím si, že k téme dnešného rokovania je rovnako príhodné aj iné vyjadrenie, alebo iné slová Tomáša Garriguea Masaryka: demokracia, to je diskusia. Súčasná vládna koalícia však zjavne nie sú žiadni masarykovci, zjavne sa s takýmto chápaním demokracie nestotožňujú, zjavne nevidia žiadny problém v tom, že svojím návrhom zmeny rokovacieho poriadku chcú možnosti diskusie obmedziť. Priznám sa, že u SNS, ktorá mala negatívny vzťah k Československej republike, ma to až tak neprekvapuje, a teda vlastne ani u SMER-u, lebo to "nebáť sa a nekradnúť" je tiež zrejme problém pre niekoho. Ale v tomto ohľade si myslím, že by Slovenskej republike prospelo, keby viac sa hlásila ku svojim koreňom, a k tým koreňom patrí aj Československá republika, jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk a jeho slová o tom, že demokracia je diskusia a že by sme sa nemali báť a nemali by sme kradnúť.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude vystupovať a reagovať pani poslankyňa Kaščáková.

  • Ďakujem. Dúfam, že to stihnem. Pani poslankyňa Vaľová, Sulíkove obrazovky, no, tak predpokladám, že keď tu také boli, tak asi boli v súlade s rokovacím poriadkom, tak že by nebránilo, keby sme tu takéto pomôcky mali.

  • Reakcie z pléna.

  • Ťažké slová, ste hovorili, že používam ako žena. No ja ich, bohužiaľ, musím používať, lebo odrážajú našu ťažkú realitu, ktorú občania vnímajú, bohužiaľ, vďaka pôsobeniu, dlhodobému pôsobeniu vašej vlády.

    Pán poslanec Grendel, súhlasím, vizuálne pomôcky by mali byť úplne bežné, mali tu byť dávno. A to bolo vlastne obsahom môjho vystúpenia.

    Pán poslanec Blanár, na vašu poznámku, že aspoň nejaký úžitok by bol, teda mal byť z pána Bašku, ja som nemyslela jeho osobne, ja som myslela jeho spojenie z jeho funkcie župana, áno, ja som mala na mysli, že som, že necítim, že by bol osoh z toho, že je zároveň županom poslancom Národnej rady, pretože ja som si doteraz nikde v regióne nevšimla jeho prínos napríklad ako poslanca pre našu župu a možno týmto by bol užitočný aspoň pre parlament.

    Pán poslanec Matovič, do tých 20-ch minút som sa chcela zmestiť, viete prečo? Lebo ma plieska hanba za celý parlament, že sa tu vôbec zdržujeme ako celok s takýmito vecami, pričom by sme mali riešiť úplne iné veci. A s ostatným sa dá súhlasiť.

    A pán poslanec Fecko a Dostál, ďakujem za vaše pripomienky, súhlasím a som vďačná za vaše postrehy.

  • Ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne zopár poznámok k tomu a možno zopár otázok, ktoré jednak vyplývajú z rozpravy, jednak vyplývajú zo zámeru a jednak z toho, čomu sa venujeme tri a pol dňa. Keď som sa pripravoval na tento môj vstup, mal som na mysli dve základné otázky a skúsim ich aj povedať. Prvá, predpokladám, že každý by sme si ju mohli zodpovedať vo svojom vnútri, keď sa treba zamyslieť, prečo meníme rokovací poriadok, a hneď druhá, čo je problém tohoto parlamentu alebo čo je problém pléna parlamentu a slovenského parlamentarizmu.

    Myslím si, že tých šesť rokov, ktoré mám možnosť pôsobiť pod mandátom alebo od mandátu, ktorý mi udelili voliči počas tretieho volebného obdobia Národnej rady, som nie tá skupina poslancov, ktorí sú tu 20 rokov, a nie som ani ten úplne nový, a otázku, čo je problém nášho parlamentu, si kladiem takmer pri každej jednej schôdzi. A myslím si, že zákonodarca, ak to zosobníme, v tomto prípade predseda parlamentu, nie veľmi pochopil, čo je problém tohoto pléna, ak čítame paragrafové znenie, ktoré nám sem predložil, a ak čítame aj dôvodovú správu, ktorej sa budem venovať následne.

    Áno, patrím medzi poslancov, ktorí sa na rokovania parlamentu pripravujú, áno, patrím medzi poslancov, ktorí sa pripravujú aj na jednotlivé vystúpenia. Preto som venoval dosť dlhý čas tým siedmim, ak si dobre pamätám, dôvodom uvedeným v dôvodovej správe, čo viedlo zákonodarcu, predsedu parlamentu k zmenám rokovacieho poriadku. Prečo hovorím, že nie veľmi pochopil, kde je problém tohto parlamentu a kde je problém vôbec parlamentarizmu, sa budem snažiť vysvetliť možno troška širšie.

    Ako prvý dôvod alebo prvý motív, ktorý by mal všetkých nás viesť pri akejkoľvek úprave problémov parlamentarizmu, je, že máme, ak cítime tlak verejnosti, za úlohu spraviť jednu a základnú vec. Žijeme v kríze inštitúcií a žijeme v kríze dôvery. Nie je to problém Slovenska, je to problém svetový, možno je to problém celej Európy. A preto si myslím, že vyššia dôveryhodnosť inštitúcie by mohla byť zabezpečená niektorými konkrétnym úpravami rokovacieho poriadku, aby inštitút parlamentu dokázal, alebo táto inštitúcia, odpovedať na základné problémy obyvateľstva a aby sme sa tu pri témach, ktoré parlament otvára, nevybíjali v žabomyších vojnách, nebavili sme sa o kozmetických úpravách, často zástupných témach, a ak použijem niektoré slová možno z marketingu, nehádzali pri zásadných témach spoločnosti a politického života tzv. red herringa, resp. témy na odpútanie. Tri a pol dňa, tri a pol dňa sa totižto bavíme o legislatívnej iniciatíve, ktorá plní každý jeden parameter definície red herringa. Debata o rokovacom poriadku, tak ako bol predložený, totižto prináša presne toto, aby sme odpútali, aby toto plénum sa zaoberalo vecami, ktoré netrápia ľudí, ale viac trápia predsedu parlamentu. Jeho motívy tu mnohí odhalili, jeho motívy vyrovnať sa s neposlušnou opozíciou, dokonca pri jeho vystúpení to bolo vidieť až, ako sa hovorí, na plné ústa, kedy si osobný spor s konkrétnym poslancom pod argumentáciou ad hominem, čiže na základe osobného útoku vy-vyjasňoval s predsedom nášho hnutia Igorom Matovičom.

    Čiže ak hovoríme, čo je problém parlamentu a parlamentarizmu, tak tým základným by malo byť, že ľudia majú pocit, že parlament bol degradovaný na úroveň hlasovacieho zariadenia, že čokoľvek sem príde, je pretlačené silou vládnej väčšiny, a je to jedno, či to bola monovláda SMER-u, alebo po nástupe novej koalície prichádza tento typ rovnakého spôsobu pretláčania vládnej agendy. Prijíma sa to bez nastavenia parlamentarizmu, že poslanci následne sú degradovaní na hlasovacie zariadenia, niekto používa metaforickejšie alebo expresívnejšie vyjadrenie, tzv. cvičené opičky. Toto, toto ľudia vnímajú. Vnímajú to v regiónoch, vnímajú to vo svojich rodinách a domácnostiach a majú pocit, že parlament nerokuje o otázkach, ktoré ich trápia, a jedná spôsobom, že všetko je dávno dohodnuté predtým, než to do tejto siene zákonnosti, ako zvykol hovoriť Janko Mičovský, prichádza.

    Čiže áno, mali by sme sa zamerať na úpravu rokovacieho poriadku, ktorý by vedel priniesť viac diskusie, viac diskusie pri prvých, druhých čítaniach, viac práce do výborov, a nie menej. Čiže ak si zoberieme ten základný motív, že ľudia chcú od poslancov, aby pracovali viac, aby nielen počúvali o tom, ako pracujú, ale chcú ich pri práci vidieť, toto ak by bolo motívom zmeny rokovacieho poriadku, tak sa nemôžeme dostať do momentu, že niekto chce obmedzovať čas vystúpenia poslancov, resp. chce obmedziť to, akým spôsobom dávame vedieť o tom, čo tu vlastne v tom parlamente robíme.

    Myslím si, že ak teda si vyjasníme základnú otázku, čo je problém, a pozrieme sa na motívy, tak nám bude všetko jasné. Bude jasné, že keďže prišla zlá motivácia, a tá teda znie, vyjasníme si účty s opozíciou a predveďme im, alebo pomstime sa im, nastavíme také pravidlá, že si to trikrát rozmyslia, či vôbec naberú odvahu alebo budú pod pokutami chcieť v tomto parlamente rozprávať, tak tento motív vedie k trom základným alebo k trom vyjadreniam v návrhu rokovacieho poriadku, ktoré sú neakceptovateľné. Čiže ak máme zlý motív, máme aj zlé riešenie. Ak budeme všetci súhlasiť s tým, že ľudia na Slovensku chcú, aby poslanci pracovali viacej, čo asi chcú, a ak máme základný motív, že chcú vedieť, čo naozaj robíme, tak nemôže byť v rokovacom návrhu novely rokovacieho poriadku ustanovenie o skrátení rozpravy a nemôžu tam byť ani ustanovenia o zobrazovaní tu na najverejnejšom fóre z verejných, že nebude môcť poslanec zobrazovať svoju poslaneckú prácu spôsobom, akým uzná za vhodné. Sme totižto nie v chráme, nikdy sa nesnažme urobiť z parlamentu chrám. Parlamentarizmus začínal na kopci, volal sa Agora. A bol to kopec, miesto stretnutia slobodných ľudí so slobodnými názormi. Aj my sme na vodnom, Bratislavčania vedia, vrchu a toto plénum by malo byť miestom slobody. Je nás len 150, ktorí sme obdarení ústavodarnou a zákonodarnou mocou, ktorí máme prijímať všeobecné zákonodarstvo pre každého jedného občana Slovenskej republiky. A mali by sme mať absolútne právo zúčastniť sa slobodnej diskusie na našom vodnom vrchu, v sieni zákonnosti, kde neexistuje a je neakceptovateľné, že ktokoľvek si zoberie do hlavy a toto by chcel nejakým spôsobom narúšať. Nebudujme chrámy, kde sa chrámy nehodia, určíme miesta, kde majú slobodní ľudia s mandátom od voličov sa v slobodnej debate dobrať k riešeniam. Všetko ostatné z motívov, ktoré vieme čítať v dôvodovej správe, je falošné, uhýba podstate a myslím si, že je veľmi nebezpečné pre diskusiu.

    Áno, Ondrej Dostál spomínal niekde korene našej spoločnej republiky s českým národom, kde Tomáš Garrigue Masaryk definoval demokraciu ako diskusiu. Tu hľadajme inšpiráciu, ako diskutovať s ľuďmi, ktorí stavajú pomery 20:1. To, že to právnici, že prídu s reálnymi argumentami, že to právne nesedí, že je to dokonca protiústavné, je absolútny faul napríklad tomuto zdroju nášho budovania parlamentarizmu, pretože to obmedzuje diskusiu. Chce to budovať chrámy tam, kde chrámy stáť nemajú, a zabraňuje to hľadaniu čo najlepších možných riešení pre zákonné nastavenie, ktoré následne budú dopadať na všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Čiže tú prvú otázku, ktorú som položil, prečo teda meníme rokovací poriadok? Zákonodarca hovorí o siedmych dôvodoch. Prvé chce zabezpečiť poriadok v rokovacej sále, druhé chce určiť dĺžku rečníckeho času, tretie chce obmedziť spôsob nahlasovania sa do rozpravy a obmedziť vystúpenia rečníkov, ktorí by chceli použiť nejakú audiovizuálnu, alebo iný typ vizuálneho zobrazenia, pomôcku. Chce zmeniť spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, chce znovu, alebo chce priniesť ľudí, nových ľudí, v tomto prípade europoslancov, na rokovania Národnej rady bez toho, aby sa o tom muselo uznášať plénum, chce zmeniť nejaké parametre, akým spôsobom sa dávajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a jedno ustanovenie je ohľadom fungovania vrátených zákonov prezidentom republiky. Toto definoval ako základné motívy a predpokladám, že za tých päť mesiacov, keď s tým prišiel pán Danko na rokovanie a snažil sa vytvoriť zdanie dialógu o tomto jeho návrhu, toto chce meniť.

    Teda pýtam sa znova, prečo meníme rokovací poriadok? Nie je naozaj problémom parlamentu to, že ľudia nám často vyčítajú, čo pre nich môžme urobiť, prečo médiá, možno niekedy pod bulvárnym tlakom, prinášajú neustále informácie o tom, že sme tí, ktorí sa v rámci svojej agendy a výkonu mandátu flákajú, alebo že nedostatočne dbáme tu pri rozpravách na problémy obyvateľstva, ktoré na Slovensku máme.

    Na toto sa zákonodarca nezameral vôbec. Nebudem to čítať znova, pretože, či budeme hovoriť o poriadku, či o dĺžke rečníckeho času alebo obmedzení výkonu rozpravy, alebo spôsobu zisťovania poslancov, neodpovieme ľuďom na Slovensku, prečo parlament nejedná o otázkach, ktoré ich trápia, prečo nedáva nám dostatočne vedieť o svojej poslaneckej práci a prečo slovenský parlament tým pádom je jedna z najmenej dôveryhodných inštitúcií v rámci všetkých inštitúcií, ktoré na Slovensku máme. Tu je rokovací, alebo návrh novely rokovacieho poriadku absolútne hluchý.

    Na začiatku tejto rozpravy som, myslím, že pán navrhovateľ, ktorý tu sedí celý čas miesto pána Danka, spomínal skúsenosť nového poslanca. Počúval som tú skúsenosť nového poslanca, ktorý tu je šesť mesiacov, by the way. Inak to bola polka, zhruba polovica času u Radičovej vlády, ktorý sme tu boli my a nemohli sme si dovoliť taký luxus, že neprišiel ani jeden poslanecký návrh od nás, alebo žiadna agenda od nás, ale chcel by som vám sprostredkovať svoju vlastnú skúsenosť spred tými šiestimi rokmi.

    Na jedno z mojich prvých vystúpení, spolu hentam niekde v laviciach sedeli vaši kolegovia zo SNS, vyštartoval pán, volal sa Ján Slota, a odhental na mňa kričal nasledovné slová: "Vy ste čo dokázali v živote? Ja na vás pľujem takú veľkú slinu ako Bajkal, aby ste sa v nej utopili." To je tradícia vašej strany. Pán Zelník myslím, že je jeden z tých, ktorí zostali. Toto, toto priniesla Slovenská národná strana do rokovania pléna parlamentu a je to sprostredkovaná skúsenosť nových poslancov z roku 2010. Pozerali sme sa na mnohé vystúpenia našich vtedy starých parlamentných bardov, a keďže sme boli, myslím, že 22 nás bolo v klube SaS, tak nebolo veľmi byť na čo pyšný. A chcel by som v tejto súvislosti pri sprostredkovaní týchto zážitkov nových poslancov povedať jednu zásadnú vec, ktorú som pri mnohých vystúpeniach nepočul. Totižto nepoznám v pléne parlamentu ani jednu iniciatívu, ktorú by niekto predtým nerobil pred nami. Ja si pamätám vystúpenia pána poslanca Ondruša v cestárskej veste tu, odtiaľto, priamo z protestu a rozprával v cestárskej veste, neviem, či si ešte nepriniesol aj nejakú inú vizuálnu pomôcku. Pamätám si, aby sme nechodili ďaleko, že tu stáli dve figuríny Igora Matoviča s jeho symbolom skartovaného účtovníctva. Pamätám si ako teraz minister vnútra, vtedy pán Kaliňák vyrušoval rečniaceho poslanca a podával mu slovník cudzích slov, a myslím, že slovník anglického jazyka, a nemal absolútne žiadnu hanbu. A toto boli veci, ktoré sme sa my vtedy a boli sme s nimi konfrontovaní. Ale troška sme sa od vás líšili. Totižto súčasne platný rokovací poriadok bol nejak navrhnutý a bol niekedy menený, ale nikdy sme nemali ambíciu meniť pravidlá hry počas hry samotnej. Nikdy sme neboli tak veľkohubí, aby sme, a mali sme tú chuť a mali sme na to mandát, aby sme počas hry zmenili pravidlá natoľko, že niekomu, v tom čase 62-člennej, opozičnému mančaftu SMER-u a, neviem, koľko bolo poslancov SNS, moc sa tu v tej sále nepretrhli, nemali sme ambíciu meniť pravidlá tak, aby sme im zapchali ústa. Proste pravidlá politickej súťaže, ktoré v mnohom rokovací poriadok definuje, by mali byť možno prijaté, napríklad, že si určíme pravidlo a že to bude ústavná, alebo slušné by bolo, aj 120-členná alebo 130-členná väčšina tohoto pléna.

    Pretože parlament má dve zásadné funkcie. Po prvé. Prijíma vládne návrhy zákonov a v tej miere vám rozumieme. Áno, cez parlament musia prejsť vládne návrhy zákonov pod dozorom opozície. A zároveň má sväté právo opozícia prinášať svoje témy do pléna parlamentu a rokovať počas nich na mimoriadnej schôdzi. Prečo váš návrh neobsahuje to, že dokážete ako väčšina obštruovať opozíciu a opozícia nemá inú možnosť, ako zvolávať schôdze pri odvolaní konkrétneho ministra. Totižto rokovací poriadok v tomto smere má problém zásadný. Totižto ste si schválili alebo snažíte sa interpretovať rokovací poriadok tak, že aj pri mimoriadnej schôdzi zvolanej tridsiatimi poslancami máte nástroj, takzvané schvaľovanie programu, kedy ju môžete, tú schôdzu, zrušiť. Opozícia má právo iniciovať a prerokovať. Tak to znie. Ale keď prídete a ohnete ducha toho, toho základného pravidla, že nielen iniciovať, ale aj oddebatovať, prerokovať, tak toto je jedným zo zásadných problémov slovenského parlamentarizmu neustále, a to v tomto prípade aj v tradícii, zapchávať ústa svojím názorom na politických oponentov.

    Prečo sa potom čudujete, že keď sa kúri pod kotlom a vy upchávate jednotlivé uvoľňujúce ventily v rámci diskusie, tak prichádza k spoločenským výbuchom? A vy teda, že kúrite a podkladáte! Držať Kaliňáka vo funkcii, nedokázať si otvoriť ústa voči predsedovi vlády, ktorý býva v byte človeka podozrivého z daňových podvodov, je reálne prikladanie pod spoločenský kotol, pod spoločenský kotol frustrácie. A vašou odpoveďou je ucpatie ešte viacerých ventilov, aby aspoň v rámci diskusie, aby sa tí ľudia v tej diskusii vedeli nájsť. Áno, niekto vraví v mojom mene. Áno, poslal som ich na štyri roky do parlamentu, aby hovorili v mojom mene. Poslanec má byť v prvom rade hlasom voliča. Na to máme niektorí 300-krúžkové mandáty a niektorí niekoľkostotisícové, ale každý jeden z nás má mať základné nastavenie, že je zodpovedný svojmu zdroju moci, to znamená, ľuďom a voličom. A sledujú nás a pozorujú. Zavesení na ústach čakajú, či niekto ich problém dokáže priniesť do pléna Národnej rady a či naozaj vážené poslankyne a vážení poslanci sa týmto problémom zaoberajú.

    Ja pri návrhu zákona, ktorý predkladáte, nevidím jednu jedinú snahu, že toto sa nám viacerým a viacerým z vás podarí. Pretože ak zabijete diskusie, zabíjame parlamentarizmus, zabíjame demokraciu. A diskusia obmedzená na 20, respektíve 30 minút má v tomto reálne zarobené. A myslím si, že to podkladanie pod ten kotol spoločenskej frustrácie sa môže škaredo vypomstiť úplne každému jednému z nás, kto to ešte s metódou zastupiteľskej demokracie myslí dobre. Ženieme sa do ťažkých časov. Sú tu iné formy, ktoré by chceli zmeniť tvrdo a ťažko budovaný slovenský parlamentarizmus na nejaký iný typ možno stavovskej spoločnosti, možno ohnúť parlament. Preto to, čo vás vyzývali mnohí moji predrečníci, aby sme zišli z kratšej cesty dolu, urobme to. Urobme to, lebo toto plénum má v prvom rade riešiť problémy občanov. A keď o nich hovoríme, k občanom sa to má rôznymi formami dostať. Neblokujme to, že niekto má snahu sprostredkovať to, akým spôsobom obhajuje svoj mandát cez sociálnu sieť. Niekomu stačí vysielanie Národnej rady a niekomu bude stačiť nejaká tlačovka pod schodami parlamentu, kde odovzdáva svoj message, čo vlastne robí. Akýkoľvek spôsob komunikácie s voličom je akceptovateľný, pretože len ten môže rozhodnúť.

    Ďalšiu otázku, ktorú z hľadiska ambície a motívov, ktorú chcete zmeniť, som si kládol, keďže bolo vypracované Parlamentným inštitútom porovnanie alebo komparácia rôznych parlamentov, či niekto z tých, ktorí výstup, je vás málo, ale či niekto si dal komparáciu obmedzenia času v parlamente alebo vystúpenia v parlamente s množstvom členov. Či si to niekto z vás dal takpovediac do ažurity a paralelne si pozrel, koľko členov parlamentu majú štáty, kde mechanizmus defaultného obmedzenia času rozpravy je nastavený. Ja som to v niekoľkých faktických poznámkach naznačil, ale skúsim len námatkovo. Nemecká spolková republika má 699 členov, Španielske kráľovstvo 616, Francúzska republika 925, Poľská republika 560, Talianska republika 951 a môžme ísť ďalej. To sú pléna parlamentu, kde väčšia diskusia zaznieva vo výboroch a výbory majú omnoho väčšie kompetencie ako tu, a po tom deklaratórne stanovisko z hľadiska veľkého pléna môže byť obmedzené časovým kvórom, defaultným.

    Chcem povedať jednu vec, hanbím sa za hlasovanie a mali sme o tom obrovskú debatu svojho času v klube SaS, že keď prišlo 62 ľudí nahlásených do rozpravy a na nich 62 faktických poznámok, tak sme mnohí z hľadiska pragmatického účinku, a mnohí sme inak predpokladali a ja som jeden z tých, že nám to budú otrieskavať o hlavu. Myslel som, že v hlbšej alebo ďalšej budúcnosti, teraz je to tu. Áno, Richard Sulík priniesol obmedzenie času, vystúpenie času poslancov na poslanecký klub. Nebol som o tom presvedčený, niekoľkokrát som sa za to ospravedlnil aj tu v pléne, aj voličom. Ale nastal jeden jediný problém. Bolo ustanovenie platného rokovacieho poriadku použité, bolo použité raz a je z toho obrovská hanba. Až taká, že ma to núti sa ospravedlniť teraz. Viete, čo robíte ale vy? Vy ich sem inštalujete nastálo. Tá obžaloba, že 20 minút tu bude nastálo, ako hovoria IT-áci, defaultne nastavenie. Od tohoto momentu, keď toto schválite, vás bude hanba fackovať vždy, keď bude rokovať plénum parlamentu. A ja vám garantujem, že akákoľvek vládna väčšina sa tu po vás ustanoví, bude mať ambíciu toto zmeniť. Pretože oprava toho, že v pléne parlamentu, v tomto type parlamentu, v tomto type pracovného parlamentu, kde máme možnosť vystupovať v rozpravách, a preto to bolo dlhodobo stanovené a nikdy sme nemali problém prejednávať vládne návrhy zákonov, hovorili to viacerí, je obžalobou toho, akým spôsobom chcete zabiť tú prepotrebnú diskusiu, ktorá v našej spoločnosti jednoducho chýba.

    To, že by sme mali ísť príkladom aj v tomto smere a nechať toto pravidlo tak, ako je, vysvetľovali viacerí. A ja hovorím, že dať nastálo, to vy používate, myslím, že pán Erik Tomáš to aj mne vyčítal, čo vy používate, že sa to stalo jeden jedinýkrát počas celého mandátu alebo počas celého piateho funkčného obdobia Národnej rady, znamená, že tie mečiarovské televízory tu budú vždy pri každej jednej schôdzi, či už to spravíte, že to bude odrátavať táto modrá tabuľa, alebo použijete tie staré Tesly, a tu si budeme nahliadať, či som už nie cez čas a či už nie je 20. minúta a prvá sekunda, je proste hanba. Nedá sa to nijakým spôsobom obhájiť, je to arbitrárne rozhodnutie od stola. Pre potreby slovenského pléna parlamentu toto nie je vôbec dôležité.

    Myslím si a tak, ako som hovoril v jednom náznaku, že mali by sme sa teda z motívov, vyjsť z tých motívov, čo by bolo pre parlamentarizmus a parlament dobré, a to je, že poslanci by mali vo svojej neformálnej a zákonom nadiktovanej autorite, ale svojej prirodzenej autorite priniesť väčšiu váhu parlamentu. Ja som rokovací poriadok sa snažil meniť, ak som to dobre zrátal, 5- alebo 6-krát. Je to napríklad návrh o individuálnom poslaneckom prieskume. Keď som tento návrh uvádzal už počas tohoto funkčného obdobia, zapojilo sa zopár poslancov, pretože cítia, že ak príde od voliča návrh alebo nejaký podnet, máme veľmi málo nástrojov na to, aby sme mu vedeli pri tomto podnete reálne vyhovieť. Vládni poslanci budú mať pravdepodobne navrch. Pretože vedia prísť za svojím ministrom alebo ministrom z koaličnej strany a predpokladám, že nejaký problém budú vedieť potlačiť. Opoziční poslanci tento nástroj nemajú. Pri tomto správaní, ako sa k nám správa predseda parlamentu a vedenie, prichádzajú ešte horšie časy. Čiže zákonné nastavenie, že verejná štátna správa by mala povinnosť odpovedať poslancovi na otázky pri uplatňovaní parametrového vlastného mandátu, zdvíha úroveň a možnosti a nástrojivo a inštrumentárium pre poslanca, aby mohol svoj mandát vykonávať lepšie, zodpovednejšie, v prospech voliča, ktorý sa naňho obráti.

    Ste tu šesť mesiacov, skúste povedať, ak sa na vás niekto obráti a nie je ministerská vôľa, čo môžte reálne urobiť? Tlačovka? Možno na hodine otázok otázka, interpelácia a priniesť to do pléna parlamentu, kde vám to teraz ešte chcú na 20 minút obmedziť. To sú zhruba nástroje. Ale to, že by som vedel sa vybrať na ten úrad, vedel sa vybrať na konkrétne pochybenia, priniesť správu pre výbor. Tak je to nastavené. Ak bude individuálny veľa, tak to dajme na pravidlá, ktoré vo výboroch poznáme, a je to napríklad tretina poslancov. Vieme zvolať výbor pri tretine poslancov, je tam to menšinové zachované. Tak prečo toto nevie rozhodnúť o poslaneckom prieskume, ale musí to byť vládna väčšina? Obmedzujeme výkon poslaneckého mandátu a keďže ho obmedzujeme, ľudia nemajú presný a jasný princíp, akým spôsobom mu vie oslovený poslanec alebo pomôcť s jeho agendou. Toto by pomohlo. Ale to v tom rokovacom poriadku nie je.

    Prichádzal som po eurovoľbách s tým, že máme tu mnohé témy, ktoré súvisia s európskou agendou. Eurovýbor je na, o niekoľkých stovkách takzvaných "eláčiek", pracovne medzi poslancami, čiže legislatívnych aktov Európskej únie, máme tu častokrát debaty o takzvaných transpozíciách práva Európskej únie. A podľa mňa, keby tu mohol bez toho, že by plénum muselo hlasovať, ale pri jeho vlastnom požiadaní vystúpiť europoslanec, toto boli moje dôvody, prečo som s touto témou pred, v 6. volebnom období prišiel pred Národnú radu a žiadal som, aby sme do rokovacieho poriadku zmenili parametre tak, že europoslanec pri agende euro, čiže ak transponujeme niečo do našej legislatívy, mohol vystúpiť kedykoľvek. Respektíve témy, ktoré sa týkajú Európskej únie. Dôvod? Nemáme všetci pocit, že témy Európskej únie sú vzdialené našim ľuďom, že málo sami o nich vieme? Kto z vás sleduje obrovskú agendu eurovýboru, ktorá je zahltená legislatívou, a de facto neexistuje, myslím, že to spomínal aj Martin Poliačik, nejaká vysoká analytická a teoretická zložka na to, aby sme mohli túto agendu uchopiť odborne. Čiže áno, prichádzal som aj s týmto návrhom zákona, vtedajšie plénum to odmietlo.

    Mám aj pocit, že Slovenky a Slováci a občania Slovenskej republiky majú problém aj so samostatným prístupom k výkonu poslaneckého mandátu. Preto som dával návrh zákona o tom, aby sa inak a lepšie zisťovala dochádzka. Doteraz nám beží portál nrsr.tv, kde v tejto chvíli vidia presne voliči, vaši, naši, kohokoľvek, kto tu sedí a kto nie. Každé tri sekundy z okruhu, ktorý vysiela Národná rada, dokonca túto tabuľu, ktorú žiadam opakovane, aby sme niekde pustili, aby si ľudia vedeli sledovať, kto vystupuje, kto je v poradí, kto dal faktickú poznámku, nie, to von nedáme. Ale na portál budeme dávať vyjadrenia pána Danka. Ja som zažil Sulíka, pána Hrušovského, pána Pašku, nikto si nedovolil ohýbať portál nrsr.sk na svoju vlastnú agendu ako súčasný predseda parlamentu. Naozaj to nie je portál predsedu parlamentu. Nechcem použiť to slovo, ktoré mu prischlo v tejto miere, ale myslím si, alebo v tejto konkrétnej veci, ale myslím si, že je nás tu 150, je tu niekto prvý medzi rovnými, to ale neznamená že je vyššie, že jeho robenie dojmu a jeho povinné jazdy prijímania veľvyslancov a iných zahraničných delegácií sú nejaká práca. Nie, nie sú. Počuli ste vy, poslanci, aj vy noví, že sa niekedy iný predseda parlamentu toľko zaoberal tým, že on musí prijímať nejakých veľvyslancov, alebo musí prijímať nejaké zahraničné návštevy? Veď to je hanba. Veď to je jedna základná povinná jazda. Patrí to k funkcii, o tú funkciu sa uchádzal dobrovoľne, mandát dostal, ale nebudem tu vyplakávať, že toto je nejaká agenda. Nie, agenda predsedu parlamentu nemá byť to, že sa bude sťažovať, že on má iný typ povinností. Toto robia ľudia, ktorí svoju funkciu totižto nezvládajú. Ak nerobím, tak musím obhajovať, čo vlastne robím. Veď to poznáme zo svojich pracovísk, poznáme to zo svojho okolia, že ak nevidím za niekým prácu a obviním ho z toho, že si neurobil, tak čo príde? Príde tento typ, koľko on má veľa roboty. Ešte raz, 77, či koľko vás je tu nových, počuli ste niekedy o tom, že nejaký iný predseda parlamentu, a to sme teda nemali veľmi šťastie na nich, sa zakrýval tým, že on musí prijímať zahraničné návštevy a veľvyslancov a každú polhodinu niečo proste robí? Ja nie. A podľa mňa je to veľmi detský spôsob obhajoby toho, čo by mal robiť. Je ale autorom idey zmeny rokovacieho poriadku, ktorý si dovolím podrobiť tejto kritike. A v tejto miere, keďže idea prichádza odtiaľ, by som mal jeden odkaz.

    Myslím si, že sú v spoločnosti a v inštitúciách funkcie, ktoré prinášajú formálnu autoritu. A potom ak niekto obsadí akýkoľvek typ funkcie a prichádza aj taká tá autentická, reálna, neformálna autorita, je dobre. Ale úplne najhoršie čo sa kedy môže stať, je, že ak niekomu autorita chýba a potrebuje k svojej formálnej autorite dodať to, aby si ho niekto vážil, použije mocenský nástroj, použije zmenu zákona. Použije zmenu zákona, aby si vyjasnil alebo aby vyhral osobný spor s Igorom Matovičom, aby si vyjasnil spory s opozíciou. A toto je z môjho pohľadu úbohé. Rešpekt sa väčšinou a zmenou zákona totižto vynútiť nedá. A podľa mňa ak niekomu tento rešpekt prirodzenej autority chýba, ani po zmene rokovacieho poriadku, interpretujte si to akokoľvek, jednoducho nepríde. Rešpekt, ešte raz, tak isto ako hrdosť, a v tom SNS má tiež svoju históriu, sa jednoducho zákonom nadiktovať nedá. Môžte meniť a ohýbať rokovací poriadok z vašej vôle akokoľvek, z tohto nikto nebude cítiť nejaký prirodzený rešpekt, skôr slabosť. Slabosť z toho, že ste museli pristúpiť k takto slabému alebo neoddiskutovanému kroku a snažíte sa účelovo zmeniť rokovací poriadok na to, aby, snáď máte ten cieľ a ambíciu, aby z vás rešpekt šiel. Nie, nepôjde.

    Okrem toho, keď spomínam zmeny a návrhy rokovacieho poriadku, spomínal som tiež vo faktickej, máme problém, že či už poslanec alebo výbor parlamentu nie je viazaný európskym právom pri otázkach eura alebo ECB alebo eurozóny, akokoľvek to nazveme, je to dlhodobý problém. A myslel som, že predseda parlamentu tým, že to má v šaflíku, rieši sa to dlho, tak aby, keď sa preberajú otázky meny, našej spoločnej európskej meny, aby boli poslanci a takisto výbory viazaní povinnosťou opýtať sa na tieto veci Európskej centrálnej banky, kde Európska centrálna banka si to všimla, poslala niekoľko listov predsedovi parlamentu, aby sme to opravili. Ani to sa v tom rokovacom poriadku z môjho pohľadu nenachádza.

    Chcel by som hovoriť aj o tom, že, a možno troška hlbšie, že existujú pri práci parlamentu dve základné funkcie, ktoré máme napĺňať, jednak z titulu demokratického nadstavenia, jednak z titulu ustanovenia v ústave, a spomínal som to náznakom, chcem sa tomu venovať hlbšie, je to, že tento parlament alebo akýkoľvek iný parlament sa bude vždy deliť na väčšinu a menšinu. A teraz mám za to, že či si pamätám pracovnú skupinu, ktorú kvôli zmene rokovacieho poriadku ustanovil predseda parlamentu Paška, alebo ešte za Richarda Sulíka, keď reálne sme sa chceli baviť s celým politickým spektrom o tom, čo sú reálne problémy rokovacieho poriadku Národnej rady, tak platili niektoré základné pravidlá. Jedno z nich poviem, je to ten...

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem. Je to ten moment, kedy sa definovali ako keby priority vlády a priority opozície. A priority vlády slovami človeka, ktorý tu na mňa a Ľuda Kaníka reagoval slovami počas nočného rokovania, že "vyhraj voľby a môžeš všetko", tak Pavol Paška definoval, že jemu z hľadiska fungovania parlamentu ide prioritne o to, aby vládna agenda bola predložená, oddiskutovaná a v nejakom horizonte prijatá. Legitímny cieľ, legitímny cieľ vládnej väčšiny, legitímny cieľ a pochopiteľný cieľ každého jedného zodpovedného človeka s manažérskym prístupom. Potom sme mali poslanecké návrhy zákonov. A to človek ako pán Číž, ktorý veľmi rád používa v posledné dni lži, vždycky atakoval, že my ako keby sme nemali právo prinášať množstvo legislatívnych aktov, a viedli sme o tom často, často debaty, kým si nezačal vymýšľať o tom, kto a koho napadol v tomto pléne parlamentu. Aj to je moja skúsenosť ako poslanca, keď sa na vás vyrúti päť podnapitých pánov poslancov a snaží sa vás hodiť cez zábradlie so slovami: pôjdeš za nimi ty, hajzel. Cez tuná, cez to zábradlie. Čiže toto. A inak stalo sa to aj predmetom vyšetrovania polície, rád by som videl, ako v tomto prípade, kam pokročila. Bol som niekoľkokrát v tejto veci vypovedať, lebo že som, áno, som jeden z poslancov, ktorý bol kolegami v podnapitom stave v tomto pléne parlamentu napadnutý. A to tiež neriešite. Veď čo?! Čiže ak povieme, že aká je úloha teda opozície a mali by sme jej nechať v pléne, ktoré sa vola parlament, a vychádza z morfologického alebo slovného základu rozprávať – parle, právo sa pýtať, klásť otázky, prinášať riešenia, prinášať idey. A ide to len v diskusii. Čiže áno, aj tí ľudia, ktorí vyhrali voľby a mali pocit, že môžu všetko, akceptovali to, že minimálne toto základné opozičné minimum bude zachované. A platili pravidlá, kým tu nebude 120 alebo 130 poslancov, nezmení sa v rokovacom poriadku čiarka. Kde je toto? Kde je aspoň základná úcta medzi nami, že by sme potrebovali a možnože s niektorými návrhmi, ak by to rokovanie bolo začalo tak, že príde september, mám základnú ambíciu meniť rokovací poriadok, pošlite právnikov vašich, pošlite vašich odborníkov, toto sú moje základné ciele, moje základné ambície, moje základné motívy, povedzte vaše, dohodnime a spravme teda nové spôsoby rokovania tohto pléna. Nie. Ale tomu som sa nechcel venovať, lebo to hovorili mnohí, že ten proces je proste zle zapnutý, hneď prvý gombík, tým pádom to nikdy nepozapíname dobre až po vrch. A niekde tu, tu je ten symbolický moment, že áno, a uznávam, vážení páni a panie z SNS, prišla nová politická kultúra nového typu valca, ktorý jednoducho chce svoje predstavy o svete, svoje predstavy o rokovaní parlamentu, pravidlá rokovania parlamentu z pochybných dôvodov a z pochybných motívov zmeniť.

    Čiže by som vás chcel teda vyzvať, ak sa bavíme o motívoch, filozofii a nie konkrétnych paragrafových zneniach, a preto som zatiaľ citoval iba všeobecnú časť dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona, a dávam, pani spravodajkyňa, návrh a pripájam sa k návrhu, nie aby bol návrh zákona vrátený na prepracovanie, ale aby bol stiahnutý a nebolo možné o ňom dať hlasovať.

    Dávam tento procedurálny návrh vo svojom vystúpení, aby ak máme teda ambíciu a všeobecnú, alebo nejaký typ vyššej dohody cez politické spektrum, aby sme sa začali baviť od začiatku, baviť o tom, že toto plénum má byť plénom slobody, slobodných poslankýň a slobodných poslancov, že uznávame princíp prvého medzi rovnými, a nie vyvýšeného medzi poníženými, že nebudeme meniť parametre rokovacieho poriadku podľa toho, že čo sa niekomu zdalo a čo sa niekomu snilo, že nebudeme zbytočne miesto reálnej, odbornej diskusie robiť ako keby nejaký typ dojmu, pretože tento dojem bol demaskovaný, a ľudia na Slovensku si to, akým spôsobom sa parlamentná debata zmení, uvedomia veľmi rýchlo.

    Chcem vám na záver povedať a pre mňa, a preto si to nechávam úplne na záver, pre mňa najmenej akceptovateľný bod, a to je, pokuty za názor, za zobrazenie, za vystúpenie, za prítomnosť v tejto sále. Áno, sme zvyknutí, že keď ide niekto nad rámec povolenej rýchlosti dostane za to istý trest, pokutu. Sme zvyknutí a boli sme, že pri týchto penalizáciách, ktoré v rámci priestupkov platia, je istý typ konania. Ale myslím si, že ak máme byť naozaj slobodné poslankyne a slobodní poslanci, tak udeľovať pokuty za názor, za tričko, za horalku, za prezentáciu, za prítomnosť je novým prvkom v slovenskom právnom poriadku. A myslím si, že tí, ktorí za túto zmenu zahlasujú a zavedú sankciu za názor, sa budú za tento svoj krok v blízkej alebo v vzdialenejšej budúcnosti hanbiť. Totižto pokuty za názor úplne končia akúkoľvek diskusiu. Niektorí hovoria, že pokutovať za názor si nedovolili takto otvorene ani režimy, ktoré sme tu mali predtým. Používali latentné nástroje, používali spravodajské hry, používali ŠTB a vedeli, ako sa so svojimi protivníkmi vysporiadať, ale držali fazónu. Držali fasádu. Vy ste sa rozhodli udeľovať pokutu za názor priamo v ustanovení rokovacieho poriadku, pretože posúdiť jedným človekom, nie na základe taxatívne vymedzených pravidiel, ale posúdiť jedným človekom na základe jeho vlastného rozhodnutia, čo slušné je a čo slušné nie je, nehovorí o vláde zákonov a pravidiel, ale hovorí o vláde svojvôle a rozhodovania jedného jediného človeka. Ak sa pán predseda Danko zle vyspí a príde s tým, že je niečo neslušné, vie udeliť pokutu. A k tomuto nám naša vlastná história dlho vraví, že toto nerobme. My máme fungovať pod tzv. monos despotes. Čiže platia pravidlá, ktoré si viem dopredu prečítať, viem sa na ne pripraviť, ale nesmie žiadne zriadenie tu fungovať na svojvôli jedného jediného človeka. Minimálne túto ambíciu a minimálne túto kompetenciu posudzovať, čo slušné je a čo slušné nie je, si osobuje pán predseda Danko.

    A dúfam, že túto hanbu, čo spáchate, vám ľudia nezabudnú. Totiž to, tak ako hovoril Martin Poliačik, že určujete a posúvate tie hranice. Viem, že pri výkone poslaneckého mandátu sa dá urobiť ten prvok, že bude odrazom odvahy a občianskej neposlušnosti, že niekto si tento typ pokuty jednoducho vypýta. Pretože byť pokutovaný za názor, nie je to umelé martýrstvo. Toto je presne to, čo je treba v slovenskej spoločnosti označiť. Nedovoľme, aby jeden človek rozhodoval medzi nami stopäťdesiatimi, čo slušné je a čo slušné nie je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami.... Môžte mi ukázať druhú stranu? Ôsmi? Ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok... Ešte raz mi ukážte, prosím vás. Deviati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

  • Pán poslanec, bol to zaujímavý prejav. A myslím si, že teraz nadchádza taká historická chvíľa, že v troch súvislostiach vám dávam za pravdu. Ale iba v prvej polovičke tých troch viet, ktoré poviem. Plénum má riešiť problémy občanov. Stopercentne súhlasím. Nevybíjajme sa v žabomyších vojnách. Stodesaťpercentne súhlasím. Žijeme v kríze inštitúcií. Stopercentne súhlasím. Lenže tie vety majú aj pokračovanie, a síce žiadate viac diskusie. Aj to je prvá polovička vety celkom legitímna a dobrá. Len zabudli ste dodať slovíčko konštruktívnej diskusie. Žiaľ, v tej diskusii, ako to vidíme aj v tejto rozprave, prevažuje konfrontačnosť nad konštruktívnosťou. To je prvá vec.

    Pokiaľ ide o tých 20 minút, ktoré sú v návrhu. Dvadsať minút, a to vám hovorím ako človek znalý práce s textom, je sedem strán plne popísaných, sedem strán formátu A4. Ak niekto nie je schopný na takejto ploche vyjadriť svoj názor, tak sa má nad tým zamyslieť. Druhá vec. Povedali ste, že plénum je miesto slobody. Aj s tým súhlasím, ale dodávam, je to miesto slobody, ale nie urážok, dehonestácie a hrubých výrazov. Spomínali ste autoritu, ktorá tu chýba, údajne. Len autorita sa nedá kúpiť. Autorita sa nedá vybudovať emóciami. Autorita príde sama od seba na základe vystupovania.

    Pýtate sa, čo tu zanechala SNS, alebo aké výsledky? Minimálne participujeme na vládnych návrhoch zákona a určite...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi. Ja tak ako kolega, ktorý reagoval na vás, pán poslanec, musím povedať, že v trištvrtehodinovom vašom prejave som sa strácala ako vždy, takže budem reagovať len na ten začiatok. Možno ste podvedome niečo priznali, čo ste priznať nechceli, ale ja sa s vami stotožňujem. Povedali ste, že pomôcky používal pán, teda názorné, pán Ondruš, Kaliňák, Matovič, Sulík. No vidíte, že tu je to jasne dokázané, že rokovací poriadok bude pre všetkých rovnaký, že ich nebude používať ani koalícia, ani opozícia. Takže nevidím, prečo by sme sa toho mali báť. A možno niektoré pomôcky boli také nevšedné, ako ste hovorili a stávali sa pri nich rôzne veci. Neviem, kto kedy bol opitý, neopitý. Ja som tam nebola. Vy ste tam boli. Takže vidíte, čo tie pomôcky všetko robili v tej sále, keď sme rokovali.

    Ďalej ste povedali, že vaša vláda mala mandát na to, aby zmenila rokovací poriadok, a nikdy to neurobila. Načo mala vaša vláda mandát? Veď vy ste neboli schopní zahlasovať ani za vlastnú premiérku a nie to zmeniť rokovací poriadok! Veď vláda padla kvôli vám! Presne kvôli vám. Veď vy ste neboli schopní, ako pán Mihál povedal pri dôchodkovom poistení, lebo som mu prečítala, že povedal, že bol dva roky v šoku, keď bol minister, a on povedal, že áno, že všetci koaliční partneri ho prehlasovali a nemohol nič presadiť. Aký vy ste mali mandát? Veď vy ste nedokázali niesť ani zodpovednosť za vlastnú vládu, ktorú ste položili!

    A ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi páči, keď vystupujete, je, že stále rozprávate komunikácia s voličom, my voličom, my voličom. Je to presne vidieť, o čo vám ide. Ide vám o percentá a voličov. Pretože iní poslanci väčšinou používajú občanom, ľuďom, ale vy to presne robíte, aj tie cirkusy pre niektorých voličov, aby vás volili. Nejde vám o podstatu veci. Ale nám ide o podstatu veci a pravidlá, ktoré budú platiť rovnako pre všetkých. A myslím si, že v prvom rade robíme pre občanov, pre všetkých rovnako a pre ľudí v tejto krajine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som mal len jednu drobnú poznámku k tomu, čo uviedol kolega Viskupič o tom, že Tomáš Garrigue Masaryk povedal, že demokracia je diskusia. Čo je zaujímavé. Tento výrok sa stal súčasťou nášho právneho systému tým, že bol poňatý, i keď len v odôvodnení, do nálezu Ústavného súdu vo veci Haščák, a teda by sme sa ním mali riadiť nie preto, že je to nejaká tradícia, ale preto, že je to súčasťou nášho práva.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, opakovanie je matkou múdrosti. Tak zopakujem, že 17. júna 2011 počas vlády Ivety Radičovej poslanci vtedajšej vládnej koalície hrubo a hanebne zasiahli do práv opozičných poslancov SMER-u – SD, keď jednostranne odhlasovali časové obmedzenie ich vystúpení. Viete, pán poslanec, kto hlasoval za? Aj vaša partička OĽANO, aj vy, pán poslanec. Ráno ste tomu ešte nechceli veriť. Predložil som vám dôkaz. Dúfam, že ste už tomu uverili. Niet väčšieho farizeja ako ste vy, pán poslanec.

    Pán predseda, tým, že som skrátil svoje faktickú poznámku, chcem prispieť k efektivite tohto rokovania.

  • Tak sme sa znovu dobre zasmiali. Ja znova upozorňujem, že toto celé, čo sa tu deje, je absolútne zbytočné. No pekný prejav, pán kolega Viskupič, ale zbytočne tu zabíjame čas. Kto nevie, stačí si pozrieť víkendové vyjadrenie pána premiéra, ktorý pochválil pána predsedu Národnej rady, s tým, že áno, rokovací poriadok, treba urobiť poriadok s opozíciou. To je celý vtip tohto divadla.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Viskupič, my sa poznáme už nejaký ten piatok. Stretávame sa aj na rôznych výboroch. A v tejto súvislosti, keďže to nie je len otázka tohto vystúpenia, ti chcem dať jednu otázku. Myslíš si, že vecný obsah tvojho vystúpenia by sa nedal zhrnúť do 10 percent času, ktorý si tu prezentoval? Vystupoval si viac ako 45 minút. Desať percent je 4,5 minúty. Ak by si považoval, čo vy všetci v opozícii považujete za, teda koaličných poslancov, za menej chápavých, daj nám raz taký čas. To znamená deväť minút. Ale 34 minút navyše bolo úplne zbytočných, tak ako vždy.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Viskupič, rozprával si takmer 45 minút a veľmi si sa nadýchol, keď vošiel predseda vašej strany, rozdal pokyny pánovi Baránikovi a vám, aby ste ťahali čas a rozprávali už zo zúfalstva o niečom, čomu ste ani sám nemohol rozumieť. Stalo sa už opakovane, že vojde Igor Matovič, rozdá lístky, aby ste ťahali čas v diskusiách a rozprávali niečo, čo už dávno nemáte pripravené, a vyzývali na veci, ktoré sami robíte. Tak ako je tu opakované, to, čo ste robili, zabúdate, ako ste sa správali. Mňa ste opakovane vyzvali na slušnosť. Počul ste dnes len reakciu na to, ako sa správal váš predseda. A ešte raz vám hovorím, že ja nie som žiaden skunk a svojho otca milujem. A nie ja som začal urážať, ale vy. A viete, stále vnášate tú istú taktiku. Vydráždite nás, rozdávate facky, potom dostanete a trasie sa vám spodná sánka.

    Chcem vám povedať, že áno, dali sme sa dokopy normálni ľudia v koalícii a budeme presadzovať normálne veci. Nie bláznovstvo, hystériu, škaredé slová, urážky. Viete, ste jeden z tých štyroch, ktorí politický systém využívajú, aby zarábali milióny. Vy sa bojíte, aby náhodou niekoho v tej strane neodvolali, a presne tak isto vystupujete v parlamente. Charizma, osobnosť. Chcel by som vidieť, keby v tej vašej strane bolo 600 ľudí. Aspoň 600. Ako by ste vy štyria obhájili svoje posty. Nie, vy tam ostanete. Budete si deliť peniaze, zneužívať, klamať verejnosť a urobíte z toho, čo je strana, len sektu. To je presne vaša komunikácia.

  • Ďakujem za slovo. Poslanec Viskupič hovoril o parlamentarizme a o demokracii. Ja už som tu spomenul a som veľmi, že je tu teraz aj predseda parlamentu. Keď predseda parlamentu vo svojej úvodnej reči povedal, že demokracia je o rešpektovaní väčšiny, ja som si myslel vtedy najprv, že sa pomýlil. Ale čím ďalej tým viacej chápem, že to nebolo pomýlenie, a chápem, že je to pomýlené myslenie. Je to nepochopenie demokracie a parlamentarizmu. A v tomto zmysle koná. A upozorňujeme ho tu v týchto rozpravách, či v krátkych, či dlhých, zdá sa, že stále nechápe, a bojím sa, že nemá na to, aby to pochopil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel len spýtať, že či hovoríme o tých istých, resp. o tom istom návrhu rokovacieho poriadku. Lebo ja čítam rokovací poriadok, trikrát som už prešiel ten návrh, ale nikde som nenašiel, že predseda udeľuje pokuty, predseda Národnej rady udeľuje pokuty poslancom za názor alebo za tričká. Vidíte tu niekde spomenuté nejaké tričko alebo oblečenie? Ja naozaj nevidím. Ja vás poprosím naozaj o vysvetlenie, podľa akého, čoho ste došli na to, že predseda Národnej rady udeľuje pokuty.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, môžte reagovať na faktické.

  • Nepôjdem funkčne, lebo najviac ma zaujal pán Erik Tomáš. Tu hovorí o opakovaní ako matke múdrosti. Ono v latinčine to znie troška inak. Hovorí to, že opakovanie je matka štúdia. Vy ste si z toho ako šéf propagandy SMER-u urobili, že vy keď budete do nemoty hovoriť nejaký typ lži, tak sa môže stať pravdou. Totižto, keby ste boli aspoň sekundu počúvali ten prejav, tak viete, že ja som sa za ten typ hlasovania, s ktorým som nebol stotožnený, ospravedlnil a vy môžte o matke múdrosti hovoriť koľkokoľvek, totižto opakovaním sa múdrejší nikdy nestanete.

    Pán Petrák a pani Vaľová, vy idete v príkrom rozpore toho. Pani Vaľovej ani 45 minút nestačilo na to, aby pochopila, a ty by si zase chcel, aby som rozprával 4,5 minúty. Ja vás prosím, nechajte dĺžku rozpravy na poslancoch a budeme všetci spokojnejší a budeme sa baviť o dôležitejších témach, aké trápia ľudí na Slovensku, a nie o tom, či budeme rokovať 20 alebo 30 minút.

    No a, pán Danko, myslím si, že vy máte nejaký zásadný problém s naším hnutím a zneužívate svoju funkciu na vyrovnanie si účtov s Igorom Matovičom, s OĽANO a potom následne s opozíciou. Robíte to úplne, demaskujete sa úplne v každom jednom vystúpení, tá zlosť, tá irónia. To, že vy budete naše hnutie, ktoré má vyššiu podporu vo verejnosti ako vaša strana so 6-tisíc členmi, prosím vás, nechajte si to pre seba. Nás to nezaujíma a voliči rozhodujú.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Najprv by som si dovolil, i keď sa to možno nemá, ale tak to je, reagovať na to, čo povedal pán predseda v tom zmysle, že Igor Matovič dáva mne pokyny. Mne pokyny nedáva nikto. Manželka sa snaží, ale je to výnimočný prípad. Potom niekedy mi dávajú klienti pokyny, to je ale úplne iný vzťah. Ale tu mne dáva pokyny jedine ak, tak niekto imaginárny, koho považujem za svojho voliča. A tým sa aj dostávame k tomu, o čom je táto schôdza.

    Tento návrh zákona sa snaží vytvárať zdanie, že všetko je v najlepšom poriadku v tomto štáte a že takto by mal prebiehať aj proces rokovania v tejto snemovni. Tu sa vytvára, tu je snaha vytvoriť zdanie, že my sme taký štát, ktorý nemusí riešiť veci v nejakom nervóznom prostredí v poslaneckej snemovni, ktorý nemusí riešiť to, že máme nefunkčný štát, ktorý nemusí riešiť to, že nefunguje polícia, nefunguje prokuratúra, nefungujú súdy. Z toho vzniká to, čo vám, predkladateľom tohto návrhu zákona, vadí. My reagujeme primerane k tomu, aký je stav štátu, ktorý vy riadite. Pripomínam, že voliči, vy tvrdíte síce, že rozhodli, ale oni nerozhodli o tom, že má pokračovať vláda Roberta Fica. Táto vláda pokračuje len preto, že zradili tí, ktorí sľúbili svojim voličom, že nepôjdu s Robertom Ficom. Tí zradili, a preto je tu tá frustrácia. A keď sa tento problém nevyrieši, tak verte, a to už tu bolo povedané, verte, že tá situácia sa ešte zhorší. Prídu časy, ak budeme takto pokračovať, že sa vám SaS a OĽANO bude zdať, že bola úplne superdemokratická, príma, ideálna, keď budete mať oponenta úplne iného. Ale vám podľa všetkého je to jedno. Vám nezáleží na tom, že čo bude s týmto štátom, vám záleží len na tom, aby ste mohli robiť tie všetky veci, kvôli ktorým sú tu zvady v tomto parlamente, aby ste mohli kryť zlodejov, násilníkov, pedofilov. O to vám ide.

    Hovoril som o tom, že čo už ste tu ovládli. Parlament je jedna z mála oblastí, ktoré ste ešte úplne neovládli, ale týmto návrhom zákona sa o to veľmi snažíte. Totižto, ovládate políciu, ktorá je v podstate fyzickou ochrankou vášho systému, vášho štátu, ovládate prokuratúru, ktorá je právnou ochrankou vášho štátu. To, čo robí prokuratúra, alebo lepšie povedané, čo nerobí, to je výsmech. Je to organizácia, ktorá chráni tento režim, miesto toho, aby chránila právo. Všetci vieme, ako u nás fungujú súdy. Jednoducho nefungujú. Je to, a tu sa niekto rozčuľuje nad tým, že ako ja označujem sudcov za psychopatov a komunistov, no je to tak. A to, že je veľa dobrých sudcov, to je úplne irelevantné, pretože tí vaši sudcovia, tí sú na tých správnych miestach a v konečnom dôsledku rozhodnú vždy. Samozrejme, ovládate Ústavný súd. Vždycky, keď na to príde, tak pani Macejková a jej skvadra rozhodnú tak, ako vám sa to hodí.

    A teraz samozrejme prídeme k podstate veci. Ovládate televízie a chceli by ste ich ovládať viac. A o to vám ide. Chcete kontrolovať to, čo sa ľudia dozvedia o tom, ako funguje tento štát. Preto si myslím, že je najzávažnejšie ustanovenie tohto zvrhlého návrhu zákona to, ktoré hovorí o tom, že sa nesmú robiť záznamy a prenosy z fungovania snemovne. Myslím si, že moji predrečníci dosť podcenili toto ustanovenie, keď sa mu relatívne málo venovali.

    Preto si dovolím relevantné ustanovenie návrhu prečítať. V bode 13 tohto návrhu sa uvádza: V § 32 ods. 3 znie, to je tiež akože formulačne, asi sa to robilo nejako, horúcou ihlou, ako sa hovorí, sa to šilo: (3) "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov; (a teraz pozor!) to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." A to je to, o čom hovoril kolega Viskupič, o tých pokutách a tak ďalej.

    A teraz toto ustanovenie má v sebe niekoľko veľmi zaujímavých aspektov. Za prvé. V rozpore s tým, čo by sa mohlo zdať, že je logické, v tejto snemovni existujú ľudia, ktorí majú vyššie práva ako poslanci. To je zverstvo. To znamená, že ten, kto je novinár, tzv. novinár, to znamená, a ešte, k tomu sa ešte vrátim, ten má väčšie práva ako my. Po tom, to znamená, a po tom, že tu neplatí a tak ďalej, ak sa jedná o zástupcov hromadných informačných prostriedkov, to tiež bolo šité horúcou ihlou. Čo to znamená zástupcovia hromadných informačných prostriedkov? To znamená, že keď ja som zástupcom ako právny zástupca tiež, ja už potom budem mať právo vyhotovovať? To samozrejme je, by sa dalo povedať, je technický detail. Ale čo mňa najviac trápi na tomto, je to, že niekto si vymyslí konštrukciu, že za prvé predsedajúci rozhoduje o tom, čo je možné a čo nie je možné zaznamenávať, a potom, že tí, ktorí v zmysle tohto textu sa považujú za zástupcov hromadných informačných prostriedkov, sú nositeľmi takého práva, ktoré my nemáme. A je to tu, v tejto snemovni. To je, to je výsmech. Čo je zaujímavé, ako málo dôvodová správa hovorí o tomto ustanovení. Dôvodová správa hovorí len toto, že sa to jedná, že sa to týka vyhotovovania záznamov alebo prenosov prostriedkami, alebo že sa to týka záznamov a prenosov, ktorých používanie ruší rokovanie. Ako vyhotovovanie záznamov ruší rokovanie? Samozrejme, že neruší. Jednoducho, treba si povedať otvorene, že na zanesenie tohto ustanovenia do tejto novely neexistuje logický dôvod. V princípe je rokovanie všetkých verejných orgánov alebo orgánov štátu verejné. Je v rozpore so zásadou fungovania demokratického štátu, aby toto akýmkoľvek spôsobom, aby verejnosť tohto rokovania bola obmedzovaná.

    A to, že obmedzovaná týmto ustanovením je, vám vysvetlím na drobnom príklade, ktorého sme boli niektorí z nás alebo viacerí z nás účastníci. Dňa 20. 4. o 12.50 došlo v tejto sále k nasledujúcej udalosti: Ja som mal faktickú poznámku za prítomnosti ministra Kaliňáka, o ktorom som povedal okrem iného aj to, že má svoju vlastnú tajnú políciu a že sa podľa toho chová. Reakciou na to boli približne nasledujúce slová ministra Kaliňáka. Povedal: "A čo ty, mojko, máš sedemnásť rokov?" Teda ja si myslím, že mne nepadne dobre, že sa musím chváliť mojím vekom, ale každopádne takéto jednanie, si myslím, že si žiaden poslanec nezaslúži. Toto samozrejme je člen vašej vlády. Toto je člen tej garnitúry, ktorú sa snaží tento zákon ochraňovať, pretože, ako sme si povedali, tento zákon je celý o tom, aby sme vytvárali krásny obrázok o tom, ako to v tejto krajine funguje a aby sme čo najviac zatajovali to, ako to tu nefunguje. Aby sme zatajovali to, že sa tu vašimi predstaviteľmi, vašou vládou kradne, že sa tu pácha znásilňovanie maloletých a že toto je niečo, čo vy nielen tolerujete, ale existuje podozrenie, že na tom participujete.

  • Výkriky z pléna.

  • Nie, nie, nie, nie, nie. Len kľud, len kľud.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie, vy ma nebudete prerušovať. Chcete ma prerušovať?

  • No tak ma prerušte. Na akom základe ma prerušíte?

  • Tak ja vám poviem, že prečo si myslím, že existuje podozrenie, že na tom participujete. Minister Richter pred tromi rokmi mal autonehodu, po ktorej sa zistilo, a podotýkam, že autonehoda bola v okrese Galanta, nehanbím sa, že mal pri sebe sedemtisíc eur v hotovosti, mal pri sebe kondómy a viagru. To nikdy nebolo rozporované. Preto to hovorím, že nevieme, ako to je a že prečo sa, prečo sa takéto veci diali a prečo takýto ústav dostával podpory od vašej vlády.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nemôžte obviňovať z trestných činov nikoho. Nie ste ani sudca, nič...

  • No jasné. Sudcovia, tých máte vy...

  • A ešte hovoriť, o tom, že na tom participujeme. A viete čo? Kde ste? Vy ste si dali tú viagru dnes?

  • Smiech a slabší potlesk.

  • Dobre. Ale aby som sa vrátil k tomu, o čom som hovoril. Tento incident s ministrom Kaliňákom, a teraz sa vraciam k pôvodnej téme, to znamená, téma o tom, že, že aký má praktický význam pre túto vládnu garnitúru, aby zamedzila záznamom a prenosom z tejto sály, je ten, že to, čo povedal, čo som povedal ja o tom, že minister Kaliňák má svoju vlastnú tajnú políciu, to, prosím pekne, a teraz počúvajte, páni poslanci, to bolo vyeditované zo záznamu Národnej rady, to tam nie je. Môžete sa na to kľudne pozrieť, a to, čo mi povedal Kaliňák na to, to tiež je vyeditované. Je tam napísané, šum v sále. To znamená, takto si predseda Danko predstavuje to, že ako bude prebiehať záznam z tejto sály a ako bude prebiehať prenos z tejto sály. Bude to vyeditované, to znamená, ten prenos bol prerušený, to nebolo prenášané a následne záznam bol vyeditovaný. Takto si predstavujete vy to, že ako má prebiehať verejná kontrola našej činnosti. A preto je nevyhnutné, aby sme my mali možnosť si robiť vlastné záznamy a vlastné prenosy, pretože to je výkon funkcií štátu pod verejnou kontrolou.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do...

  • Reakcia z pléna.

  • Ukážte, prosím vás, kto sa prihlásil, lebo, takže pani Laššáková nie (reakcia z pléna), tak sa prihláste. A pani Laššákovú môžte vyškrtnúť zo zoznamu (vyslovené s pobavením). Ďakujem pekne. Takže siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán kolega. Myslím si, že to bolo výstižné, pokiaľ išlo o ten príklad s ministrom Kaliňákom. Ja pripomínam tým, ktorí tu boli v minulom volebnom období, napríklad pánovi podpredsedovi parlamentu, a hovorím pre tých, ktorí tu neboli, aby vedeli, že častokrát sa stávalo, veľmi častokrát, že vypadával prenos, oficiálny prenos z rokovaní parlamentu, ako na potvoru práve v tých chúlostivých chvíľach, kedy za rečníckym pultom stál niekto z opozície a, ako sa hovorí, veľmi dobre to nakladal niekomu z vlády Roberta Fica č. 2, resp. samotnému premiérovi. Ako na potvoru práve vtedy ten prenos vypadával. My sme mali množstvo otázok od voličov, od občanov, čo sa deje, dajte to do poriadku. Dozvedeli sme sa, že tu sú nejaké technické problémy a výhovorky a tak ďalej. Je zbytočné sa o tom baviť. Kto chce, si to pamätá, kto chce, si to pozrie, ale v prvom rade znova a znova chcem zopakovať, víkendové vyjadrenie premiéra Fica na adresu tohto rokovania o novom rokovacom poriadku, ktoré znie, "treba spraviť poriadok s opozíciou", hovorí za všetko. Je zbytočné sa baviť o rokovacom poriadku. Toto vyjadrenie premiéra hovorí za všetko. Tu žiadne argumenty nepomáhajú.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja vás chcem len upozorniť, že počas vystúpenia predsedu Národnej rady opäť nefungoval prenos na stránke Národnej rady. Týmto chcem len poukázať na to, že riešime tu zákaz natáčania. Chápem výhrady, okej, ale chcem poukázať na to, že riešime dôsledok, nie príčinu. Pri tomto konkrétnom bode. Dajme dokopy normálne pripojenie na on-line prenosy. Opäť opakujem, počas vášho vystúpenia, pán predseda, stránka haprovala, prenos nešiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik, ja oceňujem, že si sa sústredil práve na ten aspekt zákazu šírenia informácií, teda zákazu či už natáčania, fotenia alebo podobného používania mobilov. Ja sa domnievam, že táto časť novely môže byť dokonca protiústavná, pretože ak sa obmedzí dĺžka času vystúpenia, tak z môjho hľadiska je to vecne oveľa väčší problém, ako či si budem môcť fotiť alebo nebudem môcť fotiť, ale pravdepodobne, keď sa to urobí pre všetkých poslancov a aj pre členov vlády, tak, tak z ústavného hľadiska to asi nebude sporné.

    Ale obmedzovať šírenie informácií, na to je naša ústava pomerne prísna a zacitujem čl. 26 ods. 4 ústavy: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." Ja som sa to pýtal aj vo svojom vystúpení a teda využívam milú skutočnosť, že teraz je tu prítomný aj pán predseda Národnej rady Danko, dokonca je prihlásený s faktickou poznámkou za mnou, tak možnože by mohol nám vysvetliť, že či zákaz fotenia si na mobil v rokovacej sále parlamentu je opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. A ak áno, tak nevyhnutné na ochranu akého z tých legitímnych účelov, ktoré sú uvedené v ústave?

    Úplne chápem, že je zakázané telefonovať v rokovacej sále, lebo to môže niekoho rušiť. Ale nechápem, aký môže mať niekto problém s fotením, nahrávaním, robením videozáznamov. Možno aj toto by ste mohli vysvetliť.

  • Vážený pán kolega Baránik, myslel som, že nebudem reagovať na vaše vystúpenie, ale záver ma prinútil, že musím reagovať. Váš vek by predpokladal, že to bude vystúpenie s nadhľadom a noblesou a že sa nebudete zvažovať k úbohým ľudským útokom, ktoré nie sú ničím podložené. Vaša profesia by predpokladala, že budete vecný, že budete konštruktívny, a nepredpokladala by, že budete robiť konštrukcie, ktoré nie sú ničím podložené, jedine ak možno dvomi vecami, používaním návykových látok alebo diagnózou. Preto mi je vás ľudsky, fakt, ľúto.

  • Pre mňa tá časť, kde si rozprával o spôsobe šírenia informácií, a tiež som sa tomu venoval vo svojom príspevku v rozprave, je aj z hľadiska motívov dokonca čím ďalej viacej jasná. Totižto nášmu predsedovi parlamentu v spoločnosti prischlo také označenie, že generátor náhodných slov, a ten, ten moment, kedy si nedáva pozor a keď číta, nepoužíva papier, je veľmi ťažko obhájiteľný, ak to niekto priamo tu a v priamom prenose natočí na akékoľvek zobrazovacie zariadenie, ktoré voľne, ktorými tu voľne disponujeme. By som chcel vedieť úmysel zákonodarcu, ak tie parlamentné laptopy, ktoré nám rozdali, otočíme takýmto spôsobom, zdvihneme a využijeme tú kameru, ktorú obsahujú, a to zariadenie, ktoré dávajú poslancovi k dispozícii, bude použité na to, že sprostredkuje to, že napríklad iba počas môjho vystúpenia bola, bol záznam, on-line záznam trikrát prerušený. Mám sedemnásť podnetov od občanov, ktorí sledovali toto vystúpenie, môžem citovať, Marek Plančák, Jozef Repka a tak ďalej, ktorí hovoria, že bolo vystúpenie trikrát prerušené, nebola to dostupnosť, nebola dostupnosť tej služby, keďže to rokovanie sledovali. A nielen ústavne nekonformné riešenie, že nám budú obmedzovať možnosť takýmto spôsobom sprostredkovať rokovanie Národnej rady, ale aj samotná technická dostupnosť týchto rokovaní je problém. De facto tam aj bol motív, prečo to odtiaľto šír...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcel by som, pán poslanec Baránik, vás dôrazne upozorniť, aby ste na politický boj, ktorý medzi nami je a niekedy je tvrdý, nevťahoval trestnoprávne veci a ešte aby ste nás spájal s takými skutkami, ako ste opisoval a vťahoval nás do toho, že nás tu obviňujete. A ani nechcem opakovať, z akých skutkov. Ja si to v mene celej našej koalície, a opozičných, a teraz poprosím aj opozičných poslancov, aby naozaj nás v tom podporili, aby nejaký poslanec Národnej rady obvinil pri svojom vystúpení na základe bludných udalostí ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a celú koalíciu, že sa podieľa na perverzných trestných činoch. Tak to ste veľmi hlboko klesli. A ešte raz vás prosím, aby ste také veci neopakovali, pretože na to nemáte žiadne, žiadne právo.

    A opakujem ešte raz, veľmi radi vo svojich vystúpeniach dávate útoky, názory a hovoríte o slušnosti, čestnosti, ale vy sa bežne dopúšťate vecí, ktoré sú ľudské dno. Bežne útočíte na rodiny a keď sa niekto bráni, tak ste z toho v šoku. Opakujem ešte raz a vyzývam vás, aby ste už nikdy nespájali koalíciu s tými udalosťami, ktoré sú dnes vyšetrované v Galante, pretože to je hyenizmus, to je, prepáčte, ani neviem, aké slovo použiť, aby ste parazitovali na tých veciach, ako parazitujete na deťoch a na ďalších témach, ktoré sa vám mediálne hodia.

    Môžete sa za to svoje vystúpenie naozaj hanbiť!

  • Doznievanie potlesku.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, už v úvode vášho vystúpenia vy ako právnik si dovolíte takto osočovať všetkých sudcov? Vy ste advokát. Ako by sa vám páčilo, keby niekto tu, v tejto sále povedal, že všetci advokáti sú psychopati? Prepáčte, tu sa nikto iný na to nezníži a to ani nemusím mať právnické vzdelanie. Tuná je vidno tú vašu veľkú jednoduchosť v myslení.

    A potom ten § 32, ktorý ste tu kritizovali. Ja s ním plne súhlasím. Ja si myslím, že žiadny novinár sa nezníži k tomu, čo sme veľakrát svedkami. Ikskrát som bola svedkom toho, v laviciach OĽANO nebol, možno boli dvaja poslanci. Odrazu začali chodiť úplne všetci. Boli tu kompletne všetci. Vtedy pán Viskupič prišiel za predsedajúceho, zhora ich odfotil, vzápätí to bolo na Facebooku so slovami: "Kým my pre vás pracujeme, tak všetci ostatní poslanci sa flákajú." Toto ste veľmi často robili, pán poslanec Viskupič (reakcia z pléna), často som vás tam, často som vás tam videla (reakcie a ruch v sále) a vzápätí, ako to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... vzápätí, ako to bolo zavesené na Facebooku a na iných sociálnych sieťach, tak zasa sa páni poslanci vrátane pána Matoviča rozpŕchli za svojimi povinnosťami. Už sme tu dlhú dobu, máte všetci možnosť vidieť, ako sa napríklad pán Matovič často zdržiava v sále. Ale na sociálnych sieťach neustále čítate, a dokumentujú to práve takýmito fotografiami, ako tu stále pracujú pre svojich voličov.

  • Pán poslanec Baránik, môžte reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, diagnóza, návykové látky, ani jedno, ani druhé, mám to potvrdené.

  • Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Viem, že by bolo pre vás najjednoduchšie to, aby to tak bolo, ale nie je to tak.

    Pán predseda Danko, ja viem, že to je, že sa to zle počúva. Mne sa to tiež zle počúva a zle sa mi to hovorí a chce sa mi vracať, keď o tom hovorím. Ale realita je tá, že vy ste členmi tejto vlády, že táto vláda udržiavala tento stav po roky, nič s tým nerobila, že vaša polícia prižmurovala nad tým oči. A áno, vaša, vaša, pretože teraz ste si osvojili a je vaša. Takže nevyplakávajte mi tu, že vás z niečoho osočujem. Ste, ako sa hovorí po anglicky, "guilty by association". Tým, že ste sa spojili, tak ste vinný aj vy.

  • Reakcia z pléna: Z čoho?

  • Z toho, že sa takéto veci dejú a že tí ľudia nie sú trestaní. Z toho ste vinní. Z toho ste vinní. A nehovorte mi, že za to nemôžete. Môžete, pretože túto vládu držíte pri moci a že ten istý policajný prezident vysvetľuje, že prečo sa to stalo a že minister hovoril, že všetko prebiehalo v poriadku. Za to môžete aj vy. Pretože keby ste nedržali s nimi, tak by táto vláda nebola a potom by sa videlo, že ako by to skončilo. Takže nevyplakávajte mi tu. Vy ste si vinní.

  • A teraz vystúpi v rozprave navrhovateľ pán poslanec Tibor Bernaťák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem. V týchto prípadoch sa sám seba pýtam, čo tu vlastne robím. Celú dobu pozorne počúvam diskusiu o novele rokovacieho poriadku a poviem úprimne, že sú to galeje, niekedy sú tu naozaj veľké galeje. Ale už teraz vecne trošku skúsim a len pripomeniem, že o potrebe zmeny rokovacieho poriadku tu hovoria nielen koaliční, hovorili o tom aj opoziční poslanci.

    Návrhy na úpravu alebo pripomienky k návrhu novely rokovacieho poriadku prezentovali aj niektorí opoziční, ako som zachytil, myslím, troch, možno štyroch, pán poslanec Simon, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Jurinová, tak trochu pani poslankyňa Kaščáková. Aj pán poslanec Mihál mal jednu takú zaujímavú pripomienku, ale to radšej nebudem komentovať.

    Za tri najvýraznejšie diskutované body tejto rozpravy boli dĺžka rokovacieho rečníckeho času, vnášanie transparentov a plagátov do sály a filmovanie v sále. Týmto trom bodom sa budem o chvíľku venovať, ale spomeniem ešte dva ďalšie diskutované body, tričká a parlamentnú stráž. Tieto sa v návrhu novely rokovacieho poriadku vôbec nevyskytujú, tak ja neviem, o čom niektorí poslanci hovorili, keďže tričká a parlamentnú stráž tento návrh vôbec nerieši.

    Pristavím sa pri otázke, ktorá sa stále opakovala, a to bola otázka upevňovania postavenia predsedu Národnej rady. Ja len teda odcitujem jeden bod č. 12 návrhu: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci (opakujem, predsedajúci, nie predseda) vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na ním čas určený a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor." Dočítam teda: "Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch." Hovoríme o oprávnení väčšinou predsedajúceho.

    Bolo tu aj zmienka postavenia predsedajúceho. Má to byť rozhodca? Kapitán? Podľa môjho názoru kapitánom asi ťažko, lebo takých tu máme niekoľko. Môj názor je ten, že predsedajúci, napríklad aj pani podpredsedníčka Národnej rady riadi, upozorňuje a teda má aj rozhodovaciu právomoc, čiže rozhoduje. Pani podpredsedníčka keď otvorila už spomínanú schôdzu Národnej rady, o ktorej tu bola reč, rozhodla. Či mohla vôbec rozhodovať, to je iná otázka.

    Teraz k trom spomínaným bodom. Dĺžka rozpravy. Myslím, že som zachytil vystúpenie pána poslanca Klusa, ktorý bol prekvapený, keď prišiel do Národnej rady, hovoril, že on si myslel, že poslanci majú rokovací čas obmedzený. Sám bol z toho prekvapený, takže nevidel to jeden z opozičných poslancov ako nič, čo by bolo v rozpore s tým, na čo je zvyknutý. Takisto pani poslankyňa, podpredsedníčka, pardon, Národnej rady, pani Ďuriš Nicholsonová, myslím, že som zachytil v printových médiách, niekde sa vyjadrila, že 20 minút musí plne postačovať poslancovi na to, aby vedel vyjadriť to, čo cíti a čo chce povedať svojim voličom.

    Keď v podstate spočítame poslancov opozície, je ich dokopy 69. Každý z nich môže vystupovať podľa návrhu 20 minút, predsedovia poslaneckých klubov majú 30 minút. Spolu je to zhruba nejakých, keď som to spočítal úplne nahrubo, naozaj 23 hodín. Pokiaľ by... A samozrejme nepočítam do toho ešte faktické poznámky, pokiaľ by mal mať člen vlády na vyjadrenie tiež 20 minút, tiež neviem, či je to celkom spravodlivé. Pán Zsolt Simon myslím, že tu spomínal príklad, neviem, či z Nemecka alebo z Rakúska, kde je to trošku nejako inak namodulované. Takže ja budem ďalej pozorne sledovať návrhy a pripomienky, možno aj teda ďalší navrhovatelia, ako som spomínal už na začiatku môjho vystúpenia, keď som uvádzal návrh zákona, tohto zákona, že toto, tento návrh nie je jeho konečná verzia.

    A ešte prečítam teda aj bod 11 ohľadne rečníckeho času. Ten vlastne hovorí o tom, že, ja to skrátim, že dĺžka rečníckeho času, d-d, je 20 minút, respektíve 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. To znamená, že Národná rada má možnosť predĺžiť rečnícky čas. Ale ako som spomínal, samozrejme, budeme pozorne počúvať pripomienky a návrhy opozície.

    Druhý bod. Transparenty a plagáty v sále. Teraz nebudem hovoriť o grafoch. Kvôli transparentu, ako som zachytil, aj v minulom volebnom období došlo takmer k fyzickému násiliu v parlamente. Myslím, že aj teraz vlastne, keď bol tu rozprestrený ten plagát, ja som tu aj niekde spomínal, že pán poslanec Kresák, sedí vzadu, bol svedkom toho, že naozaj tu takýto fyzický konflikt hrozil. Má predsedajúci čakať, kým niekto niekomu rozbije hlavu alebo, nedajbože, sa stane niečo horšie?

    Obmedzenie, používanie transparentov a plagátov v nemeckom parlamente spomínali pán Číž, čiže nie je to nič výnimočné, nič nezvyčajné. Je tu pán poslanec Lipšic, on spomínal vlastne to rozhodnutie Karácsonyi proti Maďarsku. Ja som si to pozorne pozeral, čítal a neviem, nenatrafil som na absolútny zákaz, že by parlamenty nemohli mať možnosť obmedziť vnášanie transparentov a bilbordov do rokovacej sály. Mám tu aj odlišné stanovisko troch sudcov, ktorí vyjadrili trošku odlišný názor k časti odôvodnenia rozsudku, pretože podľa nich tento súd zaujal príliš všeobecný postoj a jeho odôvodnenie môže vyznieť tak, že článok, teda že, že zmluva všeobecne zakazuje uloženie sankcií poslancovi, ktorý vyjadruje svoj nesúhlas so závažnou otázkou, rušením parlamentného zasadania a jedná v rozpore s vnútornými pravidlami parlamentu. Prejednávaná vec však nastoľovala užšiu otázku, a síce, do akej miery poslanec pri vyjadrovaní, teda zmluva poslanca pri takomto vyjadrovaní chráni, jedinou otázkou, ktorá mala byť v tomto prípade rozhodnutá, bola primeranosť uloženej pokuty. To znamená, podľa môjho názoru toto rozhodnutie nie je vlastne nejakým judikátom, ktorým by všeobecne zakazovalo Národnej rade rozhodnúť sa v tom, že zakáže vnášať bilbordy a transparenty do sály. Myslím si, že keby to tak bolo, tak aj nemecký parlament zrejme by už riešil svoj vnútorný poriadok inak.

    Prejdem k bodu č. 3 a to je filmovanie v sále. Priznám sa, mne osobne tiež vadí a ruší ma to, spomenul som to už aj v jednej diskusnej relácii, keď som tam bol s pánom poslancom Vašečkom, spomínal to na grémiu aj pán poslanec Kollár, ktorý hovoril vyslovene, že ak niekto príde s telefónom a takto naňho natrčí telefón, že mu to vadí. Samozrejme, je to otázka diskusie, ale zas poviem, poslanci majú asistentov, kľudne môžu z balkóna filmovať, čo chcú a koľko chcú. Takže toto je otázka filmovania v sále.

    Na záver teda znova zopakujem, čo som už asi trikrát teraz povedal, že tento návrh nie je definitívna verzia, preto budeme očakávať návrhy aj a počúvať teda návrhy, pripomienky opozície.

    Úplne na záver, trošku ma mrzí, keď niektorí poslanci už dopredu vyhlasujú, že nebudú rešpektovať zákon, ak s ním nebudú súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca – môžte mi ukázať? – 8 alebo 9 faktických poznámok? Osem faktických poznámok. Poprosím, pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Dá sa rokovanie pléna možno zdržovať aj efektívnejším spôsobom a celkom som nepochopil, prečo ste mali potrebu, pán navrhovateľ, vystúpiť teraz. A ak si zoberieme ale jedno úplne na začiatku, čo ste hovorili o definovaní hraníc slušnosti a uplatňovania pravidla predsedajúcim, skúste si sám položiť otázku, je predsedajúcim aj predseda parlamentu? Máte odpoveď na prvú otázku. Ak je jeden z predsedajúcich predseda parlamentu, tak myslím si, že opozícia, ktorá hovorí, že si aj predseda parlamentu berie túto právomoc, máte jednoduchú odpoveď.

    A druhá otázka alebo druhá časť toho, nemyslím si, že akýkoľvek predseda alebo akýkoľvek predsedajúci vie definovať hranice slušnosti. A myslím si, že tuná ak má platiť nejaké základné pravidlo, skúste teda taxatívne vymedziť, čo to je a čo nie. Pretože ak to necháme na osobnom a ľudskom alebo, neviem, akom posudzovaní, tak je to jednoducho zneužívanie a právomoc navyše.

    K ostatným vyjadreniam o prezentácii alebo natáčaní a podobne. Myslím si, že motív je jasný, a hovorí vám to veľa ľudí. Proste vy nechcete, aby čo najviac ľudí sa dozvedelo o tom, čo tu robíte. Akým spôsobom vám pre boha živého môže vadiť, že či niekto vás natáča z 30 metrov alebo z 10 metrov? Prečo vy chcete niekomu to právo brať a niekomu dávať. Čo vy ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Vážení páni, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vzhľadom na to, že je 17.00 hodín, by som vám rád oznámil, skôr než budeme pokračovať vo faktických poznámkach, že nebudeme teraz hlasovať, že najbližšie hlasovanie je zajtra o 11.00 hodine. Súčasne by som vám rád oznámil a prečítal list generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára, ktorý z dôvodu svojej pretrvávajúcej práceneschopnosti ma požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na 9. schôdzi pri prerokovaní správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Zároveň mi oznámil, že poveril svojím vystúpením 1. námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. René Vaneka. Ak by bol všeobecný súhlas, po kontaktovaní s generálnym splnomocneným 1. námestníkom by som vás chcel poprosiť o súhlas, že v utorok o 9.00 je pripravený pán námestník generálneho riaditeľa vystúpiť a následne by vystúpil špeciálny prokurátor. Ak je teda všeobecný súhlas v sále. Ďakujem.

    Ak môžme teda...

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, ja som vnímal, že je všeobecný súhlas a bolo ticho. To znamená, nie je všeobecný súhlas a pravdepodobne, teda ja dávam procedurálny návrh zajtra o jedenástej budeme o predmetnom návrhu rokovať v rámci ďalších, teda hlasovať.

    Poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Je tu procedurálny návrh, pán poslanec ešte Baránik?

  • Tak ja som chcel dať procedurálny, aby sa prerokovanie správy generálneho prokurátora odložilo na čas, kedy bude pán generálny prokurátor práceschopný, pretože máme dojem, že sa nechce postaviť tvárou v tvár k tým, ktorí ho zvolili a ktorým sa má zodpovedať.

  • Poprosím vás, pani poslankyňa Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja len využijem priestor, že si predseda, chcem po, teda oznámiť kolegom, ktorí majú záujem o riešenie kauzy, ktorá teda v tieto dni je riešená vo výbore pre ľudské práva, ktorí máte záujem o neverejné zasadanie, zajtra vo výborovej miestnosti č. 30, nech sa páči. Teda osobitne by som pozvala členov sociálneho výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím vás, procedurálny návrh pán poslanec Lipšic.

  • Môj návrh je, aby ste sa, pán predseda, v tejto veci obrátili na ústavnoprávny výbor. Ja si nie som úplne istý, keď minister predkladá návrh zákona, tak vlastne bude možno iný minister. Nie som si úplne istý, či v pléne môže zastúpiť generálneho prokurátora prvý námestník. Tuná nemôžu ani štátni tajomníci vystupovať, čiže skôr sa prihováram k tomu, jednak aj kvôli vážnosti veci, ale aj kvôli tým veciam procedurálnym, aby sme v takom prípade skôr odložili na ďalšiu schôdzu prerokovanie správy o činnosti prokuratúry.

  • Ďakujem. Poprosím, pokračujeme vo faktických poznámkach, pán poslanec Gábor Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Zaujala ma tá myšlienka, pán navrhovateľ, že vy vlastne touto novelou nezakazujete tričká v pléne Národnej rady. Ja teda nenosievam tričká, ale znamená to teda, že tričká nebudete považovať za vizuálne pomôcky, ani za prekročenie hranice slušnosti? Teda môžte jednoznačne prehlásiť, pán navrhovateľ, že s nosením tričiek v pléne Národnej rady budete naďalej súhlasiť? Stačí mi odpoveď áno, nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Alan Suchánek.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bernaťák, ja som čítal ten rozhovor pani podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej a ona v tom rozhovore povedala, že poslanec, by mu stačilo tých 20 minút, ale v tej dobe ona ešte predpokladala, že sa bude dať prihlásiť do tej rozpravy aj písomne, aj ústne, a ona doslova povedala, že dvakrát 20 minút by malo stačiť. Takže to je dosť veľký rozdiel, 40 minút alebo len 20 minút. A k tomu druhému, o tom filmovaní. No, pokiaľ tu normálne funguje prenos, tak nie je dôvod, aby tu poslanci nahrádzali tento prenos a filmovali. Pokiaľ to nefunguje, tak potom sa nemôžme čudovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec Bernaťák, po prvé, čo ma vždy fascinuje, že hovoríte, a tam to majú v Nemecku, tam to majú. Keď sme dali vyšetrovacie výbory, že ich majú všade, všade parlamenty, okrem Malty a nás, tak ste hlasovali proti. Čiže tento argument... Pán poslanec Hrnko, nevykrikujte po mne, prepánajána. Pán predseda, môžete trošku ukľudniť vášho kolegu. Mám faktickú poznámku a on má dosť vysoký hlas, to nie je jeho chyba, ale ja sa potom neviem sústrediť.

    Teraz k tomu 21, že 20 ľudí z koalície bude mať neobmedzený čas a len jeden z opozície. To je podľa vás rovnosť v prístupe k poslancom a vládnym predstaviteľom? Vy stále hovoríte dokola, že 20 minút stačí. A ministrom a predsedovi parlamentu a podpredsedom parlamentu, oni majú zložitejšie vyjadrovanie? Ešte raz, ak je minister navrhovateľ, ak je odvolávaný, to je iná vec. Ale prečo 20 : 1? To majú kde? V Bundestagu, myslíte? Ťažko. Rozhodnutie Európskeho súdu, budem o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, rozhodnutie veľkej komory bolo urobené jednohlasne a bolo urobené na úzkom procesnom stanovisku, že, kvôli pokutám, aby bolo jednohlasné. Ale rozhodnutia komôr, napr. vo veci Séla, a budem vám ich potom citovať: "The court fineds that display of banner and use the megafon were part of the political expression." To je rozhodnutie súdu vo veci Séla. Bolo by dobré si tie veci preštudovať predtým.

    Posledná poznámka, k rešpektovaniu zákona. Hovoríte, kto bude rešpektovať, nebude. Vy ste, pán kolega, právnik, vy ste advokát tiež. Viete, kto v tejto krajine nerešpektuje zákony? Nerešpektuje súdne predvolania? Nepreberá si súdne zásielky? Viete, kto je to? Čo na to hovoríte, pán kolega, pán doktor? Predseda vašej vlády. To vám nevadí nerešpektovanie zákona? Či len u niekoho vám to vadí?

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Bernaťák, hovorili ste tu, že, o potrebe zmeny rokovacieho poriadku tu hovoria nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci. Áno, aj ja som hovoril o potrebe zmien v rokovacom poriadku, hovoril som o tom pomerne dlho vo svojom vystúpení a mal som pocit, že ma počúvate. Ale hovoril som aj to, že nič z toho, čo by podľa môjho názoru malo byť zmenené v rokovacom poriadku a čo považujem za dôležité, nie je vo vašom návrhu, resp. áno, je tam jedna jediná vec, ktorú aj ja považujem za pozitívnu a dôležitú, a možno ešte nejaké nepodstatné drobnosti, ale tie ostatné veci rokovací poriadok nezlepšujú, ale zhoršujú, a sú vedené snahou obmedzovať diskusiu, a teda obmedzovať predovšetkým opozíciu. Pán predseda Danko nás vyzýval, aby sme aj my predkladali svoje návrhy, ktoré by sme chceli zapracovať do tej novely. No ale to nemôžeme, keď principiálne nesúhlasíme s duchom tej novely, tak predsa nemôžeme dávať nejaké svoje pozmeňujúce návrhy. Ja by som mohol dávať nejaké doplnenia tejto novely v prípade, že by ste súhlasili, že 80 až 90 % jej súčasného obsahu z nej vypustíte. Áno, potom by sme sa o tom mohli baviť.

    Sám ste vypočítali, že ak by poslanci opozície využili tie maximálne limity, tak by parlament mohol rokovať o jednom bode 23 hodín a ak k tomu prirátame faktické poznámky, tak ani nemusí celá opozícia sa do toho zapojiť a budeme tu sedieť týždeň ku každému bodu. Čiže ak vám ide o to zabrániť obštrukcii, čo by som chápal, aj keď s tým nesúhlasím, no tak týmto to nedosiahnete. Tak načo to robíte? Zabránite tým akurát tomu, že tí poslanci, ktorí sa chcú vyjadriť na dlhšom priestore, to buď nebudú musieť môcť robiť, alebo sa budú musieť doprosovať, aby im to plénum odsúhlasilo, aby hovorili dlhšie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik.

  • Ja mám tú smolu, že Daniel Lipšic hovoril predo mnou a povedal to asi lepšie, nie asi, určite lepšie, ako to viem povedať ja, že je zarážajúce, že poukazujete na to, že niektorí poslanci povedali, že tento zákon nebudú dodržiavať. No, nebudú ho dodržiavať preto, lebo si o ňom myslia, že je protiústavný, že je v rozpore s naším právnym poriadkom, pretože je v rozpore nielen s našou ústavou, ale aj s nálezmi Európskeho súdu pre ľudské práva. Takže preto s ním oni nebudú, preto títo niektorí poslanci povedali, že tento zákon nebudú rešpektovať.

    A to, čo povedal Daniel Lipšic, treba len zdôrazniť. Je zarážajúce a je podľa mňa emblematické, že sa ohradzujete proti tomu, že niekto chce nedodržiavať zákon, ktorý je protiústavný, ale že to, že každodenne dochádza k porušovaniu zákonov vašou vládou, vašimi predstaviteľmi, to vám nevadí, to sa vám páči. Držíte ich nad vodou vašimi hlasmi.

  • Ďakujem. S faktickou pán poslanec Peter Kresák.

  • Ďakujem pekne. Ja iba veľmi stručne chcem poukázať na jeden z právnych aspektov toho diskutovaného, tej diskutovanej témy a chcel by som pána kolegu, pána kolegu by som chcel v jeho prejave iba doplniť v súvislosti s akousi analýzou toho Karácsonyiho, ktorý sa tu tak často spomína. Každý si asi z neho vyberá to, čo sa mu hodí. Samozrejme nebudem vysvetľovať kolegom právnikom, oni to veľmi dobre vedia, že aké má postavenie rozhodnutie a stanovisko veľkej komory. Ale keďže už sme z toho Karácsonyiho, sme citovali, tak skúsme byť, skúsme byť presní, aj keď Karácsonyiho bol vecne o niečom úplne inom, ale musím, musím niečo prečítať, čo nebolo prečítané doposiaľ a čo do istej miery naznačuje odpoveď aj na tému, o ktorej hovoríme.

    A teraz si dovolím citovať. "Súd je toho názoru, že štáty, a teda parlamenty, sú v princípe oprávnené nezávisle upravovať čas, miesto a formy prejavu v parlamente, a v týchto otázkach je právomoc súdu obmedzená." Opakujem ešte raz, čas, miesto a formy prejavu v parlamente. Pokračujem v citáte. "Na druhej strane štáty môžu iba obmedzene regulovať obsah parlamentného prejavu, obmedzenia prejavu sa nemôžu, teda sa musia týkať prejavov, ktoré buď priamo alebo nepriamo vyzývajú k násiliu." Čiže obsah, forma je v zásade daná parlamentom.

    Ďakujem pekne.

  • Naozaj úprimne ďakujem, pán poslanec Kresák. Poprosím, pán poslanec Peter Osuský s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Bernaťák, ku cti vám slúži, že keď ste nám prečítali menšinový názor tých sudcov, teda časti menšej tých sudcov, že ste to aj uviedli, i keď ste na záver vlastne z toho vyvodili záver, že vlastne to podporuje celú vec. Samozrejme, menšinový názor je, veľmi často, a to nie som právnik, právne zaujímavý a nespomínam si, ale to nie je nijak vo vzťahu k vašej osobe, že by sa tu veľmi často tí, ktorí boli u moci, odvolávali na menšinový názor sudcov nášho Ústavného súdu v rôznych veciach a veľmi radi operovali väčšinovým názorom Ústavného súdu a pani Macejkovej. To znamená, že, hovorím to ešte raz nie na vašu adresu, ale všeobecne, že menšinový názor je zaujímavý, ale menšinový.

    A k tomu ešte jedno, vy hovoríte, obmedziť. Viete, to slovo obmedziť je veľmi plastické, gumové. Obmedziť, čo všetko, odkiaľ, pokiaľ, a tak ďalej. Existujú v zákonoch slová, ktoré sú veľmi dôležité a napriek tomu, že majú taký na prvý pohľad neurčitý význam, budem o tom hovoriť v rozprave vo vzťahu k dnešnej debate tuná, ale to slovo obmedziť, ktoré ste odvodili z menšinového názoru, ponecháva z hľadiska zákona v mojich očiach príliš veľké mantinely tomu, ako sa to urobí.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tibor Bernaťák.

  • Ja ďakujem. Nebudem uberať čas v rozprave, myslím si, že bude dosť času ešte reagovať na všetky faktické pripomienky, ktoré ste mi položili.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Osuský a posledným prihláseným je pán poslanec Kvorka, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážená snemovňa, na úvod paradoxne od lekára drobné právne okienko. Pred nejakými desiatkami minút sa docent práva kolega poslanec Číž viac-menej naviezol do Milana Laurenčíka, vytýkajúc mu, že číta svoje vystúpenie. Nie som právnik, ale ak je v zákone napísané, v zákone o rokovacom poriadku, že "spravidla", tak to zároveň znamená, že v zásade aj nikdy. To je úmysel zákonodarcu, keď dá do zákona slovo "spravidla". Lebo ak by tam nedal slovo "spravidla", tak tam iste bude napísané, že vystupujúci poslanec prednáša voľne svoje vystúpenie. Ak je tam napísané "spravidla", to znamená, že aj akokoľvek inak. Tak to je malá právna poznámka na adresu docenta práva, kolegu Číža, pretože tento spôsob, ktorým atakoval Milana Laurenčíka, nebol dôvodný.

    Po tom, aby nebolo stále smutno, jedna anekdota. Krásna, mladá dáma sa prihovorí uznávanému literárnemu bardovi vyššieho veku a britkého jazyka slovami: "Majstre, my keby sme sa vzali a mali by sme dieťa, predstavte si, aké by bolo? Bolo by krásne po mne a inteligentné po vás." Britký bard odpovedal: "Áno, krásna, mladá dáma, ale predstavte si, že by to bolo naopak." Tento nie veľmi pekný, hrdzavý a občas aj drzo arogantný, význačný predstaviteľ, poviem celkom smelo, britskej drámy a literatúry, bol George Bernard Shaw, o ktorom som sa k môjmu úžasu dozvedel dnes, v jednom z vystúpení, že bol Američan. On bol Ír. Bol to pôvodne, kým bol plešivý Ír, bol to hrdzavý Ír, jak keby ho jedna írska mater mala a iste by sa bránil tomu, že on, ktorý žil celý svoj život a narodil sa na to, čo sa hovorí Spojené kráľovstvo, by bol vyhlásením Národnej rady alebo jedného jej poslanca prehlásený za Američana. Toľkoto literárne okienko.

    Ešte z ďalších vecí by som rád povedal, a to neberte, pán predseda, osobne, lebo vy ste v tom Kryme nebol, ale keď sa v kaviarni hotela Krym zakladala Slovenská národná strana za účasti Mariána Andela, Víťazoslava Mórica, Jozefa Prokeša, tak si osvojila, aj keď možno, že kolega Hrnko bude hovoriť niečo iné, návrh Mariána Andela nazvať ich zoskupenie Slovenskou národnou stranou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, držte sa témy.

  • Áno. Ku cti histórii musím povedať, že Daxner, Vajanský, Tajovský, Martin Rázus, K. A. Medvecký, Milan Hodža by sa z toho zhromaždenia Víťazoslava Mórica a Mariána Andela zrejme zmyšili, ale keďže to nemali kopirajtované a boli sto rokov po smrti, alebo päťdesiat niektorí z nich, tak samozrejme si tento názov osvojila zakladateľská spoločnosť, ale odvolávať sa na základe toho, že sme najstaršia strana na Slovensku, je pomerne silná káva.

    A teraz už k meritu veci. Keď sa zamyslíme nad tým, prečo vzniká táto novela zákona, tak sa dá zalistovať v pamäti a porozmýšľať, kde je pôvodný dôvod. No povedzme si otvorene, že keby nebola na verejnosť vyplávala kauza zvláštneho vzťahu ministra vnútra k podnikateľovi Bašternákovi, tak je málo pravdepodobné, že by na tomto pódiu ležali balíky s imitáciami bankoviek, resp. nákupné tašky, že by sa udiali mnohé veci, ktoré sa udiali, že by sa konali odvolávacie schôdze, že by sa potom konal pravidelný pondelňajší Bonaparte. To bolo dôvodom, prečo sa, podľa mňa iný dôvod ma nenapadá, prikročilo po rokoch platnosti rokovacieho poriadku napriek všetkému, čo sa tu odohrávalo. A teraz nevnímam ani žiadnu z opozície ani koalície, ktoré sa ním roky riadili, že to bolo zhromaždenie archanjelov, že tu nezaznievali výkriky, kriky, búchanie a rôzne veci, ktoré by v chráme zákonnosti možno neboli celkom na mieste. Treba povedať, že aj keď sme teraz zhmotnili, vládnuca koalícia, všetku hrôzu do postavy Igora Matoviča, ja si pamätám poslanca, teraz najväčšej vládnucej strany, ktorý je štátnym tajomníkom a ktorý z tamtoho miesta zúrivo vykrikoval, ten dobrý muž používal v literárnej tvorbe pseudonym Topol, a rozhodne sa nechoval tak, ako by si to pán predseda Danko prestavoval. Ale prežili sme tu, respektíve zažili sme za tie roky parlamentarizmu i už opakovane zmienené prednášanie správy o činnosti SIS Ivanom Lexom obklopenom poslancami s plagátmi, zažili sme tu mnoho vecí najrôznejšieho druhu. Ale skutočne nikoho nenapadlo, ani absolútnu osemdesiattrojku vládnuceho SMER-u, minulé štyri roky, aby kvôli čomukoľvek z uvedeného menila rokovací poriadok. A trochu ma prekvapuje, a pán predseda sa k tomu hrdo hlási, je to jeho sväté právo, že on je východiskom toho podnetu na zmenu rokovacieho poriadku. Rovno hovorím a môže si ma pán poslanec Bernaťák, ako predkladateľ, zapísať do zoznamu, že i ja som v nejakom kratšom faktickom vystúpení zmienil dôvod, prečo napríklad vidím potrebu nejakej tej novely rokovacieho poriadku. Tú novelu som, a dodnes na tom trvám, vymedzil v tom, že v zákone o rokovacom poriadku musí byť raz a navždy kategoricky napísané, čo je podmienkou otvorenia schôdze. Keďže pri otvorení schôdze sa nehlasuje, niet o čom hlasovať, keď jedná sa o mimoriadnu schôdzu odvolávaciu, tak nie je doteraz v tom zákone napísané, že sa musí urobiť elektronická prezentácia a len ona je východiskom jej fungovania, tej schôdze.

    Áno, ak vám teda veľmi vadilo to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová využila túto, pripusťme, dieru v existujúcom rokovacom poriadku a nechcete tam tú dieru mať, tak ju treba zaceliť. A tým pádom sa pridávam i ja, že aby bola uvedené v platnosť stará zásada Clara pacta boni amici, dokonca aj boni inimici, inimicus nepriateľ, amicus priateľ, tak dajme si pre istotu jasnú interpretáciu techniky začítania takejto schôdze. Ale nenavezme sa do Lucie Nicholsonovej, ako do niekoho, o kom som tu dnes počul od kolegu Jariabka, že sa dopustila takmer puču tým, že jednoducho sa neriadila neexistujúcim bodom rokovacieho poriadku. Nič zlého neurobila. Využila túto situáciu a nič neporušila.

    Takže toľkoto k tomu, že sa dajú možno nejaké veci kvôli jasnosti pravidiel hry zmeniť, ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že ona sa pokúsila o puč a na druhej strane to jasné vymedzenie v tom zákone nemať. V tomto zmysle treba byť fairplay.

    Veľmi dvihlo ctenú vládnucu koalíciu vyjadrenie poslanca Alojza Baránika o participácii, o podiele na... Treba povedať, že keby ste ho dobre počúvali, ako som sa ja snažil ho počúvať, tak on hovoril predovšetkým v prvom slede nie o Galante, ale o kauze Bašternák, respektíve o kauze Kaliňák. A tam ten podiel neodpárate pri akejkoľvek sebalepšej snahe, pričom neznamená, že ste boli podielnici odvodu Bašternákovho zisku, to nikto nehovorí. Ale to, že dodnes je tento minister ministrom vlády Slovenskej republiky, je i vaša zodpovednosť a nijak sa to nedá zoškrabať.

    Viete, zaznelo tu dnes tiež, že je to hanba, čo robíme zo Slovenska. Ja som bol aj na medziparlamentnej konferencii tuná na hrade a Kaliňáka tam spomenuli nie slovenskí, ani Paška, ani Osuský, ani tí, čo tam ďalší traja boli, ešte ako kauzu, ale spomenuli to zahraniční poslanci. Nemyslím si teda, že z prípadu Bašternák, Kaliňák robí hanbu opozícia. Ten, tento zvláštny vzťah a toto zvláštne duo je hanbou z podstaty veci. A keď už hovoríme o neférovom podsúvaní vám, pripusťme, nevinným v kauze Galanta v zmysle akomkoľvek trestnoprávnom, tak tu dneska absolútne s prehľadom zaznelo, že sa, na hádam tých všetkých 1300 spadá vina za zbitie aktivistky Krempašskej. To tu dnes normálne zaznelo, že existuje zodpovednosť opozície za zbitie Krempašskej. Aká je tá zodpovednosť, väčšia, ako vaša za Galantu? Nijaká, nijaká. Stalo sa to úplne inde na úplne inom mieste. Vynechal som jediné podujatie pri Bonapartovi, stretol som tam nejedného profesora Univerzity Komenského, docentov Univerzity Komenského. Stretol som tam človeka, ktorý sa pred troma či štyrma rokmi stal vedeckou hlavou roka Slovenskej republiky. Tí sú zodpovední za Krempašskú? To je, aké spolupodieľanie sa na tom, že ste boli veľmi hákliví na vystúpenie kolegu Baránika. Takže merajme rovnako a nehovorme o 13.20 alebo o 14.05 o zodpovednosti za Krempašskú a potom sa strašne desme, keď príde na Galantu. Toľkoto teda k takému nejakému elementárnemu fairplay.

    Nedá mi, aj keď tu v tejto chvíli nie je dneska, trikrát vystúpil s otrasným dátumom 17. júnom 2011 a s otrasnými televízormi značky Orava Richarda Sulíka, hovorca, dlhoročný. poctivý, ministra Kaliňáka. No, pripusťme, že odhliadnuc od situácie, v akej bolo rozhodnutie urobené, by sme ho už iste nezopakovali. Ale paradoxné na tom je to, že on slovami "otrasné a hrozné a hrubo a hanebne", pán hovorca Erik Tomáš, hovorí o niečom, čo bolo limitované na jediný rokovací bod programu. Z vôle, ktorá tu teraz je prezentovaná, tu má byť vyhradené najbližším stovkám a tisícom rokovacích bodov in extenso. To je teda brvno a trieska. Teda hrozného zločinu sa dopustili tí, ktorí to zaviedli v jedinom bode rokovania jednej parlamentnej schôdze, ale absolútnu podporu majú tí, ktorí tu chcú zaviesť odteraz až do konca vekov. To je zvláštny, taký aj morálno, aj logicko vybalansovaný postoj, ktorý tu Erik Tomáš opakovane, trikrát dneska, pre istotu, keďže opakovanie je matka múdrosti, predniesol.

    Takže musím povedať, že odhliadnuc od toho, že pri poctivej práci obidvoch častí nášho parlamentu, koalície, opozície, a pri pohľade na fungovanie a problémy, ktoré môžu vznikať v práci takého telesa, by skutočne pracovná skupina, ktorá by vola vedená snahou urobiť zlepšenie a posun stavu k lepšiemu, mohla urobiť zmeny v rokovacom poriadku. Toto ale nie je zmena v rokovacom poriadku. To je upálenie rokovacieho poriadku, z ktorého ako Fénix z popola má vstať nový lepší. Ale ten lepší nie je. Áno, ja napríklad som na tejto schôdzi, a dokonca sme si s kolegom Dostálom to aj povedali, hlasovali za nejeden vládny návrh, i keď by sme iste si vedeli ho predstaviť tak inak a toto trochu a toto celkom, ale predsa len sme prišli k záveru, že ten návrh, či Lucie Žitňanskej alebo aj niektoré ďalšie, posúvajú vec k lepšiemu. Ja nemám krvavé oči ani penu u huby. Ja si môžem myslieť o zmene postoja Lucie Žitňanskej k vláde s Robertom Ficom čokoľvek, ale ak predloží niečo, čo posúva status quo k lepšiemu, tak mi nedá, aby som za to nezahlasoval, lebo nie som fanatik. Musím ale povedať, že tento zákon posúva mnohé veci k horšiemu a ak by aj v ňom, presne, ako povedal Ondrej Dostál, boli zrnká, ktoré ho posúvajú k lepšiemu, tak pri celkovom bilancovaní daného projektu je súčasný stav lepší.

    A ešte k tomu oháňaniu sa, že v Nemecku majú toto a v Rakúsku toto a v Holandsku ktoviečo. Viete, v deväťdesiatom treťom som sa stal prodekanom pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde prebiehala rozprava v senáte s prednostami ústavov a kliník, ako zmeniť rozvrh, pričom povedzme si, o čo išlo. Každému skoro z nich o to, aby jeho "obor" dostal viac miesta na slnku, aby mal viacej hodín praktík alebo stáží, viacej hodín prednášok, aby tá katedra proste nabrala na význame, hoci aj mala ten význam doteraz. A vtedy som si dal tú prácu, keďže som to mal v popise práce, a spočítal som, koľko má trvať výuka podľa toho, že naplníme všetkým pánom profesorom, prednostom ich túžby. Jeden hovoril, a v Birmignhame je to takto, druhý, a v Heidelbergu takto a v Groningene je to takto. Vyšlo nám to, že by štúdium medicíny malo trvať 19 semestrov. Teda inými slovami 9,5 roka. Štúdium medicíny trvá šesť rokov, ako jediné štúdium zo všetkých štúdií v Slovenskej republike, ale keby sme naplnili všetky túžby pánov prednostov, tak to bude 9,5 roka. Samozrejme, že sa to nedalo. Pretože zostavovanie niečoho touto technikou je trošku, ako keď psíček a mačička robili tortu. Každý z nich, to boli, našťastie, len dvaja, do nej dal len to, čo on má rád, od kostí až po mydlo.

    A chcem teda povedať, že tá argumentácia, a to tu tiež zaznieva, že sa nám z tohto európskeho parlamentného návrhu zákona hodí toto, a potom toto, a potom toto, ale o tomto nechceme ani počuť, nie je proste férová, a preto nevzbudzuje dôveru u počúvajúceho, ktorý aj keď uznáva, že iste Bundestag nemá totálne nanič rokovací poriadok, ani rakúsky parlament ho iste nemá, ale napriek tomu je takýto výber predsa len v istom smere podozrivý.

    Preto si myslím, a nebudem opakovať návrh na vrátenie zákona na prepracovanie, ale myslím si, že ak by sme v niečom mohli urobiť krok k lepšej kultúre, tak okrem toho, že nebudeme mať vo vláde, však teraz nehovorím o celej vláde, nehovorím nič ani o Druckerovi, ani o Érsekovi, ani o Maďaričovi, ale že v nej nebudeme mať človeka dôvodne podozrivého z niečoho, čo je nezlučiteľné s pozíciou ministra rezortu vnútra, tak to je 8. bod vzniku tejto explózie a vzniku všetkého, čo nasledovalo. Lebo to je pravý veľký tresk. Toto, čo je teraz, to je tlaková, zvuková, svetelná vlna, čo prichádza. Ale že by na zmene rokovacieho poriadku sme mali bez peny u huby, bez krvavých očí, celkom slušne, a nie v harmonograme päť dní na pripomienkovanie, sedem dní, za dvanásť dní vytlačiť, jednoducho za pol roka popracovať. Ľudia, ktorí do toho vidia lepšie ako ja, nijak sa tam nepchám, ani si nič nemyslím, že som ten, ktorý tam má dávať écesy, ale jednoducho aby páni predkladatelia, vedení dobrým úmyslom, a nie úmyslom valcovať, istým spôsobom vyzvali k spolupráci a možno práve na tomto návrhu zákona skúsili, tak ako ukázali vystupujúci a nakoniec priebeh tejto schôdze, že sa dá v tomto parlamente bez kriku a lármy pracovať, komentovať, hlasovať. Mám pocit, že táto schôdza, až na bod 44, prebiehala priam vzorovo. Takmer mám pocit, že ani keby nebol vôbec žiaden rokovací poriadok, tak tu to bolo veľmi slušné. A rozhodne si nemyslím, že to je ten bod, na ktorom máme zasiať na tri a pol roka nenávisť a rozpor a kategorickú priepasť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá vždy bude v protiklade, ale urobiť takýto krok, o ktorom znova som presvedčený, že keď sa vyrieši personálne obsadenie pozície ministra vnútra človekom, ktorý nemá toto na veste, že sa nosne stratí motív pre dramatické valcovacie zmeny rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca deväť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Poprosím, prvá faktická poznámka, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Osuský, ak všetko, čo tu prezentujete, je tak založené na takej pravdivej informácii, ako ste povedali o SNS, tak na vašom mieste by som tam sedel a za celé volebné obdobie slovka nepreriekol, lebo sú to všetko hlúposti a nepravdy. Tak raz a navždy. Slovenská národná strana nebola obnovovaná v žiadnej krčme, a už tobôž nie v Kryme, vtedy u Blahu, ale od začiatku, od decembra ´89, keď vznikol prípravný výbor na jej založenie, sídlila na Slovenskej odborovej rade na Štefánikovej ulici, tuto vedľa Slovenskej akadémie vied. A keďže máte afinitu na Slovenskú akadémiu vied, mohli by ste takúto elementárnu vec vedieť a nemuseli by ste tu šíriť bludy.

    A ešte druhý blud, ktorý ste šírili. Víťazoslav Moric nemal nič spoločné so Slovenskou národnou stranou, kým sa táto aj technicky neobnovila. Slovenská národná strana svoj program zverejnila 26. februára ´90 v denníku SME, môžete si to nájsť a ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo 8. marca 1990. Víťazoslav Moric vstúpil do strany v máji 1990. Takže si opravte svoje nezmyselné tvrdenia a nešírte ich. Budem rád, bude to aj vám prospievať, pretože potom ostatné vaše tvrdenia vyzerajú veľmi nedôveryhodne.

  • Poprosím, pán poslanec Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, dnes sme tu už nejakú hodinu spolu a je jasné, že vidíme ten svet v rozdielnych kontúrach, ale ja nemám s tým problém a dokonca by to malo byť normálne, že svet sa nedá vidieť iba v jednej hodnotovej štruktúre, v jednej etickej konštrukcii a tak, ale kdesi niečo je, čo by malo presahovať pravdepodobne obidva naše videnia. Z toho vášho vystúpenia som vlastne vyrozumel, že je to úplne v poriadku, čo robí pán poslanec Matovič, že nemáte s tým žiadny problém. Pokiaľ si pamätám na vystupovanie pána Hlinu a vaše reakcie potom na prípadnú snahu o zmenu rokovacieho poriadku, opäť ste nevideli žiadny problém. Je to fajn vcelku, a to, a veď tam sú také dôvody pre to obrovské rozčúlenie, že proste tá nehanebnosť, ktorú sledujete, že tá vlastne ospravedlňuje všetko. Toto, ten arbiter elegantiarum, ku ktorému by ste tak niekedy chceli smerovať, nemôže tvrdiť, pán kolega. Sú to proste nehanebnosti, ktoré sa dejú v tomto parlamente.

    Viete, ja by som rád počul, teda keď to takto je, že by ste naozaj aj vy sa zasadili a bez problémov spracovali, že by ste nám vysvetlili, čo to v tom etickom kódexe znamená, že máme povinnosť správať sa k sebe slušne. Keby ste zadefinovali tie hranice. Keby ste povedali teda, čo to je tá urážka medzi poslancami. Či to, čo sme tu počuli vo vzťahu k predsedovi parlamentu, kde by ho vyviedli podľa mňa a ide na pranier celej krajiny, "špina", "hajzel" a neviem čo všetko. A vy sa ako bez... A pani Nicholsonová, nechcem už o tom ďalej tu rozprávať ani nemám záujem, počkám, kým nebude na tom lepšie, ale poviem to tu verejne. Veď to sú hroznosti! Jak sa môžte vy, keď máte, veď ja uznávam váš étos primeraný, a neviem, nebudem, že sa s tým stotožňujete?! A v konečnom dôsledku to bránite. Veď to je esencia toho celého, čo sa tu deje, aby sme zabránili tým najhrubším, najneserióznejším, takým, ktorí naozaj blamujú nás, celý parlament, konaniam. Oni. Na tom sa nevie zhodnúť primeraná väčšina parlamentu, že toto nechceme?! Že chceme viesť ten politický zápas v elementárnych...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda Národnej rady. Pán poslanec Osuský, ty veľmi dobre vieš, že nemáš pravdu v tejto chvíli. Hovorím o pani Nicholsonovej a hovorím o tej nešťastnej schôdzi, keď si uzurpovala právo viesť schôdzu a keď to bolo normálne parlamentné uchopenie moci z jej strany a nelegitímne. Veď ty tuná hlásaš teóriu, že čo nie je zakázané, je povolené? Alebo vlastne o čom si to rozprával? Veď ty veľmi dobre vieš, že tu vždy existovali nejakí skrutátori, ty veľmi dobre vieš, akým spôsobom, keď nefungovalo napríklad elektronické zariadenie, sa zisťoval počet poslancov. Okrem toho pani Nicholsonová nemala právo viesť schôdzu, lebo mal viesť niekto iný, iný podpredseda Národnej rady. Ty veľmi dobre vieš, že to takto proste nie je, ako to hovoríš. Jednoducho držíš silou-mocou nejakú Matovičovu politickú linku, čo v tvojom prípade sa mi zdá tak trošku nie hodné teba, prepáč, po tých rokoch, keď ťa počúvam, ako rozprávaš o mnohom v tomto parlamente a veľmi zaujímavo.

    Prečo sa takýmto spôsobom zhadzuješ? Prečo tuná hovoríš o niečom, o čom si vôbec neni presvedčený?Veď skutočne teória, čo nie je zakázané, je povolené, veď ty si prvý bol, ktorý si počúval skrutátorov, a ty si aj v tom prípade existoval v tomto parlamente, keď títo skrutátori takýmto spôsobom zisťovali počet poslancov. Dnes hovoríš niečo úplne iného len preto, že sa to v tej tvojej skupine takto nosí. Toto je pre mňa jedno obrovské sklamanie preto, lebo nie je ťa to hodné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, rokovací poriadok je zákon ako každý iný. A ak život donesie potrebu novelizovať, meniť pravidlá tohto zákona, tak je potrebné sa s tým zaoberať. Vy sám ste uviedol, že napríklad spôsob otvárania schôdze Národnej rady aj podľa vášho názoru je treba upraviť, pretože neni dostatočne precizovaný a že by mohlo dôjsť a zrejme aj došlo k jeho zneužitiu, tohto nedostatku, presnosti toho ustanovenia.

    A každý z nás má rovnako ako vy právo priniesť k zmenám rokovacieho poriadku svoje podnety, svoje námety, ktoré by chceli doplniť, ale využiť to otvorenie zákona na to, aby sme ho mohli zdokonaľovať. Dnes sme v stave, v takom štádiu, že ešte nepoznáme definitívne znenie rokovacieho poriadku, pretože predloha je predložená, ale je živá. Dnes nerokujeme o tom, či ho schválime, ale budeme rokovať o tom, ale budeme hlasovať iba o tom, či budeme ďalej sa zaoberať touto témou.

    Zhodujeme sa v opozícii aj v koalícii o tom, že je potrebné zákon ako taký novelizovať. Takže poďme do toho a nerobme si prieky, neznevažujme sa v tejto etape k tomu alebo podľa toho, že aký máme názor na budúce zmeny. Rokujme o týchto zmenách a potom uvidíme, či budú tie zmeny dobré, pozitívne a či nám zlepšia pracovné prostredie v Národnej rade alebo či budú ďalším predmetom svárov.

    V každom prípade, pán poslanec, vaša skúsenosť s pánom Vaským už sama naznačuje, že už isté grobianstvo nepatrí ani na verejnú diskusiu, ani na námestiach, ani do Národnej rady, a my sa dostávame do situácie, keď také grobianstvo v Národnej rade zaznieva. A zmyslom novelizácie tohto rokovacieho poriadku je právo to, aby takéto spôsoby správania sa, ako vonku prezentuje pán Vaský, v Národnej rade nefungovali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zopár korektúr k ináč senzačnému vystúpeniu kolegu Osuského. Medicína nie je jediné štúdium, ktoré trvá šesť rokov. Architektúra tiež trvá šesť rokov. Aj na vás to ide.

  • Smiech v sále.

  • Teraz už odstúpenie Kaliňáka nestačí. Odstúpiť musí aj Richter, a to ešte zistíte. To ešte zistíte. A pokiaľ ste hovorili, pán kolega, o tom, ako vystupovala a ako konala pani podpredsedníčka Nicholsonová, tak bolo by celkom zaujímavé si prečítať, čo hovorí ústava. Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. A teraz pozor. Tu nie je žiadne zmocňujúce ustanovenie žiadnym zákonom, na žiaden zákon. Jednoducho jedna veľká bodka. Je to v ústave. Čiže akýkoľvek pokus interpretovať ústavu tak, ako vy to tu hovoríte, je jednoducho protiústavný. Ak ústava jednoducho hovorí, ak sú prítomní, tak je schopná uznášať sa. A to nezmeníte.

  • Pán poslanec Karol Farkašovský.

  • Pán poslanec, ja si váš vážim ako rozumného človeka, ale už keď sa tu bavíme a poťahujeme o slovíčkach, tak ako poslanec a pedagóg a lekár by ste mohli vedieť, že vysokoškolský "obor" asi neexistuje, "obor" je len v rozprávkach. Ale je to vysokoškolský odbor, to je správne po slovensky. To, že ste podporili vládne návrhy, vám slúži ku cti, teda niektoré, a asi to malo dôvod. A dôvod ten, že mali obsah a zrejme aj nejakú kvalitu. Otázne je, aký obsah mali a majú vládne návrhy, teda resp. návrhy opozície, ktoré predkladáte a ktoré predkladáte spôsobom, že rozhoduje množstvo a menej kvalita.

    Možno keby komunikácia opozície bola menej emotívna, menej sarkastická, som presvedčený, že by sa o tom rozprúdila konštruktívna diskusia a možno by aj návrhy opozície oslovili poslancov koalície. Stálo by to za pokus.

  • Ďakujem. Pán kolega, fakt tradične dobré vystúpenie, ktoré kto počúval a kto to chcel počúvať, tak sa veľa dozvedel. Ale ja musím znovu opakovať, že, žiaľ, takéto vystúpenia sú úplne zbytočné. Pre toho, kto nezaregistroval cez víkend vyjadrenia pána premiéra Fica, znova ho zopakujem, pán premiér povedal, treba spraviť poriadok s opozíciou, je zbytočná akákoľvek diskusia k tomuto zákonu, akékoľvek argumenty. Treba predsa spraviť poriadok s opozíciou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Karol Galek.

  • Peter, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja som však už dneska kritizoval pána Farkašovského, že sa nevyjadril priamo k návrhu zákona. Ale ako som neskôr osobne povedal, ja mu to nemám za zlé, pretože aj tvoj, aj jeho prejav boli veľmi kultivované, veľmi bohaté, mali hlavu a pätu. Takisto si rozprával viacej ako 20 minút. Pán Farkašovský si ich naordinoval desať. Tieto tiež prekročil. Ja osobne nemám taký dar reči, aby som sa dokázal takto kvetnato, bohato vyjadrovať, a vôbec nevidím dôvod na to, prečo niekto, kto takýto dar má, by sa obmedzovať mal. Ja si rád vypočujem všetky tie fakty, všetky súvislosti, pretože takéto veci nás vedia veľmi obohatiť. A z tohto dôvodu nevidím na to, aby sme aj v nejakom novom rokovacom poriadku ten čas na vystúpenie skracovali.

  • Pán poslanec Viskupič s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Osuský, myslím si, že bude veľmi dôležité asi zobrať na vedomie to, čo pán poslanec Mihál asi v tretej alebo štvrtej faktickej poznámke stále pripomína, a to je, že rozkaz znie jasne. Proste my tadeto prejdeme, akékoľvek argumenty sa odrazia ako od teflónového skafandra a jednoducho rokovací poriadok slovami premiéra bude musieť byť prijatý.

    A teraz že prečo. On hovoril, že lebo treba s opozíciou urobiť poriadok. A ty v tom prejave si hovoril z rôznych uhlov pohľadu, že akým spôsobom sme sa do tohto stavu dopracovali. A pre mňa je absolútnym zdesením, že dokáže predseda parlamentu vo svojich ostatných alebo posledných vyjadreniach dokonca popierať existenciu opozície. Čiže premiér chce urobiť s opozíciou poriadok, predseda parlamentu opozíciu nevidí alebo jeho slovami nie je. Tak myslím si, že motívy aj celé zapracovanie novely rokovacieho poriadku už sú každému jasné. Presadia si, prevalcujú, čo budú chcieť, iba a len preto, že niekto má iný názor ako oni sami.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vystúpili, a na úvod sa chcem ospravedlniť za nesprávne použitie slova "obor". To je svätá pravda. I za moju nevedomosť o dĺžke štúdia architektúry. Väčšina odborov na STU sa študuje päť rokov a toto mi zrejme uniklo napriek tomu, že mám architektúru veľmi rád, ale o dĺžku štúdia som sa nezaujímal, pardon. Teda aj architektúra, zapamätám si to.

    Pokiaľ ide o ďalšie príspevky, chcel by som povedať na margo tuná kolegu Tóna Hrnka. To, čo som ti povedal, som citoval z práve teraz mnou čítanej knihy profesora Jana Rychlíka o rozdelení Česko-Slovenska, kde je napísané: "Informaci, že s návrhem vzniku strany přišel Andel, mne potvrdil v rozhovoru v Nitre i další z původních členů SNS, pozdější poslanec FS, Jozef Šeďovič." To znamená, a tam je v úvode teda, že sa schádzali členovia Štúrovej spoločnosti, a to nebola krčma, to bola kaviareň Krym, u Bláhu. Áno, to nie je nič znevažujúce. Vieme, že česká sociálna demokracia sa, hrdila sa tým, stretávala v hospode U kaštanů, jak sa pamätáš. A veľmi veľa vecí na Slovensku vznikalo v krčmách, nech už to boli hospody alebo kaviarne. Napríklad prvý Československý športový klub v Bratislave, dneska Slovan Bratislava, vznikol na ulici v La Palome, ktorú sme my poznali ako La Palomu. Tam sa vtedy položili základy toho, čo bola potom ŠK Bratislava. To nebolo mienené urážlivo. Ale toto je, prosím, citát teda z knihy uznávaného historika. Preto, ja som u toho nebol, u toho v tom Kryme, a preto sa orientujem na pomerne závažný zdroj. Až máš ty inú skúsenosť, rád mi ju môžeš v kuloároch povedať. Tak len toľkoto na tému vzniku SNS.

  • Poprosím, páni poslanci, do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Ján Kvorka. Vzhľadom na to, že nie je v sále, prepadá poradie. Keďže to bol posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem, nie. Poprosím, chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa?

  • Kolegyne, kolegovia, ja budem len veľmi stručná, pretože rokujeme už viac ako tri dni. Ja ako poverená spravodajkyňa chcem veľmi stručne v súlade s rokovacím poriadkom zhodnotiť rozpravu. V rozprave vystúpilo celkom osem písomne prihlásených rečníkov a tridsať ústne prihlásených rečníkov. Z toho štyria poslanci, páni poslanci Vašečka, Jurinová, Simon a Laurenčík podali návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sme návrh zákona vrátili predkladateľom na dopracovanie. A dvaja páni poslanci, pán poslanec Lipšic a Viskupič podali návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, o týchto návrhoch, ktoré predložili poslanci v rozprave, dám hlasovať s tým, že ja navrhnem, aby sme postúpili zákon do druhého čítania.

    Veľmi pozorne som si vypočula rozpravu, ktorá naozaj bola bohatá. Musím povedať, že vystúpenia poslancov boli aj vecné, aj odborné, aj konštruktívne. Všetci sme sa zhodli na tom, že je potrebné zaviesť určitý poriadok do rokovania Národnej rady, kultúru. Zas na druhej strane niektorí poslanci vystupovali veľmi emotívne a rozprava naozaj mala skôr politický charakter a v niektorých prípadoch bola až vulgárna, by som povedala. Čo ma ale najviac zamrazilo a zamrzelo a považujem to za veľmi zarážajúce, že niektorí páni poslanci vyhlásili, že pokiaľ zákon bude v tej podobe schválený, ako je predložený, nebudú ho rešpektovať. Je to naozaj niečo, čo v histórii nášho parlamentarizmu je neobvyklé, a určite občania, ktorí nás sledovali, nenadobudnú pocit, že náš právny poriadok, ktorý sa schvaľuje v tomto parlamente, pri takomto vyhlásení poslancov, ktorí zákony schvaľujú, môže mať nejakú dôveru.

    Zákon je v prvom čítaní. Oceňujem, že zo strany predkladateľov aj predsedu Národnej rady bola výzva, aby ten čas, ktorý je medzi prvým a druhým čítaním, sme využili na diskusiu a na úpravy novely zákona o rokovacom poriadku. A dovoľte, aby som vyslovila také presvedčenie, že nový rokovací poriadok, ktorý prijmeme, bude poriadkom, ktorý zefektívni rokovanie Národnej rady a vráti do Národnej rady slušnosť a odbornosť. Parlament je miesto, kde sa má rozprávať, kde sa má rozprávať odborne a vecne, kde sa má viesť súboj o hodnotách a diskusia má byť naozaj ako odborná. Nemá byť parlament miestom, ako sme v poslednom čase boli zvyknutí, kde sa uráža, kde sa obvinia niektorí poslanci alebo vznášajú obvinenia, zároveň sa vynášajú aj súdy. Verte, na to sú orgány činné v trestnom konaní. Takže ja som presvedčená, že zajtra v hlasovaní posunieme tento návrh rokovacieho poriadku do druhého čítania a čas, ktorý je medzi prvým a druhým čítaním, využijeme na to, aby sme vylepšili tie ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, aby bol naozaj efektívny a do Národnej rady vniesol poriadok a slušnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Po vystúpení pani spravodajkyne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Tibora Bastrnáka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 212. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 216. Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv musím urobiť zadosť ústavnému zákonu o konflikte záujmov, že som v konflikte záujmov, lebo som občasným cyklistom. Čiže tento zákon sa bude aj mňa dotýkať. Ale asi, asi takých v tejto sále nás bude viac.

    Tento návrh nie je nový, nie je to náš výmysel, ako teraz sa to neobjavilo z čistého neba. Pán poslanec Bastrnák bol ten, ktorý prišiel s nápadom, že skúsme teraz do tretice, však do tretice všetko dobré, skúsme teraz využiť možnosť, ktorú máme, aby ste ten zákon, návrh zákona, ktorý už bol predkladaný. Hlavným iniciátorom bol prvýkrát pán terajší podpredseda Andrej Hrnčiar. Potom druhýkrát pán poslanec Juraj Droba. Tie návrhy mali rôzne podoby, až sme pristúpili k tomu, aby sme našli ten zdravý a podľa mňa prijateľný kompromis medzi tým, čo sa zavedie do života, a medzi tým, čo môže byť ohrozené, zdravie, život, majetok, bezpečnosť našich občanov alebo vôbec ľudí, ktorí sú účastníkmi cestnej premávky.

    Vychádzame z toho, že nulová tolerancia alkoholu, ktorá u nás už dobrých pár rokov platí, je podľa nás priprísna na to, aké dôsledky môže mať pre určité povolenie určitého množstva alkoholu v krvi pri cyklistoch. Napríklad v dedinách aj chodci, keď nie sú chodníky, idú, s prepáčením, v podnapitom stave na kraj cesty, tam, kde cyklisti. Cyklista má nulovú toleranciu, chodec, koľko vydrží jeho organizmus. Ale leitmotívom toho celého nie je to, ale práve ten poznatok lekárskej vedy, že jednak nulová tolerancia je do istej miery nezmyslom, lebo ľudský organizmus, pán doktor ma tu pozorne sleduje, ľudský organizmus sám vyprodukuje určité množstvo alkoholu a pri dychovej skúške sa to môže odraziť veľmi negatívne na toho človeka, ktorý sa v tomto stave stretne s príslušníkmi Policajného zboru a s tým prístrojom, nazvaným drégrom.

    Druhá vec je, že to množstvo alkoholu, ktoré navrhujeme, je také množstvo, ktoré ešte neovplyvní vnímanie, motoriku toho dotyčného človeka, toho cyklistu do tej miery, aby ohrozil, či seba alebo druhých. Toto je posúdené nielen lanským posudkom, ktorý máme k dispozícii, ale vyjadrujú sa k tomu nielen naši odborníci, ale vyjadrujú sa k tomu odborníci v celom svete. My sme z mála krajín vo vyspelej časti sveta, kde táto nulová tolerancia platí pre cyklistov.

    Vychádzali sme z toho, že cyklista, keď bude mať povolené určité množstvo alkoholu, môže v určitých situáciách ohroziť sám seba, ale aj ostatných. Aby sme túto možnosť eliminovali, a preto sme nenavrhli plošnú liberalizáciu, čo sa týka alkoholu na bicykloch, ale obmedzili sme to na zastavané územia obce. Čiže medzi obcami, medzi mestami naďalej bude platiť nulová tolerancia pre cyklistov. Predsa len v rámci intravilánu je obmedzená rýchlosť na päťdesiatku, niekde aj nižšia, napríklad ako v tých širších úsekoch na sedemdesiatku, ale tam je aspoň krajnica. A v nekonečnom dôsledku vo väčšine obcí našej vlasti funguje verejné osvetlenie. Takže večer, v nočných hodinách, za tmy vlastne eliminácia hrozby, že ten cyklista bude ohrozovať sám seba alebo niekoho iného, bude len menšia. Samozrejme platí to, že cyklista musí byť vždy vybavený tou výbavou, ktorú predpisuje zákon. Čiže navrhujeme také množstvo, ako takú hranicu v organizme, ktoré nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou alebo 0,5 gramov etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovacej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

    Dneska pri jednom rokovaní som už spomenul na jedného môjho známeho, ktorý mi povedal na viniciach, keď som na moju šopu chcel nasadiť taký zámok, ktorý bude absolútne odolný voči zlodejom, a povedal mi takú vec, že: "Gabo, prosím ťa, vieš tu tak na tých viniciach platí zásadné pravidlo, to tu nikto nebýva v noci, to je celé opustené, ten zámok, bohužiaľ, platí len pre slušných ľudí. Pre neslušných, pre tých zlodejov to nič neznamená, s jedným kladivom, jedným úderom veľkého kladiva to dajú dole." A toto znamená, toto pravidlo platí aj pre toto. Kto to chce porušiť, chce porušiť zákon alebo sa stavia k zákonným obmedzeniam nedbanlivo, tak tomuto je zákon absolútne na figu, lebo prekročí tú povolenú hranicu alebo tú hranicu vôbec nebude brať na vedomie. Bude na zodpovednosti každého jednotlivca, keď si sadne na bicykel, že či si vypije nejaký alkoholický nápoj a hlavne, koľko toho si užije. Každý z nás má iný organizmus, má iný metabolizmus, iné množstvo enzýmov, čiže čo platí pre jedného, už nemusí platiť pre druhého. Ale sme dospelí ľudia, zodpovedáme za svoje skutky, či sami pred sebou alebo pred spoločnosťou, tak bude to na nás, ako budeme dodržiavať tento zákon. Ja dúfam, že tento zákon pomôže práve tým cyklistom, ktorí tú svoju zodpovednosť majú v sebe, aj voči sebe, aj voči spoločnosti, že využijú to, že nebudú trestaní ťažkým peňažným trestom za to, že si dajú deci vína, pár pív alebo jeden poldecák. A dôjdeme k tomu, že uvidíme, že máme zodpovedných, aj zodpovedných ľudí, lebo tých nezodpovedných, bohužiaľ, máme tiež a je ich dosť.

    Čiže tento zákon len pomôže tým, ktorí sú zodpovední, ktorí sú čestní. A predsa len keď si sadnú na ten bicykel, tak si chcú dať jedno pivo, jeden strik, či na cyklotúre alebo či na, v rámci obcí. Jaj, ešte jednu vec so zabudol, dobre, že ma to teraz napadlo. Okrem intravilánu sa to ešte bude vzťahovať na jednu vec, a to sú cestičky pre cyklistov. Novinári a viacerí z vás si to pomýlili, to sú nie cyklotrasy. Cyklotrasy vedú aj mimo intravilánu, cyklotrasy vedú aj na cestách, kde premávajú motorové vozidlá. Cestičky pre cyklistov, to sú tie, ktoré, oddelené od ostatnej časti cesty, čiže sú priamo určené len pre cyklistov. No čiže ja dúfam, že tým slušným tento zákon pomôže, dúfam, že navodí takú atmosféru, že na ten bicykel si sadnú viacerí nielen z toho dôvodu, že sa rýchlejšie dostanú do krčmy, ale kvôli tomu, že si idú zašportovať, že si spravia niečo, niečo správne pre svoje zdravie a pritom nebudú obmedzení možnosťou sa občerstviť do tej miery, ako tomu je dneska.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj vopred za možnú podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Antonovi Hrnkovi.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 212. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ideme rokovať o návrhu zákona, ktorý je asi spoločensky veľmi citlivý. A treba povedať, že od vynájdenia bicykla niekedy v druhej polovici 19. storočia až po určitý čas bicykel najmä v obciach na rovine, ako je, sú obce, z ktorých pochádza aj pán poslanec Gál, bol hlavný dopravný prostriedok, ktorý domácich privádzal do pohostinstiev a slúžil im pri návrate buď na odvoz, alebo ako podopera, opora, ktorá ich, dala im možnosť prísť domov. Avšak musíme konštatovať, že od tých čias sa hodne zmenilo. Už nechodia po našich cestách konské povozy, ani sem-tam nejaké auto, ale naša dopravná infraštruktúra veľmi, veľmi vzrástla a kolízií medzi cyklistami a motorovými vozidlami sú na vzostupnom trende. To je taký ten závažný moment, ktorý musíme pri takomto zákone veľmi zvažovať. Rozprával som sa s odborníkmi. Aj ja som bol na základe svojich znalostí o tom, na čo bicykel slúžil na dedinách, stúpencom toho, že by sa mala táto tolerancia uplatniť, a tvrdil som aj to, že prevažne ten cyklista ohrozuje sám seba. Že zákony by nemali brániť mne, aby som niečo robil, čo môže mi ublížiť, ale by mali brániť to, aby druhí neublížili mne. Policajný prezident i mnohí policajti, ktorí sa k tomu vyjadrovali, boli zásadne proti takémuto návrhu, pretože vidia rôzne háčiky. A najmä ten háčik, ktorý je na Slovensku závažný, a to je ten, že naši ľudia často nevedia a nepoznajú mieru,. A keď je dovolené 0,5, prečo nie 1? A keď je 1, prečo nie 3? Takže toto je veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť, keď budeme hlasovať o návrhu tohto zákona. Samozrejme je na vašom zvážení a na vašom uvážení, ako sa k danému návrhu postavíte.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy nie je prihlásený nik písomne, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto prihlasuje do rozpravy ústne. Poprosím, päť poslancov, šesť poslancov prihlásených do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Prvý pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný, nakoľko je to zákon, ktorý je v prvom čítaní a hovorí o filozofii. Môžem súhlasiť s pánom predkladateľom, že skutočne do istého promile, ale asi do 0,2, neovplyvňuje toto zmysly ani konanie, či už je to vodič alebo iste aj cyklistov. Ale treba si uvedomiť, že aj cyklista je účastníkom cestnej premávky, a tu by sme nemali robiť potom nejaké dve kategórie, účastník cestnej premávky ako cyklista a účastník cestnej premávky ako vodič motorového vozidla, a teda mali by sme potom povedať, dobre, alebo všetci, alebo nikto. Už tu jeden taký pokus v Národnej rady bol, aby to bolo do 0,2 promile. Aj to si vieme predstaviť, že áno. Pokiaľ ale takýto účastník aj s 0,2 by spôsobil dopravnú nehodu, tak je to skôr priťažujúca okolnosť. Ale vieme si predstaviť aj to, že napríklad niektoré, napríklad kompóty vedia ovplyvniť tú dychovú skúšku, a potom teda ten dotyčný musí ísť na odber krvi. A toto by prakticky myslím si, že pomohlo mnohým alebo väčšine, že pri takejto skúške na alkohol, keby to bolo napríklad 0,2 dobré, to je zbytkový alkohol, alebo je to alkohol, napríklad nadýchal po nejakom užití toho slivkového kompótu, kde sa napríklad pridávajú aj alkohol na zakonzervovanie, že by sme to mohli zjednodušiť občanovi.

    Ale je to samozrejme na odbornú diskusiu, ale ak, tak sa potom prihováram, že urobiť nie pre jedného áno, pre jedného nie, ale potom urobiť to celoplošne. Keď teda povoliť isté promile alkoholu, ktoré bude bezpečné pre cestnú premávku, tak potom pre všetkých.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Droba. Aha, faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Zelníka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Poprosím, pán poslanec Juraj Droba.

  • Ja som pôvodne chcel vystúpiť v rozprave, ale myslím si, že viem skrátiť svoje vystúpenie už v súlade s novozavedenou kultúrou do dvoch minút. Takže ďakujem poslancovi Gáborovi Gálovi za predloženie tohto návrhu zmeny zákona. Vítam ho ako viac slobody a príklad pre to, čo by sme tu mali v parlamente robiť, to znamená, robiť userfriendly zákony, zákony pre ľudí, zákony, ktoré zjednodušujú ľudom život, prípadne im ho spríjemňujú. Vidím to ako niečo, čo má šancu prejsť aj s podporou opozičných hlasov. Za seba už teraz hovorím, že budem hlasovať za, budem rovnako vplývať aj na svojich kolegov zo SaS. Tento zákon bol už opakovane navrhovaný, recyklovaný. Tú genézu už pán Gábor Gál, v úvodnom slove už popísal, takže sa nebudem k nej vracať.

    Pre mňa zostane potom v druhom čítaní otázka zodpovednosti za prípadnú spôsobenú nehodu, to je niečo, o čom by sme mali hovoriť. Že či tam sa bude aplikovať čisto nulová tolerancia, alebo či táto, navrhované zvýšenie tolerancie vlastne bude sa vzťahovať aj na prípadnú nehodu spôsobenú cyklistom, ktorý požil alkoholické nápoje. No a...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Danko Andrej, predseda NR SR

    Reagujete na pána poslanca, hej?

  • Hej, hej, ja mu ďakujem a v podstate súhlasím aj s tým, čo hovoril, že možno by sme mohli diskutovať aj o tom, že by sa tento zákon začal vzťahovať aj na vodičov. Odpor polície je úplne logický. Keď som hovoril o tomto návrhu ministrovi vnútra, povedal, že: vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme to povolili? Všetci budú jazdiť opití. Ja si nemyslím, že po 25-tich rokoch od revolúcie nemáme v sebe ani štipku zodpovednosti, takže môžeme diskutovať aj o tomto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Tibor Bastrnák prihlásil sa do rozpravy, pripraví sa poslanec Martin Fecko.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi krátky. Ďakujem pánovi Gálovi, že tak pekne zhrnul genézu tohto zákona. Je to fakt, že nie my sme to vymysleli, tento zákon. A na druhej strane aj to musím povedať, že pre vás, ktorí to nepoznáte, tú genézu, že to je kompromisný návrh. To znamená, že zúžili sme okruh, lebo predtým to bol oveľa širší návrh, ale brali sme to, že fakt chceme to presadiť v dobrom. Tak on to popísal. S tým samozrejme, že beriem to, o čom rozprával pán poslanec Hrnko, a samozrejme aj to je logické, o čom rozprával pán poslanec Zelník. Takže dúfam, že dostane tento návrh podporu a v druhom čítaní vieme to zlepšiť. Napríklad aj s tým, že znížime percento alkoholu v dychu a v krvi. Na druhej strane mohli by sme aj rozšíriť tento zákon trošku, lebo ja si myslím, že je to logické, keď v okolitých krajinách neexistuje nulová tolerancia, nehovorím, že nikde, ale vo viacerých krajinách neexistuje nulová tolerancia, tí cyklisti, ktorí prechádzajú cez cyklotrasy, ktorých sa buduje na Slovensku, našťastie, tým ďalej, tým viac, takže bolo by to možno dobré rozšíriť na cyklotrasy. My sme, do toho zákona nedali sme cyklotrasy. Práve kvôli tomu, lebo vieme dobre, že dostať sa k cyklotrasám alebo prejsť z jednej na druhú, jako to veľakrát musíme používať aj normálnu komunikáciu, a chceli sme, aby fakt tento zákon pomohol ľuďom. Kvôli tomu, lebo tento zákon znovu iniciovali ľudia. Iniciovali vtedy a hlavne vinári, ktorí rozprávali nám o tom, že ako ich niekedy, s prepáčením, páni policajti strpčujú život, aj keď neišli opití na bicykli, ale skočili len do vinice a okoštovali svoju, burčiak alebo svoje víno, a keď išli domov, tak zrazu na konci cesty už ich fúkali a museli fúkať a fakt im strpčovali život policajti.

    Samozrejme je to pravda, že tento zákon je zrelý na polemiku. Som veľmi rád, že s tým, že sme predložili znovu tento zákon, dá sa povedať, že celospoločensky sa rozprúdila debata. Je to veľmi dobrá vec. A dúfam, že na pôde parlamentu aj medzi prvým a druhým čítaním budeme ešte o tom rozprávať a budeme fakt veľmi, veľmi radi, keď vylepšíte tento zákon, či tak, či hentak. Lebo fakt nám ide, nejde nám o to, aby sme pomohli opitým ľuďom, ale chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí ako fakt nekonzumujú toho alkoholu tak veľa, a ja si myslím, že existuje niečo také, čo pán poslanec Hrnko veľmi správne povedal, u nás, bohužiaľ, neexistuje, ale vo vyspelých krajinách existuje niečo také, že kultúra pitia alkoholických nápojov. A ja si myslím, možnože s minimálnou toleranciou vieme toto zaviesť aj tu na Slovensku. Kvôli tomu, lebo som o tom presvedčený, že keď pozerám tie štatistiky, keď cyklistov zrazili autá, väčšinou to nebolo kvôli alkoholu, ale bolo to práve kvôli tomu, lebo napríklad nesvieti im lampa zadná. To je najviac kolízií a hlavne najviac smrteľných kolízií. Takže prosím vás o podporu tohto zákona a dúfam, že ešte budeme o tom, že vieme to aj vylepšiť, tento zákon v druhom čítaní. A dúfam, že to bude slúžiť ľuďom a nie opilcom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na vaše vystúpenie, keďže som nestihol reagovať na Gábora Gála. No ja osobne, ja mám zásadný problém s akoukoľvek toleranciou alkoholu pre akéhokoľvek účastníka cestnej premávky. Ja s tým mám jednoducho zásadný problém. Jasné, počty sú jasné. To je v poriadku. Len ja by som chcel povedať, že keď dnes povolíme toleranciu tu, zajtra sa nám ozvú, ja neviem, na štvorkolkách alebo ja neviem na čom, že aj oni by chceli. To máte to isté ako s právami LGBTI komunity. Teraz chceme toto, zajtra budeme chcieť toto. Čiže ja som zástanca toho, aby bola nulová tolerancia pre akéhokoľvek účastníka cestnej premávky. Ja si myslím, že to nie je správne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec?

  • Áno. Ďakujem pekne za slovo. Chápem váš odpor a je to aj logické na jednej strane. Na druhej strane pozrite sa na to, že v koľkých štátoch Európy nie je nulová tolerancia, nielen pre cyklistov, ale ani pre ostatných účastníkov cestnej premávky a pravdepodobne tie štatistiky, nepoznám ich tak, nehovorím to na 100 %, ale pravdepodobne tie štatistiky nevyzerajú horšie. Samozrejme hovoril som o kultúre pitia. Samozrejme v iných štátoch je, hej, to možnože vyššie, ale, viete, ja si myslím, že keď budeme všetko len zakazovať, s tým ako nepôjdeme dopredu. A vidíme, že v iných štátoch, kde napríklad pri cyklistoch nie je žiadna, vlastne je maximálna tolerancia kvôli tomu, lebo neexistujú žiadne predpisy, čo sa týka pitia alkoholu, a tiež tie štatistiky nie sú, neviem, o 1000 % horšie. Takže pravdepodobne normálnym kompromisom viem docieliť to, aby tie negatívne štatistiky, čo sa týka cyklistov a nejakých kolízií alebo nejakých smrteľných vecí, sa nezvýšili a pritom ten komfort tých ľudí sa zvýšil. O tom by sme mali v druhom čítaní ešte rozprávať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán Martin Fecko. Či do rozpravy, jasné.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak nejakí na balkóne ste. Tiež nebudem dlho. Iba krátko. Zdieľam názor pána Pčolinského, pána spravodajcu Hrnka, že áno. Bojím sa, že náš národ, keď povolíte jeden prst, chce potom štyri, a zistíte, že sa to vymkne z rúk. Ja si nechcem vedome vziať na svedomie, že som odsúhlasil zákon, ktorý by mal priviesť niekoho o život, resp. mu spôsobiť nejaké zdravotné problémy. Citujem vášho pána premiéra, pána Fica, ktorý tu stál a hovoril, že každý zákon, ktorý iba jednému človeku pomôže, je dobrý zákon a, naopak, každý zákon, ktorý prijme Národná rada, ktorý iba jednému človeku nejak skomplikuje život alebo ho dokonca pripraví o život alebo o zdravie, je zlý zákon, nemali by sme ho prijímať.

    Takže, vážení, ja neviem, teraz je tu ten rozpor a ja kategoricky tiež budem proti. Pretože momentálne, ja nie som cyklista, môžem vám otvorene povedať nevyužívam cyklotrasy. V Prešove ich veľa ani nemáme, ani v tej našej miestnej časti, takže Bratislava je na tom podstatne lepšie. Pán kolega navrhovateľ, vy ste povedali, že tí, čo pôjdu na cyklotúru, aby to teda bolo, ale vy ste povedali, že to bude v intraviláne. To znamená, že tie cyklotúry beriem, že budú istí, ako ste povedal, zodpovední, ktorí tam budú chodiť, preto ja neviem, či je tam nejaký rozpor, lebo cyklotúru beriem proste, že ide z obcí do obcí, 15 kilometrov na bicykli (reakcia z pléna). No, takže hovorím, to som nejako nepochopil, takže potom ma usmernite, lebo takto ste reagoval, že prakticky mi to vychádzalo, že veď tam sa bude pohybovať mimo intravilánu, medzi obcou a obcou a vy ste povedali, že je v intraviláne. Takže asi takto som to pochopil, ja sa ospravedlňujem, ale môžete mi to potom vysvetliť.

    Takže tiež sa prikláňam k tomu, aby tento návrh nebol postúpený do druhého čítania. Pre mňa alkohol, otvorene vám poviem, nie je zmyslom života vôbec, pretože na jednej strane hovorím, že to je droga, ktorá je štátom akože prehliadaná. Na druhej strane, koľkože to máme tých liečebných ústavov a kadejakých týchto vecí? A ešte týmto budeme podporovať zákonom nás zodpovedných poslancov Národnej rady, aby sme možnože aj zvýšili... Pýtam sa, keď môže vodič a tiež si môže dať pivo, a vezmem to nealko, tak sa pýtam, tí cyklisti zodpovední, keď hovoríte, lebo nezodpovedným, hovoríte, týmto bude jedno, nezodpovední budú aj tak, či sa im to páči alebo nepáči, tak sa pýtam, tí zodpovední sú až takí frustrovaní, že to jedno pivo, alebo dve pivá alebo jedno, pol deci, že keď sú zodpovední, tak by si nedali nealko? Myslím, že takto asi vec nestojí. A moje svedomie hovorí momentálne v tejto chvíli, že nie, a ja som za nulovú toleranciu, lebo sú účastníkmi cestnej premávky. Najhoršie na tom je, že jemu sa nič nestane a niekoho možnože ohrozí a bude problém. Takže v takomto duchu. A chcem veriť, že aj svedomie ostatných poslancov možnože povie, akým spôsobom sa chceme postaviť k takémuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca päť, šesť faktických, teda s reakciou pána poslanca, päť faktických poslancov a reakcia pána poslanca Gála. Uzatváram možnosť faktických poznámok a poprosím pána poslanca Alojza Baránika.

  • 174. Ďakujem. Tak si dovolím na kolegu Fecka len krátku poznámku. Veď málokedy sa stáva, že v niečom nesúhlasíme, ale ja by som sa prihováral za to, aby sme mali väčšiu dôveru v to, že keď niekto si dá jedno pivo alebo dve deci vína, že má toľko zodpovednosti, že vie, kde je tá hranica. To, samozrejme, sa vzhľadom na to, že tu dlho panovala nulová tolerancia, to sa bude nejaký čas vyvíjať, kým sa to usadí v mysliach bežných ľudí, že tá hranica je dôležitá, že jednoducho je posunutá z nuly niekam inam, ako je tá nula. Takže ja sa prihováram za to, aby sme nepodceňovali ľudí, aby sme im dali šancu a dali im príležitosť, aby preukázali, že sú inteligentní dostatočne na to, aby vedeli, že kde tá hranica je. A ďalším problémom, ktorý je treba zvážiť, je miera korupcie pri policajnom zisťovaní alkoholu. Pravda je taká, že bežne sa pije vo vidieckom prostredí a ide sa na bicykel. A čo tí policajti s tým robia a či tam vyberajú pokuty pre seba alebo pre štát, to sa ťažko dá odhadnúť.

  • Pán poslanec Peter Pčolinský s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Fecko. Ja vám poviem, že alkohol, vážení, je najrozšírenejšia droga na svete s najväčším počtom úmrtí na svete. Nie je to ani heroín, ani cigarety, ale práve alkohol. To je jedna vec. Druhá vec. Viete, s niekým jedno pivo neurobí nič, ale s iným dokáže urobiť divy. To by ste sa čudovali. Keď už sa bavíme o tom pití bežnom, že však dám si jedno pivo, sadnem na bicykel, idem domov, lebo počul som vzadu takú argumentáciu, že veď to je bežné, hej, na dedinách, a tak ďalej. No ja som bol svedkom ikskrát ako chlapi v krčme si dali to jedno pivo a urobilo s nimi divy a potom ste mali vidieť tú divnú cyklotrasu, cyklotúru na tom bicykli. Čiže naozaj ja si myslím, že nie je správne už z toho principiálneho hľadiska podporovať ešte psychologicky, teraz nehovorím, že nejako to ovplyvní pitie alkoholu, ale psychologicky podporovať najrozšírenejšiu drogu na svete s najväčším počtom úmrtí na svete.

    Ďakujem.

  • Ja som si pri vystúpení pána poslanca Fecka uvedomil, že prerokúvame svojím spôsobom veľmi zaujímavý návrh zákona, lebo obvykle je to delenie také, že koalícia verzus opozícia. A niekedy časť opozície podporí vládny návrh, to sa stáva pomerne bežne. Niektoré opozičné návrhy podporí koalícia, to sa stáva skôr výnimočne. Ale teraz tu máme návrh zákona, ktorý predkladajú koaliční poslanci, a časť koalície má o ňom pochybnosti a kritizuje ho a opozícia je tak isto rozdelená na tú časť, ktorá s ním súhlasí, a na tú časť, ktorá s ním nesúhlasí. Takže karty sa rozdávajú pri tomto návrhu zákona trochu inak ako obvykle.

    No a k tomu, čo povedal pán poslanec Fecko, že ak zákon čo i len jednému človeku skomplikuje život alebo ho ohrozí, tak zaňho nebude hlasovať. Tak keby sme napríklad všade, na všetkých cestách obmedzili povolenú rýchlosť na 30 km za hodinu bez výnimky, tak určite by to ušetrilo nejaké životy, zabránilo by to nehodám. Ale budeme také niečo presadzovať? Keby sme úplne zakázali používanie automobilov a všetci by museli používať povinne hromadnú dopravu, tiež by to asi ušetrilo nejaké ľudské životy, pretože tých autohavárií by bolo oveľa menej. Ale nemyslím, že by niekto s takýmto návrhom prišiel. Takže je potrebné hľadať nejaký balans, nejakú rovnováhu medzi tým, že necháme ľuďom slobodu, a medzi tým, že ich budeme obmedzovať v záujme nejakého iného legitímneho cieľa, napríklad v záujme ochrany druhých. A ten návrh je podľa mňa ešte stále v tých hraniciach, čo je prijateľné.

  • Posledná faktická pán poslanec Karol Galek.

  • Ďakujem pekne. Po mne bol ešte pripravený, myslím, pán Gál, ale on asi argumenty, ktoré by použil, poviem aj teraz. Ako pred chvíľkou aj Ondro Dostál povedal, toto sa dostalo neskoro do tej roviny liberalizmu verzus konzervativizmu. Ja by som iba chcel upozorniť na to, že v samotnom návrhu sa nachádza hranica 0,5 promile. Toto nie sú žiadni opití vodiči, ktorí kľučkujú po cestách, jednoducho naozaj ja hovorím o tom, že si niekto dá nejaké to jedno pivo a stále je ovládateľný. A dokonca my máme dneska štúdie, ktoré preukazujú, že určitá hladina alkoholu krvi dokáže zvýšiť koncentráciu. Samozrejme, môže to byť u niektorých ľudí ťažšie odkontrolovateľné. Čo sa týka šoférovania za volantom, hovoríme o tom, v niektorých krajinách idú až na 0,8 promile, Veľká Británia, Írsko, Rakúsko má 0,5. Skrátka, ja si myslím, že naozaj v prípade tohto návrhu ide skoro o také nejaké odstránenie kladiva na cyklistov, ktorí proste občas si to jedno pivo dajú a nechcú byť za to následne nezmyselne popoťahovaní, ako sa to možno dneska aj deje.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne všetkým, že ste na mňa reagovali. Začnem asi od vrchu. Pán Baránik, samozrejme, že tá zodpovednosť je tam dôležitá, to o tom nebudem debatovať. A ako sa k tomu stavajú policajti? No tak viete ako. Pán Kaliňák povedal, že preňho je ukazovateľ vybratých pokút, hej? Tak viete, akým spôsobom o tom bude asi stáť. U nás na rezorte poľnohospodárstva to majú naopak, tam sa nevyberajú žiadne pokuty, hej, pre zmenu, takže my sme trošku tak antipól, ale to je druhá vec. Takže áno, je to na tom svedomí aj tých policajtov.

    Pán Pčolinský, myslím, že áno, my sme na rovnakej lodi, proste ja som kategoricky proti, jak som povedal.

    Pán Dostál, hovoríte, že aspoň jeden život, citoval som pána Fica, ktorý, tento tu takto ako hovoril, takže berte to takto, že ja sa s tým stotožním. Samozrejme, že každý zákon môže niečo zhoršiť, niečo zlepšiť, nič ideálne neexistuje, ale pokiaľ takto vedome už vopred vieme, čo nám to prinesie, a nechcem podceňovať slovenský národ, ale ja tiež chodím po tých obciach po Slovensku a vidím, ako sa to tam po tých krčmách grupuje kade-tade. No neverím, že z jedného nebudú 3, 5, 10, lebo nejaká výnimka. A sa pýtam, my stále žijeme na výnimkách, my žijeme na výnimkách stále, stále nejaká kľučka, nejaká výnimka, toto sa môže, hento sa môže. A bojím sa, že pri súčasnej nejakej našej, jak by so to nazval, atmosfére v národe, keď mnoho je frustrovaných a tie krčmy majú aj teraz tržby, pretože mnoho ľudí aj tie sociálne dávky odnesú do tej krčmy alebo kade-tade, je to veľký problém. Takže ja by som jednoznačne, jak som povedal, asi sa nezhodneme, ja budem stále, že budem proti. Takže asi tak.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Alan Suchánek, pripraví sa Juraj Droba.

  • Ďakujem za slovo. Ja keď som sa do tej rozpravy hlásil, tak som nevedel, čo všetko predo mnou zaznie, a nevedel som, koľko ľudí predo mnou vystúpi. V podstate bolo asi povedané všetko. Ja by som ešte k tomu povedal toľko, že za toho socializmu u nás bola tolerancia 0,3. Väčšina slušnej Európy toleruje 0,5, tak ako bolo povedané, Veľká Británia, Írsko 0,8. Psychológovia sa zhodujú na tom, že keď šoférujete, zastavíte sa niekde v motoreste alebo v reštaurácii a dáte si obed a dáte si za tým nejaký sladký nápoj, ako je kola, ktorý je veľmi sladený, tak budete ďaleko viacej utlmený, ako keď si dáte jeden strik alebo deci vína alebo jedno malé pivo. Zlepší vám to digesciu, dokonca to zlepší pozornosť, zlepšuje to reakčný čas. A koniec koncov, keď sa na to pozrieme, dokonca aj na tie cyklotrasy, tí ľudia sa zastavia, sú vysmädnutí a už si dajú ten strik alebo dajú si aj to pivo, znepríjemňujeme im ten život a nakoniec sa to aj toleruje. A v podstate fakt sa to deje, znepríjemňujeme tým ľuďom život a tá nulová tolerancia aj tak neexistuje. Policajti nakoniec to, aj tak nad tým privierajú oči, pretože, pretože koľkokrát ozaj v tom živote stačí, že si dáte ten kompót alebo, alebo niečo iné, a už to je. A v tých krajinách, v ktorých to majú do tých 0,5, ale dobre, prosím, môžme, v určitej etape treba robiť veľkú osvetu. Ale pozrite sa dneska na to, máme profesionálnych vodičov, vodičov autobusov a namerajú im 3 promile, 1,3 promile. Aký zákaz? Ako im to chcete zakázať? Zákaz je, netolerujú to. Ale ja si myslím, že keď sa bude robiť dobrá osveta, dobre sa to bude robiť, tak to môže byť, môže byť nápomocné tým ľuďom, a potom môžeme, povedzme, aj to upraviť. A možno by nebolo dobré začať niekde 0,5.

    Ja ešte spomeniem Francúzsko, neviem, či, či ste to zaregistrovali. Vo Francúzsku je to povolené, je to 0,5. V tých krajinách je to tak, keď nič nespôsobíte, pri nejakej príležitosti vás zastavia, nafúkate do 0,5, nič sa nestane. Keď spôsobíte nehodu, je to, je to priťažujúca okolnosť. Francúzi si bežne dajú k obedu alebo k večeri, to proste by nebol Francúz, aby si nedal toho vína. Francúzi to chceli riešiť tak, že dali povinne ten alkohol-tester, Európska únia im to zrušila. Ja si osobne myslím, že je to veľmi rozumné, lebo ten tester sa dá kúpiť za 5, za 6, za 7 euro, a každý si to dokáže otestovať, či môže sadnúť alebo nemôže.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja chcem len toto teda povedať, že skutočne tá celá Európa, až na dve alebo tri krajiny, má tých 0,5. Možno by sme nemuseli začínať od 0,5 ale pamätám si, že tu bolo 0,3, a neboli s tým žiadne veľké problémy. A tí, čo pijú alebo budú piť, tí, tým môžete dať nulovú toleranciu, aj tak to budú robiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca tri faktické, štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Poprosím s faktickou pán Ondrej Dostál.

  • Po vystúpení pána poslanca Suchánka by som chcel doplniť to svoje konštatovanie po vystúpení pána poslanca Fecka, že máme pred sebou zaujímavý zákon nielen z hľadiska toho, že deliace čiary idú naprieč koalíciou a naprieč opozíciou. Zisťujem, že idú aj naprieč jednotlivými poslaneckými klubmi. Takže možno je to naozaj svojím spôsobom unikátny návrh. A teraz z tých dvoch vystúpení kolegov z klubu OĽANO môjmu pohľadu na tému je oveľa bližší ten, ktorý prezentoval pán poslanec Suchánek, ktorý vychádza z dôvery v ľudí a v schopnosť ich niesť zodpovednosť za svoje konanie, a nie z apriórneho podozrievania aj vo veciach, ktoré žiadny reálny problém nepredstavujú.

  • Ďakujem. Pán poslanec Peter Pčolinský s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ono to, vážení, vôbec nejde o nejaký spor liberálov a konzervatívcov. Ja nie som nejaký extra konzervatívec, ale ani žiadny liberál. No pravdou je, pravdou je, však čo si budeme hovoriť, no na tom východe sa trošku viac pije. A opakujem, ja som bol ikskrát svedkom, že mnohí, bohužiaľ, mnohí ľudia nemajú žiadne zábrany, hej. Pre mňa, ja nie som ani pivár a zase chápem potom pivárov, aspoň si myslím, že chápem, ale ja žijem bez alkoholu, mne absolútne alkohol nechýba, ani, ani ja neviem v akých udalostiach. Ja jednoducho, ja tomu nerozumiem, že máme potrebu, a teraz to poviem možno vulgárnejšie, sa opičiť po krajinách iných. Každú blbosť, aká je niekde na západe a sa nám zdá, že je dobrá, tak si tuná ideme hneď zaviesť Ja tomu jednoducho nerozumiem. Možno, možno ja som zadubený alebo niečo, ja tomu fakt nerozumiem, prečo ten alkohol je tak potrebný k tomu životu, že ešte ideme dvíhať z nulovej tolerancie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Môžte reagovať na pána poslanca?

  • Poprosím pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Nemyslel som si, že k tomuto zásadnému legislatívnemu aktu vystúpim, ale, keďže pán doktor Suchánek, a ja možno, ak je niečo vecné a rozumné, sú aj lekárske stanoviská k tejto téme, tak si dovolím zareagovať možno na margo, ja si, ja si myslím, že ako, neviem či poloabstinent alebo až takmer úplný, som tolerantný človek a rozumiem teda, že niekto, mne by to možno na bicykli vadilo a tým, že teda máme v Trnave primátora, ktorý je veľmi veľký propagátor bicyklovania...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Skúste aj vy reagovať na pána poslanca.

  • Skúste reagovať priamo na pána poslanca.

  • Ja reagujem na pána poslanca Suchánka, ktorý je doktor a mal k tomu príspevok. Ak ma budete počúvať, nebudete mi skákať a...

  • Reagujete na pána poslanca a rozprávate o všetkom a len nie o tej téme.

  • Ja rozprávam k Alanovi Suchánkovi. Je doktor? Môžte mi vrátiť dve minúty, pán predseda, skočili ste mi absolútne neakceptovateľne do reči a si to od vás vyprosím. Reagoval som na pána Dostála...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja mám právo vás upozorniť a mám právo skočiť vám do reči....

    Viskupič, Jozef, poslanec NR SR

    Vy máte právo upozorniť vtedy, ak niekto porušuje rokovací poriadok...

  • Vy ste ho porušil...

    Viskupič, Jozef, poslanec NR SR

    V ničom som ho neporušil, nereagoval som na pána Fecka, reagoval som na vystúpenie pána doktora Suchánka. Žiadam vás o dve minúty na faktickú poznámku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím, s faktickou poznámkou pán Tibor Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi doktorovi Suchánkovi za tento príspevok, lebo tiež si myslím, že to, že keď 0,5 zvýšime teraz tú nulovú toleranciu, ako nič také hrozné sa nestane kvôli tomu, lebo vieme dobre, že hoci je to pravda, o čom už dneska bola reč, že alkohol je droga, to je úplne tak. Na druhej strane ako v malom množstve alkohol je pozitívna vec na náš organizmus. Nie, nie v malom množstve to ešte nie je droga, je to pozitívna vec. S tým ale, samozrejme, to nechcem povedať, že tým pádom my chceme propagovať v pití alebo chceme ľudí navádzať nato, aby pili nejako bezhlavo. Práve chceme zaviesť tú kultúru, práve kvôli tomu, lebo občania o to nás prosili. Občania nás prosili. A vidíme, že aj v ostatných krajinách okolo nás, tak ako pán doktor na to upozornil, neexistuje nulová tolerancia a tie štatistiky nie sú o to horšie. Takže preto si myslím, že ako o tom v druhom čítaní by sme eventuálne mohli rozprávať, čo aj pán doktor naznačil, že nech to neni 0,5, nech je to 0,3. Ja si myslím, že o tom je druhé čítanie. A dúfam, že dostaneme sa aj k druhému čítaniu a budeme ďalej o tejto téme rozprávať kvôli tomu, lebo si myslím, že to je pre prospech veci, že teraz už aj v spoločnosti je o tom veľká debata.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Budaj. Ja som ho, sa mi zdá, nevidel v sále. Bol tu? Pán poslanec, nechápem.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste zatlačil kartu kolegu? A teraz chcete reagovať s faktickou poznámkou na kartu kolegu. Prepáčte to vám neumožním, lebo nemáte právo...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. A vy ste zatlačil kartu Budaja, áno? Dobre, pán poslanec Suchánek s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Priznávam sa, ja som si sadol na prvú stoličku a keď som chcel s faktickou reagovať, tak som si neuvedomil, že nesedím na svojom mieste a stačil som faktickú. A keďže tu pán poslanec Budaj nebol, tak som sa pomýlili a stačil som jeho a chcel som a teda chcel by som povedať to, čo som, čo chcem ešte teraz povedať. Na tých ostatných reagovať nebudem, to boli pripomienky k veci. A u pána Pčolinského, tam by som povedal z takého medicínskeho hľadiska, že aj droga v malom množstve môže byť liekom. A skutočne to platí. Dokonca vo Francúzsku robili výskum, že prečo je tam málo cievnych ochorení, hlavne napríklad infarktov, a zistili, že práve červené víno to má na starosti alebo červené víno zlepšuje tento stav. Francúzi dokonca nemusia užívať anopyrín a majú ďaleko menej týchto srdcovocievnych príhod, pretože to červené víno a zároveň aj ten alkohol aj niektoré látky v tom červenom víne veľmi dobre pôsobia preventívne. Takže len toľko chcem povedať, že alkohol je vo väčšom množstve možno droga, ale v malom môže byť, veľmi pozitívny účinok mať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Droba, ktorému prepadá poradie. Chce sa k rozprave... Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Ak dovolíte, tak faktograficky chcem na začiatok povedať, že stále aj tento zákon je otvorený ako rokovací poriadok, keď niekto bude mať nejakú pripomienku, tak budeme radi. Však padlo tu pár návrhov, či to nerozšíriť na cyklotrasu, cyklotrasy, čo so zodpovednosťou pri takých možných nehodách. Samozrejme budeme sa baviť ešte stále aj s ministerstvom vnútra. Ale čo sa týka motorových vozidiel, tam to už vidím troška, aspoň z môjho pohľadu, celú záležitosť inak, ale aj o tomto sa môžme pobaviť.

    Kultúra pitia a zahraničie, ktoré tu zaznelo. Áno, fakt s týmto má Slovensko ešte určité nedostatky, ale to neznamená, že musíme zotrvať v tomto stave, v akom sme. Prízvukujem, na toho, ktorý nedodrží tento zákon, na toho tento zákon sa vzťahovať nebude a hotovo. Neviem, o čom tu rozprávate? Keď niekto vypije viac ako 0,5 promile, čo už bude mať nejaký stav ľahkej opitosti, tak na naňho sa tento zákon vzťahovať nebude a bude postihnuteľný. Tak neviem, o čom tu rečníte? Keď niečomu nerozumiem, kurník, tak sa opýtam, ale nebudem o tom mudrovať. A presne, je obrovský rozdiel medzi cyklotrasami a cestičkami pre cyklistov. Ja som to vo svojej úvodnej reči povedal. No komu niet pomoci, tomu niet pomoci.

    Ale ja ctím si názor tých, ktorí povedia, že nesúhlasia s týmto. Nectím si názor ľudí, ktorí sa sem postavia a sú v jednej osobe zákonodarcami, prokurátormi aj sudcami, že my budeme zodpovední za to, keď sa niečo stane. Ale keď niekto nedodrží zákon, to je jedno, či tento zákon bude existovať alebo nebude existovať, touto teóriou sa dopracujeme k tomu, však zakážme strelné zbrane, zoštátnime všetky, zakážme predaj nožov a bude oveľa menej vrážd a ublížení na zdraví.

    Toto neznamená, tento zákon nie je pre tých, ktorí tento zákon nechcú dodržať. To je práve pre tých, ktorí chcú dodržať nejaký zákon, ale nie nezmyselný zákon. Nulová tolerancia pri cyklistoch. No cyklista ktorý už pôjde 35-40-kou, ten už je pretekár a nie cyklista. Čiže predsa len bicykel nie je dopravný prostriedok, ktorým vieme priamo ohroziť, keď ideme priamo ohroziť s tým, že máme vypité 0,5 promile.

    Pán poslanec Fecko, toto je tretí návrh. Keď máte, tie predošlé návrhy boli oveľa širšie, ten prvý absolútne, ten povolil jazdu na bicykli s 0,5 promile všade. Vystúpili ste proti tomu zákonu vtedy, alebo keď to predkladali vaši kolegovia? Ako ste hlasovali? Lebo, viete, mne sa zdá, že teraz sa zmenilo garde, že to prekladajú koaliční poslanci, tak sa zmenil postoj. Lebo vtedy ste proti tomu zákonu absolútne neprotestovali, nevystupovali ste proti tomuto. Ja si to pamätám, lebo som tu bol. Neviem, ako ste hlasovali, to som sa spýtal, ale viem, že ste proti tomu nevystupovali. Ale okej, ctím si váš názor, len mám problém s tým, že prstom ukazuje na tých, že vy budete zodpovední za niečo, keď sa niečo stane. Nebudeme za to zodpovední, keď niekto poruší zákon. Ako sme nie zodpovední za to, keď niekto dnes spácha nejaký ohavný čin, lebo ten ohavný čin bude podľa všetkého, ako máme nastavený právny poriadok, a dúfam, že ho máme dobre nastavený, že to bude nezákonný čin. My tu prijímame zákony, mantinely, ktoré treba dodržať. Lebo to, keď niekto prekročí ten mantinel, bohužiaľ, za to, to už ovplyvniť nevieme, ani nenesieme za to zodpovednosť. Našou zodpovednosťou je to, keď niekto poruší ten zákon, aby bol sankcionovaný, či vo veľkej alebo v menšej miere, pomerne.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na čas, ktorý sme dosiahli, 19.00, verím, že o chvíľu nabehne, prerušujem túto schôdzu a zajtra ráno o 9.00 hod. pokračujeme, pričom o 11.00 hod. je avizované hlasovanie. Pokiaľ nemá nikto iný nejaký návrh, tak verím, že mi tých pár sekúnd odpustíte a prerušujem dnešnú schôdzu.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, zajtra pokračujeme ďalším bodom pána Martina Fecka a pána Gábora Grendela ako spravodajcu. Pekný večer prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.