• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Ďuriš Nicholsonová. Požiadala o ospravedlnenie neúčasti do skončenia 9. schôdze Národnej rady. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní deviatej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci: Miroslav Ivan, Ján Kecskés, Marian Kotleba, Igor Matovič, Milan Mazúrek, Adriana Pčolinská, Oto Žarnay. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec František Šebej.

    Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 172. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 173.

    Prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpáda Érseka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákonov č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predkladaný návrh má za cieľ harmonizovať európske právo s národným právom v oblasti organizácie pracovného času zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave, transpozíciu Smernice Rady 2014/112 Európskej únie, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorý uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby, Európska organizácia lodných kapitánov a Európska federácia pracovníkov v doprave. Navrhovaná úprava má ďalej za cieľ vykonanie nariadenia Rady EHS č. 3820/85 a EHS č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a za druhé, nariadenia komisie Európskej únie 83/2014, ktorým sa mení nariadenie Európskej únie č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne vstupy týkajúce sa leteckej prevádzky.

    Predpokladaný zákon nemá žiadne vplyvy, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sa Slovenská republika zaviazala.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Petrovi Pamulovi. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času a doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony, tlač č. 172.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať... rozprava nebola, takže asi navrhovateľ nie, ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme rokovať o druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač 133, spoločná správa výborov má tlač 133a.

    Opäť prosím ministra dopravy, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. Slovenská republika návrh zákona prerokovala dňa 25. mája 2016 a prijala ho uznesením č. 198/2016. Návrh zákona sa zameriava na úpravu správnych deliktov, znižuje sa výška pokút, vypúšťa sa možnosť sankcionovať prevádzkové vozidlá opakovane za každý kalendárny deň. Režim rozkazného konania sa podriaďuje zásade absorpcie sankcií za viaceré správne delikty chápané v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

    Dovoľte mi si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 386/15, tlač 133, v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením č. 124 z 15. júla 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 34 z 5. septembra 2016, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 41 z 5. septembra 2016 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 34 z 5. septembra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015, tlač 133, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 40 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Pán poslanec Galek, pán poslanec Ivan, pán poslanec Simon.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vrátim sa v tomto zákone trochu do minulosti. Ako vieme, elektronické známky tu začali platiť tento rok od 1. februára, dovtedy sme mali nálepky, a vieme, čo v rámci nábehu tohto systému tuná sa udialo. Vodiči neboli dobre informovaní. Zo zistení, ktoré zverejnilo samotné ministerstvo, sa ukazovalo, že viac ako 100-tisíc vodičov použilo diaľnice bez úhrady diaľničnej známky a problém je v tom, že vzhľadom k tomu, že nefunguje a doteraz nefunguje dostatočne systém kontroly a pokutovania za neoprávnené použitie diaľničnej známky, tak do dnešného dňa nebol pokutovaný ani jeden vodič, ktorý išiel na diaľnicu bez diaľničnej známky.

    Na základe týchto zistení sme v máji predložili novelu tohto zákona, v ktorej sme sa snažili odstrániť všetky zásadné nedostatky, ktoré v tomto zákone sme videli. Boli to predovšetkým tie obrovské, drakonické pokuty, ktoré boli a v súčasnosti ešte sú viac ako šesťnásobok ročnej známky, teda 300 eur. Je tam právo štátnych úradov vymáhať pokutu dva, niekedy, v istých prípadoch až tri roky. Nevyužili sme periodicity a flexibilitu, ktorú by sme mohli v novom zákone, alebo ktoré zavedenie elektronických známok nám umožňoval, nechali sme desať, tridsať dní a rok a v rámci zavedenia elektronizácie v diaľničných známkach sme nevyužili ďalšie možnosti, ako je povedzme flexibilita v možnosti, v nákupe, napríklad aj s platnosťou deň predchádzajúci tomu, kedy ideme, kedy sme vstúpili na diaľnicu.

    Urobili sme to teda v máji. Náš návrh neprešiel. Politická matematika nepustila. O mesiac neskôr ministerstvo predložilo svoj návrh, ktorý, o ktorom tu dnes rokujeme. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo nevyužilo to, že tých nedostatkov je tam viac a odstraňuje len tie horúce. Tie horúce nedostatky sú tie, že tie pokuty sú naozaj vysoké, tak ich znižuje na 150 eur a zároveň nahrádza pokutovanie za každé porušenie vjazdu na diaľnicu, nahrádza pokutou jednou, a to pokutou jednou za jazdenie po diaľniciach 30 dní.

    Na základe toho, že tento zákon nerieši podľa nás všetky možnosti, ktoré by riešiť mohol, sme sa rozhodli podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy som predstavil aj na výbore pre hospodárske záležitosti, na ktoré prišiel za ministerstvo dopravy štátny tajomník Viktor Stromček, kde bola potom vecná diskusia a urobili sme to aj preto, aby sme naplnili slová koalície "spolupracujte, predložte, poďme o tom diskutovať a môžme o tom hovoriť". Urobili sme to, ministerstvu sme teda s predstihom dali tieto materiály a o týchto veciach sme na výbore hovorili. Predložili sme štyri pozmeňovacie návrhy do výboru. Z týchto štyroch predkladám na rokovanie Národnej rady dnes tri a poviem prečo, poviem ktoré a poviem aj, aké boli stanoviská a diskusia na výbore.

    Čo sa týka prvého návrhu, potom už budem, samozrejme, čítať doslovne. Prvý návrh hovorí o tom, že chceme zaviesť to, aby ročná známka neplatila len od januára príslušného roka do konca januára roka ďalšieho, ale zavádzame flexibilitu, aby keď si hocikto kúpi ročnú známku hocikedy v roku, aby platila naozaj rok, teda aby platila od dňa nákupu 365 dní. Myslíme si, že to je spravodlivé, že to je predovšetkým slušné voči vodičom, pretože ak zaplatia 50 eur, mali by mať právo v takom rozsahu diaľnice aj využívať.

    Na, a poviem hneď stanovisko z výboru a diskusiu. Na tento návrh sme nedostali zásadné odmietanie od zástupcu ministerstva. Bolo to v rozsahu. Nechajme, dobehneme tento rok, uvidíme, aké budú výnosy, ja si myslím, že nie je dôvod voľne čakať. Sám štátny tajomník nám potvrdil, že v súčasnosti - a pán minister to asi potvrdí tiež - je výber z diaľničných známok taký, aký bol o tri mesiace. To znamená, sme v náskoku tri mesiace, čo podľa mojich čísiel je približne 12 až 15 miliónov eur navyše. Čiže nevidím dôvod, prečo čakať, prečo by sme mali byť v ohrození, že také výnosy mať nebudeme a prečo nevyjsť motoristom v ústrety s takouto možnosťou.

    Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladáme, je o tom, že chceme umožniť zjednodušenie nákupu diaľničných známok tým, ktorí používajú prívesné vozíky v určitých kategóriách. To sú tí, ktorí dnes si nálepku musia kupovať a musia si ju kupovať v cene motorového vozidla. Z histórie - zase sa vrátim, lebo štatistiky by mali byť pre nás dosť dôležitými údajmi, z ktorých vychádzame pri plánovaní budúcnosti - je známe, že z tejto kapitoly bolo vybratých ročne približne 400-tisíc eur, pričom ročné výnosy v tom čase, kedy boli ešte nálepky, sa pohybovali medzi 56 až 57 miliónov. Teda výnos z diaľničných známok na prívesných vozíkoch je vo výške približne 400-tisíc eur. To je 0,7 %, prosím pekne.

    Takže pozrime sa na to, máme tuná navýšený výnos v rozsahu približne 15 miliónov. Navrhujeme - zjednodušme život vodičom a nielen im. Zjednodušme život aj tým štátnym úradníkom, ktorí pokutujú za vozíky, pretože vieme z praxe, že vozík spravidla nemusí byť vo vlastníctve držiteľa vozidla, ktoré vozík ťahá. Vieme, že sú tu spoločnosti, ktoré vozíky prenajímajú a nie každý si vozík kupuje, na ten deň alebo dva alebo týždeň si ho prenajme. Aj z tohto dôvodu je to teda užitočné pre obe strany, vodičom zjednodušíme život a štátnej správe zjednodušíme administratívu. A čo stratíme? No stratíme 400-tisíc, ale získame pätnásť. Zaviedli sme elektronické známky, tak ich teda naozaj využime a využime to, že ich máme zelektronizované a že vlastne každý vodič, ktorý vstúpi na diaľnicu, je skontrolovaný, nie ako to bolo minule, keď sme mohli alebo kontrolovali sme len fyzicky a tak nám, samozrejme, od kontroly ušlo tisíce vodičov. Dnes ich máme odkontrolovaných všetkých, tie výnosy sú výrazne vyššie, tak si podľa mňa môžeme dovoliť aj vodičom vyjsť v tejto veci v ústrety.

    Aj nám odzneli argumenty na výbore, treba to povedať. My sme argumentovali tým, že sú tu okolité krajiny, ako je tu Maďarsko, Česko, Rakúsko, kde sa za vozíky neplatí a samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Pán štátny tajomník povedal, že teda dobre, tak v Nemecku sa platí. Ale pozrime sa na fakty, aké fakty máme. Fakty som povedal. Chcem teda vás požiadať, zamyslite sa, prosím, nad týmto, čo som povedal a skúsme tým vodičom vyjsť v ústrety.

    Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podávame, je zníženie pokuty. Myslíme si, že zníženie na 150 eur je stále nedostatočné a je to stále trojnásobok ročnej známky. Sme presvedčení, že pokuta by mala dosahovať maximálne výšku ročnú diaľničnej známky. V našom návrhu hovoríme nie 50, ale 100 eur a v prípade rýchlej úhrady je to polovica, čiže 50 eur.

    Zase sa vrátim k rozhovoru s pánom štátnym tajomníkom na výbore, neodzneli zásadné argumenty proti nášmu návrhu. Samozrejme, boli tam, boli tam témy, že kam až teda by sme išli dole s pokutou, ale čo ma na tom najviac prekvapilo a zarazilo, keď pán štátny tajomník povedal, že: "No keby sme, keby sme mohli dostať pokuty od všetkých, teda aj od zahraničných", a tam, tam mi celkom zasvietila kontrolka, že teda aha, tak my, že teda vtedy by sme mohli sa baviť aj o znížení pokuty pre slovenských vodičov.

    Takže, takže teraz z toho mi vyplýva, že my, my by sme aj mohli pravdepodobne znížiť pokuty pre slovenských vodičov, ale najprv by sme mali byť schopní dostať pokuty od tých zahraničných. Takže práve preto, že my nie sme schopní dostať pokuty od maďarských, rakúskych, českých a iných zahraničných vodičov, tak my budeme ešte preto nechávať tých našich vodičov platiť takéto pokuty? Za tých zahraničných?

    Takže poďme, dajme našim vodičom pokuty také, aké sú primerané a chcel by som aj týmto pána ministra vyzvať, aby, aby naozaj intenzívne začal pracovať na tom, aby sme vymáhali pokuty od tých zahraničných, pretože oni ich od nás vymáhajú tiež. Takže toľko k tým komentárom, k tým našim pozmeňovacím návrhom a teraz dovoľte mi, aby som ich presne prečítal. Som tu nový poslanec, tak, tak myslím, že taký je proces a procedúra, že, pán predsedajúci, prečítať doslovne každý, doslovne každý návrh pozmeňovací?

    Takže prvý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

    V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    2. V § 3 odseky 1 až 3 znejú:

    "(1) Diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná 365 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky.

    (2) Diaľničná známka s 30-dňovou platnosťou je platná 30 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky.

    (3) Diaľničná známka s 10-dňovou platnosťou je platná 10 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Môžem vám dať aj kópiu, nech sa páči.

  • Rečník podáva spravodajcovi písomnú podobu pozmeňovacieho návrhu.

  • Pozmeňujúci návrh č. 2.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

    1. V čl. I § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a prípojného vozidla".

    2. V čl. I sa za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:

    5. § 4 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie: "Ak je prívesný vozík súčasťou jazdnej súpravy a spolu s vozidlom spÍňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1, povinnosť úhrady diaľničnej známky sa naň nevzťahuje."

    6. V § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02".

    7. V § 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Tretí pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

    1. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    9. V § 10 ods. 3 sa slová "od 100 eur do 500 eur a v blokovom konaní od 50 eur do 200 eur" nahrádzajú slovami "100 eur a v blokovom konaní 50 eur".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I bod 9 § 10a odsek 2 znie:

    "(2) Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta vo výške 100 eur."

    3. V čl. I bod 9 § 10a odsek 8 znie:

    "(8) Pokutu možno uložiť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa porušenia povinnosti."

    3. V čl. I doterajší bod 11 znie:

    11. V § 11 ods. 1 sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "§ 10a ods. 1" a suma "300 eur" sa nahrádza sumou "100 eur".

    4. V čl. I sa za doterajší bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:

    "16. V § 11 odseky 6 a 7 znejú:

    (6) Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa porušenia povinnosti.

    (7) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozkaz o jej uložení nadobudol právoplatnosť. Ak do 30 dní od doručenia rozkazu uhradí prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy polovicu z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dobre, tak prepáčte, jeden z pozmeňovacích návrhov musel byť z technických dôvodov čiastočne opravený, tak ho musím prečítať ešte raz. Idem si ho zobrať k svojmu miestu.

  • Krátka pauza.

  • Takže týka sa to pozmeňovacieho návrhu č. 2, ten by som teda, (spravodajca podáva rečníkovi hárok papiera) ďakujem, prečítal ešte raz a ešte predtým, ako ho prečítam, tu je ten pozmeňovací 3, ktorý som čítal teraz.

    Takže ospravedlňujem sa, prečítam pozmeňovací návrh 2 ešte raz. Obsahovo sa na ňom nič nemení, len sú tam nejaké technikálie, prečíslovanie odsekov.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

    1. V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    1. V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a prípojného vozidla".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:

    5. § 4 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ak je prívesný vozík súčasťou jazdnej súpravy a spolu s vozidlom spÍňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1, povinnosť úhrady diaľničnej známky sa naň nevzťahuje."

    6. V § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02".

    7. V § 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo".

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca, to je tá dvojka už technicky opravená.

    Ďakujem za slovo, to je všetko a samozrejme, pokiaľ budú nejaké faktické, tak budem na ne reagovať, pokiaľ, pokiaľ nie, bol by som teda veľmi rád v rámci celého politického spektra, aby sme podporili čo najviac mojich pozmeňovacích návrhov. Myslím si, že slovenskí motoristi si to zaslúžia a som presvedčený, že si to môžeme dovoliť ako štát.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za, by som povedal, návrhy pozmeňovacie, ktoré ste predložil aj za vašich kolegov. Myslím si, že tam by sa dalo veľa polemizovať, čo ešte by sa dalo, ja som si vlastne ani neuvedomil, že keď ročná nálepka, si ju kúpiš v marci, tak tie tri mesiace máš akože mimo. Áno, je to tak, to znamená, že ten ročný nábeh, ktorý si zaplatil za to, samozrejme má logiku a myslím, že je to spravodlivé, čestné. Aj tie ďalšie veci, čo sa týka vozíkov a týchto, myslím, že áno, myslím, že nemal by to byť problém ani pre vládnych, teda koaličných poslancov. Ale chcel by som sa opýtať, lebo ste povedali, že ste ako nový, samozrejme, však každý sme začínali, nemáme to rozdané ešte, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť, lebo momentálne teraz beží tá rozprava, takže neviem, ako ste zabezpečili distribúciu týchto pozmeňovacích návrhov, lebo momentálne teraz, aj keby som chcel, viete, ako neviem, ako, lebo na výbore, samozrejme, tam sa to nedáva, takže bol by som rád, keby to bolo distribuované ešte predtým, ako to bude, lebo viete, taká je, rokovací poriadok, takže v takomto duchu. Takže bol by som veľmi rád, keby sme si mohli aj prečítať, lebo ináč ťažko je potom nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrovať. Takže toľko z mojej strany ako tá nejaká pripomienka. Ďakujem.

  • Chce pán poslanec reagovať na faktickú poznámku?

  • No, samozrejme, áno, ja som si preveroval, ako to funguje, lebo tu sú teraz, tu sa teraz veci menia ohľadom toho distribuovania tých pozmeňovákov. Ja som si to na organizačnom odbore preveroval. Podpisy som získal, odovzdal som to organizačnému odboru a organizačný odbor, ak si teraz všimnete, a to je práve tá nová vec, postavil taký stojan so všetkými pozmeňovákmi tu hneď vedľa pred rokovacou sálou a tam vlastne necháva všetky pozmeňováky podľa jednotlivých tlačí. Takže nech sa páči, všetci poslanci, ktorí nemáte tento, tieto pozmeňováky v rukách, toto je nové pravidlo, asi aj pre vás, tých starších poslancov teda. Takže pristupujú asi k tomu, že už to nebude do lavíc rozdávané, ale bude to takto. Neviem. Je to ale tam. Rozhodne tam sú všetky nakopírované a bolo ich tam dosť. Je zjavné, že kolegovia si ich brali, lebo miznú stadiaľ vo veľkom. Takže takto je to a nech sa páči, tam, tam, kde sa podpisujú prezenčky, tam sú všetky tieto tri návrhy. To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem vlastne podotknúť, že ten opravený tam nebude, hej? Asi až neskôr, že ten, ktorý ste tuná prečítali a potom ste ho menili, tak ten tam asi nebol v dostatočnom predstihu.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Árpád Érsek, gratulujem vám do vymenovania tejto funkcie a chcem povedať, že tento návrh v prvom čítaní predkladal váš predchodca. Preto si myslím, že je na mieste sa zamyslieť nad tým, čo kolega predo mnou navrhol, tie pozmeňujúce návrhy, pretože väčšina z nich, ak nie všetky, idú v prospech občanov tejto krajiny. Dôvod, prečo som vystúpil alebo vystupujem v druhom čítaní, je, že sa chcem obrátiť na vás ako na nového ministra s niekoľkými otázkami a využijem možnosť, že máme tu zákon o diaľničných nálepkách, otvorené, tak chcem sa vás spýtať a vyzvať, aby ste povedali poslancom Národnej rady a občanom, kto zodpovedal na ministerstve za zlyhanie tohto tendra - elektronické diaľničné známky, keď dneska vidíme, že tento zákon opravuje a nevieme vyberať tie pokuty, tak niekto a niekde zlyhal. Ja by som bol nesmierne rád, keby pán minister pri tomto návrhu zákona v záverečnej reči vystúpil a pomenoval, tento úradník to nezvládol a nesie za to takúto zodpovednosť a rovnako keby pán minister pomenoval, aký to má finančný dopad na štátny rozpočet. Pretože keď dneska sa priznávame, že teda pokuty za diaľničné nálepky a ich nepoužívanie sa nevyužívajú, teda nevieme ich udeliť, tak určite je to výpadok na štátnom rozpočte a za túto chybu niekto musí niesť zodpovednosť a bol by som nesmierne rád, keď pri záverečnom hlasovaní, keď ideme napravovať to, čo niekto zlyhal, tak aby ste to pomenovali.

    A využívam túto možnosť, možno je trošku nad rámec, zachytil som v médiách od vášho koaličného partnera SNS návrh alebo znenie, že je v záujme koalície navýšiť cenu diaľničných známok pre fyzické osoby, teda elektronickú diaľničnú známku, preto sa vás chcem spýtať, myslíte to vážne, že ľudia na to v tejto krajine majú, hlavne na strede a na východe Slovenska?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto, ukončujem možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Galek, nie je, takže ukončujem písomne prihlásených. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ivan, áno, dobre hovoríte, nemám problém, nemám problém s tou známkou, čo ste hovorili, keď si ju kúpim v marci, nech končí v marci budúceho roka. Je na zváženie, samozrejme, čo sa týka tých vozíkov, pretože v niektorých štátoch je to, v niektorých štátoch je tento systém funkčný, v niektorých nie sú vozíky. Obytný príves, dávam otázku, ten bude tiež treba v tom prípade, v tom prípade riešiť. Ako čo sa týka, čo sa týka, teraz ideme dole s tými pokutami. Myslím si, že toto by som ako nechal v tejto výške, ako je, ale, samozrejme, našou úlohou je teraz pustiť ten systém, tak ako aj pán Simon mňa nepriamo vyzval, aby som na to odpovedal, spustiť ten systém, aby bol funkčný. Mal by byť teraz už stopercentne funkčný. Ideme podľa zákona na výber aj tých pokút, ktoré vznikli. Potom budem vedieť vyčísliť aj pánovi Simonovi, že koľko je to výber, toho mýta na základe toho systému, ktorý je zachytený podľa nového zákona, ale samozrejme, a musíme ten systém využiť tak, jak ste vy hovoril.

    Pokiaľ bude to možné, súhlasím s tým, aby samozrejme tie známky, kto kúpi ročnú známku v priebehu roka, tak mu platila dvanásť mesiacov, lebo to je ročná lehota, nemám s tým problém. Musím overiť celý ten systém, chod toho systému, či je schopný toto zaevidovať alebo reagovať. Ak nie je, tak ja vás prosím a žiadam, aby ste dal nabudúci rok, ten systém uzavrieme a môžeme ísť ďalej v týchto veciach, lebo súhlasím s nimi. Samozrejme, treba to nejakým spôsobom overiť.

    Takže tieto dve veci, tie veci dve áno. Je to na zváženie, tie vozíky tiež. Vozíky riešme vtedy, lebo je to výpadok zo štátneho rozpočtu, ktorým teraz počítame. Na druhej strane to, čo ste vy povedal, aj s tým súhlasím, že môže byť viacej vybraného, vybraného na týchto diaľničných známkach, takže je to na zváženie. Ja by som chcel vidieť ku koncu roku, že jak ten systém stopercentne funguje. Neviem vám na to teraz odpovedať, mal by ísť, mali by ste to vedieť v číslach vykázať, lebo čísla neklamú. Toto bude jednoduché pre mňa ako východisková situácia, aby som nabudúci rok eventuálne toto mohol riešiť i na základe, i na základe vášho podnetu, ale je to na poslancoch, jak sa k tomu pristavia.

    Čo sa týka, pán Simon, ďakujem za otázku, asi päť dní som sedel na ministerstve v kresle ministra, sám dobre viete, dvojnásobný minister, pán kolega, že aké je to jednoduché. Takže zistím vám, skúsim vám odpovedať presne personálne, kto zlyhal, kto nezlyhal, ale nechcite odo mňa vedieť, že či je to malý, veľký, stredný alebo dlhý, že kto za to môže. Robím na tom, lebo samozrejme, ľudský faktor niekedy zlyháva a tento systém, tento systém nebol dokonalý, nikdy nebude. Snažíme sa ho dotiahnuť do dokonalosti.

    Na druhej strane návrh, jaj áno, čo ste sa pýtali, diaľničných známok, my analyzujeme. Áno, odznelo to, odznelo to, že sa pravdepodobne, mohli by sa zvyšovať známky mesačné, ktoré takpovediac využívajú hlavne zahraniční motoristi, ale analyzujeme výšku, analyzujeme to, koľko by to malo pozitív alebo nejaký dopad na štátny rozpočet. Nechcite odo mňa, že aby som vám povedal, či to bude milión alebo pol milióna, alebo stotisíc eura. Analyzujeme výšku v európskych krajinách a treba povedať veľmi na rovinu, že máme, že nemáme tak veľkú diaľničnú sieť, nevieme sa porovnávať, takže musíme nájsť my tú zhodnú cestu, že o koľko by sa eventuálne mohla táto známka znížiť. Hovorím, je to na nás a na analýze tohto celého.

    Čo sa týka, ešte tu odznelo, pán Ivan hovoril, áno, robí nám problémy výber, výber tohto, diaľničných známok od zahraničných. Musíme to riešiť jednoduchým spôsobom. Na hraniciach im musíme sprísniť kontrolu, pretože existuje mechanizmus, ktorý teraz napríklad využívajú Maďari. Analyzujem ho, že tu je poverená nejaká právnická kancelária z maďarskej strany, ktorá potom vymáha. Nie je to protiústavné? Má táto právnická kancelária možnosť vstupu do osobných dát na základe ešpézetiek? Ináč toto sú tiež otázky, na ktoré budeme musieť odpovedať v krátkom čase, lebo viete, že Európska únia má štyri veci, ktorá môže byť priamo pokutovaná, alebo dokonca možno päť. Je to rýchlosť, stopka, pás, telefonovanie, atď. V tomto práve nie sú tieto diaľničné známky. Verte tomu, že mne robí tiež problém, že jakým spôsobom nájsť ten mechanizmus, ktorý právne zodpovedá tomu, že môžme vymáhať tieto pokuty od zahraničných. Zatiaľ vyzerá to tak, že musíme posilniť pri hraničných prechodoch a jednoducho diaľničná spoločnosť musí zastavovať vozidlá a kontrolovať fyzicky, či má kúpenú diaľničnú známku. Toto je v tomto momente moje riešenie. Asi v krátkosti toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, pán spoločný spravodajca, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj len v krátkosti chcem teda potvrdiť, čo sme hovorili aj na hospodárskom výbore a čo teraz spomenul aj pán minister, že jeden z argumentov, čo sa týka týchto pozmeňujúcich hlasovaní, bol aj ten, že nechať to zbehnúť tento rok tak, ako je a potom si spraviť možná takú objektívnejšiu analýzu celého tohto. A len dve veci, tie prívesné vozíky sme spomínali aj v kontexte tom, že okrem tých troch štátov, ktoré ste spomínali, kde sa neplatí, viac-menej vo všetkých ostatných sa za prívesné vozíky platí, a tu je síce možné povedať, že keď vyberáme o 12 miliónov viac, že tak čože je to 400-tisíc, ale povedzme si otvorene, kde nám najviac mnohokrát chýbajú peniaze, hlavne, čo sa týka ciest a budovania križovatiek a asfaltovania a ja neviem, čoho? Takže ja si myslím, že aj štyristotisíc je veľmi slušná čiastka.

    A ešte by som chcel dať na takú správnu, správny, správnu cestu tú poznámku, že nevyberáme od zahraničných. Ja som to pochopil od štátneho tajomníka asi v tom zmysle, že ťažko sa vyberá od zahraničných vodičov, ale nieže sa úplne nevyberajú tieto pokuty. To len naozaj na margo.

    A chcel by som dať návrh, aby sme teda hlasovali teraz o jedenástej s tým, že skrátime lehotu o pozmeňujúcich hlasovaniach.

  • Pán spravodajca, o 11.00 hod. bolo zrušené hlasovanie. To znamená najskôr o 17.00 hod.

  • Takže o 17.00 hod., dávam návrh.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Návrh vlády je pod tlačou 124 a spoločná správa výborov má tlač 124a. Návrhy vlády odôvodní minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Árpád Érsek. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač 124.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pred ratifikáciou, ktorou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na jej vykonávanie nie je potrebné prijať alebo meniť žiadne vnútroštátne právne predpisy. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie dohody uznesením č. 571 dňa 20. novembra 2014. Dohoda bola podpísaná 13. novembra 2015 v Bratislave. Prezident Slovenskej republiky vyslovil súhlas s dohodou a jej predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Slovensko má záujem o rozvoj ekonomických vzťahov so štátmi východného partnerstva, vrátane Gruzínska. Európska únia a Gruzínsko podpísali vo Vilniuse dňa 29. novembra 2013 dohodu o pridružení, ktorá predpokladá že bližšiu spoluprácu v odvetví dopravy. Dohoda je štandardno-bilaterálnou zmluvou, aké Slovenská republika uzatvára v záujme podpory rozvoja vzájomnej obchodnej spolupráce, ako aj v záujme uľahčenia tranzitu.

    Dohoda je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v EÚ a záväzkami prevzatými v rámci iných platných medzinárodných zmlúv. Predpokladaná dohoda nemá dopad na štátny rozpočet, nemá nepriaznivý vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Naopak, vytvára priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zamestnanosti. Odporúčam vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu - čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Petra Pamulu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač č. 124.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 156 z 8. júla 2016 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 5. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 35. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 5. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 35. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač č. 124a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 41 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením výbor ma poveril informovať o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesť návrh uznesenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 125 a spoločná správa výborov má tlač 125a.

    Prosím vás, pán minister Érsék, aby ste sa ujali slova a návrh vlády odôvodnili.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách, tlač 125.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, poslankyne, poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou Slovenskej republiky a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a majú prednosť pred zákonmi. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pred ratifikáciou ktorej sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe jej vykonávania nie je potrebné prijať alebo meniť žiadne vnútroštátne právne predpisy.

    Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uznesenie zmluvy uznesením č. 320 dňa 17. júna 2015. Zmluva bola podpísaná 19. novembra 2015 v Abú Dhabí. Prezident Slovenskej republiky vyslovil súhlas so zmluvou a jej predložením k rokovaniu Národnej rady. Nadobudnutím právoplatnosti tejto zmluvy sa do vzťahu medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi skončí platnosť dohody o leteckej doprave medzi vládou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vládou Spojených arabských emirátov podpísané 23. októbra 1991 v Prahe.

    Účelom predkladanej zmluvy je vytvoriť právny rámec, ustanoviť podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabským emirátmi a na prevádzku lietadiel o obchodnej leteckej doprave.

    Predpokladaná zmluva nemá dopad na štátny rozpočet, zmluva nemá nepriaznivý vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a naopak, vytvára priestor na rozvoj podnikateľských aktivít a zamestnanosti.

    Odporúčam vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu v čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Tibora Jančulu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách, tlač 125.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 157 z 8. júla 2016 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 5. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 36. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 5. septembra 2016 a prijal uznesenie č. 36. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodnou zmluvou a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodnou zmluvou a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách, 125a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola schválená uznesením gestorského výboru č. 42 zo 6. septembra 2016.

    Pán presedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2013 Z. z. (pozn. red.: správne má byť č. 346/2013 Z. z.) o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 192. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 192.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lázslóa Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 192.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko myšlienok na začiatok predtým, jak by som predložil tie návrhy zákonov.

    Takže mojou ambíciou bude predkladať vám návrhy zákonov, ktoré budú sledovať pri každej zákonodarnej iniciatíve ciele smerujúce k tomu, aby životné prostredie bolo skutočným prostredím pre zdravý život občanom. Chcem dosiahnuť serióznu partnerskú dohodu na udržateľnom rozvoji, aby sa blahobyt občanov nevytváral na úkor ničenia prírody a zdrojov. Chcem prispieť k tomu, aby čoraz viac občanov tejto krajiny bez ohľadu na to, či žijú v mestách alebo v dedinách, žili dôstojný, zdravý život v peknom prostredí, ktoré chceme zachovať aj pre budúce generácie. Chcem otvoriť cestu všetkým aktivitám, ktoré obmedzujú zdroje znečistenia ovzdušia. Chcem aktívne a efektívne prispievať k environmentálnej výchove našich detí, aby ochranu životného prostredia a šetrného prístupu k nemu vnímali ako prirodzený a samozrejmý prístup k vlastnému zdraviu a životu. Životné prostredie nie je majetkom ani mojím, ani majetkom vlády, ale každého z nás. Teším sa na tú spoluprácu s vami pri vytváraní a ochrane zdravšieho, pekného, zeleného životného prostredia.

    A teraz by som začal s tým prvým bodom. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej predkladám predmetný vládny návrh zákona, ako už odznelo, a menia sa ním dva zákony o používaní nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a zákon o odpadoch. Účelom predloženého návrhu je zabezpečiť úplnú transpozíciu delegovanej smernice Európskej komisie z roku 2015, ktorou sa mení zoznam obmedzovaných látok. Navrhovaným zákonom sa rozširuje zoznam nebezpečných látok a štyri také látky, ktorých používanie v elektrických a elektronických zariadeniach môže spôsobovať pri spracovaní elektroodpadov z týchto elektrozariadení ohrozenie a zdravie pracovníkov a aj ohrozenie životného prostredia. Okrem zosúladenia s európskou normou toto považujem, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, za hlavný dôvod, pre ktorý vás prosím o schválenie návrhu tohto zákona.

    Podotýkam, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Pavlovi Pavlisovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby predložený vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu (reakcia z pléna), pani poslankyňa Zemanová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán minister, ja len veľmi krátko chcem zareagovať na tie vaše úvodné slová, že ponúkate spoluprácu alebo nejakú, návrh na partnerskú dohodu. Ja takúto hodenú rukavicu prijímam a verím, že naozaj to bude dialóg a nielen jednostranné návrhy a opozičné návrhy nebudú prerokovávané, respektíve ani posúvané do druhého čítania.

    K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo oponovať. Je to transpozícia európskeho práva, avšak všeobecne zákon o odpadoch by si vyžadoval riadnu revíziu. Je nový, avšak nie je dobre postavený. Má veľa negatív. No a ešte začiatkom tohto volebného obdobia som predkladala návrh zákona o odpadoch, kde som navrhovala posunutie účinnosti tých paragrafov, ktoré nadobudli účinnosť teraz od 1. júla a už dnes aplikačná prax ukazuje, že naozaj tie niektoré paragrafy sú nevykonateľné, respektíve ťažko aplikovateľné do praxe. A musím povedať, že reakcia pléna sa mi nepáčila, keď bolo povedané, no však nevadí, dajme to, zaveďme ten zákon do praxe, uvidíme, čo prinesie a potom sa to opraví. Taký postoj k zákonom vyvoláva tú energiu, že netreba zákony dodržiavať. Veď a čo, keď sú zlé? Alebo tým pádom, keď sú zlé, aj keď sú dobré, tak ich nemusíme dodržiavať a nič sa nestane.

    Takže ďakujem pekne za ponúkanú spoluprácu a verím, že životné prostredie naozaj nie je téma na politikárčenie, ale hľadanie dobrých riešení.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Fecko, končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na pani poslankyňu reagujem, takže asi tak.

    Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že si vystúpila v rozprave. A chcem veriť, že náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné bude ten výbor, ktorý bude konštruktívne riešiť s ministrom, a to je jedno, či to bude pani ministerka alebo pán minister, aby sme pohli veci dopredu.

    Pán minister, ďakujem tiež za rukavicu, ktorú ste dali a obrazne povedané, aby pre vás strom nebol iba kubík dreva. Obrazne povedané, aby sme si uvedomili, že tú biodiverzitu, čo tu máme, nemáme právo, aby sme ponížili naše deti a naše vnúčatá, aby nevideli tú krásu, ktorú nám nechali tí naši rodičia a prarodičia.

    K tým transpozíciám smerníc. Veľmi veľa za tie štyri roky, čo som tu bol, však zažili sme to spolu, bolo doplnené týchto transpozícií. Neviem, kde je chyba, keď tu príde smernica, že sa zle prekladá, alebo aký je tam problém. Ale každopádne myslím si, že ten lepší prístup v tom začiatku, ako to máme dopracovať alebo ako to máme zapracovať, myslí si, že tam asi nejaké to koleso ešte škrípe. Takže chcem apelovať tiež, aby sme tu nemuseli dopĺňať to každý polrok do toho istého zákona nejaké ďalšie transpozície tých smerníc, pretože asi tam niekde nejak to ešte hapruje, takže to tiež dávam do povedomia. A tiež prijímam hodenú rukavicu a dúfam, že to s pani kolegyňou na výbore zvládneme tak, aby sme sa nemuseli o tie štyri roky hanbiť, ako sme tam gazdovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcem sa vám ospravedlniť (povedané s úsmevom), pred chvíľočkou som si nedával pozor, lebo som rozmýšľal práve na tom, čo ste hovorili o zákone o odpadoch a ten ide ako ďalší bod. A som povedal, že na vystúpenie pána poslanca. Takže na vystúpenie pani poslankyne reagoval pán poslanec Fecko. Stáva sa to aj v lepších rodinách. Takže ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca nie. Ďakujem pekne.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 91/2016 Z. z., tlač 193.

    Pán minister životného prostredia, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., tlač 193.

  • Ďakujem pekne. Ja by som teraz v krátkosti zareagoval ešte veľmi krátko na to, čo ste hovorili pred chvíľkou, pán poslanec, čo si ty hovoril.

    Áno, ja si nemyslím, že by sa vláda vždy nesnažila čo najlepšie transponovať európske smernice, ale niekedy proste komisia nájde výčitky, to je jeden moment, keď to treba stále opakovať alebo stále opravovať. A druhý moment, čo sa stalo aj s tou smernicou, čo sme, o čom sme hovorili pred chvíľkou, že proste našli sa nové štyri látky, ktoré európska komisia zaradila a práve preto sme museli tie štyri látky nové zase my prevziať aj do našej legislatívy, takže preto sa obnovuje to u nás. Sú rôzne dôvody, kvôli čomu sa vlastne nejakým spôsobom tie transpozície robia.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Účelom predloženia vládneho návrhu zákona je odstránenie nedostatočnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade a o zrušení niektorých súvisiacich smerníc na základe v prípade Európskej únie 5699/2013. Predkladaný návrh zároveň súvisí s potrebou plnenia všeobecnej exaktnej kondicionality v oblasti odpadového hospodárstva.

    Sme tu viacerí noví, aj pre mňa to bolo nové, takže chcel by som pripomenúť, že tzv. ex ante kondicionality majú priamy vplyv už od začiatku programového obdobia 2014 - 2020 na celkovú úspešnosť implementácie fondov, to znamená jedná sa o peniaze Európskej únie a naplnenie cieľov stratégie Európa 2020. V súlade s príslušným nariadením Európskej únie sú členské štáty ich povinné splniť najneskôr do 31. decembra 2016. V prípade nesplnenia ex ante kondicionality hrozí pozastavenie platieb, to znamená hrozí pozastavenie čerpania eurofondov na dotknuté operačné programy.

    Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky a aj s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.

    Vážená Národná rada, všetci vieme, že úspešnosť implementácie fondov Európskej únie je nevyhnutným zdrojom a dôležitým predpokladom na rozvoj inovácií, zamestnanosti, sociálneho začlenenia, adresného riešenia a environmentálnych výziev a zmeny klímy, teda cieľov, ktoré si kladie aj naša vláda pri dosahovaní inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu ako hlavných priorít tejto stratégie Európa 2020. Preto vás prosím o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavný (pozn. red.: správne má byť "ústavnoprávny") výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Zsolta Simona, ktorému teraz dávam slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, snáď začnem vystúpením pána spravodajcu. Pán spravodajca, len pre úplnosť a možnože by bolo dobré, keby to odznelo, pretože pokiaľ budeme hlasovať podľa toho, ako ste teraz povedali, tak mám za to, že by sme nemohli o tom hlasovať. Ja neviem o tom, že Národná rada by mala ústavný výbor. Má ústavnoprávny výbor, vy ste povedali ústavný výbor, to mi tak trošku zarezonovalo v ušiach. Takže dobré by bolo len pre úplnosť, že má to ísť do ústavnoprávneho výboru, pretože nemôže ísť do výboru, ktorý v Národnej rade zriadený nie je. Áno, mal som dobrého učiteľa, od ktorého som si musel všímať, predsedu politickej strany, kým som bol členom politickej strany.

    Teraz k samotnému návrhu zákona. Pán minister, ja sa nesmierne teším na, a prajem vám, aby ste boli úspešný v pozícii pána ministra životného prostredia. A musím povedať, že aj tak trošku začnem zo širšia, keď ste zakročili v prípade tej jaskyne, ktorú som na začiatku vášho volebného obdobia hneď povedal, tak nesmierne ma teší, že táto jaskyňa na Orave sa teší veľkej obľube a teraz je otvorená a naozaj je pýchou celej tejto krajiny a naozaj využívajú to štátne inštitúcie, ktoré dali peniaze na jej vybudovanie a nie nejaký súkromník na tom profituje. Takže dúfam, že aj v budúcnosti budete sa riadiť týmto heslom.

    Teraz k tej hodenej rukavici. Ja sa tiež k tomu staviam a veľmi rád vám pomôžem. Preto pri tomto návrhu zákona, vy veľmi dobre viete, že v minulom volebnom období som sa veľmi neangažoval voči tomuto návrhu zákona, pretože som mal k nemu výhrady. Tie výhrady sa preukázali s odstupom času, že sú na mieste, ale chcem povedať, že možno tento návrh zákona je preto, lebo je tak blízko k parlamentným voľbám a vy ste nový na svojej funkcii. Možnože by stálo za to, aby ste ho zobrali späť, prepracovali a doniesli nanovo. Skúsim poukázať na niektoré chyby.

    Bezpochyby musím povedať, že áno, niektoré výhrady Európskej komisie je treba zapracovať, ale nie sme viazaní takým limitom, že to musí byť hneď teraz a okamžite a tie exaktné kondicionality, na ktoré sa odvolávate, tie nedala samotná Európska komisia, ale ten, ktorý robil hodnotenie nášho programu partnerstva. Takže to je tiež tak trošku zavádzajúce zo strany, by som povedal, samotných úradníkov ministerstva.

    Je treba sa venovať problémom, ktoré bezpochyby sú, ktorými zlý zákon o odpadoch dennodenne spôsobuje občanom aj podnikateľom na Slovensku. Bývalý minister Žiga, sa mu zákonom o odpadoch podarilo takmer úplne zlikvidovať podnikateľské prostredie v odpadovom hospodárstve, keď nastavil pravidlá, ktoré zvýhodňujú vybranú skupinu podnikateľov nad všetkých ostatných, tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov disponujú právami, ktoré ich postavili nad zberové spoločnosti recyklátorov, obce a mestá a tým pádom aj nad občanov Slovenska.

    Vážený pán minister, nerád, ale musím konštatovať, že pokračujete v zlých praktikách vášho predchodcu a preto neviem to inak nazvať, lebo ste vydali autorizáciu jedenástim organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktorých viaceré nespĺňajú podmienky zákona a boli vytvorené a následne autorizované iba s cieľom tunelovať systém separovaného zberu v obciach. Tieto organizácie zodpovednosti výrobcov nemajú uzatvorené zmluvy s potrebným počtom obcí tak, ako to stanovuje zákon, takže nemusia financovať separovaný zber v obciach, ale pritom vyberajú peniaze od výrobcov argumentujúc, že všetko je v súlade so zákonom, lebo ministerstvo im vydalo autorizáciu.

    Bol by som nesmierne rád, keby ste sa nad tým, čo som teraz povedal, hlboko zamysleli a možnože aj z tohto dôvodu tento zákon zobrali späť a trebárs upravili, opravili tú chybu, ktorú tam urobil, neurobili ste vy, ale váš predchodca, aby som bol konkrétny. Len vaši úradníci to vysvetľujú trošku inak.

    Kto reálne bude financovať triedený zber v obciach, toto zrejme asi ministerstvo a jeho úradníkov nezaujíma. Nehovorím, že vy, ale vaši úradníci, ktorí sa na tom podieľali aj v minulom období.

    Ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o odpadoch aj preto, že starý zákon mal viac ako 50 novelizácií a nemal, nedá sa v praxi vôbec používať. Prvé mesiace nového zákona ukázali, že nie je lepší od pôvodného zákona. Práve naopak. Namiesto toho, aby ministerstvo pripravilo rýchlu novelu, ktorá by odstránila aspoň najväčšie problémy, začala vydávať množstvo právne nezáväzných usmernení. Usmernením ministerstva nie je možné ísť a vykladať veci nad rámec zákona.

    Niektoré sú verejne publikované na stránke ministerstva životného prostredia, niektoré sa dostali iba k vybraným firmám, čím vzniká na trhu chaos vo výklade zákona a doteraz nie je jasné, kto zaplatí pri niektorých druhoch odpadov za triedený odpad. Postup, kedy sa novelizuje "zákon" usmerneniami, mi pripadá úplne zvrátený a legislatívne nemožný. Odporúčam preto pánovi ministrovi, aby tieto veci zvážil a prijal nápravu.

    Napriek tomu, že zákon o odpadoch prijal váš predchodca minister Žiga, vy, pán minister Sólymos, by bolo lepšie, keby ste považovali za potrebné nie ju doplňovať a tlačiť pred sebou, ale opraviť ju a dať to do stavu, aby vyhovoval práve občanom. Z tohto dôvodu podávam procedurálny návrh vrátiť návrh predkladateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate ste trošku v dlhšom vystúpení povedali to, čo ja na začiatku predchádzajúceho vstupu, že treba celý zákon o odpadoch opraviť, upraviť a dať na správnu mieru. Ja tiež len jeden príklad z praxe ohľadom takzvanej, ja som ju nazvala kýbľovej vyhlášky a týka sa vlastne zberu drobného stavebného odpadu od občanov, kde od 1. júla je povinnosťou obce vážiť odobratý stavebný odpad. Samozrejme, toto sa nerobí a ministerstvo vydalo tzv. kýbľovú vyhlášku, kde namiesto váženia sa počíta stavebný odpad na kýble. To je ako samotné v rozpore so zákonom a potom s tým, že to je daň, tak vlastne podľa správnosti, podľa platného zákona by mal občan dostať platový výmer. Tak si predstavte, že donesiete jednu starú WC misu, ktorú teda dáte, že jedna WC misa, možno jeden kýbeľ, tak sa prepočíta na nejakú váhu a potom zložitým spôsobom obec vydá platobný výmer, ktorý doporučene musí doručiť tomu občanovi, aby ho mohol zaplatiť. Tak by to malo byť po správnosti. Samozrejme, nerobí sa to. Je to postavené na hlave a len slabá ukážka toho, že celý zákon o odpadoch by sa mal prepracovať.

    A ak, pán poslanec, vidíte príležitosť, že práve pri tomto návrhu by sa to mohlo, tak súhlasím s vami. Áno, že stiahnuť ho a dopracovať, prepracovať, tak urobiť rozsiahlejšiu novelu a odstrániť tieto nedostatky zákona.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa. No, musím povedať, že zákon 79/2015, ktorý sa teraz ide novelizovať, to je ten zákon o odpadoch, ktorý to zaviedol, teda aj to váženie stavebného odpadu, ktoré ministerstvo hovorí, že stačí kýbľovať. No ja si nemyslím, že je možné v usmernení ministerstva povedať, že váženie stačí nahradiť akýmsi kýbľovaním alebo nejakým iným podružným spôsobom, pretože k tomu je treba zmena zákona. Preto som aj navrhoval a opakovane pripomínam, že keby som videl možnosť, že tento zákon sa dá v priebehu legislatívneho procesu, teda jedného mesiaca, kým sa to dostane do druhého, tretieho čítania, napraviť, tak by som povedal, že poďme to naprávať. Ale dnes považujem to za lepšie riešenie, to, čo som navrhol, procedurálnym návrhom vrátiť to pánovi ministrovi. A ja sa tiež hlásim k tomu, že k tej hodenej rukavici, že poďme sa na tom spolupodieľať, využime všetky tie skúsenosti a opravme ten zákon a nelátajme, pretože to kýbľovanie zrazu skončí zle.

    A, pán minister Sólymos, musím povedať, že neskončí to na hlave ministra Žigu, ale na vašej, lebo vy to uvádzate do života.

  • Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len v krátkosti. Tak aj ja sa teším ináč tej jaskyni, bol som tam veľmi pekná je. Som rád, že proste to dopadlo tak, ako to dopadlo.

    Čo sa týka toho zákona, konkrétne tohto návrhu, takže preto som hovoril, že poďme sa baviť seriózne a odborne o tom, že čo je potrebné spraviť a čo by sme chceli spraviť. Tento zákon nerieši tie problémy odpadového zákona, ktoré vieme, že musíme riešiť a samozrejme, budeme to riešiť. Keď som nastúpil do pozície, do funkcie, tak hneď som povedal, že proste ten zákon musíme zaviesť do praxe, musíme počkať chvíľočku, zistiť veci, ako to funguje a jednoducho opraviť to, čo nefunguje.

    Táto aplikačná novela sa pripravuje. Pripravuje sa to na jeseň. S každým jedným dotknutým, ktorý, ktorého sa to týka, to znamená, či sú to obce, či sú to podnikatelia, či sú to výrobcovia, či sú to organizácie zodpovedných výrobcov, budú súčasťou tejto debaty a jednoducho tá aplikačná novela, ktorú musíme spraviť, lebo vieme, že tento zákon, jak keď sa zavádza do praxe, proste má nedostatky, aby sme ich odstránili, tak to budeme riešiť cez jeseň.

    Ale táto novela, ktorú tu máme na stole, to sa tohto netýka. Týka sa to jednej parciálnej časti, ktorú riešime, a je to aplikácia smernice Európskej únie. Takže toho sa to netýka. To, že budeme riešiť ten odpadový zákon, to budeme riešiť. A tam bude, ja si myslím, že veľký priestor na tú diskusiu. Budeme to robiť behom jesene, lebo je tam veľa vecí. Komunikujeme intenzívne ohľadne toho so ZMOS-om, komunikujeme intenzívne ohľadne toho so všetkými, ktorých sa to týka.

    A čo sa týka tých organizácií zodpovednosti výrobcov, teraz prehodnocuje ministerstvo, lebo zo zákona na to má právo, že či všetky tie organizácie, ktoré dostali licenciu, že či spĺňajú všetko, čo musia zo zákona splniť. A ministerstvo im to môže odňať. Tento proces je teraz v priebehu, v procese. Takže pravdepodobne budú také organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorým táto možnosť bude odňatá. Ale tento návrh zákona, ktorý je tu teraz v parlamente, túto vec nerieši. Rieši úplne inú vec, ktorú musíme splniť voči Európskej únii, takže práve preto nemyslím si, že by bolo dobré, keby tento návrh bol stiahnutý a vrátený, lebo rieši úplne inú vec, o ktorej sme sa tu bavili.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Simonovi, že ma upozornil na tú chybu a teda by som chcel spresniť svoju spravodajskú správu v tejto časti. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 194.

    Pán minister, máte znovu slovo.

    Pán minister, máme tu jednu dôležitú vec. Dovoľte, aby som privítal z Detského domova Pečeňady deti, ktoré sú na balkóne. Aspoň uvidíte, ako rokujeme. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • A pán minister, teraz môžete začať.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 194.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona, veľmi citlivého, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, jednoducho povedané EIA. Ním chceme odstrániť transpozičný deficit voči európskej smernici z roku 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktorý Slovensku vyčítala aj Európska komisia v rámci infringementu. Na základe toho sme síce už zmenili zákon o EIA, ale komisia naďalej trvá na tom, že Slovensko tak neurobilo dostatočne.

    Novela súvisí s potrebou zvýšenia kvality postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zlepšenia ochrany životného prostredia a efektívnosti využívania zdrojov. Taktiež zvýši súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiou vnútroštátnej úpravy a posilní prístup verejnosti k informáciám. Predkladaný návrh zákona zároveň súvisí s potrebou plnenia všeobecnej ex ante kondicionality, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre čerpanie európskych prostriedkov. V súlade s článkom 19 nariadenia Európskej únie musia členské štáty, aj my, splniť tieto ex ante kondicionality najneskôr do 30. decembra 2016, ako som to už uviedol.

    Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Pani poslankyňa Eva Antošová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 194. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako vidím, pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo a ešte k tomu aj mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša novela zákona je, by som povedala, obdobne identifikovala problémy, ktoré už aj ja som, za mojej praxe som počúvala často a tiež to prinieslo to, že na túto schôdzu som pripravila tiež návrh novely návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v niektorých témach sme sa stretli, v niektorých, niektoré rieši váš zákon podrobnejšie. Samozrejme, práve tie, ktoré ste spomínali, že je to nejak reakcia na požiadavky Európskej únie a, ale tá vec, pre ktorú sme sa spoločne stretli, je hlavne zmena prílohy č. 8 a hlavne v jednej oblasti, a to sa týka v časti ťažobného priemyslu a vrtov.

    K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.

    Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.

    Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.

    Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.

    Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.

    Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.

    V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.

    Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.

    Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.

    Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.

    Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.

    Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou - pán poslanec Fecko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Som rád, že si spomenula aj ten sever východného Slovenska, kde sa organizujú protesty a mítingy. Aj ja som pred rokom a pol zhruba v Prešove mal veľký protest týchto ľudí, ktorí sa aj domáhajú, samozrejme, na našom výbore, aby sa niečo s tým robilo.

    Pýtam sa, pán minister, lebo uviedli ste, že udržateľný rozvoj. Chcete aj udržateľný rozvoj po sebe zanechať v oblasti životného prostredia. Pýtam sa, kto povie, že už sme v takej katastrofálnej situácii, že musíme tam začať ťažiť ropu a plyn na severovýchode Slovenska, resp. na severe východného Slovenska? Kto to vlastne povie? Minister hospodárstva? Minister životného prostredia? Keď ľudia hovoria, že nie. Takže to by som bol veľmi rád, keby sa potom verejnosť dozvedela, že kto ten udržateľný rozvoj porušil a chcem veriť, že to nebude tak, že je udržateľný rozvoj iba dovtedy, pokiaľ to nebude na ekonomickú ujmu, lebo tým pádom v životnom prostredí to potom možme zakopať, lebo všade sa môže to životné prostredie zruinovať a ja nechcem mať na severovýchodnom Slovensku alebo na severe východného Slovenska ďalšiu Jelšavu, ani Istebné, ani Žiar nad Hronom. Takže pýtam sa, toto územie nemá väčší potenciál na rekreačno-turisticko nejaký rehabilitačný, ako na ťažobný? Kto dá tú konečnú, závoru zdvihne, že tam ideme ťažiť? Treba, pán minister, ten udržateľný rozvoj nie iba hovoriť, ale potom aj konkrétne zdôvodniť, prečo sa začína ťažiť, keď občania sú proti tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Reakcia z pléna.

  • Jaj, pani poslankyňa, ale musíte sa prihlásiť, ja nemôžem stláčať váš gombík. Takže zatlačte gombík a ak je súhlas, predpokladám, pani poslankyňa by mohla reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.

    Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.

  • Takže teraz už fakt končím rozpravu. Pán minister chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za príspevok. Musím povedať, že ambíciou ministerstva, vlády s touto novelou bolo odstránenie toho problému, kvôli čomu máme infringement, kvôli čomu sme aj mohli prísť, mohli sme dostať ďalšie infringementy a problémy, a to boli tie vrty hlavne, to bol ten ťažobný vrt, ktorý tam bol, jednoducho nevyhovoval. Ministerstvo si myslí, že tá formulácia, ktorú sme tam teraz dali, tento problém rieši. V žiadnom prípade by sme nechceli ísť nad rámec európskej smernice, ktorú nám oni nejakým spôsobom udeľujú, lebo si myslím, že netreba. Ale samozrejme, posudzovanie vplyvov na životné prostredie na skúšobné vrty, či treba - netreba, môžeme o tom viesť diskusiu, na to máme ešte čas a presné znenie toho, čo tam bude vlastne po tom druhom čítaní, na to tiež máme ešte čas a samozrejme, sme pripravení na to ako ministerstvo, aby sme o tom odborne diskutovali.

    Ale v žiadnom prípade nechcem a odmietam proste emočný prístup k tomuto problému, hej? Keď sa na to budeme pozerať fakt odborne, vedecky, tak ja si myslím, že sa vieme dohodnúť. Keď sa na to budeme pozerať emočne, tak asi ťažko. Keď sme si potom sadli so ZMOS-om, ktorí mali tie pripomienky, tak sme sa s nimi dohodli. To znamená, že tie pripomienky, ktoré boli dané k tomuto zákonu, zostala tam jedna pripomienka, a to je jednej neziskovky. Ale v každom prípade ja si myslím, že máme pred sebou priestor, nie sme od toho, od seba až tak moc ďaleko, aby sme nevedeli nejakým spôsobom nájsť. Možnože na niečom sa, na všetkom sa nezhodneme, lebo to určite tak bude.

    Na druhej strane musím povedať, že prieskum našich nerastných surovín, jednoducho štát na to nemá peniaze, aby sme takéto prieskumy robili. Práve preto to robia zahraničné spoločnosti, ktoré to robia. Všetky tie informácie, ktoré z tých prieskumov dostávajú - a sú výsledky - odovzdávajú Slovenskej republike. To znamená, pre nás je to veľmi dôležitá činnosť, ktorú jednoducho zo štátnych rozpočtov financovať nevieme, ale pre Slovenskú republiku je to veľmi dôležité. To, že keby, samozrejme, preklasifikovanie tých vrtov už na ťažobné vrty, to je už iný postup. Tam už tie rôzne dopady a povolenia, samozrejme, sa riešia ináč. Hlavne sa to týka nie nášho ministerstva, ale proste iného ministerstva. Ministerstvo životného prostredia dáva povolenia akurát na skúšobné vrty.

    Takže čo sa týka poslaneckého prieskumu, ja s tým nemám problém, to je vo vašich rukách. Vy tam môžete ísť, my sme tam boli na kontrole, myslím, že pred mesiacom z odboru geológie, aby sme odkontrolovali. Sú tam veľké emócie, musím povedať, ale proste musíme sa cez tie emócie preniesť a pozerať sa na to chladnou a odbornou hlavou a vtedy ja si myslím, že tam nájdeme riešenie. Takže zatiaľ z mojej strany toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Vládny návrh zákona máte v tlači 155.

    Pán minister životného prostredia, nech sa páči, máte slovo a môžte odôvodniť návrh.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, tlač 155.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa novelizujú zákony o vodách, o priestupkoch a o ochrane pred povodňami. Dôvodom je transpozícia európskych smerníc do slovenskej legislatívy, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky, ochrany podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a taktiež spresnenie európskej smernice, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenie spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Rovnako ním zosúlaďujeme vodný zákon so zákonom o ochrane pred povodňami v otázke inundačných území. Reagujeme aj na požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré vyplývajú z oslobodenia odberateľov podzemnej vody z domových studní na uspokojovanie svojich potrieb od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby nás informoval o stanovisku k tomuto bodu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 155. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Zsolta Simona.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, ktorý predkladá minister Sólymos a povedal, že keď sa hlboko nad týmto zámerom zákona zamyslím, tak tento zákon je ukážkou, ako úradníci dokážu ministra "zožrať". Predtým, než pán minister čokoľvek povie, bude sa obhajovať tak, ako jeho predchodca tu za týmto rečníckym pultom a bude sa vyhovárať na ex ante conditionality k obdobiu 2014 - 2020, čo tam je napísané na strane 167, tak musím povedať, že tento zákon a zavedenie poplatkov za závlahu, vodu, či registrácia studní a odber vody zo studní sa úradníci vyhovárajú teda na ex ante hodnotenie kondicionalít a smernicu 200/66.

    Dámy a páni, táto smernica v tejto podobe je platná od roku 2000. Šestnásť rokov. Táto Národná rada v roku 2005 prijala zmenu, na základe ktorej farmári za závlahovú vodu neplatia. Do dnešného dňa, teda 11, takmer 11 rokov prešlo a žiadne konanie, žiadne konanie zo strany Európskej komisie uvalené voči Slovenskej republiky z tohto titulu nebolo.

    Pán minister, musím povedať, že vás v tomto prípade zožral úrad. Ten úrad podľa tohto zákona neriadite vy, ale úradníci. A teraz skúsim podrobnejšie.

    Zavedenie poplatku, alebo chceme spoplatniť, aký objem vody, aby ste mali názorný príklad. Tak chceme spoplatniť vodu, ktorá za jeden deň Dunajom pretečie do Maďarska zadarmo. Chceme zaviesť platbu, hoc symbolickú, ale chceme zaviesť platbu. Túto platbu budú platiť nikde inde, len na juhu Slovenska, pretože tam z najväčšej miery sa využíva závlahová voda na produkciu ovocia, zeleniny. Vytvárajú sa z toho pracovné miesta a je to symbol. Je to symbol a naviac musím povedať, že nikdy, nikto, ani Európska komisia nás k zavedeniu poplatku za závlahovú vodu nenútila a nenúti.

    A teraz konkrétne. Sekundu, aby som to našiel, kde som si to poznačil. Neviem, kde sa to stratilo, ale pôjdem z voleja.

    Pán minister, na tej strane 167, ak ma pamäť neklame, je tam napísané, že Slovenská republika nemá dostatočne zapracované do svojho právneho poriadku platenie za vodohospodárske služby. Chcem povedať, že vodohospodárska služba sú všetky úkony spojené s prepravou vody, až na jeho aplikáciu. Ale nikdy a nikde, ani v článku 38 nie je napísané, kde sa definujú vodohospodárske služby pre vodárne a kanalizácie, nie je spomenutá, že je tam čiastka za vodu. Chcem povedať, že do dnešného dňa každý farmár, keď využíva závlahu, tak platí tieto vodohospodárske služby a uhrádza ich. Viacmenej ich uhrádza sám vo vlastnej réžii, pretože si zaplatí motor, ktorým odoberá tú vodu, zaplatí si technológiu, ktorou vybuduje tú sieť závlah a platí ju. Pokiaľ využíva závlahu od sprostredkovateľa, ktorý prevádzkuje závlahový systém na Slovensku, tak za tento závlahový systém vrátane odpisov sa platí. A od roku dvetisíc, myslím, že jedna bolo nariadením ministerstva financií aj opätovne vrátené odpisovanie hydromelioračných zariadení do povinných položiek, lebo dovtedy sa hydromelioračné zariadenia vybudované za štátne peniaze, sa neodpisovalo. Teraz už aj táto čiastka, či už čiastka týkajúca sa vzdutia a vytvorenia niektorých vodných nádrží, sú zahrnuté a za to farmári platia. Takže nechápem, prečo chceme zaviesť poplatok.

    Naviac ten poplatok chceme zaviesť vo výške jedného centa za kubík. Úprimne musím povedať, že jeho zavedenie a vyrubenie bude stáť možnože viac v niektorých prípadoch, ako samotná čiastka, ktorú ministerstvo vyberie. Je to len symbol o tom, či chceme od našich farmárov, aby platili za vodu, ktorá vo viac než 90 % je vo vodných tokoch a keď tú vodu nezoberú, tak zadarmo a bezplatne pretečie do Maďarska. A samotná smernica, na ktorú sa vyhovárate, hovorí o vodných službách.

    Prosím, pán minister, úctivo vás prosím, čítajte s porozumením. A keď si to budete čítať s porozumením, tak nemôžem povedať nič iné, len, že sa dopracujete k tomu, že ten článok 38 - vodohospodárske služby - znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam a verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť: odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu, distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody. Ale nikde som sa nedočítal, že samotnú vodu musia platiť. Sme na tom natoľko zle, že toto musíme zaviesť? Nie. Musím povedať, že je to hlúpy a demagogický výmysel úradníkov na ministerstve životného prostredia.

    Tento istý návrh, pán minister, bol predložený vášmu kolegovi Józsefovi Nagyovi v roku 2011. Ako minister som sa vtedy voči tomu ohradil a nedopustil, aby sa takýto návrh dostal, prešiel legislatívnym procesom. Ten stade bol vybratý. V 2010. Dnes píšeme rok 2016 a Európska komisia nezačala konanie voči Slovenskej republike. A keby sa aj týkalo toho, že tie peniaze potom nemôžme využiť, tak musím zodpovedne povedať, že sa to týka z celého balíka 15 miliárd, sa to bude týkať ani 100 miliónov, ale netýka sa ho, pretože komisia nezačala konanie. A je to jednoznačne a ľahko odôvodniteľné, pretože vodohospodárska služba nie je totožná s cenou vody. Voda je naše prírodné bohatstvo, ktorým štát a každá členská krajina nakladá podľa vlastného uváženia. Nikde a žiadna smernica neukladá povinnosť pre členskú krajinu spoplatniť vodu, lebo to je rovnaké, ako keby ste spoplatnili vzduch.

    Keď k tomuto pristúpite, pán minister, tak nedá, aby som nepovedal, že MOST bude trestať svojich vlastných voličov. Doteraz som mal za to, že MOST má o prioritu na vidieku, v poľnohospodárstve, v podpore špecializovanej výroby a živočíšnej výroby, aby ste im v tom pomáhali. O tom svedčí aj vystúpenie kolegu Csicsaia, ktorý za týmto rečníckym pultom, keď to minister Žiga predkladal, vystupoval. Nech sa páči, komu sa chce, môže si to vyhľadať z minulého volebného obdobia, je to na internete Národnej rady. To znamená, že nikto od nás toto nechce. Rovnako nikto od nás nechce, aby sme začali montovať vodomer na studne. Som zvedavý, či ste sa pobavili s vaším predsedom s pánom Bugárom, že chcete mu namontovať vodomer na jeho vlastnú studňu, z ktorej polieva svoju záhradku.

    Pretože keď chcete zaviesť predkladanie správy, resp. váš predchodca, ale vy ho budete, vy ho uplatníte do života, tak musím povedať, že vy ho zavádzate, 1 250 kubíkov za mesiac. Povedzte mi, akým spôsobom a kto rozhodne o tom, či vy, ja alebo kolega Bugár alebo kolega Danko odoberá z vlastnej studne viac alebo menej ako 1 250 kubíkov. Takže podľa logiky úradníkov na ministerstve teraz bude nasledovať krok, že dobre, tak namontujme vodomer na každú studňu a zistíme, že z ktorej sa odoberá za mesiac viac alebo menej. Pretože to logicky len tak, že buchnem na brucho, sa nedá. Pričom, zopakujem, je to blbosť a nemusíme to urobiť.

    A ja vás vyzývam k tomu, upustite od toho a prerobte tento návrh zákona a nebudem predkladať procedurálny návrh, aby ste si ho zobrali späť a prerobili, ale skôr vás nabádam k tomu, aby ste v legislatívnom procese tento návrh zákona prerobili tak, aby ste nezavádzali osobitnú daň na juh Slovenska a netrestali občanov na juhu Slovenska. Kde sa najviac využíva voda na zásobovanie pitnou vodou, je to juh Slovenska, pretože tam nie sú vybudované verejné vodovody a kanalizácie. Tam je najväčší deficit na území Slovenskej republiky. Štát im nedal ani cent na to, aby tam mali vodovod, majú zlú vodu, vybudovali si na vlastné náklady studne a my ho ešte chceme teraz ešte raz aj zdaniť. Pričom nikto to od nás nechce, lebo s vodohospodárskou službou to nemá nič spoločné a v smernici to vôbec spomenuté nie je. A ešte raz podotýkam, väčšinu tej vody, ktorá slúži na závlahu, je v ročnom objeme, čo za jeden deň pretečie Dunajom do Maďarska. Bolo to tu povedané v tejto Národnej rade prvýkrát, myslím, že v roku 2005, vtedy, keď sa ten návrh, vtedy, keď sa to zrušilo.

    A teraz poďme k závlahe a Žitného ostrova. Zavádzať poplatok na Žitnom ostrove za vodu je nezmyslom. Keď sa budoval, budovalo Gabčíkovo, tak z dôvodu, že sa odizoluje od Bratislavy po Gabčíkovo celý tok Dunaja a nebude zásobované toto územie dostatkom spodnej vody, tak štát prijal záväzok, že na tomto danom území vybuduje sieť kanálov, prostredníctvom ktorých zásobu spodných vôd bude zabezpečovať. Nehovoriac o tom, že táto spodná voda je bytostne potrebná k tomu, aby sme mali dostatok zdrojov pitnej vody, čo už váš, teda SMER v minulom volebnom období dostal aj do ústavy. Tak ako to chceme zabezpečiť? Žitný ostrov je na pieskoch. Keď sa nebude zavlažovať, nie je tam dostatok spodnej vody, tak jednoznačne budú tam katastre a budú tam územia, ktoré budú vypadať ako púšť, lebo tam sa nebude dať produkovať.

    Keď sa hrdíte v programovom vyhlásení vlády tým, že chcete reagovať na zmenu klímy, tu máte názorný príklad. Farmár, ktorý berie vodu z kanalizácií na Žitnom ostrove v zmysle čl. 9 odsek 1 smernice o vodách, je možné naňho vôbec neuplatňovať povinnosť platenia, ani, ani za vodohospodárske služby. Dovolím si vám zacitovať: "Čl. 9 odsek 1 prvou zarážkou smernice 2000/66 ES podľa potreby so zreteľom na sociálne, environmentálno-hospodárske účinky tejto úhrady, ako aj na geografické klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov." Keďže tento región bol na základe rozhodnutia dotknutý a zmenili sa vodohospodárske pomery, tak so štipkou, so štipkou sedliackeho rozumu a štipkou ochoty je možné, som presvedčený, že Brusel presvedčiť o tom, že na tomto danom území z titulu tejto stavby nie je potrebné, aby farmár platil naviac, je ho možné presvedčiť, že dokonca štát by tam platil farmárom za to, aby zalievali, pretože je to potrebné nie v záujme farmára, ale v záujme samotných, samotnej krajiny, aby toto územie zachovalo svoj charakter.

    Takže, pán minister, keď doteraz od nás nikto nezačal konanie a tá smernica je platná od roku 2000, tak ja vás nabádam k tomu, a nie raz sa stalo aj v tejto Národnej rade a poviem tak, že aj keby, tak to spravte a keď Brusel od nás bude chcieť v infringemente, v ktorom konkrétnom napíše, že členská krajina musí vyrubiť poplatok, tak vtedy som presvedčený, že Národná rada, tí, ktorí tu budú sedieť, pristúpia k tomu, že na to budú reagovať. Ale ja chcem poukázať na to, že od roku dvetisíc, ešte raz, od roku 2005 sa takýto poplatok za vodu nevyrubuje. A keď sa nevyrubuje a Európska komisia nezačala konanie, tak prosím. Ja som sedel dvakrát na ministerstve. Mal som tú možnosť sedieť pár mesiacov aj, a riadiť aj ministerstvo životného prostredia a chcem povedať, že je veľmi zlé, keď úradníci riadia ministerstvo a robia politiku. Oni majú vykonávať a keď ich donútite, aby čítali s porozumením, čo je niekedy problém, lebo vodohospodárska služba nie je totožná s platbou za vodu v žiadnej krajine. Keby bola povinnosť spoplatniť vodu, tak som presvedčený, že žiadna španielska, portugalská alebo grécka paradajka na Slovensku nie je. Ale preto, lebo sú tam kľučky, keď sa to dá čítať s porozumením, tak sa to dá napraviť. A ja by som vás chcel k tomu vyzvať, aby ste to napravili a rovnako vás chcem vyzvať, aby ste z daňového návrhu zákona odstránili aj poplatky za minerálnu, teda, aby ste zatiaľ nevydávali nariadenie vlády, pretože zákon vám neukladá povinnosť do dátumu, kedy treba vydať nariadenie vlády s poplatkami, aby ste tie poplatky neuvádzali do života a predtým zmenili tento zákon a opravili. Aj tie studne je treba odstrániť a myslím si, že nemajú opodstatnenie v tejto podobe byť zahrnuté do návrhu zákona, lebo v tejto podobe, v akej podobe ste to napísali, síce ste to pekne v úvode, v úvodnom slove povedali, že zmenou § 21 odsek 8 dôjde k tomu, že samotní vlastníci tých studní nebudú musieť platiť za záverečnú správu a nechať si to vyhodnocovať niekým, ale som presvedčený, že toto je krok, ktorý na Slovensku nepotrebujeme.

    Nehovoriac o tom, že keď MOST presadzuje podporu živočíšnej výroby, tak ísť po tom, že kde a ako poľnohospodári napájajú dobytok, ovce na pastve, či z vodných tokov a začať za to vyrubovať peniaze, lebo toto sa reálne deje na Slovensku, tak si myslím, že toto je pritiahnuté za vlasy a vôbec nie je ani štipku ústretový tým, ktorí žijú na tých dedinách a vytvárajú pracovné miesta. Už tento rok vďaka politike predchádzajúcej vlády bolo zlikvidovaných asi 40-tisíc kusov dojníc. To je zhruba 500 pracovných miest. Tento krok zlikviduje pracovné miesta, i keď sezónne, v rastlinnej výrobe, ovocinárstve a zeleninárstve. Nemyslím si, že toto je krok, ktorým by Slovenská republika mala ísť a práve politická strana MOST by mala byť tá, ktorá ju bude uplatňovať a uvádzať do života, preto vás vyzývam a tiež tak, ako v predchádzajúcom prípade, keď som vystúpil, aj v tomto prípade som pripravený vám byť nápomocný v tom, aby sa tento návrh zákona upravil tak, aby slúžil občanom a nie, aby ich trestal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Stanislav Mizík.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, budem stručnejší a tvrdší, ako pán Simon. Váš návrh je kombinácia drzosti a idiotizmu, dajte ho preč. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja to poviem teraz, že páni poslanci, naozaj, ja vás skúsim aj v rámci sály, aj do budúcna od slov expresívnych poprosiť, aby sa v sále nediali. Ďakujem.

    Pán poslanec Peter Pčolinský. Pán poslanec Peter Pčolinský nie je v sále, prepadá mu možnosť vystúpenia.

    Otváram ústnu časť rozpravy. Prihlásil sa niekto do ústnej rozpravy? Pani poslankyňa Zemanová Anna, procedurálny návrh? Dobre, predpokladám, že je to prihlásenie do rozpravy, ale z hľadiska času, aby vám to vedeli pustiť. Dobre. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Anna Zemanová. Uzatváram možnosť prihlásenia ústne sa do rozpravy.

    Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladáte, je vo veľkej časti transpozícia tiež smerníc Európskej únie, ale sú tam aj časti, ktoré z dôvodovej správy, keď prečítam, tak, že zmierňujú požiadavky súvisiace s prehodnotením povolení na odber vôd malým odberateľom, ktorí sú najmä v domácnosti malí podnikatelia a čiastočne strední podnikatelia, obce a školy. Píšete, že návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie atď. No ja by som si dovolila oponovať, i keď nie priamo. Táto časť zákona, ktorú upravujete, by mala negatívne dopady, ale tie negatívne dopady boli schválené novelou zákona, ktorú, teda zákonom, ktorý teraz vlastne upravujete. Čiže, ale upravujete ju nedostatočne. Predtým ešte by som chcela ale povedať taký názor všeobecne na vodu ako takú a vlastne vytrhnutie časti významu o vode z kontextu.

    Samozrejme, voda je nenahraditeľný zdroj, ktorý, bez ktorého by sme nemohli žiť a práve z toho titulu si myslím, že mali by sme sa nahliadať na ochranu vody a vodných zdrojov komplexnejšie. Pretože jedna vec, je to kvantita zásob podzemných vôd, jedna vec, druhá vec je teda kvalita týchto zdrojov, ale treba si uvedomiť to, že voda ako obnoviteľný zdroj nejakým spôsobom sa do toho nášho celého obehu dostáva. A tu, si myslím, že je zásadný problém, ktorý veľmi slabo sa rieši, či v zákone, resp. možno v zákone sa aj rieši, ale neaplikuje sa do praxe.

    Jednou, z jednej strany aj Slovenská republika sa hlási k rôznym dohovorom, rôznym medzinárodným zmluvám na fórach európskeho významu. Aj vy, pán minister, deklarujete snahu, ako musíme chrániť životné prostredie a význam vody a podobne, ale na druhej strane tá istá vláda a ministri, žiaľ, musím povedať, nielen tejto vlády, veľmi nedostatočne robia tie opatrenia, resp. robia kroky, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čomu sa Slovenská republika prihlasuje, ako k ochrane vody ako takej. Je to najmä nedostatočná ochrana vody v územnom plánovaní, nedostatočné, by som povedala, priam katastrofické hospodárenie v lesoch a potom sú to vlastne, je to klimatická zmena, ktorej dopady sme už dneska svedkami.

    Čiže pokým my nebudeme robiť poriadok v týchto oblastiach, pokým naozaj v tých častiach hospodárenia lesa, hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kým my nezabránime tomu, aby sa nezastavovali nejakými veľkými investičnými projektmi, naša orná pôda, tak dovtedy akékoľvek veľké reči o ochrane vody sú len frázami a v skutočnosti to tak nie je. Preto aj tie pasáže, ktoré boli vsunuté do zákona ohľadom ochrany zásob podzemných vôd, sú, dá sa povedať možno až druhoradé, resp. druhoradé sú tie povinnosti, ktoré zákon uvalil na odberateľov podzemných vôd. Podobne ako aj ministerstvo, tak aj náš tím životného prostredia sme identifikovali tieto problémy, ktoré samozrejme aj v praxi, v ktorej som pôsobila, sme jednoznačne pociťovali a obava z uloženého termínu 30. septembra 2017, kedy všetky vydané povolenia na odbery podzemných vôd stratia, zo zákona stratia platnosť, pokým si odberateľ podzemných vôd neobnoví povolenie, čo by nebol až taký problém, ale s tým, že to povolenie aj existujúci odberatelia musia spracovať na základe záverečnej správy, ktorá sa vypracuváva na základe geologického zákona. Riešite aj tu nezrovnalosť s termínmi, kde vlastne aj geologický zákon ukladá isté povinnosti na, pri ťažbe, ukladá termín 31. decembra 2018, tiež zosúladiť existujúce povolenia a túto, túto disharmóniu upravujete s tým, že posúvate lehotu na koniec roka 2018, čím sa teda vytvára istý väčší časový priestor na to, aby sa minimálne, ak teda sa nepodarí upraviť zákon, tak aspoň ministerstvo žeby prišlo s nejakou metodikou, ako sa takéto správy pri existujúcich vodárenských zdrojoch mali robiť.

    To, čo chcem povedať, je, že aj na tejto schôdzi bude prerokovávaný návrh zákona o vodách, ktorý predkladám ja s kolegom Martinom Klusom, ktorý navrhuje, by som povedala, väčšiu ochranu existujúcich odberateľov. Váš návrh hovorí len o oslobodení odberateľov podzemnej vody z domových studní, čo znamená tých, že keď Béla Bugár má doma studňu a nebude musieť robiť geologickú správu. Lenže to je veľmi málo, to je veľmi málo, pretože nikto doma, kto máme nejaké malé čerpadielko, nevyčerpáme 1 250 m3 vody, aby sme si zavlažovali vlastnú záhradku. Len to je nedostatočné pre tých existujúcich odberateľov, ktorí legitímne majú platné povolania a štát prenáša svoj záujem o informáciu, ktorá v podstate je informáciou pre informáciu, aby si štát prepočítal vodohospodársku bilanciu zásob podzemných vôd, tak si myslím, že náklady na takúto úlohu, teoretickú úlohu by mal hradiť z vlastných zdrojov. Možno by to bola dobrá úloha pre nejaké eurofondy, kde by sa urobila nejaká takáto výzva a ten prepočet vodohospodárskej bilancie by si štát aj u existujúcich odberateľov za vlastné zdroje štátu by si takýto prepočet mohol urobiť.

    Pretože treba si uvedomiť, že kto odoberá viac ako 1 250 m3 vody mesačne, alebo 15-tisíc m3 vody ročne? Sú to práve obce, ktoré zásobujú pitnou vodou obyvateľstvo, sú to vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú pitnou vodou spoločnosti a sú to práve poľnohospodárske podniky, najmä pre živočíšnu výrobu, ktoré zásobujú pitnou vodou zvieratá. A pri týchto vodárenských zdrojoch, ktoré sú kontinuálne možno od 80. rokov využívané, čerpané, monitorované, tak sa vyžaduje, aby teda zatiaľ podľa platného zákona do konca septembra budúceho roku urobili nové čerpacie skúšky. Pritom takáto čerpacia, spracovali záverečnú správu, tá bude predložená ministerstvu životného prostredia alebo komisii pre výpočet zásob podzemných vôd a na základe rozhodnutia potom príslušný úrad môže vydať obnovené povolenie.

    Treba si ale uvedomiť, že to vôbec nie je nejaká jednoduchá záležitosť. Čerpacie skúšky pre takéto, pre takého vodárenské zdroje podľa metodiky alebo podľa správnosti by mali trvať minimálne 21 dní. Mali by obsahovať stúpaciu skúšku, to znamená, na istý čas musia byť odstavené. Toto vôbec sa nezohľadňuje pri tom, možno aj tých nejakých cenových ponukách, ktoré poľnohospodárske podniky alebo vodárenské spoločnosti dostávajú od hydrogeológov, aby na spracovanie takejto čerpacej skúšky, a neobsahujú to, že keď budú musieť na niekoľko možno dní odstaviť svoj vodárenský zdroj a napríklad nejakú farmu s ošípanými alebo s kravami, alebo s hydinou, by museli zásobovať náhradným, náhradným spôsobom a zásobovať ich pitnou vodou. To sú tisíce, tisíce, tisíce eur. Najmenšia skúška, ktorá je, vychádza z malého zdroja, vychádza okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti to vychádza do desiatok tisíc eur, 30 až 50-tisíc eur. Povedzte mi, načo je to dobré pre našu spoločnosť? Čím my viacej ochránime, ochránime zásoby podzemných vôd, že budeme teda mať túto teoretickú, nejaký údaj, výpočet vodohospodárskej bilancie podzemných vôd.

    Preto si myslím, že tak ako navrhujete novelu, že budú oslobodení od tejto povinnosti len odberatelia domových studní, pretože dneska to zákon takto ukladá, tak si myslím, že mali by byť oslobodení minimálne aj tí, ktorí odoberajú podzemné vody pre takéto účely, ako som spomenula, a odberajú ich legitímnym spôsobom, že tie odbery sú evidované, že tie odbery sú riadne merané certifikovanými vodomermi a sú minimálne dva roky odbery evidované. To znamená, že už na základe takýchto existujúcich odberov by mali mať možnosť títo odberatelia požiadať o obnovenie svojho povolenia bez toho, aby mali povinnosť robiť čerpacie skúšky.

    Bolo v rámci diskusie o tomto zákone, samozrejme, je možné si povedať, že prečo by sme ich mali obmedzovať, že teda len toľko vody, koľko, koľko doteraz čerpali, pretože tak znie môj návrh zákona, ktorý síce v tejto chvíli tu nie je na stole, ale bude možno o dva dni na stole a rada by som bola, aby sme to v kontexte takto aj vnímali, tak minimálne v tých výškach, ktoré dlhodobo odberateľ odoberá, za odbery platí do environmentálneho fondu nemalé prostriedky, tak týchto, tieto osoby, prevažne podnikateľov alebo teda samosprávy by sme nemali zaťažovať takýmto veľkým výdavkom pre niečo, čo vlastne nijak nezlepší život na Slovensku.

    V podstate by som asi týmto, týmto chcela aj uzavrieť svoju, svoju reč. Verím, že tieto dva návrhy zákonov, váš a môj, teda váš určite prejde do druhého čítania, dúfam teda, že aj môj a že spoločne na tejto schôdzi sa dosiahne zmena zákona, ktorá nebude zbytočne finančne zaťažovať odberateľov podzemných vôd, ktorí vodu používajú legitímnym spôsobom na podnikanie, na zásobovanie pitnou vodou ľudí alebo zvieratá, ale, samozrejme, týka sa to aj odberov podzemných vôd pre technologické účely.

    Už celkom na záver by som ale chcela apelovať na to, čo som povedala v úvode, že jedna vec je evidencia odberateľov, s čím súhlasím a súhlasím aj s tým, čo navrhujete, aby aj tie malé odbery, ktoré povoľujú samosprávy, boli centrálne evidované, aby sa v tej evidencii urobil poriadok. Ako s tým nemám žiaden problém. Ale teda chcem apelovať, aby sa s väčšou mierou dodržiavalo to, k čomu sa Slovenská republika hlási a hlási sa teda k tomu, aby sme chránili životné prostredie, resp. neničili životné prostredie, lesy, pôdu a vlastne takýmto spôsobom ohrozovali kvalitu, ale aj kvantitu zásob podzemných vôd.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť s reakciami, faktickými.

    Poprosím, pán poslanec Martin Klus.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Anku Zemanovú v jej myšlienkach. Skutočne v otázkach životného prostredia nemôžeme pri hlasovaniach rozlišovať medzi tým, kto návrh predkladá, ale o čom predložený návrh je, že tu naozaj nepatria politické tričká, tu ide o budúcnosť našich budúcich generácií. Takže verím tomu, že aj poslanci koalície podporia Ankin návrh a aby sa nezabudlo, Anka, všetko najlepšie k dnešným narodeninám. Ďakujem.

  • Ak je to pravda, všetko najlepšie potom prajem. Ďakujem. Ak nikto iný sa do ústnej rozpravy neprihlásil, tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Teda pani poslankyňa asi reagovať nebude, to som sa ešte... dobre, ďakujem. Chcete reagovať? Nie. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko, tak prajem tiež krásne narodeniny, to som nevedel.

    Ja by som v krátkosti sa chcel poďakovať jednak vystúpeniam k tomuto návrhu a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa, že musíme chrániť to naše prírodné bohatstvo, ktoré máme. Aj tento zákon vlastne, ten pôvodný, ktorý teraz novelizujeme, bol pôvodne takto zmýšľaný. To znamená, už teraz sú veľké problémy, čo sa týka podzemných vôd. Máme územie na Slovensku, ako je Orava, ako je Popradská kotlina, kde kvôli zvýšenému odberu podzemných vôd je už problém. A na to, aby sme to vedeli zmapovať, tak preto potrebujeme tieto údaje zistiť, aby sme proste spravili nejakým spôsobom v tomto poriadok, lebo keď nespravíme, tak pre budúce generácie fakt môže nastať závažný problém.

    Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak áno, táto novela okrem tých transpozičných vecí, ktoré v sebe má, oslobodzuje proste občanov od toho, aby keď majú doma nejaký vrt, nejakú studňu, aby museli tieto, tieto merania spraviť, ale nielen oni, ja si myslím, že týka sa to aj drobných podnikateľov, proste ten objem tých 15-tisíc m3 je dosť značný už na to, aby sme tú skupinu nezúžili len na fyzické osoby, ktoré, ktorí majú doma studňu a polievajú si záhradu, ale už aj na väčšie subjekty, na menších podnikateľov a živnostníkov.

    Takže sme otvorení debate, takisto jak som hovoril už aj predtým. Takže nevidím tam problém, aby sme sa o tom neporozprávali. Ja si myslím, že ten cieľ je spoločný, to znamená, aby sme fakt jednak spravili poriadok, lebo je tam, medzi nami, veľký bordel, obrovský a aby sme mohli mať také údaje, podľa čoho, podľa ktorých potom sa vieme rozhodnúť do budúcnosti povedzme v tom, či ešte niekto môže dostať povedzme povolenie na odber vody tam, kde už je aj tak viac odberu, ako by tam, ako tá, ako to územie jednoducho akceptuje alebo, alebo nie.

    Čo sa týka spoplatnenia vody, to neni zase tento návrh. Tento návrh nerieši spoplatnenie vody pre závlahové systémy. Je to už v zákone, pripravuje sa k tomu návrh vyhlášky, kde sme úplne na začiatku cesty, kde rokujeme a začali sme rokovanie s poľnohospodármi a so všetkými tými, ktorých sa to bude týkať. Je to scestné povedať si to, že však Európska komisia doteraz nič nespravila, keďže máme termín 31. 12. 2016 do konca tohto roka a podľa, podľa našej podpísanej dohody s Európskou komisiou na rok 2014 - 2020, čo sme podpísali, myslím, že v roku 2013, tam je táto kondicionalita jednoznačne napísaná, jednoducho to musíme spraviť. Európska únia sa na to pozerá, že keď on dáva peniaze, keď ona dáva peniaze na vodohospodárske a vodné stavby, či sú to vodovody, či sú to kanalizácie a protipovodňové opatrenia, jedná sa o 1 mld. eur. Každý, ktorý znečisťuje nejakým spôsobom životné prostredie, by za to mal platiť. Keď niekto proste polieva a tým pádom tie hnojivá sa dostávajú do zeme, ktoré znečisťujú životné prostredie, tak proste nejakým spôsobom by za to mal platiť.

    Na jednej strane hovoríme o tom, že musíme chrániť životné prostredie a na druhej strane ako keby sme si neuvedomili to, že na jednej strane chceme tie peniaze, na druhej strane za to nič nechceme spraviť. Čo môže ministerstvo životného prostredia v tomto momente spraviť a čo robí? Jednak sme to vytiahli na úplný koniec. Mali sme to už roky zaviesť, nezaviedlo sa to, bude posledný termín 31. 12. 2016. Čo nám hrozí? Ako povedal pán Zsolt Simon podo mnou tu, že však infringement a potom sa to bude riešiť nejakým spôsobom. Dá sa to aj takto poňať, len kto si zoberie na triko to, že nielen infringement, ale môžu nám zatrhnúť platby z európskych peňazí a jedná sa približne o 1 miliardu eur. Ešte raz hovorím, 1 miliardu eur na vodovody, na kanalizácie a na rôzne protipovodné opatrenia. Týka sa to aj poľnohospodárov, lebo aj oni používajú európske peniaze na rôzne veci, čo sa týka, čo sa týka vodného hospodárstva.

    Rokujeme s poľnohospodármi, rokujeme s Poľnohospodárskou a potravinovou komorou, ktorí jednoducho nespochybňujú to, že by to malo byť, hovoríme o tom, že ako to spraviť. Ako to spraviť, aby to bolo naj, jak by som povedal, aby to neurobilo také nároky na tých našich poľnohospodárov, aby to bolo pre nich nejakým spôsobom zaťažujúce. Máme rôzne možnosti, chceme podporovať napríklad poľnohospodárstva, chceme to, aby poľnohospodárske družstvá a podniky, ktoré hospodária ekologicky, aby nemuseli platiť. Naša úloha životného prostredia je to, aby sme proste chránili životné prostredie. To je naša pozícia a samozrejme to, že ako to spravíme, akým spôsobom ten návrh vyhlášky nakoniec bude vyzerať, to sú ešte, to sú ešte dlhé rokovania. Určite nájdeme taký spôsob, aby proste to nebolo zaťažkajúce ani pre tých poľnohospodárov, ale aby sme Slovensko nevystavili takej hrozbe, že nám budúci rok v januári, vo februári jednoducho zastavia, zastavia čerpanie európskych peňazí na všetko, čo sa týka vodného hospodárstva. To znamená, ešte raz by som chcel podotknúť, čo som povedal už, myslím, že pred dvomi tými zákonmi, že nie emócie, ale chladná hlava, nie emócie, ale jednoducho fakty, odbornosť by sme mali dať do týchto debát a podľa toho sa rozhodnúť. Takže to je môj prístup a bol by som rád, keby sme v tomto našli spoločnú reč.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Ďakujem, nie. Prerušujem rokovanie o tom-tom bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200. Prosím pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janku Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    V piatok 9. septembra 2016 neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený pán poslanec Ján Budaj, ktorému odovzdávam slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Karol Farkašovský.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Dámy a páni, mal som tú smolu, že svoj prejav som musel prerušiť, pretože bolo štrnásť hodín v piatok a končil zasadací deň Národnej rady. Verím, že mnohí z vás, ktorí tu neboli, si radi vypočujú veľmi stručné zhrnutie, bez ktorého by sa nedalo pokračovať.

    Pripomeniem teda, že v minulej časti diskusného príspevku ku zmenám rokovacieho poriadku som upozornil na fakt, že práve táto zmena rokovacieho poriadku je prvým vážnym zákonom koalície SMER-u, SNS a MOST-u, ktorý nám v tomto volebnom období prišiel na stoly. Týmto faktom si treba pripomenúť aj to, že rokovací poriadok spolu s Ústavou Slovenskej republiky patria k chrbticiam demokratického života, hoci s rokovacím poriadkom Národnej rady zaobchádzajú ako svojou ústavou iba poslanci Národnej rady. Je to orgán, inštitúcia, od ktorej sa odvíja moc, od ktorej sa odvíjajú vlády, od ktorej sa odvíjajú najdôležitejšie inštitúcie, odvíja sa od nej vznik rozpočtu a mala by sa od nej odvíjať aj poctivá každodenná kontrola míňania tohoto rozpočtu. Je to hlavná a prvá inštitúcia štátu a my rokujeme z popudu koalície o veľmi zásadných a treba povedať, že aj represívnych zmenách v rokovacom poriadku práve Národnej rady. Toto je treba pripomínať. Naozaj rokovací poriadok je zavesený na webe Národnej rady ako druhý materiál v poradí pod Ústavou Slovenskej republiky.

    Viacerí poslanci, a ja spolu s nimi, upozorňujeme na fakt, že koalícia nepredložila žiadne vecné dôkazy alebo dôvody, pre ktoré ide meniť rokovací poriadok. Národná rada beží štandardným spôsobom, neprichádza k obštrukciám, ak nerátam obštrukciu samotnej koalície, ktorú v tomto volebnom období tiež bez precedensu v minulosti už predviedla. Koalícia obštruovala, ale opozícia žije v parlamente a pracuje podľa mňa veľmi racionálne. Predkladá pozmeňujúce návrhy, dopĺňa chyby alebo nedostatky vládnych zákonov. Pripomínam, že len v minulosti za minulé, za minulý týždeň o veľkej časti vládnych zákonov hlasovala aj opozícia pozitívne. Nepanujú tu žiadne rozbroje, žiadne fyzické potyčky, ľudia sa k sebe chovajú v rámci možnosti korektne a slušne. Prečo treba trestajúci a náhubkový rokovací poriadok? Je očividné, že to má len politické, nie vecné príčiny.

    Vo svojom piatkovom začiatku tohoto prejavu som sa zaoberal stručne aj otázkou, aké vlastne sú tieto politické pohnútky a čo nám hovoria o stave demokracie, aj stave koalície dnes, v septembri 2016. Je tu predsa nejaká cesta demokracie, sú tu aj poslanci, ktorí si ju dobre pamätajú, ktorí tuná boli aj v deväťdesiatych rokoch, vedia, že slovenská demokracia ide odniekiaľ niekam. Čo nám hovorí táto novela rokovacieho poriadku, ten zásah do chrbtice života parlamentu teraz v septembri 2016?

    Uviedol som viaceré dôvody, ale dnes pretože nechcem obťažovať už úplným opakovaním, iba skonštatujem, že pripomína nám táto rokovacia novela, že koalícia sa už od svojho vzniku chová veľmi neštandardne. Chová sa kŕčovito. Prejavuje strach. Najprv ten strach a podráždenosť a kŕčovitosť prejavovali predovšetkým strany, ktoré takzvane utiekli spod zástav, čiže spreneverili sa tomu typu politiky a tej orientácii, respektíve aj sľubom voličov, ktoré, ktoré reprezentovali do volieb 2016. Prejavovalo sa to napríklad podráždenosťou voči opozícii a jej chovaním pri zaraďovaní alebo pri zmenách do zaraďovania do niektorých výborov, obsadením týchto výborov, kde opozícia bola nadmerne vytlačená z výborov, ktoré sú kľúčové. Potom ale k tomu pribudla ešte, ešte poznamenám, že naozaj tento strach alebo táto panika v radách pravicových strán, ktoré prebehli do vlády Roberta Fica, bola samozrejme veľmi hlboká a prejavila sa tým, že jedna z týchto strán sa v priebehu tohoto leta 2016 vlastne politicky v Národnej rade aj vo vláde anihilovala, fakticky aj v koalícii vypadla, je to tiež udalosť, ktorá nemá precedens, víťazná strana spáchala samovraždu v priamom prenose a vlastne zanikla v koalícii.

    V lete 2016 ale tento kŕč strán, ktoré vytvorili koalíciu so SMER-om, prehĺbila aféra, ktorej sa, ktorá má mnoho názvov, ale pre stručnosť sa jej hovorí aféra Bašternák. Ku tejto afére sa koalícia nevie vlastne politicky postaviť až do týchto chvíľ. To znamená, časť koalície hovorí, že táto aféra neexistuje, že je všetko v poriadku, druhá časť hovorí, že by mal minister odísť a ešte iní politici hovoria, že je teda tento minister v konflikte záujmov a dávajú tiež nad tým otáznik.

    Dôsledkom toho je ďalší strach pred vyslovovaním kritiky voči ministrovi. Koalícia si sama očividne hľadá postoj. Ja verím, že skončí štandardným spôsobom, ale nedokáže si zatiaľ ten postoj zjednotiť, no a dôsledkom bola už spomínaná obštrukcia dvoch mimoriadnych zasadaní schôdze Národnej rady, ktoré dodnes, ktoré dodnes neskončili. Tá jedna ani nezačala.

    Dôsledkom týchto všetkých problémov koalície je napokon to, čo tu máme na stoloch, rokovací poriadok, ktorého cieľom je:

    1. obmedziť verbálne prejavy opozícii v parlamente,

    2. akoby zastrašiť poslancov rôznymi pokutami a rôznymi disciplinárnymi konaniami.

    Či už teda o tejto náhubkovej alebo horalkovej, či aký názov táto zmena rokovacieho poriadku napokon v dejinách slovenského parlamentarizmu bude mať, či už hrozíte páni z koalície, páni a dámy z koalície, pokutami, vyvádzaním zo sály alebo disciplinárnymi konaniami, povšimol som si, že niektorí z vás hovoria, že tento návrh ešte upravia. To je, to je pozitívne, ale vy sami viete, že už samotné predloženie tohoto, ja to nazvem naozaj silným slovom "paškvilu", je veľkou hanbou, a najmä pre tých demokraticky skúsenejších, ako je napríklad pán Bugár.

    Zase nemám šťastie, že by tu pán Bugár sedel ako jeden z predkladateľov. Ráno som sa tešil, že tu hádam zostane, lebo som mu chcel pripomenúť, ako som už v piatok naznačil, že práve on to bol, kto v parlamente už vystupoval s transparentom. Asi jediný z nás okrem Igora Matoviča. Ale na rozdiel od Igora Matoviča on nevystupoval počas svojho príspevku, do ktorého by sa riadne prihlásil a mal by príspevok a že by ten transparent bol takzvanou vizuálnou pomôckou jeho politického prejavu. Nie, on vystupoval s transparentom, aby narušil prejav vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu, spolu s ďalšími poslancami obstali ho tu vo veľmi tesnej blízkosti a treba povedať, na transparentoch boli nelichotivé vyjadrenia k ministrovi. Veľmi nelichotivé, povedzme to takto. Kto si to pamätáte, pán Číž si to pamätá, pamätá si to možno aj tu sediaci vtedajší poslanec ZRS a niekoľko ďalších. Ale napriek tomu ani pri tento prejave, ani po tomto prejave neprišlo k žiadnym represáliám voči demonštrujúcim poslancom, ani proti pánovi dnešnému podpredsedovi Národnej rady pánovi Bugárovi.

    Chcem ho teda naozaj osobne osloviť, či vari on naozaj si neuvedomuje, že robil ďaleko agresívnejšie výpady ako poslanec v Národnej rade, než robí Igor Matovič. Opakujem, nerobil to počas svojho príspevku ako vizuálnu pomôcku. Vari naozaj je on tým, kto chce sa podpísať pod zákaz používania vizuálnych pomôcok ešte aj pri prejave poslanca? Tým by naozaj ilustroval, že mu nezáleží na osobnej integrite.

    Vari naozaj chceš, pán Bugár, iným zakázať práve to, čo si sám robil? Touto spomienkou na transparenty v rukách pána Bélu Bugára som sa dostal v piatok ku kontextu s minulosťou, ten už pripomeniem naozaj veľmi stručne. Povedal som a znovu to opakujem, že ani za Šalgovičovho rokovacieho poriadku sa poslanci netrestali takýmito represívnymi ustanoveniami rokovacieho poriadku, aké presadzujete, páni, teraz vy. Ani za komunistov nenapadlo nikoho postaviť predsedajúceho schôdze nad parlament, akoby bol pohoničom alebo nejakým nadriadeným poslancov, od ktorého svojvoľného úsudku by mali závisieť opatrenia voči poslancom, čo sa mu znevideli. Pripomenul som, samozrejme, aj to, že po revolúcii už Šalgovičov, ani podobné rokovacie poriadky neplatili, parlament sa postupne čoraz viac otváral, demokratizoval, koalície sa učili uznať opozícii nejaký priestor aj na verbálne prejavy, ale aj na priestor vo výboroch, na priestor pri kontrole vlády.

    Napriek tomu aj v tých rokoch, najmä za tretej Mečiarovej vlády absolvoval náš parlamentarizmus tiež vážne skúšky. Zažili sme noc dlhých nožov, napočúvali sme sa zastrašujúce výroky, mečiarovská väčšina dokonca bola tak málo demokracie znalá, že chcela hlasovaním väčšiny vylúčiť nepríjemnú menšinu z parlamentu.

    Pri tomto všetkom svojom vyčíňaní pripomeniem, že dosť brutálne obsadili televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili, ako sa dalo, nezávislé médiá, ktoré už vtedy vznikali. A hlavne veľmi diskutabilne hospodárili s verejným majetkom. Pri tomto svojom vyčíňaní aj oni si chceli vynútiť ticho. Zastrašovali svojich kritikov, veď k ničomu inému nemal poslúžiť práve známy únos prezidentovho syna, ktorému sa potom, s ktorým sa potom spájala dokonca aj vražda svedka únosu, ale - a znovu to opakujem a zdôrazňujem - čo je dôležité, ani v tých surových časoch sa v parlamente nezakazovalo rečniť bez obmedzení. Mohlo sa protestovať, ako som to už pripomenul, a to aj za pomoci politických transparentov. Ani v tých surových časoch neprišlo v Národnej rade ku represáliám za politické vystupovanie poslancov, ak sú na pôde Národnej rady. Práve toto hádam pomohlo, že sa demokracia akoby nezastavila. Pri sledovaní hádok vo vtedajšej Národnej rade verím, že kde-komu tiekli nervy, ale vďaka tomu možno práve netiekla na uliciach krv. A to je veľmi podstatné. Vtedajšiu takzvanú studenú občiansku vojnu - tak jej mnohí publicisti a zahraniční pozorovatelia hovorili - ukončili riadne a demokratické voľby v roku 1998 a aj preto sme v 90. rokoch neostali temnou posttotalitnou škvrnou, akou ostalo Tučmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielorusko alebo Miloševičovo Srbsko.

    Teraz by som si dovolil využiť to, že nie je tu síce pán Bugár, ale je tu samotný iniciátor týchto zmien pán predseda parlamentu Danko. Chcem sa vás naozaj veľmi kolegiálne spýtať, či vnímate a rozumiete tento príbeh, tak ako mu rozumieme my ostatní, ktorí sme ho žili. Pýtam sa vás to preto, lebo neviem o tom, či ste sa zúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu a demokratickú štátnosť a tak si kladiem otázku, či tomu rozumiete tak, ako my, ktorí sme to vnímali, ktorí sme s tým žili. Či chápete vôbec vývoj našej politiky, ktorá ide odniekiaľ niekam a nie je možné len tak prehodiť koľaje do minulosti, alebo či si ten odkaz, ak ho chápete, vôbec vážite, lebo to je odkaz o demokratických zápasoch. Každý kúsok. Napríklad to, že parlamentná opozícia nie je nahnaná do jedného výboru - vtedy to bol výbor pre životné prostredie - poukazuje na istý demokratický vývoj, ktorý treba priznať slovenskému parlamentu. To, že sa môže hovoriť, to, že sa nosia transparenty, to je všetko dôkaz, že koalície neboli natoľko ustrašené, aby dali tej opozícii náhubok. Mali na to hlasy, áno, ale neurobili to.

    Uvedomujete si, pán Danko, že Slovenská republika nie je samozrejmosťou? Mala veľmi veľa neprajníkov, ktorí hovorili, že Slováci si nevedia riadiť veci vlastné a neudržia demokratický poriadok, siahnu k nejakým represáliám, bude tu malá totalita a tak ďalej a tak ďalej. My, ktorí sme boli zástancovia vzniku Slovenskej republiky, sme odrážali túto kritiku a hovorili sme, že nie, Slováci dokážu zvládnuť demokraciu a dokážu mať parlament, v ktorom väčšina znesie kritiku a kontrolu moci. To je základ. Tu je srdce a tu je odpoveď na otázku, či Slovensko je demokratické. A ja vás, nechcem ani povedať, že upozorňujem, len podotýkam, pán Danko, to, čo vy, ako verím, pevne viete a v čo veríte, že demokracia a demokratický parlament je podstatou a základom vôbec existencie slovenskej štátnosti. Bez nej by Slovenská republika neexistovala. Lenže vy tu, žiaľ, pán Danko, a zdá sa mi, že niektoré tie opatrenia sú práve z vášho osobného, osobnej vôle, navrhujete opatrenia, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ospravedlňujem sa, pán poslanec, ak môžem vás poprosiť, máte ešte to dlhšie, alebo by som mohol prerušiť a vyhlásim prestávku? Mohli by ste potom pokračovať.

  • Tak tento prejav... Myslíte, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem. Ak dovolíte teda preruším ...

  • Spýtam sa potom predkladateľov, či je treba znovu.

  • Reakcia navrhovateľa: Otázka znie, že na koľko to ešte máte.

  • No aspoň na 10 minút. Takže nechcem znovu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Znovu to už sa nedá. Dobre. Takže poprosím, jedna krátka reakcia, keďže som bol vyzvaný, ako...

  • Prosím vás, potom majte reakciu, ak vás môžem poprosiť (reakcia predsedajúceho: áno, áno, dobre), keď ma už prerušujete. Inak pokračujem a vy budete mať reakciu.

  • To vy mi podmienky nedávajte, ja tak isto nerozumiem vašej lustračnej...

  • Je tu nejaký rokovací poriadok, pane. A ak chcete mať, ak chcete otvoriť diskusiu, tak ja chcem pokračovať.

  • Dobre, poprosím vás, zareagujem po vašom vystúpení.

  • 91.

    Oznamujem, že výbor pre ľudské práva sa presúva na 12.30 hod. Dôvod je, že ministerská kancelária vie, zabezpečí účasť ministra. Bude to pri Mikulášskej bráne.

    Súčasne prerušujem rokovanie o tomto návrhu poslancov na zmenu rokovacieho poriadku a o 14.00 hodine sa pokračuje vládnym návrhom zákona č. 40. Ďakujem.

    Prerušujem schôdzu a o 14.00 hod. je pokračovanie schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 9. schôdze Národnej rady podľa odhlasovanej zmeny programu druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

    Vládny zákon má parlamentnú tlač 132. Spoločná správa výborov má tlač 132a.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením eIDAS, to je nariadenie Európskeho parlamentu a rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES. Návrh zákona ruší v súčasnosti platný zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov a prináša niekoľko zmien zameraných na zosúladenie postupov v poskytovaní dôveryhodných služieb a zabezpečení dohľadu, upravuje pôsobnosť NBÚ, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností.

    Zároveň v jednotlivých článkoch novelizuje právne predpisy, ktorých zmenám je na účely predloženého návrhu potrebná, najmä zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Z pohľadu elektronického výkonu verejnej moci návrh zákona novým a zjednodušeným spôsobom zavádza definíciu autentifikačného certifikátu, ako aj úpravu registra kvalifikovaných certifikátov, kvalifikovaných elektronických pečatí orgánov verejnej moci. Tieto zmeny by mali prispieť k zjednodušeniu overovania identity a autorizácie v rámci elektronickej komunikácie.

    Povinnosť orgánov verejnej moci komunikovať elektronicky od 1. novembra 2016 zostáva zachovaná, pričom nový § 60b zákona o e-Governmente vychádza v ústrety tým orgánom verejnej moci, ktoré už dnes vykonávajú verejnú moc elektronicky na základe osobitných predpisov a prostredníctvom špecializovaných portálov. Tieto orgány budú musieť prijať nevyhnutné legislatívne a technické opatrenia súvisiace s integráciou na ústredný portál verejnej správy najneskôr do 31. januára 2018. Podobne sa navrhuje aj predĺženie prechodného obdobia pre elektronické formuláre.

    Predmetný návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci rokovania výborov boli prediskutované a navrhnuté niektoré zmeny predloženého návrhu zákona, ktoré posúvajú návrh z hľadiska zavádzania elektronizácie ďalej. Medzi najdôležitejšie patrí zjednodušenie konverzie rozhodnutí pri hromadnom odosielaní a poskytnutie odkladu povinnej aktivácie najmä pre občianske združenia a neziskové organizácie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 15. júna 2016 pridelila vládny návrh zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Bod tri. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 33 z 5. septembra 2016 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 40 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 33 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 28 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 19 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 20 z 25. augusta 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 a 29 hlasovať spoločne a tie schváliť. O bode 2, 16 a 19 hlasovať samostatne a tie neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 24 na svojej 14. schôdzi.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ako prvý do rozpravy sa hlásim ja.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Galek. O slovo požiadal aj pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ako prvé žiadam vyňať bod 17 na osobitné, osobitné schvaľovanie. V čl. IV nahradiť bod 4 týmto znením: 4. Za § 17a sa vkladá § 17b, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 17b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

    (1) Občanovi, ktorý požiadal o vydanie občianskeho preukazu podľa doterajších predpisov, okresné riaditeľstvo vydá občiansky preukaz podľa ustanovení tohto zákona účinných ku dňu podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu.

    (2) Občan, ktorému bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom podľa doterajších predpisov a nemá zvolený bezpečnostný osobný kód, si môže zvoliť bezpečnostný osobný kód na okresnom riaditeľstve.

    (3) Pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva § 7b sa postupuje podľa § 4b ods. 2 najneskôr od 1. júla 2017."

    Odôvodnenie: Nutnosť zmeny úpravy prechodných ustanovení v čl. IV si vyžiadala zmena návrhu účinnosti zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nakoľko pôvodne predkladateľ počítal s účinnosťou zákona od 1. júla 2016. Zmena v odsekoch 1 a 2 vychádza zo spoločnej správy gestorského výboru. Zákon, novokoncipovaným odsekom 3 sa ustanovuje prechodné obdobie na zvolenie si bezpečnostného osobného kódu pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva. Na rozdiel od osobného podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu nie je možné zabezpečiť zvolenie si bezpečnostného osobného kódu pri podaní žiadosti týmto spôsobom ku dňu vyhlásenia, keďže si to vyžadujú technické úpravy v informačnom systéme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou jeden zákon, ktorý je, dovolím si povedať, veľmi, veľmi odborný, veľmi špecifický. Napokon, koľkým vám niečo hovoria pojmy: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, kvalifikovaný elektronický podpis, elektronická podateľňa? Je to veľmi špecifické, je to tá oblasť IT, máme tu nejakým spôsobom menený zákon o elektronickom podpise, máme tu menený zákon o e-Governmente.

    Zákon je, zákonu o dôveryhodných službách sme sa venovali aj na komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde prišiel aj pán Pellegrini a viacero bodov, viacero pripomienok sme si spoločne prešli, vydiskutovali. Jedným z tých najdôležitejších bol termín, kedy sme posúvali, posúvali, odstraňovali za návrhom zákona termín 1. 1. 2017. Na 1. 1. 2017 malo byť preložené aktivovanie elektronických schránok pre právnické osoby. Ako bolo aj na komisii odprezentované, na základe konzultácie aj s právnikmi toto sa dalo vyriešiť elegantnejšie, a to usmernením, na základe ktorého - pardon, či to nie je na mňa, nie, ďakujem - na základe ktorého, ak aktivácia elektronických schránok pre právnické osoby začína 1. augustom 2016 - tak hovorí zákon o e-Governmente - končí sa 31. decembra 2016 a od 1. 1. 2017 tieto budú musieť používať všetky právnické osoby. To, čo sme diskutovali a to, čo bolo zohľadnené aj v pozmeňovacom návrhu, boli práve, ale najmä občianske združenia respektíve právnické osoby, ktoré nemajú známeho štatutára. Toto je jeden ústupok, to znamená ústupok v tej forme, pokiaľ nebude ten štatutár jasne definovaný, tak dovtedy tá právnická osoba nebude musieť používať túto elektronickú schránku.

    Samotný zákon o e-Governmente, na základe ktorého sa budú tieto elektronické schránky riešiť a spúšťať, je známy od roku 2013. V rámci zákona o dôveryhodných službách sa teda nejaká tá obmena zákona o e-Governmente zúžila, vypadli odtiaľ tie termíny. Napriek tomu stále si myslím, že to riešenie, hlavne tá informatizácia verejnosti k dnešnému dňu značne pokrivkáva. Veľmi málo právnických osôb do dnešného dňa vie, že naozaj toho 1. 1. 2017 budú musieť tie schránky používať. Verím, že za štyri ostávajúce mesiace sa podarí aj tento nedostatok odstrániť, ale chcel by som sa súčasne pána podpredsedu opýtať na inú vec, a to na používanie alebo na komunikáciu, elektronickú, úradmi, ktorá má byť od toho 1. 11. 2016, nakoľko sú tieto úrady a štátne inštitúcie na to pripravené.

    Nebudem ďalej nejak rozvádzať tú diskusiu, ako som povedal, lebo je to veľmi odborná téma. V rámci komisie, ale aj v rámci výboru sme rozdiskutovávali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z odbornej verejnosti a dovolil som si ich aj predložiť na dnešné rokovanie. Jeden sa týka centrálnej elektronickej podateľne a druhý sa týka rodných čísel v podpise.

    Takže, ak môžem, dovolím si prečítať a podať prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý som podpísaný ja ako predkladateľ - moje meno je Karol Galek - a Milan Laurenčík k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.

    Takže v bode 1. V čl. I § 10 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.

    Bod 2. V čl. I § 10 ods. 7 sa vypúšťajú slová "a zhodu elektronickej podateľne".

    Po 3. V čl. I sa vypúšťa § 15.

    Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.

    Po 4. V čl. I § 16 vrátane nadpisu znie: "§ 16 Splnomocňovacie ustanovenie.

    Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupu uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby."

    Odôvodnenie k týmto štyrom bodom: navrhujeme presunúť úpravu elektronických podateľní do zákona č. 305/2013 Z. z. a prevádzkovať pre všetky orgány verejnej moci centrálnu elektronickú podateľňu, ktorá je modulom ústredného portálu verejnej správy, tak ako bolo uvedené v návrhu zákona predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. To znamená, takýto návrh sa už v pôvodnom návrhu zákona o dôveryhodných službách nachádzal a v rámci medzirezortného pripomienkového konania po pripomienkach niektorých štátnych orgánov odtiaľ vypadol. Keď sme to rozoberali aj na výbore, takejto zmene sa nebránil ani pán podpredseda. Zmieňovali ste sa vtedy, že aj sami to budete riešiť. Ja sa pýtam, prečo to nemôžme poriešiť už dneska, keď elektronické schránky budú povinné, ich používanie od toho 1. 1. 2017.

    Funkčnosť elektronických podateľní je vždy prakticky rovnaká, čím sa prevádzkovanie samostatnej elektronickej podateľne stáva duplicitnou. Zároveň centralizácia modulov informačných systémov verejnej správy s podobnou funkčnosťou je v súčasnosti jednou z priorít zaistenia efektívnosti pri prevádzke informačného systému. Podľa dostupných informácií v súčasnosti centrálna elektronická podateľňa je vybudovaná a funkčná. Takže dneska máme všetko technicky pripravené, nevidíme dôvod na to, aby takáto centrálna elektronická podateľňa nefungovala.

    A potom tu máme bod 5. V čl. V sa na začiatok vkladajú nové novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú:

    1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o funkcie elektronickej podateľne, orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci na ich zabezpečenie povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. d)."

    2. V § 10 odsek 7 znie: "(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa § 16a a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a autorizáciu elektronických úradných dokumentov. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády."

    3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 16a Elektronická podateľňa.

    (1) Elektronickou podateľňou je technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných zdokonalených elektronickým podpisom, elektronických dokumentov zapečatených zdokonalenou elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronických podpisom a elektronických dokumentov zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

    (2) Elektronická podateľňa pri zabezpečovaní činností podľa odseku 1 vykonáva najmä:

    a) spracovanie prijatých elektronických správ spolu s overením správnosti ich štruktúry, formátu, obsahu a platnosti autorizácií,

    b) potvrdzovanie prijatia správy formou vytvorenia elektronickej doručenky podľa § 30 ods. 2,

    c) ak ide o overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým nie je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka, pripojenie kvalifikovanej elektronickej pečiatky,

    d) overenie platnosti certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať elektronického dokumentu a zabezpečenie možnosti autorizácie odoslaných elektronických správ s použitím zaručenej elektronickej pečate odosielateľa,

    e) odosielanie elektronického dokumentu na ďalšie vybavenie v orgáne verejnej moci.

    (3) Na zabezpečenie funkcií spojených s vytváraním zaručenej elektronickej pečate a overovaním platnosti zaručených elektronických podpisov a zaručených elektronických pečatí sa v elektronickej podateľni využívanej orgánom verejnej moci použijú certifikované prostriedky.

    (4) Elektronická podateľňa je prevádzkovaná podľa schváleného bezpečnostného projektu a bezpečnostnej smernice, na ktorých obsah a štruktúru sa primerane vzťahuje technická norma."

    Máme tu bod 6. V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. § 3 ods. 2 sa slová "elektronická podateľňa tohto orgánu" nahrádzajú slovami "tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne". Nasledujúce body sa primerane očíslujú.

    Takže toto boli body 2 až 5, kedy sa vypúšťala úprava elektronickej podateľne zo zákona vo verejných službách a v bodoch 5 a 6 sa vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. pôvodná úprava elektronickej podateľne, ktorá je zhodná s návrhom medzirezortného pripomienkového konania v rámci odôvodnení.

    A teraz odôvodnenie k bodom 5 a 6. Vzhľadom na navrhovaný obsah úpravy zákona o dôveryhodných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa systematicky navrhuje presunúť úpravu elektronickej podateľne do zákona o e-Governmente, ktorý okrem iného upravuje aj základné architektonické prvky e-Governmentu.

    Z hľadiska obsahu úpravy sa navrhujú dve zásadné zmeny. Prvou je zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne a druhou, s tým súvisiacou, zrušenie režimu overovania a posudzovania na účely vydania osvedčenia o zhode.

    Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, §16a, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým to používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly, avšak aj prevádzkovaním kópie elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné. NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa licenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.

    Vychádzajúc z tohto princípu stráca zmysel ponechávať úpravu procesu posudzovania zhody na konkrétne riešenia, pretože bude na strane správcu spoločného modulu, aby zabezpečil prevádzkovanie takéhoto riešenia elektronickej podateľne, ktoré je v súlade so zákonom.

    Pokiaľ ide o ustanovenie § 16a, vychádza sa z dnešnej úpravy funkcií elektronickej podateľne pri zohľadnení zmien, ktoré priniesol v poslednom období najmä zákon o e-Governmente. Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60b.

    Bod 7. V čl. V v bode 6 sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Orgány verejnej moci, ktoré k 1. septembru 2016 na účely zabezpečenia funkcií elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu, alebo začali verejné obstarávanie na účely jej budovania, nie sú do 31. decembra 2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne."

    Toto boli tie hlavné pripomienky, kedy niektoré orgány verejnej moci, jednoducho povedali, my tu máme vlastnú podateľňu, ktorú používame a nie sme ochotní prejsť na centrálnu. Myslíme si, že prechodné obdobie, aby sa prispôsobili na ten prechod do roku 2020, je dostatočné.

    V tejto súvislosti odovzdávam pánovi spravodajcovi prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    A druhý, ten je kratší, ten sa týka používania rodného čísla. K 1. 6. 2016 sme mali alebo naše úrady mali byť schopné komunikovať, alebo teda by mali byť schopné prijímať elektronické podpisy aj od ľudí zo zahraničia, kde sa tieto rodné čísla nepoužívajú. Bavili sme sa o tom aj na výbore. Sám ste vraveli, že je tam iba slovíčko "môže", čiže môže, nemusí, napriek tomu si dovolím predniesť ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o verejných službách, tlač 132.

    Bod 1 v čl. 1 § 2 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.

    Odôvodnenie. Konštrukcia § 2 ods.1 - "kvalifikovaný certifikát ... môže obsahovať ... rodné číslo" je nejasná, nie je zrejmý postup v opačnom prípade. Z dôvodovej správy, aj stanovísk MV SR však vyplýva, že rodné číslo bude naďalej povinne uvádzané v kvalifikovaných certifikátoch vydávaných v rámci elektronického iD, ktoré tvoria absolútnu väčšinu všetkých certifikátov. Vidíme nasledovné problémy tohto prístupu. Ten prvý je interoperabilita. V súčasnosti v rámci služieb eGovernmentu sú akceptované iba tie zaručené elektronické podpisy, ktoré majú v certifikáte uvedené rodné číslo podpisovateľa. Zo stanovísk ministerstva financií, vnútra, NASES, sú prezentované v rámci rozporového konania, vyplýva, že pre tento stav nie je plánovaná zmena. Výsledkom je, že v rámci služieb verejnej správy prakticky nie je možné použiť kvalifikovaný certifikát vydaný v zahraničí, napríklad v Českej republike, Estónsku, bez ohľadu na to, či ide o občana Slovenskej republiky. Pretrvávanie tohto stavu je priamym narušením ustanovenia čl. 28 ods. 3 nariadenia eiDAS, podľa ktorého kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov. Aj mimo formálneho rámca interoperabilita elektronických podpisov je žiaduci cieľ, pre ktorý je urýchlene potrebné hľadať riešenia a nie im brániť kodifikáciou vlastného nekompatibilného riešenia aj v zákone.

    Druhé odôvodnenie je legislatívna príslušnosť. Znenie § 2 upravuje styk s orgánmi verejnej moci a aj podľa dôvodovej správy zmyslom tejto úpravy je jednoznačná identifikácia totožnosti podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci. Avšak tento cieľ má byť riešený v zákone príslušnom tejto agende. V § 19 ods. 3 zákona č. 305/2013 sa uvádza: "sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak". Z toho vyplýva, že pri využívaní služieb eGovernmentu má už aj v súčasnosti byť implementovaný mechanizmus zistenia identity konajúcej osoby inak ako prostredníctvom identifikátora z kvalifikovaného certifikátu.

    Za tretie je to ochrana osobných údajov. Za účelom ochrany osobných údajov je v § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. umožnené použitie rodného čísla len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, povinné použitie rodného čísla v každom kvalifikovanom certifikáte nie je nevyhnutné, a to ani za účelom realizácie služieb eGovernmentu.

    Takže toto bola, toto bol pozmeňujúci, doplňujúci návrh č. 2, takisto odovzdávam spravodajcovi.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - š tyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem pekne. Ja, pán kolega, ďakujem za to, čo si povedal. Chcem to len tak doplniť, lebo práve s pánom podpredsedom, keď sme boli na výbore, tak sme sa bavili práve o tejto centrálnej podateľni a pán podpredseda tam dal prísľub, že sa teda zaručí, že ďalšie centrálne podateľne už nebudú nejakým spôsobom vznikať, ale myslím, že tento pozmeňujúci návrh je aj o tom, aby aj tie, ktoré už sú, aby prešli vlastne do režimu centrálnej, čo si myslím, že je tiež nemalá úspora. Takže preto oceňujem, že si prišiel s týmto pozmeňujúcim návrhom a teda verím, že pán podpredseda sa k tomu vyjadrí a nejak dúfam, že pozitívne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galek, ja by som po akceptovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý si predložil, si aj dokázal predstaviť podporu tohto zákona. Musím však ešte upozorniť, upozorniť a dať dôraz na jednu skutočnosť. Tento návrh zákona v čl. 5 mení aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o eGovernmente, ako si už aj spomínal.

    Touto zmenou vláda SMER-u potvrdzuje a priznáva to, že nezvládla a nezvláda elektronizáciu verejnej správy. Od 1. novembra 2013 je tento zákon účinný, tento zákon o eGovernmente, a od tejto doby je známe, teda tri roky, že 1. augusta 2016 budú mať všetky právnické osoby aktivované elektronické schránky na komunikáciu s úradmi a na doručovanie písomností.

    Keď sa tento termín blížil, tak vláda s hrôzou zistila, že termín je nereálny a preto už vlastne po funuse posúva termín aktivácie až na 1. 1. 2017, a to všetko napriek tomu, že elektronizácia verejnej správy nás dosiaľ stála miliardu euro. Bude zrejme potrebovať ešte ďalšie stovky miliónov na to, aby sa uviedla do skutočnej praxe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, všetko, čo vzniká v rukách ľudí, tak všetko je menej dokonalé, ale ja dúfam, že pán podpredseda vlády tieto nedostatky a tieto chybičky v rýchlom slede napraví a budeme mať fakt krajinu, štát, kde elektronizácia prebehne k spokojnosti všetkých zložiek, predovšetkým občanov, ale aj kvôli tomu, aby štátna správa, verejná správa mohla fungovať efektívne.

    Ale chcem sa spýtať na tie vaše pozmeňujúce návrhy, lebo zaregistroval som aj pozmeňujúci návrh, kde k diaľničným známkam, že proste teraz vy nám predkladáte dosť také pozmeňujúce návrhy, ktoré majú dopad vlastne na tie zákony. My to musíme prejsť, musíme prezrieť, keď spravodajca dá o nich hlasovať, tak môžeme o nich hlasovať už aj dneska, ale my, fyzicky to sa nedá stíhať, aby sme všetko prezreli. Čiže bolo by potrebné, ja len vám radím, lebo vidím aj to pri tých diaľničných známkach, že sú tam dobré veci, ale majú dopad na štátny rozpočet, ktorý musíme prejsť a to sa nestihne za pár hodín. Takže skúste potom, keď budeme mať takéto pozmeňujúce návrhy, si sadnúť, či s ministrom alebo s príslušným výborom, aby sme mali jasno, že čo sa ide navrhnúť, aby sme s kľudným svedomím mohli hlasovať buď za alebo proti.

  • Ja to naopak rozoberiem z druhého konca, hlavne ten druhý pozmeňujúci návrh. Osobne by som predpokladal, že s ním príde samotná vláda, pretože toto sa mi zdá, ako keby niekto v poslednej chvíli nieže chcel, ale dokonca musel zatiahnuť ručnú brzdu, pretože či odborná verejnosť, asi sme viacerí, ktorí sú nejakým spôsobom v pléne identifikovaní s digitálnou alebo informatizačnou agendou, odborná verejnosť na tento problém už dlhodobo upozorňovala. Ja si pamätám, možno v letných mesiacoch 3-4 maily, a som teda veľmi rád, že tento pozmeňovací návrh prichádza z môjho pohľadu už v hodine dvanástej, čiže, alebo päť minút po dvanástej a totižto my sme v platnom právnom stave, kde tie záväzky reálne fungujú a aby nenastali možno niektoré absurdné situácie, odporúčam aj ja tento pozmeňujúci návrh prijať a za nás OĽANO má vysokú podporu.

    Čo sa týka výhrad možno kolegov z koalície na iné témy mimo pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný ako druhý, chápem. Myslím si, že je tam viacero dobrých nápadov. Ak by to bolo prijaté, nič by sa nestalo, ale ak treba širšiu diskusiu, tak skúste ju otvoriť niekedy aj vy, lebo toto plénum má v svojom DNA, že je politické a možnože vnímate ten návrh trošička politicky. Ale mám pocit, že oba pozmeňujúce návrhy skôr riešia podstatu a nie nejaké úbohé politikárčenie.

  • S reakciami na faktické poznámky, pán poslanec Galek.

  • Zareagujem tak postupne, ale v podstate, tak ako povedal pán Viskupič, politikárčenie naozaj v tomto zákone nemá čo robiť. Je to odborný zákon, je potrebný bez pochyby. A tak, ako povedal aj pán Gál, áno, je tam množstvo pozmeňovákov. Čo sa týka toho pozmeňováku napríklad o tej centralizovanej, centrálnej elektronickej podateľni, táto bude mať iba pozitívny vplyv na rozpočet. Ale nie sú to nové pozmeňováky. V podstate pán Pellegrini bol na ne pripravený už na rokovanie komisie, ktoré, ktorú sme mali ešte v júli. Vtedy sme sa ale napokon venovali iba tým termínom posúvania, spustenia tých elektronických schránok. Samotné znenia týchto pozmeňovákov, ja som ich doručil v piatok, ale nie sú to úplne nové, pretože vznikli z odbornej verejnosti a tieto boli ešte v lete, niekedy v auguste takisto doručené na Úrad vlády. Takže nie je to nič, o čom by pán Pellegrini ako podpredseda vlády nevedel. Sám má na to vlastný názor, prezentoval nám to aj na výbore a verím, že nám to aj teraz prednesie v pléne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým sa dostanem k meritu veci, tak k tej technike predkladania pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že súhlasím, že je dobré veci prediskutovať predtým, ale to minimum, čo by sme mohli zabezpečiť pre to, aby bol dostatočný priestor pre posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zazneli nie na výboroch, ale v pléne, je, že budeme rešpektovať nielen literu zákona o rokovacom poriadku, ale aj jeho ducha a zmysel. Ten hovorí, že ak boli predložené v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovať o nich možno najskôr 48 hodín po ich predložení v pléne, ak Národná rada na návrh výboru alebo spravodajcu nerozhodne o tom, že pristúpi k hlasovaniu o nich ihneď.

    Čiže myslím, že spoločný pán predsedajúci či pán spravodajca nie je zaviazaný, aby sa hlasovalo hneď o pozmeňujúcich návrhoch. Takže pokiaľ tam vzniknú nejaké nejasnosti a trebárs pán podpredseda vlády nebude schopný zareagovať a povedať hneď jednoznačne, že súhlasí alebo nesúhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je samozrejme, že dôležité pre poslancov vládnej koalície, tak je tam priestor, minimálne tých 48 hodín, počas ktorých by sa tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mali posúdiť. Mohla by sa k nim vyjadriť aj verejnosť. Čiže opätovne apelujem na to, aby sme postupovali týmto spôsobom, a teda najmä, pokiaľ nejde o úplne triviálne návrhy alebo také návrhy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť po istú dobu, aby sme, aby sme rešpektovali, že pravidlo je, že sa hlasuje až najmenej 48 hodín po predložení tých návrhov a výnimka je, že sa hlasuje ihneď.

    Dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť a ktoré sa týkajú priamo predloženého návrhu zákona, sú jednak tie už tu spomínané občianske združenia a riešenie vo vzťahu k občianskym združeniam, kde nastáva posun oproti tomu, čo sme dostali do prvého čítania, a teda spoločná správa reflektuje tie pripomienky, ktoré zazneli počas prerokovania zákona. A druhá vec je, tie posuny, ku ktorým má prísť a celková pripravenosť toho procesu spustenia, ktorá s tým súvisí. Vo vzťahu k tým občianskym združeniam a vôbec k mimovládnym neziskovým organizáciám by som rád poukázal na to, že keď sa táto vec komunikovala v minulosti, tak sa skoro výhradne hovorilo o firmách, o tom, že firmy budú mať nejakú povinnosť, o tom, že firmám sa zriadia schránky, čo bolo trošku zavádzajúce, pretože, pretože táto povinnosť sa stanovovala, tá povinnosť komunikovať elektronicky a aktivovať si elektronickú schránku bola stanovená nielen pre podnikateľské subjekty, právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj pre právnické osoby, ktoré nemajú charakter podnikateľských subjektov, a teda sú to mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia, odborové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie zriadené za účelom realizácie verejnoprospešných činností a podobne.

    Keď bola táto téma otvorená v lete, už potom, čo parlament schválil návrh zákona v prvom čítaní, tak došlo k posunu a k posunu došlo z praktického hľadiska, pretože štát v tejto chvíli nedisponuje informáciou o štatutárnych orgánoch mnohých občianskych združení a občianske združenia sú najpočetnejšou formou neziskových organizácií. A tak sa do zákona má dostať spoločnou správou ustanovenie, ktoré vyjme z povinnosti aktivovať si elektronickú schránku a povinne elektronicky komunikovať, občianske združenia, respektíve tie typy právnických osôb, pri ktorých štát vo svojich registroch nedisponuje informáciami o tom, kto sú ich štatutárne orgány. Ja vítam túto zmenu a považujem to za dôležité a praktické.

    Na druhej strane by som rád položil otázku, že či je to dostatočné, pretože medzi podnikateľskými subjektmi a občianskymi združeniami, ak už nechceme hovoriť o všetkých mimovládnych organizáciách, existujú podľa môjho názoru dosť významné rozdiely. Občianske združenia sú realizáciou ústavou garantovaného práva združovať sa. Podnikateľské subjekty sú zase realizáciou tiež v ústave zakotveného práva podnikať. Avšak v prípade združovacie práva hovorí ústava o tom, že toto právo možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Vo vzťahu k výkonu práva podnikať hovorí ústava o tom, že sa ho možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže aj z hľadiska nejakej ústavnej úpravy stanovenie povinnosti komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom má nepochybne jasnú oporu v zákone. Toto právo možno realizovať len v medziach zákonov, ktoré jeho výkon upravujú.

    Nie som si istý, či rovnakú oporu v ústave má stanovenie tejto povinnosti vo vzťahu k občianskym združeniam a teda právo, zásah do práva a do slobody, slobody združovania, lebo podľa môjho názoru na to neexistujú ústavou stanovené dôvody. Som presvedčený, že nemožno obmedziť právo združovať sa len na tie fyzické osoby, ktoré sú schopné komunikovať s verejnou správou elektronickou formou. Keby sme podobným spôsobom chceli zasiahnuť napríklad do práva nie združovať sa, ale zhromažďovať a stanovili by sme, že oznámiť zhromaždenie je možné iba elektronicky, tak by sme tým zasiahli do práva zhromažďovať sa a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme obmedziť zhromažďovacie právo iba na tie osoby, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky a asi by to nikoho ani nenapadlo, že nie je možné priniesť papier, alebo prísť oznámiť na obecný úrad, že chcem o sedem dní uskutočniť zhromaždenie.

    A zdá sa mi, že niečo podobné je to aj vo vzťahu k občianskym združeniam, ktorých je veľké množstvo a ktoré zväčša nie sú profesionálne organizácie s aparátom, platenými zamestnancami. Častokrát je to naozaj združenie niekoľkých občanov, ktoré chcú, ktoré chce riešiť nejaký ich konkrétny problém, alebo ich združuje preto, že chcú robiť takú alebo onakú činnosť. Nie sú to, nie sú to inštitúcie alebo právnické osoby, ktoré by potrebovali v podstate komunikovať so štátom, ale pokiaľ štát im stanovuje nejaké povinnosti, tak ak budú mať niekedy v budúcnosti, keď už štát bude disponovať, disponovať informáciou o tom, že kto sú ich štatutárne, štatutárne orgány, tak budú tú povinnosť mať.

    Lenže dnes sú občianske združenia zadefinované veľmi, veľmi navoľno, štát ani nedisponuje informáciou o mnohých štatutárnych orgánoch. Tie iné formy neziskových organizácií sú definované trochu prísnejšie, štát má oveľa viac informácií, nadácie, investičné fondy majú oveľa viac povinností voči štátu, čo mu musia kedy hlásiť, ale občianske združenia sú v podstate tým najčistejším výrazom združovacieho práva, a teda ak mám použiť nejakú analógiu zo sveta podnikateľských subjektov, tak oni sú niečo také ako živnostníci. Líšia sa len tým, že živnostníci sú fyzické osoby a občianske združenia sú právnické osoby, ale voči tým obchodným spoločnostiam a družstvám sú oveľa jednoduchšou formou a keď nestanovujeme fyzickým osobám, živnostníkom právo alebo teda povinnosť komunikovať elektronicky - a tam to nechávame na dobrovoľné rozhodnutie - tak si myslím, že podobným spôsobom by sme mali, by sme mali nechať na dobrovoľné rozhodnutie občianskych združení, či budú, či si aktivujú tú elektronickú schránku a budú tým pádom už povinne komunikovať s verejnou správou iba elektronicky.

    Nedávam to ako pozmeňujúci návrh k tejto novele. V tejto chvíli, myslím, že to stačí ošetriť tým spôsobom, ako je to navrhnuté v spoločnej správe. Ale smerom do budúcnosti, keďže predpokladám, že tento zákon sa ešte otvárať bude, dávam na zváženie, že či voči občianskym združeniam nepostupovať skôr spôsobom, ako k nim pristupuje, ako tento zákon pristupuje k živnostníkom.

    Druhá témou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je pripravenosť celého procesu a tie posuny, ktoré tam boli navrhnuté, pôvodne boli navrhnuté od 1. augusta, keďže sa počítalo s tým, že zákon bude prijatý už od 1. júla, toto ustanovenie vo vzťahu k povinnosti aktivovať elektronickú schránku právnických osôb z návrhu zákona má vypadnúť. Opäť je to upravené v spoločnej správe a ošetrí sa to, alebo ošetrilo sa to už v tejto chvíli len usmernením zo strany úradu, ktorý hovorí o tom, že 1. augustom sa proces aktivácie iba začne a ukončí sa tým, keď sa príslušný štatutár alebo príslušná právnická osoba si aktivuje reálne tú schránku, alebo teda najneskôr prvým januárom. Čiže či je to, to prvé riešenie by ústavne asi nebolo celkom možné, toto riešenie sa mne zdá tiež otázne z hľadiska právneho, ale teda nepochybne je dobré z hľadiska toho, aký bude mať dopad na občanov a teda najmä na tie právnické osoby, ktorých sa, ktorých sa tá povinnosť dotýka.

    Zákon bol schválený, zákon o e-Governmente bol schválený 4. septembra 2013, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013, stanovilo sa tam prechodné obdobie a aj to prechodné obdobie vo vzťahu k tejto povinnosti sa už posúvalo. A rovnako sa teraz má posúvať aj vo vzťahu k právnickým osobám aj z hľadiska využívania ústredného portálu, aj z hľadiska, aj z hľadiska prepojenosti tých formulárov elektronických a tam ten posun má byť ešte väčší, až do januára 2018 alebo teda uvažuje sa tu o nejakej ďalšej výnimke až do roku 2020. A to, že sa to posúva, je dôsledkom toho, že celý ten proces nie je pripravený a možno, možno to je aj vysvedčením toho, že sa na to išlo z nesprávneho konca, že sa najprv stanovila nejaká povinnosť, dala sa, dalo sa prechodné obdobie, dokedy aj právnické osoby, aj štátne a iné verejné inštitúcie sú povinné nabehnúť na elektronickú komunikáciu a potom, keď to nestíhame, tak to posúvame.

    Som presvedčený, že oveľa efektívnejším, lepším spôsobom by bolo rozbehnúť systém služieb, ktoré verejné orgány poskytujú či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám, spraviť ten systém funkčným tak, aby sa občanom, firmám, mimovládnym organizáciám oplatilo komunikovať elektronicky, aby to bolo pre nich výhodné, pretože ten, kto je schopný komunikovať elektronicky, pokiaľ má vytvorené podmienky na pohodlnú elektronickú komunikáciu s úradmi, tak sa tomu určite nebude brániť a určite to uprednostní pred papierovou komunikáciou, lebo je to preňho jednoduchšie, aj lacnejšie, aj rýchlejšie.

    Len, žiaľ, my sme nenabehli na tento proces, išli sme na to naopak, najprv sme stanovili povinnosť. Ak sme mali stanovovať povinnosť, tak sme mali stanoviť podľa môjho hlbokého presvedčenia tú povinnosť vo fáze, keď už systém bude fungovať a keď už množstvo subjektov bude mať, bude ho využívať dobrovoľne. S tým sa už asi nedá, nedá v tejto chvíli, v tejto chvíli nič robiť. Ja teda, keďže do teraz neprebehla žiadna dostatočná informačná kampaň, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo si právnické osoby neaktivovali elektronické, elektronické schránky a nie sú v tejto chvíli pripravené začať, začať komunikovať elektronicky. Držím palce úradu, aby sa mu do konca roka podarilo zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, aby sa všetci, ktorých sa tá povinnosť týka, do 31. decembra o tom dozvedeli a aby sme nestáli zasa niekedy v polovici decembra pred situáciou, že len veľmi malý zlomok z tých právnických osôb, ktoré majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku, si ju už aj aktivovali a nemuseli vymýšľať zase nejaké náhradné riešenia, že či to znova posunieme alebo či iba budeme akceptovať, ak si tú povinnosť nebudú plniť. Ale vzhľadom na to, čo sa dialo doteraz, mám o tom isté pochybnosti a teda budem rád, keď sa tie pochybnosti nenaplnia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja len k tej časti ohľadom posunu termínov pri zavádzaní tzv. povinnej aktivácie dátových schránok. Myslím si, že po schválení zákona o e-Governmente, následne po, kde už vtedy sme hovorili, možno s veľmi ambicióznym predsavzatím povinného používania dátových schránok sa dostávame ako keby k tretiemu termínu.

    Možno ma opravíte, pán poslanec, mne sa zdá, že povinné schránky koniec koncov budú až k 1. 2. 2018, neviem, či tam nastal nejaký posun a toto sú možno vo vývoji debaty, ale chcel povedať niečo viacej k tomu, že celková filozofia používania dátových schránok k nejakému možnému čím skoršiemu termínu je de facto dobrá. Čím viacej výnimiek, tým horšie so zavedením používania tohto nástroja, a to vo verejnej správe navzájom, vo verejnej správe zvrchu, takpovediac cez regióny až na miestnu úroveň, zároveň pre fyzické, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a v neposlednej rade koniec-koncov by sme sa mali dostať k tejto fáze aj pri používaní dátových schránok všeobecne každým jedným človekom. Myslím si ale, alebo občanom Slovenskej republiky. Myslím si ale, že ak pôjdeme touto cestou neustále, že proces nie je dostatočne pripravený a dátové schránky aj v zmysle oboslateľnosti, že o štátnej alebo verejnej správy sa budú posúvať, tak veľmi v digitalizácii a informatizácii neprikročíme.

    Čiže súhlasím s tou tézou, ktorú ste niekoľkokrát zopakovali, a to je, že tento proces nebol dobre pripravený a preto k povinnému zavedeniu prísť nemôže a termín bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

  • No nie je to celkom tak. Povinne elektronicky komunikovať sú už v tejto chvíli všetky právnické osoby povinné a v zmysle zákona majú aktivovanú elektronickú schránku. V zmysle usmernenia sa to interpretuje tak, že až 1. januára ten proces skončí, a teda akoby iba začal, to, čo zákon hovorí, že majú aktivovanú, tak v zmysle usmernenia je to iba začiatok nejakého procesu, ktorý skončí koncom tohto roka. Čiže vo vzťahu k právnickým osobám, ku ktorým sa tá povinnosť zachová, je ten posun do konca tohto roka. To je posun na 1. 2. 2018, sa týka naopak orgánov štátnej správy a samosprávy, ktoré majú nejaké vlastné elektronické, úradné dokumenty, ktoré údaje nemusia byť vyplnené v štruktúre podľa elektronického formulára, resp. týka sa to výnimky z povinnosti prepojiť špecializovaný portál orgánu verejnej moci s ústredným portálom verejnej správy. Čiže povinnosť právnických osôb, kde bude identifikovaný štatutár, tu už akoby bola, ale reálne sa začne uplatňovať 1. januára budúceho roku, ale povinnosť verejnej správy naplno nabehnúť na ten systém, navzájom prepojené, prepojené systémy, tak tam je ten odklad do 1. februára roku 2018, ale predpokladám, že pán podpredseda vlády sa k tomuto tiež vyjadrí.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bagačka.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý spresňuje návrh úpravy prechodného ustanovenia povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, zachováva vecný zámer už predloženého návrhu a ten pozmeňujúci návrh znie:

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o dôveryhodných službách, tlač 132.

    Po prvé. V čl. V sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. V § 60 a ods. 5 sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "odseku 4". Ostatné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na nasledujúcu navrhovanú zmenu.

    Po druhé. V čl. V. šiesty bod sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ak ide o právnické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v Obchodnom registri, správca modulu elektronických schránok aktivuje ich elektronickú schránku 1. mája 2018. To platí aj pri právnickej osobe, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri, dôjde k splneniu podmienky na aktiváciu elektronickej schránky odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2018. Na právnické osoby podľa prvej vety sa do 30. apríla 2018 ustanovuje § 60a ods. 5 nepoužijú. Ak právnická osoba podľa prvej vety požiada o skoršiu aktiváciu elektronickej schránky, správca modulu elektronických schránok žiadosti vyhovie a ustanovenia § 13 ods. 3 sa použijú primerane. Informáciu o tom, akých právnických osôb sa postup podľa prvej až tretej vety týka, zverejňuje a aktualizuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.".

    Odôvodnenie: Nový návrh úpravy prechodného ustanovenia k povinnej aktivácii elektronických schránok právnických osôb zachová vecný zámer už predloženého návrhu, poskytnúť odklad najmä občianskym združeniam, neziskovým organizáciám a obdobným subjektom, pričom ho však spresňuje v dvoch veciach. S cieľom zjednodušiť orientáciu dotknutých subjektov v tom, koho sa odklad týka, sa navrhuje ako rozlišovacie kritérium použiť zápis do Obchodného registra, keďže ten sa týka v prvom rade podnikateľských subjektov a je zo strany právnických osôb jednoducho verifikovateľný.

    Druhým spresnením je doplnenie konkrétneho dátumu, do ktorého sa odklad poskytuje. Tento dátum by mal byť šesť mesiacov po tom, ako podľa zákona o registri právnických osôb majú všetky zdrojové registre poskytovať údaje o právnických osobách do registra právnických osôb. To jest návrh a na základe aj tohto uvedeného navrhujem vyňať body 26 a 27 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, dlho som si hrýzol do jazyka a bol som pevne odhodlaný, že radšej nechcem v tejto rozprave vystúpiť, ale keď som počúval pána podpredsedu vlády, potom som počúval pána Viskupiča, pána Galeka, tak som si uvedomil, že napriek tomu, že to, čo teraz budem hovoriť, u veľkej časti spoločnosti možno nebude veľmi populárne, tak jednoducho som si povedal, že moje konzervatívne srdce mi nedá, aby som k takejto veci nevystúpil.

    Moja kritika nebude smerovať na legislatívno-technickú prípravu tejto právnej normy, pretože si myslím, že NBÚ, legislatívci, pán podpredseda vlády si svoju prácu v tomto zmysle urobili dobre. Dokonca nebudem kritizovať pána podpredsedu vlády, nebude naňho smerovaná ani za to, čo tento zákon obsahuje, pretože si uvedomujem, že do značnej miery len reparuje isté problémy, ktoré tu boli.

    To, čo kritizujem, je ten samotný fakt a ošiaľ tej informatizácie ako istej všemocnej a všeriešiacej veci, ktorá nám umožní posunúť Slovensko dopredu a celú našu civilizáciu. Ja si myslím, že to je, s prepáčením, jedna veľká haluz. Keď som počúval svojich predrečníkov a počúval som, o čom sa tu bavili a o čom sa tu bavíme, pýtam sa, koľko ľudí tejto právnej norme naozaj rozumie? Koľko ľudí v tomto štáte tej právnej norme naozaj rozumie? A koľko ľudí si ju želá? Naozaj želá, že si myslí, že toto je to, čo teraz potrebujeme, to nám fakt pomôže. A teraz sa pýtam a koľkým ľuďom skomplikuje život, reálne skomplikuje život?

    A ešte raz hovorím, to nie je kritika teraz voči vám, lebo to je istý proces, ktorý sa snažíte uregulovať s čo najmenšími chybami. Ale, prosím vás pekne, komu táto právna norma naozaj pomôže? Pýtam sa, pomôže zväčšiť slobodu občanov? Pomôže zvýšiť lepších komfort? Veď táto právna norma, nech sa na mňa pán kolega Viskupič nehnevá, ale možno poteší takých fajnšmekrov, ako je on, čo sa týka informatizácie spoločnosti, ktorí proste sú zahľadení do toho, že proste neustále musíme vychytávať tie najmodernejšie trendy toho, tie fičúrky, čo sa práve dejú. Komu táto právna norma naozaj pomôže v tomto štáte? Veď zavádza voči občanom len ďalšie a ďalšie povinnosti. Veď z nás robí len akési mechanické stroje, ktoré sa musia pripájať, proste nasosnúť na ten štátny systém a už pomaly bez toho nebudeme môcť ani fungovať.

    Vo Veľkej Británii nemajú ani občianske preukazy, hovorím to ako príklad, a je to pre ten štát problém? Nemôžu fungovať? My musíme mať elektronické preukazy s čípami, so všetkým možným. Za chvíľu už proste nás budú monitorovať pri každom zaplatení v obchodných domoch, aj sa to deje. Facebook si zostaví našu polohovú proste situáciu za posledných neviem koľko rokov, kde všade sme boli. Pýtam sa, pre koho je toto dobré? Toto je dobré pre občanov Slovenskej republiky?

    Po druhé, ešte raz, koľkým ľuďom táto právna norma slobodu pridá a koľkým ju uberie? Možno vám poviem takú na prvý pohľad akože primitívnu vec, ale to už človek nebude môcť si ani povedať, že ide napríklad na púť do Santiaga de Compostela, kde sa šľape 30, 40, niekedy 50 dní a vypne si ten telefón, lebo pre Boha živého, keď sa vráti naspäť a nebodaj podniká, no tak je v trubkách. Môže sa mu stať taká vec, že sa pomýli dajme tomu daňový úrad alebo nejaký štátny orgán, evidentne pomýli. Dalo by sa to vyriešiť jednoduchým, odpíšem, pomýlili ste sa, tuto sú papiere, dovidenia. No ale on sa neodvolá voči tomuto rozhodnutiu, pretože nebude a nechce byť každý deň nasosnutý. Proste to, čo tento svet zabíja dnes a to, čo zabíja našu civilizáciu, je hluk, neustály hluk, neustále tá frekvencia, proste to tempo, každý musí byť zapojený do všetkého hneď, on-line reagovať do piatich minút na všetko.

    To, čo v skutočnosti potrebujeme oveľa viac, je možnosť odpojiť sa od všetkých týchto vecí, zotrvať aspoň na chvíľu v tichu, mať možnosť vstúpiť do seba a premyslieť si, čo vlastne chcem v živote robiť. Ja nepovažujem za žiadny výdobytok civilizácie a modernej doby, že všetko bude na nete, všetky naše citlivé údaje budú na nete, zdravotné karty, neviem čo, všetko bude na nete.

    Dobre vieme, že tí, ktorí chcú takéto informácie zneužiť, väčšinou bývajú o krok pred štátom. Nech sa štát akokoľvek, akokoľvek snaží v dobrej viere tieto dáta ochrániť.

    Smutno mi je, keď rokujeme neustále o týchto, takýchto návrhoch zákonov a myslíme si, že takéto veci nás posunú, túto civilizáciu vpred. Neposunú. Iba budujeme stále väčšieho a väčšieho veľkého brata, ktorý môže mať dobré úmysly, ale ubezpečujem vás, že toho veľkého brata tvorí čoraz viac a viac úradníkov a ľudí, ktorí tie informácie o nás všetkých budú vedieť zneužiť a vieme, že sa to deje. Na čo to robíme? Komu je to dobré? Štátu je to dobré, normálnemu človeku je to dobré?

    Chcel by som len povedať, že existoval taký človek, Kanaďan, volal sa Marshall McLuhan, ktorý bol v istom zmysle v týchto otázkach veľmi predvídavý, už v 50. a 60. rokoch predvídal to, že ten vývoj, čo sa týka médií alebo komunikácie, smeruje k internetu, smeruje k tej dobe, ktorú dnes žijeme, on to vtedy volal elektronická kultúra, lebo, samozrejme, používal tie pojmy, ktoré mu vtedy boli vlastné. A keď sa ho vtedy pýtali, že ako si to predstavuje, že teda ako to bude fungovať v tej budúcnosti, tak on začal používať ten termín, ktorý dnes poznáme všetci, globálna dedina. On pred 50, 60 rokmi predvídal, že to, čo najviac ľudí bude trápiť alebo to, čo sa budú snažiť riešiť, je ochrana súkromia. Toho, aby jednoducho tie informácie, ktoré takýmto spôsobom o každom z nás budú lietať v povetrí, nemohli byť zneužité. O tom, aby ten veľký brat, lebo román 1984 bol napísaný predtým, samozrejme, ako o tom Marshall McLuhan rozprával, aby jednoducho nemohol zasahovať do slobody ľudí. A on vtedy povedal, že bohužiaľ si myslí, že všetka snaha o ochranu súkromia v tomto type veku, ktorý my už aktívne žijeme, bude márna a že v skutočnosti riešením toho bude, že keď si predstavíme tú globálnu dedinu, tak on hovorí, predstavte si africkú dedinu, kde máte chatrče. No a teraz predstavte si, že si nejaký manželský pár vykonáva svoje manželské povinnosti alebo záľuby, ako chcete ochrániť súkromie týchto ľudí? Neochránite ho nijako, ale riešením v skutočnosti bude, že všetkým v tej dedine je to jedno, lebo každý vie o každom úplne všetko.

    Lenže Marshall McLuhan tak ako bol prorocký v mnohých otázkach, v tomto sa veľmi zmýlil, lebo nepočítal s jednou vecou, samozrejme, že v skutočnosti, aj keby som mal tú možnosť, mne je jedno, či kolega Šuca, čo má vo svojej zdravotnej karte, kedy si zaregistroval nejakú firmu, ako ho naháňa nejaký štát alebo čo, tak to nebudem robiť, pretože proste tu necítim potrebu, tak ako jeho nezaujíma, čo, aké sú citlivé informácie pána poslanca Viskupiča.

    Lenže, lenže je tu jeden problém. Každý z nás poskytuje o sebe aj informácie, ktoré sú natoľko citlivé, že ich zverejnením a využitím môže byť ten človek poškodený. A dobre vieme, že tu máme spravodajské služby, súkromné spravodajské služby, ktoré na takéto informácie čakajú.

    Jeden skúsený spravodajský dôstojník mi to povedal takto, že: "No, tak keď niekto hovorí, že však ja nemám čo skrývať, človek, ktorý podniká legálne, ktorý sa správa čestne, v súlade so zákonom, sa nemusí báť, že takýmto spôsobom, keď sa neustále aj týmto zákonom napájame na toho veľkého brata všetkým možným, musia byť elektronické schránky, všetko, však keď nemá, čo skrývať, tak, tak proste sa nemusí ničoho báť." A tento skúsený spravodajský dôstojník mi povedal: "Tak si predstav na titulke Nového času svoju fotku, ako vykonávaš veľkú potrebu na toalete." Je to vec, ktorú robíme všetci, ale človek pritom nevyzerá veľmi najdôstojnejšie. A je veľmi, povedal by som, podstatné pre imidž a dobrú povesť človeka, že či sa tam zjaví vaša alebo vaša fotka. Sú situácie, v ktorých človek nikdy nevyzerá dobre, aj keď sa v nich ocitá každý človek, aj keď ich robí každý človek, ale keď sa niekto k týmto citlivým informáciám dostane, vždy sa dajú zneužiť.

    Čiže na záver chcem povedať len toľko, ja chápem, že pán minister len realizuje niečo, čo, pán podpredseda vlády len realizuje niečo, čo bolo nastavené pred mnohými rokmi. Ja chápem, že sa mnohí teraz snažíte technicky vylepšiť to, čo dajme tomu v poriadku nie je aktuálne. Ale myslím si, že taký ten hon na to a za tým, že tá informatizácia nás spasí, je veľkým, veľkým civilizačným omylom. Práve naopak, tá informatizácia z nás, informatizácia spoločnosti z nás v skutočnosti robí neurotických ľudí, ktorí sú len neustále v strese s tým, že potrebujú byť online, potrebujú reagovať a informatizácia v spoločnosti v skutočnosti len neustále a neustále dáva štátu ďalšie a ďalšie možnosti, aby v prípade, ak sa niekto rozhodne, a v systéme sú vždycky aj čierne ovce, sústrediť sa na konkrétneho človeka. A je teraz jedno, či je to poslanec vládnej koalície, opozície, či je to podnikateľ, či len niekto, kto má tú možnosť zneužiť tento systém, má susedský spor s niekým a chce ho takýmto spôsobom zhovädiť, tak jednoducho mu poskytujeme neustále ďalšie a ďalšie možnosti, ako môže takýto systém zneužiť. Z toho mi je smutno. Z toho mi je veľmi smutno a preto ja osobne nebudem za takéto tipy návrhu, návrhov právnych noriem nikdy hlasovať, pretože si myslím, že v skutočnosti obmedzujú slobodu človeka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Najprv chcem oceniť, najprv chcem oceniť, že to je naozaj politická rozprava. Pán Krajniak sem vnáša širší kontext, než je utilitarita. Ale samozrejme, v niečom by som mu protirečil. Ošiaľ informatizácie, aby som ho citoval, nie je haluz, pán Krajniak, ale dlhoročný zdroj ziskov. Ziskov firiem nalepených na Slovenskú republiku, ktoré už roky dojili a doja rozpočet za všetkých vlád. Opakovane prináša u nás informatizácia a la Slovakia presne pravý opak, čo sa sľubuje. Procesy sa neurýchľujú, ale spomaľujú. Ceny rôznych úkonov neklesajú, ale naopak, prehľadnosť vzťahov občana a štátu sa nezlepšuje, ale naopak. Ochrana osobných údajov a súkromia zaniká. Informatizácia ale nie je vinníkom toho, z čoho ju obviňujete. Sú totiž aj štáty, kde informácia ľuďom naozaj prináša prospech.

    Práve celá debata podľa mňa v hlbšom slova zmysle o mnohých veciach v tomto parlamente je debata o tom, či v budúcnosti Slovensko dokáže nielen v tejto, ale aj v mnohých iných sférach prekonať túto fázu rozvoja a začať za verejné prostriedky prinášať občanom jednoznačný prospech. Nevyrieši to všetky otázky, ktoré ste nastolili, ale vyrieši to prinajmenej tú kľúčovú a kardinálnu otázku, či za naše peniaze neprichádzame iba ku škode.

  • Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, ste naozaj prišiel s takým zvláštnym pohľadom na problematiku, ktorú tu práve riešime. Sa pýtam, že kto tomu zákonu rozumie a máte ozaj pravdu, že tomu zákonu bude rozumieť iba pár ľudí, pár odborníkov. Ale práve preto je dôležité, aby ten zákon bol dobre napísaný, aby všetko to, čo ste vy hovoril, všetky tie riziká aby nenastávali. Lebo ten zákon je o tom, nastaviť nejaké pravidlá. A potom to, ten výsledok toho zákona, ten elektronický podpis a tie elektronické služby môžu ozaj prospievať tým ľuďom.

    Tak isto, ako povedal aj tuto môj predrečník, keď tam budú tí nesprávni ľudia a budú mať prístup k tým údajom, tak môžu, samozrejme, tieto, tieto využiť. Ale snáď ani ja vám neverím, že nevyužívate mobil, nevyužívate mail a určite svoju poštu neposielate poštovými holubami alebo nezatvoríte do fľaše a hodíte do oceánu. Ale ten mail a tieto služby tak isto aj vy, aj vy využívate. Takže tie obavy sú možno nejaké, že môže sa to zneužiť. Ale ja verím tomu a myslím si, že veľa ľudí tomu verí, že elektronizácia a informatizácia spoločnosti ľuďom pomáhajú.

  • Pán poslanec Krajniak, je podľa mňa veľmi intelektuálne nepoctivé použiť slová alebo obraz sily pána Marshalla McLuhana a nepovedať jednu podstatnú vec. Čítame pravdepodobne veľmi podobnú literatúru, ale práve Marshall McLuhan hovoril o tom, že žiadna technológia nedokáže viac, než sa pridať k tomu, čo už sami sme. Marshall McLuhan hovoril o extenziách, hovoril o tom, že pästný klin ako úplne na začiatku bol extenziou ruky, čiže dal tej ruke väčšiu silu, tak celý vývoj ľudstva môžme hovoriť o rôznych extenziách alebo rozširovanie vplyvu a vnímania našich jednotlivých zmyslov. Tak ako telefón dokáže náš hlas preniesť až do Ameriky, tak isto elektronické služby dokážu dve základné veci. V prvom rade ste sa asi tri alebo štyrikrát pýtali na to, že koľkým ľuďom napríklad tento návrh zákona a váš komentár, ktorý by sa hodil viac do prvého čítania, pomôže a koľkým ublíži?

    Čiže na prvú otázku, ak budeme vychádzať z paradigmy, že má obiehať informácia a nie občan, tak pomôže všetkým tým ľuďom, ktorí sedávajú dlho na úradoch a majú za úlohu vybaviť svoju agendu. K tomu pomôžu aj preberané dátové schránky, aj ďalšie otázky tohto zákona. Čiže aby obiehala informácia a nie občan, ktorý má a je nútený stáť v dlhých radách pri vybavení svojej agendy.

    A komu ublíži? Vy ste nezachytili, že my máme na Slovensku problém s oboslateľnosťou niektorých vysokých ústavných činiteľov? No ublíži hlavne tomu, komu nevieme napríklad doručiť súdnu predvolanku. Je to, jeden z nich je napríklad ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, predovšetkým ako konzervatívcovi vyššieho veku bol váš jazyk mne nezrozumiteľný v niektorých svojich pasážach. Už vidieť, že asi generačne hľadáme iné slová na vyjadrenie normálnych vecí, ktoré slovenčina má omnoho krajšie veci a kultúrny jazyk by mal aj vyjadrovať tie veci tak, aby im rozumeli všetci prítomní. Ja som, žiaľbohu, také termíny ako haluz, trubka a podobne, veľmi ťažko chápal a neviem, ani v súvislostiach som ich nepochopil, ako ste ich použili. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

    Chcel som hovoriť, že vy máte v dejinách veľa, veľa predbežcov. Jeden sa volal Don Quijote de la Mancha. Aj on chcel zrušiť pokrok tým, že sa pustil obnovovať staré poriadky. Ale sú tak aj napríklad trošku v novších dejinách, možno vám to termín už mnohým nič nehovorí, volá sa to ludizmus ľudí, ktorí sa pustili do strojov, pretože si mysleli, že im berú prácu. Jednoducho pokrok je tu, pokrok sa nedá zastaviť a musíme jednoducho brať tie veci tak, ako sú a musíme sa do nich zapojiť aj z konzervatívneho pohľadu, aby nás náhodou ten hlavný vietor neobišiel a nezostali nám len tie veterné mlyny a tak.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, tento zákon nerieši, koľko informácií štát o občanoch zhromažďuje a uchováva, nerieši, čo od občanov a firiem vyžaduje, aké povinnosti im stanovuje. Ja súhlasím, mohol by oveľa menej a poďme sa o tom baviť. Ale s tým ten zákon nemá nič spoločné. Tento zákon nerieši ani to, či informácie, ktorými štát disponuje, uchováva v elektronickej alebo v papierovej podobe. Aj keď ja si už ťažko dnes viem predstaviť, čo i len predstaviť, že by to kvantum informácií, ktoré štát uchováva, mal uchovávať inak ako v elektronickej forme. Samozrejme otázka je potom, akým spôsobom tie informácie majú byť dostupné a prepojené, ako majú byť chránené a podobne.

    Tento zákon rieši spôsob, akým štát komunikuje s fyzickými a právnickými osobami. A na otázku, komu tento zákon prospeje alebo komu táto právna úprava prospeje, by sa dalo odpovedať, že by mohla prospieť všetkým jej užívateľom v prípade, že by bola funkčná, v prípade, že by som si mohol veci, ktoré dnes musím vybaviť osobnou návštevou úradu alebo prinajmenšom napísaním, vytlačením, podpísaním nejakého papieru a jeho zanesením na poštu a potom prevzatím si poštovej zásielky na pošte, keď ich budem môcť vybaviť zo svojej obývačky alebo zo svojej kancelárie, tak mi to zjednoduší život. A to je to, o čom som aj ja hovoril vo svojom vystúpení, že lepšie by bolo, keby to fungovalo, keby to ľudia a firmy využívali dobrovoľne a potom by to možno ani nebolo potrebné zavádzať povinne. A tí, ktorí by to využívali, tým by to život a fungovanie zjednodušovalo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja mám tiež konzervatívne srdce, ale chcem povedať iný príklad.

    Pán poslanec, vy tvrdíte, že ako by sa informácie najľahšie kradli elektronicky. Ale nemyslím si, že napríklad moje zdravotné údaje budú lepšie alebo sú lepšie chránené v papierovej forme. Moja zdravotná dokumentácia sa nachádza u všeobecného lekára, ani tam nie je zamknutá v nejakom šuplíku a má k nej prístup každý, kto do tej ordinácie príde, vrátane upratovačky, ktorá príde poupratovať. Túto moju dokumentáciu je oveľa ľahšie ukradnúť od všeobecného lekára, ako teraz nejako zložito sa nabúrať hackerom do informačného systému.

    Alebo poviem iný príklad. Nominant pána Slotu prenajal budovu za geodetického a kartografického, geodetického a kartografického ústavu na sto rokov a v tej budove sa majú skenovať veľmi závažné, je to centrálny sklad dokumentov z katastrálnych úradov. Sú tam veľmi závažné informácie v papierovej podobe, ku ktorým je veľmi ľahko sa dostať, pretože momentálne, by som povedala, že to majú gauneri.

    No a teraz, ako elektronizácia zvyšuje slobodu. Určite podnikatelia privítajú, že nemusia obehnúť desať úradov a na každom si vybaviť iný papier, ktorý potom treba zaniesť na ďalší úrad. Určite privítajú, že firmu si dokážete založiť štyrma klikmi a nemusíte to robiť štyri dni. V Estónsku elektronizácia funguje fantasticky a áno, treba povedať, že v Estónsku stála desaťkrát menej, ako na Slovensku, ale to nie je problém samotnej informatizácie, ale babráctva tých, ktorí u nás na Slovensku mali informatizáciu na starosti. A ja si myslím, že informatizácia moju slobodu vôbec neobmedzuje, naopak, zvyšuje priestor...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky, pán poslanec Krajniak.

  • Pán poslanec Budaj, hovorili ste, že kradnú pritom. No kradnú, kradnú, ale keď už kradnú, nech aspoň popri tom postavia nejaký reálny most, ktorý si viete aspoň skontrolovať, že stojí a nie nejaké elektronické schránky, o ktorých nevieme, že jaká je ich v skutočnosti cena. Kašlem ja na také schránky.

    Pán poslanec Viskupič, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Remišová, tak keď to má toľko výhod, o ktorých hovoríte, tie elektronické schránky, tak nech je to dobrovoľné. Komu to vyhovuje, nech si ju urobí a nech komunikuje so štátnymi orgánmi, koľko chce, do rána.

    Pán poslanec Laurenčík, ja som taký konzervatívny, že ja som si kreditnú kartu zabezpečil až vtedy, keď ju už asi mali skoro všetci iba kvôli tomu, aby som si mohol legálne kupovať hudbu na iTunes, aby som si ju mohol stiahnuť, pretože v tom čase sa to dalo iba cez kreditky, cez tie ostatné karty to nešlo. Teraz, myslím, že už to ide aj cez tie ďalšie. Mne pôsobí trýzeň, keď mám niečo zaplatiť internetbankingom. Ja radšej sa vyberiem do normálnej banky, kde si to riadne skontrolujem a tak. Čiže takýto som ja staromilský.

    Pán poslanec Dostál, povedali ste, že tých informácií aj tak uchováva ten štát strašne veľa, aj tak, no tak nech ich neuchováva. Nech ich neuchováva. Mne nevadí, keď štát bude uchovávať menej informácií a riešením nie je to, že tak nech ich radšej uchováva elektronicky.

    Pán poslanec Hrnko, spomenuli ste tu Španielsko. No a v súvislosti so mnou ste spomenuli meno Don Quijote, tak keď sme v Španielsku, ja by som vám skôr doporučil, aby ste v súvislosti so mnou si zapamätali slovo rekonkvista.

  • O slovo vystúpiť v rozprave požiadal pán podpredseda vlády pán Pellegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, využil som vystúpenie v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať faktickými poznámkami na moje vystúpenie, ale chcem povedať a na úvod chcem oceniť, že pôvodne som očakával, že tá diskusia bude relatívne taká nudná, suchá a plná len diskusií o paragrafoch a znení jednotlivých odsekov. A vítam aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, pretože je to typ vystúpenia, ktorý patrí na pôdu parlamentu a je to diskusia o spoločenských témach a predostrel trochu iný názor na informatizáciu, ako prezentujeme možno my i iní.

    Ale myslím si, že vo svojej podstate mal, v niektorých veciach mal pravdu a je našou povinnosťou, aby sme nielen o výhodách, ale aj o nástrahách informatizácie vždy otvorene hovorili a aby si každý občan mohol vybrať, do akej miery bude sa ochotný vnoriť do toho digitálneho sveta, alebo do akej miery bude schopný sa od neho držať bokom a zachovať si akú-takú mieru nejakého nepripojenia sa k elektronickým službám. A súhlasím, že ruka v ruke s digitalizáciou a s informatizáciou verejnej správy ide aj kybernetická bezpečnosť a štáty a firmy a všetci tí, ktorí disponujú dátami o občanoch, o osobách, o firmách, sú povinné investovať nemalé prostriedky do ochrany týchto dát, pretože ten život, či sa to niekomu páči alebo nie, sa do toho digitálneho sveta presúva a v digitálnej podobe je dnes k dispozícii množstvo dát. Ale na to opäť existujú mnohé technické riešenia, kedy sa dajú dáta o osobe alebo o človeku uskladňovať oddelene tak, aby ak v prípade, že by došlo k hackerskému útoku a získaniu nejakých dát, tak to budú vždy len čiastkové dáta, nie komplexné. Ale o tom môžeme niekedy podiskutovať a ja budem veľmi rád, keď sa takej diskusie, možno aj takej filozofickejšej budem môcť zúčastniť.

    Nemôžem ale súhlasiť v jednom. To by som bral skôr ako kompliment, keby platilo, že štát je ten, tým motorom, ktorý núti alebo tlačí tých ľudí do digitalizácie a do elektronizácie. To by sme sa potom mohli pochváliť, že poskytujeme také úžasné služby a tak sme všetko zdigitalizovali, že tí občania ani inú možnosť nemajú. Tu skôr, žiaľ, platí opačne.

    Do digitálneho sveta začali ľudia prenikať viac vďaka rôznym firmám, súkromným spoločnostiam, službám, ktoré sú im poskytované. No a takéto podobné služby a takúto istú kvalitu začínajú občania žiadať aj od štátu. Čiže štát, by som skôr povedal, je ten posledný v rade, ktorý by mal dobehnúť ten trend a napĺňa len požiadavky občanov, pretože tak, ako si vybavujú letenky, hotely, ako cestujú, ako si nakupujú cez internet, tak si chcú vybavovať aj agendu so štátom z pohodlia svojho domova alebo zo svojho pracoviska. Takže v tom to neplatí, že my by sme boli tí, čo ľudí tlačíme do digitalizácie. My len reagujeme na trendy a na požiadavky obyvateľstva.

    Ak sa mám dotknúť zákona ako takého, áno platí, že v tomto sa pravdepodobne ukazuje, a teraz nechcem obhajovať vznik nášho úradu, ale ak by som popísal ten stav, pretože sme hovorili, že niečo posúvame, niečo sa nedokončilo alebo dokončilo, tak platí zákon o e-Governmente, ktorý k 1. 8. 2013 povedal, že právnické osoby majú mať aktivované schránky. Takže čo urobil Úrad vlády a spoločnosť NASES? K 1. 8. 2016 pripravila schránky nielen pre právnické osoby, ale aj pre všetkých obyvateľov tejto krajiny podľa registra právnických osôb, registra fyzických osôb a tak ďalej. A máme ich dnes k dispozícii cez päť miliónov, blížiac sa pomaly k šiestim miliónom a sú pripravené. Z pohľadu NASES-u, úloha splnená.

    Na druhej strane na to, aby bolo možné vstupovať do schránky, začalo vydávať ministerstvo vnútra eID kartu, teda občiansky preukaz s čipom. Je ich vydaných viac ako milión niečo. Z ich pohľadu možno úloha splnená.

    Obidva rezorty si môžu myslieť, že splnili všetko, čo bolo treba, len akosi sa zdá, že niekde je problém, a preto asi uznáte, že informatizácia bez koordinácie, to znamená bez niekoho, kto bude spájať jednotlivé rezorty a jednotlivé typy služieb, nemôže na Slovensku fungovať. A preto tu sa ukázala, ukázala tá potreba, aby sme do toho vstúpili, pretože áno, musíme si povedať otvorene a ja to kedykoľvek priznám, ustanovenie, ktoré je už dnes v zákone, ktoré hovorí, že ak si pôjdete teraz požiadať o občiansky preukaz s čipom, už na žiadosť si vypíšete bezpečnostný osobný kód, aby keď vám ho dáme, tak už ten BOK alebo to pinko k tomu občianskemu už budete mať.

    Doteraz to v zákone nebolo, to znamená, mnohí si občiansky preukaz vybavili a nezaktivovali si ten PIN a ten BOK. To znamená, že mnohí budú musieť navštíviť ešte raz oddelenie dokladov, aby si vybavili bezpečnostný osobný kód, aj keď už občiansky preukaz s čipom majú, len ho nemajú aktívny a nemôžu do svojej schránky prísť.

    Čiže to sú veci, v ktorom áno, dobiehame nejaký proces, ktorý ja som našiel a snažím sa urobiť ho čo najpriateľskejší pre firmy, aby to spôsobovalo čo najmenší stres, pretože zavádzame elektronickú službu a tá nemôže ísť len tak natvrdo, že štát povie, v zákone je to tri roky, mali ste si splniť, všetci ste mali vedieť, čo ste mali urobiť. Keď vidíme, že sa tak nestalo je našou povinnosťou reagovať. Ja som rád, že sme vytvorili nejaký priestor. Ja pevne verím, že v najbližších naozaj už dňoch predstavíme nejakú formu kampane, ktorá bude hlavne rozumná, efektívna, nie zas nejaká drahá, pompézna, ale taká, aby plnila svoj účel a aby sa dostalo ku každému jednému konateľovi a štatutárovi, aby sa k nemu dostala informácia, že čo musí spraviť, aby si k 1. 1. 2017 alebo aj skôr, ak chce, aktivoval dátovú schránku.

    Ale ešte možno tak laicky aj pre ostatných kolegov, ktorým sa možno text zákona zdá veľmi komplikovaný. Čo to vlastne tie dátové schránky sú?

    Víziou je, aby naši úradníci a naše úrady akékoľvek konanie, ktoré budú robiť vo svojej kancelárii, ukončili rozhodnutím, ktoré ale bude mať elektronickú podobu, to znamená, bude sa nachádzať v počítači bez toho, aby museli toto rozhodnutie vytlačiť, oraziť, opečiatkovať, zabaliť do obálky, odniesť na poštu, poslať, čakať, kým bolo doručené, doručenku si niekde založiť a mať takéto stohy papiera. No a na druhej strane, aby toto elektronické rozhodnutie mohli doručiť, tak sa štát rozhodol, že každému občanovi aj každej firme zriadi elektronickú schránku. Pri firmách je táto schránka povinná k 1. 1. 2017, pri občanoch to bude dobrovoľné a ten princíp dobrovoľnosti aj bude zachovaný.

    To znamená, štát v budúcnosti by mal fungovať asi takýmto spôsobom: akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na to, či sa týka právnickej osoby, občana, neziskovej organizácie a tak ďalej, vykoná úradník, úradníčka elektronicky a pošle ho dotyčnej osobe elektronicky. A národný doručovateľ, napríklad Slovenská pošta, sa rozhodne. Ak aktivovaná schránka je, tak jednoducho elektronické rozhodnutie príde priamo do schránky právnickej alebo fyzickej osoby. Ak takáto schránka aktivovaná nie je z dôvodu toho, že si to občan neželá, pošta alebo iný doručovať zmaterializuje toto rozhodnutie a doručí mu ho fyzicky domov. Ale pre úrady to znamená odosielanie rozhodnutí elektronicky bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte aktivovanú schránku. To, či vám príde elektronicky alebo fyzicky, to už je len otázka doručenia. Na tom chceme teraz, teraz pracovať.

    Takže malo by to zrýchliť doručenie, malo by to zlacniť doručenie, pretože sa vyhneme pošte, vyhneme sa tým zásielkam, overovaniu doručenia a tak ďalej. Platí fikcia doručenia, ale tá platí dnes už aj pri fyzickom doručení poštovej zásielky. Ak si ju neprevezmete do určitého momentu bez ohľadu na to, že sa vyhovoríte, či ste dostali alebo nedostali žltý lístok, považuje sa za, považuje sa za doručené.

    Tam súhlasím s kolegami, ktorí podporili túto úpravu, pretože napríklad, ak pani ministerka Žitňanská chce intenzívnejšie bojovať s platobnou neschopnosťou medzi jednotlivými firmami, resp. neochotou platiť faktúry, ak chce vytvoriť jednotné elektronické pracovisko na jednom okresnom súde na Slovensku, ktoré sa bude venovať len tomu a ktoré by malo automatizovaným systémom zasielať platobné rozkazy tým neplatičom, ktorí nie sú schopní a nechcú platiť svoje faktúry, tak je, myslím, veľmi efektívne, aby sa takéto platobné rozkazy a rozhodnutia doručovali do schránky právnickým firmám a aby tieto do 15 dní museli reagovať. V prípade, že si tú schránku neotvoria, aj tak sa to považuje za doručené, aby sa nevyhýbali prijímaniu a preberaniu pošty, aby sa tak zrýchlil, aj zlepšila platobná, platobná schopnosť, zlepšil sa platobný styk. A jednoducho aj vymožiteľnosť práva ako taká, čo myslím si, privítala aj odborná verejnosť.

    Ak by som prišiel k pozmeňujúcim návrhom, samozrejme, zazneli tu niektoré. Možno by som sa vyjadril ku všetkým, aby som odporučil alebo naznačil, aký je návrh navrhovateľa alebo postoj.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána spravodajcu, pána poslanca Bučeka, ide len o došpecifikovanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe a týka sa elektronickej žiadosti o eID kartu. Tam, samozrejme, s takýmto pozmeňujúcim návrhom súhlasíme.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku, ide ešte o lepšiu a precíznejšiu dikciu toho, aby sa, akým spôsobom sa bude zaoberať zákon neziskovkami, občianskymi združeniami, odborovými organizáciami a tak ďalej, aby nedošlo k žiadnym pochybnostiam a nikomu nevznikli žiadne škody.

    Čo sa týka dvoch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých hovoril pán poslanec Galek, môžem z tohto miesta povedať, že absolútne súhlasím, že v tomto štáte do budúcna musí fungovať len jedna jediná elektronická podateľňa, aby občan nemusel hľadať, kde a na akom portáli má ktorému ministerstvu alebo štátnemu orgánu inému podať svoje podanie. Urobí tak vždy na ústrednom portáli verejnej správy na Slovensku.sk a už je úlohou tohto portálu, aby rozdistribuoval to elektronické podanie príslušnému úradu a aby sa dostalo na stôl tam, kde sa dostať má.

    Na druhej strane ale musím povedať, že som mu aj na výbore, keď sme o tom rokovali, sľúbil, že urobím všetko pre to, aby takáto povinnosť do zákona sa dostala. On sám v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil, navrhuje, aby tam bolo prechodné obdobie 2020 a tak to pôvodne zamýšľal aj zákon, pretože mnohé podateľne jednotlivých úradov fungujú, častokrát boli financované z verejných zdrojov alebo zo štrukturálnych peňazí a je potrebné zachovať ich životaschopnosť päť alebo sedem rokov.

    Na druhej strane ale zase, ak by som mal byť férový, tak zákon, ktorý som prevzal pod svoju gesciu, som už našiel po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, kde mnohé rezorty vzniesli proti tomu riešeniu zásadnú pripomienku a preto tieto ustanovenia zo zákona vypadli. A dnes by som považoval nefér, aby som využil alebo zneužil parlament, aby sme vlastne takto obišli medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som pánovi, aj keď samozrejme, parlament má na to právo a keď rozhodne, tak vláda bude musieť takéto ustanovenia plniť. Ale ja osobne si myslím, že to spraviť treba. Ja si myslím, že to aj spravíme, len ja by som bol rád, keby sme mohli absolvovať riadny legislatívny proces a aby som osobne mohol s tými ministrami alebo s tými rezortmi, ktoré vzniesli tieto zásadné pripomienky, osobne zoči-voči hovoriť, aby mi to vysvetlili, prečo vtedy taký názor mali. A ja pevne verím, že ten zákon príde do parlamentu bez rozporov, pretože stále si myslím, že v oblasti informatizácie neexistujú pravé ani ľavé riešenia, existujú len dobré alebo nedobré. A pevne verím, že rezorty od svojich pripomienok, ktoré mali pred tromi-štyrmi mesiacmi, po dobrej argumentácii ustúpia.

    Takže ja predpokladám, že v krátkej dobre predložíme novelu zákona o e-Governmente, pretože treba zmeniť možno aj ďalšie veci. Tu chcem upriamiť pozornosť na jednu vec. Hovoríte mnohí, že predkladáte návrhy odbornej verejnosti. Chcem povedať, že aj náš prístup k odbornej verejnosti je veľmi otvorený a po vzniku nášho úradu sme opätovne otvorili diskusiu o Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy, u ktorej som identifikoval jednoducho kritiku zo strany odbornej verejnosti. Dnes máme na stole nový draft, resp. znenie so zapracovanými pripomienkami, ktoré naozaj zodpovedá požiadavkám odbornej verejnosti. Tak chcem iba, aby nevznikol dojem, že vládna koalícia akoby s odbornou verejnosťou nediskutovala a len kolegovia z opozície s nimi komunikujú. A myslím, že to odborná verejnosť aj privítala. Dokonca verejne minulý týždeň som čítal ich stanovisko, kde oceňujú náš prístup k NKIVS - Národnej koncepcii informatizácii verejnej správy.

    Po jej schválení o týždeň, o dva, respektíve do konca septembra na Rade vlády pre digitalizáciu a samotnej vláde by sme radi prišli s novelou zákona o eGovernmente, pretože treba riešiť nielen centrálnu podateľňu. Mali by sme konečne vyriešiť platobný portál. To znamená, aby ten občan mohol naozaj kreditnou kartou zaplatiť svoj správny poplatok tak, ako bežne platí lietadlo a svoj hotel a nemusel robiť prevod zo štátnej pokladnice a čakať na potvrdenie, či peniaze prebehli a tak ďalej. Predsa už nemôžme byť sto rokov za opicami. To poviem úplne na rovinu.

    Takže tieto veci chceme v krátkej dobe priniesť a preto by som považoval za férovejšie, aby sme to urobili cez riadny legislatívny proces a ja z tohto miesta naozaj chcem deklarovať, že sa tak stane do niekoľkých mesiacov a ešte dúfam, že v tomto roku možno prvé čítanie novely zákona o eGovernmente by sme mohli absolvovať. Ten posun do roku 2020 nám dáva relatívne dobrú časovú rezervu. A ja som aj na výbore deklaroval, že neumožním žiadnemu rezortu či z verejných zdrojov štátneho rozpočtu alebo z európskych peňazí pracovať na nejakom riešení svojej vlastnej podateľne od tohto momentu, respektíve od momentu, kedy sme o tom diskutovali, aby nevznikali duplicitné riešenia, lebo výsledok vidím aj ja v centrálnej podateľni. Ale toto riešenie týmto komplikovaným pozmeňujúcim návrhom a obísť medzirezortné pripomienkové konanie, respektíve prelomiť odpor zúčastnených sa mi nezdá momentálne z mojej strany férové rešpektujúc aj koaličných partnerov a jednotlivé rezorty. Takže by som odporúčal tento pozmeňujúci návrh neprijať a zároveň pevne verím, že sa čoskoro objaví v riadnom vládnom návrhu zákona.

    Čo sa týka rodného čísla, ešte na záver, to je také komplikovanejšie. Pán kolega Galek namietal, že náš zákon umožňuje použiť pri elektronickom podpise - rodné číslo? S tým, že namieta, že by to malo vplyv na interoperabilitu. To znamená, ak by napríklad prišla na Slovensko žiadosť nejakej osoby zahraničnej, ktorá má elektronický podpis vydaný v inej krajine, že by nebolo možné takýto certifikát alebo takýto podpis u nás akceptovať. To nie je pravda, pretože dopĺňanie rodného čísla ako jedinečného identifikátora v Slovenskej republike sa týka len podpisov, ktoré vydávame pre občanov s trvalým pobytom v Slovenskej republike na ich jednoznačnú identifikáciu. A musím povedať, že napríklad rodné číslo vo svojom podpise používa Taliansko a Belgicko. Estónsko, ktoré je častokrát brané alebo dávané nám za príklad spolu s inými krajinami, používa takzvané IFO, to znamená Identifikátor fyzickej osoby. To znamená nie číslo, ktoré ako je u nás, rodné číslo generované na základe dátumu narodenia plus nejaké lomítko, ale je to vymyslené číslo, ktoré oni jednoducho v registri fyzických osôb majú. Taktiež používajú nad rámec nariadenia smernice EIDAS. To znamená, každá krajina má niečo takéto navyše. A keď my máme rodné číslo a Estónci majú IFO, tak takisto by sme im mohli namietať, že oni majú IFO, my máme niečo iné, tak ako budeme interoperabilní? No budeme musieť byť, pretože smernica alebo nariadenie je nad zákon a my sme povinní pri zahraničnom certifikáte uznať tie jeho minimálne náležitosti, ktoré sú dané v nariadení a budeme musieť akceptovať takéto certifikáty, ktoré budú niekde zverejnené ako dôveryhodné v rámci celej Európskej únie a budeme ich akceptovať.

    Takže v tomto prípade ide na národné riešenie. Žiaľ, momentálne je náš register fyzických osôb nastavený na použitie rodného čísla. Nemáme iný identifikátor, ktorým by sme identifikovali dotyčnú osobu. Môžeme viesť diskusiu, že môžeme namiesto takéhoto rodného čísla používať číslo certifikátu daného, ktorý bude. A to zasa vyžaduje zriadiť nový register, respektíve rozšíriť existujúci, mať tam ďalšiu kolónku a priraďovať ku každému občanovi Slovenskej republiky nejaké ďalšie číslo, voči ktorému ho budeme identifikovať. Takže v tomto prípade ide zase len o názor, ale je to vôbec nie riešenie iba čisto slovenské. Ešte raz hovorím, Taliansko, Belgicko má rodné čísla, ostatné krajiny, vrátane Estónska, majú identifikátor fyzickej osoby, to znamená iné fiktívne číslo, ktoré pre každého občana vymysleli. Akurát, že z toho IFA neviete vyčítať asi dátum narodenia. To je jediný problém.

    A čo sa týka pochybností o ochrane osobných údajov, samozrejme, tu máme štátnu autoritu Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý bol súčasťou medzirezortného pripomienkového konania. Nevzniesol námietku, že by používaním rodného čísla pri elektronických podpisoch dochádzalo k zneužitiu alebo k ohrozeniu ochrany osobných údajov. Takže momentálne je naše funkčné riešenie nastavené na používanie identifikátora rodného čísla. Jeho odstránením momentálne by sme naopak pravdepodobne znemožnili a znefunkčnili prístup občanov k elektronickým službám štátu. Zároveň ale zákon hovorí, že môže byť použité to rodné číslo. Z legislatívno-právneho hľadiska asi by platilo, či to tam ustanovenie máme alebo nemáme. Nariadenie hovorí, že štáty si môžu na vnútroštátne riešenie použiť aj dodatočné identifikátory.

    Z tohto pohľadu, ak v zákone je napísané, že štát môže použiť rodné číslo, tak na druhej strane mi z toho logicky vyplýva, že keď tam aj nebude nič, tak v zmysle nariadenia zase takúto istú možnosť máme a nič nebráni tomu, aby štát pokračoval v tom technickom riešení, ktoré má. Ja osobne ho za nejakú extrémnu brzdu rozvoja nepovažujem, pretože občanovi je relatívne jedno, čo to vlastne v skutočnosti na tom občianskom preukaze má a čo to ten elektronický podpis je. Ja sa aj snažím, aby každý jeden, ktorý občanom takúto službu ponúka, ju urobil takú, aby občan nemusel ani vôbec rozumieť, o čo v skutočnosti ide, aby ho vedeli intuitívne používať. Takže ak, jediný spor môže byť v tom, či je alebo nie je ohrozený osobný údaj daného človeka, ale to by mal rozlúsknuť Úrad na ochranu osobných údajov a nie my tu poslanci alebo členovia vlády na základe nejakého intuitívneho pocitu. Ale podporujem, pán Galek, centrálnu podateľňu a deklarujem ešte raz, že v krátkej dobe prídeme s riadnym vládnym riešením spolu s riešením ďalších vecí, ktoré by sme mali riešiť.

    Ďakujem. Čas na to ešte máme.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána podpredsedu vlády päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Oceňujem, že ste vystúpili v rozprave ako keby v rámci záverečného slova. Preto mám možno päť takých kvázi otázok alebo doplnení. Ak som teda správne pochopil, v jesenných a v začiatočných zimných termínoch bude nasledovať nejaká kampaň ohľadom dátových schránok a ich zavedenia, ich povinnosti pre právnické osoby.

    Druhá vec. Predsa len sme v politike a termíny v čo najkratšom možnom termíne sú také trošička vágne. Čiže či by sa dalo v reakcii špecifikovať koniec roka, začiatok roka 2017 alebo podobne?

    Ďalšia vec. Spomínali ste IFO. My máme dlho takú starú tému, voláme ju BIFO, čiže bezobsažný identifikačný údaj fyzickej osoby. Opýtam sa jednoducho, kedy? Na Slovensku je tu ten problém, rodné číslo versus BIFO aj u nás doma. Čiže troška tak ste obišli ten termín, lebo u nás rodné číslo má dve závady z hľadiska osobných údajov, to je dátum narodenia a druhé - miesto narodenia. Čiže u nás by mnohé problémy bezobsažné identifikačné číslo fyzickej osoby vedelo vyriešiť.

    A posledná poznámka. Vy asi viete ešte ako digitálny šampión a potom následne som mal obrovskú snahu spraviť komisiu tuná pod eurovýborom. Myslím si, že nastáva ten čas aj na typ debaty, ktoré priniesol do pléna parlamentu pán Krajniak, pretože či už filozofické zámery digitalizácie a informatizácie alebo širšie fórum, kde bude NACES, kde budete môcť byť vy, kde budú rôzne strany, rôzne politické spektrum a odborná verejnosť, by sa nám tu v parlamente zišiel. A ja teda aj týmto spôsobom lobujem, aby sme túto komisiu čím skôr v parlamente zriadili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež chcem oceniť vystúpenie pána podpredsedu, že prišiel a teda vystúpil k tejto téme. Tiež tu aj spomínal tú širšiu diskusiu, ktorá bude potrebná k celkovému pohľadu na informatizáciu. A chcem tu pripomenúť jeden dôležitý aspekt, na ktorý by sme nemali zabudnúť, a to je predovšetkým vzdelávanie. Vzdelávanie populácie k tomu, aby naozaj sa nebála tej informatizácie, ktorá tu prichádza. Pre všetky vekové kategórie už dnes pôsobia niektoré občianske združenia, jednak pre tú stredoškolskú mládež, ale už aj na základných školách. Za jeden príklad: občianske združenie napríklad Preventista pána Ostera, ktorá sa venuje akože problémom, ktoré môže priniesť práve otázka bezpečnosti i zneužívania v kyber priestore a je dôležité aj, aby sa v tejto kampani, ktorá sa pripravuje, bolo to prepojené systémovo a spojené v rámci aj vzdelávacích politík a v jednotlivých rezortoch naozaj tá populácia začala vzdelávať k tomu, aby sa nebála túto technológiu používať.

    A ešte jedna taká malá poznámočka. Dúfam, že všetky portály, ktoré budú vznikať, respektíve už vznikli v rámci využívania digitalizácie, budú vždy rešpektovať užívateľské prívetivé prostredie. To "you very friendly" prostredie, na to sa veľmi často zabúda a myslím si, že máme na Slovensku dostatok programátorov, veľmi šikovných ľudí, ktorí dokážu vytvoriť také portály, ktoré budú naozaj na pár klikov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi Pellegrinimu za vystúpenie, aj zodpovedanie jednotlivých možnože pripomienok. Ja by som sa chcel ale opýtať na jednu otázku, ktorú som v rámci rozpravy položil. Nakoľko je pripravený štát na elektronickú komunikáciu, ktorá má pre úrady nastať toho 1. 11. 2016? Či už prebehlo alebo je pripravené nejaké testovanie alebo overenie ich schopnosti, či naozaj takto tie úrady komunikovať vedia? To je taká moja prvá otázka.

    Čo sa týka tej argumentácie centrálnej elektronickej podateľne, ja budem naozaj veľmi rád, ak sa to podarí zrealizovať, ak predložíte takýto návrh. Pokiaľ prídete s takýmto návrhom, kľudne zoberte pozmeňovák ako predlohu. Je to odkomunikované s odbornou verejnosťou. Nemal by v tom byť problém.

    No a k tomu rodnému číslu. Ja tam mám jednu zásadnú otázku. O rodnom čísle sa hovorí, že by malo byť zrušené, malo by byť nahradené BIFO-m, nejakým desaťmiestnym identifikátorom, presne neviem. Viem, že je tam nejaké desaťročné prechodné obdobie. Neviem, kedy začalo, neviem, kedy končí. Čo sa stane potom? Bude opäť potrebné nejakým nákladným systémom meniť tieto rodné čísla na identifikátory, alebo nevieme vôbec, v akom stave sa momentálne to BIFO nachádza?

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády sa vyjadril aj k vystúpeniam a pozmeňujúcim návrhom niektorých poslancov. Mňa by zaujímal ten poslanecký návrh pána poslanca Bagačku, ktorý sa týka práve tých občianskych združení, respektíve právnických osôb, kde nie je identifikovaný štatutár. Podľa návrhu, ktorý sa premietol do spoločnej správy ako bod 26, by malo dôjsť k aktivácii elektronickej schránky 30. deň po tom, ako v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci budú o nich zapísané najmä údaje najmenej v rozsahu stanovenom zákonom. Podľa toho nového návrhu pána poslanca Bagačku by malo dôjsť k aktivácii 1. mája 2018. Je nepochybne výhodou, že ten, tá druhá úprava je jasnejšia. Je to tam napevno povedané a nemusí sa nikto domnievať, že kedy je ten tridsiaty deň a či sa to dozvedela alebo nedozvedela dotyčná právnická osoba. Na druhej strane je to tam napevno, čo jej aj nevýhoda. Čo sa stane, ak dovtedy nebudú známe tie údaje, ak štát nebude ani dovtedy disponovať s informáciami o tom, že kto sú štatutári? Lebo ako jedna vec sú zámery, že dovtedy to všetko už bude známe, hotové registre, ale realita môže byť iná. A potom už zrejme zasa bude, budeme stáť pred podobným problémom, ako teraz a budú sa posúvať termíny. Čiže možno aj z hľadiska tohto by bolo dobré nehlasovať ihneď a dať tam tých 48 hodín, kým sa bude hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

    Čo sa týka tej reakcie na pána poslanca Krajniaka a toho, čo ste povedali, že štát netlačí ľudí do elektronickej komunikácie, ale vlastne len dobieha súkromný sektor, tak súhlasíme, ale ak súkromný sektor takto funguje dobrovoľne, tak možno, že aj štát by mal začať s tým, že by to fungovalo najprv dobrovoľne.

  • Takže o záverečné slovo... Vyhlasujem rozpravu za skončenú. O záverečné slovo požiadal pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som naozaj ešte mohol reagovať na niektoré vznesené otázky, čo sa týka teda BIFO. Momentálne naozaj vám nepoviem konkrétnu informáciu, ale budem sa snažiť vám ju nejakým spôsobom pripraviť, pretože presne tak ste už len hneď v tej otázke skonštatovali niektoré vážne problémy, ktoré nás čakajú. To je vlastne zmena celého fungovania a filozofie, na čom je postavená táto krajina. Celé generácie identifikujeme ľudí na základe rodného čísla a teraz máme vymyslieť nejaké číslo, ako niekedy, ako číslo sociálneho poistenia alebo niečo iné, ktoré budeme občanom prideľovať. Takže to je, to je mega zmena a vôbec, v akej fáze sa nachádza, to by som vám dnes si nedovolil tvrdiť. Takže k tomu môžeme potom samotne, možno aj na vašej komisii vyvolať diskusiu a pozvať zodpovedných, tak ministerstvo vnútra, ktoré je zodpovedné za register a tak ďalej. Register fyzických osôb je tam, takže zasa máme Sociálnu poisťovňu, s ktorou musíme tak isto o tom hovoriť, či bude na to schopná prejsť, pretože aj tá dnes funguje na základe rodných čísiel, myslím, ak si pamätám, ako sa vypisuje evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, tak sa nedáva meno, ale sa dáva rodné číslo poistenca.

    Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku, práveže je trošku predvídateľnejší v tom, že predtým spoločná správa hovorila o tom, že do 30 dní odvtedy, ako údaje o nejakých, o nejakom type právnickej osoby získame, čo sa môže stať aj o polroka a nemusia si to všimnúť tieto organizácie, pokiaľ nebudú pravidelne sledovať zoznam na ÚPVS, zoznam tých organizácií, ktorých sa táto povinnosť netýka.

    Zas na druhej strane zákony by mali aj reflektovať na nejaké projekty a na Slovensku by mal byť práve v dátume, ktorý je tam uvedený v poslaneckom návrhu pána poslanca Bagačku, by mal byť dokončený konečne oficiálny projekt register právnických osôb, do ktorého už potom všetky ostatné zdrojové registre budú musieť povinne tieto údaje zadať. Čiže k dátumu, ktorý je zadaný v pozmeňujúcom návrhu, by štát už mal disponovať všetkými informáciami o všetkých týchto právnických osobách a je na diskusiu, pán poslanec, či elektronické doručovanie neziskovej organizácie alebo občianskemu združeniu je zásah do jej slobody, pretože ak nejaké maličké občianske združenie chce postaviť detské ihrisko a podá si žiadosť na mestský úrad, v čom je ohrozené to občianske združenie, ak mu mestský úrad pošle to rozhodnutie do dátovej schránky obratom a vyjadrí súhlas s tým, aby mohli čo najskôr stavať a nie čakalo niekde na pošte a chodili si po to vyjadrenie?

    Takže v tomto prípade si nemyslím a na druhej strane povedzme si, koľko právnických osôb funguje dlhé roky relatívne značným rozpočtom, koľko ľudí prežije skoro celý svoj produktívny život v neziskových organizáciách celkom za slušné peniaze a tak ďalej? A preto si nemyslím, že títo ľudia by mali byť nejakou chránenou skupinou, ktorej štát musí doručovať rozhodnutia konzervatívnym spôsobom poštou. Práveže títo ľudia by tak isto mali dostať to rozhodnutie elektronicky, pretože tak či tak určite aj oni chcú šetriť výdavky verejnej správy, aby mohlo zostať na iné veci, takže v tomto prípade si nemyslím, že išlo by o akýkoľvek zásah do slobôd, združovania sa alebo tak, ako ste to vy načrtli, skôr o komfort štátnych úradníkov a ľudí, ktorí sú platení z našich daní, aby čo najskôr rozhodli a aby vám rozhodnutie, o ktoré ste žiadali, za peniaze daňových poplatníkov čo najskôr ste aj dostali. A to si myslím, že je jedno, či ste nezisková organizácia, občianske združenie alebo firma podnikateľov.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Súčasne vás žiadam, pán spoločný spravodajca, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takže o sedemnástej, dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 200.

    Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Ján Budaj, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Karol Farkašovský.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Pred obedom, dámy a páni, som skončil s otázkami, či sme si všetci vedomí, vrátane predkladateľov zákona, že Slovenská republika stojí a padá s demokraciou. Kto ju ohrozuje, ohrozuje vskutku základy štátu. Ako vidíte, a niektorí sa aj usmievate nad tým, mám nezaslúženú výsadu byť opakovane prerušený - keby len prerušený - byť opakovane prerušený vo vyjadrení sa ku dôležitej novele zákona, kvôli čomu až teraz dokončím svoj prejav.

    Už v piatok pred ukončením schôdze, ako aj dnes predpoludním som sa venoval otázke, prečo vznikli a čo prinášajú zmeny v pravidlách parlamentného života, ktoré máme na stoloch. Snažil som sa objasniť, že k tejto iniciatíve koalíciu nevedú vecné ani pracovné dôvody, ale výlučne dôvody politické. Od toho obedňajšieho prerušenia uplynulo iba zopár hodín a znovu vidíme, že parlament pokračuje absolútne korektne, poslanci koalície aj opozície si vypočuli pána Pellegriniho, ten ocenil vystúpenia viacerých poslancov opozície. Nie je tu žiaden dôvod na mimoriadne opatrenia v rokovacom poriadku.

    Žiaľ, z tejto novely rokovacieho poriadku trčí ako povestná slama z čižiem úsilie sťažiť rôznymi formami prácu poslancov, a to, keď sa hovorí o práci poslancov, tak mechanizme demokracie vždy značí predovšetkým prácu opozičných poslancov. Koaliční poslanci koniec-koncov naozaj častokrát majú za úlohu iba podporiť stanoviská a prácu vládnej koalície, resp. samotnej vlády a legislatívnych orgánov vlády. Práca opozičných poslancov je oveľa náročnejšia a odohráva sa len tu. My nemáme svojich zástupcov vo vláde, ani v inštitúciách, ktoré obsadila koalícia. My máme šancu iba tu na tomto mieste upozorňovať, pýtať sa, dávať podnety a dúfať, že koalícia je natoľko rozumná, že aj v tých podnetoch je racionálne jadro, tak ich využije.

    Ak má byť po prvýkrát od novembra ´89 obmedzený čas vystúpenia poslanca, je to vskutku mimoriadne významný zásah a významná zmena. Ale hovorí sa tu aj o trestoch, je tu snaha nadeliť predsedajúcemu nové a zväčša represívne právomoci, už spomínané zakázanie vizuálnych pomôcok a tak ďalej a tak ďalej. Svoj názor na novelu rokovacieho poriadku z kontextu doterajšieho vývoja, ako som hovoril, z troch kontextov sa to pokúšam teda už tretíkrát odôvodniť, dokončím pripomenutím, že za vyše štvrťstoročie existencie slovenského parlamentarizmu sme už videli rôzne politiky a videli sme aj rôzne koalície. Spájali sa tí, ktorí v novembri presadzovali demokraciu, spájali sa aj tí druhí, ktorí v tých dobách stáli proti, ale boli aj koalície, kde sa jedni s druhými spojili v krízovej situácii pre prospech veci. Boli aj pravo-ľavé koalície, vládli spolu, ako teraz vládnete vy. Ale demokrati, ak boli vo väčšine, nikdy nepripustili, teda ak boli súčasťou koaličnej väčšiny, nikdy neumlčiavali opozíciu. Ak teraz príde k tomu, bude to naozaj dejinný prelom.

    Ak teraz vy zo strán SMER, MOST a SNS predkladáte také zmeny rokovacieho poriadku, ktoré idú očividne v neprospech otvorenosti, v neprospech vyjadrovania sa opozície na pôde parlamentu, idete tým aj v neprospech kontroly moci a idete proti času, akoby ste smerovali späť.

    Dámy a páni, najmä tí, ktorí ste v Národnej rade noví, všimnite si a pamätajte aj pre budúcnosť, že bludička, zaludná bludička vábiaca vás, ktorí máte väčšinu k nadužitiu tej väčšiny, tu nie je žiadnou začiatočníčkou. Takáto bludička sa zjaví v mysliach alebo v laviciach parlamentnej väčšiny vlastne po každých voľbách. Lebo tá možnosť tu je, máme väčšinu a tí ostatní odídu s dlhým nosom.

    Chcem upozorniť, že aj vy odpovedáte na jej vábenie, tak ako mnohí pred vami. Každý si tým píše, každé volebné obdobie si práve týmto píše takú, základné vysvedčenie, pokiaľ ide o to, ako dopadlo z hľadiska demokracie. Ak podľahnete, nebudete napokon prví. Za to štvrťstoročie od novembra som ja aj viacerí z vás zažil už všakovakých takpovediac pohrobkov tých bývalých čias, kedy sa zbožštil štát, ale samozrejme len na to, že my sme v čele štátu. Videli sme mnohých samoľúbych politikov, ktorí potláčali kritikov, humoristov, novinárov len preto, že im chýbal dôvtip a argumenty. Potláčať a démonizovať svojich kritikov je, dámy a páni, v skutku lákavé. Predsa ale len nie sú tu už 90. roky.

    Ak viaceré z návrhov, ktoré sú v tom pôvodnom návrhu, nestiahnete, tak sa sami a verejne prihlásite ku mečiarovskému a slotovskému videniu sveta. Tí obaja napríklad zvykli nepríjemné pravdy riešiť umlčaním tých osôb, čo ich vyslovovali. Pamätáme si to, preto o tejto novele rokovacieho poriadku platí známa múdrosť, že kto sa pokúša zopakovať tragédiu, splodí iba frašku. Ak dnes idete zakazovať fotenie a nahrávanie diania v parlamente, teraz v 21. storočí, budete na smiech.

    Vážená koalícia, predložený balíček takpovediac parlamentných represií páchne totalitným myslením a preto skutočne apelujem, zahoďte ho! Začnime inak. Ste vari na tom tak zle, že potrebujete priškrcovať parlament? Čo tu vlastne idete počas tejto tretej vlády robiť, že ako na úvod potrebujete prijať náhubkové opatrenia? Ja verím, že nič také hrozné. Prečo je to potrebné? Ministri vlády majú mať v rozprave väčšie práva než poslanci? Prosím vás, vy chcete, aby sme ako prvý parlament na svete boli podriadení vláde? Naozaj chcete presadiť všetky tie zákazy a tresty, aké nedali do rokovacieho poriadku ani súdruhovia Šalgovič, Schuster, Gašparovič, Migaš a odmietol ich aj pán Paška.

    Vážené dámy a páni, je nám jasné a berieme to ako realitu, že koalícia strán SMER, SNS a MOST - HÍD je koalíciou utilitárnou, nespájajú ju natoľko spoločné dlhoročné zápasy, ani spoločné hodnoty, ale záujmy. Záujmy sa od politiky oddeliť nedajú, no predsa len by mali byť sprevádzané aj nejakými hodnotami. Ak také hodnoty celkom chýbajú, vzniká prázdny mechanizmus moci, ktorý má akoby zmysel sám v sebe. Taká moc funguje ako mŕtvola, do ktorej nejaké zdravotnícke prístroje vháňajú vzduch. Nie je to skutočná bytosť, nie je to skutočný život, nevie sa zbaviť kŕču. Ak ste, ak by ste mocenskú utilitaru povýšili na jediný tmel koalície, potom nebudete, samozrejme, mať radi pripomínanie hodnôt, pripomínanie napríklad vyššieho zmyslu politiky nad utilitárneho. Takže potom by som chápal, že tohto, tohoto kŕču sa nezbavíte. Ale zbavte sa aspoň nezmyslov v rokovacom poriadku. Pevne verím, že budú odstránené a že sa Slovenská republika nezviditeľní práve počas predsedníctva tým, že okliešťujete práva opozície.

    Ak by ste aj, kolegyne poslankyne a poslanci, túto novelu odhlasovali, no nejaký absolútny pokoj od opozície mať nebudete, veď to nahrávanie, veď viete sami, že to je celé nezmysel. Bez ohľadu na náhubkový rokovací poriadok budú poslanci - a som presvedčený, že hovorím za mnohých pracovitých poslancov - proste svoje prácu robiť ďalej. Aj kritizovať vládu, na to nás sem ľudia poslali. Ale ak bude treba, budú stáť aj na námestiach. Ak umlčíte parlament, tak slová tak rečeno vyjdú, vyletia von z tejto sály a tak príde ku slovu ulica.

    Vyzývam vás skutočne, zbavte sa tej neistoty, akéhosi zvláštneho strachu a venujte sa niečomu inému, než neurotickému pozeraniu, čo robí opozícia, umlčiavaniu opozície. Prajem vám, aby ste našli hodnoty, ktoré dodajú vášmu vládnutiu aj iný, vyšší zmysel, než iba delenie korýt alebo kšeftov. A pokiaľ ide o nás, o parlamentnú opozíciu, pamätajte, že každá opozícia je len taká, akú si koalícia zaslúži. Neumlčujte poslancov, lebo tým ich vyháňate z parlamentu do ulíc a tam, dámy a páni, tam ani horálkový rokovací poriadok už potom nepomôže.

    Ďakujem vám za trpezlivé vypočutie.

  • Ďakujeme. S faktickými poznámkami - dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. K tejto téme som sa hlásil už v piatok a aj k tomuto konkrétnemu rečníkovi, takže trikrát prerušená rozprava istým spôsobom aj hovorí o dôležitosti tejto právnej úpravy a myslím si, že skôr by plénum parlamentu k norme, ktorá definuje v mnohom parametre politickej súťaže a nastavenie rokovania tohoto pléna malo prioritne vyjadriť tak, že nebude rečník v rozprave trikrát prerušený.

    To, čo hovoríte a vystríhate ľudí, ktorí sa rozhodli meniť rokovací poriadok bez základného prvku slušnosti a doteraz akceptovaného spôsobu menenia rokovacieho poriadku, a to je, že sa musí dohodnúť takpovediac vládna väčšina aj s väčšinou opozície alebo minimálne s opozíciou, ktorá bude nejakým spôsobom rešpektovať to, čo sa s rokovacím poriadkom snažíte urobiť, je podľa mňa neslušné, zbabelé a začína zaváňať tým, že akonáhle tieto zmeny vládna väčšina prijme, hneď po zmene vlády budú nejakým spôsobom musieť byť korigované.

    Cítim, že vy, pán poslanec Budaj, máte čo hovoriť o demokratickom nastavení tejto krajiny - Slovenska a myslím si, že ak vaše slová padnú na úrodnú pôdu, tak výzvy na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, sa dočkáme. Takže dúfam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Budaj položil otázku, že prečo treba meniť rokovací poriadok v zmysle náhubkového zákona. A ja vidím jednu, jedinú odpoveď. Predseda parlamentu doktor Danko, vo svojej úvodnej reči po zvolení za predsedu povedal, citujem: "Demokracia je o rešpektovaní väčšiny." No a niekto, kto má takúto logiku, nemôže nikdy pochopiť, čo je skutočná demokracia a tak potom aj vyzerá navrhovaný zákon. Ja k tomu môžem dodať jedine to, že daj niekomu moc a zistíš, kto to je. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické otázky bude reagovať pán poslanec Budaj.

  • Chcem sa ešte raz poďakovať tým, ktorí to trpezlivo dopočúvali. Samozrejme, že takto trikrát prerušený prejav nemá veľmi súvislý kontext. Predsa však verím, že dôjde k ušiam tých, ktorí predkladajú túto novelu a naozaj urobia rozumný krok, ktorý snáď aj zmierni potom konfrontačnú atmosféru a nastolí lepšie vzťahy. V opačnom prípade, čo nastane v opačnom prípade, to som opísal, myslím, celkom otvorene.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán Farkašovský. Nie je v sále, prepadá mu poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ohýbaj ma Danko, pokiaľ som ja Janko. No obávam sa, pán predseda parlamentu, že asi sme už príliš starí na to, aby ste nás takýmto spôsobom dokázali umlčať alebo vtesnať do toho, čo si predstavujete, že by sme mali robiť. Ale vzhľadom na to, že - samozrejme, na základe tohto náš klub tento zákon v prvom čítaní v žiadnom prípade nepodporí - ale vzhľadom na to, že som sa rozprával s pánom poslancom Gáborom Gálom o tom, nakoľko silné je jeho odhodlanie v druhom čítaní predložiť isté pozmeňujúce návrhy, tak by som chcel oznámiť, že budeme o tomto rokovať. V prípade, že bude záujem a sme pripravení tie konštruktívne veci z toho v druhom čítaní podporiť. To nič nemení na tom, že v prvom čítaní tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kaščáková. Takže prepadáva jej poradie.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Tak isto prepadáva poradie.

    Pán poslanec Baránik, nie je, prepadáva poradie.

    Pán poslanec Osuský, tak isto.

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám proti kolegovi jednu výhodu, že asi budem môcť svoju rozpravu povedať bez prerušenia.

    Cieľom novely zákona o rokovacom poriadku je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdze. Návrh zákona upravuje zabezpečenie poriadku, dĺžku rečníckeho času, však koaliční poslanci moc nediskutujú. Treba, dĺžku rečníckeho času sa, v podstate dĺžka rečníckeho času sa obmedzí iba opozičným poslancom v podstate. Upravuje aj spôsob prihlasovania sa do rozpravy a zákaz akejkoľvek vizualizácie, a to aj odborných grafov atď., atď. Podnetom pre tento zákon bolo vraj neslušné správanie niektorých poslancov z opozície, ktorí z parlamentu robia vraj cirkus.

    Sedím tu od minulého pondelka a ja osobne som svedkom konštruktívnej rozpravy k navrhnutým zákonom, k legislatívnym návrhom. Schvaľovali sme zákony, dobré zákony schválili koalícia aj opoziční poslanci. Dokonca bol schválený aj opozičný návrh. Kto tu videl cirkus? Tu je poriadok pri rozpravách ku zákonom. Keby ste tu všetci sedeli, pozrite sa, koľko sedí z opozičných poslancov. Koľko je tu opozičných poslancov? Keby ste tu sedeli pri rozpravách k legislatívnym návrhom, tak by ste to potvrdili, že tu sa konštruktívne rokuje, že tu sa pracuje. Avšak vy naozaj chodíte na hlasovanie iba o jedenástej a o piatej do tohto pléna. A tu je problém, lebo vy vlastne neviete, čo sa tu deje počas rokovania k legislatívnym návrhom.

    Viete, kedy je tu "cirkus"? Keď si ako opoziční poslanci plníme svoju úlohu, keď kontrolujeme rozhodnutia a činnosť vlády, ministrov. A viete, kedy bude poriadok nielen v tejto sále, ale aj v celej spoločnosti? Keď konečne pán premiér upokojí situáciu v spoločnosti a odvolá ministra Kaliňáka.

  • Premiér to totiž občanom sľúbil, že odvolá do troch minút každého ministra, na ktorého padne čo len tieň podozrenia. Preto je nepokoj v našej spoločnosti a preto je často tuná nepokoj, v tomto pléne. Kauza Bašternák a ostatné kauzy nám polarizujú tento parlament a spoločnosť. Samozrejme, že sa vám to nedobre počúva, to však neznamená, že by ste nám mali mocensky zatvárať ústa a pritom pokojne bagatelizovať jednu z najväčších káuz.

    Vážení kolegovia z koalície, ak nehľadáte pravdu, tak máte účasť na tejto kauze a máte zodpovednosť za to, čo deje v našej spoločnosti. Pretože hovoríte o chrámoch, o slušnosti, o láske a pritom sa smejete do tváre všetkých tých občanov, drvivej väčšine mladých ľudí, ktorí ešte veria v spravodlivosť, ktorí ešte majú nádej, že sa tu nedá beztrestne v našej spoločnosti páchať zločin.

    Pozrite. Minister Kaliňák by mal podľa väčšiny ľudí pre kauzu Bašternák odstúpiť. Vyplýva to z prieskumov. Pri otázke: "Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajnou neoprávnenou vratkou DPH na takmer 2 milióny eur?" - odpovedalo 49 % respondentov kladne. A my sme si to overili aj medzi ľuďmi. Počas leta sme chodili po mestách, nielen na protesty v pondelok, ale po mestách po celom Slovensku. Prešli sme ich v rámci hnutia OĽANO už 22. Dvadsaťdva miest na južnom, východnom a strednom Slovensku a chceme ďalej pokračovať. A tam nám ľudia hovorili priamo na námestiach a v uliciach o tom, čo ich trápi. Ľudia sú nahnevaní, niektorí sa boja, majú obrovský strach. Boja sa o prácu a o 400 eur, ktoré zarábajú mesačne a ešte ich bolo aj mnoho, čo boli veľmi apatickí. Toto ste chceli dosiahnuť? Apatiu v spoločnosti? Aby už nikoho nič nezaujímalo?

    Zúčastňovala som sa aj protestov a videla som tam tisíce ľudí, žiadnych radikálov a nebol tam vôbec žiaden cirkus. Ten viactisícový dav sa vždy pokojne rozišiel. Sú to totiž ľudia, ktorí tu pracujú, ktorí si tu na Slovensku založili alebo chcú založiť rodiny. Tu chcú žiť. Sú to občania, ktorí ešte stále veria v demokraciu.

    Kolegovia poslanci zo Slovenskej národnej strany, hrdí začneme byť na Slovensko až vtedy, keď sa budeme vedieť v našej spoločnosti, na našom Slovensku vysporiadať s korupciou, s vykrádaním verejných zdrojov, ktoré patria rodinám. Tieto peniaze patria ľuďom. Ľudia by ich mali vidieť a pocítiť v lepšom zdravotníctve, školstve, v sociálnych službách. Máme ľudí v uliciach. Uvedomujete si to? Nie je zvrátené, že sú ľudia v uliciach, ale je vskutku zvrátené, že úzka skupina ľudí bez zábran rozkráda naše drahé Slovensko. To je hanbou pre Slovensko a vtedy sa tu robí - cirkus? Nepokoj v pléne.

    Áno, počula som, vraj začnete zametať až po ukončení nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. K tomu som počula jednu občiansku aktivistku na proteste povedať toto: "Keď sa vám psík vyšpiní na koberec v obývačke počas vzácnej návštevy, upracete to, až keď návšteva odíde?" Namiesto odvolania ministra vnútra a upokojenie situácie v spoločnosti hovoríte o šírení nenávisti, a to sa objavuje aj tu, lebo plénum vlastne kopíruje spoločnosť. Áno, podarilo sa vám na Slovensku rozšíriť taký mýtus. Vraj spoločnosť nepolarizujú tí, ktorí zlo robia, ale nenávisť šíria tí, ktorí na to ukazujú. To je absolútny výsmech občanov, to je absolútny výsmech demokracii.

    Demokracia totiž naozaj nie je o tom, kto má väčšinu v parlamente. Nie je o tom, kto vyhrá voľby. Demokracia je o občanoch, ktorí tvoria tento štát. Novelou zákona o rokovacom poriadku chcete zaistiť fungovanie Národnej rady a slušnosť v rokovacej sále a pritom bez problémov ohýbate demokraciu. Pán predseda parlamentu, páni koaliční poslanci, na Slovensku upadá demokracia nakoľko dlhodobo ignorujete všeobecné dianie a vôľu občanov. Práve preto tu narastá extrémizmus. Práve preto sa ľudia uchyľujú k radikálnym riešeniam a práve preto ľudia volia extrémistov. Za zvyšovanie extrémizmu je zodpovedná bývalá i súčasná vláda. Ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne dôsledky, povedal prezident a mal pravdu.

    Vážený pán predseda Národnej rady, dobrý nadčasový zákon o rokovacom poriadku, resp. novelu k zákonu môže pripraviť iba koalícia spolu s opozíciou. Inak iba ukazujete svaly. Ak vám skutočne ide o vec, ukážte štátnické gesto.

    Vážené kolegyne a kolegovia z koalície, nezabúdajte na text známej piesne "jednou si dole, jednou na hoře". Rokovací poriadok si chystáte aj pre seba, keď budete v opozícii, a to príde aj kvôli kauze Bašternák a vášho postoja k nej. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja som pôvodne aj myslela, že vlastne k rokovaciemu poriadku ani nemám veľmi čo povedať a že mám ešte strašne málo skúseností na to, aby som, aby som v rozprave vystúpila. Ale samozrejme aj ja ako nová poslankyňa som si krátko po nastúpení do tejto, po zasadnutí do mojej poslaneckej lavice prečítala rokovací poriadok, pretože som chcela vedieť, aké mám, aké mám práva, aké mám povinnosti a akým spôsobom treba v určitých situáciách postupovať.

    Aj na základe toho som si vlastne hneď všimla minulý týždeň, keď tu vystupoval pán premiér, že neodpovedal na otázku päť minút, ale neviem, osem, deväť a teda neodpovedal na tri otázky, odpovedal len na dve. A už vtedy som si vlastne uvedomila, že už vtedy som si uvedomila, že vlastne my nemáme žiadny spôsob, akým spôsobom ho na to upozorniť aj napriek tomu, že pán predsedajúci nebol si istý a zakročil, alebo teda nezakročil, ale, ale, ale mal chvíľku taký, taký pocit, že by zakročiť mal. To znamená, že v tomto prípade nemá nikto z nás žiadnu nejakú legálnu možnosť, akým spôsobom sa voči tomu ohradiť. Jedinú možnosť, ktorú tu všetci máte, je, že vystúpite za predsedajúcim po schodoch a upozorníte ho na to. To sa aj asi v niekoľkých prípadoch stalo. Samozrejme, ja tú možnosť nemám.

    Chcela by som v tejto súvislosti poznamenať, že myslím si, že rokovací poriadok by mal pamätať aj na takéto situácie a mal by poslanec mať možnosť, ktorýkoľvek, sa ozvať a žiadať nejakú nápravu a v podstate, aj keď sa stala takáto situácia, možno súčasťou rokovacieho poriadku by mohlo byť, že jednoducho pán premiér zodpovedá ešte na jednu ďalšiu otázku. Myslím si, že tým, že sa plánuje zaviesť obmedzený čas a že sa zavedú limity na rozpravy a zakážu sa transparenty a iné pomôcky, presunú sa tieto spory z transparentov a spory o transparenty a pomôcky na spory o čas. Myslím si, že veľa tým nevyriešime a jednoducho budeme bojovať zase o niečo iné.

    Pri tejto príležitosti ešte som si uvedomila mnoho vecí, ako tu tak počúvam svojich kolegov, ktorí majú teda už oveľa väčšie skúsenosti, ako pán Poliačik alebo pán Dostál. Zistila som, že vlastne tieto problémy, ktoré, ktoré sa tu hlavne zdôrazňujú, že treba vyriešiť, nie sú tak ani problémom samotného rokovacieho poriadku, ako etického kódexu, ktorý sa tu riešil asi pred rokom. Ja sama som si pozrela diskusiu, ktorá s k tomuto viedla zo záznamu, lebo som chcela vedieť, akým spôsobom sa to riešilo vtedy a čo sa vlastne a kam sa to posunulo. V podstate etický kódex je nejakým spôsobom zakotvený v rokovacom poriadku ale nejaké špeciálne, špeciálne uplatnenie zatiaľ asi nemá.

    Ja sa obávam, že rokovací poriadok mnoho ľudí nečíta. A čokoľvek bude napísané aj v tom etickom kódexe, bude to mať presne rovnaký efekt. Pokiaľ si to poslanci čítať nebudú, tak sa aj tak nič dodržiavať nebude. Myslím si, že predmetom tohto etického kódexu by mali byť napríklad jedlo, pitie ale aj spomínané mobily.

    Ja osobne mám u svojich mnohých kolegov otvorený účet, pretože sa nedostanem ani hore do poslaneckého salónika, kde všetci chodíte, takže mi odtiaľ nosia nápoje priamo sem. A tak isto mám vždy pri sebe nejakú tyčinku, nejaké oriešky, pretože chcem šetriť čas. To premiestňovanie sa z jedného miesta na druhé v tejto budove parlamentu je proste hrozné. A tak ja už dopredu avizujem, že tieto veci budem mať pri sebe aj naďalej. Jednoducho je to pre mňa pohodlné, je to pre mňa praktické, nemyslím si, že porušujem nejaké pravidlá, nemyslím, že je to nedôstojné. Myslím si, že nikto nemá pocit, že by som nejakým spôsobom kolegov rušila, takže ja osobne toto budem aj naďalej ignorovať.

    Rovnako mám problém aj s tými mobilmi. Mobily slúžia na komunikáciu, mne obzvlášť, pretože som odstrihnutá od asistentov, takže, takže som s nimi v neustálom kontakte. A ak niekto má pocit, že chce zakázať mobily len preto, že sa s nimi robia videozáznamy, tak vás môžem ubezpečiť, že technológie sú už tak ďaleko, že, že tá videokamera je zabudovaná v pere, je zabudovaná v akomkoľvek zariadení, aj v tom, v ktorom nevidíte, v gombíku alebo hocikde, takže ten záznam sa dá robiť pohodlne kedykoľvek a nikto nezistí ani, kto to spravil, ani kedy to spravil.

    Ja by som chcela pri tejto príležitosti upozorniť aj na ďalší problém tým, že naozaj tu fungujem a tým, že niekedy je to ťažké. Často rozmýšľam na to, nad tým, že ak sa v budúcom volebnom období dostane do parlamentu niekto, kto je napríklad nepočujúci, ja by som len veľmi chcela, kto mu v tom prípade bude tlmočiť. Bude to pán Danko? Bohužiaľ, pravidlá sú také, že zakázal sa sem vstup matke s dieťaťom, zakázal sa sem vstup asistentom a tak neviem, akým spôsobom to chcete riešiť. Preto si myslím, že áno, aj toto by malo byť buď súčasťou etického kódexu alebo samotného rokovacieho poriadku, lebo, bohužiaľ, pre mnohých z vás je to potom problém.

    Ja aj napriek tomu si myslím, že všetky tieto veci sú, čo sa rokovacieho poriadku týka, nepodstatné a pre mňa napríklad by bolo podstatné, ja ako človek, ktorý prišiel zvonku a momentálne riešil úplne iné veci, bolo by podstatné pre mňa vedieť, ako účinné sú zákony, ktoré schvaľujeme. V mnohých prípadoch si hovoríme, že zákony sú dobré, ale nenašli si uplatnenie. A tak ja by som skôr privítala nástroj, ktorý by nám dával spätnú väzbu, či tie zákony, ktoré sme schválili, sa v praxi naozaj uplatňujú, či sú tam paragrafy, články alebo čokoľvek, ktoré, ktoré proste sú mŕtve alebo akýmkoľvek spôsobom, aby sme mali spätnú väzbu, nakoľko sa tieto zákony dajú použiť. A vlastne, a aby sme aj vedeli, prečo tieto zákony sa v praxi neujali. Toto sa mi zdá oveľa podstatnejšie.

    A tak vás prosím v prvom rade, znovu prečítajme si rokovací poriadok, možno trochu spomaľme, pretože v prípade, že sa rokovací poriadok schváli v nejakej podobe, ktorá (rečníčka si odkašľala), pardon, nevyhovuje všetkým, môže to mať za následok také riešenie, ako sa stalo mne teraz v poslaneckej garáži - myslím si, že je to veľmi podobné -, že kým niekto, kto porušuje pravidlá tým, že parkuje na vyhradenom mieste, nie je postihnutý nijako, alebo teda neviem o tom, možno je. Postihnutá som predovšetkým ja, pretože sa namontovalo, namontovala v poslaneckej garáži zátarasa, ktorá, ktorá ma zdržuje, pribudli mi kľúče, ďalšie, to nie sú prvé a takéto riešenia naozaj nie sú dobré a nebudú dobré ani v rokovacom poriadku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými, štyria, ja piaty. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem, kolegyňa Silvia, za tento tvoj príspevok. Už dávno viem, že potrebujeme mať medzi sebou ľudí zdravotne znevýhodnených, pretože zostaneme vlkmi, vlk vlkom. Práve na sebe si ukázala, že ty potrebuješ vodu, ty potrebuješ nejaký keks, pretože nie všade sa dostaneš. Tak by ma zaujímalo, že či sa pri príprave novely rokovacieho poriadku, či videli aj teba títo ľudia. A nemyslím to v zlom. Ja len som rada, že Silvia je medzi nami v parlamente, pretože nás scitlivuje všetkých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zaujalo ma, pani kolegyňa, keď si, keď si hovorila, aké to bude, aké to zostane vlastne pre teba pohodlné a praktické, keď si tunak dáš tyčinky a keksík a neviem čo. Presne, tento rokovací poriadok, ktorý ak bude prijatý, tak ťa bude nútiť, aby si ho porušovala. Opäť budeme vytvárať nejaké, možno, budeme vytvárať nejaké výnimky, ktoré by mali spôsobiť, aby si ten rokovací poriadok neporušovala, a to sa mi zdá rovnako choré. Častokrát pristupujeme k téme debarierizácie, možnože až príliš subjektívne, s pohľadom, že to sa týka v tomto prípade Silvie, nabudúce možnože to bude Janko, ale proste, že bude jedna osoba. Neviem, ako by sme pristupovali k tomu, keby sa naozaj v parlamente naraz objavilo viac ľudí s hendikepom a že čo by to Národnú radu stálo v porovnaní s tým, čo stojí Národnú radu teraz úprava a debarierizácia pri jednej poslankyni, ktorá je hendikepovaná.

    Takže ďakujem, že si upozornila na problémy, ktoré vlastne neustále v parlamente máš, aj keď sa pomaly snažíme riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytujú s tvojou prácou. Bojím sa, že pomalými krokmi to bude trvať minimálne štyri roky, kým sa odstráni aspoň polovička bariér. Takže ďakujeme, ďakujem tak isto, že nám pomáhaš scitlivovať sa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, chcem vás podporiť vo vašej výzve k poslancom Národnej rady, aby si preštudovali rokovací poriadok, pretože keby si boli prečítali niektorí páni poslanci návrh novely rokovacieho poriadku a § 30, ktorý obmedzuje rečnícky, ktorý určuje dĺžku rečníckeho času a keby ho boli dočítali do konca, tak sa dočítajú, že Národná rada môže aj bez rozpravy rozhodnúť o predĺžení rečníckeho času. To znamená, že sú tu nastavené určité hranice rečníckeho času a minúty na vystúpenie pána poslanca, ale Národná rada môže aj bez rozpravy rozhodnúť o predĺžení tohto času. Takže fakt myslím si, že rokovací poriadok si treba prečítať, treba si prečítať návrh zákona, o ktorom rokujeme a potom by sme možno sa zamerali na niektoré iné veci a nehovorili tu naozaj niekedy nezmysly. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ja si myslím, že v tom, v čom vás podporujú kolegovia, že teda ste hendikepovaná, že trošku možno tuná zbúrate bariéry, to je v poriadku. Ja sa ale chcem spýtať jednu vec. Myslím si, že táto budova má viacej - neviem presne, lebo to hľadám - ako 20 alebo 30 rokov. Neboli tu žiadne bezbariérové prístupy. Ja sa chcem spýtať iné, vedenie Národnej rady vám vychádza v ústrety? Lebo ja pravidelne počujem do mikrofónu, aké máte problémy, pravidelne to tu riešime, všetci, aj keď my na to nemáme právomoc a máme riešiť zákony. Ale verím tomu, a to by som sa chcela spýtať, či vám vychádza vedenie Národnej rady v ústrety? Ja si myslím, že takéto priestory rozbúrať, prebúrať, kde je mramor, nie je jednoduché. Ale ide to postupne a či tu bude jeden človek, ktorý je hendikepovaný, dvaja alebo traja, si myslím, že tá jedna plošina bude slúžiť všetkým a bude už priestor do budúceho obdobia, keď takáto situácia vznikne. Ale takáto situácia tu nebola.

    Čo sa týka jednej veci, by som chcela, lebo ste takisto v strane OĽANO, ale nedá mi, lebo často sa tu nerozprávame o rokovacom poriadku, často tu nedávame pozmeňováky, alebo často nehovoríme odborne, ale rozprávame o tom, ako sme zbierali, ako sme robili prieskum na odvolanie Kaliňáka. No, že sa nehanbíte OĽANO. V Humennom ste si podali papier, že poslankyňa Národnej rady príde medzi občanov, aby sme jej povolili vstup na pešiu zónu. A mne volali ľudia, vôbec ste nepovedali, že sa bude jednať o nejakú demonštráciu. Práve preto sa ohlasuje mesto, aby mesto vedelo, aké má zaujať bezpečnostné opatrenia. Ľudia volali na mestský úrad, skoro sa strhlo k bitke a vy ste tam mali 15-ročné deti zaplatené, vytiahli transparenty proti Kaliňákovi a robili ste zber podpisov a žiadna poslankyňa tam nebola. A že vraj je to pojazdné auto poslankyne Národnej rady. Viete, aké bolo rozhorčenie v Humennom? O akom prieskume robíte, hovoríte? To bol nátlak. Ja vám donesiem telefonáty rozhorčených občanov, kde mi pán povedal: "Keby slečny, ktoré tam boli za 5 euro, nemali, nemali 15 rokov, tak ich vyfackám." Sami sa fackáte pred Bonaparte, opoziční poslanci a chcete to robiť aj v iných mestách.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, v prvom rade chcem povedať, že aj ja som rád, že ste medzi nami v parlamente a že nás možno zjemňujete. Som rád, že som vás aj, možno aj svojou chybou donútil vystúpiť, možno ste neboli predtým rozhodnutá vystúpiť v rozprave k rokovaciemu poriadku a že tu bola taká závažná vec, že teda si myslím, že aj v mnohých veciach, ktoré, s ktorými súhlasím, ste vystúpila. Chcem však povedať, a som to opakoval aj vaše kolegyni pani poslankyni Jurinovej, áno, ja som upozornil pána premiéra, že má 5 minút, keďže to bolo prijaté v minulom volebnom období posledný rok, nebol som si istý, ale následne, keď sme to zistili, sme zistili, že sú tri otázky po sebe, ktoré sa týkajú predsedníctva a súviseli, preto sme umožnili a pán premiér odpovedal na všetky tri otázky.

    Chcem ešte podotknúť, že ho nezakázali, ani toto vedenie parlamentu nezakázalo chodiť asistentom do miestnosti, alebo matke s dieťaťom, že je to v rokovacom poriadku už dávno, dávno a chcem len pripomenúť, že naozaj sa snaží vedenie parlamentu vychádzať vám v ústrety, ale je trošku niekedy farizejské a musíme si to povedať, keď na prvú návštevu, ešte predtým ako prídete s požiadavkami, ktoré naozaj a objektívne vám majú umožniť, umožniť prácu v parlamente, keď na prvú návštevu prídete s tromi televíznymi štábmi a ďalšími dvomi novinármi. Takže buď nám ide naozaj o vyriešenie veci a urobenie naozaj dobrého prostredia, alebo už od prvej chvíle nám ide o medializáciu. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.

  • Na faktické poznámky, pani poslankyňa Shahzad.

  • Pán predsedajúci, ja by som vás tiež poprosila, aby ste upozorňovali pani poslankyňu Vaľovú, že neodpovedá, alebo teda nevyjadruje sa k tomu, čo som povedala ja, ale vyjadruje sa k úplne iným veciam, nabudúce. A k tomu, čo ste mi tu povedali, pani poslankyňa Laššáková, ja som to priznala hneď na začiatku, ja sa necítim ešte kompetentná na to, aby som poznala všetky paragrafy a naozaj, môžete mať pravdu, ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... ja si, ja mám záujem si to študovať, naozaj si to, som si to už niekoľkokrát pozerala a aj ten návrh toho rokovacieho poriadku. Nie som v tom tak zbehlá a samozrejme, nemám tie vaše skúsenosti, takže odpustite mi.

    A na pani Vaľovú vlastne ani neviem, ako máme reagovať, lebo nereagovala na mňa, takže, bohužiaľ, je tu fakt, že, a to sa nestáva len mne, to je proste za múrmi tohto chrámu, sa to stáva úplne bežne, že človek so zdravotným postihnutím sa musí prispôsobovať miestu a nie, že miesto sa prispôsobuje zdravotne postihnutým. Tým nechcem povedať, že sa sťažujem, ale naozaj už cítim ten tlak, že mnoho vecí sa robí pre mňa a pritom to vôbec nie je pravda. Tie veci ja si nikdy domov neodnesiem a nikdy ich používať nebudem mimo toho času, kedy som tu a sú určené pre všetkých. A už cítim ten tlak, že za chvíľku, lebo skončením volebného obdobia možno mi vyčíslite účet, koľko som tento parlament stála. Takže je mi to ľúto, ale naozaj to tak je, hej, a asi toľko.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ja mám návrh, pán predsedajúci, keby sme mohli hlasovať, že nad rámec rokovacieho poriadku predsedajúci môže kedykoľvek vystúpiť spoza predsedajúceho stolčeka s faktickou poznámkou ľubovoľne dlho, k ľubovoľne akej téme, ľubovoľne k akémukoľvek poslancovi a tým takou nejakou mimovoľnou tradíciou doplníme rokovací poriadok naším uznesením a za potlesku, samozrejme, že poslancov vládnej koalície.

  • Pán poslanec, ak mi dovolíte, budem reagovať. Keď som uzatváral, nezobralo ma zariadenie, ja som hlásil, že posledný som ja a uzatváram prihlásenie s faktickými poznámkami, takže asi váš procedurálny návrh je bezpredmetný, neboli ste v sále. Ďakujem.

    S procedurálny návrhom pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ale prepáčte, ale nebolo doteraz zvykom, že predsedajúci má faktické poznámky, pri vedení schôdze je predsedajúci naozaj odosobnený od témy a nevstupuje do nej a bolo dobrou tradíciou, bolo dobrou tradíciou, že keď chcel mať faktickú poznámku, tak ho niekto vystriedal na predsedníckej stoličke. Odsadol si vedľa, mal faktickú a potom sa vrátil naspäť. Vy ste tiež nový na tejto funkcii, ale tiež je to precedens, ktorý tu predtým nebol.

  • Ďalšia v rozprave. Pani poslankyňa Vaľová s procedurálnym návrhom? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, možno trošku poruším rokovací poriadok, ale moji predrečníci tiež nedali procedurálny návrh. Chcela by som povedať, že predsedajúci môže mať faktickú poznámku a chcem povedať, že keď pani Nicholsonová viedla schôdzu, tak po mne kričala: "zoberiem vám mikrofón, vypnem vás, nemáte čo o tom rozprávať" a bežne to komentovala bez toho, aby sa prihlásila na faktickú poznámku. Ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, pokračujeme v tom istom, že bez procedurálneho návrhu.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Kvorka. Nie je v sále. Prepadá mu poradie.

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi druhýkrát sa vyjadriť k tejto téme. Nedá mi na začiatku naozaj reagovať na procedúru, ktorou ma pán podpredseda prekvapil. Ako nie raz ma péroval a mimoriadne dôsledne pán poslanec Číž, ktorý mi práve z dôvodu, že predsedajúci nemá právo komentovať žiadne, žiadnymi poznámkami k rozprave, ani k faktickým poznámkam, dával najavo, že neovládam rokovací poriadok, takže presne v podobnom duchu odzneli aj procedurálne návrhy prednesené pánom poslancom Lipšicom a pánom poslancom Poliačikom. Takže naozaj, predsedajúci nemá právo kvôli objektivite komentovať akékoľvek vystúpenia. Má kedykoľvek možnosť prihlásiť sa do rozpravy, ale samozrejme, musí zatiaľ nájsť náhradu, to znamená zastupujúceho predsedajúceho. Určite to potvrdí aj pani kolegyňa Laššáková, s ktorou sme neraz si vymieňali len miesta kvôli tomu, aby mohol ten-ktorý podpredseda vystúpiť s faktickou poznámkou. Takže prosím, aby keď už idete meniť rokovací poriadok, aby ste aj vy boli tí, ktorí ho dodržiavajú.

    Nedá mi zareagovať na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá hovorila niečo o demonštrácii v Humennom. Nebola som účastná, ale viem, že na takýchto akciách sme mali zabratie verejného priestoru a zbieranie petičnej akcie. Neviem, akú máte, bolo presne určené, bolo presne určené, koľko metrov štvorcových sa odoberá, koľko metrov štvorcových sa zaberá. Čo hovoríte o tých ľuďoch, akože mladých 15-ročných dievčatách, mám informáciu, že tam boli ľudia, ktorí mali viac ako 18 rokov a boli to dobrovoľníci, boli to ľudia, ktorí s nami sympatizujú. A vy si tiež môžete postaviť kdekoľvek stánok a zbierať petíciu. A ak sa tam ľudia zhromaždili, nikdy to nebolo ohlásené ako nejaká demonštrácia, alebo nejaké verejné zhromaždenie, takže bude dobre, keď budete naozaj rozprávať o rovnakej akcii.

    Ak by som sa vrátila k tomu, čo som chcela povedať ohľadom zmeny rokovacieho poriadku, už v prvom príspevku som hovorila a mapovala najmä proces prípravy tohoto zákona, proces prípravy nového rokovacieho zákona. Stojím si za tým, že tak, ako ste vy predložili na rokovanie parlamentu túto novelu, to nemá obdobu. Vždy bola prax, že takéto zákony sa prijímali minimálne vytvorením skupiny, kde boli pozvaní opoziční aj koaliční poslanci. Vy ste sa na to vykašľali a znova zopakujem, že len ste plnili vôľu predsedu parlamentu, že chcel stihnúť termín 19. augusta a je mi ľúto, že ste takto postupovali, pretože ste sami zhoršili kvalitu zákona.

    Prečítam teraz, čoho sa týka zmena novely rokovacieho zákona: zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, Horalky, tričká, transparenty - tieto tri veci, hej, no neviem, či ešte som na niečo zabudla - dĺžka rečníckeho času, obmedzenie rozpravy alebo možnosť vystúpiť len raz - toto avizujete, že zmeníte - spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, účasť iných osôb na rokovaní Národnej rady - čítam to skrátene, ale však všetci, keďže ste to naštudovali, viete, o čom rozprávam - pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ich odovzdaní najskôr pred ich prednesením a vrátenie zákona prezidentom.

    Z môjho pohľadu sú relevantné, toto tu ani medzi týmito bodmi nie je, ale to súvisí s tým vyvodením zabezpečenia poriadku, hej, disciplinárne konanie, mi pani kolegyňa Laššáková našepkáva, že ešte to, to je súčasťou novely zákona o rokovacom poriadku.

    Ak by som mala povedať z hľadiska relevantnosti, účasť iných osôb, dávanie pozmeňujúcich návrhov pred ich prednesením a vrátenie zákona prezidentom, podľa mňa toto sú tri body, kvôli ktorému, ktoré mali byť zaradené, keď tak, do novely. Všetky ostatné sú účelové paragrafy, účelové znenie a nebojím sa to povedať a zopakovať to, čo povedali mnohí, mnohí iní, že tým pádom ste z toho urobili náhubkový zákon, zákon, ktorým si máte zabezpečiť rýchlejší a plynulejší, rýchlejší a plynulejší priebeh rokovania, ale s tým, aby ste nemuseli počúvať to, čo vám hovorí opozícia. Takže to je smutné.

    Z druhého pohľadu to, čo mi skutočne ešte chýba a čo ste ani nezačali nejakým spôsobom riešiť, lebo mnohí ste boli, mnohí ste nás upozorňovali, že len kritizujeme a nepodávame žiadne konštruktívne návrhy na riešenie. Tak ja vám zopár tých bodov, ktorými by ste sa skutočne mohli zaoberať, dám. Veľmi ma trápi, že nijakým spôsobom neopravujete konania mimoriadnych schôdzí. Áno, opozičný poslanec bude mať možnosť zvolať, opoziční poslanci budú mať možnosť požiadať o zvolanie mimoriadnej schôdze. Ale vôbec vás netrápilo, že teraz mimoriadnu schôdzu odročili. Na koľko? Na dva a pol mesiaca alebo na tri mesiace? Už ani neviem a už naozaj sa mi ani nechce rátať, aký čas a toto vás vôbec netrápi, že aktuálnu tému odsúvate na neviem kedy. Takže toto je prvý, hej, bod, ktorým by som vás prosila, aby ste v rámci toho balíka pozmeňovákov, ktorý ste avizovali, že budete ním opravovať svoju novelu, aby ste ho tam doplnili.

    Bolo by veľmi dobré, keby ste sa pozreli aj na hodinu otázok, akým spôsobom prebieha. Aby a nejakým spôsobom poprosiť tých, ktorí majú odpovedať na otázky položené poslancom, aby naozaj reálne odpovedali. Aby nám tu neprednášali veci, ktoré zbytočne zaobaľujú a berú čas odpovediam na otázky, ktoré by naozaj istým spôsobom posunuli riešenie niektorých, niektorých vecí, ktoré, na ktoré sa nevieme domôcť odpovede. Takže hodina otázok. Druhá vec. To, že bola pri poslednej novele rokovacieho zákona upravená, chvalabohu, ale ešte stále tá formálnosť sa nijako nezmenila.

    Odpovede na interpelácie. Opäť, je to inštitút vyslovene, ktorý by mohol pomôcť opozičným poslancom získať informácie. Lebo taký prístup, aký má, aký majú poslanci vládnej koalície voči svojim ministrom, predpokladám, že chápete, že nemáme taký prístup k informáciám. Takže bolo by veľmi dobré, ak by sa aj spôsob odpovedí na interpelácie prestal tak formalizovať. Častokrát na otázky ministri nezodpovedajú priamo. Niekedy nezodpovedajú vôbec. Napíšu, pošlú nám elaborát, z ktorého nevieme ani vydedukovať, či vôbec otázky sú obsiahnuté v tej ich odpovedi, odpovede na otázky či sú obsiahnuté v tej odpovedi.

    Veľmi mi vadí, že sa snažíte obmedzovať čas. Je mi ľúto, že neuvažujete o zriadení vyšetrovacích výborov, pretože častokrát sa nám stáva na výboroch, keď chceme zisťovať informácie o kauzách, ktoré sa konajú, sme obviňovaní z toho, že my nie sme ale vyšetrovací výbor. To sa stáva proste bežne na výboroch, že poslanci nie sú vyšetrovatelia. Áno, nie sú vyšetrovatelia, samozrejme. Ale ak vidíte, že niektoré veci sa nehýbu, tak potrebujete zisťovať dôvody, prečo sa nehýbu. A tam si myslím, že je úloha práve výborov, ktoré by mohli vyšetrovať určité, určité typy, neviem, vecí, neviem sa vyjadriť teraz, ale každopádne toto bola otázka, ktorá sa už v parlamente, o ktorej sa už v parlamente rozprávalo.

    To, čo ma ďalej trápi, je napríklad poslanecký prieskum. Opozícia je naozaj zavesená len na vôľu alebo nevôľu vládnych poslancov. Máte väčšinu. Niekedy sa podarí dohodnúť, všetka česť, keď sa podarí odsúhlasiť poslanecký prieskum, ale ak náhodou sa nedostatočne, ak náhodou nedostatočne vysvetlíte tie pohnútky, prečo je nutné robiť poslanecký prieskum, neurobíte nič, môžete ísť akurát tak na lampáreň. Takže zaoberať sa inštitútom poslaneckého prieskumu. Nevidím dôvod, prečo by nemohol existovať aj inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu.

    Ďalšia vec, ktorá má trápi a súvisí s rokovacím poriadkom, zloženie alebo nominovanie do komisií. Ak je raz stanovené, že opozícia nominuje nejakého člena, neviem z akého titulu je nutné rozmýšľať nad tým, alebo že koalícia rozmýšľa nad tým, že či ten, ktorého navrhujú, môže byť členom komisie. To sa mi zdá scestné. Buď opozícia má právo nominovať človeka a koalícia to bude rešpektovať alebo potom nerobte šaškáreň a netvárme sa, že opozícia si má dosadiť alebo, že má nominovať človeka do nejakej komisie.

    Toto sú veci, ktoré by som považovala za naozaj dôležité preto, aby fungovala parlamentná demokracia, aby skutočne mohol opozičný poslanec vykonávať kontrolnú činnosť. Hovorila som z pozície opozície. Ale v podstate možnože aj niektorí koaliční poslanci by radi využili upravené inštitúty, o ktorých som doteraz rozprávala.

    Takže už teraz verím, že nebudete hovoriť o tom, že opoziční poslanci len kritizujú a nedajú žiadne relevantné návrhy. Verím, že toto môžete brať ako inšpiráciu a do druhého čítania pripravíte spolu s balíkom ďalších, ďalších pozmeňovacích návrhov aj tieto, ktoré naozaj berte ako inšpiráciu. My sme povedali a avizovali, že do takto pripravenej novely sa nebudeme zapájať. Do úpravy takto pripravenej novely sa nebudeme zapájať. Preto vás žiadam, aby ste na základe toho, čo ste počuli, konali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie do 17.03 hod.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, tlač 106, bod 42 schváleného programu.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyni Renáte Kaščákovej, aby hlasovanie uvádzala.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 106.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Bernaťák a pán poslanec Dostál. Pán poslanec Dostál podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týkal posunutia termínu účinnosti zákona na 1. október, a to s ohľadom na posun termínu schválenia zákona.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 47, proti 2, zdržalo sa 84, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Áno, ďakujem. Takže keďže neboli schválené nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Procedurálny návrh, pán poslanec Dostál? Ale hlasujeme, takže skončíme hlasovanie a dám vám možnosť, dobre?

    Pani spoločná spravodajkyňa, predložte návrh na pokračovanie rokovania o tomto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • No vlastne neboli schválené nijaké pozmeňujúce návrhy, čiže, čiže sme v treťom čítaní, takže by som vás poprosila, aby ste otvorili rozpravu k tretiemu čítaniu.

  • Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Keďže nebol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý som dal a ktorý hovoril o tom, že v pôvodnom návrhu zákona obsiahnutý termín účinnosti zákona 1. júla 2016 sa má zmeniť na 1. októbra 2016, tak sa domnievam, že nemôžme o tomto návrhu zákona hlasovať, lebo nemôžme hlasovať za zákon, ktorý stanovuje účinnosť zákona 1. júla 2016 a schváliť tento zákon 12. septembra 2016. Čiže v tejto chvíli nemôžme o tom hlasovať podľa môjho názoru, nie je pripravený žiadny, žiadny návrh, ktorý by túto vadu odstránil v treťom čítaní. Bol pripravený návrh kolegami z koalície, ale ten nebol, nebol predložený, takže ja navrhujem, aby sa nehlasovalo o tom návrhu teraz.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka, ani reakcia, uzatváram možnosť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 121 poslancov, za 17, proti 27, zdržalo sa 64, nehlasovali 13.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Nasleduje hlasovanie o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, tlač 172, bod 36 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Petrovi Pamulovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 172.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 130 poslancov (pozn. red.: správne má byť 135 poslancov), za 93, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh sa prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 133, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 37 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Michal Bagačka. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Ivan a Simon. Pán poslanec Ivan podal tri pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Prosím, dajte hlasovať.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 135 poslancov, za 121, proti 1, zdržalo sa 13.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 115, zdržalo sa 21.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Ďakujem, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslancov pána Ivana, Kiššovej a Galeka.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 60, proti 2, zdržalo sa 73.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Ivana, Kiššovej a Galeka.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 61, proti 3, zdržali sa 71, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

  • O treťom pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Ivana, Kiššovej a Galeka nie je možné hlasovať, keďže bol schválený bod 2 zo spoločnej správy.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Nie, tam je jedine naša pripomienka. Nie.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Ešte raz opravu, zastavte hlasovanie.

  • Pokiaľ nie je námietka, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa, pristúpime k tretiemu čítaniu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 127, zdržali sa 8.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Konštatujem, že sa nik neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 127, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač 124.

    Prosím, spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Petra Pamulu, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač 124.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave,

    b) rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 134, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách, tlač 125.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Tibor Jančula. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách, tlač 125.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o leteckých dopravných službách,

    b) rozhodla, že zmluva je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 135, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Pavla Pavlisa, aby uviedol hlasovanie o bode 32 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach, tlač 192.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 192.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu vystúpila jedna pani poslankyňa, ktorá nepredložila žiadny návrh. Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku dajte hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 106 poslancov, za 97, zdržali sa 3, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať, že v súlade s vaším rozhodnutím bude predmetný návrh pridelený výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Aby ďalej za gestorský výbor bol určený výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 131, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 193, bod 33 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.,tlač 193.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Simon, ktorý okrem iného navrhol vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Dajte o tom hlasovať.

  • Ďakujem. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona. Prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 60, proti 65, zdržali sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený procedurálny návrh neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 100, proti 12, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 122, zdržali sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 34 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 194.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Eve Antošovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 194.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 108, proti 19, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 123, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vodný zákon, tlač 155, bod 35 schváleného programu.

    Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Vladimíra Matejičku, aby uviedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, tlač 155.)

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 93, proti 12, zdržalo sa 30.

  • Pozn. red.: Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pristúpime k druhému hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie vzhľadom na to, že uvedený návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 123, zdržali sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vzhľadom na to, že nemôžme pristúpiť k hlasovaniu o bode 40, nakoľko bol podaný pozmeňujúci návrh a neuplynulo 48 hodín, nepredkladám vládny návrh zákona o dôveryhodných službách, tlač 132, k hlasovaniu.

    Poprosím, prerušujem schôdzu Národnej rady a pokračujeme v jej rokovaní o 17.40 hod. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rozprave, faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Jurinovej Eriky, dúfam, že mi to dobre odovzdali, riadenie schôdze.

    Pani poslankyňa Vaľová s faktickou poznámkou. Janka!

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že vlastne nepotrebujeme v rokovacom poriadku, aby sme vedeli spočítať počet poslancov a či je to kvôli tomu, že vlastne aký je spôsob, áno, aký je spôsob poslancov, ktorí sú v sále. Chcela by som vám povedať, že by som to určite privítala nielen v zmene zákona, ale aj v zmene zákona pre mestá a obce, pretože takéto precedensy, sa bežne stretávame v praxi, ako tu urobila pani Nicholsonová. A u mňa v meste sa stalo, ja stále čerpám zo svojich skúseností, keď prokurátor podal protest, keď mesto Humenné zrušilo hazardné hry, tak samozrejme, že počítalo sa počet poslancov, ktorí hlasovali, keďže išlo o jeden hlas, rôznym spôsobom. Takže prokurátor neprihliadal na to, koľko bolo poslancov v sále, neprihliadal na to, ktorí poslanci hlasovali, ale povedal, že ráno sa v listine zapísal nadpoloviční počet poslancov. Čiže stačila aj zápisnica ráno, ako tu je podpísaný a pán prokurátor povedal, že toľko ich bolo podpísaných, toľko hlasovalo. Viete, to sú vážne veci. Kto nerobí s týmito vecami v praxi, nevie si ani predstaviť, čo to spôsobuje v mestách a obciach a preto si myslím, že ani obce nemôžu VZN-kom toto upraviť, pretože by išli nad rámec zákona.

    A čo sa týka, že ste ma tu tak trošku školácky zjazdil ako pani učiteľka, že ako vy spočítavate hlasy, alebo čo robíte, že je jasné, že keď poslanec si požiada. Áno, v meste Humenné si požiadala poslankyňa autom, že chce ísť na pešiu zónu z vašej strany. Vôbec tam nebola, vytiahla transparenty proti Kaliňákovi, nerobila žiaden prieskum a ťahala podpisy, bez toho, aby oznámila, čo tam ide robiť. Áno, samozrejme, ja vám to donesiem, ako požiadala, bola to akcia vašej poslankyne, že má pojazdné auto a chce rozprávať s občanmi. Pritom si myslím, že tam ani vôbec nebola, čo mi hlásili, lebo ja som vtedy nebola doma, len mi volali občania, že tam deti vyťahovali transparenty a chodili pomedzi ľudí, aby sa podpisovali proti Kaliňákovi. Tak prosím vás pekne, nekážte tu, aké sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Dúfam, že bola uzavretá možnosť v prihlásení s faktickými poznámkami, pre istotu ešte raz uzatváram a poprosím, pán poslanec Richard Vašečka. Stráca poradie.

    Poprosím, pán poslanec Alojz Baránik, nie je v sále. No tak poprosím, musím vás naozaj, pán poslanec, pozde.

    Poprosím, pán poslanec Zsolt Simon. Nie je v sále.

    Poprosím, pán poslanec Štefan Zelník. Nie je v sále, stráca poradie.

    Poprosím, pani poslankyňa Erika Jurinová s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Takže vlastne mám zjednodušenú prácu. Budem reagovať len na pani kolegyňu Vaľovú. Pani kolegyňa, chodili sme zbierať petíciu. Petičný stánok si môžte rozložiť aj vy sama kdekoľvek bez toho, hovorím o zbieraní podpisov, zbieranie podpisov na odvolanie ministra Kaliňáka, toto ste si zobrali do úst. Okrem toho prebiehala súbežná akcia, na ktorú žiadali, ja neviem už, ktorá kolegyňa, ale áno, zabratie priestoru, lebo si robili, lebo si robila a viacerí poslanci tam zvykli chodiť, takže neviem, že tam nebol nikto, neverím, zabratie priestoru na akciu, s ktorou, ktorú nazvali akoby letná poslanecká kancelária. Úlohou bolo naozaj stretanie s ľuďmi, nebola to žiadna demonštratívna akcia. Bolo to, no ľudia, ktorí prechádzali po námestí, mali možnosť zastaviť sa a porozprávať sa s poslancami, poprípade s ich asistentami. To, že si tam rozložili aj nejaký transparent, to hádam vám nebude vadiť a verím, že to VZN-kom nabudúce nezakážete tak, ako chcete robiť toto v rokovacom poriadku.

    Takže nemala som záujem školiť a vôbec som nehovorila o spočítavaní, pani poslankyňa, nabudúce, prosím vás, lepšie počúvajte. Hovorila som o tom, že toto ustanovenie sa mi nezdá vôbec dôležité takým spôsobom, ako ho upravujete. Vymenovala som tri ustanovenia, ktoré beriem ako relevantné v tomto, v tejto novele rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Natália Blahová. Vzhľadom na to, že už jej to druhýkrát prepadlo, je vylúčená z rozpravy. Poprosím vzhľadom na výmenu pána Krajniaka Milana, pána Borisa Kollára, aby sa ujal slova v rozprave.

    Procedurálny návrh, pani poslankyňa Renáta Kaščáková.

  • Ďakujem. Ja si dovoľujem len tlmočiť pani poslankyňu Blahovú, ktorá odkazuje, že stráca svoje, svoje pôsobenie v rozprave, nakoľko teraz sa venuje naozajstným problémom, ktoré trápia ľudí.

  • Dobre, prosím vás procedurálny návrh, nie PR pani poslankyne. Ďakujem, všetko dobré.

    Poprosím, pán Boris Kollár.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, nebudem dlhý. Krátko sa chcem vyjadriť už teraz len k bodom. Prečo som vstupoval do politiky? No preto, lebo som tým ľuďom dole sľúbil, že sa budem snažiť zmeniť tento systém. Tento politický systém, ktorý je založený hlavne u tých štandardných politikov, ktorí tuná ľudí celý čas, už dvadsaťpäť rokov zavádzajú, klamú, vytvárajú štruktúry oligarchické a hlavne podporujú nespravodlivosť.

    Budem hovoriť teraz k tomuto zákonu, prečo ho nepodporíme. Preto, lebo tento zákon podľa môjho názoru potiera základ citu pre spravodlivosť. Potiera absolútne elementárnu spravodlivosť. Ľudia tam dole dvadsaťpäť rokov vnímajú, že my máme tu ľudí rovných a rovnejších. Keď dole niekto ukradne pytel cementu, tak ide do basy. Keď nejaký oligarcha ukradne miliardu, nič sa nestane, maximálne sa dostane v Trende na titulku ako podnikateľ roka, prípadne zaňho štát ešte zaplatí aj dlhy, prípad Váhostavu. Ľudia cítia, že tu máme rovných a rovnejších.

    A teraz vládna koalícia predkladá návrh rokovacieho poriadku, návrh zákona, ktorý znova robí rovných a rovnejších. V tomto prípade nás ide obmedziť na slove, obyčajných poslancov obmedzí na dvadsať minút a vedenie parlamentu, predseda, podpredsedovia, prípadne členovia vlády nebudú ničím obmedzení. To znamená, že znova vytvárame rovných a rovnejších. Mne vadí táto elementárna spravodlivosť, že je tu narušená.

    Viete, mne nevadí dvadsať minút, že máme mať obmedzenie času, ja si myslím, že každý človek by mal vedieť vyjadriť myšlienku do dvadsať minút, kľudne to môže byť aj pätnásť minút. Som za, ale obmedzme to potom pre všetkých na tých pätnásť minút. Môžeme si dať desať. Skutočne mi nevadí, keď sa to obmedzí na dvadsať minút, ako je v návrhu, ale potom všetci. Mne vadí, že je tu znova porušená elementárna spravodlivosť a aj kvôli tomuto sme prišli do parlamentu, aby sme naprávali tieto veci. A keď to chceme zaviesť tuná v parlamente, aký príklad dávame potom dole ľuďom? Preto nepodporíme tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Borisa Kollára je jedna faktická poznámka, pán poslanec Alojz Baránik. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Alojz Baránik.

  • Ďakujem. Chcem vyjadriť súhlas s tými východiskami, ktoré kolega Kollár uviedol, pretože nebude jeho politická strana súhlasiť s týmto návrhom zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím, pán poslanec Kollár, je reakcia na faktickú poznámku? Ďakujem, ak nie, pokračujeme v rozprave. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zemanová Anna. Ak tu nie je pani poslankyňa Zemanová Anna, vy ste? Nech sa páči, ja ospravedlňujem, už si vás teraz zapamätám.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže už štyri dni rokujeme o rokovacom poriadku, tak mám svoj príhovor napísaný, aby som na niečo dôležité nezabudla, lebo si myslím, že celé rokovanie o rokovacom poriadku je veľmi dôležité.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí, že opatrenia smerujú k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady, sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu. Toľko z dôvodovej správy.

    Návrh rokovacieho poriadku je v takom ľudovom slangu prezentovaný tak, že švihák pán predseda parlamentu Danko musí umravniť skupinu nekultúrnych poslancov. Treba skonštatovať, že naozaj, že viac ako polovica poslancov Národnej rady sme tu noví, vrátane mňa, vrátane aj niektorých predkladateľov zákona, teda vrátane aj pána predsedu Danka a museli sme si naštudovať tento zákon. Stále ho študujeme a aj tak ešte sa stane, že urobíme nejakú chybičku, ale to sú celkom ospravedlniteľné veci.

    Ja som si ten zákon musela naštudovať o niečo viacej vtedy, keď som písala podnet na začatie disciplinárneho konania voči poslancovi Národnej rady a predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi a ten dôvod bol, že pán predseda parlamentu počas rokovania o vyslovení nedôvery členovi vlády Robertovi Kaliňákovi na schôdzi zvolanej na základe návrhu viac ako jednej pätiny poslancov, musím povedať tak, že uprednostnil svoje pocity a podmieňoval pokračovanie v rokovaní schôdze zmenou zákona o rokovacom poriadku. Išlo o ten transparent, ktorý tu ležal na zemi na koberci, transparent s textom "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne".

    Ak si spomínate ešte na tú schôdzu, tak hneď na začiatku procedurálnym návrhom, to bola tá prvá schôdza o odvolaní ministra Kaliňáka, tak bolo odsúhlasené, že sa rokuje bez prestávky až do hlasovania, čiže budeme rokovať aj cez noc. Ale prišlo k tomu rozprestretiu transparentu a pán predseda parlamentu vlastne rozpustil schôdzu.

    Môj návrh na to disciplinárne konanie, som bola presvedčená o tom, že to bolo v rozpore so zákonom, preto som v súlade s pravidlami, ktoré sa snažím ctiť, tento, tento podnet dala. Samozrejme, disciplinárne konanie bolo ukončené, ale aspoň bolo prerokované a pán predseda parlamentu si už dal pozor pri druhej schôdzi, keď sme rokovali o, o, začala schôdza o odvolaní, vyslovení nedôvery ministrovi Kaliňákovi a tam už teda procedurálnym návrhom poslancov bola schôdza prerušená a oddialená až teda na tento september, kedy by sme mali po ukončení tejto rokovacej schôdzi rokovať. Čiže tiež si myslím, že to nebolo v súlade, v súlade celkom s pravidlami a s demokratickými princípmi nastavenia zákona, ale teda bolo to schválené aspoň procedurálnym návrhom.

    Čiže chcem hovoriť o tom preto, že rokovací poriadok, v podstate aj celá medializácia okolo neho sa venovala smiešnym medializovaným prehreškom poslancov typu zdvihnutia telefonátu v sále, či odhryznutia si z keksíku a návrh rokovacieho poriadku voči, nerieši vlastne takéto situácie, ktoré som popísala pri tak závažnej situácii, kedy poslanci, pätina, viac ako pätina poslancov dá návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Tam ste tie paragrafy prekrútili a podľa mňa protiústavnými obštrukciami ste presunuli, kolegovia z vládnej koalície, teda nie moji kolegovia, ale vy ako vládna koalícia, alebo kolegovia z poslaneckých, z poslaneckých lavíc ste presunuli rokovanie o niekoľko týždňov.

    Na to ale, aby sa zlepšil bontón správania sa v Národnej rade, nie je potrebné meniť zákon. Stačí si ho len dobre prečítať a dodržiavať. Ale faktom je, že dodržiavanie pravidiel a zákonov sa, žiaľ, nielen tu, ale v celej spoločnosti nenosí. Ja som to už dnes povedala, že tá aplikačná prax, že uvedieme do zákona také paragrafy, ktoré hneď už pri hlasovaní vieme, že budú neúčinné, že veď uvidíme, ako sa to vyvinie a potom sa zákon zmení, tak to je vlastne dôsledok celej takej, by som povedala, situácie v spoločnosti, ktorá nie je, nie je dobrá a vedie k bezpráviu a k nevymožiteľnosti práva.

    Aj súčasný rokovací poriadok hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania, dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť Národná rada uznesením. Pri mojom štúdiu rokovacieho poriadku som pátrala v zákone, ale aj po stránke Národnej rady po spomínanom etickom kódexe. Nikde som ho nenašla.

    Pán predseda Danko, vážení predkladatelia, navrhujem vám, stiahnite tento zákon a využite existujúce možnosti, ktoré rokovací poriadok ukladá a ak naozaj cítite tak vážnu potrebu, tak navrhnite etický kódex poslanca, ktorý tu prerokujeme a schválime si uznesením a všetky tie prehrešky, o ktorých tu hovoríme, budú vyriešené vzájomnou dohodou uznesením a nemusíme na to otvárať zákon, lebo zakrývame celú podstatu Horalkami, tričkami, plagátmi, ale v skutočnosti ten návrh zákona je o niečom inom. Nejde o minisukne alebo hlboký výstrih nejakej poslankyne alebo tričko, či telefonát v sále. V skutočnosti je toto všetko len zastierací manéver a náhubok pre opozíciu. Toto je najväčšia hrozba vášho návrhu, pretože rokovací poriadok má slúžiť najmä na upravenie diskusie medzi koalíciou a opozíciou. Je to hlavný nástroj, ktorý v demokratických krajinách môže opozícia nejakým spôsobom prinútiť koalíciu, aby ju vypočula. Diktátorom sme odštrngali v novembri 1989 a vy nám sa snažíte ju opäť krok za krokom zavádzať.

    Preto je obzvlášť dôležité, aby rokovací poriadok bol výsledkom konsenzu, aby bol ozaj výsledkom dohody naprieč parlamentnými stranami a slúžil aj vtedy, keď bude úplne iné zloženie parlamentu a napríklad budete aj v opozícii vy. Rokovací poriadok by nemal byť zákon len pre dané volebné obdobie. Mal by slúžiť na roky a mal by naozaj byť akceptovaný naprieč stranami.

    Pán predseda Danko, vy ste sa v nejakej rozprave alebo v médiách vyjadrili, že ak poslanci predložia dôkazy o nedemokratických praktikách, predstavia aspoň jeden nedemokratický nástroj, osobne túto novelu stiahnem. To sú vaše slová. Nuž tak aspoň v tomto, minimálne v tomto je nedemokratický. V tom, že vaše návrhy nevzišli zo spoločnej debaty, pretože to nie je demokracia, demokracia je vtedy, keď sa diskutuje.

    Áno, som prvé volebné obdobie poslankyňou a aj mňa zarazila atmosféra rokovaní, pokrikovanie a nevyberaný slovník. Nepáči sa mi to. Ale zase vezmime si existujúci rokovací poriadok a aj ten rieši tieto situácie. Stačí ho len dodržiavať.

    Dám vám príklad, ako je to v okolitých krajinách. Napríklad v susednom Česku právna teória zastáva stanovisko, že môže sa všetko, čím poslanec prejavuje vôľu v rámci svojho mandátu a čo súvisí s jeho politickou činnosťou. To znamená, že okrem verbálneho vyjadrovania sa môže ísť o pokriky, gestá, vyjadrenia prostredníctvom transparentu alebo doplnku oblečenia, ale aj písomné vyjadrenia, ako je napríklad legislatívny návrh, podpis na dokumente, či písomná interpelácia.

    Doplním, že v dôvodovej správe sa uvádza, že navrhované zmeny rokovacieho poriadku vychádzajú aj z poznatkov získaných z právnych úprav krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu a Európskeho parlamentu. Všetci poslanci sme dostali na mail z Parlamentného inštitútu dve štúdie. Jedna sa volá regulácia správania sa poslancov národných parlamentov a európskeho parlamentu v rokovacej sále a druhá - určenie dĺžky času na rozpravu a určenie dĺžky rečníckych časov v rozprave v národných parlamentoch členských štátov Európskej únie.

    Tá prvá štúdia má 120 strán a mala za cieľ zistiť, aké sú kompetencie predsedajúceho počas schôdze parlamentu za účelom zachovania poriadku na schôdzi, či a s akými právomocami bola vytvorená parlamentná stráž, aké druhy správania sa poslancov v rokovacej sále na schôdzi parlamentu sú zakázané a na akom právnom základe, alebo či sú regulované pravidlá obliekania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a či a za akých podmienok je dovolené používať transparenty a plagáty v rokovacej sále.

    Druhá štúdia, o niečo menšia svojím rozsahom, mala 49, má 49 strán a zaoberá sa spôsobmi určenia dĺžky trvania rozpravy a určenia dĺžky rečníckych časov v rozprave vo vnútroštátnych parlamentoch členských štátov Európskej únie.

    Dala som si tú námahu a pomerne podrobne som si prečítala tieto, tieto štúdie a naozaj neviem, akým spôsobom ste mohli dôjsť k záveru, že vami navrhovaný návrh zákona vychádza z, vychádza z porovnania parlamentnej praxe iných krajín. Vy ste si vybrali len to, čo sa vám hodí. Jablko z jedného parlamentu, zemiak z druhého, korenie z ďalšieho a tvrdíte, že ste dali dokopy najlepší recept na rokovací poriadok alebo rokovací koláč.

    Na druhej strane musím ale oceniť kvalitu oboch parlamentných štúdií a je ozaj škoda, že netvorili podklad pre tú spoločnú diskusiu a mohli na základe nich sa vybrať dobré veci z rokovania a spoločne sa mohlo dôjsť k nejakému konsenzu. Stačí, keď budete si chcieť pozrieť tieto parlamentné štúdie a otvoríte si závery a zistíte, že vami navrhované zmeny nie sú väčšinovým etalónom správania sa. Spomeniem napríklad, že v otázke zakázaných a dovolených typov správania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a v otázke regulácie pravidiel obliekania sa poslancov len menšina, to znamená šesť komôr z 31 má pravidlá obliekania sa poslancov počas schôdze regulované. Nuž, parlamentná stráž už tu je, tak ešte by mala byť zavedená módna polícia.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale tak, stoja nám tam tiež fešáci vojaci, takže ešte módna polícia by sa nám zišla, aby sme vedeli, že čo môžme a čo nemôžme.

    Čo sa týka používania transparentov alebo plagátov, tak v rokovacej sále z analýzy vyplýva, že z odpovedí 26 komôr, tak nazývajú tie parlamenty európskych krajín, tak analýza ukázala, že 13 z 27 komôr zakazuje alebo neakceptuje ich používanie, ale používanie, napríklad ale používanie transparentov alebo plagátov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu je dovolené, prosím pekne, v Európskom parlamente.

    Čo sa týka určenia dĺžky rozpravy a dĺžky rečníckeho času, tak po prečítaní analýzy vychádza to, že súčasná úprava v našom rokovacom poriadku je bežným štandardom. Model, ktorý sa aplikuje v slovenskom parlamente, je obdobný v šiestich komorách iných parlamentov, a síce tak, že môže byť dĺžka trvania rozpravy a, alebo dĺžka rečníckeho času v rozprave k návrhu zákona stanovená na základe rozhodnutia parlamentu. To máme aj dnes. My sa dnes môžeme uznesením dohodnúť, že na niektoré schôdze si obmedzíme dĺžku, dĺžku rozpravy na dvadsať minút a jednoducho o šesť minút by ste ma vypli.

    Takýto model, takisto ako na Slovensku, uplatňuje poslanecká snemovňa a senát parlamentu Českej republiky, naša Národná rada, snemovňa reprezentantov Holandského kráľovstva, parlament Švédskeho kráľovstva a Národné zhromaždenie Maďarska. Čo sa týka nahrávania, tak 11 komôr z pätnástich umožňuje poslancov počas, poslancom počas schôdze v rokovacej sále nahrávať napríklad mobilným telefónom a publikovať nahrávku na sociálnych sieťach alebo v médiách. Trinásť komôr zo sedemnástich umožňuje poslancom počas vystúpenia na schôdzi v rokovacej sále používať vizuálne pomôcky, videá, power-point prezentácie a podobne.

    Vo vašom návrhu § 32 ods. 3 po novom znie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí ale, ak ide o ich vyhotovovanie kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2."

    Ja sa pýtam, to naozaj nebudeme môcť používať ani počítače? Túto schopnosť, ktorú som prečítala, majú aj počítače, ktoré sme dostali ako pridelenú pracovnú pomôcku Národnej rady. Čiže nerobme zákony, formulácie zákonov, ktoré už hneď teraz pri tomto prvom prečítaní si, sa dochádzame do rozporu. To snáď, počítače snáď nám zakázať nechcete.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No ale tak to, hovoríte, že nie, ale napísali ste, že áno. Dobre. Ja som to prečítala nahlas a každý jeden z týchto počítačov, čo tu máme rozložený, je schopný komunikovať von, je schopný natáčať videá, je schopný robiť fotografie a robiť záznamy rôznych prenosov.

    Na záver by som chcela pripomenúť ústavnú garanciu práv poslancov. Článok 73 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Tento článok ustanovuje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. Je samozrejmé, že rokovanie 150 ľudí musí niekto viesť. Avšak aj keď predseda parlamentu je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, nie je naším šéfom, ale mal by byť dobrým manažérom, riadiacim pracovníkom, ktorého hlavným nástrojom by mala byť konštruktívna diskusia a nie diktát.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem. Zaujalo ma na prejave kolegyne Zemanovej to, keď uviedla, že v Čechách je pravidlo, že sa v súvislosti s prejavom poslanca môže všetko, čo súvisí s jeho mandátom. Chcel by som k tomu uviesť, že aj na Slovensku je to tak a bude to tak, aj keď tento zákon bude prijatý, pretože tento zákon bude v rozpore s ústavou a my sa budeme riadiť aj po prijatí tohto zákona ústavou. Takže bude to platné, len sa bude zdať, že to nie je platné, ale to, myslím si, že autorov tohto zákona vôbec nezaujíma, pretože im ide o získanie moci aspoň na chvíľu, kým budú môcť robiť všetky tie veci, ktoré oni obvykle robia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja zareagujem asi iba dvoma takýmito postrehmi. Povedala si, že diktatúru sme si, teda diktatúru sme si odštrngali v roku 1989. Žiaľ, iba odštrngali, ale nevymenili. Nevymenili sme ľudí. VPN už teraz priznáva, že chcelo iba kontrolovať. Nebolo v stave prevziať zodpovednosť, to znamená, určití ľudia sa po 3, 4, 5 mesiacoch od novembra 1989 doslova, že striasli a pokračovali v tom istom pod iným názvom, pod iným režimom, akože demokracia.

    Ján Pavol II. svojho času, keď bol aj u nás na návšteve, Svätý otec povedal, že demokracia bez hodnôt sa zmení na diktatúru. A bojím sa, že to je asi naša dnešná realita, ako ju máme.

    Som rád, že si potvrdila, že vlastne obmedzenia času rokovania poslancov aj teraz v existujúcom rokovacom poriadku sú prijateľné, by som povedal, a Národná rada, ktorá má tu, samozrejme, tú väčšinu, či už vládnu alebo koaličnú väčšinu, stále si vie odsúhlasiť skrátenie, predĺženie. To znamená, že nevidím dôvod v tejto pasáži niečo meniť, pretože už aj tí naši predchodcovia, ktorí prijímali tento rokovací poriadok, to mali v hlave ujasnené, že môže byť takýto problém, že bude problém s tými vystupovaniami časovými. Takže tiež sa pripájam k tomu, aby sme sa na iné možnože pasáže v rokovacom poriadku zamerali, napríklad individuálny poslanecký prieskum, ako spomínala kolegyňa Jurinová, ktorý by bol super, keby sme ho mohli realizovať, nie iba na rozhodnutie výboru.

    Takže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klus. Prosím, aby ste zaregistrovali, že došlo k výmene medzi pánom poslancom Klusom a pani poslankyňou Cigánikovou.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi predsedovi, že umožnil túto zmenu, keďže som sa zajtra z rokovania Národnej rady ospravedlnil.

    Ja by som sa pokúsil v mojom vystúpení poukázať na niekoľko dôležitých faktov, ktoré považujem aj z hľadiska odborného, keďže som túto otázku riešil aj s kolegami politológmi, za možno nie celkom vydarené a vychádzam z toho, čo som zachytil aj od pána premiéra, respektíve od pána predsedu Národnej rady, že v druhom čítaní sú ochotní a schopní prísť s pozmeňujúcimi návrhmi. Takže konkrétne chcem poukázať, kde tieto pozmeňujúce návrhy budú viac ako potrebné, pretože taký zákon, ktorý nie je možné dodržiavať, je podľa môjho názoru zbytočný a ukazuje sa aj v očiach občanov, že ak by sme sami ignorovali niečo, čo sme si schválili, tak by to rozhodne nepridávalo na tej ambícii, ktorú pán predseda tlmočil, a teda urobiť z Národnej rady Slovenskej republiky akúsi výkladnú skriňu kultúry a etiky v tejto krajine.

    Začnem konkrétne v rámci čl. 1 ods. 3 v § 23 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:

    "Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále."

    Je nám všetkým jasné, na čo konkrétne reaguje tento návrh. Je zrejmé, že problémy, ktoré tu nastali v súvislosti s otvorením mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa prejavili alebo pretavili do tohto návrhu. Ja osobne sa ale domnievam, že to nie je celkom fér. Fér, keď už pre nič iné, tak preto, lebo musíme byť pripravení na takmer akúkoľvek situáciu tu v Národnej rade Slovenskej republiky a predstavme si situáciu, že nám jednoducho prestane fungovať technicky naše hlasovacie zariadenie, alebo nám tu vypnú elektrinu v čase nejakého krízového stavu, a práve preto sme mali v tom pôvodnom ustanovení rokovacieho poriadku zmienené to, že môžeme zisťovať počet poslancov prítomných na rokovaní Národnej rady aj inak ako technickými prostriedkami. A preto odporúčam už len z hľadiska bezpečnosti tohto štátu zvážiť, či je dobré, aby sme sa v tomto čl. 3 dostali do takejto niekedy možno až patovej situácie.

    Ďalší odsek, ktorý by som si dovolil zdôrazniť, a to je ten, ktorý už niekoľko mojich predrečníkov a predrečníčiek zdôraznilo, to je práve § 30 určenie dĺžky rečníckeho času. Podľa mňa je dĺžka rečníckeho času v rozprave najviac 20 minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. Bolo tu viackrát zdôraznené, že by tu mala byť dodržaná istá rovnosť, ktorá je základným predpokladom parlamentnej demokracie. Ja sa stotožňujem s týmto názorom a presne, ako naznačil pán poslanec Kollár pred pár minútami, aby, keď už nie je možné ponechať súčasný stav a teda fungovanie bez obmedzení, ktorý sa ukazuje z hľadiska viacerých dôvodov, boli tu naznačené napríklad otázky rokovania o štátnom rozpočte, prípadne aj iné dôležité akty, ktoré si vyžadujú dlhší čas, ako navrhnutých 20 minút. Tak potom naozaj ustanovme tento čas rovnako pre všetkých a verím tomu, že toto nie je opatrenie, ktoré by zásadným spôsobom mohlo zmeniť fungovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nakoniec ja priznávam, bol som prekvapený, keď som tu bol prvý týždeň, že tu nie je obmedzené minútami vystúpenie jednotlivých poslancov, pretože napríklad zo samosprávy sme zvyknutí na toto obmedzenie a snažíme sa objektívne aj rešpektovať. Na druhej strane, ako som naznačil, aj tam dochádza k situáciám, kedy nevyhnutne musíme hovoriť dlhšie a ukazovalo sa ako nevyhnutné možno dôjsť k istej miere liberalizácie. Takže tu v tomto prípade by to bol krok späť a pravdepodobne nie ten najsprávnejší. A keď, tak, ako hovorím, dodržme rovnosť medzi nami, je to viac ako potrebné. Pretože presne tak by podľa môjho názoru aj odborného mali fungovať parlamentné demokracie všade vo svete.

    Väčším problémom ale je § 32 ods. 3, ktorý v zmenenej podobe znie nasledovne: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie, ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov." Tu je hneď za tým napísané, že voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2.

    Už tu niekoľkokrát odznelo, že dnes je možné robiť audiovizuálny záznam v podstate takým spôsobom, že je až nezistiteľné, že ho robíme. V zásade všetky poslanecké notebooky, ktoré sme dostali k dispozícii, alebo aj tie, ktoré máme súkromné, by sme do sály tým pádom vniesť nemohli, pretože ten záznam je možné urobiť rôznym spôsobom. Stačí len natočiť správnym spôsobom notebook a je teda zrejmé, že tento návrh alebo tento odsek je v praxi nerealizovateľný. Nehovoriac už o tom, že si neviem predstaviť, že by sme odovzdávali mobilné telefóny pred vstupom do sály. Pre niektorých, ako bolo povedané v prípade pani poslankyne, by to bolo až životu nebezpečné a technicky nezrealizovateľné.

    Takže prosím predkladateľov tohto zákona, aby naozaj zvážili, či je vôbec vhodné niečo takéto, niečo takéto vnášať do rokovacieho poriadku. O to zvlášť, že dnes tá technika naozaj pokročila tak ďaleko, že nevieme dnes povedať, čo bude dajme tomu o rok novým technickým výdobytkom, akým spôsobom potom budeme musieť reagovať aj na akékoľvek iné možnosti, ktoré sa ponúknu, hovorme o inteligentných hodinkách, hovorme o inteligentných perách, kľúčoch, čomkoľvek. Čiže v tomto prípade naozaj zvážme a vyhoďme tento odsek, pretože je kontraproduktívny voči, voči nám všetkým, pretože nielen opozícia, ale, predpokladám, aj koalícia si bude chcieť ponechať telefónne zariadenia, prípadne notebooky v sále.

    Ďalším problémovým bodom je § 32 a konkrétne, že do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. No kolegovia z hnutia Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko tu už nie sú, ale oni sú asi najznámejší tým, že sa radi pýšia odznakmi za svoju politickú stranu. Je pravda, že viacerí z nás takéto odznaky majú, videl som ich u kolegov zo Slovenskej národnej strany, aj SaS má svoje odznaky, áno, aj kolegovia od Sme rodina majú svoje odznačiky. A pravda je taká, že toto asi nemôžme považovať za nejakú zásadnú politickú reklamu, ale záleží od výkladu predsedajúceho a veľmi sa obávam, že by v takýchto prípadoch dochádzalo k sankcionovaniu jednotlivých poslancov. Ja si myslím, že viacerí z nás istým spôsobom sme možno aj hrdí na to, že reprezentujeme istý poslanecký klub, a preto možno takýto drobný odznačik, ktorý by sa dal chápať ako šírenie politickej reklamy, by asi nebolo najvhodnejšie sankcionovať. Rovnako tak je to aj v prípade pier alebo niektorých drobných zariadení, ako sú napríklad USB kľúče, kde tiež máme niektorí aj logo politickej strany ako súčasť marketingového predmetu, ktorý sme používali napríklad vo voľbách. Čiže opäť moja prosba, verím, že konštruktívna voči predkladateľom tohto návrhu zákona, aby toto z rokovacieho poriadku vypadlo.

    Pokračuje to ale ďalej, do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2. Iste asi nikomu nie je príjemné, ak by tu niekto z nás si rozložil večeru alebo obed, to si nemyslím, že by vôbec niekto bol ochotný alebo schopný urobiť, ale napr. za seba poviem, že pravidelne nosím vo svojej taštičke aj nejaké to lízatko pre moje krsňatá alebo pre moje dcérky a neviem si predstaviť, že by čisto teoreticky niekto zriadil kontrolu, ktorá by pozerala do našich tašiek, či náhodou, nazvime to, že jedlo, nevnášame. Boli to spomínané absurdné prípady, kedy dostávame keksík alebo čokoládku ku káve. To všetko sú veci, ktoré by stáli za to, aby sme sa nimi zaoberali a aby z toho návrhu zákona vypadli. Takže opäť moja prosba, urobme tak skôr, ako bude neskoro.

    Je tu ešte viacero ďalších vecí, ktoré by sa dali oponovať. Nechcem sa opakovať po mojich predrečníkoch. Chcel som upozorniť na konkrétne legislatívne články, ktoré sú podľa môjho názoru problematické a verím tomu, že niektoré z nich by sa do druhého čítania mohli dostať v zmysle pozmeňováku, aby tam teda buď neboli alebo boli nejakým spôsobom pozmenené, alebo potom je tu ešte jedna možnosť, stiahnuť tento návrh zákona a ak je naozaj nevyhnutné ho predkladať, čo ja osobne si nemyslím, tak už bez týchto veľmi diskutabilných častí.

    Takže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Remišová, nakoľko nie sú žiadne faktické poznámky na predrečníka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, nie je náhodou, že novela rokovacieho poriadku prichádza v čase, keď vládna koalícia sa nevie vyrovnať so vzťahmi svojho ministra, s človekom podozrivým z daňových podvodov. Keď ten istý minister namiesto vyšetrovania podozrivého, obhajuje ho so slovami, že však je normálne platiť 12 miliónov v hotovosti, lebo však to bola doba cashu. V čase, keď si predseda politickej strany pýta, citujem ho: "do správy verejnoprávny rozhlas a televíziu". V čase, keď sa namiesto problémov občanov rieši Horalka, dvojbodka alebo hračkárske bankovky.

    Táto zmena rokovacieho poriadku je jednoznačne určená proti opozícii a povedal to, potvrdil to počas tohto víkendu aj premiér Fico. My pána Fica už dávno žiadame, aby si urobil poriadok s pánom Kaliňákom a opozícii dal konečne pokoj, aby sme si mohli robiť svoju robotu. Namiesto toho pán Fico vyhlásil, že dá pokoj pánu Kaliňákovi a vyzval pána Danka alebo pochválil ho za to, že ide urobiť poriadok s opozíciou. Áno, povedal to takto doslova, že konečne urobí poriadok s opozíciou. Čiže to proklamované, že tento, že sa mení rokovací poriadok preto, lebo je potrebné ho zmeniť a bude to platiť aj pre koalíciu, aj pre opozíciu, sám pán Fico hovorí, že je to primárne na to, aby sa konečne urobil poriadok s opozíciou.

    Minulé volebné obdobie vládna strana SMER sama a predseda parlamentu Pavol Paška zastával názor, že "vyhraj voľby a môžeš všetko", ale ani pán Paška si nedovolil takéto obmedzovanie opozície. Ani pán Paška tu nevyvolal toľko konfliktov a toľko rozdelenia a hovorím, zbytočných konfliktov.

    Niekoľkomesačný boj Andreja Danka proti Horalkám a plagátikom prináša teda svoje ovocie. Výsledkom je dokument, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v Severnej Kórei. Novela rokovacieho poriadku dáva predsedovi nevídané právomoci, pretože predsedajúci bude mať právo okrem výzvy na zachovanie poriadku, môže prerušiť rokovanie Národnej rady na ním určený čas, čiže znefunkčniť parlament podľa svojej ľubovôle trebárs aj na rok. Keď si zmyslí, že schôdza ďalšia bude v roku 2020, tak ďalšia mimoriadna schôdza o odvolávaní pána Kaliňáka bude v roku 2020. Ak poslanec neuposlúchne, predseda má právo vykázať zo sály všetkých poslancov, jeden poslanec neuposlúchne, všetci pôjdu von. A pripomínam, o tom, že čo je za hranicou slušnosti a čo nie, bude rozhodovať človek, ktorého parlamentné mikrofóny zachytili, ako hovorí priamo počas vedenia schôdze slovo, ktoré ja sa tu ani neodvážim povedať. On tvrdí, že chcel povedať niečo iné, ale to už je iná debata.

    Ak by o tom, čo je za hranicou slušnosti, rozhodoval čestný a charakterný človek, dalo by sa spoľahnúť na objektívne a nestranné uplatňovanie rokovacieho poriadku tak voči koalícii, ako aj voči opozícii, lebo však tak by to malo byť. Denník N pred niekoľkými dňami písal o tom, že pán Danko bol spolumajiteľom firmy, ktorá podľa spisu Gorila mala obchodovať s odposluchmi tajnej služby, obchodovať s odposluchmi tajnej služby je niečo veľmi závažné. Napriek takejto temnej minulosti mal dnes Andrej Danko výrazný vplyv na nomináciu riaditeľa tajnej služby a takisto Andrej Danko bol vo vedení firmy, ktorú za Mečiara sprivatizovala jeho rodina a za krátko ju pochybným spôsobom priviedla do krachu a zanechala veľké dlhy voči štátu. Čiže mám opodstatnené obavy, či rokovací poriadok bude nestranným a objektívnym spôsobom uplatňovať predseda tak voči koaličným poslancom, ako aj voči opozičným poslancom.

    Pokuty. Ak poslanec Andrej Danko navrhuje, že ak poslanec poruší opakovane poriadok na rokovaní Národnej rady, môže dostať pokutu až do výšky 4 000 eur. Zároveň zavádza nový typ disciplinárneho konania voči poslancovi a síce ten, že môže podať mandátovému a imunitnému výboru návrh na začatie disciplinárneho konania. Vieme si predstaviť, kto bude predmetom týchto disciplinárnych konaní. Mimochodom parlamenty, ktoré zavádzajú voči poslancovi sankcie, dávajú mu možnosť aj sa odvolať, nič také v rokovacom poriadku neni, v návrhu.

    Andrej Danko argumentuje tým, že podobné právomoci, aké dáva on sám sebe a argumentuje tým, že tie veci, čo zavádza, však tie fungujú aj v ostatných parlamentoch. Už to povedali viacerí poslanci, že vyberá si nejaké čerešničky na torte a zabúda na celý kontext, v akom ostatné parlamenty fungujú. Zabudol napríklad dodať, že predseda britskej komory parlamentu House of Commons je striktne nestraník, ak je predtým členom politickej strany, musí z tejto politickej strany vystúpiť a nesmie byť členom politickej strany ani po ukončení funkcie predsedu. A je to práve preto, aby sa zaručila objektívnosť a nestrannosť voči všetkým poslancom a s takýmto predsedom na čele, samozrejme, britský parlament si môže dovoliť mať také pravidlá, aké má. Andrej Danko je však predsedom len koaličných poslancov. Opozičným poslancom sa vypínajú mikrofóny, od ich zvolenia do funkcie ich len znevažuje, nadáva im a furt im niečo vyčíta. O podobnosti s inými krajinami sa v jeho prípade nedá vôbec hovoriť.

    Pokiaľ ide o zákaz transparentov, už to spomenula kolegyňa Zemanová, Andrej Danko sa odvoláva na iné rokovacie poriadky, no niektoré krajiny sa takýmito, prepáčte mi, hlúposťami ani nezaoberajú. Iné krajiny to dovoľujú a menšina zo skúmaných parlamentov to zakazuje. Čo sa týka ďalších inovácií, budem to porovnávať s ostatnými krajinami, v otázke existencie parlamentnej stráže sa ukázalo, že parlamentnú stráž má len menšina z nich a síce šesť z dvadsiatichsiedmich skúmaných parlamentov. Pokiaľ ide o nahrávanie zasadnutia, jedenásť komôr z pätnástich, ktoré poskytli jednoznačnú odpoveď na položenú otázku, umožňuje poslancom počas schôdze v rokovacej sále pokojne nahrávať rokovanie napr. mobilným telefónom a publikovať nahrávku na sociálnych sieťach alebo v médiách. Už to niekto spomínal, pri viacerých dôležitých rokovaniach bolo vysielanie v Národnej rade veľmi nekvalitné, prerušované, nedalo sa sledovať, občania nám volali a preto niektorí kolegovia rokovanie nahrávali a na svojich facebookových profiloch umožňovali, aby to občania mohli sledovať. A pripomínam, občania majú právo vedieť, čo sa v rokovacej sále deje a majú právo na informácie. Čiže pokiaľ vysielanie Národnej rady nebude bezchybné, tak to poslanci nahrávať môžu a môžu to dávať na svoje facebookové profily, ak budú chcieť.

    Trinásť komôr zo sedemnástich, ktoré poskytli jednoznačnú odpoveď na položenú otázku, pokiaľ ide o vizuálne pomôcky, umožňuje v rokovacej sále používať vizuálne pomôcky. Trinásť komôr zo sedemnástich. Osemnásť komôr z devätnástich zakazuje poslancom v rokovacej sále počas schôdze vyrušovať. Tu by som chcela zase poukázať na to, ako pán predseda veľmi často, aj ostatní predsedajúci veľmi príliš často upozorňujú najmä opozičných poslancov a svojich koaličných poslancov neupozornia.

    Čo sa týka regulácie pravidiel obliekania, len menšina z parlamentov, šesť komôr z tridsaťjedna parlamentov nejakým spôsobom upravuje obliekanie a aj tak ho neupravujú v rokovacích poriadkoch, väčšinou to upravujú v nejakých etických kódexoch alebo v nejakých, nejakom nezáväznom dokumente, čiže v rokovacích poriadkoch sa takéto, tá obsesia pána Danka s tričkami sa vôbec nenachádza.

    Najväčšmi však Andrejovi Dankovi vyčítam snahu umlčať poslancov a obmedziť im čas a počet vystúpení v rozprave. Doteraz mohli poslanci vystúpiť dvakrát, po novom môžu už len raz, už to bolo povedané, pravidlá pán Danko nemieni uplatňovať ani na seba, ani na členov vlády, čiže keď budeme odvolávať pána Kaliňáka, ten tu môže rečniť aj tri dni a my naňho môžeme reagovať len raz a len dvadsať minút. A to sme v Národnej rade, kde sa vláda zodpovedá parlamentu a nie parlament vláde. A ja sa čudujem, že to poslancom, ktorí sú tu už niekoľko volebných období, že im to vôbec nevadí. Nečudujem sa však tomu, že obmedzovanie poslancov v rozprave nevadí koaličným poslancom, lebo keď sa pozrieme na ich vystúpenia, tak zistíme, že niektorí počas svojho vystúpenia alebo počas svojho pôsobenia v Národnej rade nepovedali ani slovo, nevystúpili v rozprave ani jediný raz, takže skutočne, skrátenie času alebo obmedzenie počtu vystúpení sa ich naozaj veľmi nedotkne.

    To, čo teraz prináša rokovací poriadok, to urobí z nášho parlamentu len nejaký automat na odsúhlasovanie vládnych návrhov zákonov. Je to veľká chyba, pretože potom zákony majú zlú kvalitu, musia sa často meniť, novelizovať a komplikuje to život ľuďom aj podnikom. Samozrejme, na diskusiu k niektorým zákonom stačí krátky vstup, ale na diskusiu k iným, komplikovanejším ako napríklad k rozpočtu, je potrebný aj dlhší čas. A to je zrejme cieľ pripravovanej novely Andreja Danka, zamedziť poslancom, aby sme poukazovali na chyby, zlyhania a korupčné kauzy tejto vlády. Ak sa to nedá ináč, tak sa spraví takýto hulvátsky a hrubý spôsob, za ktorý by sa skutočne nehanbil ani Ján Slota s Mečiarom dokopy.

    A touto novelou rokovacieho poriadku predkladatelia len dokazujú, že im nejde o dobro ľudí na Slovensku, ale len o vlastné mocenské ambície a už som aj stratila niť, ale chcela som povedať, až sa vrátim k tomu, keď pán Danko hovoril o rokovacom poriadku, tak hovoril, že keď mu skončí štvorročné obdobie, tak verí, že žiadny poslanec nebude tu behať v tričku a nikto nebude v parlamente jesť Horalky. A ja sa pýtam, čo to je za cieľ politika, s ktorým ide do politiky, do verejnej služby, že si dá za cieľ, že mojím cieľom je, aby nikto nebehal v parlamente v tričku a aby nikto nejedol Horalku. Žiadny cieľ, že chcel by som, aby sa ľudia mali lepšie, chcel by som, aby sa zmenilo zdravotníctvo, chcel by som, aby sa zmenilo vzdelávanie, aby sme zlepšili život ľudí. Nie. Cieľom je, aby nikto nebehal v tričku a aby nikto nejedol Horalku. Tak skutočne toto je, toto je novela rokovacieho poriadku.

    Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

  • Len tak ma napadlo, že čo si asi tak mohli pomyslieť pracovníci podobných parlamentných inštitútov, ako je u nás, v tých ostatných krajinách, keď sme im zaslali dotazník s takými neuveriteľnými otázkami, tak dôležitými, ktoré sa týkali rokovacieho poriadku. Asi museli byť v šoku, že čo trápi Slovenskú republiku, krajinu, ktorá predsedá Rade Európy, krajinu, ktorá sa v uliciach búri proti tomu, že má vo vláde ministra vnútra, ktorý je spojený s vážnymi obvineniami.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Remišová, keď som vás tak počúval, tak uvedomil som si, že pán Danko ide meniť rokovák, pritom pán Danko má politické skúsenosti ako ja. Je tak isto dlho v Národnej rade ako ja a ja by som si nedovolil po tak krátkom pôsobení predložiť nejakú novelu rokovacieho poriadku bez toho, aby prebehla nejaká širšia diskusia s kolegami, ktorí sú skúsenejší, ktorí sú tu podstatne dlhšie, respektíve ktorí sú tu, ako pán podpredseda Bugár, teraz bez urážky, neviem, dvadsať rokov alebo koľko, neviem, osemnásť. Čiže bez takejto nejakej diskusie ja si neviem predstaviť, aby som so skúsenosťami svojimi, respektíve pán Danko, predložil nejakú zmenu. To je jedna vec.

    Druhá vec. Viete, mňa pri vašom vystúpení napadla jedna vec. Pán Danko mal na svojich billboardoch "hrdo, odborne a slušne". Vzhľadom na jeho pôsobenie kľudne si môže dať na tie billboardy "pyšne, amatérsky a neslušne".

    Ďakujem.

  • Pani kolegyňa, prvá časť vášho vystúpenia bola čisto politická. Bol to politický útok na vládnu koalíciu. A chcem povedať svoju skúsenosť z pôsobenia v tomto parlamente. Keď som sa ja takto choval v roku 2006 po nastúpení do poslaneckých lavíc a kritizoval som politiku nášho predchodcu SDKÚ, bol som poslancom vládnej koalície a pán podpredseda Milan Hort, ktorý bol za opozíciu podpredsedom a viedol schôdzu, mi trikrát vypol mikrofón a poslal ma preč od rečníckeho pultu. My sa dnes takto k vám nesprávame napriek tomu, že ste v opozícii a ja som bol vtedy koaličný poslanec. To je ten rozdiel, viete, akože tú optiku netreba mať len tak veľmi politicky zúženú, treba sa trošku pozrieť na veci aj s nadhľadom.

  • Ďakujem za slovo. No ja chcem oceniť to, že Parlamentný inštitút nám dal k dispozícii túto štúdiu v rekordne krátkom čase. Určite nebolo jednoduché zozbierať jednotlivé tie materiály a porovnať ich. A som veľmi rád, že kolegyňa Remišová spomenula vo svojom vystúpení aj tie konkrétne čísla, kde a čo, akým spôsobom funguje. Treba ale dodať, že politická kultúra v jednotlivých týchto krajinách je pomerne zásadne rozdielna oproti tomu, akú máme tu na Slovensku. Čiže porovnávať tieto hrubé čísla alebo všeobecne tie fakty, ktoré sú uvedené v štúdii s tým, čo sa deje tu na Slovensku, je síce možné, ale nie celkom korektné.

    Ako príklad uvediem napríklad Britský parlament, ktorý je z môjho pohľadu etalónom akejsi kultúry a demokracie. A realita je taká, že práve v tomto parlamente poslanci na seba pomerne bežne kričia. A ono to súvisí aj s tým, že napríklad sedenie v tomto parlamente je celkom rozdielne oproti tomu, ktoré máme my tu. Napríklad ja zo svojho miesta, pokiaľ na mňa niekto reaguje zozadu, čo je asi dosť pravidelné, keďže sedím tu vpredu, tak sa musím obzerať a nie je to celkom to, ako by mala podľa môjho názoru byť rozložená Národná rada alebo, keď chceme, parlament. Čiže už to samo o sebe to asi nezmeníme tu na Slovensku, ale už to samo o sebe predstavuje istú rovnosť medzi poslancami, ktorú som zdôrazňoval aj vo svojom príspevku a vďaka nej je potom omnoho jednoduchšie, aby si poslanci mohli vymieňať možno niekedy až príliš emotívnym spôsobom názory na predkladané návrhy zákonov.

    Čiže áno, porovnávajme a som rád, že máme túto štúdiu k dispozícii, určite dobre poslúži aj študentom politológie na vysokých školách, ale naozaj nemôžme to brať v absolútnej miere a ako hovorím, urobme si "tour" po niektorých európskych parlamentoch v čase rokovania a uvidíte aj predkladatelia tohto návrhu zákona, že ten rozdiel je viac ako markantný.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ešte teda podotkla, že som strašne zvedavá, ako bude tá novela vyzerať v skutočnosti. Lebo teraz sme dostali naozaj nejaký nástrel, boli sme upovedomení o tom, že ešte prebehnú rokovania, teda najmä v rámci koalície, tak ja som strašne zvedavá, čo bude skutočným výsledkom novely rokovacieho poriadku. Lebo tak, ako je nastavený dnes, ja som určite presvedčená, ako aj mnohí moji kolegovia, že je to zákon šitý pre alebo proti opozícii. Jako v tomto presvedčení ma asi, alebo toto presvedčenie nezmením, iba, iba ak by sa to stalo, že rokovací poriadok bude platiť a zistím, že je to úplne v pohode a s prehľadom, tak potom sa všetkým ospravedlním. Ale opäť, napadnem ten spôsob prípravy zákona. Som presvedčená o tom, že ten zákon je iba na podnet predsedu Národnej rady a chcel stíhať termíny, aby vyzeral, že aspoň niečo poriadne urobil. Ale, bohužiaľ, to poriadne tam bude chýbať. Je to naozaj zlá novela a rozumnejšou cestou by bolo stiahnuť ju. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Remišová, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegom, pánu poslancovi Pčolinskému, Klusovi, mojej kolegyni Erike Jurinovej, ďakujem aj pánu Petrákovi a priznávam, áno, bol to politický príspevok, mal aj taký byť, aj keď preferujem vecnú a odbornú debatu k jednotlivým zákonom, tá mi je bližšia, ale samotnú túto novelu rokovacieho poriadku pokladám za výsostne politickú vec. Keby sme tam videli snahu opraviť niektoré nedostatky, o mnohých už hovorili kolegovia, že ktoré naozaj by sa mohli, napríklad poslanecký prieskum alebo iné, vecne opraviť nedostatky, ktoré rokovací poriadok má, nie je problém. Ale čas, kontext, spôsob a samotná povaha tých návrhov, ktoré sa dostali do novely rokovacieho poriadku, sú čiste politická vec a preto priznávam, reagovala som politicky. Žiaľ, je to aj politický návrh. Ale ďakujem za príspevok.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teda zbytok kolegov, nemám rád, keď tu niekto moralizuje, prečo tu niekto nie je a podobne, len vo väzbe k predsedovi parlamentu tu bolo nesmierne množstvo invektív rôzneho typu a tak ďalej a neznalosť toho, že druhý ústavný činiteľ v krajine má nesmierne množstvo problémov, ktoré musí riešiť a jeho pracovný deň je dramaticky nabitý udalosťami a tak, a že tie hlasy, ktoré tu odznievali proste.

    A ďalšia vec, ktorú tu chcem ešte povedať, kým sa trošku ešte viac ukľudním, že sme asi stará škola, že pamätám si tie roky, prišli sme do parlamentu v roku 2002 a to bolo nesmierne napäté obdobie, to bolo obdobie dzurindovskej privatizácie strategických podnikov a podobne. Viedli sme tu ľúte boje. Ale napriek všetkému, čo sa tu udialo, a to sme si teda skutočne nič nedarovali, mne vypli ten mikrofón, päťkrát, trikrát? Vždy som odišiel či už s nejakou poznámkou pekne na miesto, lebo neexistuje nerešpektovať predsedajúceho. A viedli sme tie zápasy, naozaj boli ľúte, ale s každým, s každým, čo si pamätám, sme si bez problémov vedeli večer potom niekde podať ruku. Ja sa tu priznám a je to moja hanba, že je tu celý rad ľudí, s ktorými si ja ruku už nikdy nepodám a si ich ani nevážim. A viem, že to bude nesympatické pre mnohých, len toto, že predsa existuje ako niečo, čo tá elementárna etika, v ktorej fungujeme, že nepochybne máme právo v politickom zápase zvýrazňovať veci, ktoré si myslíme, že sú v prospech toho, čo hovoríme, nevenovať sa veľmi veciam, ktoré sú proti nám, že musíme vždycky počúvať aj toho politického protivníka a že musí mať istú mieru empatie, že on to nejako vidí a častokrát aj silné emócie v súvislosti s tým má, a to znamená, že niekedy aj absolutizuje a používať povedzme, že nenáležité etické nástroje.

    Ale tu sa to stalo princípom politiky v tomto parlamente, princípom. Počúval som pani kolegyňu pred chvíľou. No to bol taký zábavný politický prejav, bol hlboko nekorektný, nepravdivý. Viete, my máme naozaj v Ústave Slovenskej republiky napísané, tuším, v čl. 19, že máme právo na dôstojnosť, máme právo na rešpekt svojej vlastnej osobnosti, v rešpektovaní svojho súkromia a tak ďalej. A nech tisíckrát povie niektorý Európsky súd, že musíme mať zvýšenú mieru strpenia rôznych typov atakov, predsa len niekde tie hranice sú. Niekde tie hranice sú a je nesmierne dôležité, aby sa niečo s týmto v živote...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Rajtár, nevyrušujte!

  • ... spravilo. Na druhej strane zase je ďalšia vec, že je celý rad filozofov, ktorí hovoria o tom, že tá civilizácia je na scestí, že nesmierne upadá, že sú filozofi, ktorí hovoria, ako veľmi ľahko z civilizácie zbehneme do necivilizačného prostredia, kde prestane platiť pravda, kde prestane platiť charakter, len čistý záujem a tak ďalej a jeho uplatňovanie je to, čo je spoločensky akceptovateľné.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi napríklad len uviesť, čo sa týka teda vystúpení kolegov z opozície, nevystupujeme, vystupujeme málo. Ja si dovolím do istej miery vystúpiť aj za mojich kolegov z nášho klubu, že chceli sme vám nechať priestor, aby ste teda ukázali kvalifikovanosť, schopnosť spravovať štát, aby ste ukázali hĺbku vášho poznania, aby ste ukázali, ako pracujete s parlamentnými poriadkami, čo o nich viete, poviete, ako vyzerala minulosť našich rokovacích poriadkov, aké máme pozitívne, negatívne skúsenosti s uplatňovaním tohto rokovacieho poriadku.

    Mimochodom je nás tu viacej ešte z predchádzajúceho parlamentu, predkladali sme úplne logicky, ako vedenie parlamentu, predseda parlamentu, obidvaja podpredsedovia návrh rokovacieho poriadku a z dôvodu, aby sme náhodou sa nedotkli nejakých opozičných kolegov, takže bude platiť až pre budúce volebné obdobie. Aby sme sa nedotkli, kde sme chceli urobiť elementárne a základné veci, ktoré majú technický charakter, zákon o poslancoch, ktorý bol obsolentný a tak ďalej, a tak ďalej, celý rad vecí, ktoré bolo treba upraviť technicky a plus bolo upraviť niečo, čo sa tu stalo pravidlom od príchodu našich vážených kolegov zo strany OĽANO absolútne. Nerešpektovanie už ale úplne ničoho, elementárnych foriem ľudského kontaktu.

    Viete, my máme celý rad, celý rad ustanovení v Trestnom zákone. Máme v Trestnom zákone krivé obvinenie, problém na ctiutŕhania, problém toho, že každý má právo na ochranu pred hrubým nekorektným atakom bez falošných obviňovaní a niečím podobným.

    V našom parlamente dochádza k všeličomu, ale skúsim vám dať niekoľko prípadov, aby sme vedeli, ako vyzerá, ako vyzerá pohľad na nevyhnutnosť politickej kultúry v parlamente a dodržiavanie pravidiel, že je to absolútne nevyhnutné, pretože to je elementárna, to je esencia demokracie. Esencia demokracie, kde panuje takzvaná tá sloboda záujmovej polarizácie, že každý môže všetko, čo mu zákon nezakazuje a podobne, môže koncentrovať prostriedky na presadzovanie svojho záujmu. Tu sú veľké dezintegračné momenty, ktoré spoločnosť roztrhávajú. A o to viacej potom tá spoločnosť, ak chce rozširovať ten okruh práv pre jednotlivých ľudí, potrebuje nesmierny dôraz na to, aby procedúry, ktoré umožňujú fungovať v tej spoločnosti, aby boli dodržiavané a zásadným spôsobom bude tieto procedúry sledovať, ich dodržiavanie tá spoločnosť. O to viac, o to viac, čím je viac osobných, individuálnych slobôd. Preto v opačnom prípade sa spoločnosť rozpadá. Stratifikuje sa, rozpadá sa a prestávajú platiť akékoľvek hodnoty a nastupuje čosi, čo už starí klasici v Grécku nazývali demagogickou demokraciou.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v Taliansku fungoval jeden pán poslanec, nedávno tragicky zahynul, pri tej príležitosti pravda sa, keďže bol výrazne kontroverzný a používal veľmi netradičné prostriedky, aby som používal to slovo, tak sa dosť veľa popísalo v súvislosti s jeho smrťou. A skúsim vám povedať, čo sa napríklad stalo 1. apríla v talianskom parlamente. Tam ten pán poslanec, sa volal Gianluca Buonanno, a bol dobre známy svojimi provokatívnymi gestami a tak ďalej a jedno z najznámejších bolo na tomto zasadnutí, hovorí: "Zistil som, že dnes je 1. apríla a myslel som si, že to bol aprílový žartík, čo vláda a ďalšia väčšina chcú urobiť. Ale potom som včera počul predsedníčku poslaneckej snemovne, ako porovnávala ilegálnych prisťahovalcov s turistami, ktorí sem jazdia do päťhviezdičkových hotelov. Ona asi vôbec nemyslí na dôchodcov, ktorí prežívajú na ančovičkách a sardinkách!" - zvolal Buonanno. Následne vytiahol spod poslaneckej ľavice naozajstnú rybu a začať s ňou triasť vo vzduchu a pritom pokračoval: "Tak som si myslel, že je správne, aby tu 1. apríla bola táto ryba", v Taliansku je ryba symbolom prvoaprílových žartíkov, "a patrí predsedníčke poslaneckej snemovne, ktorá je väčšie ryby, ako ostatní a ešte poučuje našich dôchodcov a našich nezamestnaných", poznamenal, na čo odišiel so zvolaním: "Vláda by sa mala hanbiť!".

    Čo nasledovalo, vážené kolegyne, kolegovia? Desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu, ešte raz, desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu a pokuta 2 600 eur. Skúsme si len pozrieť, čo tu odznelo pri vystúpeniach posledných troch poslancov na túto tému.

    Hm, kolegyne, kolegovia, no, je to nie jednoduché. Skúsim nájsť ešte nejaký ďalší, ďalší príklad zo včera. V nemeckom parlamente kolegyňa z pravicovej strany AFD prišla do parlamentu v burke. Chcela demonštrovať, že teda v tej burke sa do parlamentu chodiť nemá a jak to celé vyzerá a podobne. Bola predmetom obrovskej, obrovskej kritiky v parlamente a okamžite dostala príkaz od predsedajúceho, aby odložila tú burku, čo aj následne spravila a celé to skončilo. Porovnajme si to s atmosférou, ktorá sa odohráva tu v našom parlamente. Ale skúsme dva-tri roky dozadu ešte, do nemeckého parlamentu. Hádam bude demokratický, nebudú chcieť dávať náhubky kde-komu, ako tu počúvam, aleže teda pravdepodobne rozmýšľajú nad tým, že tá politická kultúra a dodržiavanie pravidiel je nesmierne dôležité v demokracii a osobitne v politickom zápase. To je to, čo napríklad pani poslankyňa Blahová označila: totalitné maniere, pošľapávanie demokracie a to všetko, netreba to vymenovať.

    Takže ako to je? Bolo by vo vyspelých demokraciách na západ od nás prípustné, aby predseda parlamentu zakročil takto? Ako by inde reagovali na Bánovičove bannery a na to všetko, čo tu pán poslanec Matovič aj so svojou, odpustite mi to slovo, soldateskou, neustále predvádza. Pred pár rokmi viedli o tomto spor v nemeckom Bundestagu, pretože tam podobným spôsobom protestovali poslanci ľavicovej Linkspartei, teda do istej miery naši kolegovia, a to dávali si na tváre masky iných politikov, ak to poznáte, že vystrihnutú fotografiu si prilepili na tvár, alebo si pripli pinocchiovský nos, čím chceli naznačovať, že tí koaliční oproti klamú. Nedávali mu tie surové urážky, ktoré nám tu adresujete: banda a neviem, čo všetko dookola. Len si dali pinocchiovský nos, keď chceli demonštrovať, že niekto klame.

    V Bundestagu okamžite preto zmenili rokovací poriadok tak, aby mohol byť takýto poslanec s transparentnom, bannerom, či maskou okamžite vykázaný z rokovacej sály. A keď ani toto na poslancov Linkspartei neúčinkovalo, Bundestag ešte zhodou okolností pritvrdil. Takto protestujúci poslanec môže byť dnes vylúčený, vážené kolegyne, kolegovia, na 30 dní, na 30 dní z rokovania parlamentu a hrozí mu pokuta od 1 000 do 2 000 eur.

    Takže po tomto všetkom, čo sme tu všetko počúvali, teda akou hodnotou je politická kultúra a vedenie politického zápasu štandardnými ľudskými prostriedkami? Aký je problém pochopiť, že v rámci tej politickej kultúry musíme vedieť, že nemáme na veci rovnaké názory, že sú rozdielne názory a že uplatnením záujmov a názorov jedných budú potlačené názory druhých. Na to máme predsa demokratické voľby a naša legalita spočíva na tom, že máme jednoducho väčšinu, že reprezentujeme väčšinu občanov, tak ako dali hlasy ľuďom vo voľbách.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je absolútne nevyhnutné, aby sa v našom parlamente vytvoril priestor, aby sme vedeli zvládať nehoráznosti, ktoré sa tu dejú. To sme naozaj zabudli, že tu poslanec sedel, z tejto rady vyskočil, prešiel na úplne opačný koniec parlamentu, vrhol sa na poslanca a zhodil ho na zem? Nepamätáme sa na to? A samozrejme, pravdepodobne ho chcel biť, len ho teda tí iní poslanci, ktorí tam skočili, stiahli. Následne mal vyhlásenia toho typu, že teda keď aj niekto iný bude takto rozmýšľať inak, jak sa jemu nepáči, tak skončí na ARO-e. Je pre mňa osobnou tragédiou, že poslanci inak váženej strany, ktorá obvykle v mnohých krajinách tvorí chrbticu politického systému, tak tento pán poslanec je jej predsedom.

    Nepamätáme si, keď ten pán poslanec tu stál a odmietal plniť pokyny predsedu a tu hodiny, dve hodiny sme stáli, parlament nemohol konať, chodil, bránil poslancom v hlasovaní, že sme chodili hlasovať bočnými dverami so všetkým, čo k tomu patrí? Nepamätáme si, že pán poslanec Matovič kýbeľ striekačiek vysypal na hlavu svojmu koaličnému, teraz nesmiernemu priateľovi zo strany SaS? Aké sú možnosti predsedajúceho a kam to môže zájsť? To sú už vrcholové prejavy, kde môže dochádzať k ďalším fyzickým kontaktom? Ani nič? A čo v takom prípade, aké má nástroje predsedajúci?

    Nikto tu nikdy nespochybňoval a je úplne štandardným nástrojom aj vo všetkých parlamentoch disciplinárna možnosť viac-menej, možno niekde majú iné mechanizmy, alebo niekde si to ani nevedia predstaviť, aby došlo k takémuto niečomu v parlamente. Takže sú mechanizmy, že naozaj, že vyviesť poslanca, pokiaľ odmietne plniť pokyny predsedajúceho. Presne tak, jak to má sudkyňa, predsedkyňa senátu, kde niekto môže mať aj oprávnené predstavy o tom, že sa porušujú jeho práva, ale neexistuje, pokiaľ sa správa nenáležitým spôsobom a neuposlúchne príkaz, nezaplatí pokutu, ktorá sa mu udelí, v takom prípade je zo sály vyvedený. Ale to je aj na futbalovom ihrisku. To musí byť všade. To musí byť všade. Predsa nie je možné, aby ako, aby totálne nerešpektovanie platného poriadku bolo nevykonateľné.

    Čiže my máme právnu normu, kde umožňuje, predseda mu, chce mu, úplne samozrejme, náš rokovací poriadok, že môže vyzvať poslanca, aby opustil rokovaciu sálu. Celý problém je, že v danom prípade sme nepovedali, čo sa stane vtedy, keď pán poslanec odmietne opustiť rokovaciu sálu. Úplne logicky sme hľadali, že takáto norma, pokiaľ je v rokovacom poriadku, je, tam je imperfektná. Je imperfektná, pretože nedá sa vykonať. V takom prípade sme hľadali mechanizmy. Aké mechanizmy to budú? Logicky úplne sme sa pozreli do vedľajších rokovacích poriadkov, do vedľajšej krajiny, do Čiech, parlamentná stráž.

    Parlamentná stráž nie je nič iné, je to normálny útvar polície, len je špecifický v tom, že je podriadený predsedovi parlamentu a vychádza sa z predstavy, že nemôže vykonávať tú funkciu obecnej polície a normálnym spôsobom, pretože polícia je výkonná moc, aby sa nestalo v rámci parlamentov, že v rámci výkonnej moci bude výkonná moc zasahovať do parlamentu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne, že ste si vydýchli, lebo potrebujem vás upozorniť, že už je 19.00 hodín a predpokladám, že ešte máte na dlho, tak by sme mohli pokračovať zajtra o deviatej vaším vystúpením (reakcia z pléna) a práve si myslím, to je škoda, že ráno tiež bude asi len toľko poslancov, lebo s čím ste začali, to by nebolo zlé zopakovať.

  • Takže dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.