• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Stanislav Drobný, Marian Kotleba, Katarína Macháčková, Jana Nehézová, Adriana Pčolinská, Alan Suchánek a Milan Uhrík.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu o

    návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov.

    Návrh, ktorý máte rozdaný ako tlač 237, bol vypracovaný na základe návrhov jednotlivých poslaneckých klubov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenom, v prerušenej rozprave, teda v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Glváča, Bernaťáka, Gála, Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Pán navrhovateľ zaujal svoje miesto, pani spravodajkyňa už tiež ide. Takže teraz idú faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hegera, 13 faktických poznámok, končím možnosť sa prihlásiť.

    Takže, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým prajem, kolegyne, kolegovia. Včera sme si vypočuli veľmi pekný, veľmi peknú rozpravu od pána kolegu Hegera a ja musím sa s ním len stotožniť, skutočne ako on povedal, že je tu nováčik, ja som tu nováčik tiež a očakával som, že tunák v parlamente skutočne sa stretnem s takou minimálnou slušnosťou alebo, alebo s pochopením k..., k citu k právu, ale vidím, že z vládnej koalície tuná prichádza návrh zákona o rokováku, ktorý vôbec to právo si nectí a nectí si ani elementárnu spravodlivosť rovnosti pre všetkých.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Vašečkovi, dnes nám tu nejak nefunguje. Dobre? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Hegerovi za ten včerajší ešte príhovor, keď sme už v druhom dni, kde bolo vidieť, že oslovil tým všetkých, nebolo to také koalično-opozičné, ale bolo to také ľudské, nakoniec to bolo naozaj také potešujúce. Myslím si, že je vždycky priestor na to, aby sa tie veci, aby sa tie veci tak zbližovali a dalo sa niečo, dalo sa niečo vyriešiť. Takže je dobré, keď sa tu aj tak obmieňa tá krv v parlamente, ktorá v tomto období je tak, že vyše polovica je tu vlastne nováčikov, a podľa mňa sú to aj, je to aj znak takých určitých zmien, kde jednak potrebujeme, aby sme mali nových ľudí, a na druhej strane, aby bola tá nejaká taká korešpondencia alebo kontinuita medzi tými starými a novými, nielen nejaké také napätie. A preto si myslím troška aj, že je unáhlený ten návrh rokovacieho poriadku v tejto chvíli, keď ešte to nie je také, ako sa hovorí, vyštrngané, tá kontinuita a ten prechod, že by sme sa mohli naozaj najskôr venovať nejakým veciam, ktoré tú kontinuitu majú a v ktorých sa teda ide, a ten rokovací poriadok by sme mohli ešte nechať odpočívať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko.

    Páni poslanci, ktorí ste sa včera prihlásili do faktických, prosím vás, vložte svoje karty hlasovacie. Dobre?

  • Ďakujem pekne. Vážení... Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Heger, ja chápem a oceňujem vašu snahu o..., ako nového poslanca o nejaký apel na vládnych poslancov, aby diskutovali a aby nejakým spôsobom vystupovali v rozprave, lebo keď máte pocit, že nemáte partnerov do diskusie, ale obávam sa, že neuspejete. Je, to je, proste to je, tam je vidno ten idealizmus nového poslanca, pretože my sme si tu niečo pri tých 83 kolesíkoch v minulom volebnom období odžili, a tá situácia vôbec nevyzerá tak, že by sa malo niečo zmeniť, a skorej tí poslanci, ktorí sa stali súčasťou vládnej koalície, tak sa nechali doslova namoriť týmto neduhom od poslancov SMER-u. To znamená, že to, že vystúpil včera pán poslanec Gál, to je ako, toto ani nieže o 100 % lepšie jak v minulosti, to je nekonečno percent lepšie, lebo tu budete pravidelne sedieť tak, že nevystúpi vôbec nikto, potom poslušne zahlasujú o niečom, čo nemajú ani prečítané, a vôbec nebudú vedieť, o čom hlasujú, a budú utekať domov. Takže na to vás chcem upozorniť a deje sa z tak z troch dôvodov.

    Po prvé sú zbabelí, a to hovorím prednostne o poslancoch SMER-u, to je aj moja osobná skúsenosť, pretože nielenže nie sú ochotní sa postaviť za ten pult a diskutovať, oni napríklad si vyberajú oponentov do diskusií, do televíznych. S tým sa ešte stretnete, hej, že čím budete viacej kritickejší, tak tým sa viackrát stane, že vás budú vyblokovávať aj vo verejnoprávnej televízii, a napríklad sa vám stane aj to, že sa tam vôbec nedostanete s tým oponentom, lebo jednoducho budú mať strach, budú mať plné nohavice, aby si tam voči vám sadli.

    Druhý dôvod je, že sú nekompetentní. O tom som už hovoril, tri štvrtiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Gál tu nie je, pán poslanec Poliačik tu tiež nie je, pán poslanec Jarjabek takisto chýba.

    Pani poslankyňa Smolíková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Heger, ja začnem tak, ako začínajú vaši opoziční kolegovia, že vám poďakujem. Včera v podvečer ste naozaj ukázali to, že veci, ktoré kritizujete, a máte na to právo, dokážete ich podať s úsmevom, s nadhľadom, ľudsky a oslovili ste popritom všetkých nás. To je ku vám a ja dúfam, lebo ja, ja som takisto nováčik, ako ste vy, a sledujem vystúpenia nových kolegov, ktorí sme tu noví, ktorým nám je, stále nad nami dvíhaný prst, nič sme nezažili, nič nevieme, nezažili sme konštruktívne rokovania. No tak tí starší, tí nám to teda ukazujú. A to vám poviem, že je to naozaj silná káva.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že si včera v prejave ukázal, že dá sa k riešeniu problémov pristúpiť aj s pokorou a s pokorou k tomu, že ak prídem do nového prostredia, tak v prvom rade sa snažím zorientovať, možno pochopiť problém, poradiť sa a potom prísť s riešeniami. Je to z môjho pohľadu veľmi ľudský a v tvojom prípade aj čisto manažérský prístup. To, že sa dá na problémy dívať aj tak, že vyzveš ľudí, ktorí sa téme rozumejú, aby sa jej venovali a aby prišli svoj názor vyjadriť v pléne parlamentu do rozpravy, kde musím, možno nie tak ostro ako Ľubo Galko, ale musím s ním súhlasiť, že toto je jeden zo základných problémov tohto pléna. Ignorácia problémov.

    A druhý základný problém tohto pléna je, že ho devalvovali vládni poslanci aj minulej zostavy, a uvidíme, čo bude robiť táto, na hlasovacie zariadenie, na strojček na hlasy, kde neexistuje žiadna diskusia, po ktorej volajú možno na tlačovkách, ale tu sa veľmi nedeje. Myslím si, že toto sme už zažili, a ja ti chcem tiež poďakovať, že si vyzval na to najdôležitejšie, čo sa v parlamente má diať, a to je diskusia. To, že tu neprebieha, potom prináša možno aj ten spôsob riešenia, silového riešenia, že sa tu bavíme o neakceptovateľných veciach, ktoré predkladajú v rokovacom poriadku. Z môjho pohľadu - a už vidím, že to cítiš aj ty - z neznalosti. Pretože doteraz to bolo jemne vyvážené, a keď prijmú veci, že nám budú lepiť ústa, tak to bude vyžadovať, to spraví neadekvátnu reakciu.

  • Ďakujem pekne. Pán Heger využil právo nového poslanca a položil správne otázky. Položil ich na správnom mieste, ale je otázne, kto ho vlastne počúval. Pán predseda Danko tuná väčšinu dňa nebol, ale teda verme, že si to niekde vypočul.

    Pán Danko zatiaľ, zatiaľ pre mňa vyzerá ako naozaj návštevník z iného storočia. Z toho storočia, keď sa rešpekt vynucoval silou, keď automaticky sa žiadalo, že ten, kto má funkciu, má mať aj mimoriadnu úctu a tzv. svätosť, ktorú začal, začal spomínať. Nedostatok rešpektu sa proste trestá. História sa neskúmala, ale sa patetizovala a falšovala. Štátny majetok sa kradol podľa hesla: "Kto nekradne, okráda svoju rodinu," a politici sa k sebe chovali podľa iného známeho hesla: "Ruka ruku umýva." Ľudia, ako je Matovič a ďalší mladší poslanci, sú proste signálom iného storočia.

    Dámy a páni zo SMER-u alebo aj z koalície, no takto to už bude aj vo vašich radoch. Mladí poslanci nebudú chcieť vždy ruka ruku umývať, ale pôjdu za svojím a pôjdu občas povedať aj pravdu naplno. Pán Galko hovorí, že je to, že je to tu beznádejné, že tu boli kolesíci a budú kolesíci, pán Heger verí, že nie, ja hovorím, počkáme si.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, ja ten váš ľudský prístup včerajšom vystúpení k nám všetkým vám absolútne neupieram. To beriem ako postoj, ktorý má určitý svoj charakter, ale na druhej strane sa musím postaviť k tomu, k čomu ten váš včerajší prejav mal znamenať a k čomu mal byť.

    Pán poslanec, vy včerajším prejavom ste jasne nám tu dokázali, že ten rokovací poriadok je potrebné jednoducho upraviť, pretože nie je možné, aby ste vy tu vystupovali viac ako pol hodinu, hovorili ste o všetkom možnom, ale k tematike, ktorá je ako bod programu na prerokovanie, ste sa absolútne nedotkli. Samozrejme, že aj chápem, prečo ste to urobili. Pretože ste potrebovali natiahnuť čas pre svojich kolegov, ktorí nedokázali vydržať do konce schôdze, do 19.00 hod., k tomu, aby sa vaši kolegovia mohli prihlásiť ústne do ďalšej rozpravy k danému bodu programu.

    A k tej otázke, čo tu bola položená, ste si položili aj otázku, že o čo tuná vlastne ide pri tomto prerokovávaní tohto rokovacieho poriadku. Nuž tak len zopár takých bodov vám poviem, že o čo tuná ide. Ide o to, aby tuná nedochádzalo k obštrukciám, ktoré ste jasne predviedli vo včerajšom vašom vystúpení. Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie rokovania Národnej rady, ide o to, aby prebiehal plynulý chod schôdze, a ide o to, aby poslanec sa mohol jasne, správne a kvalifikovane vyjadrovať k predkladaným návrhom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž chcem oceniť prejav môjho kolegu Eda Hegera, pretože sa dotkol môjho srdca. Myslím, že a nielen môjho srdca, ale aj ostatných.

    Či bol k téme, alebo nebol k téme. Išiel do hĺbky, možno aj celkovej filozofie toho, prečo tento zákon tu prichádza. Myslím si, že tak dôležitá norma ako rokovací poriadok by mal naozaj byť výsledkom čo najširšieho konsenzu. Myslím si, že by sme si naozaj všetci mali uvedomiť tú starú definíciu, že demokracia je vláda väčšiny. Áno. A tá definícia pokračuje ešte ďalej, je to vláda väčšiny, ktorá je obmedzená právami menšiny. Nie je dôležité, možno čím viac slov sa vypustí, ale dôležitejšie je vidieť za tými slovami aj ich skutočný obsah. Ono celkovo väčšina a vláda väčšiny môže častokrát veľmi ľahko skĺznuť do týranie väčšiny, a preto nám všetkým dávam do pozornosti jeden citát významného francúzskeho politika a historika, ktorý sa zaoberá práve americkou demokraciou, Alexisa de Tocqueville, ktorý znie: "Väčšina nemá automaticky pravdu len preto, že je riadne zvolenou väčšinou."

    Ďakujem.

  • Pána poslanca Baláža... á, je tu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja sa vám tiež chcem poďakovať za vaše včerajšie vystúpenie. Naozaj to bolo príjemné, aj keď skončil rokovací deň, tak sme sa ešte o tom vonku nejaký ten čas rozprávali a naozaj ja si myslím, že takéto vystúpenia keby tu boli v tomto pléne, tak možno o rokovacom poriadku ani nemusíme sa rozprávať, nejako sprísňovať tie normy. Ten váš prejav, ako ste sám vraveli, bol aj za tým cieľom, aby ste možno otvorili srdcia poslancom. Ja si myslím, že naozaj takto by mali tie vystúpenia vyzerať, bez nejakej nenávisti, bez nejakej peny okolo úst, racionálne sa baviť o jednotlivých veciach. Však ste si aj vyslúžili potlesk celej sály. Myslím, že na nováčička, že na nováčika trinásť faktických je tiež celkom dobré.

    No a k tým vytkám jednotlivým, čo sa..., ale vo všeobecnej rozprave čo boli ohľadom rokovacieho poriadku, ja som zaznamenal nejaké dve. A to je to, že opozícii vadí, že je obmedzený čas pre poslancov na tých 20 minút. Veľa opozičných poslancov povedalo, že tých 20 minút naozaj stačí do tej rozpravy. Problém majú s tým, že neobmedzený čas majú ministrovia alebo členovia vlády. Ale zase niektorí poslanci z opozície vraveli, že naozaj pri niektorých zákonoch tých 20 minút nepostačuje, ako napríklad návrh rozpočtu alebo niektoré spoločné správy.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom, pán Lipšic.

    Čiže naozaj je treba nájsť nejaký ten stred toho, aby to nebolo zle. A ďalšia vec, ktorú stále kritizuje opozícia, sú tie vizuály. Myslím si, že naozaj keď sme už v tom 21. storočí, tak nie je problém poslať všetkým poslancom na ich mailové stránky, keď chcete, nejaký graf, nejakú tabuľku s číslami. Keď pán Vašečka dokáže poslať všetkým poslancom pozvánku na modlitby, myslím si, že dokážeme poslať aj graf, aj tabuľky. To, že tu nejaká A4 je vpredu, ja tam ani nedovidím, čo na tých číslach je. Myslím si, že keby každý poslanec to mal na notebooku, tak ďaleko lepšie sa k tomu vie vyjadriť a vie, čo tie čísla znamenajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja tiež sčasti s vami súhlasím, ale tiež súhlasím aj s tým, že rečník by mal vyčerpať tému, a nie poslucháčov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Heger, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem a ospravedlňujem sa, ak som tu niekoho včera vyčerpal, nebol to určite môj úmysel a rokovania tu zvyknú byť náročné.

    Ja by som možno len chcel, pán Kvorka, na vás reagovať a povedať, že ja tomu rozumiem, že naozaj slová nie vždy dokážu presvedčiť človeka o úmysle a že je veľmi dôležité k tomu doložiť skutky. Čiže ja to beriem ako takú výzvu, á, lebo je ťažké, je ľahšie niečo povedať a ťažšie sa toho držať, a to je tá výzva práve na ten proces a na ten čas a beriem to ako výzvu pre seba, aby aj moje skutky potvrdzovali moje slová a aby, lebo takto si môžeme navzájom získavať len svoju dôveru, takže ďakujem za túto výzvu.

    A budem rád, ak si tú výzvu osvojíme viacerí v tejto Národnej rade.

    Vďaka.

  • Pán poslanec Kollár, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážené dámy, vážení páni, už som to aj vo faktickej spomenul, som tu nový a, samozrejme, museli sme sa najprv zapracovať, zoznámiť s prostredím, a tak krátko to zhrniem, čo som tuná uvidel, ako to tuná funguje, a zhodnotím to, prečo vlastne dnes sa musíme vyjadrovať k tomuto rokováku.

    Prečo to vlastne všetko vzniklo. Ja si myslím, že toto je len zástupná téma. Problém je ten, že niekto si chce uzurpovať moc. To je prvá vec. Využiť na to jednu krátku vec, nejaký konflikt alebo problém s pánom Matovičom a potom otvoriť rokovák a zmeniť úplne všetky podmienky, hlavne nám všetkým, ja si myslím, že nie je správne.

    Pozrite sa, sedíme tunák každý deň. Ja nevidím, ja som skutočne nezachytil, že by niekto z OĽANA tuná robil nejaké problémy, konflikty pri bežnom rokovacom dni. Keď je mimoriadna schôdza, je určite mimoriadne napätá situácia v spoločnosti, a preto vzniká tá alebo je, je požiadané o zvolanie mimoriadnej schôdze. To znamená, že ten, tá situácia si to vyžaduje byť možno trošku expresívnejší. Situácia si možno vyžaduje byť trošku teatrálnejší, nazvime to, ale to sa jedná iba o mimoriadnu schôdzu.

    Ale potom my ideme tu upraviť rokovací poriadok, ktorý sa nás bude týkať počas štyroch rokov, a mne vadí, mne vadí osobne, že tunák sa ide narušiť elementárna spravodlivosť. Elementárna spravodlivosť pre všetkých. Všetci ste tu poslanci, ktorí ste zvolení ľuďmi, voličmi a sme si rovní a mali by sme si byť rovní aj naďalej. Ale tunák pán predseda týmto rokovákom tú rovnosť narúša. Tuná robí rovných a rovnejších. Mne prekáža, elementárna spravodlivosť že je tu porušená. Ja sa pýtam, prečo niekto môže mať výhodu oproti tomu druhému. Aký je rozdiel medzi pánom poslancom Klusom alebo pánom poslancom, prepáčte, pánom Bugárom napríklad? Prečo by jeden mal byť obmedzený na čase a druhý nie? Áno, počúvame krásne argumenty, kto nevie vyjadriť myšlienku alebo nejakú vec do 20 minút, tak čo tu má čo hľadať, potom asi je nejaký natvrdlý. A ja sa pýtam, potom predseda a podpredsedovia sú tiež natvrdlí, lebo nevedia, musia to mať otvorené? To je len otázka. Asi áno. Lebo asi to nevedia vyjadriť do tých 20 minút. My musíme. Toto je tá otázka. No tak s tým sa budú musieť popasovať. Takže táto elementárna spravodlivosť mi chýba, aby sme mali, boli všetci rovní.

    Viete a potom nás zavolať na grémium a zapracovať otázku pitného režimu, no skutočne povedzme si pravdu, ten pitný režim, ani keby sme to nenavrhli, tak si to určite sami tam nechajú, veď vás tuná obsluhujú čašníci a nosia vám tu kávičku a minerálku, nám ostatným nie. Preto možno aj plénum je prázdne občas. Keby nosili všetkým rovnako tú kávičku, tak asi tu sedia, nie sú vzadu. Viete, takže bavíme sa o tej elementárnej spravodlivosti zase. Takže ten pitný režim, keď máte pocit, vládna koalícia, že ste nám naše pripomienky zapracovali, tak ja vám kašlem na ten váš pitný režim, ten si nechajte. Mne prekáža, keď chcete obmedziť poslanca na čase. Skutočne my to tu ani nenaťahujeme. Ja, čo tu sedím, ešte som nezachytil, žeby niekto nejak, v nejakej drtivej miere prekračoval 20 minút. Keď sa raz za čas stane, že niekto k niečomu rozpráva, k téme hodinu, ja si to rád vypočujem. Viete, máte väčšinu, ja rešpektujem, keď predkladáte zákon, návrh zákona, ktorý je koaličný, ktorý musí napĺňať programové vyhlásenie vlády, samozrejme, my sme v drtivej väčšine proti. Veľakrát vás aj podporíme, keď si myslíme, že ten zákon je dobrý, ale chápem to a nebudeme tunák vyskakovať, lebo tomu rozumieme. Tomu rozumieme. Ale nerozumiem tomuto rokováku.

    Viete, ako uzurpovať si moc a urobiť si to, lebo však sme v koaličnej väčšine, môžeme si presadiť čokoľvek, no tak to je síce pravdou, ale malo by to platiť len smerom k vašemu programovému vyhláseniu vlády a k týmto zákonom, ale nie k našemu spolunažívaniu tuná spolu počas štyroch rokov. Ja som si ten rokovák prečítal a ja si myslím, že je v poriadku, je dobrý. Je zaužívaný. Už za čias, za čias minulých, keď Mečiar chcel meniť rokovák, takisto sa spojil a rozprával sa o tom s Dzurindom, ale s nami sa o tom nikto nerozpráva. Ako keď máte pocit, vážení koaliční poslanci, že rokovanie alebo že rozprávanie sa s nami je to, že nás zavoláte na grémium a dáte nám možnosť niečo, niečo priniesť, pripraviť, my to predložíme a vy absolútne všetko odignorujete, tak toto neni, toto neni rokovanie s opozíciou. Toto nie je zapracovávanie našich pripomienok, to len z nás si robíte gašparkov, vy si nás vypočujete a urobíte si úplne všetko. Toto neni spoločné rokovanie o rokovacom poriadku, nie, to je len taká, možno len taká náplasť alebo zásterka pred novinármi, však my sme chceli s nimi rokovať. Ale nič ste nezapracovali, skutočne ešte raz, ja vám kašlem na váš pitný režim, ten si robíte pre seba, aby vám tu mohli nosiť kávičku čašníci, čašníci a doniesli tu vám tú vodičku. Ja si na ňu tam skočím, ja s tým naozaj ten problém nemám. Ja mám problém s tým, že nám chcete obmedziť čas.

    Ste vo vláde, môžete si robiť prakticky, čo chcete, my vám nemôžeme zastaviť zákony, nemôžeme vám urobiť nejaký prietrž v tomto, môžeme len diskutovať s vami. To znamená, že skutočne tá moc je dnes vo vašich rukách, a čo môžeme my urobiť, my, my môžeme len hovoriť, my môžeme používať len slovo. Aj to vám vadí, že by sme náhodou trošku dlhšie rozprávali a musíte nás počúvať. To je jediná vec, čo musíte, nič iné nemusíte. Vládnete, prinášate zákony, robíte to podľa toho, ako ste sa dohodli v koaličnej zmluve, však to je v poriadku, ale jediné, čo od vás chceme, aby ste nás počúvali. To je naše výsostné právo. Aj to vám prekáža, aj to vám vadí.

    Teraz tu bol jeden malý incident s pánom Matovičom, s jedným bilbordom. Ešte raz sa opakujem, povedal som, že to bola vypätá situácia a bolo mimoriadne odvolávanie ministra Kaliňáka. Ale tie bilbordy dneska tu nevidím, pán Matovcič tu sedí v saku a ja tu tie bilbordy nevidím. A kvôli jednej takejto veci, čo si myslím, že je namieste, keďže tá situácia je naozaj v tej spoločnosti vyhrotená, tak kvôli tejto veci si niekto ide uzurpovať moc. Ide si povedať, že kto je ten zlý, kto špatný, kto dostane pokutu, kto ju nedostane, kto bude vykázaný, už tu máme stráž, za chvíľku tu možno budú aj policajti, aby, náhodou keby sa metal pán Matovič, aby ho mohli vyraziť odtiaľto, tak si ide uzurpovať kvôli takejto veci, si ide uzurpovať moc, ide si povedať, kto bude mať pokutu, kto nebude mať, 2-tisíc je málo, dajme 4-, však prečo nie 4-, ja sa pýtam, prečo nedal rovno 10-, však môže. Máte tunák väčšinu, môžete dať aj 10- dať.

    Takže jediná vec, čo môžeme my robiť, je len rozprávať s vami. Povedať si svoj názor. A ešte aj to vám prekáža! Pozerám sa na tú tabulu a každý jeden zákon vám prejde, každý jeden. Ja to rešpektujem, ale skúste rešpektovať aj vy nás. My tu naozaj môžeme len hovoriť, len slovo môžeme použiť. Aj to vám prekáža. A skutočne to je len zástupný problém, je to zase uzurpovanie moci smerom k predsedovi, my sme tu všetci rovní, vážení, skutočne pán Danko sa sem dostal aj pán Bugár rovnako, ako sa sem dostal pán Matovič, pán Osuský, pán Dostál alebo ja. Dostali sme hlasy od občanov a ľudia nepovedali, že tento je poloboh a tento je ten taký bôžik a tamten by mal byť len ticho. Všetci sme si pred zákonom rovní.

    Pán Číž, vám sa to nechce asi počúvať.

  • Povedané so smiechom a reakcia z pléna.

  • Nechajte ma (reakcia z pléna), aspoň kým ste nás neobmedzili, tak si to vychutnajte (reakcia z pléna), potom už budem ticho.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, nechajte pána poslanca Kollára vystupovať.

  • Takže jediné, čo môžeme urobiť, môžeme hovoriť, tak toto, tento problém...

  • Reakcia z pléna.

  • Môžem? Vidíte, sme, som, ja som dosť taká radikálna opozícia, ale ja tu nekričím, nenadávam vám, pomaly, kľudne, slušne hovorím a vecne argumentujem, čo mi prekáža.

    Na tomto mi najviac prekážajú, ešte raz to zhrniem, dve veci, uzurpovanie moci predsedom parlamentu. Vadí mi to, že sa začína z neho stávať rozhodca, a nie kapitán, náš kapitán. On by mal prvý medzi rovnými, už to tuná bolo povedané. On je rovnaký poslanec, ako sme aj my. Toto mi prekáža, mne prekáža, že sa tu nedodržiava alebo nechce dodržať elementárna spravodlivosť, a to je, mali by sme si byť všetci rovní. Určite by som o tom nehovoril, keby to obmedzenie času bolo pre všetkých rovnaké a platilo paušálne. A keď sme neni tohoto schopní, tak nechajme ten rokovák tak, ako je. Ja si myslím, že keď sa tuná 25 rokov alebo koľko, 24 rokov mohlo podľa neho rokovať, teda podľa tohto rokováku správať – neviem, kedy bola posledná novela, to je úplne jedno – a doteraz to nikomu neprekážalo, parlament fungoval, vláda fungovala, štát fungoval. Ja si myslím, že nie je nejaká vyhrotená situácia, aby sme museli obmedziť opozíciu na rozprave.

    Takže toto mi vadí, skutočne mi, rešpektujem, že poslanci nemajú v pléne jesť, rešpektujem, že by nemali poslanci telefonovať, ja to rešpektujem. Ale zakázať mobilný telefón v pléne? No ja nenosím, nenosím sem veľký, veľký notebook, ja mám všetky informácie v tom telefóne, ale podľa tohto by som si ho už asi nemohol používať, lebo to nie je exaktne tam vyslovené. To znamená, že to sú, je kopec obmedzení.

    Včera som to znova spomenul. Prečo si niektorí poslanci nahrávajú? Ako toto nie je tajná miestnosť, toto nie je výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ alebo vojenské spravodajstvo, alebo SIS. Tuná sú všade kamery a sa to prenáša von, to znamená, že tunák my nie sme v nejakom utajení alebo v nejakom režime utajenia. Tak ja nevidím problém, aký hrozný trestný čin spácha pán Lipšic, keď si niečo nahrá, alebo pán Pčolinský, a pustí to von. Viete, nemuseli by sme to robiť, pokiaľ by tento systém tuná v tejto Národnej rade fungoval, ale on nefunguje. Už keď som to predtým spomínal, že treba urobiť upgrade tohto všetkého, len nie sú peniaze. Na služobné cesty asi budú, ale na toto peniaze nie sú. Keby sme mali systém taký, že funguje a že sa vieme kdekoľvek napojiť, vieme si to stiahnuť, vieme to používať, tak nikto tu nebude šaškovať s roztraseným telefónom, to vám garantujem. Len je to problém, lebo táto technika tu naozaj nefunguje. No kto bude pozerať rozsekaný obraz, zničený, rozstrapatený, každé tretie slovo? No nikto. No tak si to kolegovia chytia, nahrajú a pustia von. Ale prečo toto vám prekáža? Tomu nerozumiem. Lebo tuná skutočne oni sprostredkujú len realitu, realitu toho, čo tu tunák niekto povie alebo čo tuná vykoná. Nech sa každý za seba hanbí sám alebo nech sa každý pozdvihne tým, čo hovorí. Takže mne vadí len porušovanie elementárnej spravodlivosti.

    Viete, ľudia vonku už 25 rokov narážajú na to, že stratili rovnoprávnosť. No a dnes sa vedenie parlamentu rozhodlo, aby táto rovnoprávnosť bola stratená aj tu na pôde Národnej rady.

    Takže na záver by som chcel len povedať, že my ako klub SME RODINA tento návrh zákona určite nepodporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa faktickými poznámkami jedenásti, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Matovič, ste boli jedenásty, nie ste tam? Dobre, takže pán poslanec Matovič bude posledný.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kollár, ja budem reagovať na ten váš úvod, kde ste hovorili o tejto téme, ktorú prerokúvame, ako o zástupnej veci.

    Ja som veľmi rád, že ste to povedali, lebo ste trafili klinec po hlavičke. Viete, mňa strašne fascinuje, keď ja tu počujem niektorých - väčšinou nových - kolegov, ako tu rozprávajú o slušnosti a ľudskosti, a potom nám normálne s plechovými tvárami odpália mimoriadnu schôdzu o odvolávaní člena vlády, na ktorú máme nárok do sedem dní, arogantným oportunistickým spôsobom. S úžasom počúvam, ako tu nás mentorujú, ako máme rozprávať slušne a neagresívne, a potom vyslovia s plechovou tvárou dôveru ministrovi Kaliňákovi. O tom to je. Je to len zástupný problém.

    Viete, treba si prečítať Krstného otca alebo nejaké knihy o mafii, čo robila mafia. Tí najväčší mafiáni sa vzorne starali o svoje manželky, o svoje deti, niektorí nakúpili, pomáhali doma a potom o hodinu nechali popraviť desať ľudí. Ja viem, že sa vám takéto slová veľmi ťažko počúvajú, že sú nepríjemné, ale vy nezabránite tomu, aby ste takéto slová počúvali, tým, že nám budete zaliepať ústa. Vy zabránite tomu, aby ste takéto slová počúvali, tým, že sa nad nimi zamyslíte a že si niečo z nich zoberiete a nebudete robiť, nebudete praktizovať takéto praktiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, vo svojom príspevku ste položili viacero otázok. Ja som tiež premýšľal, že prečo je toto teraz hlavná téma rokovania v tomto období, keď na Slovensku máme dôležitejšie témy. Ale včera som si vypočul príhovor predsedu parlamentu Danka, ja by som si ho dovolil citovať, pretože tam to jasne povedal, že prečo to teraz ideme robiť: "Parlament je to najsvätejšie miesto, kde by sa malo naozaj, kde by sa malo naozaj súťažiť len slovami. Nemala by tam byť hystéria, prejavy, ktoré vidíme v ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie. Ale to by to malo byť alebo asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia."

    Takže to posledné, "potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia". Takže myslím, že pán predseda sa pomýlil a povedal pravdu, že prečo tento rokovací poriadok teraz a v takejto úprave ideme prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ďakujem vám. Prítomnosť pána Borisa Kollára, samozrejme, keďže to bola známa postava slovenského života, vyvolávala po voľbách otázniky, že kto nám to prišiel vlastne do parlamentu. Sám sa hlásil k dobrej známosti s porevolučnou smotánkou, aká vzišla z 90. rokov, a po voľbách hlasoval občas tak, že som nie celkom rozumel.

    Dnes ale podal solídne svedectvo, solídne svedectvo, že každý, kto sleduje rokovanie, musí priznať, že tento parlament funguje. Včera na celý rad zákonov koalície dali hlasy opoziční poslanci. Aj zo strany pána Kollára, ale aj zo strany pána Matoviča. Dávajú hlasy, svoje hlasy po zvážení užitočnosti a prospešnosti, púšťali zákony do druhého čítania, tam budú prinášať znovu podnety, uvidíme, či koalícia bude načúvať. A vôbec načúvať, tak ako oni čítali zákony koalície. Pán Kollár pripomenul, že ľudia si uvedomujú, že parlament je kolbište, kde sa diskutuje a ide sa aj na doraz práve preto, aby sa dosiahla kontrola moci. Slováci nie sú už takí hlúpi, aby nechápali, že v parlamente sa odohráva to, čo je zástupom boja, odohráva sa kontrola moci, ktorá je užitočná pre každého jedného občana.

    Aké nástroje pri tej kontrole moci kto použije? O tom budem hovoriť potom vo svojom príspevku, ale isté je, že nie sú používané žiadne neprimerané nástroje. Tento rokovací poriadok je len prejavom vášho strachu.

  • Pán poslanec Kollár, hovorili ste, že jediné, čo chceme, aby ste nás počúvali, teda čo my opozícia chceme od vládnej koalície, aby nás počúvali. Myslím, že toto dosť vysoká ambícia, mne by úplne stačilo, keby nás nechali rozprávať tak ako doteraz.

    Ja som až tak milo prekvapený, koľko je... (potlesk), koľko je tu teraz koaličných poslancov, lebo, lebo obvykle ich tu toľko, toľko nebýva, vítam ich záujem.

    A ďalej ste povedali, že ste ešte nevideli, že by sa v tomto parlamente naťahoval čas, no ja som to videl, vídavam to bežne a videl som to napríklad aj včera, ale nevidím na tom nič zlého, lebo to naťahovanie času, jeho účelom predsa nie je to, aby sa o 20 dní oddialilo prijatie nejakého zákona, ale je to bežná parlamentná taktika na to, aby povedzme nejaká debata nekončila večer 18.58 hod., ale keď je dôležitá a keď majú ďalší poslanci potrebu sa vyjadriť, aby bol na ňu priestor. Je to úplne bežné, legitímne, používa to opozícia, používa to koalícia, používalo sa to v minulosti, používa sa to dnes, netreba z toho robiť žiadny problém.

    Posledná vec, tá rovnosť. Čiže poslanci budú mať obmedzené vystúpenie na 20 minút, členovia vlády a vedenie parlamentu budú mať možnosť vystupovať neobmedzene a navyše sa budú môcť opakovane zapájať. Istá nerovnosť je už dnes, pretože, pretože aj dnes sa už môžu povedzme vedenie parlamentu alebo členovia vlády prihlásiť aj opakovane, ale tá nerovnosť nie je taká dramatická, keďže aj poslanci majú možnosť sa prihlásiť aj písomne a potom aj ústne a majú neobmedzenú možnosť rozprávať, keď chcú rozprávať hodinu, tak rozprávajú hodinu. Keď bude čas obmedzený, keby bol aj pre vedenie parlamentu, tak to bude oveľa dramatickejšie, lebo budú mať možnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán Kollár, verte mi, že ja mám empatiu k ľuďom, ktorí sú v parlamente noví, veď aj ja som ním kedysi bol, tak len, predsa len mi dovoľte niekoľko poznámok.

    Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že celkom sa ani nemôžete spoliehať iba na vašu päťmesačnú skúsenosť s politikou a s fungovaním parlamentu. Rokovací poriadok Národnej rady, ten musí pracovať so skúsenosťami možno desiatich rokov. By ste neverili, prebieha na stránkach odbornej tlače veľmi čulá diskusia na jednotlivé inštitúty, o ktorých sme tu hovorili, a že pravdepodobne by nebolo zlé, keby ste sprostredkovali možno za váš klub, lebo čakal som na kvalifikované stanovisko vášho klubu, nejaké názory ako potvrdené odbornou obcou ľudí, ktorí majú renomé v tejto krajine a podobne, lebo viete, už som to tu raz hovoril, my nikdy nesmieme byť v pozícii, že čo nevieme, tak to neexistuje, to neexistuje. A naozaj máme za sebou veľmi zložitú skúsenosť z vášho fungovania z predchádzajúceho volebného obdobia a to je, dovolím si povedať, jednou zo základných motívov, jeden zo základných motívov, ktorý vedie možno aj predsedu k tomu, že predkladá tento názor.

    Bližšie, samozrejme, k tomu sa pokúsim niečo povedať, len dovoľte mi niekoľko týchto poznámok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No ak tento návrh rokováku je dielom odborníkov, ktorých ste v tejto veci oslovili, tak možno by ste mali prehodnotiť, s akými odborníkmi sa radíte.

    Pán poslanec Kollár, cítil som z vášho prejavu také prekvapenie, čo vlastne vládna koalícia sleduje touto novelou rokovacieho poriadku. Ja som bol tiež pôvodne prekvapený a myslel som si, že dôvodom je napríklad odpútanie pozornosti od kauzy Baštrnák alebo niečo podobné, ale potom si dnes ráno na facebookovom profile Igora Matoviča vypočul krátky záznam predsedu parlamentu, ktorý je vlastne otcom myšlienky tohto rokováku, ktorý už citoval aj pán poslanec Laurenčík, ale myslím si, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, takže pozrite sa na to.

  • Rečník priložil mobilný telefón k mikrofónu a spustil prehrávanie záznamu.

  • "Prejavy, ktoré vidíme v ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie, ale asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia."

    Ďakujem.

  • Len tak medzi nami ženami, pán poslanec, vy musíte reagovať na predrečníka, nie púšťať. Keď chcete niečo púšťať, odtiaľ by ste mohli ešte chvíľku.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Mne sa veľmi páčila jedna veta, ktorú Boris povedal, a myslím si, že tak by to malo byť, tú vetu zacitujem: "Nech sa každý za seba hanbí sám alebo nech sa pozdvihne tým, čo hovorí." O tom by mal byť parlament, nie o tom, aby opozícia rozhodovala, že tak toto sa nám až tak nepáči, že to nebudeme počúvať, alebo aby vládna koalícia robila niečo opačné, to znamená, toto už sa nám tu nechce. Parlament nie je stroj pána Kvorku, ktorý má ticho vrčať a proste schvaľovať zákony á, á Fordova linka, kde keď, preboha živého, máme nejakú časovú proste etapu, keď sa nevyrába, tak sú z toho hospodárske škody.

    Parlament je organizmus, ktorý odráža organizmus našej spoločnosti, tohto národa. No môže sa nám nepáčiť, že niektorí ľudia, ktorí sú súčasťou nášho národa, sú leniví, môže sa nám nepáčiť, že niektorí sú možno takí alebo onakí, ale je to jednoducho jeden organizmus a ja sa cítim byť jeho súčasťou. Snažím sa mať ten organizmus rád, brať ho taký, aký je, a to sa nevyvyšujem, len vravím, že každý asi v organizme tohto národa plníme nejakú funkciu alebo mali by sme sa snažiť plniť nejakú funkciu, ktorá je zmysluplná.

    A ten organizmus parlamentu reprezentuje ten národný organizmus a ja sa obávam, že ak ten rokovací poriadok bude pokračovať takýmto spôsobom, tak to je pokus o kastráciu toho obrazu, ako ho tento národ názorovo, ideovo a svojimi predstavami o tom, že ako máme pokračovať do budúcnosti, vyzerá.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, že ešte vôbec môžeme hovoriť tu, keď ste nám, nás upozornili, že zatiaľ ešte, zatiaľ..., ale príde ten čas...

  • Rečník gestikuluje dvihnutým ukazovákom.

  • Podľa mňa demokracia je diskusia. Diskusia podľa mňa znamená aj počúvanie, ale vidíme, ako si to predstavuje vládna väčšina. Akú časť rokovania o rokovacom poriadku tu bol pán predseda Danko? Keď hovoríte, že, keď hovorí on, že mu ide o slušnosť, niekedy to možno trošku urobí brept, mne to až tak nevadí. Ale teda keď chce počúvať a rokovať, a poďme, kde je druhý deň? Pri všetkej úcte, toto je podľa vašej mienky tá diskusia, ktorá je nevyhnutým základom demokracie? Na niektoré veci upozornil pán poslanec Kollár.

    Viete, čo bude absurdné? Že poslanci si nebudú môcť natočiť niečo na video, ale všetci ostatní áno, novinári, zamestnanci, verejnosť na balkóne, len poslanci nie. Vám to nepríde absurdné? A hovorím už opakovane bez akejkoľvek reakcie zo strany navrhovateľov, že ten nápad, aby 20 ľudí z vládnej koalície malo neobmedzený čas rozprávať a len jeden z opozície, je zjavne protiústavný.

    Čo viacerí hovoríte, že minister musí reagovať... Ak je navrhovateľom, nech hovorí sedem hodín minister financií a opakovane k rozpočtu, nie je problém! Hovoríme o niečom úplne inom, nie o navrhovateľovi.

    Takže obávam sa, že, že, že to je čisto silové riešenie, ktorého cieľom je obmedziť slobodu prejavu, robíte to od svojho, od začiatku fungovania, fungovania parlamentu preto, aby sme nehovorili práve o veciach, ktoré sú spoločensky mimoriadne aktuálne. Áno, kauza Baštrnák je mimoriadne aktuálna. Vy o nej nechcete v parlamente hovoriť.

    To je vaša predstava slobody prejavu, to je vaša predstava demokracie? To je predstava, ktorá je horšia, ako mal Mečiar.

  • Ďakujem pekne. Na úvod by som rád privítal návštevu z Michaloviec na balkóne. Boris...

  • Vidíš? Aj ti zatlieskali.

    Boris, ty si hovoril o rovných a rovnejších. Včera, vážení, sme mali možnosť vidieť, ako si vládna koalícia predstavuje rovných a rovnejších. Bol tu pán predseda vlády Fico, podľa § 131 ods. 5 rokovacieho poriadku, pán Číž, ktorý rád citujete, má, majú členovia vlády a predseda vlády 5 minút na zodpovedanie každej otázky. Osoby, ktoré mali gule, predsedajúci včera, nie vy konkrétne, predsedajúci vo všeobecnosti, nikto ste nemali gule ho stopnúť po piatich minútach a povedať, pán predseda, pán premiér, rokovací poriadok hovorí 5 minút, koniec. Nechali ste ho hovoriť dlhšie, dokonca pán Jarjabek, Jarjabek mal dvakrát možnosť položiť doplňujúcu otázku na tú istú otázku. Pán predseda vlády 15 minút rozprával k dvom otázkam, to nie je trikrát 5 minút. Takto si predstavujete rokovací poriadok, dodržiavanie, že ak sa vám to hodí, tak ho budete zľava, sprava, otáčať zhora, zdola, pokrivovať, lebo je predseda, tak sa nepatrí predsa predsedu vlády prerušiť? Je o niečo viac, ako sú iní? Prečo si predseda Národnej rady uzurpuje, resp. chce mať ďalšie právomoci? Je on iný, rovnejší?

    Čiže k tomu rovný a rovnejší, čo si, Boris, vravel asi len toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, aj z mojej nejakej úvahy, ktorú som si vytvoril za ten čas, čo ste v rozprave, tak dovoľte, aby som niečo tlmočil. Áno, je tu veľa nových, 77 nových poslancov, to znamená aj nová kultúra by mala s tým prísť a myslím si, že ja za moje tretie volebné obdobie som takúto ešte obnovu nezažil, a prakticky to akoby zo zotrvačnosti sa už okamžite išlo niečo meniť a ja, že ukážme, prejavme sa, ako to bude teraz v tej novej kultúre s tými 77 novými, tak myslím si, že vôbec nebolo nutné a potrebné, aby sme to dávali hneď na septembrovej schôdzi, takýto pozmeňujúci návrh.

    Musím povedať, že ako bolo spomínané, že pán Danko ako keby spyšnel a uzurpuje si právo na parlament, takže pýcha, pýcha peklom dýcha, a ten, kto nerobí dobro a má možnosť – a myslím si, že pán Danko má možnosť robiť dobro a nerobí –, tak hriech má. A nerobí, tak hriech má a my všetci!

    Takže, vážení, vstúpme si do svedomia. A ja som zažil aj dôslednú opozíciu SMER-u v roku 2010, keď som mal tú česť byť ja nováčik, ako ste vy teraz mnohí, a môžem vám povedať, že tá dôsledná opozícia bola až tak, že pokiaľ by boli takéto brepty, ako hovorí pán Danko teraz, vtedy bol pán Sulík, tak to ste mali počuť, aké tu boli bučanie, mučanie, odstúpiť, neviete viesť schôdzu, kadečo. SaS-kári by o tom mohli hovoriť, ako to bolo. Momentálne, hovorím, aj v minulom volebnom období že to bola prechádzka ružovou záhradou, čo sa týka nejakých našich opozičných apelov, a musím povedať, že vtedy ako nováčik som mal veľkú dilemu v hlave, že vlastne ako ma tu dehonestujú ako teda vládneho vtedy poslanca, pretože mali, vyhrali voľby a nevládli. Takže teraz je to prechádzka ružovou záhradou, by som...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Kollár, obávam sa, že tak ako ste to naznačili, v podstate áno, toto je lex Matovič, zákon, ktorým chcú obmedziť to, aby som im tu kedy-tedy do očí tak trošku na sedliaka povedal to, čo si o nich myslia ľudia.

    Mrzí ma to, že miesto toho, aby sme tu možno tri dni riešili problémy zdravotníctva, alebo tak keď sa pozrieme, keďže to ide z dielne SNS, na problémy školstva, ktoré majú na starosti, problémy poľnohospodárstva, ktoré majú na starosti, alebo obrany, že miesto toho tu minimálne tri dni v prvom čítaní, bohviekoľko dní v druhom čítaní sa budeme baviť naozaj o hlúpostiach typu, že či niekto bude hovoriť 19 minút 59 sekúnd alebo 20 minút a 1 sekundu. Trápnosť nad trápnosť!

    Ale najtrápnejšie na tom je celé to, že tento zákon vám na Matoviča nepomôže, môžte si vymyslieť pokút, koľko len chcete. Vy si myslíte, že mňa zastrašíte s 2-tisíc, 4-tisíc eur nejakou pokutou? Dajte mi ju aj 50-krát, keď raz budete páchať zlo alebo premiér bude kryť zlodejov, ja sem prídem v tom tričku, že "Fico chráni zlodejov" a žiadne vaše pokuty tomu nepomôžu. Keď raz budete páchať čokoľvek iné a bude treba tu natiahnuť transparent, ja si ho tu natiahnem. A čo si myslíte, že spravíte tu už naozaj šaškáreň, že tu budú stáť vonku vojaci alebo policajti a budú šacovať každého poslanca, že či sem zoberie ten transparent, alebo budú ho pozerať, čo má oblečené pod sakom? Nepripadá vám to trápne?

    Koľko som tu ja počul prejavov Jozefa Mihála, hodinu dvadsať aj dve hodiny raz potiahol, o odvodoch, kde vám hovoril, kde máte diery v zákonoch. Naozaj každé jedno slovo k veci.

    A vy mi idete teraz povedať, že 20 minút? Sa nehanbíte?!

  • Pán poslanec Kollár, budete reagovať na faktickú?

  • Ďakujem. Pán poslanec Galko, áno, zástupný problém a idú si uzurpovať moc.

    Pán poslanec Laurenčík, potrestanie tých, ktorí si to nezaslúžia, aj pravdu občas povedia, keď sa pomýlia.

    Pán poslanec Budaj, ďakujem, nechcel som byť konfrontačný, ale vecný.

    Pán poslanec Dostál, áno, rád by som bol, aby nás aspoň počúvali.

    Pán poslanec Číž, veľmi pekne ďakujem za podnetnú faktickú poznámku a ubezpečujem vás, že urobím všetko preto, aby som tu bol aj ďalšie volebné obdobie.

  • Povedané so smiechom.

  • Rád si s vami pokonzultujem o vašich skúsenostiach.

    Pán poslanec Gábor Grendel...

    Milan, ďakujem.

    Pán poslanec Lipšic. Súhlasím s pánom Lipšicom, otec myšlienky, predkladateľ tu nie je a mne to prekáža. Robí to aj pán predseda vlády Fico. Vážne mi to prekáža.

    Peter, súhlas. Premiér podľa platného rokováku má mať iba 5 minút.

    Pán poslanec Fecko, ďakujem za podnetné slová.

    Pán poslanec Matovič, súhlasím, bojujú s vami cez nás a chcú si uzurpovať moc a nás obmedziť.

    Ďakujem všetkým kolegom.

  • Pani poslankyňa, počas faktických sa nemôžte prihlásiť, ale teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže keď máte záujem, nech sa páči.

    Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, 21 poslancov.

  • Reakcie z pléna.

  • No počkajte, kľud. Čo ste taká nervózna? Prečítajte si prvú stranu, tie procedurálne vyberte von.

  • Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak.

    Takže Lipšic, Galko, Simon, teda páni poslanci Lipšic, Galko, Simon, Matovič, Poliaček, Poliačik, Blahová, Krajniak, Zemanová. Môžte posunúť ďalej? Cigániková, Grausová, Remišová, Číž, Vašečka, Pčolinský, Klus, Laurenčík, Dostál, Budaj Farkašovský. Ďalej. Kollár, Kaščáková.

  • Reakcie z pléna.

  • Nestláčajte nič. Kto sa ešte, kto sa ešte hlási do rozpravy? Otvorte ešte možnosť sa prihlásiť do rozpravy, lebo... Ale len raz stlačte, lebo keď dvakrát stlačíte, tak automaticky sa vymažete. Dobre?

    Môžte ukázať ten koniec ešte raz? Už by tam mali byť poslanci a poslankyne. No. Pán poslanec Viskupič, Baránik, Osuský, Verešová, Shahzad, Kvorka.

  • Ruch v sále.

  • Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, 28, teda do rozpravy, 28 poslancov.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ak ste to raz stlačili, ste prihlásení. Ak dvakrát, tak, bohužiaľ, ste sa vymazali. Ale, ale neexistuje. Keď u 28 poslancov funguje zariadenie, tak asi nefungujete vy. Ešte raz prosím, páni poslanci, keď chcete, tu môžme od rána do večera toto precvičovať. Ešte raz, prosím vás, ukážte druhú stranu, vidíte 8 poslancov. Druhú stranu. Našli ste tam? Našli ste sa niektorí?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a pani poslankyňa Jurinová ešte má sa tam objaviť, áno. A koniec.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže koniec. Končil som možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Aj vy ste tam boli, pán poslanec, ešte raz.

  • Reakcia z pléna.

  • Nevadí to, to vyčistíme, nebojte sa. Ak je niekto dvakrát, tak, samozrejme, vypadne. Len raz môže. Len, len váš problém, páni poslanci, to asi budeme musieť zmeniť ešte aj toto zariadenie, lebo problém je v tom, že sa nevidíte, sa stláčate viackrát a potom niektorí teda vypadnú. Bohužiaľ. Ale to je chyba vaša, a nie tohto zariadenia. Takže 30 poslancov.

    Prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. Máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, tak strácate poradie, ak...

  • Reakcie z pléna.

  • Stláčali ste sa, ja s tým nič neurobím. Nepočúvam.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ešte raz. To zariadenie takto funguje. Keď viackrát sa zatlačíte, samozrejme, sa vymažete znovu a tak ďalej. Takže...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, počkajte, chcem, chcem, prepáčte, sadnite si na svoje miesto, chcem vám vysvetliť. Pán poslanec, vy ste zatlačili péčko, to znamená procedurálny. V tom momente vás dá ako prvého. To nie je naša chyba, to je vaša chyba. Nechcete vystúpiť v rozprave?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • No nech sa páči, tak máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Dostál.

    Dobre, pani poslankyňa Jurinová.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže ste na konci, stratili ste poradie.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, len na, na úvod by som chcel povedať, že kolegovia nestratili poradie, oni...

  • Reakcie z pléna.

  • Ak ma necháte dohovoriť, ešte stále, ešte, ešte stále môžme v parlamente hovoriť.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja hovorím svoj názor, pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás, po mne. Oni boli prihlásení, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Jurinová, následne v procedurálnom. Technik to zmenil.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ak, ak ten, ak tá tabuľka má pamäťovú... záznam, predpokladám, že má... (reakcie z pléna), mne, mne sa zdá, že je, je dôležité, aby poslanci (reakcia z pléna), mne sa zdá, že je dôležité, aby poslanci, pán, pán poslanec Choma, ktorí by..., pokiaľ sa dá, nemuseli tu v sále vykrikovať (reakcie z pléna), neviem, čo ste taký, taký nabudený, ja hovorím úplne kľudným hlasom, tak sa, tak si, dajte si kávu a, a ukľudnite sa, lebo ja si myslím, že je dôležité...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, prečo stále vykrikujete? Však sa prihláste do rozpravy, ja vás budem počúvať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Lipšic, vystupujte podľa tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok.

  • Pán predsedajúci, pán predsedajúci, hovoríme o tuná právach aj poslancov. Pán, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Dostál nestratili poradie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, ak hovoríme o právach poslancov, ja som trikrát otvoril možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ak hovoríte, že toto je bezprávie, tak asi neviete, o čom hovoríte. To ja za to nemôžem, že poslanec zatlačí "P", procedurálny návrh.

  • Takže, pán poslanec, nech sa páči, môžte sa venovať tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja vás, pán predsedajúci, z ničoho neobviňujem, ja len hovorím, že technici premenili procedurálne na... A to sa dá ľahko overifikovať, či hovorím, alebo nehovorím pravdu.

  • Reakcia z pléna.

  • Sa to dá veľmi ľahko verifikovať. Ak tam má pamäťový záznam, nie je problém. Prečo tuná vykrikujete? Chcete aj vy nájsť pravdu v tejto veci, alebo nie? Tak nebuďte nervózni. Dá sa veľmi ľahko nájsť. Ja nehovorím, že je to chyba predsedajúceho Bugára. Ja hovorím, že mali procedurálne návrhy, sme ich všetci videli, a boli technikom prepnuté na, na prihláške do rozpravy ako prvé. To je problém.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže tak. Takže by som vás poprosil, aby ste sa láskavo ukľudnili.

    Čo...

  • Reakcie z pléna. Rečník sa odmlčal a obrátil sa k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, nechajte pána poslanca Lipšica vystupovať! Každý, kto chcel, sa mohol prihlásiť do rozpravy. Trikrát som to otvoril a nechajte vystupovať tých, ktorí sa riadne prihlásili.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď prišiel prvýkrát do diskusie takýto návrh novely rokovacieho poriadku, tak prvé, čo ma napadlo, bolo, že aký problém vlastne, vlastne riešime. Lebo je pravdou, že mnohé parlamenty majú časové obmedzenia pre vystúpenie, možno, by som povedal, že aj väčšina. To sú parlamenty, kde to tempo práce je o niečo vyššie, zrejme majú viacero návrhov zákonov. Inými slovami, keby bol problém v tom, že parlament rokuje deň-noc a nestíhajú sa prerokovať vládne návrhy zákonov, chápem, že by sme chceli obmedziť vystúpenie, aby bolo efektívnejšie. Ale náš parlament nerokuje deň-noc. Náš parlament rokuje, možno ma opravíte, koľko, 90 dní v roku rokuje plénum? Čiže aký problém riešime? Aký problém riešime? Efektívnosti parlamentu? Asi nie.

    Podľa mňa toto je typický príklad riešenia, ktoré tvorí problém. Nič nerieši a všetci to vieme. Teraz tá druhá rovina toho je, že, a už to spomínali viacerí kolegovia z koalície, že v zásade vám vadí obsah prejavu. Vám vadí to, čo možno hovorí Igor Matovič, alebo to, čo hovoria moji kolegovia z poslaneckého klubu alebo čo hovorí časť opozície. Ale ak kvôli tomu chcete obmedzovať rokovanie parlamentu, je to ešte horšie, lebo vy chcete obmedzovať obsah slobody prejavu. A budem ešte o tom, budem o tom ešte hovoriť.

    Táto krajina má obrovské problémy. Obrovské problémy v zdravotníctve, v školstve, v korupcii a v posledných mesiacoch sa skôr zvýrazňujú. Keď chce o týchto problémoch opozícia hovoriť, tak jej to neumožníte. Keby som teraz hovoril o kauze Bašternák alebo o kauze ministra vnútra Kaliňáka, teraz tu nie je predsedajúci, tak by som mohol.

  • Reakcie z pléna.

  • No však dobre, ale nie je tu, takže to, že je hore, nemá gombík na mikrofón, má smolu. Ale... Lebo to nie je k veci.

    Keď sme zvolali schôdzu ku kauze Bašternák a asi málokto v tejto sále (rečník sa odmlčal), asi málokto v tejto sále môže povedať s vážnou tvárou, že kauza Kaliňák neexistuje, že to je vymyslená vec. Možno, možno pár ľudí, ktorí sa hlásia vo faktických zo SMER-u, pán poslanec Číž a pán poslanec Kvorka, ale asi už viacerí, asi, asi nie. Vy ste nám zablokovali k tomu schôdzu v rozpore s akýmikoľvek pravidlami, ústavou, praxou, čímkoľvek. Nemôžme o tom hovoriť na mimoriadnej schôdzi. Nemôžme o tom hovoriť ani pri inom bode, lebo to je mimo veci! Čo je úplne jasnejšie a jednoznačnejšie obmedzovanie slobody prejavu na tému verejného záujmu?!

    Kauza Bašternák v posledných mesiacoch rezonovala na Slovensku, rezonovala v Európe. Je to reálna kauza. Viacerí vaši ministri, vaši poslanci povedali: "Je to problém, je to problém." Nemôžte sa tváriť, že to je nejaká fiktívna, fantómová vec. Nie. Je to, je to jednak vážny problém. Napriek tomu o tom opozícia v parlamente nemôže tri mesiace hovoriť! Vám to pripadá normálne?! Vám to pripadá porovnateľné s niečím, čo tu bolo v minulosti? Viacerí poslanci včera, ale aj dnes, zo SMER-u spomínali, že ich nebaví tuná tak do večera proste sedieť a naťahoval to, včera pán poslanec Heger nad rámec. Uf, no... Viete, ako začala boľševická revolúcia v Rusku? Parlamentná stráž je unavená. Ideme domov. Ja by som sa nerád vracal sto rokov do minulosti, aj keď možnože niekto k tomu má celkom pozitívne reminiscencie, ale myslím, že nie sú to príklady hodné nasledovania.

    Ja by som chcel spomenúť tú právnu rovinu celého, ku ktorej sa v princípe nikto z navrhovateľov, ale ani z koalície nevyjadril. Ja to tu už spomínam od začiatku pri faktických poznámkach, že fajn, môžte povedať, že väčšina parlamentov má obmedzenie, obmedzené vystúpenie pre poslancov. Medzi nami ale, otázka je, berete si vždy inšpiráciu z toho, čo má väčšina parlamentov, alebo len pri tomto? Lebo na minulej schôdzi tu bol návrh, aby sa zriadili vyšetrovacie výbory. Má ich väčšina parlamentov, dokonca sú len dva parlamenty v Európskej únii, slovenský a maltský, ktorý ich nemá. Hlasovali ste za vyšetrovacie výbory, lebo ich majú všetky iné parlamenty okrem nášho a maltského? Nie. Nehlasovali ste za. Takže moc sa oháňať komparatívnymi štúdiami, raz, raz my to vyhovuje, raz nie, tak tuná áno, tuná nám to vyhovuje. Vyšetrovacie výbory? Tu nám to nevyhovuje! Hodina otázok? Ani tu nám to nevyhovuje! To nie je veľmi principiálna tvorba legislatívy. Ale prísť s návrhom...

    A teraz to oslovujem navrhovateľov, ale aj vás a by som bol rád, keby sa k tomu vyjadrili. Ja by som naozaj bol rád keby sa niekto z vládnej koalície k tomu vyjadril či vo faktickej, alebo vo vystúpení, že koho napadlo a či si myslí, že to je ústavné, že dvadsať predstaviteľov koalície bude mať neobmedzený režim vystupovania a z opozície len jeden podpredseda parlamentu. Vy sa môžete tváriť, že veď toto nie je podľa koalície a opozície, to je, že členovia vlády, vedenie parlamentu. Potom to urobte ešte inak. Zvoľte si všetkých predsedov výborov, podpredsedov výborov a povedzte aj tí majú právo neobmedzene vystupovať, je ich spolu 60. To už budú pomaly všetci koaliční poslanci. Ale to nie je podľa koalície a opozície, to je podľa toho, že sú v nejakej funkcii. Ale to je absurdný argument.

    A ešte raz, ak, ak niekto argumentoval tým, že veď navrhovateľ, minister financií, je veľa pripomienok, sa... Navrhovateľ nech má, keď je poslanec navrhovateľ, nech má neobmedzené vystupovanie, keď je minister, keď je... Nie je problém! Tuná hovoríme o niečom inom. Tuná hovoríme o tom, že keď bude napríklad rokovanie o programovom vyhlásení vlády, tak budú môcť hovoriť dvadsiati ľudia z koalície neobmedzene a z opozície jeden. Vám to príde ako v poriadku? Vám to príde ako rovnosť pred zákonom? Vám to príde ako niečo, čo ochraňuje práva opozície v parlamente? A skutočnosť, že nikto sa druhý deň k tejto téme z koalície nevyjadril a skôr počúvame emotívne vyjadrenia, nie odborné, svedčí o tom, že vy argumenty reálne odborné nemáte. Ja som sa vás pýtal aj, aj včera, aj dnes, či, či ste právnici, navrhovatelia. Aj pán predseda Danko tvrdí, že je právnik, že on nie je žiadnym učiteľom v materskej škôlke, on je vyššie, on je právnik. To, inak to samo osebe tiež niečom svedčí, ak niekto si myslí, že vzdelanie samo osebe je nejakou, nejakou kvalifikáciou niečoho, niečoho väčšieho, ja si teda o sebe nemyslím. Ale v poriadku, každý z nás je iný.

    Ale, ale či vôbec, či vôbec právnici vládnej väčšiny poznajú pre nás záväznú judikatúru v oblasti slobody prejavu v parlamente. Ja vám z nej teda niečo prečítam a ja by som naozaj bol rád, keby ste s k tomu vyjadrili, lebo je tu viacero poslancov, ktorí dávajú faktické, zo SMER-u, sú to väčšinou stále tí istí a nedivím sa, že iní sú ticho, ale k tomuto sa nevyjadril nikto. Ani z navrhovateľov. Aj pán kolega Bernaťák je právnik a by som rád počul jeho názor. Hovoríte, poďme diskutovať, poďme, ale, ale tá diskusia musí byť, že v princípe by mala byť trošku aj dynamická, taká, že veď ja vám poviem svoj názor v utorok nad sko..., pri skončení rozpravy. Vtedy buďte pripravený, majte naladené rádio, vtedy možno niečo poviem. Malo by to byť trošku dynamické.

    V poslednom rozhodnutí veľkej komory, bolo publikované nedávno, bolo to rozhodnutie zo 17. mája, by som odcitoval, vo veci Karácsony a ostatní proti Maďarsku povedal Európsky súd pre ľudské práva tri kľúčové veci k slobode prejavu v parlamente.

    K prvej veci. K slobode... Teraz citujem: "K slobode prejavu členov parlamentu. Vo svojej judikatúre súd opakovane zdôrazňuje dôležitosť slobody prejavu pre členov parlamentu, keďže v ich prípade o politický prejav par excellence."

    Po druhé k slobode prejavu "v" parlamente, čiže to bolo, prvé bolo "k poslancom", druhé je "v parlamente", keď hovoria: "Niet žiadnej pochybnosti, že prejav v parlamente požíva vyššiu mieru ochrany. Parlament je unikátne fórum na diskusiu v demokratickej spoločnosti, čo má kľúčový význam."

    A tretí princíp, autonómnosť parlamentu: "Aj keď individuálne záujmy musia byť niekedy podriadené záujmom skupiny, demokracia neznamená, že záujmy väčšiny musia vždy prevážiť. Je nevyhnutné docieliť rovnováhu, ktorá zabezpečí spravodlivé a náležité zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí patria k menšine a ktorá zabráni zneužívaniu dominantného postavenia.

    Podobne pravidlá týkajúce sa interných procedúr parlamentu nesmú slúžiť ako základ pre zneužívanie dominantného postavenia väčšiny vis-a-vis opozícii. Súd priznáva dôležitosť ochrane parlamentnej menšiny pred zneužitím zo strany väčšiny. Z uvedeného dôvodu bude preskúmavať s osobitnou starostlivosťou akékoľvek opatrenie, ktoré sa realizuje výlučne alebo najmä na znevýhodnenie opozície."

    Celý tento návrh, jeho úmysel, jeho motív a jeho znenie je zamerané na to, aby sa upreli práva opozície. Robíte to od začiatku tejto vládnej koalície. Ja si neviem predstaviť, že opozícia v ktoromkoľvek parlamente demokratickom by nemohla tri mesiace do parlamentu priniesť tému, ktorá rezonuje v celej verejnosti, kvôli ktorej sú v uliciach tisíce ľudí, a opozícia by ani tému do parlamentu nemohla priniesť, lebo jej to väčšina zablokuje. Možno v Bielorusku. Možno v Bielorusku. Ale v žiadnej inej krajine by to možné nebolo. Viacerí poslanci SMER-u boli tiež v opozícii a tiež cez rôzne odvolávania vnášali sem témy, ktoré považovali za dôležité. Napríklad keď bola kauza štadióna v Osrblí, sa odvolávala premiérka Radičová, ak si to pamätáte. Inak to bola zaujímavá kauza. Niečo k nej poviem pár slovami.

    Premiérka bola obvinená z toho, že jej blízky poradca si vypýtal úplatok. Ako to vlastne ale vtedy fungovalo? My sme ho obvili, my sme na to prišli, ministerstvo vnútra, obvinili sme ho, zatkli sme ho, a keď som premiérke telefonoval, tak mi povedala: "Obviňujte, zatýkajte kohokoľvek, nikto nestojí nad zákonom." Za to podľa mňa premiérka mala dostať ocenenie. Lebo viete, čo je lakmusový papier toho, že bojujete proti korupcii principiálne? Že idete aj po vlastných ľuďoch, nielen po tých iných. Napriek tomu SMER zvolal mimoriadnu schôdzu. Mal na to právo. Prerušili sme ju? Neprezentovali sme sa? Odišla premiérka, jak to robí premiér Fico, lebo neviem, kde stál, v ktorom rade, keď sa rozdávala odvaha? Príde sem, povie a ani na faktické nepočká. Premiérka žena, si to možno pamätáte, tu sedela deň-noc a počúvala, a ak si myslíte, že to boli len také galantné poznámky, tak vôbec nie. Bola obviňovaná hystericky celou vtedajšou opozíciou. A si to pamätá podľa mojej mienky aj pán predsedajúci Bugár, v tom čase, keď bola odvolávaná pani premiérka Radičová, čo tu bolo. Ale nikto a nikomu nenapadlo meniť rokovák, prerušiť schôdzu, neprezentovať sa, zamedziť v tom, aby bola verejná diskusia. Vás to napadlo! Čo vás to vás to napadá, v akom mentálnom svete žijete? V akom mentálnom svete žijete?! Nemusí sa vám páčiť to, čo my hovoríme, ale máme od voličov poverenie ich zastupovať a podľa mojej mienky za posledné roky, možno naozaj od dôb Mečiarových nebola závažnejšia kauza politickej korupcie a zneužívania moci, ako je kauza Baštrnák. Nebola. Rukolapnejšia, jednoznačnejšia, jasnejšia! Podľa mňa, to je motív, pre ktorý o nej nechcete hovoriť, lebo tam sa dá ťažko argumentovať. A to beriem, proste ste v tom defenzíve. Ale aby vám to umožnilo to zablokovať úplne, je podľa mojej mienky nonsens. Keď si pozriete, a teraz sa dostanem k druhej téme okrem, okrem toho nerovného času koalícia - opozícia, lebo vy tu stále spomínate ten prípad, neviem, k čomu to vtedy bolo, ja som vtedy bol vo vláde, nebol som v Národnej rade, že tu boli tie televízory, ale tie televízory znamenali, že každý poslanecký klub má čas zodpovedajúci jeho veľkosti, čiže podľa veľkosti poslaneckých klubov mala vyvážený čas koalícia - opozícia.

    Ale vy chcete niečo iné, nie televízory, vy chcete povedať, že koalícia bude mať dvadsiatich, ktorí nebudú mať obmedzený čas, opozícia jedného. Ale pomer koalície a opozície v parlamente nie je 20 : 1, je 8 : 7 približne, hej. Nie 20 : 1! Koho mohlo toto napadnúť, sem, sem s tým prísť? A pán poslanec Kollár má pravdu, ja som to už včera spomínal, ak niekto tvrdí s vážnou tvárou, že 20 minút v princípe stačí, tak potom prečo nestačí pre ministrov a vedenie parlamentu?

    Ale ja poviem aj, aj ďalšiu vec. Sú tu prípady a hovoril ich pán poslanec Matovič, kedy kolega Mihál alebo v minulosti kolega Mikloš vystupovali dlhšie a podľa mňa vecne, odborne, jednoznačne. Ja som vystupoval dlhšie určite k správe o prokuratúre. Lebo máme práve o tom hovoriť, keď hovoríme proste vecne, niekedy to je nad 20 minút, možno nie často, ale niekedy áno. Je to problém? Ponáhľame sa niekam, máme veľa rokovaní? Tento zákon podľa mňa je zákonom naozaj v princípe o voľných dňoch pre poslancov. To nie je novela rokovacieho poriadku. A áno, ak máte iné povinnosti, lebo ak máte mnoho iných funkcií, županských, primátorských alebo, alebo proste podnikateľských, lebo treba vybaviť nejaký biznis, možno aj nejakú dépeháčku, tak nemáte čas tu sedieť. Ste potom nervózni. Urobme to rýchlo, nemajme toľko rokovacích dní, ale pomenujme to. Potom to je vlastne zákon, aby za rovnaké peniaze poslanci boli v pléne menej a menej pracovali. Tak to proste je.

    K vizuálnym pomôckam. Ak si pozriete rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva aj v týchto maďarských veciach, už o tom poslanec Grendel včera hovoril, tak oni chránia aj symbolický prejav. Symbolický prejav sú aj vizuálne pomôcky. A v dnešnej dobe podľa mňa to má ešte, ešte väčší význam. A poviem vám aj na príklade, že v čom si myslím, že tie vizuálne pomôcky majú, majú svoj zmysel. A poviem to na príklade ministra Kaliňáka a chcem vám to vysvetliť, aby to aj vám bolo zrozumiteľné cez takú vizuálnu pomôcku.

    Minister Kaliňák sa rozhodol teraz, že, že bloguje, čo je akože záslužná vec podľa mojej mienky. Nebloguje o svojich kauzách, ale snaží sa, samozrejme, topiaci sa aj slamky chytá, hovoriť o iných veciach. Jednou takou z najzávažnejších, ktorú spomenul – a hovoril to aj premiér Fico kedysi tuná v parlamente a ja som síce reagoval, ale však treba klamstvá opakovať donekonečna, prečo nie –, že v kauze nevýhodného predaja SPP ja som podľa ministra Kaliňáka vytvoril taký nátlak na parlament, že parlament v novej trestnej kodifikácii zrušil trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Myslím, že ste to asi už zaregistrovali, tento skvelý argument, a preto tí, ktorí sa podieľali na podvode pri SPP, odišli akože beztrestne.

    Ako to vlastne naozaj bolo? Keď som prišiel, a nová trestná kodifikácia v roku 2004 a potom sa o nej v roku 2005 hlasovalo, tak ja som parlamentu navrhol, samozrejme, aby sme mali zachovaný trestný čin porušovania pravidiel, záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Keďže sme už boli vtedy v menšine, ústavnoprávny výbor navrhol vypustiť túto skutkovú podstatu, § 273 bod 192 spoločnej správy. Zdôvodnil to nasledovne: "Vzhľadom na všeobecnosť znenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku sa navrhuje tento trestný čin vypustiť." To znamená pre vágnosť skutkovej podstaty. Čiže návrh, ktorý som sem predložil, ho obsahoval, parlament ho navrhol vypustiť.

    A ako hlasoval minister Kaliňák, keď bol vtedy poslancom?! No, pozrieme sa na to. Tu je hlasovanie o spoločnej správe aj o bode 192: Fico za, Kaliňák za, Muňko za, Zmajkovičová, Baška, Čaplovič..., niektorí z vás tu sú, pani poslanyňa Laššáková, Číž, Blanár...

  • Rečník zobral do rúk veľký hárok papiera, ukazujúc ho plénu.

  • To je tá vizuálna pomôcka, ktorú chcete zakázať. Možnože máte na to dôvod. Lebo niekedy vizuálna pomôcka odhalí klamstvo pomerne jednoznačným spôsobom. Podľa mňa jednoznačnejším, ako keď tu niekto navrhoval, že dáme to do mailu všetkým poslancom, a nech si to pozrú. Vy sa bojíte odhaľovania pravdy, aby sa mohlo, a teraz ja nehovorím, že či má opozícia alebo koalícia pravdu, alebo ja, alebo niekto iný, ale ja som presvedčený, že ak niekto má úprimný záujem pravdu hľadať, tak sa k nej môže priblížiť. Vy nemáte záujem podľa mojej mienky pravdu hľadať. Preto vlastne navrhujete okrem iného aj zákaz akýchkoľvek vizuálnych pomôcok. A ja sa vás pýtam, prečo by sme mali takéto vizuálne pomôcky zakazovať. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že sú príliš...? Nie sú nijako urážlivé, nikoho neurážajú, sú to, sú to zväčšené kópie, výtlačky hlasovania a spoločnej správy. Čo vám na tom vadí?! Že sú jednoznačné? Že sú nevyvrátiteľné? Lebo keby som aj o tom hovoril, viete čo, mám tu takú spoločnú správu a tam sa ukazuje, že Fico a Kaliňák boli za, tak Kaliňák asi klame. Nie, že asi, ale celkom určite. "Nie, nie, čo si vymýšľaš!" Ak sa tá vizuálna pomôcka, ale aj v iných veciach, samozrejme, že ukáže, tak je to jasné. Teraz asi už nebude nikto hlas..., teda takto, aby sme sa nemýlili. Nevylučujem, že sem príde premiér Fico a minister Kaliňák povie, že, bude to znovu ešte raz to klamstvo. A potom rýchlo utečie cez zadné dvere, aby ste nemohli reagovať. To pripúšťam. Lenže teraz sa na to reagovať nedá. Možno, možno niektorý z vás skúsi, však budem čakať. Aj na toto a, samozrejme, aj na to, prečo dávate iné časy pre poslancov koalície a iné časy pre predstaviteľov vládnej koalície.

    Ja by som chcel dať, pani spravodajkyňa, návrh procedurálny, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. On je zlý od samého počiatku. To nie je, že veď nejakými takými drobnými zmenami, tak fidliky-fidfliky to vylepšíme v druhom čítaní. Myslím si, že nie. Myslím si, že ten zákon je, je tak zlý, že by mal byť, že by sme nemali o ňom vôbec rokovať. Mali by sme sa vrátiť k podstatným veciam. Ja keď stretávam ľudí na ulici, tak sa ma pýtajú o veciach, ktoré sa týkajú spravodlivosti a korupcie a zdravotníctva. Nikto sa ma na ulici nepýtal: "Viete, čo ma tak strašne hnevá? Že minule tam niekto jedol tú horalku v tom pléne." Neviem, za akými ľuďmi chodíte vy, možno sa vás to pýtajú, že ich to zaujíma a že ich to znepokojuje. Ľudí, s ktorými hovorím ja, tých to neznepokojuje. Tých znepokojuje zneužívanie systému, spravodlivosti.

    Poviem vám posledný príklad zo včerajška. A naozaj je to akoby návrat k mečiarovským časom. Vy si v kauzách, ktoré sú pre vás nepríjemné, vyberáte svojich vyšetrovateľov a svojich prokurátorov. Jako je to vôbec možné? Včera som dostal uznesenie o odmietnutí veci, keď sme mali trestné oznámenie, že je podozrenie, že pán predseda Danko falšoval svoj podpis. Či ho falšoval, neviem, podľa mňa treba to preveriť. Ja nie som znalec. Ani on. Proste vyšetrovateľ to odmietol s tým, že to nie je verejná listina. Prenášajú sa ňou ústavné kompetencie predsedu parlamentu, ale nie je to verejná listina! Obyčajný občiansky je, ale prenos ústavných práv nie je. Hádajte, ktorý vyšetrovateľ to podpísal? Na NAKE. Pán vyšetrovateľ Laho. Ten istý, čo vyšetruje za ohováranie novinárky Trendu na základe trestného oznámenia ministra Kaliňáka. Ten istý, čo zamietol kauzu emisie pod koberec. Ten istý, ktorý invazívnym spôsobom išiel po ľuďoch, ktorí odhalili tunelovanie Vojenského spravodajstva. To tam iný nie je na celej NAKE? Stále ten istý? A prokurátor Kováčik. Všetky kauzy, ktoré sa týkali financovania SMER-u, financovania SIET-e atď., Gorily. Alebo prokurátorovi Palovičovi, ktorý zase robili v kauzách pána Bašternáka. To sú len náhody? A my riešime vizuálne pomôcky v parlamente? Z tejto krajiny odchádzajú desiatky tisíc mladých ľudí. Nie kvôli horalkám v parlamente ani kvôli vizuálnym pomôckam v parlamente, ale kvôli tomu, že ste nechali krajinu, Slovensko, rozparcelovať medzi finančné skupiny a oligarchov. A preto bežní ľudia majú pocit, že bez toho, aby mali kontakty a peniaze a široké lakte a vplyv, nevedia na Slovensku slušne žiť. Nevedia sa domôcť spravodlivosti. To mi ľudia rozprávajú. A rozprávajú to aj vám a vy to viete! Aj preto nechcete o kauze Bašternák v parlamente hovoriť. Lebo sa toho bojíte. Máte strach. Pán Kvorka, samozrejme, strach nemá.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ostatní hej.

    A preto vás chcem vyzvať, aby ste tento návrh buď stiahli, alebo by sme do druhého čítania neposunuli, lebo nielen ten text je v častiach protiústavný, ten celý motív je zlý. Ten celý motív je zlý! Motív, aby ľudia, ktorí odhaľujú kauzy, ktorí hovoria slobodne, nemusíte s nimi súhlasiť, aby boli umlčaní, aby parlament menej rokoval, aby mali poslanci viacej dní voľna... Aby mali poslanci viacej dní voľna. Ak sa vám zdá, že sme všetci strašne prepracovaní z parlamentnej práce, tak si každý z nás nájdime nejakú inú prácu. Ale myslím si, že v bežnom zamestnaní, keby sa zamestnanec, ktorý je v pléne alebo v nejakej práci 90 dní, keby sa snažil za 3-tisíc eur mesačne ešte si skrátiť svoj úväzok za rovnakú mzdu, tak by ho asi zamestnávateľ vypoklonkoval. Naším zamestnávateľom sú ľudia. Pevne verím stále, že ľudia.

    Tento návrh zákona nie je v prospech ľudí. Je v prospech toho, aby sa umlčiavali kauzy, aby sa umlčiavalo hľadanie pravdy. Ale poviem aj poslednú vec, nepodarí sa vám to. Ak si myslíte, že sa vám to týmto podarí, tak ste na veľkom omyle a radšej zídite z kratšej cesty.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi, šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Posledný je pán poslanec Viskupič.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, Daniel, pozorne som počúval vaše vystúpenie a možno snáď ste skúsený politik, tak by som pripomenul zopár faktov.

    Po prvé rokujeme o tomto zákone v prvom čítaní. V tom prvom čítaní sa rozhoduje o tom, či budeme sa problémom zaoberať a prejdeme do druhého čítania, alebo nie. Ja by som chcel pripomenúť, že mnohí opoziční poslanci rovnako ako poslanci koalície sú toho názoru, že treba rokovací poriadok meniť a že treba si stanoviť presnejšie pravidlá pre fungovanie v rámci rozpravy v Národnej rade. Takže nie je to len záujem koaličných poslancov, ale aj opozičných.

    A za druhé vzniesli ste výhrady voči veciam, ktoré sú v demokratických parlamentoch zavedené, ktoré, mechanizmy, ktoré fungujú bežne, sú štandardné. Namietali ste napríklad stanovenie dĺžky rečníckeho času. Však predsa tento inštitút majú vo všetkých demokratických parlamentoch alebo v mnohých demokratických parlamentoch Európskej únie zavedený. O tom, či je ten návrh v podobe takej, že priestor pre rozpravu je vyvážená medzi opozíciou a koalíciou, to sa predsa dá rokovať v druhom, v druhom čítaní. My nie sme v druhom čítaní. Takže nie je zmysluplné dnes na tejto schôdzi hovoriť o tom, že sa vám nepáči prerozdelenie času. To bude zmysluplné pri ďalšom rokovaní v druhom čítaní.

    A rovnako tie veci, ktoré sa týkajú potom tých ďalších spôsobov zmien, ktoré sú v tomto, v tomto, v tejto predchádzajúcom návrhu, tak tie všetky môžeme, samozrejme, modifikovať.

    No a ak spájate rokovací poriadok s kauzou Bašternák, tak ja vás ubezpečujem, že z môjho pohľadu to vôbec netreba spájať. Ja sa vôbec nebojím, žiadne obavy, žiadne výhrady nemám voči tomu, aby sa, aby sa kauza daňových únikov podnikateľa Bašternáka dôkladne vyšetrila. Naopak, mám záujem na tom, aby to bolo zverejnené, aby to bolo dobre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán Lipšic okrem iného sa dotkol aj toho, že prečo prekážajú práve tie transparenty, prečo prekážajú tie tzv. vizuálne pomôcky, a uviedol viaceré veľmi trefné, trefné odpovede. Samozrejme, tou hlavnou odpoveďou je strach.

    Ale ja k tomu dodávam ešte jedno. Tieto vizuálne pomôcky totiž sú názorné. Sú názorné aj pre jednoduchších ľudí. Ten strach je teda strachom pred pravdou, ktorá by sa z tejto stály konečne dostávala von. Nie každý pozerá dlhé hodiny argumentácie. Nie každý počúva dlhé minúty prejavov. Ale vizuálna pomôcka je skratka, ktorá má schopnosť dať dohromady fakty a preniesť informáciu bleskove. Preto je práve pred vizuálnymi prejavmi poslancov taká hrôza. A v tom je aj podstata toho posolstva, ktoré povedal kolega Lipšic.

    Celý rokovací poriadok má jediný motív. Strach pred pravdou z úst opozície.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som chcela reagovať na to, čo ste hovorili o politickej kultúre.

    Viete, ja mám niekedy pocit, že práve týmto rokovacím poriadkom sa koalícia ako keby tvári, že my tu máme politickú kultúru ako jeden dokonalý diamant, ktorý už len treba vypulírovať, vyšpičkovať, treba ho ešte poriadne naleštiť a potom už to bude úplne dokonalé. A to vyleštenie dosiahneme tým, že poslanci nebudú chodiť v tričkách, že nebudú hovoriť viac ako určitý počet minút, že si neprinesú do pléna horalku, že toto sú tie detaily, ktoré už nás dovedú do tej dokonalosti.

    Ale ja to vnímam úplne inak. My tu máme nie diamant, my tu máme jeden obrovský hnilý zemiak, my tu máme obrovskú mieru korupcie, my tu máme ignoráciu politických špičiek, ktoré sú denne obviňované z rôznych politických káuz, a toto je problém. A my tento jeden hnilý zemiak nedokážeme riešiť, ale ideme riešiť to, že či poslanci nosia tričká, alebo nosia blúzky, ktoré sa niekomu páčia alebo nepáčia. Naozaj by sme sa mali zamyslieť, či naozaj to množstvo energie by sme nemali venovať niekde úplne inde a efektívnejšie, aby sme sa nehanbili tam vonku chodiť po ulici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, ja som nechcela reagovať, pretože skutočne odborná diskusia, tú si nechávam na druhé čítanie. Ale vy ste povedali, teda že sa viacej politizujeme, lenže vy ste tiež skoro celú dobu len politizovali. Takže ja budem tiež teraz politická.

    Vy ste povedali, že "nechali ste krajinu rozparcelovať". Takže vy ste úplne čistý, hej? Vy ste neboli súčasťou viacerých vlád? Kedy sa odohrávala Gorila? To bolo až teraz, v tomto desaťročí? Neboli to náhodou roky 2002 - 2006? Neparcelovala sa tam krajina? Neparcelovala sa ešte predtým táto krajina? Viete, to je veľmi zvláštne, že vy ako ste odišli z KDH, skočili, založili NOVU, potom ste skočili do OĽANO, teda resp. ste teraz na ich kandidátke prišli do parlamentu, vy ste proste čistý.

    Ešte raz. Vy nie ste tabula rasa, vy nie ste nepopísaný list papiera! Vy máte tiež čo povedať do tých mnohých korupčných škandálov a do tých mnohých parcelácií Slovenska. Ja spomínam tie posledné obdobie. Prepáčte, predaj zhrdzavených platinových sitiek. Veď tu fakt musí zastaviť rozum každému zdravému človeku. A vy poviete, že vy ste sa na ničom nepodieľali?! Vy ste absolútne oligarchom nič neumožnili?! Ale vy sám najlepšie viete, že to nie je pravda.

    Takže neobviňujte iných, že hovoria politicky, keď vy to vždy, v každom svojom vystúpení z prevažnej časti ste politický.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, nebudem dlho rečniť. Ako ste povedali, že nechcú hľadať pravdu naši koaliční kolegovia.

    Pravda očisťuje, klamstvo zväzuje, zotročuje. Sa pýtam, koľko je tu zotročených za tie roky, ktoré máme Slovenskú republiku. Spomínal ste aj maďarský rozsudok, ktorý bol na európskej úrovni vydaný. Viete, ako to majú v Maďarsku? Ak chcete, tlmočím kolegu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, teda poľnohospodárstvo oni tam majú, spred dvoch rokov. Ak chcete dať ako opozičný poslanec návrh zákona, aby sa vôbec dostal do prvého čítania, rozhoduje o tom päťčlenná komisia, ktorá je zložená podľa toho, ako dopadli voľby.

    Tak, vážení, dúfam, že sa nebudete inšpirovať aj týmto, lebo ináč to dáme neviem kde, na jaký súd, pretože to už je vrchol, čo sa niečo môže robiť alebo nemôže v demokracii, ako v demokratickej Európe.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lipšic podľa mňa je málo tak presných vyjadrení, ktoré v parlamente zažívame, pretože áno, parlament je kolbište a má byť kolbište názorov a diskusií a má byť nástrojom na hľadanie pravdy v diskusii. Zároveň však platí možnože také..., v pravde sa tých, v tých rečičkách nedoberieš, alebo ako hovorí klasik v tomto, čiže musíme mať nástroj, aby tá diskusia prebiehala.

    Ale vy ste pomenovali jeden a základný fakt a to je, že táto novela problém v žiadnom momente nerieši, ale ho vytvára. A ten problém ste pomenovali slovami, že to môže byť aj "lex lenivý" alebo "lex na to, ako si skrátiť pracovný čas". Totižto verejnosť nemá pocit, že poslanci pracujú veľa. Verejnosť má presne opačný pocit, že každý rok v januári niekto príde so štatistikami a zráta, koľko máme rokovacích dní, a celá verejnosť je šokovaná a musíme vysvetľovať, čo my vlastne robíme, keďže máme 80-90 rokovacích dní. Tuná je absolútna snaha skracovať rokovacie dni a to je ten jeden presný moment.

    Tiež sa pýtam, ako máme hľadať pravdu v diskusii, keď tú diskusiu chcete obmedziť na čas, aby ste mohli alebo aby mohla koalícia byť viacej niekde inde ako v pléne parlamentu. To prvý fakt.

    A druhý, myslím si, že tie faktické poznámky, ktoré boli na vás, nečíta..., tí ľudia nečítali Gorilu, pretože pán Lipšic, to je ten, s ktorým sa nedá dohodnúť. To je v Gorile napísané o ňom.

  • Pán poslanec Lipšic, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Ja som, ja som, chcem sa poďakovať za faktické poznámky. Ja som čakal, že niekto z koalície sa vyjadrí k tým dvom veciam najmä právneho charakteru, okrem toho, že veď v druhom čítaní, no dajte, však zvážime, vecne, že tento návrh je opodstatnený, lebo aj iné parlamenty dávajú vládnej koalícii proste dvadsať voľných žetónov a opozícii jeden. Takto to majú všade. Takto to nemajú nikde, to je ten problém. A aj k tým vizuálnym pomôckam a aj možnože k judikatúre štrasburského súdu o slobode prejavu. Nič. Chcete tu odbornú diskusiu, ale zatiaľ ste ju nepredviedli. Teraz to nehovorím v zlom, proste ste nepovedali nič. Žiadny argument.

    K pani poslankyni Nachtmannovej. No spomínali ste dve kauzy, Gorilu a platinové sitká. Ja vám na tých dvoch kauzách chcem niečo povedať. Už to hovoril kolega Viskupič, však si prečítajte spis Gorila, aj to, čo o mne sa v spise Gorila píše, keď hovoríte o mne. Jáj, boli ste vtedy, jasné, ja už som tuná počul, že zodpovedný som za všetko, za všetky vlády minulé, aj tie, v ktorých som nebol, aj za iné rezorty, samozrejme, všetky, však fajn. Keď neviete nič iné nájsť. Pán poslanec, zavadziate mi.

    A druhá vec, platinové sitká. To je dobrý príklad. Platinové sitká sa udiali za našej vlády, boli tam nominanti SDKÚ. A čo sa udialo? My sme ich odstíhali. Za našej vlády sme ich odstíhali, už sú aj odsúdení. Tak by to malo byť, prepánajána! Vy ste koho odstíhali z vysokých funkcionárov exekutívy? Veď platinové sitká sú skvelý príklad. Samozrejme, že v každej vláde budú aj ľudia, ktorí budú chcieť korumpovať a kradnúť. Otázka je, či ich necháme alebo či ich budeme stíhať. My sme nečakali, kým príde Kaliňák, aby ich odstíhal potom, po zmene vlády, my sme ich odstíhali. To je absolútne skvelý príklad.

    A vy robíte čo? Bašternáka stíhate alebo budeme musieť počkať tiež na zmenu vlády, aby bol Bašternák a jeho kumpáni odstíhaní? Obávam sa, že áno.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok k návrhu zákona, ktorý povil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko v čase, keď má Slovensko tisícky dôležitejších tém.

    Úmyselne používam slovné spojenie "dovoľte mi vysloviť", lebo hoci som presvedčený, že vy tu určite nie ste na to, aby ste mne niečo dovoľovali, doba, keď to už robiť budete alebo aspoň budete chcieť robiť, sa už blíži. Teda pokiaľ sa nespamätáte. Obzvlášť tí, ktorí ste ešte pred pár mesiacmi zohrievali opozičné lavice a na takéto spôsoby ste sa pozerali s odporom, alebo tí niektorí noví poslanci, keď si možno uvedomíte, čo to tu vlastne idete spáchať. Áno, dámy a páni z vládnej koalície, doba, keď sa tí najaktívnejší z vás budú snažiť stále viac a viac lámať demokraciu cez koleno, likvidovať nás ako kritickú opozíciu, zaliepať nám ústa, zahriakovať nás, šikanovať nás, trestať nás pokutami, vyhadzovať a vykazovať nás zo sály, tá doba sa evidentne blíži. Evidentne sa bojíte, že prídete o moc, ale idete na to strašne primitívne. Miesto toho, aby ste politické súboje udržali v hraniciach parlamentu, vytlačíte ich mimo neho, vytlačíte ich na ulicu, dámy a páni.

    Viete, čo sa deje tam vonku na ulici? Dovoľujem si vás upozorniť – aj vás, pán navrhovateľ –, že ľudia tam vonku, občania Slovenska sú na vás veľmi nahnevaní. Sú na vás nahnevaní za to, že kryjete korupciu, že kryjete zločiny a zločincov a držíte vo funkciách skorumpovaných ľudí. Sú na vás nahnevaní za to, že ste ich po voľbách podviedli. Sú na vás nahnevaní za to, že neriešite ich problémy, ale namiesto toho neustále hľadáte spôsoby, ako a kde likvidovať vašich kritikov. Aj cez takýto nehorázny paškvil, ktorý ste sem teraz priniesli.

    Pozrite sa, minister vnútra Kaliňák zostal uväznený vo svojej funkcii. Môže sa na svet pozerať akurát z okien. Môže sa tešiť zo svojho polmiliónového debetu. Ale čo je to za radosť? Chcete dopadnúť tak aj vy? My z opozície na ulicu medzi ľudí ísť môžeme. Kedykoľvek. Vy môžete?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Tak prídite toho 16. (reakcie z pléna), prídite im to povedať.

  • Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, nediskutujte.

    Galko, Ľubomír, poslanec NR SR

    Zopakujem znovu. My z opozície na ulicu medzi ľudí ísť môžeme...

  • Reakcie z pléna.

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Zopakujem to aj tretíkrát. My z opozície na ulicu medzi ľudí ísť môžeme, zdôrazňujem, kedykoľvek. Vy môžete?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Pevne verím, že si to ľudia vypočujú. Necítite ani najmenšie chvenie, že prekračujete rubikon, dámy a páni? Chcem...

  • Reakcie z pléna.

  • Chcem veriť, že mnohí z vás cítia a že rokovací poriadok, že mnohí z vás to cítia a že rokovací poriadok neprejde, lebo cesta, akou sme sa k nemu dostali, je nedôstojná a nedemokratická. Dámy a páni, je to Dankova cesta vytýčená slotovskými míľnikmi.

    To vám nestačí, že šliapete po našich právach, keď nám bránite zvolať a aj absolvovať do sedem dní akúkoľvek schôdzu na vyslovenie nedôvery členovi slovenskej vlády? Nestačilo vám, že ste otvorením schôdze a jej následným prerušením a presunutím o niekoľko mesiacov vytvorili vážny precedens do budúcnosti?!

    Páni poslanci z vládnej koalície, zvlášť vy, čo ste príčetní, považujete za správnu práve sa tvoriacu obyčaj, že opozícia podá návrh na odvolanie člena vlády, schôdza sa formálne otvorí, ale hneď aj preruší trebárs až do konca volebného obdobia? Veď to je celkom absurdné. A každý, kto má Boha pri sebe, musí uznať, že je to také prznenie pravidiel, aké nemá obdoby, dámy a páni. A to len preto, lebo sa mylne domnievate, že záujem občanov Slovenska o kauzu Fico - Kaliňák - Bašternák - SMER sa časom zníži. No aj keby sa znížila, nebude to preto, lebo je to nezaujímavá kauza, alebo preto, lebo bola prijateľným spôsobom vyriešená. Bude to preto, lebo vládna koalícia kašle na dobré spôsoby, kašle na mravnosť a kašle na politickú kultúru slušného demokratického štátu. Škody, ktoré sa takto napáchajú na dôvere občanov v demokraciu a spravodlivosť, sú obrovské. A to len preto, že pár ľudí v tejto vláde koná absolútne bezohľadne a egoisticky.

    Dámy a páni z koalície, nestačí vám to, že ste sa pridali na stranu tých, ktorí sami páchajú zločiny alebo ich kryjú, a takpovediac ste sa doslova ubytovali v službách zla, ktoré vedie k mravnému rozkladu človeka a strate jeho identity? Spýtam sa vás teraz na rovinu. Kto ste, že si chcete dovoliť okliešťovať moje právo a právo mojich kolegov rozprávať v Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej ma zvolili ľudia? Kto vlastne ste?! To si naozaj, pán Danko, Glváč, Bugár a Hrnčiar, myslíte, že mňa vykážete z tejto sály?! To si naozaj myslíte, že nás odtiaľto bude vynášať alebo vyvádzať ochranka?! Že budete naparovať pokuty a robiť z parlamentu pracovný tábor?! Vy, ktorí na politickú kultúru kašlete, odrazu máte obrovskú starosť o politickú kultúru rokovania, pričom ju zase len pretláčate nekultúrnym spôsobom?

    Mojím nadriadeným, mojím šéfom nie je pán Danko, vážení kolegovia a kolegyne, a tí zvyšní traja menovaní už, už tobôž nie. Mojím šéfom je tých 315-tisíc ľudí, voličov, čo volili vo voľbách stranu Sloboda a Solidarita, a špeciálne tých 54-tisíc voličov, ktorí si priamo želali, aby som v tom parlamente bol aj ja, a dali mi svoj preferenčný hlas. Tým sa zodpovedám a tým sa budem zodpovedať aj v budúcnosti a tí ma budú vykazovať nielen zo sály, ale z celého parlamentu, keď nebudú so mnou spokojní, a určite nie Danko alebo Glváč, Bugár alebo Hrnčiar. Tí ma z tejto sály vykazovať nebudú. Normálne žasnem, kde vlastne beriete odvahu hovoriť o nejakej politickej kultúre.

    Pán Bugár, vy ste zradili komplet všetkých maďarských voličov, čo vás volili. Mali ste maďarskú stranu, kde ste dali priestor pár Slovákom, aby ste ju premostili k väčšinovému obyvateľstvu a dohnali tak stratu maďarských voličov, ktorí volili SMK. No a o pár mesiacov po voľbách ste prijali do klubu päť oportunistov a stranu ste zmenili na slovenskú, kde má priestor pár Maďarov. Myslíte si, že na toto vás Maďari volili? Nehovoriac o tom, že teraz ste poobsadzovali miesta vo vedení štátu, ktoré vám na základe volebného výsledku vôbec neprináležia.

    Pán Hrnčiar tu sťaby dáma s kabelkou behá zo strany do strany, za jednu sa nechá zvoliť, potom ju zlikviduje, potom prebehne do druhej, kšeftuje tu s funkciami na ministerstve dopravy i so svojou vlastnou funkciou podpredsedu Národnej rady, na ktorú dnes nemá žiaden nárok.

    To vy dvaja s takouto tristnou politickou kultúrou chcete mňa a ostatných kriticky sa vyjadrujúcich opozičných poslancov vykazovať zo sály, to fakt? A Pána Boha máte pri sebe, prosím pekne?

    Kolegovia, kolegyne, som skalopevne presvedčený, že nepotrebujeme prakticky žiaden nový rokovací poriadok, možno potrebujeme len pár technických a nepodstatných zlepšení. Ale nepotrebujeme skracovať čas rozpravy poslancov alebo ich obmedzovať na počte, koľkokrát sa môžu prihlásiť do rozpravy, lebo to nikto nikdy z nás v opozícii nezneužíval a nezneužíva. Dôkazom toho je to, že prakticky všetky schôdze Národnej rady Slovenskej republiky skončia skôr, ako je naplánované.

    Jediný prípad, kedy poslanci opozície takpovediac naťahujú čas, je vtedy, keď vy v koalícii dávate nočné rokovania. A ja podotýkam, dámy a páni, že ich dávate na vašu hanbu, pretože sme dostali od pána Danka verejný prísľub, že to robiť nebudete. Bolo tu len niekoľko dlhších vystúpení, niekedy aj viac ako hodinových, ale veľmi kvalitných, hovorili už o tom moji predrečníci, napríklad pri zákone o verejnom obstarávaní, alebo keď sa prejednáva rozpočet a podobne. Skracovať čas rozpravy chcete len preto, lebo ste leniví pracovať. Ste nekompetentní reagovať a je vám nepríjemné počúvať argumenty.

    Dámy a páni, nie som fanúšik transparentov, nikdy som, myslím, ak sa nemýlim, takúto pomôcku ani nepoužil, a napriek tomu by som vám rád povedal, buďte radi, že ten Igor Matovič tu došiel len s transparentom a nejakými napodobeninami peňazí a že ľudia na uliciach na protestoch po celom Slovensku a dokonca už aj pred slovenskou ambasádou v Prahe zatiaľ kričia len: "Dosť bolo Fica!", "Do basy!" a "Kaliňák, odstúpiť!" pretože popri tom, čo tu vystrájate v poslednej dobe, by to mohlo byť oveľa horšie.

  • Ruch v sále.

  • A je to pritom úplne jednoduché. Nedržte vo funkcii Roberta Kaliňáka, ktorý obchoduje so zločincami, klame a podvádza, a nebudú žiadne transparenty! Zabezpečte bezproblémový a slušný priamy prenos rokovania Národnej rady, ktorý záhadne vypadáva vtedy, keď tu dostávate vy v koalícii za vaše nedemokratické spôsoby na frak, a nebude potrebné žiadne nahrávanie. A takto by som mohol pokračovať ďalej a rozobrať vám to paragraf po paragrafe. Bolo by to už však zbytočné.

    Ale jednu vec, konkrétnu, by som vám na záver predsa len rád povedal, dámy a páni, a prednostne a špeciálne to hovorím pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Týka sa to tých vyhrážok pokutami, ktoré chcete zaviesť v rokovacom poriadku. Ubezpečujem vás, že mňa určite nezlomíte, ani keby ste mi tie vaše dvojtisícové pokuty dávali každý druhý deň. Ani keby som mal aj s mojou rodinou jesť suchý chlieb, tak ma nezlomíte. Naďalej budem v tomto parlamente hovoriť to, čo chcem, koľko chcem a budem zastupovať záujmy ľudí na Slovensku, ľudí, čo ma sem zastupovať ich záujmy poslali. A som presvedčený, že nás je viac takých, ktorých nezlomíte.

    A varujem vás, trochu uberte zo svojej mocibažnosti a trocha kroťte svoju pýchu, pretože pýcha predchádza pádu. Jeden tu totižto už nedávno taký bol, čo chodil s nosom hore a cítil sa vysoko, akoby chodil na chodúľoch. A dnes chodí po kanáloch a modlí sa, aby hoc aj podfukom dostal miesto sudcu v Luxemburgu a aby mohol zmiznúť slovenským občanom z očí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Jarjabek, to je ten istý prípad ako na začiatku. Síce vtedy sa prihlásilo asi 30 poslancov. Keď dvakrát zatlačíte, tak vypadnete. Ale boli ste tam, samozrejme, ako... (reakcia z pléna), áno, ako siedmy.

    Takže, páni poslanci a vážené panie poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O 11.00 hod. máme jedno jediné hlasovanie ohľadne tých skupín, teda predsedov skupín priateľstva.

    Bohužiaľ, teraz som zaregistroval, ráno to nebolo, že je tu ochota a aj vôľa, aby, myslím, že pán Rajtár s pánom Pčolinským sa vymenili, len nevieme otvoriť rozpravu, lebo rozpravu otvoriť môže len člen vlády. Takže ja vám ponúkam také riešenie, že buď na konci schôdze dáte ako, ako pozmeňujúci návrh a o tom budeme hlasovať, alebo na ďalšiu schôdzu, na ďalšie rokovanie.

    Takže o 11.00 hod. budeme len o tomto jednom bode hlasovať a potom budeme pokračovať v rokovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o

    návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov (tlač 237).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 125 poslancov, za 114, zdržalo sa 10.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Pokračujeme v rokovaní po vystúpení pána poslanca Galka.

    Procedurálny návrh, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Asi pred hodinou sa tu odohral taký drobný incident, nebudem ho popisovať. Ja by som len chcela poprosiť pánov, ktorí sú v tejto rokovacej sále, aby sa pred ženami vyjadrovali naozaj slušne, aby nenadávali. Mám niekedy pocit, že slušne sa vieme správať len pred mikrofónom alebo aspoň nepoužívame také hnusné výrazy.

    Tak prosím dôsledne mužov, aby sa snažili aj v súkromných rozhovoroch so ženami takto vystupovať minimálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte, pán poslanec Klus Martin, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dnes, ako iste viete, je aj smutné výročie, 75. rokov, odkedy Slovenský snem prijal tzv. Židovský kódex. V tejto súvislosti si pripomíname pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia a ja by som rád navrhol, či by sme si neuctili pamiatku tých desiatok tisíc obetí, ktoré vlastná krajina poslala na smrť a ešte za to zaplatila, minútou ticha.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ak je všeobecný súhlas, navrhujem, aby sme vyhoveli pánovi poslancovi Klusovi.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme. S faktickými poznámkami sa prihlásilo sedem poslancov.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Jaroslav Paška a pripraví sa pán Radovan Baláž.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec Galko, so záujmom som si vypočul vaše vystúpenie a len by som vám chcel pripomenúť, že...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... váš predseda pán poslanec Sulík v Európskom parlamente má regulovaný čas svojho vystúpenia. Ten čas vystúpenia môže byť od jednej minúty až, ja neviem, po desať minút. V každom prípade je to demokratická inštitúcia, ktorá má svoj rokovací poriadok rovnako ako Národná rada Slovenskej republiky. Ak iné parlamenty môžu regulovať rečnícky čas, rovnako aj Národná rada by si mohla svoje pravidlá upraviť tak, aby ten čas bol regulovaný.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že tak ako váš kolega pán Sulík, keď nedodrží pravidlá rokovacieho poriadku a správa sa nemiestne, môže byť vyvedený z rokovacej sále, a je to podľa pravidiel, rokovacieho pravidla Európskeho parlamentu, tak je možné, že aj v iných parlamentoch takéto pravidlo funguje. Ja netvrdím, že aj u nás budeme vyvádzať poslancov, ale pravidlá rokovania si upravujú všetky významnejšie inštitúcie, všetky parlamenty, všetky vlády, a ak vy nechcete rešpektovať pravidlá, ktoré táto Národná rada má, nikto vám to nemôže nariadiť, ale, samozrejme, konzekvencie, musíte s nimi počítať.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Radovan Baláž.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Galko, na vašu otázku, či mám Boha pri sebe, áno, mám. A práve mi to príde trošku prazvláštne z úst najväčšieho liberálneho politika, ktorý rozpráva o Bohu. Už tu ix-krát zaznelo, neviem, prečo stále spájate rokovanie o novele rokovacieho poriadku s kauzami, ktoré tu spomínate? Ja fakt nerozumiem. Vyšetrujú sa všetky kauzy, ktoré ste spomenuli. S rokovacím poriadkom to nemá nič spoločné. Spájate niečo, čo sa spojiť nedá.

    A jedna vec, ktorá ma na tom tiež vyrušuje, je to, že už dopredu, teda dopredu deklarujete, že ten rokovací poriadok nebudete naschvál nedodržiavať. Naschvál. Je to norma, ktorú treba dodržiavať, a ja si myslím, že každý normálne sa správajúci politik sa nemá prečo nového rokovacieho poriadku báť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Anton Hrnko.

  • Ďakujem, pán predseda. Skôr, než vecne zareagujem na vystúpenie pána poslanca, chcel by som opraviť pána Klusa, že Slovenský snem takúto hanebnú normu neprijal. Hej? Že tá norma bola vládnym nariadením, keďže ho ani prezident nepodpísal, nebolo to ani vládne nariadenie s mocou zákona. Bolo to len vládne nariadenie, Židovský kódex, aby, pre historickú pravdu. Dobre?

    A teraz k pánovi poslancovi Galkovi. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že táto snemovňa vám bráni začať a dokončiť rokovanie o ministrovi do sedem dní, približne. Pán poslanec, hádam nechcete povedať, že my by sme vám bránili, aby ste do sedem dní začali rokovania, a keby ste to aj do tých siedmich dní aj skončili, to by sme vás určite všetci podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gábor Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galko, kritizovali ste pomery v strane MOST - HÍD od prestupu skupiny okolo Andreja Hrnčiara do tejto strany. Ja som okrem Národnej rady aj poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva a ako bratislavský mestský poslanec musím povedať, že som celkom rád, že táto Národná rada sa stáva akousi Bratislavou, že až aj, že už aj tu máme "Starý MOST" aj "Nový MOST".

  • Ďakujem. Myslím si, že moment, kedy si, kedy si hovoril o skracovaní volebného času, ty si, mám pocit, že matematik vzdelaním. Možnože tú komparáciu, nie komparatistiku, ktorú si dal vytvoriť, pán predseda parlamentu, by bolo treba podrobiť aj číselnej kritike.

    Totižto keď som si to ja pozeral, tak sú parlamenty v rámci Európskej únie, ktoré majú 500-600 členov – tuná pán Paška rozprával o Európskom, to je nad 700 –, a tam asi má zmysel, keďže by mohlo hroziť, že nebudú prechádzať vládne návrhy alebo návrhy, ktoré by mali byť plénom prijaté, aby sa nejakým spôsobom defaultne alebo z východiska reguloval rokovací čas. Ale nás je tu 150.

    Nikdy, nikdy sa nestalo to, že by vládne návrhy, na to slúžia tie grémiá, kde predchádzajúci predsedovia parlamentu mali toľko autority, že vedeli vládne návrhy zákona cez parlament dostať tak, aby neprišlo k žiadnej ujme, a keď to asi pre nové vedenie parlamentu je problém, tak tu prichádzajú s riešeniami, že chcú skracovať rozpravu.

    No a druhá vec, to, čo si hovoril o tých vysielaniach, ja si pamätám ešte časy, keď sme sa dívali na priame prenosy z televízie a tie televízie tu boli celý čas na pri rokovaní prítomné. Nespoliehali sa na tento starý a zastaralý, podľa mňa čím ďalej menej funkčný mechanizmus snímania pléna parlamentu, ale boli tu, sú tu doteraz zástrčky a podobne.

    A keďže toto sa nedeje, tak prichádza nová technológia sociálnych sietí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Peter Šuca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Včera tu bolo veľakrát skonštatované, že parlament sa obmenil, že tu prišlo 76 alebo 77 nových poslancov, čo je veľmi dobré. Nová krv, nové myšlienky, nové nápady. Ale kvôli, aj kvôli týmto ľuďom by som chcel pripomenúť jednu vec, pán Galko, im a práve vám, čo ste tu vy vystrájali v Národnej rade.

    O kultúre v parlamente nám robil prednášku človek, ktorý nazval svojho kolegu v parlamente, zhodou náhod bývalého ministra, názvom trtko. To tu bolo, pán poslanec Galko. Vy ste zvykli tak komunikovať so svojimi politickými oponentmi, zvykli ste tak nazývať nás väčšinu ľudí zo SMER-u. Myslím si, že na to nemáte právo. Nemáte právo robiť prednášky v Národnej rade o morálke, pretože vy bezpečne nie. Keď ste začali svoje prvé vety vo svojom úvodnom slove, tak ste sa nás trikrát spýtali, či môžme chodiť medzi ľudí. My sme vám trikrát povedali, že áno. A ja som vám odkázal, že vy medzi ľudí asi chodiť nemôžte. Keď v tom dave je bývalá expremiérka pani Radičová, a mám taký pocit, že ona sa s vami nestretne, ona vás obíde, keď v tom dave sú novinári z Pravdy, asi aj oni vás obídu, oni sa s vami nebudú chcieť stretnúť. Viete prečo? Pretože ste vy bezprecedentne lámali ústavu cez koleno a porušovali možné, všemožné zákony, ktoré Slovenská republika prijaté mala. Vy ste odpočúvali novinárov, hovorí sa, že ste odpočúvali premiérku, odpočúvali ste kohokoľvek, kdekoľvek, ako sa vám zamanulo.

    Pán poslanec Galko, to vaše vystúpenie bolo veľmi zvláštne. Tie vaše gestá, tá vaša nasrdená tvár, to už nerobte. Nikto z vás strach nemá. A kto by z nás vás chcel vyvádzať? Mám iba jednu obavu. Aby vás raz z rokovacej miestnosti nevyviezla RZP-čka, lebo to bude problém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený poslanec, pán poslanec Galko, neviem, ako nazvať vaše vystúpenie, veselé, neveselé, neviem, neviem, neviem, no proste na vašom vystúpení ma zaujala hlavne jedna vec, keď ste niekoľkokrát skloňovali slovo: "Mňa nezlomíte, ani moju celú rodinu nezlomíte, aj keby sme mali jesť suché kôrky," a ešte raz: "Mňa nezlomíte a mňa nevyvediete a môžete mi dávať pokuty 2 000 euro, koľko chcete," a znovu: "Mňa nezlomíte." Ja sa len chcem spýtať, pán poslanec, a kto vás chce zlomiť? A prečo?

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • A prečo? Načo? Načo, z akého dôvodu?

    A na záver, viete, ubezpečujem vás, že vaša vysoko nadmerná osobná dôležitosť zatiaľ nezasiahla potrebnú väčšinu koaličných poslancov, ale, samozrejme, držím vám palce, aby sa vám to čím skôr podarilo.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Zareagujem na niektorých rečníkov. Pán poslanec Paška, Európsky parlament, už to tu bolo povedané, má viacej ako 700 ľudí, čiže z dôvodu objemu ľudí a z dôvodu objemu materiálu je celkom logické, že sa tam skracujú rokovania na 80 dní v roku. Vy chcete rokovať ešte menej? Však ani tých 80 dní nevyčerpáme. Tak prečo to tu chcete skracovať? Žiaden dôvod nie je skracovať.

    Pán poslanec Baláž, nevyšetruje sa vôbec nič. Vôbec nič sa nevyšetrili, nevyšetruje a nespájajme nespojiteľné, lebo vy ste doniesli a nosíte sem zástupné témy len preto, aby ste mohli držať človeka, ktorý paktuje so zločincami vo funkcii. To je po druhé.

    Pán poslanec Hrnko, môžeme tu srandičky nejaké spolu, môžeme tu srandovať a tak ďalej, ale tú šialenosť, čo ste spáchali tým, že ste znemožnili nám tú schôdzu do 7 dní, ktorú sme mali mať, a odložili ste ju o niekoľko mesiacov, to je obrovská hanba. To je taká špinavosť, že to si budete niesť so sebou dlhé, dlhé roky, to, čo ste spravili.

    Pán poslanec Viskupič, máte pravdu a je to tak, jak ste povedali, áno, tých 80 dní, už to tu znovu zopakujem, častokrát menej rokujeme, čiže je to len bič na opozíciu, nič iné, to skracovanie času.

    Pán poslanec Šuca, viete, čo je horšie, byť vulgárny obsahom alebo byť vulgárny formou? Vy ste boli vo vašom príspevku vulgárny obsahom. Ja som sa tomu človeku za toho trtka ospravedlnil. Dnes ho už pokladám len za zlodeja. Už by som mu to prvé slovo nepovedal.

    A čo sa týka pána poslanca Jarjabka, ten váš príspevok, ja neviem, teda či očakávate na to nejakú odpoveď, že kto chce mňa zlomiť, ja si myslím, že tie roky, čo som v politike, a to, a nielen mne, ale niektorým nám kritikom koalície, ľuďom, ktorí nemajú problém odhaliť akúkoľvek špinavosť, tak tie kroky, ktoré sa voči nám dejú aj z hľadiska represívnych orgánov, ja si myslím, že hovoria za všetko. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa pán poslanec Igor Matovič.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že mnohí moji predrečníci sa vyjadrili v hesle, že tento rokovací poriadok je prioritou pre politickú stranu SMER. Chcem povedať a vyjadriť svoj osobný názor, že ja to cítim tak, že tomu tak nie je. Ja si myslím, že rokovací poriadok nie je prioritou pre Róberta Fica, je prioritou pre Kaliňáka, oni sú vo vláde. Oni rokmi ukázali, ako sa vedia vyhnúť tej kritike a paľbe opozície, či už tým, že hneď po svojom vystúpení sa otočia a miznú do zadného traktu a odídu a nie sú vystavení tej paľbe opozície, ale tej opozície je vystavené vedenie parlamentu, a to politická strana SNS a jeho predseda Danko a koaličná strana, dnes už iba MOST, s jeho predsedom Bugárom. Preto musím povedať a dopredu sa ospravedlňujem, ak budem miestami aj osobný, ale len preto, lebo to tak cítim a neviem sa tomu vyhnúť, je to o ege pána predsedu Danka a podpredsedu Bugára a jeho hneve voči Igorovi Matovičovi a toto sa chce riešiť týmto návrhom tu v pléne Národnej rady. Ale chcel by som každého vyzvať, osobné spory sa dajú riešiť aj iným spôsobom, ako zaviesť trest pre kolektív alebo pre spôsob rokovania. Osobné ego sa dá uspokojiť aj iným spôsobom ako ten, ktorý má byť prvý medzi rovnými, sa správa, ako mal byť ten, o každom poslancovi rozhoduje. Ja takýto prístup musím odmietnuť nielen v mene svojom, ale v mene tých tisícok občanov Slovenskej republiky, ktorí vo voľbách dali na mňa hlas.

    Nedostali ste, vážená vládna koalícia, moc na to, aby ste to takto zneužívali. V prípade SNS a Andreja Danka, ktorý sa učil od Jána Slotu, je to pre mňa pochopiteľné. Takým čiernym mementom v tejto Národnej rade, i keď som tu nebol, ale stále to mám pred očami, noc dlhých nožov. Zúčastnil sa na tom SNS. Asi sa mal od koho učiť Andrej Danko. Ale chcem povedať, že ani po tomto kroku, ktorý mal taktiež rovnako odstrániť možnosť hovoriť opozície alebo obmedziť opozíciu, následne po výmene garnitúry ten rokovací poriadok sa do takej miery nezmenil.

    Chcem povedať, že keď dneska táto vládna koalícia chce obmedziť priestor, aby sa nevysielali rôzne krátke videofilmy na elektronickej tabuli, chcem povedať, že bol to bývalý predseda parlamentu Paška, ktorý to v tejto Národnej rade zaviedol. Dovtedy nikdy a nikto neodvysielal žiadny šot. Bol to on prvýkrát, ktorý to zaviedol.

    Rovnako musím povedať, že aj nočné rokovania tu boli. Preto ich nebudem ani kritizovať, boli za takej či onakej vlády. A sú aj teraz. Vy ste k tomu dodali aj to, že začnete rokovanie a posuniete na koniec volebného obdobia, čo si nemyslím, že je správnym krokom. Občania vo voľbách dali hlas každému z nás bez rozdielu politického trička, nechcem ich kritizovať, ale dali, každý z nás dostal mandát na to, aby viedol konštruktívny politický boj tu v Národnej rade spôsobom, ako to uzná. Výsledok každého z nás práce vyhodnotí volič pri budúcich voľbách. Rovnako ako vyhodnotil to, že ani HZDS, ani SNS sa do minulého parlamentu nedostala. Prosím, neriešme v Národnej rade z pozície sily to, čo má vyriešiť občan vo voľbách svojím hlasovaním. To si vyrieši občan. Rozhodne múdro.

    Nový predseda parlamentu, ktorý má byť prvým medzi rovnými, si ale myslí, že tento parlament mu patrí. Preto predložil rokovací poriadok, a to poriadne bez súhlasu a prerokovania ani svojimi koaličnými partnermi. O tom svedčí aj vystúpenie kolegu Gála, ktorý sám potvrdil, že nesúhlasí ani on, ani jeho strana s mnohými vecami a návrhmi v predloženom návrhu. Napriek tomu ale skáču tak, ako národniar Danko si to praje. Nesúhlasia, ale sú v koalícii, tak musia. Prosím, ale na to doplatia občania. Nie my v opozícii, ale občania. Pretože potom tá diskusia sa nebude viesť tu v Národnej rade, ale na uliciach. Prosím, neriešme egá z titulu toho, že som predseda parlamentu alebo mám osobnú animozitu nejakému poslancovi alebo predsedovi strany, tým, že zmeníme rokovací poriadok.

    Vážený pán Danko, všetka múdrosť sveta nepochádza od vás, aj keď si to myslíte, že to tak je. Viem si to predstaviť, že vám ako môže lahodiť tento fakt, že koaliční partneri, takí politici, ako je Róbert Fico a jeho politická strana SMER či Bugár s jeho stranou MOST, skáču tak, ako vy pískate. Vytierate s nimi dlážku, pretože ani im ste poriadne nedali tento návrh na prerokovanie. Preto dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť návrh predkladateľovi na prepracovanie.

    Prosím, nadýchnime sa, skúsme sa vrátiť na začiatok. Chcem poprosiť Andreja Danku, Bélu Bugára, ale aj Róberta Fica, aby tak, ako to býva v Národnej rade, ako sa to patrí poslancom Národnej rady, aby sa vrátil na začiatok, začali rokovať cez celé spektrum parlamentu o tom, ako sa má zmeniť rokovací poriadok. Aby na tom bola čo najširšia zhoda. Ja si pamätám na hlasovanie rokovacieho poriadku hneď na začiatku tohto volebného obdobia. Bola prijatá nielen hlasmi vládnej koalície. Preto, lebo bola na tom širšia zhoda.

    Takže vráťme sa na začiatok, začnite rokovania skrz celé plénum Národnej rady so všetkými klubmi a vytvorte návrh, ktorý potom štandardne príde do Národnej rady. Nie tak, že vy ho predložíte a potom začnete sa pýtať, že a čo chcete ešte zmeniť. Toto nie je spôsob a kultúra, ktorú by sme mali pestovať v tejto Národnej rade. Práve preto musím povedať a ešte raz apelovať na vás aj na predkladateľov, skúste zvážiť, či vám stojí za to, že vaše mená budú donekonečna omieľať spolu a rovnako, a rovnako sa dostanete do histórie ako tí, ktorí sa podieľali na noci dlhých nožov, keď likvidovali opozíciu, pretože dnes tento návrh je o tom. Vráťte sa na začiatok, začnite rokovania a výsledkom toho rokovania, čo z toho vzíde, to predložte do Národnej rady a som ochotný sa potom podieľať na tom. Ale zaviesť a vyberať si hrozienka zo všetkých parlamentov okolitých štátov a Európskej únie je naozaj výsmechom.

    Jeden príklad za všetko. Obrátili ste sa aj na Rakúsko, tak treba povedať, že v Rakúsku, keď taký minister vystupuje viac ako 20 minút, tak aj klub, aj poslanci majú nárok na to, aby ich čas sa rovnako predĺžil o ten čas, ktorý vystupoval aj samotný minister. To tu nie, tu sú rovní a rovnejší. Keď chcete viesť boj, už moji kolegovia povedali, opozícia nemá legitímne inú možnosť, len ten boj viesť tu v parlamente. Demonštrácie do ulíc sa dostali preto, lebo vy ste sa tak vo vládnej koalícii rozhodli, dámy a páni. Vy ste sa rozhodli o tom, že diskusia v parlamente nemá byť a má byť na uliciach. Dnes sa vám tá diskusia nepozdáva na uliciach. Tak prečo nútite celú opozíciu, aby tú diskusiu viedla na uliciach?

    Ja chcem vás varovať, ulica je dvojsečná zbraň, nie pre opozíciu, ale hlavne pre túto vládnu koalíciu, ktorá sa týmto spôsobom chce a snaží sa zakryť všetky tie problémy, ktoré tu, v tejto Národnej rade sa majú prerokovať, tie kauzy, ktoré tu sú, a čudujem sa a naozaj sa čudujem, keď SNS sa tvári, že sa očistila, lebo štyri roky bola mimo parlament, tak dnes vehementne obhajuje kauzy, ktoré sa ho bytostne netýkajú. Týkajú sa jeho koaličných partnerov, ale ho obhajujete, a tento ná..., a tento rokovací poriadok je názorným príkladom toho, ako im chcete v tom pomáhať. Ja chápem, že politický boj sa vedie aj v parlamente, aj týmto spôsobom, ale veďme ho vecne, ale nie tým, že obmedzíme priestor pre diskusiu. Ani po roku 1994, ani po roku 1998 takáto radikálna zmena v rokovacom poriadku nikdy nenastala. Preto by som apeloval na to, vráťte sa radšej z kratšej cesty a opravte to, pretože raz vás to môže dobehnúť.

    A dovoľte, aby som vám dal ešte jeden príklad, že vás to dobehne. Paradoxne táto vláda vznikla preto tak rýchlo, ako Radoslav Procházka sa priznal, lebo ste sa báli predčasných volieb. Báli ste sa, že pán prezident využije svoje práva dané ústavou, ktoré tam presadil Robert Fico v čase, keď padla Radičovej vláda. Rýchle rozhodnutia niekedy udrú naspäť a ten bič plieska na obidvoch koncoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec, ukončujem možnosť..., dvaja, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Zsolt Simon, na margo tvojho vystúpenia, ktorý si venoval, resp. adresoval predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi a popisoval si jeho správanie, tak vieš, čo sa hovorí u nás na východnom Slovensku? Že caloho šveta mu malo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja v prvom rade chcem povedať, že, samozrejme, diskusiu počúvame my koaliční poslanci aj navrhovatelia, aspoň moja predstava diskusie a dialógu je taká, že najprv si vypočujem a potom reagujem. Tu však urobím výnimku, pretože prvýkrát počas rozpravy som počul v úvodzovkách vecnú pripomienku, názor, akým spôsobom je upravená doba diskusie napr. v Rakúsku, čiže toto je prvýkrát, čo počujem, okrem toho, samozrejme, že bolo viackrát povedané, treba ho stiahnuť.

    Keďže už mám slovo, pripomeniem len jednu pripomienku, keďže ste spomínali, a že, že vlastne je tu nejaká animozita voči predstaviteľov, resp. predsedom politických strán. Rokovací poriadok doteraz neupravuje vystúpenie poslancov europarlamentu v Národnej rade. Práve novelou tohto rokovacieho poriadku sa umožní aj europoslancovi vystúpiť v Národnej rade. Aj pánovi Sulíkovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Simon. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Pčolinský, áno, chápem. Ja by som vedel povedať aj iné prirovnanie, ale radšej sa ho zdržím, ak... Ale ďakujem veľmi pekne, bolo to trefné.

    Pán kolega Bernaťák, no, musím povedať, že v tomto parlamente poslanci Európskeho parlamentu môžu vystúpiť, keď s ním plénum Národnej rady súhlasí. To, že tu s tým nebol súhlas, to svedčí len o tom, že ako sa stavia Národná rada ku svojim poslancom v Európskom parlamente, o ničom inom. Ale áno, beriem, poďme sa aj o tom diskutovať, ale nie tak, že predseda Danko poriadne to ani s vami neprerokuje, predloží materiál na rokovanie Národnej rady z titulu moci a z titulu svojej funkcie a pretlačí ho tam a potom si pozve opozičných partnerov, že no poďme o tom diskutovať. Toto nie je spôsob diskusie. Toto je prejav arogancie moci a riešenie si osobného ega. A toto je problém a choroba tohto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženej novele rokovacieho poriadku.

    Na začiatok si dovolím teda rečnícku otázku, že kde je páchateľ, kde je pán predseda Národnej rady Andrej Danko. Akosi sa hanbí za svoje dielo, keď sa tu v podstate už druhý deň nechce ukázať a príde iba v čase hlasovania. Asi to už nabudúce bude zakázané, ale teraz to poviem, pripadá mi ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Bublavý, nevykrikuj...

  • Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... povedal si, teda že preto som tu, pokutu si dávam ja. Keď predkladám návrh zákona, tak to považujem za svoju povinnosť a som tu, keď predkladám návrh zákona.

    Pán Andrej Danko tu dva mesiace reční o tom, ako chce zaviesť do parlamentu slušnosť, ako chce tu zakázať horalky, ako chce zakázať tričká, transparenty, falošné bankovky, ale keď to tu má obhajovať, a keď má čeliť kritike, tak zdrhne, zašije sa a hovorím ešte raz, pripadá mi ako skunk, ktorý zasmradí a zdrhne, zbabelo zdrhne.

    Páčilo sa mi vyjadrenie, myslím si, že kolega Krajniak to povedal, začínal a končil s tým a dovolím si to zopakovať, že prázdny sud najviac duní. A presne o tomto je táto novela rokovacieho poriadku. Lebo keď si kladieme otázku, že prečo SNS, pán predseda Andrej Danko prichádza s takouto novelou, a porovnáme si to s tým, aké mal reči pred voľbami, čo mal napísané na bilbordoch, čo hovoril v predvolebných diskusiách o tom, ako on bude hájiť tých chudákov živnostníkov, ako sa mu páči program SaS, ako všetko, čo predložia, je ochotný sa o tom baviť, akože podporí tých chudákov živnostníkov, podnikateľov. Zrazu keď mal možnosť na prvej schôdzi štyridsať návrhov zákonov, ani jeden nezahlasoval. Za šesť mesiacov, dnes už môžeme hovoriť, že šesť mesiacov vládnete. Áno, v pondelok bolo šesť mesiacov od volieb, ste neurobili nič, nič, čo by bolo v prospech ľudí, a keď to zosobním na SNS, lebo toto je hlavne téma SNS a vy ste tu takí tí priskoč Jankovia, tak SNS do zvereného školstva čo predložila. Akú ideu, jednu jedinú, čo by pomohla školstvu? Nič, nula. Horalky ale riešiť áno, to je najdôležitejší problém Slovenska.

    Čo predložilo SNS, aké riešenie v poľnohospodárstve, ktoré má zverené? Nula, iba kšefty zatiaľ, ktoré urobili poľnohospodárske platobné agentúry. V najbližšej dobe budeme o tom informovať. Áno, SNS sa vydáva presne v šľapajach Jána Slotu a jeho ľudí v SNS, ktorí tam zostali, a to DNA zrejme nezaprú. Čiže v poľnohospodárstve nula, ale tričká, transparenty v parlamente sú najdôležitejšie.

    Čo predložilo SNS, čo urobilo, aký zásadný krok v obrane, ktorú má zverenú, kde má ministra? Nula, za pol roka nič. Koľko tu bolo vystúpení poslancov za SNS za týmto pultom? Prišli a do rozpravy sa zapojili, bojovali za nejaký návrh, prišli s nejakou ideou, predložili nejaký poslanecký návrh? Nič. A tu ide niekto hovoriť, že počet členov, že zabezpečí kvalitu práce politickej strany, že čím viacej členov, tým lepšia práca poslancov? V pohode, rozdáme si to, páni, spravíme štatistiku za prvých šesť mesiacov. To, čo urobili naši poslanci, a to, čo ste urobili vy, páni z SNS. Budete takíto maličkí v porovnaní s mrakodrapom, ktorým budú naši poslanci. Jednoducho počet členov, kvantita nezabezpečuje kvalitu.

    Takisto ani, hoci to je príslovie, že šaty robia človeka, to, že páni z SNS máte kravatky, obleky za tri tisícky, to z vás ľudí neurobí, to jednoducho je blud. Šaty nerobia človeka, šaty robia len pozlátko a môže sa niekto hrať na človeka, keď sa pekne oblečie, keď si tuto ešte potom dá takú tú vreckovečku do vrecúška, ale v skutočnosti, keď je zlodejom alebo kryje zlodejiny, to je dôležité, a to šatami nezakryjete. Pre pár naivných voličov – možno vo vašom prípade pár stotisíc voličov – to možno zakryjete, ale šaty nerobia človeka. Nie je dôležité, že či sem príde poslanec v tričku, v kraťasoch, v rifliach, to by nás malo zaujímať na poslednom mieste, keď tento štát bude fungovať, keď politici nebudú okrádať svojich vlastných voličov tak, ako nominanti SNS okrádajú alebo ľudia z SNS okrádajú svojich vlastných voličov. Či stále si myslíte, že môžete hrať akože takú tú fazónku Andreja Danka, že prekrížime ruky, povieme vždycky Pána Boha, sväté miesto a potom všetko vám ľudia odpustia? Myslíte, že donekonečna?

    Nie, našou úlohou ako opozičných poslancov je práve odkrývať tieto pózy, ktoré vy tu robíte. A našťastie máte predsedu, ktorý keď sa pomýli, a našťastie sa často mýli, tak aj pravdu povie. A v tom videjku, ja som ho zavesil na Facebook, od včerajška má skoro tisíc zdieľaní a myslím si, že bude mať veľmi slušnú sledovať, tam to Andrej Danko pri obhajobe tohto rokovacieho poriadku povedal veľmi dobre. Tam povedal, že áno, vaším cieľom je zabezpečiť na tomto svätom mieste, aby z parlamentu sa stal priestor, kde sa budú prijímať zákony, ktoré potrestajú ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Opakujem, ktoré potrestajú ľudí, ktorí si to nezaslúžia! A toto povedal pri obhajobe tohto rokovacieho poriadku a presne o tomto je ten rokovací poriadok. Chcete trestať ľudí, ktorí si to nezaslúžia.

    Čo vám hovorí slovo demokracia? Asi ste to niekedy počuli. Ale viete, čo je demokracia? Vtedy, keď rešpektujete právo menšiny, keď chránite právo menšiny, a v tomto prípade pre vás ako vládnych poslancov sme my opoziční poslanci tá menšina. Sme my tí, ktorí ťaháme za kratší koniec. Čo viac môžeme okrem toho, ako hovoriť tu v parlamente, ukazovať transparenty, ukazovať grafy, ukazovať ľuďom vaše zlodejiny, čo viac okrem toho môžeme spraviť? Vy tu máte väčšinu, vy si to odhlasujete. Ste valec, parný valec a takto si to iba užívate, chcete to dotiahnuť do dokonalosti. A ja sa trošku obávam, že týmto, ako na sedláka na to idete, na hulváta, takže ste stratili absolútnu sebakontrolu, že ste si povedali, že toto je poslednýkrát, a teraz nás potrebujete zvalcovať, lebo sa bojíte toho, že raz príde spravodlivosť.

    Áno, škoda, že tu Andrej Danko nie je. Andrej Danko sa bojí toho, že ten Matovič, hnusák, sem donesie zase nejaké transparenty alebo nejaké plagáty, ktoré budú hovoriť o zlodejinách Dankovej rodiny, ktoré budú hovoriť o tom, že v roku 1996 Andrej Danko so svojím otcom, s mamkou a sestrou sprivatizovali za bagateľ Lesostav Revúca, za tri roky z tejto firmy vytunelovali 52 mil. korún, nezaplatili kúpnu cenu Fondu národného majetku, zanechali obrovské dlhy voči svojim dodávateľom, voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a voči zamestnancom, ktorých mali v tej firme, a utopili, dali ju do krachu. Andrejovi Dankovi toto je nepríjemné. Ak bude platiť váš nový rokovák, tak mi Andrej Danko alebo jeho prisluhovači, ďalší podpredsedovia, ktorých tam, keď sa na nich pozriem, tak doslova je mi až zle, keď ich vidím, tak zrazu mi vypnú mikrofón, lebo povedia, že už som prekročil mieru slušnosti, a dajú na mňa podnet na nejaký neviem jaký výbor, mandátový a imunitný, aby mi dali dve tisícky eur pokutu. Toto chcete dosiahnuť, tohoto sa Andrej Danko bojí, lebo ničoho viac sa nebojí ako toho, že niekto naruší ten jeho imidž svätca, ktorému ide o slušnosť v tomto posvätnom mieste.

    Áno, Andrej Danko spáchal so svojou rodinou obrovský podvod, kde, bohužiaľ, v roku 2019 vyprší dvadsaťročná premlčacia doba, dokedy tento podvod môže byť stíhaný, a o to ide Andrejovi Dankovi, aby zabezpečil moc do roku 2020, aby bol súčasťou tejto vlády, aby podvod, ktorý spáchali so svojou rodinou, nemohol byť potrestaný. Ja o tomto probléme tu chcem hovoriť. Ja chcem hovoriť o tom, že kto je tu v skutočnosti predseda Národnej rady, ktorý nám tu káže o slušnosti. Lebo vytunelovať zo sprivatizovanej firmy, najprv ju kúpiť za bagateľ v mečiarovskej privatizácii iba preto, lebo som poskokom Jána Slotu, lebo inak sa k tomu nedostal, vytunelovať potom následne tú firmu a vybrať z nej 52 mil. korún, záhadne si aj do svojej firmy premiestniť peniažky a vkladať ich tam. Odkiaľ asi ten mladý človek ich tam vkladal? No asi odtiaľ, že zo sprivatizovaného, kde bolo treba platiť kúpnu cenu, odtiaľ sa bralo, predával sa majetok a premiestňovalo sa tam, kde to bude bezpečné. A toto je hriech, dedičný hriech Andreja Danka, ktorý by sme spomínať mali.

    A ja tu o ňom chcem a slobodne hovoriť. A nie 19 minút 59, ale možno 21 minút a 13 sekúnd. A ja nechcem, aby mi tu niekto, či páchateľ, alebo jeho poskokovia, aby mi tu skákali do reči a hovorili, že prekročil som mieru slušnosti a dáte mi pokutu.

    Právo opozičného poslanca hovoriť je sväté právo v demokracii. Každému demokratovi záleží na tom, aby dovolil svojich oponentov, aj keď s nimi nesúhlasí, aby im dovolil hovoriť. A nielen hovoriť ústne, ale v dnešnej dobe používať aj iné vizuálne zobrazenia. Všetci vieme, že je ľudová múdrosť, keď som jednu tu už na začiatku povedal, aj keď s ňou nesúhlasím, že šaty robia človeka, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Prepáčte, tie vaše drísty o tom, však keď máte nejaký graf, pošlime nám to do e-mailu, my si to radi pozrieme. Prosím vás pekne, však nečítate maily ani od ľudí, čo vám píšu. Čo si pozrete? Čo, že vám pošle niekto nejaký graf o niečom, čo bude vytrhnuté z kontextu, a potom za tri dni budete počúvať tu text a vy si to sami v hlavičke spojíte? Prosím vás pekne, bludy jak na základnej škole. Sa nehanbíte?! Nejde vám o nič iné, iba chcete zavrieť ústa opozícii. Čisto sa správate ako totalita, ako diktatúra. Lebo rozdiel medzi demokraciou alebo demokratom a diktátorom je ten, že keď je niekto diktátor, tak sa riadi podľa Paškového hesla: "Vyhraj voľby a môžeš všetko." Presne toto, čo teraz vy robíte.

    Poviete si, však máme hlasy, tak jasné, tak máme demokraciu, no tak odhlasujeme. Ale vy máte hlasy aj na to, že môžte povedať, že strana sa dostane do parlamentu iba vtedy, keď bude mať 30 % hlasov. Áno, bohužiaľ, volebné zákony nám chráni obyčajná väčšina. A ja sa bojím, že presne tuto skončíme, že idete na to presne salámovou metódou. Pekne kolečko po kolečku nás varíte ako žabu a na konci zistíme, že sme uvarení. Jak tá žaba, ktorú hodíte do vody s hrncom, v antikorovom, a pozerá sa na seba, žabka, celá šťastná, ale keď jej prikúrite, tak nakoniec jej zbelejú očká a nejako sa jej už nekrútia, lebo jej stuhli bielkoviny pri 60 stupňoch. Toto robíte vy s nami. Toto robíte vy s demokraciou na Slovensku. Chcete nás uvariť a postupne nás o vymoženosť, ktorú pred 27 rokmi sme si horko-ťažko vybojovali a vaši rodičia vybojovali, tak o túto vymoženosť nás chcete pripraviť.

    Právo hovoriť pre opozičného poslanca je de facto jediné právo skutočné, ktoré má. Jedinú zbraň skutočnú, ktorú voči vám má. Ale nie zbraň, ktorou by vás zničil, ale zbraň, ktorou by vás konfrontoval, ktorou by sa snažil nájsť a hľadať pravdu. A vy nám toto právo chcete zobrať.

    A ja za seba hovorím a pevne verím, že nás v opozícii bude viac, ja si toto právo nenechám zobrať. Keď si myslíte, že vám pomôže tento zákon, že ja sem pôjdem a že vy mi vypnete mikrofón po neviem akej dobe, tak ja vám hovorím, ja sem donesiem megafón a ja si to to odrozprávam. A tomu, čo som chcel povedal, tým dám ešte väčšiu váhu. O to viac sa to bude šíriť v médiách, o to viac sa to dostane k voličom, ktorých chceme osloviť. Čiže keď vy si myslíte, že tým, že tu nám zavrete ústa, že niečo vyriešite, iba nám pomôžete v tom, aby zakázané ovocie viacej chutilo. Sa to dostane viac do tých, medzi tých voličov. Väčšiu motiváciu nám dáte, aby sme vymysleli iné možnosti, ako budeme komunikovať to, čo komunikovať chceme.

    Čiže preto vás vyzývam ako moji kolegovia, choďte z kratšej cesty späť. Vôbec vám to nepomôže, budete mať iba krátkodobý pocit víťazstva, že ste vyhrali, ale nevyhráte. Keď vy si myslíte, že mňa zložíte s pokutami? Mne sú vaše pokuty ukradnuté, môžte mi ich dať desiatky aj stovky. Ja tu budem hovoriť toľko, koľko uznám za vhodné. A do parlamentu, kým Slovensko nebude právny štát, dokedy bude mať premiéra, ktorý kryje zločincov, dokedy budeme mať ministra vnútra, ktorý obchoduje s mafiánom a ktorý to zatĺka a hovorí, že 12 mil. eur platiť pred štyrmi rokmi, to bolo v poriadku, lebo to bol svet kešu, tak dovtedy ja si budem obliekať tričko do parlamentu, aké uznám za vhodné. Vôbec vám to nepomôže a môžte mi dávať pokuty, aké len chcete. Takže ešte raz vás poprosím z kratšej cesty, potichu, bez hanby, keď to stiahnete, ja na to nebudem ani upozorňovať, ani nebudem vás chváliť, potichučku to stiahnite, lebo to, čo prijmete, nám iba, iba, iba pomôže.

    Rovnako si myslím, že sloboda slova, slobodu slova, ak by sme sa pozerali ako na ústavné právo, tak nemôžme pozerať na ten výklad iba príliš úzko, že to znamená, že každý si môže povedať, čo chce, ale už iba ústami to môže povedať, ale už obrázkom nie. Preto si myslím, že aj vaša snaha zakázať tu mať nejaké vizuálne pomôcky, graf, ktorý bude ukazovať nárast zadlženia alebo čokoľvek iné, čo by tu doniesol možno kolega Jurzyca, ak by vysvetľoval to, čo robíte v štátnom rozpočte, tak je doslova protiústavná snaha. Lebo ústava nehovorí o tom, že ľudia majú právo iba striktne, že rozprávať, lebo tá ústava chráni aj ľudí, ktorí sú hluchonemí. Čiže čo si myslíš, títo ľudia nemajú právo sa vyjadrovať? Že títo ľudia keď napíšu tabuľku, že to nie je chránené ústavou? Ale takisto sme my všetci ostatní chránení ústavou, že aj iné formy vyjadrovania sú súčasťou toho možno, úzkej tej definície sloboda slova. Preto ak si poslanec donesie v dnešnej modernej dobe sem nejakú názornú alebo vizuálnu pomôcku, ako ste to nazvali v novele, tak je to niečo, čo má pomôcť lepšiemu pochopeniu, aby ste to skôr pochopili, aby skorej vedel to odtlmočiť voličom, aby možno urýchlil tú debatu a aby sme vedeli, o čom sa vlastne bavíme. Sami vieme, že veľakrát možno, ruku na srdce, koľkí sme v tých témach, čo sa tu prejednáva, doma? Ja možno v 3-4-5 % som doma. Niekto ďalší, keď je tu lekár, tak je asi v tých medicínskych doma, ďalší poľnohospodár v poľnohospodárskych, ale chcem vedieť aj o tých iných témach. A práve tá vizuálna pomôcka niekedy alebo vizualizácia toho problému mi pomáha skôr sa dostať do problematiky, pochopiť ju a lepšie sa rozhodovať pri hlasovaní. Čo vy, čo chcete urobiť túto strojeno, jak pionierov nás tu všetkých naskladať, všetci v oblečku. Ešte predpíšte, že má byť kúpené v Gucci, a v ktorej predajni ktorého vašeho poslanca a ktoré topánky si máme dať. Nepripadá vám to trápne? Keď nechcete, aby tu boli tričká, alebo chcete, aby tu neboli tričká, keď chcete, aby tu neboli transparenty, keď chcete, aby sme nerobili obštrukcie, tak nám dovoľte uplatňovať si naše ústavné práva. Dovoľte nám mimoriadne schôdze, ktoré sme si normálne uplatnili, naše práva a vy ste nám ho zobrali, vy ste nám ho ukradli. Keď nechcete, aby tu boli tričká a na nich nápisy, že "Fico chráni zlodejov", tak nedovoľte a netolerujte, aby Fico chránil zlodejov.

    Keď nechcete, aby tu boli nejaké transparenty o tom, že "slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne", tak do nedovoľte. Tak povedzte si svoje slovo, svoj názor. Naberte trošku odvahu aspoň tak jako Beňová alebo Zala, alebo Smolíková z europarlamentu, ktorí ukázali aspoň trošku tej osobnej statočnosti, odvahy, a povedať, že dofrasa, ten Kaliňák tam nemá čo robiť. A potom tu nebudú ani tričká, ani transparenty a bude všetko v poriadku. Nebudeme robiť obštrukciu, lebo keď nám dovolíte mimoriadnu schôdzu, prečo by sme robili obštrukcie, prečo by tu bol potom transparent. Bude to normálne, ale potom budeme parlamentná demokracia.

    Ale to, čo vy navrhujete, chcete urobiť z parlamentu parlamentnú totalitu, parlamentnú diktatúru. A dupľom ešte tak extrémne protiústavne, že poviete, že všetci títo opoziční poslanci, ktorí tu sú, tak dokopy môžu hovoriť koľko? Stotinu z toho, čo budete hovoriť vy? Lebo cez vaše pravidlá, áno, vy nelimitujete, koľkokrát príde a vystúpi ktorý minister. Minister môže vystúpiť ku ktorémukoľvek návrhu zákona. Máte troch podpredsedov parlamentu, my máme jednu podpredsedníčku. Už tam si iba hovoríte, že chcete mať trikrát viacej miesta, jako budeme mať my na rozprávanie za týmto pultom. A máte ministrov koľko, pätnásť? My nemáme ani jedného. To vám naozaj nie je hanba? To si myslíte, že toto má niečo spoločné s demokraciou? Ako..., ideme hrať futbalový zápas, myslím, že tie to tu niekto včera povedal, ideme hrať futbalový zápas a to čo robíte vy, tak ste povedali alebo chcete povedať, že už nebude tu rozhodca, ale rozhodcu dáte preč a vy si zo svojho tímu poviete, že kto bude rozhodcom. Vy budete určovať pravidlá niečoho, čo by malo byť podľa naozaj demokratických pravidiel. Zneužívate moc a la Pavol Paška, sa preriekol: "Vyhraj voľby a môžeš všetko".

    Ale to je cesta k totalite, k diktatúre a presne táto snaha a takáto cesta je podhubím pre extrémizmus. Vy ste si tuším do prvej vety programového vyhlásenie vlády napísali, že vlastne ste vláda kontinuity a pokroku a že chcete bojovať proti nárastu extrémizmu. Týmto, čo robíte, ten extrémizmus živíte. Lebo ľudia nebudú mať pocit, že opoziční poslanci môžu hájiť ich práva. A zlomia raz palicu nad tým, že budú sa spoliehať na štandardné, ako-tak štandardné strany, a budú voliť tých, ktorí vás raz sem prídu vykydať s vidlami. Keď si myslíte, že to je správne, že v roku 2020 tu budeme mať nadpolovičnú väčšinu tých ľudí, ktorých zvolia zúfalí ľudia, ale ktorí už na vás nebudú používať slová, ale budú používať násilie, tak je to vaša voľba. Ja vás pred tým - aj za ostatných našich ľudí v našom klube - vyzývam a varujem, choďte kratšou cestou späť. Cestou, ktorou ste sa vydali, nie je správna.

    Nechávate sa používať na osobný boj Bélu Bugára a Andreja Danka so mnou. Jednoducho nenávidí ma Bugár za to, že som mu povedal, že áno, on je jeden z tých zradcov, ktorí zradili Radičovú pri voľbe Trnku. Nenávidí ma za to, že som tu na prvej schôdzi povedal, že chcem vedieť zoznam ľudí , ktorí, pozemkov, ktoré sa vykupujú pod obchvat, a že musel priznať, že áno, on kúpil od rodiny. Samozrejme, on o ničom nevedel, ale čuduj sa svete, do prdele, akurát pod tým obchvatom pozemok za pár korún a zarobil na ňom pol milióna eur. Áno, je mu to nepríjemné. Áno, aj Bugár sa bojí toho, že tu vytiahnem transparent, tabuľky, plagáty a budem ukazovať o tom, ako záhadne bohatnú jeho dvaja susedia pán Czucz a pán Hideghéty a ako skupujú státisíce, desiatky tisíc, á, pardon, státisíce metrov štvorcových ornej pôdy po Slovensku. Ja som presvedčený o tom, že sú to biele kone Bélu Bugára. Lebo oni traja v tom Šamoríne vytvorili takú slepú uličku a tam si spolu nažívajú. A čuduj sa svete, Béla Bugár tlačil pána svojho suseda Hideghétyho, či jak sa volá, do pozície šéfa Slovenského pozemkového fondu napriek tomu, že urobil obrovské škody za druhej Dzurindovej vlády. A našťastie Iveta Radičová mu povedala, že cez jej mŕtvolu. A Béla Bugár jej to chcel vrátiť. A práve vracal jej to tým, že pri voľbe Trnku bolo 6 zradcov. A ja som Bélovi Bugárovi do očí hneď po tom hlasovaní povedal, že som presvedčený o tom, že tí zradcovia boli z MOST-u - HÍD a on bol jeden z nich. Nemal slov.

    A to, čo dnes tu prerokovávame a možno budeme prerokovávať ďalších ix dní v druhom čítaní, je len osobná pomsta Belu Bugára a Andreja Danka voči mne, lebo mi chcú zavrieť ústa aj ostatným našim poslancom, alebo poslancom opozície, lebo sa bojíte. Je to strach, je to neschopnosť Andreja Danka a strany SNS predkladať nejaké skutočné riešenia. Lebo keď ste ho akože aj vy zo SMER-u vyzvali alebo minister Maďarič ho vyzval, však teda nech povie svoju predstavu toho, ako by riadil alebo čo by urobil v tej STV-čke, tak nebol schopný povedať nič. Bol schopný povedať iba to, že "kedy dostanem do správy..." Dostane do správy, dostane do správy verejnoprávnu televíziu! Že sa nehanbíte, že toto kryjete. Človeka, ktorý chce dostať do správy to, čo patrí nám všetkým. Čo on má mať čo v správe našu spoločnú verejnoprávnu televíziu? A v tomto veľmi držím prsty pánovi Maďaričovi, aby to ustál, lebo platí v tomto prípade na Andreja Slotu to, čo povedal svojho času... Či Andreja, áno, Andreja, pardon, Andreja Danka, to, čo povedal svojho času Ján Slota. On to povedal o Cigáňoch, že na nich treba krátky dvor a dlhý bič. Áno, na Andreja Danka treba krátky dvor a dlhý bič a držať ho hony od televízie. Lebo ak stratíme televíziu, tak sme skončili. A ak SMER v tomto pokušení to nezvládne alebo v tomto súboji to nezvládne a podľahne tlaku a dá tomuto človeku televíziu, tak sa nám sem vrátia kapustoviny. Asi si pamätáte tie bilbordy obrovské na štítoch činžiakov a nejaký Pavel Kapusta či Pavol Kapusta tam bol. Nie je to náhodou ten, čo urobil hanbu z televízie za Mečiara? Nekandidoval náhodou tento človek na kandidátke SNS? Nepôjde náhodou tá RTVS týmto smerom? Však majú mediálneho špecialistu. Nie? Kapusta to dokázal za Mečiara, ukáže to aj teraz.

    Vyvarujem SMER pred tým, aby ste podľahli nejakému tlaku Danka a strašeniu bu-bu-bu a podobným. Držím palce pánovi Maďaričovi, aby nepustil televíziu, aby jej doprial akú-takú slobodu, akú teraz má, lebo tu bude vždycky omnoho lepšie ako to, keď tento človek, ktorý z parlamentu chce urobiť miesto, kde sa prijímať zákony, ktoré potrestajú...

    tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia, podľa jeho slov, tak držím palce, aby sa tá televízia do jeho rúk nedostala.

    Keď sa pozrieme na to, čo SNS za posledný teda polrok urobila, tak v podstate to bolo pár kľúčových problémov, ktoré predostrela. Jeden problém dvojbodka v logu RTVS, druhý problém horalka niektorej poslankyne, ktorá si dovolila vytiahnuť z kabelky a tu zjesť, tretí problém moje tričko, že "Fico chráni zlodejov," štvrtý problém transparent "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne" a falošné bankovky, falošné, falošné. Však to povedal právnik, nie? Predseda Národnej rady, druhý ústavný činiteľ, druhý najvyšší ústavný činiteľ, to ony boli falošné, čo tí opoziční alebo teda oľaňáci si dovolili sem vysypať.

    Ja sa naozaj čudujem, ako tento človek mohol vyštudovať právo. Alebo teda dobre, mohol, študovať ho mohol, ale ako ho mohol ukončiť, ako mohol urobiť štátnicu, keď nevie, ani čo je falošná bankovka. Keď nevie, druhý najvyšší ústavný činiteľ, že falošná bankovka musí byť potlačená z obidvoch strán, musí byť toho istého rozmeru a musí byť zobrazenie také isté, ako je na bankovke. My máme druhého najvyššieho ústavného činiteľa akože právnika, akože úspešného právnika, ktorý vie, že my sme vytlačili iba na jednu stranu, vie, že tam bol obrovský nápis SPECIMAN, vie, že tie rozmery boli trošku iné ako normálna bankovka. Čiže ani jeden znak falošnej bankovky to nenaplnilo, ale on tu hovorí o tom, jako sme si my opoziční poslanci dovolili sem vniesť falošné bankovky a on tu musí zabezpečiť poriadok a nemôže dovoliť, aby takto boli porušované zákony priamo v Národnej rade na tomto svätom mieste.

    Prázdny sud duní najviac, ako povedal Milan Krajniak, a v tomto prípade na Andreja Danka to platí doslova. Bohužiaľ, video, ktoré som zavesil na Facebook, som si včera skúšal aj na jednej dáme, trikrát si ho vypočula a nepochopila, že vlastne on tam hovorí absolútny dríst, že tam hovorí, že parlament by mal trestať tých, ktorí si to nezaslúžia. Lebo viac sa pozerala na tú formu asi, a pozerala na to, že však teda Andrej Danko zopäté ruky a sväté miesto, a tuto slušnosť a na uliciach vulgárne protesty a neviem čo. A viac pozerala na tú formu, ale na ten obsah, ten obsah vynechávala.

    A ja si myslím, že práve toto je cesta, ako poraziť tento bohapustý populizmus predsedu SNS a strany SNS, že ukazovať na skutočný obsah vašej politiky a odostreť to pozlátko, tú trápnu formu, ktorú tu na nás nasadzujete. Lebo vy si myslíte, že keď tuto nasadíte dvoch vojačikov, tak potom zasa môžete nechať predsedu hovoriť ďalších 10, 20, 30 drístov, lebo ľudia budú ohúrení tým, jako on vnáša tú históriu do priestorov Národnej rady.

    Ja by som bol omnoho radšej, aby predseda Andrej Danko sa staral o to, aby sme naozaj boli právny štát, aby nám zlodeji nevládli, aby premiér nekryl zlodejov, aby minister vnútra nebol človek, ktorý obchoduje s daňovým podvodníkom. Vtedy by som považoval prácu predsedu Národnej rady v súlade s tým, čo sľúbil voličom pred voľbami. Inak to považujem za bohapustý, číry populizmus, ktorému treba zabrániť.

    Čo sa týka ale rokovacieho poriadku, ešte raz, upozorňujem vás iba na to, vôbec vám to nepomôže a opozícii iba pomôžete, aby to, čo hovorí, získalo takú pachuť zakázaného ovocia, aby sa to dostávalo medzi ľudí až takým disidentským spôsobom a aby ste prehrali dramaticky budúce voľby. Ak tému rokovák necháte na poriadku tak ako plus-mínus teraz je alebo zvoláte normálnu serióznu pracovnú komisiu a dohodneme sa spoločne, čo naozaj sú problémy pri rokovaní v parlamente, tak sa vám to nestane.

    Takže ak chcete prehrať budúce voľby, prijmite si tento pamflet. Ak chcete hrať ako-tak vyrovnanú partiu, tak poďte s nami diskutovať.

  • S faktickými poznámkami osem pánov poslancov a poslankýň. Áno a prehoďte stranu, či tam nie je viac. Áno, osem. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, teraz ste sa chytili úplne na záver v poslednej vete. Povedali ste na záver, čo sa týka rokovacieho poriadku.

    Vážený pán kolega, my od začiatku máme otvorenú rozpravu práve k rokovaciemu poriadku. Vy ste doteraz, ja neviem, koľko ste mali vystúpenie, vyše 20 alebo 30 minút, mali znôšku, zase nechcem byť vulgárna, ale teda svinstiev na ľudí, ktorí vám nevyhovujú. Až na záver ste povedali, ste sa spamätali, že aha, počkaj, veď ja rozprávam o rokovacom poriadku. Sám seba ste na tom chytili.

    Vaše vyjadrenia sú veľmi osobné, nevhodné a poviem, že katastrofálne. Vy tu hovoríte o nejakom smrade? Vy tu hovoríte o drístoch, toto sú vyjadrenia hodné poslanca Národnej rady Slovenskej republiky? Ja neviem, čo si to dovoľujete. Urážate všetkých, kto vám nevyhovuje od samého začiatku.

    Pán Danko má ako druhý najvyšší ústavný činiteľ svoje povinnosti a verte, že určite teraz nesedí na kávičke. Čo sa týka Slovenskej národnej strany, obviňujete nás, že poslanci a dokonca ministri za Slovenskú národnú stranu nič neurobili alebo nič nerobia. Vážený pán kolega, poslanci a ministri za Slovenskú národnú stranu pracujú podľa plánu, ale podľa svojho plánu a podľa programového vyhlásenia vlády, ktorý sme si schválili. Nepracujú však podľa vášho plánu a to sa vám nepáči. Ale my vám neskočíme na vaše hry.

    Ak dovolíte, my budeme predkladať návrhy, ale nebudeme to robiť tak ako vy, nebudeme naháňať veci ad hoc a potom ich budeme rušiť. My chceme robiť rozumné a zmysluplné veci.

    Vy viete všetko o Andrejovi Dankovi, všetko o ňom chcete povedať, ale o čo ide vám, to nepoviete. Podľa nás vnášate anarchiu do...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Igor Matovič je zosobnením práve všetkého toho, prečo sa tento náhubkový zákon vymyslel a prečo sa predkladá. Hovorí otvorene a hovorí nadoraz. Nie je človek bez chýb, ale zohráva v demokratickej ceste Slovenska jednu veľmi dôležitú rolu. Samozrejme, vám z koalície sa nepáči, ale opozíciu vy si nevyberáte. A preto stojíte teraz len pred dvomi otázkami.

    Jedna otázka znie, ak Matovič hovorí pravdu, dokážete to využiť, preskúmať, napraviť veci tak, aby ste mohli vládnuť tak, že sa aj po konci vládnutia budete vedieť pozrieť do zrkadla?

    Druhá otázka znie takto, ak Matovič hovorí pravdu, dokážete to, dočerta, aspoň zniesť?

    Ak ani na jednu z týchto otázok nedokážete odpovedať áno, tak, vážení, to je totalitné myslenie. Potom ste na okraji návratu pred november ’89 a nevraciate sa doň, teda predeň nie preto, že by ste mali demokratické myslenie, ale iba preto, že ešte nenadišla tá chvíľa.

  • Z toho vystúpenia som nadobudla pocit, že naozaj Igor Matovič je ten, kvôli ktorému meníte rokovací poriadok. Jeden človek dal do pozoru celú koalíciu a zrazu veľké veci, veľké, rýchlo veci sa idú diať a meniť rokovací poriadok, aby ste zabránili jednému človeku niečo robiť. Zatlieskam vám za to teda naozaj.

    Zaujal ma, ako hovoril o vizuálnych pomôckach. To ma napadlo, že nechceli by ste si, vážení kolegovia z vládnej koalície, spomenúť na Jána Amosa Komenského napríklad, ktorý aj v diele Orbis Pictus hovoril o tom, že vizuálna pomôcka má byť samozrejmosťou. Možnože naozaj stačí len zaspomínať pár storočí dozadu.

    A poslednú vec, ktorej by som sa chcela dotknúť, sčasti hovorila alebo dotklo sa to aj pani Antošovej, čo robia ministri. Lepšie povedané, aké dôležité témy riešia predstavitelia vládnej koalície. Ja v oblasti školstva som zatiaľ odsledovala jednu zmenu, ktorá má veľmi prekvapila. Veľmi rýchlo a potichu ste vymenili riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie. Zaujímavé je, že nie je to žiaden odborník, je to lekár, je to lekár, ktorému ste dali trafiku. Je to nominant strany SNS. A toto nás, predpokladám, asi aj čaká do budúcna. Som si istá, že pán Danko aj pán..., aj celá SNS ochotne potopia celý SMER, len aby ešte získali tých pozostalých, ktorí ako voličia, ako voliči v týchto voľbách zrejme volili SMER.

  • Ďakujem. Myslím, že jedna vec je nesporná. Stal si sa tak významným poslancom parlamentu, že pán predseda parlamentu nemá za posledné tri mesiace nič viac na rozume, len ako sa vysporiadať s tebou, čiže s Igorom Matovičom.

    Áno, prijímame zmenu rokovacieho poriadku, ktorú môžeme volať lex Matovič, pretože niekomu vadí tvoj spôsob hľadania a nachádzania pravdy a vadí to, že túto pravdu prinášaš takým spôsobom, že tomu rozumejú, pardon, aj ich voliči. Toto je problém. Pretože ak svoje slová zvizualizuješ alebo ja, alebo Edo Heger ich natočíme, tak sa to nedostáva iba k voličom, ktorí nás sem poslali a bolo ich skoro 300-tisíc, ale vadí to hlavne tým ľuďom, ktorí volili aj SNS, aj SMER. A totižto to, čo rozprávaš im dáva zmysel. Lebo je hanbou, ak premiér býva v byte človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov. Je hanbou, že minister vnútra ich kryje.

    A keďže sme celé leto strávili v uliciach s Ankou Verešovou, s Erikou Jurinovou a podobne, vieme o tom, že tí ľudia tomu začínajú rozumieť. Či v Brezne alebo v Lučenci sme počúvali presne túto obžalobu a ten plagát, že "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne" je symbolom tohto leta a, bohužiaľ, aj symbolom toho, prečo ste sa rozhodli meniť rokovací poriadok. Len vám to naozaj, ja tomu rozumiem, nevyjde. Nevyjde, nabíjate nám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hovoril si o používaní pomôcok v pléne. Ja chcem upozorniť len na to, že súhlas na nahrávku možno získať viacerými spôsobmi. Najlepším je, samozrejme, priamy súhlas nahrávanej osoby. Ale súhlas môžete získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou, a o tejto skutočnosti je osoba vopred informovaná. Taká osoba má za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby. A ako je to s naším plénom? Na to si odpovedajme každý sám za seba.

  • Prepáčte, ja budem v tomto momente veľmi osobný a veľmi kritický. Tak ako tu počúvam, tak vlastne kvôli Igorovi Matovičovi, ktorý irituje značnú časť vládnej koalície, budú príspevky v rozprave skrátené radových poslancov na 20 minút.

    Čiže ja vlastne doplatím na to, že vám sa nepáči konanie a vystúpenia Igora Matoviča. Čiže mne tým pádom, vládna koalícia, zabránite, aby som v prípade, že rozoberám chyby a nedostatky zákonov, ktoré sem nosíte, aby som to mohol robiť len 20 minút. Chcem vás upozorniť, že v takom prípade mi často nezostane čas na to, aby som upozornil na všetky tieto chyby a nedostatky a bude to znamenať zásadné hospodárske a ekonomické škody pre život občanov na Slovensku.

  • Ďakujem za slovo. Počas vystúpenia poslanca Matoviča, nášho kolegu, som rozmýšľala, že prečo mu rozumejú ľudia v uliciach a prečo mu nerozumejú poslanci vládnej koalície tu v parlamente.

    My sme počas leta, poslanci OĽANO, prešli 30 miest na Slovensku a chceme ešte pokračovať aj ďalej počas voľných dní leta a počas, medzi schôdzami, počas týchto voľných dní chceme pokračovať ďalej. Takto tiež pracujeme a zhovárame sa s ľuďmi. Prečo mu nerozumiete vy, ale rozumejú mu obyčajní ľudia na Slovensku? Nad tým som premýšľala, keď hovoril. Urážajú, zvlášť poslancov Slovenskej národnej strany jeho slová urážajú. Ako vám to vysvetliť? Ja viem, že nie ste zlodeji, ale tým, že bagatelizujete kauzu Bašternák, že sa nevyjadrujete ku odvolaniu ministra Kaliňáka, vy preberáte zodpovednosť.

    Vy ste za to tak sto zodpovední. Preto sa asi aj urážate. Ale, prosím vás, uvedomte si to vo svedomí.

  • Ďakujem za slovo. Igor, naozaj robíš permanentný nátlak na kolegov poslancov. Tu v priamom prenose si povedal, že v roku 2020 nás ľudia ubijú, vyženú odtiaľto. Za to, že ti povieme pravdu?

  • Reakcia z pléna.

  • Za to, že sa s tebou žiadna strana nechce dať dokopy, spolčiť, aby s tebou vytvorila vládu? Lebo jednu si už spoločne s kolegami položil, a bola to pravicová, mohli ste štyri roky vládnuť. Veď ste sa sami zrušili. Ako môžeš s kým dať dokopy nejakú partiu, keď kolegu, ktorý mohol byť tvoj koaličný, mafiánskym spôsobom nahráva? Ako, ako, ako koho chceš prinútiť? Nátlakom v uliciach? Vytváraš svojím správaním, obliekaním, obviňovaním bez dôkazov a možno aj podporovaný médiami zastrašuješ všetkých dokola. Naozaj myslíš si, že tým, že budeš štartovať proti nám, proti všetkým, obviňovaním na uliciach? Myslíš, že to ťa vynesie do toho, aby si mohol byť ty nejakým významným politikom, ktorý by mohol viesť Slovensko? Kam by si ho, prosím ťa, ty chcel viesť? Leda tak do záhuby. Veď si predstavme, že ty obviňuješ všetkých v priebehu toho, že sa dnes rokuje o rokovacom poriadku, že máš málo času, aby si mohol pohovoriť to, čo chceš. Veď ty sám vieš, že to stíhaš za dvadsať minút. A keď budeš predkladateľ, môžeš donekonečna rozprávať.

    Len Boh nás chráň, aby takí ľudia ako ty vládli. No to si viem naozaj, ale radšej si to nechcem predstaviť. Tak ako my predsedáme teraz Európskej únii, že by to taký politik ako ty viedol.

  • Reakcia z pléna.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, hostia, išiel som nedávno po Klariskej ulici a tam na konci sú také schody a ide sa hore k tým električkám. A išlo asi 25 škôlkárov, a keď boli všetci na tých schodoch, tak zhora zahučala tá pani učiteľka, každý si robil svoje z tých detí, rozprávali sa, bavili a zhora zahučala tá pani učiteľka, že nechytajte sa toho zábradlia je čerstvo namaľované. A z toho davu sa len vymrštili dvanásť tých maličkých ručičiek a spravili, že kŕ (rečník rukou naznačil uchopenie zábradlia), a to je tento rokovák, ten rev tej pani učiteľky, presne. V zásade by sa nič nebolo dialo, keby ste rozmýšľali nad tým, že vlastne komu nastavujete tie nové pravidlá? Lebo ja by som, v zásade až tak by som jako neprotestoval, keby prišiel zákon, ktorým sa dosiahne cieľ, ktorý zamýšľate. Ale ja vás varujem z tohto miesta a vopred, že ak vaším cieľom je, aby ste mohli v dobrej atmosfére rokovať v tomto parlamente, tak týmto rokovákom to ale že stopercentne nedosiahnete. Dám vám príklad.

    Ja som si v živote v tomto parlamente horalku nekúpil. Ale odkedy tu ten pán predseda proste zadrel, tak ja si ju dám aspoň každý druhý deň a vždycky ju mám na stole.

  • A to ani nie, že by som proste tak bažil po tej arašidovej chuti, ale proste mi to nedá, že kurnik, za čo nás to tu majú?! Takáto blbosť! A to Igor Matovič je oproti mne akože krát dvesto. Aj v kreativite. To som zažil. A viete, keď má niekto rebelskú iskru v sebe, tak to je ako človek s trianglom. Keď ho necháte na lúke a on doňho udre raz, tak ten zvuk sa proste rozšíri do priestoru a utíchne. Vy čo robíte, je, vytvárate okolo neho nárazníkové plochy. To znamená, že on ťukne raz a s každou jednou tou nárazníkovou plochou zákaz plagátu, zákaz horalky, zákaz telefónu, zákaz natáčania, iba 20 %, iba 20 minút rozprávaj, mu vytvárate stenu, ktorá znásobí a odrazí ten zvuk.

    To, čo teraz robíte, je pekne uzatvorená rezonančná skriňa, vďaka ktorej každé jedno slovo a každý jeden zvuk vo vnútri zaznie stonásobne silnejšie. Zmenou tohto rokovacieho poriadku, vážení páni kolegovia a kolegyne v koalícii, spôsobíte jediné, zamrzne parlament, zamrzne. Vy budete chcieť rokovať o štátnom rozpočte dajme tomu, ja mám sto chutí v momente, keď to prejde, tu rozvinúť plachtu na ktorej bude napísané: "To je transparent nepovolených rozmerov". Bez politického hesla, bez akéhokoľvek message, len toto. A od tej chvíle už sa nebudeme rozprávať o štátnom rozpočte, ale o tom, že Poliačik tu rozvinul plachtu, ktorá je väčšia, ako mala byť.

    Väčšinu času, keď sedíme v tomto parlamente, vám záleží na tom, aby sa rokovalo, nie nám. Vy potrebujete schvaľovať zákony, vy potrebujete, aby to išlo rýchlo, vy potrebujete, aby sa mohlo pracovať. Opozícia je tu na to, aby vás pri tom kritizovala, trošku pribrzdila, skontrolovala. A vy jej dávate do rúk nieže lopatku, bager. Tu sa môžu kopať zákopy po schválení tohto rokováku akokoľvek hlboké. A ako poznám niektorých svojich kolegov, hodne hlboké budú. Preto vás varujem už vopred, nerobte to!

    A teraz idem ku konštruktívnej časti môjho príhovoru. Čo vlastne potrebuje slovenský parlament? Slovenský parlament potrebuje v prvom rade povedať, že je parlamentom vyspelej krajiny rešpektujúcej pravidlá a liberálnu demokraciu, že nepotrebuje strážiť svoje symboly armádou a že sa hrdo hlási k tomu, že je zaradený medzi najvyspelejšie krajiny tohto sveta. A teda napríklad popri svojich štátnych symboloch vystavuje prístupové zmluvy k EÚ a NATO. Nám zmizli. Keď nastúpil do funkcie Richard Sulík, tak zrušil symbol fašistického štátu na Svätoplukovom štíte. Keď nastúpil Andrej Danko, zrušil listinu vo foyer parlamentu, ktorou pristupujeme do EÚ. Toľko k symbolike.

  • Ak tento parlament naozaj potrebuje posilniť, tak potrebuje posilniť inštitucionálne. Musí to byť parlament, ktorý keď povie, tak akýkoľvek minister alebo premiér sa dvihne a klusá, aby tu bol. To znamená, napríklad pri interpeláciách a hodine otázok tu má byť celá vláda. To je parlament, ktorý by mal úctu. Parlament zároveň musí byť odbornou a relevantnou inštitucionálnou opozíciou voči vláde. Ak do niečoho investovať peniaze, tak nie prekódovanie dverí, lebo nám sem niekto pustil hada, treba tu nový ekonomický odbor.

  • Reakcia z pléna.

  • Vysvätenie je najmenej.

    Ja nerozumiem jednej veci, že prečo parlament tohto štátu ešte stále sa vždy spolieha len na analytiku vlády. Prečo parlament nemá vlastný analytický odbor? Prečo sa spoliehame pri každom jednom vyjadrení finančných dopadov zákona len na to, čo povie ministerstvo financií? Ak by chcel predseda tohto parlamentu naozaj posilniť inštitucionálnu silu tejto ustanovizne, tak popri posilnení legislatívneho odboru, ktoré tiež potrebujeme, aj keď legislatívci sú tu super, ale potrebovali by pomôcť, určite by stálo za to po vzore budovania analytických jednotiek na jednotlivých ministerstvách spraviť silnú analytickú jednotku aj na pôde parlamentu. A to by tu ešte len boli potom diskusie, keby naši vlastní parlamentní odborníci bez ohľadu na stranícke tričká by nám vedeli dať relevantné čísla a povedať, že ministerstvo financií niečo vypočítalo zle. Žeby sme štátny rozpočet podrobovali kritike nielen na základe toho, čo nám môžu vypočítať naši asistenti a stážisti, ale že by tu bola silná ekonomická a analytická jednotka, ktorá by nám k tomu vedela dať čísla a stála by v inštitucionálnej opozícii voči vláde, ktorú my máme kontrolovať a ktorá od nás má mandát. To by posilnilo tento parlament.

  • Andrej Danko mi včera povedal, že on mi človeka do..., ešte tu nie je, že on mi človeka do skupiny pre novelizáciu zákona o majetkových priznaniach a konflikte záujmov nedá, lebo SaS-ka.

  • Rečník sa odmlčal.

  • Kde, kde to žijeme? Ja som normálne, že akože, veď keď chce, nech si ju zostaví sám. Ale pán podpredseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ti súhlasí s tým a každý jeden výbor to hovorí, musíme zmeniť zákon. Štyri roky predchádzajúceho volebného obdobia bola jednoznačná zhoda na tom, že musíme zmeniť zákon. Štyrikrát sme predložili ten zákon ústavný. Zmeniť sa nám ho nepodarilo. A teraz, keď má byť akože tá nová politická kultúra a polovica z tých, ktorí ho chcete meniť v minulom volebnom období, sú vo vláde a radi by pomohli s tým, aby sa ten zákon zmenil, tak predseda parlamentu povie, že on nedá svojho človeka do tejto pracovnej skupiny, lebo SaS-ka. Predsedovi výboru, ktorý logicky a automaticky vždy patrí opozícii... (reakcia z pléna) a ktorého on volil, povie, že kvôli straníckemu tričku, že stranícke tričko a stranícke nezhody a šarvátky o horalkách sú dôležitejšie ako zmena ústavného zákona, ktorým sa všetci máme riadiť.

    Takéto veci nerobiť a aktívne prispieť k tomu, aby verejná kontrola transparentného postupu každého jedného verejného funkcionára bola vyššia, to by zvýšilo renomé tohto parlamentu. V tomto parlamente sú tony práce. A to nehovorím iba o zatesňovaní dier, aby doňho netieklo. Tony práce na budovaní inštitúcie. To všetko by predseda parlamentu mohol robiť. Napriek tomu si radšej vymýšľa zástupné témy, na základe politikárčenia blokuje dôležité procesy a zmenou rokovacieho poriadku spôsobí jediné, že konštruktívna diskusia z tejto sály zmizne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán Viskupič.

  • Nazval si to rezonančnou guľou. Ja, keďže som prihlásený v rozprave, som chcel hovoriť o zákone akcie a reakcie. Presne tým názorným príkladom o tých malých deťoch si trafil celú tú podstatu a dlho som hľadal tú metaforu a možno som chcel aj pripraviť nejakú názornú a vizuálnu pomôcku, že čo de facto máme na stole a o čom sa máme baviť. A v závere si to aj pomenoval, politikárčenie. Boli sme pri politikárčení zvyknutí, že sa to deje ako keby medzistranícky, ale tuná sa nám stalo, že ešte toto plénum parlamentu nezažilo tak brutálny ad hominem útok, lebo sa tu bavíme o osobnom útoku pretavenom do legislatívnej podoby. A ten osobný útok je vedený de facto proti poslancovi Igorovi Matovičovi a veľmi dobre to odhalil on sám a viacerí z nás, že ide tu o nejaký typ vyrovnávania sa si účtov.

    No a v tom zákone akcie a reakcie je, presne si to pomenoval, že ak oni prídu s akýmkoľkvek typom zákazu, no tak príde taký typ reakcie, že aj ak použijem slová Rada Cholevu, že sú aj v oppozícii tzv. zdochliaci, že nemajú veľmi agendu a podobne, tak ju dajú každému jednému. Stačí nedodržať 20 minút, stačí si vypýtať pokutu, to ak niekedy vo futbale je to, že si vypýta faul, a toto tu predložili a podľa mňa je absolútnou hanbou, že o tomto hovorili právnici. Mali by sa poradiť možno s pedagógmi a vedeli by, čo je to zákon akcie a reak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán kolega, mňa zaujali slová o posilnení odborného potenciálu a odbornej kapacity parlamentu a pripomeniem príklad z včerajška či predvčerajška, keď tu bola diskusia o tom, ktorá sa ma teda týkala, či sa budú zvyšovať minimálne dôchodky, pretože neveriace, neveriace Tomášky a Tomášovia si myslia, zo strany vládnej koalície, že áno, budú sa zvyšovať aj minimálne dôchodky. Ja plus kolegynka Jurinová sme tvrdili, že nie, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú, no stačilo by, aby tu bol aparát, aby tu bol inštrument. Pán predseda Národnej rady, ktorý by do tej diskusie zasiahol a vysvetlil tým neveriacim Tomášom, v čom je jadro návrhu, ktorý prišiel z vlády, a diskusia by mohla pekne pokračovať. Namiesto toho sme sa tu začali hašteriť o tom, kto je väčší somár a podobne, prepáčte za tento výraz, a skĺzlo to do podpásových útokov, kto čo kedy zlé urobil.

    Takže podporujem takýto návrh, ktorý tu zaznel z úst Martina Poliačika, aby boli odborné kapacity parlamentu posilnené o expertov, ktorí by sa dokázali nezávisle zamyslieť nad tým, o čom sa tu bavíme, aby sme neboli odkázaní na hašterenie, resp. na to, čo niekedy veľmi nepoctivo pripravia úradníci z jednotlivých ministerstiev.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Martin Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Ja dám príklad ktoréhokoľvek vlastne zákona, ku ktorému na výboroch parlamentná legislatíva pripravuje reakciu. Všetci, teda kto trošku poctivo pracujete v tých výboroch, ste si určite všimli, že ten odbor legislatívy keď dá návrhy, tak drtivá väčšina z nich prechádza a teraz si predstavte, že by toto isté platilo o finančných dopadoch zákonov, že by si nemohli jednotlivé ministerstvá navymýšľať, čo len chcú, s istotou, že to nemá kto kontrolovať. Keby každý jeden zákon prechádzal tvrdou analytickou kontrolou na úrovni parlamentu a tá by dodávala spravodajcom, výborom a jednotlivým poslancom dáta k tomu, či naozaj sedia čísla alebo či náhodou niečo niekde nie je mimo. To by bola reálna, silná inštitucionálna pozícia parlamentu, kde by sme mohli povedať, áno, schvaľujeme zákon, ktorý aj ako parlament sme vyhodnotil, že je užitočný. A namiesto toho teda, aby sme sa venovali horalkám a pôrodom a tomu, že kde aký plaz v ubytovni (povedané so smiechom) sa, sa vyskytuje alebo v akom trakte je zalezený, tak by sme mohli sa venovať tomu, aby sme schvaľovali zákony na základe viacej informácií, na základe toho, že je dobre posúdený, a aby ten zákon bol potom prospešný presne pre tých ľudí, ktorí nás do tejto siene zvolili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S vystúpením pani poslankyňa Natália Blahová, pripraví sa pán poslanec Milan Krajniak. Nie je tu. Pani poslankyňa Natália Blahová, prepadá jej poradie.

    Poprosím, pán poslanec Milan Krajniak. Konštatujem, takisto pán Milan Krajňák nie je. Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová. Tak prejdeme to rýchlejšie, pani poslankyňa Anna Zemanová nie je v sále.

    Poprosím, pani poslankyňa Janka Cigániková. Nie je. Poprosím, pani poslankyňa Veronika Remišová. Poprosím, pán poslanec Miroslav Číž, pán poslanec Richard Vašečka, pán poslanec Peter Pčolinský, pán poslanec Klus Martin, pán poslanec Milan Laurenčík.

    Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Ledva som si stihol uviazať kravatu. Pardon, ešte jedna vec.

  • Rečník odišiel od rečníckeho pultu pre pomôcky a následne sa vrátil.

  • Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, tiež by som si chcel na začiatok položiť otázku, či je potrebná novela rokovacieho poriadku. Na rozdiel od niektorých mojich kolegov z opozície sa domnievam, že je. Určite je potrebná.

    Keď som sa stal poslancom, dokonca to bola jedna z vecí, na ktorú som sa tešil, že budeme novelizovať rokovací poriadok a že ja ako poslanec, nielen ako občan vyjadrujúci sa zvonka, sa budem môcť podieľať na príprave tejto novely, že vznikne nejaká pracovná skupina, kde budú zastúpené všetky poslanecké kluby alebo možno všetci poslanci, ktorí majú záujem a chuť k tomu niečo povedať, pripraví návrh, o ktorom sa bude diskutovať, a výsledkom bude nejaké konsenzuálne predloženie návrhu, ktorý zhodou celého parlamentu bude schválený, a že sa zmenia tie veci, ktoré by sa v rokovacom poriadku zmeniť mali.

    Čo je potrebné v rokovacom poriadku zmeniť? Je toho viac. Spomeniem niekoľko príkladov. Podľa môjho názoru by sa malo obmedziť možnosť skracovania lehôt pri prerokovaní návrhov zákonov v parlamente. Čo tým myslím?

    Napríklad § 81 ods. 2: "O návrhu zákona" možno v druhom čítaní, "v druhom čítaní môže Národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborom alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona." Bežne sa deje, že príde tá spoločná správa aj neskôr a Národná rada, samozrejme, že rozhodne. To, čo má byt výnimka, je pravidlo, to, čo má byť pravidlo, v tomto prípade áno, niekedy sa, teda zvykne sa to dodržať, ale, ale keď sa to dostane do kolízie, tak tá výnimka máva prednosť.

    Podobné ustanovenie, ktoré sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré zazneli v rozprave, § 83 ods. 4: "Ak v druhom čítaní boli na schôdzi Národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení tejto lehoty rozhodne Národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca." Za ten čas, čo ste v parlamente, koľko si pamätáte prípadov, že boli predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rozprave podpísané 15 poslancami a z tohto dôvodu sa o nich nehlasovalo hneď pri najbližšom hlasovaní, ale bolo to odložené o 48 hodín? Samozrejme, stáva sa, raz, ja sa pamätám raz a ale to, čo by malo byť pravidlom normálne, predložia sa pozmeňujúce návrhy, všetci majú možnosť poctivo sa s nimi oboznámiť. A nielen poslanci, média, novinári, verejnosť, odborná verejnosť, aby sa nestávalo, že cez pokútne predložené na poslednú chvíľu pozmeňujúce návrhy sa do zákonov dostanú úplne nezmysly alebo si tam nejaké lobistické skupiny niečo prelobujú. Bolo by to možné aj tak, ale keby sme rešpektovali toto pravidlo, tak by sa to dialo oveľa, oveľa ťažšie.

    Ale aká je prax? Prax je taká, že vždycky alebo skoro vždycky spoločný spravodajca alebo rovno už spoločná správa výboru povie, že má sa uplatniť tá výnimka, a aj keď boli predložené nejaké návrhy, pozmeňujúce návrhy v pléne, má sa hlasovať, má sa hlasovať ihneď. Výnimka je pravidlom, pravidlo je výnimkou. A keby to bolo dobré, že by to niečomu slúžilo, prosím, tak to otočme. Ale nie je to dobré, lebo, lebo to znekvalitňuje legislatívny proces.

    Ďalšia takáto vec v rokovacom poriadku, ktorá sa týka časového rozdielu medzi druhým a tretím čítaní v prípade, že v druhom čítaní boli schválené nejaké pozmeňujúce návrhy. Paragraf 84 ods. 2: "Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne Národná rada bez rozpravy." Opäť tí, čo ste tu už dlhšie, alebo tí, čo ste tu už krátko, koľkokrát ste zažili situáciu, že boli v druhom čítaní schválené nejaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a tretie čítanie sa nekonalo ihneď po druhom čítaní, ale až na druhý deň? Tak by to malo byť podľa nášho rokovacieho poriadku a tak je to podľa môjho názoru dobré, lebo to tretie čítanie má slúžiť na odstránenie prípadných legislatívnych nedostatkov, prípadne rozporov, ktoré sa v zákone môžu objaviť tým, že niečo tam zmeníme pozmeňujúcim návrhom, a toto môžeme opraviť. Ak je medzi tým aspoň tá lehota, že je to na druhý deň, tak legislatívny odbor parlamentu má čas sa na to pozrieť, poslanci sa majú čas na to pozrieť, je šanca niečo upraviť. Keď pristupujeme ihneď, tak výsledok je, že je to tam formálne.

    A, samozrejme, že toto všetko by šlo zmeniť aj bez toho, aby sme menili rokovací poriadok. Stačilo by, keby sme ten rokovací poriadok rešpektovali a postupovali podľa neho a rešpektovali by sme duch a zmysel zákona o rokovacom poriadku. Nie ho znásilňovali a obracali z nôh na hlavu. A pravidlo by bolo rešpektované ako pravidlo a výnimka by sa používala naozaj iba vo výnimočných prípadoch. My to tak, žiaľ, nerobíme a to teraz nehovorím o tom, že toto tá zlá vládna koalícia robí, to sa deje vo všetkých volebných obdobiach. Vo výboroch majú už, už predtlačené, pripravené spravodajské materiály, že sa má o návrhu zákona v treťom čítaní hneď po druhom čítaní začať, začať hlasovať.

    Ďalšia vec. Ak, ak toto nezmeníme v praxi, a teda obávam sa, že vzhľadom na tú dlhodobú tradíciu nie je veľká šanca, že by sa to napravilo lepšou praxou a väčším rešpektom k duchu a zmyslu zákona, tak podľa môjho názoru je potrebné zmeniť to v zákone a tieto výnimky úplne odtiaľ vyhodiť. Okrem nejakých skrátených legislatívnych konaní sa nič nestane, ak vždy, ak boli podané pozmeňujúce návrhy, bude sa o nich hlasovať najskôr 48 hodín po tom, ako boli podané, alebo ak, ak bol zákon schválený v druhom čítaní, tak v treťom čítaní bude a boli tam nejaké zmeny, samozrejme, tak v treťom čítaní sa o ňom bude hlasovať až na druhý deň. Nijaké, nijako to nenatiahne činnosť parlamentu, myslím, že by to nebol žiadny problém a mohlo by to pomôcť skvalitniť legislatívny proces.

    Alebo taká možnosť, ktorá dnes nie je v rokovacom poriadku, a podľa mňa by prospelo, že ak v pléne sú podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo poslancom nemožno uprieť, tak tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predtým, ako o nich bude rozhodovať plénum, pôjdu znova do gestorského výboru, gestorský výbor ich preberie a vyjadrí sa k nim. A bolo by, bolo by to asi viac práce pre gestorský výbor, ale určite by to mohlo prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu. A toto bol, mimochodom, návrh ministerstva spravodlivosti druhej Ficovej vlády v roku 2015, keď pripravovalo zákon o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov a jeho súčasťou bolo pôvodne aj novela rokovacieho poriadku Národnej rady, pretože legislatívny proces sa neodohráva iba v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zo strany, zo strany parlamentu ale nebola vôľa, aby vláda upravila rokovací poriadok parlamentu, tak ministerstvo vypustilo časť, ktorou sa novelizoval zákon o rokovacom poriadku, a chvíľu to vyzeralo, že teda parlament sám niečo pripraví a zmení veci, ktoré, ktoré chcelo zmeniť ministerstvo spravodlivosti, ale, žiaľ, výsledkom bolo to, že, že bola prijatá iba taká čisto technická drobná novielka rokovacieho poriadku. Novelou by som to asi ani nenazýval. Ale toto je jedna, jedna z vecí, ktorú, ktorá opäť, a tu to nejde asi iba praxou, ale, ale keby bola zavedená, tak by parlament mohol fungovať lepšie.

    Ďalšia možná zmena rokovacieho poriadku je napríklad v zavedení pripomienkového konania k poslaneckým návrhom zákonov. S tým opäť počítal, počítal ten návrh ministerstva spravodlivosti v roku 2015, s nejakými konkrétnymi aj úpravami prišli dve hromadné pripomienky. Jedna hromadná pripomienka, ktorú iniciovala organizácia VIA IURIS k tomu návrhu, druhá skupina mimovládnych organizácií ľudí zo samosprávy, ja som bol súčasťou nej. Navrhli sme konkrétne mechanizmy, ako by to mohlo vyzerať, a nakoniec aj tuto kolegovia predsedovia poslaneckých klubov vládnej koalície a pán podpredseda Hrnčiar predložili, myslím, v máji návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý toto riešil. Potom ho stiahli. A ja by som určite za, za ten návrh hlasoval, navrhoval by som, že ako by to mohlo vyzerať, lebo podľa mňa to treba nejako inak ošetriť iba ako nejakou všeobecnou zmienkou. Ale to je vec, ktorá stojí za úvahu a stojí za podporu, pretože dnes verejnosť má možnosť sa vyjadrovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní k vládnym návrhom zákonov, má možnosť vznášať k nim pripomienky a ten konkrétny rezort, ktorý to predkladá, alebo iná inštitúcia musia na tie pripomienky reagovať. Nemusia ich akceptovať, samozrejme, však vláda má zodpovednosť za výkon moci, tak keď, keď sa štyria občania rozhodnú, že nejak § 2 má byť vypustený alebo nahradený iným znením, tak je to zodpovednosť vlády, ale musí na to reagovať, musí a prinajmenšom formálne zdôvodniť, že prečo, prečo nesúhlasí s tou zmenou. A keď sa pod tú hromadnú pripomienku podpíše aspoň 500 fyzických osôb, tak musí uskutočniť rozporové konanie, kde vysvetlí zástupcom verejnosti, prečo tú pripomienku neakceptovala. Opäť je to pre občiansku spoločnosť príležitosť, aby sa vyjadrila k tvorbe legislatívy a častokrát aj na tých rozporových konaniach, absolvoval som ich dosť, buď sa prinajmenšom vysvetlia tie postoje, aj, keď sú aj prípady, že , že je to čisto formálne, no neakceptujeme, nie je to s filozofiou zákona, ale častokrát zástupcovia ministerstiev majú snahu vysvetliť verejnosti, prečo toto chceme spraviť takto konkrétne alebo, alebo prečo to, čo vy navrhujete, nie je možné. A niekedy sa dokonca až na tom rozporovom konaní nájde riešenie, keď, keď sa vyjasnia stanoviská medzi autormi tej hromadnej pripomienky a predstaviteľmi ministerstva. a nakoniec sa ukáže, že nie v tej úplnosti, ale nejaký kompromis je možný a nakoniec je to užitočné aj pre samotné ministerstvo a pre výslednú kvalitu zákona. Nič také nie je možné vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov. Opäť, ak by to bolo, prispelo by to ku kvalitnejšej legislatíve.

    Ďalšia vec, ktorú by bolo dobré upraviť v rokovacom poriadku, sprísniť pravidlá a obmedziť možnosť zneužívania skrátených foriem legislatívnych návrhov zákonov v parlamente. Lebo ako iste viete tí, čo ste tu už dlhšie, alebo tí, čo sledujete, ako to chodí v parlamente, veľmi často sa deje, že dostanú poslanci na stôl návrh zákona zároveň s návrhom na skrátené legislatívne konanie a je tam uvedený nejaký dôvod, ktorý vôbec nezodpovedá tomu, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, kedy možno skracovať, keď hrozia nejaké značné hospodárske škody alebo sú ohrozené základné práva a slobody. A napriek tomu, samozrejme, že vždycky, vždycky to koaličná väčšina odmáva, a aj keď ten dôvod tam nie je reálny, aby sa skracovalo, a nie je dôvod postupovať. postupovať skráteným legislatívnym konaním, tak jednoducho väčšina rozhodne, a keď väčšina rozhodne, že ten dôvod je, tak aj keď tam nie je, tak tam je. A opäť, to nie je kritika na túto vládu ani na predchádzajúcu vládu, deje sa to, žiaľ, za všetkých vlád a obávam sa, že za všetkých vlád sa pod tým prešmyknú aj iné návrhy zákonov, ako také, pri ktorých je zákonom predpokladaný dôvod. Lebo niekedy tá urgentnosť, potreba schváliť čo najskôr zmenu zákona alebo nový zákon reálne existuje, ale pokiaľ nie sú dané dôvody, ktoré sú uvedené priamo v zákone, tak je to porušovanie, obchádzanie, popieranie zákona a jeho zmyslu a deje sa to bežne. A zacitoval by som z programového vyhlásenia druhej Ficovej vlády: "Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov." No, žiaľ, to sa nestalo, nestalo sa to ani vo vzťahu k medzirezortnému pripomienkovému konaniu, práve naopak, tam sa to ešte uvoľnilo, lebo staré legislatívne pravidlá umožňovali skrátiť legislatívne konanie vo výnimočnom prípade, a teraz okrem možnosti skrátiť možno aj úplne vypustiť medzirezortné pripomienkové konanie a vo vzťahu k legislatívnemu procesu na pôde parlamentu sa neudialo nič. Toto a ešte je určite kopu vecí, ktoré možnože by stáli za úvahu, že by sa malo, malo zmeniť v rokovacom poriadku.

    A čo z toho sa premietlo do aktuálneho návrhu novely zákona o rokovacom poriadku? Nič. Vôbec nič. Dokonca ani to pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov, ktoré ste dávali v máji, ktoré , ktoré vlastne štyria z piatich predkladateľov tejto novely chceli, chceli novelizovať, tak ani, ani to tam nie je. Ja viem, že je to komplikované, že to nie je len, lusknem a je to, že treba, treba vymyslieť nejaký mechanizmus. Ale toto je napríklad jedna z vecí, ktorú by bolo žiaduce upraviť, a nemáme tú ambíciu alebo teda predkladatelia nemajú tú ambíciu.

    Prečítal som si ten návrh a našiel som tam z môjho pohľadu jeden jediný bod, ktorý je nepochybne posunom k lepšiemu a zároveň rieši reálne existujúci, nie vymyslený problém, a to je bod 21. V § 90 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený". Je to reálny problém, lebo prezident republiky má právo vetovať zákon schválený parlamentom v treťom čítaní a tie zákony nemávajú dostatočnú legisvakančnú dobu, teda dobu medzi tým, ako je, ako je zákon zverejnený v Zbierke zákonov a ako má nadobudnúť účinnosť. Ak by bola legisvakančná doba dostatočne dlhá, napr. niekoľko mesiacov, tak tento problém by reálne neexistoval, lebo aj keď to prezident vráti, a ak by sme teraz schválili nejaký zákon, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára, a prezident ho vráti, tak ho, na októbrovej schôdzi prelomí väčšina poslancov prezidentské veto a v pohode od 1. januára nadobudne účinnosť. Nie je s tým, nie je s tým žiadny problém, akurát tá legisvakančná doba bude trochu kratšia. Len, žiaľ, ani toto pravidlo, že má byť lekgisvakančná doba dostatočne dlhá, sa obvykle nerešpektuje a zákony bežne nadobúdajú účinnosť buď dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, teda hneď, alebo, alebo v takom termíne, ktorý, povedal by som, že na septembrovej schôdzi, keď schválime, tak dáme tam účinnosť 1. októbra. A ak to prezident vráti, tak už s tým môže byť problém. Treba povedať, že prezident - aj tento, aj ten predchádzajúci - býva väčšinou v tomto ohľade korektný, a keď vráti zákon s pripomienkami, tak obvykle jedna z tých pripomienok je, že sa má posunúť aj termín účinnosti tak, aby, aby sa nestalo, že v októbri schválime, 3. októbra schváli parlament, prelomí prezidentské veto a schváli návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že zákon nadobúda účinnosť 1. októbra, čo by bolo retroaktívne, a taký zákon nemôžeme schváliť. Ale teoreticky prezident, keby, keby to chcel urobiť a chcel spôsobiť problémy parlamentu, tak to môže urobiť, keby na to zabudol, tak to, tak to, tak to môže urobiť, keby parlament postupoval pomalšie, tak môže sa vyskytnúť tá situácia a myslím, že už sa, už, už sa aj stalo niečo také, že bol vrátený zákon a nemohol byť schválený nie preto, že by poslanci nemali vôľu prelomiť prezidentovo veto, ale jednoducho nedalo sa, nemôže parlament schvaľovať retroaktívne zákony.

    To je ten jeden jediný bod, ktorý vidím ako pozitívny v návrhu novely rokovacieho poriadku a zároveň dôležitý, teda riešiaci reálny problém. Lebo sú tam nejaké veci, ktoré sú možno neutrálne, sú tam nejaké veci, ktoré sú možno drobné vylepšenia, ale, ale nie je to nič zásadné. Ale je tam hlavne veľa vecí, ktoré ani nie sú zlepšením, ale sú zhoršením a neriešia reálny problém, ale riešia vymyslený, vyfabrikovaný, neexistujúci problém. Sú tam veci ako obmedzenie diskusie, zákaz fotenia na mobil alebo zákaz vnášania horaliek.

    Tak vidím tam tri okruhy, o ktorých by som rád hovoril, a, a skúsim, skúsim trošku bližšie vysvetliť, že v čom mám problém s týmito, s týmito návrhmi. Nejdem navrhovať pozmeňujúce návrhy v tejto chvíli. Chcem hovoriť o filozofii zákona, ako sa patrí na prvé čítanie.

    Tá prvá vec. Obmedzenie diskusie, obmedzenie dĺžky diskusného príspevku poslanca. Dnes je to neobmedzene. Môže hovoriť 3 hodiny, ak vládze, aj 10 hodín, ak vládze, 20 minút. Ak je zástupca, zástupca poslaneckého klubu písomne prihlásený do rozpravy, poverený poslaneckým klubom, 30 minút. Super. Dnes má poslanec možnosť prihlásiť sa dvakrát, raz písomne a po vyčerpaní vystúpení písomne prihlásených poslancov ústne alebo teda pomocou elektronického zariadenia. To sa opäť navrhuje zrušiť a miesto, miesto dvoch teoretických možných vystúpení bude mať poslanec iba jedno. Zakáže sa používať vizuálne pomôcky pri vystúpení, zakážu sa vnášať transparenty, zakážu sa vnášať transparenty, nebudú sa môcť používať zvukové pomôcky a všetko sú to veci, ktoré obmedzujú diskusiu a obmedzujú predovšetkým opozíciu. Lebo obmedzenie diskusie v parlamente je predovšetkým problémom pre opozíciu, lebo kde inde má opozícia diskutovať o návrhu zákonov ako v parlamente. Je jasné, že koaličné strany a predstavitelia koaličných strán si vládne návrhy zákonov vydiskutujú medzi sebou niekde inde, na koaličnej rade - a to, čo, na čom nie je zhoda, tak nepustia ďalej - a môžu tam uplatňovať svoje predstavy, ale my ako opozícia máme jedinú možnosť reálne do toho zasiahnuť na pôde parlamentu, takže ak sa obmedzí diskusia na pôde, na pôde parlamentu, tak, tak to bude predovšetkým obmedzením opozície. A aký je dôvod? V čom je problém, už túto viacerí predo mnou, predo mnou spomínali, naozaj sa nám naťahujú schôdze tak, že miesto dvoch týždňov sedíme štyri týždne alebo sedávame po sobotách, po nedeliach, musíme rokovať v noci? Niekedy musíme, keď, keď (reakcia z pléna), keď, keď je to mimoriadne a keď, a keď sa chcú čo najskôr zbaviť témy, ktorá je, ktorá je na programe, no tak spravíme, spravíme nočné rokovanie. Ale, ale reálne to nie je problém. Nie je to problém parlamentu, že by sme príliš dlho zasadali, že by to boli príliš dlhé diskusie.

    Aj to tu už zaznelo, že za prvé dva dni, necelé dva dni, jeden a pol dňa sme prebrali 30 vládnych návrhov zákonov a návrhov na vyslovenie súhlasu s medzinárodnými zmluvami, žiadny problém. Teraz tu o tom návrhu novely rokovacieho poriadku budeme rokovať zrejme dlhšie, mohli sme si to ušetriť aj celá tá schôdza mohla byť dlhšia, ale v normálnej situácii parlament funguje a nie je potrebné, aby, aby sme nejako obmedzovali ten čas na diskusiu. Však k mnohým bodom programu nevystúpi ani jeden poslanec, vystúpi navrhovateľ, spravodajca, predsedajúci otvorí rozpravu, nikto sa neprihlási, písomne nikto nebol prihlásený, potom sa prípadne predsedajúci spýta navrhovateľa a spravodajcu, či sa chcú vyjadriť k diskusii, ktorá nezaznela. Samozrejme, že sa nechcú, no prečo by sa vyjadrovali k diskusii, ktorá nezaznela, a koniec. Päť minút, desať minút. Ako na bežiacom páse to tu niekedy ide.

    Potom sú návrhy zákonov, ku ktorým sa poslanci chcú vyjadriť a naozaj sa vyjadria vo vystúpení, ktoré trvá 10 minút, 15 minút, 18 minút a 27 minút. A pán poslanec Kvorka tu, myslím, včera počítal, koľko ktorý opozičný poslanec vystúpil v debate k novele rokovacieho poriadku, a nejako vypočítal, že, že však ste nevyužili ani tých 20 minút okrem nejakého jedného vystúpenia, že ten ušetril 5 minút, ten ušetril 10 minút, tak, tak čo sa búrite, aký máte problém s tým, že, že to bude obmedzené na 20 minút. Ja neviem ako iní, ale ja si myslím, že normálni ľudia hovoria vtedy, keď majú čo povedať. A keď niečo dokážem povedať za tri minúty, tak nebudem vystupovať hodinu, keď na niečo potrebujem desať minút, tak vystúpim desať minút. Ale, ale keď mám potrebu k niečomu, k niečomu vystúpiť, vystúpiť hodinu, tak prečo by mi malo byť upreté moje právo vystúpiť hodinu? Však si urobte nejakú, nejakú štatistiku, že koľko, koľko je to tých, tých vystúpení, ktoré, ktoré sú dlhšie ako dvadsať minút. Ale sú také situácie, keď poslanci majú potrebu hovoriť dlhšie, a má to zmysel nielen preto, aby sa oni vyrozprávali, ale aj pre rozpravu, aby tu zazneli argumenty, ktoré môžu ovplyvniť uvažovanie aj iných poslancov, ktoré môžu byť dôležité pre verejnosť, ktorá sleduje debatu v parlamente.

    Keď sa bavíme o sociálnych zákonoch a pán poslanec Mihál vystúpi, vystúpi dlhšie ako 20 minút, vystúpi hodinu, tak máte pocit, že je to zbytočné, že, že ak ho počúvate, čo teda je tiež skôr výnimka ako pravidlo v rokovacej sále, že je s tým nejaký, nejaký problém. Ja som s tým nikdy žiadny problém nemal.

    A aby som nebol ako líška, ktorá chváli iba vlastný chvost, ak pán poslanec Kresák bude niekedy vystupovať k nejakému návrhu a bude vystupovať hodinu, tak ja ho hodinu budem so zaujatím počúvať, pretože to, čo hovorí, má hlavu a pätu, aj keď s ním nie vždy vo všetkom súhlasím, tak berem, že sú to argumenty, ktoré, je zaujímavé a dobré, že zaznievajú, a musím sa nad nimi zamyslieť a bude škoda, ak všetky svoje vystúpenia vždy bude musieť obmedziť na 20 minút. A, samozrejme, že sú aj nielenže poslanci, ale sú aj zákony, ku ktorým sa treba vyslovovať, vyslovovať obsiahlejšie. Iné je keď, keď ratifikujeme nejakú špecifickú sektorovú zmluvu s Čiernou Horou, ktorá sa týka reálne osem alebo deväť ľudí, tak k tomu asi nikto nemá veľmi potrebu sa vyjadriť, pokiaľ ho k tomu neviažu nejakú špeciálne, romantické a iné pozitívne emócie, ale keď sa budeme baviť o návrhu o štátnom rozpočte, rozpočtu, tak asi bude mať aj viac poslancov potrebu sa vyjadriť a asi bude mať aj potrebu vyjadriť sa dlhšie, lebo medzinárodnú zmluvu schválime alebo neschválime. Tam veľa možností nemáme, kdežto keď sa bavíme o nejakom zložitom návrhu zákona alebo o rozpočte, alebo o veci, ktorá je komplikovanejšia, tak tých 20 minút častokrát môže byť málo.

    Ďalšia vec, ktorá tu bola spomenutá, je tá nerovnosť, nerovnosť medzi bežnými poslancami a medzi vládnymi poslancami, vedením parlamentu a, samozrejme, aj spravodajcom a navrhovateľom, ktorí naďalej budú mať možnosť vystupovať, vystupovať neobmedzene a hlásiť sa kedykoľvek, a nebude sa na nich vzťahovať časový limit.

    Už tu bolo avizované, že, myslím, MOST - HÍD sa bude snažiť, aby toto sa nejako, táto asymetria, nejako, nejako vyrovnala, aj niektorí opoziční poslanci povedali, že tak keď nás obmedzíte, tak obmedzte aj vládu a potom to bude v poriadku. Nemyslím si, že to bude v poriadku. Dobrým riešením je neobmedzovať poslancov, nie obmedzovať aj tých, ktorí dnes majú dostať výnimku podľa návrhu, pretože, jednak pretože diskusia sa podľa môjho názoru obmedzovať nemá, ale aj pretože dnes už existuje istá nerovnosť medzi možnosťou vystúpenia bežného poslanca a člena vedenia parlamentu, resp. člena vlády alebo teda spravodajcov, navrhovateľa, ale tá nerovnosť v dnešnom stave má isté opodstatnenie, lebo teda, samozrejme, že navrhovateľ a spravodajca sú v inom postavení, a rešpektujeme, že predseda a podpredsedovia parlamentu sú zvolení predstavitelia parlamentu, tak sa môžu zapájať častejšie, ale nie je to principiálna nerovnosť, lebo aj keď, aj keď, ja neviem, pán podpredseda Glváč môže vystúpiť štyrikrát v rozprave, a v tejto chvíli ja dnes iba dvakrát, tak všetko, čo chcem povedať, môžem povedať, môžem rozprávať dve hodiny, tri hodiny. A keď to bude obmedzené aj pre bežných poslancov, aj pre tých výnimočných na dvadsať minút a ja budem môcť vystúpiť iba raz, tak vystúpim raz a dvadsať minút a pán podpredseda Glváč môže vystúpiť raz dvadsať minút, druhýkrát dvadsať minút, tretíkrát, štyri, koľko bude potrebovať, toľkokrát sa prihlási. Čiže vôbec nemá zmysel obmedzovať čas pre vystúpenie pre tých poslancov, ktorí sa môžu neobmedzený počet krát prihlásiť do, do rozpravy. Aký to má zmysel? To, to bude farizejstvo, pokrytectvo, nemôže to splniť nejaký účel. A ešte raz sa pýtam, aký reálny problém to rieši. Žiadny. Príliš dlhé rozpravy? Naťahovanie času?

    Aj keď toto schválite a opozícia bude chcieť naťahovať čas, tak pôjdeme iba podľa tohoto, podpredsedníčka parlamentu bude na materskej dovolenke, nebude vystupovať ani raz.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebudeme mať navrhovateľa, nebudeme mať spravodajcu, využijeme maximálne limity, budeme sa komentovať faktickými poznámkami všetci a o jednom návrhu zákona budeme rokovať týždeň. Koaličný poslanec nepovie ani jedno slovo a pôjdeme podľa vami nastavených pravidiel a budeme to chcieť zneužiť a bude to týždeň. Tak načo to robíte? Načo, načo obmedzujete možnosť diskusie, keď, keď sú veci, ku ktorým dvadsať minút netrvá celá rozprava vrátane úvodného slova navrhovateľa a vystúpenia spravodajcu, a sú veci, ku ktorým poslanci majú prirodzenú potrebu sa vyjadriť a diskutovať dlhšie?

    Druhý okruh. Zákaz používania, zjednoduším to, mobilov na fotenie a filmovanie. Chápem, že existuje zákaz napríklad telefonovania v rokovacej sále. Pred pár rokmi, ešte teda za vlády Ivety Radičovej bol, existoval zákaz vnášania telefónov, mobilných telefónov do rokovacej sály, ktorý, samozrejme, že nikto nerešpektoval, lebo keď idete ako poslanec a máte vo vrecku mobil, no tak kam si ho dáte. Nikto z toho nevyvodzoval žiadne dôsledky, ale, ale porušovali sme zákon o rokovacom poriadku, tí, ktorí sme tak robili, a preto sme ten zákon zmenili a zakázalo sa nie vnášanie mobilných telefónov do, do rokovacej sály, ale zakázalo sa telefonovanie a používanie mobilných telefónov spôsobom, ktorý má nejaké zvukové efekty, teda napríklad esemesky si písať môžete, ale nemali by ste mať zapnutý hlasný, hlasný chod.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď mňa to nevyrušuje, že si pán navrhovateľ pozerá esemesku alebo niečo v mobile, lebo, lebo nemá to na mňa žiadny vplyv, tak prečo by to, prečo by mu to malo byť zakázané. To je úplne, úplne v poriadku. Telefonovanie niekoho ruší, hlasný chod a esemesky každú chvíľu pípajúce by niekoho rušilo. Ale koho ruší, keď si niekto na mobile niečo pozerá, a koho by rušilo, keď si niekto odfotí predsedu parlamentu, predsedu vlády, ktorý príde tu uvádzať nejaký návrh zákona? Ja sedím na veľmi výhodnom mieste, a teda keď sem príde pán Fico, no tak ako mávam často nutkanie si ho odfotiť. A komu tým ubližujem, koho tým obmedzujem, ako tým narúšam rokovanie parlamentu, v čom je problém? A to isté tam poslanec Viskupič, predpokladám, že teraz má priamy prenos na Facebooku, ale ja neviem, či on iba sa zasnene pozerá na nejaký obrázok vo svojom mobile, alebo, alebo to filmuje, ale však tu sú kamery, môžu tu byť médiá. Aký je problém? Čo narúša moju ľudskú dôstojnosť? Veď ja som tu na verejnom mieste, to nie je prenos z mojej kúpeľne, to je prenos z rokovacej sály parlamentu, z verejného zasadnutia parlamentu. Tam neexistuje žiadny dôvod, aby poslanci boli takto obmedzovaní, a mám dokonca podozrenie, že toto by mohlo byť aj protiústavné.

    Článok 26 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

    Zákaz fotenia si na mobil v rokovacej sále parlamentu je podľa vášho názoru opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné? Nevyhnutné načo? Nevyhnutné na ochranu, ktorého z tých účelov, ktoré som, ktoré som citoval, ktoré uvádza ústava? Na ochranu práv a slobôd iných? Bezpečnosť štátu? Verejného poriadku? Ochranu verejného zdravia alebo nebodaj mravnosti? Neviem, neviem, ja nenachádzam tam ten legitímny účel a teraz pozor, sú veci, ktoré sú technické, že keď zakážete vnášanie horaliek, dobre, to s tým sa nebude dať ísť na Ústavný súd. Ale toto sa týka obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie...

    To je možné podľa našej ústavy? A vedú sa debaty, že kde je tá hranica, kde je to možné. Ja napríklad vediem takú debatu dlhodobo s pánom poslancom Lipšicom, ktorý má na to iný názor ako ja, rešpektujem to, ale keď sa to ide robiť zákonom, tak toto je už podľa mňa za hranou. Tuto ten žiadny legitímny dôvod nenachádzam a určite to nie je nevyhnutné, aj keď keby tam nejaká štipka legitímneho dôvodu bola, tak nespĺňa toto kritérium nevyhnutnosti.

    Tretí okruh, zákaz vnášania jedla. Tie slávne horalky, dnes je zakázané vnášať do rokovacej sály parlamentu zbrane alebo výbušniny napríklad. Chápem, keby niekto použil v rokovacej sále zbraň, alebo výbušninu, určite by to bol problém. Pravdepodobne by to bol trestný čin, a teda tento zákaz má nejaké logické opodstatnenie. Ale čo sa stane, ak niekto nedajbože nielen vnesie, ale aj použije v rokovacej sále nejakú napolitánku? Komu tým ublíži, koho tým poškodí? Lebo aj tí, čo ste tu dlhšie, aj tí, čo ste tu kratšie, videli ste už niekoho v rokovacej sále parlamentu baštiť rezeň so zemiakovým šalátom? Ja nie a pochybujem, že sa to niekedy stalo. To, že si niekto v zadnej lavici dá horalku, asi by to nemal robiť , ale myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme zákaz vnášania jedla riešili v parlamente.

    K tým horalkám.

  • Rečník zobral do ruky horalku, ukazujúc ju plénu. Smiech v sále a reakcie z pléna.

  • Keby som toto, toto urobil po, po schválení a nadobudnutí účinnosti vašej novely rokovacieho poriadku, tak by som sa dopustil porušenia zákona. Tisíc, dvetisíc, uvidíme. A dokonca dvojnásobného, dvojnásobného, lebo som vniesol jedlo, zakázané, dvetisíc euro a zároveň to používam ako vizuálnu pomôcku.

  • Lebo dúfam, že ma neupodozrievate, že idem, idem to tu teraz, idem to tu teraz baštiť, hej, nie, je to vizuálna pomôcka. A môžem za to dostať dvetisíc eur a teraz si ma poslankyňa Zemanová odfotí a používa mobilné zariadenie na zaznamenávanie - aj poslankyňa Blahová - a tiež ony teraz porušujú, čiže to už máme teraz tu porušenie zákona potencionálne za osem tisíc eur. Vniesol som Horalku a ony si ma odfotili.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, nie, nie, mám, mám to tu, mám tu písomne pripravené, môžem vám ukázať, že to mám písomne pripravené a nenaťahujem čas, nepočítal som s tým, že vystúpim teraz, ani som si to nestihol vytlačiť, musím to čítať z počítača.

  • Reakcie z pléna.

  • A teda nielen k horalke, ešte idem ďalej, tento keksík

  • Rečník zobral do ruky malý keksík, ukazujúc ho plénu.

  • , ktorý nám v poslaneckom bufete dávajú ku káve, je jedlo, to nie je nápoj, to je jedlo, ktoré nemá výnimku. Čiže keď si kúpite kávu a minerálku v poslaneckom bufete, kávu vniesť môžete. Ale keksík? Zabudnime na horalky, keksík vniesť nemôžete, lebo keksík je jedlo, ak ho vnesiete, dopustíte sa porušenia zákona, potenciálne tiež dvetisíc, dvetisíc euro. Čiže buď budete nechávať na pulte, alebo, alebo skonzumujete keksík, keksík, ešte, ešte v bufete, kým si donesiete kávu do rokovacej miestnosti, lebo kávu vnášať možno, a som teraz zvedavý, či aj vedeniu parlamentu a členom vlády budú nosiť kávu bez keksíkov.

  • Ruch v sále.

  • Alebo, alebo, samozrejme, budeme to riešiť ako vtedy s tými mobilnými telefónmi, že keksík si zoberiem spod šálky, dám si ho do vačku a vnesiem ho, nikto sa to nikdy nedozvie, ale budem porušovať zákon, ale ja nechcem porušovať zákon, nechcem konať vedome v rozpore so, so stanovenými pravidlami. Jedine teda v prípade občas porušujem zákon, ale robím to vtedy, keď chcem poukázať na absurdnosť toho zákona, chcem sám seba vystaviť hrozbe, že budem potrestaný za nejaký absurdný zákon, a obávam sa teda, že s tými keksíkmi, ak to tam necháte, budem mať veľkú chuť to urobiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Desiata v taške, keksík kúpený pre dieťa, všetko.

    Toto je aj niečo o vzťahu väčšiny a menšiny. Už som tu hovoril o tom, že obmedzovanie diskusie v parlamente je predovšetkým bič na opozíciu, nie na vládnu koalíciu. Je mi ľúto, že tu v tejto chvíli nie je..., a je, je tu jeden predstaviteľ strany MOST - HÍD, pán poslanec Kresák, to som rád, lebo chcem apelovať na MOST, aby sa zasadil o zmenu tohto, tohto návrhu, viac ako na iných, pretože napriek všetkému vidím v MOST-e istú, istú nádej, a tá nádej spočíva aj v tom, že MOST z veľkej časti volia voliči hlásiaci sa k maďarskej národnosti, hlásiaci sa k národnostnej menšine. Ľudia, ktorí vedia, čo je to byť v postavení menšiny a aké to má dôsledky, ktorí vedia o tom, že demokracia nie je len vláda a rozhodovanie väčšiny, ale aj rešpektovanie menšín a vytváranie podmienok pre to, aby sa menšiny cítili v danom útvare dobre, doma, spokojne, niežeby museli súhlasiť so všetkým, čo sa deje, ale aby, aby sa necítili, že sú niekam odstrkovaní. A to platí tak o vzťahu väčšinového slovenského národa k maďarskej a iným menšinám, ale platí to rovnako prinajmenšom v týchto procedurálnych veciach o vzťah, o vzťahu väčšiny, čiže vládnej koalície a menšiny, čiže opozície.

    Tento apel cielene smerujem na predstaviteľov strany MOST, cielene ho nesmerujem na Slovenskú národnú stranu, lebo vy ste primárne orientovaní na väčšinový národ, takže predpokladám, že u kolegov z MOST-u nájdem pre túto väčšinovo-menšinovú tému alebo ten rozmer väčšinový a menšinový väčšie pochopenie, a teda dúfam, že sa budú snažiť aj vás presvedčiť o tom, aby ste neobmedzovali nielen národnostné, to sa im dúfam podarí, ale ani parlamentné menšiny.

    Pomaly sa blížim ku koncu a nebudem to umelo naťahovať, iba, iba odprezentujem to, čo tu mám pripravené, kľudne vám to ukážem a to sú symboly, to sú signály. Pán predseda parlamentu Danko zmenil vitrínu vo vestibule parlamentu, dal tam tú stráž, ale toto nechcem hovoriť, ale odstránil odtiaľ podpisy prístupových dohôd Slovenska do NATO a do Európskej únie. Asi tam nebolo pre ne miesto, ale chcem vyzvať pána predsedu, aby ich tam vrátil, aby ich tam čo najskôr vrátil, lebo táto vládna koalícia keď vznikala, tak mala byť jednak hrádzou proti extrémizmu, a jednak mala byť zárukou prozápadného a euroatlantického smerovania Slovenskej republiky. To znamená civilizačné a hodnotové zakotvenie v týchto dvoch organizáciách, v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Je to pre Slovensko životne dôležité a zvlášť v tejto dobe, v tejto rozkolísanej dobe, keď nevieme, čo bude o dva roky. Možno pred piatimi-siedmimi rokmi to všetko vyzeralo optimistickejšie, dnes je toto životný záujem Slovenska, a ak to myslíte s ukotvením Slovenska na Západe vážne, vráťte tam, pán predseda, tie podpisové zmluvy čo najskôr, lebo symboly sú dôležité.

    A teraz sa vrátim k rokovaciemu poriadku, tak ako je dôležitý a veľmi zlý signál, že parlament z vitríny vo vestibule, vo vstupnej hale parlamentu odstráni symboly, symboly NATO a Európskej únie, lebo to boli, to boli, tam boli symboly, tak rovnako zlý signál bude, ak väčšina napriek nesúhlasu a nevôli menšiny v parlamente zmení pravidlá a zmení ich tak, že, že ich bude viacej obmedzovať.

    Ak mám byť úplne konkrétny, tak dôležitá je práve tá, tá zmena, ten posun, lebo to vysiela ten signál. Keby sme doteraz nemali podpisové listiny vo vestibule, no tak, tak nemali sme ich. Ale keď tam máme niečo, čo nás odkazuje na Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu, a dáme to odtiaľ preč, tak to vysiela signál, že máme s tým nejaký problém, má to, má to, má to vysokú symboliku. Keby v tomto parlamente bolo zavedené 20-minútové vystúpenie poslancov v roku 1990, predpokladám, že dnes by s tým nemal nikto problém. Možno by niekto navrhol, že predĺžme to alebo..., ale bolo by to iné, keby sa to nepredĺžilo, ako keď sa to teraz ide skracovať, keď sa to teraz ide skracovať a ľutovať, tak je to niečo veľmi podobné, ako tie odstránené listiny z vitríny vo vestibule Národnej rady, ktoré ukazujú náš vzťah alebo ukazujú, symbolizujú, signalizujú náš vzťah k Európskej únii a NATO.

    A ja som presvedčený, že symboly a signály, ktoré vysielame, sú dôležité, a toto je ďalší aspekt, pre ktorý apelujem, ako navrátenie listín NATO a Európskej únie do vestibulu Národnej rady, tak na to, aby ste stiahli tento návrh novely rokovacieho poriadku a vzdali sa myšlienky, že budete obmedzovať rôznymi cestami, rôznymi spôsobmi diskusiu na pôde parlamentu.

    Aby som neskončil iba Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, ktoré považujem za veľmi dôležité, späť na Slovensko, späť k ústave. Článok 78 ods. 2 hovorí: "Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky." Poslanci kedysi disponovali širokou poslaneckou imunitou. Bez súhlasu parlamentu nebolo možné poslanca trestne stíhať, dokonca neviem, či zlým výkladom, alebo, alebo, alebo naozaj ani, ani za priestupky nemohli byť poslanci postihovaní. Priestupková imunita sa zrušila, poslanecká imunita za iné trestné činy sa vypustila zo zákona, teda z ústavy, pardon. Veľmi sa to zúžilo a to, čo tam ostalo, ostalo tam aj niečo iné, samozrejme, čo sa týka vzatia do väzby, ale čo tam ostalo a čo nikto ani nepochyboval, že by tam malo ostať, je toto ustanovenie: "Za výroky pre výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu."

    Čo nám táto veta ústavy asi tak hovorí? No hovorí nám to, že prejav poslanca na pôde parlamente požíva ešte vyššiu ochranu ako vo všeobecnosti prežíva prejav ktorékoľvek občana. Môžeme debatovať o tom, či je to správne, alebo nie, ale toto dnes máme v ústave a odkaz toho je, že prejav poslancov treba chrániť, lebo, lebo ak by som ja teraz niečo povedal, čím by som sa dopustil trestného činu ohovárania napríklad, lebo aj výrokom sa môžem dopustiť, dopustiť ohovárania, tak ja za to nebudem trestne stíhaný, môže niekto ma žalovať v občianskej žalobe, ale trestne stíhaný za to nemôžem byť. Vyjdem pred parlament a poviem to tam a môžem, môžem. Čiže ústava hovorí, že ešte nad rámec bežnej ochrany slobody prejavu je potrebné chrániť slobodu prejavu na pôde parlamentu. A ak chceme dať zadosť tomuto odkazu Slovenskej ústavy, tak by sme mali tú slobodu prejavu rešpektovať v maximálnej miere a nesnažiť sa ju obmedzovať.

    Ja neviem, či to obmedzenie, ktoré bude schválené, bude priamo v rozpore s textom ústavy, alebo nie. Predpokladám, že ak to schválite, tak opozícia sa s niečím z tej novely určite nebude vedieť stotožniť do tej miery, že sa obráti na Ústavný súd, a vôbec netuším, ako Ústavný súd rozhodne a ani si vôbec nie som istý, že či všetky tie obmedzenia, ktoré tam sú, sú protiústavné, ale rozhodne nie sú dobré a rozhodne nie sú v súlade s duchom ústavy a s tým, ako ústava chápe parlament a ako ústava vníma debatu na pôde parlamentu.

    Takže by som vás chcel vyzvať, aby ste ten návrh stiahli, a poďme meniť rokovací poriadok, ale poďme ho meniť spoločne a poďme meniť tie veci, ktoré naozaj sú reálne problémy, nie takéto vyfabrikované, a poďme ho zlepšovať, poďme zlepšovať rokovací poriadok, nie ho zhoršovať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami 7 páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál nie je prvý, ale zatiaľ asi najdôslednejšie pracoval s témou rokovacieho poriadku ako takou. Preukázal najmä v prvej časti svojho prejavu, ako málo s touto témou pracovali predkladatelia. Dokonca našiel aj jeden pozitívny bod na tomto návrhu, čo dokazuje, ako pozorne ho čítal.

    Túto dobrú správu od opozičného poslanca si ale vypočulo celkovo len medzi štyrmi až šiestimi koaličných poslancov v tejto sále, čo, mimochodom, je spôsobené aj tým nezmyslom, že v piatok sa neuznáva obedná prestávka a tak sa rokuje aj počas poludnia. Nejdem posudzovať, že koľkí sú tu z predkladateľov, ale isté je, že to, že sa môžu tak striedať, že dnes tam sedí alebo v tejto chvíli pán predseda poslaneckého klubu SNS, umožňuje iba súčasný rokovací poriadok a to, čo chcete zaviesť, by to už neumožnilo. Nejdem ani posudzovať, či niečo počúval z toho, čo Dostál hovoril, ten, kto schôdzu vedie, pán podpredseda Národnej rady, ktorý je tiež jeden z predkladateľov, odporúčal ale všetkým, aby si to pozreli a povšimli si aj varovanie kolegu Dostála, čo sa týka tých patetických hier vo vestibule Národnej rady.

    Národná rada je verejným priestorom ústavnej inštitúcie, veľmi dôležité, čo tam je, a je veľmi dôležité, čo sa odtiaľ berie. Mám za to, že aj v koalícii je celý rad prodemokratických a prozápadne orientovaných politikov. Prečo ste zniesli pán podpredseda Národnej rady, že bola, boli odtiaľ odstránené dokumenty...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Ondro Dostál, veľmi pekne ďakujem za tento príspevok. Bol vecný, zaujímavý a naozaj sa mi páčil. K veľa veciam by sa dalo nejako prihovoriť, ale urobila som si len také dve poznámky a veľmi sa mi páčilo to, čo si hovoril ohľadom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Naozaj ja si myslím, že tento zákon, by bolo vhodné, aby mali možnosť pripomienkovať aj občania, aj verejnosť. Je to síce zákon o rokovaní medzi nami, medzi opozíciou a koalíciou, ale tí pasívni poslucháči sú vonku a sú ich tisíce a myslím si, že mali by mať právo tiež sa vyjadriť, že čo odtiaľto a akou formou by chceli počuť a koľko počuť, a máte možnosť vyjadriť svoj názor. Čiže tento zákon nielen cez pracovnú skupinu, by bolo dobré, aby prešiel, ale aby naozaj bol zákonom riadne spracovaný. Možno nech ho pripraví aj vláda, nevadí, ale aby išiel cez medzirezortné pripomienkovacie konanie. Dnešný spôsob predkladania poslaneckých návrhov to neumožňuje, ale ako myšlienka, myslím, možno nad rámec aj zákona, vaši predkladatelia mohli tento zákon dať do verejnosti, väčší čas mu dať a očakávať nejaké reakcie.

    Druhá vec, ktorú, na ktorú si upozornil, je vnášanie tých mobilov alebo respektíve technických pomôcok. Viacerí poslanci, kolegovia sa toho dotkli. Ale záznam fotografický aj zvukový a kadejaký si môžeme robiť aj z počítača. To znamená, ani počítač nebudeme môcť vniesť do sály a pracovať na ňom? Chatovať a písať? Tak to by bolo absurdné, keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Klobúk dole, Ondrej, toto bolo naozaj jedno z top vystúpení v rozpravách. Celé to vystúpenie bolo dobré.

    Ja mám pripomienku alebo poznámku len k tej časti, v ktorej si hovoril o tom, že máme výborne síce upravené legislatívne konanie, celý ten proces ide cez NPK a verejnosť môže doňho vstúpiť a ten zákon sledujeme všetci, ako ide do parlamentu, potom prejde do druhého čítania, tam príde niekto, zrazu vytiahne spod lavice pozmeňujúci návrh, ktorým úplne ten zákon zmení, a celý ten proces je vlastne zbytočný, pretože sa hneď po tom hlasuje a zbytočné bolo celé to NPK a celá tá možnosť verejnosti do toho procesu vystupovať.

    Takže moja poznámka je len k tomuto a znie, že ak to nezmeníme, ak to takto naďalej zostane, tak potom v úvodných ustanoveniach rokovacieho poriadku by malo byť napísané, že Národná rada a jej výbory rokujú a konajú podľa textu a ducha rokovacieho poriadku alebo aj inak.

  • Ďakujem za vystúpenie, pán kolega. Bolo tam viacero vtipných momentov a, samozrejme, jedným z tých boľavých, boľavých problémov návrhu je limit na 20 minút, ktorý sa teda nevzťahuje ani na predsedu, ani na podpredsedov parlamentu. Tak aj vzhľadom na to, že vidíme, že nie je žiadny problém, aby jedna strana mala dvoch podpredsedov parlamentu, ja by som tak zatiaľ neoficiálne dal takýto návrh, aby, ako sa hovorí, aj sa vlk nažral, aj koza zostala celá.

    Urobme to tak, že zaveďme ten 20-minútový limit, ktorý sa nebude týkať podpredsedov ani predsedu, a zvýšme počet podpredsedov parlamentu na 149, predsedu nechajme jedného.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, tvoj prejav otvoril moje oči a našiel som ešte dve nedokonalosti a nedostatky v tomto návrhu, takže týmto chcem inšpirovať aj pánov predkladateľov, ktorí sú prítomní, ak to teda pôjde do druhého čítania, aby ste potom prípadne nepozabudli zapracovať vypínanie WiFi v rokovacej sále a vytrhnutie tieto... (rečník uchopil káblik, ukazujúc ho plénu), káblikov sieťových, aby sme sa nemohli napájať na počítače.

    A druhá vec sa týka pozitívneho vplyvu na štátny rozpočet. Vo vašom návrhu o tom zmienka nie je, píšete iba, že negatívny mať nebude, ale našťastie pracovníci pána ministra financií Kažimíra si to všimli a v stanovisku ministerstva financií napísali: "Upozorňujeme, že vzhľadom na navrhované ustanovenia týkajúce sa ukladania pokút v prípade narušenia poriadku poslancom na schôdzi Národnej rady je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy." Takže super.

    Skúste to prípadne ešte do tých vplyvov zapracovať, aby ten zákon už bol úplne dokonalý.

  • A voľne môžme pokračovať, keďže to bude, naše pokuty budú mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, tak si konečne Národná rada bude môcť sama na seba zarobiť.

  • Povedané so smiechom.

  • Chcel by som ale povedať, že mňa zaujal, pán Ondrej Dostál, ten úvod, kde si vlastne sa snažil vysvetliť, že čo by všetko v návrhu rokovacieho poriadku po absolvovaní odborného dialógu mohlo byť.

    Mňa napádajú ešte dve veci, ktoré sme opakovane predkladali. Prvá je, že Národná rada, toto plénum, ako aj výbory majú problém dlhodobý, možno od vstupu do eurozóny s Európskou centrálnou bankou. Totižto výbory aj poslanci môžu predkladať legislatívu bez konzultácie s Európskou centrálnou bankou. Európska centrálna banka niekoľkokrát písala pánovi Paškovi v tejto veci, opakovane sme, myslím, že s Jožom Kollárom tento, túto zmenu rokovacieho poriadku predkladali a v tomto návrhu ani zmienka. Myslím si, že nemá to žiadne politické zafarbenie, je to vyslovene technikália, aby cez poslanecké návrhy alebo návrhy výborov sme nemenili otázky celoeurópskej meny bez toho, aby sa k nej vyjadrila Európska centrálna banka, ani čiarka, osobne si myslím, že z predkladateľov to máloktorý vôbec vie.

    Ďalšie veci, ktoré mi napadajú, sú takisto otázky, ktoré viac, ako to viackrát hovoríme, spôsobujú problémy, ako problémy riešia, a preto naozaj vyzývam k tomu, že spravme si komisiu, tento návrh stiahnite a urobme dobrý a reálny rokovací poriadok.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, začal si veľmi konštruktívne. Naozaj aj ma to oslovilo, že bolo cítiť, že, že chceš byť konštruktívny, a končil si tým, že tento návrh treba stiahnuť.

    Tak v jednej rozprave si si sám sebe protirečil. A veď všetci veľmi dobre vieme, že tento návrh zákona je v prvom čítaní, príde druhé čítanie a tam môžete vniesť svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré, ak budú naozaj konštruktívne, pevne verím, že sa budú môcť dať zapracovať. Ale v bode 14 § 32, naozaj dá sa to veľmi pozorne prečítať, ja som nevidel, že by tam boli horalky spomínané. Horalky boli niekde inde spomínané, ale ty si päťkrát v svojej rozprave komunikoval aj demonštratívnym spôsobom si vytiahol horalky (reakcia z pléna) a naozaj dnes si ten paragraf treba prečítať a ja si myslím, že ho treba aj dopracovať, lebo tam je vnášanie jedla. Asi by tam bolo dobré aj doplniť, že teda aj konzumácia, čiže to máme pred sebou v tom druhom čítaní, tu je aj návrh, aj návod, ako to ešte nejakým spôsobom doplniť.

    A ja len dúfam, že okrem toho, že tu chodíme oblečení ako do cirkusu, poniektorí, ktorí prídu a povedia, že niekto príde a len zasmradí, povie niečo a odíde. A potom ten jeden dotyčný človek tu bol, zasmradil, povedal a odišiel.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Budaj, poprosíme o kľud.

  • A preto by som bol veľmi rád, keby ste na seba nadviazal, a v tom druhom čítaní, keby ste nejaké naozaj - to je na to ešte mesiac - a konštruktívne návrhy, ktoré by mohli byť zapracované do tohoto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Asi nestihnem reagovať na všetkých, tak začnem od konca pánom poslancom Bublavým o tom, že som si protirečil, keď som na začiatku hovoril, že čo by sa v rokovacom poriadku malo zmeniť, a končil som kritikou.

    No ja som kritizoval ten návrh zákona z dôvodu, že vidím veľa vecí, ktoré by sa mohli v rokovacom poriadku zmeniť, ale nič z toho, čo si myslím, že by sa mohlo zmeniť, som tam nenašiel, v tom návrhu, možno s..., s výhradou toho prezidentského veta.

    Ale na druhej strane som tam našiel kopu vecí, ktoré považujem za zlé a veľmi zlé a oveľa horšie a dôležitejšie ako, ako to, čo by sa tam prípadne mohlo zlepšiť, aj keby sa tam dalo niečo dobré. Čiže ja určite nebudem dávať žiadne doplnenia tohto návrhu, pretože ja za tento zákon ako celok nemôžem hlasovať. Tam, tam by sa muselo 80 % vecí vyhodiť. Áno. Keby sa tam vyhodilo 80 % vecí, tak, tak by som mohol dávať nejaké doplnenia a nebudem dávať doplnenia do návrhu, s ktorým mám zásadný, zásadný problém.

    Samozrejme, že v zákone sa nepíše, že je zakázané vnášať horalky, je tam napísané, že je zakázané vnášať jedlo, ja som len teda sa pokúšal odkázať na dôvod, prečo to tam je, a ten dôvod je ten, že pán predseda parlamentu videl niektorú z opozičných poslankýň, ako jedla horalku alebo mala horalku v parlamente, a teda to bol jeden z dôvodov, prečo sa vôbec ide, ide novelizovať rokovací poriadok, takže prepáčte, nie mojou vinou ani mojou zásluhou, ale celá táto novela rokovacieho poriadku je tak trochu horalková a asi jej to už prischne, keď to bude chcieť niekto skrátene povedať, to je že horalková novela rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, pred nami leží prvý zákon s vážnymi politickými dopadmi, ktorý táto vládna koalícia predložila. Je to narýchle upečená novela toho najzásadnejšieho dokumentu, ktorý má Národná rada Slovenskej republiky na svojom webe zavesený rovno pod dokument Ústavy Slovenskej republiky.

    Prečo asi je takto zvýznamnený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky? No preto, že je to cestovný poriadok, ktorým žije a podľa ktorého funguje táto najvyššia ústavná inštitúcia, od ktorej sa odvíjajú vlády, odvíjajú sa parlamentné, ale aj exekutívne orgány, odvíjajú sa inštitúcie kontroly tajnej služby, tu je srdce moci Slovenskej republiky. Preto je rokovací poriadok druhým v poradí dokumentov na webovej stránke Slovenskej národnej rady.

    A teraz sa ide tento zásadný predpis teda meniť, ale ako preukázal napokon aj kolega Dostál, podnetom nie je rozsiahla úvaha o jeho nedostatkoch, o ťažkostiach, ktoré spôsobuje poslancom alebo vláde, to by, to by sa nerobil na základe politického vyhlásenia pána Danka, pretože tento dokument inicioval človek, ktorý práve len prišiel do parlamentu, a z mnohých vecí, zdá sa, je dodnes zarazený. Nie, nerobí sa novela z hľadiska vecných nedostatkov - a naozaj odporúčam potom Dostála do komisie - robí sa novela z politických pohnútok. Je to na výsosť politická iniciatíva.

    Pozrime sa teda na to, čo táto politická iniciatíva vlastne hovorí o situácii, v ktorej sme, kto sme teraz v septembri 2016. Chcem sa na to pozrieť v takých troch, verím, že nie veľmi dlhých blokoch, takých troch uhloch pohľadu a ten prvý bude teda uhol pohľadu toho aktuálneho, kde to vlastne sme.

    Od marca tu máme vládnu koalíciu, ktorá je v akomsi nepoľavujúcom kŕči. Na začiatku ten kŕč, všetci sme to chápali a videla to aj celá verejnosť, spôsobil jednoduchý fakt, že niektoré strany takzvane ušli spod zástav, to znamená, opustili dovtedajšiu politiku a spojili sa vo vládnej koalícii so stranami, proti ktorým, zdá sa, dovtedy mali veľa zásadných výhrad. Je jasné, je, takou stranou je strana MOST a strana SIEŤ. Tento kŕč spôsoboval ich mimoriadne averzívne reakcie na akúkoľvek zmienku o tomto kroku, žiadali, aby sa o tom vôbec nehovorilo, aby sa to nezmiešavalo s prácou parlamentu, no ale nedá sa nič robiť, strana MOST napríklad bola dlhé roky, ak nemám povedať desaťročia, súčasťou pravicových koalícií a pravicovej scény a jej náhle rozhodnutie, samozrejme, vyvolávalo sklamanie dovtedajších spolubojovníkov a kolegov a tí to patrične komentovali. Počas leta sa jedna z týchto dvoch strán, ako viete, úplne rozložila a de facto aj v parlamente zanikol jej poslanecký klub.

    Po lete sa však kŕč strachu pred rečnením o týchto chúlostivých veciach vôbec nepoľavil, pretože tesne pred letom vypukla kauza Baštrnák. Kauza Baštrnák poukazuje, poukazuje na nejasné chovanie ministra vnútra, na problematické bývanie premiéra a opozícia kvôli tomu, aby sa to vyjasnilo, zvolala mimoriadne schôdze. Strach, nič iné, len strach spôsobil, že koaliční páni a dámy nemali odvahu vypočuť si tie otázky, vypočuť si tie argumenty a obidve tie schôdze de facto obštruovali. Ani si nepamätám v tej dlhoročnej, v tom dlhoročnom pohľade spätne, že či niekto obštruoval, keď mal väčšinu v parlamente, isté je, že to bol dôkaz strachu pred rečnením, lebo nič iné by sa tu nebolo dialo. Strachu pred rečnením o kauze Baštrnák. Dôsledkom, ako viete, je to, že to rečnenie sa prenieslo, preto je, naozaj, prenieslo von, pretože naozaj tie otázky rezonovali a nevymysleli si ich iba páni poslanci z opozície, ale chceli na ne počuť odpovede aj občania. Tí, ako viete, chodili nielen pred komplex, komplex Bonaparte, ale aj na desiatky námestí po celom Slovensku.

    Dotknem sa aj toho, že... No treba, treba vlastne ukončiť, tento strach sa teraz pretavil do návrhu náhubkového rokovacieho poriadku, ktorý, ako som už povedal, technické veci zanedbáva a tie vecné, vecné stránky nedostatkov, ktoré, na ktoré poukazujú aj opoziční poslanci, si nevšíma. Zaoberá sa taľafatkami, ktorú sú možno atraktívne, keď niekto chce dehonestovať poslancov, ale tu by som v zátvorke dodal, že veľmi zle robí pán predseda parlamentu, ktorý je hlavou, hlavou tejto inštitúcie, keď oslabuje i tak roky a roky naštrbenú, naštrbené renomé tejto inštitúcie, ktoré zastupuje. Skutočne je trápne a sú taľafatky rozprávať, že poslanec, ktorý si prinesie kávu alebo horalku do tejto sály, kvôli tomu nepracuje. Nie je to vôbec zmysluplné, je to populistické a zo strany pána predsedu Národnej rady nerozumné. Slovenský parlament by potreboval predsedu, ktorý by zlepšoval jeho renomé, a nie zhoršoval. No tak či tak inicioval rokovací poriadok, ktorého, ktorého mnohé aspekty už objasnili moji predrečníci. V tom rokovacom poriadku sa teda hrozí pokutami, vyvádzaním zo sály, disciplinárnymi konaniami. Poniektorí poslanci koalície hovoria, že ten návrh ešte upravia, že ho, že odstránia tie najväčšie sprostosti z neho.

    No ale už samotné predloženie, dámy a páni, takéhoto dokumentu je veľkou hanbou. U niektorých to svedčí o neskúsenosti a nerozhodnosti a u niektorých to, zdá sa, svedčí o úplnej strate pamäte. Pán podpredseda parlamentu Bugár použil vizuálne pomôcky veľmi hojne a veľmi smelo a podľa môjho názoru namieste. Niečo o tom viem, pretože som ten transparent, ktorý držal v rukách, kreslil. S týmto transparentom ale on nešiel prečítať svoj prejav do Národnej rady, tak ako to urobil napríklad pán Matovič, on išiel ešte oveľa ďalej, s týmto transparentom sa postavil vedľa rečniaceho riaditeľa SIS. De facto svojím spôsobom narušoval jeho prejav, boli to roky najtvrdšieho mečiarizmu, napriek tomu ani v týchto rokoch nikto mu v tom nebránil. Pán Bugár dnes podpísal návrh novely rokovacieho poriadku, ktorým ide zakázať to, čo vrchovato sám napĺňal, čo sám robil. Je to naozaj otázka, či mu nezáleží na osobnej integrite a či naozaj aj on cíti až taký strach pred opozíciou, že je nútený k tomuto siahať.

    Touto spomienkou na časy mečiarizmu som sa dostal k tomu druhému uhlu pohľadu a to je uhol pohľadu z minulosti, my, ktorí Slovenskú politiku tak alebo onak sledujeme dlhé roky – a svojím spôsobom sme to všetci, lebo verím, že aj nováčkovia v tomto parlamente Slovenskú politiku sledovali, verím, že aj pán Danko ju sledoval –, tak si asi pamätáme všetci, že ani Šalgovičov rokovací poriadok SNR, ktorý platil pred rokom ’89 a ešte nejaký čas po ňom, nemal takéto represívne nástroje, o akých teraz uvažuje pán predseda Danko a jeho spolupredkladatelia.

    Prvé, čo, žiaľ, udrie do očí, je, že predsedajúci parlamentu už nechce byť rovný medzi rovnými. O tomto naozaj, toto naozaj nenapadlo ani komunistov, žeby z predsedu parlamentu urobili nie predsedajúceho schôdze, ale riaditeľa parlamentu. Či snáď pohoniča, alebo bachara? Nechápem, prečo je potrebné nejaké sústreďovanie moci do funkcie predsedajúceho parlamentu, ktorý naozaj má byť trpezlivým jednak poslucháčom, a jednak udelovateľom slova a strážcom toho, aby v parlamente všetko prebiehalo tak, ako má. Pán Danko nemá stáť rozkročený nad parlamentom ako jeho pohonič, pretože v parlamente nesedia kone.

    Pán Danko nemôže riadiť parlament, ako by bol riaditeľom svojho podniku, pretože my nie sme zamestnanci pán Danka a on nie je diktátor. Všetky tie veci, ktoré ho dráždili ako nováčika, sú celkom bežné a jednoducho my navzájom a je nás tu veľa, je tu 150 ľudí veľmi rozličných, sa musíme naučiť nielen spolu spolunažívať, ale pritom aj poriadne a poctivo pracovať. Opozícia nenavrhuje odvolanie pána Danka za to, že nestrpí bežnú opozičnú rétoriku a on nemá, nemá navrhovať náhubkové zákony len zato, že ho dráždi niekedy vyslovená pravda a možnože aj štipľavejšie vyslovená pravda.

    Ale chcel som hovoriť o kontexte tohto návrhu rokovacieho poriadku s minulosťou. Spomenul som už Šalgovičov rokovací poriadok, samozrejme, za VPN sa otvoril parlament verejnosti, mohli doň novinári, mohlo sa fotiť, filmovať, nahrávať a všetci sme verili, že to tak aj navždy bude, no ale nastala éra tretej Mečiarovej vlády, kedy slovenský parlamentarizmus absolvoval, samozrejme, ako všetci dobre viete, dosť vážne a hlboké skúšky. Zažili sme Mečiarovu, Slotovu a Ľuptákovu noc dlhých nožov, napočúvali sme sa rôzneho zastrašovania. Mečiarovská väčšina bola z hľadiska chápania demokracie tak tupá, že sa nechali nahovoriť na vyhadzovanie poslancov menšiny hlasovaním väčšiny. Skúsili to najprv s poslancami mojej strany, Demokratickej únie, a keď si na to netrúfli, tak nakoniec vyhodili aspoň jedného zo svojich. Pamätníci vedia, že to bol Fero Gaulieder, ktorý bol trochu taký neposlušný, a vec napokon za veľkej medzinárodnej hanby naprával Ústavný súd. Koalícia HZDS, SNS a ZRS vtedy politicky obsadila televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili nezávislé médiá, ako bol Twist alebo Markíza, a hlavne rozkrádali verejný majetok. Aj oni si pri tom chceli ale vynútiť ticho. Aj oni chceli mať rešpekt napriek tomu, ako vládli. V rámci zastrašovania kritikov sa vtedy, ako viete, udial atak na prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorý s takýmto vyčíňaním nesúhlasil. Udial sa únos prezidentovho syna, vražda svedka únosu. Mohol by som ešte takto dlhšie pokračovať, ale pamätníci vedia, že naozaj udialo sa toho veľa.

    Ale čo je zaujímavé, napriek tomuto všetkému v tých surových časoch sa v parlamente mohlo rečniť, sa mohli v parlamente priniesť transparenty. Pán Béla Bugár mohol predstúpiť pár centimetrov od vtedajšieho riaditeľa SIS rovno pred pult Národnej rady a demonštrovať s transparentom v rukách. A verte, že tie texty na tých transparentoch vôbec neboli nežné. Aj mečiarovci v ére Ivana Lexu chápali, že k parlamentnej prevádzke patrí sloboda opozície vysloviť svoj názor. Nesiahali na túto slobodu a nikto neprenasledoval tých ľudí, čo s tými transparentami pred pult Ivana Lexu prišli. Práve toto, že parlament nezamrzol, nevyprázdnil sa, tak ako toto leto sa vyprázdnil, zamedzili nám mimoriadnu schôdzu, ale vtedy za mečiarovskej éry, za tretej Mečiarovej vlády, parlament žil ďalej. A ja som dnes s odstupom času presvedčený, že aj táto okolnosť pomohla, že v tých napätých dramatických časoch na slovenských uliciach sa krv nepreliala. Demokratická politika sa predsa len nezastavila. To jej srdce, ten parlament nebol zasiahnutý takýmto elektrickým nábojom, aký má v sebe rokovací poriadok pána Danka. A hádam aj preto sme v tých zložitých 90. rokoch neostali my Slováci a obyvatelia Slovenskej republikou takou temnou posttotalitnou škvrnou v Európe, akou vtedy ostalo Tudjmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielursko alebo Miloševičovo Srbsko. Mohlo sa to stať. Ale život parlamentu išiel ďalej. Srdce demokracie nezastalo, politika fungovala, prišli voľby v roku ’98 a riadnou demokratickou cestou občania poslali preč koalíciu HZDS, SNS a ZRS. Vtedy sme verili, že ich poslali naozaj preč definitívne, že sa budú recyklovať znovu a znovu, to je ale téma na iné úvahy.

    Chcem sa verejne opýtať, keď som pripomenul tento kontext minulosti, tento príbeh úsilia o slušnú politiku, o demokratickú politiku na Slovensku, o chápanie plurality, parlamentarizmu, odlišnosti a právo na odlišnosť názoru, či tomu všetkému pán Danko rozumie. Naozaj sa to vážne pýtam a adresne aj jeho, žiaľ, teda nie je tuná, ale verím, že si to, sa to dozvie. Rozumiete tomu, pán Danko, že ste sa stali predsedom parlamentu po nejakom príbehu? Po Slotovi, po Mečiarovi, po noci dlhých nožov, po únose prezidentovho syna? Rozumiete tomu?

    Pýtam sa to takto preto, lebo je očividné, teda že ste sa nielenže nezúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu, slobodu alebo o štátnosť, ale ako by ste zmyslu tých bojov neporozumeli. Alebo, čo by bolo horšie, ako by ste zmysel a cieľ tých bojov, ako by ste ním pohŕdali. Je vám nič. Nechápete, pán Danko, že Slovenská republika stojí a padá s demokraciou? Kto ju ohrozuje alebo okliešťuje, ohrozuje a okliešťuje samotné základy slovenskej štátnosti. Slovenská republika buď demokratická bude, alebo nebude.

    Treba pribrzdiť, dámy a páni, mocenskú pýchu. Chápem, že pán Danko ešte len vstúpil do parlamentu a už sa stal jeho najvyšším predstaviteľom. Ale už po zopár mesiacov funkcionárčenia navrhovať takéto okliešťujúce recepty do druhého najdôležitejšieho dokumentu na našej stránke, do nášho rokovacieho poriadku, to je, to je trochu priveľa. On ho chce nielen zauzdiť, ale ponížiť. Tieto sprostosti o nahrávaní, o horalkách, ktoré počúvali občania, ponižoval každého jedného - aj koaličných poslancov. A znovu zrážal na dno i tak mizerné renomé tejto ústavnej inštitúcie. Ak pán Danko a koalícia seriózne hovoria o rokovacom poriadku, o jeho nedostatkoch, tak nech sa nehrajú na vychovávateľov v prvom nápravno-výchovnom zariadení Slovenska, nech nepoučujú o oblečení dámy, nech sa naučia správať k ženám a nech si sadnú s tými ľuďmi, ktorí majú viac skúsenosti, a tým nehovorím o sebe. Už som spomínal, že tu mnohí poslanci tie skúsenosti s vyhotovovaním dokumentov, ktoré by mohli lepšie riadiť život parlamentu, iste majú. Nech si sadnú a nech na tomto dokumente robia najmenej niekoľko mesiacov, možno rok. Rokovací poriadok Národnej rady, to nie je trhací kalendár. Tu sa 150 ľudí a takisto veľa novinárov a verejnosť, ktorá sleduje politický život, musí za prvé presvedčiť, že to má nejaký zmysel, tie zmeny rokovacieho, a potom znovu naučiť na tie pravidlá rokovacieho poriadku, aké sú. My sme chceli, aby...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nerád vás prerušujem, ale...

  • Chápem. Verím aj, že nerád, áno.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Určite môžete pokračovať v pondelok po tých bodoch, ktoré majú pevný termín.

    Všetkým prajem pekný víkend. Uvidíme sa v pondelok. Všetko dobré.

  • Prerušenie rokovania o 13.53 hodine.