• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Adriana Pčolinská, Alan Suchánek a Milan Uhrík.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora (tlač 173).

    Pani ministerka je na mieste určenom pre navrhovateľov, tak isto pán spravodajca.

    Do rozpravy je ešte ako posledný písomne prihlásený poslanec Miroslav Beblavý, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 173.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu. Začnem trošku inak, než som pôvodne plánoval, priznám sa, lebo počúvajúc včerajšiu rozpravu, som si uvedomil, že jeden dôležitý bod, ktorý, priznám sa, ja už som bral ako vyriešený a zdá sa, že nie je, minimálne v politickej diskusii, a to je, že či je tento zákon dôležitý. Lebo v rozprave sme sa už za veľmi krátky počet vystupujúcich stretli s názormi od toho, že je veľmi dôležitý, otázka je, či je kvalitný, ale to je iná otázka, až po názory, že je to len nejaká forma tieňohry alebo v podstate úplne nepodstatnej legislatívy, ktorá má zakryť oveľa dôležitejšie veci. Tak ako je to, je ten protischránkový zákon dôležitý, môže niečo zásadne zmeniť, alebo vlastne tu trávime teraz čas niečím treťotriednym, čo sa vydáva za niečo dôležité?

    No pravda je taká, že nerozumiem ja osobne, priznám sa, celkom tým dvom extrémom, lebo určite majú pravdu tí, ktorí hovoria, že nemožno sa spoliehať pri budovaní právneho štátu len na ľudí. Myslím, že to vyplýva priamo z tej definície právneho štátu, že on je predovšetkým o pravidlách a systémoch, to znamená, hovoriť, že stačí vymeniť Kaliňáka a stačí vymeniť neviem koho všetkého ďalšieho, asi neplatí, najmä keď aj historicky vidíme, že mnohé problémy, ktoré naša spoločnosť zažíva, sa opakujú naprieč vládami. Za vlád, za ktorých sú menovaní horší ľudia, sa opakujú vypuklejšie a povedal by som, že drzejšie a s oveľa väčšími škodami, ale často sa vyskytujú v nejakej podobe aj za tých vlád, ktoré sú povedzme že slušnejšie alebo z hľadiska korupcie minimálne razantnejšie, čo naznačuje, že to nie je len o ľuďoch. Zároveň takéto systémy sú aj jeden spôsob, ako meniť aj správanie tých ľudí, ktorí sú pri moci, pretože Slovensko nie je úplne banánová republika a tým pádom zákony majú určitú svoju moc.

    Na druhej strane, samozrejme, je nevyhnutné súhlasiť aj s tými, ktorí hovoria, že tento zákon sám osebe nie je všeliekom na problémy korupcie na Slovensku. To koniec koncov je zrejmé už z toho, že schránkové firmy sa síce vyskytujú v mnohých škandáloch, ktoré sme na Slovensku zažili, ale zďaleka nie vo všetkých, dokonca asi nie vo väčšine. Takže určite ak by niekto tvrdil, a myslím, že to ani predkladateľ dokonca netvrdí, že by to bol nejaký všeliek alebo liek na väčšinu korupčných problémov, je to ale jeden z liekov na časť jeho problému.

    Zároveň čo treba povedať, je, že takéto zákony treba vždy vnímať v kontexte aj iných zákonov, to znamená, že ja podobné otázky často dostávam, napríklad pri ústavnom zákone o konflikte záujmov, ktorý tu už máme 11 rokov a tým pádom môžme ho aj vyhodnotiť. Vieme, že to je zákon, ktorý je v mnohých aspektoch deravý; nie, nebudem tu teraz o ňom hovoriť detailne, lebo nie je na predmete rokovania; ale vieme o tomto zákone, že je deravý, a vieme dokonca, že aj keby sme tie diery zapchali, tak často by sám osebe nefungoval.

    Ja som dostal otázky, keď som predkladal veľkú novelu tohto zákona o konflikte záujmov, že no dobre, vy hovoríte, že politik musí deklarovať majetky aj v zahraničí a tieto oveľa podrobnejšie ako dnes v tom našom návrhu, no a čo, keď to proste zatají, však vy to aj tak neviete. A moja odpoveď bola rovnaká ako aj tu, lebo tá istá námietka sa môže vzťahovať aj na takýto zákon, že tieto zákony sú ako, predstavte si formu piesku, ktorú nasypete na podlahu a, samozrejme teoreticky, keď je niekto extrémne šikovný a technicky vybavený, tak môže tú miestnosť prejsť bez toho, aby zanechal nejakú stopu, ale je to veľmi ťažké. A čím viac takýchto mechanizmov je, tým je to veľmi-veľmi ťažké. Koniec koncov, ak sa pozriete na kauzy ako Baštrnák, o ktorom tu, samozrejme, najviac teraz hovoríme, tak to je kauza, ktorých tých stôp v piesku bolo zanechaných strašne veľa aj pri dnešných zákonoch.

    Tak isto dokonca, poviem vám príklad, aj pri súčasnom zákone protischránkovom, ktorý prijal, teda ešte dokonca už nie platnom, v tom úplne prvom Ficovom protischránkovom zákone, ktorý už je zrušený medzičasom, lebo bol považovaný univerzálne za nefunkčný, tak napriek tomu ešte aj s týmto nefunkčným zákonom sa podarilo v národnom ústave srdcových chorôb jednu schránkovú firmu v tejto chvíli odpáliť, ak to sledujete. To znamená, že dokonca aj zákon, ktorý objektívne je úplne deravý a úplne nefunkčný, mal síce malý, ale pozitívny účinok v jednom prípade. Z tohto mne vyplýva, že takýto zákon určite nie je tým, čo vylieči korupciu na Slovensku, ak to bude jediný alebo dokonca najvýznamnejší protikorupčný počin tejto vlády, tak sa s korupciou za tejto vlády veľa nestane, pretože on je naozaj málo, a zároveň to neznamená, že tento zákon nemôže priniesť aj významné pozitívne zmeny. Bohužiaľ, v situácii, v ktorej sme, však nie určite dostatočné. Naozaj vnímajme ho ako, ak sa prijme v dobrej podobe, ako ďalší piesok, cez ktorý sa už bude veľmi ťažko ľuďom prechádzať.

    Pani poslankyňa Remišová včera hovorila o tom, že finančné skupiny nájdu určite spôsob, ako ho obchádzať. Na jednej strane o tom nepochybujem, na druhej strane, viete, vezmite si už len situáciu, akú sme zažili pred pár rokmi so skupinou J&T, kde v reakcii na určité moje výroky jej šéf a spolumajiteľ neváhal verejne vlastne prezradiť, že obchádzajú dane smerom na Cyprus so svojimi klientami. A to znamená, že netreba ani preceňovať tieto finančné skupiny alebo teda iných týchto aktérov, teda ani ich inteligenciu, ani ich schopnosť kontrolovať svoju komunikáciu. Takže tým pádom netreba to brať tak, že každý zákon, ktorý nezviaže aj supermana, je nanič, pretože, chvalabohu, na Slovensku ani v tom súkromnom sektore až toľko tých supermanov nie je, ako si oni o sebe radi myslia. Oni, naopak, často v minulosti využili to, že štát je paralyzovaný často deravými zákonmi riadených ľudí, ktorí sú nimi ovládaní, ale akonáhle stoja tvárou v tvár aspoň trochu normálnym úradníkom, tak často zistíme, že až takí supermani to napriek tým peniazom nie sú.

    Toľko k tomu zákonu ako k celku. Preto ja si myslím, že je dôležité ho mať, nepreceňujem ho, a v tej podobe, v akej je tu dnes predložený, si dokonca myslím, že jeho účinok bude významne oslabený, ako o chvíľu vysvetlím, ale napriek tomu ten zákon má svoj zmysel. Nemusíme sa tváriť, že je všeliek, na to, aby sme ho podporili.

    No a teraz už k samotnému zákonu. Pani ministerka to včera nepovedala, takže to musím povedať ja, že je to tu už tretí protischránkový zákon, ktorý predkladá Ficova vláda do tohto parlamentu. Zloženie tejto vlády nás zároveň dostáva do veľmi ťažkej situácie, lebo predstavte si situáciu, keď tá vláda s tým istým predsedom predkladá už tretíkrát nejaký protikorupčný zákon a to len v podstate v priebehu, ak sa nemýlim, asi roka a trištvrte. Za rok a trištvrte máme tretí protischránkový zákon, pričom vlastne, keďže to predkladá tá istá vláda, tak je to vlastne uznanie toho, že tá vláda predtým urobila v podstate, no, veľmi zlú prácu. Neviem to inak povedať. Keď dokonca ten prvý zrušila ešte hneď sama po niekoľkých mesiacoch, prijala druhý a teraz teda navrhuje tretí. Takže na jednej strane by som tu mal teraz byť veľmi kritický, veľmi, nechcem povedať, že agresívny, lebo to sem do parlamentu nepatrí, ale veľmi tvrdo kritický, lebo to nie je normálne, ale v priebehu roka a trištvrte vláda predkladala tretíkrát riešenie tej istej veci. Naznačuje to buď veľkú nekompetentnosť, alebo neochotu naozaj to riešiť, alebo kombináciu.

    Na druhej strane zákon predkladá ministerka spravodlivosti, ktorá pri tých predchádzajúcich dvoch pokusoch stála na druhej strane, to znamená, stála na strane kritikov tých zákonov a koniec koncov spoločne sme presadzovali práve tvrdší protischránkový zákon, s ktorým ona sem aj dnes prichádza.

    To, že MOST – HÍD a aj pani ministerka vstúpili do tejto vlády, vytvára túto paradoxnú situáciu, kde na vládu ako takú by sme mali byť mimoriadne kritickí, lebo je to stále vláda Roberta Fica a hlási sa ku kontinuite, myslím, že to slovo je aj v programovom vyhlásení vlády, na druhej strane predkladá to ministerka, ktorá si svoj pokus zaslúži. Takže to je asi k tej politike.

    K zákonu samotnému. Predtým, než sa dostanem k jednému zásadne kritickému bodu, dovoľte mi povedať aj tie pozitíva, aj keď nie vždy. My sme s pani ministerkou formulovali ešte v opozícii spoločne štyri kritériá na takýto zákon, ja ich tu vždy opakujem. Ospravedlňujem sa tým, ktorí ich už počuli. Sú to, že zákon by mal odhaľovať skutočných majiteľov firmy, nielen tých oficiálnych. Zákon by sa mal týkať všetkých transakcií verejného sektora, nielen obstarávania. Zákon by mal byť verejný, teda ten zoznam by mal byť verejný, nielen prístupný orgánom, a štvrtá je, že mal by byť vynútiteľný účinne. Teda ak niekto klame alebo nedá informácie, malo by to byť reálne vynútiteľné proti nemu. Mal by sa toho báť, malo by mu to robiť zle.

    To, čo ja si dovolím povedať, je, že ten dnešný zákon – až na malé výnimky – je veľmi dobrý v tých prvých troch bodoch. To znamená, skutoční majitelia, verejnosť tých majiteľov aj teda obsiahnutie verejného sektora. A jeho zásadná slabina je v tej vynútiteľnosti, v tej reálnej, v tom reálnom treste pre tých, ktorí to budú sa snažiť oklamať, a im teda vysvetlím podrobne prečo, ale k tomu sa ešte o chvíľku dostanem.

    Predtým mi však dovoľte ešte chvíľu tie chvály alebo tie pozitívne informácie, aj keď zmiešané s jednou kritikou, na ktorej sa práve ukáže, ako dôležité je nedávať tam diery. Oproti súčasnému právnemu stavu, aj na základe mojich pripomienok, musím povedať, že je tam napríklad obsiahnutá dokonca aj kauza Váhostav. Podľa tohto návrhu zákona veritelia, ktorí sa budú hlásiť v konkurze o pohľadávku viac ako milión eur, budú musieť tiež preukázať svoje vlastníctvo. Takže by sa nemalo opakovať to, čo sme videli v kauze Váhostav, kde najväčšími veriteľmi Váhostavu boli schránkové firmy, o ktorých boli dôvodné podozrenia, že sú napojené na samotného pána Širokého, čo v podstate znamenalo, že cez konkurz a reštrukturalizáciu si tento človek alebo táto skupina vlastne prelievali peniaze medzi sebou v rozpore so zákonom. To znamená, že to je napríklad jedna vec.

    Tak isto tento zákon sa zásadne posúva – opäť na základe pripomienok, ale aj dohody s ministerkou – do oblasti zdravotníctva. Podľa dnešného stavu sa neriešia nielen zdravotné poisťovne, ale ani zdravotní poskytovatelia. Totižto na čo sa často zabúda, že súčasný právny stav síce pokrýva verejné obstarávanie, ale objednávanie zdravotníctva nespadá pod verejné obstarávanie. Teda keď Všeobecná zdravotná alebo poisťovňa Dôvera uzatvára zmluvu s poskytovateľom, to nie je podľa verejného obstarávania. To je iná zmluva. To znamená, že dneska všetky tie schránkové firmy v zdravotníctve, ktoré sú poskytovateľmi, nespadajú pod tento, pod dnešný zákon, ani zdravotné poisťovne nespadajú pod dnešný zákon. Takže my stále nevieme, kto je majiteľ alebo spolumajiteľ Dôvery, druhého najväčšieho hráča v slovenskom zdravotníctve. Pretože oficiálne je ním spoločnosť PENTA a potom tam bol druhý spolumajiteľ, ktorý teraz oficiálne vystúpil. Je to pán doktor Futej, ale nikdy sme nevedeli, či je aj naozaj reálny a kde na takýto fantastický, fantastickú investíciu zobral. Pani ministerka to mení. Podľa tohto návrhu na základe našich pripomienok budú predmetom zákona aj zdravotné poisťovne, aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. To znamená, celý sektor zdravotníctva bude musieť, cez ktorý idú verejné peniaze, bude musieť odhaľovať svoje vlastníctvo. A takto by som mohol pokračovať, že naozaj sa rozširuje to verejné obstarávanie na všetky transakcie s verejným sektorom.

    Tu mi zároveň dovoľte aj kritiku a možno úkaz toho, ako aj dobre mienené veci naozaj na Slovensku sú riskantné. Pani ministerka po pripomienkovom konaní, keďže inak by som to určite zásadne pripomienkoval, vyňala zo zákona neziskové organizácie. Sama to tu včera hovorila, s argumentom, že by to bolo pre ne veľmi byrokratické a zbytočné a že je to vlastne zbytočné. No, dovoľte mi, pokiaľ ide o tú byrokraciu. Je to pre mňa zvláštne, lebo my sme, naopak, v pripomienkovom konaní navrhovali, aby pod tento zákon nespadali fyzické osoby, lebo pri nich nie je veľmi otázka, kto je skutočný vlastník. Ak ste živnostník, tak ste to vy. Tam ťažko. Samozrejme, aj on môže podpísať nejaké úverové zmluvy, ale to, ako povedala včera pani Remišová, to ani tento zákon úplne nedokáže podchytiť niektoré jeho záväzky. To znamená, zapisovať živnostníka do registra je byrokratická záťaž s veľmi malým efektom. Napriek tomu to bolo zo strany pani ministerky odmietnuté, ak si teda správne pamätám, ale boli vyhodené neziskovky, právnické osoby.

    No a teraz mi dovoľte povedať jeden konkrétny príklad, ktorý ešte nezaznel, takže ak vás zaujímajú ani nie že kauzy, ale čo sa deje v krajine, tak vám takú jednu vec porozprávam. V meste Stará Ľubovňa minulý rok na jeseň schválilo zastupiteľstvo návrh, aby na 40 rokov za symbolické peniaze prenajalo mestskú plaváreň jednej spoločnosti, ktorá sa volá region DEVELOPMENT. Tento návrh prezentoval na mestskom zastupiteľstve pán Roman Šipoš mladší, čo je syn predsedu kancelárie predsedu vlády pána Roberta Fica Roman Šipoš, a dneska, pokiaľ viem, je v tejto funkcii, ktorý tam zastupoval túto spoločnosť, hoci nie je jej konateľom. Jej konateľom je istý pán Saloň, ktorý, pokiaľ viem, je v nejakom príbuzenskom vzťahu s predstaviteľmi SMER-u, áno, ale to dneska nechajme bokom. Zastupiteľstvo odhlasovalo, odhlasovalo veľmi zvláštnu situáciu, lebo odhlasovalo situáciu, keď za symbolických podmienok prenajalo plaváreň na 40 rokov za podmienky teda, že, samozrejme, ten investor ju zveľadí. Ten investor ju však neplánoval zveľadiť a neplánuje z vlastných peňazí. On ju plánuje zveľadiť z eurofondov, ktoré sa mohli vtedy získať, a dokonca zmluva obsahuje ustanovenie, že ak sa mu ich nepodarí získať, môžu od zmluvy aj odstúpiť. To znamená, že investor bol v situácii, že ak vybaví eurofondy, bude bohatý, keď nevybaví eurofondy, vráti mestu. Spolu so situáciou, keď podľa teda toho, ako sme skúmali tie možnosti, takéto peniaze mohlo získať aj mesto samo, teda nemuselo ísť cez súkromnú spoločnosť, to vytvára veľmi zvláštnu formu privatizácie, kde ak teda vybavíte eurofondy, tak máte zisky, ak ich nevybavíte, straty alebo problémy má mesto. A teda túto spoločnosť zastupuje syn riaditeľa kancelárie predsedu vlády, pričom teda ten riaditeľ kancelárie predsedu vlády a keďže dneska neexistuje na Slovensku niečo, čo by nesúviselo s Bašternákom, tak tiež má v Bonaparte svoj byt, pokiaľ som to správne čítal v novinách.

    No, a teraz prečo to hovorím, je, že túto eseročku region DEVELOPMENT vlastní nezisková organizácia. Myslím, že je to občianske združenie, a teraz si nie som istý, to je koniec koncov aj jedno, a tým pádom presne končí stopa skutočných majiteľov v tejto chvíli, pretože sa len dočítate v obchodnom registri, že to vlastní táto nezisková organizácia a koniec. Podľa návrhu pani ministerky to bude ďalej platiť, pretože takéto organizácie budú môcť žiadať si eurofondy, budú môcť vstupovať do záväzkov so štátom, a teraz nehovoríme o nejakej 5-tisícovej dotácii z ministerstva spravodlivosti na starostlivosť o utečencov v záchytnom tábore Sobrance. Teraz hovoríme o miliónových sumách a veľmi dobrých kšeftoch a veľmi nejasných majiteľoch, ale so zaujímavými politickými menami.

    Aby ste si nemysleli, že krivdím synovi, že syn nemá byť prečo prepojený na otca, tak vám pripomeniem, že pán Šipoš mladší je zároveň nominovaný za štát za Ficovej vlády do orgánov viacerých spoločností, kde má štát svoj vplyv, vrátane, ak sa nemýlim, Východoslovenskej energetiky, kde je štát akcionár. To znamená, že ten vzťah medzi synom a štátom je pomerne silný, ale hovorím, teraz nejde o tú kauzu, len aby sme vedeli, že akonáhle takúto dieru tam dáme, tak hovoríme o takýchto situáciách. Nielen o tých, ktoré pani ministerka asi mala na mysli, keď ten návrh schvaľovala. Takže ja by som bol rád, keby sme to zmenili. Napriek tomu, a to tu zopakujem, pokrytie je oveľa silnejšie.

    To pokrytie je silnejšie aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. Lebo ten dnešný zákon hovorí o tom, že konečného užívateľa treba odhaliť len v situácii, keď nejakým spôsobom ovláda aspoň 25 % spoločnosti. To znamená, ja som ten príklad aj uvádzal, lebo pôvodne to bol aj návrh pani ministerky, že ak by tie firmy pána Bašternáka alebo nejakú inú eurofondovú firmu vlastnili spoločne 20 % Fico, 20 % pán Počiatek, 20 % pán Kaliňák, 20 % pán Bašternák a 20 % pán Brhel, tak vlastne nikto z nich sa nemusí ukázať v tom registri aj po tomto zákone. Pani ministerka, lebo jej hovorca oponoval, že ak konajú v zhode, tak áno, ale na to ja som povedal, že oni nemusia konať v zhode na to, aby si to podelili, a nehľadiac o tom, že to konanie v zhode by ste museli preukázať, čo je právne pomerne komplikované.

    No a tu chcem oceniť, že pani ministerka po tomto argumente napríklad doplnila do zákona to, že ak je akcionárom alebo teda majiteľom verejný funkcionár, tak to tam musí byť bez ohľadu na objem vlastníctva. To znamená v tej situácii, ktorú som popísal, ak by sa teraz ukázalo, že toto je pravda a takáto firma by bola v registri bez týchto pánov, tak by bol zásadne porušený zákon. Takže to len ako príklady toho, že naozaj aj v tom návrhu, aj potom v jeho vylepšovaní v pripomienkovom konaní sa naozaj, oproti dnešnému právnemu stavu je to veľmi významný posun dopredu v tých prvých troch otázkach. Teda skutoční majitelia, ich verejnosť a pokrytie verejného sektora.

    Kde je teda ten problém? Ten problém je naozaj potom vo vynútiteľnosti tohto celého. To znamená, že keď teda niekto, kto vás naozaj bude chcieť oklamať, keď to niekto bude chcieť obísť, čo sa mu stane. Znamená tento zákon, že sa mu naozaj niečo stane? Pani ministerka a vláda propagovali tvrdé pokuty, ktoré v tom návrhu sú obsiahnuté, teda argumentujú, že ľudia sa budú báť pokút. No, ale ako vieme, ľudia sa boja pokút len vtedy, keď je reálna šanca, že ich niekedy budú musieť zaplatiť. Inak tie pokuty samy osebe, my už dneska máme veľa zákonov, kde sú veľmi drastické pokuty a nevzbudzujú veľký strach, lebo by neboli nikdy uplatnené. Pozrime sa teda na to, čo sa stane podľa tohto zákona. Treba rozlíšiť dve situácie.

    Prvá je, keď sa firma chce zapísať do registra, a druhá je, keď to chce niekto spochybniť. Začnime tým zapísaním. To zapísanie bude prebiehať tak, že firma, ktorá bude chcieť byť zapísaná do registra, sa bude musieť dohodnúť s nejakým advokátom, notárom alebo nejakým iným hráčom, ktorý je tam v tom zákone definovaný, a budú, teda budú, ten za nich bude predkladať ten návrh do registra, kde teda opíše, kto sú tí skutoční majitelia a ako na to prišli alebo na základe čoho si to, to tvrdia. Úradník, ak sa nemýlim, vyšší súdny úradník na Okresnom súde Žilina podľa tohto návrhu dostane tieto papiere na stôl a skontroluje, či obsahujú formálne všetky právne náležitosti, ktoré podľa zákona majú. To znamená, pozrie, či ak zákon hovorí, že má byť tento dokument, tento dokument, tento papier, je tam, je tam, je tam, ak to tam všetko je, vyšší súdny úradník to vezme a takto to zapíše do registra. On nebude mať, on nielenže nebude mať ambíciu, on nebude mať dokonca ani v zákone veľmi; proste to nie je ten proces, ako je navrhnutý.

    Ten proces pani ministerka navrhla na základe svojej dobrej skúsenosti s obchodným registrom, kde to funguje už, neviem, 15 rokov, 14 rokov podobne, že tiež sa neskúmajú tie veci, ale pokiaľ sa neskôr ukáže, že niekto klamal, tak teda je postihnuteľný. To znamená, že obchodný register funguje podobne. Aspoň to je ten argument.

    V skutočnosti, ak ste niekedy, neviem, tento parlament vždy obsahuje na slovenský pomer nadštandardné množstvo podnikateľov, či už bývalých, súčasných, takže asi väčšina z vás bude vedieť, o čom hovorím, že keď dávate na obchodný register návrh, tak to aj v skutočnosti neznamená, že tam môžte napísať, čo chcete. Nielen kvôli tomu strachu, ale kvôli tomu, že v skutočnosti ten obchodný register je pomerne technická vec, kde ku všetkým tým náležitostiam aj rokmi, aj zákonmi je pomerne jasne precizované, že čo k tomu treba predložiť, aby bolo jasné, že je to tak. To znamená, že, samozrejme, aj tam sa dá sfalšovať papier, taký výpis alebo takéto čestné vyhlásenie, ale ten priestor je nepomerne zúženejší, lebo aj to zapisovanie vlastníctva orgánov je nepomerne technickejšia vec ako to sledovanie tých skutočných vlastníkov. Takže preto by som povedal, že preto tá analógia podľa mňa nefunguje. To je môj prvý problém s tým.

    A vrátim sa k tomu, čo som povedal. Ak predložíte papiere, ktoré formálne spĺňajú náležitosti zákona, budete zapísaný. Verím, možno pani ministerka bude oponovať, ale verím, že na tom sa dokonca aj zhodneme, že toto nie je tá bariéra proti falšovaniu. To, čo je to podstatné, je, čo sa stane potom. A tu asi sa rozlišujeme, že podľa názoru predkladateľa, ak sa viac ukáže alebo budú nejaké pochybnosti o tom, či sú tie údaje pravdivé, tak teda hrozí morálne odhalenie a potom hrozia i reálne pokuty. Aspoň tak chápem ten argument. Teda že môžte štát oklamať, môžte verejnosť oklamať, ale raz sa na to príde a potom budete platiť. To je ako keby tá filozofia. No a teraz otázka je, že či tá filozofia platí. Či teda, čo sa stane?

    No, tak v prvom rade mi dovoľte povedať, že sú tam štyri problémy s touto cestou k pokute. Prvý problém je to, že ten orgán, v tomto prípade Okresný súd Žilina, môže a nemusí akceptovať podnet na preverenie. To znamená, ten návrh zákona hovorí, že, dokonca opäť musím povedať, že pred pripomienkovým konaním hovoril, že ani nehovoril, že by vôbec také podnety mali byť možné. Ale teraz sú tam doplnené. To znamená, že budete môcť podať ktokoľvek – vy, ja, občan – podnet na Okresný súd Žilina, že nezdá sa mi tento záznam v registri vlastníkov. Z týchto a týchto dôvodov si myslím, že to nemusia byť tí skutoční majitelia alebo že to nespĺňa podmienky zákona.

    No a prvá vec, ktorá tento návrh už, chvalabohu, obsahuje, je, že súd aj takýto podnet prijme, ale zákon hovorí, že môže na základe neho konať. Nemusí. To znamená, že úplne legálne a pokojne ho ten súd môže odložiť na základe svojej subjektívnej úvahy. Neexistuje tam žiadny proces na to, ako on sa musí presvedčiť o niečom a tak ďalej. To je prvý problém. To znamená, predstavte si preťažených, pomerne legalisticky založených z povahy veci sudcov a vyšších súdnych úradníkov, ktorým začnú chodiť nejaké podnety. Asi vieme, čo sa do veľkej miery s nimi bude diať, pokiaľ nebudú veľmi dobre vyargumentované a podložené papiermi. Len určité logické úvahy, ktoré poukážu na nejaké rozpory, povedzme s verejnými informáciami, málokedy, predpokladám, budú týmto sudcom stačiť a navyše, keďže sú to sudcovia a vyšší súdni úradníci, oni ani nepodliehajú nejakej politickej a spoločenskej zodpovednosti.

    To znamená, že predstavme si situáciu, že budeme namietať, že nejaké firmy, ja neviem, v nejakej podnikateľskej skupine tam sa tvária, že nepodliehajú pánovi Širokému a pánovi Brhelovi, a budú nejaké informácie z minulosti o možných prepojeniach, a dokonca môžte v takom podnete aj navrhnúť, aby si ten súd vyžiadal od zahraničných orgánov, povedzme z Cypru alebo odtiaľ, nejaké dohľadanie a tak ďalej, ten sudca a vyšší úradník sa na to pozrú a pokiaľ povedia, že nie, nezdá sa nám to dostatočné, tak to je koniec. Nikto ich nemôže za to ani odvolať, pretože môžu, to znamená, nie je tam žiadna disciplinárna zodpovednosť, a oni teda ako sudcovia nepodliehajú, samozrejme, ani žiadnym voľbám a podobne, takže nepodliehajú tej politickej sankcii. To je prvý problém. Ale povedzme, že sa to nestane, povedzme, že ten sudca, čo to bude riešiť, alebo teda tí ľudia na tom súde, čo to budú riešiť, prijmú ten podnet.

    Druhá vec, ktorá je v tom zákone, je, že oni, samozrejme, veľmi ťažko to vedia sami vyšetriť, pokiaľ im to niekto nedá na papieri, viete, že pokiaľ im to niekto nedá na tácke, že im pošle všetky dokumenty, tak oni nevedia sami osebe, či je to tak alebo nie je to tak. To znamená, budú sa musieť obracať na domáce a zahraničné orgány. Zákon hovorí alebo návrh hovorí, že sa môžu obracať na domáce a zahraničné orgány, a hovorí, že tie sú im aj povinné pomôcť, ale zároveň hovorí, že pokiaľ to nie je v rozpore s tajomstvom takým, onakým a inými vecami. Je to, na taký dôležitý zákon je takýto kratučký odsek (poslanec prstami naznačil dĺžku), môžte si ho prečítať, a v podstate znamená, že keď tomu súdu odpíše finančná správa, tak ako teraz odpísala, pán Rajtár by o tom vedel rozprávať, parlamentnému výboru, že sorry, daňové tajomstvo, neodpovedáme, tak sorry, daňové tajomstvo, neodpovedáme, súd sa zavrie.

    Keď to isté robia iné orgány, banky napríklad, tak podľa nás to nespĺňa kategóriu prelomenia bankového tajomstva, sudca akurát pokrčí, bude môcť pokrčiť plecami. To znamená, že druhá bariéra je možnosť odopretia informácie, ktorá síce v zákone je formálne riešená, ale reálne, reálne nie, pretože na to, aby bola reálne riešená, by sa muselo ustanoviť, že naozaj má ten orgán právo na všetky informácie aj tie, ktoré podliehajú tajomstvu, samozrejme, za určitých podmienok, a potom môže ísť skutočne do hĺbky veci. V opačnom prípade nevyskúma vôbec nič.

    Tretia bariéra je kapacita súdu. Rok som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a keďže sme vtedy viedli viacero prípadov, pardon, rok a pol, tak som si vyskúšal v takej menšej podobe, čo je to byť niečo medzi prokurátorom a sudcom, samozrejme, v úzkej skupine prípadov. A v mnohom môj život pripomínal to, čo nám hovoria sudcovia, keď sa ich pýtame. Pretože hoci pod tento výbor parlamentný, všetci ho poznáte, patrí, myslím, že okolo 700 verejných funkcionárov, ktorých teda majetkové priznania, ale najmä prehrešky tento výbor by mal riešiť, tak ten výbor má jednu tajomníčku a polovicu sekretárky, aspoň tak to vždy bývalo; neni tu pán Poliačik, aby povedal, či je tak aj dneska, ale myslím, že áno; ktorí teda nielenže musia naskenovať a riešiť všetky tie papiere, ale teda sú aj jediná pomoc, ktorú máte ako predseda k dispozícii pri tých konaniach.

    Tým pádom ja som zažil situácie, kde keď sme skúmali pani Bubeníkovú a potrebovali sme niečo od gréckych orgánov, tak som si musel osobne napísať ten list po anglicky, lebo inak by to nebolo. Keď sme riešili predstavenstvo Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorých sme teda úspešne opokutovali zo zneužitia funkcie v jednom veľmi dôležitom precedense a zaplatili páni 70-tisíc eur za to, tak som musel to rozhodnutie napísať s pomocou jedného právnika, ktorý mi v tom pomáhal pro bono, v podstate nezávisle sám, lebo parlament nemá reálne kapacity na to. A teraz to nehovorím, aby som, hovorím to len preto, že v podobnej situácii sú ale sudcovia, ktorí budú toto riešiť.

    Teraz Okresný súd Žilina, pokiaľ pani ministerka neplánuje ho, jeho prebudovanie na niečo medzi FBI a CIA, je okresný súd, ktorého sudcovia, vyšší súdni pracovníci, technické vybavenie a všetko je na úrovni okresného súdu. To, že či predseda, či niektorí sudcovia sú tam možno lepší, aktívnejší, to ja neviem posúdiť, to vie lepšie pani ministerka. Nič nezaručuje, samozrejme, a to, že by títo sudcovia v situácii, keď nemusia, keď nemajú reálne tú druhú protistranu, lebo oni súdia prípady, kde sú vždy dve protistrany, navrhovateľ, odporca, aj v trestnom, aj v obchodnom, aj v občianskom, aj v každom konaní to tak je. Tu reálne chýba, tu síce ten navrhovateľ bude, že dá podnet, ale nemá na tom ten silný právny záujem ani to postavenie účastníka v tom zmysle, v akom to býva inde. A ten sudca by mal, naopak, sám aktívne skúmať všetky tie veci, ktoré tu riešime. Tá predstava, poznajúc slovenské súdnictvo, je pomerne nereálna, to si myslím, uzná každý, kto teda slovenské súdnictvo pozná. To je ten problém kapacity.

    Preto my sme navrhovali a tlačíme opakovane, aby to nebolo na okresnom súde, aby to bola Národná banka Slovenska, finančná správa. Hoci chápem, poznám pána Rajtára, že keď poviem slovo finančná správa, možno sa mu taký skeptický úsmev, ale ja by som pripomenul, že aj pri firme Bašternák tá finančná správa dala tie podnety, to len niektorí nadriadení ich potom skrečovali. To znamená, že keby sme vedeli vyriešiť odpolitizovanie finančnej správy, skutočne myslím, tak jej kapacita a jej možnosti sú tiež veľmi silné, ale o tom sa dá debatovať. V každom prípade Okresný súd Žilina nemá kapacitu na to, aby úspešne vykonával tento zákon.

    No a keď všetko toto prekonáte, predstavte si, že ste všetko toto prekonali, to znamená, že neodmietol sa podnet, neodopreli sa informácie, súd, nejaký bláznivý sudca tomu naozaj venoval všetok ten čas, ktorý je na to treba, aby sa to vyšetrilo, a blížite sa k tomu, že ste ukázali, že niekto klamal, ste tam. Tak teraz sa dostaňme k tým pokutám. A tie pokuty hovoria, že tie pokuty budú udelené tomu advokátovi, notárovi alebo teda inému človeku, ktorý zodpovedá za podanie tých papierov, ak sa mu dokáže, že nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou.

    To znamená, že on nedostane, to znamená, ja teraz risknem to, lebo nie som právnik, ale ak to chápem správne, nepoužil tam koncept objektívnej zodpovednosti, kde ste zodpovedný bez ohľadu na vašu mieru ako keby úmyslu a iný, ale proste ste zodpovedným subjektom, ak sa vám preukáže, že teda ste mohli a mali postupovať inak, a vy ste tú odbornú starostlivosť neurobili. Pojem "náležitá odborná starostlivosť" je, samozrejme, subjektívny, čo je pri takýchto právnych termínoch aj v poriadku, v tom, že práve sa to necháva na výklad súdov. Ale teda v najlepšom prípade to znamená, že ak aj všetky tieto prekážky budú prekonané, tak to, či niekto dostane pokutu, bude otázkou dlhodobého budovania precedensu na súdoch, že čo ešte je a čo nie je náležitá odborná starostlivosť. Pričom, samozrejme, advokáti, notári nielen individuálne, ale aj kooperatívne budujú a majú veľmi silný záujem, aby tento pojem v tejto súvislosti definovali čo najvoľnejšie, pretože v opačnom prípade im bude hroziť, že budú dostávať pokuty. Takže toto všetko stojí v ceste tomu, aby na konci niekto dostal pokutu, toto všetko, čo som už dlhšie hovoril, takže nebudem naťahovať. Preto, dúfam, pochopíte, keď na konci poviem, že tak ako som chválil to, že v pokrytí, v definovaní tých, kto je ten prijímateľ, v tom všetkom je veľmi významný pokrok, ale je tu veľká diera v tom vynútení.

    Inými slovami, čo sa stane, bude, že tí, čo zo zákulisia rozkrádajú tento štát, budú vedieť, a to som ešte ani nedošiel do situácie, kde si nájdu bieleho koňa, ktorému to bude všetko jedno, ktorý bude mať advokátsku licenciu, notársku a podobne. Ale povedzme, že ani to tak nie je, tak stačí, keď budú vedieť to dostatočne zamotať na to, aby tento ich kôň to na súde ustál, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou.

    Napríklad on povie, že áno, boli tu za mnou, bol tu za mnou právny zástupca tejto spoločnosti a predložil mi tieto dokumenty. Jeden z nich sa neskôr ukázal ako sfalšovaný, ale ako som to ja mal vedieť? A v tej chvíli už je v podstate z obliga, lebo naozaj málokto očakáva, že náležitá odborná starostlivosť v tomto pokrýva ešte aj detailnú verifikáciu všetkých dokumentov, povedzme s ich nejakými pôvodnými, nejakým notárom na Cypre povedzme. Alebo, možno otázka na pani ministerku, či si myslí, že to pokrýva, a prečo to potom do toho zákona nenapíšeme.

    Takže tým pádom máme zákon, ktorý si myslím, má dobrú ambíciu, máme zákon, ktorý môže byť aj dôležitý. Tieto zákony nikdy nebudú dokonalé, vždy je to závod medzi tými, ktorí podvádzajú, a tými, ktorí ich chytajú, ale tento zákon v samom svojom jadre obsahuje veľkú dieru v jeho reálnej vynútiteľnosti. Preto sme aj s kolegyňami, s ktorými teda sme spoločne v parlamente, s pani Petrík a s pani Macháčkovou po dlhej diskusii dospeli k tomu, že v prvom čítaní podporíme tento zákon, lebo si myslíme, že je dôležité, aby sa o ňom rokovalo v parlamente, a o tom je prvé čítanie a myslíme si, že predstavuje pokrok oproti dnešnému stavu. Ale pokiaľ zostane v tej podobe, v akej je dnes, v akej je navrhovaný vládou, tak ťažko ho možno podporiť v druhom a v treťom čítaní, pretože by sme podporovali niečo, čo naozaj sa bude tváriť na účinný protischránkový zákon, ale v skutočnosti bude síce pekne napísaný zákon, ale zákon, ktorý sám vo svojom jadre bude mať čiernu dieru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca, už som ukončil možnosť prihlásiť sa s faktickými, takže na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci.

    Súhlasím s pánom poslancom Beblavým a nemyslím si, že tento protischránkový zákon splní na 100 % svoj účel a bude účinný. Práve to pred chvíľočkou pomenoval. A ja som tak isto podnikateľ a viem, čo podnikatelia sú schopní urobiť za úskoky. A hlavne je mi to také trošku tragikomické, že predkladá vládna, proste koaličná strana, ktorá má aktívne účinne bojovať hlavne proti ľuďom, ktorí sú napojení napríklad na stranu SMER a sú to oligarchovia, ktorí hlavne využívajú tieto možnosti schránkových firiem a dostávajú obrovské tendre, štátne zákazky, sú napojené na verejné financie, takže preto si nemyslím, že tento zákon bude účinný a že je tak spravený, aby naozaj všetkých týchto oligarchov postihol.

    Cez to všetko si myslím, že je to správne, že vôbec sa s takýmto zákonom sem ide, lebo sa im to aspoň trochu obmedzí. Je tu tá možnosť, že keď bude prijatý ten zákon, že aspoň trošku im to obmedzíme. A som rád, že vôbec pani ministerka s týmto prišla, ale nevidím, nevidím nejaké svetlo na konci tunela a že skutočne sa zbavíme toho, o čo v tomto zákone by malo ísť, o tých oligarchov, ktorí sa schovávajú za rôzne nastrčené firmy a skutočne drancujú tento štát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo.

    A pripomínam, že klub SaS nepodporí tento zákon, lebo je to naozaj dymová clona, aby sa predstieralo, že sa niečo robí s korupciou. Nerobí sa, všetko bude naďalej závisieť od tých ľudí, ktorí tam sú. A jeden z najväčších problémov je tam, keď po tej technickej stránke to zobereme, že utajení vlastníci alebo konatelia v zahraničí sa jednoducho nedajú oficiálnou cestou dopátrať, tie rôzne daňové raje majú inštitúty také, že ten skutočný vlastník sa jednoducho nikde nezverejňuje a pokiaľ nejaká tajná služba nespraví nejakú úplne špeciálnu akciu, tak jednoducho sa k tomu nikto oficiálne nedopátra a stále to bude na tom, že Váhostav vlastní nejaký pán Hidalgo, Dobles, Ayon, Jimenez a podobne.

    Ďalšia vec je, že predtým, ako sa vôbec takýto zákon robí, by si bolo treba upratať ten neporiadok v obchodnom registri tu na Slovensku, lebo ani tu nemáme upratané a ako sme videli aj pri kauze Bašternák a v ďalších kauzách, tak jednoducho tie firmy sú napísané na nekontaktné osoby zo zahraničia. Aj predtým boli často napísané len na bielych koňov, takže po oficiálnej stránke sú tam nejakí majitelia, ale tie firmy reálne kontroluje niekto iný. No a napríklad ani pri zlučovaní firiem na Slovensku sa neskúma, či tá firma má vyrovnané všetky záväzky, ako keď firma zaniká, preto aj firma brata Roberta Fica, ktorá sa podieľala na korupcii pri stavbe diaľnic, aj teda Bašternákove, Kočnerove a tak ďalej a tak ďalej firmy sa ukončujú väčšinou zlučovaním. Majú jednu takú veľkú firmu, do ktorej to všetko pozametajú, na konci je tam biely kôň, tradične zo zahraničia, a takýmto spôsobom sa to ukončí. Takže treba spraviť poriadok v obchodnom registri úplne v prvom rade.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Beblavému, ktorý zhrnul aj moje obavy, ktoré mám voči tomuto protischránkovému zákonu. A vieme veľmi dobre, aké, ja som to už včera spomínala, aké veľmi ťažké je odhaliť skutočného konečného užívateľa výhod. Jedna vec je to, čo hovoril kolega Rajtár, a často sú to, tie prepojenia sú často vo forme ústnej dohody. To znamená, že na firmu je napísaná nejaká fyzická osoba, akákoľvek fyzická osoba, a tie dohody sú, buď je to nejaký papier, ktorý je u niekoho, alebo to môže byť aj ústna dohoda s niekým, komu ten zisk skutočne ide. A dopátrať sa v niektorých prípadoch ku skutočnému, skutočnému užívateľovi konečných výhod, je, myslím si, pre tých, ktorí majú za to niesť zodpovednosť, je to priam nemožné.

    A ja sa priznám, že mám stále takú morálnu dilemu. Na jednej strane si myslím, že ten schránkový zákon je dôležitým signálom najmä pre partnerov zo zahraničia, pretože, ako som hovorila, Veľká Británia teraz prijíma nejakú legislatívu. Myslím, že oni musia uvádzať skutočných majiteľov, neviem, či vo výročných správach, ale aj k ostatným krajinám je to signál, že chceme v tejto oblasti niečo robiť. Na druhej strane, tá moja morálna dilema spočíva v tom, že akákoľvek vláda, ktorá podporuje zotrvanie pána Kaliňáka vo funkcii a nebojuje proti tomu, čo my teraz na Slovensku zažívame, nemôže dôveryhodne bojovať žiadnym zákonom proti korupcii. Že ani ten najlepší schránkový zákon, ani keby sme opravili tie chyby, ktoré v zákone sú, a bola by som veľmi rada, keby sa v druhom čítaní odstránili, nebude v tom boji proti korupcii dôveryhodná. A je to aj taká moja výzva pani ministerke, aby sa partneri vládnej koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Nadviazal by som na to, čo povedal kolega Rajtár a čo povedala aj kolegyňa pani Remišová. Tento zákon sa tvári, a dokonca aj tu boli ešte včera k tomu také náznaky, že v tomto štáte všetko perfektne funguje a že bude fungovať aj vynucovanie v zmysle tohto zákona. Všetci vieme, že je to nonsens, a preto tento zákon nikdy nebude nejako významne účinný. Bude to len ďalšia byrokratická vrstva, ktorá skomplikuje život tým, ktorí chcú podnikať čestne. Všetci vieme napríklad, alebo by sme mali vedieť, že už teraz sú inštitúty v Obchodnom zákonníku ako napríklad inštitút ovládajúcej osoby, ktorý sa prakticky vôbec nepoužíva, nikto to nesleduje, robí si s ním každý, čo chce.

    To znamená, v tomto štáte neexistuje žiaden spôsob vynucovania práva v situáciách, kedy niekomu na tom záleží. Preto ani tento zákon nemôže fungovať, nie je možné ho podporiť. Nie preto, že by v ňom boli zlé myšlienky, tie myšlienky sú dobré, len, bohužiaľ, kvôli tomu, že je v prostredí, kde sa nevynucuje právo na miestach, práve tam, kde sa vynucovať najviac má. Nie je možné ho považovať za nič iné len ako kamufláž a niečo, na čo sa korupčníci už tešia, že ako to budú zneužívať, pretože ich konkurencia bude mať skomplikovaný život.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Beblavý, rezignácia, ako to predviedol aj poslanec Baránik, je najhoršie, čo môžeme spraviť, aby sme napravili nejaké neresti, ktoré máme. A musím povedať, že my nemáme až taký zlý právny poriadok, ako to preukazuje alebo nasvedčuje stav spoločnosti. Čo je problém, a to ste viacerí už spomínali, že zlyháva ľudský faktor. Preto nie som zástancom toho, aby sme doplňovali právny poriadok, Zbierku zákonov o ďalšie zákony, keď aj tak vieme, že bude to zbytočné.

    Ale ja si práve myslím, že tento zákon je veľmi dôležitý a zapĺňa veľkú dieru, veľmi veľkú dieru, ktorú už tu pár rokov v tejto poslaneckej sále pomenuvávame. Ale dokonalý zákon tu nikdy nebol, nie je a ani nebude, hlavne pre opozíciu. To je jedno, že aká je opozícia, či ľavicová, pravicová, teraz, v budúcnosti taký dokonalý zákon nebude.

    Ale napriek tomu som rád, že tento zákon podporíte v prvom čítaní, aj keď máte k tomu veľké, ako veľa výhrad. A pre krátkosť času nebudem vaše omyly alebo mylné dojmy všetky vymenovať a ozrejmovať, ale podotýkam, že s podobným problémom sa brodia všetky aj vyspelé krajiny, aj USA, aj teraz pani poslankyňa Remišová spomínala Veľkú Britániu, aj mnou veľmi obdivovaná Škandinávia, lebo stále je, proste vynárajú sa nové a nové možnosti, ako sa zatajovať. Ale proste musíme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem všetkým kolegom, hoci hovoria z rôznych uhlov a niekedy aj protichodné názory, myslím, že každý pomenoval niečo, čo legitímne cítia, od pána poslanca Kollára až po pána poslanca Gála. Dovoľte mi preto reagovať možno len na dve-tri kľúčové veci v tej krátkosti.

    Prvá je, že čo je naozaj kritériom na podporu zákona. No podľa môjho názoru je to kritérium, či prináša významné čisté dobro, teda či tie náklady, ktoré sú, sú významne prekonávané prínosmi, ktoré sú. A to, čo ja som sa snažil v tom vystúpení vysvetliť, je, že tento zákon by mohol toto kritérium poľahky spĺňať, pokiaľ by sme verili, že bude reálne vynútiteľný v praxi. Pokiaľ tomu neveríme, tak aj všetky tie iné dobrá, ktoré v ňom sú, nefungujú, pretože vlastne nakoniec on fungovať ako celok nebude, tak ako keď postavíte vynikajúce, krásne auto, ale motor je nefunkčný, no tak také auto nikto nekúpi a darmo budeme riešiť, že má super karosériu a interiér. To znamená, moja otázka je, že či sme v tom druhom čítaní ochotní vymeniť ten motor, alebo ho teda aspoň upgradnúť tak, aby fungoval ako-tak.

    Súhlasím s pánom Gálom, že nebude to nikdy dokonalé, len dneska to nie je, dneska je to pod čiarou. A ja poviem, že je to pod čiarou toho, čo sme tu spolu odhlasovali ešte v minulom parlamente, ako tie štyri princípy, lebo tam bol ten princíp účinnej vynútiteľnosti a ten tu chýba. A práve vzhľadom na posledných 25 rokov ja nepoznám na Slovensku človeka, ktorý by si myslel, že keď takýto zákon zveríte okresnému súdu, tak ho zverujete tomu, kto ho naozaj vie vynútiť. Ja sa priznám, že to je pre mňa záhadou.

    A posledná poznámka, veľmi pekne ďakujem pánovi Rajtárovi za jednu vec, lebo úplne som zabudol na jednu dôležitú vec, ktorá naozaj je v druhom čítaní kľúčová, a to je naozaj to, že v tých návrhoch, ktoré sme s pani poslankyňou Žitňanskou ešte predkladali v minulom období, bola možnosť, aby štát zverejňoval zoznam, čierny zoznam krajín, ktoré reálne nespolupracujú, a z takých krajín by jednoducho nebolo možné zapísať do schránkového zoznamu, resp. bolo by to možné, len ak by tá firma dôveryhodne preukázala, že tie jej papiere sú správne. To je naozaj dôležitá vec, na ktorú som zabudol, pretože tým pádom naozaj ten zákon by bol ešte deravejší. A verím, že keďže pani ministerka to v minulosti so mnou predložila, toto budeme schopní ešte vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si krátko zareagovať na doterajšiu diskusiu, pretože sú asi dve veci, ktoré podľa mojej mienky je namieste pred pokračujúcou diskusiou o tomto návrhu zákona zarámcovať.

    Ja sa chcem v prvom rade veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Beblavému za to, že na úvod svojho vystúpenia – podľa mojej mienky správne – zarámcoval tento zákon.

    Ja som aj vo svojom úvodnom slove opakovane, opakovane zdôraznila, v čom vidím účel tohto zákona. Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vzťahov medzi štátom a biznisom, nič viac. Ale zároveň chcem povedať, ani nič menej, pretože ja to považujem za dôležité. A pokiaľ sa nám to podarí účinne urobiť, tak je to významný krok k tomu, aby sme zase zúžili priestor pre korupciu, pretože transparentnosť jednoducho ako princíp vo vzťahoch medzi verejným a súkromným sektorom zužuje priestor pre korupciu. A ja chcem povedať, že za históriu tohto štátu, najväčšie, žiaľ je to tak, najväčšie úspechy sme žali pri zužovaní priestoru pre korupciu cez uplatňovanie princípu transparentnosti vo verejnom živote. Takže odpoveď je, nie, tento zákon nemení prácu polície a ani nemá tú ambíciu. Tento zákon nemení prácu prokuratúry, ani nemá tú ambíciu. Tento zákon má ambíciu vniesť maximálnu transparentnosť do vzťahov medzi štátom a biznisom. A považujem to za dôležité a považujem to za dôležité predkladať v akejkoľvek situácii. Toľko na úvod.

    Druhý okruh, lebo možno k tým niektorým konkrétam ja sa vyjadrím aj na záver rozpravy, ale ten druhý okruh, ktorý považujem za dôležitý, je, vyjadriť sa k otázke pozícií bánk, advokátov, notárov a týchto subjektov v tomto celom nastavenom systéme, čo súvisí aj s tou otázkou vynútiteľnosti, ktorú otvoril pán poslanec Beblavý. Než k tomu dôjde, možno jedna malá poznámka. Veľmi rada sa budem v rámci druhého čítania zaoberať ešte aj otázkou neziskových organizácií, pretože riešenie, ktoré dnes máme, je riešenie, ktoré v zásade vypovedá o tom, že sme nenašli dobrú odpoveď na otázku, kde je deliaca čiara medzi neziskovými organizáciami, ktoré tu naozaj nemajú čo hľadať v tomto zákone a ktoré by tam patrili, čiže túto debatu ešte rada zvediem veľmi konštruktívne v rámci druhého čítania.

    Ale k tomu podstatnému, čo sa zmienila aj pani poslankyňa Remišová a potom na to nadviazal aj pán poslanec Beblavý. My sme stáli predtým, ako sme začali písať tento zákon, pred jednou zásadnou otázkou, ako nastaviť kontrolné mechanizmy, jak preventívne, tak následné, pokiaľ je tu nejaké podozrenie z porušenia zákona. A v zásade sme videli dve cesty, pretože dve cesty sa ponúkajú. Tá jedna cesta je vyšetrovací orgán, zjednodušene povedané, ktorý bude pôsobiť aj preventívne, aj následne, to znamená, každý jeden zápis bude skúmať z úradnej moci a následne potom vydá nejaké rozhodnutie a zapíše do registra konečných užívateľov výhod.

    Riziko tohto konceptu podľa mojej mienky spočíva v dvoch smeroch, jeden je ten, že som presvedčená, že proste vybudovanie takého úradu v kapacitách Slovenskej republiky pri plnej šírke dnes jednoducho nie je. Kapacitne, po všetkých stránkach, teraz nemyslím len z hľadiska toho, koľko by musel mať ľudí a ako by musel fungovať, ale aj – a vrátim sa k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Remišová – proste nájsť ľudí, ktorí naozaj toto sa naučia robiť, vedia robiť, proste to nie je problém len u nás, to je jednoducho tak.

    Riziko tohto konceptu by ale spočívalo následne v tom, že takto zapísané údaje, čo prešli týmto kvázi tvrdým verifikačným mechanizmom špecializovanej inštitúcie, by bolo, že štát by dal vlastne štempeľ za to, že toto je pravda, čo je tu zapísané. A niečo, čo nevieme garantovať, tak ja nechcem, aby sme sa jednoducho na to tvárili. Tak sme hľadali soft modely, ktoré pri primeraných nákladoch môžu výrazne naplniť účel. Soft model je zverejňovanie zmlúv, výrazne naplnil tento model účel, pretože určite pokrývame 90 % prípadov. A áno, hľadáme riešenie pre to, ako proste to, čo sme doteraz nevedeli zachytať, aby sme to zachytili zmenou právnej úpravy a možno následne príde čas aj na to, aby sme sa zaoberali, či potrebujeme predsa len, alebo nepotrebujeme kontrolnú inštitúciu.

    Aj toto je soft model, ktorý v sebe zahŕňa prvky preventívnej kontroly a možnosti následnej kontroly. Tie prvky preventívnej kontroly, áno, sú postavené na tom, že tá banka, notár, advokát, audítor, daňový poradca, ktorí dnes už majú nejaké povinnosti podľa zákona o boji proti praniu špinavých peňazí, čiže nejaký kontakt s témou majú, musia po preskúmaní s odbornou starostlivosťou verifikovať údaje, ktoré sa navrhujú zapísať zo strany povinnej osoby, ktorá chce peniaze zo štátu. S tým, že banka, advokát, notár môže to urobiť, nemusí to urobiť, ergo, keď necíti istotu, že to, čo podpíše, naozaj dokáže odbornou starostlivosťou verifikovať a potvrdiť, tak nesie spoluriziko, čiže je tu to, že nemusím to urobiť.

    Áno, je možné, že sa nám vygeneruje skupina ľudí z týchto profesií, ktorým to jednoducho bude stáť za to. Ponesú ale s tým spojené riziko. Riziko pre dnešok, riziko pre budúcnosť. A ja v tejto súvislosti budem stále hovoriť aj o riziku pre budúcnosť, pretože týmto zákonom nastavujeme systém, a tak ako som hovorila aj v mojom úvodnom slove, ktorý je vo veľkej miere závislý od toho, ako sa nám bude dariť aj v rámci medzinárodného spoločenstva a v rámci Európskej únie zvyšovať transparentnosť a posilňovať sieť inštitúcií, ktoré si vymieňajú informácie o týchto firmách.

    Za chvíľu tu budete mať novelu zákona, ktorým sa bude transponovať smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, na základe ktorej budú musieť všetci podnikatelia do obchodného registra zapísať svojho konečného užívateľa výhod. To je smernica, musíme. Bude to neverejná informácia, lebo tak vraví smernica.

    Už tu máme jeden ďalší referenčný register, ale pozor, my prepájame obchodné registre v rámci celej Európskej únie a tento údaj bude musieť byť v obchodnom registri v rámci všetkých krajín Európskej únie. Čiže budeme tu mať ďalších 26 referenčných registrov, z ktorých môžme porovnávať údaje. A teraz nehovorím ešte o trestnoprávnej rovine a výmene informácií. Čiže už to trošku sťažujeme všetkým, lebo minimálne si musia dať pozor, že čo kde zapíšu a nepomýliť sa. Tým reagujem na to, čo hovoril Miro Beblavý. V behu je už teraz novela tejto smernice, že tieto údaje sa budú mať zverejňovať. Budú musieť zverejňovať. Vo všetkých vzťahoch. Čiže zase sa tu nám sprístupní ďalšia masa údajov a zároveň súčasťou týchto mechanizmov, ktoré sa pripravujú, či už medzi ministrami spravodlivosti, alebo ministrami financií, je zlepšovanie toku výmeny informácií o týchto firmách. To znamená, ako sa nám bude zlepšovať prístup k informáciám, tým sa bude zužovať priestor pre klamanie, ak to mám zjednodušene povedať, zlepšovať možnosti verifikácie aj predbežnej, ale zároveň zlepšovať možnosti následnej kontroly.

    Ja sa rada pozriem ešte raz na tú časť právnej úpravy, ktorá upravuje súčinnosť obchodného súdu, respektíve súdu, Okresného súdu v Žiline, ktorému toto dávame do pôsobnosti, rada sa ešte raz pozriem na tú právnu úpravu súčinnosti s inými inštitúciami. Hlavne musíme zase pracovať aj s týmito európskymi právnymi normami a potrebujeme prekonávať bariéry, aj bariéry ochrany informácii v tomto prípade, pretože narážame na bariéry, kedy zber údajov môže byť použitý na ten účel, za ktorým sa zbiera. Čiže máme tu ešte bariéry, ktoré nie sú prekonateľné len z našej moci. A ja som presvedčená o tom, že tým, že nastavujeme latku naozaj vyššie, tak môžme byť v tejto oblasti výraznými priekopníkmi. Pretože som hovorila, že sa budú koneční užívatelia výhod podľa európskej legislatívy zapisovať do obchodných registrov na základe vyhlásenia. Lebo aj v tej Británii to robia len na základe vyhlásenia toho daného subjektu bez nejakej možnosti kontroly, bez nejakej možnosti sankcie. My pre vzťahy so štátom chceme ale viac. To znamená, daj si tú námahu. Advokát, banka, daj si tú námahu. Zdokladuj! Nes za to zodpovednosť! A ja som presvedčená, že naše prostredie to zlepší a že tá miera transparentnosti sa výrazne zvýši.

    Kapacita. Kapacita bude tam, kde si ju trúfame vybudovať. Netrúfam si vybudovať vyšetrovaciu kapacitu, trúfam si vybudovať zázemie na Okresnom súde Žilina tak, aby pri dobrej súčinnosti s inými inštitúciami mohol plne plniť funkciu, ktorá sa od neho očakáva podľa tohto zákona a v prípade preukázania pochybností, respektíve preukázania porušenia tohto zákona aj udeľovať sankcie. Bude musieť spolupracovať s inými inštitúciami, bude vo veľkej miere odkázaný na spoluprácu s týmito inštitúciami. To, ako ju nastavíme, máme v rukách a pokiaľ sa nám podarí následne postupne ako keby prelamovať tie bariéry aj používania údajov, ktorými disponujú iné inštitúcie aj pre účely tohto zákona, čo je aj otázka právnej úpravy, nielen otázka vnútroštátnej úpravy, ja som presvedčená o tom, že táto právna úprava ako celok môže byť, môže byť účinným nástrojom na zvýšenie transparentnosti v rámci vzťahu medzi verejným a súkromným sektorom.

    Opakujem a poviem to ešte raz. Úspešní budeme v takej miere, ako dokážeme, samozrejme, napĺňať tento zákon, to znamená i moja zodpovednosť, ako dokážeme toto pracovisko pri Okresnom súde v Žiline vybudovať, to na jednej strane, ale na druhej strane úspešní budeme do tej miery, ako sa nám v rámci medzinárodných vzťahov podarí nastavovať transparentnosť a nastavovať výmenu informácií.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani ministerky šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tak náš klub teda si povedal, že tento zákon odmietne takpovediac z filozofických dôvodov, pretože si myslíme, že v konečnom dôsledku nebude ničím iným len dymovou clonou. Ale musíme rešpektovať to, že naozaj pani ministerka vložila do toho veľa a jej argumentácia je presvedčivá, aspoň pokiaľ ide o preukázanie vôle niečo robiť. Avšak naše obavy pretrvávajú.

    My sa obávame, že ak hovoríme o znižovaní korupcie, pre koho to bude to znižovanie korupcie? Určite nie pre tých vyvolených ako Bašternák a špičky SMER-u. Keď hovoríme, keď hovoríme už o detailoch, tak potom transparentnosť. Komu pomohla skutočnosť alebo ako pomohla v znižovaní korupcii skutočnosť, že vidíme zmluvy? Pozrite sa napríklad na zmluvy, ktoré uzatvára Generálna prokuratúra. Jednoducho je to výsmech, ani tam celú zmluvu nedávajú, všetko to robia tak, aby sa nedalo vidieť, čo vlastne kupujú. A to je, prosím, orgán, ktorý je poverený chránením zákonnosti.

    Pozrime sa napríklad, keď hovoríme o Okresnom súde Žilina ako o pracovisku, ktoré toto bude mať na starosti. Pozrime sa, ako funguje Okresný súd Malacky, ktorý má na starosti veci v oblasti verejného obstarávania. Tam, neviem, či je to teraz ešte tak, ale donedávna rozhodoval všetky veci, na 99 % všetkých vecí v oblasti verejného obstarávania rozhodoval jediný sudca, prosím pekne, a nikomu to nevadilo. To aj v tej Žiline bude tak?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani ministerka, vy ste povedali, že tento zákon prinesie maximálnu transparentnosť do vzťahov. No v tejto podobe, v akej to predkladáte, obávam sa, že tá transparentnosť tam bude ale minimálna, nie transparentná; nie maximálna. My ho zrejme podporíme v prvom čítaní, aby išiel do druhého čítania, ale, samozrejme, očakávame, aby ten, samozrejme, očakávame úpravy, respektíve pozmeňovacie návrhy tak, aby naozaj tento zákon priniesol tú maximálnu transparentnosť. Nachádzame sa v stave, keď schránkové firmy dnes valcujú tendre, valcujú, respektíve tie najväčšie štátne zákazky a pokiaľ s tým niečo neurobíme a neobmedzíme vplyv finančných skupín a niektorých vybraných oligarchov, tak, bohužiaľ, skôr či neskôr sa staneme krajinou, kde toto prekvitá, tým myslím Grécko, Rusko a podobne.

    Čiže ja naozaj oceňujem tiež snahu, že tento zákon tu dnes je, oceňujem, že chcete s tým niečo urobiť, ale keď už ideme niečo urobiť, tak to urobme poriadne a urobme to tak, aby nikto nemohol ani zľava, ani sprava vyčítať, že je to deravé. Pretože v tejto podobe naozaj tá maximálna transparentnosť tam nebude. Bude nejaká, ale nebude maximálna.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, mrzí ma, že reagujete len na niektoré selektívne veci. Ja o tom budem v rozprave hovoriť. Skutočnosť, že sú licencované subjekty vyňaté z celej právnej úpravy, budem hovoriť o konkrétnych kauzách z minulosti. Ak je niečoho synonymum obrovskej kauzy, už o tom hovorila pani kolegyňa Remišová, je to kauza SkyToll, diaľničné mýto. Absolútne v pohode to budú môcť urobiť ešte raz. Malina. Vôbec nepodliehajú zákonu. Kauza Towercom. Teraz, ja viem, že ten zákon písalo ministerstvo spravodlivosti, ale mali sme tu už aj zákony, ktoré písali finančné skupiny. A jedna finančná skupina podľa mňa sa tomuto strašne teší, ktorá bola aj za kauzou diaľničného mýta, aj za kauzou Towercom. Je to podľa mňa nevysvetliteľné. Okrem toho, že to ide nad rámec vládneho programu, ale to teda mňa vôbec nezaujíma, pretože práve cez rôzne licenčné konania tu dochádzalo k presunu obrovských verejných zdrojov do rúk finančných skupín a veľmi netransparentným a predraženým spôsobom. Ak sa toto z právnej úpravy vyníma, lebo na tom nie je v koalícii dohoda, tak moja otázka znie potom, kde je ten limit proste akože. Kde je ten limit? A mne sa zdá, že aj v tomto prípade už bol prekročený.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani ministerka, dá sa súhlasiť s jednou vecou s vami, že základom proti korupcii je transparentnosť. Však je to len dovtedy, pokiaľ nejde o kamufláž. Keď aj odhliadneme od tých procesných neistôt, o ktorých hovorili moji predrečníci, tak vo finále sa možno dozvieme, že niekde na Kajmanoch 21-ročná dievčina zarába milióny eur, dozvieme sa to transparentne a čo? Papier znesie všeličo. Snažíte sa navodiť dojem, že zákon je protikorupčný. Áno, je to možné, že zachytia sa malé ryby, ale tak, ako povedal aj kolega Lipšic, tak tí veľkí žraloci elegantne vykľučkujú a dnes už sa smejú a tomuto zákonu tlieskajú.

    Môj názor je, že pokiaľ nezačne riadne fungovať v našej krajine justícia, tak tváriť sa a riešenie hľadať tým, že sa prenáša zodpovednosť na banky, advokátov a notárov a iné subjekty, tak je to falošné. Zodpovednosť za charakter štátu má vláda a jej predstavitelia. A pokým nedokážete urobiť poriadok s vlastným ministrom, tak tento zákon je veľmi nedôveryhodný.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani ministerka tu hovorila o tom, že zákon bude záležať na jeho vykonateľnosti. Tento zákon už len z podstaty svojej komplexity jednoducho vykonateľný nie je a v našom prostredí, či už v súčasnom, ale aj keby sa začalo čistiť, tak možno o 20 rokov je čiastočne vykonávateľný. A ako u nás prebiehajú tendre? Tendre prebiehajú tak, že už zadanie tendra pošle, pokiaľ nehovoríme o nejakých malých tendroch, ale ako sme videli pri SPP, J&T, ako vidíme pri veľkých IT tendroch, jednoducho pošle tá firma, ktorá to následne vyhrá, pošle zadanie tendra, tí úradníci to len jednoducho, dajú tam hlavičku ministerstva a nezmenia ani vlastnosti dokumentu pre istotu a hodia to na stránku. A detto zmluva, keď sa podpisuje, tak tú zmluvu pošle už IT firma a nieže tá zmluva nie je skontrolovaná po stránke vecnej, odbornej, ale tá zmluva nie je skontrolovaná ani po právnej stránke, či aspoň právne zodpovedá nejakým náležitostiam, ktoré má zmluva mať. Takto u nás prebiehajú tendre! Ale hlavne, keď budeme vedieť, kto je majiteľ a minimálne ten fiktívny niekde napísaný, tak sa všetko zrazu zmení. Samozrejme, nezmení sa absolútne, absolútne nič.

    Naozaj preniesť ešte váhu na advokátov alebo banky, keď vieme, že minimálne teda jedna veľká banka si ani len základné povinnosti pri pochybných transakciách, politicky exponovaných osobách a pochybných osobách absolútne nieže neplní, ale ešte to kamufluje úplne nehanebne pred verejnosťou, a povedať, že banka má niesť zodpovednosť za to, že či potvrdzuje nejaké informácie o niekom zo zahraničia? Čo má banka s nejakými Kajmanskými ostrovami, keď je na Slovensku? Čiže toto je jednoducho absolútna nehoráznosť, to prenesenie na súkromný sektor, nehovoriac o tom, že majitelia sa môžu kedykoľvek zmeniť, keď to advokát potvrdí, toto sú majitelia, o hodinu môže byť situácia absolútne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja som sa chcela spýtať k tomu, čo ste spomínali, len otázku, ste hovorili, že budú sa zverejňovať skutoční vlastníci v rámci transpozície smernice, ale bude to neverejný údaj, a chcela som sa spýtať, či nemôže ísť Slovensko nad rámec smernice a dať to ako verejný údaj. Vlastne tak ako to v tom registri, aj vo Veľkej Británii je to verejný údaj.

    No a potom ešte k tým ostatným poznámkam. Ja som si tak hovorila, že je tam síce pokuta aj; takto; treba povedať, že aj v tej Veľkej Británii majú problém, že tá úspešnosť, to zaviedli vlastne v lete a jedna z 20 firiem zapísala tie údaje a zapísala ich správne. Čiže tie firmy, samozrejme, sa snažia tomu brániť všetkými možnými prostriedkami. Čo urobíme my? My im dáme pokutu, môžme im dať pokutu teda až do toho jedného milióna. Ale vrátila som sa k tej firme SkyToll a pozrela som sa, že čo oni vlastne z toho biznisu, ktorý naozaj ja pokladám za jeden z najväčších nevýhodných biznisov pre štát, majú. V roku 2012 oni dostali platby vo výške viac ako 96 miliónov eur. To znamená, že dať milión na pokutu, milión nejakému bielemu koňovi, advokátskej kancelárii napríklad, nebude pre nich absolútne žiadny problém. Že tieto firmy, tá nevýhodnosť biznisu alebo teda ten biznis je tak obrovský, že ani tá výška tej pokuty ich nemusí odradiť. No, takže to len k tým úvahám, že ako to spraviť tak, aby firmy boli naozaj motivované dávať tam reálne údaje o tých vlastníkoch. A stále si myslím teda, že notári a advokáti nebudú schopní toto zabezpečiť.

  • S reakciami na faktické poznámky pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, veľmi krátko, však ja potom na záver odpoviem na viac otázok.

    Pani poslankyňa Remišová, v tejto fáze ako neverejný údaj, pretože tak to vyžaduje smernica, následne po úprave smernice asi to bude verejný údaj, nie asi, ale už to k tomu smeruje aj v rámci EÚ. Zároveň, samozrejme, sa boríme aj s tým, že pokiaľ to nie je verejný údaj v rámci celého priestoru Európskej únie, tak je to ako keby znevýhodnenie časti subjektov v rámci toho európskeho priestoru, keď sú podriadení prísnejším pravidlám. Preto my sme zvolili cestu, že štát má právo toto požadovať, ale nejdeme ako keby nad rámec v rámci čisto biznis sféry, súkromná sféra verzus súkromná sféra. Preto vynímame ten verejný sektor, že tam, kde vstupujeme vo vzťahu k verejnému sektoru, tam chceme viac, pretože máme na to nárok. Nikto nemá povinnosť, kto nechce zverejňovať viac, nikto nemá povinnosť obchodovať so štátom, hej?

    Pokiaľ ide o tie licencie, vždy sa tá debata v parlamente, pokiaľ ja si ju pamätám, aj pokiaľ si pamätám uznesenie vlády, viedla na tému zdrojov. Ja rada v ďalšej fáze sa budem venovať aj otázke licencií. Mne sa ten návrh, ktorý Adam Valček dal v pripomienkovom konaní, aby zákon pokrýval, alebo aby sme zvážili aj otázku licencií, mne sa páči. Prišiel v štádiu pripomienkového konania. Je to podľa môjho presvedčenia taký vážny zásah do toho zákona, ktorý sa, samozrejme, že bude dotýkať množstva subjektov, ktorý by sa nemal robiť v priebehu takéhoto procesu, ale som absolútne otvorená do budúcnosti, keď sa budú robiť korekcie, pretože vždy sa robia nejaké korekcie zákonov, na túto tému sa rozprávať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do ústnej rozpravy sa prihlásil pán poslanec Lipšic a pán poslanec Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr jednu osobnú prosbu, ktorá nesúvisí s návrhom zákona. Lebo sa mi zdá, že už sa tu prekračujú nejaké také základné hranice, neviem, či empatie, slušnosti. Som sa teraz dozvedel, že pani podpredsedníčka Nicholsonová dostala výzvu od kancelárie pána predsedu Národnej rady, aby si rýchlo doplnila všetky hodiny a vedenie schôdze, aby ich mala vyrovnané s ostatnými podpredsedami parlamentu. Mne sa zdá, že v situácii, keď je šesť dní po pôrode, ju nútiť, aby rovnocenne viedla parlament s tromi kolegami podpredsedami parlamentu, je niečo, čo prekračuje tie najzákladnejšie, najzákladnejšie hranice slušnosti.

    A chcem vás poprosiť, pani ministerka, aby ste hovorili s pánom predsedom Dankom aj preto, že máte podobnú skúsenosť, keď ste vo vysokej verejnej funkcii mali tretie dieťa, a myslím si, že postoj vtedy nás ostatných k vám bol čo najviac ústretový, čiže hovorím aj trošku z takej osobnej skúsenosti. A myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prosím vás, k téme, k zákonu.

  • Pán predsedajúci, ja vás poprosím, neprerušujte ma, dobre? Ak si myslíte, že tým, že máte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok.

  • Pán predseda, ak si myslíte, že máte gombík k dispozícii, že vám to umožňuje byť neslušný a skákať mi do reči, tak nie. Dajte si faktickú poznámku, ak sa vám zdá, že to nepatrí na rokovanie pléna, takáto vec, tak fajn, tak fajn, svedčí to o proste nejakej vašej úrovni alebo vašej empatii, však v tichosti o tom trošku porozmýšľajte pred tým, ako niečo poviete alebo vykríknete, a potom možno k tomu zaujmete stanovisko. Ja som urobil prosbu pre pani ministerku vo vzťahu k vášmu predsedovi Národnej rady, ak sa vám zdá tento postoj v poriadku, sa vám to páči a oceňujete ho potleskom, fajn. Hovorím, každý proste si nejakú vizitku vystavuje verejne, aj vy, aj pán podpredseda Hrnčiar. Jemu zrejme tiež vadí, že by pani podpredsedníčka Nicholsonová viedla schôdzu o hodinu kratšie ako on. V poriadku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ja si vyprosím, aby ste hodnotili, čo mne vadí alebo nevadí, ja som mal v piatok napísané všetky prázdne kolónky za pani podpredsedníčku Nicholsonovú, ktorá sama požiadala o to, že chce viesť schôdze, tak poprosím vás, nehodnoťte moje konanie, dobre?

  • Ešte raz vás chcem požiadať dôrazne, zatiaľ je v tomto parlamente sloboda prejavu, aby ste ma neprerušovali v rozprave. Ak sa chcete do rozpravy prihlásiť alebo reagovať na mňa, samozrejme, kedykoľvek. Ale ešte raz, to, že máte pred sebou nejaký gombík, ešte neznamená, že sa môžete správať tak, že skáčete do reči.

  • Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec, venujte sa téme!

  • Chcem sa v troch oblastiach vyjadriť k navrhovanému zákonu. Jedna sa bude týkať vôbec prijímania zákonov a ich reálnej vymožiteľnosti a účinnosti.

    Druhá sa bude potom týkať, to, čo som už avizoval vo faktickej poznámke, konkrétnych medzier v zákone, ja som jednu pomenoval, a to sa týka licencovaných subjektov s tým, že tá reakcia pani ministerky podľa mojej mienky nie je úplne uspokojivá. Však môžme to niekedy v budúcnosti riešiť, jasné, však budeme možno o rok, o dva. Ja si myslím, že to nie je uspokojivá odpoveď. Lebo ak vieme, akým spôsobom fungujú schránky v licencovaných konaniach, ak synonymom jednej z najväčších krádeží prvej Ficovej vlády bola kauza mýtneho tendra, dodnes je to škandál a my sa tvárime, že to nemusíme riešiť, lebo pripomienka prišla neskoro a je to nad rámec vládneho programu, tak potom trošku robíme dymovú clonu. Celkom evidentne robíme dymovú clonu. Ale k tomu sa ešte vrátim v tej druhej časti. Nechcem predbiehať.

    A tá tretia sa bude týkať podľa mojej mienky celkového rámca, celkového rámca boja proti korupcii tejto vlády, lebo je pravdou skutočnosť, že táto vláda tvrdí, že takou vlajkovou loďou v legislatíve boja proti korupcii je práve tento zákon. Je práve tento zákon. A preto podľa mojej mienky musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto vláda proti korupcii bojuje, aj o kauzách, ktoré sú kauzami posledných dní.

    Ja pevne verím, pán podpredseda Hrnčiar, že ma nebudete už ďalej prerušovať, lebo to je také, viete, veľmi zvláštne, vy hovoríte, viete, pri tomto zákone my nemôžme hovoriť o kauze Kaliňák, lebo to nepatrí k tomuto zákonu. Zvoláme schôdzu ku Kaliňákovi, tú protiústavne prerušíte. Čiže vy hovoríte, že my o kauze Kaliňáka vlastne v parlamente vôbec hovoriť nemôžeme.

    Tým, čo sú tuná právnici, by som rád odporučil na prečítanie, je to posledné rozhodnutie štrasburského súdu, veľkej komory, je to jednohlasné rozhodnutie vo veci Karacsonyi proti Maďarsku, odporúčam to najmä kolegom z MOST-u, právnikom z MOST-u, ktoré sa týka obmedzovania slobody prejavu opozičných poslancov na témy verejného záujmu v parlamente. Štrasburg judikoval v tomto rozhodnutí v princípe, že ak je nejaký prejav, ktorý má najvyššiu mieru ochrany, najvyššiu mieru ochrany z hľadiska čl. 10 dohovoru, je to prejav opozičného poslanca na tému verejného záujmu v parlamente. Tak to by si mohol aj pán podpredseda Bugár prečítať pri hlasovaní o novom rokovacom poriadku, ale aj pri tom, čo sa deje sústavne, ako sa odkladajú schôdze a obmedzuje sa sloboda prejavu opozičných poslancov v Národnej rade. Je to zatiaľ iba v angličtine, priznávame, ale myslím si, že máte šikovných poradcov.

    Všeobecne k účinnosti zákonov. Ja si myslím, že zákony, samozrejme, sú dôležité. Ale niekedy dochádzame do stavu, že sa prijímajú zákony – nehovorím, že to je vyslovene tento prípad – len ako marketingový ťah. My sme na ústavnoprávnom výbore, myslím, v pondelok rokovali o správach generálnej a špeciálnej prokuratúry, ktorá obsahovala aj zmienku o tom, ako funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. To bol tiež zákon, ktorý prišiel do parlamentu pred šiestimi rokmi z dôvodov vtedy čisto marketingových, nebudem tú celú genézu spomínať, lebo taký zákon potrebný je, ale nie taký, čo ste prijali. Bolo pred voľbami, premiér Fico proste urobil marketingovú kampaň, asi v prieskumoch sa znovu objavilo, že taký zákon by ľudia ocenili. Ten zákon do dnešného dňa nebol aplikovaný ani v jednom prípade. Ani v jednom jedinom prípade! Sme vám to hovorili tuná v parlamente, dávali sme pozmeňovacie návrhy, aby bol funkčný, nič, dávali sme opätovne novely, návrhy noviel zákona, nič. Ten zákon, ten zákon je tak deravý, že švajčiarsky ementál je oproti tomu šuviks. Podľa mojej mienky človek s podpriemernou inteligenciou ten zákon obíde bez akýchkoľvek problémov. Aký zmysel má prijímať zákony tohoto charakteru, ktoré tuná v parlamente niekto príde, povie, toto proste ideme po tých bohatých, ktorí zneužívajú, kradnú. Je to čistá dymová clona, proste to nie je ani clona, to je proste, to je nič, nula, nula, nič. Čiže niekedy je nejaký limit, kedy tá účinnosť zákona je už taká smiešna, že nemá zmysel ho prijímať, lebo to je fraška.

    A aby som nehovoril len akože o iných zákonoch, ja som mal skúsenosť, už to bolo hodne dávno, kedy som do parlamentu predkladal zákony aj o konflikte záujmov, aj o preukazovaní pôvodu majetku, ktoré v parlamente boli tak zmenené a tak bola ich podstata vlastne vygumovaná, že som ich radšej stiahol. Dokonca v rozpore vtedy so želaním vládnej koalície, lebo si myslím, že proste prijímať zákon len preto, aby nejaký bol, aby sme si odfajkli nejakú kolónku, je blbosť.

    A k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý ešte na začiatku rokovania dnešného. Áno, zákony sú dôležité, ale keby som si mal vybrať, že čo je dôležitejšie, či zákony, alebo osoby, ktoré ich napĺňajú a ich integrita, ich odbornosť, tak to druhé.

    Odporúčam vám si prečítať, pred nejakým časom mala rozhovor jedna z elitných českých prokurátoriek Lenka Bradáčová a sa jej pýtali, čo si myslí, že je dôležitejšie, zákony alebo osoby, ktoré zákony vykonávajú. Ona povedala, že svojho času si myslela, že to je 50 na 50, ale teraz po tej skúsenosti, ktorú má, je presvedčená o tom, že absolútne kľúčové je, aké sú osoby v kľúčových pozíciách vykonávajúcich právo.

    Ono to je tak, ako aj v ústavnom práve asi najkrajšie ústavné texty s najkrajšími slobodami a právami mal Sovietsky zväz. Všetko tam bolo. Sloboda prejavu, vierovyznania, čo ste chceli, najkrajšie, najkomplexnejšie. Samozrejme, tá realita bola trošku iná. Čiže preto by som ja bol tuná trochu zdržanlivý.

    Hovorím to aj preto, a k tomu sa vrátim na záver, že kľúčovou osobou tejto vlády na boj proti korupcii je Robert Kaliňák. A o tých kauzách budem hovoriť na záver. Proste ako je dôveryhodné, ako je dôveryhodné to, že vláda prichádza s protikorupčnými opatreniami v tejto zostave.

    Ale aby som nehovoril len o SMER-e. O čom je, keď koaličná strana MOST vyhandluje, vymení post námestníka SIS za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie?

  • Reakcia z pléna.

  • O čom je, keď strana MOST vymení dohodnutý post námestníka SIS za šéfa ÚVO?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Myslím si, že práve to personálne zloženie, s ktorým sem prichádzate, je dôkazom toho, aká je dôveryhodnosť tejto vlády v oblasti boja proti korupcii.

    Keď takýto zákon do parlamentu príde, tak jeho hlavným účelom by mala byť úspora verejných financií. To znamená, že by sme mali mať transparentnejšie verejné obstarávania. Ale keď si pozriete doložku vplyvov, tak pri vplyve na rozpočet verejnej správy je vplyv – žiaden. Čiže tento zákon by mal slúžiť k tomu, aby škaredé schránkové firmy nevyhrávali predražené netransparentné tendre. Ale úspora je nulová. Práve naopak, ten zákon bude mať náklady, myslím, 330-tisíc eur na administratívu rezortu spravodlivosti.

    Spomenul by som štyri oblasti, kde ten zákon má najväčšie diery, a myslím si, že sa tie diery limitne blížia k tomu, že nemá ten zákon až taký zmysel prijímať. Ja tiež zvažujem, ako hlasovať v prvom čítaní, lebo je to určitý krok, ktorý vylepšuje daný právny stav, ale tých dier je tam veľmi veľa.

    A začnem tou prvou, ktorú už pani ministerka zmienila, že sa netýka licencovaných činností. Podľa mňa je to závažný nedostatok toho zákona. A spomínal som kauzu diaľničného mýta, ktorú sme mnohí, ktorí ste dnes aj vo vládnej koalícii, spoločne a dlhodobo kritizovali. Stála za ňou jedna finančná skupina a jeden oligarcha. Kauza Towercom. Stála za ňou rovnaká finančná skupina. Proste ak by tento zákon písala, netvrdím, že ho písala, táto finančná skupina, tak by ho asi napísala podobným spôsobom. A to vysvetlenie pani ministerka dala pre médiá, ja ho odcitujem, aby som, aby tuná nemusel pán podpredseda Bugár gestikulovať: "Presahuje to rámec programového vyhlásenia vlády," reagovala na výhradu Lucia Žitňanská. Čiže moja otázka znie: Kto to v tej vláde zablokoval, aby sa tento zákon netýkal licencovaných subjektov, licenčného konania vôbec? Ktorý biely kôň ktorého oligarchu, ktorej finančnej skupiny? Lebo nedáva to žiadnu logiku, aby verejné zdroje, ktoré sa prelievajú v rámci licenčného konania, obrovské stovky miliónov, boli spod tohto zákona vyňaté s tým, že veď možno v budúcnosti by sme to mohli riešiť, možno o dva, o tri roky, uvidíme, aká bude situácia. Ja si myslím, že to je obrovská diera tohoto zákona.

    Druhá diera tohoto zákona je, že veľmi slabo pokrýva štruktúrovaných subdodávateľov. Poviem vám príklad, ktorý je možnože taký jednoduchší a bolo by treba urobiť sofistikovanejšiu schému. Myslím, že daňové finančné riaditeľstvo za vašej bývalej vlády urobilo tender na ten IT systém, ktorý vyhralo IBM. A teraz tam mali, ale IBM je akože fajn. Však IBM všetci poznáme. Ale tí traja alebo koľkati subdodávatelia, ktorí boli už vopred dohodnutí, som o tom presvedčený, boli vlastne firmy pána Brhela a pána Miškovského. Už sme o tom hovorili. Budeme vedieť, aká je štruktúra IBM. Super. Ale vopred budú dohodnutí a tí subdodávatelia, tie tri firmy vlastne ten celý tender zrealizovali. IBM to len zakrylo a neslúži to veľmi ku cti IBM, ale asi by inak tú zákazku nedostali, samozrejme.

    Tretia vec a štvrtá, poviem minimálne také dve schémy, na základe ktorých je možné ten zákon obísť aj v akomkoľvek inom konaní, a dokonca, dokonca sa k jednej schéme, zaujímavé, že tá istá finančná skupina aj verejne priznáva, že tú schému aplikujú. Nehovorím, že kvôli tomuto, ale môže sa využiť aj v takýchto prípadoch. Vyhrá tender nejaký subjekt, obchodná spoločnosť. Vieme, aký je konečný užívateľ. Ale všetky poradenské proste, poradenské, konzultačné, neviem aké služby si bude zazmluvňovať s niekým úplne iným, ktorý už nie je ten výherca, víťaz súťaže, v hodnote akejkoľvek v princípe. A tam už nebudeme vedieť, kto je ten konečný užívateľ výhod. Jeden skutočný vlastník. Ten beneficient toho, kam tečú peniaze.

    Poviem iný príbeh, ktorý sa už využíva. Úverové vzťahy. Sú finančné skupiny, ktoré tieto schémy už používajú dnes. To znamená, že dajú nejaký úver nejakej firme, ktorá má, teda dajme toho konečného užívateľa výhod a ten úver je tak vysoký, že si odčerpávajú potom 10-percentný úrok a podiel na zisku. Táto skupina sa k tomu aj priznáva. Inak je to rovnaká skupina, aká bola za mýtnym tendrom a Towercomom, je to možno len náhoda. Povieme, že chceme podiel na zisku nie 3, ale 8 % a tiež podiel na zisku, keď sa vám bude nad rámec dariť. Niekedy si chceme uplatniť aj opcie, ktoré nám časom umožnia vo firme získať majetkovú účasť. Čo tým chcem povedať? Cez tieto úverové vzťahy si tento veriteľ môže odliať 95 % zisku. Ale on nebude v registri konečných užívateľov. On nebude nikde. On nebude nikde.

    Preto hovorím, že ten zákon má také veľké diery, že je veľmi otázne, či by sme ho mali v tomto stave prijímať a napríklad pri licenciách poberať, veď možno to o dva-tri roky vyriešime. Lebo obávam sa, možno o dva-tri roky niečo vyriešime, ale myslím si, že táto vláda už o dva-tri roky v tejto oblasti riešiť nič nebude. Lebo je to len skôr vlajková loď, čomu nasvedčuje aj vaše vedomie, pani ministerka, že veď to je nad rámec programového vyhlásenia vlády. Ak to je nad rámec programového vyhlásenia vlády, tak to bude nad jeho rámec aj o dva-tri roky. Čiže tadiaľ cesta nevedie podľa mojej mienky.

    To sú len také štyri, pre účely prvého čítania, najzákladnejšie výhrady.

    Teraz chcem povedať, že určite pre účely druhého čítania pripravíme pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať za cieľ odstrániť aspoň časť nedostatkov, ktoré som teraz pomenoval. A ja si myslím, že slová sú strašne pekná záležitosť, ale oveľa kľúčovejšie sú skutky. A my poslanci skutky prejavujeme hlasovaním. A nechcem veľmi špekulovať, ako budete hlasovať, ale predpokladám, že všetky relevantné návrhy opozičných strán budú zamietnuté, ako boli doteraz. Čo je vaše právo v princípe, však máte väčšinu, hlasujte. Len potom nehovorme, že prijímame zákon, ktorý je tak dôležitý a kľúčový. Infozákon bol kľúčový. Zverejňovanie zmlúv bolo kľúčové. Ale tento zákon kľúčový rozhodne nie je.

    A tým sa dostávam k tej tretej časti môjho vystúpenia. A to je, neviem, či to nazvať étos, ktorý táto vláda vyžaruje, ale je to skôr negatívny étos v oblasti boja proti korupcii. Nehovorím, že na Slovensku bola spravodlivosť niekedy bezchybná. Nebola. Ale čo sa deje v posledných mesiacoch vo vzťahu k spravodlivosti, sú veci, ktoré sa možno diali a možno ani nediali v polovici 90. rokov. A nehovorím to ako šírenie poplašnej správy, lebo to by som bol nerád, ale iné prirovnanie ma, žiaľ, nenapadá. Spomeniem konkrétny príbeh, ktorý sa udial teraz v lete. Neviem, či o ňom budeme niekedy rokovať pri odvolávaní ministra Kaliňáka, lebo možno o odvolaní ministra Kaliňáka rokovať nebudeme nikdy. Tá bohorovnosť vládnej väčšiny, že môže obmedzovať ústavné práva poslancov, je pomerne veľká. Včera mala vládna väčšina možnosť skorigovať svoje rozhodnutia a aspoň predsunúť body o odvolávaní premiéra, Kaliňáka a ministra vnútra. A dokonca aj poslanci, ktorí hovorili, nemali sme to asi tak posunúť, tak neskoro, to je pravda, ani tí nehlasovali za. Preto hovorím, že tie skutky sú dôležité, nie tie slová. Slová sú veľmi pekné v médiách, jasné. Ale tie skutky sú dôležité.

    Pre presunutie?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale vaše vyjadrenia mediálne som nečítal. Čítal som vyjadrenia pána poslanca Kresáka, pána poslanca Procházku a potom som si pozrel a pozrel som si ich hlasovania. Vaše mediálne vystúpenia, žiaľ, pani poslankyňa, nesledujem a nechcem vám verejne povedať dôvod, pre ktorý tomu tak je.

    Ale teraz sa vrátim k tým kauzám. V lete sa ešte udialo okrem tohoto ešte niečo ďalšie, čo považujem za bezprecedentné. Zvolali sme k tomu mimoriadne ústavnoprávny výbor. Mám veľké pochybnosti, či vládna koalícia umožní, aby prebehol. A to je kauza prokurátora Špirka. Chcem o tom hovoriť preto, že je to vec, ktorá sa týka justície a týka sa boja proti korupcii. Prokurátor Špirko dozoroval, zrejme stále dozoruje, kauzu B.A. Haus, kde je podozrivým minister vnútra. Mal v gescii aj ďalšiu kauzu, kde jeden odsúdený daňový podvodník vypovedal o korupčných schémach na ministerstve vnútra pri rôznych tendroch. Nabehlo jeden piatok cez prázdniny k nemu komando z NAKA. Urobili všetky invazívne úkony, vzali mu relevantné, zaistili mu relevantné spisy a vzniesli mu obvinenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Vďaka tomu, že toto obvinenie, toto uznesenie bolo zverejnené a každý, podľa mňa aj laik, ale určite každý právnik, ktorý si ho prečítal, musel dôjsť k záveru, že je úplne účelové a neopodstatnené, bolo nakoniec aj Generálnou prokuratúrou zrušené ako nezákonné. Čiže ak hovorím, že išlo o nezákonné vznesenie obvinenia, tak to nehovorím ja, to povedala Generálna prokuratúra.

    A teraz, viete mi povedať nejaký evidentnejší konflikt záujmov, taký, ktorý presahuje všetky hranice, keď minister vnútra, ktorý je predmetom vyšetrovania, jeho podriadená inštitúcia NAKA vznesie obvinenie prokurátorovi, ktorý vec dozoruje, nezákonné obvinenie, a ideme ďalej a máme protischránkový zákon? Toto sa nestalo naozaj ani za Mečiara. Mečiar to možno robil iným spôsobom. A vy ste ticho, a dokonca neumožníte o tom ani v parlamente hovoriť, ani na výbore hovoriť. Ak tu niekto, sa ujal ten pojem, ale týka sa deštrukcie demokracie, neviem, čo už som sa napočúval, čo je väčšia deštrukcia demokracie ako takéto úplne evidentné a svinské zneužívanie práva na elimináciu v tomto prípade odvážneho prokurátora.

    Nechcem špekulovať veľmi o tom, čo by sa bolo vôbec stalo, ak by to uznesenie o vznesení obvinenia zverejnené nebolo. Neviem, čo by urobila Generálna prokuratúra, a nechcem o tom ani špekulovať, lebo by sa mohlo, mohla hrať na takú hru, že veď my len poznáme ten spis. Vy to nepoznáte, čo to vy kritizujete, my to poznáme, neukážeme nikomu. Našťastie kvôli tomu zverejneniu to už, túto hru, hrať nemohli. A odporúčam minimálne právnikom v tejto snemovni si to uznesenie prečítať. Je na takej istej úrovni asi ako uznesenie pani vyšetrovateľky Ujváryovej v kauze Bašternák. Proste jedno škandalózne, nezákonné rozhodnutie. A napriek tomu táto snemovňa a jej väčšina do poslednej nohy hlasuje za zotrvanie ministra Kaliňáka vo funkcii. Moja otázka znie, že čo sa ešte musí stať? Čo sa ešte musí stať po kauze Špirko?

    Poviem vám iný príbeh, kde spravodlivosť, spravodlivosť, bohyňa spravodlivosti je zobrazovaná so zaviazanými očami preto, že by mala mať zaviazané oči vo vzťahu k tým, ktorí pred ňou stoja, či sú to ľudia vplyvní alebo menej vplyvní, bohatí alebo chudobní, ľavicoví, pravicoví, červení, zelení, tak by mala mať rovnaké posudzovanie. Ale u nás bohyňa spravodlivosti nemá zaviazané oči. Poviem to aj na príklade, ktorý súvisí s ministrom vnútra. Asistent môjho kolegu pána poslanca Rajtára, ktorý nahliadol do prevodov bankových ministra Kaliňáka... (Reakcie z pléna).

    Ja by som vás poprosil, však dajte si faktickú poznámku a môžte potom, nechajte ma aspoň dohovoriť, lebo veľa o slušnosti hovoríte, ale bolo by dobré opäť sa k tým skutkom vrátiť a nielen k tým slovám. Dajte si faktickú a ja budem veľmi rád počúvať. Len chvíľku ticho.

    A tak vo vzťahu k tomuto poslaneckému asistentovi sa urobia okamžite invazívne úkony, dokonca právnik Tatra banky, ktorý podával trestné oznámenie, príde k vyšetrovateľovi NAKA, tam dá trestné oznámenie. NAKA v tej veci nie je príslušná, však ešte v tej veci vôbec nekoná, však? Až následne začne trestné stíhanie vyšetrovateľ, až následne rozhodne prezident policajného zboru, že NAKA je príslušná. Ako ten právnik Tatra banky vedel, ku komu vlastne prísť? Príslušná bola Okresná polícia Bratislava 5. Kto komu telefonováva? Príď tam, tento ťa zobere, ideme na to. Nerozumiete tomu stále? A teraz teda dobre. On je stíhaný za trestný čin ohrozenia bankového tajomstva. Je to rovnaký trestný čin, rovnaký trestný čin, ktorý sa týka aj ohrozenia daňového tajomstva, telekomunikačného a obchodného tajomstva.

    A hádajte, kto ohrozil daňové tajomstvo pred voľbami v roku 2012, dokonca na tlačovej konferencii? Len znovu pre právnikov, ktorí nerobia trestné právo, by som vám odporúčal si prečítať skutkovú podstatu trestného činu. Má dve alternatívy konania. Jedna z nich je, kto vyzvedá v úmysle vyzradiť, a druhá je, kto tú informáciu, ktorú môže mať z akýchkoľvek zdrojov a legálnych, kto ju vyzradí verejne. Tam, samozrejme, je podozrivý predseda vlády Fico. Ešte hovorím, keď vykrikuje pán poslanec Hrnko, porušil Rybanič trestný. Fajn, tak keď on porušil, prečo ho neporušil premiér Fico, rovnaký trestný čin?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No vy neviete, u Rybaniča viete, u Fica neviete. No to je dobré! To je celkom dobré.

  • Smiech v sále.

  • Hej, hej, fajn. Ja som videl spisy obidva, ja tie spisy poznám. Áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Viete ako? Lebo jedného zastupujem ako obvineného a druhého ako poškodeného. Úplne legálne. Dobre? Ak si urobíte licenciu advokátsku, nech sa páči do toho smelo potom tiež, pani poslankyňa, do káuz a do spisov.

    Čiže, a teraz vám poviem. Tam šesť mesiacov, šesť mesiacov nebol nikto vypočutý. Začali stíhanie vo veci a podľa mňa premiéra Fica ani nevypočujú, však asi mu ani nemajú ako možno doručiť predvolanie, ale aj keby mu chceli doručiť predvolanie, ktorému sa sústavne vyhýba, čo je inak tiež skvelá proste, podľa mňa to je skvelý príklad pre ľudí, ako by mala spravodlivosť fungovať. Predseda vlády, ktorý je prítomný na Slovensku, nie je na úteku zatiaľ, tak nepreberá predvolania súdu. Skvelé, skvelé, hlavne, že máme dobré zákony. Máme dobré zákony. A v takom prípade, keď si porovnáte trestné stíhanie pre rovnaký trestný čin v kauze Rybanič a v kauze Fico, veľmi ľahko vidíte, akým spôsobom, akým spôsobom má bohyňa spravodlivosti rozviazané oči a postupuje vyslovene len podľa toho, o koho ide. Nemusíme ísť. Môžme ísť, keď spomínate, lebo pani poslankyňa Vaľová sa ohradzovala, premiér Fico nepreberá, nepreberá, a možnože je to triviálna záležitosť, nepreberá súdne predvolania v kauze obžalovaného Daňa. On je stíhaný pre ohováranie, keď vyzval bývalého ministra Počiatka na drogový test. Koľko možno z vás, ale nechcem na vás, premiér Fico koľko razy tu hovoril o Sulíkových kokaínových večierkoch a tak ďalej. A nechcem ho ja stíhať, ale vám sa zdá, že to na každého dopadá rovnako?

    Teraz sú stíhané, ešte zatiaľ nie sú obvinené, redaktorky Trendu, ktoré zverejnili kauzu Chovanec. Boli predvolané včera pred vyšetrovateľa, ktorý robil predtým emisie, tunelovanie Vojenského spravodajstva. Ten problém je, že však vy, na NAKA sa tí vyšetrovatelia vyberajú podľa toho, o akú vec ide. Sa menia tí vyšetrovatelia, ak ten pôvodný nechce urobiť to, čo, aký je zámer. Tuná ide o vyšetrovateľa Laha, ten náhodou dostal trestný čin ohovárania, kde dal trestné oznámenie minister Kaliňák.

    Ako ďaleko ešte chcete ísť? Ako ďaleko ešte chcete ísť? Lebo ak tu niekto ohrozuje samotné základy právneho štátu, ktoré v takomto rozsahu neboli obmedzené od mečiarovských čias, tak ste to vy. Teda nemyslím vy konkrétne, ale vaša vládna koalícia. A reprezentanti, ktorí, ktorých sústavne vo funkciách držíte a niektorí aj pomerne aktívne obhajujete. Myslím si, že je to možnože paradoxné v niečom, že predchádzajúca vláda bola v tomto akoby zdržanlivejšia ako dnešná koaličná vláda, neviem to celkom porozumieť tomu, ale tak mi to vychádza. Ani prvá, ani druhá Ficova vláda si nedovolila robiť takéto veci poškodzujúce základné demokratické hodnoty, ako robíte vy. A možnože to ľudia ešte až tak nevnímajú, aj keď to podľa mojej mienky začínajú, ale ak je niekto najväčším ohrozením v súčasnosti slobôd a demokracie na Slovensku, je to súčasná vaša štvorkoalícia, teda pardon, myslím, že už ste len trojkoalícia.

    A akýkoľvek zákon, aj ktorý je vedený dobrým úmyslom, ktorý prichádza do parlamentu, tento základný problém nikdy nevyrieši. Ten zákon po prvé má pomerne veľké diery, na ktoré som nepočul odpoveď, respektíve takú, že veď možno to vyriešime niekedy v budúcnosti, ale to podľa mňa nie je odpoveď, ktorá je dostatočná. A po druhé, to, čo ste vytvorili od toho marca, apríla tohoto roku, akým spôsobom aplikujete v konkrétnych veciach spravodlivosť, vaša vláda, akým spôsobom aplikujete najdôležitejší princíp právneho štátu, ktorým pre mňa je rovnosť pred zákonom, je proste hanebnosťou. Je hanebnosťou. A akýkoľvek dobre mienený zákon túto hanebnosť ani trošku nezmyje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Áno, pán Lipšic, chcem vám povedať a neplatí to len na vás, ale aj na ďalších poslancov, ktorých sa to týka. Idete z pani Nicholsonovej div že, teda urobiť sväticu, div, že ju nejdete vysvätiť, vyhlásiť za svätú, za to, že päť dní po pôrode a v šestonedelí odišla od takého malého dieťaťa, novorodenca a prišla do parlamentu. Uisťujem vás, že na tom nie je nič sväté ani posvätné, ani záslužné. Pani Nicholsonová nie je ani taká chudobná, že by nemohla žiť bez poslaneckého platu a platu podpredsedníčky parlamentu, a pani Nicholsonová nie je ani nenahraditeľná, ani nepostrádateľná. Čo by mnohé ženy na Slovensku, občianky tejto republiky, dali za to, keby mohli byť pri novorodencovi alebo malom, takom malom dieťati a keby neboli nútené z finančných dôvodov chodiť do práce. Preto považujem ja postoj pani podpredsedníčky Nicholsonovej za nesprávny. Nechcem sa vyjadriť ináč, ale je to, podľa mňa sú to zištné dôvody.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic, toto je moja prvá faktická poznámka v parlamente, tak vopred sa ospravedlňujem, ak sa vám nebude úplne páčiť. Na úvod tiež by som rád reagoval na vaše zastanie sa pani Nicholsonovej. Ja to môžem len uvítať, ale na druhej strane by som vás tiež chcel poprosiť a verejne vyzvať, aby ste potom na druhej strane nepoužívali nejaké ironické poznámky k iným poslankyniam, pretože dúfam, že tak ako ja, aj vy máte rád všetky ženy.

    A teraz už k podstate. Áno, tento tzv. nový schránkový zákon, ak to môžem takto nazvať, má reagovať na všetky historické problémy, ktoré tu boli. Vy ste spomínali mýtny tender, ja by som vám ale rád pripomenul, že najväčšou schránkovou kauzou v histórii slovenskej politiky bola kauza SDKÚ, po ktorej predsa vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda sa rozhodol už nekandidovať v ďalších voľbách ako líder kandidátky. A viete dobre, že v tom čase ste boli ministrom spravodlivosti vy v Dzurindovej vláde, a pokiaľ si dobre pamätám, ste neurobili v tejto problematike nič. Neprišli ste so žiadnym zákonom.

    Myslím si, že ak hovoríte o tom, že niekedy nie zákony, ale osoby sú zárukou efektivity a efektívnosti, tak si myslím, že práve pani ministerka spravodlivosti Žitňanská je tou osobnosťou, ktorá by mohla byť zárukou, aby ten zákon začal aj účinne fungovať.

    A na záver vás chcem poprosiť, veď je toto len prvé čítanie. Bude druhé čítanie, v ktorých môžte predložiť pozmeňovacie návrhy a nikto nehovorí, že pri tak dôležitej problematike nemôžu byť napokon zahrnuté a schválené. Možno zo mňa hovorí ešte taká nováčikovská naivita, ale mám pocit, že napríklad pri takýchto témach by sme sa naozaj mohli baviť vecne, a vy ako bývalý dvojnásob...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Lipšic, ja viem, že si vymýšľate v kuse. Ale ako vás mohlo napadnúť, že námestníka SIS sme vymenili za UVO? A tak možno viete, súdim teba podľa seba. Takže asi vy ste robili takéto kšefty, ja neviem o tom, že by vôbec niekoho mohlo napadnúť, že námestníka, ktorý nám nepatrí, meníme za niečo, čo možnože nám bude patriť. Ja neviem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale viete, no, nekričte, to sú vaše spôsoby. Ja som si myslel zo začiatku, že s tým, že ste začali spolupracovať s Matovičom, zmeníte ho trošku k lepšiemu. No, bohužiaľ, naopak. Vy ste sa zmenili, vy ste sa mu prispôsobili.

  • A čo je horšie, viete, keby som povedal, že ste sa stali Matovičovým klonom, tak by som vás trošku podhodnotil, minimálne klon na n-tú.

    A klamete, klamete, zavádzate. Vy hovoríte, citujem vašu vetu: Najväčším ohrozením slobôd a demokracie sme my (rečník ukázal na seba), teda vládna koalícia? Viete, keď som si myslel, že už nič iné sa nemôže stať, však posledné Bonaparte bolo, no tak vidieť tie nenávistné reči len kvôli tomu, že niekto má iný návrh, iné stanovisko, iný názor a potom na základe tých nenávistných rečí tú pani Krempaskú zbijú, tak mi hovorte, že kto je tu ohrozením demokracie.

  • Pán poslanec Lipšic, vo vašom vystúpení ste ani slovkom pozitívne nespomenuli predkladaný návrh zákona. Vo vystúpení ste viacejkrát zvýraznili, že ste advokát. Teda z vášho profesionálneho pohľadu nie je v tomto návrhu zákona množstvo pozitívnych aspektov pre budúcnosť? Budem trošku nadväzovať na to, čo povedal kolega Tomáš. Nie ste, pán kolega Lipšic, tabula rasa, teda nepopísaný list papiera. V rokoch 2002 – 2006 ste boli ministrom spravodlivosti. Bez niekoľkých mesiacov to bolo celé volebné obdobie. Keď tu toľko kritizujete, prečo ste vy už počas svojho ministrovania v tejto otázke nič nepodnikli? Už tu bola spomenutá kauza financovania SDKÚ. Ja spomeniem ďalšiu. Nemali ste vtedy napríklad aj kauzu vláčiky, ktorej hlavným aktérom bol brat vtedajšieho vášho šéfa, premiéra Mikuláša Dzurindu?

    Vy tu neustále urážate, hovoríte o svinstve, o hanebnosti, prosím vás, pozrite sa trocha aj sám na seba do zrkadla. A mimochodom, hovorili ste tu, ako slušný človek neskáče do reči, to máte pravdu, ale ja za krátky čas, ako som v ústavnoprávnom výbore, tak som práve vás zaznamenala, že neustále, ak niekto začne niečo hovoriť, čo sa vám nepáči, okamžite mu skočíte do reči a tým pretrhnete jeho niť myšlienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Lipšic, človek by vám niekedy aj mohol úprimne závidieť váš zápal za právo a spravodlivosť, ale ako veriaci kresťan, aspoň ako sa takto deklarujete, by ste mali vedieť, že tá dokonalá spravodlivosť je len tam. Je len transcendentná a že v ľudskej spoločnosti sa dá domôcť spravodlivosti len prostredníctvom práva. Práva! Bezprávím sa nie je možné dobýjať spravodlivosti. Na to už doplatilo veľa právnikov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán kolega Lipšic, ja som veľmi rád, že si poňal to svoje vystúpenie tak trošku zoširoka a pomenoval si to, čo trápi nielen nás, ale obrovské množstvo občanov na Slovensku. Súhlasím s tým, čo si hovoril. A chcel by som ešte doplniť, že viete, kolegovia z vládnej koalície, vy tu môžete vygenerovať, koľko chcete zákonov. Koľko chcete zákonov. Pokiaľ budú pri moci ľudia, pre ktorých tieto zákony neplatia, tak sa nič nezmení. Ja som nemal žiadne veľké očakávania alebo respektíve nemal som žiadne očakávanie od ľudí typu Kaliňák a podobne, ale som znechutený a som sklamaný, že sa na takéto niečo necháva doslova použiť pani Žitňanská. A nie som sklamaný a znechutený z toho len ja, ale je z toho sklamaných a znechutených tisíce a tisíce občanov Slovenskej republiky.

    Vy nám bránite rokovať o odvolávaní ministra vnútra. Tá schôdza mala byť do sedem dní. Ako to teraz budete robiť? Že každú schôdzu otvoríte na odvolávanie ministra a potom ju presuniete? Prerušíte na koniec volebného obdobia? Za toto sa nehanbíte? A dôjdete sem s nejakými PR zákonmi len na to, aby ste odlákali pozornosť občanov Slovenskej republiky od ministra, ktorý dávno ministrom nemal byť?

    Dámy a páni, poslanci vládnej koalície, vy ste sa pridali na stranu tých, ktorí sami páchajú zločiny alebo ich kryjú. A to nie je vec jedného hlasovania. To nebude vec jedného hlasovania, keď podržíte Kaliňáka. A tým to pre vás skončí. To je dlhodobý pobyt a dlhodobý, dlhodobé pôsobenie v službách zla, ktoré vedie k mravnému rozkladu človeka a k strate jeho identity.

    Dámy a páni, na tomto sa podieľate a toto bude zapísané do histórie ako výsledok vášho pôsobenia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem.

    Ja som očakával, že poslanci vládnej koalície povedia k tým dieram v zákone, že vlastne nie sú, že je to všetko v poriadku. To svedčí o odbornej pripravenosti a úrovni mojich kolegov, že povedia, prečo tam nie sú licencované subjekty, aký to má význam, ale nepovedali k tomu, samozrejme, že nikto nič.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, no, schránkové firmy a SDKÚ. Pán poslanec, teda ja som nebol v SDKÚ, ale ak sa v tejto sále dobre rozhliadnete, tak zistíte, že tu sú ľudia, ktorí boli v tom čase a potom v SDKÚ. Takže celkom neviem, že na koho ste tú faktickú poznámku smerovali, lebo predpokladám, že nie na pani ministerku Žitňanskú. Takže bolo by dobré predtým trošku možno pouvažovať.

    Druhá vec je, ja som rád, že pán predseda Bugár potvrdil, že teda ÚVO bude mať MOST, a áno, je to výmenou za námestníka SIS. To znamená, je to absolútna pravda a myslím, že to len odhaľuje vašu mentalitu, mentalitu proste čistého biznisu a obchodu, ktorú ste veselo zaviedli v Národnej rade.

    Vy hovoríte, pán kolega Bugár, o tom, teraz reagujem na vás, to je, myslím, že tiež prejav veľkej slušnosti sa tváriť, že máte závažnú debatu s pánom Glváčom, hovoríte o tom, že kto koho ovplyvnil. No vy ste tvrdili, že ako MOST bude vo vláde, ako budete pekne ovplyvňovať premiéra Fica. Sa mu to naozaj, sa vám to veľmi darí, je z vás úplne iný človek.

    Posledná poznámka je ku kolegyni k podpredsedníčke Nicholsonovej. Čo považujem za neslušné, je, aby sa v tejto sále ktokoľvek montoval do osobného života našej kolegyne. To, ako si to ona zariadi so svojím partnerom, je jej súkromná vec, ako je to súkromná vec každého jedného z nás, ako si to zariadi. Je to dokonca neslušné, keď to niekto komentuje.

  • Prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných návrhoch zákonov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať teraz v rokovaní, a to hlasovaním o prerokovaných zákonoch, návrhoch zákonov.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Emila Ďurovčíka, aby uviedol hlasovanie o bode č. 10. Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 187), ktorý bol prerokovaný v prvom čítaní.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 187.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti 9, zdržalo sa 47, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie, a to výboru pre financie a rozpočet, ďalej ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za hlasovalo 133, proti 1, zdržalo sa 8 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Teraz budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 111).

    Pán poslanec Náhlik z výboru pre financie a rozpočet, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Zároveň vás upozorňujem, že každý takýto návrh sa považuje ako medzinárodná zmluva, potrebuje nadpolovičnú väčšinu podpory prítomných, teda nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za návrh hlasovalo 139, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že uznesenie sme prijali.

    Pán poslanec Náhlik, teraz budeme hlasovať tiež v treťom čítaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 120).

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 140, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať v treťom čítaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 121).

    Pani poslankyňa z výboru pre financie a rozpočet Irén Sárközy, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za hlasovalo 143.

    Takže tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej budeme hlasovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbados o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 122).

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy.

    Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Sárközy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za hlasovalo 143.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po krátkej prestávke budeme pokračovať v prerokovaní už načatého bodu, kde, samozrejme, za chvíľočku sa vráti navrhovateľka pani ministerka Žitňanská a pán spravodajca Kresák.

    Takže vyhlasujem trojminútovú prestávku.

    Vidím tam procedurálne návrhy. Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, po dohode všetkých zúčastnených by som navrhol, aby bod 60, návrh poslancov pána Osuského, Dostála, Gröhlinga o štátnej správe, školstve, o školskej samospráve bol presunutý ako bod 52 za 51. bod poslankyne Veroniky Remišovej, ktorý je tiež o štátnej správe, o školstve, o školskej samospráve, a keďže sa pojednáva o rovnakom legislatívnom zámere, navrhoval by som aj spojiť po odsúhlasení všetkých navrhovateľov rozpravu.

  • Samozrejme, musíte mať podporu aj ostatných klubov, predpokladám, že máte. (Reakcia poslanca: "Hej.") Takže je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne, takže prosím vás, evidujte túto zmenu.

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme v miestnosti č. 149 výbor, budeme posúvať odôvodnené stanovisko voči kvótam, tak poprosím o plnú účasť.

  • Ďakujem. Pripomínam členom výborov pre nezlučiteľnosť funkcií, že 12.30 máme zasadanie výboru v tradičnej miestnosti. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcel by som vás, zrejme teraz zastupujete pána predsedu, chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili, aby jediné parkovacie miesto pre vozičkárov bolo k dispozícii pre jedinú vozičkárku, ktorú máme medzi sebou, lebo na drzovku viacerí kolegovia sa tam striedajú na tomto parkovacom mieste v garáži. Včera, dal som to aj na svoj Facebook, tam parkovala aj dodnes rána, neviem, či tam ešte stále je, auto BL 720 MF, bol by som rád, aby kolega, ktorý tam parkuje, sa verejne takto ospravedlnil kolegyni bývalej Petruchovej.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, chcem vás upozorniť, že málokedy súhlasím s takým povedzme sporným slovom, že drzovka, ale toto je fakt drzovka, takže chcel by som vás upozorniť, aby sme to miesto, ktoré je určené pre pani poslankyňu, aby ste neobsadzovali, lebo, samozrejme, môžme zavolať... (reakcie z pléna), no, predpokladám, že áno.

  • Reakcia z pléna.

  • A ináč, pani poslankyňa, tam nie je toľko miest, aby tam parkovali aj iní, aj ja som tam videl už aj iných, ak bude problém, tak, samozrejme, predseda Národnej rady zariadi, že iní tam nebudú parkovať. Takže to nie je možné, že pani poslankyňa, ktorá potrebuje väčší priestor, potom nemá kde parkovať, takže chcem upozorniť kolegov, aby urobili nápravu, aby sme nemuseli zavolať, povedzme, nechcem povedať, že odťahovku, lebo odťahovka nemá tam čo hľadať, ale fakt, väčšiu ohľaduplnosť.

    Ďakujem pekne. Budeme pokračovať 11.15.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v schôdzi, poprosím spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu.

  • V rozprave vystúpi posledný prihlásený pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 173.

  • Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážená pani podpredsedníčka vlády, ministerka spravodlivosti, teraz v priamom prenose, naživo, vieme vidieť, ako málo stačí na to, aby posúdenie jednej osoby, osoby pani ministerky Lucie Žitňanskej, sa menilo z bieleho na čierne. Ako málo. Teraz pre niektorých na to stačilo, aby neboli súčasťou vládnej koalície, že sa ocitli v opozícii a už ponímanie tej osoby, ktorá pre nich predstavovala serióznu pani ministerku z minulosti, sa všetko premenilo naruby. Pritom pani ministerka Žitňanská podľa mňa je najlepšou ministerkou spravodlivosti, ako kedy Slovensko malo. Všetky pozitívne zmeny, ktoré sa udiali v justícii alebo všeobecne v spoločnosti, sa predovšetkým viažu k jej menu.

    Prečo to teraz spomínam? Lebo už ten nie raz spomenutý zákon, ktorý núti osoby právnické či fyzické, aby zverejňovali zmluvy, keď narábajú s verejnými prostriedkami, sa viažu k jej menu. Ona to vymyslela, ona to presadila. Ale ani ten zákon vtedy nebol dokonalý. Aj vtedy sa ozvali kritici, že ten zákon má byť taký, onaký, makový. Ja berem, vždy je čo vylepšovať. Ale posudzovať nejaký zákon len kvôli tomu, že ja som sa ocitol v opozícii a druhý sa stal ministrom a je vo vládnej koalícii, a posudzovať podľa toho zákon, ktorý ešte ani účinný nie je, je podľa mňa predovšetkým nieže nedôstojné, ale unáhlené.

    Ten už zmienený zákon o zverejňovaní zmlúv, tam sme tiež mali určité výhrady, tam sme tiež mali určité ťažkosti, samosprávy sa sťažovali, že musia zverejňovať všetko, to sa tiež muselo nastaviť a musel sa nastaviť aj ten ľudský faktor k tomu, aby ten zákon bol taký, akým dnes je, kľúčovým. A podľa mňa kľúčovým zákonom bude aj tento protischránkový zákon, ktorý je vystavený tiež spŕške tej kritiky. Takže dokonalý zákon tu nebol, nie je, ani nebude. To si priznajme. Vieme o tých nedostatkoch, inštitucionálnych, systematických nedostatkoch, nieže zákona, ale celého stavu, celého vzťahu podnikateľských subjektov, ktorí chcú obísť zákony, chcú nekalo dostávať finančné prostriedky z verejných rozpočtov. Ale to nielen u nás, ale všade vo svete.

    Ale musíme vždy reagovať na nové a nové výmysly nejakých, povedzme aj mojich kolegov advokátov, finančníkov, ekonómov, ale to zároveň znamená aj to, že keď dnes vieme prijať nejaký účinný zákon, ktorý možno nebude najdokonalejší, to neznamená, že ho nemáme a nemusíme prijať. A keď sa dozvieme, že ten zákon nepokrýva toto, ono, tak veľmi rýchlo pristúpiť aj cestou pripomienkového konania a skrátenej legislatívnej činnosti k tomu, aby sme ten zákon potom opravili, vylepšili.

    Ale podľa mňa tá hystéria, ktorá sa teraz vyvolala, je absolútne nemiestna. To je len čisto politikárčenie a proste však aj vidíme, rokujeme o zákone proti schránkovým firmám a každú chvíľu je spomenutá téma a kauza Bašternáka. Ja by som bol tiež rád, kebyže tú kauzu vieme uzavrieť ku spokojnosti nám všetkým, ale vnášať proste, o chvíľu budeme mať lazový zákon pána Fecka napríklad, čiže dúfam, že aj vtedy sa to spomenie. A toto je proste presne to, že sa nevenujeme tomuto zákonu, nevyjadrujeme sa odborne k tomu, čo tu máme predkladané, nevenujeme sa tomu, čomu by sme sa mali venovať, ale robíme tu z potrebnej zmeny právneho poriadku nejaký politický cirkus.

    Pôjdem tak troška faktograficky, ako som si poznamenal niektoré kritiky, niektoré výčitky k tomuto zákonu. Hovorilo sa, že tento zákon nie je dobrý, lebo nie je čistý obchodný register. Podľa mňa obchodný register je veľmi dobre nastavený tým, že je zverejnený, že veľmi ľahko sa vieme dostať k výpisom z obchodného registra, vieme s tým registrom veľmi rýchlo robiť, kliknúť na to, že kto sú konatelia, spoločníci, v ktorých ďalších firmách sú, tak dáva nám to určité možnosti, aby sme kontrolovali následné vzťahy, ktoré sú s týmto spojené. A keď sú tam nekontaktné osoby, tak treba konať. Páči sa mi to, ale v niektorých prípadoch je to aj negatívne, ale finančná správa v tých daňových kontrolách, kedy je dôsledná u platcov DPH, veľmi rýchlo vyhodí tie obchodnoprávne vzťahy z evidencie a oprávnenosti, keď nejaká osoba, právnická osoba alebo konateľ právnickej osoby alebo fyzická osoba, podnikateľ je nekontaktná. Čiže tu by som si vedel predstaviť to, že väčšina partnerov podľa tohto zákona bude platcom DPH, aby sme predovšetkým cez finančnú správu, neviem, kto to spomenul, možno pán poslanec Beblavý, že cez finančnú správu to mohli aj robiť, lebo zriadiť týmto zákonom nejakú odnož FBI, aby vyšetrovala všetky tie vzťahy, ktoré budú v registri, to hádam nemyslíte vážne.

    Oprávnené osoby ako advokáti, banky, notári, niekto hovorí, že je to Achillova päta tohto zákona, ale práve to, že budú mať možnosť odmietnuť, vykonať úkon podľa tohto zákona, im dáva voľnú ruku. Keď mám oprávnene pochybnosti o tom, že som sa dopátral k údajom, ktoré som potreboval, že všetko mi je jasné a viem to osvedčiť, tak to osvedčím a keď nie, tak to nespravím. Žiaľ, samozrejme, ako vždy sa nájdu a aj budeme mať hocijaký dokonalý zákon, vždy sa nájdu ľudia, ktorí nebudú rešpektovať zákon, ktorí porušia zákon. Predstavte si, že máme tu na Slovensku len samých čestných, slušných ľudí, ktorí v živote neprekročia nieže hranicu zákonov, ale etických ani morálnych kódexov. Tak ani seba by sme nepotrebovali tu v Národnej rade, poslancov Národnej rady, lebo spoločnosť by sa riadila sama. No taký stav nebudeme mať. Nežijeme v sterilnom svete, ale práve na to máme potom sankcie, ale nielen tie, ktoré máme v tomto zákone, ale sú aj v ďalších zákonoch, aj v Trestnom zákone, keď niekto poruší zákon, tak nech je za to braný aj na zodpovednosť.

    Vymýšľajú sa sofistikovanejšie spôsoby obchádzania zákonov, tak áno, treba na to pripraviť orgány činné v trestnom konaní. Treba zabezpečiť ich nezávislé prešetrenie ich činnosti, čo sa deje tiež vďaka pani ministerke Žitňanskej, proste zabezpečiť všetko to, keď už prijmeme my dobrý zákon a sa nájdu ľudia, ktorý ten zákon nebudú chcieť rešpektovať, aby sme ich vedeli postihnúť.

    Je tu veľa takých nejasností vyplývajúcich z toho, že ako niektoré inštitúty, tie, vyplývajúce z tohto zákona ste pochopili alebo nepochopili napr. tie licencie. Licencie sú riešené alebo v prípade, keď nejaká spoločnosť, nejaký subjekt dostane licencie a má za to nejakú odmenu zo štátnej alebo nejaký podiel, odmenu alebo platbu zo štátneho rozpočtu alebo z verejného zdroja, tak sa už musí zaregistrovať. Subdodávatelia, subdodávateľské vzťahy, to je problém a bude vždy problémom. Toto je nielen Achillova päta tohto zákona, ale to je Achillova päta všetkých protischránkových zákonov. Lebo potom zavedieme subdodávateľa a subdodávateľov a tá schéma môže byť nekonečná a nekonečná a nekonečná. Tu tiež môže nastúpiť finančná správa, čo sú tu odôvoditeľné daňové náklady. Ale s tým sa borí celý svet, ako sa borí svet aj s tým, čo povedala pani kolegyňa, že 21-ročná slečna z Kajmanských ostrovov. To bude problém stále, keď nejaká fyzická osoba prehlási, že ja som konečným užívateľom výhod, zapíše sa do registra, aj sa k tomu prizná. Aj do istej miery jeho majetkové pomery budú tomu zodpovedať, ale nie celkom tak a niekto bude v pozadí, ale s týmto, zas hovorím, že tento problém nie je len náš, ten problém sa týka aj vyspelých západných demokratických štátov, aj Škandinávie. Lebo tam, áno, treba potom dokázať, že konečným recipientom tých výhod nie je tá osoba, ktorá o sebe prehlásila, že je, ale na to sú už iné orgány.

    Pán poslanec Lipšic ešte uviedol úverové vzťahy, ktoré, áno, sú známou schémou, ale sú aj niekedy využívané schémami, že nič za tým nie je len majetkový prospech. Pre mňa za mňa, nech niekto zarába, ale nech tam nie je konflikt záujmov. Konflikt záujmov je v tom, že nech nie je tam klientelizmus, nie je tam nejaká vata, ako už teraz tak pomenovaný problém nadhodnotenými projektmi. Čiže nech je to aj verejný funkcionár, ktorý zarobí v nejakej štátnej zákazke, ale nech to je transparentné, nech má len primeranú, primeraný zisk z toho, aby k tej zákazke sa nedostal nekalo. Nech aj vidíme pre mňa za mňa ako konečného poberateľa výhod nejakú verejnú činnú osobu, nech sa k tomu prizná, ale potom určite k tomu môže a má dôjsť len absolútne čistým spôsobom.

    Viacerí ste povedali, že budete mať k tomuto zákonu pozmeňujúce návrhy. Tak sem s nimi čím skôr, aby sme o nich vedeli rokovať, lebo viacerí ste nás už napádali s tým, že opozičné návrhy zákonov neprechádzajú. No to nie je pravda, my sme mali len takú veľmi základnú požiadavku, slušnosť je, že dobre, okej, však rokujte potom s nami o tých zákonoch, niečo predložíte a kvôli tomu, že vy ste poslanec Národnej rady, my máme všetko schváliť, lebo poslanec Národnej rady má právo predkladať návrhy zákonov. Má právo, ale ten druhý poslanec má právo za ten návrh zákona nehlasovať. Keď chceme, keď chcem to, aby to prešlo, chcem, tak proste presvedčím, však to sa deje aj v poslaneckom klube. Neviem, ako v ktorých, ja keď chcem predložiť nejaký návrh zákona a poviem ostatným, povedia, že to nebude dobré alebo že sa im to nepáči, tak buď ich presvedčím, alebo nepresvedčím.

    Áno, ešte taká jedna zaujímavosť, že štyri mesiace rozprávate o tom, že vláda nepredkladá žiadne návrhy zákonov. V nedeľňajšej relácii som to dostal, ale takú zásadnú vec ste zabudli poznamenať, že kým poslanci majú veľmi ľahkú možnosť dostať svoje návrhy do pléna, tak vláda takú možnosť nemá. Sme sprísnili legislatívnu činnosť vlády v tom, že to medzirezortné pripomienkové konanie je fakt vážne, je dlhé a proste všetky vládne návrhy musia nimi prechádzať. A keď už sme predložili na túto schôdzu viacero zákonov, hovorím za náš klub, za našich ministrov, kľúčové zákony, protischránkový zákon a zákon o upomínacom rozkaze, tak teda sme dostali spŕšku kritiky, že chceme len odvádzať pozornosť od káuz, že to sú nejaké akože len také riešenia ad hoc, zastieracie manévre atď. atď. Tak dobre, keď sa budeme baviť takto povrchne, tak aj my sa budeme stavať k vašim veciam povrchne. Vidíte, reagujeme na vás, ale môžme to robiť aj inak. Môžme to robiť, ja tiež nebudem vystupovať potom, keď to budeme takto medzi sebou rozdávať, že keď nie to, tak ono. Nedávate zákony, keď dávame, dávate ich preto, aby ste zamietli pod koberec nejakú kauzu. Dáme nejaký zákon, tak to je fú, veľmi zlé, nedobré. Dá sa aj takto baviť.

    Bavme sa ako sčasti vystúpil pán poslanec Beblavý, že keď niečo podľa vás nie je dobré, upozornite nás na to, dajte svoje návrhy, pripomienky, ale zostaňme vo veci roviny. Lebo podľa mňa práve tento zákon zapĺňa tú dieru, ktorú máme v právnom poriadku, ktoré sme pomenovali už pár rokov dozadu a je dlhoročnou našou ambíciou túto dieru zaplátať. Sčasti sa to udialo, ten register je pri verejných obstarávaniach, ale to zďaleka nestačí. Treba ísť ďalej a určite ja vo svojom mene a v mene za klub MOST – HÍD viem sľúbiť, že keď dôjde k tomu, že uvidíme, že ten zákon bude mať nejaké nedostatky, tak veľmi rýchlo sa pristúpi k tomu, aby sa tie nedostatky odstránili. Bavíme sa teraz v prvom čítaní, ten zákon ešte pôjde do výborov, pôjde do druhého čítania, takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, využite ten priestor, ktorý je tu daný, ale nie ultimatívne, ako normálne ľudsky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    No, milý Gábor, ja som pomerne pozorne počúval vystupujúcich v rozprave a vonkoncom som nemal pocit, že by u kohokoľvek z nich zaznelo niečo, tak ako si sa zmienil, o zmene postoja voči pani ministerke, pretože sú i tí rečníci z opozície a ona je z vládnej koalície. Myslím si, že jej odbornosť a pripravenosť kvalifikovane pracovať by nikto z nich nespomenul.

    Ale musím povedať, že zvlášť pozoruhodnou nahrávkou na smeč pre mňa bolo to, že si povedal, že posudzujeme zákon inak, lebo som v opozícii. Jednoducho mi nedá pripomenúť v tejto súvislosti môj zákon o štátnom občianstve, za ktorý si i ty, samozrejme, hlasoval, keď sme boli v opozícii, potom si si ho dokonca osvojil bez toho, aby si sa ma opýtal, a predložil si ho ako svoj zákon. Ale ja nie som žiarlivec a, samozrejme, som hlasoval za ten tvoj návrh môjho zákona, pretože bol dobrý. A ten zákon som teraz opäť predložil, pred krátkym časom, a ty si zaň už nehlasoval, lebo ja som v opozícii a ty si v koalícii. Tak aspoň, preboha, nepoužívaj takého argumenty, keď tu sedím pri sieti a môžem riternovať do ktoréhokoľvek kúta kurtu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril. Nič na tomto svete nie je ideálne, to určite vieme všetci. Ja som veľmi rád, že tento protischránkový zákon sa dostal na rokovanie do parlamentu, a verím, že bude aj schválený. Určite po nejakom čase sa zistí, že budú tam nejaké problémy, ktoré bude treba riešiť, ale myslím si, že je veľmi dobré, keď tento zákon prijmeme čím skôr a firmy s nejasnou štruktúrou musíme dať bokom.

    Pani ministerke držím palce a verím, že tých 100-tisíc podpisov, vyše 100-tisíc podpisov, ktoré boli vyzbierané od občanov, nevyjdú nazmar.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gál, tri poznámky, ak stihnem.

    Po prvé o tom, že poslanci môžu rýchlejšie predkladať návrhy zákonov ako vláda, samozrejme. Nie je celkom pravda, že by zmena pravidiel medzirezortného pripomienkového konania nejako ho predĺžila. Tie lehoty sa vôbec nepredĺžili. Dokonca sa dala výnimka, keď možno vynechať úplne medzirezortné pripomienkové konanie, čo v minulosti nebolo možné, respektíve nebolo to v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády. A myslím, že aj koaliční poslanci uznávajú, že ten rozbeh vlády v legislatíve bol trošku pomalší, ako by bolo možné.

    Ale teda k dôležitejšej veci sa chcem vyjadriť. Samozrejme, že žiadny zákon nie je dokonalý, ale je dôležité nastavovať pravidlá. A tu by som pripomenul novelu zákona o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov, ktorá tiež bola prijatá aj zásluhou alebo najmä zásluhou pani vtedy poslankyne Žitňanskej a ktorá vytvorila priestor pre to, aby sa transparentnejším spôsobom narábalo s majetkom obcí, aby sa predával súťažnými metódami prevažne alebo aspoň za cenu znaleckého posudku, alebo teda ak existujú nejaké iné vážne dôvody, čo často sa obchádza, ale napriek tomu je to posun k lepšiemu. Rovnako keby sme mali nejaký dokonalý zákon o verejnom obstarávaní, tak by sme žiadny takýto zákon o schránkach nepotrebovali, pretože by nám mohlo byť jedno, kto vyhrá verejné obstarávanie, keby dodal kvalitný tovar alebo službu za najlepšiu možnú cenu. Ale nežijeme v ideálnom svete, tak okrem toho, že máme zákon o verejnom obstarávaní, potrebujeme mať dostatočne účinnú normu, ktorá nám prípadne povie, že či za tou schránkou nie sú nejaké osoby alebo finančné skupiny napojené na vládnu moc.

  • Pán kolega, spomenuli ste v úvode, že sa nevenujeme tomu, čomu sa máme venovať, teda legislatívnym zákonom. Ja vám veľmi v krátkosti vysvetlím, o čo ide, ale som presvedčená, že to viete. Celá spoločnosť je traumatizovaná a nie my ju traumatizujeme, ale táto vládna koalícia, ktorej ste súčasťou. Robert Kaliňák je stále ministrom vnútra a zostávaním vo funkcii znižuje dôveryhodnosť polície a naplno odhaľuje nemohúcnosť našej justície. Aj vy ste spoluzodpovedný za to, že vďaka zotrvávaniu Roberta Kaliňáka vo funkcii sa doteraz neuvoľnil priestor na vyšetrenie všetkých podozrení, do ktorých je zapletený. Voči ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi je vedené vyšetrovanie, je v ťažkom konflikte záujmov. A tým, že Robert Fico ponechal Roberta Kaliňáka vo funkcii, núti nás prioritne sa zaoberať jeho kauzou, lebo je to neúcta nielen voči občanom Slovenska, ale tým, že núti ostatných ministrov vnútra členských štátov EÚ sedieť a rokovať s človekom, ktorý je nehodný svojho postavenia, je to aj neúcta voči celej európskej verejnosti. A v tomto kontexte je predložený návrh zákona nedôveryhodný.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, samozrejme, že súhlasím s vami, že žiadny zákon, už tu bolo spomenuté, neni dokonalý. Ale to ešte neznamená, že by k tej dokonalosti nemal smerovať a tými precizovaniami počas nejakého toho či už volebného, alebo iného obdobia by sa mal vyprecizovať do toho naj, najdokonalejšieho stavu. Samozrejme, že my ako zákonodarci, či už vláda, poslanci, výbory Národnej rady, by sme mali mať tú ambíciu, aby takto sme zákony predkladali, aby sme ich nemuseli do roka trikrát, štyrikrát, päťkrát novelizovať, lebo to je už katastrofa a niekedy o tom nevedia, ako ich majú uplatňovať, ani tí, čo s nimi majú zo zákona ich uplatňovať v praxi. Samozrejme, viete, čo mi tu chýba ešte? Mne tu chýba, aby sme u jednotlivých zákonov mali aj vyhodnotenie. A nie niekde pofidérne kade-tade, aj verejne ministerstvo spravodlivosti dalo v tomto roku 20 zákonov takých, takých, takých, za rok sme to vyhodnotili, za dva roky, za tri roky. To nech si určí ten časový horizont podľa vlastného a povie, áno, toľko prínosov, toľko strát, toľko neviem čoho a potrebujem zmeniť to, to, to, lebo. A vtedy by som povedal, áno, transparentné, jasné, vybavené.

    Žiaľ, ani v našom rezorte pôdohospodárstva, ktorému mám tú česť teda nejakým spôsobom sa venovať, vidím, že veľa vecí by sa dalo potiahnuť lepšie, a nedá sa. Žiaľ, doteraz sa nedá.

    Ešte niečo by som chcel povedať. Spomenuli ste, pán kolega, že, samozrejme, ten, kto poruší zákon, musí byť stíhaný. No je otázka, keď už hovoríme aj o nejakých pokutách a stíhateľnosti, pre niekoho je 500 eur celomesačný plat, pre niekoho je 500 eur denné vreckové. To znamená, keď tam udelíte niekomu pokutu a pokutu, tak to neni pokuta a pokuta. A ja si myslím, že keď už, tak exemplárne a potom až tak, aby aj jeho to podnikateľské zázemie sa zatriaslo, keď dostane pokutu.

    Takže asi toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj za slovo.

    Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Gálovi za objektívne zhodnotenie návrhu zákona. Bolo tu už asi stokrát povedané, že zákon tento nie je všeliekom proti korupcii, boja proti korupcii, ale je to významný, pozitívny krok k transparentnosti. Mňa mrzí postoj niektorých opozičných poslancov, ale za náš poslanecký klub Slovenskej národnej strany chcem pani ministerke poďakovať a povedať jej a vysloviť teda plnú podporu nášho klubu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu; pardon.

    S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne za možnosť reagovať.

    Pán poslanec Osuský, ja som nehovoril o tom, že zákon je posudzovaný podľa toho, že kto to predkladá, že koalícia alebo opozícia, ale osoba, ale osoba! To je obrovský rozdiel. A dosť vážne ste sa ma dotkli tým, keď ste povedali, že bez vášho vedomia som podal novelu zákona o občianstve, keďže sme si predtým volali a dali ste k tomu súhlas. Vidím, že kývate hlavou, ale dobre, tak sme ukončili jednu éru našej spolupráce, lebo sa to dialo aj v iných prípadoch, aj v prípade zákona o cyklistoch, ale to už tak potom nechajme.

    Pani poslankyňa Zemanová, prepáčte, neviem, čo sú to legislatívne zákony, na to nebudem reagovať. Ale som rád, že ste sa ozvali, lebo aspoň ste odpovedali vašim kolegom z opozície, že fakt nie ten zákon posudzujete, ale posudzujete, že ten zákon sa predkladá z vlády, na ktorej čele je premiér Fico, ministrom vnútra je pán minister Kaliňák. Čiže vôbec vám nejde o obsah, ale vôbec nejde o obsah, ale ide o to, že kto to predkladá a aká vláda to predkladá.

    Viete, na vládu Mikuláša Dzurindu bola tiež spŕška kritiky. Už sa tu objavilo dneska, že tie schránkové firmy SDKÚ, ale aj za tie vlády sa prijalo veľmi veľa pozitívnych vecí aj pre transparentnosť. Aj ale tá vláda mala svoje kauzy, aj tá vláda mala svoje nedostatky. Pre niektorých malé, pre niektorých veľké.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No, cesty k právnemu štátu nie sú priamočiare. Nikdy priamočiare neboli a nikdy ani priamočiare nebudú. Niekde je tá cesta ľahšia, niekde niekedy ťažšia. Ja som ale presvedčená, že v každej chvíli z pozície, v ktorej sa človek práve nachádza, máme povinnosť urobiť maximum, čo máme práve v svojej moci, aby sme na tejto ceste urobili krok vpred. Niekedy sa darí menší, niekedy väčší. Ja som presvedčená o tom, že tento zákon je zákon, ktorý zúži priestor pre korupciu a považujem ho za dôležitý. Pred dvoma rokmi alebo skoro dvomi rokmi sme všetci v tejto sále považovali prijatie účinného protischránkového zákona – bez ohľadu na okolnosti – za dôležité a ja si myslím, že aj keď sa možno niektoré okolnosti zmenili, na tých dôvodoch, prečo je dôležité mať účinný protischránkový zákon, sa nezmenilo nič.

    A ja si dovolím aj v záverečnom slove znova zdôrazniť, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť medzi vzťahmi, medzi štátom na jednej strane a biznisom na strane druhej. Tak ako som povedala v úvodnom slove, zverejňovaním zmlúv už vieme, aké obchody štát uzatvára, po tomto prijatí tohto zákona budeme vedieť aj to, s kým ich uzatvára. A to je podľa mojej mienky dôležité.

    K diskusii, sa chcem poďakovať za všetky príspevky a komentáre, ktoré viedli aj k vylepšovaniu tohto návrhu zákona, respektíve upozorňovanie na možno veci, ktoré tento zákon by ešte mohol pokrývať a vieme ich vyriešiť v rámci druhého čítania. Sú to určite otázky neziskových organizácií. Keď sa nám v rámci druhého čítania podarí nájsť tú deliacu čiaru, ktoré neziskové organizácie by pod tento zákon spadať mali a ktoré nie, veľmi rada to prijmem. Podotýkam, že viedli sme o tom dlhé diskusie a je to veľmi ťažké nájsť tú deliacu čiaru. Keď sa nám to podarí, budem veľmi rada.

    Rovnako si myslím, že keď sa nám podarí zakomponovať ten moment zoznamu nespolupracujúcich štátov, aby boli automaticky tieto osoby, ktoré majú majiteľov alebo konečného užívateľa výhod práve v takejto krajine, aby nemohli byť zapísaní do registra konečných užívateľov výhod, myslím si, že je to téma, s ktorou tiež vieme pracovať v rámci druhého čítania. Rovnako ako som povedala vo svojom vystúpení, pokiaľ vieme hľadať ešte lepšiu cestu, ako zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi okresným súdom, ktorý bude viesť register partnerov verejného sektora, a ostatnými inštitúciami, ktoré majú vo svojom portfóliu oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, budem veľmi rada.

    Ešte raz sa vrátim k licencovaným subjektom. Nie je pravda, že licencované subjekty vôbec nespadajú pod tento zákon. Subjekty, ktoré sa uchádzajú o licenciu, nemusia pred udelením licencie byť zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pokiaľ ale majú získavať nejaké zdroje z verejného sektora, tak, samozrejme, tomuto zákonu podliehajú. To znamená, keď by mali dostať nejaké plnenie. Ja som pripravená a opakujem to znova, ja som pripravená rozprávať aj na tému podriadiť pod režim tohto zákona v budúcnosti aj samotné licencovanie subjektov, ale opakujem, nebola to v tomto rozsahu téma ani tu v parlamente. To zadanie, ktoré som uviedla aj v programovom vyhlásení vlády, vychádzalo z toho, ako sa táto diskusia o protischránkovom zákone viedla doteraz. Opakujem, tá idea, ktorá padla, je v pripomienkovom konaní. Považujem ju za dobrú.

    V každom prípade ale platí, že to vyžaduje potom zmenu, rozsiahlu zmenu právnych predpisov alebo novely právnych predpisov, ktoré upravujú samotné licenčné konania, a priznám sa, že v štádiu rozpracovanosti tohto zákona pre mňa to bolo príliš veľké sústo. Neuzatváram sa pred touto debatou. Ale áno, ten návrh išiel do, v pripomienkovom konaní v rozsahu, ako vychádza vecné zadanie programového vyhlásenia vlády.

    Takže boli avizované, boli avizované pozmeňovacie návrhy. Ja som pripravená o pozmeňovacích návrhoch sa rozprávať, samozrejme, a každé vylepšenie, na ktorom sa dokážeme zhodnúť a dokážeme ho v tejto fáze dobre pripraviť, som pripravená akceptovať a podporiť.

    A poviem to na záver a poviem to ešte raz, pretože to v tejto debate považujem za naozaj kľúčové. Je veľmi dôležité správne nastavovať očakávania. Ja pri prezentovaní tohto zákona od začiatku nastavujem očakávania tak, ako vyplývajú z účelu zákona, ako je predložený. To znamená, nastavujeme parametre transparentnosti vzťahu štátu a biznisu. Nič viac, nič menej. Ale to menej považujem za podpory hodné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba veľmi stručne.

    V rozprave vystúpilo celkove päť poslancov. Traja na základe písomnej prihlášky, dvaja na základe ústnej alebo teda ústnej prihlášky.

    Ja som veľmi rád, že, samozrejme, je to politická diskusia, ale som veľmi rád, že vlastne každý z tých vystupujúcich, áno, odzneli hlasy, ktoré pochválili návrh, vyzdvihli jeho pozitíva. Odzneli hlasy, ktoré poukázali na isté nedostatky, tých, ktorí to konštatovali, subjektívne teda, a boli hlasy aj kritické. Ale to je asi v poriadku. Dôležité ale podľa môjho názoru je v prvom rade to, že vlastne, samozrejme, v rámci prvého čítania nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale nikto z tých, ktorý vystúpil, ani len nenaznačil, že by bol za to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Asi si, a tomu som veľmi rád, asi si, tak ako sme v koalícii, tak ako aj kolegovia v opozícii, uvedomujeme si význam toho.

    Nemá význam hovoriť o tom, samozrejme, že jeden zákon nezmení svet alebo že sa všetko zrazu stane ideálnym. To je dlhý proces. Takže to nebudem opakovať, ale rozhodne predložený návrh zákona bol hodnotený a myslím, že právom je hodnotený ako významný posun v transparentnosti, ale aj v ochrane verejných financií.

    Preto možno iba úplne na záver dovoľte, aby som, chcel by som poďakovať pani ministerke za predloženie tohto návrhu, ani nielen jej, ale aj celému tímu pracovníkov ministerstva a aj ľudí mimo ministerstva, ktorí sa podieľali na jeho príprave. Takže vďaka a ja, samozrejme, potom, keď bude čas, dám návrh na to, aby sme pokračovali v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 11.57, vyhlasujem prestávku, budeme pokračovať o 14. hodine prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač číslo 174, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 175.

    Prosím vás, pani podpredsedníčka vlády, o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a zároveň návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj niekoľko ďalších zákonov.

    Návrhom zákona sa v prvom rade odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k rámcovému rozhodnutiu Rady 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní majetku, medzi členskými štátmi Európskej únie.

    Návrhom zákona sa tiež do právneho poriadku Slovenskej republiky transformuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, a ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. V tejto súvislosti, teda v súvislosti s týmito transpozíciami navrhujeme aj rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pokiaľ ide o rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, návrh ide aj nad rámec tejto transpozície a rozširuje okruh trestných činov, na ktoré sa bude vzťahovať trestná zodpovednosť právnických osôb.

    Návrhom zákona sa aj rozširuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa zveruje do jeho výlučnej pôsobnosti. Návrhom zákona zároveň dochádza k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, a to konkrétne pre obvody Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Košice.

    Toľko možno naozaj stručné a krátke uvedenie návrhu zákona. Ale ja si dovolím k niektorým častiam povedať v úvodnom slove niečo viac. Špeciálne sa chcem dotknúť práve novely trestných kódexov, možno Trestného poriadku, ktoré sú súčasťou tohto návrhu a ktorej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov, pretože tu predpokladám aj širšiu diskusiu v tejto rozprave.

    Najskôr možno zase, aby tá diskusia nejako bola zarámcovaná, pretože týka sa to témy, o ktorej sa teraz veľa píše aj hovorí, že čo táto novela nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť, lebo ju zo svojej podstaty riešiť nemôže. Nemôže, samozrejme, riešiť príčiny extrémizmu ani dôvody podpory takýchto hnutí, či už je to kríza zastupiteľskej demokracie, alebo kríza dôvery v politické elity, zanedbanie rozvoja mäkkých zručností a komunikácia s určitými cieľovými skupinami o význame ľudských práv a demokracii ako takej, či už je to možno nejaká neexistujúca dôveryhodná, pozitívna vízia spoločnosti alebo sociálno-ekonomické faktory a nárast rozdielov v štruktúre obyvateľstva. Nie, toto táto novela riešiť nemôže. Takisto táto novela nerieši prácu a postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov, pretože to je iná kapitola a tiež ju nevieme vyriešiť týmto návrhom zákona. To, čo riešiť vieme, je precizácia skutkových podstát trestných činov a vieme, pretože to patrí do kompetencie ministerstva spravodlivosti, sa zaoberať špecializáciou súdov v tejto oblasti.

    V správe generálneho prokurátora za predchádzajúci rok sa objavili dáta, že na Slovensku počet rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu klesá. Zo 102 zaevidovaných trestných činov extrémizmu v roku 2012 klesol ich počet v roku 2015 na 30, čo sa niekedy môže vykladať ako úspech boja proti extrémizmu. Ja sa domnievam, že to tak nie je, že to nie je výsledkom toho, že by táto trestná činnosť bola na ústupe. Možno sa pod tým podpísalo to, že máme skutkovú podstatu priestupku extrémizmu a časť tejto protizákonnej činnosti je klasifikovaná inak. Ale ja osobne som presvedčená, že je to aj výsledok toho, že nedokážeme možno v praxi právnu úpravu trestných činov extrémizmu alebo rasovo motivovaných trestných činov kvalifikovať a rozhodovať o nich. Poukazoval na to aj Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri rade vlády pre ľudské práva, z ktorého iniciatívy aj k niektorým zmenám v tomto návrhu dochádza.

    Vrátim sa najskôr k súdom. Novelou trestných kódexov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, robíme zmenu v tom, že všetky konania o trestných činoch extrémizmu by mali spadať výhradne pod rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu. Tým je zároveň daná aj, ak sa nedohodneme inak, aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Ja sa domnievam, že rasovo motivovaná a extrémistická trestná činnosť je náročná na dokazovanie na jednej strane, ale na druhej strane vyžaduje aj isté zručnosti a skúsenosti sudcov. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súd, však sudcovia nedokážu tieto zručnosti získať. Som presvedčená o tom, že sústredením všetkých týchto prípadov na jeden súd to pomôže špecializácii sudcov, môžeme týchto sudcov cielene vzdelávať, pomôcť im získať aj medzinárodné kontakty a tým aj skúsenosti pre rozhodovanie v tejto oblasti.

    Zároveň precizujeme formulácie niektorých trestných činov. Uvediem; trestných činov extrémizmu. Uvediem dva príklady, kde k takejto precizácii dochádza.

    Keď dnes príde k útoku na konkrétnu osobu, napríklad pre jej národnosť, etnicitu, a pri vyšetrovaní sa ukáže, že národnosť, etnicita obete je iná, ako útočník predpokladal, nie je to považované, aj keď je to absurdné, za trestný čin motivovaný nenávisťou k tejto skupine ľudí, hoci skutočnou motiváciou bola domnelá príslušnosť obete k danej skupine. Preto napríklad sa podľa tohto návrhu stane dôvodom na kvalifikovanie trestného činu za trestný čin z nenávisti, a teda aj na použitie vyššej trestnej sadzby, zohľadňujúc tento osobitný motív páchateľa, nielen skutočná, ale aj domnelá príslušnosť obete k rase, národu, národnosti alebo inej menšine.

    Iný príklad: trestná je dnes podpora, propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale jeho založenie, paradoxne, nie. Po novom bude trestné aj založenie takéhoto hnutia.

    Zmeny sa budú týkať aj definície extrémistického materiálu. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej je materiál považovaný za extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho priama spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. V praxi takéto znenie viedlo k tomu, že množstvo výrobcov a distribútorov extrémistických materiálov nebolo možné odstíhať z dôvodu obtiažneho preukazovania účelu, za akým takéto predmety vyrábali či distribuovali.

    Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu apartheidu.

    Ja som v úvode hovorila, že nie je to len o zákonoch, ale aj o schopnostiach, zručnostiach dokazovať tieto trestné činy. Ja v tejto súvislosti, nie je to predmetom tohto návrhu zákona, ale chcem v tejto súvislosti povedať aj to, že v nadväznosti na túto úpravu alebo v nadväznosti na to, že sa tejto téme venujeme, tak pripravujeme rozšírenie sústavy znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje a hovoria to tak sudcovia, ako aj prokurátori, aj policajti, že nedostatok znalcov, ktorí sú skutočnými odborníkmi v tejto oblasti, je problém aj pre ich činnosť.

    Zároveň predloženým návrhom novelizujeme aj zákon o dráhach, čím upravujeme režim vykonávaniu dohľadu nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovanými vlakmi osobnej prepravy. Navrhovaným ustanovením sa zveruje právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou základných práv a slobôd, života, zdravia a majetku cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy výlučne policajnému zboru alebo na to určenej osobe. Analogicky je zakázané vykonávanie obdobnej ochrany alebo dohľadu inou osobou, resp. neoprávnenou osobou. Vzdanie sa štátu monopolu na použitie sily alebo donútenia by mohlo mať vážne dôsledky pre spoločnosť ako takú a veľmi ľahko by mohlo eskalovať do závažnejších konfliktov medzi samozvanými strážcami poriadku a rôznymi komunitami.

    Toľko základné veci, ktoré som cítila za potrebné predstaviť, pokiaľ ide o obsah tohto návrhu zákona a súčasne v ňom obsiahnutých noviel trestných kódexov.

    Možno na záver môjho vystúpenia, ale predsa len ešte pár slov k tejto téme, pretože predpokladám, že aj o tomto sa povedie diskusia. A je to otázka o slobode slova a verbálnych deliktoch, ktoré by v rámci slobody slova nemali byť postihované. Je to, samozrejme, legitímny koncept a aj v tomto parlamente sa o ňom už viackrát diskutovalo. Je potrebné podľa mojej mienky ale dodať, že takýto koncept si dnes osvojili aj mnohé extrémistické organizácie, ktoré ním bránia svoju vlastnú existenciu. Ich členovia sa stavajú do pozície utláčaných bojovníkov za svoje vlastné právo slobody prejavu, ktoré im, v úvodzovkách, zlý systém upiera, no ignorujú pritom fakt, že ich hlavným cieľom po dosiahnutí politickej moci je upierať základné práva určitým skupinám obyvateľstva, či už na základe rasy, náboženstva, alebo iného kritéria, ktoré oddeľuje tých, v úvodzovkách, zlých od tých dobrých. Som presvedčená o tom, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.

    Dámy a páni, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Tiborovi Bernaťákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Za poslanecký klub OĽANO – NOVA vystúpi pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať len jednu prvú poznámku a potom sa k trom veciam v zákone vyjadrím.

    Tá prvá poznámka podľa mňa je, že na Slovensku extrémizmus najviac podporuje, keď majú ľudia pocit, a dnes ho majú veľmi oprávnený, že rovnosť pred zákonom nefunguje. Dám vám taký krátky update, je to možnože drobnosť. Ja som spomínal, že na minulom pojednávaní jednom sa sudkyňa rozhodla, že niektoré ustanovenia Trestného poriadku neplatia pre ústavných činiteľov, že sa premiérovi a poslancom nemôže doručovať cez policajný zbor predvolanie. Dnes mi doručili počas obeda policajti upovedomenie o jednom výsluchu v kauze Filipa Rybaniča, čo si myslím, že aj keď sme komunikovali e-mailom, bolo absolútne v poriadku, boli veľmi milí. Chcem povedať, že ak ľudia majú oprávnený pocit, a majú ho oprávnený a možnože každý týždeň oprávnenejší, že rovnosť pred zákonom je fikcia a že máme na Slovensku ľudí, ktorí stoja nad zákonom, či z biznis sféry, alebo z politiky, alebo z justície, alebo odinakiaľ, tak môžte prijať akýkoľvek zákon proti extrémistom, ale extrémisti budú rásť. Ak tomuto niekto nerozumie, a myslím, že už tá doba je tak ďaleko, že len povedať, že nám sa to tak nepáči, no však budeme to nejako sledovať, je málo, je málo.

    Ja sa k extrémistickým trestným činom vyjadrím, ale spomeniem najskôr len dve veci. Samozrejme, tá kľúčová časť, ktorá sa týka uznávania výkonu majetkových rozhodnutí v trestnom konaní, nie je problematická, aj keď ja by som privítal, keby to prišlo osobitne a osobitne novelizácie trestných kódexov, lebo si myslím, že novelizovať trestné kódexy vo veciach, ktoré priamo teda nesúvisia s tým hlavným zákonom, práve extrémistické trestné činy, nie je celkom legislatívne vhodné, ale už to tu je tak navrhnuté, takže o tom rokujeme.

    Čo by som chcel oceniť a trošku, robíme z toho aj trošku komédiu, nehovorím, že pani ministerka v tomto, ale spomínala to v úvodnom slove. Rozširuje sa trestná zodpovednosť právnických osôb v princípe o ekonomické delikty, na ktoré bola prioritne zriadená. Kedyže sme rokovali o vládnom zákone? O zodpovednosti právnických osôb? Asi pred rokom? Kde sme kľúčovo navrhovali, ja som navrhoval pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkali ekonomických trestných činov. Veď koniec koncov právnické osoby páchajú prioritne ekonomické trestné činy. A boli tu pozmeňovacie návrhy a bol som na výbore ústavnoprávnom a bol som v pléne, pani poslankyňa Laššáková si to isto pamätá. Nič neprešlo. Teraz ten návrh prišiel a teraz, samozrejme, ja tomuto celkom nerozumiem, ako, alebo možno rozumiem, ako to celé funguje. Čiže keď pri predošlej tlači pán poslanec Gál spomínal, že však, samozrejme, dobré návrhy opozície dajte sem a budeme hlasovať podľa toho, čo obsahujú. Veľa šťastia želám, veľa šťastia. Však dáme návrhy, som veľmi zvedavý a vieme, ako dopadnú, čiže aspoň sa neklamme tuná z rečníckeho pultu. Čiže je to dobrá vec, možnože by poslanci SMER-u nám mohli vysvetliť, a možno aj nie, prečo pred rokom hlasovali úplne naopak. Bola iná doba asi.

    Čo však považujem za asi najkľúčovejšie, pre ktoré ten návrh ja nepodporím, je rozširovanie verbálnych deliktov.

    Ešte vám poviem jednu vec, že pani ministerka tu spomínala, že sa zavádza jurisdikcia Špecializovaného trestného súdu. To je na diskusiu a poviem aj prečo, ale; aby bola väčšia špecializácia. Na druhej strane v Bratislave a v Košiciach rozhadzujete na trestné veci závažnejšej povahy, teda obzvlášť závažné zločiny so sadzbou nad 12 rokov, na všetky okresné súdy. V Bratislave ich je 5 a v Košiciach sú 2. Tam už špecializácia pri tých najzávažnejších zločinoch, ktoré sú v jurisdikcii okresných súdov v sídle kraja, tam už nie je potrebná. Ale extrémistické trestné činy, mnohokrát prečiny, väčšinou prečiny, dávame do kompetencie Špecializovaného trestného súdu.

    K tomu chcem povedať ešte jednu vec, že, lebo v dôvodovej správe dôvod nie je v princípe uvedený žiaden, niežeby dôvodová správa, ale som sa tam pozrel na toto ustanovenie, že čo viedlo navrhovateľa, aby zaviedol jurisdikciu Špecializovaného trestného súdu. A nie je tam v princípe nič. A teraz podľa mojej mienky dôvod, pre ktorý má Špecializovaný trestný súd jurisdikciu v oblasti korupcie, organizovaného zločinu a najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, je ten, že ide väčšinou o páchateľov, dokonca aj pri drobnej korupcii, miestni policajti, miestny lekár, ktorí majú väzby nadštandardné na miestnu justíciu. U extrémistov toto hrozí? Podľa mojej mienky nie. Niežeby to delilo a násobilo, ale sa mi zdá, že je to skôr taký ťah že marketingový, ideme proste po extrémistoch, poďme, tak teraz dáme... Lebo tam nevidím tú logiku, aká je pri iných trestných činoch spadajúcich do jurisdikcie špeciálneho súdu. Proste nie je tam. Okrem vytvorenia toho zdania, že ideme tvrdo, špeciálny súd je možno jediný na Slovensku, ktorý má nejakú podporu, tak tam to švihneme. Ja si myslím, že tam absentuje dôvod, aký je pri iných, pri inej trestnej činnosti.

    Ale čo by som chcel spomenúť, je, sú tie extrémistické trestné činy a tam inak viacero vecí je možno na druhé čítanie. Pri Trestnom zákone sa vlastne sčasti mení dôkazné bremeno pri definícii extrémistického materiálu, kde sa uvádza, že čo sa nepovažuje za extrémistický materiál, ak sa preukázateľne potvrdí, že sa bude využívať na vedecké, vzdelávacie, zberateľské a tak ďalej. Ale čo je ešte dôležitejšie a podľa mňa z tohoto pohľadu horšie a budem hovoriť, prečo si myslím, že je to horšie, že sa výrazne rozširujú skutkové podstaty, a teda ich objektívne stránky, najmä trestných činov podľa § 421, 422. Tam nejde len o to, že založenie toho hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Pozrite si a porovnajte definíciu v dnešnom Trestnom zákone a v navrhovanom znení. Dnes to bolo len v prípade takýchto skupín, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, a tam potom aj poviem, že v čom je podľa mňa, kde je rozdiel medzi prejavom, ktorý by mal mať ochranu ústavy a ktorý by nemal mať. Teraz je to vlastne preč a je to v princípe voči skupinám, ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť. Vypadlo násilie.

    Totižto prejav, ktorý podnecuje násilie, podľa mňa nie je chránený ústavou, ale definícia, že kto prejavuje nenávisť voči nejakej skupine. Podľa mňa neexistuje ani ľudské právo byť chránený pred urážlivým prejavom. Ja totižto, ak si myslíme v tejto snemovni, som to spomínal na výbore ústavnoprávnom v inej súvislosti, že sloboda prejavu chráni len prejav, ktorý sa nám páči, ktorý je zmierlivý a pekný a spisovný a proste inšpiratívny, tak je to veľký omyl. Sloboda prejavu, ak ju chceme mať, chráni aj prejav, ktorý sa nám nepáči, ktorý môže byť aj urážlivý. Dokonca podľa mňa aj nenávistný, pokiaľ nepodnecuje násilné konanie.

    Winston Churchil raz povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, bude mať aj veľa hlúpeho prejavu. Extrémistické prejavy sú z vecnej stránky hlúpe prejavy. Ale zakazovať ich zákonom znamená, že zverujeme štátu právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé a ktoré z tých zlých názorov budeme trestne stíhať, a to je podľa mojej mienky začiatok konca slobody prejavu.

    Štát by nemal mať takúto právomoc. Tá hranica podľa mňa je jednoznačná. Podnecovanie k násilnému konaniu nie je ústavou chránené. Ale všetko ostatné, najviac, samozrejme, že čoho sa dopúšťa štát pri verbálnych deliktoch, že chráni len niektoré skupiny. Chráni trestným právom. Čiže skupiny definované podľa; v tomto návrhu; národnosti, etnickej skupiny, náboženského vyznania, farby pleti, sexuálnej orientácie, ale iné skupiny nie. Lekárov môžte hanobiť, učiteľov, recidivistov, veteránov, vojakov. Proste toto je ten problém, že, samozrejme, ak sa štát rozhodne chrániť nejaké skupiny pred urážlivým prejavom trestným právom, tak si vždy vyberie ktoré. Aj to je podľa mojej mienky problém. A ja síce pripúšťam, že môj názor na slobodu prejavu, ešte raz, nie je neobmedzený, tá sloboda prejavu je obmedzená, určite, že je, ale to obmedzenie musí mať, musí byť za ním nejaký princíp. Ja navrhujem princíp alebo tú hranicu, je podnecovanie násilia. Niekto hovorí nie, mal by to byť iný. Povedzte mi aký. Ten iný niekto povie, taký, aký určí parlament. Zahrnieme do ochrany katolíkov? Ááá. Eva..., evanjelikov áno, homosexu..., aj tých. Koho ešte? No, kto získa väčšinu, jak rozhodneme. Zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. To nie je žiaden princíp ochrany, to nie je žiaden princíp slobody prejavu. To je čisté rozhodnutie, ako sa rozhodne väčšina. Podľa mňa sloboda prejavu je chránená aj voči väčšine, inak by sme ju nemali ani v ústave.

    Posledná vec k trestným kódexom sa týka, čo som už zmienil, že čo mi príde ako pomerne veľká nelogičnosť, ale podľa mňa to nie je ani správne. Totižto na jednej strane ideme špecializovať Špecializovaný trestný súd na trestné činy extrémizmu. Opakujem, väčšinou ide o prečiny. Na strane druhej distribuujeme na viac okresných súdov, už tam neplatí špecializácia, tie najzávažnejšie, obzvlášť závažné zločiny. To podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku. Okrem toho, že sa Bratislava I a Košice I sťažujú, že asi majú veľký nápad agendy. To treba podľa mňa riešiť, ale práveže si myslím, že čo by bolo možno dobré zvažovať, možno už aj v minulosti. Vytvoriť osobitný kariérny postup pre trestných sudcov, ktorí pojednávajú veci s rozšírenou jurisdikciou na okresných súdoch v sídle kraja. To, samozrejme, že je aj šesť ďalších okresných súdov, nielen Bratislava a Košice, lebo krajov máme osem. To si myslím, že by bolo dôležité, lebo častokrát ide o oveľa zložitejšie veci, jednak skutkovo, ale aj právne. Takže toto mi nepríde ako veľmi systémové riešenie, ale skôr ako také akoby hasenie problému, ale dosť nesystémové.

    No a na záver sa vrátim k tomu extrémizmu. Nad rámec toho, čo som povedal, teda môjho názoru na slobodu prejavu, a ja by som ešte k tomu povedal jednu vec, lebo ste, pani ministerka, spomínali, že teraz akože extrémisti tiež s tým operujú, tou slobodou prejavu a tak. To ma, sa priznám, že až tak nezaujíma, čo ma, pretože problém je ten, že; a je to aj skúsenosť moja osobná; že práve takéto represívne zákony v minulosti aj v iných krajinách, aj v súčasnosti z nich robia martýrov slobody prejavu.

    Poviem to na príklade, ktorý sa udial v roku 2010 a ´11, myslím. Ak si pamätáte, tak v Šarišských Michaľanoch sa udial nejaký pomerne závažný násilný zločin. Neviem, či nešlo o vraždu, a na základe toho tam extrémisti urobili nejaké zhromaždenie za prvej Ficovej vlády. Prišli tam, dostali povolenie, tuším, že ísť len na nejaký štadión. Išli na štadión, starosta zobral mikrofón, rozpúšťa zhromaždenie. Pritom to bolo legálne zvolané zhromaždenie, nikto tam k ničomu, myslím, ani nevyzýval, lebo ani sa k slovu nedostal. A keďže sa nerozišli, tak prišli polície a polícia prišla v kompletoch protiúderových a bim, proste po zemi. Prvá správa v televíznych novinách. Komu si myslíte, že ste týmto urobili reklamu? A naviac to bolo podľa mňa nezákonné rozpustenie.

    O rok nato, keď už som bol na ministerstve vnútra, bol ďalší takýto pochod v Šarišských Michaľanoch. Ja som dal pokyn našim zložkám proste byť pripravený. Nedemonštrovať silu žiadnu. Byť pripravený aj proste, keby sa niečo dialo, keby sa konali násilné trestné činy. Prebehla demonštrácia, pochod. Vo večerných správach nebolo nič. Tým chcem povedať, že s rozumom treba k mnohým veciam pristupovať. Sa mi to zdá byť efektívnejšie a lepšie. A čo som, čo som...

    Poviem to ešte na ďalšom príklade, aby som nehovoril len o Slovensku. Lebo to je častá námietka, že sú doby a sú chvíle, kedy iná možnosť ako trestné právo neexistuje. V Nemecku v 30. rokoch, Nemecko malo asi podobnú; nehovorím, že rovnakú, samozrejme; legislatívu v oblasti verbálnych deliktov, ako má Slovensko a mnohé iné krajiny. Inými slovami boli trestne stíhané extrémistické delikty. By ste sa divili, že v 30. rokoch, začiatkom, boli za antisemitské výroky stíhaní viacerí nacisti. A by sa nám možno zdalo, že v tej dobe takéto delikty mali aj svoj význam. Ako nás ale trošku učí aj história, tak nacisti využili tieto súdne procesy práve naopak, na svoju prezentáciu, svoj marketing a na druhý deň sa postavili do pozície obhajcov slobody prejavu. Čiže ani tá vecná rovina podľa mojej mienky nesedí. Okrem tej ústavnoprávnej.

    A tá ústavnoprávna je, lebo sloboda prejavu podľa mňa je najdôležitejšia sloboda. Je to o tom, čo si myslíte a čo môžte, o čom sa môžte snažiť presvedčiť ostatných. Podľa mojej mienky proti extrémizmu nie je riešením obmedzovať slobodu prejavu, ale práve naopak, je potrebné viac prejavu toho iného. Musí byť autentický, samozrejme. Nie je možné sa tváriť, že bojujeme proti korupcii a riešime štát a bude už dobrý a funkčný, a vidieť, čo sa v štáte deje za tejto konštelácie. To moc autentické nie je, ale zastaviť to. Proste ten problém je, že podľa mňa pravda existuje a dá sa aj nájsť, ale týmto vy zverujete právomoc rozhodnúť o tom, kde sa pravda nachádza, štátu. Štát by nemal mať právomoc rozhodovať o tom, kde sa pravda nachádza, pretože to je začiatok konca slobody prejavu.

    A keď hovoríte o extrémizme, tak už len poslednú poznámku. Som presvedčený o tom, lebo pri vzniku tejto koalície jej hlavným alebo jeden z hlavných dôvodov bol, že treba urobiť zábranu extrémizmu. Ja si myslím, že vaše fungovanie aj vznik, aj spôsob vzniku koalície, aj fungovanie, aj posledné kauzy, ktoré sa dejú, majú za následok pravý opak. Nehovorím to s veľkou radosťou a pán poslanec Bugár si myslí, že to je dosť vtipné. A ja si myslím, že to podľa mňa až také vtipné nie je. Nie som ja z toho rád a myslím, že ani on nie je. Zákony tohto charakteru, si myslím, že tú situáciu ešte zhoršia. A napriek tomu, že ten zákon obsahuje aj dobré ustanovenia, ktoré som už zmienil, tak práve kvôli tomu, že považujem slobodu prejavu, nech je vedené jej obmedzenie akýmikoľvek skvelými pohnútkami, a dobrými pohnútkami, že sloboda prejavu by v takomto rozsahu nemala byť obmedzovaná.

    Nebudem odporúčať mojim kolegom, ako majú hlasovať, lebo to je takáto vec, ktorá je na slobodnom zvážení, ale ja v tejto verzii kvôli obmedzovaniu slobody prejavu hlasovať za návrh vládneho zákona nebudem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne.

    Zákon, ktorý pani ministerka ako členka koalície predkladá, predkladá ako členka koalície, ktorá svoj samotný vznik odôvodnila strachom z extrémizmu. Na všetky veci o fašizme; no, tieto reči o fašizme a hrozbe fašizmu a činy sa tak trochu rozchádzali. Dosiaľ bola zo strany koalície reč vždy iba o zákonoch proti opozícii, nie proti extrémizmu. Takým je reč; takou rečou je reč o novom rokovacom poriadku, takou; reč je o nových zmenách zákona o politických stranách. Hľadá sa bič na kritikov koalície. Zastrašovanie, vyhrážanie, zákony. Teraz – zdanlivo – už konečne aj legislatíva proti extrémizmu.

    Samozrejme, že človek sa pýta a tieto otázky tu budú zaznievať, pani ministerka, či je to populistické gesto alebo skutočne spoločný politický ťah koalície smerom proti extrémizmu. Niečo z praxe a z reality naznačuje včerajšie hlasovanie. Poslanci SMER-u, vášho spojenca v koalícii, včera hojne podporili stranu Kotleba v útoku na poslanca Osuského, ktorý v sebaobrane sa bránil na demonštrácii, a oplátkou za to potom poslanci Kotlebovej strany masívne podporili všetky koaličné zákony z dielne ministerstva financií. Takže varíte, pani ministerka, vo vojsku, ktorého zástavy vejú opačným smerom, než akým by ste sa chcela dívať vy. Oni s extrémistami paktujú, podporujú ich a podporu od nich prijímajú. Vy by ste chcela priniesť zákony...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám za slovo.

    Pán Lipšic, v mnohom, čo ste povedali, s vami súhlasím. Štát tu nie je na to, aby si uzurpoval právo hovoriť, čo ako bolo, ako sa stalo, alebo čo, alebo čo je alebo nie je pravdou. To už nemá s demokraciou nič spoločné.

    Musím vás ale opraviť, pretože ste, čo sa týka Šarišských Michalian, šírili niektoré nepravdy. Za prvé, bolo to v roku 2009 v auguste. A ľudí, ktorých vy ste nazývali extrémisti, tých ľudí, tak jedná sa len o slušných občanov, obyvateľov Šarišských Michalian, zúfalých ľudí, ktorí už nechceli byť ďalej vystavovaní teroru asociálnych cigánskych parazitov. A keď hovorím o asociálnych cigánskych parazitoch, nemyslím tým celé cigánske etnikum, my – nikto z nás, z našej strany, ani ja osobne – nemáme proti slušným cigánom vôbec nič, pretože ľudí neposudzujeme, žiadny slušný človek neposudzuje ľudí podľa ich farby, ale podľa ich správania. To, čomu boli vystavení občania Šarišských Michalian, vyeskalovalo až do situácie, že sa jednoducho postavili a chceli, aby ich hlas bolo počuť aj v Bratislave a na ministerstve vnútra a aby polícia konečne začala chrániť tých, ktorí prispievajú do štátneho rozpočtu a ktorí sa skladajú nielen na naše, ale aj na vaše výplaty. To chceli občania Šarišských Michalian a odpoveďou im bolo vodné delo a útok ťažkoodencov.

    Čo sa týka ale postihovania extrémistických prejavov, tak dúfam, že sa pani ministerka pozrie aj na prípad toho úbohého dievčaťa, ktoré bolo zmlátené na trati Zvolen – Levice asociálnym cigánskym parazitom vo vlaku a keď ju odviezli na policajnú stanicu, tak sa pred policajnou stanicou zhromaždila skupina asociálov, rodiny toho asociála, ktorý ju napadol, vyhrážali sa jej zabitím, policajti ju museli odviesť v policajnom aute, pretože riskovala svoj život, ak by sa pred tú stanicu postavila, a dodnes nikto z nich nebol obvinený. Či aj toto sú prejavy extrémizmu, rasizmu, alebo je extrémizmus len zo strany Slováka voči cigánovi?

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani Žitňanská aj pán Lipšic, zabudli ste na akési rozdelenie extrémizmu, pretože ten môže byť z rôznych strán rôznofarebný, takže môže byť, či; rozmýšľajte o tom, či nemôže byť extrémizmus pravicový, ľavicový, náboženský, alebo dokonca aj cigánsky, ktorý prevažuje a, ako povedal kolega, spôsobil udalosti v Šarišských Michaľanoch.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Lipšic, ani som nechcel reagovať, lebo častejšie sa mi stáva, že ma oslovíte vaším prejavom, ale musím povedať, že tá vaša sloboda prejavu, no to je naozaj výkvet. Keď bol protest proti Gorile, vy ako minister vnútra ste nasadil vodné delá. To je teda ozaj sloboda prejavu. Na všetkých hádžete blato, špinu. Viete, koľko káuz ste mali, keď ste boli minister, či už spravodlivosti, alebo vnútra? Ja vám to teda v rýchlosti zopakujem: kupovanie poslancov, keď ste bol minister spravodlivosti, pán Džupa, Eduard Kolesár; kauza Branisko, zmizli stámilióny; kauza vláčiky; daňový úrad prenajatý nevýhodne; kauza sitká; kauza Karlín, politicky riešené, ostuda pre Slovensko, vaša osudná chyba; pád daňovej správy; nákup najdrahšej Fabie na svete za 82-tisíc, keď ste bol minister vnútra; prieskum za 2,5 milióna a otázky boli šité na vás: je pán minister správny chlap, ako by sa mohol zapáčiť ženám, ako by sa mohol zapáčiť voličov za štátne peniaze? No gratulujem, pán exminister.

    Ďakujem, započul som.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec Bublavý, k slobode prejavu ste toho veľa nepovedali, pretože asi k tomu ani veľa povedať neviete okrem toho, čo vám pošlú z Úradu vlády. Zabudli vám tam ešte povedať, že aj za potopu, keď bola Noemova archa, som ešte zodpovedal? To máte...(reakcia z pléna), to máte, to ste si sám napísali?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak beriem to späť, to ste ma prekvapili v tomto.

    Ale poviem vám konkrétnu vec k slobode prejavu, že je veľmi zaujímavé, ja už som k tomu napísal pomerne dlhší článok, odporúčam vám si ho prečítať, lebo to spomínajú ľudia vášho kalibru asi pri Gorile vodné delá. Ja som bol na hradnom kopci a bol som aj v nemocniciach, bol som navštíviť policajtov, ktorí boli zranení chuligánmi zo Slovanu a z Trnavy. Nebol zranený nikto z demonštrantov, boli zranení policajti, dokonca boli vážne zranení na Kramároch. Že máte tú hanbu takýto hoax v parlamente vôbec vyťahovať, že máte vôbec tú hanbu, bez toho, aby ste si vôbec zistili skutočnosti, ktoré sú verejne známe! Koniec koncov, keď vtedy bola demonštrácia, to bolo 3. februára, bolo to 6 týždňov pred voľbami, prečo vtedy SMER nekričal, 6 týždňov pred voľbami, ako boli porušené nejaké slobody, prečo?! Lebo neboli. To si potom vymysleli ľudia podobní vám, predpokladám, po voľbách, ale to už je, samozrejme, že trošku iný príbeh.

    A keď sa ešte vrátim ku kolegom, čo tiež reagovali, len jedna poznámka. Totižto ten problém je ten, že nemám pochybnosti o tom, že keby oni boli pri moci, tak zakážu iné extrémistické prejavy akože, ktoré sa im nepáčia, iných farieb, predpokladám, ako to bolo spomenuté. Sloboda prejavu je len jedna podľa mojej mienky a z akejkoľvek strany ju obmedzovať je chybné.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Ten dôvod, prečo chcem vystúpiť, je hlavne to, že chcem dať procedurálny návrh, aby bol tento návrh zákona zaradený aj do výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Áno, takže pán...; tak je to úloha spravodajcu, takže oznamujem to a budem žiadať o podporu práve vzhľadom k tej téme, ktorá tuná bola kolegom Lipšicom otvorená. Obsahuje veľkú časť, ktorá sa týka zmeny Trestného zákona v oblasti, alebo trestných činov extrémizmu. Nebudem sa teraz vyjadrovať podrobne k tejto oblasti, ale každopádne berem, že už aj tá debata, ktorá sa tu zviedla, naozaj hovorí o tom, že zasahuje do oblasti ľudských práv.

    Ja by som sa možno dotkla len pár oblastí, ktoré na mňa pôsobili možno viac pozitívne a možno len preto pozitívne, lebo naozaj tá právničina mne nie je až taká blízka. Keď som si prečítala tú dôvodovú správu práve toho článku II, tak sa mi zdalo vhodné, že sa budú lepšie alebo nanovo precizovať niektoré ustanovenia Trestného zákona alebo trestných činov. A napadla ma hneď situácia, keď sa riešila najmä v médiách, priznám sa, že aj v parlamente sa o tom veľa rozprávalo, bitka v Nitre pred barom, Mariatchi sa volal. Vtedy som sa rozprávala s ministrom vnútra o tom, že či neexistuje nejaká možnosť; zo začiatku to vyzeralo, že sa to nebude ani poriadne riešiť, áno, všakže vieme, že dohru to malo; ale rozprávala som sa s ministrom vnútra, že či by nebola lepšia dobrá, vhodná úprava Trestného zákona práve v týchto paragrafoch. Vtedy ma veľmi silne uisťoval, že určite nie, že zákon máme dobre postavený, len proste to vyšetrovanie musí prebiehať nejakým spôsobom, no a, no. Hej, takže zostala som taká ukľudnená, len napriek tomu však, že celá spoločnosť je teraz pretkaná tým pojmom, pojmami o extrémistoch, ako nám to tu všetko narastá, čo je pravda, že vieme, že rozvíjajú sa rôzne skupiny extrémistické, preskupujú sa, zoskupujú sa, malé zoskupenia vznikajú, takže aj tak si myslím, že možno úvaha o tom, rozširovať tieto trestné činy, má zmysel.

    Možno trošku by som videla aj záruku v tom, ako bolo písané v dôvodovej správe, že sa to dialo aj za pomoci výboru, neviem ho teraz presne citovať, ale proste z rady vlády pre ľudské práva. To by možnože mohlo byť zárukou do istej miery, že to bude postihovať naozaj oblasti, v ktorých sa dajú zlepšiť, ktoré sa dajú zlepšiť v oblasti toho trestného práva. Ale naozaj výsledkom by malo byť, alebo moja otázka znie, že či nám táto úprava pomôže naozaj ľahšie usvedčiť páchateľov z tých trestných činov extrémizmu, poprípade že či sa budú ľahšie, v úvodzovkách ľahšie, samozrejme, keď budú spĺňať všetky náležitosti, znášať obvinenia za takéto trestné činy.

    Ak by som zobrala pohľad na tento článok z druhej strany a z oblasti ľudských práv, posilnili sa tu práva obvinených v Trestnom poriadku alebo proste v týchto procesoch. Čo takisto berem za jednu zo správnych úloh, na druhej strane sa zas a opäť pýtam, že či v rovnakom duchu naozaj sa dočkáme, kedy sa budú nie teda po právnej stránke upravovať práva obetí, ale vieme, že tie viac potrebujú tie služby pomáhajúce. Im veľakrát právnik nepomôže, hej, tak jako teraz sa v tomto smere posilňujú práva obvinených pri tých medzinárodných trestných činoch alebo teda súdnych procesoch. Viem, že sa pripravuje, máte to v pláne, pripraviť zákon o obetiach, takže opäť len taký prízvuk na to, že veľmi sa teším, kedy naozaj v parlamente už budeme mať zákon, ktorý sa bude dotýkať zlepšovania práv obetí. Toto je druhá novela v priebehu trištvrte roka v Národnej rade Trestného zákona, ktorá posilňuje práva páchateľov. Ale neberem to ako zlú vec, ale teda poďme už naozaj posilňovať práva obetí.

    Ako veľké pozitívum spomeniem aj, že sa z lekárov stávajú chránené osoby. Som rada, že sa k tomu pristupuje, len mi je ľúto, že v priebehu týchto štyroch rokov sme mali kolegyňu Evu Horváthovú, ktorá sa o niečo podobné snažila v tom minulom volebnom období, z istých pre mňa nelogických dôvodov to vtedy nebolo možné. Škoda, ale som každopádne rada, že lekári budú teraz zaradení do oblasti chránených osôb.

    Posledné, čoho by som sa dotkla, je článok, ktorý sa dotýka zákona o dráhach a týka sa teda hliadok, hej, Kotlebových hliadok skrátka. Tiež si myslím, že nejaká skupina, bude veľmi nebezpečné, ak sa nejaká skupina rozhodne zobrať váhu zodpovednosti na seba namiesto štátu, ktorý má na to svoje zložky. S tým súhlasím. Mne na druhej strane chýba, čo urobí v skutočnosti štát pre občanov, ktorí cestujú určitými typmi vlakov alebo na určitých tratiach, kde tie násilnosti naozaj sú častejšie. Tak možno keby ste nám aj povedali to bé, áčko poznáme, s tým súhlasím a rada by som vedieť, ako sa s tým v skutočnosti a kvôli dobrovôli občanov štát vysporiada.

    Ďakujem pekne. Toľko teda zopár poznámok k celej novele zákona.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami dvaja páni pos..., traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mazurek.

  • Ďakujem vám za slovo.

    Chcem sa vám poďakovať v prvom rade za to, čo ste hovorili o tých vlakoch. Ja sám som si precestoval veľmi veľa na trati Poprad – Stará Ľubovňa a môžem sa k tomu objektívne vyjadriť, k tomu, aká situácia v tom vlaku je. A že keby tam neboli naši chlapci v zelených tričkách, tak tí ľudia by sa tam normálne do toho vlaku báli nastúpiť.

    Pani Žitňanská má rada veľké vyhlásenia o tom, ako naše hliadky zakáže, ako proti urobí neviem čo všetko preto, aby nás z vlakov dostala. Samozrejme, všetko je to zbytočné, ale ako ste vy povedali, doteraz sa nikto z vlády, nikto z ministrov, nikto, kto môže objektívne situáciu posúdiť a povedať nám, čo chcú robiť, nepovedal, ako chce vláda, ako chce ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ktokoľvek, riešiť situáciu bezpečnosti nielen v tomto vlaku, ktorá je naozaj katastrofálna. Každý deň prepady, nadávky, pľuvance, jednoducho oplzlé poznámky, mladé dievčatá sa tam cez leto báli cestovať, pretože asociáli, ktorí nastúpili v Huncovciach do vlaku v obrovských počtoch, im vykrikovali, nadávali im, oplzlo ich obchytkávali, jednoducho, no, peklo na svete, neviete si to predstaviť. A táto vláda svojou nečinnosťou, aj všetky minulé, spôsobili, že sa z cestovania na Slovensku stala činnosť na vlastné riziko.

    A preto ja sa pýtam, ako chcete riešiť bezpečnosť vo vlakoch. Lebo ak tú bezpečnosť vyriešite, potom sa nemusíte starať o to, ako dostať naše hliadky z vlakov, pretože tam nebudú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dá sa povedať, že pán kolega Mazurek to povedal asi celé aj za mňa. Ja takisto chcem povedať jeden moment, ktorý tunak kvôli nejakej politickej korektnosti nie sme ochotní akceptovať. Tunak pomaly chránime každého Cigáňa, aj keď je agresor, aj keď prepadáva ľudí, aj keď niekoho napadne, proste je Cigáň, tak ho ideme chrániť a ideme sa tunak úplne zblázniť z toho, že všetci sme teraz zrazu nejakí extrémisti. Vôbec nie. Rovnako súhlasím s tým, že ľudí posudzujem iba podľa toho, či sú dobrí alebo zlí, a je mi úplne jedno, akú farbu pleti majú. A keď sú raz neprispôsobiví ľudia Cigánmi, cigánskeho etnika, no tak budem proti nim rovnako ako proti neprispôsobivým bielym.

    Teraz čo sa týka tých vlakov. Mne osobne žiadne hliadky vo vlaku neprekážajú, mne skôr prekáža, skutočne prekáža to, že keď cestujete, ale vy to všetci nepoznáte, preto lebo my sa tu vozíme v limuzínach a v autách a máme veľké platy. Ale tí ľudia, je vypravovaných tisíce vlakov denne. Tí ľudia sa boja do toho vlaku nastúpiť. Keď tam nie sú pomaly znásilňovaní alebo obchytkávaní alebo proste nejakým spôsobom napádaní, tak minimálne, keď zaspia, tak ho okradnú. Ja sa pýtam, prečo tento štát v prvom rade nerieši bezpečnosť ľudí a až potom niekoho, kto vlastne niekoho ide chrániť. Skutočne ja som presvedčený o tom, že ani hliadka v zelených tričkách by nevznikla, keby sme mali bezpečné vlaky. Toto treba riešiť v prvom momente a nie napádať všetkých ostatných len kvôli tomu, že niekto chce v niečom pomôcť. To je všetko.

  • Ďakujem.

    S poslankyňou Jurinovou aj Gaborčákovou sme vydali tlačovú správu, ktorú sme nazvali, že ak by si minister vnútra plnil svoje úlohy, tak kotlebovci by sa mohli prestať hrať na ochrancov ľudí. A naozaj, naozaj vieme o tom osobne, z vlastných skúseností, že naozaj, ako si spomenula, existujú rizikové úseky na železničných tratiach a práve o tom sme hovorili, že kde si tu štát plní úlohu, pretože cestujúci, ak to takto bude pokračovať s hliadkami a nebude si štát plniť úlohu, teda ministerstvo vnútra, tak cestujúci budú ešte viac naozaj nenávidieť Rómov, ale nezabudnú velebiť tých, ktorí ich ochraňujú. Teda ako si polícia plní svoju úlohu?

    Ale my máme aj riešenie a prišiel s ním Peter Pollák, ktorý je dnes expertom hnutia pre menšinovú politiku a ja vám ho skúsim aj prečítať. "Ukázalo sa, že zapojenie Rómov do zaistenia bezpečnosti v minulosti v projekte sa postupne mnohonásobne vracia všetkým občanom, väčšine aj menšine. Kriminálnikov či vagabundov nie je až tak veľa, no ich činy kazia meno úplne všetkým členom komunity. A teda hovoríme o tom, že podobné rómske občianske hliadky, ako tu už boli predstavené v minulosti, by mohli pracovať napríklad aj vo vlakoch. Poznajú prostredie i problémy, poznajú svojich ľudí a vedia ako na nich. V tomto majú určitý náskok i pred políciou, preto vedia páchaniu priestupkov či trestných činov účinne zabrániť. Rómske občianske hliadky už dokázali, že vedia spolupracovať s políciou, kontrolovať nočný pokoj, predchádzať konfliktom a naozaj spolupracovať s bezpečnostnými zložkami." Takže máme aj návod, ako zapojiť túto menšinu práve do riešenia problémov, ktoré niektorí členovia z ich komunity robia.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie. Ja len podčiarknem, že v žiadnom prípade nechceme, aby chodili po vlakoch zelené hliadky alebo teda chlapci v zelených tričkách, ako to nazval náš kolega. Naozaj urobme všetko preto, aby sa bezpečnosť vo vlakoch zlepšila a nech štát použije nástroj, ktorý už tunak Hanka Verešová predstavila, napríklad. Oficiálny nástroj. Nie, aby si niekto naozaj uzurpoval to, že on ako osoba, súkromná osoba, dokáže ochrániť dostatok. Alebo potom vzdelávajme ľudí tak, aby sa každý zaujímal o toho, koho máme vedľa seba. Možnože v tom prípade by nebolo treba zelené hliadky, ani chlapcov v zelených tričkách, ani nejaké špeciálne hliadky po vlakoch, možno by stačilo, že by zapracovala u každého nejaká občianska statočnosť.

    Ale ja by som ešte raz chcela pani ministerku požiadať, keby mi dala vedieť, že či naozaj prijatím takejto novely v podstate trestného zákona dôjde k zlepšeniu, ja neviem, podávania žalôb alebo či sa budú ľahšie vyšetrovať alebo aj či bude dochádzať k odsúdeniu, k jednoduchšiemu vyhodnoteniu tých prejavov extrémistických. Naozaj, že či tá sloboda slova, o ktorej hovoril Daniel Lipšic, nebude príliš spätá.

    Ďakujem pekne. Spiata. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka?

  • Reakcia ministerky Žitňanskej.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam.

    Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo "naschvál", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok.

    Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla.

    V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada.

    Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má.

    Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie.

    Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba.

    K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch.

    V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty.

    Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná.

    Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD.

    Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente.

    Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec.

    Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať.

    Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani ministerky sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Možno bude; aj keď si nemyslím, že to bude mať nejaký efekt na hlasovanie parlamentu; priestor na výbore povedať si viac o slobode prejavu aj z pohľadu judikatúry štrasburského súdu, pretože tá teda vôbec nie je veľmi jednotná. Nehovorím to s radosťou. Je to úplne čistá kazuistika, sú rozhodnutia v Štrasburgu vo veci ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ktoré extrémistický prejav chránia, konkrétne napríklad komunistické hviezdy, komunistické symboly, čiže si myslím, že je veľmi ťažké nájsť nejaké úplne presné pravidlo v Štrasburgu. Je to veľmi tá judikatúra k čl. 10 rozporná, čo nie je dobré, samozrejme, ale nie je pravdou ani to, že Štrasburg extrémisticky práve jeho postih umožňuje. Je to kedy ako, kedy ako, čo nie je, neslúži k cti štrasburského súdu, musím povedať. Ale veď si potom môžeme k judikatúre povedať, čo konkrétne.

    Ale čo si myslím, že je to úplne to najzákladnejšie, je, že vy ste hovorili, že ten legitímny cieľ je ochrana práv a slobôd iných, v dôstojnosti. Ale to sa vždy podľa mňa môže týkať len jednotlivca a nie skupiny. Lebo tie skupiny nevyhnutne zákon o advokácii vyselektuje, ktoré chce trestnoprávne chrániť. Tak zdravotné sestry nie, ale proste Slovákov, Rómov a katolíkov áno, proste to je hlavný problém. A ja to zopakujem ešte raz, že keď niekto vykonáva nejakú základnú slobodu, to neznamená, že to je vždy dobré. Tú slobodu má, ale môže ju niekto vykonávať a môže byť popritom aj idiot. To neznamená, že čím viac toho vykonávam, tak tým som proste lepší. Nie! Napriek tomu si myslím, že k slobodnej spoločnosti patrí to, že neobmedzujeme a nedávame štátu kompetenciu zobrať najväčšie delo, ktoré má, trestné právo, a obmedziť slobodu prejavu.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som sa hneď prihlásila, ako ste začali hovoriť; nie; ako ste rozprávali, tak ma napadlo, že som zabudla povedať premlčateľnosť niektorých trestných činov, ktorú upravujete. Pri tej príležitosti som sa vás aj chcela spýtať, ale na to som zabudla vo svojom príhovore, že minulý rok alebo teda tiež viackrát, možnože dva-trikrát sme dávali novelu zákona trestného, kde sme žiadali o zrušenie premlčateľnosti trestných činov pri sexuálnom zneužívaní. Bol to taký balík trestných činov, ktoré sa týkali proste týchto sexuálnych trestných činov. Takže otázka, že či by ste mali vôľu možno, však, že to nie je asi celkom debata na plénum, že pouvažovať o tom, že keďže už takýto zákon zahŕňa aj zmenu paragrafov v oblasti extrémizmu, ale zároveň aj premlčateľnosti, či by sa do toho balíka nedal zahrnúť aj práve trestný čin, o ktorom som hovorila.

    A keď ste hovorili v priebehu svojej reči, že to je otázka, že či máme kompetentných ministrov, mysleli ste evidentne pána ministra vnútra. Ja by som vám rada dala odpoveď. Ja si myslím, že nemáme kompetentného ministra vnútra, preto by už mal konečne odstúpiť aj sám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel zareagovať na to rozšírenie agendy Špecializovaného trestného súdu. Ste povedali, pani ministerka, že je to konzultované vlastne aj s pánom predsedom súdu a že s tým súhlasí. Ja sa mu ani veľmi nečudujem, lebo mafiáni sú už zavretí a korupcia sa nejakým zázračným spôsobom za vlád Roberta Fica nikdy nedostala pred Špecializovaný trestný súd. Tak buď je to tým, že vtedy sa korupcia nepácha, alebo je to niečím iným. Ale to sú čísla a fakty, takže možno keby sme nerozširovali agendu Špecializovaného trestného súdu, tak za vlád Roberta Fica by tak trochu aj stratil tento súd opodstatnenie svojej existencie. A potom je skôr ocenenia hodné, že namiesto zrušenia, o čo sa pokúšala prvá Ficova vláda, sa snažíme zachovať tento súd rozširovaním tejto agendy a možno bude treba rozšíriť ešte aj o ďalšie prípadné skutkové podstaty.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani Žitňanská, mne sa zdá, že vytvárate podmienky na to, aby stále rástol práve cigánsky extrémizmus, to je extrémizmus menšiny voči väčšine. A tento extrémizmus je chránený vaším vládnym zlepencom. Vy nikdy nepochopíte ľudí na Gemeri, na Spiši a v iných lokalitách, kde žije táto menšina. Vy radšej prenasledujte vlastencov, ktorí chránia ľudí!

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, vy ste vo svojom prejave spomenuli, že dúfate, že ostatné kompetentné rezorty budú situáciu s bezpečnosťou vo vlakoch riešiť. Ak si myslíte, že takýto chabý a naivný verejný prísľub ľuďom, ktorý v týchto vlakoch cestujú, postačí, tak to ste na veľkom omyle. Ja teraz budem parafrázovať nášho poslanca Milana Uhríka, keď poviem, že na to, aby sa bezpečnosť v týchto vlakoch začala riešiť, je potrebné, aby ste si skúsili vy osobne pracovať aspoň týždeň ako sprievodkyňa na trati Poprad – Stará Ľubovňa a pochopili by ste, o čom celá táto situácia je. A verím tomu, že do pár dní by situácia s bezpečnosťou bola vyriešená.

    Ďakujem.

  • Povedané súčasne s potleskom.

  • Tak nebola som vyzvaná. Dobre.

    Pani Žitňanská, chcem sa spýtať, že či nie je extrémistom, naopak, ten, tí, ktorí rozkradli a rozkrádajú tento zákon, tí, čo sem chcú navláčiť moslimských kolonizátorov a hrdlorezov, tí, čo za pár halierov rozdali strategické podniky do zahraničia, čo chcú vypredať aj našu pôdu pod zadkom, ktorú máme, a možno a v budúcnosti aj našu vodu. A chcem vám odporučiť, že nezaškodilo by možno, keby ste si taký rok pobývali, žili v jednej cigánskej osade niekde na východnom Slovensku, pokúsili sa ich integrovať a potom hovorte o takýchto veciach. A dúfam, že budete aj cigánskych extrémistov brať za extrémistov a aj keď si sem navláčime moslimských extrémistov, dúfam, že aj tí budú považovaní za extrémistov. A kto ste vy, aby ste si osobovali a vôbec pár ľudí osobovali rozhodovať o tom, kto sú extrémisti? Pretože extrémisti sú práve tí druhí, ktorí kradnú, ktorí rozkrádajú tento štát. A dúfam, že budete postihovať aj protislovenské vystúpenia kohokoľvek.

    A ešte sa chcem opýtať, že keď mňa niekto nazve fašistom alebo extrémistom, či mu môžem dať, streliť facku vrátane ministra alebo predsedu parlamentu, pretože včera to vlastne tým postojom k facke poslanca Osuského sa to, bolo to parlamentom odobrené. Takže či môžem komukoľvek z vás vrátane ministrov a podpredsedov parlamentu, či ich môžem preplieskať.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím ticho. Ja som... (Reakcie z pléna). Môžem vás poprosiť, lebo mám slovo a mi beží...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR

    Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Môžem poprosiť ešte raz čas, lebo sa hádali za mnou.

  • Dajte ešte raz čas pani poslankyni.

  • Ďakujem pekne.

    Takže ja som si tú prácu vyskúšala medzi Starou Ľubovňou a Popradom, naozaj nie je to ružové, naozaj tí ľudia trpia, z toho som si vlastne aj s tými debatami aj s tými ľuďmi urobila taký názor, že v podstate neexistuje nijaká metodika na to, ako vyhľadávame rizikové úseky. Podľa mňa v prvom rade musíme začať týmto, aby naozaj tá železničná polícia dostala kompetencie v tom, aby to robila, lebo keď som sa rozprávala vlastne s tou sprievodčíčkou, tak ona vravela, že oni očakávajú, že oni to nahlásia, oni majú problém vlastne s tou prácou, ktorú tam vykonávajú, a že v podstate naozaj nemá kto tie úseky monitorovať. Čiže každopádne by bolo vhodné, aby sme prepracovali nejako tú metodiku pre vyhľadávanie rizikových úsekov. Ja tiež vidím veľmi zaujímavý pohľad cez tie rómske hliadky. V podstate keď to zapríčiňuje táto komunita, bolo by dobré, aby jednak taká vyváženosť a aby sme tu možno neatakovali ministerku, ale naozaj tých, ktorí to zapríčiňujú, a následne možno vyrovnávali a kompenzovali tie problémy.

    No a tretiu vec, ktorú chcem povedať, pani ministerka, je tiež to, že tie trestné činy a ten počet, ktorý ste povedali, sa mi tiež nevidí, že je to celkom tak. Ja skôr vnímam cez Facebook, že množstvo vecí prebieha tam, a mám celkovo problém s tým, že polícia nie je vybavená na to, aby práve cez tieto veci podchycovala trestné činy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Áno, nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko.

    Najskôr jednu poznámku. Ja som vo svojom príhovore nikoho neoznačila za extrémistu, ani v tejto sále som nikoho neoznačila za extrémistu. Zjavne ale niektorí kolegovia sa cítili dotknutí, ale to je už mimo mňa.

    Druhá poznámka. Ja vnímam túto právnu úpravu ako jeden krôčik k tomu, aby sme dokázali úspešne bojovať proti extrémizmu. A, samozrejme, že kľúč je vo výsledku v odhaľovaní, vyšetrovaní, kvalitnej rozhodovacej činnosti, kvalitnej činnosti znalcov, ktorých potrebujeme mať k tomu. Preto som aj vo svojom úvodnom slove uviedla, že proste pripravujeme ten znalecký odbor, chceme špecializovať sudcov. A som presvedčená o tom, že je dôležité a musí byť naša priorita, aby sme sa naozaj aj v komunitách, aj v teréne proste intenzívne tejto oblasti venovali. Ja som na to pripravená a to, čo proste je v našej kompetencii, teraz myslím kompetencie ministerstva spravodlivosti, to som pripravená urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 175. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 176.

    Nech sa páči, pani ministerka spravodlivosti, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch. Úvodné slovo k tomuto návrhu zákona bude naozaj krátke, pretože ide o návrh zákona, ktorý rieši prakticky len jednu otázku a vznikol na základe požiadavky vedenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa má predovšetkým zabezpečiť oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov, a to po organizačnej aj personálnej stránke, čo je podľa vedenia Najvyššieho súdu potrebné na zabezpečenie kvalitného fungovania Najvyššieho súdu. Ide o obdobu obslužných útvarov, ako má Kancelária Národnej rady alebo Kancelária Ústavného súdu, čiže ide v podstate o organizačné opatrenie v rámci Najvyššieho súdu.

    Vzhľadom na to, že naozaj ide len o takýto typ právnej úpravy, predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a návrh nebude mať nejaké dopady ani na financie, ani iné.

    Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania, pretože pôvodne vznikol ako reakcia na legislatívny proces nového zákona o štátnej službe a na základe dohody s vedením Najvyššieho súdu. Nie je predkladaný ako ďalší článok zákona o štátnej službe, ktorý príde do parlamentu, ale ako samostatný návrh.

    Poprosím o podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Nemkymu.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že nikto nechce zaujať stanovisko, keďže rozprava nebola. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 176. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 177.

    Pani podpredsedníčka vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o upomínacom konaní. Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády a je prvým krokom k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na súdoch.

    Návrh zákona predkladám z jednoduchého dôvodu, pretože treba urýchliť konania a v tomto prípade sa snažíme o urýchlenie konaní o pomerne veľkom množstve podávaní návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojenie peňažných pohľadávok. Aby sme vedeli zhruba, v akej rovine sa pohybujeme, tak za rok 2015 napadlo na súdy zhruba milión 140-tisíc návrhov všetkých dokopy vrátane vecí týkajúcich sa obchodného registra, čiže nielen klasických sporových vecí, z ktorých zhruba 200-tisíc bolo práve návrhov na platobné rozkazy.

    Podnikatelia dnes čakajú neúmerne dlho na svoje peniaze od dlžníka a druhotná platobná neschopnosť negatívne vstupuje do kvality podnikateľského prostredia a v prípade malých podnikov aj do osobných, rodinných životov. Rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávky je tak ruka v ruke s kvalitou podnikateľského prostredia. Takže v snahe zrýchliť a zefektívniť proces vymáhania pohľadávok, a teda v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom, zavádzame plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcej právnej úprave platobného rozkazu.

    Benefit z tohto riešenia nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci sporov. A to preto, pretože túto elektronicky vybavovanú agendu sústredíme na jeden súd, na Okresný súd do Banskej Bystrice, čím sa zároveň špecializuje kapacita Okresného súdu v Banskej Bystrici a na druhej strane uvoľňuje kapacita na všeobecných súdoch na to, aby sa mohli špecializovať na iné typy agiend.

    Vládny návrh zákona upravuje elektronizáciu celého procesu tohto typu konania, podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním a budú mať štrukturovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže výrazne urýchliť konanie, pretože odbúra administratívnu prácu. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasnému stavu, čím chceme aj účastníkov motivovať, aby tento nový nástroj vyskúšali.

    Novinkou v upomínacom konaní podľa predloženého návrhu bude aj to, že v prípade, ak obaja účastníci – to znamená obaja účastníci sporu, to znamená žalobca aj žalovaný – sú platcami DPH a žalovaný si uplatnil vratku DPH voči štátu, uplatnenie opravného prostriedku pre žalovaného bude sťažené, čo môže byť ad jedna významným nástrojom pre sťaženie podvodov s vratkami DPH. A verím, že teraz som potešila hlavne poslancov SaS, pretože svojho času týmto smerom orientovali jeden svoj návrh, ktorého idea je premietnutá v tejto právnej úprave, aj keď v inej podobe, ktorú považujeme za naozaj realizovateľnú na rozdiel od predchádzajúceho návrhu.

    Ďalšou novinkou práve pre tento proces je aj možnosť dlžníka, ktorý dlhuje malú čiastku svojmu veriteľovi do 2 000 eur, uhradiť dlh v splátkach s tým, že pokiaľ sa na toto, k tomuto zaviaže, tak veriteľ to nebude namietať. Ide nám v princípe o to, aby tam, kde na jednej strane stojí možno nejaký operátor alebo iný typ veriteľa, na druhej strane možno malý dlžník, ktorý nemá efektívnu obranu, podaním odporu by len predĺžil súdne konanie a predlžoval by ho len preto, aby oddialil čas, kedy musí zaplatiť, aby sme nenaťahovali týmto súdne konania, ale umožnili dlžníkovi v splátkach ten dlh zaplatiť.

    Ja som na úvod uviedla, že návrh zákona o upomínacom konaní je prvým krokom k zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Prvým, pretože za ním budú nasledovať v krátkom čase ďalšie, a síce zákon o osobnom bankrote a zásadná zmena exekučných konaní. Ja som presvedčená o tom, že tento balík naozaj pomôže k tomu, aby sa prístup k spravodlivosti zlepšil.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás teraz požiadať o podporu zákona o upomínacom konaní a tým aj o podporu moderného, efektívneho a úsporného vymáhania pohľadávok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslankyni Oľge Nachtmannovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajkyňa navrhnutá navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 177, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 178.

    Odovzdávam slovo podpredsedníčke vlády Lucii Žitňanskej, aby aj tento vládny návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí.

    Návrh zákona je vypracovaný v nadväznosti na už schválenú a účinnú novelu kompetenčného zákona. V zmysle § 40ab ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy prejde s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto sa kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci ministerstva spravodlivosti. Na tento účel predložený návrh zákona upravuje rozsah, účel, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.

    Predložený návrh zákona nebude mať, teda bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, bude však realizovaný v rámci schválených limitov rozpočtu, pretože ide v zásade o presun tejto časti agendy z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti.

    Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu aj tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Ježíkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničný výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub OĽANO pani poslankyňa Jurinová... a potom je pani poslankyňa Verešová prihlásená do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila aj k zákonu, ktorý vlastne dopĺňa ministerstvo spravodlivosti, a teda hlavne legislatívu v tejto oblasti o dotačnú schému.

    Už som tu niekoľkokrát v parlamente rozprávala o agende ľudských práv. Budem o tom stále hovoriť, že naozaj vláda Roberta Fica túto agendu považovala od začiatku za niečo, čo v podstate možno ani netreba. Svedčí o tom spôsob pohadzovania si tejto témy z ministerstva na ministerstvo. Najskôr to bolo na Úrade vlády, mali sme len jedného človeka, ktorý sa tejto téme venoval, potom to prešlo na ministerstvo zahraničných vecí, potom to prešlo aj s dotačnou schémou, ako-tak sa s tým vysporiadali, ale všakže prišla agenda aj prípravy predsedníctva a na ministerstve zahraničných vecí si začali uvedomovať, že túto agendu nebudú stíhať, tak sa rozhodlo ešte záverom volebného obdobia preniesť na ministerstvo spravodlivosti agendu ľudských práv.

    V úvode tohto volebného obdobia som pani ministerke popriala, aby sa jej podarilo na ministerstve spravodlivosti dobre obsadiť tím, ktorý sa bude venovať ľudským právam. Keďže naozaj pri zmene kompetenčného zákona, kedy prechádza, prechádzala oblasť ľudských práv na ministerstvo spravodlivosti, neprešla dotačná schéma z ministerstva zahraničných vecí, takže istý čas prevládal taký dosť chaos, že jedno ministerstvo malo riadiť agendu ľudských práv a druhé ministerstvo rozdávať peniaze do oblasti vzdelávania a podpory ľudských práv. Dočkali sme sa a spolu s agendou ľudských práv už budeme mať na ministerstve spravodlivosti aj dotačnú schému. Zdá sa, že pani ministerka to zobrala za správny koniec, nechcem prechváliť, ale zatiaľ máme tam viac povzbudivých správ ako tých negatívnych. Verím, že so zmenou ministerky na poste ministerstva spravodlivosti, teda myslíme pani Žitňanskú, tým, že prišla na tento post, sa agende bude naozaj venovať aj patričná pozornosť a bude poberať dostatočnú vážnosť.

    Kratučko by som iba povedala, že rozdávanie peňazí, takto to poviem, na ministerstve zahraničných vecí, som mala pocit, že ako keby ovládal len nejaký človek, zdalo sa mi to chaotické, zdalo sa mi to nekoncepčné, ale najmä nekompetentné. Tak ako vidím, že je pripravená dotačná schéma alebo systém prideľovania financií cez rezort ministerstva spravodlivosti, mám nádej, že sa toto zmení. Hlavne v oblasti, že sa teším, že do komisií budú opäť pozývaní odborníci, ktorí veci, veciam rozumejú. Vyhláška, ktorá je vypracovaná, naozaj zahŕňa aj niekoľko takých novôt, s ktorými možno niektorí aj majú problém, ale myslím si, že na vyskúšanie je to veľmi dobrý začiatok.

    Ak by som konkrétne sa venovala zopár pripomienkam. Takže členovia komisie, ktorá bude posudzovať vhodnosť, nevhodnosť alebo opodstatnenosť projektov, funkčné obdobie je spravidla na jeden rok, najviac na obdobie troch rokov. Úplný súhlas.

    Chýba mi vo vyhláške, ktorá je zároveň predložená so zákonom, počet členov. Priznám sa, že nezisťovala som, že či je niekde stanovený počet členov. A možnože ani nie tak počet členov ma zaujíma, ako to rozvrstvenie členov, že koľko ľudí bude úradníckeho typu, teda ľudia, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, koľko sa ráta z toho, že bude odborníkov. Podľa toho, čo som našla v § 4, že rokovanie komisie sa uskutočňuje spravidla najneskôr dva mesiace po skončení termínu uvedeného vo výzve, ma napĺňa nádejou, že dotačné peniaze nebudú rozdeľované možno ešte až rok po ukončení prijímania víziou, ale naozaj v dostatočnom čase, aby organizácie, ktoré na tieto peniaze netrpezlivo čakajú alebo majú naplánované projekty a podľa nich, vlastne podľa tých termínov musia aj konať, veľmi nekŕkali, kým sa vlastne k peniazom dostanú. To ma teda napĺňa nádejou.

    Tiež som sa dočítala, že bude povinné zverejnenie na webovom sídle, teraz to neviem v rýchlosti nájsť, ale na webovom sídle bude povinné zverejnenie žiadateľov, ktorí uspeli. Moja otázka je, že či by sa mohlo uvažovať aj o tom, že by každý, aj ten, ktorý neuspel, by dostal, samozrejme, na svoj mail len tabuľku s hodnotením bez toho, aby to dali ako nejaké ďalšie väčšie nároky na vysvetľovanie, prečo nezískali. Ale viem, že častokrát sa dopytujú jednotlivé organizácie, samozrejme, úradníkov to tým pádom aj zdržiava, aj no proste im to robí problém aj tým, že je aj vypracovaná naozaj tabuľka hodnotenia. Možnože by úplne stačilo, keby tú takú sumárnu tabuľku hodnotenia ten, kto nezíska grant, dostal. Vedel by, v čom by mal pridať a zlepšiť sa a podobne.

    Tiež som rozmýšľala o tom, akým spôsobom sa vysporiadať s tým, že člen komisie, obvykle je to teraz tak, že ak žiadate o nejaký grant, tak sa nezúčastňujete, nemôžete byť člen komisie vy, aby ste svojím rozhodnutím nemohli rozhodovať aj o svojich, aj o svojom, keďže doteraz naozaj bolo zväčša posúdené ako transparentnejšie, keď členovia komisií nevedeli, aký projekt alebo teda aký projekt; vedeli, aký projekt hodnotia, ale nevedeli, aké organizácie hodnotia. Takže beriem, možnože tiež som trošku na pochybách, ale zase sa mi páčilo, že tak novátorsky možnože sa vraciate k tomu, že chcete, aby ten člen komisie mal možnosť vidieť takú históriu organizácie, ktorá žiada. Ono to znamená, že pri tom takom najväčšom bode, s ktorým sme mali doteraz alebo mnohí mali doteraz problém, že ak bude nejaká zaujímavá dotačná schéma, naozaj ako huby po daždi vzniknú nové občianske združenia, ktoré sú zázračným spôsobom úspešné, aj keď v podstate nevedia poriadne túto činnosť robiť alebo ju vôbec ani nerobia, že proste urobia jeden projekt len preto, lebo vedia, že budú mať pridelené financie z dotačnej schémy.

    Takže v tomto prípade som za to, aby sa naozaj vytvoril časom systém nejakých licencovaných organizácií, kde budú zároveň aj jasné, tam možnože už iné pomery v občianskych združeniach, ale že kde budeme vidieť históriu celej organizácie, s čím pracuje, akú skutočnú aktivitu vyvíja. Ale možnože tiež mi tak čudným spôsobom padne, že ak som sa dozvedela, že práve združenie alebo občianske združenie, Inštitút ľudských práv dostával dotácie z ministerstva zahraničných vecí na cenu, ocenenie Homofób roka. A najmä keď viem, že sa to dotklo našej kolegyne, ktorá dokonca bola s výrokom do tejto ankety zaradená, čo teda považujem ako útok na dôstojnosť osoby, pretože ten výrok ani nikdy nepovedala. Takže budem veľmi rada, ak naozaj budú podporované reálne organizácie, ktoré nielen robia konferencie, ale ktoré aj reálne pomáhajú a ktoré sa naozaj tou osvetovou činnosťou alebo podporou ľudských práv v oblasti vzdelávania skutočne zaoberajú, a bude to možno aj dozistiť.

    Toto boli asi také všetky pripomienky, ktoré som si po preštudovaní vášho návrhu zákona o poskytovaní dotácií prečítala. Zopakujem, že som nesmierne rada, že k tomu došlo, že zrazu už ministerstvo spravodlivosti našlo silu uchádzať sa o dotácie, pretože keď prešla len agenda ľudských práv na ministra Boreca, vtedy sa to nedalo, lebo ministerstvo spravodlivosti neposkytuje dotácie. Teraz som rada, aj keď doteraz neposkytoval, že ste sa rozhodli, že tá agenda jednoducho prejde komplet celá na vás, a držím vám palce v tom úsilí o to, aby ste vybudovali naozaj dobrý tím, ktorý sa bude skutočne venovať oblasti ľudských práv.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, už viac povedala aj moja kolegyňa predrečníčka. Pozerala som sa na tento vládny zákon aj z pozície toho, že som niekoľko takýchto projektov napísala a žiadala z rôznych dotačných schém, z rôznych rezortov, aj som ich realizovala, aj som ich vyúčtovala, takže viem sa pozrieť na to aj z tejto strany. Ja sa tiež teším a vítam, že naozaj konečne agenda ľudských práv prechádza aj na ministerstvo spravodlivosti aj s týmto dotačným systémom, s týmto, s touto schémou. Musím aj oceniť to, že účel dotácie je naozaj veľmi široko rozpísaný, od a až po m. Naozaj sa snažili, myslím, postihnúť všetko to, čo, čím môžeme prispieť k ochrane ľudských práv a základných slobôd, od vzdelávania, prevencie až po naozaj reálne aktivity.

    Na čo by som veľmi chcela dať taký dôraz a možno aj takú, také upozornenie alebo aj žiadosť vám, pani ministerka, aby naozaj žiadosti, tak ako je to v § 6, vyhodnocovala komisia, ktorú budete zriaďovať, a aby naozaj tá komisia sa skladala z odborníkov. Váš rezort je vlastne týmto zákonom úplne na začiatku, čo sa týka poskytovania finančných prostriedkov, dotácií, a to znamená teda, že bez aj akejkoľvek nejakej škvrny, kauzy, nejakej nespravodlivosti či klientelizmu, omylov, a preto je tento zákon určite potrebný. Ale chcem vás požiadať, vyzvať k tomu, aby naozaj boli nástroje, tie aplikačné nástroje nastavené úplne na začiatku, lebo je na začiatku tento dotačný systém. Takže áno, viem, že najdôležitejší pri tom sú ľudia. Že môže byť veľmi dobre popísaný zákon, môže byť veľmi dobre urobená vyhláška, ale najdôležitejší sú ľudia, ktorí budú aplikovať túto vyhlášku do praxe.

    Takže ja som skôr prišla s tým, že chcem vás povzbudiť, aby ste boli ukážkovým rezortom pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, to znamená peňazí daňových poplatníkov, občanov Slovenskej republiky v rámci dotácií v oblasti ľudských práv. A chcem zdôrazniť, že členovia komisie by mali rozhodovať odborne, spravodlivo a objektívne. A mali by to byť členovia, mali by to byť ľudia, ktorí sa, ktorí majú prax, majú činnosť za sebou v tých oblastiach, ktoré budú posudzovať z rôznych spektier.

    A tak teda síce v dôvodovej správe hovoríte aj o tom, že bude mať negatívny vplyv na rozpočet, ale ja verím, že môžeme práve týmto aj nastaviť taký lepší, lepšiu krajinu alebo teda v ochrane ľudských práv a základných slobôd aby sa to v našej krajine naozaj zlepšilo. Takže ja vám prajem a budem to aj nejakým spôsobom dozorovať, že ako celý ten systém pôjde, ako ho nastavíte. Takže všetko dobré.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy... Pardon, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Grausová.

  • ... chcem len opýtať, že či aj majú, či ľudské práva sa vzťahujú aj na Slovákov a na kresťanov. To by bola taká moja otázka, či aj Slováci majú ľudské práva, či aj slovenský národ a príslušníci tohoto národa majú ľudské práva.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto pripraviť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2016.

    Materiál vlády je uverejnený ako tlač 161.

    Nech sa páči, pani ministerka Žitňanská, prosím vás o uvedenie tohto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť pravidelnú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2016.

    Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období, to znamená v I. polroku roku 2016, vláda Slovenskej republiky prijala a publikovala 16 aproximačných nariadení vlády. Máte ich uvedené v prílohe materiálu. V prílohe č. 2 sú potom uvedené návrhy aproximačných nariadení, ktorá vláda predpokladá prijať v II. polroku tohto roku. Celkovo predpokladáme prijať 12 aproximačných nariadení.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Ježíkovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 29. júla 2016 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Vláda predkladá túto informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Pani ministerka uviedla, koľko týchto nariadení bolo prijatých, koľko je plánovaných v ďalšom polroku.

    Takže ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 5. septembra 2016 na svojej 16. schôdzi a uznesením č. 40 odporúča Národnej rade vziať informáciu na vedomie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Návrh vlády má tlač 152. Spoločná správa výborov má tlač 152a.

    Dávam slovo podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, aby v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí návrh vlády odôvodnila.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako alternát návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Účelom tretieho protokolu, ktorý bol prijatý 6. marca 1959 Radou Európy v Štrasburgu, je upraviť právne postavenie Rozvojovej banky Rady Európy. Tretí protokol ustanovuje výsady a imunity banky, orgánov banky a jej úradníkov, ktoré sú potrebné pre nezávislý výkon úradných funkcií. Pri riešení sporov, ktoré nastanú z úverových zmlúv, vymedzuje rozhodcovské konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tretieho protokolu je aj štatút banky, ktorý vymedzuje hlavné orgány banky a ich právomoci.

    Rozvojová banka Rady Európy je multilaterálnou finančnou inštitúciou so sídlom v Paríži a predstavuje hlavný nástroj politiky solidarity rozvíjanej Radou Európy. Rozvojová banka má dnes 41 členov. Slovenská republika je členom Rozvojovej banky od 22. decembra 1998. Poslaním banky je spolufinancovanie sociálne zameraných projektov formou zvýhodnených úverov so splatnosťou 10 až 15 rokov.

    V roku 2015 Rozvojová banka Rady Európy schválila operácie pre Slovenskú republiku vo výške 464,5 milióna eur. V minulosti Slovenská republika využila finančné prostriedky poskytnuté Rozvojovou bankou napríklad na financovanie projektu Povodne na území Slovenskej republiky, odstránenie následkov a preventívne opatrenia alebo na financovanie projektov v oblasti bytovej a vzdelávacej infraštruktúry. Budúca spolupráca medzi Slovenskou republikou a Rozvojovou bankou bude založená na podpore projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu našej ekonomiky, k zamestnanosti a regionálnemu rozvoju.

    Tretí protokol je podľa Ústavy Slovenskej republiky takzvanou prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Je zároveň medzinárodnou zmluvou, ktorá bude mať podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky bude tretí protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy súhlas a súčasne rozhodla, že tretí protokol je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pani ministerka.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Mariána Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 158 z 21. júla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 37 odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy a rozhodol, že predmetný protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Zahraničný výbor rokoval 6. septembra 2016 o predmetnom návrhu, ktorý neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že tento protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 152a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 25 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Záverečné slová? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 159 a spoločná správa výborov má tlač 159a.

    Návrh vlády odôvodní ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Prosím ju, aby sa ujala slova. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám ako alternát návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej, ktorá nadväzuje na partnerskú dohodu z roku 1995 uzavretú medzi vtedajšími európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Kazachstanom.

    Vzhľadom na rastúci význam hospodárskych, obchodných a investičných vzťahov, osobitne v oblasti energetiky, a s cieľom posilniť politický dialóg medzi EÚ a Kazachstanom bolo potrebné pôvodnú partnerskú dohodu podstatným spôsobom revidovať tak, aby nová dohoda reflektovala kvalitatívne vyššiu úroveň vzájomných vzťahov, ako aj aktuálnu geopolitickú situáciu. Výsledkom týchto snáh je dnes predkladaná dohoda o posilnenom partnerstve a spolupráci, ktorá pokrýva 29 hlavných oblastí spoločného záujmu, ako napríklad obchod, colná spolupráca, duševné vlastníctvo, energetika, výskum a inovácie, migrácia, podpora demokracie, efektívne presadzovanie princípov právneho štátu či ochrana ľudských práv.

    Za Slovenskú republiku dohodu s výhradou ratifikácie podpísal na okraj Rady pre zahraničné veci minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák 16. novembra 2015 v Bruseli a slávnostný podpis v mene EÚ sa uskutočnil o mesiac neskôr 21. decembra 2015 v Astane.

    V súlade s pravidlami pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax vyslovila vláda Slovenskej republiky súhlas s uzatvorením tejto dohody až po jej podpise 30. júna 2016.

    Z právneho hľadiska je predkladaná dohoda tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, t. j. zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty na jednej strane a tretia strana, v tomto prípade Kazachstan, na strane druhej, ktorá pokrýva prevažne oblasť spoločných právomocí EÚ a členských štátov. Z pohľadu zmluvnej praxe predstavuje dohoda medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy, pričom z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, medzinárodnú politickú zmluvu a o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Dohoda má zároveň prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže je klasifikovaná ako medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodná zmluva, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Z uvedených dôvodov podlieha dohoda v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o ostatné zmluvné strany, k dnešnému dňu bol ratifikačný proces ukončený v Kazachstane a v Lotyšsku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o posilnenom partnerstve a o spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej a tiež rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Mariána Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 166 z 2. augusta 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.

    Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 38 a zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 6. septembra 2016 č. 22 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej a rozhodli, že predmetná dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 26 zo 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani ministerka, ďakujeme za účasť za dva dni, pekný večer.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 188, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 188.

    Prosím ministra financií Petra Kažimíra, aby v zastúpení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Prajem všetkým príjemný dobrý deň a chcem najprv vysvetliť neúčasť pána ministra Richtera, ktorý je momentálne práve v aute na ceste z Veľkého Krtíša, kde zasadala vláda, do Bratislavy, ale asi to nestihne, takže si vás dovolím poprosiť, aby ste sa uskromnili s mojou účasťou.

    Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, teda defláciou, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 zaviazala riešiť vzniknutú situáciu úpravou valorizácie dôchodkov.

    Predloženým návrhom zákona navrhujeme ustanoviť minimálne valorizačné percento na výpočet pevných súm, zvýšenie jednotlivých druhov dôchodkov, respektíve niektorých úrazových dávok na rok 2017 tak, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou aj akceptovateľnejšej sume. Podľa súčasného právneho stavu sa v roku 2017 po výpočte zvyšovania dôchodkových dávok zohľadní 90 percentami rast spotrebiteľských cien a 10 percentami rast mzdy. Ak by určené valorizačné percento bolo nižšie ako minimálne valorizačné percento, použije sa na výpočet navrhované minimálne valorizačné percento. Pre informáciu, pre rok 2017 predpokladáme veľmi nízku infláciu na úrovni pod jedným percentom. Minimálne valorizačné percento na rok 2017 sa navrhuje na úrovni dvoch percent.

    Navrhované opatrenie bude mať výrazne pozitívny vplyv na zvýšenie jednotlivých druhov dôchodkových dávok. Zároveň ako minister financií vám oznamujem, že bude to mať výrazne negatívny dopad na verejný rozpočet vo výške vyše 100 miliónov eur. Na ilustráciu, pri zachovaní súčasného právneho stavu by pevná suma zvýšenia nekráteného starobného dôchodku bola vo výške 1,40. 1 euro 40 centov. Ak by sa aplikovalo minimálne valorizačné percento, tak ako to navrhuje tento zákon, bol by tento dôchodok zvýšený o 8 eur 20 centov.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, zákona č. 461/2003 (tlač 188). V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 188 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, poslankyne, poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa jednorazovo zavádza zvýšenie dôchodkov, úrazových dávok mimo plánu, ako by som povedal, zavádza sa teda prechodným ustanovením pre 1. január 2017 pevná suma, o ktorú sa zvýšia jednotlivé dávky, najmä ide o dôchodky. A ako tu už pán minister financií spomenul, podstatou je vlastne to, že ak by sa podľa platného doteraz zákona dôchodky, starobné dôchodky zvyšovali o euro štyridsať k 1. januáru 2017, tak po schválení tohto zákona sa starobné dôchodky zvýšia o 8 eur a 20 centov. To je jednoduchá podstata tohto návrhu.

    Tak dovoľte mi niekoľko výhrad, ktoré mám. Tak prvá všeobecná výhrada je tá, pokiaľ sa z dôvodu snahy zvýšiť životnú úroveň idú zvyšovať dôchodkové alebo úrazové dávky ich poberateľom, pretože ten mechanizmus, ktorý je nastavený v zákone, je nepostačujúci a ten mechanizmus je dnes v zásade naviazaný na infláciu, na zvyšovanie spotrebiteľských cien, tak potom sa pýtam, prečo sú takýmto spôsobom pozitívne diskriminovaní, respektíve zvýhodnení len poberatelia dôchodkových dávok, respektíve úrazových dávok a nie sú takýmto spôsobom pozitívne diskriminovaní, respektíve zvýhodnení aj poberatelia ostatných, nazvem to, sociálnych dávok. V prvom rade rodičia s malými deťmi. To znamená, pýtam sa, prečo takýmto spôsobom nie sú zvyšované aj rodičovské príspevky.

    Pripomeniem pre toho, kto to nepozná, valorizácia rodičovských príspevkov je naviazaná podľa zákona na životné minimum, na rast životného minima, a to je naviazané zase na rast spotrebiteľských cien, čiže na infláciu. Čiže v podstate ten mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok a zvyšovania povedzme rodičovského príspevku je fakticky obdobný, no ale my tu teda máme zákon, ktorým sa výhodnejšie jednorazovo zvýšia dôchodky, ale nemáme tu zákon, ktorým by sa obdobne zvýšili rodičovské príspevky.

    Mohol by som pokračovať, keď sme pri rodinách, prečo tu nemáme zákon, ktorým sa podobne zvýšia prídavky na deti? Prečo tu nemáme zákon, ktorým sa zvýšia všetky možné sociálne dávky? To sú v prípade detí, to je v prípade detí milión približne detí a ich rodičov. V prípade rodičovských príspevkov je to 139-tisíc poberateľov rodičovských príspevkov. V prípade rôznych sociálnych dávok sú to statisíce poberateľov týchto sociálnych dávok. Pýtam sa vás, vládna koalícia, prečo nemyslíte aj na týchto ľudí. Prečo je to takto, ako to predkladáte? Zamyslite sa! To je najvážnejšia výhrada.

    Ďalšia výhrada je k samotnému tomuto zákonu. Poprosím, kolegyne, kolegovia, dajte si tú námahu, máte pred sebou počítače, choďte do programu, nájdite si tento bod a otvorte si doložku sociálnych vplyvov, analýzu sociálnych vplyvov a na strane 1 nájdete takúto rubriku, ktorá sa teda štandardne musí vždy uviesť, keď sa predkladá zákon, hocijaký zákon. Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv.

    Reakcia ministerstva je takáto: "Návrh zákona má pozitívny vplyv na príjem skupín poberateľov s nízkymi dôchodkovými dávkami, t. j. skupiny poberateľov, ktorí sa môžu nachádzať v riziku chudoby."

    V čom je pointa? Pointa je v tom, že od 1. júla 2015 máme na Slovensku zavedené tzv. minimálne dôchodky. Čiže tí dôchodcovia, ktorí poberajú veľmi nízke starobné dôchodky, povedzme príklad niekde na úrovni 250 eur mesačne, tak oni od 1. 7. 2015, čo možno hodnotiť, samozrejme, pozitívne, majú priznané tzv. minimálne dôchodky a tie sa pohybujú, keď to veľmi zjednoduším, zhruba na úrovni 270 až 320, 330 eur mesačne, v závislosti od, keď to takisto zjednoduším, od počtu odpracovaných rokov. Tieto minimálne dôchodky sú naviazané svojou filozofiou takisto ako tie rodičovské príspevky na sumu životného minima. Ak sa nezvyšuje suma životného minima – a ona sa nezvyšuje –, tak tým pádom sa nezvyšujú ani tieto minimálne dôchodky. Čiže ten dôchodca, ktorý poberá skutočne nízky dôchodok, povedzme 300 eur, ten minimálny dôchodok, ten bude poberať tých 300 eur aj po 1. januári 2017.

    Aby som to ešte raz trošku inak zopakoval. Predstavte si, že je to takto: Dôchodca mal priznaný starobný dôchodok povedzme 250 eur. 250 eur. Od 1. júla 2015, čiže takto od vlani, sa mu ten jeho dôchodok zvýšil povedzme na 300 eur. Výborne. Čiže vlastne dnes poberá 300 eur. No a teraz technicky. Tento zákon mu síce zvýši aj ten jeho starobný dôchodok z tých 250, ktorý má stále v evidencii Sociálnej poisťovne, z 250 na 258,20, to je fajn, lenže, lenže, keďže tých 258,20 je menej ako tých 300, ktoré poberá, tak on vlastne bude poberať tých svojich 300 aj po 1. januári 2017. Jemu ťažko budete rozprávať, že ste mu zvýšili dôchodok o 8,20, že ste ho zvýhodnili, pretože on bude dobre vedieť, že tých istých 300, ktoré dostáva teraz, bude dostávať aj po Novom roku v roku 2017.

    Čiže poprosím vás, aby ste si veľmi dobre uvedomili túto skutočnosť, zamysleli sa nad tým a, samozrejme, pokiaľ ide o celú tú mašinériu propagandistickú, ktorá je s tým spojená, ako ste zvýšili dôchodky, tak treba si uvedomiť, že toto rozprávajte tým, ktorí poberajú 400- alebo 500-eurové dôchodky, ale buďte tichučko, keď sa stretnete s nejakým dôchodcom, ktorý poberá minimálny dôchodok, lebo by ste možno mohli dostať jednu poza uši, pretože jemu dôchodok nezvyšujete. Takže na toto, prosím vás, veľký pozor. Ja nie som vládny poslanec, to ste vy a vaša zodpovednosť je, aby ste, pokiaľ ide o druhé čítanie, s tým skúsili niečo urobiť a niečo vymyslieť.

    V každom prípade je nepoctivé napísať do doložky sociálnych vplyvov, že návrh zákona má pozitívny vplyv na príjem skupín poberateľov s nízkymi dôchodkovými dávkami, pretože tento návrh zákona nemá absolútne žiadny pozitívny vplyv na poberateľov nízkych, teda tých minimálnych dôchodkov. Toto je veľmi nepoctivé, takto to napísať do doložky sociálnych vplyvov, a toto veľmi vyčítam ľuďom, úradníkom z ministerstva, ktorí prví by si mali takéto veci dobre pamätať.

    Ďalšia výčitka, ktorá je, prepáčte, takého účtovníckeho charakteru, ale mala by zaujímať ministra financií, ako robia jeho ľudia, resp. ľudia na ministerstve práce. Pokiaľ ide o finančné dopady, no tak minister financií sám to vlastne povedal v úvodnom slove, tých zhruba 110 miliónov, ktoré to bude stáť a ktoré teda niekde musí nájsť Sociálna poisťovňa, ona ich nenájde nikde inde ako tak, že si ich vypýta ako vyššiu sumu dotácie na dotovanie diery v dôchodkovom systéme od ministra financií. Tak zase tie finančné vplyvy, ktoré sú popísané v ďalšej prílohe k tomuto zákonu, sú vyčíslené tak, že dopady na štátny rozpočet, v dopadoch na štátny rozpočet sa zase zabudlo na to, že my tu máme minimálne dôchodky a ono, zase vám pripomeniem, ako to funguje.

    Ten príklad 250 eur je starobný dôchodok, bude 258,20, ale ten dôchodca vlastne dostáva a bude dostávať 300 eur. Čiže tých 50 eur toho doplatku do minimálneho dôchodku a bude to už len 42 eur doplatku do minimálneho dôchodku, ide priamo z kapsy ministerstva financií ako špeciálny prúd peňazí, no a myslím si, že každému je jasné, ak sa teda ten doplatok v konkrétnom prípade zmenší z 50 na 42, tak jednoducho štátny rozpočet v tejto tranži skrátka musí čosi ušetriť.

    Ja som očakával, že sa to dočítam v doložke finančných vplyvov, ale ani slovo, ani slovo. Čiže zase to, čo majú robiť, to, čo majú robiť ľudia na ministerstve práce, zdá sa mi, že odflákli, pretože tam nie je ani slovo ani o minimálnych dôchodkoch, ani všetky tieto ďalšie súvislosti.

    Toľko z mojej strany v prvom čítaní. Mám, samozrejme, na jazyku vysloviť žiadosť o stiahnutie tohto zákona a jeho vrátenie predkladateľovi, ale myslím si, že tieto chybičky krásy, ale aj funkčné chybičky a veľmi veľké chyby, nie chybičky, je možné, ak budete mať záujem, riešiť v druhom čítaní, v čom vám úprimne držím palce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou jedna pani poslanky..., dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán Mihál, tak ja som si nalistovala inú stránku, ako ste vy poradil, a nalistovala som si stránku zoznam osobností, Jozef Mihál, čo o sebe píšete. A Mihál píše, aby sme si pripomenuli takú ľahšiu matematiku. Koľko je nová koalícia vo vláde? Koľko? Ešte ani rok. Vy keď ste prišiel do vlády, tak ste povedal, Mihál po roku vo vláde, šok, šporenie a šanca na nové veci. Takže prvý rok ste mali, pán Mihál, šok a druhý rok ste zmenili Zákonník práce alebo ako to bolo, lebo ste podnikali aj popritom, ako ste bol minister, aby ste si upravili podmienky?

    Ja sa vás pýtam, ak tak všetko presne viete, vy ste v živote ako minister vôbec nevstupovali do takých vecí, ako sú dôchodky a podobné veci, ktoré ste vlastne pre tie sociálne slabšie skupiny upravovali. V prvom rade ste upravili Zákonník práce, to bolo veľmi dôležité pre podnikateľov. Takže vás poprosím, ak valorizujeme dôchodky, nazývate do politickou propagandou. Ak nerobíme nič, nazývate to, že vláda nič nerobí.

    Takže ja si myslím, že toto sú prvé kroky koalície, kde naozaj chceme, takisto bude o chvíľu aj vianočný príspevok, ktorý ste nazvali, že je nesystémový, ale v ktorom ste pokračovali, ale to budeme hovoriť o tom. Takže vás poprosím, nepredbiehajte, čo všetko ešte príde, vždycky sa pozrite na to, čo ste vy urobili. A verím tomu, že aj to zvyšovanie a valorizácia dôchodkov bude veľmi potrebná a dotkne sa všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, veľmi pozorne som vás počúval s tým, že v kútiku duše dúfam, že sa mýlite, lebo pre nás valorizácia dôchodkov je veľmi dôležitá. Hlavne tá skupina dôchodcov, ktorú ste nazvali, že poberatelia tých menších alebo nižších dôchodkov. Takže určite si posvietime, ja si dám, nechám vysvetliť, či máte pravdu alebo nemáte pravdu, ale dúfam, že sa mýlite. Párkrát sa vám to stalo. Takže určite som rád, že ste to tu povedali, o tom je dobrá opozícia, že poukáže na to, že na možné chybičky krásy, vady.

    A ja ďakujem, že ste bol takto odborný, nešli ste do politikárčenia. Takto si viem predstaviť takú slušnú spoluprácu, síce s nejakými odbornými fackami na jednu, na druhú stranu, ale predsa len, keď to pohne veci dopredu, tak budem veľmi rád.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán kolega Gál. Ja si takisto predstavujem diskusiu na úrovni slušnej komunikácie, ale nie tak ako to predviedla pani kolegyňa Vaľová, ktorá opakovane sa snaží vo svojich faktických poznámkach o rôzne podpásové útoky. Tak okej, ja som si na to zvykol za tie roky.

    Pozrite, pani poslankyňa, keby ste sa zamysleli nad vecnou podstatou a dúfam, že to niekedy urobíte.

    Ešte raz chcem zvýrazniť, týmto návrhom zákona, a skutočne je to tak, pán kolega Gál, sa nebudú zvyšovať minimálne dôchodky, dajte si to preštudovať právnikom alebo ľuďom, ktorí tomu na rozdiel možno od niektorých poslancov, aby som sa nikoho nedotkol, lebo nie každý všetkému rozumie, ja napr. nerozumiem protischránkovému zákonu, priznávam sa. Čiže dajte si poradiť, dajte si poradiť a verte mi, že výsledok tej porady bude, že skutočne sa zabudlo alebo úmyselne sa nezvyšujú minimálne dôchodky. A verte mi, že je to tak, lebo keď si pozriete monitoring, ja som to nechcel hovoriť v rozprave, ale poviem to teraz, keď si pozriete monitoring a vášho ministra Richtera, tak tam nájdete jeho vyjadrenie, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Čiže on o tom veľmi dobre vie, on o tom veľmi dobre vie, škoda, že tu nie je, pretože pre neho táto veta, minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú, nie je žiadna novinka.

    Zdôrazňujem, že nemysleli ste na tých, ktorí to najviac potrebujú, na poberateľov minimálnych dôchodkov. A ešte raz opakujem, kašlete na mladé rodiny, poberateľov rodičovských príspevkov, prídavkov na deti. Kašlete na poberateľov rôznych iných sociálnych dávok, riešite len jednu skupinu ľudí. Je to nevyvážené, je to nerozumné, je to nesprávne.

  • Tak teraz v rozprave pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom rade som veľmi sklamaná, že tu nesedí pán minister Richter. Keby to bol prvý minister, ktorý je tu zastupovaný, ale v podstate už druhý. Keď hovorila pani ministerka Žitňanská namiesto pána podpredsedu Lajčáka, teda však sú to zmluvy alebo teda dokumenty týkajúce sa Európskej únie, však s tým nemá nikto problém, ale toto sú zákony, ktoré naozaj možno by bolo dobré, aby počul pán minister, alebo tie reakcie od kolegov aby počul pán minister. Aj keď nepopieram, že pán minister Kažimír, je, čo sa týka čísel, dobrý, zbehlý a možnože aj agendu ovláda lepšie ako pán minister Richter, to už neviem alebo nechcem posudzovať.

    Každopádne poukážem opäť na to, že o chvíľku budeme prerokovávať rokovací poriadok, kde idú uberať určitým spôsobom, idú siahať na niektoré práva opozičným poslancom, a naopak, vláda, ktorá je podriadená parlamentu, si dovolí naplánovať zasadanie vlády na deň, kedy je riadne zvolaná schôdza parlamentu. To je naozaj, to svedčí o tom, kto je komu podriadený, a je mi to ľúto.

    Takže ak sa začnem zaoberať tomu, kvôli čomu stojím pri tomto pultíku, a to je valorizácie dôchodkov, spomeniem si ako minulý rok, to bolo opäť ešte za predchádzajúceho volebného obdobia a vecne sa debatovalo o tom, že tie dôchodky sa vyvíjajú veľmi nízko, pretože tak je nastavená valorizácia. Rovnako pripomeniem, keď sa menila valorizácia dôchodkov, tak s tým nebol až taký veľký problém ani pri opozícii, lebo sme to brali ako správna cesta k tomu, aby bol aspoň sčasti prvý pilier udržateľný. Minulý rok prišla naozaj situácia, kedy tá valorizácia dôchodkov bola na veľmi nízkej úrovni. A rozumiem tomu, že vláda tento rok tomu chcela predísť.

    A opäť jedna vec, ktorej nerozumiem. V tom predchádzajúcom volebnom období hovoril o takomto spôsobe valorizácie, aj keď s inou sumou, aj pán kolega Ľudo Kaník. Ja viem, že toto meno neradi mnohí počujete, ale hovoril o takomto spôsobe valorizácie a vtedy sa naňho vzniesla veľká spŕška, že to je somarina priam. Hej, nebolo to takto cito..., teda necitujem, ale dá sa to tak preložiť, že je to nedobrý spôsob a ja neviem čo všetko. Ale pozrime sa, neprišiel, možnože prešiel len rok a vláda tak isto pristúpila k tomu, že stanovila akoby minimálne percento valorizácie. Je to dobrý krok, aj keď to vynakladá finančné prostriedky, a pán minister to aj patrične okomentoval gestom vlastne, koľko peňazí musí pustiť z rozpočtu, ale zdá sa, že sa cez to preklenul a pustil. Takže osobne nemám problém s dvoma percentami.

    Mám však problém s tým, o čom hovoril Jozef Mihál, a v podstate s tým sa úplne stotožním, pretože tiež si myslím, že ak niekto má plné ústa sociálnej demokracie, hovorí o tom, ako treba pomôcť tým najchudobnejším, a nakoniec zistíte, že pri valorizácii sa to zvýšenie práve tých najohrozenejších skupín nedotkne, tak človeku môžu zostať buď oči pre plač, alebo môže mu prísť zle od žalúdka. Priznám sa, že mne prišlo zle od žalúdka. Takže tiež vás vyzývam, aby ste sa zamysleli nad tým, že či by nebolo správne, rozumné a najmä spravodlivé vyriešiť situáciu s valorizáciou aj minimálnych dôchodkov. Pretože nejde o ľudí, ktorí nepracovali. Ide o ľudí, ktorí minimálne 30 rokov odvádzali do sociálneho systému, minimálne 30 rokov odvádzali do sociálneho systému a odmenou im je za to veľmi nízky dôchodok, kým nebol stanovený minimálny dôchodok, tak to bola dávka, doplatenie do dávky v hmotnej núdzi. Takže to je prvá výčitka a verím tomu, že koalícia sa tým bude zaoberať.

    Druhá výčitka, ktorá bola možnože len, alebo určite bola na rokovaní, keď sa pri rozporovom konaní, teda je mi ľúto, že nebola braná do úvahy, alebo boli tí ľudia, ktorí sa touto výčitkou, ľudia, ktorí požiadavku vzniesli, ju nakoniec stiahli, bola valorizácia invalidných dôchodkov. Opäť sme pri skupine ľudí, ktorá, ktorých rodiny alebo aj oni samotní častokrát sú na tom finančne veľmi zle, častokrát je to skupina, ktorá patrí medzi ohrozené skupiny chudobou, a tam, aj keď platí dvojpercentné valorizačné percento, verím tomu, že existuje spôsob, ako tým najnižším invalidným dôchodcom pomôcť. Takže budem rada, ak sa v budúcnosti budete snažiť vyriešiť spôsob valorizácie, ale s tým súvisí aj napríklad zrušenie pojmu váh pri poberaní aj opatrovateľského príspevku, hej? Pretože dnes platí, ak zvýšime invalidný dôchodok, zvýši sa automaticky opatrovateľský príspevok, čo tiež nepovažujem za správne, ale dnes riešime výšku valorizácie.

    No, toto boli dve také pripomienky, ktoré by som bola rada, keby sa nimi vláda zaoberala.

    A do tretice alebo to posledné, ktoré, vlastne tým končil aj Jozef Mihál, je, že naozaj SMER – sociálna demokracia, teraz spolu už vlastne v koalícii, je zafokusovaná na jedinú skupinu obyvateľov, a to sú dôchodcovia. Sú to ľudia, ktorí majú za sebou, samozrejme, plnohodnotný život a treba im uľahčiť život aj v starobe, toto beriem. Ale kde je to zameranie sa sociálnodemokratickej vlády na mladé rodiny, to znamená na potenciál spoločnosti? Mladé rodiny budujú budúcnosť štátu. A ak sú ony na pokraji chudoby, ako budeme potom chcieť vyplácať dôchodky a z čoho? Takže rovnako chýbajú mi opatrenia na podporu iných skupín, najmä mladých rodín a viacdetných rodín.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickým poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pani kolegyni Jurinovej, ktorá v podstate hovorila svojimi slovami obsahovo to isté, čo som hovoril ja. Znovu ste tí, ktorí tomu neveríte, počuli, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. No v rámci teda konštruktívnej opozičnej práce vám, milí kolegovia, kolegyne z koalície, ponúkam, že ak na to nemáte vy odbornú kapacitu, ja vám úplne pokojne pripravím pre druhé čítanie pozmeňujúci návrh, ktorým sa adekvátne zvýšia aj minimálne dôchodky, aby sme tento problém vyriešili. Takže pokiaľ máte záujem, stačí povedať, pustím sa do práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja by som ešte len k slovám pani poslankyne Jurinovej doplnila k invalidným dôchodkom a zvyšovaniu sa týchto invalidných dôchodkov, že je rozdiel, či ide o invalidné dôchodky do 70 % a nad 70 % zníženej schopnosti, pretože pri tej valorizácii je tam rozdiel možno o polovicu. A práve tá skupina, ktorá je do 70 %, je, má rovnako sťaženú možnosť zamestnať sa. Tí ľudia sú často nezamestnaní a žijú naozaj len z týchto nízkych dôchodkov, a preto si myslím, že je namieste, aby aj títo ľudia s týmito veľmi nízkymi dôchodkami, tá valorizácia práve k nim a k tým ich nízkym príjmom bola trošku zhovievavejšia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Myslím si, že pán minister, keď príde v druhom čítaní, tak určite vysvetlí všetko to, na čo sa tu, teda sme sa pýtali. Ale ja by som aj napriek tomu pripomenula možno všetkým, ktorí sedia v sále, ale aj občanom. Povedzme si, kto má a prečo sme zaviedli minimálne dôchodky. Spýtajme sa.

    Minimálne dôchodky majú ľudia, ktorí buď v živote nepracovali, povedzme si prečo, alebo majú živnostníci, pán Mihál, ktorým ste vy radili, aby neplatili do Sociálnej poisťovne, aby neodvádzali odvody, a často sa živnostníci priznali, že si optimalizujú náklady, aby mali minimálne odvody. A keď si pozriete všetky stránky aj v Sociálnej poisťovni, tak tým, že živnostníci odvádzali minimálne odvody, je jasné, že majú aj minimálne dôchodky. Takže povedzme si, ako to je.

    Nehovorme teraz, že naozaj my sa snažíme niekoho, kto 30 rokov pracoval a chodil do práce osem hodín a má, chudák, spadol do sociálnej siete; nie, takíto ľudia majú tie dôchodky na určitej úrovni. A povedzme si, že či to tak nie je. Veď práve preto sme zavádzali aj minimálne dôchodky, že asi 80 % podľa štatistiky, 82 ZČSO (pozn. red.: správne má byť "SZČO") má minimálny dôchodok. Prečo, pán Mihál? Aj preto, že ste im radili, ako neplatiť odvody a ako sa im vyhnúť. Takže, alebo sú to ľudia, ktorí dlhodobo nepracovali. Ale myslím si, že na to, ako sa bude valorizovať aj minimálny dôchodok, určite v druhom čítaní dostaneme odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Vaľová, akože ja žasnem, vy neviete, že minimálny dôchodok dostane človek len ak minimálne odvádzal 30 rokov poistenie? Jakože je mi vás ľúto v tom prípade. Takže netýka sa to vôbec tých, ktorí nepracovali, hej? Takže toto si utrieďte v hlave, prosím vás. Teraz ma napadlo, ešte ako ste reagovali pred, predchádzajúcom vstupe, že zase, že nedal, ja neviem, pán Mihál, že nedal tejto vláde, ani neviem koľko, rok a pol, aby dačo urobila. Veď ale vy ste zabudli, že máte svojho ministra už piaty rok? Vy však postupujete kontinuálne, ešte ste ho ani len nevymenili, zostal stále na tom istom poste! Takže, pani Vaľová, prosím vás, naštudujte si problematiku minimálnych dôchodkov! A práveže tým, ktorí nepracovali, sa minimálne dôchodky budú dvíhať, pretože oni v skutočnosti nedostanú vôbec podľa zákona o minimálnom dôchodku.

  • Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    O vystúpenie v rozprave požiadal pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že asi je na mieste možno po týchto možno slovných hračkách povedať niečo, čo teda je fakticky aj pravdou. A povedzme si, nalejme si čistého vína.

    Pred voľbami v roku 2016 opozícia, aj terajšia, a veľa zástupcov tejto opozície hlásali, že treba zvýšiť hranicu, ktorá bude zvyšovaná pre dôchodcov, teda nielen pre starodôchodcov alebo teda pre starobných dôchodcov, ale pre všetkých dôchodcov, či to sú invalidní dôchodcovia a tak ďalej. Hlásali teóriu dokonca, percentá sa predhadzovali, bolo blízke volebné obdobie, tak sa vlastne hádzali vysoké percentá, aby sa zavďačili ľuďom.

    Strana SMER to neurobila na poslednú chvíľu, ale vychádzala z nejakej predikcie a z nejakej dohody aj z Jednoty dôchodcov, aj s ostatnými, by som povedal dôležitými inštitúciami, ktoré zastupujú dôchodcov na Slovensku. A tá dohoda znela ešte v roku 2012, keď sa zmenil systém valorizácie zo švajčiarskeho modelu, ktorý bol 50 % rast inflácie, 50 % bol teda rast miezd na Slovensku, tak sa to zmenilo postupne a z roka na rok sa to zmenilo až po dôchodcovskú infláciu, kde bola dohoda na tom, že ak teda ten veľký rozdiel medzi rastom miezd a medzi infláciou bude teda veľmi významný, tak bude tu snaha o to, aby sa nejakým spôsobom riešila aj táto valorizácia. Nie je to len ústretový krok, že teda pre mladé rodiny a pre mladých nič nerobíme. Môžme si potom o tom dlhšie porozprávať, ale teraz máme merito vecí valorizácia dôchodkov, takže chcem len upozorniť na to, že to bola dohoda, ktorá platí a je platná.

    A myslím si, že SMER – sociálna demokracia a myslím, že aj partneri určitým spôsobom napĺňajú tú víziu, ktorá bola ešte v roku 2012 definovaná, a myslím si, že je to nejaké logicky vyústenie toho, akým spôsobom tá valorizácia je dnes postavená. Môžeme sa baviť o tom, či dve percentá, či je to tri percentá, jedno percento. V každom prípade je to asi strednodobý cieľ Európskej centrálnej banky, aj keď ten sa mení, lebo jednoducho inflácia v Európe je veľmi nízka a všeobecne vnímané je tak, že ak by dnes bol švajčiarsky model fungoval, tak tá, tie, okolo tých dvoch percent by tá valorizácia bola. Čiže dnes vychádzame iba z toho, že napĺňame to, čo bolo niekedy definované. Faktom je, že z pohľadu finančného je to nepríjemná správa pre ministra financií, tak ako definoval, je to vyšší výdavok zo štátneho rozpočtu.

    Faktom je, že; ešte pre ilustráciu to, čo bolo tu povedané aj pánom poslancom Mihálom. Chcem povedať, že nikto, ako minimálny dôchodok nemal slúžiť na to, aby teda, aby iba, by som povedal, vyriešime nejakú časť ľudí, čo mimochodom asi 20 rokov sa neriešilo na Slovensku. Prvýkrát minimálny dôchodok bol zavedený v roku 2014 vládou SMER-u - sociálnej demokracie a naplnil sa inštitút toho, o čom rozprávalo veľa parlamentov, veľa ministrov, ale iba v tomto roku sa naplnil tento inštitút. A ten inštitút hovorí o tom, že aby ľudia nepadali do hmotnej núdze, to je, základné motto bolo, aby ľudia nepadali do hmotnej núdze, aby nečakali na úrade práce na dávku v hmotnej núdzi a aby neboli testovaní voči tomu, či nemajú iný príjem na pokrytie svojich, svojho, teda hmotnej núdze. Čiže na to bol vytvorený inštitút minimálneho dôchodku. Ale hovorím o tom, že určite budeme diskutovať aj o tejto téme, ktorú tu naznačil pán poslanec Mihál.

    Myslím si, že ale dôležité je to, že prvoradou úlohou sme dostali asi 70-tisíc dôchodcov mimo úradov práce, mimo toho, aby čakali na almužnu z úradov práce, aby dostali legitímny dôchodok, aby dostali výmer od Sociálnej poisťovne. Tým sme vytvorili základný predpoklad na to, aby títo ľudia jednoducho nepadali do hmotnej núdze. Ak ich budúcnosť bude pri tom zvyšovaní ich dôchodkov taká, aká by si predstavovali, určite myslím, že bude aj táto diskusia asi meritom druhého čítania. Čiže len toľko.

    A ešte mimochodom, netýka sa to len starobných dôchodcov. Pán poslanec Mihál hovoril o starobných dôchodcoch. Netýka sa to len starobných dôchodcov, ako to zvyšovanie o tie 2 percentá. Čiže dávam do pozornosti, aby sme nezúžili pojem na tých 30, pardon, na minimálny dôchodok.

    A ešte veľmi dôležitá vec, a to je vlastne tá doložka, ktorá je v tom materiáli o zákone o sociálnom poistení, a to je dôležité. Myslím, že pani poslankyňa Jurinová to povedala. Tí, ktorí neodpracovali 30 rokov, čiže my dnes máme ľudí, ktorí neodpracovali 30 rokov a sú na nízkych dôchodkoch, čiže hlavné, alebo to motto, ktoré je v tej doložke, sa týka ľudí, ktorí nemajú nárok na minimálny dôchodok a práve tým, aby sa vlastne tou valorizáciou aspoň výraznejšie, alebo aspoň posunuli niekde viac. To bola alebo to je nejaké vysvetlenie toho, prečo je v tomto zákone tak, ako je.

    Dnes už minimálny dôchodok, za čo boli sme kritizovaní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás o kľud v sále.

  • ... že sme ho postavili dosť vysoko, dnes je predmetom diskusie. A tak ako vyhovuje niekedy, raz ho kritizujeme, raz podporujeme, raz to chceme, aby bolo zvyšované o 2 percentá. Myslím, že bude veľmi zaujímavá možno ešte aj diskusia ďalej, ale v každom prípade asi pred druhým čítaním, myslím, že aj na výbore bude diskusia o tom, akým spôsobom možno všetky klady a zápory brať pri tom minimálnom dôchodku.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Hluk v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová. Poprosím o kľud v sále.

  • Ďakujem pekne.

    No, bývalý pán štátny tajomník, ja som dúfala, že mi vyvrátite to, čo sme tvrdili, že naozaj sa to nedotkne valorizácie minimálnych dôchodkov. Toho ste sa vôbec nedotkli. Práveže ste potvrdili, že naozaj valorizácie minimálnych dôchodkov, teda tých, ktorí pracovali minimálne 30 rokov, sa to skutočne nebude vôbec tých dôchodcov týkať navýšenie.

    Druhá vec, o výške percenta tunak nikto nezapochyboval. Prvú časť vystúpenia ste sa venovali tomu, že niekto sa tu bude handrkovať, dve, tri, štyri, to je jakože naozaj; princíp ja schvaľujem, hej. V dnešnej situácii to schvaľujem. Takže vôbec nezáleží na výške percenta.

    Tretie, hovorili ste o tom, ako pomáhate rodinám inak, mladým rodinám iným spôsobom. Ja vám poviem, akým spôsobom. Jedine cez pilotné projekty z peňazí EÚ. To je naozaj veľmi systémové opatrenie. Tlieskam vám za to.

    A posledné, je mi ľúto, že sám ste povedali, že vlastne tí, ktorí nepracovali poriadne alebo teda pracovali možnože od 10 rokov do 30 rokov, budú valorizovať, od 15 do 30 rokov budú mať valorizované dôchodky, takže sa v pohode dotiahnu na tých, ktorí pracovali aj cez 30 rokov. Takže potvrdili ste naše slová a je mi to ľúto, že na tých ľudí, na tých ľudí, nie sú v hmotnej núdzi, nie sú v hmotnej núdzi, na tých ľudí ste zabudli.

  • Hluk v sále.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím zo štyri, zo päťkrát pogongať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, páni poslanci, ukľudnime sa. Pán poslanec Kvorka, netelefonujeme v sále!

  • Ja úprimne, ja úprimne a veľmi pekne ďakujem kolegovi poslancovi Burianovi, že neveriacim Tomáškam vysvetlil, že skutočne sa mimoriadne dôchodky zvyšovať nebudú, a priznal, že je to zrejme chybička alebo teda chyba krásy. A neviem, či je vhodné hľadať slová ospravedlnenia, že prečo minimálne dôchodky nezvyšovať. Podľa mňa, znova to opakujem, je lepšie využiť ten mesiac času na to, aby sme diskutovali so zakončením vo finále, že aj minimálne dôchodky sa budú zvyšovať o tých 8,20. Lebo inak neviem, ako to chcete vysvetliť tým, či už 70- alebo 80-tisícom poberateľom minimálnych dôchodkov, že ste na nich, a teraz už netvrdím, že zabudli, lebo ak niekto zabudol, tak dneska si to už uvedomil, o čo tu kráča, že ste sa na nich vykašľali, to je správny výraz. Nie zabudli, vykašľali!

    A ešte si dovolím jeden odkaz podobného typu na vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí pri tejto príležitosti, a to je tzv. jasličkový zákon. Varujem vás, aby ste neurobili podobnú chybu ako pri minimálnych dôchodkoch aj pri tzv. jasličkovom zákone, ktorý je teraz na úrovni vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania. V tomto zákone je množstvo logických a vecných chýb. Takže dávajte si, prosím vás, pozor na to, čo posielate do vlády a do parlamentu.

  • Ďakujem.

    Poslednú minútu chce využiť pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie som asi minister posledné minúty, ale chcem povedať, chcem využiť možnosť, aby som sa vyjadril.

    Ja som trochu frflal, keď som mal prísť teda za kolegu zastupovať, som bol celkom rád, že som to prežil včera s tým svojím balíkom alebo balíčkom. Ale chcem len povedať, že nakoniec som rád, že tú skúsenosť mám, lebo predkladám vlastne za kolegu Richtera sociálny zákon – neodpustil som si v úvodnom slove – s dopadom vyše 110 miliónov eur na štátny rozpočet ročne, čo máte cez štyri roky ako lazane 440 miliónov eur. Toto rozhodnutie, staticky, na najbližšie štyri roky tohto volebného obdobia je 440 miliónov eur.

    Prečo vám to hovorím? Teda skoro pol miliardy, dámy a páni. Hovorím vám to preto, lebo včera ste ma tu skoro, tí istí aktéri, šticovali, na čo ja potrebujem, na čo ja potrebujem stovky miliónov, päťsto miliónov. Na čo ja to potrebujem?! Ja vyťahujem ľuďom proste peniaze z vrecka na to, aby som, keď my máme dosť, hej, keď my chceme malý štát, že, pán kolega, a ďalší a ďalší. No a dneska je tu sociálny zákon a predbiehate sa, mnohí sa tu proste predbiehate, kde by ste ešte naložili. Kde by ste naložili?

  • Ešte by ste pridali a valorizovali a hentým a tamtým a z húsenice na motýľa, zo dňa na deň.

    A preto som rád, som rád, že vás vidím, tak jak som vám to už včera povedal, a to bez emócií, to je normálna hra, asi je to tak, keď tu budem s rozpočtom, tak ma tu kritizujete za viac peňazí v príjmoch štátneho rozpočtu, tak tak budete revať o tom, kde všade chýbajú peniaze. A toto je len dôkaz. Týchto 24 hodín, toto deja vu. Na čo to potrebujete? Na to to potrebujete.

    Krásny deň.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Takže pán poslanec Mihál a pán poslanec Heger.

  • No, ale pozor, pán minister! Presne to, čo ste vy teraz povedali, sa dá úplne zrkadlovo povedať na vašu pozíciu, pretože keď vy ste včera tvrdili, že treba ešte ľudí ošklbať o tých 400 alebo 500 miliónov, tak dneska vlastne zastupujete ministra práce, ktorý tu ide rozdať 110 miliónov. Tak šklbať alebo rozdávať? Veď začali ste, začali ste vy. Nerozumiem ale v každom prípade tomu (reakcia z pléna), nerozumiem tomu, prečo protežujete určitú skupinu ľudí a ešte aj to úplne hlúpym spôsobom, pretože tých, keď už teda máte protežovať poberateľov dôchodkov, tak by ste mali v prvom rade pozerať na tých, ktorí to najviac potrebujú, a nie na tých, ktorí majú 500- alebo 600-eurové dôchodky. Čiže to, čo sa snažíte robiť, robíte úplne babrácky a zle!

  • Pán poslanec Heger ako posledný.

  • Pán minister, aj my sme radi, že vás tu vidíme. Áno, pamätáme si, ako ste sa včera teda vyhrážali, že keď prídu na pretras takéto veci, tak nám to budete ľahko vytýkať. Ale my sme nehovorili, že nemáte mať žiadne výdavky. My sme hovorili, že máte mať rozumné výdavky. Ja som teda nevystúpil k tomuto zákonu, ale tu sa bavíme o tom, že výdavky zo štátneho rozpočtu majú byť múdro investované. A tuto moji kolegovia jasne vám povedali, aké chyby v tom zákone máte. Takže keď sa bavíme o 440 miliónoch za obdobie štyroch rokov, tak to je práve vaša zodpovednosť, pán minister, aby ste vy našli spôsob, a nieže tu teraz vy poviete, no však ja to teraz tam musím navýšiť. Však to nie sú navyše výdavky. To sú zmysluplné výdavky. My vám hovoríme, vy ako minister financií ste zodpovedný za to, aby štátny rozpočet mal zodpovedné a správne výdavky. A to je to, čo napádame. Nie že teraz nejaké navyše výdavky. Tu sa nikto nebaví o navyše výdavkoch, ale tu sa baví o zmysluplných výdavkoch. Takže by som to chcel dať späť do tejto roviny, aby sme sa tu neosočovali, teda nevytýkali si navzájom, že my tu ideme vlastne navyšovať rozpočet a hovoríme o malom štáte.

    Ak hovoríme o malom štáte, tak hovoríme preto, lebo veríme tomu, že malý štát dokáže spravovať krajinu a nepotrebuje od ľudí vyciciavať peniaze navyše na to, aby sme živili veľký aparát. To je všetko. To je proste len spôsob, ako sa na to pozeráme. Takže len nám na vysvetlenie a na uvedenie do správnej miery.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A hneď by sme mohli pristúpiť aj k jednotlivým hlasovaniam. Pred hlasovaním ešte by som vás rád informoval o tom, že minister dopravy Árpád Érsek požiadal, aby body 36 až 39 boli presunuté, teda termínované na pondelok 12. septembra od 9.00, pracovné povinnosti.

    Taktiež životné prostredie, teda minister životného prostredia László Sólymos požiadal, aby body 32 až 35 boli prerokované taktiež v pondelok po bodoch ministra dopravy. Myslím si, že zahraničná pracovná cesta zajtra aj piatok, to neviem presne.

    A na programe 9. schôdze má podpredseda vlády Pellegrini jeden bod programu, bod 40, a tiež požiadal, aby sme tento bod prerokovali v pondelok o 14. hodine.

    To znamená, že navrhujem, aby tieto body 32 až 40 sme prerokovali v pondelok 12. septembra, to znamená budúci týždeň. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 95, proti 28, zdržalo sa 7, 7 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej vás chcem informovať o tom, že vláda dnes vymenovala Gabriela Csicsaia do funkcie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. On bol náhradníkom na neuplatnený mandát za poslanca Ivana Švejnu.

    V mene troch poslaneckých klubov, teda SMER – SD, MOST – HÍD a SNS, podávam návrh na zaradenie štyroch nových bodov do programu 9. schôdze. Je to informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka na neuplatnený mandát. Samozrejme, potom sľub poslanca, návrh na voľbu poslanca za člena výboru Národnej rady a návrh na voľbu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Navrhujem, aby sme informáciu mandátového a imunitného výboru a sľub poslanca a návrh na voľbu poslanca za člena výboru prerokovali zajtra 8. septembra o 11. hodine. Takisto, teda ďalej navrhujem, aby sme návrh na voľbu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokovali zajtra 8. septembra o 16.30 hodine spolu s bodom 83 schváleného programu, lebo viete, že zajtra by sme po piatej, teda o piatej mali mať tajnú voľbu, teda návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a s tým istým bodom naraz môžme potom, samozrejme, o 17. hodine uskutočniť aj voľbu predsedu výboru.

    Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime teraz... (reakcia z pléna) Prosím? Dobre, ale ideme hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Však aj pred chvíľočkou sme hlasovali, len teraz bol všeobecný súhlas. Takže po hlasovaniach.

    Takže prerokovali sme 15. bod, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora (tlač 173).

    Prosím teraz člena ústavnoprávneho výboru Petra Kresáka, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 173.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Hluk v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vo všeobecnej rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili piati kolegovia poslanci. Traja na základe písomného prihlásenia a dvaja na základe osobného prihlásenia. Nikto nepodal návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní, ani návrh, aby sme vrátili tento legislatívny návrh na prepracovanie. Dovoľte mi preto, vážený pán predsedajúci, aby som vás požiadal, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 124, proti 1, 18 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Takže na základe tohto hlasovania môžem vás požiadať o to, aby ste dali hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky pridelí tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako dajte, prosím, hlasovať aj o tom, že za gestorský výbor sa určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby teda všetky výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokúvania jeho v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, prideliť návrh výborom, určiť gestorský výbor, tak isto aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 139, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii (tlač 174), bod 16 schváleného programu.

    Prosím teraz člena gestorského ústavnoprávneho výboru Tibora Bernaťáka, aby uvádzal hlasovania.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 174.

  • Ešte chvíľočku, lebo tu zostala hlasovacia karta.

  • Spravodajca odišiel s kartou od rečníckeho pultu.

  • No takto vyzerá osobná donáška hlasovacej karty. A vy máte, pán poslanec?

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave k tomuto návrhu vystúpili dvaja poslanci. Pani poslankyňa Jurinová predložila návrh, aby tento návrh zákona prerokoval aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Najprv teda budeme hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím teda, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 105, proti 20, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory, ako aj gestorský výbor prerokujú návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu určiť výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom potrebné na prerokovanie návrhu zákona pred druhým čítaním.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 131, 10 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 17 schváleného programu, teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch (tlač 175).

    Prosím teraz spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Martina Nemkyho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 175.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 108, proti 20 a zdržalo sa 15 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ďalej za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 131, 1 proti, 11 sa zdržali.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty potrebné na prerokovanie návrhu vo výboroch.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona o upomínacom konaní (tlač 176).

    Spravodajkyňou je členka ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči, môžte uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, tlač 176.

  • Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nik, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 118, proti 20, 5 sa zdržali.

    Návrh sme prijali.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 133, 10 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme odsúhlasili.

    Teraz prosím poslanca Jozefa Ježíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti (tlač 177). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 177.

  • Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave vystúpili dve panie poslankyne, ale nepodali žiadny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 118, proti 20, 5 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 130, proti 2, 10 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz prosím znovu pána poslanca Ježíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2016 (tlač 161).

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2016.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 119, proti 13, 10 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 152).

    Prosím teraz pána poslanca Kéryho, aby hlasovanie uviedol.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetným protokolom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 130, 13 proti.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Teraz prosím pána poslanca Kéryho, aby uviedol posledné hlasovanie, a to v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (tlač 159).

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetnou dohodou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 128, proti 13, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Procedurálny návrh mal pán poslanec Vašečka.

    Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Vašečkovi a potom aj ostatným.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja navrhujem prerušiť schôdzu až do času, keď príde pán minister Richter. Bolo avizované, keď začal vystupovať pán minister Kažimír v zastúpení, že je kdesi na ceste, ale možno stihne. Ja si myslím, že keď, odôvodním tento návrh, že táto schôdza je riadne plánovaná, dlhodobo, rozpis schôdzí sme dostali niekedy v apríli, nemyslím si, že je zodpovedné, aby v normálnych, riadnych vládnych návrhoch zákonov dostávalo prednosť nejaké zájazd..., výjazdové; možno aj zájazdové (smiech v pléne); výjazdové zasadnutie vlády, takže navrhujem tu prerušiť schôdzu, počkať na pána ministra a na ďalších ministrov, ktorí majú predniesť svoje vládne návrhy.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 77, zdržal sa 1 a nehlasoval 1.

    Tento návrh nebol schválený.

    Ďalší procedurálny návrh pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem poprosiť členov mandátového a imunitného výboru, zajtra 8.45 máme výbor, účasť nutná kvôli nastúpeniu náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca. Zajtra 8.45, ďakujem pekne, v miestnosti ako vždy, 71.

  • Pán podpredseda, ja by som chcel poprosiť o uvedenie do zápisu, že pri tlači 173, hlasovanie č. 33, som omylom hlasoval za, bol som v domnení, že hlasujem o registrovaných partneroch, ale hlasovalo sa o registri partnerov.

    Ďakujem.

  • Smiech v pléne.

  • Vidíte, ako vás vie pomýliť register.

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak ja tiež v tlači 173, ja som sa teda pre zmenu zdržala, ale vykazuje ma ako za, tak poprosím o opravu na zdržať sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne.

    Takže prerušujem rokovanie do 17.30 a potom budeme pokračovať, myslím si, že pani Gaborčáková ešte je prihlásená do rozpravy ako posledná a potom postupujeme ďalej.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som pokračoval v rokovaní, ale ani zvonec nepočuť, a pritom zvoním ako Quasimodo.

  • Zaznievanie gongu, hluk v sále.

  • Poprosím vás, tých, ktorí poprípade majú nejaké súrne rokovania, tak nech sa páči, ale mimo a my by sme veľmi radi pokračovali.

    To znamená, že pán minister už sedí na svojom mieste, pán poslanec Burian... á, je tu.

    Pán poslanec Burian. Pán poslanec Burian, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    A ako posledná ústne prihlásená poslankyňa je pani Gaborčáková, ktorá by mala vystúpiť v rozprave, len ju tu nevidím.

  • Reakcie z pléna.

  • A, pardon, vidíte, no tak ja sa pozerám inde, už aj oči mi nejak neslúžia, nech sa páči, ďakujem pekne. Ešteže ste sa prihlásila, takže nech sa páči, máte slovo. Hovorím, že starnú moje oči, no čo už.

  • Hluk v sále.

  • Pokračovanie rozpravy o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 188.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Milí kolegovia, kolegyne, dnes už padlo k tomuto bodu dosť veľa pripomienok a ja, keďže pracujem naozaj so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi 17 rokov a v rámci tých komplexných služieb máme aj chránenú dielňu, dovolím si vlastne naozaj povedať aj za mňa, že prijatý mechanizmus valorizácie valorizuje starobné dôchodky vyššou sumou oproti invalidným dôchodkom s mierou poklesu nad 70 percent. Ak bereme do úvahy, že aj prvý polrok roku 2016 Sociálna poisťovňa, keď vyhodnocovala vlastne priznanie invalidných dôchodkov, tak hlavnou chorobou, prečo boli uznané za invalidné, boli práve duševné choroby a onkologické choroby. Sú to naozaj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a spravidla naozaj ide o zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí majú mimoriadne výdavky, čo sa týka aj liekov, ale aj ďalších následných vecí, ktoré sú spojené s ich diagnózou. Spravidla nám narastá diagnóza schizofrénia, kde sa to netýka toho, že sa človek s tým rodí, ale v určitej fáze života pri určitých okolností sa to spustí. A jednoducho ten človek tú schizofréniu dostane a musí s ňou bojovať potom už celý život. Raz je dobre, raz je zle. Problém je v tom, že naozaj títo ľudia sú, pri valorizácii sa na nich nemyslelo ako na starobných dôchodcov a naozaj majú mimoriadne výdavky práve s diagnózami, ktoré majú, takže naozaj dávam do pozornosti, aby sme sa zamysleli, či nevieme nájsť aj spôsob, ako toto vyriešiť.

    Taktiež chcem upozorniť, že do valorizácie, a teda že sa bude valorizovať vyššou sumou práve starobný, sú zarátaní aj tí, ktorí síce dosiahli dôchodkový vek, ale ich priznaný starobný dôchodok bol nižší, a tak ostáva im invalidný. Ja teraz po mojich cestách po sociálnych službách v rámci leta som sa stretávala s riaditeľmi, ktorí naozaj hovorili, že ľudia, ktorí sú v ich zariadeniach, majú tak nízke dôchodky, že jednoducho si nedokážu uplatiť tú službu v zariadení sociálnych služieb, ale nie sú to ľudia, ako si možno myslíme, že nejakí príživníci, ktorí celý život nepracovali. Naozaj sú to ľudia, ako napríklad v Rožňave, keď som bola, bola to pani kuchárka, ktorá robila počas svojho života celý čas v kuchyni a naposledy to bolo v školskej jedálni a vyšiel jej naozaj malý dôchodok a nedokáže si uhradiť teda sociálnu službu. Aj jej sa stalo to, že v rámci toho, ako starla, tak sa jej prejavila duševná porucha a aj z toho titulu sa ju vlastne, ju vlastne rodina nezvládala a presunula ju do sociálneho zariadenia. Ale keďže ten naozaj dôchodok je nízky, tak teda bol jej priznaný ten invalidný, lebo bol vyšší, ale ani jej sa nebude valorizovať.

    Naozaj ide aj o rôznych ľudí, ktorých som stretla, ako pána sanitkára, ktorý pracoval v zdravotníctve, na sanitke 25 rokov a má diabetes a trikrát do dňa si pichá inzulín. Jemu tiež vlastne ten dôchodok starobný vyšiel tak nízky, že teda ostal mu invalidný dôchodok a naozaj hovoril, že tie výdavky vo vzťahu k diabetesu sú naozaj mimoriadne a aj tú stravu musí mať upravenú, a teda naozaj si myslím, že ide o zraniteľnú skupinu obyvateľstva, ktorých sa valorizácia nebude dotýkať.

    Čo sa týka tých vlastne, už to tu veľa padlo, ale možno nejaké také fakty. Tak minimálny dôchodok bol od 1. júla 2015 priznaný Sociálnou poisťovňou, tak tie vlastne dôchodky, že hromadne automaticky zvýšili dôchodok 3 980 poberateľom dôchodku, aby získali minimálny dôchodok, a potom ešte individuálne ho posudzovali, nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny, a to bolo 17 236. Čiže nie je málo tých ľudí, ktorí poberajú minimálny dôchodok. Ja keď som si to zrátala, tak ide vlastne o 51-tisíc ľudí. Sú to ľudia zraniteľní. Ja neviem posúdiť, že či naozaj nie sú v tej skupine možno ľudia, ja neviem, nejakým spôsobom, ako mohli za tých 30 rokov sa nejako priživovať na systéme, ale keď predsa len odpracovali tých 30 rokov, tak naozaj je to také smutné, že ide o taký vysoký počet ľudí v dôchodku, ktorí sú naozaj poslední z posledných.

    No a paradoxne mi potom z toho ako vychádza, že na druhej strane vianočný príspevok budeme, pri vianočnom príspevku budeme hranicu na získanie tohto príspevku posúvať a stúpne z 514,80 na 523,80. Čiže tu – paradoxne – zvyšujeme, aby viacerým sme dali, a na druhej strane tí, ktorí majú minimálny dôchodok, tak týmto dôchodky nebudeme valorizovať. Takže ja len toľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem.

    K tomu problému poberania invalidného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku, ako neuveríte, ale zhodou okolností som si uvedomil, že som na to zabudol upozorniť pri svojom vystúpení v rozprave. Ak teda riešime problematiku valorizácie dôchodkov, tak toto je jedna taká zabudnutá, pre niekoho možno drobnosť, ale v podstate ide o principiálnu vec. Neviem, či som vám dobre rozumel. Ono to je totižto takto: Pokiaľ niekto, kto poberá invalidný dôchodok, dosiahne dôchodkový vek, a teda už má aj nárok na starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa vypočíta výšku starobného dôchodku a pokiaľ by ten vychádzal nižší ako dovtedy poberaný invalidný, tak dotyčný zostáva vlastne poberateľom tohto invalidného dôchodku. A teraz ten vtip, v úvodzovkách, je v tom, že ak sa tu bavíme o valorizácii, tak keď si pozriete, tak starobný dôchodok keby poberal, by sa mu zvýšil o 8,20, ale keďže poberá invalidný dôchodok, on sa mu zvýši, ale zvýši sa mu len o 7,10. No nejde o nejakú dramatickú sumu. Je to euro desať v tomto prípade, ale ide o princíp.

    Čiže tu by bolo dobré cez pozmeňovací návrh v druhom čítaní dopracovať do zákona princíp, podľa ktorého poberateľ invalidného dôchodku, ktorý ho poberá po dosiahnutí dôchodkového veku, ho bude mať valorizovaný tak, ako sú valorizované starobné dôchodky, keď to mám slovne vyjadriť, a tým by sa táto spravodlivosť zabezpečila.

    A ďakujem za váš príspevok.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Gaborčáková vždy vystupuje na obranu slabých a utláčaných a chudobných. Samozrejme, pokračovala v tej línii aj teraz, za čo jej ďakujem, že naozaj veľmi často upozorňuje na problémy, ktoré v tejto skupine existujú, že sú to, teraz hovorila zväčša o chorých ľuďoch, ale patria tam aj deti, zdravotne postihnutí, seniori, všetci sociálne odkázaní. Aj preto si myslím, že to, ako pán minister na konci svojej predchádzajúcej reči hovoril, že dáva veľké peniaze na niečo. Nejde o to, aký veľký, alebo teda ide aj o to, aký je veľký ten balík, ale v prvom rade by nám malo ísť o to, aby bol naozaj spravodlivo rozdelený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189).

    Pán minister financií, pán minister Kažimír, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi teda uviesť, aký bude výsledný stav v oblasti poskytovania vianočného príspevku v roku 2016 po prijatí navrhovanej novely zákona.

    Jednorazové zvýšenie sa bude vzťahovať na poberateľov vianočného príspevku s dôchodkom, resp. úhrnom súm dôchodkov do výšky 396,18 stotín eura vrátane. To je z dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma jednorazového zvýšenia vianočného príspevku pre niektorých poberateľov dôchodku bude aj v roku 2016 vo výške 12 eur 74 centov.

    Navrhovaná úprava bude v praxi znamenať, že maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia bude aj v roku 2016 pre dôchodky nepresahujúce sumu životného minima, pre tento rok je to suma 198 eur a 9 centov. Tak ten celkový príspevok vianočného príspevku bude teda 100 eur pri tejto sume životného minima.

    Uvedené opatrenie sa pozitívne dotkne približne 733-tisíc osôb v prípade jednorazového zvýšenia vianočného príspevku poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok alebo úhrn súm dôchodkov je vo výške najviac dvojnásobku sumy životného minima.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Príjemný podvečer. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 189. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 189 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som prihlášku jedného pána poslanca, takže pán poslanec Mihál, nech sa páči, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Tak dobrý večer znovu. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani kolegynka spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní, toto, čo teraz poviem, ak si pozriete v archívoch Národnej rady, tak rovnakú reč nájdete spred roka a nájdete určite aj spred dvoch rokov. Takže každoročne tradične sa na jeseň stretávame pri príležitosti vždy teda pravidelného znovu zavedeného prechodného ustanovenia do zákona o vianočnom príspevku, ktorým sa vždy prechodne v aktuálny moment, v aktuálnom roku zvýši vianočný príspevok o 12 eur a niekoľko centov.

    Takže prvá výhrada je, keď už tuto hráme takéto hry, tak ich prestaňme hrať a dajme do zákona, že vianočný príspevok sa naplno, navždy zvyšuje o 12 eur, a nerobme takéto komédie každý rok. Jedine, že by si na tom niekto, kto nemá inak ako na to, robil na tom každoročne PR, inak si to neviem vysvetliť. Ak máte tú vôľu, tak to urobte tak, že žiadne prechodné ustanovenia, ale rovno do regulérnych paragrafov, treba vianočný príspevok zvýšiť o 12 eur, a nerobme z toho každoročný opakujúci sa cirkus. Veď nie každý rok sú voľby. Tento rok na jeseň nie sú žiadne voľby. Minule boli parlamentné, predtým boli obecné, komunálne. Tak vtedy som to chápal, teraz tomu už naozaj nerozumiem. To je po prvé.

    Po druhé teda zopakujem moju zásadnú výhradu, ktorú som v podstate spomínal už pri predošlom návrhu zákona. Vianočným príspevkom sa pozitívne diskriminuje jedna veľká skupina osôb, a to sú dôchodcovia, zjednodušene tí, ktorí poberajú dôchodok zhruba do výšky 530 eur mesačne. Takže tí dostanú vianočný príspevok. Všetky ostatné skupiny obyvateľstva, ktoré sú odkázané na rôzne druhy podpôr, sociálnych dávok a podobne, žiadny vianočný príspevok v našom systéme zavedený nemajú. Takže to dávam na permanentné zamyslenie sa vládnej koalícii. Zaveďte, prosím, vianočný príspevok, Ježiš, nie, beriem späť, lebo pán minister mi povie potom vo svojej reakcii, že idem to zasa rozdávať a minule som kritizoval, že sa idú zvyšovať dane. Takže tento návrh som nepovedal, ani ho nepoviem.

    Ale poviem iný, ktorý každoročne opakujem a ktorý by mohol pána ministra financií; som rád, že je tu, lebo v tomto by sme mohli nájsť spoločnú reč; ktorý teda zopakujem znova a znova. Môj návrh ako konzistentne, neviem odkedy, ešte ako ten vianočný príspevok vznikol v roku 2006, keď si aj blogy pozriete, môj návrh je stále ten istý a to ten, že týchto zhruba 80 miliónov, ktoré idú na vianočné príspevky použime rozumnejšie. To znamená, pán Heger, keby tu bol, tak vlastne nadväzujem na jeho faktickú poznámku. Použime to pre dôchodcov, ale rozumnejšie. Použime to na dofinancovanie sociálnych služieb.

    Teraz som si ešte špeciálne pozeral záverečný účet napríklad ministerstva práce, ako to bolo teda s dotáciami alebo teda s tými transakciami, ktoré šli v kapitole ministerstva práce na zariadenia sociálnych služieb, či verejných, alebo neverejných poskytovateľov. No je to suma momentálne niekde medzi 70 – 80 miliónmi eur. Čiže jednoducho povedané, keby sa tých 80 miliónov, ktoré s prepáčením dáme hocikomu, kto má 62 rokov, kto si privyrába, kto má 500-eurový dôchodok, kto si to fakt nezaslúži, nech sa na mňa nikto nehnevá, kto to nepotrebuje. Keby sme túto sumu dali dôchodcom vo forme lepšieho dofinancovania sociálnych služieb, tak do systému sociálnych služieb by sa vlastne mohla zdvojnásobiť tá suma, ktorá tam tečie teraz. Viete si to predstaviť, čo by to znamenalo?

    Znamenalo by to skrátka zásadné skvalitnenie sociálnych služieb, ale hlavne znamenalo by to finančný balík, kde by sa už dalo trošku viac uvažovať o výstavbe nových zariadení, prebudovávaní, rozširovaní kapacít, pretože neviem, či viete, ale v tých poradovníkoch na zariadenia pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnuté osoby sú dnes desaťtisíce osôb, pretože tie zariadenia skrátka nám chýbajú, lebo nie sú peniaze. No tak ja teda hovorím ešte raz, peniaze sú. Je tu 80 miliónov. Dnes ich dostáva dôchodca, ktorý má 500-eurový dôchodok a popritom si ešte privyrába a zároveň možno ďalších 500 nejakým spôsobom, lebo je ešte plný sily. Spravodlivejšie a rozumnejšie by bolo, keby týchto 80 miliónov šlo na dofinancovanie sociálnych služieb. To mi verte.

    Dávam na zamyslenie a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca nie sú, takže jedna faktická predsa.

    Pán poslanec, môžte sa prihlásiť s faktickou do tej doby, kým rečník hovorí. Takže, nech sa páči, naposledy, máte slovo. Teda za tie štyri roky naposledy.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi jednoduché, ja neviem, ako pán poslanec Mihál sa zamiloval do sociálnych služieb.

    Niekoľko čísiel: V roku 2012, keď sme nastupovali na ministerstvo financií, boli výdavky asi 35 miliónov na sociálne služby, to je to, čo platil štát obciam a mestám tých 320 eur ako paušálnu čiastku. K dnešnému obdobiu je to vyše 90 miliónov, takmer 92 miliónov, takmer trojnásobné zvýšenie. A čo je paradoxom, aj vyššie územné celky, ktoré majú špecializované zariadenia, zvýšili takmer o 50 % výdavky.

    Faktom je, že je pravdou, že starne nám obyvateľstvo, demografia a tie požiadavky sú z roka na rok vyššie. Ale faktom je, že ten najväčší problém, ktorí sú tí protestujúci voči sociálnym službám, je paradoxne Bratislava a je župan, ktorého vy ste podporovali vo voľbách, a je to proste presne to, kde je, kde sú tí, ktorí sú najväčší, nespokojní s financovaním sociálnych služieb, či to je problém zariadení pani Dobrotkovej, pani Gánovej a podobne. A to je to, čo je najväčší problém. Najväčší problém dnes, ja nehovorím, že v ostatných krajoch je to ideálne, ale faktom je, že každý kraj definoval navýšenie rozpočtu na sociálne služby a definoval to aj, jedine okrem, dá sa povedať, Bratislavského kraja, čiže tam je ten gro problém.

    Ja netvrdím, že sociálne služby nepotrebujú peniaze, ale faktom je to, čo sa zvýšilo za posledné obdobie, je v desiatkach miliónov a stále to bude potrebné. Ale myslím, že ten nárast a ten efektívny nárast tam je a aj predpokladám, že v nasledujúcom období bude, pokiaľ sa nezmení celková filozofia, o ktorej som včera sa snažil vysvetliť, filozofia financovania sociálnych služieb na základe stupňa odkázanosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Tak viete, no, v Bratislave je napríklad ťažké, aby v zariadeniach sociálnych služieb pracovali ošetrovateľky za 500-eurové platy, keď si môžu skrátka vypýtať na tom trhu práce 800 eur alebo môžu prejsť za hranice a za 1 500 eur ošetrovať rakúskych dôchodcov, takže v tom je hlavný problém Bratislavy.

    A chcem upozorniť, že ak je dneska nejaké status quo, ktoré teda je nepriaznivé v každom prípade, pozrite sa, veď jednoduchý výpočet, zvýši sa minimálna mzda na budúci rok o 30 eur, vynásobte si to koeficientom 1,4, ktoré by mala teda dostať opatrovateľka, lebo sa stará o starších ľudí, nesie zodpovednosť, to máte 42, prirátajte k tomu 35-percentné odvody zamestnávateľa a ste na úrovni 55 eur navýšenia mzdových nákladov v budúcom roku. Pokiaľ sa nezvýšia príspevky štátu do sociálnych služieb, už tie existujúce pri tej súčasnej filozofii, tak znova budú mať zariadenia sociálnych služieb, či verejní, či neverejní poskytovatelia, problém, pretože rastú mzdové náklady výrazným spôsobom. To je na jednej strane super, dožičíme, samozrejme, sme radi, že opatrovateľky budú mať vyššie platy, ale ako sa potom tá ekonomika má udržať v tých zariadeniach?

    Čiže ja vám dávam podnet, tu leží na stole 80 miliónov, netreba na to nejaké veľké majstrovstvo, aby sme zistili, že tých 80 miliónov môže byť použité účelnejšie.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Reakcie z pléna.

  • Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť. To znamená (reakcia spravodajkyne), však hovorím, že dvaja, dve teda, pani poslankyňa Shahzad a, samozrejme, pani spravodajkyňa.

    Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, môžte aj z miesta, alebo môžte prísť sem.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Počkajte, tam máte ten mikrofón.

  • Ja sa sem raz za čas premiestnim... Môžem?

  • ... aby ste ma videli aj z iného uhla ako tam z toho kúta.

    Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som tiež chcela povedať pár slov k vianočným príspevkom, aj keď pravdepodobne nepoviem nič mimoriadne po pánovi Mihálovi. Myslím si, že on povedal a opakuje mnohé veci, s ktorými sa zhodujeme aj my, ktorí dokonca poberáme dôchodok, ja konkrétne. V podstate sa ma to tiež týka, takže tak trochu som v konflikte záujmu.

    Chcem povedať, že v podstate nemám nič proti vianočnému príspevku, a myslím si, že je to z pohľadu vlády a koalície veľmi dobrý nástroj vymyslený, pretože je ľahko zapamätateľný; neviem, či mi to funguje; že je ľahko zapamätateľný, získava sa automaticky a je aj dobre načasovaný. Ja však si myslím, tak ako povedal už pán Mihál, že to nie je veľmi systémové riešenie, lebo nerozumiem celkom dobre, prečo sa majú príspevky trieštiť a prečo má dôchodca, ktorý už prakticky nepracuje, dostávať najprv dôchodok, potom vianočný príspevok, potom prípadne ešte to je jednorazové zvýšenie toho vianočného príspevku, keď by to mohol dostávať v podstate v jednej dávke. Navyše ak tento nástroj nesystémový hlavne preto, že v podstate sa označuje ako sociálna dávka. A z toho mi vyplýva, že keď si zobereme štatistiky, koľko máme dôchodcov, a že je tu milión 600-tisíc dôchodcov, z toho milión 200-tisíc tento vianočný príspevok nejakým spôsobom dostane, znamená to, že až 71 % dôchodcov, či sú to starobní, invalidní, sirotské dôchodky, vdovské, až 71 % je odkázaných na sociálnu dávku.

    Pán minister tu spomínal, že 733-tisíc ľudí dostane tú sumu toho jednorazového zvýšenia, a to sa mi zdá tiež veľké číslo na to, že je to v podstate polovica tých všetkých dôchodcov, ktorí majú, ktorí sú pod hranicou dvojnásobku životného minima. Takže z toho vyplýva, že tí dôchodcovia sa tu naozaj nemajú veľmi dobre a tie dôchodky sú nízke.

    Ja rozumiem, že tých prostriedkov je stále menej a menej, keďže na dôchodky nemá kto pracovať, ale rozhodne každý rok mať v zákone len nejakú pevne stanovenú sumu, ktorá sa maximálne odvíja od toho, aby teda, že koľkým ľuďom sa dá, pretože sa to posudzuje podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve, zdá sa mi, že s tým musí byť možno aj viacej práce, ako každý rok znovu a znovu toto riešiť.

    Keď si rozmeníme na drobné, koľko vlastne ten vianočný príspevok je, tak pri tej maximálnej, už keď má niekto v podstate ten strop toho dôchodku tých 530 eur cca, tak na mesiac mu vychádza, že dostáva 2,30 ten príspevok. Tá opačná hranica, ak niekto má maximálny ten príspevok 100 eur, je to 8,30. Takto si to, samozrejme, mnohí ľudia vôbec neprepočítavajú a tešia sa celý rok na vianočný príspevok. Ja samozrejme ale nemôžem nejakým spôsobom byť proti akémukoľvek opatreniu, ktoré ľuďom prináša peniaze. To znamená, že aj za tento návrh hlasovať určite budem, pretože znamená, aj keď minimálny, ale príjem pre tých ľudí. Asi toľko by som chcela.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som tiež potvrdila to, čo aj predošlí rečníci obidvaja povedali, že ide o nesystémový príspevok. Každý rok tu robíme rošády, to už bolo povedané. Teraz ma zarazilo, keď, pani kolegyňa, ste povedali, že financií je každý rok menej a menej. Ale nie, financií je každý rok, by som povedala, viac a viac, len sa možnože používajú na rôzne ciele, ktoré možno naháňajú do vreciek, financie do vreciek tým, ktorým by nemali, a tým, ktorí potrebujú a sú núdzni, tak na tých sa akoby zabúda.

    Ďalšia vec, ktorá ma pri tom vianočnom príspevku napadla, je, pán Mihál doporučil, že by sa táto suma celá mohla, celých tých 80 miliónov, mohla pretransformovať napríklad do sociálnych služieb. Mne by sa možnože páčilo, aby sa skôr tento vianočný príspevok použil ako do balíka valorizácie alebo do balíka úpravy dôchodkov. Ale zasa to v tomto prípade by to nebolo tak marketingovo zaujímavé, ako keď poviete dôchodcom, že dostanú vianočný darček v podobe vianočného príspevku. Takto to chápem rovnako.

    Takže podobne ako v tom predchádzajúcom, ľuďom ste hovorili pri valorizácii dôchodkov, že dostane každý dôchodca rovnakú valorizáciu, čo považujem za veľké a hrubé zavádzanie, tak v tomto prípade rovnako sa mi nepáči, že každý rok robíte rošády s vianočným príspevkom. A ak si spomínam dobre, tak úplne na začiatku to mala byť dávka, ktorá ochráni možnože tých, ktorých nazývame starodôchodcovia a novodôchodcovia.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyňa spomenula vlastne štatistiku, z ktorej vychádzala vo vzťahu k dôchodcom, a ja mám pred sebou poslednú štatistiku, keďže Národné centrum zdravotníckych informácií poslednú ročenku má z roku 2014 a vlastne hovorí o hospitalizovaných osobách nad 80 rokov. Chcem povedať, že počet hospitalizovaných osôb nad 80 rokov bolo 116 158 a počet občanov nad 80 rokov v roku 2013 bolo 161 245. To znamená, že v tomto roku nebolo hospitalizovaných len 45-tisíc ľudí nad 80 rokov.

    Naozaj, posledné tri roky sa stretávam s tým, že nám narastá počet ľudí s vysokým rizikom dekubitov a tiež vlastne s vigilikmi, sú to takí ľudia, ktorí sú v bdelej kóme. Takže naozaj, ak sa pozrieme na tie čísla, že na konci obdobia tejto vlády ich budú mať nad 80 rokov 178 624, a keď zobereme do úvahy možno práve to číslo, ktoré mám pred sebou, naozaj hrozí trošku vysoké riziko toho, že nebudeme sa vedieť o tých ľudí kvalitne a dôsledne postarať, ak naozaj tento systém nejako nezmeníme. A preto si myslím, že toto každopádne vianočný príspevok nedokáže vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nie. Ďakujeme.

    Ďalšia v ústnej rozprave je prihlásená pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Príjemný podvečer ešte raz. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, pôvodne som chcela začať práve tým vianočným príspevkom, ale začnem trošku ináč. Ako povedal pán bývalý minister pán Mihál, každý september sa tu stretávame alebo každú jeseň, aby sme schvaľovali vianočný príspevok.

    A ja si myslím, že my sa tu často stretávame v tejto snemovni, aby sme schvaľovali veci, ktoré navrhla strana SMER, ako bol napríklad zákon o sociálnych službách, ktorý ste tu pred chvíľou zamiešali, na ktorý ste nemali odvahy, celé SDKÚ a celá pravica, lebo ste povedali, ja som tu sedela, ste povedali, že je to cez spektrum vyšších územných celkov a všetkých. Týkalo sa to, bol to veľmi namáhavý zákon. Tak sme ho zaviedli. Potom sme zaviedli aj vianočný príspevok, potom sme zaviedli minimálny dôchodok, čo ste vy nezaviedli. A mne to tak pripadá, že to, čo je v prospech občanov, znáša najväčšiu kritiku v tejto snemovni.

    A ja som sa, pán Mihál, teda dotazovala dneska na ministerstve, ako je to s tým minimálnym dôchodkom a s jeho zvyšovaním. Prečítam to, nie je to z mojej hlavy, a presne tak, ako vy stále rozprávate, lebo predtým ste hovoril, že je to nesystémový krok, vianočný dôchodok, treba ho zrušiť. Ja vám poviem, čo ste urobil v roku 2011, keď ste bol minister, s vianočným príspevkom, aký ste doniesol do parlamentu návrh. Nezrušil ste ho. Teraz sme už pri sociálnych službách, vy každú chvíľu a každú jeseň sa meníte, máte spústu nápadov a návrhov, len, bohužiaľ, ich neviete priniesť do praxe. To je to smutné. A najviac ich máte, keď ste v opozícii. A verím tomu, že niekedy tá vaša matematika, že teda naozaj sa zaoberáte tými výpočtami, odhalí aj škriatkov, ale v tomto prípade sa vás chcem opýtať, či to, čo vám teraz prečítam, čo sa týka zvyšovania minimálnych dôchodkov, je pravda, aký máte na to názor.

    Minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú, iba keby, zvyšujú sa iba vtedy, ak sa zvyšuje životné minimum. Ale vždy vravíme, že vďaka bonusu minimálni dôchodcovia majú od jeho zavedenia, každý poberateľ, zvýšený každý mesiac v priemere až o 30 eur. To znamená, ešte dlho-predlho by im toľko valorizácia nepomohla, navyše by im dôchodok, samozrejme, zvyšoval len postupne v jednotlivých rokoch.

    Pán Mihál, je to pravda? Tak viete veľmi dobre, ako sa zvyšujú minimálne dôchodky a že sa zvyšujú oveľa viac, ako by sa zvyšovali valorizáciou, aj napriek tomu ste proste povedali tú polopravdu. A vy ste veľmi dobre vedeli, aký je ten mechanizmus. Možno ste nás tu niektorých zaskočili, priznám sa, že aj mňa, ale dala som si tú námahu, aby ste ma nenazývali demagógom, lebo to veľmi rád používate, aby sme teda dali zadosťučinenia tomu, aký skutočný mechanizmus zvyšovania minimálnych dôchodkov je, a to, ako som povedala, a naozaj sa zvyšujú mesačne.

    Teraz prejdem k vianočným príspevkom. Tak ako som vravela, pán Mihál, stále ste rozprávali, že je to nesystémový krok, treba ho zrušiť, ale v roku 2011, pán Mihál, ste prišli so zmenou tohto zákona č. 242/2001 s účinnosťou 1. augusta a viete, čo ste urobil? Nechal ste, nechal ste tento dôchodok, nás idete nazývať, ktorí sme tento systémový, ja už to volám systémový krok, zaviedli, 10 rokov, pravidelne na to minister financií nachádza peniaze, vy ste boli dva roky, ktoré ste nazvali, že to boli roky šoku pre vás, keď ste bol minister. Tak ste sa vyjadril, to bol šok, šok! A ja vidím, že v tom šoku ste nič neurobili, len ste pokračovali v našich šľapajach, vymenili ste nejaký vzorec a proste ste sa stotožnili s tým, čo sme my zaviedli. To je pre nás šok, pán minister bývalý! To je pre nás šok. No takže, aby sme si to takto.

    No, takže môžeme si povedať, že naozaj z tohto nesystémového kroku sa už stal systémový, pretože ho vyplácame 10 rokov. A zrejme sa zhodneme aj s opozičnými kolegami, že asi nie je v poriadku, a možno sme to mali aj na mysli, aké boli kedysi novely aj riadnych dôchodkov, že napríklad sekretárka, ktorá odišla do dôchodku po dôchodkovej reforme exministra Kaníka v roku 2004, môže mať kľudne vyšší dôchodok dnes ako jej bývalý šéf, ktorý mohol byť aj riaditeľ a odišiel do penzie rok pred jeho novelizáciou. Aj preto zároveň vnímam vianočné príspevky ako čiastočnú formu odškodnenia pre všetkých tých, ktorým na ich smolu bol priznaný menej výhodný dôchodok ešte pred rokom 2004. Čiže neslúži to len tak, ako tu povedala možno kolegyňa predrečníčka predo mnou, že si prerátame, že to je 8 eur. Ale keď si spočítame valorizáciu, vianočný príspevok a tak ďalej, tak je jasne vidieť, že vláda SMER-u – a teraz aj koaličná vláda – sa snaží týmto dôchodcom akúkoľvek, možno aj tú skrivodlivosť, aj keď sa nedá celkom napraviť, pomôcť.

    Pred chvíľou ste kritizovali, že tí, čo majú minimálny dôchodok, im sa nezvyšuje. Teraz ste zase kritizovali, že tí, čo majú 500 eur, sa im zvyšuje. Tak niekedy tak si myslím, že si to usporiadajte, lebo vždycky kritizujete, raz jednu skupinu, raz druhú skupinu, že sa zvyšuje tým, ktorí majú vyšší dôchodok. Samozrejme.

    Všetci dobre vieme, že najnižšie dôchodky, do 396 eur, majú aj kvôli vyššie spomínaným slovám najmä ľudia nad 80 rokov. Naozaj si myslím, že by sme robili my čokoľvek zlé, že im aspoň raz v roku takto poďakujeme možno jednou stoeurovou bankovkou za to, čo urobili pre túto spoločnosť. Zároveň s narastajúcou výškou dôchodku automaticky klesá aj výška vianočného príspevku a seniori s dôchodkami nad 530 eur ho už nedostanú. Čiže je to tam zavedené. Čiže určite nepodporujeme tie najbohatšie skupiny, ako hovoríte. Ak môžeme urobiť, ak môžeme urobiť aspoň čo-to pre týchto ľudí, ktorí sú na nízkej príjmovej hranici, tak to stále robíme a robíme to vo všetkých zákonoch.

    Chcela som prejsť takým exkurzom, ako vznikol ten, ale nebudem prechádzať, možno, možno potom. Vlastne ako vznikol vianočný príspevok, ktorý zaviedla ministerka Viera Tomanová 9. novembra. Potom pani Radičová dala pozmeňujúci návrh, možno si to určite pamätáte, v roku 2009, kde zmenila tiež vzorec sumy a kde rozšírila aj poberateľov predčasného starobného dôchodku.

    A vy, pán Mihál, ste jednoducho všetko nechali tak, ako je, lebo vám to takisto vyhovovalo v tej jeseni alebo ja neviem, prečo ste to nechali, keď ste boli zástancom toho, že ho treba zrušiť, že treba dať peniaze do sociálnych služieb, že sa dajú lepšie využiť. Nerozumiem, prečo ste dva roky to takto nechali, a dokonca ste ešte súhlasil aj s pozmeňujúcim návrhom Ľudovíta Kaníka, ktorý vylúčil prihliadanie na dôchodky vyplácajúce z cudziny a takto aj menil vianočný príspevok.

    A my sme zvyšovali, Ján Richter zvýšil príspevok zo 66,39 na 75 eur a takto sme postupne zvyšovali aj v roku 2014 a každý rok. A veríme tomu, že robíme dobré kroky, možno aj podľa vás nesystémové, ale podľa nás už systémové, pretože vianočný príspevok, by som povedala, že každá jedna vláda si ho ponechala, zvyšuje ho a myslíme si, že takto nám dokázala, že SMER – sociálna demokracia navrhla dobrý a správny krok pre seniorov.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa Vaľová.

    Registrujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    No bolo toho veľa a za dve minúty nestihnem reagovať, takže ja by som bol rád, keby sme si potom prediskutovali v kľude veci na sociálnom výbore, keďže budeme mať druhé čítanie.

    Na to, čo ste opakovane povedali, že som to v roku 2011 nezrušil, ale naopak som to zmenil. No pozrite sa, boli sme štvorkoalícia, môj názor vtedy, ak chcete teda vedieť, môj názor vtedy bol taký, vianočný príspevok, tie peniaze dajme do sociálnych služieb. Lebo som, ten šok bol z toho, akým spôsobom sú sociálne služby financované, čo po sebe nechala ministerka Tomanová. Tých šokov bolo, samozrejme, veľmi veľa. Spomeniem, ako to bolo? Tých 10 sociálnych podnikov? Koľko nás to stálo? No ale...

    Takže môj názor v roku 2011 bol naozaj ten, dajme tie peniaze do sociálnych služieb. No v štvorkoalícii som bol so svojím názorom jednoducho osamotený a snáď pochopíte, že ma ostatní partneri v tomto prehlasovali. Béla Bugár, keby tu sedel, tak by povedal, že áno, on napríklad bol proti tomu, aby sa vianočný príspevok rušil a nahradzoval... (reakcia z pléna).

    A, Béla, že je to tak, ty si, ty si a vaša strana bola vždycky proti zrušeniu vianočného príspevku, takže toto, toto je aktér hry v vtedajšom čase, aj keď ako zriaďovateľ zariadenia tiež by mu dobre padlo, keby tých peňazí do sociálnych služieb šlo viac. No dobre.

    Čiže toto bolo v roku 2011 a keď už teda to malo byť tak, tak som aspoň urobil to ako matematik, že to hlúpe nastavenie systému vianočného príspevku, ktorý po sebe nechala pani Tomanová, som zmenil tak, aby tie skoky medzi tými jednotlivými výškami dôchodkov neboli také dramatické, aby tie vianočné príspevky sa zvyšovali plynule, respektíve znižovali s nárastom dôchodku. Čiže dal som vyššiu logiku do toho, čo po sebe nechala pani ministerka Tomanová.

    A tie ďalšie veci si povieme, hlavne čo sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja som vás už potom nemohla počúvať ďalej, lebo som sa zarazila pri vašom začiatku vašej rozpravy, keď ste začali hovoriť o zákone o sociálnych službách. Zostala som v nemom úžase. A myslím, asi ste mysleli na to, čo sa stalo v roku 2008, keď vy ste obrovským množstvom pozmeňovacích návrhov zmenili skvele pripravený zákon, ktorý bol odkonzultovaný na mnohých okrúhlych stoloch, a vy ste urobili užitočnú prácu. A vy teraz hovoríte o tom, že to bol systém a že to bolo skvelé? Veď o vás doteraz v mimovládnom sektore a v občianskej spoločnosti hovorili, že ste schopná zmeniť všetko, že ste jednoducho úžasná veštica, ktorá dokáže zmeniť aj nezmeniteľné. Pani Vaľová, zákon o sociálnych službách ste zmenili takým spôsobom, že do dnešného dňa je chaos a zmätok a vlastne bol protiústavný. Veď boli protesty prokurátorov, prokurátora a vy sa opovážite teraz ešte s týmto chváliť a hovoriť o systéme v sociálnych službách?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Shahzad.

  • Pani poslankyňa Vaľová, hovorili ste, že pomáhate ľuďom s nízkou príjmovou hranicou, a zároveň ste tam aj hovorili, ako to vlastne je s tým minimálnym dôchodkom a s tou jeho valorizáciou. Ja osobne si myslím, že ste povedali presne to isté čo pán Mihál, a tak sa chcem opýtať, že či si naozaj myslíte, že poberatelia minimálnych dôchodkov nie sú tiež ľudia s nízkou príjmovou hranicou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Začnem od; za všetky reakcie. Začnem od poslednej rečníčky.

    Ja si myslím, že sú to ľudia s minimálnym príjmom, ale sú to mnohí ľudia, ktorí dávali ako podnikatelia, ich je 80 %, dávali minimálne odvody do poisťovní a my sa im všetci teraz skladáme na minimálny dôchodok. Treba to jasne pomenovať. Jasne to treba pomenovať. Takže sa, a povedala som, že sa to valorizuje a valorizuje sa to zhruba mesačne 30 eur. Je to oveľa viac, ako by sa to valorizovalo raz ročne.

    Na pani kolegyňu, neviem, aké to má meno, na pani kolegyňu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Asi Verešovú.

  • ... pani Verešovú, nebudem osobné útoky ako, nebudem ju nijakým spôsobom nazývať ani dávať osobné útoky ako ona mňa. Neskĺznem na túto úroveň. Ostanem pri odbornej úrovni.

    Zákon o sociálnych službách nebol schopný pripraviť celú dobu Dzurindov kabinet, my sme ho pripravili a, samozrejme, pozmeňovacie návrhy, ktoré sme tam dali, si myslíme, že tieto pozmeňovacie návrhy boli, a ja si to určite myslím, opodstatnené, pretože si zase treba rozdeliť aj tých poskytovateľov, koľko, akú službu robia, aké sú ich ceny, akú poskytujú kvalitu a tak ďalej a tak ďalej, a v tom zákone sa to odzrkadlilo. A čo sa týka; nevykrikujte na mňa, pani Verešová, teraz ste pred chvíľou ma nazvala neviem čím, a buďte taká láskavá, nevykrikujte na mňa dobre? Ja som bola ticho, keď ste rozprávala.

    No a čo sa týka; určite medzi ľudí chodím.

    A čo sa týka pána Mihála, pán Mihál, verím tomu, porozprávajme si, že ste boli dva roky v šoku ako minister, tak to si myslím, že žiadny minister nemôže ostať dva roky v šoku. Minister musí vládnuť a musí predkladať návrhy. A, samozrejme, vyhovárať sa teraz na štvorkoalíciu je podľa mňa, nech to posúdia ľudia, že keďže ste dva roky nemohol nič presadiť, lebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Končím týmto všeobecnú rozpravu.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Pani spravodajkyne, či chce vystúpiť ešte v záverečnom slove. Nie. Ďakujem. Nie je tomu tak.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na

    vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády má tlač 153 a spoločná správa výborov má tlač 153a.

    Návrh odôvodní minister financií pán Peter Kažimír. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo.

    Návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou o sociálnom zabezpečení bol pripravený s prihliadnutím na politické a ekonomické zmeny v oboch štátoch. Podľa tejto zmluvy budú do Čiernej Hory vyplácané dôchodky a iné peňažné a vecné dávky. Ide v súčasnej dobe o veľmi malý okruh osôb, na ktorý sa zmluva vzťahuje. K 31. októbru minulého roku bolo do Čiernej Hory vyplácaných šesť dôchodkov a v Slovenskej republike sú k tomuto dňu zamestnaní traja občania z Čiernej Hory.

    Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo oboch zmluvných štátov, a na ostatné osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb.

    Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a úrazového poistenia, poistenia v nezamestnaní a prídavkov na dieťa. Vzťahuje sa na právne predpisy Čiernej Hory upravujúce tak isto podobné typy poistení.

    Náklady na dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a ďalších dávok budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne, prídavky na deti budú hradené z bežne rozpočtovaných prostriedkov kapitoly rezortu práce a podobne náklady na zdravotnú starostlivosť budú hradené z verejného zdravotného poistenia. Náklady na čerpania zdravotnej starostlivosti budú medzi zmluvnými stranami vzájomne refundované.

    Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou pred jej ratifikáciou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. A zároveň odporúčame Národnej rade rozhodnúť, či ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.

    Túto zmluvu podpísal náš minister Miroslava Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, 20. mája tohto roku v Podgorici, za Čiernu Horu to bol Boris Marič, minister práce a sociálnych vecí Čiernej Hory.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme aj my za uvedenie návrhu.

    A teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou o sociálnom zabezpečení.

    Ako gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie, ostatné výbory, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci, sa zhodli a odporúčali vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, a táto zmluva má prednosť pred ostatnými zákonmi. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a návrh na uznesenie tvorí prílohu tohto uznesenia.

    Ďakujem pekne a poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti rozpravy som nedostala žiadnu prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť ústne. A je tomu tak.

    Pán Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem poďakovať všetkým, ktorí túto zmluvu, aj keď sa týka dokopy desiatich ľudí na svete, sfinalizovali, pánovi ministrovi zahraničných vecí, že ju bol podpísať a že sa tak zavŕšil úspešne proces, ktorý som v roku 2011 ako minister začal ja, na čo mám milé a romantické spomienky.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie. Bolo krátke, nikto nestihol ani zareagovať faktickou poznámkou, takže končím týmto všeobecnú časť rozpravy.

    Chcem sa ešte opýtať pána navrhovateľa, či chce povedať niečo na záver.

  • Reakcia ministra Kažimíra: Nemám slov.

  • Nemáte slov, výborne.

    A pána poslanca Buriana ako spravodajcu.

  • Reakcia spravodajcu: Nemám romantické spomienky.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 195, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 195.

    Poprosím teraz pána ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorý upravuje činnosti a postupy v súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek v Slovenskej republike, ktorý preberá dve smernice Európskej komisie, a to je smernica 2015/565 a smernica Komisie 2015/566, obe z 8. apríla 2015.

    V súvislosti s transplantáciou ľudských orgánov, ľudských tkanív a ľudských buniek sa ustanovujú nové požiadavky darcovstva, odberu, charakteristiky, konzervovania, distribúcie, transplantácie orgánov, požiadavky na darcovstvo a odber, postupy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti v súvislosti s darcovstvom a odberom, postupy pri výmene orgánu, tkaniva a buniek medzi štátmi Európskej únie a tretími štátmi, teda ich vývoze a dovoze, požiadavky na zabezpečenie vysledovateľnosti orgánu, tkaniva alebo buniek, postupy oznamovania závažných nežiaducich udalostí a závažných nežiaducich reakcií, náležitosti zmeny v povoleniach na prevádzkovanie tkanivového zariadenia, pozastavenie alebo zrušenie povolenia, náležitosti povolenia na prevádzkovanie tkanivových zariadení, povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s používaním jednotného európskeho systému kódovania a kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri výkone štátnej správy v súvislosti s transplantáciami orgánov.

    Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňujú problémy aplikačnej praxe, ktoré súviseli aj s nesprávnou transpozíciou smerníc Európskej únie vo vzťahu k transplantáciám orgánov, tkanív a buniek. Tu by som dovolil upriamiť pozornosť, že v súčasnosti mohlo mať tkanivové zariadenie vydané povolenie len na jednu činnosť, napríklad len na distribúciu. Neboli stanovené týmto poskytovateľom ani žiadne sankcie za porušenie ich povinností, to je nová požiadavka smernice. Zároveň odstraňujeme touto transpozíciou a návrhom zákona aj nakladanie s mŕtvym telom, ktoré doteraz bolo častokrát kritizované za zaobchádzanie ako neetické po odberoch, neestetická úprava mŕtveho tela a podobne.

    Sú tu aj dopady finančné, negatívne, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorých je v súčasnosti 22. Bude požadovaná zmena povolenia, celkové náklady pre všetkých 22 poskytovateľov sú na úrovni 3 641 eur. To zdôvodnenie je predovšetkým o to, aby boli tieto povolenia komplexné a bolo možné preukázateľne zabezpečiť aj vysledovateľnosť buniek a tkanív, to je požiadavka smernice.

    Ďalší vplyv je smerom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 20-tisíc eur. Tieto peniaze budú použité na úhradu za prevoz mŕtveho tela darcu ľudského orgánu zo zdravotníckeho zariadenia, ústavnej zdravotnej starostlivosti do miesta pohrebu. V súčasnosti tento prevoz mŕtveho tela bol hradený prevažne pozostalými a vzhľadom na potrebu zvýšenia počtu aj odberov ľudských orgánov a počtu vykonaných transplantácií ľudských orgánov sa navrhuje za prevoz tela mŕtveho darcu, že rodine bude uhrádzať tieto náklady Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Len pre predstavu, za rok 2015 bolo spolu 96 darcov ľudských orgánov.

    Ďalší vplyv je na zdravotné poisťovne, odhadovaný vo výške 140-tisíc eur, súvisí to s úhradou poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby, aby prevážal ľudské orgány určené na transplantáciu a transplantačný tím zdravotníckych pracovníkov pri odbere a transplantácii srdca alebo pečene aj vrtuľníkom, ktorý doteraz nebol.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste predložený návrh zákona podporili. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pánovi ministrovi zdravotníctva za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Valockému. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti z formálnej, právnej stránky uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti rozpravy som nedostala žiadnu prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 196, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod identickým číslom 196.

    Poprosím pána ministra zdravotníctva, aby nám predmetný návrh zákona uviedol. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil veľmi dôležitý návrh zákona, ktorého cieľom je odstránenie nedostatkov, ku ktorým Európska komisia uplatnila výhrady v odôvodnenom stanovisku č. 2014/4141 zo dňa 26. mája 2016, pre ktoré Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovila opatrenia. A zároveň tento návrh zákona ustanovuje opatrenia na zabezpečenie dostupnosti liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov a zároveň zanáša nové opatrenia na zabránenie špekulatívnemu reexportu humánnych liekov, ktoré sú kategorizované.

    Predloženým návrhom zákona sa ďalej mení aj zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia so zámerom zosúladiť sankcie podľa tohto zákona s inými právnymi deliktmi v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento dôležitý návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj my ďakujeme, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto navrhovateľa.

    A poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, opäť pána Jozefa Valockého.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému zákonu.

    Návrh zákona spĺňa z formálnej, právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán poslanec Valocký.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Opäť do písomnej časti sa neprihlásil nikto z poslancov, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, nie je tomu tak. Tak prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Nasleduje bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 197, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod rovnakým číslom 197.

    Poprosím vás ešte do tretice, pán minister, aby ste uviedli predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem ešte raz.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa upravuje členstvo v orgánoch zdravotných poisťovní v záujme umožnenia širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Predovšetkým touto navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu byť členmi orgánov zdravotných poisťovní v záujme umožnenia širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Upúšťa sa od vyžadovania predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade osôb, na ktorých predchádzajúci súhlas Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už bol daný a zároveň ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. A odstraňuje sa prílišná tvrdosť podmienok odbornej spôsobilosti na obsadenie funkcií v orgánoch zdravotných poisťovní rozdelením požiadaviek na odbornú spôsobilosť v závislosti od vykonávanej činnosti členov orgánov zdravotných poisťovní, ako je predstavenstvo spoločnosti, dozorná rada a vedúci zamestnanci.

    Návrh zákona tiež upravuje poskytovanie informácií o finančnej situácii fyzických a právnických osôb zdravotnou poisťovňou bezpečnostným orgánom na účely vykonávania bezpečnostných previerok. V súlade s programovým vyhlásením vlády tento návrh zákona umožňuje obsadenie kontrolných funkcií v Dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne širšiemu okruhu osôb, či už ide o nominantov z iných orgánov ústrednej štátnej správy, ktorí nemohli byť v súčasnosti členmi dozornej rady, takisto ide o tretí sektor a takisto ide aj o prísľub, že budú môcť byť v dozornej rade aj zástupcovia parlamentnej opozície.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi takisto prejaviť presvedčenie, že aj podporíte aj tento návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne.

    A teraz má priestor spoločný spravodajca, opäť pán poslanec Jozef Valocký. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti z formálnoprávnej stránky, náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec Valocký.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti sa neprihlásil žiaden pán poslanec. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. A, prosím, prihláste sa niekto, lebo tu nemáme ďalšieho ministra ako predkladateľa. Máte možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak nie, nikto. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Rozhovor poslanca s podpredsedníčkou Nicholsonovou.

  • Zastúpi ho, dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Nasleduje

    vládny návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Máte to pod tlačou 190.

    Vládny návrh zákona uvedie v zastúpení pána ministra Žigu taktiež pán minister zdravotníctva. Poprosím vás o úvodné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona, ktorý predkladám, je s cieľom vytvoriť právny rámec na podporu malého a stredného podnikania, sa v slovenskej legislatíve po prvýkrát uplatňujú pojmy z európskej terminológie viažucej sa na sektor malého a stredného podnikania, napríklad test vplyvov právnych predpisov na malé a stredné podnikanie, tzv. SME Test, podnikateľské koučovanie, mentoring a zavádza sa rovnako aj definícia pojmu startup.

    Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva pri poskytovaní podpory v oblasti malého a stredného podnikania, definuje oblasti a formy podpory, spôsob poskytovania podpory a súčasne umožňuje uplatňovanie európskych zásad rozvoja malého a stredného podnikania zakotvených v agende Európskej únie, konkrétne v tzv. Small Business Act (zákon o malých a stredných podnikoch) či dokumente Akčný plán pre podnikanie 2020.

    Prijatie tohto návrhu zákona vychádza z ustanovení aktuálneho programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zároveň sa ním plní kritérium z pohľadu ex-ante kondicionality, t. j. podmienky čerpania štrukturálnych fondov pre oblasť malého a stredného podnikania v rámci programovacieho obdobia 2014 – 2020.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako aj s právom Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme veľmi pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 190).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti sa neprihlásil nikto z pánov poslancov, pani poslankýň. A pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne.

    A, pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý máme na stole, je veľmi peknou ukážkou toho, ako rozdielne si pravica a ľavica predstavujú podporu malého a stredného podnikania.

    Ľavica, pretože súčasná vláda je ľavicová napriek tomu, že sú v nej aj strany, ktoré sa deklarujú, že nie sú ľavicové alebo dokonca že sú pravicové. Tak ľavicová vláda si podporu malého a stredného podnikania predstavuje tak, že od niektorých podnikateľov a od občanov peniaze zoberie a niektorým podnikateľom tie peniaze dá.

    Pravica vidí podporu malého a stredného podnikania a podnikania vôbec v tom, že bude znižovať reguláciu, znižovať regulačné zaťaženie podnikania a znižovať množstvo tých peňazí, ktoré vláda alebo štát od podnikateľov vyberajú, ktoré bude znižovať daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie, a nechá na ľudí, aby sami rozhodovali, čo spravia so svojimi peniazmi, a nechá na podnikateľov, aby sami rozhodovali, čo spravia so svojimi peniazmi a ako ich využijú vo svojom podnikaní. A som hlboko presvedčený, že pravicový prístup k podpore malého a stredného podnikania je oveľa lepší, účinnejší ako ten ľavicový, a podporujú to aj historické skúsenosti.

    A aby som nekrivdil tomu návrhu zákona, tak okrem finančnej podpory, ktorá je tam uvedená na prvom mieste, sa v návrhu zákona hovorí aj o lepšej regulácii. Zaujímavé je, že lepšej regulácii najmä vo vzťahu k tým mikropodnikom alebo teda tým najmenším podnikom.

    A podľa môjho názoru by sa primárne malo hovoriť o menej regulácii, nielen o lepšej regulácii, pretože všade tam, kde je to možné, je lepšie, keď regulácia neexistuje, keď sa podnikatelia, podnikateľské prostredie regulujú sami, teda keď ich reguluje trh a konkurencia na trhu. A, samozrejme, že tam, kde regulácia je potrebná alebo nevyhnutná, tak má byť kvalitná, ale tiež má byť čo najštíhlejšia, najefektívnejšia. Takže z tohto hľadiska si myslím, že toto je jeden z ďalších zákonov alebo jeden z ďalších návrhov zákonov, ktoré nepotrebujeme, ale teda prijímame ich preto, aby sme vyzerali, že podporujeme malé a stredné podnikanie. Hoci malé a stredné podnikanie by sme oveľa lepšie podporili tým, že by sme sa doňho ako štát starali oveľa menej ako dnes.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či chce ešte vystúpiť v záverečnom slove. Pána spravodajcu? Nie. Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže je 18.50 a mne naozaj chýbajú ďalšie noty.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ešte jeden máte? Tak ja by som poprosila organizačné, keby mi priniesli ďalšie noty pre vedenie schôdze. Možnože to zvládnem aj bez toho.

    Ďalším bodom programu je

    vládny návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, pod tlačou 191.

    Ak tomu správne rozumiem, tento vládny návrh zákona tiež uvedie pán minister zdravotníctva. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mene pána ministra hospodárstva predložiť návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon?

    Predložený návrh zákona ustanovuje presný postup vykonávania medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky s dôrazom na zaistenie finančných a iných aktív sankcionovaných osôb, ako aj špecifikáciu právomocí a povinností kompetentných orgánov v oblasti vykonávania medzinárodných sankcií a úpravu postupu pri zaradení do zoznamov a vyradení zo zoznamov sankciovaných osôb na úrovni Európskej únie alebo Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Zároveň sa stanovujú právomoci štátnych orgánov v procese zaistenia finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb.

    Doterajšia platná právna úprava, zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov, nezodpovedá prijatým záväzkom Slovenskej republiky a nie je v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF, Financial Action Task Force) v oblasti zmrazovania finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb. MONEYVAL, ktorý je výborom Rady Európy zodpovedným za hodnotenie opatrení v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu vykonáva monitoring členských krajín Rady Európy v uplatňovaní základných pravidiel v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

    Jedným z najzávažnejších nedostatkov, pre ktorý je Slovenská republika kritizovaná, je nesplnenie odporúčania vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných sankcií, špeciálne odporúčanie 3, zmrazenie a zabavenie finančných prostriedkov a aktív teroristov. Z uvedeného vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť prijať na národnej úrovni novú legislatívnu úpravu s efektívnejšími postupmi zaistenia finančných a iných aktív sankcionovaných osôb.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás v mene ministra hospodárstva požiadať o podporu k predloženému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme, pán minister.

    A ja sa ospravedlňujem organizačnému odboru, pretože dostala som noty k vedeniu, len som mala zlepené papiere.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči, týmto vám dávam slovo. Pán poslanec Michal Bagačka, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti rozpravy sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v ústnej časti. Nie, nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Týmto sme to vyčerpali, lebo predpokladám, že pán minister zdravotníctva už ďalší návrh zákona neuvedie.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia ministra.

  • Ste v pohode? Ale chcete ten ďalší uviesť?

  • Reakcia ministra.

  • Dobre, tak zostávajú nám štyri minúty, čo s nimi, páni poslanci? Ideme ešte na ten ďalší návrh zákona a uvedie ho pán minister zdravotníctva? Máme na to všeobecný súhlas alebo to preložíme na zajtra?

  • Reakcie z pléna.

  • Ideme. Dobre.

    Takže pokiaľ je to správne, tak mali by sme pokračovať bodom číslo 31,

    návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia,

    pod tlačou 162, ďakujem veľmi pekne. Áno, správa výborov má tlač 162a.

    Návrh uvedie namiesto pána ministra obrany pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tomáš Drucker. Nech sa páči, poprosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým; no, to bude ťažké; návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.

    Návrh je, aby Národná rada vyslovila súhlas s touto aktualizáciou a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenskej štruktúry NATO a Európskej únie tak, ako je uvedené návrhom zákona.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene ministra obrany požiadal o podporenie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jaroslava Bašku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister; ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, je to pod tlačou 162, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu, ktorá je pod tlačou 162a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 167 z 9. augusta 2016 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia (tlač 162) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia (tlač 162) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky za a) zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia a podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, ak dovolíte, teraz prečítam.

    Národná rada Slovenskej republiky za a) berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia a podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, chcem vás požiadať, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pekne, pán poslanec Baška.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do písomnej časti sa neprihlásil nikto z pánov poslancov. Pýtam sa, či tak chce niekto urobiť ústne. Nie, nie je tomu tak.

    Pýtam sa pána navrhovateľa pre istotu, či chce niečo dodať k tomuto bodu. Pána spravodajcu? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zajtra pokračujeme o deviatej hodine v rokovaní Národnej rady a pokračujeme poslaneckými návrhmi zákonov v programe, bodom číslo 41, je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

    Veľmi pekne vám ďakujem.