• Pekný deň prajem, ospravedlňujem sa za meškanie, ale dole bola zápcha.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Cigániková, Fecko, Gaborčáková, Kiššová, Lipšic a Pčolinská.

    Pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o dvoch návrhoch noviel zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, sú to tlače 211 a 201.

    Prosím poslankyňu Veroniku Remišovú a poslanca Petra Osuského, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov. Z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Branislava Gröhlinga a poslanca Martina Poliačika, aby zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Minulý týždeň v stredu 14. septembra 2016 neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Oto Žarnay, ktorému odovzdávam slovo.

    Pripraví sa poslanec Miroslav Sopko, po ňom ešte je písomne prihlásený poslanec Peter Chudík.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211, a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na môj prejav, ktorý som už pred vyše týždňom z časových dôvodov nemohol dokončiť, a zároveň ešte raz pripomenúť niektoré dôležité aspekty tohto problému.

    Ešte predtým by som však z toho miesta chcel pozdraviť mojich kolegov učiteľov a vyjadriť im podporu v boji za svoje spoločenské zrovnoprávnenie. V posledných dňoch sa učitelia na Slovensku stali terčom hanlivých slovných útokov zo strany ústavných činiteľov, či už predsedu vlády, alebo ministra financií. Ich cieľom je spochybniť obraz školstva a hlavne učiteľskej obce v očiach verejnosti a vyvolať voči protestujúcim učiteľom odpor. Zámerne podsúvanými výrokmi o prázdninujúcich učiteľoch či nekvalitnom vzdelávaní sa snažia odvrátiť pozornosť od podstaty problému a vrhnúť na učiteľov tieň podozrenia, že ich požiadavky sú prehnané, neoprávnené a nezaslúžia si, aby boli naplnené.

    Keďže sám som sedemnásť rokov učil, viem pochopiť, čo mojich kolegov učiteľov vedie k tomu, aby sa znovu a znovu právom domáhali zvýšenia svojich platov, a to nielen v podobe finančného ohodnotenia, ale aj ako morálneho zadosťučinenia za celé roky ťažkej a priam sizyfovskej práce za učiteľskou katedrou. Preto im chcem za ich statočnú prácu ešte raz poďakovať a vyjadriť svoju solidaritu. Verím, že v stupňovanom štrajku, ktorý nevyhnutne musel prísť ako odpoveď na ignorovanie ich oprávnených požiadaviek, zotrvajú až do konca a pridajú sa k nim ďalší kolegovia z celého Slovenska.

    Samosprávne orgány školy v podobe školských rád sú výrazným demokratickým prvkom. Tvoria ich zástupcovia učiteľov, rodičov, nepedagogických zamestnancov, na stredných školách aj žiakov a v neposlednom rade aj delegovaní zástupcovia a zriaďovatelia. Práve zriaďovateľ školy má výrazný vplyv na vedenie školy, a to prostredníctvom výberovej komisie na riaditeľa či školského zariadenia. Rada školy na základe výberového konania predkladá zriaďovateľovi vybraného kandidáta, ktorého má menovať na funkciu riaditeľa. Táto významná kompetencia rady školy je od roku 2015 radikálne obmedzená, nakoľko zriaďovateľovi prináleží vetovať výsledky výberového konania a nevymenovať do funkcie víťaza výberového konania. Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov, hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia, je hrubým zásahom do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Rade školy ostala jediná riadiaca právomoc - voliť riaditeľa. Načo však majú niekoho navrhovať, keď ich návrh nie je pre zriaďovateľa záväzný?

    Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom. Práve na komunálnej úrovni sa vytvára široký priestor na rodinkárstvo, spolužiactvo, klientelizmus či politikárčenie.

    Spomínal som, že k tomu problému zaujala stanovisko aj Aliancia stredoškolákov, ktorej predseda Branislav Gigac už v roku 2015 varoval pred politizáciou školstva a politickými nomináciami na riaditeľské funkcie. Zároveň zdôraznil potrebu väčšej ochrany členov rady školy, ako aj rešpektovania názorov zástupcov študentov rady školy.

    Právo veta jednoznačne dáva zriaďovateľovi ešte väčšie možnosti, ako ovládnuť demokratický inštitút školy. Kým predtým mnohí riaditelia škôl boli len chránencami svojich zriaďovateľov, teraz sa už stali aj ich vazalmi.

    V predošlej rozprave z úst niektorých mojich predrečníkov zaznelo, že riaditelia škôl nie sú politicky aktívni či politicky nominovaní a sú vraj nezávislí. S tým, že v mnohých prípadoch riaditeľ školy nie je členom žiadnej politickej strany, sa zrejme dá súhlasiť. Po prejavovaných sympatiách voči v prevažnej miere vládnucej strany už menej. Avšak najmenej sa dá súhlasiť s tým, že by riaditelia nemali byť závislí na zriaďovateľovi a nemuseli byť voči nemu lojálni.

    V čom teda spočíva vazalská poslušnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi? Žiadny riaditeľ, ktorý si je vedomý nezvratnej skutočnosti, že nad ním v ďalších voľbách bude visieť Damoklov meč v podobe práva veta zriaďovateľa, a napriek tomu, že by ho rada školy zvolila, zriaďovateľ ho nebude musieť vymenovať do funkcie, si nedovolí vykonávať mandát inak, než mu to vytýčia mantinely, ktoré mu postaví práve jeho chlebodarca, čiže zriaďovateľ školy. Pretože ak bude chcieť byť riaditeľ zvolený alebo znovuzvolený, bude musieť dať zreteľne najavo, že pôjde zriaďovateľovi na ruku. Pretože ak nie, ak bude počas svojho funkčného obdobia strečkovať, ďalšieho sa už nemusí dočkať.

    A takí dobrí riaditelia, riaditelia, ktorí naozaj usilujú o dobro svojej školy, budú musieť robiť to, čo od nich bude zriaďovateľ viac či menej zreteľne požadovať, pretože to bude podmienkou nielen ich zotrvania vo funkcii, aj fungovania školy ako takej.

    Možností, čo môže zriaďovateľ od riaditeľa vyžadovať, je však veľké množstvo. Napríklad: riaditelia školy budú musieť na škole zamestnávať v pozíciách ako manažéri pre rôzne činnosti projektové manažérky, hospodárky, mzdárky, sekretárky, ľudí s kontaktmi na zriaďovateľa, ako napríklad ich netere, bratrancov a podobne.

    Riaditelia školy budú uzatvárať možno i nevýhodné zmluvy s externými inštitúciami na zabezpečenie i takých bazálnych činností, ako je krúžková činnosť. Riaditelia škôl budú uzatvárať nevýhodné zmluvy na rekonštrukcie školy, učebne, záchody, pretože budú vedieť, že buď budú mať za premrštenú cenu zrekonštruovaný záchod za peniaze od zriaďovateľa, alebo zmluvu neuzavrú, ale záchody ostanú v dezolátnom stave, pretože peniaze od zriaďovateľa neprídu.

    Riaditelia škôl sú závislí od zhovievavosti zriaďovateľa, či im dovolí v ďalšom školskom roku otvoriť rovnaký alebo aspoň dostatočný počet prvých tried, lebo v jeho právomoci je stanoviť aj počet žiakov týchto tried. A to už nehovorím o tom, že župy získali možnosť určovať počet prvých tried a žiakov týchto tried nielen pre štátne školy, ale dokonca i pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, čiže cirkevné a súkromné školy. Aj to je ďalšia právomoc, o ktorú nechcú župani a ich niektorí podriadení prísť, pretože ich rozčuľuje, že na riaditeľov týchto škôl nemajú dosah, že ich nemajú ako presvedčiť o zmluvách podľa svojho metra. A ja netvrdím, že nevýhodné zmluvy neuzatvárajú i cirkevné a súkromné školy, len tvrdím, že v prípade zániku takýchto škôl by sa v rukách niektorých ľudí a skupín kumulovala neskutočná moc. A v konečnom dôsledku i peniaze, s ktorými by mohli voľne nakladať.

    A tu sa znovu vraciame k podstate veta, ktoré si zriaďovatelia podľa súčasnej právnej úpravy môžu uplatniť pri voľbe riaditeľa. Za všetkým snažením zriaďovateľov o zachovanie veta pri voľbe riaditeľa je možné stále viac a viac vidieť snahu o zachovanie a navýšenie svojej moci, o ktorú jednotliví zriaďovatelia usilujú.

    Ako som už pred týždňom vo svojom stredajšom vystúpení sa vyjadril, rada školy by mala byť demokratickým inštitútom, akýmsi chrámom, v ktorom by práva učiteľa boli posvätné a nedotknuteľné. Žiaľ, realita na Slovensku je opačná. Ak sa demokraticky zmýšľajúci učiteľ rozhodne zabojovať za svojich kolegov a v povestnom ringu na pôde rady školy si to, expresívne povedané, rozdať s riaditeľom školy, v mnohých prípadoch sa ocitne na čiernej listine a je medzi prvými, ktorí sú pri účelovo pripravených organizačných zmenách prepustení z práce.

    Slovenská demokracia ešte ani nedorástla na to, aby sa slovo učiteľa, zvlášť keď reprezentuje názory aj svojich kolegov, mohlo brať vážne a s rešpektom. Tým však nechcem povedať, že by to platilo vo všeobecnosti všade. Vyjadrujem vďaku všetkým riaditeľom škôl, ktorí nezabudli na to, že aj oni sami vzišli z učiteľského kolektívu a moc im nezachutila natoľko, aby sa na svojich podriadených dívali povýšenecky a ako na svojich nepriateľov. Riaditeľom, pre ktorých úcta k slobode prejavu, rešpektovanie názoru podriadených, aj keby bol v rozpore s ich predstavami, sú na prvom mieste.

    Ja som sa na činnosti rady školy zúčastňoval temer sedemnásť rokov. Ako člen rady školy a neskôr ako aj jej predseda som sa snažil do jej života zaviesť dôsledné rešpektovanie plurality názorov a konštruktívnu diskusiu, hoci neraz spojenú s kritikou nedostatkov v činnosti rady školy, v činnosti školy, resp. jej vedúcich zamestnancov. Do rady školy som bol zvolený legitímne v tajnom hlasovaní drvivou väčšinou svojich kolegov. Pre objektívnosť treba povedať, že funkcia člena rady školy nie je nijako atraktívna a učitelia sa do nej nehrnú. Je ľahšie preniesť zodpovednosť na svojho kolegu a nechať ho nastavovať chrbát za ostatných. Je to absurdné, ale aj o tom je život.

    Na základe svojich dlhoročných skúseností, ale aj skúseností kolegov učiteľov z iných škôl som dospel k poznaniu, že na Slovensku fungujú dva protikladné typy rady školy.

    Ten prvý je založený na vzájomnej komunikácii, slobodnej výmene názorov a demokracii v tzv. čistej podobe. Zástupcovia pedagógov či rodičov v nej otvorene diskutujú aj o chúlostivých témach, otvorene pomenúvajú problémy a nedostatky. Riaditeľ sa nebráni ich kritike a je prístupný novým riešeniam.

    Druhý typ je založený na autokratickom postavení riaditeľa. Ten na rade školy iba informuje členov rady často únavným spôsobom o štatistikách, o vzdelávaní, dochádzke, víziách školy a podobne. Navonok všetko funguje tak, ako má, lenže s tým rozdielom, že učitelia mlčia, lebo sa neodvážia nahlas hovoriť o interných problémoch, rodičia sa nepýtajú, lebo sa boja, aby sa ich deťom nikto nepomstil cez známky. Tento model fungovania rady školy, ktorý by bol typický skôr pre Severnú Kóreu či Bielorusko, nikomu neublíži a nič nepokazí. Po hodinke či dvoch strávených pri kávičke a príjemnom rozhovore sa členovia rozídu domov a v duchu možno preklínajú samých seba, načo sa vôbec nechali prehovoriť, aby kandidovali do rady školy.

    Ja som mal tú česť byť členom rady školy prvého uvedeného typu. Počas sedemnástich rokov môjho pôsobenia v rade školy temer každé zasadnutie, na ktorom som sa zúčastnil, bolo rušné, často s dramatickým obsahom. Náhodný divák by si pomyslel, že tam prebieha prudká hádka. No v skutočnosti to bola diskusia, aj keď niekedy s vibrujúcimi emóciami, ale demokratická forma výmeny názorov.

    Asi som mal šťastie, že prvý riaditeľ na škole vnímal moju oprávnenú kritiku s vysokou dávkou tolerancie. Aj keď sme sa na rade školy pohádali, na druhý deň sme si boli schopní podať ruku a život išiel ďalej. Obaja sme si totiž uvedomovali, že je to v prospech celej školy, ak sa snažíme hľadať nové spôsoby jej fungovania a zlepšiť pracovnú atmosféru, čo v konečnom dôsledku pomôže celému kolektívu. O tomto je demokracia a konštruktívna diskusia.

    Po neočakávanej výmene riaditeľa a celého vedenia školy som mal možnosť poznať odlišný prístup k podriadeným, ktorí si dovolili na pôde rady školy povedať svoj názor. Akákoľvek kritika sa u nového riaditeľa stretávala s nepochopením a odporom. Urážal sa, odmietal riešiť pred ostatnými členmi rady školy interné problémy vo vzťahoch medzi vedením a pedagogickým zborom, reagoval podráždene a zdráhal sa prijať čokoľvek, čo nebolo vytvorené z jeho iniciatívy. Po našej výmene názorov na druhý deň neprichádzalo podanie si rúk, ale ďalšie vyostrovanie vzťahov, pribúdajúce zápisy za porušovanie pracovnej disciplíny a napokon moja výpoveď.

    Aj na základe takýchto trpkých skúseností sa už vôbec nečudujem tomu, že sa učitelia nechcú angažovať v rade školy a odmietajú do nej hoci len kandidovať. Riziko, že sa svojimi prejavenými názormi stanú pre riaditeľa a napokon aj celé vedenie školy verejným nepriateľom č. 1, je totiž príliš vysoké. Viacerí, ktorí mi písali a prešli si podobnými skúsenosťami ako ja, by mi aj v tejto chvíli dali za pravdu.

    Ako však pomôcť tým učiteľom, ktorí vedia o spupnosti a samoľúbosti svojich nadriadených, a napriek tomu riskujú, keď sa otvorene púšťajú na pôde rady školy do často prehratých vojen? Ich kolegovia ich v tom podporujú, ale len tak poloilegálne v bezpečných zónach svojich kabinetov či zborovní. Keď príde na lámanie chleba a majú sa ich otvorene zastať na poradách, mlčia. Hlavy majú sklonené. Často čakajú, že ich zástupcovia v rade školy, že si poradia sami, veď ich predsa zvolili, musia za nich zabojovať a znášať všetky dôsledky. Tragický obraz toho, čo sa v mnohých zborovniach na Slovensku deje.

    A často mlčia aj zástupcovia odborovej organizácie, ktorí pritom nič neriskujú, lebo ich postavenie im zaručuje, že nemôžu byť prepustení zo zamestnania. Tí odvážlivci, ktorí sa rozhodli na seba prevziať zodpovednosť a zastupovať svojich kolegov v rade školy, často možno ani netušili, aké bremeno budú musieť na svojich chrbtoch niesť. Niektorí sa radšej po čase vzdajú členstva v rade školy, lebo pochopia, že bojovať proti despotickej moci riaditeľa, navyše chráneného zriaďovateľom, je dobrovoľná samovražda, iní pokračujú i na úkor svojho zdravia a rôznych sankcií zo strany vedenia školy. O tom, koľkí z nich boli napokon prepustení z práce, neexistujú žiadne štatistiky, iba ak súdne, keď sa domáhali zrušenia výpovede.

    Aké sú však možné východiská? Nemalo by sa zákonom upraviť, aby členovia rady školy z radov pedagogických a nepedagogických zamestnancov požívali právnu ochranu pred možnosťou výpovede rovnako tak, ako to platí v prípade trojčlenného výboru odborovej organizácie, ktorá na danej škole pôsobí?

    Návrh, ktorý podáva moja kolegyňa Remišová, je tiež krokom k takejto právnej ochrane, ale osobne si nemyslím, že je jediným možným riešením. Dostať o dva mesiace odstupného naviac v prípade prepustenia z práce nemôže byť pre člena rady školy takou oporou, ktorá by ho pozitívne motivovala vyjadrovať sa kriticky k činnosti školy či samotného vedenia. Riskovať kvôli dvom platom navyše nie je podľa môjho názoru motivujúce. Člen rady školy by mal mať absolútnu ochranu pred prenasledovaním, šikanovaním zo strany vedenia, a teda aj prepustením zo zamestnania.

    Do úvahy prichádzajú aj iné možnosti. Napríklad by mohol mať skrátený úväzok, čím by sa znížila pravdepodobnosť jeho prepustenia, alebo by mohol požívať právnu ochranu pred prepustením z organizačných dôvodov, ktoré sú najčastejším spôsobom, ako sa riaditelia môžu zbavovať nepohodlných podriadených. V iných prípadoch, napríklad pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, by ako člen rady školy pred prepustením nebol chránený.

    Iste mnohí budú namietať, prečo práve len učitelia v rade školy by mali byť takto chránení. Na jednej strane v rade školy môžu sedieť aj učitelia, ktorí sú lojálni voči vedeniu, nezastupujú záujmy kolektívu, nanominovali sa tam za zvláštnych okolností. Takíto ľudia si nezaslúžia mať žiadne výsady. Na druhej strane si položme otázku, ako budeme chrániť učiteľov, ktorí nie sú členmi rady školy a či už na poradách, alebo pri iných príležitostiach otvorene a kriticky pomenúvajú problémy na škole, dostávajú sa do konfliktu s riaditeľom či zástupkyňami školy? Samozrejme, ak teda majú na škole odbory či zamestnaneckú radu a tá by ich mala chrániť. Ale vieme, ako to na škole často funguje.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je návrh zákona, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu učiteľov v rade školy a zrušiť právo veta samosprávneho zriaďovateľa. Je to opodstatnený návrh, to sme si pred chvíľou ukázali na príkladoch i vyplývajúcich paradoxoch. Preto sa plne stotožňujem s kolegami predkladajúcimi tento návrh zákona a žiadam o jeho podporu, aby učitelia angažujúci sa v rade školy boli lepšie chránení. Lebo práve oni sú ľudia, ktorým nie sú ľahostajné veci okolo nich, ktorí sa snažia meniť veci k lepšiemu, ktorí sú ochotní vzdať sa časti svojho voľného času pre dobro celku, ktorí sa vystavujú možným postihom pre kritické názory na vedenie školy. Pre toto všetko si zaslúžia minimálne takú ochranu ako zamestnanci angažujúci sa v odborových organizáciách či v zamestnaneckých radách, ktorých chráni Zákonník práce v čase funkčného obdobia i počas šiestich mesiacov po jeho skončení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať, vrátane skončenia pracovného pomeru, a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou v odboroch.

    Zrejme sme ešte za tých 26 rokov od nežnej revolúcie nedošli do štádia, keď by sme si s istotou mohli povedať, že demokracia na našich školách, sloboda vyjadrovania názorov našich pedagógov je na vysokom stupni v rámci európskeho kontextu. Ak chceme, aby sa demokracia a sloboda prejavu stali piliermi školstva, musíme pre to niečo urobiť. Prijať osobitný zákon o psychoterore na pracovisku, mobingu a bosingu alebo posilniť vymožiteľnosť podľa antidiskriminačného zákona, kde uvedené kategórie spadajú pod definíciu obťažovania a jeho účinné uplatňovanie v praxi je brzdené dôkaznou núdzou, problematickým určením konkrétnej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj vybavovaním sťažností na diskrimináciu zamestnancov, kde bežným javom je, že sťažnosť na nadriadeného zamestnanca napriek tomu, že je adresovaná jeho ďalšiemu nadriadenému, vybavuje práve ten zamestnanec, voči ktorému sťažnosť smeruje, čo má za následok iba zintenzívnenie šikany voči svojmu podriadenému.

    Takto prijatý legislatívny rámec, ktorý by v podobných prípadoch, ktorý som uviedol, dostatočne chránil učiteľov pred prejavmi šikanovania, zastrašovania, prenasledovania za kritické názory či iných praktík typických pre totalitné režimy, by nielen upevnil ústavnú slobodu prejavu, ale aj vieru v právo a jeho reálne uplatnenie, vrátil by zastrašovaným a šikanovaným tvár. Iba tak sa budú môcť aj učitelia stať vzorom pre mladú generáciu. Pretože nielen vedomosti, odborné skúsenosti či pedagogický prístup určujú, aký pohľad či názor si mladý človek na svojho učiteľa vytvorí, dôležitý je aj ľudský rozmer, charakter človeka, odvaha učiteľa vyjadriť vlastný názor bez ohľadu na okolnosti a dôsledky z toho plynúce.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami piati páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

  • Pán kolega Žarnay, ja som si veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie a rovnako ako vy som učil. Dvanásť rokov som pracoval na gymnáziu, z toho posledných päť rokov som bol člen rady školy. Nakoniec ma za moje politické názory z tej školy vyhodili po tých dvanástich rokoch. Takže viem na jednej strane pochopiť, o čom rozprávate, ale na druhej strane s niektorými vecami, ktoré ste povedali, sa absolútne nedá súhlasiť a sú dôkazom toho, že nemáte prehľad o tom, ako to funguje zo strany zriaďovateľa týchto škôl.

    Lebo čo ma donútilo dať faktickú na vaše vystúpenie, bolo to, keď ste povedali, že zriaďovatelia nútia riaditeľov akceptovať predražené zmluvy na nákupy rôznych tovarov a služieb. Musím vám povedať, že u nás v Banskobystrickom kraji je to tak, že my ako centrálny obstarávateľ práve naopak, práve naopak, o 30 až 40 % nakupujeme všetky veci lacnejšie, ako to pôvodne nakupovali riaditelia vo svojej vlastnej pôsobnosti. Vo svojej vlastnej pôsobnosti.

    A poviem vám, že za tých dvanásť rokov na tom gymnáziu som bol mnohokrát svedkom toho, ako sa kupovali predražené tovary, predražené služby, a nakoniec za to, že som v rade školy kritizoval predražený nákup novej sieťovej technológie, itečkárskej, som bol, akože bol to dôvod na to, aby som bol organizačne zrušený. Čiže v tomto s vami nemôžem súhlasiť.

    A ďalej s vami nemôžem súhlasiť v tej snahe o zrušenie toho veta zriaďovateľa, pretože práve toto veto zriaďovateľovi dáva možnosť, že nemusí súhlasiť s riaditeľom. A nie, ako vy ste povedali, že zriaďovatelia silou-mocou držia tých riaditeľov. Nie je to tak a bolo by možno dobré aj trošku získať príklady z praxe aj z tej opačnej strany, lebo potom je to také jednostranné.

    Ďakujem.

  • Pán Žarnay, ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa vyjadril iba k jednej časti, o ktorej ste hovorili, a to, že župy rozhodujú o otvorení nových ročníkov. Ono je to trošku taká schizofrénia v nás. Pretože raz tá decentralizácia bola a na jednej strane, keď nám to vyhovuje, tak chceme, aby rozhodovalo o tom ministerstvo, keď nám to nevyhovuje, tak chceme, aby župy, alebo zas opačne. Možno si budeme musieť všetci naozaj rozhodnúť, že čo chceme a ako sa máme pozerať na ten problém. A potom buď tie jednotlivé kompetencie presuňme a nech o tom rozhoduje ministerstvo alebo niekto iný, alebo akceptujme, že sa udiala nejaká decentralizácia a musíme akceptovať aj rozhodnutia žúp.

    Na druhej strane musím vysloviť, že, áno, aj ja si myslím, že by o tom nemal rozhodovať nejaký úrad, ministerstvo, župan, nie župan, pardon, alebo župný úrad a podobné iné organizácie, ale mali by o tom rozhodnúť rodičia na základe toho, kam deti dajú na základe jednotlivých výsledkov škôl, ktoré by sa mali zverejňovať. A tie výsledky by sa mali zverejňovať smerom k verejnosti, aby sa vedeli rozhodnúť. A znova nehovorím o výsledkoch typu Monitor 5, Monitor 9, maturita, ale nejaké koncepčné veci, na základe ktorých sme podávali aj návrh, ktorý včera bol prezentovaný.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som si tiež veľmi pozorne vypočula váš prejav a musím povedať, že tiež mám nejaké skúsenosti z členstva rady školy. Som členkou rady školy v dvoch školách, konkrétne na území Bratislavy, šesť rokov. Ale ja som asi v iných radách škôl, ako ste vy. Ja som sa v živote nestretla s takými neduhmi, na ktoré upozorňujete. Nevylučujem a nespochybňujem, že sa nemôžu stať.

    Ale spýtam sa takto: Tieto veci, na ktoré ste spomínali, neprávosti a nekalosti, sa stali práve v tom období, v tom ročnom období, odkedy platí tá vami kritizovaná novela toho zákona? Ja si nemyslím. Práveže ste upozorňovali na obdobie, ktoré bolo pred tým, a preto musím súhlasiť s vami, čo ste povedali, že naozaj pri vykonávaní funkcie a povolania učiteľa, ako aj členov rady školy platí naozaj ten ľudský rozmer, charakter učiteľa.

    Ja pochádzam tiež z učiteľskej rodiny. Môj otec odučil viac ako štyridsať rokov na škole, takže viem, o čom hovoríte. Poznám dosť dôverne to prostredie, ale nemôžem súhlasiť so všetkými vašimi tvrdeniami. Preto pravdepodobne predmetný návrh nepodporím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za príspevok pánovi poslancovi Žarnayovi. Ja som mala tiež osobnú skúsenosť ako členka rady školy veľmi negatívnu. Išlo o odvolanie pani riaditeľky, ktorá mala dosť nekalé úmysly, a viem, aký problém bol pre učiteľov vlastne vyjsť s pravdou. Boli zastrašovaní, bolo to dosť veľmi ťažké.

    Chcela by som povedať, že aj tá demokracia na školách sa musí nejakým spôsobom vyvíjať, musíme sa jej učiť všetci. Školy sú práve priestorom častokrát pre tieto nedemokratické manévre mocichtivých. Žiaľ, doplácajú na to naše deti, preto určite podporím takýto zákon a takúto ochranu učiteľov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, musím povedať, že podľa vašej rétoriky ako keby bol zriaďovateľ nejaká škodná. Možno máte nejaké osobné skúsenosti, ktoré vás takto ovplyvnili, ale ja musím upozorniť, že som v niekoľkých radách škôl a je tam debata konštruktívna. Tam, si myslím, že nájdeme vždy nejaké riešenie, aby sme danej škole pomohli.

    Ja musím upozorniť na to, že ako zriaďovateľ základnej školy, my sme ich po delimitácii dostali v katastrofálnom stave. Veď tam nič nefungovalo. Od elektroinštalácií, zdevastované múry, nefunkčné pomôcky. My sme to od roku 2004 dali všetko, obce a mestá, do poriadku. Tu si myslím, že aj stredné školstvo naozaj, aj samosprávne kraje urobili strašne veľa roboty. Veď máme aj základné, aj stredné školy, pomaly všetky sú zateplené, čo sa využívali aj eurofondy na to. To sme všetko robili my ako zriaďovatelia.

    Nejaké napätie prichádza, keď dôjde k voľbe riaditeľa. Ale pri základných školách ja musím povedať, že máme, naozaj niekedy vynaložíme aj nadľudské úsilie, aby sme niekoho získali, kto by chcel toho riaditeľa robiť, lebo to finančné zvýhodnenie toho riaditeľa nie je až také lukratívne.

    A spomínali ste platové otázky. Ja musím povedať, že u mňa na základnej škole 1 až 4 je priemer 1 000 eur. To nie je až také zlé. Ale ja im nezávidím, ja im prajem. Ale musíme byť s nohami na zemi, musíme rozmýšľať nad všetkými obyvateľmi, nielen teraz na pedagógov a vychádzať z toho a politický kapitál vytĺkať z niečoho a z tohoto obdobia.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Žarnay, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. V poradí, už nepamätám si presne, kto išiel, ale na pána kolegu.

    Ja som, ja som netvrdil, že všetci zriaďovatelia na Slovensku sú zlí. Verím, že tak ako vy ste, pán Kotleba, zriaďovateľom Banskobystrického kraja, no tak sa snažíte, takisto aj pán a ďalší páni zriaďovatelia sa snažia urobiť všetko pre to, aby ich školy fungovali čo najlepšie a aby ste ich dokázali v medziach svojich možností pomáhať. Skúsenosti, o ktorých som hovoril vo svojom príspevku, však nevyplývajú len z môjho osobného nejakého príbehu, ale aj zo skúseností kolegov učiteľov z celého Slovenska, ktorí mi písali a ktorí mi posielali konkrétne či už faktúry školy, alebo iné veci týkajúce sa netransparentného hospodárenia na škole, kde evidentné bolo napríklad, že firma, ktorá vykonávala úpravy na škole, tak majiteľom tej firmy bol brat riaditeľa školy. Tak ako môžem uveriť takému niečomu, že je to úplná náhoda?

    Čo sa týka ušetrenia, ako ste hovorili, tak tiež tam sú isté problémy, lenže zriaďovateľ si vie ako nastaviť tie kritériá, aby nakoniec tá firma, úspešná firma v danom výberovom konaní bola blízka jeho známemu alebo nejakému kamarátovi.

    K pani poslankyni, áno, taktiež reagujem, že súhlasím s vami. Nedá sa jednoznačne povedať, že všetky rady školy fungujú tak, ako som ich ja charakterizoval. Určite je veľa rád škôl, ktoré fungujú na báze vzájomnej spolupráce, komunikácie, len je ťažké to nejako zovšeobecňovať.

    A k pánovi Bublavému. Tiež súhlasím. Nechcel som "kydať" na všetkých zriaďovateľov. Ale mnohé školy boli zrekonštruované vďaka europrojektom, nielen vďaka zriaďovateľom.

  • O vystúpenie požiadal pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, chcel by som na margo toho, čo sa dostalo ako odpoveď na vystúpenie kolegu Žarnaya, povedať asi toto.

    Samozrejme, že každý vo vzťahu k veciam, ako je takáto norma, hovorí na základe vlastných kazuistík, teda na základe vlastných konkrétnych zážitkov a prípadov a, samozrejme, každý má tie svoje a iný má iné. To znamená, život pána učiteľa Žarnaya je sám osebe kazuistikou, ktorá je pomerne veľmi dramatická a samozrejme, že mu dáva právo zaujať k veci taký názor, aký prežil na vlastnej koži.

    Nespochybňujem, že sa možno Banskobystrický kraj snaží lacnejšie a výhodnejšie nakupovať. Ale zaznelo tu také niečo ako, že či sú zriaďovatelia, z úst kolegu Bublavého, škodná. A takýto zákon nepodporíme.

    Viete, ono je to tak, keď sa zamyslíme nad podstatou zákonotvorby, veľmi veľa zákonov nerobíme kvôli väčšinovému problému. Prečo máme nejaké sankčné daňové zákony? No kvôli tým, ktorí to tie zákony a normy obchádzajú. Prečo máme nejaké určujúce normy pre konzum alkoholu za volantom? Nie všetci Slováci chodia napití za volantom. Ale niektorí chodia a kvôli nim sú tie normy. A tak ďalej a tak ďalej.

    Máme veľa inštitúcií, ktoré majú vo svojej podstate povinnosť venovať sa menšinovým prípadom, Úrad pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou. Preboha, nie každý doktor je zabijak v bielom plášti. Existuje menšina tých prípadov, ale máme kvôli tomu normy a inštitúcie.

    Takže nepodsúvajme kolegovi Žarnayovi, že týmto pádom vlastne to sú také nejaké osobné skúsenosti. A v tomto zmysle teda musím povedať, že ozaj nie je nieže zásluhou zriaďovateľa, že školy sú zateplené, či z eurofondov, alebo z iných zdrojov, o tom ale tento zákon nehovorí.

    Takže, Dušan, ten argument nie je namieste. Tento zákon nehovorí, že zlý zriaďovateľ nezatepľuje. Ja ti len hovorím, že tento zákon pojednáva o úplne inej veci.

    A viacerí v diskusii poňali vystúpenie kolegu Žarnaya ako obsah zákona. Veľkú časť jeho vystúpenia tvorili skúsenosti a názory, ktoré išli ďalej, ako je to, čo je na stole. To znamená, nehodnoťme predloženú normu podľa mňa oprávnených, ale nie v zákone zakódovaných predstáv kolegu Žarnaya.

    Takže pre mňa, aby som to povedal, tak to, čo zažil on, a porušenia hospodárenia, ktoré sa odohrali na škole, kde pôsobil, na ktoré upozornil a za ktoré bol potrestaný a zlikvidovaný ako učiteľ, by samy osebe mohli byť dôvodom na prípadné primerané úpravy zákona v zmysle, aby presne takíto ľudia možnože len v 5 %, v 3 % či v 1 % prípadov, kde sa pod egidou zriaďovateľa kradne, tým vôbec neznamená, že pod všetkými zriaďovateľmi sa tak deje, aby sa nemohli stať. Ani výsledky kontroly, ktoré, presne vzaté, dali za pravdu pánovi učiteľovi, neboli dôvodom, aby sa konalo proti niekomu inému, v jeho prípade ako práve proti nemu, tomu, ktorý na to upozornil. Presne tak, ako voči mojej študentke a kolegyni, ktorá upozornila na bielenie chorobopisu. Kto tam bol šikanovaný? Tí, čo bielili, alebo tá, čo na to upozornila?!

    To znamená, zákony robíme práve kvôli porušovateľom toho, čo má fungovať, a v tomto zmysle budem brániť kolegu Žarnaya a jeho osobný prípad ako dôvod takýchto zákonov.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie, pán poslanec. Myslím, že pána poslanca Žarnaya netreba brániť, totižto nikto naňho neútočil. My sme slušne všetci položili otázky a rovnako ako on sme hovorili o tom, čo sme zažili, aké máme my skúsenosti.

    Ale ja sa chcem aj vás spýtať, pretože, a mám pred sebou dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona, kde sa píše, čo je cieľom predkladaného návrhu zákona. A tu sa hovorí, že "cieľom je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia". Ďalej sa píše, že "podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov". S týmto ale nemôžem súhlasiť, lebo mne z toho návrhu, resp. z dôvodovej správy nevyplýva, že za to ročné obdobie, odkedy platí právo veta, naozaj k tomu rodinkárstvu, k tomu klientelizmu, k tej korupcii došlo.

    Na všetky tieto prípady, na ktoré upozornil pán kolega Žarnay, prišlo alebo k nemu mohlo dôjsť ešte pred tým časom, než táto novela, vami kritizovaná, vstúpila do platnosti. A my sa teraz ideme vracať do toho predchádzajúceho obdobia.

    Takže ja sa chcem opýtať, či naozaj toto právo veta, kde dokonca pri druhom odmietnutí sa vyžaduje trojpätinová väčšina hlasov všetkých členov zastupiteľstva, je podľa vás menej a menej demokratické ako rozhodnutie rady školy, ktorá tiež môže byť kreovaná rôzne, možno aj vplyvom nejakých rodinných väzieb, nehovoriac o iných.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán kolega Osuský, keďže si ma pekne oslovil, tak preto ešte raz reagujem, už nechcel som do rozpravy ani do faktických, ale musím upozorniť na toto, čo moja predrečníčka hovorila ohľadom toho práva veta.

    Veď zriaďovateľ, aby nemal možnosť, ten, ktorý dáva finančné zdroje, najviac finančných zdrojov, aby fungovali školy, aby nemohol zabezpečiť riadny chod školy, lebo ak príde k nejakým kolíziám? Veď to by bolo ozaj nespravodlivé.

    Viete, koľko teraz sme museli zlučovať alebo rušiť škôl ako zriaďovatelia? A to sú bolestivé, bolestivé naozaj záležitosti a aby to fungovalo, zodpovedá zriaďovateľ. A ak niečo spraví zlé, tak sa bude zodpovedať, či už dotyčný primátor, starosta alebo predseda samosprávneho kraja. Nedostane dôveru od ľudí, ak ich sklame. Ja si myslím, že naozaj treba zriaďovateľovi nechať tie možnosti, aké má.

    Prečo nie sú zrovnoprávnené možnosti, ako sú na cirkevných školách? Veď sa na to pozrime. Tam má takisto zriaďovateľ väčšiu možnosť ovplyvňovať rady školy. A prečo by sme my obecné, štátne školy nemali tú istú možnosť ako zriaďovateľ cirkevných škôl?

  • Ďakujem pekne. Chcem sa hlavne poďakovať kolegovi Osuskému za jeho príspevok a za to, akým úprimným spôsobom poukázal na môj osobný príbeh. Zároveň nechcem, aby celá táto rozprava vyznela tak, že ja tu rozprávam len o sebe a skrz vlastnú skúsenosť sa snažím teraz podporovať návrh, ktorý by mal, už mne, mne síce nepomôže, ale pomôcť nejako očistiť moju minulosť.

    Ale odvolávam sa na to, že celý tento návrh zákona a aj ten príspevok, s ktorým som prišiel, je kvôli tomu, aby som podporil kolegov v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja alebo ktorí sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja.

    Zároveň ma trošku mrzí, že v tej rozprave alebo vo faktických poznámkach o práve veta zriaďovateľa úplne zanikla druhá časť navrhovaného zákona, s ktorou prišla Veronika Remišová, ako chrániť členov rady školy, ktorí sú zástupcami pedagogických a nepedagogických zamestnancov, a k tomu sa nikto nevyjadroval z mojich predrečníkov vo faktických poznámkach.

    Takže asi toľko. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milá Edit, zhodou okolností to, čo si hovorila o spolitizovaní, v našej dôvodovej správe nie je. Ako vieš, jedná sa o paralelnú diskusiu o dvoch zákonoch, ale už predtým som sa vyjadril na tému spolitizovanie. Na Slovensku spolitizovanie znamená sklientelizovanie a ja trvám na tom, že toto dáva väčšiu možnosť sklientelizovania. Lebo 8-člennú školskú radu len tak nesklientelizuješ, tak jednoducho, tak ako jednoho riaditeľa. Takže toľko k tomu, že trošku si hovorila k inému ako to, za čo tu sedím ja, ale v poriadku.

    Len chcem teda povedať, že ten argument, že čo sa stalo za ten rok od platnosti toho zákona. A ja sa pýtam, čo tie školské rady za 8 rokov svojej plnej právomoci, ako sa ony podieľali na tých zlých veciach? Lebo tá zmena zákona nastala ani keby v reakcii na to, že učitelia nadšení z mojej materskej školy, a teta kuchárka a jedna pani učiteľka niečo rozkradli, zneužili, urobili zlého. To znamená, prečo im bolo treba odňať tú právomoc? Toto sa pýtam, lebo ten zákon odňal týmto ľuďom právomoc a ich dosah na to zlé, čo sa môže diať niekde, je nie tak veľký, ak len majú trochu statočnosti. To znamená, to v tomto bol ten problém.

    A, Dušan, kolega Bublavý, aj ja som mal za povinnosť zrušiť dlhé roky fungujúcu školu z príčin, na ktorých sme sa nejakou vinou nepodieľali. Mesto nám zabudlo oznámiť, že vedie proces, a zabudlo nám oznámiť, že ho prehralo a prišli sme o tú budovu zverenú. Napriek tomu ma starostka Rosová ako svojho vicestarostu poslala do jamy levovej ako troubleshootera, pretože tam boli rodičia a museli sme to vyriešiť. Vyriešili sme to, ale opäť toto s týmto zákonom nijako nesúvisí, to je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Keďže sa faktická poznámka pani poslankyne Pfundtner týkala nášho návrhu, kde uvádzame práve my politizáciu školy, tak si dovolím zareagovať. Ako argument pani poslankyňa uvádzala, že nedochádzalo k porušeniam alebo k problémom pri uplatňovaní práva veta. Pani poslankyňa tu zrejeme nebola, keď sme naposledy debatovali práve o tomto probléme, a tu by som chcela opäť poukázať na prípad z obce Vrbov, a treba si uvedomiť, že právo veta sa uplatňuje jeden rok. To máme jeden rok, kdežto tá situácia predtým platila niekoľko rokov. A už počas jedného roka tu máme prvý prípad zneužitia práva veta, keď v podstate v obci Vrbov starostka a poslanci nepotvrdili súčasného riaditeľa školy vo funkcii a nepomohlo mu ani to, že ho rada školy určila za víťaza výberového konania už druhý raz. A keď sa pýtali poslancov, prečo tak hlasovali, tak jeden z poslancov hovoril doslova, citujem: "Neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší. Opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať." Tak ak toto nie je exemplárny prípad politizácie riaditeľa školy, tak už neviem čo iné.

    Takisto tu zazneli ešte v predchádzajúcom vystúpení príklady, nejaké príklad zo zahraničia, že ako je to v zahraničí a že vo Francúzsku, keď sa odvoláva riaditeľ, tak ho odvoláva zriaďovateľ. Tu by som chcela poukázať na to, už som to raz povedala, že odvolávanie a menovanie je úplne iný prípad, ale môžme ísť tu k našim susedom Poliakom, ktorí nedávno robili reformu školstva, a ako je to teda s výberom riaditeľa v Poľsku. Zriaďovateľ menuje výberovú komisiu, ktorá je zložená so zástupcov zriaďovateľa, učiteľov, rodičov a zástupcu odborov, teda podobne ako u nás. Členovia výberovej komisie zvolia riaditeľa, ale jeho vymenovanie je už plne v kompetencii oblastného školského kurátora. Tzv. kurátor oswiaty. Nie je to také nelogické ako u nás. U nás menuje riaditeľa ten, kto sa voľby zúčastnil, teda zriaďovateľ, a teraz mu ešte pridávame právo veta. Kurátor v oblasti školstva je priamo podriadený ministrovi školstva, je ministrom vymenovaný a na základe konkurzu mu môže byť ním len človek z praxe. Učiteľ, ktorý odučil najmenej sedem rokov a tri roky musel vykonávať dozor, teda bol školským inšpektorom. To znamená, že kurátor nie je nejaká politická figúrka dosadená, ale je to odborník s praxou a školstvo v Poľsku riadia odborníci s praxou.

    Takže tu by som chcela poukázať na to, že rok sa uplatňuje právo veta a už počas tohto roka už tu máme prvý prípad zneužitia a politického zasahovania do samosprávy školy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, Veronika, ten prípad, na ktorý si poukázala, je zase jednou kazuistikou, ale pre mňa je zároveň a hádam aj pre ostatných v sále, ak sa nad tým zamyslíme, takou ukážkou. Poslanecký zbor volený občanmi, samozrejme, má isté v takomto prípade vetovanie riaditeľa silne sprostredkované informácie. Možnože v malej obci, kde deti všetkých poslancov chodia do tej školy, to má inú váhu, ale zároveň musím povedať, že vo veľkom meste alebo povedzme v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde zhodou okolností, kde v nejakej tej škole sedím v rade školy i ja, tak všetci ostatní 24 poslanci, ktorí by o merite hlasovali, s tou školou pravdepodobne dlhé roky, ak vôbec niekedy, nič nemali.

    To znamená, že odsúvame právo likvidovať navrhnutého zvoleného riaditeľa na ľudí, ktorí o tej veci, bez toho, aby sme ich obviňovali, že sú lajdáci a nestarajú sa, jednoducho nemôžu z podstaty veci mať také vedomosti, ako majú tí rodičia, učitelia v tej rade školy. Teda my to odsunieme s tým, že si umyje ruky zriaďovateľ a nechá si to odhlasovať zastupiteľstvom tvorenými slušnými ľuďmi nepochybne, ktorí ale o veci nevedia.

    A skutočne ten príklad s tým odvolávaním, ten som už zmienil v minulom vystúpení pred týždňom. V Spojených štátoch volia občania svojho prezidenta zastúpení voliteľmi po tom, ale impeachment a odvolávanie prezidenta nerobia občania, ani v prípade Nixona, ani v prípade Clintona, robí to parlament.

    To znamená, že nedá sa hovoriť o voľbe a o odvolávaní ako o totožnej veci ani na takomto príklade ilustrovane.

  • Pani kolegyňa Remišová, aby som správne porozumel, vy ste predniesli ešte nový model menovania riaditeľov ako uvedenie príkladu z Poľska, ak som správne počul. To znamená, že nielenže právo veta je zlé, ale aj ten model, ktorý v súčasnosti je, je zlý. Tak som tomu porozumel podľa toho, čo ste povedali. Možno sa mýlim.

    Ale poďme si rozobrať to, čo ste vy povedali, lebo jedna z vašich hlavných argumentácií je odpolitizovanie. Nuž v Poľsku každý minister, pokiaľ viem, je politický nominant a kurátor alebo ten, o ktorom ste hovorili, ktorý je menovaný tým ministrom, musí mať nejaké skúsenosti, ale to ešte neznamená, že tento človek nemusí mať politický názor, že nemusí byť s ministrom povedzme v jednej partaji. Pokojne môže byť a vôbec to nemení pohľad na to, čo je. Pretože ja si myslím, že tento jeden človek môže byť omnoho skôr ovplyvniteľný, nepoznám skúsenosti v Poľsku, ako povedzme trojpätinová väčšina v hocijakom zastupiteľstve, ktorá musí v konečnom dôsledku rozhodnúť, volených zástupcov. A iste uznáte, že keď prejdete možno všetky samosprávne zastupiteľstvá, či obecné, mestské alebo povedzme aj krajské, tak možno na jednej ruke spočítate, že tam povedzme podpora či už starostu, alebo primátora v zastupiteľstve nie je trojpätinová.

    To znamená, svojím spôsobom môžeme povedať, že o tom rozhoduje kvázi taká ústavná väčšina či už v obci, alebo v kraji. A toto je podľa vás popieranie demokracie? Ja si to nemyslím.

  • S reakciou pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za faktické pripomienky.

    K pánovi poslancovi Blanárovi. Pravdepodobne ste ma zle pochopili, ja som uvádzala poľský model ako jeden z modelov a ako dôkaz toho, že nie, pretože tu bolo uvádzané, že v iných krajinách tiež to menuje alebo môže zasahovať do toho zriaďovateľ, takže som uviedla príklad v Poľsku, kde zriaďovateľ do tohto procesu nezasahuje, je to trochu iný model. Ale to neznamená, že ten model, ktorý sme tu mali predtým, ako sa prijalo veto zriaďovateľa, nebol správny.

    Čo sa týka samotnej, samotného procesu voľby v Poľsku, tam vám asi ušlo to, že je menovaný kurátor na základe konkurzu. Zatiaľ nič transparentnejšie ako menovanie na základe konkurzu sme nevymysleli, samozrejme, vždy sa dá konkurz zneužiť, áno, vieme, ako to funguje tu v našich končinách, že väčšina konkurzu, že nejaké alebo že konkurzy sú často zmanipulované. To neznamená, že samotné výberové konanie, proces konkurzu je zlý.

    Čo sa týka tej trojpätinovej väčšiny, je to úplne jedno, či to je trojpätinová väčšina, alebo nadpolovičná väčšina, alebo jednoduchá väčšina, pretože to, čo som práve prečítala v tom Vrbove, to znamená, že keď sa jeden z poslancov vyjadril, že "neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší". To hovorí, to hovorí úplne za všetko. A ja sama som tiež v rade školy, a už som to spomínala minule, keď sme mali výberové konanie, tak všetci, čo sme sa ho zúčastňovali, sme sedeli na výberovom konaní možno 6 hodín a počúvali sme prezentácie jednotlivých riaditeľov a kompetentne sme sa rozhodli. Ako sa môžu poslanci rozhodnúť bez toho, aby počuli tieto prezentácie, to mi vôbec nie je jasné. A ináč ako politizácia sa to nedá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, najprv tak v úvode, zo záznamu som si teraz spätne pozrel aj z toho, čo vidím teraz, aj keď sme možno trochu v komornejšej atmosfére tu, je dôležité, že táto téma má prevažne odborný charakter a naozaj sa tu argumentuje na základe vecí, ktoré sú skôr z praxe. A je to veľmi dôležité povedať hneď na začiatok, pretože školstvo a veci, ktoré sa týkajú školstva, by si mali odpustiť nejaké stranícke naťahovačky, pretože je to vec nás všetkých.

    Téma zriaďovateľského veta v minulom roku vytvorila veľmi búrlivú diskusiu, vyvolala zhodu naprieč všetkými školskými organizáciami, napríklad výzvu na Changenete podpísalo 4 450 ľudí ako podporovateľov a výsledok poznáme. Stále je to vnímané v školskej verejnosti ako bolestivý bod, kedy sa ich vôľa obišla a zanechalo to veľmi nepríjemnú pamäťovú stopu. Mnohí to poznáme aj osobne zo života, keď sa nám tak deje krivda a chýba nám možno niekedy patričný nadhľad, tak ťažko sa vieme odosobniť.

    Ale kľúčovým slovom, ktoré tu už zaznelo, a dovolím si opäť zopakovať pri týchto návrhoch a vychádza to aj z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém, je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, keď bola zmena zákona prijímaná. Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastavenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou. Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy. Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou. Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.

    Najprv pár poznámok k tej druhej. Osobne by som sa v tejto sfére pridržal českého modelu, ktorý - ako aj ukazuje štúdia Parlamentného inštitútu, za ktorú ďakujem, že nechali alebo na požiadanie bola vypracovaná pre pána poslanca Petráka, predsedu nášho výboru - je pomerne rozšírený. Organizačno-ekonomickú stránku má plne v kompetencii územná samospráva, v pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy vo veciach ekonomických alebo riaditelia školy vo veciach ekonomických pracujú pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely.

    A možno celá táto diskusia by sa mala preniesť aj na nastavenie týchto mantinelov. Riaditelia by mali mať dosah na rozpočet v otázkach pedagogických a zriaďovateľ by mal mať výraznejší vplyv na financovanie budov, prevádzku a vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Čiže rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti nebude na škodu.

    Ale teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou. Toto je o tom aj vlastne celý predmet návrhu. Tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail. Hlas zriaďovateľa je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách, ako bolo uvedené v tej štúdii, nie je zabezpečené. Áno, bavme sa o tomto, že ho posilníme alebo zvýrazníme. Zachovávajme rovnováhu. Ale nevychádzajme z predpokladu, že tu niečo nie je v poriadku v tom zmysle, ak rozhodnutia nie sú nám vždy po chuti. A teraz, dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy, pretože tam má svojich zástupcov zriaďovateľ, má ešte aj tento prostriedok. Ale ak samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom by sme mali nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania, napríklad inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosahovala lepšiu voľbu, čo mám aj ako informácie z rôznych zdrojov. A dosť sa to podobá aj tomu poľskému modelu, ktorý tu bol teraz spomínaný.

    Nechcem paušalizovať, pretože - tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska - mali by sme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätia a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca. A to aj napriek tomu, že v rámci kampane Zber strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na nepráve, nulové správanie voči riaditeľom zo strany zriaďovateľov.

    Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu dnes musí zaznieť, sú ľudia. Je to o ľuďoch. To sa ale musím obrátiť na mojich kolegov a všetkých ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich. Ak ostane zachovaný súčasný model, keď je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem vyzvať, chcem posmeliť, nech začnú uvažovať na svojom aktívnom zapojení do komunálnej politiky. Naozaj, na každom pracovisku sa nachádzajú prirodzení lídri, ktorí musia len zobrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstvá krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách, resp. aj za starostov, aj primátorov.

    Niektorých poznám, ktorí vyšli z učiteľského prostredia, a to je iná debata, to je iná diskusia. Ak ten človek prišiel z toho sveta školského, ktorý najlepšie a najdôveryhodnejšie pozná, to je vždy iná debata. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa týka nás všetkých.

    Ale len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzákladnejšie, priamo tam, vo svojich komunitách. A jedna dobrá rada: nech to nerobia osamotene. Nech pre túto vec verejnú získavajú čo najviac nielen svojich kolegov, ale aj všetkých, ktorým veci školské ležia na srdci. Nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej, veď to všetci poznáme, ten konkrétny verš, že "povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz si po kútoch nôťa so svrčkami".

    Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiadava o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie konkrétne. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia. A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tom cennom prejave, ktorý som si vypočul, zaznelo jedno, samozrejme, celkom očakávateľne nosné slovo - samosprávnosť. A pravda je, že jedným z výdobytkov novembra bolo, že sa znovu zrodila samosprávnosť. Samosprávnosť, ktorá sa iste nerodila ľahko a škobrtala ako malé dieťa a padala do kaluží, ale ktorá nepochybne mala a má stále hrať úlohu vo formovaní zodpovedného, angažovaného občana.

    A keď, a tu už zaznelo, hovorí, bola tu položená otázka: Čo sa takého zlého stalo od zbavenia školských rád samosprávneho práva jednoho, takého zlého, že my tu dávame novelu na obnovenie pôvodného stavu? A ja sa zase spýtam: A čo sa tak za tie dlhé roky strašného stalo, že bolo treba túto samosprávnosť okresať?

    Veľmi dobre tam zaznelo slovo kolegu Sopka o tom, ako sa formuje v komunite angažovaný občan, ktorý sa stará o veci verejné. Toto bolo jedno políčko, kde sa mohol formovať aktívny občan, ktorý potom mohol vstúpiť do politiky dobre sformovaný občianskou angažovanosťou.

    A musím povedať, že ešte nikoho nenapadlo, aby odobral právo akademickým senátom univerzít rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú, hoci tiež by mohol niekto povedať, že tie peniaze predsa neplatia na chod univerzity z vlastných pudilárov ani študenti, ani profesori, ani iní pedagógovia univerzít. Nakladajú, presne vzaté, s verejnými peniazmi, a napriek tomu čakám, kedy niekoho napadne, že je škodlivý tento typ samosprávnosti a že páni profesori a študenti majú držať hubu a krok a držať sa zriaďovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Sopkovi a zvlášť mu ďakujem za to, že použil vo svojom príspevku slovo líder, riaditeľ ako líder. A to sme možno zabudli v celej tej diskusii spomenúť, prečo je tá voľba riaditeľa taká dôležitá. Pretože riaditeľ školy by mal byť lídrom, to je prvá vec, a teraz nechcem znižovať dôležitosť učiteľov, ale zatiaľ čo učitelia ovplyvňujú "len svojich žiakov", tak riaditeľ líder má dopad na celú školu. On má dopad na to, ako budú performovať učitelia, aký bude ich výkon, akí budú motivovaní, ako sa budú v tej škole cítiť, líder riaditeľ má dopad na to, ako budú vzdelávaní žiaci, ako bude fungovať škola, aké výsledky budú žiaci dosahovať. Čiže má vplyv nielen na žiakov, má vplyv na učiteľov, na nepedagogických zamestnancov a na celú atmosféru školy.

    A veľmi často je pravda, že momentálne sa tak zameriavame na učiteľov, pretože oni naozaj potrebujú teraz našu podporu, ale tá postava riaditeľa pre dobré fungovanie školy je kľúčová.

    A profesor Hanushek zo Stamfordu vypočítal aj rozdiely v dosahovaní výsledkov žiakov, ak škola má efektívneho lídra riaditeľa a ak škola má zlého riaditeľa. A tie výsledky boli veľmi signifikantné. Takisto sa to odrazilo aj na fluktuácii učiteľov a takisto sa to odrazilo aj na pomere dobrých, alebo výsledkov, ktoré učitelia dosahovali v jednotlivých školách.

    Takže veľmi pekne ďakujem, že tento aspekt priniesol kolega Sopko do diskusie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Sopko, ja oceňujem rozpravu, v ktorej ste vystúpili, pretože v nej zazneli naozaj tie veci, ktoré som hľadala v tých vystúpeniach vašich predrečníkov.

    Zaznelo tu postavenie riaditeľa školy, ja som tým známa, že ja stále rozprávam o kritériách, ktoré nemáme nastavené, aby sme si na našich základných školách, podľa ktorých vyberáme riaditeľov škôl ako tých lídrov. O tom, akí sú učitelia, ako im je krivdené, o tom počúvam stále, ale mne zase na druhej strane ako bývalej riaditeľke školy chýba aj tá postava, alebo akási ochrana aj riaditeľa školy. Pretože pozrite, koľko aspektov je naviazaných na jeho činnosť. Je to zriaďovateľ, sú to kolegovia, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, sú to rodičia, je to celá verejnosť. Tuto ako keby sme na niečo opomenuli.

    Ale čo chcem vyzdvihnúť, pán kolega, a to je pravda, to sú tie veci, že si zabŕdol aj kriticky do našich radov našich učiteľov, že nielen šomrať po kabinetoch, ale naozaj sa postaviť tvárou tvár konkrétne, keď je nejaký problém. A ak je na škole naozaj riaditeľ, ktorý je tým lídrom, tak pochybujem o tom, z vlastnej skúsenosti hovorím, že by ma niekedy bola urazila čo len nejaká kritická námietka, ak to bolo v prospech mojich žiakov alebo celkovej školy. To nikdy múdry a rozvážny riaditeľ neurobí. Ak má iné morálne hodnoty alebo iné predpoklady na túto činnosť, ja neviem, ale to už záleží potom skutočne na každom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na vystúpenie poslancov s faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky, ktoré vždy vnímam ako veci, z ktorých sa môžem ďalej učiť aj zlepšovať, pretože o tom je vlastne aj školstvo a vzdelávanie, nikdy nekončiaci proces. Aj diskusia k tomuto zákonu možno nebude ukončená tým, ako to dopadne, pretože je to tiež nikdy nekončiaci proces, a naším spoločným záujmom má byť vytvoriť podmienky pre čo najlepšie vzdelanie pre naše deti.

    A chcem vyzvať ešte raz, skúsme sa zamyslieť, spoločne pozrieť sa na to aj z iného uhla pohľadu a vykonať taký akt zmierenia, pritom by sme mohli naštartovať naozaj reálne zmeny pre slovenské školstvo.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chudík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Takže ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto predkladanému návrhu zákona, najmä čo sa týka mojej praxe od roku 2002, od 1. júla, kedy prešla táto funkcia zriaďovateľa stredných škôl na samosprávne kraje.

    Bolo tu, padlo tu veľa takých návrhov, že vlastne ako to je, ako to funguje, mňa len zaráža to, že všetko, čo sa hovorí o tom, že prečo je to teraz zlé, sa práve týka obdobia, keď to bolo do roku 2015.

    A zase je to tým, lebo som tak nechcel začať, ale začnem to tým, čo sa týka, čo hovoril pán kolega Žarnay a v podstate hovoril o tom, že vystúpil, povedal niečo vo vzťahu ku riaditeľovi a dostal výpoveď. Ale to bolo v období do roku 2015. Zamysleli ste sa nad tým?

    A teraz druhá vec, teraz si zoberte, už sa to stalo u mňa v kraji a ja sa postavím a poviem, kolega Žarnay má pravdu a chcem odvolať riaditeľa. Akú má právomoc zriaďovateľ odvolať riaditeľa? Musí súhlasiť rada školy, musí súhlasiť rada školy. Ja ako predseda samosprávneho kraja takúto právomoc jednoducho nemám a môžem ho síce odvolať, ale keď nemám súhlas rady školy, tak dá nám, alebo v nasledujúcom pracovnoprávnom spore 100 % som presvedčený, že ten súdny spor by som prehral, keď nemám súhlas rady školy.

    Sám som osobne dával tri návrhy na odvolanie riaditeľov, mali sme 126 škôl, teraz máme 81, lebo počet žiakov klesá, škôl a školských zariadení, a raz mi to trvalo rok, kým rada školy prišla na to, že mám pravdu. Raz mi to trvalo tak, že som bol veľmi prekvapený, že som si sadol s učiteľmi a tí sami už dávali návrh na odvolávanie riaditeľa, čiže to bolo veľmi rýchle. A raz sa stalo to, že začalo trestné stíhanie na riaditeľa školy, ktoré potom bolo zastavené, ale to teraz o to nejde, ale v júni sme vedeli ako zriaďovateľ, že v novembri a v decembri nebude na výplaty v danej škole. Pri 100-percentnom financovaní normatívov na žiaka v tejto škole. Tak som zvolal radu školy a som chcel tieto veci tam riešiť, všetci asi členovia rady školy si mysleli, že ju chcem riešiť vo vzťahu ku trestnému stíhaniu, a zasadli v rade skôr a dali mi uznesenie, že plne podporujú riaditeľa školy. To bolo asi tri-štyri roky dozadu. V danej situácii som si počkal a som povedal, no tak budeme musieť čakať a uvidíme, že čo bude. Samozrejme, že prichádzal november a riaditeľ školy si myslel, že jednoducho ja to nejak vyriešim a že on bude ďalej riaditeľovať, až kým z toho bola aféra, že neni na výplaty, nakoniec výplaty mali včas všetci, tak riaditeľ školy odstúpil sám a ho pritlačila aj rada školy.

    Ale ja sa pýtam, kde bola tá rada školy predtým, keď dala takéto stanovisko tri mesiace predtým?

    To sú faktá a skúsenosti priamo z praxe, ktoré sú, a chcem povedať to, že napríklad takáto sranda v tejto škole stála asi 70-tisíc eur, ktoré sme museli nájsť ako zriaďovateľ, aby bolo na výplaty. A ja teraz sa pýtam: A prečo práve tejto škole? Však je to na úkor iných škôl, na úkor tých škôl, ktoré pracujú a ktoré idú dobre. A aká je možnosť zasiahnuť práve do tohto systému, ktorý je?

    Mňa ani tak netrápi to, že či je tam právo veta, alebo neni právo veta, mňa skôr trápi to, že či zriaďovateľ má právo zasiahnuť do takýchto situácií, ktoré sa jednoducho stanú. Lebo je to právo veta, stále len rieši proste, keď taký problém by nastal, tak je taká istá situácia, ako bola predtým.

    Tuná v týchto dôvodových správach sa píše aj to, že, niečo už bolo tuná hovorené alebo čítané, kolegyňa Pfundtner to hovorila. Ja len poviem, že v tom druhom bode 60 je napríklad, je tam v dôvodovej, išlo iba o výsledok lobingu Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré sa snažilo posunúť postavenie starostu a primátora voči školskej samospráve.

    Viete, ja si dovolím tvrdiť, že zatiaľ ľudia vnímajú miestnu samosprávu ako jednu z tých, ktorá je najviac dôveryhodná, lebo ten starosta, ten primátor je priamo pri občanoch a priamo sa im zodpovedá. Bola tuná povedaná situácia, že vo Vrbove čo sa stalo. Len ja sa pýtam, no dobre, stalo sa, pán poslanec tak odpovedal, ale čo hovorila pani starostka, prečo dávala takýto návrh? To jednoducho nevieme momentálne, nevieme, že čo tam bolo. Ale kvôli jednej veci, že takáto jedna vec sa stala, riešiť všetky takto školy, si myslím, že vôbec, ale vôbec neprináleží.

    Ja ako v podstate človek, ktorý teraz môžem hovoriť za zriaďovateľa v rámci stredných škôl, skúsme si povedať, ako vyzerá rada školy na stredných školách. Je väčšinou 11-členná, má štyroch zástupcov zriaďovateľa, traja sú rodičia, dvaja pedagogickí zamestnanci, jeden nepedagogický zamestnanec a jeden študent. Niekedy, keď viete, bolo to tak aj predtým, že keď si vedel riaditeľ školy vybrať v rámci tých 11 tých 7, tak jednoducho fungoval stále ako riaditeľ, či bol dobrý, alebo či bol zlý.

  • Reakcia z pléna.

  • Momentíček, budem, potom môžeme o tom debatovať.

    A padlo tu aj to, že rodičia sa boja riaditeľa, radšej sú ticho a povedia si, že načo som tam vlastne liezol. No ale však to je presne princíp, ktorý predtým bol, ktorý bol do roku 2015.

    Čiže keď chceme niečo robiť, tak, samozrejme, by sme si mali sadnúť a jednoducho postaviť to úplne ináč, lebo keď má byť školská samospráva školskou samosprávou, tak potom by mali byť školy úplne samostatné, mali by byť bez zriaďovateľa a mali by fungovať takýmto spôsobom, že dostali by akurát peniaze na svoju činnosť, normatív na žiaka toho času.

    Ďalšia vec, ktorá mi pri tomto návrhu jednoducho nejakým spôsobom nereže, nepasuje, alebo mi to tam v každom prípade chýba, lebo keď hovoríme o školách a o školskej samospráve, tak prečo hovoríme tuná len pri školách, kde zriaďovateľom je miestna a územná samospráva? Prečo nehovoríme aj o neštátnych školách? Tam politika nie je? A keď sa hovorí o tom, že ten súkromník si dáva tam vlastné peniaze, tak vás musím opraviť, lebo on dostáva takisto normatív na žiaka cez prenesený výkon štátnej správy. A dokonca my ako krajská samospráva v rámci originálnych kompetencií dávame peniaze na jedálne aj na internáty. Prešovský samosprávny kraj to stojí ročne viac ako 2,5 mil. eura. Tak prečo nehovoríme aj o súkromných školách v rámci tohto vášho návrhu? Jednoducho mi to tam chýba. Či to je iná škola?

    A keď sme určovali práve, že koľko budeme platiť, tak vtedy tam padla jedna záležitosť, ktorú sme si zobrali všetci poslanci, že každý žiak je rovnaký a netreba robiť rozdiely, či to je škola neštátna, alebo štátna. Tak aj v tomto prípade by to tak malo byť a skúste sa teraz postaviť k tým súkromným zriaďovateľom, že čo vám povedia, keby ste takýto návrh dávali aj na súkromné školy.

    Snáď, snáď ešte jedna vec, ktorá v každom prípade platí a platila za starého Ríma už, že ten, kto má právo, musí mať aj zodpovednosť, a ten, kto má zodpovednosť, musí mať aj právo. A prepáčte, ja som si, do toho roku 2015 som to bral tak, že zriaďovateľ Prešovský samosprávny kraj, zriaďovateľ stredných škôl v rámci Prešovského kraja, má len zodpovednosť, keď sa niečo dialo, okamžite médiá boli v kraji, boli u mňa, boli na odbore školstva, až potom išli na školu a my sme mali povinnosť riešiť tento problém, čiže ja som mal povinnosť, ale žiadne právo. Ani ich menovať, ani odvolávať. Rada školy má právo menovať a nemá žiadnu povinnosť! A to je tá situácia, ktorú by som sa chcel ešte dotknúť. Prečo tie rady školy nefungujú aj tak, aby plne zodpovedali alebo plne riešili aj ekonomický a odborný chod školy?

    Presne ste povedal, pán kolega Žarnay, a s tou jedinou vecou som s vami súhlasil, že sú dva typy rady škôl, jedna je tá, ktorá funguje tak, ako by mala, a jedna je tá, že jednoducho sa príde, sa niečo povie a sa ide ďalej. Ja sám som bol na radách školy, kde tí členovia rady školy povedali, že, no jak funguje ekonomika, no však my to tu nepreberáme, však to neni naša vec. A riaditeľ si robil, čo chcel. A to hovorím, to všetko bolo do roku 2015.

    Takže tu by sme si mali postaviť aj pozíciu tej rady školy, že mala by kontrolovať riaditeľa a riaditeľ by mal byť povinný informovať radu školy aj o odbornom, aj ekonomickom chode školy. Ja som napísal potom takýto príkazný list všetkým riaditeľom, že sú povinní takto robiť, a si myslím, že to mala byť ich povinnosť aj bez toho príkazného listu.

    Takže chcem vás poprosiť, keď máme takýto návrh alebo chceme niečo s tým robiť, tak sa, treba k tomu si sadnúť trošku ináč a nie len na základe nejakej skúsenosti z Vrbova povedať, že toto je všetko zlé a je to politické, je tam rodinkárstvo a je tam korupcia a neviem čo všetko dookola. Lebo ja si dovolím tvrdiť, a zopakujem to ešte raz, ten, kto má právo, musí mať aj zodpovednosť a ten, kto má zodpovednosť, musí mať aj právo.

    A čo sa týka návrhu, čo sa týka návrhu ochrany členov rady škôl, v podstate ja s tým súhlasím, nemám s tým žiaden problém. Len chcem vás, pani kolegyňa, poprosiť, máte tam len pedagogických zamestnancov a členovia rady školy sú aj nepedagogickí zamestnanci a v rámci škôl, stredných škôl je to aj študent. Takže treba pozerať aj na týchto členov rady škôl, nielen na pedagogických zamestnancov.

    Asi toľko z môjho pohľadu. Snažil som sa povedať to, aká je prax, ako to funguje, a som presvedčený, že to právo veta nie je až také dramatické a také politické, ako sa snažíte tuná o tom hovoriť niektorí.

    A snáď poviem to za nás zase, ja keď by som chcel druhýkrát dať právo veta, tak musím ísť do krajského parlamentu a 38 poslancov zo 62 mi musia povedať, že, áno, súhlasíme. Myslíte si, že tých 38 poslancov je z jedného politického spektra? Že to tak malo byť. Možno na tých obciach je to trošku ináč, neviem, ale v rámci krajského parlamentu to jednoducho tu neni možné. A keď máme štyroch zriaďovateľov, vlastne máme štyroch zástupcov v rade školy, tak ja tam dávam všetkých poslancov, či je koaličný, či je opozičný, či je nezávislý. Čiže zase tam neni len politická situácia, že ja všetkých ovládam. Alebo že ten, ktorý je zriaďovateľ a je v podstate či primátor, starosta alebo predseda samosprávneho kraja, ovládať všetkých tých štyroch. To nie je pravda.

    Takže skúsme sa na to pozrieť aj z toho pohľadu a snáď, keď chcete, aby takéto veci sa nestávali, ktoré sa napríklad stali kolegovi Žarnayovi, o ktorých tu hovoríte, tak mali by sme sa úplne ináč pozrieť na to, ako funguje rada školy a aká je možnosť zriaďovateľa vstúpiť do toho procesu v rámci toho, aby sa napríklad takéto veci dali napraviť.

    Hovorím ešte raz. Keby sa toto stalo u mňa, ja nemám právo vyriešiť, keby som aj povedal, že riaditeľ koná zle, nemám možnosť takúto vec vyriešiť. A vy v podstate sa chcete vrátiť do toho istého modelu. Do toho istého modelu. Chcete to isté, čo bolo pred rokom 2015.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem pánu poslancovi Chudíkovi. Avšak on celý čas alebo väčšinu svojho času hovoril o odvolávaní riaditeľa a o konkrétnej situácii, ktorá sa stala v jeho škole.

    Ešte raz poznamenávam, ako sme to už minule hovorili, proces odvolávania s procesom zvolenia riaditeľa nemá absolútne nič spoločné. Keď sa odvoláva riaditeľ, tak sa odvoláva pre nejaké pochybenie alebo predpokladáme, že urobil nejakú chybu alebo zle riadi školu, keď volíme riaditeľa, tento riaditeľ je čistá, nepopísaná tabuľa a nemá prečo do toho zasahovať zriaďovateľ. Pretože zatiaľ ten riaditeľ, keďže ho len menujeme do funkcie, volíme ho, tak ešte nemá, nemá na sebe, ja neviem, nestihol spravil žiadnu chybu.

    Čiže ešte raz. Odvolávanie a proces volenia riaditeľa sú dve úplne odlišné situácie a my proces odvolávania riaditeľa absolútne neriešime. My riešime proces voľby riaditeľa.

    Ešte ste hovorili školu vo Vrbove, že neviete, aké tam boli okolnosti a že všetky, všetky prípady, ktoré sme menovali, sa stali pred rokom 2015. Tento prípad vo Vrbove sa stal už od roku 2015 a je dôsledkom práve zavedenia veta. A keď ste sa pýtali na to, že aký bol dôvod. Tak jednoduchý bol dôvod, pretože pani starostka tam chcela svoju kandidátku a nechcela tam kandidáta, ktorého si zvolili aj učitelia, aj rodičia a bola s ním všeobecná spokojnosť. Takže to bol dôvod, že pani starostka chcela, skrátka, svojho kandidáta. Ak sa takto má voliť riaditeľ, tak si myslím, že je to veľmi nesprávne a nie je to na prospech ani školy, ani naši...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Chudík, už to vlastne len stručne zopakujem. Vy ste od prvého momentu nosne hovorili o procese odvolávania a stihli ste povedať, že ten Vrbov je taký jeden prípad. No nepochybne i tá vaša škola je taký jeden prípad a vy ste tam nemali podľa vás, možno i podľa mňa potrebnú právomoc. Ale nič nebráni parlamentnej väčšine ani minulé štyri roky, ani teraz, aby urobila novelu zákona, ktorá bude riešiť problém, o ktorom ste nosne vo svojom vystúpení hovorili, o ktorom ale naša novela nehovorí. Takže to bol plač na úplne nesprávnom hrobe. My toto neriešime, ale máte plne v rukách riešiť to, ako uznáte za vhodné. Tak toľkoto len na margo toho.

    A ako som povedal vo svojom minulom vystúpení, každý vychádza z nejakej osobnej kazuistiky, z osobného prípadu a tie prípady sú rovnocenné, či je to tu, alebo tam, takže nevytýkajte Vrbov, keď sám používate presne taký istý argument.

    A chcem teda povedať, že tie veci, ktoré sa majú riešiť, sú v nás, v rukách nás poslancov, ale nečakajte, že v návrhu, kde nie je reč o odvolávaní, ja uznám, že to má ratio, čo ste hovorili, nám budete vytýkať, že to tam nie je. No však nikomu nebráni legislatívny proces, aby tam vec, ktorú uzná za vhodné, riešil. Tak len toľko na margo odvolávania neschopných riaditeľov.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja síce v mnohom s kolegom Chudíkom ako prešovským županom nesúhlasím, čo sa týka vedenia samosprávneho kraja, ale si myslím, že dnes to povedal úplne jasne a úplne vecne. Nehovoril o procese odvolávania riaditeľa, hovoril o tom, že samosprávny kraj ako zriaďovateľ má jasnú zodpovednosť za školy, ktorých je zriaďovateľom, a, žiaľ, aj keď má za ne zodpovednosť, tak len so štyrmi členmi rady školy z jedenástich nemá žiadne oprávnenia, ako spraviť poriadok s riaditeľom, ktorý to vedie nejakým zlým spôsobom, tú školu.

    Podobný príklad, ako on hovoril, sa nám stal s jednou školou na južnom Slovensku, kde sa sťažovali študenti, sťažovali sa aj pedagógovia, aj nepedagogickí zamestnanci a my ako zriaďovatelia, ako zriaďovateľ teda, sme nemohli s tým reálne nič urobiť, pretože štyri hlasy v rade školy na to jednoducho nestačili.

    Predtým pán kolega Žarnay hovoril o tom, že možno keby sa posilnili právomoci školskej inšpekcie v rade školy. Školská inšpekcia má v rade školy dvoch zástupcov a nenesie žiadnu zodpovednosť za, nenesie žiadnu zodpovednosť za činnosť školy. Samosprávny kraj nesie 95 % zodpovednosti za činnosť školy, má štyroch zástupcov z jedenástich. Takže v prípade problémov naozaj, ako povedal kolega Chudík, je prvý na rade samosprávny kraj a na jeho čele stojací župan, ale ten proces ovplyvniť aktívne nevie.

    Takže treba si to pozrieť aj z tejto stránky a nehovoriť stále len o tom, že čo je zlé na možnosti vetovať, vetovať zvolenie riaditeľa.

    Pretože, pani kolegyňa, nie je to pravda, že riaditeľ je čistý, nepopísaný list. Vo väčšine prípadov sú tí riaditelia novozvolení pokračujúci. To znamená, len málo je nových riaditeľov, ale väčšina z nich sú riaditelia, ktorí už predtým vo funkcii boli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Chudík, chcem oceniť vaše vystúpenie. Hovorili ste naozaj zo skúseností a musím súhlasiť s tým, že nie sú dobré čiastkové riešenia ako v tomto prípade, aby sme sa zaoberali len radami škôl a riaditeľmi.

    Podporujem plne vašu myšlienku, že kto má zodpovednosť, musí mať aj práva. Pokiaľ chceme zmeniť nejakú filozofiu, ako ste aj vy sám povedali, je naozaj treba o tomto diskutovať ako komplexne.

    Určite všetci mi dáte za pravdu, že školy vychovávajú mladú generáciu a majú vo výchove a vzdelávaní nezastupiteľné miesto, a preto si myslím, že je potrebné k tomu pristupovať aj systémovo, aj odborne.

    Chcem vám poďakovať za vaše vystúpenie aj vysvetlenie problémov, ktoré ma utvrdili v tom, že predložený návrh pánov poslancov nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Chudíkovi za jeho prejav, ktorý vychádzal z jeho vlastných skúseností ako predsedu samosprávneho kraja, ale zároveň si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten rok 2015, o ktorom často hovoril aj on vo svojom prejave, ale aj niektorí moji predrečníci, sa doslova ako keby robil nejakým magickým rokom, od ktorého všetky problémy v radách škôl alebo v školstve prestali byť a že do toho roku 2015 akoby všetky problémy na školách neboli riešené. Ja si to osobne nemyslím.

    Zrejme by bolo potrebné urobiť širší prieskum na školách, ako v súčasnosti fungujú rady školy a aké problémy v nich učitelia, ale aj zástupcovia rodičov a nepedagogických zamestnancov riešia.

    Som veľmi rád, že pán poslanec Chudík nám dal, ak to tak myslel úprimne, za pravdu, že by členovia rady školy, ale nielen zástupcovia pedagogických, ale aj nepedagogických zamestnancov, mali byť viac chránení, a teda že priamo, či nepriamo podporil návrh Veroniky Remišovej, aby tá dvojmesačná výpovedná lehota, vlastne aby to navýšenie o dva mesiace výpovednej lehoty bolo.

    Súhlasím taktiež s pánom poslancom Chudíkom, keď hovoril, že rada školy by mala mať právo kontrolovať hospodársku a ekonomickú činnosť školy. Len obávam sa, že sa ocitávame v nejakom bludnom kruhu, že zriaďovatelia chcú posilniť právomoci zriaďovateľov pri odvolávaní riaditeľa, riaditelia chcú posilniť právomoci riaditeľov, členovia rady školy chcú posilniť svoje právomoci, a neviem si predstaviť, ako to všetko dáme komplexne do jedného celku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Chudík, plne súhlasím, že nemožno na základe jedného prípadu prichádzať s tým, že treba nutne zmeniť zákon, ale jednak neviem, ako Veronika Remišová o tom prípade z Vrbova vedela pri príprave toho návrhu zákona. Ja som sa o tom prípade dozvedel až od nej počas tej rozpravy a my sme ten návrh zákona na obnovenie postavenia školskej samosprávy s kolegami Osuským a Gröhlingom dávali bez toho, aby sme mali vedomosť o tom prípade. Rovnako podobný návrh dával Peter Osuský ešte v minulom volebnom období. A keď jeden meter, tak jeden meter. Potom by bolo dobré vedieť, že koľko bolo takých prípadov, ktoré odôvodňovali tú zmenu, ku ktorej došlo minulý rok, že sa obmedzila právomoc školskej samosprávy záväzným spôsobom navrhovať kandidátov na riaditeľov škôl.

    A, áno, bolo by dobré si k tomu sadnúť, škoda, že sme k tomu dlhšie nesedeli minulý rok, pretože ten návrh mal veľký ohlas, bolo k nemu množstvo pripomienok zo strany učiteľov aj zo strany verejnosti a možno keby sme k tomu sedeli dlhšie, tak nemuseli sme dospieť do tohto stavu.

    A nepochopil som celkom ani to odvolávanie, pretože jedna vec je vymenovanie riaditeľa, druhá vec je odvolávanie riaditeľa a tam jednak, ak chceme riešiť odvolávanie, nejako inak ho upraviť v zákone, ako už povedal Peter Osuský, tak to upravme a toto rieši menovanie, nie odvolávanie.

    A po druhé, v zákone sú uvedené dôvody, kedy zriaďovateľ navrhne alebo odvolá riaditeľa, alebo môže odvolať riaditeľa. A je tam, že v niektorých z tých prípadov ho odvolá až po vyjadrení rady školy, nie po súhlase rady školy. Čiže ak sú tie dôvody v súlade so zákonom, tak môže zriaďovateľ konať aj v prípade, že riaditeľa školy podrží rada.

  • Pán kolega Chudík, určite nikoho v sále neprekvapím, keď poviem, že tvoja rozprava bola naozaj stopercentne pravdivá so skúsenosťami. A niekoľkokrát si spomenul slovko politické. Ja musím doplniť, viete, čo je politické? Tento návrh od opozičných kolegov, ktorí v symbióze so štrajkami, ktoré sa teraz organizujú, chcú byť veľkí buditelia a bojovníci za práva učiteľov. A to je vytĺkanie politického kapitálu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, drahý Peťo, ďakujem za veľmi konštruktívne, vecné vystúpenie v rozprave podoprené tvojou skúsenosťou z aplikačnej praxe. Som nesmierne rád, že diskusia k tomuto predmetnému návrhu zákona sa niesla, nesie v konštruktívnom duchu. A z tvojho vystúpenia vyplýva jeden zásadný záver: kto má zodpovednosť, musí mať aj rozhodovaciu právomoc.

    Ešte raz ďakujem pekne za vystúpenie.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Chudík, alebo ako bolo povedané, drahý Peťo, nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Ďakujem. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky a snáď na vysvetlenie, keď ste hovorili o tom, že venoval som sa viac odvolávaniu a že toto rieši menovanie. Lenže menovanie s odvolávaním súvisí. V podstate aj ja som reagoval na to, že čo sa stane, keď tam príde riaditeľ školy, ktorý, do ktorého, alebo na jeho menovanie zriaďovateľ nemá žiadnu právomoc. Tým pádom dochádzame k tejto situácii, ktorá je, lebo on si je vedomý toho, že nemusí sa zodpovedať nikomu v podstate a že je tam a robí tak, ako robí.

    A keď pán kolega Dostál hovoril o tom, že odvolávanie riaditeľov, že čo treba urobiť, no je povinnosť to prejednať, nemusí byť súhlas rady školy, súhlas, ale ja som to povedal, že v danom prípade, keby taký súhlas som nemal, tak som presvedčený, že ten pracovnoprávny spor na súde, ktorý by potom nasledoval, by samosprávny kraj alebo mesto vôbec prehralo. Keby nebol, keď neni ten súhlas rady školy. Do takej veci ja som nikdy neliezol, ani by som nešiel, lebo som o tom presvedčený, že by to tak bolo.

    Čiže ešte raz, ja som chcel jednoducho svojím vystúpením poukázať na to, aká je prax, čo sa vlastne deje a že čo sa môže stať, keď bude menovaný riaditeľ, ktorý neni menovaný na základe aj nejakého súhlasu zriaďovateľa. Predtým to bolo tak, že zriaďovateľ bol povinný vymenovať toho, koho mu dala rady školy. Teraz je tam právo veta a tak, ako to je.

    Som presvedčený - a hovorím to ešte teraz raz -, tuná treba si sadnúť a treba to riešiť komplexne, lebo tu je viacero vecí, ktoré by sa trebalo pozrieť na to úplne inač.

  • Ďakujem. Pán kolega Chudík, vy ste boli posledný písomne prihlásený, že? Ďakujem pekne.

    Takže teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená pani kolegyňa predkladateľka, pán kolega, vážená snemovňa, dovoľte, aby som i ja dnes vystúpil. Na úvod dnešnej schôdze som bol vyhlásený, že som ospravedlnený, takže, pán predsedajúci, sťahujem to moje ospravedlnenie, zmenil som program a prišiel som aj kvôli tomu, aby som mohol byť účastný tejto diskusie, pretože predpokladal som, že už minulý týždeň to skončíme, ale som rád, že sa o tom diskutuje, a chcem aj prispieť do tej diskusie.

    Sme v prvom čítaní, a preto mi dovoľte, aby som zaujal stanovisko tak, ako sa v prvom čítaní má. To znamená, máme posudzovať tento návrh, že či je potrebné, aby sme ho prijali a pokračovali o ňom v rokovaní, alebo to nie je potrebné.

    Nuž dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že nie je potrebné, aby sme o tomto návrhu jednom alebo druhom rokovali, a dávam aj procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa už o ňom nerokovalo, aby sa potom hlasovalo.

    A teraz by som rád zdôvodnil to, čo som na úvod ako stanovisko uviedol. Pôvodne som mal ten začiatok premyslený ináč, ale po vystúpení pána poslanca Sopka, ktorý tu nie je, ale asi ma počúva, pomôžem si jeho slovami, pretože ak by som mal doteraz zhrnúť vystúpenia predovšetkým z radov predkladateľov alebo podporovateľov, tak musím konštatovať, že je tam množstvo protirečení, a ja sa pokúsim poukázať na tie protirečenia, ale najskôr chcem povedať, že ako to celé dnes funguje a prečo je to tak.

    Pán kolega Sopko hovoril o tom, že je potrebné hľadať rovnováhu. Rovnováhu medzi zriaďovateľom a medzi školami, radou školy. Áno, ja si myslím, že to je práve ten dôvod, prečo došlo aj k zmene tohto zákona, aby sme našli rovnováhu. A to chcem predovšetkým teraz absolútne podčiarknuť, pretože ak si pamätáte, tí, ktorí robíte v školstve alebo tejto tematike sa dlhšie venujete, tak ako vznikla školská rada a samosprávy školskej rady, tak zároveň to bolo aj spoločne s pluralitou vzdelávania, to znamená, že do systému sa pustili aj iní zriaďovatelia ako tzv. verejní zriaďovatelia, to znamená zriaďovatelia súkromných škôl alebo zriaďovatelia cirkevných škôl. A títo zriaďovatelia od začiatku mali nadefinované, že v prípade voľby riaditeľa majú právo veta. Od začiatku, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od verejných zriaďovateľov, ktorí to nemali.

    Ale povedzme si ďalej, aby sme tie súvislosti dokázali pochopiť. Dnes je založené vzdelávanie na tom, že to vykonávajú zriaďovatelia ako prenesený výkon štátnej správy. Na tom sa zhodneme. Robia to tak obce a kraje, ako to robia aj súkromní zriaďovatelia, aj cirkevní zriaďovatelia, to znamená, že je to prenesený výkon štátnej správy. Ergo rovnako sú financovaní všetci zriaďovatelia. To znamená 100 % normatívu dostáva súkromný aj cirkevný zriaďovateľ a 100 % normatívu dostáva aj verejný.

    Ale ešte je tu jedna vec, ktorú treba zobrať do úvahy, zatiaľ čo súkromný a cirkevný ešte môže vyberať aj školné, verejný už nemôže.

    Ale vráťme sa k tomu, právo veta mali od začiatku. A pritom sú 100-percentne financovaní zo štátu, tak ako aj verejná škola. Nie je toto prinášanie, hľadanie rovnováhy, ako povedal pán kolega Sopko? Ja si myslím, že áno, pretože svojím spôsobom to bola diskriminácia pre verejných zriaďovateľov, ktorí nemohli akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do toho.

    Ja nechcem nejakým teda spôsobom dopĺňať tie kazuistiky, pretože rád by som skončil do jedenástej, ak sa mi to podarí, ale chcem predovšetkým podčiarknuť to, že to nie je nejaká svojvôľa, ktorú si tu zriaďovateľ, ergo ten, čo predstavuje zriaďovateľa, štatutár či starosta, primátor alebo župan uzurpuje.

    Keby ste si prečítali, vážené panie poslankyne, páni poslanci a predovšetkým predkladatelia, že právo veta môže uplatniť zriaďovateľ, teda štatutár, iba tak, že uvedie aj dôvody. To nie je niečo svojvoľné, že on len tak dá právo veta, tento sa mi nepáči, nechcem ho, aby bol riaditeľom. A tie dôvody musia byť relevantné. Ja si neviem predstaviť, že by zriaďovateľ len tak vrátil niečo späť a povedal by, viete čo, nepáči sa mi, pretože minule ma nepozdravil na chodbe. To sú vážne dôvody, ktoré tam musí uviesť. A tieto dôvody sú potom aj predmetom diskusie v zastupiteľstve v prípade, že ak rada školy opätovne tohto kandidáta napriek tej výhrade nezvolí. A viete si predstaviť, že sa starosta alebo župan postaví pred zastupiteľstvo a teraz bude hovoriť o tom, že som mu dal právo veta len preto, že ma nepozdravil na chodbe? To nie. To sú vážne dôvody, ktoré tam musí uviesť. A tými sa zaoberá ten poslanec alebo poslankyňa.

    Ďalšia dôležitá vec, ktorá tu nebola povedaná, a v súvislosti so zriaďovateľom je veľmi dôležitá, že zriaďovateľ je ten, ktorý má zodpovednosť za vzdelávanie. Ja som ešte nevidel vôbec tu ani v nejakom zastupiteľstve, alebo dokonca v parlamente, že by za vzdelávanie boli zodpovední riaditelia rady školy. Všetci tí, ktorí to kritizujete, kritizujete v prvom rade ministra. Alebo starostu, alebo župana. Tak ak teda hovoríte o tom, že rada školy, autonómia a tak ďalej, tak potom poďme tú kritiku dať na nich. Veď oni sú zodpovední za to. Ale ja si to nemyslím úplne, lebo tu musí byť nejaká symbióza, vzájomná spolupráca.

    A preto si myslím, že ten zriaďovateľ musí mať nejaký vplyv na to, primeraný, demokratický. A toto vôbec nie je branie nejakej kompetencie, ako pán kolega Osuský uvádza, je to len dávanie nejakého kvázi odvolávania, možnosti odvolávania sa v prípade, že ak nie som spokojný. To nie je vôbec zobratie tej kompetencie, ako to niekto povedal.

    Tobôž keď niekto hovorí o tom, že jednoducho toto je vec, ktorá je spolitizovaná. Prosím vás pekne, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a tu si pomôžem opäť výrokom pána poslanca Sopka. A svedčí to o tom protirečení, pretože už sám pán kolega Osuský sa ohradil voči kolegyni Remišovej, že on si nemyslí, že je to odpolitizovanie, ale pani Remišová to uviedla ako odpolitizovanie ako to hlavné. No a pán kolega Sopko ešte dokonca uviedol: "Vyzývam všetkých učiteľov, ktorým záleží na školstve, aj tých, čo sú v rade školy, aby aktívne sa zapojili do komunálnej politiky."

    Tak vy vyzývate dokonca. Tuto sa kritizuje, a vy vyzývate. Nie je to protirečenie? Ja vám to nezazlievam, pán kolega Sopko, pretože svojím spôsob tá politika je súčasťou nášho spoločenského života, je to základ demokracie. A keď niekto spochybňuje volených zástupcov ako zástupcov, ktorí sú neni v systéme demokracia a hovorí o nich, že sú len spolitizovaní, tak popiera demokratický princíp podľa môjho názoru. Naviac ak právo veta sa môže uplatniť iba vtedy, keď o tom rozhodne, ako som už hovoril vo svojej faktickej poznámke, trojpätinová väčšina, čiže môžeme povedať, ústavná väčšina obecných alebo krajských zastupiteľstiev. A keď mi spočítate na prstoch, koľko zastupiteľstiev má povedzme väčšinu trojpätinovú, tak by to bolo naozaj zaujímavé.

    Boli tu názory, že nie je školská rada v poriadku, že nefunguje. Áno, pán Žarnay, ja s tým súhlasím, ale môžem vám zároveň povedať, že ak je tam tá školská rada, ktorá má práve problém s riaditeľom, tak ide za zriaďovateľom a prosí ho, aby nejakým spôsobom pomohol. Za kým pôjde? Preto si myslím, že je tu tá symbióza vzájomne dobrá a hľadanie predovšetkým rovnováhy, pán poslanec Sopko, plne s vami súhlasím a podčiarkujem. Na základe toho vznikol aj tento systém právo veta, ktorý je založený absolútne na demokratických princípoch, som o tom absolútne presvedčený.

    Pani Remišová hovorila o lídroch, to sú také, prepáčte mi, ale také barličky, ktoré sem nepatria, pretože to je všetkým úplne jasné, že lídri sú dôležití, a to nielen v škole. Sú dôležití na úradoch, sú dôležití v hocijakej súkromnej firme, sú dôležití v kluboch futbalových, ja neviem akých. Čiže neopierajme sa o argumenty, ktoré sem nepatria hlavne k tomuto prediskutovanému bodu.

    Pán poslanec Osuský, čiže k tým protirečeniam. Áno, vy ste boli jeden ten, ktorý ste na jednej strane spochybnili, že to je spolitizované, čo pani predkladateľka dáva, a povedali ste, že je to klientelizmus, nuž, alebo sklientelizovanie. No ja sa domnievam, že svojím spôsobom sklientelizovanie určitého počtu 11 ľudí alebo iba tých, ktorí sú rozhodujúci pre pána riaditeľa, 6 je omnoho jednoduchšie, ako keby ste mali sklientelizovať trojpätinovú väčšinu v zastupiteľstve. Prepáčte, pán poslanec Osuský, vy ste aj komunálny politik a veľmi dobre viete, že to jednoducho tak nie je.

    A ak ste hovorili o výdobytku novembra, ja to plne podčiarkujem, pán poslanec, ale potom ste mali prísť počas vládnutia, keď ste boli vo vláde, a mali ste zrušiť právo veta súkromným a cirkevným zriaďovateľom! Vtedy by som to od vás bral ako úprimnú vec. Vás som ani len nepočul, že by ste vystúpili v tejto veci a že by ste to chceli zrušiť. Vôbec ste nič také neurobili.

  • Hovoríte o nejakom dvojakom metri, ktorý sa berie pri odvolávaní a menovaní riaditeľa. Nuž ja si myslím, že dvojaký meter sme práve takýmto spôsobom zmenili a urobili sme jeden meter, ktorý je pre všetkých zriaďovateľov rovnaký a pre všetkých, ktorí sú rovnako financovaní v školstve. Áno, poďme o tom rozprávať. Ak teda nemáme mať právo veta ako verejný zriaďovateľ, tak poďme hovoriť aj o tom, ako bude financované školstvo. To sa nedá vytrhnúť z kontextu, ako ste to vy podali.

  • Krátke odmlčanie rečníka.

  • Snažím sa vybrať tie hlavné veci, ktoré odzneli v tom vystúpení, pretože mohol by som hovoriť dlhšie, ale bolo povedané veľa.

    Určovanie počtu prvých tried. Bolo tu povedané, že verejný zriaďovateľ si len tak určuje počet prvých tried, a bolo to v súvislosti s tým, že by si to mali robiť rodičia. Ja sa naozaj domnievam, že ak chceme hovoriť zodpovedne o tejto veci, chcete rodičov urobiť zodpovedných, aby oni hovorili o tom, ako sa budú školy uberať a celé školstvo? To azda nemyslíte vážne?! Na tom pracujú celé tímy na úradoch a majú s tým dosť práce na ministerstve, aby nastavili to školstvo, akým smerom pôjde, a vy to chcete dať rodičom? Ja si ich veľmi vážim, ale verte mi, že pre rodičov je mnohokrát veľký problém prísť len na rodičovské združenie, nieto ešte robiť na nejakom vzdelávacom programe. Preto sme tam my, aby sme to mohli urobiť.

  • Je to zjednodušovanie a neprospieva kvalite školstva absolútne. A naviac, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veď práve toto je prenesený výkon štátnej správy. Ak teda chcete spochybňovať prenesený výkon štátnej správy, tak poďme spochybniť aj prenesený výkon štátnej správy napríklad v stavebnom konaní. Dnes prenesený výkon štátnej správy vykonávajú obce a mestá. A tiež sú tí, ktorí si dávajú sami sebe povolenie, stavebné povolenie. Tak poďme si to urobiť. Nie je to dobrý argument. Verte mi, nie.

    A naviac, aj keď hovoríte o tom, samotné ministerstvo je zriaďovateľom škôl a tiež je politický nominant, keď to tak zoberieme.

    Počet prvých tried je dôležitý kvôli tomu, aby sme zjednotili všetkých zriaďovateľov a povedali si na základe kritérií kvality, že ako chceme to školstvo smerovať ďalej. A nerozhoduje o tom len sám či už primátor, starosta alebo župan. Rozhoduje opäť demokraticky zvolené zastupiteľstvo. Demokraticky zvolené zastupiteľstvo.

    Pán Osuský, toto je výdobytok novembra. Áno, toto je výdobytok novembra. Plne s vami súhlasím. Ale nie to, čo ste povedali predtým. Čiže...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ale ja hovorím o výdobytku novembra.

    Čiže toto je tiež jedna z kompetencií, ktorá bola nevyhnutná, je to prenesený výkon štátnej správy a nie je to jednoduché. Tak ako nebolo jednoduché pre zriaďovateľov rušiť školy a prísť pred rodičov a povedať, bohužiaľ, táto škola už tu nemôže byť. Toto sú dôležité veci, ktoré je potrebné si povedať a nie hovoriť o tom, že je tu nejaké politizovanie, klientelizmus.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete veľmi dobre, že v každom stáde sa nájde čierna ovca. A to treba pripustiť. Tak ako v rade školy sa môže nájsť čierna ovca, tak aj medzi zriaďovateľmi, aj na ministerstve, všade, aj v politike, aj medzi poslancami. Prosto je to tak. I keď minule, keď som bol v Liptovských Revúcach u baču, tak som mu žiadnu čiernu ovcu nenašiel v stáde. Neviem, čím to je. Asi sa časy lepšia.

    Čiže nehodnoťme to takýmto spôsobom, ale prosím vás, poďme sa pozerať na to tak, aby boli zohľadnené rovnoprávne postavenie a zároveň demokratický princíp. A nehovorme o tom, že je niečo spolitizované, keď politický systém je výdobytok a pluralita je výdobytok novembra. Lebo v opačnom prípade len s tým manipulujete, nič iné.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, udrela jedenásta hodina, myslím si, že bolo dosť povedané, a ešte raz chcem zopakovať, že nie je potrebný tento zákon, jeden alebo druhý. Samotná aplikačná prax neukázala vôbec žiadne nejaké zneužívanie, akoby to bolo, ako ste nám to naznačovali, ale myslím si, že skôr sme dospeli k rovnoprávnosti, ktorú sme chceli.

    A z tohto dôvodu dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sme potom o týchto zákonoch ďalej nerokovali.

    Ďakujem veľmi za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Ďalej? Deviati, pardon. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a zároveň prerušujem roko...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, chcem vidieť... Pani poslankyňa. Chcem vidieť, že zatlačíte, či sa to objaví, lebo je to veľmi jednoznačné. Ukážte mi, prosím vás, celú tabuľu.

  • Reakcia z pléna.

  • No ale koho to je chyba? Prepáčte, ja som to už uzavrel. Koho asi? Viete. Takže nabudúce, pán Viskupič tiež sa nehlásil, ale nabudúce fakt veľmi striktne. Ak budete stláčať, to bol problém aj nášho jedného poslanca, čo potom pán Dostál vytkol, a preto nemohol vystúpiť v rozprave. Stláčal za sebou viackrát a to zariadenie nie je schopné zaregistrovať. Dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Lebo ste sa nevideli. Bohužiaľ, vidíme len prvých osem alebo deväť. Dobre?

    Takže sa prihlásili nakoniec jedenásti páni poslanci. Už v skutočnosti končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k hlasovaniu.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, vidím, vidím už. Ja som, neviem prečo...

    Pán poslanec Gröhling ešte pred hlasovaním s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, iba aby bolo všetko v poriadku. Pán kolega Blanár dal procedurálny návrh, a keďže je spojená rozprava, neviem, ku ktorému zákonu. Aby som či ja ako spravodajca, alebo?

  • Reakcia poslanca.

  • Ku obom, hej? Len pre ujasnenie, takže ku obom, okej. Ďakujem.

  • O piatej aj tak, keď to skončíme, budeme o tom hlasovať. Ale dobre. Ďakujem pekne.

    Takže máme, páni poslanci, panie poslankyne, máme jedno jediné hlasovanie, lebo včera sme sa dohodli, dva ďalšie prerokované návrhy sme presunuli potom na hlasovanie o piatej vzhľadom k tomu, že budú ešte ďalšie rokovania.

    Takže prosím pána poslanca Lukáča, určeného spravodajcu, aby uviedol návrh hlasovania k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o exekučnej amnestii (tlač 203).

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 203.)

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 61, zdržalo sa 72, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia nebol schválený.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní, s faktickými poznámkami desiati poslanci.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211, a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Blanár, myslím, že absolútne fundované, profesionálne vystúpenie. Ale nechcem o tomto.

    Chcem sa dotknúť niektorých vecí, ktoré ste úplne jasne pomenovali. Prvá je otázka, kde sú hranice medzi demokraciou a účelovou manipuláciou s demokraciou, ak spochybňujeme legitímne zvolené orgány, ktoré majú zákonom uložené povinnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti školských zariadení. Kde je tá hranica? Je legitímne zvolený orgán tým, ktorý má právo do toho zasahovať, alebo je to orgán, ktorý má byť len štatistickým orgánom vôle rodičov a poprípade pedagogických a nepedagogických pracovníkov danej školy? Treba si na túto otázku ako odpovedať úplne jednoznačne.

    Nechcem dávať návody opozícii, ale musím povedať, že predkladatelia návrhu zákonov sa mýlia v niekoľkých veciach. Ak spomínajú problém Vrbové, tak my sme sa snažili, aby bola krehká rovnováha medzi všetkými orgánmi, ktoré môžu zasahovať do voľby riaditeľa. Ak je problém, že je to svojvôľa starostky, ako bolo uvedené vo vystúpeniach, tak potom treba jednoznačne povedať to, čo ste povedali vy, pán poslanec Blanár, každé rozhodnutie aj starostu, aj zastupiteľstva musí byť zdôvodnené. Riadne zdôvodnené a na základe zdôvodnenia musí vyplývať rozhodnutie, ktoré bolo vynesené. Ak tento proces nebol uskutočnený, existuje tu opravný prostriedok, ktorým je protest prokurátorovi, ktorý má právo preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej moci. Aj otázky orgánov vymenovania alebo nevymenovania za riaditeľa. A toto je nástroj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na námietky pána poslanca Blanára mám niekoľko výhrad. Je škoda, že väčšinu príspevku pána Blanára bolo nejaké slovičkárenie a nie vecná diskusia, ako zlepšiť školstvo.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec hovoril, že poslanci sú legitímne zvolení a spochybňovať ich právo vetovať riaditeľa je vlastne spochybňovanie demokracie. Ja sa pýtam, to znamená, že poslanci či už v Národnej rade, alebo v miestnom zastupiteľstve, v mestskom zastupiteľstve by mali hlasovať o všetkých odborných nomináciách? Pretože voľba riaditeľa odbornou nomináciou určite je.

    A ešte raz sa pýtam, to znamená, že rektora, keď sa bavíme o rektoroch vysokých verejných škôl, to znamená, že my poslanci v Národnej rade by sme mali mať právo vetovať rektora? Je to tá istá paralela ako to, že majú poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev právo vetovať riaditeľa na základných školách...

  • Veľký ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Za druhé. Ako môže byť rozhodnutie relevantné a informované, poslancov, a teraz mi je úplne jedno, či hlasujú ústavnou väčšinou, alebo jednoduchou väčšinou, ak poslanci nesedeli na výberovom konaní a nevedia sa ku kvalite riaditeľa vyjadriť. Ešte raz opakujem. Takéto rozhodovanie je absolútne nekvalifikované.

  • Pretrvávajúci ruch v sále.

  • Čo sa týka podmienok, pán Blanár hovoril, že súkromné a verejné školy (zaznenie gongu) majú rovnaké podmienky. No nemajú, pretože veľmi dobre viete, že súkromné a cirkevné školy nedostávajú peniaze na opravy škôl a na kapitálové výdavky. To si musia hradiť všetko samy...

  • Neustály veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Samozrejme, to je iná debata. O tom môžme, o tom môžme debatovať inokedy.

    A ešte raz opakujem. Trvám na tom, že vetovanie riaditeľa poslancami obecného zastupiteľstva je vnášanie politiky do škôl.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás upozorniť, že sme dohlasovali. To znamená, že koho nezaujíma rozprava, tak, samozrejme (povedané so smiechom), takže hlasovať budeme až o piatej.

    Ďalej pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec Blanár, ja s vami súhlasím v jednej veci, ktorú ste povedali, že ak je nejaký problém, ktorý nastane v rade školy, a či je to zo strany rodiča alebo učiteľa a chce ho riešiť, tak by sa mal obrátiť skôr na zriaďovateľa školy. Ale neviem, ako to funguje vo vašom kraji, môžem hovoriť za Košický kraj, že učitelia, ktorých prípady boli aj medializované, sa obrátili na zriaďovateľa, ten im síce prisľúbil ústne pomoc, ale zostalo len pri slovách, a až keď sa následne obrátili na inšpektorát práce, na inšpekciu školskú, taktiež na útvar hlavného kontrolóra, až vtedy sa zriaďovateľ rozhýbal a nakoniec v jednom prípade došlo k odvolaniu riaditeľa na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky, ktorá musela až z Bratislavy riešiť situáciu v Košiciach.

    Čiže nie je to automaticky tak, že úradníci, ktorí spadajú pod pôsobnosť zriaďovateľa, majú záujem riešiť problémy v školách. Častokrát župan kraja ani nemusí o tom vedieť, čo sa deje na nižšej úrovni vedúceho odboru školstva alebo ďalších úradníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Blanár je schopný rétor, a to, o čom hovoril pekne a súvislo, ani mi nebolo divnô, lebo on tak vie hovoriť, ho, samozrejme, na vlnách toho vystúpenia zaviedlo kilometre ďaleko od merita veci.

    Ako drobný príklad uvádzam neustále opakovanie toho, že dostávajú súkromné a cirkevné školy normatív. Prosím vás, vytlčme si z hlavy, že to dostávajú láskavosťou. Jožko a Anička, ktorí - jeden chodí do cirkevnej a druhý do štátnej školy - majú rodičov, ktorí platia dane, z ktorých dostávajú tie školy peniaze na normatív, nedostávajú ich z milosti niečej. Sú tam rovnako daňoví poplatníci ako rodičia v jednej i v druhej školách. To je raz a navždy na tému: dostávajú peniaze podľa normatívu. No a čo?

    Prosím vás, ďalšia taká ukážka je, že sme došli až k úvahe, že či majú rodičia určovať počet prvých tried. Rodičia nič neurčujú. Rodičia jednoducho prihlásia deti do tej školy, ktorú si vyberú. To znamená, čistá demagógia je povedať, že či to majú. Nikto nežiada, aby to rodičia určovali. Ale to, že bola skúsenosť i vzhľadom nedostatočného financovania školstva, že si štátne školy predsa len akýmsi spôsobom nezriedka urobili lepšie miesto pod slnkom vďaka štátnemu zriaďovateľovi, ktorý im povolil otvorenie, a tým druhým menej povolil otvorenie, je tiež fakt. Nič to ale neznamená, že teraz tu poviem demagogicky, že rodičia si majú určovať. Nič také si nemajú určovať.

    A úplne posledné je ovplyvnenie rady školy. Teraz mám opozičného starostu, resp. ja som k nemu opozícia. No som zvedavý, ako by ma ovplyvnil ako svojho zástupcu a detto rodičov a detto tetu kuchárku.

  • Pán kolega Blanár, ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ruch v sále.

  • Ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím, že tí, ktorí to predkladajú, v živote nepôsobili v samospráve, v živote nepôsobili vo vyššom územnom celku a nevedia vôbec, ako je teda dofinancovávané školstvo. Veď všetky školy, ak nemajú finančné prostriedky, či sú to cirkevné, či sú to súkromné, dofinancováva ich mesto alebo VÚC. Pretože akonáhle ten riaditeľ zlyhá a nevie financovanie, ja to presne viem, tak z kapitoly mesta zrazu požiada na mzdy, na platy, na opravy. Tak si povedzme, aká je pravda. Väčšina týchto škôl je v budovách miest a obcí. Čiže mestá a obce tieto budovy opravujú, takisto z ministerstva školstva im dofinancujeme, takisto si majú možnosť podať žiadosť na financovanie a na dofinancovanie.

    Bavme sa o riaditeľovi. Vážení, veď riaditeľ, to je manažér. Ja dokonca dúfam, že pán minister, keď bude robiť organizáciu školstva, že dá, že riaditeľom školy nemusí byť len človek, ktorý má päťročnú prax a je učiteľ. Ale to môže byť manažér a zástupca bude učiteľ, pretože naozaj títo ľudia niekedy sú schopní učitelia a rétorici, ale nie sú schopní ľudia, ktorí by financovali a starali sa o školu. Čiže primátor je ten, ktorý zodpovedá za rozpočet, aj keď mu ho zastupiteľstvo schváli, ale on ho čerpá, on mení kapitoly, a ak nemá peniaze, tak nemá ako dofinancovať školstvo. Ak má neschopného manažéra riaditeľa, škola ide dole vodou a zo všetkých škôl sa musia sťahovať finančné prostriedky, aby ste zachránili školu, kde je neschopný manažér.

    Takže to neni o, len o rodičoch, neni to o, jak ste povedali, pán Osuský, o tetách kuchárkach, ale je to o odbornosti a je to o schopnosti viesť financie.

    Čiže, Juraj, presne si to dobre povedal, teraz je to vyvážené, kedy primátor môže dať slovo veta, lebo vie, čo ho čaká, vie, aký ho čaká nápor na rozpočet, a vie, čo to bude znamenať. Niektorý riaditeľ dokáže financovať aj opravy z vlastných peňazí, niektorý to nedokáže. Je to taká široká problematika. Ale naozaj treba ísť do miest a obcí a spýtať sa, ako to je.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár, chcel by som vám odpovedať ako jeden zo štyroch poslancov Národnej rady, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom, a zároveň ako jeden z troch z týchto štyroch, ktorí majú skúsenosti z obecnej samosprávy, a zároveň ako poslanec, ktorý má skúsenosti aj zo župnej samosprávy, pani Vaľová. Chcem sa vyjadriť práve k tomu, čo je kompetencia krajského zastupiteľstva, teda určovanie počtu prvých tried na stredných školách.

    Rád by som upresnil, že táto kompetencia sa netýka iba škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, ale aj súkromných a cirkevných škôl. A je teda zaujímavé, ako vy tu voláte po rovnakom metri pre verejné školy a súkromné školy a cirkevné školy, pokiaľ ide o právo veta zriaďovateľa vo vzťahu k návrhu školskej rady na vymenovanie nového riaditeľa, ale vôbec vám nevadí, že jeden zriaďovateľ samosprávny kraj má určovať a určuje prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia to, koľko prvých ročníkov môžu otvoriť súkromné alebo cirkevné školy.

    Druhá vec. To, keď Braňo Gröhling hovoril o tom, že o tom majú rozhodovať rodičia, nie samosprávny kraj, tak samozrejme, že to nemyslel tak, že sa majú stretnúť nejakí šiesti rodičia a povedať, že na tej škole toľko a na hentej toľko. Samozrejme, že tým myslel to, že rodičia a ich deti majú svojím reálnym záujmom o návštevu tej-ktorej školy rozhodnúť o tom, koľko tých prvých ročníkov tam bude. Že tie školy na základe svojich skúseností to majú navrhnúť, a pokiaľ sa im tam prihlási dosť detí, tak majú mať právo otvoriť toľko prvých ročníkov, koľko si navrhli, a nemajú im do toho hovoriť nejakí úradníci, ktorí vyšpekulujú, že takto by to mohlo byť, a potom zastupiteľstvo, ktoré im to schváli, lebo im to úradníci navrhli.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, kolega Blanár, som veľmi rád, že si takýmto spôsobom vystúpil, a dovolím si zareagovať na dve také, dva také okruhy, ktoré si spomínal.

    Tým prvým je naozaj zrovnoprávnenie súkromných, cirkevných a verejných zriaďovateľov. Pretože si pamätám, ešte to bolo minulý rok, keď sme schvaľovali v parlamente novelu zákona, akým spôsobom majú byť volení riaditelia týchto či už základných, ale aj stredných škôl u zriaďovateľov, či už sú to mestá, obce alebo samosprávne kraje. A podotkol si naozaj, že majú mať rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti, ak sú financovaní rovnako, tak by mali byť aj určovaní riaditelia rovnako ako u cirkevných a súkromných zriaďovateľov. Myslím si, že majú mať rovnaké práva a aj rovnaké povinnosti.

    Tou druhou vecou je všeobecne záväzné nariadenie o určovaní počtu tried. Myslím si, že bolo dobré rozhodnutie, aj keď sme v parlamente pred pár rokmi schválili, že to majú dostať do kompetencie samosprávne kraje, pretože tie sú zodpovedné za, ako má vyzerať stredné školstvo v daných, v daných krajoch. A neviem si predstaviť a uvediem jeden príklad. U nás v Prievidzi je jedna súkromná škola, animátor voľného času, nikto nemá záujem o tento odbor zo zamestnávateľov, ktorí v okolí pôsobia alebo v Trenčianskom kraji pôsobia, no tak to keby sme nechali teda naozaj svojvoľne a neurčovali by sme tento počet tried na základe požiadaviek trhu práce, zamestnávateľov, ktorí v týchto krajoch pôsobia, tak s tým školstvom by to naozaj dopadlo veľmi zle.

    Úlohou samosprávnych krajov je pripraviť ponuku v stredných školách v kraji na základe požiadaviek podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Blanár, spomenuli ste aj moje meno vo svojom vystúpení. Možnože sme sa nepochopili, pretože ja som uvádzal tú svoju výzvu nielen ku kolegom učiteľom, ale k všetkým ľuďom, ktorým záleží na školstve, ako dôsledok toho opatrenia, ktoré momentálne je. Čiže je to dôsledok toho, že súčasná právna úprava je taká, aká je, a pravdepodobne možnože aj ostane.

    A ono s tou príčinou a následkom niekedy mám aj ja problém. Vždy si pri tom spomeniem na príklad, ktorý uvádzal filozof Schopenhauer, keď sa ho pýtali: "K čomu je vlastne filozofia?" Tak filozofia podľa neho často dokáže nachádzať odpovede na veľmi zložité otázky, ako je, keď si niekto zamieňa príčinu s následkom, a stále uvádzal príklad, keď ide za pohrebným vozom akože dlhoročného pacienta jeho lekár. Čiže najprv ten dôsledok, potom príčina.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Ja tiež pochádzam z prostredia samosprávy a takisto môžem povedať teda nejakú svoju konkrétnu skúsenosť. Poviem ju konkrétne z Trenčína.

    Máme tam nejakú koncepciu rozvoja stredného školstva, na základe ktorej dochádza napríklad k tomu, že školy, ktoré majú povedzme trojnásobný záujem o štúdium, tak týmto školám boli ubraté niektoré triedy práve preto, aby sa mohol posilniť povedzme nejaký odbor technický, a myslíme si, že týmto činom donútime deti, aby nešli študovať humanitárne smery, ale rovno technické, pretože ich potrebuje, ako to nazval tuto kolega Baška, trh práce.

    No, trh práce potrebuje možno nejakých absolventov do jedného podnikateľského sektoru, a to konkrétne do automobilového, ale ja si práve myslím, že aj iné odbory sú potrebné a tie kraj jednoducho zmapované častokrát nemá. A my nevieme dnes povedať, že prečo je teda trojnásobný záujem ľudí o humanitné odbory, či nepotrebujeme náhodou zdravotníkov, či nepotrebujeme účtovníkov, či nepotrebujeme remeselníkov, prečo potrebujeme zrovna technických pracovníkov do automobilového priemyslu. To je jedna vec, kedy si teda myslím, že prvoradá úloha župy je robiť koncepčnú prácu a môže to robiť cez práve, cez povoľovanie učebných odborov a cez počet otváraných tried.

    A čo sa, ale predmetom tejto rozpravy je samospráva, školská samospráva a otázka, či má mať zriaďovateľ právo veta. Pán Blanár, ja si myslím, že demokracia a právo veta, to je oxymoron. Jednoducho právo veta nie je demokratické.

  • Pán poslanec Blanár, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem všetkým, vážené a ctené kolegyne, poslanci a poslankyne, za vaše faktické poznámky. Nedokážem na všetky odpovedať, a preto iba zopár.

    Pán poslanec Osuský, chcem aj poďakovať za kompliment a s dovolením, prepočul som tú, potom tú miernu iróniu ďalej, lebo chcem ostať pri tom. Viete, riaditelia škôl sú veľmi dôležití a nemôžeme k tomu pristupovať tak, že budeme tu mať dvojaký meter, o ktorom som vám povedal na úvod. Preto ak sa raz financujú školy, tak sa financujú cez normatív rovnako aj pre súkromné, aj cirkevné, a preto by mali byť podmienky rovnaké. Vy hovoríte o tom, že to sú neni peniaze, ktoré spadli len tak do rozpočtu.

    A teraz nadviažem na odpoveď pre pani poslankyňu Remišovú, ktorá tu nie je, že nemôžeme brať súkromné a cirkevné do úvahy, pretože ony tam dávajú vlastné peniaze, čiže ony musia do toho hovoriť. Čiže ergo chcela tým pani poslankyňa povedať, že my ako zriaďovatelia, ktorí spravujeme peniaze daňových poplatníkov, nemáme sa starať o tie peniaze daňových poplatníkov, aby boli dobre investované? Veď to je práve to zlé, čo by sme nemali dosiahnuť.

    Pani Kaščáková, vaša teória je založená, že v podstate by sme mali produkovať študentov na úrady práce. S tým absolútne nesúhlasím. A právo veta je aj úplne v poriadku.

    Pán poslanec Dostál, veď vy ste predsa komunálny politik, viete, že to je prenesený výkon štátnej správy, ale ja dlhodobo nesúhlasím s vaším liberálnym prístupom, ktorý hovorí o tom, že trh vyrieši všetko, dokonca aj v školstve. Pretože súkromní, tí si môžu otvoriť, koľko chcú, len ostatní verejní musia byť regulovaní. Tento liberálny prístup, je mi ľúto, je mi cudzí a nikdy sa s ním nestotožňujem.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je to síce nezvyčajné, ale dovoľte, aby som jedinú pani, ktorá sedí hore na balkóne a má skoro osemdesiat rokov, privítal, náhodou, ak teda môžem tak povedať, síce to náhoda nie je, ale je matkou pána poslanca Kollára a Gogu. Takže buďte vítaná, že ešte aj v tomto roku sledujete rokovanie Národnej rady.

  • V rozprave teraz vystúpi ako posledný pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rád by som v rozprave ako jeden z navrhovateľov skúsil zbilancovať, jednak čo majú oba návrhy novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve spoločné a v čom sa líšia a aké sú dôvody pre to, aby sme tieto návrhy podporili.

    Oba návrhy, a bola tu o tom rozsiahla diskusia, obnovujú záväznosť návrhu rád škôl, čiže školské samosprávy pri výbere kandidátov na riaditeľov škôl. Je to najdôležitejšia kompetencia a úloha školskej samosprávy. Samotná školská samospráva je produktom demokratického politického systému, je produktom novembra ´89. Darmo budeme hovoriť, že existuje množstvo iných demokratických krajín, ktoré majú iný spôsob výberu riaditeľov. Veď to nikto nespochybňuje. Ale u nás, v našich konkrétnych historických podmienkach je to spojené aj s novembrom ´89, aj s prechodom od totalitného režimu k demokratickému politickému systému. A všeličo sa v školstve za tie roky, ktoré uplynuli od novembra ´89, zmenilo vrátane zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k základným a stredným školám.

    Ale toto ostalo. Školská samospráva pretrvala a jej právo záväzným spôsobom navrhovať riaditeľov škôl s dvoma významnými prerušeniami. Jednak v roku 1995 za tretej Mečiarovej vlády na návrh ministerstva školstva, vedenej ministerkou Evou Slavkovskou z SNS, za blahej pamäti predsedovania Jána Slotu, bola zrušená kompetencia školských samospráv záväzným spôsobom navrhovať a rozhodovať o kandidátoch na riaditeľov škôl a prešlo to na zriaďovateľa, ktorým vtedy ešte neboli samosprávy, ale, ale štátna správa. Vtedy tá motivácia bola, bola v národnostnom rozmere, pretože Slovenskej národnej strane vtedy vadilo, že riaditelia na školách s vyučovacím jazykom menšín nepočúvajú, tak ich chceli ovládnuť.

    Dovolím si pripomenúť, že túto kompetenciu školských samospráv sme obnovili v roku 1999. Teraz sa obraciam opäť na predstaviteľov MOST - HÍD, lebo keď hovorím "obnovili", tak sme to obnovili spoločne. Ja som vtedy nesedel v parlamente, ale Peter Osuský, František Šebej tam boli ako členovia Demokratickej strany a viacerí členovia MOST - HÍD tam vtedy boli ako zástupcovia Strany maďarskej koalície.

    Druhýkrát došlo k síce nie úplnému zrušeniu kompetencie školských rád vyberať riaditeľov škôl, ale de facto pri zlom úmysle áno. Niečo podobné bolo za druhej vlády Roberta Fica minulý rok. Nebolo to motivované žiadnymi národnostnými aspektmi, bol to výsledok lobingu ZMOS-u, bol to výsledok ignorovania názorov učiteľskej a rodičovskej verejnosti, ktorá sa veľmi silno postavila proti. A samozrejme, že má to inú formu. Tá iná forma spočíva v tom, že nerozhoduje o tom napriamo zriaďovateľ, ale keď zriaďovateľ chce, tak si toho riaditeľa vyberie sám, samozrejme, za predpokladu, že starosta, primátor alebo župan majú za chrbtom dostatočnú podporu v zastupiteľstve.

    Či je to nejaká cesta k zlepšeniu, o tom vážne pochybujem. A hlavne to vidím tak, že to nerieši žiadny reálne existujúci problém. Kolegovia z vládnej koalície nám tu v rozprave rozprávali, že, no aké problémy to spôsobilo. Áno, my máme tu jeden prípad z Vrbova, kde zastupiteľstvo potvrdilo rozhodnutie starostu alebo veto, veto starostky nevymenovať kandidáta, s ktorým prišla rada školy, ale tí poslanci o tom nemali reálnu vedomosť.

    Ale ja sa pýtam, že aké reálne problémy spôsoboval ten dovtedajší stav, ktorý bol zmenený? Lebo my chceme iba obnoviť ten stav, ktorý tu bol doteraz a ktorý fungoval, ktorý nespôsoboval vážne problémy.

    Keď si prečítate dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým minulým rokom bola táto kompetencia školských samospráv de facto upretá a odobratá, nájdete tam niečo o možno nejakých problémoch aplikačnej praxe, ale nič reálne, nič konkrétne.

    Teraz pár slov o tom, v čom sa tie návrhy líšia. Návrh Veroniky Remišovej zvyšuje ochranu alebo právnu ochranu pedagogických zamestnancov, ktorí sú členmi rady škôl. Je to vec, s ktorou, myslím si, že ani my ako predkladatelia toho druhého návrhu nemáme žiadny problém. Pokiaľ takúto ochranu dostávajú odborári, tak je namieste, aby ju mali aj členovia rady školy, alebo ju potom odoberme aj odborárom, keď sa nám zdá, že je to niečo navyše.

    Náš návrh nad rámec návrhu Veroniky Remišovej hovorí aj o tom, že tú akoby súčasnú nejasnosť v zákone sa má vyriešiť v prospech rady školy. Pretože zákon dnes hovorí jednak to, že kandidáta navrhuje rada školy, a v inom ustanovení hovorí o tom, že súčasťou tej výberovej komisie, ktorú predstavuje rada školy, sú aj zástupcovia školskej inšpekcie, zástupcovia odborného úradu, a teda v prípade stredných škôl ešte jeden navyše, zástupca zriaďovateľa. My sme presvedčení, že tým, kto by mal kandidáta vyberať, by mala byť rada školy, školská samospráva. To sú ľudia, ktorí s tou školou žijú, ktorí majú o nej najviac informácií a ktorí budú aj znášať dôsledky toho rozhodnutia, lebo s ňou budú pravdepodobne žiť ešte nejaký čas aj ďalej.

    Navrhujeme teda, aby tí navyše prizývaní členovia, teda zástupcovia školskej inšpekcie a obvodného úradu, nemali už riadne hlasovacie právo, ale aby tam mali iba poradný hlas. Je v poriadku, že tam sú. Je v poriadku, ak dohliadajú na to, aby celý proces výberu prebehol v súlade so zákonom, ale nevidím nejaký vážny dôvod, prečo by mali zasahovať priamo do výberu kandidáta na post riaditeľa. Na to úplne stačí, aby mali hlas poradný, aby dohliadli, aby všetko prebehlo v súlade so zákonom, aj keď je to už také skompromitované slovné spojenie v slovenských pomeroch.

    A líšia sa tie návrhy možno aj v tom, že ten návrh Veroniky Remišovej viac argumentuje, že politizácia, hovorí o tom ale aj náš kolega a spolupredkladateľ Braňo Gröhling, že sa má zabrániť touto zmenou politizácii. Peter Osuský hovorí o klientelizácii, ak som dobre zachytil. Ja nepoužívam ani jedno z týchto slovných spojení. Nezdá sa mi to podstatné, či to nazveme tak alebo onak. Pre mňa je podstatné to, že zodpovednosť má mať školská samospráva, tí ľudia, ktorí tú školu najlepšie poznajú.

    A teda na záver by som rád zbilancoval dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh, a teraz či už jeden, alebo druhý, alebo oba, tie návrhy sú kompatibilné, by mali poslanci posunúť do druhého čítania.

    A skúsim ako konzervatívec a poviem tri dôvody:

    Jeden je, že školská samospráva je svojím spôsobom aj symbol, symbol novembra ´89. Možno pre mnohých z vás symboly dôležité nie sú. Ja si myslím, že symboly sú dôležité. A tak ako malo aj silný symbolický význam to, že bola v roku ´95 oklieštená školská samospráva, tak to malo aj o dvadsať rokov neskôr. Tá symbolika je možno trochu iná, ale je a je tam silná.

    Druhá vec je moje presvedčenie, konzervatívne, že pokiaľ veci fungujú, nemajú sa meniť. A tie veci fungovali. Tak ako bola nastavená právomoc školskej samosprávy navrhovať kandidátov na riaditeľov škôl, tak to bolo podľa môjho názoru plne dostatočné a v spojení s kompetenciou zriaďovateľov odvolávať v zákonom stanovených prípadoch a v niektorých prípadoch po vyjadrení rady školy riaditeľov škôl, to bolo dostatočné na to, aby školy mali dobrých riaditeľov. Prinajmenšom do minuloročnej zmeny tohto zákona a tejto kompetencie rady škôl žiadne dramatické prípady, ktoré by nás upozorňovali, že ten zákon treba zmeniť, lebo je niečo zlé, lebo sú tam strašné problémy, lebo tí riaditelia sú úplne strašní a tie obce by to určite riešili, riešili lepšie, keby tam starostovia, primátori alebo župani mohli do toho zasahovať, neboli medializované, neboli verejne známe, neboli povedané v rámci verejnej diskusie.

    A ten tretí dôvod je, že ktorý spôsob výberu riaditeľa školy je lepší. Ktorý spôsob vytvára lepší balans medzi rôznymi záujmami, úlohami, ktoré vstupujú do činnosti školy.

    Ja som presvedčený, že škola nie je bežná firma. Obce, kraje môžu si zriaďovať svoje mestské firmy, rozpočtovky, príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, eseročky, ako sa komu chce, a tam, tam je tá zodpovednosť zriaďovateľa výlučná, zastupiteľstvo, primátor, starosta, župan, a tam to, myslím, nikto nespochybňuje.

    Ale my týmto, čo sme spravili, alebo teda vy tým, čo ste spravili minulý rok, hovoríte, že škola je v podstate len iná forma firmy, že aj tam tá korupčná zodpovednosť nemá byť na školskej samospráve, ale má byť na zriaďovateľovi.

    Prečo potom rešpektujeme, že má byť nejaká samospráva vo vysokých školách? Prečo potom rešpektujeme, že má byť nejaká samospráva vo vede, kde tiež to všetko platí nakoniec, nakoniec štát alebo prispieva tam štát? Tak potom nech štát rozhoduje, nech ministerstvo rozhoduje, nie, nie akademické senáty a nie nejaká samospráva.

    A to, čo ste spravili minulý rok, zdanlivo vyvoláva dojem, že sa tá zodpovednosť rozkladá, že už nie iba školská rada, ale aj zriaďovateľ bude mať, bude mať kompetenciu do toho nejakým spôsobom hovoriť. Ja si myslím, že je to, že je to práve naopak, že sa to vychyľuje spôsobom, že plne rozhodovať môže zriaďovateľ. To, že ten návrh, ktorým odmietne kandidáta navrhnutého radou školy, musí byť zdôvodnený? Ale, prosím vás, tí, čo máte skúsenosti z obecnej, mestskej alebo krajskej samosprávy, neviete o tom, že keď sa predáva mimo súťažných metód nehnuteľný majetok samosprávy, tak to môže byť iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré musia byť zdôvodnené? A tie dôvody, ktoré sa tam často uvádzajú, sú úplne absurdné. No proste povieme si, že toto je dôvod, tak je to dôvod. A tak to môže byť, tak to môže byť aj v tomto prípade.

    A teraz nehovorme o tom, že sú slušné samosprávy. Však jasné, je kopu slušných samospráv, starostov, primátorov, poslancov zastupiteľstiev, županov krajských zastupiteľstiev, ale sú, sú aj iné a tým sme vašou zmenou dali do rúk neuveriteľnú moc, lebo oni sami nakoniec, ak má, ak má starosta alebo župan väčšinu v zastupiteľstve, môžu sami rozhodnúť a úplne ignorovať školskú samosprávu. V tej školskej samospráve sú zastúpené rôzne skupiny, sú tam rôzne záujmy, sú tam zástupcovia, zriaďovatelia, pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, rodičia, a teda na stredných školách aj zástupca študentov. Čiže tá možnosť zneužitia toho systému je podľa môjho názoru oveľa menšia.

    A úplne posledná vec, ktorá teda priamo nesúvisí s týmto návrhom alebo s týmito návrhmi, ale bola tu diskutovaná v rámci rozpravy a teraz týka sa zákona, ktorý ideme novelizovať, a to je tá právomoc zastupiteľstiev určovať počet tried, prvých tried na stredných školách. Ešte raz pripomínam, túto právomoc má kraj, samosprávny kraj nielen vo vzťahu k triedam na školách vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti, to je k verejným školám, ale aj vo vzťahu k súkromným a cirkevným. Skoro všetci, ktorí ste tu vystúpili, ste hovorili, že chcete rovnaký meter, že keď veto vo vzťahu k návrhu školy majú zriaďovatelia súkromní a cirkevní, tak ho majú mať aj verejní. A tuto vám nevadí, že jeden zriaďovateľ samosprávny kraj môže hovoriť do toho, koľko má byť otvorených prvých tried na súkromných a cirkevných školách, teda na školách, ktoré patria úplne iným zriaďovateľom. Takže to mi nepríde celkom rovnaký meter, keď na jednej strane hovoríte to a na druhej strane vám ten nerovnaký meter, a to nieže nerovnaký meter, to je že jeden zriaďovateľ rozhoduje o iných zriaďovateľoch. To nie je že nerovnaká úprava podmienok pri vymenovaní riaditeľa.

    A pán poslanec Blanár ma tu označil za nositeľa liberálneho prístupu, že trh všetko vyrieši, ja si nemyslím, že trh všetko vyrieši, ale to, aké sú potreby trhu práce a aké sú potreby trhu, tak o tom podľa môjho názoru lepšie rozhodne ten trh, čo v tomto prípade znamená záujem rodičov a záujem žiakov o štúdium na tej alebo onej strednej škole, ako nejakí múdri plánovači na krajských úradoch, alebo teda na župných úradoch a zastupiteľstvách, ktoré im to schválil. A to si myslím, že platí nielen o tých súkromných a cirkevných školách, ale platí to aj o tých verejných školách. Aj keď samozrejme, že tam je akceptovateľné, že zásah zo strany zriaďovateľa by bol väčší, ale myslím si, že nie múdri úradníci na krajskom úrade alebo na úrade samosprávneho kraja vedia teraz naplánovať, že aký bude záujem o takú alebo onakú profesiu, lebo tak ako vám je cudzí liberálny prístup, mne je zase cudzí ten socialistický prístup, to presvedčenie, že úradníci, štát alebo iná verejná moc vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré a čo tí ľudia potrebujú.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec Dostál, dovoľte mi, aby som naozaj zotrval na svojom stanovisku, že ste predstaviteľom liberálneho prúdu, lebo ste to aj dokonca povedali teraz, lebo to, čo ste povedali, je, že v podstate štát by mal dať peniaze, tie, ktoré pochádzajú od daňového poplatníka, na všetkých zriaďovateľov a každý už nech si robí, čo chce, lebo trh to vyrieši. Tak ste to povedali a ste to aj zduplikovali.

    A to je rozdiel medzi vami a nami, pretože vždy, keď sa niečo takéto stane a povie sa, však veď rodičia si to vedia vyriešiť, ale keď sa predsa len niečo stane, tak ako to bolo napríklad počas krízy, tak štát musí potom dávať garancie. Keď aj niekto zle zainvestoval, tak musí štát intervenovať do bánk. Keď sa niečo udeje v školstve zlé, tak musí štát intervenovať. Ale to, že sme im dali právomoc, to je úplne v poriadku. Nie, toto nie je dobrý prístup. A podľa mňa práve príkladom je určovanie počtu prvých tried.

    Ja vás pozývam, pán poslanec Dostál, príďte ku nám do kraja, ja vám ukážem, lebo vy zrejme neviete, ako to beží. Vy neviete, že o tom musí rozhodnúť aj krajská rada pre odborné vzdelávanie, kde sedí zástupca úradu práce, zástupca všetkých zriaďovateľov, to si nerobí sám zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, sú tam zriaďovatelia všetkých škôl a na základe týchto kompromisných debát, na základe veľkej analytickej časti, ktorá hovorí o tom, aká je uplatniteľnosť v jednotlivých školách a tak ďalej, sa potom komplikovane určujú počty prvých tried. Nie ten liberálny prístup, ako vy hovoríte, však nech si zoberú, koľko chcú, prvých tried, nás nezaujíma, že koľko bude ľudí na úrade práce, však to zaplatí aj tak štát. Ale toto nie je dobrý prístup.

    Čiže ja si myslím, že táto rovnováha, ktorá bola pred rokom nastavená, je presne to, čo má byť. Ingerencia štátu nad tým, za čo má aj zodpovednosť. Lebo ak hovoríte, že nemáme mať zodpovednosť, tak nech je zodpovedný riaditeľ školy a rada školy.

  • Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení namiešali dokonalý guláš. Dokonalý guláš. Pozdvihovať slobodu v rozhodovaní nad všetko ostatné len preto, lebo je to v móde, za každú cenu. A potom sa nemôžme čudovať, že ten chaos - vyslovený chaos - prekvitá, zosilnieva vo všetkých oblastiach štátu.

    Nebudem sa podrobne venovať všeobecne záväznému nariadeniu samosprávneho kraja o určovaní počtu prvých tried, teda tried prvých ročníkov, pretože to by bolo na odbornú debatu a neviem, či by sme tu mali toľko času, pán poslanec. Ale vy ste vytkli svojmu predrečníkovi, že prirovnal školu, alebo robia, robí zo školy, zo školstva firmy, ale boli ste to práve vy, ktorí ste školu prirovnali k eseročkám, k akciovým spoločnostiam, pričom keby ste sa trošku do toho viacej vžil, tak by ste vedel, že je obrovský rozdiel, je obrovský rozdiel, ako sa v samosprávnych krajoch pristupuje k obchodným spoločnostiam a ako sa pristupuje ku školám.

    To, že pre vás je trh a všetko vypočítané peniazmi na prvom a jedinom mieste, tak to je váš pohľad na vec, ale takto sa školstvo budovať nedá. A ak by sme zostali na takýchto hodnotách, tak sa nemôžme čudovať, že by sa to doviedlo ešte do väčšieho chaosu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, vy ste tu miešali jablká s hruškami. Ja také dva momenty spomenie.m

    Napríklad keď ste spomenuli, resp. dali ste paralelu medzi vysoké školy a regionálne školstvo. Prepáčte, ale toto je absolútne nepochopenie vôbec, ako školstvo funguje. Pán poslanec, ktorý sedí vedľa vás, by vám určite veľmi veľa mohol o tom porozprávať, keďže dlhé roky pôsobil ako funkcionár vysokej školy. Mám na mysli pána poslanca Osuského. Veď vysoké školy sú samostatné právne subjekty, čo to má spoločné so základnými, strednými školami, ktoré sú v prenesených kompetenciách štátnej správy. To je niečo úplne, ale úplne iné! Takže vy tam nemôžte dávať tie isté pravidlá.

    A takisto ste kritizovali, že zriaďovateľ určuje počty detí v triedach, pred chvíľočkou vám to rozprával pán poslanec Blanár, ja na to nadviažem. Viete, a čo by mal robiť? Veď to je správne, že sa určia. Už vám povedal, čo máme vychovávať deti pre úrady práce? Súkromná škola si založí hocijakú, o čo je momentálne záujem, už vám to spomenul jeden kolega, animátora voľného času. K čomu to bude dobré? Kde sa tie deti uplatnia?

    Operujete tu daňovými poplatníkmi. Ale veď práve daňovým poplatníkom musí záležať na tom, aby bol trh práce obsadený, a nie na tom, aby tie deti boli na úradoch práce.

    Viete, už sme tu mali obdobie, keď sa stále, dennodenne sme počúvali, štát je zlý vlastník, trh všetko vyrieši. Keď prišla kríza v 2008, tí istí ľudia hovorili: A načo tu je štát? Veď štát to má regulovať.

    To isté je aj s tým školstvom. Keď je problém v školstve, odrazu štát pomáhaj. Takže štát a v tomto prípade obce, kraje majú právo na to, aby do tohto procesu vstupovali.

  • Pán kolega, principiálne sa nemôžme zhodnúť, ale napriek tomu budeme slušne debatovať. Vo vystúpení, v predchádzajúcich vystúpeniach, napríklad pána poslanca Blanára alebo pána poslanca Chudíka, zaznela úplne jasná ponuka. Ide o komplexný problém, ktorý sa pokúsme komplexne riešiť, a myslím, že to nebolo odmietnuté ani zo strany predkladateľa pána Osuského, ako som ho zaznamenal, ako reagoval na tieto veci.

    Poďme povedať, v čom je komplexnosť problému napríklad pri posudzovaní, kto, aký počet prvých tried má byť. Ak bude povinná školská dochádzka alebo je povinná školská dochádzka 10 rokov, tak hovorme o bezplatnom vzdelávaní do 10 rokov a poďme hovoriť o tom, že štát určí, aké profesie sú potrebné na stredných školách, v akom počte, ktoré bude financovať, a ostatné si financujú rodičia. V tom prípade postup, ktorý navrhujete vy, je absolútne legitímny a nech je súťaž o žiaka. Ale ak je žiak nositeľom normatívu, a teda nositeľom peňazí do školy, bez ohľadu na kvalitu, bez ohľadu na uplatniteľnosť v praxi, bez ohľadu na rôzne ďalšie veci, tak v tom prípade je to absolútne zdeformovaný systém, ktorý takto nemôže fungovať, a niekto musí dávať pravidlá hry.

    Ak sme v minulosti debatovali o tom, kto má to byť? Má to byť ministerstvo, ktoré v Bratislave od zeleného stola rozhodne, že takéto budú počty prvých tried v krajoch? Hľadali sme na základe princípu subsidiarity orgán, ktorý by mal demokratickú legitimitu, a tým orgánom je samosprávny kraj a legitímne zvolený župan a legitímne zvolené zastupiteľstvo. Je to výrokom všeobecne záväzného nariadenia, ktorý musí byť schvaľovaný dvojtretinovou väčšinou, aby sa zamedzilo politizácii a lokálnym záujmom. Toto sú fakty, ktoré treba zohľadňovať.

  • Ďakujem pánu kolegovi Dostálovi, ktorý veľmi dobre zhrnul také záverečné argumenty v prospech týchto dvoch zákonov, a myslím, že všetci tí, ktorí chcú ponechať škole slobodu a chcú, aby školy boli slobodným miestom, tak ako by to malo byť a tak ako je to vo vysokom školstve, pevne verím, že za jeden z týchto dvoch alebo za oba zahlasujú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja sa chcem dotknúť len jednej časti vášho vystúpenia, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov stredných škôl. Pamätám si, keď ešte zo zákona nemali možnosť samosprávne kraje toto robiť a stávalo sa veľakrát to, že samosprávny kraj zrušil školu, o ktorú možno nebol záujem, mala menej žiakov, alebo proste nedali požiadavku trhu práce na tie odbory, ktoré táto škola určila, samosprávny kraj to zrušil, ale o pol roka, o rok vznikla nová súkromná škola, ktorá otvorila tie isté odbory, o ktoré nebol záujem.

    Takže som rád, že to dostali, túto kompetenciu, samosprávne kraje do svojho vienka, neurčuje sa to len od stola, musíte splniť veľmi veľa podmienok, ktoré musíte dať do toho VZN-ka, prečo, odôvodniť, prečo tento odbor sa otvára, prečo sa neotvára a tak ďalej. Reagujú tam veľa faktorov, ktoré sú tam, veľa ľudí, je to krajská rada pre odborné vzdelávanie, sú tam zástupcovia cirkevných, súkromných škôl. A možnože povedať najlepšie naozaj na príklade.

    Načo nám je taká škola v kraji, ktorá zo 100 absolventov ide 26 absolventov na úrad práce? Sme taká bohatá krajina, aby sme mali takéto školy? No asi nie. Je to všetko platené z peňazí daňových poplatníkov a úlohou samosprávnych krajov spoločne so zastupiteľstvom je pripraviť takú sieť stredných škôl, ktoré vyučujú naozaj také učebné, študijné odbory, po ktorých je naozaj v tom regióne, a nielen v tom regióne, záujem. Načo budeme mať také školy, také školy, kde proste to nefunguje? Absolventi končia na úradoch práce. Platíme ich dvakrát. Raz im platíme školstvo zato, že chodia do školy, ale potom im ďalej platíme buď dávky, alebo ďalšie nejaké rekvalifikačné kurzy.

    Ja som sa dohodol aj s cirkevníkmi, povedal som im, tento odbor nedávajte, dajte na budúci rok iný odbor. Normálne cirkevná škola to pochopila, dali iné odbory. Keď budú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ondrej, ďakujem veľmi pekne. Ty si položil jednu otázku, že jeden zriaďovateľ rozhoduje potom o druhom zriaďovateľovi a doteraz som na to nedostal odpoveď, takže to bola asi háklivá otázka.

    A k tomu určovaniu prvých tried ročníkov. Prečo by trh nemohol byť jeden z nástrojov, ktorý bude určovať, koľko prvých tried sa otvorí? Prečo by na základe merateľnosti výsledkov absolventov z jednotlivých škôl by rodičia, trh nemohli povedať, kam svoje deti do ktorej triedy, resp. odboru a školy dajú? To je jediné, jediné, čo nemôžme argumentovať, že by tam boli iné záujmy, čo sa týka rodičov, pretože oni majú jediný záujem, dobrý záujem pre svoje dieťa. Takže toto je jediná vec.

    Ja musím, aj pán kolega Petrák to spomínal, čo sa týka merateľnosti, že by to bola jediná alebo jedna z tých dobrých myšlienok, ako regulovať ten trh. Nechápem, prečo včera ste teda nepodporil návrh, ktorý sme podali v rámci merateľnosti aj s pánom Jurzycom.

    A nemôžem si odpustiť, pán Baška, keď sa zlúčila, viem, že by som nemal na vás reagovať, ale prepáčte, keď zlúčila alebo zrušili ste školu a vznikla o pol roka súkromná škola, prosím vás, kto potvrdil tú súkromnú školu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, zrejme si pamätáte, akým spôsobom sa formulovali všetky právne normy v súvislosti s jedným balíkom reforiem, a to bola reforma verejnej správy. V tom období, áno, prvej Dzurindovej vlády. Ja som sedel v tomto parlamente a podieľal som sa na týchto veciach. A bol veľký spor a veľký súboj o to, že či mestá a obce, ak budú zákonnými úpravami, ak bude im umožnené tvoriť miestnu samosprávu, že či budú schopné vykonávať mnohé kompetencie, ktoré sa pri tejto reforme presúvali. Tento spor nakoniec končil kompromisom s tým, že sa vlastne za tú dobu viac ako desať rokov stali miestne samosprávy akýmsi pilierom demokracie. A samosprávna demokracia, samozrejme, v podaní mestských a obecných zastupiteľstiev má svoje miesto.

    Po istej dobe máme možnosť hovoriť, ak hovoríte objektívne vy v týchto vašich návrhoch, máme možnosť hovoriť, že sa spreneverili tomuto poslaniu? Chcete vy povedať, že miestne zastupiteľstvo, obecné zastupiteľstvo má záujem na tom, aby tá škola nefungovala? Aby neučila, nevychovávala a nevzdelávala ich deti, tak ako na iných školách? Čím sa stalo, že to je takto?

    Ja si myslím, že to tak nefunguje. A tá spätosť, zastupiteľstvo, škola aj celé osadenstvo, ktoré tam funguje, nazdávam sa, že na obciach ide jedným smerom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem takmer všetkým kolegom za ich faktické poznámky. Nestihnem zareagovať na všetkých, tak teda hlavne by som rád reagoval na kolegov zo SMER-u.

    Jasné, že sa asi nezhodneme v tom základnom nastavení. Pán poslanec Petrák napríklad hovorí, že nebolo by dobré, keby bol počet prvých tried určovaný od zeleného stola - z ministerstva. No tak ho budeme určovať od ôsmich zelených stolov z krajských miest. Podľa mňa to nie je žiadny dramatický rozdiel.

    Pán poslanec Blanár tu obhajoval tú schopnosť, schopnosť samosprávnych krajov, ale teda v nejakom zložitom mechanizme analyzovania vytvoriť tú správnu predstavu, že koľko budú potreby trhu práce a koľko ktorá profesia by mala byť. Lenže toto si mysleli, prepáčte za to prirovnanie, aj komunisti, že oni dokážu vedeckými metódami, zložitými analýzami naplánovať, koľko treba vyrobiť v budúcej päťročnici áut, koľko rožkov a koľko čoho, a vyzeralo to, že, áno, no však keď sa to vedecky naplánuje, tak to bude lepšie fungovať, ako keď to bude určovať nejaký trh, kde je chaos, kde vznikajú krízy. No ale reálna historická skúsenosť je taká, že keď sa to tak vedecky plánuje, tak to dopadne zle.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, že vraj som miešal hrušky s jablkami, lebo vysoké školy sú samosprávne právne subjekty, samostatné právne subjekty, tak mám pre vás prekvapivú informáciu. Aj základné školy a stredné školy aj mnohé materské školy sú samostatné právne subjekty.

    Pán poslanec Kotleba, vôbec ma neprekvapuje, že fašisti si miešajú slobodu s chaosom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Chcem vás informovať, že o 14.00 hod. budeme mať hodinu otázok, potom interpelácie, potom dokončíme tento bod, ešte budú záverečné slová. A, samozrejme, tak ako sme sa rozhodli, potom budeme pokračovať bodom 64 - návrhom poslancov Národnej rady Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Tak ako sme sa dohodli. A potom už normálne tak, ako to máme v programe.

    Takže prajem vám k obedu dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 22 otázok na predsedu vlády a 13 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. O pár sekúnd je pán predseda vlády tu.

    Takže poprosím vás, pán premiér, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, Národná rada, členovia vlády, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády.

    Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Rovnako je neprítomný minister zdravotníctva Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce Ján Richter. Minister životného prostredia pán Sólymos, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pán Érsek.

    Ďalej otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu Petrovi Pellegrinimu ani ministrovi zahraničných vecí Lajčákovi, rovnako otázky neboli na ministra obrany Petra Gajdoša a na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú.

    Som pripravený, pán podpredseda Národnej rady, odpovedať na postavené otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia. Len podotýkam, že odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút.

    Otázka č. 1, otázku položil poslanec Dušan Čaplovič: "Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky je pozitívny a historicky nevídaný. Ako vyzerá v tejto súvislosti šanca príchodu nových investorov a vzniku nových pracovných miest?"

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcem sa vrátiť niekoľkými myšlienkami a poznámkami na začiatok tohto roku k obdobiu pred parlamentnými voľbami. Vtedy sme ešte ako jednofarebná vláda predstavili našu jasnú víziu, ako by mal vyzerať nasledujúci vývoj ekonomiky Slovenska, a postavili sme si viacero kľúčových priorít a náročných hospodárskopolitických cieľov.

    Po prvé, že vláda urobí všetko, aby hospodársky rast pokračoval.

    Rovnako, že urobíme všetko pre to, aby verejné financie boli stabilné.

    Ďalej sme ciele určili, pokiaľ ide o slovenský trh práce. Hovorili sme o postupnom znižovaní miery nezamestnanosti a vytváraní nových pracovných miest. Pamätáte si, že sme vtedy verejne deklarovali záväzok, že chceme za nasledujúce štyri roky vytvoriť 100-tisíc nových pracovných miest.

    A rovnako k významným prioritám sme zaradili aj rast reálnych miezd v národnom hospodárstve.

    Dámy a páni, môžem s hrdosťou konštatovať, že ekonomický vývoj Slovenska v priebehu roku 2016 presne zodpovedal našim odborným zámerom a predstavám, ale aj politickým sľubom, ktoré sme vtedy dali slovenskej verejnosti. A nehovorím teraz iba o nejakých makroekonomických výhľadoch, ale opieram sa o pomerne presné čísla, ktoré sú z pohľadu rezortu financií relevantné pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

    S veľkým zadosťučinením preto beriem na vedomie skutočnosť, že hospodársky rast by mal byť v roku 2016 na úrovni 3,6 % a takéto vysoké tempo zaraďuje našu krajinu medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v Európskej únii. Dobrou správou je, že to je predovšetkým domáca spotreba, ktorá ťahá hospodársky rast.

    Nový rekord by mala dosiahnuť aj samotná produkcia automobilov, čo potiahne dynamiku slovenského exportu nad hranicu 5 %. Rovnako sa predpokladá, že takýto dynamický hospodársky rast bude aj v roku 2017, a to berieme do úvahy aj negatívum, ktoré bude spojené s Brexitom, ktorý odhadujeme tak na úrovni okolo 0,2 %. Robíme, samozrejme, všetko pre to, aby hospodársky rast pokračoval ďalej, a preto aj sa sústreďujeme na príchod ďalších a ďalších investorov. V súčasnosti venujeme obrovskú pozornosť príchodu strategického investora Jaguar Land Rover do priemyselného parku pri Nitre. Len pre vašu informáciu, začala výstavba tejto fabriky s tým, že prvé autá by mali z liniek vyjsť už v roku 2018 niekedy na jeseň. A my sme sa rovnako zaviazali, že budeme podporovať aj ďalších investorov, ktorí sú priamo naviazaní na výrobu aut. Spomeniem včerajšie rozhodnutie vlády, kde sme poskytli investičný stimul spoločnosti, ktorá bude lokalizovaná v Lužiankach pri Nitre, a pôjde o výrobu oceľových a kovových komponentov práve pre Jaguar Land Rover.

    Mohol by som súčasne povedať, že pozornosť, pokiaľ ide o investorov, sústreďujeme v najmenej rozvinutých okresoch, kde sme zabsolvovali v rekordne krátkom čase dvanásť výjazdových rokovaní vlády. A viete, že príslušný zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov je zákon, ktorý vytvára pre investorov v týchto oblastiach mimoriadne priaznivé podmienky.

    Pokiaľ ide o trh práce, veľmi stručne. Sľúbili sme 100-tisíc nových pracovných miest. Dámy a páni, len v tomto roku vznikne 50-tisíc pracovných miest, to nie je žiadny výhľad, to je reálne číslo. My sme povedali štyri roky 100-tisíc, za prvý rok 50-tisíc. Všetky sľuby, ktoré sme dali na začiatku roku 2016, budú splnené do bodky. Či už ide o rast miezd, či ide o nezamestnanosť, či ide o rast zamestnanosti, ktorý je dnes historicky najvyšší.

  • To sa týka, samozrejme, ako som už uviedol, aj ďalších parametrov.

    Dámy a páni, preto sa veľmi teším, že za tieto výsledky bude vláda Slovenskej republiky zajtra odvolávaná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie.

    Pokračujeme otázkou č. 2 od pána poslanca Igora Chomu: "Pán premiér, nepochybne summit Európskej únie v Bratislave prispel ku kredibilite Slovenskej republiky v Európe. Prispel aj k zvýšeniu bezpečnosti Slovenskej republiky?"

  • Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Dámy a páni, všetci vieme, čo bolo účelom tohto summitu. Chceli sme diskutovať a reagovať na výzvy, ktoré dnes stoja pred Európskou úniou ako takou. Poviem to možno tak zjednodušene, ale premiéri dvadsaťsedmičky, pretože tento summit sa konal už bez prítomnosti premiérky Veľkej Británie, predovšetkým si dvadsaťsedmička uvedomuje, že pokiaľ nebudeme schopní ponúknuť európskej verejnosti novú, lepšiu alternatívu Európskej únie, tak môžeme byť svedkami ďalších referend, ktoré budú úspešné, o vystúpení ďalších krajín z Európskej únie. Môžeme byť svedkami ďalšieho rozpadu tejto štruktúry, ktorá je pre nás životne dôležitá.

    My môžme hovoriť, vážený pán poslanec, o bezpečnosti z viacerých hľadísk. Napríklad summit riešil problematiku spoločného postupu, pokiaľ ide o boj proti terorizmu, ktorý dnes trápi celú Európu, a som rád, že padli veľmi závažné rozhodnutia, v tomto prípade i politické, o významných legislatívnych počinoch, ktoré budú urobené predovšetkým v oblasti výmeny informácií.

    Ale pod bezpečnosťou nerozumieme len bezpečnosť, pokiaľ ide o boj proti terorizmu. Hovorili sme o Európskej únii ako o novom globálnom hráčovi. Môže však byť Európska únia globálny hráč, pokiaľ nie je schopná vojensky byť na primeranej úrovni, tak ako to je trebárs v prípade Spojených štátov, Ruskej federácie alebo Číny? Platí taká poučka v medzinárodnej politike, že keď chcú niečo urobiť Spojené štáty, tak to urobia a nikoho sa nepýtajú. Ak chce niečo urobiť Čína, tak to urobí a nikoho sa nepýta. Ak to chce urobiť Ruská federácia, tak to urobí a nikoho sa nepýta. Bohužiaľ, Európska únia nie je v takomto postavení. Ak by sme niečo chceli urobiť, nemáme na to zodpovedajúce štruktúry. Čiže bezpečnosť aj z pohľadu postavenia Európskej únie ako silného globálneho hráča.

    Je to však aj ďalší rozmer bezpečnosti, ktorý sme pomenovali na summite v Bratislave ako rozmer ekonomický a sociálny. Ľudia sa cítia bezpečne nielen vtedy, keď sa cítia ochránení pred možnými útokmi, či sú to teroristické, alebo iné. Ale sa cítia bezpečne aj vtedy, ak ich životná úroveň im zabezpečuje naplnenie ich základných predstáv o živote.

    Bezpečnosť bola veľmi silne prezentovaná aj v súvislosti s migráciou, ktorá pokračuje. Dámy a páni, áno, je pravda, že cez Slovensko neprešli tisíce migrantov a možno trošku tak zľahčene pozeráme na tento problém. Uvedomme si však, že len v Grécku je asi 65-tisíc migrantov, ktorí čakajú. Vieme, že tisícky migrantov sú dnes na pobreží severnej Afriky a čakajú, ako sa môžu dostať cez Stredozemné more smerom do Európy. Aj to vyvoláva možno nespokojnosť talianskeho premiéra Mattea Renziho alebo gréckeho premiéra, že sme ako keby dostatočne o tom nehovorili. Ale my sme významne zmenili prístup k migrácii v tom, že sa vraciame k rétorike, ktorú V4 opakovane a neustále používala, keď sme tvrdili, že jedinou možnosťou, ako zastaviť nelegálnu migráciu, je dôsledne chrániť vonkajšie schengenské hranice. K tomu teraz pristupujeme a to zadeklaroval aj bratislavský summit, že predovšetkým sa musíme sústrediť na ochranu hraníc a musíme významne znížiť prílev nelegálnych migrantov a až potom môžme riešiť problém, ktorý nám vznikol vo vnútri v Európe, pretože je tu veľký počet migrantov, o ktorých často nič nevieme. Pripúšťame, že len v Nemecku môže byť 250-tisíc migrantov, ktorí sa tam pohybujú bez toho, aby krajina vedela, kto sú, čo sú, aké majú kontakty a čo všetko sa môže stať.

    Som veľmi rád, že dobre rezonuje aj projekt tzv. pružnej solidarity, ktorú ponúka Slovensko. Tvrdíme, že nás nemá a nemôže nikto nútiť, aby sme za každú cenu sem prijímali migrantov. Toto je politika vlády, ktorú budeme držať do konca. Na druhej strane chceme v rámci solidarity ukázať iným štátom pomocnú ruku alebo dať im pomocnú ruku. Posielame a poslali sme policajtov do Slovinska, Macedónska, do Maďarska. Tentokrát chceme pomôcť Bulharsku. Sme pripravení poskytnúť finančné prostriedky. Sme pripravení dať príslušnú techniku, dávať ľudí do významných európskych inštitúcií.

    Preto, ak by som mohol vo všeobecnosti odpovedať na vašu otázku, pán poslanec, že či prispel summit k bezpečnosti, odpovedám áno, pretože bezpečnosť sa stala dominantnou témou dnes Európskej únie a politické rozhodnutia, ktoré boli prijaté a budú pretavené do významných legislatívnych počinov, významnou mierou budú zvyšovať bezpečnosť v Európskej únii.

    Ďakujem ešte raz za otázku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Choma, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.

    Pokračujeme otázkou č. 3 od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča: "Vážený pán predseda vlády, bratislavský summit Európskej únie sa konal na pozadí zhoršenej bezpečnostnej situácie v Európe. Ako hodnotíte jeho výsledky aj z tohto pohľadu?"

  • Som rád, že predchádzajúca otázka sa dotkla iba jedného aspektu summitu, a to bola téma bezpečnosti, pretože summit v Bratislave je dnes hodnotený rôznym spôsobom. Ja by som však chcel urobiť na úvod dve alebo tri vyhlásenia, ktoré považujem za dôležité.

    Predovšetkým by som chcel povedať, že Slovensko by malo byť hrdé na to, že po dlhých, dlhých rokoch sa summit lídrov nekonal v Bruseli, ale konal sa v Bratislave.

    Po druhé si myslím, že sme z hľadiska formálneho a technického ukázali, že sme krajina, ktorá je pohostinná, ktorá má pracovitých ľudí, ale aj ľudí, ktorí vedia pripraviť vrcholné medzinárodné stretnutia. Nepochybne medzi takéto stretnutia patrí aj stretnutie 27 lídrov.

    A využívam túto príležitosť a hovorím to tu pred vami, pred poslancami a poslankyňami Národnej rady, chcem poďakovať každému jednému radovému policajtovi, hasičovi, dokonca poviem, čašníkovi, kuchárovi, to je jedno, vodičovi, až potom by som išiel cez stredné úrovne až po úroveň ústredných orgánov štátnej správy, za to, akú perfektnú robotu odviedli. Pretože my sme zvládli summit na skvelej technickej a organizačnej úrovni.

    Je to veľká známka pre Slovensko, pretože ukázali sme sa ako krajina, ktorá je schopná podobné podujatia pripravovať.

    Potom to bola obsahová stránka, mimoriadne dôležitá. Povedali sme si, dámy a páni, a nie je to žiadne tajomstvo, že chceme iný summit ako bruselský, typický, ktorý sa organizuje v tých tmavých priestoroch bruselskej centrály, pretože tam by sme nič nové nepovedali. Myslím si, že aj symbolická stránka veci je veľmi dôležitá. Loď nebola náhodná. Dunaj nebol náhodný. Chceli sme ukázať, že Dunaj spája Európu a všetci sme na jednej lodi. A z tej lode jednoducho nemôže nikto len tak vyskočiť a musíme spoločne robiť všetko pre to, aby sa vznášala na tých ťažkých vodách čo najjednoduchšie.

    Pokiaľ ide o obsah, sú rôzne interpretácie toho, že aký bol summit. Chcem pripomenúť, že toto bol neformálny summit. Neformálny summit nemôže v zmysle legislatívy európskej prijímať konkrétne rozhodnutia a tie môže prijímať len summit v Bruseli.

    Preto sme mohli prijať len politickú deklaráciu. A rovnako nazvali sme ju bratislavskou, rovnako aj bratislavskú cestovnú mapu.

    Čo ja považujem za najpodstatnejšie, dámy a páni, pokiaľ ide o summit, je to, že 27 premiérov a hláv štátov povedalo, chceme v tomto projekte pokračovať. Veď si to aj my uvedomíme, že toto je pre nás najlepší a najbezpečnejší životný priestor, aký máme. A nám na tom musí životne záležať, a preto aj Slovensko bude vo svojej zahraničnej politike robiť všetko pre to, aby sa tento projekt udržal.

    Pretože mohol prísť niekto a mohol povedať, že po vzore Veľkej Británie my uvažujeme o novom koncepte vzťahov s Európskou úniou. Ani jeden z 27 premiérov a hláv štátov nedošiel s takouto filozofiou, preto významné posolstvo išlo do celého sveta: Európska únia musí pokračovať, bude pokračovať, chceme vyvážené vzťahy s Veľkou Britániou. Ale aj rokovania medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou musia ukázať, že sa oplatí zostať v Európskej únii a že sa neoplatí z Európskej únie vystupovať.

    Rovnako považujem za správne, že Európska únia pomenovala mapu najvýznamnejších tém. A už sme sa nezoberali často administratívnymi nezmyslami, ktoré sú typické pre Brusel. Povedali sme, je to bezpečnosť vo všetkých dimenziách, ako som o bezpečnosti hovoril pred niekoľkými minútami. Povedali sme veľmi jasne, že sa musíme sústrediť na otázky migrácie, hoci znovu pripomínam, že niektoré krajiny ju pociťujú viac, niektoré menej. A potom sú to štandardné ekonomické a sociálnej témy, pretože my potrebujeme ešte stále veľa urobiť pre to, aby život nielen v celej Európskej únii, ale u nás na Slovensku bol lepší a lepší.

    Takže ja osobne - a môžu si písať novinári, čo chcú, aj tí, čo nás nemajú radi - tvrdím, summit bol obrovským úspechom a buďme pyšní na to, že takéto niečo na Slovensku bolo a že naši ľudia dokázali sa takto o tento summit postarať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem vám, pán predseda vlády, za účasť.

    Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Martina Klusa na ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa a znie: "Vážený pán minister, v súvislosti so sťažnosťami na podozrenie zo zhoršujúcej sa kvality životného prostredia v okolí rafinérie Slovnaft by som sa rád vás opýtal nasledovné: Prečo ministerstvom životného prostredia poverená organizácia monitorujúca a hodnotiaca kvalitu ovzdušia na celom území Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav vykonáva merania len v štyroch lokalitách Bratislavy, pričom v bezprostrednej blízkosti rafinérie a na východ, resp. juhovýchod od nej ich podľa našich informácií vykonáva samotný Slovnaft, a teda spoločnosť s možným konfliktom záujmov? Navyše Slovenský hydrometeorologický ústav merania spoločnosti Slovnaft nezverejňuje. Vďaka tomuto stavu je, zdá sa, nemožné zaručiť ich vierohodnosť, a teda ani primeranú kvalitu životného prostredia v lokalitách Rovinka, Podunajské Biskupice či Vlčie hrdlo. Rád by som poznal váš názor na túto problematiku, ako aj možnosti okamžitého riešenia."

    Nech sa páči, pán minister zastupujúci, odpovedzte na otázku.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredsedovia, vážení poslanci, členovia vlády, v mene ministra Sólymosa ďakujem za otázku.

    SHMÚ v súčasnosti vykonáva kontinuálne monitorovanie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky v rámci Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia v 38 lokalitách prostredníctvom automatizovaných monitorovacích staníc. Z tohto sú 4 umiestnené na území Bratislavy, čo je v súlade s požiadavkou vyhlášky č. 360/2010 Z. z. o minimálnom počte vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácie znečisťujúcich látok. Jednotlivé lokality boli zvolené na základe dlhodobých analýz kvality ovzdušia.

    Stanica na Jeséniovej ulici je zameraná na monitorovanie kvality ovzdušia mimo hlavných mestských a priemyselných zdrojov znečisťovania ovzdušia, možno povedať ako tzv. pozaďová stanica.

    Stanica na Kamennom námestí pri obchodnom dome reprezentuje centrálnu mestskú oblasť. Pri východnom smere vetra indikuje aj prípadné vplyvy emisií z petrochemického komplexu Slovnaftu.

    Stanica na Mamateyovej ulici v areáli Saleziánov dona Bosca je zameraná na monitorovanie kvality najväčšej mestskej časti Petržalka. Okrem vplyvu miestnych zdrojov emisií a dopravy na kvalitu ovzdušia pri východnom smere vetra indikuje aj vplyvy emisií petrochemického komplexu Slovnaft.

    Stanica na Trnavskom mýte je typickou dopravnou stanicou a reprezentuje lokalitu extrémne zaťaženú emisiami automobilovej dopravy.

    Údaje týchto staníc SHMÚ vyhodnocuje na dennej báze a informácie o nej zverejňuje na svojom webovom sídle www.shmu.sk/kvalitaovzdušia/.

    Vplyv najväčších zdrojov znečistenia ovzdušia na kvalitu ovzdušia v okolí zabezpečujú ich prevádzkovatelia. Je v súlade s uznesením vlády č. 449 z 26. 5. 1992, na základe ktorého vláda schválila koncepciu monitoringu životného prostredia vrátane ovzdušia realizovanou formou čiastkových monitorovacích systémov. Uvedené je premietnuté aj v súčasnosti v platnom zákone č. 137/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, podľa ktorého sú vybraní prevádzkovatelia povinní na základe osobitného rozhodnutia okresného úradu zabezpečiť monitorovanie kvality ovzdušia v okolí svojho zdroja a reprezentatívne údaje z nich poskytovať poverenej organizácii, ktorou je Slovenský hydrometeorologický ústav.

    V prípade Slovnaftu sú takto zrealizované a od roku 2003 prevádzkované tri monitorovacie stanice umiestnené v Podunajských Biskupiciach, vstupnom areáli vo Vlčom hrdle a v Rovinke.

    Povinnosť prevádzkovateľa zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní kvality ovzdušia vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka ustanovuje § 33a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

    Zo zverejnených výsledkoch meraní a sledovaní musí byť zrejmé, aké znečistenie životného prostredia príslušné zariadenie spôsobilo, v akom vzťahu boli namerané hodnoty k zákonným alebo povoleným limitným hodnotám. Toto Slovnaft zabezpečuje prostredníctvom informačných tabúľ.

    Pokiaľ by šlo o možný konflikt záujmov a vierohodnosť výsledkov meraní prevádzkovateľov zdrojov, na to možno odpovedať nasledovne. Podľa zákona o ovzduší sú automatizované meracie stanice kvality ovzdušia a ich meracie analyzátory každoročne kalibrované a skúšané a celý monitorovací systém je podrobený inšpekcii zhody. Toto vykonáva na prevádzkovateľovi úplne nezávislá oprávnená osoba, ktorá je na výkon kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody akreditovaná a špeciálne notifikovaná Národnou akreditačnou službou podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody.

    SHMÚ je pripravený na požiadanie umiestniť v rámci územia Slovenskej republiky mobilnú monitorovaciu stanicu. Podmienkou umiestnenia v akejkoľvek lokalite je terénna dostupnosť, prítomnosť prípojky na 380 V, požiadavka príslušnej obce...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... a realizácia monitoringu na náklady žiadateľa.

    Všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Klus.

  • Tak, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Len jedna prosba, ani nie otázka doplňujúca. Dalo by sa nám toto zaslať elektronicky na náš poslanecký e-mail?

  • Podľa mňa to dostanete písomnou formou ako odpoveď ministra.

  • Ďakujem. Pokračujeme otázkou č. 2, ktorú položil poslanec Marek Krajčí ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tomášovi Druckerovi: "Prečo eHealth v Slovenskej republike nebude umožňovať zdieľať aj elektronické záznamy zobrazovacích vyšetrení, ako sú napríklad snímky RTG, CT, MR a tak ďalej, keď jeho zavedenie stojí obrovské financie?"

    Odpovie pán minister Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ak dovolíte, sprostredkovane mám pripravenú odpoveď od pána ministra. Chcem vám ju ponúknuť teraz.

    Klinické dáta v Národnom zdravotníckom informačnom systéme majú s ohľadom na nové metódy a nástupy narastajúcu komplexnosť s dopadom na objem dát. Práve preto s ohľadom na charakter a objem dát uložených v dnešných regionálnych systémoch na evidenciu a archiváciu obrázkov, resp. snímkov, čo sa týka obrazových dát röntgenu, emerka, cétečka, nie je vhodné tieto dáta v systémoch na evidenciu a archiváciu obrázkov spájať a ukladať do Národného zdravotníckeho informačného systému. Je to celosvetový trend, kde budovanie systému na evidenciu a archiváciu obrázkov, resp. snímkov štátneho centra z pohľadu nákladov je vysoko náročná investícia a nie je odporúčaná. Preto bolo v rámci štúdie uskutočniteľnosti odporučené, aby tieto dáta naďalej zostali v súčasných dokumentoch manažmentských systémov, systémov na evidenciu a archiváciu obrázkov a snímkov a zobrazovali sa lekárom s patričným oprávnením prostredníctvom prístupu do systému evidencie a archivácie obrázkov a snímkov, ktoré sú už dnes vybudované na regionálnych úrovniach. Práve z tohto dôvodu nebola predmetom realizácie v prvej fáze elektronického zdravotníctva projektu ESO 1.

    Národné centrum zdravotníckych informácií do budúcnosti plánuje vytvoriť v elektronickej zdravotníckej knižke občana smerníky na systém evidencie a archivácie obrázkov, resp. snímkov, záznamy, ktoré budú akýmsi linkom na miesto, kde bude systém evidencie a archivácie snímok mimo Národného zdravotníckeho informačného systému uložený. Národný zdravotnícky informačný systém bude určený len na ukladanie a zdieľanie týchto smerníkov tak, aby sa prostredníctvom nich dostali lekári k snímkom.

    Dnes lekár vytvára správu z vyšetrenia, z ktorej interpretuje v písomnej forme, čo zistili skúmaním snímku. Snímok slúži už len na doloženie obrazovej informácie. Národné centrum zdravotníckych informácií tento princíp nemení. Ak má dnes nemocnica centrum evidencie a archivácie obrázkov, do informačného systému nemocnice sa dostáva správa z vyšetrenia do evidencie a archivácie obrázkov a snímkov, ktoré sa ukladajú do elektronickej zdravotnej knižky nemocničného informačného systému. Do Národného zdravotníckeho informačného systému sa dostáva len tá správa a v takej forme, ako ju lekár zapísal, teda bez snímku.

    Ďakujem za otázku. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ak chcete doplňujúcu otázku položiť, tak sa prihláste faktickou poznámkou.

  • Som prihlásený. Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Musím povedať, že zobrazovacie vyšetrovacie metódy sú v modernej medicíne kľúčové k stanoveniu správnej diagnózy, a to, že ich ten pripravovaný systém eHealth nebude umožňovať zdieľať, je podľa mňa vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky na jeho zavádzanie z môjho pohľadu neprijateľné.

    A vysvetľujem to asi tak, že už v súčasnosti sieť nemocníc súkromného poskytovateľa na území Slovenskej republiky bude svojim pacientom takéto služby poskytovať. Čo vo vašej odpovedi bolo zjavné, že u nás takto prepojené nemocnice minimálne na začiatku určite nebudú. To znamená, keď si niekto vyhotoví nejakú snímku v inej nemocnici, u iného poskytovateľa alebo v inej nemocnici, si, žiaľ, tú snímku pozrieť ten doktor nebude môcť.

    To, čo hovoríte, že stačí popis snímku, tak to, myslím, že každý jeden klinik lekár, ako aj ja ním som, vám nebude s tým súhlasiť, pretože vidieť ten snímok a porovnávať si na ňom eventuálne zmeny, ktoré aj ošetrujúci lekár sleduje u pacienta, sa nedá porovnať s popisom snímku, ktorý častokrát nemusí byť úplne kompletný, pretože nedá sa popísať úplne všetko, čo na tom snímku je.

    Z tohto pohľadu ja som rád, že je tam načrtnutá aj nejaká vízia, že sa bude dať aspoň prelinkovať na jednotlivé zariadenia v budúcnosti, ale stále si myslím, to, že to nebude systém eHealth umožňovať pri takých vynaložených finančných prostriedkoch, aké sa do tohto zavádzania, do tohto systému investujú, si myslím, že z môjho pohľadu je nepochopiteľné.

    Takže moja otázka je tá, že podľa mňa ťažko bude, ako vlastne bude ministerstvo vysvetľovať tým pacientom, ktorí budú ošetrovaní v štátnych nemocniciach...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, budem tlmočiť vašu pripomienku alebo postoj pánovi ministrovi, prípadne aby vás potom dodatočne ešte písomne informoval. Ďakujem.

  • Otázka č. 3, ktorú položil poslanec Emil Ďurovčík ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi: "Plánuje ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v spolupráci so samosprávou pripraviť legislatívu na vytvorenie inštitúcií dopravných autorít, resp. organizátorov IDS, ktoré budú mať definované kompetencie na spoločné objednávanie dopravných služieb, koordináciu a harmonizáciu verejnej dopravy?"

  • Ďakujem za odpoveď. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, zlepšiť spoluprácu jednotlivých druhov dopravy na Slovensku je jedným významným cieľom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Lepšia spolupráca jednotlivých druhov dopravy môže totiž priniesť veľké prínosy bez nutnosti okamžite investovať veľké sumy do novej infraštruktúry alebo mobilných prostriedkov.

    Určite existuje veľa ľudí, ktorí už majú skúsenosť s tým, že autobus odchádza iba pár minút pred tým, ako príde vlak, a ľudia musia zbytočne čakať dlhé minúty na zastávke alebo pokračovať cestu v autobuse, ktorý sa určite dostane do nejakej zácpy. Tak isto máme na Slovensku veľa prípadov, kedy ide prakticky o rovnaký čas po rovnakej trase autobus aj vlak, pritom každá z týchto dopráv je dotovaná z verejných financií. Je úplne jedno, že vlak je platený z kapitoly ministerstva dopravy a autobusovú dopravu dotujú vyššie územné celky. Výsledkom je, že peniaze daňových poplatníkov sú míňané neefektívne.

    Práve preto aj súčasná vláda dala do programového vyhlásenia zriadenie dopravnej autority. Naším cieľom je pripraviť podmienky pre vznik dopravnej autority, ktorá zastreší objednávanie výkonov vo verejnom záujme tak v železničnej, ako i autobusovej doprave a zabezpečí nevyhnutnú synchronizáciu jednotlivých spojov za účelom zvýšenia dostupnosti a komfortu kombinovanej dopravy a ochrany práv záujmov cestujúcich. Ukazuje sa totiž, že práve zjednotenie objednávania dopravných výkonov pod jednou strechou má potenciál najjednoduchšie zabezpečiť efektívnu spoluprácu.

    Takže ak som mal stručne s jednou vetou odpoveď na vašu otázku, tak áno. Ministerstvo dopravy pod mojím vedením bude pracovať na vytvorení legislatívnych podmienok pre vznik dopravnej autority na Slovensku.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ak áno, prihláste sa. Nie. Nechcete.

    Otázka č. 4, pani poslankyňa Silvia Shahzad položila otázku ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, podľa § 7 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je možné financovať činnosť strešnej organizácie, ktorá má najmenej 50-tisíc členov alebo zastupuje 50-tisíc členov občianskych združení, ktoré zastupuje. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň figuruje ako zodpovedný gestor pri plnení úlohy 4.11.3 Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020, podľa ktorej je treba zaviesť mechanizmus systematického financovania strešných mimovládnych organizácií, ktoré vystupujú ako partneri vlády a iných organizácií pri tvorbe relevantných politík. Termín splnenia úlohy je do konca roka 2016, pričom už teraz vieme podľa výsledkov priebežného vyhodnotenia národného programu, že táto úloha nie je splnená. Mieni ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny modifikovať predmetný zákon a znížiť alebo vylúčiť podmienku ohľadom počtu členov na reálnu hladinu, keďže v podmienkach Slovenskej republiky 50-tisíc členov nedosahuje ani jedna organizácia, dokonca má s tým problém aj Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorého predseda je podpredsedom výboru pre osoby so zdravotným postihnutím? Zároveň sa pýtam, aké kroky vykonáva, resp. rieši vôbec váš rezort na nápravu tejto situácie?"

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Chcem vás ubezpečiť, že naše ministerstvo problém, na ktorý sa pýtate, rieši, pretože ide o problém, ktorý sme zdedili, zhodou okolností po vláde Ivety Radičovej. Dozaista viete, že zákon bol v tejto podobe prijatý 8. decembra 2010 a jeho predkladateľom bol vtedy vtedajší minister, terajší poslanec pán Jozef Mihál.

    Rozumiem vašej obave, že hranica 50-tisíc členov je vysoká. Treba povedať, že to nebola vtedy úprava zákona len v rezorte práce, sociálnych vecí. Podobným spôsobom na základe dohody sa upravovala dotačná politika viacerých rezortov za rovnakých podmienok ako v podmienkach rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Práve z tohto dôvodu a tých istých pochybností, ako aj na základe našej systematickej komunikácie a spolupráce so strešnými organizáciami zdravotne postihnutých to bolo už naše vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré do Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 zaradilo úlohu nastaviť udržateľný mechanizmus systémového financovania strešných mimovládnych združení, ktoré sú zároveň reprezentatívnymi organizáciami osôb so zdravotným postihnutím. V rámci aktualizácie programu bol tento termín pre splnenie tejto úlohy nastavený na toto prebiehajúce volebné obdobie. Aktualizácia národného programu sa uskutočnila za účasti zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím a národný program im bol predložený aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania. K zmene termínu plnenia úlohy nás donútil záujem nájsť riešenie, ktoré by akceptovali všetci zainteresovaní, a nepochybne aj preto ani pri rokovaniach o zmenách, ani v rámci medzirezortného pripomienkového konania nikto túto zmenu nenamietal a došlo k zhode všetkých vládnych i mimovládnych inštitúcií a organizácií. V tejto súvislosti naše ministerstvo spolupracuje aj s Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre občiansku spoločnosť.

    Ako uvádzate, jedným z možných spôsobov riešenia danej situácie je financovanie strešných organizácií, môže riešiť zmenou zákona 544 o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak definitívu návrhu a spôsobu riešenia je potrebné dospieť aj v spolupráci s reprezentatívnymi organizáciami osôb so zdravotným postihnutím, tak ako to ukladá čl. 4 ods. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

    Pre úplnosť by som rád dodal, že aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 sa vláda Slovenskej republiky zaviazala reprezentatívne organizácie osôb so zdravotným postihnutím zapojiť do monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zvýšenia ich kvality života.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ak áno, tak sa prihláste. Pani poslankyňa teda, prihláste sa s faktickou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja by som sa napriek tomu chcela opýtať, či vidíte nejaký časový horizont, kedy by naozaj už mohlo prísť k nejakým konkrétnym krokom napríklad tou zmenou zákona. Pretože keď si zobereme už len od samostatnosti Slovenska sa v podstate veľa krokov v prospech ľudí so zdravotným postihnutím neurobilo. A to už je naozaj strašne dlhá doba, to už je pomaly jedna generácia. A tak by sme boli radi, keby naozaj už sme aj nejaké zmeny pocítili. A práve tie reprezentatívne organizácie by mohli naštartovať celý ten proces zmien aj v iných oblastiach.

  • Pani poslankyňa, k tej poznámke, že sa nič neurobilo, ak dovolíte, sa nebudem momentálne zaoberať, lebo by bol veľký kopec vecí, ktoré by sme mohli pomenovať. Bol by som rád, keby to skôr, tieto veci, interpretovali predstavitelia tých reprezentatívnych organizácií zdravotne postihnutých.

    Moja odpoveď je veľmi jednoduchá. Akonáhle dôjde k dohode, okamžite dávame návrh na zmenu zákona. Ak to bude v priebehu tohto roku, nemám problém automaticky zaradiť túto novelu v priebehu tohto roku. Odporúčam komunikovať s predstaviteľmi, pán Mamojka a ďalší ostatní, ktorí sú v pracovnej komisie, ktorá sa touto problematikou zaoberá. Sme v maximálnej miere ústretoví.

  • Ďakujem.

    Otázka č. 5, túto otázku položil poslanec Miroslav Sopko ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petrovi Plavčanovi: "Školy na začiatku školského roka vyplňujú 4 základné výkazy plné údajov o žiakoch, učiteľoch, známkach, dochádzke, z toho jeden papierový so štyrmi prílohami, ostatné cez webové aplikácie, ktoré majú neustále problémy pri odosielaní a porovnaní, konkrétne RIS, alebo ho treba zadávať ručne. Kedy budú môcť naši riaditelia miesto troch týždňov klikania do PC viesť školy, ako sa patrí v 21. storočí?"

    Odpovedať bude minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter.

  • Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Plavčana.

    Kedy budú zástupcovia riaditeľov, pretože väčšinou to riaditelia nerobia, viesť údaje jednoduchšie, je v tejto chvíli skôr otázka na dodávateľov systémov, ktoré poskytujú správu školskej administratívy. Ministerstvo školstva v súčasnosti nedisponuje systémom, ktorý by mohol plošne poskytnúť školám na správu ich administratívy. RIS je informačný systém ministerstva na centralizovanú správu údajov v školstve a na zbere údajov spolupracuje s jednotlivými dodávateľmi školských systémov, pričom nezasahuje do ich definície, ich funkcionalít a nástrojov, ktoré poskytujú jednotlivým školám. V každom prípade ministerstvo školstva si uvedomuje aj svoju zodpovednosť za to, že množstvo údajov, ktoré požaduje, je veľké. Uvedené množstvo vyplýva z platnej legislatívy, z požiadaviek pedagogického procesu, z požiadaviek na financovanie škôl a požiadaviek Štatistického úradu Slovenskej republiky, z medzinárodných štatistík a z niektorých ďalších požiadaviek, ako je OPIS, projekty, duálne vzdelávanie, spolupráca s inými orgánmi štátnej moci a podobne.

    Zároveň treba upozorniť, že množstvo údajov sa líši aj od druhu školy. V niektorých prípadoch v malých materských školách sa vyplnenie dá určite stihnúť za jeden deň. V prípade stredných škôl s mnohými odbormi a v prípade s viacerými vyučovacími jazykmi je to, celkom iste trvá niekoľko dní.

    Cieľom je uvedené množstvo požadovaných údajov postupne znižovať, resp. znižovať potrebu ich vyplňovania vo viacerých výkazoch. Samotný proces znižovania administratívnej záťaže je analyticky a časovo náročný, a to najmä v jeho počiatkoch.

    Tento rok sa v pravidlách na zredukovanie počtu výkazov urobil prvý krok, a to porovnávanie údajov a výkazov určených na financovanie s údajmi RIS. Do finančných výkazov sa dávajú agregované údaje a v RIS-ke sa tieto údaje vypočítavajú z jednotlivých údajov priradených konkrétnej osobe. Z tohto dôvodu musia byť údaje v RIS-ke vyplnené presne, s čím majú mnohé školy problémy. Veríme, že tieto problémy budú po počiatočnom štádiu detskej choroby úspešne prekonané.

    Toľko odpoveď pána ministra. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ak áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, ako ďakujem aj za odpoveď. Len by som chcel doplniť a poprosil by som tlmočiť pánu ministrovi, že tento problém je už pomerne dlhý, má dlhší čas, odkiaľ, čo si ja pamätám, sa spúšťa ten Rezortný informačný systém a neustále je problém ani nie tak zo strany dodávateľov týchto softvérov, ktorí sa snažia naozaj komunikovať so školami a často prispôsobujú jednotlivé zostavy k ich potrebám a komunikujú s nimi, ako skôr práve aj na strane webových serverov, ktoré spravuje práve ministerstvo.

    Čiže naozaj moja otázka bola nasmerovaná k tomu, aby sa naozaj tieto systémy sfunkčnili do tej miery, nedochádzalo k tomu, čo naozaj riaditelia, áno, aj riaditelia, samozrejme aj zástupcovia a samozrejme aj často školskí administrátori počítačových sietí riešia posledné dni, niekedy aj noci, že naozaj ten systém padá a jednoducho nedarí sa tie dáta odosielať. A je to naozaj veľmi frustrujúce, pretože, verte mi, ako sám som si to zažil, keď som pomáhal, aj som vo vedení školy, pri nahadzovaní týchto dát. A myslím si, že naše vedenia škôl a naše manažmenty školské by mohli tento čas využiť podstatne, podstatne lepšie. A verím, že ministerstvo vykoná ten informačný audit do tej miery, že ktoré údaje naozaj sú potrebné a ktoré nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otázka č. 6, poslankyňa Silia Shahzad sa pýta ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "V poslednom období je ministerstvo práce spájané s niekoľkými závažnými kauzami, ako prípad Marko, Resocializačné centrum v Galante či medializovanie prípadov o priznávaní príspevkov na kompenzáciu, ako bol prípad onkologicky chorého chlapca Ferka, ktorému sa príspevok najprv nepriznal a následne úrad práce chybu priznal. Z týchto všetkých prípadov sa dá tušiť, že nejde len o individuálne zlyhávanie. Má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v pláne zisťovať postupy na jednotlivých pracoviskách a zaviesť opatrenia, ktoré by zlepšili fungovanie týchto pracovísk?"

  • Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky priebežne sleduje vývoj vo všetkých oblastiach výkonu, analyzuje dôvody a pripravuje primárne legislatívne, ale aj nelegislatívne opatrenia na riešenie rôznych problémov, nie len tých, ktoré sú medializované. Nebolo to inak ani vo vami uvádzaných prípadoch.

    Napríklad v prípade vami uvádzaného výkonu súdneho rozhodnutia ministerstvo v tej časti, ktorá sa týkala rezortu, dôsledne zvážilo možnosti zlepšenia. Je všeobecne známe, že navrhlo zmeny vykonávania predpisu, ktoré už sú účinné. Tu treba povedať, že nebolo to prvýkrát. Možnože práve tá medializácia pomohla tomu, že to zo strany ministerstva spravodlivosti v tomto prípade už bolo akceptované.

    Pripravujeme v spolupráci najmä s ministerstvom spravodlivosti špecifickú prípravu, ale aj priebežné detailné monitorovanie plnenia úloh, za ktoré zodpovedajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti výkonu rozhodnutí súdu.

    Rovnako je tomu aj v druhom vami uvádzanom prípade, aj keď tu je situácia jednoducho trochu iná, resocializačné stredisko je neštátne. Vždy bolo a aj teraz je potrebné počkať na výsledky práce orgánov činných v trestnom konaní. Najmä nie je možné podľahnúť nejakým mediálnym, ale ani politickým tlakom.

    Ak som povedal, že politik nemôže byť vyšetrovateľom, sudcom a katom, v tomto prípade to platí dvojnásobne. Ja aj z tohto miesta chcem vyzvať všetkých politikov, aby bez nejakých emócií nechali pracovať príslušné inštitúcie, orgány činné v trestnom konaní, pretože my tu veľmi úzko spolupracujeme jednak s policajným Prezídiom, ako aj Generálnou prokuratúrou, aby sa veci vyšetrili, aby sme dokázali objektívne zaujať stanovisko k celým týmto problém, ktorý s tým galantským centrom súvisia.

    Ale to neznamená, že ministerstvo v oblasti resocializácie drogových a iných závislostí nepripravuje podmienky na zlepšenie fungovania stredísk. Základný rámec výkonu dáva právna úprava. Tá sa v minulosti niekoľkokrát menila. Vždy to bola zmena, ktorá bola výsledkom odborných, nie politických diskusií. Ide o mimoriadne vysoko odbornú tému. Aj aktuálne, a nie je to pod vplyvom nejakej medializácie jedného zriaďovateľa, prebiehajú diskusie o možných vylepšeniach tohto zákona. Dokonca práve dnes malo byť jedno z pravidelných plánovaných stretnutí zástupcov resocializačných stredísk a ministerstva k možnému vylepšeniu zákona, novely zákona. No život priniesol okrúhly stôl, ktorý organizovala pani predsedníčka výboru pre sociálne veci na aktuálnu tému resocializácie, a pochopiteľne, že zástupcovia týchto resocializačných stredísk sa mali záujem tohto okrúhleho stola zúčastniť.

  • Ešte ak môžem.

    V rámci pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je zavedený systém pomoci, ktorý by bol špeciálne určený pre osoby s onkologickým ochorením. Ak konkrétnej osobe vzniklo zdravotné postihnutie, u ktorého je predpoklad trvania dlhšie ako jeden rok, a postihnutie je ťažkého stupňa, je možné takejto osobe kompenzovať sociálne dôsledky prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona 447.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zastáva názor, že vyššie uvedené problémy nevyplývajú z nedostatkov právnej úpravy. V prípade, ak došlo k pochybeniu, máme za to, že išlo o individuálne prípady, nie o systémové zlyhania. Tak ako uvádzate aj v prípade onkologicky chorého chlapca Ferka, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pochybenie priznal a nedostatky odstránil. Generálny riaditeľ vyvodil personálne dôsledky.

    Kontrolnú činnosť výkonu štátnej správy vo veciach podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vykonáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade zistenia nedostatkov, nielen v prípade chlapca Ferka, ale akýchkoľvek iných, ním riadené orgány vyvodzujú závery a aj metodicky usmerňujú jednotlivé úrady práce.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa práči.

  • Pán minister, ďakujem za odpoveď, ale aj tak by som sa chcela opýtať. Predovšetkým úrady práce pracujú so skupinami ľudí, ktorí sú naozaj citliví na rôzne problémy a sú to naozaj, sú to predovšetkým deti, zdravotne postihnutí, nezamestnaní. V mnohých prípadoch však ja nechcem sa vyhovárať vôbec na tie medializované prípady, pretože sa, ako ste hovorili, tých prípadov je ďaleko viacej a práve mám informáciu, že napríklad až 50 % podnetov, ktoré dostáva komisárka, sú na oddelenie kompenzácií. To znamená, že tam nemôže ísť len o individuálne zlyhávanie, ale je tam nejaký iný problém.

    Ja osobne momentálne mám skúsenosť, že bol odobratý príspevok na osobnú asistenciu osobe, ktorá je na 100 % odkázaná na pomoc, a úrad práce to rieši spôsobom, že príspevok odníme, a žiadne iné riešenie neponúkne, z jedného dňa na druhý. To sa mi zdá strašne necitlivé.

    Preto sa chcem opýtať, naozaj si myslíte, že tieto opatrenia sú správne?

    A ešte sa chcem opýtať, nebolo by dobré pýtať sa aj tých ľudí, ktorých sa tá pomoc úradu práce týka, aký majú oni a aké majú oni skúsenosti s postupmi na úradoch práce? A aj ich spätná väzba by mala byť súčasťou vašeho hodnotenia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, na regionálnych úradoch práce pôsobí sedem a pol tisíca ľudí, ja absolútne nechcem obhajovať, že nemôže dôjsť k nejakému zlyhaniu, prípadne prístupu, ktorý zo strany klientov nie je vždy vítaný.

    Otázka kompenzácií je veľmi, veľmi zložitý proces. Máloktorý zdravotne postihnutý je spokojný s tým, čo im štát umožňuje prostredníctvom tohto zákona, tomu rozumiem. Ale tú sú isté možnosti, limity, okolo ktorých asi hovoriť v tejto chvíli by bolo bezpredmetné. Bude predmetom najbližšej schôdze Národnej rady novela napríklad jedného zákona, ktorý sa týka opatrovateľov, resp. opatrovateliek, budeme sa o tom podrobne, podrobne tu rozprávať.

    Ale ja som osobne presvedčený, že na úradoch práce za tú mzdu, ktorú tam majú, robia ľudia, ktorí, ktorí to nerobia pre plat, ale majú aj isté srdiečko a vedia veľakrát pochopiť ľudí, s ktorými komunikujú, a preto by som absolútne odmietal akékoľvek zovšeobecňovanie nejakého prístupu. Pretože mohol by som povedať o tisícoch pozitívnych reakcií viacerých klientov k jednotlivému prístupu pracovníkov, ktorí tam pracujú.

    Ale ešte raz, je to život, sú tu nastavené mechanizmy, aj kontrolné, aj iné, ak niekto pochybí a následne sa to zistí, tak jednoducho treba vyvodzovať dôsledky. Preto je tu druhý stupeň odvolania, aby sa veci a prvý postup jednoducho zhodnotil a vyvodil eventuálne k tomu závery. Ten dvojkolový, alebo tá druhá možnosť odvolania je úplne legálna, je v zákone z hľadiska správneho konania, každý jeden nespokojný má právo využiť túto možnosť a obrátiť sa na odvolací orgán v akokoľvek prípade. Iné vám k tomu povedať momentálne neviem.

  • Ďakujem.

    Otázku č. 7 položil poslanec Eduard Heger ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Žigovi: "Potravinová komora Slovenska vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa pridala k požiadavke Francúzska a Rakúska, ktoré žiadajú zastaviť rokovania o Transatlantickom obchodnom partnerstve. Ak sa pozeráme na dohodu o partnerstve cez prizmu ohrozenia spotrebiteľa geneticky upravenými potravinami, ktoré budú dovážané z USA, aké je stanovisko a iniciatíva vlády vo svetle týchto skutočností?"

    Pán poslanec je tu. Takže odpovedať bude pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, som rád, že ste položili túto otázku, pretože aj v prizme aktuálnej situácie sa veľmi hodia, neviem, či ste vedeli o tom, že práve dnes sa začína neformálne rokovanie Európskej rady pre obchod a bude mi cťou predsedať túto radu dnes večer pri neformálnej večeri a zajtra počas celého dňa a som rád, že táto otázka je skôr odborná, alebo vnímam ju skôr ako odborne, ako politicky. Ale je tu presne miesto, o ktorom, teda vnímam parlament presne miestom, kde o takýchto otázkach treba diskutovať. A určite to príde ešte aj na diskusiu nie vo forme faktickej otázky, ale resp. v rámci hodiny otázok, ale určite aj ako téma, ktorá bude túto snemovňu zaujímať.

    My o tejto veci vieme už od roku 2014, teda o tej sťažnosti Potravinárskej komory, a keďže sme ako vtedajšie vedenie ministerstva hospodárstva nechceli zablokovať tie rokovania s Kanadou od začiatku, tak sme dali mandát ako vláda vyjednávačom, že môžme rokovať za istých podmienok.

    A v negociačnom mandáte Európskej komisie bolo jasne zadefinované, že TTIP bude podporovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práce a spotrebiteľov v súlade s legislatívou EÚ a jej členských štátov. To znamená, že TTIP nebude obsahovať záväzky, ktoré by viedli k zmene legislatívy Európskej únie a jej členských štátov. Existujúce vysoké štandardy EÚ pri geneticky modifikovaných potravinách, sanitárnych či fytosanitárnych opatreniach, hygienických opatreniach zameraných na ochranu zdravia zostanú nezmenené. Mám tu toho ešte viac popísaného, ale asi aj práve preto, asi aj práve preto sa dodnes po 14 rokoch, á, po 14 kolách rokovaní, po troch rokoch rokovaní, nepodarilo z 30 kapitol vyjednávačom Európskej komisie a Spojených štátov amerických uzavrieť ani jednu z týchto kapitol.

    Takže v zásade diskutujeme o niečom, kde sme nedospeli ani k záveru. A preto aj keď vnímate nejaké demonštrácie zo strany rôznych aktivistov, rozumiem, že niekto vyjadruje názor, že nesúhlasí, len neviem, s čím nesúhlasí, lebo nič nie je uzatvorené.

    Takže ja osobne si myslím, že aj samotná podstata Európskej únie vznikla na vytvorení voľného pohybu tovaru a služieb a osôb, a myslím si, že keď je dobre vynegociovaná dohoda, tak pomáha ekonomikám. TTIP nie je vynegociovaný, keď bude dobre vynegociovaný, bude pomáhať Slovensku, lebo Slovensko je proexportná ekonomika a vyváža možno 75 až 80 % tovarov, ktoré sa tu vyrobia, do zahraničia.

    Takže ja vnímam TTIP z politického hľadiska v tejto chvíli ako nepriechodný, určite sa nestihne uzavrieť žiadna negociácia do ukončenia mandátu prezidenta Obamu. V zásade neformálna rada bude diskutovať o tom, či budú rokovania pokračovať už, teda až za nového vedenia novej americkej administratívy, alebo sa ukončia a začnú sa nejaké nové. To je otázka na diskusiu na zajtrajšiu radu.

    Skončil som.

  • Nech sa páči, doplňujúca otázka, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Ja, práve teraz máme akurát stretnutie s pani Malmström o tretej, na ktorý trošku meškám, takže nebudem dávať nejaké doplňujúce otázky, ak dovolíte. Ďakujem aj za takúto odpoveď, aspoň budem vedieť, keď sa s ňou budem trošku baviť, že do čoho ju pripreť.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • A ďakujem.

    No, ja myslím, že toto presne, že toto je téma, ktorá je, o ktorej je dôležité komunikovať, lebo tie otázky hlavne vo verejnosti sú a tých odpovedí sa im dostáva málo, takže som vďačný za toto stanovisko, ktoré ste teraz tu prezentovali.

    Ďakujem.

  • Neverili by ste, pán poslanec, doteraz som o to diskutoval s pánom poslancom Blahom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Choma tu nie je.

    Otázka č. 9 od poslanca Mareka Krajčího ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tomášovi Druckerovi: "K akému dátumu sa v súčasnosti plánuje spustenie systému eHealth v Slovenskej republike? Po jeho spustení údajne stratia zdravotné poisťovne možnosti kontroly preskripcie liekov, odhaľovania falošných receptov. Kto bude potom kontrolovať?"

    Odpovedať bude zastupujúci pána ministra minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dnes pracujem za tri platy ministrov (povedané so smiechom), takže idem v kontexte toho pokračovať.

    Ono to tak trošku...

  • Reakcia z pléna.

  • Hej.

    Ono to tak trošku naväzuje aj na tú otázku, ktorú som predtým, predtým ponúkol, pán poslanec. No, v súčasnosti Národné centrum zdravotníckych informácií v rámci pilotnej prevádzky a systému testuje jeho funkčnosť vybranými poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. Koncom roku 2016 sa začnú postupne pripájať ostatné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, uplynul čas, budem musieť ukončiť tento bod programu, takže...

  • Povedané so smiechom. Zasmiatie sa v sále.

  • Takže, pán poslanec, môžte si to vypočuť od pána ministra osobne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. V zmysle novely rokovacieho poriadku tu máme päť členov vlády, takže môžme pokračovať.

    Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 27. júla 2016 (tlač 156).

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 156 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Zemanová, pani poslankyňa Verešová a pán poslanec Ivan.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 156.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa, pán predsedajúci, číslo tlače neviem, nebola som, čo sa toho týka, nejak na to pripravená, ale dostala som odpoveď od pani ministerky Matečnej 27. 6. 2016, s odpoveďou nie som úplne spokojná a budem požadovať pani ministerku o doplnenie a nepožadujem hlasovanie Národnej rady o nespokojnosti s interpeláciou. Uvidím ešte, ako bude doplnená odpoveď na moje dotazy.

    Ale chcem tie pripomienky tuná odkomunikovať s vami. Ide o to, že neobstojí odpoveď pani ministerky právne ani politicky, ide o vlastne vstup verejnosti, umožniť vstup verejnosti na lesné pozemky, konkrétne v lokalite Biela skala, Červený Kameň, kde je zverník, ktorý je oplotený, a na veľkej ploche s výmerou takmer 32 mil. štvorcových metrov je tam zakázaný vstup verejnosti.

    Podnet na interpeláciu som obdržala od občianskeho združenia, s ktorými sme komunikovali, bolo tam vykonané, bola som sa tam aj osobne pozrieť a tento podnet aj leží na, ako jeden z podnetov, vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Moje námietky k odpovedi idú, sú takéto:

    Právne námietky sú také, že v zmysle ústavy podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa odseku 2 tohto článku ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Namiesto toho pani ministerka obhajuje súčasný nezákonný stav. Názory poľovníkov formuláciou "mám za to", teda nie odvolávkou na zákon. Napríklad aj formuláciou "mám za to" tak pani ministerka vlastne pritakáva, že osobou oprávnenou umožniť vstup na pozemky vo zvernici je najmä vlastník, správca alebo obhospodarovateľ a užívateľ zvernice.

    Naopak, ustanovenie, zákon § 57 o ochrane prírody a krajiny, tak kde sa hovorí, že každý má právo pri rekreácii, turistike a pod. na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve, v správe najmä štátu, ale toto právo sa nevzťahuje na lesné škôlky, zvernice. Vykladá sa to ako zákaz, hoci táto formulácia v zákone ako zákaz nie je.

    Ako vyššie uvedené zákon o ochrane prírody ustanovuje, že každý má právo pri rekreácii, turistike a pod. na voľný prechod na pozemky, ale toto právo sa nevzťahuje na lesné škôlky, zvernice a chmeľnice. Čiže každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Z uvedeného vyplýva, že pohyb osôb vo zvernici nie je zakázaný ani podľa zákona o lesoch, ani podľa zákona o poľovníctve, ani podľa zákona o ochrane prírody, teda nikto ho nemôže zakázať, a vstup verejnosti do zvernice je teda voľný. A keďže orgány štátu môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemajú právo vstup a pohyb občanov vo zverniciach zakazovať a ani nikomu v tom brániť.

    V tomto duchu bolo aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava z 5. 4. 2006, kde je, že nie je oplo..., á, že zvernica, ktorá je oplotená, nie je zariadením, na ktorý by sa vzťahoval zákaz vstupu. Naopak, je zariadením poľovníckym a zákon o poľovníctve žiadny zákaz vstupu verejnosti do zverníc neobsahuje. V tomto duchu rozhodnutia boli Lesy, štátny podnik, vyzvaný na odstránenie zámkov na bránach a tabúľ na zákaz, so zákazom vstupu do zverníctve a podľa, no, avšak túto požiadavku a návrh Lesy odignorovali. Preto je, teda aj bola interpelácia.

    Politicky nedocenená odpoveď, resp. nekorektná odpoveď pani ministerky je vlastne nedocenenie spoločenského rozmeru témy, na ktorú sme poukázali, pretože týka sa to desiatok tisíc občanov v dotknutom území, ale aj stoviek tisícov návštevníkov najnaštevovanejšieho hradu na Slovensku Červený Kameň, ktorí keď chcú vyjsť do štátneho lesa, tak len pár sto metrov odtiaľ majú smolu, pretože na plochu 32 mil. metrov štvorcových územia sa nedostanú, územie je oplotené, so zábranami a, dá sa povedať, aj s arogantným správaním sa správcu.

    Chcem ešte uviesť, že pani ministerka v podstate tvrdí, že nemá oprávnenie v tejto veci konať, avšak jej ministerstvo je zriaďovateľom spoločnosti Lesy, á, zakladateľom spoločnosti Lesy, štátny podnik, cez ktorú má právo a povinnosť pôsobiť na odstránenie nezákonného stavu. V tomto zmysle môžme považovať, á, považujem odpoveď pani ministerky za alibistickú. A namiesto toho, aby sa zasadila o nastolenie zákonnosti, obhajuje záujem poľovníkov a vlastne celá interpelácia na niekoľko strán bola len vágnou odpoveďou.

    V odpovedi na ďalšiu otázku pani ministerka uviedla, že sprístupnenie zverníc je výlučne na rozhodnutí vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemkov vo zvernici. Žiadam, aby bolo doplnené, na základe akého predpisu pani ministerka má tento názor.

    Odpoveď taktiež nereaguje na vzťah nájomcu, ktorým vykonáva práva poľovníctva vo zvernici Biela skala 2. Nájomcom je Slovenská poľovná spoločnosť, s. r. o., ktorá nebola ani podľa starého zákona o poľovníctve a ani podľa aktuálne platného zákona nemôže byť nájomcom za výkon práva poľovníctva. Nie je totiž poľovníckym združením alebo inou poľovnou spoločnosťou, teda spoločenskou organizáciou so stanovami, správou kontroly zo strany poľovníckeho zväzu. A vlastne súčasný nájomca Slovenská poľovná spoločnosť týmto požiadavkám vyhovuje len svojím názvom, avšak nespĺňa literu zákona.

    Očakávala som, že pani ministerka na základe interpelácie podnikne konkrétne kroky k tomu, aby Lesy, štátny podnik, podnikli kroky na zrušenie zjavne nevýhodnej a nezákonnej zmluvy.

    Takže jediné pozitívum odpovedí vidím v závere interpelácie, kde pani ministerka pripúšťa otvorený priestor na diskusiu a hľadania možno aj nejakej legislatívnej zmeny. Tu však nevidím až takú nevyhnutnosť, stačilo by dodržiavať literu existujúceho zákona. Je však pravdou, že istá nezrovnalosť je tu práve, v úvode mojej reči spomínanej, v zákone o ochrane prírody, kde sa dostalo do zákona o ochrane prírody pojem zvernica, avšak ďalej sa v zákone s ním nepracuje a práve táto skutočnosť napomáha, že si asi Lesy robia svoj výklad zákona.

    Takže existujúci protizákonný stav a jeho zakrývanie zo strany Lesov, štátny podnik, a ministerstva pôdohospodárstva je neudržateľný a verejnosť ho vníma ako nespravodlivosť zo strany štátu, ktorá sa dá odstrániť jednoduchými aktami riadenia a personálnymi opatreniami bez toho, aby sme sa museli obracať, resp. my alebo občianska verejnosť, na Ústavný súd.

    Čiže v tejto veci takto bude formulovaná aj moja požiadavka na pani ministerku o doplnenie odpovede a následne uvidím, ako bude predložená teda moja informácia výboru o mojich krokoch, a potom uvidíme, či budeme hlasovať, či dám hlasovať do parlamentu o vybavení interpelácie, alebo nie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pani poslankyňa Verešová.

  • Ďakujem za slovo. Ja mám, vážený predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne a kolegovia, ja mám svoju rozpravu určenú k odpovedi na interpeláciu 45 na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcela som, aby ma počúval, ale možno ma počúva.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny k oblasti financovania sociálnych služieb zo strany vyšších územných celkov mi v odpovedi skonštatoval, že zákon o sociálnych službách nediskriminuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, keďže výška príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb sa odvíja od priemernej výšky výdavkov v zariadeniach zriadených vyšším územným celkom.

    Nie je to tak. Pán minister, musíte predsa vedieť, že samospráva si objednáva služby u neverejných poskytovateľov na určitý počet klientov, ktorých si ona sama určí. Pri zariadeniach, ktoré však samospráva zriaďuje ako svoje rozpočtové organizácie, tieto sú financované na základe odhlasovaného rozpočtu.

    Evidentne sa nevieme pochopiť. Problém bude asi v zadefinovaní si cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, a tým by malo byť vytvoriť spravodlivé prostredie vo verejných službách, ktoré je financované z verejných zdrojov. Teda prostredie, v ktorom si klient vyberie slobodne kvalitné sociálne služby, na ktoré bude samospráva rovnako prispievať ako na svoje vlastné zariadenia.

    Aby sme dosiahli tento výsledok, museli by sme mať vždy na pamäti zachovanie princípu solidarity, princípu subsidiarity a spravodlivého rozdeľovania verejných zdrojov. A aby sa to stalo, je nutné aj podľa predstaviteľov Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb definovať verejnú prospešnosť, všeobecnú prospešnosť v poskytovaní verejných služieb, znamená to zaviesť štandardy poskytovaných verejných služieb obyvateľstvu, ktoré majú charakter verejnoprospešných služieb v oblasti sociálnych služieb, ale to sa týka aj školstva, zdravotníctva, vedy, výskumu a kultúry. Jednoducho služieb vo verejnom záujme.

    A na základe týchto štandardov nám musí ísť o klienta, o dostupnosť služby a o efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Teda o kvalitu a konkurenciu poskytovanej služby, nie o to, kto je poskytovateľ: verejný, neverejný, štátny, neštátny, cirkevný, súkromný. A preto je naozaj nutné zrovnoprávniť financovanie poskytovateľov z verejných služieb z verejného a súkromného sektora na základe ukazovateľov kvality a rozsahu poskytovanej služby a tak vytvoriť nediskriminačné prostredie dopytu a ponuky verejnej služby.

    Ako príklad možno uviesť zákon o vysokých školách, podľa ktorého je dôležitý obsah a rozsah činnosti, nie zakladateľ vysokej školy. Takto by mal fungovať spravodlivý sociálny štát, klient by si slobodne vybral poskytovateľa služby a štát alebo samospráva by mu na túto službu mala rovnako prispievať, ako by to bolo v prípade, keby bol v zariadení sociálnej služby zriadenom samosprávou.

    Zdôrazňujem, v súčasnosti nastavené pravidlá zakladania a financovania subjektov poskytujúcich verejné služby neuznávajú rovnaké práva štátnym, samosprávnym, cirkevným a súkromným zariadeniam.

    Ďalej chcem reagovať, pán minister, na vaše zdesenie nad tým, ako ste to napísali v odpovedi, že predstavitelia platformy za rovnoprávne financovanie hovoria o hospodárskej súťaži. Dovolím si vám pripomenúť, že oznámenie Komisie č. 2012/C 8/02 o použití pravidiel EÚ v oblasti štátnej podpory na vyrovnávaciu platbu za poskytnutie služieb hospodárskeho záujmu jasne hovorí o tom, že sociálne služby sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Mimo hospodárskeho priestoru je vyčlenená len sociálnoprávna ochrana detí, ktorá je aj u nás úplne bezplatná. Službou všeobecného hospodárskeho záujmu je každá ekonomická činnosť, ktorá spadá pod rámec verejných služieb. To znamená, že je to taký záväzok poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ho prijal vo verejnom záujme a ktorý by ho inak pre jeho ekonomické nevýhody neprijal.

    Z toho dôvodu je zavedený inštitút tzv. vyrovnávacej platby. Vyrovnávacia platba slúži ako kompenzácia poskytovateľa sociálnych služieb, to znamená, že je to celková výška prostriedkov z verejných rozpočtov, ktoré sociálne služby potrebujú k zabezpečeniu dostupnosti poskytovaných služieb pre svojich občanov. Je to v podstate vykrytie straty z hospodárskej činnosti organizácie poskytujúcej verejnú službu.

    Môžem vás uistiť, že neverejní poskytovatelia neberú svoje poskytovanie sociálnych služieb ako službu podnikateľov s účelom za vytváraním zisku, ako píšete vo svojej odpovedi. Nuž čo ja viem, tak v zmluvách, ktoré uzatvárajú neverejní poskytovatelia so samosprávami, sa títo poskytovatelia zaväzujú, že ak chcú získať príspevok z verejných zdrojov, nemôžu pri poskytovaní sociálnej služby vytvárať zisk. To je fakt, o tom nemusíme ďalej debatovať.

    A nakoniec mám otázku, a dovolím si teda požiadať o doplnenie mojej interpelácie, v písomných i ústnych prejavoch vo vzťahu k veľkej novele zákona č. 448/2008 o sociálnych službách hovoríte opakovane o zavedení mechanizmu financovania sociálnej starostlivosti podľa stupňa odkázanosti. Mimovládne organizácie alebo neverejní poskytovatelia to nepovažujú za dostatočné. Vidíte víziu v zavedení príspevku na starostlivosti podľa stupňa odkázanosti, aj keby to muselo byť rozplánované na dlhší čas a príspevok by sa zvyšoval postupne každý rok? Budete s nimi o tom rokovať?

    To je všetko. Budem vďačná za odpoveď pánovi ministrovi, za doplnenie odpovede.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám.

    Pán Budaj tu nie je, asi to nebol procedurálny návrh.

    Nech sa páči do rozpravy, pán poslanec Ivan, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám tu reakciu na odpoveď, ktorú mi poslal pán minister vnútra Robert Kaliňák, a týka sa problémov občanov v obci Dvorianky.

    Obec Dvorianky je na východe Slovenska v okrese Trebišov a táto obec má veľké problémy, konkrétne teda obyvatelia v tejto obci majú veľké problémy s tým, že im cez obec...

  • Ruch v sále.

  • Môžem poprosiť tichšie trošku.

    Že im cez obec jazdia kamióny s hmotnosťou nad 12 ton nadmernou rýchlosťou a spôsobuje to nielen vibrácie, ale následne praskanie objektov v tejto obci a nevedia nijako presvedčiť orgány štátnej moci, aby im pomohli. Oslovovali už aj ministerstvo dopravy, oslovovali aj ministerstvo vnútra, aby zaviedlo a nainštalovalo v tejto obci stacionárne radary, ktoré by kontrolovali dodržiavanie rýchlosti v tejto obci.

    Odpoveď pána ministra bola: "V prípade zavedenia automatizovaného dohľadu v cestnej premávke inštitút objektívnej zodpovednosti bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky presadzovať umiestnenie technických prostriedkov aj v tejto obci."

    Tak ja sa pýtam, v prípade zavedenia, veď práve ministerstvo vnútra má o tom rozhodnúť.

    Dovolím si ilustratívne vám ukázať, ako vyzerá komunikácia v tejto obci (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu) po tom, ako bola prekvalifikovaná na cestu 1. triedy. A ako sami vidíte, na tejto ceste nie je možné ani zastaviť policajnému autu, ktoré by meralo rýchlosť, a ani odstaviť vodiča, ktorý ide nepovolenou rýchlosťou, lebo nie je kde. Cesta bez krajnice, hneď vedľa cesty sú trávnaté plochy a ešte je to aj v spáde. A to, čo tam vidíte, tie odbočovacie pruhy, to sú vlastne len cestičky k jednotlivým bránam rodinných domov. Takto je to cez celú obec a približne ďalších 300 metrov za a pred obcou. To vám pripájam ešte aj obrázky tzv. spomaľovacích ostrovčekov, ktoré ale nikoho nespomaľujú, a prax je taká, že kamióny to napríklad v noci strihnú vľavo a žiaden ostrovček neakceptujú.

    Som rád, že tu je aj pán minister dopravy, lebo aj na toho a ešte na vášho predchodcu sme dávali interpeláciu v zmysle tom, že Slovenská správa ciest, ktorá mala opraviť tieto spomaľovacie ostrovčeky, zdá sa, že vcelku ignoruje termíny, ktoré záväzne má rešpektovať, ale to neskôr, lebo dnes sme tu vo veci interpelácie na ministra vnútra.

    Takže moja požiadavka opätovne na pána Kaliňáka je: Zriaďte, prosím, konečne tie stacionárne radary, pretože podľa nás sú jediným riešením, ako v skutočnosti kontrolovať nedodržiavanie rýchlosti.

    A doplním to len samotným vyjadrením Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktoré citujem: "V obci Dvorianky vzhľadom na chýbajúcu krajnicu a chýbajúce vhodné plochy na zastavenie vozidiel je možné vykonávať meranie rýchlosti len v obmedzenom rozsahu. Kontrola rýchlosti sa vykonáva denne. Vzhľadom na nízku rizikovosť úseku, dlhodobo v obci Dvorianky na hlavnej ulici sme nezaznamenali dopravné nehody. Dohľad nad cestnou premávkou sa na meranie rýchlosti vykoná v rozsahu primeranom dopravno-bezpečnostnej situácii v obci."

    Bohužiaľ, ako aj z niekoľkých televíznych spravodajských výstupov je jasné, že predovšetkým v nočných hodinách tranzitujúci kamionisti nedodržiavajú rýchlosť, a to, čo samotní občania aktivisti v tejto obci namerali, boli rýchlosti 70 a viac kilometrov za hodinu.

    Takže budem opakovane žiadať ministra vnútra v ďalšej interpelácii, aby nám - ani nie mne, ale aby týmto občanom - odpovedal, kedy, kedy sa dočkajú povedzme aspoň tých dvoch stacionárnych radarov na oboch koncoch obce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republike.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Podmanický.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Ja sa v mojej, v podstate mám dve interpelácie, ale je to vlastne tá istá interpelácia, len sa obraciam na dvoch pánov ministrov, a to na pani ministerku spravodlivosti Žitňanskú a pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra Richtera. Prečítam v podstate túto interpeláciu, ktorú každú jednu posielam jednému aj druhému.

    Takže v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku podávam nasledovnú interpeláciu:

    Vážená pani ministerka Žitňanská, vážený pán minister Richter, chcem sa spýtať, čo mienite urobiť s neprávosťou, ktorá sa pácha na Ústave pamäti národa, kde predseda Správnej rady Ondrej Krajniak si dovolil prepustiť zamestnanca, vedeckého pracovníka, historika Martina Lacka evidentne z dôvodu slobodného vedeckého bádania a kvôli jeho svetonázoru a presvedčeniu, pretože mám za to, že Ústava Slovenskej republiky garantuje každému bez rozdielu nediskrimináciu pre jeho presvedčenie, pre jeho politické názory alebo vieru tobôž v pracovnom pomere, čo je od roku 1989 zrejme neprípustný precedens a unikát.

    Jedná sa totiž o inštitúciu, ktorá má skúmať zločiny oboch totalít, ale jej šéf sa správa ako neobmedzený totalitný vládca prenasledujúci podriadených kvôli ich presvedčeniu a slobodnému vedeckému bádaniu. Pripadá mi zvrátené, aby reprezentant inštitúcie, ktorá sa venuje aj sprístupňovaniu archívov o prenasledovaných osobách, aby tento reprezentant sám z ideologických dôvodov prenasledoval mladého slovenského vedca, historika.

    Kladiem túto otázku aj preto, lebo Ústav pamäti národa je verejnou inštitúciou zriadenou štátom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, teda čl. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Čl. 2 ods. 3: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôžme nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Čl. 12: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyka, vieru a náboženstva, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať. Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a viery sa zaručujú" a tak ďalej. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Toto hovorí Ústava Slovenskej republiky.

    Preto pýtam sa, tak pani ministerky spravodlivosti, ako aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ako zareagujú vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, vo veci šikanovania a prepustenia z pracovného pomeru historika Martina Lacka predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Mám za to, že došlo:

    1. k porušeniu zákazu diskriminácie z dôvodu politického alebo iného presvedčenia,

    2. došlo k porušeniu slobody a nezávislosti vedeckého bádania,

    3. došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,

    4. k porušeniu zásad a princípov ochrany garantovanej Zákonníkom práce

    a nakoniec vlastne k porušeniu ľudských práv dotknutého historika.

    Som presvedčená, že Slovenská republika sa dostala v čase svojho historického predsedníctva do veľmi zlého svetla a že táto kauza dostáva Slovenskú republiku na úroveň diktátorských režimov. Naposledy dochádzalo k prenasledovaniu zamestnancov za názory v bývalom socialistickom totalitnom režime pred viac ako 26 rokmi.

    Ďakujem za pozornosť, dodám písomne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, aby som interpeloval pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Árpáda Érseka.

    Vážený pán minister, dopravná situácia v Čadci je už niekoľko mesiacov v neudržateľnej situácii. Mesto sa stalo lievikom dopravných tepien smerujúcich na Poľskú a Českú republiku. Do mesta dnes vedú tri cesty, z ktorých plnohodnotný je len cestný diaľničný úsek s tunelom. Ďalšie dve cesty sú v obmedzenom režime. Na jednej z nich je most v havarijnom stave, ktorý bude vo výstavbe najmenej jeden rok. Už roky sa hovorí o výstavbe diaľničného úseku D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec. Ak sa urýchlene nezačne výstavba tohto úseku, v meste Čadca hrozí dopravný kolaps.

    Chcem pripomenúť, že na tento úsek bolo vydaných viacero vyvlastňovacích rozhodnutí, podľa ktorých sa musí začať s výstavbou diaľnice ešte v tomto roku. Viem, že na výstavbu tohto úseku je ukončené verejné obstarávanie.

    Preto sa vás chcem, vážený pán minister, spýtať, kedy začne výstavba tohto diaľničného úseku diaľnice D3?

    Chcem pripomenúť ešte jednu okolnosť. V krátkom čase bude odovzdaný do užívania aj úsek diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité, ktorý paradoxne ešte viac zhorší tú dopravnú situáciu predovšetkým práve na spojnici mesta Čadca a obce Svrčinovec. Preto ak sa nedobuduje úsek D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec, tak tá situácia bude už naozaj neriešiteľná.

    Chcem vás preto, vážený pán minister, poprosiť, aby ste urobili všetky kroky pre urýchlené začatie výstavby tohto úseku. Ďakujem za odpoveď.

    Potom mám interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tomáša Druckera.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia pracoviska magnetickej rezonancie v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Toto zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť pre okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, to znamená spádovú oblasť takmer 130-tisíc obyvateľov. Podľa mojich informácií bola v priebehu roka 2015 potreba MR vyšetrení približne u 3 900 pacientov z tejto spádovej oblasti poistencov všetkých zdravotných poisťovní, teda 3 900 pacientov. Je alarmujúce, že v súčasnej dobe v kysuckom regióne nie je žiadne MR pracovisko, nie je zabezpečená ani 24-hodinová dostupnosť vyšetrení MR, najbližšie sú dve pracoviská v Žiline. Taktiež počas sviatkov, sobôt a nedieľ nie je pracovisko MR k dispozícii.

    V uplynulom období Kysucká nemocnica s poliklinikou opakovane riešila problém s akútnymi pacientami, kde bolo k dodiferencovaniu jeho zdravotného stavu nutné vyšetrenie MR, ktoré nemocnica nemala k dispozícii. Na nemocnicu je vyvíjaný abnormálny tlak na skrátenie čakacích dôb na vyšetrenie MR, výnimkou nie sú ani vyhrážky súdnym konaním či podaním sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo lekár, samozrejme, nemôže ovplyvniť, keďže nemá možnosť vyšetrenie zrealizovať.

    Kysucká nemocnica leží v prihraničnej oblasti. Susedí s Českou republikou, s Poľskom. Často mávajú pacientov z týchto republík, najmä však z Českej republiky, kde je vyšetrenie magnetickou rezonanciou samozrejmosťou u mnohých diagnóz, pričom ak sa takýto pacient dostane do Kysuckej nemocnice, nie je možnosť magnetickú rezonanciu zrealizovať, čo v konečnom dôsledku nevytvára dobrý obraz o slovenskom zdravotníctve.

    Ja len na margo chcem uviesť. Niekoľko kilometrov za hranicou je mesto Třinec, čo je porovnateľné s mestom Čadca, sú tam dve nemocnice, jedna župná, jedna súkromná, sú v perfektnom stave obe nemocnice a, samozrejme, obe majú magnetickú rezonanciu. Dnes sa to považuje za absolútne štandardný diagnostický prístroj. Nemala by byť nejaká výlučnosť len pri niektorých nemocniciach, ale pri tak veľkej nemocnici, ako je Kysucká nemocnica s poliklinikou, by to mala byť samozrejmosť.

    Kysuce sú navyše v zimnom období turistickým centrom s častým výskytom úrazov. Kde v niektorých prípadoch je nutnosť zrealizovania urgentného vyšetrenia magnetickou rezonanciou nevyhnutná. Vyskytli sa opakovane prípady spinálnej traumy, kedy bolo nutné zrealizovať vyšetrenie MR, pričom nemocnica takúto možnosť nemala, z čoho, samozrejme, vyplynula nespokojnosť pacientov a následné podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Najväčšími konzumentami vyšetrení magnetickej rezonancie sú v Kysuckej nemocnici neurologické, traumatologické, interné, chirurgické a detské oddelenia, z ambulancií je to najmä šesť neurologických a päť ortopedických ambulancií z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ďalej chirurgické a detské ambulancie. Nedostatkom termínov vo vyšetrení MR sa nemocnici neúmerne predlžuje doba hospitalizácie pacientov a tým sa zvyšujú i náklady na jej liečbu, stúpajú náklady poisťovní a, samozrejme ,náklady sa zvyšujú i transportom pacientov na vyšetrenia MR do iných okresov.

    Každý odborný lekár, či už je to z odbornej ambulancie, alebo oddelenia, denne stojí nad dilemou, ktorého pacienta zaradiť na vyšetrenie skôr, lebo termínov je málo a čakateľov na vyšetrenie je podstatne viac. Preto lekár musí na základe svojich odborných vedomostí a praktických skúseností a konzultácií s ostatnými odborníkmi selektovať, ktorému pacientovi umožniť vyšetrenie skôr a ktorému neskôr, aby to bolo čo najobjektívnejšie, čo je podľa môjho názoru v 21. storočí absolútne neudržateľné.

    V súčasnej dobe vyšetrujú pacientov z Kysuckej nemocnice na MR pracovisku vo fakultnej nemocnici Žilina, v Univerzitnej nemocnici Martina a najnovšie i na MR pracovisku v Dolnom Kubíne. Nezriedka sa stáva, že pacienti vození dopravnou zdravotnou službou strávia na ceste takmer celý deň a do Kysuckej nemocnice sa vrátia vyčerpaní a nespokojní. Vzdialenosť diagnostického pracoviska núti pacientov cestovať za vyšetrením viac ako 100 kilometrov, čo je spojené strávením času mimo lôžka bez dietoterapie a ostatných infúznych liečiv, čo v značnej miere môže negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav, navyše pacienti sú bez odborného zdravotného dozoru a tak ďalej a tak ďalej, tie ďalšie dôvody tu uvádzam.

    Ja chcem povedať len to, že Kysucká nemocnica sa už niekoľko rokov nezadlžuje, hospodári kladne, hospodári pozitívne, investovala nemalé finančné prostriedky do špičkovej diagnostiky a radí sa v tomto ohľade medzi najlepšie vybavené nemocnice, ale bez magnetickej rezonancie táto nemocnica nebude schopná, aby plne zabezpečovala zdravotnú starostlivosť.

    Preto, vážený pán minister, vás chcem poprosiť, aby ste urobili všetko pre to, aby takéto veľké nemocnice, navyše dobre hospodáriace mali magnetické rezonancie zazmluvnené, priamo nemocnica, tak ako je to v Dolnom Kubíne, celý výnos z vyšetrení magnetickej rezonancie by zostával v nemocnici, nešiel by do žiadnych súkromných rúk, to je absolútne pozitívny prístup. A chcem vás, vážený pán minister, požiadať, aby ste v tomto smere urobili všetky potrebné kroky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či niekto z poslancov hlási ústne v rámci tohto bodu. Traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal nasledovnú interpeláciu na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Petra Plavčana.

    Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Dňa 31. augusta 2016 skončil pracovný pomer profesorovi politológie na Prešovskej univerzite v Prešove Štefanovi Surmánekovi. Dôvodom na nepredĺženie pracovnej zmluvy dekanom filozofickej fakulty tejto univerzity bol fakt, že profesor Surmánek kandidoval vo voľbách do Národnej rady za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Dekan filozofickej fakulty pán Vasil Gluchman si nechal opakovane vypracovávať posudky na publikáciu o cigánskych komunitách, ktorej autorom je daný profesor, s cieľom znevážiť jeho akademickú prácu a cenzurovať túto publikáciu. Až na opakovaný pokus dosiahli ním vyžiadané posudky očakávaný výsledok a dekan nariadil publikáciu stiahnuť z univerzitnej knižnice. Dekan Gluchman zriadil v snahe prepustiť profesora Surmáneka tzv. etickú komisiu, ktorá sa ale v zákone o vysokých školách nespomína. Rovnako zriadil disciplinárnu komisiu, ktorá prešetrovala činnosť daného profesora. Zákon o vysokých školách ale neumožňuje zriaďovať disciplinárnu komisiu pre vyšetrovanie pedagogických pracovníkov. Uznesenia prijaté týmito komisiami poslúžili dekanovi ako zámienka pre nepredĺženie pracovnej zmluvy profesorovi Surmánekovi.

    V nadväznosti na dané informácie chcem položiť nasledovné otázky.

    Otázka číslo jeden: Akým právom zriadil dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity tzv. etickú komisiu, keď zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. žiadnu takúto inštitúciu nespomína?

    Otázka číslo dva: Akým právom zriadil dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity disciplinárnu komisiu, ktorá prešetrovala pedagogického pracovníka, keď to zákon o vysokých školách neumožňuje?

    Otázka číslo tri: Z akého dôvodu dekan Filozofickej fakulty nariadil stiahnuť z univerzitnej knižnice predmetnú publikáciu o cigánskych komunitách, keď zákon o vysokých školách v § 4 zaručuje slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister Lajčák, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Tu sú otázky.

    Ako ste si dovolil oznámiť na summite v New Yorku, že poskytnite 550 vládnych štipendií pre utečencov, keď naši študenti a ich rodičia si musia brať pôžičky, aby mohli študovať, t. j. aby mohol študovať Slovák na Slovensku alebo Maďar na Slovensku alebo Ukrajinec na Slovensku? Vy idete dávať štipendia moslimskej inváznej armáde, ktorá nás obohatí tak, ako obohacujú Francúzsko, Nemecko, Švédsko - terorom, znásilňovaním a výtržnosťami. Obzvlášť závažný je termín do roku 2021. Kto vám dal právo medzinárodne zaväzovať Slovenskú republiku, keď situácia v Európe ja absolútne chaotická. Nik nevie, čo bude nie v dlhodobom horizonte, ale v krátkodobom časovom horizonte? Odkiaľ pôjde finančný tok pre tento váš prísľub? Nezvládame situáciu s cigánskym extrémizmom, ubezpečujem vás, že ten moslimský je úplne iný level.

    Je to naozaj pravda, že tu budú môcť prísť aj ich rodinný príslušníci?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, interpelujem pána ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Dňa 29. 8. 2016 internetový portál www.noviny.sk zverejnil článok týkajúci sa bitky v obci Radvaň nad Laborcom, kde skupina Cigánov z Medzilaboriec fyzicky napadla miestnych obyvateľov, pričom bolo zranených desať občanov z obce Radvaň nad Laborcom, ktorí museli následne absolvovať lekárske ošetrenie na chirurgii. Po hromadnej bitke starosta obce Radvaň nad Laborcom poukázal na problémy s nedostatkom policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach, podľa jeho vyjadrenia osobne ponúkol obecné priestory vedeniu Policajného zboru Slovenskej republiky na zriadenie Obvodného oddelenia Policajného zboru, ktoré bolo v minulosti zrušené. Na túto ponuku nikto z kompetentných osôb nereagoval. Starosta obce Michal Svičin ďalej uviedol, citujem: "Sú tu podstavy, vrabce o tom čvirikajú, že tu policajti nechcú ísť slúžiť, lebo sa boja práve Rómov, nikto to nerieši, pokiaľ sa naozaj nestane veľké nešťastie." Koniec citátu.

    Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove priznala, že na obvodnom oddelení v Medzilaborciach je šesť voľných pracovných miest, ale ďalej uviedla, že štandardný výkon služby je plnohodnotne zabezpečený.

    Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v tomto okrese a na neobsadené tabuľkové miesto na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach je vyhlásenie hovorkyne v protiklade s realitou. Preto dávam tri otázky.

    Prvá: Aké opatrenia po tejto udalosti vykonalo vedenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, aby zabezpečilo štandardný a plnohodnotný výkon hliadkovej služby v uvedenej obci?

    Druhá otázka: Plánuje prezident Policajného zboru Slovenskej republiky v danej obci znovuobnovenie zrušeného Obvodného oddelenia Policajného zboru?

    Tretia otázka: V akom časovom horizonte plánuje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove doplniť voľné tabuľkové miesta na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Nie je tomu tak. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní desiateho dňa deviatej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o dvoch návrhoch noviel zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve., sú to tlače 211 a 201.

    Dnes dopoludnia bola všeobecná zlúčená rozprava vyhlásená za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka poslankyňa Remišová? Nie je tomu tak. Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre. Je všeobecný súhlas, keďže máme informáciu, že pani navrhovateľka nechce využiť možnosť vystúpiť. Pýtam sa, spravodajca? Nie je tomu tak.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Osuský.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211, a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, čestne musím povedať, že druhá kolegyňa navrhovateľka už dopoludnia povedala, že nebude vystupovať, takže mi pripadla úloha opäť v komornom prostredí zhrnúť pomerne obsiahlu diskusiu.

    Musím povedať, že napriek takej rozpornosti bolo pozoruhodné, že sa v tomto parlamente venovalo zákonu, neveľkému zákonu, týkajúceho sa školstva, šesť a pol hodiny. To je niečo neuveriteľné, pretože, žiaľ, školstvo ani v spoločnosti a mám taký pocit, že ani v tomto parlamente nie je na tej úrovni vážnosti a dôležitosti, ako si ako deklarovaná cesta k budúcnosti našej krajiny zasluhuje. Lebo pokiaľ ide o tie sľuby, že budeme budovať spoločnosť informačnú, že budeme to a onô a len v tom je naša nádej, lebo nemáme suroviny a musíme podporovať talentovaných ľudí, lebo v tom je naša budúcnosť, realita celkom taká nie je.

    Samozrejme, tá debata bola dlhá trochu i preto - a v tom je taká rozpornosť tejto mojej pochvaly a radosti -, že keby sme očistili tú debatu o všetko to, čo s meritom novely nesúviselo jednej ani druhej, bolo by toho oveľa menej. Ako som už opakovane povedal, aj iní kolegovia, veľmi veľa času sa venovalo problematike odvolávania zlyhávajúcich riaditeľov. Samozrejme, my nehovoríme v tejto novele nič o tejto problematike, a ak samozrejme, a to som ochotný sa podieľať na sformovaní nejakého riešenia tohto problému, ktorý ale nie je problémom tejto témy, hoci sa mu venovali iste zrátane desiatky minút v rozprave, tak samozrejme, že je možné s tým niečo urobiť. Ale ako som onehdá hovoril, že ak upravíme rokovací poriadok o to, že bude jasne určené, že aj keď sa nejde hlasovať, tak je povinná elektronická prezentácia a v nej väčšina prítomných, tak je problém vyriešený a je to napísané v zákone. I v prípade potreby odvolania zlyhávajúceho školského riaditeľa je teda dobre vytvoriť mechanizmus a kolega Dostál upozornil, že ten mechanizmus v zásade aj existuje, ale kolega Chudík hovoril dlho o probléme akejsi škole v jeho oblasti, kde s týmto problém bol. Takže prosím, nech kolega Chudík alebo ktokoľvek iný predloží novelu zákona, ktorá ošetrí túto otázku, a je pravdepodobné, že ju, ak bude zmysluplná, podporíme, ako som podporil od začiatku tohto volebného obdobia nejeden návrh vládnej koalície k rôznym veciam.

    Takže tento spôsob odchádzania do iných vôd, samozrejme, spotrebúval čas a ja si teraz dovolím využívať svoj čas na to, aby som na to upozornil.

    Môj ctený kolega Petrák, ktorý je predstaviteľom tých, ktorí diskutujú v zásade pokojne na úrovni a k veci, ma prekvapil takým avantgardným návrhom, že by rodičia, ktorí chcú mať svoje deti na nejakom type stredných škôl, ktoré si, ktosi múdrejší, ktorý vie, čo je dobré pre budúcnosť, nepraje odporovať, že by si to štúdium mohli platiť. No to má len ten háčik, že ak je v tejto spoločnosti jasná dohoda, dohoda zákonná, že desať rokov vzdelávacieho procesu hradíme solidárne z daní všetkých daňových poplatníkov, tak začať hovoriť o stredoškolskom štúdium ako o niečom, čo si majú rodičia platiť, je proti zákonom, proti čomukoľvek, čo v tejto krajine platí. Kedy by toto mohol napríklad kolega Petrák uplatniť, by bolo o stupeň vyššie. Tento veľkolepý nápad by mohol mať v prípade vysokoškolského štúdia, pretože to nie je pokryté všeobecnou dohodou, že všetci daňoví poplatníci platia všetkým mladým ľuďom vysokoškolské vzdelávanie.

    Z podstaty veci vieme, že hoci dane platia všetci platcovia daní, štúdium na vysokej škole dostáva, a poviem to zhruba, 50 % tej populačnej skupiny daného veku, ktorá by mohla študovať na vysokej škole. Ergo tam už nie je záväzok spoločnosti každému jednému poskytnúť vysokoškolské vzdelávanie bezplatne. No to ale ešte nikoho nenapadlo. A viem si predstaviť, že keby sme napríklad zaviedli ako návrh alebo položili na stôl návrh, že Slovensko povedzme potrebuje 50 politológov ročne a študuje politológiu 500, takže by sa 50 najlepším na najlepšej škole hradilo štúdium a 450 by si ho zaplatili. To som zvedavý, čo by od kolegu Petráka alebo aj od iných ctených kolegov z koalície zaznelo na tento návrh. Lebo tam nie je žiadna zákonná povinnosť skladať sa na štúdium 51. až 500. politológovi. Rozhodne niet takej zákonnej povinnosti.

    Takže v tomto zmysle sú tie niektoré návrhy, ktoré zazneli v rozprave k základnému a strednému školstvu, lebo o tom sú naše novely, prekvapivé, ale trošku na nesprávnom mieste.

    Samozrejme, zaznievali tu aj iné veci o liberalizme alebo neliberalizme a o tom, či je školstvo trh. Viete, zhodou okolností, pokiaľ ide o to rozhodovanie, keď sa tak často hovorí o úradoch práce ako o výsledku vzdelávania mladej generácie, tak musím povedať, že som bol s kolegami zo SMER-u, som to dnes spomínal pani poslankyni Nachtmannovej, aj kolega Goga bol prítomný, na jednom výjazdnom podujatí na východnom Slovensku ešte v minulom volebnom období. A tam sme navštívili strednú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá trpela nedostatkom študentov. Pán riaditeľ nám z okna ukázal protiľahlé gymnázium, o ktorom, verím tomu, nie klamúc povedal poslancom Národnej rady, že na to gymnáziu sú prijímaní absolventi základnej školy, ktorí majú trojky a štyrky, oni ho s trojkami a štyrkami po biede absolvujú a potom idú študovať na vysokú školu. To všetko za peniaze daňových poplatníkov.

    A tak sa v duchu pýtam, keď sa tu dozvedám od kolegu Blanára, že ako je dôležité, aby tie župy, ktoré obhospodarujú stredné školy a stredné vzdelávanie, aby mali tú právomoc riadiť sa požiadavkami trhu. Je reálne, aby takéto gymnázium existovalo? Čo urobila župa pre michalovské gymnázium, ktoré funguje na tejto báze? Zrejme nič. Hoci tú právomoc, ako tvrdí, má a potrebuje.

    Takže zažili sme tu najrôznejšie úvahy o tom, čo ešte všetko iného je problémom, ale čo nie je meritom týchto noviel. Pani poslankyňa Nachtmannová, moja ctená kolegyňa, pedagogička z Ekonomickej univerzity, napríklad hovorila o tom, že bolo neprípustné Dostálovo prirovnanie samosprávy vysokých škôl a škôl tých, o ktorých hovoríme. Ale, samozrejme, nikto to neporovnáva mechanisticky, ale samosprávnosť je spoločný menovateľ týchto dvoch škôl, či ide o Materskú školu na Kuzmányho ulici v Bratislave, kde som náhodou v školskej rade, alebo Univerzitu Komenského, kde som náhodou bol osem rokov prorektor. To znamená, že tá samosprávnosť je porovnateľnou bázou. A ešte raz hovorím, nikoho nenapadlo povedať, že predsa tie vysoké školy v zásade financujú občania cez dane, ergo štát, ako sa s obľubou hovorí, a preto prečo by si mali tie akademické senáty zložené z pedagógov, teda profesorov, prednostov a trochu študentov, vôbec voliť nejakého rektora a prečo by nemalo právo ho byť vetovať a prečo by nemalo byť právo ustanoviť rektora podľa nášho vkusu. Pani poslankyňa Nachtmannová povedala, ale to sa nedá porovnávať. Dá sa to porovnávať. Dá sa to porovnávať. Po novembrovej revolúcii sa vrátili na univerzity senáty, ktoré rozohnali komunisti po Víťaznom februári. A tie senáty prevzali samosprávnosť univerzít.

    Viete, keby sme na to mali hľadieť tak, ako som sa tu dopočul, že ako musia tie župy napríklad riešiť to, že či tie školy majú mať toľko prvých tried a tejto ju nedáme, no, poviem vám to takto. Máme zhruba 30 univerzít. Podotýkam, že Slovinsko, ktoré má polovičku obyvateľov, má, myslím, 4. My by sme mali mať podľa Slovinska 8. My ich máme vyše 30. Treba tiež povedať, že nie jedna, nie desať z nich sa i vo veľmi mäkkých svetových rankingoch potácajú medzi 3 000. a 5 000. miestom na svete.

    No, keby to malo tak fungovať per analogiam, teda tak ako hovoríme, že župa má rozhodovať, koľko tam prijmeme do prvej a či tam tú prvú triedu povolíme, tak existujú nepochybne univerzity, kde by minister školstva mohol škrtom pera tú univerzitu zrušiť a povedať, že pripravuje ľudí pre úrad práce. To znamená, týmto len chcem povedať, že analógia v takom tom práve toho, kto dáva peniaze, rozhodovať o tom, či to bude, alebo nebude, je presne rovnaká medzi univerzitou a medzi materskou školou.

    Všeobecne sa, samozrejme, debata niesla vo veľmi slušnom a dobrom tóne, čo je radostné. Musím ale povedať, že ako dlhoročný člen výboru pre školstvo, vzdelanie, mládež a šport ku cti poslancov v týchto výboroch, či to bolo v mojom prvom volebnom období, pred už pomaly 18 rokmi, až dodnes, keď už som v zahraničnom výbore, tam aj rozpravy vo výbore, či už sme vládli, alebo sme boli v opozícii, boli korektné, slušné a nepochybne vedené snahou argumentovať a nie akýmsi spôsobom znevažovať. A preto oceňujem i vystúpenie kolegu Blanára, s ktorým nesúhlasím hlboko v mnohých bodoch, i kolegu Petráka, s ktorým niekedy aj súhlasím, že nesiahajú k argumentom úrovne kolegyne Vaľovej, ktorá stihla ako prvé vo svojom vystúpení povedať, že tí, ktorí to predkladajú, zrejme nemajú nijaké poňatia z komunálnej politiky. No iste nie je povinnosťou pani poslankyne Vaľovej poznať moje curriculum vitae. Ale zároveň ja som zas taký snaživý, že viem, že ona okrem toho, že je iste kvalifikovanou vešticou, je zároveň tiež primátorkou. A nespochybnil by som jej schopnosť vhľadu v problém.

    Ku cti, musím povedať, predkladateľov, že s jedinou výnimkou všetci sme v komunálnej politike. Kolega Dostál je poslancom župy, mesta, Starého Mesta i parlamentu. Ja som bol vicestarosta Starého Mesta s portfóliom školstvo. A som tretíkrát poslancom Starého Mesta. Bol som poslancom bratislavského mestského parlamentu. A kolegyňa Remišová je našou kolegyňou v zastupiteľstve.

    To znamená, než kolegyňa Vaľová úplne od veci začne kádrovať, aký šajnu nemajúci ľudia tu predkladajú novely zákona, mohla by venovať trochu času na preverenie dôveryhodnosti a pravdivosti takýchto vystúpení. Ale, prosím, je to pre ňu takmer charakteristické a ďalej sa tomu venovať nebudem.

    To znamená, že nemusíte s nami súhlasiť. Môžte sa domnievať, že bude lepšie, keď bude právo veta a rady školy budú zbavené i tej poslednej závažnej právomoci, ktorú mali. Lebo na druhej strane tu tvrdíte, že, však teda nech, keď už chcú, tak nech kontrolujú všetko. Nie. Rady školy zložené z rodičov, ktorí sú možno hudobní pedagógovia alebo sú podnikatelia v oblasti, ja neviem, dopravy, nie sú kvalifikovaní riešiť ekonomiku materskej či základnej, či gymnaziálnej školy. Sú tam na iné veci. Sú tam na to, aby zastupovali hlas svojich spolurodičov, ktorí vedia, ako je škola riadená, ako sa tam učí, ako vyzerajú triedni učitelia, ako riaditeľ formuje a smeruje školu. Na to sú. A dá sa povedať, vyústením ich pozorovateľskej misie, lebo oni sú tam fakt pozorovatelia, je to, že sa pokúsia zvoliť dobrého riaditeľa pre svoje deti.

    Zaznievalo tu opakovane, ako ľahko je, by som povedal, sformovať si takú radu školy, aká sa riaditeľovi (zlému) hodí. Neviem si predstaviť, ako by moju manželku, ktorá chodila na rodičovské združenie častejšie ako ja, pri voľbe zástupcu triedy z rodičovského zástupcu triedy niekto nejako sformoval. Som v radách škôl dvoch škôl v Starom Meste a starosta Števčík nie je z môjho košiara, som teda jeho opozícia. Neviem si predstaviť, ako by mňa presvedčil, aby som ja odovzdal svoj hlas niekomu, kto sa mu má hodiť. Naopak, je to tiež možné alebo nemožné, ale apriórne podsunúť jedenásťčlennej štruktúre, že je ľahko ju zmanipulovať, sa mi zdá divné. To je, jak keby som to voličom podsúval.

    Takže nemyslím si, že je bezpodmienečne ľahko zmanipulovať rodičov v rade školy. Či sa dá zmanipulovať teta kuchárka, ktorá tam tiež môže byť, neviem, nechcem súdiť, ale hlasuje sa tajne. To znamená, že nezdá sa mi to tak celkom jednoduché, ako to bolo podávané, že sa rady škôl formujú k vôli riaditeľov. Keby to tak nakoniec bolo, tak potom nepotrebujeme novelu, ktorou ste zobrali tým radám škôl tú právomoc. Ja si tiež nemyslím, že väčšina riaditeľov má nad sebou Damoklov meč odvolávania, ale ešte raz hovorím, ak ich budete potrebovať odvolať, tak to dajte do zákona a nevkladajte to nejak do nesplnenej povinnosti tejto novely.

    No, na záver chcem teda povedať toľko, že myslím si, že kvótu súhlasných hlasovaní koalície k opozičným návrhom sme si na nejaký ten rok vybrali, teda zhodou okolností paradoxne ja. Ale napriek tomu som pevne presvedčený, že nebrať alebo späť vrátiť rade škôl jej rozhodujúcu a nosnú právomoc nie je ohrozením fungovania školstva a skutočne prípad zlých riaditeľov treba riešiť právomocou jasného a evidentne zákonne podmurovaného odvolávania zlyhávajúceho človeka. Ale apriórne podozrievanie rady školy, že vybere k poškodeniu svojich dietok a svojho pracovného prostredia za učiteľov zlého riaditeľa, aby poškodzoval župana, aby poškodzoval primátora, aby poškodzoval neviem koho, sa mi celkom nezdá.

    A domnievam sa, že ak som hovoril opakovane o tom, že tí, ktorí sedia v tej rade školy, nemajú kvalifikáciu riadiť školu od hromozvodu až po kotolňu a rozhodovať koľko plynu sa má spotrebovať, ale mali by mať presne tú pozorovateľsko-voličskú misiu a vedieť, kto bol dobrý a kto si zaslúži pokračovanie volebného fungovania, teda ďalšieho obdobia, a kto nie. Ak si myslíme, že tí rodičia nie sú schopní, tak opäť, žiaľbohu, musím povedať, že v tom prípade túto schopnosť, lebo to sú angažovaní rodičia, nie tí, čo nechodia na rodičovské, ako hovoril kolega Blanár, lebo i takí, samozrejme, sú, to je pravda, ale tí, ktorých si iní rodičia zvolia za svojich zástupcov, si zvolia tých dobrých spomedzi seba. A tak si myslím, že ak upierame radám škôl zodpovednosť za dobré, alebo právo na rozhodnutie, tak by sme mali hádam zrušiť aj demokraciu ako takú, lebo ktohovie, čo tí voliči všelijako sformovaní a kúpení zvolia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme teraz v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Blahovej a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (tlač 216).

    Prosím teraz pani poslankyňu Blahovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Alojza Baránika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy ústne sú prihlásení dvaja. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Borisovi Kollárovi. Ten tu nie je. Stráca poradie. A je tu. Pán poslanec, chcete teraz vystúpiť alebo až po pani navrhovateľke?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 216.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás zoznámila s aplikačnou praxou jedného nepatrného ustanovenia v zákone o rodine, § 52 ods. 1 písm. f) hovorí: "Pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti." K tomuto ustanoveniu zákon nič viac nedodáva. Pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom. To, že sa v takomto prípade jedná hlavne o deti a o to, akým spôsobom má ďalej konať súd, to zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Rozvodom jednoducho ruší pestúnstvo.

    Tvorcovia zákona zrejme nepredpokladali, že táto právna úprava môže viesť k priamemu ohrozeniu maloletých detí. Deti sa ocitajú v absolútnom právnom vákuu. Aby sme mohli preskúmať účinnosť takéhoto znenia zákona, musíme jeho aplikáciu v teoretickej rovine priviesť ad absurdum.

    Teda predstavme si manželský pár v rozvodovom konaní, sú pestúnskymi rodičmi, podajú návrh na rozvod manželstva. Väčšina rodičov predpokladá, že v konaní sa bude s ich deťmi zaobchádzať analogicky ako s biologickými deťmi rozvádzajúcich sa rodičov, a teda že dieťa bude po ich dohode alebo nariadením súdu zverené jednému z rodičov. Pri troche šťastia sa uprostred konania dozvedia, že po vynesení rozsudku o rozvode manželstva bude automaticky zrušená pestúnska starostlivosť. V tomto prípade funguje automatizmus vyplývajúci zo zákona. Vo chvíli, keď je rozvedené manželstvo, obaja rodičia prestávajú byť pestúnski rodičia dieťaťa. No nikto za dieťa nepreberá žiadnu zodpovednosť.

    Ak hovoríme naozaj v rovine ad absurdum, rodičia tohto dieťaťa by ho mohli v momente rozvodu vyhodiť na ulicu. A ničím by sa voči platnému zákonu neprevinili, lebo prestali byť za neho po právnej stránke zodpovední. Zákon nehovorí o tom, akým spôsobom sa má ohľadne starostlivosti o dieťa postupovať ďalej. Pestúnskemu rodičovi rozvod automaticky ruší všetky jeho práva aj povinnosti voči dieťaťu. Ruší mu automaticky aj sociálne zábezpeky súvisiace so starostlivosťou o dieťa. Ak si myslíte, že dieťa by malo automaticky putovať do detského domova, myslíte si zle. Pretože posledné rozhodnutie súdu hovorí o tom, že je zverené manželom do pestúnskej starostlivosti. Ďalšie rozhodnutie hovorí o tom, že manželstvo bolo rozvedené, a teda zanikla pestúnska starostlivosť, ale o ústavnej starostlivosti je tiež potrebné súdne konanie, ktoré doposiaľ nezačalo, a teda nie je o ňom žiadne rozhodnutie.

    V našom právnom systéme odrazu existuje dieťa, ktoré nepatrí k nikomu, je nikoho a nikto za neho nenesie žiadnu zodpovednosť. A to je neprípustné. Dieťa bez akejkoľvek právnej ochrany je nonsens a vážny prehrešok nielen voči našim zákonom, ústave, ale aj voči medzinárodným dohovorom.

    A teraz sa pozrime na reálne situácie. Osobne som bola konfrontovaná s tromi prípadmi, kedy rozvod manželov pestúnov ohrozoval neistým právnym stavom práva a záujmy maloletých detí. O celkovej početnosti výskytu takýchto prípadov sa môžeme len domnievať, pretože ministerstvo spravodlivosti a ani ministerstvo práce nedisponuje presnými a takýmito podrobnými údajmi o tom, prečo bola pestúnska starostlivosť ukončená. Majú len celkové čísla. Za rok 2015 ukončilo pestúnsku starostlivosť 216 detí. Ako príklad môžem teda uvádzať len tie prípady, s ktorými som sa v praxi stretla.

    Hovorme teda o pani Zdenke. Návrh na rozvod manželstva podala v júni. Zároveň s ním podala aj návrh na zverenie dvoch detí do pestúnskej starostlivosti. Súd však tento návrh zamietol s odôvodnením, že Zdenka ho musí podať až po ukončení rozvodového konania. Dovtedy sa o deťoch konať nebude. Rozhodnutie o rozvode manželstva padlo v septembri. Zdenka ihneď podala návrh na zverenie detí do svojej pestúnskej starostlivosti. V tomto medzičase boli deti nikoho. Okresný súd v Martine odoslal spis na Okresný súd v Trenčíne. Okresný súd v Trenčíne svoju pôsobnosť neprijal. Ak sa okresné súdy sporia o svoju pôsobnosť, musí rozhodnúť krajský súd o tom, na ktorom okresnom súde sa bude vec prejednávať. Krajský súd rozhodol o tom, že vec sa má riešiť v Martine na tom Okresnom súde, kde matka pôvodne návrh podávala. Okresný súd teda začal hľadať biologických rodičov dieťaťa, aby zistil, či so zverením detí do pestúnskej starostlivosti súhlasia a či sa ich životné podmienky zmenili, alebo napravili. Pritom kolízny opatrovník dieťaťa má mať raz za pol roka čerstvé informácie o stave biologickej rodiny, ktoré získa prešetrením situácie. Raz za pol roka má povinnosť ich hlásiť súdu. Z tohto vyjadrenia mohol súd čerpať, no z neznámych dôvodov komplikovaným spôsobom hľadal biologickú rodinu detí a predvolal ju ku konaniu o zverení detí do pestúnskej starostlivosti. Do tej pestúnskej starostlivosti, kde deti odmalička vyrastali.

    Celý proces trval šesť mesiacov. Deti boli po celý tento čas v starostlivosti bývalej pestúnky v jej domácnosti. O deti sa nikto nezaujímal, rodinu nekontaktoval ani nenavštívil kolízny opatrovník, ani nikto zo súdu sa nezaujímal o to, čo sa s deťmi po ukončení pestúnskej starostlivosti stalo.

    Pestúnke tiež boli zrušené dávky na deti, teda opakovaný príspevok dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti aj opakovaný príspevok pestúnovi. Rovnako boli rozhodnutím odňaté aj rodinné prídavky. Prirodzene, že nemala právo ani na výživné od bývalého manžela. Po šiestich mesiacoch bolo rozhodnuté o zverení detí do pestúnskej starostlivosti pani Zdenky. Čiže deti boli konečne rozsudkom zverené človeku, ktorému odmalička hovorili mama.

    Hovorme o druhom prípade, o pani Katke. Pani Katka dávala návrh na rozvod manželstva v januári. V pestúnskej starostlivosti mali manželia dve deti. Rovnako ako v prípade pani Zdenky, aj pani Katka podala návrh na zverenie detí do pestúnstva zároveň s návrhom o rozvod a rovnako ako v predošlom prípade bol tento návrh zamietnutý, nakoľko bolo treba čakať až do právoplatného rozhodnutia o rozvode. V marci bolo manželstvo rozvedené. Pani Katka teda opäť podala návrh na zverenie dvoch detí do pestúnskej starostlivosti. Súd opäť začal hľadať biologických rodičov detí. Prvé z detí bolo zverené do pestúnstva pani Katke asi po mesiaci od podania návrhu, druhé dieťa bolo zverené do pestúnstva o tri mesiace. Rovnako ako v predošlom prípade sa ani kolízny opatrovník, ani súd nezaujímal o to, čo sa stalo s deťmi vo chvíli, keď bola zrušená pestúnska starostlivosť, kde sa nachádzajú, kto sa o ne stará, či sú v poriadku. Ani jeden zo súdov nevydal predbežné opatrenie, aby aspoň takto sanoval právnu neistotu, v ktorej sa deti nachádzali.

    V treťom prípade ide o pestúnsku rodinu pána Ľubomíra. Návrh na rozvod manželstva podával pred tromi mesiacmi. Pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené. Pán Ľubomír navštívil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a vyhľadal kolízneho opatrovníka detí. Pýtal sa, aké kroky má podniknúť, keďže sa s manželkou dohodli, že tri ich deti, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti, chcú zostať u pána Ľubomíra. Informoval sa o tom, či môže teraz podať návrh na zverenie detí do pestúnskej starostlivosti. Sociálna pracovníčka toto odmietla. Odôvodnila to tým, že keď bude pestúnska starostlivosť zrušená rozvodom, pestúni si už nemôžu podať návrh na zverenie do pestúnstva, ale iba návrh na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Povedala, že ho teda nemôže zaradiť ani do prípravy a ani do zoznamu žiadateľov.

    Pán Ľubomír na svojom návrhu trval, keďže pri troch dospievajúcich deťoch, keď bude vyživovacie bremeno len na ňom, by bol nerád prišiel o pestúnsky príspevok 175 euro. Sociálna pracovníčka mu povedala, že mu v tejto veci pomôcť nevie. Pán Ľubomír teraz čaká, kým začne presne ten istý cyklus ako v prípade pestúnok pani Katky a pani Zdenky, len s tým rozdielom, že kolízna opatrovníčka zrejme bude na súde trvať na tom, aby boli tri dospievajúce deti zverené pánu Ľubomírovi do náhradnej osobnej starostlivosti, teraz už nie ani do pestúnskej starostlivosti.

    Pán Ľubomír je zo situácie nervózny, rád by vopred konal, aby sa vyhol právnej neistote, no nemá ako. Pán Ľubomír čaká aj na vaše rozhodnutie, vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto zmeny sa totiž stane to, že súd, ktorý rozvádza manželov pestúnov alebo náhradných rodičov, priamo v rozhodnutí určí, ktorému z bývalých manželov ponechá dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti a druhému z manželov náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnstvo zruší.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a verím a dúfam, že na témach, ktoré nás spájajú, nebudeme viesť politické boje. Je to, je to téma v prospech detí. Jedná sa o malú, ale dôležitú zmenu.

    Srdečná vďaka za vašu podporu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár a potom ešte, samozrejme, pán poslanec Dostál, ktorého som neprečítal, takže prosím vás na tabuľu ešte aj jeho meno.

    Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás nebudem dlho zdržiavať. Chcem len vyjadriť podporu za náš celý klub pani poslankyni a som strašne rád, že s takouto síce malou zmenou, ale veľmi dôležitou prišla. Nakoľko nám téma rodiny, detí je veľmi blízka, je aj mne osobne veľmi, veľmi pri srdci a vnímam ju veľmi citovo, tak sme sa rozhodli toto podporiť a chcem ju aj z tohto miesta podporiť, lebo tu by sme nemali politikárčiť.

    Ja by som chcel poprosiť všetkých poslancov naprieč celým politickým spektrom, aby sme skutočne v niektorých veciach, kde skutočne nemusíme politikárčiť, ale kde by sme sa mali pozrieť na veci, ktoré neovplyvnia ani rozpočet, nemajú žiadne záťaže ani na financie, na nič, proste mali by sme, mali by sme tuná prejaviť trošku ľudskosti a uvedomiť si, že týmto, keď sa nám podarí tento zákon odsúhlasiť, keď ho odsúhlasíme a prejde, tak naozaj môžeme zjednodušiť život veľmi veľa ľuďom a hlavne deťom.

    Už to je tragédia, že tie deti nemajú rodičov, že musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už tým sú postihnuté. A skutočne, keď sa stane medzi mužom a ženou, čo sa stáva bežne, je to normálna vec, proste taký je život, že sa rozvádzajú a toto dieťa potom ostane v nejakom vzduchoprázdne, tak môžeme to teraz s vaším rozhodnutím zmeniť. Môžeme to zmeniť a môžeme zjednodušiť život tým deťom. Tuná sa jedná hlavne o deti.

    A ja by som bol rád, keby ste tento návrh zákona podporili, lebo už tie deti tým, že vôbec musia byť v nejakej pestúnskej starostlivosti, už sú tým životom nejakým spôsobom postihnuté, už sú hendikepované týmto spôsobom a je na nás, aby sme im to trošku uľahčili. Tak ja vás veľmi pekne prosím, ako len ľudsky vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. My určite tento zákon budeme podporovať.

    Ďakujem všetkým poslancom.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, k napísaniu takéhoto návrhu zákona v zásade môžu existovať dve inšpirácie, možno viac, ale napadajú mi dve.

    Jedna taká, že si niekto pozrie zákon, prečíta si ho a narazí tam na niečo, čo sa mu zdá problematické, na niečo, čo by podľa neho mohlo spôsobovať problémy, na niečo, čo by mohlo byť upravené inak, a pripraví alebo posunie niekomu nápad, že bolo by dobré túto vec zmeniť, lebo veď by to mohol byť problém.

    Druhá inšpirácia je taká, že niečo, čo je napísané v zákone, naozaj ten problém spôsobuje. Spôsobuje ho reálnym ľuďom a spôsobuje reálny problém, nielen možný.

    Tento typ, tento zákon alebo tento návrh zákona, s ktorým prichádzame, bol inšpirovaný tým druhým spôsobom. Nie je to teda výmysel alebo vec nejakej právnej úvahy a teoretickej analýzy zákona o rodine. Je to vec toho, že kolegyňa Blahová naozaj narazila na reálnych, živých ľudí z mäsa a kostí, ktorým súčasná právna úprava, ktorá sa týka zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželom, ktorým boli spoločne zverené deti do niektorej z týchto foriem náhradnej starostlivosti, zaniká.

    Natália Blahová hovorila o tých reálnych problémoch, ktoré to spôsobuje. Ja by som sa vrátil k tomu právnemu rozmeru a k argumentácii, prečo si myslíme, že je potrebné zákon o rodine zmeniť. Tak ako zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti na existenciu manželstva, nemal by podľa nášho názoru viazať zánik tejto starostlivosti na zánik manželstva. Do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti možno zveriť dieťa aj jednotlivcovi, možno zveriť aj jednému z manželov, ak s tým druhý manžel súhlasí alebo ak pre nejaké ťažkosti nie je možné získať jeho súhlas a možno zveriť aj manželom.

    A opäť, nie v každom prípade, keď manželstvo zaniká, zaniká aj náhradná osobná alebo pestúnska starostlivosť, pretože manželstvo môže zaniknúť nielen rozvodom, môže zaniknúť aj smrťou jedného z manželov a v takom prípade automaticky pokračuje náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť u toho manžela, ktorý žije.

    Domnievame sa teda, že nie je žiadny logický dôvod, aby zánikom manželstva formou rozvodu zanikala náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť. Táto právna úprava je podľa nášho názoru nielen nelogická, ale aj nesprávna. Tú nesprávnosť vidíme v tom, že zákon o rodine v súčasnej podobe jednoznačne uprednostňuje osobné formy náhradnej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Je to natvrdo napísané v zákone a nie je to len litera, je to aj duch celého toho zákona. A je to tak správne, že ak deti nemôžu žiť vo svojej biologickej rodine so svojimi biologickými rodičmi a je im potrebné poskytnúť náhradnú starostlivosť, tak osobné formy náhradnej starostlivosti, či už pestúnska, alebo náhradná osobná starostlivosť, sú lepšie pre dieťa ako ústavná starostlivosť, ktorá by mala byť len tou poslednou možnosťou.

    Súčasná právna úprava od zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti pri rozvode manželov však spôsobuje stav prinajmenšom právnej neistoty pre deti, ktoré žijú v rodine manželov, ktorých manželstvo sa práve končí, a ktoré sa ocitajú v akomsi právnom vákuu a v určitých prípadoch to môže viesť aj k tomu, že miesto náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti skončia pri ústavnej starostlivosti.

    Okrem toho, že je to podľa nášho názoru nelogická právna úprava a nesprávna právna úprava, je aj problematická najmä z praktického hľadiska, aj o tom tu už bola reč, že je viazaná na návrh bývalého manžela alebo manžela v rámci rozporového konania. Čiže súd nerozhoduje automaticky o tom, komu z tých rozvádzajúcich sa manželov ponechá dieťa v pestúnskej starostlivosti alebo v osobnej, v náhradnej osobnej starostlivosti, ale musí to niekto z nich navrhnúť.

    Špecifický je ten problém vo vzťahu k pestúnskej starostlivosti, čo opäť vo svojom príspevku spomenula Natália Blahová, keď zákon nehovorí o tom, že na návrh ponechá v pestúnskej starostlivosti alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, hovorí iba o, zákon hovorí o ponechaní v osobnej starostlivosti. Ja si myslím, že korektný výklad zákona by mal, by mal znamenať, že ak sa spomína osobná starostlivosť, tak je to tá forma, v ktorej to dieťa bolo až dovtedy. Ale evidentne prax ukazuje, že existujú inštitúcie, ktoré to vykladajú inak a osobnú starostlivosť zamieňajú výlučne s náhradnou osobnou starostlivosťou, čo teda nie je problém, ak je dieťa aj dovtedy v náhradnej osobnej starostlivosti, ale ak je dieťa v pestúnskej starostlivosti, tak to pre tých bývalých pestúnov alebo pre toho, ktorý má záujem pokračovať v tej starostlivosti, môže byť problém, napríklad z hľadiska, z hľadiska príspevkov finančných.

    Sme presvedčení, že naším návrhom pomôžeme dať veci späť z hlavy na nohy, teda že základné pravidlo bude, nie že automaticky zanikne náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť pri rozvode a iba v tých výnimočných prípadoch môže súd na návrh rozhodnúť o tom, že ponechá v starostlivosti niektorého z rodičov, ale že základné pravidlo by malo byť, že ak sa rozvádza manželstvo, tak súd má rozhodnúť aj o tom, že ktorému z rozvádzajúcich sa manželov ponechá v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti dieťa, ktoré im bolo obom spoločne zverené. A iba, samozrejme, v prípadoch, keď ani jeden z nich nemá záujem pokračovať v tejto forme starostlivosti, alebo v prípade, že je to v záujme maloletého dieťaťa, lebo samozrejme, že aj taká situácia môže nastať, v takom prípade súd rozhodne o zániku tejto formy starostlivosti.

    Čiže navrhujeme, aby zanikol jeden zo spôsobov, alebo vypustiť zo zákona jeden zo spôsobov zániku náhradnej osobnej starostlivosti a zániku pestúnskej starostlivosti, a ak o tom súd rozhodne, no tak to bude tá iná forma, ktorú už dnes zákon pozná, že súd môže rozhodnúť o zrušení týchto foriem starostlivosti.

    Upozorním ešte na prechodné, prechodné ustanovenia. Navrhujeme účinnosť zákona k 1. januáru a s tým, že podľa nového postupu by sa malo, alebo teda podľa, podľa nových pravidiel by sa malo postupovať pri tých rozvodových konaniach, o ktorých súd nerozhodne do konca roku 2016. Domnievame sa, že táto právna úprava, ktorú navrhujeme a ktorú ak parlament schváli, tak by sa mala stať účinnou od 1. januára 2017, je výhodnejšia a je viac v záujme maloletých detí, a preto by sa podľa nej malo postupovať.

    K dvom veciam ešte by som sa rád vyjadril, ktoré sa objavili v rámci diskusií o tomto návrhu zákona v rámci jeho prípravy. Vznikla jednak otázka, že či touto právnou úpravou nezhoršíme postavenie biologických rodičov, pretože podľa súčasnej právnej úpravy súd môže na návrh rozhodnúť o zverení alebo ponechaní v starostlivosti jedného z manželov, ak sa biologickí rodičia naďalej nemôžu starať o dieťa alebo ak nemajú o to záujem. Ak automaticky bude súd rozhodovať o tom, že ponechá v starostlivosti jedného, a teda určí, ktorého z rozvádzajúcich sa manželov, tak, samozrejme, tento moment, moment biologických rodičov tam odpadne. Ale opäť to už Natália Blahová povedala vo svojom príspevku, súdy majú priebežne posudzovať, či biologickí rodičia nie sú schopní a nemajú záujem opäť sa starať o svoje vlastné deti a samozrejme, že v takom prípade je záujem biologických rodičov uprednostnený pred náhradnými formami starostlivosti o dieťa. Ale nevidíme žiadny dôvod viazať toto preskúmavanie záujmu a možnosti biologických rodičov starať sa o vlastné deti na rozvod manželov, ktorí majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti.

    Druhá vec, otázka je, že či by, či by tejto vecnej hmotnoprávnej zmene v rámci zákona o rodine nemala zodpovedať alebo nemalo by to byť doplnené o nejakú zmenu civilného mimosporového poriadku, v ktorého § 100 sa uvádza, že: "s konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode". Zvažovali sme aj túto možnosť, ale keďže nové procesné kódexy boli po siahodlhej príprave schválené iba nedávno a nadobudli účinnosť 1. júla, tak si myslíme, že nie je vhodné, aby sme takouto formou zasahovali do novoschváleného kódexu, a teda prostredníctvom poslaneckého návrhu v takejto parciálnej veci boli tí, ktorí prvýkrát novoschválený civilný mimosporový poriadok navrhnú novelizovať, preto sme od toho upustili a sme presvedčení, že aj táto zmena v zákone o rodine určite pomôže zlepšiť situáciu tých ľudí, s ktorými sme sa reálne stretli a na ktorých problémy Natália Blahová upozornila.

    Samozrejme, že ak po čase príde k novele civilného mimosporového poriadku, ak sa toho nazbiera viac v rámci aplikačnej praxe, tak toto je zrejme jedna z vecí, ktorú bude dobré ošetriť aj tam, ale myslím, že to nie je nevyhnutné robiť v tejto chvíli.

    Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že tento návrh zákona je v záujme maloletých detí a umožní deťom, o ktorých sa nestarajú alebo nemôžu strať ich vlastní biologickí rodičia, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, aby sa ich postavenie čo najviac priblížilo postaveniu detí, ktoré žijú vo svojich vlastných rodinách so svojimi biologickými rodičmi.

    Preto si vás aj ja dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrh poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou (tlač 205).

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Krajniakovi, aby návrh zákona za navrhovateľov uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 205.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tohto návrhu zákona je dosiahnuť ochranu občanov pred neprispôsobivými občanmi bez ohľadu na farbu pleti týchto neprispôsobivých občanov alebo asociálov a bez ohľadu na to, či táto neprispôsobivosť spočíva vo výtržníctve, v dílovaní drog, prípadne v alkoholizme.

    Táto právna úprava je robená analogicky s tým, že už dnes je možné vykázať páchateľa podozrivého z domáceho násilia do istej vzdialenosti od potenciálnych obetí. Analogicky navrhujeme, aby v prípade opakovaného udeľovania pokút za narúšanie dobrého susedského spolunažívania mohol byť takýto neprispôsobivý občan na príslušnú dobu policajným orgánom vykázaný z miesta bydliska.

    Návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Šucovi, určenému spravodajcovi, aby podal spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 205). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som dostal za klub SME RODINA, pán poslanec Boris Kollár, nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ako prvý sa hlási, samozrejme, pán navrhovateľ, tak skúste sa dohodnúť, kto je silnejší.

  • Reakcia z pléna.

  • Povedané so smiechom.

  • Môžem? No ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.

    Stále počúvame, že si máme zvyknúť, máme sa prispôsobiť, máme si utiahnuť opasok. Toto počúvam 25, 27 rokov od nežnej revolúcie. Musíme si utiahnuť opasky, potom bude lepšie. Teraz počúvame najnovšie, musíme si zvyknúť, musíme sa prispôsobiť. Kto nám to hovorí? No hovoria nám to politici. Už to počúvame aj z Európskej únie v súvislosti s imigrantami. Musíme si zvyknúť, dokonca aj niektorí poloblázni nám už rozprávajú, že si máme zvyknúť na terorizmus. Posledný nám to povedal, v New Yorku to vyslovil moslimský starosta Londýna. Máme si zvyknúť na terorizmus.

    Všetci si máme začať zvykať na takéto hlúposti. A ja sa pýtam, komu to hovoríme, že si máme zvyknúť? Komu to títo štandardní politici hovoria, máme si zvyknúť. No hovoria to obyčajným, slušným ľuďom. Slušným ľuďom, ktorí chodia do roboty, pracujú, odvádzajú dane, ľuďom, ktorí dodržiavajú písané a nepísané pravidlá. Týmto ľuďom hovoríme, aby si zvykli.

    A na druhej strane tu máme ľudí, ktorí nedodržiavajú vôbec nič. Vôbec nič. Vôbec nedodržiavajú žiadne pravidlá, vôbec o tom nevedia, aké majú povinnosti, ale vedia presne, aké majú práva. A tie vyžadujú.

    Ja sa pýtam, dokedy budeme tolerovať takýchto neprispôsobivých ľudí, ktorí robia peklo zo života týmto slušným ľuďom, ktorí platia dane, ktorí dodržiavajú elementárnu slušnosť, ktorí dodržiavajú spravodlivosť, ktorí dodržiavajú pravidlá? Týmto ľuďom títo neprispôsobiví robia zo života peklo!

    Naša štandardná politická scéna sa na toto pozerá už 27 rokov. A aký je výsledok? Choďte sa pozrieť medzi ľudí, kto sa musí prispôsobiť na konci dňa. Tí slušní, tí, ktorí dodržiavajú všetky pravidlá. Tí sa musia prispôsobovať týmto neprispôsobivým.

    Ako to vyzerá v praxi? No keby ste išli sa pozrieť, tak ľudia na jednej strane musia si stavať väčšie ploty, musia, aby im nevykradli úrodu, neukradli psa. Musia si kúpiť nový zámok, lebo aby neboli vykradnutí. Nemôžu pustiť deti von, na chodbe napríklad, bývate v činžiaku, no tak sa vám tam nasťahuje nejaký drogový díler, urobí vám z toho drogový brloh a vy si nemôžete pomôcť. To decko nemôžete pustiť von, tam sa vám váľajú striekačky a neviete si pomôcť. Do parku ho pustiť nemôžete dole, lebo to obsadila prostitúcia, tam sa váľajú použité kondómy - a toto robia tí neprispôsobiví. A neviete si pomôcť.

    Keby ste išli medzi ľudí a spýtali sa ich, či ich zákon chráni - nie. Nedá sa to postihnúť. Máme sa prispôsobiť, to je jediné, čo počúvame.

    A ja som neni ochotný pristúpiť na túto hru. Preto prinášame návrh zákona proti týmto neprispôsobivým, je to v prvom čítaní a verím tomu, že sa nám to podarí posunúť ďalej, lebo tí ľudia tam vonku to už očakávajú od nás, že sa konečne začneme starať aj o nich, že budeme počúvať ich prosby, ich sťažnosti. Oni sú v ťažkej beznádeji. Potom sa nedivme, že vznikajú také prípady, ako sa stali dole na juhu alebo tunák v Devínskej. Skutočne o tých ľudí sa musíme začať starať a musíme im pomôcť ich chrániť pred týmito ľuďmi, lebo tie hodnoty tunák vytvárajú títo obyčajní ľudia, ktorí dodržiavajú zákon, ktorí dodržiavajú písané, nepísané pravidlá. Na nich stojí táto spoločnosť. A som presvedčený, že na takýchto obyčajných ľudí, ktorí naozaj dodržiavajú všetky pravidlá, na takých stojí náš západný civilizovaný svet. A potrebujeme ich chrániť.

    Preto si dovolíme priniesť teraz návrh zákona na ochranu proti neprispôsobivým.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Pán kolega Boris, v tvojich slovách som sa našiel, alebo aspoň myslím, že som sa našiel, a chcem ťa poprosiť týmto verejne a oficiálne, aby si neuvádzal tento príklad, lebo ja som povedal nejaký výrok a ty dobre vieš, ako som ho myslel. Nebolo to o tom, že si musíme na niečo zvykať, bolo to myslené tak, že islamský terorizmus tu jednoducho je a bude s nami, či sa ti to páči, alebo nie, a akokoľvek militantný budeš, tak do roku ho nevyhubíme.

    Takže iba hovorím, že nezatvárajme oči pred realitou, tento problém tu, bohužiaľ, v Európe bude dlhé roky a musíme vedieť sa tomu prispôsobiť a je lepšie to očakávať, ako byť prekvapený, keď sa niečo stane. Nehovorím, aby sme nebojovali, bojujme.

    Zvyšok tvojho príspevku, samozrejme, viem sa pod neho podpísať a dokonca zvažujem, že zahlasujem za váš návrh.

  • Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Droba, ja som vás nespomínal. Hovoril som v mojom príspevku o politikovi, o starostovi Londýna, ktorý toto vyjadrenie povedal v New Yorku, že sa musíme prispôsobiť, a hovoril to v súvislosti s terorizmom.

    Skutočne som ťa nespomenul a neviem, prečo si to otvoril, teraz to všetci vedia, že niečo asi takéto podobné si povedal, ale skutočne som hovoril o starostovi Londýna. A ešte zatiaľ starosta Londýna nie si.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon má trochu širšiu súvislosť ako len tú, že rieši nejaký problém neprispôsobivých občanov. On má totižto aj čosi v pozadí.

    Analytici si kládli otázky po voľbách, ako je možné, že Kotleba je v parlamente, ako je možné, že Kollár je v parlamente, prečo to tak vlastne je. Napísali o tom milióny slov analýz a tie analýzy stáli za, viete čo, ako sa spieva v známej pesničke. Boris tu nie je preto v parlamente, že je celebrita. Celebrity skúšali kandidovať do parlamentu už veľakrát a neboli úspešné. Marian Kotleba nie je v parlamente preto, že my Slováci alebo nejaká časť Slovákov máme sklony k fašizmu. To je idiotský názor niektorých intelektuálov. Marian Kotleba tu nie je preto, že má rád Jozefa Tisa. Marian Kotleba je tu napriek tomu, že má rád Jozefa Tisa. Pretože neviem, či to viete, ale 70 % voličov pána Kotlebu považuje SNP za významnú udalosť našich dejín, ku ktorej sa hlásia, na ktorú sú hrdí. To znamená, ťažko tých 70 % jeho voličov asi možno obviňovať z toho, že chcú podporovať fašizmus.

    Dobre, tak prečo teda som v parlamente ja, prečo je v parlamente Boris Kollár, prečo je v parlamente Marian Kotleba? Poviem vám to na príklade tohto zákona.

    Pretože, bohužiaľ, v tomto štáte sa stalo štandardom, že tí, ktorí porušujú pravidlá hry, tí sa nemusia ničoho báť. Pokiaľ sa to týkalo privatizácie, nebolo to úplne zrejmé, pretože kto z nás niečo sprivatizoval, koľko ľudí niečo sprivatizovalo a vedelo posúdiť, či je to pod cenu, neni to nad cenu, to bežný človek posúdiť nevie. Pokiaľ sa to týkalo štátnych zákazok, rovnako normálny človek ako posúdi? Bol ten tender zmanipulovaný, nebol zmanipulovaný a ešte aj vtedy si môže povedať, že aj tak všetci kradnú rovnako, je to jedno.

    Lenže za tých 27 rokov veci došli tak ďaleko, že niektoré veci sú, bohužiaľ, očividné, že je to zrejmé aj 10-ročnému dieťaťu. Ukážem to na príklade Oskara Dobrovodského.

    O Oskarovi Dobrovodskom médiá napísali toho strašne veľa, ale skúsim vám povedať niečo, čo ste možno nevedeli. Oskar je človek, ktorý celý život pracuje, nenatŕča ruku, nepýtal si nikdy nič od štátu. Oskar sa vôbec nezaujímal o politiku. Na politiku sa díval do istého času, ako sa normálne dívame na futbal, že sleduje, kto vyhráva, kto prehráva, keď mu je niekto sympatický, tak mu fandí. Lenže pred siedmimi-ôsmimi rokmi sa k Oskarovi prisťahovali do susedstva rómske rodiny. Ani to ho neprekvapilo, pretože už predtým tam bývali Rómovia, s ktorými nemal žiaden problém. Tí sa odsťahovali, prišli noví. A viete, ako na to Oskar zareagoval? Ako Angela Merkelová: privítal ich, pomáhal im, keď si potrebovali čokoľvek požičať, ja neviem, pracovné nástroje, tak požičal im. Ako typický slniečkar, tak by sme dnes povedali. Takto privítal svojich rómskych susedov.

    A čo sa stalo do roka? Najskôr si musel postaviť pletivový plot, potom si musel postaviť murovaný plot. Ani to nestačilo. Stal sa obeťou trestnej činnosti, krádeží, ničenia majetku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Zhruba vtedy, bolo to v roku 2010, som do jeho príbehu vstúpil ja. Pracoval som na ministerstve vnútra, mal som na starosti rómsku kriminalitu, prišiel som sa s ním normálne porozprávať aj s ľuďmi na Družstevnej, že teda ako je ten problém vypuklý. Nainštalovali sme tam kamery, najskôr ako skryté kamery, potom sme tam poslali policajné hliadky, podarilo sa nám vykonať to, že sa tam prestalo kradnúť. A tí ľudia na Družstevnej mali pokoj s tou trestnou činnosťou, pretože už sa proste nediala. Ale nepodarilo sa vyriešiť tú základnú vec, že to, čo sa tam dennodenne deje, a to, čo on musí zažívať, je narúšanie dobrého susedského spolunažívania, čo je porušenie zákona, ale nie je to trestný čin alebo len veľmi ťažko dokázateľný trestný čin.

    Keď som vtedy pôsobil na ministerstve vnútra, dve veci boli pre mňa úplne citlivé: problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského. Čo sa týka Žehry, pripravili sme návrh zákona, ktorý ten problém mohol vyriešiť a táto snemovňa o ňom ani nehlasovala, odsunula ho do ďalšieho volebného obdobia a potom sa k tomu nevrátila. Keď som to oznamoval ľuďom zo Žehry, ktorí v to dúfali, viete, čo som cítil? Hanbu. Hanbu za to, že tento štát im nevie pomôcť. Už vtedy v roku 2009, 2010, môžete si to nájsť na internete, som hovoril, že máme poslednú šancu, aby týmto ľuďom pomohol štát, pretože inak budú voliť Kotlebu. Môžte si to nájsť. V 2009 som to hovoril prvýkrát. Ale tá šanca bola premrhaná, pretože tí, ktorí predstavovali v tých rokoch štát, jednoducho tým ľuďom nedokázali pomôcť.

    Po roku 2012 som tento problém nevedel riešiť, nevedel som ho ovplyvniť, ale dnes viem urobiť aspoň to spolu so svojimi kolegami, že dávame tento návrh zákona, ktorý umožní obnoviť aspoň čiastočne dôveru u ľudí, ktorí sú obeťami takejto činnosti, obnoviť u nich dôveru v štát. A to si myslím, že by malo byť záujmom všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    S touto nádejou sa na vás obraciam a prípadne vás žiadam o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kollár.

  • Ja by som chcel len doplniť, že skutočne tento zákon neni absolútne rasistický, my tunák nebojujeme proti konkrétnej nejakej rase, nejakému vierovyznaniu alebo čomukoľvek, my sa bavíme len o neprispôsobivých občanoch, ktorí môžu byť rovnako, môžu to byť moslimovia, môžu to byť Rómovia, môžu to byť kľudne po mojom, Cigáni, môžu to byť bieli, to je jedno, proste keď je raz niekto neprispôsobivý a neviete si s tým pomôcť, tak treba pred takýmito ľuďmi ochrániť ľudí slušných, ktorí naozaj vytvárajú tie hodnoty, ktorí tvoria chrbticu a absolútne tvoria chrbticu tohto štátu, na ktorých tento štát a toto zriadenie stojí, ktorí odvádzajú prácu, ktorí sú slušní, dodržiavajú zákony, a títo ľudia musia byť chránení pred neprispôsobivými ľuďmi.

    Aj mne je úplne jedno, akú majú farbu pleti. Takže bol by som veľmi rád, keby niekto toto nedával do kontextu veľmi zlého, lebo on naozaj má chrániť tých slušných a poctivých ľudí. Nič iné, nič viac, nič menej.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi za doplnenie. Príklad Oskara Dobrovodského som použil iba preto, lebo si ho každý vie predstaviť, lebo je známy, samozrejme, že nám je úplne jedno, kto je neprispôsobivým občanom, nás zaujíma to, aby tí, ktorí dodržiavajú pravidlá hry, boli chránení pred tými, ktorí pravidlá hry nedodržiavajú. Ďakujem.

  • Teraz ešte umožním možnosť teda prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kresák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, budeme potom hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov a potom budeme pokračovať ďalej.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať, a to hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ukľudnite sa.

    Takže budeme pokračovať v prerokovaní, teda hlasovaním o prerokovaných návrhoch, najprv o bode 72 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Kollára, Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 204).

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Nehézovej, aby ako spravodajkyňa uviedla návrh hlasovania. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.

  • Dobrý deň. V rozprave vystúpili dve poslankyne, pani poslankyňa Krištúfková a pani poslankyňa Shahzad. Preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 61, zdržalo sa 76, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov (tlač 156).

    Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 27. júla 2016. Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 156.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 79, proti 3, zdržalo sa 52 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada zobrala na vedomie písomné odpovede členov vlády.

    Nasleduje hlasovanie o prvom čítaní o návrhu poslankyne Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (tlač 211), bod 51.

    Prosím teraz pána poslanca Gröhlinga, aby hlasovanie uviedol, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211.

  • Pán predsedajúci, v zlúčenej rozprave k obidvom návrhom zákona (tlač 211 a 201) vystúpilo 11 poslancov. V rozprave bol podaný jeden procedurálny návrh. Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Blanára podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 92, proti 45.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený, to znamená, Národná rada nebude pokračovať v prerokovaní tohto návrhu.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 60, a to o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (tlač 201).

    Prosím teraz pána poslanca Poliačika, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.

  • Ďakujem veľmi pekne. V spojenej rozprave k tomuto bodu vystúpilo 11 poslancov, pán predsedajúci. Odznel jeden procedurálny návrh. Preto prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b) na návrh pána Blanára nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto zákone.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 90, proti 48.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca, procedurálny návrh, bol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslancov Blahovej a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (tlač 216).

    Dávam slovo teda spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Baránikovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 216.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvádzam, že v rozprave neboli uvedené žiadne pozmeňujúce návrhy, a teda prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 57, proti 3, zdržalo sa 71 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj na základe dohody podávam teraz návrh, aby sme tých 6 návrhov, teda poslaneckých návrhov zákonov, ktoré ešte máme pred sebou a ešte neboli prerokované, aby sme prerokovali dnes, to znamená, aby sme rokovali do tej doby dnes, kým tých 6 návrhom neprerokujeme aj s hlasovaním. A zajtra o 9.00 hod. by sme začali potom s návrhom na odvolanie premiéra Slovenskej republiky.

    Je všeobecný súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 88, proti 38, zdržalo sa 11 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou (tlač 205).

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kresákovi ako poslednému, ktorý vystúpi v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci (zaznenie gongu), prosím vás o väčší kľud v rokovacej sále.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 205.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som teda v prvom čítaní vyslovil zopár myšlienok...

  • Pretrvávajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte raz poprosím o kľud v sále.

  • ... vyslovil zopár myšlienok k filozofii predloženého návrhu zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Situácia je troška ťažká, pretože v prvom čítaní sa má hovoriť o filozofii samotného návrhu, ale v tomto prípade sa nedá, aby som nevenoval pozornosť aj niektorým jeho samotným ustanoveniam. Musím to tak urobiť, pretože, priznám sa veľmi otvorene, ja v tomto predloženom návrhu zákona vidím viacero veľmi vážnych ústavných problémov. Samozrejme, to, čo bolo povedané...

  • Neustály ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážení páni poslanci, ešte raz poprosím o kľud v sále aj z úcty ku kolegovi, ktorý naozaj vystupuje, poprosím vás o kľud.

  • Nechcem spochybniť, spochybniť cieľ, ktorý, alebo účel predloženého návrhu zákona, ktorý bol tlmočený teda predkladateľom vlastne aj predo mnou v rozprave, musím však ale povedať, že platí stále to známe, že niekedy aj cesta do pekla je dláždená vynikajúcimi úmyslami.

    Návrh zákona je podľa predkladateľov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Musím však upozorniť, že už samotný jeho názov vyvoláva prvú a základnú otázku. Cieľom návrhu podľa dôvodovej správy je posilnenie ochrany obyvateľov Slovenskej republiky a ich majetku a majetku obce pred neprispôsobivými osobami. Ten termín "obyvateľov", obyvateľ sa objavuje aj v samotnom texte.

    Ja sa pritom ale musím opýtať predkladateľov, vy si myslíte, že majetok osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemá požívať rovnakú ochranu majetku? Pretože vieme dobre, že v zmysle slovenského právneho poriadku je vlastne viacero kategórií osôb...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, ešte raz, pán poslanec, ospravedlňujem sa vám, ale chcem vám zabezpečiť kľud v sále.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, ešte raz vás poprosím o kľud. Už ani neviem identifikovať, koho by som mal upozorniť. Tak vás poprosím naozaj všetkých. Ďakujem.

    A nech sa páči, pán poslanec.

  • Rozumiem situácii.

    Teda chcel som povedať, že samozrejme v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky majetok na území Slovenskej republiky môžu vlastniť nielen cudzinci, ale aj osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt, ale dokonca prechodný pobyt. Čiže už prvý problém, na ktorý som sa snažil nájsť odpoveď, nenašiel som, je, prečo sa snažíme chrániť majetok vlastne obyvateľov Slovenskej republiky.

    Čo je ale podľa mňa oveľa závažnejšie a tu sa, žiaľ, a veľmi sa ospravedlňujem, nevyhnem istej citácii z práve navrhovaného právneho predpisu, čo je však podľa mňa oveľa závažnejšia skutočnosť, koho a ako definujú predkladatelia v tomto návrhu za "neprispôsobivú osobu". Ak ste si mali možnosť pozrieť predložený návrh zákona, tak iste neušlo vašej pozornosti, že predkladatelia vlastne na definíciu tejto neprispôsobivej osoby v § 2 v navrhovanom vlastne vyžadujú splnenie, kumulatívne splnenie celého radu podmienok.

    Ak by som to chcel veľmi zjednodušiť, tak poviem, že prvý balík predstavuje charakteristiku alebo definuje charakteristiku sociálneho postavenia tejto osoby: dlhodobo nepracuje, nemá príjem z činnosti, nepripravuje sa na povolanie, prijala táto osoba z verejných zdrojov viac finančných prostriedkov vo forme sociálnych dávok, ako prispela do odvodov. Sociálna charakteristika. Druhá charakteristika, ktorú musí takáto osoba splniť, aby mohla byť podľa predkladateľov pokladaná za neprispôsobivú osobu, to sú znaky, ktoré súvisia s trestným právom, pretože tá osoba mala v minulosti, musela opakovane spáchať trestný čin ublíženia na zdraví, lúpeže, krádeže a ďalšie, spáchala nejaký trestný čin voči majetku obci, v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo dopustila sa nejakého priestupku proti verejnému poriadku a uvedené neviedlo k náprave.

    Tu, žiaľ, ale sa musím hneď na prvom mieste opýtať, že ako to vlastne predkladatelia mysleli. Znamená to, že vlastne podľa ich navrhovanej definície sa za neprispôsobivú osobu nemôže pokladať osoba, ktorá pracuje, ktorá má príjem, ktorá vlastne nepoberá sociálne dávky, ale dopustila sa, spáchala trestný čin ublíženia na zdraví, krádeže, neoprávneného zásahu, spáchala niektorý z ďalších trestných činov voči majetku obce. A tu vlastne narážame na prvý alebo na ďalší vážny problém, pretože vlastne máme tu kategorizáciu. Za neprispôsobivú osobu môže byť označená iba vlastne osoba sociálne slabá, ak to mám tak povedať, ktorá spáchala nejaké trestné činy a priestupky, ale na druhej strane osoba, ktorá nepatrí do kategórie sociálne slabých, ktorá spáchala presne všetko to isté, za takúto neprispôsobivú osobu považovaná nebude.

    Čiže aký je teda cieľ, dôvod, cieľ, zmysel nezaradenia osôb, ktoré sa nachádzajú v lepšej sociálnej alebo majetkovej situácii, medzi neprispôsobivé osoby, a teda sú takýmto spôsobom zvýhodnené, ak to tak môžem povedať?

    Za ďalšie, čo pokladám takisto za ústavný problém, za ďalšiu skutočnosť pokladám vlastne sankciu, ktorú obsahuje tento predložený návrh zákona. Predkladatelia používajú termín vlastne "vyhostenie". Osoba, ktorá je neprispôsobivá, môže byť vyhostená na základe istého procesného postupu, nie je teraz podstatné, vyhostená z miesta svojho trvalého pobytu, teda zo svojho bydliska, ale nehovoríme napríklad, že kam. Inými slovami, tá osoba sa vlastne stane bezdomovec. My ju chceme niekde vyhostiť, ale nehovoríme na ako dlho a nehovoríme kam. Tu zase, samozrejme, musím sa zamýšľať, či uvedený nápad môže byť v súlade s ústavou garantovaným právom slobody pobytu a pohybu, ako ju pozná čl. 23 ústavy a, samozrejme, aj ako ju pozná Európsky dohovor o základných právach a slobodách.

    Mohli by sme argumentovať, a tam, samozrejme, buďme ale veľmi opatrní, že, samozrejme, aj do slobody pohybu a pobytu sa dá zasiahnuť. Dá sa zasiahnuť pri splnení istých podmienok. Samozrejme, prvá podmienka materiálna je, že to musí byť zákonom, návrh zákona mám pred sebou. Tie ďalšie podmienky sú, že vlastne tie slobody, teda táto sloboda pobytu môže byť obmedzená alebo môže byť do nej zasiahnuté, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochrany zdravia alebo ochrany slobody práv iných osôb, prípadne vo vymedzených územiach v záujme ochrany prírody.

    No, ale zasa tu musím upozorniť na to, že ak je to nevyhnutné. A tu zase, samozrejme, musíme brať na zreteľ to, ako sa v demokratickom a právnom štáte vyhodnocuje tento test nevyhnutnosti a čo všetko sa musí splniť na to, aby sme mohli povedať, že skutočne zákonom môžme do tohto ústavného práva zasiahnuť.

    Nebudem, mám prichystané viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré to bližšie špecifikujú, ale zjednoduším to. O nevyhnutnosti môžme hovoriť vtedy, ak ten cieľ nie je možné dosiahnuť ináč. Čiže otázka môže stáť, nie je možné v dnešnej spoločnosti na Slovensku dosiahnuť ochranu majetku ináč než vyhostením tej divnej kategórie neprispôsobivých osôb? Samozrejme, moja odpoveď je, že to možné je, a teda že tento zásah a to, čo sa navrhuje, nie je nevyhnutným zásahom, a tým pádom je to niečo, čo podľa môjho názoru nemôže byť označené za v súlade so základným zákonom, ale zároveň aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Ak by som mal teda svoje vystúpenie skrátiť, pretože nechcem venovať, nechcem otravovať ctenú snemovňu citátmi právnych predpisov a ich výkladov, tak ešte upozorním na dve ďalšie otázky, ktoré pri čítaní predloženého návrhu zákona musia podľa môjho názoru človeka napadnúť.

    Sankcia "vykázanie" neprispôsobivej osoby. Predkladatelia sa nezaoberajú vlastne tým, či táto sankcia má charaktery trestnoprávnej sankcie alebo či je to sankcia, ktorá má iný charakter. Ja ale teda dospievam k presvedčeniu, že práve tým, že prepájajú predkladatelia svoj návrh s novelou zákona o Policajnom zbore, kde vlastne vkladajú jedno nové ustanovenie, zaraďujú túto sankciu vlastne do oblasti trestného práva, čiže jedná sa o sankciu, ktorá má trestnoprávny charakter.

    Ale potom sa zasa musím opýtať na niečo iné, a to je, ako je to vlastne alebo ako by to malo byť s čl. 50 ústavy, ktorý hovorí o tom, že nikoho nemožno vlastne dvakrát stíhať za čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Pretože v tej definícii tej neprispôsobivej osoby, v tej časti, ktorá vlastne vypočítava, čoho všetkého sa mala tá osoba dopustiť v minulosti, tak, samozrejme, musíme vychádzať z toho, že spáchala trestný čin a bola v minulosti za ten trestný čin aj odsúdená.

    A teraz sa musím pýtať, či vyhostenie, ktoré má charakter trestnej sankcie, neni vlastne ďalšie potrestanie. Samozrejme, moja odpoveď je, že s veľkou pravdepodobnosťou tak je, a preto mám aj problém so zákazom dvojitého potrestania, tak ako ho definuje vlastne Ústava Slovenskej republiky.

    Nuž, ale na záver ešte jedna vec. Dovoľte mi poukázať na tú skutočnosť, že vlastne tento predložený návrh zákona hovorí, ako som spomínal, počíta teda s tým vykázaním. Nedáva nám ale odpoveď, dokedy a ako sa vlastne zistí, že je potrebné, že je nevyhnutné vykázanie. S týmto sa vôbec nepracuje, a tak sa zdá, ako keby vlastne tá sankcia, ktorá sa navrhuje, bola tiež vlastne, počítalo sa s ňou ako s časovo neobmedzenou. Ale to je to najmenej.

    Tie prvé výhrady, ktoré som uviedol, pokladám za oveľa vážnejšie a oveľa dôležitejšie. Samozrejme, nebudem vás teraz zdržovať, ctené dámy a páni, s ďalšími otázkami, ktoré prináša tento návrh zákona, s jeho ďalšími nedostatkami, pretože nedáva odpoveď napríklad, či by sa malo pristupovať rovnako k mladistvým osobám alebo k osobám, ktoré už nie sú blízke veku mladistvému. Vôbec sa nezaoberáme tým, že ako sa bude počítať sumár tých trestných činov a priestupkov v prípade, že na niektoré z nich sa napríklad už bude vzťahovať buď zaniklá trestná zodpovednosť, alebo sa na ne vzťahuje amnestia a ďalšie veci.

    Čiže z môjho pohľadu je tam množstvo právnych nedokonalostí, ale hlavne tam vidím minimálne tri zásadné ústavné problémy. Nuž, a preto mi dovoľte hneď teraz konštatovať, že ja nebudem môcť podporiť prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní, pretože by som konal v rozpore so svojím vedomím a svedomím právne vzdelaného človeka.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca... Pán poslanec Baránik, procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Môžem ešte pred vaším vystúpením, aby bolo jasné, po prerokovaní bodov hlasujeme, to znamená, aby som upresnil samotný priebeh dnešného rokovania, máme ešte šesť bodov a následne hlasujeme.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel som povedať, že pri poslednom hlasovaní, kde som bol spravodajcom, asi kvôli chybe zariadenia sa neukázalo, že som hlasoval "za". By som poprosil o zmenu. Ale obávam sa, že viacerí moji kolegovia boli tiež takto postihnutí.

  • Dobre, dáme do záznamu. Dobre, ďakujem.

    Poprosím, na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky: pán poslanec Kollár, pán poslanec Baránik. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Kollár.

  • Áno. Chcem poďakovať pánovi kolegovi Kresákovi, skutočne rešpektujem jeho znalosti v oblasti práva, v ústavnom zákone. Som presvedčený o tom, že tieto nedostatky vieme odstrániť a neskôr, keby ste to posunuli do druhého čítania, to vieme urobiť pozmeňovákmi.

    Skutočne tam ten moment, na ktorý ste poukázal, hlavne ako by sme sa správali k nie človeku, ktorý nenesie znaky neprispôsobivosti tým cez to, že je napríklad zamestnaný, áno, a urobí rovnaký čin ako ten, ktorý poberá tie dávky, áno, tam je to znevýhodnenie. Uvedomujeme si to a odstránime to.

    Ďakujem za vaše podnetné poznámky a podnety.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Baránik Alojz.

  • Ďakujem. Ja som sa chcel len vyjadriť k tejto rozprave tak, že by som chcel poďakovať pánovi kolegovi Kresákovi za to, že nám zdôvodnil, prečo nebude hlasovať za návrh opozície.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce reagovať pán poslanec? Nie. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Vážený pán poslanec Kresák, vážené dámy a páni, vystupujem v záverečnom slove nie kvôli tomu, že by som sa bránil diskusii, to viete, že som na ňu vždy otvorený. Nechcem vzhľadom na to, že budeme rokovať aj po 19.00 hod., zdržovať ctenú snemovňu. V prípade, ak by bol záujem o diskusiu o tom, samozrejme, som tomu rád prístupný.

    Iba niekoľko poznámok.

    Pán kolega Kresák, ten problém občania bez trvalého pobytu, občania s cudzou štátnou príslušnosťou, v poriadku, myslím si, že nie je problém to doplniť takým spôsobom, ako by sa vám zdal byť želaný, ale vo všeobecnosti k tomu, čo ste definovali ako tento problém plus definíciu neprispôsobivej osoby. My sme v skutočnosti sa snažili ten okruh osôb, ktoré by sa takto dali zadefinovať, čo najviac zúžiť, čo najviac zúžiť, aby sme nemohli byť podozrievaní z toho, že by sme takýmto spôsobom chceli konať nebodaj proti nejakej osobe, ktorú by snáď neoprávnene sme mohli považovať za neprispôsobivú. To znamená, paradoxne naším cieľom bolo, aby len vo výslovne preukázateľných a asi všeobecne akceptovaných, teraz nemyslím právne, ale vecne akceptovaných dôvodoch, sa jednalo o tú osobu, ktorá by mohla spadnúť do účinnosti tohto zákona. To znamená, to bolo zámerom práve, aby sme to neurobili príliš široké.

    Určite, ak by bol priestor na diskusiu v druhom čítaní, tak sme prístupní akýmkoľvek argumentom, aby to bolo urobené takým spôsobom, aby ste napríklad vy, mne by osobne aspoň na tom záležalo, aby ste aj vy mohli z hľadiska svojho, teraz to poviem, právnického svedomia takýto typ právnej normy podporiť. To znamená, určite by mi to stálo za diskusiu.

    Čo sa týka slobody pohybu, uvádzali ste tam, za akých okolností možno slobodu pohybu obmedziť. No, myslím si, že ste tam spomenuli napríklad aj ochranu verejného majetku, ochranu verejného poriadku za istých situácií. Myslím si, že toto je vec, ktorá sa týka predmetu tohto zákona, a zároveň ste spomenul, že sa vám zdá, že vzhľadom na to, že to oprávnenie by mal policajný orgán, to znamená, vykázať tú osobu, že sa vám zdá, ako keby to bol trest. No, pre nás je to ochrana potenciálnej obete pred neprispôsobivými občanmi. Analogicky, ako je ochrana potenciálnych obetí pred páchaním domáceho násilia.

    A teraz znovu ste spomenuli, že, alebo teda poviem to tak. Polícia okrem iného má vo svojej právomoci podľa zákona o Policajnom zbore ochranu verejného poriadku, keď už nič iné. Akým spôsobom by sme, teraz znovu s vami sa nesnažím polemizovať právne, iba vysvetľujem, snažím sa vám vysvetliť, akým spôsobom a prečo bol tento zákon takto koncipovaný, akým spôsobom by sme chceli nazvať to opakované narúšanie dobrého susedského spolunažívania, akými termínmi a ako by sme asi zabezpečili výkon toho rozhodnutia alebo toho, že aby tí ľudia boli pred tým chránení? No jedine asi nejakým policajným orgánom. Inak si to predstaviť neviem. A neviem si predstaviť, kto iný by to robil. Asi súkromná SBS-ka to urobiť nemôže.

    A to znovu hovorím len na vysvetlenie toho, že prečo ten zákon bol takým, čiže my sme sa ho snažili koncipovať opatrne, aby sme nemohli byť upodozrievaní z toho, že by snáď mal sankcionovať príliš vysoký alebo veľký okruh osôb.

    Povedali ste, že je tam ešte ďalšou podmienkou, a to aby nebolo možné nápravu zjednať inak. No, to je práve ten problém, že nám sa zdá. Verte mi, že som sa, problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského, to je pre mňa niečo ako vec osobnej cti, že sa na to nechcem vykašlať, pretože mi je strašne ľúto, že napriek snahe strašne veľa ľudí tieto dva problémy sa roky a roky nedaria vyriešiť. Práve prípad Oskára Dobrovodského, ktorý berem teraz ako ten, berte to ako tú key study, na základe ktorého si to ľahko môžme ukázať. Je tam prípad, kde sa snažili pomôcť advokáti, snažili sa pomôcť prokurátori, snažili sa pomôcť, každý mal dobrú vôľu nejakým spôsobom to vyriešiť, a nenašlo sa riešenie tohoto problému.

    A tak sa pýtam teraz neprávne, ale rečnícky: Nedokáže si ten štát, tento štát poradiť ústavne komfortným spôsobom s problémom toho, že proste nejakí ľudia sa správajú neprispôsobivo a opakovane dlhé a dlhé roky? Ako inak to chceme riešiť? Tento problém trvá v mnohých mestách, obciach roky a roky. Čo s tým chceme robiť vecne?

    Preto sme sa rozhodli tento návrh predložiť s rizikom toho, že možno nájde kritiku, s rizikom toho, že možno sú tam nejaké veci, ktoré bude treba doladiť, ale zdá sa nám, že po tých rokoch aspoň niečo by s tým bolo treba robiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jána Moru, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 213. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 217.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Morovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 213.

  • Vážený predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho konania je návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v znení:

    Čl. IV sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon."

    Krátke zdôvodnenie potreby danej legislatívnej úpravy: Je jasné, že kvôli nižšej cene slovenského dreva ho často vyvážajú zahraniční nákupcovia na spracovanie do zahraničia. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracúvavalo a finalizovalo.

    Cieľom tejto novely zákona je zvýšiť zamestnanosť u slovenských drevospracovateľov a podporiť finalizáciu drevovýroby na Slovensku.

    Neobmedzený vývoz slovenského dreva do zahraničia spôsobuje problémy slovenským spracovateľom dreva a zahraničné firmy spracúvajúce drevo nemajú žiadnu motiváciu spracovať drevo na Slovensku alebo investovať do drevovýroby na Slovensku.

    Podľa štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.

    Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásený je pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Kotleba Marian.

    Nech sa páči, pán poslanec Stanislav Drobný.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.

    Bolo by chybou sa na tento návrh dívať z pohľadu roku 2016 alebo z pohľadu jedného volebného obdobia. Les rastie podľa druhu drevín 100 rokov, 120 rokov aj viac. Aj rastúce dreviny ako napríklad topoľ to stihne najskôr za 20 rokov. Už tých 20 rokov je v živote človeka dlhá doba. Za 20 rokov bude aj tento parlament úplne iný. Dnes preto veľmi často berieme úžitok z lesov, ktoré lesník založil, ako sa hovorí, ešte za cisára pána.

    Je našou povinnosťou pristupovať k slovenským lesom zodpovedne tak, ako k nim pristupovali celé generácie lesníkov v minulosti.

    Doplnenie Ústavy Slovenskej republiky týmito dvomi vetami, to je naozaj iba základné minimum, ktoré môžeme spraviť pre dobro veci. Máme už dnes zákon o lesoch z roku 2005. Hospodárenie v lesoch podľa plánov starostlivosti o les je u nás tiež veľmi dlhou tradíciou, ale ako keby to stále nestačilo. Verejnosť vníma, že stav lesov nie je taký, ako by mal byť, a drevo z nich veľmi často putuje do sveta, kde ho zhodnotia s vysokou pridanou hodnotou.

    Viem, že v súčasnosti lesného hospodára trápi celý rad problémov. Sú obdobia, kedy je ťažko predať konkrétny sortiment konkrétnej dreviny. Máme kalamity, v dôsledku ktorých je v istom čase dreva na trhu nadbytok. A kalamita sa spracovať musí, chceme či nechceme, pre zdravotný stav lesov. O tom však by mal byť následne prijatý spomínaný zákon, aby bolo legislatívne možné pružne reagovať na situáciu, ktorá v tomto segmente vznikne o rok, o päť či o dvadsať rokov.

    Môže sa v priebehu rokov stať, že nastane nedostatok nejakého sortimentu, a to aj sortimentu pre mnohých obyvateľov existenčne dôležitého, akým je palivové drevo. Zákon, ktorý by v budúcnosti mal naplniť tento navrhovaný nový odsek ústavy, musí mať primárne za cieľ lesnému hospodárovi zlepšiť podmienky pre prácu. Rozhodne by nemal byť len o možnosti regulácie vývozu dreva, to by bolo príliš málo.

    Týmito návrhmi doplnená ústava by jasne deklarovala, že slovenské lesy a ich drevo sú jednou z priorít štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.

    Poprosím, pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Pán kolega, dôvod, že sa nezákonne ťaží a vyváža drevo, je dôsledok nefunkčného štátu, štátu, kde nefunguje polícia a štátna správa. Ako zabráni fakt, že by sa drevo stalo strategickou surovinou a že by sa dostalo do ústavy? Zabráni rozkrádaniu alebo nezákonnej ťažbe a vývozu? Ako to dáme do ústavy aj to, že sa nesmie kradnúť?

  • Ďakujem. Pán poslanec nepožiadal o reakciu na faktické poznámky.

    Poprosím, pán poslanec Marian Kotleba.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len chcem poskytnúť taký trošku možno iný pohľad na túto problematiku, pre ktorú sme sa rozhodli teda otvárať ústavu a venovať sa tejto legislatívnej práci.

    Kolega Drobný tu pred chvíľkou hovoril o tom, že aké sú zhruba ekonomické aspekty vývozu alebo ťažby dreva. Ja musím povedať, že my sme tento návrh dali ako reakciu na nečinnosť vlády v minulom volebnom období, kde mala jedinečnú príležitosť, jedinečnú príležitosť spraviť takýto malý, ale potrebný krok ku ochrane nielen dreva a drevnej hmoty ako takej, ale ku ochrane celého životného prostredia Slovenskej republiky, a tým aj kvality života nás všetkých. Žiaľ, takejto iniciatívy sme sa napriek obrovskej možnosti zo strany vlády v minulom volebnom období nedočkali, a preto sme s ňou prišli my.

    Nerobíme si ilúzie o tom, že by nebodaj naša iniciatíva našla podporu dostatočného počtu poslancov, ale vnímame to triezvo a vieme, že ak aj by sa nepodarilo presadiť túto vec, tak sa možno podarí začať celospoločenskú diskusiu na tému ochrana slovenských lesov a zodpovedné správanie sa k nášmu životnému prostrediu.

    Všetci, ktorí chodíte po Slovensku, a to je drvivá väčšina z vás, a máte otvorené oči, musíte totiž vidieť, musíte totiž vidieť, že slovenské lesy sa postupne, ale isto menia na holé ruby, že sú nie vyťažované, ale vyhladzované, vyhladzované celé oblasti, celé mikroregióny a to drevo mizne hlavne v noci na preťažovaných kamiónoch veľmi často do zahraničia.

    Je to absolútne neudržateľný, absolútne neudržateľný stav. A je to prejav našej totálnej nezodpovednosti voči našim potomkom, našim deťom a našim vnukom. Pretože kým my sme mali to šťastie vyrastať na Slovensku pomerne husto zalesnenom, tak ak to pôjde ďalej takýmto štýlom, o 20 rokov sa môže stať, že keď budú naše deti chcieť vidieť nejaký skutočne hustý les, budú musieť odísť do zahraničia.

    Pani kolegyňa Zemanová, vy ste podotkli, že možno to nie je nejaká systémová úprava, lebo je to následok nefunkčného štátu. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, s tým musím aj ja súhlasiť, ale my sme presvedčení, že keď je niečo zlé, tak je lepšie spraviť aspoň niečo, aspoň o niečo sa pokúsiť, ako len skonštatovať, je to zlé, štát nefunguje, okrem všetkého iného sa rozkrádajú a humpľujú aj lesy a len potichu sa pozerať na to, ako sa nádherné lesnaté Slovensko mení pomaly na nejaký polopúštny reliéf krajiny v niektorých oblastiach.

    Takže, pani kolegyňa, neberte to v zlom, že by sme boli naivní alebo by sme nevedeli, ale berte to ako takú snahu spraviť prvý krok, prvý krok k tomu, aby sme zastavili, zastavili toto, naozaj už všetku možnú mieru presahujúce pľundrovanie slovenskej prírody.

    Ja si myslím, že tí z vás, ktorí trošku vnímate realitu v ostatných európskych krajinách, tak je vám, tak ako nám, rovnako jasné, že Slovenská republika so svojou neúčinnou politikou ochrany životného prostredia ostatným krajinám, a hlavne tým pašerákom, je vyslovene na smiech. Vyslovene na smiech.

    Náš pokus zaviesť v ústave ochranu drevnej hmoty ako strategickej suroviny by preto mal byť len prvým krokom k tomu, aby sme ďalej prijali ďalšie zákony, ktoré sa budú zaoberať detailami tejto problematiky a ktoré povedú k tomu, že tých kamiónov vyvážajúcich, či legálne, alebo nelegálne, drevo zo Slovenska do cudziny bude čoraz menej. V ideálnom prípade, že sa bude to drevo, naše slovenské drevo spracovávať u nás na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Boris Kollár.

  • Ďakujem pekne. Je absolútnou pravdou, že vyvážať drevnú hmotu a nespracovávať ju na Slovensku, tak to je plytvanie našimi zdrojmi. Rovnako ako drevo musíme chrániť vodu, stopercentne musíme chrániť aj vodu a našu pôdu.

    Takže pokiaľ to má byť prvý set zo zákonov, určite ho podporíme a ja si myslím, že to je pre nás strategické a je to veľmi dôležité hlavne pre ďalšie budúce generácie. Pokiaľ si zničíme, rozpredáme vodu, zničíme a vyvezieme všetku drevnú hmotu von, nespracujeme ju, tak to skutočne jednak postihne celé hospodárstvo, lebo to je najlacnejšie, len to vyťažiť a vyniesť von. Ničíme si všetko tunák, a keby sme to začali spracovávať, podstatne lepšie sa to prejaví aj na tržbách, na príjmoch, na zamestnanosti a na všetkom.

    Takže tento návrh zákona určite za nás podporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Grausová.

  • Ďakujem. Ja by som chcela vyzvať všetkých kolegov koaličných aj opozičných, aby odložili, prosím vás, odložte všetky animozity. Nie je dôležité, aká strana alebo kto podáva návrh, ale je dôležité, či je ten návrh dobrý a či je ten návrh užitočný pre našich ľudí, pre náš štát. A toto je návrh dobrý a veľmi potrebný.

    Tak znova hovorím, ak vám záleží, ak vám čo len trošku záleží na našej vlasti, na našej republike a ak vám čo len trochu záleží na našich občanoch a na našej budúcnosti, prosím, odložte nenávisť, odložte animozitu a pridajte sa k tomuto dobrému zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel tiež pripojiť k názoru pána poslanca Kotlebu, pretože zhodou okolností tento týždeň som sedel s mojím známym podnikateľom, ktorý sa pred časom zaoberal práve vývozom dreva, oznámil mi, že možno pred niekoľkými rokmi vyvážali ešte veľké množstvo vagónov mesačne, dneska tá komodita cenovo sa dostala zrejme veľmi, veľmi, veľmi dole, že už sa tomu vôbec skoro nevenujú, ale napriek tomu tá ťažba toho dreva sa zvyšuje. Takže my naozaj vyvážame iba holú surovinu a ničíme si naše lesy. Takže plne tento zákon podporíme.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má tlač 214. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 218.

    Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 214.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.

    Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.

    Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.

    To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.

    Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.

    A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.

    Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.

    Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.

    Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.

    Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.

    V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.

    Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.

    Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.

    Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej..., pardon, to som zopakovala, teda prerokovala v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Prihlásený je pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto naša iniciatíva vychádza nielen z nášho volebného programu, ktorý sme teda sľúbili dodržať pre našich voličov, ale najmä z tých skúseností, ktoré ako nováčikovia v parlamente sme tu za tých pár mesiacov práce v Národnej rade získali.

    Asi mi viacerí dáte za pravdu, ale mnoho, mnohokrát sa tu v súčasnom volebnom období stalo to, že Národná rada Slovenskej republiky sa vďaka vystúpeniam viacerých, viacerých poslancov zmenila na nefalšovaný cirkus. Na nefalšovaný cirkus.

    Dovolím si tvrdiť, že v tomto sme v podstate vychádzali z tej istej, z tej istej nosnej myšlienky, z ktorej vychádzal i predseda Národnej rady pri snahe novelizovať rokovací poriadok Národnej rady. Ale ja to zhrniem veľmi jednoducho, veľmi krátko do niekoľkých viet. Do niekoľkých viet.

    Viete veľmi dobre, že asi sme spoločne v súčasnom volebnom období toho veľa pre Slovensko naozaj neurobili. Naozaj sme toho veľa pre Slovensko nespravili. Na druhej strane sme mnohokrát poskytli ľuďom dôvod ani nie tak na zábavu, ako skôr na dokonalý hnev z toho, že ako sa správajú poslanci, dobre zaplatení z ich daní, ako sa správajú tí, ktorí namiesto toho, aby riešili skutočné problémy Slovenska, si tu medzi sebou nadávajú, osočujú sa, útočia na rodinu a robia podobné veci, ktoré naozaj na pôde Národnej rady alebo akéhokoľvek iného parlamentu nemajú čo hľadať.

    Ďalší taký negatívny jav, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, ale asi nielen pre mňa, je ten, že mnohí poslanci, mnohí poslanci akoby trpeli nejakou formou schizofrénie alebo možno nejakého nieže rozdvojenia, ale znásobenia svojej osobnosti, keď sa k jednej veci potrebujú vyjadriť v rozprave dvakrát. Prihlásia sa písomne a prihlásia sa aj ústne. Akoby nestačilo, akoby nestačila tá jedna možnosť prihlásiť sa do rozpravy buď písomne, alebo ústne, tak chcem aj vtedy, aj vtedy, lebo hore sú nejakí novinári a potrebujú nás natočiť a potrebujeme spraviť z toho divadlo a pokračovanie cirkusu. Nič sa tým nedokáže, k ničomu to nevedie, len sa naťahuje čas, len sa naťahuje čas a produktivita práce Národnej rady čoraz viac klesá.

    V tejto situácii, v tejto situácii nám teda ako najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie napadlo znížiť počet poslancov. Pretože menej poslancov, menší cirkus. Veľmi jednoduchá logika. Menej poslancov, menej dvojitých vystúpení v rozpravách, ktoré sú o tom istom alebo sú o ničom. Menej poslancov, menej hádok, menej vzájomných útočení, menej vzájomných osočovaní, menej animozít a menej všetkých tých negatívnych, negatívnych javov, ktorých, žiaľ, je tu viac ako dosť.

    Kolega Schlosár vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o ekonomických aspektoch úspor, ktoré by vyplynuli zo zníženia počtu poslancov Národnej rady o 1/3. Ja sa skôr zameriavam na tie aspekty zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia práce Národnej rady a zlepšenia samotného prostredia, v ktorom sa my všetci, či chceme, alebo nechceme, nachádzame, aj keď možno ho vytvárajú len dookola tí istí jednotlivci.

    Rovnako, ako tu už bolo povedané, že strana SaS mala tento bod vo svojom programe a robila kvôli tomu referendum, bolo tu alebo je tu viac poslancov, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že zníženie počtu poslancov Národnej rady by bol určite pozitívny krok na zlepšenie práce. Ja som preto sám zvedavý, aj keď už dopredu tuším asi, ako hlasovanie o tomto návrhu dopadne, ale chcem vás všetkých, ktorí tú situáciu v súčasnom volebnom období vnímate podobne, chcem vás všetkých vyzvať na to, aby sme nabrali tú odvahu, sme nabrali tú odvahu si povedať, že ak by nás v budúcom volebnom období bolo o 1/3 menej, tak Slovensko žiadnu traumu neutrpí. Nemyslím si, že občanom by tá tretina poslancov chýbala a že proste sme odhodlaní zabojovať aj o ten znížený počet mandátov, o ten znížený počet poslaneckých kresiel, ktoré ale v konečnom dôsledku neprinesú zhoršenie, ale, práve naopak, zlepšenie efektivity práce celej Národnej rady.

    Myslím si, že bez ohľadu na to, či ide o našu stranu, iné opozičné alebo strany vládnej koalície, je to otázka veľmi jednoduchých prepočtov. Áno, samozrejme, pri znížení počtu poslancov o 1/3 by najviac poslaneckých mandátov stratila najsilnejšia strana. V časoch, keď najsilnejšia strana mala okolo 40 %, by ten rozdiel bol obrovský. Dnes už ten rozdiel tak veľký by nebol. Menšie strany, samozrejme, tie straty by mali ešte menšie, povedal by som, že až zanedbateľné, ale to je taký náš egoistický pohľad na vec.

    Pozrime sa na to, pozrime sa na, spoločne, pohľadom, očami občanov daňových poplatníkov. Zaplatia menej, resp. zaplatia toľko isto, ale minie sa menej. Minie sa menej. Tie peniaze, ktoré sa tu ušetria, môžme použiť na čokoľvek, čokoľvek iné, rozumné. A z pohľadu zastávania alebo realizácie nejakých volebných sľubov voči ľuďom je to úplne to isté. Či za niektorý klub bude bojovať 15 poslancov, alebo len 10, 30 poslancov, alebo len 20, si myslím, že je absolútne nepodstatné. Absolútne nepodstatné. Pretože, ako hovoril náš profesor matematiky na vysokej škole, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky.

    A my by sme dnes mohli aj v tomto prípade ľuďom ukázať tie výsledky, ktoré by boli znásobené alebo podčiarknuté tým, že už viackrát v tomto volebnom období z úst predstaviteľov viacerých politických strán zazneli myšlienky o tom, že by tu mal sa zaviesť lepší poriadok, disciplína, konštruktívna práca a všetky tieto pozitívne, pozitívne atribúty. Ja som presvedčený aj spolu s kolegami a myslím, že aj s mnohými, mnohými obyvateľmi Slovenskej republiky, že zníženie poslancov o 1/3 zo 150 na 100 je jednoznačne jedným z takýchto krokov. A doposiaľ sa tak nespravilo len preto, len preto, že poslanci, my, vtedy iní poslanci, v sebe nenašli odvahu, aby za takýto krok, ktorý by znamenal zmenu znútra, zahlasovali.

    Takže toto berte, prosím, ako ďalšiu príležitosť v sebe pohľadať tú odvahu a bez ohľadu na politické tričko, absolútne bez ohľadu na politické tričko a zaradenie do opozície alebo koalície môcť jednoducho byť pri tej obrovskej zmene - zmene k lepšiemu.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán kolega, na úvod chcem povedať, že vzhľadom na počet obyvateľov Slovenskej republiky a napríklad na porovnanie v Českej republike počet poslancov parlamentu si myslím, že ja osobne nemám problém tento návrh podporiť a s najväčšou pravdepodobnosťou ho aj podporím pri hlasovaní.

    Chcem vás však upozorniť na dve úskalia vašej argumentácie. Argumentovali ste argumentom, či by niekomu tých 50 poslancov chýbalo. Chýbalo by niekomu VÚC, ak by boli zrušené? To znamená, že ak hľadáme efektivitu, tak zrušme aj, zrušme aj ďalšie veci, ktoré sú v tomto štáte zbytočné. My sme mali napríklad vo volebnom programe zrušenie VÚC, pretože si myslím, že práve to je ten medzičlánok, ktorý žerie oveľa viacej peňazí, ako nakalkuloval pán kolega navrhovateľ tie jednotlivé finančné úspory.

    Po druhé. Druhé úskalie je v tom, že ak sa bavíme o parlamente iba z hľadiska efektivity a úspory peňazí, tak potom, samozrejme, najväčšou úsporou peňazí najrýchlejším rokovaním alebo procesom schvaľovania zákonov by bolo, ak by sme zaviedli orientálnu despociu, lebo tam by sme nemali problém s tým, že by sme sa museli zdržovať nejakým zdĺhavým procesom.

    Ja som to zámerne doviedol ad absurdum iba kvôli tomu, aby som ukázal, že si myslím, že v tomto prípade argumentovať tou efektivitou nie je úplne namieste.

  • Ďakujem. Reakcia na faktickú poznámku - pán poslanec Kotleba.

  • Pán kolega, začnem odzadu teda. To ste naozaj dohnali trošku do extrému, lebo potom sa môžme baviť, keď by sme išli na to takýmto myšlienkovým pochodom, sa môžme baviť o rozpúšťaní parlamentu a podobných veciach. Naopak, my sme rozprávali o tom, akým spôsobom je možné zlepšiť efektivitu práce.

    A čo sa týka tej vašej prvej myšlienky o úspore na rôznych stupňoch štátu, tak ja s vami súhlasím, dajte taký návrh, ja nemám s tým problém, zahlasovať za to, ja ako župan môžem veľmi zodpovedne, si myslím, povedať, že v mnohých otázkach sú vyššie územné celky absolútne nezmyselné a že je to úplne pritiahnuté za vlasy a určite by možno nejakú zmenu to chcelo. Ale dnes máme možnosť rozhodnúť o zmene znútra, sami o vlastnej vnútornej zmene, ktorá si od nás nevyžaduje nič iné, len tú odvahu povedať, že, áno, od ďalšieho volebného obdobia nás môže byť menej a bude pre nás väčšou výzvou stať sa poslancom Národnej rady. A zároveň, zároveň si myslím, že by to prispelo aj k tomu, že mnohí ľudia by si poslanecký mandát viac vážili a mnohí ľudia by sa ako poslanci Národnej rady k tomu aj potom inak stavali a inak správali.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského, Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 215. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 219.

    Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme s kolegami, je novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Táto novela sleduje úplne ten istý cieľ ako novela ústavy, ktorú sme dnes už predložili, a teda zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100. Dôvody, pre ktoré je potrebné túto novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schváliť, teda nebudem opakovať.

    Chcem len uviesť, že táto novela upravuje konkrétne tie ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré priamo súvisia so znížením, teda najmä so znížením počtu poslancov, teda najmä so spôsobom prideľovania jednotlivých mandátov. Upozorňujem, že ide výlučne o technickú zmenu bez toho, aby sa menil spôsob prideľovania mandátov, ktorý v súčasnosti vychádza s tzv. Hagenbach-Bischoffovej formuly.

    Takže toľko moje úvodné slovo. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Kataríne Macháčkovej.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 225. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 229.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene troch predkladateľov tento návrh zákona.

    Tento návrh, začnem politicky, vychádza z niečoho, čo pred parlamentnými voľbami sľúbili alebo podporili všetky, pardon, nie všetky, väčšina parlamentných strán, a to je posilnenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. Myslím, že ten koncept hmotnej zodpovednosti netreba dlho vysvetľovať, sme s ním všetci oboznámení. Je to problém, ktorý dnes vzniká v tom, že často a niekto, kto koná v mene štátu, v mene obce, v mene verejnej inštitúcie, spôsobí škodu a následne ale tú škodu nemusí uhradiť. To znamená, že tú škodu, ktorú spôsobil konkrétny človek svojím rozhodnutím, svojím konaním, platia daňovníci. Tento stav je ťažko vysvetliteľný, ťažko ospravedlniteľný, a preto, ako som už spomenul, sa väčšina parlamentných strán hlási k tomu, že ho treba zmeniť.

    Napriek tomu však nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády v tejto, v tejto podobe, v akej ho dneska ideme aj my vysvetliť, a vláda zároveň zatiaľ nedala žiadny časový záväzok, kedy teda to, čo si ona dala za cieľ, naplniť mieni. Preto sme sa aj v nadväznosti na kauzy, ktoré teraz sledujeme v oblasti napríklad pána Bašternáka, rozhodli tento zákon predložiť.

    Ešte pred tým, než sme ho však predložili, sme sa rozhodli zároveň zistiť aj, ako funguje ten dnešný systém. Takže dovoľte mi na začiatok povedať niečo, čo ešte nezaznelo, a to je, ako na Slovensku dnes v číslach funguje systém, dnešný systém hmotnej zodpovednosti. Vybrali sme si dve oblasti, kde je nespochybniteľná škoda a je aj veľmi ľahko zistiteľný vinník.

    To jedna je oblasť už existujúceho zákona, ktorý dnes novelizujeme, to je zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde súdy rozhodnú, že taká škoda bola spôsobená a konkrétne peniaze musia byť vyplatené konkrétnemu poškodenému. To znamená, je úplne jasné, o koľko peňazí štát prišiel, na základe čoho a je možné aj dosledovať, kto za to môže.

    Druhá takáto oblasť je oblasť verejného obstarávania, kde Úrad pre verejné obstarávanie v prípade porušení zákonov ukladá pokutu obstarávateľom za jeho porušenie a opäť je tým pádom možné aj vedieť, aká škoda bola spôsobená, aj ju možno dosledovať, kto ju spôsobil.

    Pozreli sme sa teda na to, ako dnes v praxi v týchto dvoch typoch prípadov, ktoré sú absolútne nediskutovateľné, absolútne jasne vyčíslené, čo sa deje. Zistili sme, že od roku 2011 v týchto dvoch prípadoch bolo spolu spôsobená škoda vo výške viac ako 3 mil. eur, ktorá je rozhodnutá platne súdmi, resp. Úradom pre verejné obstarávanie. Preto sme napísali všetkým ministrom, generálnemu prokurátorovi aj generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne list s otázkou, ako vymáhali tieto škody, voči komu a či boli tieto škody vymožené. Spolu sme sa pýtali na 141 prípadov, ktoré spolu, ako som už spomenul, predstavujú viac ako 3 mil. eur. Dostali sme odpoveď, že len v 4 % prípadov boli tieto škody vymožené úplne alebo čiastočne od zamestnancov alebo predstaviteľov úradov, 77 prípadov sa škody nevymohli, nevymáhali alebo sa vraj vymáhať nedali a 16 % prípadov je vymáhania v štádiu riešenia. A zatiaľ o ňom nevieme. Inými slovami, za všetky škody spôsobené za ostatných 5 rokov v tejto chvíli štát získal len 4 % škody z 5, zvyšok buď nikdy nezíska, alebo v malom počte prípadov je ešte šanca, že sa mu to môže podariť.

    Nechcem vás tu dlho zdržovať tým, že by som citoval odpovede štátnych orgánov, ktoré znejú trochu ako, pes mi zožral domácu úlohu. Máme odpovede od ministrov o tom, ako v archívoch je všetko skartované, nie je možné dohľadať, nie je možné zistiť, nie je možné zistiť vinníka, nie je možné zistiť, čo sa stalo.

    Musím povedať, že tomuto postupu sa vymyká minister Kaliňák, ktorý sa vyhol takémuto typu alibizmu a ten rovno natvrdo nám napísal, že on od vyšetrovateľov a iných príslušníkov Policajného zboru, ktorí rozhodnutiami súdu porušili zákon, spôsobili škodu a štát tú škodu musel ľuďom nahradiť, že on ich od nich zo zásady nevymáha. Takže minister Kaliňák necítil potrebu teda predstierať, že sa to nedá alebo informácie chýbajú, on nám rovno natvrdo napísal, že peniaze daňovníkov sú preňho nič, ak sa jedná o to, aby on ich mal vymáhať od príslušníkov Policajného zboru.

    To je len ale príklad, mohol by som citovať ďalšie. Čo však, si myslím, týmto veľmi jasne ukazuje, je to, čo je vždy základná vec pri každej zákonnej úprave, a to je nedostatky súčasného právneho stavu. Lebo ak je súčasný právny stav uspokojivý, netreba ho meniť. Dúfam, že sa zhodneme, že úspešnosť vymáhania zodpovednosti na 4 % nie je uspokojivý stav a že ho zmeniť treba.

    Zároveň tie odpovede ukazujú aj našu skúsenosť, že problém však nie je v tzv. politickej vôli, ale aj v mechanizme tých vymáhaní, preto v tomto návrhu ukladáme, riešime túto otázku komplexne.

    Ako? Inšpirovali sme sa úpravou súkromných obchodných spoločností, ktoré ukladajú štatutárom vykonávať svoju spôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, najmä sú si povinní zaobstarať a pri rozvoji zohľadniť všetky dostupné informácie a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy ani záujmy niektorých spoločníkov či tretích osôb pred záujmami organizácie, ktorú zastupujú. To sme sa pokúsili preniesť aj do verejného sektora a zároveň sme sa ale pokúsili posilniť proces vymáhania tej škody. Lebo jedna vec je definícia škody a druhá je vymáhanie, lebo ako vidíme, samotné úrady sú pri tom dnes pomerne liknavé, preto navrhujeme dve veci:

    Prvá vec je, aby túto právomoc mal generálny prokurátor, resp. Generálna prokuratúra, to znamená, aby mohla vymáhať ona škody. A, samozrejme, prvá otázka sa naskytne, že či si myslíme, že generálny prokurátor bude omnoho aktívnejší a tvrdší, ako je, sú dnes ministerstvá a iné orgány štátnej správy. Preto sme sa rozhodli do toho návrhu predložiť aj druhý prvok, a to je ten, že ak 30 poslancov Národnej rady o to generálneho prokurátora požiada, tak v prípade, ak už rozhodnutím súdu alebo iným orgánom došlo k určeniu škody, to znamená, nie je možné polemizovať o tom, či škoda vznikla, tak generálny prokurátor bude povinný takýto návrh podať. Tým by sa zabránilo tomu, že politicky alebo osobne, dobre, ľudia s politickými alebo osobnými dobrými konexiami sa budú môcť naďalej vymáhaniu škôd vyhýbať.

    Toľko k nášmu návrhu pani poslankyne Petrík, pani poslankyne Macháčkovej a mojej osoby. Verím, že bude posunutý do druhého čítania, alebo aj ak nebude, tak dúfam, že prispeje k verejnému tlaku na vládu Slovenskej republiky a na koaličnú väčšinu, aby sa riešenie tohto problému v primeranom rozsahu rýchle dostal na rokovanie Národnej rady, pretože toto je niečo, čo u voličov-občanov veľmi silne posilňuje pocit nespravodlivosti, pocit nerovnakých pravidiel. Každýkrát, keď čítajú alebo vidia ľudia to, že ak im v práci sa stratia dve spinky, tak to musí niekto nahradiť, ale keď verejný činiteľ stratí milión, tak zrazu nič z toho neplatí.

    Toto by tento návrh zmenil, a preto si vás dovolím požiadať v mene predkladateľov o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je pod tlačou 226. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 230.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene štyroch predkladateľov, pani poslankyne Dubačovej, pani poslankyne Macháčkovej, pani poslankyne Petrík a mojej osoby, tento návrh, ktorý osobne považujem za jeden z najdôležitejších návrhov, aké v tomto roku a možno aj v tomto volebnom období budem predkladať Národnej rade a pokúsim sa vysvetliť toto tvrdenie.

    Máme za sebou kauzu Bašternák, teda nemáme ju za sebou, aby som bol presný, pretože ani minister vnútra, je ešte stále vo svojej funkcii, predseda vlády je, ešte stále býva v Bonaparte, pán Bašternák sa ešte stále preváža po Bratislave na rôznych vozidlách s evidenčným číslom 202, kde ho viacerí stretávame, a vratky sú tiež u ľudí, u ktorých by nemali byť, takže kauza neskončila, ale pokročila natoľko, aby z nej sme vedeli vyvodzovať aj niektoré systémové závery.

    A jeden z tých najdôležitejších systémových záverov, o ktorých nie je podľa mňa dnes už pochybnosť ani na strane mnohých poslancov vládnej koalície, resp. aj členov, niektorých, vlády, je to, že súčasný systém zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania politicky a iných ovplyvniteľných káuz Policajným zborom a Generálnou prokuratúrou má ďaleko od ideálu.

    Aj keď pán minister vnútra často a opakovane hovorí o tom, že vyšetrovatelia sú procesne nezávislí, a tým pádom on im do toho nemôže hovoriť, už nikdy nedoplní, že týchto vyšetrovateľov riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, a všetci títo ľudia podliehajú nielen ministrovi formálne, ale aj podliehajú mu veľmi konkrétne z hľadiska výkonu rôznych právomocí.

    Tá najdôležitejšia, ktorú treba spomenúť, je, že minister môže určovať okrem osoby policajného prezidenta a viceprezidentov aj osobu krajských riaditeľov Policajného zboru a osoby okresných riaditeľov Policajného zboru. A nechcem tu rozprávať o ďalších orgánoch a útvaroch, ktoré buď menuje priamo, alebo ktorých menujú títo ľudia ním menovaní.

    To znamená, minister vnútra má možnosť osobne, a tým pádom aj politicky ovládnuť kompletnú štruktúru Policajného zboru, a aj to vykonáva. Výskum, ktorý realizoval, ak sa nemýlim, ešte v minulom roku pán Dubéci, ukázal, že skoro po každých voľbách dochádza k výmene výraznej väčšiny riaditeľov krajských a okresných Policajného zboru, to znamená, nehovorím o nejakej fiktívnej hrozbe a fiktívnom probléme, hovorím o tom, že každý minister, a pán Kaliňák osobitne, rád Policajný zbor uchopuje pevne do ruky cez obsadzovanie týchto pozícií.

    Zároveň dnešný systém riadenia v Policajnom zbore neumožňuje, keď aj by sa teda našli policajti a vyšetrovatelia, ktorí si takpovediac nedajú povedať, tak dnešný systém obsahuje pomerne veľa nástrojov, cez ktoré im to ich nadriadení môžu život znepríjemniť alebo až úplne zničiť. Sú to otázky nielen, samozrejme, disciplinárnych konaní, prepustenie zo služobného pomeru, ale sú to napríklad otázky služobného hodnotenia, kde v služobnom hodnotení je možné policajta negatívne hodnotiť, a tým ho postupne tiež vylúčiť. Je to napríklad aj možnosť preloženia.

    Takisto máme neriešenú dnes otázku prideľovania vôbec káuz. Pretože na rozdiel od súdov prokuratúra ani polícia nepoznajú systém náhodného, alebo teda neovplyvniteľného prideľovania. A dovoľte mi vám povedať trošku príklad z vlastnej skúsenosti, aj keď ten sa netýka úplne kauzy Bašternák.

    V uplynulom polroku sa rozhodlo niekoľko verejných činiteľov podať na mňa trestné oznámenie, prvý bol pán Forai, ktorého, myslím, poznáte, druhá bola pani námestníčka Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorú nikto ani nepozná, po tom, čo som povedal, zájdu na zoznam ľudí, ktorí už nemajú byť vo verejných funkciách, a tretí je pán Čižnár, riaditeľ Štátnej spoločnosti JAVYS, ktorý je, pokiaľ mám informácie, bratom generálneho prokurátora, a všetci si teda podávajú na mňa trestné oznámenia za ohováranie. Pán Forai, to vieme, ako mu to pomohlo. Pri tých ďalších dvoch, tí ešte stále sú vo funkcii.

    Ale prečo to otváram tu, je fakt, že pri týchto trestných oznámeniach človek si štandardne zvykne chodiť na Sasinkovu, kde podá výpoveď, z vyšetrovateľa veľmi rýchlo pochopí, že pokiaľ je to štandardný vyšetrovateľ, chcel by ísť naháňať zločincov a nie venovať sa týmto politickým šarvátkam a o niekoľko týždňov až mesiacov je, samozrejme, celá kauza odložená, pretože k žiadnemu trestnému činu neprišlo.

    A predstavte si moje prekvapenie, keď pred troma mesiacmi mi došlo takéto predvolanie a zrazu prišlo na národnú protikorupčnú jednotku Národnej kriminálnej agentúry. Tak som išiel, stretol som sa s vyšetrovateľkou a pýtam som sa jej teda, že v akej veci. Ona mi vysvetlila, že je to vo veci tiež trestného, podozrenia z trestného činu ohovárania, ktoré teda podal na mňa pán Čižnár, brat generálneho prokurátora. A ja som sa opýtal, teda prečo to vyšetruje národná protikorupčná jednotka, lebo ja som myslel, keď ma volá, že sa chcú rozprávať o tých množstvách káuz, ktoré som odhalil a z ktorých teda mnohé sú trestnými činmi, ale nie mojimi. A na to ma pani vyšetrovateľka informovala, že prezident Policajného zboru to má vo svojej kompetencii rozhodnúť o pridelení kauzy ktorémukoľvek útvaru, ktorú úplne náhodou v prípade brata generálneho prokurátora sa rozhodol prideliť namiesto miestne príslušného orgánu Policajného zboru, asi fyzicky a možno mentálne bližšiemu útvaru národnej protikorupčnej jednotky NAKA.

    Teraz nechcem tu riešiť tento prípad, chcem len povedať na príklade, ktorý som zažil v posledných mesiacoch, že opäť nehovorím o teórii. Prideľovanie prípadov, dokonca takýchto smiešnych prípadov, pretože ešte nikdy na Slovensku žiadny prípad takýchto vzájomných trestných oznámení za ohováranie medzi politikmi nikdy k niečomu neviedol, ani za pána Harabina, keď ten skúšal tiež rôzne veci aj na pána Lipšica, pani Žitňanskú, ani za iných, že sú to také prekáračky, ktoré zaberajú čas Policajnému zboru a, samozrejme, aj poslancom.

    Ale čo chcem povedať, je, že aj v takomto prípade nemal pán policajný prezident žiadny problém, aby do toho vniesol svoje osobné videnie, zhodou okolnosti v prípade týkajúceho sa brata generálneho prokurátora a spolužiaka predsedu vlády.

    Takže toľko len k tomu, že nie je problém len v tom, že neposlušného policajta je možné dneska veľmi účinne vytrestať zhora a nie je proti tomu obrana, pretože odvolacím orgánom je nadriadený toho priameho nadriadeného. Takže ak je vaším nadriadeným okresný riaditeľ a ten vás potrestá, tak odvolacím orgánom je krajský riaditeľ, ktorý je tam rovnako dosadený ministrom.

    Ale toto sa väčšinou nemusí stať, pretože, ako som spomenul, vďaka manažmentu prípadov je možné zabezpečiť, aby väčšinu prípadov dostali tí, ktorí s nimi naložia tak, ako tá slávna pani vyšetrovateľka naložila s prípadom pána Bašternáka, za odhalenie čoho vďačíme teda týždenníku Trend, Denníku N a pánovi poslancovi Rajtárovi a pánovi poslancovi Lipšicovi.

    Preto mi dovoľte zdôvodniť tiež naliehavú potrebu tejto novely nie fiktívnymi, nie drobnými, nie nepodstatnými problémami v dnešnom fungovaní, a tými zásadnými problémami, ktoré odhalila kauza Bašternák, ale kto odhaľoval mnoho káuz pred nimi. Lebo keby to bolo všetko problém kauzy Bašternák, možno hovoriť o individuálnom zlyhaní, ale mohli by sme tu byť celú noc a rozprávať sa o iných kauzách, ktoré boli rôznym spôsobom upratané, a to či už na úrovni Policajného zboru, alebo na úrovni prokuratúry.

    Sú to dokonca aj prípady, kde najprv pod tlakom verejnej mienky to vyzerá, že bude veľmi tvrdý postih. Tí z vás, čo tu sedeli v minulom volebnom období, si pamätajú kauzu MH Development, keď teda riaditeľ štátnej firmy a príbuzný exprezidenta pána Gašparoviča za SMER si posielal, platil štátne pokuty z osobného účtu, ale aj inak nakladal so štátnym majetkom ako s vlastným, bol odvolaný, keď sme na to poukázali, a minister vnútra rýchlo ohlásil, že bude aj obvinený, aj bol obvinený, vtedy minister až tak nehovoril o tom, že vyšetrovatelia sú od neho procesne nezávislí. A zázračne postupne, v tichosti, neverejne počas nasledujúcich 20 mesiacov došlo k zastaveniu všetkých vyšetrovaní a obvinení voči tomuto pánovi. To znamená, že môžete nielen rozdávať verejné obstarávanie svojim príbuzným, ale môžte natvrdo zaplatiť 12-tisícovú pokutu tomu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, zo štátneho, a môžte sa z toho vyvliecť na úrovni polície a prokuratúry.

    A takých prípadov je veľa, ale toto spomínam nielen preto, že ho poznám, pretože to bol ďalší ostro sledovaný, toto opäť nie je nejaký príklad z Medzilaboriec, toto je príklad, ktorému sa venovali médiá, politici, ministri, a napriek tomu, keď sa trošku zabudlo, tak bol úplne krásne uprataný. A mohli by sme pokračovať, naozaj na kauzy je Slovensko, keby kauzy sa počítali do HDP, tak myslím, že ani Luxemburg sa nás nechytá, takže nebudem pokračovať.

    Prídem k tým riešeniam, lebo to, čo chýba dnes, sú systémové riešenia. Kolega Lipšic vždy hovorí, že nie zákony treba meniť, ale ľudí u nás. Ja si myslím, že má polovicu pravdy. Je jasné, že akékoľvek zákony, ktoré by sme tu mali, nepomôžu, ak budú tí ľudia, ktorí dneska mnohé tieto funkcie zastávajú, v nich pokračovať ďalej. Na druhej strane, takže v tom ja s ním na 50 % súhlasím a netreba na to nikdy zabúdať.

    Na druhej strane bez systémových zmien je problematické sa spoliehať len na ľudí, resp. na reálnych ľudí, akých na Slovensku máme. Ja len pripomeniem, že ministrami vnútra nebol len Robert Kaliňák, ale bol ním aj Daniel Lipšic, bol ním aj Vladimír Palko a, samozrejme, ďalší a hoci v oblasti napríklad zásahu proti organizovanému zločinu došlo k zmenám, v politicky citlivých kauzách sa to málokedy stalo aj za týchto ministrov. Koniec koncov aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes nemáme žiadneho odsúdeného politika vyššie postaveného. Myslím, že najvyššie postavení sú primátori dneska reálne, ktorí boli odsúdení za korupciu.

    Takže preto treba podľa môjho názoru tých druhých 50 %, to sú systémové opatrenia, ale treba ich však navrhovať tak, aby sme brali do úvahy aj špecifiká Slovenska. My dnes predkladáme niekoľko riešení, ktoré, myslím, že by to výrazne pohli vpred.

    Za najdôležitejšiu z nich považujem zriadenie rady pre integritu Policajného zboru. Najdôležitejšiu nie kvôli tomu názvu, ktorý je pekný, ale je len názov, ale kvôli zloženiu a kompetenciám. Tento orgán bol zložený zo 7 členov, ktorí boli nominovaní z rôznych strán, teraz nemyslím politických, ale NKÚ, ombudsman, Rada vlády pre mimovládne organizácie aj parlamentom, jeden opozičný, jeden koaličný, a odborové orgány pôsobiace v oblasti polície.

    Cieľom nie je vytvoriť zbor dokonalých, ale cieľom je vytvoriť zbor nemanipulovateľných. Pretože ak tam bude 7 zástupcov, ktorí budú nominovaní de facto zo siedmich rôznych strán, ale opäť nie politických, ale strán názorových, strán záujmových, a budú medzi nimi aj zástupca mimovládneho sektora, aj politického sektora, aj odborov a NKÚ, myslím, že bude veľmi problematické takýto orgán zmanipulovať.

    Samozrejme, dôležité je ale, čo tento orgán bude robiť, lebo podobná rada má vzniknúť aj pre štátnu službu. O mesiac tu budeme rokovať v prvom čítaní o návrhu zákona o štátnej službe a tam má tiež vzniknúť takáto rada. Trošku menej s bohatým členstvom, ale nie je tam veľký rozdiel. Ale ako uvidíme vtedy, ja nechcem teraz o tom dlho hovoriť, tá rada bude úplne bezzubá, to znamená, že môže byť ona nezávislá, nezávislý pes je nanič, ak je bezzubý.

    Preto sme navrhli tejto rade dať kľúčové právomoci v oblasti ochrany integrity policajtov. Konkrétne, ja nechcem všetko menovať, čo je v tom zákone, ale predsa len z toho vytiahnuť dve veci:

    Jedna je tá, že príslušník Policajného zboru, voči ktorému bolo vykonané akékoľvek opatrenie disciplinárneho typu, to nemusí byť len samotné disciplinárne opatrenie, to môže byť aj hodnotenie, aj preloženie a niektoré ďalšie, sa bude môcť odvolať proti takémuto opatreniu k tejto rade, ak bude mať pocit, že je motivované tým, že sa chce zasiahnuť voči nemu za to, ako koná, ako koná pri vyšetrovaní alebo inej policajnej činnosti. Tým pádom nebude možné, aby Policajný zbor bol kompletne vnútorne zavretý a aby o osude policajta rozhodovala hierarchia ministrom menovaných policajných funkcionárov. Lebo to je dnešný stav. V prvom stupni to tak bude ďalej, lebo, samozrejme, nadriadený musí mať túto právomoc. Ale ak tá právomoc je zneužitá, v druhom stupni to bude rozhodovať táto rada.

    Takisto, aj keď asi v praxi menej využívané, bude mať právomoc sa policajt obrátiť na túto radu, ak bude mať pocit, že nejaký konkrétny pokyn, ktorý bol mu uložený nadriadeným, je nesprávny z hľadiska zákona, resp. zasahuje do procesnej samostatnosti vyšetrovateľa. To sa v praxi deje málo, väčšinou je to práve cez tie neformálne linky, ale považujeme to tiež za vhodné upraviť.

    A takisto sa bude môcť, samozrejme, na túto radu obrátiť policajt, ak bude mať pocit, že služobný pomer bol s ním ukončený protizákonne. Inými slovami, ak vyšetrovatelia a všetci príslušníci Policajného zboru, nielen vyšetrovatelia, budú presvedčení, že sa voči nim koná nie z titulu toho, že niečo porušili, ale z titulu toho, že, naopak, sa až príliš snažia, budú mať nezávislý a nestranný orgán, na ktorý sa budú môcť obrátiť a ten orgán bude môcť zasiahnuť. Zároveň zachová sa interný manažment Policajného zboru v štandardných potrebách.

    Obdobný návrh, a ten už nebudem tak dlho rozoberať, navrhujeme pre radu prokurátorov, lebo pri prokuratúre máme obdobný problém dneska. Pri prokuratúre však už existuje dnes Rada prokurátorov, a preto navrhujeme jej právomoci posilniť obdobným smerom.

    Ďalšie dva návrhy, ktoré ten zákon obsahuje, sú zabezpečenie náhodného prideľovania. Tu mi dovoľte len vysvetliť, že náhodné prideľovanie vyšetrovania, samozrejme, rovnako ako pri sudcoch, musí rešpektovať geografickú špecializáciu a profesnú špecializáciu. Teda rovnako ani na súdoch napriek tomu, že nie všetci ľudia to vedia, nie každý sudca môže dostať všetko. Je trestnoprávne kolégium, obchodné, občianske, podľa typu súdu, správne dokonca na niektorých súdoch, a sudca dostáva prípady z oblasti a, samozrejme, v regióne, v ktorom pôsobí. Podobne to navrhujem, aby to fungovalo aj pri polícii a prokuratúre, teda aby, samozrejme, sa dostávali prípady tým, ktorí na to majú, sú na to špecializovaní a pôsobia tam, kde by sa to malo vyšetrovať, ale aby už medzi nimi ten výber mal formu náhodnosti. A zároveň ponechávame ministrovi vnútra aj generálnemu prokurátorovi pomerne veľkú autonómiu v tom, aby ten systém nastavil. Pretože, samozrejme, musíme opäť rešpektovať aj vnútornú organizáciu obidvoch zložiek.

    Posledný, a stručne ho spomeniem, návrh je, aby sa aj nariadenia, príkazy alebo pokyny, ktoré boli uložené policajtom a prokurátorom vo vyšetrovaných veciach, museli zverejniť do 30 dní od skončenia prípravného konania. A, samozrejme, tieto nie je možné zverejňovať počas samotného vyšetrovania, to asi netreba ďalej vysvetľovať. Ale zároveň je potrebné mať verejnú kontrolu nad tým, ako bolo zo strany nadriadených zasahované do vyšetrovania, keď skončí. A to je ten princíp.

    Myslím si, že ak by tento zákon bol prijatý, tak najväčší účinok by nebol ten represívny, že by sa niečo začalo trestať, myslím, najväčší účinok by bol preventívny. Pretože ak by nadriadení vedeli, že ak nejaký pokyn vydajú, ak sa niekomu budú vyhrážať alebo budú voči nemu konať len kvôli tomu, že si plní svoju povinnosť, že je voči tomu odvolanie, že to vyjde na svetlo, tak by sa, myslím si, začali chovať mnohí, ak nie všetci, výrazne inak.

    Preto skončím tam, kde som začal. Zo zákonov, ktoré v tomto volebnom období ja osobne v tomto roku som spolupredkladateľom, tento považujem za jeden z najdôležitejších a bez ohľadu na to, či Národná rada dnes ho posunie do druhého čítania, myslím si, že je dôležité, aby sme popri tlaku na politické vyvodzovanie dôsledkov kauzy Bašternák osobitne, v ktorom, myslím si, že súčasná opozícia vykonáva excelentnú prácu už niekoľko mesiacov aj, bohužiaľ, zatiaľ bez konečného výsledku, ale s mnohými čiastkovými, tak je dôležité využiť to aj na, konečne, na systémovú zmenu obsahu fungovania Policajného zboru v kauzách, pretože bez toho môžu byť budúcim ministrom vnútra lepší ľudia, ako je pán minister Kaliňák, ono minimálne z hľadiska etického ťažko by už mohli byť horší, ale nepodarí sa nám zmeniť kultúru a fungovanie, aké dnes vidíme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 226). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k navrhovanému zákonu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Krajniak a pani poslankyňa Dubačová.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nedá mi nezaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona a k ďalším návrhom idúcim podobným smerom, ktoré sa, v poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Považujem tieto návrhy napriek dobrým úmyslom za návrhy škodlivé, zlé, idúce úplne zlým smerom.

    Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Policajný zbor Slovenskej republiky je bezpečnostným orgánom štátu, ktorý je hierarchický a musí fungovať na základe subordinácie. Kde autorita ministra vnútra, ktorý tento orgán riadi, musí byť dostatočná na to, aby bol schopný zvládnuť ozbrojený zbor o viac ako 20-tisíc ľuďoch, ktorých má na starosti a z ktorých každý istým spôsobom tomuto ministrovi vnútra môže potenciálne spôsobiť, povedal by som, aj problémy tým, ak sa nechová tak, ako má.

    A preto minister vnútra musí mať nástroj za každých okolností. Tak ako ho musí mať minister obrany u armády, tak ako ho musí mať šéf tajnej služby štátu voči svojim príslušníkom, aby vyvodil zodpovednosť voči tým, ktorí jednoducho nekonajú tak, ako majú.

    Tieto návrhy zriaďovať nejaké kvázi nezávislé komisie, ktoré majú zasahovať do činnosti bezpečnostných zborov, považujem za krok úplne a úplne zlým smerom. Ak sa nám nepáči, ako funguje polícia, vymeňme ministra vnútra. Je jedno, kto v tom momente vládne. Ak sa nám nepáči, vymeňme ministra vnútra, ale nerobme, prosím pekne, z ministra vnútra politického kripla, ktorý bude zodpovedať za bezpečnostnú politiku štátu, ale chceme mu brať rôznymi takýmito návrhmi proste nástroj a páky na to, aby túto svoju funkciu mohol konať.

    Hovorím tento svoj názor politicky, nepodozrievam vás zo zlých úmyslov. Len jednoducho na základe skúseností, ktoré mám, vám viem povedať, že takýto návrh by neprospel veci, práve naopak, ešte viacej by spolitizoval políciu. A akékoľvek, prepáčte mi za výraz, reči o tom, že kto všetko by mal menovať policajných funkcionárov, aké nezávislé orgány, kto všetko by ich mal kontrolovať, okrem rozhodujúceho činiteľa, ktorým je minister vnútra, ktorý má menovať svojho policajného prezidenta funkcionárom, dať im dôveru a tí nech konajú. Ak nekonajú, nech sa vymení policajný funkcionár, ak nekoná minister vnútra, nech sa vymení minister vnútra! To je jediná cesta, ako môžme riadiť ozbrojené zbory a bezpečnostné zložky v tomto štáte.

    Akýkoľvek náznak toho, čo voláme, že nezávislý orgán, spôsobí len to, čo sa deje v Českej republike. A to konkrétne to, keď zriadili generálnu inšpekciu. Viete, čo sa tam deje? Neustála permanentná vojna policajtov. Potom, samozrejme, v tom štáte nefunguje nič, pretože si to chlapci vybavujú medzi sebou.

    To nejde tak, že jedna nezávislá komisia, druhá. Tam toho odborníka dá NKÚ alebo keď som videl ten, teda jak ste navrhovali, kto všetko by tam dal odborníka, viete, ako by to dopadlo? Všetci tí ľudia by boli jednoducho tí, u ktorých by sa rôzne skupiny, tie záujmové skupiny, ktoré aj v Policajnom zbore sú, uchádzali o dôveru. Ozbrojený zbor môže fungovať iba vtedy, pokiaľ je jasná subordinácia a absolútne jasná zodpovednosť!

    Musím povedať napriek tomu, dámy a páni, že som kritikom ministra vnútra Kaliňáka, považujem za veľmi nesprávny krok to, čo, neviem, v jakom je to procese - údajne malo ísť na koaličnú radu, nepoznám vaše vnútorné mechanizmy, že snáď inšpekcia ministra vnútra, ktorá, alebo ministerstva vnútra, tak ako funguje, by nemala patriť policajnému prezidentovi?

  • Reakcia z pléna.

  • Á, pardon, ministrovi vnútra. Pardon, pardon. Ministrovi vnútra? Prosím vás pekne, to sú také ľúbivé, populistické záležitosti, ktoré snáď niekoho majú. Ale ešte raz, chceme, aby minister vnútra niesol zodpovednosť a mal kompetenciu ovplyvňovať bezpečnostnú politiku tohto štátu?! Tak vtedy musí mať tú kompetenciu, aby on bol schopný skontrolovať tých 20-tisíc policajtov, aby tam nerobili neplechu, lebo on je za to zodpovedný!

    Viete, čo sa deje v Česku, keď sa na to pozriete? Veď český minister vnútra je chudák. Nesie zodpovednosť za všetko, a nemá takmer žiadnu možnosť tie veci ovplyvniť. Musí to fejkovať všelijakými, neviem, aby vôbec, aby vôbec bol nejak schopný nastaviť nejako bezpečnostnú politiku štátu.

    Chcem vás vyzvať, nerobte to. Ak sa nám nepáči minister vnútra, odvolajme ho. Ale nerobme z toho zase to, predsa len si uvedomme jednu vec. V akomkoľvek bezpečnostnom zbore štátu, ktorý je, samozrejme, má byť riadený demokraticky zvoleným politikom alebo orgánom, ktorý je kreovaný na základe volieb. Akonáhle zavedieme rôzne tzv. nezávislé komisie, odborníkov a, neviem, čo všetko do ozbrojených zborov, tak kreujeme orgány, ktoré nebudú ovplyvnené ľuďmi, ktorí sú zvolení na základe slobodných volieb, ale ubezpečujem vás, že budú mať rôzne záujmy a všelijaké záujmy.

    A potom načo máme demokratické voľby? To znamená, to tam má byť ten minister vnútra ako štatista, ktorý bude jednoducho sa starať, aby policajti mali dosť toaletného papieru na obvodnom oddelení?!

    Nehnevajte sa, ale tie všetky, tie, to, čo počúvam, tie návrhy teraz, akým spôsobom ideme okresávať právomoci ministerstva vnútra, polície, prípadne ďalších ozbrojených zložiek, nehnevajte sa, takto to nemôže fungovať.

    My nemáme vôbec problém v systéme. Ak máme problém, tak máme problém v konkrétnych ľuďoch. Tak ich vymeňme! Ale nerobme, jednoducho každý takýto pokus v skutočnosti posilňuje politizáciu, pretože tam vnášate prvky, ktoré nevieme žiadnym spôsobom reformovať. Buď demokraciu berieme, ako to niektorí berú, že to je snaha o maximálnu participáciu zúčastnených na výkone nejakej verejnej moci a rozhodovania. To je ilúzia, to je absolútna ilúzia. Demokracia je v skutočnosti systém, a preto je udržateľná, že umožňuje skorigovať negatívny vývoj, ktorý sa nám nepáči. Že máme nejakú spätnú väzbu ako občania prostredníctvom volieb zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nedosiahneme, že všetko bude dokonalé. Ale ak je niekde veľmi veľký prúser, vieme to zmeniť.

    Akonáhle vnášame do ozbrojených zborov takéto mechanizmy, tak potom môžu občania voliť aj tristokrát, a nič sa v ňom nezmení. Pretože aj ten najdemokratickejší politik, demokraticky zvolený, tam príde a bude sa starať o to, že či majú policajti dostatok pohonných hmôt.

    Prosím vás, nepoďme týmto smerom, naozaj vás úprimne z úprimného srdca presviedčam, vyhrajme voľby a zmeňme ministra vnútra. Ale nechajme mu kompetencie, aby jednoducho mohol konať. Nezväzujme mu ruky takým spôsobom, že nech by mal akúkoľvek snahu, tak sa tam niekto posadí a povie, vieš čo, mne sa toto nepáči, mne sa zdá, že ty si ma postihol za to, že proste sa ti nepáči, že ako ja vyšetrujem kauzy alebo niečo.

    To tak nemôže byť. Minister vnútra musí mať možnosť určovať bezpečnostnú politiku štátu na základe výsledkov volieb. Inak to nebude fungovať, je to cesta do pekiel.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prečo považujem za veľmi dôležité, aby bola prijatá táto novela zákona?

    Cez leto som sa stretávala s ľuďmi v regiónoch a bavili sme sa o aktuálnej kauze Bašternák. Najčastejšou reakciou z ich strany bolo, že aj tak sa nič nevyšetrí, aj tak je to zbytočné. Zamrzela ma táto apatia, ktorá v spoločnosti vládne. Občania tohto štátu prestali veriť v spravodlivosť. Prestali veriť v to, že sme si pred zákonom všetci rovní. Vnímajú, že existuje elita, ktorá je nedotknuteľná a ktorá si môže robiť, čo chce.

    V takýchto prípadoch som poukazovala na príklad Rumunska, kde boli za korupciu odsúdení desiatky starostov, sudcov, dokonca aj poslanci parlamentu, ministri. Pýtala som sa, keď sa to podarilo v Rumunsku, o čo horšia je naša spoločnosť?

    Mohli by sme sa baviť o nových inštitúciách, ktoré by korupciu riešili, ale už aj v súčasnosti existuje viacero orgánov, ktoré majú dostatok kompetencií. Otázkou je, prečo niekedy nekonajú. Alebo prečo konajú tak, aby trestné činy skôr ututlali, ako vyšetrili. Príčinou nedostatočnej akcieschopnosti je politické zasahovanie do práce policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Výsledkom sú ututlané a nevyšetrené kauzy, nepotrestaní páchatelia trestných činov. Za posledné obdobie sa dostalo na svetlo sveta viacero prípadov priameho zasahovania až šikanovania osôb, ktoré odhalili a poukázali na trestnú činnosť na najvyšších miestach.

    Práve preto vnímame ako dôležité posilnenie nezávislosti práve policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Nami predkladaný zákon im dáva možnosť brániť sa šikane zo strany nadriadených. Zavádzame transparentné opatrenia, ako napríklad elektronické prideľovanie prípadov vylučuje manipulovanie s ich prideľovaním.

    Áno, aj v Policajnom zbore vládne strach. Vnímala som to počas leta, keď sme zbierali popisy za odvolanie ministra vnútra Kaliňáka. Mnohí pracovníci ministerstva vnútra nám slovne vyjadrovali podporu, ale z obavy o svoju prácu petíciu nepodpísali. V Brezne si to dokonca všimli aj holandskí turisti, pretože sa zaujímali o našu iniciatívu a boli prekvapení vystrašenými reakciami ľudí. Ľudí na Slovensku. Ako aj, ako sa policajti z obavy pred postihnutím boja vôbec vyjadriť svoj občiansky postoj a názor a podpísať petíciu, neviem si teda predstaviť, v akej pracovnej atmosfére musia pôsobiť pri vyšetrovaní zločinov.

    Cieľom predkladanej novely zákona je eliminovať tento strach. Cieľom je rozprúdiť debatu o tom, ako posilniť vnútornú integritu polície a jej nezávislosť. Poďme sa teda baviť, ako pomôcť poctivým policajtom a prokurátorom vyhnúť sa politickým tlakom pri svoje práci. Poctiví policajti musia cítiť, že ak postupujú podľa zákona, nič sa im nemôže stáť. Iba vtedy budú vyšetrené korupčné kauzy, iba vtedy bude nastolená spravodlivosť. Tá spravodlivosť, v ktorú občania tejto krajiny už prestávajú veriť. Poďme im ukázať, že sa to dá aj v našej krajine, že aj v našej krajine dokážeme nastoliť spravodlivosť.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

  • Pani poslankyňa Dubačová, na príklade jednej vašej vety chcem ukázať, v čom spočíva podľa mňa to hlavné nepochopenie problému.

    Ten laický pohľad zvonku vy ste pomenovali tak, že problém je v tom, že minister vnútra veľa politicky zasahuje policajtom do práce. Viete, čo je v skutočnosti problém? Že minister vnútra málo zasahuje policajtom do práce. A viete v čom? V tom, že tam vo funkciách zostávajú ľudia, ktorí tam dávno nemajú čo robiť. Pretože každý policajt dnes vie, a verte mi, že aj takí sú, že môžu ministrovi vnútra zložiť telefón a minister vnútra ani terajší si nedovolí mu nariadiť, že niečo má urobiť, pretože vie veľmi dobre, že ten policajt by kedykoľvek mohol ísť do médií a ubezpečujem vás, že by to radi médiá zahrali a bol by z toho škandál jak hrom.

    Ak je v niečom problém, tak je to problém v tom, že možno súčasný minister vnútra trochu linkovo pozerá na prácu nejakých ľudí, ktorí by tam dávno nemali byť. V tom je ten problém! Ale my nevyriešime ten problém, keď sa tam dejú nejaké zlé veci, tým, že teraz znovu zviažeme nejaké komisie a niečo, ktoré tam budú zasahovať. To nikomu nepomôže!

    Polícia je ozbrojený zbor. My nemôžme robiť to, že minister vnútra urobí nejaké rozhodnutie, predstavme si najlepšie na svete, na ktorom sa všetci zhodneme, a policajti budú robiť demonštrácie. Na okresnom riaditeľstve vo Vranove budú za, v Michalovciach proti - veď to nejde, to je ozbrojený zbor! To nemôže fungovať takýmto spôsobom.

    Ak sa nám nepáči minister vnútra, vymeňme ho. Ak sa nám nepáči policajný prezident alebo iný funkcionár a minister ho nechce odvolať, odvolajme ministra. Ale nemôžme jednoducho, to je ozbrojený zbor, nemôžme takto naivne vstupovať do Policajného zboru, pretože v skutočnosti dosiahneme oveľa horšie veci, než si myslíte, že by ste týmto zákonom dosiahli.

  • Reakcia na faktickú poznámku - pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem pekne. Skoro som povedala, pán kolega Krajniak, že super, poďme odvolať ministra a potom budeme pokračovať ďalej. Najskôr sme chceli, aby pán minister sám odstúpil, aby bola predsa vyšetrená objektívne celá kauza Bašternák, to sa neudialo. Čiže naozaj aj ja snívam o tom, že raz bude presne spoločnosť demokratická, otvorená, o akej ste rozprávali, myslím, že o tom neprestávajú snívať ľudia v tejto krajine.

    Ale najskôr musíme k tejto demokracii, spravodlivosti dozrieť a naozaj odpolitizovať všetky tieto silové zložky, aby neboli ovládané iba politickou mocou.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne obidvom poslancom, alebo teda poslankyni a poslancovi, ktorí vystúpili.

    Pani poslankyňa Dubačová ako spolupredkladateľka, ďakujem za podporu aj ten, povedal by som, aj konkrétny ľudsky rozmer, ktorý si do tej diskusie priniesla, možno k tým systémovým a číselným veciam, o ktorých som hovoril ja.

    Ale budem sa teda vo väčšine venovať, samozrejme, pánovi poslancovi Krajniakovi, keďže on polemizoval s tým návrhom, a tak, samozrejme, má význam aj k nemu sa vyjadriť. Chcem povedať, že na jednej strane oceňujem, pán poslanec, to, že ste vystúpili z toho dôvodu, že vždy je podľa mňa, prispieva ku kvalite debaty, ak sú opačné názory na tieto veci, sú dva opačné názory. A keďže pán poslanec Lipšic, ktorý je tiež predstaviteľom, pokiaľ viem, toho názoru, aký aj vy ste tu reprezentovali, dnes teda tu nie a myslím, že všetci chápeme prečo. Tým, že aj pán minister Kaliňák, ktorý je tiež zástancom tohto istého názoru, tu nie je z dôvodov, ktoré teda už sú na ňom, a pán exminister Palko, ktorý rovnaký názor mal, už je na politickom dôchodku, tak naozaj dneska to asi zostáva na vás, aby ste tento názor čo najpregnantnejšie vyjadrili, a ja to považuje za správe, aby sme z toho, z tej zrážky vyvodili, čo je naozaj správne.

    Jediné, voči čomu sa musím tak všeobecne trošku ohradiť, je, že vo vašom vystúpení zaznelo veľa vecí, ktoré v tomto zákone vôbec nie sú. A to nie je úplne korektná diskusná taktika povedať, že sú tu také nejaké návrhy, voči nim sa vymedzovať, keď možno je len polovica, možno tretina neprešla toho, čo ste vy tvrdili, že sú zlé návrhy, boli v tomto zákone. Lebo to je diskusná taktika tzv. ad absurdum, že proste pribalím do toho aj iné veci a voči tým sa vymedzím a potom ten návrh nevyzerá dobre. Takže to jediné sa chcem ohrdiť.

    Ale napriek tomu, napriek, hovorím, som vďačný, že ste vystúpili, a chcem mať možnosť sa aj k tomu vyjadriť, lebo podľa mňa to bolo veľmi užitočné.

    Keď som bol dieťa, to bolo ešte pred rokom ´89, tak poznal som viacej ľudí, ktorí naozaj verili v možnosť vybudovať socializmus, už ich vtedy bolo málo, ale boli aj takí, a oni boli často presvedčení, že ten systém nie je zlý, len tí ľudia sú problém. Že keby sme vedeli toho nového socialistického človeka nejak vybudovať, nejak zmeniť tú ľudskú podstatu, tak ten socializmus by aj mohol fungovať. Ja dokonca som aj pár takých nových ľudí poznal. Mám, poznám takých ľudí, že keby takých bolo 5 miliónov, tak možno by ten socializmus aj mohol fungovať, len, len ich je vždy tak možno 10-tisíc, ak vôbec, tí ostatní, my ostatní sme normálni.

    A tým pádom ja mám za sebou 25 rokov skúseností s tým, ako to tu funguje, tak ten argument, že vymeňme ľudí, po tom, čo ja som dokumentoval jednak, že sú po každých voľbách brutálne vymieňaní a možno vám tie číslo poslať, ale sú na webe, naozaj to bolo spočítané, ako po posledných štyroch voľbách sa vždy vymieňali dve úrovne policajných funkcionárov spôsobom, ktorý je nevídaný na západ od tejto krajiny. Nevídaný. Tak asi tá výmena nepomáha.

    Takisto mali sme už, dobre, pán Kaliňák to okupuje už pomerne dlho, ale predtým aj medzitým sme už mali iných ministrov a, hovorím, tie výsledky, pokiaľ hovoríme o veci, ako je kauza Bašternák, teda rozkrádanie štátu so silným politickým krytím a prepojením, nepamätám, že by sedeli za iných ministrov v base alebo čo len by išli silné obžaloby na súdy v nejakých veľkých počtoch.

    V tej súvislosti vy ste priniesli príklad Českej republiky. Hovorili ste, že tma, nastal chaos a zastavila sa policajná práca. No, priznám sa, že mám pocit, že ste jediný, kto to takto vníma, teda nemyslím to, že sú tam aj nejaké konflikty, ale tie sú koniec koncov aj u nás medzi rôznymi silovými zložkami, ale aj v Českej republike došlo v ostatných rokoch k rozhodujúcemu zlomu v boji s politickou korupciou a s rôznymi zneužívaniami úradov, a teda keby sme mali len tie české výsledky, tak táto snemovňa by nemusela byť vždy uznášaniaschopná. Takže preto si myslím, že odvolávať sa na český príklad ako príklad toho chaosu, ktorým by sme nemali smerovať, nie je úplne ani politicky správne, lebo Česká republika je v tejto oblasti, ktorú chceme riešiť, aj vo výsledkoch dnes už významne pred nami. Dokonca až natoľko, že vidíme teraz, že pod záštitou organizácie Policajného zboru je, sú vytláčaní z Policajného zboru niektorí ľudia v Českej republike, ktorí k tomu prispeli.

    Ale môj bývalý šéf, ešte keď som bol veľmi mladý, pán Eugen Jurzyca, ktorý tu dnes sedí, mi kedysi povedal pred dlhými rokmi, že sú oblasti, kde sa nemáme od koho veľmi poučiť, lebo sú veľmi špecifické pre našu krajinu. A potom sú oblasti, ktoré existujú všade na svete, a treba sa pozrieť, ako je to inde. No a polícia, vyšetrovanie zločinov, osobitne politickej korupcie, to je univerzálny fenomén. To existuje všade na svete. Preto v tom spore, ktorý teraz vedieme v tejto diskusii s pánom poslancom Krajniakom, je možné sa pozrieť na to, že ako je to inde. Samozrejme, ako je to inde, neznamená vždy a nutne, že je to super, ale, ako sa hovorí, keď si všetci ostatní, keď všetci ostatní idú nejakým smerom, tak ten, kto ide v protismere, asi nemá pravdu, ale, samozrejme, môže si povedať, že on je lietadlo.

    Keď sa pozrieme na tie štyri kľúčové veci, ktoré sú aj u nás debatované, tak je to otázka riadenia Policajného zboru, či minister má právo riadiť, a aj ďalej či má byť tá pyramída, hierarchia, ako povedal pán Krajniak, bez výnimky. Potom je otázka menovania a odvolávania, to znamená, to nie je otázka udeľovať, prikazovať, či je, za nejakých okolností je možné vymeniť tých ľudí. Tretia otázka je inšpekcie, teda kde je umiestnená konkrétne tá zložka, ktorá vyšetruje prehrešky tohto zboru. A štvrtá otázka je otázka nezávislého vstupu do vyšetrovania nejakých konkrétnych problémov a káuz. Teda že indipendent review.

    A my máme dneska na Slovensku systém, kde minister teda hierarchicky riadi Policajný zbor, ako nám bolo povedané, menuje a odvoláva policajných funkcionárov vo veľkom a bez udania dôvodu, inšpekcia je jemu tiež podriadená a zároveň neexistuje žiadny nezávislý revízny proces do toho.

    Pán Krajniak, poprosím vás, povedzte mi jednu západoeurópsku krajinu, ktorá má všetky tieto štyri prvky. Ja ju nepoznám. Ja poznám krajiny, kde dokonca nie je ani jeden z týchto, teda kde je to opačne, že všetky tie štyri sú opačne, než je to dnes na Slovensku, také sú. Sú krajiny, kde minister vôbec nemôže zasahovať do fungovania Policajného zboru, kde funguje nezávislá administratíva, ktorá má možno tie kľúčové systémové právomoci, ale políciu riadi policajný prezident nezávisle od ministra a minister má veľmi obmedzené právomoci. Sú to demokratické krajiny Veľká Británia, škandinávske krajiny.

  • Reakcia z pléna.

  • Napríklad. Tam je na desať rokov, pokiaľ sa nemýlim, ten riaditeľ menovaný.

    Takže, ale toto my nenavrhujeme, my napríklad vôbec nenavrhujeme zrušiť ministrovi vnútra poverenie riadiť Policajný zbor. Nenavrhujeme to. Len hovorím, že v mnohých krajinách to nemá, a nie sú to krajiny chaotické, nie sú to krajiny nefunkčné, naopak, sú to krajiny, kde ak niečo spáchate, tak šanca, že sa to vyšetrí, je teda nepomerne vyššia ako u nás, pokiaľ ste z politického biznisu a dobre prepojený človek. My to nenavrhujeme.

    Menovanie a odvolávanie. Neviem vám povedať všetkých 15 západoeurópskych členov, členských štátov EÚ, ale veľmi pochybujem, že je čo len jeden, a ak je jeden, tak je to už pomerne veľa, kde minister môže bez dôvodu menovať a odvolávať funkcionárov Policajného zboru na viacerých úrovniach. To znamená prezidujúci prezidenti, krajskí, okresní, tri úrovne Policajného zboru, kde si môže vymeniť manažment úplne, ako sa mu chce. A hovorím, nechcem, keďže nemám v hlave všetkých pätnásť, nechcem povedať, že nie je ani jedna, ale dúfam, že nie je ani jedna, ak je, tak je možno jedna. Ak máte iné, tak rád sa o tom s vami porozprávam.

    To, že inšpekcia je súčasťou podriadená tomu istému ministrovi, ktorý riadi hierarchicky Policajný zbor, je tiež špecifikum, ktoré už v západnej Európe takmer neexistuje. Nemusí byť ten spôsob, aký ste spomenuli v Čechách, kde je jeden zbor, ktorý má vyšetrovať všetky, sú rôzne. Ale to, že policajti vyšetrujú policajtov a riadi to všetko jeden minister, to znamená, že je to všetko doma v kuchyni. Také veľmi, takéto neexistuje na západ od nás, alebo len veľmi zriedka, keď.

    A, naopak, to, že neexistuje žiadny nezávislý vonkajší vstup do prešetrenia niektorých konkrétnych podozrení, to tiež veľmi často existuje, najmä na sever od nás, tam, myslím, severná Európa a severozápadná Európa. Na juhu je toho menej.

    Čo tým chcem povedať, je, že keby sme chceli sem priniesť skutočne radikálnu reformu Policajného zboru po vzore Švédska, Británie, niektorých amerických štátov, tak by sme priniesli reformu pre všetky štyri prvky. To znamená, že minister by stratil právomoc priamo riadiť políciu, policajný prezident by sa zaoberal iným procesom a minister by už nemohol do konkrétnych prípadov zasahovať, mal by na starosti veci, ako je všeobecná politika, rozpočty a podobne. Zmenili by sme menovanie a odvolávanie všetkých policajných funkcionárov, zmenili by sme totálne, komu patrí inšpekcia, a zároveň by sme teda zaviedli aj nezávislý revízny proces. To by bola radikálna reforma, hovorím, podľa švédskeho, amerického, britského vzoru. Vyberte si. My to nenavrhujeme.

    My sme navrhli z týchto štyroch prvkov jeden. Pričom opakujem, vo väčšine západoeurópskych krajín existujú tri až štyri z týchto prvkov.

    Za tých okolností tvrdiť, že toto je cesta k chaosu v Policajnom zbore, k jeho ochromeniu, k jeho nefunkčnosti, je podľa môjho názoru neodôvodnené a vôbec ťažko zdôvodniteľné. A, naopak, si dovolím povedať, že kým sa nezmení niekoľko vecí z tohto zoznamu, tak naše bezpečnostné zložky zostanú súčasťou východu bez ohľadu na to, kto bude funkcionárom a kto bude ministrom. Pretože v tom s pánom Krajniakom súhlasím, hovoríme o obrovskej armáde 20-tisíc ľudí a to vieme už aj zo socializmu, že zatiaľ čo ak máte zle nastavený systém, tak jednotlivci v ňom sú vymeniteľní. Systém je nezmeniteľný, pokiaľ nezmeníte pravidlá. To je presne to, na čom padol socializmus. V ňom sa tiež vymieňali figúrky, ale systém bol nezmeniteľný. A preto potrebujeme zmeniť systém fungovania Policajného zboru.

    My sme prišli z môjho pohľadu síce s významnou, ale, ako opakujem, umiernenou reformou v tom, keďže sme chceli mať aspoň nejakú šancu, ak nie teraz, tak o chvíľu, na schválenie, že sme vniesli do tohto ten prvok nezávislej kontroly.

    Chcem len zdôrazniť, že ten prvok nezávislej kontroly sa týka naozaj len možnosti odvolať sa voči konkrétnym aktom, voči konkrétnym policajtom. My teda neberieme žiadnu hierarchickú subordináciu nadriadeným. My nehovoríme, že nemôžu vydávať pokyny, že nemôžu riadiť, že nemôžu ukladať úlohy, že nemôžu aj vyhodiť niekoho. My len hovoríme, že v prípade, ak niekto má dostať disciplinárne opatrenie alebo ak má dostať vyhadzov, tak musí mať možnosť sa odvolať k niekomu inému, ako je jeho nadriadený a jeho nadriadený, čo je ten dnešný systém. Čiže to je systém, ktorý neexistuje opäť takmer nikde v západnom svete. A dokonca aj keď je vnútorný revízny systém polície, tak málokedy alebo takmer nikdy neni, že nadriadený, nadriadený a potom nejaké iné typy orgánov kolektívnych, ktoré do toho vstupujú, aj keď niekedy sú to vnútropolicajné, nemusia to byť externé. Čiže toľko k tomu sporu.

    A verím, že, a je mi ľúto a hovorím, ešte raz chcem poďakovať, lebo hoci sme v spore, poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi, že k tomuto dôležitému zákonu vystúpil, a dovoľte mi zároveň vyjadriť smútok, neviem, či je správne slovo, určité rozčarovanie z toho, že žiadny z poslancov vládnej koalície necítil potrebu diskutovať o tejto zmene, ktorá by v každom prípade priniesla do slovenského bezpečnostného zboru významné zmeny, a to naozaj v situácii, keď vás významným spôsobom kvári politická zodpovednosť za kauzu Bašternák, za to, čo sa deje. A myslím, že nás všetkých kvári strata dôvery v políciu.

    Ja preto ako posledný bod pripomeniem, že v prieskume verejnej mienky, ktorý bol vykonaný v júni, ak sa nemýlim, bolo zistené, že drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky neverí, že polícia a prokuratúra dnes môžu nezávisle vyšetrovať politicky citlivé kauzy. To znamená, že nie my, zlí poslanci opozície, nie aktivisti, nie novinári a neviem kto všetko, ale občania tejto krajiny stratili dôveru, ak ju niekedy mali, v schopnosť súčasného systému vyšetriť to, čo túto krajinu najviac ničí, čo je v tejto chvíli politická korupcia. Pokiaľ to nezmeníme, budeme pomáhať len spoločenským a politickým silám, ktoré hovoria o nás všetkých, teraz tu nesedia, že sme všetci rovnakí, a pokiaľ nás nepošlú do pracovných táborov, tak sa tu nič nezmení. Každý, kto odmieta diskutovať o reformách súčasného stavu, im v tom napomáha.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 227).

    Pán poslanec Beblavý ako navrhovateľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 227.

  • Ďakujem pekne. Toto bude na rozdiel od toho predchádzajúceho zákona pomerne stručné, lebo tento zákon obsahuje jeden jednoduchý návrh, ktorý teda pokúsim sa vysvetliť, a buď s ním, samozrejme, budete súhlasiť, alebo nie, ale neni potrebné ho tak komplexne analyzovať ako ten predchádzajúci.

    Je to opäť návrh kolegyne Macháčkovej, kolegyne Petrík a mojej osoby, ale musím tu v korektnosti povedať, že podľa mojej najlepšej vedomosti intelektuálnym autorom tohto návrhu je pán poslanec Procházka. Možno on ho odniekadiaľ inakadiaľ ešte našiel, ale ja som ho prvýkrát počul ešte pred niekoľkými rokmi od neho, a preto vám to tu chcem férovo povedať, že nie je to návrh, ktorý vzišiel z našej hlavy, ale to ho nerobí o niečo menej kvalitným.

    Je to návrh, aby bolo zverejňované, kto získal v reálnom čase, teda zhruba mesiac neskôr, kto získal nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty od sumy 50-tisíc eur vyššie. Teda zjednodušene povedané, Finančná správa dnes zverejňuje na svojej stránke register, viaceré súbory informácií a navrhuje sa, aby k nim pribudol jeden ďalší, kde sa bude priebežne vždy s mesačným oneskorením zverejňovať, že ktoré subjekty si uplatnili vratky, keď to tak poviem ľudovo, väčšie ako 50-tisíc eur.

    Tá suma bola určená s ohľadom na sumu, ktorá existuje pri registračnej povinnosti, ale, samozrejme, tá suma sa dá debatovať. Možno je to málo, možno by takých subjektov bolo veľa, možno treba zvýšiť. Ale to, čo je v tom podstatné, je, že ak by tento návrh platil, tak by každý, kto sa zapája do podvodov s DPH, vedel, že nielen samotná Finančná správa, ale aj každý iný orgán, ale aj každý občan, každé médium bude môcť kontrolovať, že ku komu tie peniaze tečú, a keď sa nejaké veci odhalia, tak aj bude možnosť spätne to odsledovať.

    Keby tento zákon platil posledných päť rokov, tak si myslím, že kauza Bašternák by vypukla oveľa skôr, resp. by ani nikdy nenastala pravdepodobne, pretože buď by to z obavy pred tým, že to bude vidno, nikdy nebolo ani vyplatené, alebo keby bolo, tak by bolo na to pomerne rýchlo upozornené. Pretože tento typ vratky, aký dostal pán Bašternák, bol natoľko neštandardný, že by na tomto zozname veľmi rýchlo svietil a niekoho by podnietil k tomu, aby sa o to zaujímal.

    To znamená, že už v roku 2012 by to bolo riešené a nie až v roku 2016. A zároveň, samozrejme, by to malo preventívny účinok.

    Finančné náklady tohto kroku by boli relatívne malé, keďže všetky informačné systém, ktoré na to majú mať, existujú, bola by to len otázka teda zadania do informačného systému, aby exportoval takéto dáta na webe, ktorý existuje.

    Z hľadiska ochrany súkromia treba povedať, že toto sa týka teda podnikateľov - právnických osôb, a nehovoríme o tom, že budeme, ako napríklad to robia v niektorých krajinách, zverejňovať daňové priznania súkromných fyzických osôb. Dokonca sa nebudú zverejňovať ani citlivé údaje z právnických osôb, pretože tieto vratky medzi citlivé údaje nepatria.

    Zároveň pripomeniem, že podľa existujúcej legislatívy už dnes Finančná správa zverejňuje objem dane zaplatenej právnickými osobami z príjmu, myslím, dane z príjmu, čo je nepomerne citlivejšia informácia ako to, či niekto žiada a dostáva vratky.

    Takže z tohto hľadiska ani z hľadiska nejakej ochrany súkromia tu nie je dôvod tento návrh neschváliť. Hovorím, nie je to návrh, my sme ho predložili ako poslednú súčasť tohto balíka, ktorý som tu dnes v mene kolegýň predkladal, nie je to návrh, ktorý by zmenil svet, ale myslím si, že je to jeden z návrhov, ktorý by znateľne obmedzil takéto hrátky s vratkami, akých sme tu boli svedkom, a v tom, kde by ich neobmedzil, by viedol i k ich oveľa rýchlejšiemu odhaleniu.

    Zároveň je to návrh, ktorý nemá žiadny ideologický komponent. Verím, aj keď možno sa mýlim, že ani pán poslanec Krajniak by voči nemu nenamietal, aj keď, samozrejme, nemôžem si byť tým istý, a zároveň je to aj návrh, ku ktorému sa dokonca aj pán minister financií, keď sme o ňom diskutovali tuto v parlamente pred pár týždňami v inej súvislosti, vyjadril, že na prvé počutie mu neznie zle, aj keď ako správny člen vlády ani nechcel dávať nijaké záväzky, ale povedal aj to, že tieto otázky zvýšenia transparentnosti aj on vníma, že ich treba posilňovať a riešiť.

    Preto si vás dovolím požiadať o podporu naprieč spektrom a jeho prípadné schválenie, tohto zákona, by bolo aj gestom voči nášmu spoločnému kolegovi, ktorý s ním pôvodne prišiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu prihlášku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán poslanec Beblavý, chcete ešte? Nie. Pán spravodajca? Nie.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno. Nech sa páči. Pardon.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, že pri tomto návrhu som čakal trošku menšiu diskusiu a rozpravu, ale evidentne napriek tomu, že tento návrh je taký jednoduchý, nevyžaduje si možno z vášho pohľadu až taký dôraz, ako by možno mal mať.

    Z pohľadu spravodajcu i z pohľadu poslanca som si všimol niekoľko možno potenciálnych limitov predkladaného návrhu. V prvom rade je to hranica, na ktorú upozornil aj sám predkladateľ návrhu, ale je tu aj potenciálne zneužitie daného návrhu, pokiaľ by sa naozaj ho podarilo presadiť ďalej aj v oblasti zostreného konkurenčného boja, pretože niektoré informácie môžu byť predmetom aj nekalých konkurenčných praktík do istej miery.

    Na druhej strane môže sa stať, že týmto spôsobom by sa iniciovali redundantné návrhy na začatie daňových kontrol, ktoré Finančná správa, povedzme si otvorene, prakticky dlhodobo aj tak nezvláda, či v niektorých prípadoch typu, ako už tu bolo spomínané, Bašternák ani nechce zvládať. Nehovoriac možno o kreatívnom účtovníctve, ktoré by sa čiastočne mohlo aj rozbehnúť.

    Z môjho pohľadu však tento návrh je skutočne vynikajúci, jednoduchý a jednoznačne si myslím, že by mal byť podporený aj zo strany koaličných partnerov, aj zo strany opozičných partnerov. A pokiaľ by tu boli výhrady, tak v rámci druhého čítania sa dajú mnohé veci korigovať.

    Z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k

    návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokarhania a pokuty poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 160).

    Prosím teraz predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Rašiho, aby nás oboznámil s týmto stanoviskom.

  • Ďakujem pekne, príjemný večer prajem. Vážený pán predsedajúci, na základe medializovaných informácií ohľadom dôvodného podozrenia zákazu zastúpenia pri hlasovaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky rokoval mandátový a imunitný výbor, bodom programu bol postup poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 24. mája. Ako podklad na rozhodovanie mandátového a imunitného výboru boli pripravené materiály, videonahrávka z daného dňa, výstup zo systému hlasovacej jednotky, prepis zvukového záznamu a výpis z hlasovania k parlamentnej tlači číslo 83. Na základe uvedených materiálov Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky začal podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky disciplinárne konanie voči Martine Šimkovičovej z dôvodu podozrenia z porušenia zákazu zastúpenia pri hlasovaní. Súčasne požiadal predsedu výboru zabezpečiť vyžiadanie stanoviska menovanej poslankyne k prijatému uzneseniu.

    Pani poslankyni uznesenie bolo doručené.

    Na 5. rokovaní schôdze výboru bola prizvaná aj pani poslankyňa, aby sa vyjadrila ku začatiu disciplinárneho konania. Pani poslankyňa priznala, že pri hlasovaní 24. mája o 17. hodine k parlamentnej tlači 83 hlasovala za pána poslanca Rastislava Holúbeka.

    Na základe týchto skutočností výbor skonštatoval, že pani poslankyňa pri hlasovaní porušila zákaz zastúpenia pri hlasovaní podľa § 39 ods. 6 v spojení s § 135 ods. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a rozhodol o udelení pokarhania a pokuty vo výške 1 000 eur pani poslankyni Martine Šimkovičovej.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítal, o akom návrhu uznesenia budeme hlasovať. Návrh uznesenia znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 139 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a na základe odporúčania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky udeľuje poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej pokarhanie a pokutu vo výške 1 000 eur."

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán navrhovateľ, že nechcete ešte raz vystúpiť, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať posledným bodom pred teda návrhom na odvolanie premiéra, lebo to je posledný bod, a to je návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (tlač 218).

    Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči, ako navrhovateľ máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 218.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, predkladám predmetný návrh spolu s kolegami Petrom Osuským, Janou Cigánikovou, je to návrh, ktorý je odvodený od návrhu predloženého v minulom volebnom období poslancami Ľudovítom Kaníkom a Eugenom Jurzycom. Máme dosť času, tak začnem zoširoka.

    Keď bojujeme proti neefektívnosti, proti tomu, aby sa strácali zo systému peniaze, tak v zásade sa vydávame dvoma cestami. To nie sú alternatívy, ale sú pekne viditeľné ako dve cesty, dve rozličné cesty. Jedna je zameraná na to, že keď už tie peniaze zmiznú, tak ich treba hľadať. To je zákon o preukazovaní pôvodu majetku alebo schránkový zákon. Druhá cesta, a v tejto chvíli my predkladatelia ideme tou cestou, tá hovorí, že sa treba pozrieť na to, kde sa tie peniaze strácajú a tam to zastaviť. Je to tak ako s rozliatym mliekom, je lepšie, keď sa nerozleje, potom už, keď sa rozleje, tak je problém, alebo so zatekajúcou strechou, keď už raz sa tá voda cez strechu dostane, tak sa strašne, strašne náročne naháňa niekde, niekde na Belize alebo niekde v spodných poschodiach toho domu.

    Čiže my chceme, aby vo verejnom obstarávaní boli ceny podobných tovarov a služieb, aká, alebo aký sa obstaráva, aby boli zistené a zverejnené, a to ešte pred vyhodnotením. Aby túto prácu robil Úrad pre verejné obstarávanie, a to u zákaziek, ktorých hodnota prekročí 100-tisíc eur. O tej sume sa môžeme v druhom čítaní prípadne porozprávať ešte. Čiže Úrad pre verejné obstarávanie zverejní v centrálnom registri zmlúv tieto ceny a ešte ich zverejní aj na svojom webovom sídle. Týmto porovnaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, a okamžite upozorní na prípadné veľké rozdiely v bežnej cenovej hladine a v cene, ktorá by vychádzala z verejného obstarávania.

    Dôležitou zmenou, ktorú tiež navrhujeme, je úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá má za cieľ znemožniť ustanovenie takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnosť, špecifickosť, ktorá však nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňuje účasť väčšine potenciálnych účastníkov. To je síce prečítané, ale verím, že jasné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (tlač 218).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či má niekto záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku alebo šesťminútovú a 19.40 hod. by sme pristúpili k hlasovaniam, to znamená, že to, čo sme teraz prerokovali, by sme potom odhlasovali a tak, ako sme hovorili, zajtra potom o deviatej začneme rokovať o vyslovení nedôvery premiérovi Slovenskej republiky. Takže prestávka do 19.40 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam a budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Kollára, Krajniaka, Pčolinského a Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou (tlač 205).

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči, ako spravodajca uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 205.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Skončil som, otvorte, prosím, hlasovanie.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 22, proti 13, zdržalo sa 84, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Macháčkovú, aby uviedla hlasovanie o, teda k návrhu poslancov Kotlebu, Moru, Uhríka, Schlosára a Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 213.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému predloženému návrhu vystúpili dvaja poslanci, neboli podané žiadne návrhy. Prosím teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 23, proti 23, zdržalo sa 61, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

    Pani poslankyňa teraz uvedie hlasovanie k návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Uhríka, Beluského a Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, tlač 114 (pozn. red.: správne "214").

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 214.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny návrh. Prosím teda, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, hlasujme o tlači 214.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 19, proti 46, zdržalo sa 39 poslancov, 8 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    A ďalej, pani poslankyňa, prosím, uveďte hlasovanie o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Uhríka, Beluského a Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 215).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka, Martina Beluského a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 215.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu nevystúpil nikto, nebol podaný žiadny návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 17, proti 31, zdržalo sa 53 a nehlasovali 11.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o bode 77 programu, teda v prvom čítaní o návrhu poslancov Beblavého, Macháčkovej a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (tlač 225).

    Pán poslanec Lukáč ako spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 225.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 49, proti 14, zdržalo 61, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu poslancov Beblavého, Dubačovej, Macháčkovej a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (tlač 226).

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 226.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby sa dalo hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 18, proti 47, zdržalo sa 59, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz prosím pána poslanca Štarchoňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Beblavého, Macháčkovej a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 227).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 227.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 50, proti 8, zdržalo sa 67 a nehlasoval 1.

    Návrh nebol schválený.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu mandátového a imunitného výboru na udelenie pokarhania a pokuty poslankyni Národnej rady (tlač 160).

    Teraz dávam slovo pánovi predsedovi výboru. Pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokarhania a pokuty poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 160.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu mandátového a imunitného výboru o udelení pokuty poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej vo výške 1 000 eur a o pokarhaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 113, proti 1, 9 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    A teraz budeme hlasovať o poslednom prerokovanom bode č. 66, a to o návrhu poslancov Jurzycu, Osuského a Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (tlač 218).

    Pán poslanec Ivan ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Petra Osuského a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 218.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili, nevystúpil žiaden z poslancov.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 49, proti 2, zdržalo sa 74, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nadnes skončíme rokovanie a zajtra budeme pokračovať o 9.00 hod. návrhom na odvolanie premiéra Slovenskej republiky. Takže zajtra ráno.

    Zatiaľ vám prajem pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.55 hodine.