• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po prázdninách vás vítam na rokovaní 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram. Verím, že ste počas leta načerpali dostatok nových síl a energie, pretože nás čaká naozaj náročný program.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili sme, či sme schopní sa uznášať.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 123 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať a môžeme pokračovať v rokovaní.

    Na 9. schôdze Národnej rady budú overovateľmi poslanci Peter Kresák a Peter Pčolinský. Náhradníkmi budú poslanci Peter Šuca a Silvia Petruchová, ktorá 3. septembra 2016 uzavrela manželstvo a zmenila si priezvisko na Shahzad.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Adriana Pčolinská a o ospravedlnenie neúčasti na rokovacích dňoch 9. schôdze z dôvodu práceneschopnosti požiadal poslanec Milan Mojš.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k schvaľovaniu programu 9. schôdze, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky dňom 17. augusta 2016 odvolala Erika Tomáša z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Pán Erik Tomáš si dňom 18. augusta 2016 začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa príslušných ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva zanikol mandát poslanca Vladimírovi Balážovi, ktorý nastúpil ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Erika Tomáša.

    Ďalej vás chcem informovať, že prezident Slovenskej republiky 31. augusta 2016 vymenoval Arpáda Érseka za člena vlády a poveril ho riadením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Z dôvodu, že Arpád Érsek doposiaľ vykonával funkciu štátneho tajomníka, z ktorej bol vládou uvedeným dňom odvolaný, jeho mandát poslanca Národnej rady sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády sa naďalej neuplatňuje. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o podmienkach výkonu volebného práva zostáva jeho náhradníčkou poslankyňa Edita Pfundtner. Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

    Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Uvádzajú sa v ňom aj dve správy predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas s ich vystúpením vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 9. schôdze. Pýtam sa vás, panie poslankyne, páni poslanci, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Poprosím, procedurálny návrh pani poslankyňa Natália Grausová.

  • Vážený pán predseda, páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, poslanci, môj procedurálny návrh sa týka niečoho iného. Chcela by som vás poprosiť, pán predseda, aby ste dovolili, aby sme sa teraz, navrhujem, aby sme sa teraz pomodlili všetci modlitbu Otčenáš. Väčšina z nás je tu kresťanov. Modlitba Otčenáš je spoločná pre všetky denominácie kresťanov a páni ateisti môžu sa modliť podľa svojho vierovyznania, ako chcú.

    Chcem to odôvodniť tým, že posledné schôdze boli poznačené obrovskými emóciami, väčšinou negatívnymi. A chcela by som prosiť touto modlitbou pána Boha, aby nám dal rozum, aby nám dal múdrosť rozumu aj múdrosť srdca, aby sme začali pracovať pre našu vlasť Slovenskú republiku a aby sme začali pracovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zachytil som váš návrh, dám samozrejme o ňom hlasovať.

    Poprosím, pán poslanec Richard Vašečka.

  • Vážený pán predseda, na návrh dvoch poslaneckých kluboch OĽANO a SaS navrhujem, aby sme stiahli z programu schôdze bod 44, návrh novelizácie rokovacieho poriadku (tlač 200). Odôvodnenie: na grémiách, ktoré boli počas obdobia od jeho ponúknutia a predloženia sme sa neustále nevedeli zhodnúť. My navrhujeme vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá identifikuje problémy a potom predstaví riešenia. Pokladáme za veľmi nevhodné, aby takýmto spôsobom bol novelizovaný rokovací poriadok a vytváral sa ďalší zdroj napätia v Národnej rade a nebezpečenstvo, že to bude naozaj len nejaká politická objednávka a nie skutočne na prospech Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, mám návrh, aby bod, ktorý sa týka vyslovovania nedôvery predsedovi vlády, bol predradený ako bod č. 1. Aby sme zaradili nový bod, ktorým je vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Odôvodňujem to nasledovne: Vládna koalícia na predchádzajúcej schôdzi bezprecedentne a v rozpore s ústavou odňala pätine poslancov právo rokovať o témach, ktoré majú výsostný verejný záujem. Týkajú sa kauzy Bašternák a prepojenia ministra vnútra. Táto situácia na Slovensku, nerád to hovorím, nenastala ani za mečiarovských čias. Vy často zdôvodňujete obmedzovanie slobody prejavu opozície rôznymi nápadmi o slušnosti a efektívnosti, to znamená, sem prichádzajú návrhy takpovediac v ovčom rúchu. Tento vlk ale prišiel ako vlk. Je to absurdné obmedzenie slobody prejavu opozície, bezprecedentné a protiústavné, a minimálne týmto hlasovaním mu môžte sčasti naprav...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Aby som zhrnul, ide o návrh na odvolanie ministra Kaliňáka ako bod čísla jedna? Alebo obidva spojiť a...

  • Znenie bodu 84 ako bodu 1 dnešnej schôdze a zaradenia nového bodu, ktorým je návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

  • Dobre. Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Natália Blahová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, my sme mali pripravený podobný návrh ako pán Lipšic teraz predniesol. Čiže predradenie bodu č. 84, to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Ako odôvodnenie uvádzam, že tento bod schôdze bol pôvodne mimoriadnou schôdzou, teraz sa stal bežným bodom schôdze, s ktorým sa dá nakladať tak, ako s bežným bodom schôdze, a vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je z pohľadu dôležitosti oveľa dôležitejšie a naliehavejšie ako všetky ostatné vládne alebo poslanecké návrhy. Preto teda žiadame predradenie tohoto bodu na začiatok schôdze.

  • Teda môžem brať, že návrh pána poslanca je to isté a nemusím dať ani hlasovať o vašom návrhu, áno? Ďakujem. Pani (hlasy z pléna), pani poslankyňa, môžem vaše vyjadrenie, je to ten istý návrh? Lebo je sama neistota.

  • Ďakujem. Takže nemusím dať hlasovať. Ďakujem pani poslankyňa. Pán poslanec Marián Kotleba.

  • Vážený pán predseda, navrhujem na program aktuálnej schôdze Národnej rady zaradiť prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o odsúdení fyzického násilia zo strany poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Petra Osuského.

    Veľmi stručne to zdôvodním. Dňa 11. júla 2016 poslanec Peter Osuský fyzicky napadol občana len za to, že mu povedal do očí svoj názor na jeho osobu. Myslíme si, že na konanie poslanca Osuského sa však nemôžme pozerať len z pohľadu toho, či bol alebo nebol porušený právny poriadok Slovenskej republiky, ale z pohľadu najmä toho, že sa takéhoto niečoho dopustil verejný činiteľ v momente dialógu, alebo volený zástupca ľudu v momente dialógu s občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. To znamená, návrh uznesenia je o odsúdení fyzického násilia poslanca Petra Osuského, áno? Ďakujem.

    Po piate, pán poslanec Juraj Droba.

  • Pán predseda Národnej rady, chcem vás zdvorilo požiadať, aby sa nehlasovalo o prvom procedurálnom návrhu od kolegyne naľavo odo mňa, lebo je v rozpore s ústavou. Ja som síce veriaci kresťan, ale som presvedčený o tom, že náboženstvo nepatrí na pôdu parlamentu. Ak náhodou o ňom dáte hlasovať, tak budem hlasovať proti napriek tomu, že som veriaci kresťan. Ďakujem.

  • Pán poslanec, váš návrh ale vzhľadom na poradie, ako musíme dať hlasovať, je irelevantný. Pretože budeme musieť dať v tom poradí hlasovať. Ďakujem.

    Pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Pán predseda ja mám ešte jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka vás, a je to skôr prosba na vás, keďže sme to nevyriešili iným spôsobom. Ja som, vás chcem požiadať a keďže ste 1. septembra, kedy našej kolegyni Lucii Nicholsonovej sa narodil syn, čo je veľmi šťastná udalosť, ju v ten istý deň (potlesk), ju v ten istý deň na sociálnej sieti označili za klamárku. Ja teraz nebudem riešiť, ja verím najviac pánu poslancovi Vašečkovi o tom, čo bolo na grémiu, len to zdôvodňujem, tú moju požiadavku a dokonca som ochotný veriť aj tomu, pán predseda, že ste chceli povedať niečo iné, ako ste povedali. Stáva sa nám to často, stáva sa to aj vám, že poviete niečo iné, čo pôvodne zamýšľate, ale myslím si, že, že ak chceme byť, hovoriť o slušnosti voči ženám a najmä v deň, ktorý je pre nás všetkých najradostnejším v živote, keď sa narodia naše deti, tak by ste sa tak mali aj správať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nedá mi krátke vyjadrenie. Chcel by som v mene všetkých poslancov Národnej rady zagratulovať podpredsedníčke Národnej rady k krásnemu a zdravému dieťaťu. Ja som sa vyjadroval spôsobom, kedy som reagoval na skutočný a faktický stav, rešpektujem rozhodnutie podpredsedníčky Národnej rady vzhľadom aj na krásnu udalosť, ktorú má za sebou, že sa chce účastniť procesu rokovania v Národnej rade, nič iné mi neprináleží komentovať. Ďakujem vám.

    Dávam vám teda (potlesk), dávam teda hlasovať o procedurálnych návrhoch v poradí. Prvý procedurálny návrh predniesla pani poslankyňa Grausová s návrhom, ktorý znie, aby sa plénum Národnej rady Slovenskej republiky pomodlilo Otčenáš. Prosím, prezentujme sa a dávam hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 111 poslancov, za 20, proti 26, zdržalo sa 63, nehlasoval 2.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Vašečka, návrh poslaneckého klubu OĽANO a SaS, aby bod č. 44, tlač 200, bol stiahnutý z programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 140 poslancov, za 62, proti 68, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh pána poslanca Vašečku neschválili.

    Pristúpime k tretiemu bodu, procedurálnemu návrhu pána poslanca Lipšica, ktorý navrhol bod 84 navrhnúť ako bod č. 1 rokovanie. Jedná sa o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. A na bod č. 2 navrhol zahrnúť, navrhol bod odvolanie a vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády ministrovi Kaliňákovi.

    Áno, požadujete dve hlasovania. Teda musím to zopakovať. Prvý návrh pána poslanca Lipšica je bod 84 zaradiť ako bod č. 1, to je bod o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Prosím prezentujme sa a dávam hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 144 poslancov, za 63, proti 74, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Druhý procedurálny návrh pána poslanca Lipšica znie: zaradiť ako bod č. 2 návrh na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 72, zdržali sa 8, nehlasoval, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Ďalší procedurálny návrh predniesol pán poslanec Kotleba, ktorý znie, aby Národná rada a plénum Národnej rady Slovenskej republiky prijalo uznesenie, ktorým odsúdi fyzický útok násilia poslanca Petra Osuského. Dávam hlasovať. Prezentujeme sa.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 118 poslancov, za 22, proti 21, zdržalo sa 66, nehlasovali 9.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh pána poslanca neschválili.

    Dovoľte mi, aby som na základe toho, že nebol schválený žiaden procedurálny návrh o zmene programu, dal hlasovať o

    programe schôdze ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 94, proti 44, zdržalo sa 7 poslanci.

    Konštatujem, že sme program 9. schôdze Národnej rady schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že dnes budeme hlasovať o sedemnástej hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o jedenástej a sedemnástej hodine, pokiaľ Národná rada nerozhodne inak.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh na voľbu poslanca za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, návrh máte rozdaný ako tlač 231.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 231.

  • Poslanci, členovia poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia navrhujú zvoliť poslanca Erika Tomáša za člena výboru pre sociálne veci. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Pán poslanec Beblavý Miroslav, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi na úvod uviesť, že som sa do rozpravy prihlásil aj písomne. Neviem, kde došlo k skratu na strane aparátu Národnej rady, ale vlastne to nie je ani také dôležité, keďže sa dá možno ešte stále prihlásiť aj ústne, keďže sme ešte pred zmenou rokovacieho poriadku, ako ho navrhujete. A teraz už k samotnej veci.

    Dovoľte mi v mene troch poslancov, pani poslankyne Macháčkovej, pani poslankyne Petrík a mojej osoby, predniesť pozmeňujúci návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady. Využívam to, že kvôli pánovi poslancovi Tomášovi sa tento bod objavil a dovolím si riešiť jeden systémovejší a dlhodobejší problém, ktorého dôsledky však vidíme aj v tento deň.

    Ten návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolá poslanca Jozefa Valockého, klub SMER – sociálna demokracia, z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Dôvod, prečo tento návrh podávam, je to, že pán poslanec Valocký je zároveň riaditeľom fakultnej nemocnice v Nitre a zároveň členom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Fakultná nemocnica v Nitre má svojho zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo zdravotníctva a ktorého právomoci vykonáva minister zdravotníctva. Zároveň výbor pre zdravotníctvo je zriaďovaný Národnou radou ako iniciatívny a kontrolný orgán Národnej rady v oblasti zdravotníctva. Pán poslanec Valocký tak zároveň kontroluje ministra, ktorý je jeho nadriadeným, a kontroluje jeho. Viem, že po kauze Bašternák už tieto typy konfliktov záujmov by nás akosi, sa už zdajú byť také až ezoterické, lebo, keďže máme ministra, ktorý vyšetruje sám seba, tak proti tomu možno toto teraz pôsobí ako dôraz na drobnosti, ale je to, je to veľmi nezdravé. A dovoľte mi to uviesť na dvoch príkladoch.

    Prvý príklad je ešte z minulého funkčného obdobia, kedy bola odhalená takzvaná kauza vývarovní. Pri množstve káuz, ktoré sú na Slovensku, nejdem vás ňou nejak dlhšie nudiť, ale bola to kauza, kde riaditelia viacerých štátnych nemocníc podpísali nielen nevýhodné, ale najmä protizákonné zmluvy o, koncesné zmluvy o dodávkach jedla pre svoje nemocnice, a v jednej chvíli o tom rokoval aj parlamentný výbor pre zdravotníctvo. Keď som sa ako hosť zúčastnil rokovania, bol som šokovaný, že viacej poslanci na tomto výbore namiesto toho, aby kontrolovali ministra a tlačili ho do riešenia, tak obhajovali tieto tendre a chovali sa, by som povedal, pápežskejšie ako pápež. Minister za SMER Čislák bol kritickejší k týmto tendrom ako poslanci, ktorí by ho mali kontrolovať. Pochopil som však veľmi rýchlo, že prečo to tak je. Keďže štyria z týchto poslancov boli zároveň riaditeľmi štátnych fakultných nemocníc za SMER a tým pádom presne chránili najmä sami seba. Jeden z nich, dokonca pán poslanec Baláž, ktorý, ako sme si vypočuli, prestal byť poslancom po návrate pána Erika Tomáša, obhajoval na tomto výbore sám seba, keďže on bol jeden z tých riaditeľov, ktorí podpísali takúto nevýhodnú zmluvu, a zároveň bol poslancom výboru pre zdravotníctvo. Po zmene, po volebnej zmene voliči rozhodli, že obmenil sa teda poslanecký zbor a dnes už len, ak ma informácie neklamú, len pán poslanec Valocký je takýto mohykán dvojstupňovej kontroly, kde kontroluje ministra, ktorý kontroluje jeho. A myslím, že je načase tomuto urobiť koniec. Protestoval som proti aj v minulom období tomu, dnes je predložený konkrétny návrh na jeho riešenie.

    Aby sme vedeli, o čom sa bavíme, že sa nebavíme o ezoterickej situácii, už niekoľko dní, dokonca už viac ako týždeň je vo fakultnej nemocnici v Nitre zásadný problém s tým, že existuje nedostatok anestéziológov, a preto nie je možné realizovať operácie, pričom viaceré plánované operácie musia byť rušené a pacienti posielaní domov. O tomto probléme informovali aj dve hlavné televízie, informovali o ňom médiá, informoval o ňom aj hlavný krajský lekár v Nitre, ktorý však, keďže fakultná nemocnica nie je zriaďovaná Nitrianskym samosprávnym krajom, má podľa vlastných slov v tejto veci obmedzené kompetencie. Som si istý, že keby riaditeľom tejto nemocnice bol ktokoľvek iný ako poslanec Národnej rady za SMER, ešte k tomu člen výboru pre zdravotníctvo, tak by ministerstvo zdravotníctva na takúto situáciu urýchlene reagovalo. Namiesto toho ministerstvo zdravotníctva už niekoľko dní strká hlavu do piesku, najprv hovorilo, že nedostalo žiadny podnet, a potom, čo sme im taký podnet zaslali, hovorila o tom, že situáciu skúmajú. Ja tu nechcem riešiť nitrianskych anestéziológov, na to sú iné fóra, ale čo chcem zdôrazniť, že na takých príkladoch vidno, že tento konflikt záujmov, to, keď kontrolovaný subjekt je zároveň kontrolujúci subjekt ministra, sa môže prejavovať v priamom dôsledku v zdraví a v živote občanov. Nie je to ezoterika, nie je to nejaká parlamentná estetika, je to niečo, čo sa môže týkať nás všetkých. Zároveň samozrejme rešpektujem to, že podľa parlamentnej logiky a matematiky toto miesto vo výbore prináleží strane SMER – sociálna demokracia, preto ani nenavrhujem nikoho na toto miesto, je to samozrejme v plnej kompetencií strany SMER, aby v prípade, že tento návrh uspeje, následne navrhla iného poslanca, ktorý bude do tohto výboru zvolený.

    Chcem sa na záver obrátiť aj na predsedu Národnej rady, som rád, že ešte je tu pán Danko, a chcem vás, pán predseda, poprosiť. Vy chcete prinavrátiť dôveryhodnosť Národnej rade. Dovoľte mi však povedať, že dôveryhodnosť sa prinavracia skutkami. Dôveryhodnosť sa neprinavracia štúrovskými uniformami, dôveryhodnosť sa neprinavracia verbálne, dôveryhodnosť sa prinavracia skutkami. A jeden z takých skutkov je a jednou základných funkcií parlamentu je kontrolovať exekutívu. Všade na svete to je, úplne základná funkcia parlamentu je kontrolovať výkonnú moc a táto veľmi nezdravá situácia, ktorú tu máme, keď kontroluje v tak citlivej oblasti, ako je zdravotníctvo, výkonnú moc niekto, koho následne kontroluje táto výkonná moc, je niečo, čo by sme malí spoločne vyriešiť.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Beblavý. Na vystúpenie pán poslanca Beblavého päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. p

    Poprosím, s faktickou poznámkou pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ja už som, keď sme odvolávali v minulom období ministra Čisláka, tuším sa pýtal aj viacerých poslancov za SMER, ži čo poznajú nejakú krajinu, keď robíte rôzne komparatívne štúdie, kde by poslanci vládnej strany boli zároveň riaditeľmi nemocníc. Lebo pán Valocký nie je jediný. Podľa mňa taká krajina neexistuje. Neexistuje. Je absurdné, že vy ste vytvorili z funkcie riaditeľov nemocníc politické funkcie. A je ešte absurdnejšie, že ich riaditelia sú v kontrolnom výbore, ktorý kontroluje ministra zdravotníctva, ktorého rezort ich menuje. Ja možno ešte vystúpim v ústnej rozprave, lebo to, čo sa deje pri konflikte záujmov na ministerstve vnútra, dnes boli vypovedať novinárky, ktoré, kde začalo trestné stíhanie vo veci ohovárania ministra vnútra Kaliňáka. Ja si myslím, že vy už nemáte hranicu, nemáte mieru. Prokurátor, ktorý preveroval trestnú činnosť ministra vnútra, bol nezákonne obvinený NAKA. Nezákonne nehovorím ja, to bola Generálna prokuratúra. Poproste, prosím vás, pána poslanca Číža, aby bol ticho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

  • Ďakujem a poprosím vás, pán poslanec, držme sa témy pri rokovaní...

  • Ja sa držím témy, ja hovorím o konflikte záujmov a poprosím vás, keby ste vašich poslancov upozornili, aby sa správali v sále slušne. Budem pokračovať.

  • Poprosím o kľud v sále a poprosím držať sa témy. Ďakujem.

  • Držím sa témy, ktorou je konflikt záujmov. Začal som zdravotníctvom, hovorím o vnútre. Tá situácia podľa mojej mienky je neudržateľná, keď prebieha trestné stíhanie v kauze Chovanec za údajne ohováranie ministra vnútra, riešia to podriadené zložky ministra vnútra. Teraz vy zablokujete diskusie o jeho odvolávaní a potom tuná pán poslanec Číž vykrikuje, že o tom nemôžme hovoriť. Čiže môžme o tom hovoriť vlastne nikdy a nikde, hej. Budeme o tom hovoriť, pán predseda, a kauza pána poslanca Valockého je len vrcholkom ľadovca, toho, akým spôsobom vaši nominanti a vaši vrcholní predstavitelia sú v konflikte záujmov par excellence. Aj k tomu vyzývam váš sta...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Pán poslanec Beblavý, vecne s tým návrhom súhlasím, myslím, že to zdôvodnenie je jasné a presvedčivé. Je samozrejme možné, že poslanci vládnej koalície budú hlasovať proti, hlasovať proti sa dá, nejako to vecne zdôvodniť si veľmi neviem predstaviť. Ale na tvojom vystúpení ma zarazilo, že si ani na začiatku, ani na konci nespomenul, že treba odvolať aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, pretože o čomkoľvek bude táto Národná rada rokovať, kým bude vo funkcii, v takejto vysokej funkcií človek podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, tak to tým bude zatienené. A pri všetkom rešpekte k dôvodom pre odvolanie pána poslanca Valockého z funkcie predsedu výboru, k dôvodom, ktoré si uviedol, myslím si, že netreba zabúdať ani na to, že treba odvolať aj pána ministra Kaliňáka. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Boris Kollár s faktickou poznámkou.

  • Ja si myslím, že tunak v tejto republike na mnohých postoch je ďaleko väčší problém v konflikte so záujmami. A v tomto prípade až taký veľký problém nevidím, u pána Jozefa Valockého, preto, lebo nevidím dôvod, ako by to mohol zneužiť, že sedí v tom výbore. Mne osobne to neprekáža a pripadá mi to rovnako detinské, ako keby sme pána Dušana Galisa, keď sa stane trénerom Slovana, vyhodili z výboru pre školstvo a šport len preto, že teraz začal trénovať Slovan. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, ak dobre čítam návrh programu, ktorý sme schválili, tak bod 1 je návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo väzbe na to, čo pán poslanec Beblavý tu narozprával a do akej miery teda je to v súlade s tým, o čom rokujeme, je pre každého súdneho človeka, myslím si, na prvý pohľad úplne jasné. V danom prípade ešte by som chápal, keby vzniklo, k nejakým novým veciam, ale my sme ešte pred tromi, či koľkými, štyrmi mesiacmi videli obrovské extempore pána poslanca Beblavého a samozrejme celej suity vo väzbe na diskusiu o tom, ako sa zaraďujú poslanci do výborov. Pokiaľ mi je známe, v Nitre ani nikde inde nedošlo k absolútne k žiadnej zmene odvtedy, čo vec bola vyriešená hlasovaním Národnej rady.

    Pán poslanec, riaditeľ nemocnice, mimochodom, je riaditeľom päť rokov a päť rokov je aj poslancom, takže ten obrovský objav a to, že vniesť opäť do rokovania úplne nezmyselný konflikt, je, bohužiaľ, typický. O žiadny vecný problém nejde, je mi to ľúto a je škoda, že týmto spôsobom začíname opäť túto schôdzu Národnej rady.

  • Ďakujem. Pán poslanec Igor Matovič s faktickou poznámkou.

  • Tiež by som radšej začal pokračovaním mimoriadnej schôdze, mohli sme odvolať Kaliňáka, bolo by to asi zmysluplnejšie. A Valocký je menšia ryba. Ale každopádne ďalší dôvod, ktorý Miro Beblavý nespomenul, je to, že tento pán riaditeľ, ktorý už, bohužiaľ, päť rokov je riaditeľom nemocnice v Nitre, kryl podvod lekárky, ktorá bielila zdravotnú kartu malého dieťaťa, dvojročného dieťaťa, ktorého lekárka pripravila o zdravie, následne tento náš kolega Valocký, ktorý, bohužiaľ, je v zdravotníckom výbore, kryl tento podvod a obhajoval lekárku, ktorá podvod spáchala, a nie tú, ktorá na tento podvod upozornila, pani doktorku Pechočiakovú. Myslím si, že to je ďalší závažný dôvod, prečo tento človek nemá čo robiť v zdravotníckom výbore.

  • Ďakujem. Reakcie na faktické poznámky, pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Pán predseda, v prvom rade dovoľte mi obhájiť postup pána Lipšica voči vám, pretože pán Lipšic explicitne sa vyslovoval k tomu, k čomu som sa ja vyslovoval, lebo ja som tiež hovoril o pánovi Kaliňákovi a ministerstve vnútra, takže on žiadnym spôsobom rokovací poriadok neporušil, porušili ste ho vy, keď ste ho vyzývali, aby, a brali ste mu čas. To je jeden bod.

    Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Dostál, musím sa mu ospravedlniť, mal samozrejme pravdu, mal som tak vykonať aj vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia a ďakujem mu za upozornenie.

    Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kollár. Pán poslanec, viete, politika a teda aj tá parlamentná, aj životy sú niekedy aj o detailoch, viete. Nielen o tom veľkom obraze, nielen o tých večerných videách. A poviem vám tak, že ministerstvo školstva nezriaďuje a neriadi Slovan Bratislava. Preto keď sa pán Galis stane trénerom Slovana Bratislava, nebude podriadeným pána ministra, v tomto prípade Plavčana, a nevznikne nám tento začarovaný kruh. Fakultná nemocnica v Nitre je priamo zriaďovaná ministrom, a preto mu priamo podlieha, je to priamy podriadený. Je to tak ako, keďže viem, že ste riadili firmy, keď je to váš priamy podriadený. No keby bol váš priamy podriadený zároveň vaším kontrolórom vo vašich biznisoch, či už v minulých alebo súčasných, tak verím, že by ste to videli ako problém. Alebo ak nie, tak potom to niečo hovorí o vnímaní toho, ako sa majú riadiť či už spoločnosti alebo štát.

    A v poslednom bode k pánovi poslancovi Čížovi, ako som aj uviedol, ja som na ten problém pána poslanca Valockého upozorňoval aj v minulosti, aj iných poslancov, takže nejde o nejaký náhly objav. A to, že je päť rokov riaditeľom nemocnice, hovorí naozaj niečo o tom, že pre stranu SMER osobitne problém konfliktu záujmov nezačal s pánom poslancom, pánom ministrom Kaliňákom a s kauzou Bašterňák, ale že jednoducho je to slovné spojenie, ktoré minimálne strane SMER nič nehovorí už dlhodobo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 186. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 186. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • 36.

    Ďakujem, pán predseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.

    Cieľom novely tohto zákona je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie možných finančných kríz slovenského bankového sektora a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Za týmto účelom sa navrhuje ponechanie sadzby osobitného odvodu bánk na ďalšie kalendárne roky na úrovni súčasného koeficienta a časovo sa obmedzuje jeho platenie. Zároveň sa zrušujú ustanovenia o tzv. degresii sadzby bankového odvodu v závislosti od dosiahnutia sumy uhradeného odvodu a úrovne definovaného ukazovateľa, ktorým je podiel uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora Slovenskej republiky tak, ako je to v texte zákona dnes. Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Sú účelovo určené a viazané na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu jeho stability. Tiež ich možno použiť aj na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady. Z toho vyplýva, že nie je možné ich použiť na iný ako zákonom stanovený účel.

    Návrh tohto zákona bol 27. júla tohto roku predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálne banke a môžem vás informovať, že odpoveď prišla dnes s výsledkom bez výhrad. To znamená Európska centrálna banka konštatuje, že návrh tohto zákona neovplyvňuje stabilitu finančných inštitúcií na Slovensku. Toľko na úvod.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, poverený člen poslaneckého klubu OĽANO - NOVA, pán poslanec Heger a pán poslanec ako rečník Jozef Mihál, Sloboda a Solidarita. Poprosím, pán poslanec Heger.

    Ospravedlňujem sa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, poverený člen poslaneckého klubu, rečník, pán poslanec Heger za poslanecký klub OĽANO – NOVA, rečník za politickú stranu Sloboda a Solidarita pán poslanec Mihál.

    Poprosím, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci. Začnem, pán minister, priamo na vás. Vy ste uviedli tento zákon tak, ako ste ho uviedli, tak nebadám žiadnu nejakú zmenu, prečo vlastne sa prichádza k tomuto kroku. Ale ja by som chcel možno využiť túto príležitosť tým, že je to aj prvý vlastne zákon z vášho daňového balíčka v Národnej rade, tak by som chcel možno tak sa vyjadriť celkovo aj k tomuto balíčku a vyjadriť sa vôbec k opodstatnenosti aj tohto zákona, aj celého balíčka.

    Ja by som možno na úvod chcel tak povedať, že štát má slúžiť ľuďom. A prečo to hovorím? Pretože myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby sme mali na mysli práve aj pri správe financií a pri tom, ako zostavujeme rozpočet. A ja musím povedať, že to, ako čítam ja tento krok, tak vidím to skôr, aj tento konkrétny zákon, ako krok na to, ako si navýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a tým pádom získať priestor aj pre vyšší deficit. Príde mi to, či už také prirovnanie potemkinových dedín alebo nejaká kamufláž na to, aby sme si mohli takýmto spôsobom prilepšiť.

    Vy ste sa nazvali, keď ste prišli teda s programovým vyhlásením vlády, ste sa nazvali vláda kontinuity a pokroku. A už v roku 2012 ste sa zaviazali konsolidovať verejné financie. A ja stále čakám na to, kedy začnete konsolidovať práve výdavky. A práve tu aj narážam, pripravovaný daňový balíček, ktorý, tento zákon je prvý v Národnej rade. Ja musím povedať, že z toho, ako vnímam váš, alebo keď sa pozeráme na váš daňový balíček, tak je to vyslovene o tom, ako vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu, a nevidíme tam, že by ste prinášali nejaké riešenia na to, ako tomuto štátu pomôcť, ako reformovať práve tie verejné financie na strane výdavkov.

    Ja by som preto chcel použiť pár čísel, aby sme si mohli vyslovene to aj tak ukázať, že čo sa udialo, povedzme, čo sa udialo od krízy na Slovensku, pretože vidíme, že na Slovensku výrazne narastajú práve výdavky verejných financií. A príjmy narastajú tiež, ale to už sme tu sa bavili aj pri iných zákonoch ešte pred letom, by som povedal, že nenarastajú pričinením vlády alebo výrazným pričinením vlády. Čiže keby sme si pozreli výdavky, a opäť to dám do takého porovnania s Európskou úniou, čo verím, že privíta pán predseda Národnej rady, a poďme sa teda pozrieť na výdavky.

    V celej Únii je len jediný členský štát, ktorého nominálne výdavky oproti stavu v poslednom roku spred krízy boli v roku 2015 nižšie. V priemere tento nárast dosahuje 20 percent. Ale absolútnym lídrom je Slovensko. Čiže my sme lídrom v náraste výdavkov verejných financií, pretože nám narástli o 75 percent. Ak by sme chceli byť trošku zhovievaví a povieme si, že dobre, v roku 2015 bolo výrazné čerpanie, dočerpávanie eurofondov, tak do roku 2014, vieme, že to bolo, tieto daňové výdavky narástli o 56 percent.

    Ďalší taký dôležitý faktor je veľkosť štátu. Opäť za toto obdobie nájdeme len štyri členské štáty, v ktorých sa veľkosť štátu meraná práve podielom verejných výdavkov na ekonomike zmenšila. A Slovensko zaznamenalo piaty najvyšší nárast v rámci Európskej únie. A to znamená, že nárast veľkosti štátu počas tohto krátkeho sledovaného obdobia je o 16 percent. Dnes tvorí, myslím, že okolo 45 percent.

    Ďalšia dôležitá vec, ktorú, myslím si, že potrebujeme pri zostavovaní finančného štátneho rozpočtu mať na pamäti a ktorú by sme, aj vy, pán minister, mal zohľadňovať a myslím, že by ste mali aj na ňu tlačiť, je to, aký percentuálny podiel pracovníkov, zamestnancov, pracuje vo verejnom sektore. A my opäť tu patríme medzi lídrov v tomto európskom sektore, kde zamestnávame viac ako 27 % zo všetkých zamestnancov. Akoby sme tu budovali štátnu firmu. Audit potreby zamestnancov vo verejnej správe, pokiaľ viem, neprebehol viac ako desať rokov, čo je, myslím si, že dôležitá informácia, na ktorú by sme sa mali zamerať. A toto by mali byť práve kroky, ktoré by mali prichádzať ako nástroje reformy, a nie vymýšľať málo bolestné dane ako ešte viacej naliať do rozpočtu peňazí.

    Čiže poďme sa pozrieť na príjmy. To je ďalšia dôležitá informácia, pretože tie Slovensko naozaj, vďakabohu, rastú a rastú niekedy až zázrakom. My sme zaznamenali do, do, v roku 2014 získali sme do verejného rozpočtu o 54 % viac príjmov ako v porovnaní s rokom 2007. O 54 percent. K týmto príjmom by som ešte povedal, že napríklad minulý rok ste prognózovali výber daní pre rok 2016 o 820 mil. eur menej, ako sa skutočne vybralo. Čiže vidíme tu, že naozaj vám tu masívne pritekajú peniaze do rozpočtu, a vy prichádzate dnes do Národnej rady s prvým návrhom a pripravujete ďalšie, kde chcete ľuďom povedať, že potrebujete vybrať viac daní. Pán minister, ja sa pýtam, prečo? Kde je opodstatnenosť toho? Kedy bude lepší čas na konsolidáciu verejných financií, hlavne na strane výdavkov, ako nie teraz, keď vidíme, že máme na to, že tu máme proste príjmy? S hrubým dlhom verejnej správy sa poriadne ani nepohlo. Ťažíme z toho, že percentuálne nám rastie HDP, takže viac-menej, keď nám rastie dlh, tak naše percentuálne vyjadrenie dlhu, hrubého dlhu, sa nemení alebo sa jemne zlepšuje. A ja osobne si myslím, že toto je veľmi nezodpovedné voči našej krajine, voči našej budúcnosti a práve voči tomuto obdobiu, ktoré tu teraz je.

    Od roku 2011, keby som len povedal, tak sa zaviedlo 22 nových daní. Čiže systém len komplikujeme, zväčšujeme, zneprehľadňujeme a viac-menej, keby som to až tak možno nazval, vyciciavame našich občanov, ktorí očakávajú, že práve sa budeme správať hospodárne a prinesieme do tejto krajiny taký stav financií, že máme na to, keď vidíme, že máme na to, aby sme mali vyrovnaný rozpočet, tak urobíme všetko pre to.

    Takže ja opäť chcem apelovať na opodstatnenosť nielen tohto samotného návrhu, ale vôbec všetkých návrhov, ktoré chystáte, práve aj cez optiku príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu tak, ako rastú. Rastú viac, ako predpokladáme, ako prognózujeme, a napriek tomu stále pýtame viac.

    To je asi tak stručne, čo som chcel vyjadriť. A k čomu by som vás poprosil, teda aj vašu reakciu a aby ste to vysvetlili aj občanom našej republiky, že na čom to staviate a prečo teda vy vidíte tú potrebu stále vyššieho zvyšovania daní na úkor ľudí, pretože vidíme, že ľudia nie sú tí, ktorí by míňali verejné financie. Ľudia sa musia na to stále skladať. Napriek tomu, že máme tu prílev eurofondov, máme tu pomoc z Európskej únie a stále chceme našim ľuďom hovoriť: zaplaťte viac! Teraz idete na to takým rafinovaným spôsobom cez práve takéto menej bolestné dane, ale chystáte, vieme, aj ďalšie. Takže ja vás žiadam, aby ste vysvetlili túto opodstatnenosť, a ak tam naozaj opodstatnenosť nebude, aby ste stiahli tieto zákony.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hegera jedna faktická poznámka, pán poslanec Jaroslav Paška. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, máte pravdu v tom, že ekonomike Slovenskej republiky sa začína dariť a že tá situácia hospodárskeho rastu je nádejná. Na druhej strane je pravda aj to, čo ste tiež naznačili, a to, že mzdy našich zamestnancov, či už v štátnom sektore, školy, zdravotnícke zariadenia a podobne, sú mimoriadne nízke v porovnaní s okolitým svetom. Preto je prirodzené, že vláda Slovenskej republiky siaha na tie odvetia, ktoré sú veľmi výnosné, a snaží sa od výnosných bánk alebo proste bohatých bánk získať finančné prostriedky na to, aby mohla zvýšiť svojim ľuďom, svojim zamestnancom platy a zvýšiť životnú úroveň. Takže nie je to o tom, že by sme chceli viacej zobrať občanom. Chceme viac zobrať tým, ktorí vyvážajú svoje zisky zo Slovenskej republiky do zahraničia, a chceme, aby viac týchto peňazí zostalo na Slovensku pre našich ľudí.

    Z hľadiska politiky je to celkom prirodzené, pretože tak Slovenská národná strana, ako aj ďalšie politické subjekty, ktoré sú v koalícii, mali podobný program. My sme napríklad sľúbili, že ak sa Slovenská národná strana dostane k moci, tak že sa bude snažiť tie finančné prostriedky, ktoré zo Slovenska utekajú, ponechať na Slovensku a vytvoriť podmienky pre vyššiu životnú úroveň našich občanov. Takže plníme volebné sľuby a je to proste postup, ktorý je v súlade s naším programom, s ktorým nás naši voliči poslali do parlamentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Pašku reakcia pána poslanca Eduarda Hegera.

  • Pán poslanec, ďakujem. Ale chcel by som povedať, že to, čo hovoríte, vôbec nie je naša situácia. My tu vôbec nejdeme teraz riešiť to, že by sme mohli z týchto peňazí zvyšovať platy našim zamestnancom. A ak naši zamestnanci vo verejnom sektore majú nízke platy, tak sa poďme pozrieť práve na efektivitu. Ako som hovoril, desať rokov neprebehol audit, personálny audit vo verejnej správe. Tam sa potrebujeme pozrieť a tam nájdeme zdroje aj na to ako zvýšiť. A súhlasím s vami, že potrebujú v určitých rezortoch naozaj títo ľudia zvýšiť platy, ale my sa tu bavíme o tom, že ideme, a ja sa nechcem zastávať bánk, áno, samozrejme, solidarita tu musí byť. Bohatší nech pomáhajú chudobnejším alebo tým slabším, ja s tým úplne súhlasím. Ale toto nie je situácia, ktorú riešime tuto. Povedzme si, čo, ide ďalšia kríza? Očakávame nejakú krízu? Tak potom prečo navyšujeme? A aj keby, koľko peňazí z tohto rezolútneho fondu budeme mať? Ako to bude vedieť výrazne pomôcť? Veď toto nie je systémový krok.

    Takže nehovorme si tu teraz a nepoužívajme tu slová na to, aby sme zakryli, že ideme pomôcť. Ja by som chcel vidieť, koľko tých peňazí skončí reálne v platoch, aké triedy sa zvýšia, keď už chceme tým argumentovať, ale, hovorím, toto nie je predmet problému. Tu sa bavíme o naozaj, a teraz ja som to napadol, aj celý, celý balíček. Pretože tu je problém. My sa tu nebavíme o tom, ako ideme reformovať Slovensko. Bavíme sa o tom, ako z ľudí pomaličky, potichučky im ťahať peniaze z vačku a používať to na svoje plány, ktoré nikto nepozná. Akú víziu? Programové vyhlásenie vlády sme tu mali. Aká tam bola vízia? Však sme sa tu o tom bavili niekoľko týždňov. A teraz hovoríme ľuďom: tak, viete, čo, na túto víziu, ktorú sme vám presne nepovedali, vyberieme viac peňazí. Veď to ľuďom nedáva zmysel. Už nemôžme ľudí takto vodiť dlhšie za nos. Takže to je všetko, čo som chcel povedať. Teraz možno trošku tak priamejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mihál. Poprosím, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní. Do parlamentu sme vlastne ako prvý bod rokovania dostali prvý zákon z nového daňového balíčka, ktorý pripravil pán minister financií. Keď som si celý ten balíček pozorne preštudoval, pozrel, o čom to celé bude a koľko to bude občanov stáť, tak ten záverečný účet, ktorý bude naplnený naplno od roka 2019, pretože tie opatrenia budú teda nabiehať, niektoré, postupne, tak v roku 2019 takýmto spôsobom chce vláda vytiahnuť z vreciek občanov alebo podnikateľských subjektov okolo 500 mil. eur ročne, 500 mil. eur ročne. Dobre sa zamyslite nad touto sumou.

    Pán minister financií na jednej strane rád hovorí o tom, akým spôsobom sa zlepšil za jeho éry výber daní, napríklad dane z pridanej hodnoty, o koľko miliárd viac Slovenská republika získala. Človek by očakával, že sa život na Slovensku tým pádom bude meniť k lepšiemu, pretože vyšší výber daní, to znamená, väčšie možnosti štátneho rozpočtu ako investovať napríklad do výstavby ciest, infraštruktúry, ako investovať do zlepšovania zdravotníctva, školstva, štátnej správy, vôbec fungovania úradov a podobne. No, ale ja teda keď chodím po Slovensku, tak toho zlepšenia veľa nevidno. Všimol som si teda napríklad na bratislavskom obchvate sa vymenili zelené tabule s hranatým bielym písmom za zelené tabule so zaobleným písmom. Je to také krajšie, určite to niečo stálo, určite to bola strašne potrebná investícia, ale neviem, prečo sa občania stále sťažujú na nefungujúce zdravotníctvo, neviem, prečo naše deti utekajú študovať do zahraničia. Nechápem to, keď sa tu máme vraj tak dobre a keď máme taký vyšší výber daní. A keďže to nestačí, tak minister financií prináša do parlamentu balík, ktorý vytiahne z vreciek občanov ďalších 500 miliónov.

    Dobre. Tuto v tomto konkrétnom prípade ide o bankový odvod, bankový odvod, ktorý má slúžiť na to, aby tu bola určitá zábezpeka pre prípad krachu nejakej banky, rozkotúľania sa úspor občanov neznámo kam. Pripomínam, že, že vlastne takýmto spôsobom sa v roku 2012 už vyzbieralo od bankových, od bánk asi tých 750 mil. eur, a podľa pôvodného zámeru mal tým pádom tento inštrument skončiť, pretože ten účel bol splnený. Neviem to komentovať ďalej, necítim sa byť odborníkom na banky, ani na ich fungovanie. Ale 750 mil. eur, tak to banky vlastne v tomto roku by mali dokopy, kumulatívne odviesť a tým pádom tento mechanizmus má byť ukončený. No, nebude tomu tak, je to super nástroj, ako päťdesiat miliónov ročne vytiahnuť, vytiahnuť od bánk. Ale, pozor, vytiahnuť od bánk, to znamená, že tie banky si to samozrejme niekde schovajú. Schovajú si to do poplatkov, ktoré platíte vy, občania, vy, podnikatelia. To nie je len tak. Tých 50 mil. tu nikto len tak nevyčaruje. To sa všetko premieta do drahších služieb. Ľudia sa pýtajú, prečo je u nás toto, toto drahšie ako napríklad v Rakúsku, Českej republike a podobne. No, napríklad preto, lebo tu máme rôzne zašifrované odvody, poplatky, rôzne skryté náklady, o ktorých občan netuší, ale jednoducho sú tu. Sú tu a toto je jeden z ukážkových príkladov, ako takto vlastne 50 mil. ročne zaplatia občania, nikto iný, nikto iný. A volá sa to, volá sa to osobitný odvod vybratých finančných inštitúcií.

    Ja sa chcem, ja sa chcem, pán minister, spýtať a verím, že mi odpoviete, či v rámci rozpravy alebo záverečného slova, čo tie ďalšie zákony, na ktoré sme sa v úvodzovkách tešili, že dáte na toto rokovanie Národnej rady, na toto septembrové rokovanie. Tešili sme sa na daň z dividend, tešili sme sa na osobitý odvod v podnikaní v regulovaných odvetviach, čiže zjednodušene povedané, povedzme telekomunikační operátori. Tešili sme sa na novozavedený odvod, čiže daň, daň z neživotného poistenia. Občania, počujete? Vaše poistenie, ktoré platíte napríklad za poistenie bytu alebo domu alebo havarijné poistenie auta alebo poistenie za zodpovednosť za škodu, zdražie o 8 %, pretože minister financií je kreatívny a vymyslel novú daň, daň z vybratého neživotného poistenia. Čiže tieto produkty zdražejú, ja to hovorím veľmi zjednodušene, samozrejme, o 8 percent. Pýtam sa teda, pán minister, všimol som si, že na stránke vlády, kde teda nie sú žiadne bližšie informácie, len tie, že rokovanie o týchto zákonoch bolo prerušené, rád by som sa teda spýtal a využil túto príležitosť, čo bude s tými ďalšími zákonmi z toho daňového balíčka, najmä pokiaľ, opakujem, ide o daň z dividend, osobitný odvod v telekomunikáciách a v ďalších tých regulovaných odvetviach, čo bude s tou novou daňou z neživotného poistenia? A napríklad, čo hovoríte na pána Holjenčíka, ktorý zavádza daň z vodomerov, či je to podľa vás fér, či je to korektné voči ľuďom?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Mihála dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami. Poprosím, pán Zsolt Simon s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, možno tých spletitých otázok, ktoré si položil ministrovi financií, ešte pre mňa chýba jedna. Či tento osobitný odvod zase má slúžiť na riešenie Váhostavu. Či sa zle pamätám, že z osobitného odvodu sa riešil aj Širokého problém? Dnes opäť zavádzame? Tak sa, tak by bolo namieste sa spýtať pána ministra, či vie o nejakom ďalšom takomto probléme, ako bol s Váhostavom, a potrebuje vyzbierať dopredu peniaze?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Mihálovi za veľmi vecné zhrnutie aj faktov, čo sa týka teda vládneho balíčka, ktorý naozaj, ktorého cieľom je len vybrať čo najviac peňazí z vreciek daňových poplatníkov a potom tieto peniaze previesť nášmu, teda vášmu človeku a vašim, vašim ľuďom, napríklad cez rozkrádanie DPH.

    Chcem sa vyjadriť aj špecificky k tomuto bankovému odvodu. Takisto, takisto bola veľmi správna poznámka kolegu Zsolta Simona o tom, že z tohto bankového odvodu sa vyplácali podvedení živnostníci, podvedení oligarchom SMER-u – SD Jurajom Širokým a jeho Váhostavom. Takže tiež sa chcem spýtať, či sa takého niečo bude opakovať.

    No a ďalšia vec je, keď sme hovorili aj o tom, že sa tu vyberajú nejaké takého odvody a ďalšie veci, aby sa zdvihli platy a podobne, tak viete, že čo sa týka tohto bankového odvodu, tak do budúcnosti Európska únia plánuje spraviť to, že ten bankový odvod sa celý presunie na nejakú európsku úroveň a budú sa zachraňovať z peňazí, ktoré majú uložené občania Slovenska v zdravom bankovom sektore na Slovensku, sa budú zachraňovať aj choré matky našich teda pobočiek zahraničných bánk. Čiže chcel by som nejakú víziu do budúcnosti, ako tomuto buď zabrániť, alebo ako sa k tomuto budete stavať.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky teraz bude reagovať pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem mojim dvom kolegom, ktorí k tým moji otázkam pridali na pána ministra financií ďalšie svoje. A ja ešte tiež pridám niekoľko drobných otázok. Pán minister financií, kedy sa bude zvyšovať nezdaniteľné minimum? Štyri roky je stále rovnaké. Kedy sa bude zvyšovať odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch? Kedy sa bude zvyšovať daňový bonus na deti? Štyri roky je stále rovnaký.

    Ďakujem za odpovede.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto. Pán poslanec Beblavý, Jurzyca. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v podobnej štruktúre, ako to urobili už kolegovia predo mnou, kde teda pozreli sa aj na ten samotný návrh zákona, ale zasadili ho aj do širšieho kontextu už teda predkladaného a čiastočne pripraveného daňového balíčka. Dovoľte mi práve začať tým širším kontextom a potom pristúpiť k samotnému obsahu tohto inak veľmi stručného zákona. Myslím, že z pohľadu miliónov eur na počet písmen to bude jeden z najefektívnejších daňových zákonov v histórii Slovenskej republiky, čo ale však ešte neznamená, že je ten zákon dobrý.

    Z hľadiska toho širšieho dovoľte mi trošku do toho vniesť politický element, a to je ten, že na rozdiel od minulej vlády, táto vláda nie je ľavicová. Táto vláda je ľavicovo-pravicová. Obsahuje teda jednu silnú stranu, ktorá sa deklaruje ako ľavicová, dve silné strany, ktoré sa deklarujú ako, alebo slabšie, pardon, strany, ktoré sa deklarujú ako pravicové, respektíve teraz už ide len o jednu takú stranu, pardon, som zabudol, že ste, že ste si to pozmenili, a potom jednu stranu, ktorá sa v tomto spektre až tak nevymedzuje, aj keď myslím, že je oficiálne skôr pravicová, je to Slovenská národná strana. To znamená, že máme 49 poslancov, ktorí sú ľavicoví, a zvyšok koalície, viac, asi 30 poslancov v tejto chvíli, ktorí sú stredopraví. To je dôvod, že aj daňová politika tejto vlády by mala byť oveľa vyváženejšia v tomto smere, ako bola politika minulej vlády. A to bola aj jedna z vecí, ktoré minimálne strany MOST a SIEŤ, keď vyjednávali vládu, identifikovali ako dôvod, prečo boli do tej vlády ochotní ísť. Konkrétne vtedy hovorili o tom, že presadili úplne iný koncept a prístup k daňovej politike, zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky živnostníkov a teda ľudia práce a ľudia samoživiteľstva uvidia, že stálo za to na nich vstúpiť týmto stranám do tejto vlády. Tieto strany však urobili jednu úplne zásadnú elementárnu politickú chybu, a to je to, že ani v koaličnej zmluve, ani v programovom vyhlásení vlády si nezabezpečili celkový prístup vlády k daňovej politike, ktorý by odrážal tento miešaný ľavo-pravý charakter vlády.

    Poviem príklad. V programe SIET-e bola veta o tom, že sa nebude zvyšovať celkové daňové zaťaženie v štáte, dokonca, že sa bude znižovať. Priznám sa, že nepoznám do detailu program MOST-u, je tu aj pán predseda MOST-u, ale predpokladám, že niečo podobné tam bolo tiež. Ale ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, nechcem vám nič dávať do úst. Napriek tomu takéto nič v programovom vyhlásení vlády ani v koaličnej zmluve nie je. Čo, to umožňuje pánovi ministrovi Kažimírovi, ako dnes už pomerne skúsenému politikovi, v podstate zahrať veľmi peknú hru s týmito dvoma alebo aj troma stranami, podľa toho, či počítame aj SNS do tejto skupiny, a to je to, že v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení veľmi pekne podpísal, že zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky, aj keď teda bez akéhokoľvek konkrétneho dátumu, kedy sa tak stane, a teraz prišiel s veľkým daňovým balíčkom, ktorý chce vybrať na ľuďoch, chce vybrať od ľudí na daniach oveľa väčšie sumy, ako sa majú ušetriť obmedzovaním a zrušením tých položiek, ktoré som spomenul. Inými slovami, stredopravé strany sa v oblasti daňovej politiky, aspoň zatiaľ to tak pôsobí, dali úplne obohrať. Som rád a vyslovujem, ja neviem, aby to neznelo nejakým spôsobom nadnesene, vyslovujem vďačnosť strane MOST za to, že minimálne, síce neskôr, ale dnes na túto hru nenaskočila a napríklad už voči pripravenej dani z dividend, aspoň pokiaľ som zachytil, otvorene sa protestuje, respektíve chceli ju riešiť opäť. Dúfam, že som to vystihol správne, pán predseda?

  • Reakcia z pléna.

  • Skoro, no. Takže je to síce pomerne neskoro, lebo pán minister môže, pán minister môže hovoriť, že len plní programové vyhlásenie vlády. Zároveň môže, samozrejme, stranu MOST a ostatné strany veľmi pekne tlačiť, pretože povie, že dobre, to, čo robí každý minister financií rád na koaličnej rade, povie: ´Tak, viete, bola tu tá daň z dividend, nebola v rozpore s programovým vyhlásením vlády, nebola v rozpore s koaličnou zmluvou, mala vyniesť toľko a toľko miliónov ročne, tak strana MOST ju nechce, tak čo už, tak nebude daň z dividend, no ale niekde to musíme zoškrtať. Takže aké rezorty máte, pán predseda strany MOST? V týchto rezortoch vám to budeme škrtať.´ To znamená, že pokiaľ nemáte takúto zásadu, ako základnú zásadu vlády v programovom vyhlásení vlády a v koaličnej zmluve, tak minister financií je veľmi silný partner koaličným partnerom, najmä teda tým menším, pretože sa s ním môže hrať trošku ako mačka s myšou, a aj to pán minister ako skúsený kocúr už aj robí.

    Takže to je ten širší kontext toho daňového balíčka. Tým pádom my dneska naozaj nevieme, čo z toho, o čom sa hovorí, prejde. Je možné, že nebude žiadna daň z dividend, bolo by to veľmi dobré pre konkurencieschopnosť Slovenska, keby nebola, ale, a už vôbec nie v tej výške, ako ju pán minister navrhuje, ale ja na rozdiel od kolegov by som povedal, že možnože dnes nemá až taký zmysel diskutovať o detailoch toho balíčka, lebo on je len politickým kladivom pána ministra financií na jeho koaličných partnerov, aby teda buď skresali svoje výdavkové požiadavky vo svojich rezortoch, alebo mu odkývali tieto dane. Z pohľadu ministra financií je to technokraticky pochopiteľný prístup, pre slovenskú ekonomiku a pre slovenských občanov už až taký dobrý nie je, najmä naozaj z toho dôvodu, že slovenskej ekonomike sa darí. Ale keď sa pozrieme na vývoj, povedzme, čistých miezd, keď sa pozrieme na porovnanie skutočnej životnej úrovne Slovákov, nechcem hovoriť o Rakúšanoch a Nemcoch, alebo dokonca ani v porovnaní s Čechmi, ku ktorým sa už blížime z hľadiska HDP na hlavu. Ak chcete nahnevať občanov, tak jeden zo zaručených spôsobov z mojich skúseností je začať im tvrdiť, že v podstate už máme rovnakú ekonomickú výkonnosť ako Česká republika, pretože skoro každý Slovák, okrem teda tých našich, ktorý bol na návšteve v Čechách, vie, že tá životná úroveň predsa len v praxi je ešte dosť odlišná, a to je vďaka mnohých faktorom. A práve preto v takých časoch prichádzať s ďalším zvyšovaním dane naozaj nie je veľmi múdre a dokonca v časoch takéhoto ekonomického rastu je to aj ťažko politicky obhájiteľné. To už o tom však už viac hovorí iný, ja som len chcel do toho vniesť naozaj ten širší politický rámec koaličnej vlády, ktorú tu máme a ktorá by naozaj mala robiť oveľa vyváženejšiu daňovú politiku, ako ju robila vláda minulá. A zatiaľ ju nerobí.

    K samotnej dani alebo k samotnému zákonu, ktorý tu je. Keď táto daň bola zavedená, tento odvod bol zavedený, ak sa nemýlim, Ivanom Miklošom za vlády Ivety Radičovej, ale aj v trošku iných sumách, tak mal byť veľmi malý a veľmi dočasný. Potom za vlády Roberta Fica, druhej, za ministra pána Kažimíra sa stal oveľa väčším a trošku menej dočasnejším, aj keď stále mal byť dočasný, a dnes teda už začína byť dočasným, návštevou, prítomnosťou sovietskych vojsk po roku 1968, teda mal by platiť ďalšie štyri roky. Takže dokopy už, myslím, takmer deväť rokov by mal platiť, ak tento zákon prejde, čo je z pohľadu verejných financií už ťažko nazývať dočasným opatrením.

    Zároveň, pán poslanec Paška, dovoľte mi reagovať na vaše krátke vystúpenie v tom, že neviem, či je úplne prezieravé povedať to, čo ste vy povedali, pretože oficiálna línia vlády Slovenskej republiky vrátane ministra financií je, že toto je bankový odvod, ktorý nemá nič spoločné s inými verejnými financiami. Určite ho vláda nedvíha na to, aby si v rámci pravidiel ESA 90 (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) vytvárala priestor na iné mrhanie. To je len zbieranie peňazí pre nejakú ďalšiu bankovú krízu, ktorá môže nastať, a v podstate nemá nič so snahou teda pomíňať všetko, čo nie je priklincované. To je oficiálny postoj vlády Slovenskej republiky. A hovoriť teda, že vy chcete tie banky ešte viac tlačiť, aby ste teda mohli míňať na platy alebo na niečo iné, nie je úplne, chcem vám len povedať, nie je úplne v súlade, pokiaľ ja rozumiem, s oficiálnym postojom vlády Slovenskej republiky a nemali by ste toho ministra tak prezrádzať, ešte keď tu je, lebo on potom je, chudák, v ťažkej situácii, že buď bude blamovať vás, alebo trochu vládu Slovenskej republiky. To je komunikačná vec.

    Ale tá vecná, politická vec je, že toto nie je v skutočnosti zákon na blaho občanov Slovenskej republiky. A dovoľte mi vysvetliť prečo. Na Slovensku naozaj bankový sektor v minulosti zarábal neštandardne vysoko. Neštandardne, mysliac, povedzme, s inými sektormi ekonomiky a v porovnaní aj s niektorými inými západnými krajinami a to je niečo, čo bol fakt. Na tomto fakte práve začali vlády reagovať tým, že začali tento sektor viac zdaňovať. To sa deje aj v niektorých iných sektoroch, ktoré nadštandardne zarábajú v niektorých iných krajinách. Každý má, zdaňujú sa monopoly, rôzne energetické a podobne, v niektorých krajinách zdaňujú aj maloobchodné predajne, čomu síce úplne nerozumiem, ale ministri financií keď sú, viete, zúfalí ministri financií robia zúfalé veci, a to, čo vidíme, že to spôsobuje, je, že to síce prináša krátkodobý finančný výnos, ale dlhodobo to práve garantuje to, čo nám vadí, a to je ten vysoký zisk a ten neprimeraný zisk. A to z jednoduchého dôvodu. Takéto typy daní, najmä ak sú uplatňované nepredvídane, nespoľahlivo, ak vláda sľúbi, že niečo je dočasné a potom to nie je dočasné, alebo sa to posúva ďalšie a ďalšie roky, je najúčinnejšou prekážkou toho, aby prichádzala konkurencia. Pretože kto z nových podnikateľov bude investovať, a či už zahraničných alebo domácich, do odvetvia, v ktorom nevie, respektíve vie, že jediný cieľ vlády je vyždímať to odvetvie bez ohľadu na to, čo to spraví s jeho fungovaním.

    To znamená zároveň to, čo vidíme, a to je to, čo sa napríklad ohlasuje už dneska v poisťovníctve vo väzbe na ten odvod, ktorý spomínal aj pán poslanec Mihál, myslím, dúfam, je, že na trhu poisťovníctva máme o niečo väčšiu konkurenciu ako na trhu bankovníctva, ale už na tento odvod aj tu viacerí podnikatelia hovoria o tom, že je možné, že nastane aj konsolidácia prípadne odchodu viacerých významných poskytovateľov.

    Je naozaj základná ekonomická poučka, že väčšia koncentrácia na trhu vedie k nižšej súťaži, je to v neprospech občanov, v neprospech spotrebiteľov a má to tendenciu viesť aj k vyšším ziskom alebo teda k silnejšiemu postaveniu tých málo zostávajúcich. Inými slovami, my na Slovensku nechceme situáciu, kde tu budú tri, štyri veľké banky a potom už skoro nikto iný, pretože to je situácia, ktorá je pre spotrebiteľov najhoršia, ale to je k situácii, ku ktorej sa tlačí, tú, ktorej takéto dane najviac prispievajú.

    Namiesto toho, a tu musím v rámci korektnosti, ktorú sme držali s pánom ministrom vždy, povedať, že namiesto toho je aj druhá cesta a na tej ceste sme s pánom ministrom aj dokázali spolupracovať v minulosti, možno dokážeme aj v budúcnosti, a to je cesta posilňovania súťaže. My sme na trhu úverov s bývaním osobitne, nebudem to tu celé rozprávať, odznelo to v snemovni viackrát, dokázali presadiť opatrenia za posledných päť rokov, aj za vlády Ivety Radičovej, aj za vlády Roberta Fica, po vzájomnej dohode, ktoré zásadne zvýšili konkurenciu na trhu s bývaním ako na najväčšom úverovom trhu, ktorý sa týka domácností, a spôsobujú bankám prudké znižovanie ziskov. Prudké znižovanie ziskov cez zvyšovanie súťaže. A tie zisky, ktoré banky strácajú, sa ocitajú vo vreckách ľudí, ktorí si môžu dneska refinancovať hypotéky za nepomerne nižšie úroky, ako to bolo len pred pár rokmi. To je alternatívna politika, ktorá nevedie zo začarovaného kruhu koncentrácie, monopolu, regulácie, zdaňovania a vysokých cien, ale do súťaže nižších cien a benefitu pre občanov.

    Z tohto hľadiska ja nebudem schopný podporiť tento návrh zákona nielen preto, že je, ruší už predtým dané záväzky voči zamestnávateľom a podnikateľskej komunite, ale najmä preto, že podľa môjho názoru prispieva k tomuto začarovanému kruhu, ktorý som práve spomenul, a nie je nakoniec ani na prospech občanov Slovenskej republiky, dokonca ani na prospech verejných zamestnancov, pretože aj tí si berú hypotéky, aj tí si berú spotrebné úvery, aj tí majú účty v bankách. To znamená, že aj oni to, aj oni platia tento prístup, ktorý tu prezentujeme, ale už vôbec nie na prospech zvyšku občanov Slovenska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Paška. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, máte pravdu, pán poslanec Beblavý, že vláda sa vlastne vytváraním a posilňovaním toho fondu na saturáciu alebo na krytie, povedal by som, strát v bankách vlastne istí. Ona sa istí, že v prípade zlej situácie vo finančnom sektore a náhlych nezrovnalostí vo finančnom sektore nemusí vytvárať a zachraňovať banky z vlastného, z vlastných prostriedkov a nemusí sama vytvárať takýto nejaký fond. Vy iste viete, že proste problémy v bankách pretrvávajú najmä v Európskej únii, najmä v Taliansku a v tom južnom krídle, a ak sa vláda usiluje o zvýšenie, povedal by som, tej kapacity tohto a tejto rezervy, tak si vytvára predpoklad na to, aby sama ako taká nemusela niesť zodpovednosť z daní občanov za takéto prípadné zlyhania. A najmä v tomto období, keď vieme o tom, že na Slovensku hypotekárny trh ide za veľmi výhodných podmienok a že banky samotné už upozorňujú na to, že pri prípadnom zvýšení úrokovej sadzby bude zrazu strašne veľa zlých úverov v ich portfóliu, tak, povedal by som, je zmysluplné vytvárať si takúto rezervu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, môžte reagovať na faktickú.

  • Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že to bol dôvod, pôvodný dôvod pre zriadenie tohto odvodu, aj keď musím pripomenúť, že na Slovensku počas finančnej ekonomickej krízy nedošlo k žiadnemu sanovaniu bánk po roku 2008 a aj stav bankového sektora na Slovensku je výrazne zdravší ako v drvivej väčšine európskych krajín, takže ani v strednodobom horizonte sa nepredpokladá, že by k masívnemu využitiu tohto fondu muselo prísť. Ja som však len pripomenul, že vaša faktická poznámka hovorila o tom, že vláda tieto peniaze robí, berie preto, aby v skutočnosti mohla dnes míňať na vyššie platy, čo som len poznamenal, že čo je síce pravda, lebo presne preto to vláda robí, ale že nie je to zdvorilé úplne hovoriť, lebo vláda sa k tomu oficiálne nepriznáva, oficiálne hovorí niečo úplne iné. Tak len to bola celá moja poznámka.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Jurzyca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, krátke vystúpenie v rozprave, dve faktické poznámky a jedna rozpravová. Tie faktické sú, že máme jeden z najvyšších bankových odvodov v eurozóne, a druhá je, že ministerstvo financií hovorí, že predkladaný návrh spôsobí nárast príjmu verejných financií v priemere asi o 50 mil. najbližšie tri roky. Národná banka ale hovorí, že 60 až 70, tak to je taký polofakt, polootázka, na ktorú poprosím pána ministra odpovedať.

    Tá rozpravová poznámka je nasledujúca: v zásade sa v evolúcii ukázalo, že fungujú tie systémy, ktoré sú v ekonomike založené na súťaži. Nie vždy je tá súťaž možná, sú rôzne dôvody, pre ktoré, pre ktoré dochádza k oligopolnej alebo monopolnej štruktúre na trhu, politické, technické alebo ekonomické, to v tomto bode nie je dôležité. Každopádne sú a spoločnosť vidí, že monopol alebo oligopol má tendenciu zvyšovať sumy, znižovať kvalitu, a preto reguluje. V zásade keď reguluje dobre, tak tá situácia je podobná, ako keby sme mali na trhu súťaž. Preto hovorím, že ak teda máme dobrú reguláciu, tak nezvyšujme odvody, a to sa netýka len bankového odvodu, ak máme dobrú reguláciu na trhu. Ak zlú, tak ju zmeňme. V poriadku. V prípade bánk môže ísť o prípad, kedy sa bojí spoločnosť, že bude dochádzať ku krízam, a preto berie tých peňazí viac, ale vtedy sa pýtam, kde je odpoveď na otázku, že máme ten odvod vysoký, a pritom, už dnes, a pritom banky máme v relatívne dobrej situácii oproti iným, mnohým iným krajinám v eurozóne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Kamenický. Končím možnosť sa prihlásiť.

    A zároveň máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád zareagoval na viacero vecí, ktoré tu dnes zazneli. Nechal som radšej, nech kolegovia povedia. Čo sa týka, čo sa týka vôbec rizika bankového trhu, musím povedať, že Národná banka Slovenska upozorňovala a upozorňuje stále na to, že tu existuje, to, čo spomínal teraz pán poslanec Jurzyca, súhlasím s tým, treba to, treba dať možno viac, viac právomocí regulátorovi, aby niektoré tie riziká vedel nejakým spôsobom manažovať. Ale na druhej strane začul som tu aj takú vec, že banky si vyberú na klientoch. Vieme, že v minulosti tento odvod bol vo výške 0,4 percenta. Povedzme si, banky si to v minulosti nevybrali na klientoch? Bolo to tak. Dnes máme 0,2 % a ministerstvom financií je ponechávaná 0,2 %, čiže toto je stále už dávno zarátané v tom, čo, v tom, čo tie banky s klientami robili. Čiže nerobme si ilúzie, že keď to teraz znížim na 0,1, tak banky, všetky automaticky, znížia všetky poplatky o 0,1 % alebo že si to niekde inde nezoberú. Takže v tomto ja nevidím problém. Vidím problém skôr v tej rizikovosti. Skutočne tie prostriedky, tak ako povedal pán minister, mali by zostať pre ten bankový trh v prípade určitých rizík. A myslím si, že čo sa týka tej regulácie, som za to, aby sa skutočne nastavila tak, aby klienti, ktorí si dnes berú napríklad refinance hypoték, nesiahali po ponechaní si splátky, ale navýšení v podstate objemu úverov, a potom s prekvapením zistia, že keď úroky stúpnu, tak nebudú ich schopní splácať.

    A čo sa týka tej marže bánk, áno, tak tiež pán Beblavý mal návrh, ktorý sme mu podporili, ktorý znížil tú maržu bánk, ale povedzme si otvorene, banky, čokoľvek sa deje, ich marže v minulosti stále stúpali. Čiže myslím si, že určitý vplyv solidarity by...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem za možnosť zareagovať. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A v podstate ďakujem aj za spôsob vystupovania kolegov kľúčovo z opozície. A z môjho pohľadu, dokonca vonkajšieho pozorovateľa procesov na našej politickej scéne za posledné mesiace to pri tejto téme považujem za návrat k takému zdravému rozumu a k debate k veci. Pretože to, čo zaznelo kľúčovo z pohľadu opozičných poslancov, je presne pohľad pravoľavý, by som to takto nazval, lebo väčšinovo pravoľavý.

    Najprv by som si dovolil reagovať podnety, ktoré sa týkali priamo návrhu tohto zákona. Som naozaj pamätník, ktorý sa týka, pamätník z pohľadu zavedenia bankového odvodu alebo Bank Love, ak to chceme hovoriť, volať po anglicky, pretože som bol opozičný poslanec, ktorý viackrát provokoval vtedajšieho ministra financií a Ivana Mikloša na to, aby zaviedol takýto typ odvodu v čase v podstate krátko po vrchole, prvom vrchole krízy po roku 2009, ak si pamätáte, v tom krátkom čase vlády Ivety Radičovej v roku 2010 až 2011. Čiže SMER – sociálna demokracia prichádzala, pokiaľ viem, dvakrát bola v tejto Národnej rade s konkrétnym návrhom zákona, návrhom zákona, ktorý vtedajšia koalícia, v ktorej sedí aj dneska väčšina opozície, v podstate bola v danej vláde, vtedy nesúhlasila v rámci obvyklého princípu, čo je z opozičných lavíc, vládnej väčšine zväčša nevonia. Takže tento text bol odmietnutý a potom bol z čista jasna, aj z dôvodov prípravy rozpočtu na rok 2011 a ´12, zázračne tento text zákona skoro vcelku akceptovaný, prepísaný do vládneho návrhu a zákona a presadený a väčšinou hlasov vládnych poslancov.

    Potom po roku 2012 tento odvod bol navýšený o hranicu 0,4 %, budem vám hovoriť len výsledné čísla, aby ste mali pocit, išiel z 0,2 na 0,4. Potom bol dohodnutý tzv. roudmap, alebo cestovná mapa s celým bankovým sektorom na to, ako sa tento objekt má vyvíjať s tým, že bola stanovená konečná hranica. To znamená, ja vás chcem všetkých poopraviť, tento odvod nemal skončiť v roku 2012, mýlite si to s odvodom pre firmy pôsobiace v regulovanom prostredí. Tento odvod sa má podľa platného zákona znížiť z úrovne 0,2 na 0,1. To sme mali ísť na polovičnú úroveň, pretože sa dosiahla hranica akumulácie na úrovni tri štvrte miliardy eur, mal klesnúť na polovicu a mal postupne odoznieť na hranici 0,01, nemal nikdy zaniknúť. Tento napriek debatám, ktoré v tejto sále naozaj boli veľmi vášnivé v rokoch 2010 a 2011, bolo v tom veľa politiky, veľa pravoľavého videnia, veľa populizmu, z tej jednej aj z druhej strany, tento odvod potvrdil svoje vizionárstvo. Pretože banková únia, tak ako je dneska vnímaná, ako i minimálne dva piliere, supervízia a záchranný systém spoločného zachraňovania systémových bánk v bankovej únii, potvrdilo, že to bola presne cesta, ktorú následne v podstate kopírovali európske modely, ktoré sú dneska súčasťou smerníc alebo takého introgovernmentálneho vnímania bankovej únie. Čiže z pohľadu fungovania tohto odvodu myslím, že už dnes nemusíme mať nejak vzrušenie o tom, či je to správna cesta, či je to nejaký ľavicový extrémizmus alebo nejaký revanš. Nie, je to naozaj pohľad na to, že niekto za tú krízu z hľadiska dedičného hriechu DNA mohol niekde v úvode v rokoch 2008 a ´9. To je už tiež možno pre pamätníkov, naozaj v rokoch ´6, ´7, ´8 sme zažili konjunkturálne piky, úplné vrcholy svetového rastu ekonomiky vo všetkých kútoch svetadielov, ktoré dneska sú z pohľadu toho, čo zažívame, neopakovateľné a nedosiahnuteľné z hľadiska rozdelenia rizík vo svete tak, ako ich vnímame. A finančný sektor na tom mal svoj podiel.

    Takže nehľadajme spravodlivosť v týchto systémoch, dokonalú spravodlivosť, ale naozaj aj z hľadiska vlastníckej štruktúry nášho bankového sektora, ktorý je z absolútnej väčšiny vlastnený zahraničnými bankovými domami, s kľúčovou orientáciou na rakúsky, áno, na rakúsky bankový sektor, následne taliansky, trochu nemeckého, niečo z talianskeho, tak vzhľadom na ten rodostrom našich bankových domov treba to vnímať veľmi, veľmi komplexne. Je pravdou, že na začiatku tohto tisícročia Slovensko si vyriešilo svoje problémy, hriechy minulosti, pretože niekto tieto hriechy spáchal v deväťdesiatych rokoch, keď boli naše banky zhumpľované, oddlžili sme ich, stálo nás to 10 a 12 % hrubého domáceho produktu, nikto nám nepomohol, zaplatili sme to sami a je to premietnuté dodnes vo verejnom dlhu, pán kolega. Dovoľujem si povedať, nárek nad veľkosťou dlhu musí so sebou niesť aj informáciu o tom, čo v tom dlhu je.

    Takže toto máme za sebou a dnes máme veľmi zodpovedný prístup, ktorý sa týka budovania akejsi rezervy peňazí v štátnych finančných aktívach. Dnes je to tri štvrte miliardy eur, po čom, ak prejde tento návrh novely zákona, odpovedám na jednu z otázok, to finále, pán Mihál sa tvári strašne otrávene, to finále bude, pán poslanec Mihál, na úrovni skoro 1,3 mld. eur. Tu chcem povedať, že sme oproti iným krajinám oveľa vpredu, ináč to je aj odpoveď na otázku tzv. tretieho piliera bankovej únie, a to je mutualizácia alebo spoluzodpovednosti za ochranu vkladov v celej bankovej únii. A tu máme postoj veľmi blízky Nemecku, kde tvrdíme, že si krajiny majú najprv splniť svoje domáce úlohy, majú si znížiť rizikovosť vlastného bankového sektora, majú si vybudovať ex ante, to znamená, dopredu systém ochrany vkladov. My sme jedna z mála krajín v Európskej únii vrátane starých členských krajín, dôstojných dám Európskej únie, ktorá má dopredu budovaný Fond ochrany kladov a má vybudovaný tzv. rezolučný fond, alebo ak chcete, prepáčte za anglické výrazy, backstop, takú národnú zábezpeku. A to bol práve tento rezolučný fond, ktorý je budovaný štátnymi finančnými aktívami, a keby sa niečo stalo a vždy sa niečo môže stať, práve preto, že naše banky napriek tomu, že sú doma riadené konzervatívnym bankovým dohľadom Národnej banky Slovenska a domácim konzervatívnym manažmentom, ale sú stále prepojené svojimi vzťahmi s matkami, ktoré sú už v takom stave, v akom v Európe banky bývajú, pozrite si posledné výsledky stress testov európskych bánk, a ja nechcem nič spochybňovať, nič zvýrazňovať, ale isté riziká a geografické riziká, kde sú nejaké problémy, sú tam dosť jasne čitateľné.

    Je úplne jasné, že existencia tohto odvodu tu je. Platí aj to, čo povedal pán predseda výboru Kamenický. Mali sme veľa debát o tom, čo sa prenesie do cien a čo sa neprenesie do cien. Viete, že tu okrem zákonnej úpravy, kde sa neumožňuje tento odvod priamo prenášať do cien, máme aj nejakú realitu životnú, ja vás nechcem presviedčať o tom, že čo je zelené je modré a naopak, ale pravdou je, že keď sa tento odvod zavádzal, bol tu obrovský nárek a hrozby o tom, ako prepadne zisk bánk a ako to fatálne sa proste prenesie do cien produktov. Máme za sebou niekoľko rokov fungovania tohto odvodu a viete, že máme nejakú, nejakú stabilitu, transparentnosť, povedzme, že v poplatkovej politike, teraz v úvodzovkách, našich bankových domov, a na druhej strane máme nejaký vývoj zisku. A vývoj čistého zisku napríklad za minulý rok je úplne identický a je stále na úrovni okolo vyše pol miliardy eur ročne za celý bankový sektor. To znamená, je úplne jasné a dokázateľné, že bankový sektor sa vysporiadal s týmto odvodom bez toho, aby sa nejak fatálne ohrozila finančná stabilita sektora ako takého. A zároveň platí, keďže nenavyšujeme tento odvod, hej, my nič iné nerobíme, len ho ponecháme na úrovni hranice 0,2 percenta. Ja by som chcel vidieť v tejto miestnosti tohto romantika, ktorý by prehlásil, že ak ten odvod znížime, tak sa znížia ceny poplatkov alebo ceny služieb. Chcel by som toho romantika vidieť, ktorý si myslí, že dnes je taká miera konkurencie na bankovom trhu na Slovensku, že by sa pokles tohto odvodu preniesol v prospech ľudí. Opozícia strašne rada používa slovo ľudí, v prospech ľudí.

    Pán poslanec Beblavý má ale plnú pravdu, ak hovorí, že ak chceme niečo viac urobiť v prospech ľudí, máme to robiť v prospech ochrany klientov, spotrebiteľov a v podpore konkurencie. Tento odvod, keďže je plošne používaný na všetky bankové domy v tejto krajine, nejde proti konkurencii, národnej konkurencii a rozhodne nejde ani proti ochrane spotrebiteľov ako taký.

    Otázka a odpoveď pánovi poslancovi Jurzycovi ešte z hľadiska toho číselného miš-mašu, ako to môžete nazvať. Doložka hovorí o dopade 52 mil. eur a NBS hovorí o 60 mil., je to netto, brutto bankové, to znamená, pohľad Národnej banky, finančnej stability. Odvody asi naozaj okolo 60 mil. eur navyše oproti pôvodnému scenáru, ale keďže tento odvod je daňovo odpočítateľná položka, znižuje to samozrejme daň z príjmu, takže celkový dopad v prospech verejných financií je niečo cez 50 mil. eur.

    Niečo ste mi... Aha, pardon. Niečo ste mi chceli povedať, pán profesor (rečník sa obracia dozadu)? Ďakujem.

    Takže toto, dúfam, že racionálne z mojej strany, hej, to znamená, mimo politiky, mimo nejakých šťuchancov. Poďme k šťuchancom a k takým tým, ľavopravému nejako videniu sveta.

    Dámy a páni z opozície, bol som pri tvorbe vládneho programu ani nie tak z pozície svojej nejakej straníckej, ale z pozície ministra financií, čo je asi bežné, a stane sa to aj vám, keď budete mať tú možnosť. A táto vláda naozaj tým, že je pravoľavá, alebo stredoľavá, ale tak, kto jak sa pozrie do akého zrkadla, tak to uvidí. Samozrejme, mám v sebe tú krehkú rovnováhu videnia sveta aj pohľadu na verejné financie. Ja som ale minister financií strany, ktorá je sociálnodemokratická. Ja vám hovorím s úplnou, akože bez toho, aby som sa musel za to nejako hanbiť, alebo žeby som to nejako skrýval, ja považujem mieru prerozdeľovania v tejto krajine za stále malú, hej. To znamená, ak by sa páni kolegovia, je vás väčšina, ako v pravici, je to legitímne, váš pohľad na svet, túžba po malom štáte je jedna z túžieb, ktorá v podstate ani nebola naplnená, je aj ťažko naplniteľná vzhľadom na systémy urobené, ktoré sú proste zakomponované v demokratickom zriadení ako takom. Ale ja som naozaj presvedčený o tom, že Slovensko patrí po vyše desaťročnej hegemónii pravicových neoliberálnych postojov z konca deväťdesiatych rokov a zo začiatku tohto storočia, jeho následkom patrí Slovensko v miere prerozdeľovania, čo je podiel výdavkoch na hrubom domácom produkte, alebo v daňovej, to je ad dva, ak chceme hovoriť, to je oblasť zase super odvodov a daní na HDP, patrí na chvost v Európskej únii, na chvost v OECD. Prosím, zoberte to do úvahy. To je stále pravda. Aj po tom, čo vy voláte nájazdy jednofarebných ľavicových vlád, to je stále pravda. Stále je pravdou, že Slovensko patrí po tom, čo ste tu prečítali, ste prečítali, pán poslanec, v podstate taký report dvoch pohľadov Konzervatívneho inštitútu a potom INESS-u. To sú dva syntenky, ktoré sú, ja volám podpionierske organizácie pravicových strán, ony túžia, aby sa zavesili na nejakú funkčnú pravicovú stranu, len nemajú na akú, lebo ste, bohužiaľ, v stave, v akom ste. A ony vám dávajú teda potravu, ktorá je, bohužiaľ, aj často manipulatívna. Už, pán poslanec, vy ste tu vymenovali, viete, ja by som tu mal byť majstrom manipulácie v číslach po tých rokoch, ale snažím sa, snažím sa nebyť chytaný za slovo, ale nemôžte, viete, skombinujete, skombinujete európske peniaze so štátnymi, štátne s verejným sektorom, verejný sektor je štát a samospráva, vrátane žúp, našich milovaných, aj vrátane Banskobystrickej župy, aj so všetkými zamestnancami, učiteľmi. Aj týmto proste. Ja chápem snahu dať trochu inzulínu zase, to už je, štát je zlý, nevie to a proste my sme to vedeli robiť, to v rámci súťaže, ktorá je legitímna a ktorá by tu mala prebiehať namiesto mnohých iných vecí a je v pohode. Je na nás, aby sme v záujme sa preli o tom, čo má byť nejaká vízia.

    Ja vám hovorím, že ak si napríklad, pán poslanec Mihál sa tu proste, sa čuduje nad tým, čo v Bratislave sa udialo pre infraštruktúru, to je taký typický pohľad Bratislavčana a toho, čo vidí len tak za Inter a nikde inde. Viete, lebo ja poznávam veľa ľudí, dokonca vo vlastnej rodine, ktorým vôbec nezáleží na tom, čo je za Bratislavou, majú to úplne v paži. Ako načo je, sú ľudia, ktorí povedia, načo vám je nejaká diaľnica za Trnavou, načo vám je za Pezinok niečo, však tu sa deje svet, tu sú plné Shopping Moly, tu sú ľudia a komu tu vôbec, akože nejak, niečo sa mu deje ako nejaké zlé?! Lenže títo ľudia a títo ľudia píšu do novín každý deň, rozčuľujú sa o tom, aké to je. Ako je to možné nevedieť žiť s Rómami na východnom Slovensku, nevyjsť s nimi? Ako je to možné, keď tuto v bratislavskej kaviarni je to tak všetko iné a my by sme chceli byť iní a hlavne chceme robiť dobre pre ľudí, že, pán Mihál a ostatní?!

    No, máme takú krajinu aj z pohľadu verejných financií, aké sme si nastavili proste pravidlá. Ja vám chcem len povedať, že ak sa budeme, hľadieť, napr. v Bratislave, Bratislava je podľa mňa hanbou jedného hlavného mesta, jednej krajiny európskej, z pohľadu toho, ako vyzerá. Ak si myslíme, že to budeme riešiť tým, že bohatší si kúpia SÚV, len na to, aby cez tie jamy prechádzali bez problémov, a ďalej budú platiť proste, máte tu miliónové nehnuteľnosti, na týchto kopčekoch tuto v okolí, kde sa aj radi stretávate. Dane sa tu platia z nehnuteľností také ako v Rožňave alebo v Košiciach. A vy sa nečudujte, dámy a páni, lebo keby sme tu prišli s návrhom zákona o zvyšovaní napr. dane z nehnuteľnosti, tak to by ste tuná mali plné ústa ľudí. Problémom je, ten, napríklad, viete, miera, Bratislava je osobitný prípad, kde financovanie samospráv je vzorec, ktorý tu bol proste implementovaný do legislatívy tiež ešte za jednej inej múdrej vlády, a proste na hlavné mesto sa z tohto pohľadu asi zabudlo. A ja si, nepovažujem za úplne normálne, aby hlavné mesto vedelo zrekonštruovať svoje cesty a chodníky len vďaka injekcii zo štátnych firiem, čo sa muselo udiať minulý rok, aby sme tu mohli mať zopár potentátov z Európy a aby sme tu proste sa nemuseli hanbiť, že vám niekto spadne do kanála. Toto je ale výsledok, toto je jeden z výsledkov vášho videnia. Niektoré, teraz nechcem hovoriť, všetkých vás, ale niektorých tých, takých tých nositeľov zástav toho malého, malého až najmenšieho štátu, aký je a každý si bude nosiť so sebou vedro asfaltu a zaasfaltuje si tú svoju dieru pred svojím domom. Asi by toto možno mohlo byť jedno z videní.

    Ja vám chcem len povedať, pán kolega, že o miere prerozdelenia napríklad, ak do toho započítate napríklad, že zníženie druhého piliera, hej, z deväť na štyri, je väčšia miera daňového zaťaženia, čo je napríklad v tejto analýze tak zarátané, tak je to zlé. Proste je to populizmus, chceme, aby nám tak vyšlo, tak vyjde, keď si tak povieme. Takže ja sa vraciam okľukou. Miera prerozdeľovania v tejto krajine je stále malá, miera efektivity výberu mnohých daní je stále ešte nedostatočná. Vidíme to cez tzv. VAT Gapy a ďalšie gapy z hľadiska teoreticky možného výberu. Máme všetci, či tu sme my alebo budete tu vy, roboty ako na kostole, z pohľadu toho, aby orgány štátu z hľadiska dodržiavania zákonnosti, lebo hovoríme o zákonoch, dosiahli optimálne európske minimum. Tak to nazvime.

    A ešte k fiškálnym cieľom. Rozpočet bude samozrejme záležitosť tejto jesene aj z hľadiska politických diskusií v koalícii, aj samozrejme z hľadiska obrany a útokov na tento rozpočet, návrh rozpočtu, ktorý tu zažijeme niekedy v novembri a decembri tohto roku. Ja vám len môžem povedať, že ciele, ktoré schvaľuje vláda v programe stability, lebo to je ten dokument, ktorý vlastne definuje základné ciele na najbližšie roky, tieto ciele sme schopní dosiahnuť bez nejakých zásadných zmien v napr. daňovom mixe, ak to chceme takto nazvať. Pravdou ale je, že vláda sa dohodla na tom, že znižuje daň z príjmov právnických osôb o jednopercentuálny bod a ruší daňové licencie, čo je dohromady v tom strednodobom pohľade štvrť miliardy eur ročne. To je základná vec, na ktorú vám, stále vám musím proste, musím, zrovna ak hovoríte o plusoch a mínusoch, zabúdate hovoriť o tomto základnom čísle. Už len návrh zákona o dani z príjmov, ktorý ešte nie je v hotovej vládnej podobe, má v sebe doložku, ktorá hovorí o negatívnom dopade 130 mil. eur na budúci rok. To len aby ste chápali ten koncept, v ktorom žijeme. Ale chcem povedať, že bez týchto zásahov sme schopní dosiahnuť ciele, ktoré sú stanovené, a tie sú na rok 2019 stanovené v objeme prebytkového rozpočtu, ale nie sme schopní tieto ciele dosiahnuť pri napĺňaní vládnych priorít, ktoré sú pomenované tiež v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa týkajú napríklad platových pomerov našich učiteľov a ďalších zamestnancov štátnej a verejnej správy, navýšenie obrany výdavkov, zvyšovania výdavku v oblasti životného prostredia, atď., atď., ale uvidíte, a ja vám to garantujem, som tu zažil štyrikrát, zažijem to päťkrát, všetci tí, ktorí sa zaprisahávate o tom, ako veľa štát vyberá, ma tu budete kritizovať o tri mesiace, kde všade chýbajú peniaze. Stavme sa!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    A teraz nasleduje ďalšie druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 179. Návrh na jeho pridelenie máte pod číslom, v parlamente, 180.

    Pán minister financií, nech sa páči, opäť máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 179.

  • Ďakujem veľmi pekne. Cieľom novely zákona je umožniť podpísanie dohody o preklenovacom financovaní tzv., ide o tzv. bridging financing. Jedná sa o doplnenie súčasného rámca druhého piliera bankovej únie, slúžiaceho na riešenie krízových situácií bánk v Európe. Podpisom dohody zabezpečíme možnosť poskytnutia dodatočných prostriedkov pre riešenie krízových situácií finančných inštitúcií so sídlom na Slovensku a podporíme teda stabilitu slovenských bánk a ochranu prostriedkov slovenských občanov. Stanovený postup vyplýva zo záväzku Slovenskej republiky ako členského štátu bankovej únie a rovnako z programového vyhlásenia vlády.

    Novela ďalej zosúlaďuje právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri riešení krízových situácií a spresňuje znenie zákona s ohľadom na vývoj v oblasti riešenia krízových situácií v Európe. Tento návrh zákona bol takisto predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke a Európska centrálna banka k novele nevyjadrila pripomienky, čo oznámila listom z konca júla tohto roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Náhlikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne a otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Mihál, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, keďže pán minister financií nevyužil možnosť vstúpiť do rozpravy pri predchádzajúcom bode, ale vyjadril sa až v záverečnom slove, na ktoré nie je možné reagovať, dovolím si mu odkázať dve veci touto formou.

    Po prvé, ja som vás, pán minister, nijakým spôsobom neurážal, hoci by príležitostí bolo veľa. Ak ste aspoň trošku dávali pozor, tak by ste počuli, že som hovoril o tom, že sa výstavba diaľnic zastavila, nie o tom, že sa stavia v Bratislave, že sa prebudováva obchvat. Práve som sa pýtal, či máme toľko peňazí, keď nestaviame diaľnice, ale meníme funkčné tabule na bratislavskom obchvate za, v úvodzovkách, ešte funkčnejšie. Ja osobne chodím napríklad na východ Slovenska prakticky každý mesiac a nie sa tam ukazovať na tzv. výjazdové rokovania vlády, ale reálne sa baviť s ľuďmi bez ochranky. Ja som schopný ísť na toaletu bez toho, že by som sa bál, že od opitého štangasta dostanem jednu po hlave. Neviem, či si to dokážete predstaviť aj vy. Mohol by som hovoriť niekoľko alebo mnohé odkazy, ktoré mi, ľudia vám posielajú, čo robíte zle. Ale dobre, ja sa len znova spýtam, kedy a ako sa budú zvyšovať nezdaniteľné minimá? Kedy a ako sa budú zvyšovať daňové bonusy pre deti, pre tie deti tých chudobných rodičov na východnom Slovensku napríklad? Kedy a ako sa zvýši odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch, ktorú ste nastavili tak, že to bájne zvyšovanie minimálnej mzdy, ku ktorému znovu pristupujete, z väčšej časti zhltne štát na vyšších daniach a odvodoch, a len menšia časť sa dostane k samotnému zamestnancovi. Žiadam vás o odpovede na tieto otázky.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami nikto sa nehlási.

    Pán minister, chcete teraz reagovať na pána poslanca? Nech sa páči.

  • Pán poslanec je samozrejme úplne mimo, pretože sa rozpráva, dáva mi otázky, ktoré sa vôbec netýkajú ako predmetu tak, že predmetom rokovania je návrh zákona, ktorý sa týka bankovej únie, druhého piliera bankovej únie, to znamená, rezolúcie bánk.

    Napriek tomu, pán poslanec, že my sa poznáme už nie krátku dobu, a viete, moja skúsenosť je to, že ste z hľadiska politickej diskusie neuveriteľne precitlivelý na svoju osobu. Ja môžem povedať zo skúsenosti, že ja tú šancu v pozícii či už opozičného alebo vládneho poslanca som nikdy nemal. Prečo bola sústredená z hľadiska pozície, ktorú som mal, na mňa taká pozornosť, že proste vám neodporúčam pokračovať v tejto pozícii, lebo to nie je nič osobné. Je to naozaj aréna, v ktorej musíme zniesť veľa. Vy to dobre viete, veľmi radi to využívate. Takže keďže ste predstaviteľom strany, ktorá má pohľad liberálny, dokonca ste sa chvíľu uchádzali o predsedu takejto strany, i keď slovo strana pri počte vašich členov, je odvážne slovo a z hľadiska výsledku volebného to je bez komentára. Takže z tohto pohľadu vás len proste prosím, aby ste museli strpieť otvorenú reč, ktorú mám voči vám a vždy budem mať. Pretože váš pohľad na svet je iný ako môj pohľad na svet a tak to bude, a preto ste vy v takejto dneska, pán Poliačik povedal, zatiaľ najliberálnejšej strane na Slovensku a ja som v strane inej.

    Ak ste sa ešte pýtali, odpoviem vám samozrejme aj na otázku, ktorá sa týka odpočítateľnej položky, s ňou sa vysporiadaval rezort zdravotníctva a poisťovne v podstate len v posledných dňoch. Mala táto odpočítateľná položka mierne negatívnejší dopad, ako bol pôvodne napočítaný. Viete, že to bol v podstate z nášho pohľadu experiment, ktorý podľa nás dobre dopadol, pretože ho využívala obrovská masa ľudí. Bohužiaľ, až väčšinou v ročných zúčtovaniach, nie v tom priebežnom odmeňovaní. Tam sme museli urobiť aj legislatívnu zmenu a pevne verím, že sa to polepší. Ten dopad na výšku nákladov práce a čisté disponibilné príjmy bol v pomere, tak ako sme pôvodne predpokladali, to znamená, fifty-fifty v prospech zamestnávateľov a v prospech zamestnancov. Takisto musím povedať, že vláda z pohľadu svojho mandátu bude pokračovať vo zvyšovaní minimálnej mzdy, a dúfam, že dokonca sa jej podarí zmanažovať v podstate konsenzus, aspoň ja som bol skoro, blízko svedkom skoro konsenzu medzi zamestnávateľmi a odborármi v otázke debaty minimálnej mzdy na budúci rok. A takisto vám chcem oznámiť, že sa nebude táto odpočítateľná položka valorizovať, pretože opäť vládna ekipa sa dohodla na tom, že nepôjde cestou znižovania nákladov práce, čo bol koncept ktorý presadzovala jedna kľúčová strana koalície, ale proste zvíťazil koncept znižovania dane z príjmov právnických osôb. Čiže mojou odpoveďou je, že sa táto odpočítateľná položka valorizovať nebude. Takisto nerátam s valorizáciou odpočítateľnej položky, ak hovoríme o zdaňovaní fyzických osôb.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    A, pán poslanec, nech sa páči.

  • Dobre, pán minister, ako ja beriem to, že vy si jednoducho nemôžete nikdy, nikdy odpustiť podrýpavanie, patrí to jednoducho ku vám. Aj ten šibalský úsmev, z ktorého si niekto, ktorý možno niekto má rád, niekomu to možno ide na nervy. Ale to ste skrátka celý vy, presne, ako sa to hovorí.

    Pokiaľ ide o tie odpovede na otázky, ktoré som vám dal. Tak vy ste teda teraz povedali ľuďom, ktorí pracujú za minimálnu mzdu alebo za 450, 500 eur, že žiadne, ale žiadne výhody pre nich jednoducho nechystáte. Jednoducho im dane sa vlastne nepriamo budú zvyšovať. Im sa vlastne nepriamo budú zvyšovať zdravotné odvody, im sa vlastne nepriamo bude znižovať čistá mzda. Nijakým spôsobom nechcete pomôcť rodinám s deťmi, ktoré poberajú daňové bonusy. Skrátka, toto je váš odkaz ľuďom krajiny, mladým rodinám, pracujúcim za minimálne mzdy, ktorý ste im práve dali.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko. Nie?

  • Reakcie osloveného.

  • Čoby nie (vyslovené s pobavením). Nech sa páči.

  • Ja vám s tým úsmevom, ktorý vám tak lezie na nervy, odkážem, že vy ako bývalý minister práce ste na tých ľudí kašlal vysoko aj so svojou štátnou tajomníčkou, čo sa prejavovalo aj vo výsledkoch vašich volieb v roku 2012.

    Ďakujem.

  • Poďme radšej ďalej. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tlač 180. Tlač Národnej rady máte pod číslom 181.

    Pán minister financií, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 180.

  • Ďakujem veľmi pekne. Za obdobie posledného roka dosiahol podľa Národnej banky Slovenska medziročný rast spotrebiteľských úverov úroveň až 15 percent. Je nevyhnutné, aby bol rast objemu spotrebiteľských úverov postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi za účelom samozrejme maximalizácie zisku, ktoré malo v mnohých prípadoch negatívny dopad na spotrebiteľa.

    Návrh zákona je teda reakciou na snahu Národnej banky Slovenska o väčšiu kontrolu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Cieľom návrhu zákona je zabrániť preúverovaniu sa spotrebiteľov a to prostredníctvom napríklad aj týchto nástrojov.

    Stanovenie ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, to je takzvaný scoring klienta. V ďalšom ide o stanovenie limitu na lehotu splatnosti a stanovenie požiadaviek na predkladanie dokladov a overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, jeho zohľadnenie zníženia príjmu spotrebiteľa najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku.

    Prijatím návrhu sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel nielen na samotné banky, ale na všetkých veriteľov, vrátane takzvaných nebankoviek, ktoré tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Po prijatí navrhovanej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch však bude pre spotrebiteľa s ohľadom na potrebu jeho posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver náročnejšie ho získať.

    Návrh zákona obsahuje aj riešenie otázky postupovania pohľadávok tak, aby pohľadávka vyplývajúca zo spotrebiteľského úveru nemohla byť postúpená na iného ako na veriteľa s neobmedzenou licenciou Národnej rady Slovenska.

    Obsahom návrhu je riešenie vzájomnej výmeny informácií medzi registrami spotrebiteľských úverov.

    Ďakujem. Toľko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Radovanovi Balážovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadok som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že ten návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval v nasledovných výboroch: vo výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a vo výbore pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Tak pokým mi, pán predsedajúci, nezoberiete slovo, vážený pán minister, budeme teda pokračovať v tom pingpongu, ktorý sme začali, keďže ste zase využili na osobné útoky záverečné slovo. Tak ja vám teda pripomeniem, čo sme za jeden rok. Vy ste ako vláda SMER-u deviaty rok pri moci, my sme boli rok vo vláde. Tak ja vám poviem, čo sme urobili pre mladé rodiny. Dobre? Zvýšili sme materskú z 55 % hrubej mzdy na 65 % hrubej mzdy. Predĺžili sme materskú o 6 týždňov alebo, inak povedané, o 1,5 mesiaca. Umožnili sme reálne čerpanie materského nielen matke, ale aj otcovi dieťaťa, respektíve náhradným alebo adoptívnym rodičom. To je pokiaľ ide o materskú.

    Vy ste za tých deväť rokov, čo ste vo vláde, pridali 5 percent. To je všetko, hej, takže si to porovnajme. Príspevok na starostlivosť o dieťa, takzvané jasličkovné, my sme ho zvýšili zo 164 na 230 za ten jeden rok. Vy ste ho nedávno zvyšovali po piatich rokoch z 230 na 280. Ale tu by som chcel pripomenúť kolegyniam a kolegom, ktorí nesledujú až tak túto problematiku, keď sa bavíme o tom jasličkovnom, viete, čo robí váš minister práce, sociálnych vecí a rodiny v týchto dňoch? On v týchto dňoch pretláča v legislatívnom procese takzvaný jasličkovný zákon, ktorý reálne spôsobí zánik niekoľkých stoviek, možno tisícky súkromných jaslí. To robí váš minister práce, toto.

    Ďalej, pokiaľ ide o starších ľudí, my sme za ten rok presadili to, aby sa zaviedol takzvaný príspevok na odkázanosť 320 eur, ktorý po dlhých rokoch volania konečne začali dostávať zo zákona aj takzvaní neziskoví alebo neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Váš minister teraz mal v pripomienkovom konaní novelu zákona o sociálnych službách, po ktorej tá verejnosť alebo tí poskytovatelia dlhodobo volajú, a s prekvapením zistili tí poskytovatelia, že váš minister, alebo vlastne aj vy, lebo vy sa staráte o financie, nepridáte týmto zariadeniam vôbec nič napriek tomu, že vás o to dlhodobo prosia, žiadajú, vypisujú, žobronia, ale nič. Ani eur, ani euro. Namiesto toho, namiesto toho tu o pár dní slávnostne minister práce Richter donesie zákon o vianočnom príspevku, kde tak ako každý rok bude robiť veľké haló o tom, že pridá 12 eur vianočného príspevku dôchodcom. Toto je vaša politika. Z tohto si, prosím vás, robte srandu.

  • Akurát som vás chcel upozorniť, aby ste nehovorili o pánovi ministrovi Richterovi. Však ten sem príde, ten, predpokladám, že aj tak budete vystupovať, ale ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Burian ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán Mihál, ja len chcem upozorniť, že sociálne služby sú originálnou kompetenciou miest a obcí a vyšších územných celkov, čiže pridanie je na strane práve týchto inštitúcií. Rozdiel je v tom, že oproti stavu, keď sme preberali ministerstvo v roku 2012, sa tento objem peňazí, ktorý sa pre tieto spoločnosti poskytuje, zvýšil takmer o 50 %, a to z titulu toho, že tých zariadení pribudlo podstatne viac. Vzniklo nových 5-tisíc miest alebo viac ako 5-tisíc nových miesť. Čiže pokiaľ sa týka sociálnych služieb, tam je treba skôr robiť systémové riešenia na zmenu celkového systému poskytovania týchto peňazí a vôbec nejakej zodpovednosti zo strany jednak štátu a jednak zo strany poskytovateľov. A možno ten systém uzrie sveta svetov, čo sa týka financovania sociálnych služieb podľa stupňa odkázanosti. Nie tak, ako vy ste zaviedli, že ste dali všetkým, všetkým prijímateľom 320 eur bez ohľadu na to, že či bol v dvojke stupňa odkázanosti alebo v šestke. Potom ste to zvýšili blahosklonne, že len od štvorky môžu ľudia, by som povedal, vstupovať do týchto zariadení. Takže ľudia, ktorí normálne chodili popritom do zamestnania na nejaký polovičný úväzok, dostávali 320 eur. Preto mestá a obce neboli v stave alebo neboli vôbec ochotné financovať, a jediný stav bol, že vyššie územné celky mali obrovský problém s dofinancovaním v čase, keď teda bola kríza. Ale musím povedať, že ten výrazný, výrazný nárast bol niekde inde a bol práve za éry 2012 – 2016.

    Pokiaľ sa týka sociálnej oblasti, pán minister bývalý, nemáte sa čím chváliť. Bola to jedna hrôza niekedy.

    Ďakujem.

  • Moment, ale najprv pán poslanec Mihál ešte bude reagovať na pána poslanca Buriana, potom pán minister môžte.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Burian, niekoľkokrát ste si protirečili vo vašom príspevku. Ja nie som schopný to ani zreprodukovať, že čo ste vlastne povedali. To ani pán predseda parlamentu takého vystúpenia prakticky nemá.

    Jednoducho príspevok 320 eur dostávali zo zákona všetci občania v tom najvyššom stupni odkázanosti. Taký stav som po sebe nechal. Keď si pozriete súčasný legislatívny proces a súčasnú novelu zákona o sociálnych službách, mimochodom pripomínam, že minister Richter je vo funkcii piaty rok, čiže mal dosť času na to, aby urobil všetky tie zmeny, o ktorých ste v tom vašom, v tej vašej faktickej poznámke hovorili. Keď si pozriete teda pripomienkové konanie k zákonu, k novele zákona o sociálnych službách, tak je tam niekoľko zásadných pripomienok od poskytovateľov neverejných zariadení, od neverejných poskytovateľov, ktorí zásadným spôsobom argumentujú a žiadajú zvýšenie financií. Ich nezaujíma, či ich dostanú od obcí, od VÚC-ky alebo od štátu, ale kričia na poplach, pretože to, čo dostávajú dnes, im jednoducho na kvalitné poskytovanie služieb nestačí.

    Vy na druhej strane zvyšujete napríklad minimálnu mzdu. Akým spôsobom má poskytovateľ sociálnych služieb pri zachovaní, povedzme, štyristo- alebo päťstoeurového poplatku od klienta napríklad, napríklad rešpektovať zvyšovanie minimálnej mzdy, o ktorom hovoríte? Beriete, beriete, beriete, tu máme živý príklad ministra financií, ktorý berie, berie a berie na nových a vyšších daniach, ale tým, ktorí potrebujú, nedávate.

  • Nech sa páči, pán minister, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Tak dúfam, že záverečná replika vo vzťahu osobného rozhovoru, ktorý tu mám s pánom Mihálom. Vidíte, pán Mihál, ste schopný v jednej vete uraziť dvoch ľudí. Urazili ste pána Buriana aj pána predsedu Národnej rady Danka, keď ste sa vyjadrili k ich rečovým schopnostiam. Viete, to je o tom, že tu hovoríte o mne, o tom, ako tuná vyrývam, tak vy ste proste sám osebe proste princíp vyrývania akože. A to je ten problém, ktorý máme možno aj my medzi sebou. V jednej vete ste urazili dvoch ľudí v odpovedi, ktorá nemusela mať tento, tento náboj.

    Nie som odborník na sociálne služby, ale pamätám si ako občan v závere vlády Ivety Radičovej, keď ste presadili zákon, to platenie v podstate v týchto zariadeniach samotnými dôchodcami, pokiaľ viem, bolo tam až do nejakej sumy, tuším 50 %, alebo koľko si mal vlastným, buď rodina mu mala prispieť, alebo samotný dôchodca. Nie som v tejto oblasti odborník. Viem, že bola prijatá takáto, takýto zákon alebo podobný zákon na podobných princípoch, ktorý nútil v podstate samotných dôchodcov a ich rodinných príslušníkov prispievať. A potom si pamätám, a to je, to je proste obraz úplne jasného pokrytectva istých ľudí v istých kruhoch v politike, potom si pamätám tých istých ľudí, ktorí hlasovali za tento zákon z vašej dielne, ako sa chytali za ruky pred ministerstvom práce, sociálnych vecí, jeden z nich bol aj terajší župan a strašne voči tomu proste brojil a nesúhlasil s tým, pretože ľudia sa búrili. Ale to už ste boli vy preč a riešili ste si, lízali ste si rany z výsledku volieb v roku 2012, ktoré teda naozaj boli, boli chatrné, ledva ste sa dostali do Národnej rady. To bola moja reakcia na to, čo ste tu vypočítali, čo ste urobili. Ale čo ľudia vnímali, to bola druhá vec, alebo proste sa to určite odzrkadlilo aj na vašom volebnom výsledku v roku 2012.

    Ja takisto neviem povedať, nie som poberateľ, nie som klient, chvalabohu, som ešte zdravý a nie som poberateľ tých služieb, ktorými sa rezort práce zaoberá, ale môžem vám povedať, že z vašej dielne vyšiel, napríklad novela zákona, nikdy som to verejne nepomenoval, ale vy ste mojej žene za moju prvorodenú dcéru znížili materskú z maxima na minimum svojím babráckym návrhom zákona. Ona bola platiteľka z maximálneho vymeriavacieho základu, potom pred, tesne pred pôrodom, pár mesiacov pred pôrodom vlastne si spoludobrovoľne prispievala a vy ste tuto nejakou, sociálnym inžinierstvom tuto v Národnej rade vtedy vlastne dávali nejakú minimálnu lehotu, ktorú ste museli, museli platiť ako dobrovoľný prispievateľ. Ona svoje tieto lehoty nedostala a z človeka, ktorý vás možno aj volil, z maximálnej materskej ste ju dostali na minimálnu materskú ako vlastne z minimálnej mzdy. Myslím, že vám o tom aj písala, asi je to nereprodukovateľné, čo vám písala, ale myslím si, že o vašom, vašich schopnostiach si urobila svoj dojem. Takže za moju prvorodenú dcéru vaša odbornosť a to, čo ste ľuďom akože dali, ja vám to viem podpísať čierne na bielom, čo ste dali. Aj to sa možno niekedy stane.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými dvaja páni poslanci, pán poslanec Burian, pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Tak z toho vystúpenia budem reagovať na ten záver. Ako nikdy by som nečakal, že minister financií sprdne človeka, ktorý urobil opatrenia na to, aby sa nezväčšovala diera v Sociálnej poisťovni. Vy asi neviete o tom, že cez dobrovoľné poistenie sa v tých posledných rokoch vynášali zo Sociálnej poisťovne desiatky miliónov eur na takýchto kvázi falošných materských. Vy asi vôbec netušíte o tom, ako Sociálna poisťovňa funguje a čo je to nemocenské poistenie a podobne. Vy asi nie ste minister financií tejto vlády. Vám je to asi úplne jedno. Keby sa k tým opatreniam, keby som tie opatrenia neurobil, tak je dnes Sociálna poisťovňa v 30,- 40-miliónovom deficite, ďalšom, oproti tomu, čo tam je naviac. Chápete to? A vy sa tu budete sťažovať a vyplakávať, že vaša manželka na to doplatila.

    Samozrejme, že na to pár ľudí doplatilo, ktorí síce z dobrovoľného poistenia chceli takýmto lacným spôsobom zvýšiť materské. Samozrejme, že áno. Tí, ktorí o tom vedeli, a vedelo o tom stále viac a viac ľudí, ktorí tento systém zneužívali doslova. A vy tu teraz budete rozprávať, že ako ste boli poškodení vo vašej rodine. Tak toto z úst ministra financií je tak smiešne, že ten váš úsmev ešte viacej natiahnite, lebo to ako nestačí.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pán minister dobre povedal v tejto súvislosti, čo sa týka sociálnych služieb. Ja len zopakujem, aby bolo všetkým jasné. Vy po nástupe ste urobili iba to, že ste zvýšili podiel človeka, ktorý je v tomto zariadení, na 50 percent. To bol jediný reformný krok, ktorý ste urobili v zákone o sociálnych službách. Druhý kvázi ten reformný krok, ale to už nebol reformný, ste zunifikovali pre všetkých tých, ktorí majú druhý stupeň odkázanosti, aj tí, ktorí majú šiesty stupeň odkázanosti, všetkým ste dali "vsjo rovno" 320 eur. Toto si myslíte, že je normálne? Veď to nemôže, nemôže byť podľa môjho názoru normálny stav, a to bolo vlastne, taký systém sa jednoducho viazal cez všetky zákony (reakcie z pléna), ktoré boli predkladané, bohužiaľ, za vašej asistencie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, reagujte na pána ministra.

  • Ja reagujem na pána ministra, ale pán minister zopakoval vlastne aj obraz sociálnych služieb. A práve preto som reagoval. A to, že teda je to pravdou, ja si myslím, že každý občan, ktorý si vie prečítať základné zákony. Pán minister, myslím si, že bolo to veľmi, veľmi jasné, zrozumiteľné. A myslím, že je dôležité to, aby všetci občania Slovenskej republiky vedeli, čo sa za ministrovania pána Mihála udialo v sociálnej oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Beblavý. Poďte veľmi rýchlo, lebo sa ujme slova zas ďalší.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, na úvod povedať, verím, že sa zhodneme, že to, čo sme tu zaznamenali v ostatných možno pätnástich minútach, zrejme ukazuje, ako pán minister Kažimír optimisticky, keď, myslím, v záverečnom slove k prvému bodu hovoril o tom, že tá kvalita debaty je tu teraz iná po tom lete, a že netreba kričať hop, kým neskončia všetky body. Ale dovoľte mi možno, a je mi to ľúto, lebo ten zákon, o ktorom chcem aj ja vystúpiť, je mimoriadne dôležitý a týka sa milióna domácností doslova na miliárd eur, a je mi ľúto, že k nemu nie je väčšia debata. Ale na druhej strane z pozitívneho hľadiska vďaka tejto diskusii sme zistili, že partnerka pána ministra možno už aj volí SMER dnes, čo v minulosti teda zjavne asi nebola, nebola pravda podľa toho, čo hovoril.

    Ale teraz k tej samotnej, samotnej veci. Pán minister, ja som, ak dovolíte, chcem vás opýtať tri otázky v súvislosti s týmto návrhom zákona. Myslím, že keď máme tri čítania, máme výbor, ešte je čas aj pracovať na nejakých pozmeňovacích návrhoch, takže nechcem dneska ísť do detailov, naozaj sa chcem spýtať na tri veci, ktoré s tým súvisia.

    Tento zákon, ako ste vy aj v tom úvode vysvetlili, sa týka spotrebných úverov, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú dneska už pomerne značný objem peňazí a aj rýchlo rastú. A aj pravdivo ste pomenovali, že hlavným cieľom tohto zákona je spomaliť tento, tento rast. Ten, kto na to najviac tlačí, je Národná banka Slovenska, ktorá sa obáva, že teda ak takýto úverový rast sa môže preklopiť až do nejakého, úverovej bubliny, tak to môže aj pre samotné banky, aj pre ekonomiku znamenať výrazné riziká. Napriek tomu sa treba podľa môjho názoru spýtať niekoľko otázok a rád by som na ne dostal od vás odpoveď.

    Tá prvá je, že či vláda alebo teda parlamentná väčšina, ale vláda ju zastupuje v týchto veciach, má nejakú celkovú koncepciu riešenia, alebo ako pristupuje k problematike zadlžovania domácností a spotrebiteľov. Pretože vidíme, že pani ministerka Žitňanská prichádza s nejakou formou, nechcem to rovno nazvať exekučnej amnestie, ale s nejakou formou posilnenia osobného bankrotu a oslabenia možnosti vymáhania dlhov. Vy prichádzate s touto novelou. Všetko sú to veci, ktoré zasahujú teda významne nielen do podnikania desiatok právnických osôb, ale naozaj zasahujú do aj vzťahov medzi ľuďmi, ktorí aj nie sú v tom biznise, najmä v prípade toho, čo predkladá ona, a týkajú sa dneška aj budúcnosti naozaj milióna domácností. Pri počte exekúcií, ktoré máme dneska už aj na dôchodcov v Sociálnej poisťovni, pri počte iných exekúcií, ktoré máme, máme niekoľko miliónov exekúcií v tejto krajine a v tejto chvíli živých. Na druhej strane nám prudko rastú tie spotrebiteľské úvery.

    Preto ma zaujímalo, lebo som nepočul a ani v programovom vyhlásení vlády som si neprečítal nejaké aspoň základné vyjadrenie filozofie zo strany vlády, ako ucelene vnímate túto vec. Je to celé dobré, zlé, čo je na tom dobré, čo je na tom zlé, kde sú tie limity a podobne. To je možno taká z vášho pohľadu všeobecná otázka, ale mne veľmi chýba, že v takej dôležitej veci táto diskusia neexistuje.

    A teraz mi dovoľte dve konkrétnejšie otázky. Vy ste pomenovali, že táto novela by mala viesť, a ak bude úspešná, povedie k tomu, že niektorí ľudia, ktorí si dnes môžu požičať cez spotrebiteľský úver, si nebudú môcť požičať. To je, zjednodušene povedané, jej dopad, chcete zvýšiť nároky na dlžníkov. Otázku, ktorú mám, je, či máte opäť premyslenú dostupnosť alternatív pre ľudí, ktorí teda nesplnia tieto náročnejšie podmienky a napriek tomu sa ocitnú v situácii, kde by potrebovali si požičať na nejakú životnú situáciu.

    Nedávno, poviem príklad, nedávno som čítal knihu jedného Američana, bieleho, ktorý napriek tomu vyrástol v extrémnej chudobe, a písal o prostredí, v ktorom vyrastal. A hoci dnes je veľmi úspešný človek, tak vysvetľoval, ako má pocit často, že politici nerozumejú ľuďom, ako je on. A ilustroval to práve tým, že on všetky, napríklad tieto boje s nebankovkami, v Amerike ich volajú inak, ale je to veľmi podobné, hovoril, že on im rozumie, lebo, samozrejme, často je to zneužívané, ale na druhej strane hovorí, že on bol opakovane v živote v situácii, že keby si nemohol, povedzme, aj na týždeň, na krátku dobu požičať takýmto aj nevýhodným spôsobom, mal by ešte oveľa vyššie náklady a životné problémy, lebo by nebol schopný pokryť niečo, niečo iné, čo by ho stálo ešte oveľa viac. Možno by predali auto, možno by predali aj bývanie a podobne. To znamená, že bez toho, aby akokoľvek, spôsobom chceli hájiť subjekty, ktoré využívajú takúto situáciu, mám otázku, či má ministerstvo financií, resp. vláda premyslené, aké sú teda alternatívy, dostupné alternatívy pre ľudí, ktorí po tejto novele už na spotrebiteľské úvery nedosiahnu. Či ju máme nejakým spôsobom premyslenú.

    A tretia moja otázka sa týka toho, že či má vláda a ministerstvo financií urobenú dopadovú analýzu z hľadiska ceny pre klientov, ktorí sa k tým úverom naďalej dostanú. Teda jeden dopad bude na tých, ktorí si dneska požičať môžu a po tej novele si už nebudú môcť požičať, to bola tá moja predchádzajúca otázka. A druhá moja otázka smerom na tých, ktorí si aj dneska môžu požičať, aj po novele si budú môcť požičať, či máte urobenú dopadovú analýzu z hľadiska zdraženia cien tých úverov. Lebo jedna z vecí, ktorá na Slovensku dlhodobo bola problémom, že práve spotrebné úvery boli v porovnaní s Európskou úniu extrémne drahé. My máme euro, sme v eurozóne, to znamená, že naše banky si požičajú za úplne rovnaké úroky ako všetky banky v eurozóne, napriek tomu úroky na našich spotrebiteľských úveroch aj z bánk, nielen z nebankoviek, ale aj bánk boli oveľa vyššie, ako je priemer eurozóny a v poslednom období začali konečne tieto úroky klesať.

    Totižto tým, že súťaž medzi bankami sa presúva jednak na trh v oblasti bývania, ale teraz už sa presúva do tejto oblasti, znamená tlak aj na znižovanie, znižovanie cien, teda pri bankách je to, a nebankovkách je to znižovanie úrokov. Pretože ak by táto vaša novela viedla k tomu, že konkrétny človek, ktorý si môže dneska požičať, si bude môcť požičať aj zajtra, ale požičia si o percento drahšie, resp. ten pokles úrokov sa zastaví, tak ja potom v tom nevidím verejný záujem, pretože nevidím verejný záujem v dotovaní ziskov bánk alebo nebankových subjektov, aby tým istým ľuďom požičali prakticky za tých istých podmienok, ale vzhľadom napríklad na regulatórne obmedzenia to jednoducho bude drahšie. Pretože tá výhoda potom nie je ani pre štát, nie je samozrejme ani pre toho človeka, je len pre toho, pre tú banku alebo nebankový subjekt.

    Preto som sa chcel na tieto, tieto veci spýtať. A vzhľadom na, samozrejme, závažnosť tej legislatívy, verím, že to sú otázky, ktorými ste sa aj zaoberali pri príprave, a že teda bude možné na ne odpovedať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sárkőzy. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som reagovať na pána poslanca v tom, že treba hľadať určite alternatívy. A keďže tento zákon upravuje aj návrh zákona o úveroch na bývanie a zákon teda o bankách, tak chcela by som pripomenúť, že, a mali by ste teda zaoberať aj s tým, že podporujeme bývanie zo strany štátu a hlavne podporujeme vlastníctvo nehnuteľností. A takáto podpora, aj zo strany OECD máme odporúčanie, že mali by sme túto finančnú podporu zamerať aj do oblasti nájomného bývania. Je to odporúčanie OECD z roku 2014, nakoľko doterajší systém podpory bývania, ktorý je založený len na podporu vlastníctva, má nedostatky. A to je hlavne, hlavnými nedostatkami sú prerozdeľovanie zdola nahor, znižuje sa geografická mobilita pracovnej sily, narastá riziko špekulačných bublín na trhu nehnuteľností a je vysoká miera zadlženia domácností, ktoré potom znižuje priestor pre tvorbu úspor a tým zvyšuje aj sociálne riziká pri výkyvoch na trhu s bývaním. A práve takáto prejavená podpora bývania vo vlastnom spolu s neadekvátnou reguláciou finančného trhu v USA bolo hlavným dôvodom finančnej krízy v roku 2008.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, pán minister, ja by som chcel skôr takú faktickú, ale možno, aby ste nehovorili, že teraz vás len kritizujeme, chcel by som teda vyjadriť, že tento návrh sa nám páči, a pán Beblavý to už tak veľmi dobre rozobral aj s tými otázkami. Ale chcel by som vás ešte jednu vec poprosiť. Keď vystupujete a reagujete na nás, keby ste mohli reagovať v rámci rozpravy, lebo my vlastne nemôžme potom na vás zareagovať faktickými poznámkami. A myslím si, že je to trošku nefér, potom musíme takto vstupovať do rozpravy k iným bodom, aby sme mohli reagovať, a vám to nijako nerobí problém vystúpiť v rozprave a potom, povedzme, záverečné slovo. Ale radi by sme reagovali potom na to, čo hovoríte. Tak to je všetko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, vidím vašu ruku, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Veľmi vecne odpoveď v podstate na otázky, ktoré vzniesol pán poslanec Beblavý. Dáta za júl tohto roku, ktoré zverejnil Štatistický úrad a Národná banka Slovenska, hovoria o tom, že dynamika rastu poberateľov spotrebných úverov domácnosťami v júli tohto roku bola najväčšia od roku 2008. To znamená, naozaj máme tu fenomén, ktorý na jednej strane sa odzrkadľuje v správaní ľudí. Treba si to uvedomiť, že to je proste taký sociologický v podstate fakt, ľudia napriek tomu, že pozerajú možno prenosy aj z tejto Národnej rady, si myslia a prejavujú to teda odvahou požičať si, si myslia, že žijú v lepšom období. Áno? Napriek tomu, opakujem, čo čítajú v médiách, alebo ak sledujú tuto prenosy, kde je proste realita maľovaná nakrvavo, tak z titulu proste politického súboja, to stále proste zo slušnosti pridávam, tak ľudia svojím správaním spotrebiteľským aj v oblasti spotrebúvania týchto služieb ukazujú, že majú väčšiu odvahu vytvárať záväzky. Je to kľúčové preto, nie je to žiadna atómová veda, je to proste preto, že viac ľudí má prácu, pretože sa ľudia, v podstate je najvyšší počet voľných pracovných miest od krízy. To vytvára proste dojem a pocit, že si ľudia môžu požičať, lebo idete si požičať vtedy, ak máte odvahu a veríte v blízkej budúcnosti, že budeme môcť splácať.

    Máme tu naozaj aj vysokú mieru konkurencie, o tom sme tiež hovorili. A máme ju aj vďaka tomu, že sme za posledné roky spolu niečo v tejto oblasti vykonali. A máme tu samozrejme aj javy, ktoré by som nazval kanibalizačné, v oblasti subjektov ktoré vystupujú na finančnom trhu. To znamená, viete, v podmienkach deflácie a záporných základných úrokových sadzieb je súboj proste o klienta, má niekedy smrtonosné v podstate účinky, či už na poskytovateľa služby alebo na jeho spotrebiteľa. No a my sme naozaj v prostredí, a tu odpovedám pánovi poslancovi, dlhodobej nerovnováhy, hej, asymetrie medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby. Tá asymetria je daná gramotnosťou finančnou, je daná schopnosťou proste vnímať, že všetky tie detaily, veľmi nebezpečné detaily závislostí, hej, na týchto službách. Myslím, že sme ďaleko od čias, od... Skúste niekedy v Spojených štátoch, ak sa dostanete k nejakému kanálu, máte tam celý, celý diapazón reklám, ktorý vám ponúkajú, vlastne reštrukturalizáciu úveru lacnejšie, budete šťastní, budete najšťastnejší človek na zemi, ak si požičiate tam alebo onam. A viete, že v tom je fígeľ. Je to úplne jasné, že v tom je nejaký fígeľ. A z tohto pohľadu tá asymetria je to, čomu sa treba roky venovať, lebo je to beh na dlhú trať a nemali by tu byť žiadne politické nálepky, ktoré by nás mali rozdeľovať k tomu, kto čo urobí, ako to proste vidí. Možno je tu oblasť populizmu, hej, ktorá sa vždycky do politiky a do legislatívneho procesu môže dostať, a tu treba byť veľmi opatrný.

    A možno aj tu smeruje otázka poslanca Beblavého o tom, že či takáto, takáto legislatívna iniciatíva nemôže spôsobiť nejaký iný typ správania. To je ako déja vu, lebo ja sa môžem, tiež si vlastne spomenúť na minulý rok alebo predminulý rok, keď som tu reagoval na výzvy, povedzme, slávneho predsedu, terajšieho predsedu KDH, ktorý žiadal hento zakázať alebo toto zakázať v tejto oblasti, alebo aj iniciatívy niektoré, ktoré išli aj z úst pána poslanca Beblavého. Čiže tu opatrnosť je vždycky na mieste.

    Bez mučenia priznávam, že to je kľúčovo legislatíva, ktorá je z dielne Národnej banky Slovenska. Iniciátorom je Národná banka Slovenska, kľúčová. My sme sa stotožnili po dlhšom čase s týmto znením novely. Nepredpokladáme cenový nárast, nepredpokladáme dopad na ceny. Dúfam, že tam nie je závan populizmu, pán poslanec, ak toto nastávate, lebo je to v rozpore s logikou. Ak totiž sa zníži počet dostupných klientov, v podstate konkurencia by sa mala ešte viac zvýšiť a nemalo by to pôsobiť na zvyšovanie cien, ale, naopak, na znižovanie. Ako máme množinu klientov, ktorí si môžu zobrať úver, je tu pretlak peňazí, hej, tá množina klientov sa zníži. To znamená, malo by to pôsobiť v prospech znižovania cien a naopak. Môj pohľad teraz od tohto pultu. A nemáme analýzu, ktorá by signalizovala, ani utajenú, ani verejnú, ktorá by signalizovala, že následkom tejto legislatívnej aktivity by mali narásť ceny.

    Alternatívne prístupy. O tom je takisto ťažko hovoriť. Opäť neexistujú, zatiaľ neexistujú. Sú tu prvé, sú tu prvé signály takzvaného sociálneho bankovníctva, čo môže vyvolať u vás úsmev, ale jedna najväčšia slovenská banka sa venuje tejto činnosti, a nielen u nás na Slovensku, ale v rámci svojej skupiny, že začína projekt sociálneho bankovníctva. Ja dúfam, že to je proste fenomén, s ktorým budeme ďalej a ďalej pracovať, lebo to je na tej časti, to je tá sofistikovaná činnosť, ktorej sa niektoré banky chcú venovať. Ale v zásade platí, dámy a páni, proste to, čo platí už proste ako z biblie,. Ako ak si nemôžte požičať, pretože nie ste schopný vrátiť, tak si nemáte požičať. To je proste základný princíp. Lebo vy si požičiavate z hľadiska záväzku s tým, že vrátite. Ako to je proste úplný kľúč. A na tom nie je, to nie je ani komunistické, ani liberálne, ale nejaké podľa Boha a pravdy, hej. Keď si niečo požičiam, mám mu to vrátiť. A tento, tento pohľad hovorí len o tom, že sa proste prísnejšie musíme pozrieť na to, vytvárame pravidlá na to, aby niekto v mene mamony zisku, hej, pretože vieme, že vo finančných inštitúciách sú normálne najatí manažéri, ktorí sú odmeňovaní. Od čoho? Od biznisu, od splnenia obchodného plánu napríklad. A obchodný plán sa dá plniť aj teda v zmysle logiky, ale aj v rozpore so základnými biblickými zákonmi. Takže ide o to, aby sme dali možno v čase manažérskej hystérie v takýchto bankách a v nebankových subjektoch, aby nemohli požičať hocikomu preto, aby splnili obchodný plán a zároveň aby nemohli hocikoho chytiť do pasce zadlžovania. A viete, že z tých pascí je veľmi veľký problém sa dostať. A dostávam sa k prvej otázke, ktorú dal pán poslanec Beblavý. Áno, táto vláda možno máte pocit, že nie je systémová, nemá to vlastnú kapitolu, ale je tu proste inštiktívny, ale aj inštitucionálny pohyb z pohľadu riešenia krízy, osobných mnohých státisícov ľudí kríz, ktoré sa týkajú osobného zadlženia. A my veľmi podľa mňa premyslene riešime vec, ktorá je kľúčová aj pre rozvoj našej ekonomiky a budovanie nášho potenciálu ekonomiky. A tou je, mnohokrát som vám to hovoril, je nízka zamestnanosť. Táto krajina má nízku zamestnanosť v porovnaní s inými. A jednou z prekážok tejto, nárastu prirodzenej zamestnanosti je to, že ľudia odmietajú pracovať legálne, pretože sú tak zadlžení po uši, že všetko, čo zarobia, im zoberú exekútori alebo proste súdy cez splátky. Preto potrebujeme riešiť to, s čím príde pani ministerka Žitňanská, a preto potrebujeme aj zastaviť proste ten nával ľudí, ktorí sa nám môže vrhnúť proste do tej, do tej pasce ďalej. Čiže sú to podľa mňa racionálne kroky aj na jednej, aj na druhej strane. Ale ak tejto racionalite chcete pridať nejakú ďalšiu svoju myšlienku, tomu sa určite nemôžme, nemôžme brániť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Zb. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení iných zákonov, tlač 181.

    Pán minister, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 181.)

  • Ďakujem. Cieľom tohto zákona je vykonať zmeny v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch, spočívajúcej hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľných nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o zlepšenie vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii v centrálnych depozitároch cenných papierov. Ide napríklad o zavedenie takzvaného "single passport" princípu, teda cezhraničné pôsobenie na základe povolenia centrálneho depozitára cenných papierov príslušným dohliadacím orgánom. Naším cieľom je zároveň implementovať, transponovať smernicu Komisie a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení právnych predpisov finančnými inštitúciami príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom, teda v podmienkach Slovenskej republiky Národnej banky Slovenska. Ide o takzvaný whistleblowing. Ide o dosiahnutie väčšej ochrany nahlasujúcich osôb pred diskriminačným konaním zamestnávateľov a to prostredníctvom vytvorenia špeciálnych komunikačných kanálov v Národnej banke Slovenska.

    V ďalšom sa snažíme riešiť podnety z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu TARGET2-Securities. Ide o systém Európskej centrálnej banky na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Náhlikovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme pokračovať. Predpokladám, že v rozprave, ktorá nebola, nikto sa nechce vyjadriť, takže budeme pokračovať ďalej a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A pristúpime teraz k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 178.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 178.

  • Ďakujem. Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým úprava rozpočtového procesu v nadväznosti na aplikačnú prax na národnej úrovni vo vzťahu k predkladaniu návrhu rozpočtu verejnej správy Ministerstvom financií Slovenskej republiky vláde Slovenska, a to najmä ide o reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu vo vzťahu k rozpočtovaným daňovým príjmom, to znamená, sprísnenie podmienok čerpania výdavkov, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy, predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády bez fixného termínu 15. augusta.

    V ďalšom ide o rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie s cieľom zjednotenia rozpočtovaných údajov v rozpočte a v skutočnosti. V čl. II až V sa zabezpečuje súlad so zákonom 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k vylúčeniu návrhu zákona o štátnom rozpočte ako špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, ako aj vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

    V návrhu novely zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa premietajú zmeny súvisiace s aktuálnou novelou zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k rozpočtovaniu všetkých príjmov a výdavkov, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári. Ďalej sa doplňujú ustanovenia o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla ministerstva financií a zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia o hospodárení územnej samosprávy na základe aplikačnej praxe.

    Toľko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo, teraz slovo spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Sárközy, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem a otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Beblavý, pán poslanec Jurzyca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa len k jednému ustanoveniu tejto novely, ktorá obsahuje naozaj veľa rôznych technických opatrení, tak ako ich pán minister a dôvodová správa uvádzajú. A dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu, ktorý aj vzbudzuje určitú pozornosť, pretože znižuje transparentnosť rozpočtového procesu. A to je návrh, aby zákon o štátnom rozpočte, resp. návrh rozpočtu verejnej správy, aby som bol presný, mohol obsahovať aj také daňové a odvodové príjmy, ktoré neprešli Výborom pre daňové prognózy. Povedané laicky, ide o to, že dnes je systém, ktorý, ak sa nemýlim, sa zaviedol za druhej Dzurindovej vlády, ale bol vtedy rešpektovaný a nejakými, rozvíjaný ďalšími vládami bez ohľadu na ich politické zafarbenie, je, že existuje Výbor pre daňové prognózy, ktorého členmi sú rôzne rešpektovaní ekonómovia, najmä z bánk a iných ekonomických inštitúcií, ktorý komentuje daňovú a odvodovú prognózu, ktorú robia opäť nepolitickí zamestnanci ministerstva financií. A takýto konsenzuálny názor na to, koľko štát reálne vyberie v budúcom roku pri nezmenených daňových a odvodových sadzbách je základom štátneho rozpočtu.

    Inými slovami, teraz to poviem ľudovo, tento proces zabraňuje tomu, aby v rozpočte boli hausnumerá daní a v odvodoch. Samozrejme, títo odborníci sa nestarajú do toho, že ak sa pán minister rozhodne zvýšiť príjmy tým, ja neviem, že zvýši daň z príjmu o toľko a toľko, tak opäť sa to technicky prepočíta, to znamená, že oni neurčujú daňovú politiku. Oni len zabezpečujú, aby akýkoľvek návrh, ktorý teda minister financií a vláda chcú predložiť, bol realisticky zhodnotený z hľadiska toho, čo má priniesť do štátnej pokladnice.

    Dnes podľa tohto návrhu, čo sa má stať, je, že v podstate bude možné do toho návrhu vložiť aj také príjmy odhadované na budúci rok, ktoré tento výbor nejako neprerokoval, nezaoberal sa nimi, neschválil, zjednodušene povedané. Znamená to, že, zjednodušene povedané, rozpočet verejnej správy bude obsahovať, bude môcť legálne obsahovať hausnumerá. To sa dialo už aj doteraz výnimočne, to sa volá tzv. Kurucov princíp, podľa štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorý už v minulosti cez parlament potom pri finálnom schvaľovaní rozpočtu pretlačil niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré toto v podstate robili, ale vo forme pozmeňovacieho návrhu. Tento Kurucov princíp sa týmto návrhom v podstate legalizuje a prenáša sa už teda nie z nejakého posledného čítania v parlamente, sa prenáša priamo do vládneho návrhu a vláda v podstate bude môcť do parlamentu poslať rozpočet, ktorý bude obsahovať odhad príjmov, ktorý nie je žiadnym spôsobom opretý o ten Výbor pre daňové prognózy.

    Čo to v praxi znamená, je, že vláda bude môcť o to viac míňať, dodržiavajúc napriek tomu aspoň na papieri záväzky voči Európskej únii a aj voči iným dokumentom. Je to teda spôsob, ako minister financií a vláda môžu už v rozpočte chcieť viac míňať, než na čo majú príjmy odhadované v danej chvíli.

    Ten návrh obsahuje jednu brzdu tohto postupu, ak som ju správne pochopil, som si istý, že pán minister ma opraví, ak som ju správne nepochopil, možno ma opraví, ak som ju správne pochopil, ale to už je na ňom, že obsahuje brzdu, ktorá hovorí, že tieto nadbytočné príjmy, nadodhadované príjmy možno používať len vtedy, ak v nejakej ďalšej prognóze je ten odhad lepší. To znamená, inými slovami, minister financií môže byť veľký optimista, môže chcieť budúci rok míňať aj peniaze, ktoré ešte v tej chvíli odborníci nevidia, a ak sa mu to podarí, ak vďaka napríklad lepšej úverovej ekonomike tie príjmy sa začnú odhadovať, že by sa naozaj mohli zhmotniť, tak vtedy ich začne míňať. Tak som pochopil ten návrh dobre? Tak som ho pochopil správne. Priznám sa, že osobitne vzhľadom na fakt, že dnes minister financií a vláda sú v skutočnosti nedostatočne obmedzení rozpočtovými pravidlami, pretože máme dneska situáciu, keď nemáme tzv. výdavkové stropy, ktoré by umožňovali, aby nadbytočné príjmy sa nerozhadzovali bez súhlasu parlamentu. My máme dneska systém, kde v podstate akékoľvek nadbytočné príjmy môže vláda do veľkej miery minúť, ako chce počas roka, čo sa prejavilo najviac za Ficových vlád a najviac v predvolebných rokoch rôznymi balíčkami, ale ako sme to ex post videli aj deväťdesiatimi dvomi miliónmi na Kaliňákove striekačky, čo ja sa priznám, že pri súčasnej situácii slovenského školstva a zdravotníctva považujem dodnes za jeden z najviac do neba volajúcich predvolebných prehreškov, aby som nepovedal zločinov, aké sa tu udiali. A ten sa môže práve preto, že ak sa príjmy zlepšujú, vláde už dneska nič nestojí v ceste. Podľa situácie, ktorá dnes nie je už dobrá, ktorú potrebujeme upraviť a skôr obmedziť, aby bez súhlasu parlamentu nebolo možné tie nadbytočné príjmy rozhadzovať hala-bala, ako sme toho boli svedkami aj v minulosti. Uvoľňovať ešte viac ruky ministrovi financií, ako je to tu navrhované, podľa mňa nie je správne.

    Dúfam, že aj tento prejav nepôsobí apokalypticky, keď tento návrh prejde, nenastane zásadná katastrofa verejných financií, skôr sa potvrdia tie negatívne aspekty súčasne fiskálnej kultúry, ktorú tu vidíme, ale veril by som opäť, že vo vláde, ktorá má širšie než len jedno stranícke zastúpenie, a vo vláde, ktorá deklarovala ambíciu rozvíjať Slovensko iným spôsobom, budeme skôr prijímať pozitívne opatrenia aj v prospech transparentnosti, aj v prospech prísnejšieho vedenia verejných financií, než, naopak, ich ešte uvoľňovať, aj keď, opakujem, asi nie spôsobom, ktorý bude znamenať nejakú zásadnú životnú zmenu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujeme veľmi pekne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať hneď, lebo predpokladám, že ďalší poslanec, poslanec Jurzyca bude o tomto takisto hovoriť, a chcel by som mu vlastne dať priestor na to, aby zareagoval na to, čo budem hovoriť. A práve preto, že je to vysoko odborná záležitosť, ktorá sa môže trošku skĺznuť aj do populárnych vysvetlení, hlavne v novinových titulkoch, čo sa už napríklad v tomto prípade udialo pred voľbami v tomto roku. Tu bolo napríklad zase vznesené obvinenie, že tento rozpočet tohto roku je založený na hausnumerách, citujem.

    Po prvé, pán poslanec a páni poslanci, lebo tuším, o čom bude hovoriť pán poslanec Jurzyca, a tento právny stav, ktorý je dnes, nie je v rozpore s tým, čo sa stalo posledné tri roky, dobre? Lebo naozaj posledné tri roky prerokuje, rozpočty roku ´16,´15 a ´14, idem takto dozadu, boli vytvorené v štátnom rozpočte rezervy, rezervy na úkor príjmov, dodatočných príjmov. To znamená, či už to urobila vláda alebo to urobila Národná rada nadprognózu, aktuálnu, ktorá bola buď v septembri v danom roku, alebo tesne pred pripravením rozpočtu niekde v novembri bola vytvorená ako keby záväzok, v súhrne, bojujeme s daňovými únikmi, chceme zvyšovať efektivitu daňovej sadzby, to znamená, chceme vyvíjať toľko a toľko viac. Oproti tomu boli technicky dané výdavky. Toto nikdy nebolo v rozpore so zákonom, to vás chcem upozorniť, že to nebolo v rozpore so zákonom. Keby bolo, dávno by ste nás roztrhali proste ako kus novín. Viete to veľmi dobre.

    To znamená, tento text, ktorý tu dnes je, nie je zmenšenie transparentnosti, len legislatívne popísanie toho, čo sa reálne dialo. Pretože tri roky po sebe, aj keď bol vytvorený takýto typ rezervy, ktorý bol v rozpore, povedzme, s úzusom, so zvykmi, ako sa posledných 10 rokov tvoril rozpočet, tak napriek tomu táto rezerva nebola nikdy použitá bez toho, aby ten istý výbor, na ktorý sa odvolávate, dodatočne, keďže sedí štyrikrát do roka zo zákona, neschválil, že už sa naplnila táto rezerva. To je to, čo je tu napísané. To znamená, ja si neviem predstaviť a nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby sa napríklad zo zákona obmedzil Národnej rade, vám, hej, právomoc, aby ste proste vstúpili do príjmovej a do výdavkovej strany štátneho rozpočtu. To nie je proste, principiálne je to v rozpore s fungovaním parlamentarizmu, aj keď si inštitúcia ako Rozpočtová rada alebo technokrati mysleli niečo iné. Nie je to možné. Nepodporujem takúto vec. Viete, že ako minister financií si neželám vstupy počas rokovania rozpočtu do príjmovej a výdavkovej strany. To určite nie. Ale z hľadiska princípov parlamentarizmu nemôžeme postaviť akúkoľvek technokratickú inštitúciu nad Národnú radu. To proste nie je možné. Ale čo vieme urobiť a čo sme prakticky vždycky urobili, čo som ja garantoval listom pánovi prezidentovi Kiskovi v januári tohto roku a čo som reálne robil aj dva roky predtým, nikdy sme neminuli ani cent, ani euro bez toho, aby sme nemali čierne na bielom potvrdené od Výboru pre daňové prognózy, že tie peniaze prišli.

    A teraz, prečo tento neortodoxný prístup, ak mám to takto nazvať? No poviem vám prečo. Dávam vám do pozornosti asi tri týždne starú správu, report Inštitútu finančnej politiky, ktorý vyhodnocoval daňové prognózy za rok 2015. Aj pod mojím tlakom bude takto Inštitút finančnej politiky robiť aj naďalej. A tá správa je tristná, hej. Tá správa hovorí o tom, že prognóza, na ktorej bol založený rozpočet na rok ´15 sa odlišuje od skutočnosti ´15 o miliardu tristo miliónov eur. Takže ešte raz, naši, to všetko podpisujem, nezávislí analytici, nezávislí bankoví analytici, zástupcovia Národnej banky Slovenska, Inštitútu finančnej politiky, pracovníci ministerstva financií, veľavážení vedci z rozpočtovej rady sa sekli, všetci do jedného, plus-mínus 100 miliónov eur, o miliardu 300 miliónov eur. Najviac ináč rozpočtová rada, hej, poprichodom, nemôžem si to odpustiť, lebo tá má najväčšie problémy s týmto. Tak ja vám hovorím, že toto nie je normálne. Nie je normálne mať dva roky po sebe odklon prognózovaných príjmov a reálnych príjmov vyše 6 percent. Rok predtým to totiž bol odklon 7 percent. Toto číslo, miliarda 300, znamenalo z tých príjmov 6 percent. Tolerovaná odchýlka, na ktorej sa uzniesli naši vedci, pán Jurzyca o tom bude asi vedieť hovoriť viac, sú 2 percentá. Je to dohodnuté. To znamená, 2-percentný pesimistický odhad, to znamená, máme byť konzervatívni. Súhlasím. Rezort financií musí byť konzervatívny. Dohodnutá tolerovaná odchýlka sú 2 % mínus, ako keby podseknutie o 2 percentá. Lenže my dva roky po sebe máme obrovský odklon 6 a 7 percent, trojnásobok. A ja vám vravím, že to nie je normálne. A ja vám vravím, že zároveň chápem, že nie je úplne v silách týchto analytikov, ktorým ide aj o vlastnú tvár a vlastnú odbornosť, nie je možné v čase rozkývaného ekonomického cyklu, problémov s odhadovanou napríklad infláciou a defláciou. To všetko má vplyvy na daňové príjmy, ale hlavne v čase súboja s daňovými únikmi, kde za posledné tri roky dodatočne 2 miliardy na efektívnej daňovej sadzbe kumulatívne DPH, daň z príjmov právnických osôb a tak isto ale aj spotrebné dane.

    To znamená, môžte hovoriť o tom, čo len chcete, čísla sú konkrétne. To znamená, kľúčové, to tiež sa dočítate z tohto reportu technokratov, kľúčový príspevok, pokiaľ viem, ak si dobre pamätám, tri štvrtiny z tohto extra príjmu bol daný na základe lepšej efektivity výberu a jedna štvrtina na základe makra, makroekonomického vývoja. A v tejto situácii ja vám len hovorím, že kumulatívne za tie dva roky sú to vyše 2 mld. miliardy eur. To znamená, ktoré v podstate podľa teórie, ktorú zastávate, pán poslanec, by mali byť neviditeľné, hej? A ja vám hovorím, že v čase rozkývaného ekonomického cyklu, v čase ako keby maratónu, ktorý sa tu proste beží, a z hľadiska prijímaných opatrení v oblasti, robili sme ten kontrolný výkaz, robili sme inštitucionálne zmeny, robili sme množstvo, celý balík opatrení v rôznych oblastiach, ktorý má efekt, ktorý má efekt v konkrétnych výsledkoch, a tým sú príjmy štátneho rozpočtu, či už na strane dane z príjmov alebo kľúčovo, s čím sme mnohí nerátali. Pamätáte si debatu o tom smrtonosnom elixíre Ruda Kaníka, tuto ho pozdravujem do Banskej Štiavnice, o tom, jak zvýšenie sadzieb danie z príjmu právnických osôb, aj váš slovutný predseda SAS o tom takisto hovoril, hovoril o dynamických efektoch pri zvyšovaní sadzby DPPO, mali klesať príjmy, teda na jedno percento? Nestalo sa tak. Nestalo sa tak, vďaka. Ale to nepadlo z neba, dámy a páni, ak to zvyknete vy hovoriť niektorí, aby ste proste nepripustili ani slovo, ani centimeter nejakého racionálneho konania tej-ktorej proste vlády. Je to proste naozaj výsledkom nejakého, nejakého typu snaženia.

    Ale poďme od tohto preč, kto za čo môže, aby sme si tu nedávali medaily navzájom. Chcem hovoriť o tom, že táto legislatíva je reakciou na tento stav, ktorý nie je normálny z hľadiska, z hľadiska prognózovania, pretože dobre, chvalabohu, deje sa to na strane nadpríjmov, nie na strane inej, ako sme to zažili v roku 2009, to bolo proste fatálne. Ale odvtedy sa nám proste všetci prognostici podsekávajú. Sú oveľa konzervatívnejší, ako je realita. Akoby nedôverovali tomu, tomu, schopnosti udržať efektivitu tej daňovej sadzby pri rôznom type daní. A preto je potrebné na to nejakým spôsobom reagovať. Hovorím vám to, čo som hovoril pánovi prezidentovi v januári. Nikdy sme ani cent neminuli bez toho, aby tie peniaze neboli tým istým výborom, na ktorý sa odvolávate, potvrdené, že už tu sú. A to platí aj pre rok 2016. Mimochodom, tá rezerva, ktorá bola predmetom vášnivej debaty pri schvaľovaní rozpočtu na, tohto roku, je už naplnená, čo je len potvrdením toho, že to nie je zločin, ani trest z pohľadu Dostojevského, ale ani o idiotovi nemôžme ako hovoriť z pohľadu predkladateľa, ak chcete hovoriť o celom Dostojevského diele.

    Chcem pomenovať tú vec, že sa uchádzam aj z hľadiska odbornej debaty pre pochopenie proste reálií, ktoré tu sú. Ja len opakujem, reálne výsledky, notifikované výsledky posledných dvoch a už aj dneska, dva a pol roka v podstate za sebou hovoria o tom, že máme fatálny odklon prognózovania od reality. A na to reaguje aj táto novela a toto konkrétne opatrenie k novele.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, dve veci. Prvý bod. K tomu, čo ste hovorili všeobecnejšie o tom, že nikto vám nechce uznať zásluhy na tých zvýšených príjmoch. Ja len poviem k tomu to, ja myslím si, že bez problémov priznám to, čo nedávno napísal jeden analytik, teraz si nespomínam na meno, ktorý hovoril že ten, tá nepísaná spoločenská zmluva, kde riaditeľom daňových úradov bolo dovolené, mnohým, robiť, by som povedal, v súlade s organizovaným zločinom rôzne veci sa skončila alebo obmedzila. A aj to je niečo, čo stojí za zvýšením príjmov. Takže ja nemám problém vám uznať, že v oblasti DPH ste k tomu určite prispeli vo svojej druhej vláde. Pri tej prvej to tak nevyzerá úplne. Ale chcem zase povedať, že pri poznaní toho ako funguje SMER -– sociálna demokracia vo vláde a pri správaní tejto krajiny som si istý, že sú tam ešte značné ďalšie rezervy. Takže máte pravdu aj v tom, že tie ďalšie prognózy by mohli byť aj preplnené, najmä ak dôjde k skvalitneniu spravovania tejto krajiny.

    Ale čo chcem povedať, je, neviem, či si celkom uvedomujete, čo robíte touto novelou, tak koncepčne. Vy vlastne vytvárate také určité predviazanie. Lebo vy vlastne dáte v rozpočte rezortom nejaké výdavky, ktoré ale môžu čerpať, len keď budú nadštandardné príjmy. To znamená, že ten rezort ich síce má v kapitole, ale vlastne ich nejakým spôsobom nemôže míňať, resp. teda vy to urobíte na makroúrovni, aby som bol presnejší, lebo im to nerozpisujete. Hoci aj to by ste mohli, vy by ste mohli robiť. To znamená, že vy vlastne v rozpočte robíte, okrem rozpočtu a na jeho negatívny vývoj reagujúceho viazania, vytvárate určité predviazanie. Opakujem to, čo som povedal v prejave, nepovažujem to najmä z hľadiska toho, že je to len legalizácia praxe, ktorá tu aj v podobe aj vášho štátneho tajomníka bola, za nejakú katastrofu, ale myslím, že to je skôr negatívum pre fungovanie verejných financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pridám k pozitívnej reakcii poslanca Mira Beblavého na adresu ministra ešte jednu, aby sme tie pozitívne mali za sebou. Oceňujem to, že pán minister vystúpil v rozprave medzi dvoma vystúpeniami opozičných poslancov a že teda nechal na seba reagovať. Posúva sa tak, vytvára sa tak možnosť na posun debaty ďalej. Takže toto je, keby bolo v parlamente bežnejšie, dostali by sme sa ďalej v mnohých oblastiach.

    No, a teraz naozaj som chcel hovoriť o tomto bode, to znamená, o obchádzaní prognóz výberu pre daňové prognózy, ale teda budem hlavne hovoriť o inom bode. K tomuto poviem len to, že pán minister nám dal do pozornosti štúdiu Inštitútu finančnej politiky, ktorá hovorí o tom, ako sa prognostici sekli v minulosti, ale ja dávam zase do pozornosti hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého za ostatné dva roky sa nám znižoval dlh, ale len jednorazovými opatreniami. To je aj v dôsledku toho, že na vládu nie je vytvorený dostatočný tlak. A teraz sa ten tlak ešte viac uvoľní. Jeden bod.

    Druhý bod je, že len tie peniaze, ktoré tam potom sa uvoľnia, a opravte ma, pán minister, ak robím chybu, ale končia z veľkej časti vo Všeobecnej pokladničnej správe, vo VPS, a to je účet, ktorý nepodlieha demokratickým diskusiám, tak ako zvyšok rozpočtu. Čiže takýto druhý problém ešte vidím v tom, že sa obíde ten výbor.

    No, ale teraz, aby som neopakoval tú istú tému, chcem sa ešte vyjadriť k tomu, že predkladaný návrh ruší povinnosť štátu vlastne zverejniť rozpočet 15. augusta a de facto ho presúva až tesne pred 15. október. A to si myslím, že je zníženie transparentnosti, že je to obmedzenie možnosti diskutovať o rozpočte dostatočne dlho pred jeho schvaľovaním. Rozumiem, aj aké asi dôvody ministerstvo financií malo, ale asi by sa dalo možno v druhom čítaní hovoriť o tom, že predsa len nejaký termín by sa stanovil. Možno nie 15. august, ale nie až ten 15. október, alebo teda logicky z toho vyplýva, že pár dní predtým, pretože to je málo času pre diskusiu, verejnú diskusiu a aj našu odborno-politickú diskusiu o novom rozpočte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Tak isto spravodajkyňa. Áno? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 182. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 183. Odovzdávam slovo ministrovi Petrovi Kažimírovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 182.)

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, zámerom vládneho návrhu zákona je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy stanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy, ktorú zverejní Európska komisia v októbri za tento príslušný rozpočtový rok, bude väčší ako 11 percentuálnych bodov. Po slovensky povedané, aby sme odsunuli účinnosť tohto opatrenia až na moment, keď bude notifikované, uznané, že verejný dlh Slovenskej republiky je 1 % pod spodným limitom, tzv. sankčným limitom, sankčným pásmom dlhovej brzdy.

    Dôvodom prehodnotenia a zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára budúceho roku síce by neovplyvnilo aktuálny výnos DPH, znížilo by však hotovostný výnos z dane pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch roku budúcom už o necelých 600 mil. eur, čiže o 7 desatín percenta hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z roku 2016. Toto by negatívne ovplyvnilo výšku maastrichtského dlhu a aj úrokové náklady. Chcem povedať, že môžte vnímať a zamestnávateľská obec vníma kontroverzne toto opatrenie, pretože odsúvame samozdanenie, princíp samozdanenia pri dovoze z tretích krajín už asi tretíkrát, ale kľúčový dôvod je fiškálny. V danom prípade by išlo, pán poslanec Jurzyca, o jednorazové navýšenie maastrichtského dlhu a musím povedať, že pokiaľ vizionársky nedôjde k, podľa mňa k dohode na prípadných zmenách zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde by sa aj takéto propodnikateľské a prokonkurenčné opatrenie dalo premietnuť do tohto zákona, tak asi k nemu nebudem môcť pristúpiť, nebudeme môcť pristúpiť do momentu, nech sa reálne tento dlh naozaj nezníži.

    Novelou sa ďalej navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. To je opatrenie, tzv. úrok z nadmerného odpočtu, je to opatrenie, po ktorom naozaj hlavne v posledných rokoch sa volá.

  • Reakcie z pléna.

  • Preskočil som niekoho? Päť-šesť-tri. Škoda, lebo toto je celkom dobrá novela (minister hľadá podklady k predsedajúcim uvedenej j novele).

    Tak, dámy a páni, aj toto je zaujímavá novela a hneď začnem tzv. superzaisťovacím príkazom. Opäť bez mučenia priznávam, že transponujeme toto opatrenie z legislatívneho poriadku Českej republiky. Ide vlastne o spôsob a spôsob toho, aby sa vedel štát v prípade, či už len podozrenia a podozrenia zo špekulatívneho obchodu, vedel zaistiť hotovosť. Toto opatrenie je nasmerované nie na zaistenie nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku, takého iného nefinančného charakteru. Ide o hotovosť na účtoch a dokonca aj o hotovosť, ktorá len príde na účet nejakej firmy, ktorá, ktorá je podozrivá z nejakej nekalej operácie. Tak v takom prípade vytvárame v podstate možnosť zaistenia takéhoto prostriedku na obdobie, pokiaľ sa tá situácia vyjasní, resp. je tam to normálne správne konanie. To znamená, môže sa dotknutý voči tomu brániť v rámci správneho konania odvolaním, ale kľúčové je, že tie prostriedky sú zadržiavané.

    Snáď pochopíte, že v tej ére témy boja s daňovými únikmi je dostať sa k peniazom to kľúčové. To všetko ostatné je, samozrejme, tiež veľmi dôležité, ale v prípade krádeže na daniach je naozaj, v prípade hlavne organizovaných skupín, v prípade toho daňového, daňových trestných činov veľmi dôležité sa dostať v podstate k tej hodnote, o ktorú štát prišiel. Takže toto je superzaisťovací príkaz transponovaný na základe veľmi dobrých skúseností z Českej republiky.

    S cieľom zjednodušiť výkon správy daní v súvislosti s podávaním daňových priznaní sa navrhuje, aby správca daní mohol opraviť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku daní. Zavádzame tzv. inštitút vyrubovacieho rozkazu, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie daní v prípade, ak daňový subjekt neodstráni chyby v podanom daňovom priznaní, ktoré majú vplyv na výšku dane. Proti odvolaciemu rozkazu môže daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola. Ide o prípady, keď v podstate dochádza k nejakej, k nejakej chybe a sám daňovník si ju v podstate musí priznať, aby sme nemuseli otvárať daňovú kontrolu, na základe daňovej kontroly robiť nové v podstate vyrubenie. Toto je normálne správne konanie, vyrubovací rozkaz, ktorý skráti ten celý proces, a znamená to aj menšiu záťaž pre finančnú správu.

    Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami. A tak isto, aby sa mohol v oveľa väčšej miere využíval inštitút odkladov a splátok, navrhujeme v prípade žiadosti o odklad platenia dane, tej daňovej povinnosti, v prípade pri sumách do troch tisíc eur sa nebude vyžadovať v budúcnosti zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom. Dnes sa tak deje, ale podnikateľ musí založiť v podstate túto dlžnú sumu časťou nejakého svojho majetku do troch tisíc eur. Navrhujeme, aby tak sa nemuselo diať, ale bude to rozhodnutie na základe daňovej spoľahlivosti toho-ktorého subjektu. Toľko asi a ešte raz sa ospravedlňujem za ten úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Pán minister, pán predsedajúci, ďakujem pekne, ja len jednu otázočku. Tam v dôvodovej správe píšete, že sú tam náklady súvisiace s obstaraním produkčného informačného systému vo výške 762-tisíc eur a nie je tam k tomu nič viac kvantifikované, tak, že či to viete nejako kvantifikovať, lebo je to pomerne veľká suma, že s čím súvisí, a taká nevyhnutnosť toho. Nejako som tomu nevedel porozumieť a hovorím, je to pomerne, pomerne vysoká suma na informačný systém. Tak keby ste vedeli možno toto trošku vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ja vám len dám krátku informáciu. Ono návrh zákona má celkovo pozitívny vplyv jeden a pol milióna eur, to je v doložke, to sú aj plusové, aj mínusové položky. A podľa našich prognostikov alebo proste Inštitútu finančnej politiky, ktorý robí výpočet k jednotlivým zákonom, hlavne tzv. superzaisťovací príkaz mal mať jednoznačne pozitívny vplyv na verejné financie. Náklady spojené s udržaním alebo rozširovaním informačných systémov sú bežné,. Z tohto pohľadu tú samotnú sumu predpokladám, že môžeme riešiť na finančnom výbore, to znamená, pri tomto zákone už teraz vám môžem povedať, že bude teda prístupný prísť privolaný zástupca Finančnej správy. Podľa mojich informácií aj tak prezident Finančnej správy sa chystá na výbor finančný, kde, kde chce hovoriť o rozvoji v informačných systémoch vo Finančnej správe na najbližšie obdobie, keďže to to bolo predmetom veľkých debát a diskusií v poslednom období. Čiže treba dopredu podľa mňa o týchto veciach hovoriť, aby bola o tom diskusia aj väčšia miera transparentnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 183, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 184.

    Prosím ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže ja už som vám časť úvodného slova v podstate povedal. V tomto zákone je telegraficky ide o odsunutie zavedenia tzv. samozdanenia dovozu tovaru, to znamená, pri dovoze z tretích krajín.

    A ďalšiu, čo nie je úplne pozitívna správa pre prostredie podnikateľské, uznávam, v ďalšom ide o to, že v podstate v prípade zadržania nadmerného odpočtu v lehote 6 mesiacov od vyplatenia, od nároku na vyplatenie po 6 mesiacoch začne plynúť tzv. obdobie, keď bude musieť štát a finančná správa platiť úrok z nadmerného odpočtu, ktorý bude vo výške stanovenej vo výške dvojnásobku základnej sadzby Európskej centrálnej banky alebo v časoch, ako sú tieto, keď je táto sadzba záporná, aby sme z toho nevyšli s hanbou, je to stanovené na minimum 1,5 % per annum ročne. Nadväzne sa na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plní v oblasti stavebníctva, po slovensky alebo slovensko-anglický, riverstage v stavebníctve, lebo samozdanenie v stavebníctve, ktoré funguje od 1. januára tohto roku, dopĺňame o ustanovenie, ktoré zabezpečí väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu tejto daňovej povinnosti tak pre dodávateľa, aj pre odberateľa. A vychádzame z aplikačnej praxe z prvých mesiacov, keď v podstate vidíme, že sa, že reakcia stavebníkov a staviteľov je na toto opatrenie, povedal by som, rozpačitá z pohľadu toho, miery istoty, ako majú postupovať pri tých rôznych, rôznych službách, ktoré proste poskytujú, pretože tu je jednoznačne potrebné sa konzultovať s Finančnou správou.

    Takže ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia a súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku povinnosť, uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze. Čiže je tu väčšia miera flexibility a tento režim by sme radi udržali na časovo obmedzené obdobie, než si naša verejnosť podnikateľská zvykne na bývalú daň z obratu. Ak, tak čo sme starší, tak si to pamätáme, hej, ale toto v praxi po tých rokoch skúseností s iným systémom proste vytvára isté problémy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

    A pripraví sa pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie k tomuto návrhu bude stručné, lebo mám v podstate len jednu otázku na, žiadosť na pána ministra, ktorá sa týka toho, že, teda otvára sa tu cez vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, čo vytvára možnosť riešiť aj iné otázky, a keďže my sme v spolupráci s kolegyňami predložili jeden zákon, ktorý sa tiež týka dani z pridanej hodnoty, a pokúsim sa aj stručne vysvetliť, myslím, že by nemusel byť, ako ideologicky rozhodne by nemal byť problematický a možno by bol aj politicky priechodný, tak som chcel tu otvoriť možnosť, či by sa dalo politicky diskutovať o prípadnom jeho začlenení do tejto novely a samozrejme potom aj s následným stiahnutím tej poslaneckej novely.

    Ide o to, že je to návrh, ktorý by umožňoval, teda nie umožňoval, ale zaväzoval finančnú správu, aby zverejňovala nadmerné odpočty DPH nad 50-tisíc euro, aby tak v reálnom čase bolo možné sledovať uplatňovanie vysokých nadmerných odpočtov, čo by malo teda jednak silný preventívny účinok a zároveň by to malo aj účinok na možnú oveľa silnejšiu verejnú kontrolu v reálnom čase toho, čo sa deje. Takže ak by vznikali kauzy, jednak teda by sme možno odhalili aj iné kauzy za rôznych vlád, ktoré pripomínajú kauzu Bašternák, o ktorej dneska verejnosť ani nemusí vedieť, a aj do budúcnosti najmä by to napomáhalo. Samozrejme chcem povedať veľmi tu otvorene, že hoci v politike neexistujú autorské práva, treba férovo povedať, že toto je návrh, ktorého pôvodným autorom, aspoň pokiaľ ja viem, je Radoslav Procházka, ktorý ho navrhol ešte v minulosti. Mne sa ten návrh zdal vždy veľmi dobrý, aj som ho podporoval, bol teda v programe SIEŤE. Z dôvodov, ktoré ja nepoznám, ho strana SIEŤ nepresadila do programového vyhlásenia vlády, ani do tohto zákona, ale to už, to už asi nemá význam v tejto chvíli riešiť. Chcem len teda povedať, že myslím, že z hľadiska aj toho, čo teraz vládna koalícia rieši, teda ako sa vyrovnať s kauzou Bašternák, nielen na úrovni nejakej personálnej a politickej komunikácie, ale tak ako sa v súvislosti s inšpekciou teraz rieši, či ju nejakým spôsobom inštitucionálne zmeniť a ako, tak toto by možno mohlo byť tiež určité ústretové gesto, alebo spoločné gesto o tom, že máme záujem, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali, resp. ak sa budú opakovať, aby v reálnom čase sa na ne dalo poukazovať.

    Takže samozrejme tá suma je určená a bola určená tak, aby nepokrývala malé transakcie. Je tam samozrejme otázka vývozcov, mnoho technických vecí, o ktorých by sme mohli diskutovať, ale ja myslím, že na úrovni pléna a prvého čítania najskôr tá otázka, že či je to typ návrhu, k tomu by bola možná zhoda, má význam o ňom rokovať, alebo nie, lebo samozrejme to všetko potom už závisí od neho. Takže s touto otázkou som sa chcel obrátiť na vás, pán minister, a ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Chce reagovať pán minister?

    Nech sa páči.

  • Ja by som si dovolil zareagovať a bude to podľa mňa aj podobný prípad ako pred chvíľou, lebo predpokladám, že pán poslanec Rajtár vystúpi s podobnou témou. Najprv chcem povedať, pán poslanec Beblavý, že, viete, máte so mnou tú skúsenosť, že keď nás neprekvapujete, tak vždycky sme schopní ako reagovať. Priznám sa, ja som o vašom poslaneckom návrhu nevedel, dozvedel som sa o ňom dnes a tak z tohto pohľadu neviem bezprostredne reagovať. Na prvé počutie to vôbec nevyzerá ako nejaký závažný problém, až na možno výdavky informačného systému, lebo to všetko, samozrejme, nič nie je len, len tak, že sa to dá proste zo dňa na deň urobiť.

    Ale chcem povedať inú tému a tu trošku možno predbehnem a pán poslanec Rajtár potom možno aj zareaguje, je teraz viac tém, ktoré s tým súvisia a súvisia so zverejňovaním informácií, s daňovým tajomstvom. Máme tu teraz nejaký uzlík, ktorý sa rieši na finančnom výbore ohľadom zverejňovania informácií. Chcem povedať, že asi dozrela doba na to, aby sme rýchlo začali pracovať na novom koncepte a transparentnosti informácií z hľadiska daňových konaní a vôbec celého daňového režimu. To znamená, aj na základe tejto debaty sme sa dohodli na ministerstve financií, je to staré pár hodín, že oznamujem v podstate začať legislatívnu zmenu, ktorá sa bude týkať riešenia tohto problému, aby bola právna istota, ale aby prebehla aj naozaj debata o tom, čo zverejňované má byť a čo nemá byť, aby sme to robili s chladným rozumom.

    Ja hneď v úvode vám chcem povedať, že bolo moje rozhodnutie pred dvoma rokmi, že sme zverejnili, alebo sme, zrušili sme daňové tajomstvo pre daňovú povinnosť právnických osôb. Môžete povedať, že tam nepredchádzala nejaká, tomuto rozhodnutiu nejaká veľká debata. Je to pravda, bolo to na, v podstate moje politické rozhodnutie, aj s rizikami, ktoré to prinášalo, a som presvedčený o tom, že to bolo dobré rozhodnutie. A mieru toho, kam, ako ďaleko môžme ísť, čo môže byť ako využívané, ako zneužívané, o tom by sme mali veľmi, veľmi poctivo hovoriť a má do toho právo hovoriť samozrejme aj podnikateľská obec a zástupcovia zamestnávateľov a všetci tí, ktorí platia dane alebo by mali platiť dane. Preto by som sa uchádzal. Preskúmame aj ten návrh, o ktorom hovoríte, je tu dostatok podľa mňa času a takisto vytvárame podľa mňa priestor, ktorý je normálne podľa mňa na objednávku spoločenskú a vyplýva aj z debát, hádok, obviňovania vzájomného. A ja chcem dopredu reagovať, že poďme sa teda otvorene baviť, počul som, že na výbore zaznela výzva od veľmi konzervatívneho politika typu pána Jurzycu, že zverejníme napríklad aj daňové priznania fyzických osôb. No na výbore to možno môžte povedať, ale skúste to povedať niekde verejne. To je vážna vec, naozaj je to vážnejšie ako nejaká snaha na niečo v nejakom momente reagovať. Podľa mňa si to zaslúži veľkú, veľkú debatu, aj odbornú, aj politickú, aj mediálnu. Čiže tu chcem povedať, že toto je, možno práve patrí do tej oblasti. Ale opakujem, poďme sa pozrieť na tento váš konkrétny návrh, o ktorom som počul dnes prvýkrát, aj počas legislatívneho procesu tejto novely zákona a ja vám len vravím, že v každom prípade sme tehotní na to, aby sme v oblasti narábania s dátami, v oblasti daňového procesu, ale aj, aj toho, kto ako sa môže pýšiť platením alebo neplatením daní a odvodov, lebo to nie je len o daniach, je to aj o odvodoch, že sme zrelí na to, aby, všetci sme zrelí na to, aby sme urobili zmeny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec.

    Pardon, to bola reakcia, takže len pán poslanec Beblavý.

    Prepáčte, pán poslanec Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Chcem potvrdiť, že sú oblasti, kde naozaj sme aj v ostrom spore, sú oblasti, kde sme v miernom spore, a potom sú oblasti, kde sme aj v minulosti dokázali spolupracovať. Koniec koncov v minulom parlamente sme s pánom poslancom Jurzycom po dohode s vami predložili zverejňovania tých super odpočtov v oblasti vedy a techniky a je to schválené a dneska teda sa to už zverejňuje. Takže chcem len potvrdiť, že tuto priestor aj v minulosti bol pre túto diskusiu, a preto som aj dneska vystúpil, že priznám sa, že pre mňa výsledok, ktorý možno nie je politicky tak demonštratívne pekný, ale je reálny, je oveľa viac ako aj štyri zákony, ktoré sa potom zase zmetú zo stola. Takže ja by som privítal, ak by táto diskusia mohla byť. A samozrejme ak bude ona, pôjde správnym smerom, tak naozaj najmenší problém je, či presunúť alebo stiahnuť novelu, lebo naozaj mne ide, aj mojim kolegyniam, išlo vždy primárne o výsledok.

    Čo by som však ja možno dodal, je, aj vzhľadom na ten vývoj udalostí, a myslím, že to nevezmete v zlom, že ak to má slúžiť tomu účelu aj súčasnej atmosfére, malo by to byť zase pomerne rýchlo, čo neznamená samozrejme ani 24, ani 48 hodín, ale je tu, tá objednávka je teraz. A poviem úprimne aj v súvislosti s inými skúsenosťami, možno s inými témami vieme, že tieto veci sa udejú, ak sa udejú, relatívne rýchlo potom, alebo sa potom neudejú často vôbec a v koaličných vládach špeciálne, keďže samozrejme tam je tá rôznorodosť názorov vždy väčšia.

    Takže za seba chcem povedať, že veľmi by som to privítal. Alebo vítam to, čo ste, pán minister, práve povedali. Určite sme ochotní na tom spolupracovať, ak bude záujem z vašej strane, aby sme to nejakým spôsobom, aj my o tom diskutovali s ministerstvom. A jediná podmienka, okrem teda otvorenej hlavy všetkých strán, je nejaký časový horizont, ktorý nebude príliš dlhý, a v tom prípade teda môžete počítať s našou či účasťou, či podporou v čomkoľvek na čom sa zhod...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďalší do rozpravy je pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

    Pardon, nie je možné faktická, lebo pán minister reagoval.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak pardon. Nech sa páči. Pán poslanec Rajtár, chvíľočku.

    Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tým pádom sťahujem tú procedurálnu moju. A len krátko poviem, že v rámci naozaj faktickej poznámky, že na výbore som naozaj otvoril diskusiu o transparentnosti a naozaj s cieľom, aby bol daňový systém transparentnejší, ale tie slová som ja nepovedal, že navrhujem, aby boli zverejňované daňové priznania živnostníkov, hoci také tam potom odznelo v diskusii.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Rajtár.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister tu hovoril o nejakom tom delení na pravicu a ľavicu a z toho vyplývajúcom pohľade na štát a na jeho fungovanie. O tom, že pravica je za tzv. malý štát, ktorý ja osobne nazývam štíhlym štátom, a pán minister sa takisto zmienil o tom, že je tu údajne u nás na Slovensku malá miera prerozdeľovania. Ja osobne si myslím, že pokiaľ náš človek a ďalší dostávajú také objemy peňazí, aké dostávajú z daňových úradov, tak tá miera prerozdeľovania je obrovská a to aj na ľavicovú filozofiu.

    Tento konkrétny návrh je o tom, a teda je zrejme ľavicový, aby sa pol miliardy eur vybralo na DPH o pár mesiacov skorej. Dajme tomu, že toto je teda ľavicový návrh. Avšak predtým ste podávali vy, keď ste boli teda samostatná vláda SMER-u, presne opačný návrh, presne opačný návrh, aby sa táto dépeháčka, jej vybratie oddialila. Bol to teda vtedy pravicový návrh, keď ste mali ľavicovú vládu SMER-u a momentálne, keď je vládna koalícia, ktorá v sebe obsahuje tzv. pravicové strany, alebo teda momentálne už len jednu tzv. pravicovú stranu, tak teraz vlastný pravicový návrh opravujete ľavicovým návrhom?

    Ja osobne si myslím, že vám, či už strane SMER alebo celej koalícii o žiadnu ľavicu alebo pravicu vôbec nejde. Jednoducho máte kľúče od miešačky, chcete vybrať čo najviac, preto propagácia tej akože súčasne malej miery prerozdeľovania, aby sa prerozdeľovalo viac, aby sa predovšetkým vybralo viac od tých, čo v pote tváre tvoria hodnoty, aby uživili seba a svoju rodinu, a od tých, ktorým roky hádžete polená pod nohy rôznymi opatreniami, zvyšovaním daní, zvyšovaním poplatkov, odpisovanie nehnuteľností ste predĺžili tak, aby sa umelo zvýšil zisk v najbližších rokoch, aby ste zasa len vybrali viac na daniach. Čiže pravda je taká, že vy nie ste ani ľavica, ani pravica, vy jednoducho chcete viac, aby tá miešačka, od ktorej máte kľúče, miešala čo najviac betónu, z ktorých sa postaví čo najviac komplexov ako je Bonaparte, ako je Five Star Residence a ďalších a ďalších, ktoré stavajú vaši ľudia pre vás.

    Hovoríme tu o skoršom vybratí pol miliardy eur, ale celková výška nedoplatku na daniach, a to je vaše maslo na hlave, pretože aj vy, pán minister, ste boli na ministerstve financií od roku 2006 s malou prestávkou, ako štátny tajomník a potom ako minister, takže tá súčasná výšky nedoplatku na daniach je 3 mld. eur. Že čo vy naháňate na toku peňazí, aby ste si vylepšili o pár mesiacov pol miliardy, tak tri miliardy ležia ako nedoplatok. A v tejto sume ešte nie je ani len zarátaná tá suma dlhov, ktoré zanikli a ktoré boli prevedené na Konsolidačnú banku. V skutočnosti tá suma tých dlhov by bola oveľa vyššia. A jeden pozoruhodný údaj, na dépeháčke sa, poviem to na rovinu, rozkradne jedna miliarda, nie za niekoľko rokov, ale za jeden jediný rok. To je výsledok vášho vládnutia, vyše deväťročného, alebo deväťročného, desaťročného s malou prestávkou. A je to situácia, ktorú reálne ignorujete, aj keď sa tvárite, že bojujete proti daňových únikom. V skutočnosti naozaj oberáte o peniaze tých, ktorí horko-ťažko musia živiť svoju rodinu, zarábajú si a ešte okrem toho, že im teraz zvyšujete dane, poplatky, tak okrem toho im ešte hádžete nadbytočné byrokratické polená pod nohy. Mali sme tu našich 40 návrhov na začiatku volebného obdobia, ktoré ste jednoducho odpálkovali, pritom by štát nič nestáli a výrazne by pomohli súkromnému sektoru, ale dokonca aj Sociálnej poisťovni pomohli v lepšom chode, napriek tomu ste to neschválili. Čiže nemáte ani len taký malý záujem na tom pomôcť ľuďom, ktorí sa starajú sami o seba, že by ste im schválili veci, ktoré štát nič nestoja.

    Takisto naozaj ignorujete daňové podvody. Pritom už len pri dostupných dátach, čo sa týka nedoplatku dlhov, čo sa týka, čo sa týka registra účtovných závierok, sa dá dopátrať úplne logickým, logickým pátraním, logickým postupom k tomu, kde ten problém hlavne s dépeháčkou väzí. Vieme, že najviac nedoplatkov je na bratislavskom daňovom úrade, a stačí sa tam naozaj sústrediť nejakú chvíľu, aj z verejne dostupných informácií je jasne vidieť, koľko a akých podvodov z DPH sa tam deje, nie je to zďaleka len Bašternák a Kočner, tých prípadov je ďaleko, ďaleko viac, oveľa, oveľa viac a v oveľa, oveľa väčšom rozsahu. A toto je výsledok vášho dlhodobého vládnutia.

    Nechcete snáď tvrdiť, že špecializovaní pracovníci na tých daňových úradoch, Kriminálny úrad finančnej polície a samozrejme polícia ako taká, ktorej sa nahlasujú daňové podvody, pokiaľ sú v takzvanom vnútornom obehu, nemá ani potuchy o tom, čo sa dá z verejne dostupných informácii vydedukovať? Že to nedokáže vyšetriť, dokonca sa o to ani len nestará? Dokonca samotná finančná správa sa sťažuje na políciu Kaliňákovu, tú takzvanú NAKA, že keď jej odovzdá prípady, tak 60 % prípadov daňových podvodov, čo má už, už to je veľké štádium alebo ďaleké štádium, ak Finančná správa sama vyhlási, že toto je podozrenie na silný podvod a odovzdá to polícii, že 60 % z tohto sa polícia ani len nechytí, ani to len nezačne riešiť a tých zvyšných 40 tam sa dotiahnu možno 3 prípady. Ale to len v prípade, že sa toho chytí prokurátor, akým bol alebo je ešte stále, našťastie, Vasiľ Špirko. Čiže toto je tá katastrofálna situácia, ktorú si vy potom riešite tak, že chcete ďalej a ďalej oberať ľudí, ktorí tvoria hodnoty. Ale nielen ich, aj dôchodcov chcete oberať, pretože zvýšenie koncesionárskych poplatkov oberá a veľmi nespravodlivo o peniaze napríklad aj dôchodcov a je to najnespravodlivejšia forma dane, de facto dane, pretože sa neplatí ani v nejakom pomere k príjmom, ale sa platí natvrdo pevná sadzba.

    Takže namiesto toho a takýchto všelijakých trikov, že tu si vyberieme pol miliardy o niečo viac, ktoré mali prúdiť v súkromnom sektore, ale pár mesiacov skorej pôjdu štátu a tak ďalej, vyriešte systematicky a rýchlo daňové podvody. Pribudne vám miliarda ročne, miliarda ročne vám pribudne na účte, znížia sa daňové dlhy. A tie daňové dlhy za tú miliardu, to je odraz tých podvodov, pretože firma, ktorá vykáže dépeháčku z premrštenej sumy napríklad za byt, ktorý sa predá ďalšej firme, tak tej zostane, tej zostane jednoducho daňový dlh a potom tá následná firma v reťazci dostane, dostane nadmerný odpočet, neoprávnený nadmerný odpočet DPH. Vieme, že keď to spraví normálna firma, vieme, že keď to spraví normálna firma, tak aj keď je to suma 5-tisíc alebo 2-tisíc eur, tak finančná správa veľmi tvrdo pátra po tom, že či je na to oprávnenie, niekoľko mesiacov zadržiava túto dépeháčku. Keď je to zadržiavanie do jedného roka, tak dokonca sa to berie ako absolútny štandard, ktorý sa nerieši. Ale časté je zadržiavanie nad jeden rok, nad dva roky, dokonca sú prípady nad tri roky. V prípade jasných daňových podvodov sa vypláca dépeháčka vo veľkých objemoch. Napríklad netreba ani odborníka na to, keď sa pozriete na firmu, ktorá vznikla pred dvoma rokmi a má 5 miliónov daňový dlh, že s tou firmou nie je niečo v poriadku, ale nič sa nedeje, pokiaľ je aj teda v bratislavskom, na bratislavskom daňovom úrade nominant SMER-u pán Pátek. A donedávna alebo teda doteraz šéfoval tomu, tej kontrole nadmerného odpočtu DPH pán Čech na finančnej správe.

    Takže tuto hľadajte rezervy v daňových podvodoch, zrušte tých takzvaných vašich ľudí, strčte ich do basy a tam hľadajte nadmerné peniaze alebo teda viac peňazí pre to, aby bolo na školstvo, zdravotníctvo a tak ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rajtár, ja by som len chcel jednu vec pripomenúť, bavíme sa tu o daňovej medzere, to je o, medzi tým optimálnym výberom a tým, čo sa vyberá. Najnižší výber alebo teda efektívna miera výberu DPH bola za Radičovej vlády 12,5-percenta. Dnes je 14,5 a vy tu hovoríte, ako keby vy ste, alebo za tej, za tej vlády, kde ste vy boli, sa vyberali tie dane lepšie. To je jedna poznámka.

    Nepáči sa mi veľmi zovšeobecňovanie, ktoré používate, hádžete všetkých do jedného vreca, veľmi to spolitizovávate. Proste poďme sa baviť odborne. Treba si pozrieť, čo urobila bývalá vláda pre výber daní. Pred chvíľou ste tu kritizovali, sa vybralo o 1,3 mld. viac, že sa tu niekto kopol v prognózach a podobne. Ale jak povedal aj pán minister, tri štvrtiny z toho je práve ten boj s daňovými únikmi, prečo sa vybralo o tých 1,3 mld. viac. Zaviedli sa kontrolné výkazy DPH, iné krajiny si berú za príklad nás.

    Ja nechcem povedať, že všetko je ideálne, ale, ale skutočne všetko dehonestovať, to sa mi skutočne nepáči. Treba, treba, si myslím, tak ako aj pán Jurzyca povedal, na začiatok príde, že poviem niečo pozitívne a potom budem niečo kritizovať, ale ja som v tom vašom vystúpení nič pozitívne nevidel a zdalo sa mi, že jeden prípad sa berie, že to robia všetci, a to sa mi skutočne nepáči.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • No tak predovšetkým zďaleka tu teda nehovorím o nejakom jednotlivom prípade, ale táto činnosť je systematická a rozsiahla. Najviac tých prípadov je v Bratislave, ale teda vo veľkej miere napríklad aj na východe, ako bol prípad osemdesiatich miliónov, ten prípad s Robom a Strapatým a, bohužiaľ, to má systematické rysy nielen čo sa týka rozsahu, ale aj systematické rysy, čo sa týka vládnej podpory alebo podpory teda z najvyšších vládnych miest. Najviac klesal výber DPH za prvej vlády Roberta Fica a, áno, nekorigovala to krátka vláda Ivety Radičovej. A potom ste mali štyri roky vládu jednej strany, kde namiesto toho, aby sa s tým reálne niečo spravilo, s tými podvodmi s DPH, tak tie podvody ďalej pokračovali a zosystematizovali sa. Teraz podľa najnovších informácií už teda nielen ten rozsah, ale už tá systematizácia je taká, že sa vypaľujú firmy, ktoré ešte to nerobili s vládnou stranou, ale, ale namiesto toho, aby sa vyšetrili a tí ľudia odsúdili, tak sa namiesto toho vypaľujú. A vieme, že Robert Kaliňák je naďalej na svojom mieste, čo je teda pozoruhodné. Ak teda je naozaj snaha niečo vyšetriť, tak mať tam takéhoto človeka, ktorý s daňovým podvodníkom priamo obchodoval a dobre sa s ním pozná, je fascinujúci symbol alebo signál snahy riešiť daňové, daňové podvody.

    Neviem, čo pozitívne by som na tomto mohol vytiahnuť, pretože to, čo sa prezentuje ako boj s daňovými únikmi, je jednoducho smiešne, keď sa povie, že pár miliónov sa, alebo pár desiatok miliónov sa kvázi zle, kvázi odhalilo na nejakých daňových únikoch, a hovoríme tu o jednej miliarde rozkradnutej DPH len za jediný rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Áno?

    Nech sa páči.

  • No čo by som na to tak asi vám povedal k tomu všetkému? Pán Rajtár, vy zvyknete hovoriť, že na to netreba byť odborník, aby ste to pochopili. No problém váš je, že vy nie ste odborník. Hovorím vám to úplne otvorene.

  • Máte plechové ústa a to je váš problém. A veľmi rýchlo ste tie plechové ústa nadobudol po tom, čo teda ste sa stali zástupcom ľudu v tejto slovutnej Národnej rade.

    Usvedčujú vás posledné slová, keď hovoríte, čo tam pár desiatok miliónov, ktoré sú proste akože navyše. Ja, ja neviem, obráťte sa na svojho kolegu, poraďte sa so starším kolegom podpredsedom finančného výboru a skúste si okrem, nalistovať okrem bulvárnych ekono-pornografických článkov aj záležitosti napríklad Inštitútu finančnej politiky, ktorý je stále vnímaný ako, myslím si, že nadstranícky a apolitický z hľadiska prognózy daňových príjmov za posledné 4 roky. Tam máte, proste máte tam jasnú štruktúru zvyšovania príjmov, časť je z makroekonomického vývoja a časť zo zvyšovania efektívnej daňovej sadzby.

    Ja mám na rozdiel od mnohých iných, by som povedal, humánne vzdelaných členov vlády ten jeden problém za posledné obdobie, že musím doručovať výsledky. Tie reálne výsledky sú vo zvýšených príjmov štátneho rozpočtu, na ktoré na jednej strane vy ako zástanca štíhleho štátu hromžíte, lebo vás proste dráždia z pohľadu vašej filozofie videnia, pretože zastávate nejakú skupinu ľudí, ktorú oslovujete. Opakujem je to legitímne, je to váš svet,. Môj svet je iný a z pohľadu miery prerozdeľovania, debaty, to by sme si mohli dať niekedy inde, ak by sme boli schopní si sadnúť za jeden stôl z pohľadu toho, aká realita je a ako by sme tieto veci mohli, mohli vidieť.

    Ale čo sa týka témy súboja s daňovými únikmi od roku 2012, keď efektivita sadzieb kľúčovo na DPH bola slovníkom z filmu Limonádového Joa "prokletě nízká", na najnižšej historickej úrovni a tá historická úroveň bola spôsobená úplne prakticky jedným, jedným činiteľom, a to bola reforma inštitúcie finančnej správy z časti reformy UNITAS, to znamená, zjednotenie daňovej a colnej správy. Vy ste tu vtedy tuším nežili, ale žili tu všetci ostatní. A to bolo v tom, to bolo v roku 2012, keď výsledok vašich krstných bratov z pravice, už neexistujúcej SDKÚ, výsledok odborného reformného prístupu bolo to, že si finančný úradníci požičiavali pečiatky, aby mohli pečiatkovať, hej. Toto mal byť vrchol infomatizačného procesu, informatizácie a zlepšenia, neviem, klientskeho prístupu a podobných vecí.

    Je to zložitá téma. Je to, je to o zmene klímy, zmene doktríny štátnej, je to o reforme inštitúcie. Za inštitúciou sú vždy ľudia a tá nie je dokonalá. A ja, áno, ja som vždy tvrdil, aj z tohto miesta, nájdete si mnoho zápisov mojich vyjadrení, že vo finančnej správe sú dodnes agenti, hej, ktorí pracujú aj pre druhú stranu. Je to proste pravda. Zo šesť, osem tisíc ľudí nájdete takúto záležitosť. Lenže od roku 2012 sa tam napríklad zmenilo to, že inšpekcia finančnej správy sa zmenila z ujov, ktorí kontrolujú bezpečnostné predpisy a kávovary, na tuším šesťdesiathlavovú jednotku, ktorá, ktorá pracuje s ITP a proste, proste pracuje v prostredí, ako, ako, ktoré zodpovedá práce s peniazmi.

    Takže súhlasím s pánom poslancom Kamenickým, že, viete, taký ten plošný prístup je, je ľúbivý, využívate situáciu, využívate konkrétny príklad, ale ja vám vravím, že za štyrmi rokmi tohto prístupu sú konkrétne výsledky, ktoré sú v číslach, ktoré sú kľúčové pre tvorbu rozpočtu. Ak raz budete tvoriť rozpočet a budete na jednej strane sa zaujímať o príjmy štátu a na druhej strane o výdavky, ktoré majú adresnosť vo verejných službách a v ich kvalite, alebo nekvalite, ak sú nedostatočné, tak vám vravím, že za tým je typ úsilia. Ak nie je dokonalý, ak sú tam konkrétni ľudia, ak je, ak je padni, komu padni, to je druhá vec. Ale vaše plošné paušálne populárne, hej, robenie sa na tejto téme má svoje proste limity aj z pohľadu toho, čomu vy hovoríte verejný záujem, hej. Takže, a čomu hovoril môj predchodca, miloval výraz verejný záujem, takže veľa vecí sa dá urobiť, veľa vecí sa dá pohnúť dopredu a sú tu aj spôsoby, u ktorých, ktoré môžu zaznievať aj z opozičných lavíc, aj z vládnych lavíc. Ale podstatné je, robiť, robiť zmenu a skúsiť sa na veci pozrieť tak, aby sme mohli zabezpečiť zmenu a aby sme napríklad teoreticky VAT Gap alebo DPH, mecénu na DPH mohli vyplniť, pretože ja som vždy tvrdil, že to je hlavný zdroj konsolidácie verejných financií v tejto krajine. To znamená, zlá disciplína platenia daní, alebo to, čo vy hovoríte ,kradnutie na daniach. Kombinácia týchto vecí je hlavný zdroj konsolidácie verejných financií v tejto krajine, na tomto sa, aspoň na tomto sa, dúfam, zhodneme.

    Vďaka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 185, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 185.

    Nech sa páči, pán minister Kažimír, uveďte tento návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Predmetnou novelou zákona sa zabezpečuje transpozícia novely smernice v rádio administratívnej spolupráci v oblastí daní. S účinnosťou od 1. januára budúceho roku sa rozšíri automatická výmena informácií v oblastí daní o novú kategóriu a to cez hraničné záväzné stanoviská. Cieľom rozšírenia automatickej výmeny je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločnosti. Príslušné orgány členských štátov si budú automaticky vymieňať určený obsah cezhraničných záväzných stanovísk na štandardných formulároch, v určených lehotách a obmedzený rozsah informácií budú zdieľať aj s Európskou komisiou. Prínosom tejto automatickej výmeny informácií pre Slovenskú republiku bude prístup k cezhraničným záväzným stanoviskám vydaných v iných členských štátoch týkajúcich sa slovenských subjektov, ktoré bude možné využiť na cieľové daňové kontroly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Irén Sárközy.

    Nech sa páči.

  • 148.

    Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, keďže nebola? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem týmto schôdzu do 17.00 hodiny. Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Dávam hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Erika Tomáša za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ako ho máte v tlači 231.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 231.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 139 poslancov, za 112, proti 2, zdržali sa 22, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Pán poslanec Beblavý podal návrh, aby Národná rada odvolala poslanca Jozefa Valockého z funkcie člena výboru pre zdravotníctvo. Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 53, proti 80, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, tlač 186, bod 2 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,tlač 186.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, prítomných 144 poslancov, za 101, proti 23, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 140, proti 3, zdržali sa 2, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať o bode tri schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, tlač 179.

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 179.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Danko Andrej, predseda NR SR

    Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 82, proti 21, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 132, proti 2, zdržali sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (tlač 180), bod štyri schváleného programu.

    Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Radovan Baláž. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 180.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 103 poslancov, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 140 poslancov, zdržali sa 5 poslancovi.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie o bode 5 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch (tlač 181).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 181.)

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 146 poslancov, za 93 poslancov, proti 20, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 130, proti 3, zdržali sa 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 6 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 178). Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Irén Sárközy, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 178.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 95, proti 27, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 130, proti 3, zdržali sa 12. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 6 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 178). Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Irén Sárközy, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 178.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 95, proti 27, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 142, proti 2, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Eduarda Adamčíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok (tlač 182), bod 7 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 182. )

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 144 poslancov, za 95, proti 14, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

    Adamčík, Eduard, poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 144, proti 1, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Opäť vás prosím, pán poslanec Adamčík, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 183), bod 8 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani

    z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183. )

    Adamčík, Eduard, poslanec NR SR

    Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie.) Ďakujem. Prítomných 145 poslancov, za 95, proti 20, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

    Adamčík, Eduard,poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 137, proti 2 (pozn. red.: "zdržalo sa 6 poslancov").

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 185), bod 9 schváleného programu.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby uviedla hlasovanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Teda poprosím vás o uvedenie návrhu.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 185.)

    Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR

    Ďakujem pekne. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 85 poslancov, proti 22, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

    Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 128 poslancov, proti 2, zdržali sa 15.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Prerušujem rokovanie schôdze do 17.30.

    Ospravedlňujem sa, ešte pán poslanec Klus. Ak vás poprosím, ešte zapnite pána poslanca Klusa.

  • Už som, už som, ďakujem pekne. Pán predseda, jedna prosba, pravdepodobne pri tom prvom hlasovaní som bol zaznamenaný ako proti, malo to byť za. Čiže voľba Erika Tomáša za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Takže prosím opraviť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, poprosím o kľud v sále. Ďalším bodom programu je prvé čítanie... Poprosím ešte raz, rád by som, poprosím o kľud v sále. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 187.

    Poprosím vás všetkých o kľud v sále. Ak máte debaty, poprosím vás, máte krásne priestory na to. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 187. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 187.

    Pán minister financií, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

  • Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi teda pokračovať v maratóne návrhov zákonov z dielne rezortu financií. Hlavnými cieľmi predkladaného zákona sú zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovaní nových tabakových výrobkov. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet a to vo výške 29,5 mil. eur v roku budúcom.

    V súvislosti so zmenou sadzieb dane z tabakových výrobkov sa predpokladá dopad aj na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami, na rozpočty obcí, ale aj na rozpočty vyšších územných celkov návrh zákona nebude mať žiadny dopad. Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2016, to znamená, od tohto roku. A okrem zmeny, ktorou sa navrhuje 1. februára budúceho roku upraviť sadzbu dane z cigariet a z tabaku. V ďalšom od 1. júla roku 2017 zavedenie úpravy zdaňovania bez tzv. bezdymových tabakových výrobkov. To je tá novinka, ktorá sa dostane aj na slovenský trh, sú také tabakové vlastne náhrady. A od 1. februára roku 2019 upraviť sadzbu dane z cigariet, z tabaku a z cigár a cigariet takisto v objeme, ktorý bude mať ďalší dopad na verejné financie v objeme vyše 30 mil. eur.

    Okrem písaného slova vám chcem povedať, že v podstate na základe aj dohody, aj dokonca s priemyslom, a na základe aj vyhodnotenia úrovne týchto spotrebných daní v okolitých krajinách, keďže musíme dbať aj na možnú obchodnú turistiku a aj na snahu potierať hlavne čierny dovoz a pašovanie cigariet a tabaku hlavne cez schengenskú hranicu z Ukrajiny, na základe zváženia všetkých týchto okolností po štyroch rokoch sa opäť vraciame v podstate k zvyšovaniu spotrebných daní z cigariet, z tabaku, z cigár a cigariet. A zároveň sme sa dohodli na tom, že urobíme akúsi cestovnú mapu na najbližšie štyri roky. To znamená, malo by byť jasné aj predstaviteľom priemyslu, ako to bude v najbližších rokoch vyzerať, aby sa, aby sme nevytvárali v podstate nejaké očakávanie negatívnych prekvapení v najbližších rokoch. A áno, opakujem, má to pozitívny dopad na príjmy rozpočtu verejnej správy v budúcom roku 29,5 mil. eur, v roku 2018 32,3 mil. eur a v roku 2019 oproti dnešnej základni už 68 mil. eur a tak ďalej, pretože to zvýšenie je, je vlastne na dvakrát od roku ´17 a potom od roku ´19. Toľko na úvod, som vám k dispozícii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Emilovi Ďurovčíkovi.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstva a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 111 a spoločná správa výborov má tlač 111a.

    Návrh vlády odôvodní minister financií Peter Kažimír. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si teda predložiť na prerokovanie v Národnej rade návrh na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Dohoda bola podpísaná 19. januára tohto roku v Teheráne za mojej účasti a v súčasnosti prebieha ratifikácia oboma zmluvnými stranami, pričom zo strany Slovenskej republiky je v rámci tohto procesu potrebný aj súhlas váženej Národnej rady Slovenskej republiky.

    Účelom tejto dohody je rozvoj bilaterálnych medzinárodných vzťahov s Iránom a vzájomná podpora zahraničných investícií medzi oboma zmluvnými štátmi. Dohoda o zrušení medzinárodných ekonomických sankcií voči Iránu v polovici minulého roka otvára bohaté príležitosti pre zahraničných investorov v tejto krajine, ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre slovenské podnikateľské subjekty. Aj z tohto dôvodu patrí medzinárodná ekonomická spolupráca s Iránom medzi priority zahraničnej ekonomickej politiky Slovenskej republiky a dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií je nástrojom na upevnenie tejto spolupráce.

    Pri rokovaní dohody sa kládol dôraz na to, aby spĺňala požiadavky modernej politiky ochrany zahraničných investícií, ktoré presadzuje aj Európska únia v medzinárodných dohodách obsahujúcich ochranu investícií, ktoré uzatvára s tretími štátmi. Ide najmä o rešpektovanie regulačných právomocí štátu v oblasti legitímnych cieľov verejnej politiky a zároveň o poskytnutie primeranej ochrany zahraničným investorom v prípade svojvoľných, neodôvodnených a závažných zásahov poškodzujúcich ich investície zo strany hostiteľského štátu.

    Uvedená dohoda je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a bude vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Ja môžem len dodať, že podpis tejto dohody v podstate deň po reálnom zrušení sankcií voči, voči Iránu priamo v Teheráne spolu s misiou 60 slovenských podnikateľov a začiatok v podstate nových vzťahov, novej etapy vzťahov suverénnej krajiny Európskej únie a Iránu dáva naozaj priestor pre spätný návrat slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb na tomto veľmi zaujímavom 80-miliónovom trhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 198 z 22. augusta 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 2 tejto správy vyplynuli, nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 51 z 5. septembra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Konštatujem, že nik sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády má tlač 120 a spoločná správa výborov má tlač 120a.

    Opäť vás prosím, pán minister, o odôvodnenie návrhu vlády.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi stručne. Zmluva zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom, ale aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Z hľadiska vecnej podstaty má charakter prezidentskej zmluvy.

    Ďakujem, toľko na úvod.

  • Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 199 z 22. augusta 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 43 z 5. septembra 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 30 z 5. septembra 2016.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím zmluvy a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 52 z 5. septembra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Konštatujem, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy a konštatujem, že nik sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 121 a spoločná správa výborov má tlač 121a.

    Odovzdávam slovo ministrovi financií, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predseda. Zmluva zodpovedá ako vnútroštátnym právnym predpisom, tak aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Z hľadiska vecnej podstaty má charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem.

  • Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 200 z 22. augusta 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením, ústavnoprávny výbor.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Otváram rozpravu... Aha, pardon.

  • Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto správy odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov a gestorského výboru č. 53 z 5. septembra 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Konštatujem, že nik sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbados o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 122 a spoločná správa výborov má tlač 122a.

    Nech sa páči, pán minister Kažimír, odôvodnite aj tento návrh vlády.

  • 169

    Ďakujem veľmi pekne. Ak, ctení páni poslanci alebo pani poslankyne, máte pocit, že hovoríme o nejakých exotických destináciách, tak v zásade platí, že zmluva, ak sa uzatvára s nejakou zmluvnou krajinou zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, to znamená, že sa dávajú vzťahy do poriadku. To znamená, ak u vás, tento typ krajiny vám pripomína niečo, čo by mohlo zaváňať daňovým rajom, tak má správny pocit (povedané s pobavením), ale zakotvenie zmluvných vzťahov na tejto úrovni znamená istú mieru ochrany, samozrejme, k účelu vymenovaných informácií.

    Zmluva zodpovedá naozaj aj vnútroštátnym právnym predpisom, aj tradičným postupom pri zatváraní takýchto zmlúv. Je to zmluva prezidentského typu alebo je to, má charakter prezidentskej zmluvy a má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 201 z 22. augusta 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 54 z 5. septembra 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov, zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Klus Martin.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som chcel len tlmočiť názor nášho poslaneckého klubu, ktorý sa rozhodol, že tieto tri návrhy zákonov podporí. A zároveň by som chcel využiť tento priestor, aby sme pána ministra povzbudili, že v budúcnosti keď sa budú podobné zmluvy uzatvárať, aby sme nezabúdali, že okrem ekonomických slobôd sú tu aj iné slobody, osobné slobody, ľudské práva. A ja predpokladám, že budeme ďalej pokračovať, nazvime to, v ochranárskych dohodách a treba našim partnerom pripomínať, že myslíme aj na iné ako na obchodné veci pri našich vzájomných vzťahoch.

    A zároveň využijem tento priestor na krátku otázku, že či už máme nejakú predstavu, ktoré krajiny budú nasledovať ako ďalšie v tejto súvislosti, pretože neustále čítame aj v našich novinách o rôznych krajinách, ktoré by si podobné dohody viac ako vyžadovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca v rozprave nie je žiadna faktická poznámka. Poprosím reakciu, pán minister.

  • Ďakujem, veľmi krátko. Za posledné roky sa toho veľa v koordinácii zahraničnej ekonomickej politiky urobilo. To znamená, istú prioritizáciu uzatvárania zmlúv má na starosti nielen samotný rezort financií, ale robí to na základe koordinovaných postupov z rezortu a zahraničných vecí, v danom prípade aj s rezortom ministerstva hospodárstva. V dnešnej situácii určite aj s úradom podpredsedu vlády pre investície. A svoje do toho čo má samozrejme hovoriť aj pán prezident so svojou kanceláriou, má svoj plán zahraničných stykov, pán predseda Národnej rady, aj pán predseda vlády z hľadiska svojho plánu zahraničných ciest. Toto je asi proste rámec, v ktorom sa hýbeme. A pre vašu informáciu, z ľudí, počet zamestnancov rezortu financií, ktorý sa tu venuje, by ste narátali na jednej ruke. Ako to je proste naozaj agenda, ktorá je veľmi špecializovaná a nie je to žiadna cestovná kancelária, ktorú by si, čo by si asi mysleli niektorí ľudia, možno aj v tejto Národnej rade. Väčšina zmlúv sa vlastne vyjednáva elektronickou poštou, ak je to nevyhnutné, tak sa robia bilaterálne návštevy.

    Bezprostredne vám viem povedať, že vzhľadom na to, že som 13., tuším 13. júla podpisoval po Ekofine v Bruseli zmluvu o výmene daňových informácii s Monakom, reagujem v podstate na pozvanie premiéra Monaka na návštevu a aj na začiatok rokovaní s Monakom. To znamená, to je ďalšia taká krajina zo zoznamu, ktorý patrí medzi zaujímavé. V každom prípade ale je to signál o tom, že sa štandardizujú vzťahy v tom globálnom slova zmysle,. Je to dôkaz o tom, že godfathers, krstní otcovia systému a systému priateľských krajín, kde sa dajú ukryť peniaze, končí a viete veľmi dobre, že bez globálneho súhlasu a globálnej koordinácie by toto nikdy nebolo možné. Je jasné, že stále sa nájde kút na svete, kde takýto typ správania bude možný, ale tých kútov je čoraz menej. A treba podotknúť, treba oceniť prácu OECD, ktorý proste z pohľadu aj Angela Gurríu ako generálneho tajomníka OECD a zopár ľudí okolo neho naozaj urobili veľdielo z pohľadu toho, ako sa im podarilo na úrovni G7, G20 s týmito vecami pohnúť. Sú to proste konkrétne iniciatívy, ktoré končia napríklad agendou Apple v Írsku, veľmi aktuálna vec, kde lieta vo vzduchu 13 mld. eur z potenciálneho možného dodanenia koncernu Apple. Je správne a toto už nie je proste provinčná téma, toto je proste téma globálneho charakteru, ktorá znamená väčšiu spravodlivosť v platení daní v tom najglobálnejšom slova zmysle.

    A súčasťou, samozrejme, toho je zmluvná infraštruktúra, ktorú Slovensko má celkom dobre vybavenú, sčasti je to samozrejme off section, proste tá stará dáma z čias Československa, ale Slovensko má na to, aby si veľmi suverénne vybudovalo zmluvnú základňu aj s novými tretími krajinami. Ale asi všetci viete a mali by ste vedieť, že pole slovenskej zmluvy v podstate,hlavne v oblasti ochrany investícií, tá miera samostatnosti je oveľa menšia. To znamená, uzatváranie takýchto zmlúv napríklad s Iránom, ktoré tu máme za sebou, a podlieha v podstate súhlasu, konzultácii s Európskou komisiou, pretože podpisom Lisabonskej zmluvy táto kompetencia v podstate akoby prešla na vyššiu úroveň, na úroveň Európskej komisie. A stále hovoríme o modelových zmluvách, o ich koordinácii a je to veľmi, veľmi dobré, lebo je to, mimochodom, aj jedna z tém, ktorá je veľmi dôležitá aj pre Slovensko v spore napríklad s jednou súkromnou zdravotnou poisťovňou, ktorá sa týka ochrany zisku. A to je presne téma, ktorá bude predmetom aj pred tribunálom Európskeho súdu o tom, čo má prednosť, či európske právo alebo bilaterálne zmluvy v oblasti ochrany investícií, ktoré v istých rovinách majú možno aj koloniálny charakter z hľadiska minulosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 173, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 174.

    Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o registri partnerov verejného sektora. Návrh zákona vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktoré tým aj napĺňa.

    Návrh zákona o registri partnerov verejného sektora nadväzuje na právnu úpravu boja proti praniu špinavých peňazí a je postavený koncepčne na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť a väčšie požiadavky na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora. Zjednodušene povedané, cieľom návrhu je maximalizovať transparentnosť v rámci vzťahov medzi verejným sektorom a súkromným sektorom, predovšetkým obchodným súkromným sektorom.

    Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj na verejnú kontrolu. Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri tomto tzv. protischránkovom zákone odkrývame, s kým štát tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie zatajiť alebo klamať, vystavuje sa riziku sankcií až po výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktorý znamená ale aj zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje.

    Predložený návrh zákona nadväzuje alebo vychádza z diskusie v Národnej rade z predchádzajúceho volebného obdobia, keď sme hovorili o nutnosti zaviesť účinný protischránkový zákon. Spĺňa všetky 4 princípy účinného protischránkového zákona, ktoré v tom čase aj opozícia zadefinovala. To jest, musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností.

    Návrh zákona zavádza nový register, register partnerov verejného sektora, do ktorého sa musí zapísať každý subjekt, ktorý sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na konečného užívateľa výhod. Do registra sa firmy nemusia zapísať iba v prípade, ak ich zákazka je nižšia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovaná nemusí byť ani nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, to však neplatí, ak obstaráva podľa zákona o verejnom obstarávaní.

    Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými zdrojmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

    Register bude verejný a teda aj verejnosťou kontrolovaný. Ktokoľvek, kto bude mať pochybnosti o zapísaných a zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Kvalifikovaným podnetom sa súd, ktorý povedie register, musí zaoberať. Zápis nepravdivých údajov do registra bude mať za následok odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje. O sankciách rozhodne súd. Za pravdivosť údajov zapísaných v registri spoluzodpovedá oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis za partnera verejného sektora do registra. Pôjde o advokátov, audítorov, banky alebo notárov, to jest osoby, ktoré už dnes majú povinnosti sledovať neobvyklé operácie podľa zákona o boji proti praniu špinavých peňazí. Oprávnená osoba zároveň aj ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Okrem toho porušenie týchto povinností je kryté aj skutkovými podstatami trestných činov, ktoré už dnes pozná Trestný poriadok.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, to je samozrejmosť, ale počas tohto pripomienkového konania prebehlo množstvo diskusií o tomto návrhu. Ide o zásadnú legislatívnu úpravu, preto aj na začiatku pripomienkového konania som deklarovala úplnú otvorenosť diskutovať o detailoch tohto návrhu. Myslím si, že tie diskusie aj pripomienkové konanie samotné bolo, bolo naozaj veľmi užitočné a bolo vo výsledku o hľadaní nejakého balansu na jednej strane medzi záujmom štátu o transparentnosť a prípadnou neprimeranou záťažou pre neziskový sektor alebo pre malých podnikateľov. Najmä pokiaľ ide o diskusie s biznis sférou, tie neboli jednoduché, a nie všetci aktéri, na ktorých sa bude zákon vzťahovať, sa úplne dokážu stotožniť najmä s právnou úpravou zodpovednosti. V každom prípade aj teraz chcem povedať, že aj v rámci rokovania v Národnej rade som pripravená o návrhu ďalej veľmi otvorene diskutovať. A keď ho dokážeme zlepšiť, tak ja som samozrejme pripravená.

    Dámy a páni, nechcem umelo nastavovať očakávania spojené s týmto návrhom zákona, ale som presvedčená o tom, že prijatím tohto zákona nastavíme úroveň transparentnosti vzťahov medzi štátom na jednej strane a biznisom na druhej strane, na veľmi vysokú úroveň. Téma, ktorú týmto zákonom vlastne pokrývame, je naozaj dnes v ére Panama papers, veľkou témou nielen na Slovensku, ale v celom priestore Európskej únie. Jednotlivé štáty menia právne úpravy a vlastne kontinuálne sa mení aj európska úprava v tejto oblasti. Ešte sme netransponovali alebo neuplynula transpozičná lehota na zapracovanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a už sa diskutuje o jej ďalšej novele na radách ministrov. Som presvedčená o tom, že tento návrh zákona ide v trende. Ide v trende maximalizácie transparentnosti a zároveň závisí aj od toho, čo dokážeme urobiť v tom medzinárodnom priestore, pretože úspešnosť boja proti praniu špinavých peňazí spočíva v tom, ako intenzívna a kvalitná dokáže byť dnes, ale aj v budúcnosti sieť na výmenu informácií o týchto firmách. Hovorím to preto, pretože platí, že žiaden štát tu nedokáže byť úspešný samostatne, žiaden štát tu nepredstavuje žiaden uzatvorený ostrov. Tento návrh zákona je v súlade s týmito trendami a som presvedčená o tom, že na, laťku nastavuje veľmi vysoko, pretože ide v mnohom ďalej. Aj pokiaľ ide o mieru transparentnosti, zverejňovania údajov, ale aj pokiaľ ide o verifikáciu týchto údajov a preventívnu kontrolu týchto údajov, ktoré sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora.

    Preto okrem toho, že verím, že sa výrazne zvýši transparentnosť vzťahu medzi štátom a biznisom na Slovensku, verím aj v to, že bude dobrým vkladom alebo inšpiráciou Slovenska aj pre tieto debaty na európskej úrovni.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, návrhu zákona, ktorý má za cieľ zásadne zvýšiť transparentnosť vzťahov medzi štátom a biznisom. A myslím si, že to potrebujeme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem pani ministerke a podpredsedníčke vláde za uvedenie vládneho návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Návrh zákona po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a tiež aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento vládny návrh zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor bol navrhnutý ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona, ale aj z úvodného slova pani podpredsedníčky vlády a ministerky je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Na tomto mieste iba pokladám snáď za potrebné zvýrazniť, že sa jedná nielen teda o významný krok pri plnení vládneho programu, ale jedná sa o krok, ktorý má za cieľ skutočne zvýšiť transparentnosť v obchodných vzťahoch, ale najmä zvýšiť a smerovať k ochrane, k lepšej ochrane verejných financií. Samozrejme, ako už povedala pani navrhovateľka, jedná sa o tému, ktorá sa neobmedzuje na územie Slovenskej republiky. Ide o globálnu tému, globálny problém, s ktorým musí dnes zápasiť nielen naša krajina, ale aj ďalšie krajiny, nielen v Európskej únii, ale dá sa povedať, vo svete.

    Čo je osobitne pozitívne z tohto pohľadu, je, že vlastne tento predložený návrh zákona prichádza ambiciózne s novými inštitútmi, ktoré majú dosiahnuť ten stanovený cieľ. Či už je to ten zmienený register partnerov verejného sektora, ale aj inštitúty, ktoré súvisia s novou formou kontroly plnenia obsahu tohto zákona, ale samozrejme aj s potrebnými následnými sankciami.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom preto odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch v zmysle toho rozhodnutia a návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu, najprv k písomnej časti rozpravy. Dostala som tri prihlášky. Za klub OĽANO vystúpi pani poslankyňa Remišová, za klub SaS pán poslanec Baránik a neskôr to uzavrie, písomnú časť rozpravy, pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať, že vítam snahu ministerky Žitňanskej vytvoriť register konečných užívateľov výhod a opraviť schránkový zákon. K tomu sa v konečnom dôsledku zaviazala aj strana MOST spoločne s ostatnými, s niektorými zo strán v rámci občianskej iniciatívy "Štrngám za zmenu." Takže vítam, že pani ministerka sa snažila tento záväzok skutočne naplniť a predložila podstatnú zmenu protischránkového zákona.

    Treba však pripomenúť, že len samotný schránkový zákon nie je všeliekom na vyriešenie korupcie. Viaceré analytické štúdie totiž priznávajú, že registre konečných užívateľov výhod a ich fungovanie v praxi majú svoje limity. Tak ako to bolo aj u nás, v takej forme ako register konečných užívateľov, zaviedla strana SMER, tak svojou povahou register bol skôr len archívom a najväčším problémom bolo a je, si myslím, údaje systematicky kontrolovať a overovať. A bez schopností analytických, personálnych a odborných kapacít zistiť, že či dané údaje, ktoré sú uvedené v registri, sú skutočne pravdivé, je funkcia registra veľmi obmedzená, ak nie celkom zbytočná.

    Podľa navrhovanej právnej úpravy by malo byť v súčasnosti za identifikáciou konečného užívateľa výhod, by mala byť zodpovedná oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Ja si dovoľujem zapochybovať, že notár má kapacity a schopnosti overiť, či poskytnutý údaj o konečnom užívateľovi výhod je pravdivý. Pretože keď si zoberieme rozsiahle schránkové schémy, tak väčšinou tieto schránky sú roztrúsené po rôznych jurisdikciách po celom svete a vyšetrovania zahŕňajú často expertné tímy z rôznych oblastí. Vyšetriť nejakú schránkovú schému je niekedy aj päťročné úsilie. Štúdia Svetovej banky Paper Master hovorila o tom, že len máloktoré z krajín na svete majú personálne, odborné a finančné kapacity na to, aby vôbec dokázali vyšetrovať schránkové schémy. Jednou z takých krajín sú Spojené štáty americké, ale si myslím, že zatiaľ, žiaľ, nie Slovensko. Aj ak si spomínate, tak rozsiahle schránkové schémy neodhalili, nepamätám si, žiadny príklad, ktorý, aby, žeby ho odhalili vyšetrovatelia, ale väčšinou to boli mimovládky alebo nezávislí blogeri. Tým chcem povedať, že ak sa partner verejného sektora rozhodne, že bude podvádzať, tak nik mu v tom nezabráni, ani prenesenie zodpovednosti na notárov alebo advokátov. A naozaj si neviem predstaviť, že notári majú overovať napr. dvadsaťvrstvovú štruktúru schránkovej firmy, ktorá prechádza cez Belizé, Seychely, Panenské ostrovy a ďalších pätnásť daňových rajov.

    Pokuty, samozrejme, schvaľujem, páči sa mi aj to, že majú odstrašujúcu charakter, to znamená, že tá pokuta musí byť dostatočne veľká, aby bola pre advokátov a notárov, ktorí nesú spoluzodpovednosť, aby bola natoľko odstrašujúca, že sa budú snažiť pristupovať k zápisu zodpovedne.

    Takisto schvaľujem aj výnos z registra partnerov, no všetci vieme, že nie je problém poslať firmu do krachu a s novou firmou sa opätovne prihlásiť do ďalšieho verejného obstarávania. V niektorých krajinách zaregistrujete firmu elektronicky za pár hodín, stačí tu za pár dní, takže zas taký problém to neni. Firma sa síce vymaže z registra, pošle sa do krachu, prihlási sa s inou firmou. Takisto nie je problém pri niektorých typoch spoločností zmeniť vlastníctvo takpovediac z večera do rána. Najmä pokiaľ ide o niektoré typy akciových spoločností. Hlavne pokiaľ sú to akcie na doručiteľa, ktoré sú, myslím, že ešte povolené vo Veľkej Británii, neni problém zmeniť vlastníctvo a v podstate, lebo v navrhovanej úprave sa to kontroluje len vtedy, keď je verifikačná udalosť, takže tento aspekt považujem za veľmi problematický.

    Slabým miestom sa mi tiež zdá fakt, že v prípade ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 20 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, emitenta cenných papierov prijatých na obchodovaní na regulovanom trhu, že sa zapíše len v prípade, ak je tá hranica 25 percent. Všetci vieme, čo sa stane. No bude mať prospech 24 percent. Určite viete, ako sa to v súčasnosti robí, keď chcete zakryť vlastníctvo akciovej spoločnosti, do registra, Obchodného registra sa zapisuje majiteľ akciovky vtedy, ak vlastní 100 % akcií. Vtedy tam vidíte, kto je majiteľom akciovky. Čo robia niektoré firmy? Samozrejme robia to, že 1 % dajú nejakému bielemu koňovi alebo kamarátovi, zober si 1 %, majú 99 % akcií a už nemusia figurovať v Obchodnom registri a vy neviete, kto je majiteľom akciovej spoločnosti. Čiže toto je bežná prax, robia to firmy. A myslím si, že nepoctiví, na ktorých je tento schránkový zákon šitý, budú to robiť naďalej. Treba si uvedomiť, že majitelia schránkových firiem, žiaľ, aj celá mašinéria, ktorá tieto schránkové firmy obsluhuje, sprostredkovateľské firmy, poskytovatelia služieb, sú vždy o krok vpred pred vyšetrovateľmi a pred zákonom. A trochu ma mrzí, že v tých pripravovaných opatreniach alebo že súčasne s týmto zákonom sa nehovorí aj o potrebe systematického vzdelávania vyšetrovateľov, budovaní personálnych kapacít a rozvoji zručností, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou boja proti korupcii.

    A poslednú poznámku, ktorú by som chcela k zákonu povedať, je, že ani dobrý schránkový zákon, žiaľ, nevyrieši zakorenený zvyk, ktorý máme tu na Slovensku pri obchodovaní so štátom a pri verejných obstarávaniach, čo najväčšmi podojiť štát, pretože zo spoločného krv netečie. A ak si spomínate, tak pri najokatejších zneužívaniach verejných peňazí sme presne vedeli, kto za ne zodpovedná. Stačí si spomenúť na Váhostav pána Širokého alebo na iné kauzy, napríklad na kauzy v zdravotníctve. A myslím si, že pokiaľ nebudeme vedieť vyvodiť zodpovednosť za zmanipulované tendre, tak boj proti korupcii bude stáť na veľmi slabých nohách. A myslím si, že najväčším problémom je týchto ľudí spravodlivo potrestať, najmä ak sú spojení s politickými špičkami. Exemplárnym príkladom je kauza Bašternák, teda kauza Kaliňák, alebo podvody s DPH, na ktoré upozornili médiá, kde je zapletených okrem ministrov SMER-u aj niekoľko ďalších vysokých predstaviteľov strany SMER. Objasnené prípady korupcie sa väčšinou týkajú úplatkov menších ako 100 eur a veľké kauzy prokuratúra často zametie pod koberec.

    A posledným aspektom je dbať na to, aby obchody so štátom neboli predražené. A tu nepomôže to, či budeme vedieť vlastníka firmy alebo nie. Keď by som teda chcela zájsť do krajnosti, tak by som mohla povedať, že v konečnom dôsledku mňa vôbec nemusí zaujímať, či záchodový papier mi dodá schránka alebo to nebude schránka, alebo budem vedieť, že to je Janko Mrkvička, ktorý dodal ten záchodový papier. Ak ten záchodový papier bude za výbornú cenu a ak bude, ak to bude výhodná, ak to bude pre štát výhodná cena. Žiaľ, problémom je, že aj, že pri, ako som už povedala, pri väčšine zmanipulovaných tendroch presne vieme, kto za tým stojí. Problém je akurát vyvodiť zodpovednosť. A tu by som chcela povedať, že tu nepomôže nič, tu nepomôže to, či budeme vedieť vlastníka alebo nebudeme vedieť vlastníka. Tu pomôže len dôsledná kontrola každého tendra a dôsledné porovnávanie cien. Tento model navrhol Martin Filko s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a Inštitútom finančnej politiky. A vtedy hovorili, že takýmto spôsobom a dôsledným porovnávaním cien by sme mohli ušetriť 250 až 500 mil. eur ročne.

    Ešte by som chcela nadviazať na to, čo hovorila pani ministerka Žitňanská, že bez koordinovaného úsilia spoločne s ostatnými krajinami minimálne Európskej únie, ale ja by som povedala, že celého sveta, sa v boji so schránkami nepohneme. Nebude stačiť, ak my budeme mať dobrý schránkový zákon, ale je potrebné, aby transparentné pravidlá prijímali aj ostatné krajiny. A vieme veľmi dobre, že aj v rámci Európskej únie, aj krajiny, ktoré sú, žiaľ, treba povedať, napríklad Veľké Británia, ktorá veľmi dlho mala teda tie akcie na doručiteľa, ktoré sú najnetransparentnejšou formou vlastníctva akciovej spoločnosti, že aj tieto krajiny v boji proti daňovým rajom a schránkovým firmám výrazne zaostávajú. Čiže tu by som chcela povzbudiť pani ministerku, aby aj na úrovni Európskej únie spoločne s ostatnými ministrami sa snažila pretlačiť a bojovať, aby aj ostatné krajiny prijali súbor pravidiel. Tie štandardy v podstate už existujú, na nich sa zhodla aj Svetová banka a aj ďalšie inštitúcie, čiže stačilo by, keby ich tie krajiny uplatňovali. A ešte taká perlička, že keď si tie medzinárodné tímy vyšetrovateľov pýtali informácie, ktoré potrebovali k vyšetrovaniam týchto schránkových schém, tak, žiaľ, Svetová banka musela skonštatovať, že najmenej ochotní podávať informácie sú západné krajiny, že to neboli žiadne nejaké rozvojové krajiny, ale boli to práve vyspelé krajiny.

    No a úplne na záver, protischránkový zákon pokladám za jeden z krokov, veľmi dôležitý krok, ale pokiaľ bude na svojom poste zotrvávať pán minister Kaliňák, akýkoľvek zákon s cieľom zlepšiť boj proti korupcii bude len výsmechom občanov a žiadny zákon nám nepomôže, ak pán Kaliňák naďalej bude zotrvávať na svojom poste a ak zodpovednosť nebude vyvodená za najväčšie politické kauzy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Aj my ďakujeme za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. A na vaše vystúpenie chcú zareagovať štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, bolo to pomerne, pomerne presné a budem o tom rozsiahlejšie v mojom vystúpení v rozprave hovoriť. Hlavný cieľ by mal byť ušetriť peniaze štátu na rôznych tendroch. Ak si pozriete doložku finančných náležitostí, tak tam nie je úspora žiadna, tam sú len náklady asi 330-tisíc eur. Čiže čo tým vlastne chceme dosiahnuť, týmto zákonom? Ten zákon nepokrýva licencované činnosti, čo je asi odkaz pre diaľničný tender, mýtny tender. A dôvod, ktorý uviedlo ministerstvo, ak mám správnu informáciu, bolo, že to je nad rámec programového vyhlásenie vlády. Tak potom mi to príde, že sa len, ideme odfajknúť si nejakú vec, ktorú presadil MOST do vládneho programu, a to je všetko.

    Ja budem hovoriť vo vystúpení o tom, že akým spôsobom už dnes niektoré finančné skupiny ustanovenia zákona ľavou zadnou obídu cez, aké finančné schémy, konkrétne finančné schémy, ku ktorým sa aj priznávajú ony, že to robia cez rôzne úverové vzťahy. Ale to kľúčové, čo pani poslankyňa Remišová povedala, je, že aj keď, že to je skôr taká nálepka. Ak by som mal zhodnotiť pri vláde problematiku boja proti korupcii, že na jednej strane toho kolegu, čo máte za ministra vnútra, tento zákon, je to asi jedna ku sto, asi jedna ku sto. Preto sa mi zdá, že skôr to je len, aj tá štruktúra zákona, len odfajknúť to, čo sa MOST-u podarilo presadiť. Však aj malé kroky sú dobré, fajn. Len sa netvárme, že toto je nejaký kľúčový krok boja proti korupcii, lebo nie je. Je to malý, malý krok.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja skutočne chcem oceniť, že väčšina toho príspevku, ktorý sme si mali možnosť vypočuť, mala vecný charakter. Samozrejme, asi, asi to politické patrí do parlamentu a nedá sa tomu celkom vyhnúť, že? Hoci ja stále hovorím, bol by som rád, keby sme to dokázali urobiť, keď sa bavíme o vážnych vecných problémoch. A vy sami ste naznačili, a s tým, samozrejme, nedá sa nesúhlasiť, že to je globálny problém, ktorý sa pokúša, ku ktorému riešeniu sa pokúša prispieť tento návrh zákona.

    Ale ja som chcel vecne iba možno na jednu vec upozorniť, že vy ste začali ten svoj príspevok akousi takou obavou alebo výhradou, že niektorých tých oprávnených osôb, ktoré budú oprávnené robiť tú registráciu, že nedokážu identifikovať a tých dvadsať vrstiev nedokážu rozpoznať. Len na to sa dá povedať veľmi jednoducho, však nikto nemá povinnosť byť tou oprávnenou osobou a registrovať sa. Ak ten advokát alebo ten notár zistí, že vlastne nedokáže alebo nie je spokojný s tými informáciami, ktoré dostane, tak nemusí konať. Čiže nikto nikoho nenúti. A potom sú tam samozrejme aj tie sankcie, keď sa rozhodne konať, tak si musí byť vedomý toho, do akého rizika ide. Takže ja by som túto vašu výhradu asi celkom sám za seba nemohol akceptovať, pretože mám pocit, že skutočne to neni povinnosť nikoho. Keď mám problém právny a nemám dostatok informácií, tak to nemusím urobiť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Chcem sa len opýtať, pán poslanec Lipšic, vy máte procedurálny? Dobre, tak dokončíme faktické.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som rád reagoval na tú časť vystúpenia pani poslankyne Remišovej, ktorej sa dotkol aj pán poslanec Kresák. Pretože mňa by to tiež zaujímalo, akým spôsobom môžeme očakávať, že oprávnené osoby, ktorými sú advokáti alebo notári, budú schopní garantovať, že v zápise budú uvedené pravdivé a úplné údaje. A samozrejme, že sú tam, sú tam nejaké sankcie, ale to samo osebe nezaručuje, že tie údaje, ktoré budú schopné získať takéto subjekty, budú dostatočné.

    Takže by som to formulovať možno aj ako otázku na pani ministerku, že ako očakávajú, že subjekty typu advokát alebo notár sa budú schopné sa dopátrať k údajom, ktoré sa majú uviesť do registra, že či sú dostatočne na to vybavení právomocami, alebo majú možnosti. A samozrejme, že sú tam sankcie, ale zase pri niektorých štátnych zákazkách, pri niektorých obstarávaniach ide o také veľké peniaze, že ani tie sankcie, si myslím, že nebudú dostatočné pre subjekty, ktoré to budú chcieť zneužiť a zakryť skutočných vlastníkov.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne a ďakujem zároveň aj pani poslankyni za jej vystúpenie. Ja som bola veľmi rada, že dokázala aj pochváliť predložený vládny návrh zákona. Popritom však poukázala aj na podľa nej slabé miesta. Ale musím k tomu povedať, že našou ambíciou alebo ambíciou pani ministerky rozhodne nebolo odstrániť jedným čarovným prútikom všetky nekalé praktiky a všetky neduhy a naozaj nekalé obchodné praktiky, ktoré, s ktorými sa dlhodobo stretávame. Sama ste povedali, že ani dobrý schránkový zákon nedokáže zabrániť určitej zvyklosti, nazvem to tak, ako ste to hovorili vy, podojiť štát. A ja naozaj súhlasím s vami, že jedným z najväčších problémov je spravodlivo potrestať. Ale musíme si uvedomiť, že, žiaľ, sme niekedy, alebo tí prokurátori, o ktorých ste hovorili, sú v dôkaznej núdzi. Možno so mnou niektorí kolegovia tu v sále nesúhlasia. Možno pán poslanec Lipšic bude oponovať, že nie je to tak. Ale ja si dovolím tvrdiť, že niekedy naozaj tá dôkazná núdza je a niekedy, žiaľ, ten zločin je míľovými krokmi pred nami, čomu ani tento schránkový zákon asi nedokáže zabrániť. Sama ste povedala, že prax je, že ani silné, ekonomicky silné a veľké štáty nedokážu vypátrať tých konečných užívateľov výhod. Ale my to nechceme, my sa nechceme vzdať. Proste my chceme urobiť, možno týmto malým krokom predsa len dosiahnuť nejaký výsledok. A ja verím, že sa nám to podarí.

    A nechcem zas na druhej strane to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. A možno by som tak zareagovala na pána poslanca Kresáka a Ondreja Dostála. Toto je moja obava, že, lebo ja viem, keď som sa venovala napríklad firme Skytoll, za ktorou bola spleť schránkových firiem, plus podľa môjho názoru tam boli utajené dohody a ako veľké prepojenia. Ja si osobne myslím, že to je naozaj jeden z najnevýhodnejších biznisov pre štát, kedy štát prichádza o niekoľko stovák miliónov eur. A keď ja by som chcela kvalifikovane povedať, kto je za týmto, kto stojí za touto schémou alebo za firmou Skytoll, ktorá dnes už má iného vlastníka ako v období, kedy som to skúmala, tak mne to trvalo, ja neviem, možno tri týždne, možno mesiac. A pýtam sa, ktorý z notárov má takú kapacitu, aby mesiac skúmal, komu patrí nejaká firma, ktorá sa ide zapísať do registra konečných užívateľov. Notár, naplň jeho práce je úplne iná ako, aj vyžaduje úplne iný súbor zručností ako nejaká investigatívna práca.

    Preto, a to možno nadviažem na poznámku o dôkaznej núdzi, je to možné, preto dôkaz nám niekedy, tá dôkazná núdza nechýba, niekedy tých dôkazov je až-až. Ale v prípade, že je tam dôkazná núdza, preto hovorím o tom, že treba neustále zlepšovať kompetencie vyšetrovateľov, lebo ja si myslím, že hlavne vyšetrovatelia a vyšetrovatelia ekonomickej kriminality majú v rukách nástroje ako odhaľovať tieto stránkové firmy. A moja pochybnosť, teda stále ju mám, že či notári a advokáti budú tí kompetentní, na ktorých sa má prenášať zodpovednosť za odhaľovanie, kto je konečne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja by som mal návrh, keby sme do 9.00 ráno prerušili rokovanie schôdze. Môj návrh zdôvodňujem tým, že síce má pani poslankyňa Pfundtner pravdu, že nikto nehovorí, že to je magický prútik, ale koalícia hovorí, že to je vlajková loď. Keď sa opýtate niekoho, a čo boj proti korupcii? Protischránkový zákon. Sú tu, myslím, traja poslanci SMER-u, dvaja, traja, pardon, poslanci MOST-u. No, ja, všetko to tendruje k tomu, že to naozaj až taká vlajková loď nie je. A myslím si, že keď by to mala byť vlajková loď, tak by malo byť to rokovanie dôstojné a vládna koalícia by tu mohla mať viac ako šiestich poslancov, keď už to je také kľúčové, tento zákon, aby sme zachovali v zmysle toho, čo hovorí pán predseda parlamentu, takú dôstojnosť rokovania Národnej rady.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Veľmi rada by som dala o vašom procedurálnom návrhu hlasovať, pán poslanec Lipšic, ale evidentne v sále nie je dostatok poslancov, Národná rada nie je uznášaniaschopná. Ja mám ale zakázané počítať, takže môžem dať prezentovať poslancov cez hlasovacie zariadenie. Môžeme to vyskúšať. Alebo si vypýtam všeobecný súhlas. Takže kto je za, aby sme prerušili rokovanie do 9.00, keďže sa v sále nenachádza dostatok koaličných poslancov?

  • Protirečivá, skôr nesúhlasná reakcia pléna.

  • Žiaľbohu, pán Lipšic.

    Pokračujeme ďalej. Za klub SaS vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Dobrý večer. Ďakujem, pani podpredsedkyni, pani predsedajúcej za slovo. Ospravedlňujem sa, som trochu nervózny preto, lebo popri tých výkonoch, ktoré ona podáva, sme všetci veľmi malí. Chcel by som povedať k tomuto návrhu zákona toto.

    Myslím si, že ten zákon plní, bohužiaľ, napriek tomu, že určite nejaké intencie tam boli dobré, že plní presne opačnú rolu, ako je tá, ktorú plniť má. Totižto dáva niekomu možno nejakú nádej a niekomu možno nejaké alibi, že sa tu s korupčnou povahou tohto štátu niečo robí. Nie je tomu tak.

    Musíme vziať v úvahu to, že všetky doteraz platné normy, vrátane napríklad zákona o verejnom obstarávaní alebo aj iných, sú systematicky obchádzané, sú zneužívané v prospech korupčných kruhov, ktoré majú na vykonávanie ich korupčných praktík svojich ľudí. Existuje jedna profesia na Slovensku, a to sa volá organizátor verejných obstarávaní. Toto sú ťažkí korupčníci, ktorí sú nieže tolerovaní, ktorí sú živení týmto systémom. Tí jednoducho sa preorientujú na to, ako treba pracovať podľa tohto nového zákona.

    Čiže môj príspevok k tomuto zákonu nie je ani tak o tom, aké má nedostatky, ako sa dajú obchádzať jednotlivé ustanovenia, ako...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, z úcty k vám chcem poprosiť kolegov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ako sa dá, ako bude problematické v prípade, že vzniknú spory, a to vzniknú, samozrejme, spory o tom, kto má pravdu v prípade tvrdení o tom, že má byť napríklad uplatnená sankcia taká či onaká, alebo že má dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. O tom budú rozhodovať naše súdy? Kde je tu akákoľvek záruka? Jednoducho ako nám nedávno napísala, a teraz to hovorím v súvislosti s tým, čo pani podpredsedníčka vlády a ministerka uviedla, že predchodcom tohto návrhu zákona bol zákon o zverejňovaní zmlúv, tak ako nám napísala jej bývalá šéfka. "Zákon o zverejňovaní zmlúv nebol o tom, že by sme presúvali bremeno zodpovednosti na súkromné osoby. Je to celé a má to byť o tom, že zodpovednosť za správu verejných prostriedkov má mať ich správca. To znamená, má to byť ten, ktorý zodpovedá za to, ako sa naloží s tými prostriedkami. Je však inou vecou, že tento štát nemá prostriedky na to, nemá systémy na to, aby takto poverených správcov verejných prostriedkov akokoľvek sankcionoval, alebo aby si vynútil ich chovanie v súlade s právom."

    Ja nedávno som mal, už to bolo nejako zverejnené, nejaké slovné stretnutie s prokurátormi, ktorí jednoducho vôbec neakceptujú to, že tu je nejaký problém s vynucovaním si nejakých protikorupčných zákonov. Oni nevidia žiaden problém. Obdobne, ak sa pozrieme na samohodnotenie sudcov, údajne len 5 % z nich sa domnieva, že niečo nie je v 100-percentnom poriadku. To znamená, na tomto základe my chceme vytvárať prostredie, v ktorom bude niekto nútený dodržiavať tento zákon? To proste nefunguje.

    Bohužiaľ, musím povedať za klub SaS, že my tento zákon nepodporíme, i keď každý vie, že my sme hlavná protikorupčná strana spolu s OĽANO, a to preto, pretože tento zákon jednoducho je abdikáciou na základné funkcie štátu. Tento zákon prenáša nejakú štátom regulovanú funkciu na súkromné osoby a vydáva sa tento zákon za niečo, čím nie je. Tento zákon nič nerieši, tento zákon nám všetkým sa pokúša len vytrieť zrak.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Baránikovi. Reagovať na vás budú dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, za vystúpenie a za predstavenie dôvodov, prečo nebudeme hlasovať za tento návrh. Ja by som prízvukoval to, že tento návrh je naozaj dymovou clonou a Potemkinovou dedinou, pretože keď 500 zákonov sa nerešpektuje a korupcia trčí z každého šuplíka v štátnej správe, tak schválime 501. zákon, ktorý už naozaj celú tú korupciu porazí. Je to dymová clona toho, že koalícia, ktorá je skorumpovaná do špiku kosti, sa tvári, že schválením ďalšieho zákona vyrieši korupciu, alebo vôbec, že bojuje s korupciou. Samozrejme, že nebojuje. Nielenže nebojuje s korupciou, ale prenasleduje, vyslovene prenasleduje, pokiaľ je na ministerstve vnútra mafián, a to vám nevadí, tak sa deje to, že sa prenasledujú tí, ktorí objasňujú korupciu. Prenasledoval sa vyšetrovateľ toho podvodu na východe Slovenska, 80 miliónov, tam, odkiaľ je ten výraz "strapatý a Robo". Prenasledoval sa a ešte stále sa prenasleduje môj asistent za to, že v banke sa pozrel na účty, čo je jeho povinnosťou, mimochodom, podľa bankových regulácií, kontrolovať bankové transakcie. Prenasledoval sa a prenasleduje sa vyšetrovateľ, prokurátor, ktorý vyšetroval, ktorý vyšetroval Kaliňákovu korupciu, a teraz sa prenasledujú dve novinárky, ktoré o korupcii písali. Ešte aj za písanie o korupcii sú prenasledovaní novinári. Do takého štádia to dospelo. A tu sa spraví dymová clona toho, že ale veď my bojujeme proti korupcii týmto zákonom.

    No a tá druhá časť je teda tá, ktorú chcem prízvukovať, že sa to prenáša na ten súkromný sektor. Bolo to tu už povedané. Pokiaľ naozaj polícia a tajné služby nedokážu vypátrať zložité podvody a schránky, ako to má spraviť súkromná osoba, ako si má pýtať niekde z Krokodílích ostrovov nejaké údaje?

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kresák, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Ja budem stručný. Ja teda chcem sa iba opýtať, pán poslanec Baránik, vy ste aký návrh zákona čítali? Lebo to, čo ste povedali, to nebolo vôbec, vôbec o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Baránik s reakciou na faktické.

  • Tak najprv by som to zobral odzadu. Pán kolega Kresák, v tom asi je podstata problému, že my hovoríme každý o niečom inom. Vy hovoríte o tom, že ako vytvoriť, prijať zákon, ktorý bude vyzerať dobre. A my hovoríme o tom, že chceme, aby sa tu potierala korupcia. Je nám to jasné, že keď vy máte takýto náhľad, tak sa nikdy mentálne nestretneme.

    A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán kolega Rajtár, môžem len potvrdiť aj z mojich skúseností, že tí, ktorí sa snažia poukazovať na korupciu, sú potieraní, a teda tí, ktorí robia korupciu, tí majú pocit úplnej istoty. Čo tento zákon na tom zmení, nie je jasné. Tento zákon prinajhoršom vytvorí trošku viacej sofistikované prostredie, ktoré ale zase bude vyhovovať tým skupinám, ktoré sú na tú sofistikáciu zariadené. A všetkým ostatným sa len zvýši miera byrokracie.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Dobrý večer. Pani predsedajúca, chcem sa spýtať, lebo moje obávam sa, že moje vystúpenie je výrazne dlhšie, ako je zostávajúci čas dnes večer, že ako to riešiť.

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Je mi to jasné. Tak je to na vás, ja len by som veľmi nerada, aby mal niekto pocit, že skracujem dnešné rokovanie teda. Tak sa opýtam, že ako to vidíte vy? Chcete si to rozdeliť, alebo pokračovať zajtra?

  • Z môjho pohľadu, ak teda by neboli námietky zo strany kolegov, je vždy lepšie mať vystúpenie vcelku, aby tie argumenty mohli byť, aj ten súčet tých vystúpení býva potom dlhší zbytočne, lebo človek opakuje a tak. Takže ak by nenamietala sála, tak...

    Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Je v sále všeobecný súhlas, že by sme teda dali takúto možnosť pánovi poslancovi a skrátili si tým ale dnešné rokovanie?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, to môžem sľúbiť určite, ani tri hodiny. Myslím, že to bude niekde medzi.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Tak zatiaľ to nemáme obmedzené, takže keď na to dôjde, tak aj tri hodiny. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

    Končím týmto dnešné rokovanie Národnej rady. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.52 hodine.