• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovaní sa ospravedlnili poslanci Dušan Jarjabek a Simona Petrík.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (tlač 141).

    Navrhovateľ aj spravodajca už zaujali svoje miesta a v rozprave ako posledný požiadal o možnosť vystúpiť pán poslanec Krajniak.

    Nech sa páči, máte slovo.

    (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 141.)

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať na vystúpenia a pripomienky tých poslancov, ktorí reagovali na diskusiu v pléne.

    Začal by som pánom poslancom Poliačikom. Pán poslanec, ďakujem za vašu podporu nulovej tolerancie k porušovaniu priestupkov, k porušovaniu zákona. Upozorňujem vás iba, že aj obyvatelia rómskych osád niektorí fajčia marihuanu, tak neviem, že či táto nulová tolerancia, ktorú ste deklarovali, platí aj pre nich, ale teší ma to.

    Aby nedošlo k nedorozumeniu, neodmietam snahu o vzdelávanie v rómskych komunitách, iba si myslím, že na zmenu vzorcov správania sa, na zmenu chovania v rómskych komunitách potrebujeme to, čomu sa ľudovo hovorí cukor aj bič. Doteraz sme, bohužiaľ, iba, používali iba tú metódu, že sme sa to snažili riešiť peniazmi a nalievaním nových a nových peňazí aj z európskych zdrojov, a nefungovalo to. Práve v záujme tých rómskych detí, aby mali šancu na nejakú budúcnosť, je to, aby sme netolerovali asociálne správanie ich rodičov. Povedali ste, pán poslanec Kiska, že..., pán poslanec Poliačik, že prezident Kiska hovoril o oboch veciach. O potláčaní kriminality aj o následnom vzdelávaní. To ste ale zle počúvali. Pán prezident Kiska nepovedal o potláčaní kriminality nič. Hovoril iba o tom kroku B.

    Je to v podstate podľa mňa tak ako s výchovou detí. Keď vidíme, že moje dieťa robí zle iným deťom alebo im kradne hračky, tak mu to zakážeme, vytkneme mu to, snažíme sa ho viesť k tomu, že toto sa robiť nedá. A zase, naopak, keď moje dieťa pomôže inému dieťaťu alebo sa s ním podelí, tak motivujeme to správanie nejakou odmenou. Takýmto spôsobom vieme docieliť nejakú zmenu správania sa. Problém je v tom, že čo sa týka rómskych komunít, tak sme požívali iba tú, iba tú jednu metódu. Práve preto nám to 20 rokov nefungovalo.

    Pán poslanec Baránik, povedali ste, že polícia nefunguje a chráni iba vládnucu kastu. A citujem: "Nerozumiem, prečo dnes hovoríte o rómskych osadách, to nie je až také dôležité." No v tomto sa líšime, pán poslanec Baránik. Podľa mňa je to veľmi dôležité, podľa mňa je kradnutie tzv. bielych golierov a kradnutie alebo porušovanie zákona v rómskych osadách rovnako dôležité, pretože buď budeme porušovať, buď budeme nulovo tolerantní k akémukoľvek porušovaniu zákona, bez ohľadu na to, kto sa správa asociálne, kto sa správa v rozpore s celospoločenskými záujmami, alebo sa nedostaneme nikam. Asociálne správanie je podľa mňa iba jedno. Je to porušovanie zákona, porušovanie dobrých mravov, ktoré táto spoločnosť vyžaduje od svojich členov. Dostanem sa k tomu potom ešte ďalej. Rozprávali ste, pán poslanec Baránik, že treba pozitívne príklady, a uviedli ste príklad z mladosti, kde v Prahe v daždi a v snehu jediní Rómovia boli ochotní kopať a robiť na stavbe. A že takéto pozitívne príklady treba dávať. Súhlasím s vami, problém je v tom, že tým pozitívnym príkladom v tom, čo ste uviedli, je najmä to, že títo Rómovia pracovali. V rómskych osadách máme ten problém, že tam vyrastá už tretia generácia ľudí, ktorí nikdy nepracovali. Ktorí vôbec nevedia, aký je toto spoločenský návyk. Toto musíme zmeniť.

    Navrhli ste, pán poslanec Baránik, že by vyriešilo, ak by ako v Česku sa stanovilo to, že čierna stavba na cudzom pozemku bude patriť tomu, kto ten pozemok vlastní. No s týmto ja súhlasím, že by to mohlo pomôcť k riešeniu tohto problému, len neviem, či ste pripravení znášať pomerne drastické následky toho, keby sa to na Slovensku zaviedlo. Pretože akonáhle by sme toto na Slovensku zaviedli, tak z toho vyplýva, že zajtra musíme presťahovať viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí bývajú v tých nelegálnych osadách. Pretože akonáhle, predstavme si prípad Krásnohorského Podhradia, kde ľudia platia dane z nehnuteľností za pozemky, ktoré nemôžu využívať, pretože je tam nelegálna rómska osada, akonáhle by sme uplatnili ten váš návrh zákona, tak by to neplatilo iba na tie nové čierne stavby, to, čo navrhujeme my, platilo by to na všetky čierne stavby. A to by som bol zvedavý, ako by štát zo dňa na deň takýto problém chcel riešiť.

    Pán poslanec Ivan, pýtali ste sa, že ako odlíšiť vecne tú novú stavbu. Je na to niekoľko metód, najskôr poviem jednu napoly žartovnú, ale napoly reálnu, jednoducho od čias toho, keď máme mobilné telefóny a v nich fotoaparáty, tak na tej fotke viete zaznamenať čas, kedy ste ju urobili. Po druhé, samozrejme, a to je asi väčší dôkaz, ako keď tristo, ako ste povedali, zainteresovaných ľudí bude tvrdiť, že tá čierna stavba tam bola už dávno pred tým. Druhá, ešte presnejšia metóda je taká, že dnes už sa dajú objednať letecké snímky, napríklad z dronov, kde viete zadokumentovať k príslušnému dátumu, ktoré stavby na pozemku sú a ktoré nie sú. Tretia možnosť, ako sa to dá urobiť, je taká, že mnohé tieto obce majú zakreslené všetky čierne stavby aj v tých osadách. To znamená, že majú vypracovaný proste podrobný nákres toho, že kde tie čierne stavby sú, kto tam býva a tak ďalej. Čiže myslím si, že technicky, technicky by sa to vyriešiť dalo.

    Pán poslanec Fecko, myslím si, že ste plne presne pomenovali ten hlavný problém, ktorý ja považujem za hlavný problém, preto s vami hlboko súhlasím, a preto budem odpovedať obšírnejšie na to, čo ste pomenovali, lebo to považujem absolútne za najdôležitejšie. Povedali ste, teraz skoro citujem: "A to decko v rómskej osade nikdy nevidelo svojho otca ráno vstávať do práce." To znamená, nikdy nebude mať návyky, aby sa uplatnilo v spoločnosti. Toto považujem za absolútny ten, ten uzlový bod, ktorý musíme vyriešiť. A poviem vám jeden úspešný príklad, jednu success story, kde sa to podarilo veľmi výrazne zmeniť a úplne výrazným spôsobom.

    V 90. rokoch prijali republikáni v americkom Kongrese sériu zákonov, ktoré mali riešiť dlhodobú nezamestnanosť, dlhodobú nezamestnanosť a dlhodobú odkázanosť na sociálne dávky od štátu. Uplatnili stratégiu, ktorá sa potom volala tzv. stratégia prísnej lásky. To znamená, povedal by som, teraz to k tomu dodávam ja, takej rodičovskej lásky v zmysle, že to dieťa musíte aj pochváliť, ale aj pokarhať, keď robí niečo, čo je nežiaduce. Tá stratégia bola postavená na troch princípoch, ktoré prijali, že americká federálna vláda bola ochotná poskytnúť viac peňazí na dlhodobo nezamestnaných a na dlhodobo odkázaných na sociálne dávky s tým, že jednotlivé americké štáty si môžu sami zvoliť, že tie metódy, akými ich použijú, a musia splniť tri podmienky.

    Po prvé žiadny občan nesmie mať na tieto peniaze, na tieto financie vopred garantovaný nárok a pri neplnení kritérií, za akých ich dostane, sa uplatňujú sankcie.

    Druhý princíp bol takýto. Každý občan môže poberať takéto sociálne dávky iba dva roky v kuse, potom stop a iba päť rokov počas celého svojho života. Iba dva roky v kuse a iba päť rokov počas celého svojho života. To znamená, vylúčené, že by niekto mohol fungovať tak, že ja celý život nebudem pracovať, aj tak budem dostávať finančnú podporu od štátu.

    Tuto stanovili, v tom zákone, tzv. výnimku 20 %. To znamená, 20 % poberateľov môže prekročiť tie limity dva roky a päť rokov počas celého svojho života, išlo tam najmä o prípady napr. zdravotne hendikepovaných a príklady rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne handicapované deti, pretože jednoducho tam je spoločenský záujem, že proste sme civilizovaná spoločnosť a chceme sa aj takýmto spôsobom postarať. Dokonca tam mohli tie dávky v týchto odôvodnených prípadoch aj navýšiť, keď bolo zrejmé, že jednoducho tu ide naozaj o pomoc, tam sa nedá nič, nič iné robiť.

    Po tretie, tretí princíp. Všetci práceschopní poberatelia týchto dávok musia vyvíjať na znak reciprocity pracovnú aktivitu. Všetci musia pracovať, a to minimálne 30 hodín týždenne, 30 hodín týždenne, či už v súkromnej firme, a teraz to tak poviem, z pohľadu tej súkromnej firmy zadarmo, pretože tú odmenu platil štát. Samozrejme, že tá súkromná firma mohla, ak chcela, doplatiť tomu pracovníkovi nejakú odmenu, ak s ním bola spokojná. Alebo v prípade, že to nešlo, lebo, samozrejme, tam bolo veľa ľudí, veď to poznáme aj u nás, ktorí nikdy nepracovali, to znamená, oni začínali na verejnoprospešných prácach. A tie verejnoprospešné práce mohli organizovať obce a mestá, NGO-čky, ktoré boli zaregistrované, to znamená tretí sektor, ale, samozrejme, aj štát. To je náš problém, pretože tí starostovia častokrát sa boja byť trošku prísnejší a žiadať tie aktivačné práce, aby sa naozaj robili, alebo verejnoprospešné, lebo sú to ich voliči. A čo sa stalo?

    Len to zhrniem, čiže každý musel ísť minimálne na šesť hodín do práce. Dokonca aj slobodné mamičky. Museli ísť, ráno vstať a ísť na šesť hodín do práce. To, čo ale štát urobil, keďže ten človek recipročne prejavil záujem a aktivitu, tak urobil to, že každé dieťa dostalo jasličky, to znamená, štát zaplatil jasličky a každé dieťa ako motiváciu pre tú mamičku dostalo veľmi kvalitnú zdravotnú starostlivosť, to znamená, tá mamička, v podstate aj bola, povedal by som, rada v tom zmysle, že vedela, že tam sú kvalitní lekári v tých, nazvime to, jasličkách, to znamená, že o to jej dieťa aj zo zdravotného hľadiska bude dobre postarané. Ono to bolo dôležité aj preto, lebo, samozrejme, veľká časť týchto dlhodobo nezamestnaných alebo poberateľov sociálnych dávok boli drogovo závislí. To znamená, tie detičky mali s tým problém už v mladom veku, že vlastne matka bola drogovo závislá, keď bola tehotná. To znemená, oni vedeli, že aj takéto problémy ten štát vyriešil, keď ona chodila na šesť hodín do práce.

    Čo sa stalo? Aké boli výsledky tejto stratégie tzv. prísnej lásky? V roku 1994 bolo v Spojených štátoch 14 mil. ľudí dlhodobo odkázaných na sociálne dávky. V roku 2001 bolo dlhodobo odkázaných na sociálne dávky menej ako 7 mil. ľudí. Za sedem rokov 50 %, pričom viacero z tých ľudí sa úplne odpojilo, to znamená, že robili v súkromných firmách atď., atď., časť z nich, samozrejme, to bolo tak, že pôsobili na tých dotovaných miestach dajme tomu aj u súkromných firiem. Aj to bolo oveľa lepšie, ako keby len sedeli, sedeli doma a nerobili nič. Tam nejde len o sociálnu úsporu. Po roku 2000 bolo, bol zachytený taký fenomén v Spojených štátoch – a to je presne o tom, čo ste hovorili –, že deti u týchto rodičov sa snažili ukončiť si aspoň strednú školu, získať aspoň trošku vyššie vzdelanie, pretože mali tú skúsenosť z domu, že tá moja mama, ten môj otec musí ráno vstať a ísť do práce tak či tak. A najskôr robil niekde na VPP-čkach po našom, potom si povedal, no tak budem tu robiť za tieto peniaze na VPP-čkach, tak radšej si nájdem prácu v McDonalde. Aj tie deti boli motivované, lebo videli, že pracovať budú musieť tak či tak, tak či tak.

    No a teraz to poviem, lebo to je princíp, čo ste povedali, proste práca najskôr, oni to volali work first. Nie vzdelanie first, práca, práca. Začína to prácou, predvolebné heslo KDH pred štyrmi rokmi.

    Viete, kedy sa začala kríza starovekých Atén? V tom momente, keď Atény vykradli poklad u Aténskeho námorného spolku, ktorý si zbierali všetky grécke staroveké štáty na obranu proti Peržanom, a vtedy prišiel ten tzv. zlatý vek. Postavili Akropolu, postavili všetky tie krásne stavby, divadlá, amfiteátre a tak ďalej. Ale súčasne to malo aj ten dôsledok, že mali zrazu veľa peňazí, tak tí politici aténski si kupovali svojich občanov. V tom čase žiadny slobodný občan Atén nepracoval, pracovali iba otroci. Všetci boli zamestnanci štátu, mali tzv. nepodmienený príjem a dopadlo to takým spôsobom, že keď ich išiel napadnúť Filip Macedónsky, tak Demostenes, najlepší grécky rečník v celej histórii, mohol stokrát v parlamente rečniť o tom, že potrebujeme dať nejaké peniaze na armádu, inak nás ten Alexander, pardon, Filip Macedónsky zožerie, ľudia povedali, ale dajme radšej peniaze na divadlo. A tak aj tie Atény dopadli.

    Pred sto rokmi boli najbohatšími štátmi sveta Uruguaj a Argentína. Mali už v tom čase veľmi štedrý sociálny systém. Štedrý sociálny systém v tom, že nevyžadoval reciprocitu, že čoraz viac ľudí poberalo sociálne dávky. Kam sa dostali?

    Pred tridsiatimi rokmi začali problémy v západnej Európe v tom, že v Holandsku a v Švédsku začal veľmi stúpať ľudí, ktorí boli invalidi. Tak sa zisťovalo, že teda aký je problém. Samozrejme, v Holandsku v tom čase už bolo viac ako milión invalidov, nebolo milión invalidov naozaj, ale jednoducho ľudia si vybavili takúto dávku, pretože im to postačovalo na to, aby fungovali aj bez práce. To je proste overený princíp, keď nevediete ľudí k istým návykom a k tomu, že pracovať je normálne, že ráno vstať a ísť do práce je normálne, tak sa zmenia vzorce správania sa, a tá spoločnosť to už potom nie je schopná utiahnuť ani finančne, ani morálne.

    Dnes vo Švajčiarsku sa hlasovalo o tzv. nepodmienenom príjme. Chvalabohu, že to odmietli, pretože ak ľudia sú zvyknutí, že všetky ich problémy má vyriešiť iba štát, že majú iba nároky a nemajú žiadne povinnosti, tak potom sa dostaneme do tej situácie, že nebude mať tú našu civilizáciu kto brániť. Lebo však načo? Nech to robí štát. Áno, my chceme pomôcť utečencom, ale nech to urobí štát, nie ja osobne, však máme štát. Chceme sa brániť, a nech to urobí štát. Všetko má urobiť štát. Ľudia neurobia nič. A prečo? Pretože ich politici motivujú k tomu, v každých voľbách, ďalšia dávka, ďalšia vec, ďalšia zadarmo, hento zadarmo.

    Presne takýto vzorec správania sa sme vybudovali našou vinou po roku 1989 v rómskych osadách. Presne toto je ten hlavný problém.

    Pán poslanec Budaj, hovorili ste o tom, že neporiadok v štáte vyvoláva ďalšie problémy, s tým úplne súhlasím. To je ten princíp rozbitých okien, o ktorom som hovoril. Ale chcem vás upozorniť iba na jeden technický omyl. Povedali ste, že Slovensko má najviac policajtov na jedného obyvateľa štátu. Nie je to tak. Ten dojem vzniká na základe toho, že v podstate všetky policajné zložky slovenského štátu sú integrované pod ministerstvo vnútra do Policajného zboru. Je množstvo štátov, ako napr. Taliansko, Francúzsko, donedávna aj Rakúsko, kde mnohé policajné zložky sú pod ministerstvom obrany. Máme to rozdelené, to znamená, že máme policajtov vojenských, polícia, žandarméria a tak ďalej. Napríklad Železničná polícia u nás je integrovaná do Policajného zboru. V iných štátoch to takto nie je, čiže keby sme to spočítali, nie je to celkom tak, že Slovensko má najviac policajtov na jedného obyvateľa.

    Súhlasím s príkladom Trnávky, ktorý ste, ktorý ste uviedli ako možný model riešenia, podobný model uplatňujú dnes v Hermanovciach alebo v Spišskom Hrohove. Zdá sa mi, že to stojí za úvahu a dá sa tou cestou ísť.

    Pán poslanec Žarnay ma obvinil z rasizmu, že tento zákon je diskriminačný, lebo sa týka iba Rómov. Vraj prečo nechceme postihovať aj Talapku a zbohatlíkov, ktorí stavajú čierne stavby na cudzích pozemkoch. No ale veď chceme, veď chceme. Ten zákon platí rovnako pre nového Talapku ako pre bieleho, zeleného, červeného, to je jedno. Platí pre akúkoľvek čiernu stavbu postavenú od účinnosti tohto zákona na cudzom pozemku. Vôbec nerobíme žiadne rozdiely, či je niekto čierny, biely alebo zelený, či je bohatý, alebo chudobný.

    Teraz sa opýtam opačne, pán poslanec Žarnay. Prečo by nemali byť postihovaní za porušenie zákona, niektorí občania iba preto, že sú Rómovia? Nie je práve to, čo vyvoláva ten extrémizmus alebo ten odpor obyvateľstva?

    Obvinili ste Borisa Kollára, pán poslanec Žarnay, že používanie pojmu Cigán alebo Cigáni je rasistické. To je tá politická korektnosť, ktorá ide úplne proti zdravému rozumu. Niekto vymyslí, že je niečo nesprávne, a potom za to kyjakom tých druhým mláti po hlave, lebo si to vymysleli. Pojem Róm je v skutočnosti nanovo vymyslený. Slovo Cigán nikdy v histórii nemalo hanlivý význam. V mnohých jazykoch je označenie pre túto komunitu, etnikum dodnes Cigán, nikto z toho nerobí žiaden problém. Cigánska muzika, má to u nás hanlivý význam? Slávny ruský film sa volá Cigáni idú do neba. Slávna opereta Jozefa Straussa mladšieho, ktorá mala premiéru vo Viedni v roku 1884, sa volá Cigánsky barón. Nikto z toho nerobil až donedávna žiadnu vedu.

    Ja napr. používam slovo Róm, lebo mám pocit, že možno asi väčšina tejto komunity na Slovensku sa tak asi nazýva, tak sa mi zdá. Ale považujem, ale, ale pri mojom rozprávaní sa s príslušníkmi tejto, tohto etnika na Slovensku bolo rovnako časté, aby sa oni sami nazývali Cigánom, nevidím v tom žiadny problém používať obidva pojmy.

    Pani poslankyňa Dubačová otvorila veľmi dôležitú otázku. Povedali ste, že v skutočnosti je problémom tých rómskych osád, najväčším problémom chudoba. No, lenže čo je to chudoba? Je chudoba nejaký aktuálny stav, v ktorom sa nachádzame? Ak je to tak, myslíte si, že ak by sme teraz zvýšili sociálne dávky na dvojnásobok alebo trojnásobok, to znamená, zjavne by potom títo ľudia nežili v chudobe, v takom tom ľudovo ponímanom zmysle, že by to problém vyriešilo? Ja som v tom veľmi skeptický. Určite by sa skonzumovalo viacej alkoholu, nahádzalo viac peňazí do hracích automatov, možno by sa kúpili novšie televízory, satelity, autá, mobily, ale nevyriešilo by to ten problém. A viete, prečo, by to nevyriešilo ten problém? Pretože, už som o tom hovoril, najskôr musíme zmeniť tie návyky, návyky musíme zmeniť. To nie je rasistické, povedať, podľa mňa, že dospelý zdravý človek by sa mal uživiť prácou a mali by sme ho k tomu viesť bez ohľadu na to, medzi nami, či je to Maďar, Slovák alebo Róm.

    Takisto to nedosiahneme, pani poslankyňa Dubačová, tým mechanickým vzdelaním. Prestavme si, že by mali všetci obyvatelia v rómskych osadách dnes maturitu. Boli by vzdelaní, to znamená, že proste vedeli by vypočítať sústavu troch rovníc, proste spĺňali by maturitné vedomosti. Iba tým, ak by nezmenili svoje návyky, by sa nič nezmenilo, pretože by nevideli žiadnu motiváciu ísť pracovať.

    Ako zabezpečíme, aby z nášho dieťaťa nevyrástol lump? Nepoznáme príklady bratislavskej zlatej mládeže alebo poznáme to z celého Slovenska, žiadne bohatstvo, ak to dieťa nie je vedené k niečomu, nezabezpečí, že to dieťa neupadne do chudoby, že nebude sa vedieť postarať samé o seba, keď sa tie peniaze od rodičov minú. Problém je podľa mňa v návykoch, v správaní.

    Pán poslanec Dostál, pekne ste pomenovali, že politické riešenia považujete za pravicové, ľavicové alebo populistické. Tak ja vám na to poviem čínske príslovie: "Nie je podstatné, či je mačka čierna alebo biela, podstatné je, že chytá myši." Ja som človek, ktorý si zakladá na tom, že riešim problémy. Neodkladám ich, nemeditujem, nešpekulujem, snažím sa problém pomenovať a nejako ho vyriešiť. Každý veľký problém sa väčšinou začína tým, že nejaké maličké problémy neriešime dovtedy, až kým je neskoro. Vy sám ste sa označili za pravicového politika, za konzervatívca.

    Je ochrana vlastníckych práv konzervatívnou politikou? Podľa mňa je. Je porušovanie vlastníckych práv, že si niekto postaví na cudzom pozemku čiernu stavbu? Podľa mňa je to porušením vlastníckych práv. Máme tu tento problém už 20 rokov, pozeráme sa naň všetci a neriešili sme ho? Máme tu tento problém! Urobili ste niečo, aby sa tento problém vyriešil?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ja som v parlamente tri mesiace, toto považujem za dôležité, zaoberal som sa tým, tak to chcem riešiť. Ak máme iné riešenie, lepšie, napríklad pán poslanec Baránik nejaké navrhoval, prosím, urobme to. Ale ľudia sú nervózni z nás politikov práve preto, že vieme veľmi dobre, že nejaký problém 20 rokov existuje, a mudrujeme, meditujeme, ako sa to má, nemá, neviem čo a tak. Mám záhradu, niekto mi tam postaví čiernu stavbu a ja to neviem riešiť a štát na to kašle. Toto je zložité? Na to treba vysokú školu?

    Pán poslanec Dostál, pán poslanec Žarnay, pán poslanec Poliačik, obvinili ste ma tu z podnecovania rasovej nenávisti. Tak to je veľmi zaujímavé. Z podnecovania rasovej nenávisti, zo šírenia nenávisti. Pán poslanec Dostál, Poliačik a Žarnay, nepočuli ste to náhodou už niekedy v tejto sále, že tu niekto hovoril o šírení nenávisti? Keď niekto kritizuje porušenie zákona zo strany vládnej koalície, tak to nie je šírenie nenávisti, keď niekto kritizuje porušovanie zákonov zo strany rómskej komunity, tak to je šírenie nenávisti? Keď kritizujete pána ministra Kaliňáka, tak to nie je šírenie nenávisti, to je iba pomenovanie nejakého problému? Keď ja kritizujem to, že sa stavajú čierne stavby na cudzích pozemkoch, tak to je šírenie rasovej nenávisti! Tak sme proti porušovaniu zákona alebo nie sme proti porušovaniu zákona?! Platí to na každého alebo niektorí sú z toho vyňatí?! Majú teda tí vládni poslanci nakoniec pravdu?

    Nikdy nepristúpim na túto hru, že sa nebudem vyjadrovať k niečomu iba preto, že niekto má pocit, že sa to nepatrí. Pokiaľ mám pocit, že niečo je problém, tak sa to snažím pomenovať a navrhnúť riešenie. Ak niekto má lepšie riešenie, prosím, budem rád.

    Nepodporuje náhodou extrémizmus práve ten, kto, jedno v akejkoľvek oblasti, už 20 rokov si zakrýva oči pred nejakým problém, ktorý je zjavný, ktorý je riešiteľný, ale bojíme sa ho riešiť, aby nám niekto náhodou nepovedal, že toto sa nepatrí. Toto je podľa mňa provokovanie a šírenie extrémizmu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenia pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Tak po rade. Práve preto, pán kolega, je potrebné užívanie marihuany dekriminalizovať, aby tá nulová tolerancia sa týkala naozaj podstatných vecí, a nie vecí, ktorých spoločenská nebezpečnosť je malá, a to presadzujeme dlhodobo.

    Pán prezident hovoril, ja som nepovedal, že on hovoril o potláčaní zákona a vzdelávania. Ja som hovoril, že on hovoril v širšom kontexte o terénnej práci, o tom, že tým ľuďom treba pomôcť, a v rámci toho by sme sa mali dostať do pozície, že deti budú vzdelávané na úrovni ako ich vrstovníci, rovnako staré deti.

    Pri odmenách a trestoch podľa mňa sa vážne mýlite. Oni by aj v klasickej výchove mali byť vytláčané čo najviac a o tom vám môžem niekedy porozprávať, že prečo by mali byť odmeny nahrádzané ocenením a prečo tresty by mali byť nahradené vyvodením dôsledkov, ale logickým vyvodením dôsledkom, pretože odmeny a tresty fungujú na psov, ale sa preukazuje v psychológii, hlavne v modernej psychológii, čo sa týka výchovy detí, že na deti jednoducho neplatia a mali by byť nahradené niečím iným.

    A pri tých matkách, tak dohodnite sa s pánom Pčolinským, prosím vás, že či teda majú ostávať matky doma s deťmi, ako on tu hovoril pri predchádzajúcom zákone, alebo či by mali chodiť povinne všetky na šesť hodín do práce, tak ako ste hovorili vy, lebo z tých dvoch návrhov teraz neviem, že, že čo vlastne s tými deťmi zamýšľate.

    A čo sa týka vzťahu štátu a jeho občanov pri peniazoch, existuje výborný systém, ktorý dokáže splniť aj tie vaše parametre, a volá sa odvodový bonus. A ten je nastavený tak, že síce všetci ľudia dostávajú základnú štátnu dávku, ale tá je im znižovaná o to, o desať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ku cti kolegu musím povedať, že veľmi veľa z toho, čo hovoril bolo úplne nepriestrelné. Kedysi ktosi múdry povedal, že takmer všetko už bolo na svete vynájdené, aby som to povedal tak socialisticky, a je to potom treba tvorivo aplikovať.

    A pravdou je aj to, čo povedal o tom, že isté výstrelky sociálneho systému indukujú zneužívanie a nárast zneužívaní. A to, samozrejme, súbežne rozkladá morálku tých ostatných, tých, ktorí zatiaľ nezneužívajú, pretože vidia túto alternatívu. Exkurziu do histórie politickej Spojených štátov v súvislosti s republikánskym návrhom som uvítal.

    Keď som pred časom navštívil na pozvanie amerického Kongresu Spojené štáty, tak som mal tú možnosť byť v najbohatšom takmer, pravdepodobne najbohatšom štáte z tých 50, v štáte Washington. A tam som bol v rozhovore s predsedom toho ich parlamentného sociálneho výboru poučený o tom, že hoci sú najbohatší štát, dostáva človek ležiaci v sociálnej sieti denne menej ako 5 dolárov v hotovosti a všetko ostatné len v konzumných poukážkach. Keď som sa ho spýtal, čo na to hovoria ctitelia ústavy, slobody rozhodovania a tak ďalej, mal pre mňa krátku a brisknú odpoveď. Tí, na ktorých sa skladajú daňoví poplatníci majú dve možnosti, take it, or leave it, zober to, čo dostávaš, alebo nechaj tak. Teda nevznikla nejaká diskusia o tom, že by mali všetko dostávať v hotovosti. Nie, nedostávajú. A tak ďalej a tak ďalej. Toto sú všetko mozaika skúseností, ktorá niekde vo svete funguje, a musím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Som rád, že pán poslanec Krajniak spomenul tuná šírenie nenávisti. Mám za to, že požadovať zákonnosť a požadovať túto zákonnosť nemôžeme nazvať šírenie nenávisti. Zákon musí dodržiavať každý: aj Cigán, aj hipster, aj úplne normálny občan.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Krajniak, nie je podstatné, či je mačka biela alebo čierna, ale dôležité je, že chytá myši. To je nielen čínske príslovie, ale aj obľúbené heslo Roberta Fica z čias, keď ešte nebol sociálnym demokratom alebo bol "tretia cesta" a snažil sa vymedziť ako voči pravici, tak voči ľavici. A myslím si, že môžte to vnímať ako pragmatický prístup, ale aj v prípade Roberta Fica, aj v prípade tohto vášho návrhu zákona je to skôr populizmus ako pragmatizmus.

    K politickej korektnosti. Ak niekto sám o sebe hovorí, že je to Cigán, alebo, alebo z kruhu svojho etnika hovorí, že sú to Cigáni, je to úplne v poriadku. Keď sa tak cíti, nie je s tým problém. V slovenskom jazyku má slovo Cigán aj negatívnu konotáciu, a takže, takže ak sa to slovo používa, tak častokrát sa používa práve s úmyslom nejakým spôsobom dehonestovať príslušníkov tohto etnika.

    Neviem, čo je zlé na tom, že sa správame k ľuďom slušne, úctivo a prejavujeme to napríklad aj v tom, ako ich nazývame. Aj černochov nazývali negrami, aj homosexuálov nazývali buzerantami a neviem, či je správne podľa vášho názoru, aby sme, aby sme takto používali tieto slová len z dôvodu, že sa chcem vyhnúť tej zlej politickej korektnosti.

    A naozaj vidím dramatický rozdiel medzi tým, keď sa kritizuje politický protivník, to by som v žiadnom prípade nenazýval šírením nenávisti, a keď sa vyvolávajú negatívne emócie voči celej skupine definovanej na etnickom, rasovom alebo národnostnom základe.

  • Ďakujem. No práve o tomto to je, že my trváme na tom, aby sa zákon dodržiaval, a treba to dodržiavanie začať zhora. Preto aj váš jemný náznak, že keď kritizujete ministra vnútra, akoby naznačovalo, že vy ho nekritizujete, že u vás je to v poriadku. A to vo svetle tvrdej kritiky na Rómov nie je v poriadku. A už som to tu povedal, ale stojí to podľa mňa za zopakovanie, všetky prímery s Amerikou sú nevhodné, pretože akékoľvek a mnohé, samozrejme, chyby Amerika má, je to funkčný štát. My tu funkčný štát nemáme, pretože máme ministra vnútra, ktorý ovláda políciu a ktorý je jednoducho mafián. A tak to je a to poďme riešiť. A potom..., pretože tí Rómovia, tí toto vidia, pretože oni sú sociálne citliví, a vedia, že dokiaľ sú tam ľudia ako Kaliňák, tak prečo by aj oni neporušovali zákon. Takto to jednoducho funguje.

    Ďakujem.

  • Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Iba tri poznámky.

    Pán Poliačik citoval som vás, pozrel som si vaše vystúpenie na internete z videozáznamu. Nejde mi o to teraz, viete, že aby sme sa doťahovali alebo tak. Chcel som len upozorniť na to, že práve tá prvá časť, to znamená, že ak chceme meniť správanie, tak tam musí byť aj nejaká korekcia negatívneho a povzbudenie k tomu pozitívnemu, tak práve to v prejave pána prezidenta nebolo v tejto otázke. To je všetko, čo som chcel povedať, to je...

    Po druhé, pán poslanec Dostál, iba jedna poznámka. S tými príkladmi v minulosti o používaní pojmu Cigán som chcel dokázať, že tak ako rôzne pojmy môžu mať pozitívne a negatívne konotácie, tak tento pojem mal dlhodobo stáročia aj pozitívne konotácie. Aj u nás na Slovensku. Tak ja napríklad mám rád cigánsku pečienku, mám rád cigánsku muziku. Nepovažujem to za nič negatívne. Čiže myslím si, že v tomto ste, v tomto ste, povedal by som, trochu precitlivený.

    Pán poslanec Baránik, ja som vás citoval z vášho vystúpenia v piatok, kde ste povedali, že toto absolútne nie je podstatné a podstatné je, že treba riešiť ministra vnútra. Naopak, na tom príklade broken window zo Spojených štátov amerických som presvedčený, že je podstatné dodržiavať a netolerovať porušovanie žiadneho zákona. Ani priestupkov. Ani priestupkov. A bol by som veľmi skeptický, či tým ľuďom v rómskych osadách, ktorí stavajú čierne stavby, alebo pánovi Talapkovi, ktorý postavil čiernu stavbu na pozemkoch, myslím, Železníc Slovenskej republiky, či ich naozaj ovplyvňuje to, že, že či sa polícia zaoberá iba tým, čo jej povie pán minister Kaliňák, skôr o tom veľmi pochybujem.

    Ľudia potrebujú vidieť, že zákon sa dodržiava, najmä v ich prípade. To znamená, tam, kde žijú, že niekto si nepostaví na ich pozemku čiernu stavbu. To potrebujú ľudia vidieť. Vtedy budú mať pocit, že ten štát funguje.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Alozja Baránika a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 142, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 136.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Alojza Baránika a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 142.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu zákona o správnych poplatkoch, a konkrétne sa jedná o časť, v ktorej sú riešené registračné poplatky pri prihlasovaní prvého motorového vozidla, či už je to vozidlo nové alebo vozidlo dovezené zo zahraničia.

    V roku 2012 v predchádzajúcom volebnom období boli poplatky pri prihlasovaní nových motorových vozidiel do evidencie na dopravných inšpektorátoch zmenené. Pôvodné poplatky boli vo výške 33 eur za vozidlo. Zmenou tohto zákona boli zvýšené až do výšky pri niektorých vozidlách na takmer 3 000 eur.

    Prečítam zdôvodnenie v krátkosti, ktoré bolo v dôvodovej správe k tomuto zákonu. A dôvodom pre zmenu v správnych poplatkoch, v poplatkoch vo všeobecnosti, teda nielen poplatkov pri registrácii motorových vozidiel, ale aj rôznych iných, napr. v stavebnom konaní, bolo: "lebo súčasne platné sadzby poplatkov nezohľadňujú vynaložené náklady príslušných orgánov."

    Tak ak toto má obstáť pri zvýšení registračného poplatku za motorové vozidlo z 33 eur na až takmer 3 000 eur, tak to, ak dovolíte, považujem za, za zásadnú, zásadné nedorozumenie.

    Ale nielen to je problém tohto zákona. Problém tohto zákona je navyše ten, že čo sa týka vozidiel dovezených zo zahraničia v rámci Európskej únie, tak toto je zároveň v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a voči Slovenskej republike už bolo začaté konanie v tejto veci.

    Ja by som sa detailne k tomuto zákonu ďalej venoval v rozprave a v tejto chvíli by som zatiaľ poďakoval za slovo a pokračoval potom ďalej.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eugenovi Jurzycovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A prvý vystúpi pán navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Dobre, takže ďakujem za slovo. Vrátim sa teda k detailnému popisu problému tohto zákona a popisu toho, v čom vidíme teda problém.

    Vodič alebo vlastník motorového vozidla, ktorý si na Slovensku dnes prihlasuje motorové vozidlo, príde na dopravný inšpektorát a vozidlo si chce zapísať. Dnes alebo pred účinnosťou zákona, ktorý sa schválil v predchádzajúcom volebnom období, zaplatil za vozidlo plošnú sumu 33 eur. Toto považujeme za adekvátne administratívne náklady, ktoré sú potrebné zaplatiť vlastníkom vozidla, a takto by to malo byť.

    Ibaže my sme spravili z tohto poplatku daň, urobili sme z nej daň z prepychu a trestáme tých, ktorí si dovolia kúpiť motorové vozidlo so silnejším výkonom, a to takým spôsobom, že za vozidlá do 80 kW dnes platí vlastník vozidla poplatok 33 eur a už len za vozidlo s výkonom o 1 kW väčším platí 167 eur. A tak sa teda pýtam, akú prídavnú hodnotu dostáva takýto vlastník vozidla, keď zaplatí viac ako päťnásobok za registráciu tohto vozidla. Nehovoriac o tom, ako som spomínal, že pri vozidlách s výkonom až niekde okolo 200 kW je tento, tento poplatok až vo výške 2 997 eur. Pozeral som si štatistiky výberu tohto poplatku za minulé obdobia a štatistika hovorí, že priemer, priemerný poplatok bol približne okolo 300 eur za vozidlo.

    Ako som spomínal, toto ale nie je jediný nedostatok tohto zákona. A možno ten druhý je ešte zásadnejší. A ten je taký, že v rámci zmluvy s Európskou úniou platí jedna zásada, a to citujem: "Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky." Európska únia tento poplatok klasifikovala ako registračnú daň, pretože to nie je poplatok. Z princípu, akým je vyberaná, vyplýva, že je to registračná daň. A toto Európska komisia už napadla a vyvíja konanie voči Slovenskej republike.

    V prípade, ak by sme s týmto neurobili nič, tak sa vystavujeme v budúcnosti nielen sporom s Európskou úniou, ale predovšetkým sa vystavujeme súdnym konaniam zo strany motoristov, ktorí už tento poplatok za ojazdené a dovezené vozidlá do Slovenskej republiky zaplatili. Je teda v priamom záujme zmeniť súčasný právny stav, ktorý je nielen neetický, to je tá jedna časť pri registrácii nových vozidiel, ale je aj v rozpore s normami Európskej únie.

    Naším návrhom odstránime oba problémy, teda nespravodlivo nastavené poplatky, ktorých výška je dnes stanovená podľa výkonu motora, a zároveň dávame tento zákon do súladu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavnou Slovenskej republiky a zákonne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.

    Áno, má tento návrh zákona vplyv na štátny rozpočet a z tohto dôvodu aj navrhujeme jeho účinnosť od 1. 1. 2017.

    To je z mojej strany všetko. Pokiaľ budú nejaké otázky, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

  • Ďakujem. K tomu, čo povedal kolega Ivan, treba ešte dodať, že táto navrhovaná úprava sa týka tých áut, ktoré boli ako tzv. ojazdené, to znamená zánovné autá, dovezené z cudziny, a teda sa na Slovensku uplatní poplatok, ako keby boli registrované nové, pričom ale toto nezohľadňuje skutočnosť, že sú to ojazdené vozidlá, čo je v rozpore už s platným rozhodnutím Európskeho súdu, ktoré stanovuje, že výška toho poplatku za registráciu musí reflektovať hodnotu toho vozidla, to znamená, že musí reflektovať to, že ten poplatok v plnej výške bol už uhradený. V dôsledku toho sa vlastne porušuje základná zásada fungovania Európskej únie a to znamená voľný pohyb tovaru a služieb.

    Môžem potvrdiť, že vieme o desiatkach žiadostí o začatie konania o náhradu škody proti príslušnému ministerstvu, ktoré ak nebudú riadne vybavené, tak budú nakoniec končiť na súde. To znamená, že je v záujme štátu, aby túto vec sme upravili čo najskôr tak, aby sa objem týchto potencionálne nových súdnych konaní obmedzil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcem povedať na začiatok, že s týmto návrhom zákona, samozrejme, súhlasím, a navrhujem, aby ho podporili aj kolegovia v našom poslaneckom klube OĽANO - NOVA.

    Sú tam také dve paralely. Jedna z nich je ekonomická a tento zákon naozaj rieši aj tú ekonomickú časť, to znamená odmieta nepriame zdaňovanie, pretože registrácia vozidla nie je nejaká nadštandardná služba, kde štát by platil viac, lebo niekto má auto s väčším výkonom. A myslím, že naozaj 33 eur je primeraný poplatok za administráciu.

    Skutočnosť, že naozaj je to nepriama daň alebo je to tak brané, hovorí aj o tom, že keď sme snažili to v minulom volebnom období zmeniť niekoľkokrát, keďže návrh zákona sa dá opakovane predkladať každého polroka, tak bolo namietané, že tým by vlastne sa stratil účel toho zákona a štát by nevybral tie poplatky. Čiže inými slovami, toto je ale charakteristika dane. To nie je otázka nejakého poplatku za službu, ale to je otázka dane. A to teda odmietame, aby to takýmto spôsobom bolo. Predsa ten, kto používa motorové vozidlo, platí DPH pri kúpe, platí nie malú daň v rámci spotrebných daní, keď to auto používa na pohonné hmoty. Takže z ekonomického hľadiska je to podľa mňa jednoznačné. Áno, je tu snaha vybrať viac peňazí s účelom či už viac prerozdeliť, ako to zvyknú robiť sociálnodemokratické vlády, alebo nejakým iným dôvodom.

    Ale keďže sme neboli schopní, boli sme v menšine v minulom volebnom období, zabrániť tomu, aby sa v roku 2012 tento zákon takto zmenil, a teda narástli veľmi prudko tie poplatky, až niekoľko stopercentne viac, tak ja som sa potom na to pozeral aj z takého sociálneho hľadiska a uvedomil som si praktickú vec, ktorá sa týkala aj mňa, ale aj niektorých ďalších rodín, že ak berieme hodnotu 80 kilowattov ako štandardnú a všetko, čo je nad ňu, je luxus, tak to platí veľmi relatívne. Pretože ak si kupujete Škodu Fabiu, tak 80-kilowattový výkon motora je asi vo väčšine prípadov úplne dostačujúci. Ak si kupujete ale napríklad viacmiestne auto, povedzme nejaký, nebudem menovať teda značky, dobre, nejaké viacmiestne auto, tak to auto je výrazne ťažšie, váži bežne o pol tony až tonu viac - a to nehovorím o nejakých prémiových, luxusných značkách, o úplne bežných - tak výkon 80 kW nieže je nielen štandardný, ale aj dokonca poddimenzovaný, lebo rozhýbať to auto je problém. Tak my z tohto sociálneho hľadiska sme si povedali, že budeme navrhovať, a navrhli sme v parlamente, aby sa posunula tá hranica toho tzv. luxusu, keď to teda tak musí byť, až na 110 kilowattov v prípade, že ide o autá, ktoré majú viac miest. Nakoniec po dlhých peripetiách sme sa dohodli, že ak to je v prípade viacdetných rodín, ktoré potrebujú tieto autá, pretože majú štyri a viac detí, čiže potrebujú sedemmiestne, šesť-sedemmiestne autá, takže bude 50 % zľava z toho poplatku. A to sa nám naozaj, prvýkrát som to podával sám, potom som to podával z kolegami z opozície, ich teda spomeniem a budem pozdravovať, s pánom podpredsedom KDH Zajacom a s pánom Ivanom Štefancom, ktorý v tom čase bol ešte poslancom Národnej rady, neprešlo nám to, lebo sme boli opozícia a lebo sme nemali väčšinu.

    Ale ku koncu volebného obdobia sa v spolupráci, poslaneckej spolupráci aj s koaličnými poslancami podarilo zmeniť túto vec a naozaj sme dosiahli sociálnu vec. To znamená pre viacdetné rodiny sme dosiahli, že sa posunula tá hranica až po 110 kilowattov, kde môžu dostať teda aspoň 50 % poplatok, zľavu z poplatku, čo je úspora 80 až 200 eur pri takejto registrácii, v prípade, že preukážu, že majú alebo starajú sa o deti, poberajú na nich detské prídavky. A som rád, že sa to stalo.

    K tomu, k tomu chcem povedať to, že, že je fakt, že od 1. januára platí ten zákon a už nám niektorí ľudia, nás kontaktovali, že na dopravných inšpektorátoch o tom nevedia, že to ťažko musia vymáhať. Ale preverovali sme to celé. Môj asistent obvolal nebo a zem a, samozrejme, jasné, platí to, len nevedia.

    Takže tým chcem povzbudiť aj ľudí, aby na tom trvali v prípade viacdetných rodín a kúpy viacmiestnych áut, aby tú zľavu dostali. Pretože ak si kúpite špeciálne ojazdené auto – a rodina s viacerými deťmi nemá asi peniaze nazvyš –, tak je lepšie tie až stovky eur radšej vraziť do, do servisu, aby to auto bolo v poriadku, ako, ako ich usporiť, a potom, a potom akoby hazardovať s nejakou bezpečnosťou toho auta v prípade rodiny.

    Ale celé to chcem zhrnúť tým, že najsociálnejšie je, aby ten poplatok vôbec nebol, lebo potom to nemusíme riešiť. Viete, ja som a my sme, s kolegami z SaS sa v tom zhodnem, zástanca takých jednoduchých a priamejších riešení. Proste 33 eur pre každého a nemusíme potom riešiť takú výnimku pre takého, pre hentakého a tých 33 eur si naozaj každý môže dovoliť. A ak štát má problém s výberom daní, nech to rieši inak. A hlavná vec teda, aby sa tie dane používali férovo.

    A teda chcel by som sa rozlúčiť s obligátnym pozdravom, že som presvedčený, že minister Kaliňák musí odstúpiť.

    Pekný deň prajem.

  • S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 143, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 137.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 143.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo je predložené v našej novele tohto zákona, je opäť istým príspevkom k cteniu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vymedzuje práva a povinnosti občana a ktorá rozhodne nestojí na pozícii nadužívania zákona za účelom šikanovania, resp. obmedzovania práv a slobôd občana.

    Dovolím si z ústavy zacitovať. Ústava v článkoch 16 a 19 zaručuje ochranu súkromia. Podľa článku 16 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Článok 19 hovorí okrem iného, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A tiež hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Článok 23 zaručuje slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

    Slobody podľa odsekov teraz zmienených môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Podľa článku 13 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

    Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky pri hlásení ich pobytu. Okrem iného stanovuje občanom povinnosť hlásiť ohlasovni pobytu trvalý pobyt, prechodný pobyt a pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Je nepochybné, že uvedené povinnosti zasahujú do oblasti základných práv a slobôd. Takéto zásahy síce spĺňajú ústavnú podmienku, že zasahovať je možné len prostredníctvom zákona, otázne však vo vzťahu k ústave zostáva povinnosť hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí a je teda nosná otázka, či je nevyhnutné zasahovanie do základných práv a slobôd a či sa v takomto prípade v tomto zákone pri plnej miere dbá podstatu a zmysel takéhoto obmedzenia základných práv a slobôd.

    V minulom volebnom období sa, ak by som to mal povedať veľmi stručne a zrozumiteľne, zmenilo právo na povinnosť, a keď potom okolo celej kauzy vznikla diskusia, dovolil som si vtedy podať novelu, ktorá ruší povinnosť, tak mi s takou svojou tradičnou úctou k zákonom minister vnútra Kaliňák šarmantne prehodil off records, tuná sediac, to, no že však my to tak nebudeme vymáhať. V tejto vete je posolstvo úcty k zákonom v podobe Kaliňák. My to teda nebudeme nevymáhať. Inými slovami, ja už som to dal do zákona aj so sankciou, ale nebudeme to vymáhať.

    Hej, podľa zákona sa majú napríklad iste vyšetrovať aj daňové úniky. Dokonca aj pani Tatiana Ujváryová by o tom niečo mohla vedieť a skúsiť za osem mesiacov zavolať v súlade so zákonom a svojou povinnosťou na výsluch "nášho človeka" Ladislava Bašternáka. Ale v duchu známeho, mne teda minimálne, výroku pána ministra "my to nebudeme vymáhať" sa vlastne nevymáha.

    Ale takto zákony fungovať nemajú. Zákon je prijatý na to, aby sa vymáhal. Ale má byť prijatý taký, aby nebol šikanou a aby bol dôvodný. A to, o tom nie sme presvedčení, preto podávame túto novelu s tým, že vraciame situáciu v prípadoch prechodného pobytu a pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní do kategórie práva občana nahlásiť takýto pobyt alebo takýto zahraničný pobyt podľa vlastného uváženia v súlade so svojím rozhodnutím, čím zachovávame jeho právo na súkromie a na všetko, čo som si dovolil odcitovať v úvode.

    Len pre porovnanie si dovolím uviesť, že v Českej republike je evidencia obyvateľov, pochopiteľne, tiež upravená zákonom, ktorý ukladá občanom povinnosť podobne ako u nás hlásiť zmenu trvalého pobytu. Povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt v rámci Českej republiky ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá. Prechodný pobyt nie je vo vzťahu k občanom nijako upravený. V zákone sa spomína len v súvislosti s cudzincami, ktorí sa prechodne zdržiavajú na území Českej republiky. Vo vzťahu k občanom zákon okrem adresy trvalého pobytu spomína adresu, na ktorú majú byť doručované písomnosti podľa osobitného právneho predpisu. Občania však nemajú povinnosť takúto adresu ohlásiť. Majú len právo ohlásiť ju, ak si myslia, že je to v ich záujme. Evidenciu pobytu občanov zdržiavajúcich sa dočasne v zahraničí zákon v Českej republike nijako neupravuje. Predkladaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov neruší inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí, mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať.

    Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takého pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu presne tak ako v Českej republike. Schválením predloženej novely zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa s ním rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosť za ne. Je teda celkom nepochybné, že iste ja i predkladatelia stojíme pevne na pozíciách práv a slobôd občanov a zároveň zodpovednosti za ich vlastné rozhodnutia. Ale je skutočne na vôli občana hlásiť veci, o ktorých si iný občan môže myslieť, že ich hlásiť nechce, a nie je úlohou štátu nútiť všetkých, dokonca pod sankciou, aj keď ju vraj nebude vymáhať, aby tak robili.

    Tento návrh zákona nebude mať nijaký dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné ani podnikateľské prostredie. Je nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a, naopak, zvyšuje kvalitu zákona vo vzťahu k slobodám občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

    Myslím si, že existencia zákona, ktorý jeho predkladateľ považuje za taký, že jeho porušovanie nebude sankcionované, hoci v súlade s ním by malo byť sankcionované, je zrejme málo zmysluplné.

    Myslím, že sa opäť nejedná o zákon, o ktorom by sa dalo povedať, že slúži opozícii, že slúži opozičným voličom, že slúži len niektorým občanom Slovenska. Ten zákon sa rovnako dotýka a teoreticky sankcionuje a ukladá povinnosti všetkým občanom Slovenska. I tým 28 % z účastníkov volieb, ktorí volili SMER. Nemyslím si, že je dôvod tento nepolitický a nestranícky návrh odmietnuť, i keď tradícia tak káže.

    Ale neúcta k zákonu a neúcta k slobode občana je, žiaľ, štandardom a vedie ruku hlasujúcich v tejto Národnej rade v zásade k tomu, aby sa opozičné návrhy odmietali. Potom sa nemôžme diviť, že sa nájdu občania, ktorí nemusia byť bezpodmienečne výlučne voliči tej či onej strany, ktorí odmietajú takýto spôsob fungovania krajiny, a chcel by som záverom povedať, že nás čaká polrok predsedníctva Slovenskej republiky, ktorý bude vládnuca zostava používať ako mantru s tým, že sa nemá rušiť kľud Slovenskej republiky aktivitami opozície, že sa nemá žalovať na spôsob vládnutia, že sa nemá robiť hanba Slovensku.

    Chcem povedať, že túto istú "pjesničku" spieval Vladimír Mečiar v čase, keď sa tu samounášalo, samovybuchovalo a samokradlo. Akékoľvek vyjadrenie opozície bolo očierňovaním mladej, krehkej Mečiarovej republiky, všetko bolo žalovaním západným spojencom a všetci tí, ktorí sa ho to dopúšťali, boli zradcovia našej štátnosti.

    Chcem teda povedať, že ak sa táto pesnička začne rozliehať v súvislosti s baštrnákmi, kaliňákmi a ficami, tak je to falošná pesnička a ako taká rozhodne nie je záväzná pre občanov, ktorí chcú lepšie fungovanie republiky.

    Z toho dôvodu sa domnievam, že ak má byť už Kartágo zničené, tak v rámci veľkorysosti trvám na tom, že Kaliňák má odísť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Renáte Kaščákovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako určená spravodajkyňa k návrhu tohto zákona konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský Výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2016 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začnem tam, kde Peter skončil. Kaliňák musí odísť, a to nielen na základe hlúposti, ktorá je stále súčasťou zákona, ktorý chceme meniť.

    Ja... Popravde myslím si, že pre jednu vec je dobré, že, že táto jedna vec v tom zákone stále je, a to je to pamätné vystúpenie Petra Osuského, keď sa to snažil zmeniť prvýkrát. Je to, to bolo vystúpenie, ktoré vstúpilo do archívov ako jedno z tých lepších. Všetky reči o hlásení pobytu z... Kde to bolo? Z lúky pod Káthmandu... (reakcia z pléna), Nanga Parbatom, áno. Kto nevidel, odporúčam.

    Slovensko šikanuje zbytočne svojich obyvateľov v niekoľkých prípadoch. Jeden z nich je tento. Tento je ten menej škodný, lebo sám pán minister vnútra hovorí, že keď sa to nebude dodržiavať, tak sa v zásade nič nestane, my to vyžadovať nebudeme. Myslím si, že táto jedna jediná vetička stačí na to, aby aj poslanci SMER-u zahlasovali za našu novelu, aby sme z tejto povinnosti naozaj urobili možnosť. Veď poviem vám tak. Ako človek, ktorý strávil teda niekoľko rokov svojho života v zahraniční, ak by som sa bol býval niekedy cítil ohrozený, tak zrejme by som sa na tú našu ambasádu alebo našim úradom bol býval nahlásil. To som cestoval aj po cestách, kde sme museli mať ozbrojený sprievod, lebo tam bežne ešte kadejaké ozbrojené skupiny prepadávajú autobusy. Napriek tomu nemyslím si, že zváženie toho rizika by sme stále mali nechávať na úradoch a úradníkoch. Mali by sme to nechať na človeku, ktorý sám sa v tej krajine nachádza. Ak si myslí, že mu hrozí nejaká situácia, v ktorej by jeho domovská krajina mala vedieť, kde sa práve nachádza, nech to úradom nahlási, ale ak sa nachádza v chránenom turistickom centre niekde na pobreží Turecka alebo Grécka alebo, alebo ak je v Las Vegas, to riziko je podľa mňa tak malé, že, že vynucovať od takýchto ľudí nahlasovanie svojho pobytu je hlúposť.

    Existuje ináč druhá vec, ktorá je, ktorá už nie je takou malinou a veľmi komplikuje život našim občanom v zahraničí, ktorí tam žijú dlhodobo, a to je povinnosť mať dieťa zapísané na kmeňovej škole na Slovensku. Dieťa, ktoré žije v Londýne alebo Birminghame, alebo, alebo vo Švédsku, stále musí byť zapísané na kmeňovej škole na Slovensku napriek tomu, že plnohodnotne navštevuje školu v inej krajine, učí sa v inom jazyku, v inej kultúre, resp. v našej dajme tomu v európskej kultúre, ale nech je to kľudne aj, aj v Dubaji alebo, alebo niekde inde, napriek tomu stále musí byť preskúšavané zo slovenského jazyka, stále musí byť na kmeňovej škole na Slovensku. Tiež to mnoho ľudí ignoruje, na tých kmeňových školách deti zapísané nemajú a zbytočne im podľa mňa táto krajina komplikuje život. Ak by sme mali ísť v tom istom princípe, ako je táto novela, aj ďalej, toto je tiež jedna z vecí, na ktoré by sme sa neskôr mali pozrieť.

    Ale rád by som nadviazal ešte na to, čo hovoril kolega Peter Osuský na konci, že každá kritika alebo návrh alternatívnych riešení voči ministerstvu vnútra alebo tejto vláde má byť teraz polroka vnímané ako prejav šírenia nenávisti a destabilizácie tejto krajiny.

    Ja si viem predstaviť, že keď by sme sa bavili o ministerstve vnútra, tak by napríklad niekto z východnej hranice tohto štátu začal rozprávať o tom, že by mohli byť policajti a colníci zapletení do pašovania cigariet z Ukrajiny. Keby sa takáto kauza zrazu objavila na verejnosti, tiež by to bolo podnecovaním nenávisti a destabilizáciou tejto krajiny? Keby sme zistili, že ľudia, ktorí sú platení za to, že majú tú hranicu chrániť, dokážu dokonca vyrábať také kulehy, že zvýšením elektrického prúdu a napätia na skeneri, ktorý je na ukrajinsko-slovenskej hranici, ho dokážu dočasne vypnúť práve vtedy, keď ním prechádzajú kamióny plné pašovaných cigariet? Bolo by toto destabilizáciou Slovenska a šírením nenávisti? Alebo keby sme zistili, že dajme tomu by na Slovensku boli celé skupiny pestovateľov konope, ktoré nie je zrovna technické, a že tiež existujú dajme tomu v policajných zložkách, keby existovali v policajných zložkách ľudia, ktorí spolupracujú s takýmito skupinami a dokonca z toho majú z toho zisk? Ak by takéto niečo sa dostalo na verejnosť, bolo by to tiež šírením nenávisti a destabilizáciou tejto krajiny? Ja si myslím že nie.

    Načo je dobrá táto, táto hlúpa rétorika? Opozícia je na to, aby povedala, že niečo je zlé a navrhla riešenie. Presne tak, ako to robíme v prípade tejto novely. Nemá význam rozprávať o tom, že akákoľvek opozičná aktivita automaticky destabilizuje túto krajinu. Čo je potrebné robiť, je ukázať sa pred Európou, pred svetom ako predsednícka krajina, ako ľudia, ktorí rešpektujú základné pravidlá. Napríklad tie pravidlá, že keď je minister predmetom vyšetrovania polície, tak nemôže stáť na čele rezortu, pod ktorí tá polícia patrí.

    A ak máme niečo pomenovať ako destabilizáciou pozície Slovenska v očiach zahraničnej verejnosti, je to to, že minister Kaliňák stále zotrváva na svojom mieste, preto by z neho mal odísť.

    A čo sa týka tejto novely, dôvody, o ktorých som hovoril, by mali byť zase dostatočne silné na to, aby aj poslanci koalície zaň zahlasovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si skutočne podčiarknuť pre prípadné budúce polročné obviňovania z toho, že kto tu robí Slovensku hanbu.

    By som chcel povedať to, že hanbu nerobia ľudia na ulici, dokonca ani tí, ktorí zvolajú zhromaždenie. Hanbu robia tí, ktorí zavdali príčinu pre takéto zhromaždenie. Teda ako hovorí Biblia, hanbu robia tí, z ktorých pohoršenie pochádza. A pamätám sa v rámci toho robenia hanby, že som bol zhodou okolností pozvaný na State Department vo Washingtone presne v deň, keď v Bratislave samovybuchol bavorák Remiášov. Ja som o tom ale, samozrejme, nevedel, lebo je tam časový posun, a keď som prišiel do dverí tzv. slovenského pracoviska amerického State Departmentu, lebo i také tam existuje, tak ma zodpovedná osoba privítala slovami: "Máte na tom Slovensku divné mravy, vyhadzujete ľudí do vzduchu." Inými slovami, nažalovala mi, čo sa deje na Slovensku. Len toľkoto teda k predstave, že sú potrebné zhromaždenia občanov ako akt poškodzovania dobrého mena Slovenska.

    Pán minister Kaliňák si hádam nemyslí, že veľvyslanectvá európskych krajín, ktoré sídlia na Slovensku, neregistrujú, čo sa na Slovensku deje, že nemajú pracovníkov, ktorí mapujú 24 hodín dianie v krajine, ktorá je im zastupiteľsky zverená. Že potrebujú tých 4- či 5-tisíc ľudí pri Bonapartovi, aby pochopili, že tu existuje korupcia a zlodejina pod štátnou ochranou. Strašne sa mýlia a rozprávať to môžu presne len tým, ktorých by zastupoval ten, ktorý mal včera veľmi dobrý plagát s otázkou: "Čo si myslíte, že žereme seno?"

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď sa o problematike hlásenia pobytu občanov v zahraničí hovorilo prvýkrát, a bolo to pred vyše troma rokmi, tak vznikali na sociálnych sieťach a inde rôzne viac-menej recesistické iniciatívy "Hlásime polohu Kaliňákovi" a podobne. Niektorí, niektorí občania posielali informáciu o svojom pobyte aj nad rámec povinností, ktoré im stanovoval zákon, na ministerstvo vnútra.

    Dnes už, bohužiaľ, nie sme v takej veselej dobe, najmä čo sa týka pána ministra Kaliňáka, preto by som skôr, ako sa vyjadrím k návrhu zákona, chcel vyzvať pána Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože je neprípustné, aby v takejto vysokej štátnej pozícii zotrvával niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.

    Peter Osuský tu pri uvádzaní návrhu zákona citoval viaceré ustanovenia ústavy, ktoré hovoria o základných právach a slobodách, pretože tie sú zákonom, tak ako aj v súčasnosti platí, dotknuté.

    Rád by som tú argumentáciu doplnil a tiež by som sa chcel oprieť o ústavu. Konkrétne o čl. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že štátne orgány môžu konať iba to, čo im zákon vyslovene povoľuje, kým ľudia môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. Tento základný princíp je možné vysvetľovať dvoma spôsobmi. Jednak je to návod na to, akým spôsobom vykladať právny poriadok, ako sa správať v rámci právneho systému, ale druhý možný výklad je aj ten, že toto by sme mali mať na pamäti, keď sa ten právny systém vytvára, keď tvoríme normy právneho priadku, a mali by sme veľmi pozorne zvažovať, aké povinnosti dávame občanom a iným ľuďom a aké práva, právomoci vkladáme do rúk štátnych orgánov.

    Zákon o hlásení pobytu občanov stanovuje občanom povinnosť alebo povinnosti, ktoré nie sú opodstatnené, a mám na mysli ako povinnosť hlásiť prechodný pobyt, tak povinnosť hlásiť prechodný pobyt v zahraničí. Štát žiada od občanov, aby im povinne hlásili informáciu, ktorú štát nepotrebuje, zaobíde sa aj bez nej. A zároveň to je informácia, ktorú ani občan nepotrebuje, aby štát o ňom viedol. Napriek tomu to štát žiada. Nie ako právo občana, ale ako povinnosť občana.

    V rámci prípravy na prerokovanie tohto návrhu zákona, ktorým sa z povinnosti hlásiť prechodné pobyty, či už na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí, má stať povinnosť, som sa obrátil na ministerstvo vnútra so žiadosťou o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo som chcel zistiť, koľko občanov túto povinnosť plní a koľko občanov je prihlásených na prechodný pobyt alebo prechodný pobyt v zahraničí, koľko sa hlási. Tie čísla sú zaujímavé, a teda mňa zaujali najmä dve odpovede, ktoré som dostal.

    Pýtal som sa jednak na to, že koľko občanov si splnilo tú povinnosť hlásiť prechodný pobyt a koľko si splnilo povinnosť hlásiť prechodný pobyt v zahraničí alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní, a dostal som iba jedno sumárne číslo. A to z dôvodu, že funkcionalita informačného systému nerozlišuje prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a v zahraničí pri občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže napriek tomu, že takúto povinnosť stanovujeme občanom, tak štát nedisponuje informáciou, koľko občanov sa prihlásilo na prechodný pobyt v zahraničí a koľko na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

    Zaujímavé na tom je, že existuje informačný systém registra fyzických osôb, ktorý bol podporený z projektov alebo teda ako projekt z eurofondov vo výške 19,3 mil. eur. A, samozrejme, že tento informačný systém nerieši iba otázku prechodného pobytu, ale za 19,3 mil. eur nedokáže tento informačný systém poskytnúť informáciu, koľko občanov prihlásených na prechodný pobyt je prihlásených na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Pritom je to triviálna informácia, ktorú pokročilý užívateľ Excelu by bez problémov dokázal vyprodukovať, keby mal tieto informácie uložené v excelovskej tabuľke, informačný systém za 19,3 milióna eur to schopný nie je.

    Druhým zaujímavým zistením pre mňa, ktoré vyplynulo z odpovedí ministerstva vnútra, bola informácia o počte občanov, ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku podľa § 46 priestupkového zákona za konanie spočívajúce v nesplnení povinnosti prihlásiť sa na prechodný pobyt podľa § 8, to bola jedna otázka a druhá, rovnaký priestupok vo k vzťahu nesplneniu povinnosti ohlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Odpoveď na prvú otázku, koľko občanov bolo takto postihnutých, je nula. Pýtal som sa na roky 2012, ’13, ’14 a ’15. Odpoveď na druhú otázku týkajúcu sa hlásenia pobytu v zahraničí je nula.

    Čiže za roky 2012 - 2015 bolo postihnutých nula občanov za to, že porušili povinnosť, ktorú im ukladá zákon a podľa ktorej by mali hlásiť prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Práve možnosťou postihovať porušovanie tohto zákona argumentovalo ministerstvo vnútra v roku 2013, keď prišlo s vládnou novelou zákona o hlásení pobytu občanov a okrem iného navrhlo zmeniť formuláciu "ohlási vo vzťahu k hláseniu pobytu v zahraničí" na "je povinný ohlásiť". V dôvodovej správe sa tvrdilo, že dovtedajší stav neukladá občanovi výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. Občania často nerozlišujú v právnom predpise, ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova "povinný".

    Tuto je zaujímavé, že vlastne pán prezident Gašparovič napriek tomu, že teda ten zákon bol schválený, nahradilo sa slovo "ohlási" slovom "je povinný ohlásiť", zákon vetoval a navrhol vypustiť túto zmenu. Správne argumentoval tým, že ak je v zákone "ohlásiť", tak to stanovuje povinnosť, takže aj to je taký vtipný moment, že pán prezident Gašparovič v tomto prípade prejavil oveľa vyššie právne vedomie ako predkladatelia návrhu zákona a tí, ktorí ten zákon vtedy schválili.

    Ale čo je podstatné vo vzťahu k tomu, o čom dnes rokujeme, je, že ministerstvo vnútra pri, pri zdôvodňovaní toho, prečo je potrebné tú povinnosť stanoviť nejako explicitnejšie a jasnejšie aj pre občanov, v dôvodovej správe tvrdilo, že nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postih fyzickej osoby podľa zákona o priestupkoch. Ako to už bolo spomenuté zo strany Petra Osuského a Martina Poliačika, ministerstvo vnútra potom po verejnej kritike začalo tvrdiť, že však nikto za to nie je postihovaný a nikomu ani nechceme v budúcnosti za porušovanie tohto zákona ukladať pokuty. Tie informácie, ktoré som dostal z infožiadosti na ministerstve vnútra, potvrdzujú, že je to naozaj tak, že žiadne postihy za porušovanie tohto zákona nehrozia a nikomu sa pokuta neukladá.

    Mohli by sme si povedať, fajn, nikto nie je postihovaný za neplnenie tejto povinnosti, je však absurdné, ak štát ukladá občanom povinnosti, ktoré nemyslí vážne. Povinnosť, ktorá nie je nijako odôvodnená, povinnosť, ktorá nie je potrebná. Ak by tá povinnosť bola potrebná, tak štát by mal očakávať, že občania si túto povinnosť budú plniť, mal by jej plnenie vymáhať a v prípade, ak dochádza k jej porušovaniu, mal by trestať tých, ktorí povinnosť porušujú. Alebo je tá povinnosť nepotrebná, zbytočná a potom nie je riešením to, že nebudeme sankcionovať porušovanie tej povinnosti, ale že ju ako povinnosť zrušíme a nebudeme občanom ukladať povinnosť, o ktorej sme my ako zákonodarcovia alebo štát presvedčení, že ju vlastne ani nie je potrebné plniť. Taká povinnosť nemá čo hľadať v právnom systéme.

    V Českej republike už v roku 2000 schválili nový zákon o evidencii obyvateľov. Predtým, ako ten zákon schválili, tak si porovnali právne úpravy v iných krajinách a dospeli k záveru, že vzhľadom na spoločenské a ekonomické zmeny, ktorými Česká republika prešla po novembri 89, je inštitút prechodného pobytu už neopodstatnený, že tento inštitút už stratil svoje opodstatnenie, a bolo to v roku 2000. My sme dnes v roku 2016. Bolo to v roku 2000. My sme dnes v roku 2016, napriek tomu takúto povinnosť ešte stále máme.

    Posledná vec. Chcel by som sa za predkladateľov vyjadriť k stanovisku ministerstva financií. V dôvodovej správe alebo resp. v doložke sme uviedli, že nebude mať schválenie zákona žiadny vplyv na rozpočty verejných financií. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku uvádza:

    "Z dôvodu, že sa navrhuje nahradiť povinnosť hlásiť prechodný pobyt právom hlásiť ho, je podľa nášho názoru možné predpokladať negatívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy. Z tohto dôvodu a v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na 3 nasledujúce roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu úbytku príjmov."

    Ministerstvo financií neuvádza, akým spôsobom by mohol mať tento zákon negatívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy, takže nevieme, na základe čoho sa to domnieva, ale chcel by som poukázať na inú vec. Toto stanovisko je stanovisko z 27. mája 2016. 25. mája 2013 dalo ministerstvo financií k návrhu zákona, ktorý predložil poslanec Peter Osuský a ktorý bol takisto novelou hlásení o pobyte občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, a tam, čuduj sa svete, berieme na vedomie, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. A ten návrh nie je podobný, ten návrh nie je veľmi podobný, ten návrh nie je takmer rovnaký, ten návrh je úplne rovnaký s tým návrhom, ktorý tu Peter Osuský v predchádzajúcom volebnom období predložil v roku 2013. Pod oboma stanoviskami je podpísaný pán Radovan Majerský, generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky ministerstva financií, a teda buď v roku 2013, alebo v roku 2016 sa pomýlil.

    V každom prípade by som očakával, že ministerstvo financií bude mať nejaký informačný systém, ktorý zabezpečí, že k dvom rovnakým návrhom zákona nedá úplne protikladné vyjadrenia, keď v jednom bude tvrdiť, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, a v druhom prípade bude tvrdiť, že má vplyv a je potrebné to vyčísliť. Ak takýto informačný systém ministerstvo financií ešte nemá, tak predpokladám, že je možné ho vybudovať, za nejakých 20 mil. eur by sa určite niečo také podobné dalo zrealizovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, s faktickou poznámkou pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No netajíme sa s tým, že viacerým z nás z vládnej koalície sa tento pozmeňujúci návrh povzdáva, ale zas musíme aj povedať to B, že prechodný pobyt ešte stále v našom právnom poriadku má svoje miesto, lebo je to naviazané napríklad na držanie zbraní a streliva, keď zbrane a strelivo nie sú umiestnené v trvalom bydlisku toho dotyčného, ktorý má toto povolenie.

    Čiže toto, ale toto nie je teraz témou tejto veci, len ako samotný inštitút prechodného pobytu nemôžme zo dňa na deň vymazať z nášho právneho poriadku, lebo to sa netýka len jedného zákona, týka sa to viacerých zákonov. Ale samotné toto ustanovenie, keďže sa nenapĺňa, neviem, kto hlási svoj pobyt príslušným úradom a kto bol za toto vôbec niekedy sankcionovaný, že to je obsolentná norma, a preto máme takýchto obsolentných noriem v právnom poriadku asi tisíce, keď nie desaťtisíce, čiže keď pôjdeme rad radom, tak ich, dúfam, že za tých 20, ďalších 20 rokov aj ich odstránime.

  • Ďakujem za reakciu, pán poslanec Gál. Nepochybne je to obsolentná právna norma, ako som uviedol aj vo svojom vystúpení na základe informácií, ktoré mi poskytlo ministerstvo vnútra, v rokoch 2012 až 2015 za porušenie povinnosti hlásiť prechodný pobyt nebol postihnutý nikto, za porušenie povinnosti hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní nebol postihnutý nikto.

    Súhlasím aj s tým, že obsolentných právnych noriem, ktoré sú zbytočné a neuplatňujú sa, máme v našom právnom systéme viacero. Je však rozdiel medzi tým, ak tam taká nejaká, taký nejaký zákon alebo, alebo nejaké ustanovenie zákona existuje a nevieme o ňom, a je rozdiel, ak o ňom vieme, ak niekto naňho upozorňuje, ak argumentuje, že je to obsolentné, nevyžaduje sa plnenie tohto ustanovenia a bolo by to dobré, dobré zrušiť.

    Posledná vec na margo tej poznámky, že prechodný pobyt máme nielen v tomto zákone o hlásení pobytu občanov. Súhlasím, ale protiargumentom je, že my nenavrhujeme zrušiť prechodný pobyt, my navrhujeme akurát zrušiť povinnosť hlásiť prechodný pobyt a hlásiť pobyt v zahraničí dlhšie ako 90 dní. A teda ak niekto má dôvod, aby jeho prechodný pobyt bol takisto evidovaný, tak bude mať naďalej tú možnosť, napr. kvôli zákonu o zbraniach a strelive, zákon mu ju nebude nijako brať, akurát sa z povinnosti stane právo a nebude sa zbytočne ukladať povinnosť tam, kde štát neočakáva, že túto povinnosť budú občania plniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce do rozpravy zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, myslím si, že to, čo tu v posledných minútach zaznelo, hádam nenechá nikoho triezvo uvažujúceho v názore, že existujúca norma je dobrá a netreba ju meniť. Je drobnou šľahačkou na tortičke, že odpoly zadarmo zabezpečený infosystém za 19,3 mil., ako investigatívne zistil Ondro Dostál, nie je schopný oddeliť dve položky od seba. Myslím si, že skutočne inovácia systému za niekoľko miliónov by možno tento kríž a problém vyriešila a iste by sa našli súci na štát naviazaní IT-čkári, ktorí by sa tejto úlohy radi zhostili.

    Šarmantný minister vnútra teda dodržiava to, čo sľubuje, zákony nevymáha, ten počet tých sankcionovaných za viacero rokov za obidve položky nula a nula je dokladom, že štát nepochybne na prísnosti vymáhania zákona má veľké príjmy, a je pozoruhodné i to, čo zmienil Ondrej Dostál vo vzťahu k vrcholovému pracovisku, ktoré vedie pán Radovan Majerský. Okrem toho, že je podpísaný pod dvoma absolútne protikladnými výrokmi k tej istej novele zákona, si bystrý pozorovateľ všimne v pravom hornom rohu stanovísk ministerstva a jeho pracoviska, že toto je pracovisko uznané za výnimočnosť. Teda je to niečo ako predikát besonders wertvoll alebo ako zlaté jablko. Proste museli to byť fajn a ostražití vyhodnocovatelia, ktorí takto fungujúcemu pracovisku dali uznanie za výnimočnosť. Aj keď na druhej strane dva protikladné postoje k tomu istému sú nepochybne istou známkou výnimočnosti. Iná vec je, či stavom, dôkazom mentálneho zdravia autora stanoviska.

    Summa summarum je tiež pekné, že docent Gašparovič, ktorý bol, samozrejme, takto vlastne človekom SMER-u, mal, buď on, alebo jeho právne oddelenie a pani JUDr. Dreninová toľko právneho vedomia, že uznal hlúposť časti tejto novely, ale ešte aj nad toho, kto je takmer náš človek, sa proste jednoducho valec nadnesie a prevalcuje ho.

    Teraz už len toľko, že ak naďalej táto snemovňa bude udržiavať pri živote mŕtvolu zákona, ktorý za riekou Moravou nemajú a celkom úspešne bez neho žijú, pričom predpokladám, na margo poznámky kolegu Gála, i tam žijú poľovníci, i tam žijú športoví strelci, ktorí možno žijú v prechodnom bydlisku, ale Českú republiku to nerozvrátilo.

    Chcem teda len povedať, že ak naďalej po hlasovaní pretrvá takýto zákon, tak to bude síce štandard pre tento parlament, že pretrvá zákon, ktorý republika potrebuje asi tak, ako mŕtvy potrebuje zimník alebo tranzistorové rádio pre obveselenie, ale bude tiež svedectvom o mentálnom stave hlasujúcej väčšiny.

  • Chce zaujať k rozprave spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Áno, využijem svoje postavenie spravodajkyne, poviem aj ja svoj názor.

    Myslím si, že tu ani nejde tak o to, že sa tento zákon dotýka povinnosti a právomoci ministerstva vnútra, na čele ktorého stojí krajne nedôveryhodný človek podozrivý z nezákonného obohacovania sa a aktívnymi kontaktmi s dôvodne podozrivou osobou v daňových machináciách, ako je pán Bašternák, a v každej slušnej krajine by už dávno odstúpil; ide tu o to, že povinnosť hlásiť svoj pobyt je istým druhom šikany, ba priam niečím, čo sa dotýka osobnej slobody a čo pri istej miere zveličenia hraničí už len možno so zavedením bumažiek, ktoré kedysi Sovietsky zväz používal na kontrolu pohybu svojich občanov, svojich občanov.

    Takže myslím si, že teraz tu nejde až tak o pána Kaliňáka, ale o voľný pohyb občanov, ich slobodu, ktorá je v aktuálnej situácii obmedzovaná nezmyselnou povinnosťou, ktorú by sme mali zrušiť ako evidentnú zbytočnosť a nevymožiteľnú normu v našom právnom systéme.

    Myslím si, že o toto tu ide, a na tom, že je vhodné niečo nepotrebné a nepoužívané zrušiť, by sme sa mohli zhodnúť aj napriek politickým spektrom.

  • Ruch v sále.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem, prerušujem o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Veroniky Remišovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 144, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 138.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Veroniky Remišovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 144.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý vo všeobecnosti by som chcel predstaviť tak, že dokáže a má svoj hlavný cieľ v tom, aby sme zdvihli a dali nástroje pri výkone uplatňovania mandátu poslanca do rúk paniam poslankyniam a pánom poslancom.

    Myslím si, že v rámci spoločnosti je dlhodobá debata o tom, čo vlastne v parlamentnej republike reprezentuje Národná rada a čo v nej má reprezentovať poslanec. Na minulej schôdzi sme pri téme lepšieho nástrojiva, lepšieho inštrumentária alebo lepších nástrojov pre poslancov preberali tému, ktorá súvisela s tzv. parlamentnými vyšetrovacími výbormi, a vtedy sme s kolegami aj zo strany SaS, aj zo strany OĽANO uvažovali nad tým, že nám chýba jeden podstatný nástroj, a to je to, ak sa na nás obrátia občania, čo my s týmito podnetmi vieme ako poslanci urobiť. Máme niektoré nástroje definované z rokovacieho poriadku a to je, či už využiť naše právo dopytovať sa exekutívy, a to sú interpelácie, môžme na hodine otázok položiť otázky a mali by sme mať možnosť vykonať poslanecký prieskum. Náš rokovací poriadok inštitút poslaneckého prieskumu pozná, ale, a myslím si, že tu nastáva to veľké ale, že je do veľkej miery obmedzené. A je obmedzené vládnou väčšinou.

    Myslím si, že tí, ktorí sme strávili v opozícii dlhší čas, môžeme hovoriť o príbehoch, kedy naše zámery vyplývajúce z toho, ako sa na nás obrátila verejnosť alebo konkrétni občania, boli následne obštruované, a to vôľou väčšiny.

    Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, akým spôsobom vieme vykonať poslanecký prieskum vo veľmi citlivej otázke, ktorú priamo, ktorá sa priamo dotýka vládnej väčšiny a ktorá súvisí práve s výkonom poslaneckého mandátu, a teda, že poslanec sa môže vo verejnej správe ísť dopytovať po otázkach, ktoré môžu viesť k reálnym odhaleniam, k reálnym, resp. reálnym zlyhaniam exekutívy.

    Myslím si, že inštitút, ktorý chceme zaviesť, a volajme ho pracovne inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu, a to je to, že ak ste získali či vládny mandát a výkon mandátu vládneho poslanca, alebo opozičného, mali by sme mať právo vykonať poslanecký prieskum nie formou kávičky a zjedenia chlebíčkov, ale reálne prísť a pýtať sa zodpovedných, pýtať sa exekutívy, pýtať sa všetkých zainteresovaných orgánov v najširšom možnom diapazóne verejnej správy, akú si vieme predstaviť, a dostávať reálne odpovede.

    Myslíme si, že, za predkladateľov Martina Klusa a Veroniky Remišovej a mňa, že opakované predloženie tohto inštitútu vie zdvihnúť a zadefinovať výkon poslaneckého mandátu v spoločnosti lepšie, ako tomu je teraz.

    Vykonať individuálny poslanecký prieskum, vypracovať najprv iniciačný dokument a potom prísť s takýmto dokumentom po absolvovaní tohto poslaneckého prieskumu na výbor a výbor štandardným mechanizmom prijatia uznesenia alebo zobratia záverov z tejto kontrolnej činnosti poslanca je len a len dobre. Chcel by som teda odkázať hlavne na to, že Národná rada okrem svojej ústavodarnej a zákonodarnej funkcie má plniť jednu dôležitú funkciu, a to je funkcia kontrolná.

    Pýtam sa, možno rečnícky, ako sa dá naplniť kontrolná funkcia vtedy, ak skupina poslancov iniciuje poslanecký prieskum na výbore a výbor väčšinou rozhodne, že poslanecký prieskum sa neuskutoční. Ak je výkon mandátu aj opozičného poslanca stále pod dohľadom vládnej väčšiny, nemôžme predpokladať a ani hovoriť o reálnom výkone poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak má naozaj debata o zvyšovaní kultúry v parlamente a debaty o tom, že Národná rada v spoločnosti nepožíva veľkú obľubu, a k tomuto by sme mali urobiť hradbu a dať poslancom reálny nástroj na to, ako v spoločnosti pôsobiť, je zavedenie inštitútu individuálneho poslaneckého prieskumu krokom správnym smerom.

    Myslím si, že okrem debaty z minulej schôdze, ktorú som spomínal, a to sú tie vyšetrovacie výbory, by bolo veľmi vhodné, aby sme poslancom na ich vlastnom rozhodnutí, na ich vlastnom podnete od občanov dali tento možno silný kontrolný nástroj do rúk, je len a len dobre. Zvýšila by sa úroveň pôsobenia poslancov v spoločnosti, zvýšila by sa množstvo nástrojov, ktoré môže poslanec pri svojom mandáte vykonať. Ak by som pri tomto úvodnom slove spomenul podľa mňa základný a neblahý stav, že keď sa na nás obrátia občania a nám nezostáva nič iné po vyvinutí akejkoľvek aktivity iba pokrčiť ramenami, minimálne tento nástroj, že by sme vedeli prísť k reálnym informáciám a že by nám tieto reálne informácie museli úradníci vo verejnej správe, úradníci v štátnej správe poskytovať na základe silnej opory v rokovacom poriadku, by sme občanom vydali signál, že nám skutočne o nich ide a že máme a disponujeme reálnym nástrojom, ako ich názory, ich zistenia vplyvom nášho poslaneckého mandátu dostať do takpovediac..., alebo dostať tých zodpovedných takpovediac do reálnej debaty, kde by nám nielen chceli, ale museli odpovedať.

    Myslím si, že tak, ako uvádzame v dôvodovej správe, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu bez toho, aby poslanec najskôr musel obdržať poverenie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jeho výboru a na vyžiadanie si správ od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku, robíme - a opakujem to ešte raz - dobre výkonu poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak poslanecký mandát budeme vykonávať takým spôsobom, že sa budeme môcť tých členov vlády alebo ostatných vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov pýtať a oni nám budú musieť odpovedať, a nielen chcieť, tak ako je to v mnohých oblastiach teraz, resp. by nemohli používať úhybné manévre, ale bolo by to priamo a z rokovacieho poriadku, Národná rada dostane reálny inštrument, reálny nástroj na to, aby mohla vo verejnosti plniť ten účel kontrolnej právomoci, ktorý sa od nej očakáva.

    Preto aj pri úvodnom slove a uvádzaní tohoto legislatívneho zámeru do rokovacieho poriadku vás žiadam o podporu, možno niekoľko ďalších argumentov zaznie v rozprave.

    Ďakujem, skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem prestávku päťminútovú, budeme pokračovať o 11.03 hod. a následne po hlasovaní dám slovo spravodajcovi, ktorý bol určený, pánovi poslancovi Lukáčovi.

    Takže vyhlasujem prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Gábora Grendela, aby uviedol hlasovanie o bode 17 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Dubačovej, Žarnaya a Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 136).

    Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 136.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili 7 poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 60, proti 9, zdržalo sa, zdržalo sa 60, nehlasovali 8.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Poprosím vás, pani Lucia Nicholsonová, podpredsedníčka.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem iba ohlásiť, že neviem, prečo ma to vykázalo, že som nehlasovala, myslím, podľa hlasovacieho zariadenia, a chcela som byť za.

    Ďakujem pekne.

  • Ak je všeobecná vôľa, zopakujeme hlasovanie?

  • Reakcie z pléna.

  • Súvisia tie procedurálne poznámky s problémom pri hlasovaní? Môžme zopakovať hlasovanie?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Dobre, poprosím vás, poprosím vás, opakujeme hlasovanie o tomtom bode programu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o bode tohto programu. Prezentujeme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 68, proti 14, zdržalo sa 58, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Krištúfkovej, Šebovej a Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 140), bod 20 schváleného programu.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Janu Nehézovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 140.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásili 4 poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, a preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 142 poslancov, za 63, proti 3, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Stanislava Drobného, aby uviedol hlasovanie o bode 21 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Kollára, Krajniaka, Pčolinského, Pčolinskej a Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon (tlač 141).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 141.)

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili 3 poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 44, proti 5, zdržalo sa 92, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať o bode 22 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Ivana, Kiššovej, Baránika a Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (tlač 142).

    Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Eugen Jurzyca. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil 1 poslanec, nepredniesol procedurálny návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 65, proti 4, zdržali sa 73.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, a neprijali sme tento návrh.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Nicholsonovej, Poliačika a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov (tlač 143), bod 23 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyni Renáte Kaščákovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 143.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 141 poslancov.

  • Za 92, proti 2, zdržali sa 46, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili. Tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 132, proti 1, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, život prináša rôzne nepredpovedateľné a nepredvídateľné udalosti, ale asi tým najväčšou udalosťou je, keď dôjde k úmrtiu a musíme sa rozlúčiť s našimi blízkymi alebo občanmi. Mám smutnú správu, že sa udiala autobusová nehoda na diaľnici a neprežilo 5 Slovákov, 5 občanov Slovenska a 23 je zranených. Dovoľte mi, aby sme si minútou ticha uctili našich občanov a aby sme povzbudili tých, ktorí o svoje zdravie teraz bojujú.

    Ďakujem.

  • Minúta ticha.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S procedurálnymi návrhmi sa prihlásili predsedovia výborov.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozval na seminár Učíme s radosťou - osvedčené inovácie vo vzdelávaní na Slovensku, ktorý sa uskutoční dnes od 13.00 hod. v zasadačke výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na severných hradbách Bratislavského hradu. Tešíme sa na vašu účasť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som pozvať členov mandátového a imunitného výboru, zasadáme o 12.05 hod. v rokovacej miestnosti 74, je to Zimná záhrada, čiže na chodbe, kde mávame štandardne výbor, ale vzadu. Chcem pozvať aj, aj pani poslankyňu Šimkovičovú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Krajniak.

  • Ďakujem. Chcel by som pripomenúť poslancom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že naše dnešné zasadnutie o 12.00 hod. nebude v tej zasadačke, v ktorej sa obvykle stretávame, ale bude v zasadačke brannobezpečnostného výboru.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ja by som rád informoval členov osobitného kontrolného výboru na, pre SIS-ku, že budeme mať 12.15 hod. v štandardnej rokovacej miestnosti zasadnutie, podľa jeho vývoju by som potom o 13.00 hod. prerušil rokovanie kvôli zvolaniu brannobezpečnostného výboru ku kauze inšpekcie a riešenia priestupku pánom Baštrnákom a policajnými funkcionármi.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si informovať členov hospodárskeho výboru, že výbor, ktorý bol zvolaný na štvrtok za prítomnosti pána ministra Žigu a riešeniu situácie v U.S. Steel-e, je presunutý, čiže nebude vo štvrtok, ale bude v pondelok o 11.00 hod. Požiadal o to pán minister, lebo sa nemôže vo štvrtok zúčastniť, a budeme to mať v našej zasadacej miestnosti pri Mikulášskej bráne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem. Chcem pripomenúť poslancom zahraničného výboru, že spoločný výbor s brannobezpečnostným výborom na tému Medziparlamentná konferencia o európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike bude dnes po skončení rokovania pléna.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovolím si pozvať členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa o 13.00 hod. dostavili na rokovanie výboru do zasadačky výboru.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasťou programu 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie ako také.

    Na základe záverov z poslaneckého grémia a vzhľadom na priebeh rokovania Národnej rady pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme tieto bod prerokovali zajtra 22. júna o 9.00 hod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je všeobecný súhlas. Ďakujem veľmi pekne.

    Konštatujem, že sme určili termín prerokovania týchto bodov.

    Zároveň vzhľadom na to, že dnes o 14.00 hod. pokračujeme v rokovaní neverejnou časťou 6. schôdze, chcem poprosiť zamestnancov kancelárie, aby vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenie tohto neverejného rokovania vrátane zamedzenia úniku informácii z rokovacej sály.

    Zároveň vás žiadam, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste mali počas tohto neverejného rokovania vypnuté komunikačné prostriedky a mobilné telefóny.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, pokračovať budeme v rokovaní.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu a tým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Veroniky Remišovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Máte to pod tlačou 144. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 138. Pán predkladateľ už k tomu vystúpil.

    Chcela by som dať teraz slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, a pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

    Nech sa páči, máte priestor.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Veroniky Remišovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 144.

  • Pani predsedajúca, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden pán poslanec ani pani poslankyňa. Pýtam sa teraz, či sa chcete prihlásiť ústne. Nech sa páči. Štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Remišová.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh, ktorý predkladáme, je istotne veľmi dôležitý. No zároveň si myslíme, že ešte dôležitejšie ako tento náš návrh je aj požiadavka, aby pán minister Kaliňák odstúpil zo svojho postu a aby pán premiér už sa konečne vysťahoval z bytu človeka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, a nelegitimizoval takéto praktiky, pretože sme krajina slušných občanov.

  • A teraz k tomu, k tomu návrhu. Boli sme svedkom za posledné dve volebné obdobia, ako vládna koalícia znemožnila uskutočnenie poslaneckého prieskumu vo viacerých prípadoch, napríklad znemožnila vykonať poslanecký prieskum na ministerstve školstva alebo tento rok vo februári poslanecký prieskum vo fakultných nemocniciach v Prešove, Trnave a Žiline. Takisto poslanecký prieskum, napríklad u daniarov. Čiže ten inštitút poslaneckého prieskumu je minimálne pre opozíciu nefunkčný. A ak tu vládne taká politická kultúra, že ani za svet nemôžeme umožniť opozičným poslancom vykonať poslanecké prieskumy, ktoré sú vo výboroch blokované, tak tento inštitút treba sfunkčniť. No a tento návrh umožňuje, aby poslanec mohol urobiť, vykonať aj individuálny poslanecký prieskum a nepotreboval na to poverenie Národnej rady alebo súhlas vo výbore, kde, samozrejme, vo všetkých výboroch majú koaliční poslanci väčšinu.

    Viem si predstaviť, že tento návrh by sme nepotrebovali, ak by sa, ak by koalícia rešpektovala právo opozície na kontrolu. Zdá sa však, že ho potrebujeme, aby sme si tento mandát ako opozícia mohli vykonávať dôsledne, aj čo sa týka poslaneckých prieskumov.

    Preto si myslím, že je to veľmi dôležité. A myslím si, že je to návrh, ktorý by mohol aj pre koaličných partnerov byť prijateľný, pretože teraz ste v koalícii vy, za pár..., za..., mám chuť povedať štyri roky, ale možno aj za dva (povedané so smiechom), možno budete sedieť v opozičných laviciach vy. A takýto návrh zákona sa akejkoľvek opozícii, či už ste vy alebo my, veľmi zíde, aby si mohla plniť svoju prácu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Na vaše vystúpenie zareaguje s faktickou poznámkou, zareagujú dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Tie príklady sú dôležité, keďže exempla trahunt, takže máme neblahé skúsenosti s tým, že, ja si pamätám asi najviac z poľnohospodárskeho výboru, kedy po opakovaných žiadostiach o výkon poslaneckého prieskumu bolo toto opozícii znemožnené.

    Myslím si, že tak ako som uvádzal v tom úvodnom slove, že okrem funkcií ústavodarnej a zákonodarnej je veľmi dôležitá funkcia kontrolná. Ako má poslanec napĺňať svoju kontrolnú funkciu, ak je jeho zámer pod hlasovaním väčšiny?

    Skúsme si teda voľne predstaviť pri návrhoch ústavných alebo pri návrhoch obyčajných zákonov, skúsme si predstaviť to, že by poslanec mohol podať vôbec zákon, by mu muselo schvaľovať plénum Národnej rady alebo niekto vo výbore. Myslím si, že iniciovať poslanecký prieskum a aj ho vykonať je z hľadiska plnenia funkcií Národnej rady, a to v miere kontroly, základným pilierom fungovania parlamentnej demokratickej republiky. Preto dlhá debata, tento návrh zákona si, myslím, že už jedno celé desaťročie do pléna Národnej rady chodí, a myslím si, že už konečne by sme mali nájsť politickú vôľu na to, že Národná rada by mala mať funkciu kontrolnú a mal by ju kto iný vykonávať ako samotné poslankyne alebo samotní poslanci.

    Takže ďakujem za príklady aj z iných výborov za posledný čas, a dúfam, že sa nájde tá potrebná politická vôľa a tento zákon prejde.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • No, vždycky ten, kto hovorí, si myslí, že má pravdu. Ale práve kvôli tomu existuje nejaká skupina ľudí, aby niečo posúdila. A ja si myslím, že výbor je kvôli tomu, aby posúdil, že ten, či ten poslanecký, poslanecký prieskum toho, toho jednotlivca, lebo ja si nemyslím, že jednotlivec, lebo sa to môže zneužívať, ale vlastne ten výbor posúdi, či ten poslanecký prieskum má opodstatnenie alebo nemá. Ja zase poviem príklad zo sociálneho výboru. Pani Nicholsonová navrhla prieskum na súdy. Keď sme sa dozvedeli po asi troch sedeniach, potom do spisov, že do spisov súdnych vôbec nemôžeme ísť. Potom sme sa dozvedeli, že nechce ísť do spisov, ale chce ísť na úrad práce. Potom, potom zrušila a povedala, že sťahuje svoje uznesenie, vybehla a rýchlo napísala na facebook niečo na pani predsedníčku a na pani...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa Vaľová, reagujte na rečníčky, nie na mňa. Dobre?

  • Ja reagujem, aké sú poslanecké prieskumy. Nezneužívajte, že vediete schôdzu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ako sú, ako sú, ako sú takéto prieskumy, ktoré sú nezmyselné, ktoré nie sú správne v uznesení pomenované, a práve preto je výbor, aby to takíto poslanci nezneužívali, a potom si povedia, že oni sú tí inkvizítori, oni sú ten tribunál, oni sú sudcovia, oni si privilegujú všetko.

    A pekne to na tom výbore bolo povedané, aj pani ministerka, že vôbec nemôžeme ísť do spisov, vôbec tie veci nemôžeme skúmať na súdoch a podobne. Čiže vlastne aj takéto prieskumy dáva opozícia. Treba si povedať, že každá strana má dve mince, a preto je nejaký kolektívny orgán, ktorý to má posúdiť. A má posúdiť tú iniciatívu poslancov, pretože ten poslanec si potom urobí, čo chce, a bude to zneužívať. Takže ja si myslím, že je to správne, že kolektívny orgán a viacerí poslanci posúdia účel, či je správne špecifikovaný, a nie tak, ako aj na sociálnom výbore, kedy sme mali ísť niečo skúmať, čo absolútne so zákonom nebolo povolené. Mali sme ísť niečo odsúdiť, mali sme ísť do spisov a medializovali sme deti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Vaľová, to vy ste ten kolektívny orgán, ktorý tu bude teraz súdiť a posudzovať? Vy ste teraz zneužili právo mať faktickú poznámku a reagovali ste na niečo úplne iné, ako bolo v prednese pani poslankyni Remišovej. Môžete sa hanbiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Droba, chcem sa vás opýtať, kedy ste sa prihlásili s faktickou, lebo ja som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickou. Stihli ste to ešte, kým sa neuzavrela možnosť?

    Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja chcem, chcem poďakovať kolegyni Remišovej za tento návrh zákona. A myslím si, že kontrolná funkcia demokratickej opozície je veľmi dôležitá, a preto nevidím problém, prečo by aj iba jeden poslanec nemohol sa ohlásiť na poslanecký prieskum, realizovať ho a informovať jeho závery. Akákoľvek argumentácia tým, že to bude zneužívanie, je zvrátená a scestná. To potom v podstate obviňujeme každého jedného z nás stopäťdesiatich, že sme tu na to, aby sme zneužili nejak svoje postavenie. Ja si myslím, že ak začne ten inštitút prieskumu zneužívať, tak mu to veľmi rýchlo spočívajú jednak kolegovia, ale takisto aj voliči. Takže si myslím, že každý jeden z nás stopäťdesiatich bude narábať s inštitútom poslaneckého prieskumu veľmi zodpovedne. Jednak si bude dávať veľký pozor na to, akým spôsobom ten prieskum bude realizovať a kam sa vyberie.

    Ja si myslím, že funkcia nejakého schvaľovača vo forme parlamentného výboru je absolútne nedemokratická, lebo je pochopiteľné, že práve tie veci, ktoré treba najviac skúmať, sa nikdy na preskúmanie nedostanú práve vďaka tomu, že vládna väčšina zablokuje podobný prieskum. Takže, naopak, si myslím, že je absolútne demokratické, aby aj len jeden poslanec, ale poďme diskutovať o tom, možno nie jeden, možno nech sú traja, možno nech ten prieskumný tím má aj zástupcu vládnej väčšiny, aj zástupcu opozície, to už je na diskusiu v druhom čítaní. Ale som jednoznačne za to, aby výbor nemohol blokovať akýkoľvek poslanecký prieskum.

    Vďaka.

  • Ale veď poslanci nie sú nesvojprávne osoby a vedia, kedy, za akých podmienok môžu ísť na poslanecký prieskum.

    A čo sa týka toho kolektívneho orgánu. Kolektívny orgán je fajn, ak vládne nejaká politická kultúra, o ktorej som hovorila. Teda že aj vládna koalícia rešpektuje opozíciu a umožní jej plniť tú kontrolnú funkciu. Ale ak permanentne koalícia zamieta žiadosti o poslanecké prieskumy, vtedy je namieste sa pýtať, či vôbec ten inštitút toho poslaneckého prieskumu tak, ako je navrhnutý, či má význam. My si myslíme, že za takejto situácie a za takejto politickej kultúry, ktorá tu vládne posledných osem rokov, že to treba zmeniť.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, nerobím si žiadne ilúzie, ale hovoríme tu všetci práve zato, že ide o skutočne akútny problém. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, a verím, že aj vy z koalície mi v duchu dáte za pravdu.

    Predovšetkým začnime odtiaľ, že v skutočnosti sme tu každý jeden za seba. Nie sme tu za klub ani za výbor, nie sme tu v skutočnosti ani za stranu, my sme tu podriadení svojmu vedomiu a svedomiu. Taký je demokratický princíp slobodného, nie viazaného výkonu mandátu. A v takom, našťastie, režime žije Slovenská republika, ktorá je demokratickou a liberálnou republikou.

    Poslanec toho v slovenskej demokracii napriek tomu v rukách veľa nemá. Skúste si to zrátať vy sami so mnou a každý jeden z vás raz môže byť v poslaneckej menšine, nie vždy iba vo väčšine. Môžme rečniť faktickou alebo takýmto príspevkom a môžeme hlasovať, pravda, ale keď nie ste zrovna príslušník tej väčšiny, tak hlasovania o návrhoch tej menšiny dopadnú tak, ako pred chvíľou dopadli. Podľa mojej mienky výborné návrhy viacerých poslancov z parlamentnej menšiny, kde kolegovia teda zabudli, že naozaj aj voliči a ich voliči by skôr očakávali, že posudzujú veci podľa prínosu pre občanov, a nie vždy iba podľa straníckej farby. No ale znovu sa rozhodli, že teda návrhy opozície padnú pod stôl. Čiže s tými návrhmi veľká časť poslancov to má dopredu zrátané.

    No a čo ešte môžme? Môžme klásť otázky na hodine otázok. Ja som podľahol atmosfére a tiež som položil otázku na hodine otázok minulý týždeň, ale videli ste tú tabuľu, bolo tam desiatky a, samozrejme, ja sa tu môžem z toho rovno vyznať, aby aj moji kolegovia z klubu chápali, že som k tomu mal nechuť. Nešlo o to, že by som si nerád povedal, že pán minister Kaliňák by mal odstúpiť konečne, ale išlo o to, že dopredu som vedel, že ma nevylosujú. Skončil som 23., jednoducho od detstva viem, že ja v živote budem mať skôr šťastie v láske, ale všetky hry, kde sa hádzali kocky alebo kde bolo treba losovať a podobne, som už dopredu, bolo jasné, že to nedopadne dobre. Teda máme možnosť byť losovaní raz za týždeň aj to je iba hodina otázok, čo naozaj nie je dlho. Keď sa vylosuje zhruba polovica koaličných poslancov, ktorí kladú povzbudivé otázky, tak tá, ten zvyšok snemovne má túto možnosť naozaj viac než symbolickú. Priatelia, teda pri akom počte sme zostali? Čo môže poslanec urobiť sám ako osoba, keďže pred svojimi voličmi aj podľa ústavy je tu zodpovedný svojmu vedomiu a svedomiu a vystupuje tu ako individum, nie ako stádo, nie ako ovca, ktorá niekam patrí, ale ako človek, ktorý garantuje, že sa rozhoduje podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Kedy môže vlastne byť účinný? Keď ešte aj ten nárok a verte, že väčšina voličov si myslí, že každý poslanec môže urobiť poslanecký prieskum. Na mnohých z nás sa obracajú voliči, poďte urobiť, veď ste poslanci. Prečo neprídete? Lenže aj tu bola zavedená obštrukcia a poslanec nemôže urobiť individuálny poslanecký prieskum.

    Dámy a páni, toto je veľmi prirodzené právo poslanca hovoriť - parlament je od slova parler - a urobiť poslanecký prieskum na to, aby zistil informácie. Poslanec predsa poslaneckým prieskumom nerobí exekutívu, nenahrádza exekutívu, nerobí rozhodnutia, iba získava informácie pre seba a pre svojich voličov a pre svoju poslaneckú prácu, aby sa mohol pýtať, prípadne že by bol vylosovaný, a aby mohol pripravovať svoje príspevky tuná, prípadne návrhy na zmeny zákonov. Pretože kde má tie návrhy nájsť, ak nemôže pôsobiť v teréne a nemôže urobiť poslanecký prieskum?

    Dámy a páni, z charakteru také právo poslanca, ktoré závisí od hlasovania, nie je právom, ale je skôr iba šancou. Tak jak to losovanie, je iba šancou. Môže sa väčšina vo výbore tom či onom prikloniť alebo nemusí. To nie je právo. Čiže naším právom poslaneckým zostáva už teda za týchto okolností iba reč.

    Pán poslanec Viskupič urobil veľmi dobrý krok aj s kolegami, kedy toto celé pripomenul svojím návrhom. A vy nech sa akokoľvek rozhodnete, ukazujem teraz smerom ku koalícii, pamätajte za prvé, že pri budovaní slovenskej demokracie je potrebné čoraz viac umožňovať otvorenosť politiky, neskrývať spôsoby, akým sa na Slovensku vykonáva moc, a k tejto otvorenosti a demokratičnosti patrí právo poslanca sa ísť spýtať na miesto, ako tu vykonávate tú moc. Zazneli tu pred chvíľou slová, že, že niekedy potom by poslanci išli urobiť aj prieskum, ktorý by bol nezmyselný, ktorý by sa nedal vykonať. No veď v poriadku, tak by si tým vystavili predovšetkým svoju vizitku a mohli by ste ich pokojne vysmiať tak, ako ich môžte vysmiať, keď tu blabocú, ako sa to tu občas stáva iste aj mne. Každý pracuje, svoju politickú prácu robí na vlastnú zodpovednosť a na svoje riziko. Takisto aj poslanecký prieskum. Položiť otázky a ísť niekde do terénu, na Slovensko a spýtať sa, ako tam ľudia žijú alebo ako si vykonávajú štátni úradníci svoje povinnosti, na tom určite nebude nič škodlivé. A ak si ten poslanec spletie nejaké právomoci, tak iba zabije svoj vlastný čas a nič viac.

    Ešte raz teda, nie sme tu inak než ako osoby s vlastným svedomím a vedomím, niet iných práv poslanca než tie, pre ktoré sa môže rozhodnúť z tohoto vlastného vedomia a svedomia. Preto poslanecký prieskum de facto nie je právom, ale iba šancou, iba možnosťou, ktorá je udeľovaná z milosti parlamentnej väčšiny. A to je chorý prvok, to je nezdravý prvok v doterajšom systéme slovenskej demokracie. Však ani po práve sa nedozvedáme, že by poslanec si niečo preskúmal a že by sem priniesol pred nás a pred verejnosť nejaké podnetné informácie, skôr sa to zisťuje mimo poslaneckých prieskumov alebo sa to zisťuje od novinárov, ktorí robia investigatívu. Ale poslanci sú v tomto zmysle jalové kravy, ktoré neprinášajú ten kontrolný účinok, lebo uvedomme si, že poslanec je zákonodarný a kontrolný orgán, kontrolný. V tej kontrolnej funkcii sme vykastrovaní. Nemáme žiadnu reálnu kontrolnú funkciu.

    A tento návrh pána Viskupiča a kolegov a kolegýň, ktoré ho predkladajú, dáva šancu, že by sme sa to pomaly začali učiť robiť. A konečne by občania zistili, že naozaj toto nie je banda lenivcov a 150 darmožráčov, ale že za týždeň sa dá urobiť 150 prieskumov. 150 návštev v teréne, 150 otázok položených zodpovedným ľuďom.

    Verte, že ani jeden volič si nemyslí, ani vaši voliči, dámy a páni zo SMER-u, že by toto práve bolo to škodlivé, čomu máte zabrániť. Pravý opak je pravdou. Všetci voliči by uvítali, aby poslanci chodili medzi ľudí, robili prieskumy, kládli otázky, ako sa vykonáva výkon štátnej moci alebo verejnej moci aj na úrovni samosprávy vo všetkých tých oblastiach, v ktorých občania často a oprávnene prejavujú nespokojnosť, ale v poslaneckom zbore nenachádzajú dostatočných pomocníkov.

    Teda pomôžte tomu, aby sme sa tými pomocníkmi mohli stávať.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Ďakujeme za vystúpenie pána poslanca Budaja. Vo faktických poznámkach na vás chcú zareagovať štyria páni poslanci a panie poslankyne.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, nech sa páči.

  • Podľa mňa parlamentné plénum trpí dvomi zásadnými a takými boliestkami.

    A prvé je, že mali by sme sa konečne naučiť klásť správne otázky. A tá správna otázka v tomto prípade znie, čo my ako poslanci tohto pléna de facto môžme. Môžme predkladať zákony, môžme sa rozprávať o zákonoch, ktoré predkladá vláda, môžme ich kritizovať a predkladať zmeny. Prax ukázala, že či tie zmeny predložíme, alebo predložíme svoje vlastné legislatívne zámery, de facto skončia takmer vždy so železnou pravdepodobnosťou v koši.

    Ďalšia vec je, že akým spôsobom teda naplniť úlohu, kontrolnú úlohu, ktorá nám ako poslancom vyplýva z mandátu, a to je, aby sme mohli tie správne otázky jednak definovať a jednak ich naozaj klásť. A to ste pomenovali veľmi presne. Preto som hovoril o tom, že keď chceme zdvihnúť úroveň výkonu poslaneckého mandátu, mali by sme mať právo tieto otázky klásť vo vlastnom mene. A tu sa stretávame s tým iným vesmírom. To, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová, je iný vesmír. Znamená to, že ona je naučená jednať v kolektíve.

    My chceme náš mandát realizovať na základe podnetu občanov a na základe tohoto podnetu aj reálne konať, aby sa nás ľudia, ak sa nás opýtajú, čo ste urobili, tak aby sme mohli dať odpočet, že sme tento a tento problém takto a takto sa snažili riešiť. Ak nám to zabráni výbor svojím väčšinovým rozhodnutím, tak môžeme len odkázať, vládna väčšina nemala vôľu.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ja sa chcem len vyjadriť k pánovi Budajovi a súhlasím s ním, absolútne s ním súhlasím.

    Ja osobne cítim veľkú frustráciu, že nemôžeme vykonávať takýto poslanecký prieskum, pokiaľ nám to väčšina, koaličná väčšina opäť nedovolí. Jediný, jeden z mála nástrojov. Už tuná vidíme, že nemôžeme v tom pléne presadiť naše zákony, to vidíme, proste nás prehlasujú, ale takýmto spôsobom nám ešte zabraňujú vôbec vykonávať kontrolu nad ich vládnutím. Ja si myslím, že to je absolútne legitímny nástroj, aby sme my poslanci mohli takéto prieskumy vykonávať a absolútne podporujem pána Budaja v tomto, že je to skutočne veľmi dobrá vec, a určite podporíme tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Podporujem kolegu Budaja v tom, čo povedal. My si musíme ako poslanci uvedomiť, že ľudia nás čakajú v teréne.

    Aj nám vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo vyhovené vykonať poslanecký prieskum v prípade maloletého Marka, vraj netreba. Ľudia na nás naozaj čakajú v teréne. Práve týmto návrhom zákona si prikladáme prácu. Chceme pracovať, chceme počúvať ľudí a možno aj potom aj tie rozpravy by vyzerali práve tu v pléne inak. My nesmieme zostať iba v tejto budove, v tomto parlamente, lebo naozaj sme potom odtrhnutí od reálneho života, tak veľmi podporujem prijatie tohto zákona, návrhu zákona a povzbudzujem naozaj všetkých nás poslancov, aby sme ešte viac pracovali, ešte viac počúvali ľudí, chodili medzi ľudí, pretože oni nás čakajú.

    Ďakujem.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ja by som chcela sa prihovoriť pánovi poslancovi Budajovi troška možno ináč.

    Viete, ja som pochopila, čo chcete povedať, aj v zmysle toho, čo ste hovorili, s vami súhlasím. Len chcem povedať a upozorniť na to, že, pán poslanec, nie je prieskum ako prieskum. Záleží skutočne na ľuďoch, kto ho robí, za akým účelom a čo v tých ľuďoch je. Tak ako vlastne všetko, čo robíme, tak záleží na tom, kto ho robí a prečo ho robí.

    Ja totiž to hovorím preto, že ja osobne mám negatívne skúsenosti s poslaneckým prieskumom, ktorý bol doslova, bolo to také politické zneužívanie zo strany kedysi vašich kolegov, ktorí tu už nie sú. Bol to kolega z SDKÚ, ktorý, bolo to asi trinásť rokov dozadu, mne chodil na poslanecký prieskum ako primátorke mesta, a neverili by ste, že s opakovanou pravidelnosťou každé 3-4 týždne bol u mňa na mestskom úrade so svojimi kolegami s tým, že si doslova vymýšľal, ja to poviem tak škaredo, že ma doslova buzeroval, a ja ako primátorka som nič iné nerobila, len dokolečka pripravovala materiály, ktoré si práve ten pán poslanec alebo jeho kolegovia zmysleli.

    Ja by som preto sa chcela prihovoriť za to, že rozmýšľajme aj nad takouto vecou, pretože naozaj všetko sa dá dnes politicky zneužiť, a práve aj tieto prieskumy, keď sa majú robiť, tak naozaj, ako moja predchodkyňa povedala, robme ich tak, aby sme ľuďom pomáhali, aby sme pri tých poslaneckých prieskumoch naozaj ten účel splnili. Hej? A aby skutočne ten prieskum nebol robený za účelom niekedy schovaným, ale za účelom politicky znemožniť možnože konkurenta, možnože opozičného človeka z inej, z opozičnej strany. Ja to hovorím na vlastnom príklade a môžem vám povedať, že nebolo to nič príjemné, i keď som nakoniec povedala, že ma to veľmi posilnilo, veľmi veľa naučilo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči.

  • Naozaj je to o politickej kultúre. Slovensko volá po zmene politickej kultúry. Verte mi. Vy, ktorí to volanie rozumiete, tak naozaj tí občania to rozpoznajú.

    A, pani Antošová, to by bolo na dlhší rozhovor. Isteže, vždy je to o osobách a iste môžte mať aj zlé skúsenosti, ale taký je výkon demokracie. Demokracia je vždy namáhavejšia, než autokracia. Zakážte občanom chodiť, zakážte im pýtať sa, zakážte poslancom pýtať sa a vy ako primátorka budete mať jednoduchší život. Ja tomu rozumiem. Jasné, že treba nájsť nejakú mieru. Ale verte, ak my tu, ktorí sme demokratické sily, nepochopíme, že treba, že nastali nové časy, že tu nemôžu vládnuť ľudia, ktorí sú vážne spochybnení, že nemôžeme pokračovať v nejakom odsúvaní občanov od demokracie len za to, že sa nám bude pohodlnejšie žiť. Keď to nepochopíme, tak naozaj v budúcich voľbách nezostavíte ani vy vládu bez extrémistických síl.

    Takže len provokujte, len odháňajte ľudí, zakážte to, bude to pohodlnejšie, dobre zbite tú opozíciu, ukazujte tieto pomyselné svaly, naozaj sú to teda tie najúbohejšie svaly, postláčať gombík, aj keď nemám pravdu, postláčať ho, ukázať im, že na ich pravdu nemajú dosť hlasov. Len to robte, ale potom si rátajte, aké budú výsledky a aká bude slovenská demokracia o štyri roky.

    Naozaj vás prosím, zvažujte, to je zmena kultúry, je tu nová generácia a jej tá doterajšia kultúra nestačí. A ja tomu fandím, že jej nestačí.

  • Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Fecko, zostávajú nám necelé dve minúty do obedňajšej prestávky. Chcem sa vás opýtať iba, či chcete začať vaše vystúpenie, a potom ho prerušíme, alebo či sa môžeme dohodnúť, že popoludní.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, popoludní vystúpite ako prvý v tej ďalšej časti rozpravy.

    Ďakujem veľmi pekne, dobrú chuť želám.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine neverejnou časťou o bodoch programu: Správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2015 a Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2015.

  • Po skončení neverejného rokovania NR SR a po prestávke pokračovalo verejné rokovanie NR SR o 16.40 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať verejnou časťou 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Viskupiča, Remišovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 144). Prosím poslanca Jozefa Viskupiča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Lukáča, áno, už zaujal svoje miesto.

    Ďalší v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Martin Fecko, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Jozef Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Veroniky Remišovej a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 144.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.

    Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.

    Podľa vlastných skúseností myslím si, že každý nový poslanec, ktorý tu príde prvýkrát, neni tu 10 ani 15 rokov, keď tu príde prvýkrát, aspoň u mňa to bolo tak, že ideš tu z elánu. A s veľkým elánom urobiť niečo dobré, niečo zlepšiť, to, čo si v tom bežnom živote bral, že je to problém, a potom, keď si to skonfrontuje s tou realitou, ktorá tu je, tak neviem, možnože poslancov býva rozhľadených po prvom, druhom, treťom, piatom roku, niektorí, niektorým na to rozhľadenie nebude stačiť ani 4 volebné obdobia, furt budú nabití, super, beriem, ale niektorých to aj zlomí a niektorí potom chcú hodiť flintu do žita. Ja som tu momentálne šiesty rok a musím povedať, že zažil som aj poslancov, ktorí boli noví, už tu teraz nie sú a po dvoch-troch rokoch už sledovali tu frustráciu, že pozor, chcel som niečo zmeniť, bol som opozičný poslanec, máš smolu, nič ti neprejde. A bol problém.

    Takže dúfam, že terajší noví poslanci, ktorí sú tu, a je nás tu podľa všetkého 77 nových, že nebudú mať takúto nejakú tendenciu, a myslím si, že táto novela zákona by mala posilniť dôveru v to, že ako on individuálny poslanec môže niečo urobiť pre to, pre to dobré, ja hovorím. Pre to dobro, ktoré on možnože v srdci nosí, a preto tu prišiel a kandidoval na kandidátke tej-ktorej strany alebo toho-ktorého hnutia.

    Ja som prišiel s veľkým elánom a dúfam, že ma ten elán neopustí, a prvé, čo bolo, aj moji voliči, ktorých prijímam v kancelárii, a je ich, myslím, že dosť, hovoria, že, pán poslanec, urobte prieskum. Urobte prieskum, urobte prieskum. Naivne som si myslel, že prídem, áno, a keď dostanem podnet, idem okamžite do terénu, prinesiem podklady, dám to na výbor, dám to do parlamentu, pošleme to premiérovi, ministrovi, riešime. Vážení, zabudnite a realita je trošku iná, takže okamžite vás trošku schladí tento prieskum, ktorý môžete robiť, a myslím si, že je to na hanu danej veci, že sa ubíja váš entuziazmus poslanca Národnej rady.

    Keď to vysvetlíte ľuďom, že tak to hovorí rokovací poriadok, prvé, čo bude, však ho zmeňte. No zmeňte ho. Zmeňte ho, keď ste v opozičných laviciach a filozofia koaličných alebo vládnych poslancov je taká, aká je, a je veľký problém. Čoho sa bojíme? Pýtam sa, čoho sa bojíme. Myslíte, že je ideálny prieskum, a ja si ho predstavujem takto, že poslanec by išiel do toho terénu ku tej konkrétnej veci, priniesol by ešte viacej podkladov pre ten príslušný výbor, ktorý je gestorský dajme tomu v tom prípade, keď už teda ostatní členovia výboru akože nemajú čas, alebo neviem, aké majú problémy, a nechcú tam ísť a prakticky ten výbor by mal mať otvorené dvere možností, ako to ďalej riešiť, tú problematiku, veď o tom by to mal byť ten prieskum. Nie o tom, že chceme tu komplikovať si život a neviem, všetko možné, ale riešiť problémy, ktoré tu prišli, reálne a, žiaľ, musím povedať, že aj v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, v ktorom som mal tú česť byť zhruba rok a pol predsedom, predo mnou to bol pán kolega Mikuláš Huba, tak sme ako opoziční poslanci navrhovali, čo ja si pamätám, minimálne 8 až 10 takýchto poslaneckých prieskumov. A či sme sa nádejali, nenádejali, prejednali, neprejednali, to bolo jedno. Proste chcete, zabudnite. A to nedávalo veľkú dôveru ani fungovanie tohto daného výboru a ľudia reagovali a spomeniem iba, chceli sme ísť do Štátnych lesov, chceli sme ísť do Bartošovej Lehôtky, chceli sme ísť do Hrboltovej a do ďalších, kde sú veľké problémy so životným prostredím napríklad, a bolo to zamietnuté.

    Áno, prišli aj vládni poslanci vtedy z nášho výboru, dali tiež nejaké prieskumy, tie, samozrejme, prešli, boli sme v Trebišove pozrieť sa na Vodohospodársky podnik, ako tam funguje, boli sme aj v Devínskej Novej Vsi, tam sme niečo pozreli, čo sa týka povodní a ďalších vecí, ale bolo to, samozrejme, na vnútro strany koaličných, teda vtedy vládnych poslancov. Takže, vážení, ten elán, myslím si, že by sme nemali brať, a jedno, či ste vľavo, vpravo, lebo ako už to bolo z úst pána Budaja povedané, že neni všetko naveky a že situácia sa môže zmeniť, nabudúce môžete vy byť opoziční a budete cítiť ten istý tlak a ten istý, by som povedal, hendikep, že nemôžte niečo robiť.

    A akože to my v tom našom sľube na ústavu, čo my to tam vlastne hovoríme? Aké je tam aj nejaké slovné spojenie? Že ideme uvádzať zákony do života. Ako ich uvádzame? Ako ich môžeme skontrolovať? Tým, že nemôžeme ísť na poslanecký prieskum, že. Že ako ten môj zákon sa ujal, neujal, majú s ním problémy, nemajú s tým problémy, no nie. Nemôžeš ísť, lebo ti ho neodsúhlasí príslušný gestorský výbor, a preto sa mi zdá, páni kolegovia, kolegyne, že toto by každé svedomie mohlo vyhodnotiť, že je to niečo v nesúlade s tým, čo sme na Ústavu Slovenskej republiky sľubovali našim voličom, ktorí majú právo, aby ten ich zástupca hovoril ich rečou. A pokiaľ nechcem znovu trpieť ten stav, že nám budú hovoriť, že sme odtrhnutí od reality a že nevieme vlastne, ako beží bežný život, že sme v Bratislave, že sme v sklenenej guli, ktorá nemá s reálnym životom nič spoločné, tak myslím si, že aj odsúhlasením tejto novely, že by poslanecký prieskum bol iba, teda mohol byť realizovaný aj individuálnym poslancom, by sme takýto biľag na poste poslanca Národnej rady u našich voličov asi zotreli minimálne aspoň v nejakej tej časti.

    Samozrejme, že už tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi, a budem citovať aj pani Košútovú, bývalú poslankyňu za vládnu stranu SMER vtedy, ktorá stále hovorila, že je to o ľuďoch, a ja hovorím, áno, pani kolegyňa, máš pravdu, je to stále o ľuďoch, ktorí v danom teréne, na danom poste, v danej výkonnej moci, ako sa správajú, ako realizujú ten zákon, a preto, keď tu aj pani Vaľová spomínala, že bude zneužitie tohto inštitútu, no dobre, nájdime aj páku na to, aby sa to nedalo zneužívať, že to neni problém. Veď predsa páky sa dajú nájsť. Len to je o tom chcení. Lebo ten, kto nechce, hľadá dôvod a ten, čo chce, hľadá spôsob, ako sa to dá urobiť. A neverím, že aj vy sa nestretávate u vašich voličov, že vám dávajú podnety, aby ste na ten prieskum išli.

    A ja som veľmi rád, že aj náš terajší predseda pán Csicsai, ktorý práve vchádza do našej rokovacej sály, povedal, že bude sa snažiť v tomto volebnom období dávať šancu, aby sme mohli takéto poslanecké prieskumy realizovať, a že výbor bude, dúfam, že aj ústretový, lebo nechceme riešiť veci, ktoré nám nepatria do našej gescie, nechceme riešiť kadejaké žabomyšie vojny, ale chceme riešiť problémy, ktoré už možnože budú z rôznych strán podané, a na našom, a na náš výbor, a verím, že aj na ostatné výbory chodí kvantum takejto pošty, a myslím si, že výbor, ktorý sa má k tomu nejakým spôsobom postaviť, mal by počuť obidve strany. Aj jednu, aj druhú, aj v tom teréne, aj v tom, čo je napísané, aj v tom, čo je v médiách, a potom by mal rozhodnúť a dať poprípade nejaké riešenie, ktoré by tu malo byť. Alebo to postúpiť cez Národnú radu príslušnému ministrovi, ministerstvu, alebo to riešiť priamo v Národnej rade.

    Hovorí sa, že čo budeš siať, to budeš žať. Ja by som nerád, aby sme tu znovu siali nejakú nenávisť a nejakú, by som povedal, že medziľudské sváry, a mnohí naši občania už vidia ten, poslednú, poslednú nádej práve v nás poslancoch. Aj vy dostávate mnoho možnože listov, ja ich mám za tie šesť roky možnože stopäťdesiat, kde videli, že poslednú šancu už iba u vás vidíme, poslanci, urobte s tým niečo, veľmi pekne vás prosíme. A boli všade možno, samozrejme, nie sme ani majstri sveta, poslanci, sú určité naše limity, ale niekedy stačí, keď sa ozve iba poslanec Národnej rady. Stačí, že príde na daný inštitút, na inštitúciu, a zrazu sa veci pohnú. Niekedy stačí, že na ten podnet iba dvihnete telefón a zavoláte, počúvajte, mám tu podnet, prečo sa nič nerobí s tým. A moc dobré skúsenosti ako opozičný poslanec, že niektoré veci sa pohli.

    Takže, vážení kolegovia a kolegyne, bol by som veľmi rád, aby sme tento poslanecký prieskum, individuálny, ktorý už tu roky a roky sa znovu a znovu omieľa, aby ten výkon nášho mandátu individuálny mohol byť aj takto posilnený, aby sme neodrádzali tých nových, ktorí tu prídu s tou dobrou vierou, že áno, dá sa tu niečo urobiť, chceme pomôcť ľuďom, aby sme im našimi zákonmi nekomplikovali život.

    Keď bude parlament, ktorý bude ľuďom život zjednodušovať, myslím si, že ľudia budú, tí nám to proste nejakým spôsobom ocenia v tých voľbách a povedia, že áno, bola tu partia v parlamente, ktorá urobila to, to, to, ale mne sa zdá, že pokiaľ sa to nejakým spôsobom, neviem to, ani ako nazvať, lebo ja hovorím, že veď vezmi ten podnet, keď ten zákon nejaký máš, daj ho pod svojou vlajkou, neni s tým problém. Keď sa porieši problém, ja budem spokojný. Ani to tu neni. A to je, myslím, že najväčšia frustrácia, ktorú tu máme, pretože nerád by som dopadol, ako dopadli kolegovia v Maďarskej republike, kde ak chcete podať nejaký zákon a ste opozičný poslanec – alebo to je jedno, aj koaličný, alebo vládny –, tak prv to preskúmava tzv. komisia, či vôbec ten zákon môže do parlamentu ísť. A, samozrejme, tá je zložená, že vraj je päťčlenná, možnože ju zvýšili, teraz neviem, pred dvoma rokmi to bola päťčlenná, a táto komisia povie, či tento zákon má právo uzrieť prvé čítanie v Národnej rade Maďarskej republiky.

    Tak viete asi, koľko tam tých zákonov prejde z opozičných lavíc, a keď som sa pýtal opozičného predsedu výboru pre životné prostredie, že, pán kolega, počúvajte, ja som bol vtedy tiež opozičný predseda výboru, že ako, keď máte dobrý nápad, akým spôsobom vlastne vy môžete presadiť tento váš nápad, aby išiel. Tak mi dal radu, že ako to môže sa v Maďarsku urobiť. Buď spracujete ministra, a ten to doslova, že podá za vás, a je to vybavené, alebo čakáte, pokiaľ nevyhráte voľby alebo nie ste vo vládnej ako koalícii. Ináč nemáte šancu, aby váš dobrý nápad v Maďarskej republike prešiel.

    Takže ja chcem veriť, že u nás do takejto situácie sa v živote náš parlament nedostane, že aj opoziční poslanci, ktorí môžu byť nabudúce, v ďalšom volebnom období, aj terajší koaliční poslanci, že nebudú takto hendikepovaní a že budú môcť návrh zákona dať tým, že podajú ho do podateľne Národnej rady a že svoju pozíciu ako poslanca aj individuálnym prieskumom poslaneckým, ktorý verím, že vaše svedomie povie, že mám hlasovať za, posilníme a dáme našim občanom odpoveď, že nie sme tu iba bábky a že chceme riešiť ich problémy. Viete, že veľa tých šancí nemáme, aj keď ste ako opozičný predseda výboru, nemáte ani dva hlasy, nemáte ani právo veta, to znamená, zloženie výborov je jasné, stále sedem - šesť alebo osem - sedem. To znamená, nemáte šancu.

    Tak aspoň ten individuálny prieskum, pani kolegyne, páni kolegovia, dajte spriechodniť, aby sme to zvládli ku svojej cti a k nejakému pozdviženiu poslaneckého mandátu, ktorý tu máme, a zastupujeme našich voličov. Ďakujem pekne, takže prosím o vašu podporu, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, prerušujem schôdzu a vyhlasujem prestávku tri minúty. 17.03 hod. budeme pokračovať hlasovaním a po hlasovaní vystúpi, požiadal o vystúpenie pán navrhovateľ, pán poslanec Klus.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Prosím člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca poslanca Eduarda Hegera, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2015.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. júna 2016, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2015.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Poprosím, kľud v rokovacej sále. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 114, proti 14, zdržali sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej prosím predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána poslanca Daniela Lipšica, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2015.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady k Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2015.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2015.

    Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 113, proti 14, zdržali sa 14, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že správa bola schválená.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Viskupiča, pani poslankyne Remišovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 144).

    Chcem ešte upozorniť, že podľa dohody na poslaneckom grémiu zajtra o 9.00 hod. ráno budeme pokračovať interpeláciami.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    O vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ako jeden z navrhovateľov zákona povedať pár slov o tom, čo nás viedlo k tomu, že sme tento návrh pre vás pripravili.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Podobne, ako tu bolo naznačené niektorými predrečníkmi, aj ja som v tejto rokovacej sále nováčikom a priznám sa, že napriek tomu, že som si myslel, že tomu celkom rozumiem, ako celý legislatívny proces prebieha...

  • Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, kľud v rokovacej sále, nech má pán poslanec priestor.

  • To, že jedna zo základných úloh opozície, a teda možnosť preskúmavať veci verejné tam, kde sa dejú, je možné ju zrealizovať len na základe rozhodnutia výboru, bolo pre mňa tak trošku veľkým prekvapením, o to zvlášť, že vieme, ako funguje parlamentná matematika. Preto sme sa rozhodli, že bez ohľadu na to, kto je v tejto chvíli v opozícii alebo kto bude v opozícii v budúcnosti, je dôležité, aby sme takouto možnosťou disponovali a aby sme v rámci výkonu nášho mandátu mohli kedykoľvek preskúmať veci, na ktoré nás občania upozorňujú.

    Vnímal som to citlivo už ako poslanec mestského zastupiteľstva v samospráve, že takáto možnosť v podstate neexistuje, o to citlivejšie to vnímam ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Ako už bolo naznačené, v demokracii platí cyklickosť väčšín a cyklickosť menšín, čo v praxi znamená, že opozíciou môžete byť kedykoľvek vy, tí, ktorí túto možnosť dnes možno ešte odmietate, a my pevne veríme, že aj na základe našich vyjadrení v rozprave svoj názor zmeníte.

    Podobne, ako naznačil môj predrečník pán poslanec Fecko, bolo by pre mňa absolútne neprijateľné, aby v našich pomeroch fungoval režim podobný tomu v Maďarsku, nehovoriac o niektorých ďalších krajinách, najmä na Kaukaze, v Ruskej federácii, ale aj v niektorých ďalších krajinách, ktoré sa dnes označujú za demokratické, a napriek tomu vo veľkej miere obmedzujú prácu opozície, a to tým, že to, čo vyčítame dnes napr. Európskej únii, a to je demokratický deficit a nemožnosť prichádzať s legislatívnou iniciatívou, je v týchto krajinách intenzívne potláčaný. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ak tu boli výhrady, napr. s tým, ako bude táto možnosť zneužívaná opozíciou, tak podobné si pamätám v roku 2000, keď sa prijímal zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ja osobne považujem za jednu zo základných esencií demokracie tejto krajiny.

    Samozrejme, mnohé problémy sa ukázali ako reálne, mnohé z nich sa v politickej praxi odzrkadlili ako pomerne problematické, faktom ale je to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ako som naznačil, umožňuje verejnú kontrolu a predovšetkým šetrenie verejných financií vďaka tejto kontrole. A som presvedčený o tom, že nami predkladaný návrh zákona túto kontrolu a zároveň aj šetrenie verejnými financiami len umocní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Klus, a myslím si, že naozaj nechávať inštitút zákona o poskytovaní informácií, 211, len ako jediný pre získavanie informácií aj pre poslanca, si myslím, že nie je dostatočné. Pretože práve tie 211 sú často kritizované, že vlastne zahlcujú pracovný výkon rôznych úradov, samospráv a podobne.

    Ale na druhej strane ako je to naozaj skvelý inštitút, kedy občan má možnosť, legitímnu možnosť získať informácie. I keď na druhej strane poznáme aj okolnosti, kedy množstvo vykrúcačiek vlastne tú odpoveď neposkytne, pretože aká otázka, taká odpoveď. Takže keď občan presne nevystihne svojou otázkou tak to, čo chce vedieť, tak vlastne ten dotazujúci sa úrad sa nenamáha mu vlastne zodpovedať, hoci veľmi dobre vie, čo sa ten občan pýtal.

    Na druhej strane si myslím, že aj poslanec je občan, ale predsa len má inú kompetenciu, inak je volený do inštitútu poslanca, teda Národnej rady, zastupuje veľkú skupinu občanov, a myslím si, že tak ako má právo vystúpiť na zasadnutiach orgánov samosprávy, tak vlastne mohol by mať a mal by mať aj inú možnosť trošku získavať informácie a komunikovať, najmä s orgánmi verejnej správy.

    A takýto, takáto zmena rokovacieho poriadku, ako je navrhnutá, by umožnila legitímny spôsobom získavania informácií a reagovanie na požiadavky verejnosti.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Klus, no vy ste jeden z poslancov, ktorý má kredit aj v našom poslaneckom klube, a trošku sa čudujem, že ste pristúpili na takúto hru.

    Rokovací poriadok, to sú pravidlá rokovania, to sú pravidlá politického zápasu. Dokonca u nás mnohí hovoria, že rokovací poriadok je súčasťou ústavného systému, pokiaľ chápeme ústavu trošku širšie, a že práve rokovací poriadok, ktorý určuje zákonom na rozdiel od iných parlamentov, ktoré si častokrát schvaľujú rokovací poriadok iba pre volebné obdobie, že má iný charakter. To znamená aj dosť dlho v rámci politickej kultúry sme dospeli k tomu, že zmena rokovacieho poriadku by mala byť súčasťou akéhosi širšieho, širšej dohody a tak ďalej, ale dobre. Znovu tu môžeme teda čakať celý rad rôznych ústavných zákonov, zmien rokovacieho poriadku a podobne. Nech sa páči. Len ja mám dramaticky iné skúsenosti aj poznatky z toho, ako fungujú tie parlamenty, ktorým my zvykneme hovoriť, že sú také, že stoja za to, aby sme si brali z nich príklad.

    Chápe sa totiž ten základný rozdiel, ktorý je vo vnímaní charakteru parlamentu. Je to kooperajúci parlament alebo parlament tzv. prejavov. Podľa toho, že sme parlamentnou republikou, tak všeobecná charakteristika, že sme parlament prejavov, a v danom prípade teda platia isté kánony pre fungovanie parlamentu, ktoré práve strany, ktoré máme nové v parlamente, dramaticky menia.

    Čo sa týka, ale teda aby som sa dostal iba k meritu veci vzhľadom na ten krátky čas, tak to, čo vy teraz chcete, že ten parlamentný prieskum, že by mal nejaké iné štandardy. Poďme sa baviť o tom, poslanec aby mal trošičku iné oprávnenia, ako má hociktorý občan v tejto krajine. O tom by sa možno malo význam baviť. Parlamentný prieskum vlastne dáva len širší pohľad na to, že tí poslanci, ktorí ho idú vykonať, že teda je to súčasťou výborového videnia, že väčšina výboru považuje skúmanie tej reálnej veci za podstatné. Ten zvyšok, pokiaľ, teda kým nemá tento charakter, v takom prípade to nič pozitívne neprináša. Je to predsa iba, iba prostriedok na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pravdepodobne čítame veľmi podobnú literatúru. Ohľadom môjho predrečníka.

    I keď on zabudol v nej uviesť, že okrem kooperujúceho parlamentu alebo parlamentu prejavov sú aj tzv. pracovné parlamenty, a náš parlament vzhľadom na to, že my máme inštitucionálne vybavené..., parlament výbormi, tak sa najviac blíži tejto definícii.

    A pracovný parlament by mal priniesť aj nejaký reálne nástrojivo na to, aby mandát poslanca mohol byť vykonávaný takým spôsobom, že bude aj verejnosť cítiť takpovediac priamo ovocie.

    Čiže či zavedieme nový inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu a budeme môcť sa dopytovať na otázky v širokej verejnej správe, prečo v mnohých oblastiach zlyháva, je jeden fakt. Druhý fakt, ktorý takisto, a myslím si, že by bol vhodný na zváženie, je samotný mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, že môžme vykonať poslanecký prieskum nie pod vôľou väčšiny, ako je tomu teraz, ale napríklad inštitútom tzv. jednej tretiny poslancov, ktorou môže aj disponovať opozícia. Toto je vec na diskusiu.

    My sme teraz prišli s návrhom pre individuálny poslanecký prieskum pre presnú príčinu, ktorú si pomenoval, pán poslanec, v tvojom príspevku, a to je to, že v rámci cyklickej rotácie väčšín a menšín, čo predpokladá parlamentná demokracia, sa môže stať, že niekto vykonáva väčšinu a prejavuje sa jeho vôľa, a niekto vykonáva kontrolu, ako v tomto prípade opozícia, a nad výkon tej kontroly nemôže byť viazaný alebo podviazaný vôľou väčšiny.

    V súčasnom stave to tak je, keďže väčšina výboru rozhoduje, či môžem, alebo nemôžem vykonať prieskum.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Viskupič. Takže reagovať chce pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec Klus. Musíte sa prihlásiť.

  • Už som zapnutý. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za pripomienky k môjmu vystúpeniu.

    Snáď teda zareagujem len na pána poslanca Číža. Ďakujem za povzbudivé slová o mojom kredite vo vašom poslaneckom zbore a ja sa plne podpisujem pod tie slová, ktoré ste povedali, a teda že by práve rokovací poriadok mal mať dlhodobý charakter, a ja pevne verím, že práve napríklad týmto návrhom by sme ten dlhodobý charakter nezmeňovania tejto situácie mohli začať.

    Pretože keď som naznačil, že dnes, keď sme my opozícia a vy ako koalícia by ste na tento návrh pristúpili, tak, pochopiteľne, že v budúcnosti, ak by sme my boli tá strana, ktorá drží kľúče od miešačky, ako sa hovorí, tak nebudeme meniť niečo, čo sme sami navrhli. Niekde to ale začať musí, a preto veríme, že práve v tejto našej rozprave vás presvedčíme našimi argumentami, a presne to, čo spomenul aj kolega poslanec Viskupič, to sú podľa mňa dostatočne silné argumenty na to, aby sme s tým začali práce dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som k tomuto návrhu zákona povedať pár poznámok aj v rozprave, pretože ako prvý fakt chcem uviesť, že tento zámer do rokovacieho poriadku nie je pre toto plénum nový.

    Myslím si, ak ma pamäť neklame, tak svojho času s ním prišla pani poslankyňa z KDH. Je to, myslím, dve alebo tri volebné obdobia dozadu. Volalo sa a stále sa to tematicky volá tak, že chceme dať poslancom možnosť vykonať individuálny poslanecký prieskum. V rámci debaty, ktorú aj do tohoto momentu o tomto legislatívnom zámere máme, sú ako keby dve ohniská toho, prečo to neurobiť.

    Prvé ohnisko hovorí o tom, že tento inštitút by mohol byť zneužívaný. Myslím si, že zneužívané môže byť každé jedno ustanovenie rokovacieho poriadku aj teraz, a myslím si zároveň, že mali by sme hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie hľadať dôvody, prečo to neurobiť. Národná rada čelí dlhodobej kritike verejnosti, Národná rada a jej členovia a jej orgány čelia dlhodobej kritike toho, akým spôsobom v spoločnosti koná a akým spôsobom v spoločnosti konať môže.

    Základná a generálna otázka, ktorá znie, je, čo môže pri súčasnom nastavení poslanec vykonať v miere iniciácie legislatívy, čo môže reálne urobiť, to, čo sa od neho vyžaduje pri kontrole výkonu exekutívy, výkonu verejnej moci. Sú tu noví poslanci, sú tu poslanci, ktorí sú tu šesťročné obdobie, a sú to poslanci starší. Myslím si, že takisto ako ja si ten šok pamätám, že de facto v mnohých oblastiach poslanec môže toho veľmi málo alebo de facto nič, je zistenie aj tých nových, stále pretrváva v nás a hlavne tí starší páni poslanci sú ako keby zdrojom kritiky tohto legislatívneho zámeru.

    Myslím si, že či budeme hľadať spôsob na presadenie individuálneho poslaneckého prieskumu, alebo tak ako som sa rozprával s viacerými kolegyňami a kolegami počas behu tejto rozpravy, a dáme pri iniciácii poslaneckého prieskumu možnosť, aby to, čo rokovací poriadok pozná, a to je, že vieme zvolať výbor nielen na základe vôle jeho predsedu, ale aj sa nájde jedna tretina výboru, a výbor musí byť zvolaný, je otázka na debatu.

    Ak sa teda poslancom nepáči priamo individuálny poslanecký prieskum, môžme zaviesť aj omnoho pružnejší a efektívnejší mechanizmus pre potreby druhého čítania a to je, že by vedela tretina výboru alebo tretina pléna, alebo 30 poslancov pléna, tak ako tieto mechanizmy poznáme aj pri zvolávaní, či už pléna, alebo výborov, a vtedy by sme neboli pod mocou väčšiny, väčšiny vo výbore alebo väčšiny v pléne a mohli by sme sa vydať plniť úlohu kontrolného mechanizmu alebo kontrolnej úlohy Národnej rady bez toho, aby s tým musela súhlasiť akákoľvek vládna väčšina vyskytujúca sa či vo výbore, alebo v pléne parlamentu.

    Dôvody teda zhrniem. Národná rada často čelí obvineniu, že jednáme, akoby sme boli odtrhnutí od reality. Ak sme nie odtrhnutí od reality, minimálne tento hlas musíme z verejnosti vnímať a mám pocit, že viaceré kolegyne a viacerí kolegovia aj z opozície a niektorí aj z koalície tento deficit cítia. Preto ak máme vybaviť poslanca reálnymi nástrojmi, a ten reálny nástroj je, že ak príde podnet od občana, má mať právo mimo vôle väčšiny poslanecký prieskum vykonať a priniesť jeho závery pred rokovanie výboru, a výbor sa buď zo zisteniami poslanca alebo skupiny poslancov stotožní, alebo nie, je základnou výzvou, aby sme plénu parlamentu a inštitúcie ako takej vrátili meno, že vie žiť na, tak povediac, tepe doby a takpovediac vie a chce a môže, ešte raz, vie a chce a môže sa zaoberať problémami občanov.

    Totižto ak sa formalizovaný poslanecký prieskum schválený vládnou väčšinou aj schváli, existuje veľké, veľká skepsa, či sa dopátra k tomu, k čomu sa dopátrať chce. Dajme poslancom, je jedno, z akej súčasnej alebo v súčasnom rozložení parlamentu sa nachádza, reálny nástroj do rúk, aby mohol výkon svojho mandátu robiť tak, že sa po volebnom období vie pozrieť svojim voličom priamo do očí a povedať, urobil som všetko preto, aby som si vašu dôveru zaslúžil. Ak súhlasíme s tým, že dôvera inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnosti klesá, môžeme urobiť aj prijatím, či už priamo tohoto návrhu zákona, alebo jeho obmene, ktorá môže byť presadená v druhom čítaní, to, že poslanec dostane reálny nástroj, ak chce konať v mene svojich voličov. Ak máme na mysli voličov, ak máme na mysli to, že pri zlyhaniach sa poslanec môže vydať to zlyhanie odhaliť a možno vniesť doňho alebo priamo vniesť doňho viacej svetla, je to postavené na flexibilnom nástroji vykonania poslaneckého prieskumu.

    Ja som spomínal, že dve schôdze za sebou priniesli v rámci výkonu a lepšieho flexibilného autentického výkonu poslaneckého mandátu dve legislatívne iniciatívy.

    Prvá hovorila o vyšetrovacích výboroch, druhá, ktorú predkladáme spolu s kolegom Klusom a kolegyňou Veronikou Remišovou, je spružniť, sflexibilniť, resp. dať poslancovi do ruky taký nástroj, aby mohol svoj mandát vykonávať mimo vôle väčšiny a čeliť tak priamo otázkam doby, otázkam toho, že môže prichádzať alebo prichádza k zlyhaniu vo verejnej správe. Byť odkázaný iba na tzv. a tú povestnú 211 pri výkone mandátu je málo. Pretože 211 vie používať investigatívec, vie používať bloger, vie používať novinársky svet ako celok. Myslím si, že urobili by sme menu poslancov a výkonu mandátu dobre a v spoločnosti by sme možno získali lepší kredit, ak by sme vedeli riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, resp. v štátnej správe tým, že budeme môcť vykonať aj poslanecký prieskum, ktorý neschváli väčšina.

    Myslím si, že záverom tohto svojho vystúpenia chcem teda predoslať, že sme otvorení debate všetci traja predkladatelia toho, aby sme našli tú potrebnú mieru otvorenia výkonu tohto inštitútu, a či to bude otázka individuálneho poslaneckého prieskumu, za ktorý kopeme tu a teraz týmto návrhom zákona o rokovacom poriadku, alebo príde iná, iná, iný návrh, ktorý dá prvok ovládania poslaneckých prieskumov z rúk väčšiny von, a bude to tretina výboru, 30 poslancov pléna alebo akýkoľvek iný návrh, myslím si, že urobíme pre výkon poslaneckého mandátu dobrú službu. Službu, ktorá umožní plénu parlamentu získať alebo začať získavať stratený kredit, a to odtrhnutie, to povestné odtrhnutie od reality budeme môcť začať zmazávať.

    Preto vás aj prosím z tohto miesta o podporu tohto legislatívneho zámeru a dúfam, že ak sa nájde politická vôľa, a teda väčšina poslancov tohto pléna, ktorí majú na mysli to, že táto inštitúcia potrebuje, aby viac konala v regiónoch, aby viac riešila problémy obyčajných ľudí, budem len rád. A bavme sa o ďalšom pokračovaní tohto legislatívneho zámeru pre potreby druhého čítania.

    Dúfam, že som v rámci debaty nezabudol na nič a chcel by som opakovane poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Viskupič, z dvoch tebou spomínaných možností aj ja sa prikláňam k tomu, že možno skôr by sme mali uvažovať o nejakej forme skupinového poslaneckého prieskumu, než celkom individuálneho, teda že by na vykonanie poslaneckého prieskumu stačila vôľa nejakej pomernej časti poslancov výboru, tretina, štvrtina, pätina alebo teda pomernej časti poslancov pléna, nejaký počet. Napriek tomu určite podporím tento návrh v prvom čítaní. A ak by aj sa nemal zmeniť, tak si myslím, že tie individuálne prieskumy sú možno horšie alebo menej dobré riešenie ako nejako odsúhlasené nejakou skupinou, ale určite sú lepšie ako súčasný stav, keď môže väčšina zablokovať uskutočnenie poslaneckého prieskumu.

    Ten stav je svojím spôsobom absurdný, pretože poslanecký prieskum je spôsob zisťovania informácií, ktorý sa trochu líši od infožiadostí, trochu sa líši od interpelácií, trochu sa líši od položenia otázky na hodine otázok. Ale tak ako by nám prišlo zvláštne až nemožné, aby sme možnosť položiť otázku alebo interpeláciu podmieňovali súhlasom nejakého výboru alebo súhlasom celého pléna, tak podobne absurdné by bolo alebo je, ak poslanecký prieskum má byť takýmto spôsobom obmedzovaný.

    A k tomu zneužívaniu chcem povedať, že na zneužívanie nie je potrebné meniť rokovací poriadok. Náš kolega pán poslanec Mora zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko vykonal niečo, čo nazval poslanecký prieskum, a v skutočnosti to bolo šikanovanie riaditeľky Základnej školy v Banskej Bystrici.

  • Ďakujem pekne. No presne to je moja obava, čo teraz na konci zmienil vlastne kolega Dostál, ale chcem reagovať na kolegu Viskupiča, samozrejme.

    Pán kolega, vy ste vo svojom príspevku vlastne tú problematiku posunuli hodným, hodným smerom inam, než je predložený návrh. Samozrejme, baviť sa o individuálnych poslaneckých prieskumoch z rozhodnutia jednotlivých poslancov pokladám za ústavný absolútny nezmysel, musím povedať.

    Ale, samozrejme, iná je otázka baviť sa o poslaneckých prieskumoch, ktoré bude iniciovať v istých prípadoch a za konkrétne stanovených podmienok menšina parlamentu alebo teda menšina výboru. Tam vidím, samozrejme, istú logiku a sám za seba poviem, že je to hodné diskusie, a bolo by sa treba nad tým zamyslieť.

    Samozrejme, sú aj ďalšie spojené otázky, ktoré by mali hovoriť o tom, čo by malo byť obsahom takého prieskumu, akoby sa mal ten prieskum vykonávať. Ale, ale to sú technické veci, ktoré sa dajú, dajú riešiť. Pozerám sa na to aj z toho pohľadu, že, samozrejme, že kontrolná funkcia Národnej rady je jedna z veľmi dôležitých funkcií Národnej rady. Vieme, že ich, tých funkcií je niekoľko, už som tu o tom hovoril, nechcem sa opakovať. A preto hovorím, že áno, kontrolná funkcia patrí parlamentu, jeho orgánom, ale nepatrí teda jednotlivcom, a preto ja mám veľký problém s tým návrhom, tak ako je napísaný.

    Čiže sám za seba hovorím ešte raz, myslím si, že je dobré začať diskutovať na tému, v ktorých prípadoch a za akých podmienok môže menšina iniciovať kontrolnú činnosť, kontrolnú činnosť za jednotlivé výbory, ale, ale priznám sa, striktne odmietam a mám vážnu obavu z toho, aby si mohol kedykoľvek každý jednotlivý poslanec vykonávať poslanecký prieskum, tak chce, ako chce.

    Ďakujem.

  • Ja oceňujem pragmatickosť tejto diskusie a vôbec ako tému. Nerozdeľoval by som nás na dobrých a lepších, všetci sme tu za seba, ako povedal pán Budaj.

    Ale ja by som povedal, že sme tu v prvom rade za občanov, za ľudí, ktorí nám dali dôveru a ktorí nám dali mandát. No a práve tá dôvera a mandát, si myslím, že je najsilnejšia zbraň každého poslanca, pretože nás zaväzuje minimálne k potrebe pravidelnej komunikácie s občanmi, teda zisťovať, čo chcú, čo potrebujú, čo ich trápi, na čo potrebujú odpovede.

    Myslím si, že mandát si môže poslanec posilňovať nielen dva týždne pred voľbami, teda volebnou kampaňou, ale aj počas volebného obdobia. Sú na to prostriedky a možnosti, napríklad podpisy voličov alebo verejné zhromaždenia s občanmi, intenzívna komunikácia. To, si myslím, že je cesta, ako presvedčiť výbor hociktorý k súhlasu s poslaneckým prieskumom. Myslím si tiež, že určitá koordinácia by tu mala byť minimálne preto, aby sa napríklad vo dverách alebo v bráne nejakej nemocnice, inštitúcie alebo firmy náhodou nestretli dvaja poslanci Národnej rady na tom istom prieskume.

    No, a navyše som presvedčený, že viac očí aj viac vidí. Viac očí znamená aj väčšiu dôveryhodnosť prieskumu, aby to celé nebolo postavené len na individuálnom postrehu alebo dojmoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem Ondrejovi Dostálovi aj pánovi poslancovi Kresákovi a Farkašovskému.

    Pán, začnem zozadu, pán poslanec Farkašovský, o tom, že či tu sme, alebo nie sme, a že to závisí od dôvery občanov, tu sme na jednej lodi. A ja chcem iba povedať, že bohu vďaka, ak by sa stalo, že sa dvaja poslanci alebo traja poslanci stretnú na jednom poslaneckom prieskume pri nejakej konkrétnej téme, kde je predpoklad, že prišlo k nejakému zlyhaniu. Myslím si aj v duchu toho, čo hovoril pán poslanec Kresák, že ústavné nezmysly a podobne, treba si pozrieť ten návrh zákona do dôsledkov. On nie je nejakým voluntaristickým úmyslom ani v tejto podobe, ktorý je predložený, pretože má presne formalizované prvky, to znamená, musí oznámiť vedeniu výboru, musí vypracovať závery z poslaneckého prieskumu a musí informovať výbor o jeho priebehu. Myslím si, že aj pri individuálnom poslaneckom prieskume je sformalizovaný proces natoľko, aby neprišlo k tej..., voluntaristickému individuálnemu zlyhaniu alebo zneužitiu tohoto inštitútu.

    Ale ak by sme išli po tej línii, že chceli by sme výkon kontroly nepodväzovať vôle väčšiny, tak potom sme naozaj na jednej lodi a skúsme sa teda pre potreby, či už druhého čítania, alebo nového legislatívneho zámeru, zamyslieť nad tým, či inštitút tretiny výboru alebo akejkoľvek inej menšiny, ktorá sa vo výbore nachádza, by túto tému nevedela vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 145, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 139.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 145.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, na túto schôdzu som si pripravil dva a spolu s kolegami dva návrhy zákonov, tak ako som avizoval na poslednej schôdzi.

    Prvý sa týkal individuálneho poslaneckého prieskumu a vyplynul z debaty z minulej schôdze ohľadom zriadenia parlamentných vyšetrovacích výborov.

    A druhú, ktorá začala debatou o zrušení dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu, ktorý sme pri tej debate, ktorá bola dlhá a niekoľkokrát prerušená, kde sme hovorili o tom, že ju považujeme za neoprávnenú daň. V rámci tej debaty som spomínal, že mne sa to zdalo v rámci toho navrhovaného zámeru ako veľmi zúženie tej témy, a preto som si dovolil predložiť komplexnejší návrh, ktorý v sebe obsahuje aj zmienený, zmienené zrušenie dvojpercentného príspevku ako neoprávnenej dane, ktorá znevýhodňuje z môjho pohľadu umelcov proti iným povolaniam, ale nie je to prioritný zámer.

    Prioritným zámerom je pozrieť sa iným spôsobom na financovanie kultúry, iným spôsobom na fungovanie troch kultúrnych fondov, ktoré nám tu zostali takpovediac z dôb dávno minulých. V roku 1993 zákonom č. 13 sa ustanovil základný parameter fungovania troch umeleckých fondov. Pre potreby pléna ich vymenujem: Hudobný, Literárny a Výtvarný. A de facto v tejto podobe od roku ’93 fungujú doteraz. Jedna novelizačná zmena prišla s nástupom eura a dokonca podľa mňa v samotnej dikcii tohto zákona je stále problém, pretože ráta s odvodom koncesionárskych poplatkov, i keď vieme, že koncesionárske poplatky sa u nás dávno neplatia. Platia sa úhrady za služby verejnosti, i keď tento zákon túto zmenu doteraz nezapracoval a stále vychádza z úhrad koncesií. Je to ale malý legislatívny technický detail, možnože iný zákonodarca sa bude snažiť opraviť vo fungovaní fondov túto vec.

    Ja som sa rozhodol ísť inou cestou a pozrieť sa na financovanie kultúry takpovediac komplexnejšie. Mojím zámerom je po prvé mať namiesto troch samotných umeleckých fondov - Literárneho, Hudobného a Výtvarného - jeden. Pre účely tejto zmeny ho volám Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov, jednu sústavu a model viaczdrojového financovania.

    Druhým zámerom je, ako som avizoval, zrušenie dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci zo svojich hrubých autorských príjmov.

    Po tretie je zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen náš verejnoprávny telerozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska, ale aby sa na financovaní týchto fondov podieľali aj komerčné rádiá a televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona. Túto vec dovysvetlím následne.

    A zároveň by som chcel, aby bola určená na podporu spisovateľov, hudobníkov, maliarov alebo iných ľudí, ktorí sa zúčastňujú kreatívy, sú umelecky nadaní, aby boli zadefinované jasné parametre, akým spôsobom sa na ich financovaní v rámci viaczdrojového financovania bude podieľať štát.

    Čiže po prvé chcem jednu sústavu orgánov, jeden manažment, jeden viaczdrojový financovateľný model našej kultúry, zároveň, kde sa dajú ušetriť finančné prostriedky, zároveň chcem, aby sa hľadali peniaze tam, kde naozaj sú, a nechali viacej peňazí našim tvorivým umelcom. A po tretie, aby si štát raz a navždy zadefinoval, či chce, alebo nechce, a v akej miere chce podporovať kultúru.

    K prvému môjmu zámeru asi nie je treba veľmi hovoriť. Podľa mňa z akejkoľvek manažérskeho pohľadu tri manažmenty sú viac ako jeden. Tá debata z minulej schôdze hovorí o tom, že takmer 50 % zdrojov napríklad pri Literárnom fonde sa míňa iba na zabezpečenie réžie tohoto fondu, a myslím si, že je to dostatočne veľký argument na to, aby sme nemali tri sústavy manažmentov, ale iba jednu. Myslím si, že v súčasnej dobe šetrenia zdrojov a hlavne šetrenia zdrojov preto, aby sme nemíňali peniaze na úradníkov, ale peniaze na to, aby slúžili v rámci verejných zdrojov hlavne tým, komu sú určené, v tomto prípade vedcov a kreatívcov alebo kreatívne tvorivých ľudí, tak ušetrenie finančných prostriedkov na jeden manažment jedného veľkého kultúrneho fondu je podľa mňa racionálny a relevantný argument, aby sme z troch fondov urobili jeden fond na podporu kultúry.

    O dvojpercentnom, o zrušení dvojpercentného príspevku sa tu viedla mohutná debata. Je to presne v tej línii, hľadajme peniaze tam, kde sú, a nechajme peniaze tam, kde vedia spôsobiť vyššiu mieru kreatívy, čiže nezdaňujme neoprávnene tvorivých ľudí, zrušme dvojpercentný odvod, pretože peniaze sa nachádzajú inde. Nachádzajú sa u komerčných vysielateľov, nachádzajú sa v nehospodárnom nakladaní pri súčasnom nastavení a určite sa nenachádzajú alebo nemali nachádzať, alebo nemali by sme ich hľadať v peňaženkách ľudí, ktorí sú literárne, hudobne alebo výtvarne činní. Alebo v tomto prípade aj vedecky. Tá základná a podstatná zmena, ktorú som sa tu snažil naznačiť aj v minulom, minulej debate, je o tom, že podľa mňa mnohí ľudia, ktorí odvádzajú úhrady za služby verejnosti, čiže platia "koncesionársky poplatok" ani nevedia, že pilierovo financujú činnosť týchto fondov. Ak by ste sa voľne opýtali koncesionárov, v našom prípade pre slovenské reálie majiteľov elektrických pripojení, či vedia, že okrem RTVS financujú aj fungovanie umeleckých fondov, myslím si, že z 95 %, a to neviem, či som neni, či nie som veľmi optimistický, by vám odpovedali, že nie, nevedia, že financujú aj činnosť kultúrnych fondov.

    Preto si myslím, že ak ideme v prísnej logike toho, že hľadajme peniaze tam, kde sú, pýtam sa, prečo náš štát považuje verejnoprávne médium za jediné médium, ktoré používa hudobný, literálny alebo výtvarný obsah. Prečo v paragrafovom znení zákona č. 3/1993 Z. z. máme za používateľov týchto, tejto umeleckej kreatívy iba verejnoprávne médium? A prečo v našom duálnom systéme, kedy vieme, že sme zaviedli a v súčasnom stave pod zákonom č. 308/2000 Z. z. máme aj komerčné médiá, prečo tie nechávame mimo toho, aby sa zúčastňovali tvorby fondov alebo tvorby zdrojov pre financovanie kultúrnej, umeleckej činnosti? Ak tu zaznievali minulú schôdzu slová o tom, že mali by sme zamyslieť nad tým, či Literálny fond, či Hudobný fond, či Výtvarný fond plnia v našej spoločnosti tú dôležitú funkciu, ktorá, ak zacitujem voľne ministra kultúry z minulého volebného obdobia, ktorá často "idiotizuje spoločnosť", to je citát, ospravedlňujem sa za to slovo. Ale ak nám tu teda komerčný sektor ponúka Farmy a podobné veci, prečo tento komerčný sektor sa nezúčastňuje fundraisingu alebo tvorby zdrojov pre kultúrne fondy, ktoré by mohli svojou mohutnejšou materiálnou alebo finančnou bázou zabezpečiť lepšie financovanie kultúry, ktorá by mohla stáť ako protiváha týmto spomínaným neblahým efektom našich komerčných médií. Čiže nielen RTVS používa literálny, hudobný alebo, alebo výtvarný obsah, ale používajú ju aj médiá v našom duálnom systéme takpovediac komerčné. Preto je tretím cieľom mojej legislatívnej snahy zaviesť to, aby sme nechali viac peňazí RTVS-ke a hľadali ich tam, kde v súčasnosti zostávajú takpovediac ležať.

    Ďalším návrhom, ktorý mám, je zadefinovanie a to je tá štvrtá časť, aby štát si povedal, či má alebo nemá pre potreby kultúry, a je to hodená rukavica ministrovi kultúry, pretože opakovane a už tretí, tretie volebné obdobie hovorí o tom, že považuje kultúru za finančne poddimenzovanú. Ak je tomu naozaj tak, nech stanoví päť- alebo desaťmiliónový balík peňazí pre svoj vlastný rezort, nech sa dohodne s ministrom financií a štát si zadefinuje pri tvorbe a podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu, či tento balík peňazí nájde, alebo nie.

    Chcem v tejto debate upozorniť aj na to, že toto volebné obdobie má kultúra k dispozícii na kultúrno-kreatívny priemysel v rámci štvorročného obdobia 270 mil. eur, a uvidíme, ako sa ministerstvo kultúry popasuje s výzvami. Ja len dúfam, že to neskončí v rukách spriaznených ľudí súčasnej vládnej garnitúry a naozaj po štvorročnom období zostane kultúra a kreatíva podporená obrovským balíkom 270 mil. eur v roku 2020 tak, že nebudeme sa musieť opäť hanbiť, nebudeme musieť opäť hovoriť o tom, že peniaze boli prehajdákané, a nebudeme mať merateľné výsledky.

    Takže toľko k úvodnému slovu k legislatívnemu zámeru. Dúfam, že bude nasledovať plodná rozprava, ktorá nebýva často, o kultúre v tomto pléne, a dúfam, že sa dopracujeme aspoň k nejakým výsledkom, vidiac, že tu máme dosť poslancov aj z kultúrneho výboru. Takže týmto aj chcem poďakovať, že sa tejto debaty zúčastňujú minimálne svojou prítomnosťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Petrovi Marčekovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 146, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 140.

    Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 146.

  • Ďakujem veľmi pekne. Navrhujeme zmenu ústavného zákona z jednoduchého dôvodu, pretože chceme zmeniť zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Všetci si veľmi dobre pamätáte politické handrkovanie okolo voľby predsedu NKÚ, ktoré, si myslím, že bolo nedôstojné, a všetci vieme, ako to divadlo nakoniec dopadlo.

    Chceli sme, aby voľba predsedu NKÚ bola nezávislá, a takisto sprísňujeme aj kvalifikačné kritériá voľby NKÚ. Vzhľadom na to je potrebné zmeniť aj ústavu a viac budem o tom hovoriť potom pri ďalšom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi. Je tu niekto z ústavnoprávneho výboru?

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a pokúste sa nájsť pána poslanca Alojza Baránika.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vidím, že už pán poslanec Baránik už je tu, takže budeme pokračovať.

    Nech sa páči, spravodajská informácia.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 147, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 141.

    Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 147.

  • Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia poslanci a poslankyne, za skupinu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností predkladáme návrh zákona na zmenu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Najvyššom kontrolnom úrade. Najvyšší kontrolný úrad napriek tomu, že nie je verejnosti notoricky známy, plní veľmi dôležitú funkciu kontroly verejných peňazí. Mal by vedieť odhaliť nezrovnalosti v hospodárení štátu, tlačiť na štát, aby poskytoval hodnotu za peniaze a upozorňovať na mrhanie našich spoločných peňazí. NKÚ by mal byť strážnym psom a jeho štekanie by malo byť v celej spoločnosti počuť.

    Všetci si veľmi dobre pamätáte nevkusné handrkovanie v minulom volebnom období, komu vlastne patrí pozícia šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, či opozícii, alebo koalícii, či to má byť tá alebo iná strana. Všetci vieme nakoniec, ako toto handrkovanie dopadlo. V podstate môžeme povedať, že Najvyšší kontrolný úrad, bol tam zvolený de facto nominant strany SMER.

    No na druhej strane chcem povedať, že o tomto zákone som sa rozprávala aj s pánom Mitríkom, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, a mám nádej, že Najvyšší kontrolný úrad postaví na nohy a že bude plniť tú úlohu, na ktorú je určený. Zmeny, ktoré navrhujeme, vychádzajú z občianskej iniciatívy Štrngáme za zmenu. Túto iniciatívu podpísali aj poslanci dvoch koaličných strán, MOST-u a SIET-e, a na niektorých zmenách sme sa zhodli spoločne aj s predsedom NKÚ pánom Mitríkom.

    V čom spočívajú tieto zmeny? Prvou zásadnou zmenou, ktorú navrhujeme, je zmena voľby predsedu. Navrhujeme, aby voľba bola dvojkolová, a kandidátov na predsedu by mala navrhnúť komisia zložená zo siedmich členov, ktorých menuje koalícia, opozícia, Slovenská komora audítorov, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra a Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Táto komisia by Národnej rade predložila minimálne dvoch kandidátov, z ktorých by následne Národná rada zvolila toho najlepšieho kandidáta. Zároveň sprísňujeme aj kvalifikačné kritéria, teraz sa predsedom môže stať ktokoľvek, my požadujeme, aby mal minimálne 5-ročnú prax v oblasti pôsobnosti úradu.

    Druhou zmenou je zavedenie možností sankcií, ktoré by mohol NKÚ udeľovať. Momentálne NKÚ môže udeliť pokutu len fyzickej osobe. Navrhujeme, aby NKÚ mal možnosť uložiť sankcie za nesplnené, za nesplnené opatrenia. Ak NKÚ uloží nejakému štátnemu orgánu alebo kontrolovanému subjektu nejaké opatrenie na nápravu a ak a to ten subjekt neurobí, myslíme si, že NKÚ by mal mať možnosť udeliť mu sankcie.

    Treťou zásadnou zmenou je, aby sa do plánu kontrol dostali aj podnety opozície. Doteraz, žiaľ, a predovšetkým za bývalého predsedu NKÚ sa nekontrolovali žiadne politicky citlivé kauzy. Kontrolovali sa najmä desiatky samospráv, však, samozrejme, uznávame, že aj kontrola samospráv je dôležitá, ale žiadna politicky citlivá kauza sa nekontrolovala, nedostala sa tam ani kompa, ani diaľničné mýto a poslanci Národnej rady, najmä opoziční poslanci v súčasnosti nemajú žiadnu možnosť, ako dať podnet Najvyššiemu kontrolnému úradu, záväzný podnet na kontrolu, pretože tento podnet musí schváliť Národná rada uznesením, a veľmi dobre vieme, že Národná rada neschváli, málokedy schváli nejaký návrh opozície. Takže navrhujeme, aby Národná rada mohla odporučiť do plánu kontrol minimálne päť kontrol, z čoho minimálne tri kontroly, tri návrhy budú pochádzať od opozície.

    Takisto chceme vytvoriť stály výbor Národnej rady pre NKÚ. Úlohou bude prerokovať kontrolné závery, správy a stanoviská NKÚ a najmä požadovať informácie a vysvetlenie k zisteným kontrolným záverom. Vytvorenie stáleho výboru NKÚ navrhoval aj pán predseda Mitrík a myslíme si, že tak ako existujú ostatné kontrolné výbory, napr. pre NBÚ alebo ďalšie, Najvyšší kontrolný úrad je tak dôležitá inštitúcia v tejto krajine, že mala by mať v Národnej rade svoj stály výbor. Určenie NKÚ pokladám za natoľko dôležité, že som oslovila, keď sme podali tento návrh, tak som oslovila predsedov všetkých poslaneckých klubov koaličných strán a žiadala som ich o podporu. Ale keďže samotní koaliční partneri sa sťažovali, že opozícia sa na nich neobracia, že neprichádza k nim so žiadosťou o podporu ich návrhov, takže som ich všetkých oslovila. Došla mi odpoveď len od pána Gábora Gála, ostatní predsedovia koaličných poslaneckých klubov sa ani neunúvali odpísať, čo ma veľmi mrzí. No napriek tomu by som bola veľmi rada, keby tento návrh podporili, pretože chcela by som zdôrazniť, že to neni opozičný návrh, pretože teraz ste tu vy, ste teraz vládnuca strana, koalícia, za dva až štyri roky to môžeme byť my a akejkoľvek opozícii je nevyhnutné, aby to bola kontrolná, silná kontrolná inštitúcia. Kontrolná inštitúcia, ktorá nebude podliehať politickým tlakom, ktorá si bude plniť svoju úlohu nezávisle na tom, kto bude vládnuť.

    A myslím si, že tento návrh nie je, nie je v ňom žiadna politika, ide tam čiste o to, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol lepšie fungovať, ako funguje doteraz, hoci, ako som povedala, veľmi oceňujem snahu pána Mitríka, ktorý zavádza mnohé aj vnútorné zlepšenie toho kontrolného úradu, a veľmi mu v tom držím palce a podporujem ho. A myslím si, že tento návrh môže podporiť sfunkčnenie NKÚ a zlepšenie výkonnosti kontrol.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy a vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Zároveň upozorňujem, že rokovanie je zatienené tým, že na poste ministra vnútra je človek dôverne podozrivý z prepojenia s organizovaným zločinom.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som sa prihlásil jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj aj vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem úsilie kolegov z OĽANO - NOVA riešiť problematiku NKÚ s cieľom posilniť nezávislosť vedenia NKÚ, zvýšiť transparentnosť obsadenia vedúcich postov na NKÚ, sprísniť kvalifikačné a osobnostné predpoklady kandidátov na vedúce funkcie, samozrejme, aj zaviesť možnosť ukladania sankcií a zriadiť kontrolný výbor a zjednotiť postupy NKÚ.

    Dovolím si súhlasiť s návrhom predkladateľov, že viaceré kauzy z nedávnej minulosti odhalili, že zverejnenie výsledkov kontrolnej činnosti nie je dostatočným nástrojom na vymáhanie kontrolných zistení, ale skôr sa budem takto pýtať. Je, myslíte si, že je táto novela dostatočná? Či prinesie systémové zmeny, ktoré sme deklarovali ľudom? Myslím si, že nie. Zastávam názor, že je potrebné pripraviť nový zákon o NKÚ, ktorý bude mať odborné a transparentné vedenia a zároveň bude pre, budú pre NKÚ vytvorené zákonné podmienky na odstraňovanie systémových nedostatkov tak, aby smerovali k efektívnejšiemu, hospodárnejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu s verejnými zdrojmi.

    Ono už pri prerokovaní Správy o kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2015 som v rozprave poukázal na to, že predseda NKÚ pán Mitrík porušuje zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplývalo to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás predseda NKÚ informoval o vykonaných kontrolách v kontrolovaných subjektoch, ktorými boli napríklad aj orgány ústrednej štátnej správy, napr. ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva, zdravotníctva a tak ďalej.

    V rámci vykonaných kontrol totiž boli zistené kontrolné zistenia. Podľa § 20 zákona o NKÚ úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu, ktorý koná v mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu, nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správe oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Upozornil som na to, že, keďže som si preštudoval tú správu o kontrolnej činnosti NKÚ a preštudoval som si tiež materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015, nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády. Vláda Slovenskej republiky tým pádom neprijala na základe kontrolných zistení ani jedno opatrenie na zvýšenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Predseda NKÚ neupozornil Národnú radu na to, že vláda nekoná. Potom sa nečudujme, že NKÚ niečo zistí, ale výsledok z tejto kontrolnej činnosti neprinesie žiadnu zmenu.

    Čo z toho vyplýva? Jednoducho to, že predseda NKÚ porušuje zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Nemyslite si, že mnohé návrhy, ktoré predložená novela obsahuje, sa dajú vyriešiť personálnou zmenou vo vedení NKÚ? Povedzme si to priamo. Pán Mitrík nie je človek na priamom mieste. Je to človek, ktorý bol zvolený v podstate koaličnou stranou SMER, a je to človek, ktorý podľa môjho názoru by mal odstúpiť. Minimálne preto, že porušuje zákon o NKÚ.

    No ale vrátim sa k tejto novele. Myslím si, že predložená novela nie je odborne dobre pripravená. Predkladatelia totiž nedostatočne analyzovali jednotlivé ustanovenia už platného zákona o NKÚ a možnosti ich využitia v praxi. Budem konkrétnejší. Navrhovatelia v priloženej novele zákona v bode 1 navrhujú, aby NKÚ mal za povinnosť začať aspoň 5 kontrol, ktoré navrhne Národná rada. V tejto súvislosti si kladiem otázku, že ako môže, akým spôsobom môže Národná rada požiadať NKÚ o vykonanie kontroly. Listom predsedu Národnej rady, alebo ako sa dohodneme na témach kontroly? Myslím si, že jediný spôsob, ktorým by Národná rada mohla záväzne požiadať NKÚ o vykonanie kontroly, je uznesenie Národnej rady, ktoré je pre predsedu NKÚ záväzné. V tejto súvislosti by som rád predkladateľov upozornil, že ustanovenie ods. 4 § 5 zákona o NKÚ v platnom znení túto povinnosť už ukladá. Je teda na nás poslancov Národnej rady, aby takéto uznesenie, aby sme sa dohodli na témach kontroly a takéto uznesenie prijali. Preto si myslím, že navrhované ustanovenie k novele zákona je duplicitné a v praktickej oblasti nerealizovateľné.

    Výhrady mám aj k tým ustanoveniam návrhu zákona, ktoré sa týkajú voľby predsedu a podpredsedov NKÚ. Hneď na úvod by som sa vás spýtal, nevadí vám, že NKÚ má dvoch podpredsedov? Budeme živiť dvoch ľudí len preto, že zastupujú predsedu? Vieme vôbec, čo podpredsedovia na NKÚ robia? Okrem toho, že majú dobrý plat, auto, na ktorom vozia aj rodinných príbuzných, ale o tom neskôr. Otázka je, aký prínos pre štát majú dvaja podpredsedovia NKÚ v organizácii, ktorá zamestnáva 300 zamestnancov. Myslím si, že NKÚ by mal mať len jedného podpredsedu. Ak bude predsedu a podpredsedu NKÚ voliť Národná rada, tak ich návrhy na ich voľbu budú vždy svojím spôsobom politicky motivované a vždy to budú politickí nominanti. To nezmení ani navrhovaná komisia.

    Preto odporúčam zamyslieť sa nad kompetenciami predsedu NKÚ, ktorý je volený poslancami Národnej rady. Podľa môjho názoru by ich nemal mať až také široké, aby mohol ovplyvňovať priebeh a výsledky kontroly. Vytvorením napríklad kolektívneho orgánu kolégia, ktorý by schvaľoval výsledné materiály z kontrol, čím by sa znížil vplyv predsedu na výsledky kontrol a neposluhoval by ako v súčasnosti akejkoľvek vláde. Tento model je napríklad zavedený v Českej republike a je veľmi úspešný.

    Skúsme sa pozrieť na výsledky kontrol NKÚ Českej republiky. Za ich výsledkami padajú hlavy, ktoré nedodržiavajú zákon, nehľadiac na to, či ide o ministra alebo úradníka.

    Ďalej v navrhovanom ustanovení § 14 predkladatelia uvádzajú, budem citovať: "Predseda má právo zúčastniť sa na rokovaniach Národnej rady, jej orgánov a na rokovaniach vlády. Predseda je povinný zúčastňovať sa rokovaniach vlády, ak je v programe rokovania zaradené prerokovanie protokolov o výsledku kontroly alebo stanoviska príslušných orgánov k výsledku kontroly." Musím však zvýrazniť, že toto právo má aj v súčasnosti, ak bude predseda NKÚ dodržiavať zákon a postupoval by podľa ustanovenia § 20 zákona o NKÚ, ktoré som predstavil v úvode, predkladal by materiál na rokovanie vlády, má podľa rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky prvá byť prizvaný na rokovanie vlády k materiálu, ktorý predkladá. Taktiež má toto právo k prerokovanému materiálu aj podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. Opäť je tu duplicita vychádzajúca, neviem, či z neznalosti súčasnej právnej úpravy, ale je.

    Zásadne tiež nemôžem súhlasiť s návrhom čl. 2, ktorým navrhovatelia navrhujú novelizovať zákon Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a vytvoriť stály výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NKÚ. Predkladateľom asi nie je veľmi známe, prečo je NKÚ uvedený v Ústave Slovenskej republiky. Je to predovšetkým pre jeho nezávislosť. Zdôrazňujem: nezávislosť. To znamená, že Národnej rade skladá NKÚ svoj účet v správe o výsledku kontrolnej činnosti. Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý orgán má svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a tie si má plniť.

    Načo je potrebné vytvárať ešte kontrolný orgán, výbor na kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu? Veď je to vecný nezmysel, aby sme vytvárali výbor na kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu. Ak Národná rada zistí, že predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky nedodržiavajú zákon, tak má právo Národná rada Slovenskej republiky vedenie NKÚ, tak má právo vedenie NKÚ odvolať, a nie prerokúvať protokoly o výsledku kontroly v navrhovanom výbore. Na odstraňovanie zistených nedostatkov je tu predsa vláda, ministerstvá a ostatné orgány ústrednej štátnej správy, samospráva a podobne. Národná rada je tu na to, aby prijala opatrenia, keď si vláda neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Zhrnutie, SME RODINA, musím povedať, že sľúbili sme vo voľbách ľuďom, že v Národnej rade podporíme všetky dobré návrhy zákonov, ktoré budú smerovať k zmene systému a v prospech ľudí. Myslím si však, že predložená novela zákona o NKÚ toto veľmi nenapĺňa, a preto, preto tento zákon nemôžeme podporiť, skôr sa zdržíme, pretože ho považujeme za nedostatočný. Sú tam duplicitné paragrafy a z môjho pohľadu aj vecné nezmysly.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O vystúpenie v rozprave požiadala v zmysle rokovacieho poriadku pani navrhovateľka.

    Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

    A teda ešte... Končím... Pani poslankyňa musím dať najprv faktické poznámky. Ja som, sa ospravedlňujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Pán poslanec, vy sa čudujete, že načo treba kontrolu nad kontrolou. No ja vás odporučím na jednu veľmi známu povesť o uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý dostal od sultána leva a dal mu kŕmiča, ktorý mu mal dávať každý deň jedného vola. Nuž a keďže lev začal chudnúť, tak kráľ dal kontrolóra nad tým kŕmičom. Chvíľu lev bol v dobrej kondícii, potom prudšie, prudšie strácal váhu, tak urobil kontrolóra nad kontrolórom kŕmiča. A tak to išlo, až tých kontrolórov bolo toľko, že ten lev zdochol. To sú návrhy tohto charakteru, ktoré ste tiež nepotrebovali za potrebné podporiť.

    Ďakujem.

  • Existuje aj ďalší výrok, a síce, kto postráži strážcov, takže možno ten návrh, pán kolega, nie je dokonalý, ale keď tu budeme predkladať iba dokonalé návrhy, tak v zásade za týždeň budeme mať vybavené celé volebné obdobie a môžeme ísť do volieb.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Pčolinský.

  • Ja by som len veľmi krátko. Máme tu zákonodarnú moc, výkonnú moc, súdnu moc. Skúsme sa skôr baviť o štvrtej, o kontrolnej moci. Skúsme opraviť kompetencie NKÚ tak, aby to bol naozaj nezávislý, výkonný a efektívny orgán. Ale naozaj nevytvárajme, pán Hrnko to trošku vtipne povedal, kontrolu nad kontrolami a potom si povieme, že bolo by dobré, aj ten výbor nejako aby bol kontrolovaný. Mne to naozaj pripadá ako vecný nezmysel. Kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad. Skôr sa bavme o tom, že Najvyšší kontrolný úrad by mal byť tou štvrtou zložkou v štáte. Ale naozaj vytvárať vecné, nezmyselné a v tomto, v tomto prípade aj duplicitné paragrafy mi príde naozaj, no divné.

    Ďakujem

  • Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa rozhodla, že v rozprave budem reagovať na pána poslanca Pčolinského.

    Pán poslanec Pčolinský, ja mám pocit, že vy ste návrh ani nečítali, že ste si tak povedali, že tento návrh nepodporíme, sú tam samé nezmysly a ste si ho ani poriadne neprečítali. Tak predtým, ako vystúpite v rozprave, vám doporučujem, aby ste si návrh pozorne prečítali, a potom hovorili o tom, či sú tam nejaké nezmysly, alebo nie sú tam nejaké nezmysly. Samozrejme, vôbec tomu sa nebránim, aby ste vy predložili vlastnú novelu zákona, ktorá bude, ktorá bude veľmi dobrá. Ja to len privítam, pretože ako som povedala, záleží mi na tom, aby Najvyšší kontrolný úrad si plnil svoju funkciu.

    Teraz k samotnej novele. Nemyslíte si, že toto je nejaký môj výmysel alebo výmysel Obyčajných ľudí, že sme si zmysleli, že teraz ideme predložiť túto novelu zákona. Ako som povedala táto novela zákona vychádza z iniciatívy Štrngáme za zmenu, na ktorej sa podieľalo 5 občianskych iniciatív, ktoré na tom spolupracovali viac ako rok, ak nie ešte dlhšiu dobu. Venovali tomu veľmi veľa času, dôslednú analýzu, spravili komparatívne štúdie všetkých kontrolných úradov v krajinách Európskej únie a výsledkom bola, bolo, boli legislatívne opatrenia, ktoré zhrnuli vo svojej iniciatíve Štrngám za zmenu, a z toho táto novela zákona vychádza. Čiže vlastne vy devalvujete prácu všetkých týchto občianskych združení a hovoríte, že to sú vlastne nezmysly a zbytočnosti, čo oni navrhujú. Ešte vám poviem, že všetky ustanovenia, ktoré máme v tejto novele, ktoré navrhujeme, sme konzultovali s iniciátormi Štrngáme za zmenu. Každú jednu sme si prešli. Nie sú tam ani nezmysly, ani vecné nezmysly, ani duplicitné ustanovenia, nič z toho tam nie je. Neviem, či ste to nečítali, alebo ste to nepočúvali.

    Čo sa týka poslaneckého prieskumu, čo sa týka podnetov za poslancov. Ja som to už povedala. Samozrejme, že teraz je v zákone v novele navrhnuté, že podnet, záväzný podnet na kontrolu, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal nejakú kontrolu, môžu dať poslanci Národnej rady, ale musí to Národná rada schváliť uznesením. Sami tu protestujete, že, že koalícia nič neschvaľuje. Myslíte si, že keď vy dáte podnet na preskúmanie kauzy Kompa alebo ktorejkoľvek politicky citlivej kauzy, tak tuto koaliční partneri vám za to zdvihnú ruky? Nezdvihnú vám za to ruky. A v tom je ten problém, čiže to nie je duplicita, ale je to v tom, aby povinne, a môžte si to tam prečítať, aby povinne sa museli schvaľovať zoznam piatich kontrol minimálne (reakcia z pléna), na to práve slúži ten výbor, z ktorých minimálne tri, čiže väčšina, 60 %, by bola opozičných návrhov, čo má práve zaručiť to, aby tam bola nejaká spravodlivosť a aby Najvyšší kontrolný úrad dostal aj záväzné podnety na kontrolu zo strany opozície. Teraz sa čudujete, že prečo by mal mať kontrolný úrad kontrolovať kontrolný úrad. A načo sú kontrolné výbory na Národnej rade? Načo máme kontrolné výbory? Práve na to, aby kontrolovali a, samozrejme, nie je to len môj výmysel. Predseda Mitrík sám povedal, že chýba výbor, kde by prišiel predniesť tú správu, a výbor by si mohol predvolať zástupcov napríklad ústredných orgánov štátnej správy, ktorí by sa museli zodpovedať za pochybenia, ku ktorým došlo pri kontrolách Najvyššieho kontrolného úradu.

    Kompetencie, samozrejme, môžeme meniť kompetencie, ale veľmi dobre viete, že väčšinou je všetko o ľuďoch a väčšinou je všetko o tom, ako sa tie zákony plnia. Ja si myslím, že zákony máme z väčšej časti dobré, problém je v ich implementácii.

    Už v rozprave k správe Najvyššieho kontrolného úradu som podotkla, že, žiaľ, väčšina kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad robí, je súladných a finančných. To znamená, že sa kontroluje len súlad so zákonom alebo finančné pravidlá. Len 2 % kontrol sú kontroly výkonnostné. A aj na základe podnetov zo strany opozičných poslancov sa to môže zmeniť a oni práve môžu dávať návrhy, aby sa kontrolovali aj, aj výkonnostné a systémové veci. A priznal to aj pán predseda Mitrík, že, samozrejme, je oveľa ľahšie robiť súladné a finančné kontroly, ako robiť kontroly výkonnosti. To však, na to netreba upravovať zákon, jednak majú na to vnútornú smernicu, a jednak stačí na to vôľa. On tú vôľu deklaroval, že sa bude snažiť od budúceho roku zvýšiť počet, postupne zvyšovať počet výkonnostných kontrol a kontrolovať aj niektoré, poviem to, politické citlivé subjekty alebo niektoré, kde sú najväčšie pochybenia. Takže ešte raz, nestotožňujem sa s vaším tvrdením a nie je tam ani duplicita, ani sú tam neni nezmysly a mrzí ma, že, že si, žiaľ, ani tento zákon, že idete do rozpravy bez toho, aby ste si ho riadne prečítali.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyňa Remišová opäť zopakovala, že tento návrh vychádza z iniciatívy Štrngáme za zmenu, preto by som rád pripomenul jeden citát od Roberta Fica, ktorý povedal po voľbách: "Veď to neboli štandardné voľby, my sme nebojovali s opozíciou, bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia, a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde, nech sa na mňa nikto nehnevá, veď nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu, potom sa k nej prihlási veľvyslanec iného štátu, s hrdosťou povie, že podporovali túto iniciatívu." Koniec citátu.

    Chcel by som poprosiť všetkých kolegov poslancov naprieč politickým spektrom, ktorí nesúhlasia s takýmito konšpiračnými blábolami, aby podporili túto novelu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, som rád, že máte vo mňa takú veľkú dôveru, že veríte, že predložíme aj lepšiu novelu, určite tomu tak bude. Takže ešte raz ďakujem za prejavenú dôveru.

    A normálne ste ma zaskočili, že som to nevidel, neprečítal a nie je pravda, čo som tvrdil, tak som si rýchlo pozrel ešte raz platné znenie zákona o NKÚ, pozrel som ešte raz rýchlo, čo som, čo som vlastne vám povedal, a dosť sa čudujem, ale v podstate to sedí. Sú tam duplicitné paragrafy, to je jedna vec a druhá vec, možno polemizovať o tom, či je vecný nezmysel vytvárať výbor na kontrolu činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, môžme o tom polemizovať, však nemusíte so mnou súhlasiť. Ale potom premenujme Najvyšší kontrolný úrad na Nie až tak Najvyšší kontrolný úrad, lebo nad ním zase bude nejaká kontrola, čiže skúsme, skúsme skôr posilniť postavenie NKÚ v ústave, ak sa ideme tu naťahovať, že či má byť kontrolovaný, nemá byť kontrolovaný. NKÚ by už nemal byť kontrolovaný nikým, lebo je najvyšší. Tak aj Najvyšší súd máme nejaký, máme tu aj nejakú najvyššiu Generálnu prokuratúru alebo čo to je, čiže nemôžem súhlasiť, resp. nemôžem nejak akceptovať vaše pripomienky k môjmu vystúpeniu, ale každopádne som rád, že ste vystúpili, beriem na vedomie a len zopakujem, že nemôžme podporiť v takejto podobe tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem aj kolegovi Grendelovi za jeho veľmi výstižný citát súčasnej situácie.

    K pánu poslancovi Pčolinskému. Vy ste hovorili, že je tam duplicita s tými podnetmi. Nikde ste nevysvetlili, že v súčasnom znení zákona či je tam tých päť podnetov, minimálne tri z opozície. No nie je to tam.

    Za druhé. Áno, môžeme tu mať nejaké jazykové cvičenia, či by sa Najvyšší kontrolný úrad mal volať Najvyšší kontrolný úrad alebo tak, ako je to v angličtine, že Supreme Audit Office, je to úplne jedno, ja si myslím, že či je to Supreme Audit Office, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ten výbor pre NKÚ by v Národnej rade existovať mal. A práve preto, že podčiarkuje tú dôležitosť NKÚ, ktorú NKÚ v chode má a v tom kontrolnom pilieri riadenia štátu.

    Takže v tom sa s vami nezhodujem, držím vám palce v príprave novely, nech sa páči, inšpirujte sa aj týmto, ak sa vám to páči, ak nie, prineste vlastnú, lepšiu novelu.

    A ďakujem, to je asi všetko.

  • Ďakujem, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 148, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 142.

    Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 148.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Cieľom tohto návrhu zákona je zmena infozákona, ktorá by mala viesť k väčšej transparentnosti a k väčšej dôslednosti zverejňovaných informácií. Ak dovolíte, tak poviem viac následne v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Alebo teda, pani poslankyňa, vám som to dal, aj tak by som dal slovo.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, vychádza z aplikačnej praxe a s problémami, s ktorými sme sa stretli pri odhaľovaní, ja to poviem, že rôznych káuz, alebo keď sme dohľadávali rôzne informácie.

    Prvá taká závažná zmena sa týkala rozšíreniu okruhu povinnej osoby. Keď sme si pýtali informácie od niektorých podnikov, kde má štát napríklad 100 % účasť, tak sme dostali odpoveď, že nie sú povinná osoba, a skutočne je to tak.

    Predstavte si, že štát založí firmu A, má v nej 100 %, firma A založí firmu B, v ktorej má 100 % a firma A spoločne s firmou B si založia, majú firmu C. Podľa zákona, podľa infozákona, infozákon sa tvári tak, ako keby v tejto firme C neboli žiadne verejné prostriedky, ako keby to nebola povinná osoba, ako keby tá firma C nenarábala s verejnými financiami. Táto firma C nie je povinná zverejňovať vôbec nič. Samozrejme, nejde o vymyslený príklad, takýchto firiem mimo dosahu verejnej kontroly je mnoho.

    Napríklad keď si zoberiem Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Slovenskú záručnú a rozvojovú banku založilo ministerstvo financií, čiže v tomto prípade je to firma B, štát, ministerstvo financií založilo Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, Slovenská záručná rozvojová banka musí zverejňovať informácie, je to povinná osoba. Slovenská záručná a rozvojová banka založila zas firmu B, je to SZRB Asset Management. SZRB Asset Management je tiež povinná osoba, musí zverejňovať informácie. Ale Slovenská záručná a rozvojová banka a SZRB Asset Management vlastnia spoločne eseročku Slovenský záručný a rozvojový fond, o hospodárení tejto spoločnosti nevieme vôbec nič, hoci 100 % zdrojov v tejto firme v Slovenskom záručnom a rozvojovom fonde je verejné zdroje, a oni nemusia podľa zákona zverejňovať vôbec nič.

    A narazili sme na to pri takom príklade, keď sme našli zmluvu, že za hodinu právnych služieb si v minulosti tento Slovenský záručný a rozvojový fond vypýtal cenu až 180 až 540 eur za hodinu. Toto bola zmluva, ktorú mal Slovenský záručný a rozvojový fond, to bolo v minulosti, chceli sme sa dopátrať, koľko platí za právne služby dnes, ale nedopátrali sme sa toho. Takisto napríklad by ma zaujímalo, ako hospodári Slovak Investment Holding. Takisto je to spoločnosť, ktorá je založená, plne vlastnená Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, ktorú zase vlastní ministerstvo financií. Ale o jej hospodárení sa tiež nedozviete vôbec nič.

    Alebo napríklad, koľko platí Národný centrálny depozitár cenných papierov za prenájom svojich kancelárií na Trnavskej ceste. Ani to sa nedozviete, lebo na svojej stránke nezverejňujú vôbec nič.

    Teraz som hovorila o ministerstve financií, prejdime napríklad na ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti sa chystá obrovský projekt nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Bude to zastrešovať Slovenská energetická spoločnosť a táto firma je spoločným podnikom Slovenskej jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, JAVYS, ktorá tam vlastní majoritný podiel. Ale o hospodárení tejto spoločnosti sa taktiež nič nedozviete, pretože to nie je povinná osoba.

    Čiže prvý cieľ tohto zákona bolo rozšíriť okruh povinných osôb, aby sa povinnými osobami stali aj spoločnosti, všetky spoločnosti, ktoré, ktoré hospodária so spoločným majetkom, s majetkom štátu.

    Druhým problémom, na ktorý sme narazili bolo to, že obce, štát alebo ústredné orgány štátnej správy sa vyhýbajú infozákonu alebo zverejňovaniu napríklad zmlúv, alebo všetkých informácií, ktoré by mali zverejňovať, takým sofistikovaným spôsobom, že tieto podstatné informácie skryjú do príloh. V súčasnom znení infozákona prílohy doteraz nemuseli zverejňovať, prílohy zmlúv. To znamená, že oni síce do zmluvy dali celkovú sumu, ale do prílohy dali napríklad cenovú štruktúru alebo koľko kusov sa nakúpilo za danú sumu. Bez tejto informácie je verejná kontrola v podstate nemožná. Takže navrhujeme, aby sa povinne museli zverejňovať aj všetky prílohy zmlúv.

    A poslednou zmenou je zverejňovanie, vypustenie, vypustenie výnimky. Doteraz sa nemuseli zverejňovať zmluvy NDS, teda majetok, ktorý prechádzal do vlastníctva NDS. Vzhľadom na škandály s pôdou pri..., ktorá sa odkupovala pod obchvatom Bratislavy, tak túto výnimku navrhujeme vypustiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť k druhému z tých troch bodov, o ktorých hovorila pani poslankyňa Remišová vo svojom vystúpení, a síce k tomu, že okrem zmlúv sa majú zverejňovať aj ich prílohy a dodatky.

    No toto je vec, ktorá by v normálnej krajine nemusela byť predmetom návrhu novely, pretože v normálnej krajine by sa nerešpektoval len text zákona, ale aj duch a zmysel zákona. A duch a zmysel zákona je, samozrejme, taký, že ak zákon nariaďuje povinné zverejňovanie zmlúv, tak sa tým myslí, že majú byť zverejnené všetky podstatné náležitosti, ktoré sa tých zmlúv týkajú, a teda aj ich akékoľvek zmeny a dodatky a, samozrejme, aj prílohy, ktoré obsahujú podstatné náležitosti. Čiže bolo by to samozrejmé a štátne orgány a ďalšie povinné osoby by sami od seba zverejňovali nielen zmluvy, ale aj prílohy a dodatky, pretože by rešpektovali nielen suchý text, ale aj duch zákona.

    Žiaľ, nežijeme v úplne normálnej krajine, a preto je potrebné niektoré veci povedať explicitne a nespoliehať sa na to, že štátne orgány a samospráva budú robiť takú vysoko sofistikovanú robotu, že okrem textu zákona budú rešpektovať aj duch zákona, preto si myslím, že tá novela je veľmi užitočná a hodná podpory.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tom tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prerokovaniu petície občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom. Petícia má tlač 18.

    Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

  • Rokovanie o petícii občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade Slovenskej republiky 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom, tlač 18.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, máme pomerne vzácnu príležitosť rokovať o prerokovaní petície, ktorú predložili občania Slovenskej republiky. Parlament, Národná rada Slovenskej republiky sa nie veľmi často zaoberá takýmto materiálom. Dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokovaní petície, ktorú vlastne podali dňa 14. decembra 2015 občania Slovenskej republiky s požiadavkami osobnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom (tlač 18), aby sme nestranne informovali o prerokovaní tejto petície v ústavnoprávnom výbore.

    Na začiatku musím konštatovať, že petícia spĺňa a splnila všetky formálne náležitosti podľa zákona o petičnom práve, rovnako aj, rovnako ako aj podmienku podľa § 133 ods. 3 zák. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a bola pridelená na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Ústavnoprávny výbor túto petíciu prerokoval na svojej 10. schôdzi dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 22 túto petíciu vzal na vedomie a konštatoval, že požiadavky uvedené v petícii sú obsiahnuté v programe vlády na roky 2016 až 2020. Ústavnoprávny výbor ďalej odporúčal Národnej rade, aby petíciu prerokovala a zároveň ma poveril, aby som vás informoval o prerokovaní petície a navrhol uznesenie. Navrhujem teda nasledovné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov Slovenskej republiky podanej Národnej rade dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície občanov podanej Národnej rade dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom

    a) berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky podanú dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom,

    b) konštatuje, že požiadavky uvedené v petícii občanov Slovenskej republiky podanej dňa 14. decembra 2015 s požiadavkami osobnej hmotnej zodpovednosti funkcionárov vo verejnej správe a vylúčenie schránkových firiem z obchodovania so štátom sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020.

    Toľko teda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k obsahu tejto petície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • Žiaľ, ja sa nemôžem teraz prihlásiť do rozpravy, lebo vediem schôdzu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Aj keď síce ešte nie je 19.00 hod., vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím dnešný rokovací deň.

    Nakoľko sme vyčerpali všetky body, ktoré mali byť prerokované na dnešnej schôdzi, pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hod. interpeláciami.

    Prajem vám pekný zvyšok dnešného dňa.

  • Prerušenie rokovania o 18.47 hodine.