• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň šiestej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pani podpredsedníčka Nicholsonová, poslanci Beblavý, Bláha, Holúbek, Choma, Klus, Lipšic, Simon a Smolíková.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Erike Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Petruchovej a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 138.

    Vítam gymnazistov z Humenného. Vítajte v Bratislave.

  • Vidím, zástupca navrhovateľa je prítomný, overovateľ tak isto, nech sa páči, či spravodajca. Nech sa páči, dokončí svoje vystúpenie. Neviem, poslankyňa Jurinová mala? Neviem, dohodli sme sa.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Petruchovej a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 138.

  • Prajem vám všetkým dobrý deň, vážený pán predsedajúci, aj vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, študenti. Vrátim sa k včerajšiemu vystúpeniu a k nášmu návrhu, ktorým chcem doplniť zákon o sociálnom poistení.

    Cieľom nášho predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.

    Nový zákon o sociálnom poistení nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol tento starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a ktorí v období, priznaný, a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinne dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov, sa im naozaj v skutočnosti nikdy nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby diskriminované.

    K tomuto problému nám naozaj píšu ľudia, občania, dôchodcovia a problém bol naozaj viackrát na programe, ale napokon dostali prednosť akoby iné priority a záujmy. Píše nám jeden pán dôchodca, že "asi štát a Sociálna poisťovňa dúfa, že čoskoro vymrieme a bude po problémoch". Dúfam, že niečo takéto sa nestane. A títo občania sa naozaj na nás dívajú, pozerajú, vzhliadajú na nás ako na nádej, že táto diskriminácia sa odstráni. Urobiť takúto diskrimináciu ešte aj v homogénnej skupine, to je už naozaj síce výkon ale vždy to môžeme napraviť.

    Chcem vás požiadať, páni poslanci a panie poslankyne, aby sme naozaj nenechali tento problém odumrieť a aby sme odstránili túto diskrimináciu a nespravodlivosť. Je to také jednoduché, naozaj stačí zahlasovať iba za.

    Alexander Tomský hovorí, že politika je najväčšie dobro. Dobre počujete, najväčšie dobro. A pritom v našej krajine sa hovorí o politike medzi nami, medzi občanmi, že politika je najväčšia špinavá vec. Veľa som o tom rozmýšľala a súhlasím s tým, že politika nemôže byť špinavá vec, len ľudia môžu byť špinaví a môžu robiť svoju prácu zle. A naozaj po tejto krátkej skúsenosti v parlamente vnímam, že politika je naozaj najväčšie dobro, pretože veľmi jednoducho môžeme robiť pre ľudí dobre. Nemusíme čakať na nový veľký zákon, lebo naozaj môže prejsť viac rokov. Odstráňme túto diskrimináciu pre dôchodcov už teraz. Ako poslanci, chcela by som tak apelovať, si musíme uvedomovať, že ľudia čakajú, že po každom našom hlasovaní sa im zlepší život. Tak vás prosím, aby ste, a žiadam a prosím, aby ste si naozaj predstavili pri hlasovaní pred sebou týchto diskriminovaných občanov-dôchodcov, ktorí na nás vzhliadajú v nádeji.

    A ešte k tomu, keď som už povedala, že politika, je najväčšie dobro, tak chcem sa tiež pridať k tomu, aby som v tento deň hneď ráno ako prvá vyzvala pána premiéra, aby vyzval svojho ministra, aby odstúpil a aby naozaj v našej krajine sa upokojila situácia, ktorá tu je, a aby sme mohli robiť ďalej dobro pre našich občanov.

    Ďakujem.

  • S faktickými traja páni poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s pani predkladateľkou, my, poslanci, my, všetci stopäťdesiati poslanci, všetci, ako tu robíme, robme tejto krajine dobro. A aj preto sa pridávam k výzve, aby pán premiér, ak tak neurobí pán Kaliňák sám, aby pána Kaliňáka odvolal zo svojej funkcie, tým sa urobí pre túto krajinu veľa dobra.

    Ale dobro sa urobí aj tým, že podporíme všetci tento poslanecký návrh zákona, ktorý napraví veľkú nespravodlivosť, ktorá sa týka možno tisícky, možno tisícky takzvaných starodôchodcov, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Čiže už ten samotný fakt je pre veľa z nich nevýhodný oproti tomu, keby mali dôchodok priznaný až po roku 2004. Ale tá veľká nespravodlivosť spočíva v tom, že títo starodôchodcovia pracovali ďalej, pracovali ďalej, platili odvody do Sociálne poisťovne, platili dane, ale toto obdobie súbehu poberania toho starodôchodku a ich ďalšej pracovnej aktivity platenia odvodov sa im, žiaľ, nijakým spôsobom neprejavilo do zvýšenia dôchodku. A to je brutálna nespravodlivosť, ktorú, poprosím, prijatím tohto návrhu spoločne odstránime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tiež by som chcela požiadať kolegov, aby podporili tento návrh zákona, ktorý skutočne má jedinú snahu v tom, aby odstránil ďalšiu diskriminovanú skupinu, ktorá vznikla novým zákonom o sociálnom poistení. Sú to dôchodcovia, ktorí sú už v staršom veku, zväčša sú to dôchodcovia, ktorí pracovali, odvádzali, mali povinnosť odvádzať a toto odvádzanie sociálneho dôchodkového poistenia sa im nikde nepremietlo. Je to naozaj nespravodlivosť, ktorá by mala byť odstránená. A ak hovoria niektorí, že nejde to, tak ja ich vyzývam, aby konali, aby našli ten spôsob. Rovnako vraveli, že to nejde aj pri vdovách a vdovcoch, že to je veľká skupina, a po pár rokoch sa to podarilo odstrániť. Takže naozaj vyzývam tých, ktorým záleží na nespravodlivostiach systému, ktorý bol nastavený, bohužiaľ, aby priložili ruku k dielu a pomohli odstrániť diskrimináciu.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, keď si tu prišla prvýkrát a si povedala jedno slovo, že, alebo vyslovila jednu vetu – Martin, vieš, koľko sa tu dá urobiť dobra? – ja som si vtedy uvedomil, že tu je tá sieň zákonnosti, tu je to priehrštie dobra, ktoré môžeme našim občanom doslova, že rozdávať. Za 25 rokov sa z toho stalo priehrštie niečoho iného, nie toho dobra. A apelujem, ja som veriaci, máme tu, myslím, že veľa veriacich v tejto rokovacej sále zo 150-tich poslancov, a, vážení kolegovia, kto vie robiť dobro a nerobí, hriech má. A ja hovorím a som o tom presvedčený, že každý človek vie robiť dobro, lebo to mal vštepené v srdci, keď sa narodil, od vašich rodičov. Chcete mi povedať, že vaši rodičia vás učili kradnúť, klamať? Neverím. Preto vyzývam vás, dajte to dobro, priechod, aj pri tomto zákone, aby ste robili dobro.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a so záverečným slovom vystúpi pani poslankyňa ako navrhovateľka. Nech sa páči.

  • Dobré ráno alebo dobý deň, podľa toho, ako sme vstali všetci. Ja možno by som na záver zhrnula vlastne zákon, ktorý predkladáme. Ja som človek, ktorý vlastne, čo mu dajú pod ruky, tak jednoducho podpíše alebo s tým automaticky súhlasí. A preto som vlastne sa pozrela trošku podrobnejšie na tento zákon, keďže tento návrh novely bol už podaný ako pozmeňujúci návrh pri veľkej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá išla 17. decembra 2013. Vtedy bol vlastne prísľub, že túto, ako aj mnohé iné skupiny, budú riešiť v zákone o sociálnom poistení ako balík viacerých opráv. Neskôr sa tento zákon predkladal ešte 22. mája 2015 a 25. novembra 2015. Rozmýšľala som nad tým, ako teda možno z mojej strany motivovať ľudí, lebo keď to prvýkrát neprešlo, tak je veľká pravdepodobnosť, že to ani asi snáď neprejde. Tak som rozmýšľala, kde nájsť vlastne možno podklady preto, že teda je to naozaj dobrý zákon. Teda hľadala som. Naozaj ide o dôchodcov, ktorí, ktorým štát jednoducho umožnil hlavne medzi rokmi 2001 a 2003 pracovať popri starobnom dôchodku. Samozrejme, keď pracovali, museli odvádzať aj odvody do Sociálnej poisťovne, avšak nikdy sa im to nepremietlo. Naozaj tam vzniká diskriminácia, ktorú túto ľudia vnímali ako niečo s veľkou krivdou, a ja si myslím, že majú pravdu.

    Predstavme si, že chceme niečo nakúpiť. Nakúpime ten tovar na faktúru a jednoducho očakávame, že ten tovar príde domov, lebo sme tu faktúru vyplatili. Lenže zavolajú nám z tej predajne, že jednoducho ten tovar teda nám nedodajú, lebo už sa nevyrába, ale peniaze nám nevrátia, lebo tovar sa už nevyrába a oni za to nemôžu, že sa nevyrába. Ako by sme sa cítili? Naozaj je to, je to veľmi ťažké. A ja si myslím, že je tu množstvo šikovných ľudí, ktorí sa zaoberajú sociálnym poistením, ako je pán Mihál, ale aj pán Švejna, ale aj pán Burian. Naozaj sú tu ľudia, keby dali hlavy dohromady, aby sme naozaj tú diskrimináciu tých dôchodcov, ktorí za to nemôžu, že im dovolili jednoducho pracovať popri starobnom dôchodku, odstránili a možno by sme naštartovali takú novú éru komunikácie s verejnosťou pri tých všetkých turbulenciách, ktoré sa tu dejú v politike, a ľudia naozaj strácajú nádej, že sa niečo zmení. Ak by sme sa naozaj pozreli na týchto dôchodcov tak spoločne a dali hlavy dohromady všetci odborníci, verím, že by sme im pomohli.

    Sme tu ľudia z východného, stredného aj západného Slovenska. A ja som sa pozerala aj na to, že či to teda je len nejaká taká politická agenda tých dôchodcov, ktorých chceme presadiť, a lebo naozaj tí ľudia sa cítia diskriminovaní, cítia sa smutní z toho, že štát k nim takto pristupuje. A preto som hľadala nejaké také spojivko s tým, aby aj ja sama som seba presvedčila, že jednoducho nie je to len nejaká politická agenda, ale je to naozaj doslova kričanie tých ľudí za spravodlivosťou. Dospela som vlastne k takým sporom Krajského súdu v Bratislave, lebo máme zástupcov naozaj západného Slovenska, Krajského súdu v Banskej Bystrici aj Krajského súdu v Košiciach, kde sa sťažovatelia teda súdili so Sociálnou poisťovňou práve vo veci nášho zákona.

    Ja by som možno pre Západoslovákov povedala, že je tu prípad pána, ktorý v roku 1994 po dovŕšení veku zákonného odchodu do dôchodku odišiel teda do dôchodku, pričom neprestal pracovať. Do dôchodku odišiel z rodinných dôvodov. V tom čase pri štyroch deťoch, keď už manželka bola na dôchodku, zabezpečoval ešte dve deti, ktoré študovali na vysokej škole. Ako živnostník mal nepravidelné zmluvy a úhrady faktúr. Na začiatku roka bol pravidelne tri až štyri mesiace bez príjmu, no napriek tomu vždy platil všetky zákonné odvody. Tento človek na odvodoch do Sociálnej poisťovni odviedol v jednotlivých obdobiach spolu 171 318 slovenských korún, lebo si myslel, že sa mu to vráti v jeho dôchodku. Nestalo sa.

    Ďalší prípad. Navrhovateľ síce splnil podmienky nároku na vyplácanie starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, po vzniku na starobný dôchodok bol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2013 a poberal starobný dôchodok. Uvedenú dobu nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania pre zvýšenie starobného dôchodku vzhľadom na zákon. Zase tento človek odviedol spolu 150 569 slovenských korún Sociálnej poisťovni, zase v domnienke, že sa mu to raz v jeho dôchodku vráti.

    Ďalší navrhovateľ opäť platil teda v Banskej Bystrici, pracoval, aby teda trošku pomohol tej svojej rodine. Poberal starobný dôchodok, aj pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba a platil aj odvody do Sociálnej poisťovne. No navrhovateľ však poberal v tom uvedenom období starobný dôchodok, a preto sa aj jeho odvody nebudú započítavať do jeho dôchodku.

    Máme tu stredné, východné aj západné Slovensko. Ľudia sú smutní, znechutení, apatickí na Slovensku, že jednoducho ľudia, ktorí nepracujú, solidárne dostávajú nejaký príjem zo strany štátu, a na druhej strane ľudia, ktorí poctivo odvádzajú dane, tým, že sa prijme nejaký zákon, ktorý prijímame my, lebo nikto iný ho nemôže prijímať, jednoducho sa stávajú obeťami možno našich nedobrých zákonov, nedokonalých, lebo niekedy si človek neuvedomí, že naozaj môže vzniknúť nejaká skrivodlivosť. A preto je naozaj potrebné, aby sme sa takých vecí... Sú to ľudia, ktorí teda naozaj majú už pomerne vysoký vek a žijú s tými krivdami. Hovoria, že pre tento štát naozaj odrobili pomerne dosť. A ja tiež som mala podnet od teda predsedu Jednoty dôchodcov jednej miestnej organizácie, ktorý naozaj tiež mi napísal, že doporučuje "riešiť starodôchodcov, lebo môj starobný dôchodok je 457,90, ale podľa zákona 461/2003 by bol 589,73, čo je viac o 131,83. Som toho názoru, že sa čaká, keď nás, starodôchodcov, bude len ako šafranu, alebo pozomierame s nízkymi dôchodkami. Dovoľujem si uviesť, že som vzdelaný človek. Som ekonóm a viem posúdiť, čo je diskriminácia. Lebo na mne sa to aplikuje, čo úradníci ministerstva nevedia a ani nemôžu doposiaľ pochopiť".

    Ja som sa rozprávala aj s kolegyňami z iných politických strán a ja som nemala pocit, že tie ženy by nechceli podporiť tento zákon. Skôr bola otázka, že naozaj akým spôsobom. Ak naozaj týchto troch ľudí, ktorí, si myslím, že sa vyznajú do sociálneho poistenia, by sme združili a dali dokopy, ja verím, že by sme týmto ľuďom pomohli. Takže naozaj chcem vás poprosiť o podporu tohto nášho predkladaného zákona. Pokiaľ nie, aby si naozaj koalícia privlastnila možno vyrovnanie skrivodlí, ktoré naozaj nastali pre tých seniorov, ktorí už dneska dožívajú, nevedia, či rok, či dva, či tri. Ale čakajú, že ešte vždy existujú ľudia, ktorí majú srdce a ktorí im pomôžu. Takže prajem pekný deň a verím, že dáme hlavy dohromady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spravodajca si dovolím zhrnúť rozpravu k tomuto krátkemu, jednoduchému, ale veľmi dôležitému zákonu. Vystúpilo v rozprave, ja neviem, nepočítam to teraz, ale pomerne veľa kolegýň, ktoré dosť jasne zhrnuli, o čo v zákone ide. A dovolím si ešte raz vo svojom záverečnom slove vysvetliť tým, ktorí tu možno neboli včera, podstatu tohto jednoduchého zákona.

    Ide o to, máme tu, všetci dobre viete, každý to počúva od svojich blízkych, skupinu starodôchodcov, skupinu novodôchodcov. Starodôchodcovia sa mnohí sťažujú na to, že ich dôchodok pred rokom 2004 bol vypočítaný nespravodlivo, je príliš nízky oproti situácii, keby ten dôchodok mali teoreticky vypočítaný až v roku 2004 alebo neskôr. To všetci viete. Ten veľmi vypuklý problém, o ktorý ide v tomto zákone, je ten, že tí starodôchodcovia, ktorí mali priznaní dôchodok pred rokom 2004 a pred rokom 2004 ešte ďalej pracovali, tak túto dobu práce pri poberaní dôchodku, dobu, kedy platili ďalej dane, ale teda najmä platili odvody do Sociálnej poisťovne, nemajú nijakým spôsobom zohľadnenú vo výške svojho dôchodku. V kontrapríklade k tomu sú všetci tí, ktorí pracovali popri poberaní dôchodku po roku 2004, kedy zákon o sociálnom poistení korektne tejto skupine pracujúcich dôchodcov priznáva nárok na zvýšenie dôchodku o takto ďalej odpracovanú dobu, dobu poistenia, a nielenže im to priznáva, ale dokonca dnes Sociálna poisťovňa sama, bez toho, že by museli žiadať, sama vždy k 1. januáru za predchádzajúci rok vyhodnotí, či dôchodca popri poberaní dôchodku pracoval, či platil odvody do Sociálnej poisťovne. Ak tomu tak bolo, tak Sociálna poisťovňa automaticky tomuto dôchodcovi k 1. januáru adekvátnym spôsobom dôchodok zvýši. Čiže voči tým, ktorí pracujú popri poberaní dôchodku teraz, je zákon nastavený správne, aj keď by sme sa mohli v detailoch možno sporiť, či by to nebolo možno nejako vylepšiť, ale to neriešme. Čiže voči tejto skupine pracujúcich dôchodcov je to správne a korektné. Ale zlý vtip je v tom, že v našej histórii, žiaľ, sú ľudia, je ich možno tisíc, podľa toho, ako sa to odhaduje, o presných číslach by vedela informovať Sociálna poisťovňa, sú tu ľudia, ktorí pracovali pred rokom 2004, platili odvody, a naopak, nespravodlivo sa im táto doba nijako nezohľadnila do výšky ich dôchodku. O odstránenie tejto nespravodlivosti ide v tejto jednoduchej novele zákona.

    Ak tu cítime určitú námietku zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovne, že výpočet tohto spravodlivého nároku tejto skupiny starodôchodcov je komplikovaný, že tam nie sú k dispozícii doklady, na základe ktorých by sa to dalo správne určiť, upozorňujem, ctené kolegyne, kolegov, že v zákone v § 261 je riešenie aj na takýto prípad určitého paušálneho vypočítania toho navýšenia dôchodku. Čiže buďme, prosím vás, v prvom rade my tí dobrí, my tí spravodliví a prižmúrme možno oko nad tou technikáliou ako to urobiť. O tom sa vieme v druhom čítaní baviť. To nie je žiadny problém. To je naozaj len technikália. A poprosím všetkých, podporte tento návrh. Týmto návrhom možno tisícke, možno dvom tisíckam tzv. starodôchodcov napravíme krivdu, ktorá bola na nich prijatím zlého zákona spáchaná.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Slabší potlesk.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 139. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 133.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte, aby som zdôvodnil moje pohnútky, ktoré ma viedli k tomu, aby som dal novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. V úvode to poviem v krátkosti a potom ešte v rozprave to rozoberem trošku podrobnejšie.

    Takže v našom okolí samozrejme, že žije veľa nebezpečných živočíchov a môžu svojím správaním, stavbou tela, obsahom jedovatých látok spôsobiť veľmi, by som povedal, že zlé stavy človeka, až dokonca ho zabiť. Preto 31. 7. 2012 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Táto novela, ktorá bola prijatá za druhej vlády Roberta Fica, keď sa začínala táto vláda, dostala číslo v Zbierke zákonov 242/2012 a prakticky zaoberala sa požiadavkami na chov alebo držbu niektorých druhov nebezpečných zvierat, pričom takýto chov alebo držbu podmienila súhlasom obecného zastupiteľstva, súhlasom obce. Tento súhlas bolo potrebné doložiť na vydanie rozhodnutia o zriadení chovného zariadenia na chov alebo držanie niektorých zvierat, ktoré bolo potrebné, aby bolo vydané orgánom veterinárnej správy. Novela takto prijatá, tohto zákona, však prebrala definíciu druhov a tried nebezpečných zvierat z platnej vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vyhlášky č. 143/2012, avšak iba v triede cicavce. To znamená, iba ak sa chov týkal napríklad držby šeliem, Pandy veľkej a iných cicavcov, iné triedy, ktoré v tejto vyhláške boli, prakticky neboli pojaté do tejto novely zákonov, ktorá bola prijatá ešte v roku 2012.

    Takže cieľom môjho návrhu zákona je rozšíriť právomoc obce, obecného zastupiteľstva udeliť súhlas s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov a to nielen triedy cicavcov, ale všetkých tried tak, ako je to v príslušnej vyhláške uvedené.

    Povinnosť chovateľa alebo osoby, ktorá má v držbe nebezpečného živočícha sa bude vzťahovať aj na platné rozhodnutia o schválení alebo povolení chovu alebo držby takéhoto živočícha, pričom povinnosť dotknutej osoby požiadať obec o súhlas bude stanovená do 30. apríla 2017. Konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona sa dokončí a samozrejme podľa doterajších platných predpisov.

    Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, ako sa k tomu vyjadrilo aj ministerstvo financií, môže mať negatívny sčasti dopad na podnikateľské prostredie, ale vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac sa ešte vyjadrím k rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

    Takže, pán predsedajúci, skončil som. Nech sa páči, nech príde pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil, vlastne ktorý bude nahrádzať spravodajkyňu, ktorá bola určená gestorským výborom.

    Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 139.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jediný pán poslanec, pán poslanec Fecko. Do rozpravy?

  • Áno, ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som povedal, trošku to rozvediem v rozprave, aby ste mohli, kolegyne a kolegovia, reagovať, pretože o tom to má byť, aby sme si tu vykonzultovali, či tento problém, ktorý každý zákon, ktorý sa tu predkladá, lebo tá novela zákona v prvom čítaní, by mal byť nejako rozobratý plénom Národnej rady, či je to problém alebo neni. Ja tvrdím, že tento problém, ktorý idem riešiť, je problém a uvedomili si to aj kolegovia z vládnej strany SMER, ktorí v prvom volebnom období, teda v prvom, v druhom. V prvom, v ktorom ja som ich mohol zažiť ako vládnucu stranu, to znamená v roku 2012, hneď pánom Podmanickým, bol to jeden z prvých ich návrhov zákonov, na ktorého som ja reagoval. A prakticky plejádu svojich návrhov zákonov, ktoré budem, chcem veriť, že v tomto volebnom období predkladať, začínam tak ako v minulom volebnom období, to znamená, reagujem na tento podľa mňa neúplný, na túto neúplnú novelu zákona, ktorá bola prijatá zo strany vládnych vtedy poslancov SMER-u.

    Myslím si, že štát by mal zabezpečovať v prvom rade bezpečnosť svojich občanov. Optimálne by bolo, keby štát veril ľuďom, ľudia verili štátu. To by bolo super, to je asi ideál, ku ktorému každá politická strana alebo politické vedenie, ktoré v tejto republike aj v iných krajinách je, by malo smerovať. Pýtam sa, ak váš sused sa rozhodne chovať krokodíla a vy bývate vedľa neho, aké máte šance, aby ste mu v tom zabránili? Povedzte mi, aké? Žiadne. Keď bude chovať jedovatých hadov v bytovke byt oproti, aké máte šance, aby to nechoval? Žiadne. Je to jeho rozmar, jeho hoby. Áno, beriem, každý sme nejak ladený. Každý máme nejaký svoj životabudič. U mňa je to tiež ornitológia, takže áno, každý niečo máme. Ale musím povedať, pokiaľ začínate ohrozovať bezprostredné okolie, a to nielen tým, že možnože ho stresujete, ale dokonca idete na život a na zdravie, tak to už je veľmi vážne. A som bol veľmi rád, že poslanci vládnej strany SMER zareagovali na levy, pandy, proste triedu cicavcov, že áno, treba to riešiť. Pokiaľ nedá súhlas obec, nemá tam čo robiť, aby sa to tam chovalo.

    Žiaľ, to, čo nám vyčítajú, ako opozičným návrhom, nie ste komplexní, nie ste systémoví. Páni kolegovia, teraz z vládnej koalície, toto je komplexné, systémové? Veď predsa naša vyhláška, ktorú máme v našej republike, my sa nemusíme presviedčať, čo je nebezpečný živočích, vyhláška 143/2012 hovorí, čo Slovenská republika zadefinovala pod nebezpečnými zvieratmi. Tu to máte. Je tam šesť tried živočíchov, ktoré prakticky by mali následne v každých nejakých zákonoch, ktoré sa týkajú nebezpečných zvierat, mali byť úplne komplexne presunuté do týchto noviel, ďalších zákonov, ktoré o nebezpečných zvieratách hovoria. Tu sa stalo to, že ste vytiahli z tých šiestich tried, vytiahli ste triedu cicavce a triedy pavúkovce, paryby, obojživelníky, plazy ste vôbec do tejto novely zákona nedali. Tak sa pýtam, sme komplexní, alebo nie sme komplexní? A ja dvojkoľajnosť nemám rád. Dvojkoľajnosť u mňa nemá zmysel, pretože potom sa to začne, rôzne výnimky, rôzne špekulácie. A myslím si, že občania si to nezaslúžia.

    Nechcem obmedzovať žiadnych a myslím, že touto novelou nebudem obmedzovať žiadne, by som povedal, nejaké možnosti chovu, ale aby boli tam, kde nebudú ohrozovať bezprostredne život našich ľudí a hlavne susedov, ktorí pri danom nejakom chovnom zariadení budú, samozrejme, musieť bývať. Rodinu si nevyberieme, tam sa narodíme, susedov si už vybrať môžme, ale niekedy je to problém. Niekedy je to problém a pokiaľ ste celý život možnože budovali nejaký dom a naňho šetrili a máte tam už nejaké to zázemie, zrazu príde nejaký zbohatlík alebo ten, ktorý, pre ktorého takéto hoby je akože prvoradé, tak viete, akú máte šancu, aby ste to svoje úsilie toho vášho bývania pokojného, nejakým spôsobom pokračovali, alebo vás doslova, že vyštve, a musíte sa vysťahovať.

    Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ chceme robiť dobro a nechceme ďalej nejak tú strunu trpezlivosti našich občanov napínať, mali by sme sa zamyslieť, či táto novela, ktorú predkladám, má politické razenie alebo má obyčajné ľudské razenie. Obyčajné ľudské razenie, ktoré hovorí o tom, že zabezpečme, aby si tí občania mohli povedať cez to obecné zastupiteľstvo, či budú mať alebo nebudú mať takýto chov nebezpečného živočícha umiestnený v danej obci. Samozrejme, keď to bude niekde v extraviláne, ak sa obec uznesie, niekde na nejakých opustených pozemkoch, možno, bude to mimo, nech sa páči, som za. Ja som tiež choval papagáje, neboli síce nebezpečné, musel som sa pýtať susedov, či môžem. Lebo aj ony otravovali krikom. Áno, mal som súhlas dookola všetkých, áno, môžte, pán Fecko, chovať papagáje. Mal som ich 650. Nebolo to ani 10 ani 20, mal som 650 dvadsiatich druhov. Takže prakticky bol som si vedomý, že otravujem okolie. Otravujem okolie svojím koníčkom. A to je o tom, či sa vieš vžiť do, by som povedal, pozície toho tvojho suseda, tvojho blížneho, s ktorým tu máš spolunažívať alebo nespolunažívať. A preto ja hovorím, že pokiaľ chceme tu vytvoriť normálnu funkčnú spravodlivú spoločnosť, mali by sme túto, by som povedal, ja tvrdím, že nedokonalosť pri tejto novele, ktorá bola, hovorím, už raz, tento zákon bol novelou schválený, aby sme ju doplnili úplne, aby všetky triedy, či už plazy, jak som čítal, pavúky, paryby, aby aj ony boli podmienené, ak ich niekto chce chovať, súhlasom samosprávy.

    Apelujem aj na svedomie vtedajších ešte opozičných, teraz vládnych, teda koaličných poslancov, ktorí za môj zákon, lebo ho nemením, novelu zákona, ja ho nemením, to je to isté, čo som dával v minulom volebnom období, akurát meníme časové horizonty účinnosti, respektíve kedy je potrebné nejak dať, dokedy môže dať ten, čo už chová na ten, na tú obec, to povolenie, aby mal, tak apelujem aj na ich svedomie, aby teraz, keď sú pri koaličnej, koaličnom zoskupení, aby si prehodnotili, či ich svedomie bude za alebo proti. Konkrétne vyzývam kolegu Gála, kolegu Bugára, kolegu Hrnčiara, kolegu Šebeja. Pretože od nich som dostal za, tak som zvedavý, ako sa teraz k tejto otázke postavia, lebo nič iné, nič viacej, nič menej, len to, čo som dával, dávam znovu a budem to dávať do nekonečna. Každý polrok. Ja nie som z tých, ktorý keď sa problém nevyrieši, necháme ho tam niekde v kúte, lebo tento problém tu je a bude stále a ja by som bol veľmi rád, aby naši občania pocítili tú silu štátu, že štát ťa chráni.

    Áno, každý by si mal uvedomiť, že ako chce spolunažívať so svojím okolím. A pri tejto príležitosti musím povedať ešte jednu vážnu vec. Hovoril som to aj pri programovom vyhlásení vlády, keď som pani ministerke dával nejaké podnety. Netýka sa to síce nebezpečných, ale je to tiež ako nejaké nebezpečie. Mám podnet. Päťárová rodinná zástavba, to znamená, dom na dome a v strede máte chovateľa holubov. Má päťsto holubov. A vy bývate vedľa neho. Sa pýtam, aký máte pokojný rodinný život, keď vyňdete na ten svoj päťárový, na tú nejakú trojárovú záhradku, dvojárovú záhradku a začnú vám tam nalietavať holuby? V zastavanej zóne, nie niekde na konci obce, v zastavanej zóne a každé vaše prádlo, ktoré vyvesíte, keď periete, každý váš, možnože návšteva vašej záhrady sa končí nejakým tým znečisteným trusom.

    Aj to je veľká podľa mňa nejaká otázka, ktorú by sme mali riešiť, možnože aj v tejto novele zákona, ktorú keď by ste to posunuli do druhého čítania, samozrejme, budem veľmi rád, keď to, akože ešte aj to poriešime. Zatiaľ som to apeloval na ministerstvo už štyri roky, zatiaľ sa to neriešilo vôbec, ale aj to by som chcel teda nejakým spôsobom pripomenúť, že možnože aj takýto spôsob, doslova, že otravovania života svojich susedov, by mal štát nejakým spôsobom riešiť, či už cez tú samosprávu alebo cez ten nejaký iný orgán, ktorý má čo do toho povedať. A myslím si, že zákon a zákony, ktoré my tu prijímame, majú čo povedať do toho. Kto iné? Kto iný, ak nie zákony? Pretože zatiaľ sme sa ešte podľa Desatora Božích prikázaní nenaučili žiť a sa ani nenaučíme, takže musíme tu mať zákony. Že sú nedokonalé? Áno, aj my sme nedokonalí ako ľudia, ale mali by sme sa o tú dokonalosť snažiť, či sa nám to páči alebo nepáči. To je jedno, či ste veriaci, neveriaci, kresťania, katolíci, protestanti, ateisti. Mali by sme sa o tú dokonalosť, každý, nejakým spôsobom pokúšať a hlavne, že by ten váš spôsob života, neišlo na úkor vašich blížnych, aby neišlo na úkor vašich blížnych. Preto bez toho koníčka prežiješ, ale bez toho, že by možnože si mohol ten človek v pohode ísť domov, kľudne, bez nejakého stresu, že mu tu vybehne nejaký krokodíl a doslova ho na ulici zje, tak toto, myslím, že už má trošku vážne grády. A mali by sme sa nad tým zamyslieť, aby sme našich občanov takýmto spôsobom nestresovali.

    Takže, vážení kolegovia a kolegyne, nechcem to ďalej naťahovať. Chcem veriť, že vaše svedomie sa prebudí a urobíme ďalšie gesto k tomu, aby občania v náš štát a v náš zákonodarný zbor začali veriť, začali očisťovať si svoje mienky o ňom, čo my tu robíme, čo my tu stvárame. A chcel by som vás naprieč politickým spektrom poprosiť o potvrdenie postúpenia tejto mojej novely zákona do druhého čítania, aby sme tú komplexnosť zabezpečili, keď už v minulom období to bolo trošku nekomplexné, tak teraz aby sme to zavŕšili.

    Takže budem končiť tak, ako zvyknem: žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia.

    Nech sa páči, pán poslanec Heger.

  • Ďakujem. Pán kolega, musím povedať, že keď som prvýkrát počul teda, že chcete s takouto, s takýmto, novelou alebo s takýmto zákonom prísť do parlamentu, tak sa mi to zdalo také, že úplne marginálne, až som si hovoril, že čo to tu má robiť. Ale počúvajúc vás, a musím povedať, že ste ma presvedčil a že, až som si tak hovoril, že, a obdivujem, že dokážete takú marginálnu vec vytiahnuť, ale v konečnom dôsledku aj obhájiť, že naozaj to má dopad na niektorých ľudí, ktorí môžu byť dotknutí, a ak sú dotknutí, tak potom sú naozaj dosť dotknutí. Takže oceňujem tento váš prístup. Aj to, že tu tak za to bojujete a že naozaj nám sa snažíte vysvetliť, ako je to dôležité. A naozaj to vidím ako takú občiansku nepolitickú tému, ktorá by tu nemala mať problém prejsť, pretože je to veľmi praktická vec. Takže vďaka za to vysvetlenie ako, dostalo ma to.

    Ďakujem.

  • Martin, ja som za tento zákon nezahlasoval už, tuším, trikrát a dúfam, že zaň nehlasujem, teda ja viem, že zaň nezahlasujem znovu, dúfam, že zaň nezahlasuje väčšina tohto pléna, pretože si myslím, že to je jednoducho zlý nápad. Keď má niekto určovať podmienky pre chov zvierat, nech je to veterinárna správa alebo ministerstvo pôdohospodárstva nech povie, na takýchto pavúkov majú byť takéto teráriá, takéto pletivá, takéto dvere, na takýchto hadov majú byť takéto podmienky. A keď sú tie podmienky splnené, tak nech každý chová podľa podmienok, ktoré určil štát alebo daná autorita, ktorá tomu rozumie a ktorá sa v tom vyzná.

    Považujem za nemiestne a niekedy možno až "vyřizovanie" si susedských účtov, aby o rozhodovaní, aby rozhodovalo miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo nejakej obce, kde sú častokrát štyria, piati ľudia, o tom, či niekto môže chovať pavúky alebo hady, ktoré nikomu v tej obci nevadia. A bude to čisto o tom, že toho pavúka a hada proste moja manželka nemá rada. A to by nemalo byť.

    Takže si myslím, že ak treba sprísniť podmienky, nech to spraví štát, nech to spraví veterinárna správa, nech to spraví ministerstvo prostredníctvom vyhlášky a nech sa prísne, nech sa prísne vyžaduje, aby tieto podmienky boli splnené. Ale nie, aby o tom rozhodoval ne, neodborný orgán, ktorým to miestne zastupiteľstvo je.

    A čo sa týka susedského života, pozrite sa, najnešťastnejší človek, keď príde domov, je aj tak premiér Fico. A jakých fajných susedov má?

  • Ďakujem. Ja by som rád podporil kolegu Fecka. Myslím si, že je to úplne jednoduchá novela, ktorá rieši túto problematiku komplexne. Zároveň to nevylučuje to, čo povedal pred, hovorca, pán Poliačik. Áno, ministerstvo to môže upraviť vyhláškou, ale je dobré, ak konečné slovo bude mať obecné zastupiteľstvo, hlavne v malých obciach, lebo veľmi výrazne to môže prispieť k dobrým susedským vzťahom. S tým súhlasím. Osobná skúsenosť.

  • Reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Vážim si to. Pán Poliačik, áno, opakujeme sa. To isté bolo aj v minulom, takže áno, sme na rovnakej vlne. Hovorím, tie podmienky sú tam, v tej vyhláške, aké to má mať rozmery, akej hrúbky pletivo, to všecko tam je. To všecko tam je, ide o ten prvotný vstup, o ten prvotný ľudský vstup do územia, hovorím, o ten prvotný ľudský vstup do územia, aby tá pospolitosť povedala: chcem, alebo nechcem. Veď predsa už teraz máme, tie cicavce už tam máme, či sa nám to páči alebo nepáči. Tie už sú tam.

  • Reakcia z pléna.

  • Tie, áno, ale nedávali ste návrh, aby sme to zrušili. Sú tam. Tam už zastupiteľstvo dáva vyjadrenie, či môžete chovať nejakého, neviem, kojota alebo nejakého tigra doma, viete ako, a momentálne sa to nikomu akože neprieči. Áno, okej, už to platí štvrtý rok. A sa pýtam, prečo by tam nemohli byť hady a nemohli by tam byť krokodíly? Veď to je to isté. To je to isté, vážení. Keď niekto zomrie, tak je to jedno, či ho zožral krokodíl alebo zožral ho lev. Sme tam, kde sme, viete ako.

    A títo ľudia, nebude to milióny, to neni chlebová téma, ale neni to chlebová téma. Aj sa to dotýka možnože aj vás, keď dostanete suseda, ktorý si takéto hobby bude chovať. A potom zistíte, čo tu vlastne vy máte. A môžete sa postaviť na hlavu, nespravíte nič. Bude mať perfektne zabezpečené aj mreže, aj zámky a neviem, aké alarmy tam bude mať, a potom zistíte, že, aha, a niekde možno to išlo a idete sa dotknúť zábradlia na svojej bytovke, idete do bytu a zistíte, že sa dotknete hada. A máte problém. Koľko už to hadov sme našli, že ušli? Nie zo zoologických záhrad. Z chovov, ktoré možno ani sme nevedeli, že niekto niečo také chová.

    A preto chcem vniesť do toho transparentnosť, aby bolo jasné, že v tejto obci chováme tristo aligátorov, dvadsať levov a päťdesiat pytónov. Vybavené. Problém? Tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme veľmi pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, už asi netreba stanovisko, že? Či idete? Áno?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, ja to musím, vážení, zdôvodniť, lebo nehnevajte sa, hoci je to, doslova je to, neni to nejaký marginálny problém proste, ale keď sa do toho dostanete, potom zistíte, že ako ma štát ochraňuje. Štát, ty by si mal byť ten predvídateľ tých sporov medzi ľuďmi, aké môžu vzniknúť. Ty by si mal byť ten predvídavý štát, ktorý chráni ľudí. Keď už sa ti niečo stane, potom už darmo budeš nariekať, že moje decko je mŕtve, moje decko má odkúsanú ruku, vážení. Už to bude darmo. Tak máme proste, budete sa súdiť, áno, ešte 50 rokov sa budete súdiť, aj tak zomriete a nič z toho.

    Takže, vážení, pokiaľ by sme takýmto spôsobom už preventívne pôsobili v území cez samosprávy, myslím si, že by sme tento život ľudí na našom území zjednodušili a urobili, že sú bezpečné, že môžu žiť na Slovensku bezpečne. Takže ja si za týmto budem stáť až do konca môjho pôsobenia v Národnej rade. Takže je iba na vás, ako, čo bude hovoriť vaše svedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 140, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 134.

    Dávam slovo poslankyni Petre Krištúfkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Takže ja premostím z krokodílov na deti. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prečítam dôvodovú správu.

    Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková, Zuzana Šebová a Boris Kollár.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť sumu rodičovského príspevku na rovnakú výšku, ako je suma uhrádzaná za poskytovanú starostlivosť o dieťa podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dôvodom predloženia takejto legislatívnej úpravy je snaha o finančné zrovnoprávnenie rodičovského príspevku, súčasne vo výške 203,20 eura mesačne, s príspevkom na starostlivosť o dieťa, súčasne 280 eur mesačne.

    Rôzna výška príspevkov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov je diskriminačná a nemá žiadnu opodstatnenosť. Sme toho názoru, že každý rodič má nárok na rovnaký príspevok od štátu, či zverí svoje dieťa do troch rokov do starostlivosti v príslušnom súkromnom zariadení, alebo do starostlivosti inej osobe, alebo rodič zostane s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke do troch rokov dieťaťa.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať sociálny vplyv a nebude mať vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jany Nehézovej. Nech sa páči. Jane Nehézovej.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod bodom, tlačou 140. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomu, k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 134 z 30. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do, v rozprave písomne. Otváram týmto, chce, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť v rozprave. Prvá ale požiadala o vystúpenie pani navrhovateľka, pani poslankyňa Krištúfková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu, ktorý podporí rodiny s malými deťmi. V tejto súvislosti sa odvolávam na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda zaviazala podporovať rodinu, a napriek tomu jediným reálnym finančným opatrením pre mladé rodiny malo byť navýšenie materskej o 5 percent. Musím byť veľmi kritická, pretože už po krátkej dobe od prijatia programového vyhlásenia vlády sa ministerstvo práce dištancovalo od tohto deklarovaného zvýšenia materskej. Považujem to za klamstvo nielen na poslancoch koalície a opozície, ale najmä za klamstvo na mladých rodinách. Ministerstvo uprednostnilo valorizáciu dôchodkov pred podporou mladých rodín. Mám za to, že máme dostatok prostriedkov na obe tieto opatrenia, tak isto ako som presvedčená, že by sa našlo na budúci rok 131 mil. eur na zvýšenie rodičovského príspevku.

    Som presvedčená, že minimálne vy, panie poslankyne, ale keď pozerám, vidím, že momentálne vás tu je málo, prítomné v rokovacej sále, určite chápete, že vychovávať dieťa do troch rokov z 203,20 eur mesačne je viac ako náročné. Pripomínam vám v tejto súvislosti, že Štatistický úrad Slovenskej republiky stanovil na rok 2015 hranicu chudoby pre jednočlennú domácnosť vo výške 347 eur. Suma 203,20 eur mesačne predstavuje menej ako 60 % tejto sumy, ktorá je deklarovaná ako hranica chudoby. Nezabúdajte, že viac ako polovica manželstiev na Slovensku sa rozvádza a že máme množstvo osamelých matiek, ktoré vychovávajú jedno alebo viac detí, z ktorých je minimálne jedno vo veku do troch rokov. Suma 280 eur mesačne by významným spôsobom pomohla mladým slovenským rodinám, 203,20 eur je almužna, ktorú predkladá mladým rodinám tento štát. Ak sa pozrieme na túto sumu optikou mladej rodiny, zistíme, že aktuálne vyplácaný rodičovský príspevok neodráža v dostatočnej miere finančné nároky rodiny pri výchove dieťaťa. Táto suma nepokrýva ani základné nároky rodiny pri zabezpečovaní jej základných funkcií a fungovania. Zároveň je absolútne demotivujúca pre mladých ľudí, aby si zakladali rodiny, mali deti a aby sa z tejto sumy vedeli o ne postarať. Navrhujeme preto, aby sa táto suma zvýšila na 280 eur mesačne.

    Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2009 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená suma rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí boli poistencami pred príchodom dieťaťa na svet vo výške 256 eur mesačne, pričom uvedená suma sa mala každoročne valorizovať. V uvedenom období sa táto suma rovnala minimálnej mzde. Je rok 2016 a rodičovský príspevok je naviazaný na životné minimum. Je to o 52,8 eur menej než pred 7 rokmi. Ak by sme pokračovali podľa výpočtu z roku 2009 a rodičovský príspevok by bol naviazaný na minimálnu mzdu a valorizoval by sa, dnes by bol viac ako 350 eur mesačne.

    Dôvodom predloženia takejto legislatívnej úpravy je snaha o finančné zrovnoprávnenie rodičovského príspevku s príspevkom na starostlivosť o dieťa. Súčasný stav vytvára dve kategórie matiek starajúcich sa o deti do troch rokov. Ak matka dá dieťa do súkromného zariadenia, má nárok na príspevok 280 euro. Ale ak sa stará o dieťa doma, poberá 203. Ak berieme do úvahy stále to isté dieťa, prečo dostáva matka iba 203, ale súkromné zariadenie dostane za toto dieťa 280 euro? V našom návrhu argumentujeme, že rôzna výška príspevkov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov je diskriminačná a nemá žiadnu opodstatnenosť. Máme za to, že každý rodič má nárok na rovnaký príspevok od štátu, či zverí svoje dieťa do troch rokov do starostlivosti v príslušnom zariadení alebo zostane s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke do troch rokov.

    Ako isto viete, Slovensko čelí v krátkej budúcnosti demografickej kríze. Dokonca niektorí odborníci hovoria, že Slovensko demograficky umiera. Obyvateľstvo starne a vymiera. Rodí sa málo detí a tento vývoj je nezvratný. Prirodzený prírastok obyvateľov v súčasnosti existuje už len v necelej polovici slovenských okresov. Je preto našou povinnosťou ako zodpovedných politikov čeliť tejto výzve a prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zvrátiť tento stav. Pri prognóze demografie do roku 2035 možno hovoriť o dvoch hlavných trendoch, starnutí a znižovaní počtu obyvateľov, čiže tzv. depopulácii. Starnutie sa pritom týka všetkých okresov a od začiatku deväťdesiatych rokov populácia u nás zostarla o päť a pol roka. Na 100 detí dnes pripadá až 88 seniorov. Výrazne klesá aj pôrodnosť. Až pre dve tretiny Slovenska platí, že na jednu matku v priemere pripadá 1,3 dieťaťa. Slovensko sa postupne stáva jednou z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe. Náš návrh na zvýšenie príspevku na 280 eur mesačne považujeme vzhľadom na stav, v akom sa nachádzajú slovenské rodiny, za okamžite potrebný. Máme za to, že by výška vyplácaného rodičovského príspevku mala byť rozdielna pre občanov, ktorí neprispievajú do sociálneho systému. Ak by prešiel tento náš návrh, tak máme na septembrovú schôdzu pripravenú novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Touto novelou budeme riešiť aj vyplácanie rodičovského príspevku, bude v nej aj možnosť, aby sa každý mladý človek pripoistil po dobu 270 dní. Platil by poistenie vo výške približne 15 eur mesačne a mohol by tak poberať vyšší rodičovský príspevok.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčená, že moje argumenty vás presvedčili a že návrh pomôže mladým rodinám s deťmi do veku troch rokov zvýšiť životnú úroveň a zároveň motiváciu zakladať si rodiny a mať deti. Je to určitá, určite je to jedna z ciest, ako im pomôcť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami päť poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Prvá pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Považujem tento návrh za veľmi dobrý a naozaj si a som presvedčená, že treba zrovnoprávniť teda rodičov, hlavne matky, ktoré sa starajú doma o dieťa, pretože je práca a nie je to ľahká práca a zaslúžia si v podstate, nevidím tiež dôvod, prečo by mal byť tento rozdiel. Chcem povedať, a teraz, a toto sa netýka pani poslankyne Krištúfkovej, ale celého nášho pléna, že nenazývala by som to ani materskou dovolenkou, pretože myslím si, že starať sa o malé deti nie je žiadna dovolenka. Ale toto sa netýka teraz práve tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť prejav pani kolegyne poslankyne, bol veľmi dobrý a veľmi správnym spôsobom, trefným spôsobom charakterizoval podstatu toho, čo sa deje. Ja teda ešte niektoré veci doplním vo svojom vystúpení.

    Chcem zareagovať na tú časť, kedy ste hovorili, že v roku 2009 bol rodičovský príspevok 256 eur. Áno, bolo to tak, chcem ale upozorniť, že pani ministerka Tomanová, ktorá ho v tom čase takto presadila, nezabezpečila žiadne zdroje v rozpočte na jeho vyplácanie, čiže bol to čiste predvolebný ťah. To po prvé. A po druhé, chcem pripomenúť, aby to bolo jasné, tá suma 256 eur sa podľa Tomanovej zákona mala vyplácať len do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa, čiže nie tri roky, ale len vlastne dva, a mala sa týkať len tých matiek, ktoré predtým mali nárok na materskú. To znamená, matka je pol roka na materskej a potom rok a pol, pozor, poberá takýto relatívne štedrý rodičovský príspevok. Potom pri veku dieťaťa od dvoch rokov do troch, čiže ten ďalší, tretí, posledný rok poberania rodičovského príspevku sa táto suma znižovala na 164 eur. Čiže keby sme si to dôsledne prepočítali, tak by sme zistili, že až také veľké terno to zo strany ministerky Tomanovej, respektíve prvej vlády Roberta Fica nebolo. Váš návrh ide niekde úplne ďalej a k tomu sa teda vyjadrím vo svojom vystúpení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie. Ja nerozumiem jednej veci, lebo bez ohľadu na to, či je nikto člen vládnej koalície alebo opozície, nerozumiem tomu, ako môže byť rozdiel, takýto zásadný, v tom, či matka sa stará o svoje dieťa sama doma, alebo ho dá do jaslí? Aký bol vlastne účel toho, že matka, ktorá sa stará doma, dostane 203 eur, a keď niekto dá svoje dieťa do jaslí, tak dostane príspevok 280 eur. Neviem, že vôbec prečo to niekto takto vymyslel. Nerozumiem tomu, zdá sa mi to úplne nelogické.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že sociálne slabším rodinám by skôr pomohlo zvýšenie dostupnosti jasieľ, aby obaja rodičia mohli mať príjem z práce. Hlavným sociálnym problémom mladých matiek je podľa mňa nedostatok možností zamestnať sa. Dámy a páni, tento problém nie je možné vyriešiť rodičovským príspevkom, lebo jeho výška je na tento účel aj tak nedostatočná. Toto je aj odporúčaná politika medzinárodnými inštitúciami ako OECD a Európska komisia.

    Slovensko by malo okrem jasieľ investovať aj do predškolských zariadení pre deti vo veku od troch do piatich rokov. Programové vyhlásenie vlády hovorí o rozširovaní starostlivosti v predškolských zariadeniach. Každému z nás je jasné, že finančné zdroje štátu sú obmedzené a musíme preto určiť priority a nefinancovať dva protichodné ciele. V európskych krajinách, rovnako ako tu u nás dneska v parlamente, prebiehajú diskusie o tom, ako vieme najvhodnejším spôsobom podporovať rodiny s cieľom zvýšiť pôrodnosť a zlepšiť postavenie žien na trhu práce. Mnohé krajiny sa snažia prejsť od konzervatívneho modelu, ktorý dáva peniaze matkám za to, aby zostávali dlho s deťmi doma, smerom k tomu, čo aj ja považujem za modernejší model, to jest model, ktorý pomáha matkám vrátiť sa skôr do práce a podporuje rodiny v starostlivosti o deti. Takže riešenie tohto problému vnímam ako riešenie, ktoré má byť racionálne a určite nie ideologické.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, pani navrhovateľka, ja som pochopila váš návrh a našu takú odvahu ísť do toho, aby sme pomohli dobre, alebo aby sme nechali slobodnú voľbu na matkách a aby v žiadnom prípade taká matka, ktorá zostala, ktorá chce zostať doma s dieťatkom, nebola nijak finančne alebo morálne diskriminovaná za svoje rozhodnutie. Myslím si, že zosúladenie rodiny a práce to je trošku o inom. Myslím si, alebo môžete mi na to odpovedať, že toto ste v tejto chvíli neriešili, pretože ja myslím, že ani jedna žena v pléne, však sme tu matky a chodíme do práce a myslím si, že sme aj išli do práce, aj počas detí možno, aj do troch rokov, nepochybuje o tom, že žena sa má rozhodnúť, keď sa chce rozhodnúť a chce ísť do práce, že treba všetky nástroje prijať v našej krajine na to, aby ona spokojne odišla do práce a zároveň zostala spokojná, že starostlivosť o dieťa je dobrá. Ale myslím si, že v tejto chvíli v návrhu sa riešilo to, aby nejakým spôsobom bola konečne ocenená práca matky, ktorá sa rozhodne starať do troch rokov o dieťa doma sama a mať ho v osobnej starostlivosti.

    Takže nepleťme si dve veci, zosúladenie rodiny a práce a zároveň vlastné rozhodnutie matky. Konečne by sme si mali, mali uvedomiť, že nechajme sa ženy rozhodnúť a v žiadnom prípade ich nijako finančne nediskriminujme za niektoré rozhodnutie, za to, či zostane doma s dieťaťom, alebo pôjde do práce. A ohodnoťme konečne prácu ženy, ktorá sa stará o deti, a hoci to bude mať vplyv na rozpočet, tieto deti nám raz v tomto rozpočte, týmto rozpočtom pomôžu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa nechce reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa predkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, tento návrh, ktorý ste predložili, považujem za veľmi dôležitý a za veľmi vhodný na to, aby sa otvorila diskusia v parlamente o tom, ako má vyzerať politika štátu, pokiaľ ide o podporu rodín, zvlášť rodín mladých s malými deťmi. Ja, ak dovolíte, budem možno vystupovať trošku dlhšie a najskôr v úvode popíšem súčasný stav a popíšem aj pozíciu, ktorú má SaS, a návrhy, ktoré má strana Sloboda a Solidarita.

    Súčasný stav je nasledujúci: Začnem rodičovským príspevkom. Rodiny majú nárok na rodičovský príspevok v zásade vo výške 203 eur 20 centov dnes, pokiaľ majú dieťa vo veku do troch rokov, výnimočne až do šiestich, pokiaľ je dieťa zdravotne postihnuté. Ak ide o dvojičky alebo, nebodaj, trojičky, tak tam je ten rodičovský príspevok o istú sumu vyšší, ale to je len špecifická situácia niekoľko málo rodín. To je prvá vec.

    Druhá, rodiny majú nárok na prídavok na dieťa, teraz neviem, či poviem z hlavy presne, 23 eur a plus-mínus 50 centov na jedno dieťa, v závislosti od počtu detí. Čiže 23,52, tuším, to je dnes, rodičovský príspevok. Pokiaľ je dieťa nezaopatrené, čiže tam nie je rozhodujúci vek, tri roky alebo šesť rokov, ale tento rodičovský príspevok sa poberá v zásade až dovtedy, pokým dieťa nedoštuduje na vysokej škole.

    Ďalšou formou podpory je daňové zvýhodnenie v podobe daňového bonusu, to znamená, rodič platí fakticky nižšie dane. Tu je suma 21 eura 41 alebo 42 centov mesačne na jedno dieťa. Je to spojené s filozofiou prídavku na dieťa, čiže táto daňová výhoda, daňový bonus sa poskytuje, až pokiaľ dieťa nedoštuduje.

    Ďalšou formou podpory je podpora zo systému sociálneho poistenia vo forme materského. Pozor, materské sa poskytuje len tej osobe, ktorá splní pomerne prísne podmienky, pomerne prísne podmienky, ktoré v súčasnosti, podľa toho, ako to prebieha, spĺňa približne polovica rodičov, teda najmä matiek a len ten, zhruba polovica matiek má na tento materský príspevok, materské, nárok. Ten sa poskytuje v zásade tridsaťštyri týždňov, čiže v prepočte je to zhruba osem mesiacov. A poskytuje sa vo výške 70 % predchádzajúceho hrubého príjmu, keď to poviem zjednodušene. Chcem upozorniť, tí, čo nevedia, na materské má nárok matka dieťaťa pred a po narodení dieťaťa po dobu tých ôsmich mesiacov, pokiaľ spĺňa podmienky, je nemocensky poistená, bola nemocensky poistená aspoň 270 dní v predchádzajúcich dvoch rokoch, ale na materské má nárok následne aj otec dieťaťa, ak je nemocensky poistený, ak bol dva roky dozadu poistený aspoň 270 dní s tým, že otec dieťaťa de facto môže ísť na materskú svoju v období, kedy matka skončila materskú, čiže približne vo veku pol roka dieťaťa a môže si tú svoju materskú čerpať v období, pokiaľ dieťa nedosiahne vek tri roky. Otcova materská je v zásade v rozsahu 28 týždňov, to znamená 6 mesiacov, čiže ak obidvaja rodičia pracujú alebo pracovali, tak najskôr si osemmesačnú materskú vo výške 70 % príjmu čerpá matka, po nej, ak má záujem, môže si materskú v rozsahu šiestich mesiacov čerpať otec takisto vo výške 70 % svojho predchádzajúceho príjmu.

    Čiže toto sú tie zásadné základné piliere, na ktorých stojí štátna podpora rodinám. Samozrejme, sú to aj ďalšie špecifickejšie formy pomoci, ako napr. príspevky pri náhradnej starostlivosti, ale tie sa týkajú len špecifických prípadov a nebudem o nich hovoriť.

    Samozrejme aj mladé rodiny častokrát padajú do systému sociálnej siete, sociálnych dávok, pokiaľ rodina nemá takéto príjmy ani príjmy z nejakých pracovných, zárobkových aktivít, spĺňa podmienky v zásade teda v tom, že je tu nízky príjem, atď., tak dostáva ešte určité sumy dávok v hmotnej núdzi, ale to tiež nepovažujem teraz za zásadné v tejto diskusii.

    Diskusia je teda o tom, či rodičovský príspevok vo výške momentálne 203,20 je adekvátny tomu, čo by vlastne rodina potrebovala. Špecifickým problémom sú osamelé matky, ktoré ak majú vyžiť z 203 eur 20 a z prídavku na dieťa 23 eur, ak tie deti sú povedzme dve, tak ten príjem je na úrovni 250 eur mesačne, tá matka nepracuje, čiže nejaké daňové výhody nebudeme riešiť, čiže skutočne spadá do, zrejme do sociálnej siete, kde ešte pár eur pribudne zo sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, ale jednoducho takáto rodina, osamelá matka, jedno, dve, dieťa musia prežiť, musia prežiť oficiálne z príjmu na úrovni niekde okolo 250, 260 eur, a to sa bez pomoci okolia, rodiny, príbuzných, známych jednoducho, jednoducho nedá, to nie je jednoducho možné. Uvedomme si, že nehovoríme o nikom inom, ako o matke, ktorá má malé dieťa, malé dieťa alebo malé deti. Takže to je, tam je to veľmi, veľmi vypuklé.

    No, ale aby som ešte pripomenul, zabudol som povedať, príspevok na starostlivosť o dieťa, ten sa poskytuje takej rodine, kde rodičia pracujú, dieťa je vo veku troch rokov. Dieťa je umiestnené v nejakom zariadení alebo sa oň stará opatrovateľka, tak vtedy vlastne štát vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, prepláca vykázané náklady na tú starostlivosť, čiže poplatok v tom predškolskom zariadení alebo opatrovateľke, do maximálnej výšky 280 eur mesačne. Ak to dieťa je v súkromnom zariadení alebo u opatrovateľky, maxima, a druhá vec, pozor, to ste nepovedali, tak ja to dopĺňam, maximálne 80, len 80 eur, ak to dieťa je v zariadení obecnom, resp. štátnom.

    Čiže, pozor, tá výška, o ktorej ste hovorili, že nie je jednotná, ona v troch bodoch vlastne nie je jednotná. Ešte raz, rodičovský príspevok 203, ak teda zanedbáme, že je vyšší pri dvojičkách. Po druhé, príspevok na starostlivosť o dieťa v súkromnom zariadení, ktorý môže byť do výšky 280, čiže on nemusí byť presne 280, to môže byť aj menej, keby tá škôlka bola lacnejšia. No v praxi je to naozaj tých 280 dnes. A po tretie, je to príspevok na starostlivosť v obecnom zariadení, ktorý je maximálne 80 eur. A to sme, tú nerovnosť sme tu už v posledných dňoch kritizovali, prečo je to takto.

    Pani kolegyňa, vo faktickej poznámke veľmi som s vami súhlasil, potichučky, keď som vás počúval, áno, treba podporovať, treba podporovať rodinný tím, že sa bude budovať viac zariadení pre malé deti škôlok, jasiel a pod., tých miest je nedostatok, tých zariadení je veľmi málo. Súhlasím s vami a my v SaS navrhujeme takú cestu, aby, a pozor teraz, pani kolegyňa, možno nebudete súhlasiť, aby sa ten príspevok na starostlivosť z 280 eur o niečo zvýšil, nie zásadne, možno na 300, možno na 320 eur, ale zároveň, zároveň, a to je dôležité, aby sa poskytoval aj pri deťoch starších ako dva roky. To znamená troj-, štvor-, päťročných, lebo práve tam je jednoznačná potreba toho, aby dieťa bolo v zariadení, keďže vtedy už skutočne matky v drvivej väčšine prípadov pracujú a majú problém s umiestnením dieťaťa. Tých zariadení je málo, súkromné sú drahé. Čiže je potrebné, aby sa ten príspevok na starostlivosť prekonfiguroval v tom zmysle, aby sa poskytoval vo vyššom veku dieťaťa, nielen do troch rokov. A samozrejme, keď sa vrátime k tým obecným zariadeniam, no ony keď teraz vlastne môžu kalkulovať, že teda môžu touto formou dostať od rodičov akože zadarmo 80 eur, tak príliš nenakalkulujú, pretože výsledkom je to, že tie zariadenia vlastne dotujú z rozpočtu obce. A ktorá obec je natoľko bohatá, aby mohla takýmto spôsobom dotovať všetky deti, ktoré by sa do tohto zariadenia rady, teda ktorých by radi rodičia prihlásili.

    Čiže tam to jednoducho nie je dobre nastavené a v tom sa treba zamyslieť. To, že štát investuje desať miliónov ročne do výstavby obecných alebo štátnych škôlok, to je, ako ja hovorím, psovi mucha. Predstavte si, čo už len postavíte za desať miliónov? Nechcem tu sa vracať k pánovi Bašternákovi, čo on dokáže postaviť za desať miliónov, ale je to možno pár bytov v Bonaparte, ale tým naozaj škôlky po celom Slovensku nepostavíte. To je málo. Cesta je podpora napr. súkromných zariadení cez príspevok na starostlivosť. Ja mám malé dieťa, teda dve malé deti a takisto to vnímam na vlastnej koži. Keď chodíte po našom regióne, a ten môj región je región Pezinok, Slovenský Grob, Grinava, tak vidíte, vidíte, ako vám pred očami vyrastajú malé súkromné zariadenia takého skôr komunitného typu, kde majú desať, pätnásť detí, kde si nejaká mladá žena, ktorá si to celé prešla, povedala, že začne poskytovať túto službu vo svojom okolí verejnosti, a vytvárajú takéto malé mikrozariadenia. A ak by ten príspevok na starostlivosť o dieťa, bol trošku štedrejší a poskytovaný aj v tom veku tri, štyri, päť rokov dieťaťa, tak by takéto zariadenia, ktoré aj tak rastú, rástli s ešte väčšou rýchlosťou a nemusí štát stavať vôbec nič. Ľudia si to vyriešia, ten akýsi, prepáčte za pojem, trh vyrieši úplne sám.

    Ono to aj funguje. Viete, ako to funguje? Funguje to napr. tak, že keď tam majú dvojročné dieťa, kde teda je možné čerpať tých 280 eur, tak ten poplatok za dvojročné dieťa je jednoducho 280 eur a poplatok už za trojročné dieťa, ak ten príspevok už nie je, je nižší. Skrátka a dobre, je to, je to trošku zvláštne a trošku pokrivené, ale to prostredie sa správa tak, ako pokrivené sú naše zákony, bohužiaľ. Čiže skúsme to potom niekedy napraviť.

    No a ešte jedna poznámka k tým financiám. To tu nezaznelo a ja to chcem veľmi dôrazne teraz vlastne povedať. Poprosím, rodičovský príspevok 203 eur, prídavok na dieťa 23 eur, daňový bonus 21 eur už tri roky po sebe stagnuje, stojí to na rovnakej výške. Prečo? No preto, lebo legislatívne je to naviazané na potenciálne zvyšovanie životného minima a životné minimum sa už tri roky nezvyšovalo, čiže tieto tri príspevky pre rodiny sú tri roky zafixované na rovnakej výške. A neviem, či viete, ale k 1. 7., teda o dva týždne, by sa malo zvyšovať znovu, každoročne sa takto tento proces odohráva. K 1. 7. by sa malo zvyšovať životné minimum, tým pádom by sa mali tieto tri formy podpory rodín zvyšovať. Lenže, ako to bude? Ak neviete, životné minimum sa znova zvyšovať nebude ani o cent. Čiže z toho vyplýva, že tieto tri formy podpory, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, daňový bonus, sa k 1. januáru 2017 znova nebude zvyšovať ani o jeden jediný cent.

    Chápete to? Viete to vysvetliť mladým rodinám, prečo sa im nezvyšujú tieto dávky, tieto príspevky? Znova sa im to nebude zvyšovať ani o cent. Prepáčte, ale keď sa pozrieme na dôchodcov, keď sa pozrieme na dôchodcov poberajúcich dôchodok, tak dôchodky sa im valorizujú, naposledy to bolo euro 90, veľmi, veľmi mizerne, prakticky skoro nula. Euro 90, čo si o tom pomyslíte? Vláda, vláda opakovane hovorí o tom, že s tou valorizáciou treba niečo urobiť. Dobre. Čiže chystá sa projekt, chystá sa zmena zákona, podľa ktorého sa majú dôchodky zvyšovať najmenej, ak som to dobre zachytil, opravte ma, ak sa mýlim, najmenej o 2 % ročne. Čiže vláda chce vlastne garantovať dôchodcom, aj keď životné minimum nerastie, aj keď inflácia je záporná, vláda chce garantovať dôchodcom rast ich dôchodkov najmenej o 2 % ročne. Čiže pri priemernom dôchodku niečo vyše 400 eur to bude garantovaných najmenej 8 eur a niečo. Takže fajn, vláda sa chce takto venovať a postarať o dôchodcov.

    Dobre. Prosím vás, prestaňme konečne pozitívne zvýhodňovať dôchodcov a poďme pozitívne zvýhodňovať aj mladé rodiny. Ak neprijmete návrh pani poslankyne, alebo iným návrh zo strany opozície, tak poprosím, tlačte na vládu, tlačte na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera a jeho aparát, aby tak ako sa zaujímajú o situáciu dôchodcov, sa zaujímali aj o situáciu mladých rodín a aby došlo zmenou zákona, lebo cez to životné minimum to nedosiahneme, aby došlo zmenou zákona k zvýšeniu tých dávok, ktoré patria mladým rodinám. Čiže nielen to, čo sme si prečítali v programovom vyhlásení, že niekedy o tri roky sa bude zvyšovať materská, ale aby sa zvyšovali tieto príspevky, ktoré sa týkajú prakticky všetkých rodín. Ak sa nič neudeje, tak upozorňujem ešte raz, štvrtý rok po sebe, zostanú tieto formy podpory mladých rodín zafixované na rovnakej úrovni. Tam jednoducho treba ísť do zmeny zákona.

    Prosím vás, ak neprijmete tuto tento návrh, buďte iniciatívni vy ako vláda a navrhnite niečo, urobte niečo. Ja osobne sa veľmi rád pridám aj pomôžem, poradím, ale hlavne ako poslanec budem hlasovať za to, aby vládny návrh o zvýšení rodičovského príspevku o zvýšení prídavkov na deti, o zvýšení materskej, o zvýšení daňového bonusu, aby prijatý bol aj mojím hlasom, respektíve hlasom opozície.

    Finančné dopady, netrúfam si hovoriť presné čísla, naozaj nie. Nechytajte ma, prosím, za slovo, odhadujem. Rodičovský príspevok dnes poberá plus-mínus 150-, 160-tisíc poberateľov, 140, dokonca, 140... Pardon? Takže máme, myslím, presné číslo, 143-tisíc poberateľov. Ak tento návrh by prešiel, tak to bude znamenať plus-mínus necelých tisíc eur ročne na jedného. No keď to teda prenásobíme, dostaneme sumu 131 mil. ročne, ktoré by to stálo. No, 131 mil. ročne je dosť veľká suma, samozrejme. Len zase, keď to porovnám s dôchodcami, na vianočných príspevkoch sa každý rok vyplatí okolo 80 mil. eur. Táto valorizácia, o ktorej som pred chvíľou hovoril, že teda bude garantovaná valorizácia o tých 8 až 9 eur dôchodku zmenou zákona, tak to vlastne znamená, že dôchodcom sa garantovane pridá okolo 100 eur, okolo 100 eur za rok takto zmenou zákona. Keď to prepočítate, teraz neviem, či sa to bude týkať aj invalidných dôchodcov a ako, ale starobných je vyše milióna. Keď ste počúvali včera pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak ten to hovoril. Čiže to je suma okolo 110, možno sa mýlim, miliónov, ktoré pôjdu na zvyšovanie dôchodku, hoci by podľa platnej legislatívy nemuseli ísť, ale pôjdu, hej. Čiže to je porovnateľná suma, o ktorej hovoríme tu pri návrhu pani poslankyne na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur.

    Ďalej chcem upozorniť na ešte jednu pikantériu, ktorú si nájdete, keď si pozriete spätne včera účtovnú závierku Sociálnej poisťovne. Fond nemocenského poistenia, na ktorý sa skladáme pod nemocenskými odvodmi a z ktorého sa vypláca materská najmä, tam je prebytok 120 mil. eur, 120 mil. eur je prebytok na nemocenskom poistení, ktorý by mal ísť formou materskej napríklad, teda najmä materskej mladým rodinám, ale nejde. Ide to na dôchodky, ide to na dôchodky jednoducho. My sa tu tvárime, že tu máme nejaké fondy, ale to ide na dôchodky. Tam je vlastne suma 120 mil., ktorá sa dnes presúva na dôchodky. Opakujem, ja nechcem závidieť dôchodcom 400-eurové dôchodky alebo 300-eurové, ani náhodou. Ale ak tu je niekto poškodený naším sociálnym systémom, tak sú to mladé rodiny. Tam je zdroj 120 miliónov. Keby to nešlo na dôchodky, menšie dotácie štátu, môže sa to presunúť na rodičovské príspevky. Čiže aj keď mi to trochu vŕtalo v hlave, budem úprimný, pani kolegyňa, že odkiaľ na to zobrať peniaze, keď to porovnávam s tým, ako to chce vláda urobiť niekde inde, keď to porovnávam s tým, aké sú zdroje v Sociálnej poisťovni, tak vidím, že tie zdroje jednoducho sú a netreba tento návrh odbiť tým, že na to nie sú peniaze. Sú na to peniaze, sú na to peniaze.

    Ešte jeden argument, veď sme tu mali pána ministra Kažimíra pred dvoma dňami, ktorý hrdo rozprával o tom, ako je štátny rozpočet v dobrej kondícii, ako sa lepšie vyberajú dane, napríklad dépeháčka, ako sa lepšie vyberá, pravda, pán Bašternák, ten si tú dépeháčku vie dobre vybrať, a akým spôsobom štátny rozpočet nabral na sile. Čiže je to otázka, v konečnom dôsledku je toto všetko otázka priorít. Tak si teda povedzme otvorene, je skutočne prioritou tejto vlády podpora mladých rodín? Ak si dobre spomínam, tak napríklad strana SIEŤ to mala vo svojom programe ako nosný pilier svojej politiky, že chce podporovať mladé rodiny. Je tu, prosím, niekto zo strany SIEŤ? No bola tu pani predsedníčka výboru, pardon.

  • Reakcie z pléna.

  • Ach, áno, pán podpredseda, takže, pán podpredseda, obraciam sa konkrétne na vás, určite si dobre pamätáte, je to krátka história troch mesiacov dozadu, vo vašom programe veľký pilier vašej politiky bola podpora mladých rodín. Mali ste to dokonale prepracované, ja som si to čítal s úžasom a v duchu som si hovoril: skvelé, táto strana, keď bude vo vláde, tak mladé rodiny sa nemajú čoho báť.

    Čiže apelujem napríklad a najmä na vás, zamyslite sa, prosím, zodpovedne nad týmto návrhom. Dobre, ste koalícia, koaličná rada možno nepustí, opozičné návrhy sa predsa odmietajú, ale ak sa tak stane, ak tento návrh odmietnete, prídete, prosím, s vaším návrhom, presaďte, presaďte to v rámci vášho programu. Rodičovské príspevky, ale aj ďalšie príspevky určené na podporu rodín sa jednoducho musia zvýšiť a nepozerajme na to, či to bude 100 miliónov, 130 miliónov alebo 30 miliónov. Tieto rodiny dnes štyri roky tieto príspevky zvýšené nemali a bude veľmi správne a veľmi spravodlivé, ak sa na to, ak nie podporou tohto návrhu, ale optikou vládnej koalície pozriete.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, končím možnosť sa prihlásiť do faktickým poznámok.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak ako ste, pán kolega, povedali vo svojom vystúpení, všetko je otázka priorít, presne tak. Aj v predchádzajúcom volebnom období vládna strana síce dala krásny odstavček o podpore mladých rodín a za celé štyri roky sme sa nedočkali veľkých riešení, alebo riešení, ktoré by naozaj naše mladé rodiny pozdvihli. Pritom na každej konferencii, ktorá sa týka chudoby, sa hovorí o tom, že najohrozenejšou skupinou sú práve mladé rodiny s malými deťmi alebo mnohodetné rodiny. Najohrozenejšie skupiny. Tunak máme pred sebou návrh, ktorý situáciu, ktorá tri roky nebola riešená vládnou stranou alebo teraz už koalíciou, ale teda štyri roky vládnou stranou nejakým spôsobom. Tak hovorím, je to ambiciózny návrh, ktorý tu dáva, že to navýšenie je veľké, ale podľa mňa tie rodiny si to naozaj zaslúžia.

    Som za zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Myslím, že to pani poslankyňa Németh hovorila. Áno, som za to aj ja, ale nevidím dôvod, prečo by sme mali uprednostňovať jednu formu pred druhou. Ak sa žena chce rozhodnúť starať sa o deti, neviem, prečo by mala byť ukrátená na príspevkoch od štátu? Naozaj buďme spravodliví. Nedávno sme tu, predtým sme predkladali návrh, ktorý sa snažil odstrániť diskriminovanú skupinu dôchodcov. Teraz máme diskriminovanú skupinu, veľkú skupinu mladých rodín, ktoré nám vychovávajú občanov, ktorí budú platiť dane. Budú čistí poskytovatelia daní pre Slovenskú republiku. Takže dajme si naozaj záležať pri tom hlasovaní. Vravím, je to ambiciózny dôvod, ale aj tie nápady, ktoré hovoril pán poslanec Mihál, perfektný nápad. Poďme v podobnom duchu, ako zvyšujeme dôchodky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel sa pridať k pánovi poslancovi Mihálovi. Ďakujem za jeho rozpravu, lebo bola naozaj obšírna a bola odborná. A ja takisto chcem potvrdiť jeden taký úzus, ktorý vlastne, ani nie úzus, ale taká predstava spoločnosti je, že najohrozenejší sú naozaj iba dôchodcovia. Ale nie je to pravdou. Najohrozenejšie sú mladé rodiny, hlavne matky s deťmi a týmto by sme mali pomáhať. Samozrejme, všetci dobre vieme, prečo sa pomáha hlavne dôchodcom a prečo strana SMER hlavne dáva rôzne vianočné príplatky a vianočné doplatky, prečo zvyšuje hlavne dôchodcom, lebo sú to hlavne ich voliči. Ale skutočne, tento národ nebude mať budúcnosť, pokiaľ nebude mať deti. A pokiaľ sa nebudeme starať o rodiny a o deti, no tak nemáme budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pred chvíľkou ste so mnou súhlasili, pán poslanec Mihál, tak si myslím, že aj teraz budete so mnou súhlasiť v tom, že Slovensko má relatívne vysoký podiel výdavkov na hotovostné dávky pre rodiny. A je to percentuálne 1,5 % HDP. Ale súčasne máme veľmi nízke výdavky na služby starostlivosti o deti. A je to približne len 0,5 % HDP.

    Podpora rodín výlučne hotovostnými dávkami nevedie k vyššej pôrodnosti. Kým krajiny s týmto modelom podpory majú nízku fertilitu, 1,3 až 1,4 narodených detí na jednu ženu, krajiny s dostupnými službami majú oveľa vyššiu pôrodnosť, je to 1,8 až 2 deti na jednu ženu.

    Ak by sme chceli dosiahnuť úroveň týchto krajín, tak by sme museli práve zvýšiť výdavky na služby starostlivosti o deti. Dnes sa nám podľa odhadov do materských škôl nedostane okolo 10-tisíc detí ročne. Na Slovensku chodí do materskej školy 70 % detí, v západnej Európe viac ako 90 % detí, čiže takmer všetky deti. Táto politika pritom nie je samoúčelná. Z analýz OECD jasne vyplýva, že predškolská výchova zlepšuje študijné výsledky detí v neskoršom štúdiu a pomáha integrovať deti aj zo sociálne znevýhodnených rodín. A práve preto, keď tu hovoríme o prioritách, tak práve preto prioritou v programovom vyhlásení vlády je rozširovať starostlivosť v predškolských zariadeniach.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Mám pocit, že stále sa tu nejakým spôsobom to gro debaty alebo toho návrhu prekláňa na školské zariadenia, na deti, ktoré sú po troch rokoch. Stále sa tu bavíme o rodinách, ktoré majú dieťa do troch rokov. To znamená, sú to rodiny, kde absentuje jeden plat rodiča. V prípade, že matka je slobodná, žije z 203 euro. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť poslankýň? Každopádne obehnem každú z vás a opýtam sa, či by dokázala vyžiť z 203 euro na mesiac so svojím dieťaťom. Ja nie. Pretože keby som zaplatila nájom, už nemám čo jesť. Takýto je stav a neprekláňajme to na materské, neprekláňajme to na žiaden iný príspevok. Neodkláňajme sa od témy, ostaňme pri téme rodičovského príspevku, ktorý poberajú matky po dobratí materskej dovolenky, ktorá je 34 týždňov, a tento príspevok je do troch rokov. Nechajme tie matky, nech môžu byť s tým dieťaťom doma, nech mu môžu dať základ výchovy. Myslím si, že tie matky si to zaslúžia. A odkláňa sa to akýmkoľvek iným smerom. Neriešme škôlky, riešme, ako tie ženy prežijú s tými deťmi. Či sú samé ako slobodné, alebo či tam absentuje plat. Tie mladé rodiny sú zadlžené, majú hypotéky a nemajú z čoho žiť. Žijeme tu už naozaj, tie rodiny žijú v chudobe. Slovo chudoba, opakujme si ho, je tu slovo chudoba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega Mihál. V programovom vyhlásení vlády sa o rodinnej politike jednalo iba v stati v sociálnej politike, v časti sociálnej politiky. A to je kapitálny rozdiel sociálna politika a rodinná politika, ale evidentne niekto nevidí v tom rozdiel, vláda v tom nevidí rozdiel. Podporovať mladé rodiny by malo byť prioritou. A vtedy sa nájdu aj peniaze, lebo ja som presvedčená, že peniaze sú a veľmi je potrebné aby práve mladé rodiny, tak ako som si obhajovala ráno dôchodcov, tak si budem obhajovať mladé rodiny, lebo je veľmi potrebné, aby práve mladé rodiny dostali podporu od štátu.

    Naozaj si tu pletieme dve témy. Zosúladenie rodiny a práce, nikto s tým nemá problém. Prosím vás, teraz sa jedná o to, aby rodina nestrádala v čase, keď jeden z partnerov, z manželov sa zostane starať o dieťa, zvyčajne je to teda a minimálne v tých prvých mesiacoch života matka, a vtedy rodina naozaj finančne stráda. Vo Francúzsku nastavili toľko nástrojov pre rodiny, pre matky, že naozaj sa zvýšil index plodnosti. Myslím si, že až na 2,1. Ale, prosím vás pekne, matka, žena, rodič, otec môžu sa rozhodnúť úplne slobodne, ktorý nástroj si vyberú, a každý tento nástroj je rovnako finančne ohodnotený. Je úplne jedno, či matka ide skôr do práce alebo zostane doma. Toto je pre nás strašne dôležité, aby sme nechali slobodnú voľbu matke, rodičom, ak to takto chcete, aby sme nehovorili iba o mamách, ale jednoducho rodičovský príspevok je veľmi nízky. Podporujme mladé rodiny a majme to ako prioritu, toto by mala byť priorita vlády.

  • Ďakujem pekne. Neodkloním sa od témy, ale trošku ju rozšírim, s dovolením. Vzhľadom na to, že reagujem teda na vystúpenie Joža Mihála, ktoré bolo teda jedno z tých jeho bravúrnych z viacerých pohľadov, chcem zvýrazniť to, ako vlády Roberta Fica pristupujú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tak, tak v roku 2012 prijali reformu, ktorá znížila rast dôchodkov dlhodobo. Tým pádom sa zvýšila udržateľnosť našich verejných financií, dlhodobá, a tým pádom mohli viac rozdávať. Niekoľko rokov rozdávali, minulý rok 737 mil. eur bolo vybraných navyše a tie sa rozdali. No, a nakoniec sa znova zvýšia dôchodcom tie dôchodky a budeme mať späť neudržateľné verejné financie a rozdané peniaze. Pozor na to!

    Ďalší príznak toho nestarania sa o dlhodobé verejné financie a o dlhodobé perspektívy Slovenska je to, že naozaj to, čo tu hovoril Jožo Mihál, štyri roky sa nezvyšovala podpora rodín s deťmi. A presne, ako tu aj ďalší hovorili, bude to chýbať. V demografii to bude chýbať. A ten dôvod je jednoducho ten, že to budú deti, ktoré budú zaujímavé z hľadiska verejných financií až po voľbách. Preto sa nepodporujú.

    A tretí bod je ešte tá výstavba škôlok. Naozaj, tam je tiež pekne vidno, ako tá vláda uvažuje. Nie je to systémové opatrenie. Sem-tam sa nejaká škôlka postaví. Dajme ľuďom s deťmi viac peňazí a tie škôlky za nimi prídu.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ja ďakujem všetkým za konštruktívnu diskusiu, ktorá je svedectvom toho, že veľa poslancov v tejto sále, veľa poslankýň v tejto sále má úprimný záujem o postavenie rodín našej spoločnosti, mladých rodín. Má úprimný záujem, aby sa rodinám pomohlo, či je to budovaním predškolských zariadení, či je to podporou možno súkromných predškolských zariadení. Ale súhlasím s pani predkladateľkou, v tejto diskusii sa sústreďme najmä na postavenie rodín s malými deťmi, kde nie je už materská, kde je matka s dieťaťom jednoducho doma, príjem chýba, matka sa rozhodla starať o dieťa, tak u nás uvažuje veľmi veľa rodín. A mnohé rodiny si skrátka nemôžu dovoliť uvažovať, jednoducho musia dokázať prežiť, prežiť pri takto nízkej podpore, kde, teda znova zdôrazňujem, už štvrtý rok po sebe výška týchto príspevkov stagnuje. Nemení sa, nemení sa. Je to hanba, akým spôsobom sa pristupuje zo strany vlády k mladým rodinám.

    Takže vyzývam znova aj v tejto svojej faktickej poznámke poslancov, všetkých stopäťdesiatich, aby zahlasovali za túto novelu. Ak tak koaliční poslanci neurobia, pretože koaličná zmluva ich nepustí, tak ich poprosím, aby v rámci svojej vládnej kompetencie tlačili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby urýchlene oni prišli s legislatívnou iniciatívou a aby sa rodičovské príspevky zvýšili, zvýšili sa aj prídavky na deti. Ak sa tak nestane, od 1. januára 2017 naďalej bude rodičovský príspevok na výške smiešnych 203 eur 20 centov. Z toho sa skutočne v prípadoch mnohých rodín vyžiť a vychovávať zodpovedne deti nedá.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, skutočnosť je taká, že najohrozenejšia skupina sú matky s deťmi, nie dôchodcovia. Keď sa tvárime, že nás sa to netýka, nás tuná určite nie, lebo každý tuná máme krásny trojtisíceurový plat. Zo sto sobášov sa 40 rozvedie. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo 10 % matiek, slobodných matiek. Viete, koľko ich je dnes? Skoro 40 %, 37 alebo 38 percent. A keď toto všetko spočítate, tak zistíte, že je tunak obrovské množstvo matiek s deťmi, ktoré nemajú support a podporu od otca, od partnera. Väčšinou to býva tak, že ten človek ani neplatí výživné a tá matka sa nemôže domôcť peňazí. Môže chodiť po súdoch, a než nejakým spôsobom súdy zareagujú, než ho vypátrajú, nakoniec ten človek zase nemá peniaze a nemá z čoho platiť. Tá matka z toho nemá nič, ani keď je ten jej bývalý partner v base. Nič.

    Potom, ako to vyzerá? Potom žijú naozaj z 200 eur. Ja si to neviem predstaviť. Keď tento štát má fungovať, keď máme ako národ mať budúcnosť, no tak ho musíme mať v deťoch. Zbytočne sa tu budeme baviť o školstve, keď nebudeme mať pre koho to školstvo jedného dňa robiť, 1,3 je priemer dnes, pokiaľ nebudeme mať 2,2, tak ako národ vymierame.

    Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že na nás už nebude mať kto robiť. Kto nám zaplatí dôchodky? Kto podrží tento sociálny systém, keď nebudeme mať deti? Zbytočne budeme mať diaľnicu do Košíc, keď nebudeme mať deti, keď nebude mať, kto na nás neskôr robiť. Tak tá cesto do tých Košíc, tá diaľnica nám bude úplne na dve veci: na houby a na nič.

    Môžete mi tunak odvracať pozornosť tým, že toto neni koncepčné, začnime škôlkami, potom si ďalší môže z vládnej koalície vymyslieť inú průpovídku ako odvrátiť tú pozornosť na tieto matky s deťmi. Ale s niečím začať musíme. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. A my ju chceme urobiť. Pán Mihál tu hneď našiel prvé financie, odkiaľ by sa toto dalo financovať. Ale ja vám poviem jednu vec. Pán Fico je kúzelník, eskamotér, on dokáže nevídané veci, keď chce. On takéto peniaze, čo by sme mohli podporiť tieto rodiny, on nájde pre Širokého. Tieto peniaze, naše peniaze nájde pre Širokého, oddlží jeho firmu, a to sú presne tie peniaze, ktoré by sme mohli dať matkám s týmito deťmi. Ale my oddlžíme Širokého. Tak keď dokáže premiér Fico vyčarovať peniaze pre Širokého, pre kamoša, tak si myslím, že je našou psou povinnosť, aby sme našli peniaze pre tie deti.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Od svojho prvého momentu pobytu v parlamente som vždy tvrdil, že ľudia sú si rovní z ústavy. Preto som napríklad roky oponoval nerovnomernému financovaniu cirkevných, súkromných a štátnych škôl, pretože som sa domnieval, že či sa Jožinko naučí abecedu a kráť v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej škole, je to jedno, je občanom Slovenskej republiky a ako taký má nárok na rovnaký prístup.

    Toto je presne to isté. Z hľadiska rovnosti pred ústavou malého Jožinka, dvojročného, je absolútne primerané a spravodlivé, aby bol štátu hoden rovnakú sumu. Jeho matka sa slobodne môže rozhodnúť, či bude možno skromnejšie žiť len z mužovho platu a z týchto peňazí a vychovávať svoje dieťa. Netreba byť sociálny inžinier, ako sa tu predo mnou vyskytla rada, že modernejšie je dať ho do jaslí. To je vec rozhodnutia. Modernosť nie je garancia. A naopak, matka, ktorá ide do práce, iste niečo zarobí a doplatí rozdiel k drahším jasliam, lebo za 280 veľmi ťažko zoženieš jasle, ale je to opäť slobodné rozhodnutie. Záverom toho celého je to, že ten dvaapolročný či dvojročný Jožinko nám musí byť, keďže je rovnaký ako ten druhý, hoden presne tie isté peniaze. A ak existuje nerovnosť dvoch Jožinkov rovnakého veku občanov Slovenskej republiky, je to podľa mňa predovšetkým protiústavné a aj nemorálne.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegovi Kollárovi, že sa zasadil o túto tému. A ďakujem mu aj za to, že spomenul, že jeden z dôvodov, pre ktoré nefunguje podpora matiek opustených otcami ich detí, je to, že nefungujú súdy. My máme dostatočne právne predpisy, aby sme donútili rodičov alebo otcov na to, aby platili, ale nemáme súdy, ktoré by tieto zákony uplatnili. Tiež ďakujem pánovi Kollárovi za to, že spomenul prípady, kedy mala zasiahnuť prokuratúra na to, aby peniaze z nás všetkých nešli súkromnej osobe.

    Ďakujem.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Pčolinský.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, nestojím tu preto, že moja kolegyňa predkladá návrh zákona a že musím ju teraz nejako podporiť alebo takto nejak. Stojím tu preto, lebo ja som sa už viackrát vyjadroval na tému podpory mladých rodín a tému podpory matiek a aj počas kampane sme sa veľakrát stretli práve s mamičkami. To boli také kočíkové gangy, kde sme ich stretli, päť, šesť na ulici. To sme rozdávali volebné noviny. My sme ich volali kočíkové gangy. A bavili sme sa s tými mamičkami, ako sa im žije, akú majú situáciu, čo by im pomohlo a čo ich najviac trápi. Všetky do jednej tvrdia, že rodičovský príspevok je výsmech.

    Áno, ja už som tu počul argumenty, že matka mala by už čím skôr pracovať a takéto matky podporujme a tak ďalej a tak ďalej. No, ale predstavte si, páni poslanci a pani poslankyne, že existujú aj matky, ktoré napríklad chcú byť s dieťaťom doma, chcú sa mu venovať, chcú sa o neho starať, chcú ho vychovávať, chcú ho niečo naučiť a chcú si to dieťa užiť. Pretože kedy si to dieťa užijete? Keď bude mať 15, 20, keď zdrhne z domu? Utečie, lebo chce sa osamostatniť? Alebo keď to dieťa je malé?

    Ja by som sa spýtal tuná kolegýň poslankýň, ktorý je najkrajší vek dieťaťa pre matku? Od dvoch rokov, že? Keď už pekne chodí, už bľaboce, už keď sa snaží nejak nadviazať komunikáciu. Síce môj Šimon zatiaľ na všetko, že e-eh, e-eh, keď niečo chce, ale veľmi pekne vie povedať ne-ne-ne-ne, keď niečo nechce. To je najkrajší vek dieťaťa, zhruba od roka a pol do tých štyroch rokoch si to dieťa najviac užijete.

    Samozrejme, je mnohým známe, že práve to je vek, kedy dieťa najviac vníma a najviac sa učí, dieťa opakuje. A vy tu poniektorí tvrdíte, že práve v tomto veku nech matka nechá svoje dieťa niekde v škôlke, resp. v jasliach alebo nejakú opatrovateľku nech si zaplatí a nech ide robiť. A kedy si tá matka má užiť to dieťa?

    Ja ako otec by som rád bol doma so svojím synom a namiesto toho, aby by som tuná počúval takéto nezmysly. Nezmysly v zmysle: veď podporme škôlky, podporme jasle a matky nech odložia svoje deti a nech idú pracovať. A ešte raz sa pýtam, čo s matkami, ktoré chcú byť doma s tými deťmi a chcú sa im venovať? To mi niekto odpovie na to?

    Myslíte si, že tých 203 euro...? Áno, máme, mali sme sociálnu vládu. Teraz sa trošku do vás obujem, kolegovia koaliční, mali sme sociálnu vládu, ktorá sa starala o koho? Starala sa primárne o dôchodcov, voličská skupina, voličský cieľ váš. Ale čo ľudia v produktívnom veku? Na tých sa peniaze nenašli. Čiže vyhodili sme koľko na tie sociálne balíčky? Koľko to bolo, prosím vás? Miliarda, či koľko to bolo? A komu pomohli? Študentom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, netelefonujte v rokovacej sále!

  • Študentom a dôchodcom. Ako tieto sociálne balíčky, prosím vás, pomohli matkám? No nijako. A teraz poďme trošku počítať: 203 euro rodičovský príspevok. Páni poslanci, pani poslankyne, koľko stoja plienky? Vie niekto? Také pampersy, koľko stoja? Sedemnásť, 18, 19 euro. Koľko vydržia? No, môjmu Šimonovi desať dní. Koľko potrebujem? No, zhruba 50, 55 euro len na plienky. Koľko stojí Beba? Pre tých, čo nevedia, čo je Beba, to je náhrada mlieka obsahujúca vitamíny, minerály a tak ďalej, ktoré dieťa potrebuje. Koľko stojí Beba? Trinásť, 14 euro. No, môj Šimon akože vyslope dve deci len tak fúkne, hej. Normálne mlieko ešte veľmi mu nechceme dávať.

    Čiže teraz sa pýtam, z 203 euro cez 50 euro plienky, 50 euro Beba mesačne, nepočítam vlhčené utierky, sme niekde na 120-tich euro mesačne plus-mínus len na prebaľovanie a na nejaké mlieko. Nehovorím o inej strave. Dvestotri euro. Koľko nám ostalo? Osemdesiat euro. Z 80 euro, čo dáte ešte dieťaťu? Potrebujete mu kúpiť oblečenie. Ja neviem, či niektorí viete, ale také deti aj rastú. To, čo mu dáte dnes, o mesiac, dva mesiace už mu je malé. Potrebujete mu kupovať oblečenie. Myslíte si, že oblečenie stojí dve eurá alebo tri eurá? Čiže, vážení, 203 euro dnes, to sú len náklady na to, aby to dieťa vôbec prežilo. A teraz sa pýtam, kde je tá matka? Z čoho matka má zaplatiť nájom? Z čoho má matka jesť? Z čoho matka si má kúpiť nejakú kozmetiku alebo hygienické potreby? Čiže, prosím vás, je tu niekto, kto mi bude tvrdiť, že zvýšením rodičovského príspevku sa nevyrieši situácia matiek? A čím? Tým, že vybavíme nejaké ďalšie jasle? Čiže ešte raz, 203 euro dnes je smiešna suma, ktorá pokryje maximálne náklady na to dieťa. Pýtam sa, kde je matka? Si predstavte, že existujú aj matky, ktoré sú slobodné alebo rozvedené a náhodou už nemajú nejakých rodičov, na ktorých by sa mohli obrátiť. Z 203 euro majú zaplatiť nájom, majú zaplatiť stravu a to dieťa. Dá sa to podľa vás? Áno, máme ministra, ktorý tvrdil, že zo 60 euro si dokáže predstaviť fungovať. Ja sa pýtam, máme tu matku, dvihnite ruky, len jedna, ktorá mi bude tvrdiť, že z 203 euro je schopná sama fungovať s dieťaťom bez podpory kohokoľvek, je tu nejaká taká? No nie. No to je divné.

    Čiže ešte raz, zvýšenie rodičovského príspevku na 280 euro nevyrieši tento problém, samozrejme. Aj tých 280 euro je málo. Ale ja sa pýtam, je mi jasné, že nemôžme teraz zdvojnásobniť, zdvihnúť príspevky, nemôžme zdvihnúť platy. Zase nemáme čarovný prútik. Ale, prosím vás, páni z vládnej koalície, máme peniaze na rôzne hovädiny, rôzne nezmyselné projekty, rôzne informačné systémy, ideme nahrádzať pomaly Google, ideme nahrádzať dopravné info. Na toto peniaze máme. Máme peniaze, ako povedal kolega Kollár, na záchranu Širokého Váhostavu. Odrbal celý národ, pardon, odrbal celý národ, okradol živnostníkov, okradol stavebné firmy, ale 100 miliónov euro ste našli. A prečo zrazu je problém nájsť peniaze pre matky?! Vysvetlite mi prečo? To je tak ťažké sa postarať o vlastných ľudí? Už tu bolo spomínané, aká je hranica chudoby, určená. Dvestotri euro je ďaleko pod hranicou chudoby.

    Čiže ešte raz vám vyzývam, ak ste sociálni, ako to máte niektorí v názve, ak robíte pre ľudí, ak ste mali skvelé programy na podporu mladých rodín, tak skúste sa trošku zamyslieť nad tým, či budete hľadať dôvody, ako sa nedá, alebo budete hľadať možnosti, ako sa dá? Prosím vás preto, aby ste podporili tento návrh zákona. Viem, že je to záťaž na štátny rozpočet, ale som presvedčený, že ak sa chce, tak sa dá. Posuňme ho do druhého čítania. Kľudne sa bavme o pozmeňovacích návrhoch v druhom čítaní a pripravme ho tak, aby boli spokojní aj koaliční, aj opoziční, ale najmä, aby boli spokojné matky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme o jedenástej alebo o pár minút hlasovať a potom budeme pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie, vážené dámy, za chvíľočku budeme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním o niektorých bodoch, prerokovaných bodoch programu. Dovoľte mi ešte predtým privítať žiakov zo Základnej školy v Dubovej. Buďte vítaní v Národnej rade!

  • Ešte pred hlasovaním s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Dubačová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcela by som dať procedurálny návrh, aby sa preložilo hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Národnej rady Viery Dubačovej, Ota Žarnaya, Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, aby sa dalo hlasovať na budúci týždeň o novele tohto zákona.

  • Je s tým súhlas všeobecný? Áno.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bernaťák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na návrh štyroch poslaneckých klubov, a to Slovenskej národnej strany, SMER-u – SD, MOST-u – HÍD a SME RODINA – Boris Kollár v zmysle § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku predkladáme návrh, aby Národná rada vypustila schválený bod z tejto schôdze, a to bod č. 29, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 106, druhé čítanie. S tým teda, aby tento návrh, respektíve bod bol zaradený na septembrovú schôdzu. Návrh odôvodňujeme tým, že ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o tomto bode programu, pričom za prerušenie hlasovali všetci prítomní členovia ústavnoprávneho výboru, vrátane navrhovateľa. Včera rovnako gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prosím vás, zapnite ešte raz mikrofón pánovi poslancovi Bernaťákovi.

  • Čiže včera rovnako aj gestorský výbor prerušil rokovanie o tomto bode programu. Za prerušenie hlasovali tiež všetci prítomní členovia gestorského výboru. Dôvodom je aj to, že my, koaliční poslanci, chceme spolu s predkladateľmi, respektíve opozíciou nájsť zhodu a prienik v tom, ako spresníme a zadefinujeme demokratický charakter politických strán, aby návrh, respektíve pozmeňujúce návrhy prešli a boli akceptované koalíciou aj opozíciou. A tak isto je tu ešte jeden procesný problém, ale myslím si, že toto odôvodnenie stačí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať či je všeobecný súhlas.

  • Pozitívne reakcie z pléna.

  • Áno. Dobre. Takže budeme potom o tomto návrhu rokovať niekedy na septembrovej schôdzi na základe tejto dohody.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme tu hlasovania o dvoch zákonoch, ktoré sme prerokovali. Teraz prosím pána poslanca Jozefa Mihála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Jurinovej, Gaborčákovej, Petruchovej a Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 138.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Petruchovej a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 138.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám sto chutí požiadať Národnú radu o hlasovanie o odvolaní ministra Kaliňáka, ale dobre, v súlade s rokovacím poriadkom vás informujem, že v rozprave k návrhu zákona vystúpili pani poslankyňa Jurinová, Verešová, Gaborčáková ako predkladateľky a ja ako spravodajca mimo spravodajskej informácie. A poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 62, proti 3, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Preto pristúpime k hlasovaniu o bode 19 z programu, a je to prvé čítanie o návrhu poslanca Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 139. Dávam slovo pánovi poslancovi Pčolinskému, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 139.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 písm. 3 ods. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 25, proti 24, zdržalo sa 88 poslancov.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, dnes rokujeme do 13. 00 hodiny. Budúci týždeň v utorok o pol deviatej pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium. Takže v utorok o pol deviatej a samozrejme pokračujeme potom v rokovaní o 9.00.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Máme sedem faktických poznámok. Prosím teraz aj pani poslankyňu Krištúfkovú, aby teda zaujala miesto pre navrhovateľov, teda určených, a tak isto aj pani spravodajkyňu Nehézovú. S faktickými poznámkami... Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 140.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem zareagovať len tú časť, kde pán Pčolinský rozprával o tom, že matkám má byť umožnené užívať si deti až do veku, koľko? Štyroch rokov? Do troch rokov, lebo vtedy je to najlepšie. Treba ale myslieť v prvom rade na to, ako to vníma tá matka samotná. Ja samozrejme nikoho nebudem brzdiť od toho, aby strávil s prvým dieťaťom tri roky doma, s druhým, aj s tretím deväť rokov. Keď sa matka cíti ako, a mnoho ich je, že áno, toto je jej životným šťastím a poslaním, má mať plnú podporu od partnera, od spoločnosti a nech sa realizuje prostredníctvom výchovy detí. Nemám proti tomu vôbec nič. Ale chcem trošku vystríhať pred tým, aby sme z toho robili pravidlo, lebo treba sa pozrieť naozaj na to aj očami tej ženy.

    Neviem, nakoľko sa rozprávate s manželkou, ale predsa len žena na materskej dovolenke stráca trošku kontakt s vonkajším svetom, nemá sociálne väzby, nemôže sa realizovať v iných činnostiach, na ktoré bola zvyknutá, a keď už to trvá 4, 5 rokov, tak to cíti ako svoje vlastný veľký hendikep. A práve tam, práve možnosť, aby aspoň pol dňa dieťa bolo niekde inde, alebo aby mala napríklad aj opatrovateľku doma a mohla pracovať z domu, ale nemusela sa plnohodnotne starať o dieťa, je veľmi vítanou možnosťou. A preto by sme mali pri týchto témach vždycky v prvom rade hovoriť o tom, nech má žena čo najširšiu paletu možností, nech si môže vybrať a potom nech má plnú podporu práve v tom, čo si ona sama vybrala. Keď chce chodiť do práce a dieťa dať do jaslí, nech sa páči. Keď chce mať opatrovateľku doma a pracovať popri tom, nech sa páči. Keď chce mať napríklad dieťa na pracovisku a dovoľuje to zákon, nech sa páči.

  • Odznelo tu viacero vecí, ktoré sa týkajú sociálnej politiky štátu. Jednou z jej dôležitých častí, rodinnej politiky a konkrétne troch organizačných právnych foriem sociálneho zabezpečenia, to je poistný systém, podpora, teda štátna sociálna podpora, sociálna pomoc. To, čo je dôležité a čo sa objavuje síce len v rámcovom dokumente, ktorým je programové vyhlásenie vlády, je aj dôraz na rodinu. Určite jedným z dôležitých problémov je existujúca celá plejáda sociálnych dávok, čo tu bolo už aj spomenuté, či už je to príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok príspevku pri narodení dieťaťa a tak ďalej, takže určite budeme aj na Výbore Národnej rady pre sociálne veci venovať zvýšenú pozornosť taktiež rodine. Takže je to súčasťou programového vyhlásenia vlády a budeme dbať aj na túto oblasť.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Pčolinský, môžete ísť hneď a zaraz na, vlastne starať sa o dieťaťa a vybrať si ten čas pre dieťa a dostať príspevok materské. Robia to okolo mňa už viacerí muži, tiež otcovia, teším sa tomu veľmi a naozaj si to aj užívajú. Chcem tu teraz urobiť takú osvetu, že finančný príspevok, otec, ktorý si vyčerpá toto obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov, je vo výške materskej, nie vo výške rodičovského príspevku. A naozaj títo otcovia hovoria o tom, že boli radi tomuto obdobiu s dieťaťom do troch rokov.

    Ešte raz, prosím vás pekne, dajme rodičom, a stále tak, ak si všímate, hovorím o rodičoch, dajme rodičom mnoho nástrojov a nechajme ich slobodne sa rozhodnúť, ktorý z nich si vyberú pri starostlivosti o dieťa. A toto je dôležité. Rovnako, rovnako finančne aj morálne ohodnoťme túto starostlivosť o dieťa, ale nechajme sa slobodne sa rozhodnúť, či zostane rodič, matka či otec, s dieťaťom doma počas troch rokov, alebo či pôjde do práce. Rovnako morálne aj finančne oceňme túto starostlivosť. Tie nástroje musia mať rovnakú finančnú podporu, o tom hovorí tento návrh zákona. Aby žena, rodič, otec počas materskej, počas rodičovského, pardon, späť, počas rodičovskej starostlivosti o dieťa dostával príspevok vo výške 280 eur.

  • Ďakujem pekne. Pán Pčolinský, aj keď súhlasím s navrhovanou novelou, ktorú predkladáte, a budem za ňu určite hlasovať, trošku sa mi nepáčil spôsob, akým ste pristúpili k tejto rozprave. Podľa mňa to, čo vám vytýkali aj kolegovia predo mnou, je oprávnené. Naozaj. Vo vašom príspevku zaznievalo stále matka, matka, matka a zabúdame, že rodičia sú vždy dvaja, teda ak má to dieťa šťastie, tak sú dvaja, otec a matka. Takže v tomto si dajte pozor. Naozaj nehajme na slobodnom rozhodnutí, kto bude čerpať príspevok, akým spôsobom bude čerpať príspevok a naozaj snažme sa hlavne, aby už existovala na Slovensku rodinná politika, aby sme nehovorili stále o sociálnych dávkach, sociálnych príspevkoch. Proste urobme jednu poriadnu rodinnú politiku, ktorej súčasťou bude aj rodičovský príspevok v slušnej výške. Nehajme, nech sa rodičia majú možnosť slobodne rozhodnúť, čomu sa budú venovať, čomu dajú prednosť. Či naozaj domácej starostlivosti o dieťa, alebo kvôli finančnému lepšiemu zabezpečeniu pôjdu do práce a budú používať nástroj príspevok na opatrovanie dieťaťa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ja by som tiež chcela pripomenúť, že rozdiely v ohodnocovaní matiek ukazujú, že niektoré činnosti sú u nás dôležitejšie ako iné a napríklad pozícia ženy v domácnosti je v tejto spoločnosti niečo menejcenné. V podstate podľa mňa takúto pozíciou ani nepoznáme. Väčšina ľudí, si myslím, že takéto označenie nepozná. Myslím si, že práve zvýšenie tohto príspevku môže byť, aj toto, prvým krokom k tomu, aby sa to zmenilo, pretože ten príjem do rodiny by sa zvýšil. A tiež chcem len pripomenúť, že, to, čo už tu bolo niekoľkokrát povedané, je dôležitá možnosť výberu. A ešte tiež, že vyšší počet detí znamená viac ľudí, ktorí budú prispievať na dôchodky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že filozofia tohto návrhu je celkom správna. Ak matka sa rozhodne alebo teda chce to dieťa vychovať, tak ja si myslím, že naozaj to dieťa do troch rokov skutočne zoberie návyky. Lebo zoberme si, čo sa teraz deje, absentuje absolútne výchova rodiny. Aj keď ja som za to, aby mali deti aj otca, aj matku, čiže tá rodina by mala byť spolu.

    Ale čo tomuto návrhu vytýkam, je, že je vytrhnutý z kontextu a nerieši veci systémovo, pretože, ako prečítala moja kolegyňa, predsedníčka sociálneho výboru, máme rôzne príplatky a prídavky, ktoré sa nám striedajú a ktoré sa vypočítavajú. A čo ma, poviem pravdu, pobúrilo, pobúrilo ma vystúpenie pána Kollára a pána Pčolinského, pretože miesto toho, aby odborne argumentovali, nadávali na Roberta Fica, čo rozkradol a podobne. A ja vám chcem na to povedať, za vlády Roberta Fica sa príspevok pri narodení dieťaťa zaviedol na 829 eur. V Česku je to 480 eur, v Poľsku je to 239 eur. Vážení páni kolegovia, tak si dobre prečítajte, čo platíme v Slovenskej republike. Materská dovolenka v Poľsku je 18-týždňová, vážení, až 20 týždňov pri narodení druhého dieťaťa, zatiaľ čo u nás je tri roky. Veď vy vytrhávate veci z kontextu a ešte urážate koalíciu, od ktorej očakávate podporu svojich návrhov. A vôbec, vôbec a prečo hovoríme o pracovných návykoch? Lebo všade sa vypočítava ten príspevok z platu, aj v Poľsku. A my chceme, aby tie matky, keď idú na rodičovské alebo na materskú, aby predtým pracovali. Veď predsa tie, čo nikdy nepracovali, máme ich húfne, tak začali iba rodiť a jednoducho sa tie prídavky dávali všetkým rovnako.

    Tak vás chcem poprosiť, dajte návrh, ale skúste do toho ísť, do systému a ak to bude systémové, ak to budeme vedieť porovnať. A nehovorte, lebo máme oveľa lepší sociálny systém ako okolité krajiny, tak, prosím vás pekne, neurážajte! A zaviedli sme ho my.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pčolinský, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Vaľová, dá sa súhlasiť s tým, čo hovoríte, sčasti. Ale hovoríte o nesystémových a nekompletných riešeniach a návrhoch. Pani Vaľová, prepáčte, toto je tretia vláda Roberta Fica. Mohli ste to urobiť.

  • Reakcia oslovenej poslankyne.

  • Moment, moment, moment, hovorili ste o príspevku pri narodení dieťaťa. Však to je jednorazový príspevok, to nerieši situáciu matiek. Áno, pomôže to, dá sa za to kúpiť kočík, nejaká postieľka, niečo, ja beriem. Pani Vaľová, ale musíte uznať, že 203 euro nestačí. Jednoducho nestačí, nehovorte mi, že vy ako matka by ste vyžili z 203 euro s dieťaťom. No nevyžili by ste, viete veľmi dobre, že nie. Jednoducho nestačí. Tak prosím vás, ak sa ideme baviť, že chceme riešiť veci systémovo, tak riešme systémovo, urobme systémovú zmenu v tomto, urobme systémovú zmenu sociálneho systému, urobme zmeny tak, aby tie matky boli schopné fungovať z tých 203 euro, hej. Tak znížme ceny energií, znížme ceny na bývanie a 203 euro im zostane, znížme ceny potravín. Ale, samozrejme, je to hlúposť. Tak skúsme sa pozrieť na to, či 203 euro je dosť. Jasné, že nie je dosť, tak, prosím vás, nemôžete mi tu tvrdiť, že návrh je zlý, lebo nerieši veci systémovo. Ešte raz, posledná vláda Roberta Fica, druhá vláda Roberta Fica, boli ste sami vo vláde, mohli ste robiť, čo chcete, mohli ste tu urobiť raj na zemi. No nie je. Namiesto toho ste oddlžovali firmy, ako je Váhostav a ďalšie. Ale, pani Vaľová, vy sa, hneváte sa, ale je to fakt.

  • Reakcia oslovenej poslankyne.

  • Ale ja veľmi dobre viem, čo rozprávam, ja hovorím ešte raz, je to fakt, vládli ste tu sami, mohli ste to urobiť, neurobili ste to. To, že sa tu rozkrádajú verejné financie, nielen za Ficových vlád, aj za Dzurindových vlád, aj za Mečiarových vlád, že 25 rokov sa rozkladá republika, je fakt.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Takže ja sa vrátim k prítomnosti, lebo asi s minulosťou už neurobíme nič. Som za to, aby každá matka sa mohla rozhodnúť, či chce byť s dieťaťom doma, alebo či chce ísť pracovať. Samozrejme, že sú tu nejaké čísla, ktoré štatisticky poukazujú, asi ako sa rozhodujú. Stoštyridsaťtritisíc matiek chce ostať doma a 1900 matiek poberá príspevok na starostlivosť o dieťa, aby mohlo ísť pracovať. Takže tu máme matky, 143-tisíc, ktoré chcú doma byť, a 1900. Toto číslo myslím si, že jasne hovorí o tom, čo chcú matky.

    Čo sa týka, chcela by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí súhlasia s tým, že rodičovský príspevok by sa mal navýšiť. Špeciálne mužom, pretože mám pocit, že tá žena to možno na základe, že to proste vníma inak. Rozvodovosť je naozaj vysoká, 50-percentná, a tie ženy ostávajú doma s tými deťmi a nemajú z čoho žiť, nemajú čo jesť. Opäť chudoba.

    Zaznelo tu veľmi veľa názorov, vracali sme sa, stále hovorím o veku dieťaťa do troch rokov, momentálne neriešim vek dieťaťa nad tri roky, neriešim škôlky, riešim len to, že z 203 euro tá matka nemá šancu prežiť. Riešim to, že pôrodnosť by mala stúpnuť. Ja nehovorím, že, nehovorím, že toto ju 100-percentne podporí, ale som presvedčená, že k tomu možno dopomôže. A minimálne dopomôže k tomu, zvýšenie tejto dávky, že tie rodiny budú schopné normálne prežiť. Že budú môcť kúpiť len v potravinách dieťaťu to, čo naozaj potrebuje. Aj keď stále tá dávka je nízka.

    Mám za to a opäť sa budem opakovať, že keď štát dokáže prispieť na súkromné zariadenie matke, ktorá chce pracovať, tak myslím si, že sa musia nájsť peniaze aj matke, ktorá chce byť s dieťaťom doma. Mali by sme tie matky podporovať. Okrem toho, čo sa, v okresoch je 20-percentná nezamestnanosť, aj keď tá matka by chcela ísť robiť, tak sa nemá kde zamestnať. To znamená, že aj keby chcela robiť, musí ostať doma a zase má len tých 203 euro.

    Neviem, či tu zaznelo niečo o tom, že čo s matkami, ktoré nepracovali. Áno, sú tu matky, ktoré možno po ukončení školy sa nestihli zamestnať a otehotneli. Ja by som tieto matky asi podporovala, pretože asi ťažko matka, ktorá prvorodička je v tridsiatich piatich rokoch, porodí dve, tri deti. Porodí možno jedno, ale tým pádom sa demografia nezmení. To znamená, mali by sme podporovať mladé matky, prvorodičky, ktoré začnú rodiť aj skôr, pretože dve, tri deti nemajú šancu porodiť, porodia možno jedno s odretými ušami a možno po troch nezdarených umelých oplodneniach, pretože vek prvorodičiek sa veľmi posúva. Možno aj vďaka tomuto a vďaka tomu, že je kladený taký nápor na tie ženy, aký je, lebo ich nevie podporiť štát. Opäť opakujem, myslím, že ani jedna z nás z 203 euro sa o dieťa do troch rokov postarať nevie. Ja sa prvá hlásim k tomu, že by som to nedokázala, lebo mi to nevyjde ani na nájom. To je všetko.

    Ja ďakujem za podporu. Ďakujem za všetky matky, za mladé rodiny, ktoré majú hypotéky, sú zadlžené až do dôchodkového veku. Za slobodné matky, ktoré to majú o to ťažšie. A verím, že všetko, čo tu bolo povedané, je pochopiteľné a je len otázka toho, ako sa k tomu postavíme. A som veľmi rada, že my máme také platy, aké máme a nemusíme riešiť túto otázku. Možno práve preto niektorý z nás to nevie pochopiť. Keď som sedela tu, tak som počula hlúpe komentáre z ľavej strany. Zdali sa mi scestné a boli od mužov. Neviem, možno tí muži deti nemajú, možno si to vôbec ani nevedia predstaviť, aké to je mať 203 euro do tretieho roku života, neviem. Možno je to len egoizmus, bezohľadnosť a nízke sociálne cítenie.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz prvé čítanie návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 141.

    Dávam slovo poslancovi Milanovi Krajniakovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 141.)

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zdôvodnenie podrobnejšie tohto návrhu zákona urobím na začiatku rozpravy. Teraz by som len chcel povedať niekoľko technických vecí, lebo okolo tohto návrhu zákona vzniklo pár nejasností, ktoré by som chcel najskôr vysvetliť.

    Niektorí hovoria, že tento návrh zákona na rušenie čiernych stavieb je vlastne tá istá tzv. Počiatkova novela stavebného zákona, ktorá bola predložená v minulosti. Nie je to tak. Niektorí si myslia, že to je tá tzv. Kaníkova novela o čiernych stavbách. Ani tak to nie je. Účelom tohto zákona je iba jedna jediná vec, v prípade ak v obci vzniká čierna stavba, od tohto momentu, neriešime minulosť, vzniká čierna stavba, starosta obce na to príde, stavebný úrad obce povie, že proste zastavujem stavu, táto stavba nemá pokračovať, tak ak táto stavba vzniká na cudzom pozemku a majiteľ pozemku povie, že nedal na takúto čiernu stavbu súhlas, starosta obce, resp. stavebný úrad bude mať právomoc túto čiernu stavbu odstrániť. Toto je účelom zákona. Neriešime tých približne 100-tisíc ľudí, ktorí žijú v nelegálnych osadách, pretože to sa nedá vyriešiť zo dňa na deň a nedá sa to vyriešiť jednou novelkou a vznikol by s tým veľký problém pre tie obce, ktorých sa tento problém týka, aj pre štát, pretože to znamená presídliť niekoľko desiatok tisíc ľudí. Obávam sa, že na základe tých sčítaní by to bolo až cez 200-tisíc ľudí. Celkovo v tých nelegálnych stavbách možno polovicu.

    Čiže účelom tohto zákona je iba jedna jediná vec. V prípade, ak vzniká nová čierna stavba na cudzom pozemku a majiteľ pozemku oznámi obecnému úradu a starostovi, že táto stavba nevzniká s jeho súhlasom alebo vzniká bez jeho vedomia, starosta alebo stavebný úrad bude mať právomoc túto čiernu stavbu zbúrať. Toto je účelom tohto zákona. Nie je to ani tá tzv. Počiatkova novela, nie je to ani tzv. Kaníkova novela. Toto je zmyslom tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Drobnému.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 22 zo 7. júna 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tlač 141). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ako prvý, samozrejme, pán navrhovateľ avizoval a potom pán poslanec Dostál. Končím možnosť... Ešte pán poslanec Kollár. Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, budem teraz hovoriť o problémoch rómskych osád. Hovorím to kvôli tomu, aby náhodou nevzniklo podozrenie, že teraz budem hovoriť o všetkých Rómoch, ktorí na Slovensku žijú. Na Slovensku žije viac ako 400-tisíc Rómov. Rómska menšina je pravdepodobne podľa posledných sčítaní už najpočetnejšou menšinou na Slovensku. To znamená, počet občanov Slovenskej republiky rómskej národnosti prevýšil počet občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Približne 200-tisíc občanov rómskej národnosti žije lepšie alebo horšie, ale predsa len integrovane do spoločnosti. To znamená, že približne 200-tisíc ľudí nežije v tzv. rómskych osadách. O týchto hovoriť nebudem, pretože samozrejme tam tiež sú nejaké problémy, ale ďaleko, ďaleko menšie ako tie problémy, ktoré sa týkajú rómskych osád.

    Prezident Kiska, včera v parlamente povedal, že si máme dať tento záväzok, citujem: "Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti." Ako ďalej prezident povedal: "A zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov a sociálnych pracovníkov." Chcem teraz otvorene povedať, že takýto prístup k riešeniu rómskeho problému a takýto uhol pohľadu k riešeniu rómskeho problému je cestou do pekiel. Je len opakovaním tých chýb, ktoré už 20 rokov alebo vyše 25 rokov na Slovensku opakujeme. Pokúsim sa teraz vysvetliť prečo.

    Po prvé. To, čo navrhuje, je absolútne nereálne. Tento záväzok je asi rovnako reálny, ako keby sme si dali záväzok, že do desiatich rokoch bude na Slovensku minimálne 300 slnečných dní do roka. Je to veľmi pekné, bolo by to veľmi fajn, ale realita je iná, a najmä ju nevieme celkom presne ovplyvniť. Vzdelanostná úroveň dieťaťa nezáleží len na kvalite a na ochote sociálneho pracovníka alebo pedagóga. Najdôležitejším je v tejto oblasti prístup rodiča. Prístup a motivácia rodiča. Aké predpoklady na schopnosť dobre sa učiť má dieťa splodené incestom? Máme nejaké historické štatistiky na to, akým spôsobom sú takéto deti hendikepované v schopnosti dosiahnuť aspoň priemerné vzdelanie?

    Pýtam sa, nebehá nám náhodou po rómskych osadách tisíce a tisíce detí, ktoré sú takýmto nezodpovedným prístupom svojich rodičov vopred handicapované k tomu, aby vôbec ukončili základnú školu alebo dosiahli akékoľvek normálne vzdelanie? Akú majú tieto deti pravdepodobnosť, že dosiahnu to priemerné vzdelanie ako ostatné nerómske deti? Veľmi malú, pán prezident Kiska, veľmi, veľmi malú.

    Bohužiaľ, druhým faktorom, ktorý významne ovplyvňuje schopnosť rómskych detí v rodinách dosiahnuť aspoň priemerné vzdelanie, je fetovanie, je fetovanie. To najtuhšie fetovanie, známe ešte z čias socializmu. Akú šancu majú deti v osadách dosiahnuť aspoň nejakú priemernú úroveň vzdelania po základnej škole, keď tam fetujú maloleté deti ešte pred tým, než nastúpia na základnú školu? Osobne som bol svedkom, keďže som sa touto problematikou v minulosti zaoberal, ako matky uspávali svoje deti v kočíku tým, že jednoducho si dali dole vrecúško, ktoré mali na krku, a dali čuchnúť dieťaťu, lebo revalo. Čo nám pomôže, keď dáme milióny a milióny a desiatky miliónov eur do vzdelávania, keď proste tu máme skupinu detí, ktorým to vzdelávanie absolútne nepomôže? Lebo proste nebudú mať predpoklady dosiahnuť akékoľvek vzdelanie, aby vôbec niekedy sa vedeli postarať samé o seba.

    Viete, ako volajú v osadách na východnom Slovensku tieto deti? A dneska už tí dospelí, ktorí už tam žijú. Volajú ich kinkáči. Je to hrozné, keby ste to zažili na vlastné oči a videli tie deti. Deti? Dneska už vlastne je to generácia aj, povedal by som, plnoletých, dospelých. Kinkáči ich volajú preto, ja som si myslel, že to boli, keď som videl tie prípady, najmä v okolí Krompách, že to sú sfetovaní ľudia. Nie, to nie sú sfetovaní ľudia, to sú ľudia, ktorí sedia a kývajú sa. Preto ich volajú kinkáči. Upozornili ma na to príslušníci Policajného zboru, keď som mal na starosti rómsku kriminalitu a obchádzal som si jednu osadu za druhou. Akú šancu majú tieto deti na dosiahnutie akéhokoľvek priemerného vzdelania?

    Takto sa to robí už 25 rokov. To znamená, rozprávame si tu o vzdelávaní, preberáme tie schémy z vonku, posielame tam NGO-čky, nalievame tam peniaze a veríme, že proste ten hlavný problém je vo vzdelávaní. To je obrovský omyl. Dvadsaťpäť rokov sme to robili takto a absolútne nikam to neviedlo. Problém sa zhoršuje. V jednotlivých rómskych osadách samotné rómske osady sú najväčší problém a to, akým spôsobom tam ľudia žijú, akým spôsobom sa správajú. To je najväčší problém. To je najväčší problém, pretože oni generujú ďalší a ďalší problém do budúcnosti. Len v takých Jarovniciach počet ľudí žijúcich v osade od roku 1989 sa zoštvornásobil. Sú obdobia, keď v osade v Jarovniciach majú aktuálne v tom danom momente 600 tehotných žien a tie podmienky, do ktorých sú tie deti privádzané a najmä k čomu sú potom vedené, tie nie sú veľmi dobré.

    Ak chceme vyriešiť rómsky problém, namiesto tých chimér o vzdelávaní a o tom, ako to pomôže, musíme prejsť na úplne iný princíp. Musíme prejsť na princíp nulovej tolerancie k akémukoľvek asociálnemu správaniu. Za asociálne správanie považujem napríklad to, že deti v týchto osadách vznikajú incestom. Všetci o tom vieme. Čo s tým štát urobil? Prečo sa na to pozeráme? Dvadsaťpäť rokov vieme, že deti vznikajú incestom v týchto osadách, aj kvôli tomu, že je vysoká pravdepodobnosť, že potom budú mať nejaké, mať nejaký ten hendikep a ľahšie sa na ne vybavia sociálne dávky. Všetci o tom vieme, 25 rokov sa na to pozeráme. Ako môžu byť motivovaní tí rodičia, aby tlačili ľudí, tlačili svoje deti k väčšiemu vzdelávaniu a vôbec k snahe, aby sa vzdelali, keď 90 % ľudí v týchto rómskych osadách nikdy nepracovalo a tých 10 %, ktorí pracujú, tým sa tí ostatní vysmievajú, že načo to robia. Ako sú potom motivované tie deti, ktoré vyrastajú v takomto prostredí, kde sa neustále stretávajú s asociálnym správaním? Ešte by vôbec mali chcieť dosiahnuť vzdelanie?!

    Máme tu medzi sebou jedného kolegu učiteľa, ktorý učil doteraz v základnej škole, kde väčšina detí bola rómskych. Dneska ráno som sa s ním o tom bavil. Pýtal som sa ho, koľko z tých, na koľkých percentách tých rómskych detí vidí snahu vzdelať sa? Povedal mi, že, bohužiaľ, ani na jednom. Tie deti chodia do školy preto, najmä preto, že ak by nechodili, tak ich rodičia nedostanú dávky. Nám nepomôže nalievať do vzdelávania ani 100 miliónov, ani 200, ani pol miliardy eur ročne. Proste nám to nepomôže, pokiaľ nezmeníme návyky týchto ľudí. Pokiaľ nezmeníme to, že deti sa budú chcieť vzdelávať a najmä rodičia budú chcieť, aby sa ich deti vzdelávali. Ale oni zatiaľ žiadnu motiváciu nemajú, pretože asociálne správanie im prináša viac peňazí než to správanie, ktoré, by som povedal, je v súlade s nejakým civilizačným štandardom spoločnosti, v ktorej žijeme.

    Fetovanie detí. Ako je možné, že to 25 rokov tolerujeme? Veď vidíme, že tie deti fetujú. Ako je možné, že to tým rodičom tolerujeme? Prečo by potom mali dodržiavať akékoľvek pravidlá hry, keď vidia, že im tolerujeme porušovanie pravidiel proste v takýchto úplne základných veciach? Že ničia svojim deťom životy a my sa na to pozeráme. A všetci o tom vedia, aj v tej blízkosti, blízkosti tých osád, kde tam žijú.

    Mimochodom, prečo by vôbec niekto sa mal usilovať dosiahnuť nejaké vzdelanie v takejto rómskej osade, keď proste vidí, že to nie je potrebné? Načo by mu bolo vzdelanie? Na pozeranie televízora? Na poberanie dávok? Načo by mu bolo vzdelanie? Veď 90 % z nich nikdy nebude pracovať. Načo by ich deti potrebovali vzdelanie? Najskôr by k tomu museli byť vedení a motivovaní, aby mali snahu mať vzdelanie. To sú ilúzie, o čom tu hovoril včera pán prezident Kiska. To sú úplne chiméry, ktoré nebudú fungovať.

    Budem hovoriť o tom, ako sa tieto veci, neskôr v parlamente, ako sa tieto veci dajú aj systémovo riešiť, pretože sú príklady zo sveta, kde sa podarilo vyriešiť, povedal by som, ešte oveľa horšiu situáciu, ako my máme v rómskych osadách na východnom Slovensku alebo v Plaveckom Štvrtku alebo kdekoľvek. Teraz poviem len jeden príklad. Keď sa stal starostom New Yorku Rudy Giuliani, mesto New York bolo jedno z najnebezpečnejších miest na svete. Malo najväčší počet vrážd. Slušní ľudia sa tam naozaj večer báli chodiť po uliciach, najmä kvôli násilnej trestnej činnosti, čiže vraždy, znásilnenia, lúpežné prepadnutia. Vtedy sa bežne hovorilo, že človek musí mať pri sebe peniaze, dajme tomu aspoň 100 dolárov, aby keď ho ten lúpežník prepadne so zbraňou v ruke, aby mu mal čo dať, pretože inak ten človek z toho sklamania, že lup mu nevyšiel, tak ho kľudne zastrelí. Taká bola doba pred tridsiatimi rokmi v New Yorku. Dnes je New York jedno z najbezpečnejších veľkomiest na svete.

    Ako sa to tomu Giulianimu podarilo? Postupoval úplne inak, ako by sme všetci predpokladali. Nezačal robiť žiadne komplexné systémové riešenia, riešiť v globále vzdelávanie, neviem, a všetky tieto veci, o čom tu rozprávame už 25 rokov. Išiel na to úplne opačne. Uplatňoval koncept, ktorý sa v angličtine volá broken window, rozbitých okien. Tá teória je založená na tomto: pokiaľ na ulici nájdete jedno rozbité okno a vy ho okamžite nezasklíte, ľudia, ktorí po tej ulici chodia, si povedia, no tak túto vlastne neplatia nejaké pravidlá, za chvíľu bude rozbité ďalšie okno, za chvíľu na tej ulici je bordel. To znamená, Giuliani začal uplatňovať takú stratégiu nulovej tolerancie, ale nezačal zákonmi, lepšie povedané, tými najťažšími trestnými činmi, samozrejme, že sa snažil riešiť aj to, ale začal priestupkami, začal úplne jednoduchými priestupkami. Nulová tolerancia k akémukoľvek porušovaniu zákona. A tým priestupkom bolo sprejovanie vagónov v metre a preskakovanie turniketov do metra, čo bežne všetci robíme, lebo presne ako u nás: no a čo keď ma chytia, dajú mi pokutu, kde ju u mňa vymôžu? Presne tak ako u nás. Vy nevymôžete žiadnu pokutu od väčšiny obyvateľov rómskych osád, pretože jednoducho aj tak nemajú peniaze. Oni môžu mať pokút a exekúcií a neviem čo, môže byť im to úplne jedno.

    Giuliani začal robiť to, že preskočí ten turniket, chytia ťa, basa. Možno na pár dní, ale basa. Na pár dní, ale basa. Zasprejuješ metro? Basa. Okamžite. Nahnal oveľa viac policajtov do metra, až nakoniec po niekoľ..., každú noc premaľovávali zamestnanci vagóny metra, aby v nich nebol ani jediný nasprejovaný nápis. A po niekoľkých týždňoch pochopili proste ľudia, že situácia sa zmenila. Zrazu vagóny newyorského metra, stanice metra boli čisté, nikto si tam nedovolil, s prepáčením, cikať na stenu, odhadzovať špaky, zamaľovávať. Proste zrazu sa niečo zmenilo a tí ľudia videli, tu sa asi niečo mení. Mohol by som hodinu rozprávať o tom, potom, ako postupoval ďalej až k tým najzložitejším trestným činom, najnásilnejším. Ale tá podstata je táto, že ak chceme riešiť problém asociálneho správania, musíme začať nulovou toleranciou k priestupkom, k tomu, aby bolo zrejmé, že tento stav už tu nebude platiť, že tá asociálnosť a asociálne správanie nebude tolerované. To je základ, ktorý musíme začať, inak sa nikam nedostaneme.

    Teraz by som chcel prejsť k tomuto zákonu, lebo tu presne o to ide. V rómskych osadách máme incesty, máme drogovú trestnú činnosť, máme problém obchodovania s ľuďmi, máme tam majetkovú trestnú činnosť, ale deje sa tam aj to, čo považujú ľudia za absolútny výsmech. Predstavte si, že máte pozemok, máte záhradku, máte chalupu po starých rodičoch, niekto príde a postaví vám na nej dom. Predstavte si, že máte proste záhradku, niekto tam príde a postaví vám dom. A vy nemôžete urobiť nič, nemôžete urobiť nič. Ako napríklad v Plaveckom Štvrtku. Teraz nám nejde o vytĺkanie nejakého kapitálu politického alebo niečoho. Ako iniciátorom tohoto je starosta Plaveckého Štvrtku, alebo tou inšpiráciou, ktorú sme si overili v návštevách po celom Slovensku v týchto obciach a najmä obciach teda, v mestách menej, ktorý nevie, starosta Plaveckého Štvrtku za SMER nevie osem rokov, odkedy je starostom, vyriešiť ten problém, že v tej osade mu vznikajú nové a nové nelegálne alebo čierne stavby a on s tým nevie nič urobiť. Každý mesiac mu vzniknú nové čierne stavby, on príde, povie tým ľuďom: zastavujem tú stavbu, to je čierna stavba, proste zakazujem. ´Starosta, mňa už tam čakajú dva domiešavače, však nezdržujte. Jak vy odídete, tak ja si to postavím.´

    Ako sa na to majú pozerať tí ľudia, ktorí proste si musia žiadať normálne stavebné povolenie, keď štát, v tomto zmysle ten starosta, ale tak je to všade na Slovensku, proste nevie vyriešiť takýto jednoduchý problém?! On vidí, že mu rastie, v priebehu dvoch mesiacov mu takto vyrastie čierna stavba, on tam chodí a on nemá žiadny nástroj, aby ju mohol zastaviť, aby to mohol zrušiť. Prečo by potom tí ľudia, teraz hovorím o tom asociálnom správaní, prečo by tí ľudia kedykoľvek mali pracovať v budúcnosti? Prečo by mali dodržiavať zákony? Prečo by mali dbať o to, aby ich deti sa dobre učili, keď zjavne vidia, že efektívnejšie je proste porušovanie pravidiel? Nerešpektovanie pravidiel nejakého civilizovaného správania sa v tejto spoločnosti. Prečo by mali byť motivovaní? Veď si robia z tých ľudí, ktorí dodržiavajú zákony, srandu, verejne si z nich robia srandu. Jednoducho my tento začarovaný kruh niekde prerušiť musíme. Sú starostovia odvážnejší na východnom Slovensku, nebudem menovať, ktorí sa teda nekašlú. Keď im začali robiť, v nelegálnych osadách už, rásť ďalšie čierne stavby, tak proste objednali buldozér a ten ich zrovnal so zemou. No ale keby tam nabehli nejaké NGO-čky a proste ten majiteľ toho stavebného materiálu, keď to tak poviem, by sa s ním začal súdiť, tak by mohol mať problémy. Faktom ale je, že keď zrúcate jednu, dve, keď sa to niekto pokúsi urobiť, ďalšie vám už nebudú vznikať, lebo sa to tým ľuďom ne-opla-tí, lebo prídu o tie peniaze, minimálne o stavebný materiál, ktorý do toho musia investovať. A počítať a počítať obyvatelia týchto osád vedia. To vedia.

    Zmyslom tohto zákona nie je vyrobiť problém starostom, ktorí by na vlastné náklady museli nechať odstraňovať desaťtisíce čiernych stavieb po celom Slovensku, pretože to by bol veľký problém, to by zaťažilo rozpočty mnohých obcí. Zmyslom tohto zákona je dať právomoc starostovi, aby mohol takýmto spôsobom zabrániť tomu, aby sa problém v jeho obci zväčšoval, aby vedel ustrážiť to, že sa tento problém nebude zväčšovať tým, že tam budú tie nové čierne stavby vznikať ako huby po daždi.

    Druhá vec, dávam verejný prísľub, ak by niektorý starosta ktorejkoľvek takto postihnutej obce mal problém s tým, že by to vyvolalo náklady v rozpočte obce, že odstránim takúto čiernu stavbu na vlastné náklady. Pretože v skutočnosti to nie je až taký veľký náklad a najmä v prípade, ak takúto čiernu stavbu bude môcť odstrániť, určite sa nájdu ľudia, ktorí za zlacnenú cenu tento voľný stavebný materiál použijú pri svojom legálne budovanom dome.

    Verte mi, tak ako nám rozprávali minulý rok, že musíme tú migračnú vlnu prijať, pretože aj tak nie sme schopní tú migračnú vlnu zastaviť, toto rozprávali v celej západnej Európe aj u nás doma, potom sa Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko, neskôr za podpory Rakúska, dohodli s jedným malým Macedónskom, ktoré zavrelo hranicu s Gréckom, a zrazu balkánska trasa už nefunguje. Prečo? No pretože tí ľudia, ktorí v tomto zmysle tiež porušujú zákony, chcú sem prísť nelegálne, oni sledujú televíziu, sledujú médiá a vidia: ide to? Nejde to. Už si tam na hraniciach nepúšťajú? Pozrieme sa. Prerazili v tom Igumene, či ako sa to volalo, tam na macedónskej hranici? Neprerazili. No tak dobre, tak tadeto sa už nedá.

    To nie je taká zásadná vec, proste urobiť niekoľko precedentov, aby bolo vidieť, že toto sa už u nás nedá, také asociálne správanie sa už netoleruje. My tých ľudí nechceme zatvárať, nechcem voči nim postupovať represívne, my len chceme, aby tak ako každý iný človek museli dodržiavať zákony tohto štátu. Pretože pokiaľ ich nezačnú dodržiavať, pokiaľ neurobili nejaký stop stav, že, chlapci, hop, odteraz to už nejde. Odteraz to už nejde. To, na čo ste boli zvyknutí, to už nejde, takto sa to už ďalej nedá. Tak sa vám ten problém bude zväčšovať. A ten problém v rómskych osadách sa zväčšuje, pretože populácia žijúca v tých rómskych osadách sa zväčšuje. A problém nie je v tom, či tam žijú modrí, zelení, fialoví ľudia, absolútne nie je problém v žiadnom rasizme alebo v niečom takomto. Problém je vo vzorcoch správania sa, v asociálnom správaní, ktoré jednoducho je v týchto osadách prítomné. Toto je zásadný problém, ktorý potrebujeme riešiť.

    Viem vám dať iks príkladov zo sveta, kde keď sa pristúpilo na ten princíp nulovej tolerancie v porušovaní zákona, tak dokonca aj ľudia žijúci v Spojených štátoch amerických, v černošských alebo latinskoamerických getách, kde drogová trestná činnosť alebo konzumácia drog sa pohybovala cez 50 % u dospelých obyvateľov, keď to boli tzv. no-go zone, tam noha policajta roky neprišla, aj takéto problémy sa podarilo vyriešiť. Podarilo sa ich vyriešiť civilizovane. Civilizovane v medziach zákonov a právneho poriadku demokratického štátu. Lenže najskôr, na rozdiel od pána prezidenta Kisku, by sme si nemali maľovať nejaké chiméry toho, že nám tu v niečom pomôže zásadne vzdelanie. Vzdelanie nám v ničom nepomôže. Lebo vy nemôžete vzdelať nasilu niekoho, kto sa vzdelať nechce, lebo na to nevidí dôvod, a nemôžete dotlačiť rodičov, ktorým je to putna, aby sa starali aspoň o to, nech tie deti nejaké vzdelanie dostanú.

    Keďže sa snažím v každom svojom prejave v Národnej rade povedať príklad aspoň jedného biblického podobenstva, chcel by som upozorniť na jednu parafrázu z Evanjelia podľa Lukáša, to je ten známy citát, ktorý by som pozmenil takto: Ak budeme my mlčať, myslím my, predstavitelia štátu, ktorí sa máme starať o to, aby boli dodržiavané zákony, aby slušní občania boli chránení, tak potom budú hovoriť kamene. Vždy to tak, skôr alebo neskôr, bolo. Ak ľudia prestanú dôverovať tomu, že sa ich štát zastane, potom začnú dôverovať niekomu, kto bude používať kamene. A ja som presvedčený, že toto si určite drvivá väčšina z nás, ktorí tu sedíme, nepraje.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Niekto sa?

    Dobre, pán poslanec Poliačik, nech sa páči ako prvý.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, pán predkladateľ, ale naozaj miešate hrušky s jablkami. Vy ste vymenovali množstvo problémov, žiadny z nich nový. Vôbec ste nepovedali nič, pred čím by si ľudia zatvárali oči, ľudia z tých vašich diabolských NGO-čiek, o ktorých ste hovorili, priamo v tých osadách pracujú roky. Veľmi dobre vedia, ako to tam vyzerá a akým spôsobom sa tam rodia deti, roky upozorňujú aj štátne orgány na to, že s tým treba niečo spraviť. A vôbec nie je pravda, že by sa 25 rokov podporovalo vo veľkom vzdelávanie rómskych detí. Keby to bolo tak, tak dneska nie sme v situácii, v ktorej sme.

    Súhlasím s tým, že nulová tolerancia k páchaniu kriminálnej činnosti je potrebná, ale musí byť samozrejme za každý spáchaný priestupok alebo delikt adekvátny trest. Adekvátny. Treba ale povedať, že zároveň s tým a to isté ste určite mali možnosť sledovať aj v Giulianiho New Yorku, tam boli masívne a brutálne podporované edukatívne programy pre deti z týchto get, pre deti z predmestí, pre deti z tých no-go zón a že zároveň s tým, ako sa znižovala tolerancia ku kriminalite, sa zároveň vytvárali terénne programy, práca s drogovo závislými ľuďmi, práca s deťmi, komunitné programy na to, aby začali oceňovať vzdelávanie. Vytvárali sa takzvané roll modos v čiernej komunite, aby sa čierne deti mali ku komu upínať ako k modelu, ktorý je úspešný, a aby vedeli nejakým spôsobom sa v spoločnosti presadiť. To, čo povedal pán Kiska včera, celkom jednoznačne hovorí o tom, že kroky od potláčania kriminality, cez komunitnú prácu, cez prácu s deťmi budú viesť k úspechu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No chcel by som k vystúpeniu pána predkladateľa povedať zopár slov v tomto zmysle. Mne sa zdá, že to, čo povedal pán prezident Kiska, nijako nie je v rozpore s tým, čo tu tvrdí pán predkladateľ, že je potrebné. Ak na to, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý pán prezident stanovil, sú potrebné kroky, ktoré pán predkladateľ uviedol, prosím, o tom asi je možné debatovať, ale ten cieľ, si myslím, že je legitímny. Hovoriť teraz o tom, že deti nepotrebujú v rómskych osadách vzdelanie, je irelevantné, pretože každý potrebuje vzdelanie. Kedy sa k nemu dosiahne, to je iná vec, samozrejme.

    Ešte som chcel povedať niečo o tom prímere k pomerom v New Yorku. V New Yorku máme fungujúcu políciu. Tá funguje pre každého. My tu fungujúcu políciu nemáme, pretože vládnuce kasty majú záujem na tom, aby polícia nefungovala. A toto by som bol veľmi rád, keby ste brali v úvahu. Aby ste tu nevytvárali nejaký taký pocit, že polícia nefunguje len pre obyvateľov rómskych osád. Polícia nefunguje pre trestné činy vládnucich kást. Takže nerozumiem, prečo teraz hovoriť o rómskych osadách. To nie je až také dôležité. Keď som bol mladší, tak som býval v Prahe a tam som videl na vlastné oči, ako Rómovia celú jednu štvrť, v úmornom teple a v zimách kopali ryhy pre plynofikáciu. Nikto iný to nechcel robiť a boli to len Rómovia. Treba dávať pozitívne príklady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel venovať tej technickej časti a vykonateľnosti tohto návrhu. V tom ods. 1 alebo písm. e) navrhujete zmeniť – stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia. A tak ďalej a tak ďalej. A zároveň v záverečných ustanoveniach – na stavby podľa § 88 postavené do 31. októbra 2016 sa vzťahujú predpisy účinné do tohto dátumu. Tak sám ste aj v svojom príhovore hovoril, že sa nám v tých osadách znásobuje počet obyvateľstva, a ja teda chcem od vás, skúste mi zodpovedať na jednu otázku, ako chcete, keďže aj sám hovoríte ten pojem stop stav, ako chcete dokázať tým ľuďom v tých osadách, že toto je tá nová, na ktorú sa vzťahuje tento váš návrh, stavba, ktorá je tam nelegálne, a ako sa budete brániť tomu, keď proti takémuto, povedzme, zástupcovi obce bude stáť 300 osadníkov a bude tvrdiť, že nie, to tu stojí spred dátumu 31. októbra. Čiže ak nemáme ten stop stav zaznamenaný v žiadnej dokumentácii, tak ťažko budeme rozlišovať, čo stálo a čo nestálo. A toto je veľké riziko tohto vašeho návrhu. Takže som zvedavý, čo mi na to odpoviete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zareagujem aj ja, pán kolega, na túto problematiku, ktorá samozrejme mňa trápi. A my sme mali aj splnomocnenca vlády, asi registrujete, Peťa Polláka, ktorý sa snažil tie štyri roky niečo možno robiť, niečo nerobiť, to už voliči mu dali najavo, ako brali jeho prácu. Aj to už každý si musí, by som povedal, zodpovedať sám. Viete, aké slovo nemajú Rómovia v svojom nárečí, respektíve v svojom jazyku? Viete aké? A to mi povedal Peťo Pollák. Nemajú slovo zajtra. Oni nemajú slovo zajtra. On dneska dostane, dneska minie. Zobudí sa a jeho problémom je, ako stráviť deň, nie ako zodpovedne pristupovať k povinnostiam, ktoré máme. A to je veľký problém. A toto sa musí aj zmeniť. A ako ste aj správne hovorili, pokiaľ nie sú vzory a keď on nevidel otca ráno vstávať o šiestej, o siedmej do nejakej práce, tak decko nepotrebuje ráno vstávať. Načo? Veď niekde ideme, si vziať na poštu nejaké dávky.

    Samozrejme, ja sa vrátim skôr k tým nelegálnym stavbám, lebo to je ten metón vašej novely zákona, a k tým osadám, ktorých je, keď ma pamäť neklame, okolo 602, 604 ich máme po celom Slovensku podľa informácií splnomocnenca. A ja tam vidím ten veľký priestor vo výstavbe, ktorá existujú. Lebo to, že budeme búrať tie, ktoré teraz vznikajú, super, áno, beriem, nech sa búrajú, ja nemám s tým problém. Stop stav nech sa vyrieši nejakým spôsobom, neviem, plombou alebo nejakým, neviem, proste akým, ale dobre, to je, bude asi veľmi na polemiku. Technikári asi nejaké musia nájsť. Ale ja práve tam vidím tie štátne pozemky, ktoré máme, a teraz sme navýšili 24-tisíc hektárov, že máme viacej, aby sme ich zamenili so štátom. Ale tam nemôžu prísť vydierači zo štátu, to musia byť psychológovia, ktorí tým ľuďom povedia, že nechce vás štát okradnúť o ten váš pozemok, ktorý tam máme, a zamení to so štátnym pozemkom v tom okrese, lebo toto je cesta, ako riešiť a legalizovať aj tie už existujúce stavby.

  • Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je to vlastne o poriadku. Je to o poriadku. A ten pojem poriadok, to je problém Slovenska. Neporiadok, to je príznak štátu, v ktorom si občania ešte neuvedomili, že naozaj nik iný im nezodpovedá za to, ako žijú, ako vyzerá ulica, ako vyzerajú medziľudské vzťahy. Neporiadok sa u nás chráni, pretože, bohužiaľ, medzi Rómami či nerómami je to naša forma status quo. My sme sa takto naučili žiť, respektíve spoločnosť sa ešte nenaučila žiť inak. Neporiadok by sa, samozrejme, mal nahrádzať pravidlami, ale ku tomu je zriadená a ku tomu je zriadená práve tá štruktúra tvorby pravidiel a vynucovania ich dodržiavania, ktorá je známa, ktorú sme prevzali zo zahraničia.

    Súhlasím s vami, pán predkladateľ, že neporiadok nemá spravidla, a je to aj moja dlhoročná téza, neporiadok ako pojem nemá spravidla podobu vraždy, lúpeže, najčastejšie má celkom inú tvár. Je to tvár naozaj špinavých ulíc, je to tvár arogantného chovania vodičov, ktorí prekračujú predpisy a pokiaľ nie sú prichytení, nepomôžu ani tie najvyššie pokuty. Je to tvár bezohľadných susedských vzťahov, je to tvár rómskych osád, v ktorých sú čierne stavby, ale je to tvár aj našich obcí, v ktorých tiež sú čierne stavby, a nepostavili ich Rómovia. Náš problém je, že národný parlament, teda ako tá inštitúcia regulácie, chrlí zákony. Ale dole pod týmto kopcom je neporiadok. Máme viac policajtov než Američania, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • 000Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Krajniak, ja som si vypočul váš prejav, spočiatku som síce nevedel, ako sa týka čiernych stavieb, lebo ste hovorili o vzdelávaní Rómov, ale musím povedať, ak som dobre pochopil niektoré, alebo porozumel niektoré fakty, ktoré ste spomínali, že niektoré vaše výroky sú priam nebezpečné.

    Keď ste hovorili o tom, že 90 % Rómov na slovenských dedinách sa nechce vzdelávať, že chodia do školy len kvôli tomu, aby mali sociálne dávky, myslím si, že toto je šírenie klamstva. Pretože mám spolužiakov z vysokej školy, ktorí učia na vojenských školách, mám dokonca aj mnohých bývalých žiakov, ktorí učia na rómskych školách, pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Okrem toho, že musia učiť, musia aj odvšivávať Rómov, teda deti, ale napriek tomu hovoria častokrát, že tieto rómske deti sú tvorivejšie, hravejšie, že chcú chodiť do školy. Zlyháva tam rodičovská výchova, ale nemyslím si, že by problém bol v samotných deťoch, ale tak, ako ste možno aj to chceli povedať, skôr v ich rodičoch alebo samotnej výchove. Preto si myslím, že, že zovšeobecňovať a hovoriť o rómskej populácii ako o nejakom, o nejakej národnosti, ktorá tu môže vyvolať na Slovensku veľký sociálny a ekonomický problém, že vzdelanie v tejto oblasti úplne zlyháva, je, ako som už spomínal, nebezpečné.

    A čo sa týka ešte týchto vecí, chcel by som vyzdvihnúť napríklad starostu z východu, ktorý sa volá Ledecký, ktorý v Spišskom Hrhove dokázal Rómov motivovať k tomu, aby si sami začali budovať domy. Veď takýchto ľudí by sme mali podporovať a možno by taký človek mal byť splnomocnencom vlády pre rómsku komunitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce reagovať rečník? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel som cteným kolegom, ktorí zareagovali, iba povedať, že budem mať, že zareagujem potom v rozprave, aby som stihol zareagovať na každého z vás, lebo každému z vás by som chcel odpovedať, načo by mi tie dve minúty nestačili.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Zajtra sa po rómsky povie tajsa, pán Fecko, to len tak medzi nami.

    A dovoľte mi, aby som aj túto príležitosť využil na to, aby som vyzval pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo je neprípustné, aby post ministra vnútra zastával človek podozrivý z prepojení na organizovaný zločin.

    Politici sa usilujú o blaho občanov. Všetci o tom vieme. Možno to znie trochu paradoxne po tom, čo som povedal pred chvíľou pánu ministrovi Kaliňákovi. Ale je to tak. Niektorí najmä o to vlastné blaho, ale pre potreby debaty pripusťme, že politikom ide o blaho občanov, akurát majú rozdielne predstavy, ako k tomu blahu občanov dospieť. Existujú rôzne prístupy, povedzme, ak chceme zvýšiť životnú úroveň obyvateľov, tak môžme mať prístup A, ktorý je založený na tom, že treba povzbudiť podnikavosť ľudí, vytvoriť priestor pre to, aby sa dobre podnikalo a pracovalo, štát by mal menej zasahovať do ekonomiky, mali by sa znižovať dane a odvody a malo by sa vytvárať dobré podnikateľské prostredie, mal by sa spružniť trh práce a potom to pôjde. Potom sa naštartuje ekonomika, podnikateľom sa bude dariť, budú zamestnávať ľudí, budú ich dobre platiť, zvýši sa životná úroveň. Nazvime ten prístup, povedzme, pravicový. Potom existuje iný prístup, prístup B, ktorý hovorí o tom, že štát má zodpovednosť za to, že zvýši ľudom životnú úroveň, že by mal viac zdaňovať, aby mohol viacej prerozdeľovať, že by mal prísnejšie regulovať tých zlých podnikateľov, aj v Zákonníku práce, aj v iných sférach, pretože podnikatelia sú tí, ktorí sú v podstate nepriatelia. Štát je ten dobrý. Tento prístup, povedzme, nazvime ľavicový. Tieto dva prístupy sú síce protikladné, ale spája ich jedna vec, že sú príliš komplikované. Príliš zložité. Preto okrem prístupu A a prístupu B tu máme aj prístup C, ktorý je založený na tom, že je to príliš zložité, tak spravme to nejako jednoduchšie. Prístup C, ak by chcel riešiť napríklad životnú úroveň, tak by poslanec vyznávajúci tento prístup prišiel do parlamentu s návrhom zákona, ktorý by mal dva paragrafy. Prvý by znel: Životná úroveň všetkých občanov Slovenskej republiky sa zvyšuje o 20 percent. A druhý paragraf by znel: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Tento prístup C môžeme si nazvať populistický.

    Tak teraz si kladiem otázku, ktorý z týchto prístupov sa uplatnil pri predkladaní tohto návrhu zákona. Je to prístup pravicový? Ľavicový? Obávam sa, že C je správne. Zázraky na počkanie nemožné do troch dní. Aby sme boli spravodliví k predkladateľom, nemožné do desiatich dní. Stavebný zákon už dnes obsahuje spôsob, akým sa odstraňujú čierne stavby a áno, tento spôsob, ktorý je zadefinovaný v zákone, sa nevyužíva dôsledne alebo, teda je to eufemizmus, skoro vôbec. Ale toto je tradičný slovenský postup, že ak niečo nefunguje, tak miesto toho, aby sme sa snažili nájsť spôsob, ako zákon uplatňovať, ako jeho plnenie vymáhať, tak schválime nový zákon. V tomto prípade, našťastie, len pár odsekov.

    Pozrime sa teda na to, čo ten zákon obsahuje. Zákon zavádza špeciálnu kategóriu čiernych stavieb, čiernych stavieb postavených na cudzom pozemku, lebo čierne stavby už aj dnes možno odstrániť, alebo nariadiť ich odstránenie. A preto túto špeciálnu kategóriu vytvára špeciálny režim ich odstraňovania. Navrhuje sa nový § 88 ods. 3, ktorý znie: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e)," (to je tá čierna stavba na cudzom pozemku) "stavebný úrad nariadi jej odstránenie aj na návrh vlastníka pozemku alebo obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, a o odstránení stavby rozhodne do desať dní odo dňa začatia konania o odstránení stavby." Rozhodne do desať dní. Ak má človek aspoň trošku tušenia o tom, čo je to správny poriadok, o tom, ako sa postupuje pri rozhodovaní v správnom konaní, v stavebnom konaní, akomkoľvek inom konaní, vie, že tento zámer je absolútne nerealistický, aby boli dodržané všetky postupy, aby sa právny orgán rozhodoval so znalosťou veci po dôkladnom oboznámení sa so všetkými faktami, aby dal všetkým účastníkom konania možnosť vyjadriť sa. Ale teda pre takú ilustráciu spomeniem, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva povinným osobám lehotu osem pracovných dní na to, aby odpovedali na žiadosť o informácie. Čo ako jednoduchá je tá žiadosť o informácie, tak ktorýkoľvek úrad má 8 pracovných dní, čo je v najlepšom prípade 10 kalendárnych dní, častokrát je to viacej, ak tam padnú oba víkendy, ale na odpoveď na žiadosť o informácie vlastne dáme rovnakú, rovnakú lehotu ako na rozhodnutie o odstránení stavby.

    Odsek 4: "Ak ten, kto bol povinný odstrániť stavbu podľa ods. 1 písm. e), neodstráni do 10 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby, na jeho náklady zabezpečí odstránenie stavby stavebný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, a to bezodkladne. To sa nevzťahuje na odstránenie inžinierskej stavby." Odstránenie stavby za 10 dní je asi možné, ak vyhodíme do vzduchu, alebo niečo podobné, ale skôr odstránenie stavby od vykonateľnosti rozhodnutia je reálne v prípade tých chatrčí v rómskych osadách ako v prípade paláca pána Talapku postaveného na štátnom pozemku. Tam neviem, či by bolo veľmi reálne očakávať, že sa také niečo udeje do 10 dní, ale to už tak signálne, signálne zaznačuje, že vlastne komu je tento zákon určený a že nejde o Talapkov.

    Odsek 5: "Ak ide o odstránenie stavby podľa ods. 1 písm. e) a osoby podľa ods. 2" (teda tí, ktorí tam majú tie stavby) "nie je možné zistiť, stavebný úrad uloží povinnosť odstrániť stavbu v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza, teda odstrániť stavbu v obci v katastrálnom území, v ktorej sa nachádza." Ak nie je známy vlastník, tak teda má to odstrániť samotná obec. Tým nám vzniká trochu paradoxná situácia, že obec je v akomsi trojjedinom postavení, že obec je iniciátor toho konania, sama navrhne, aby tá stavba bola odstránená, potom obec ako stavebný úrad rozhodne o tom, že tá stavba bude odstránená, a nakoniec nariadi obci, čiže samej sebe, aby, aby tá stavba bola odstránená, prípadne ju sama odstráni ako stavebný úrad, keď vlastník tej stavby nekoná. Čiže akési odstraňovanie na vlastný návrh a ešte potom samému sebe prikazovanie.

    Je to trochu paradoxné, ale čo tam po paradoxoch. Toto by nepochybne malo finančné následky pre obce. Nielenže by mali viac práce, čo sa týka rozhodovania, s rozhodovaním a konaním, ale aj so samotným odstraňovaním, či už to budú odstraňovať ako obce, ktoré odstraňujú, keď nie je známy vlastník, alebo ako stavebný úrad, ak vlastník nekoná. To nepochybne prinesie určité náklady a bude to mať vplyv na rozpočet tej obce. Predkladatelia tvrdia, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, uvádzajú to v doložke vplyvov. Nijako to nezdôvodňujú. Ani mne to nedáva nejaké logické vysvetlenie. Ako je možné, že keď obci uložíme nové úlohy, nedáme jej na to nové peniaze? A zároveň očakávame, že obce budú odstraňovať, čiže konať a nie od všetkých tých, na ktorých náklady to budú odstraňovať, to dokážu vymôcť, resp. keď to budú odstraňovať ako obec, nie ako stavebný úrad, tak to budú odstraňovať na vlastné náklady. Takže zaťaží to rozpočty obcí.

    Aj stanovisko ministerstva financií upozorňuje na to, že práve z týchto dôvodov to môže mať a teda zrejme bude mať negatívny vplyv na rozpočty obcí alebo rozpočet verejnej správy. Bolo by asi žiaduce v budúcnosti pri predkladaní takýchto návrhov aj odôvodniť, v čom predkladatelia očakávajú pozitívny vplyv, lebo ministerstvo financií v tomto prípade argumentuje, čo bude znamenať ten negatívny vplyv. Tu len teda podotýkam, že nad rámec toho, čo si je možné prečítať v návrhu a dôvodovej správe, tak ministerstvo financií evidentne nedisponovalo informáciou, že pán poslanec Krajniak je pripravený z vlastného zatiahnuť prípadné náklady, ktoré s tým obce budú mať.

    Je to klasická scéna, klasický postup, ktorý sa uplatňuje na Slovensku, a nielen na Slovensku. Máme tu nejaký zložitý problém a nájdeme naňho jednoduché riešenie, žiaľ, len zdanlivé, nie reálne. Ale vyzerá to dobre, prinajmenšom pred voličmi, ktorí sú negatívne naladení voči Rómom, či už na základe vlastných negatívnych skúseností zo spolužitia, alebo na základe informácií z médií, alebo na základe vlastných predsudkov a takých, ktorí by najradšej všetkých Rómom poslali rovno do plynu. Tí všetci budú tomuto návrhu nepochybne tlieskať, cítiť sa ním oslovení.

    V dôvodovej správe sa píše o tom, že je to zákon proti čiernym stavbám, ale ako ukázalo aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, o tie čierne stavby tam nejde predovšetkým, lebo väčšinu z jeho vystúpenia v rozprave, ktorú tu mal predo mnou, nevenoval ani tak problematike čiernych stavieb ako problematike našich rómskych spoluobčanov. Vidím za tým kalkulovanie s rasistickými náladami verejnosti, snahu zviesť sa na nich, vytĺcť z toho politický kapitál, ale čo je zlé, čo je nebezpečné, zároveň je to aj povzbudzovanie takýchto nálad. To sa mi na tom návrhu, aj keď to tam nie je napísané čierne na bielom, ale však všetci vieme, že o čo tam vlastne ide, zdá horšie, ako samotný fakt, že je to populizmus a že technicky to takto ťažko môže fungovať. A považujem za nezodpovedné, aby sa takto správali politici. Nepochybujem, že táto téma a podobné témy budú na pôde tohto parlamentu otvorené ešte viackrát, mnohokrát a nie je to ani prvýkrát, čo sa táto téma takýmto spôsobom otvára.

    Pán poslanec Krajniak hovoril, že toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán Počiatek, toto nie je ten návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Kaník, teda prichádzal s ním opakovane. No ale ja som si prečítal tie návrhy pána poslanca Kaníka a prečítal som si váš návrh. Váš návrh je recyklát, mierne upravený recyklát, ktorý aj z hľadiska štruktúry toho návrhu zákona je veľmi, veľmi podobný, nevravím že identický, a samozrejme, že keď chcem riešiť ten istý problém, tak nemôžem to riešiť úplne iným spôsobom, ak mi ide o ten istý cieľ. Nepoužívam slovo recyklát v negatívnom slova zmysle, bežne vyrábam recykláty. Rozdiely tam sú a teda najviditeľnejšie rozdiely, ktoré som tam našiel, že pán poslanec Kaník mal mantru 30 dní, teda do 30 dní sa malo rozhodnúť o návrhu na odstránenie stavby a ak stavebník alebo vlastník tej stavby nekonal, tak stavebný úrad mal, teda aplikoval 30 dní, tak stavebný úrad mal začať konať v tejto veci a odstrániť tú stavbu sám. Tuto naši kolegovia prichádzajú s mantrou 10 dní, aj na rozhodnutie, aj na začatie konania v smere odstránenia stavby, ak stavebník nekoná. Tak toto je také prvé vylepšenie pôvodne Kaníkovho návrhu. A, bohužiaľ, zasa je za tým podľa môjho názoru očakávanie nejakého politického zisku z toho, Však ale im ukážeme, Boha jeho cigánskeho, nie?! Čo tridsať dní? Desať dní!

    Druhé vylepšenie spočíva v tom, že návrh na odstránenie stavby v tom Kaníkovom návrhu, no mohol dať vlastník pozemku, čo asi má istú logiku. V tomto prípade to môže spraviť aj obec so súhlasom vlastníka pozemku. Neviem, v čom je to lepšie? Skôr sa mi zdá, že je to otvorenie priestoru pre to, aby si z toho starostovia robili agendu na miestnej úrovni. Čiže ani v tomto ohľade, aj keď som nebol fanúšikom návrhu pána poslanca Kaníka, tie vylepšenia vo vašom návrhu som myslel v úvodzovkách, ak to snáď nebolo jasné.

    A nechcem popierať, že problém, ktorý chcete týmto návrhom zákona riešiť, je veľmi vážny. Sú tu čierne stavby, čierne stavby na cudzích pozemkoch. Čierne stavby na vlastných pozemkoch sú tiež problém, aj keď iný problém asi. Tie čierne stavby, ktoré budú postavené v budúcnosti, ale aj tie čierne stavby, ktoré už dnes stoja, lebo však aj tie sú problém, aj s tými treba niečo robiť. A problém len nie sú stavby v rómskych osadách. Problémom je život ľudí v rómskych osadách. Problém je spolužitie Rómov a nerómov v rómskych osadách alebo v obciach, v ktorých blízkosti sa nachádzajú rómske osady. Ale vytvárať ilúziu, že na zložité problémy existujú jednoduché riešenia, aby som zacitoval kolegu Krajniaka, podľa môjho názoru k skutočnému riešeniu tých zložitých problémov nejako nepomôže, skôr naopak. A na čo by sme si mali dávať pri takýchto citlivých témach zvlášť pozor, je, aby sme nevyvolávali vášne, negatívne emócie či rovno nenávisť. Je ich tu aj tak dosť. A nemali by sme zabúdať, že tu nejde o nejaké čísla, sociálne javy, budovy, ale ide tu o ľudské bytosti a ich životy a ich dôstojnosť. A samozrejme, že ten slovník, keď hovoríme pri pulte v sále Národnej rady, je trochu iný, ako keď tú tému komunikujeme trebárs na Facebooku alebo v článku alebo na stretnutí s občanmi. A mali by sme sa v tomto správať zodpovedne, korektne a slušne bez ohľadu na to, či hovoríme o Rómoch z osád alebo trebárs o utečencoch.

    Pán prezident Kiska tu včera zdôraznil význam vzdelávania. Nesúhlasím s pánom poslancom Krajniakom, že 25 rokov sme to robili takto. Ak by sme to takto robili, tak sa nestane to, že segregácia vo vzdelávaní sa prehlbuje a má také rozmery, ako dnes má. A súhlasím, že nedá sa to vyriešiť iba tým, že škola niečo bude robiť, alebo budú robiť niečo nejakí sociálni pracovníci. Samozrejme, že rodina je dôležitá. Ale mnohé komunity sú už v takej situácii, že tá samotná rodiny bez nejakej vonkajšej pomoci už si sama nie je schopná pomôcť. A asi sa zhodneme, že ten problém je oveľa komplexnejší a vyžaduje si aj oveľa komplexnejšie riešenia, aj na tom, že voči porušovaniu zákonov má byť nulová tolerancia a majú sa zákony vymáhať nielen vo vzťahu k porušovateľom zákonov v rómskych osadách. Ale aj keď môžeme pochybovať o tom, že to, čo pán prezident Kiska načrtol ako cieľ, ktorý by sme si mali dať, ktorý sa týka výsledkov rómskych detí, ktoré budú dosahovať a ktoré by mali byť rovnaké ako výsledky iných detí, možno je to nerealistické, možno to nevieme dosiahnuť, ale nepochybne to ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali uberať. Nesúhlasím s názorom, že vzdelanie to nerieši. Vzdelanie samé osebe to nerieši, samozrejme, ale bez vzdelania, bez vzdelania to nepôjde. Špeciálne to platí pre deti z rómskych osád.

    Ak sa ten kruh, o ktorom hovoril aj pán poslanec Krajniak, má preťať, tak na to určite nebude stačiť iba nulová tolerancia voči porušovaniu priestupkov alebo iba to, že schválime nejaký zákon, ktorým sa teoreticky zdanlivo vytvorí nejaký nástroj, ktorým sa bude efektívnejšie potláčať vytváranie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. To samé osebe nepovedie ani k tomu, že rómske deti budú mať väčšiu chuť sa vzdelávať, ani že rómski rodičia z týchto osád, tí, ktorí sa dnes správajú nezodpovedne, sa budú správať zodpovednejšie, že ľudia, ktorí dnes nemajú prácu, tú prácu si nájdu.

    Z tohto dôvodu sa mi zdá, že ten návrh nie je dobrý, a ja ho teda nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickým poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Posledný pán poslanec Fecko.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ja sa kolegom ospravedlním, ale iba dokončím to, čo som nemohol dokončiť pre krátkosť času. Hovoril som o tom, že je tu priveľa policajtov a málo poriadku. Aj stavebný zákon a stavebný poriadok sú veľmi zložité, a predsa je tak veľa čiernych stavieb. Vonkoncom nie iba v rómskych osadách. A už niekoľko volebných období nie a nie prijať zákon, ktorý by riešil definitívne čierne stavby. Je očividné, že slovenská vrchnosť, to, čo tu vládne, samotná nechce poriadok, resp. nechce taký systém, kde by pravidlá platili pre každého rovnako.

    Riešenie čiernych stavieb špeciálne na cudzom pozemku, pán predkladateľ, je očividne riešenie rómskych osád a ja si tiež myslím, že je to iluzívne riešenie. Cesty existujú aj iné a boli aj odskúšané. Ak mi to čas dovolí, spomeniem cestu, ako vznikol Dornkapple. Čo ste Bratislavčania, viete, Dornkapple je časť Bratislavy, ktorá sa dnes volá Trnávka. Pred rokmi tam rástli tŕne, preto sa to tak volalo a bolo to pusté pole. Potom mesto chcelo vyriešiť sociálny problém, áno, aj mnohých rómskych spoluobčanov, rozparcelovali po americkom štýle parcely na pravouhlé ulice. Zaviedli tam za mestské peniaze kanalizáciu a dali záujemcom podmienku, že do dvoch rokov si tam niečo musia postaviť. Keďže som jednému kamarátovi to, niečo po rokoch, po polstoročí, opravoval, tak viem, že to boli veľmi skromné stavby. Veľmi skromné, aj malé, ale boli ich. A začal tam život. Dnes je to vilová štvrť. Takto sa dá riešiť aj rómska...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, Ondrej, ale myslím, že si bol ešte stále mierny. Lebo treba povedať, že tento návrh, keď sa dovedie do dôsledkov, je vyslovene škodlivé. Keď si ho totiž domyslíme dokonca a pozrieme sa na tých tzv. hrdinských starostov, o ktorých pán predkladateľ hovoril, tak si skúsme namodelovať.

    Jeden hrdinský starosta príde s tými buldozérmi, zrovná osadu so zemou, lebo ju vyhlási za kopu šrotu alebo odpadu, v ktorej zhodou okolností bývajú nejakí ľudia, ale to ho netrápi. To znamená, že osada padla. Máme tam sto alebo stopäťdesiat alebo dvesto ľudí, ktorí do týždňa zahustia obyvateľstvo ostatných osád zhruba do 15 alebo 20 kilometrov, kde majú bratrancov, sesternice, a máme dve alebo tri hustejšie osady. Ak tieto zrovnáme so zemou, tak budeme mať ešte hustejšie osady, tie ostatné, čím vznikajú konflikty s majoritnou spoločnosťou. A nakoniec, keď budeme mať tých hrdinských starostov, ktorí zrovnajú všetky osady, čo spravíme s tými tisícmi ľudí, ktorí zostanú stáť? Kde je to rýchle riešenie na úrovni Kotlebovej slávnej desiatky, ktoré potom pomôže? No nie je! Nie je žiadne.

    A namiesto toho, aby sme sa pozreli na komplexnú situáciu a našli riešenia, ktoré budú posúvať veci dopredu, tak prichádzame s hlúpymi nápadmi, ktoré nám ľudí, ktorí teraz žijú aspoň v chatrčiach, budú vyháňať do lesov, do jaskýň, zemľaniek, kde už k ním nedôjde ani učiteľ, ani doktor, ani sociálny pracovník, nikto. Tento návrh je kapitálna blbosť. A treba to povedať hneď na začiatku. Nehrať sa s tým a poslať ho tam, kde patrí, do koša.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Reakcia z pléna: Nie, pán Žarnay.

  • Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za to, že to, čo som ja nazval tak miernejšie, že niektoré názory pána Krajniaka boli nebezpečné, on ich nazval pravým menom, že sú to názory, ktoré priamo podnecujú k rasovej neznášanlivosti, k extrémizmu a k nenávisti. A tí, ktorí to pozerali alebo budú sledovať neskôr, mu zatlieskajú, že takto nebojácne, otvorene pomenoval, ako sa Rómovia na Slovensku správajú, aké máme my ostatní s nimi problémy. Ale v skutočnosti tento návrh zákona nič nevyrieši, iba populisticky zvýrazní osobnosť pána poslanca Krajniaka.

    Myslím si, že tento zákon je diskriminačný voči Rómom, pretože ak by som aj súhlasil s tým, že by sa mali rušiť alebo likvidovať čierne stavby, ktoré si niektorí rómski občania, a zdôrazňujem niektorí, nie 90 % Rómov, postavia, tak potom by sa mali celé roky likvidovať aj stavby postavené načierno majoritnej časti obyvateľstva, vrátane stavby, ako ste spomínali, pán Dostál, pána podnikateľa Talapku, ale aj ďalších, ktorí si za peniaze mohli dovoliť porušiť zákony, a doteraz sa im to toleruje.

    Takže takisto súhlasím s pánom Poliačikom, čo povedal pre chvíľou, že jednoducho je to útok proti zdravému rozumu a tento zákon tu ani nemal byť podľa môjho názoru predložený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za super rozpravu. Zopár myšlienok z toho, čo povedal, ma zaujalo. A v tej súvislosti jednak ide o tú originalitu toho spracovania tohto problému. Teraz už keď ponechám to, že vystúpenie pána Krajniaka z veľkej časti sa venovalo niečomu inému, ako tomu o čom pojednáva tento návrh zákona, tak chcem povedať toto: Tento problém, tak ako ho úzko špecifikoval navrhovateľ, má elegantné riešenie. Len to riešenie, samozrejme, zasahuje do toho, čo nám sem zaviedli komunisti a čoho sa tu nikto akosi nechce zbaviť. Keby sme tu mali právo, ako platilo vždy pred tým, ako prišli komunisti, ako platí v Čechách, tak ten, kto by postavil stavbu na cudzom pozemku, by ihneď o ňu prišiel. Pretože stavba ide za pozemkom. Keby to platilo ako v Čechách, tak by to bolo tak, že to, čo je postavené, toho sa to netýka, ale čo je novopostavené, tam automaticky pripadne stavba na pozemok. Teda pripadne vlastníkovi pozemku. Takéto riešenie sme akosi nechceli použiť, pretože by to zasiahlo do komunistickej mentality úpravy nášho občianskeho práva, kde komunisti mali záujem na tom, aby vlastníci pozemkov boli bezvýznamní, aby sa oddelilo vlastníctvo stavby od vlastníctva pozemku. Toto riešenie existuje a nemusel by sa tento problém riešiť cez fokusáciu na to, že kto je tu zlý a kto tu porušuje zákony.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel ešte spätne vrátiť k tomu návrhu zákona, ktorý sme ako strana predložili. My sme chceli čiastočne poukázať na situáciu, ktorá sa týka aj neprispôsobivého správania spoluobčanov. To znamená, že ako, ako chceme, aby sa občania, ktorí si beztrestne postavia čiernu stavbu, a nikomu, nikde nie sú za to postihovaní, správali slušne a v rámci spoločenských pravidiel k ostatným spoluobčanom. My máme v strane pána Dobrovodského a ten by vám vedel o tom rozprávať veľmi veľa, ako funguje správanie sa neprispôsobivých spoluobčanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako aj ďakujem za poučenie, že tajsa je zajtra v rómštine. Ja som iba tlmočil názor pána Polláka a bralo sa to ako významove, že oni prakticky berú tak. Samozrejme v každom jazyku, zajtra asi budete mať ako slovo, ale obsah, ako to mám žiť, že zajtra, oni proste neberú, proste žijú dnešným dňom a to im stačí. A ja som sa aj pýtal, že keby to bolo naopak, keby my sme potrebovali dávky sociálne, čo by nám ponúkla ich komunita, aké hodnoty, a bol problém. Povedali, že nemajú nám čo ponúknuť, keby sme to brali v opačnom garde. A, samozrejme, som aj za to vzdelávanie, lebo vzdelávanie má predsa len, či sa nám páči alebo nepáči, veľký význam. Ale ja by som tam chcel podčiarknuť jedno. Mám tiež švagra, ktorý učí v tých osobitných školách a učí Rómov. Proste, že ich hlas, ich hlas je často nevypočutý na ministerstvách. Viete, ako tu sa iba teoretizuje a tí prakticky, ktorí priamo dennodenne s nimi pracujú, tých by som potreboval tu na ministerstve, aby boli v tých poradných komisiách, a nie iba tí stáli, ktorí tam sú už možno dvadsať rokov a už možnože sa celkom doba zmenila.

    A čo sa týka, možnože aj zareagujem na to vlastníctvo a vysporiadavanie, áno, po deväťdesiatom roku sa prakticky vlastníkom, vlastník môže stať iba vlastníkom porastu, ktorý vznikol za štyridsať rokov socializmu, ale nemôže sa stať vlastníkom stavby, ktorá za socializmu, dajme tomu, vznikla načierno na tomto pozemku. A to je tiež na zváženie, lebo raz máme ten duálny systém proste, že vlastník pozemku nemusí byť totožný s vlastníkom stavby, akurát porast. Tak sme to riešili aj pri reštitúciách, že pokiaľ porast nám vznikol na našom pozemku za socializmu, vyrástol les, tak drevo je vaše, lebo vy ste majiteľom pozemku. Nič viacej, nič menej. A to je trošku na zváženie, že ako by sa to malo riešiť možnože aj v týchto osadách a v ďalších veciach.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. K pánu poslancovi Poliačikovi, že či som bol, či som bol mierny. No tak zdá sa mi, zdá sa mi lepšie, keď sa vecne bavíme o nejakom probléme, ako keď sa budeme navzájom nálepkovať s tým, že viem si predstaviť, že by, keby tento alebo podobný návrh predložila iná strana, tak by som možno volil aj trochu ostré slová. Tuto očakávam, že je možná aj nejaká diskusia.

    Pán poslanec Goga hovoril o tom, že áno, máme tu neprispôsobivé správanie spoluobčanov. Spomenul pána Oskara Dobrovodského, ktorý je členom vašej strany, a ja teda vôbec nechcem zľahčovať tú situáciu, v ktorej sa pán Dobrovodský nachádza, ale aj toto vaše vyjadrenie a vlastne aj úvodné vystúpenie predkladateľa hovorí o tom, že, no, o tie čierne stavby nakoniec ani tak celkom nejde, to celkom nie je to podstatné, čo chcete ukázať spoločnosti, vyslať signál, pretože pán Dobrovodský nemá problém so žiadnou čiernou stavbou vo svojom okolí, pokiaľ viem. No, jeho hlavný problém je trochu v inom asi, nie? A nie v tom, že je to nejaká čierna stavba.

    A, pán poslanec, pán poslanec Fecko, no áno, áno, sú niektorí Rómovia, ktorí nemyslia, nemyslia na budúcnosť, a to, čo je problém a to čo vnímam ako nebezpečné, je taká paušalizácia, že tam, že a toto Rómovia a hento Rómovia a tamto Rómovia. Lebo Rómovia sú ľudia ako my, sú tam dobrí, zlí, zodpovední, nezodpovední, slušní, neslušní. Pozerajme sa na nich ako na ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, škoda, že sa táto debata zvrhla na boj s rasistickým podtónom, protirasizmus, rasizmus, Cigáni a ako sa povie zajtra, pozajtra po cigánsky. Mne je to úplne jedno, ako sa povie po cigánsky zajtra. Mne nie je jedno, keď ktokoľvek porušuje zákon. Keď my tuná chceme od vládnej koalície, aby za porušenie zákona odstúpil minister Kaliňák, tak, pre boha živého, musíme chcieť, aby za porušenie zákona, aj keď to bude Cigán, išiel do basy alebo niesol zodpovednosť. Aj mne je jedno, či to je biely alebo Cigán, alebo či je to minister Kaliňák alebo je to Jožo z Oravy. To znamená, že tento zákon je o novele stavebného zákona. Keď niekto stavia na vašom pozemku, mne by sa to nepáčilo a určite ani vám, pán Dostál, keby na vašej záhrade niekto si začal stavať búdku alebo čokoľvek iné alebo na vašom poli alebo na vašej záhrade alebo na vašom pasienku. Je to raz vaše vlastníctvo a malo by to byť nedotknuteľné. A len kvôli tomu, že to je Cigán, tak teraz sa ideme všetci zblázniť a ideme ho chrániť ako nejakú, nejakú, nejaký druh pred vyhynutím. Vôbec nie. Mne to je úplne jedno, či je to biely, či je to Číňan alebo Cigán. Raz tento zákon tuná musí platiť a musí sa dodržiavať. Problém je ten, že keď takýto asociál, je jedno, či Cigán alebo biely, úplne jedno, keď začne porušovať zákon, že na vašom vlastníctve začne čokoľvek stavať, vy si nemôžete pomôcť.

    Teraz konkrétne to poviem, ten Plavecký Štvrtok. A tunák sa, tunák nejedná už iba to, že porušuje on zákon, ale zoberte si situáciu napríklad starostu Plaveckého Štvrtka. Rómska osada, konkrétne teraz to robia Rómovia, v tomto prípade stavajú ďalšie a ďalšie búdy. Robia to na vysokotlakom vedení plynu, ktoré má ochranné pásmo, a oni si to rovno na tom stavajú. Čo musí urobiť starosta zo zákona? Starosta zo zákona musí ísť búrať tieto stavby. To mu ukladá zákon. Pokiaľ to neurobí, môže byť trestne stíhaný a braný na zodpovednosť. Keď sa niečo stane, tak ho zavrú, lebo nekonal. Dobre? Starosta koná. Čo spraví? Dôjde do osady. A viete, čo spravia osadníci? Tresnú mu po papuli. To je výsledok. Posledne, čo tam bol na kontrole, mu tresli poriadne po papuli. To je výsledok vašeho chráneného druhu. To znamená, že keď tam niečo rachne, tak tento starosta pôjde do basy.

    Čo chceme my urobiť? My chceme len napraviť stav. My chceme len, aby sa dodržiaval zákon. A mne je to fakt úplne jedno, či sú to Cigáni, či sú to bieli, či sú to Číňania alebo Rusíni, mne je to úplne jedno. Aj Čech, keď si bude stavať na cudzom pozemku nejakú búdu, tak to treba vedieť zbúrať. Ten zákon musí platiť pre každého, skutočne. A je mi úplne jedno, či má vzdelanie ten Cigán alebo nemá vzdelanie. Škoda, že sa to tunák začne krútiť okolo tých Cigánov. Kašlem ja na to. Ja chcem, aby na pozemku, ktorý vám nepatrí, nemal právo nikto nič postaviť. A keď niečo začne stavať, aby ste sa mohli účinne brániť. Nič iné. Ja si myslím, že každý máme právo na nedotknuteľnosť svojho vlastného súkromného vlastníctva. Len nejakým spôsobom spoločnosť toleruje porušovanie zákona rómskymi obyvateľmi. Ja neviem prečo? Prečo sme takí podráždení? Prečo? Oni si to môžu dovoliť? Biely nesmie, ale Rómovia, tam sa to skováva, lebo sú to Rómovia, poďme ich chrániť. Vôbec nie, vôbec nie. Tu sa jedná o to, že keď to aj obyčajný biely človek urobí vám na záhrade, tak musíte mať možnosť sa nejako brániť. O toto nám ide. Nejde nám vôbec o rómsku otázku. Toto je novela stavebného zákona. A takto k tomu, prosím, pristupujme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. S faktickými poznámkami šiesti. Posledná pani poslankyňa Cigániková.

    Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pardon, ešte, pani poslankyňa Dubačová? Lebo som neuzavrel. Ste sa prihlásila s faktickou? Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými, posledná pani Dubačová. Nech sa páči.

    Baránik, Alojz, poslanec NR SR

    Pán kolega Kollár, no, ten dôvod, prečo sa toto, prečo nám toto vadí, je ten, že jednoducho tu sa zákony nedodržujú nikde a pre nikoho. Len tí Rómovia sú, bohužiaľ, sociálne veľmi slabí, takže tých sa to veľmi dotýka.

    Ako vieme, polícia u nás nefunguje, o čom sa každý mal možnosť sa presvedčiť v posledných dňoch veľmi vypukle. Opäť sa vraciam k tomu, že existuje jednoduché riešenie, a to je to, aby sa uzákonilo, že stavba postavená na cudzom pozemku patrí vlastníkovi pozemku. Je to riešenie, ktoré tu existuje od rímskych čias podľa zásady superficies solo cedit, a my musíme tu pokračovať v komunistickej mentalite oddeľovania vlastníctva stavby od vlastníctva pozemku.

  • Chcem hovoriť k tomu, čo pán poslanec Kollár povedal, že ten problém spočíva v tom, že pozemok a na ňom vznikne čierna stavba. Ako to chcete vyriešiť? Pán poslanec Baránik, to, čo vy hovoríte, je ilúzia. Pretože tí ľudia, ktorí sa v tej problematike vyznajú a aspoň trochu sa rozprávali s miestnymi, vedia, že tomu starostovi a obyvateľom tej obce je úplne jedno, komu tá stavba vlastní, kto tú stavbu vlastní. Keď ju tam v tej osade postavíte, je úplne jedno, či ona pripadne tomu alebo hentomu majiteľovi. Problém je v tom, že vznikne nová čierna stavba a vy s tým neviete nič urobiť. Nepomôže to. Nepomôže to, ten váš návrh nevyrieši žiadny z tých problémov, ktoré tí ľudia majú.

  • Ja sa budem v tomto prípade len opakovať. K pánovi poslancovi Kollárovi, vlastne chcem presne zopakovať to, čo som hovoril aj jeho kolegovi. Týmto návrhom neriešite tých, tých Rómov, čo sú nad tým plynovým potrubím, aj keď, chudák, ak je to pravda, starosta dostal po tej papuli, jednoducho riešite až tie nové. A preto, naozaj, ak chceme riešiť, a ja som veľmi za, a my budeme predkladať novelu stavebného zákona, budeme sa snažiť to fakt urobiť komplexne a budeme radi, keď budete aj s nami spolupracovať, že keď nezačneme a nechytíme sa toho súčasného stavu a teda, keď nezačneme to od tej minulosti riešiť, nemôžme riešiť oddelene novovznikajúce čierne stavby, kým nebudeme mať vyriešené tie staré, kým nebudeme mať zmapovaný ten stav, aký je, aby sme vedeli čo, čo a ako. Čo bolo a čo bude. Jednoducho nie je možné to oddeliť. A stále tvrdím, že, že dokazovať v tom konaní toho, toho búrania alebo zisťovania, že teda čo je nová stavba a čo je už tá z toho obdobia, kedy vlastne táto novela by neplatila, to si v praxi neviem predstaviť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kollár, ja by som vám chcel len povedať, že 8. apríla oslavujú Rómovia medzinárodný deň. Je to medzinárodný deň Rómov, nie Cigánov. Už tým, ako používate svojvoľne tento pojem vzbudzuje emócie, pretože podsúvať ľuďom termín Cigán a nie Róm nepôsobí, že chcete priniesť nejaké konštruktívne návrhy, ale znovu šíriť nenávisť voči tomuto etniku. Ja som mal rómskych žiakov, ja mám rómskych kamarátov, nie Cigánov.

    A druhá zase vec, čo by som vás chcel možno aj pochváliť, keby ste boli vy vystúpili miesto pána Krajniaka v úvode s takýmto prejavom, tak by som si povedal: celkom fajn. Áno, poďme postihovať všetkých, bez rozdielu, či sú bieli, či sú Rómovia, či sú takí, onakí. Kto si postaví načierno stavbu, musí ju štát alebo musí ju obec zbúrať. Ale pán Krajniak 90 % svojho času rozprával o Rómoch. A preto som reagoval ja a asi aj ostatní na jeho príhovor takýmto spôsobom, že prečo ideme diskriminovať len jednu časť obyvateľov, ktorí sú rómskeho pôvodu. Prečo nehovoríme o stovkách iných nelegálnych stavieb na Slovensku, ktoré postavili nie Rómovia, ale ktoré postavili bieli? Keby bol ten prejav takto postavený, možno by sme mali k tomu aj menej výhrad.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kollár, povedali ste, že škoda, že sa to začne celé točiť okolo Cigánov. No naozaj škoda, ale to sme nespôsobili my. To spôsobili ste vy tým, že ste tento návrh predložili, spôsobil to váš kolega pán poslanec Krajniak tým, ako vystúpil v svojom prvom vystúpení, kde sa teda venoval všetkým možným súvislostiam rómskych osád a akoby len okrajom spomenul aj čierne stavby. Ak tvrdíte, že nejde, citujem,

    "o Cigánov", tak okrem toho, že súhlasím s pánom poslancom Žarnayom, že mali by sme používať termín, v ktorom nie je tento dehonestujúci rozmer zahrnutý, teda mali by sme hovoriť o Rómoch, ale, ale ide o nich. Však o nich ste hovorili aj vy. Hovoril o nich pán poslanec Krajniak a je jasné, že v tom návrhu ide o nich.

    A chcel som vám položiť jednu otázku. Ak tvrdíte, že teraz sa to nerieši, teraz je problém, ak starosta príde do rómskej osady, tak akurát, opäť citujem, "dostane po papuli", tak povedzte mi, čo sa zmení vaším zákonom? Čo by bolo iné, keby váš zákon platil a ten istý starosta by prišiel do tej istej osady? Nedostal by po papuli? Čo vo vašom zákone je také, že by nedostal? To mi skúste vysvetliť.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade tiež súhlasím s tým, že do tej cigánskej roviny alebo do roviny cigánskeho problému ste ten problém dostali tým prvotným prejavom, teda kolega Krajniak. A myslím si ale, že aj tá diskusia o tom, že či Cigán alebo Róm, alebo dehonestujúce alebo nie, a či sa to týka tohto, tohto zákona, ja si myslím, že to je úplná, zbytočná, úplne zbytočná diskusia, lebo jednoznačne áno, týka sa a v mnohom je ten dehonestujúci názov, ak má byť teda slovo Cigán. A ja ako Cigániková to môžem povedať, ak má byť teda dehonestujúci tento názov, tak v tomto prípade je mnohokrát oprávnený.

    Ale rovnako chcem povedať, že súhlasím s tebou, Boris, tu nie je o čom, tu nie je vôbec o čom sa baviť, pokiaľ je čierna stavba na cudzom majetku, na cudzom pozemku, preč s ňou a hotovo, koniec diskusie. A je úplne jedno, kto ju tam postavil, ako ju tam postavili, pre mňa vybavené. Ja určite budem za tento zákon hlasovať, aj keď súhlasím s Mirom Ivanom, že má veľmi veľa technických nedostatkov. Ale tie sa dajú mu v druhom čítaní doplniť, napraviť, dá sa tam jednoducho na tom pracovať, ale ten princíp, tá myšlienka, tá jednoznačne trápi ľudí už dlho a jednoznačne treba sa k tomu postaviť už naozaj takým spôsobom, nech nemôžu títo ľudia porušovať zákon. A nielen títo, ale teda aj bohatší, to je úplne jedno.

    Takže ja sa len pýtam, vy poviete, že áno, zostanú tam teda chudobní ľudia niekde pobehovať, lebo im teda zoberieme strechu nad hlavou, ale ja sa len pýtam, prečo tento problém momentálne musí riešiť majiteľ toho pozemku? Ako ja tomuto nerozumiem. Nech toto rieši štát, ale teda nechávať to na, roky na pleciach tých ľudí, ktorým patria tie pozemky, je absolútna blbosť. Ja som úplne za to, aby sme hlasovali za tento zákon a aby sme sa potom pozreli na to, ako ho technicky vylepšiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Ja chcem iba upozorniť naozaj na veľmi nebezpečnú paušalizáciu. Chcem len povedať jeden príklad z Banskej Bystrice, to je veľmi konkrétny príklad. Medený Hámor, kde sa vôbec nekomunikovalo o tom, bol tam, bola tam taká malá osadlosť. V noci vysťahovali týchto ľudí, ktorí tam nemali ubytovanie a trvalé bydlisko. Zmizlo, 150 ľudí v noci zmizlo. Zhodou okolností dvaja spolužiaci odtiaľ, Erik, boli, no teda dvaja chalani odtiaľ boli spolužiaci môjho syna. Ráno prišiel syn a povedal: "Erik nie je, zmizol." Proste nie je, viacej sa neobjavil v škole. Neuveríte, o dva mesiace sme dostali do Bystrice obrovský problém, lebo niekde tých 150 ľudí muselo ísť. Čiže to je totálne neriešenie a nepochopenie, ak sa nebude problém chudoby riešiť na Slovensku koncepčne, ak k nemu nezoberieme, nezoberieme postoj a nezačneme naozaj tento problém riešiť. Je to tu, zlyháva sociálna práca, sociálni kurátori, nefunguje polícia, nefunguje v našej oblasti ani vedenie k emočnej inteligencii a vôbec k inteligencii, ktorá by pozdvihovala naše sociálne vedomie, cítenie, empatiu. Takéto veci sa dajú chápať. Zákony musia platiť pre všetkých.

    Dedko mi vždy vravel: "Čoho sa bojíš, keď si spravodlivá?" Čoho sa bojíte, keď ste spravodliví? Poďme tento problém na Slovensku riešiť od A po Z. Je to problém chudoby. Chudoba plodí chudobu. Ak sa k nemu nepostavia zdraví a silní a nepostavíme sa zoči-voči tomuto problému, nikdy ho nevyriešime. Budeme tu naozaj vždy len poukazovať na nejaké čiastkové veci, vždy z toho vyjde ako najväčší hlupák ten chudák. Pretože naozaj tam treba, vravím, vzdelávanie, sociálna práca, sociálneho kurátora. Všetko to tu zlyháva. Poďme od základu, od A po Z. A ja naozaj ponúkam, myslím si, že v tomto prípade teda by, súhlasím s pánom Baránikom, stavba postavená na cudzom pozemku patrí vlastníkovi a naozaj, poďme riešiť tento problém, pretože to je ďaleko inak siah...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kollár.

  • Bolo toho strašne veľa, tak budem sa rýchlo ponáhľať.

    Najprv k pani poslankyni Janke, aby som vás neurazil, tak pani Rómaníková. Chcem vám pekne poďakovať za to, že ste ochotná podporiť tento zákon. Skutočne on neni rasistický. My chceme postihovať tie veci, ktoré proste sú stavané na cudzom pozemku. Mne by sa to, ani nikomu z nás by sa to nepáčilo, keby ste si nevedeli pomôcť.

    Pán Baránik, súhlasím s vami, ale judikát Európskej únie nám nedovoľuje zasahovať do búrania osád a starých čiernych stavieb z toho dôvodu, že naozaj, ako pani poslankyňa tuná spomenula, by sme mohli spôsobiť veľký sociálny problém. Tí ľudia by nemali kam ísť. Neni možné im zbúrať tie obydlia a nechať ich na poli, to ja si uvedomujem. Preto tento zákon ráta iba s novozačatými stavbami, s novozačatými. To znamená, že nechávame stav, aký je, ten budeme riešiť neskôr. Ale týmto zákonom by sme postihli novozačaté. To znamená, že keď sa tam má postaviť nová, ďalšia búda, aby sa tá vedela zastaviť a zrušiť. Rozumiete ma? Preto sme prišli iba s novozačatými, lebo ten judikát z tej Európskej únie tu máme.

    Pán Žarnay, celé tisícročia sa, tomuto etniku hovoria Cigáni. Ja nevidím urážku ani v označení Róm, ani v urážke, a teda nevidím urážku ani v označení Cigán. Pre mňa sú to Cigáni, pre vás Rómovia, mňa neuráža, že im hovoríte Rómovia. Skutočne budem používať ten názov, aký je mi bližší. Tisíce rokov ich nazývame Cigánmi. Tak teraz sa ja nezbláznim kvôli tomu.

    Ďalej, pán Dostál, čo by sa zmenilo? Čo by sa zmenilo, keby sme, keby sme proste len chránili Rómov? A skutočne my, my tuná nebojujeme proti Rómom. My chceme aj bielych postihovať, ktorí budú stavať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže máme 13. 00 hod. a dohodli sme sa, že budeme rokovať do trinástej, len pre rekapituláciu, začíname, prerušujem tým pádom do utorka do 9.00 hodiny rokovanie 6. schôdze. O vystúpenie v rozprave požiadal pán poslanec Krajniak ako navrhovateľ a ešte pripomínam, že o pol deviatej v utorok je rokovanie politického grémia.

    Prajem vám pekný víkend a uvidíme sa v utorok. Dovidenia.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna: Politického grémia.

  • Pardon, poslaneckého grémia.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.