• Pekné ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Hambálek, Holúbek, pani poslankyňa Kaščáková, pán poslanec Klus, Lipšic a Schlosár.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Anny Zemanovej, Martina Fecka a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 135).

    Prosím poslanca Jána Budaja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Karola Galeka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem veľmi pekne.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Martin Fecko, ktorému odovzdávam slovo, pripraví sa poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • Dobrý deň, vážený predsedajúci, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave zo včerajšieho dňa k novele zákona o obnoviteľných zdrojoch.

    Ako som už včera spomínal, všetky dobré myšlienky, ktoré tu aj padnú, resp. sa nejakým spôsobom ujmú vo forme zákona, stále niekto musí zneužiť, vykľučkovať, ohnúť. A nakoniec všetko to končí pri veľkom biznise. Žiaľ, to je ten náš udržateľný rozvoj. A budem sa stále pýtať, kto má povedať, čo je udržateľný rozvoj, pretože zdá sa mi, že udržateľný rozvoj sa iba deklaruje, ale v praxi vôbec nevyužíva, resp. nedávajú sa takéto zákony, to znamená, aby sme nežili na úkor iných generácií, vôbec, ale vôbec nechceme akceptovať. A biznis prebíja všetko.

    Ako sme už tu včera ako predkladatelia tejto novely zákona hovorili, najväčší problém je hlavne s drevnou hmotnou, ktorá sa využíva na štiepkovanie a na spaľovanie hlavne nelesnej vegetácie. To znamená vegetáciu v poľnohospodárskej krajine.

    Máme našu krajinu spravovať alebo drancovať, vážení kolegovia a kolegyne? Ja si myslím, že by sme ju mali spravovať. A pokiaľ si toto neuvedomíme, tak môžeme sa hanbiť a budeme sa hanbiť pred našimi predkami za to, že čo vlastne necháme našim deťom, či tu necháme púšť alebo či tu necháme normálne prosperujúcu a nevydrancovanú krajinu, slovenskú krajinu.

    Momentálne ja mám rád fakty a zákon, ktorý momentálne novelizujeme, ako som už včera spomínal, č. 309/2009 Z. z., neni ani z minulého storočia ani z predminulého storočia, je teraz súčasný a poďme si pozrieť, ako definuje základné pojmy, lebo v každom zákone v úvodných statiach, v úvodných paragrafoch máme definíciu, čo vlastne tento zákon chce povedať.

    Takže, vážení zákonodarcovia, v § 2 tohto zákona ods. 1 písm. d) čo je biomasa, lebo o nej hovoríme? Biomasu spaľujeme. Takže musím upresniť, že to, čo bolo a je v našej dôvodovej správe uvedené, že aj európska smernica hovorí a definuje biomasu, áno, túto definíciu už máme aj v našom zákone. Je v našom zákone definícia biomasy, ako si predstavuje aj Európa biomasu a čo by vlastne ňou malo byť, aby sa používala aj na tieto energetické účely. Takže citujem písmeno d), biomasou rozumieme biologicky rozložiteľnú zložku výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva, akvakultúry, biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľnú zložku priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva, zvýrazňujem ešte raz, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví. Tak sa pýtam, ako je možné, že tam končia celé stromy, celé kmeňoviny, ktoré by mohli byť a sú v kategórii nie v šestke. Ale sú v trojke, niektoré sú v štvorke, v dvojke. Pýtam sa, čo to je, akým spôsobom my vlastne uplatňujeme toto znenie zákona, ako sa k nemu my staviame? Samozrejme, jak som včera povedal, všecko je o tej kontrole. Všecko je o tých ľuďoch, ktorí by tento zákon mali dávať do praxe.

    A ja sa pýtam a budem sa pýtať stále pri každom mojom vystúpení, keď chceme hájiť záujmy štátu, lebo predpokladám, že zákony, ktoré tu dávame, sú aj v záujme štátu, aby sme ochránili našu republiku a naše prostredie pre ďalšiu generáciu, ako jeden štátny úradník, ktorý má ísť dať tú pokutu, je motivovaný, ako ho motivuje štát, motivuje ho 500-, 700-eurovým platom a keď má dať pokutu 10-tisíc, tak ju dá, myslíte. to si myslíte? Odpovedzte mi, keď sa zmení politická situácia, má ten štátny úradník istotu, že ho nevyhodia pri súčasnej politickej garnitúre, ktorá tu u nás vládne? A nehovorím teraz len o siedmom volebnom období, hovorím o všetkých siedmich volebných obdobiach, ktoré tu doteraz boli. Nemá ten štátny úradník veľkú, by som povedal, motiváciu, aby hájil záujmy tohto štátu. A tak ako sme včera debatovali o učiteľoch, že majú mať zvýšené platy, áno, aj tí štátni úradníci, ktorí majú dodržiavať a chrániť štát a jeho záujmy, záujmy našich ľudí, mali by byť dotovaní tak, že vedia, že keď sa budú o ten štát biť, tak že štát sa im aj na tom dôchodku patrične odmení, možnože aj tým, že budú mať definitívu, ako sme svojho času o tom uvažovali a stále sa nevieme k tomu dopracovať, pretože pri takýchto biednych platoch aj kontrolórov, ktorí majú kontrolovať možnože aj výrub toho dreva, to vôbec nedocielime.

    Takže, vážení, zákon tu máme, legislatíva je dobrá. My ešte nakoľko nevieme ho čítať, nevieme ho uvádzať do reálnej praxe, pretože je asi napísaný po japonsky alebo po filipínsky, takže naši kontrolóri, ktorí by túto biomasu mali takto chápať, vyzerajú, že tak to nechápu, tak preto je tu novela nášho zákona, ktorá hovorí o tom, že čo je biomasa, že biomasa je vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, vážení. To znamená, znovu precizujeme to, čo už v zákone je, len vlastne neni to pochopené. A každý si to vysvetľuje po svojom a potom vyzerá to tak ako jeden čihi a druhý hota.

    Takže, vážení, myslím, že keď toto mi niekto povie, že je zase nejaký politický marketing a neviem čo všecko možné, tak sa tu hráme na nejakú politickú mašinériu, tak ja tvrdím, je to o budúcnosti našej krajiny, našej krajiny, ako bude vyzerať, pretože chcem veriť, že už tu máme dávno preč doby, keď sa všecko rekultivovalo, všecko meliorovalo, všecko vyrúbavalo, medze sa rušili, rušili sa remízky, rušili sa brehové porasty, to bola doba socializmu, kde sme vyprodukovali, ja hovorím, poľnohospodársku púšť, tak chcem veriť, že táto doba je už dávno za nami.

    A keď si pozrieme, momentálne táto, by som povedal, biomasa, áno, drevná hmota z akých zdrojov sa dostáva do jednotlivých tých spaľovní v rámci obnoviteľných zdrojov, tak konštatácia neni veľmi dobrá, keď si vezmeme aj lesné hospodárstvo, ktoré, samozrejme, tiež podstatnou mierou prispieva k spaľovaniu tejto biomasy, tak prakticky je to objem 4 mil. ton drevnej biomasy, drevnej hmoty. Ale potenciálne možnosti v produkcii tejto suroviny na lesných pozemkoch sú v súčasnosti najmenej využívané, a to z dôvodu viete akého? Ekonomickej dostupnosti, ekonomickej dostupnosti. To znamená, sú vyššie výrobné náklady v porovnaní so zdrojmi v drevospracujúcom priemysle a na nelesných pozemkoch. Čo to v praxi znamená rozložené na drobné? Že nemá nám ten konár z toho lesa dva kilometre kto priniesť, možnože aj ručne, na okraj lesa, aby mohol byť odvezený na to miesto, kde sa má spáliť alebo kde sa má štiepkovať, kde sa má poriešiť ako biomasa.

    Neni tu náhodou na zamyslenie aj pojem, ako znížiť nezamestnanosť? Tým, že budeme tých našich ľudí z tých obcí motivovať tak, že tú drevnú hmotu doslova fyzicky prinesú, nepotrebujeme tam mať neviem aké lanovky a všecko možné, približovacie stroje. Áno, nech sú takto využití, lebo máme kvantum nezamestnaných, stále hovoríme, že nám rastie, nezamestnaní niektorí nie sú spôsobilí. Áno, nie sú spôsobilí pracovať v takomto sektore s nejakými počítačmi, tak, áno, máme tu kvantum ľudí, ktorí môžu byť a boli niekedy aj v lesnom sektore využití a využívaní. Takže poďme aj na to sa pozrieť, keď sa čistia lesy, aby aj tá konárovina, ktorá by mala ísť do tej biomasy na to spaľovanie, bola daná tam, kam si to tento zákon, respektíve zdroje obnoviteľné požadujú. A malo by to takto byť.

    Takže, vážení, dávam aj na zváženie aj ostatným ministrom, aby sa zamysleli nad tým, či tu neni cesta, nie iba technika, vážení, lebo aj ľudská sila sa dá využiť. A ja ako poľnohospodár to konštatujem stále a stále, pretože z 220-tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve, ktoré sme mali začiatkom deväťdesiatych rokoch, momentálne máme 47-tisíc. To znamená, 170-tisíc ľudí je tam nezamestnaných. Áno, boli to aj tí, ktorí iba hádzali hnoj od nejakých kráv alebo v nejakej tej živočíšnej výrobe, a prakticky mnoho ľudí bolo zamestnaných aj v lesníctve. Tu je teda ďalší podnet, ako by sme mohli možnože aj zvýšiť zamestnanosť, znížiť nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch aj takto, že budeme stimulovať, aby tie zvyšky po tej ťažbe mohli byť využité na spaľovanie v rámci obnoviteľných zdrojov, v rámci biomasy.

    Takže, vážení, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať zároveň, aby ste sa opýtali svojho svedomia, či drancovanie našej krajiny hlava-nehlava, hlavne nelesnej vegetácie je udržateľný vývoj, či chceme, aby takýto vývoj bol, či chceme, aby naše pôdy boli znovu ohrozované eróziou či už vodnou alebo veternou tým, že to vyrúbeme a urobíme z krajiny poľnohospodársku púšť, ja hovorím. Hovorím teraz o nelesnej vegetácii, momentálne keď si pozrieme, ako je to rozložené, tak máme 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy a 2 mil. hektárov lesnej pôdy, takže tých 2,5 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tam budeme zachovávať remízky, bude poľná cesta aj so stromoradím, kde budeme zachovávať aj biokoridory, kde bude aj to jazierko možno s tými trstinami, s tou vrbinou, aby sme mohli nechať našim budúcim generáciám, a nie všecko teraz, pretože je to hit, všetko štiepkovať, všetko spáliť, aby sme vyrúbali hlava-nehlava. A apelujem aj na kontrolórov, aby dostali od štátu stimuly a aby hájili záujmy štátu, to znamená záujmy všetkých občanov Slovenska, tak, aby Slovensko bolo v udržateľnom rozvoji aj do budúcna.

    Takže končím tak ako stále: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ako vidno, tie problémy, ktoré sa snaží opozícia riešiť, nie sú iba o Robertovi Kaliňákovi, ktorého týmto opätovne žiadam odvolať, ale keď mám prejsť teda ku konkrétnej reakcii na pána Fecka tiež tu mám pár čísiel.

    Hovorili ste o tom, ako sa rieši u nás ťažba, ako sa rieši u nás využívanie či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. Skutočná ročná ťažba v lesoch už od roku 1995 na Slovensku neustále prekračuje únosnú ťažbu, a to v priemere o 20 %. V roku 2012 bolo vyťažených 1,3 mil. ton energetickej dendromasy, ale potenciál popisovaný stromovej biomasy vhodnej na energetické použitie bol až 2,8 mil. ton. Napriek tomu vtedy bolo využitých 3,8 mil. ton na práve tie energetické účely. Také najvypuklejšie je to na východnom Slovensku, kde celkové ročné využiteľné množstvo drevnej biomasy zo všetkých zdrojov bolo spolu 530-tisíc ton. Ročná spotreba dendromasy v roku 2013 v Prešovskom a Košickom kraji bola až 1 mil. ton. To znamená skoro dvojnásobok. No ale čím to sanujeme? No tak znižujeme rubnú dobu, nelegálne ťažíme dendromasu v lesoch aj mimo nich, prekračujeme ročnú kapacitu porastov na nelesných plochách, robíme výroby okolo lesných ciest alebo vetrolamov, dovážame túto dendromasu zo zahraničia. No a hlavne, čo sa snaží aj tento zákon alebo teda táto drobná novela upraviť, využívame zaradenie dreva do vyšších tried kvality na energetické účely. Toto by sa naozaj nemalo stávať, to drevo vieme využiť aj efektívnejšie, a preto prosím pánov poslancov o podporenie návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, tých problémov je tu viacero. A je iba na nás, ako sa ku nim postavíme, ako sa zákonodarný zbor našej Slovenskej republiky postaví k týmto problémom, nie svetovým. Ale riešme u nás doma, keď je nejaký problém, pretože svetové problémy asi nevyriešime, tak to vyzerá, ale tie slovenské vieme vyriešiť a vieme sa postaviť k nim, pokiaľ tu budú normálni, rozumní, so zdravím gazdovským rozumom ľudia a kde budú dva a dva stále štyri, nie šesť ani tri.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, dovoľte mi najprv tlmočiť jeden celospoločenský odkaz. Cisár je nahý, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka.

    A teraz k problematike, ktorej sa venujeme, biomase. Povodne, zmena klímy, dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, aj toto sú dôsledky nezákonného využívania kvalitného dreva na spaľovanie v elektrárňach, biomasaker.

    Vážení, novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby vám predkladáme v drobnej zmene v § 2 ods. 12 písm. a) bod 5, ktorý upravuje definíciu biomasy, upravuje formuláciu tak, aby za biomasu sa považovalo len drevo pochádzajúce z energetických porastov a z drevospracujúceho priemyslu.

    Túto úpravu si vyžiadal dopyt „po ekologickom palive, drevnej štiepke“. V praxi by sa štiepka mala získavať len z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. To je však oveľa náročnejšie, ako zoštiepkovať celý zdravý strom vyššej kvalitatívnej triedy, teda aj taký, ktorý by poslúžil v drevospracujúcom priemysle napríklad na výrobu nábytku. Tieto praktiky potvrdila aj kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A následne udelila aj pokuty niektorým elektrárňam.

    Z komunikácie s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uvádzam, že v lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne približne 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho takmer 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia s dôvetkom, že v tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Je to priveľa. Aj ministerstvo na základe odhadu odborníkov predpokladá v najbližšom období, v horizonte dvoch rokoch, zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o takmer 2 mil. metrov kubických surového dreva.

    Nuž ale zamyslime sa, aký je dôvod tejto úvahy. Že by nebol dopyt trhu? Asi nie. Skôr to potvrdzuje skutočnosť, to, čo aj povedal kolega Galek, že doterajšie výruby boli neprimerané a ťažbu treba ihneď výrazne obmedziť, alebo sa tá ťažba využívala na iné účely, na aké mala ísť. Ak sa rúbe viac, ako dorastie, tak nejde predsa o obnoviteľné zdroje. Aj odborná verejnosť uvádza, že udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných a nelesných plochách je zhruba 5 mil. až 6 mil. metrov kubických dreva ročne. Ale uvažovaný objem, s ktorým počíta ministerstvo, 7,1 mil. metrov kubických je tiež privysoký.

    A apelujem na pani ministerku, aby bola ťažba prehodnotená a vypočula si aj hlas 10 540 ľudí, ktorí podpísali petíciu za zastavenie výrubov stromov. A táto petícia bola odovzdaná pred dvoma dňami na Úrad vlády a ministerstvo životného prostredia.

    V súčasnosti sa ťažia takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely, problémom je ale nesprávne nastavená štátna politika podpory obnoviteľných zdrojov energie, a to, že sa nedodržiavajú podmienky § 6 ods. 3 vyhlášky ÚRSO 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu. Podľa zistení na niektorých prevádzkach dochádza k spaľovaniu dreva zaradeného do vyšších tried kvality dreva v zmysle technických noriem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, verím, že aj pán Bugár ma teraz bude pozorne počúvať, pretože problémom je vážna vec, že štátne orgány a organizácie nedokážu kontrolovať pôvod drevnej štiepky.

    Elektrárne musia evidovať a nahlasovať prehľad nakúpenej biomasy a prehľad skutočne využitej spotrebovanej biomasy na účely výroby elektriny. Tu bývajú ale rozdiely. Praxou je, že elektrárne neuvádzajú pravdivé údaje o kvalitatívnej triede dreva používaného na palivo, ako palivo na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. A ak je biomasa vyrobená z dreva, tak okrem parametrov relatívnej vlhkosti vplývajúcej na výhrevnosť musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva podľa technických noriem. To je dôležité pre určenie výšky dotácie. Ako sa hovorí, papier znesie všetko. Čože je to za problém napísať do hlásení, že drevná štiepka určená na výrobu štátom dotovanej kombinovanej výroby elektriny a tepla je kvalitatívnej triedy VI, hoci je v skutočnosť iná? Situácii v skutočnosti nahráva aj vyhláška, ktorou sa ustanovujú práve podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu.

    Špekulanti si cestičky našli. Získať štátom veľmi slušnú garantovanú dotáciu na výrobu elektriny z biomasy na úrovni nula celá viac ako 10 centov za kilowatthodinu je veľmi zaujímavé. A drevná štiepka sa stala zaujímavým obchodným artiklom.

    Vráťme sa do roku 2014, kedy zistenia ÚRSO boli také závažné, že sami museli vykonať opatrenia, opatrenia v zmene vyhlášky. Tie však, sa ukazuje, stále nie sú dostatočné, pretože nie je možné zabezpečiť efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva. A tak sa drevo získava všade tam, kde je ľahšie dostupné. Pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy, čo priamo ohrozuje existenciu lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie tak nielen deformujú trh s energiou, ale aj zvyšujú cenu za elektrickú energiu v domácnostiach aj priemyselných podnikoch, ktoré sa dostávajú do nevýhody oproti zahraničiu. A toto všetko sa deje pod rúškom ochrany životného prostredia, znižovania emisií a využívania obnoviteľných zdrojov. Nuž ako sa dobrá myšlienka môže zvrhnúť na katastrofu až na úroveň biomasakra.

    Táto drobná zmena v zákone prispeje k lepšej kontrole a k jednoznačnejšej identifikácii pôvodu drevnej štiepky, pomôže, ak ju vládna koalícia nezastaví. Ide o dva riadky, sedemnásť slov v zákone.

    Chcem len podotknúť, že nejde o zamedzenie akéhokoľvek využitia dreva na spaľovanie v elektrárňach či teplárňach, ale na zamedzenie spaľovania drevnej štiepky z kvalitného dreva v štátom dotovaných elektrárňach, tam, kde je garantovaný výkup za stanovenú cenu. Ide o sektor, ktorý by sa mal riadiť voľným trhom. Zatiaľ tomu tak nie je. Podpísané sú zmluvy, s tým zatiaľ neurobíme nič, ale treba si uvedomiť, že prax ukázala, že väčšina dreva, ktorá sa v týchto elektrárňach spaľuje, je kvalitnejšia, a teda si nezasluhuje našu podporu cez doplatok ako za ekoenergiu.

    Naďalej bude ale možné využívať drevo na získavanie energie, na spaľovanie nekvalitného dreva v domácnostiach a teplárňach viac-menej bez štátnych dotácií. Nevadí, ak by aj elektrárne drevo, resp. drevnú štiepku spaľovali a predávali elektrinu, nech sa páči, ale bez doplatku a garantovaného odberu od štátu. A rešpektujúc súčasný právny stav zmlúv, zrejme ich neukončíme, dostávajú dotáciu tieto podniky. Nesmie to byť však systém, ktorý umožňuje špekulácie a obchádzanie pravidiel pri získavaní drevnej štiepky. Opakujem, že nejde o paušálny zákaz spaľovať drevo či odpad z drevospracujúceho priemyslu.

    Požiadala som aj členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby podporili tento zákon. A odporučili mi, aby som sa obrátila s požiadavkou o stanovisko na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tak som sa naň obrátila, napísala som pani ministerke, dostala som odpoveď, ktorú som si ešte včera večer trošku s ňou musela prekonzultovať, pretože v jednej časti odpovede hovoria, že síce nesúhlasia, ale v druhej časti hovoria, že v podstate súhlasia s tým. Tak aby som nesprávne neinterpretovala odpoveď, dovolím si prečítať celú tú e-mailovú komunikáciu zo strany ministerstva. A ak vám nebude niečo jasné, odporúčam poradiť sa s pani ministerkou, aby možno ešte pred hlasovaním, ak by vám bolo robilo problém práve toto vyjadrenie, možno to upresnila, pretože v ústnej komunikácii podporila alebo uznala, že tento problém je vážny a treba ho riešiť.

    Takže tá e-mailová komunikácia znela takto:

    „Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi preposlať vám stanovisko ministerstva k vami predkladanému návrhu zákona:

    Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva nesúhlasí s navrhovanou zmenou § 2 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie.

    Za nedoriešené v celej tejto problematike považujeme nesystémové poskytovanie podpôr na obstaranie technológie na spaľovanie dendromasy. Je nepochopiteľné, že podpory sa poskytujú v oblastiach s nedostatkom disponibilných zdrojov dendromasy.“ Takže v podstate kritizujú to, ale nesúhlasia s tým.

    „V rámci nášho ministerstva je možné poskytnúť z Programu rozvoja vidieka 2014 až 2020 podpory pre mikropodniky a malých výrobcov tepla na a) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie drevnej biomasy na výrobu elektriny a tepla spaľovaním plynu vyrobeného termochemickou konverziou s maximálnym elektrickým výkonom do 500 kilowatthodín, b) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie odpadovej drevnej biomasy na výrobu tepla a vykurovanie s maximálnym tepelným výkonom do 500 kilowatthodín.

    Údaje uvedené v dôvodovej správe považujeme za zavádzajúce. V lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne cca 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia. V tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Na základe odhadu odborníkov predpokladá sa v najbližšom období, cca dva roky, zníženie ročného etátu, to znamená zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o cca 2 mil. metrov kubických surového dreva. Z tohto dôvodu očakávame zvýšenie cien všetkých sortimentov dreva.

    Vyhláška ÚRSO č. 490/2009 Z. z. povoľuje spaľovanie dreva kvalitatívnej triedy VI, čím považujeme obmedzenie spaľovania kvalitného dreva vo veľkých teplárňach z legislatívneho hľadiska za dostačujúce.“ Zrejme iba pre krátkosť času nebolo možné si dovysvetliť toto stanovisko, ale verím, že návrh zákona posuniete do druhého čítania, aby sa vlastne tieto nejasnosti vysvetlili, pretože my tu nehovoríme o teplárňach, nehovoríme tu ani o týchto malých zdrojoch energie, ktoré podporuje ministerstvo pôdohospodárstva, ale hovoríme tu o elektrárňach, ktoré sú dotované a majú garantovaný odkup elektriny.

    Pokračujem ďalej. Teraz sa budem odvolávať na nami často kritizovaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý pri kontrolách zistil, že časť drevnej hmoty určenej na výrobu štiepky na energetické využitie pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla je vyššej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a časť drevnej štiepky bola vyrobená z inej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a zodpovedala III. a V. triede akosti. Takýchto podnetov ÚRSO riešil 14. A vo viacerých prípadoch boli podnety aj oprávnené.

    Opakujem, že napriek opatreniam, ktoré vykonalo ÚRSO úpravou vyhlášky, sa situácia nezlepšila. Špekulanti si našli spôsob, ako obísť aj tento predpis, a to systémom subdodávky drevnej štiepky.

    Cieľom zákona je vyradiť drevo zo zoznamu obnoviteľných zdrojov pre štátom dotované elektrárne. Totiž ak si výrobca elektriny neplní svoje povinnosti v zmysle zákona o OZE, obnoviteľných zdrojoch energie, tak si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo na doplatky. Preto je dôležité, aby zákon ustanovil, že drevná štiepka sa môže vyrábať len z biomasy vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, tak, ako je uvedené v návrhu nášho zákona.

    Vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto zákona a jeho posunutia do druhého čítania. Prosím, deklarujme takto spoločne úprimnú snahu adaptovať Slovensko na zmenu klímy tak, ako sa hlásime v Parížskej deklarácii i v dokumentoch pripravovaných predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, zastavme biomasaker v našich lesoch, ktorý je navyše ešte s podporou štátnych dotácií.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Galek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Anka Zemanová spomenula vo svojom príspevku aj pokuty, ktoré udelil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví za spaľovanie vyšších tried kvality, ako povoľuje norma. O tomto som včera hovoril aj ja vo svojej faktickej poznámke, konkrétne to boli dve kogeneračky v Topoľčanoch a Bardejove, ktoré vlastní firma BIOENERGY. Táto firma je zaujímavá aj tým, že v Bardejove začala stavať sedem mesiacov túto kogeneračku pred schválením zákona o podpore OZE, ktorý po prvýkrát definoval tieto dotácie a ostatné pravidlá pri podpore využívania. Takýto riskantný krok sa dá uskutočniť iba s istotou, že parlament v budúcnosti zahlasuje tak, ako treba. To znamená, niekto to naozaj dopredu vedel, čo sa udeje. Na slávnostnom otvorení fabriky v roku 2010 sa zúčastnil Jozef Medveď, vtedajší minister životného prostredia, a Peter Žiga, vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva a dnes minister hospodárstva. O pánovi Žigovi asi všetci dobre vieme, že pred nástupom do politiky sa živil ako obchodník s drevom. V minulosti bol aj členom Dozornej rady Liptovskej drevárskej. A spolu s Helmutom Rettenmeierom, ktorý je spolumajiteľom firmy Rettenmeier Holding AG mal viacero spoločných aktivít. Zaujímavé je však to, že minulý rok firma Taper, kde je pán Žiga stále spoločníkom, bola Pluskou odhalená, že so Štátnymi lesmi obchodovala nielen do roku 2012, ale deje sa tomu dodnes. Dôkazom je aj doklad z roku 2015 o pôvode dreva, ktoré má Pluska k dispozícii. A toto drevo bolo certifikované Lesmi SR. To znamená, je možné, že novelou tohto zákona vstúpime práve tomuto pánovi ministrovi na otlak. Že by to bol po pánovi Kaliňákovi, ktorého týmto opätovne vyzývam, aby odstúpil, ďalší minister, ktorý tu bohatne na úkor štátu? To je otázka do pléna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, iba na doplnenie. Ja si dovolím zacitovať § 3 ods. 1 zákona: „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorú si uplatní podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu, to znamená, máme na mysli ÚRSO, skutočné nadobudnutie množstva a kvality biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny,“ to znamená, oznamuje skutočné nadobudnutie množstva a kvality. A to už je potom na tom pracovníkovi, akým spôsobom, jak som hovoril vo svojej rozprave, proste ako on si vie zastať tú svoju úlohu, ktorú má ako štátny úradník alebo úradník, ktorý by mal zastupovať štát. A preto ja hovorím, že mnoho zákonov tuná je perfektných, urobených, len realizácia v praxi cez ľudský sektor obyčajne zlyhá. A potom je to o tej partokracii, že si to rozoberú jednotlivé sektory, určití ľudia, ktorí nevedia, kedy majú dosť.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať bude pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Stotožňujem sa s tým, čo povedali aj kolegovia do rozpravy k pripomienke na moju rozpravu.

    Áno, ja chcem tiež vyzvať pracovníkov, ktorí kontrolujú, aby sa nebáli, pretože aj oni tu žijú, aj oni tu majú svoje deti a dopadov na životné prostredie týchto obrovských výrubov sme svedkami všetci tí, ktorí ideme do lesa.

    A opätovne apelujem na pani ministerku, že je to práve ona, ktorá môže dať pokyn Lesom Slovenskej republiky, ktoré vo väčšine sú práve tými, čo ťažia toto drevo, aby sa prehodnotil Program starostlivosti o les a prehodnotila sa aj výška ťažby a údržba lesných porastov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ukončujem rozpravu.

    Chce sa vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dámy a páni, ďakujem za rozpravu, ktorá bola veľmi konkrétna. Verím, že poslanci, ktorí sú v sále, aj tí, ktorí to sledujú vo svojich pracovniach, si uvedomili, že naozaj existujú vážne podozrenia, že pod zámienkou alternatívnych zdrojov energie prichádza k tunelovaniu zdrojov štátu.

    Výruby drevín sú často spojené aj so štátnymi podnikmi, napríklad s podnikmi zameranými na starostlivosť o vodné hospodárstvo.

    Napríklad koncom roku 2013 oznámil štátny podnik Vodohospodárska výstavba zámer vyrúbať viac ako 100-tisíc stromov. Išlo o územie pripravovaného Vodného diela Slatinka napriek tomu, že sa už vtedy vedelo, že Vodné dielo Slatinka sa stavať nebude s najväčšou pravdepodobnosťou, keď Európska komisia rozhodla, že nepodporí výstavbu veľkých priehrad z fondov Európskej únie.

    Po dôkladnom preštudovaní vzťahov je možné nájsť dôvod tohto zdanlivo nezmyselného výrubu. Generálny riaditeľ, vtedajší, štátneho podniku Vodohospodárska výstavba pán Lazár bol v minulosti dlhoročným predsedom Predstavenstva Teplární Košice, akciová spoločnosť.

    Mohli by sme pokračovať v týchto vzťahoch. Teplárne, ďalšie a ďalšie mená už spomínali moji predrečníci.

    Na záver by som vám chcel pripomenúť iba obrázok, ktorý takto na diaľku ukážem, ale ktorý si ľahko nájdete na Facebooku alebo v pošte, ktorú dostávate ako poslanci.

  • Ukázanie obrázka.

  • Na tomto obrázku vidíte rozrezaný strom a vidíte, že na spaľovanie sa spália ročne zhruba 4 mil. stromov, na vývoz do zahraničia odíde zo Slovenska 3,4 mil. stromov, rôznymi nelegálnymi výrubmi prídeme o 1 mil. stromov, dokonca aj v národných parkoch sa rúbe, z rôznych kalamitných a nielen kalamitných dôvodov zmizne toho 1,3 mil. a veru aj v rezerváciách nie tak veľa, ale aj v tých najprísnejších zmizne ročne 15-tisíc stromov. Takto na tomto grafe tá horná časť je spaľovanie biomasy. Vidíme, že pod zámienkou, že ide o biomasu a odpadové drevo, zo Slovenska zmizne viac stromov, než ich vyvezieme. Sú to 4 mil. stromov.

    Dámy a páni, skutočne slovo biomasaker nie je v tomto prípade prehnané. Hlavné bohatstvo Slovenska stále zostáva naše prírodné bohatstvo. Jednak sú to čisté vody, pramene mnohých riek, podzemných vôd a to, čo vidíme denno-denne, stále ešte našťastie zelené stromy, prírodné bohatstvo Slovenska. Občania každému z vás určite píšu. Ja teda také e-maily dostávam, verím, že ich dostávate aj vy, že pred ich očami tisíce kamiónov prevážajú drevo zo Slovenska buď do spaľovní, alebo na skládky týchto spaľovní. Prosím vás, v mene budúcnosti, pretože strom rastie naozaj dlhšie, než my tu budeme sedieť v tejto snemovni, rastie dlhšie, než existuje samostatná Slovenská republika, strom rastie naozaj desiatky rokov, toho, čo si teraz nepremyslene zničíme chybným zákonom, sa nedočkáme za našich životov s tým, že by sa napravilo, preto pomôžte pozmeniť ten návrh zákona.

    A dodám takú netradičnú vsuvku, nebude sa týkať Kaliňáka. Hoci aj ukradnite, ako sa hovorí v tomto parlamente, ten zákon, prevezmite ho, urobte s tým niečo. Ak vám pýcha alebo akási koaličná nenávisť nedovolí nikdy podporiť ani rozumné návrhy poslancov, ponúkam ho komukoľvek z vás, osvojte si ho, predložte ho v príhodnú dobu, ak je toto vaša vôľa. Máte tu väčšinu, ale pamätajte, že na prvom mieste sme tu pre verejnosť a pre obhajobu jej záujmov.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 136, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 130.

    Dávam slovo poslankyni Viere Dubačovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ešte vás preruším. Keďže má prísť pán prezident, stihneme povedať úvodné slovo teraz alebo až potom?

  • Až potom. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine. Poprosím o päť minút desať tých, ktorí chcú byť v sále, aby boli v sále. Ďakujem veľmi pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta, za chvíľočku príde pán prezident Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Príchod prezidenta SR Andreja Kisku v sprievode predsedu NR SR Andreja Danka za zvukov prezidentských fanfár.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci dovoľte mi, aby som na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku. Vitajte, pán prezident (potlesk).

    Vítam členov vlády Slovenskej republiky (potlesk).

    Pán prezident podľa čl. 102 ods. 1 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky využíva svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpi so správou o stave Slovenskej republiky, nasleduje

    vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku so správou o stave Slovenskej republiky.

    Dávam slovo prezidentovi Slovenskej republiky pánovi Andrejovi Kiskovi. Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystupujem pred vami v čase, keď už o niekoľko málo dní Slovensko prevezme predsedníctvo v Rade Európskej únie. Dnes žijeme v dobe, kedy vie byť akýkoľvek úspech, česť alebo povinnosť spochybnená a keď mnohé veci prijímame ako samozrejmosť. Preto chcem začať moje dnešné vystúpenie pred vami práve touto témou.

    Som presvedčený, že nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Európskej únii je a bude výnimočnou správou o stave Slovenskej republiky v roku 2016. Je úspechom našej krajiny, ale aj čestnou povinnosťou a príležitosťou Slovenska.

    Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a, samozrejme, aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta.

    Preto naše členstvo v Európskej únii nemá žiadnu rozumnú inú alternatívu. A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať – a lepšie – aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske. Hovorím o tom preto, lebo aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad Európskej únie, rozpad architektúry mieru, spolupráce, spoločnej slobody a prosperity.

    Naše predsedníctvo v Rade Európskej únie je výnimočnou správou o stave našej republiky aj preto, lebo naše členstvo nebolo a nikdy nebude samozrejmosťou. Dejiny sa neskončili pred dvadsiatimi rokmi, kedy Slovensko takmer vypadlo z procesu rozširovania Európskej únie. Dejiny sa neskončili ani pred dvanástimi rokmi, keď sme vďaka rozumným rozhodnutiam našich občanov a ich zvolených reprezentantov, podpore susedov a významných krajín západnej Európy, dobehli zameškané a stali sa členom Únie.

    Dejiny sa nekončia ani dnes, keď v jednej z krajín s napätím očakávame výsledky referenda o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie. Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti. Hovorím o tom preto, lebo prispieť k súdržnosti Únie našou schopnosťou vyjednávať dobré kompromisy bude súčasťou povinnosti, ktorú o pár dní prevezmeme.

    A to je ďalší dôvod, prečo považujem naše predsedníctvo v Rade Európskej únie za výnimočnú správu o stave Slovenskej republiky. Verím, že bude potvrdením, že Slovensko túto službu dokáže poskytnúť, že preukážeme nielen schopnosť vyjednávať o vlastných záujmoch alebo spájať sa regionálne, ale že Slovensko dokáže byť čestný, poctivý a úprimný sprostredkovateľ medzi krajinami a ich záujmami, v prospech celku, v prospech vyše 500 miliónov občanov Európskej únie, najsilnejšej ekonomickej veľmoci na svete s najvyššími sociálnymi zárukami a službami pre svojich občanov a skvelými ľudskými aj ekonomickými predpokladmi zvládnuť každý predstaviteľný problém a krízu.

    Ruku na srdce, vedeli by si také niečo vôbec predstaviť naši starí rodičia, alebo ešte donedávna naši rodičia?

    Pokúsme sa preto rešpektovať, že najlepšou službou, ktorú môže Slovensko poskytnúť sebe a Európe v nasledujúcich šiestich mesiacoch, je práve pozícia čestného, poctivého a úprimného sprostredkovateľa. Netlačme Slovensko do vyhrotených a konfrontačných postojov, ktoré by túto našu povinnosť oslabili.

    Povedal som to viackrát a zopakujem to aj dnes, považujem za chybu, že sme zabudli v domácej politike povedať o Európskej únii čokoľvek priaznivé, že sa v politických diskusiách stratil zmysel pre proporciu, že takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality, že sa pomaly nenájde nik, kto pripomenie, že podstatné rozhodnutia neprijímajú bruselskí úradníci, ale ľuďmi zvolení predstavitelia v Európskom parlamente a Rade Európskej únie, že tieto rozhodnutia sú výsledkom demokratických hlasovaní, kompromisov a rokovaní, ktorým budú nasledujúcich 6 mesiacov predsedať zástupcovia Slovenska, a že chyby, ktoré sa dejú aj v bruselskej politike, určite nie sú častejšie ako chyby v našej domácej politike.

    Podľa informácií, ktoré mám, Slovensko je dobre pripravené prevziať o niekoľko dní predsedníctvo v Rade Európskej únie. Je to výsledok práce našej profesionálnej diplomacie a bývalej vlády, na ktorú súčasná vláda nadviazala. Chcem sa poďakovať všetkým za doterajšie úsilie, rovnako tak hlavnému mestu a jeho obyvateľom, pre ktorých bude znamenať predsedníctvo aj isté nepohodlie.

    A dovoľte mi vysloviť jedno želanie, verím, že ho môžem vysloviť v mene väčšiny občanov Slovenska: Predstavme sa ako priateľskí hostitelia, uvážliví moderátori európskej diskusie a zanietení spolutvorcovia európskej jednoty.

    Vážené dámy, vážení páni, pred rokom – pri prvej takejto príležitosti v mojom funkčnom období – som sľúbil založiť tradíciu prichádzať do Národnej rady každoročne v tomto júnovom čase. Tento rok sa tak deje relatívne krátko po parlamentných voľbách. V nich svoju správu o stave republiky vydali tí najdôležitejší – občania našej republiky.

    Dnes nie je mojím zámerom túto správu dopĺňať, ani s ňou polemizovať. Máme krátko po vzniku novej vlády. To je vždy začiatok, ktorý by mal byť novým impulzom. Je priskoro hodnotiť veci. Rád by som sa však s vami podelil o niekoľko okruhov námetov, ktoré súvisia so stavom vecí u nás a ktoré súvisia aj so správou o stave svojej republiky, ktorú napísali sami občania vo voľbách, pretože ako vidím v súčasnej situácii neistotu a niekoľko významných rizík, tak vidím v nej aj príležitosti.

    Tie riziká sú úplne očividné.

    V parlamentných voľbách nezískal žiaden politický prúd dominantnú prevahu, ani nezískal dominantnú prevahu žiaden program alebo myšlienka. Namiesto nich sa výrazne posilnila nedôvera k politike a k politikom, a možno až hnev vo viacerých podobách, niekedy aj krajnosť a extrém.

    Preto si myslím, že súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí.

    V skutočnosti situácia nie je dobrá. Štyria z piatich dospelých ľudí na Slovensku si myslia, že náš štát – Slovenskú republiku – ovláda zopár oligarchov. Dôvera ľudí v štát spadla na nové historické minimá. Chcem vážne varovať, že ak bude tento trend pokračovať, ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili svoju dôveru v štát a jeho inštitúcie, po budúcich voľbách môže byť problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z demokratických politických strán, akýchkoľvek.

    Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórií, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. A myslím si, že by vláda a štátne inštitúcie mali začať brať tento fenomén vážne, pretože dnes sa z toho stáva otázka bezpečnosti štátu, a nielen konštatovať, nielen analyzovať, ale aj aktívne konať.

    Ako prezident sa držím zásady nevstupovať do sporov medzi vládou a opozíciou a nemám v úmysle vstupovať ani do sporov vo vnútri vládnej koalície, akým je dnes napríklad koaličný spor o koncesionárske poplatky. Som ale presvedčený, že aj v súvislosti s fenoménom, o ktorom hovorím, napríklad potrebujeme silné a nezávislé, ale aj odvážne verejnoprávne médiá. A preto vás prosím, apelujem, aby sa nestali predmetom politického záujmu, politického zápasu.

    Preto využívam túto príležitosť a žiadam vás, aby ste rešpektovali a posilňovali nezávislosť verejnoprávnych médií, a verejnoprávne médiá a ich zamestnancov vyzývam, aby sa nepoddali tlaku, aby boli pozorní a aby plnili svoju spoločenskú úlohu, pomôcť ľuďom, aby boli informovanejší.

    V týchto dňoch je najhorúcejšou témou korupcia. Od prezidenta sa očakáva, že aj pri tomto probléme bude situáciu na politickej scéne a v spoločnosti upokojovať, ale ľudia už takmer neveria akémukoľvek prísľubu, keď ich niekto upokojuje.

    Od prezidenta sa očakáva, že nebude vstupovať do politických sporov a hádok politických strán a dokonca v nich niekomu držať stranu, ale korupcia je téma a oblasť, ktorá je podstatná, v ktorej sa vedú politické spory a hádky neustále. Hovorím o čistote verejného života a o schopnosti štátu garantovať rovnosť všetkých ľudí pred zákonom.

    Myslím, že v kontexte kauzy, ktorá je dnes politickou témou číslo jeden, nemôžem parlamentu, vláde ani politickým stranám poskytnúť žiadnu radu, ktorú nepoznáte. Ale chcem zdôrazniť, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne následky.

    Asi niet osoby, ktorá by uverila, že niekto v kufríkoch priniesol 12 mil. eur v hotovosti (potlesk). Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom – politickým ani iným – a sú absolútne nezávislé a že sa na ich prácu dá spoľahnúť?

    Predstavte si, že sa daňové orgány alebo orgány činné v trestnom konaní dopracujú k nejakému výsledku o dva, o tri roky alebo o päť rokov, akémukoľvek. Posilní to dôveru v právny štát dnes, o mesiac, alebo do roka?

    Netreba sa preto čudovať otázkam ľudí: Máme skutočne nezávislú políciu, inšpekciu či prokuratúru? Ak áno, tak spoločnosť očakáva výsledky, a reálne, pochopiteľné vysvetlenie neobjasnených káuz.

    So závisťou sa pozeráme na okolité štáty, napríklad na Rumunsko, kde od posledných parlamentných volieb v súvislosti s korupciou bolo celkovo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb, vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.

    Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike sú témou, ktorá vyvoláva najväčšie vášne a politické spory a roky priťahuje pozornosť médií. Žiaľ, deklarovaná politická dôležitosť tejto témy je v príkrom rozpore s tým, čo by sme mohli označiť za uspokojivé výsledky. Kauzy sa vlečú roky a dostratena. Tento rozpor je nevysvetliteľný, nepochopiteľný a neudržateľný.

    V lepšom prípade je jediným výsledkom vyvodenie akej takej politickej zodpovednosti, ktoré však nemá byť koncom, ale začiatkom hľadania spravodlivosti a pravdy o vyslovených podozreniach. Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale je gestom, obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať.

    Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike, nie však na Slovensku. Naši občania sú namiesto toho konfrontovaní s nepodarenou reality šou, v ktorej môžu najviac tak tipovať, či niekto odstúpi, alebo neodstúpi, a v ktorej si majú vybrať, akým neúplným informáciám a politickým deklaráciám uveria. Toto je druh viery a dôvery, ktorú už jednoducho nemôžeme od ľudí na Slovensku žiadať.

    Jediným výsledkom je nedôvera v politiku, štát a jeho schopnosť zabezpečiť elementárnu spravodlivosť a čistotu verejného života. Nesmieme sa hnevať na ľudí, keď už nepočúvajú ani rozumné vysvetlenia. Aj rozumní a mierni ľudia sú už jednoducho veľmi nahnevaní. A rozumná politika toto dokáže aj pochopiť, aj sa podľa toho rozumne zachovať.

    Chcem vás – poslancov, vládu, politické strany – požiadať: Hľadajte urýchlene také inštitucionálne a politické riešenie, ktoré konečne poskytne ľuďom skutočnú nádej, vieru a sebavedomie, nádej, vieru a sebavedomie, že je prakticky vylúčené, aby sa ešte niekedy politika zamiešala do daňových a policajných úradov a že už žiadne – skutočne žiadne – porušenie zákona nezostane nevyšetrené a nepotrestané (potlesk).

    Musím sa na tomto mieste vyjadriť aj k téme nárastu politického extrémizmu a neonacizmu. Súčasnú situáciu považujem viac za príležitosť, než za dôvod na neprimerané obavy, v prípade, ak túto príležitosť využijeme.

    Čo to znamená? Podľa môjho názoru to znamená nulovú toleranciu k prejavom extrémizmu a neonacizmu, na ulici, na internete, na športoviskách, kdekoľvek. Podľa môjho názoru to znamená, že štát sebavedomo zakročí proti každému, kto sa pokúša nahrádzať napríklad jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku.

    Chcem v tejto súvislosti navrhnúť, aby sme sa pokúsili prekročiť stále prevažne oficiálny ráz každoročných osláv Slovenského národného povstania. Už je správny čas, aby sme si mohli trúfnuť doplniť oficiálne oslavy SNP pri pamätníkoch aj netradičnými formami, ktoré túto skutočne hrdinskú demokratickú kapitolu nášho života národa spravia príťažlivou, hodnou obdivu pre všetkých ľudí všetkých generácií, aby sme pri tejto príležitosti poslali do kúta neonacizmus, antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizáciu zločinov proti ľudskosti, na ktorých sa, bohužiaľ, podieľala aj časť nášho národa (potlesk).

    Vážené dámy, vážení páni, ďalším okruhom, o ktorom sa chcem zmieniť, sú prioritné politiky štátu. Ak si spomenieme, akým spôsobom a čom sa u nás diskutovalo pred rokom, potom sme sa posunuli správnym smerom. Aj na základe programu novej vlády sa mi zdá, že sa už nemusíme presviedčať o tom, že zdravotníctvo máme v kríze a školstvo potrebuje zásadné podnety a reformy.

    Dnes ale ľudí na Slovensku už oprávnene ani nezaujímajú nástroje, ktorými chceme dosiahnuť nejaké ciele. Chcú vidieť skutočné, reálne výsledky. Dovoľte mi povedať aspoň tri takéto ciele, ktoré by podľa môjho názoru mohli byť bezpodmienečným cieľom a záväzkom do štyroch rokov.

    V zdravotníctve, po prvé, musí byť cieľom, aby ľudia na každom mieste na Slovensku, bez ohľadu na sociálne postavenie a miesto bydliska, mali na rovnakú diagnózu predpísané a garantované rovnaké diagnostické a liečebné postupy, rovnaké podozrenie – rovnako včasnú diagnostiku, na rovnakú diagnózu – rovnakú liečbu, garanciu pre pacienta, povinnosť a záruku pre lekára.

    Po druhé, musí byť cieľom, aby ľudia nepociťovali hendikep znevýhodnenia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Hovorím o pacientoch, ktorí ešte skoro ráno za tmy odchádzajú k lekárom, aby sa tam dočkali poradia. A niekedy sa ho aj nedočkajú. A to nehovorím len o Krupine a o Kremnici, kde som bol minule. Ale takýchto miest a dediniek na Slovensku je množstvo. Myslím, že musíme nájsť spôsob, ako prinútiť poisťovne, aby takýto manažment ľuďom poskytli a bol súčasťou záväzkov lekárov voči poisťovni, ak treba, v spolupráci s obcami a mestami.

    Po tretie, som presvedčený, že namiesto diskusií o jednom poplatku – a pokryteckom privieraní očí nad desiatkami poplatkov, ktoré sú ľudia donútení platiť –, musí nastať rýchlo deň, keď začne v tomto chaose platiť poriadok zrozumiteľný každému, aby človek popri platení poistenia pri otvorení peňaženky vždy vedel a rozumel, prečo.

    Som presvedčený, že rovnakým, veľmi konkrétnym spôsobom musíme dokázať popísať realistický pokrok v druhej priorite – v školstve.

    Nebudem opakovať, čo som na túto tému obsiahlo hovoril minulý rok. Pokiaľ ide o stav vecí, sme na tom rovnako ako pred rokom. Pokiaľ ide o ambície, sme na novej štartovacej čiare. Nový minister školstva sa verejne zaviazal urobiť najväčšiu reformu za 25 rokov.

    Často ma počujete hovoriť, že musíme vrátiť úctu vzdelaniu a vrátiť úctu učiteľom. Dnes sa chcem prihovoriť, aby sme sa oveľa viac venovali tomu, čo konkrétne chceme dosiahnuť, aby sme namiesto zvyšovania nárokov na naše deti, ktoré dosahujú v priemere čoraz horšie výsledky, zvýšili nároky na naše školstvo – a ono nám to vrátilo na našich deťoch.

    Dovoľte mi mieru konkrétnosti, ktorú potrebujeme a ktorú dnes ľudia očakávajú, ilustrovať na jednom príklade, príklade, v ktorom sa prelína úloha pre naše školstvo s problémom našej rómskej populácie. Som presvedčený, že je najvyšší čas zaviazať sa, že pretneme začarovaný kruh chudoby a nízkej vzdelanosti. Začať dnes znamená začať hneď a ambiciózne.

    Jeden z konkrétne merateľných cieľov – o ktorých stále hovorím, že si ich vláda musí postaviť –, by mohol byť postavený nasledovne: Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti, počnúc generáciou detí, ktoré v budúcom roku vstúpia do prípravky. Zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov, sociálnych pracovníkov. Už dnes máme základné školy, ktoré s takouto ambíciou pracujú. Ide len o to, či chceme, aby sme ich také mali pre všetky rómske deti.

    Zdá sa nám to málo? Myslím, že nemáme nič trvácnejšie a realistickejšie ako preťať začarovaný kruh rómskej otázky – nevzdelanosti a z toho vyplývajúcej chudoby. Je to ambiciózny cieľ, ale už si nemôžeme dovoliť otáľať. Treba si klásť náročné ciele a hľadať cesty, ako ich naplniť – inak na to doplatia nielen rómske komunity, ale celá naša spoločnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, príklady, ktoré som použil v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom, nemusia vyhovovať všetkým. A pravdaže ide o ústavnú kompetenciu vlády a parlamentu formulovať ciele ekonomickej a sociálnej politiky. Ako prezident však považujem za svoju povinnosť takto osobitne upozorniť a ilustrovať, kam sa Slovensko v priebehu roka posunulo, od úvah a diskusií, čo by sme chceli dosiahnuť, akým spôsobom, k jednoznačnej verejnej objednávke. Prestaňme donekonečna diskutovať a proste to urobme.

    Vážené dámy a páni, žijeme obdobie neistoty, ale aj obdobie príležitostí. V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať a postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zmeškané a dotiahlo sa na susedov. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky relatívne dobre. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. A všetci cítime, že u nás proste nie je víťazná atmosféra. A myslím si, že si uvedomujeme, že okrem priorít, o ktorých som hovoril, musíme si v niektorých oblastiach položiť odvážnejšie otázky, aby sme s vecami pohli.

    Nikto si už presne nepamätá, kto prvý vyslovil sľub a dátum: „Dotiahneme diaľnice do Košíc.“ Iba vieme, že to bolo už veľmi dávno. Žiaľ, ešte než sa nám to podarí, musíme prijať ako fakt, že široká cesta chudobnejšie a čoraz vyľudnenejšie regióny dnes už nezachráni. A neurobí z nich zázračné bohaté časti Slovenska. Musíme preto rozmýšľať, ako vrátiť sebavedomie do obcí, miest a regiónov, ktoré sa cítia absolútne zabudnuté.

    Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli na to, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát, že každý jeden pracovník štátnej správy platený štátom je tu preto, aby pomáhal, aby slúžil občanom. Každý jeden pracovník živnostenského úradu, Sociálnej poisťovne, daňového úradu, cudzineckej polície a všetkých ďalších štátnych inštitúcií by si mal znova a znova pripomínať: „Náš zákazník – náš pán. Náš občan – naša služba.“

    Tisícky obetavých pracovníkov v týchto inštitúciách situáciu nezachránia. Toto musí byť povinnosťou každého jedného štátneho pracovníka, od tých najvyšších. A je povinnosťou každého občana, každého jedného nášho občana, aby sebavedomo a slušne takúto službu vyžadoval.

    Myslím, že máme na Slovensku tiež najvyšší čas uvažovať – a dohodnúť sa –, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná.

    Zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia. Stále ale chýba našej krajine atraktívnosť pre talentovaných ľudí. Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných a sebavedomých ľudí, ale malo by byť aj krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje zo zahraničia, ktorá umožňuje takýmto ľuďom u nás rásť a byť u nás úspešnými. Naše Slovensko nie je veľkou krajinou a to by sme sa mali naučiť využiť ako našu výhodu. Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácií je totiž ideálnym prostredím pre testovanie, zavádzanie a investície do najmodernejších technológií z celého sveta.

    Musíme tiež začať uvažovať a dohodnúť sa, ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu našim seniorom odkázaným na pomoc, ktorých bude stále viac. A nás, aktívnych a schopných sa popri práci dostatočne starať o svojich rodičov a starých rodičov bude stále menej.

    Vážené dámy a páni, tieto dni držíme prsty našim futbalistom – včerajší Hamšíkov gól, wau. Onedlho budeme držať palce našim športovcom na olympiáde. A potom budeme dúfať, že nás príjemne prekvapí Peter Sagan v jeho staronovej disciplíne. Budeme hrdí, že budú mať na hrudi náš štátny znak, a budeme sa tešiť z ich úspechov.

    Poznáte to iste sami. Keď sa zhovárame o tom, čo je na Slovensku skvelé, tak najčastejšia odpoveď je: nádherná príroda a dobrí ľudia. Keď hovoríte s manažérmi slovenských závodov, ktoré patria do celosvetových korporácií, tak vám povedia, že tie naše, tie, ktoré sú na Slovensku, patria medzi najlepšie na svete, pretože máme skvelých a motivovaných ľudí. Ako prezidenta ma skutočne tieto slová vždy napĺňajú hrdosťou. Máme aj pôvodné slovenské firmy, ktoré robia skvelé meno a predávajú Slovensko vo svete.

    Ale myslím si, že ako krajina potrebujeme aj úspechy iného druhu, naše spoločné, ktorých súčasťou sa budeme cítiť všetci a na ktoré budeme hrdí. Dôvody takejto hrdosti nemôže nahradiť vynikajúci výkon slovenského športovca, ani celosvetový úspech niektorej slovenskej firmy, ani rast HDP medzi najvyššími v Európskej únii.

    Pôvod tejto hrdosti a zdravého sebavedomia môže znova vyrásť iba z toho, že Slovensko dokáže pridať, že sa nám to znovu podarí, že pri každom eure, ktoré z našich daní štát niekam investuje, dokáže kvalifikovane odpovedať, čo od toho eura, čo od tej investície očakáva, že dokáže pohnúť s problémami tak, aby si všetci mohli povedať: Táto krajina, naše Slovensko, nie je iba pre najlepších, nie je iba pre bohatých, nie je iba pre vyvolených, ale že Slovensko je skvelý, priateľský, starostlivý a bezpečný domov aj pre bežných normálnych ľudí (potlesk), že úspechom, ktorý sa spoločensky cení, nie je iba výnimočný výkon, ale aj normálna poctivá práca a že príkladom úcty, ktorú chceme k sebe navzájom pociťovať a prejavovať ako ľudia, je na prvom mieste náš štát – tým, ako sa ku nám správa. Nedokáže všetko, pretože nikto nedokáže všetko. Ale keď ho potrebujeme, dokáže veľa, tak ako my, jeho občania.

    Ďakujem za pozornosť (potlesk).

  • Ďakujem vám, pán prezident, za vaše vystúpenie.

    Dovoľte mi, aby som sa v mene Národnej rady Slovenskej republiky rozlúčil s pánom prezidentom a poďakoval mu za jeho vystúpenie o stave Slovenskej republiky.

  • Odchod prezidenta SR Andreja Kisku v sprievode predsedu NR SR Andreja Danka za zvukov prezidentských fanfár.

  • Vyhlasujem štvorminútovú pauzu, budeme pokračovať v rokovaní o 10.40 hodine.

  • Štvorminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 136, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 130.

    Dávam slovo pani poslankyni Viere Dubačovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem. Milí kolegovia sediaci, stojaci tvárou ku mne aj chrbtom ku mne, všetci moji vážení kolegovia a kolegyne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, kto sa chce baviť a rozprávať, tak má na to priestory v okolí rokovacej sály. Zachovajte kľud, prosím vás.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý s podporou svojich kolegov Ota Žarnaya a Jána Budaja predkladáme, vychádza z reálnych niekoľkoročných skúseností, ktoré máme z miestnych samospráv.

    Návrh počíta s doplnením zákona tak, že bude ukladať povinnosť verejných rokovaní obecných rád a odborných komisií...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Suchého, Šlitra a ešte nejakých podobných mladokomikov dvoch vždy poznáme.

    Vrátim sa k zákonu. Návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý spolu so svojimi kolegami Otom Žarnayom a Jánom Budajom predkladáme, vychádza z reálnych niekoľkoročných skúseností, ktoré máme z miestnych samospráv.

    Návrh počíta s doplnením zákona tak, že bude ukladať povinnosť verejných rokovaní, obecných rád a odborných komisií obecných zastupiteľstiev.

    Cieľom tejto novely je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných na komunálnej úrovni.

    V prípade zasadnutí obecného zastupiteľstva zákon uvádza, že tieto rokujú zásadne verejne, no v prípade komisií a obecných rád nie je spôsob ich rokovaní zákonne upravený. V praxi si pravidlá účasti verejnosti v rámci rokovaní poradných orgánov upravujú samosprávy v rokovacích poriadkoch.

    Vo veľkej väčšine slovenských miest a obcí takéto rokovacie poriadky určujú tieto zasadnutia ako neverejné, na zasadnutiach zastupiteľstva je ale už často neskoro, aby odznel hlas verejnosti. Hlasuje sa tam totiž o materiáloch, ktoré boli vopred pripravené a prerokované na komisiách a rokovaní obecnej rady.

    V Banskej Bystrici sme zaviedli možnosť účasti verejnosti na zasadnutiach komisií a mestskej rady už v roku 2010 a máme s tým veľmi dobré skúsenosti. Za tento čas sa niekoľkokrát ukázalo, že účasť verejnosti, aktivistov, občanov, podnikateľov znamená často vysvetlenie aj drobných nejasností priamo na mieste, no a najmä v čase prípravy materiálov, a nie až pri ich schvaľovaní.

    Je niekoľko príkladov, kedy verejné zasadnutia znamenali napríklad skoršiu medializáciu problémov, iniciatív, ktoré rozprúdili oveľa širšiu verejnú diskusiu s dostatočným časovým predstihom. Vo výsledku sa tak množstvo problémov môže vyriešiť priamo na rokovaní komisií a dochádza k skvalitňovaniu pripravovaných materiálov, a teda tým aj celého procesu.

    Z druhej strany ide ale aj o poskytnutie vedomia verejnosti, že má dostatok slušných a reálnych možností, ako participovať a spolupracovať na rozvoji svojej obce, svojho mesta, ako sa podieľať na politike. Ak občianska spoločnosť pocíti, že má správu vecí verejných vo svojich rukách, ak budú mať aktívni ľudia možnosti, ako meniť veci slušnou cestou, nebude sa verejnosť uchyľovať k takzvaným jednoduchým až extrémistickým riešeniam. Súčasný stav je totiž taký, že ľudí na úradoch vyhadzujú v týchto prípadoch od dverí. V niektorých mestách to prerástlo ďalej, keď na rokovania komisií nepustia do roly prísediacich nielen občanov, ale ani poslancov zastupiteľstva.

    Za stavu, keď členov komisií schvaľuje poslanecká väčšina, považujem nemožnosť akejkoľvek verejnej kontroly za neprípustnú. Touto cestou tak čiastočne zabránime aj svojvôli komunálnych politikov. Koniec koncov sme na to zvyknutí priamo tu v Národnej rade, kedy sú zasadnutia jednotlivých výborov zásadne verejné. Takže v skratke zákon ustanovuje povinnosť obcí a miest zabezpečiť prístup verejnosti na zasadnutiach komisie obecného zastupiteľstva a obecnej rady.

    Zákon zároveň ustanovuje podmienky, za ktorých je možné rokovanie určiť ako neverejné. Rovnako, ako je to v prípade obecných zastupiteľstiev, počítame aj s tým, že ak si to vyžadujú iné zákony, rokovania budú môcť byť neverejné. Spravidla sa teda môže jednať o zasadnutia komisií na kontrolu povinností verejných funkcionárov, kedy sú predmetom aj osobné údaje poslancov, alebo v prípade prejednávania obchodného tajomstva. Ale v takomto prípade ak komisia alebo rada rozhodne, že rokovanie bude neverejné, ukladáme jej v novele povinnosť zdôvodniť toto svoje rozhodnutie.

    Ďalšie motívy pre predloženie tohto zákona potom uvediem ešte vo svojom príspevku v rozprave, ale dovoľte mi teraz, aby som na záver tohto uvedenia krátko ešte z praxe povedala pár príkladov.

    Z miest a obcí, kde sú takéto verejné rokovania zavedené, vieme, že určite nečelia náporu stovák ľudí. Ak sa očakáva väčší záujem, spravidla sa tu s prihliadnutím na témy rokovania dá odhadovať vopred a podľa toho zabezpečiť aj miestnosť pre rokovanie v menších obciach, čo ako bývalá predsedníčka jednej z mestských komisií dobre poznám z praxe. Takýchto zasadnutí sa zúčastní najviac niekoľko občanov či regionálnych novinárov, odborníkov, ale, ako som už uviedla, práve títo často osobne zainteresovaní ľudia, či odborníci, dokážu na mieste vysvetliť podrobne svoj problém, vyriešiť drobné nejasnosti, prípadne majú návrhy na vylepšenie. Práve pre takýchto ľudí je táto legislatívna úprava.

    Verím, že sa zhodneme v potrebe budovania občianskeho povedomia aktívneho občianstva a vzťahu verejnosti k správe vecí verejných, a tým aj v potrebe tejto novely zákona o obecnom zriadení.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 21 zo 7. júna 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 136). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, malá technická chyba. Ospravedlňujem sa. Papier s písomnými prihláškami som mal stranou.

    Takže do písomnej rozpravy sa za klub MOST-a – HÍD-u prihlásil pán poslanec Gábor Gál a ďalšími písomne prihlásenými do rozpravy sú pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Sloboda a pán poslanec Žarnay.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem troška na začiatku taký možno osobný. Alebo, tak zľahčene, pani kolegyňa, keď vám vadí taký šum, tak keď nemáte navrhovať to, že aby verejnosť mohla byť prítomná na rokovaniach komisie, lebo ten šum tu bude a bude aj ešte väčší, sám som od osemnástich rokov bol poslancom obecného zastupiteľstva a proste verejnosť vie narobiť šum.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to je len tak na margo.

    Ale budem ďalej taký ešte osobný, lebo strašilo sa tu tým, že koalícia sa správa ako valec, že zmieta opozičné návrhy zo stola, no ale už na minulej schôdzi sa to potvrdilo, že to je veľká lož, ako aj napríklad aj to, že koaličná zmluva obsahuje niečo nekalé, že kvôli tomu sme to nezverejnili. Proste to sú také veci. Ak chceme rokovať a chceme nájsť riešenia, na ktorých potrebujeme sa dohodnúť, tak je zbytočné, aby sme takéto priepasti medzi sebou kopali.

    Máme určité predstavy, že čo chceme za tieto štyri roky vládnutia spraviť, čo chceme zmeniť. A určite keď máme my ako vládna väčšina nejaký návrh, tak nebudeme predsa hlasovať za nejaké čiastočné zmeny, keď máme my vlastne v našom programe, že nejakú danú problematiku zmeníme.

    A tiež si myslím, že je oprávnená naša požiadavka, veď niekto, kto nemá zabezpečenú väčšinu v pléne, že sa bude uchádzať o to, keď mu ide o to, aby ten zákon prešiel, aby našiel podporu pre ten svoj návrh. Musím povedať, že navrhovatelia hľadali takéto riešenie pre ich návrh.

    Tú pramyšlienku považujem za veľmi dobrú, aby boli zasadnutia tak obecných rád, ako aj komisií verejné, samospráva nemá čo tajiť, samospráva má byť otvorená samospráva je pre ľudí, ale aj tu vidíme určitý priestor na to, aby sme si sadli na základe toho, že pani navrhovateľka povedala, že je otvorená na rokovanie ohľadom možného doplnenia a možnej zmeny tohto návrhu. Ale na to potrebujeme mať priestor, aby sme vedeli, že, okej, keď máme my nejaké predstavy, že, okej, tento návrh je dobrý, ale chcem to doplniť, či na to otvorení ste alebo nie ste.

    Poviem konkrétne. Už som naznačil pani navrhovateľke, že nám tu, aj pán poslanec Kresák to aj avizoval tiež, chýbajú mestské časti. To je jedna vec.

    A ja keďže som poslancom vyššieho územného celku, tak mi tu chýba aj územná samospráva. Keď sa bavíme o samospráve ako takej, tak sa bavme nielen o miestnej samospráve, ale bavme sa aj o územnej samospráve. My sme navrhli to, aby návrhy z radov poslancov, ktoré prejdú do druhého čítania, išli do pripomienkového konania. Bohužiaľ, museli sme ten návrh stiahnuť, lebo ešte Národná rada stále nebola pripravená, že ten zákon prejde, aby sa to dalo aj aplikovať, ale vidíme, že proste je to dobrý návrh, ale nie je celý, nie je ucelený. A keď vychádzame z princípu, že má byť samospráva otvorená, nielen čo sa týka zastupiteľstva, ale aj čo sa týka rady, aj čo sa týka komisií výborov, tak to má byť aj územná samospráva. No ale, samozrejme, tomu treba prispôsobiť aj zverejnenie materiálov, ktoré sa prejednávajú na jednotlivých týchto fórach. Nie všetky materiály, ktoré idú do rady alebo komisií, potom sa objavia aj v zastupiteľstve. Niekedy sú tam aj iné veci, o ktorých rokujú tieto fóra, takže potrebujeme tam zaviesť, aby všetky materiály, ktoré sa budú prerokúvať na rade alebo na komisiách, bola povinná tá-ktorá samospráva zverejniť.

    Čiže len v náznakoch som povedal, že kebyže prejde tento návrh do druhého čítania a má sa z neho stať zákon, tak určite treba tieto podľa mňa nedostatky tohto návrhu odstrániť a doplniť tento návrh.

    Ale keďže sa mi zdá, že by sme o piatej popoludní o tom už mohli hlasovať tak ja už som navrhovateľke povedal, že najlepšie by bolo, kebyže o tomto nehlasujeme ešte dnes, že bolo by dobré odsunúť hlasovanie o tomto bode na budúci týždeň, lebo potrebujeme ešte raz si sadnúť k tomu, či vieme sa dohodnúť, že tieto doplnenia, aby z toho bol ucelený zákon, aby sme za to mohli hlasovať, či vieme do toho zapracovať, či je na to vôľa, či vieme nájsť kompromis bez buchtičiek a ako normálni ľudia. A potom je tu priestor na to, aby tento pozmeňujúci návrh z radov opozície dostal aj hlasy z vládnej koalície. Ale, prízvukujem, to sa bude týkať každého ďalšieho návrhu. A nechceme buchtičky, nechceme nič. Ale my máme za to dávať svoje hlasy, tak, prosím vás, keď máme niečo k tomu a chceme niečo k tomu dať, máme k tomu nejaké pripomienky, tak keď dáte nám priestor, tak to povieme, buď dorokujeme, keď ho nedáte, tak to už je vaša vec.

    Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že potom sa stretneme niekde za rokovacím stolom.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je šesť faktických poznámok.

    Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v prerokúvaní tohto bodu po hlasovaní.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o kľud, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Jána Podmanického, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k bodu 12 schváleného programu, je to

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 (tlač 114).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako som ho predložil.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 136 poslancov, za 77, proti 20, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k

    výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2015 (tlač 46).

    Je to bod 13 schváleného programu.

    Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie výročnú správu Slovenského pozemkového fondu na vedomie.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 136 poslancov, za 93, proti 16, zdržalo sa 27.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2015.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (tlač 123, bod 14 schváleného programu).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Kresákovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k predloženému návrhu pána poslanca Gábora Gála na novelu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, dajte preto, prosím, hlasovať o tomto legislatívnom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 140 poslancov, za 119, proti 3, zdržalo sa 17, nehlasoval 1...

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za zdržanie. Takže dovoľte, aby som navrhol, aby predmetný návrh pána poslanca Gábora Gála prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre obranu a bezpečnosť s termínom do 6. septembra 2016. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • A gestorský výbor je, samozrejme, výbor ústavnoprávny.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.

    Keďže sme schválili návrh uznesenia, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní,

    pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 137 poslancov, za 119, proti nikto, zdržalo sa 16, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 15 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 126).

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Martina Kotlebu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Uhrík, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 118 poslancov, za 14, proti 45, zdržalo sa 58, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Anny Zemanovej, Martina Fecka a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 135, bod 16 schváleného programu).

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Karol Galek. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci a nebol predložený žiaden návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 139 poslancov, za 61, proti 8, zdržalo sa 69, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem. Vážení poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Poprosím ešte pána poslanca Rašiho o oznámenie rokovania výboru. Poprosím, ak by bolo možné zapnúť ho.

  • Ďakujem pekne. Chcem poprosiť ešte raz členov mandátového a imunitného výboru o pozornosť, máme rokovanie o 12.00 hodine v miestnosti č. 84. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva stretnutie výboru o 12.30 hodine na západnej terase na mínus druhom poschodí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím o faktickú poznámku pána poslanca Ondreja Dostála.

  • Ďakujem. Reagujem na vystúpenie pána poslanca Gábora Gála. Myslím si, že v tom vystúpení zazneli viaceré zaujímavé podnety. Určite a všetkými desiatimi podporujem ten zámer, že nestačí otvoriť rokovanie komisií a rady verejnosti, ale je potrebné aj zverejňovať materiály, program, aby sa verejnosť mala možnosť oboznámiť s tým, o čom príslušný orgán rokuje. Rovnako by bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj vo vzťahu k rokovaniam zastupiteľstva, kde tiež nie je vždy a všade úplnou samozrejmosťou, že sú v dostatočnom predstihu zverejňované materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstva.

    Pokiaľ ide o tie ďalšie námety, ktoré tam zazneli, že by sa to malo vzťahovať aj na regionálnu samosprávu, teda na vyššie územné celky, vecne s tým súhlasím, ale je to iný zákon. Čiže ak sa Národná rada rozhodne, že upraví to aj vo vzťahu k vyšším územným celkom, tak za logickejšie a správnejšie by som považoval spraviť to osobitnou novelou, ako teraz k tomuto návrhu novely prilepiť ďalší článok, ktorým by sa to upravovalo.

    A posledná vec. Pokiaľ ide tie mestské časti, tak tam som nie celkom rozumel, čo sa namieta, pretože pokiaľ ide o mestské časti Bratislavy a Košíc, teda dvoch miest, ktoré majú zriadenú samosprávu aj na úrovni mestských častí, teda plnohodnotnú samosprávu, tak na tú by sa vzťahovala aj táto všeobecná úprava, pokiaľ to bude v zákone o obecnom zriadení, pokiaľ ide o mestské časti iných miest, kde sú výbory, tak tam, myslím, tie bývajú verejné.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Anna Zemanová s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem prihovoriť za podporu tohto návrhu zákona. Je to veľmi dobrá vec. A tí, čo majú obavy, že naozaj prídu húfy ľudí na komisie, ktoré by vlastne nezvládli, nie je to tak. Však, nakoniec, pozrite si aj sami, výbory Národnej rady sú verejné, prerokovávajú sa tu tiež veľmi závažné témy a nejaký nápor verejnosti sa tu nekoná, resp. keď je záujem, tak sa to dá organizačne zvládnuť.

    Taktiež súhlasím s návrhom a odporúčaním, aby aj samosprávne kraje mali túto povinnosť. A verím, že v druhom čítaní možno by sa dala upraviť táto okolnosť nejakým drobným doplňujúcim návrhom, aby sa vlastne upravil v tomto duchu aj zákon o samosprávnych krajoch.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pekne. Ako jeden zo spolupredkladateľov tohto návrhu oceňujem postoj pána Gála. A verme, že to nie je iba jedna lastovička, ale že naozaj nastane konštruktívny postoj koalície k tým praktickým návrhom, ktoré posúvajú Slovensko dopredu.

    Ako povedal, aj on má skúsenosť so samosprávou, a preto si iste uvedomuje, že tento návrh k takým iste patrí, samospráva na Slovensku potrebuje viac otvorenosti, viac férovosti a najmä potrebuje oživiť záujem občanov o demokraciu, o svoje mestá, o svoje obce. Verte, že tá priepasť, ktorá sa vytvorila medzi politikou a verejnosťou, sa najľahšie dá zakopať alebo sa dá sceliť táto jazva práve na úrovni samosprávy. Tam občan vidí problematiku, rozumie jej, je zaangažovaný. Ak nebude vyháňaný zo samosprávy, ak bude k nemu samospráva otvorená, tak občan tam aj bezprostredne vie uplatniť svoje záujmy, vie ich vysloviť a dotknúť sa spravovania vecí verejných. Pozvime ho teda spoločnými silami k tomu, aby sa začal viac a viac zaujímať o správu verejných vecí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Milan Panáček.

  • Ďakujem pekne za slovo. Z môjho pohľadu je tento návrh zákona, dá sa povedať, taký vytrhnutý trošku z kontextu, lebo nerieši viacero vecí. Komisie zastupiteľstva jednak už teraz mnoho obcí a miest má riešené, že sú verejné, za ďalšie, návrh alebo respektíve uznesenia komisií nie sú nejakým spôsobom záväzné pre zastupiteľstvo. A občania sa môžu na zastupiteľstve oveľa efektívnejšie zúčastniť nejakým spôsobom pripomienkovať dané návrhy. Čiže z tohto pohľadu, tak ako hovoril aj pán poslanec Gál, to nerieši napríklad vyššie územné celky. A, za ďalšie, myslím si, že zákon o obecnom zriadení je tak dôležitý zákon pre fungovanie obcí a miest, že podľa môjho názoru si nezaslúži takúto novelizáciu dvoma odstavcami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gábor Grendel.

  • Ďakujem za slovo. Teší ma ochota, ktorú deklaroval pán poslanec Gál. Zdá sa mi, že hľadá spôsoby, ako návrh podporiť, a nie dôvody, prečo návrh nepodporiť. A tento postoj veľmi kvitujem.

    Zrovna dnes sme riešili túto situáciu na mestskej rade hlavného mesta, kde sme mali ako bod rokovanie o predĺžení nájmu pre americké veľvyslanectvo v historickom centre Bratislavy. Keďže médiá mali o tento bod a o diskusiu k tomuto bodu záujem, tak som požiadal mestskú radu, aby sme výnimočne umožnili prístup verejnosti na rokovanie mestskej rady k tomuto bodu. Hlasovaním, však na moje pomerne veľké prekvapenie, mestská rada odmietla sprístupniť verejnosti rokovanie o tomto bode. Takže je to vec, ktorú treba riešiť zákonom. A zdá sa mi, že aj pánovi poslancovi Gálovi ide o vec, a preto chcem povedať, aj keď nie som predkladateľom, že pôjdeme rokovať, aby sme našli tú cestu. Pôjdeme rokovať, hoci my sme návrh pána Gála, o ktorom sme pred chvíľou hlasovali, podporili aj bez toho, že by za nami prišiel rokovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martin Nemky.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Súhlasím s pánom poslancom Gáborom Gálom, že o takomto návrhu musíme rokovať, nakoľko tiež si myslím, že je nekomplexný. Nepojednáva o výboroch v mestských častiach, ako hovorí § 10 zákona o obecnom zriadení. Ďalej, nepojednáva o ostatných orgánoch, ktoré môže zriaďovať či už obecná rada alebo primátor mesta, ako je napríklad poradná komisia primátora pre bývanie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nevytrhávajme z kontextu obecnú radu a komisie obecného zastupiteľstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade musím povedať, že ja som vystupoval v mene klubu, ale som tlmočil aj postoj koalície. My sme sa o tom bavili, že to nie je zlý návrh. Čiže nikto z koalície na to nepovedal, že je to zlý návrh. Len proste aj videli ste z radov kolegov zo SMER-u, že majú k tomu pozitívny prístup. Len proste tam sú určité nedostatky.

    A čo sa týka pána Budaja, konštruktívneho postoja koalície k návrhom opozície. Áno, je aj bude. Ale práve teraz SaS sa ukázala v celej svojej nahote.

    Opozícia od nás očakáva, aby sme ich dobré návrhy podporili, bez toho, aby sme o nich rokovali, že aby sme za to hlasovali. Ja som dal jednoduchý návrh, ja som to prerokoval s tými, s ktorými som to musel prerokovať, my máme zabezpečenú väčšinu. Je to jednoduchý a veľmi potrebný návrh, ale oni za to nehlasovali. Čiže od nás očakávajú, aby sme hlasovali za všetky ich „dobré“ návrhy, ale za návrhy, ktoré idú z radov koalície, ktoré sú tiež podľa mňa dobré, hlasovať nebudú. Čiže, páni, tento dvojitý meter, ktorý ste teraz ukázali, majte na pamäti celé štyri roky potom. Dobre?

    Čo sa týka OĽaNO, áno, tam som postrehol podporu, ale hovorím, že budeme postupovať k zákonu od zákona, lebo či je alebo nie je zákon dobrý, tak na to máme rôzne pohľady, ale keď budeme prizvaní k rokovaniu, vždy tam pôjdeme, ako napríklad k zákonu, teraz bude najbližšie rokovanie k zákonu o Najvyššom kontrolnom úrade.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Eva Antošová a pripraví sa pán poslanec Vladimír Sloboda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani poslankyňa Dubačová, na začiatok si dovolím povedať, neberte to v zlom, ale ja keď som si tento návrh zákona preštudovala, ktorý predkladáte, troška sa mi taký javí, akože tak strašne rýchlo a veľa vecí je tam na vode, ale teda aby som bola konkrétna, ja som si pripravila niekoľko bodov, ktoré chcem vyčítať vašej predkladanej novele.

    Aby vedeli aj ostatní, cieľom predkladanej novely zákona je podľa vás, podľa predkladateľov posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni. Verte mi naozaj, že ja vôbec nespochybňujem, a hovorím to hlavne z mojej dvadsaťročnej praxe v samospráve, že účasť obyvateľov na správe vecí verejných je v právnom štáte nevyhnutná, a to, samozrejme, aj na komunálnej úrovni.

    V súčasnosti platný zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obsahuje tzv. klauzulu kontroly verejnosťou, úplne v skratke citujem: „Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov,“ a tak ďalej a tak ďalej.

    Chcela by som však upozorniť, že právo na účasť na správe vecí verejných týkajúcej sa územnej samosprávy v spojitosti s právom občanov na informácie dokonca Ústavný súd Slovenskej republiky posunul ešte o niečo ďalej a v rozhodnutí zo dňa 6. októbra 2010 umožnil vyhotovovať zvukové a obrazovo-zvukové záznamy z rokovania obecného zastupiteľstva.

    Preto chcem upozorniť, že, po prvé, účasť verejnosti na výkone samosprávy práve aj s ohľadom na právo na informácie je v súčasnosti dostatočne zabezpečená, keďže zo zákona je rokovanie obecného zastupiteľstva verejné. Predkladanú novelu môžem teda označiť v tomto smere za duplicitu.

    Ďalej, je nevyhnutné, a teraz by som chcela upriamiť vašu pozornosť na to, že treba rozlišovať medzi orgánmi s primárnymi právomocami, to je napríklad mestské alebo obecné zastupiteľstvo, a orgánmi so sekundárnymi právomocami, to je práve komisia, o ktorej hovoríte, alebo komisie a mestská alebo obecná rada. Sekundárne orgány so špecifickými právomocami nemajú priamo rozhodovacie právomoci, už o tom hovoril aj pán poslanec Gál, a najmä nie sú zložené len z volených zástupcov, ktorí sú ako verejní činitelia, pozor na to, povinní znášať väčšiu mieru zásahu do súkromia či kontroly verejnosťou. A to je napríklad aj to vyhotovovanie obrazovo-zvukového záznamu.

    S odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky by si teda verejnosť pravdepodobne mohla vyhotovovať po prijatí predkladanej novely obrazovo-zvukové záznamy aj zo zasadnutí komisií a rady.

    Prijatie novely by malo za následok podľa mňa vznik súdnych sporov týkajúcich sa ochrany osobností, tzv. tretích osôb čiže tiež členov komisie alebo prítomných občanov. Celkovo by sa pri riešení daných situácií narušoval podľa môjho názoru priebeh zasadnutia a zároveň teda aj poprel účel a zmysel týchto orgánov.

    Ďalej si treba uvedomiť, že obsahom práva občanov na správe vecí verejných na základe tzv. zásady verejnosti nie je priamy zásah alebo priame vstupovanie do procesov vo verejnej správe, ako ste to vy uvádzali, ale kontrola a prevencia spočívajúce v prítomnosti tretích osôb.

    Neobstojí teda ani argument predkladateľov, že verejnosť predmetné zasadnutia samospráv nenarúšajú, pretože vy vychádzate, pani poslankyňa, z jedného príkladu, ako som si všimla, z Banskej Bystrice, ale uvádzate, že ich zlepšujú nápadmi a podnetmi a podobne. Viete, je to také podľa mňa nepredstaviteľné. Neviem teda, ako vám to v Banskej Bystrici môže fungovať, že by len tak nápady a podnety od občanov boli priamo podávané a prerokovávané bezprostredne ústne priamo na zasadnutí komisie alebo rady, keďže občania môžu svoje podnety a nápady samospráve adresovať rôznymi inými štandardnými kanálmi bez narušovania priebehu zasadnutí.

    Ďalej, predkladatelia uvádzajú, že novela nebude mať dopad na verejné financie. To je diskutabilné. Ja som sa tiež nesmiala, keď ste vy vystupovali, ak dovolíte. To je diskutabilné, keďže s účasťou verejnosti, tým, že teda verejnosť bude účastná a prítomná na zasadnutí v komisiách, môžu vzniknúť samosprávam neočakávané výdavky, čo sa nedá vzhľadom na charakter orgánov pri predkladaní novely vylúčiť, napríklad aký je počet komisií v danej obci alebo v meste, aké je zameranie, náplň práce a tak ďalej, ďalší vznik administratívnych nákladov, notifikačných povinností a riešenie prípadných kapacitných možností samosprávy, najmä pri menších obciach je zrejmý.

    Ďalej, ako uvádzajú na príklade Banskej Bystrice predkladatelia, obce si v prípade potreby vedia vyriešiť verejnosť, prípadne neverejnosť zasadnutí komisií a rady vo vlastnej réžii, čiže, pochopila som, v rámci rokovacieho poriadku, a teda nie je potrebné im zasahovať do ich samosprávy zákonodarnou mocou. Vytiahnuť jeden príklad Banskej Bystrice v presvedčení, že táto samospráva to robí dobre, však nie je dôvodom podľa mňa nanútiť tento systém všetkým ostatným samosprávam.

    Aby som bola čo najviac objektívna, tak pred týmto vystúpením som sa snažila diskutovať na túto tému aj so starostami a členmi komisií, ako aj s občanmi. Takisto podotýkam ešte raz, že moje skúsenosti v samospráve sú dostatočne dlhé, aby som teda mohla takto svoje vystúpenie odôvodňovať. Každý z týchto opýtaných a diskutujúcich pohybujúci sa dlhšie obdobie v samospráve vnímal túto predkladanú novelu ako zasahovanie do kompetencií samosprávy.

    Tiež poukázali na možnosť každej jednej samosprávy upraviť rokovací poriadok komisií podľa potreby tej-ktorej komisie alebo toho-ktorého zastupiteľstva.

    Ale aby ste si nemysleli, že sa starostovia obávajú rozdielnosti názorov, keď prídu občania na zasadnutie komisie a budú mať iný názor ako členovia komisie prípadne poslanec, prípadne starosta. Veď sú tam na to, aby sa hľadala spoločná zhoda. Skôr starostovia majú obavy a majú na mysli vnášanie neodbornosti, chaosu a v neposlednom rade poukazujú naozaj na zvyšovanie nákladov na administratívu, ale aj problémy s kapacitou, najmä u menších obcí.

    No a na záver, aj keď pán poslanec Gál už sčasti povedal aj moje myšlienky, by som chcela podotknúť a upozorniť, že je nevyhnutné každý legislatívny zásah, ktorý sa týka samospráv, podrobiť pred predložením návrhu zákona širšiemu dialógu medzi zákonodarnou mocou a subjektmi, ktorých sa to priamo dotkne, a v tomto prípade mám na mysli Združenie miest a obcí Slovenska, prípadne, samozrejme, reagovať na požiadavku zdola. Pani poslankyňa, vaša dôvodová správa však, ak dobre som pozerala, neobsahuje žiadne stanovisko ZMOS-u, prípadne požiadavku občanov napríklad vyjadrenú v petícii. Z týchto dôvodov teda mám len dve možnosti alebo spoločne máme dve možnosti, že tento váš materiál stiahnete s tým, že sa naozaj podrobíme spoločnému stretnutiu, takisto budeme komunikovať so ZMOS-om a príslušnými orgánmi alebo teda v prípade, že nie, že sa tak nerozhodnete, tak už dopredu vyhlasujem, že tento materiál nemôžem podporiť.

    Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A poprosím pani poslankyňu Janku Vaľovú o slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja by som povedala, že kolegyňa veľmi veľa ako predrečníčka, povedala. A myslím si, že mnohí by si mali vôbec uvedomiť, ako samospráva funguje, pretože pohľad zvonku a pohľad zvnútra je úplne iný, ak máte zodpovednosť za výkon.

    V prvom rade mestská rada. Mestská rada neni vôbec orgán, ktorý prijíma nejaké rozhodnutia, je to poradný orgán, ktorý samospráva môže a nemusí zriadiť. Čiže neviem keď sa tam poslanci radia, akože ak tam príde verejnosť, tak vlastne nič záväzné tam nie je. To je prvá vec.

    Druhá vec, to sú komisie. Na komisiách, to isté, veď tí poslanci sú tam z rôznych politických zoskupení, majú rôzne názory a radia sa tam akože. Čiže tam keď bude vstupovať občan, občan môže prísť, my to bežne máme pri bytových komisiách, pri rôznych komisiách, občania povedia, že prídu pred tým. Nikdy v živote sa nestalo, aby sme ich na komisiu nepustili alebo aby ich tam poslanci nepustili.

    A ďalšia vec je ešte, ak chcete na komisiu rovno položiť nejaký návrh. Ale veď predsa vám nemôže na tej komisii nikto povedať rovno, že vy dáte návrh a ad hoc vám niekto odpovie, lebo na to musí byť nejaká príprava alebo musíte aj presne vedieť tomu občanovi odpovedať na otázku, ktorou sa vás ten občan pýta. A v zákone máte, že poslanec v tri šesť deviatke je povinný každému občanovi presne odpovedať na to, na čo sa ho občan pýta. Preto máte aj na mestskom zastupiteľstve, ktoré je verejné, interpelácie. A na interpelácie môže primátor a všetci môžu odpovedať písomne, lebo tiež nemusia vedieť ad hoc okamžite na to odpovedať.

    Čiže myslím si, že je to tak trošku pohľad zvonku ľudí, ktorí podľa mňa v samospráve asi ešte neboli, v živote nemali výkon, nemali zodpovednosť, a preto sa treba pozrieť na to naozaj, aby sme tú samosprávu nedeštruovali, treba tú kontrolu, ale tá kontrola je možná, pretože sú verejné zasadania, dokonca u nás televízia prenáša komplet zasadanie, keď máme zastupiteľstvo, a majú na ne prístup všetci občania aj médiá. Takže asi tak.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi správne pani kolegyňa Antošová povedala námietky, ktoré naozaj sú relevantné. Mňa len mrzí to, že takýto návrh zákona dávajú predkladatelia bez rokovania so ZMOS-om, so Združením miest a obcí. A my v samosprávach, či sú to už mestské alebo obecné, sme naozaj otvorení svojim občanom na obecných zastupiteľstvách, ktoré pripravujú či už obecná rada alebo mestská rada, alebo komisie, ktoré sa potrebujú naozaj poradiť, ako ďalej s danými problémami, a nie sa hašteriť, lebo mnohokrát sa môže stať, že vám prídu na komisiu ľudia, ktorí potrebujú vytvárať naozaj len chaos. A k žiadnemu záveru by žiadna komisia nikdy nemusela prísť, lebo sú v niektorých obciach ľudia, ktorí vyslovene ak môžu prísť na rokovanie, tak tam chodia, len aby rýpali alebo nejakým spôsobom naozaj vytvárali spomínaný chaos.

    A mrzí ma to, že naozaj predkladatelia si nedali tú námahu, že s ľuďmi, ktorí v samospráve robia alebo ju organizujú, to nepredrokovali. A mohli by sa dozvedieť tie podstatné veci, ktoré aj pani kolegyňa Antošová spomínala. Ak chceme vytvárať podmienky pre dobré rokovania mestských a obecných zastupiteľstiev, tak sa musia tie dané problémy predrokovať na tých príslušných komisiách, aby sa samosprávy naozaj dobre rozhodovali. Takže tam, si myslím, ľudia, ktorí prísť chcú a majú záujem, prídu na obecné zastupiteľstvá a sa dá vyriešiť všetko, aj ich dané problémy, ktoré nastolia. Určite sa snažíme, aby sme im vyhoveli.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Pani kolegyňa, mňa z prejavu zaujala jedna celkom zvláštna téza. A tá téza znela, že účasťou občanov pri rokovaní jednotlivých orgánov samospráv by sa do tohoto rokovania vniesla neodbornosť. Ja chcem z hĺbky duše povedať, že odmietam túto vašu tézu. Predkladajú túto novelu alebo túto zmenu traja komunálni poslanci. A myslím si, že tri mandáty v Bystrici alebo desaťročia fungovania v samospráve v prípade pána Budaja, tretíkrát obnovený mandát v prípade pani Dubačovej, a myslím, že prekladateľom je aj pán Žarnay, ktorý je komunálnym poslancom v Košiciach, je dostatočná kvalifikácia na to, aby mohli otvoriť otázku, či a do akej miery bude občan pustený na rokovania orgánov, ktoré chcú touto novelou zmeniť. Totižto presne tu sa stretávajú dva vesmíry, z ktorých jeden je ten, že občan pri týchto rokovaniach je potrebný či z hľadiska odbornej verejnosti alebo verejnosti ako takej. A to, čo ste povedali v prejave, je podľa mňa urážka demokracie, keď predpokladáte, že ich účasť by zabezpečovala alebo vnášala neodbornosť do rokovania orgánov samosprávy. Toto treba hneď odmietnuť. A myslím si, že viac sa dá urobiť, ak budeme hľadať zhodu, a nie ak si tu budeme vyhadzovať veci, ktoré podľa mňa ohrozujú demokraciu a transparentnosť ako princíp.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Panáček.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pani kolegyni, že faktograficky vyčíslila alebo teda vymenovala technické problémy, ktoré by táto norma v prípade schválenia priniesla. Ja si myslím, že pokiaľ majú navrhovatelia reálny záujem to riešiť, napríklad teda pochopil som z toho, že je to otázka alebo situácia v Banskej Bystrici, tak dá sa to vyriešiť veľmi rýchlo pri rokovaní mestského zastupiteľstva príslušným teda prijatím či už rokovacieho poriadku komisií alebo teda uznesením už zastupiteľstva, ktoré reálne vyrieši tento problém, a nebude potrebná takáto vytrhnutá zmena zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na vystúpenie pani poslankyňa Eva Antošová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Viskupič, možno sme si nerozumeli. Takže ešte raz zopakujem, že, po prvé, to som povedala v rozprave úplne jednou vetou a stručne, každé mestské alebo obecné zastupiteľstvo, každá mestská a obecná rada, každá komisia si môže v rámci rokovacieho poriadku upraviť takmer všetko, povedzme to tak, takmer všetko. Dnes je samospráva a právo v samospráve na tak vysokej úrovni, že si myslím, že tam problém nie je.

    Čo sa týka tej neodbornosti, ja som vôbec nemala na mysli to, že ľudia sú neodborníci. Ale ja vám poviem úplne krátky, stručný príklad. Napríklad jedná sa o výstavbu nejakého domu, pričom sused, samozrejme, ktorý v živote nevie, ako a čo treba urobiť, aké opatrenia treba spraviť, čo treba vybaviť, komisia čo kam musí posunúť, čo musí schváliť ja neviem z územného hľadiska, z finančného hľadiska a tak ďalej, toto všetko nevie. On len vie jedno, že nechce alebo chce, aby vedľa neho stála nejaká stavba. Myslela som to tak, že odborníci, ktorí sedia na príslušnej komisii, tak majú určite bližšie k danej problematike, pretože tá komisia môže byť finančná, stavebná, veď vieme, aké máme komisie zriadené pri mestských zastupiteľstvách alebo pri obecných zastupiteľstvách. Mala som preto na mysli to, že nie každý tam príde ako odborník, ale každý tam príde v nejakom záujme. A práve tento záujem môže spôsobiť na rokovaní komisie chaos. Preto som zástancom toho, že každý občan, samozrejme, má právo, pokiaľ komisia má takýto rokovací poriadok upravený, tam byť, ale som zástancom predkladania materiálov, tak ako máme to my dnes v parlamente, takisto aj v samospráve, aby sa na to jednotlivé oddelenia, odbory na mestských úradoch, na obecných úradoch plus komisie, mestská rada, zastupiteľstvo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vladimír Sloboda a pripraví sa pán poslanec Oto Žarnay.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nesmiem zabudnúť spomenúť, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka, podvodníci do politiky nepatria (potlesk).

    Ďakujem navrhovateľom za predloženie tohto návrhu, ktorý konečne vyjasní tie debaty o tom, či verejnosť môže alebo nemôže byť na rokovaniach komisií prítomná. Každé jedno zastupiteľstvo, každá jedna komisia aj miestna rada si to vysvetľuje po svojom. A je to naozaj dané len do ich právomocí. My takisto, ja som momentálne miestny poslanec v mestskej časti Bratislava-Ružinov, toto riešime v tomto okamihu novelou rokovacieho poriadku. A doteraz bojujem s tým, aby som presvedčil poslancov o tom, aby komisie aj miestne rady naozaj boli verejné. Momentálne to tak proste nie je.

    Neprihlásil som sa k faktickým poznámkam, keďže kolegyne medzitým takisto vystúpili, chcem len zareagovať, čo sa týka tejto novely, je jednoduchá. Naozaj to nie je ako vytrhnuté z kontextu, ale riešenie toho najpodstatnejšieho, čo momentálne potrebujeme riešiť vo vzťahu k verejnosti. A to je práve účasť aj na týchto komisiách, na miestnych radách.

    Dobrá bola poznámka, tá posledná, od pani Antošovej, že je to podobné ako v parlamente. No v parlamente máme všetky materiály rovnako zverejnené aj pre obyvateľov už vopred, skôr, ako sa nimi zaoberajú výbory. Ak to takto bude aj pri komisiách, je to super, len momentálne to tak nie je. Materiály sú zverejnené pred zasadnutím zastupiteľstva, nie pred zasadnutím komisií a miestnej rady. Takže ak to takto bude, tak v tom prípade je to super, potom obyvatelia budú vedieť vopred diskutovať a reagovať práve k týmto navrhovaným materiálom, ktoré sa ich naozaj týkajú.

    Takisto bavíme sa tu o účasti verejnosti na týchto zasadnutiach, nie o jej zapojení na nich. To je, samozrejme, ďalšia možnosť ďalšej debaty o tom, že či a akým spôsobom oficiálne aj zapojiť verejnosť do rokovaní týchto komisií a miestnych rád. Toto je o ich účasti.

    Dovolím si ale zareagovať aj na pána poslanca Gála, kde jednoducho nesmieme zabudnúť na to, že bolo tu vydiskutované, že ak nemáme zabezpečenú väčšinu pre svoj návrh, tak máme hľadať podporu a nepredkladať takéto návrhy. No ak by sa toho držal, tak včera sa mu názorne stalo, že ak nemá tú väčšinu, tak niektoré návrhy neprejdú ani v koalícii. Takže treba naozaj to brať obojstranne.

    Čo sa týka toho, ako reagovala pani poslankyňa Vaľová, že nestane sa, že by sme niekoho nepustili na rokovania komisií alebo miestnej rady. Práve sa to stáva. Nehovorím, že je to v drvivej väčšine obcí. Ale jednoducho toto sa nesmie stávať, aby sme nepustili obyvateľov na rokovanie. Samozrejme, nesmú ho rušiť. Ak nie je umožnené v tej danej komisii vystupovať obyvateľom, tak určite mali by mať právo sa zúčastniť toho rokovania, pretože minimálne sa tu predĺži možnosť následnej diskusie o tých konkrétnych veciach, ktoré sa ich týkajú.

    Teraz si predstavte, že ak tu bola spomenutá nejaká konkrétna stavba, jednoducho túto stavbu budú riešiť potom poslanci až na miestnom zastupiteľstve, tak jednoducho tam tá doba diskusie je oveľa viac skrátená. A mohlo by sa predísť možno niektorým problémom, ktoré sa odhalia až priamo pri vystúpení tých obyvateľov. Takto si to môžu medzi sebou vydiskutovať aj s obyvateľmi vopred a možno poslanci budú mať aj viacej informácií k svojmu rozhodovaniu. Takže toto by som považoval za dosť dôležité.

    Bolo tu takisto spomenuté, že neriešime územnú samosprávu v tejto novele. Toto je územná samospráva, predsa VÚC a obce sú územná samospráva, takže treba si len ujasniť trošku pojmy.

    Čo sa týka nás, samozrejme, verejnosti, je najväčším problémom to, že výklad samotného zákona tri šesť deväť je nejednoznačný. Ak je účasť verejnosti možná na zastupiteľstvách, respektíve iba za určitých podmienok tam môžeme verejnosť obmedziť, tak si vykladajú niektorí právnici, že toto isté platí aj pre komisie a miestne rady, niektorí zase naopak tvrdia, že nie, musia si prijať svoje vlastné rokovacie poriadky a tam si to ustanoviť. Takže už len kvôli tomuto je dôležitá novela.

    Takisto argumentom pre neverejnosť býva pracovný charakter tých materiálov, ktoré riešia komisie, a takisto možno otvorenosť diskusie medzi poslancami. Lenže ten názor, ktorý má poslanec, zaujíma predsa všetkých. To je to, že ak by sa potom vyjadril na zastupiteľstve ináč ako na komisii, by vyznelo dosť divne. Takže každý obyvateľ by mal mať právo poznať názor svojho poslanca aj počas tých diskusií úvodných, pracovných a práve tie pracovné materiály sa možno po príspevkoch obyvateľov zmenia.

    Čo sa týka prítomnosti, naozaj je dôležité potom do budúcna pri veľkej novele zákona, tak ako to kolegovia spomínali, naozaj sa pripraviť na dôslednú novelu, ktorá sa bude týkať všetkých strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, aj mimo parlamentu, aby sme si vydiskutovali, čo je potrebné zmeniť a naozaj akým spôsobom ešte ďalej zapojiť našich obyvateľov do fungovania vôbec samosprávy, tak, samozrejme, to je potom ďalší krok. Toto je to podstatné, čo v tomto okamihu naozaj častokrát nám obyvatelia vytýkajú, pri denno-dennej práci, koniec koncov asi všetci, čo sme sa tu vyjadrili v diskusii, sme priamo z takejto praxe. To znamená, že nemyslím si, že sa tu vyjadroval k tejto téme niekto, kto nezažil fungovanie či už ako starosta, ako miestny poslanec a podobne, takže ja dúfam, že podobné ustanovenia dokážeme dostať aj do zákona o VÚC. Samozrejme, keď budeme predkladať zmeny zákona o VÚC, preto poprosím o podporu tohto návrhu, najmä tých z vás, ktorí sú naozaj aktívne v samosprávnej politike. A prejavte naozaj otvorenosť voči svojim obyvateľom.

    Ďakujem (potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec. Päť faktických poznámok je na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Prvá faktická, pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade, pán kolega, by som chcela povedať, tým, že vás zvolili do mestského zastupiteľstva, tým, že vás zvolili do Národnej rady, nie ste tribunál. Tak buďte taký láskavý, len tribunál môže niekoho odsúdiť. A vy ste okamžite odsúdili niekoho hneď na začiatku. Ja si nedovolím, aj keď som druhé volebné obdobie primátorka, deväť rokov som v tomto parlamente, vykonávať aj poslania sudcu, kriminalistu alebo tribunálu. O to vás poprosím. Preto ak takto vykonávate funkciu ako poslanec, tak potom možno aj rozprávate niečo iné na komisiách a niečo iné rozprávate na mestskom zastupiteľstve.

    Ešte raz chcela by som jednu vec povedať. Zverejňujú sa aj materiály mestskej rady. Ja som primátorka mesta, materiály mestskej rady sú u mňa zverejnené na webovej stránke mesta, sú zverejnené všade, aj keď je to poradný orgán. U mňa napríklad zastupiteľstvo, obecná televízia vysiela priamo do všetkých domácností v meste, tam, kde to teda dovolí technika prenosu.

    A ako som povedala pani kolegyni, chcem vám povedať, poviem to takým ľudovým tónom, pretože neviem, ako tomu treba rozumieť, nikto nebráni, aby občan prišiel na komisiu, pretože neverím, že ak občan príde na komisiu, že poslanci povedia, že ho tam nevpustia, neverím, ak občan príde na mestské zastupiteľstvo a žiada, aby mohol vystúpiť, že mu poslanci nedajú slovo. Ale občan tam nemôže svojvoľne prísť a povedať: „Ja teraz chcem rozprávať.“ Veď predsa musia byť nejaké pravidlá. Vy keď ste muž a žena, ste rodina, chcete sa poradiť, tak tiež neprídete vonku v rámci občianskej spoločnosti na ulicu a nepoviete, aký máte problém v rodine, a potom ho budete riešiť doma za zavretými dverami. Najprv sa veci vyriešia, pretože musíte dospieť k nejakému konsenzu, a potom sa určite tieto názory predkladajú pred tých občanov a občania buď s tým súhlasia, nesúhlasia, mestské zastupiteľstvo to dáva najavo hlasovaním. Ja si myslím, že sú tu postupy, pretože niektorí potom v živote nedospejú k žiadnemu nejakému rozhodnutiu ani v hlasovaní. A to by bolo veľmi zlé v spoločnosti, ďakujem, nikam by sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Anna Zemanová.

  • Chcem podporiť to, čo povedal kolega Vlado Sloboda, a treba si uvedomiť, čo nie je tajné, to je verejné a to, čo je tajné, jasne definuje zákon.

    A súhlasím ale aj s tým, že na týchto komisiách verejnosť, tiež nie je to nejaký Hyde park, by mohla kedykoľvek vstupovať do diskusie. Čiže súhlasím s tým, aby mali možnosť byť občania prítomní, ale zase asi nesúhlasila by som s tým, aby mali nárok na vystúpenie a na vstupovanie do diskusie. Čiže v tomto smere súhlasím aj v podstate s vami, že je to nejaká kuchyňa, kde sa aj názory vytvárajú v komisiách a nemusí vždy byť názor toho poslanca v komisii identický s tým, ako na záver hlasuje, pretože sú aj potom ďalšie pracovné stretnutia, vypočuje si názory možno aj v iných komisiách iných poslancov a ten názor na nejakú problematiku sa môže vyvíjať, ale nevidím problém, prečo by občan nemohol počúvať aj vývoj tých názorov a tých diskusií a tiež si vytvárať nejaký názor.

  • Reakcia z pléna.

  • No vy nemáte ten problém, ale mnohé samosprávy ho majú. Tu presne to je, že samospráva môže si to upraviť v týchto rokovacích poriadkoch, ale, žiaľ, nie je to bežná prax. Niekde sú skutočne samosprávy, kde to majú absolútne transparentné od hlasovania pomaly v komisiách, materiáloch dopredu, áno, tak by to malo byť, sú ich desiatky na Slovensku, len sú aj samosprávy, kde si myslia, že je to výkon ich nejakého osobného majetku, nefunguje to tak. A v tomto prípade by vlastne tú kontrolu samosprávy tej verejnosti zabezpečil zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Sloboda, chcem vymodelovať takú situáciu kurióznu, ku ktorej môže prísť. Predstavte si, že máte nejakých takých samozvaných aktivistov, ktorí nie sú ani z danej lokality, ale sú takí, ktorí chcú stále rokovať, aby boli počúvaní a aby mohli do určitých vecí rozprávať, ktorým ani nerozumia alebo ktoré ani nechcú pochopiť, a prídu vám do obce z cudzej vedľajšej dediny a budú môcť do týchto komisií voľne prísť a budú rozprávať a budú chcieť byť vypočutí a bude to kolomdokola. Budú narúšať celý chod danej komisie alebo obecnej rady. A naozaj tento chaotický zákon keby sme prijali, k tomu môže prísť. Musíme si uvedomiť, že ľudia, ktorí dostali dôveru v priamych voľbách, ktorí boli zvolení do obecných a mestských zastupiteľstiev, sú volení svojimi občanmi. A tí im vyslovili dôveru. A neberme teraz nejakú politickú hru, že teraz niektorá strana má len dvoch členov a teraz z nej chcú, aby boli podporovaní svojimi aktivistami politickými, aby ich tam bolo čo najviac, aby presadzovali len svoju mienku, a preto ich tam potrebujeme, aby voľne mohli prichádzať aj na komisie, alebo aj na obecné rady. Viete, nevnášajme sem vysokú politiku. Vidíte, k čomu vedie. Vidíte, čo sa tak deje. Chceme ešte narúšať aj chod samospráv? Veď dajme sedliacky rozum dohromady a nerobme si zle. Veď ja pevne verím, že ten, kto sa dal zvoliť do obecného alebo do mestského zastupiteľstva, je tam kvôli tomu, aby pomáhal svojej lokalite, svojim občanom. Tak nerobme chaos aj takými...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Milan Panáček.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím nesúhlasiť s pánom kolegom, ktorý vystúpil v rozprave. Podľa mňa toto nie je najdôležitejší problém, ktorý obce alebo mestá majú. Sú tam oveľa dôležitejšie problémy. Už minule sme sa o tom bavili, čo sa týka napríklad zlučovania obcí a ďalších vecí, ktoré sú podľa mňa oveľa , oveľa dôležitejšie, ktoré samospráva potrebuje riešiť, ale aj ďalšie novely alebo teda aktualizácia jednotlivých ustanovení zákona o obecnom zriadení.

    A, za ďalšie, spomínali ste, že občania prídu na komisiu a povedia: „Hentam budovu nechceme, tuto ju chceme.“ To tak nefunguje. Stavebný úrad má jasné pravidlá, sú účastníci konania. Sú tam proste ďalšie veci, ktoré sú zákonom nejakým spôsobom zadefinované, nie tak, že niekto niečo chce alebo nechce. Stavebný úrad si nemôže robiť čo chce. Čiže, si myslím, je trošičku tak mimo zákonných nejakých noriem takáto definícia.

    No a, za ďalšie, ja by som vám doporučoval ešte raz si zo záznamu pustiť vystúpenie pani kolegyne Antošovej, ona väčšinu tých faktografických alebo aj technických problémov, ktoré môže priniesť táto aktualizácia alebo novelizácia zákona, predniesla vo svojom vystúpení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Galko. Nie je v sále.

    Poprosím pána poslanca Vladimíra Slobodu o reakciu.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať na kolegov.

    V prvom rade, pán Panáček, ja práveže nesúhlasím s vystúpením pani Antošovej, s tými jej tvrdeniami, takže v tomto sa určite nezhodujeme.

    Čo sa týka toho, že tie stavby sú, samozrejme, súčasťou stavebného konania tak, že obyvatelia sa k tomu majú právo vyjadriť, len ak sú jeho účastníkmi, no, samozrejme, ale tu sa bavíme o prezentácii tých stavieb na územnoplánovacích komisiách, ak to teda riešia poslanci, oni tiež nie sú stavebný úrad, stavebným úradom je predsa starosta, to znamená, že tiež potom tak ako sa majú právo vyjadriť k tomu poslanci, tak rovnaký názor môžu k tomu vyjadriť kľudne obyvatelia. Predsa poslanci o tom nerozhodujú. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No o stavebnom úrade, samozrejme, rozhoduje starosta.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď, áno, hovoríme o tom istom.

    Takisto vo vzťahu k tomu najdôležitejšie je, že bavíme sa tu stále o verejnosti komisie, nebavíme sa o tom, že by mala priamo verejnosť na komisii diskutovať, iba moje slovo, zverejňovať materiál, bavíme sa len o prístupnosti pre verejnosť. A dôvod, prečo to tak je, prečo to tu vôbec predložili kolegovia, je to, že momentálne je to v stave „môže“. Áno, je veľa obcí, ktoré toto, samozrejme, umožňujú, ale je rovnako veľa obcí, ktoré to neumožňujú. Toho názorným príkladom je aj naša obec, ktorá to neumožňuje. Aj u nás sa stalo, že jednoducho komisia odmietla prítomnosť obyvateľov na svojom rokovaní. A keď tu pani Vaľová hovorila, že zverejňujú materiály miestnej rady, je to super, naša obec, respektíve naša mestská časť nezverejňuje materiály miestnej rady. Je to smutné, ale ich nezverejňujeme, preto niektoré veci naozaj, bohužiaľ, obce asi samé od seba neurobia.

    Takže naozaj by som bol veľmi rád, keby ste podporili ten návrh napriek tomu, že, ako hovoríte, je kopec ďalších problémov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Poprosím vás vzhľadom na čas, chcel by som pozdraviť v mene pána poslanca Fecka pani učiteľku a žiakov zo Základnej školy z Fintíc z okresu Prešov (potlesk).

    Súčasne prerušujem schôdzu Národnej rady do 14.00 hodiny. Ďakujem vám.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teraz

    hodina otázok.

    Poslanci písomne predložili včera do 12.00 hodiny 52 otázok na predsedu vlády a 40 otázok na členov vlády. Overovatelia tak ako vždy vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako viete, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto programe ospravedlnil. Viete, že rokuje v Nemecku. Svojím zastupovaním poveril ale podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Keďže sa blíži predsedníctvo, je to pomerne dlhý zoznam.

    Minister financií Peter Kažimír – zahraničná pracovná cesta – Luxemburg, zastupuje ho pán minister školstva Peter Plavčan, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny – zahraničná pracovná cesta – Brusel, zastupuje ho pán minister školstva, vedy, výskumu Peter Plavčan, minister zdravotníctva Tomáš Drucker – zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely – zahraničná pracovná cesta – Taliansko, zastupuje ho minister životného prostredia László Sólymos, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini – zahraničná pracovná cesta – Sofia, nie sú naňho otázky, takisto minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák – zahraničná pracovná cesta, nie sú naňho otázky, minister kultúry Marek Maďarič, takisto naňho nie sú otázky. A to isté platí aj o ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Teraz, pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Petra Štarchoňa a znie: „Vážený pán predseda vlády, kedy odvoláte ministra vnútra Roberta Kaliňáka a kedy sa odsťahujete z bytu, pri ktorom je vážne podozrenie, že bol financovaný z daňových podvodov?“

    Upozorňujem vás, že máte päť minút na odpoveď a potom dám možnosť teda poslancovi, ktorý položil túto otázku, reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Návrhom skupiny poslancov, prečítam teda materiál, návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie podpredsedu vlády a ministra vnútra sa zaoberala vláda na mimoriadnom zasadnutí 6. júna. Prijala uznesenie, v ktorom vyslovila nesúhlas s týmto návrhom, a to z dôvodu, že návrh považovala za neodôvodnený a neposkytujúci žiadne dôkazy v obvineniach prednesených na adresu ministra vnútra.

    Prípad, za ktorý opozícia navrhla vysloviť nedôveru, navyše pochádza z času, kedy nechala bývalá vláda rozvrátenú daňovú správu s nefunkčným informačným systémom a škodami za viac ako miliardu eur. Keď sa objavili pochybnosti o prípade vratiek DPH v kauze Bašternák, celá vec sa dala prešetriť a vo veci koná špeciálna prokuratúra, polícia, ale aj finančná správa. Obvinenia, že minister vnútra zasahuje do prebiehajúceho konania, sú vykonštruované a nepravdivé. Takisto ani opozícia za ten čas žiadne dôkazy, ale ani indície v tejto súvislosti nepredložila.

    Čo sa týka právomocí, viackrát, doplním to aj svojimi slovami, viackrát som na tejto pôde povedal, že minister vnútra žiadne takéto právomoci nemá, nemá možnosť zasahovať do vyšetrovania, nie je orgánom činným v trestnom konaní. Trestný zákon hovorí jasnou vetou, kto a za akých okolností orgánom činným v trestnom konaní je.

    O návrhu na odvolanie ministra vnútra rokovala aj pred tromi dňami v pondelok 13. júna Koaličná rada, na ktorej minister vnútra predložil dokumenty, z ktorých vyplývali jednotlivé platby, ktoré opätovne neodôvodnene vzniesla opozícia ako podozrenie z prijímania úplatku a podobných záležitostí. Všetky tieto materiály preukázali, že išlo o štandardné a legálne obchodné transakcie, v rámci spoločnosti, v ktorej má minister vnútra aj svoj podiel. V tejto súvislosti vládna koalícia prijala aj spoločné stanovisko.

    Dovoľte, aby som aj vyjadril vážne znepokojenie nad tým, že asistent poslanca Národnej rady za SaS z pozície pracovníka Komerčnej banky úmyselne porušil bankové tajomstvo a poskytol opozícii a médiám informácie, ktoré hrubo skresľujú a sú zneužívané, najmä preto, že neposkytol tieto informácie úplné. Už keď teda sa vlúpal do tohto účtu, mal informácie zverejniť všetky, a nie iba tie, ktoré sa opozícii hodia na to, aby naďalej pokračovala v tomto hone na čarodejnice.

    V prípade porušenia ochrany súkromia asistentom poslanca Rajtára sa predstavitelia opozície snažia tento skutok zľahčovať tým, že vydávajú tento trestný čin za akt vlastenectva. Tieto skutočnosti sú naozaj veľmi nebezpečné, pretože sa môže stať, že keď budeme tolerovať porušenie základných práv garantovaných ústavou v mene pochybných ideí, budeme to považovať za vlastenecké, budeme konfrontovaní nielen s nárastom extrémizmu, ale so zneužívaním tejto situácie voči všetkým, ktorí sa postavia proti niektorým protidemokratickým snahám, ktoré už v poslednej dobe vídavame aj u nás v Slovenskej republike. Potom budeme prekvapení, ak niekto niekomu ublíži na zdraví len preto, že je iného názoru, vyznania alebo orientácie práve preto, že takéto činy budú takýmto spôsobom schvaľované.

    Ako som už povedal, tým najperfídnejším spôsobom je predovšetkým to, že ak teda už niekto chce v mene pochybných ideí porušovať základné práva garantované ústavou, je potom povinný, aby tieto informácie zverejňoval ako celok. To sa však nestalo, a preto bolo aj relatívne jednoduché všetky tieto podozrenia a obvinenia vyvrátiť. Nikto ani z opozície tieto naše argumenty alebo moje argumenty nijakým spôsobom nespochybnil, naopak, snažia sa ísť do niektorých oblastí, ktoré vyzerajú až komicky, a to je napríklad otázka vyhýbania sa zdravotnému poisteniu, ako tu spomenul pán Mihál, čím len dokázal svoju absolútne neprofesionalitu a amatérskosť, čo je veľmi dôležité práve preto z dvoch základných dôvodov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, to je úroveň, dávate si otázky pánovi ministrovi a potom nechcete, aby odpovedal.

  • Pán poslanec, nekričte, nie ste v krčme. Možnože ste takto zvyknutý, tak tu nebudete...

  • Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja som (potlesk)... To je hlavne preto, že zákon, o ktorom hovoríte bol prijatý dávno po tom, ako akékoľvek pôžičky vznikli. A keď sa bavíme priamo o mojej osobe, o roku 2014, som v roku 2014...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galko, nevykrikujte.

    Pán minister, čas určený na odpoveď uplynul.

  • Nech sa páči, ak vám to dovolia poslanci.

  • No nedovolili mi ju dokončiť v rámci toho časového limitu, takže ešte raz sa k tomu vrátim. Ako som povedal, v roku 2014 napríklad som zaplatil strop zdravotných odvodov, ktorý môže byť zaplatený z dividend. To znamená, bez ohľadu na dividendy sa v tom čase nedalo zaplatiť viacej ako 6 254 eur, plus 507 eur, ktoré som zaplatil zo zdravotného poistenia, z príjmu ako minister, takže dokopy viac ako 6 700 eur na zdravotnom poistení. Z toho vyplýva automaticky, že to nemohlo mať na žiadne platby zdravotného poistenia vplyv. A to už je vec, ktorú, samozrejme, pán Mihál nemohol vedieť.

    Ďakujem pekne (potlesk).

  • Ďakujem. Chcem sa opýtať, pán poslanec Štarchoň, či chcete mať doplňujúcu nejakú otázku. Asi nie. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • No, pán Mihál, nekričte.

    Pán poslanec Goga?

  • Reakcia z pléna.

  • No ale musíte sa prihlásiť, pán poslanec, to nefunguje tak.

  • Reakcie z pléna.

  • No, nech sa páči, pán poslanec, v rámci dvoch minút môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Reakcie z pléna.

  • To na mňa kričí daňový podvodník, to na mňa kričí daňový podvodník.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Matovič nekričte. Toto je úroveň, ktorú vy nastavujete v parlamente, prepáčte.

  • Reakcie z pléna.

  • No viete čo, nekričte, naučte sa jednu vec. Vy ste dávali otázku pánovi ministrovi, odpovedal. Môžte mať doplňujúcu otázku. A beriete pánovi poslancovi, samozrejme, možnosť reagovať. Je to normálne? Však je to váš poslanec, opozičný.

    Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči, dve minúty máte.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, preruším rokovanie. Ak si myslíte, že toto je úroveň, ktorú by sme mali prezentovať občanom, tak ja si to nemyslím. Buď tu bude ticho, alebo preruším rokovanie.

    Takže, pán poslanec Štarchoň, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja začnem možno trošku netradične, lebo zvyčajne poslanec dostane otázku, že či je spokojný s odpoveďou. Ja hovorím, že nemôžem byť spokojný s takouto odpoveďou a budem reagovať protiotázkou: Pán minister, ste šťastný, ste šťastný, že tu stojíte a musíte čítať vyhlásenie za pána predsedu vlády, ste šťastný, že v podstate musíte riešiť problém, ktorý presahuje v podstate už aj hranice tejto krajiny? Nadväzujem trošku na dnešný prejav pána prezidenta, ktorý okrem iného akcentoval nárast nedôvery v tento štát. A v danom kontexte môžeme byť spokojní s takouto odpoveďou? Odpovedali ste na otázky, ktoré tu položené neboli. Boli tu dve otázky a na tie sme odpoveď nedostali.

    Všeobecne nezávislé vyšetrovanie je jedna vec, druhá vec je politická zodpovednosť. A v prípade politickej zodpovednosti viacerí zrelí politici, štátnici v prípade podozrení, ktoré tu sme mali možnosť vidieť smerom na západ od nás, reagovali tým spôsobom, akým reagovali. To znamená, že toto nie je otázka zameraná na nezávislé vyšetrovanie, toto je otázka, ktorá aj v zmysle dnešného prejavu pána prezidenta sa týka politickej zodpovednosti a zodpovednosti nielen voči opozičným poslancom, nielen voči mediálnej verejnosti, ale aj voči vašim koaličným partnerom a hlavne voči občanom tejto krajiny. Keď chceme byť transparentní, nebolo by možno jednoduchšie pre vás, keby ste zverejnili štruktúru vášho vlastníckeho portfólia, jeho vývoj, akcionársku štruktúru? Priznali ste sa sám, že ste úspešný investor, tak prečo nezverejníte váš návrh, návod na to, ako byť úspešný vo sfére financií a akciových trhov? Možno toto by pomohlo stransparentneniu celého prípadu a možno utíšeniu tých nálad, ktoré tu sú.

    Z môjho pohľadu ešte raz opakujem otázku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, nech sa páči, zas máte 5 minút na reakciu.

  • Ďakujem pekne (potlesk). Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem vám povedať, že vaša otázka je presne taká, ako má vyzerať politická kultúra. Vy si niečo myslíte a položíte mi otázky, v ktorých žiadate odpovede, to je fakt a tak to má byť. Bohužiaľ, zvyšok opozície sa k vám nepridáva.

    Čo je dôležité povedať? Že žiadne z tých podozrení, o ktorých sa hovorilo, vlastne nie je schopná opozícia dokázať. Preto kričí, preto sa snaží, pred chvíľkou ste to tu videli v tejto sále, neustále vykrikovať, pretože nemá argumenty, nemá žiadne podklady, z ktorých by mohla vychádzať. Keď sme aj vyvrátili jedno, vymysleli si druhé, povieme ďalšie, vymyslia si niečo iné.

    Tu možno budem odpovedať aj presne na to, čo ste povedali, že ak pán prezident hovorí o strate dôvery v štát, je to možno práve preto, že medzi popisovanými skutočnosťami, že pracovnou metódou opozície je klamstvo a lož alebo veľmi zmenené informácie len preto, aby sa hodili do scenára, ktorý si dopredu vymysleli, tak to je práve ten problém. Hlavný problém je v tom, že na jednej strane predostrú kauzu, začnú kričať, ukradlo sa toľko, také obrovské peniaze, a keď potom prídu naozaj reálne veci, ktoré sa snažia vysvetliť aj možno ministri alebo vysokí štátni úradníci, tak sa zistí, že je úplne iný základ. Potom keď prídu orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať, tak zistia, že sú iné prípady, že zrazu sú naozaj iné tie dôkazy a situácia. A to je práve tá vec, ktorá sa nám vždy vráti. Bez ohľadu na to, či vy raz budete vo vláde, budete konfrontovaní s takými istými útokmi od tých istých ľudí, ktorí neustále chcú pozmeniť informáciu.

    To, že sa vlúpal na môj účet, je naozaj trestný čin, o tom niet pochybností. O tom, že ho v tom podporoval pán poslanec, takisto nepochybujem, dobre. Ja s tým nejaký väčší problém nemám, a preto som tie informácie aj zverejnil.

    Čo je horšie? Že neuviedli informácie celé. Preto by museli vidieť, že voči tomuto obchodnému prípadu mám pasívne saldo, teda dal som viac, ako som dostal. A to vlastne zásadným spôsobom mení celú tú situáciu. A o tomto práve aj pán prezident hovoril, nemôžeme chcieť mať vyššiu dôveru v orgány či už činné v trestnom konaní alebo finančnú správu, keď ich nenecháme pracovať naozaj nezávisle.

    A to ja som naozaj zmeny v polícii urobil minimálne za tie roky. Otvorene vám môžeme povedať, že je taký paragraf na zmenu funkcionárov, § 35 ods. 2, to poznajú všetci, tak sa to volá, za osem rokov som ho nepoužil ani v polovičke razy ako za 1,5 roka predchádzajúca vláda. Čiže o akej nezávislosti tu chceme hovoriť? To je to, čo práve hovorím. Im treba dať priestor. A potom ja som prvý za to, že v prípade kauzy Bašternák, v prípade Gorily, v prípade ďalších prípadov po skončení vyšetrovania, aj keď nedopadne podľa toho, že bude niekto obvinený alebo neobvinený, musia sa zverejniť všetky veci, ktoré zistili jednotlivé orgány, a až vtedy môžeme začať verejne posudzovať jednotlivé veci. A práve oni sú tí, ktorí tieto veci majú zverejniť.

    Raz pred mnohými rokmi som možno urobil taktickú chybu, kedy som dostal informácie, ktoré som mal zverejniť aj som zverejnil. Nemá to byť moja úloha. Má to urobiť ten, ktorý sa v tom najlepšie vyzná. A je tomu už desať rokov. A odvtedy som to neurobil ani raz. To znamená, každý sa niekedy poučí. Ale aj v tomto prípade sú kladené na stôl informácie, ktoré sú absolútne nepravdivé, absolútne nepravdivé.

    A potom ďalšie informácie sú pretáčané. Ukážem účet, z ktorého odišla platba a jedna z poslankýň opozície sa opýta: „Tak zaplatili ste keš alebo v hotovosti?“ Tak ja neviem keď to odchádza z účtu, asi je to z účtu.

    Keď potom niekto začne riešiť otázky majetkových priznaní, treba zverejniť príjmy. Však čo iné ako majetkové priznania zverejňuje príjmy? To znamená, čo je najpodstatnejšie v tomto prípade, je, že všetky veci, každé priznanie každý rok sme všetci vysvetľovali.

    Ja poviem len taký ten príklad, keď hovoríte o tom, že kto aké kedy má príjmy. Len firma FoRest, o ktorej sa častokrát hovorí, zaplatila na daniach a odvodoch počas svojho fungovania do krízových rokov viac ako 4,5 mil. eur, keď sa bavíme, či DPH, či daň z príjmu. Len zisku v tých prvých rokoch medzi rokom 2002 a 2008 vyprodukovala 70 mil. eur zisku, z ktorých boli jednotlivé provízie. Ale to všetci predsa vedeli. To nikdy v mojom prípade nebolo tajné.

    A takisto som nikdy za osem rokov nečelil problému v tom, že sme mali nejaký korupčný škandál na ministerstve vnútra, za tých celých osem rokov nebol ani jeden. A to sme napríklad nakupovali hasičské autá, ktoré za minulej vlády sa nakupovali za 700-tisíc eur za kus, čo dnes nakupujeme za 350-tisíc. To znamená, tých 350 krát 20 keď si vyrátate, je proste odchod 7 mil. bez toho, aby niekto mrkol okom. A títo ľudia sedia dnes tu v opozície, tu v opozícii sedia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A musím povedať, že stačili ste odpovedať len na jednu otázku, lebo boli aj doplňujúce otázky, takže týmto pádom túto časť hodiny otázok končíme, mali ste na to 15 minút.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Viera Dubačová ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi. Otázka znie: „Aký je momentálny postoj ministerstva životného prostredia k výstavbe malých vodných elektrární na slovenských tokoch, hlavne v súvislosti s narastajúcim občianskym odporom voči takýmto stavbám a dokázaným zničujúcim ekologickým dopadom malých vodných elektrární?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za otázku. Úlohou ministerstva životného prostredia je vytvárať podmienky na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a kvalitného života obyvateľov Slovenskej republiky. Súčasne má však ministerstvo povinnosť podieľať sa v rámci svojich kompetencií na plnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k energetickej bezpečnosti. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie, takzvanej zelenej energie. Vedie k znižovaniu emisií skleníkov plynov a škodlivín a prispieva k diverzifikácii energetických zdrojov v Slovenskej republike. Slovenská republika má aj záväzok v Európskej únii zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 24 % v roku 2020, aby sa znížilo napríklad využívanie uhlia alebo iných fosílnych palív.

    Podmienky na výstavbu vodných stavieb, teda aj malých vodných elektrární sú zadefinované priamo v zákone o vodách, ktorý ustanovuje, že pri povoľovaní výstavby a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov.

    Ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, a to na základe schváleného uznesenia vlády. V tomto návrhu je identifikovaných 375 profilov, ktoré disponujú technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. V žiadnom prípade to však neznamená, že vo všetkých týchto profiloch majú byť malé vodné elektrárne postavené. Ich skutočný počet je výrazne limitovaný viacerými kritériami, ako aj záujmami Štátnej ochrany prírody, správcu vodného toku, rybármi, zadefinovanými referenčnými lokalitami, ekonomickou efektívnosťou a v neposlednom rade stavom daného vodného útvaru. Po zohľadnení všetkých týchto obmedzujúcich podmienok bude možné skutočne postaviť malých vodných elektrární výrazne menej, ako teoreticky určuje vodný potenciál. Napriek tomu, že sa k dokumentu uskutočnilo viacero odborných diskusií s verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami, nepodarilo sa odstrániť všetky rozpory a námietky. V záujme dosiahnutia vzájomnej zhody preto ministerstvo životného prostredia považovalo za dôležité pokračovať v ďalších rokovaniach a diskusiách k danej problematike. Ministerstvo preto zriadilo pracovnú skupinu na dopracovanie návrhov tohto strategického dokumentu. Rokovalo v tomto roku trikrát, naposledy minulý mesiac. Zazneli aj nové a často protichodné pripomienky a požiadavky, čo neumožňovalo dospieť ku konsenzu. Relevantné návrhy na zmeny a doplnenie dokumentu a podnety členov pracovnej skupiny sú do návrhu Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 zapracované a takto oprávnený návrh bude predložený do ďalšieho schvaľovacieho procesu.

    Rešpektujeme úlohu odbornej i laickej verejnosti pri ochrane vôd, usilujeme sa o korektné vzťahy, sme otvorení konštruktívnym rokovaniam, treba však pri nich akceptovať základný fakt, že zodpovednosť za vodnú politiku a za ochranu pod povodňami nesie štát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, pani poslankyňa, či chcete mať doplňujúcu otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • No ale musíte zatlačiť ten gombík, trojku.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, jaj, ďakujem pekne. Takže pani poslankyňa je spokojná.

    Druhú otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Petrovi Plavčanovi. Znenie je nasledovné: „Rodič sa pýta: V Rožňave končí v júni 2016 bežnú základnú školu moje dieťa so špeciálnym výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nevyhnutne potrebuje asistenta učiteľa. Je prijaté na strednú odbornú školu. Avšak od septembra mu škola nevie asistenta učiteľa zabezpečiť. To sa vraj podarí až v druhom polroku a ani to nie je vraj zaručené. Ako majú rodičia riešiť tento problém?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Predpokladám, že rodič, ktorý je spomínaný, využil pri výbere konkrétnej strednej odbornej školy právo vybrať pre svoje dieťa školu, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti. Právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať podľa možnosti výchovno-vzdelávacej sústavy.

    Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania na výkon povolania. Zriaďovateľ strednej odbornej školy, ktorým je samosprávny kraj, utvára podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Finančné prostriedky na zabezpečenie asistenta učiteľa pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami si zabezpečuje škola z vlastného rozpočtu. Riaditeľ školy môže požiadať na začiatku školského roka o dotáciu na pridelenie finančných prostriedkov na asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením svojho zriaďovateľa, ktorý predkladá žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov na mzdy a platy asistentov učiteľa ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu prostredníctvom príslušného okresného úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. V prípade ak nie je príslušnej škole vyhovené, na základe viaczdrojového financovania škôl môže na činnosť asistenta učiteľa škole prispievať aj zriaďovateľ školy.

    K tomu chcem doplniť, že v ostatnom čase som dostal viacero podnetov odbornej verejnosti, učiteľov škôl, takisto aj dám a pánov poslancov. Napríklad v ostatnej dobe asi pred dvoma týždňami bola u mňa napríklad aj pani poslankyňa Európskeho parlamentu pani Žitňanská. Tej som dal istý prísľub. A momentálne je situácia taká, že bol by som veľmi rád a dávam taký prísľub, že do jedného mesiaca by sme dali výzvu, na ktorú sa môžu školy prihlásiť do projektu ako pokračovania toho, čo bolo, Škola otvorená všetkým, a dal som aj pokyn, aby táto výzva bola s ohľadom aj na veľký záujem verejnosti, aj poslancov zvýšená z pôvodne uvažovaných 30 mil. eur na 50 mil. eur, lebo sa domnievam, že toto budú správne použité finančné prostriedky. A táto výzva by sa teda mala týkať nielen asistentov učiteľov, ale aj špeciálnych pedagógov a terénnych pracovníkov. Takže predpokladám a urobím všetko pre to, aby do jedného mesiaca vyšla výzva, na ktorú sa školy môžu prihlásiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať, pán poslanec Beblavý, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. V prvom rade dovoľte mi oceniť, že ste naozaj odpovedali na tú otázku. Dovoľte mi, zároveň povedať, že keď ste v tej druhej polovici odpovede odpovedali spontánne a osobne, bola to podľa mňa oveľa lepšia odpoveď ako tie úradnícke veci, ktoré vám tam napísali na začiatok. Takže chcem to naozaj oceniť, je to skutočná diskusia, taká, aká má v parlamente byť.

    Dovoľte mi možno aj vysvetlenie, prečo je tá otázka, a potom predsa len to doplniť ešte v jednej veci. Táto otázka ako aj ďalšie, ktoré som si vám dnes dovolil s kolegyňami položiť, vyplýva naozaj z presvedčenia, že aj pohľady a problémy občanov, ak majú nejaký systémový charakter, by sa sem mali dostať. A my sme sa rozhodli takto využiť dnes túto hodinu otázok vo vzťahu k školstvu a sme rodičov požiadali, aby nám dali takéto problémy. Túto otázku sme vybrali preto, a potvrdilo sa to aj na včerajšom stretnutí zástupcov školského výboru so zástupcami rodičov, kde boli aj vaši kolegovia, napríklad pani poslankyňa Smolíková, že tento problém, ktorý aj tu riešime, je problém systémový, teda naozaj nejde o nejakú výnimočnú situáciu, a je to situácia, keď rodič dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorý ho naozaj vypiple vo veľmi ťažkých podmienkach, kde tento štát ani spoločnosť neposkytujú nejakú významnejšiu podporu v takejto ťažkej životnej situácii, ho dokáže natoľko vypiplať, že sa dostane na strednú školu a zrazu po tom, čo sa podarilo horko-ťažko vybrať asistentov počas toho primárneho, a teda nižšieho sekundárneho vzdelávania, zrazu ten asistent znovu chýba.

    Ja úplne chápem to, čo ste povedali s tou výzvou. A teraz to nemyslím nejak v zlom voči vám. Ja si aj cením, že idete do toho. Ale obidvaja vieme, že nie je to systémové riešenie. To systémové riešenie je naozaj zmeniť ten normatívny systém financovania tak, aby všetky tieto veci boli štandardnou súčasťou vzdelávania pre tie deti, ktoré to potrebujú. A chcem sa vás tu preto spýtať, že či počítate s tým, že počas vášho mandátu dospejeme k takejto situácii, keď vás budeme kontrolovať teda pri ukončení činnosti tejto vlády, že máte ambíciu, aby už takéto veci nemuseli byť riešené mimoriadnymi výzvami ani ničím iným a boli štandardnou súčasťou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, nech sa páči, máte päť minút.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte úplne pravdu. Zabudol som spomenúť aj ďalších pánov poslancov a pani poslankyne, s ktorými sme o tom hovorili, sú to napríklad pán Sopko a ďalší. A tam som aj povedal, že je potrebné pretransformovať ten model, aby v tých školách bolo viacej špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov a terénnych pracovníkov z akéhosi extra financovania z eurofondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu. A práve spolieham sa na to, že práve pri príprave Koncepcie ďalšieho rozvoja výchovy a vzdelávania, možno sa to podarí aj pri príprave zákona o financovaní regionálneho školstva, urobiť mechanizmus, aby ak budú ubúdať finančné prostriedky z eurofondov na tento účel, plynule ako keby sa dofinancovávali práve tieto kategórie zamestnancov, ktorí napomáhajú vo výučbe v jednotlivých školách zo štátneho rozpočtu. Viem, že podobný model majú v Českej republike. Tak pred dvoma týždňami aj preto sme sa stretli s pani ministerkou školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, aby som získal poznatky o tom, akým spôsobom to robia a ako je to možné nastaviť. Takže, áno, v budúcnosti by som chcel, keďže už bolo povedané, že v rámci reformy treba problém výučby akosi lepšie nastaviť potrebám žiakov, tak aby aj tento model bol funkčný a sa nespoľahol len na finančné prostriedky z eurofondov, ktoré nakoniec nebudú stále a ktoré v priebehu niekoľkých rokov aj na tento účel skončia.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú ale položila pani poslankyňa Cigániková zo SaS, ktorá tu nie je. Nevidím ju, takže nebudeme odpovedať na otázku.

    Štvrtú otázku položil znovu pán poslanec Beblavý, je ale iná ako tá predchádzajúca, takže bude sa na to odpovedať, tiež ministrovi školstva. Znenie je nasledovné: „Rodič sa pýta: Prečo predpisy ministerstva školstva, ktoré riešia vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, neriešia aj podmienky pobytu týchto detí v školskom klube a ich účasť na mimovyučovacích aktivitách a popoludňajších krúžkoch? V praxi to potom vyzerá tak, že deti so zdravotným postihnutím sa takýchto aktivít vôbec nemôžu zúčastniť, lebo asistent, ktorého má dieťa dopoludnia na vyučovaní, s ním už nemôže byť popoludní.“Pán minister, nech sa páči, môžte odpovedať.

  • Tak pozerám na čas, v zásade, dobre, treba to upraviť. Stačí taká odpoveď, pán poslanec?

  • No, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Právne predpisy upravujúce výchovu a vzdelávanie riešia aj podmienky výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré majú právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú ich potrebám a na utvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Všetky deti a žiaci majú podľa školského zákona právo na individuálny prístup rešpektujúci ich schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav. Toto sa vzťahuje tak na prostredie školy, ako aj na prostredie školského zariadenia.

    Pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu materskej školy, základnej školy, školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, špeciálnej školy alebo výchovného programu pre deti a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní na prekonávanie architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. Pedagogický asistent môže pôsobiť aj v stredných školách, ak ide o zabezpečenie vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím.

    Podľa kategórie pedagogického zamestnanca, pre ktorého pedagogický asistent vykonáva asistenciu, sa pedagogický asistent zaraďuje do jednotlivých podkategórií, ktoré sú známe ako asistent učiteľa, asistent vychovávateľa a asistent majstra odbornej výchovy.

    Tak ako bolo uverejnené v programovom vyhlásení vlády a čiastočne aj v rozpracovaní úloh programového vyhlásenia vlády na tento rok, tak jednou zo základných tém rozpracovania reformy je aj táto oblasť. A predpokladám, že príslušná pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať práve touto témou, navrhne aj riešenia, ktoré by dokázali upraviť tento stav.

    Ja sa domnievam, že pripomienka rodiča je správna a treba to v právnych predpisoch v tomto duchu, ako je to v otázke nastolené alebo ponúknuté ako riešenie, upraviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Beblavý, chcete mať doplňujúcu otázku?

  • Ak môžem, teda stručne to doplním.

  • Pán minister, ďakujem pekne za túto odpoveď. Myslím, že bola jasná a potešujúca. Chcem len povedať, aby to bolo úprimne povedané, že aj mňa prekvapila tá situácia, keď som sa o nej dozvedel, teda, myslím, ako aj vás, teda aspoň som mal ten pocit. A som rád, že sme sa tak zhodli na tom, že je to absolútne neprijateľné, aby vlastne postihnuté dieťa bolo v podstate vylúčené z aktivít štátom len preto, že nie je štát ochotný platiť asistenta po jednej hodine poobede. A chcem vám len poďakovať za vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Môžte reagovať.

  • Poviem úprimne, že ma to celkom prekvapilo. Rozprával som sa pri jednej príležitosti s viacerými riaditeľkami špeciálnych škôl a okrem viacerých iných problémov nastolili aj tento problém a s prekvapením som zistil, že je takáto situácia a určite to treba okamžite riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorého ale zastupuje pán kolega, teda pán minister László Sólymos. Otázka znie: „Vážený pán minister, zmenili ste priority rezortu z hľadiska výstavby a realizácie diaľnic...“

  • Reakcia z pléna.

  • Panie poslankyne, mali by ste mi veriť, že vidím pána poslanca, tu sedí, a to veľmi dobre. Do diaľky ja vidím dobre, do blízka už je to horšie. Takže prečítam, pán minister Sólymos, otázku ešte raz: „Vážený pán minister, zmenili ste priority rezortu z hľadiska výstavby a realizácie diaľnic a rýchlostných ciest alebo pokračujete v prioritách vášho predchodcu? Došlo k zmene priorít, akých?“

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Priority prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest rezortu dopravy sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020. Rezort dopravy bude prioritne pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry diaľnic D1, D3 a rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7 so zreteľom na menej rozvinuté regióny. Práve dodatočný rozvojový impulz, ktorý môže kvalitná dopravná infraštruktúra poskytnúť regiónom, je jedným z rozhodujúcich faktorov, ako chceme ľuďom žijúcich v menej rozvinutých regiónoch pomôcť. Ministerstvo dopravy vyvinie maximálne úsilie na naplnenie programového vyhlásenia vlády za oblasť prípravy a výstavby diaľnic na Slovensku za obdobie rokov 2016 až 2020.

    Skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Simon, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Sólymos, ďakujem pekne za odpoveď v mene pána ministra, ale dovoľte, aby som konštatoval, že na moju otázku som nedostal odpoveď, a to hlavne preto, lebo tie cesty a úseky boli naplánované za predchádzajúcej vlády. Ja som sa chcel dozvedieť, aká zmena v poradí výstavby priorít tu nastala, a nie to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, pretože pokiaľ viem, tak sa postupuje podľa tých zadaných parametrov, ktoré boli v predchádzajúcom volebnom období. Dovoľte, aby som vás poprosil pri tejto príležitosti, aby ste tlmočili moju prosbu na pána ministra dopravy, aby sa mi pokúsil odpovedať písomne na moju otázku. Nepoložím vám doplňujúcu otázku, lebo to nie je vaša parketa.

    Ďakujem.

  • Budem tlmočiť vašu žiadosť pánovi kolegovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku položil znovu pán poslanec Beblavý tiež ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu. Otázka znie: „Rodič sa pýta, prečo pri riaditeľovi školy má právo veta starosta, keď po odbornej stránke na to nie sú nekvalifikovaní a nemajú šancu posúdiť vhodnosť kandidáta na post riaditeľa, ktorý prešiel úspešne výberovým konaním v rade školy? Ako je možné, že názor laika je postavený nad názor školskej rady?“

    Pán minister, nech sa páči, môžte odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Od nadobudnutia účinnosti novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorou sa upravili aj procedúry vymenovania riaditeľov škôl a školských zariadení zriadených obcou, mestom alebo samosprávnym krajom, sa zrovnoprávnili kompetencie jednotlivých zriaďovateľov vo veci vymenovania riaditeľov. Rovnako ako starosta, prípadne primátor alebo predseda vyššieho územného celku aj zriaďovateľ súkromnej aj cirkevnej školy a školského zariadenia má právo neakceptovať návrh rady školy na vymenovanie kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania. Dôvody neakceptovania kandidáta na riaditeľa môžu byť rôzne, vzhľadom na to, že riaditeľ je osobou, ktorá je popri zodpovednosti za kvalitu výchovy a vzdelávania zodpovedná aj za riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami, za správu majetku zriaďovateľa a podobne. Vzhľadom na uvedené sa javila požiadavka zriaďovateľov na zjednotenie kompetencií vo veci vymenovania riaditeľa ako oprávnená.

    Fakt je ten, že názor zriaďovateľa by mohol byť považovaný aj za názor laika. Za rovnako laický by mohol byť považovaný aj názor niektorých ďalších členov rady školy. To znamená, že, áno, v zásade je možné považovať niektorých starostov za laikov, ale na druhej strane máme medzi starostami aj osoby, ktoré môžu mať, povedzme, ak majú učiteľské vzdelanie, prípadne ak pochádzajú zo školského prostredia, aj ucelený a zodpovedný názor na to, ako by táto škola mala fungovať, ale napriek tomu, čo som doteraz povedal, tak isto sa domnievam, že rada školy je orgán, ktorý je veľmi dôležitý na škole, a mali by sme sa pozrieť na jeho vnútornú štruktúru, tak isto na kompetencie tohto orgánu a tak isto aj na kompetencie zriaďovateľov, lebo sa domnievam, že máme mnoho prípadov, keď riaditelia škôl sú veľmi dlhodobo zabetónovaní vo svojich funkciách a možno s ohľadom na ďalší rozvoj školy to nemusí byť úplne vhodné.

    Takže tak isto aj táto téma bola aj rozdiskutovaná v rámci okrúhlych stolov pri príprave programového vyhlásenia vlády. A domnievam sa, že aj s ohľadom na to, aby sa v školách nastolil akýsi taký slobodnejší duch, aspoň na niektorých školách, by sme sa mali venovať aj tento téme a možno aj nanovo nastaviť zloženie rád škôl a tak isto aj spôsob voľby riaditeľa, prípadne práva veta a prípadne aj funkčné obdobia riaditeľov. Ja si napríklad viem predstaviť, že riaditeľ by mohol podobne ako na vysokých školách mať dve funkčné obdobia, potom nech sa uchádza o funkciu riaditeľa na inej škole a po tých niekoľkých rokoch sa môže vrátiť a podobne. Je tam viacero možností, ako sa vyrovnať s radou školy, s funkciou riaditeľa na škole a tak isto aj so všetkým, čo sprevádza vlastne dnešný stav, a ako to jemne nastaviť inak, aby bolo možné hovoriť o slobodnej voľbe riaditeľa na niektorých školách a o možnosti zmeniť stav, ktorý tam je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, môžte mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, aj keď išlo v tomto prípade o otázku rodiča, tak ja sa s ňou stotožňujem a musím povedať, že vaša odpoveď, hoci myslím si, že bola pomerne otvorená, načrtá naozaj viacero tých problémov, chýbal mi v nej taký jasnejší záväzok a postoj z vašej strany, o ktorý by som vás chcel v tej doplňujúcej otázke požiadať, preto, lebo dokonca aj keď je jasný záväzok, ešte ani to nestačí. Váš predchodca pán Čaplovič sa najprv vyjadril v roku 2012 pri štrajku učiteľov, že posilní práve zastúpenie učiteľov v rade školy na úkor poslancov alebo teda zástupcov zriaďovateľa. A potom urobili presný opak tým, že presadili túto zmenu na návrh ZMOS-u, kde vlastne zriaďovateľom dali viac kompetencií. Takže z tohto dôvodu by som privítal také záväznejšie vyjadrenie z vašej strany, akým smerom by to malo ísť.Za seba mi dovoľte len povedať, že akékoľvek úpravy, ktoré smerujú či už k tomu, aby bol proces voľby do rady školy slobodný alebo rokovanie rady školy slobodné alebo proces smerujúci naozaj k zváženiu určitých obmedzení funkčných období, sú podľa mňa vhodné. Ale teda zaujímal by ma váš postoj záväznejšieho charakteru než ten, ktorý ste zatiaľ povedali.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ak chcete, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil poslanec Zsolt Simon ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorého zastupuje László Sólymos, minister životného prostredia. Otázka znie: „Vážený pán minister, v akom časovom harmonograme a v akom profile plánuje ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pod vaším vedením výstavbu rýchlostnej cesty R2 úsek Kriváň – Košice? Zmenilo sa niečo oproti plánom a harmonogramom vlády Roberta Fica II?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, postup prípravy a realizácie je dlhodobý proces, o postupe ktorého intenzívne komunikujeme so zástupcami samosprávy a ľudí v tomto regióne. Každý, kto sa o tento proces zaujíma, má presné detailné informácie o tom, čo a kedy sa bude stavať.

    Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkon autorského dozoru a vytyčovacích prác pre úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý bude pokračovaním už sprevádzkovaného úseku rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň odovzdaného do užívania v minulom roku. Časový harmonogram výstavby úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce bude stanovený na základe postupu majetkovoprávneho vysporiadania, vydania právoplatného stavebného povolenia a taktiež po zohľadnení možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na realizáciu zo štátneho rozpočtu, prípadne z prostriedkov Európskej únie v programovom období rokov 2014 až 2020.

    Ďalšími prioritnými úsekmi, príprava ktorých intenzívne pokračuje, sú úseky rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom pod Soroškou v polovičnom profile a úsek R2 Šaca – Košické Oľšany v plnom profile. V roku 2015 vyhlásila Národná diaľničná spoločnosť verejné obstarávania na vypracovanie dokumentácií na stavebné povolenie, oznámení o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácií pre ponuku, výkon autorského dozoru a výkon koordinátora dokumentácie. Procesy vyhodnotenia ponúk uchádzačov boli ukončené a verejné obstarávania pre obidva úseky sú v záverečnej fáze pred ukončením a podpisom zmluvy s vybratými uchádzačmi. Lehota výstavby úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou je 5 rokov s predpokladaným termínom jej začatia v roku 2019 a úseku R2 Šaca – Košické Oľšany 3 roky s predpokladaným termínom jej začatia v roku 2018. Upresnenie časového harmonogramu výstavby však bude závisieť od postupu prípravy.

    Ďalšie úseky rýchlostnej cesty R2 Lovinobaňa – Ožďany – Zacharovce – Bátka – Figa a R2 Tornaľa – Gombasek – Rožňava, R2 Jablonov nad Turňou – Včeláre – Šaca sú v štádiu prípravy. Pre úsek R2 Tornaľa – Gombasek bola vypracovaná vo februári tohto roka správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie EIA a pre úsek R2 Včeláre – Šaca sa správa aktuálne vypracúva podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Na úsek R2 Lovinobaňa – Ožďany – Zacharovce – Bátka – Figa majú vydané právoplatné územné rozhodnutia. Presné termíny výstavby týchto úsekov rýchlostnej cesty R2 nie je možné v súčasnosti stanoviť, keďže nie je možné ich realizáciu financovať z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 vzhľadom na výšku alokácie eurofondov. Preto ministerstvo dopravy intenzívne hľadá dodatočné možnosti financovania prioritných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest nielen z európskych fondov, ale v spolupráci s ministerstvom financií aj v štátnom rozpočte alebo z alternatívnych zdrojov.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán poslanec Simon, nech sa páči, môžte mať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister Sólymos, za odpoveď za vášho kolegu ministra dopravy. Chcel by som apelovať na vás, teda na ministra dopravy, ako aj na celú vládu, aby pre najzaostalejší región v tejto republiky ste zmenili plánovanie a realizáciu výstavby z polovičného profilu na plný profil, pretože úsek od Kriváňa po Sorošku a po Košice je len s jedným tunelom. Plánovať to v polovičnom profile a bohviekedy je problém a pre tento región nie riešenie. Ale nie je riešením ani to, že bude mať tento región takú cestu, akú ju má, len za to bude musieť platiť, teda dva pruhy, jeden tam, jeden naspäť a žiadne štyri pruhy. To znamená, že keď v predvolebnom sľube bol plný profil, tak, vyjadrili sa viaceré vlády aj SIEŤ, myslím, že v Mýtnej mal protest, kde sám pán predseda Procházka sa vyjadril, že je za to, aby tá cesta bola stavaná v plnom profile, apelujem na vás, aby táto vláda túto cestu plánovala a realizovala v plnom profile.

    Ďakujem.

  • Pán minister, budete to tlmočiť, predpokladám.

  • Budem to tlmočiť. To je jedna vec.

    A druhá vec. Ja som rýchlo prebehol túto vec, tak ja som len pri tom úseku, kde je Soroška, čítal, že tam bude plánovaná tá výstavba v polovičnom profile, inde nebolo toho, aspoň tento materiál neobsahuje takúto informáciu, takže poviem to pánovi ministrovi, dobre, ale ja som to z tohto nevyčítal, čo ste vy mi teraz vyčítali.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ale keď mu to budete tlmočiť, tak netlmočte to v materinskom jazyku, lebo tomu by asi nerozumel.

    Takže ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Cigániková, ktorú tu neuvidím, takže ideme ďalej.

    Pani poslankyňa Zemanová tu je, položila ministrovi životného prostredia, ktorý dnes je vyťažený, pánovi Sólymosovi otázku. Čítam ju: „Dňa 11. 7. 2016 bude neformálne zasadnutie ministrov pre životné prostredie a ministrov pre zmenu klímy, ktoré bude spojené s ministerskou konferenciou o vodách. Aké stanovisko zaujme ministerstvo k diskusii k otázke ochrany vody a k vyváženému hospodárskemu využívaniu vodného potenciálu?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, ja dúfam, že to bude moja posledná odpoveď.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa, týkajúcu sa našej národnej priority počas polročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti životného prostredia, ktorou je téma integrovaného manažmentu povodia a ochrana vodných zdrojov.

    V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v nadväznosti na potrebu prijatia racionálnych opatrení pre zabezpečenie trvalého udržateľného využívania vodných zdrojov, ich ochrany a spravodlivého využívania ministerstvo životného prostredia uskutoční sériu aktivít a podujatí od teraz až do decembra 2016. Kľúčovým podujatím tejto série bude práve spomínaná ministerská konferencia 11. júla pod názvom Zlepšenie vodného hospodárstva prostredníctvom integrácie environmentálne výhodných prístupov, kde bude hlavnou témou hospodárenie s vodou v kontexte zmeny klímy a jej dosahov na životné prostredie Európy so zameraním na nedostatok vody a sucho.

    Otázka ochrany vôd a vyváženého hospodárskeho využívania vodného potenciálu dnes v značnej miere súvisí aj s meniacou sa klímou a jej negatívnymi dôsledkami, osobitne striedaním extrémnych javov počasia v prípade vody, najmä v období povodní a období sucha. Znalosti, vedomosti a skúsenosti z vývoja prejavov zmeny klímy v oblasti vôd, konkrétne nedostatkov vody a sucha sú dnes už na vysokej úrovni. V súčasnosti je potrebné prejsť od meteorologického, klimatologického, hydrologického hodnotenia modelovania možných scenárov k riešeniu sociálno-ekonomických a ekologických dosahov týchto rizík. Riešením sú reálne opatrenia od legislatívy až po technické riešenia na ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva hospodárskych činností a životného prostredia. Riešenie problému sucha a nedostatku vody si vyžaduje komplexný a systematický prístup založený na zvýšení efektívnosti spotreby vody, zadržiavania vody v krajine prirodzenými aj technickými spôsobmi, efektívnymi vodohospodárskymi opatreniami ako povoleniami odberov vody v súlade s ekologickými prietokmi, spoplatňovaní vody, ktoré stimuluje efektívne využívanie a podobne. Dodávam, že ako predsedajúca krajina v Rade Európskej únie budeme vystupovať v pozícii neutrálneho sprostredkovateľa a koordinátora s cieľom dosiahnuť dohodu akceptovateľnú pre všetky členské štáty Európskej únie. Naším cieľom bude preniesť tému nedostatku vody a sucha z odbornej do politickej diskusie na európsku úroveň tak, aby táto téma zarezonovala v pripravovanej revízii rámcovej smernice o vodách, ktorú plánuje Európska komisia predložiť v roku 2018. Preto počas SK PRESS ministerstvo životného prostredia plánuje prijatie záverov Rady Európskej únie k problematike sucha a nedostatku vody ako vodohospodárskej výzvy s celospoločenským dosahom v decembri na Rade ministrov pre životné prostredie Európskej únie. Počas predsedníctva budeme klásť dôraz aj na efektívne využívanie zdrojov nielen v oblasti zmeny klímy, ale aj v oblasti odpadového hospodárstva, vôd, ovzdušia a biodiverzity.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžte mať tú doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za vaše vysvetlenie alebo teda odpoveď, pán minister, ale musím konštatovať, že ste neodpovedali na moju otázku. Vo vašom vystúpení ste spomenuli taký pojem ako spravodlivé využívanie a podobne. Dnes to, že čo je spravodlivé alebo nespravodlivé pri prírode alebo pri vode, tak je asi dosť ťažké povedať.

    Ale moja otázka smerovala vlastne ku konkrétnemu postoju, aký zaujmete k malým vodným elektrárňam. Ste pri uvádzaní sa na našom výbore, keď ste tam boli prvýkrát, spomenuli, že dôjde k prehodnoteniu malých vodných elektrární aj samotného vodného plánu. Tu chcem len pripomenúť konštatovanie pani ombudsmanky, ktorá vo svojej správe uviedla, že práve pri schvaľovaní vodného plánu bol predložený na rokovanie vlády dokument, ktorý neobsahoval akceptované pripomienky verejnosti. A bolo tak v podstate ubraté práve verejnosti nejakým spôsobom vyhodnotiť tie pripomienky, preto sa nečudujem ani, že vlastne vaša pracovná komisia, ktorú ste zriadili, nevie dôjsť k súladu.

    Ale aby som stihla otázku, by som vás poprosila, keby ste mohli doplniť vašu odpoveď o to, že aký je pomer toho energetického zisku, ktorý donesú malé vodné elektrárne, ku ekologickej devastácii, ku zníženiu cestovného ruchu, resp. k zníženiu bohatstva prírodného prostredia celého ekosystému, pretože nie všetko, čomu sa povie EKO alebo OZE je naozaj ekologické a prospešné. Súhlasím s vami, že je prioritné pre ochranu klímy zadržiavať vodu, ale preto si myslím, že je dôležitá moja otázka k vyváženému využívaniu vodného potenciálu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tak potom otázka bola zle položená, keď ste chceli na toto odpoveď, lebo tá otázka smerovala niekam inam. Takže my sme odpovedali na tú otázku.

    A čo sa týka malých vodných elektrárni, ja som tu odpovedal vašej kolegyni, ktorá sa na to pýtala tiež. Viete dobre, že proste ten problém s malými vodnými elektrárňami teraz sa rieši. Tá komisia, o ktorej ste vy hovorili, pracuje, robí, síce nedošli k záveru. Práve preto posúvame ten termín predloženia tohto materiálu do vlády, kvôli tomu, že ešte skúsime nájsť nejaký konsenzus, aj keď sa už našiel ten konsenzus nejakým spôsobom určitý, ktorý na poslednom sedení, bohužiaľ, nejakým spôsobom sa rozbil. Takže jak všetci hovoria, že je tu nejakých 380 alebo koľko tých profilov, kde môže byť malá vodná elektráreň, tak počas tých rokovaní tej pracovnej skupiny už konečne dospeli k takému výsledku, pri ktorom už sme mysleli, že bude konečný, že keď zoberieme do úvahy všetky tie podmienky, ktoré proste musíme vyhodnotiť pri povoľovacom procese pri takejto malej vodnej elektrárni, tak z tých 384 profilov maximálne prichádza do úvahy okolo 60, kde môže byť tá malá vodná elektráreň. To znamená, že, samozrejme, ja vám teraz neviem povedať, že aké je to percento, čo vy odo mňa chcete, lebo také konkrétne údaje u seba nemám, ale v každom prípade jednu vec si musíme uvedomiť, že máme určité záväzky, čo sa týka výroby alternatívnej energie, ktoré Slovensko proste musí splniť voči Európskej únii alebo v rámci našich povinností v Európskej únii. A máme na to rôzne zdroje, hej, môžme tam využiť vodu, môžme tam využiť vzduch, možme tam využiť biomasu. Pri tomto probléme narazíme proste na niektorých ochranárov, čo sa týka vody, pri vzduchu narazíme na problém s vtáčikmi, tam proste pri biomase, už sme sa o tom rozprávali, narazíme na ďalšie problémy. Ale proste musíme nájsť ten optimálny počet, optimálne množstvo, lebo jednoducho bez toho to nepôjde, nemôžeme proste toto úplne odrovnať. Takže ja nie som za to, aby sme išli do krajností ale ani z jednej ani z druhej strany. A na to, aby sme našli to optimum, je tá skupina. A dúfam, že jednoducho to optimálne riešenie, čo sa týka malých vodných elektrární, nájdeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Dubačová, ktorú tu ale nevidím, takže ideme na ďalšiu otázku.

    Pani poslankyňa Macháčková položila otázku ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Petrovi Plavčanovi. Pán minister máte otázku od pani poslankyne Macháčkovej nasledovného znenia: „Rodič sa pýta: Prečo nie je možné používať osvedčené zahraničné učebnice aj v iných predmetoch ako cudzie jazyky? Prečo sú autori a nakladatelia chránení pred konkurenciou?“

    Nech sa páči, budete mať približne minútu aj pol na odpoveď.

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem za položenú otázku. Aktuálne právne predpisy, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje používať vo výchovno-vzdelávacom procese i zahraničné učebnice, podmienkou je schvaľovacia alebo odporúčacia doložka, ktorú ministerstvo môže vydať na základe posúdenia súladu učebnice s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom.

    Pre niektoré učebné predmety iné ako cudzie jazyky sú školám k dispozícii aj zahraničné učebnice schválené alebo odporúčané ministerstvom školstva. Ide o učebnice utvorené kolektívom zahraničných autorov, ktoré sú preložené do štátneho jazyka, resp. do jazykov národnostných menšín adaptované podľa obsahových a výkonových štandardov štátneho vzdelávacieho programu.

    V školách s vyučovacím jazykom maďarským sa používa niekoľko učebníc, ktoré sú utvorené zmiešanými autorskými kolektívmi v spolupráci slovenských a maďarských pedagógov.

    Tvorbu učebníc ministerstvo školstva zabezpečuje súťažným postupom verejného obstarávania. Vyhlásené súťaže na tvorbu učebníc sú publikované aj v európskom vestníku verejného obstarávania a do súťaží sa tak môžu prihlásiť i zahraničné autorské kolektívy a vydavateľstvá.

    Takže ako som uviedol, tak máme tam zahraničných autorov, dôležité je, aby bol posúdený súlad učebnice s princípmi a cieľmi výchovy a tak isto aj so štátnym vzdelávacím programom, a potom teda je dôležitá aj schvaľovacia alebo odporúčacia doložka.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vyčerpali sme program hodinu otázok, a preto to ukončujem.

    A vyhlasujem 3-minútovú prestávku, poprípade pre tých, ktorí chcú s ministrami a s členmi vlády niečo, a potom budeme pokračovať v rokovaní o 15.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračovať budeme v rokovaní tretieho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (pod tlačou 136).

    Poprosím pani poslankyňu Vieru Dubačovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Gábora Grendela, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Máme tu poslanca Grendela? Už ide? Dobre, hlásia mi, že pán poslanec je na ceste. Poprosím vás o chvíľu strpenia, chýba nám spravodajca. Dobre, poprosím vás, keby ste na chvíľu zaujali miesto určené pre spravodajcu. Len, pán poslanec Žarnay, vy ste v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • To môže, nie je spravodajcom, dobre.

    Pán poslanec Žarnay, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zámerom návrhu, ktorý spolu so svojimi kolegami Vierkou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme, je uľahčiť občanom prístup k informáciám a posilniť ich právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to tým, že sa ex lege, teda priamo zo zákona stanú rokovania komisií pri mestských i obecných zastupiteľstvách verejné. Ako už bolo povedané, prax je v súčasnosti taká, že mestské i obecné zastupiteľstvá si účasť verejnosti upravujú vo svojich rokovacích poriadkoch individuálne. Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej, moci ako aj v správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj limitujúci predstaviteľov verejnej moci. Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a slobodám človeka občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný princíp verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnosprávne inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti. V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou. Má aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie prijíma pravidlá, pretože stojí pri ich vzniku. Realita vo viacerých slovenských mestách je však iná. Obyvateľ si v komunálnych voľbách zvolí poslanca. Ak sa chce pozrieť na jeho prácu v komisiách, ktoré sú poradným orgánom zastupiteľstva, narazí na problém. Podľa rokovacieho poriadku sú totiž neverejné. Ak sa ich chce obyvateľ zúčastniť, poslanci o jeho účasti hlasujú. Z logiky veci vyplýva, že keď si obecné zastupiteľstvo, ktoré je verejné, zriadi nejakú komisiu, tak aj rokovanie tejto komisie by malo byť verejné. V podstate komisia prerokováva veci, ktoré neskôr idú na rokovanie obecného zastupiteľstva. Bohužiaľ, sú však primátori, ale aj poslanci, ktorí túto základnú logiku ako keby nevideli alebo nechcú vidieť.

    Vážení kolegovia, sám som poslancom Mestského zastupiteľstva v Košiciach, kde minulý rok v septembri došlo k zmene rokovacieho poriadku, no aj napriek snahám časti poslancov komisie zostali aj naďalej pre verejnosť zatvorené. Teraz vám, ak dovolíte, prečítam ustanovenie košického rokovacieho poriadku týkajúceho sa účasti verejnosti na komisiách: „Zasadnutia komisie sú neverejné, ak komisia na základe vopred doručeného oznámenia o účasti na jej zasadnutí nerozhodne inak. Zasadnutia komisie sa môže zúčastniť aj poslanec, ktorý nie je členom komisie. V takom prípade to poslanec oznámi vopred sekretárovi komisie.“ Z tohto ustanovenie vyplýva, že ak sa chce dnes niekto zúčastniť rokovania komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach mimo poslanca zastupiteľstva, musí doručiť oznámenie o účasti a dúfať, že členovia komisie na zasadnutí budú súhlasiť s účasťou verejnosti. Táto konkrétna úprava, nazvime ju košická úprava, kladie neprimerane náročné prekážky každému, kto sa aktívne zaujíma o prejednávanú problematiku a koho názor by mohol byť aj pre samotné rozhodnutie komisie prínosom.

    Všetci dobre vieme, aká kultúra prevláda pri obsadzovaní miest v komisiách. Dnes v komisiách sedia zvolení poslanci a z tých ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom, teda neposlancov sú častokrát zvolení neúspešní kandidáti, ktorí majú blízko k zvoleným politikom a ich politickým stranám. O odbornosti v takýchto prípadoch nemôže byť ani reč. A to je len dôkaz toho, že sme za 26 rokov nepochopili zmysel demokracie a že v nás zostalo zakorenené zmýšľanie komunistov, ktorým išlo len o ovládnutie všetkých pozícií na všetkých úrovniach a zamedzenie argumentačnej diskusie. Nami navrhovaná zmena právnej úpravy by umožnila verejnosti byť v takýchto prípadoch minimálne kontrolným prvkom. Vypočula by si stanoviská jednotlivých členov k problematike. Videla by prácu svojich volených zástupcov. A sama by tak dokázala zhodnotiť pôsobenie jednotlivých poslancov.

    Moji dvaja kolegovia v mestskom zastupiteľstve sa už niekoľkokrát pokúšali prelomiť tento nezmyselný bod rokovacieho poriadku. Pritom sami narazili na problém, keď ich ani ako občanov a ani ako neskôr zvolených poslancov mestského zastupiteľstva nechceli pustiť na rokovanie komisie. Väčšina mestských poslancov však zaradenie tohto bodu opäť do programu nepustila. Ja skutočne nechápem, prečo by sa občania nemohli slobodne zúčastňovať rokovania komisií. Ak sme samospráva, vykonávame služby pre ľudí, prečo by mala komisia zakaždým hlasovať, či toho občana pripustí alebo nepripustí? Ľudia predsa majú záujem sa zúčastňovať, no občana to znechucuje, keď sa má o ňom hlasovať. Potom sa to odráža aj na volebnej účasti vo voľbách do obecnej samosprávy.

    Aby som vám ešte priblížil spomínanú košickú úpravu, tak vám poviem, že po septembrovej zmene rokovacieho poriadku je výlučne v réžii predsedu komisie, koho navrhne a koho nenavrhne za člena komisie. Samozrejme, svoje rozhodnutie odôvodňovať nemusí. Stačí, že sa tak rozhodol.

    Tu si dovolím podeliť sa s vami o vlastnú skúsenosť, keď moju žiadosť ako poslanca o zaradenie do komisie školstva, športu a mládeže predseda komisie vôbec nepredložil na rokovanie komisie, hoci mi v písomnej odpovedi na žiadosť prisľúbil, že sa ňou komisia bude zaoberať. Z počtu 41 poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach tak zostali len dvaja poslanci, ktorí aj napriek opakovaným žiadostiam o zaradenie do komisií zostali bez akéhokoľvek členstva. Z nich som jedným ja a druhý je môj kolega, ktorý sa dlhodobo kriticky vyjadroval k nedostatkom činnosti Magistrátu mesta Košice. Môj návrh, aby každý poslanec mal právo byť členom aspoň jednej komisie, rovnako neprešiel. Pritom niektorí poslanci košického mestského zastupiteľstva sú členmi troch a niekedy aj štyroch komisií.

    Rovnako absurdný je ďalší prípad z Košíc, kedy členovia majetkovej komisie odmietli povoliť účasť na rokovaní komisie dvom poslancom mestského zastupiteľstva, avšak nečlenom komisie, čo považujem za vrchol arogantnosti.

    Ak je predmetom rokovania napríklad použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny, iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce či mesta, zamestnancov mesta alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, alebo nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce, prenechanie majetku do užívania iným osobám, malo by byť pre občana priam povinnosťou, aby dozrel na regulárne a transparentné nakladanie s majetkom obce či mesta. Verejnosť by mala byť informovaná napríklad o procese prideľovania mestských bytov, či posudzovaní stavebných objektov. Rozhodovať na komisii o takýchto vážnych veciach bez občianskej kontroly je nemysliteľné, občan domáhajúci sa svojich občianskych práv za dverami úradovne, v tomto prípade komisie je najhoršou ukážkou fungovania demokracie na Slovensku. Sprístupniť rokovania komisií vrátane práva obyvateľov vystúpiť na nich patrí k základným odporúčaniam mimovládnej Transparency International Slovensko.

    Rovnako je nemysliteľné, aby pozvánky na zasadnutie komisie boli zverejňované až po termíne zasadnutia komisie alebo na zverejnenej pozvánke chýbal samotný program rokovania komisie, opäť poukazujem na tzv. košický model fungovania samosprávy, nie je nič ojedinelé, ak niekoľko komisií zasadá presne v ten istý deň a v tú istú hodinu. Občania, ktorí sa zaujímajú o problémy mesta či obce a chcú sa zúčastniť na rokovaní komisie, si tak musia nielenže zobrať dovolenku, ale aj si dobre rozmyslieť, ktorá z komisií je pre nich prioritnejšou, pretože v opačnom prípade by museli po niekoľkých minútach strávených na rokovaní jednej komisie presúvať sa na ďalšiu a potom prípadne na ďalšiu. Podobné prípady sú určite po celom Slovensku.

    My, poslanci Národnej rady, však máme právo zmeniť súčasnú svojvôľu pri rozhodovaní o verejnosti zasadnutí všetkých obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorých členovia si pomýlili výkon mandátu vo verejnom záujme s presadzovaním vlastných záujmov. Rokovania napríklad majetkových či finančných komisií, ktoré sa týkajú hospodárenia s financiami a majetkom občanov miest a obcí, by mali byť prístupné verejnosti.

    Argument o ochrane osobných údajov je na mieste, no nemôžeme ho postaviť nad právo verejnosti vedieť, ako je nakladané s finančnými prostriedkami a majetkom obce či mesta. V uvedených prípadoch je nutné voliť iné prostriedky zabezpečenia ochrany informácií chránených podľa osobitných predpisov.

    To, ako jednotlivci so svojím právom naložia, je ich privilégiom výberu, no podstatné je umožniť ľudom bez zbytočnej byrokracie, napríklad spomínaným doručovaním písomných žiadostí a následným hlasovaním o účasti verejnosti, prísť a vypočuť si argumenty pre a proti v konkrétnej veci. Ak sa nad tým zamyslíme a porovnáme to s rokovaniami výborov Národnej rady, kde rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v § 50 hovorí, že schôdze výborov sú verejné a len výnimočne v taxatívne uvedených prípadoch sú neverejné, tak mi z toho logicky vyplýva, že by podobná úprava, teda verejnosť rokovaní komisií pri zastupiteľstvách mala byť zakotvená aj v zákone o obecnom zriadení.

    Niekedy mám dojem, že demokratické zriadenie, tak ako je definované teóriou, má len veľmi málo spoločného s tým systémom, ktorý funguje u nás na Slovensku, no táto malá nami navrhovaná zmena môže posunúť budovanie občianskej spoločnosti o krok dopredu, a preto vás, ctené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam o podporu nášho návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť (potlesk).

  • Vy ste predkladateľ, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickou poznámkou štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím si, že všetci traja predkladatelia otvorili dosť významnú tému. A mňa aj z predchádzajúceho alebo doobedného rokovania aj teraz zaráža jedna vec. A to je spôsob obhajoby ľudí, ktorí sú dnes v koalícii, a ten spôsob obhajoby toho hľadania alebo výhovoriek, prečo ste si dovolili vlastne otvoriť tému participácie vyššej účasti občanov pri samospráve alebo orgánoch samosprávy. A to je, že príkladmo hovoria napríklad o tom, že občania by priniesli nebodaj neodbornosť, že občania by nejakým spôsobom mali snahu obštruovať alebo dokonca znepríjemňovať výkon samosprávy a samosprávnych orgánov. Nuž myslím si, že sme Národná rada Slovenskej republiky a prvú a, myslím si, najdôležitejšiu vec, ktorú robiť máme, je určovať pravidlá. Ty si poukázal, že tie pravidlá zlyhávajú, zlyhávajú v jednej samospráve. My ich máme takmer 2 900. A preto asi príkladmo by sme sa veľmi ďaleko nedostali. Preto je absolútne potrebné prijať jednotnú normu, ktorú od nás občania čakajú. A tá je, že zabezpečíme vyššiu participáciu občanov pri rozhodovaniach v orgánoch samospráv. Je totiž pravda, že niekedy sa ľudia boja, niekedy tie rokovacie poriadky sú ohnuté viac nie k samosprávam, ale k samovládam, ktoré sa nám v samospráve usídlili. Preto váš návrh podporujem.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja by som chcela povedať pánovi kolegovi Žarnayovi, že neviem, či sa my stále nerozumieme alebo nechceme rozumieť. Nikto, si myslím, z koalície, hovorím sama za seba, ale hovorím aj za Slovenskú národnú stranu, nebráni účasti občanov na správe vecí verejných. Ja som na strane občanov, ale zároveň som aj na strane starostov a primátorov. Ale to sa predsa nevylučuje. V komisiách sú tiež zvolení poslanci a sú zvolení v demokratických voľbách. Keď som si vypočula pána kolegu, mne sa javí, že spochybňujeme v podstate demokraciu vo voľbách do samospráv. Potom by sme mohli ale spochybňovať samotný proces vo všetkých voľbách. Viete, ono to má neskutočne nesmierne ďalekosiahle následky. Prosím vás, zákon č. 369/1990 Zb. je, prepáčte za výraz, bibliou pre samosprávy. Nemôžeme z neho niečo vypustiť, potom zase niečo vsunúť bez dialógu so ZMOS-om a príslušnými orgánmi. To jednoducho spôsobí naozaj chaos a to stačí, ako keď klbko rozmotáte len do polovice a potom už ho nikto nikdy nezmotá.

    Ja sa dotknem tej poslednej alebo predposlednej vety pána poslanca Viskupiča, ak tak môžem urobiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, tak nadviažem ešte na to, čo povedal pán poslanec Žarnay. Tak isto teda žiadal o tom rokovať v ďalšom čítaní alebo nás prosí, aby sme podporili tento návrh zákona. Nemôžem ho podporiť skôr, ako s k nemu nevyjadria príslušné orgány a hlavne Združenie miest a obcí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja plne súhlasím s tým, čo si povedal, si to povedal tak od srdca a z praxe. To znamená, čo vy máte v Košiciach, nezávidím vám to, máte to tam dobre asi zabetónované, asi aj predstaviteľmi možnože aj tuná, čo sedia medzi nami a sú z Košíc. A som za to, ako si spomínal, by tá verejnosť mala vykonávať ten minimálne kontrolný prvok, to, či tam bude právo povedať niečo na tých komisiách alebo možnosť iba pozerať pasívne. Ale už iba tým, že tam niekto bude, niekto bude vstupovať do svedomia tých poslancov, ktorí tam rozhodujú o týchto veciach. Ako si správne povedal, budú možnože mať aj nejakú takú sebadisciplínu a už nebudú si môcť robiť halabala, lebo tu je taká partia, tu je hentaká partia, tu je opozícia, tu je koalícia. A ja som si to mohol zažiť aj na svojom výbore, bol som predsedom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A keď tam prišla verejnosť, tak aj naši poslanci, a to je jedno, či boli vládni alebo opoziční, začali trošku ináč korigovať svoje vyjadrenia. A to je tá kontrola verejnosti, ktorú by sme tu mali mať, len ja sa bojím, že my ešte sme vôbec nepochopili, ako priechodnosť demokracie u nás pustiť, a my stále hráme na megalomanstvo, hráme sa na finančných oligarchov, ktorí o všeckom tu rozhodujú proste, a my sa bojíme dať šancu celému, by som povedal, osadenstvu Slovenskej republiky. A ja budem mať tiež určité zákony, ktoré sa budú týkať zákona o obecnej samospráve, kde ukážem, akú absurditu v demokracii na Slovensku sme si za tých 25 rokov urobili. A nikoho to vôbec netankuje, je to okej, je to v poriadku, a preto podporujem tento váš zákon a som veľmi rád, že občanom sa takýmto spôsobom snažíme dať do rúk ďalšiu, by som povedal, možnosť, aby o tých verejných financiách, o ktorých sa tam dennodenne rozhoduje, mohli aj oni povedať svoj názor, resp. kontrolovať poslancov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Žarnayovi za jeho vystúpenie. A dovolím si podeliť sa aj so svojimi skúsenosťami, keďže tiež som aj obecným poslancom, teda poslancom obecného zastupiteľstva a momentálne aj predsedom kultúrnej komisie a uvoľnil som priestor tomu, aby v komisii pôsobili nielen poslanci, ale aj ľudia od nás z dediny, ktorí sa svojej veci rozumejú a ktorí tie svoje veci, ktorým sa venujú, vedia aj na jednotlivých zasadnutiach presadzovať. A musím konštatovať jednu vec, že naozaj tých občanov skôr treba podporiť k tomu, aby sa prejavovali v tých našich komunitách.

    Myslím si, že okrem toho, že je tu veľmi správne zdôraznená tá zvýšená participácia na tých veciach verejných, je tu aj nesporný prvok kontroly, aby naozaj tí občania videli svojich zástupcov, ktorých zvolili priamo pri práci, aby videli, či to, čo im sľubovali, naozaj aj plnia, aby ich videli priamo v procese a mohli im pomáhať v tom, aby naozaj spoločnými silami vytvárali čo najlepší priestor pre rozvoj v tom, čo daná komisia zastupuje. Myslím si, že by sme mali urobiť všetko preto, aby občania pocítili, že nie sú za dverami, že sú na prvom mieste, že tie samosprávy sú pre nich a tí poslanci slúžia im.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Žarnay s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem mojim predrečníkom, ktorí ma viac-menej doplnili alebo pozitívne zhodnotili to, čo som vo svojom príspevku povedal, preto by som reagoval skôr na pani poslankyňu Antošovú. Tam, viete, pani poslankyňa, ja stále nepochopím, že prečo by sme nemohli vytvoriť nejaké jednotné pravidlá pre fungovanie samospráv. Áno, súhlasím s vami, že po prerokovaní so ZMOS-om, po doplnení možno ďalších nejakých vecí, ktoré by mohli v danom návrhu byť, nič nie je dokonalé, ani tento návrh nemusí byť absolútne stopercentne dokonalý, ale celé dopoludnie som tu počúval skôr len nejaké negatívne dôsledky, ktoré by tento návrh mohol spôsobiť v rámci samospráv. Nedali sme ešte občanom ani šancu zúčastniť sa na rokovaniach komisií a už vopred a priori hovoríme o tom, že tam bude chaos, že tie komisie nebudú schopné pracovať, že bude únik informácií a neviem čo všetko ešte.

    A tiež keď ste už na mňa reagovali, tak ste určite pozorne počuli, ako som hovoril o skúsenostiach z Košíc, kde doposiaľ fungovalo to tak, že ani poslanec, ktorý bol členom nejakej komisie, sa nemohol zúčastniť na rokovaní inej komisie, lebo komisie boli a priori neverejné aj pre poslancov ako členov iných komisií. Až my sme si to museli vybojovať po tuhom boji, že do rokovacieho poriadku bolo nakoniec dané, že komisie sú verejné aspoň pre poslancov, ale aj poslanci musia sa vopred spýtať, či sa ich môžu zúčastniť, poslať písomnú žiadosť a tak ďalej Je to absurdum na Slovensku v 21. storočí. Určite sú samosprávy, kde to funguje, ale, bohužiaľ, v Košiciach to nefunguje a tí, ktorí sa ozývajú a dožadujú sa toho, aby sa mohli zúčastňovať rokovania komisií, sú zosmiešňovaní, odsúvaní na okraj, nevypočutí.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Hlásia sa do rozpravy ústne traja páni poslanci, štyria. Pani Dubačová, vy ste mi povedali, že sa chcete prihlásiť v rámci záverečného slova.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Takže traja páni poslanci sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Kresák, vy ste sa hlásili do rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. To akceptujem. Skúste sa ešte raz prihlásiť. Vytiahnite kartu. Technici vám pomôžu, ale ste zaradený, registrujem vás, dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem upriamiť vašu pozornosť naozaj na tú najzákladnejšiu vec. Niekto múdrejší než ja povedal, demokracia je to, čo uvidíš, keď vyjdeš zo svojho bytu alebo domu. A to je veľmi výstižné, áno, stačí v našich obciach a mestách aj v tomto našom hlavnom meste, ktoré je pre mnohých z vás už nielen hosťoviskom ale aj druhým domovom, ktorí ste z rôznych regiónov Slovenska, viete, že stačí ísť na ulicu pozrieť sa na MHD, pozrieť sa na čistotu mesta a viete, nakoľko občania zvládli v tom-ktorom meste jednak zvoliť si dobrú samosprávu a tak trochu ju aj ustrážiť a uchovať v nej rešpekt k tým povinnostiam, ku ktorým sa im zaviazala. Ak je to takto pravda, ako je to možné, že sa nám stalo, že voľby do samospráv navštevuje čoraz menej občanov, že sa nám stalo, že najmä vo veľkých mestách je to často menej než jedna tretina. Tuto v Petržalke, čo je tretie najväčšie mesto Slovenska de facto, chodí voliť len každý desiaty volič. Starosta je zvolený takou malou časťou občanov v mnohých mestách, že už to prestáva vlastne mať reprezentatívny charakter. Čo sa stalo? Kedysi to tak nebolo. Ľudia boli nadšení, že si môžu riadiť veci vlastné, boli navštevované tieto voľby veľmi hojne. Je celkom očividné, že občania sú znechutení nielen z politiky, ktorú predvádzame my na tomto nešťastnom Vodnom vrchu, ale aj z toho, ako sa splanila samospráva. Samozrejme, to súvisí s charakterom každého jedného politika, ale v nemalej miere aj s pravidlami. Tie pravidlá za roky, ktoré uplynuli od vzniku zákonov o obecnom zriadení a súvisiacich zákonov, mali byť už veľmi dávno preverené. Doba sa zmenila, sú tu úplne iné generácie, ktoré majú väčšie nároky aj na informácie, aj na otvorenosť. A v prípade, že sa im nedostanú, obracajú sa k spravovaniu vecí verejných chrbtom.

    Priatelia, iste mi dáte za pravdu mnohí aj tí z vás, ktorí sedíte v sále bez ohľadu na to, či patríte ku koalícii alebo opozícii, že slovenská demokratická cesta, naše budovanie štátu prežíva dosť ťažké časy, dosť ťažké skúšky. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že tým bahnom a krízou dnešnej doby je korupčné prostredie a neschopnosť politických strán sa akosi vymaniť z tohoto bahna. To je aj dôvodom, samozrejme, mnohého znechutenia a odvracania sa. Predsa len, samozrejme, parlamentných volieb, do kampaní ktorých sa nalejú veľké peniaze, sa ešte stále zúčastňuje cirka polovica občanov, ale už tie spomínané komunálne, a nehovoriac o eurovoľbách, voľby ilustrujú, že slovenskí občania sú znechutení a tým hlavným krízovým prvkom, kohokoľvek sa spýtajte, je obava, že politické elity sú zapletené v korupcii, že toto bahno presiaklo celú politickú scénu. Dámy a páni, čím iným sa v modernej spoločnosti dá toto bahno odstrániť, ak tu nechceme čakať na to, že niekto nastolí diktátorský režim, než záujmom občanov? Záujem občanov o demokraciu, o veci verejné, o spravovanie vlastnej obce, mesta, štátu je tá vec, ten ich záujem je tým jediným profylaktikom, tým jediným penicilínom, čo odstráni chorobu skazenosti v politike. Bez pozornosti občanov dokonca ani vylepšená legislatíva nie je žiadnou zárukou, vy sami viete, že častokrát sa zákony obídu, nedodržia alebo sa využije nepozornosť médií, nepozornosť občanov. Iba pozornosť občanov v tých skoro 3-tisíc mestách a obciach môže zabezpečiť nápravu. Nie je to iba samotná legislatíva, nemá nikto z nás v Národnej rade ten čarovný prútik, ale je to iba pozornosť a záujem občanov.

    Prečo som to takto zoširoka opísal? To je zákon, ktorý priniesla pani Dubačová, ktorý podporujeme viacerí poslanci. Smeruje práve k tomu, aby sa vracal záujem občanov o veci verejné, aby sa necítili vyhnaní, aby sa necítili prosebníkmi pred orgánmi samosprávy, ktoré by im mali byť naozaj čoraz otvorenejšie.

    Viem, že máme skúsenosti mnohí, ktorí tu sedíme, zo samosprávy. A verte, že aj ja ich mám a viem aj to, že najjednoduchšie sa vládne za zatvorenými dverami a diktátom. Ale prax nech je tým sudcom, ktorý nás rozsúdi, tá nízka účasť občanov na správe vecí verejných je absolútne alarmujúca. Tu už aj pomerne malé extrémistické skupiny môžu obsadiť samosprávy alebo lokálne správy miest, obcí alebo celých krajov. Je tomu do istej miery aj preto, že najmä mladším generáciám už nestačí to, čo by stačilo nám, ktorí sme zažili totalitu a vieme, že veď nie sú úplne uzavreté tie samosprávy a keď ich požiadame o niečo, tak sa niečoho domôžeme. Lenže pre mladšie generácie takéto podmienky už nie sú príťažlivé. Odvracajú sa chrbtom a otvárajú nevedomky tým dvere čoraz horším podmienkam. A tie ich potom ďalej a ďalej znechucujú. Rozťať tento bludný kruh medzi znechutenými občanmi a potom čoraz bezohľadnejšie sa chovajúcimi zástupcami občanov možno iba tak, ak budeme sa usilovať vedome a cieľavedome vracať občanov do politiky, vracať občanov k záujmu o ich mestá, obce a celý štát.

    Veľmi ďakujem Vierke Dubačovej, lebo to je predovšetkým jej iniciatíva a skutočne udrela na pravé miesto.

    Jasné, môžme hovoriť o tom, že zákon o obecnom zriadení by si vyžadoval nejakú megakomisiu a my ju pripravíme a všetko odznova premyslíme. Áno, nech sa páči, ja skutočne budem držať palce aj koalícii a každému, kto sa do tejto veci pustí, lebo vskutku po toľkých rokoch si už vyžaduje istú inventúru celý tento systém samosprávy. Vznikol on vo veľmi hektických časoch a do veľkej miery je pozostatkom deväťdesiatych rokov, ale kým k takému niečomu dôjde, vyšlime tento spoločný signál, že dobrá politika sa nemusí uzatvárať. Samozrejme, dobrá politika zvládne aj diskurz, aj keď vyrušuje ten diskurz, zvládne aj kritiku a dobrý politik nájde spôsob, ako robiť politiku aj v podmienkach otvorenosti.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a verím, že tento pohľad, že ten problém naozaj nie je bagateľný, ale je symptomatický, že niektorých z vás predsa len oslovil.

    Ďakujem (potlesk).

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec Budaj, registrujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega pán poslanec Budaj, ak by som ja osobne nebol doteraz presvedčený o kvalite tohto návrhu, tohto materiálu, tak váš prejav by ma určite presvedčil, a to aj v kontexte toho, čo sme vlastne dnes počuli z úst pána prezidenta. Občania na Slovensku sa skutočne cítia odstrčení. Nechodia voliť. Nechodia voliť ani do parlamentných volieb ani do volieb komunálnych. A dôvod je napríklad ten, o ktorom sa tu vlastne pri tomto návrhu zákona bavíme. Čiže treba ich pustiť k tej správe vecí verejných, treba im umožniť ich kontrolu, a preto treba podporiť tento návrh zákona. A rovnako by bolo dobré, keby aj pán Kaliňák pochopil, že jeho úloha v slovenskej politike skončila.

  • Ďakujem. Tento návrh zákona považujem za dobrý. Ale chcem povedať jednu vec, že sú znechutení politikou občania, pre ktorých sú dôležití iba pri voľbách, ktorým nasľubujú. A potom sa vlastne na nich vykašlú. Je to aj do našich radov, aby sme si uvedomili toto, napríklad to naši poslanci, nášmu parlament ako záleží na rozpočte a na občanovi, dokázali aj v hlasovaní o vzdaní sa peňazí zo štátneho rozpočtu pre politické strany. Tu najlepšie práve dnes sa ukázalo, aký vzťah majú naši poslanci, ktorí sú v tomto parlamente, k nášmu štátu a k našim občanom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, viete, musím sa niekedy naozaj pousmiať v tejto rozprave. Po prvé, sa vás pýtam, ktorý primátor, starosta ide do volieb tak, že ide robiť proti občanovi? Veď predsa v ďalších voľbách sa mu vystaví účet, v ďalších voľbách sa poslancom vystaví účet. Prosím vás pekne, každá minca má dve strany. Jedna strana je, že starosta, primátor a zastupiteľstvo sú kontrolné síce, ale celé úrady robia výkon. Veď dneska ten výkon je najdôležitejší. A vy tu rozprávate o tom, ako gloriolu na hlavách majú nejaké združenia, občianske združenia a podobné združenia. Pripomeňme si Transparency, INEKO, prepojenie cez SaS. Hovoríte, že ľudia nemajú záujem o voľby. Veď skoro 50-percentná účasť vo voľbách je, keď idete do mestského zastupiteľstva. Tak potom, nech sa páči, dajme občanom, že musia ísť voliť všetci, ja som za to. A ja mám takýto prípad napríklad v meste Humenné. Občianske združenie z Bratislavy Sad Janka Kráľa sa mi pravidelne hlási na výrub stromov, aby teda robili a deštruovali, aby sa v meste teda nemohol robiť nejaký výrez a podobne, chodia tam aj ochranári. Keď sme im napísali, z akého dôvodu sa zaujímajú o Humenné, keď ani raz neprišli na zasadanie. Keď sa ten-ktorý strom posudzuje, len napíšu z Bratislavy, že to chcú zastaviť. Keď sme im tento list napísali, tri mesiace nám neodpísali. Občianske združenie Domov samospráv z Bratislavy sa nám potom následne ešte aj začalo hlásiť s tým, aby v Humennom hodnotili stromy. Toto je, vážení, deštrukcia. A vy rozprávate, že hocikto môže prísť hocičo pripomienkovať, hocikto môže hocičo písať, rozprávať. Tak potom dajte mantinely jednej strane aj druhej strane. My nie sme proti občanom určite. Ja nemám s tým problém, pripomienkové konanie pri parku teraz som robila, keď sa staval obrovský supermarket v Humennom, som si volala občanov. Ale dajte mantinely tým, ktorí zakladajú občianske združenia, aby vám deštruovali výkon. A potom tí občania sa tešia, že primátor, starosta nič neurobil. Tak sa pozrime na obidve strany mincí, vážení, nie sme tu len pre jedných.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Budaj nie je tu. Spomínal nejakú inventúru systému. Naozaj má pravdu. Podľa mňa si takisto tento systém vyžaduje dôsledné, dôkladné prešetrenie, pretože ako keby mal nejakú vrodenú chybu. Štát okráda ľudí, ľudia okrádajú štát, ten uzáver naozaj niekedy ťažké nejakým spôsobom rozmotať. Je to na zamyslenie, keď tento systém za vyše 25 rokov nedokázal vygenerovať slušné politické vedenie, ktoré by naozaj pracovalo v prospech ľudí, respektíve ľudia to tak vnímajú. Naozaj treba zaviesť a sprísniť zodpovednosť politikov, zvýšiť transparentnosť. A nemyslím si, že stačí na to odvolať len Kaliňáka, ale, samozrejme, viacerých, Žitňanskú a tak ďalej, a obmedziť hádky v tomto pléne, ktoré sa zakrývajú pod rúškom demokracie, ale v skutočnosti len zvyšujú akúsi nechuť ľudí k tomuto systému.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom môjho vstupu do tejto rozpravy, z môjho pohľadu veľmi dôležitej rozpravy chcem uviesť dve skutočnosti.

    Po prvé, podobne ako kolegovia žiadam ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odstúpil, pretože podvodníci a šéfovia mafie nemajú čo robiť v ministerských postoch (potlesk). Ďakujem.

    Druhá poznámka na pána Uhríka, ktorý tu tiež už nie je, pán poslanec Budaj aj kolegom, ktorí mali naňho faktické poznámky, sa ospravedlňuje, šiel odhaliť pomník pánovi Antonovi Srholcovi a veľmi ho mrzí, že nemohol zareagovať, a poprosil ma, aby som to takýmto spôsobom odkázal. Dúfam, že je to dôvod, ktorý môžme zobrať na zreteľ. Takže týmto sa mojimi ústami ospravedlňuje, že si nevypočul faktické poznámky do konca.

    Pani Vaľová, keby ste chvíľku nerozprávala, veľmi by som to ocenil, pretože ma to ruší. Ďakujem.

    V zásade k predkladanému a zamýšľanému návrhu zákona, ktorý tu máme, vystúpilo niekoľko poslancov a niekoľko poslankýň a myslím si, že už len to, že tá debata funguje, sa mne zdá ako dobré.

    Veľmi oceňujem poznámky pani poslankyne Antolovej, pretože mám pocit, že idú po tej vecnej rovine a snaží sa nájsť nejaký spôsob riešenia.

    Čo oceňujem menej, to je do nemoty vymenovávaný spôsob, ako to nejde a ako by to nemalo ísť. Skúsim naznačiť to, čo zákonodarci všetci traja, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj aj pán poslanec Žarnay chcú urobiť. A to hovoria hneď v úvode dôvodovej správy. A to je: „Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni.“ Je to dosť dôležitý moment na to, aby sme túto debatu mohli v tejto rovine, v rovine prvého čítania všetci schváliť a posunúť do čítania druhého, ak máme na mysli, že chceme posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, hľadajme spôsoby, ako to spraviť, a nehľadajme dôvody, ako sa vyhovoriť na to, že to urobiť nejde.

    Podľa mňa chcem povedať tri základné veci, kde túto debatu následne budeme musieť posunúť. A sú to obrovské balíky problémov.

    Ten predmetný zákon, tú tristošesťdesiatdevinu niekto volá bibliou samosprávy. A niekto iný o nej hovorí tak, že tento zákon je, ak to zacitujem, obrovský podvod.

    Potom okrem orgánov, ktoré sú tu spomínané, často skloňovaného ZMOS-u, sú tu aj iné orgány, ktorých sa treba pýtať, napríklad ZOMOS a iné občianske združenia, ktoré by vedeli podať asi kvetnatejšie vysvetlenia toho, aké skúsenosti s týmto zákonom majú.

    My sme pristúpili k výkonu mandátu. Volali sme to pracovne poslanecká hliadka. Odporúčam všetkým poslancom tohoto pléna, niektorí vedia, niektorí možno nevedia, že poslanci pléna Národnej rady majú možnosť zo zákona vystúpiť v orgánoch samosprávy, či už vo VÚC-kach, mestách alebo obciach. Poslanecký mandát Národnej rady sa teda dá vykonávať, keď zlyhá úplne všetko. A myslím si, že určite či už to budú kolegovia a kolegyne z OĽaNO alebo SaS alebo iných opozičných možno aj koaličných strán, že máme plné mailové schránky podnetov hlavne vtedy, keď už zlyhalo úplne všetko a občania si nemajú ako pomôcť a pozývajú nás na rokovanie samospráv. A toto rokovanie sme my pracovne volali poslanecká hliadka. Ja, ak si dobre pamätám, som vystúpil niekoľko desaťkrát na rokovaniach samospráv, a to hlavne vtedy, a zopakujem to, vždy, keď zlyhalo už úplne všetko. A myslím si, že sa to nedialo len mne, je tu omnoho viacej kolegov. A nie je to jednoduché, či sa budeme baviť o bratislavskom Starom Meste alebo Banskobystrickej župe alebo trnavskej samospráve alebo iných miestnych samosprávach, nebudem tu vymenovávať všetky, tak tým, že sa museli obrátiť na poslanca Národnej rady, aby mal kto predniesť ich problémy, ktoré ich trápia, či je to napríklad to, že v Trnave dokáže niekto predať polovicu areálu nemocnice ako nezastavateľný pozemok a potom ho premenuje, prerobí v rámci zmeny územného plánu na zastavateľný a keďže nikto v rámci procesu sa neozval a občania sa chceli brániť, vyzvali poslanca Národnej rady, pretože aj v samosprávach vládne strach, platí, čím menšia obec, tým väčší strach, čím menšia obec. A občania, ktorí to sledujú, hovoria, dovoľte mi zacitovať, nasledovné: „Musíme v našej samospráve fungovať podľa hesla: „Nemiešajte sa do nich, nech je pokoj, pretože vám to vrátia aj s úrokmi, aby si miestny mocipán so samosprávnou mafiou na nich nezasadol a neurobil im zo života peklo.“.“ Toto môže fungovať v samosprávach, dokonca tak, že prichádzajú ľudia o svoj vlastný komfort a dotýkajú sa s mocou, tam, kde by mala fungovať samospráva, nefunguje, funguje takmer pocit zemepána, samovládia alebo zneužívania moci.

    Ja chcem povedať možno príklad, keď pán Budaj vie určite, mali sme nedávno tlačovku, napríklad už len to, že si novinár dovolí na základe dvestojedenástky, zákona sa opýtať konkrétnej obci, či starosta využíva služobné auto aj na súkromné účely. A toto sa stane predmetom trestného stíhania toho novinára, ktorý cez tento zákon sa pýtal. A dokonca sa nám teda stane v gescii ministerstva vnútra, že, čudujte sa svete, ten vyšetrovateľ tento podnet prijme a novinár ide päťkrát vypovedať. Existuje iný moment väčšej formy zastrašenia ako to, že niekto si takýmto spôsobom dovolí zastrašovať občanov, novinárov a všetkých, ktorí môžu a majú klásť otázky. Tento návrh zákona hovorí o tej miere participácie, že musí existovať základné pravidlo nie na určenie zmien rokovacích poriadkov, to bola ako keby tá najväčšia miera kritiky. A teda majme ambíciu urobiť jedno základné, ktoré navrhujú páni poslanci, aby sme samosprávu otvorili občanom, aby sme ju otvorili aj odbornosti a aby sme mali pravidlo také, že ho budú musieť rešpektovať všetci. Od toho totiž Národná rada je. Národná rada má mať ambíciu nie zasahovať, ale ustanovovať ústavné, zákonné pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako a aby platilo to dôležité pre demokratickú spoločnosť, že pri určených jasných a vymožiteľných pravidlách môžme očakávať od orgánov, ktoré sú tými pravidlami viazané, nejaký výkon. Čiže či poslanecká hliadka, kedy všetko zlyhá, alebo tento návrh zákona, aby to nezlyhávalo, je to, čo je hodné podporiť.

    Ja by som sa skúsil ešte dotknúť jednej témy. A niekto to tu spomínal predo mnou, že my sme totižto v dobe omnoho ďalej. Podľa mňa vy, ktorí ste priamo volenými zástupcami samosprávy, všetci, ktorí zastupujete zastupiteľské funkcie v samosprávach, by ste mohli priniesť aj na pôdu parlamentu, aby to bolo autentické, aby to bolo odrokované s tým, s kým chcete, aj napríklad tému participatívnych rozpočtov. Rodí sa nám to v niektorých otvorených samosprávach, u niektorých zastupiteľov. Ale to je tiež jedným z pravidiel, ktoré by sme mohli prijať, aby sme či sociálne, či kultúrne či iné funkcie obcí, mestečiek, miest a VÚC-iek otvorili a v dobe v roku 2016 skúsili zadefinovať pravidlo také, že občania môžu pri participatívnych rozpočtoch rozhodovať nielen pri volebnom akte raz za štyri roky, ale počas výkonu, a to pri participatívnom rozpočte a za presne určených pravidiel a presne určenú sumu. Myslím si, že aj tu by mohla Národná rada prísť s nejakým riešením pri samosprávnych rozpočtoch, pri plnení niektorých funkcií, kde vťahujeme ľudí do rozhodovania o konkrétnych otázkach. A všetci by sme to mali mať na mysli, lebo ľuďom podľa mňa treba vysvetliť jednu základnú vec. A to je, že ak sa prestanú zaujímať o veci verejné, ak sa prestanú zaujímať o politiku, politika sa veľmi rýchlo začne zaujímať o nich a hlavne sa začne zaujímať o ich mieru slobody, o ich peňaženky. A nakoniec sa môžeme všetci zobudiť v tom, že nejaký totalitárny autokrat nám tu bude určovať pravidlá mimo tohoto pléna parlamentu. Demokracia je obrovská hodnota. A myslím si, že pravidlo aj sa nezaujímaš o politiku, začne sa politika zaujímať o teba, je to, ktoré by malo aj pre potreby posilnenia účasti obyvateľov na správe vecí verejných a konkrétne na komunálnej úrovni byť prítomné pri rozhodovaní, či túto ideu, či tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme alebo nepodporíme.

    Ja sa uchádzam spolu s predkladateľmi o podporu návrhu v pléne odkazujúc inak aj na volebné programy nielen opozičných strán, ale aj niektorých koaličných. To, že vieme, že transparentnosť, participácia, otvorená samospráva je vo volebných programoch strán, nie je teraz asi dôležité, aby sme ich menovali, je to na ich svedomí a presvedčení, čo sľúbili voličom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vo faktických poznámkach na vás zareagujú štyria poslanci.

    Nech sa páči, ako prvý je pán poslanec Sloboda.

  • Ďakujem. Ja by som len ku kolegovi chcel dodať, že naozaj treba sa zapájať do diania aj v obciach, aj hoci možno nie ste miestnymi poslancami, ale ako poslanci Národnej rady viete vo veľa veciach tým miestnym obyvateľom pomôcť. Zase z druhej strany toto je tiež tak isto názorná ukážka toho, respektíve ukážem jednu ukážku toho, že nie každá samospráva je otvorená a nie vždy sú naozaj tí poslanci osvietení na to, aby pristúpili k zapojeniu aj ostatných, nielen samotných miestnych poslancov. Napríklad u nás zastupiteľstvo si momentálne rieši nové ustanovenie do rokovacieho poriadku, kde poslancom Národnej rady, ktorí sú zároveň aj miestnymi poslancami, neumožní vystúpiť ako poslancom Národnej rady. Takže je to natoľko skvelá osvietenosť, že toto si vyslovene vyžiadali. Hoci teda som tam jediný poslanec Národnej rady, ale jednoducho chcú to tam mať, hoci ich, priznám, nespevujem, aby som vystupoval pri každom jednom bode. Ja neviem stalo sa, že som vyslovene vystúpil nad svoj limit dvakrát, tak som vystúpil tretíkrát. Takže, samozrejme, to sa im nepáčilo, že niekto má tú možnosť, takže veľmi rýchlo zareagovali. Som zvedavý, že či to naozaj využijú v praxi, keď si to prijmú možno o mesiac pri novom rokovacom poriadku. Takže naozaj nie každé zastupiteľstvo je také osvietené. No nemôžu, ja som im to povedal, uvidíme, takže len toto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, dnes ste rozprávali krátko a celkom sa to dalo počúvať, ale možno by vám nezaškodilo trošku si poštudovať, aký je rozdiel medzi demokraciou a anarchiou, možno by sme potom skôr našli spoločnú reč.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Za náš klub môžem povedať, že my tento návrh posunieme do druhého čítania, ale už tu bolo viackrát spomínané, že bude tam potrebné dopracovať nejaké veci, ale každopádne mali by sme všetci pracovať na tom, aby samospráva bola čo najviac otvorená pre občana.

    Taktiež ja súhlasím s kolegom Viskupičom v otázke participatívnych rozpočtov. Je to veľmi zaujímavá myšlienka, ktorá v mnohých mestách aj v iných krajinách Európy a sveta celkom dobre funguje a zapája tých ľudí do diania v samospráve. Bohužiaľ, ja mám tie skúsenosti, síce pani Vaľová tvrdí že v Humennom je to všetko okej, čo vôbec nespochybňujem, ale sú aj obce a mestá, kde práve tí menej osvietení predstavitelia týchto obcí a miest si vykladajú častokrát zákon po svojom. Čiže bolo by dobré viac angažovať našich občanov, aby sa viac začali o to zaujímať, pretože potom, však vidíme to sami na účasti v komunálnych voľbách, ale aj vo voľbách do VÚC, že tá účasť je katastrofálna, ľudia úplne kašlú na miestnu politiku alebo na regionálnu politiku a nezaujímajú sa o to, ale, samozrejme, ľahšie je nadávať doma alebo v krčme pri pive.

    Každopádne vidím tam aj ja nejaké chýbajúce veci, ktoré je nutné zapracovať do tohto návrhu, ale predpokladám, že tento návrh by mohol byť posunutý ďalej a už pozmeňovákmi to vypracujeme do podoby takej, aby to bolo prijateľné aj pre kolegov z koalície.

    Ďakujem.

  • Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Viskupič, nikto z koalície podľa mňa nepovedal, že tento návrh je a priori zlý. Len keď povieme A, povedzme aj B. Nerobme z tohto zákona o obecnom zriadení trhací kalendár, nepovedzme, že sú obecná rada alebo mestská rada, zároveň komisie verejné a výbory mestských častí, ako aj ďalšie orgány napríklad poradné, čo som menoval, napríklad poradné komisie primátora pre bývanie už môžu byť neverejné. Však výbory mestských častí sú tie výbory, kde občania sa stretávajú a rozhodujú z toho konkrétneho miesta. Toto je práve ten orgán, ktorý, neviem ako by som to nazval, láme chleba, toto je ten orgán. Čiže nerobme z tohto zákona nejaký trhací kalendár s tým, že občanovi povieme, že toto je verejné, toto je neverejné. Buď sa na to pozrime komplexne, alebo to nechajme tak teda.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ja ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, aj keď mi trošička skomolil meno, ale to nevadí. Ale hlavne ma teší, pán Viskupič, že nevidíte veci čierno-biele. Naozaj v tom vašom príspevku teraz v rozprave som si to všimla. A veľmi to kvitujem.

    Aj to som si všimla, že ste pochopili, že v mojom príspevku skutočne mi ide o kvalitu práce v samosprávach, hej, nevystúpila som len preto, aby som vystúpila, ale chcela som poukázať na nedostatky, ktoré tento materiál má, aby sme teda si naozaj rozumeli.

    No ale je mi ľúto naozaj, pani predkladateľka a spolupredkladatelia, že momentálne tento návrh zákona nie je dobre pripravený, a preto teda vyzývam na konštruktívnu prácu. Dorobte ho, debatujte, diskutujte, rokujte o ňom. A potom znova ten návrh zákona môže byť predložený.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické, nech sa páči.

  • Ďakujem pani poslankyni a pánom poslancom za reakcie.

    K pánovi poslancovi Nemkymu. Ja mám už husiu kožu, keď niekto povie z vás, nie je to systémové a potrebuje to komplexnú úpravu. Dúfam, že to, čo som rozprával, si zoberiete k srdcu a budete hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie dôvody, ako sa vyhovoriť a niečo nepodporiť.

    Ospravedlňujem sa za to skomolenie mena, pani poslankyňa. Ja presne to som mal na mysli, myslím si, že tu sme mali v pléne mnohé návrhy zákonov, ktoré v prvom čítaní ako idea prešli. A druhé čítanie je presne to fórum, kde sa môžeme pobaviť o tom, akým spôsobom môžme jednotlivé body zmeniť, aby mohol vzniknúť v tomto prípade aj čo najväčší konsenzuálny moment prijatia tejto zmeny čiže posilnenie účasti obyvateľov na správe vecí verejných.

    No a dúfam, že ľudia, ktorí sa tej samospráve rozumejú, ja ich tu identifikujem viacej, sám sa medzi nich rátam len veľmi okrajovo, pripravia skutočne to, čo všetci chceme prijať, a kvalitná norma z tohto vzíde po druhom čítaní.

    Ale to, čo povedal pán poslanec Sloboda, ma zarazilo. Odkážte svojim kolegom, že to nesmú robiť. Oni nemôžu totižto meniť zákonom stanovené pravidlá. A to je, že vy to právo jednoducho máte zo zákona vyššej právnej sily ako nejaké VZN-ko. Vidím, že bude vystupovať pán poslanec Kresák, možno by k tomu mohol zaujať aj odborné, správne stanovisko, ako aj pán poslanec Dostál, keďže sú obaja právnici.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Vážená pani predkladateľka, vážená pani predsedajúca a pán predsedajúci práve sa striedajúci, kolegyne a kolegovia, takmer by som bol zabudol, ale, našťastie, som si spomenul, aj ja vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, lebo je neprijateľné, aby v takejto vysokej štátnej funkcii bol niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin (potlesk).

    Už niekoľkokrát v rozprave a vo faktických poznámkach zaznelo, že pred predložením takéhoto návrhu zákona by mali predkladatelia rokovať so ZMOS-om alebo by sme mali počuť, čo si o tom myslí ZMOS, už tu zaznelo vo vystúpení kolegu Viskupiča, že sú aj iné organizácie, ktoré sa zaoberajú samosprávou, napríklad ZOMOS. A ten na tento návrh novely názor má. ZMOS čiže Združenie miest a obcí Slovenska, znie to veľmi honosne. A je vnímaný ako reprezentant celej samosprávy. Ale v podstate je to organizácia starostov a primátorov. Nie je na tom nič zlé, ale nedá sa povedať, že by zastupoval celú samosprávu, pretože v jeho doterajšom pôsobení jasne dominuje tá línia na potreby, názory a záujmy starostov a primátorov. Nespochybňujem, majú mandát, ale samosprávu netvoria iba starostovia a primátori. Tvoria ju aj zastupiteľstvá, ktoré majú veľmi často iný názor, iné postavenie. A myslím si, že poslancov zastupiteľstiev ZMOS nezastupuje, ale samospráva, to nie sú len poslanci a starostovia alebo primátori, samospráva, to sú aj samotní občania. Dnes doobeda tu vystúpil pán prezident Andrej Kiska. A okrem iného nám povedal, že nie ľudia sú tu pre štát, ale štát je tu pre ľudí. A takisto platí, že nie ľudia sú tu pre samosprávy, ale samosprávy sú tu pre ľudí.

    Združenie občanov, miest a obcí Slovenska – ZOMOS – je iná organizácia ako ZMOS a zastupuje niektorých občanov, aktivistov alebo poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev, ktorí sa snažia vo svojich obciach a mestách zlepšovať správu vecí verejných. A vzhľadom na problémy, s ktorými sa stretávajú vrátane toho, že mnohé samosprávy fungujú netransparentne, mnohé samosprávy nie sú ochotné zverejňovať dostatok materiálov a sprístupňovať obyvateľom rokovania komisií, dokonca sú prípady, že je snaha aj zastupiteľstvo v niektorých obciach vyhlásiť za neverejné, čo už je evidentne v rozpore aj so súčasným znením zákona, vzhľadom na tieto a pomerne rozsiahle skúsenosti ZOMOS víta a podporuje tento návrh novely zákona o obecnom zriadení. Včera som hovoril s predsedom ZOMOS-u Vladimírom Špánikom. A požiadal ma, aby som tu tlmočil názor ZOMOS-u, že táto novela je síce len malý krok, drobnosť, pretože v zákone o obecnom zriadení by sa toho žiadalo zmeniť oveľa viac, ale nepochybne je to krok správnym smerom, krok k väčšej transparentnosti, k vyššej účasti občanov na správe vecí verejných.

    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Znamená to, že každá informácia by mala byť prístupná verejnosti či už tým, že ju štát, štátne orgány a samospráva aktívne zverejnia samy od seba, alebo ju sprístupnia na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou tých informácií, pri ktorých je nejaký dôvod, aby takáto informácia zverejnená alebo sprístupnená nebola. Podobné niečo by bolo vhodné, keby sa stalo aj súčasťou fungovania verejnej správy a špeciálne samosprávy. Dnes už zastupiteľstvá sú verejné. A myslím si, že je žiaduce, aby boli verejné aj rokovania iných orgánov samosprávy, rád alebo predovšetkým komisií. Nie je to samoúčelné. Nie je to len o tých cudzích slovách transparentnosť, participácia. Má to význam aj pre fungovanie samosprávy ako takej, pretože zväčšuje to kontrolu a umožňuje to skvalitniť výstupy, s ktorými tieto orgány nakoniec prichádzajú.

    V rozprave zazneli viaceré zaujímavé podnety. Určite je potrebné dopracovať ten návrh v druhom čítaní. Určite by bol ten návrh neúplný, pokiaľ by sa tam nedoplnila aj povinnosť zverejňovať materiály, ktoré idú na rokovanie orgánov, o ktorých je reč, čiže rád a komisií. Určite by bolo vhodné doplniť tam, že verejné majú byť aj výbory mestských častí v tých mestách, ktoré nemajú plnohodnotnú samosprávu na úrovni mestskej časti čiže Bratislavy a Košíc. Určite by bolo potrebné ošetriť verejnosť komisií aj na úrovni vyšších územných celkov. To je ale riešené v inom zákone. A teda z hľadiska legislatívnej čistoty by bolo vhodnejšie pripraviť nový návrh zákona, než dopĺňať to ako prílepok v druhom čítaní k tomuto návrhu. Ale to sú veci, ktoré sa ošetriť dajú, ak táto snemovňa posunie tento návrh do druhého čítania.

    Chcel by som reagovať aj na niektoré výhrady, ktoré zazneli v rozprave, napríklad na to, že komisie alebo rady nemajú vlastne žiadnu rozhodovaciu právomoc, sú len poradným orgánom. Ak si pozrieme analógiu s celoštátnou úrovňou, tak výbory parlamentu tiež v zásade s nejakými výnimkami typu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nemajú žiadnu rozhodovaciu právomoc a slúžia ako poradné orgány parlamentu. Napriek tomu nikomu nepríde zvláštne, a považujeme to už za samozrejmé, že rokovania výborov sú verejné s výnimkou takých rokovaní, kde zákon stanovuje, že sa trebárs rokuje o utajených skutočnostiach. Tam, pochopiteľne, verejné nie sú.

    Komisie sú vlastne len pracovné orgány. To je tiež pravda. Ale kedy inokedy by sa občania, verejnosť mali zapájať do prípravy materiálov, ktoré sa dostanú na rokovanie zastupiteľstva, ktoré o nich potom rozhodne až v tej fáze, keď už je všetko hotové, keď je to pripravené, a na tom zastupiteľstve najprv vystúpia poslanci a potom zastupiteľstvo umožní alebo aj neumožní občanom sa vyjadriť až priamo na rokovaní zastupiteľstva, ale už je všetko pripravené, dohodnuté a veľmi ťažko zmeniteľné. Veď práve v tej fáze, keď sa materiály pripravujú, tak je dôvod, aby verejnosť, ktorá má záujem podieľať sa na správe vecí verejných, v tej-ktorej konkrétnej záležitosti sa mohla vyjadriť a svojím hlasom a pripomienkami ovplyvniť výslednú podobu návrhu, ktorý potom ide do zastupiteľstva.

    Aby som si pomohol analógiou s celoštátnou úrovňou, tak presne takto je to aj pri príprave návrhov zákonov, pokiaľ ide o vládne návrhy zákonov. Existuje predsa medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa verejnosť môže vyjadrovať k návrhom zákonov vo fáze, keď sú tieto návrhy pripravené ešte predtým, ako idú do vlády. Predkladateľ, ktorým je ministerstvo alebo iný štátny orgán, je povinný vyhodnotiť tieto pripomienky a dokonca v prípade, že im nechce vyhovieť, tak stačí, ak sa s nejakým názorom alebo pripomienkou stotožní 500 ľudí, ministerstvo musí rokovať s iniciátormi hromadnej pripomienky. Nemusí akceptovať ich názor. To je, samozrejme, zodpovednosť predkladateľa. Ale je povinné prerokovať hromadnú pripomienku a vysvetliť, odôvodniť svoj postoj.

    Zaznel tu argument, prečo otvárať komisie občanom, veď predsa v komisiách sú zastúpené rôzne politické strany alebo poslanci z rôznych politických strán. No, áno, niekde pluralita existuje, ale sú mnohé mestá alebo obce, kde to s tou pluralitou nie je až také ružové, ktoré sú jednofarebné alebo tvorené nejakou koalíciou, kde opozícia je zastúpená iba veľmi, veľmi riedko. A to, že sú tam aj rôzne strany, neznamená, že občania, ktorí nie sú poslancami, nemajú štyri roky právo podieľať sa na správe vecí verejných, vyjadrovať sa. A teraz ja nehovorím o priamej demokracii, ja sa priznám, že ja nie som fanúšikom priamej demokracie, ale hovorím o participácii, o možnosti ľudí vyjadrovať sa k tomu, čo robí samospráva, čo robia štátne orgány.

    Zaznel tu argument, že keď otvoríme komisie občanom, tak tam budú chodiť rôzni kverulanti, ktorí budú narúšať chod, budú tam vyrušovať. No, samozrejme, kverulanti existujú a kverulanti neprestanú existovať, ale ak by sme za bernú mincu zobrali samotnú existenciu kverulantov, tak to by sme potom museli revidovať významnú časť zákonov, ktoré upravujú občianske práva. Existujú kverulanti, ktorí zneužívajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ale to nie je dôvod na to, aby sme zrušili infozákon alebo aby sme dali povinným osobám právo, aby svojvoľne rozhodovali, že túto žiadosť posúdia, túto žiadosť neposúdia. Možno s tým treba niečo robiť. To ja nespochybňujem, že je to problém, ale nie je to dôvod poprieť právo verejnosti na informácie, nie je to dôvod zrušiť infozákon alebo výrazne ho oklieštiť. Existujú kverulanti, ktorí sa sťažujú, ktorí vypisujú petície, ktorí zneužívajú zhromažďovacie právo alebo združovacie právo, ale nikoho snáď nenapadne, že toto by mal byť dôvod, prečo by sme mali zrušiť právo ľudí sťažovať sa, obracať sa na orgány verejnej moci a verejnej správy s petíciami, žiadosťami, návrhmi, že by sme mali zakázať možnosť zhromažďovať sa alebo združovať sa v občianskych združeniach či v politických stranách.

    Posledná vec, ktorú by som chcel povedať. Jasné, existuje množstvo samospráv, ktoré už dnes majú verejné komisie. Neviem, či existujú aj verejné mestské rady. Ale prinajmenšom vo vzťahu ku komisiám existuje množstvo samospráv, ktoré takto postupujú a nebránia svojim obyvateľom, ale ani iným občanom, aby sa zúčastňovali na rokovaní komisií. Tiež nemám informácie, že by toto právo bolo nejako nadužívané alebo zneužívané. Ale existujú potom aj samosprávy, ktoré nič takéto neumožňujú, a dokonca aj samosprávy, ktoré sa tomu veľmi vehementne bránia a napriek tomu, že sa nájdu v daných zastupiteľstvách poslanci, ktorí s takýmto návrhom prichádzajú, tak odmietajú napríklad upraviť rokovací poriadok, aby komisie boli otvorené, aby sa ich mohli zúčastňovať občania. Ale to je potom otázka, že na čo sú zákony. Zákony predsa nie sú do dobrého počasia, zákony sú na to, aby upravili veci, ktoré nefungujú samy od seba. Keby sme žili v ideálnom svete, ľudia by boli anjeli, nikto by nekradol, nikto by nevraždil. No tak nebudeme potrebovať Trestný zákon, lebo nikto nebude porušovať zákon, nikto nebude ubližovať druhým, nikto nebude kradnúť, nepotrebujeme trestný čin krádeže zadefinovaný v Trestnom zákone. Zákony sa nerobia pre ideálny svet, ale pre reálny svet. A v tom reálnom svete je určite potrebné, aby sme vymedzili takúto vec, ako je otvorenosť rokovaní orgánov samosprávy a nielen zastupiteľstva, kde to takto funguje od samého začiatku a kde to považujeme už za samozrejmé a ani si nevieme predstaviť, že by to bolo inak, ale aj vo vzťahu ku komisiám a radám. Čiže tento návrh zákona ja určite podporím, považujem ho za veľmi užitočný a som presvedčený, že ak aj by neprišiel teraz, tak skôr či neskôr vývoj dospeje k tomu, že rokovania obecných komisií budú otvorené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, na jednej strane, mám takúto poznámku, úplne na začiatku vašeho príhovoru v rozprave ste ako keby tak znevážili ZMOS, pretože hovoríte, že sú tam len starostovia a primátori. Dovoľte mi teda, aby som vám odcitovala, že Združenie miest a obcí Slovenska je záujmové združenie právnických osôb, ktoré združuje vyše 96 % všetkých miest a obcí v Slovenskej republike. O chvíľočku na to ste povedali, že, a je mi to také čudné, vyslovil svoj názor na tento predkladaný materiál, povedzme, vysoký predstaviteľ ZMOS-u, dokonca jeho predseda. Je mi to také zvláštne, aby odkazoval predseda ZMOS-u alebo akýkoľvek zástupca ZMOS-u nejaký názor cez poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda ak som tomu dobre alebo správne rozumela. A ak som tomu tak nerozumela, tak, prosím, vysvetlite mi to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, spomínal si, že v niektorých samosprávach už aj dnes existuje možnosť, že rokovania komisií aj rady sú verejné a verejnosti prístupné. A môžem to potvrdiť. Takisto aj u nás v obci, kde som bol ešte prednedávnom starostom, sme niečo takéto zaviedli. A vôbec tie obavy, ktoré tu kolegovia prednášajú, že by tam mohlo dochádzať k nejakým dokonca vzburám alebo k tomu, že tam ľudia budú vyrušovať a budú chodiť a nejak rušiť, aby tá komisia nemohla pracovať, sa nezakladajú na pravde. Jednoducho tí ľudia, ktorí tam záujem majú ísť, tak tam idú predovšetkým preto, aby mohli povedať svoj názor, prípadne pomôcť aj tým poslancom v rozhodovaní v istých veciach, aby tí poslanci mali možnosť si vypočuť aj názor niekoho iného, nielen vlastne toho úzkeho kruhu tej komisie, lebo ináč aj v tých komisiách aspoň teda u nás sme zaviedli to, že okrem poslancov v týchto komisiách boli aj odborníci neposlanci z verejnosti, ktorých sme tam zvolili. Takže, myslím, že tieto obavy sú úplne zbytočné. A takisto sa pripájam k tomu, že tento návrh zákona podporím.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem obom kolegom za reakcie.

    Budem reagovať teda na faktickú poznámku pani poslankyne Antošovej. Nemyslím si, že moje vyjadrenie na adresu ZMOS bolo dehonestujúce. Ja som iba konštatoval, že ZMOS zastupuje záujmy starostov a primátorov, pretože jedna vec je, čo má niekto napísané na papieri v štatúte, v stanovách a podobne, a druhá vec je realita a realita je taká, že možno nie na 100 %, ale teda z veľkej časti, z veľmi veľkej časti, z dominantnej časti ZMOS nezastupuje samosprávu v jej oboch základných zložkách, teda aj poslancov zastupiteľstiev, ale predovšetkým starostov a primátorov. A na tom neni nič dehonestujúce. Starostovia a primátori majú mandát z priamych volieb, sú to legitímni predstavitelia svojich obcí. Čiže nepovedal som to dehonestujúco, ale povedal som to konštatujúco.

    K tomu, že ako môžem hovoriť za predsedu ZMOS-u. Tak tam evidentne došlo k nedorozumeniu. A teda snažil som sa o tom hovoriť aj vo svojom vystúpení. Nehovoril som názor vysokého predstaviteľa alebo teda predsedu ZMOS-u, ale ZOMOS-u, ZMOS je Združenie miest a obcí Slovenska, ZOMOS je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. A teda aj som spomínal, že hovorím názor predsedu ZOMOS-u Vladimíra Špánika, keďže Vladimír Špánik, ako niektorí z nás vedia, nie je predsedom ZMOS-u, predsedom ZMOS-u, ako ešte viac nás určite vie, je pán Michal Sýkora. Takže to je len toľko na objasnenie týchto dvoch veľmi podobných skratiek, za ktorými sa skrývajú podobné názvy, ale teda dosť odlišný obsah.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. V tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu, nakoľko sme schválili, že dnes o 16.30 hodine pristúpime k prerokovaniu

    návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Návrh je pod tlačou 149.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Ľubomíra Želiezku, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu gestorského výboru k voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Dňa 11. februára 2016 uplynutím šesťročného funkčného obdobia zaniklo v Správnej rade Ústavu pamäti národa členstvo Antonovi Malackému, zvolenému Národnou radou, podľa § 12 zákona č. 552/2002 Z. z. – po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho.

    Preto v súlade s uznesením Národnej rady č. 31 predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny Erika Jurinová informovala všetkých poslancov Národnej rady o možnosti predložiť návrhy na kandidátov do voľby člena správnej rady.

    Do určenej lehoty boli výboru predložené dva návrhy, ktoré sú uvedené v tlači č. 149.

    Gestorský výbor návrhy prerokoval na svojej šiestej schôdzi a konštatoval, že obaja kandidáti spĺňajú podmienky definované zákonom a volebným poriadkom.

    Preto výbor odporúča Národnej rade zvoliť jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa z predložených návrhov, respektíve uskutočniť opakovanú voľbu, ak vo voľbe nebude zvolený člen správnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy s prihlásil pán poslanec Osuský, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Hrnko.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nemienim robiť historický exkurz do dejín Ústavu pamäti národa, chcem však predsa podčiarknuť, že to bola idea založiť inštitúciu, ktorá bude skúmať, analyzovať, bádať o temných totalitných obdobiach našej existencie ako štátu, našej existencie ako obyvateľov či už prvej Slovenskej republiky, či už Česko-slovenskej socialistickej republiky, ktorá priniesla mnoho zlého občanom týchto celkov.

    Domnievam sa, že tak ako sú predložení dvaja kandidáti, tak každý z nás si bude vyberať. Toto, čo poviem, môže niekto považovať za vystúpenie v prospech kandidátky Šípošovej. A ja sa hlásim k tomu, že to tak ponímam. Domnievam sa, že naša bývalá kolegyňa poslankyňa Šípošová je osoba, ktorá prezentovanými postojmi i, dá sa povedať, osobnou, rodinnou a historickou skúsenosťou predstavuje človeka, ktorý je garanciou, že Ústav pamäti národa neskĺzne z cesty. Treba povedať, že po tejto ceste nekráča roky celkom priamo a že tá cesta nie je hladká a krásne vydláždená, z cesty, ktorú mal na pamäti a pre ktorú sa rozhodol jeho zakladateľ náš zvečnelý priateľ Ján Langoš. Je potrebné, aby v jeho orgánoch, v jeho štruktúrach boli ľudia, ktorí chápu nebezpečenstvo krátkej pamäti, nebezpečenstvo tolerancie k zlu a riziko možností jeho zopakovania, ktoré z takéhoto stavu vyplýva.

    Ústav pamäti národa zažil obdobia svetlejšie i temnejšie. Ústav pamäti národa sa stal čiastočne i bojiskom, na ktoré nastupovali regrúti reprezentujúci svojimi postojmi, názormi a niekedy celkom jasnou osobnou minulosťou totalitu, ktorú má ten úrad skúmať. Nepovažoval by som za primerané, aj keď to, samozrejme, nie je z príčin časových možné, aby v takomto úrade fungovali ľudia ako zosnulý Alexander Mach alebo nezosnulý generál Lorenc. Jednoducho tento ústav sa nemá stať pôsobiskom tých, ktorých hodnotový svet a deformácie, ktoré z toho vyplynuli, by mal skúmať. Som presvedčený, že to Jana Šípošová je dobrým kandidátom, ktorá je i rodinnou skúsenosťou, ako sa tak na Slovensku vraví, štepená proti pochopeniu pre zlo, pre jeho ospravedlňovanie.

    Pravda je, že sa na doskách Ústavu pamäti národa predvádzali a predvádzajú i ľudia, ktorých môžeme smelo kategorizovať ako neoľudákov alebo staroboľševikov. To znamená, že zápas o tvár Ústavu pamäti národa, ako ukazuje realita, treba zvádzať neustále. A jedným z krokov tohto zápasu o zachovanie Langošovej tváre Ústavu pamäti národa je i voľba jeho orgánov. Dovolím si teda poprosiť uvažujúcich kolegov poslancov, aby dali svoj hlas v tajnej voľbe Jane Šípošovej.

    A ešte jednu vec chcem povedať. Keď padol komunizmus, tak sme považovali tajné voľby, a zrejme oprávnene, po všetkých tých desaťročiach manifestačných, 99,7-percentných podvodoch za veľký výdobytok. A dodnes sa domnievam, že pre občana sú tajné voľby nevyhnutnosťou a tým jediným možným riešením. My sme ale platení z daní občanov. My občanov reprezentujeme. A tak ako pri hlasovaniach o zákonoch majú právo občania vedieť, kto sa k akému zákonu ako postavil, by mali mať občania právo vedieť, k akej personálnej nominácii sa jeho poslanci postavili akým spôsobom. To znamená, niet dôvodu, aby pred občanom ostalo utajené, koho si volím, koho vyberám. A teraz či ide o generálneho prokurátora alebo kohokoľvek iného, jediný dôvod pre tajnú voľbu vidím v tom, že by sa poslanec za svoju tajnú voľbu, ak by bola verejná, musel hanbiť.

    Ďakujem za pozornosť (potlesk).

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Osuský tu spomenul Jána Langoša, ktorý bol autorom zákona o pamäti národa a zároveň prvým šéfom Ústavu pamäti národa. Zhodou okolností včera uplynulo desať rokov od jeho tragickej smrti. Pred pár týždňami sme na pôde tohto parlamentu boli poučení, že minúta ticha sa nedrží za ľudí, ktorí zomreli alebo zahynuli dávnejšie, ale za aktuálne nešťastia alebo úmrtia. Takže nejdem navrhovať minútu ticha, ale myslím si, že je vhodné, správne a potrebné, aby sme si pamiatku a odkaz Jána Langoša pripomínali, pripomínali si ho nielen teraz, keď si pripomíname výročie jeho tragickej smrti, ale aj vo svojej reálnej činnosti. Ján Langoš bol najlepší možný človek na čelo takejto inštitúcie, pretože Slovensko má v dejinách svojej, teda v novodobej histórii dve totality, fašistickú a komunistickú. Obe boli zlé, obe páchali zločiny. Zločiny oboch je potrebné si pripomínať a k obom je potrebné byť rovnako kritický. Nech si už z toho každý vyvodí záver, aký chce v tejto voľbe. Mňa aj myšlienka na toto vedie tiež k rovnakému rozhodnutiu, že dám svoj hlas kandidátke pani Šípošovej (potlesk).

  • Ďakujem pekne kolegovi Osuskému, že naozaj pripomenul toho, kto stál pri zrode Ústavu pamäti národa. Takisto by som chcela v tejto chvíli vyjadriť vďaku za to, čo urobil, že prekonával mnohé nástrahy. A nebolo to len pri zakladaní Ústavu pamäti národa. Môžeme si všetci pripomenúť aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý dodnes majú problém niektorí napĺňať. Takže česť jeho pamiatke a ďakujem rovnako za podporu kandidátky Janky Šípošovej.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem obidvom kolegom a pripájam sa k tomu, čo tu zaznelo. Úctu k dielu najlepšie prejavíme tým, keď budeme hľadieť, kráčať ideovou cestou jeho zakladateľa. A v tomto zmysle si myslím, že by nám mali ležať na srdci dobré voľby a dobré rozhodnutia, pretože za roky existencie i za roky po smrti Jána Langoša boli viaceré pokusy tento ústav zlikvidovať, pretože mnohým pamäť národa, nech akokoľvek v priemere slabá a krátka, vadí. A veľmi by sa im hodilo, keby sa celý ústav dal odviesť do trasoviska, prípadne pre nich v optimálnom prípade sa stal baštou neoľudáctva alebo ľudí spätých morálne, mentálne, až nemravne, s komunistickým režimom, lebo i takí tam sú. A preto zápas o každú osobu v jeho štruktúrach má zmysel a stojí za to.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová. Nie je v sále.

    Pán poslanec Hrnko.

  • Reakcie z pléna.

  • Stráca poradie, samozrejme.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči (ruch v sále). Poprosím o kľud, nechajte priestor pani poslankyni na rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko zareagujem k dnešnej voľbe a svoj príspevok naozaj nechcem ladiť v duchu, koho máme možno voliť, alebo teda tak, hovoriť viac o tých kandidátoch, ale by som v krátkosti chcela povedať, že čo je hlavným poslaním Ústavu pamäti národa. To, prečo nechcem obhajovať kandidátku, ktorú sme navrhovali alebo ktorú teda podporujeme, je to, lebo na výbore pre ľudské práva sme sa dostali do veľmi nepríjemnej situácie, kedy to skĺzlo namiesto predstavenia kandidáta a vyzdvihnutia ich kvalít k nepriamemu osočovaniu. Preto budem rada, ak zostaneme len v rovine Ústavu pamäti národa.

    Všetkým je jasné, že Ján Langoš bol pre mnohých nepohodlný aj za života, aj po smrti. Tuto som si pomohla citátom z článku alebo úvodnou vetou z článku, ktorý práve včera vyšiel v novinách, teraz už neviem, či to bolo v N-ku alebo v SME-čku. A s tým súhlasím. Langošove pomníky stoja a jeho zákony ako-tak fungujú. No ukazuje sa, že naozaj je treba stále bojovať o to, aby sme v tom, čo sa snažil celý život zachovávať, tvoriť, bohužiaľ, i dnes v tvrdom boji pokračovali. Ján Langoš bol veľmi často nepohodlný aj za komunistickej éry, ale aj po páde komunizmu, dokonca je nepohodlný aj dnes po svojej smrti. A naozaj včera, ako to tu už bolo povedané, práve uplynulo desať rokov od jeho smrti. Dokonca ani ten zákon o slobodnom prístupe k informáciám to nemal ľahké, opäť, nielen pri jeho vzniku. Ale aj dnes vieme, že mnohé samosprávy vôbec nerešpektujú tento zákon.

    No a samotný Ústav pamäti národa tiež mal situácie, kedy sa uvažovalo, či vôbec bude existovať ďalej, či sa práve za pomoci SNS nepodarí tento ústav úplne zlikvidovať. Bolo to ešte za predchádzajúceho vedenia, samozrejme. Som rada, že tento ústav pretrval. Aj keď viem, že zápasí s mnohými problémami, naozaj s mnohými a vážnymi problémami, som presvedčená o tom, že má svoje miesto v dnešnej spoločnosti. Máme povinnosť pamätať si nedobré veci, ktoré sa týkali Slovenska. A jeho hlavnou úlohou je ale mapovať obdobie neslobody, obdobie neslobody, ktoré bolo od roku 1939 do roku 1989.

    A naozaj beriem ako takú symboliku, že včera sme si pripomínali desiate to výročie a dnes sa Národná rada rozhodla voliť alebo doplniť orgán voľbou do správnej rady. Volíme jedného člena. Ak má inštitúcia, ktorej úlohou je predovšetkým verne a pravdivo zachytávať a analyzovať a verejnosti sprístupňovať zločiny nedemokratických režimov, tak musí byť schopná pokračovať hlavne v úlohách, ktoré sú jej zverené zákonom. Takže pripomeniem, ide o to, aby sme sa zamerali na to, aby sa ústav zameriaval na to, čo mu stanovuje zákon na obdobia neslobody, obdobia totalitných režimov.

    Preto v závere aj ja si dovolím požiadať predsa len kolegov o to, aby podporili kandidátku, ktorá to má napísané naozaj na čele. A som si istá, že bude pokračovať práve v tom, čo má ústav pamäti robiť. Bude tieto režimy mapovať.

    Ďakujem pekne (potlesk).

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne sú štyri faktické poznámky.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, spomenula si to, že sa diskusia na výbore pre ľudské práva zvrhla na osočovanie. No ja som nebol na tom výbore, ale som hlboko presvedčený, že človek má sa stotožniť so svojou voľbou, má k nej verejne a otvorene stáť.

    A pokiaľ ide o osočovanie a niektoré osoby vyskytujúce sa v Ústave pamäti národa, problém tých osôb, či sú to neoľudácki historici alebo starokomunisti mentálni, je v tom, že sú osočené sebou samými, svojimi postojmi, svojou minulosťou, svojou pseudohistorickou produkciou. Proste tam nejde o to, že máme niekoho osočovať. Stačí sa na takýchto ľudí triezvo pozrieť a je jasné, že osočovanie je nadbytočné, pretože, ako som povedal, osočili sa sami.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Jurinová tiež povedala, že úlohou Ústavu pamäti národa je mapovať obdobie neslobody, ktoré trvalo od roku 1939 do roku 1989 a ktoré zahŕňa oba totalitné režimy, čiže fašizmus aj komunizmus. A Ján Langoš bol preto takým dobrým šéfom Ústavu pamäti národa, pretože rovnako kriticky a odmietavo nazeral na obe totality z našej histórie 20. Storočia, na fašizmus aj komunizmus.

    Viem, že rovnako odmietavý vzťah k obom totalitám má aj kandidátka pani Šípošová. Nie je mi jasné, keďže nepoznám toho druhého kandidáta, ale verím, že aj on sa rovnako kriticky pozerá na fašizmus aj komunizmus, aj na obdobie vojnového slovenského štátu, spojenca nacistického Nemecka, aj na komunistický režim z rokov 1948 až 1989. A možnože v tomto by nám mohol pomôcť pán Hrnko, ktorý je už pripravený na ďalšie vystúpenie v rozprave. A určite by ma zaujímal aj jeho názor, či rovnako kriticky vníma obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. Storočí, a či rovnako odsudzuje Tisov slovenský štát ako komunizmus v socialistickom Česko-Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si to vystihla, že je to tá oblasť, respektíve doba neslobody, ktorá tu bola. A je to Ústav pamäti národa, pamäti, ešte raz hovorím, národa, nie nepamäti. A mal by byť zastávaný ľuďmi, ktorí ten morálny kredit majú. A myslím si, že ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, by nemali zabúdať, čo sme my prežili, možnože kedy sme to mohli zvrátiť a nezvrátilo sa to, teraz myslím na rok 1968, aby sa poučili z chýb, ktoré možnože od vývoja nášho národa sa vyskytli, a aby mali dostatočnú výstrahu pred tým, aby sa tieto chyby neopakovali. Kto sa nepoučí z krízového vývoja vo vývoji národa, bude chybu opakovať. A ako si to už priznala, tak aj VPN-ka určitým spôsobom zlyhala, pretože chcela iba kontrolovať, nie prevziať zodpovednosť na Slovensku a neodstavila členov Komunistickej strany od verejných funkcií, tak to je dôsledok toho, čo dneska tu máme. A, žiaľ, už to uznávajú aj predstavitelia v svojich knihách a svojich pamätiach. Ja vtedy som nebol, ja som štrngal v Prešove a bol som za inú obrodu, akú sme dosiahli po tých dvadsiatich piatich rokoch, a tiež som bol prvý, kto bol vyhodený z roboty, ako 28-ročný inžinier. Povedali mi: „Máš smolu, končíš, lebo si sa vzoprel proti tomu, čo sa v uliciach dialo. To znamená, vzoprel si sa tomu režimu, ktorý bol, a išiel si do ulíc.“ Takže, vážení, každý si spytuje svoje svedomie, kde bol. A Ústav pamäti národa musí túto pamäť národa zachovávať pre ďalšie generácie, vedieť čo sa tu dialo a čo sa diať tu nemá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že dnes budem za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa v tajnej voľbe voliť pani doktorku Janku Šípošovú. Chcem vám prečítať, čo povedala na svoju otázku, čo chce robiť v živote. Tak jej hlavným heslom v živote je rovná spravodlivosť, rovnaká spravodlivosť pre všetkých, pre obete zločinov a diskriminácie predovšetkým, štát nemá patriť vyvoleným a spravodlivosť nemôže byť na predaj. Práve preto sa snažila ako politička, ako poslankyňa a predložila návrh novely zákona o protikomunistickom odboji. Cieľom tohto návrhu bolo odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav, kedy trýznitelia dostávajú vysoké výsluhové dôchodky a nespravodlivo väznení živoria zo svojich podpriemerných dôchodkov.

    Treba o slobodu bojovať stále aj si ju stále chrániť, lebo ona je veľmi, veľmi krehká. A preto v správnej rade je potreba, aby boli ľudia čistí a rovní. A myslím si, že nie je vôbec náhodou, práve je to symbolické, že práve dnes volíme člena správnej rady, kedy nielen si pripomíname 10. výročie úmrtia Jána Langoša, ale aj dnes je odhalený pamätník politickému väzňovi Antonovi Srholcovi. Ako som povedala, treba o slobodu bojovať stále aj si ju chrániť. Takže voľme rovných a čistých ľudí do Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem kolegom za podporné stanoviská. Ľudská pamäť má naozaj takú vlastnosť, že po čase si začíname akoby pamätať a vychádza nám na povrch viac to dobré. Na to zlé ako keby sme a priori zabúdali, to sa ani neudialo. A práve z toho hľadiska je veľmi dôležité, aby sme to nedobré čo sa Slovenska týkalo, oživovali, pamätali, aby sme sa naozaj z toho dokázali poučiť v každom čase. Preto je dôležité, aby sme tento ústav držali naozaj v líniách, ktoré mu boli pri stavbe zákona, pri stavbe samotnej inštitúcie dané do vienka. A teda budeme veľmi zvedaví, aké ďalšie sledovanie Ústavu pamäti národa bude.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, nech sa páči, posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážená snemovňa, ja som chcel predstaviť svojho kandidáta, chcel som predstaviť, prečo som ho navrhol, ale vzhľadom na čas, ktorý ste mi vymedzili, aby sme skončili do 17.00 hodiny, neurobím to. Nebudem sa vyjadrovať ani o Jánovi Langošovi, lebo o mŕtvych treba rozprávať len dobre a zle nechcem povedať a dobrého tu neni čo povedať. Takže to je len toľko na margo toho.

    Ale poviem na margo pána Osuského, ktorý vidí všade komunistov a boľševikov. Pán Langoš zakladal Ústav pamäti národa s jednou členkou strany, ktorá tam stále pracuje. Prečo tú nenapádate? Na to sa chcem opýtať.

    Plne súhlasím, že treba voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, pretože v politike človek obyčajne vždy nejakým tým zvodom prepadne. Môj kandidát je čistý a to, čo povedala pani Jurinová, nechcem to opakovať všetko, je, že je poberateľom zlatých padákov a že sa podieľal na tunelovaní Ústavu pamäti národa. Nuž, vážená alebo vážení, ja som prečítal asi ten článok, odkiaľ ste to zobrali, tam skutočne nie je jedného seriózneho slova. Ak je zlatý padák tri odstupné platy po sedem a polročnom pôsobení v ústave, tak, áno, má zlatý padák. A ten plat nie je taký, aby to mohla byť horibilná suma, ktorá sa dá pomenovať zlatým padákom. A ak nejaký trestný čin spáchal, treba ho dať na orgán, ktorý je na to určený.

    A čo sa týka tajnej voľby, pán Osuský, vy veľmi dobre viete, že tajná voľba bola vymyslená na to, aby sa poslanec mohol rozhodnúť slobodne, bez ohľadu na svoje stranícke sekretariáty, lebo občan potrebuje vedieť, že jeho poslanec keď sa rozhodne, sa rozhodne v jeho záujme, nie v záujme straníckych sekretariátov. A preto treba jednoducho pripustiť tajnú voľbu, pretože to je najspravodlivejšia voľba, to je to, za čo sme celé obdobie neslobody pledírovali. Celé obdobie neslobody sme pledírovali za tajné voľby a dnes povieme, že to nie je možné. Takže nechcem už ďalej o tom rozprávať.

    Hovorím, Ústav pamäti národa je o pamäti národa. Pamäť národa je niečo, čo nás má viesť z dneška, zo súčasnosti do budúcnosti na základe poznania minulosti. Pamäť národa obyčajne nerobia súčasníci, súčasníci obyčajne vidia len ten svoj úsek. Pamäť národa musí robiť kvalifikovaný historik, ktorý to vie vyhodnotiť nezávisle, a to je môj kandidát. A každý, kto má záujem o to, aby skutočne Ústav pamäti národa robil to, čo je v zákonnej náplni jeho, tak musí voliť môjho kandidáta.

    Ďakujem (potlesk).

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je šesť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Takže pokračovanie z výboru sa tu istým spôsobom opäť ukázalo.

    Pán poslanec Hrnko, hovorili ste o robení pamäti národa. Ja zmením to, čo ste vy povedali. Podľa mňa by ju mal robiť práve ten, ktorý má priamu účasť na tom, čo sa dialo. Verím tomu, že takýto človek má s tým najlepšiu skúsenosť. A keďže viem, že v rodine pani Šípošovej tým celá rodina trpela aj trpí doteraz, tak myslím si, že jej miesto, aj keď historička nie je, je dôležité. Sám ste povedali, že vlastne mladí alebo súčasníci by to robiť nemali.

    Ja by som sa možnože ešte pozastavila nad samotným Ústavom pamäti národa. Možnože by bolo veľmi dobré sa zaoberať aj tým, že prečo takýto ústav, z vašich slov teda vidím, že tiež mu dávate určitú dôležitosť, ešte doteraz nemá vlastné sídlo, prečo doteraz musí zápasiť s finančnými problémami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, vo vašom vystúpení ma veľmi zaujala myšlienka, že by sme mali voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, lebo na nich je vždycky niečo také pochybné, ak som to dobre zachytil. Tak ma to trochu zaujalo práve preto, že vy ste boli 8 rokov politikom, potom ste nasledujúcich 16 rokov boli bývalým politikom, to, že by sa to dalo brať aj ako istá forma sebakritiky, a teraz ste zasa politikom.

    Druhá vec, k tej tajnej voľbe. Je rozdiel, tajná voľba či je pre občanov, ktorí si volia svojich zástupcov, alebo je pre tých zástupcov, ktorých si občania zvolili. To je dramatický rozdiel. Ak sa vy nedokážete slobodne rozhodovať bez ohľadu na názor straníckych sekretariátov, je to vaša vec a váš problém, ja to dokážem a nemám s tým problém. A mali by ste to dokázať aj vy.

    Posledná vec. Ja som sa vás ešte pred vystúpením spýtal na to, že či aj váš kandidát, a teda aj vy ako navrhovateľ vidíte rovnako kriticky a odmietavo obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí, aj tú fašistickú zo slovenského štátu Jozefa Tisa, aj tú komunistickú z nasledujúcich štyroch desaťročí, pretože toto je pre Ústav pamäti národa veľmi dôležité, úplne podstatné, lebo Ústav pamäti národa sa venuje obom týmto zločineckým režimom a ľudia, ktorí o ňom rozhodujú, ktorí majú akýkoľvek vplyv na jeho fungovanie, by mali mať rovnako kritický a odmietavý názor na obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, tak vám unikla v tom prejave a v zápale taká veta na tému Ján Langoš, že o mŕtvych sa má hovoriť len v dobrom, áno, aj Rimania vraveli, de mortuis nihil nisi bene, a potom ste to zatĺkli formuláciou, a keďže o dobrom neni o čom hovoriť, tak ste pokračovali. Takáto formulácia je diagnostická. Presne takúto formuláciu by povedal každý puncovaný komunista a eštebák.A ak ste ešte potom povedali, že ste celé obdobie pledíroval za tajnú voľbu, tak sa teda divím, prečo Komunistická strana, ktorej ste boli členom, volila svojich všetkých bossov veľmi často aklamačne a skandovaným potleskom. Neviem, ako sa vám darilo to pledírovanie za tajné voľby, o ktorých teraz hovoríte, pretože ja sa nepotrebujem spovedať nijakému straníckemu sekretariátu, moje hlasovania sú sem-tam nedávno, napríklad zo včera či spred včerajška dôkazom toho, že sa rozhodujem podľa svojho vedomia a svedomia a nemám problém svoje hlasovanie verejne prezentovať, i keď ide o osoby (potlesk).

  • Pán poslanec Hrnko, musím povedať, že s vami hlboko súhlasím vo vašej obhajobe tajnej voľby, tak ako ste ju pomenovali, že tajná voľba má chrániť slobodu tých, ktorí volia pred nejakým diktovaním straníckych sekretariátov. Dúfam len, že pri najbližšom odvolávaní ministra vnútra alebo vlády budete tiež presadzovať tajnú voľbu, aby náhodou sa necítili niektorí členovia vládnej koalície ustrkovaní svojimi tajnými sekretariátmi a odporúčaniami. Ale každopádne v tomto s vami súhlasím (potlesk).

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak na začiatok by som chcela vzdať naozaj hold mužovi, ktorý tu chýba, Jankovi Langošovi.

    A chcela by som ďalej pokračovať, že naozaj si myslím, že tou osobou, ktorá by mala nastúpiť momentálne v našich hlasoch do Ústavu pamäti národa, je Janka Šípošová. V duchu podpory nášho historického vedomia je to priama účastníčka komunistických perzekúcií, predkladateľka zákona na odškodnenie obetí komunistického režimu. Roky bojuje kľudnou cestou za práva politických väzňov, ktorí trpeli počas komunistického režimu. Janka Šípošová je sama dcéra politického väzňa, a preto aj vie, že svedomie je nad každý zákon. Slovensko sa musí vysporiadať so svojou minulosťou, vraví Janka, hrubé čiary nie sú riešením, ich výsledkom sú pomníky zločincom, šliapanie po dôstojnosti obetí komunistických zverstiev a pochybný základ celej spoločnosti. To sú slová Janky Šípošovej, ktorými u mňa získala miesto.

    A na záver by som chcela povedať iba, nezabúdajme na odkaz Jána Langoša. Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať.

    Ďakujem (potlesk).

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Verešová.

  • Ako ste to povedali, pán poslanec Hrnko, že práve to je to negatívum, že bola v politike, lebo že sa dá zhumpľovať, alebo že sa zhumpľovala?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Hrnko.

  • Vážený pán Dostál, výsledkom novembra 1989 bolo oslobodenie občanov. Od novembra 1989 si každý píše svoj účet, svoju históriu a treba sa dívať na to.

    A čo sa týka môjho a kandidátovho vzťahu, obdobia slovenského štátu, ja som profesionálny historik, ktorý sa týmto obdobím zaoberal od roku 1989. Moje práce všetky sú zverejnené a neni tam žiaden prelom medzi rokom 1989 a nasledujúcim a predchádzajúcim rokom. Môžete si ich prečítať. Tak isto pán Pálffy sa zaoberal dejinami slovenského štátu, tak isto si môžete jeho práce prečítať a môžete tam aj jeho postoj k tomuto obdobiu nájsť a vyčítať. Takže nemám s tým žiaden problém, môžete si to tam pekne pozrieť.

    No a, pán doktor, ja neviem teraz, či ste hovorili ako poslanec alebo ako lekár. Ak ste hovorili ako lekár, tak pôjdem sa pozrieť niekde vedľa, dobre.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba člena Správnej rady Ústavu pamäti národa (tlač 149) vykonala tajným hlasovaním.

    Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 82, proti 43, zdržalo sa 11.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tajné hlasovanie.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, „za“, „proti“, „zdržiavam sa“.

    Platný je jeden hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, pani poslankyne, využil každý svoje právo hlasovať?

    Pýtam sa ešte raz, páni poslanci, pani poslankyne, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 16. júna 2016.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 125 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Jána Pálffyho bolo za 87, proti 32, zdržalo sa hlasovania 6, Janky Šípošovej bolo za 34, proti 72, zdržalo sa hlasovania 19.

    Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Ján Pálffy.

    Overovatelia poverujú svojho člena Máriu Janíkovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní Jána Pálffyho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa na šesťročné funkčné obdobie.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pokračujeme v rokovaní tretieho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 136).

    Prosím poslankyňu Vieru Dubačovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Gábora Grendela, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    V rozprave vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Kresák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, takmer po celodennej rozprave mám príležitosť ako posledný povedať pár slov k predloženému návrhu zákona, ktorým, ako, samozrejme, viete, sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

    Filozoficky k navrhnutej novele, samozrejme, treba povedať iba jedno. Predkladatelia majú ambíciu vlastne rozšíriť uplatňovanie práva na prístup k informáciám tak, ako je toto právo zakotvené v ústave, treba povedať, ale treba povedať, žiaľ, tak, ako toto ústavné právo sa nerealizuje. Je to smutné aj pre mňa z pohľadu samotného právnika, pretože mám s tým aj vlastné skúsenosti.

    Ale skôr, ako sa k tomu možno bližšie dostanem, dovoľte mi povedať ešte jednu takú súkromnú reflexiu na tú diskusiu. Ja, žiaľ, musím povedať, že ako keby sme si neuvedomovali, že my skutočne nehovoríme dnes o vlastne práve, ktoré je zakotvené v čl. 30 ods. 1 ústavy o práve zúčastňovať sa na správe vecí verejných. To nie je o tom. My hovoríme vlastne o čl. 26 ods. 2, o práve každého slobodným spôsobom vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Účasť verejnosti na konaní orgánov verejnej moci je skutočne realizáciou tohto práva, práva prijímať informácie. A k tomu máme, ako už aj jedna z predrečníčok poukázala, jeden z judikátov. Ale k tomu je celý rad judikátov Ústavného súdu, ktorý v súvislosti s množstvom rozličných orgánov verejnej moci poukazoval na to, že občania majú nielen právo na to, byť prítomní pri rokovaní, ale dokonca majú právo na to, si to rokovanie aj zaznamenávať, zaznamenávať si ho zvukom alebo zaznamenávať si ho obrazom.

    Ale o tom, samozrejme, nie je tento návrh, tento návrh je iba o prostej účasti najmä občanov na rokovaniach obecnej rady a obecnej komisie. Takže čo možno povedať z pohľadu toho úmyslu? Ja si myslím, že ten úmysel je, samozrejme, dobrý, ale musím zároveň aj povedať, že tento návrh by vôbec nebol potrebný, vôbec by nebol potrebný, keby práve samosprávy rešpektovali to ústavné právo z čl. 26 ods. 2.

    A tu ešte tiež musím ako právnik povedať jednu vec, že hovorím o ústavnom práve, ktoré aj v zmysle ústavného textu nepotrebuje na svoje vykonanie prijatie žiadneho ďalšieho zákona. To je ústavné právo, ktoré sa má realizovať priamo z ústavy ako takej. Preto som si dovolil povedať aj tú poznámku, že vlastne tento návrh zákona by vôbec nebol potrebný, keby sa teda realizoval v praxi.

    Dovolím si uviesť ešte jedno tiež také porovnanie, ktorým by som reagoval na tie námietky, ktoré vlastne namietali, že tá účasť verejnosti môže spôsobiť rušenie rokovania orgánu alebo že dokonca tá účasť verejnosti bude mať za následok, že verejnosť sa bude zapájať do rokovania tohto orgánu. Toto musím ale znova zo svojho pohľadu označiť za hlboké nepochopenie, pretože priamo právo účasti neznamená právo prejavu. To je veľký rozdiel. A, samozrejme, kolega Dostál ma tak trošku predbehol v tých príkladoch. Mohli by sme uviesť strašne veľa.

    Zoberme si nielen výbory Národnej rady, pretože to porovnanie absolútne sedí s Národnou radou Slovenskej republiky, zoberme si aj účasť verejnosti na našich rokovaniach, na rokovaniach pléna. Berieme to ako samozrejmosť, že verejnosť má mať prístup k nášmu rokovaniu. Ale berieme to, samozrejme, tiež ako samozrejmé, že verejnosť nemôže komunikovať s Národnou radou v rámci svojho prístupu, k tomu sledovať, ako Národná rada rokuje. Čiže nie dosť dobre som rozumel tým námietkam, musím sa priznať, ktorými práve vyslovovali obavy z toho rušenia. Ono, samozrejme, to rušenie môže vzniknúť, ľudia sú rôzni, ale predsa, opäť, bežným rokovacím štandardom je, že osoba, ktorá vedie to rokovanie, má oprávnenie zabrániť rušeniu a má viesť vhodným spôsobom rokovania orgánu, či to je obecné zastupiteľstvo, či to je komisia alebo či to je rada. To znamená, že právo zúčastniť sa rokovania nemôže znamenať právo rušiť rokovanie. Takže pri rešpektovaní práva zúčastniť sa ho, a teda získavať informácie, samozrejme, možno človeka, ktorý ho ruší, aj vykázať. Takže tam by som ja teda nevidel vôbec žiadny problém.

    Čo ja ale tiež pokladám za potrebné riešiť v tomto návrhu, opäť je to, nechcem to riešiť vôbec politicky, nechám si ten politický komentár, poviem iba toľko, samozrejme, s dobrým úmyslom, že myslím si, že má byť našou snahou, aby ten legislatívny návrh vlastne pokrýval všetko, čo pokrývať má. A tento návrh, ako už bolo aj niektorými predrečníkmi naznačené, nie celkom pokrýva všetko, čo by mal pokrývať.

    A ja osobitne vlastne teraz prejdem aj k tej mojej osobnej skúsenosti. A tá osobná skúsenosť neni reflektovaná v tomto návrhu, čo ma trošku mrzí. A to je vlastne rokovanie výborov v tých mestských častiach. Treba povedať, že predkladatelia sa vyhli tomu, aby výbory mestských častí zahrnuli tak isto do vlastne svojho legislatívneho návrhu a aby sa nepokúsili aj vlastne konštatovať to, že aj výbory v mestských častiach, ktoré, doslova si dovolím citovať § 23, reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta, ktoré teda plnia samosprávne funkcie. Teda aj tieto výbory by mali, samozrejme, byť verejné, teda ich rokovanie by malo byť prístupné verejnosti. Aká je ale skúsenosť? Žiaľ, samozrejme, aj v tomto jednotlivé mestá, ktoré majú svoje mestské časti, nepristupujú k tej otázke rovnako.

    Ja som mal možnosť vlastne v rámci svojej práce pre verejnú ochrankyňu práv sa troška zapodievať touto problematikou, pretože sme dostávali podnety od občanov, ktorí poukazovali na to, že by sa chceli zúčastňovať rokovaní mestských častí, ale nebolo im to umožnené, pretože jednoducho mestské zastupiteľstvá vo svojich rokovacích poriadkoch, vo svojich interných normách rozhodli o tom, že rokovanie týchto samosprávnych orgánov nebude verejné.

    Je to jeden legislatívny problém, ktorým tiež chcem troška namietať to konštatovanie, ktoré tu odznelo, že vlastne zákon o obecnom zriadení je akýsi svätý grál, ktorý netreba otvárať, ten zákon má svoje nedostatky napriek svojmu veku, možno aj vďaka tomu. A práve jeden z tých nedostatkov je skutočnosť, že v prípade orgánov mesta tento zákon práve výbory mestských častí z pre mňa nepochopiteľných dôvodov nevymenúva medzi orgánmi mesta. Za orgány mesta menuje iba mestské zastupiteľstvo a, samozrejme, ako predstaviteľa mesta uvádza primátora. Ale to je až v § 24, zatiaľ čo v § 23 sa venuje vlastne pozornosť iba výborom mestských častí.

    A práve toto konštatovanie, toto rozdelenie a pre mňa nie vcelku logické rozdelenie zákona alebo jeho vnútorná štruktúra spôsobilo skutočnosť, že keď verejná ochrankyňa práv dostala podnet od občanov, ktorí namietali, že nemajú právo, nemajú prístup k informáciám, pretože jedno mesto, nebudem ho teraz menovať, má proste v svojom rokovacom poriadku zákaz prístupu verejnosti k rokovaniam výborov mestských častí, tak, samozrejme, verejná ochrankyňa práv preskúmavala ten podnet a dospela k úplne logickému pochopiteľnému záveru vzhľadom na dikciu zákona a vzhľadom aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne prístupu k informáciám. Dospela k logickému záveru, že konštatovala porušenie práva na prístup k informáciám v prípade nepripustenia občanov na rokovanie výboru mestskej časti.

    Potom sme ale narazili na problém, pretože, samozrejme, verejná ochrankyňa práv, ako iste viete, má pomerne obmedzené právne možnosti. Je to takzvaný ten mäkký prostriedok ochrany práva. Čo sme mohli urobiť, je, že sme sa obrátili na príslušnú okresnú prokuratúru v meste, ktorého sa ten prípad dotýkal, a žiadali sme, aby prokurátor, ktorý má silnejšie možnosti, zakročil v tejto veci. A paradoxne odpoveď prokurátora znela, že mesto tak môže urobiť, pretože výbor mestskej časti neni je zaradený medzi orgány mesta, bodka. Fu, je to veľmi zvláštna odpoveď, ale taký je ten reštriktívny výklad jednej okresnej prokuratúry.

    Chcem tiež povedať, že zďaleka tá naša skúsenosť alebo skúsenosť verejnej ochrankyne práv z roku 2015 nebola jediná. Keď sme sa venovali tej problematike aj troška v minulosti, tak sme zistili, že na podobný problém narazil aj jej predchodca pán docent Kandráč. Pán docent Kandráč to riešil ale ináč. On tiež konštatoval porušenie práva, samozrejme, v takomto prípade, ale obrátil sa na vtedajšieho ministra vnútra Lipšica, pretože minister vnútra je, samozrejme, z hľadiska obsahového zodpovedný aj za zákon o obecnom zriadení. Upozornil ho na problém a požiadal ho, aby došlo k legislatívnej zmene, teda k tomu, aby sa vlastne výbory dostali medzi orgány mesta. Odpoveď pána ministra, ktorá je dodnes archivovaná v materiáloch verejného ochrancu práv, znela, že: „Áno, máte pravdu a urobíme zmenu.“ To bolo v roku 2010. Čiže ministerstvo vnútra sa zaviazalo, že urobí s týmto problémom niečo, ale, žiaľ, k tej zmene dodnes nedošlo, asi boli iné dôležitejšie problémy.

    Ďalšia vec, ktorá mi troška vadí a ktorú pokladám za nedostatok tej predloženej právnej úpravy, je skutočnosť, že táto právna úprava alebo ten návrh tej zmeny nezohľadňuje jeden praktický problém, ktorý môže vzniknúť. A myslím, možno ste sledovali, a verím, že ste viacerí z vás sledovali situáciu, ktorá sa odohrala tento týždeň v Košiciach pri účasti občanov na rokovaní o parkovacej politike v meste, že proste môžu vzniknúť situácie, keď občania chcú byť prítomní pri rokovaní, ale skutočne pri najlepšej vôli sa nemôžu zmestiť všetci do rokovania, do tej rokovacej sály. A potom vzniká problém „kto a ako“. Ja som teda presvedčený, že by bolo potrebné doplniť tento návrh zákona aj o ustanovenia, ktoré budú, dovolím si teraz voľne interpretovať, konštatovať, že účasť verejnosti na rokovaní obecnej rady, komisie a tak ďalej sa umožňuje do naplnenia kapacít miest určených pre verejnosť. Takéto konštatovanie pokladám za potrebné, pretože je to konštatovanie, ktoré vlastne zodpovedá aj konštatovaniu nášho rokovacieho poriadku, pretože, samozrejme, ono takéto konštatovanie vymedzí tie legislatívne hranice pre tú účasť verejnosti, ktorú tam pripustia, ale, samozrejme, nie vždy sa objektívne všetci môžu toho zúčastniť.

    Tretia poznámka k tomu nedostatku alebo k tomu, čo je. Samozrejme, dá sa možno vytýkať troška tomu návrhu, ale myslím, že bolo popravde konštatované, že neni to súčasť tohto návrhu. To je skutočnosť, že ním vlastne nie je snaha, a možno je škoda, že naraz nešli dva návrhy za sebou, reflektovať aj tú situáciu v zákone o samosprávnych krajoch, kde je tiež paradoxne tá situácia, že v § 11 zákona č. 303/2000 Z. z. sa konštatuje, že, samozrejme, zastupiteľstvo rokuje verejne, teda verejnosť tam má prístup, ale už komisie, ktoré sú upravené v § 20, toto nemajú obsiahnuté. Čiže súhlasím a stotožňujem sa s tým, že bude potrebné asi aj otvoriť tento zákon, aby, samozrejme, tá úprava či už na úrovni obcí a miest, ale aj na úrovni vlastne samosprávnych krajov bola rovnaká.

    Nebudem hovoriť dlho, pretože veľa bolo povedané, dovoľte mi zhrnúť, osobne som presvedčený, že ten návrh pomáha zlepšiť prístup občanov Slovenskej republiky k informáciám a nemá ako škodiť, nemá ako škodiť tým orgánom, pri rokovaní ktorých tí občania budú, samozrejme, pri rešpektovaní tých pravidiel, ktoré, predpokladám, o ktorých som hovoril, nemôžeme si mýliť právo zúčastňovať sa na rokovaní s právom na tom rokovaní hovoriť alebo vystupovať. Čiže to treba dôsledne oddeliť. Ale ja som presvedčený, že zvolení reprezentanti v obecných samosprávach toto vedia urobiť a nebudú mať s tým problém.

    Ešte na záver iba jedna poznámka k tomu volaniu po stanoviskách ZMOS-u. Ja, žiaľ, tiež musím povedať, že hovoríme o ústavnom práve, ku ktorému sa ZMOS nemá čo vyjadrovať. A, samozrejme, samotná skúsenosť, že máme mestá, ktoré rešpektujú toto právo, a máme mestá, ktoré to právo nerešpektujú, už aj to volá po tom, aby došlo k jednotnej úprave a aby sme nenehali túto vážnu ústavnú otázku otvorenú na svojvôľu jednotlivých samospráv. Ako príklad mi iba dovoľte uviesť niekoľko miest, ktoré napríklad pri tých výboroch mestských častí nemajú ten problém, o ktorom som hovoril. Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Považská Bystrica napríklad, to sú mestá, ktoré umožňujú občanom účasť na rokovaní výborov. Ale potom máme mestá, ktoré to neumožňujú, ale tie nechcem radšej menovať.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť, tým som skončil (potlesk).

  • Končím možnosť nahlásenia sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi za jeho vystúpenie. Takto nejako si predstavujem, že by mohol fungovať normálny parlament, že nie je len miestom prestreliek medzi koalíciou a opozíciou, ale aj miestom vecnej diskusie a vecnej analýzy a rozoberania návrhov zákonov bez nejakých priamych politických a apriórne zadefinovaných postojov, ale naozaj z hľadiska vecného.

    K tomu, čo ste povedali, dovoľujem si vysloviť trochu iný názor ohľadom toho, že či to, čo sa žiada, čiže verejnosť rokovania komisií je len právo na informácie. Podľa mňa je tam silný aj ten aspekt práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí. A to, že nejaká aktivita, činnosť je uplatňovaním istého práva, predsa neznamená automatiky to, že to nie je aj uplatňovaním nejakého iného alebo dlhších viacerých práv. Napríklad zhromaždovacie právo alebo petičné právo tak isto slúžia uplatňovaniu práva na slobodu prejavu. Čiže je možné, že nejaká činnosť zasahuje aj viacej práv. A myslím, že tak je to aj v tomto prípade. Ak by to tak nebolo, tak vlastne to právo na informácie, ak by išlo iba oň, by sa celé dalo ošetriť tým, že budú nejaké veľkoplošné obrazovky na námestí, kde sa bude premietať či už prenos zo zasadnutí zastupiteľstva alebo zo zasadnutí komisií. Toto právo podľa mňa ale má slúžiť aj na to, aby obyvatelia mohli prípadne vystúpiť na rokovaní komisie, aj keď to, samozrejme, nemusí byť automatické, ale tak je to aj v prípade zastupiteľstiev.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kresák, chcem sa aj k tomu pripojiť a poďakovať za konštruktívny príspevok, za odbornú analýzu. Myslím si, že by sa malo diskutovať o predkladaných zákonoch takto, a nie s krvavými očami s tým, že: „Keď ste neprišli rokovať, tak nepodporíme váš návrh zákona.“ Verím tomu, že dokážete presvedčiť aj svojich kolegov v koalícii, aby sa pridali na vašu stranu, a že tento zákon sa posunie do druhého čítania, kde bude možnosť vlastne všetky tie nedostatky, ktoré ste tam aj vy spomínal a ktoré určite sú a mohli by vylepšiť tento zákon, odstrániť a bude možnosť doplniť a vlastne urobiť takú normu, aby sme ozaj obciam a občanom vyšli v ústrety.

    Škoda je už len jedna tá, že na tomto vašom vystúpení sa nezúčastnili vlastne všetci tí, ktorí doteraz kritizovali ten zákon a videli len tie nedostatky, a nie tie pozitíva. Nie je tu vlastne ani jeden z tých poslancov, ktorí takto reagovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja sa tiež chcem poďakovať pánovi Kresákovi za jeho analýzu a právny pohľad na celú záležitosť a návrh nášho zákona. A tam ste veľmi dobre povedali niektoré fakty, ktoré by sa dali v tom návrhu zákona ošetriť, napríklad čo sa týka priestorov pri prerokovávaní vecí v komisiách, že by do miestnosti bolo vpustených len toľko ľudí, ako kapacita miestnosti umožňuje, prípadne ak občan chce vystúpiť na komisii, tak sa mu dá len určitý časový priestor, nie neobmedzený časový priestor.

    A ešte k jednej veci, ktorú ste spomínali, že stala sa v Košiciach teraz na mestskom zastupiteľstve. Použili ste to ako príklad toho, že čo môže nastať, keď príde veľa občanov na nejakú akciu a miest je málo. No musím vám povedať, ja som tam bol osobne, nemám ten pocit, že kapacita miestnosti tam nepostačovala, naopak, spočiatku mestská polícia vôbec týchto občanov nechcela pustiť dovnútra. Neviem, na čí príkaz to bolo, ale občania sa dožadovali toho, aby mohli ísť dovnútra. Polícia ich nechcela pustiť. Z toho vznikla napätá atmosféra, došlo aj k vzájomným roztržkám, dokonca niektorí ľudia začali byť veľmi agresívni, hádzali po policajtoch nejaké veci. Ale podstatné je teda to, že nakoniec istá skupina ľudí bola pustená dovnútra, ostali voľné stoličky a primátor mesta naďalej trval na tom, že tu zvyšnú časť ľudí, ktorí čakali vonku, dovnútra nepustia, až na vykrikovanie ľudí, ktorí boli vo vnútri musel ustúpiť, a zvyšná časť ľudí sa dostala dovnútra. A medzitým mestská polícia odťahovala autá niektorých z tých, ktorí sa zúčastnili tohto stretnutia.

    Toľko.

  • Ďakujem. Ja takisto sa chcem naozaj poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj treba riešiť veci prakticky a konštruktívne. Presne toto sme, samozrejme, riešili aj v rokovacom poriadku, keď sme navrhovali účasť na komisiách aj pre verejnosť. V prvom rade sme vyriešili, samozrejme, naplnenie kapacity tej miestnosti. Tam tiež poslanci namietali to, že, dobre, ale keď príde do našej malej miestnosti pre komisiu, kde sa zmestí tak 25 ľudí, stovka, čo nám tomu bráni? Budeme mať predsa voľnú veľkú zasadačku, tak sa proste presunieme, tých 5 minút na to oželieme, aby sme sa presunuli do väčšej zasadačky. Nie je to žiadny problém, aj keď takáto situácia môže nastať naozaj tak raz päť rokov, hej, čo sa môže stať, maximálne pri parkovacej politike. To isté čakám, že v Bratislave tak isto bude toľko občanov v zasadačkách, keď sa bude naozaj reálne riešiť parkovacia politika. Zatiaľ sú to len také reči. A platí to isté, samozrejme, ale aj o tej druhej strane, nielen kapacita miestnosti, ale, samozrejme, aj pravidlá jasné pre účasť obyvateľov na zasadnutí a pre to, čo sa udeje v prípade, keď budú rušiť rokovanie. Bohužiaľ, samozrejme, tieto situácie nastanú, nie je to tak pravidlom, ale o to väčšia pravdepodobnosť je, že budú rušiť takéto rokovanie v prípade, že nastane situácia ako v tých Košiciach, že nebudú pripustení do sály. Samozrejme, potom budú tí obyvatelia vykrikovať a rušiť to rokovanie. Takže radšej treba byť konštruktívny a nemať problém s tým, že niekto a niekde sa zúčastní. Veď koniec koncov nikto nikoho neuhryzne na tom rokovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    O stanovisko požiadala navrhovateľka. Chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, milí kolegovia, za všetky vaše pripomienky. Veľmi dobre som si ich uložila do svojej pamäti.

    Chcem povedať, že dnes tu stojím ako z pozície bývalej občianskej aktivistky, občianskej aktivistky, ktorá bola dlhé roky nevypočutá, či už vo svojom miestnom zastupiteľstve alebo v parlamente, alebo na ministerstvách. Čiže naozaj dnes stojím ako živým dôkazom toho, že človek dokáže sám sa dostať aj na toto miesto, čiže na tú druhú stranu, kde sa rieši legislatíva a práve aj tie návrhy tých občanov, o ktorých dnes toľko polemizujeme. A za to som veľmi vďačná, som veľmi vďačná za všetky reakcie.

    Ja vlastne chcem povedať okrem toho, že pôvodne som nechcela povedať ani to, že pán Kaliňák by mal odstúpiť, dnes ako občanovi mi prišlo počas otázok a odpovedí, úprimne, nevoľno. Zamyslela som sa nad tým, že dnes som v úlohe legislatívca a cítim sa bezmocne, ako sa teda cítia bezmocní občania. Takže konečne súdim, pán minister by mal odstúpiť, možno by tak bolo lepšie ľudom v tejto krajine.

    Ďalej sa teda vrátim k téme.

    Zákon sme predkladali a ja sa chcem poďakovať špeciálne pánovi poslancovi Gálovi, pánovi poslancovi Kresákovi a, samozrejme, kolegom, Ondrovi Dostálovi, Jankovi Budajovi, Otovi Žarnayovi, pánovi Slobodovi a všetkým vlastne, ktorí podporujú tento zákon, ale ja naozaj ním chcem nadviazať na dialóg, dialóg, pretože vidím, že tam, kde je otvorené mesto, kde je otvorená samospráva, kde je otvorený vyšší územný celok, tam to začína fungovať.

    A u nás v Bystrici to začalo fungovať. Ako občianska aktivistka a divadelná režisérka som mala obrovské šťastie , že som stretla Vlada Pirošíka, poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý je okrem iného aj spoluautorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Veľa som sa od neho naučila. Naučila som sa od neho, že každý občan môže za svoje právo kľudnou cestou bojovať, ak vám niekto robí špatné čierne skládky pred domom, ak niekto nevytvorí pre vaše postihnuté dieťa bezbariérový prístup do školy, ak niekto nechce zaradiť vaše dieťa do školy s ostatnými. Čiže naozaj to je veľmi dôležitý signál. A ja si myslím, že ste šťastní, že tu máte aj takýto živý dôkaz ako ja a že to všetci oceňujete. A zase ja na druhej strane oceňujem takú živú a otvorenú samosprávu, ako je žilinská samospráva trebárs, pretože to sledujem, vnímam, som otvorená.

    V Banskej Bystrici zafungoval tento zákon, ktorý dneska teda predkladám, a máme komisie verejné. Čo to v praxi znamená? Poďme si to predstaviť, opäť sa vrátim. Podľa mňa je naším problémom na Slovensku, že sa nevzdelávame ani k tomu, že dokážeme si to predstaviť. To je trošku taký aj vtip alebo taká anekdota. Miloš Forman, režisér, spomína ju vo svojej knihe Co já vím. Tak išiel básnik pred sto rokmi po Prahe so svojím priateľom a ten priateľ mu vraví: „Mistře, letí vzducholoď.“ A básnik bez toho, aby zdvihol hlavu, povedal: „Dovedu si to představit.“ A teraz ja na vás všetkých mojich, kolegovia apelujem, dokážme si predstaviť spoločnosť otvorenú , občiansky otvorenú, ľudsky ústretovú. A myslím, že potom nám všetkým tu aj v tejto sále bude lepšie, klesne nám cholesterol a všetci sa budeme cítiť určite ďaleko lepšie.

    Takže ja si myslím, že naozaj voči tým nedostatkom, ktoré ste spomenuli, sme ústretoví, čo sa týka povinností zverejňovať materiály mestskej časti, výborov, áno, je o čom diskutovať, je na čom pracovať. A možno práve na tom druhom čítaní budeme otvorení práve takýmto otázkam, či už vo výboroch, budeme môcť doplniť tieto doplňujúce návrhy. Musím povedať, že sme s takýmto rozšírením aj počítali, ale nakoľko pôsobnosť zákona sa dosial výborov mestských častí netýkala a župy rieši iný zákon, tak sme to nezahrnuli do tohto programu, ale ja budem veľmi rada, ak spoločne vybudujeme takéto rozšírenie.

    Ďalej by som sa chcela ešte trošku dotknúť reakcií kolegov, ktorí nie veľmi súhlasili s týmto zákonom. Dnes som si uvedomila, viete, otvorenú občiansku spoločnosť, poďme si ju predstaviť. Včera bol pán minister školstva tuto a v sále sme sedeli ticho, pán minister rozprával a naraz z vedľa sa ozvalo: „Blaháháhá, gól.“ Potom som tak na chvíľu zastala, že, super, tak úžasná reakcia, emócia, to je krásne, potešila ma emócia akákoľvek. Ja som veľmi empatický človek. Poďme si predstaviť cez futbalové ihrisko občiansku otvorenú spoločnosť a skostnatelú, uzavretú otvorenú spoločnosť: Dnes príde tréner mladý a trénuje mužstvo, povedzme, sú rok 1989, 1990, 1998, dokonca tie prelomové, a vraví, „takto ideme na to, sme jedenástka, poďte,“ a vonku sú diváci čiže občania, prídu sa pozrieť, platia, zaplatia si lístok zo svojich daní, zaplatia aj futbalistov zo svojich daní a teraz tí futbalisti majú trénera a trénujú a behajú, ale, viete, o rok príde nový Maradona alebo nejaký nový futbalista Zidane a povie, „a teraz som sa naučil takéto hlavičky a takéto kľučky,“ a títo futbalisti si povedia, „my sa to nebudeme učiť, diváci sa budú pozerať zo svojich daní na toto, my budeme takto hrať futbal,“ a o tri roky už niektorých aj bolia kríže a už ledva čapcú po tom ihrisku. A zase sa nebudeme učiť. Máme taký zákon, my sme sa to takto naučili a tí diváci sa zase pozerajú a vravia, ale ja chcem od teba, aby si aj ty bol taký otvorený a reagoval na mňa. A to je aj to naše poslanie ako poslanie poslancov naozaj platených z daní občanov, aby sme krok za krokom každým dňom kráčali k tej otvorenosti, aby sme ich počúvali.

    A teraz tá konkrétna skúsenosť z Banskej Bystrice, kde to schválili poslanci naprieč politickým spektrom, že komisie budú verejné. Tak ja vám poviem veľmi krásny príklad z komisie pre kultúru. Proste mali sme veľké priestranstvo, amfiteáter v Banskej Bystrici, nádherný lukratívny pozemok, mňam pre developera. Skupina mladých ľudí v Banskej Bystrici vo veku 16 – 17 rokov povedala: „Zachráňme amfiteáter.“ Začala prichádzať, oslovili nás na komisiu pre kultúru. Ja vravím: „Zahláste sa, napíšem vás, super, prídite s nejakými argumentami, s nápadom.“ Vypočuli sme si ich. Vypočuli sme mladých ľudí, argumenty úžasné. Prišli s veľmi dobrým materiálom. A toto sa postupne dostalo aj na zasadnutie, zasadnutie mestskej rady a amfiteáter je zachránený, to je úžasné. To je úžasné, keď počúvame občanov, keď počúvame mladých ľudí.

    Zoberte si stavebné komisie, proste zoberte si komisie, kde sa riešia odpredaje. A tam naozaj sedí ten človek, ktorý je dotknutý, a kľudnou slušnou formou vám to vysvetľuje. A zároveň vedľa je odborník, lebo nie každý v komisii je odborník. Proste, viete, veď zvolíte 30 poslancov do mestského zastupiteľstva a teraz máte komisiu pre kultúru a z tých tridsiatich nie je nikto odborník na kultúru a vy tam niekoho musíte dať. No tak tam dáte človeka, ale on nie je odborník na kultúru. Ruku na srdce, keby som išla aj do Humenného, pani kolegyňa je z Humenného primátorka, alebo do vašich dedín, a ja tam prídem a to sľubujem, a pýtala sa vo vašich komisiách, koľko máte odborníkov na danú problematiku, učiteľov v školskej komisii. Nie, proste jednoducho sú obce, kde trebárs nie je učiteľ v mestskom alebo v miestnom, alebo v obecnom zastupiteľstve. Je nevyhnutné počuť aj hlas odborníka, ako inak chce meniť prístup? Čiže ono naozaj ja to vnímam v tak pozitívnom svetle a z pohľadu toho občianskeho aktivistu, ktorý tam roky nebol pripustený. A to som sa venovala téme divadiel, mentálne postihnutým ľuďom, integrácii, trhu práce, rovnakých príležitostí. No proste neuveriteľné témy sme za tie roky otvárali a ja som sa nedostala k žiadnemu odborníkovi. Ja som klopala u pána vedúceho kultúry. Ja som sa tam nedostala, na komisiu som sa nedostala. Ja som proste dostala pocit, že keď si prečítam Kafku, tak budem múdrejšia, ako keď vstúpim do mesta Banská Bystrica na úrad. Takže pre mňa to bola obrovská škola. A ja naozaj za tie zauchá zo strany poslancov ďakujem. Ja som im veľmi vďačná za to, pretože dnes tu stojím vďaka nim. Teda nepozerám teraz momentálne do očí pani Antošovej.

    A teda naozaj už, to som aj chcela povedať, že tretie volebné obdobie som nezávislá poslankyňa, ale otvorená. Som človek, ktorý vie, čo je to otvorená občianska spoločnosť. Učím sa každým dňom. Počúvam mladých ľudí, starých, pretože tá otvorená občianska spoločnosť je ešte u nás iba v plienkach. Ja som si prežila svoj socializmus. Ja viem, čo je to vláda jednej strany, čo je to diktát jednej strany, čo je to súdruh predseda, súdruh riaditeľ, ktorý má vždy pravdu. Samozrejme, na VŠMU ma, našťastie, potom naučili, že aj divadelný režisér má pravdu. Ale to bolo až ďaleko neskôr.

    Chcem povedať, že otvorenosť, dialóg, komunikácia, počúvanie, počúvanie nás naučia a priblížia k občanom, a, samozrejme, teraz nespomínam podkladanie sa, ale načúvanie a rovnocenný otvorený dialóg s odborníkmi. To je ako na divadle, keď by som vystupovala s inscenáciou a išla na medzinárodný festival a išla by som s inscenáciou a tvrdohlavo by som presadzovala nejaké formy. No vysmiali by sa mi tam. Nakoniec by som tam ani nešla, nakoniec by som sa vrátila asi domov a hanbila by som sa, zrejme by som vrátila to cestovné, ktoré by som od daňových poplatníkov získala. Takže toto je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá vec.

    A tie pozitívne príklady. Ľudia dnes na Slovensku potrebujú pozitívne príklady a čo je dôležité pre mňa, je, my máme pre nich riešenie. My máme pre nich riešenie. Naozaj ďakujem za všetky pripomienky. Je to zákon, je to malý krok pre zákonodarcu, ale veľký krok pre Slovensko, ak mu budeme rozumieť. Takže to sú také podnety aj pozitívny signál pre občanov, lebo bližšie k občanovi znamená dotýkať sa ho a počúvať ho.

    No a ešte by som chcela povedať aj na margo toho košického. Viete, ono častokrát keby sme viac počúvali občanov, ani nemusíme možno rozširovať tie sály, tam budú chodiť protestní občania, ak im budeme v procese tvorby malého zákona alebo v procese tvorby nejakého pozmeňujúceho návrhu, novely alebo čohokoľvek, VZN-ka, načúvať, a nie báť sa ich, nie im rozkazovať, diktovať, ale proste načúvať im. Ja som nikdy nikde v rodine nemala postihnutého človeka. S prvým som sa stretla tak blízko až v Divadle z pasáže. A vtedy sa môj život zmenil. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, sú veľmi dôležité.

    A úplne na záver by som len povedala, nech nie sú pre nás posledným riešením hordy slovenských brancov. To nie sú občianski aktivisti, to nie sú slobodní ľudia, ktorí tu behajú po lesoch, ani strašiaci na poliach a vo vlakoch, ani to nie sú občania slobodní, ktorí bránia demokraciu a naše hodnoty. Aktívni občania a naozaj aktívni občania sú tí, ktorí svojím odborným pohľadom, angažovaným postojom a solidárnym prístupom dokážu konečne túto krajinu oslobodiť od všetkých morov extrémizmu, rozkrádačiek, klamstiev, podvodov a nezodpovedného zaobchádzania s majetkom obce, mesta, štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás teda o podporu tohto zákona.

    Ďakujem (potlesk).

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Petruchovej a Anny Verešovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 138, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 132.

    Dávam slovo pani poslankyni Erike Jurinovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh, ktorý predkladám v parlamente nie prvýkrát, resp. predkladám ho prvýkrát v tomto parlamente.

    A v úvode mi dovoľte povedať a pripomenúť, že by bolo vhodné, keby sa rozhodol pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák odstúpiť zo svojej funkcie, pretože som presvedčená o tom, že robí zlý vzduch aj vláde, aj v parlamente.

    Rozhodli sme sa s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Silviou Petruchovou a Ankou Verešovou predložiť návrh zákona o sociálnom poistení.

    Ak by som veľmi jednoducho chcela povedať, tak poviem, že všetci vieme, že zákon o sociálnom poistení, ktorý platí od začiatku roka 2004, je veľký a od začiatku sa tam nachádzalo veľmi veľa pochybení, nespravodlivosti, ktoré sa riešia dodnes. A my týmto svojím zákonom alebo touto novelou sa snažíme riešiť ďalšiu z diskriminovaných skupín, ktorá sa naozaj z pohľadu na dnešných dôchodcov musí cítiť diskriminovaná. Ide o skupinu ľudí, ktorí zväčša v krátkom období pred rokom 2004 mali povinnosť platiť dôchodkové poistenie, to znamená odvádzať odvody, a ktorí boli súčasne poberateľmi dôchodku. Ešte raz, pre zjednodušenie, to znamená, dostávali dôchodok, rozhodli sa, že budú popri tom pracovať, mali povinnosť platiť odvody, ale to, že platili odvody, sa im nikde nepremietlo. To znamená, nedošlo k žiadnemu navýšeniu ich dôchodku. Dnešní dôchodcovia alebo tí, ktorí mali takúto povinnosť po roku 2004, toto nepoznajú. Je faktom, že aj v nedávnom období, neviem, či rok, dva roky dozadu sa upravoval spôsob prepočtu takýchto dôchodkov, teda dôchodkov pre tých, ktorí zároveň pracujú, tak, aby sa im automaticky navyšoval, aby nemuseli žiadať, aby sa im s pravidelnosťou, teraz neviem, či polročnou alebo ročnou, samovoľne prepočítavala výška dôchodku. A dôchodcovia, ktorí boli posudzovaní ešte za starej éry alebo za éry predchádzajúceho zákona o sociálnom zabezpečení, takúto možnosť nemali. To znamená podľa mňa aj podľa kolegýň sa právom cítia diskriminovaní takýmto zákonom. Našou snahou bolo teda odstrániť diskrimináciu a zabezpečiť, aby aj oni tak ako každý jeden povinný platiteľ do Sociálnej poisťovne mali zohľadnenú túto povinnosť platby vo svojom dôchodku.

    Sami uznáte, keďže som povedala, že ide naozaj zväčša o krátke obdobie, to obdobie od roku 2003 do roku 2013, nie som si celkom istá, či od marca do decembra, ale ak si to dobre pamätám, tak deväť mesiacov táto povinnosť bola novelou zákona uložená alebo zákonom uložená. Predtým boli iné obdobia, kedy mohli pracovať, nemuseli platiť zároveň s poberaním dôchodku. Potom bolo obdobie, kedy nemohli pracovať, a teda ani neplatili pri poberaní dôchodku. Ale, skrátka, to ich obdobie, kedy museli aj platiť dôchodkové poistenie a mohli zároveň poberať dôchodok, sa im nijakým spôsobom nepremieta do súčasnej výšky dôchodku. Preto navrhujeme, aby táto nespravodlivosť bola odstránená tým, že sa ich dôchodok navýši presne v podobnom meradla alebo podobným prepočtom, ako sa to prepočítava v dnešných časoch.

    Samozrejme, nežiadame o to, aby boli vyplácané sumy do minulosti. Jedná sa, skrátka o to, ak by došlo k preposúdeniu, k určeniu výšky doplatku, tak automaticky by sa im od toho dňa, akoby Sociálna poisťovňa rozhodla, vyplácal dôchodok v zmenenej výške.

    Včera, keď som hovorila k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne, spomenula som oblasť starodôchodcov. Všetci viete, že problém starodôchodcov a novodôchodcov vznikol práve na prelome alebo práve v období, keď sa menil zákon o sociálnom poistení, platnosť jeho končila a nastupoval nový zákon o sociálnom poistení. Vtedy vznikli dve skupiny, z ktorých tá prvá sa cíti často dotknutá spôsobom výpočtu svojho dôchodku, pretože došlo k tomu, že zrazu, aj keď boli ľudia, ktorí robili oproti sebe za stolom, pričom z nich išiel do dôchodku jeden v decembri 2003 a druhý v januári 2004, mali rovnaké zaradenie, mali rovnaké platy, stalo sa, že ten jeden len preto, lebo bol posudzovaný ešte za platnosti starého zákona, prišiel aj o niekoľko sto eur svojho dôchodku oproti tomu, ktorý bol posudzovaný už podľa nového zákona. Samozrejme, keby to boli tušili, veľmi by sa starali o to, aby mohli pracovať dlhšie ako len do konca roka 2003.

    Ale teda aby sme sa vrátili k meritu veci, žiadam o podporu túto snemovňu v tom, aby sme odstránili ďalšiu z diskriminovaných skupín, ktoré sme tu mali po zavedení zákona o sociálnom poistení.

    Posledná vec, ktorú poviem. Samozrejme, to legislatívne spracovanie je náročné a uvedomujem si, že ak jeden je posudzovaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení a chceme pokračovať, chceme ten doplatok aby išiel podľa nového zákona, stretla som sa aj s názorom, že to nie je možné, chcela by som ubezpečiť, že verím, že keď sa chce, cesta sa nájde, pretože my nežiadame preposúdiť celý dôchodok podľa nového systému, ale len ten doplatok, to znamená oblasť, za ktorú platil dôchodca povinné dôchodkové poistenie, keď už poberal dôchodok.

    Preto vás žiadam o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, pánovi poslancovi Mihálovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, na úvod mi dovoľte, aby som vyslovil svoju a nielen svoju žiadosť o odvolanie Roberta Kaliňáka z funkcie z dôvodu, je to jasný dôvod, krytie daňových podvodov, krytie práčok špinavých peňazí. Ďakujem.

    No a teraz k spravodajskej informácii.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 138. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 132 z 30. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Takže najprv, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa svojimi slovami pokúsim vysvetliť zmysel a užitočnosť tohto návrhu a, samozrejme, chcem vás poprosiť o jeho podporu v mene tých, ktorí sú dnes poškodení postupom pri výpočte dôchodku.

    V tomto návrhu zákona ide o ľudí, ktorým bol dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004. Určite viete, že veľký zlom v našom dôchodkovom systéme znamenal 1. január 2004, rozdelenie na tzv. starodôchodcov, novodôchodcov. Tzv. starodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol dôchodok vypočítaný podľa zákona platného pred 1. januárom 2004. Novodôchodcovia, to sú tí, ktorým bol, naopak, dôchodok vypočítaný, priznaný až od niekedy 1. januára 2004. Tie spôsoby výpočtu sú dramaticky odlišné, dramaticky odlišné. A chcem upozorniť, tých, ktorí to nevedia, že ono to nie je také jednoduché, nie vždy ten tzv. starodôchodca je poškodený oproti novodôchodcovi, niekedy to môže byť aj naopak. Vtip jednoducho je v tom, že pri výpočte od 1. januára 2004 sa do výpočtu dôchodkov dostala tzv. zásluhovosť. To znamená, je tam priama úmernosť medzi výškou predchádzajúceho zárobku a výškou dôchodku, kto viacej zarábal, má vyšší dôchodok, kto menej zarábal, naopak, má nižší dôchodok. Čiže toto platí od roku 2004. U tých, ktorí mali dôchodok vymeraný ešte pred rokom 2004, tak bol veľmi výrazný prvok tzv. solidarity pri výpočte dôchodku. A to znamenalo pre tých, ktorí mali relatívne nadpriemerné príjmy, ich dôchodok bol, ako sa hovorí osekaný. A ten ich dôchodok rozhodne nezodpovedal tomu, aké vysoké príjmy mali. Naopak, tým, ktorí zarábali skromnejšie sumy, bol dôchodok relatívne výrazne vylepšený oproti tomu, čo zarábali. Čiže, to porovnanie starodôchodcov a novodôchodcov, kto a prečo bol znevýhodnený, je dosť komplikované.

    Ale tu ide o tento problém. Tak ako to pani predkladateľka pomenovala, ja to po nej zopakujem, ak dnes niekto ako poberateľ dôchodku ďalej pracuje, a veľa dôchodcov ďalej pracuje, a platí dôchodkové odvody, tak je vcelku pochopiteľné a spravodlivé, že za tú dobu, kedy platí ďalej odvody, sa mu dôchodok zvýši. Veď samotný dôchodok občan dostane preto, lebo niekto 30, niekto 40, niekto možno aj viac rokov platil odvody, a preto sa mu dôchodok prizná a logicky sa mu prizná tým vyšší, čím dlhšie odvody platil a z čím vyššieho príjmu tie odvody platil. Takže je vcelku logické, že v prípade, ak niekto už dôchodok má a ďalej pracuje a platí Sociálnej poisťovni ďalšie odvody, tak že mu Sociálna poisťovňa v zmysle zákona za určitých pravidiel dôchodok za tú ďalšiu odpracovanú dobu navýši. Teda presnejšie to dnes funguje tak, a je to veľmi dobré, je to naozaj pokrok, ktorý urobila druhá vláda Roberta Fica v posledných štyroch rokoch, robí sa to, deje sa to tak, že každý rok vždy na začiatku roka za rok predchádzajúci si Sociálna poisťovňa vezme občana, ktorý poberá dôchodok pozrie sa, ako v minulom roku pracoval a aké odvody z akých príjmov do Sociálnej poisťovne platil, a na základe týchto údajov mu vždy vlastne k 1. januáru dôchodok zvýši za ten rok predchádzajúci. Čiže deje sa to dnes v tempe raz ročne, raz do roka vždy k 1. januáru za rok predchádzajúci a robí to Sociálna poisťovňa sama. Je to výborné, je to výborné, už to dokonca aj, myslím, celkom pekne funguje, už tretí rok by to takto malo prebiehať aj to prebieha a je to absolútne v poriadku. No ale v tomto návrhu ide o to, aby sa tento istý mechanizmus spätne uplatnil a doplatil tým, ktorí mali dôchodok priznaný ešte pred rokom 2004 a v čase pred rokom 2004 ešte teda ďalej pracovali, platili odvody, zdôrazňujem. My sa tu nebavíme o tom, že dostanú niečo zadarmo. Tí ľudia platili odvody. A v tomto návrhu veľmi spravodlivo ide o to, aby pri tej dobe, kedy odvody platili, ale zatiaľ im to zákon nepriznal, sme teda rozhodli, že dodatočne týmto dôchodcom, to sú už dneska 80-roční dôchodcovia v mnohých prípadoch, za toto obdobie im spravodlivo Sociálna poisťovňa ten dôchodok dopočíta a doplatí.

    Ja by som dokonca, ak to prejde do druhého čítania, mal aj, už teda aj avizujem možno, pozmeňujúci návrh, aby im to bolo dopočítané nielen tak teraz od roku 2017, ale aby sa im to doplatilo spätne, veď to je 13 rokov, kedy to logicky vlastne mali mať vyplácané ale nestalo sa tak, žiaľ, čiže či to budú tri eurá, či to bude päť eur mesačne, ja neviem, aby to Sociálna poisťovňa tým, ktorí ešte žijú, vyplatila spätne, lebo tak je to, skrátka, správne.

    Tí ľudia si to jednoducho, ľudovo povedané, odmakali. Ale na ich dôchodku sa to, žiaľ, neprejavilo.

    Čiže kolegynky poslankyne predkladateľky urobili dobrú prácu, pripravili návrh, ktorý dnes 80-ročných možno ľudí odškodní za to, čo v zákone doteraz bolo zle.

    Strážcom štátnej kasy odkazujem jednoduchú vec, ide relatívne o skutočne malú skupinu ľudí a v zásade nejde o nejaké veľké peniaze. Z pohľadu rozpočtu Sociálnej poisťovni ide o malé zrnko piesku na Sahare tých dôchodkových povinností.

    Áno, je tu určitá námaha, ktorú bude musieť vynaložiť aparát v Sociálnej poisťovni na to, aby to spočítali, na možno nejaké úpravy softvérov, možno bude nutné nejakú ľudskú manuálnu prácu do toho vložiť, ale myslím si, že Sociálna poisťovňa je natoľko skúsená inštitúcia s takým tímom zodpovedných a slušných odborníkov, ktorí si s týmto malým problémom budú vedieť dať rady.

    Takže dovoľte hodnotiť to tak, že je skutočne na dobrej vôli 150 poslancov Národnej rady, aby tento návrh podporili, aby urobili zadosť spravodlivosti, a možno je to pár stoviek ľudí, pár stoviek ľudí dostane to, čo si zaslúžia v dobrom povedané. Skúsme týmto ľuďom aspoň symbolicky dať pomocnú ruku a vo forme podpory tohto návrhu urobiť nápravu v nespravodlivej časti zákona.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne aj za podporné stanovisko, pretože si myslím, že pán kolega Mihál je jeden z mála ľudí, ktorý sa naozaj v sociálnom poistení vyzná nadmieru dobre, tak ma to teší, že ma takýto postoj.

    Mňa len teda zarazila tá odvaha, s akou kolega hovorí o tom, že by išiel aj retroaktívne do tohto návrhu, že by ešte doplnil to, o čom my hovoríme teda naschvál, aby sme teda nešli dozadu, aby sa Sociálna poisťovňa až tak nebála tých nákladov. Tak sa mi páči tá jeho odvaha, že by teda išiel s tým, že nech sa to rovno doplatí tým ľuďom vlastne za celý čas, kedy nepracovali. Priznám sa, že takúto odvahu sme naozaj nemali. Budem rada teda, ak by kolegovia sa rozhodli podporiť tento návrh, pretože tak ako celých 12 rokov sa postupne odstraňujú diskriminácie tohto zákona, tak opäť by sme prispeli malou mierou k tomu, že ďalšia skupina by sa necítila v našom štáte podcenená a oklamaná, pretože sami uznáte, že ak platíte do systému, tak automaticky očakávate aj, že tá služba, ktorú si predplácate, bude zúročená v tomto prípade vo forme dôchodku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak ja naozaj chcem poďakovať kolegovi Mihálovi, lebo považujem ho za odborníka. A teda aj keď pred rokmi, keď som pôsobila teda v sociálnych službách a navštívil naše zariadenie, tak som mala z neho pocit, že teda je to naozaj fundovaný človek. A teda vedel sa vyjadrovať či už k chráneným dielňam alebo sa stretol aj s rodičmi na našej pôde, ktorí mnohokrát mu kládli rôzne otázky, na ktoré by možno niektorí potrebovali mať poradcov. Ale teda kolega z fleku teda odpovedal.

    A naozaj tým, že zhodnotil tento zákon, tak potvrdil teda aj naše videnie, že nie je to len srdcom, ale je to aj o spravodlivosti. A teším sa z toho, že naozaj hoci mnohokrát SaS-ka vidí veci naozaj ekonomicky, tak teraz vnímam, že bola prepojená odbornosť kolegu teda s tým srdcom a zanietením pre tie veci.

    A ja chcem len jedno povedať. Nikomu z nás by sa nepáčilo, keby sme šli niekde, nakúpili teda nejaké veci, kde by nám vystavili faktúru, tú faktúru by sme zaplatili, ale ten tovar by sme nikdy nedostali, lebo by nám povedali, že: „Viete čo, vy ste síce tie peniaze dali, ale tie veci už nemáme, ale keďže ste to už zaplatili, tak my už s tým nevieme nič robiť, lebo ten tovar už neexistuje.“ A k tým peniazom ani k tovaru by sme sa tak nikdy nedostali. Takže naozaj treba to vnímať aj vo vzťahu k...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja vám ďakujem, pán kolega, lebo naozaj si vás vážim ako experta práve v tejto téme a v tejto oblasti.

    Ďakujem vám aj ta to povzbudenie, aby sa naozaj odstránila táto diskriminácia retroaktívne, lebo naozaj asi už ide o takú malú skupinu občanov, o malú skupinu dôchodcov a naozaj by pre toto štát asi neskrachoval.

    A taká nejaká výzva je taká zároveň prosba, že aby sme tento problém túto nespravodlivosť naozaj odstránili, aby sme ju nenechali umrieť, lebo naozaj nám píšu dôchodcovia o tom, že asi už len čaká sa, kedy všetci zomrieme.

    Takže ďakujem za podporu a ja verím, že pôjde návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, na základnej škole na hodinách matematiky som driemal, pretože nezaujímalo ma to a ani som nechcel tomu porozumieť. Na strednej škole som mal ten istý problém. Strašne ma nudila matematika. Na vysokej škole to bol zase finančný manažment. Nerozumel som mu, nechápal som ho, nechcel som ho chápať. Z podobných rozpráv odborných mám občas rovnaký pocit, keďže nie veľmi rozumiem týmto odborným témam. Tak sa mi to nechce počúvať. Ale ja som si naozaj dal námahu vás veľmi pozorne vypočuť a musím povedať, že porozumel som vám. Myslím si, že je to veľmi dobrý návrh. Som presvedčený o tom, že ste naozaj odborník na danú oblasť.

    Mňa len napadli dve také otázky úplne jednoduché. Čiže v každom prípade veľmi dobre ste to vysvetlili, porozumel som tomu, rád to podporím, pretože si myslím, že je to dobrá vec, že ste ma presvedčili. A mám len dve otázky. Z nich prvá otázka je, že zhruba o akú veľkú skupinu ľudí sa jedná, že zhruba o akom počte ľudí sa bavíme, a druhá otázka, aký je zhruba dopad na štátny rozpočet. Mne ide len o tieto dve čísla tak pre moju zaujímavosť, o to, že zhruba o čom sa bavíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, takisto vítam, že sa robí ďalší krok k narovnaniu dôchodkových výplat. Dlhoročné nespravodlivé rozdelenie na dva druhy dôchodcov bolo naozaj veľkou chybou.

    Dovolím si nasvetliť tú situáciu menej matematicky a menej z hľadiska štátneho rozpočtu a skôr z hľadiska atmosféry spoločnosti. Po novembri 1989 ľudia, ktorí už mali nejaké roky a smerovali k tomu dôchodku, tak naozaj sa ocitli v dosť stresovej situácii. Dá sa povedať, že v podstate ľudia, ktorí vtedy boli vo veku nad 35, 40 rokov, boli už vopred vyradení z ktovieakej súťaže. Nemali potrebné znalosti pre novú dobu. Neovládali spravidla jazyk, minimálne ho neovládali prakticky, necestovali nikde, prežili život skoro v nehybnom svete totalitného režimu a zrazu tu bola situácia trhu a mali sa oháňať. Oni sa teda mnohí oháňali a na konci vznikal, samozrejme, často pocit, že zažili veľa podrazov, stresov, šokov, častokrát aj zo strany štátu, ktorý menil podmienky, privatizoval tak, že všetky majetky zmizli. Tí ľudia mali pocit, že pracovali celý život a v rukách im často nič nezostalo alebo zostalo veľmi málo. Neučil ich nikto k tomu, že sa majú zabezpečiť, že majú mať nejaké piliere dôchodku alebo majetky. Na konci dňa zostáva nádej, že všetko zrovná tá staroba. A tam prišlo k tejto nespravodlivosti. Vlastne tá atmosféra rôznych prehier sa zavŕšila tým, že sa vytvorili starodôchodcovia a novodôchodcovia. Ďakujem, že to odstraňujete.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Áno, ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za ich faktické poznámky, ktoré obohatili určite túto diskusiu.

    Pán kolega poslanec Budaj, áno, jednoducho tu ide o problém takzvaných starodôchodcov, ktorí sú pri súčasnom nastavení zákona poškodení, pretože sa im tá ďalšia odpracovaná doba nezapočítala, nespravodlivo, nemajú vyššie dôchodky napriek tomu, že platili ďalšie a ďalšie vyššie odvody. Čiže v tomto treba urobiť poriadok a my sme tí, ktorí to urobiť môžu. Nikto iný to urobiť nemôže. Preto vyzývam na zodpovednosť skutočne všetkých 150 poslancov, aby si to uvedomili.

    Pán poslanec Pčolinský, ja, bohužiaľ, nepoznám tie presné čísla. Snažil som sa to naštudovať pred vstúpením do rozpravy, ale nejako som sa k tomuto až neprepracoval. Nepochybujem, že pani predkladateľka, ktorá ešte chce vystúpiť, vám tento rozmer vysvetlí miesto mňa. Takže prepáčte mi to.

    A na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým autorkám tohto návrhu zákona a ešte raz chcem poprosiť všetkých 150 poslancov, ale aj tých, ktorí sedia niekde teraz na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a možno počúvajú alebo budú počúvať túto diskusiu, prosím vás, nezameťte tento návrh pod koberec. Je to veľmi dôležitý návrh, ktorým vieme vyriešiť časť problémov zdedených z roku 2004 v podobe takzvaných starodôchodcov, ktorí pracovali, platili odvody. Zaslúžia si, zaslúžia si ten vyšší dôchodok. Prosím vás, zamyslite sa veľmi zodpovedne nad tým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať v rokovaní zajtra o tomto návrhu zákona.

    Prajem príjemný zvyšok dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.