• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom dni o ospravedlnenie neúčasti 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Karol Farkašovský, Augustín Hambálek, Martin Klus, Daniel Lipšic, Jana Vaľová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tlač 131).

    Prosím ministra školstva, vedy a výskumu a športu Petra Plavčana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

  • Krátka pauza, telefonovanie predsedajúceho služobným telefónom, následne rozhovor predsedajúceho so spravodajcom.

  • Pán minister je, práve som dostal správu, že pán minister je na ceste. Chcem sa opýtať, že či je všeobecný súhlas, aby pokračoval v rozprave pán Petrák.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Príjemné dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení možno takým trošku zmierlivejším tónom ako včera, lebo predsa tam bolo trošku viacej emócií. Ale chcem povedať, že tie emócie neboli preto, lebo vnímam učiteľov ako niečo, čo nechce riešiť problémy školstva. Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Len vďaka nim je školstvo v tom stave, v ktorom je.

    Čo mňa určitým spôsobom znepokojuje, je to, že pokiaľ podľa môjho názoru budeme vyhrocovať problémy a budeme mať stále snahu aj v povolebnom období pri jasne deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov školstva stále ťahať problémy školstva na ulicu, tak sa môžeme dostať presne do opačného stavu. Do opačného stavu znamená, že aj veci, ktoré sú dobre naštartované, ktoré sa ukazujú, že sú možné riešenia, ktoré vieme veľmi efektívne a rýchlo prijať, sa môžu zablokovať. A toto je stav, ktorý mňa znepokojuje, a toto je stav, prečo som vyjadroval aj včera možno trošku viac emócií, ako je obvyklé pri mojich vystúpeniach.

    Takže chcem poprosiť aj učiteľskú verejnosť, aby sme zvažovali kroky, ktoré budeme robiť aj v nadchádzajúcom období, a aby to, čo je ponúknuté, a to ponúknuté je, aby sme hľadali riešenia za rokovacím stolom, aby sme to využili, lebo je na to jedinečná príležitosť. Ak v predchádzajúcom období bolo menej financií, tak dnes môžem povedať, že tých financií, ktoré sú pripravené na investície do školstva, je dostatok. Z viacerých hodnotení to vyplýva, že peniaze, ktoré sú pripravené, dve miliardy za štyri roky, sú peniaze, ktoré môžu výrazne naštartovať školský systém, ale na druhej strane musíme nájsť spôsob, ako ich efektívne a rozumne minúť. Toto je tá podstata tej debaty, ktorú by sme mali dnes viesť, a nie viesť o tom, či to má byť dve miliardy alebo dve miliardy dvesto miliónov. Proste to už nie je zmysluplná debata.

    Dámy a páni, chcem povedať niekoľko faktov. K platom učiteľov po prvé.

    Ak si zoberiem štúdiu alebo článok Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z decembra roku 2015, sú tu zaujímavé údaje, o ktorých je potrebné debatovať. V roku 2014, čiže ku koncu roku 2014, lebo ešte neboli známe údaje za rok 2015, 41 % základných škôl malo priemerný mesačný plat vo výške 900 až 1 000 euro. Ďalších 36 % základných škôl malo priemerný plat vo výške nad 1 000 euro. Dohromady 77 % malo plat vo výške nad 900 euro. Ak budeme hovoriť, že medzitým došlo k zvyšovaniu platov v roku 2015 o 6 %, v roku 2016 o 4 % a od 1. septembra je navyšovanie platov o ďalších 6 %, tak k týmto číslam pribúda plus 16 percent. To znamená, dnes by som mohol tvrdiť, že 77 % škôl by malo mať podľa týchto štatistík priemerný plat vo výške nad 1 000 euro od 1. septembra 2016.

    Ak budeme hovoriť, kde vidíme problém z makročísiel, lebo je pravdou, že makročísla neodzrkadľujú presne problémy konkrétnych učiteľov, ktoré je tak isto potrebné riešiť, tak môžme hovoriť, že je potrebné urgentne sa zaoberať problémami 23 % škôl. Čiže nehovorme, že celé základné školstvo je jedna veľká čierna diera, ale poďme prioritne riešiť ten problém, ktorý je, poďme zanalyzovať, prečo je problém u 23 % základných škôl, a poďme sa pozrieť na tento problém, ktorý potrebujeme urgentne vyriešiť, k platom možno z iného pohľadu.

    Zazneli tu včera čísla OECD, ktoré nespochybňujem. Tie analýzy, ktoré sú aj v tejto správe, sú veľmi podobné. Pokiaľ ide o reálne platy, v roku 2013 a v správe, ktorú vydalo OECD v roku 2015, pod priemerom OECD sa nachádza 8 krajín z 32, ktoré boli hodnotené, čiže 8 krajín z 32. V rámci tých ôsmich krajín je Slovensko a treba objektívne povedať, že je na predposlednom mieste. Ale ak povieme, že v tejto skupine sa nachádzajú krajiny ako Írsko, USA, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, tak myslím si, že tá vzorka je reprezentatívna. Ak tu zaznieva z viacerých úst, že naším vzorom je fínsky model aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska financovania, tak ak sa pozriete na túto štatistiku, prvá krajina, ktorá je nad priemerom, tesne nad priemerom OECD, je Fínsko. To znamená, rozdiel financovania Fínska a Slovenska je niekoľko miest. Nie je to 30 alebo 40 miest a kvalita, ktorú preukazuje fínsky vzdelávací model vzhľadom na financie, je výrazný vyššia ako kvalita vzdelávacieho modelu, ktorý je slovenský. A tu potom sa bavme aj o príčinách a nedostatkoch.

    Poďme sa baviť o tom, čo vnímame všetci ako problém, platy začínajúcich učiteľov. Áno, je to problém, ktorý si zasluhuje úplne urgentné riešenie, aby sme pritiahli mladých, vzdelaných, schopných ľudí do školstva. Ale ja sa spýtam, aké riešenia sme dodnes dostali na stôl od odborového zväzu školstva, od Iniciatívy slovenských učiteľov, od Slovenskej komory učiteľov, od ďalších zainteresovaných, ktorí predstavujú nejaké návrhy? Paušálne zvyšovanie platov všetkých zamestnancov o 25 percent. Aké boli reakcie na moje vystúpenie, keď som povedal, že moja predstava je, aby sa mzdový balík rozdelil na tabuľkové zvyšovanie, povedzme v polovičke a druhá polovička nech ide na odmeny. Lebo kvalitu nedosiahneme tým, že učiteľovi, ktorý sa vezie, vezie sa 10 rokov, vezie sa 20 rokov, je na vrchole platovej stupnice, pridáme 25 percent. Tým nedosiahneme kvalitu, ale tomu učiteľovi pridáme 250 euro, ale tomu mladému, ktorý prichádza do školy, pridáme možno 50 euro, čo ho nemotivuje, aby prišiel, aj keď má záujem, snahu, entuziazmus posunúť školstvo dopredu.

    Poďme sa konečne baviť o tom, že budeme ohodnocovať aj to, ak niekto si spravodlivo, čestne, s maximálnym nasadením vykonáva svoju prácu. Je to jedna cesta, to, že rozdelíme mzdový balík na tarify, rozdelíme mzdový balík, aby bola väčšia časť na odmeny, aby mohla byť ohodnocovaná práca jednotlivých učiteľov.

    Nikto neprišiel ani s riešením, aby sme znižovali nožnice a viac podporovali mladých. Jedným z riešení je aj to, že rok, dva roky nebude zvyšovanie tabuľkových platov o percentá, ale o konkrétnu čiastku. Čiže dáme do školstva 10 %, 6 %, 10 % ročne, ale všetci dostanú rovnakú čiastku. Tým pádom tí mladí budú viacej motivovaní, lebo tí mladí dostanú výrazne viacej. Prečo nikto zo zodpovedných nehovorí o týchto riešeniach a všetky odmieta? Preto boli aj tie emócie, lebo mne to niekedy pripadá, že to nie je hľadanie riešenia, že to je hľadanie konfliktu. Ale my v školstve nepotrebujeme konflikt. My potrebujeme urýchlene nájsť riešenie, ktoré posunie slovenské školstvo dopredu. Toto sú veci, o ktorých je, dámy a páni, potrebné hovoriť.

    Ďalšia vec, ktorá tu zaznela a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Žarnaya. Kredity a ich obmedzenie na 7 rokov. Dámy a páni, my musíme oddeliť kreditový systém od financovania školstva. Učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol vykonávať svoju prácu. V prípade, že ich nespĺňa, môže dostať priestor na to, aby si doplnil svoje vedomosti a zručnosti, aby učil na úrovni doby a v prípade, že to v stanovenej lehote neuskutoční, tak musí zo školstva odísť. Ale nespájajme to, že keď niekto nazbiera kredity, že mu platia donekonečna. Ja to preženiem, budem to opäť hyperbolizovať. Dnes sa vám aplikácie v mobiloch obnovujú na možno týždennej, dvojtýždňovej, mesačnej báze. Ak niekto si urobí kredity na vzdelávaní na softvér, ktorý bude vyučovať a platí mu sedem rokov, o sedem rokov taká verzia už ani neexistuje. Je to nelogické, nemá to šancu na žiaden úspech z hľadiska posúvania kvality v školstve, a preto poďme hľadať zmysluplné riešenia aj v otázke oddeľovania kreditov od financovania alebo od finančného hodnotenia učiteľov.

    Týchto tém, ktoré by bolo možno vhodné otvoriť, sú desiatky a ja nechcem zbytočne predlžovať túto diskusiu. Chcem povedať iba niekoľko poznámok. Včera som povedal, že to predvolebné obdobie bolo veľmi hektické, bolo v zásade vnímané na obidvoch stranách veľmi nervózne a neprospelo to veci. Chcem, aby to ďalšie obdobie bolo pokojnejšie, aby sme hľadali riešenia. Tak ako som vnímal v predvolebnom období mnohé iniciatívy, ktoré poukazovali na problémy v školstve, ako iniciatívy, ktoré sú politicky orientované, a toto presvedčenie som doteraz nezmenil, chcem povedať, že v tomto povolebnom období som s väčšinou týchto iniciatív osobne hovoril a musím povedať, že som tam našiel ľudí, ktorí sú schopní, majú dobré nápady a ponúkajú riešenia, ktoré sú riešeniami pre školstvo. Budem s nimi napriek politicky inej orientácii alebo iným politickým názorom debatovať a hľadať riešenia aj naďalej, lebo je to v záujme slovenského školstva a slovenské školstvo z tohto pohľadu aj z pohľadu hľadania riešení je potrebné odpolitizovať. Politický problém je možno jeden, dva, financovanie súkromných škôl verzus verejné, hľadanie optimálnej siete, aký bude pomer a podobné záležitosti. Ale tých politických problémov tam v zásade nejakým spôsobom veľa nie je.

    A to, čo je tam a zaznieva to naprieč, nechajte učiteľov učiť alebo nechajme učiteľov učiť a odbremeňme ich od iných vecí. Vidím tu aj v tých návrhoch, budem citovať, "musíme prestať učiteľov kontrolovať, ako vyplňujú triednu knihu, ale musíme ich kontrolovať, aký pokrok vo vzdelaní dosiahli ich žiaci". Toto je podstata, s ktorou musíme jednoducho v tom ďalšom období ísť.

    Ale treba povedať jedným hlasom a jedným dychom, že doba, ktorú majú učitelia vyhradenú na prípravu na vyučovanie, je doba dostatočne dlhá, ktorú treba využiť na prípravu na vyučovanie a prípravu učebných pomôcok, na prípravu lepších postupov na to, aby deti zvládali výuku, na to, aby deti odchádzali zo školy pripravené do života, a nie na to, aby niekto mal výrazne ľahšiu robotu alebo pár jednotlivcov, aby som to nepaušalizoval, aby pár jednotlivcov malo jednoduchšiu robotu a povedalo, tu máte učebné texty, interaktívna tabuľa slúži na to, aby som tam premietol slajdy, ktoré používam desať rokov a toto sa doučíte doma. Tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie. Týchto učiteľov nie je veľa, ale treba jednoznačne povedať, že takýchto učiteľov v slovenskom školstve nepotrebujeme a v záujme kvality a budúcnosti vzdelávania našich detí a spokojnosti našich detí musíme sa aj s takýmito ľuďmi vysporiadať. Toto je priestor na debatu, neexistujú tu paušálne dobré riešenia. Je to o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách a je to o hľadaní problémov.

    Preto hovorím, máme 23 % škôl, ktoré majú pod 1 000 euro. Poďme sa zaoberať nimi. Máme 15 % škôl zo zistenia školskej inšpekcie, ktoré majú nedostatočné materiálno-technické vybavenie. Poďme sa zaoberať v prvom rade nimi, ale nepoďme tí, ktorí majú 1 200 priemer na škole s otvorenou rukou, nepoďme podporovať tých, ktorí majú nadpriemerne vybavené školy z eurofondov, aby si žiadali opätovne eurofondy, lebo už ich nepotrebujú a nebude zostávať na tých, ktorí nemajú. Poďme hľadať riešenia, ktoré sú v prospech slovenského školstva, a nielen jednotlivcov a možno v niektorých prípadoch nielen z dôvodu uspokojovania možno zatiaľ nenaplnených politických ambícií niektorých revolucionárov.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Petrák, ja som úplne dojatý a fascinovaný vaším zmierlivým tónom, ktorý ste teraz nasadili, keď ste ešte včera dokázali hovoriť o predstaviteľoch slovenskej iniciatívy učiteľov ako o neukojených učiteľoch, ktorí sa dožadujú svojich práv, a dnes vyzývate na komunikáciu a diskusiu pri okrúhlom stole. Zdá sa mi to z vašich úst buď neúprimné, alebo ste sa s niekým večer ešte stihli poradiť, čo máte dnes povedať.

    K tomu, čo ste povedali, si myslím, že učitelia nemajú inú možnosť, ako ísť do ulíc. Je to jediný spôsob, ako môžu sa dožadovať splnenia sľubov, ktoré im politici neustále dávajú, ale potom ich neplnia. A to, že učitelia idú do ulíc a pôjdu aj v júli, pôjdu aj v septembri, je dôsledok neschopnosti a nečinnosti predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli.

    Pán Petrák, ja sa neviem zbaviť pocitu, že vy podceňujete prácu učiteľov. Vy stále hovoríte o tom, aká je nekvalita na školách. Ako treba školy systematicky nejako redukovať, ako treba zvýhodňovať začínajúcich učiteľov, ale tých starších, ktorí učia 10, 20 rokov, netreba už finančne motivovať, pretože už zarábajú toľko, že im to prakticky stačí až do dôchodku. V podstate hovoríte to, čo hovoril aj bývalý minister školstva Draxler. Vy ste technokratický typ, ktorý vidíte za učiteľmi hodnotu, čísla, ale nie ľudí. Odporúčal by som vám, pán Petrák, aby ste si prečítali alebo aby ste si vypýtali od učiteľov výplatné pásky z celého Slovenska, nech vám posielajú na vašu poslaneckú adresu všetky výplatné pásky a z toho si urobte úsudok, koľko vlastne zarábajú.

    A posledná veta, ktorú chcem povedať: Kde sú všetci tí v Národnej rade, ktorí sa bili do pŕs, ako bojujú za učiteľov pred voľbami, a teraz sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Gröhlig.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca Gröhlinga.

    Pán poslanec, skúste si vybrať kartu a zasunúť.

  • Pán predseda, vieš, že s množstvom otázok my nesúhlasíme, ale vyslovil si veľmi veľa vecí, ktorým som sa ja potešil, a to je hlavne to value for money, ktoré my sme ako strana SaS mali v programe a stále o tom rozprávame, že tá hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, tak ako aj kolega Blanár včera rozprával o platoch. Asi nikto tu nie je, že by sme nechceli pridať učiteľom. Skôr debatujeme iba o tej výške, ktorá je, a ja plne súhlasím, ja budem o tom aj rozprávať, že určite pridajme učiteľom aj viac, ale pridajme určitý balík, ktorý bude reálny za tú kvalitu, aby školstvo ako také sa začalo posúvať. To je jedna vec.

    A druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala a myslím si, že by sme ju mali riešiť, je problém osemročných gymnázií, ktoré naozaj robia – či už v Bratislave, alebo celoplošne na celom Slovensku – nie zrovna dobrú prácu pre základné školy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka. Poslanec Vašečka tu nie je.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Petrák, no veľmi pekne sa vás počúvalo. Rozprávali ste múdro, rozvážne. Dovoľte, aby som položil jednu otázku. Kde ste boli vtedy, keď váš minister efektívne, v úvodzovkách, míňal peniaze na predražené sifóny? Hovoríte o tom, že treba efektívne míňať, aby to školstvo napredovalo. Len potom z vašich úst nie je to úplne úprimné, keď v predchádzajúcom volebnom období váš minister tie peniaze neefektívne míňal na predražené sifóny. Áno, je treba riešiť aj platové pomery, k čomu nechcem povedať, že v školstve sú dobré, ale je treba povedať a poukázať na to, že keď sa neefektívne vracajú DPH-čky aj tam, kde nemajú, tak potom to takto vypadá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, ja by som niekoľko slov na tvoje vystúpenie povedal. Akosi sa stále zabúda pripomínať ten fakt, že to bola práve vláda Roberta Fica, ktorá zvyšovala pravidelne každý rok platy učiteľom o 5 % a v tomto trende, myslím si, že bude pokračovať aj ďalej.

    Čo sa týka toho tvojho emotívneho vystúpenia včera, tak som to ani nebral, ja som to bral asi skôr z tej atmosféry, ktorá tu bola, a som rád, že aj ty si na to upozornil, že to nebolo nejak povedané v zlom. Chcem teda podporiť aj tvoje vystúpenia a poďakovať ti možno aj za to, že si štatisticky upravil niektoré údaje o platoch, tak ako ich prezentoval pán poslanec Žarnay.

    Čo sa týka niektorých faktov, treba si naozaj uvedomiť, že máme na Slovensku neustály pokles žiakov, najmä v regionálnom školstve. Ja si dosť dobre uvedomujem aj to, že je to takmer 1 200 až 1 500 žiakov, možno aj viac v niektorých krajoch na školský rok, a to sú takmer tri až štyri veľké školy. Čiže predpokladám, že aj tuná bude musieť prísť k nejakej racionalizácii zo strany samosprávy, ktorá je zriaďovateľom týchto škôl, takže nehádžme všetko iba na vládu a na ministerstvá. V tomto, myslím si, že asi bude treba aj nejaké direktívnejšie rozhodovanie v tomto smere, a to aj s pohľadom na potreby spoločnosti, pretože ak si uvedomíme, že nám stále chýbajú odborníci v rôznych typoch hospodárstva, tak aj z tohto pohľadu bude treba asi sa zamerať viac na odborné vzdelávanie, tak ako to hovorí aj zákon o odbornom vzdelávaní.

    A čo sa týka tej čiernej diery v školstve, je to zaujímavé počúvať to z úst tých, ktorí chcú do tejto čiernej diery hodiť 400 mil. bez akejkoľvek analýzy a hovoriť o tom, že dajme tie peniaze tam a nevieme kam. Čiže súhlasím s tebou, treba si urobiť analýzu, kam tieto peniaze dať, do akého typu školstva a, samozrejme, rozprúdiť diskusiu o tom, že či tieto peniaze budú efektívne vynaložené.

    A čo sa týka tých požiadaviek, samozrejme, podporím tento zákon...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Budem reagovať najskôr na pána kolegu Žarnaya.

    Nevidím vo svojom vystúpení ľudí, som technokrat. Ak by som bol čistý technokrat a nevidel vo svojom vystúpení ľudí, tak by som nehovoril o tom, že paušálne zvyšovanie všetkým nie je cestou. Ja tam chcem práve vidieť toho konkrétneho človeka, či robí svoju prácu alebo nerobí svoju prácu. Keď robí svoju prácu a druhý sa popri ňom vezie, nech ten, ktorý robí, má zaplatené viacej, a ten, ktorý sa vezie, nech má zaplatené menej. To nie je absolútne pravda, čo ste povedali.

    Nech mi pošlú všetci učitelia svoje výplatné pásky. Pán Žarnay, nie som naivný a uvedomujem si, že z viac ako 80-tisíc slovenských učiteľov je viac ako 50 % pod priemerným platom, pri národnom hospodárstve je, myslím, 66 % zamestnancov v národnom hospodárstve pod priemerným platom, ktorý je uvádzaný. Áno, je to pravda, ale ak urobíte makročíslo za školu a škola nie je jednotka tisícov učiteľov, to sú desiatky, možno stovky učiteľov pri veľkých školách, tak tam už viete povedať, ak škola vykazuje plat priemerný na úrovni 1 200 eur a väčšina učiteľov má 700 euro, tak potom sa pýtam, kde tie peniaze sú. Tak ako sa vy pýtate, prečo tí učitelia nemajú tie platy, tak sa ich, tak sa to pýtam aj ja. Tak poďme hľadať, kde tie peniaze sa nejakým spôsobom skrývajú, keď sú vykazované vo výkazníctve, v účtovníctve, že tým ľuďom išli. Poďme ich spoločne hľadať, je to otázka, ktorú dávam aj ja a nič viac a nič menej nechcem.

    Pán kolega Simon, sifóny. Ako je to populizmus, vy ste boli ministrom a viete, že pri miliardových tendroch, ktoré nespravujete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave a posledný písomne prihlásený je pán poslanec Gröhling. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, kolegyne, kolegovia, ja iba zopár myšlienok, budem sa snažiť, aby to bolo nejako súvislé. Asi by som mohol hovoriť, téma platov učiteľov je tak známa a rezonujúca spoločnosťou, že mohli by sme hovoriť naprieč o všetkých memorandách, ktoré boli podpísané pred voľbami, mohli by sme hovoriť o Iniciatíve slovenských učiteľov, o zvýšení, jednorazovom príspevku o zvýšení platov, ktoré požaduje odborový zväz. Ja nechcem o tomto rozprávať, poviem to iba veľmi stručne, že áno, to 6-percentné zvýšenie nie je podľa predstáv učiteľov, nie je ani podľa predstáv Slovenskej komory učiteľov. Nebude to tých 140 euro, na druhej strane zas uznajme, že je tu určitý posun a je tu nejaký krok dopredu.

    Ja by som sa možno pozastavil iba nad tým, že čo sú to tie nevyhnutné systémové zmeny, lebo to som sa nikde nedozvedel, aj keď som sa niekoľkokrát pýtal, hlavne že čo sa udeje v tom roku 2018, keď tieto nevyhnutné zmeny v 2017. sa nestanú. Hej, ale o tomto by sme zas mohli dlhšie rozprávať.

    Ja sa chcem zamerať iba na dve veci, ktoré, bohužiaľ, tiež nie sú populárne, aj keď som ich niekde zverejňoval, tak tie reakcie boli možno aj trošku negatívne, a to je v prvom rade kvalita vzdelávania, o ktorej ja budem stále rozprávať, a platy začínajúcich učiteľov. To sú možno aj dve témy, ktoré pán kolega Petrák hovoril.

    Čo sa týka tej kvality vzdelávania. Zvýšenie platov znamená teda, že postupovanie k tomu, aby sa učitelia konečne cítili ohodnotení, ale okrem tých platov v súvislosti s naším školstvom sa dlhodobo skloňuje kvalita nášho školstva a výsledky žiakov v jednotlivých meraniach. Pre mňa je to aj taká tá nadstavba a to je tá miera uplatniteľnosti absolventov už po škole, lebo my stále sledujeme to, čo sa deje počas školy, ale absolútne nesledujeme to, čo je v okolitých štátoch úplne bežné, čo sa deje so žiakom alebo so študentom, keď vyjde zo vzdelávacieho procesu. Ja sa pýtam, že ako teda toto zvyšovanie platov ovplyvní výsledky nášho školstva, ako sa ovplyvnia aj vedomosti našich žiakov. Môžme povedať, že docenený učiteľ sa bude cítiť vážený a bude motivovaný alebo keď tých 6 % nespĺňa úplne predstavu Slovenskej komory učiteľov, tak bude menej demotivovaný alebo podá o čosi lepší výkon, alebo či sa dá ísť aj o krok ďalej. Kvalita školstva a výsledky žiakov sú samostatné otázky, mohli by sme sa o tom rozprávať, ale k tejto problematike môžeme naozaj pristupovať cez platy. Stojí teda za zváženie, že či učiteľom okrem tých spomínaných 6 %, ktoré plánujete, čo, samozrejme, by mohlo byť aj viacej, ale hovorme teda okrem tých 6 %, nevieme pridať pohyblivú zložku, o ktorej ste tu rozprávali aj vy, za reálnu kvalitu a za odmeňovanie žiakov a výsledky týchto žiakov. Slúžilo by to ako nejaká motivácia dosahovať lepšie výsledky a bol by to aj jeden z faktorov, ktorý by viedol k pozdvihnutiu kvality toho vzdelávacieho procesu.

    V počiatku by školy v podstate mohli využívať aj jednotlivé databázy, o ktorých my sme rozprávali aj na výbore, z Eduzberu a zo všetkých ostatných, z RIS-ky, o ktorej ja veľmi tak často rozprávam, a monitorovať tieto výsledky žiakov. Tieto informácie by sa v prvých rokoch mali zverejňovať prioritne v prospech škôl, aby školy sa navzájom mohli porovnávať, určite ich nezverejňovať von verejnosti, lebo by to urobilo viacej zla ako úžitku, a školy by sa vedeli navzájom porovnať, že kde sa hýbu, akú majú kvalitu žiakov, a na základe toho by mohli urobiť určité opatrenia. Postupne touto formou by sa dala určite zlepšiť aj kvalita výučby na Slovensku, čo veľmi často teda je terčom kritiky. Logickým následným krokom by mohlo byť aj po čase sprístupňovať potom tieto výsledky, ja neviem, po nejakom období, po troch, piatich rokoch, aj na verejnosť, aby rodičia si mohli na základe toho rozhodnúť, že kde chcú svojho žiaka, svoje dieťa, syna či dcéru, dať, na ktorú školu, a to by naozaj podľa mňa uľahčilo aj racionalizáciu, ktorá sa zdá momentálne ako nevyhnutná, lebo ja stále sa pýtam, že kto rozhodne o tom, že ktorá škola sa zruší alebo ktorá škola sa zlúči. Budete rozhodovať o tom vy, pán minister, alebo budú o tom zriaďovatelia rozhodnúť, nikdy to nebude seriózne, o tom by mali prioritne rozhodnúť rodičia, kam dajú svoje deti a ktorú školu ako naplnia.

    Takže podľa mňa zvýšenie platov preto nemusí byť iba samoúčelné a stojí za zváženie, že či by nemal mať aj ten ďalší cieľ, a to zvyšovanie kvality výučby, presnejšie, môže byť často veľmi podmienené lepšími výsledkami vzdelávacieho procesu. Vy ste medzi riadkami aj naznačovali, že možno pri komunikácii s pánom ministrom financií, že od vás požaduje určitú kvalitu, tak reálne navrhnite, že toto by malo byť to zvyšovanie, ktoré je naplánované, a to ďalšie zvyšovanie by bolo naozaj za dosiahnutie určitých výsledkov. A to je k tej kvalite vzdelávania.

    Ten druhý bod sú platy začínajúcich učiteľov. Ja viem, že naprieč všetci asi obhajujeme platy celkovo, ja som si vybral túto časť, takže nie som, že by som bol proti celkovému zvyšovaniu platu učiteľov, ale prioritne chcem rozprávať o začínajúcich učiteľoch mladých. Ja som v jednom blogu asi pred dvoma týždňami nasimuloval 24-ročného človeka, že čo všetko musí urobiť, keď ukončí štúdium pedagogiky. Keď si predstavíme toho 24-ročného človeka, ktorý ukončil štúdium pedagogiky, v súčasnosti začína s platom 613 euro, po 6-percentnom zvýšení, aby sme boli seriózni, to bude 650 euro. Ten priemerný nástupný plat absolventa vysokej školy podľa niektorých zdrojov, lebo sa, tie čísla nie sú jednotné, sa bude hýbať, ja som to spriemeroval na 837 euro, je to najstaršia inak informácia, ktorú som dostal.

    Pozrime sa teda, že čo učiteľ musí spraviť, aby sa dostal k tomuto priemernému platu. Prvý rok musí absolvovať adaptačné vzdelávanie, za ktoré dostane príplatok 6 % k tomu svojmu tarifnému platu, v tomto prípade za nových podmienok bude zarábať 690 euro, stále hovorím o financiách v hrubom, čo je okolo 550 euro v čistom. Prvý rok poberá teda takýto plat, po úspešnom skončení adaptačného vzdelávania postúpi na začiatku druhého roka do vyššej platovej triedy a jeho plat bude po novom 710 euro v hrubom plus príplatok, samozrejme, 7 euro za prax, netreba na to zabúdať. Následne potom bude musieť absolvovať vzdelávanie 60 kreditov, ktoré mu zaplatí škola alebo on, všetci asi v praxi vieme, ako to funguje, bude si to musieť zaplatiť z vlastného vrecka. Potom tých 60 kreditov alebo namiesto tých 60 kreditov získa 30 kreditov za vzdelávanie a následne absolvuje predatestačné vzdelávanie, aby si mohol, samozrejme, spraviť prvú atestáciu. Ak sa mu toto všetko podarí pri svojich povinnostiach, čase a peniazoch, to zase nemusíme rozprávať, ako to funguje, môže začať písať atestačnú prácu, prihlási sa na skúšku, úspešne ju zloží, obháji pred komisiou a môže postúpiť do ďalšej platovej triedy, a to je do jedenástky. Získané kredity následne potom vymení za atestáciu a v 11. triede bude mať po novom plat v hrubom 795 euro. Stále nedosahuje priemerný plat absolventov vysokých škôl. Buďme seriózni a prerátajme teda k tomu príplatok za roky praxe alebo povedzme, že príplatok za triednictvo, ďalšie kredity, ktoré by mohol nadobudnúť, a môže sa dostať na spomínanú sumu priemerného nástupného platu absolventov.

    Ja všetko, čo som teraz vymenoval, by bolo za úplne najpriaznivejších, najideálnejších možných podmienok a za maximálne nasadenie a vyťaženie učiteľa mimo svojho pracovného času a trvalo by to, ja hovorím, že štyri roky, a všetci, samozrejme, vieme, že v praxi to absolútne netrvá štyri roky, ale hýbeme sa niekde okolo šiestich, siedmich, ôsmich, možno až desiatich rokov. Toľko času reálne potrebuje vysokoškolsky vzdelaný učiteľ, aby začal zarábať to, čo ostatní absolventi vysokých škôl zarobia pri nástupe do práce. Učiteľ teda musí urobiť prácu navyše, mimo úväzku, vo voľnom čase, možno aj na úkor vlastných financií, aby za niekoľko rokov, ja hovorím, že za desať rokov, sa vypracoval na taký plat, s ktorým ostatní začínajú v súkromnom sektore.

    Ja sa teda ale vrátim naspäť k tým mladým učiteľom, ja sa pýtam, že akú motiváciu má dnes mladý človek zvoliť si povolanie učiteľa, aké podmienky mu nastavujeme a čo všetko k tomu vedie. Nevedú ho takéto podmienky skôr k tomu, aby práca učiteľa preňho bola naozaj tým plánom B, C alebo D? A potom môžeme rozprávať o tom, a nechce sa mi filozofovať, že aké má postavenie učiteľ v spoločnosti a či takýto plat je reálne hodný za zodpovednosť za nasledovné generácie. Ja si myslím, že nie.

    Ale znova, aby som iba nekritizoval, opakujem, že je pozitívne, že do určitej miery zvýšenie platov príde. Na druhej strane hovorím, že máme hospodársky rast a našli sa financie na toto opatrenie, to je plus, ale nemyslím si, že to určite stačí, pretože v súčasnosti ten nástupný plat učiteľa nie je konkurenčný a nie je zaujímavý pre absolventov zo súkromného sektoru.

    Môžem tu rozprávať to, čo aj pán kolega hovoril o príkladoch z Fínska, Estónska, Nórska, Dánska, nebudem to hovoriť, nebudem zaťažovať jednými číslami, ja iba tam podotknem, že podľa údajov OECD slovenský učiteľ na druhom stupni základnej školy zarába iba 57 % priemerného platu s rovnakým vzdelaním. Ja by som ale ukončil tým, že otázka platov učiteľov je v podstate aspoň pre mňa o jednoduchej trhovej ekonomike. Ak ponúkneme atraktívne platobné a pracovné podmienky, dostaneme do školstva takých ľudí, ktorých tam potrebujeme, a oceňujeme tých, ktorí sú tam v školstve a tých ctižiadostivých a pracovitých ľudí schopných motivovať žiakov a viesť ich ďalej. Zároveň tak motivujeme aj tých, ktorí v tom školstve, ako som spomínal, dlhé roky už robia, a navyše budeme, čo pre mňa bude stále priorita, navyše budeme viesť školy k lepším výsledkom a tým sa celé školstvo bude posúvať ďalej.

    Ja iba poslednú vec, ktorú som ešte, a to je myšlienka, ktorá stále mi ide v hlave. Pán minister, vy musíte zvážiť, že ako chcete, aby sme vás vnímali. Či vás chceme a učitelia či vás chcú vnímať ako 18. ministra školstva, alebo či chcete, aby sme vás vnímali ako ministra školstva pána Plavčana. A to je veľmi dôležité a to je veľký rozdiel.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, vo vašom vystúpení som nenašiel nič, s čím by som nesúhlasil, musím povedať. Takže položili ste otázku, či je plat hodný zodpovednosti za budúce generácie. Moja odpoveď, tak ako aj vaša, aj keď ste ju nevyriekli, je, že nie je a musíme robiť všetko preto, aby sa zvýšili platy učiteľov. Ako tá odpoveď je úplne jednoznačná.

    To, čo ste hovorili o zvyšovaní kvality, tam nájdeme absolútne zhodu. Ale keď hovoríme o potrebe vzdelávať sa po nástupe do zamestnania, tak si musíme postaviť otázku, či absolventi pedagogických fakúlt vychádzajú dostatočne pripravení na výkon svojho budúceho povolania. Ak sme debatovali s riaditeľmi základných škôl, tak ich odpoveď bola, v žiadnom prípade nie, nevedia vyplniť ani triednu knihu, aj keď to je administratívny akt, a o prístupe k vzdelávaniu potrebujeme s nimi dva až tri roky pracovať, aby oni vedeli dobre pracovať s deťmi. Aj tu je niekde problém. A poďme sa ním zaoberať.

    Druhá časť, nehovorme len o tom, že len v školstve sa potrebujú mladí ľudia vzdelávať, zoberme si právnické povolanie, kde predtým, ako získate schopnosť samostatne pracovať ako advokát, ste 5 rokov ako koncipient, kde zarábate v zásade minimálnu mzdu a ste rád, ak ju zarábate. Keď budeme hovoriť o novonastupujúcich architektoch, znovu, kým získate guľatú pečiatku, alebo stavebných inžinieroch, a dostanete možnosť samostatne spracovať projekty, pracujete veľmi dlhú dobu za minimálnu mzdu a sú to tak isto vysoko nadpriemerní ľudia. Týchto nespravodlivostí je veľa, ale hľadajme cesty, ako ich odstránime.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nuž, tá téma kvality by tu mala podstatne častejšie zaznievať, pretože možnože nie každý si pod ňou predstavuje to isté. Ak sa chceme baviť o kvalite, tak si musíme uvedomiť, akú kvalitu máme na mysli, ak má to byť kvalita zameraná len na výsledky nejakého testovania. Ak to má byť o tom, že budeme niekoho hodnotiť len na základe výsledkov jednorazového merania, myslím si, že tade asi cesta nepôjde, pretože my musíme sa pozrieť aj na tú pridanú hodnotu, ktorú jednotlivé školy tým žiakom dávajú, a musíme začať sa o tom naozaj seriózne baviť.

    Myslím si, že možnože v tejto, v celkovej tejto diskusii o tých platoch nezaznela tá akási disproporcia, ktorá je medzi jednotlivými učiteľmi, ktorí učia v regionálnom školstve. Sú rozdielne platy napríklad učiteliek materských škôl. Zatiaľ sme ich nespomenuli, ako nízko sú ohodnotené pri svojej veľmi dôležitej práci. Ako sa zabúda na vychovávateľky v školských kluboch detí, ktoré naozaj plnia niekedy omnoho viac, než sa od nich očakáva, pretože v tých poobedňajších hodinách sa venujú tým deťom, aby sa vzdelávali a rozvíjali v tých svojich oblastiach. Myslím si, že musíme začať sa baviť aj o týchto skupinách učiteľov, pretože aj vychovávateľov v kluboch považujem za učiteľov, pretože vykonávajú tieto funkcie a v spojení s tou kvalitou spoločne poďme nastaviť parametre pre určitý kariérny rast. My sme tu začali hovoriť o tých kreditoch, ale bavme sa už o kariérnom ras...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Opakoval by som zase len to, čo povedal môj kolega poslanec Sopko. Plne sa s ním stotožňujem, že merať kvalitu školstva a vzdelávania podľa nejakých testov a podobných iných spôsobov sa mi zdá voči učiteľom nefér a neobjektívne. Sedemnásť rokov som učil v školstve a môžem dať ruku do ohňa za to, že drvivá väčšina mojich kolegov učila s maximálnym nasadením, s vyplazeným jazykom chodila z tried po vyučovaní, pracovala na sebe, na svojom zdokonaľovaní aj doma, pripravovala sa na hodiny a verím tomu, že takto to robia učitelia v 99,9 % na Slovensku. Počúvať z úst či pána Petráka, alebo pána Gröhlinga o tom, že na Slovensku máme nekvalitné vzdelávanie, že máme nekvalitných učiteľov, že treba oddeliť tých dobrých od tých zlých, burinu od rastlín alebo ako sa to povie, proste sa mi to zdá veľmi dehonestujúce voči postaveniu učiteľa v tejto spoločnosti.

    A nemôžem si odpustiť poznámku, pán Gröhling, vy ste zrejme učili na strednej škole, aspoň teda čo som si našiel, pán Petrák, vy ste učili tuším na vysokej škole. Viete vy vôbec, pán Petrák, čo je to odučiť jeden týždeň na strednej alebo základnej škole? Sedem hodín, osem hodín chodiť z hodiny na hodinu na desaťminútové prestávky? A vy idete hovoriť o kvalite alebo nekvalite vzdelávania na Slovensku? To by som skôr prijal od pána Gröhlinga, ale nie od vás ani od iných, ktorí tu učia na vysokých školách. Nechcel som sa dotknúť vás osobne, ale učiteľ, ktorý učí na vysokej škole, nemá ani šajnu o tom, čo je to učiť na strednej alebo základnej škole a koľko psychického úsilia si to vyžaduje. Vy chcete ako keby zahodiť všetkých starých učiteľov, ktorí si odučili dvadsať rokov, do starého železa, oni si nezaslúžia zvýšenie platov, len tí mladí, na nich sa vykašlime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Gröhling, vypočula som si pozorne váš príspevok a môžem s ním v podstate súhlasiť až na niektoré veci.

    Čo sa týka kvality vzdelávania. Kvalita vzdelávania, presne tak ako povedal kolega Sopko, či hovoríme o testovaní, či hovoríme o žiakovi alebo hovoríme celkove o škole, ale mňa tam zaujíma to, čo aj môj predrečník sa toho dotkol, mňa zaujíma, že sme si ešte nepovedali v tejto spoločnosti, kto je kvalitný učiteľ, aké parametre alebo čím hodnotíme kvalitu učiteľa, a potom podľa toho môžeme emotívne vystupovať. Ja som už včera povedala, 29 rokov mám odučených a prevažne na základnej škole. Takže viem si predstaviť týždenný pracovný čas aj ako učiteľka, aj ako riaditeľka školy.

    Druhá vec, čo sa týka mladých učiteľov. Tu sa prikloním zase k predrečníkom z druhej strany, je to tak. Nielen mladí si zaslúžia zvýšenie platu, ale nemôžeme zabudnúť na tých starších, ktorí vlastne dokončili a končia tú reformu, ktorá tu už pár rokov je so svojimi chybami, ale aj so svojimi plusmi, to treba povedať.

    A ja sa ešte prikloním okrem učiteľov alebo učiteliek v družinách, v materských školách, ja hovorím, že škola žije životom, kde pracujú aj nepedagogickí pracovníci, a toto bude vec, ktorá nás v budúcnosti bude musieť zaujímať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Goga

  • Ďakujem za slovo.

    Je dobré, že sa hovorí o kvalite vzdelávania, je to dobré, že sa hovorí o tom aj v takomto rozsahu, či už záporne alebo negatívne, ale treba v každom prípade o tom hovoriť.

    Ja sa chcem však len tak sám seba spýtať niekedy, že prečo sa hovorí o znižovaní kvality v školstve. Kto kedy meral znižovanie kvality vzdelávania v školstve? Ako pán Žarnay povedal, učitelia sú kvalitní, pracujú dennodenne, niekoľko hodín musia odsedieť za tou katedrou a snažia sa naozaj urobiť maximum pre to všetko, čo tým deťom chcú v školách dať.

    Avšak sa pýtam aj na tú druhú stránku veci. Akým spôsobom pristupujú žiaci k vzdelávaniu? Aké majú naši žiaci vzory? Ako pristupujú rodičia k vyučovaniu a správaniu svojich vlastných detí? Rodičia chcú len výsledky a ak nemajú výsledky, tak učiteľ je zlý. To si povedzme otvorene. To znamená, dobrý je ten, ktorý má jednotky, ktorý má dvojky a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže aj tu treba hľadať príčiny možno, nechcem povedať zníženia kvality vzdelávania, ale aj akejsi nespokojnosti spoločnosti voči učiteľom. V každom prípade ale treba povedať aj to, že téma, akú tú kvalitu zmeráme, doteraz neviem.

    Hovorí sa o systémových zmenách. Chcem sa spýtať, požadujú sa systémové zmeny zo strany učiteľov, čo chceme zmeniť? Chceme zmeniť maturitné skúšky? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť prijímacie pohovory? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť vedenie pedagogickej dokumentácie? Pýtam sa ako. Nikto mi to nepovie. Stále sa len hovorí o tom, že škrtáme triedne knihy zľava doprava, sprava doľava a tak ďalej a tak ďalej, ale to predsa nie je systémová zmena. To sa dá urobiť veľmi, veľmi rýchlo a koniec koncov aj vláda prijala v minulosti isté opatrenie na zníženie pedagogickej dokumentácie, takže to treba len privítať. Ale treba sa zamerať aj na tú druhú stránku. To som naznačil, aj postavenie žiaka, respektíve akých máme žiakov, aby som to nepovedal vulgárne, aký máme materiál v tej škole. A tak ďalej a tak ďalej. Aj toto sú otázky, ktoré ku vzdelávaniu patria.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Gröhling.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky pripomienky.

    Pán Žarnay, ja musím reagovať proste na vás, lebo mi to príde, že ako keby ste ma nepočúvali reálne, čo som rozprával. Ja výrazne protestujem proti tomu, čo ste povedali, že by som neobhajoval učiteľov naprieč všetkými tarifami, naprieč všetkou vekovou kategóriou. Výrazne protestujem proti tomu, pán Žarnay, hej. Ja som rozprával, že som za to, aby učiteľom boli zvýšené platy. Že tých 6 % nie je dostačujúcich, ale prepáčte, pracujem s mladými ľuďmi, takže budem obhajovať mladých ľudí a začínajúcich učiteľov. To je moje právo, nato som to povedal. Ale to nehovorí nič o tom, že by som neobhajoval aj iných učiteľov celoplošne. Keď si pozriete všetky blogy, včera vo vašom vystúpení ste citovali veľmi veľa mojich myšlienok z jedného blogu, tak v ďalších blogoch rozprávam o tom, že učitelia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by sa mohlo zvažovať o výsluhových dôchodkoch, by sa mohlo zvažovať o jednorazových odmenách a podobných iných veciach. Takže znova výrazne protestujem proti tomu, aby ste hovorili, že ja nebojujem za učiteľov celoplošne.

    A ešte mám chvíľu času, takže by som povedal k tomu testovaniu. Možno ten rozdiel medzi nami je v tom vnímaní testovania. Vy pozeráte sa na testovanie ako na jeden test, jeden deň za štyri roky. Ja sa pozerám na testovanie tak, ako som si aj naštudoval v okolitých štátoch. Zverejňuje sa miera nezamestnanosti v prvom roku a v piatom roku jednotlivých škôl. Zverejňujú sa jednotlivé stáže na tých školách. Zverejňuje sa podiel zamestnaných absolventov po prvom roku k pomeru všetkým žiakom, ktorí študujú na škole, aby sa vedelo, koľko tých mladých ľudí je zamestnaných. V Bulharsku sa zverejňuje zamestnanosť, mzda absolventov a ďalších šesť ukazovateľov. Vo Veľkej Británii je to dvadsaťročná prax zverejňovania všetkých vecí, ktoré sa; už iba dve minúty; všetky veci, ktoré sa zverej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Pôvodne som ani nechcel vystúpiť v rozprave, myslím, že stanovisko SaS tu úplne plnohodnotne predstavil pán kolega Gröhling, ale ten záver tejto rozpravy vo mne vybudil jednu otázku a v podstate aj vystúpenie pána Žarnaya, prečo to vlastne celé ideme robiť. Lebo ja si myslím, že sme sa tu dostali, pán Žarnay, do veľmi, veľmi nebezpečnej situácie, lebo tvrdiť, že väčšina učiteľov na väčšine škôl to robí dobre a stačí im dať viacej peňazí, je kategorický a kapitálny omyl. Kategorický a kapitálny omyl. Väčšina učiteľov robí svoje vlastné maximum. To podčiarknem a podpíšem kedykoľvek. Robí svoje maximum v rámci možností materiálnych, robí svoje maximum v rámci možností klasifikačných, na to, čo majú, to robia do úplného udretia. S tým úplne súhlasím. Ale zároveň výsledkom ich práce sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu sa učiť, sú deti, na ktorých špecifické potreby sa takmer nikdy neprihliada, a je školstvo, ktoré je zamrznuté v paradigme frontálneho učenia ešte z čias Márie Terézie. A ak povieme, že teraz potrebujeme hlavne nechať učiteľov prežiť, navyšovať im stále platy a nechať ich robiť tak, ako robili doteraz, tak slovenskému školstvu nepomôžeme. Ani náhodou nie.

    To, čo tu musíme urobiť, je zmena systému ako takého. Samozrejme, vôbec diskusia o tom, či o 6 alebo o 10 %, je úplne zbytočná, hej. To je záchranné koleso, ktoré vrháme do vody na to, aby sme tých topiacich sa učiteľov na základe 25 rokov naozaj zlej činnosti ministerstva školstva a komplet celého systému, ktorý vzdelávanie zabezpečuje, vytiahli z tej vody, nechali ich nadýchnuť a dali im možnosť začať robiť veci lepšie. Nie je diskusia o tom, či máme zvyšovať učiteľom platy o 6 alebo 10 %, ja hovorím – presne tak, ako to bolo povedané pred voľbami – každý rok minimálne 10 % plus ďalšia investícia do zvyšovania materiálneho, metodického zabezpečenia vzdelávania. To tam, tuto sa určite zhodneme a nepokračujeme ďalej.

    Čo je ale veľmi nebezpečné povedať, je povedať, že veď iba im dajme lepší priestor pre život a nechajme ich robiť tak, ako robili doteraz, a ja som presvedčený o tom, že tam nevznikne priestor na to, aby sme zlepšili podmienky v slovenskom školstve. A ten dôvod je ten, že súčasný spôsob vzdelávania na väčšine škôl na Slovensku ignoruje výsledky moderných vied o tom, ako funguje napríklad detský mozog. Ignoruje to, čo to znamená, keď dieťa sa otáča svojou pozornosťou von a keď sa svojou pozornosťou otáča dovnútra na svoj vlastný vnútorný život. Vy namiesto toho, aby sme deti zaťažovali hlavne v období od ôsmich do dvanástich rokov, lebo vtedy sú takmer nekonečne schopné absorbovať dáta, a potom ich dostávali do situácie, že viacej sa obracajú na svoje vlastné fungovanie vo svete, svoju vlastnú identitu, na vytváranie vzťahov, na vytváranie svojej budúcnosti na základe toho, čím chcú vo svete byť, tak my im práve vtedy začíname nakladať. A sám veľmi dobre viete, obidvaja sme učitelia, že dieťa na začiatku puberty oveľa viacej rieši to, aké má vzťahy s učiteľom, so svetom, so spolužiakom a ako vyzerá sociálna sieť okolo neho než vzťahy k chemickým alebo fyzickým vzorcom. Tie ho vtedy veľmi málo zaujímajú. To je prvá vec.

    Druhá vec, učitelia aj keby dnes chceli reflektovať na požiadavky modernej doby, keby chceli vytvárať zmiešané vekové skupiny, kde funguje sociálna dynamika, v ktorej silnejší pomáhajú slabším, starší pomáhajú mladším, kde sa združujú deti rôzneho veku na základe spoločných záujmov a nie, nemusia sa zdržovať len v tej istej vekovej kategórii, nevedia, ako to majú urobiť. Ak by sme chceli vytvárať špecifické inkluzívne prostredie, v ktorom každé dieťa – aj špeciálne nadané, aj mimoriadne nadané, aj dieťa so špeciálnymi potrebami, aj dieťa, ktoré má zdravotný hendikep, aj dieťa, ktoré má slabo podnetné prostredie – nachádza odozvu takú, aby dokázalo maximálne prejaviť svoj vlastný potenciál, tak to urobiť nevieme.

    A ten dôvod je v prvom rade, samozrejme, zlyhanie štátu, ale dôvod je aj ten, že učitelia nevedia, ako to majú robiť, a teda neplatí téza, že ich stačí iba zachrániť, podporiť a lepšie zaplatiť. Tí učitelia, ktorí nechcú učiť inak, musia z toho systému časom jednoducho ísť preč a musia ich nahradiť takí učitelia, ktorí inak učiť budú vedieť. To je vzorec Holandska, to je vzorec Fínska, to je vzorec Maďarska, to je vzorec každej jednej úspešnej vzdelávacej reformy. Neklamme si, že slovenskí učitelia sú chránený druh. Momentálne sú druh na vyhynutie a treba ich podporiť, aby začali fungovať ako plnohodnotná, rešpektovaná a rozoznaná súčasť slovenskej spoločnosti, aby ich plat sa začal blížiť platu vysokoškolsky vzdelaného občana Slovenskej republiky. Ale zároveň s tým treba začať zvyšovať nároky na ich prácu. A tam presne vstupuje do systému meranie kvality vzdelávania, tam presne sa musíme začať orientovať v tom, aký máme systém, tam presne musíme začať zisťovať, koho je aká pridaná hodnota, a potom, čo hodíme prvé záchranné koleso, aj druhé, aj tretie a vytiahneme ich z toho bahna, kde sú teraz, treba začať hovoriť o tom, okej, nastavili sme si nejakú úroveň, od ktorej vyššie už od vás budeme, vážení učitelia, tiež vyžadovať nejakú pridanú hodnotu. Ja som za prísnosť, ja som za veľmi vysoké nároky na obidvoch stranách.

    Samozrejme, že musíme začať prísne a s vysokými nárokmi na strane tých, ktorí rozhodujú, na strane ministerstva, na strane samospráv. Ministerstvo musí nastaviť prostredie, hlavne prostredníctvom svojich priamo riadených organizácií, ktoré násobne zvýši metodickú podporu učiteľom, násobne zvýši podporu, čo sa týka nastavovania školských vzdelávacích programov, násobne zvýši možnosti pomoci konkrétnym školám, aby sa nemuseli s tými zmenami pasovať samotné. To je, samozrejme, zodpovednosť ministerstva a tam treba investovať peniaze, tam treba presmerovať energiu z národných programov, eurofondov, tam treba jednoznačne významným spôsobom posilniť úlohu štátu pri poskytovaní materiálnej, pedagogickej, metodologickej pomoci jednotlivým školám. Ale na druhej strane musíme počuť, áno, máme vôľu učiť lepšie. Áno, máme vôľu naslúchať potrebám svojich vlastných detí. Áno, máme vôľu vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom sa každé dieťa bude cítiť vítané a pre každé dieťa budú vytvorené také podmienky, aby mohlo pokračovať v živote ako úspešný a šťastný človek. A to nespravíme tak, pán Žarnay, že povieme, že teraz to väčšina učiteľov na väčšine škôl robí dobre. To je zbytočné a plané chlácholenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • ..., pán predsedajúci.

    za seba môžem povedať, že ja som nikdy netvrdil, že sa nedá zlepšovať. Súhlasím s tým, že áno, pri súčasných podmienkach toho systému, v ktorom doteraz fungovali slovenskí učitelia, robia naozaj maximum v rámci svojich možností, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí idú nad rámec svojho maxima a nad rámec svojich možností, ktorým sa veľmi veľkej podpory doteraz nikdy nedostávalo, na ktorých sa často zabúdalo, o ktorých nepísali v médiách ani neboli v televízii, pričom to robili vždy inak. A častokrát boli skôr okolím odsudzovaní za to, ako to robia inak. A myslím si, že aj zo strany, keby sme pozorne si prezreli jednotlivé vyjadrenia predstaviteľov stavovských organizácií a napríklad aj zo Slovenskej komory učiteľov, nájdete tam veľké množstvo ľudí, ktorí o tom už aj v minulosti písali a neboli vypočutí. Takže asi sa musíme viacej počúvať. Asi musíme o tom viacej hovoriť, viacej diskutovať, dávať priestor tým, ktorí vedia potiahnuť svoje okolie tým smerom, že to vzdelávanie bude nastavené pre potreby dieťaťa. Máme tých lídrov, tak ich začnime konečne podporovať v rámci tých komunít, v ktorých oni pôsobia. Vytvorme systém mentoringu, ktorý ich vyzdvihne, ktorý ich dobre zaplatí.

    Ale keď sa tu už spomínal ten výtlak, bez toho, že naozaj ten plat toho učiteľa postavíme podstatne vyššie, ten tlak nikdy nenastane a nevytlačíme z toho systému iných, ktorých, ja ich nepovažujem ani niekedy za učiteľov, ale za niečo iné.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Poliačik, ja by som bol rád, keď nabudúce vystúpite s reakciou, vlastne v rozprave so svojím vlastným postojom k týmto témam, aby ste sa obrátili smerom k publiku, pretože nie rozprávame my dvaja spolu, ale vy reagujete aj na ostatných, ktorí sú tu, a sú tu aj učitelia medzi nimi, tak isto sú tu aj hostia na balkóne. A tiež si vyprosím váš poučný tón, s ktorým so mnou rozprávate, pretože ja som si neprišiel vypočuť vašu teoretickú prednášku o tom, čo by učiteľ mal, čo by nemal, ako by štát mal alebo nemal.

    Pán Poliačik, znovu sa vás pýtam, koľko rokov ste učili na základnej alebo strednej škole, že viete tak teoreticky zdôvodniť to, že učitelia na školách nerobia všetko, čo môžu urobiť, aj keď hovoríte v rámci tých možností, ktoré na škole teraz majú. Myslíte si, že ja alebo moji kolegovia sme spadli z čerešne? Že sme na škole neskúšali inovatívne metódy, že sme neskúšali žiakov zapájať do rôznych akcií a snažiť sa modernizovať vzdelávanie tak, aby aj žiaci neboli unudení a snažili sa s nami spolu sa zúčastňovať na zlepšení týchto podmienok? Či vy si myslíte, že učitelia pokračujú vo svojich starých šľapajach, odučia si z papiera, nadiktujú poznámky a nič inovatívne sa nepokúšajú vniesť do procesu vzdelávania? Ja si to nemyslím.

    A ak som povedal, že 99,9 % učiteľov na Slovensku robí svoju prácu dobre, myslel som to, že to robia s maximálnym nasadením v rámci tých možností, ako to teraz štát nastavil. Niežeby to nedokázali robiť lepšie, ale taktiež nemôžeme chcieť od učiteľov, ktorí majú 50, 55 rokov, lebo školstvo starne, aby títo učitelia chodili teraz na školenia výpočtovej techniky, respektíve aby stačili svojimi schopnosťami mladým začínajúcim učiteľom v oblasti tvorivosti a v oblasti vzdelania.

    Ďakujem.

  • Martin, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Plne súhlasím so všetkým, čo si vyslovil. Ale ja to znova musím povedať proste, my máme objektívne dôkazy, že naše vzdelávanie, bohužiaľ, je nekvalitné, v testoch PISA reálne klesáme. Objektívnejší dôkaz, že kvalita vzdelávania klesá, si už ani nevieme predstaviť. Všetky ostatné krajiny nás reálne predbiehajú. Môžme hovoriť o tom emotívne, ja sa možno aj teším, že sme trochu aj emotívni, lebo je to také znamenie, že nám na tom reálne záleží, ale to nie je nič proti učiteľom a proti tomu, že by niekto im nechcel pridať. Myslím si, že všetci chceme, podľa mňa toto hlasovanie bude, všetci prítomní, ktorí sú, všetci budú hlasovať za to, aby sa im zvýšila mzda. Neverím, že by niekto hlasoval proti. Ale stále podľa mňa je to aj o tom odmeňovaní učiteľov za tú kvalitu. Za to posúvanie, čo je ďalej a to je to, o čom som aj ja rozprával, o čom rozprával aj Martin.

    A ešte ak mám čas, ja by som dovysvetľoval to meranie, o ktorom som hovoril, alebo to meranie tej kvality, že ten podiel zamestnaných absolventov po roku a po piatich rokoch, ktoré sa robí aj v okolitých štátoch, je k pomeru danej škole. Takže nehovoríme o všetkých žiakoch a o pomere zamestnanosti všetkého, my hovoríme o jednotlivých školách na základe, alebo teda oblastiach, na základe čoho vieme reálne vyhodnotiť, ktorá škola kvalitne vzdeláva mladých ľudí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Martin, aj ja ti ďakujem za vystúpenie, do poslednej bodky s ním súhlasím. Myslím si, že bol na mieste aj ten príhovor priamo tuto ku kolegovi Žarnayovi, lebo tak isto teba aj mňa vyrušila jeho téza o tom, že teda všetkých treba odmeniť rovnako. Myslím si, že sa všetci zhodneme, že áno, učitelia majú nízke platy, treba ich odmeniť, ale ja si teda rovnako myslím, že ich treba určite odmeňovať aj na základe kvality a treba ich prácu hodnotiť. To, čo povedal práve Braňo Gröhling, o tom svedčí. Musíme jednoducho, nieže môžeme, musíme oddeliť kvalitných učiteľov. Jednoducho lepšie odmenený učiteľ sa bude cítiť nejakým spôsobom kvalitnejší už sám od možno, alebo inak vnímaný spoločnosťou ako nejakí flákajúci sa kolegovia. Áno, pán kolega, aj takí sú, si myslím. Naozaj, tie decká jeho budú mať lepšie výsledky, noví začínajúci učitelia sa budú môcť učiť od tých šikovnejších.

    Ja sa pýtam, ak budú mať všetci rovnaké odmeny, akú budú mať motiváciu tí horší stať sa lepšími. Prečo by to mali robiť? Áno, sú takí, ktorí sú moderní, využívajú moderné metódy, ich deti majú lepšie výsledky, ale dnes sú títo odmeňovaní veľmi podobne, rovnako ako tí nekvalitní učitelia. Takže nebavme sa len o zvyšovaní platov učiteľov, ale určite sa bavme aj o hodnotení kvality ich práce. Myslím si, že je to absolútne na mieste.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Pčolinská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, ja by som chcela reagovať na jedno konkrétne, na jednu konkrétnu pasáž toho vystúpenia. Bezpochyby súhlasím s tým, že treba rešpektovať individuálne osobitosti žiaka a v tomto bode by som si dovolila podať informáciu takpovediac z prvej ruky, pretože okrem iných predmetov, ktoré som prednášala na vysokej škole, bola práve metodológia výučby anglického jazyka a všeobecná metodológia, to znamená, ako vyučovať. Pripravovali sme budúcich pedagógov a z tých skúseností, ktoré sú relatívne čerstvé, vám môžem potvrdiť a ubezpečiť vás, že dneska naozaj tí pedagógovia sú vychovávaní, naši odchovanci, a profil absolventov je taký, že držia krok s dobou, definitívne rešpektujú všetky individuálne osobitosti, veľa sa hovorí o personalizovanom vyučovaní. To znamená, že napríklad teórie, ktoré vy ste tu tak možno vo všeobecných intenciách načrtli, ako piaget, predoperačné štádium formálne konkrétnych operácií, to všetko sa rešpektuje, pretransformuváva do toho učiteľského povolania.

    Ja si dovolím znova opakovať to, čo som aj včera povedala, že všetko to začína a končí pri peniazoch. Pretože tá motivácia učiteľa, myslím si, že to neni problém v tom, že naše školstvo by bolo nekvalitné. Bolo už od nepamäti známe, že naše školstvo, naši ľudia boli tí, ktorí mali veľmi dobré vedomosti. Problém je to, že keď pedagóg nie je ohodnotený a to je to, čo som včera tiež vyslovila v rámci faktickej, tak už len keď si zoberieme Maslowovu hierarchiu potrieb, keď nie je motivácia, tak tam nie je ani vôľa, hej. Myslím si, že tak isto ako to ohodnotenie finančné, tak isto ide ruka v ruka aj materiálno-technické vybavenie našich škôl na úrovni základných, stredných, vysokých a toto všetko vo finále spôsobuje, že tá situácia je taká, aká je. Čiže prioritne, ja si myslím, že nie je o tom, alebo nie je potrebné sa baviť o kvalite ako lepšie vzdelávať, ako držať krok s dobou, pretože ju držíme, ale skôr o tom ohodnotení.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, dalo by sa na veľa vecí reagovať, ale predsa len jednu poznámku k tomu, čo ste tak zoširoka popísali. Ja nie som zástancom, keď sa zovšeobecňuje, a to plne súhlasím, keď sa hovorí o tom, že je niečo úplne nekvalitné alebo kvalitné, pretože musíme hovoriť o adresnosti. Tam, kde je to naozaj nekvalitné, tam treba urobiť zmeny. Pretože ak to zovšeobecníme ako pán poslanec Žarnay, že všetko je super, tak demotivujeme všetkých tých, ktorí sa snažia, ale napriek tomu sa nedostavujú výsledky, že si ich niekto všimne a sú ohodnotení.

    Školstvo je naozaj špecifická oblasť a môžem vám povedať aj po osobných skúsenostiach, že ak sa stretnú traja učitelia a bavia sa o tom, že ako by školstvo malo vyzerať, tak vznikne minimálne štyri-päť názorov, ako to treba robiť. Možno som to trošku prehnal, ale je to niečo podobné ako v právnickej oblasti. Je tam potrebná predovšetkým zodpovednosť, prebratie zodpovednosti sám na seba a nie je to len o peniazoch. Pretože celá táto diskusia, mám pocit, že sa len zvrháva o peniazoch, na peniaze. Áno, sú veľmi dôležité z hľadiska ohodnotenia, ale povedzme si aj otázku, je dnes učiteľský stav schopný prijať napríklad to, že by sa zrušili povedzme tabuľky, stanovila by sa základná nejaká mzda a bolo by to čisto na manažérovi, riaditeľovi školy, ktorý by určoval, koľko kto bude mať plat? Možno by sme vyriešili veľmi rýchlo aj mladých učiteľov. Zároveň by sme si vážili aj tých, ktorí sú skúsení a ktorí dávajú aj tým mladým obrovské skúsenosti. Ale si kladiem otázky, sme na to pripravení? Ja sa obávam, že nie.

    Čiže nechajme na odbornú verejnosť, nechajme na pánovi ministrovi, aby dal dohromady odborníkov, aby sme sa pokúsili urobiť, čo sa dá.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Na začiatok jednu vec, ktorú som zabudol povedať ešte dole pri pultíku. Minister Kaliňák jednoznačne musí odstúpiť. Je nemysliteľné, aby ďalej pokračoval vo svojej funkcii. To len vsuvka. A teraz k poznámkam.

    Pán Sopko, pani Pčolinská, úplne súhlasím. Je potrebné rozoznávať tie ostrovčeky pozitívnej deviácie či už pri príprave učiteľov, či pri ich samotnej realizácii na školách, programy ako Teach for Slovakia, individuálne programy, ako je Lepšia geografia pána Farárika, prístup, kde sa reflektuje na moderné poznatky doby, vedy o deťoch, o tom, ako sa vyvíjajú. To je všetko super. Tam majú ísť peniaze, tam má ísť energia, to sa má aplikovať potom do širších programov, aby to bolo viditeľné na konci, že sa to reálne používa pre lepšie vzdelávanie detí. Takže 100-percentne súhlasím. Máme veľa, množstvo ľudí, v stovkách, možno v tisícoch, ktorí si zaslúžia podporu, ktorí učia moderne, či už učiteľov alebo samotné deti, a to si zaslúži svoju podporu.

    Pán Žarnay, ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Vy ste tiež ešte nie úplne vystúpili mentálne spoza katedry a niekedy sa tu správate ako pán učiteľ. Ja som si dovolil reagovať rovnakým spôsobom, keď si to obidvaja v budúcnosti odpustíme, možnože naozaj sa začneme správať ako v parlamente. A k tomu, čo ste povedali. Áno, súhlasím. Robili svoje maximum a povedal som to vo svojom príspevku, robili svoje maximum v rámci svojich možností. A ja hovorím, zvýšme ich možnosti, ale začnime tlačiť na to, aby sa to maximum potom posúvalo. Lebo to je jediný spôsob, akým môžeme reálne to vzdelanie niekam posunúť.

    Keď sa ma pýtate, koľko som robil v školstve, ja som začal pracovať na tom, aby sa na Slovensku učilo inak, ešte ako študent strednej školy, od deväťdesiateho štvrtého roku a robím to dodnes.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu na zvýšenie platov učiteľov by som rád povedal iba tri veci. Budú to také trochu rozvinuté tri vety.

    Prvá: Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože je neprípustné, aby v takejto funkcii bol niekto, kto je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin, a pokiaľ to tak bude, bude to zatieňovať všetko, o čom sa hovorí v tejto snemovni.

    Druhá: Keby sa v tomto štáte menej kradlo, bolo by dosť peňazí nielen na zachovanie málotriedok, o ktorom sme hovorili včera, ale aj na podstatne vyššie zvýšenie platov učiteľov, ako sa tu dnes navrhuje. Do zátvorky dávam, že si nemyslím, že ak by sa kradlo menej alebo ak by sa prestalo kradnúť, vyriešia sa tým všetky problémy. Samozrejme, že treba robiť aj iné opatrenia, reformy a zmeny. Nerobím si ilúzie, že sa niekedy dožijeme doby, že sa nebude kradnúť vôbec. Ale predsa len, kolegovia, pozerám sa na vás, trochu menej, určite by to prospelo.

    Tretia veta: Obraciam sa teraz na pána spravodajcu a dovoľujem si navrhnúť pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia. Konkrétne nahradiť slovo "ihneď" slovom "do 21. júna 2016". Sme síce v skrátenom legislatívnom konaní, ale to neznamená, že musíme zo dňa na deň prerokovať tento návrh zákona aj vo výboroch a opätovne v pléne. Dajme tomu trochu čas. Prerokujeme to vo výboroch v pokojnejšom tempe a budúci týždeň môžme v pléne v druhom a treťom čítaní pokračovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my. Na vaše vystúpenie bude reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, zaujíma ma logika vášho návrhu do 21. 6. 2016. Naprieč politickým spektrom vládne zhoda, že podporíme zvyšovanie platov učiteľov. Nezaznamenal som žiaden pozmeňujúci návrh, ktorý by vecne menil túto otázku, ani zo strany ministerstva, ani zo strany vládnej koalície, ani zo strany opozície. Ako je to otázka ješitnosti, že o dva dni neskôr skrátené legislatívne konanie bude dlhšie ako skrátené? Alebo čo je to? Proste vecne mi to nesedí a považujem vás za vecného človeka, tak skúste mi to, prosím vás, nejako odôvodniť.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec Petrák. Vy ste tu včera boli a počuli ste rozpravu k návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, kde aj ja, aj kolega Beblavý sme, myslím, dostatočne zargumentovali, že hoci vecne voči tomuto návrhu nemáme výhrady, máme výhrady voči tomu, aby bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý sa má používať vo výnimočných prípadoch. A áno, ak je niekedy niečo potrebné prerokovať zo dňa na deň, tak nech sa to prerokuje zo dňa na deň, ak sú dané zákonom stanovené dôvody. V tomto prípade jednak nie sú dané zákonom stanovené dôvody a po druhé existuje tu možnosť, aby sme to nerobili v takom zhone, v akom sa obyčajne skrátené legislatívne konania robia. Preto dajme čas výborom, aby zasadli, aby k tomu sformulovali svoje pozmeňujúce návrhy, a v pokojnom tempe, je viac ako pravdepodobné, že schôdza bude pokračovať aj budúci týždeň, prerokujeme to v druhom a treťom čítaní.

    Ja zase nerozumiem, prečo je taký problém, aby sme sa naučili s inštitútom skráteného legislatívneho konania pracovať tak, že ho nebudeme zneužívať na prípady, keď zákon nepredpokladá, že by malo byť skrátené legislatívne konanie. A ak sa už k takémuto inštitútu skráteného legislatívneho konania uchýlime, lebo v niektorých prípadoch je to odôvodnené aj z hľadiska zákona, tak to nebudeme siliť až na maximum, že to pomaly v priebehu jedného dňa musíme stihnúť všetky tri čítania. Nerozumiem tej logike.

  • Poslednou ústne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení prítomní, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci a všetci prítomní v tejto sále, chcela by som najprv povedať jednu vec, že okrem platov učiteľov a pedagogických pracovníkov je potrebné vyriešiť aj problematiku odmeňovania všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko platové tarify v platových stupniciach, ktoré sú prílohami tohto zákona, sú hlboko pod zákonom stanoveným, teda pod zákonom stanovenou minimálnou mzdou. Týka sa to zamestnancov, aj napríklad zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorých práca je veľmi ťažká a nie sú dostatočne odmeňovaní za svoju ťažkú prácu. A ak sa nezlepšia podmienky v odmeňovaní, nebude sa mať kto postarať o ľudí, ktorí tieto služby bezpodmienečne potrebujú. Dôvodom je nízka zárobková úroveň a náročnosť práce, ktorá je pre mladú generáciu nezaujímavá. Týka sa to zamestnancov v školstve teda, ktorí sú napríklad aj, kuchárok, zamestnancov školských jedální a množstvo iných ľudí, ktorí nie sú priam, teda ostatní nepedagogickí pracovníci pracujúci v školstve. Tak to by bolo ako prvé.

    Ďalej, chcela by som povedať jednu vec, ktorá má trápi, resp. ktorá už pol roka, ktorá sa stala pred pol rokom a nemala som umožnené povedať svoj názor. Tak teraz by som chcela; takto. Nechcem sa dotknúť, v prvom rade sa nechcem dotknúť žiadnych opozičných poslancov ani učiteľov, ani jedného z nich a nechcem ani obhajovať bývalú vládu alebo ani súčasnú vládnu koalíciu. Ale musím to povedať, že len slepý nevidí a nevidel, že štrajky, ktoré boli organizované v čase predvolebnej kampane a tesne pred voľbami, boli spolitizované, bolo to, prepáčte, ale obyčajné vydieranie, vydieranie a predvolebná kampaň mnohých, niektorých politických strán. K tomuto boli mnohí učitelia zneužití a nielen učitelia, ale aj študenti. A teraz by som už pristúpila k veci, ktorá sa konkrétne týka tohoto návrhu.

    Tento návrh zákona, žiaľ, považujem za urýchlený. Naozaj bol šitý horúcou ihlou, rýchlo-rýchlo. A nepovažujem to za šťastné. Myslím, že možno sa onedlho budú prejednávať iné úpravy a zmeny. Som presvedčená, ja som presvedčená, že učitelia si naozaj zaslúžia oveľa väčšie mzdy a úctu a uznanie, aké majú doteraz. Naše školstvo, napríklad aj to, že naše školstvo je prefeminizované. Deti potrebujú aj vzor muža učiteľa, ale povedzte mi naozaj, ktorý muž pôjde učiť do školy za taký plat, z ktorého si nebude môcť uživiť rodinu, nebude môcť kúpiť byt a tak ďalej. Čiže vlastne strácame aj; nehovorím, nechcem zase uraziť ženy učiteľky, pretože sú to vzácne ženy, ktoré naozaj obetovali veľa svojej lásky, svojho času a dali kus seba do učenia detí. Naše školstvo však potrebuje systémové zmeny, a to zásadné systémové zmeny. Učiteľovi okrem platu sa musí vrátiť aj úcta a autorita, ktorá mu bola odobraná.

    Ja chápem pána poslanca Žarnaya, že bojuje za učiteľov. Len k tomu jeho včerajšiemu vystúpeniu. Nemôžme porovnávať mzdy učiteľov so mzdami vo vyspelých západných štátoch. To by sme museli, takisto ako nemôžeme porovnávať mzdy našich pracovníkov, našich robotníkov, naše dôchodky nemôžeme porovnávať s vyspelými západnými štátmi. Veď platy, keď si zoberieme, že aj v bývalej totalitnej komunistickej Československej socialistickej republike boli mzdy na Slovensku výrazne nižšie, než boli v štátoch západnej Európy. A nielen to. Mzdy za totalitného Československa boli výrazne nižšie aj na Slovensku oproti Česku. Čiže už aj tam boli tie rozdiely. Ťažko porovnávať. Čiže ono by to tie západné štáty nemožno porovnávať s našimi podmienkami. Okrem toho učitelia za totalitného socialistického Československa boli ešte aj rukojemníkmi komunistickej ideológie. Boli sledovaní a aj proti svojej vôli boli nútení poslúchať komunistických marxistických ideológov, inak im hrozila strata práce, existenčné problémy a prenasledovanie.

    Tu mi nedá povedať, že dnes mi to pripomína niečo podobné, ako keby sa história opakovala. Teraz sa tomu hovorí politická korektnosť. A možno o nejaký rok, dva budú opäť učitelia prenasledovaní za svoje názory. Budú prenasledovaní, keď nebudú súhlasiť s marxizmom, s novomarxistickou ideológiou multikulturalizmu a možno budú prenasledovaní za to, keď budú mať nejaké výhrady voči LGBTI ideológii. Už teraz sú učitelia, ale aj iní zamestnanci trestaní napríklad len za to, že boli sympatizantami našej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.

    Áno, učiteľom musí byť vrátená ich dôstojnosť. Nie je možné, aby si mohol žiak dovoliť slovne urážať učiteľa, dokonca ho fyzicky napadnúť. Nie je možné, aby si rodičia mohli dovoliť obtierať si svoje ústa o učiteľov, urážať učiteľov a takisto ich fyzicky napadnúť. A dokonca myslím, nie som učiteľ, ale myslím, že im zobrali ešte aj dovolenku, ktorú mali, teda dva týždne prázdnin, že musia úplne nezmyselne sedieť v škole a nič tam v podstate nerobiť, užitočnú prácu. Oni si zaslúžia aj tú dovolenku a zaslúžia si aj oveľa vyššie platy, ako majú. Školstvo je veľmi dôležité. My musíme do školstva investovať peniaze, len si myslím, že úpravy, ktoré treba urobiť, si zaslúžia viac času, že si zaslúžia viac času a pozornosti na vypracovanie návrhu zmeny zákona, než je to v tomto zákone.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vyše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja by som reagovala na pani kolegyňu hlavne k pre ich stranu typickej myšlienke, dajme všetkým všetko, lebo tak budeme mať najviac voličov, že? Len ono to naráža na jeden problém. Hovorili ste o tom, že nielen učiteľom ale treba už dať aj sociálnym pracovníkom, aj zamestnancom v školstve. Akože ja súhlasím, dobre, však keď trebárs bude, odstúpi pán Kaliňák, bude sa menej kradnúť, bude viac peňazí, tak potom áno, dajme všetkým, ale momentálne máme len ten balíček, ktorý sa neukradol, a teda ten rozdeľovať všetkým je hlúposť. A ak teda ideme zvyšovať zamestnancom v školstve mzdy, napríklad kuchárkam, tak ako k tomu príde taká kuchárka napríklad na železnici, jak mi tuto kolega Osuský poradil. Tá kuchárka na železnici nedostane zvýšený plat a tá v škole áno, len preto, lebo teda varí v škole? A ak už zvýšime aj kuchárke na železnici, tak potom prečo nie aj výhybkárovi na železnici, veď to neni fér, aby iba kuchárka mala. Viete, takže takto sa nedopracujeme podľa mňa nikam, keď zvyšujeme raz platy učiteľom a hodnotíme učiteľov, tak bavme sa o nich a možno, možno potom o ďalších skupinách inokedy.

    A ešte musím, nedá mi, mám čas, tak nedá mi jedna poznámka. Pani kolegyňa, vy vždy, keď vystupujete, tak vždy plačete ako a nezabudnete spomenúť, ako vám je strašne krivdené, vašej strane. Tak viete, to, z nášho pohľadu to jednak nie je krivda a ak nechcete byť v takej strane, tak nie je problém, môžete byť aj v takej, kde napríklad niektorí členovia nemlátia ľudí na ulici len preto, že majú na sebe šatku alebo inú farbu pleti alebo nejaký iný názor. A to vy ste tu hovorili o prenasledovaní. Takže, takže toľko.

    A ešte by som možno spomenula, že vy ste tuším takisto pedagóg, učiteľ a s vaším názorom na holokaust a podobné veci máte, ste tiež rovnako odmeňovaná ako ostatní?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ja by som len chcel možno povedať jednu malú poznámku a to, že väčšina z nás, ako tu sedíme, sme produktom socialistického systému vzdelávania. Napriek tomu si nemyslím, že by sme mali byť nejakým spôsobom menejcenný. To je len poznámka k doterajším priebehom v rámci tejto diskusie.

    Zároveň tu padol taký názor, že naozaj treba zmeniť systém financovania. Áno, môžeme hovoriť o celkovom systéme vzdelávania, ktorý by sa mal meniť, ale pokiaľ spoločenská atraktivita školstva a povolania učiteľ bude taká, aká v súčasnosti je, žiaden systém sa zmeniť nedokáže. Môžeme polemizovať o tom, čo treba skôr urobiť, ale z môjho pohľadu naozaj aj odmeňovanie v tomto smere je viac než nevyhnutné, aby sa zmenilo a hlavne nastavili sa tie podmienky tak, ktoré budú zárodkom možno budúcich systémových zmien v rámci celého vzdelávania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja na margo vystúpenia pani kolegyne, v mnohom jej musím dať za pravdu. Ja som totižto mal vždy problém s autoritami, ale spomínam si na svoju učiteľku matematiky pani Valiku Závadskú, ktorá keď vošla do triedy, tak som sa ani nepohol. Kedysi totižto, a to ja zase som, som síce Husákovo dieťa, ale drvivá väčšina môjho života už nebola v socializme, takže ja si veľmi dobre spomínam, že ešte v tých 90. rokoch, respektíve do roku 2000 mali študenti obrovský rešpekt pred učiteľmi. Dnes ten rešpekt absolútne chýba, úplne absentuje. Ako príklad môžem uviesť moju mamu, ktorá učila 35 rokov na strednej škole. To postavenie učiteľa je naozaj dnes, bohužiaľ, teraz myslím učiteľa základnej školy, nebavíme sa o vysokoškolských pedagógoch, ale postavenie učiteľa najmä na základných školách je dnes na úrovni robotníka so základným vzdelaním. Dnes sa naňho takto akože pozerá spoločnosť. Čiže tá atraktivita toho povolania učiteľa dnes už úplne chýba. Čiže je veľmi potrebné prinavrátiť dôstojnosť učiteľom základných a stredných škôl, pretože to vzdelanie je nesmierne dôležité pre budúcnosť našej krajiny.

    A nedávno som tiež bol na jednej takej akcii, kde som stretol zhodou okolností riaditeľa svojho gymnázia, ktorý sa mi sťažoval, že úroveň toho školstva upadá. On síce robí, čo môže, ale niekedy má zviazané ruky práve kvôli legislatíve. To len pre pána ministra, veľmi im vadí normatív na jedného žiaka, že to považujú za obrovský problém.

  • Pani poslankyňa Smolíková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážená pani poslankyňa Grausová, no, ja som si vás vypočula s takými trošku zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa ospravedlňujete, že niečo idete povedať, na druhej strane zase aj s niečím súhlasíte alebo nesúhlasíte. Viete, keď už máte názor, že školstvo má nejaké nedostatky alebo treba mu pomôcť, tak prečo potom rozmýšľate a, alebo včera ste tu aj boli, počuli ste všetky tie veci, ktoré boli vysvetlené, prečo to ide v takomto skrátenom legislatívnom konaní, že tam ide 1. september, ide tam otázka existencie škôl, otázka tých 6 % pre učiteľov, pedagógov, takže myslím si, že včera k tomu bolo povedané dosť.

    Ďalšia vec, ste hovorili, že školstvo je prefeminizované. Áno, s tým súhlasím. Viete, ono zo začiatku učili na školách muži, boli to veľmi múdri muži, ale tak, ako sa spoločnosť vyvíjala prirodzeným spôsobom, to prešlo tak, že nás je na tých školách viacej. A o tom, že sú tam šikovní chlapi medzi nami, tak určite vás presvedčili aj kolegovia, ktorí sa nachádzajú v tejto sále a sú to takisto kolegovia učitelia. Súhlasím s vami v tom, že treba prinavrátiť naozaj úctu učiteľskému stavu a postaveniu učiteľa ako takému, ale tiež poviem kritiku do vlastných radov. Niekedy si môžeme za to aj my sami svojimi skutkami alebo svojimi výrokmi. Ale na druhej strane si treba veľmi dobre rozmyslieť, že teraz je ten čas, kedy môže ministerstvo školstva a vôbec táto vláda má jedinečnú šancu prinavrátiť, aby sa takéto veci nestávali na našich školách...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem pani predrečníčke teraz povedať, že si myslím, že muži neučia hlavne preto, že neuživia ako muži rodinu. A to platí nielen teraz, ale to bolo aj za socializmu.

    Áno, mzdy a v Slovenskej republike si myslím, že musia byť také, aby sa z nich dalo žiť a aby sa tu oplatilo pracovať a nie, aby ľudia museli utekať, odborníci a dobrí odborníci, aby museli utekať za prácou do zahraničia. A musí byť rozdiel medzi minimálnou mzdou a vôbec mzdami a dávkami ľudí, ktorí nepracujú, nechcú pracovať a nikdy pracovať nebudú. Čiže naozaj si myslím, že mzdy na Slovensku sú väčšinou veľmi nízke.

    Ďakujem.

  • V zmysle rokovacieho poriadku teraz požiadal o slovo v rozprave pán spravodajca, pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Kolegyne, kolegovia, ja sa ospravedlňujem, že vystupujem ešte raz. Zvolil som túto formu preto, aby bolo možné na mňa zareagovať, aby som to nepovedal v záverečnom slove ako spravodajca. Takže toto je jediný dôvod, prečo takto činím.

    Začnem tuto od kolegu Dostála k termínom. Ja osobne budem navrhovať, nakoľko týmto právom disponujem ja, aby prerokovanie vo výboroch prebehlo ihneď. Dôvod je prostý, povedal som ho, nezaznamenávam žiaden odpor voči týmto riešeniam. Vo chvíli, ak sa v druhom čítaní v pléne objavia názory, ktoré bude potrebné si v rámci poslaneckých klubov prediskutovať, nemám problémy s tým, aby sme odložili hlasovanie, nie dnes o piatej alebo zajtra o jedenástej, proste tak, aby bol dostatočný čas o tom diskutovať. Ale v tejto chvíli, pán kolega, prepáčte, ale treba sa vyrovnať s tým, že bolo schválené skrátené legislatívne konanie a ono tým, že bude o jeden alebo o dva dni neskôr hlasovanie, vždy to bude skrátené legislatívne konanie a všetky tri čítania prebehnú na tejto schôdzi. A nedáva mi to tam absolútne žiadnu logiku. Hovorím to tak, aby to bolo pochopiteľné.

    To, čo tu zaznelo aj v posledných bodoch, mnoho si želá možno, možno detailnejšiu diskusiu. Ja možno telegraficky zareagujem na niekoľko poznámok. Zaznelo tu, treba modernejšie učiť. Poznám rad učiteľov, ktorí sú vo veku nad šesťdesiat rokov, ktorí vykonávajú super kvalitnú prácu a bude veľkou stratou pre školstvo, keď odídu. A musím povedať, že neučia moderne, ale učia dobre. Moderný neznamená v mojom ponímaní vždy lepší, ale posudzujme to, ako to robia a aké majú výsledky práce.

    Druhá poznámka, vzdelávanie na Slovensku je nekvalitné. Absolútne nesúhlasím. Vzdelávanie na Slovensku je kvalitné a vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky patrí medzi najefektívnejšie na svete. To, čo treba povedať, je – a je oprávnené, že nás znepokojuje, že tendencie pri medzinárodných hodnoteniach postupne klesajú a nedá sa povedať, že by úplne klesali, že by tá trajektória bola stále zostupujúca. Ona je taká mierne vlnovkovitá, ale zostupuje. Ale treba povedať, že zostupuje o jeden, dva alebo tri body, pričom tá základňa je 500. Čiže ak z 500 ideme na 497, nemôžme povedať, že toto je jedna veľká čierna diera, ktorá proste úplne skončila, absolútna katastrofa. To, čo nás oprávnene znepokojuje, je, že tá trajektória je zostupujúca, a preto hľadáme riešenia. A treba povedať, že dobré je, že hľadáme riešenia ešte vtedy, ak ten rozdiel je nejaké dva-tri body. Ak by bol rozdiel 10 alebo 15 bodov, už sme premeškali veškerú dobu a to už by bolo so slovenským školstvom absolútne zle.

    A to, čo chcem povedať na záver, pán kolega Žarnay, aj mne ste vložili do úst to, čo som nepovedal. Povedali ste, že nechcem podporovať zvyšovanie miezd starším učiteľom. Nikdy som nepovedal. Povedal som, že ak je problém s motiváciou mladých prichádzajúcich, ak je problém s motiváciou tých, ktorí robia na 120 %, robia kvalitne a nie sú prostriedky na ich ohodnotenie, lebo v tých tabuľkách sa nachádzajú nižšie, existujú spôsoby riešenia, akým spôsobom im vieme pridať. Nikdy som nepovedal, že starším nemáme pridať. Nikdy som nepovedal. A toto je to, čo mňa irituje, a toto je to, prečo som aj včera mal také emotívne vystúpenie v zásade ako reakciu na vaše vystúpenie. A vnímam to ako postoj Iniciatívy slovenských učiteľov, lebo vás vnímam niekde v tom prostredí. Ak to tak nie je, sa ospravedlňujem. Ale tuto je ten problém. Zaznelo to tu dnes v sále.

    My nemáme diametrálne odlišné názory na to, že treba niečo v školstve zlepšiť, ale to, čo potrebujeme urobiť, je, musíme sa počúvať, musíme hľadať to, na čom sa vieme zhodnúť, a to, na čom sa nevieme zhodnúť, ešte o tom diskutujme. Gaussova krivka nepustí, 80 % je vždy tá väčšina, 20 % sú nejaké menšinové názory. A ak máme prijímať riešenia, tak je vysoká pravdepodobnosť, že aj 20 % obyvateľstva, 20 % učiteľov, 20 % poslancov vždy pravdepodobne nebude mať uspokojené všetky svoje požiadavky. Je to fakt, ktorý je dlhodobo overený. Takže v tomto chcem len poprosiť, skúsme sa viacej počúvať a nesnažme sa vytĺkať politický kapitál z toho, kde ho vytĺkať netreba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme aj my. Na vaše vystúpenie zareagujú piati páni poslanci s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Petrák, rokovací poriadok hovorí o troch čítaniach a nehovorí o tom nejako úplne samoúčelne. Hovorí o tom v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu, aby bol priestor a čas na to, aby sa ako poslanci, tak verejnosť oboznámili s návrhom zákona aj s jeho prípadnými úpravami. Skrátené legislatívne konanie je inštitút, ktorý by sa mal využívať výnimočne a neznamená, tak ako sa to mylne interpretuje v tejto snemovni, že musí byť návrh zákona prerokovaný ihneď, zo dňa na deň. Znamená to, prečítajte si rokovací poriadok alebo teda predpokladám, že ho poznáte, znamená iba to, že sa tie lehoty, ktoré sú, ktoré sú určené všeobecne v rokovacom poriadku, nemusia dodržiavať. To, že sa nejaké lehoty nemusia dodržať, neznamená, že to musí byť zo dňa na deň. V tomto prípade je možný napríklad takýto postup: dnes o jedenástej odsúhlasíme v prvom čítaní, cez obednú prestávku to pôjde do výborov, poobede to prerokujeme v druhom čítaní v pléne a rovno aj v treťom čítaní a schválime to, schválime to o sedemnástej a zákon bude hotový. Sú pripravené nejaké pozmeňováky, ktoré prerokujú výbory.

    Druhá možnosť je, že dnes to schválime v prvom čítaní, následne budú mať výbory niekoľko dní na to, aby ten návrh prerokovali, schválili pozmeňujúce návrhy, aby sa s nimi mohli oboznámiť ostatní poslanci a aby sa s nimi mohla oboznámiť verejnosť, médiá, učitelia, a následne v utorok budúci týždeň v pléne v druhom čítaní bude ten návrh prerokovaný a pravdepodobne schválený v druhom a pravdepodobne aj v treťom čítaní. Ktorý z týchto dvoch postupov je lepší? Alebo v čom je lepší ten, že sa to urobí zo dňa na deň?

  • Ďakujem pekne.

    Podporujem úplne na 100 % návrh Ondreja Dostála a aj si to podľa mňa žiada systémovú zmenu, zmenu rokovacieho poriadku tak, aby medzi pozmeňujúcim návrhom a hlasovaním uplynula nejaká rozumná lehota, počas ktorej sa môže aj verejnosť tými návrhmi zaoberať.

    A ale ešte aj o inom chcem povedať v rámci tejto faktickej poznámky. Nie je to kritika, pán poslanec Petrák, vaša. Jednoducho sa nazbieralo toľko, toľko vyjadrení je podobného druhu, na ktoré chcem zareagovať a myslím, že by sa to zmestilo do vášho prejavu, tak to je, proste takéto doplnenie navrhnem.

    Veľa sa tu hovorí napríklad, aj dnes sme to počuli, že tí, ktorí neučili, by nemali hovoriť do školstva. A zasa poľnohospodári povedia: Tí, ktorí nefarmárčili, by nemali hovoriť do farmárstva." A lekári povedia: Kto nemá odoperované, nemal by hovoriť o zdravotníctve. A tak ďalej a tak ďalej. No ale potom všetci prídu za tými, čo majú na starosti verejné financie a chcú viac peňazí bez toho, aby povedali teda, za čo to bude. Či to budú peniaze za to, že sa zlepší školstvo, za to, že klesne odvrátiteľná úmrtnosť a tak ďalej a tak ďalej, alebo sa nemôžme pýtať. Ak sa nemôžeme pýtať a diskutovať a navrhovať ho, tak sa stane taká situácia, že na to všetko sa skladajú ľudia, aj ktorí majú minimálne mzdy. Aj tí sa skladajú a tí nedostanú informáciu a tí budú proti tomu, aby sa dalo viac na školstvo, na zdravotníctvo a podobne.

    Napríklad, vy dobre viete, starosta v obci, ktorý má školu, tak ťažko môže zvýšiť peniaze na ňu, na učiteľov bez toho, aby ľudia vedeli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vo svojom príspevku ste povedali, že sa tu naprieč politickým spektrom vieme zhodnúť na množstve vecí. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť. Aj v iných príspevkoch som počula teda volanie po systémových zmenách a tak ďalej. A v tejto súvislosti by som chcela povedať, že veľmi súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál. Keby sa tu za tie celé dlhé roky proste lepšie hospodárilo, nepoviem rovno, že nekradlo, a nebudem opakovať prípady typu predražené sifóny, ale keby sa lepšie hospodárilo a keby sa nejakým spôsobom kontrolovali financie, tak si myslím, že tie vnútorné zdroje by sa našli. Ja len veľkou námatkou pripomeniem napríklad zmluvy za audítorské služby, ktoré sme objavili v súvislosti s ministerstvom školstva, ktoré boli porobené s rôznymi audítorskými poradenskými firmami ako KPMG, PricewaterhouseCoopers alebo Deloitte advisory, to sú firmy, ktoré poskytovali ministerstvu školstva poradenské služby za milióny eur. Keď som to námatkovo zrátala, tak mi to vyšlo za možno 8,5 mil. eur, a to som ešte nebola pri všetkých zmluvách. To znamená, že peniaze na rôzne služby poradenstva a iné veci sa nájdu a potom možno chýbajú zdroje na to, na čo je to najdôležitejšie, a to je práve na tie systémové zmeny, o ktorých tu hovoríme.

    Takže odbornú obec by som možno nabádala týmto, aby sa zamerala na kontrolu rozpočtu na verejné zdroje, ktoré máme v ministerstve školstva a na hľadanie rezerv, ktoré tam bezpochyby sú, len ich treba nájsť.

  • Pán poslanec, absolútne oceňujem ten konštruktívny prístup počas celej rozpravy z vašej strany, pretože napriek mnohým, a môžem povedať naozaj populistickým vyjadreniam k tejto téme, ktoré určite neprispejú k riešeniu tohto problému, čo sa snažíme v vzdelávaní, tak držíte ten tón konštruktívny. A ja sa za to prihováram, pokračujme v tomto ďalej, pretože to je jediná cesta pomenovať si to, čo je problém, a riešme to a vieme sa na tom zhodnúť. Ak nie, na niečom sa nevieme zhodnúť, tak diskutujme dovtedy, kým nenájdeme riešenie.

    S tým termínom, rovnako si myslím, čo ste povedali, že to jednoducho, ak máme nejaké pripomienky, nech sa páči, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ale beriem aj slová opozície, ak volajú po zmene rokovacieho poriadku, myslím si, že môžeme to otvoriť a poďme sa vecne baviť, čo by sme mohli zmeniť aj v iných otázkach, aby sme boli konštruktívnejší, ak sa to dá.

    Takže ešte raz ďakujem a som presvedčený, že tento zákon predsa len pomôže riešeniu toho problému s odmeňovaním učiteľov, ale zároveň si uvedomujem, že sme na dlhej ceste, ktorú budeme musieť spoločne zdolávať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja sa v podstate tiež pridávam, že celá táto debata naozaj má svoj zmysel a bolo tam veľa vecí, s ktorými som sa naozaj úplne stotožňoval, veľa vecí, ktoré sú naozaj ešte na diskusiu, a veľa vecí, ktoré sa ešte, samozrejme, ani nespomenuli, lebo školstvo je problematika naozaj obrovská. A ja sa len k jednej, k jednej tvojej takej poznámke, čo si povedal na začiatku ohľadne, mladí a starší učiteľ. Ja súhlasím, poprípade pridávam sa k tomu, že aj starší učiteľ, ktorý nemusí byť totálne inovatívny a používať len najmodernejšie prostriedky, vie perfektne odučiť aj klasickými metódami svoje hodiny. Je to, ako si povedal, o ľuďoch, pretože možno aj mladý učiteľ, ktorý príde a má všetko naštudované a má kopu moderných prostriedkov, neodučí, respektíve neodovzdá tým žiakom všetko aj z toho dôvodu, že mnohokrát ho tí žiaci nepočúvajú. To znamená, že nevie si udržať disciplínu a tým pádom môže mať neviem aké prostriedky na odučenie. A mnohokrát to tí starší učitelia majú vlastne plus, že tú disciplínu majú a tým pádom vedia aj klasickými metódami si hodinu bez problémov odučiť a odovzdať tým žiakom to, čo majú.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Jedna k procedúre, lebo to je to, o čom sa budeme nejakým spôsobom baviť ďalej.

    My sme prijali na výbore postup, kde sme sa dohodli, že vždy deň pred tým, ako sa bude rokovať o pozmeňujúcich návrhoch, všetci kolegovia dostanú elektronickou formou, aby sa mohli s ním oboznámiť dostatočne vopred, aby mohli informovať svoje poslanecké kluby v prípade, že to považujú za vhodné a potrebné a aby prijali riešenia aj na svojich poslaneckých kluboch, ktoré potom budú prezentovať na výbore. Rovnakým postupom sme postupovali pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú podané v druhom čítaní, na rokovaní výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. To znamená, že ten priestor tu bol vytvorený dostatočný, je korektný, je transparentný.

    To, čo zopakujem, v prípade, že zaznamenám, že vzniknú ďalšie pozmeňujúce návrhy, že je potrebné o nich diskutovať vnútri klubov, že je potrebné sa s nimi detailnejšie oboznámiť, budem žiadať odloženie hlasovania. Zatiaľ na to nevidím dôvod.

  • Ďakujem pekne. Týmto považujeme rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Je tomu tak. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Začnem možno trochu netradične a začnem od jednotlivostí k celku a nie naopak, ako by sa to patrilo pri sformulovaní dobrého príspevku.

    Učiteľom treba vrátiť úctu a autoritu. Úctu a autoritu treba vrátiť aj školstvu. A ak si vyberiem tie niektoré čriepky z týchto vystúpení, pretože táto diskusia bola v nie mnohom, aj keď čiastočne o 6-percentnom zvýšení platov, ale sa týkala toho, čo budeme diskutovať ešte v priebehu tohto roka, a to je program rozvoja, výchovy a vzdelávania na ďalších desať rokov. Tam očakávam podobnú diskusiu a podobne podrobnú, ako bola dnes a ako bola včera.

    Dotknem sa teda niekoľkých čriepkov z tejto diskusie, napríklad otázke merania. Áno, pri dnešnom meraní veľmi ťažko ohodnotiť, aké je úsilie učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a svojich žiakov, ktorých má v triede. Keď som si nedávno pozrel štúdiu kvalita za peniaze, je tam jedna z metód, ktorá hovorí o tom, ako ohodnotiť výsledok vzdelávania, kde sa porovnávajú výsledky v spise s nákladmi. Ale toto už je veľmi hrubé meranie, ktoré dnes nepostačuje. Jednoducho, ako porovnáme vzdelávacie výsledky v škole, ktorá napríklad je v mestskej časti veľkého mesta, ako porovnáme s výsledkami školy, ktorá je v oblasti, kde je veľký počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia?

    Alebo rozprával som sa s učiteľmi a riaditeľmi viacerých špeciálnych škôl. Tam akékoľvek porovnávanie so štandardom nemá zmysel. Tam jednoducho treba urobiť dieťaťu portfólio a merať dosiahnutý prírastok vedomostí alebo to, čo sa podarí tomu dieťaťu dať. A podľa tohoto treba hodnotiť učiteľa. Tam nemá meranie a porovnávanie s akýmkoľvek štandardom žiaden zmysel. Jednoducho urobiť portfólio a namerať, čo sa dieťa za nejaké vzdelávacie obdobie naučilo, aký je prírastok jeho vedomostí alebo výchovy.

    Bol som na jednom seminári, v ktorom sa hovorilo o pretvorení nejakej učebnice pre tretí ročník základnej školy a diskutovalo sa v tomto pléne o tom, či je vhodný ten príklad, išlo o geometriu, alebo onen príklad, podobne, ale nikto tam neuvažoval pri tej diskusii o tom, či vôbec tie nové príklady, ktoré tam boli navrhované, či to dieťa je vôbec schopné pochopiť. Veď aj to dieťa sa vyvíja a jednoducho mu treba dať to v tom čase, čo je schopné pochopiť, aby sme ho nepreťažovali.

    To znamená, že naozaj sa treba pozrieť na to aj, ako učíme, treba sa pozrieť na štátne vzdelávacie programy, pretvorenie do školských vzdelávacích programov, aby sme deti nepreťažovali, aby sme našli vhodné metódy, ako naučiť ich v primeranom objeme a v primeranom veku to, čo sú schopné pochopiť a čo by mali vedieť a čo im pridať navyše s ohľadom na to, že aj svet okolo nás sa mení.

    Boli sme pred asi dvoma týždňami s pánom poslancom Sopkom na rozhlasovej debate a po jej skončení po pol hodine sa moderátorka pýtala: No, prosím vás, čo je na tom, že školstvo je prioritou? Veď to je normálne, nie? A hovoríme: No nie je to normálne, pretože keď sme boli pred rokom v rozhlase, či on alebo ja, alebo niekto iný, tak sme vždy len počuli vetu, že školstvo je zlé. A jednoducho my musíme pôsobiť nie odtrhnute od ľudí, ktorí žijú okolo nás, každý má svoje starosti. My jednoducho musíme presvedčiť okolie, nielen tu samých seba alebo v školskom systéme, rodičov, médiá, všetkých okolo nás, že jednoducho v školstve sa niečo deje, že máme úprimnú snahu sa zlepšiť a že to robíme spoločne.

    Každý má svoje starosti. Ja keď sa stretávam s mojimi priateľmi, stále hovoria obvyklé klišé, ktoré sa hovoria stále dookola. A už to začínajú vnímať podobne ako tá moderátorka.

    Áno, niečo sa deje. Jednoducho zišli sa pri okrúhlych stoloch desiatky rôznych organizácií, iniciatív, združení a spoločne pripravili dokument a vidíme to na televíznej obrazovke, ak sa to tam občas objaví. Niečo spoločne robíme, jednoducho nefunguje tá cesta, ktorá tu bola ako jedna, že najprv nám zvýšte platy, potom niečo urobíme, alebo naopak, že najprv niečo urobte a potom vám zvýšime platy. No nefunguje to.

    Jednoducho my musíme presvedčiť všetkých, hlavne verejnosť, že robíme, snažíme sa zvnútra sami zmeniť školstvo vo všetkých oblastiach a že si zaslúžime viac. Preto som pri predložení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok tam dal navýšenie na nové úlohy o vyše 350 mil. eur. Ale nie sú to len tak nafúknuté peniaze. Veľmi tvrdo sme všetci spoločne pracovali s organizáciami školstva, so školskými odbormi, s rôznymi iniciatívami a pripravili sme dokument, v ktorom je 70 konkrétnych úloh na tento rok a pripravený programový dokument, kde budú úlohy na ďalšie tri roky. Jednoducho spoločnosť musí vidieť, že to meníme, že jednoducho sa snažíme urobiť zmenu a že učitelia si zaslúžia viac.

    Nakoniec si určite všetci pamätáte, po schválení programového vyhlásenia vlády som to bol ja, čo som povedal pred kamerami, jednoducho to, čo bolo schválené v programovom vyhlásení vlády, je nevyhnutné minimum. A preto aj pri rozpracovaní programového vyhlásenia vlády sme uviedli nielen nové konkrétne úlohy, ktoré treba urobiť, ale aj to, že si vyžadujú finančné krytie. A z tohto dôvodu by som vás chcel aj poprosiť, podporme tento návrh zákona, učitelia si určite zaslúžia viac. A domnievam sa, že toto je tá správna metóda, ako uskutočniť zmeny v školstve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme aj my pánovi ministrovi.

    A vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, aby stihli všetci prísť do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v našom rokovaní, a to hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv to bude hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon (tlač 129).

    Prosím pani poslankyňu Evu Smolíkovú, aby uviedla hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 129.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, milí hostia, v rozprave vystúpili piati poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh k určeniu lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 122, 1 proti, 10 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu na pridelenie návrhu zákona na jeho prerokovanie určeným výborom. Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že ako gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

  • Ďakujem pekne, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prideľujeme tento návrh zákona dvom výborom a sme určili aj gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za hlasovalo 134, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že návrh sme pridelili výborom.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Dostála a to, že určené výbory vrátane gestorského výboru návrh zákona prerokujú do 21. 6. 2016.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za hlasovalo 62, proti 14, zdržalo sa 60 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Posledné hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu, že určené výbory vrátane gestorského výboru návrh zákona prerokujú ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode. Hlasujeme o prerokovaní výborov ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 102, proti 5, 28 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh prijali.

    Ďakujem.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov (tlač 131).

    Dávam slovo spravodajcovi a predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi pánovi Petrákovi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpilo šesť poslancov a bol podaný jeden procedurálny návrh na zmeny lehoty na prerokovanie vo výboroch. Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na pridelenie zákona jednotlivým výborom, a to ústavnoprávnemu výboru...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, najprv by sme mali hlasovať o tom, že v druhom čítaní.

  • Áno, áno, áno, pardon, ospravedlňujem sa. Takže, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona, aby sme ho prerokovali v druhom čítaní v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za hlasovalo 136 poslancov.

    No takto by to malo fungovať vždy.

    Takže tento návrh sme prijali.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovania.

  • Takže teraz budeme hlasovať o návrhu na pridelenie jednotlivým výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že gestorský výbor bude výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že prideľujeme návrh zákona jednotlivým výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 137 poslancov.

    Tento návrh sme schválili, teda sme pridelili návrh zákona výborom a určili sme gestorský výbor.

    Nech sa páči, pozmeňujúci návrh.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona do 21. 6.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 60, proti 4, zdržalo sa 72 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujú výbory ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 96, proti 6, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nakoľko rokujeme o týchto dvoch návrhoch v skrátenom legislatívnom konaní, tak navrhujem, aby sme rokovali o nich po prerokovaní v jednotlivých výboroch po druhej hodine, a to takým spôsobom, že najprv, samozrejme, teraz ešte po hlasovaní budeme rokovať o návrhoch ministerstva financií aj o správach. Po ich prerokovaní by sme po obede, potom po druhej niekedy pokračovali, samozrejme, o rokovaní, teda v rokovaní týchto dvoch návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 92, proti 16, 26 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem teda, že sme schválili tento návrh, preto žiadam predsedov jednotlivých dotknutých výborov, aby teda po 12. hodine pristúpili k rokovaniu o týchto dvoch návrhoch s tým, aby sme po obede mohli pokračovať.

    Ešte vás chcem informovať o liste pána prezidenta Slovenskej republiky, ktorý nám oznamuje, že podľa čl. 102 ods. 1 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky plánuje 16. júna, t. j. zajtra, štvrtok, o 10. hodine vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky so správou o stave Slovenskej republiky, takže zajtra o desiatej budeme potom pokračovať správou pána prezidenta, aby ste teda boli prítomní počas teda jeho vystúpenia.

    Ďakujem pekne. Týmto sme skončili hlasovania a teraz procedurálne návrhy, predpokladám, že jednotlivých výborov a predsedov výborov.

    Pán poslanec Raši.

  • Dobrý deň prajem, chcem požiadať členov mandátového a imunitného výboru, zajtra o 12. hodine po prerušení rokovania schôdze bude mandátový a imunitný výbor v miestnosti 84. Ďakujem pekne.

  • Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru o tom, že bude rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00. Ďakujem.

  • Chcem informovať členov výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že rokovanie výboru bude dnes o 13. hodine v rokovacej miestnosti výboru.

  • Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o dvanástej máme dneska rokovanie na našej miestnosti 149 k dohode TTIP a dvom ministerským radám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám dve informácie. Zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo dnes o 12.30 hod. v rokovacej miestnosti č. 143.

    A druhý oznam, prosím, zajtra 16. júna 2016 od 9. hodiny do 15. v rámci programu výboru pre zdravotníctvo Prevent dialóg sa uskutoční odborné vyšetrenie srdca a meranie indexu stresu pod odbornou garanciou zástupcov Únie pre zdravšie srdce. Akcia sa uskutoční v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo, pozvánky na uvedenú akciu máte k dispozícii na prezentácii. Srdečne, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vás na túto akciu pozývam.

    Ďakujem.

  • Dobrý deň, zvolávam výbor pre sociálne veci dnes o 12.30 v miestnosti 245 k tlači 131. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem pozvať všetkých členov výboru pre financie a rozpočet dnes na rokovanie o 12.30 v miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Dobrý deň, pripomínam výbor na kontrolu činnosti NBÚ v miestnosti č. 71 12.15. Bude veľmi krátky a uskutoční sa napriek tomu, že pán minister vnútra Kaliňák ešte niekoľko hodín zotrvá vo svojej funkcii.

  • Dovolím si pozvať členov výboru pre obranu a bezpečnosť na 12. hodinu do zasadačky výboru na mimoriadne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať v rokovaní, a to o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 108).

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je v tlači pod číslom 118.

  • Hluk v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa trošku utíšili a poprípade tí, ktorí máte poprípade rôzne iné povinnosti, aby ste nechali pána ministra vystúpiť, aby sme aspoň my tu počuli jeho hlas.

    Takže návrh záverečného účtu uvedie minister financií Peter Kažimír. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že...

  • Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.

    A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať!

  • Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.

  • Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať!

  • Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.

  • Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?

    Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.

    Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.

    Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.

    Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.

    Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.

    Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.

    Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.

    Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.

    Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.

    Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.

    Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.

    Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.

    Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.

    Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.

    Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.

    Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pekne, pán minister, za úvodné slovo.

    Poprosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Karola Mitríka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister financií, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu za rok 2015 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou ministerstva financií na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu za rok 2015 boli dodržané a rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2015 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe za rok 2015 dosiahli príjmy vo výške 16 mld. 234 mil. eur, výdavky vo výške 18 mld. 166 mil. eur a schodok vo výške 1 mld. 932 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1 mld. 51 mil. eur. Konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov k jednotnej metodike platnej Európskou úniou ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu.

    Podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol 2,97 %, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2015 viac o 0,48 percentuálneho bodu. Tak ako aj pán minister financií spomínal, kľúčovým dôvodom alebo jeden z kľúčových dôvodov nenaplnenia rozpočtovaného cieľa bolo neakceptovanie niektorých transakcií akruálnych príjmov zo strany Eurostatu z dôvodu nesúladu s metodikou ESA 2010.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky síce rešpektuje rozhodnutie Eurostatu, ale na druhej strane pripomína, že poskytnutie návratnej finančnej výpomoci Železničnej spoločnosti Cargo bolo zaradené do výdavkov verejnej správy, čím rozhodnutie Eurostatu dvakrát negatívne prispelo k zvýšeniu schodku verejnej správy a výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania z prostriedkov Európskej únie môžu ovplyvniť výdavky verejnej správy v budúcich rokoch. V tejto súvislosti mi dovoľte poznamenať, že naši kolegovia z Európskeho dvora audítorov prednedávnom vykonali kontrolu, ktorej predmetom bol podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte a prístup Eurostatu, z ktorej vyplynuli odporúčania zamerané na zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti rozhodnutí Eurostatu.

    V plnení príjmov štátneho rozpočtu na rok 2015 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom boja proti daňovým podvodom, ale aj nárast transferov z rozpočtu Európskej únie. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2015 sa prejavilo vyššie čerpanie hlavne kapitálových výdavkov, čo bolo spôsobené predovšetkým čerpaním zdrojov Európskej únie v druhom programovom období rokov ´7 až ´13 využitím pravidla N+2. Vyššie čerpanie zdrojov Európskej únie na konci roku 2015 predstavovalo jednorazový efekt pre verejné financie, ktorý sa v budúcich rokoch nebude ľahko opakovať. V roku 2015 začala implementácia tretieho programového obdobia, obdobia ´14 až ´20, na úrovni čerpania výdavkov. K 31. 12. 2015 boli na úrovni platobných jednotiek čerpané výdavky Európskej únie v objeme 39,1 mil. eur a výdavky štátneho rozpočtu v objeme 7,1 mil. eur. V súvislosti s tým, že z tretieho programového obdobia už uplynulo 29 mesiacov, a s ohľadom na nízke čerpanie výdavkov Európskej únie tretieho programového obdobia Najvyšší kontrolný úrad opakovane v pléne Národnej rady upozorňuje, že chyby a problémy druhého programového obdobia sa môžu opakovať.

    Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje aj na vývoj v zdravotníckych zariadeniach, najmä v nemocniciach, ktoré v súlade s odporúčaním Eurostatu stali sa súčasťou sektora verejnej správy. Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. A to v prvom oddlžovaní prostredníctvom spoločnosti Veriteľ v sume viac ako 660 mil. eur. V rámci druhého oddlžovania bolo nemocniciam poskytnutých 130,2 mil. eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, avšak dlh im bol odpustený. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011, kedy nemocniciam bolo poskytnuté na zmazanie dlhov vyše 300 mil. eur. Celkové záväzky na úrovni istiny príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva vnútra a v pôsobnosti ministerstva obrany v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli v zmysle zákona transformované na akciové spoločnosti, dosiahli k 31. 12. 2015 sumu 828 mil. eur. Z uvedeného vyplýva, že vláda a jednotlivé ministerstvá, vyššie územné celky a obce budú musieť urýchlene prijať opatrenia na zastavenie ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení.

    Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu o vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2015 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o pohľadávkach štátu.

    V oblasti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na mieru finančnej sebestačnosti, ktorá vyjadruje závislosť obcí na grantoch a transferoch a ich mieru financovania svojich originálnych, ako aj prenesených pôsobností. Výsledky kontrol poukázali najmä na pretrvávajúce nedostatky s nesprávnou aplikáciou všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a v neposlednom rade aj zákona o obecnom zriadení.

    Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad navrhoval kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 o NKÚ odporúčania, ktoré by mali zabezpečiť elimináciu nepriaznivého stavu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme pekne pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za prednesenie stanoviska k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.

    Predtým, než dám slovo spravodajcovi, máme tu jednu milú zdravicu. Na balkóne chcem privítať pána učiteľa a žiakov zo Základnej školy Fintice z okresu Prešov.

  • Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.

    Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého

    a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,

    b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,

    c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;

    2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.

    K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Dostála.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil prítomnosť pána ministra financií v sále a požiadal ho, aby tlmočil pánu ministrovi Kaliňákovi požiadavku, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože nie je prípustné, aby v takejto vysokej funkcii sedel človek, ktorý je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin. A pokiaľ to tak bude, tak všetko naše rokovanie, všetky témy, o ktorých hovoríme, budú prekryté touto skutočnosťou.

    K samotnému štátnemu záverečnému účtu. Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom funkčnom roku: hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na sekeru, teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % hrubého domáceho produktu. Zo štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich sedem zistení, ktoré sa mi vonkoncom nezdajú suché a nezáživné.

    1. Vláda – tak ako pred rokom – opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší. Dosiahol deficit necelé 3 % HDP, resp. 2,3 mld. eur.

    2. Vláda tým zaťala väčšiu rozpočtovú sekeru ako v minulom roku alebo v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP. Tým sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu.

    3. Takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny v hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov. Sme lepší ako Grécko, ale neviem, či je to dostatočná útecha.

    4. Nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, vyššiemu reálnemu rastu HDP oproti rozpočtovanému aj oproti skutočnosti v predchádzajúcom roku a výraznému nárastu daňových a odvodových príjmov až o takmer 1 mld. eur či nižším úrokovým sadzbám štátnych dlhopisov.

    5. Pozitívne vplyvy sa nevyužili. Prejedli sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur.

    6. Verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný o 1 mld. eur, ale bol vyšší ako v roku 2014 o takmer 600 mil. eur. Jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 %, je to však pokles iba relatívny, nie absolútny a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    7. Summa summarum druhá vláda Roberta Fica aj v poslednom roku sa správala rozpočtovo nezodpovedne. V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v rámci programového vyhlásenia vlády, v ktorom deklaruje záujem o zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenia parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Mäkšia rozpočtová brzda nás nijako neochráni a nijako nezlepší tú situáciu.

    Namiesto toho by sme mali obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať a čím skôr dospieť k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní či odvodov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme aj my pánovi poslancovi Dostálovi. Na vaše vystúpenie chce zareagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Pán poslanec Dostál, ja nesúhlasím s tým, že by táto vláda alebo bývalá vláda neurobila nič pre verejné financie. Všeobecne sme hodnotení ako tá krajina, ktorá má jeden z najlepších rozpočtov. Chápem, že tu boli nejaké zmeny, čo sa týka Eurostatu, teda nejakej metodiky. To sa, samozrejme, toto musíme vyjasniť. Bavíme sa o 0,48 % HDP, čo je obrovské číslo. Hej, čiže tieto, je jasné, že keď zmeníte metodiku, tak sa to zmení.

    Čo sa týka, samozrejme, to, čo ste hovorili, že chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Bude tu ďalší bod, program stability, kde pán minister vám vysvetlí, akým spôsobom a kam by sme chceli dospieť s verejnými financiami. V roku 2019 by sme mali mať slabo prebytkový rozpočet. Samozrejme, uvidíme, ťažko povedať dopredu, že ako to bude, ale určite to smerovanie je nastavené. Čiže nie je to o tom, že sa tu správa niekto nezodpovedne.

    A keď poviem o, napríklad dlh Slovenskej republiky. Skutočne sme v sankčných pásmach, ale tá trajektória je klesajúca. To viete sám, že to percento z HDP klesá s tým, že je tam tiež trajektória, že v roku 2019 by sme sa mali dostať mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Náš verejný dlh je siedmy, ako sme počuli, siedmy v poradí v rámci EÚ dvadsaťosmičky. A keď to porovnáte skutočne s dlhom Európskej únie – 85 % HDP, tak myslím si, že nie sme na tom až tak zle. Ale nehovorím, že nemohli by sme byť ešte lepšie. Ale na tom všetkom sa pracuje. Čiže to o tom hovorí ten program stability, ktorý bude za chvíľu predkladať pán minister.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kamenický. Ja som nepovedal, že táto vláda neurobila nič. Ja som zo štátneho záverečného účtu, teda z materiálu, ktorý nám poskytlo ministerstvo financií, odvodil nejaké zistenia, ktoré z neho priamo vyplývajú. Podložil som ich konkrétnymi číslami, ktoré nevypovedajú o tom, že je to až tak dobré a že sú tam veci, ktoré vám sa môžu zdať, že nie sú až taký problém, mne sa ako problematické zdajú. Je to asi aj vecou optiky, teda toho, či sa uspokojíme s tým, že klesá verejný dlh v pomere k HDP, keď v absolútnych číslach naďalej narastá. Možno teda máme inú mieru prísnosti posudzovania toho, čo je žiaduce pre zdravé verejné financie. A rovnako zmäkčovanie tých kritérií, ktoré sú obsiahnuté v dlhovej brzde, si myslím, že by neprispelo k tomu, aby sa verejné financie ozdravovali.

    Či sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.

  • Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Heger.

  • Pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, tiež by som začal, pán minister, tým, že by som vás chcel požiadať, aby ste vyzvali pána Kaliňáka, aby odstúpil, a taktiež pána premiéra, pretože toto konanie je neprijateľné.

    Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.

    Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.

    Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.

    Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.

    Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.

    Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.

    Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za krátke vystúpenie, pán poslanec.

    V tejto chvíli teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme zajtra. Teda nie zajtra, prepáčte, popoludní.

  • Reakcia ministra.

  • Neviem, je všeobecný súhlas, aby pán minister teraz ešte zareagoval na vystúpenie pána poslanca Hegera, poprípade pána poslanca Dostála? Je všeobecný súhlas.

    Tak teda, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za zhovievavosť. Ja budem veľmi stručný, ale myslím si, že je dobré to zdržať v jednom celku aj z úcty k poslancom, ktorí vystúpili.

    Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe.

    Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu.

    A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec.

    Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová.

    A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy.

    Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní.

  • Ďakujem, pán minister, ja si chcem len overiť, toto možno považovať za vaše záverečné slovo?

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    Chcem sa opýtať pána spravodajcu. Nie, nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu je

    Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019.

    Materiál má parlamentnú tlač 109 a spoločná správa výborov má tlač 109a.

    Dávam slovo ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Tak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne pochybovačné otázky o tom, ako by sa mala riešiť pozícia fiškálnej disciplíny a doplnenie fiškálnych pravidiel, či už z národnej legislatívy, alebo tej kľúčovej, ktorá vyplýva z legislatívy, ktorá nám priam vyplýva z hľadiska nášho členstva v Euroskupine a v Európskej únii.

    Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa v Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.

    Slovenská ekonomika si za vlaňajšok pripísala nárast hrubého domáceho produktu o 3,6 %, čo je najviac za posledných 5 rokov. Vďaka rastu domáceho aj zahraničného dopytu pokračovalo oživenie na trhu práce. V ekonomike pribudlo 44-tisíc nových pracovných miest. Voľné pracovné miesta zaznamenávajú historické maximá, a preto možno predpokladať pokračovanie pozitívneho vývoja zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2015 vzrástla na 883 eur, čo predstavuje medziročné tempo rastu o 2,9 percenta. Vzhľadom na pokračujúci pokles cien vzrástla reálna mzda až o 3,2 %, čo predstavuje druhý najrýchlejší rast po krízovom období. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať postupné znižovanie deficitu verejnej správy až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, tzv. MTO, v roku 2019.

    Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Fiškálny rámec predpokladá v rokoch 2017 – 2019 postupné znižovanie schodku verejnej správy v roku 2017 na úroveň 1,29 stotín, v roku 2018 na úroveň 0,44 stotín percenta hrubého domáceho produktu a dosiahnutie rozpočtového prebytku 16 stotín, teda plusová hodnota 16 stotín percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019.

    Primárne saldo hospodárenia verejnej správy sa dostane do prebytku 0,1 % hrubého domáceho produktu už v roku 2017 a bude sa naďalej zlepšovať až k dosiahnutiu 1,5 % HDP v roku 2019. To je aj odpoveď na kritiku, ktorá zaznela pri obhajobe programového vyhlásenia vlády, ktoré fixuje dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy najneskôr do roku 2020, tak jak som vám to teraz popísal v súlade, v plnom súlade s medzinárodnými, ale dúfam, že aj domácimi pravidlami. To ale de facto znamená, že prebytkové hospodárenie chceme už dosiahnuť v roku 2019 a oproti pôvodnému plánu minulej vlády to je vlastne posun teda len o jeden rok, nie o dva, ako je to často interpretované.

    Rozpočtové ciele verejnej správy sú v plnom súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami, tak ako som vám to pomenoval. Nevýrazná odchýlka od plnenia konsolidačných požiadaviek identifikovaná v roku 2015 je kompenzovaná výraznejším než požadovaným poklesom štrukturálneho salda v roku 2016. Očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2016 a rozpočtové ciele zodpovedajú medziročnej štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 a pol percenta hrubého domáceho produktu roku 2018. Pri takmer neutrálnej fiškálnej politike Slovensko dosiahne v roku 2019 svoj strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni pol percenta. Teda v roku 2000 nominálne 0,16, štrukturálne mínus 0,5. Tak ako nám to pravidlá dovoľujú.

    Dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu na úroveň 0,9 % HDP v roku 2017. Fiškálny priestor vo výške dodatočných 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu. To znamená inými slovami, zmäkčenie cieľov na rok 2017 oproti pôvodnému plánu sa chce plne využiť na financovanie investícií, obchvat, Land Rover, a samozrejme aj je započítané zníženie korporátnych daní a samozrejme tento priestor sa chce využiť aj na navýšenie platov, napríklad v oblasti verejnej správy, kľúčovo v oblasti školstva.

    V rokoch 2018 a 2019 prispejú k naplneniu cieľov konsolidačné opatrenia celkovo vo výške 0,2, resp. 0,3 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami potrebných konsolidačných objemov sú naozaj realizovateľné ciele.

    Výdavky na vládne priority by mali byť financované pomalým rastom mzdových nákladov vo verejnej správe a vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní. Novým nástrojom rozpočtovej politiky je hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, tzv. projekt hodnota za peniaze. V roku 2016 prebehne revízia výdavkov zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy. Mandát pre jednotlivé revízie schvaľuje vláda a závery revízie budú vstupom pre prípravu rozpočtu verejnej správy a pevne verím, že v týchto jednotlivých kapitolách už pri príprave rozpočtu na budúci rok.

    Naplnenie strednodobého rozpočtového plánu umožní pokles hrubého dlhu verejnej správy na horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu, do roku 2017 zostane úroveň verejného dlhu bez výrazných zmien okolo úrovne 53 %, ako je to dnes. A počnúc rokom 2018 sa prognózuje rýchlejšie tempo znižovania dlhu vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky. Oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku, a to je vo výške 48 % hrubého domáceho produktu.

    Vláda zachováva rozpočtový cieľ pre rok 2016 na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú zahrnuté negatívne riziká, opäť pripravujúce kľúčovo, napríklad z rozhodnutia ohľadom výstavby bratislavského obchvatu, je dnešné očakávanie na úrovni 2,13 % hrubého domáceho produktu. Ale máme ešte pred sebou minimálne dve daňové prognózy, makroekonomické prognózy a my už dnes môžeme povedať, že tieto riziká budeme vedieť absorbovať minimálne teda z lepšieho ekonomického fungovania a z lepšieho výberu daní.

    Toľko na úvod, ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Petrovi Náhlikovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 116 z 26. mája 2016 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 28 zo dňa 13. júna 2016, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 16 zo dňa 9. júna 2016.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109) zobrať na vedomie. Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 zo dňa 13. júna 2016. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

  • Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.

    Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.

    Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.

    K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.

    No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.

    Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.

    V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.

    Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.

    Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.

    Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.

    No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.

    A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.

    Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár, podpredseda, pardon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Jurzyca, vzhľadom k tomu, že aj od vás, ale aj od viacerých kolegov z SaS som počul veľakrát už, že sme posunuli možnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, tak vám musím povedať, ako to prebiehalo, keď sme rokovali s vaším predsedom za prítomnosti pani poslankyne Kiššovej, keď sme išli rokovať o tom, že či sa dá vôbec vytvoriť spoločná vláda s tými istými, dá sa povedať, programovými prioritami, ako sme potom išli rokovať, samozrejme, s pánom predsedom Ficom. Prvé, čo bolo povedané, že dobre, dobre, dá sa dosiahnuť dohoda, ale však my nemusíme tlačiť na vyrovnaný rozpočet, kľudne to odsuňme, aby sme mali čo rozdávať. Takže už viackrát by som nerád to počul, lebo ešte raz, môžte sa opýtať pani poslankyňu Kiššovú, ale aj pani súčasnú ministerku Luciu Žitňanskú, ktorá bola so mnou na tom rokovaní, minimálne štyria sme to počuli. Takže to, čo vyčítate momentálne nám, bohužiaľ, oveľa vehementnejšie obhajoval váš predseda, pán predseda teda Sulík. Takže viete, hovorme aspoň pravdu.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Plne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy vládnuť a budete to nejakým spôsobom nastavovať.

    Čo sa týka tých, súhlasím, že demografický vývoj nás nejakým spôsobom dobehne, budeme ho musieť riešiť. Ale musím povedať, že tak, ako bol nastavený prvý a druhý pilier, deväť na deväť, to bolo z hľadiska vôbec fungovania, hlavne teda po kríze roku 2008, neudržateľný systém. A myslím si, že áno, budeme to musieť riešiť možno nejakým tretím pilierom, ktorý bude podporovaný štátom, prípadne nejakým iným spôsobom. Takže to nás všetko, samozrejme, čaká, ale myslím si, že nebudeme všetci sedieť so založenými rukami, ale budeme to riešiť.

    Čo sa týka tých štrukturálnych opatrení a jednorazových. Ja som vďačný aj za tie jednorazové opatrenia, čo sa týka štrukturálnych, tak ten program stability hovorí o nejakých, nejakej budúcnosti toho, ako to vidí vláda, akým spôsobom to chce nastaviť. Ak si pozriete na strane 6, je tam za rok 2016, ´17, ´18, ´19, je tam konsolidované úsilie vo výške 0,45, 0,70, 0,50 a 0,16 s tým, že dosiahneme tie strednodobé ciele tak, ako sme si nastavili. Čo oceňujem, hneď vedľa je vývoj hrubého dlhu, dokonca aj čistý dlh sa nám stabilizoval a zostáva na jednej úrovni a od roku 2017 by mal klesať. Čo ja ako ekonóm oceňujem a myslím si, že ten smer, ktorý momentálne nastavilo ministerstvo, je správny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    K pánovi Bugárovi, no ja som práve dúfal, že dostanem odpoveď takú nie celkom politickú, ale skôr nejakú ekonomickú a dostal som len politickú, to znamená, že vy by ste boli ešte horší, no. Tak, ale chcel som počuť, že či sú nejaké ekonomické dôvody na to, aby sa ten cieľ posúval.

    A pokiaľ ide o tú dlhodobú udržateľnosť, tak väčšinou súhlasím s tým, čo hovoril pán Kamenický, ibaže nemôžeme donekonečna zvaľovať vinu na reformy, ktoré sú 15 alebo 10 rokov staré. Jednoducho tá neudržateľnosť existuje a kroky musíme robiť dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie.

    Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti.

    Táto krajina v oblasti verejných financií má veľmi dobrý kredit. Hovorím o verejných financiách a hovorím o pohľade zvonku. Hovorím o pohľade, ktorý si napríklad dodržiavajú medzinárodné finančné trhy, pretože vždy a vždy budem opakovať, že najlepšou skúškou toho, akú krajina má meno, aké meno má, je to, či vám veriteľ požičia peniaze a za čo vám požičia peniaze. A Slovensko naozaj patrí k tým krajinám, ktoré svoje dlhopisy, svoje dlžoby je schopná financovať cez veľmi, cez dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou, to znamená, 10-, 20-ročné, 30-ročné dlhopisy v prípade Slovenska nie sú problémom. Naše takzvané rizikové prirážky sú na historických minimách, hneď na to odpoviete, samozrejme, ale kvantitatívne uvoľňovanie, ale Draghi, ECB. Áno, aj, ale tieto podmienky majú všetky krajiny, nielen Slovensko, hej, majú aj všetky krajiny eurozóny a aj ďalšie krajiny Európskej únie. A tu už tie výsledky nie sú úplne rovnaké, pretože naozaj Slovensko sa v istých obdobiach na základe hodnotenia takzvaných benchmarkových porovnateľných dlhopisov, za ktoré sa považuje dlhopis s desaťročnou splatnosťou, má tretie najlacnejšie, hej, po Nemecku a takzvanom trvalom eurovale, na Slovensku to voláme trvalý euroval, v angličtine to je ESM, čo je teda výborná vizitka. Je to proste vizitka, je to praktické vyjadrenie toho, že keď vám niekto je ochotný požičať peniaze na 10, 15, 30 rokov, to znamená, neberie do úvahy veľmi nejakú minulosť alebo nejakú takú fatálnu prítomnosť, ale berie do úvahy pravdepodobnosť toho, že o 10, 15, 30 rokov vám tá krajina peniaze vráti. To znamená, že verí v tú budúcnosť tej krajiny a verí v to, čo tá krajina vysiela, čo proste reprezentuje.

    Možno sa, máte pocit, že hovorím v nejakej rovine science fiction, lebo to proste politická scéna je často proste traumatizovaná tým, že my sa sebabičujeme, ináč mentalitne sme zrejme tiež nastavení tak, že sa málokedy vieme pochváliť alebo chceme pochváliť. Je to otázka proste aj vnútorného sebavedomia.

    Ja vám vravím na základe svojej skúsenosti, ktoré už sa blížia k dekáde skoro, bez chvastúnstva, lebo toto je výsledok celej politickej elity za väčšie obdobie. Toto, to ja, nikto nechce si tuná, teraz nechcem tu mať nejakú medailu (rečník si ukázal na ľavú stranu hrude) a budem sa tu búchať, že toto je teraz len moja zásluha. Na rezorte financií napríklad robia ľudia, ktorí sú tam 12 rokov, hej. To znamená, viete veľmi dobre, sú minimálne dva rezorty v krajine, ktoré majú takú dlhodobú udržateľnosť z hľadiska personálnych politík. Čiže to nie je ani o politike. To je naozaj to, čo ste, pán Jurzyca, povedali, to je o takom vnímaní takej, sledovanie takej zlatej nite, ktorú by bolo dobré nasledovať, ak veríme v niečo, čo by malo ovplyvniť životy našich detí v tom dobrom slova zmysle.

    Takže z hľadiska verejných financií opakujem, táto krajina v porovnaní s inými, samozrejme, hej, ja nebudem hovoriť o Švajčiarsku teraz a o Novom Zélande, ale máme tu nejaký svoj, svoj európsky pašalík, v ktorom si proste žijeme, a v tom porovnaní s krajinami, ktoré teda niekedy sme do tých krajín chodili s klobúkom v ruke, v porovnaní s týmito váženými starými dámami naša krajina má veľmi dobré parametre verejných financií a to aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, ktorý je, nehnevajte sa, ja považujem teda túto kategóriu síce všeobecne za akceptovanú, merateľnú, ale veľmi akademickú. Lebo hovoríme o tom, čo bude v roku 2050, a my nevieme, čo bude 24. júna po brexite, hej. Po referende vo Veľkej Británii o tom, či Británia zostane alebo nezostane.

    Ja vám chcem len povedať, že od roku 2009, keď celé svetové hospodárstvo spadlo do jednej veľkej jamy a odvtedy sa z nej proste škriabe a Slovensko opäť malo to šťastie, že patrilo medzi tých, ktorí sa medzi prvými vyškriabalo z tých problémov v roku 2009. Od tej doby je veľký problém prognózovať vývoj, od tej doby sme proste na hojdačke a ako malá a otvorená ekonomika sme proste odsúdení na sledovanie tejto hojdačky a napriek teda proste tomu, že sme veľmi vystavení šokom, proste chúťkam, psychopatickým niekedy reakciám svetových finančných trhov, lebo sú veľmi citlivé a naozaj by si zaslúžili veľkú psychologickú štúdiu, tak napriek tomu, že sme vystavení týmto otrasom, máme schopnosť stáť na vlastných nohách naozaj niekoľko rokov a teraz idem aj k cieľu, vysvetleniu ekonomickej podstaty, prečo napríklad posun.

    Posledné dva-tri roky stojíme na zdravých vlastných nohách vďaka tomu, že máme oživenie domácej ekonomiky. To je to, čo sa hovorí, je iné mať trojpercentný alebo päťpercentný ekonomický rast založený len na zahraničnom dopyte a iné ho mať vyvážený, kde má zahraničný dopyt pri našom type ekonomiky svoj, samozrejme, prirodzený význam, ale je podporený a plne vyvažovaný domácim dopytom, to znamená tým, že domácnosti míňajú. Že dokonca aj tí dôchodcovia míňajú. Že firmy míňajú, že investujú, že zamestnávajú, že majú menej nezamestnaných a dúfam, že aj menej ľudí, ktorí sú len závislí na dávkach a len proste niekedy naozaj žijú mimo systém.

    Uvedomte si, jeden zo základných problémov našej krajiny je to, že máme nízku zamestnanosť. Máme nízky počet ľudí, ktorí pracujú v porovnaní s ďalšími krajinami, s ktorými sa chceme porovnávať, dokonca aj s Českou republikou. Uvedomte si, že sme v krajine, ktorá si zvykla a vyrovnala sa vlastne s tým, že najnižšiu nezamestnanosť v histórii sme mali na úrovni ôsmich percent. To je, osem percent je v iných krajinách fatálna nezamestnanosť. V tejto krajine najnižšia nezamestnanosť v histórii bola osempercentná a už signalizovala ekonomika nedostatok pracovných síl. My sa k tejto hranici opäť blížime.

    Opäť z týchto dokumentov v programe stability už vidíte, kde atakujeme deväťpercentnú hranicu, prídeme s prognózou, ktorá bude hovoriť o osempercentnej hranici o dva roky. A už viete, keď sa stretávate s ľuďmi, zamestnávateľmi, že už je problém, už je problém so zamestnanosťou, už je problém s remeslami a zase sa dostávame k debate, ktorej ste sa tu venovali jeden deň, k školstvu a vôbec k mládeži a k budúcnosti našich detí. Ale je to dané, samozrejme, aj tým, že tu máme rómsku populáciu, hej, ktorú proste zamlčiavame ten fakt, ale máme tu nepracujúcu alebo proste neschopnú pracovať rómsku populáciu, ale máme tu aj kopec bieleho väčšinového obyvateľstva, ktorý si tiež žije mimo systém. Na to proste, jednak si tieto veci treba povedať, že to tak je, že máme možno 100-tisíc ľudí bielej pleti, Slovákov, hej, ktorí nerobia, ktorí nerobia, ktorí sú možno v pasci, napríklad v pasci exekúcií, hej, cez nebankové, cez modely správania, modely kultúrneho správania, kde každý chce mať všetko a má svoje ciele a chtíče a tomu podriaďuje všetko.

    Nie som tu za farára, aby som o týchto veciach hovoril, ale ak hovoríme o udržateľnosti napríklad penzijného systému, odchode veku do dôchodku, môžme proste hovoriť celé dni o rôznych možnostiach, ako tým potenciometrom posunúť doľava alebo doprava, ale kľúčový problém je v tom, že ľudia nechcú mať deti. Proste rodí sa nám malý počet detí. Rodiny odkladajú rozhodnutie o tom, aby mali deti, ženy odkladajú rozhodnutie o tom, že by mali deti, však si zoberte, koľko máte prvorodičiek do 30 rokov. Toto je proste problém, ktorý ale opäť nemá ani ľavé ani pravé videnie, možno konzervatívne, možno liberálne, tam sa proste dajú hľadať ako riešenia, ale proste toto nemôže rozdeľovať ani politickú scénu. Tieto témy nemôžu rozdeľovať politickú scénu. Totiž bez konsenzu riešenia týchto problémov nie sme schopní riešiť to, čo sa odborne volá potenciál tejto ekonomiky, hej, ktorý nemôže byť zase riešený iba; viete, máme plné ústa inovácií, tých zázračných vecí, stratégií 2020, 24 to proste plno tých bruselským jazykom povedaných vecí, ktoré, o ktorých viete, ale nikdy ich neuvidíte ani sa nikdy nenaplnia.

    Tie problémy sú veľmi jednoduché z hľadiska pomenovania a to je, respektíve riešenie začína v tom, že si musíme byť schopní povedať pravdu, aj keď je veľmi nepríjemná. A jedna z právd je, že máme napríklad regióny, ktoré sú proste odsúdene na exodus, kde sme sa, vlastne možno elity, politické elity posledných desiatich, pätnástich rokov akceptovali to, že možno je lepšie žiť načierno v Bratislave, neprihlásený na trvalé bydlisko, alebo je lepšie žiť v Írsku, alebo robiť niekde pokútne v Nemecku alebo v Rakúsku. Toto sú proste veci, o ktorých, ktoré majú súvis s udržateľnosťou verejných financií, s tým, koľko vyberáme daní, aké dane sme schopní vôbec nastaviť a vôbec s kultúrou a príslušnosti k štátnosti ako takej.

    Prajem krásny deň. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce v znení uvedených protokolov.

    Návrh vlády je uvedený ako tlač 19 a spoločná správa výborov je ako tlač 19a.

    Návrh vlády odôvodní minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990), tlač 19.)

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Predkladaný Protokol o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín medzinárodnej banky, meno ktorej som spomínal, ktorej cieľom je prerozdeliť podiely členských krajín v upísanom základnom imaní MBHS po vystúpení Maďarska a Kubánskej republiky z tejto banky. Maďarsko vystúpilo z tejto banky v roku 1992 a Kubánska republika v roku 2013. Obidve krajiny však dodnes figurujú ako podielnici v upísanom základnom imaní v MBHS, čiže akákoľvek zmena v štruktúre upísaného základného imania si vyžaduje zmenu zakladajúcich dokumentov banky a na tú je potrebný súhlas všetkých krajín.

    Toľko asi na úvod, nebudem vás obťažovať dlhšie. Ďakujem.

  • Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 126 z 27. mája 2016 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 26 z 13. júna 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 19 z 8. júna 2016.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 33 z 13. júna.

    Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poverili predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu.

    Návrh vlády je pod tlačou 20 a spoločná správa výborov má tlač 20a.

    Opäť vás poprosím, pán minister financií, aby ste sa ujali slova a návrh vlády odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Predkladaný Protokol o zmene a doplnení Dohody o založení MIB predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín Medzinárodnej investičnej banky, ktorej cieľom je modernizovať riadenie tejto banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, a to najmä v nasledujúcich štyroch oblastiach.

    Po prvé ide o štruktúru jej riadenia, terajší dvojstupňový systém riadenia pozostávajúci z predstavenstva a rady sa zmení na efektívny trojstupňový, pozostávajúci z predstavenstva, rady riaditeľov a rady guvernérov. Je to schéma veľmi podobná napríklad Európskej investičnej banke.

    V ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania, podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania tejto banky potrebné meniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentov členských krajín, preto sa navrhuje sflexibilniť možnosť týchto zmien, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.

    Modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch. Momentálne má každá členská krajina tejto banky jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu do základného imania. Slovensko má pri hlasovaní jednu devätinu napríklad tohto vkladu. Podľa nového systému hlasovania bude mať každá členská krajina podiel hlasov rovnajúci sa jej podielu v splatenom základnom imaní, čo je tiež úplne normálne a civilizované. Takže tým pádom sa aj náš podiel dvíha úpravu.

    A v neposlednom rade ide o úpravu výsad a imunít banky podľa súčasných medzinárodných štandardov. Spresňujú sa najmä daňové a colné výsady MIB v jej členských krajinách.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 127 z 27. mája pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 27 z 13. júna a ústavnoprávny výbor uznesením č. 20 z 8. júna 2016.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 34 z 13. júna 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je žiadna prihláška, hlási sa niekto z poslancov do rozpravy ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy,

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Je to skôr taká otázka, ktorú som plánovala predložiť z lavice ako faktickú pripomienku, pán minister, keďže som, nemám inú možnosť, len vystúpiť v rozprave, aspoň keby ste mi mohli vysvetliť, že načo sú nám tieto banky. Nerozumiem tomu, ako prečítala som si aj ten predchádzajúci materiál, aj tento, aký prínos je pre Slovenskú republiku mať kapitál v Medzinárodnej investičnej banke viac ako 21 mil. eur, čo nám to prinesie, aké bankové služby očakávame od tejto inštitúcie. Som si prečítala aj výhody pre členov predstavenstva, tak to je ako keby boli nadľudia, počnúc od rôznych výhod pri obchodovaní a výhod väčších možno ešte, ako sú nejakí ambasádori krajín, takže toto je moja otázka.

    Taktiež by som poprosila aj možno k tej prvej Medzinárodnej hospodárskej banke, aj keď máme teraz bod už, rokovanie ďalšie, ale túto otázku som chcela taktiež predložiť. V jednej banke máme 26 mil. eur podielový vklad, v druhej viac ako 21 miliónov. Dohromady je to takmer 50 mil. eur, ktoré by si, myslím, že by sme vedeli asi účelnejšie vynaložiť v hospodárení našej krajiny. Taktiež máte väzbu na krajiny, ktoré sú pozostatkom možno väzieb, teda určite pozostatkom väzieb bývalého režimu, či by nebolo lepšie nasledovať cestu Maďarska a Kuby a vystúpiť z týchto spolkov a tieto peniaze využiť nejako účelnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Neviem, či som ešte v rozprave, bez problémov, aj v rozprave, aby ste mohli reagovať, ale odpoviem vám teda na otázku. Sú to dve inštitúcie, ja zvyknem hovoriť bradaté a fúzaté, sú naozaj ešte z čias minulého režimu. Ale sú dve spoločné z hľadiska spoločnej minulosti a s úplne odlišným terajším príbehom. V prípade MBHS, to je ten prvý prípad, ktorý som prišiel, a tam je aj naše rozhodnutie návrh na likvidáciu banky. To znamená, my sa takisto chceme dostať do toho radu tých krajín, ako je Maďarsko a Kuba. Tam nevidíme význam ďalšieho pokračovania. Takže tam sme v procese v podstate ako keby odchodu a podielu na tom finančnom zostatku.

    Ale Medzinárodná investičná banka alebo MIB, to je trošku iný prípad a je to dané zrejme aj manažmentom, ktorý je tam posledné tri roky, ale aj rozhodnutím Ruskej federácie, ktorá je kľúčový akcionár aj v tejto inštitúcii, aj v tej prvej, aj v tej druhej, z pohľadu blízkej budúcnosti.

    Chcem vám vysvetliť, že, budem hovoriť vlastne už len o tej MIB-ke. Je to medzinárodná banka, ktorá má v podstate z hľadiska štatútu podobné postavenie ako Svetová banka, hej, alebo dokonca OSN ako, to preto tam tie rôzne formy ochrany a podobne. Je to historický proste fakt, ako keby taký atavizmus, ktorý má, samozrejme, svoju hodnotu, ale ja vnímam ako kľúčový význam tejto banky v tom, že stále má možnosti lepšie prenikať na trhy, ktoré sú aj pre nás zaujímavé. Takže z pohľadu zahraničného obchodu pre nás krajiny bývalého RVHP, ak to mám tak nazvať, ale kľúčové krajiny, ako je napríklad Vietnam, Mongolsko, Kuba, Laos, tieto členské krajiny sú predmetom záujmu nášho zahraničného obchodu. Z hľadiska historických väzieb, dokonca z hľadiska režimov, stálych režimov a pomerov v týchto krajinách bývalých členských krajín RVHP, z hľadiska obrovskej výmeny povedzme študijných programov, ak si pamätáte, kto študoval v 90., 80. rokoch, tak si pamätá tie povinné kvóty práve študentov z týchto krajín, ktorí dnes predstavujú, zastupujú dokonca časti elít v týchto krajinách. Je to proste historický opäť fakt. A je to výhoda, ktorú máme povinnosť využívať. Veľmi dobre to robia Česi, český zahraničný obchod, Česká republika. V tomto pohľade Slovensko vždycky zaostáva. To sú proste jasné, prirodzené historické výhody, ktoré máme povinnosť využívať.

    Takže naša činnosť v tejto inštitúcii je naozaj spojená s tým, že máme záujem na ďalšie prenikanie nášho zahraničného obchodu, našich firiem do týchto krajín. Poviem vám napríklad, že momentálne je v procese zriaďovania spoločný fond technickej asistencie medzi Slovenskom a touto bankou. A máme spoločne financovať projekty technickej asistencie konzultantov na Kube, v Mongolsku a vo Vietname napríklad, hej. Takže to je aktivita, ktorá, možno by ste povedali, viac patrí do rúk ministerstva hospodárstva a tá aj z hľadiska spolupráce spolu aj so zahraničnými vecami takto funguje. Ale Slovensko historicky má problémy so zahraničným obchodom. Nevyužíva svoje prirodzené proste danosti.

    A takisto táto banka z pohľadu vplyvu, ktorý môže mať Slovensko, lebo Slovensko je, samozrejme, je v Svetovej banke, je v Medzinárodnom menovom fonde, je v Európskej investičnej banke, ale všade náš kľúč, tzv. capital key, je proste malý, zodpovedá splatenému imaniu. V prípade EIB a európskej inštitúcie je to 1 %. Čiže to je naša váha, hej, ktorú proste máme. Paradoxne, v týchto inštitúciách sme schopní ísť s Českou republikou a veľkým kľúčovým akcionárom prijímať rozhodnutia. Takže je to taká aj taktická výhoda. Preto sme sa rozhodli po debate, samozrejme, s ministerstvom zahraničných vecí zostať v tejto inštitúcii a dokonca chceme byť v nej aktívni z pohľadu presadzovania záujmov zahraničného obchodu Slovenska na týchto trhoch.

    Všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

    Chce sa vyjadriť? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna, reakcia podpredsedu Bugára.

  • Ja som ukončil rozpravu a pán minister, keď pristúpil, to bolo záverečné slovo. To znamená, tam už nie je možná faktická. Takže ďalej.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 132. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 121.

    Poprosím ministra financií Petra Kažimíra; nech sa páči, pán minister; v zastúpení podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči, uveďte ďalší bod programu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda ma vyrušil v politickej činnosti, ktorú som vykonával v klube SaS.

    Takže dovoľte mi teda, aby som v zastúpení podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorý je momentálne na zahraničnej služobnej ceste, predložil túto tému.

    Národný bezpečnostný úrad vypracoval návrh zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. Účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením eIDAS. Cieľom tohto nariadenia je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 132. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu.

    Nie je nás tu veľa, ale chcel by som sa opýtať, koľkí z vás majú občiansky preukaz s čipom? Jeden, dva, tri, štyri, výborne. Koľkí z vás ho už aj využili? Koľkí z vás ho už využili. Jeden. Ale myslím, využili v zmysle, že sa prihlásili do toho systému.

  • Reakcia podpredsedu Bugára.

  • Výborne. Ďakujem. Aj pán Bugár. Blahoželám. Ste naozaj jedným z mála, pretože keď si pozriete štatistiky, ktoré sú uvedené aj na internete, tak k dnešnému dňu tie čísla sú naozaj veľmi, veľmi nízke. Vychádza to asi na 0,8 percenta.

    Čo to znamená v podstate pre nás ako občanov Slovenskej republiky? To nie je až taký závažný problém alebo závažná záležitosť, ale čo sa týka právnických osôb, ktoré majú k 1. 8. 2016 začať tento systém, a teda prihlasovanie sa, preberanie všetkých úradných oznámení práve prostredníctvom tohto elektronického systému, tak pre nich to problém zrejme bude. Z viac ako 800-tisíc do dnešného dňa aspoň raz sa do toho systému prihlásilo, myslím, pán podpredseda, opravte ma, 27-tisíc? Neviete, neviete tie čísla.

  • Reakcia ministra, zasmiatie sa rečníka.

  • Mali by ste podľa mňa byť v tom lepšie zorientovaný, pretože málo podnikateľov o tom vie.

    Máme tu 1. 8., samozrejme, v tomto návrhu zákona sa tá účinnosť odkladá na 1. 1. 2017. Ale chcel by som sa vás z tohto miesta opýtať, ako to máte ošetrené, pokiaľ my máme dneska ten zákon v prvom čítaní, 1. 8. budeme mať podľa súčasne platného zákona vstúpenie do platnosti, a teda povinnosť pre právnické osoby prihlasovať sa do tohto systému, a druhé a tretie čítanie bude až v septembri, či ste na toto mysleli, akým spôsobom je celé toto ošetrené. A hlavne mi tu chýba nejaká informačná kampaň. Neviem, či ste teda zachytili nejakú informačnú kampaň k tejto situácii, ktorá sa tu udeje k 1. 8. 2016.

    V Českej republike prebiehala veľmi masívna kampaň v médiách, boli mnohé videá k tomu inštruktážne, boli mnohé diskusie. Na Slovensku jediné, čo som zachytil, je jedna správa na slovensko.sk z 10. 6., kde bola publikovaná jedna krátka informácia teda o tom, že k tomuto stavu, k tejto povinnosti pre právnické osoby od 1. 8. reálne dôjde. Čiže toto je taká prvá hrozba. Alebo hrozba. Taká prvá moja otázka na pána podpredsedu, čo sa udeje, čo sa udeje 1. 8. a súčasne či ten 1. 1. 2017, lebo už raz tá účinnosť bola odkladaná, malo to byť už k 1. augustu minulého roka, či ten 1. 1. 2017, keď sa to teda posunie a povedzme, že sa ten jeden mesiac nejako ututle alebo dva mesiace, že či je dostatočný. Či sa naozaj stihnú všetci na to pripraviť, všetky úrady, všetky ministerstvá. A teda či sa neoplatí skorej naozaj pouvažovať nad tým možno to posunúť ešte o jeden rok, aj keď ten zákon je v platnosti už tri roky.

    Druhá vec k tomuto zákonu. Mal som také tri základné body. Tá druhá sa týkala elektronickej podateľne. Centralizovaná elektronická podateľňa je veľmi dobrý nástroj. V zákone, v tom pôvodnom návrhu, v navrhovanom znení tak, ako to išlo do medzirezortného pripomienkového konania, tá centralizovaná elektronická podateľňa bola predpísaná pre všetkých, pre všetky ministerstvá, pre všetky úrady, ale potom sa niektoré ministerstvá, hlavne ministerstvá, začali tak nejak stavať, že ale načo, však my máme vlastnú elektronickú podateľňu, my to nepotrebujeme. Tak bolo povedané, dobre, tak dáme sedemročné prechodné obdobie. Ale aj to sedemročné prechodné obdobie bolo pre nich nieže málo, ale jednoducho nežiaduce. Jednoducho centralizovaná elektronická podateľňa pre nich nebola týmto spôsobom ani veľmi mysliteľná. Čiže opäť je otázka, čo sa stane s touto elektronickou podateľňou, či ostane tak, ako je pôvodne navrhovaná, či to bude nejak postupne sa zavádzať naozaj na všetky ministerstvá, na všetky úrady alebo, tak ako je to v súčasnom znení zákona, tak k tomu asi nedôjde.

    No a moja taká tretia otázka sa týkala používania rodného čísla. Rodné číslo podľa informácie, ktoré mám dostupné, by postupne malo zaniknúť. Napriek tomu ten certifikát, elektronický podpis je naviazaný práve na toto rodné číslo.

    Čiže, a teraz máme problém, ak budeme si podpisovať dokumenty, alebo budú podpisovať dokumenty práve napríklad občania zo zahraničia. Jednoducho, princípom celého tohto zákona malo byť zosúladenie sa s európskym štandardom. A my tu ideme zase možno trošku nad nejaký ten nadštandard.

    Takže to sú možno také tri základné otvorené otázky do ďalšej diskusie. Ja som presvedčený, že teda tento zákon tým prvým čítaním zrejme dôjde aj k nejakým vylepšeniam. Ten priestor práve v tom druhom čítaní je a práve na tých výboroch určite bude.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Galek, položil si pánu ministrovi otázku, že či tá doba predĺženia povinností pre právnické osoby, aby dokázali prijímať do svojej dátovej schránky dokumenty z úradov, je postačujúca. Ja si myslím, že to nie je správna otázka. Správna otázka by mala byť taká, prečo do 1. augusta sa to jednoducho nestihlo. Prečo ozaj nebola urobená poriadna kampaň? A napriek tomu, že na e-Government sme použili takmer miliardu euro, tak jednoducho ten e-Government je v žalostnom stave. Aj toto svedčí o tom, že sa snažíme, aj keď sa to nebude technicky dať zrealizovať, posunúť nejaký dátum účinnosti, svedčí to o tom, že toto sa jednoducho súčasnej, a teda aj minulej vláde Roberta Fica nedarí realizovať.

    Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či niekto využije túto možnosť. Vidím, že nie. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a zároveň končím aj rozpravu.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Jednou iba vetou. Budem tlmočiť tieto otázky podpredsedovi vlády a, samozrejme, som presvedčený o tom, že počas legislatívneho procesu, to znamená najlepšie počas rokovania výborov pred druhým čítaním, bude nevyhnutné na tieto otázky odpovedať relatívne, alebo respektíve na ne reagovať zmenou textu alebo posunutím účinnosti.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, tlač 129. Výsledky rokovania výborov máte v tlači 129a.

    Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby zaujal miesto navrhovateľa a zároveň, aby návrh odôvodnil.

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku, ale ja hľadám pána ministra Plavčana, nie teba, pán poslanec, ty si tu. Takže vyhlasujem prestávku päť minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať.

    Pán minister, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu, nech sa páči, máte slovo. Rokujeme o zákone 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, nech sa páči, môžte ho odôvodniť.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 129.)

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ako už bolo spomenuté, 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu a je to vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku. Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potreby jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom tohto zákona sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Eve Smolíkovej, aby nás informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj v gesčnom výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2016 č. 112 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní na šiestej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A ďalej uznesením č. 115 z 15. júna 2016 sa uzniesla prerokovať ho v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie, k vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v znení čl. 25 z 15. júna odporúča vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 23 z 15. júna 2016 odporúča vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy.

    V bode IV máte doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenom návrhu s odporúčaním ho schváliť.

    V piatom bode gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 15. júna 2016 č. 25. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Pétera Vörösa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, sotva uplynul rok od poslednej novely školského zákona a dnes ho opäť máme na stole. Problém systém škôl na Slovensku akosi tlačíme pred sebou, pohadzujeme si ho ako horúci zemiak a riešenie sa stále odkladá.

    Momentálne nás tlačí problém takzvaných málotriednych škôl, ktoré v dôsledku zavedenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede zmenou zákona v roku 2013 sa dostali na prah zániku. Najviac sa toto rozhodnutie dotklo národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov v dôsledku asimilácie, nepriaznivého demografického vývoja a odlivu ľudí pre nedostatok pracovných miest.

    Na tento fakt sme upozornili aj pri poslednej novele školského zákona. Vďaka dohode s vtedajšou vládou sa nám podarilo posunúť účinnosť spomínaného opatrenia na september 2016. Ako som na to vtedy aj sám upozornil, získali sme iba čas a problém bol v skutočnosti posunutý na ďalšiu vládu. Pri zostavení novej vlády sme túto našu prioritu predložili koaličným partnerom a to, že na riešení tejto otázky sa nám podarilo dohodnúť, považujeme z nášho pohľadu za mimoriadne dôležitý krok. Budem k vám úprimný, zachovanie národnostných škôl na národnostne zmiešaných územiach je pre nás aj srdcovou záležitosťou a témou osobitého významu.

    Pri vypracovaní konkrétneho znenia novely sme však narážali na problém, ktoré školy zaradiť do tej kategórie, kde by neplatili povinné minimálne počty žiakov v jednej triede. Koaličná dohoda sa totiž odvoláva na všeobecne zaužívaný hovorový výraz "málotriedne školy". Musím však podotknúť, že tento termín zákon nepozná. Zákon pozná iba plnoorganizované a neplnoorganizované školy. Medzi plnoorganizované školy patria základné školy zriadené so všetkými ročníkmi od prvého do deviateho a neplnoorganizované školy sú základné školy s ročníkmi od prvého po štvrtý alebo od prvého po piaty, teda iba prvý stupeň. Avšak v obidvoch kategóriách nájdeme školy, ktoré majú nízky počet žiakov v jednotlivých triedach. Obzvlášť sa to týka škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktoré už dlhodobo zápasia s problémom nedostatku žiakov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z horeuvedeného dôvodu a na základe dohody s našimi koaličnými partnermi v mene poslaneckého klubu MOST – HÍD som cez výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil pozmeňujúci návrh k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh bol vo výbore schválený. Môj pozmeňujúci návrh je nasledovný:

    V § 29 sa za odsek 17 vkladá odsek 18, ktorý znie:

    "Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny."

    Pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že predložený návrh sa konkrétne týka 23 škôl s vyučovacím jazykom maďarským, jednej školy s vyučovacím jazykom rusínskym a 36 škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Spomínané ustanovenie však neberie do úvahy skutočnosť, že určenie minimálneho počtu žiakov významne ohrozuje aj plnoorganizované školy, ktoré rovnako nedokážu túto podmienku splniť. Ide o výrazne vyšší počet, o viac ako 60 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Hoci zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity maďarskej národnostnej menšiny neprípustné. Plnoorganizované školy sú z hľadiska dlhodobého vývoja životaschopné. Z uvedeného dôvodu sa predloženým pozmeňujúcim návrhom ustanovuje výnimka z najnižšieho počtu žiakov aj vo vzťahu ku všetkým plnoorganizovaným základným školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

    Ďalším dôvodom návrhu ohľadne zrušenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede je skutočnosť, že vláda v tomto roku plánuje predložiť nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, kde bude možné pristúpiť k prehodnoteniu školskej siete obozretne a so zohľadnením špeciálnych požiadaviek aj národnostných škôl.

    Dámy a páni, zastávame názor, že štát má plniť svoju základnú funkciu, ktorá je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky. Paragraf 34 (pozn. red.: správne má byť "článok 34") ods. 2 ústavy znie nasledovne: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo na vzdelanie v ich jazyku".

    Fungovanie školskej siete je z hľadiska národnostných menšín životne dôležitou otázkou. Zachovanie identity národností je možné iba cez zabezpečenie jazykových práv, možnosti vzdelávania v materinskom jazyku, dostupnosti vzdelávania a podporu ich kultúry. Strana MOST – HÍD trvá na tom, že školy s vyučovacím jazykom národností sú kľúčovými inštitúciami v dlhodobom zachovaní ich identity. Naším eminentným záujmom je, aby od 1. septembra 2016 štát nezatvoril ani jednu jedinú základnú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín.

    Dámy a páni, verím, že môj pozmeňujúci návrh sa stretne s vašou podporou, za ktorú vám v mene všetkých rodičov, žiakov a učiteľov dotknutých škôl úprimne ďakujem.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem.

    Ten pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel cez gestorský výbor, v zásade smeruje k tomu, čo ja vnímam ako hlavný účel celej tejto novely a aj ako istý dôvod pre to, aby sa toto schvaľovalo v tom tempe, v akom to schvaľujeme, teda v skrátenom legislatívnom konaní, a tým je garantovanie práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v ich jazyku. Ten návrh rozširuje ten pôvodný návrh, ktorý bol obsiahnutý vo vládnom návrhu.

    Chcel by som sa ale teda spýtať, že prečo sa takýto návrh a takéto riešenie nestalo súčasťou návrhu už vo fáze, teda buď keď ho ministerstvo predkladalo do medzirezortného pripomienkového konania, alebo v rámci medzirezortného pripomienkového konania. A to je možno aj otázka na pána ministra, ale aj na pána poslanca Vörösa, že teraz to takto vyzerá trochu, akoby že vláda niečo navrhla a nie je to celkom také, aby to naplnilo ten účel, ktorý bol deklarovaný aj v programovom vyhlásení vlády, no a teraz to MOST zachraňuje. Tak chcem sa spýtať, že či naozaj tam boli nejaké vecne rozdielne názory, alebo ste sa teda takto dohodli, že teda MOST zlíže smotanu a vyrieši ten problém.

  • Pán poslanec, nie MOST, ale MOST – HÍD.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Vörös, ďakujem tebe za trpezlivosť, s ktorou si sa venoval tejto problematike, aj to, že vlastne práve krok po kroku sme vedeli doriešiť celú túto situáciu, ktorú už vnímame dlhšiu dobu ako problematickú. Však práve v minulom volebnom období nám prešiel ten zákon, ktorým sme oddialili aj vďaka tebe na jeden rok tú lehotu pre školy, nad ktorými visel Damoklov meč. Vieme, že proste tento krok je nevyhnutný. Nevyhnutné je to spraviť teraz, aby sme v septembri mali vyriešené problémy, ktoré sú dnes ešte stále dané, a potom môžeme kľudne, s rozvahou a s veľkým rozhľadom vstúpiť do toho, už dúfajme, že tej konečnej fázy, aby sme zastabilizovali sieť škôl, aby sme v spolupráci tak so samosprávami, ako aj rôznymi profesnými združeniami vedeli pripraviť jeden koncepčný zákon, ktorý tu už bude dlhé, dlhé roky platiť v tom znení, ako to prijmeme.

  • Ďakujem pekne.

    Využívam príležitosť, že je tu viacero ľudí, ktorí sa zaoberajú školstvom, a teda mám poznámku, ktorú, ktorou chcem osloviť aj pána ministra, aj týchto kolegov. Cez obed sme s niektorými z nich mali horúce diskusie o školstve, s pánom Dostálom, Grendelom, čo tu vidím, že sedia. Takže možnože to nie je reakcia len na vystúpenie v rozprave, verím, že pán predseda, predsedajúci a predseda strany MOST – HÍD mi to odtoleruje. Ukážem vám graf, ktorý som si kedysi urobil a ktorý ukazuje, ako v čase, keď sa u nás zhoršili výsledky v PISA, ako u nás klesol počet domácich úloh, ktoré si deti robia. Len tým chcem povedať, že nie všetko je vo formálnych pravidlách. Veľa je v atmosfére a v tom, ako to vzdelanie aj doma berieme vážne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, aj ja to môžem potvrdiť, čo ste hovorili, že, bohužiaľ, je to tak. Ďakujem pekne.

    Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu a pýtam sa, či má niekto záujem. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, máte pravdu, klíma školy, jednoducho tá atmosféra na škole a tak isto aj doma v rodinách musí byť nastavená tak, že deti budú a učitelia radi chodiť do školy.

    To, čo hovoríme pri reforme, jednoducho nie je to len v peniazoch, je to aj v tom, že tí rodičia sa budú detí doma pýtať, nemôžeme ich vynechať z toho procesu, sa budú doma pýtať nielen to, že čo bolo v škole a uspokoja sa s odpoveďou nič. Je to jednoducho o tom, že sa budú viac zaujímať o dianie v škole a tak isto keď aj učitelia pocítia našu podporu, že tú našu podporu majú, tak sa domnievam, že aj tie vzdelávacie výsledky môžu byť lepšie. A tú podporu musíme dať dvojakú. To znamená aj v platoch, ale aj v podpore výchovy a vzdelávania v školách, materiálnom vybavení, vo všetkom a celá verejnosť nám musí napomôcť vrátane médií.

    Takže chcem vám veľmi pekne poďakovať za tvorivú a veľmi kultivovanú diskusiu a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu

    A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z., a to o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tlač 131).

    Spoločnú správu k tomuto bodu máte v tlači pod č. 131a.

    Prosím znovu pána ministra Plavčana, aby uviedol návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa konkrétne vykonávajú legislatívne opatrenia na zvýšenie platovej tarify o 6 % pre tri skupiny zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa tohto zákona, a to pre pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pre vysokoškolských učiteľov.

    Základné opatrenia sú preto, že v zmysle programového vyhlásenia vlády sa uvažuje s ďalším zvýšením platových taríf opakovane až do skončenia volebného obdobia. Z pohľadu vysokoškolských učiteľov ide o základné opatrenie z toho dôvodu, že doposiaľ boli odmeňovaní v rámci jednej prílohy zákona spolu s výskumnými a vývojovými zamestnancami a zdravotníckymi zamestnancami a novelou zákona sa pre vysokoškolských učiteľov navrhuje vytvorenie samostatnej stupnice platových taríf.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a prosím o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi z gestorského výboru pánovi poslancovi Petrákovi, aby nás oboznámil jednak so správou z jednotlivých výborov, ale hlavne teda rozhodnutím gesčného výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131), vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením zo 14. júna 2016 č. 113 sa uzniesla prerokovať tento vládny návrh zákona (tlač 131) v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej uznesením číslo 116 z 15. júna 2016 sa uzniesla prerokovať ho v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská (v pozadí počuť výkrik "góóól") od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 26 z 15. júna 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 39 z 15. júna 2016, výbor pre sociálne veci uznesením č. 10 z 15. júna 2016 a zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 24 z 15. júna 2016 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je uvedený v IV. časti spoločnej správy.

    V IV. časti spoločnej správy je uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor ďalej na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach, ktoré som už spomínal, odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pod č. 26 dňa 15. júna 2016 a týmto uznesením ma výbor súčasne poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval plénum o rokovaniach výborov a stanovisku a návrhu gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Sopko. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ako sme počuli, momentálne začnem tak možno netradične, aj hlasno, nálada je zrejme dobrá, pretože vedieme 2:0 v tomto zápase. Keby som to bol vedel skôr, možnože tiež by som prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, aby sme tým učiteľom naozaj pridali, keď je tak dobrá atmosféra, ale keďže som zachytil trošku aj mediálne výstupy, aké zazneli k tomu, čo prerokúvame dnes, odhodlal som sa vystúpiť, aj keď tak kratšie k tomu, aby som jasne povedal, že nemá byť ten mediálny výstup o tom, že tu bol nejaký spor o tom, že či učitelia si zaslúžia alebo nezaslúžia vyššie platy. Respektíve akí učitelia si zaslúžia vyššie platy, či všetci, alebo iba tí kvalitní, pretože to by sme najprv museli tú kvalitu zadefinovať, museli by sme mať trošku jasno v tých pojmoch.

    Ale úplne v úvode, ešte skôr by som rád uviedol na pravú mieru to, aby sme sa nepozerali na tých učiteľov, ktorí sa verejne prezentovali a ozývali za svoje práva, ako na ľudí, za ktorými niekto stál. Ja ich dobre poznám a viem veľmi dobre, že robia to, čomu veria. Možnože sme už všetci tak nastavení, že nevieme úplne si priznať, že sú v dnešnej dobe ešte ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva, že nesedia, nešomrú len, ale aktívne sa do niečoho zapájajú. Môžeme mať na to názor, rôzne názory, ale pokiaľ chceme, aby učitelia boli tým vzorom pre naše deti a my chceme od našich detí, aby ich budúcnosť, aby v tej budúcnosti, budúcej krajine sa zúčastňovali na aktívnom menení tejto krajiny, tak aký vzor pre nich môže byť jasnejší ako človek, ktorý sa vie za seba postaviť a ozvať? Kto nečaká, čo mu kto zhora dá, kto ide za svoje práva bojovať?

    Myslím si, že aj ja osobne, aj mnohí iní ľudia sú v poslednom čase svedkom našej mladej generácie, že to je nejaká generácia Y, ktorá je príliš zahľadená možno do seba a neviem, či je to tými sociálnymi sieťami, modernými technológiami, akosi uniká tej realite, ako keby tou realitou iba ako tak chcela preplávať. Nemajú veľmi záujem o to, čo sa okolo nich deje. My naozaj ich musíme motivovať, aby sa začali mladí ľudia viacej angažovať v tom priestore a potom bude dobre s touto krajinou.

    Možnože si myslíme, že tí ľudia sú niekým riadení. A oni naozaj nie sú, ja ich poznám a viem, že robia len to, čomu veria. A pokiaľ chceme a myslím si, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že aktívne občianstvo je jedna z vecí, ktorá nás môže zachrániť pred názormi, ktoré teraz v Európe začínajú dominovať a ktoré, nebojím sa nazvať, ukazujú temnú stranu ľudských pováh, kde ľudia sa už nevyjadrujú, respektíve skôr prispôsobujú tomu, čo povie niekto iný. Mali by sme ich skôr vyzývať, aby sa zúčastnili debát o smerovaní slovenského školstva.

    Za svojej niekoľkoročnej skúsenosti v Slovenskej komore učiteľov sme síce zažili veľa pozvaní, ale častokrát sme z nich mali rozporuplné pocity. Áno, boli sme pozvaní, rokovalo sa, boli sme vypočutí a nakoniec sa nič z toho, čo sme presadzovali, nedostalo do záverečných riešení.

    Ak by sme chceli aj argumentovať tým, koľkí vlastne boli zapojení do týchto protestných aktivít, ukazuje nám to ešte jednu stranu mince. Slovenský učiteľ v súčasnosti už veľmi neverí, že sa niečo s jeho sociálnym, alebo socioekonomickým postavením môže meniť. Je v akejsi dezilúzii. Na každé zmeny, ktoré sa udejú zhora, pozerá s veľkým podozrením, čo sa to zase na mňa chystá, aká znova reforma? Ako nič v zlom, pán minister, ale oni niektorí fakt tak zareagovali, že najväčšia reforma za 25 rokov, čo to bude?

    Ťažko, keď máme nejakú negatívnu skúsenosť, a poznáme to aj so svojho osobného života, sa nám znova chce začať veriť, že môže byť lepšie. Pritom námety boli stále dávané a tých námetov je veľa.

    Ďalšia vec, ktorú by som tu chcel poznamenať, je, že nemali by sme zabúdať aj na tých starších učiteľov. Je pravdou, aj keď o tom hovoria štatistické údaje, čo som pozeral, že zhruba za 5 rokov nám klesol počet učiteľov do 30 rokov o 35 % a dokonca do 25 rokov o 60 percent. Na rozdiel od toho u učiteľov nad 60 rokov to stúplo až za 71 percent. To znamená, rastie nám priemerný vek slovenského učiteľa a musíme s tým niečo urýchlene urobiť. Ale práve preto treba oceniť tých, ktorí vydržali. Čiže nehovoríme tu o tých úplne najstarších, ale hovoríme o tom strede, ktorí to ťahajú a naozaj oni držia chrbticu tohto školského sveta, ktorý je tak dôležitý pre naše deti.

    Oni sa tiež už napočúvali dosť sľubov a tiež častokrát je to tým štýlom, že fakt tá viera u nich začína sa vytrácať. A čo im môžeme ponúknuť? Okrem toho, že urýchlene by bolo dobré sa začať s nimi baviť na tieto témy, mali by sme im ponúknuť aj systém, o ktorom som napr. o niektorých návrhoch čítal aj v materiáloch Inštitútu vzdelávacej politiky Bez kreditov neodídem, odporúčam všetkým, nech sa naňho pozrú, ktorý prichádza s konkrétnymi návrhmi, ako napraviť to, k čomu dospel kreditový systém.

    Len v krátkosti, kreditový systém sa minul svojmu účinku hlavne preto, lebo ten plat bol nižšie, ako je ten štandard, ktorý je potrebný pre človeka, aby mohol slušne žiť v rámci toho svojho postavenia ako učiteľa v rámci tej spoločnosti, a využíval sa skôr na to, aby sa dorovnával plat, a tam sa popustili trošku uzdy toho, kto bol poskytovateľom tohto vzdelávania. Áno, bohužiaľ, učitelia sa začali správať trhovo, pokiaľ sa vyskytli poskytovatelia, ktorí umožňovali relatívne rýchlo dostať sa k prostriedkom, tak to využili. A preto sme aj videli ten nárast prostriedkov, ktoré išli do tohto systému vzdelávania.

    Ale ak im vieme predložiť alternatívu, kde dokážeme pozdvihnúť ten základný plat, ten základný príjem a nastavíme naozaj systém kariérneho rastu, ktorý bude, momentálne pozostáva v kategórii začínajúci učiteľ, učiteľ s prvou atestáciou, druhou, ak to rozšírime a nastavíme tým spôsobom, že preňho ten kariérny postup bude aj výrazným finančným prilepšením, verím tomu, keď budeme s ním o tom diskutovať, že dosiahneme zhodu, pretože treba myslieť do budúcnosti.

    A ešte k jednej veci. Už tu boli spomenutí nepedagogickí pracovníci. Tí nám akosi možnože unikajú a ani si neuvedomujeme, hovorím aj za seba, akí sú dôležití pre to školstvo, ako oni pri tých svojich príjmoch robia veľmi veľa pre tie školy, častokrát ja mám osobné skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú aj zapojení v krúžkovej činnosti, pomáhajú, spoluorganizujú množstvo aktivít na tých školách za tak nízke ocenenie. A tí, čo máte skúsenosti s riaditeľmi, a sú tu aj tu v pléne, tak vedia, že je to ťažko týmto ľuďom vysvetľovať, že sa na nich stále akosi zabúda, a treba o tom hovoriť aj tu, na tejto pôde, a keď sa bude riešiť financovanie, ak sa budú riešiť platy pracovníkov, všetkých zamestnancov teda, ktorí pracujú v školstve, nesmie sa na nich zabudnúť. A to už je skôr aj výzva pre nich, aby aj oni za seba vedeli viac možno zabojovať a byť možno viac dôraznejší.

    Každopádne slovenské školstvo a slovenský princíp, slovenské vzdelávanie potrebuje nevyhnutné systémové zmeny. Potrebuje, aby sa zadefinovala tá kvalita s merateľnými ukazovateľmi, a tak ako som už aj spomínal v mojom, v jednom z mojich vystúpení, teda v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, ten systém, ktorý nastavíme, musí byť dostatočne jednoduchý, aby sa dal aplikovať čo najskôr. Je nevyhnutný čas zabezpečiť príjem učiteľom taký, aby naozaj slušne žili, aby si mohli dovoliť cez dovolenku, kedy žiaci majú prázdniny, si aj poriadne oddýchnuť, pretože za ten školský rok, ktorý sa za chvíľočku skončí, majú toho naozaj dosť, aby sa nepozerali nad potreby, resp. aby to nebol pre nich nejaký neprekonateľný problém sa zrekreovať a dať si naozaj tú dovolenku, ktorá ich dá do poriadku, pretože prichádzajú pre nich nové výzvy.

    Predpokladám, že sa bude niečo musieť urobiť aj s obsahom vzdelávania, pretože pri tých inováciách, ktoré sme zažili, ktoré nemáme ešte vyhodnotené, bude treba zasiahnuť a nastaviť ich tak, aby sme miesto len formulovania nejasných bodov, resp. aby sme sa posunuli aj ďalej v tom zmysle, že nebudeme sa tu baviť o predmetoch, ale budeme sa tu baviť aj o zmene výučby. Budeme sa tu baviť, aj ako spomínalo sa, o zmene klímy a budeme sa snažiť ich podporovať vo všetkých tých veciach. Napríklad teraz ma napadá upraviť aj inštitút experimentálneho overovania, aby tie školy, ktoré sa vedia postaviť k veci iným, inovatívnym spôsobom, neboli nejak hatené nejakými byrokratickými zásahmi.

    Čiže aby som to naozaj zhrnul, no vidíte, nebol som až tak krátky, ako som pôvodne chcel. Som nesmierne šťastný, že je tu tak široká zhoda a že naozaj učitelia si zaslúžia pridať, ale v každom prípade mali by sme si uvedomiť, že oni sú veľmi dôležitou silou, ktorá túto krajinu môže zobudiť, túto krajinu môže kamsi posunúť, túto krajinu môže zachrániť, pretože – dúfam, že sa mýlim – prichádzajú ťažké časy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem naozaj vážne oceniť výkon pána poslanca Sopku, tak nielenže patrí k tým, ktorí neprebehnú pozerať futbal, to platí aj pre pána ministra, ten ale nemôže, poslanec by mohol odísť, ale pán Sopko a to isté Oto Žarnay aj ďalší poslanci, ktorí majú aj dlhoročné skúsenosti aj cítia silný záväzok voči celému vzdelávaciemu systému, tak pokračujú v práci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že však je všetko dobojované, a predsa veď vládna koalícia si urobí, čo chce, ale myslím, že aj predstavitelia vládnej koalície, aj pán minister si uvedomuje, že títo poslanci stále dúfajú, že vecné argumenty a vecná diskusia nájdu ocenenie aj u vás.

    Polemika o tom, že či všetci si zaslúžia, všetci učitelia zvýšenie platov, je podľa mňa márna polemika. No nie je takého hlupáka, ktorý by tvrdil, že neschopný pedagóg si zaslúži vôbec nejaký plat. To je psia povinnosť celého systému, aby malo schopnosť, aby mal ten systém schopnosť očisťovania, neustáleho zlepšovania. Ale práve kým budú nízke platy, tak na mnohých školách budú musieť držať jednoducho takého pedagóga, ktorý je vôbec ochotný za tie peniaze robiť, a o zvyšovaní kvality nebude nikdy ani len začiatok diskusie. Nemožno čakať, že by povedzme firma IBM zriadila tuná pracovisko a vyhlásila by, že očakáva, že za 500 eur tam budú robiť špičkoví odborníci a až sa to pár rokov bude dariť, tak potom bude uvažovať o zvýšení platov. Nemožno proste najprv žiadať, aby sliepka porodila praženicu, a potom čakať, že bude z toho vajíčko.

  • Ďakujem za slovo.

    Tak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi, že teda zastal sa učiteľov ako ľudí, lebo boli časy, kedy maďarská národnosť bola u Slovákov nejako nie veľmi obľúbená, lebo to vytvorili politici. A obávam sa, aby sa to nestalo s učiteľmi, že my v rámci takého našeho voľne diskutujúceho fóra sa rozhodneme, že teda budeme diskutovať, či je správne alebo nesprávne a koľko tým učiteľom pridať. A mám pocit, že tí učitelia sa už hanbia v obyčajnom obchode niečo kupovať, lebo v podstate im všetci hovoria, čo vy chcete, veď máte prázdniny, a teda dávajú vám 6 percent. Ale ja sa obávam, že toto robíme my politici. Naozaj je potrebné konštruktívne diskutovať, netreba jedni druhých napádať, lebo v konečnom dôsledku tí učitelia budú vnímaní verejnosťou ako, niekedy ja to tak vnímam, ako bola maďarská národnosť a hoci to ľudia na tých územiach vôbec nevnímali, obávam sa, že aj voči učiteľom teda môže nastať takýto stav.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Sopko, pozorne som si vypočula vašu reč a okrem tej prvej časti absolútne so všetkým súhlasím, pretože ako učiteľ ste mi hovorili naozaj z duše a videla a počula som pred sebou človeka, ktorý je naozaj zanietený za to, kvôli čomu sem prišiel a za čo bojuje. Ja sledujem tú vašu činnosť ako v Slovenskej komore učiteľov aj na sociálnych sieťach, viem o nej.

    Dotkli ste sa množstva problémov, ktoré ale nie sú určite všetky, ktoré nás trápia a ktoré chceme zlepšiť. Teraz s týmto časom, ktorý ste nazvali, že bude ťažký; áno, je to pravda, uvedomuje si to hlavne pán minister. Prichádza čas, kedy tieto bolesti, ktoré ste podali veľmi rozvážnym, pre mňa až dosť smutným spôsobom, je čas, keď ich môžeme napraviť. A to, či ich napravíme, tak záleží len teraz od nás, či odložíme v tejto otázke tie politické tričká, sadneme si spolu a budeme naozaj konštruktívni, tak ako doteraz sme boli. A ja túto aktivitu naozaj oceňujem.

    Ešte jednu vec, dotkli ste sa tých nešťastných kreditov, no a to je záležitosť, ktorá je, dá sa o nej veľa diskutovať. Ale na tú dobu, ktorá bola, tam učitelia mali aspoň nejakú tú šancu si svojím pričinením privyrobiť a to, čo sa dialo potom, že nastala akási turistika, záležalo to už potom od vedenia školy, ako si to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Sopko, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ďakujem všetkým za naozaj aj pochvalné, aj konštruktívne príspevky.

    K tým kreditom. Možnože zámer na začiatku bol naozaj správny, aby sa zabezpečil spôsob, akým dať priestor učiteľovi sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe. Ale musím sa podeliť s vami so skúsenosťou, ktorú som mal z jedného rokovania, kde som sa dozvedel, že jedným zo zámerov v skutočnosti bola úplne taká jednoduchá motivácia, že nuž ako dostaneme čím viac učiteľov na vzdelávania. Tak, že im ponúkneme peniaze. Myslím si, že ak niekto plánoval tento spôsob ďalšieho vzdelávania alebo kontinuálneho vzdelávania na takomto základe, tak to niekam unikalo úplne inde.

    Myslím si, že úplne na začiatku tam tie nastavenia, kedy naozaj sa vyberalo, kto bude poskytovateľom toho daného vzdelávania, to bolo, išlo sa dobrou cestou. Len potom časom zrejme, a toto je možno ten problém, na ktorý musíme narážať a budeme narážať, zvíťazil akýsi ten duch toho, aby sme mali výsledky čím skôr, lebo sme neboli trpezliví a čakali sme, že sa to prejaví v konkrétnych číslach a v konkrétnych grafoch. Ono niekedy niektorým veciam treba dať čas. Verím tomu, ak budeme spoločne pracovať, teda presnejšie spolupracovať pri vytváraní tej vízie, ktorá tu má byť a s konkrétnymi riešeniami, ten čas, ktorý využijeme, bude naplnený.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Dámy a páni, ďakujem za podporu tohto návrhu zákona. Učiteľom treba vrátiť úctu a autoritu. Toto je prvý krok, tento návrh zákona. A tak isto sa domnievam, máme v tomto roku, je to zverejnené na našom webe, asi 70 úloh, ako zlepšiť školstvo a popritom aj postavenie učiteľa a vrátiť mu úctu. Poďme do toho spoločne, tak ako to bolo povedané, pokúsme sa to urobiť. Máme jedinečnú príležitosť ukázať aj verejnosti, že na to máme, že to vieme urobiť. A toto je pre nás všetkých veľká výzva. Preto ešte raz ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a prosím aj o podporu jeho schválenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ťažko sa mi hľadajú slová, lebo sme v zásade tú možno búrlivú, miestami emocionálnu rozpravu, ktorá bola predovšetkým v tom prvom čítaní, preniesli do relatívne konštruktívneho záveru a zmierlivých slov.

    Ja chcem povedať a nadviazať na to, čo povedal pán kolega Sopko, že nemáme spochybňovať ľudí, ktorí bojujú za svoje práva. Nikdy nebolo cieľom ani predchádzajúcej ani tejto Ficovej vlády spochybňovať ľudí, ktorí bojujú za svoje práva. Voči čomu sme sa ohradili, že sa to stalo témou predvolebného boja, to je jediná výhrada, ktorá tu je.

    Druhá výhrada, a poviem ju úplne otvorene, lebo tak to cítim a nebudem hovoriť to, čo necítim. Ak aj bol rad mimovládnych organizácií, ktoré v predvolebnom období prirodzene pôsobili mimo podporovania strany SMER, takmer so všetkými nemáme absolútne žiaden problém si sadnúť za rokovací stôl, stretnúť sa. To je jedno, či je to iniciatíva A dosť, to je jedno, či je to iniciatíva Chceme vedieť viac. To je jedno, ktorú z týchto iniciatív budem menovať, lebo som tam našiel ľudí a nachádzame tam ľudí, ktorí sú ochotní diskutovať vecne, konštruktívne o problémoch školstva a hľadať riešenia. Máme iba jeden jediný problém, ten jediný problém sa volá Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorí namiesto sadnutia za rokovací stôl hovoria: Ideme protestovať prvého, aby Európska únia videla, ako sú nedocenení naši učitelia.

    Dámy a páni, chceme vrátiť dôstojnosť školstvu, chceme vrátiť dôstojnosť učiteľom, chceme zabezpečiť budúcnosť pre našu krajinu, ktorá vedie len cez vzdelaných ľudí, lebo to je jediný kapitál, ktorý táto krajina má. Nemáme žiadne nerastné bohatstvo, jediným naším bohatstvom sú vzdelaní a schopní ľudia. Ale to sa nedá robiť tak, že budeme vykrikovať na uliciach po sebe, ale dá sa to robiť iba tak, že si sadneme za rokovací stôl.

    Mám tu čísla, o ktorých by som mohol hovoriť, či sme splnili dosť alebo málo, možno spomeniem niektoré. V decembri bola požiadavka iniciatívy 140 euro v roku 2016. Ak je priemerný plat k 31. decembru 1 031 euro a od prvého januára išli 4 %, od 1. 9. ide 6 %, dohromady 10 % v priemere, splníme zo 140 požiadavku priemerné číslo 100 euro. Áno, nie je to splnené tak, ako bola úplná požiadavka, ale výmena názorov nefunguje tak, alebo dialóg vrátane vyjednávania o platoch, že prídem a buď mám pravdu 100-percentnú ja alebo jednoducho odchádzam a budem bojovať, až kým umriem. Proste my nechceme, aby školstvo malo obete a vykrvácalo na barikádach. Nechceme a nedopustíme to, ale na to, aby sme k takémuto riešeniu pristúpili, musíme byť schopní reagovať na to konštruktívne obe strany. Ak bola požiadavka, že budú učitelia žiadať 300 alebo 400 mil., lebo boli dve čísla v roku 2016, tak sme povedali 200 mil. ročne, 2 mld. za štyri roky. V tom sa vie nájsť 400 mil., ktoré ste požadovali, hocikedy. Ja považujem túto požiadavku v zásade za splnenú, len ju treba zmysluplne urobiť.

    Vieme reagovať na všetky požiadavky, ktoré sa týkajú mladých učiteľov. Vieme reagovať na ďalšie záležitosti, ale poďme hľadať riešenia, prestaňme stáť na barikádach. Nie je predvolebné obdobie a tento barikádový boj neprináša body absolútne nikomu. Čo môžeme dosiahnuť, je to, že slovenské školstvo vykrváca na barikádach len preto, že určitá úzka skupina ľudí vidí v tom zmysel svojho pôsobenia.

    Ja v tom zmysel pôsobenia nevidím, budem sa snažiť tomu zabrániť a budem v spolupráci s ministerstvom školstva robiť všetko preto, aby slovenskému školstvu bola prinavrátená dôstojnosť. Budem robiť všetko preto, aby boli spokojní žiaci a ich rodičia, aby boli spokojní zamestnávatelia, lebo dostanú kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude hýbať slovenskú ekonomiku ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač 133, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 122.

    Prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Romana Brecelyho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, môžete sa ujať slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 25. mája 2016 a prijala ho uznesením č. 198/2016.

    Návrh zákona sa zameriava na úpravu správnych deliktov, znižuje sa výška pokút, vypúšťa sa možnosť sankcionovať prevádzkovateľa vozidla opätovne za každý kalendárny deň a režim rozkazného konania sa podriaďuje zásade absorpcie sankcií za viaceré správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

    Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a taktiež s právom Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 (tlač 133). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ivan.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na predchádzajúcej schôdzi sme predkladali vlastný návrh novely zákona o diaľničnej známke, ktorého inú verziu nám teraz predkladá vláda. Predkladali sme ho s vedomím, že súčasné zlyhanie systému elektronických diaľničných známok je neprípustné a je nutné tento stav zmeniť, nakoľko jeho zavinením sú poškodzované záujmy obyvateľov Slovenska.

    Obraciam sa teraz na poslancov vládnej koalície: Vážení poslanci a poslankyne, mohli ste ten zákon podporiť už vtedy a na tejto schôdzi sme dnes mohli v druhom čítaní doňho implementovať časti, s ktorými teraz prichádza vláda. Účinnosť zákona by mohla byť skôr a motoristi by boli určite kľudnejší.

    Okrem toho, pán minister, mrzí ma už len kvôli motoristom, že ste nevyužili túto možnosť, keď novelu zákona predkladáte, aj na vylepšenie a sflexibilnenie niektorých častí zákona. Zmenili ste v ňom len to nevyhnutné, čiastočne ste znížili drakonické pokuty, zaviedli ste súhrnnú pokutu za viacero priestupkov v jednom kalendárnom mesiaci a umožnili ste motoristom zaplatiť jednu z foriem zakúpenia známky dodatočne, tú ročnú.

    Poďme sa ale pozrieť na to, čo sa v tomto návrhu nachádza a čo pozitívne pre motoristov prináša. Prvou pozitívnou správou je zníženie dolnej sadzby pokuty z 300 na 150 eur, pri rýchlom zaplatení do 15 dní dokonca na 100. V zlepšení v prospech motoristov je aj akási absorpcia sankcií, teda stanovenie výšky pokuty za jeden kalendárny mesiac na maximálne 150 eur. Avšak vyvoláva to skôr dojem, že si Národná diaľničná spoločnosť a okresné úrady takto zľahčujú svoju prácu a vykladajú to ako pomoc motoristom. Vypočuli sme si totiž veľakrát z úst predstaviteľov ministerstva dopravy, že priestupkárov treba trestať, ako k tomu prídu tí, čo si zaplatili včas a podobne, a teraz tu máme takéto riešenie. To potom vyvoláva otázky, či nebudeme pokutovať takto aj tých, čo prekročia rýchlosť alebo pôjdu na červenú, respektíve vojdú do zákazu vjazdu. Aj im budeme tolerovať porušenie predpisov celý kalendárny mesiac a dáme im len jednu pokutu? Kedy to môžme očakávať v Národnej rade?

    Toto rozhodne nepovažujem za systémové riešenie a fakt neviem, z akej krajiny sme toto odkopírovali. Náš návrh bol dať jednu pokutu za celé obdobie prvých 6 mesiacov od nábehu systému a potom sankcionovať priestupkárov za každý deň porušenia predpisov, tak ako to platí v okolitých krajinách.

    Pozitívne hodnotíme návrhy vlády odpustiť ďalšiu pokutu, ak tá predchádzajúca bola uhradená a prevádzkovateľ si kúpil ročnú diaľničnú známku, aj keď aj v tomto prípade to vyvoláva podozrenie, že sa jedná opäť o zjednodušenie administratívy pri vymáhaní pokút. Lebo ak sa má prípad odložiť, ak si vodič zakúpi v priebehu 12 mesiacov od poslednej pokuty ročnú známku, tak naozaj neviem, ako si mám toto vysvetliť. Citujem konkrétne § 12 písm. f) "prevádzkovateľovi vozidla" alebo; "udelenie pokuty sa odloží, ak prevádzkovateľovi vozidla bola v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4", teda nekúpenie známky, "a pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1", teda ročnú.

    Tak neviem teraz, to budete tých dvanásť mesiacov čakať? Toto by mal predkladateľ vysvetliť, a to by som poprosil zástupcu, teda pána ministra, aby nám toto presne vysvetlil. Tento konkrétny návrh je pre mňa nejasný a rád si vypočujem jeho uplatňovanie v praxi.

    Čo mi na ňom vadí ako druhé, opäť sa nevyužila príležitosť, aby mali vodiči možnosť kúpiť si dodatočne aj inú ako ročnú známku.

    Navrhovaná legislatívna úprava navrhuje trestať prevádzkovateľov vozidiel za obdobie, v ktorom nefunguje alebo teda funguje nedostatočne systém elektronických známok jednou súhrnnou pokutou za obdobie od 1. 1. do 30. 9., a hodnotíme to pozitívne. Nakoniec podobný návrh sme aj my predkladali.

    Ako som spomenul v úvode, tento návrh zmeny zákona hodnotíme len ako hasenie požiaru a hlavne uľahčenie si práce na okresných úradoch. V návrhu zákona nám stále absentujú jednoduché úpravy, ktoré by zlepšili život užívateľov diaľnic a iných spoplatnených úsekov ciest, ako napríklad individuálne obdobie platnosti diaľničnej známky, ktorú by si zákazník objednal podľa svojich potrieb. Skrátenie dlhej lehoty vymožiteľnosti sankcie, ktorá je až trojročná a tak to aj zostalo v tomto návrhu. Možnosť dodatočného zakúpenia diaľničnej známky do polnoci nasledujúceho dňa a zase nielen ročnej, ale rôznych. Alebo zrušenie povinnosti zakúpenia diaľničnej známky za prívesný vozík, ako sme to navrhovali.

    Napriek nedostatkom, ktoré v návrhu vidíme, je toto stále lepšie riešenie ako súčasný katastrofálny systém a tento návrh podporím a požiadam svojich kolegov, aby ho podporili v prvom čítaní. Ak prejde do druhého, podáme pozmeňujúce návrhy, lebo sme presvedčení, že ak už niečo ideme zmeniť k lepšiemu, mali by sme využiť túto možnosť a ten zákon zdokonaliť, aby boli spokojní tí, pre ktorých ho prijímame, teda slovenskí motoristi.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015.

    Návrh je pod tlačou 114, spoločná správa výborov má tlač 114a.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko. Prosím ho, pán poslanec, nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, v súlade s príslušným ustanovením zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej uzávierky za Sociálnu poisťovňu za rok 2015.

    Návrh so stanoviskom Dozornej rady Sociálnej poisťovne bol prerokovaný a schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 180 zo dňa 11. mája 2016.

    Súčasťou návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2015. Súvaha, výkaz ziskov a strát poskytuje informácie o celkovej hospodárskej situácii Sociálnej poisťovne, vyjadrujú celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako aj stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov.

    Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2005 (pozn. red.: správne malo byť "2015") dosiahli výšku 7 mld. 418 mil. 227-tisíc eur, čo predstavuje 104,11-percentné plnenie schváleného rozpočtu za rok 2015.

    Príjmy Sociálnej poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva boli vyššie o 203 mil. 762-tisíc. Transfer z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určený na krytie z deficitu z vzniknutého dôsledku zavedenia druhého piliera bol na rok 2015 rozpočtovaný v sume 905 mil. 966-tisíc, reálne poskytnutý transfer zo štátneho rozpočtu bol vo výške 452 mil. 983-tisíc. Transfer zo štátneho rozpočtu tak bol na úrovni 50 % rozpočtovanej sumy.

    Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu prostriedkov z minulého roka v objeme 461 mil. 380-tisíc v roku 2015 predstavovali 7 mld. 879 mil. 614-tisíc.

    Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2015 dosiahli výšku 7 mld. 176 mil. 418-tisíc.

    Hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2015 sa skončilo bilančným rozdielom v sume 241 mil. 809-tisíc, vrátane prevodu prostriedkov z minulých rokov je celkový bilančný rozdiel Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2015 v sume 703 mil. 196-tisíc.

    V roku 2015 vytvorila Sociálna poisťovňa správny fond v sume 166 mil. 982-tisíc. Výdavky správneho fondu boli 128 mil. 782-tisíc, čiže použitie správneho fondu predstavovalo 1,79 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne. Detailnejšie údaje o týchto skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.

    Zároveň si vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím požiadať a na základe stanoviska Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok prijalo uznesenie odporúčajúce Národnej rade republiky tento návrh schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Jána Podmanického, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015, ktorá je uvedená pod tlačou 114a. Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 123 z 27. mája 2016 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci.

    Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 prerokoval a odporučil Národnej rade schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 23 z 13. júna 2016, výbor pre sociálne veci uznesením č. 6 zo 14. júna 2016. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a výbor pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 7 mld. 879 mil. 614-tisíc eur, výdavky – náklady 7 mld. 176 mil. 418-tisíc eur, bilančný rozdiel 703 mil. 196-tisíc eur.

    Gestorský výbor ma určil za spravodajcu a poveril ma predložiť Národnej rade túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015 a návrh uznesenia Národnej rady, ktorý tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Táto spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 9 zo 14. júna 2016.

    Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Gaborčáková a pani poslankyňa Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán kolega, zároveň pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zopár poznámok pri tejto príležitosti, keď teda máme tu účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2015.

    Ak sa na tieto čísla pozriete, ktoré tam v tomto dokumente alebo dokumentoch nájdete, tak zistíte niekoľko skutočností.

    Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak pán riaditeľ by sa určite rád pochválil tým, že tak ako každoročne musí deficit Sociálnej poisťovne vyplývajúci najmä z výdavkov na starobné dôchodky sanovať štátny rozpočet, každý rok to tak je, tak za rok 2015 vidíme v tomto materiáli, že ten príjem zo štátneho rozpočtu na tento účel klesol na pekných 452 mil., čiže už len 452 mil. musel dať štát dotáciu, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky. No ale v druhej vete si treba povedať, že kleslo to, toto číslo, o polovicu oproti plánu, lebo plán bol sanácia, výpomoc štátu 905 miliónov. Táto výpomoc štátu klesla na polovicu preto, pretože Sociálna poisťovňa získala jednorazovo v roku 2015 príjmy od ľudí, ktorí sa ako sporitelia vrátili pri otvorení druhého piliera do Sociálnej poisťovne. Presnejšie povedané, vystúpili z druhého piliera a ich dovtedy nasporené prostriedky na ich osobných dôchodkových účtoch v druhom pilieri boli prevedené do Sociálnej poisťovne a takto získala Sociálna poisťovňa jednorazovo príjem vo výške temer 567 mil. eur.

    Tak je to teda zrejme pekný úspech z pohľadu druhej vlády Roberta Fica, že takýmto spôsobom jednorazovo vylepšila rozpočet Sociálnej poisťovne a vlastne i štátu, pretože inak by tú sumu 567 mil. eur musel nenávratne venovať Sociálnej poisťovni štát, čiže venovali ju Sociálnej poisťovni ľudia, občania, ktorí boli propagandou druhej vlády Roberta Fica zmanipulovaní a ktorých prostriedky sa takto vrátili do Sociálnej poisťovne, ako teda túto rétoriku obvykle používala druhá Ficova vláda. A uvidíme, aký budú mať títo občania v budúcnosti dôchodok, ale fakt je ten, že 567 mil. eur dostala od nich darček Sociálna poisťovňa a tá ich teda mohla použiť na výplatu dôchodkov. Aby som sa rovno opravil v predošlej vete, nie všetkých 567 mil. bolo použitých na výplatu dôchodkov. Skromných 12 a niečo milióna si nechala Sociálna poisťovňa ako bonus za túto operáciu, čiže tým si vylepšila svoj vlastný rozpočet ako inštitúcie. A pán generálny riaditeľ teda zabezpečil, že samotný rozpočet, ten malý rozpočet Sociálnej poisťovne na jej správu bol zvýšený z pôvodných 106 mil. eur na 130 mil. eur, z čoho minutých, tak ako to vidíme v tomto materiáli, bolo 128 miliónov.

    Ja som sa teda snažil dopátrať k presnejšej informácii, nepodarilo sa mi to, ako to navýšenie míňania samotnej inštitúcie, z hlavy to počítam, o 22 mil. v konečnom výsledku, čím to vlastne bolo, kde sa tie peniaze stratili, tých 22 mil., lebo pôvodne ich Sociálna poisťovňa nemala mať, ale dostala ich a minula ich. Čiže kam sa teda podelo, kam sa stratila siedma rota, je taký film. Čiže kam sa stratilo tých 22 miliónov? 106 miliónov mali mať plus 22, čiže vlastne o pätinu, o pätinu viacej Sociálna poisťovňa minula. Prepánajána, kde to zmizlo? Na čo sa to použilo? Všimol som si, že vzrástli platy, boli tam zrejme nejaké odmeny. Dobre, tí ľudia si to nepochybne zaslúžia, ale kde zmizli tie ďalšie peniaze? Neviem, nepochopil som to. Pán generálny riaditeľ mi to určite v reakcii vysvetlí.

    No ale vrátim sa k tým dôchodkom. Chcem varovať všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dnes ešte na dôchodku nie sú, nech si dobre pozrú tento materiál, ak chcú vedieť, čo ich čaká v budúcnosti na ich dôchodku. Sociálna poisťovňa dnes potrebuje celkovo okolo dvoch miliónov eur každý rok na to, aby ten záväzok voči dôchodcom, ktorý vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, aby bol splnený. Čiže ak sa vyberie na samotných odvodoch na starobné poistenie niečo vyše 4 mld. eur, Sociálna poisťovňa potrebuje vyše 6 mld. eur na výplatu dôchodkov. Z jednej časti sa tieto peniaze berú z iných fondov Sociálnej poisťovne, napríklad z fondu nemocenského poistenia. Malý moment, nájdem si to. Z fondu nemocenského poistenia tí, ktorí si platia nemocenskú, prispeli dôchodcom sumou 120 miliónov. Namiesto toho, aby boli vyššie nemocenské dávky, aby bola vyššia materská, sa tak plní záväzok štátu voči dôchodcom, aby bolo na výplatu dôchodkov, ale je to podvod. Pretože tieto peniaze by primárne mali ísť na nemocenské, ošetrovné, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a na samotnú materskú. A keď nie, tak o to by mali byť tie nemocenské odvody znížené.

    Ďalej, keď si pozriete invalidné poistenie, fond invalidného poistenia 160 mil., ktoré prešli na starobné dôchodky. Úrazové poistenie 100 miliónov. Namiesto úrazových dávok 100 miliónov ide na dôchodky.

    Poistenie v nezamestnanosti, šampión v tomto rebríčku tento fond, 184 mil. eur z fondu nezamestnanosti, čiže to by mali nezamestnaní mať na dávkach, ide to na dôchodky, 184 miliónov. Tu to skrátka nesedí a nesedí to jednoducho od roku 2004.

    Nepochybujem, že niekto z poslancov SMER-u sa prihlási vo faktickej poznámke a povie, veď to takto zaviedol Kaník. Kaníka tu už nemáme, čiže nebude môcť reagovať. Mne to môže byť srdečne jedno, čo zaviedol Kaník. Fakt je ten, že SMER tu za posledných tých iks rokov, odkedy tento zákon platí, vládne rokov deväť a za tých deväť rokov bolo dosť času na to, aby sa s tým urobil poriadok, keď to už Kaník zle zaviedol. Aby sa to jasne nastavilo, aby tie sadzby odvodov boli reálne a aby občania videli, že dnes vlastne platia na starobné dôchodky zo svojich príjmov, zo svojich miezd okolo 25 % a nie 18, ako je to dané v zákone, ako sa tu sami seba ohlupujeme. Takáto je pravda.

    Ale mne teraz nejde o to, že tak zmeňme tie čísielka v zákone. Veď to by sme mohli urobiť naozaj, naozaj behom pár týždňov alebo mesiacov, ale podstata je niekde inde. Podstata je jednoducho v tom, že za súčasnej situácie ekonomiky, nezamestnanosti. Rast ekonomiky je jasný, pokles nezamestnanosti je takisto jasný. Čiže to sú dnes dobré čísla. Ale dôležité je to, že pri tom počte pracujúcich alebo podnikajúcich ľudí, ktorí tie odvody platia, a toho počtu dôchodcov, aký je dnes, už dnes vidíme, aký tu máme veľký problém. A všetci, ktorí sa o túto tematiku zaujímate, viete, že o niekoľko rokov sa ten pomer pracujúcich a dôchodcov začne dramaticky obracať.

    Áno, je tu jedna nepríjemná správa pre občanov Slovenskej republiky zakódovaná v zákone o sociálnom poistení, od 1. januára 2017 sa začína zvyšovať dôchodkový vek. Čiže ak si nejaký pán vo vyššom veku myslel, že ak na budúci rok už bude mať 62, povedzme v marci 2017 má 62 rokov, čiže k tomu dňu bude môcť požiadať o starobný dôchodok, nie je to pravda. Bohužiaľ, bohužiaľ, dôchodkový vek sa na budúci rok posunie približne o dva a pol mesiaca. Čiže ten pán, ktorý si myslel, že pôjde ako 62-ročný do dôchodku na budúci rok, pôjde v skutočnosti na dôchodok o dva a pol mesiaca neskôr. Ten, kto si myslel, že pôjde na dôchodok povedzme v marci 2018, čiže o ďalší rok, spolu teda o dva, tak pôjde na dôchodok o päť mesiacov neskôr. A takto by som mohol pokračovať.

    Čiže je tu reakcia, ktorú sme spoločne, priznávam, a nemám s tým problém, schválili ešte niekedy v roku 2012 – 2013 a teraz to začne fungovať. Som zvedavý, ako to občania prijmú v praxi. Čiže toto už je jedno opatrenie, ktoré bolo prijaté na to, aby sa tento deficit neprehlboval. Ale aj to opatrenie samo osebe nestačí na to, aby sa dôchodkový systém začal správať tak, ako by si možno niekto myslel. A je otázka a múdre hlavy hovoria, že to teda naozaj nestačí, ako to bude fungovať o 20 rokov a ako to bude fungovať v kritickom z tohto momentu, v roku 2060, kde vieme z tých jednak prognóz, jednak toho, koľko mladých ľudí, koľko detí dnes máme a aká generačná vlna budúcich dôchodcov tu príde. Vieme, že v roku 2060 nastane skutočne veľmi, veľmi, veľmi krízový stav. A to sa dotkne mnohých ľudí na Slovensku.

    Čiže ja tu v tomto momente dvíham varovný prst a ja vás nechcem, pán generálny riaditeľ, z ničoho obviňovať. Vy skutočne za to nemôžete. Nechcem ani hovoriť o tom, že druhá vláda Roberta Fica nič neurobila. Niečo urobila. Ale chcem vás všetkých, či ste z koalície, či ste z opozície, vyzvať na to, máme problém. Nie dnes možno, nie zajtra, ale máme problém a riešme ho. Vráťme sa k poctivým riešeniam. To znamená, dajme do poriadku druhý pilier, zvyšujme príspevky do druhého piliera a nastavme pravidlá v druhom pilieri tak, aby to zhodnotenie, nielen tie samotné príspevky, ale aby to zhodnotenie tých príspevkov občanov bolo čo najvyššie.

    Nepochybujem, že by k tomu mohol napríklad výborne prispieť pán minister vnútra. Prečo práve pán minister vnútra? No možno aj svojím odstúpením. Ja teda neviem, či sa k tomu dopracujeme, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, pán kolega, napríklad na to, že pán minister vnútra, ako sa ukazuje, tak ako to o sebe hovorí, je vynikajúci investor, vynikajúci, špička na Slovensku. On dokázal prakticky z ničoho za desať rokov získať majetok v odhadovanej výške okolo 10 mil. eur. A ako? Tak ako sám hovorí, tým, že je šikovný v investovaní na kapitálových trhoch. Čiže on veľmi šikovne nakúpil akcie rastových firiem, veľmi šikovne ich potom v správny čas predal, respektíve mal vyplatené vysoké dividendy.

    Čiže ja poprosím, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, najmä zo strany SMER – sociálna demokracia, ak teda odvoláte vášho ministra vnútra, poproste ho, prosím, aby prevzal taktovku manažérsku v niektorej z dôchodkových správcovských spoločností a aby to tým DSS-kám ukázal, ako sa to robí. Myslím si, že pri jeho skúsenostiach a tom, ako skutočne za desať rokov si zmnohonásobil svoj majetok, je tým najvhodnejším na Slovensku, aby viedol dôchodkové správcovské spoločnosti a aby týmto spôsobom dal konečne niečo zo svojho know-how v prospech občanov tejto republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem sa stotožniť s vystúpením pána Mihála, ale cez to všetko by som rád ešte podotkol, že som zachytil v tej správe navýšenie nákladov správneho fondu o 24 mil. a osobne mi chýba údaj, kam išli peniaze z navýšenia. Náklady sú aj tak dosť vysoké a u nás sú tie náklady 1,72 % z príjmov a dokonca sa vyberá až 24, ale nepoužije a nevyčerpá sa všetko. A keď si zoberieme porovnanie s Českom, s Českou republikou, tak v Českej republike je podstatne vyšší výber, úspešnejší sú Češi a majú Češi ale aj jasnú štruktúru pohľadávok. To mi chýba. Tam je silná absencia a toto je priestor na korupciu. Ja teraz nenapádam pána generálneho riaditeľa poisťovne, určite nie. Ale tunak ja vidím možnosť veľkej korupcie pri predávaní pohľadávok, ktoré môžu byť nedobytné, môžu byť veľmi bonitné a pokiaľ máme informácie, tak Sociálna poisťovňa veľmi často tieto pohľadávky predáva s diskontom a keď sa predávajú s diskontom a sú bonitné, tak tunak je veľká možnosť nejakej neskoršej korupcie. Ešte raz. Nikoho z toho neobviňujem.

    A ešte chcem upozorniť, že Češi oproti nám majú náklady len 1,36, 1,36 % oproti našich 1,72. Za posledné tri roky znížili náklady o 350 mil. českých korún, čo si myslím, že je veľká úspora a mám pocit, že by sme sa aj my mohli na toto pozrieť u nás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem.

    Zarezonoval mi tam opäť posunutie veku odchodu do dôchodku. Opakujem, že posunutie veku, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku pre nás, pre slovenských občanov je zločin na týchto občanoch. Pretože demografická kríza, ktorá v budúcnosti sa bude ešte zhoršovať, sa dá vyriešiť oveľa lepším spôsobom a účinnejším spôsobom. Čiže dnes je potrebné u nás zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Naši ľudia sú prepracovaní, zničení, na Slovensku to jednoducho nie je možné a ja kategoricky protestujem proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na Slovensku. Hlavne u žien by som ho dokonca znížila.

    Ďakujem.

  • S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem kolegyni aj kolegovi.

    Pán kolega Kollár, ja som hovoril, asi ste tu neboli prítomný na začiatku, o tom, že správny fond sa navýšil o tých 24 mil. eur, z čoho Sociálna poisťovňa poctivo aj 22 mil. pekne vyčerpala a bolo by dobré poctivo zdôvodniť, prečo a na čo o pätinu vlastne peňazí naviac oproti plánovanému rozpočtu a predošlým rokom zrazu Sociálna poisťovňa spapala.

    No a pre pani kolegyňu len toľko. No skúste teda navrhnúť, aby sa dôchodkový vek povedzme znižoval. Možnože vám to tu prejde. Ale fakt je ten, že zvyšovanie dôchodkového veku je realita a ak by sme sa voči tomu mali nejakým spôsobom brániť, tak potom, prosím, navrhnite iné riešenie, ako sa zníži deficit Sociálnej poisťovne. A úplne vynikajúce by bolo, keby ste navrhli, ako ten deficit úplne vyhladíme, respektíve ako zo Sociálnej poisťovne urobíme mlynček na peniaze, aby nám dokonca generovala nejaký zisk. Budem veľmi zvedavý, či sa vám to nejakým spôsobom podarí. Takže, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gaborčáková.

    Kým sa ujme slova, dovoľte mi, aby som pozdravil na balkóne členov Vajnorského okrášľovacieho spolku a ich priateľov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja som si teda, ja som už aj vravela na sociálnom výbore, kde som členkou, že som si teda spracovala také priemerné mesačné výšky vyplácaných dôchodkov za roky 2013, 2014 a 2015. Tak by som sa len podelila o také možno skúsenosti alebo fakty a možno upozornila aj na tieto veci. Samozrejme, ja si uvedomujem časovanú bombu práve tým, že narastá počet ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku. Ale musíme hľadať vhodné mechanizmy na to, aby bol systém udržateľný. Ale na druhej strane máme tam ľudí, ktorí sú zraniteľní a skôr tejto oblasti sa ja dotknem.

    Ja som si vybrala také kategórie, ako sú siroty a vdovci. Suma sirotského dôchodku od roku 2004 do roku 2006 bola teda 30 % a od roku 2006 je 40 %, buď predčasného, starobného, alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa. Za roky 2013 a 2015 mal počet novopriznaných sirotských dôchodkov klesajúcu tendenciu. Čiže keď som si pozerala roky 2013, 2014 a 2015, tak počet sirôt, ktorým sa priznal dôchodok, mal skôr klesajúcu tendenciu, ale počas tých troch rokov, keď aj mal klesajúcu tendenciu, priemerná mesačná výška sirotského dôchodku sa zvýšila o jedno euro desať centov. To znamená, za tri roky sme zvýšili sirotám 1 euro 10 centov podľa valorizácie.

    Valorizácia sirotského dôchodku na rok 2016 bude o 60 centov naviac a ak sa vypláca v sume jednej polovice, tak bude 1,20. To znamená, že za štyri roky im dáme 1,70. Dávam to do pozornosti, aby sme si uvedomili, že priemerný mesačný sirotský dôchodok bol za rok 2015 131,58. A keď si zobereme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí so slobodnými matkami sa dostávajú naozaj častokrát na hranicu chudoby, tak príjem tohto dieťaťa, ktorý je 131,58, a tá mama nemôže mať neviem koľko zamestnaní, tak je naozaj veľmi nízky, ak bereme do úvahy tri roky.

    Počas troch rokov sa priemerná mesačná výška vdoveckého dôchodku zvýšila priemerne o 6,92. Ja mám aj teda podnety od vdov a vdovcov, ktoré som aj teda dávala. Pán Muňko bol naozaj promptný, a teda dával aj odpoveď na to. Fakt je, že tí ľudia sa cítia možno aj teda stanovením toho minimálneho dôchodku takí ukrivdení a tá suma naozaj u nich za tých, za tie tri roky je 6,92. Ak vezmeme do úvahy, že sú to častokrát aj dôchodcovia, kde sa zohľadňuje ten vdovský, tak naozaj z veľmi nízkych príjmov žijú a mnohokrát nemajú, majú problém zaplatiť aj miestne dane za odpady.

    Vzhľadom na vopred povedané dávam do pozornosti, že aj slabý rast cien bol dôvodom nízkeho zvyšovania týchto dôchodkov a práve preto by sme mali podľa mňa po prvé dohodnúť, že v časoch inflácie by malo byť presne stanovené, o akú sumu sa musia valorizovať dôchodky. Aby teda naozaj za tri roky tie siroty nedostali takú sumu, ako som vravela. Po druhé tiež, či by sme sumu sirotských dôchodkov nestanovili z 40 na 50 %, keďže od roku 2004 do roku 2016, t. j. 12 rokov, sa posunula suma naozaj u týchto zraniteľných detí iba o 10 percent. To sú podnety pre nás všetkých, pravých, ľavých. A hľadali možnosti, ako naozaj tým ľuďom pomôcť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aha, teda končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Jedna faktická poznámka, nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem.

    Chcela by som len pripomenúť, že aby sme nezabudli na slobodné matky a rozvedené ženy, pretože toto sú tiež moderné vdovy. Rozvedená žena, slobodná matka je moderná vdova, to sú v podstate tiež vdovy a okrem toho nemajú žiadne vdovské prídavky a ani v dôchodku nemajú žiaden príplatok.

    Ďakujem. Nemali by sme na nich zabudnúť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015,

    tlač 108, bod 6 schváleného programu.

    Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Ondrej Dostál a pán Eduard Heger.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, tak ako je uvedený v prílohe spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 79, proti 16, zdržalo sa 42, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu štátneho záverečného účtu.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    Programu stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019,

    tlač 109, bod 7 schváleného programu.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 74, proti 24, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k programu stability.

    Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce a jej Štatútu (tlač 19).

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby hlasovanie uviedla.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990), tlač 19.)

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie: 136 prítomných, 73 za, 49 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Konštatujem, že Národná rada nevyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (tlač 20).

    Opäť prosím pani poslankyňu Irén Sárközy, aby hlasovanie uviedla.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103, za 74, proti 22, zdržalo sa 7.

    Konštatujem, že Národná rada nevyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre... (reakcia podpredsedu Bugára)

    Procedurálny návrh, pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem pekne. Nakoľko som bol upozornený, že ma vykazuje ako neprítomného, tak treba sa pozrieť na to, či aj iných. Ja som hlasoval za, aj teraz, aj v predchádzajúcom hlasovaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Nesúhlasná reakcia pléna, ruch v sále.

  • Ďakujem.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Bučeka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách, tlač 132, bod 10 schváleného programu.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.)

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla...

  • (hovorené súbežne so spravodajcom) Prosím o kľud v rokovacej sále.

  • (hovorené súbežne s predsedajúcim) ... v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 86, proti 14, zdržalo sa 38.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 122, proti 11, zdržalo sa 5, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa školský zákon, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 129).

    Spoločnou spravodajkyňou je členka výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslankyňa Eva Smolíková. Prosím ju, aby hlasovanie uvádzala.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 129.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiaden návrh.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu k návrhu zákona uvedenom v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto návrhu uvedenom v štvrtej časti spoločnej správy s odporúčaním ho schváliť. Prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 104, proti nikto, zdržalo sa 37. Konštatujem, že uvedený návrh bol schválený.

  • Vzhľadom k tomu, že o návrhu zákona rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Takže otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 108, proti nikto, zdržalo sa 31.

    Konštatujem, že sme schválili vládny zákon novely školského zákona.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 131).

    Dávam slovo predsedovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby hlasovanie uvádzal.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh, a preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu jedinom, ktorý je uvedený v štvrtej časti spoločnej správy. Pán podpredseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 142, proti nikto, nezdržal sa nikto.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Pán podpredseda, vzhľadom na to, že sme prerokovali všetky pozmeňujúce návrhy a rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 142, proti nikto, nezdržal sa nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke, tlač 133, bod 11 schváleného programu.

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Michal Bagačka. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Ivan, nebol podaný žiadny návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 122, proti 14, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 126, proti 14, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rady pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu prerokovania návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 149, je to bod 34 schváleného programu. Navrhujem, aby sme tento zákon prerokovali zajtra 16. júna 2016 o 16.30 hod. s tým, že tajné hlasovanie by sme vykonali po 17. hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, procedurálny návrh, pán poslanec Simon.

  • Pri hlasovaní č. 129 ma zariadenie vykazuje, že som sa zdržal a bol som za. Takže poprosím o zaznamenanie. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcela by som vás v mene troch poslaneckých klubov poprosiť, aby bolo na zajtrajšie rokovanie zaradené po hodine otázok interpelácie, nakoľko opäť tento týždeň nebudeme zrejme rokovať ďalší štvrtok, kedy by boli interpelácie.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je. Takže dám hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 59, proti 19, zdržalo sa 56, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že návrh schválený nebol.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom bode rokovania.

    Poprosím navrhovateľa, pán poslanec Muňko, spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Jána Podmanického, aby zaujali svoje miesta.

    Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Hluk v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2015, tlač 114.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, teraz neviem, že či sa mám prihovárať k vám ako ku generálnemu riaditeľovi alebo ku kolegovi poslancovi. Každopádne hneď v úvode, aby som nezabudla povedať, že prosím vás, odkážte pánovi ministrovi vnútra Kaliňákovi...

  • Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážené panie poslankyne a hlavne páni poslanci, nevyrušujte pani poslankyňu, lebo ani ja nepočujem, čo ona hovorí, a vy už duplom nemôžte potom. Prosím vás, tí, ktorí nechcú počúvať vystupujúceho, aby opustili tento vzácny priestor, aj menovite by som mohol.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Tak teda, aby som zopakovala ten úvod, že prosím vás, pán generálny riaditeľ a pán kolega poslanec, odkážte pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, aby naozaj nabral odvahu a odstúpil, bude to oveľa lepšie a morálnejšie pre celú spoločnosť a celé Slovensko, ak sám dobrovoľne odstúpi. Poprípade ak tak neurobí, tak požiadajte pána premiéra, aby ho odvolal. To je druhá možnosť.

  • Potlesk, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa Cigániková, kričať nemusíte.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, v tejto, v tomto priestore nie, môžte v krčme, keď chcete, ale tu nie.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi kratučko sa vyjadriť aj k Sociálnej poisťovni, veľa tu toho bolo povedané alebo teda bolo povedaných veľa čísel. Ja si teda z toho vyberem len veľmi kratučký úsek, výsek až odsek a viem, že v podstate to, čo poviem, je s pohľadom na budúcnosť, viem, že riešime vlastne minulý rok, ale aj napriek tomu si to dovolím povedať.

    Bolo povedaných, že do Sociálnej poisťovne pritieklo práve otvorením druhého piliera, ktorý minulý rok spôsobil naozaj taký dosť veľký, dosť silnú, búrlivú situáciu, štvrté otvorenie druhého piliera, a teda takýmto spôsobom natieklo do Sociálnej poisťovne 567 mil. euro, hej. To znamená, že viac ako pol miliardy euro. Tieto boli použité, samozrejme, na sanovanie výdavkov, ktoré boli už vyplatené. Počuli sme, že časť zostala, a je zaujímavé, akým spôsobom, alebo sledovať, akým spôsobom bol použitý ten zbytok, tých 12 a pol milióna. To nám, predpokladám, že pán generálny riaditeľ a náš kolega zároveň vysvetlí ešte.

    Možnože len taká malá vsuvka do tohto, že to navýšenie správneho fondu alebo správy Sociálnej poisťovne možnože súvisí aj práve s verejným obstarávaním, ktoré prebehlo a na ktoré upozornila naša kolegyňa, kde vieme, že bola podpísaná zmluva s firmou BONUL na služby pre Sociálnu poisťovňu, tak že či aj práve to navýšenie nesúviselo s takouto zmluvou, poprípade so zmluvou na obstarávanie informačných technológií.

    Keď sa vrátim k peniazom, ktoré prišli zo správcovských dôchodcovských poisťovní, mňa tam upútala jedna vec. Dobre, tieto peniaze boli využité na sanovanie, neboli využité peniaze štátneho rozpočtu, ktoré na to mali byť určené. To je v poriadku. Ale vieme, že v podstate náš záverečný účet alebo v záverečnom účte sa táto suma podľa Eurostatu nemohla ani dať ako príjem do štátneho rozpočtu, čo vlastne to, čo sa chcelo robiť, že sanovať štátny rozpočet, ani nepodarilo. Že ten deficit štátneho rozpočtu týmto nebol znížený, to znamená, že v podstate bol navýšený.

    Ale viem, že štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí je pán Švejna. A tu si dovolím takú krátku politickú poznámku. Pán Švejna je dlhodobo veľmi silným bojovníkom, bol a javil sa tak všetkým kolegom, veľmi silným a zástancom druhého piliera. Okrem toho, teda všetci dúfame, že týmto bude tá jeho pozícia upevnená práve skutkami, ktoré povedú možno k navýšeniu platieb do druhého dôchodkového piliera. Ale mňa zaujíma a možnože mi to tiež budete vedieť povedať ako vládny poslanec, takou prioritnou témou alebo jednou z prioritných tém aj MOST-u – HÍD práve v predvolebnom období bolo odstránenie krívd starodôchodcov. A bola by som veľmi rada, keby boli možnože tieto peniaze nasmerované, ktoré prišli z druhého dôchodkového piliera, nasmerované práve na sanovanie tejto oblasti. Viem, že je to vec len peňazí.

    Táto vláda, pokiaľ som vnímala, čo sa rozprávalo po zložení vlády, uvažuje o sanovaní starodôchodcov len navýšením vianočných dôchodkov. To znamená, že opäť starodôchodcov chceme riešiť vianočnými dôchodcami. A to znamená, že budú poriešení naozaj len tí starodôchodcovia, ktorí majú najnižšie príjmy. Chvalabohu, aspoň to.

    Ale je mi záhadou, prečo takúto silnú tému, s ktorou sa naozaj MOST – HÍD prezentoval v predvolebnej kampani, sa nepodarilo pretaviť do programového vyhlásenia vlády v takej forme, aby starodôchodcovia, ktorí, povedzme si úprimne, sú naozaj vo vysokom veku a mám niekedy pocit, že štát ráta s tým, že časom vymrú, je mi ľúto, že takúto, že toto musím povedať, a je mi ľúto, že takýmto spôsobom sa to pretavuje aj do pôsobenia tejto vlády. Takže rada by som vedieť, aký názor má na to aj pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Keďže vieme, že pravdepodobne dôjde k zmene na tomto poste, tak by ma zaujímal preto jeho názor.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Muňko, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja viem, že Sociálna poisťovňa je vždycky predmetom diskusií, samozrejme, aj z oprávnených, pretože vypláca dôchodky a vyberá aj poistné. Ja idem najprv k tým jednoduchším veciam.

    Pánovi poslancovi Kollárovi. Sociálna poisťovňa pohľadávky nepredáva. Sociálna poisťovňa pohľadávky vymáha, čo nevymôže postupuje konsolidačnej, takže tam nemá, je jedna vec. Druhá vec, ešte jednoduchšie, správny fond, pán poslanec, viete veľmi dobre, keď ste boli predsedom dozornej rady, že správny fond sa pohybuje medzi 126 – 128 miliónov. Stanovuje ministerstvo financií, stanovilo na rok 2012, resp. 2013, 2014, 2015, 2016 – 106 miliónov. Tým som odpovedal záležitosti a za vašej éry bolo tak isto 126 – 128, môžme sa pozrieť do čísiel.

    To je otázka, vieme, aké sú priame náklady Sociálnej poisťovne, odpoviem aj pani Jurinovej. BONUL vyhral preto, že druhý odstúpil preto, lebo strážnu službu, ktorú robí, keď to robila Sociálna poisťovňa, mala zamestnancov s vyšším platom, ako má dneska BONUL. BONUL má v Sociálnej poisťovni počet ľudí, vieme koľko a majú minimálnu mzdu. Vzhľadom na to, že minimálna mzda od roku 2011 sa zvýšila o 88 euro krát počet ľudí, krát roky z toho vzniklo. Čiže druhý preto odstúpil, pretože požadoval odo mňa navýšenie, aby som súťaž zrušil a navýšil o 370-tisíc. To som nespravil, ale do zmluvy som dal môjmu nástupcovi, že buď tá zmluva vydrží 48 mesiacov, alebo keď vyčerpajú túto čiastku, tak skončí skorej. Súťažil som tú zmluvu pomerne dlho, pretože 6 mesiacov som musel postupovať dodatky, pretože tak bola zmluva postavená, pretože som to nemal vysúťažené.

    Pokiaľ sa týka dôchodkového fondu. Pán poslanec, máte pravdu, dôchodkový a invalidný fond, ktorý je spolu, potrebuje zhruba 6 mld. 404 mil. a plus nejaké drobné. Samozrejme, tak jak ste povedali, sú tam presúvané prostriedky až do roku 2017, tak jak to parlament prijal. Ja navrhujem to, čo navrhujete aj vy, že by sa mali usporiadať percentuálne záležitosti a to, čo má byť do dôchodkového fondu, by malo ísť do dôchodkového fondu, to, čo má ísť do invalidného, nemocenského a ďalších fondov, by sa to percento malo upraviť.

    Pokiaľ sa týka druhého piliera. A ešte sa vrátim, ešte sa vrátim predtým k výberu poistného. Ja nemám obavy, pán poslanec, že nebude mať Sociálna poisťovňa dosť prostriedkov. Pokiaľ, ako vidíte teraz, za 5 mesiacov mám výber zhruba o 140 mil. viac, odhadujem, že Sociálna poisťovňa do konca roka spraví 300 možno 350 mil. väčší výber, čiže bude musieť zo štátneho, zo štátnych aktív dostať okolo, teraz je 462 mil., zo štátnych aktív do Sociálnej poisťovne, čiže bude chýbať ešte zhruba možno 120 možno 150 miliónov. Je iná otázka, kde máte pravdu, pretože budúci rok vzrastie priemerná mzda a pôjde hore aj minimálna mzda, tak môže byť už vyrovnaný rozpočet napriek tomu, že do druhého piliera sa odvádza 4 % a vieme, ako vyzerá druhý pilier. Na konzervatívnom fonde je prakticky, nič nezarobili.

    A nechcem sa vracať k druhému pilieru, pretože ja by som bol, pýtala sa ma aj pani Jurinová, ja by som bol za štátnu akciovku, aby bola zriadená štátna akciovka a kto chce byť v štátnej akciovke, nech vstúpi a nech štát garantuje určitými percentami, že si bude požičiavať tieto peniaze a bude ich investovať, proste záležitosti.

    Ešte chcem sa vrátiť aj k rozpočtu. Za minulý rok boli určité legislatívne zmeny, ktoré stáli Sociálnu poisťovňu, vykryla si ich z vlastných. Je to valorizácia dôchodkov, sú to minimálne dôchodky, 50-tisíc ľudí zhruba, a sú to vdovské dôchodky, sú to české dôchodky dorovnávanie, je tam ešte; vdovské, vdovecké, české, aha, výsluhové dôchodky. To sú všetko čiastky, ktoré idú z lepšieho výberu, je, máte pravdu, neviem, ktorá pani poslankyňa tu povedala, že za minulý rok bola valorizácia 1,90 euro, lebo bola, čiže žiadna. Treba povedať, že za štyri roky to bolo 29 euro, takže tu sa bude musieť iste pri nastavení a bude sa musieť, či je to koalícia alebo opozícia, dohodnúť a vrátiť sa k zákonu 461, k zákonu 43, pretože 461, tí, čo sa tomu venujete, tak viete, že má asi 60 dodatkov, štyridsaťtrojka má tiež veľa dodatkov, treba to zjednotiť, dať dohromady a nastaviť. Už bije čas od roku 2004, aby sme našli spoločnú reč a nastavili seriózne tieto dva zákony.

    Boli tam ešte niektoré dotazy, ja vám len pre úplnosť chcem povedať, že Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkoch celkove 1 656 974 dôchodcov, z toho je starobných dôchodcov 1 032 197, 18 351 je predčasných dôchodcov a 246 132 je invalidných dôchodcov. Úrazové poistenie bolo zaregistrovaných 12 949 nových pracovných úrazov zo 423 chorôb z povolania a 428 oznámení poistných udalostí, k ktorým došlo mimo republiky Slovenskej republiky.

    Z garančného poistenia poisťovňa vyplatila dávku z garančného poistenia 2 353 zamestnancov, 112 platobne neschopných zamestnávať, u 112 neschopných platobných zamestnávateľov, a to vo výške 3 mil. 683-tisíc.

    Poistenie v nezamestnanosti, výdavky a dávky nezamestnaných predstavovali 158 mil. 628-tisíc, samotný výkon činnosti poisťovne zabezpečuje teraz 5 407 zamestnancov.

    Poisťovňa v roku 2015 vyexpedovala zhruba 7 025 000 zásielok. Prijala zhruba 407 sťažností, oproti roku 2014 je to pokles o 271 sťažností.

    Toľko k celkovej činnosti Sociálnej poisťovne. Treba povedať, že je to jedna veľká banková inštitúcia a mali by politici aj venovať tomu maximálnu pozornosť. Pretože nielenže bere, nielenže vypláca dôchodky, nemocenské, úrazové dávky, invalidné, ale aj zároveň robí výberné poistného.

    A ešte sa chcem vrátiť aj, lebo tu odznali rezonancie aj k veľkému projektu. Ja som tri a pol roka súťažil na základe, tak jak bol nastavený dozornou radou a Sociálnou poisťovňou, veľký projekt. Po troch a pol roka som sa dostal do tej situácie, do ktorej som sa dostal, a záleží od ministerstva vnútra, ministerstva financií, či tento veľký projekt pôjde alebo sa bude súťažiť ďalšie dva roky alebo ďalšie tri roky. Ale Sociálna poisťovňa má dneska, odpovedám preto pánovi Mihálovi a pánovi, lebo bol predsedom dozornej rady, minister práce, sociálnych vecí, čiže viem, o čom hovorí. Že ja nemám napríklad riešené veci, nemám riešené ani anuitnú novelu, riešil som ich vlastnými zamestnancami. Našťastie tam bolo pomerne málo ľudí, ktorí sa vyplácali, čiže tú rolu som si spravil s našima vlastnýma ľuďma. Nemám riešené zhruba 30-tisíc ľudí, lebo takisto som to nevedel vysúťažiť valorizáciou dôchodkov. Mám problémy s vdovským a vdoveckým proste, mám problémy, tie funkcionality ma jednoducho nepustia.

    Čiže pokiaľ nepôjde veľký projekt, tak sa bude musieť tieto veci zaplatiť. Pretože aj keď pôjde veľký projekt, tak ten nezačne skôr fungovať ako za dva roky. Pretože aj keď tam nebudem, ak tam príde nový riaditeľ teraz, tak skôr tú záležitosť nespustí ako niekedy v novembri, aby to celé nastavil a dal dohromady. Čiže tá situácia si vyžaduje zásadné veci, ktoré budeme musieť po dohode s ministerstvom práce a s ministerstvom financií riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Pán spravodajca asi nie. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k rokovaniu o

    Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2015.

    Parlamentná tlač je, teda má číslo 46 a informácia výboru 46a. Teraz prosím pani ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pani ministerku Matečnú, aby správu uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vám v súlade s § 34 ods. 4 zákona 330 v znení neskorších predpisov predložila Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2015, ktorá bola prerokovaná jednak v Rade Slovenského pozemkového fondu, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a tieto obidva inštitúty mi odporučili, aby som ju predložila na vaše rokovanie.

    Správa – tak ako po minulé roky – má 10 kapitol a 16 tabuľkových príloh a ja myslím, že je zostavená tak, že ak ste si ju pozreli, tak všetky štatistiky sú mimoriadne prehľadné. Ja by som len chcela uviesť, že rada fondu v minulom roku zasadala 12-krát a prerokovala 3 450 právnych aktov, čož je o 30 % viac, ako to bolo minulý rok.

    V nájme Slovenský pozemkový fond evidoval 5 298 nájomných zmlúv na poľnohospodárske účely a 2 955 zmlúv nájomných na iný ako poľnohospodársky účel.

    Prevodných zmlúv v roku 2015 Slovenský pozemkový fond uzatvoril 1 242, čo predstavuje nárast o 9,1 % viac.

    Plnenie reštitučných náhrad, je to vec, ktorá naozaj zaujíma všetkých, ktorí si podali žiadosti o reštitučné náhrady, bolo v roku úplne vybavených, v roku 2015 fond úplne vybavil 888 rozhodnutí.

    Bezodplatný prevod vlastníctva k pozemkom, fond uzatvoril 601 zmlúv, kde bol nárast o 7,1 %, a finančné náhrady bolo vybavených v počte 704 kusov, kde je síce pokles o 13 %, ale v celkovej výške o 63 % nárast.

    Právne spory a súdne spory, v ktorých je Slovenský pozemkový fond účastníkom, sa zvýšili o 12,7 %, v počte to znamená 2 257 súdnych sporov. V týchto sporoch vystupoval fond na strane navrhovateľa v 27 prípadoch a na strane odporcu v 2 230 prípadoch. Právoplatne boli ukončené spory v počte 424 prípadov, čo už je pokles oproti roku 2014 o 6,8 percenta.

    Ostatné ukazovatele je jednoznačne vidieť z predložených tabuliek, ktoré tu máte.

    Na záver by som len chcela povedať, že príjmy fondu v roku 2015 predstavovali 49 346 243 eur pri schválenom rozpočte 22 mil., čiže nárast príjmov o 45 % oproti roku 2014, výdavky boli 34 181 539 eur a fond v roku 2015 vykázal kladný výsledok hospodárenia vo výške 26 434 862 eur, čiže nárast o 15 percent. Musím konštatovať, že fond dosiahnutím tohto výsledku hospodárenia výrazne prevýšil schválený predpis salda svojho rozpočtu, ktorý bol na rok 2015 6 407 000, čiže tento predpis prekročil fond viac ako štvornásobne, čiže nárast bol o 413 percent.

    Takto v krátkosti výročná správa. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledkoch prerokovania Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2015.

    Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 143 z 30. mája 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú správu, predmetnú informáciu 9. júna 2016. Uznesením č. 11 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade zobrať na vedomie tiež.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 12 zo 9. júna 2016 schválil túto informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tejto správe a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku teda nemám. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani ministerka, teda, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu tu máme po roku, v mojom prípade, myslím, že to už je aj šiesta správa Slovenského pozemkového fondu, a nakoľko som pozemkár, tak myslím si, že budem sa vyjadrovať k tomu, k čomu rozumiem a myslím, že rozumie aj pani ministerka, ktorá bola štyri roky riaditeľka Slovenského pozemkového fondu a spolupracovali sme. Takže viac-menej myslím si, že spolupráca s Národnou radou a s naším výborom bola dobrá a svedčí to o profesionálnom prístupe v spravovaní tohto orgánu.

    Aby bolo jasné všetkým občanom aj ministrom, že Slovenský pozemkový fond neni pozemkový úrad, to budem hovoriť stále. Musíme vychovávať národ. Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov a má ju v správe, majú nakladať s ňou, a nemýľte si to s pozemkovým teraz odborom a lesným, lebo ten je ten prvostupňový, ktorý rieši, aj reštitúcia nasleduje potom, ak sa nedajú pozemky vydať, tak ide tam Slovenský pozemkový fond. Nakoľko Slovenský pozemkový fond vlastne spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, to znamená, každý z nás v tej štátnej pôde má 5,4 milióntinu svoj podiel. Preto mne sa zdá, že každý by sa mal zaujímať, ako je ten jeho majetok spravovaný cez tie inštitúcie, ktoré to majú tuná cez radu fondu a cez generálnu riaditeľku a jej námestníka.

    Takže ja by som sa dovolil, tak ako v minulých rokoch prejdem postupne, správa neni dlhá, a vypichnem určité veci, čo sa týka konkrétnych čísel, aby si ľudia vedeli urobiť obraz, že ktoto čoto.

    Správa ma celkove nejakých 37 strán, tak, myslím, neni až taká veľká, dalo sa tam, je tam aj tabuľkové pekne spracované. Myslím, že kto chce, aj po okresoch si to môže tam pozrieť. Ale ja by som vypichol určité veci, ktoré mne sa zdajú, že by mali občania aj takto počuť, lebo nie každý má chuť čítať nejaké siahodlhé litánie a tabuľky a všecko možné. Tak s takou obyčajnou rečou, keď dovolíte, zosumarizujem aspoň to, čo som si myslel, že by malo byť v tejto správe tu povedané.

    Pani riaditeľka to vzala trošku tak statočne, jednoducho, ale, pani riaditeľka, ja to trošku rozviniem, keď dovolíte, pani ministerka teda, a ideme na to. Takže tých 12 zasadnutí rady bolo, môžem povedať, že mal som tú česť menovať týchto členov rady ako za výbor, keď nastúpili. Rada fondu je 11-členná a musím povedať, že asi plnili to, čo majú v svojom štatúte, to znamená, aby robili a odsúhlasovali tie veci, ktoré im prichádzajú z regionálnych odborov. Celkove ako tu bolo spomenutých, zasadala 12-krát a prejednávala 3 450 právnych aktov. Z toho bolo 3 417 právnych aktov akože odporúčaných. Z toho bolo 1 755 nájomných zmlúv, 1 072 kúpnych zmlúv a 590 plnenie reštitučných nárokov. To znamená, tie reštitúcie boli zhruba polovica, respektíve tretina z tých nájomných a kúpnych zmlúv. Takže v takomto asi pomere s tým, že 30 právnych aktov bolo stiahnutých a tri právne akty bolo neodporúčacie stanovisko rady fondu. Tým pádom z toho vyplýva, že rada fondu neni, by som povedal, taká, že všecko, čo tam príde, sa schváli. A som rád, že, dúfam, že aj takýto štatút a takúto právnu nejakú činnosť si tam budú držať, aby nie všecko, čo im predloží regionálny odbor, bolo automaticky schválené. Držím v tom palce, aby spravovali štátnu pôdu a neznámych vlastníkov tak, aby sme nedochádzali k úbytku, ale skôr k nárastu tohto počtu.

    Takže Slovenský pozemkový fond má 22 regionálnych odborov a 7 samostatných pracovísk. Samostatné pracoviská sú v okresoch Vranov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Senica, Levice a Prievidza. S tým, že celkový počet zamestnancov 261, z toho vyzerá, že 60 % je žien, 40 % je mužov. A mňa prekvapil, som hovoril aj na výbore, že máme odbornosť, priemerná dĺžka praxe zamestnancov Slovenského pozemkového fondu je 22,5 roka. Tak ja som bol milo prekvapený týmto konštatovaním, pretože pokiaľ tam je odborník, ktorý to už 20 rokov robí, tak mal by vedieť, čo robí. A u nás na pozemkovom úrade, lebo som pracovník pozemkového úradu, sme takéto šťastie v mnohých prípadoch nemali a skôr nám tí pracovníci odchádzali aj možno z toho, že boli možno aj finančne podhodnotení. A vyzerá, že Slovenský pozemkový fond je na inej stupňovej báze, a vyzerá, že tých 22,5 rokov praxe, tak to už je prax, ktorá by mala hovoriť o kvalite práce. Chcem veriť, že bude to aj takto v budúcnosti a že Slovenský pozemkový fond nebude zatracovaný a že bude velebený, že dobre spravuje majetok našich občanov.

    Samozrejme, je tu aj časť kontroly. NKÚ nebolo na kontrole v roku 2015 na Slovenskom pozemkovom fonde, posledná kontrola bola robená v roku 2011, takže prakticky boli robené iba kontroly, čo sa týka vnútorných kontrol, a z týchto kontrol boli predbežné finančné, samozrejme, bolo tam prebratých niekoľko, by som povedal, odporúčaní, respektíve niekoľko aj nejakých tých opatrení.

    Urobilo sa 27 kontrol a boli zistené 1 664 nedostatkov. Kontrolóri, teda vnútorní kontrolóri, ktorí sú pracovníkmi fondu, navrhli 98 odporúčaní, aby boli nejaké urobené nápravne opatrenia, 89 takýchto opatrení bolo vedúcimi pracovníkmi prijaté. Či sa to splnilo, tu sa neuvádza, verím, že sa to splnilo, takže mohlo by to byť dobré.

    Ďalej, čo sa týka vybavovania sťažností. Strana 11, ak niekto to ešte takto sleduje, mali celkovo 200 podaní z uvedeného počtu 65, to znamená, tretina iba spĺňala kritérium, že je to sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, toho zákona 9/2010. Konštatuje sa tu, že je to pokles o 25 podaní, to znamená zhruba o 27 percent. Ostatných podaní 135 bolo viac-menej, malo charakter preskúmania, platenie požiadaviek, urgencie, dopytu, podnetu a podobne. To znamená, že iba tých 65 bolo uznaných. Z týchto 65 sťažností boli ale iba dve opodstatnené. 27 bolo neopodstatnených, 7 bolo odstúpených ďalšiemu, vrátené inej kompetentnej osobe a 29 sťažností bolo odložených z rôznych dôvodov, napríklad že neboli doložené splnomocnenia, vo veci koná súd alebo prokuratúra, ubehlo 5 rokov a ďalej. Takže taká je štatistika aj týchto podaní, čo sa týka sťažností a ďalších vecí, občania, aby ste vedeli, že ku majetku sa na Slovenský pozemkový fond dostávajú aj sťažnosti a petície občanov a musia to riešiť.

    Ďalej dochádzame k právnej agende a to je prakticky súdne spory fondu. Aj pani ministerka to spomínala, že v koľkých konaniach fond koná, čo sa týka súdnych sporov. Tak v roku 2015, vážení kolegovia a kolegyne a občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond bol účastníkom 2 257 súdnych sporov, to znamená, to sú tisíce sporov, ktoré sú rozohraté, a iba v 27 z týchto prípadov vystupoval na strane navrhovateľa. V ostatných prípadoch bol skôr odporcom, to znamená, že on bol akože žalovaný a on musí dokazovať, že nebol porušený zákon. Fond v súčasnosti vedie 63 súdnych sporov, pri ktorých neúspechu by bola úhrada povinnej sumy, ktorú by musel fond zaplatiť, vo výške viac ako 10-tisíc eur, je vlastne 60 takýchto súdnych sporov. Je to v prílohe č. 1 , ja som si ju takto zhruba pozrel, že kde vlastne sa to tam súdime na tom Slovenskom pozemkovom fonde, a zhruba vám takto poviem, že súdime sa v Poprade, Trnave, Prešove, Bratislave, Žiline, Dunajskej Strede, v Senici. A hneď ten prvý súdny spor, ktorý je na 60 mil. eur proste vzbudzuje hrôzu, ďalšie sú 23 mil., na 15 mil., 2 mil., 400-tisíc, 69-tisíc, 700-tisíc, proste sú tu rozpísané všetky tie pohľadávky, ktoré by teda, pokiaľ by Slovenský pozemkový fond prehral, tak museli by si to uhrádzať, sú to dosť veľké sumy. No, dúfam, že bude Slovenský pozemkový fond úspešný.

    Ďalej sú tu súdne spory s nepeňažným plnením, kde je tiež na 10-tisíc, tých je tiež, keď si pozriem, je ich zhruba 49 a tiež viac-menej máme to cez Komárno, Pezinok, Malacky, Bratislava, Nové Zámky, Poprad, Kežmarok, takže naprieč Slovenskom, takže aj tieto súdne spory prakticky ešte má Slovenský pozemkový fond a bude musieť sa s nimi vysporiadať nové vedenie, ktoré nastúpi.

    Z celkového hľadiska, citujem, najväčší, takto; fond bol zaviazaný v roku 2015 k náhrade súdnych trov vo výške 31-tisíc, v roku 2014 to bolo 5 120 iba eur, takže prakticky trošku navýšenie tých súdnych trov, ktoré veci sa tam akože museli zaplatiť. Ďalej tu boli, je tu stať o pohľadávkach fondu po lehote splatnosti a tu vyzerá, že z tohto hľadiska fond eviduje v systéme fondu GIS pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 6 507 395 eur, pričom ku koncu roku 2014 predstavovala táto suma 5 mil. 614-tisíc. To znamená, došlo k nárastu o 916 412 eur, pričom podstatnú mieru v tomto zohrávajú pohľadávky kúpnych zmlúv. Pohľadávky po lehote splatnosti sú vo veľkej miere vymáhané súdnou cestou. Takže asi tak. Takže to vedzte, že sú tam dosť veľké pohľadávky.

    Súdne pohľadávky, ktoré boli vymáhané, celkový objem predstavoval 4 mil. 801-tisíc, to znamená vymáhaných k 31. 12. 2015, a došlo aj k odpusteniu od vymáhania pohľadávok v sume 303 454 eur. Bolo to nejakých 29 zmlúv. Bolo to na základe pokynu generálneho riaditeľa. Takže v takomto duchu sa viedli tieto pohľadávky a zo súdne vymáhaných pohľadávok bola v roku 2015 vymožená suma 50 854 eur.

    Veľmi ma potešila stať na strane 17, vydržanie nehnuteľností podľa notárskeho poriadku. Lebo viete, že u nás je vydržanie národný šport a každý chce vydržiť, osvedčiť, prísť k majetku, keď je ešte neznámych vlastníkov, tak super, a tam nastupuje, samozrejme, Slovenský pozemkový fond. A momentálne v správe za rok 2015 sa hovorí, že v roku 2015 bolo vydaných 292 vyjadrení o osvedčeniach a vyhlásení o vydržaní, pričom z týchto 292 osvedčení Slovenský pozemkový fond nepodporil, dal záporné vyjadrenie v 260. To znamená, iba v 32 dal súhlasné vyjadrenie k vydržaniu a predstavuje to výmeru 11 hektárov necelých. To znamená, žiadne desiatky alebo stovky hektárov, ani tisíce, je to iba 11 hektárov.

    Takže, pani ministerka, ďakujem, že držíte aj túto platformu, aby nedochádzalo k zbytočnému napätiu aj medzi občanmi, aj medzi majiteľmi pozemkov.

    Ďalej nastupujeme nájom, ten je asi, má podstatnú časť, pretože z nájmu prakticky Slovenský pozemkový fond nemôže sám podnikať, musí dávať do prenájmu, takže dáva do prenájmu aj štátnu pôdu, aj pôdu neznámych vlastníkov. A ako sa konštatuje na strane 19, k 31. 12. 2015 bolo evidovaných na fonde 5 298 nájomných zmlúv a to boli zmluvy, ktoré boli na poľnohospodárske využitie a na poľnohospodárske účely týchto pozemkov, pritom celková prenajímaná výmera predstavovala hodnotu 461-tisíc hektárov. Z toho vo vlastníctve fondu bolo 164 318 a vo vlastníctve nezistených vlastníkov 296 761 hektárov. Tu som rád, že Slovenský pozemkový fond za rok 2015 navýšil túto prenajímanú výmeru o 45 917 hektárov, to sa tu konštatuje, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky sa navýšila výmera o 27 971 hektárov a to myslím, že je dobrý základ pre ďalšie nakladanie s týmto majetkom, čo sa týka aj ochrany prírody alebo reštitúcií, alebo záhradkárskych osád, som veľmi rád, a nezistení vlastníci nám pribudli vo výmere 15 976 hektárov.

    Ako mohli pribudnúť? Tak boli ukončené registre, boli ukončené nejaké aj pozemkové úpravy, dochádzalo k zápisu vlastníckeho práva na základe priznania známych vlastníkov. Takže prakticky sú rôzne, by som povedal, akty, ktoré stále sa cibria a stále tento pohyb tam bude, pokiaľ to nebudeme mať, nechcem povedať za koľko rokov ukončené, ale stále tam bude vidieť nejaký pohyb a tomu ani my nebudeme môcť zabrániť, pretože je to realita a tým pádom ja som rád, že takto to ako funguje.

    Cituje sa tu, že plnenie nájomného za rok 2015 predstavovalo 95 % z celkového možného objemu. To znamená, 95 % na poľnohospodárske účely Slovenský pozemkový fond nájom ale zobral, zúčtoval a bol to vlastne aj výsledok toho, čo pani ministerka hovorila, že bol v kladnom čísle, to znamená, že mali kladný hospodársky výsledok. Na nepoľnohospodárske účely tam bolo 2 955 nájomných zmlúv a prenajímala sa výmera 2 075 hektárov. V správe fondu bolo 1 048 a neznámych vlastníkov 1 027, to je zhruba rovnako. S tým, že aj tu sa zvýšila výmera o 629 hektárov, takže myslím, že tiež dobre. A tu bola vymožiteľnosť, by som povedal, toho nájmu v percentuálnom vyjadrení, koľko fond dostal, 84,74. Takže tiež pohybujeme sa nie v 60, ale 87, 90 %, takže si myslím, že tiež dobrý výsledok.

    Ďalej, samozrejme, máme skupinu pozemkov, ktorá sa cez Slovenský pozemkový fond dostala aj do rúk poľovníkov, a tam sú aj poľovné revíry a nájom za právo poľovníctva. Tak, občania Slovenskej republiky a vlastníci pozemkov, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond evidoval 1 906 takýchto zmlúv a je to nárast o 273. Celkove to predstavovalo výmeru 596 768 hektárov a vymohol na nájme za poľovníctvo, za výkon práva poľovníctva 371 701 eur, to znamená zhruba 98,68 percenta. To znamená aj tu veľmi vysoké číslo, čo sa týka vymožiteľnosti nájmu od poľovníkov.

    Ďalšia je prenájom spoločných nehnuteľností pozemkových spoločenstiev. Tu bolo evidovaných 472 zmlúv o celkovej výmere 11 385 hektárov, znovu nárast tých zmlúv o 112 oproti roku 2014. A tieto nájomné zmluvy stúpli o 297 hektárov a tiež vymožiteľnosť tu bola dokonca na 99 % a z nájmu urbariátov nám prišlo, teda štátu prišlo 271 657 eur. To znamená, myslím, zase dobré čísla, ktoré hovoria o fungovaní fondu.

    Prevod správy, strana 22, vlastníctva, tu vyzerá, že bolo o prevode správy vlastníctva na fyzické a právnické osoby celkove uzavretých 1 050 zmlúv o celkovej výmere 347,81 hektárov v objeme 31 665 156 eur. To znamená, bolo to 347 hektárov, ktoré prechádzali teda z vlastníctva fondu na iné právnické a fyzické osoby, či už správ o vlastníctvo a z toho, samozrejme, bol tiež ten veľký nárast, čo sa týkajúci konečnej bilancie, že koľko financií prakticky fondu ostáva. To je 31 mil., berte na vedomie, občania, išlo z toho prevodu 347 hektárov.

    Ja hovorím jedno, že, a to som povedal aj pani riaditeľke, keď ešte bola na fonde, aby sme tie hektáre, ktoré štát predáva a sa ich doslova, už neodvratne akože stráca ich, aby to neboli tisíce hektárov, lebo mali sme nejakých 135-tisíc hektárov doteraz, teraz sa niečo navýšilo, je to okolo nejakých 165-tisíc a tieto potrebujeme, štát to potrebuje na plnenie svojich domácich úloh, ako som povedal, reštitúcie a záhradkárske osady.

    Takže v roku 2015 to bolo 348 hektárov, ktoré takto nám pošli, myslím, že v minulom roku to bolo asi 150, keď si dobre spomínam, nejakých 400 tam bolo, takže zhruba sa pohybujeme v tých istých údajoch ako v minulých rokoch.

    Ďalej sú tu jednotlivé špecifikácie uzatvorených zmlúv na strane 23 podľa rôznych kritérií a to sú tie, ktoré boli uzavreté podľa nariadenia, že môžu byť kúpne zmluvy s právnickými osobami. Bolo ich prijatých 667. Potom tu máme uzavreté zmluvy, s ktorými fond nakladá v hospodárskych dvoroch, to znamená, to sú celkové, by som povedal, rôzne tie špecifikácie, ja neviem, zmluvy o prevode práva majetku štátu, nebudem všetko citovať, aspoň poviem, že koľko tu tých portfólií je, zmluvy otvorené, týkajúce sa napríklad na štátne cesty, na ťažbu alebo iné úkony vo verejnom záujme, takže Slovenský pozemkový fond mal dosť veľa takýchto zmlúv, je to na strane 24, 25, nebudem to všetko čítať, lebo by sme tu strávili ďalšiu pol hodinu a nemám to v úmysle.

    S tým, že musím povedať, že boli tu aj zriadené zmluvy o vecnom bremene, aj v tomto duchu Slovenský pozemkový fond musí zastupovať svojich občanov a bolo uzavretých 170 zmlúv na výmeru 8 hektárov v celkovej hodnote 283 511 eur. Väčšinou sa udeľuje právo prechodu alebo nejakého toho uloženia inžinierskych sietí a ďalších potrebných vecí, to znamená Slovenský pozemkový fond aj tu bol nápomocný v ôsmich hektároch.

    Zmluvy o budúcich zmluvách, aj tu je niekoľko, je ich 18 uzavretých a uvidíme, aké z toho budú príjmy. Čo mňa prekvapilo v tejto správe, neviem, možnože bolo to aj v minulej, zatiaľ som ju nezaregistroval, že na strane 26 boli zmluvy na predaj drevnej hmoty. To znamená, Slovenský pozemkový fond predáva aj drevnú hmotu. Áno, aj ja sa učím, bolo mi to vysvetlené na našom výbore, že pokiaľ sa jedná o poľnohospodársku pôdu, na ktorej vyrástol porast a neni v lesnom poraste a dochádza k rekultivácii tejto pôdy cez toho užívateľa, ktorý proste teraz ju ako má v nájme, viac-menej tento ako zisk z tejto drevnej hmoty ide Slovenskému pozemkovému fondu. No a v minulom roku, občania, berte na vedomie, Slovenský pozemkový fond cez 15 zmlúv dal do spoločnej kasy 28 908 eur. Takže to je ďalší bod, ktorý myslím, že je tiež zaujímavý.

    Potom tu máme privatizáciu štátneho, teda majetku štátu. To sú tie opomenuté veci, ktoré nám tu stále ešte nejakým spôsobom rezonujú, a musíme povedať, že boli dve zmluvy uzavreté. A čo sa týka obchodnej verejnej súťaži a predaj majetku štátu, to znamená plnenie dohodnutých splátok, tak vyzerá, že je to asi jedna z posledných, a to bola firma Europartner v roku 2015, ktorá splnila svoju pohľadávku vo výške 20 746 eur a tým pádom všetky, by som povedal, že povinnosti dlžníkov skupiny zmlúv z privatizácie boli tým pádom uzavreté. Takže Slovenský pozemkový fond má ďalšiu kvačku, že je to vybavené.

    No a dostávam sa do oblasti, ktorá je mi blízka, to je plnenie reštitučných nárokov. A chcem oznámiť, lebo aj pre mňa je to novota, všetkým občanom Slovenska, že pokiaľ ste si uplatnili náhradu za živý a mŕtvy inventár, ktorá svojho času bola plnená ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teraz, v súčasnej dobe, tak už to neplní, ale plní to Slovenský pozemkový fond. Takže, občania, obracajte sa naň a je to tu aj citované, že prakticky toto plní Slovenský pozemkový fond. Som veľmi rád, že som to našiel, lebo mám aj ja takéto podnety a to sú ešte 90. roky, ktoré neboli splnené, a ľudia nevedia, kam majú písať. Takže ďakujem veľmi pekne, že máme aj tu taký fond, ktorý je v zisku a možnože bude to aj plniť, keď príde na lámanie chleba, že tí ľudia sa znovu oživia a budú žiadať doplnenie.

    Ďalej je tu hovorené, koľko tých žiadostí neni, dá sa povedať, splnených, čo sa týka reštitúcií. Takže celkove na Slovenskom pozemkovom fonde cez obidva zákony reštitučné, 229 aj 503, bolo doteraz zaslaných 28 754. Toto bola celková, by som povedal, že potreba, ktorú Slovenský pozemkový fond mal riešiť doteraz od existencie fondu v roku ´91. Toto všetko mal zatiaľ na svojich bedrách, z tohto v minulom roku poriešil 888 a tým pádom sa dostal na cifru 20 644 týchto reštitučných podaní vybavených. Je to v percentuálnom vyjadrení zo všetkých, čo tam majú, 72,8 percenta. To znamená, ešte im tam zbýva nejaká jedna štvrtina, ktorú ešte by mali urobiť. A fond evidoval zhruba tých 10 014, že vraj ešte nevybavených a, samozrejme, stále tam prichádzajú a vyzerá, že je zhruba 3 200 podľa starej dvestodvadsaťdeviatky a 6 761 podľa päťstotrojky. Takže je to všecko aj v prílohe 7 a 8.

    A aby občania mali aj prehľad, že v ktorých okresoch zhruba to ako vyzerá, tak ja som si vybral tých, ktorých je najviac nevybavených a najmenej nevybavených. Takže aj to musím povedať, pretože my sme NR SR. Takže aby každý občan si vedel uhrať zhruba, má to potom v tých tabuľkách, ale aspoň spomeniem, že ktoré okresy, resp. takto, ani nie okresy, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu, lebo ony majú niekoľko okresov pod sebou, ktorý regionálny odbor má ešte najviac na riešenie.

    Tak najviac na riešenie podľa zákona 229, to znamená zákona o pôde toho z roku ´91, najviac na riešenie ešte má regionálny odbor Košice. Druhý v tomto počte je regionálny odbor Bratislava a tretí je regionálny odbor Žilina. Tí, čo pri tej dvestodvadsaťdevine na riešení stoja najlepšie, tak sú v takomto poradí: Prvý je Lučenec, regionálny odbor. Druhý je Trebišov, regionálny odbor a tretí je rožňavský regionálny odbor. Samozrejme, nie každý odbor má rovnaké okresy, nemá rovnaké veľkosti, takže tam neni to merateľné, ale aspoň aby ste vedeli proste, že v ktorých oblastiach sa pohybujeme. A rádovo je to tak, že keď Košice nemajú vybavených 639, tak Lučenec nemá vybavených 9. Takže v takýchto pomeroch sa pohybujeme. To znamená, to sú rádove stovky nevybavených oproti tým, čo majú akože ukončených alebo vybavených. Takže to je ďalšia tabuľka. To je podľa toho 229.

    A podľa päťstotrojky, to znamená z roku 2003, to je ten, ja hovorím, druhý reštitučný zákon, ktorý už možnože nemal tu byť, ale dobre, je tu, tak musím ho tiež riešiť. Tak aby ste boli v obraze, že najlepšie na tom; alebo takto, idem od tých najhorších. Znovu to vyzerá tak, že Košice regionálny odbor, Bratislava a Trnava, tu je trošku zmena, aj Trnava tu nám trošku hapruje. A najlepšie na tom sú znovu Trebišov, Rožňava a Rimavská Sobota. Rádovo, porovnám prvého z jednej aj druhej strany, rádovo najhoršie Košice 1 010 ešte nevybavených a Trebišov má 25. Takže prakticky tiež rádovo tam sú veľké rozdiely v stovkách. Takže, občania, aby ste vedeli zhruba, že ako je to aj po tých regiónoch, ako to tam stojí.

    A môžme ísť ďalej. Je tu, samozrejme, veľa zmlúv týkajúcich sa ďalších poskytnutých náhrad, lebo okrem toho, že rieši, v pozemkoch rieši aj, samozrejme, finančné náhrady. Takže vo finančných náhradách fond realizoval platobnými príkazmi 704 nejakých tých podaní v celkovej hodnote 483 mil. 696 eur (pozn. red: správne má byť "483 696 eur"), vážení občania . Z toho bolo zhruba 56, zhruba na 50 % podľa 229 a 50 % podľa 503/2003.

    Jedno, aj to je, samozrejme, v týchto tabuľkách, nebudem to už ďalej čítať, ideme k reštitúciám, čo sa týka cirkví a náboženských spoločností. Tu som povedal aj pani ministerke, že mi chýbalo, že nevieme, koľko vlastne ešte neukončených, koľko vlastne ich máme. Niektoré sú aj na súde, áno, beriem, ale vieme, že sú na súde. To znamená, že vedeli by sme povedať, že máme, neviem, 510, neviem. Momentálne neviem. Z tejto správy sa vieme akurát dočítať to, že 6 dohôd bolo v roku 2015 ukončených v celkovej hodnote 1 310 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Náboženské obce, dostali tí, čo mali náboženské reštitúcie, cirkevné uplatnené. Takže pani ministerka sľúbila, že v budúcej správe aj tento údaj, že koľko vlastne ešte máme riešiť, bude uvedený.

    Toto by mohlo zhruba, blížime sa už do záveru, takže nebudem to ďalej naťahovať. Aby ste boli v obraze, koľko vlastne toho ten Slovenský pozemkový fond, tých pozemkov, vlastne teraz má. Takže celkove k 31. 12. 2015, občania Slovenskej republiky, váš majetok, ktorý je na liste vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, predstavuje výmeru 269 506 hektárov. Z toho je 97 503 ornej pôdy, 51 244 hektárov trvalých trávnych porastov, 65 861 hektárov lesnej pôdy a 33 768 hektárov ostatnej plochy. Toto má Slovenský pozemkový fond na svojom liste vlastníctva. To je váš majetok, občania. Toľko máte momentálne v správe Slovenského pozemkového fondu a takýto majetok spravuje Slovenský pozemkový fond.

    Je tu aj kategória neznámych vlastníkov, ktorí, dúfam, že jedna vláda, či už bude štyri roky, dva roky alebo tri roky, mne je to jedno, dúfam, že sa dožijem, že raz tých neznámych budeme mať urobených známymi vlastníkmi aj s pričinením štátu, nie iba že budeme čakať, ako si to občania budú za drahé peniaze, ale aj štát musí pridať pomocnú ruku. A v súčasnosti vyzerá tak, vážení občania, že štát spravuje Slovenský pozemkový fond neznámych vlastníkov na výmere 457 422 hektárov, z toho je 265 783 hektárov ornej pôdy, 107 948 hektárov trvalých trávnych porastov, 66 921 hektárov lesnej pôdy a 6 958 hektárov ostatnej plochy.

    Takže, vážení, pokiaľ vám budú niektorí hovoriť, že nemáme pôdu na reštitúciu, keď máte nárok na ňu, tak tej pôdy vyzerá, že je. A zdá sa mi, že je aj v tom okrese, pretože, ako viete, môže sa dávať v tom istom území, v susednom a v celom okrese. Takže tých hektárov tu je dosť a chcem veriť, že bude aj na vaše riešenie a nie iba podľa toho, že kto má akého kamaráta, ale skôr podľa toho, kedy ste ho mali riešiť. A podania, ktoré boli pred 20 rokmi, už musia byť vyriešené. Nemôžu byť, že sa rieši rok 2015, ´14 a neriešia sa roky ´93, ´98, 2000. Tak to by som tiež apeloval aj nové vedenie fondu.

    Na záver ešte to, čo je boľačka. Samozrejme, Slovenský pozemkový fond rieši aj ROEP-y, rieši aj záhradkárske osady. Tam boli tiež určité výdavky. Napríklad na tie záhradkárske osady, ktoré možno sa stretávate aj vy s nimi, tam Slovenský pozemkový fond vyzerá, že mal výdavky zhruba nejakých 45-tisíc eur, 46-tisíc, ktoré išli na zhotovenie technických podkladov, aktualizáciu RPS a ďalších vecí. Takže aj tam, samozrejme, drží svoj prápor. Dokonca aj v rámci záhradkárskych osád vyrovnávame, ale aj nedoplatok ceny u tých osadách, kde Štrasburg rozhodol, že Slovenská republika má z tých tri koruny ísť na normálnu trhovú cenu alebo teda vyhláškovú cenu, a Slovenský pozemkový fond na základe novely z roku 2011 za Zsolta Simona prakticky dopláca rozdiely týmto vlastníkom. A berte na vedomie, občania, že v roku 2015 takto bolo 264 platobnými príkazmi uhradené vlastníkom pozemkov pod záhradkárskymi osadami, ktoré sú už vysporiadané, v hodnote 1 206 391 eur. To znamená, aj tu má Slovenský pozemkový fond takúto nejakú čiastku, ktorú treba akože z týchto peňazí, ktoré má zo zisku, riešiť.

    Za daň z týchto pozemkov, ktoré má v správe, resp. vlastní za minulý rok, to vyzerá tak, že Slovenský pozemkový fond vyplatil celkove daň správcom dane, to znamená samosprávam, vo výške 89 265 eur. Z toho za pozemky vo výške zhruba 73 800 eur. Takže to je aj na dani, ktoré, samozrejme, ako vlastník pozemku a správca musí hradiť.

    A na záver som si nechal to, čo je boľačkou aj pani ministerky, a síce odvodnenie pozemkov drenážou, kde Slovenský pozemkový fond po rozpadnutí ŠMS-ky, Štátnej melioračnej správy, dostal do správy aj územia, v ktorých sa nachádzajú odvodňovacie detaily a celé odvodňovacie, by som povedal, zariadenia, ktoré tam fungovali. A aby ste, možnože ste to dočítali, možnože nie, takže nachádza sa to v 48 okresoch a v 449 katastrálnych územiach na Slovensku. To neni, že sa hráme v dvoch, troch, piatich. Je to 449 katastrálnych území a je to na celkovej výmere 60-tisíc hektárov. To je veľká výmera, ktorú má Slovenský pozemkový fond na svojich bedrách a momentálne v účtovnej evidencii to predstavuje hodnotu 17 858 000 eur. To znamená, to je veľká čiastka, ktorú sa budú snažiť nejakým spôsobom tými odpismi nejako dostať postupne a momentálne to bolo tak, že po odpise ku koncu minulého roku sa znížila na sumu 14 329 224 eur. Takže berte takto, že áno, je tu aj odvodňovací detail, ktorý momentálne v krajine je, vybrať sa nedá, lebo je tam zabudovaný a musí to niekto znášať. Znáša to Slovenský pozemkový fond, takže aj o to sa musí starať a musí to nejakým spôsobom sanovať. Takže to je k tomu.

    No a, samozrejme, že na záver by som povedal iba jedno, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond bude mať rozumných hospodárov, tak bude rozumné hospodárenie aj s majetkom našich občanov, aj nás všetkých, ktorí sme tu, tých 5,4 mil. národa. Chcem veriť, že nový riaditeľ, ktorý neviem, či už je alebo neni menovaný, možnože mi niečo ušlo, keď už je, tak budem rád, keď mi to pani ministerka povie, že kto je tam, príp. z akej nominácie vzišiel. A chcem veriť, že bude pokračovať minimálne v jej šľapajach a že Slovenský pozemkový fond nebudeme vidieť v červených, ale v čiernych číslach. A pokiaľ takto bude spravovať sa majetok štátu, tak ja to beriem a všetkými desiatimi ich budem podporovať. A ešte raz budem apelovať, aby predaj, neni problém predať, to je najmenej, predať dokáže hocikto, ale udržať a urobiť si domácu úlohu, čo ešte voči občanom máme zo štátneho, tak to je už problém. To je už problém, už sa týka 25 rokov sa to ťahá a furt a furt nie tú domácu úlohu si splniť. Takže budem aj budúceho generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu k tomu nabádať. Dúfam, že aj vy, kolegovia, aby sme si tento Slovenský pozemkový fond a naše vlastníctvo v pôde nerozpredali, aby naši ľudia dostali zadosť aj v tomto reštitučnom konaní.

    Takže veľmi pekne ďakujem za predloženie tejto správy. Neni tam viac-menej čo jej vytknúť. To, že mal kladný výsledok, takže ešte raz to prečítam. Z hľadiska ekonomických parametrov Slovenský pozemkový fond dosiahol za rok 2015 kladný hospodársky výsledok vo výške 26 434 862 eur, čo je nárast oproti roku 2014 o 3 379 710 eur, o 14 percent.

    Takže ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne, že ste ma vypočuli. Možnože to bolo trošku dlhšie, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že je to majetok všetkých nás a musíme vedieť, ako je spravovaný, aké financie idú, aké nejdú. Takže to bolo taká zhruba, niečo som aj vynechal, ale ospravedlňujem sa.

    No a na záver budem končiť tak, ako končím ja stále, že, vážení občania, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Pokiaľ takto budeme žiť, tak tú šancu, ktorú sme dostali na tejto Zemi, že vôbec tu môžme žiť, sme ju využili a nebudeme sa raz tam hore hanbiť, ako sme tú šancu, či už sme boli v parlamente alebo doma, v robote, ako sme s ňou naložili. Takže ďakujem pekne.

    A nakoniec predsa len ešte vyzvem pána ministra Kaliňáka, keby bol tak dobrý, vstúpil si do svedomia a využil tú možnosť a odstúpil, pretože tento spôsob sa mi veľmi nevidí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 123. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 114.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi jednoduchú novelu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, kde riešime akútny problém. Účelom predloženého návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady k tomu, aby väzenská a justičná stráž vedela zabezpečovať ochranu objektu, kde teraz sídli Súdna rada Slovenskej republiky. Súdna rada zmenou ústavy sa odčlenila od Najvyššieho súdu, sa presťahovala aj z budovy Najvyššieho súdu, kde poriadok aj vstup do týchto priestorov zabezpečovala justičná stráž. Keďže Súdna rada teraz sídli v priestoroch Primaciálneho paláca a zo zákona nemôže tento objekt zabezpečovať väzenská a justičná stráž, tak som predložil túto veľmi jednoduchú novelu, kde v § 47 ods. 5 sa vkladá nový odsek, ktorý hovorí, že minister môže po dohode s predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky poveriť zbor zabezpečovaním ochrany objektu, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky.

    Čiže to je celá táto novela, ale musíme zabezpečiť ochranu tohto priestoru, aj vstupy, aj poriadok vlastne v tejto budove. Táto prináleží Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tak kvôli tomu táto malá novela.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách vlády. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore 6. septembra 2016.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán predkladateľ, samozrejme, ozrejmil, ja iba možno z tohto miesta dodám, že skutočne treba zagratulovať aj Súdnej rade, že získala ako ústavný orgán dôstojné priestory. Ale potom následne logicky, pochopiteľne, že je potrebné upraviť zákonnú úpravu tak, aby tento ústavný orgán mohol byť aj chránený takým spôsobom, ako bol chránený v miestach, kde sídlil predtým.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam preto, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh tohto zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 126, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 115.

    Dávam slovo poslancovi Marianovi Kotlebovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho návrhu je zrušiť financovanie politických strán z verejných zdrojov, znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu a zosúladiť financovanie politických strán s aktuálnym znením Ústavy Slovenskej republiky.

    Pri zohľadnení stavu verejných financií, zdravotníctva, školstva a všetkých ostatných rezortov je podľa nášho názoru nemorálne, aby sa zo štátneho rozpočtu naďalej zákonom dotovala práve činnosť politických strán. Za predchádzajúce volebné obdobie, to znamená roky 2012 až 2016, bolo politickým stranám zo štátneho rozpočtu na základe tohto zákona vyplatených viac ako 45 mil. eur. Za výsledky v posledných voľbách v marci 2016 vznikol politickým stranám nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu vo výške ďalších takmer 60 mil. eur. To všetko v situácii, kedy, ako sme aj dnes mohli počuť, výška celkového dlhu Slovenskej republiky presahuje 41 mld. eur.

    Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu je, a to je veľmi dôležité a potrebné povedať, v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, citujem: "Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu." Žiadne politické zoskupenie však nemôže byť považované za oddelené od štátu, pokiaľ je z neho prostredníctvom štátneho rozpočtu priamo financované. Je zrejmé, že ani poskytovanie štátnych finančných príspevkov politickým stranám v skutočnosti nezabránilo ovládnutiu mnohých politických strán, aj tých, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, oligarchami a ich záujmami, ale viedlo len k zvýšeniu súm, ľudovo povedané úplatkov, za ktoré si oligarchovia kupujú priazeň týchto politických strán. Rovnako ako ani zvyšovanie platov sudcov nezabránilo korupcii v súdnictve, ale len zvýšilo priemernú úroveň úplatkov. Ani zvýšenie, ani udržanie súčasnej úrovne štátnych príspevkov politickým stranám v skutočnosti negarantuje odolnosť proti korupcii, pretože tá vychádza z charakteru politikov. A ako sme boli svedkami mnohých a mnohých bilbordov pred voľbami, charakter rozhoduje.

    Činnosť politických strán a politických hnutí by podľa nášho názoru mala byť financovaná výlučne z prostriedkov z dobrovoľných príspevkov členov politických strán, sympatizantov politických strán, prípadne voličov politických strán, ktorí sa k takýmto príspevkom sami rozhodnú a ktorí súhlasia s hodnotovou a programovou orientáciou tej-ktorej politickej strany alebo politického zoskupenia.

    Nami predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, a preto by som vás z tohto miesta, tých, ktorí ste tu ostali ako zástupcov vašich strán a vašich klubov, chcel požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Do rozpravy sa nahlásil jeden poslanec, pán poslanec Uhrík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k nášmu návrhu na zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu aj trošku z iného pohľadu. Tento návrh je súčasťou nejakého nášho komplexného plánu na zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Sme totiž presvedčení, že nie je správne financovať činnosť politikov a politických strán z peňazí daňových poplatníkov. Demokracia, ktorou sa tu tak často mnohí kolegovia oháňajú, by nemala byť súťažou v množstve bilbordov, súťažou reklamných kampaní a súťažou v množstve predvolebných mítingov, gulášov, množstve párkov. Malo by to byť, mala by to byť súťaž ideí, súťaž myšlienok, nápadov a riešení.

    Mnohí argumentujú tým, že zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu bude mať negatívny vplyv na financovanie strán oligarchami. Tvária sa, ako keby tu tento fenomén neexistoval, ako povedal predrečník, predkladateľ Marian Kotleba, v skutočnosti tento vplyv je tu, je zrejmý a financovanie strán zo štátneho rozpočtu spôsobuje len to, že sa dvíha latka, úroveň, za ktorú si oligarchovia kupujú priazeň a sympatie politických strán. Naším cieľom je zrušiť jednak súčasné a tiež aj budúce financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu. Myslíme si, že nielen platy poslancov, ale aj mnohých ďalších sú dostatočne vysoké na to, aby si politici svoju činnosť platili z vlastných peňazí, tak ako sme si my financovali našu vlastnú predvolebnú kampaň.

    Z tohto dôvodu sme zvolali včera aj tlačovú konferenciu, kde sme požiadali predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby zvolal stretnutie predsedov politických strán za účelom predebatovania, prediskutovania a deklarácie politických strán o vzdaní sa príspevkov zo štátneho rozpočtu, to znamená o vzdaní sa príspevkov, tých peňazí, ktoré politické strany získali za posledné voľby v marci 2016. Ja si dovolím z tohto miesta tú deklaráciu ešte raz prečítať. Nie je to dlhé, poprosím vás o chvíľu trpezlivosti.

    Deklarácia politických strán o vzdaní sa príspevkov zo štátneho rozpočtu.

    My dolupodpísaní predsedovia politických strán sme si vedomí, že poberanie príspevkov zo štátneho rozpočtu v situácii, kedy je všeobecný nedostatok peňazí na školstvo, zdravotníctvo a iné oblasti verejného záujmu, je nesprávne a nemorálne. Sme presvedčení, že politické strany by mali byť financované výlučne z dobrovoľných príspevkov svojich členov a sympatizantov a voličov.

    Preto vyhlasujeme, že naše politické strany sa spoločne vzdávajú príspevkov zo štátneho rozpočtu, ktoré získali v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali dňa 5. marca 2016.

    Zároveň vyhlasujeme, že podporíme legislatívnu zmenu umožňujúcu politickým stranám vrátiť všetky štátne príspevky naspäť do štátneho rozpočtu. Bezodkladne po prijatí tejto legislatívy vyššie uvedené štátne príspevky všetci spoločne vrátime do štátneho rozpočtu.

    Následne sú v deklarácii vymenované všetky politické strany, ktorým vznikol po marcových voľbách nárok na štátne príspevky. Ja si dovolím prečítať tie sumy, aby občania vedeli, koľkými peniazmi sa skladajú na činnosť politických strán:

    – strane SMER – sociálna demokracia vznikol za marcové voľby nárok na 16,7 mil. eur;

    – strane Sloboda a Solidarita na 7,5 mil. eur;

    – Obyčajným ľuďom a nezávislým osobnostiam na takmer 6,9 mil. eur;

    – Slovenskej národnej strane na 5,4 mil. eur;

    – Ľudovej strane Naše Slovensko 5,0 mil. eur;

    – strane SME RODINA Borisa Kollára 4,1 mil. eur;

    – MOST-u – HÍD-u 4,0;

    – SIET-i 3,5 mil. eur;

    – KDH 2,2 mil. eur;

    – a nakoniec strana Maďarskej komunity 1,8 mil. eur.

    Necháme na vás a takisto na predsedov, na predsedoch vašich politických strán, aby sa zodpovedali občanom za využitie týchto peňazí, aby odprezentovali a postavili sa pred občanov a vysvetlili im, že naozaj tieto peniaze tak urgentne potrebujú pre svoju politickú kariéru a že tieto peniaze naozaj nie sú, by neboli lepšie využiteľné napríklad niekde v zdravotníctve alebo školstve.

    Prosím vás o podporu našich návrhov, jednak našej deklarácie a takisto aj nášho návrhu zákona o zrušení financovania politických strán do budúcnosti. Som zvedavý, koľkí z vás za tento návrh zahlasujú a ako sa potom budete občanom zodpovedať.

    Ďakujem.

  • Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Beluský.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel len doplniť rečníka, pána poslanca Milana Uhríka, že v minulom volebnom období, a to konkrétne 12. 2. 2013 bolo hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky o podobnom návrhu zákona pod parlamentnou tlačou č. 378, kde celý klub OĽANO hlasoval za. Aj preto by som vás chcel touto cestou, ako aj ostatné kluby a nezaradených poslancov požiadať o podporu nášho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kecskés.

  • Ďakujem.

    Ja ďakujem pánovi kolegovi Uhríkovi za vystúpenie v rozprave. Rád by som poznamenal, že ostatní poslanci, ktorí budú hlasovať proti tomuto návrhu zákona alebo sa zdržia hlasovania, odkážu všetkým voličom jediný signál: kandidovali v parlamentných voľbách s vidinou zisku, s cieľom vyhrať voľby a zarobiť tak peniaze. Sú to hlavne štandardné politické strany, ako sa samé nazývajú, ktoré si za desiatky rokov spravili z politickej scény na Slovensku obyčajný biznis. Sú zodpovedné za rozkrádanie Slovenska, po novom zrejme za daňové úniky na vratkách DPH a ešte sa legálne nechajú financovať zo štátneho rozpočtu.

    Týchto pár desiatok miliónov eur si viem predstaviť v sektore školstva, v zdravotníctve alebo ako nástroj podpory mladých a sociálne slabších rodín. Nie na účtoch politických strán, ktoré nás pred voľbami z týchto peňazí zaplavia pútavými letáčikmi, na ktorých nás presviedčajú, ako im záleží na Slovensku a ako chránia Slovensko. Chránia Slovensko, ale od peňazí, ktoré môžu byť použité pre dobro a potreby Slovákov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, vy ste neboli prihlásená s faktickou?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dobre. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Anny Zemanovej, Martina Fecka a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 135, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 129.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Budajovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, reaguje na akútnu spoločenskú situáciu a trúfam si povedať, že aj ekonomickú situáciu. Pred viacerými rokmi Slovenská republika začala uplatňovať zákon, ktorý podporoval energetické spaľovanie odpadov a odpadov dreveného charakteru, dreva, a mnohí sme dúfali, že sa nám vyrojí celá armáda spomedzi povedzme nezamestnaných ľudí alebo málo kvalifikovaných pracovných síl a začne sa čistiť, začnú čistiť slovenské lesy, že sa dobre zužitkuje odpad drevospracujúceho priemyslu a ďalší odpad, ktorý má energetickú bonitu a ktorý pomôže Slovensku zvýšiť podiel alternatívnych zdrojov energie.

    Ako viete, naozaj Slovensko má veľmi vysoký podiel jadrovej energetiky, a preto je žiaduce, aby sme sa dostávali čoraz viac zo závislosti od zahraničných energetických zdrojov a aby sme nachádzali vnútorné zdroje, medzi nimi aj, medzi nimi to malo byť aj spaľovanie biomasy. Praktická realita ale, ako aj v iných podobných prípadoch, dopadla inak. Pripomínam medzi tými inými podobnými prípadmi vysoké dotácie na využívanie slnečnej energie, ktoré boli napokon demystifikované a boli pomerne zavčasu zrušené, pretože sa stali obyčajným tunelom na bezpracné zisky.

    S biomasou odhalili občianski aktivisti a odborníci, že v mnohých prípadoch prichádza k podobnej situácii. Namiesto čistenia lesov sa začala likvidácia lesov. Podľa odhadu odborníkov neuplynulo by ani desaťročie a Slovensko by bolo odlesnené skoro podobným spôsobom, ako sú odlesnené niektoré priemyselné západoeurópske krajiny. Slovenské lesy, často remízky, rôzne aleje niekedy v rukách naozaj malých vlastníkov, ale stávajú sa teraz rýchlym terčom skoro okamžitých ziskov. Vysoká dotácia štátu totiž prevyšuje nákupnú cenu. Tá nákupná cena aj stúpla, ale napriek tomu ešte stále dotácia prevyšuje nákupnú cenu, čiže každý ochotne, a verte, že to prebieha veľmi rýchle, rúbe lesy a odváža ich rovno na spálenie.

    Aktivisti odhalili vo viacerých prípadoch porušovanie súčasných predpisov, kde isté kategórie kvality, bonity dreva by naozaj nemali byť spaľované. Žiaľ, sa to v masovom merítku deje.

    Zákon, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Zemanovou, pánom Klusom a pánom Feckom, všetci ako členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, reaguje na túto urgentnú situáciu a – ako sa iste vyjadria aj oni alebo ďalší poslanci v rozprave, reaguje spôsobom, ktorý by nás mal všetkých spojiť pri hlasovaní. Nerušíme, samozrejme, naďalej podporu štátu v tom zmysle, aby sa strácali naozaj dubiózne, dubiózna biomasa, aby sa využívala, tam myslím, sa strácala, aby mizla z lesov dubiózna biomasa, aby sa využívalo odrezky alebo zvyšky dreva vo fabrikách drevospracujúceho priemyslu. Ale chceme urobiť koniec tomu, aby sa kvôli dotáciám likvidovali zdravé lesné porasty, pretože to naozaj hlboko deformuje trhovú situáciu.

    Na Slovensku zaniká spracovanie dreva, lebo vlastne najvýhodnejšie je jednoducho nebabrať sa s tými stromami a rovno ich pichnúť do pecí a nielenže získate vysokú dotáciu, ale navyše aj elektrická energia, ktorá z toho vyplýva, je vaším ziskom. Takto zvýhodnená výroba elektrickej energie ide na úkor životného prostredia a budúcnosti zeleného Slovenska, ktoré dodnes patrí k tým málo štátom Európskej únie, ktoré sa môžu pýšiť, že naozaj sú zelené, že majú lesy a že majú naozaj bohatú a pestrú, a pestré prírodné bohatstvo.

    Viac sa k tejto téme potom vyjadrím v rozprave. Prosím, aby ste ju otvorili, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Karolovi Galekovi.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Budaja, Anny Zemanovej, Martina Fecka a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 135). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Budaj, pán poslanec Fecko a pani poslankyňa Zemanová.

    Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem teda stručne ešte doplniť, že na Slovensku podľa satelitného snímkovania ubudlo od roku 2000 760 kilometrov štvorcových lesa. Je to naozaj obrovské územie a v súčasnej dobe sa ťaží na Slovensku takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely. Popritom sa, samozrejme, ťaží aj drevo na spracovanie a tak ďalej. Ale 4 mil. kubíkov sa ťaží na energetické účely. Ale celková únosná ťažba na lesných aj nelesných plochách je maximálne 5,8 až 6 mil. metrov kubických dreva. Z toho celkom zreteľne vyplýva, že buď sme na hranici únosnosti alebo ju rok čo rok prekračujeme. Najmä v posledných mesiacoch sme svedkami, aj tu priamo v Bratislave, že sa rúbe naozaj šokujúco rýchlo. Mnohí ľudia jednoducho aj z dôvodu dlhotrvajúcich ťažkostí umiestňovať drevo na zahraničných trhoch, kde na mnohých trhoch panovala kríza, inde sú zase rôzne iné problémy, začali drancovať doslova lesy, v ktorých sú vlastníkmi, a pokiaľ im to lesohospodárske plány umožňujú, urýchlene vyvážajú a predávajú drevo ako energetické.

    Samozrejme, ministerstvo sa v minulosti snažilo a takisto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa snažil kontrolovať a prešetrovať, že či podľa vyhlášky č. 490/2009 sa naozaj na spaľovňu vozí iba drevo od kategórie č. 6, čiže menej kvalitné alebo naozaj štiepka. Lenže v skutočnosti sa zistilo, ÚRSO potvrdil, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdil, že vo viacerých prípadoch došlo a dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, dokonca aj dreva kvalitatívnej triedy č. 3, čo je už naozaj drevo, z ktorého sa dá vyrobiť nábytok, z ktorého sa dajú vyrobiť dlážky, ktoré sa jednoducho dá zhodnotiť oveľa väčšou mierou pridanej hodnoty, než je spálenie v elektrárňach.

    Všetky tieto skúsenosti doterajšieho už dlhoročného účinkovania tohto zákona varujú a upozorňujú, že v reálnom živote, že síce vyhláška si to iste úprimne priala, ale v reálnom živote sa nedarí zabezpečiť dodržiavanie kvality spaľovaného dreva a kapacity existujúcich elektrární, tam, kde sú elektrárne a teplárne spolu, výrazne prekračujú v reáli množstvo disponibilného dreva 4. triedy, ako aj odpadov z drevospracujúceho priemyslu. Jednoducho celý tento sektor energetiky je nastavený na takú veľkosť, že je nemožné ho zásobiť iba drevom kategórií, ktoré umožňuje vyhláška ministerstva hospodárstva. Toto samé je už dôkazom toho, že keďže prevádzky bežia, mnohé na viaczmennú prevádzku, že sa tam spaľuje aj drevo vyšších bonít a lepších kvalít, než umožňuje vyhláška.

    Náš návrh, o ktorom budú podrobne hovoriť aj moji kolegovia, chce tomuto urobiť koniec a dosiahnuť, aby sa naozaj nespaľovalo drevo tejto kategórie a aby budúce merania nezistili zo satelitov, že Slovensko sa zo zelenej krajiny stalo púšťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Galek.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som iba doplnil pána Budaja, spomínal ÚRSO a kontroly, ktoré ÚRSO vykonávalo na jednotlivých prevádzkach. Mám tu pred sebou výpis, to znamená z tých 16 kontrol, ktoré boli v roku 2014, sa našli štyri prípady pochybenia, to znamená štyri, 16 náhodných kontrol, čiže každá štvrtá prevádzka nejakým spôsobom pochybila, kedy sa spaľovalo aj drevo tretej a štvrtej kvality podľa normy. Jednalo sa hlavne o spaľovne v Bardejove a Topoľčanoch, tá pokuta, ktorú ony dostali, bola vo výške 15- a 10-tisíc eur, tieto sú nejakým spôsobom aj vlastnícky prepojené, to znamená, že celková pokuta pre toho vlastníka bola 25-tisíc eur. Ale súčasne treba povedať, že už len v Bardejove tým, že spaľujú, myslím, že to je 100-tisíc kubíkov dreva ročne, presne tak, dostanú od štátu dotáciu, respektíve formou výkupných cien 5,3 mil. eur. To znamená, že tá pokuta vo výške tých 25-tisíc eur bola naozaj iba nejakým spôsobom, respektíve pre ten Bardejov iba takou poučnou, nikto nemôže teda dokázať, že k tomu nedochádza aj naďalej.

    Vieme, že ÚRSO tou vyhláškou sprísnilo svoje nariadenie, ale napriek tomu si podnikatelia našli určitú formu obchádzania, k tomu ale, myslím, že viacej povie potom aj moja kolegyňa. Takže z tohto pohľadu určite tento zákon podporujem a považujem za potrebný, aby sme sa vyhli zbytočnému drancovaniu našich lesov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegovia navrhovatelia, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no znovu vieme to ohnúť, že? Aj dobrú myšlienku, ktorá by mala niečo riešiť aj pre našu prírodu, my ziskuchtiví ľudia, ekonomicky bez bariér, vieme spraviť z toho taký biznis, že až budeme pozerať. A potom sa čudujeme, že kde to vlastne naše Slovensko kráča, čo vlastne chceme robiť, kam chceme ísť.

    Rastliny nás nepotrebujú, my potrebujeme rastliny. To si uvedomte. A pokiaľ si niekto myslí, že sa mu to raz nevráti, tak sa to vráti a bojím sa, že to, čo sa teraz deje s tým výrubom, ja hovorím hlava-nehlava, to je všetko možné, už nehovorím ani o lesných ťažbách, kde sú podľa lesných hospodárskych plánov ťažby plánované, ešte aj holoruby, a teraz sme vlastne dali možnosť, aby aj tá zeleň, ktorá je mimo lesov, je na poľnohospodárskej pôde, respektíve v parkoch, jak bolo spomenuté pánom kolegom, remízky, biokoridory, ešte aj to budeme rezať. No neskutočné! A pritom zákon, ktorý teraz máme, zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorý má nejaké číslo 309/2009, to znamená, to neni zákon z minulého storočia ani zákon z 23. storočia, tisícročia, ale to je teraz pred ôsmimi rokmi, šiestimi rokmi prijatý zákon, hovorí jasne, čo môže byť brané za bi-o-ma-su, čo sa môže spa-ľo-vať.

    A tak ako budem konštatovať, v každom odvetví, kde všetko je o ľuďoch, o príslušnej kontrole, ako ju vykonávajú tí príslušní kompetentní, áno, aj do svojho hniezda si budem kafrať na Pozemkovom úrade, kde sme ochranu pôdneho fondu zanedbali a sme neišli dávať pokuty, keď tam to niekto nechal zarastené a neobrobil to, keď to bola orná pôda ako orná pôda, keď to bola, tétépéčko ako TTP, keď to bol les ako les, a nedali tú pokutu, tak bojím sa, že to isté sa deje aj pri tom ÚRSO a pri ďalších kontrolných orgánoch, ktoré majú niečo do toho povedať, čo sa vlastne spaľuje.

    A ja by som bol veľmi rád, keby som mohol, áno, som si vedomý, je 19. hodina, takže, pán predsedajúci, nestihnem to, že prerušíme a ráno by som pokračoval.

  • Áno, samozrejme, pán poslanec, budete pokračovať ráno o deviatej.

    Končím dnešný rokovací deň. Prajem vám príjemný zvyšok dnešného dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.