• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie šiestej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod schôdze zistím prítomnosť poslancov. Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Ďakujem. Konštatujem, že je prítomných 118 poslancov a Národná rada je uznášaniaschopná. Národná rada je teda schopná uznášať a môžeme pokračovať v rokovaní. Na šiestej schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Robert Puci a Natália Grausová. Náhradníkmi budú poslanci Peter Kresák a Peter Pčolinský.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali, o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom dni, z dôvodu pracovnej cesty sú ospravedlnení poslanec Blaha, poslanec Klus a o ospravedlnenie požiadali poslanec Farkašovský, Laššáková, Lipšic, Macháčková, Raši, poslankyňa Vaľová. Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Chcem uviesť, že poslanci, členovia klubu za hnutie SME - RODINA podali návrh na zmeny v zložení výborov. Tento bod by sme prerokovali dnes po hlasovaní o 17.00 hod. Skôr, ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že v návrhu programu sa uvádzajú aj materiály príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas s ich vystúpením vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu bodu šiestej schôdze. Pýtam sa vás, panie poslankyne, páni poslanci, či má niekto z vás návrhy na zmeny alebo doplnenie programu. Traja poslanci.

    Poprosím, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložila Národnej rade správu.

    Za prvé správu o zavedení realizácie Geografického informačného systému v zmysle právnych predpisov Európskej únie a v podmienkach Slovenskej republiky vrátane odhadu škôd pre Slovenskú republiku a farmárov v prípade porušenia povinností. Tu hrozia značné škody pre Slovenskú republiku. Bolo by dobré, keby Národná rada bola o týchto skutočnostiach informovaná.

    Ďalej správu o realizácii programu cezhraničnej spolupráce, ktorých je riadiacim orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2014 - 2020. Mám informácie, že tu Slovenská republika je v značnom omeškaní, a bolo by dobré, keby sme dostali takúto správu.

    A za tretie informáciu o počte výziev a stave kontrahácie pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 vrátane informácie o počte vyhodnotených a podpísaných zmlúv.

    Ďakujem.

  • Poctivo zapísať (povedané so smiechom) alebo prosím vás o písomný návrh. Môžem to dať hlasovať ako jeden návrh? Či je to tri osobitné? Dobre, ďakujem.

    Pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som navrhnúť doplnenie programu schôdze o nový bod v znení Informácia o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP).

    Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu (2015/0907/1PP). Návrh odôvodňujem tým, že ide o závažný návrh týkajúci sa spôsobu volieb do Európskeho parlamentu, ktorý nerieši len technické otázky, ale má dopad aj na celkový charakter Európskej únie.

    Týmto návrhom sa zaoberal ústavnoprávny výbor a odporučil výboru pre európske záležitosti, aby preskúmal, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Môj osobný názor je, že nie je, pretože nie je nevyhnutné upravovať veci, ktoré boli doteraz ponechané na legislatívu národných štátov a harmonizovať ich na úrovni Európskej únie. V mene slovenského parlamentu môže v tejto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Poprosím, pán poslanec Igor Matovič.

  • Môžem najprv zdôvodnenie a potom návrh? Alebo? O. K., čiže dávam návrh na to, aby Národná rada zaviazala vládu, aby predložila Národnej rade kompletný zoznam všetkých vykupovaných pozemkov pri výstavbe obchvatu okolo Bratislavy a takisto rýchlostnej cesty smerom na Dunajskú Stredu.

    Dávam teda tento návrh z toho dôvodu, že sa nám dostali informácie, že prišlo k rovnakým podvodom ako pri výkupe pozemkov pod fabriku Jaguar, že boli vykúpené pozemky tesne predtým, ako začal vykupovať štát, alebo teda v posledných mesiacoch a rokoch, čiže už vtedy, kedy bolo známe, kade cesta pôjde, a že niektorí exponovaní politici takýmto spôsobom urobili rovnaký podvod na občanoch.

    Čiže žiadam o zoznam všetkých pozemkov, kedy boli vykúpené, za akú cenu, a kedy predtým boli kúpené od pôvodných majiteľov.

  • Ešte raz tú trasu, to je na obchvat?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pristúpme k hlasovaniu. Prvý návrh, tak ako ho predniesol pán poslanec Simon, navrhuje, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložila Národnej rade správu o zavedení a realizácii Geografického informačného systému v zmysle právnych predpisov EÚ v podmienkach Slovenskej republiky vrátane odhadu škôd pre Slovenskú republiku a farmárov v prípade porušenia povinnosti.

    Prosím, prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 134 poslancov, za 59, proti 16, zdržalo sa 58, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pristúpime k druhému bodu a návrhu pána poslanca Simona na zmenu programu. Dával návrh, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložila Národnej rade správu o realizácii programu o cezhraničnej spolupráci, ktorých je riadiacim orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pre obdobie 2014 - 2020.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 136 poslancov, za 60, proti 10, zdržalo sa 65, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Tretí návrh pána poslanca Simona bol, aby ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o počte výziev a stave kontrahácií pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 vrátane informácie o počte vyhodnotených a podpísaných zmlúv.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 134 poslancov, za 58, proti 6, zdržalo sa 69, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Pán poslanec Dostál navrhol, aby bola predložená informácia o návrhu rozhodnutí Rady o všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.

    Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 137, poslancov, za 63, proti 5, zdržalo sa 69.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Poslanec Igor Matovič navrhol hlasovať, aby sme zaviazali na..., vládu o predložení kompletného zoznamu pozemkov, ktoré boli vykúpené v súvislosti s obchvatom R7 (reakcia z pléna) a obchvatu Bratislavy. Ďakujem, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 64, proti 12, zdržalo sa 57, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Dávam hlasovať o programe schôdze ako celku bez schválených zmien a doplnení. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem, prítomných 137 poslancov, za 109, proti 1, zdržalo sa 27.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh programu 6. schôdze Národnej rady schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že o prvých troch bodoch programu budeme hlasovať ihneď po ich prerokovaní.

    Dnes budeme hlasovať o 17.00 hod., v ďalších rokovacích dňoch budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu vždy o 11.00 hod. a 17.00 hod., pokiaľ Národná rada nerozhodne inak.

  • Reakcia z pléna.

  • Myslím si, že podľa priebehu, ale ešte budete informovaní. Dobre?

    Ešte doplnenie informácie, o vystúpenie požiadal aj pán prezident Kiska, čakáme jeho list.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorý je druhé čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 113 a informácia výborov má tlač 113a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko sa dlhodobo profiluje ako podporovateľ politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a rozširovania Európskej únie. Je pre nás dôležité, aby sme ukotvili štáty v našom susedstve a na Balkáne v európskych a euroatlantických štruktúrach. Rozširujeme tak priestor stability a bezpečnosti v Európe.

    V kontexte tejto politiky už dávno odovzdávame naše skúsenosti z nášho prístupového procesu štátom, ktoré usilujú o členstvo v euroatlantických štruktúrach. Zasadzujeme sa za to, aby sa každá európska krajina po splnení všetkých kritérií mohla stať plnoprávnym členom aliancie. Takou krajinou je aj Čierna Hora. Prešla dlhú, náročnú, ale zmysluplnú cestu budovania strategického dialógu a spolupráce so štátmi Aliancie. Vyvinula maximálne úsilie na to, aby zaviedla nevyhnutné reformy. A dnes pred ukončením integračného procesu sa správa ako plnohodnotný člen.

    V decembri minulého roka úsilie Čiernej Hory spojenci náležite ocenili, keď dostala formálne pozvanie do Severoatlantickej aliancie. Po úspešnom zavŕšení prístupových rokovaní v máji tohto roka ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie podpísali Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Po jeho ratifikácii vo všetkých členských štátoch Aliancie a ratifikácii Severoatlantickej zmluvy Čiernu Horou sa Čierna Hora stane plnohodnotným 29 členom Aliancie. Návrh protokolu, ako ho teraz schvaľujeme, je historickým momentom nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre Balkán a pre samotnú Alianciu. Integráciou Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie sa posilní aj naša vlastná bezpečnosť. Chceme na západnom Balkáne krajiny, v ktorých funguje právny štát a ktoré majú stabilnú ekonomiku.

    Prijatím Čiernej Hory do Aliancie vysielame dôležitý signál aj ďalším štátom, ktoré sa usilujú o členstvo. Vedia, že ak splnia podmienky a kritériá, majú rovnakú možnosť ako Čierna Hora. Slovensko vždy patrilo k silným podporovateľom tejto politiky, a teda aj vstupu Čiernej Hory do Aliancie. Veď práve agenda podpory členstva Čiernej Hory nás pozitívne zviditeľnila. Aj vďaka tomu sme sa v Aliancii vyprofilovali ako krajina s uznávanou expertízou a mediačnými schopnosťami na západnom Balkáne. V Čiernej Hore, ako aj v ďalších štátoch tohto regiónu nás dobre poznajú. V ich histórii budeme navždy zapísaní ako krajina, ktorá verila v ich úspech ešte v čase, keď o ňom mnohí pochybovali. Týmto sme si zvýšili kredibilitu v celom regióne, a to nehovorím len o Čiernej Hore.

    Pozvanie Čiernej Hory bolo dlho očakávaným a som presvedčený, že aj správnym rozhodnutím. Už predvstupový proces priniesol posilnenie bezpečnosti krajiny aj celého regiónu. Proces vstupu do Aliancie doslova prinútil Čiernu Horu implementovať demokratické, bezpečnostné, obranné a ekonomické reformy. Tie z tejto najmenšej krajiny bývalej Juhoslávie urobili vzorový príklad pre celý región. Reformy priniesli Čiernej Hore výrazný ekonomický rast. Okrem legislatívnych a ekonomických úspechov Čierna Hora zaznamenala aj stabilizáciu etnickej politiky a zlepšila svoje mnohokrát citlivé vzťahy so Srbskom aj s Kosovom. Takéto sociálne a ekonomické pozitíva posunuli Čiernu Horu ďalej aj v rámci posledného rozširovacieho balíčka Európskej komisie. Som si istý, že tento efekt sa po ratifikácii prístupového protokolu a nadobudnutí plnoprávneho členstva ešte znásobí.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ratifikáciou prístupového protokolu, ktorá bude súčasne jednou z prvých ratifikácií medzi členskými štátmi Aliancie, potvrdí Slovensko svoj úprimný záujem o novodobú, bezpečnú a demokratickú podobu západného Balkánu. Dovolím si týmto požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Mariána Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 7. júna 2016 č. 12 odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom súhlas.

    Zahraničný výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh, predložený návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Gestorský výbor neschválil ani spoločnú správu. Gestorský výbor uznesením č. 15 ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť informáciu o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, do rozpravy sa prihlásilo 12 poslancov, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    Poprosím pána poslanca Petra Osuského, pripraví sa pani poslankyňa Natália Grausová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, čaká nás hlasovanie o osude a vôli krajiny pridať sa k nám.

    Ako pamätník časov, keď Slovensko na rozdiel od svojich susedov vypadávalo vôbec z úvah o zaradení sa do civilizovaného sveta v ére Vladimíra Mečiara, bolo naše prijatie do NATO absolútnou prioritou na ceste Slovenska do Európy. Možno to bude znieť dehonestujúco, ale neberte to tak. Vstup do NATO znamenal pre Slovensko niečo ako návštevu poľnej odvšivovacej stanice, pretože do Európskej únie nemôže byť prijatý štát, ktorý by bol v stave, akým ho nechala zavšivavený éra Vladimíra Mečiara. Éra samoúnosov, éra samovýbuchov, éra posvätenej zlodejiny, éra výroku: "Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ."

    Ďakujem za opýtanie, nechceli nás s Mečiarom, ale potom sa podaril obrat a Slovensko cez bránu NATO vstúpilo i do Európskej únie. Bezpečnostne nemá krajina v Európe, ktorá sa vracia do civilizácie, žiadnu inú alternatívu, pretože obvyklé bludy o neutralite, samozrejme, fungujú len dovtedy, kým sa niekto mocný nerozhodne tú neutralitu pošliapať. Lebo neutralita nie je nič, čo krajinu bráni. To, ako fungujú neutrality, sa mohli presvedčiť mnohé krajiny sveta, keď sa mocnejší susedia rozhodli prevalcovať ich. Nech nikto nehovorí o Švajčiarsku, lebo to je výnimka z pravidla.

    Mal som i ako turista a vodák, i ako prorektor univerzity možnosť postupne viackrát navštíviť Montenegro alebo teda Čiernu Horu. Krajinu s dramatickou históriou s posledným panovníkom, ktorý okrem biednosti svojej krajiny disponoval istým počtom veľmi pekných čiernookých a čiernovlasých dcér, ktoré vydával veľmi strategicky do európskych kráľovských rodov za manželky. Potom prešlo Montenegro socialistickou Juhosláviou a po jej rozpade sa stalo krajinou, kde sivá ekonomika tvorila možno viac ako 50 % fungovania štátu a kde fungovalo máločo. Ak sa splnením kritérií pre vstup do NATO, teda ako som to nazval v úvode, odvšivením krajiny, táto krajina vybrala smerom k nám, ako sme si my prešli svoju cestu do Európy, tak je pre mňa úplne prirodzené, že Černohorcom želám úspešnú cestu, a budem rád, keď budú s nami. A ak si to oni sami želajú, tak rozhodne nie je úlohou nášho parlamentu im v tom brániť. Myslím si, naopak. A teraz nebudem šíriť bludy o slovanskej vzájomnosti, lebo pokiaľ ide o tú, je najlepšie pozrieť sa na priateľský vzťah Poliakov a Rusov, Poliakov a Ukrajincov, Srbov a Chorvátov a mnohých iných ďalších bratov Slovanov, ktorí nemajú väčších nepriateľov ako iných Slovanov, teda nie z dôvodu slovanskej vzájomnosti, ale z dôvodu toho, že si ctím vôľu občanov Montenegra, aby sa dostali tam, kam sme sa kedysi dostali my, a vykročili, akokoľvek krívajúc a potácajúc sa, po lepšej ceste.

    Budem rád, ak táto snemovňa našim budúcim spojencom a európskym spoluobčanom z Montenegra vyhovie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca 4 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Prvá faktická poznámka pán poslanec Milan Mazurek.

  • Ďakujem za slovo. Ja musím reagovať na slová pána Osuského, ktoré ma v mnohom naozaj šokovali. Vy ste tu hovorili o nejakom odvrhnutom Slovensku za čias Vladimíra Mečiara, Slovensku, ktoré bolo mimo svetového diania, Slovensku, ktoré podľa vás bolo mimo civilizovaného sveta. Potom sme vstúpili do NATO, do Európskej únie a zrazu sa všetko obrátilo k lepšiemu. To povedzte tým miliónom slovenských občanov, ktorí žijú v chudobe a každodenne bojujú tento zápas o, o bežný chlieb či mlieko, ktorí sa na vás pozerajú a sledujú tieto vaše reči a neveria vlastným očiam. Áno, dnes môžeme byť hrdí. Môžeme byť hrdí, že patríme k medzinárodnému spolku zločincov. Môžeme byť hrdí, že aj životmi našich mužov a peniazmi našich daňových poplatníkov sme prispeli k rozvratu krajín, ako je Líbya, Irak, Sýria, o ktoré sa postarali práve tieto zločinecké agresívne krajiny združené v pakte NATO na čele so Spojenými štátmi americkými.

    Viete čo, pán Osuský? Ja na to hrdý nie som. A žiadny skutočný pravý slovenský vlastenec nikdy nebude hrdý na to, že jeho vlasť pomohla v rozvracaní cudzích štátov, ktoré nám nikdy nič neurobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Marián Kotleba.

  • Pán poslanec Osuský, už si začínam zvykať, že vy máte vždy plné ústa rečí o demokracii a slobode a rozhodnutí ľudí. Počuli sme pred chvíľkou tiež, že máme nechať na vôľu ľudí z Čiernej Hory, chcem vám ešte znova povedať, že tá krajina sa nazýva Čierna Hora, alebo teda v ich jazyku Crna Gora, a nie Montenegro, tak by ste mohli tú lásku k angličtine trošku tlmiť, ale je to vaša vec, samozrejme. Ale hovorili ste o tom, aby sme nerobili napriek vôle ľudí z Čiernej Hory.

    Ja sa vás chcem spýtať, či v Čiernej Hore bolo uskutočnené referendum o vstupe do zločineckej organizácie NATO, alebo nie. Ak takéto referendum ešte nebolo, nemáme sa kam ponáhľať. Počkajme na vyjadrenie obyvateľstva Čiernej Hory, či chcú, alebo nechcú sa pridať do tejto organizácie, a potom môžte hovoriť o tom, že či rešpektujeme, alebo nerešpektujeme vôľu obyvateľov Čiernej Hory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Natália Grausová.

  • Ďakujem. Pán poslanec Osuský praje Čiernej Hore vstup do NATO. Ja si myslím, že by sme mali byť dobrosrdeční a žičliví, a nie naopak, želať druhým zlé až to najhoršie, ako im to práve želal pán poslanec Osuský. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Osuský s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Mazurek, to je, každý si proste vyberie z dejín to, čo si vyberie. Vy ste si nepochybne vybrali režim, ktorý už vtedy tušil to, čo vy dnes hovoríte, ktorý teda v decembri ’41 vyhlásil vojnu Spojeným štátom. No áno, očividne to bol dobrý režim, poslal teda vojská proti, ako vy iste hovoríte, bratom Rusom, Rýchla divízia došla až na Kaukaz a iste to je to, čo vy vidíte ako to pravé riešenie, ale nakoniec každý tu zastupujeme istý pohľad istých voličov na isté veci. Ja zastupujem svojich voličov, vy svojich voličov.

    Pokiaľ ide o referendum v Čiernej Hore, každá krajina sa riadi demokratickými princípmi, pokiaľ taká je, a keby taká nebola, nemohla by sa o členstvo v NATO uchádzať, a pokiaľ občania na princípe zastupiteľskej demokracie zvolili svoje zastupiteľské orgány a tie oficiálne požiadali v mene svojej krajiny a v mene občanov, ktorí ich zvolili, o vstup do tejto organizácie, nie je mojou úlohou uvažovať o tom, či a ako má byť v Čiernej Hore referendum. Ale, prosím, skúste to Černohorcom poradiť, možno sa toho chytia, každopádne status quo je taký, že o vstup požiadali ich zvolení zástupcovia, a ak sa tak stalo, nie je mojou úlohou analyzovať to, čo si vy myslíte, že by sa malo diať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásila pani Natália Grausová, pripraví sa pán poslanec Boris Kollár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Momir Bulatovič, ktorý bol v rokoch 1990 až 1998 prezidentom Čiernej Hory a v období 1998 až 2000 predsedom vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky, pripomínal, že v roku 1999 hrdinsky čelilo vojenskej sile aliancie NATO vyše 30-tisíc vojakov čiernohorskej armády. Ľudia nezabúdajú na obete agresie vrátane množstva nevinných detí. NATO pre nich nie je priateľom, ale je to útočná aliancia, ktorá má na rukách krv nevinných obetí.

    Aj nezávislý poslanec parlamentu Mladen Bojanič varoval pred rizikami členstva v aliancii. Je presvedčený, že podmienkou vstupu by mala byť podpora obyvateľstva, a nie vlády alebo parlamentu. Je nepochopiteľné a neprijateľné, aby bolo členstvo v NATO založené na výsledkoch sporných prieskumov verejnej mienky, a nie na demokratickom rozhodnutí všetkých občanov. Keď navštívil, teda keď sa, keď generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg "pochválil" predstaviteľov krajiny, že robia správne kroky v oblasti reforiem nevyhnutných na vstup do Aliancie, jeho návštevu sprevádzali masové demonštrácie obyvateľstva proti vstupu Čiernej Hory do tohoto paktu.

    Bývalý čiernohorský prezident Momir Bulatovič tvrdí, že obyvatelia nezabudli na utrpenie, ktoré im spôsobilo NATO rozpútaním vojenskej agresie proti Juhoslovanskej zväzovej republike. Bombové útoky z roku 1999 majú stále v pamäti. Preto je podľa neho úroveň podpory pre vstup do tejto vojenskej aliancie veľmi nadhodnotená. V tzv. verejnej diskusii počuť len hlas dobre platených úradníkov a množstvo nepresných informácií o Čiernej Hore aj o samotnom NATO. Pre mnohých Čiernohorcov je NATO zločinecká organizácia, ktorá v rozpore s medzinárodným právom zabíja ľudí po celej planéte a ničí množstvo krajín, čo je proti zdravému rozumu a právu a aj morálke. Dovoľte teraz, aby som vám prečítala otvorený list vojaka, ktorý bol, bojoval v NATO. Vojaka, ktorý vrátil svoje vyznamenania a takto píše ministrovi obrany Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a prezidentovi Slovenskej republiky:

    "Vraciam vám spomínané vyznamenania, pretože sa nesmierne hanbím za svoju službu v tej najzločineckej a najneľudskejšej organizácii, aká bola kedy založená. A pretože sa mi hnusí diktátorská politika Spojených štátov, ktorú po celom svete pre svoje sebecké záujmy stále častejšie presadzujú aj pomocou NATO. Verím, že nás, ktorí sa vám obrátime chrbtom, bude stále viac a viac. U mňa už nemáte žiadnu autoritu a pohŕdam vami, politici Slovenskej republiky vrátane prezidenta Slovenskej republiky, pretože ste učebnicovým príkladom pokrytectva, nekompetentnosti, neschopnosti a análnej akrobacie. Ste partia súdruhov a panáčikov, ktorí každé štyri roky hodia kockou, aby vedeli, kto z nich bude sedieť na ktorom ministerstve. Spolu sa potom opojení mocou a pocitom beztrestnosti budete radiť, ako ešte viac zotročiť tých, ktorí drú na vaše prepychové životy, a koľko vojakov poslať tam, kam a kde, aby ste spoločne s NATO a Spojenými štátmi zase raz zachraňovali vesmír pred vykonštruovanou teroristickou hrozbou, ktorú vykonštruovali Spojené štáty.

    Pohŕdam vami, ktorí sedíte v oblekoch a kravatách v teplých a bezpečných kanceláriách, tisíce kilometrov od rinčania zbraní, ale s drzosťou sebe vlastnou, všetci, veď všetci ste predsa vojnoví veteráni, nám budete rozdávať rady a vysvetlenia a poučenia. Vy nemáte ani poňatia, ako to tam vyzerá. Robíte teda to, čo je vám blízke, klamete, dávate nepravdivé vyhlásenia, neštítite sa nariadiť informačné embargá a zatajujete informácie, pretože tak vám to, samozrejme, "demokraticky" nariadil váš veľký brat a mierotvorca Spojené štáty americké. Tí, ktorí to nevidia, na to majú dva dôvody: nechcú to vidieť alebo majú žalostne málo informácií. Aký je teda ten váš dôvod, páni politici?

    Ak ste sa rozhodli byť poskokmi Spojených štátov a ich lokajmi, je to vaša voľba, v skutočnosti ste pre nich iba bezcenný spotrebný tovar, stádo oviec, ktoré na príkaz Bieleho domu idú slepo, ale odhodlane bojovať pre krajšie a hlavne bohatšie zajtrajšky nenásytných Spojených štátov a ich korporácií. Ale pri najbližšej, samozrejme, opäť záchrannej operácii NATO vás, páni politici, vyzývam, aby ste si ako prví obliekli maskáče, potom do nich navlečte svoje manželky, deti, príbuzných a všetkých vašich blízkych. Týka sa to aj pána prezidenta, ak už chcete mať Spojené štáty, základne Spojených štátov aj na Slovensku, tak takisto konajte. A takto svorne ruka v ruke nám buďte príkladom a ukážte nám, ako hrdo a odhodlane viete bojovať proti, proti komu to vlastne a za čo. My zatiaľ budeme sedieť vo vašich bezpečných a teplých kanceláriách a budeme dávať dobrý pozor, aby sme sa niečomu priučili. Myslím, že príležitosť sa vám onedlho naskytne až vám tie Spojené štáty a Európska únia, a teda aj vami financovaná a ticho schvaľovaná genocída páchaná na rusky hovoriacej časti obyvateľstva na východe Ukrajiny vybuchne do tváre. Toto je môj názor a presvedčenie a dôvod, prečo žiadam o odobratie vyznamenaní. Je to odpor proti všetko ničiacej politike Spojených štátov a proti zabíjaniu miliónov bezbranných ľudí prostredníctvom NATO, ktorej hrdým členom je aj Slovensko.

    A hoci to píšem na záver, je to v prvom rade ospravedlnenie sa, že som aj ja slúžil pre túto zločineckú organizáciu, za čo sa budem hanbiť po zvyšok svojho života." Podpísaný rotný v zálohe Robert Bačinský.

    Ďalej chcem povedať, čiže k tomuto by som rada povedala, že vnucovanie vstupu ďalších krajín do zločineckej organizácie NATO proti vôli obyvateľstva, iba so súhlasom vládnych lokajov týchto krajín slúžiacich za judášske groše mocenským štruktúram, že je to zločinom. Je zločinom práve tak, ako je NATO zločinecká organizácia, ktorá sa usiluje do svojich zločineckých krážov získať čo najviac komplicov, aby mohli naďalej rozvracať vytypované zeme, zvrhávať ich legitímne vlády a vraždiť civilné obyvateľstvo, ako to urobili v bývalej Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Afganistane, Sýrii a ako majú zálusk rozvrátiť a zničiť ďalšie krajiny, v súčasnosti je to Európska únia prostredníctvom migrácie z krajín, ktoré už stihli rozvrátiť. Veľmi, viem si veľmi dobre predstaviť ako tí, ktorí teraz tak vehementne zastávajú naše členstvo v zločineckej organizácii NATO, ako by väčšina z nich za bývalého režimu, totalitného Československa, ako by títo volali: "So Sovietskym zväzom na večné časy!" A viem si predstaviť, ako by zvelebovali obsadenie bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy v rámci tzv. bratskej pomoci.

    A ešte niečo. Veľmi sa čudujem, že ľudia, ktorí nevedia prísť na meno nášho vzácneho, našej vzácnej osobnosti, nášho pána prezidenta ThDr. Jozefa Tisa, ktorý zachránil Slovensko v čase vojny, hroziacej vojny, v čase, keď sa mu, keď sa Nemecku, Hitlerovi korili ešte predstavitelia mocností, a bolo to v čase vojny, keď zachránil Slovensko, bez neho by ste tu ani jeden nesedeli dnes, tak naši predstavitelia, resp. predstavitelia Slovenskej republiky nás neváhali zapredať do teroristickej, zločineckej organizácie NATO v čase mieru, keď im nič nehrozilo a keď nehrozil zánik nášho národa a keď nezachraňovali slovenský národ. Považujem to z ich strany za vlastizradu. Alebo za veľký omyl, nech si už vyberú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie je ani jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne.

    Poprosím, pán poslanec Boris Kollár, pripraví sa pán poslanec Martin Beluský.

  • Ďakujem. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja sa len krátko vyjadrím k našemu postoju, a ako budeme hlasovať. My sa zdržíme hlasovania, poviem vám prečo.

    Určite by sme za normálnych okolností podporili vstup Čiernej Hory do NATA, ale ja si dobre pamätám, keď nám bolo zamedzené vôbec vstúpiť do tejto organizácie, keď vládol Slovensku Vladimír Mečiar. Všetci sme to chápali a vedeli sme, prečo tento vstup nám nebol umožnený. Tunák môj predrečník pán Osuský tuná niečo hovoril o odvšivení, ale zabudol povedať, že tá najväčšia voš tam stále sedí.

    Povedzme si, kto je Milo Djukanovič. A netvárme sa, že nevieme, kto je Milo Djukanovič. Je to predseda vlády a je predsedom Demokratickej strany socialistov od roku 1991. Čo je to za strana? Je to tá istá strana, ktorá predtým bola komunistickou stranou, len sa premenovali. Tento pán predseda vlády je tam dodnes, a my keď máme hlasovať o tejto krajine, ja s tým nesúhlasím, aby typ podobný Mečiarovi, mu bolo takto umožnené vstúpiť do slušnej spoločnosti.

    Kto je Milo Djukanovič? Tak sa pozrime, otvoríme si Google a môžeme si pozrieť, aby nás zase nenapadli, že tuná šírime ruskú propagandu, tak si pozrime The Guardian. Áno? A kto to je, čo nám vyskočí? Mafián, uhm. Pozrime sa, píšu Angličania, mafián Djukanovič spolu s Gerardom Comom, talianskym super mafiánom, obchoduje, robí biznisy. S čím obchoduje predseda Montenegra? S čím obchoduje? Tak obchoduje s cigaretami, s ľuďmi, pašuje cigarety po celej Európe, vydiera, robí prevádzačstvo a má kontakty na najvyšších bosov v Nemecku, v Taliansku a iných krajinách. Toto je Milo Djukanovič, komunista, birmovaný, v 90. rokoch pretavený do mafiána.

    Pán Osuský tu hovorí, že krajina je odvšivená, len tá najväčšia voš tam stále sedí. My určite, ja by som bol proti a nedoporučoval by som nikomu hlasovať, aby takáto mafiánska krajina tam vstúpila. Je mi ľúto tých ľudí. Rovnako trpeli ľudia u nás za Mečiara a bolo nám, nebolo nám umožnené vstúpiť do euroatlantických štruktúr kvôli Mečiarovi.

    My sa zdržíme preto, lebo si vážime ľudí v Montenegru. Keď konečne odíde aj táto najväčšia voš, veľmi radi budeme hlasovať za vstup Montenegra do NATA.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.

    Pán poslanec Peter Pčolinský.

  • Ďakujem, ja by som len pre kolegov doplnil informáciu, že len minulého roku boli masové protesty v Čiernej Hore v tisícoch, v ktorých ľudia protestovali proti vstupu do svojej krajiny do NATO. Ľudia v tejto krajine požadujú referendum o vstupe do NATO a absolútne odmietajú, aby vláda, mafiánska vláda, za nich rozhodla o vstupe do tejto aliancie.

    Čiže len aby ste mali ďalšiu skladačku, že samotní občania Čiernej Hory nie sú práve nadšení vstupom svojej krajiny do NATO.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, uzatváram možnosť faktických poznámok a poprosím, reakcia pána poslanca Kollára nebude, na vystúpenie sa neprihlásil. Ďakujem. Pán poslanec Martin Beluský, pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v mene 19 poslancov z parlamentu Čiernej Hory prečítal voľne preložený list, ktorý poslali a podpísali pre Národnú radu Slovenskej republiky.

    "Vážení kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky, využívame túto príležitosť vyzvať vás, aby ste nehlasovali pre ratifikáciu dohody o pristúpení Čiernej Hory do NATO na schôdzi parlamentu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutoční 14. júna, teda dnes.

    Prípadné členstvo Čiernej Hory v NATO bez hlasovania v spravodlivom a slobodnom referende by viedlo k eskalácii hlbokej politickej a inštitucionálnej krízy, ktorej Čierna Hora čelí od 27. septembra 2015, kedy najsilnejšia opozičná aliancia Demokratický front vyvolala veľké protesty proti politickej korupcii a manipuláciám vo voľbách. Cieľom týchto protestov je umožniť občanom Čiernej Hory v prvých riadnych voľbách od pádu komunizmu zvoliť si vládu ktorá by odzrkadľovala skutočnú vôľu voličov. Vláda Mila Djukoviča si je vedomá záujmu medzinárodného spoločenstva o členstvo Čiernej Hory v NATO a z toho titulu sa snaží maskovať nedostatok práva v krajine. Sme jedinou postkomunistickou krajinou, ktorej elita z komunistického obdobia je stále pri moci, sme jediná krajina, ktorá vo voľbách nikdy nezmenila totalitnú moc. Volebné podvody, kupovanie voličov, tlaky, vydierania, zneužitia bezpečnostných služieb a štátnych zdrojov sú verejne známe a stali sa neoddeliteľnou súčasťou správ Európskej komisie.

    Demokratický front sa v pokojných a nenásilných protestoch snaží upozorňovať lokálne a medzinárodné spoločenstvá na totalitný charakter posledného komunistického režimu v Európe, ktorý protiústavným a nezákonným spôsobom aplikoval hrubú silu a teror proti pokojným demonštrantom a poslancom čiernohorského parlamentu, z ktorého nebude teraz nikto obvinený. Skorumpovaný a zločinecký režim v Čiernej Hore ja udržiavaný brutálnou manipuláciou volieb, zatiaľ čo vláda udržuje väčšinu v parlamente s podporou tajnej služby, politickej korupcie a podplácania poslancov. Útokmi na opozičné strany si udržujú umelú väčšinu v rozpore s vôľou voličov vo voľbách. Žiadna z inštitúcií politického systému a štátnej vlády nemajú legitimitu. Krajina je v hlbokej politickej, inštitucionálnej a morálnej kríze. Dôvera voči volebnému systému je na najnižšej úrovni a krajina je na pokraji konfliktu.

    Demokratický front je presvedčený, že otázka členstva Čiernej Hory v NATO musí byť vyriešená v spravodlivom a slobodnom referende. Čierna Hora, ktorá je v súčasnosti pred spornými voľbami, ktoré sa budú konať v atmosfére nedôvery a spornej legitimity, nie je pripravená rozhodovať o tak dôležitej otázke, ako je členstvo v NATO, a vyzývame vás neratifikovať dohodu a neprehlbovať krízu v Čiernej Hore, ktorá už existuje a ktorá nemôže byť prekonaná volebnými podvodmi."

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, to, či Slovenská republika a Národná rada vysloví súhlas na to, aby..., aj s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory, je veľmi dôležitá otázka.

    Ja, dovoľte, aby som pri tejto príležitosti poprosil ministra, ktorý tento materiál v mene vlády predkladá, aby za mnou vystúpil za týmto rečníckym pultom a vysvetlil mi jedno, pretože keď takýto materiál ide do pléna, do Národnej rady, v prvom rade by to mala byť vládna koalícia, ktorá zabezpečí podporu pre tento materiál, lebo je to zahraničná politika Slovenska, ale ktorú reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tak sa ho pýtam, ako je možné, výbor pre zahraničie, ktorý je gestorským výborom napriek tomu, že traja z opozície sme hlasovali za, nevedel prijať platné uznesenie k tomuto návrhu, ktorý predložila vláda. Ako je možné? Či to mám chápať politicky tak, že predstavitelia SNS tam nesedeli, lebo nie sú za to, aby podporili materiál?

    Chcem položiť rečnícku otázku, pán minister, či sa uchádzate o rovnaký prístup, ako bol prístup pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, postoj zo strany SMER-u. Dúfam, že nie. Pretože to je o charaktere tejto krajiny, a preto by som bol nesmierne rád, keby ste vysvetlili za týmto rečníckym pultom, prečo vláda nevedela zabezpečiť na gestorský výbor a na výbor pre zahraničie dostatok ľudí zo strany vládnej koalície, aby tento materiál dostal zelenú vo výbore. Aj spoločná správa. Tak ako pán spoločný spravodajca, ktorého sme poverili tým, aby Národnú radu o tom informoval, dostal súhlas všetkých prítomných členov, ale tento materiál nedostal väčšinu.

    Vládna väčšina mala vo výbore troch ľudí, ktorí za to hlasovali. Ako som z toho trošku zmätený. Či naozaj už vláde hneď na samom začiatku nejde o to, aby materiály prešli a prechádzali, alebo majú na to iný názor.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Krajniak. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec, mňa by tiež zaujímalo, keď už takýto materiál o zahraničnej politike máme, týkajúci sa zahraničnej politiky, máme v parlamente, aký je postoj zvyšných koaličných strán k tomuto dokumentu. Predpokladám, keďže ho predkladá pán minister zahraničných vecí ako nominant SMER-u, že asi je s týmto návrhom stotožnený. Ale aký má postoj k tomu SIEŤ, SNS a MOST? A vlastne ako je vládna koalícia jednotná v tomto návrhu? To by ma zaujímalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Uhrík.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, bavíme sa tu o tom, či súhlasíme s tým, aby Čierna Hora pristúpila k zločineckej organizácii NATO. Samozrejme, každý normálny človek je proti. Ja vysvetlím svoj pohľad na vec, dôvody, prečo nielenže nesúhlasím s členstvom Čiernej Hory v NATO, ale nesúhlasím s tým, aby sme tam ani my ako Slovenská republika boli a existovali.

    Severoatlantická vojenská aliancia alebo zločinecká aliancia, dohodnime sa na tom, NATO vznikla ako Washingtonská zmluva podpísaná 12 členskými štátmi. Už z názvu je jasné, kto stál na čele tejto organizovanej skupiny - Spojené štátny americké. Tie potrebovali Severoatlantickú alianciu NATO na uskutočňovanie svojich zahraničnopolitických záujmov. NATO slúžilo pôvodne ako spoločná ochrana pred rozvíjajúcim sa socializmom v povojnovom svete. Ako protiváha vznikla s odstupom času potom Varšavská zmluva. V súčasnosti NATO nemá vo svete oponenta. Varšavská zmluva neexistuje a ten proklamovaný boj proti terorizmu je len akási zámienka na to, aby táto teroristická organizácia mohla stále ďalej pôsobiť, ako to bolo povedané, ako taká voš, ktorá sa rozpína po celom svete a postupne pohlcuje čoraz viacero štátov.

    Najlepším dôkazom toho je to, že ani pred tým terorizmom nás NATO v skutočnosti nedokáže ochrániť. Keby nás dokázala ochrániť, tak v členských štátoch NATO po teroristických útokoch niet ani zmienky. Ako príklad, že sa to dá, spomeniem napríklad takú Čínsku ľudovú republiku, kde terorizmus prakticky neexistuje rovnako ako krádeže.

    Ale povedzme si o Severoatlantickej aliancii, NATO, zopár faktov, zopár mýtov, ktoré sa tak vehementne zvyknú ospevovať najmä tými zástancami Severoatlantickej aliancie. Zločinecká organizácia NATO sa rada maskuje ako mierová organizácia. Radi rozprávajú o mieri, radi ho ospevujú. V skutočnosti sa však ale členské štáty NATO podieľali na rozpútaní najviac vojenských konfliktov na svete. Môžme spomenúť Srbsko, Afganistan, Líbyu, Irak. Ja viem, nie všade vystupovalo NATO ako nejaký garant tých útokov. Niekde to boli len obyčajné členské štáty NATO, ktoré si zobrali zbrane do rúk aj bez požehnania OSN, len tak. Ale stále sú to členské štáty NATO.

    Na túto celosvetovú vojenskú mašinériu vynaložili členské štáty NATO len v roku 2013 vyše 1,2 bilióna amerických dolárov. Hovorím po slovensky, bilióna, lebo niektorí to chcú zľahčovať tým, že bilión po anglicky znamená miliarda. Nie, nie. Je to naozaj 1,2 bilióna amerických dolárov. Po slovensky 1 020 mld., alebo ak chcete, tisíc tisícov miliónov. Teraz si to predstavte. Máte milión dolárov. Každý vie, že za milión dolárov sa dá spraviť fakt kopec užitočných vecí. Predstavte si, máte milión, dva, tri, máte sto miliónov, to je už naozaj veľký peniaz. Máte tisíc miliónov. To je fakt veľký peniaz. Teraz z týchto miliónov, tisícov, tísícok miliónov máte tisíc, to je miliarda. Fakt, za to sa už dá a Severoatlantická aliancia vynakladá na zbrojenie tisíc tisícov miliónov dolárov. Že vraj na obranu pred nejakými hrozbami. Možno hrozbami z východu. Stále sa spomína Rusko. Tak len tak pre informáciu. Ruská federácia má v porovnaní s presilou 28 armád Severoatlantickej aliancie približne 11-krát menší rozpočet a celkom očividne jej to stačí na udržanie si suverenity a bezpečnosti. Snáď nikto z nás nemá pochybnosti, že Ruská federácia nie je, nemá zabezpečenú vlastnú obranyschopnosť.

    Druhý taký mýtus, taký, čo sa s radosťou proklamuje, je, že zločinecká organizácia NATO slúži ako ochranca v prípade vojny. Že tomu tak nie je, dosvedčuje najlepšie sama samotná Washingtonská zmluva, ktorú sme podpísali aj my ako Slovenská republika, ktorá vyslovene hovorí: "Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej z nich bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak príde k takémuto ozbrojenému útoku, tak každá z nich podnikne takú akciu, ako bude považovať za nutnú." Čiže, povedané po slovensky, v prípade vojenského napadnutia napríklad Slovenskej republiky alebo aj Čiernej Hory môžu štáty NATO alebo NATO ako celok vykonať len takú akciu, akú považujú na nutnú. To je napríklad aj poskytnutie nejakých teplých nápojov alebo spacákov. Lebo to budú považovať za nutné. Len tak mimochodom, tento, pôvodné znenie Severoatlantickej zmluvy bolo také, že členské štáty, ostatné členské štáty zločineckej organizácie NATO boli zaviazané, zaviazané chrániť ostatné členské štáty aj silou, len doslova ich vyzývali, že musia v prípade vojenského napadnutia, musia sa vojensky zastať toho napadnutého štátu. Na podnet Spojených štátov amerických to bolo začiatkom 90. rokov, myslím, zmenené, bol zmenený zmysel zmluvy zo slovíčok "musí zasiahnuť" na "môže zasiahnuť". Čiže Severoatlantická aliancia nie je ani len teoreticky povinná nás chrániť.

    A keď sme sa tu už bavili o tej II. svetovej vojne, kolega s pripnutou židovskou hviezdou to tu raz spomínal, nezabúdajme na to, že aj v minulosti boli podpísané oveľa závažnejšie dokumenty, oveľa závažnejšie pakty a zmluvy a v II. svetovej vojne z nich zostali, z tých tzv. spojencov, len zdrapy papiera.

    V podobnom duchu vyznie aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení Čiernej Hory do NATO. Nože si to prečítajme. Ja budem citovať len zopár kľúčových viet, aby ste pochopili ten nádych, ktorý sa tam vznáša. "Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy, podpísanej vo Washingtone dňa 4. apríla 1949, spokojné s tým, že bezpečnosť Severoatlantického priestoru sa posilní s pristúpením Čiernej Hory...," to je ako vetička, znie to skôr ako vtip, ale je to tam. "Čierna Hora sa stane zmluvnou stranou dňom uloženia svojej listiny o prístupe u vlády Spojených štátov amerických." Zopár ďalších viet: "Tento protokol nadobudne platnosť v deň, keď všetky zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy oznámia vláde Spojených štátov amerických svoj súhlas s týmto protokolom. Tento protokol bude uložený v archíve vlády Spojených štátov amerických..." a tak ďalej a tak ďalej.

    Samozrejme, že to povedie k spokojnosti a k zvýšenému pocitu bezpečnosti Spojených štátov amerických a možno svojím spôsobom to povedie aj k zvýšeniu, v úvodzovkách zvýšeniu, pocitu bezpečnosti Čiernej Hory, keď sa, samozrejme, Spojeným štátom už dopredu dobrovoľne podriadi.

    Stačí sa dobrovoľne podriadiť imperialistickej politike USA ako psík s prestrelenou nohou, keď príde za Spojenými štátmi, požiada ich o ochranu, tak samozrejme, Spojené štáty už nebudú do tohto psa kopať, ale pritúlia si ho pod krídelko a budú ho v rámci svojej nekonečnej charitatívnej imperialistickej politiky brániť. Nech ho nenapadnú možno už aktívne v prípade porušenia nejakých demokratických princípov, ale budú naň vplývať len pasívne, to znamená cez platené mimovládky a rôzne zahraničné organizácie, tak ako to oni s radosťou robia po celom svete.

    Ale poďme k ďalšiemu mýtu. Členstvo v zločineckej organizácii NATO je údajne výhodné pre našu armádu. V súčasnosti prispievame do NATO viac ako 50 mil. eur. Je zaujímavé, že tá suma sa trošku ťažko vyčísluje, lebo naše financovanie alebo financovanie nášho členstva v NATO pozostáva jednak z priamych rozpočtových príspevkov, a jednak z nepriamych, tzv. zdieľaných príspevkov, ktoré, verejnosť ani nevie, kam idú. To priame rozpočtové financovanie slúži na financovanie civilného rozpočtu, slúži na výstavbu sídla NATO, ktoré stálo viac ako 850 mil. eur., niekoľkokrát predražené, ako je to už zvykom pri takýchto projektoch. Nepriame financovanie slúži na spolufinancovanie projektov a misií NATO v Afganistane, Kosove a tak ďalej, slúži na spolufinancovanie vojenského spravodajstva a celkovo je to veľmi ťažko vyčísliteľné. Len tak pre zaujímavosť, ten príspevok, ktorý platí len Slovenská republika do NATO, predstavuje sume alebo cenu jednej modernej stíhačky, či už Suchoj 32, alebo F16. Myslím si, že obidva stroje sú relatívne, relatívne slušné a na modernej úrovni. Za ten čas, čo sme členmi Severoatlantickej aliancie, mohla mať slovenská armáda nie jednu alebo dve bojaschopné stíhačky, ak vôbec ešte lietajú, ale mohli sme mať za tie, len za tie príspevky vybudovanú našu vlastnú letku.

    Ďalší mýtus. Členstvo v zločineckej organizácii NATO súvisí vraj s hospodárskou prosperitou. Bolo to tu spomínané, opäť pán poslanec Osuský sa tešil z toho, že treba odvšivaviť či odvšiť, či čo to, Čiernu Horu od komunistov a nahradiť ich inou všou Spojených štátov. Členstvo v NATO vôbec nesúvisí s prosperitou krajiny ani nie je garanciou nejakej ekonomickej prosperity krajiny. Pripomeňme si, že jedny z najbohatších krajín, ako je napríklad Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, nie sú členmi NATO, aj keď vo Švédsku už predlžená ruka americkej vlády, čiže zahraničné mimovládky začali nedávno rozpútavať zase nejakú bilbordovú kampaň o tom, aké výhodné by bolo pre Švédsko, keby sa aj to stalo súčasťou spokojnej rodinky zločineckej organizácie NATO.

    Ďalší mýtus je, členstvo v zločineckej organizácii NATO je symbol našej príslušnosti k vyspelým hodnotám vyspelých štátov. To je opäť podobný bod, ako bol aj predtým. Opäť častý argument. V skutočnosti ale, ako povedal, členovia NATO nerozširujú vo svete mier, ale, naopak, účelovo podporujú a vyhľadávajú vojenské konflikty. Ak chceme vybudovať naozaj nový systém založený na nejakej elementárnej spravodlivosti, tak vystúpenie zo zločineckého paktu NATO musí byť naozaj prvým krokom, ktorý každá normálna, slušná krajina musí spraviť. Tieto mýty o Severoatlantickej aliancii sa hovoria nielen na Slovensku, ale verím tomu, že nimi ohlupujú aj obyvateľov Čiernej Hory.

    Tak ako spomínala Natália Grausová, pre radových Čiernohorcov nie je členstvo v NATO vítaná pozvánka, práve naopak, NATO je pre nich útočná aliancia, ktorá sa podieľala na bombardovaní aj ich krajiny, na vraždení aj ich nevinných detí. Sme presvedčení, že podmienkou vstupu do zločineckého paktu NATO by mala byť v prvom rade podpora obyvateľstva, a nie podpora vlády alebo parlamentu ako povedzme spomínal pán Osuský a odvolával sa na zastupiteľskú demokraciu. My vidíme, ako funguje zastupiteľská demokracia, že vládne strany alebo strany parlamentné sa dostanú k moci prostredníctvom nejakých sľubov, prostredníctvom namotávania medových motúzov a potom, keď prídu do parlamentu, tak robia niečo úplne iné, ako, ako proklamovali. "Charakter rozhoduje", pamätáte si tie bilbordy, ktoré boli, ktorými bolo oblepené Slovensko ešte nedávno, a vidíte tú realitu, čo tu, čo tu sedí dnes.

    Čiže naozaj podporou alebo teda nevyhnutnou, nutnou podmienkou vstupu Čiernej Hory do teroristickej organizácie NATO musí byť referendum v danej krajine, a ak potom a ak by taká podpora bola, alebo ja aj vlastne aj pochybujem, či by niekedy v normálnej krajine taká podpora mohla byť, a až potom sa má zmysel baviť o tom, či Čierna Hora má vstúpiť do tejto zločineckej organizácie, alebo nie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Krajniak. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Uhrík, spomenuli ste ako príklad krajiny, ktorá úspešne rieši problémy, Čínu a povedali ste, že nie je tam žiadny terorizmus a ani sa tam nekradne. Tak vás len chcem poopraviť, že len v minulom roku tam bolo vyše 307 mŕtvych pri teroristických útokoch, a čo sa týka kradnutia, len v štátnej správe bolo za kradnutie, teda za korupciu odsúdených a pravidelne je odsúdených každý rok viac ako 100-tisíc ľudí.

    Čiže pre mňa Čína nie je až takým vzorom, ktorým by som sa chcel v tejto veci inšpirovať.

  • Pán poslanec Schlosár, nech sa páči ako ďalší vystupujúci.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, dnes rozhodujeme o tom, či podporíme členstvo Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii alebo či toto členstvo odmietneme. Povedzme si na rovinu, len ten najhorší a najpodlejší človek by mohol želať našim kresťanským slovanským bratom členstvo v organizácii, ktorú nemožno nazvať inak ako organizáciou zločineckou a teroristickou. Toto neželáme naozaj nikomu, tobôž nie Slovensku, ktoré by vo svojom vlastnom záujme malo čím skôr vystúpiť z tohto paktu agresorov a z tohto nástroja amerických svetovládcov.

    Aby však neboli moje slová len prázdne reči a nejaké bezdôvodné obvinenia, pozrime sa na niekoľko faktov, ktoré odhaľujú pravú tvár NATO. V roku 1999 vojská Severoatlantickej aliancie pod vedením Spojených štátov amerických zaútočili na suverénny kresťanský štát Juhoslovanskú zväzovú republiku. Tú už v tej dobe obývalo viac ako 50-tisíc Slovákov, to znamená viac ako 50-tisíc našich bratov a sestier, našich krajanov. A práve táto bezprecedentná agresia najlepšie ilustruje, čo v skutočnosti Severoatlantická aliancia je. Preto si vám dovolím pripomenúť udalosti, na ktoré by niektoré médiá, ale aj súčasná vláda, ale napokon aj mnohí z vás, ktorí tu dnes sedia, najradšej zabudli, a o ktorej vlastne aj zarytí stúpenci NATO mlčia.

    Pri bombardovaní Juhoslávie NATO zavraždilo viac ako 5-tisíc civilistov, z toho 1 200 detí, zničilo 430 škôl, 125 tovární, 77 mostov, 44 televíznych vysielačov, 110 nemocníc a 365 kultúrnych pamiatok. Spomeňme len niekoľko najznámejších prípadov.

    12. apríla 1999 NATO zničilo osobný vlak v Grdelici, v ktorom zahynulo 14 civilistov. 14. apríla 1999 NATO vykonalo masaker utečeneckej kolónie pri Dakovici, pri ktorom bolo zavraždených 73 civilistov. A čo je paradoxné, títo utečenci boli albánskymi utečencami, teda patrili k menšine, ktorú NATO oficiálne v tomto konflikte podporovalo a zastávalo. 23. apríla 1999 NATO zbombardovalo srbskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, pričom zahynulo 16 pracovníkov, novinárov z tejto televízie. 27. apríla 1999 NATO zbombardovalo obytnú štvrť v meste Surdulica a zavraždilo tu 16 civilistov. 7. mája 1999 NATO vykonalo útok kazetovými bombami na nemocnicu a trh v meste Niš a zabilo 14 civilistov. A napokon presne v ten istý deň zaútočilo dokonca aj na čínsku ambasádu, kde zavraždili troch čínskych diplomatov.

    A to nie je všetko. NATO zničilo či poškodilo dokonca 60 kresťanských, pravoslávnych chrámov. A práve na tomto mieste ma napadá jeden citát z Biblie, z prvého listu Korinťanom, varovanie pre každého, kto sa dopustí tohto ohavného zločinu, teda ničenia Božích chrámov. Citujem: "Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí." A presne to sa stane jedného dňa aj zločincom z NATO. NATO má dnes plné ústa toho, ako chce bojovať proti medzinárodnému islamskému terorizmu.

    Ako sme však videli, NATO sa nielen samo dopúšťa terorizmu voči bezbrannému civilnému obyvateľstvu Juhoslávie, NATO pri konflikte v Juhoslávii dokonca otvorene podporilo islamských teroristov z albánskej organizácie UCK, a to v iredentistickom boji proti kresťanským Srbom. Ešte raz to zopakujem, NATO podporilo moslimských teroristov proti medzinárodne uznanému suverénnemu kresťanskému štátu. NATO podporuje organizáciu obchodujúcu s drogami a bielym mäsom, o ktorej aj dokonca, aj bývalá žalobkyňa medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhoslávia Carla de Ponteová prehlásila, že sa dopúšťala unášania ľudí a ich predávania na ľudské orgány.

    Útok na Juhosláviu je tiež ukážkovým príkladom porušenia medzinárodného práva. NATO porušilo nielen Chartu OSN, nakoľko konalo bez mandátu tejto organizácie, NATO súčasne porušilo aj Ženevskú konvenciu o vedení vojny, nakoľko útočilo na civilné ciele, a dokonca používalo strelivo s ochudobneným uránom, ktoré mnohé štáty dnes majú medzi zakázanými zbraňami. Porušilo dokonca aj vlastný základný dokument, ktorý hovorí, že NATO môže zaútočiť len na ten štát, ktorý ohrozuje iný členský štát NATO, čo Juhoslávia v žiadnom prípade nerobila. Dnes na troskách Juhoslávie vznikol kriminálny štát Kosovo. Štát, ktorý vláda Slovenskej republiky síce oficiálne neuznala, na druhej strane jej však nerobí problém uznávať kosovské pasy. A pritom je to štát, ktorý je praktickým príkladom islamskej expanzie v Európe.

    Juhoslávia však nebola posledným prípadom zločinov NATO. Napokon spomeňme si na Líbyu, kde letecké útoky priniesli v roku 2011 smrť viac než tisíc civilistom, alebo Afganistan, kde bomby Severoatlantickej aliancie len v jeden júlový deň v roku 2002 vyvraždili takmer kompletné osadenstvo miestnej svadby, čiže 44 svadobčanov.

    Takže, dámy a páni, toto je pravá tvár organizácie, ktorú mnohí z vás tak veľmi vychvaľujú. Preto budem aj ja ako pravoslávny kresťan hlasovať za to, aby pravoslávna, kresťanská Čierna Hora zostala slobodná, aby si zachovala svoju česť a zdravý rozum a aby nikdy neslúžila cudzím záujmom zločincov z NATO. Pretože kto chce byť spojencom zločincov, je sám zločinec.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Pčolinský s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som vám len doplnil poznatky z histórie, prečo bola vojna v Juhoslávii.

    Hlavnou príčinou vojny v Juhoslávii bol srbský nacionalizmus a najmä to, že Juhoslovanská zväzová republika sa skladala z mnohých etnicky rôznorodých štátov a najmä z mnohých náboženstiev. Srbsko bolo pravoslávne, Chorváti, Slovinci katolíci, Bosna prevažne moslimská, čiže povedzme si, aj dôvod bombardovania NATO, ktoré, samozrejme, neobhajujem, a určite som za odsúdenie tohto bombardovania, ale povedzme si dôvod, keď srbské vojenské a polovojenské jednotky vraždili obyvateľov vlastných zväzových republík, kde vraždili moslimov, kde vraždili katolíkov. Ja vám len v krátkosti prečítam, po náboženskej rovine Srbi verzus Chorváti, čiže pravoslávni verzus katolíci, Srbi verzus Slovinci, Srbi verzus Bosniaci, Srbi verzus kosovskí Albánci, čiže, keď povieme A, povedzme aj B. Alebo môžme pokračovať, voči komu vlastne Srbsko viedlo vojnu, Slovinci verzus Srbi, Chorváti verzus Srbi, bosnianski moslimovia verzus bosnianski Chorváti, Srbi spojení s Chorvátmi verzus bosnianski moslimovia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v každom prípade Srbi vraždili obyvateľov vlastných republík a najmä kvôli tomu, pretože Slovinsko a Chorvátsko bolo podstatne ekonomicky vyspelejšie ako Srbsko a Slovinci a Chorváti dotovali Srbsko. A Srbi nechceli prísť o tieto dva štáty. Čiže museli tam robiť čistky.

    Ja, samozrejme, odsudzujem bombardovanie NATO.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kotleba.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, rokujeme o návrhu na uzavretie Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Tento protokol sa nesie absolútne v štýle samotnej Washingtonskej zmluvy, kde sa všetky kľúčové oprávnenia priznávajú vláde Spojených štátov amerických.

    Ešte predtým, kým prejdem k samotnému meritu, týkajúcemu sa, týkajúcemu sa zločineckej organizácie NATO, chcem apelovať na všetkých tých poslancov, ktorí ešte stále nepatria medzi tých, ktorí chcú trčať z americkej zadnej časti. Ako už spomenul kolega Milan Uhrík, v samotnom Protokole o pristúpení Čiernej Hory k NATO je na niekoľkých miestach úplne jasne napísané, že jediný a rozhodujúci prvok v celom tomto procese je vláda Spojených štátov amerických. Napriek tomu my všetci poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máme dnes obrovskú moc. Máme moc rozhodnúť o osude ďalšieho európskeho, aj keď malého, štátu, o osude dvoch miliónov, zhruba dvoch miliónov ľudí, o tom, či sa všetci títo ľudia budú musieť podriadiť tak, ako sme sa my museli podriadiť, záujmom v prvom rade Spojených štátov amerických. Väčšina z vás, ktorí ste tu, ste odo mňa starší, preto ja nebudem nikoho poučovať o histórii Severoatlantickej aliancie a celého toho vývoja a vývinu, ktorý nás dnes dostal do tej situácie, v ktorej sme ako členský štát tohto zločineckého paktu. Ale dovolím si pripomenúť niektoré z môjho pohľadu zaujímavé fakty.

    Severoatlantická organizácia známa tiež ako NATO bola založená Washingtonskou zmluvou 4. apríla 1949. Medzi zakladajúce štáty patrilo Belgicko, samozrejme, Spojené štáty americké, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Veľká Británia.

    Zaujímavosťou je, že už v roku 1966 Francúzsko vystúpilo spod jednotného velenia organizácie NATO, aby sa pod jednotné velenie vrátilo až v roku 2009, práve po veľmi silnom politickom lobingu zo strany Spojených štátov amerických. Naproti tomu Varšavská zmluva ako vojenský politický pakt socialistických štátov bola založená až 14. mája 1955, to znamená viac ako šesť rokov po založení organizácie NATO. Varšavská zmluva, ktorú založil Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika, Československá socialistická republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko a Albánsko, ktoré však v roku ’68 odstúpilo, však zanikla 30. júna 1991. To znamená, že ak dovtedy, ak dovtedy Severoatlantická aliancia opodstatňovala svoju existenciu obranou voči možnej vojenskej agresii zo strany Varšavskej zmluvy, po 30. júni 1991 tento argument absolútne stratil svoju opodstatnenosť. Napriek tomu, napriek tomu, ako sme všetci absolútne logicky očakávali, že rovnakým spôsobom ukončí svoju činnosť aj Severoatlantická aliancia, napriek tomu nabrala presne opačný smer a zločinecká organizácia NATO sa začala čím ďalej, tým viac rozširovať a expandovať doslova po celom svete.

    Ak sa odrazíme od dátumu, v ktorom bola zrušená Varšavská zmluva alebo v ktorom sa rozpadla Varšavská zmluva, a to je rok 1991, tak najbližšie, najbližšie následné rozširovanie Severoatlantickej aliancie sa uskutočnilo ako tzv. štvrté rozšírenie Aliancie v roku 1999, kedy sa NATO rozšírilo o Českú republiku, Maďarsko, Poľsko. Ďalšie rozšírenie, tzv. piate, sa uskutočnilo v roku 2004, kedy sa NATO rozšírilo o Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. A nakoniec šieste rozšírenie Severoatlantickej aliancie v roku 2009, ktoré znamenalo rozšírenie pôsobnosti tejto zločineckej organizácie o Albánsko a Chorvátsko.

    To znamená, keď si to zosumarizujeme, po tom, ako bola zrušená Varšavská zmluva, po tom, ako Severoatlantická aliancia stratila absolútne svoju opodstatnenosť, ak teda to bol ten pravý dôvod, tak v čase po zrušení Varšavskej zmluvy bola Severoatlantická aliancia rozšírená o 13 štátov. O 13 štátov. To znamená aj tí, ktorým sa to možno nepáči, musia priznať, že jednoducho politika Severoatlantickej aliancie riadená vládou Spojených štátov amerických – keby vládou Slovenskej republiky, môžme sa na to pozerať inak –, ale, žiaľ, vládou Spojených štátov amerických, je čisto expanzívna s cieľom posilniť, posilniť politickú moc a vplyv organizácie, ale najmä hlavy tejto organizácie, čo sú Spojené štáty americké.

    Preto hovorím, že my všetci poslanci a poslankyne máme dnes moc jednoducho neodhlasovať ďalšie absolútne zbytočné rozširovanie zločineckej organizácie NATO v strednej Európe. A toto rozširovanie už ani nemá žiadny zmysel. V samotnom názve má táto organizácia napísané, že ide o severoatlantický priestor. Ja sa pýtam, kto si z vás myslí, že Čierna Hora je severoatlantický priestor. Kto z vás si myslí, že Čierna Hora má byť zahrnutá rovnako ako ostatné balkánske krajiny pod vplyv nejakej organizácie, ktorej pôvodný cieľ bolo ochraňovať tzv. severoatlantický priestor?

    Veľmi dobre je asi všetkým jasné, že rozšírenie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu, ešte k tomu bez všeľudového hlasovania, bez referenda, bude znamenať jednu zásadnú vec. Severoatlantická aliancia získa absolútnu kontrolu nad pobrežím Jadranského mora. Absolútnu kontrolu. Čierna Hora je dnes jediný štát, ktorý ako pobrežný štát v Jadranskom mori nepatrí pod Severoatlantickú alianciu. Ak sa toto zmení, zločinecká organizácia NATO získa priestor na svoje vojenské manipulácie v celom rozsahu jadranského pobrežia. Netreba byť politológ ani špecialista na zahraničnú politiku, aby bolo každému jasné, že takáto situácia len zvýši napätie medzi NATO a Ruskou federáciou, pretože asi dnes je už každému jasné, že cieľom NATO nie je nič iné, len sa čo najviac priblížiť k hraniciam Ruskej federácie. A my dnes budeme tí, ktorí povedia áno alebo nie. Áno pokračovaniu americkej expanzívnej politiky, alebo nie, aspoň dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum. A že ide o skutočne expanzívnu politiku, a nie o obrannú politiku, tak si dovolím vám pripomenúť pár príkladov vojenského sa angažovania Spojených štátov amerických ako, ako čelnej veľmoci Severoatlantickej aliancie v moderných svetových dejinách.

    Začnem od roku ’49, pretože ten rok je zároveň rokom založenia Severoatlantickej aliancie; 1947 - 1949 teda americká intervencia v Grécku. Nebudem zachádzať do podrobností, boli sme tu ešte tri dni, veľmi stručne skúsim prejsť týmto rešeršom, aby tí z vás, ktorí máte ešte v sebe kus takého slovenského ducha, ste naozaj sa mohli zodpovedne rozhodnúť, či chcete byť súčasťou rozširovania amerického vplyvu a americkej expanzívnej koloniálnej politiky v Európe.

    1948 až 1953 - vojenská intervencia armády Spojených štátov na Filipínach.

    1948 - vojenský prevrat pod vedením amerických inštruktorov a agentov v Peru.

    1948 - vojenská, americká vojenská podpora revolúcie v Nikarague.

    V tom istom roku, 1948, Američanmi vedený vojenský prevrat v Kostarike.

    1949 až 1953 - intervencia Spojených štátov amerických a Veľkej Británie v Albánsku.

    1950 - Američanmi podporované vojenské povstanie v Portoriku.

    1950 až 1953 - zásah armády Spojených štátov v Kórei.

    1950 - intervencia, začiatok vojenskej intervencie Spojených štátov amerických vo Vietname.

    1956 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Číne.

    1957 až 1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov amerických v Indonézii.

    1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov v Libanone.

    Takisto 1958 - vojenská konfrontácia Spojených štátov amerických s Panamou.

    Znova 1958 - americká vojenská pomoc rebelom na ostrove Quemoy v boji s Čínskou republikou.

    Ešte v roku 1958, vidíte, že Američania, keď chcú, stíhajú v jednom roku viac toho, americká vojenská podpora povstaniu v Indonézii.

    1959 - americký zásah v Laose.

    1959 - americký zásah na Haiti.

    1960 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Ekvádore.

    1960 - Američania nemuseli chodiť ďaleko, vojenský zásah v Guatemale.

    1960, stále ten istý rok - vojenský zásah armády Spojených štátov v Salvadore.

    1960 až 1965 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Kongo.

    1964 - brutálny zásah amerických vojakov v Paname.

    1964 - Amerikou podporovaný vojenský prevrat v Brazílii.

    1964 - nová ďalšia intervencia v Kongo.

    1964 až 1974, veľmi zaujímavá vec, a to je vojenská intervencia Spojených štátov a agentov CIA v Grécku s cieľom ovplyvniť voľby.

    1965 - akcia Spojených štátov amerických vo Východnom Timore.

    1965 - vojenská pomoc proamerickým vládam v Thajsku a v Peru.

    1965 až 1973 - vojnová agresia Spojených štátov vo Vietname.

    1970 - americká intervencia v Uruguaji spojená s mučením civilistov.

    1971 až 1973 - bombardovanie Laosu.

    1971 - americká intervencia pri ochrane tej správnej vlády v Bolívii.

    1972 - americká intervencia v Nikarague.

    1973 - Američanmi podporovaný prevrat v Čile.

    1973 - znova Jomkipurská vojna, Izrael. Amerika intenzívne, veľmi intenzívne podporovala Izrael.

    1973 - znova americká vojenská pomoc v Uruguaji.

    1974 - ďalšie vojenské angažovanie Spojených štátov amerických v Zaire.

    1974 - americká vojenská a finančná pomoc pri organizácii volieb v Portugalsku.

    1989 - bol zlomový rok v Afganistane, kedy Afganistan opustili ruskí vojaci a postupne tam začali prúdiť vojaci americkí.

    1980 až 1992 - americká vojenská prítomnosť v Salvadore.

    1980 - začiatok vojenskej pomoci pri stabilizácii režimu v Iráne.

    1980 - vojenský politický a potravinový program spustený v Kambodži.

    1980 - operácia Gladio v Taliansku. Americká armáda a agenti sprostredkovali sériu výbuchov v celom alebo na celom území Talianska.

    1980 - angažovanie v Južnej Kórei.

    1983 - intenzívna americká aktivita v Angole.

    1984 - Američania v rozpore s medzinárodným právom zostrelili dve iránske lietadlá.

    1986 až 2000 - vojenská intervencia Spojených štátov na Haiti.

    1987 až 1988 - americká pomoc Iraku proti destabilizovanému Iránu.

    1988 - vojenská podpora v Turecku.

    1988 - americká pomoc pri samovýbuchu lietadla Panamských aerolínií. 1988 - invázia vojsk Spojených štátov amerických do Hondurasu.

    1988 - nasadenie lietadlovej americkej lodi v Perzskom zálive.

    1990 - americká podpora vojenského prevratu na Haiti.

    1990 - takisto začína americká blokáda, námorná blokáda Iraku.

    1990 - finančná angažovanosť sa amerických mimovládok v Bulharsku. 1991 - vojenské akcie Spojených štátov amerických a ich spojencov proti Iraku.

    1991 - angažovanie sa Američanov Kuvajte.

    1992 až 1994 vojenská okupácia Somálska.

    1994 až 1996 znova americká vojenská intervencia na Haiti.

    1994 až dodnes - americká prítomnosť v Rwande.

    Potom sú tu niektoré veci, ktoré nie sú dnes vyjasnené, takže tie by som zatiaľ nechal tak.

    1998 - 4 dni aktívneho bombardovania Iraku po tom, ako inšpektori nahlásili, že Irak dostatočne nespolupracuje pri inšpekciách.

    1998 - v Afganistane americká armáda útočila na ich vlastné bývalé výcvikové tábory.

    1999 - humanitárne bombardovanie, ako to nazval slobodomurár Havel, humanitárne bombardovanie Juhoslávie, o tom tu už poslanec Schlosár, si myslím, že povedal celkom dosť.

    2000 - angažovanosť v prevrate v Belehrade.

    2001 - vojenská invázia Spojených štátov amerických do Afganistanu. 2001 - prítomnosť armády Spojených štátov amerických v Macedónsku. 2002 - ďalšia vojenská intervencia USA na Filipínach,

    2002 až 2004 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických vo Venezuele.

    2004 - pokus o americkým, alebo o Američanmi sponzorovaný prevrat na Ukrajine.

    2008, to si už asi všetci čerstvo pamätáme - rusko - gruzínsky konflikt,

    2011 - angažovanie sa v Tunisku, 2011 v Egypte a 2011 v Líbyi. Od 2011 až dodnes v Sýrii.

    Ak náhodou tam som sa dopustil nejakých historických nepresností, tak mi to odpustite, ale zo všetkých týchto faktov je, myslím, úplne jasné, že angažovanie sa Spojených štátov amerických má len a len expanzívny charakter. Ani v súčasnej alebo teda v modernej histórii od vyhlásenia nezávislosti Spojených štátov amerických až dodnes nenájdeme konflikt, v ktorom by noha cudzej okupačnej armády vstúpila na územie Spojených štátov amerických. Naopak, len v tomto veľmi stručnom a narýchlo urobenom zozname je niekoľko desiatok konfliktov, v ktorom americká armáda vystupuje z pozície agresora, útočníka, z pozície potvrdzovania si medzinárodnej dominancie americkej zahraničnej politiky.

    Preto dnes nie sú namieste akékoľvek reči o tom, že by nás mohla Severoatlantická aliancia vôbec voči niekomu chrániť alebo brániť, či už je to ohrozenie vojenské, alebo ohrozenie nejakého iného charakteru. Vidíme na nezvládnutí, na absolútnom nezvládnutí imigračnej krízy, vidíme nielen zlyhanie Európskej únie ako takej, ale aj zlyhanie obranného mechanizmu NATO, kedy všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie sú v podstate vystavené na milosť a nemilosť obyčajnému prúdu civilistov, ako sa nám to snažia médiá interpretovať, ale jednoducho pravda je taká, že organizácia NATO, vojenská organizácia nevie na ochranu alebo nie je schopná, alebo nie je ochotná na ochranu svojich členov urobiť nič. A v takejto situácii máte vy všetci moc rozhodnúť o tom, či sa má do tohto veľmi nešťastného, zločineckého a v mnohých prípadoch teroristického zoskupenia pridať aj Čierna Hora, s ktorou sme nikdy nemali žiadny problém, ktorá nikdy nejakým spôsobom Slovensku ani Slovákom neublížila, ba práve naopak, Čierna Hora patrila medzi alebo patrí medzi krajiny, kde Slováci majú veľmi dobré podmienky na svoj život. A my sa im chceme odvďačiť tým, že ich zatiahneme pod krídla americkej vlády, že ich podriadime americkej vláde. Pre tých z vás, ktorí ste si náhodou ešte stále neprečítali samotné znenie toho protokolu, tak si to, prosím vás, prečítajte predtým, ako budete hlasovať, aby ste tam naozaj našli ten aspekt podriadenia sa vláde Spojených štátov amerických. A my budeme tento protokol schvaľovať ako medzinárodnú zmluvu.

    Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Dáme obyvateľom, občanom Čiernej Hory čas na to, aby tak, ako tu bolo hneď na začiatku povedané v diskusii, aby prejavili svoju vôľu. Nech ju prejavia demokraticky v referende, ktorého sa zúčastnia tí, ktorí budú mať záujem sa referenda zúčastniť a ktorí povedia áno, chcem ísť do NATO, nie, nechceme ísť do NATO. A potom o nich rozhodujme, ale nerozhodujme o obyvateľoch cudzej krajiny z pozície zle postavenej medzinárodnej zmluvy, pretože, verím tomu, že ani tým z vás, ktorí máte v sebe kus vlastenectva, by sa to nepáčilo, keby o nás rozhodovala cudzia krajina, keby o nás hlasovali, či áno, alebo nie, a vy sami by ste sa k tomu nemohli vyjadriť.

    Dnes, v čase stupňujúceho sa medzinárodného napätia je toto rozširovanie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu len takým zbytočným, zbytočným pokusom naliať olej, benzín do ohňa. A nikto z nás nevie, čo z toho ešte môže byť. Čo z toho ešte môže byť? Na druhej strane, ak by sme to neodhlasovali, absolútne nič sa nedeje. Absolútne nič sa nedeje a v podstate tá situácia, ktorá je, by počkala a možno by sa ukľudnila. Ale tým, že my budeme aj proti vôli ľudí v Čiernej Hore teraz hlasovať a hovoriť áno, choďte do NATO, tým nemôžme veci pomôcť.

    Neviem, koľkí z vás boli v Čiernej Hore. Ja som tam bol trikrát. Nádherná krajina, perfektní ľudia, super atmosféra a mne by bolo naozaj veľmi ľúto, keby sa tá krajina zmenila na ďalšiu vojenskú základňu Spojených štátov amerických v Európe, pretože len k tomuto to speje, k ničomu inému to nespeje. A my dnes o tom máme možnosť rozhodnúť. Áno, Slovenská republika, politici Slovenskej republiky spravili v minulosti chyby. Obrovské chyby. Keď sa povolil prelet lietadiel NATO počas bombardovania Juhoslávie, to je čierny fľak na našej histórii a je to výčitka v svedomí všetkých, ktorí vtedy za povolenie preletu hlasovali. Ale dnes, práve dnes máme príležitosť túto chybu aspoň čiastočne, aspoň čiastočne napraviť, aspoň čiastočne ukázať, že naozaj nie sme ľahostajní, že nie sme vykonávači objednávok z Washingtonu, že máme svoju hrdosť, ale aj svoj vlastný rozum. Práve teraz máme možnosť ukázať, že si uvedomujeme, že to nebol dobrý ťah vtedy a že dnes to chceme napraviť, že nechceme mať znova naše ruky, obrazne povedané, od krvi, ktorú americká základňa v Čiernej Hore prinesie.

    Pozrite sa, aké napätie, aké napätie vzniklo po vybudovaní americkej námornej základne v Constanci v Rumunsku. Absolútne bezprecedentná záležitosť. Pripravuje sa ďalšia americká základňa v Poľsku a my teraz otvoríme dvere na budovanie americkej trvalej, prosím pekne, trvalej americkej vojenskej prítomnosti v Čiernej Hore. Tisíc kilometrov od našich hraníc, no ale bez ohľadu na to, však sme tiež zatiaľ členmi Severoatlantickej aliancie, ale keď si nakreslíte tie základne, tie základne, tak zistíte, že práve vďaka takýmto rozhodnutiam, nezodpovedným rozhodnutiam ľahostajných politikov sa Európa pomaly, ale isto, zmení na Japonsko. Pýtate sa, prečo na Japonsko. No na Japonsko z toho dôvodu, že Japonci by tiež veľmi radi poslali Američanov domov, že by veľmi radi zrušili ich vojenskú prítomnosť na japonských ostrovoch, ale nikto sa ich už na to nepýta. Nikto sa ich na to nepýta. A musia tolerovať tých, ktorí im zbombardovali Hirošimu, ktorí im zbombardovali Nagasaki, kde umreli väčšinou, na 90 %, len civilisti, a dnes ich musia trpieť na svojom území a nič s tým nevedia spraviť. Nič s tým nevedia spraviť. Okrem Afganistanu a Vietnamu, kde tí ľudia sa postavili proti americkej politike dobyvačnej, už nikde inde sa nestalo to, že by Američania dobrovoľne ukončili krajinách, v nejakých iných krajinách svoju vojenskú prítomnosť.

    To znamená, ak ich sem znova pustíme, do ďalšej krajiny, ostanú tu, až kým sa z vyššej moci dačo nestane, ale sami zo svojej vôle už neodídu nikdy. Ak chcete mať v tomto namočené ruky, tak hlasujete za rozšírenie Severoatlantickej aliancie na Čiernu Horu. Ale ak si chcete do zrkadla povedať, že naozaj Európa má byť hlavne Európou a nemá byť podmanená Američanom, oni nech sa starajú o Ameriku, prečo by sa mali Spojené štáty starať o našu Európu, tak potom za takéto niečo hlasovať nemôžeme. Hlasovať nemôžeme, lebo už nikdy to nedáme naspäť. Keby sa to dalo ďalším hlasovaním zrušiť, že Slovenská republika, alebo teda Národná rada príjme uznesenie a o dva mesiace príjme uznesenie, ktorým to uznesenie zruší, tak je to v poriadku. Ale my raz keď za toto zahlasujeme, už nikdy to nebudeme vziať môcť späť. A potom, keď vďaka tým ďalším krokom, ktoré nastanú, vás to niektorých bude mrzieť, tak potom s tým už neurobíme nič. Potom s tým už neurobíme nič, potom si len budete môcť povedať, však nám to tí poslanci z Ľudovej strany hovorili, že to nie je dobrý nápad.

    Toľko z mojej strany, ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, aspoň tým, ktorí ste tu ostali, a ja musím povedať, aj keď možno to bude šok, že ja som presvedčený, že aj medzi poslancami SNS, aj medzi poslancami SMER-u je ešte mnoho ľudí, ktorí to myslia naozaj so Slovenskom a Európou dobre a ktorí nie sú poplatní americkej zahraničnej politike. Toho signálom je určite aj to, že tento návrh neprešiel cez Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, čo je obrovský signál, čo je obrovský signál.

    Veľmi pozorne naše hlasovanie vníma a bude vnímať teda celý svet, ale najmä Európa. Dôkazom toho je list poslancov parlamentu Čiernej Hory, ktorý prišiel k nám všetkým a kde naozaj v nás vidia poslednú nádej, pričom nechcú nič iné, chcú len počkať s týmto hlasovaním dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum.

    Ja preto všetkých žiadam, prosím, počkajme s týmto hlasovaním, so schválením tohto protokolu dovtedy, kým v Čiernej Hore neprejde demokratické referendum. Ak Čiernohorci povedia, chcú ísť do Únie, potom nech sa páči, hlasujme tu na Slovensku v Národnej rade o tom, či do Únie pôjdu. Ale ak tak absolútne čisto demokraticky nespravia, tak to nie je nič iné, len zneužívanie pozície moci a sily, na ktorej je postavená celá Washingtonská zmluva.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Krajniak.

  • Winston Churchill kedysi o americkej zahraničnej politike povedal, že Američania vždy nájdu to najlepšie riešenie, pravda, až potom, čo vyčerpajú úplne všetky ostatné. Po tom, čo Američania robia v zahraničnej politike za posledné roky, pripomeniem len tri veci, to je Irak, Líbya, Sýria, podpora moslimského bratstva v Egypte, by som bol voči americkej zahraničnej politike veľmi opatrný z hľadiska toho, že nakoľko je predvídavá a realistická a nakoľko je vôbec schopná nejaký problém riešiť alebo iba eskalovať.

    Myslím si, že je správne nestrkať sa Američanom do zadku, pretože sa veľmi často môžu mýliť, a potom sa môžeme mýliť aj my spolu s nimi. Ale rovnako dôležité, pán poslanec Kotleba, je nestrkať sa do zadku ani iným, napr. Rusom. Vy ste tu spomínali tie roky od 1949, ja spomeniem len rok 2016, keď ste na pozdravenie Nočných vlkov vyvesili na Banskobystrický krajský úrad ruskú vlajku. Mimochodom, tí Noční vlci prijéchali na amerických mašinách.

    No, keď ste tu teda hovorili o tom, že Slovensko nemá byť americkou kolóniou, ja s tým súhlasím, len problém je v tom, že Slovensko nemá byť ani ruskou kolóniou, máme sa usilovať byť, pokiaľ možno, štát s čo najväčšou mierou suverenity a samostatnosti v rozhodovaní.

    Ak má byť riešením, ktoré ponúkate, to, že nestrkajme sa do zadku Američanom, strčme sa do zadku Rusom, tak to podľa mňa, nie je dobré riešenie pre Slovensko.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že máme rozhodnúť o tom, aby Čierna Hora nevstúpila do NATO, aby nedostala túto príležitosť, ale v civilnom svete majú o svojom osude rozhodovať krajiny. Ani o osude Černej Hory by nemali rozhodovať ani Spojené štáty americké, ani Rusko, ani Čína, o osude Čiernej Hory musia rozhodnúť občania tejto krajiny. Ak nás oni požiadali a aj organizáciu NATO požiadali oni o to, aby sme im dali súhlas na vstúpenie do tejto organizácie, tak je to pravdepodobne ich záujem.

    My sa navzájom nemusíme presviedčať o tom, že Spojené štáty vykonávajú mocenskú, veľmocenskú politiku, nakoniec George Friedman, šéf agentúry Stratfor a poradca prezidenta Obamu, priznal túto skutočnosť, že sú impériom, ktoré chce ovládať ekonomiku aj vývoj na svete, a preto zriaďujú vojenské základne po celom svete, aby dokázali operatívne vojensky aj politicky pôsobiť prakticky po celom, celej zemeguli. Ale to je, povedal by som, ich predstava. My si musíme robiť naozaj vlastnú politiku. Musíme zobrať na vedomie ich záujmy, a to je, ako majú oni vlastné záujmy, má záujmy aj Čína, aj Rusko, aj ďalšie krajiny, ďalšie mocnosti. A v tomto prostredí sa musíme pohybovať, musíme sa pohybovať tak, aby sme ochránili vlastné záujmy a rešpektovali aj práva ostatných krajín.

    Takže ak Čierna Hora požiadala o to, že chce byť členom Severoatlantickej aliancie, máme možnosť sa vyjadriť, či my ako Slovenská republika vnímame Čiernu Horu ako demokratický štát, ktorý má právo stať sa súčasťou tejto organizácie. Ak spĺňa tieto podmienky, tak by sme mali akceptovať ich požiadavku.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kotleba.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Paška, ja len hovorím o tom, že teda, keď v mnohých iných krajinách mohlo byť referendum o pristúpení k NATO, tak v kríze zmietanej Čiernej Hore, alebo teda celého Balkánu by asi takáto, takáto, takéto referendum bolo dobré na to, aby nebolo možné spochybňovať to, či to je vôľa ľudí, alebo to nie je vôľa ľudí, či to nie je náhodou len vôľa naozaj nejakej mafie alebo nejakej, nejakých korupčných politikov.

    A, pán poslanec Krajniak, neviem, skade ste vytiahli to, že my sa chceme nejakým spôsobom pchať Rusom, pretože náš aj predvolebný, aj volebný, aj stále náš program politický v otázke zahraničnej politiky je vojenská neutralita, ale vy nemôžte kritiku rozširovania Severoatlantickej aliancie považovať za nejaký proruský postoj, pretože tu ide o postoj hlavne proslovenský, nie proruský, pročínsky alebo neviem akýkoľvek iný.

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, rozprava o medzinárodných dohodách, zmluvách, protokoloch obvykle býva nezáživná, stručná a málokedy prináša príliš vzrušenú diskusiu. Rozprava o rozšírení Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu je v tomto smere výnimkou. Je to čosi nesamozrejmé a nebudeme o tom zrejme rozhodovať často. Je to rozhodnutie o tom, že sa spoločenstvo slobodných a demokratických krajín, ktoré vzniklo práve preto, aby tieto demokratické a slobodné krajiny a ich slobodu a demokraciu chránilo, rozšíri o ďalšiu krajinu, ktorá prejavila záujem stať sa súčasťou tohto spoločenstva. Je to nesamozrejmé a je to vhodná príležitosť pripomenúť si tri veci, ktoré s touto témou súvisia a ktoré vypovedajú o tomto spoločenstve. Sú to otvorenosť, lojalita a civilizačná príslušnosť k západnému svetu.

    Po prvé otvorenosť. Severoatlantická aliancia je a mala by ostať spoločenstvom, ktoré je otvorené voči slobodným a demokratickým krajinám, ktoré zdieľajú hodnoty západného sveta, ktoré majú záujem stať sa súčasťou tohto spoločenstva a sú odhodlané plniť kritériá, ktoré si pre vstup Severoatlantická aliancia stanovila. Pokiaľ sú odhodlané plniť kritériá, aj keď ich ešte v danej dobe neplnia, je našou morálnou povinnosťou snažiť sa im v tom pomôcť. A netýka sa to len krajín západného Balkánu, týka sa to aj krajín ako Ukrajina alebo Gruzínsko, ktoré sú vystavené hrozbe ruského expanzionizmu, a nielen nejakej imaginárnej, potenciálnej hrozbe. Sú to krajiny, ktoré sa stali obeťou ruského útoku, ktorým Rusko zobralo časť ich územia násilím, vojenskou silou, ktoré sú naďalej Ruskom ohrozované.

    Od všeobecného záujmu na rozširovaní priestoru slobody, demokracie a stability, nad rámec tohto má Slovensko aj svoj vlastný pragmatický záujem, a to je záujem na tom, aby Ukrajina, náš východný sused, bola slobodná, demokratická, stabilná, prosperujúca krajina, ktorá má bezpečnostné záruky od západného sveta a je jeho súčasťou.

    Po druhé lojalita. Lojalita je základnou hodnotou Severoatlantickej aliancie, je to spoločenstvo krajín, ktoré je postavené na ochote navzájom sa brániť, ale tá ochota musí mať za sebou aj nejaký potenciál a musí mať za sebou nejaké odhodlanie. Potenciál znamená, že aby sme boli schopní sa brániť, sme na to pripravení. Máme na to dostatočne vyzbrojenú a vycvičenú armádu, dávame primerané výdavky na obranu a nespoliehame sa na to, že tú bezpečnosť za nás zatiahne niekto iný, konkrétne Spojené štáty americké, a my - Slovensko alebo iné európske krajiny - budeme pôsobiť iba ako čierny pasažier.

    Okrem potenciálu je potrebné mať aj odhodlanie sa brániť. Odhodlanie poskytnúť pomoc krajinám, ktoré sú možno v tejto chvíli viac ako my pod vplyvom vonkajších hrozieb, ako sú napr. dnes pobaltské krajiny, ktoré v minulosti boli súčasťou Sovietskeho zväzu a ktoré imperiálna politika Moskvy stále vidí ako svoju, súčasť svojej, svojej sféry záujmov. Mali by sme sa brániť hrozbám, ktorým čelia nielen iné krajiny, ale ktorým čelíme aj my a ostatné krajiny Európskej únie, ktoré sú na západ viacej od nás, a to je konkrétne hybridná vojna, ktorá je vedená zo strany Ruska a ktorá, obávam sa, nedostáva adekvátnu pozornosť zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky. Ale tá lojalita by sa mala prejavovať nielen v rámci Spoločenstva. Mala by sa prejavovať aj voči krajinám, ktoré nie sú súčasťou Severoatlantickej aliancie, ale vyznávajú rovnaké hodnoty ako my, hodnoty slobody, demokracie.

    Po tretie civilizačná príslušnosť k západnému svetu a ukotvenie v jeho hodnotovom svete. Hovoríme tu o hodnotách ako sloboda, demokracia, právny štát, rešpekt k ľudským právam, úcta k ľudskej dôstojnosti. Inštitucionálnym vyjadrením hodnôt západného sveta sú práve Severoatlantická aliancia a Európska únia. Aj jedna, aj druhá organizácia, štáty, ktoré ich tvoria, aj krajiny, ktoré sa chcú stať ich členmi, nie sú dokonalé. Nežijeme v dokonalom svete a túžba po dokonalosti, túžba urobiť raj na zemi často vedie práve k opaku, k tomu, že sa ľuďom zo života stane peklo. Normálni ľudia by sa mali zmieriť s tým, že svet je nedokonalý, ale aj vo svojej nedokonalosti, či už sa to týka vonkajšej alebo vnútornej politiky, je slobodný a demokratický svet stále lepším riešením ako jeho alternatíva v podobe totalitných alebo autoritatívnych režimov. Preto som presvedčený, že rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu je tak v záujme Čiernej Hory aj obyvateľov, ako aj v záujme nás obyvateľov a občanov Slovenskej republiky a ostatných členských krajín Severoatlantickej aliancie, a preto si zaslúži podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi. Na vaše vystúpenie zareagujú faktickými poznámkami štyria páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Ja som čakal na vystúpenie opozičného politika, pretože aj keď nás všeličo môže názorovo rozdeľovať, slovenská politická scéna sa mohla donedávna hrdiť tým, že napriek rôznym rozporným otázkam boli dve oblasti, na ktorých sa dokázali slovenskí politici dohodnúť a zhodnúť. Prvá bola oblasť zahraničnej politiky a druhá oblasť bezpečnostnej politiky. Každý si totiž uvedomoval, že pre osud malého národa v strede Európy je nevyhnutná zhoda v týchto životných otázkach a že potrebujeme silných spojencov, že chiméra neutrality je cestou k neslobode a cestou k slabosti. V posledných rokoch však vidíme obrovskú snahu jednej akože veľmoci o prienik svojich záujmov do verejnej mienky a politiky. Podarilo sa. Diverzia funguje a, žiaľ, už aj u nás. Rozdeliť a pokúsiť sa panovať. Vstup do Aliancie aj pre nás znamenal stabilitu, výhľad na ako-takú perspektívu. Nechať krajinu napospas? Veď nech si robia, čo chcú a čo vedia, nech si bezpečnosť zaručujú sami? Aj to je riešenie. Len treba vedieť, že toto riešenie nebude v prospech krajiny, ktorá sama požiadala o takéto členstvo. Treba vedieť aj to, že vynechať krajiny na Balkáne, nedať im západnú perspektívu, by znamenalo ďalšiu destabilizáciu celého regiónu. A áno, západná perspektíva znamená víziu prosperity pre občanov, obyvateľov aj tejto krajiny, o ktorej diskutujeme dnes.

    Rozvrat, vieme, že aj to je v záujme niekoho, len vieme aj toľko, že to iste nie je v záujme nás Slovákov a Slovenska ako takého.

    A ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie, ktoré bolo takým exkurzom aj dejepisným, aby ste nám pripomenuli niekoľké, niektoré významné fakty.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, toto je znova typické pre vás a vášho kolegu. Hovoríte aj teraz ste hovorili o demokracii, o slobode, o možnosti sa rozhodnúť, ale pritom jedným šmahom odmietate možnosť, aby sa o vstupe Čiernej Hory so Severoatlantickej aliancie konalo demokratické referendum. Neviem, či to robíte preto, lebo si neuvedomujete, že referendum a demokracia sú spojené nádoby, alebo to jednoducho robíte preto, že to je vašou účelovou politikou, ktorej cieľom je niečo dosiahnuť.

    Takisto ste hovorili o ruskej expanzívnej politike. Zdôrazňovali ste to takým spôsobom, akoby sme teraz sa nachádzali v auguste ’68. Neviem, či ste si všimli, ale teraz je jún 2016 a geopoliticky sú tie mocnosti trošku inak rozdelené a trošku iným spôsobom sa snažia získať svoj politický vplyv nad menšími alebo väčšími krajinami, pričom niektoré z týchto dominantných krajín, veľmocí, sú veľmi až príliš podozrivo angažované aj na ostatných kontinentoch.

    Takže keď hovoríte o nejakej expanzii, tak si to skúste dať tak do takej rovnice, aby to bolo aspoň trošku vyvážené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Dostál správne zmienil expanzionistickú politiku Ruska a ja tu len chcem podčiarknuť, že aj keď sme si pred chvíľou vypočuli dlhý výpočet amerických zásahov, tak ku cti Severoatlantickej aliancie, ktorej je Slovensko, chvalabohu, členom, treba povedať to, že nikdy výsledkom nijakej z ich aktivít nebolo pričlenenie nejakého územia k nejakému štátu NATO.

    Naopak, to čo zažili Gruzínci vo vzťahu k Osetsku a Abcházsku, to, čo zažívala Moldava vo vzťahu k Transnistrii, a, presne vzaté, keď zalistujeme v našich brožovaných pamätiach, tak i to, čo sme my zažili od spojencov, bratov a víťazov vo vzťahu k Podkarpatskej Rusi, bola čistá územná lúpež. A v tomto zmysle treba teda povedať, že na rozdiel od toho bývalého veľkého brata sa inštitúcia alebo organizácie, ktorej je Slovensko členom, žiadnych územných lúpeží typu Krym nedopúšťa.

    A ak si nejaká krajina sama želá členstvo a prípadne by si rozhodla o potrebe referenda, je svätou vecou Černohorcov usporiadať si referendum. Ak ale referendum neusporiadajú, je poslednou vecou, o ktorú sa máme starať my, aby konali podľa našich pokynov.

    A na margo obranyschopnosti, lebo tu zaznievali reči o mlieku a chlebe, ubezpečujem vás, že ak by sa krajina ako Slovensko mala čo i len nesmiešne stať obranyschopnou, ani na chlieb, ani na mlieko by nebolo.

  • Pani podpredsedníčka, ja neviem, či žijem v rovnakej republike ako tuto naši kolegovia. Fakt tie reči o raji na zemi pod záštitou Spojených štátov, slobody, demokracie, presne tie klišéovité frázy, ktoré používajú pri každom jednom napádaní suverénnych nezávislých štátov, pri každej jednej vojenskej akcii a k obhajobe svojho zabíjania a expanzie.

    Neviem, kde vidíte všetci tých podivných zelených ruských mužíčkov, možno ešte vo svojich hlavách chránite Slovensko pred nejakým Chruščovom, ale ja vidím, ja keď sa pozriem na Slovensko, ja vidím všade americké mimovládky, počujem z rádií americké piesne, nie ruské pesničky, televízie sú vlastne len americkými firmami, korporáciami, nie ruskými, samé americké filmy, ruský som nevidel ani nepamätám. Všade americké korporácie, ruskú nevidím nikde poriadne. Americké produkty, americké vojenské aliancie, americká politika.

    Ja nie som žiadny rusofil, nechcem by som tam naozaj bývať, fakt nie, ale neviem, kde vidíte tú expanziu Ruska, čo, kde, kedy. Nerozumiem, fakt nechápem.

  • Reagovať na faktické bude pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Ako tu už povedal pán poslanec Osuský, je vnútornou vecou Čiernej Hory, akým spôsobom si upraví vstupovanie do medzinárodných organizácií, a či k tomu využije alebo nevyužije referendum, to nie je našou úlohou.

    Asi naozaj žijeme v inom svete ako páni poslanci Kotleba a Uhrík, ktorí nevidia ruskú expanzívnu politiku. Nie sme teraz v auguste 1968, sme v júni 2016, ale o mierumilovnosti Ruska by bolo fajn sa porozprávať s obyvateľmi krajín, ako je Gruzínsko alebo Ukrajina, ktoré čelili ruskému útoku a prišli o časť svojich území v dôsledku ruskej agresie.

    Ostatne Ukrajina je veľmi dobrým prípadom toho, ako účinne garantuje bezpečnosť krajiny neutralita. Pokiaľ je jej susedom krajina ako Rusko, ktoré má svoje imperiálne záujmy a ktoré dokonca podpíše, že bude garantovať územnú celistvosť Ukrajiny, tak neutralita nemá žiadnu hodnotu. Hodnotu pre bezpečnosť majú bezpečnostné garancie v podobe podobnej, ako ju predstavuje Severoatlantická aliancia.

    Pán poslanec Uhrík tu nevidí pobehovať zelených mužíkov, no ja tu nejakých zelených mužíkov vidím a aj v jeho vystúpení cítim presne to konšpiračné videnie sveta, ktoré je súčasťou hybridnej vojny vedenej Ruskom: všetko ovládajú Američania, všade sú, v rádiách, mimovládkach slobodomurári, Židia, Američania. Samozrejme.

  • Pán poslanec Dostál bol posledným ústne prihláseným do rozpravy. Chcem sa opýtať, reagovať bude pán minister zahraničných vecí, ale chcem sa opýtať, či v rámci rozpravy alebo či to chcete ako záverečné slovo. Ako záverečné slovo.

    Takže končím rozpravu k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pozorne som počúval túto debatu a musím povedať, že to nebola debata o Čiernej Hore. Táto debata ukázala hlbokú názorovú a, povedal by som, až civilizačnú rozpoltenosť, ktorá vládne v tomto parlamente.

    Je tu skupina poslancov, ktorí považujú Severoatlantickú alianciu za zločineckú organizáciu. Na rozdiel od nich vláda Slovenskej republiky a aj ja osobne som presvedčený, že miesto Slovenskej republiky je v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, že toto je civilizačný a hodnotový rámec, na ktorom je postavená naša štátnosť, a nie náhodou celé generácie politikov, diplomatov, expertov pracovali na tom, aby sme túto víziu naplnili, a nie náhodou táto vízia mala celú tú dobu veľkú podporu našej verejnosti a čísla jasne dokazujú, že to bolo šťastné rozhodnutie pre Slovensko.

    Rovnako tak som presvedčený a je to aj pozícia vlády Slovenskej republiky, že krajiny, ktoré sa chcú stať súčasťou toho istého civilizačného rámca a splnia podmienky, ktoré sú pre to určené, by mali dostať túto možnosť, a to je presne prípad Čiernej Hory a to je vlastne to, o čom sa tu dnes malo debatovať.

    Chcem povedať, že spochybňovanie pristúpenia Čiernej Hory k Severoatlantickej aliancii je v skutočnosti spochybňovaním civilizačného zaradenia Slovenska. A na toto spochybňovanie sa používajú už mnohokrát vyvrátené kvázi argumenty, napr. otázka referenda, pričom sa ignoruje to, že referendum nie je súčasťou čiernohorskej ústavy a po druhé nie je súčasťou prístupového procesu k Aliancii a po tretie, že vláda Čiernej Hory, ktorá žiada a ktorá splnila podmienky na vstup do Čiernej Hory, mala členstvo v Čiernej Hore kontinuálne vo svojom programe a s týmto programom vyhráva vo voľbách. To znamená, legitimita je jasne daná týmto vrátane väčšiny poslancov v čiernohorskom parlamente.

    Druhý obľúbený argument je, že vláda ukradla voľby. Ja Balkán poznám dobre a viem, že na Balkáne nie je zvykom priznať si porážku. To znamená, pokiaľ hovoríme o vodnom póle, basketbale alebo o futbale, tak na vine je rozhodca, pokiaľ hovoríme o voľbách, tak na vine je ten, kto, ich víťaz, ktorý ich určite ukradol. A pri tejto príležitosti sa ignoruje to, že všetky voľby v Čiernej Hore od vzniku tejto krajiny dôsledne monitoruje Organizácia pre bezpečnosť, spoluprácu v Európe aj Európska únia. Ich hodnotiace správy sú k dispozícii a všetky tieto správy hovoria, že tieto voľby spĺňajú európske štandardy.

    Čiernohorské médiá pred pár hodinami informovali a pán poslanec Kotleba aj potvrdil, že poslanci Čiernohorského demokratického frontu poslali list vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s výzvou, aby ste hlasovali proti ratifikácii prístupového protokolu. Ako mi bolo jasné z viacerých vystúpení, list dorazil na miesto určenia. Dovoľte mi, aby som povedal, že Demokratický front je politické zoskupenie, ktoré odmieta parlamentarizmus a ústavný rámec a namiesto toho preferuje pouličné nepokoje a násilnosti. A ja som pomerne zdesený z toho, že koľko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa ochotne rozhodlo stať hovorcami tohto zoskupenia.

    A chcel by som na vás všetkých, vážené panie poslankyne a páni poslanci, apelovať, v prvom rade nebuďte súčasťou čiernohorskej vnútornej politiky a po druhé poďme pomôcť europeizovať Balkán namiesto toho, aby sme balkanizovali Slovensko.

    A najlepšie, ako to môžete urobiť, je tým, že budete hlasovať za vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujeme pánovi ministrovi. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 128.

    Poprosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, pána Petra Plavčana, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 128.)

  • Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh súvisí s návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129).

    Novelu školského zákona navrhujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na to, že 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Tým by od nového školského roku hrozil reálny zánik konkrétnym základným školám, ktoré sú uvedené v prílohe osobitnej časti dôvodovej správy návrhu novely školského zákona. Preto predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie včasnej účinnosti navrhovanej zmeny.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo členke výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyne Eve Smolíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. mája 2016 č. 117 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v termíne do 13. júna 2016.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na 4. schôdzi výboru dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 14 súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 6. schôdzi. Dovoľte mi, predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128):

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi."

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som a prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my. Pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu na skrátené konanie k tomuto návrhu zákona a na úvod mi dovoľte aj vysvetliť, prečo sme proti tomu, aby tento zákon bol schvaľovaný v skrátenom konaní.

    Ale ešte predtým, v starom Ríme v senáte po druhej púnskej vojne istý senátor bol natoľko presvedčený, že existencia Kartága je hrozbou pre bezpečnosť a životaschopnosť Ríma, že každý svoj prejav končil známymi slovami: "Carthago est delenda!", teda Kartágo musí byť zničené, čo sa mu nakoniec aj podarilo, síce až o niekoľko desiatok rokov, ale podarilo presadiť. Myslím, že dneska sme v podobnej situácii, kde ťažko predstierať záujem o štandardnú parlamentnú agendu, akou je, samozrejme, tento zákon, v situácii, keď jeden z najmocnejších mužov tejto vlády nevie vysvetliť jeho styky na organizovaný zločin, a preto chcem povedať, že, myslím si, že v tejto chvíli by každý parlamentný prejav mal začínať tým, že žiadame pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, a kým tak neurobí, tak všetky ostatné veci sa voči tomu javia ako pomerne nepodstatné.

  • A teraz mi dovoľte k samotnému meritu veci. Na to, aby som vysvetlil, prečo sme proti schváleniu skráteného legislatívneho konania vo veci tohto zákona, sú minimálne dva dôvody. Jeden súvisí s tým, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, a druhý súvisí s tým, či ide o zákon, ktorý je vôbec hodný schvaľovania. Pretože ak je to zákon, ktorý nemáme schváliť, tak ho nemáme schváliť ani v skrátenom legislatívnom konaní.

    Podľa môjho názoru nie sú naplnené ani jedna, ani druhá podmienka, teda nie sú naplnené dôvody na skrátené konanie a nejde ani o dôvod, nejde ani o zákon, ktorý by sme mali schváliť.

    Dovoľte mi začať skrátením legislatívnym konaním. Som tu len šesť rokov, takže si nepamätám toľko, čo parlamentní matadori, aj keď myslím, že po ostatných voľbách už z tých parlamentných matadorov tu veľa nezostalo, ale nepamätám si, že by sa zákon schvaľoval v skrátenom legislatívnom konaní len preto, aby poslanci mohli mať prázdniny.

    Vláda odôvodňuje potrebu schválenia tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní tým, že musí byť účinný do 1. septembra 2016. V tejto chvíli máme, ak sa nemýlim, 14. júna 2016. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je po prvom čítaní nevyhnutných 30 dní na to, aby bol návrh zákona prerokovaný vo výboroch a potom bol schválený v druhom a treťom čítaní. Znamená to teda, že najneskôr v druhej polovici júla môže byť tento zákon schválený úplne bez problémov v normálnom legislatívnom procese tak, aby bol účinný, a to vrátane legisvakančnej lehoty pána prezidenta, teda 15 dní na podpis, prípadne vrátenie. To znamená, neexistuje žiadny, aj keď akceptujem, že by tento zákon mal byť za každú cenu účinný 1. septembra, neexistuje žiadny dôvod, aby bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní okrem neochoty poslancov byť prítomný v mesiacoch júl a august v tejto snemovni.

    Musím povedať, že tento, táto legislatívna lenivosť vládnej koalície, lebo tá to sem navrhla, je pre mňa poburujúca, a to nie preto, že by som tu chcel nutne sedieť v júli a auguste, ale ak ste natoľko presvedčení, že tento zákon musí byť schválený, ja o tom presvedčený nie som a o chvíľku to vysvetlím, tak ste tu mali byť ochotní sedieť aj v júli, aby ste to schválili, a nie znásilnili legislatívnu procedúru len kvôli tomu, aby ste mali prázdniny.

    Tento zákon je navyše zlý a nie je potrebný. To, že na Slovensku máme málotriedky, tzv. neplno organizované školy, nielen na lazoch a iných miestach, kde, odkiaľ je ťažká dostupnosť bežného školstva, že ju máme v Bratislavskom kraji. Odporúčam poslancom, aby si pozreli zoznam počtu málotriedok v Bratislavskom kraji. Je ich tu hodne a takto by sa dali nájsť málotriedky aj v okolí niektorých iných veľkých miest. A to, že to treba riešiť, pretože je to neefektívne a nesprávne konanie, mať takéto školy v situácii, keď nevieme zaplatiť deťom kvalitné vzdelanie, je niečo, o čom sa hovorí už dlhé roky. Nehovorím o tom teraz ja, hovorila o tom vláda SMER-u v roku 2012 a ’13, keď správa o stave školstva z dielne vtedajšieho ministra školstva Čaploviča schválená vládnou aj parlamentnou väčšinou hovorila o tom, že máme 690 štátnych, 8 súkromných a 15 takýchto cirkevných škôl, ktoré majú, ktoré obsahujú málotriedky alebo sú málotriedkami, a že v nich sa dneska vzdeláva približne 13,5 tisíca žiakov. Okrem toho sú tam aj ďalšie triedy, ktoré sú nespájané.

    Takisto táto správa hovorila o tom, že máme 110 škôl, v ktorých je menej ako 13 žiakov. Máme ďalších 248 škôl, v ktorých je menej ako 24 a viac ako 13 žiakov, to znamená, máme 258 škôl, aspoň sme ich mali, keď táto správa bola konaná, v ktorých bolo menej ako 24 žiakov.

    Tieto školy majú nárok dneska nielen na normatív, ktorý je na žiaka o 50 %, až o 50 % vyšší, ako je normatív na ostatných žiakov, ale zároveň v tzv. dohadovacom konaní, čo je veľmi málo regulovaný proces dohadovania, lobovania, môžu získať ďalšie neobmedzené prostriedky, a v praxi aj poukázať im na to, že inak neprežijú, aj získavajú. Inými slovami, my dneska v skutočnosti ani nemáme prehľad, ani táto vláda ho nepredložila, koľko nás naozaj stoja tieto školy na hlavu viac oproti bežným žiakom. Ten 50 % navýšený normatív je len v podstate základom, nie, nie tým skutočným číslom.

    Toto chcela riešiť už druhá Ficova vláda a pán minister Čaplovič predložil návrh zákona, ktorý bol aj schválený, ktorý to mal riešiť. Ako už u pána ministra Čaploviča bývalo vtedy zvykom, riešil to, prepáčte, dovoľte mi vizuálne gesto, neviem to inak povedať, takýmto spôsobom (rečník sa poškrabal pravou rukou za ľavým uchom), pretože namiesto toho, aby odstránil tie motivácie, to znamená to, že sa nadštandardne platia tieto triedy a títo žiaci, tak to ponechal a zároveň sa pokúsil urobiť minimálny počet žiakov v triede, pod ktorý sa takáto škola má zavrieť. Inými slovami, na jednej strane hovoríte, že budete nadštandardne také triedy financovať, na druhej strane poviete, že ak tá trieda ale vlastne nie je pod nejaký bod, tak ju treba zavrieť, aj keby bola ochota napríklad mesta, obce a niekoho iného ju ďalej udržiavať, napr. z miestnych, kultúrnych, sociálnych a iných dôvodov, ktoré cituje aj pán minister alebo vláda vo svojom návrhu. Táto kombinácia, keď niečo nadštandardne financujete a potom to, naopak, chcete zavrieť, je veľmi, veľmi divná.

    Z tohto pohľadu ja môžem len súhlasiť s tým, keby nová vláda pristúpila k systémovému riešeniu tohto problému a dala nám na stôl návrh, ako túto situáciu do budúcnosti riešiť. Takýto návrh by malo napríklad absolvovať ustanovenie, že nadštandardné financovanie sa bude týkať tých škôl, na ktoré nie je náhrada v nejakom rozumnom okruhu kilometrov. Môžeme sa baviť o tom, či je to 10, 15, 25, ak teda by znamenalo, že deti by museli dochádzať viac ako určitú vzdialenosť, dovolím si odhadnúť, že nikto v tejto snemovni by nemal problém s tým, aby sme takú školu nadštandardne platili. Ale znamenalo by to, že nebudeme mať málotriednu školu v Chorvátskom Grobe, ktorý je súčasťou dneska bratislavskej mestskej aglomerácie. A takých príkladov by som vám vedel vypovedať viac.

    Takisto by takýto systémový návrh mohol hovoriť o tom, že nemusíme mať minimálny počet žiakov v triede, ale v tom prípade, ak ten nie je dodržaný, nie je napríklad nárok na prostriedky z dohadovacieho konania alebo z nejakých iných neštandardných celkov. A takto by sa dalo pokračovať. Systémové riešenie určite existuje, nielen jediné, a keby tu bolo, mohli by sme o ňom diskutovať. Namiesto toho tu máme ako prvý školský zákon v tejto novej snemovni, teda taký, ktorý je z vládnej dielne a bude aj reálne schválený, zákon, ktorý sa ďalej len točí v kruhu, ktorý trvá už viac ako päť rokov.

    Máme tu situáciu, kde najprv minister financií Kažimír povie, že aj takéto školy sú príkladom toho, ako neefektívne je zorganizované školstvo, on ho nebude lepšie financovať, kým sa toto neuprace. To minister Kažimír povedal ešte v roku 2012, na to minister Čaplovič príde so správou o stave školstva, ktorá povie, že to treba riešiť, potom príde s návrhom zákona, ktorý to rieši, nebudem to gesto opakovať, ale teda neúčinne a zároveň veľmi komplikovane, reálne to nerieši. A potom nová vláda ešte aj toto neúčinné a komplikované gesto zruší v skrátenom konaní a neponúkne žiadne ďalšie riešenie. To je vzdelávacia politika za..., v piatom roku Ficových vlád, a to je vzdelávacia politika, ktorú musíme odmietnuť.

    Preto mi dovoľte povedať aj po konzultácii teda s mojimi kolegyňami Petrík a Macháčkovou, že nebudeme hlasovať za toto skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujeme aj my, pán poslanec Beblavý. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Keďže prejednávame návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tak budem reagovať len k tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, tá bola veľmi krátka.

    Nič nejdeme znásilňovať. Už by som mohol povedať, že aj teraz je neskoro. Školy by, keby že niet tejto novely, školy by mali zatvárať, niektoré školy by mali zatvárať svoje dvere už v septembri. Čiže musíme dať aj tým školám nejakú istotu, že zo zákona ani jedna škola nemusí zatvoriť svoje brány. Tak preto toto skrátené legislatívne konanie, aby sme dali zriaďovateľom aj vedeniu školy v časovom predstihu odpoveď na to, že zo zákona netreba ani jednu školu zatvoriť kvôli tomu, že nemajú minimálny počet žiakov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, pripájam sa k tomu, čo povedal predrečník, že vzhľadom na istotu škôl je potrebné prerokovať tento vládny návrh zákona tak, aby čo najskôr nadobudol platnosť a účinnosť.

    Vy ste spomínali, že bol zavedený za Čaplovičovej vlády minimálny počet žiakov v triedach a že nechápete, načo to bolo urobené, lebo dohadovacie konania. Ale zabúdate povedať, buď zabúdate, lebo vo vašom prípade nepredpokladám nevedomosť, lebo ste sa hýbali ako poradca ministra Jurzycu dva roky na ministerstve školstva, takže tieto veci máte alebo viete o nich, takže nepredpokladám tu nevedomosť. Dohadovacie konania môžte urobiť na základe nejakých kritérií.

    Ak máte zadefinované minimálny počet žiakov, uložíte školám racionalizačné opatrenia, spravidla na tri roky, buď sa v období troch rokov s týmito racionalizačnými opatreniami vysporiadajú, alebo tá škola smeruje k zániku. Sú rad alebo je rad prípadov, kedy dochádza k demografickému vývoju takému, že počas troch rokov sa dá naštartovať, dajú sa urobiť spoločné školské obvody, dá sa zabezpečiť dostatočný počet žiakov v niektorých školách, takže ten postup, ktorý bol doteraz platný a ktorý bol využívaný, myslím si, že bol namieste.

    Ak by som chcel povedať, že či to potrebuje zmeny, alebo nepotrebuje zmeny, určite to potrebuje zmeny a potrebuje to nový zákon o financovaní škôl.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja k tomu iba dodám, že z tých šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, až tridsaťšesť škôl má dostupnú plnoorganizovanú školu do šiestich kilometrov, takže tento problém by sa dal riešiť aj iným spôsobom.

    Ja ešte musím vysloviť aj to, že som, je to tak vtipné podľa mňa, že pred tromi rokmi aj niektorí poslanci, ktorí tu sedia, hlasovali za ten zákon. A teraz o tri roky budú hlasovať zasa za niečo iné, čím absolútne potláčajú tú myšlienku pred tými tromi rokmi, a pre mňa je to celkom vtipné.

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktické bude pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Priznám sa, že pán Gröhling už povedal asi najlepšie číslo, ktoré tu mohlo zaznieť, ale dovoľte mi napriek tomu reagovať na poznámky kolegov.

    No, pokiaľ si pamätám, aj tuto kolega Simon mi napovedal, tak zápis na tie školy už dávno prebehol. Takže buď sa na tie školy žiaci zapisovali a potom sa pripravujú, alebo sa na tie školy žiaci nezapisovali a potom sa nepripravujú. Ten argument, že keď sa to dozvedia 23. júna namiesto 14. júla, najmä keď ide o vládou schválený zákon, u ktorého, ja si nepamätám neschválený vládny návrh zákona v tejto snemovni za posledných päť rokov, tak tváriť sa, že preto sa to musí robiť skráteným, nie preto, že by sa vám tu nechcelo sedieť v júli, je, musím povedať, že absolútne falošné. Tak povedzte to rovno, že sa vám tu nechce sedieť v júli, však neni na tom nič také nepochopiteľné, ale treba to povedať, netreba sa, netreba sa skrývať.

    A pokiaľ ide o pána poslanca Petráka, ja som ho úplne nepochopil, čo asi je problém na mojej strane, ale ak som, čo som z toho pochopil, som pochopil, že vlastne tá súčasná situácia je dobrá. Potom je otázkou, že prečo skráteným legislatívnym konaním schvaľujeme zrušenie toho súčasného stavu, ktorý teda ste zaviedli a ktorý je dobrý. To, priznám sa, je nad rámec môjho chápania.

    Ale pre mňa na tom návrhu je najdôležitejšie to, že on naozaj ukazuje, že namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy školstva, ktoré sú vážne a naakumulované v tomto štáte, tak už piaty rok riešime alebo schvaľujeme, teda schvaľujete pseudoriešenia, ktoré ešte následne aj rušíte, aby sme sa tu teda nenudili málo, a to považujem ja za najväčšiu škodu tohto skráteného konania, že prvý zákon, ktorý táto snemovňa o školstve schvaľuje, je zlý, nie je potrebný a ešte zároveň aj nás ťahá úplne nesprávnym smerom vo verejnej diskusii.

  • Pýtam sa vás, panie poslankyne, páni poslanci, či sa teraz chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Jeden pán poslanec.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, budem reagovať na pána poslanca Beblavého. Kartágo musí byť zničené! Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie.

  • Návrh je zdôvodnený tým, že hrozí zánik málotriednych škôl. V tom odôvodnení sa uvádza, že takýto stav by okrem iného bol v rozpore s úsilím vlády SR deklarovaným v jej programovom vyhlásení vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Nič proti tomuto bodu z programového vyhlásenia vlády, akurát, keď pán poslanec Gál tu pripomínal pánu poslancovi Beblavému, že má hovoriť k veci, a teda k skrátenému legislatívnemu konaniu, zachovajme rovnaký meter a je náležité, aby sme aj vláde vytkli, že do odôvodňovania toho, prečo má byť nejaký návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, alebo nie, vonkoncom nepatrí informácia o tom, že niečo je alebo nie je v programovom vyhlásení. Pre skrátené legislatívne konanie vymedzuje zákon o rokovacom poriadku celkom presné a konkrétne dôvody.

    A treba povedať, že na rozdiel od množstva iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sme tu už zažili a ktoré tu nepochybne ešte v tejto snemovni budeme zažívať, v tejto argumentácii istý rozmer racionality nepochybne existuje. To zdôvodnenie sa odvoláva na ohrozenie základných ľudských práv, ktoré by malo spočívať v tom, že by bolo ohrozené právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku. Toto právo nepochybne je ústavným právom. A možno nie nepochybne, ale do istej miery by bolo ohrozené, ak by od 1. septembra nebol zmenený právny stav a zanikli by málotriedky a tento zánik by sa nadproporčne dotkol škôl s vyučovacím jazykom menšín. Nie je to argument, ktorý by sa dal brať celkom na ľahkú váhu, akurát je potrebné poznamenať, že je to naozaj trochu paradoxná situácia.

    Tretia Ficova vláda uvádza, že musí v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zákon, pretože ohrozuje základné ľudské práva, a pritom toto ohrozenie spôsobila druhá Ficova vláda zmenami, ktoré realizovala v minulom volebnom období. Napriek tomuto paradoxu a napriek tým pochybnostiam o tom, že toto nie je systémové riešenie, ktoré zazneli aj v príspevku kolegu Beblavého, som bol až doteraz odhodlaný práve pre ten istý moment racionality a možné ohrozenie práva na vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín v materinskom jazyku hlasovať aj za to skrátené legislatívne konanie celkom výnimočne.

    Ale musím sa priznať, že vystúpenie pána poslanca Beblavého ma presvedčilo, aby som zmenil názor, pretože ak aj je dôvod na to, aby od 1. septembra platila nová právna úprava, na čo môžeme mať rôzny názor, tak je to možné stihnúť aj bez skráteného legislatívneho konania, napr. ak by sa parlament zišiel v júli alebo v auguste.

    Pán poslanec Gál hovorí o tom, že školy potrebujú dostať informáciu v istom časovom predstihu. To je iste možné, ale pokiaľ je tu vládna väčšina, ktorá je odhodlaná to schváliť, tak už samotné schválenie zákona v prvom čítaní a jeho prerokovanie v riadnom legislatívnom procese by im tú informáciu nepochybne vyslalo.

    Pre prípad, že schválime skrátené legislatívne konanie, čo predpokladám, že koalícia disponujúca väčšinou si toto presadí, by som ale chcel požiadať, aby sme sa nehnali, pretože skrátené legislatívne konanie neznamená nutne, že v utorok prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní, v stredu v druhom čítaní vo výboroch aj v pléne a rovno ho schválime aj v treťom čítaní. Táto schôdza bude trvať niekoľko dní, možno dva týždne, možno viac, tak chcem len požiadať, aby sme vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby tento zákon, ak ho už budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, nebol prerokovávaný zo dňa na deň.

    Ďakujem.

  • Na vyše vystúpenie zareagujú vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, ja by som sa..., vy ste právnik, možno vy by ste mali povedať v rámci k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo to som pred tým nestihol povedať.

    Prosím vás, poučte ma, lebo my budeme meniť § 29 vlastne a budeme tam dávať tú vetu o tých minimálnych počtoch, ktoré rušíme, a tam je napísané, že zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 8 až 15, a je tam uvedená vzdialenosť, je tam uvedený jazyky menšín, sociálne slabších, ale bod d), ktorý ma zaujal, sú prípady hodné osobitného zreteľa.

    Nechápem, prečo teda ideme do zrýchleného konania a prečo vôbec robíme zmenu tohto zákonu, pretože každý, kto chce mať tú málotriedku, tak na základe tohto bodu d), ktoré sú prípady hodné osobitného zreteľa, tú málotriedku môže nechať a nemusí tam byť určený ten minimálny počet žiakov.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Toto je situácia, v ktorej by extrémne pomohla informácia o kvalite tých málotriedok v porovnaní s plne organizovanými školami. Toto je úplne rozhodujúce v tej celej diskusii, aby tie decká dostali kvalitné vzdelanie. Pokiaľ viem, tak čochvíľa by sme mali alebo ministerstvo by malo mať výsledky testovania 5. Neviem, či sa nedalo urobiť o niečo viac, aby boli k dispozícii skôr o ten mesiac-dva.

    A ešte chcem upozorniť na to, že až znova bude verejná diskusia, druhý raz, o tom, či sa má testovať, alebo nemá testovať, a pritom sa ukáže, že tie málotriedky fakt, ako to hovorí šéfka inšpekcie, že majú veľmi slabú kvalitu oproti plne organizovaným školám, tak som zvedavý, čo to urobí vo svedomí tých ľudí, ktorí desiatky rokov bojovali proti testom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, s reakciou na faktické poznámky nech sa páči.

  • Ďakujem. Netrúfam si povedať, či využitie inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa je úplne tou najlepšou cestou. Prípad hodný osobitného zreteľa je spôsob, akým sa v samosprávach predáva a prenajíma majetok, častokrát z dôvodov iba, že si samosprávy povedia, že toto je prípad hodný osobitného zreteľa, odhlasuje to nadpolovičná väčšina poslancov zastupiteľstva, vymyslí si k tomu nejaké dôvody a zrazu je to prípad hodný osobitného zreteľa.

    Nemyslím si, že je to zrovna cesta nejakej právnej istoty, o ktorú by sa dalo plne oprieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Dostál bol prvý a jediný prihlásený do ústnej časti rozpravy. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi pozorne som si vypočul diskusiu a v zásade v nej zaznelo všetko, čo sa vzťahuje k tomuto zákonu. Bolo tu povedané aj o istote pre učiteľov a rodičov, aby včas boli informovaní o zmenách, ktoré ich čakajú aj ich deti, či budú, alebo nebudú chodiť do príslušnej školy. Takisto aj sa tu hovorilo o budovaní akéhosi sociálneho spoločenstva v obci alebo časti mesta, ktorého súčasťou sú aj malé deti. A takisto aj téma, ktorá sa týka zákonnej dikcie, a to v prípadoch hodných zreteľa, tak ak sa používa takéto ustanovenie v zákonoch, väčšinou sa týka jednotlivých prípadov a v tomto prípade zákona ide o celé kvórum škôl, ktorých sa to týka, šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v prílohe tohto zákona.

    V každom prípade ale chcem doplniť to, čo tu nebolo povedané, a to je to, že na ministerstve rozpracúva úlohy, ktoré sú zverejnené na webe, a sú to úlohy, ktoré sú rozpracovaním programového vyhlásenia na tento rok. Pracuje tam pracovná skupina, ktorá pracuje na novele zákona o financovaní v regionálnom školstve. Tam sa pozrieme a urobíme komplexný model, ako by to celé malo vyzerať. A, samozrejme, že tam je viacero možností, pretože tento model nemôže byť uplatniteľný na všetky druhy a typy škôl, veľkých, malých a prípadne, prípadne iné kritériá. A tam majú miesto aj také modely, ako napríklad spomenul aj pán poslanec Beblavý, nadštandardné financovanie s ohľadom na vzdialenosť a ďalšie námety, ktoré sa toho týkajú.

    Takže v tomto prípade, tak ako už bolo uvedené, odporúčam schváliť skrátené konanie, a s ohľadom práve na tú istotu pre rodičov, učiteľov, aby mali istotu pri tom, ako sa budú rozhodovať pre svoje deti.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pani spravodajkyne, či by chcela vystúpiť v rámci záverečného slova.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Beblavý aj pán poslanec Dostál, všetky tieto informácie, ktoré ste povedali, tak o tom môžeme polemizovať.

    Peniaze, zdá sa, že asi rozhodujú úplne vo všetkom, ale mne tu akosi trošičku unikla a unikol, unikla mi podstata toho všetkého, prečo vlastne tieto školy navrhujeme, aby mohli fungovať od 1. septembra, tak ako, ako ich navrhujeme. Uniklo mi to tu, totižto to, že nehovoríme o tom, pre ktorého toto všetko je, o žiakovi. My vo vzdelávaní sa obraciame v prvom rade na žiaka a na jeho potreby a na jeho napredovanie, a aby zacítil ten pocit úspechu a bol šťastný v škole. A súvisí to aj s postavením učiteľa. Ak hovoríme o málotriednych školách, hovoríme o školách, ktoré sú, ktoré majú istú vzdialenosť od plno organizovaných škôl. Sama som nejaký čas pôsobila na málotriednej škole, viem, ako funguje málotriedna škola, a viem, že sú to žiaci primárneho vzdelávania, čiže prvého stupňa. Sú to prváci až štvrtáci, sú to deti, ktoré sú naviazané na svoje prostredie a svoju komunitu.

    Čiže ja by som veľmi pekne chcela upriamiť aj vašu pozornosť aj týmto smerom a neorientovať všetko iba na otázku financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme aj my. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 130.

    Poprosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Petra Plavčana, aby návrh vlády odôvodnil, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predkladá návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh súvisí s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Novelu zákona č. 553, ktorá predstavuje zvýšenie platovej tarify pre tri skupiny zamestnancov v rámci rezortu školstva, navrhujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na skutočnosť, že stav školstva a jeho dlhodobé nedostatočné financovanie predstavuje pre hospodárstvo Slovenskej republiky riziko. Reakcia spoločnosti na túto situáciu v poslednom období jednoznačne signalizuje nutnosť prijatia rýchlych základných opatrení na nápravu tohto stavu. Preto predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie včasnej účinnosti navrhovanej zmeny.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu vlády.

    Ďakujem.

  • Poprosím vás, pán minister, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa, a teraz dávam slovo predsedovi Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. mája 2016 pod číslom 119 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 130), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v termíne do 13. júna 2016.

    Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na 4. schôdzi výboru dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 13 odsúhlasil, súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona (tlač 131) s tým, že prvé a druhé čítanie a tretie čítanie sa uskutoční na 6. schôdzi.

    Dovoľte mi predniesť návrh uznesenia Národnej rady k predloženému návrhu zákona.

    Uznesenie Národnej rady k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 130):

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady."

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť aj k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu k návrhu zákona, v ktorom sa menia platy pedagogických zamestnancov v školstve.

    Ešte predtým v súlade aj s tým, čo sme predtým hovorili, mi dovoľte vyzvať ministra vnútra a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože počas jeho zotrvania v tejto funkcii akékoľvek iné témy, ktoré tu debatujeme, sú zatienene tým, že v jednej z najdôležitejšej vládnych funkcií garanta právneho štátu zostáva človek podozrivý z kontaktov s organizovaným zločinom.

  • A teraz k samotnému zákonu. Tento zákon sa líši od predchádzajúceho zákona v jednom, že o jeho samotnom merite, teda aspoň u mňa nie je pochybnosť, aj keď o chvíľku sa dostaneme k tomu, či nejde trošku o taký, povedal by som, cynický psychologický marketing, ale to, že treba pedagogickým zamestnanom zvýšiť platy, aspoň pre mňa nie je otázkou, ktorú by som nielenže chcel spochybňovať, naopak, vec, ktorú by som chcel veľmi podporiť. Napriek tomu si však myslím, že dôvody na realizáciu skráteného legislatívneho konania ani v tomto prípade neexistujú. Neexistujú minimálne z dvoch dôvodov.

    Prvý dôvod je ten, že rovnako ako v prípade predchádzajúceho zákona, zákon musí byť účinný k 1. 9. 2016 podľa úmyslu jeho tvorcov, a pokiaľ je to naozaj tak dôležité pre jeho tvorcov, stačilo zvolať ešte jednu schôdzu Národnej rady v príslušnom časovom horizonte. Voľno poslancov Národnej rady nie je uvedené v rokovacom poriadku ako dôvod na skrátené legislatívne konanie, a preto toto skrátené legislatívne konanie nenapĺňa podmienky na jeho schválenie. To je jednoduché, faktické, právne tvrdenie, ktoré sa podľa mňa nedá oddiskutovať.

    Zároveň však treba ešte dodať, hoci to už je naozaj nad rámec, že aj tá účinnosť samotná, 1. septembra, je otázka čisto politická a spoločenská, ale nie otázka legislatívnej núdze. Zatiaľ čo pri tom predchádzajúcom návrhu mohol, kolega Gál mohol aspoň platonicky tvrdiť, že školy potrebujú vedieť..., teda že jednak do 1. septembra je potrebné ho zmeniť, aby teda nedošlo k zavretiu škôl, a školy to potrebujú vedieť. Tak sa ho chcem spýtať, že čo bude jeho elegantné zdôvodnenie v tomto prípade, že teda tí učitelia, ktorí pri tom súčasnom stave platov vydržali v školstve posledných 25 rokov, by z neho odišli, ak by tam zvýšenie platov bolo 1. októbra. Nie. Je to jednoduchý, politické rozhodnutie, ktoré ja chápem, ale ak ste ho chceli vykonať, mali ste ho vykonať buď tým, že by ste ten zákon pripravili ešte v máji, lebo to sa dalo, je to zákon technicky veľmi jednoduchý, ale, alebo ste mohli zasadať, ako som spomenul aj v júli.

    A potom už si dovolím povedať jednu vec, pretože naozaj k tomuto zákonu sa dá vyjadriť veľmi stručne. Tento zákon navyše neprináša žiadne významnejšie zvýšenie platov pedagógov v dlhodobejšom horizonte. Ak ste si všimli, kolegovia, verím, že ste si všimli, toto nie je extra zvýšenie platov nad rámec štandardného zvyšovania platov. Toto je len predsunuté zvyšovanie platov. To, ktoré sa malo konať 1. januára 2017, sa bude konať 1. septembra 2016. To znamená, samozrejme, a ja to vítam, že učitelia dostanú svoju valorizáciu o štyri mesiace skôr, preto aj ten samotný zákon na rozdiel tohto skráteného konania podporím, ale nie je to extra zvýšenie. Je to len tých istých 6 %, ktoré vláda ponúkala a predávala aj doteraz, len ich teraz nanovo zabalila.

    Za tých okolností naozaj podľa môjho názoru nie je možné s čistým svedomím podporiť skrátené legislatívne konanie, ale je možné s čistým svedomím podporiť samotný návrh zákon v prvom, druhom aj v treťom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

  • Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec a možno aj druhí poslanci, ja by som vás chcel trošku poprosiť, aby ste vážili slová, ktoré používate, pretože označiť tieto veci ako podozrivý a podobne, to je síce pekné, ale tu máme priam dôkaz toho, že pravdepodobne jeden z opozičných poslancov navádzal na kriminálne konanie svojho asistenta, a to je už iná vec. To nie je podozrenie, to je tu skutočnosť, ktorá sa stala, takže vážte slová, vážte slová, ktoré používate...

  • Ruch v sále, reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím vás kľud v sále. Pán poslanec Rajtár! Páni poslanci!

    Hrnko, Anton, poslanec NR SR

    Pán advokát, vy veľmi dobre viete, vy veľmi dobre viete, čo je kriminálny čin! Vy veľmi dobre viete, čo je kriminálny čin, tak nekryte kriminálne činy, viete (reakcie z pléna), nekryte kriminálne činy! Aj pán Snowden, aj pán Assange sú niekde umiestnení!

  • Neutíchajúci ruch v sále, reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Glváč,Martin, podpredseda NR SR

    Pán poslanec Rajtár! Páni poslanci, prerušujem schôdzu do 16.15 hod. Ďakujem.

    Páni poslanci a pani poslankyne, do 16.15 hod. vyhlasujem prestávku, kým sa ukľudníte.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme. Poprosím vás o kľud v sále. Pán poslanec Hrnko. Pán poslanec Hrnko, chcete pokračovať s faktickou poznámkou?

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela iba vlastne...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja by som chcela iba upozorniť vlastne alebo vrátiť tú diskusiu späť k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože pán Hrnko opäť vniesol do tejto debaty vášne, a tak, ako to on zvykne robiť, ale každopádne možnože si treba uvedomiť, že máme druhú akoby riadnu schôdzu a na nej sa objavili, vlastne alebo počas celého tohto pártýždňového obdobia sa objavilo nič iné, len skrátené legislatívne konania. Už to je naozaj na zváženie. Aj keď sa tu rozprávame, že zákony sú potrebné, a zatiaľ ešte nikto nenapadol priam podstatu navrhovaných zákonov. Už na minulú schôdzu ste mohli pripraviť zákon, ktorý by nemusel byť v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi. Takže podľa mňa naozaj je to úplné klamstvo a vytĺkanie politického kapitálu len pre určité skupiny.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom za ich faktické poznámky. S tým, čo povedala pani kolegyňa Jurinová, sa môžem len stotožniť.

    Z hľadiska toho, čo povedal pán kolega Hrnko. Pán kolega, ja som vo svojom prejave uviedol, že musím vyzvať pána ministra Kaliňáka v každom svojom vystúpení momentálne na odstúpenie, pretože je podozrivý zo stykov s organizovaným zločinom a je neprípustné, aby taký človek bol ministrom vnútra a podpredsedom vlády tejto krajiny, a dovoľte mi opäť vyzvať každého člena tejto snemovne, aby podobné vyhlásenie prijal pri každom svojom vystúpení na tejto schôdzi. Pretože tak ako vám došli nervy a vašim kolegom zo SMER-u došli nervy, tak verím, že vám dôjdu nervy a konečne pána Kaliňáka odvoláte, keď už nie je ochotný odstúpiť sám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prihlásil sa jediný pán poslanec, pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

    Poprosím vás o kľud v sále.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, máme na stole druhý návrh na skrátené legislatívne konanie, tentokrát o vládnom návrhu novely zákona a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

    A dovoľte mi na úvod povedať, že vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože akékoľvek rokovanie o akomkoľvek bode je zatienené podozrením, že jeden z najvyšších predstaviteľov štátu má styky s organizovaným zločinom.

  • K samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Beblavý predo mnou uviedol dva dôvody, prečo nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Jeden je ten, že aj ak by sme uznali, že je potrebné, aby tento návrh nadobudol účinnosť 1. septembra, je možné schváliť ho v riadnom legislatívnom procese, pokiaľ by sa táto snemovňa zišla v júli alebo v auguste a nenaplánovala si dvojmesačné prázdniny.

    Druhý dôvod je ten, že na 1. september nie je žiadny relevantný dôvod vyplývajúci zo zákona, že je to len vec politickej dohody v rámci vládnej koalície. Je to, je to nejaké politické gesto, prečo 1. septembra, a nie 1. októbra.

    K dvom dôvodom, ktoré tu uviedol pán poslanec Beblavý, by som rád dodal ďalšie tri dôvody, pre ktoré si myslím, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Prvý spočíva v tom, že aj v tomto návrhu vláda opäť argumentuje svojím programovým vyhlásením. Programové vyhlásenie vlády je úplne irelevantné z hľadiska toho, či sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Je namieste, ak vláda sa odvoláva na svoje programové vyhlásenie v dôvodovej správe k samotnému návrhu zákona, ale v odôvodnení skráteného legislatívneho konania to nemá čo hľadať.

    Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu, ktorý sa týkal rušenia málotriedok, tuto sa neargumentuje, neargumentuje ohrozením základných práv a slobôd, ale hrozbou značných hospodárskych škôd, pričom opäť je potrebné poznamenať, že tak ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto prípade je ten stav dôsledkom pôsobenia alebo skôr nečinnosti druhej Ficovej vlády. Čiže tretia Ficova vláda argumentuje, že treba v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť nejaký zákon, lebo hrozia značné hospodárske škody, ktoré vlastne spôsobila ona sama, resp. druhá Ficova vláda svojou nečinnosťou, že neriešila problém odmeňovania učiteľov.

    Ten tretí dôvod ide nad rámec toho, čo bolo možné povedať aj o predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo v tom bola aspoň štipka logiky vyplývajúcej zo zákona o rokovacom poriadku, lebo naozaj právo príslušníkov národnostných menšín vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku je garantované ústavou.

    Tuto sú hroziace hospodárske škody zdôvodňované nasledovne: "Okrem záväzku vlády Slovenskej republiky na plnenie týchto úloh od septembra 2016 je dôvodom pre prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní hrozba značných hospodárskych škôd s ohľadom na skutočnosť, že zlý stav školstva, ku ktorému jeho dlhodobé nedostatočné financovanie nevyhnutne smeruje, predstavuje pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadne riziko."

    Vy snáď žartujete, kolegovia? Toto myslíte vážne? Toto je skutočný dôvod v zmysle zákona o rokovacom poriadku? Z dlhodobého hľadiska nepochybne platí, že ak nebudeme dostatočne investovať do vzdelania, nemôžme očakávať, že bude vzdelávací systém pôsobiť kvalitne a efektívne, a z dlhodobého hľadiska sa to určite prejaví aj na kvalite vzdelávania a prejaví sa to aj na možno budúcom hospodárskom vývoji.

    Ale ak toto chcete nazvať hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom môžete podľa tohto ustanovenia si odôvodniť skrátené legislatívne konanie k akémukoľvek návrhu zákona a je zbytočné, aby sme mali v zákone napísané, že máme nejaké prvé, druhé a tretie čítanie a iba vo výnimočných prípadoch, ktoré treba odôvodniť, ho možno skrátiť. Lebo ak možno takto argumentovať, tak nájdete argumentáciu pre čokoľvek, čo z dlhodobého hľadiska môže mať vplyv na stav hospodárstva, a keď to nazvete hrozbou značných hospodárskych škôd, tak potom vlastne každý návrh zákona môže byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Záverom by som len rád dodal, že týmto nehovorím nič o samotnom návrhu zákona. Hovorím iba o tom, či má alebo nemá byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že je úplne jasné – a je to jasné aj tým, čo budú hlasovať za skrátené legislatívne konanie –, že zákonné dôvody na skracovanie legislatívneho konania v tomto prípade žiadne neexistujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak začnem trošku transformovane. Positio ministerialis Kaliňáko esse delendam.

    A teraz k meritu. Chcem povedať, že zbierka argumentov, ktorá tu zaznela, počínajúc istotami rodičov a žiakov, ktorí už svoje deti do škôl zapísali a veľmi na tom nič nemôžu zmeniť, a aj tento druhý argument o hospodárskych škodách je skutočne súci len pre tých, čo seno žerú, ostatným asi by na presvedčenie nestačil.

    A pokiaľ ide o tie vážne hospodárske škody, tak keď som stál v lejaku na námestí SNP s takou päticou nadšených učiteliek z Moravian pri Piešťanoch, tak som mal pocit, že ak niekto znáša hospodárske škody z toho, ako to fungovalo doteraz, tak to boli tí učitelia.

    Neviem, aké iné ďalšie škody, kto trpel, ale tí učitelia asi so svojimi hospodárskymi pozíciami spokojní neboli.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade teda chcem povedať, že som presvedčená o tom, že pán minister Kaliňák by mal odstúpiť. Sám, dobrovoľne.

    A v druhom rade musím potvrdiť slová pána kolegu Dostála, ktorý tvrdí, a ja s tým stotožňujem, že naozaj neexistujú opodstatnené dôvody na to, aby sme hneď prvé zákony, ktoré preberáme v novom parlamente, mali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja si myslím, že fakt, či sa niečo prijíma v riadnom alebo v skrátenom konaní, nemôže ovplyvniť samotné rozhodovanie o prerokovanej veci. Ak áno, tak problém nie je niekedy v predkladanom zákone, ale v tom, kto len hľadá dôvody. Ja si myslím osobne, že v prípade, ak ide o platy učiteľov, ak ide o financie pre školy, by bolo potrebné tu zaviesť super rýchle, super zrýchlené legislatívne konanie, aby sa tento problém okamžite riešil.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. A k pánu poslancovi Osuskému a k pani poslankyni Jurinovej by som chcel povedať, že súhlasím, pán minister Kaliňák by mal odstúpiť z funkcie ministra vnútra.

    A k tomu, čo povedal pán minister... či pán poslanec Sopko, účel nesvätí prostriedky. Ak aj niekto navrhne dobrý návrh zákona, s ktorým súhlasíme, a sme presvedčení o jeho potrebnosti, nie je tu dôvod na to, aby sme porušovali pravidlá, ktoré máme stanovené, a dokonca v tomto prípade ich máme stanovené v rámci zákona. A v tomto prípade je možné aj rovnaký účel, teda platnosť a účinnosť alebo účinnosť zákona od 1. septembra dosiahnuť aj bez skráteného legislatívneho konania, napríklad schôdzou, ktorá by sa uskutočnila v mesiaci júl, prípadne je možné iným spôsobom navýšenia, ktorý by kompenzoval povedzme posunutú, posunutú účinnosť. Aj to je možné, aby učitelia dostali rovnaký balík peňazí, ktorý vláda a vládna koalícia je ochotná vyčleniť, a je to možné dosiahnuť bez toho, aby sa skracovalo legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás len požiadať alebo poprosiť s ohľadom na vecný obsah zákona, aby ste podporili a schválili návrh vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem prestávku do 16.32 hod. a podľa schváleného programu o 16.32 hod. zahájime hlasovanie o týchto bodoch.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, ideme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Viskupič.

    Budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o priradení Čiernej Hory (tlač 113).

    Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Mariána Kéryho, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory, tlač 113.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s protokolom súhlas.

  • Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 104 poslancov, za 78, proti 17, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tlač 128).

    Dávam slovo členke výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyni Eve Smolíkovej, aby hlasovanie uviedla.

    Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 128.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 75, proti 28, zdržalo sa 32, nehlasovali 2 páni poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tlač 130).

    Dávam slovo predsedovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 130.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí, aby predložený vládny návrh zákona bol prerokovaný na tejto schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 77, proti 28, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať ešte o jednom návrhu, pretože členovia poslaneckého klubu za hnutie SME RODINA podali návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh máte rozdaný ako tlač 154.

    Poslanci a členovia tohto klubu navrhujú, odvolať poslankyňu Martinu Šimkovičovú z výboru pre európske záležitosti a zvoliť za člena tohto výboru poslanca Ľudovíta Gogu a odvolať poslanca Rastislava Holúbeka z Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a zvoliť za členku tohto výboru poslankyňu Petru Krištúfkovú.

    Len pre úplnosť dodávam, že poslankyňa Šimkovičová zostáva členkou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a poslanec Holúbek zostáva členom výboru pre hospodárske záležitosti. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu?

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 154.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem mimoriadne stručný.

    Najprv mi teda dovoľte vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, keďže kým je vo funkcii, nie je možné, aby sme prerokovali veci závažného spoločenského charakteru, a teraz...

  • A teraz k meritu veci. Priznám sa, že som neplánoval prihlásiť sa do rozpravy, ale keďže tento návrh bol predložený bez akéhokoľvek zdôvodnenia a máme o ňom hlasovať, teda ja a, samozrejme, aj ostatní, tak sa musím spýtať jeho predkladateľov otázku, lebo nedozvedel som sa ani odpoveď.

    Pokiaľ správne rozumiem rokovaciemu poriadku Národnej rady, tak členstvo v osobitnom kontrolnom orgáne je viazané na členstvo v poslaneckom klube. Tým pádom chápem, že ak teda poslanci boli vylúčení z poslaneckého klubu SME RODINA, v zmysle rokovacieho poriadku by nemal nikto z nich zostať členom osobitného kontrolného orgánu. Pokiaľ ale chápem, európsky..., výbor pre európske záležitosti nie je takto charakterizovaný v rokovacom poriadku, že by členstvo automaticky zanikalo v súvislosti s vystúpením alebo vylúčením z poslaneckého klubu, čo, samozrejme, nebráni Národnej rade, aby mohla takéhoto poslanca odvolať z tohto výboru a nahradiť ho iným tak, ako to teda navrhujú predkladatelia, ale mal by byť taký krok zdôvodnený niečím, keďže nevyplýva automaticky z rokovacieho poriadku.

    Chcem sa teda spýtať predkladateľov, či to, čo som teraz tvrdil, je pravda alebo či je niekde faktografický omyl, ktorý, samozrejme, sa môže stať každému poslancovi, a ak nie je omyl, aký je teda dôvod, či je to len teda vylúčenie z poslaneckého klubu alebo či sú tam aj nejaké iné dôvody, ktoré by nám navrhovatelia chceli oboznámiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

  • Pán poslanec Beblavý, výbor pre európske záležitosti považujeme v našom hnutí za jeden z najdôležitejších v parlamente kvôli tomu, že stráži prenos suverenity Slovenskej republiky smerom k Európskej únii, a preto sme požiadali o túto zmenu z dôvodu, že by sme chceli, aby poslanec nášho klubu mohol obhajovať naše záujmy. Pre nás je to absolútne prioritná vec nášho volebného programu a nášho politického pôsobenia.

    Toto je jediný dôvod, prečo sme o tom požiadali.

  • Reagovať bude pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči.

  • Chcem len pánovi poslancovi Krajniakovi poďakovať za vysvetlenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ukončujem rozpravu.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov, ako to máte v tlači 154. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 112, proti 0, zdržalo sa 20, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Na základe súhlasu v Národnej rade so skráteným legislatívnym konaním pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 129, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom, je v rozhodnutí č. 118.

    Prosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A ešte jeden procedurálny návrh predtým.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 129.)

  • Chcem všetkým poslancom poďakovať za odsúhlasenie nášho návrhu, veľmi si to vážime, je to pre nás priorita, tak preto sme tieto zmeny urobili. Ďakujem ešte raz.

  • Nech sa páči, pán minister. Nech sa páči, ešte, pán minister, chvíľočku strpenia, procedurálny návrh.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len pre záznam. Pri hlasovaní o skrátené legislatívne konanie pri bode 2 ma vykazuje technické zariadenie, že som nehlasoval, ale ja som hlasoval za.

  • Ďakujeme veľmi pekne. Poprosím do zápisu.

    Nech sa páči, pán minister.

    Pán minister, pán minister, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak idem na to. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím o kľud v sále.

  • Ako už bolo spomenuté, 1. 9. 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu, a to aj vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku.

    Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ďakujem vám za vašu pozornosť a dovolím si vás požiadať o posúdenie predložené materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Eve Smolíkovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 129). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory, ako aj gestorský výbor prerokovali ihneď.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Súčasne vás poprosím, páni poslanci, pani poslankyne, o kľud v sále.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených pána poslanca Sopka Miroslava z OĽANO - NOVA, pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú, OĽANO - NOVA, pána poslanca Branislava Gröhlinga zo SaS a pána poslanca Zsolta Simona.

    Poprosím pána poslanca Miroslava Sopka, aby sa vyjadril v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k tomuto prerokovanému vládnemu návrhu zákona, a svoje vystúpenie by som nazval, keď som študoval predmetný text aj s dôvodovou správou, ako rozpor rozumu a citu. Presnejšie rozumu a srdca.

    Ide o to, že naozaj, ak sa pozrieme na predmetnú tému málotriednych škôl, naozaj tu máme dve roviny, o ktorých môžeme hovoriť, a to, či sa na ten problém pozrieme z hľadiska rozumových argumentov, analýz, počtov, čísel, pretože v takom prípade naozaj treba povedať faktické veci, ktoré vychádzajú aj z mnohých analýz, a ako určite viete tí, ktorí sa tejto téme venujú, a budem rád, ak nás bude čím ďalej viac, problematika málotriednych škôl je naozaj ukážkou toho, ako sa častokrát možno na ten rozum aj zabúdalo.

    Je pravdou, že už dnes existuje aplikácia Mapa regionálneho školstva. Preto som si zobral aj notebook (rečník zobral do rúk netebook, ukazujúc ho plénu), aby som vám ukázal túto aplikáciu, ktorá má už aj niekoľko rokov, bola vyvíjaná, neustále sa zdokonaľuje a dúfam, že bude slúžiť hlavne aj rodičom pri výbere škôl a bude slúžiť k tomu, aby naozaj boli tam vždy všetky potrebné informácie o každej škole na Slovensku, ktorou môžu vlastne získavať prehľad o tom, ktorá škola v ich regióne je najbližšia, s akými výsledkami sa nachádza v rôznych typoch meraní a podobne. Ale zároveň tu môžete nájsť aj predmetné školy, o ktorých sa tu bavíme, z tých 60 škôl. Tá mapa je dobrá v tom, že tak, ako som to tu nastavil, vám ukáže nielen samotnú školu základnými údajmi, ale vám aj ukáže dostupnosť ďalších škôl v jej okolí. Ukáže nielen vzdušnú čiaru, ale ukáže aj cestu, teda počet kilometrov, koľko je dostupnosť pre danú školu v danej blízkosti.

    Ak sa na tie školy pozrieme pozorne, pri každej jednej zistíme, že sú tam určité rozdiely, pretože naozaj pri niektorých školách sú tie parametre iné ako pri tých iných. Ale čo nám táto mapa neukáže, je to, v akom stave bývajú tie komunikácie, a či je vôbec zabezpečená pravidelná doprava v týchto oblastiach. Pamätám si v minulosti v debatách tématiku školských autobusov. A myslím si, že u nás, ak máme rozhodovať na základe rozumu, by sme vždy najprv mali pripravovať podmienky pre nejaké konkrétne rozhodnutia v rámci škôl, ako je napríklad zabezpečenie pre tie deti ako tie dopravy, a až potom pristupovať k nejakým konkrétnym riešeniam. Samozrejme, rozum ukazuje aj niečo iné.

    Poznáme už dneska výsledky rôznych prieskumov zo zahraničia, ktoré tvrdia, že samotný počet žiakov v triedach nemusí byť garantom toho, že či je dostatočná kvalita zabezpečená, alebo nie. Dokonca zaznievajú hlasy rozumu, ktoré tvrdia, že na plne organizovaných školách tieto deti dostanú omnoho kvalitnejšie vzdelanie. A dokonca zaznievajú aj hlasy, ktoré tvrdia, že by sme mali uprednostňovať záujmy detí, ak chceme pre nich to najlepšie vzdelanie, napriek rôznym iným záujmom aj komunálnych politikov, ktorí si myslia, že pri udržaní svojej školy, by im hrozilo, že ich nabudúce nezvolia. Lebo aj tak sa niektorí k tomu, bohužiaľ, stavajú. A ten rozum by určite povedal toho podstatne viac.

    Ale je tu ešte aj to srdce, ten cit. A to je to, k čomu sa aj tu chcem zamerať vo svojom krátkom vystúpení. Každá tá škola, ktorá je na tom zozname, ktorý sme videli v priloženom materiáli, má svoj príbeh. To sú konkrétni ľudia, ktorí žijú v regiónoch, o ktorých mnohí nemáme ani predstavu. Uvediem pár príkladov. Ja som tam našiel, v tom zozname, keďže niekedy pred pár mesiacmi som čítal článok o tom, že má zaniknúť škola, kde chodil Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli. Ono je to škola, pokiaľ sa nemýlim teda, vo Vyšnom Kubíne. Aj ona sa dostala do toho hrozivého pásma, že jednoducho tá konkurencia v okolí spôsobila, že ten počet žiakov klesol. Napriek tomu, že škola je dobre vybavená, má počítačové vybavenie, má to, čo nie každá škola má, má izbu starej matere, to znamená, že má niečo ako na ten štýl regionálnych tradícií, to znamená, že tá škola žije a dýcha tým regiónom, v ktorom sa nachádza. To je to, čo niekedy možno tým veľkým školám chýba, že naozaj sa nevenujú alebo respektíve sú príliš sústredené len na moderné technológie, ale zabúdajú na tradície našich predkov, ktoré v tom regióne sú, a ktoré nás vytvorili, že sme, kým sme.

    Nachádza sa tam aj posledná základná škola s vyučovacím jazykom rusínskym, Čabiny, ktorá, ak zanikne aj ona, tak Rusíni nebudú mať vlastnú školu. Je pravda, že v tomto prípade sa to tam rieši, neďaleká škola zaviedla ako v rámci predmetov, lebo školský vzdelávací program umožňuje zavádzať predmetov, aj predmet rusínsky. Ale neviem, či je to dostatočná náhrada na to, aby po tej snahe, ktorú, Rusíni ako národnostná menšina na Slovensku sa snažila o to, aby boli a mali vlastné školy, je patričná, a preto vítam koncepciu pána štátneho tajomníka Krajniaka, ktorý sa snaží vytvoriť nejaký inštituciálny zámer a rozvíjať národnostné školstvo.

    Ale jedna škola napríklad na tomto zozname nie je. Je to škola, ona sa seba nazýva komunitnou školou a možnože ste o nej už počuli, je to škola v Zaježovej. Áno, možnože ste o nej nepočuli preto, a nemal by som ju tu ani spomínať, pretože z hľadiska zriaďovateľa, tak ako je to zadefinované, patrí k školám súkromným. Aj keď to nie je celkom presné, pretože u nás je jej zriaďovateľom nie niekto, ako to tak býva niekedy v tých predstavách bežných ľudí, že súkromné školy, ich zriaďovateľmi sú nejakí boháči, ktorí si jednoducho rozhodli urobiť zo vzdelania biznis, nie, ide o občianske združenie, ktoré sa venuje environmentálnej téme. Tá škola začínala s tromi-štyrmi žiakmi a dnes už má ich trinásť. A dokáže fungovať a na základe normatívneho príspevku na žiaka.

    Ale dokáže tak fungovať na základe aj toho, oslovila rodičov, že rodičia ju chcú, podporujú vykonávajú tam dobrovoľnícku činnosť a tá škola žije a dýcha. Ukazuje nám táto škola cestu, akým môžeme zachrániť koncept málotriednych škôl, že to nie sú školy, ktoré sú odsúdené, a že ich teraz budeme na určitý čas zachraňovať, že sú to školy, ktoré sú v tých daných regiónoch, kde pôsobia, veľmi potrebné. Pretože škola je často niečím len, je aj viacej, aj iným, než len prostriedkom vzdelávania, že je to kultúrne centrum, je to priestor pre to, aby sa vytvárala duchovná hodnota tohto národa.

    Osobne si myslím, že mali by sme byť realisti, čiže zladiť ten rozum a to srdce dokopy. A prijímať také riešenie, ktoré nás nebude tlačiť k tomu, aby sme ho potom riešili, stav, kedy sa ukazuje, že určité navrhnuté konkrétne úpravy počtov zhora daných, je to najlepšie. Aby som to povedal ešte jednoduchšie. Máme, mali by sme sa snažiť o nastavenie spravodlivých podmienok pre spôsob financovania na každé dieťa, aby dostávalo rovnako.

    A keď tu už bol spínaný inštitút osobitného zreteľa, tak by malo ísť o presne zadefinované body, ako je zdravotné dôvody, ako sú špeciálne potreby, prípadne geografická dostupnosť, ako je to v tomto prípade. Alebo aj vyučovanie v materinskom jazyku. A mali by sme sa snažiť, aby, alebo učiť tých zriaďovateľov a učiť celkovo ľudí, aby ten inštitút dohodovacích konaní nebol prostriedkom využívaným na to, aby sme si zachovali svoju prestíž, ale naozaj bol využívaný v minimálnej možnej miere a naozaj spravodlivou formou financovania vytvorili podmienky pre to, aby tie školy prežili. Tam, kde ich budú chcieť. A to je zase tá opačná strana tej mince, prestať sa zamýšľať nad tým, že my úradníckym zhora daným štýlom môžeme niečo nastavovať. Vytvoriť podmienky pre to, aby daná komunita, pokiaľ chce svoju školu udržať, dokáže mať prostriedky, aby ju mohla mať, pretože kto vie a chce, také by sme nemali nikdy podceňovať.

    Za seba môžem povedať len toľko, že ja tento návrh podporím s tým, že naozaj verím tomu, že tento zákon v tom znení bude použiteľný do budúcna pre to, aby málotriedne školy mohli prežiť a fungovať, ale za predpokladu, že naozaj rozum a srdce budú v súlade, a keď budeme chcieť robiť nejaké zmeny, najprv urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili podmienky pre vytváranie a zlučovanie škôl, prípadne alokovaných tried, a až potom prijímali nejaké konkrétne riešenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok, uzatváram možnosť prihlásenie s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja chcem a ja to budem stále opakovať, že málotriedky by určite mali byť zachované tam, kde sú potrebné, je ich nutné zachovať, kde v blízkosti nie je žiadna plne organizovaná škola alebo nám to nedovolí cestovanie, alebo priestor.

    Ale vy ste spomínali alebo ty si spomínal obec Vyšný Kubín, tak v rámci toho Vyšného Kubína oni budú mať 11 žiakov, tak najbližšia obec, resp. najbližšia plne organizovaná škola je v Dolnom Kubíne a sú to štyri kilometre a cesta trvá iba osem minút. Myslím si, že v tomto prípade naozaj by bolo výhodnejšie pre tých jedenásť žiakov na tie štyri kilometre zabezpečiť dopravu autobusovú s pedagogickým dozorom kvalifikovaným a bolo by to omnoho rýchlejšie a perspektívnejšie pre tých rodičov aj pre tie deti, aby boli začlenené do tej plne organizovanej školy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jaroslav Paška s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán kolega, ja oceňujem vaše, vaše hodnotenie a tú pozíciu, že ste našli v tomto návrhu pána ministra tie racionálne dôvody, kde na jednej strane bolo srdiečko, na druhej strane bolo racionálne nakladanie s finančnými prostriedkami, pretože naozaj to bol princíp, s ktorým ministerstvo šlo do tejto novelizácie zákona, a myslím si, že naozaj takto treba postupne zlepšovať tú štruktúru základných škôl. A je veľmi dobré, keď tá, tie zmeny vznikajú na takej báze spolupráce a koordinácie opozície a koalície, pretože naozaj školy sú pre všetky deti, nielen pre koaličné alebo opozičné, nielen pre slovenské alebo rusínske, alebo maďarské, máme záujem, aby naša populácia bola vzdelaná a nezávisle od toho, akej sme politickej orientácie.

    Ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegovi Sopkovi, ktorý veľmi pekne zhrnul situáciu a snažil sa na to pozerať z obidvoch strán.

    Ja by som k tomu len povedala, že mi to príde ako splnenie, ja pokladám menšinové školstvo za veľmi dôležité, ale mám pocit, ako by to bolo vlastne to, prečo aj MOST išiel do koalície.

    V niektorých obciach, napríklad tak ako už spomínal kolega Gröhling, nie je dôvod, aby tam fungovala škola so 4 alebo 5 žiakmi, pretože v tej škole, v tej obci je o pár metrov na tej istej ulici iná budova školy, kde by napríklad táto škola s vyučovacím jazykom maďarským mohla v rámci nej fungovať. Mať svoj vlastný vyučovací program v maďarskom jazyku, ale fungovať v rámci školy. Nie je, nie je efektívne platiť ďalšiu budovu školy pre 5 žiakov, svietiť, kúriť 24 hodín, keď pár metrov je plnohodnotná budova školy, kde je 35 žiakov. A takýchto obcí je viac.

    Takže ja si myslím, že ten zákon nebol pripravený dobre, že najskôr mu mala predchádzať analýza, ako sa dá zefektívniť a zracionalizovať tá sieť, to znamená, v obciach, kde sú dve školy, tak možno ich zlúčiť a nerobiť takýmto spôsobom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Oto Žarnay.

  • Ďakujem pekne. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pred chvíľkou moja predrečníčka kolegyňa Remišová. Okrem toho by som doplnil len to, že vyučovať v jednej triede dva ročníky je mimoriadne náročné, a nieto ešte štyri ročníky.

    A teraz zopár faktov. V osobitnej prílohe k návrhu novely zákona sú uvedené málotriedky, z ktorých som náhodne vybral päť, a v ich blízkosti som z dostupných internetových zdrojov hľadal vhodné, blízke ekvivalenty.

    Dolný bar, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. Tri kilometre vzdialené Kútniky, úplne rovnaký typ školy uvádza 12 žiakov v roku 2015 na obecnej stránke.

    Horné Mýto, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. 2,4 pedagogických zamestnancov na týchto 10 žiakov, 3 učitelia plus riaditeľ školy. 2,6 kilometrov vzdialená Trhová Hradská, rovnaký typ školy s vyučovacím jazykom maďarským.

    Plavecké Podhradie, málotriedka, 11 žiakov, 1,04 pedagóga, 3,5 kilometra vzdialená plno organizovaná základná škola v Sološnici.

    Látky, málotriedka 7 žiakov, 1,34 učiteľa. 3,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Detvianskej Hute.

    V Haži nad Cirochou 6 žiakov, 1,5 učiteľa. 4,9 kilometrov vzdialené Humenné, 9 základných škôl, 2,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Kamenici nad Cirochou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miroslav Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Samozrejme, môžeme sa na to pozerať, že ako som ukázal aj na tej mapovej aplikácii, ako som veľký fanúšik mapových aplikácii celkovo ako geograf, učiteľ geografie.

    Len ono pri niektorých tých, niektoré cesty som si kedysi aj prešiel v minulosti, viem, že pri niektorých je, tá cesta vyzerá pekne na mape, ale v tých zimných mesiacoch to už nie až taká sranda.

    A čo sa týka konkrétne Kubína, myslím si, že táto škola má aj historickú určitú hodnotu tým, čím je. Možnože by bolo na mieste vytvoriť projekt, ktorý by z nej urobil akýmsi, akési živé múzeum, pretože my napríklad často zabúdame aj na to, že najlepšie sa tie deti učia zážitkovo, tým spôsobom, že môžu prísť do daného kraja, sadnúť si do danej lavice, ktorú sedeli naši národní dejatelia, naše osobnosti, tak ako aj dnes chodia školské výpravy teraz do Národnej rady a pozerajú, ako tu diskutujeme a pripravujeme legislatívne zákony.

    Ale platí to, ak ste ma pozorne všetci počúvali, čo som už povedal. Treba pripraviť naozaj model spravodlivého financovania, verím tomu, že sa na ňom už pracuje, a ten, ktorý bude jednoznačne zadefinovaný, ten normatív, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, aby tie deti dostávali ten finančný, toľko finančných prostriedkov, koľko potrebujú, a ľudia v danej komunite, ak budú to zvládať, aby takéto školy aj menšieho rázu mohli existovať. A na tom trvám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Soňa Gaborčáková a pripraví sa pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Sláva Isusu Christu! Som vyznania gréckokatolíčka, takže vlastne sa zdravím pozdravom teda národnostnej menšiny. Preto som si dovolila vstúpiť aj za Rusínov teda pri tomto bodu, pri tomto bode. Keďže si myslím, že o Rusínoch je menej počuť ako o maďarskej národnostnej menšine, tak si dovolím trošku možno povedať, že teda aj my tvoríme pozadie a kultúru tejto krajiny.

    Proces národno-kultúrneho obrodenia je úzko spätý s problém vytvorenia spisovného jazyka pre Rusínov východného Slovenska, ale aj Zakarpatska, resp. bývalej Podkarpatskej Rusi, lebo bolo to veľmi komplikované.

    Prvé rusínske texty pochádzajú zo 17. storočia. Výsledné varianty cirkevno-slovanského jazyka, ktoré sa rozšírili medzi Rusínmi, sa fixovali ako sloveno-ruský jazyk. Z obdobia 1846 je známa a často citovaná rétorická otázka Ľudovíta Štúra, ktorý obhajoval rusínsky jazyk, keď niektorí jeho krajania vyvíjali tlak na Rusínov, aby používali slovenčinu ako spisový jazyk. Vtedy Štúr povedal: "Kto tu žiada, aby Rusíni prijali za svoj slovenský jazyk? Veď oni majú svoj krásny rusínsky jazyk." Táto výzva, ktorú podporili aj iní reprezentanti slovenskej kultúry, vyvolala zmenu národných buditeľov, napríklad Alexandra Duchnoviča.

    A ako je to dnes? Podľa mne dostupných informácií tlak na ekonomickú efektívnosť a postupné rušenie málotriedok spôsobilo, že v Prešovskom kraji ostali štyri funkčné školy. Neprijatím tejto novelizácie by bola zrušená jedna z nich. Obce, ktoré nezvládli ekonomickú náročnosť škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a rusínskym, ich zrušili. Výsledkom v týchto obciach je, že mladí ľudia nedokážu hovoriť rusínskym jazykom a nemajú poznanie o kultúre svojich predkov. Preto je potrebné, aby sme si zadefinovali, či v budúcnosti nepôjdeme inou cestou. Napríklad ma napadli alokované pracoviská pre školy s jazykom národnostným menšín, ktoré by bolo súčasťou politiky národnostných menšín.

    Ja si myslím, že momentálne je potrebné podporiť tento vládny zákon, no zároveň aj to, že si musíme počínať ako dobrý gazda. V budúcnosti je potrebné nájsť riešenia na trvalú udržateľnosť týchto škôl. Myslím si, že to nepôjde podporou málotriedok, lebo nebude dostatok finančných prostriedkov, zvlášť ak chceme zvýšiť efektivitu financovania škôl.

    Rozlúčim sa možno takým pozdravom. Keďže som Rusnáčka, a teda patrónkou Slovenska je Panna Mária, a preto by som, tí, ktorí sú veriaci, teda počuli Zdravas Mária aj v staroslovenčine, a teda venovala by som to takému pokoju tohto parlamentu a tejto vláde.

    "Ja jom Rusnačka, pomolimsja modlitbu k Bohorodice za vas vsich: Bohorodice Ďivo radujsja, blahodatnaja Marije, Hospoď s toboju, blahoslavenna ty vo ženach i blahoslavenyj plod života tvojeho, jako rodila jesi Christa Spasa izbaviteľa dušam našim.

    Amin."

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Ján Budaj.

  • Ďakujem pekne aj za túto milú, nielen duchovnú, ale i kultúrnu udalosť. Chcem pripomenúť, že imperatív ekonomizmu káže šetriť, a ja s tým absolútne súhlasím. Na druhej strane rozum radí nešetriť natoľko a tak, aby sa šetrením spôsobili ešte väčšie škody.

    Pán minister, v skutočnosti by tu mal byť zákon, kde by sa málotriedky menšinové podporovali z osobitného fondu tak, aby málotriedky nemenšinové naozaj neboli iba z pohodlnosti a neprežívali tam, kde naozaj sa dá vycestovať do susednej obce, a žiaci nielenže nič nestratia, ale, naopak, získajú, lebo získajú kvalitnejšiu školu.

    Vy máte naraz v tom zákone pomiešané hrušky s jablkami. Chápem, že je to akútne riešenie a že to chcete mať rýchlo z krku, ale v skutočnosti ten problém patrí do inej oblasti. Podporovanie málotriedok menšinového jazyka by sa malo financovať z iného fondu a vy by ste si mali riešiť pravidlá pre každého študenta mimo, mimo toho, kto by spadal pod podporu z tohto fondu, spravodlivo a rovnako, bez výnimiek, či je to Maďar, Slovák alebo Rusín.

    Toto v tomto zákone nemáte a chcel by som vás vyzvať, aby ste prinajmenej pre budúcnosť diskutovali o tom, aby sa naozaj podpora málotriedok, v ktorých ide o uchovanie kultúry a jazyka, diala tak, aby nebola na úkor školského systému, aby bola na výške školského systému, lebo ona súvisí s kultúrnym bohatstvom, ktoré treba zachovávať z vyššieho princípu, než je ekonomizmus.

  • Ďakujem. S faktickou ešte pani poslankyňa Erika Jurinová. Uzatváram možnosť faktických a poprosím pani poslankyňu Eriku Jurinovú.

  • Ďakujem pekne. No v prvom rade ďakujem kolegyni Sone Gaborčákovej za možnože takú genézu kultúrno-spoločenského vývoja Rusínov na Slovensku. Z toho, čo bolo povedané, je asi úplne jasné, že rusínska kultúra, bohužiaľ, upadá. Neupadá ako taká kultúra, ale upadá financovanie možno školstva. Viem, že je to na programe dňa, a pán Budaj veľmi dobre vyjadril možno spôsob, akým by sa dali, dali ošetriť, dala ošetriť podpora menšinového školstva. Rovnako si myslím, ako to tu už bolo povedané niekým iným, myslím, že kolegyňa Remišová, že tuto ide o podčiarknutie splnenia si niektorého z bodov alebo jedného z bodu strany MOST - HÍD, aby sa do..., aby sa proste konalo vo veci národnostných menšín. Ale tak ako aj kolega Budaj povedal, podľa mňa tunák sa miešajú hrušky s jablkami. A spôsob určite nie je správny, ktorý zvolilo ministerstvo.

    Treba veľmi rozumne rozlišovať, že čo je naozaj efektivita, a to, čo pomôže národnostným menšinám a rozvoju kultúry týchto menšín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Gaborčáková asi nebude reagovať.

    Poprosím, pán poslanec Branislav Gröhling.

    Pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s málotriedkami sa ako hlavný argument používa hlavne dostupnosť vzdelania pre všetkých. Ja chcem povedať, že určite som za to, aby málotriedky boli zachované tam, kde sú potrebné. Je nutné ich zachovať tam, kde v blízkosti nie sú žiadne iné plnoorganizované školy. Ak je obec príliš vzdialená od iných obcí, kde sú tieto plnoorganizované školy alebo v prípade ich nespája žiadna cesta, nechcem hovoriť, že autobusové spojenie, ale žiadna cesta s okolím.

    Táto novela sa od septembra má dotknúť 60 škôl, ktoré ministerstvo uvádza v prílohe zákona. Ja iba pripomeniem, že je to 60 škôl, ktoré majú žiakov od päť do jedenásť. Tridsaťšesť týchto škôl je vyučovacích s jazykom slovenským, 23 s jazykom maďarským a jedna je s jazykom rusínskym, tak ako uvádza aj dôvodová správa.

    Ale pozrime sa, že koľko z týchto škôl je naozaj v ťažko dostupných oblastiach, a teda ktoré sú nevyhnutné. Je pravdou, že 59 z tých 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu v blízkosti do 15 kilometrov. 36 z týchto 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu dokonca v blízkosti do 6 kilometrov. Teda z väčšej časti ide školy, ktoré sú relatívne v blízkosti iných plnoorganizovaných škôl, a dokonca z tých 59, lebo ja som si robil tabuľku, je 44 škôl v obciach, ktoré majú absolútne dokonalé autobusové spojenie, takže môžu ich využívať žiaci v druhom stupni. Navyše v súčasnom demografickom vývoji zrejme mnoho z týchto málotriedok naozaj zaniknú, a preto sa musím spýtať, či toto riešenie, toto jednorazové riešenie, zachránenie týchto škôl je naozaj koncepčné, a že či je to riešenie problematiky. Ja si myslím, že nie, lebo v prípade viacerých týchto škôl, ktoré, myslím, že v prípade iba tých 36 škôl, o ktorých rozprávam, by možno stálo za zváženie zriadiť špeciálne školské autobusy, ktoré by vozili tieto deti do väčších škôl s pedagogickým kvalifikovaným dozorom. Išlo by určite o efektívnejšie riešenie tejto situácie.

    V konečnom dôsledku si povedzme, že je užitočné, ak žiaci vyrastú a budú dochádzať na druhý stupeň do najbližšej plnoorganizovanej základnej školy, ja len pripomeniem ešte zopár ľudí, že aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny pán Bukovský za stranu MOST - HÍD povedal, že musíme nájsť koncepčnejšie riešenie, ako sám povedal, že toto riešenie by mali byť školské autobusy s kvalifikovaným a pedagogickým dozorom.

    Teraz mi napadla jedna myšlienka, ktorú som aj hovoril vo faktickej, že príde mi veľmi vtipné, že zákon pred tromi rokmi aj množstvo poslancov, ktorí tu sedia, schválili a teraz bude hlasovať za to, aby sa tento zákon zmenil. Na jednej strane sa to podporuje, na druhej strane sa to nepodporuje. Pre mňa aj ministerstvo trošku, nechcem povedať, že zavádza, ale na jednej strane hovorí o racionalizácii, o zlučovaní a zrušení základných a stredných škôl, ja viem, že budete hovoriť teraz, že až od druhého stupňa, ale najskôr to bolo hovorené všeobecne, ktoré majú teda žiakov a nevystačili im tieto bežné normatívy, a na druhej strane chcete robiť racionalizáciu.

    Ja využijem, pán poslanec Gál, keď ste tu, nechcem hovoriť nič, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani tam komentovať veci, ale ja som to tak pochopil z toho, čo vy ste rozprávali, že všetky tie ostatné, a nehovorím o tom obsahu, hej, že všetky tie veci, ktoré ste dávali, ste tak potlačili, a že ste zvýraznili tie málotriedky. Ale pre mňa to tu nie je koncepčné riešenie, vyriešiť málotriedky tým spôsobom, že novelou zachrániť 60 málotriedok v tomto roku, keď na budúci rok ich môže byť 90 a nevyriešite financovanie ani nič ostatné, hej.

    Ja si myslím, že vzniká dosť nespravodlivá situácia, pretože takto na jednej strane nútime mať viacej žiakov vo veľkých školách a malým školám v podstate dovolíme mať žiakov iba menej. Nie je to férové voči zriaďovateľom, nie je to férové voči riaditeľom bežných základných škôl. Preto si povedzme, že oni musia naháňať čo najviac žiakov, aby im vystačil normatív, aby mohli zaplatiť zamestnancov, aby im školu nezavreli. Oni musia plniť nejaké minimálne počty tých žiakov v triedach. Učitelia, riaditelia z týchto bežných základných škôl musia žiadať o finančnú pomoc rodičov, iných, aby im prispeli. Všetci vieme tie príhody s plastovými oknami, IT technikov, počítačových miestností a tak ďalej. Tieto školy stále potrebujú viacej žiakov, aby im financie z normatívov vystačili, a na druhej strane málotriedky, ktoré dostávajú na žiaka omnoho viacej peňazí, majú zvýšený normatív, mnohé sú dofinancovávané cez dohadovacie konanie a k tomu ani ešte nemusia pri tých 36 plniť ten minimálny počet žiakov. Mne to príde veľmi neférová situácia oproti ostatným školám. A toto naozaj nie je, ako to bolo spomínané, o nejakých ekonomických aspektoch, lebo ja si myslím, že to by malo byť asi aj ten vedľajší efekt. Ja keď som vnímal vždy parlament, tak som ho vnímal tak, že sa zaoberal tým, že či voliť riaditeľa školy, či zrušiť alebo nezrušiť deviaty ročník, či taká maturita alebo onaká maturita je dôležitá.

    Ale ja si myslím, že sa nezameriavame na najdôležitejšiu vec, ktorá je, a to je na kvalite vzdelávania, ktorú poskytujeme týmto mladým ľuďom. My by sme mali rozprávať o kvalite vzdelávania, mali by sme rozprávať o výsledkoch našich žiakov. Ja neviem, že či je tu ešte, teraz ma napadlo, pani poslankyňa Cséfalvayová v istej tlačovej správe minulý týždeň povedala, že málotriedky tvoria, ja to prečítam, aby to bolo doslovne: "sociálny a kultúrny život obce, a preto by nemali byť zrušené".

    Ja si myslím, že asi všetci s tým súhlasíme, že naozaj škola je určitým spôsobom súčasťou kultúrneho a spoločenského života v tej obci alebo meste. Ja sa ale musím spýtať, že načo nám slúžia školy. Že či školy nám slúžia na to, aby poskytovali nejaký kultúrny program tej obci, alebo, a mali by byť nejakými kultúrnymi stánkami, alebo že či školy sú vzdelávacie inštitúcie a v prvom rade majú vzdelávať? Lebo to je pre mňa priorita. Myslím si, že koncepčnejšie bolo by zamerať sa na výsledky týchto škôl, prosím vás. Nesledujme teda počet, množstvo žiakov, lokalitu, či tvoria kultúru obce, alebo netvoria kultúru obce, ale namiesto toho, prosím vás, sledujme konečne v školstve kvalitu výučby, výsledky žiakov a ich pripravenosť reálne na druhý stupeň, ktorá je. A na základe týchto informácií by sme mali postupovať.

    Keď sa dozvieme, a ja som už povedal aj na našom výbore, že keď sa dozvieme, že tieto školy majú najlepšie výsledky alebo lepšie výsledky ako iné základné školy, úplne ich podporujme, zachovajme ich, ale nevytvárajme teraz takú nespravodlivú situáciu, v ktorej štandardné základné a stredné školy musia bojovať o žiakov a musia spĺňať minimálne počty, zatiaľ čo v tomto roku, teda v nasledujúcom školskom 60 málotriedok bude ospravedlnených a ďalší školský rok ich môže byť 90. Na to, čo chceme vo vzdelávaní dosiahnuť, sa môžeme pozrieť naozaj dvomi pohľadmi, a buď je to ekonomický aspekt, teda buď chceme v tom vzdelávaní mať nejaký systém, teda systém, efektivitu, alebo nie. Že buď chceme efektívne vynaložiť tie financie za tie kvalitné výsledky, ktoré sú, alebo nie. My môžeme povedať, že buď chceme, buď chceme kvalitu alebo chceme iba kvantitu a chceme množstvo mať málotriedok. Ja si myslím, že tieto dve veci by sa ale mohli dať aj skĺbiť. Hej? A my momentálne sa veľmi, veľmi nesprávne zameriavame na kvantitu a povedzme si pravdu, že o tej kvalite absolútne nič nevieme. Keby v tej dôvodovej správe bolo, že málotriedky sú kvalitnejšie na základe testovania, na základe porovnávania, na základe výsledkov v druhom stupni, ja nepoviem ani pol slova. Ale my absolútne teraz nevieme, na základe čoho fungujeme, a myslím si, že všetky vyjadrenia sú prioritne emotívne a nie sú podložené číslami. Takže by sme sa mali sústrediť na to, či škola pripravuje žiaka na život, mali by sme sa sústrediť na to a zaujímať sa, že čo urobiť už na prvom stupni, ako zmeniť výučbu, ako pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie, aby neskôr v pätnástom roku naši žiaci aj v tých medzinárodných hodnoteniach neklesali, ale aby, naopak, aj stúpali a aby sa tieto výsledky stále zvyšovali. Ja si myslím, že toto by malo zaujímať prioritne parlament a ministerstvo.

    Mimochodom, mám tu ešte tak rýchlo poznačené, čo som si pozeral, že aj OECD nás upozornilo, že máme priveľa malých škôl na Slovensku. Hej? Pri tej otázke málotriedok teda môžeme hovoriť o tom, že mnohé z uvedených málotriedok, ktoré má zákon chrániť, sú naozaj v dostupnosti iných škôl, a teda nie sú nevyhnutné. Môžeme argumentovať aj tým, že množstvo z nich naozaj nedokáže fungovať z navýšených normatívov a snaha zachovať ich trošku odporuje tej snahe o racionalizáciu.

    Ja si myslím, že naozaj by sme sa na túto problematiku mali aj na problematiku iného školstva, myslím teraz regionálneho, či už základného, alebo stredné školy, pozerať cez kvalitu toho vzdelávania a mali by sme sa pozerať na výsledky týchto škôl, až na základe toho prinášať nejaké riešenia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca štyria poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásenia faktickými poznámkami. Poprosím, pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem sa vám poďakovať, že ste boli veľmi vecný, pán kolega, ale pozeráte sa na to troška alebo až priveľmi merkantilisticky, asi je vám ľúto tých finančných prostriedkov, ktoré pôjdu do týchto škôl s malým množstvom žiakov, ale určite viete, že investícia do školstva je vždy najlepšia, vždy sa vypláca, najviac vypláca v tej danej spoločnosti.

    Kvalita a kvantita. Nedá sa to porovnať, nedá sa tá rovnica takto nastaviť, lebo mnohé málotriedky, mnohé školy, kde majú malý počet žiakov, vykazujú vysokú kvalitu. Čiže je to len o potom ľudskom substráte na tej-ktorej škole. Tento zákon je o tom, aby zriaďovatelia nemuseli zo zákona zatvárať školy. Keď sa zriaďovateľ aj teraz, alebo aj po zmene tohto zákona sa rozhodne, že zavrie školu, tak ju zavrie. To je rozhodnutie zriaďovateľa. Ale aby sme tu my v Bratislave, tu v tomto, v tejto sále nepovedali, že ktorá škola sa má zavreť a ktorá nie. Potom áno, to je druhá vec, musíme nastaviť aj financovania škôl. Ale teraz v prvom rade ide o to, aby sme dali čas tým školám, kým nevymyslíme nové financovanie, aby sme my nepovedali to, že ktorá škola sa zavrie a ktorá nie. Potom, keď nastavíme model financovania škôl, potom budeme mať jasnejšie a potom budeme nastavovať pravidlá tak, aby sme, aby sme zachovali tie školy, ktoré musíme zachovať.

    Proste táto spoločnosť musí aj nerentabilné školy, aj nerentabilné ustanovizne, aj iné inštitúcie zachovávať, lebo to je v záujme spoločnosti. Nielen čistý merkantilistický vzťah.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Ďakujem pánu kolegovi Gröhlingovi za prínosnú rozpravu. Ja by som len chcela povedať, ako je to v Čechách. V Čechách je minimálny počet žiakov na triedu 17, čo, si myslím, že je celkom rozumný počet. A stále hovorím, že toto je len zobchodovanie nejakej priority MOST-u, pretože ešte v roku 2012 minister Kažimír sa svätosväte dušoval, že je neúnosné, ak u nás fungujú školy s jedným, piatimi alebo siedmimi žiakmi. Vtedy na Slovensku pôsobilo viac ako 280 základných a 11 stredných škôl, kam chodilo maximálne 20 žiakov. A ja teraz nehovorím, že či by sme ich mali zrušiť, alebo by sme ich nemali zrušiť, ale ja som nikde nevidela nejaké predstavené, predstavenie alternatívnych riešení, napríklad v akom type budov sú tieto školy, málotriedky, a či aj, či sa tu nedajú urobiť nejaké úspory.

    A ten príklad, ktorý som uviedla, obec Réca, to je naozaj typický príklad neefektívneho, neefektívneho využívania prostriedkov, na hlavnej ulici dve budovy školy, jedna maďarská s piatimi žiakmi, druhá slovenská 35 žiakov. Načo je toto dobré? To neni dobré ani pre žiakov, ani pre rodičov, ani pre učiteľov. Ak hovoríme o tom, že chceme, aby sa posilňovala nejaká vzájomná integrácia a vzájomné porozumenie medzi menšinami, tak čo je lepšie, ako dať tie maďarské deti, spraviť im tam v tej integrovanej škole program s maďarským jazykom tak, ako to chcú, ale budú v škole s tými slovenskými deťmi.

    Však prepána, prečo by malo v jednej obci na dvoch, pár krokov od seba fungovať dve rôzne školy?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa s faktickou, Natália Grausová.

  • Ďakujem za slovo, plne súhlasím s pánom poslancom Gröhlingom a zdá sa mi, že tento zákon je šitý veľmi horúcou ihlou. Naozaj si myslím, že nebolo treba, potrebné ho teda takto rýchlo schvaľovať. Súhlasím s pánom poslancom aj v tom, že naozaj je dôležitá kvalita školstva, a okrem toho si myslím, položme si otázku, či nie sú tie ostatné školy potom diskriminované. Mám pocit, že diskriminujeme ostatné školy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že je to debata, o ktorej by sa, ktorá by sa dala ako aj viac natiahnuť do šírky, ale zareagujem na, na niektoré veci. Prvá, je to neférové riešenie voči ostatným. Svojím spôsobom sa dá súhlasiť, že niekto by to mohol vnímať ako neférové riešenie voči plnoorganizovaným školám, lebo oni majú nižší normatív, ako majú málotriedky. Ale ak si postavíme otázku tak, že ak zahrnieme do toho dopravné náklady, ak zahrnieme do toho nákup techniky, teda tých autobusov, ak zahrnieme plat šoféra, ak zahrnieme všetky ostatné veci, koľko na tom vôbec ušetríme. Ak si odpočítate tieto všetky náklady, ktoré sú s tým nevyhnutne spojené, tak zrazu zistíte, že tie úspory sú nula celá niekoľko percenta.

    A teraz sa pýtam úplne prirodzenú otázku. Aké budú politické škody z toho, že budeme zatvárať školy maďarské, rusínske, iných národnostných menšín na Slovensku a budeme aj doma, aj v zahraničí označovaní za kultúrnych barbarov?

    Ja tvrdím, že politické škody z takéhoto konania sú ďaleko vyššie a treba sa im vyhnúť.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Branislav Gröhling.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegyniam. Ja by som ale reagoval na pánov. Dovolím si pána predsedu výboru najskôr. Myslím si, že o tom sa môžeme rozprávať veľmi dlho, ale ja budem stále rozprávať o kvalite toho školstva. Rozprávali sme o tom aj na výbore, že my nemáme absolútne žiadne čísla, na základe čoho sa robia ďalšie rozhodnutia. Ďalšie rozhodnutia sa nemôžu robiť na základe ekonomických čísiel, na základe emócií, ale musia sa robiť na základe toho, aké je uplatnenie tých absolventov, aká je kvalita týchto žiakov.

    A teraz prejdem k pánovi kolegovi Gálovi, úplne bez emócií, bez ničoho, veľmi konštruktívne. Vy ste hovorili, že málotriedky vykazujú vysokú kvalitu. Aj pani štátna školská, pani štátna inšpektorka, pani Kalmárová povedala, že čím menšia škola, tým sú horšie výsledky. Ja sa veľmi teším, teraz cez leto by malo byť testovanie a sme na to pripravení, že rozdelíme jednotlivé školy, ktoré sú málotriedky a ktoré sú normálne školy. A ja som veľmi zvedavý, že ako dopadnú v rámci tohto testovania. A pre mňa toto by bolo nejaké riešenie a neviem, ako to funguje, možno teraz naozaj poviem hlúposť, ale prišlo mi, že radšej sme mohli počkať a radšej sa mohol posunúť platnosť, účinnosť tohto zákona, pán minister radšej mohol dať výnimku, mohlo sa to reálne pripraviť. Lebo aj vy, pán poslanec Gál, ste povedali, že sa pripravuje nový zákon financovania. Takže my teraz niečo schválime, a v septembri, októbri alebo v novembri, keď pán minister prinesie nový zákon o financovaní to budeme opäť meniť? Veď tá novelizácia toho školského zákona, veď všetci sme tu videli, že koľko toho tam je. V tom sa už reálne nedá ani orientovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zsolt Simon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úvodom hneď musím povedať, že ja tento návrh podporím, ale začnem tam, kde pán Petrák skončil.

    Politické školy sú vysoké, ale je treba pripomenúť, pán Petrák, že vy ste za ten zákon, ktorý podľa vás dnes politické školy vytvára, ste pred časom hlasovali v minulom volebnom období. Chcem apelovať na kolegov zo strany MOST - HÍD aj na kolegov v ich koalícii, na SNS, SMER aj SIEŤ.

    Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sa dostalo do programového vyhlásenia vlády nasledovné znenie: "V oblasti politiky podpory národnostných menšín vláda podporí vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území." Toto znenie pre mňa ako pre občana predstavujúceho predstaviteľa národnostnej menšiny znamená, že na základných školách, teda jedna až deväť, všetky málotriedky, teda všetky triedy, kde je menej detí, budú vyriešené. Na rozdiel od toho ten návrh, ktorý vláda odsúhlasila a doniesla sem v skrátenom konaní, hovorí len o prvom stupni, a nie na jedna - deväť. Preto by som chcel apelovať na koaličných partnerov, že keď si už raz pred pár týždňami odsúhlasili vyňatie všetkých, tak aby naozaj v rámci tohto legislatívneho procesu upravili toto znenie tak, aby to naozaj krylo všetkých.

    Kolegyne, kolegovia, musím povedať, že financovanie tých málotriedok je otázkou naozaj financií, ale financií na úrovni Slovenskej republiky, pán minister, opravte ma, pár stotisíc eur ročne. To nie sú milióny, to nie je desať miliónov, to nie je dvanásť miliónov, stačí dozrieť na to, aby podnikateľ typu Bašternák nedostal neoprávnene naspäť jednu vratku DPH, pán premiér nebude bývať v byte, ktoré sa postavia za štátne peniaze, ale vyriešime všetky málotriedky v tejto krajine. A bohate, na niekoľko rokov dopredu. Takže viesť diskusiu o tom, že či máme tých pár sto tisíc euro na to, aby sme naozaj pomohli tým rodičom, lebo ja naozaj veľmi dobre chápem a viem, že keď niektorý rodič, keď má odniesť svoje dieťa na školy s vyučovacím jazykom maďarským – a budem konkrétny, z Padaroviec, kde bývam ja, najbližšia škola je vo Veľkom Blhu cez dve dediny a priame autobusové spojenie neexistuje –, keď rodič chce, tak musí sám zabezpečiť, že každý deň ráno ho bude voziť. Keď nie, tak do Rimavskej Soboty je desať kilometrov, lebo toho prváčika naozaj neposadíte na autobus, možno, keby bol špeciálny autobus, tak ho tam posadím. Ale dnes sa bavíme o tom, že či máme tých pár stotisíc euro, a pritom s úsmevom na tvári tu sa rozkrádajú verejné financie. Je to smiešne.

    Preto by som, dovoľte preto, aby som opakovane apeloval na kolegov, aby v rámci pripomienkového konania, ak to podporím, je to systémové riešenie a pre triedy jedna až štyri. Ale bolo by lepšie, keby to riešenie platilo pre celú základnú školu, teda nielen prvý, ale aj druhý stupeň od prvého až po deviaty ročník. Pretože sa pýtam, ktorý rodič dá do školy do prvého ročníka svojho žiačika, keď vie, že v piatom ročníku už tam nebude môcť chodiť alebo nemá v blízkosti školu s vyučovacím jazykom maďarským. Bolo by treba pozrieť na riešenie tohto problému systematicky, čo chápem, že z hľadiska krátkosti času to dnes asi možné nie je.

    Takže apelujem na to, aby sme vyriešili tento problém a nenechali otázku II. stupňa, piaty až deviaty ročník, na ľubovôli štátneho úradníka, ktorý rozhodne teda v dohadovacom konaní, či dá výnimku, alebo nedá výnimku. To nemá byť rozhodnutie štátneho úradníka. To má byť princíp, ktorý platí zo sily zákona. Keď sa nájde iné riešenie, ja som za, ale musím povedať, že, kolegyne a kolegovia, apelujem aj na vás, prestaňme, prestaňte vôbec uvažovať v tejto otázke za pár sto tisíc euro, že je otázka financovania. Keď v tejto spoločnosti je charakterné – a väčšina vlády a vládnej koalície stojí za tým –, že je treba prikryť tých, ktorí rozkrádajú vo veľkom, a pomôcť rodinám, rodičom pre málotriedky nemáme kde. Toto nie je tá téma a nie je to miesto a nie je ani tá správna chvíľa, kde by sme, kedy by sme na to mali práve poukázať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím o prvú faktickú.

    Pani poslankyňa Veronika Remišová.

  • Chcela by som len pánovi Simonovi povedať, že súhlasím s ním, a hlavne v tom, čo hovoril v úvode svojej reči. Má úplnú pravdu v tom, že ak by pán minister Kaliňák odstúpil, ak by pán Bašternák nepodvádzal a neuplatňoval si podvodné vratky daní, ak by pán minister Fico nebýval v byte, v ktorom, kde nemá čo hľadať, tak máte pravdu, tých málotriedok by sme tu mohli mať, by sme ich mohli financovať, a že by sme nemuseli zvyšovať platy učiteľov o 6 %, ale mohli by sme ich zvýšiť o 60 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Takže, vážený pán bývalý koaličný partner, ktorý ste sa ani teoreticky ním nestal, ale v zásade ja to nevnímam ako nejakú veľkú škodu. Pán kolega, ak by si nedal do svojho vystúpenia ten zbytočný populizmus, ktorý tu dnes zaznieva od samého začiatku rokovania, tak poviem, že môžeme úplne úprimne debatovať o mnohých otázkach.

    Prvá otázka bola, ako sa vysporiadam s tým, že som v minulosti hovoril a hlasoval aj za to, že treba redukovať počet málotriednych škôl. Áno, ja sa nehanbím za to a hovorím, že treba optimalizovať sieť škôl na Slovensku a treba nájsť riešenie, ktoré bude zmysluplné pre územie, v ktorom sa tie školy majú zatvárať. Ak sa dnes opýtaš svojich voličov, ak sa dnes opýtaš svojich starostov a primátorov, či chcú alebo nechcú zatvárať školy, odpoveď je, to je jedno, či je maďarský, slovenský, rusínsky alebo akýkoľvek, povedia nie, lebo to vnímajú ako svoju cestu.

    Odpoveď, či má prísť rozhodnutie z Bratislavy alebo nabádanie, aby neprišlo rozhodnutie z Bratislavy. Z 90 %, ak nedopomôžeme rozhodnutiu z Bratislavy, tak to rozhodnutie na lokálnej úrovni, ak sa nepritlačí cez financie, nepríde nikdy. Takže tu treba aj nejaké pomknutie z Bratislavy, inak k tomu rozhodnutiu nepríde nikdy.

    A aby si mohol dnes úplne kľudne spať, tak musím ti povedať, že je pripravený pozmeňujúci návrh od kolegov z vládnej koalície za stranu MOST HÍD, ktorý rieši problém, o ktorom si hovoril. Je odkonzultovaný aj v koaličnej rade, je odkonzultovaný celou legislatívou ministerskou aj parlamentnou a je pripravený kvalitne tak, aby bol problém dobre vyriešený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľudovít Goga.

  • Chcem poznamenať, že takým riešením, s čím som sa stretol aj v iných štátoch, ako bolo Nemecko alebo Rakúsko, prichádzalo to, že jedna dedina mala dajme tomu prvý, druhý, prvú, druhú triedu v jednej dedine a tretiu, štvrtú v druhej, resp. u nás by to mohlo prichádzať do úvahy, že prvý až štvrtý stupeň tých málotriedok by bol v jednej dedine a druhý by bol možno päť až deväť a možno by sa zachoval aj počet tých učiteľov a tých pedagogických zamestnancov a možno to by bolo tiež riešením.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zsolt Simon s reakciou na faktické poznámky.

  • Pán kolega Petrák, ďakujem pekne za pripomienku. Aj pani kolegyni Remišovej, aj pánovi Gogovi.

    Pán kolega Petrák, musím ešte jeden fakt povedať, uvedomujete si, že obce na juhu sú pod 260 m nad morom, a teda podielové dane dostávajú zo štátu ešte menej. Sú trestaní dvakrát. Takže som nesmierne rád, že v koalícii predsa len došlo k zhode a upravíte tento návrh tak, aby naozaj splnilo to, čo máte v programovom vyhlásení vlády, všetky školy.

    Musím povedať, že som bol veľmi sklamaný vtedy, keď pri vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo školstva na pripomienku ministerstva životného prostredia povedalo, že je pripomienka neopodstatnená, keď žiadali vyriešiť aj druhý stupeň základných škôl. Som nesmierne rád, že dnes z vašich úst došlo k potvrdeniu, a jeden z tých dôvodov, prečo podporím tento návrh, je, že verím, že predsa len naplníte programové vyhlásenie vlády v tejto časti a moji bývalí kolegovia z MOST-u - HÍD dodržia aspoň toto jedno slovo, ktoré dali svojim voličom. Keď...

    A k tomu, že prečo som sa nestal vaším koaličným partnerom, s úsmevom musím povedať, lebo som dopredu vedel a odmietol som akúkoľvek spoluzodpovednosť za kauzy SMER-u, ktorú tu máte a na krku. Takže toto bola základná pointa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyčerpali sme zoznam poslancov, rečníkov prihlásených do rozpravy písomne. Poprosím, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec, procedurálny alebo rozprava? Rozprava. Poprosím, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Prihlásil sa len pán poslanec Ondrej Dostál.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu novely školského zákona by som chcel povedať tri veci.

    Po prvé. Chcel by som vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie.

    Po druhé. Keďže sme v prvom čítaní, tak by sme mali posudzovať predovšetkým hlavný účel návrhu zákona. Z môjho pohľadu tento návrh sleduje legitímny cieľ. Pokiaľ tým legitímnym cieľom je ochrana práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku, ak toto je ten legitímny cieľ, tak myslím si, že je to dôvod, prečo takýto návrh podporiť z hľadiska jeho účelu. Môžeme sa potom baviť o tom, že akým spôsobom je tento účel napĺňaný, ale tento účel považujem za správny bez ohľadu na to, že či je alebo nie je výsledkom nejakého obchodu v rámci vládnej koalície a účasti alebo neúčasti strany MOST - HÍD v nej.

    Keď sa budeme baviť o tom, že či toto riešenie, ktoré máme na stole, je systémové, asi veľmi nie, či ten stav, ktorý existuje, je dlhodobo udržateľný, asi veľmi nie. Keď sa spýtame, či môžeme len tak mávnuť rukou nad tým, že čo tam po efektivite, dôležité, dôležitý je aj iný rozmer, rozmer tých škôl, nielen to, ako kvalitne fungujú a ako sú efektívne, asi nemôžme k tomu iba takto pristúpiť. Napriek tomu, napriek tomu dôležitá je kvalita vzdelávania, dôležitá je efektivita systému, ale dôležité je aj to, ako sa väčšina správa k menšinám, a toto je jedna z príležitostí, akým sa to dá prejaviť.

    Pán poslanec Petrák spomenul, že či si uvedomujeme, aké by boli politické škody, ak by sme nezmenili ten zákon a ak by od 1. septembra zanikli školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo rusínskym. No nielen politické škody, ak by to boli len politické škody, tak to by sme asi nemali brať do úvahy ako nejaký prioritný aspekt, ale evidentne by sa to negatívne podpísalo a prejavilo na postavení príslušníkov národnostných menšín a na ich práve vzdelávať sa v materinskom jazyku. Toto právo nie je absolútne, toto právo, samozrejme, že musí rešpektovať aj možnosti štátu, nie vždy je ho možné naplniť, ale pokiaľ ho je možné naplniť, tak treba veľmi citlivo pristupovať k tomu, ak toto právo ideme obmedzovať. Ale áno, boli by to aj politické škody, len je škoda, že toto ste si neuvedomovali v čase, keď ste zákon menili v predchádzajúcom volebnom období, keď ste boli na to upozorňovaní a boli ste za to kritizovaní zo strany predstaviteľov príslušníkov národnostných menšín.

    Tretia vec, ktorú by som chcel povedať, je, že by som chcel v návrhu uznesenia navrhnúť jednu zmenu, a síce, pani spravodajkyňa, nahradiť slovo "ihneď" slovom "do 21. júna 2016". Sme v režime skráteného legislatívneho konania, ale skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku neznamená, že to musíme sfúknuť za dva dni. Znamená to, že to prerokujeme na tejto schôdzi, to sme si odhlasovali, ale môžeme vytvoriť aspoň nejaký časový priestor, aby sme nejednali o návrhu zákona v úplnom strese, 21. júna 2016 je budúci utorok, to ešte nepochybne schôdza bude pokračovať, dajme tomu aspoň niekoľko dní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca Dostála neni žiadna faktická poznámka, ďakujem. Keďže sa nikto iný neprihlásil, myslím do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za množstvo cenných príhovorov pánov poslancov. Pochopil som to tak, že zaznela podpora tomuto návrhu, ale zároveň zaznela aj podpora návrhu dopracovať a pracovať ďalej na novom modeli financovania škôl v regionálnom školstve, a aby v tomto modeli bolo zahrnuté aj rozum aj srdce, to znamená, aby bol efektívny, optimálny, ďalej zahrnúť tam zároveň aj srdce, to znamená, aby tam bolo aj to, čo si vyžaduje zohľadniť špecifiká národnostných menšín jednotlivých regiónov.

    Takže ešte raz odporúčam Národnej rade schváliť tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia, ja som sa rozhodla vystúpiť preto, lebo mám z tohto jeden, jeden veľmi dobrý pocit, že tak ako sme tu zo širokého politického spektra, máme rôzne záujmy, máme rôzne ciele, dokážeme sa na jednom zhodnúť. Dokážeme sa zhodnúť, že dokážeme rozprávať bez zbytočných emócií o tom, čo nás všetkých najviac trápi a prečo vlastne sme tu. My sme tu kvôli našim deťom, kvôli tomu, kvôli komu vlastne toto celé, celé tu robíme.

    Ja som neskutočne rada, že som tu počula slová naozaj môjho kolegu učiteľa Mira Sopka, počula som tu kolegov zo školského výboru a počula som tu ostatných kolegov, ktorí sa vyjadrujú ku školstvu ako takému. Ja som učiteľ 29 rokov, učila som veľa rokov na málotriednej škole, učila som na učňovskej škole, strednej škole aj na základnej škole s materskou školou. Veľmi si vážim všetky národnosti, ktoré žijú na Slovensku. V poslednej dobe sa stretávam, veľmi veľa žien v národnostne zmiešanom území, čiže s maďarskou národnosťou mám veľký, naozaj veľmi blízky vzťah odmalička, ale v poslednej dobe sa stretávam hlavne s občanmi rusínskej národnosti, so školami. Naozaj uchovanie, uchovanie týchto škôl, ja tomu rozumiem. Financie. Viem si to celé prepočítať.

    Pán poslanec Gröhling, ja som si takisto pozrela všetky tieto, všetky tieto analýzy a všetky tie ekonomické náležitosti a veci. Ale na druhej strane dotknem sa tej kvality vzdelávania na týchto školách. Braňo, učila som na tejto škole a poznám kolegov, ktorí učia na málotriednych školách. Môžem ti povedať, že sú to naozaj kvalitní učitelia, ktorí odovzdávajú častokrát oveľa viac, než tí učitelia na tých veľkých školách, ako sme to my hovorili. Pretože tá škola je akoby škola rodinného typu. Tam je spolupráca školy a rodiny veľmi úzka, školy a samosprávy veľmi úzka. My sme si takisto robili prepočet, ako by to vyzeralo, keby sme navrhli školský autobus, aby do mojej, už veľkej školy potom prichádzali tieto, žiaci z málotriednych škôl. Poviem ti, že čokoľvek sme urobili, akúkoľvek ekonomickú analýzu, neboli sme úspešní pri komunálnych politikoch, pretože presne to, čo povedal predseda školského výboru pán Petrák, že prerátali si to, prepočítali a zistili, tá efektivita bola, dá sa povedať, skoro rovnaká, ak nie nulová.

    No a to, čo si povedal, že škola plní vzdelávaciu funkciu, áno, samozrejme, to je jej prvoradý cieľ, ale nemôžeme vyčleniť z komunity tam, kde škola žije, aj ten sociálny, kultúrny a medziľudský rozmer, ten, na tom sa určite zhodneme a to jednoducho tam musí byť. Ale to, čo sme povedali, že treba nastaviť ten modul alebo model spravodlivého financovania, na ktorom sa bude pracovať, čo teda je zárukou toho i tu pán minister a všetci tí, ktorí po tom voláme, tak to je určite cesta, ktorá, ktorá už potom uspokojí aj tú ekonomickú stránku daného problému. Ale pokiaľ to bude, dajme šancu týmto našim školám a je to jedno, či je to na severe Slovenska alebo u nás na juhu, alebo u vás na východe, ale dajme šancu tým deťom ešte, ešte aspoň ten budúci, to budúce obdobie dokázať, že majú miesto, pretože oni sú to ako také potôčiky, ktoré sa zbiehajú do tej jednej veľkej rieky, do toho celého nášho vzdelávania, celého nášho školstva, o ktoré nám ide.

    A aké sú tam výstupy, či sú kvalitní žiaci, alebo nie sú kvalitní žiaci, tak o tom by vám všetkým vedeli povedať riaditelia, učitelia tých škôl, kam tí naši žiaci z tých málotriedok odchádzajú. A ja si dovolím tvrdiť, že mnohí z nich sa im vyrovnajú a v mnohom ich niekedy aj predčia. V čom to je? V tom je, už nebudem dlho zdržiavať, ale poviem jednu vec. Je to v tej spolupatričnosti. Ten slabší pomôže silnejšiemu, oni dokážu spolu žiť. A to je tá slávna inklúzia, o ktorej my teraz zase voláme. Čože to všetko, čo chceme v školstve a vo vzdelávaní teraz v tomto novom národnom programe dosiahnuť, tak skúsme sa pozrieť aj tam, kde to už bežne, normálne funguje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím, odovzdám slovo a vedenie schôdze pánovi Hrnčiarovi.

  • Ďakujem. V rokovaní, v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 131, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 120.

    Prosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Ďakujem pekne. Vážený podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Konkrétne sa novelou vykonávajú legislatívne opatrenia na zvýšenie platovej tarify o 6 % pre tri skupiny zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z., a to pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pre vysokoškolských učiteľov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl.

    Ako už bolo spomenuté pri prerokovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie, toto zvýšenie taríf predstavuje rýchle základné opatrenie v tom zmysle programového vyhlásenia vlády s tým, že sa budú neskôr v ďalších rokoch podľa tohto programového vyhlásenia vlády uplatňovať ďalšie zvýšenia platových taríf. Z pohľadu vysokoškolských učiteľov ide o základné opatrenie a z tohto dôvodu, že doposiaľ boli odmeňovaní v rámci jednej prílohy zákona spolu s výskumnými a vývojovými zamestnancami a zdravotníckymi zamestnancami, a novelou zákona sa pre vysokoškolských učiteľov navrhuje vytvorenie samostatnej stupnice platových taríf.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o posúdenie predloženého materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, predsedovi tohto výboru, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131).

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory, ako aj gestorský výbor prerokovali ihneď po skončení rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Prihlásil sa pán poslanec Žarnay a pán poslanec Gröling.

    Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister školstva, nie je to po prvýkrát, čo sa na pôde Národnej rady rozoberá problém zvyšovania platov učiteľov. Táto spoločensky aktuálna a závažná téma zarezonovala v každom období od čias Nežnej revolúcie a s menšími či z väčšími otrasmi na politickej scéne sprevádzala vývoj parlamentarizmu na Slovensku.

    Žiaľ, ani po 26 rokoch od skončenia obdobia socializmu a začatia novej kapitoly dejín Slovenska sa slovenskí učitelia nemôžu porovnať so svojimi susedmi v Európe, a to nielen čo sa týka ich finančného ohodnotenia, ale ani morálneho a spoločenského uznania. 26 rokov sa slovenskí učitelia obetavo snažili znižovať svoje nároky na život, prispôsobovať sa ekonomickým a iným dôvodom, pre ktoré im vlády nemohli vyjsť v ústrety a zvýšiť im ich životnú úroveň na takú úroveň, ktorá by zodpovedala ich predstavám, ale hlavne ich vzdelaniu a spoločenskému statusu. 26 rokov boli školstvo, spoločenský a morálny kredit učiteľa na chvoste politického záujmu. Od učiteľov sa očakávala akási nepochopiteľná lojalita, pri nazeraní na ich problémy sa často uplatňoval princíp solidarity voči štátu a jeho ekonomickým možnostiam. Padali rôzne sľuby, silné slová, koncepcie a predstavy o tom, kedy a ako sa slovenské školstvo vymaní zo zovretia vlastnej bezmocnosti a čoraz väčšieho úpadku. Ministri školstva sa striedali ako na bežiacom páse. Reformy, ktoré zavádzali do oblasti vzdelávania, sa stretávali s menšími či väčšími úspechmi, no v konečnom dôsledku boli len kozmetickými úpravami, ktoré mali zakryť čoraz viac sa prehlbujúcu priepasť medzi niekoľkotisícovou masou učiteľov a inými skupinami obyvateľstva.

    Ani vzrastajúca sila ekonomiky nepriniesla do školstva očakávané zmeny v oblasti financovania. Len veľmi pomaly sa do školstva premietali výdobytky ekonomického rozvoja na Slovensku. Na učiteľa sa stále hľadelo ako na pokorného, zodpovedného, lojálneho, mravného a uvedomelého človeka, ktorý vlastné záujmy podradí spoločenskému záujmu. Heslo, že byť učiteľom je zároveň plniť si poslanie, sa stalo zaužívaným klišé, aké niektorí politickí činitelia radi používali, aby sa tak snažili odpútať pozornosť od skutočných potrieb učiteľov.

    Učiteľské fórum na Slovensku už v roku 1996 skonštatovalo, že, citujem: "Učitelia si zaslúžia iné postavenie v tejto spoločnosti, ako je im v súčasnosti priznávané." Čo to po 26 alebo po 20 rokoch vypovedá o tom, ako si táto spoločnosť váži prácu učiteľa vo vzdelávaní? Aj trpezlivosť učiteľa má však svoje hranice. Uspokojiť sa s predstavou, že do konca kariérneho života zostanem spoločenským outsiderom, nemôže byť pre nikoho motiváciou. Skôr silným podnetom na novelizáciu a zamyslenie sa nad tým, či v školstve zotrvá, alebo sa rozhodne zvyšok svojho života stráviť v inom, možno menej zaujímavom povolaní, ale lepšie finančne ohodnotenom. Zo školstva za tie roky odišlo veľa dobrých, skúsených učiteľov, ale aj mladých učiteľov, ktorí po niekoľkých rokoch svojho pôsobenia za katedrou pochopili, že z platu, ktorý dostávajú, nemôžu uživiť svoje rodiny. Často obetovali vlastnú tvorivosť, zápal pre prácu a radosť z učenia v prospech finančného ohodnotenia, ktoré bolo niekde v súkromnej firme, vo fabrike či niekde v zahraničí vyššie ako v školstve. Ja sám som veľakrát zvažoval, že zo školstva odídem.

    Spomínam si na jednu tragikomickú skúsenosť, keď som stál na začiatku svojej učiteľskej kariéry, pokúšal zobrať si hypotéku z banky, aby som aspoň teoreticky mohol využiť svoju šancu osamostatniť sa a kúpiť si malú garsónku či jednoizbový byt v Košiciach. Pritom v tom čase byty v Košiciach alebo byty na Slovensku zďaleka neboli také drahé ako v súčasnosti. Navštívil som jednu banku, pracovníčka tejto banky ku mne pristupovala s úsmevom na tvári, veľmi seriózne ako ku možnému klientovi, vyplnil som všetky možné tlačivá, ktoré bolo možné vyplniť, a následne nastal proces spisovania údajov a možného vybavenia hypotéky. Po niekoľkých minútach mi táto pracovníčka, začala byť teda nervózna a niečo sa jej nezdalo. Tak išla za svojou kolegyňou spýtať sa, že v počítači niečo nemá v poriadku, pretože klient, teda ja, sedím a snažím sa od nej získať výšku možnej hypotéky. Po chvíľke prišla jej kolegyňa, pozrela sa do počítača, ale tiež jej nevedela pomôcť. Tak zavolali svoju vedúcu. Prišla vedúca, chvíľku sa pozerala do počítača, znovu prešla celý program, až napokon zahorekovala, ale vy ste učiteľ, bohužiaľ, vám pôžičku, hypotéku dať nemôžeme, máte taký nízky plat, jednoducho, bohužiaľ, ľutujeme. V tej chvíli som sa hanbil, poviem, ako pes a mal som pocit, že svojím v úvodzovkách neuvedomelým konaním, že som tú banku vôbec navštívil a pokúšal sa získať hypotéku, som ohrozil systém, resp. že som skoro zhodil počítačovú sieť v danej banke.

    26 rokov sa plat učiteľa pomaličky upravoval, no veľmi, veľmi pomaly. V porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi bolo školské prostredie nastavené zle a plat učiteľa je doposiaľ veľmi nízky. Veď začínajúci učiteľ by mal mať porovnateľný plat s ostatnými kategóriami národného hospodárstva, aby sa aj tomu najlepšiemu oplatilo ísť študovať pedagogický smer a uchádzať sa o učiteľské miesto. Ak chceme, aby si ho vážilo okolie, aby sme mohli naňho mať zvýšené nároky a aby si on sám svoju prácu vážil a bral ju ako životnú príležitosť, je nutné takéhoto mladého človeka finančne motivovať. Keď bude práca učiteľa dobre ohodnotená, potom môžeme mať naňho rôzne nároky.

    Už len z morálneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby sa učitelia stávali iba hračkami v rukách politikov a nechávali sa opantávať ich sľubmi, ktoré sa každú chvíľu menia. Pred voľbami sa učiteľom nasľubuje všetko možné, len aby sa prílišnou aktivitou nepodpísali pod horšie výsledky tej-ktorej strany vo voľbách, no po voľbách sa na učiteľov veľmi rýchlo zabudne. V duchu výroku "sľuby sa sľubujú a učitelia sa radujú", sa takto v prenesenom význame dá povedať, ako ľahko sa učitelia nechajú oklamať a zostávajú v pozícii obetného baránka.

    Ako má byť učiteľ pre svojich žiakov autoritou, keď morálne i finančne klesol na spoločenskom rebríčku a atraktivita jeho povolania sa stala skôr predmetom vtipov než reálneho pohľadu na jeho postavenie?

    Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa vyjadril, citujem: "Som nesmierne smutný, že si nevážime vzdelanie, stratili sme úctu k školstvu. A školstvo je v prvom rade učiteľ. Školy nemajú z čoho vyberať budúcich učiteľov, mladí ľudia nechcú ísť študovať za učiteľov. Na pedagogických fakultách mnohí študenti nedosahujú zďaleka úroveň, akú by sme očakávali. Klobúk dole pred tými, ktorí idú do školstva z odhodlania. Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebude ani kvalitné školstvo. "

    Nielen platy sú to jediné, čo pedagógov demotivuje. K nárastu dezilúzie v radoch učiteľskej obce dlhodobo prispieva aj konzervatívne prostredie v školstve a mnohé ďalšie aspekty. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva nielen preto, že si nemôžu dovoliť žiť z takých nízkych platov, ale preto, že sa pri vykonávaní svojho ťažkého povolania necítili byť slobodní. Byrokracia, nadbytočné papierovačky, vyplňovanie rôznych tlačív, neustála administratívna záťaž, ale aj iné prekážky zo strany štátu a jeho inštitúcií, ako aj samotných škôl sa pre učiteľov stali priam nočnou morou a prispeli k ich ešte väčšej demotivácii. Učiteľ za 26 rokov musel absolvovať obrovské množstvo zmien. Podpísalo sa to na profile každého z nich. Niekoho odrádza, že musí byť stále pod tlakom zmeny a niekto túto zmenu prijíma ako impulz, aby niečo zlepšil. Celá učiteľská obec je však pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Samo ministerstvo školstva si to pred piatimi či šiestimi rokmi uvedomilo a naštartovalo proces debyrokratizácie. "Učiteľa sme tak zaťažili papierovaním, že oslabujeme jeho pedagogickú schopnosť dosiahnuť i lepší výsledok." To, to som citoval výrok z ministerstva školstva.

    Samozrejme, okrem nízkych platov trápia slovenské školstvo ďalšie ťažkosti. Nedostatok asistentov učiteľov, chýbajúce didaktické vybavenie, absencia predpokladov na úspešnú integráciu žiakov so špeciálnymi potrebami, akútny nedostatok zariadení predškolskej výchovy. Často ide o problémy, ktorých riešenie by si vyžadovalo ucelenú koncepciu, víziu pre slovenský vzdelávací systém na najbližšie desaťročia. Napriek tomu opakovane z médií, ale i z vyjadrení niektorých zástupcov štátu počúvame, že problém nie je v nízkych platoch, ale v nekvalitnom vzdelávaní.

    Keď sa zverejní nejaký neúspech cez OECD alebo meranie PISA, hneď zaznie, no veď tí učitelia nič nedokázali. Peniaze však nemajú schopnosť zmeniť spoločnosť počas minúty, že zvýšime platy a zrazu budú všade lepšie výsledky. Je to proces. Keď si človek začne uvedomovať, keď si učiteľ začne uvedomovať, že je lepšie platený, môže odbúrať ostatné, dnes nevyhnutné zárobkové aktivity a venovať sa len práci, v ktorej je odborník, a potom sa možno dostaví aj ten úspech, že si ho okolie začne vážiť.

    Zamestnanci školstva zarábajú v priemere najmenej zo všetkých zamestnancov verejného sektora, ide o dlhodobý stav. Na rozdiel od ľudí v školstve sa priemerný plat všetkých zamestnancov verejného sektora dlho, do roku 2012, pohyboval v blízkosti priemerného platu v celej ekonomike. Zamestnanci školstva sa k ostatným kolegom z verejného sektora priblížili až potom, čo po roku 2012 došlo k poklesu priemernej mzdy vo verejnom sektore, znižovanie miezd sa vtedy však učiteľov nedotklo. Priemerná mzda pedagóga v regionálnom školstve len nedávno, v roku 2012, prekročila priemernú mzdu v celej ekonomike. V roku 2015 sa dostala na úroveň 1,08-násobku tohto priemeru. Učiteľské platy zaostávajú za priemerným zárobkom vysokoškolsky vzdelaných. V roku 2015 predstavovala priemerná mzda v regionálnom školstve asi 0,65-násobok priemernej mzdy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Pripomeňme však, že každý učiteľ na slovenskej základnej či strednej škole musí mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

    Koncom roka 2012 zasiahol slovenské školstvo ostrý štrajk, ktorý vyhlásil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Odbory vtedy žiadali, aby platy učiteľov vzrástli o 10 %. Počas troch dní zostali mnohé školy zatvorené. Keď sa štrajk skončil, učitelia z niektorých škôl sa rozhodli pokračovať v štafetovom štrajku. Aj ten sa po niekoľkých dňoch skončil. Bezprostredne po týchto štrajkoch, v januári 2013 vtedajší minister školstva Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 dosiahne priemerná mzda učiteľa úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Neskôr, v júni 2013 tento sľub znova potvrdil. V jednej z predvolebných diskusií sa k sľubu vrátil aj premiér Robert Fico, ktorý uviedol: "Ak si zoberieme, že máme k dispozícii zdroje na ďalšie 25 % zvýšenie platov, tento cieľ v roku 2016 môže byť splnený."

    Asociácia stredných zdravotníckych škôl Slovenskej republiky, Asociácia výchovných poradcov a Slovenská komora učiteľov vyjadrili svojimi pripomienkami podporu požiadavke, za splnenie ktorej v januári a februári tohto roka štrajkovalo približne 15-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva. Podľa tejto požiadavky by sa už v tomto roku zvýšila tarifná mzda, v každej platovej triede plošne o 140 eur. Vďaka tomu by už v tomto roku mohol byť splnený sľub o 1,2- násobku. Sľub však nebol ani zďaleka splnený. Od 1,08-násobku k 1,2-násobku zostáva ešte hodný kus cesty.

    Ak sa bude plniť programové vyhlásenie vlády, sľubovaný 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve dosiahneme v školstve až v roku 2020, hoci pôvodne mal byť tento sľub splnený už v roku 2016. Priemerná mzda v regionálnom školstve bude na úrovni 1,21-násobku priemeru v celej ekonomike. Zároveň dosiahne asi 0,72-násobok priemeru zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Treba tiež dodať, že 6 % zvýšenie v rokoch 2018, 2019 a 2020 vláda podmienila realizáciou zásadných, no bližšie neurčených zmien v školstve. Napriek opakovaným sľubom ani tentoraz neexistuje nijaká záruka, že učiteľské platy stúpnu až k spomínanému 1,2-násobku. Spolieha sa štát vari na to, že učitelia nemajú dosť odvahy, aby trvali na plnení sľubov?

    Aj v prípade, že sa splní programové vyhlásenie vlády, mladí učitelia budú ďaleko zaostávať za priemerným zárobkom zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním. V prvom rade sa pozrime na to, ako to vyzerá s učiteľmi a ich platmi. Okrem náročnosti samotnej práce učiteľov, nedostatku ochrany ich práv či potreby kontinuálneho vzdelávania, získavania kreditov, ktorých platnosť po siedmich rokoch vyprší, sú práve platy často skloňovaným problémom. Koľko teda zarábajú slovenskí učitelia? Stredná škola bez maturity, nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je na úrovni absolventa strednej školy bez maturity, čiže niečo okolo 590,- eur v hrubom v januári 2015.

    Asi netreba zdôrazňovať absurdnosť tohto faktu, ktorý logicky spôsobuje, že o toto povolanie je nízky záujem a že máme problém do školstva dostať mladých ľudí. Priemerná mzda pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve je 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda zhruba 917,40 eur, tu sa ale rátajú aj iní zamestnanci, zástupcovia riaditeľov, riaditelia škôl, ktorí neraz zarábajú podstatne viac než učitelia. Podľa portálu platy.sk, je priemerná hrubá mzda radového učiteľa na základnej škole 729 eur a na strednej škole 761 eur, oficiálne údaje o priemernom zárobku samotných učiteľov nie sú dostupné. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič v roku 2013 sľuboval, že do roku 2016 zvýši platy pedagogických zamestnancov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Podľa ďalšieho ministra Draxlera, sa v roku 2016 k tomu priblížime a bude to 1,16-násobok, ale to nie je pravda. Dostanú len 1,09-násobok, ďalší nesplnený sľub.

    Často sa spomína, že pedagógom sa každoročne zvyšujú platy o 5 %. No podľa Slovenskej komory učiteľov tento nárast v podstate iba kopíruje rast priemernej mzdy. Štatistika Európskej komisie, EURYDICE, z roku 2014 tvrdí, že medzi rokmi 2009 až 2014 vzrástol tarifný plat učiteľov na Slovensku prepočítaný cez harmonizovaný index spotrebiteľských cien len o 1,91 %. Naši susedia pritom navyšovali učiteľom platy výraznejšie. V Poľsku bol nárast 6 %, v Maďarsku 11,3 % a v Česku dokonca 26,96 %. Slovensko teda nenavyšovalo razantne platy učiteľov, ako tvrdil bývalý minister. Plat učiteľa tiež každoročne rastie, ale maximum dosiahne po 32 rokoch praxe s celkovým nárastom 24 %, pričom príslušníci Policajného zboru majú po tomto čase nárast platu o 67,1 %. A nezabúdajme, s akým platom učitelia začínajú, a že výpočet nezohľadňuje vôbec infláciu v tomto štáte. Slovenská komora učiteľov dlhodobo obhajuje záujem slovenských učiteľov. Medzi viacerými požiadavkami trvá aj na svojej požiadavke z roku 2012, a tou je navýšenie miezd učiteľov na 1,2- až 1,6-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Organizácia OECD v roku 2015 zverejnila rebríček platov učiteľov, v ktorých porovnávala 22 krajín, pričom Slovensko v tejto porovnávacej štúdii totálne pohorelo a skončilo na poslednom mieste. Štúdia porovnávala platy učiteľov s priemernými platmi vysokoškolákov. Slovenskí učitelia však vôbec nemajú dôvod na radosť, pretože ich predbehli aj kolegovia z Maďarska či Česka. Na Slovensku, v Maďarsku či v Indonézii zarobia podľa tejto správy učitelia približne 14-tisíc eur ročne, zatiaľ čo v Holandsku, Švajčiarsku či v Nemecku sa ročné platy pohybujú okolo cifry 56-tisíc eur. Na čele rebríčka sa umiestnilo Luxembursko, kde si učitelia zarobia do 90-tisíc eur. Analýza OECD však pracuje s údajmi z roku 2012. Odvtedy na Slovensku stúpli platy učiteľom trikrát o 5 %. Na druhej strane aj v ostatných krajinách sa mohli platové pomery zmeniť. Učitelia by si teda podľa súčasného ministra školstva, ktorý predložil návrh tohto zákona, mohli prilepšiť platovo. Pedagógov v regionálnom, ale aj vo vysokom školstve čaká 6 % zvýšenie platov, ktoré sa premietne do platových taríf.

    V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016 v priemere o 6 %. Od 1. 1. 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala i v prípade pedagógov na vysokých školách. Novela pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu. Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by sa malo v tomto roku, by malo štát v tomto roku stáť 32,5 mil. eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 mil. eur obce a viac ako 330-tisíc eur samosprávne kraje.

    So 6 % rastom zárobkov boli učitelia nespokojní. S novelou nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, Slovenská akadémia vied, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných zdravotníckych škôl a Asociácia výchovných poradcov. Pre učiteľa s desaťročnou praxou to bude znamenať v konečnom dôsledku zvýšenie platu približne o 50 eur naviac. Problém nedostatočného finančného ohodnotenia sa dotýka aj nepedagogických pracovníkov, ktorí sa dlhodobo ocitávajú na okraji spoločenského záujmu.

    Rôzne výhovorky, racionálne či menej racionálne, odsúvajú riešenie ich problémov a ich životná úroveň neustále klesá. Týchto ľudí je však potrebné sa zastať. Oceniť ich ťažkú prácu, ale nielen morálne. Predstavitelia školských odborov uvádzajú, že za odpracovaných 7,5 hodiny denne dostane nepedagogický zamestnanec mesačnú mzdu na úrovni týždenného príjmu porovnateľného kolegu z vyspelých krajín Európskej únie. Pri odchode na starobný dôchodok za odpracovaných 40 a viac rokov dostanú títo zamestnanci často dôchodok nižší ako občan, ktorý nepracoval vôbec.

    Absurdné je podľa odborárov najmä to, že tabuľka upravujúca platové tarify, tzv. základná, sa začína na úrovni 280,50 eura..., čo je o 124,50 eura menej, ako je úroveň minimálnej mzdy.

    Ak by sa ministrovi Plavčanovi podarilo na rezorte financií vyrokovať od januára 2017 ďalších 6 %, navýšenie za 4 roky by bolo takmer 40 % a zo štátneho rozpočtu by si to vyžiadalo 1,441 mld. eur. Citujem vyjadrenie ministerstva: "Ministerstvo si uvedomuje, že ani 40 % zvýšenie nezabezpečí posun Slovenska na priemernú platov učiteľov v Európskej únii a bude potrebné v ňom pokračovať aj v ďalších rokoch, rovnako ako bude potrebné pokračovať vo zvyšovaní objemu financií do rezortu školstva."

    A teraz aké je k tomu, pardon, nejak mi odchádza hlas, aké je vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov:

    "Pôvodne navrhovaná výška platových taríf nezodpovedá programovému vyhláseniu vlády o výraznom zvýšení verejnej investície do školstva, o spravodlivom ohodnotení učiteľa s priamym a prioritným dopadom na kvalitu školstva, o vytvorení predpokladov na zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ocenenia. Programové vyhlásenie vlády konštatuje, že základom pre všetky potrebné zmeny v regionálnom školstve sú v prvom rade kvalitní učitelia. Zvýšiť kvalitu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov nie je možné bez výrazného zvýšenia ich finančného ohodnotenia. Ak sa výrazne nezvýši finančné ocenenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pokiaľ bude pokračovať odliv kvalitných zamestnancov zo školstva a absolventi vysokých škôl nenájdu uplatnenie v slovenskom školstve, Slovenská komora učiteľov naďalej bude žiadať do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur."

    To je oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov a jej prezidenta Vladimíra Crmomana.

    Nie je už, prosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, únavné omieľať tú istú pesničku o platoch učiteľov dookola? Nie. Preto, lebo je to nedôstojné, aby tí, ktorí majú nám občanom Slovenska dať vzdelanie, rozširovať a prehlbovať ho, patrili medzi tých, ktorí len-len, ktorí len-len že dosahujú priemer v národnom hospodárstve, ak vôbec. Áno, byť učiteľom je poslanie. Ale aj tí, ktorí považujú svoju prácu za poslanie, musia byť za ňu primerane odmenení.

    Francúzskym učiteľom bude tamojšia vláda výrazne zvyšovať platy. Od januára 2017 si prilepšia o stovky eur v závislosti od odpracovaných rokov a ich ročné odmeny pritom budú vyššie. Pre viac peňazí pritom pedagógovia v krajine štrajkov nemuseli ani vyjsť do ulíc. Prečo to vo Francúzsku ide a na Slovensku je to také zložité? Ekonomické ukazovatele nahrávajú Slovensku. Máme nižší deficit aj dlh verejných financií, vyššie tempo ekonomického rastu. Zvýšiť platy učiteľom tento rok sa však podarí len o 6 %, čo pri platoch okolo 800 eur predstavuje v hrubom, ako som spomínal, necelých 50 eur. V čistom si tak slovenskí pedagógovia prilepšia o 34 eur, lebo tých necelých 50 eur je v hrubom.

    Ak by sa podarilo znížiť počet štátnych úradníkov o 10 %, na platy pre učiteľov by sa našlo ľahko, mohli vzrásť o tretinu, odhaduje ekonóm Radovan Ďurana z INESS. Plat slovenského učiteľa pri nástupe je, to sme už asi o tom hovorili, 613,50 eura, príplatok pre začínajúce zamestnanca 37 eur. Najvyšší funkčný plat, ktorý môže učiteľ dosiahnuť po 32 rokoch praxe v slovenskom regionálnom školstve je 1250 eur. A skladá sa z tarify dvanástej platovej triedy 840 eur po druhej atestácii a z rôznych príplatkov. Toľko k číslam a teraz aká je realita, ako sa na to dívajú učitelia a čo ďalej učitelia hodlajú podniknúť voči tomu, ako sa teraz minister školstva, celý je aparát, ľudia z vlády, ľudia z ministerstva financií postavili voči ich požiadavkám a jediné, čo im môžu ponúknuť, je 6 % navýšenie platov od septembra.

    Reakcia je teda taká, 1. júla, čiže práve v čase, kedy Slovensko začne predsedať Európskej únii, odštartujú sa nielen letné prázdniny, ale práve v tejto deň učitelia opätovne vyjdú do ulíc. V Bratislave sa začnú organizovať ďalšie demonštrácie a ďalšie protesty. Na 1. júla pripravili učitelia viacero akcií, jedna z nich bude aj pochod. Štartovať budú na Kollárovom námestí v Bratislave. Ako hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman, budem ho citovať: "Myslím si, že zo Slovenska by sa nemala robiť potemkinovská dedina, kde sa ideme tváriť, aké je to tu všetko úžasné. Svet by mal vedieť, ako to tu naozaj vyzerá, že vlády dlhodobo ignorujú školstvo a neriešia existenčné problémy učiteľov." Iniciatíva slovenských učiteľov chce poukázať na to, že Slovensko ako predsedajúca krajina ignoruje odporúčania Európskej komisie a OECD na zatraktívnenie učiteľského povolania a prílevu financií do školstva.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že každému z vás záleží na tom, aby sa kredit učiteľa v našej spoločnosti zvýšil a školstvo, vzdelanosť na Slovensku čím skôr dosiahli úroveň Európskych krajín. Verím, že aj vo vašich rodinách máte učiteľov, a tak priamo z prvej ruky viete o problémoch, s akými sa títo ľudia stretávajú už celé roky. Verím, že nikto z vás si nemyslí, že by učitelia zarábali dosť, a ani to, že by ich práca nebola taká ťažká, ako sa to často snažia zdôrazniť. Je však na vašom svedomí, či sa voči oprávneným požiadavkám učiteľov, ktorých zastupujú stavovské organizácie, postavíte s úctou a rešpektom voči ich ťažkej a namáhavej práci, alebo sa rozhodnete podhodiť učiteľom ďalšiu omrvinku v podobe 6 % navýšenia platov. Je nevyhnutné, aby sme spoločne, ako poslanci Národnej rady - bez straníckych tričiek a politickej orientácie - deklarovali, že chceme v čo najkratšom čase navýšiť platy učiteľom tak, ako to žiadali pred voľbami, a teda o 140 eur ročne.

    Nie nadarmo minister školstva Peter Plavčan prirovnal školstvo na Slovensku k potápajúcemu sa Titanicu. Treba však dodať, že na tejto potápajúcej sa lodi sa neplavia len učitelia, ale aj my všetci a ďalšie generácie, ktoré po nás prídu. Ak dovolíme, aby sa problém školstva a vzdelania na Slovensku naďalej odsúval a jeho neriešenie sa sústavne ospravedlňovalo nedostatkom finančných prostriedkov, zlou ekonomickou situáciou či inými dôvodmi, staneme sa všetci zodpovednými za to, ako bude slovenské školstvo o pár rokov vyzerať. Tu môžeme ministrovi školstva naplniť jeho slová o tom, že slovenské školstvo čaká najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Vyvíjajme tlak na to, aby mu z ministerstva financií boli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky a dofinancovanie školstva sa stalo prioritou tejto spoločnosti. 6 % nárast miezd je totiž len výsmechom učiteľskému povolaniu. Je to pľuvanec do tváre ľuďom, ktorí pripravujú budúce generácie do života, od výchovy a vzdelania ktorých bude rast závisieť aj ich existencia, a už vôbec to nepostačuje na zatraktívnenie učiteľského povolania. Žiaden učiteľ, ani ten nastupujúci pri veľkej snahe tešiť sa zo svojej práce a oddať sa jej celou dušou, nemôže byť bez dostatočného finančného ohodnotenia spokojný.

    Vnútorné naplnenie bez uspokojenia základných fyziologických a sociálnych potrieb je, ako keď človeku na púšti umierajúceho od smädu ponúkame namiesto vody chlieb.

    Ďakujem vám, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca osem faktických poznámok. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Pčolinská.

  • Rada by som nadviazala práve na tú časť, kedy pán poslanec Žarnay hovoril o tragikomickom príklade zo života, pretože podobný mám aj ja, kedy som pred rokmi žiadala o úver na bývanie, a v banke ma tá dotyčná pracovníčka za prepážkou doslova vysmiala, keď som jej predložila svoju výplatnú pásku s tým platom, že čo tu vlastne robím, a teda môžem povedať, že je to akýkoľvek pocit, len nie príjemný. A možno, keď som tak počúvala ten príspevok v rámci rozpravy, tak mi napadla jedna vec, že práve v súvislosti s platmi učiteľov, práve v kontexte vysokých škôl vzniká jeden fenomén, ktorý s tým súvisí, a je potrebné ho riešiť. A to je síce fenomén tzv. lietajúcich profesorov.

    A tu si treba uvedomiť, všetci by sme si mali uvedomiť, že tento fenomén vzniká práve preto, že tie platy sú také, aké sú. Tí ľudia, keď chcú zostať verní svojmu povolaniu, pretože ho baví, toho človeka, to povolanie, napĺňa ho, tak nejakým spôsobom stojí, že tak, že má dva alebo tri úväzky na vysokých školách, a v dnešnej dobe, vieme, že je nový vysokoškolský zákon, teda už nie tak veľmi nový, ktorý obmedzuje týmto ľuďom, týmto pedagógom mať dva 100 % úväzky, hej, čiže vznikajú také pseudosituácie, kedy má človek, ja neviem, 100 % a 99 % alebo potom je nútený odísť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to podľa mňa problém, ktorý si treba uvedomiť, treba ho riešiť, pretože vždy je to na úkor kvality. Vznikajú potom situácie, o ktorých sa dá hovoriť hodiny, sama som ich zažila a sú na úkor kvality školstva. Ale vždy to začína a končí pri peniazoch, práve to, čo spomínal v takmer 30-minútovom príspevku pán poslanec Žarnay.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem pánovi Žarnayovi, bol to naozaj dosť dlhý príspevok. Ja som sledoval aj pána ministra, lebo inak sa nedá z tohoto miesta. Chvíľami sa zdalo, že ho to uspávalo, ale potom bol čoraz pozornejší. Musím povedať, pán minister, že naozaj občas ste si urobili aj poznámku, ale predsa len, veď sa to nahráva. Vráťte sa k tomuto textu (reakcia z pléna), videl som, vráťte sa k tomuto textu a takýto text by som čakal od vás. To bol ministerský prejav, to bol prejav obhajoby záujmu učiteľa, záujmu školstva, záujmu vzdelávania.

    Možno nechcete sa takto prejavovať pred koaličnými partnermi v tejto sále, ale využite ten prejav a prejavte sa, keď sa bude robiť rozpočet pre učiteľov. Prejavte sa na vláde, keď budú učitelia 1. júla pochodovať mestom. Zastaňte sa tohoto stavu, učitelia to naozaj potrebujú. A že sa hovorí o peniazoch? No pozrite, žijeme v svete, v ktorom je pracovný trh. Ten pracovný trh sa už dávno stal vo všetkých profesiách neúprosným regulátorom. V školstve nastala negatívna selekcia. O tom hovorí Crmoman, o tom hovorí aj náš rečník, ktorý pred chvíľou skončil, pán poslanec Žarnay. Upozorňuje vás, že búriaci sa učitelia, muži aj ženy, vidia, že nastáva úpadok v školstve, že čo je schopnejšie, pokiaľ ich naozaj nedrží srdce pri tejto profesii, ktorá je naozaj poslaním, tak uteká z tej profesie, že tam upadá úroveň, lebo jednoducho naozaj trh je regulatívom.

    Pracovný trh aj ocenenie je regulatívom, ktorý mení kvalitu tejto armády, ktorá vzdeláva budúcu generáciu. Pedagógovia sú rukojemníci svojej profesie.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať, kolegovia aj v poslaneckom poslaní, aj v učiteľskom, za jeho prejav, za vysvetlenie, dôkladné vysvetlenie mnohých vecí. Ja to chcem len doplniť takým, praktickou skúsenosťou.

    Keď som začínal tu v parlamente, tak som pred, na začiatku minulého volebného obdobia tak som mával výplatnou páskou, kde bola suma okolo 500 eur v čistom. Teraz som si dával prerátať, že keby som sa vrátil do školstva, tak tá suma by bola okolo 600 eur v čistom. Ja som inak človek vďačný a spokojný a nesťažujem sa. A ak bojujeme spolu s ďalšími kolegami za vyššie platy pre učiteľov, tak chcem zdôrazniť, že to nie je preto, aby sme zvýšili sociálny status alebo životný, životnú úroveň nejakej skupiny obyvateľstva na úkor nejakej inej. Ak hovoríme o zvýšení platov učiteľom, tak hovoríme o investícii do školstva, o investícii do budúcnosti, o investícií do detí.

    Ja sa teraz pozerám, okrem toho, že som pôvodným povolaním učiteľ, na to viac ako rodič, otec, pretože pre mňa je dôležité, s kým budú moje deti tráviť celé hodiny v škole, aby to boli kvalitní ľudia. A ak kvalitu vyžadujeme a očakávame, že učiteľstvo bude poslanie, tak treba túto kvalitu aj oceniť, aby tí ľudia naozaj nemuseli niekam odchádzať a aby sa nemuseli obzerať po iných veciach, ale aby tie osoby, ktoré s našimi deťmi strávia najviac času, aby to boli ľudia kvalitní a kvalitne ocenení. Takže nejde len o to, aby sa prilepšilo niekoľkým desiatkam tisícom zamestnancov, teda učiteľov, ale o to, aby sa pohla dopredu celá naša spoločnosť, aby to malo pozitívny vplyv, dopad na státisíce detí, ktoré navštevujú školy, na státisíce rodín a na našu budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, neviem, aké slová nájsť, ako aby som vystúpil v tej faktickej poznámke. Snáď sa mi žiada povedať na rozdiel od mojich predrečníkov, že niekedy je menej viac. Bola to znôška nepresných čísiel a prekrútených faktov. Vzhľadom na to, že toto požaduje väčšiu konfrontáciu názorov, vystúpim ako spravodajca hneď po vás v rozprave, aby som povedal iné čísla. Zdroj týchto údajov mne vychádza jediný, lebo súvisí to aj s blogmi, ktoré sú uverejňované na webe Iniciatíva slovenských učiteľov, a tu použijem druhú poznámku, ktorá možno nebude prijatá úplne s pochopením. Ale myslím si, že niekedy, ak dáva učiteľ hudby dohromady čísla, mohol by to zveriť matematikom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi za to, že vystúpil a takto, kolegovi Žarnayovi, a takto verejne dal obhajobnú reč, aj keď neviem, prečo by sa mali učitelia obhajovať kvôli tomu, že žiadajú to, čo im už dávno bolo sľúbené a na čo sa často zabúdalo. Neviem si pomôcť, ale stále si pritom spomínam na slová už nebohej Kataríny Kolníkovej, veľkej dámy slovenského divadla, ktorá svojho času v hre Človečina povedala: "Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, keď sú múdri lahostajní."

    My sme zľahostajneli, keď sme dopustili, že naše vzdelávanie je tam, kde je. Ak spoločne, naozaj spoločne nezačneme robiť všetko pre to, aby financie, ktorých nikdy nie je dosť, áno, peniaze majú takú vlastnosť, bohužiaľ, nikdy ich nie je dosť, ak tie financie naozaj nenasmerujeme na to najdôležitejšie, čo túto krajinu môže posunúť vpred, a to je vzdelávanie našich detí, tak neviem si predstaviť, aká budúcnosť nás čaká. Vlastne si to viem predstaviť a možnože si to vieme predstaviť i my všetci.

    Ak budeme mať generáciu ľudí, ktorí nevedia kriticky pracovať s informáciami, ktorí veria úplne všetkému, čo sa píše na internete, ak nebudeme podporovať ľudí, ktorí by túto mladú generáciu vedeli priviesť k tomu, aby naučil sa naozaj veriť hodnotám a neskočiť na lep prvým, ktorí budú hovoriť o ráznych riešeniach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vieme všetci veľmi dobre, že mzdy v službách vo verejnom záujme sú úplne vo všetkých oblastiach celé roky poddimenzované. Teraz tu hovoríme o školstve, ale služby vo verejnom záujme sú školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, veda, kultúra, umenie. Ja sa vrátim k tomu školstvu. Som presvedčená, že ak nebudeme mať dostatočne motivovaných pedagógov v školstve, a to znamená aj dostatočne ohodnotených, vieme veľmi dobre, ako sa nám to v budúcnosti vypomstí. A vieme to už aj teraz, ako sa nám to vypomstilo. Potrebujeme v školstve mužov. Potrebujeme v školstve ohodnotených pracovníkov.

    Som presvedčená, že keby tie peniaze, ktoré sa niekde tratia a vykrádajú, boli vložené do služieb vo verejnom záujme, t. j. v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách, do vedy, kultúry a umenia, že naša krajina by vyzerala úplne ináč.

    Len prestaňme alebo prestaňte kradnúť. To je všetko.

  • Pán poslanec, dali ste niekoľko takých rečníckych otázok vo svojom vystúpení, že verím, že nikto sa nenájde v tejto sále, ktorý by nechcel zvýšiť platy. Ja som presvedčený, že tu nikto taký nie je. Ale určite sa zhodneme aj na tom, že nikto nikdy nebude spokojný so svojím platom. A tým nechcem povedať, že to, čo je teraz, je v poriadku.

    Ale povedať tak nekriticky alebo, by som povedal, tak až servilne, že nič sa neudialo, je popretím toho, čo sa urobilo, pretože keby ste sa trošku pozreli do minulosti, by ste vedeli, že boli tu roky, kedy sa učiteľom zvyšovali platy, a pritom všetkým ostatným v štátnej správe sa vôbec nezvyšovali. Ale vy ste tu neboli. Tak to môže byť takým ospravedlnením pre vás.

    Ale vôbec som nepochopil to, čo ste uviedli ako porovnávanie krajín OECD. A to, čo ste povedali, skôr robí zle všetkým učiteľom v spoločnosti, pretože vy staviate ostatný zvyšok ľudí, ktorí sú tu na Slovensku vysokoškolsky vzdelaní, proti tým učiteľom, lebo ste povedali, že zaostávame a že v Luxembursku zarábajú až 90-tisíc ročne. Čiže tým ste chceli povedať, že 90-tisíc ročne by mali zarábať aj ostatní vysokoškolsky vzdelaní? Veď sú tu aj iní vysokoškolsky vzdelaní, ktorí by mali mať vyššie platy. Ja spomeniem napríklad aj vysokoškolsky vzdelaných v zdravotníctve, zdravotné sestry, rovnako v sociálnych službách, tak ako povedala pani Verešová. Ale vy čo ste povedali, ste popreli všetko, to znamená aj robotníci, všetci tí by chceli mať luxemburské platy bez problémov dnes. Veď ste, preboha, vysokoškolsky vzdelaný človek. Nerobte zlo ešte aj v tom, čo sa nedá robiť.

    Naozaj poďme podporiť tento návrh a pokračujme v ďalšom zvyšovaní, to je jediná cesta, ale nevytĺkajte z toho politický kapitál.

  • Ďakujem pekne. Pán Žarnay, samozrejme, že myslím si, že učiteľ to by mal byť ten pán učiteľ, ktorý, mnohí si spomíname na všetkých pedagógov, ktorí nás počas života na tých školách, či už základných, stredných alebo vysokých, nejakým spôsobom formovali. A v dnešnom čase rodina už nestíha. No nestíha. A preto o to väčšia, by som povedal, zodpovednosť na tých učiteľov, ktorí nás budú vychovávať alebo vychovať nám ďalšiu generáciu, aby vstúpila do života pripravená. A myslím si, že, tak ako si povedal, že papier veľa znesie. Reči sa sľubujú a niekto sa raduje. A tých sľubov tu už aj ja za tých šesť rokov, čo som tu, som už počul veľmi veľa. A zdá sa, že stále sa to opakuje.

    Momentálne máme vládu kontinuity, no, dúfam, že to nebude doslova, lebo ináč by sme aj v iných rezortoch asi veľmi zaplakali. A spomínal si tie priemerné mzdy, aby sa to aspoň takto dostalo, aspoň tej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorú tu máme. Budem, by som povedal, tiež apelovať, že áno, aj ďalší pracovníci, ktorí sú vo verejnej a čerpajú z verejných financií, sú tiež podhodnotení. Ja pochádzam od štátnej správy, som bol štátnym zamestnancom na pozemkovom odbore a môžem vám povedať, že takisto som nerobil a mal som mzdu 800 eura v hrubom a som bol krajský zamestnanec. Teraz nehovorím o riaditeľoch a prednostoch, ale hovorím o tých radových pracovníkoch, ktorí musia pracovať, a tiež mnohí nedosahujú ani tú priemernú mzdu. A potom ak má hájiť záujmy štátu v konaniach a dôjde nejaký ten lobista, tak mnoho tých našich štátnych zamestnancov zlomí v takomto, by som povedal, prípade. A tu zase zlyháva štát, že nevie si vážiť tých ľudí, ktorí mali ten zákon v reálnom živote dodržiavať, a nedáva tú podporu, aby bol hrdý na to, že je štátny zamestnanec, a bude ten zákon dodržiavať, aj keby padali, neviem čo, z neba.

    Takže, samozrejme, som za zvýšenie, ale aj aby sme sa aj na ďalšími pracovníkmi zameriavali, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne všetkým mojim kolegom, ktorí ma podporili. Chcel by som reagovať na pána Blanára.

    Pán Blanár, úprimne poviem, bol by som posledný z poslancov, ktorí sú tu, ktorý by chcel zo svojich príspevkov ťažiť a vytĺkať nejaký politický kapitál. Ja som sem prišiel ako radový učiteľ a hovoril som, že budem brániť záujmy učiteľov, preto aj vystupujem na tejto pôde, ja hovorím to, čo učitelia majú, aké majú názory a čo oni si myslia. Čiže nejde mi o to, či tu budem o štyri roky znovu kandidovať, alebo nie. Absolútne žiaden politický kapitál nevytĺkam.

    Ak som tam porovnával nejaké OECD a podobné veci, hovoril som o vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, čiže neporovnával som učiteľov s robotníkmi alebo s ľuďmi, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, ale len s vysokoškolsky vzdelanými, že na Slovensku učitelia zarábajú najmenej z vysokoškolsky vzdelaných ľudí, hej, na Slovensku. Ale aj v rámci európskych krajín som uvádzal, že koľko sa navyšovali platy v Čechách, v Poľsku alebo...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, v iných krajinách.

    Čo sa týka pána Petráka, ja som vedel, že ma bude kritizovať za tie štatistiky. Uznávam, mohol som sa niekde mýliť, ale viete, je tu aj preto, pán Petrák, že nikde, aspoň ja teda, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa o tieto veci zaujímajú, sa nedopátrali nejakých konkrétnych objektívne preukázateľných čísiel, ktoré by poskytlo ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, ktoré by boli relevantne preukázateľné, že majú nejakú, nejaký pravdivý základ. Čiže potom vznikajú rôzne dohady a špekulácie, výpočty, ako hovoríte, ale takisto vy sa môžete mýliť vo svojich výpočtoch, ako sa môžu mýliť vo výpočtoch učitelia z Iniciatívy... alebo zo Slovenskej komory učiteľov.

    Takže tá pravda je niekde uprostred, by som povedal. Uvidíme, s akými číslami prídete teraz vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo požiadal, vystúpiť teda v rozprave pán spravodajca.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, bude to veľmi ťažké sa vtesnať do desiatich minút, možno budeme pokračovať zajtra.

    Pán kolega, tie čísla sú v zásade úplne iné. Ak sa pýtate, kde sa dopracujete k číslam, napríklad materiál Inštitútu vzdelávacej politiky, voľne dostupný na webe ministerstva školstva, absolútne žiaden problém, kde na poslednej strane máte uvedené platy, ktoré sú uvedené z materiálov, ktoré sú zberané z jednotlivých škôl. Proste teraz sa budeme baviť o tom, či tie čísla spochybňujeme alebo nespochybňujeme.

    Prvé. Tieto čísla boli uvedené v správe o stave v školstve v roku 2013. Nikto z opozičných politikov, z odbornej verejnosti, z novinárskej verejnosti ich nikdy nespochybnil. Tie isté čísla sú uvedené v tomto materiáli a budeme sa baviť o tom, že či sú správne, alebo nie sú správne.

    Číslo, ktoré poviem, je číslo, ktoré použil pán Ondek na stretnutí riaditeľov základných, teda verejných základných škôl v Tatrách dva-tri týždne dozadu, kde povedal údaj odborového zväzu školstva. Priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2015, k 31. decembru 2015 je 1 031 euro. Nie moje čísla, nie Plavčanove číslo, nie vycucané číslo z prsta. Číslo, s ktorým operuje odborový zväz, ktorý nie je priateľom toho, že sú v školstve vysoké platy. Čiže bavme sa o tomto čísle.

    Ak budeme hovoriť o čísle 1 031 euro k 31. decembru 2015 a povieme, že k tomu istému dátumu zo Štatistického úradu priemerná mzda v národnom hospodárstve je 883 euro, tak k 31. decembru 2015 sme boli 16,7 % nad priemernou mzdou pedagogických a odborných zamestnancov. Čísla, ktoré ste vy spomínali, 1,08, 1,05, 1,09, úplne mimo. Ak budeme hovoriť o týchto číslach, tak je to 16,7 %. Koľko sme zvýšili v roku 2016? Od 1. januára 4 %. 4 % od 1. januára, to znamená, od 1. januára to nebolo 16,7, ale 20,7, to znamená záväzok, ktorý bol de facto daný, ale nikdy nebol prijatý vládou Slovenskej republiky, ja vám to prečítam presne v Správe o stave školstva, strana 32. Keď chcete, môžte si overiť fakty na internete.

    "Do roku 2016 zvýšiť priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov na hodnotu 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve." Splnené. Splnené.

    Ale ja vám prečítam blog pána Crmomana, šéfa Slovenskej komory učiteľov, ktorý píše: "Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 by priemerná mzda v regionálnom školstve mala dosiahnuť úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy." To je prispôsobené, lebo ak zarátate všetkých aj nepedagogických zamestnancov, to číslo nedosiahnete. V tej správe bolo povedané niečo iné. Ak používam veci, používam ich korektne a bite nás po hlave za to, čo sme neurobili. Ale neprispôsobujte si čísla, ktoré sú vyslovene lžou a účelovou lžou.

    Ak sme sa stali predmetom predvolebného boja a ja to beriem, stali sme predmetom predvolebného boja ako jediná strana, ktorá vládla. Mali ste oprávnené právo všetci biť do nás, lebo sme boli jediní. Dnes sú tu aj iní, ktorí majú záujem riešiť veci, tí, s ktorými ste vy chceli ísť do vlády, a vy im dnes neveríte. Vy neveríte číslam, ktoré aj oni prezentujú. Ako ste chceli ísť s nimi vládnuť, keď hovoríte, že to sú takí lupmi ako my? Veď to nemôže byť pravda. Veď si nestúpajte po jazyku.

  • A poďme k ďalším, poďme k ďalším veciam. Vidím tu pána poslanca Jurzycu. Well, you for many. Opýtam sa. Aký efekt je alebo čo je zvyšovanie platov v školstve? Zaznelo to tu od pána Fecka, myslím, alebo niekoho vo faktickej poznámke, takisto pred dvomi alebo tromi minútami. Platy sú prostriedok pre zvyšovanie kvality v školstve. Opakujem. Platy sú prostriedok na zvyšovanie kvality v školstve. Ja použijem jeden citát z vášho vystúpenia: "Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebudeme mať kvalitné školstvo." Ak by som to chcel pritiahnuť za vlasy tak poviem, že naliatie peňazí do tejto čiernej diery znamená, neznamená zvyšovanie kvality v školstve, ale to nikdy nepoviem týmito slovami, ale poviem, neznamená dostatočné alebo adekvátne zvyšovanie kvality v školstve. Lebo musíme urobiť v školstve aj poriadok okrem toho, že tam nalejeme len peniaze, ktoré sa s istotou minú. Toto je celá pravda a prestaňme si zakrývať oči pred celou pravdou a hovoriť len to, čo chcú ľudia počuť na uliciach. Lebo my máme zodpovednosť za naše deti, za generácie, ktoré prídu po nás, a nie len za nejaké populistické vyhlásenia pre pár neukojených členov Iniciatívy slovenských učiteľov. A za týmto si stojím.

    Dámy a páni, poďme sa pozrieť na tých, ktorí nás v predvolebnom období kritizovali. Iniciatíva A dosť. Iniciatíva, ktorú nemôžte nazvať, že je iniciatíva, ktorá by chcela podporovať stranu SMER alebo vládnych predstaviteľov. Bol som s nimi diskutovať, pôjdem s nimi diskutovať a vždy budem diskutovať s ľuďmi, ktorým záleží na zvyšovaní kvality v školstve. Zoberte si materiál, ktorý majú zverejnený. Okrem vecí, ktoré hovoria v akčnom pláne, zrealizovať zameranie záujmu študentov gymnázií o kariéru učiteľov a tak ďalej, ktoré sa venuje personálnym otázkam, ktoré sú hlavné body na najbližšie štyri roky, tak sú tu ďalšie body, s ktorými môžem len súhlasiť.

    Prvý. Optimalizovať sieť škôl. Budem citovať: "Máme oveľa menšie triedy na školách, viac učiteľov, ako aj oveľa bohatšie krajiny. To je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Svetové štúdie totiž jasne ukázali, že menší počet žiakov v triede síce uľahčuje prácu učiteľom, ale neprináša lepšie vzdelanie pre deti."

    Naša situácia? Za posledné roky výrazne klesol podiel žiakov na učiteľa, klesol podiel žiakov na triedu, klesli vzdelávacie výsledky. Stúpli platy každý rok o 6 %, posledný rok o 4 %, za štyri roky zhruba o 22 %. Normatív, to znamená náklady na jedného žiaka, nám vzrástli za posledných desať rokov dvojnásobne. Čiže o 100 % vynakladáme viacej za desať rokov ako pre desiatimi rokmi a kvality vzdelávania nám klesajú. Dámy a páni, a riešenia aké nám ponúkate? Dajte nám viacej peňazí? Áno, je aj toto jeden prostriedok a hlavný prostriedok možno, ale bez toho, aby sme urobili základný poriadok v školstve, sa k tomu nedopracujeme.

    Poďme hovoriť o ďalších veciach, ktoré sú tu povedané.

    Zrušiť alebo výrazne obmedziť osemročné gymnáziá. Pustime sa do tohto spolu. Poviem úplne otvorene, lobing osemročných gymnázií je neopodstatnený a ja sa pýtam, a prečo išiel podnet na Ústavný súd, aby sa kritérium dvojky zrušilo. Dobre, bavme sa o tom, či priemer dva je adekvátne kritérium, alebo máme zaviesť iné kritérium. Ale ak boli zavádzané osemročné gymnáziá ako vzdelávacie zariadenia pre nadštandardne nadanú časť populácie, tak mi nikto nechce povedať, že v Bratislave máme tretinu nadpriemerne nadanej populácie. Toto nie je pravda a jednoducho s týmto sa takisto budeme musieť vysporiadať a treba povedať úplne jasne pánom riaditeľom bratislavských gymnázií, že lobing, ktorý majú, lebo bývajú v hlavnom meste a deti politikov im chodia do ich gymnázií, nie je cestou k tomu, aby znižovali kvalitu základného školstva plošne po celom Slovensku. Povedzme si to úplne otvorene. Aj toto je jedna z ciest, ktorú môžeme alebo musíme urobiť.

    Ale to, čo sa tu píše a čo nikdy nehovorila Iniciatíva slovenských učiteľov ani Slovenská komora učiteľov, napríklad k iniciatíve A dosť: "Zvýšiť nároky na učiteľov a zaviesť pracovný čas na škole. Dnes mnohí učitelia hovoria, že učia do výšky svojho platu." Áno, môžem s tým súhlasiť, že ten plat nie je vysoký a budem hovoriť, vždy sa budem biť za to, aby išlo omnoho viacej finančných prostriedkov do školstva. Ale učiť do výšky svojho platu a zbytok platu si dorábať cez doučovanie detí, cez platené doučovanie detí sa mi nezdá etické. Nehovorím, že tak robia všetci učitelia, a tvrdím, že máme drvivú väčšinu, 80-90 % slušných učiteľov, ktorým treba vytvoriť podmienky pre svoju prácu. Ale máme aj 10 % takých, ktorí sú v školstve, takých, ktorí školstvu škodia, znevažujú jeho meno a musíme nájsť dostatok vnútornej sily, aby sme našli systém, ako sa s nimi vysporiadať.

    Takisto ak niekto hovorí, že slovenské školstvo je jedna veľká čierna diera, absolútne nesúhlasím. Slovenské školstvo je výsledkami svojej činnosti porovnateľné s inými krajinami absolútne, vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky je, dá sa povedať, nadpriemerné.

    Je pár, pár niekoľko, možno niekoľko desiatok zariadení, ktoré robia slovenskému školstvu hanbu a treba sa s nimi vysporiadať. Ale o tomto pravdepodobne až zajtra.

  • Ďakujem, pán poslanec. Končím rokovací deň. Budeme pokračovať... Ľubo, Ľubo, budeme pokračovať zajtra?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán poslanec neskončil ešte rozpravu, čiže bude pokračovať v rozprave a bude ešte možnosť sa teda prihlásiť aj s ďalšími faktickými poznámkami.

    Končím dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. pokračovaním rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prajem vám ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.