• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Katarína Cséfalvayová, Gábor Grendel, Eduard Heger, Martin Klus, Boris Kollár, Veronika Remišová, Vladimír Sloboda, František Šebej, Milan Uhrík, Anna Verešová, Anna Zemanová.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 92, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 91.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 92.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja viem, že to tu odznelo niekoľkokrát počas tejto schôdze pri návrhoch, ktoré predkladala opozícia, ale tento môj návrh je naozaj niečo, čo reaguje na potreby aplikačnej praxe, by som povedala. A dá sa teda povedať, že by mal byť úplne apolitický. Ide o veľmi drobnú zmenu.

    Navrhovanou novelou zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje upraviť jednu z podmienok poskytovania prídavku na dieťa. Účelom návrhu novely zákona o prídavku na dieťa je zamedziť spätnému vyplácaniu prídavku na dieťa. V súčasnosti je výplata prídavku na dieťa pozastavená v prípadoch, keď nie sú splnené podmienky nároku na jej vyplatenie. Ide o prípady, keď je dieťa napríklad záškolák, avšak po čase znova nastúpi do školy, platiteľ je povinný príspevok spätne vyplatiť. Navrhuje sa preto uvedenú povinnosť platiteľa zo zákona vypustiť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, nepredpokladá sa normatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a sociálny vplyv.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 92. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážené dámy, vážení páni, no moje vystúpenie možno nebude také priaznivé a také jednoduché, ako to uviedla predkladateľka.

    Ten problém je jeden a ten je veľký. Keď som počúval tlačové konferencie strany SaS o tom, ako chcú pomáhať ľudom, ako predkladať návrhy, pomáhajú ľudom, no tak toto je podľa mňa kabinetná ukážka toho, že predkladateľ sa sekol. A sekol sa veľmi významne, lebo to, čo predložil, a to, čo predložili predkladatelia alebo predkladateľka, práve naopak poškodzuje tých ľudí. Práve tým, že sa citovali paragrafy, ktoré fakt nesúvisia s tým zámerom, ktorý bola tu alebo uviedla predkladateľka, tak práve naopak. A teraz chcem vysvetliť vlastne, v čom tkvie problém.

    To, čo ste uviedli, § 11 a § 13, pokiaľ si dobre pamätám, ten paragraf práve hovorí o tom, že v prípade toho, ak pochybí úrad práce, prípadne človek nepredloží načas doklady o školskej dochádzke, viete si predstaviť o nejakých zahraničných štúdiách, keď je náročné vybavovanie takýchto ex post dokladov, tak v takomto prípade navrhuje predkladateľka, aby sa spätne nemohol vyplatiť prídavok na dieťa, čo, si myslím, že je výrazne v rozpore s tým asi, čo predpokladám, že zámer mal byť, ale, ale to, čo je v zákone, a to, čo je návrh predkladateľa, je vlastne len vo veľkom rozpore s tým, ako čo bolo tu prezentované.

    Musím povedať, že vláda, predchádzajúca vláda, urobila práve v hmotnej núdzi a práve v systéme aj rodinných prídavkov dosť veľa opatrení. Práve preto asi, aby sa nezneužívali tieto, tieto prídavky a tieto dávky. Jednoducho aj možnosť maximálne, maximálne teda neospravedlnených hodín, 15 neospravedlnených hodín. Veľmi tvrdé opatrenia, pokiaľ sa týka osobitného príjemcu. Čo je inštitút osobitného príjemcu, asi väčšina alebo ľudia vedia, ktorí sú v praxi, jednoducho ľudia a ten, ktorý spôsobí priestupok, nejaký školák, jednoducho nastupuje inštitút osobitného príjemcu, ak v čase tých troch mesiacov, lebo ten inštitút osobitného príjemcu je na tri mesiace, ak v priebehu troch mesiacov nevykoná ďalší nejaký priestupok daný dotyčný, dotyčný žiak alebo dotyčný študent, tak sa naspäť vráti, tie rodinné prídavky sa vyplácajú, nejde cez inštitút osobitného príjemcu. Ale ak v priebehu tých troch mesiacov vykoná ďalší priestupok, nenávratne sa berie tento, tento prídavok na dieťa.

    Čiže ale to, čo chcel navrhovateľ dávať, je systém záškoláctva a to je celkom iná vec.

    Takže ja len chcem upozorniť ctené auditórium, chcem upozorniť aj predkladateľov, lebo ten návrh zákona ďalší bude približne o tom istom, že namiesto toho, aby sa niekto pretŕčal pred televíznymi kamerami a rozprával o tom, ako chce pomáhať ľudom, naopak, tento zákon je kabinetnou ukážkou toho a kabinetnou ukážkou toho, že nepomáhame, naopak, im chceme zobrať niečo, čo im po práve a po logike asi káže. Ak urobí ústredie práce chybu v nejakom doklade, tak je možnosť, aby sa vrátilo tomu človeku. Ak človek nedodá načas nejaký doklad, a že ho spätne dodá, tak by bolo asi podľa mňa, asi maximálna hlúposť, aby sa tomuto človeku nevrátili alebo nedoplatili spätne.

    Ja predpokladám, že aj niektorí ľudia sa nepodpísali pod tento zákon, takže možno to bola iba nejaká ďalšia imidžovka. Ja dúfam, že do budúcna budem mať tú šancu, o ktorej som hovoril pri Zákonníku práce, pri tých všetkých bodoch, že budem môcť spolupracovať, a možno nájdeme nejaké zmysluplné riešenie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, neprihlásil sa nikto s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja som vedela, prečo som urobila ten džentlwomanský ťah, že som vás pustila pred seba, teraz si na vás zgustnem.

    A, pán poslanec Burian, to nemyslíte vážne aj s tým pretŕčaním sa, jediný, kto sa tu pretŕčal, ste momentálne boli vy. Ja som na tej príslušnej tlačovej konferencií, o ktorej ste hovorili, ani nebola, ja som k týmto návrhom zákona od začiatku až do konca, od 55. bodu až po 58. alebo 59., čo sú moje návrhy zákona, nezorganizovala jednu jedinú tlačovú konferenciu, takže veľmi sa v tomto mýlite, to len na úvod.

    A po prvé. Vy tvrdíte, že my týmto nenapomáhame ľudom. Napomáhame, a pretože zvyšujeme vymožiteľnosť práva. To je tak, že niekedy sa, pán poslanec Burian, stane, že aj kôň, ktorý má štyri nohy, sa potkne, a toto sa stalo tomu, kto príslušný paragraf zaviedol do tohto návrhu zákona, pretože to malo byť reštriktívne opatrenie. Ak dieťa nechodí do školy, pozastaví sa vyplácanie prídavku na dieťa. Akurát, že v aplikačnej praxi to zlyháva, a keby ste chodili medzi ľudí a rozprávali by ste sa s učiteľmi, s riaditeľmi škôl, s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, tak by ste sa od nich dozvedeli, že v praxi je takéto opatrenie smiešne. Viete, ako to funguje? Dieťa je záškolák, my mu pozastavíme vyplácanie prídavku na dieťa, nie jemu, veď sa nehrajme, že tie peniaze idú na to dieťa. Tie peniaze v konečnom dôsledku končia v rodine u rodičov, ktorí sa nedokážu postarať o to, aby si ich dieťa plnilo zákonom predpísanú povinnú školskú dochádzku. Ak k takejto situácii príde, tento štát sa reštriktívne tvári, že mu pozastaví vyplácanie prídavku na dieťa. A viete, čo sa stane v tom momente? Akonáhle dieťa začne chodiť, to znamená, ten rodič pocíti, že mu nedochádzajú tie, tých 23 alebo koľko eur mesačne ako prídavok na dieťa, pošle dieťa do školy, situácia je akože napravená a tento štát sa v tomto zákone postaral o to, aby mu spätne tie peniaze boli vyplatené. Tak na čo sa to tu hráme? Je to reštriktívne opatrenie, ktoré má napomáhať v praxi tomu, aby jednoducho deti chodili do školy, aby sa rodičia starali o to, čo majú zo zákona. Alebo nie. Alebo im vytvárame nič iné, iba akúsi formu sporenia a potom im tie peniaze vyplatíme.

    Ja si osobne myslím, že sa môže stať, pri veľa návrhoch zákonov sa naozaj môže stať, že sa nám tam vlúdi takáto chyba, ktorá, nie je to taký nejaký divný tvar, to je drevené želiezko, viete, pán Burian, a môžte sa smiať, koľko chcete, veď ste teraz mali priestor na to, aby ste sa tomu návrhu zákona z vašej pozície vysmiali dostatočne. Hovorili ste smiešne argumenty, pri všetkej úcte, pán Burian, a teraz mám ja priestor. Tak sa prihláste do faktickej poznámky, ale zle sa na vás pozerá.

    Ja si myslím, že sa môže stať, že pri jednotlivých návrhoch zákona my dostaneme do zákona veci, ktoré jednoducho v praxi potom zlyhávajú. A od toho sú ľudia v praxi, aby nás na to upozornili, a nie je žiadna hanba potom prísť s návrhom novely zákona a jednoducho vec, ktorá v praxi zlyháva, ktorá nie je ani reštriktívna, ani..., jednoducho sa míňa absolútne účinku, aby takáto vec bola napravená. A o to sa ja týmto návrhom zákona snažím a skutočne to vyplýva z mnohých rozhovorov s ľuďmi ako terénni sociálni pracovníci, ale predovšetkým sú to pracovníci škôl na zmiešanom území, ktorí upozorňujú na to, že takýto paragraf je tam zbytočný, ak to má byť iba šetrením pre nezodpovedného rodiča.

    To, o čom ste hovorili vy, ak pochybí úradník úradu práce, to sa predsa takýchto situácií vôbec netýka. To sa predsa takýchto situácií vôbec netýka. Ja hovorím o tom, ak si niekto neplní rodičovské povinnosti, ak je dieťa záškolákom, ak mu kvôli takýmto prípadom na základe reštriktívneho opatrenia zrušíme vyplácanie prídavku na dieťa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pani podpredsedníčky sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, ešte raz slovensky, to, čo ste predložili vôbec nesúvisí s tým, o čom vy hovoríte. Tie paragrafy presne poškodzujú ľudí. Ak by ste pochybili či na úrade práce, alebo ten človek nedodá načas doklady, ktoré súvisia s výplatou prídavku na dieťa, nenávratne by ste mu to zobrali. To je ten nezmysel, o ktorom hovorím.

    To, čo vy hovoríte, je celkom niečo iné. Záškoláctvo je problém aj toho rodiča a to by sme museli dlho o tom rozprávať, o tom, kto je osobitný príjemca a kto opakovaným spôsobom osobitného príjemcu je ten, ktorý má to záškoláctvo, ale vy to, čo predkladáte, je celkom iné niečo, o čom hovoríte. Preboha, si prečítajte ten zákon. Nerozprávajte, neodvolávajte sa na ľudí, ale odvolajte sa na niekoho, kto to odborne spôsobilo vie dať dokopy. To je ten rozdiel medzi nami a vy ste štátna tajomníčka, ktorá ste boli na tomto ministerstve, a keď základné veci absentujú, tak pre mňa je to hrozné zistenie. To isté je v ďalšom zákone. Vy si uvedomte, že to by bolo dobré, aby ste konzultovali takéto veci do budúcna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Predrečník mi celkom nahodil, pretože sám povedal, záškoláctvo je problém rodiča, a počula som teda v príspevkoch, ktoré boli, v obidvoch príspevkoch, to, že pani kolegyňa Nicholsonová hovorí, že zákon, ako je postavený, alebo novela, ako je postavená, má naozaj spôsobiť, že deti, ktoré nechodia do školy, potom rodičia nebudú dostávať za to prídavky ani spätne a to je podľa mňa veľmi dobrá filozofia.

    A pán kolega Burian, ktorý hovorí, že, že je ten zákon koncipovaný zle, mi je len veľmi ľúto, že nepovedal konkrétne, v čom je zlý, aký paragraf, iba stále dookola sa točí okolo toho, že niečo je zlé a treba to urobiť inak. Možnože by bolo dobré, keby kolega, a, pani kolegyňa Nicholsonová, keby vám poradil, ktorý konkrétne paragraf mu vadí a ktorý by bolo treba upraviť. Ja som o tom presvedčená, že dôležité je, že hovoríme o správnej idei zákona. Osobne si myslím, že aj paragrafy, ktoré sú upravené, sú upravené správne. Len ma zaráža, že teda kolega len hovorí, že je niečo zlé, ale sám nepovie ako.

  • Ďakujem. Takisto ako kolegyňa predrečníčka a kolegyňa navrhovateľka súhlasím s vecným zámerom zákona, ktorý bol predložený, a to nevyplatiť spätne zadržané prídavky na dieťa v prípade, že ide o záškoláctvo. Ak tam niekto vidí, ako sa hovorí, legislatívno-technické nedostatky, tak nech na ne upozorní, ale to nie je dôvod, aby sa tento vecný zámer spochybnil. Ak tam niekto vidí legislatívno-technické nedostatky, nech zahlasuje v prvom čítaní za tento zákon, a máme 30 dní na to, aby sme sa o tom na pôde parlamentu bavili.

    My sme opoziční poslanci, to znamená pre nás podľa všetkých pravidiel začína oficiálna časť legislatívnej práce predložením návrhu zákona do prvého čítania. Čiže nejaké tie kuloárne debatky a podobne, to je síce možné, ale o tom nenájdeme v žiadnom predpise ani slovo, že by to bola povinnosť absolvovať predtým, ako opozičný poslanec návrh zákona predloží.

    A ešte si dovolím jednu poznámku, ktorá nepriamo súvisí s problematikou, kde som sám v konflikte záujmov, pretože poberáme prídavky na dieťa. Hovorím o úžasnej veci, ktorú predošlá vláda schválila, a má v tom prsty aj bývalý štátny tajomník Burian, § 14 ods. 2, podľa ktorého je rodič v čase, kedy dieťa dosiahne tri roky, je povinný byrokratickou povinnosťou nahlasovať nezmyselne na úrad práce, akým spôsobom sa ďalej bude o dieťa starať. Ťuk, ťuk, ťuk, priznám sa, že máme 3,5-ročné dieťa, túto povinnosť sme si nesplnili. Úrad práce nám prídavky vydáva naďalej, takže nechápem, na čo to celé je dobré.

    Len šikanujete a buzerujete rodičov!

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Priznávam, že keď som si to prvýkrát prečítal, tento návrh zákona, aj mne sa vynorili v hlave otázky, napríklad keďže pochádzam, teda prišiel som zo školskej praxe a vieme, že, hneď sa mi vynoril takýto príbeh, že v prípade, že nedôjde k vyplácaniu tých prídavkov, tak tí ľudia najprv pôjdu na poštu, z pošty ich pošlú na úrad a z úradu si to pôjdu vybavovať do školy, lebo sa dozvedeli, že vlastne škola nahlásila tých záškolákov, že jednoducho do tej školy nechodia. Viem si to predstaviť.

    Samozrejme, viem si predstaviť aj to, že na úradoch máme často ľudí, ktorí by vedeli takéto opatrenia využiť na to, aby išli po určitých ľuďoch, ktorí jednoducho nemajú tú právnu úroveň vzdelania takú, akú by sme očakávali. Každopádne si uvedomme, že toto je problém, pretože pokiaľ okamžite nezačneme riešiť problém záškoláctva týmito spôsobmi, že tá zodpovednosť tu prichádza na tých rodičov, začnú sa stále silnieť hlasy po razantnejších, výraznejších riešeniach. My už často strácame veľmi veľa času, a preto ak sa dá o tomto zákone, na ňom ďalej pracovať, veľmi pekne prosím, tak ako mi písali a rozprávali ľudia, ktorí sa pohybujú v týchto komunitách a pracujú s týmito ľuďmi, prosím všetkých, podporme ho, dajme ho druhého čítania, upravme ho spoločnými silami, nech sa tento problém začne riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Začnem pri pani poslankyni Jurinovej. Ďakujem za vašu faktickú a presne, ako ste povedali, mne sa zdá, že pán Burian to vôbec nečítal, pretože je veľmi ľahké niečo skritizovať a ešte štýlom, ako to urobil on, a nepovedať konkrétne, o čom v tom návrhu zákona ide. Takže pre mňa to bola len bohapustá kritika.

    Pán Burian, ja by som vás chcela poprosiť, keby ste si naozaj prečítali ten návrh zákona. Ak máte čokoľvek, tak v druhom čítaní môžete navrhnúť, rada sa pod dobré veci podpíšem. Ja sa vás chcem opýtať, či je podľa vás v poriadku, že reštriktívne opatrenia, ako sú tieto, v praxi jednoducho zlyhávajú a neriešia to, na čo sa odkazovali pri tom, keď sme konkrétne aj tento paragraf v príslušnom predmetnom zákone prijímali. Vy sa stále odvolávate na nejaké chyby úradníkov na úradoch práce. Tak, prosím vás pekne, koľko je tých chýb úradníkov na úradoch práce? Je to systémová chyba? Ak je to systémová chyba, tak je to vaša chyba v prvom rade. Ja primárne riešim veľký fenomén, ktorý sa objavuje predovšetkým v rómskych osadách, a to je záškoláctvo, presne ako povedal pán Sopko.

    A áno, pán Sopko, máte úplnú pravdu, dochádza k šikane. Dochádza k šikane aj vo vzťahu k učiteľom, aj vo vzťahu k lekárom napríklad, ale to len preto, lebo tam chýbajú systémové opatrenia, ako sú napríklad naštartovanie skutočnej terénnej sociálnej práce, ktoré sa tejto vláde ani za 8 rokov nepodarilo urobiť, čo mi je úprimne ľúto, lebo ak by terénna sociálna práca fungovala tak, ako by mala, tak by to bremeno tej zodpovednosti bolo rozložené a nespočívalo by iba na pleciach učiteľa, ktorý nahlási záškoláctvo alebo lekára.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa opýtať, či chcete zaujať stanovisko k rozprave, pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, zopakujem a zdôrazním to, čo som povedal v rámci faktickej poznámky a o čom sme sa v tej krátkej diskusii bavili. Nerozumiem tomu, prečo tu vzniká akýsi konflikt medzi koaličným poslancom a opozičnými poslancami. Jednoducho bavme sa o vecnom zámere zákona a nehľadajme zbytočné zádrapky a dôvody, prečo to odmietnuť, lebo formálne niečo. Skrátka dobre. Ľudia, ktorí sú z praxe, napr. pán kolega Sopko, ďalej dovolím si povedať, že takisto my s pani navrhovateľkou sme si ten terén doslova prešli. Vieme, o čom hovoríme, a ten vecný záver, zámer zákona je, ak je raz prídavok na dieťa odňatý kvôli záškoláctvu, nech je teda odňatý a nech neexistuje finta, ako sa k nemu dostať naspäť v súlade s platným zákonom. Skrátka, urobme to tak, aby tá sankcia bola sankciou, a nie výsmechom. Ak chceme, aby deti chodili poriadne do školy, a toto má byť nejaký nástroj, tak ten nástroj urobme poriadne. Pokiaľ aplikačná prax, že použijem takýto úradnícky pojem, ukazuje, že to v praxi nefunguje, tak ten zákon treba zmeniť, pretože ten systém daný zákonom je jednoducho zlý.

    Ak to nechcete vidieť, je mi vás ľúto.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu teda za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu pani poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 93. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 92.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, tlač 93.

  • Ďakujem veľmi pekne. Podobne ako ten predošlý návrh zákona, ani, ani toto nie je nejaká atómová fyzika a tiež to reaguje na potreby aplikačnej praxe.

    Jednoducho v niektorých oblastiach sa nám rozšírilo, že hlavne pri mnohopočetných rodinách v rozvetvených komunitách dochádza k tzv. ako keby krížovej výmene detí do pestúnskej starostlivosti. Funguje to tak, že ja ako rodič biologického dieťaťa jedno zo svojich biologických detí dám do náhradnej osobnej starostlivosti niekoho iného, a ten svoje dieťa dá do náhradnej osobnej starostlivosti mne. Ide tam prakticky o finančný podtón, by som povedala, pretože za takéto náhradné, náhradnú osobnú starostlivosť v rámci pestúnskej starostlivosti prináleží takýmto náhradným rodičom príspevok.

    Cieľom predloženého návrhu je zabrániť zneužívaniu príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Poznatky z praxe svedčia o tom, že v poslednom období sa stáva čoraz častejším javom zneužívanie jednotlivých druhov príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Deje sa tak spôsobom využívajúcim medzeru v legislatíve jednoduchým zverením dieťaťa do náhradnej starostlivosti inej osoby, pričom v niektorých prípadoch sa tak deje aj takpovediac nakríž, to znamená, kedy deti osoby A sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby B a deti osoby B sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby A.

    Predložený návrh však nechce eliminovať iba tzv. prípady nakríž, ktoré samé osebe nemajú masový charakter, ale predovšetkým prípady náhradnej starostlivosti v rôznych schémach, využívajúc variabilitu, ktorú poskytuje súdržnosť mnohopočetných, resp. rozvetvených rodín, resp. predstierané vzájomné vychovávanie detí v rámci komunity. Obsahom tohto návrhu zákona je preto vylúčiť vznik nároku na všetky druhy príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v tých prípadoch, kedy dieťa náhradného rodiča je alebo v minulosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti iného náhradného rodiča. Navrhuje sa vloženie paragrafu nového, ktorého účelom je zakotviť do zákona okolnosti vylučujúce vznik nároku na príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Podľa navrhnutej úpravy nárok na tento príspevok nevznikne, ak náhradný rodič je biologickým rodičom dieťaťa, ktoré je alebo ktoré bolo zverené do náhradnej starostlivosti niekoho iného.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie.

    Prosím vás o jeho podporu, aj keď, ako som povedala aj v tejto dôvodovej správe, ja sa netvárim, že tam ide o nejaké masy obrovské ľudí, ale je toto fenomén, ktorý sa nám začal objavovať, a podľa mňa je potrebné, aby sme na to zareagovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegynky poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 93. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 92 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.

    Pán spravodajca, chcete vystúpiť hneď? Môžeme v tomto poradí, hej.

    Takže nech sa páči pani poslankyňa Grausová, pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len povedať, že v plnom rozsahu podporujem ja ako osoba návrh pani poslankyne Nicholsonovej v oboch prípadoch, aj čo sa týka spätného, zamedzenie spätného vyplácania prídavku na dieťa a aj čo sa týka tlačiva č. 93, zabránenie zneužívania príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

    Viem, že som, určite bude treba možno tieto zákony nejako ošetriť. To, čo spomínal kolega, ktorý hovoril, že môže dôjsť k nejakému omylu, ja verím, že to sa dá nejakým spôsobom ošetriť tak, aby sa ten omyl dal napraviť ale vo svojej podstate naozaj dochádza k veľkému zneužívaniu týchto prídavkov, takže si myslím, že toto by sme v každom prípade mali podporiť. Aspoň toto. Nie je to úplne systémové riešenie, ale k tomu môžme postupne dôjsť, ale ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, a preto ja za seba podporujem oba tieto návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, len na úvod chcem povedať, že to je zase jeden z tých zmätočných zákonov, aby si predkladateľ prečítal zákon o rodine, ktorý bol prijatý pred 2 rokmi, už tam je napísané, v tomto zákone, že do pestúnskej starostlivosti nemôže byť, nemôže byť dané dieťa v prípade, ak tomuto človeku bolo odobrané dieťa alebo bolo zverené do náhradnej starostlivosti. Čiže tento, tento návrh zákona je len, vlastne len kabinetnou ukážkou toho, že vlastne zase sa tu dá nejaký návrh zákona, ktorý vôbec už nemá logiku, lebo v zákone o rodine máme to ošetrené. A ešte, pokiaľ sa týka prídavkov na dieťa, lebo som sa nemal šancu ďalej vysvetliť, rozumieme, rozumiete tomu tak, rozumieme tak, počkajte sekundu, rozumieme to tak, ak je záškoláctvo, tak nastupuje osobitný príjemca, ak v tom trojmesačnom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím vás, aby ste k téme...

  • Ale je to výborné, ale myslím si, že aj pani predrečníčka tiež hovorila o prídavku na dieťa, tak len sa chcem akože dať do pozornosti. Ak teda je odobrané na tri mesiace, odobrané za záškoláctvo niekomu rodinné prídavky, tak je zverený osobitnému príjemcovi. Ak v tom období znovu je záškoláctvo, zase je osobitný príjemca, čiže nič...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nič so spätnou platnosťou sa nevracia, žiadne peniaze sa nevracajú, upozorňujem všetkých. Žiadne a už vôbec nie na tom, keby tu mi niekto rozprával o tom, keby som mohol tu rozprávať za roky, ktoré boli niektorí páni a dámy na ministerstve od rôznych ťuki-ťuki a tak ďalej. Toto je pre mňa ťuki-ťuki, keď niekto si neprečíta zákon a dáva zákon, ktorý už je platný, a niekto tu hovorí o tom, akým spôsobom rieši náhradnú starostlivosť. To proste je, pre mňa je úžas na tom, že si niekto nedá odborne niečo vysvetliť, dá návrh zákona, príde pred plénum a hovorí o tom, vyvaľuje, vyvaľuje už otvorené dvere. To nerozumiem tomu, ale možno to je princíp. Zase opakujem, ukazovať, ako my pomáhame ľuďom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Baránik, ste sa prihlásili s faktickou poznámkou? Poprosím vás, aby ste si stlačili.

    Nech sa páči.

  • Ja som chcel len navrhnúť, aby ste trvali na tom, sa hovorilo k téme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Burian, vaše vystúpenia sú osobné, nie sú odborné, pretože vy jednoducho nemáte ten odborný potenciál na to, aby ste si veci prečítali a potom sa vyjadrovali k veci. Ja v tomto, pri tomto návrhu zákona, a nech to počujú všetci, ako tu sedia, robím robotu za vás. Vy hovoríte o tom, že ja som sedela ako štátna tajomníčka na ministerstve práce. Hovoríte o tom roku a štyroch mesiacoch? Ako dlho ste tam boli vy? Osem rokov nepretržite, teraz ťaháte deviaty rok, ste vláda kontinuity. Ja tu naprávam veci na vás, za vás, pretože to, že to máte v zákone...

  • Reakcia z pléna.

  • To, že to, to, že ste to upravili v zákone o rodine, ešte neznamená, že ste to upravili v tomto návrhu zákona, a ja nerobím nič iné, iba to, že to dávam do súladu, pán Burian. A keby ste si to prečítali, tak by ste to tam našli, lenže vaším cieľom je nerobiť nič iné, iba hlúpym spôsobom, arogantným a prízemným útočiť.

  • Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, pardon, nie, lebo toto bola faktická, na faktickú nemôžte reagovať faktickou.

    Nech sa páči pán poslanec Mihál.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, ja sa ospravedlňujem, pardon.

    S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte raz, žiadna arogancia, žiadne, nijaké zosmiešnenie, o ktorom hovoríte. Ja len hovorím reálny fakt. Ak je raz v zákone o rodine to, čo vy predkladáte, aké je zosmiešnenie, aká arogantnosť, ja len hovorím o tom, že vyvaľujete otvorené dvere. Veď v tom zákone už je ošetrené, o čom vy tu hovoríte, ako riešite problém za niekoho. Veď to je nezmysel, veď vy si preštudujte najprv základné zákony a potom predložte nejaký zákon, ktorý má, ktorý má nejakú logiku. Ale keď v zákone o rodine je vyriešené to, že nemôže byť zverené dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej starostlivosti tomu, komu už bolo raz odobraté dieťa, tak ja nerozumiem, čo tu ideme prejednávať takýto zákon. Je to, ja neviem, či 99 % ľudí asi rozmýšľa inak, ja neviem, či len ja rozmýšľam nejako inak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Tak znova, tak znova poviem, že hoci sme na ministerstve práce boli len relatívne krátko, ale ten terén sme si obišli a chodíme do terénu stále aj teraz a skrátka a dobre, toto je, žiaľ, v niektorých komunitách bežná prax. Ak to aj zákon o rodine zastavil, ale zastavil to dozadu? Čiže ak, ak aj podľa zákona o rodine nie je možné takéto krížové si posúvanie detí, je možno stále v teréne prax taká, že tam síce nebude zapojený ten biologický rodič tak priamo, ako to hovorí zákon o rodine, ale vieme, že naši spoluobčania niektorí sú veľmi vynaliezaví a svoje riešenia si vedia nájsť vždy. A opakujem ešte raz, tu nejde len o prípady do budúcnosti, ale aj o prípady, ktoré už sú, to znamená, tie deti sú tým krížovým spôsobom zverené do náhradnej starostlivosti. Tento zákon, tento návrh zákona to dopĺňa tak, aby to bolo komplexné, to znamená, vy by ste práve naopak mali len a len súhlasiť s týmto návrhom zákona, pretože dopĺňa to, čo vy vlastne sami cez zákon o rodine, správne ste povedali, správne ste povedali, čo ste spravili, len to treba spraviť na 100 %, ako sa hovorí, nie polovičato.

    Čiže nerozumiem tomu, prečo sa teraz zavzdušňujete, že je to zlé, jednoducho je to takisto dobré, ako to je dobré v zákone o rodine, a rieši to komplexne a do úplnosti celý tento problém zneužívania týchto príspevkov. Ako nerozumiem, nerozumiem, o čo tu teraz ide. Nerozumiem, veď potom dajte novelu a zmeňte aj zákon o rodine, aby znova sa dokríža tie deti dali dávať do náhradnej starostlivosti. Skrátka a dobre, naozaj nerozumiem, prečo by sa to, čo chceme spoločne vyriešiť, malo dotiahnuť na 100 %, tak, aby k tomu zneužívaniu nedochádzalo, a tak, aby sa riešili aj prípady z minulosti. Veď majte, prepánajána, rozum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Nicholsonová.

  • Pán poslanec Burian bol predo mnou ešte pred chvíľou. Či sa vymenil? To je zázračné.

    No, ja chcem upozorniť, ja som to hovorila aj v tej dôvodovej správe, že to nie sú len prípady nakríž, to nie je len tak, že nebolo odobraté dieťa dané do náhradnej starostlivosti niekoho iného, a ja sa starám o jeho, o jeho dieťa. Toto sú aj prípady, kedy v rámci rodiny dochádza k takejto náhradnej osobnej starostlivosti, a je to vyslovene zneužívanie tých peňazí. Nie je to záchrana toho dieťaťa, ako by to malo byť, ale je to vyslovene zneužívanie peňažných príspevkov v rámci pestúnskej starostlivosti.

    Takže toto je tá vec, ktorú vy opomínate, vy sa stále pozeráte iba na prípady nakríž a tiež nerozumiem tomu, prečo, ako hovoril pán poslanec Mihál, namietate tomu, aby sme to dali do súladu so zákonom o rodine. Neviem, prečo sa tomu bránite, ale hovorím vám, že tento návrh novely má ešte pridanú hodnotu, pretože to nie sú len tie prípady nakríž, kedy dochádza k zneužívaniu pestúnskej príplatku za pestúnsku starostlivosť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Obdivujem pána Mihála, že vysvetľuje niečo, čo je nevysvetliteľné, a chcem upozorniť na to aj jeho, aj ctené auditórium, že tu nejde o nejaké krížové alebo nekrížové, zákon o rodine jasne hovorí, tam, kde už raz bolo odňaté dieťa, nemôže byť do pestúnskej starostlivosti to dieťa dané. Ja viem si predstaviť, so spätnou platnosťou ako by sme retroaktívne niečo riešili, ale vysvetľovať niečo, čo je nevysvetliteľné, podať zákon a potom sa domáhať tomu, ako to je výborné na tom, že už raz v zákone to je, to už ja nerozumiem celkom a možnože raz to pochopím, keď možno budete v koalícii vy a budete riešiť veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Ja znovu a znovu chcem zdôrazniť, že chceme zabrániť zneužívaniu príspevkov na náhradnú starostlivosť. Tento zákon nemá žiadny iný cieľ, len takýto. Ak tomu niekto nerozumie, tak teda ja zas nerozumiem, o čom sa tu vlastne bavíme. Chceme zamedziť tomuto zneužívaniu alebo nechceme?

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca?

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Znovu sa tu rozpútala krátka, ale intenzívna rozprava a znovu, tak ako pri predošlom zákone, sa nedokážeme nejako navzájom pochopiť. Ak máme raz spoločný cieľ zabrániť zneužívaniu, v tomto prípade príspevku na podporu náhradnej starostlivosti, tak ešte raz vyzývam poslancov vládnej koalície, aby podporili tento návrh zákona, ak tam cítia nejaký problém, nech sa páči, v rámci 30-dňovej lehoty pred druhým čítaním sa o tom predsa môžeme baviť, nepochybne je ochota na strane pani navrhovateľky tú diskusiu absolvovať.

    Takže ak to mienite len tak zamietnuť pod koberec, pretože vy ste skrátka vláda a ste najmúdrejší, nech sa páči, ale bolo by dobré, bolo by dobré, keby ste zaujali postoj konštruktívny a urobili niečo pre to, aby sa tieto príspevky podobne ako prídavky na deti nezneužívali a aby zákony plnili svoj cieľ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2008 Z.. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 94, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 93.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucie Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 94.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ctené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť sumu mesačného príspevku na starostlivosť o dieťa, a to z pôvodnej výšky 280 eur na 300 eur a zároveň predložiť nárok na jeho vyplácanie z troch rokov veku dieťaťa až do začiatku povinnej školskej dochádzky.

    Dôvodom predloženia takejto legislatívnej úpravy je snaha zlepšiť sociálnu situáciu pracujúcim rodičom a napomôcť ich začleneniu na trh práce. Zosúlaďovanie rodinného a pracovného života je nanajvýš aktuálna téma nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa javí ako jedno z najefektívnejších opatrení čerpania Európskeho sociálneho fondu v rámci adresnej a priamej pomoci rodičom s malými deťmi, ktorí sa pokúšajú o návrat do práce.

    Druhým pozitívom príspevku na starostlivosť o dieťa je podpora predškolských zariadení, a to nielen škôlok, ale aj detských centier či profesionalizovaných aupair, ktorými vypĺňame akútny nedostatok materských škôl. Napriek tomu je jeho čerpanie relatívne nízke a hlavným dôvodom sa javí to, že väčšina rodičov dáva do predškolských zariadení až deti staršie ako tri roky, kedy si však už nemôžu čerpať príspevok na starostlivosť tak, ako bol pôvodne nastavený. Preto, vychádzajúc z aplikačnej praxe, predkladatelia navrhujú takú zmenu zákona, ktorou sa príspevok nielen zvýši, ale aj predĺži možnosť jeho poberania aj po troch rokoch veku dieťaťa.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, a to hovorím napriek tomu, že chceme ho zvýšiť a chceme predĺžiť možnosť jeho poberania - a hovoríme to pri plnom vedomí - so zreteľom na to, že my sa nemôžeme pozerať len na to, čo investujeme do tých rodičov, ktorí sa vracajú na pracovný trh cez príspevok na starostlivosť o dieťa.

    My sa musíme pozerať na to, čo sa nám vráti v podobe tej pridanej hodnoty. To budú ľudia, ktorí sa aktívne zapoja do otvoreného trhu práce, ktorí začnú finančne prispievať do štátu, to znamená, že tam nie je len, tam nie je len investícia na jednej strane, ale tam je aj obrovská návratnosť A takže tvrdíme, že návrh nebude mať vplyv na verejné financie, ak, tak pozitívny, podnikateľské prostredie nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Veľmi pekne ďakujem za prípadnú podporu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Petre Krištúfkovej.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 94.

    V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 93 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, tento návrh je veľmi dôležitý a poprosím, aby sme sa nad ním spoločne zamysleli. Ja si dovolím ešte raz popísať súčasný stav a históriu tohto zákona.

    Začnem tou históriou. Príspevok na starostlivosť o dieťa zaviedla - a všetka česť jej - pani ministerka Tomanová počas prvej vlády Roberta Fica. Tento príspevok bol vtedy zavedený vo výške 164 eur, čiže zhodne s výškou prídavku na dieťa. Zmyslom toho príspevku bolo teda prispieť rodičovi na financovanie starostlivosti o dieťa v prípade, že dieťa je umiestnené v nejakom zariadení, či už súkromnom, alebo, ako sa hovorí, štátnom, ale, presnejšie povedané, v zariadení zriadenom obvykle obcou, prípadne štátom, resp. v prípade ak sa o dieťa starala nejaká opatrovateľka, babysitterka, alebo ako to povedať, a chybou vtedy toho zákona, aj keď teda pani ministerku v zásade chválim, chybou toho zákona bolo to, že vzhľadom na toto nastavenie, aké bolo, ho využívalo v praxi veľmi málo ľudí, snáď niekoľko stoviek v porovnaní, v porovnaní s tými desaťtisícmi matiek, ktoré sú doma, starajú sa o dieťa a poberajú či materské, alebo najmä teda sa bavíme o rodičovskom príspevku.

    Chybou, chybou, chyby tam sú a boli a doteraz vlastne sú, a preto je tu tento návrh zákona, chyby sú tam dve. Po prvé je to výška príspevku a po druhé je to vekový limit veku dieťaťa.

    Za vlády Ivety Radičovej ako minister práce som sa snažil tento príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšiť, poviem interne, že mojou snahou bolo nastaviť túto sumu na výšku 300 eur, v podstate tak, ako znie tento návrh, čiže toto mohlo byť už urobené v roku 2010/2011. Pod tlakom koaličných partnerov - dúfam, že sa na mňa nehnevajú, že vynášam takéto interné informácie - pod tlakom koaličných partnerov bol vtedy upravený príspevok na výšku 230 eur. Hlavným argumentom koaličných partnerov bolo to, je to financované z veľkej časti z európskych fondov a tie raz vyschnú, a čo budeme robiť potom, budeme to znižovať, takže uznal som tento argument, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, a od roku 2011 bol príspevok na starostlivosť o dieťa nastavený vo výške 230 eur.

    Čo to ale znamenalo pri porovnaní s výškou rodičovského príspevku? Znamenalo to, že tento príspevok na starostlivosť o dieťa bol o niečo vyše 30 eur vyšší, pretože rodičovský príspevok bol v tom čase niečo pod 200 eur. Je to veľmi dôležité, pretože treba si uvedomiť jednu vec, ak o tom neviete, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje v prípade, kedy rodič má dieťa umiestnené v nejakom zariadení, prípadne sa oň stará aupairka, a v takomto prípade, keď rodič čerpá tento príspevok na starostlivosť o dieťa, zároveň nedostáva rodičovský príspevok. Je to jednoducho buď - alebo, čiže ak si uplatní ako rodič nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, tak je zastavený rodičovský príspevok, čo je logické. Čiže ak je príspevok na starostlivosť o dieťa vyšší ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, tým pádom je pre rodiča atraktívnejšie žiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zriecť sa súbežne nároku na rodičovský príspevok.

    A čo to znamená z pohľadu štátu a štátnej kasy? Keďže príspevok na starostlivosť o dieťa je, ak sa nemýlim, zo 75 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu a z 25 % zo štátneho rozpočtu, tak pre štátny rozpočet je takéto riešenie, čiže voľba príspevku na starostlivosť o dieťa, vlastne lacnejšie, pretože tým pádom to, čo priamo ide zo štátneho rozpočtu rodičovi, tá suma je výrazne nižšia, ako je suma rodičovského príspevku, ktorého sa rodič zrieka. Čiže pokiaľ sa bavíme o tom, že aj my sme, my sme zodpovední za stav štátnych financií, také, aké, tak ako to dnes je, aké sú pravidlá pre čerpanie eurofondov, ktoré ešte stále sú v platnosti, tak malo by byť, malo by nám záležať na tom, aby rodičia čím vo vyššej miere čerpali práve príspevok na starostlivosť o dieťa, lebo tým pádom šetríme, šetríme prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tu viac-menej aj nesúhlasím so stanoviskom ministerstva financií, ktoré tento faktor vo svojom stanovisku jednoducho opomína a nehovorí o ňom, ale je to tak, ako vám to prezentujem, to mi verte.

    Čiže ešte raz a zdôrazňujem, pre nás by malo byť dôležité, aby rodičia uprednostňovali príspevok na starostlivosť o dieťa pred rodičovským príspevkom, pretože tak šetríme samotné štátne financie. No uprednostňovali to, to teda znamená, tá atraktivita pre rodičov, samozrejme, bude vtedy, keď bude príspevok čo najvyšší a čo najvyšší rozdiel medzi príspevkom na starostlivosť a tým rodičovským príspevkom, to je jedna vec. A druhá vec, aby bola čo najnižšia byrokracia pri vybavovaní rodičovského príspevku, lebo to s tým, samozrejme, súvisí.

    No a teraz sa vrátim späť do histórie. Prišla druhá vláda Roberta Fica v marci, v apríli 2012 a boli tu teda už v tom volebnom období diskusie a naše návrhy, ktorými sme sa snažili zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa zhruba v tom duchu, ako sa bavíme teraz, zvýšiť, zvýšiť vekovú hranicu.

    Ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi Richterovi, aj keď s veľkou výhradou, ale teda najskôr, prečo ďakujem. Ďakujem mu preto, pretože príspevok na starostlivosť zvýšil z 230 na 280 eur, čo je, samozrejme, pozitívne. Pamätníci si spomenú a ktokoľvek chce, si nájde v dôvodovej správe, že to zvýšenie z 230 na 280 bolo odôvodnené ani nie tak inými nejakými "šľachetnými" úmyslami, ale pragmaticky, pretože vlastne ministerstvo práce skonštatovalo, že od roku 2010/2011 sa náklady na dieťa v predškolských zariadeniach zvýšili o tých zhruba 50 eur, a preto je opodstatnené, aby po mnohých..., no mnohých, po piatich rokoch nezvyšovania tohto príspevku, aby k tomu zvýšeniu došlo, čo sa teda aj stalo. Čiže príspevok sa zvýšil na 280 eur. To chválim, aj keď teda mohlo to byť aj štedrejšie.

    No. Čo nechválim, je to, že došlo k rozdeleniu sumy, a to tak, pripomínam pamätníkom a pripomínam tým, ktorí sa v tejto problematike neorientujú, že dnes je situácia teda taká, príspevok na starostlivosť pre deti, na deti, ktoré sú umiestnené v súkromnom zariadení, je 280 eur, ale pozor, príspevok na starostlivosť na dieťa, ktoré je umiestnené v obecnom alebo štátnom zariadení, je len 80 eur. Len 80 eur. Ako to ministerstvo v tom čase odôvodnilo? Odôvodnilo to tým, že predsa náklady pre rodičov v obecných zariadeniach sú omnoho, omnoho nižšie a podľa prieskumu, ktoré si ministerstvo práce urobilo v tom čase, sa pohybujú plus-mínus niekde na úrovni 60 eur. Aby som nezabudol, ten príspevok je maximálne 80 eur, resp. maximálne 280 eur na základe toho, ako to rodič zdokumentuje. Čiže keď napríklad v obecnom zariadení, v obecnej škôlke je skutočne platba rodiča 60 eur, tak teda má preplatených tých 60 eur, ak v súkromnom zariadení je povedzme 260 eur, tak rodič dostane 260. A to aby bolo jasné.

    No my sme vtedy, my sme vtedy namietali proti tomu rozdeleniu a proti tomu skráteniu sumy v obecných zariadeniach na maximálne 80 eur s dôvodom, že tým pádom vlastne zužujeme priestor pre obce, aby potenciálne ten poplatok žiadali vyšší s tým, že rodič to aj tak z vlastného vrecka platiť nebude, lebo to vlastne bude zafinancované formou tohto príspevku. Jednoducho nevideli sme a ja stále nevidím logiku, prečo by mal byť strop príspevku v prípade detí v obecných zariadeniach len 80 eur. Lebo tým pádom vlastne odkazujeme obciam, plaťte si to z vlastných peňazí, nežiadajte tie peniaze od rodičov, nežiadajte od nich viac ako 80 eur, pretože inak by to tí rodičia nevládali zaplatiť, jednoducho, ak ten pobyt, ak tie náklady na jedno dieťa, starostovia by vedeli lepšie povedať, koľko to je, ja si netrúfam na presnosť, ale ak sú povedzme 200-250 eur v obecných zariadeniach, možno 300, tak vlastne tieto sumy sú na bedrách tej obce. Keby ten príspevok bol vyšší pre obce, hej, pre deti, ktoré sú v obecnom zariadení, tak by tá obec mohla nastaviť výšku tej platby lepšie, ušetrila by svoje prostriedky, rodičov, rodičov by to nič nestálo, pretože pri zvýšení tej hranice by to jednoducho zaplatil cez príspevok na starostlivosť a štátny rozpočet, ešte raz sa k tomu vraciam, by to stálo máličko, pretože v drvivej väčšine ide o financie z Európskeho sociálneho fondu. Takže toto vyčítam ministrovi Richterovi, že to rozdelil a strop pre dieťa, ktoré je v obecnom zariadení, je len 80 eur.

    Chválim ešte na druhej strane to, že došlo k zjednodušeniu tej byrokracie, to je, samozrejme, pozitívne, to vykazovanie tých nákladov, potvrdení je menej, ako to bolo predtým, to bol určite dobrý krok.

    No a teraz tento návrh. Tento návrh, teda nepoviem, že dramaticky, pretože to je skôr citlivo, skôr možno málo odvážne, zvyšuje tú hornú hranicu na 300 eur, čiže nejde o nejakú dramatickú zmenu z tohto pohľadu. Myslím si, že s tým by ste mohli súhlasiť bez akéhokoľvek zaváhania.

    Čo je tu, čo je tu citlivá vec, aspoň teda vysvetlím, prečo je to zvýšenie vekovej hranice. Dnes v zákone je do troch rokov. Čiže rodič si môže čerpať ten príspevok, pokým dieťa má dva roky a 364 dní. Keď už má tri roky, tak už tento príspevok čerpať nemôže, a pokiaľ to dieťa je v nejakej škôlke, tak skrátka tie poplatky za tú škôlku v plnej miere znáša z vlastného vrecka. A čo je potom problém? No problém je ten, že predstavte si matku trojročného dieťaťa, ktorá nevie umiestniť svoje dieťa do obecnej škôlky, pretože tam miest je jednoducho málo, starostovia potvrdia, že si nevymýšľam, a ak teda sa chce vrátiť do práce a nemá v rodine po ruke "starú mamu", ktorá by sa o to dieťa postarala počas toho, čo je ona v práci, tak je východiskom len a len to, že si teda nájde drahú aupairku alebo si nájde jednoducho drahú súkromnú škôlku, kde tie poplatky sa pohybujú na úrovni okolo 300 eur - samozrejme, v závislosti od regiónu - a to si ale musí platiť z vlastného vrecka, tam jej štát nijako nepomáha, ak nerátam prídavok na dieťa 23 eur alebo daňový bonus 21 eur, hej. Čiže tam už žiadna pomoc od štátu nie je, a pokiaľ tá matka, pokiaľ tí obidvaja rodičia chcú pracovať, tak skrátka musia zniesť tých povedzme 300 eur, ktoré zaplatia v súkromnej škôlke. Až potom to päťročné dieťa, aj keď už má rok do začatia povinnej školskej dochádzky, vtedy dostane s garanciou miesto v tej škôlke obecnej. Pán minister hovorí, že teda staviame škôlky, investujeme z eurofondov a čo nevidieť, o pár rokov tu bude dostatok obecných škôlok. No možno o pár rokov bude, ja neviem, ale fakt je ten, že teraz nie sú.

    Mal som hneď na úvod povedať, poviem to teraz, som znova v konflikte záujmov. Kurníkšopa, čo narobíte, keď máte deti, kto z vás ich nemá. Mám teda 3,5-ročného syna, 1,5-ročnú dcéru, čiže sa nás to týka. Zatiaľ ich máme doma, vieme to zariadiť, ale, ale náš syn pôjde od septembra do škôlky, do súkromnej škôlky, pretože má tri a pol roka, dôvody som vysvetľoval, a budeme teda za neho platiť nejakú relatívne vyššiu sumu. Netvrdím, že by som to nebol schopný z poslaneckého platu zaplatiť, to ja s tým problém asi nemám. Ale predstavte si rodičov, ktorí žijú z priemerných platov alebo možno ešte z nižších, ako majú tých 200 alebo 300 alebo možno až 400 eur zaplatiť oni. Ako to dnes funguje? Aspoň ja teda hovorím svoju skúsenosť z Bratislavy a blízkeho okolia. Dnes to funguje tak, že pokiaľ aj niekde vidno, že sa kopú nejaké základy pre novú štátnu škôlku alebo obecnú škôlku, možnože sa niekde kopú, ale ja vidím relatívne masový, masový príliv malých súkromných zariadení v Bratislave a v okolí, to sú všetky tie, keď si trošku pozorne všimnete, chodíte autom, všimnite si tie reklamy, že tu je nejaká škôlka, poďte, prihláste tam tie deti. To sú súkromné škôlky, ktoré vznikajú ako huby po daždi v okolí Bratislavy, pretože v okolí Bratislavy zrejme sú rodičia, ktorí dokážu za to troj-štvorročné dieťa zaplatiť požadovaných 300 alebo 400 eur.

    Čo chcem zdôrazniť. Ak sa tu chceme dopracovať k tomu, aby tu bolo dosť miest pre deti, aj tých troj-štvorročných, tak podporujme vznik tých súkromných škôlok. Lebo taká súkromná škôlka, tá vám vznikne behom pol roka. Stačí, aby niekto kúpil nejaký väčší rodinný dom, urobil tam nejaké tie potrebné úpravy, zariadil to, kúpil veci, ktoré potrebuje, a veľmi rýchlo, veľmi rýchlo môže rozbehnúť to svoje podnikanie v oblasti starostlivosti o deti a nemusí čakať ani na žiadne eurofondy, ani nič komplikované riešiť. Čiže takéto súkromné škôlky, či v Bratislave, či v okolí, alebo aj na celom území Slovenska, môžu vzniknúť veľmi rýchlo a mohli by teda rodičia nájsť miesto pre svoje troj-štvorročné deti relatívne hravo. Nemusíme čakať na výstavbu tých kamenných nových škôlok s otázkou, s akými nákladmi.

    Čo je ale dôležité, je to, aby tento príspevok na starostlivosť o dieťa mohol byť poskytovaný aj na dieťa, ktoré už má tie tri, štyri alebo päť rokov. To je kľúčové. Pretože keď toto urobíme, tak potom tí rodičia nebudú mať žiadny problém, aby si povedzme ešte pár eur doplatili v niektorých prípadoch, v mnohých prípadoch ten príspevok bude stačiť, a aby sa tá matka do toho zamestnania skutočne mohla vrátiť a aby, aby to vlastne, počúvajte dobre, vrátila štátu späť cez svoje dane a odvody. Veď trošku rozmýšľajme aj, aj týmto spôsobom. A keď sa tu stále hovorí, tie frázy, zosúladenie pracovného a rodinného života. Fráza krásna, ale čo pre to robíme v praxi. Čo pre to robíme v praxi? Toto opatrenie, ktoré sa tu navrhuje, to by bolo opatrenie, ktoré to zosúlaďovanie rodinného a pracovného života skutočne zabezpečia. Tisíce rodín sa vám poďakujú, keď takýto návrh podporíte. Alebo keď o ňom aspoň teda budeme diskutovať, možno ho nejako upravíme, upravíme ďalej. Toto je to opatrenie, ktoré je skutočne pre ľudí. Snáď nebude niekto sa snažiť tvrdiť, že nie je to tak.

    Má to jeden háčik. Aspoň teda minister Richter o ňom hovorí. A hovorí o tom, že toto už nie je v jeho kompetencii. Pretože deti, ktoré sú trojročné, štvorročné, to už spadá pod rezort školstva. No a ja hovorím, no a čo. Mňa vôbec nezaujíma v tom konflikte záujmov ako rodiča, či táto problematika spadá pod rezort práce alebo pod rezort školstva. Pre mňa za mňa nech to spadá aj pod rezort vnútra. Len nech sa táto problematika rieši.

    Čiže poprosím, nedávajte tu argumenty typu, že to ale nepatrí do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď nepatrí, nepatrí, spadá to do kompetencie školstva, ale poprosím vládnych poslancov, vládne poslankyne, tlačte aj vy, ak to my nedokážeme, lebo koaličná zmluva vás nepustí alebo nás nepustí k riešeniam. Tlačte aj vy, poprosím vás veľmi pekne, na teda vášho ministra školstva, aby s tým niečo robil a aby ten priestor našiel, aby to vedel zafinancovať. Opakujem ešte raz. Poďakujú sa vám okrem mňa z hľadiska toho môjho konfliktu záujmov tisíce ďalších rodičov a dostanete do štátneho rozpočtu späť nemalé prostriedky v podobe daní a odvodov za tie matky, ktoré budú môcť ísť späť do zamestnania.

    Zosúlaďujme pracovný a rodinný život. Prosím vás o to.

  • Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

  • Ďakujem. Môžem súhlasiť so sumou 300 eur, dokonca aj s predĺžením do štvrtého roku života dieťaťa, ale som za to, aby tento príspevok bol na to, aby mohla matka zostať s dieťaťom doma. Pretože niet, je, je, niet nad matku, ktorá je s dieťaťom.

    Čo sa týka pracujúcich žien, myslím si, že naším cieľom by malo byť urobiť, teda zaistiť občanom také platy, aby si mohli dovoliť zaplatiť tieto predškolské zariadenia, a nie žobračenky, ktoré mnohí ľudia majú. Samozrejme, treba urobiť istú výnimku pre osamelých živiteľov rodiny, pre osamelých rodičov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si k tomuto dovolím taký postreh, keďže pôsobím ako komunálny poslanec v našej obci, kde momentálne snažíme sa akože vytvoriť druhú triedu v našej materskej škôlke, a dovolím si akože poznamenať jeden taký fakt, ktorý odznel aj pri našom zastupiteľstve, že naozaj tam je ten problém, že ten zriaďovateľ tej škôlky, daná obec, ide to vlastne z ich peňazí, z tejto obce. Snažili sme sa nejakou dohodou dospieť tak k súčinnosti akože aj s ostatnými obcami, od ktorých vlastne ich obyvatelia svoje deti do našej škôlky dávajú, ale tam sme akosi nedospeli k nejakej výraznej dohode.

    To znamená, že jedným z riešení, keď chceme riešiť už ako akútny tento problém, ktorý je tu, poznáme všetci asi status z facebooku pani, pani Kristíny Farkašovej, ktorá..., či som sa asi teraz pomýlil, ktorá ukázala tie rady, ktoré sú pred materskými školami od pol štvrtej rána, tak myslím si, že by tam mala dôjsť k väčšej súčinnosti aj legislatívne nastavenej jednotlivých obcí, ktorí jednoducho by dokázali prispieť tej danej obci, ktorá tu škôlku má, aby tie deti jednoducho mohli mať priestor v tej druhej triede. Lebo v mnohých škôlkach aj miesto je, je tam ten priestor na to vytvorenie, len chýbajú tie peniaze zaplatenie pracovných síl.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Sopkovi, že potvrdil ako komunálny poslanec moje slová.

    Ešte raz teda zdôrazňujem, poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa aj pre deti staršie ako tri roky bude znamenať vysokú možnosť finančnej podpory aj pre rozširovanie obecných zariadení pre deti, aj pre, aj pokiaľ ide o súkromné zariadenia. Veľmi jednoduchým spôsobom takto dokážeme vyriešiť akútny nedostatok miest v predškolských zariadeniach. Presne tak, aj ja si spomínam na ten kritický článok a to, čo vlastne rodičia zažívali pred tými pár týždňami, keď sa deti nahlasovali do obecných škôlok, to bolo jednoducho hrozné.

    Ako, kolegyne, kolegovia, uvedomujete si vážnosť situácie, aká je, pokiaľ ide o rodiny s malými deťmi? Uvedomujete si to, že, skrátka a dobre, dnes nie je dostatok miesta v predškolských zariadeniach? Tento návrh by umožnil doslova z večera na ráno to, aby keď už nie obecné, alebo ktoré sa budú tri roky stavať, ale aspoň tie súkromné, ktoré dokážu vzniknúť naozaj v priebehu niekoľkých mesiacov, aby sa týmto spôsobom, elegantne a jednoducho vyriešil problém, ktorý dnes majú rodičia s malými deťmi, ešte raz vás vyzývam, zamyslite sa, prosím vás, zahoďte preč okovy koaličnej zmluvy a podporte tento návrh.

  • Ďakujem. Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že konečne máme zákon, ktorý nie je zmätočný a ktorý nehovorí o tom, že dvakrát budeme dávať do zákonov niečo to isté alebo že budeme riešiť niečo iné v zákone a niečo iné hovoriť, takže ja som nakoniec rád.

    A začnem aj ja genézou, tak ako pán poslanec Mihál hovoril o genéze. No skúsim tú genézu. Tá genéza vznikala tým, a súhlasím, že postupne bolo navyšované príspevok na starostlivosť o dieťa, v dnešnej podobe 280 eur. Tých 280 eur, upozorňujem ctené auditórium, že nevznikla ako nejaká suma, ktorú sa niekto asi snažil buchnúť po bruchu, alebo nejako si ju vymyslieť, ale bolo o niečo, čo sme konzultovali aj s Európskou komisiou, tak ako správne poznamenal pán poslanec Mihál, že 75 % týchto prostriedkov sú refundované z prostriedkov Európskej únie, čiže museli sme s Európskou úniou komunikovať o tom, kde je tá priemerná hodnota tých predškolských zariadení alebo týchto, týchto zariadení, o ktorých hovoríme, čiže hľadali sme teda to, to riešenie, my sme im niekoľkokrát prezentovali a čísla, ktoré teda hovoria o tom, aké, aké sú priemerné náklady na takéto zariadenia, a Európska komisia na báze toho nám odsúhlasila výšku 280 eur, lebo ak by sme už dávali vyššiu výšku alebo teoreticky by sme mohli povedať aj 500 eur, otázka je, že Európska únia by povedala, kde sú priemerné náklady, a do tejto výšky bude ochotná refundovať tých 75 %. Čiže to je prvý vážny fakt, že teda my môžeme tu hovoriť aj 300, aj 320, musíme mať ale reálne doklady alebo reálne čísla, ktoré budú prezentovať to, že teda, že máme teda to nejakým spôsobom komunikačne odprezentované, a ja netvrdím, že možno za rok, keď urobí si ministerstvo znovu ďalšiu nejakú..., alebo teda nejaké teda prepočty, ktoré budú hovoriť o priemerných nákladoch na takéto predškolské zariadenia, budeme hovoriť o tom, že to bude aj 300 eur. Vôbec sa tomu nebránim, naopak. Myslím si, že my sme mali snahu práveže tú sumu posunúť na najvyššiu možnú mieru. To je prvý vážny fakt.

    Druhý vážny fakt a to priznal aj pán poslanec Mihál, že mal problém vôbec zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa v bývalej koalícii, dnes hovorí o tom, zvýšme to na 300, čo teda bývalá, bývalá teda vláda to zvýšila o 50 eur, čo v ponímaní slovenskej koruny je 1 500 korún, čo neni tak malá suma, myslím, že to bol chvályhodný počin, znížili sme administratívne náklady s takýmto, s takýmto konaním, že jednoducho ľudia nemusia nejakým spôsobom krkolomne bločky a tak ďalej nosiť, a myslím, že urobil sa nejaký celkom solídny nášľapný systém, alebo teda ten základný systém.

    Myslím si, znovu opakujem, že nebudem, nebudem brániť sa tomu, aby do budúcna, keď nájdeme teda tie prepočty, ktoré budú hovoriť, že teda ten nárast cien bol taký, že môžeme teda predstúpiť pred Európsku komisiu a povedať, O. K., dnes už sú tie náklady niekde na úrovni 300 eur. Ale rád by som, aby sme teda požiadali a potom ministerstvo o nejaké prehodnotenie. Predsa tento príspevok bol zvýšený asi niečo pred dvoma rokmi, tak myslím, že 2-2,5 roka, čiže odvtedy mohli narásť tieto náklady a znovu opakujem, myslím si, že je tu, je tu snaha určite prispieť aj k takémuto riešeniu.

    Čo sa týka miest a obcí. My sme, tá priemerná výška, už tu bolo poznamenané, sa pohybuje v týchto zariadeniach niekde na úrovni 60-70 eur. Bohužiaľ, a je pravdou, že týchto predškolských zariadení je málo a väčšinou v týchto zariadeniach si možno, možno časť ľudí vie vybaviť možno takéto zariadenie a možno nie práve tí ľudia, ktorí sú odkázaní na takýto vysoký príspevok. Čiže vnímam to, že aj preto sa nejakým spôsobom obmedzila výška pre mestá, obce do úrovni 80 eur, je to jednak aj ich kompetenčne, kompetencia teda tejto, tejto municipality. A zároveň ak by sme teda posunuli to na 280, ja predpokladám, že ten nárast by bol obrovský, lebo v tých VZN, teda všeobecne záväzných nariadeniach by si každá obec, každé mesto zvýšilo to na maximálnu úroveň, no a potom by to bola otázka toho, akým spôsobom by na to reagovalo, aj, aj finančná náročnosť. To, čo je vlastne aj tým problémom, toho, toho, toho príspevku až na úroveň tých šiestich rokov.

    Ja chcem len upozorniť, Slovensko, pokiaľ sa týka starostlivosti o matky alebo o rodičov má jednoducho nadštandardný systém. A v krajine OECD nie je bežným štandardom 34-týždňová materská a neni bežným štandardom ďalšie dva roky rodičovský príspevok, práve naopak, vo veľa štúdiách boli sme kritizovaní ako Slovensko, že jednoducho nemáme záujem ako prinavrátiť tie mamy, hlavne mamky do toho, do toho pracovného prostredia, a práve preto sa aj vymýšľali tie projekty, flexibilita pracovnej doby a tak ďalej, to je to zosúladenie rodinného a pracovného života. Čiže otázkou je, že teda na jednej strane sme kritizovaní, že robíme, robíme, by som povedal, nadštandardné veci preto, aby sme teda tie mamy nejakým spôsobom nevtiahli naspäť do pracovného procesu, na druhej strane ešte hľadáme riešenia, ktoré sú do tých šiestich rokov. Ja by som sa vôbec nebránil, ak by to bolo aj, aj ešte ďalej a tak ďalej, otázka je fakt, ak teda aj bolo tu aj spomenuté, v roku 2011-2012 bol problém zvýšiť príspevok na starostlivosť, nie to, aby sme sa bavili, aby sme tento príspevok dali ešte do šiestich rokov. Osobne si myslím, že skôr tá cesta by mala viesť cestou vytvárania týchto predškolských zariadení, práve tým, že aj vláda v tých tzv. alebo kritizovaných sociálnych balíčkoch dávala dvakrát po 10 mil. na nové predškolské zariadenia. Myslím, že ešte to určite nestačí, a na pokrytie týchto požiadaviek ďalej bude teda potreba dopĺňať tieto zdroje.

    Faktom je, že toto je cesta podľa mňa a toto by bolo možno aj filozofia, hľadať riešenie aj v spolupráci s Európskou úniou, teda projekčne myslím, lebo je to nová zamestnanosť. Vytváranie takýchto zariadení vytvára nové pracovné miesta a rozumiem tomu, že možno aj tým ťahákom pre tie nové pracovné miesta by boli aj tie súkromné zariadenia, ktoré by, by som sa vytvárali na nejakom priestore. Možno by to stálo za diskusiu, za reč, faktom je, že dnes som rád, že sme sa dostali vôbec k nejakému štádiu, kde máme nejakú dobrú štartovaciu plochu a kde teda vláda dala do týchto predškolských zariadení toľko, čo za predchádzajúce obdobie, neviem, veľa rokov dozadu neboli investované.

    Čiže som pripravený alebo určite každý je pripravený na diskusiu na to, akým spôsobom podporiť takéto riešenia, len znovu opakujem, nemôže to byť nejakým spôsobom riešené extrémne. Znovu opakujem len to, čo sme mali aj s predstaviteľmi OECD diskusiu, za čo sme boli, by som povedal chválení, za čo sme boli kritizovaní a tak ďalej. V každom prípade tá vízia a tá, ten, ten nejaký, tá diskusia skôr bola, viedla sa k tomu, že by tie predškolské zariadenia mali vznikať, to by mala byť tá primárna podpora, a nie to, aby sme podporovali to, aby, aby zostávali rodičia na tej, kvázi na tom materskom alebo teda tej, na rodičovskom alebo možno ešte na ďalšom období, aby zostávali doma, aby teda po nejakom čase išli alebo sa zapojili do pracovného prostredia, čo teda v mnohých prípadoch práve kvôli tomu, že teda ten, príjmová stránka týchto rodičov nie je tak významne vysoká, tie ženy majú tú tendenciu, tie ženy majú tendenciu alebo tie mamy majú tendenciu ísť do pracovného prostredia, čiže je to dvojsečná zbraň.

    V každom prípade ja som rád, že sa naštartoval systém, systém nových predškolských zariadení, a je to významný vklad do toho, aby sa na tomto základe dalo budovať. Nie som celkom naklonený, aby sme tu teraz handlovali, či to má byť do štyroch rokov, či to má byť do piatich rokov, do šiestich rokov a tak ďalej. Skôr si myslím, že hľadajme riešenie na to, aby sa zvýšili, zvýšili výdavky štátneho rozpočtu do týchto predškolských zariadení, a možno toto bude štartovací mechanizmus na to, aby sme teda vytvorili podmienky na to, aby tých predškolských zariadení bolo viac, myslím, že absentuje, veľmi, veľmi veľká požiadavka bola hlavne Bratislava a okolie, tu je fakt nedostatok a tých predškolských zariadení aj po diskusii s rôznymi predstaviteľmi len to bolo potvrdené. Myslím, že hľadajme aj s municipalitami, akože teda s mestami, obcami, hľadajme teda to riešenie, aby sa to dalo zlepšiť.

    Znova opakujem, pokiaľ sa týka tých 280 eur na to, má to, má to výpočet, požiadajme ministerstvo, možno bude aj tých 300 eur, nebránim sa tomu, nech príde ministerstvo s tým, že má to vynegociované s Európskou komisiou. Pokiaľ sa týka tých ďalších možností, budeme očakávať, čo bude aj štátny rozpočet, čo dá možnosti, a podľa toho sa možno aj dospejeme k nejakým ďalším pozitívnym veciam.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne, chcem dve veci.

    Po prvé. Tak povedali ste, že dvakrát desať, to je dvadsať miliónov, dala vláda na výstavbu nových škôlok. Koľko nových škôlok sa dá postaviť za 20 mil., desať na celé Slovensko? Psovi mucha.

    Po druhé. Keď aj nové škôlky týmto spôsobom vzniknú, niekto predsa musí financovať chod tých škôlok, chod, na každé dieťa sú nejaké náklady, to znamená, pribudne viac miest, dobre, vďaka aj za tú muchu, ale tie obce to musia zafinancovať a dnes nemajú peniaze. To je niečo podobné ako v sociálnych službách. Postavila sa veľká hromada z eurofondov kamenných zariadení pre dôchodcov, ale dnes nemá kto financovať miesta tých samotných dôchodcov, oni na to peniaze nemajú a obce tiež nie. Čiže to nie je len tak.

    Ďalej. Ešte sa vrátim k tým 80 eurám. Logicky, prosím vás, rozmýšľajme. Dnes rodina s dieťaťom vo veku do troch rokov dostáva rodičovský príspevok 203 eur. My jej cez tento zákon ponúkneme ako alternatívu 80, pokiaľ to dieťa majú v obecnej škôlke, no, prosím vás, len padnutý na hlavu si zvolí menšiu sumu, 80 eur, keď druhá alternatíva je o žiadny príspevok na starostlivosť nežiadať a zostať na rodičovskom príspevku, ktorý je síce skromný, ale predsa len 203 eur.

    Zavedenie príspevku pre obecné škôlky 80 eur postráda elementárnu logiku.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, ja to z pozície starostu samosprávy, keď som ešte bol, som vnímal ako diskrimináciu, ten príspevok, tých 80 euro. Náklady na žiaka v škôlke aj v obecnej sú ďaleko vyššie. My sme tie náklady mali cca 180 až 220 euro. Keby sme mohli čerpať ten príspevok tak ako v súkromných škôlkach, tak tie peniaze, ktoré sme my dávali do tej škôlky by sme kľudne vedeli využiť na rozšírenie, rozšírenie kapacity. Obce sú podfinancované a aj tá podpora, o ktorej ste hovorili, zo štátu, že sa bude, budú dávať peniaze na výstavbu škôlky, tak znova je limitovaná na žiaka a suma, ktorá ide na žiaka, za takú sumu sa jednoducho tá škôlka ani postaviť nedá. Tam tá samospráva znova musí prispievať, a nie povinných 5 %, ale ďaleko vyšším percentom, pretože okrem toho, teda tá škôlka okrem toho, že má tam byť nejaký počet žiakov v tej triede, tak musí spĺňať ešte nejaké ďalšie, ďalšie veci, čo sa týka hygieny, a ten počet žiakov tam môže byť len nejaký a, samozrejme, náklady na výstavbu toho objektu sú väčšie ako ten počet žiakov prípustný krát tá suma, ktorú ten štát dáva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je ešte jeden pomerne významný rozdiel medzi tým, keď štát prispieva peniazmi na stavanie škôlok a keď dáva peniaze rodičom, ktorí ich potom platia v podstate rôznym poskytovateľom starostlivosti za to, že oni môžu pracovať, a využijú príspevok tak, ako ho navrhujeme, na to, aby uhradili časť alebo celú časť peňazí, ktorú tá starostlivosť stojí.

    A ten rozdiel je v tom, že kým stavaním škôlok my konzervujeme aj pedagogicky ten systém, ktorý tu máme dnes, ktorý nie vždy všetkým rodičom vyhovuje, tak pri príspevku na starostlivosť umožňujeme rodičovi využívať širšiu paletu možností, akým spôsobom má byť o to dieťa postarané. Môže to zaplatiť agentúre a má tam one to one opatrovateľku alebo opatrovateľku, ktorá má niekoľko detí, môže to dať agentúre, ktorá prevádzkuje dajme tomu detské kluby alebo, alebo lesné škôlky, môže to dať škôlke, môže to dať rôznemu typu starostlivosti v závislosti od toho, aké sú jeho vlastné preferencie. A aj ak to dáva škôlke, tak vďaka tomu, že dáva peniaze na starostlivosť o vlastné dieťa, do väčšej miery môže zasahovať do pedagogického procesu a prenášať svoje vlastné predstavy o tom, ako má byť s dieťaťom zachádzané, než to je v dnešnej dobe. A to je žiaduci stav.

    A aj keď sa pozrieme na to, ako je napísané programové vyhlásenie vlády, kde v časti vzdelávania je potreba dieťaťa na prvom mieste, kde orientácia na dieťa má byť axiómou, z ktorej vychádzame, tak potom prístup cez príspevky rodičov je oveľa efektívnejší ako etatistické, etatistický prístup zvrchu a stavanie škôlok zo strany štátu.

  • Ďakujem. Chcem sa dotknúť toho spomínaného problému, Bratislavy. Bratislava má jeden problém, teda ako ja to pozorujem, že veľké množstvo Bratislavčanov v podstate býva niekde inde. Bývajú v Rovinke, Malinove a v rôznych teda mimobratislavských, a pritom ponechali povedzme, keď si postavili ten byt, ten dom, byt si, ponechali si trvalé bydlisko aj v Bratislave napríklad a deti vozia vlastne aj do škôlok, aj do škôl do Bratislavy. A vlastne tým znižujú možnosť tých ľudí, ktorí, Bratislavčanov, ktorí sú odkázaní na tieto zariadenia, že ich je málo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. A neviem, či som správne pochopil pána Poliačika. Tá variabilita už dnes je nastavená v tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Ak sa bavíme od..., medzi tým 3 až 6 rokmi tou nadstavbou, to je otázka, ako je možnosť financovania zo strany štátu zabezpečená. To neni len na to, aby sa stavali nové škôlky. Veď sú tu predškolské zariadenia, ktoré boli jednoducho zdevastované. To je na rekonštrukciu, na obnovu takýchto, takýchto zariadení. A myslím, že z 20 mil. sa dá niečo urobiť, to, čo sa pomerne dosť často zanedbávalo, a možno obce skôr predávali takýto majetok, ako keby sa starali. A to je odpoveď sčasti aj na pána Laurenčíka, aj pána Mihála. Jednoducho je to originálna kompetencia tej obce a toho mesta.

    Otázka znie, že teda ak, do akej miery dokáže aj tá obec zafinancovať takéto zariadenie. To neni otázka nejaká, by som povedal, len podružná. Je to otázka peňazí a otázka financovania. Ak sa postavíme na to, že toto vieme zabezpečiť v prioritách pre municipality, potom je možnosť baviť sa o tom, či ten príspevok bude aj 280 aj vo vzťahu k mestám, obciam.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, môžte mať záverečné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, mne to príde tak, že všetci asi, ako tu sedíme, sa zhodneme na tom, že tých škôlok je akútny nedostatok bez ohľadu na to, čo sľubuje alebo čo robí vláda, či táto alebo či tá predošlá, ktorá sľubovala nejaké sociálne istoty.

    Ja keď vás počúvam, pán Burian, tak ako mne z toho vyplýva, že všetci chceme, prosím, nejaký sociálny mier, svetový mier aj sociálny, to je jedno, ale nie ste ochotní proste prekročiť ten politický tieň a podporiť vec, ktorú sem prinášame my ako opozícia, a my len suplujeme vládu, ktorá je vládou kontinuity a už predtým štyri roky ľuďom sľubovala nejaké sociálne istoty. A všetci, ako tu sedíme, vieme, že jednoducho tá mladá rodina tie sociálne istoty žiadne nemajú. Pretože tá politika štátu, ktorou vy sa hrdíte, čo sa týka dĺžky materskej a dokonca aj výšky rodičovského príspevku, čo som počula prvýkrát, a bolo by dobré ísť niekedy medzi ľudí a opýtať sa ich na to, čo si myslia o výške rodičovského príspevku na Slovensku. Mne sa zdá, že vy ste v tomto smere odtrhnutí od reality, a bolo by dobré si uvedomiť, že to nie je len o týchto finančných príspevkoch, tá starostlivosť a pomoc mladým rodinám. Nám akútne chýbajú predovšetkým služby pre mladé rodiny, a preto si mladé rodiny s malými deťmi nedokážu zosúladiť ten rodinný a pracovný život. Pretože darmo sa vy postaráte o dlhú materskú, darmo mi dáte dvestoeurový rodičovský príspevok do tretieho roku veku dieťaťa. Ja sa pýtam, čo s tým dieťaťom potom.

    A teraz ministerstvo práce tvrdí, že sa stará o deti do troch rokov. Ministerstvo školstva predovšetkým rieši deti po nástupe na povinnú školskú dochádzku, to znamená šesť a vyššie a to vákuum, ktoré nám vzniklo, to hádžete na mestá a obce. To sú, lebo to sú presne tie deti, keďže verejné škôlky prijímajú deti až od troch rokov, mladšie dieťa, vlastne nemáte šancu, aby sa dostalo do verejnej škôlky, tak to sú deti, ktoré sú proste v nejakom vzduchoprázdne, a teraz sme si všetci ako očistili ruky, že to majú na starosti mestá a obce. No možno majú, ale napriek tomu, že ste dali v rámci sociálnych balíčkov nejaké dotácie na dostavbu škôlok, nestačí to. A ešte veľmi dlho to stačiť nebude.

    A my prichádzame s návrhom zákona, ktorý to vo veľkej miere rieši, pretože štát nemusí stoj čo stoj všetko regulovať. Ten príspevok na starostlivosť o dieťa ani tak nejde, on nejde rodičovi, on ide inštitúcii, ktorá je zazmluvnená a poskytuje starostlivosť o dieťa. To znamená, že ak ja si zmluvne podpíšem vzťah s nejakou profesionálnou aupairkou, tak, sledujete to, že ten side effect tohto návrhu zákona je aj boj proti čiernej práci. Dnes drvivá väčšina rodičov, ktorí využívajú služby aupairky, sú načierno. To je čierna práca. To nie je zmluvne nijakým spôsobom podchytené. My nastavujeme ten príspevok na starostlivosť o dieťa tak, že ak ho chce ten rodič čerpať, tak jednoducho musí to byť zmluvne ošetrený vzťah a ten príspevok na starostlivosť o dieťa ide za tou aupairkou. Ten trh si to vyreguluje sám. 280 eur, dobre, je viac, ako bolo v minulosti, ale stále to nie je dostačujúce, hlavne pokiaľ ide o súkromné zariadenie, a tie suplujú nedostatok tých verejných zariadení. Ono sa to možno nezdá veľa, tých, tých 20 eur hore-dole, ale to je naozaj reálne školné v tých súkromných zariadeniach. Takže preto to navyšujeme.

    Ten argument pána Buriana o tom, že my sme sedeli na ministerstve práce a nezvýšili sme to. No my sme boli na konci programovacieho obdobia. My sme boli, my keď sme prišli na ministerstvo, my sme v Európskom sociálnom fonde mali skoro nič, lebo všetky peniaze boli minuté na sociálne podniky pani Tomanovej a iné neefektívne projekty za obrovské peniaze. Oni teraz začínajú v novom programovacom období. Tam je kvantum peňazí, v Európskom sociálnom fonde. V rámci Európskeho sociálneho fondu pod Operačným programom Zamestnanosť a sociálna inklúzia je prioritná os, ktorá má riešiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a odtiaľ sa majú čerpať peniaze na príspevok na starostlivosť o dieťa. A Európska komisia nebude robiť žiadne obštrukcie, pretože som niekoľkokrát na rokovaní s tými ľuďmi bola, a keď hovorili o niečom, čo je efektívne, a dávali nás za príklad, to bol práve tento adresný príspevok na starostlivosť o dieťa.

    A už vtedy sme sa bavili o tom, že máme veľmi veľa detí vo vzduchoprázdne, a to sú presne tie deti od troch rokov vyššie. Vtedy rodinám vzniká reálny problém. Častokrát sa rodičia ani nesnažia pred tretím rokom veku dieťaťa umiestniť dieťa do škôlky, lebo vedia, že ho nezoberú, ale chcú nastúpiť do práce potom. A potom vzniká situácia, že jednoducho to dieťa nemajú kam dať, pretože keď tá žena má ísť robiť za 500 eur mesačne v hrubom a škôlka stojí súkromná 300 eur a ona si ju nevybrala z luxusu, pretože potrebuje mať dieťa v súkromnej škôlke, to je nevyhnutnosť, lebo do verejnej jednoducho sa nedostalo to dieťa, no tak taká žena si potom rozmyslí, či sa jej oplatí robiť za 500 eur v hrubom, keď bude 300 eur platiť školné. Čo iné, čo lepšie môže urobiť tento štát, ako využiť tie peniaze, ktoré sú v Európskom sociálnom fonde, kde hovoríme v rámci prioritnej osi o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, a dať to takejto žene, v plnej miere vykryť to školné, aby tých 500 eur, ktoré ona mesačne zarobí, boli proste peniaze pre rodinu. Nič lepšie si neviem predstaviť. Ani my tu podľa mňa v tej sále, ale ani Európska komisia. To znamená, že to sú veľmi falošné argumenty, že my sa musíme opýtať, spýtať, poradiť, vypýtať si požehnanie. Nie je to pravda. Európska komisia od začiatku chváli nastavenie príspevku na starostlivosť o dieťa. A tým, že sú v novom programovacom období, majú obrovské možnosti, obrovské.

    Presne ako hovoril pán poslanec Mihál, že, veľmi dobre viete, dobre, súkromné škôlky nám vznikajú, ale aj zriaďovatelia súkromných škôlok sa veľmi sťažujú na to, ako je nastavený zákon. Je nastavený veľmi prísne. Je tam niekoľko byrokratických prekážok, ktoré sú komplikované pre toho, kto si chce otvoriť škôlku. My by sme mali podporovať aj alternatívne detské centrá alebo naozaj tie profesionálne aupairky, ktoré nebudú vykonávať tú prácu načierno, ale bude zmluvným spôsobom podložená, nehovoriac už o tom, o čom hovorí minister Richter už niekoľko rokov - tiež stále o tom iba hovorí a nič preto neurobili - a to je vznik firemných škôlok. Na dar do spoločnosti už takéto "škôlky", to nie sú tie štandardné škôlky, majú. Ak dobre nastavíme ten príspevok na starostlivosť o dieťa, tak aj to môže byť jedna z možností, ako budú vznikať viaceré firemné škôlky, a tie budú naozaj len suplovať to, o čo sa tento štát, kladúc to na ramená nižšej samosprávy, "snaží", ale snaží sa o to iba slovne, verbálne, neustále o tom počúvame, ale, ale v skutočnosti sme sa nikam nepohli.

    A ako povedal pán poslanec Mihál, ak raz tie fondy vyschnú, ak raz tá pomoc z Európskej únie nepríde, dá sa to nastaviť systémovo na financovanie buď zo štátneho rozpočtu, alebo urobme všetko preto, aby do toho momentu sme mali vybudovanú sieť verejných škôlok, ktoré dokážu uspokojiť dopyt mladých rodín po škôlkach, po predškolských zariadeniach. Ale netvárme sa, že, že dovtedy máme vymyslené nejaký plán B, lebo my ten plán B vymyslený nemáme. A tie mladé rodiny reálne čelia problému, že nemajú kam a nemajú potom začo pre nedostatok kapacít vo verejných škôlkach umiestniť svoje dieťa. A preto mladí rodičia jednoducho nemajú umožnený návrat do práce. A bolo by naozaj nad čím, si myslím, začať uvažovať aj nad tou politikou štátu vo vzťahu k mladým rodinám. Či naozaj všetko treba dávať, všetky peniaze treba dávať iba do nesystémových dávok typu kočíkovné a podobne a všetkým bez rozmyslu aj tým, ktorým, aj poslancom Národnej rady, aj tým, ktorí zarábajú 1 800 eur a viac. Či naozaj takíto ľudia potrebujú tú jednorazovú pomoc od štátu, ktorá je veľmi vysoká a utápa sa tam množstvo peňazí a častokrát to nejde ani na to dieťa. Lebo ja si myslím, že, že sociálny štát je fajn. Ale odtiaľ potiaľ. A sú tu vrstvy obyvateľstva, ktoré na to jednoducho nie sú odkázané. A možno by sme to penzum veľké peňazí mali skôr presmerovať na vytváranie služieb pre mladé rodiny s deťmi, pretože to je to, čo nám tu akútne chýba.

    A ja nehovorím, že ja týmto vyriešim svetový mier a všetky problémy, ktoré sme tu pomenovali. Ale bol by to obrovský krok vpred. Ani nie tak to samotné navýšenie ako predlženie poberania príspevku na starostlivosť o dieťa. A ten, kto chodí medzi reálnych ľudí, kto si občas siahne to okienko na limuzíne, tak to jednoducho musí vedieť, lebo o ničom inom tie mladé rodiny nerozprávajú ako o tomto.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, ja za to nemôžem, že ste si nedávala pozor. Však to bolo záverečné slovo. Nemôžte mať k záverečnému slovu faktickú poznámku. Takže to nie je možné. Dobre? Ďakujem pekne za pochopenie.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 96). Asi je zmena.

    Dávam slovo, chcel som povedať poslankyni Jane Kiššovej, ale nech sa páči, pán poslanec Mihál, samozrejme, za skupinu poslancov môžte odôvodniť návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 96.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne poslankyne, ctení kolegovia poslanci, vážení prítomní, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila, aby som vystúpil ako navrhovateľ.

    Cieľom predloženého návrhu je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej je potom povinný, daňovník povinný platiť preddavky na daň, či fyzická, či právnická osoba, a to zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur. Tento návrh nebude mať vplyv na verejné financie - tu sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré hovorí, že bude mať dopad, k tomu sa ešte vyjadrím neskôr - nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy, avšak tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne za odôvodnenie tohto návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Martinovi Kotlebovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasť predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý sa hlási, samozrejme, pán poslanec Mihál a ako jediný. Takže uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ide skutočne o veľmi jednoduchý návrh zákona, ako som už hovoril v úvodnom slove, jeho cieľom je zvýšiť tzv. poslednú známu daňovú povinnosť pre následné platenie preddavkov na daň zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur.

    Dovoľte mi trošku, hoci je to veľmi jednoduché, trošku, trošku na zelenej lúke alebo od podlahy vysvetliť, ako to teda funguje. Asi viete, čo je to daňové priznanie, čiže daňovník, či už je to právnická osoba, alebo aj fyzická osoba, každý rok po skončení roka, v zásade v marci do roka nasledujúceho podáva daňové priznanie, kde mu teda vyjde výška vypočítanej dane, ktorú musí v stanovenom termíne, teda obvykle do konca marca aj zaplatiť. To je teda výpočet dane v daňovom priznaní, platba dane, ktorá vyplýva z daňového priznania.

    Tým, to ale nie je všetko. Okrem toho, že daňovníci sú povinní zaplatiť v riadnom termíne daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, čiže v zásade za predchádzajúci rok, za určitých okolností musia daňovníci platiť tzv. preddavky. To znamená, že už počas napríklad roka 2016 platí daňovník, či je to právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, platí preddavky na zdaňovacie obdobie 2016 a potom v daňovom priznaní, ktoré podá v marci 2017, si vypočíta skutočnú svoju daňovú povinnosť, aká mu vyplýva z jeho výsledku za rok 2016, a túto výslednú daň, ktorú si vypočíta v marci 2017 vlastne porovná s preddavkami, ktoré počas roka 2016 platil, buď doplatí nejaký ten nedoplatok, alebo, naopak, daňový úrad mu vráti preplatok. Čo je asi zrejmé, je to, že platenie tých preddavkov, prirodzene, zaťažuje či právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikateľov, pretože vlastne tú daň svojím spôsobom musím platiť dopredu na základe výsledku, ktorý som za minulý rok, mal za minulý rok. Po prvé mi to komplikuje ako podnikateľovi moje cash flow, pretože každého štvrťroka, dokonca možno každý mesiac musím určitú sumu zaslať na daňový úrad a tá mi, samozrejme, chýba na iné veci; a druhá vec je tá, že pokiaľ sa stane, a to sa stáva, že mal som predošlý rok úspešný, z toho mi teda vyšla pomerne vysoká daň a povinnosť platiť preddavky, relatívne vysoké, čo v prípade, že sa mi teraz nedarí, ale ja som vlastne nútený na základe predošlého roka platiť vysoké preddavky. Jednoducho komplikuje mi to život. A môže to spôsobovať aj skutočne vážnejšie problémy.

    Čiže my teda navrhujeme, a aby sa ten limit zvýšil na dvojnásobok z 2 500 na 5 000 eur. Čo to teda znamená? Ešte raz to poviem. Podľa platného zákona, ak za rok 2016 niekomu vyjde daňová povinnosť, resp. posledná známa daňová povinnosť vyššia ako 2 500 eur, čiže zaplatí daň vyše 2 500 eur, musí v tom ďalšom období platiť tieto preddavky, my navrhujeme, aby sa tak stalo len vtedy, keď tá posledná známa povinnosť bola vyššia, bola až 5 000 eur. Bude to mať, samozrejme, pozitívny vplyv, povedal by som dokonca, že veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, či právnické osoby, alebo fyzické osoby, rôznych živnostníkov, slobodné povolania a podobne, pretože to zlepší ich cash flow, a, samozrejme, z tohto pohľadu primárneho bude to mať mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože tie peniaze, ktoré dnes idú do štátneho rozpočtu počas roka v podobe tých preddavkov, tak časť z nich chodiť nebude a príde až v tom marci roka nasledujúceho. Čiže, čiže tie platby štát dostane, hej, tak ako tak, ale, ale s určitým oneskorením, pol roka, trištvrte roka a podobne.

    Ale chcem povedať ešte jednu vec, ktorá mi vyplýva z mojej praxe človeka, ktorý teda intenzívne chodí medzi ľudí a rieši s nimi tieto problémy, pokiaľ ide o platenie daní a odvodov. Ak raz máte v zákone napísané, že povinnosť platiť preddavky máte vtedy, keď prekročíte hranicu 2 500 eur, a to platenie preddavkov nie je práve príjemná vec pre podnikateľa, tak ten podnikateľ, pokiaľ môže, urobí všetko preto, aby tú hranicu 2 500 eur neprekročil. Čiže možno keby tá hranica bola - nieže možno, určite - keby tá hranica bola posunutá vyššie, a mne ako podnikateľovi vychádza výsledná daň povedzme 2 800 eur, tak to neriešim, tých 2 800 eur by som zaplatil bez problémov, pretože by som vedel, že žiadne preddavky ďalej platiť nemusím a zaplatím až o rok ďalšiu daň. Ale ak dnes je to tak, že viem, že pri daňovej povinnosti 2 800 eur musím ešte potom teda platiť preddavky, tak urobím všetko preto, vymyslím si, v úvodzovkách, prepáčte, že preháňam, ale to tak je, vymyslím si nejaké výdavky, urobím nejaké účtovné operácie - a upozorňujem vás, že vymyslím si, to som skutočne šliapol vedľa - ale tie účtovné operácie, ako si znížiť aktuálny daňový výsledok, sú a sú v súlade so zákonom, ja tu nemám čas vám to vysvetľovať, ani to nepotrebujete počuť. Ale je to absolútne legálne, ako si to poposúvam. Čiže poposúvam si to tak, aby som sa dostal s tou daňovou povinnosťou do hranice 2 500 eur, no a potom sú teda dve veci, nemusím platiť preddavky, lebo som to zvládol, a po druhé ešte zaplatím o tristo eur nižšiu daň. Tým pádom ten štát príde o 300 eur, ktoré by som inak relatívne ochotne aj dal, ale nedám, lebo nechcem platiť preddavky. Chcem sa tomu vyhnúť.

    Takže, takže ja tvrdím, tvrdím, že zvýšenie limitu na platenie preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti 2 500 na 5 000 bude v konečnom dôsledku znamenať, keď neberiem do úvahy to cash flow, keď beriem do úvahy čistý príjem do štátnej kasy, bude znamenať vyšší príjem do štátnej kasy, pretože podnikatelia nebudú mať tú negatívnu motiváciu udržať výšku svojej daňovej povinnosti do 2 500 eur, ktorú teda žiaľ majú dnes tým úzusom, ak prekročia 2 500 eur, musia platiť preddavky. Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, zvýšenie hranice poslednej známej daňovej povinnosti z 2 500 na 5 000 eur štátnu kasu nijako nepoškodí, tvrdím, práve naopak dosiahne sa vyšší výber daní v konečnom dôsledku a, samozrejme, veľmi to pomôže právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom, pretože to zlepší ich cash flow.

    Ďakujem pekne za pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že pán navrhovateľ nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča, Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 99).

    Znovu dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi, aby za navrhovateľov odôvodnil tento návrh zákona, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 99.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila, aby som ako navrhovateľ vystúpil v pléne. Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a zároveň zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Bližšie sa vyjadrím vo svojom príspevku v rámci rozpravy, aby ste mohli reagovať.

    V úvodnom slove chcem ešte dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a chcem osobitne zdôrazniť, že tento návrh zákon je v súlade s právom Európskej únie a príslušnou smernicou. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo teraz spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani Petre Krištúfkovej.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžte informovať Národnú radu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 99. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 98 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Áno, ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Žiadnu písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • Nemusíte, ale (reakcia z pléna) hlási sa pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. A ja si myslím, že nakoľko to budete mať dlhšiu, predpokladám, že za päť minút to teda stihnete.

  • Reakcie z pléna.

  • On tvrdí, že nezvládne (povedané so smiechom), tak nehovorte v jeho mene.

    Takže vyhlasujem teraz prestávku a o 11.00 hod. budeme pokračovať hlasovaním a potom po hlasovaní, samozrejme, môžte vystúpiť, pán poslanec.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Hlasovanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Kiššovej, Jurzycu, Rajtára a Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci (tlač 85), bod 50 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorý určil, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi, aby hlasovanie uviedol.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 85).

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpila jedna poslankyňa, predkladateľka alebo teda jedna z predkladateliek, to je Jana Kiššová.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 133 poslancov, za 50, proti 18, zdržalo sa 65.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Ďalej budeme hlasovať o bode 51 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Galeka, Kiššovej a Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 86).

    Prosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Rastislava Holúbeka, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej a Miroslava Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 86.

  • Dobrý deň, vážení páni, vážené dámy, v rozprave vystúpil pán poslanec Karol Galek. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 59, proti 9, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 52 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 88).

    Dávam slovo spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Janke Nehézovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 88.

  • Dobrý deň. V rozprave vystúpil jeden poslanec, poslanec Rajtár, a konštatujem, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 136 poslancov, za 59, proti 3, zdržalo sa 73, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Karola Galeka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (tlač 89), bod 53 schváleného programu.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 89.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Miro Ivan. Nebol predložený žiaden návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 59, proti 4, zdržalo sa 73, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Štarchoňa, aby uviedol hlasovanie o bode 54 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 90).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 90.)

  • Ďakujem, pán predseda. Do rozpravy sa nikto z poslancov nezapojil.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 136 poslancov, za 46, proti 19, zdržalo sa 70, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní o návrhu poslankýň Nicholsonovej a Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (tlač 91), bod 55 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Jane Cigánikovej, aby hlasovanie uviedla.

    Prosím, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Natálie Blahovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 91.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 135 poslancov, za 25, proti 25, zdržalo sa 85.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať hlasovaním o bode 56 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyne Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa (tlač 92).

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci poslanec Jozef Mihál. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 92.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili pán poslanec Burian, pani poslankyňa Nicholsonová, žiadny návrh nebol predložený, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 56, proti 15, zdržalo sa 66.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Opäť vás prosím, pán poslanec Mihál, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (tlač 93), bod 57 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, tlač 93.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu vystúpili pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Mihál a ja, žiadne návrhy neboli predložené...

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Burian a pán poslanec Mihál, ak teda sa môžem opraviť.

  • Smiech v sále.

  • Poprosím, pán predsedajúci a pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 59, proti 15, zdržalo sa 62, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neprijali a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať o bode 58 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Nicholsonovej, Mihála a Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa (tlač 94). Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Petru Krištúfkovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 94.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tomuto programu vystúpili dvaja poslanci, poslanec Mihál a poslanec Burian.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 47, proti 16, zdržalo sa 73, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 96), bod 59 schváleného programu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Martinovi Kotlebovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 96.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, do rozpravy sa nikto nezapojil.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 137 poslancov, za 60, proti 6, zdržalo sa 70, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, vážení páni poslanci. Ukončujem hlasovanie.

    Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, súčasťou programu 4. schôdze Národnej rady sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie. Vzhľadom na priebeh rokovania Národnej rady, podľa ktorého sa javí, že schôdza by už zajtra, teda vo štvrtok nemusela prebiehať, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme tieto body prerokovali dnes o 14. 00 hod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    A dovoľte teda, vyhlasujem do 11.20 hod. krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní v zmysle...

  • Reakcia z pléna.

  • Á, ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči, procedurálny návrh, pani Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem pekne. Prosím členov, rovnako aj náhradníkov stálej delegácie parlamentného zhromaždenia Rady Európy, mali sme sa stretnúť zajtra, takže stretneme sa dnes o 12.00 hod., bude to krátke operatívne stretnutie v miestnosti 149a. Je to výbor pre európske záležitosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Richard Vašečka.

  • Ďakujem. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, že budeme pokračovať v prerušenej tretej schôdze výboru dnes 25. mája o 13.00 hod. v rokovacej miestnosti č. 71. To je obvyklá miestnosť výboru v ubytovacom zariadení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Výbor na kontrolu činnosti NBÚ dnes 12.15 hod. v miestnosti č. 71, ubytovnej časti, dôjdite načas, bude trvať len pár minút.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefan Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na 12.45 zvolávam mimoriadny výbor zdravotníctva Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča, Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci.

    Prosím navrhovateľa a takisto aj spravodajcu, teda spravodajkyňu, aby zaujali svoje určené miesta, a zároveň ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči.

    A ostatných prosím, aby sa ukľudnili, aby sa dalo rokovať.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 99.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vopred prosím o pozornosť všetkých prítomných alebo aspoň tých, ktorých zaujíma téma, ktorá sa vzťahuje na pracovné právo, a ide o nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktorý sme, sme ako parlament schválili 11. novembra minulého roku, a účinný je tento nový zákon od 18. júna.

  • Ruch v sále.

  • Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, ja prinášam spolu s kolegami novelu zákona o cezhraničnej spolupráci, ktorý ešte, samotný zákon účinný nie je, až od 18. júna nadobúda účinnosť, avšak schválený bol ešte v novembri minulého roka, zverejnený v Zbierke pod číslom 351/2015 Z. z., a čo je teda ako zvláštne a neštandardné, snažíme sa, snažíme sa o jeho novelizáciu ešte predtým, ako ten samotný zákon nadobudne 18. júna účinnosť.

    Ak podporíte tento náš návrh v prvom čítaní, tak, pokiaľ viem, ďalšia schôdza začína až 17. júna alebo tak nejako, alebo ešte neskôr, čiže, samozrejme, nebude to jednoduché, jednoduché v čase, ale skúsme aspoň týmto spôsobom minimalizovať škody, ktoré nastanú tým, že daný zákon začne 18. júna platiť. Je to veľmi zlý zákon, teda nie tá naša novela, ale ten zákon o cezhraničnej spolupráci ako taký. Veľmi zlý zákon, ktorý zbytočne prináša novú byrokraciu do podnikateľského prostredia, vysvetlím prečo a vysvetlím prečo zbytočnú, a pokiaľ je šanca zastaviť to, tak vás teda prosím urobme to, urobme to a minimalizujme škody, ktoré tu hrozia. Škody nie hmotného charakteru, ale škody z hľadiska podnikateľských vzťahov, z hľadiska toho, čo sa tu môže stať, ale vysvetlím všetko po poriadku.

    Ešte na úvod treba zdôrazniť, že tým novým zákonom o cezhraničnej spolupráci č. 351/2015 Z. z. sa do našej legislatívy zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67 EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71 ES o vysielaní pracovníkov rámci poskytovania služieb a tak ďalej. Takže keby ste sa pýtali na ministerstve práce, prečo tu ten zákon o cezhraničnej spolupráci vlastne je, tak vám odpovedia, preto, lebo sme museli zapracovať smernicu 214/67 EÚ.

    No ako to už býva, zapracovať a zapracovať je rozdiel. Pretože ak v tom našom zákone sú veci, ktoré v tej smernici nie sú vôbec, tak tieto veci nie je možné obhajovať zapracovaním smernice. To je skrátka výmysel našich úradníkov. Ak v tom našom zákone sú veci, ktoré síce v smernici sú, ale v smernici sú uvedené tak, že toto, toto si môže členský štát zapracovať do svojej legislatívy, zdôrazňujem slovo môže, tak to neznamená, že musí. Čiže v našom zákone o cezhraničnej spolupráci, sú také body, ktoré síce sú v smernici, ale tak, že sme si ich mohli, ale nemuseli zapracovať do našej legislatívy. Samozrejme, smernica je preto smernicou, aby teda tam boli aj také body, také veci, ktoré sa zapracovať musia do našej legislatívy, a to spochybňovať, samozrejme, nebudem.

    Čo hovorí zákon o cezhraničnej spolupráci? Samotná smernica, z ktorej sa vychádza, bola prijatá Európskou komisiou na tlak tých tradičných krajín Európskej únie, najmä Nemecka, Francúzska a podobne, ktoré sa touto smernicou snažia určitým spôsobom blokovať príliv zamestnancov, pracovníkov z tých "lacnejších krajín" Európskej únie. Viete, že od roku 2004 sme v Európskej únii, a asi si pamätáte, že sedem rokov trvalo obdobie, kedy Nemecko zablokovalo napr. svoj pracovný trh pred našimi občanmi, ktorí sa tam tým pádom nemohli len tak zamestnať, napriek tomu, že pravidlá Európskej únie hovoria niečo iné. Je už rok 2016, to znamená rok 2011, je už dávno za nami, to znamená, dnes majú naši občania voľný prístup na trh, na pracovný trh, napr. v Nemecku, ale aj v iných krajinách, ale ako sa zdá, Nemci si povedali, že pokiaľ ide o nejaké tie obštrukcie, nikdy ich nie je dosť, tak vlastne vidím to tak, že pod ich tlakom bola prijatá smernica 2014/67 EÚ, ktorej vlastne cieľom je znekomfortniť poskytovanie služieb inými spoločnosťami, usídlenými v iných členských krajinách na území Nemecka.

    Ak to aspoň trošku sledujete, a predpokladám, že tí, čo ste tu, vás to zrejme zaujíma, tak určite viete – možno z vlastnej skúsenosti, možno zo skúsenosti podnikateľov, ktorí vám o tom hovoria –, že v Nemecku nastal pre našich podnikateľov od 1. januára 2015 dosť vážny problém, pretože Nemci si vlastne zaviedli to, čo vyplýva zo smernice, do svojej legislatívy už k 1. 1. 2015, a určite viete, že od 1. 1. 2015 majú v Nemecku zavedenú minimálnu mzdu, ktorá predtým zavedená nebola, bolo to len na rokovaniach medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi dovtedy. Od 1. 1. 2015 majú minimálnu mzdu vo výške 8,50 eura na hodinu. Ale to by nebolo pre nás nejaké podstatné, to je ich problém, samozrejme, na to majú právo, si tieto veci zorganizovať, dohodnúť, schváliť, ako chcú, ale tým, že presadili túto smernicu a okamžite si ju zapracovali do svojho právneho poriadku, pre naše firmy, ktoré nejakým spôsobom poskytujú služby na území Nemecka, najmä firmy špedičné, tu vznikol problém, pretože po prvé musia pri práci v Nemecku svojim zamestnancom, ktorí sú takto vyslaní, vyplácať mzdu najmenej vo výške nemeckej minimálnej mzdy, to znamená tých 8,50 na hodinu, čo je v niektorých prípadoch problém, a musia dodržiavať spústu ďalších byrokratických povinností, ktoré vlastne majú pôvod v tej inkriminovanej smernici. Napríklad musia prítomnosť svojho zamestnanca v Nemecku nahlasovať na nemecké, myslím, colné orgány. Čiže je tu táto povinnosť.

    Ďalšia povinnosť je napríklad tá, že náš pracovník, náš zamestnanec vyslaný svojím slovenským zamestnávateľom na nejaké práce do Nemecka, musí mať so sebou pracovnú zmluvu, prípadne podobný doklad, ktorým sa preukáže pri kontrole, že je skutočne zamestnancom slovenskej firmy, a teda takto pracuje v Nemecku, musí byť k dispozícii výplatná páska, ktorou sa vie preukázať náš zamestnanec, že dostal mzdu vyplatenú podľa nemeckých pravidiel vo výške najmenej nemeckej minimálnej mzdy, a ďalšie a ďalšie byrokratické pravidlá, ktoré naši zamestnávatelia musia spĺňať, ak vyšlú svojho zamestnanca na plnenie nejakých zmlúv o poskytnutí služieb do Nemecka.

    No dajme tomu, že sa s nejakým, akýmsi nadhľadom na to pozriem tak, dobre, tak si teda Nemci chránia svoj trh práce, týmto spôsobom, aby nedošlo k obchádzaniu ich pracovno-právnych predpisov a pod., a dajme tomu, že táto ich snaha je z tohto pohľadu legitímna, a dajme tomu, že teda, no, bohužiaľ naši zamestnávatelia, naše firmy toto všetko musia zvládnuť, keď ich zamestnanci sú vyslaní a pracujú v Nemecku, dajme tomu. Toto všetko, zdôrazňujem, vlastne vychádza zo smernice 2014/67 EÚ. No ale v čom je ten vtip?

    Ten vtip je v tom, že táto smernica hovorí, že tú novú, novú byrokraciu, ktorú si takto, ako popisujem, zaviedli Nemci, si môžu zaviesť jednotlivé členské krajiny. No ten zlý vtip je v tom, že my sme si to "môžu" preklopili do zákona o cezhraničnej spolupráci, a výsledkom je to, že akýkoľvek zamestnávateľ, akákoľvek firma, ktorá má sídlo v niektorej z členských krajín Európskej únie plus krajín Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, ak pošle svojho zamestnanca na Slovensko v rámci nejakej zmluvy o poskytnutí služieb a ten zamestnanec tú službu má vykonať na území Slovenska, tak tento cudzí, tzv. hosťujúci zamestnávateľ je povinný podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci tohto nášho zákona po prvé prihlásiť toho svojho zamestnanca na náš inšpektorát práce. V tej prihláške musí uviesť údaje o sebe, teda o firme, údaje o tom zamestnancovi, odkedy dokedy tu bude, čo tu bude robiť, kde bude robiť. Čiže aby náš inšpektorát práce mal dokonalý prehľad o všetkých zamestnancoch, zamestnaných v iných členských krajinách EÚ, ako sa pohybujú, kde sa pohybujú, čo na území Slovenska robia. To je prvá povinnosť.

    Druhá povinnosť je, že tento zahraničný zamestnanec vyslaný na Slovensko, musí mať poruke svoju pracovnú zmluvu alebo iný doklad, ktorým preukáže, že je skutočne zamestnancom tej zahraničnej spoločnosti, aby sa pri kontrole inšpektorátom práce vedel týmto preukázať, čo je, čo je zač.

    Ďalšia povinnosť je tá, že ten zahraničný zamestnávateľ, prosím vás, počúvajte teraz, zahraničný zamestnávateľ, nejaká rakúska firma, ktorá sem pošle zamestnanca, si musí zabezpečiť evidenciu pracovného času toho svojho zamestnanca, pokiaľ on vykonáva tie služby tu na Slovensku. Obrazne povedané, ten zahraničný, ten Rakúšan si so sebou musí nosiť cvikačky, na ktorých si cvikne, kedy začal, kedy skončil pracovať na území Slovenska v rámci tej dodávky služieb.

    Po ďalšie. Zahraničný zamestnávateľ musí na požiadanie predložiť výplatnú pásku alebo iný doklad, ktorým sa preukáže výška vyplatenej mzdy za tú prácu, ktorú ten zahraničný zamestnanec vykonal na území Slovenska.

    Ak vám to nestačí, tak ešte jedna perlička, tie dokumenty, to znamená evidenciu pracovného času, pracovnú zmluvu, výplatnú pásku, musí na požiadanie ten zahraničný zamestnávateľ dať nášmu inšpektorátu preloženú do slovenčiny.

    Tak a teraz si predstavte, že vaša firma má nejakú zmluvu o poskytovaní povedzme servisných služieb s rakúskym dodávateľom technológie, ktorú si tá vaša firma kúpila, a, samozrejme, súčasťou toho, že ste si kúpili tú technológiu, je, tú technológiu treba servisovať. Buď profylakticky, alebo teda nejaký záručný, pozáručný servis. Stane sa teda nejaký problém, nahlásite to tomu rakúskemu partnerovi, pošlite mi technika, ktorý to bude riešiť, stane sa, rakúsky technik vyštartuje, za pol hodinu je z Viedne v Bratislave, hodinu-dve sa venuje problému, ktorý, ktorý vznikol, vyrieši, odchádza späť. Čiže poskytol takúto službu slovenskej firme, jeho zamestnávateľ je rakúsky, podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci to nie je také jednoduché, nestačí sadnúť do auta, prísť, urobiť, odísť, pretože tá zahraničná, tá rakúska firma musí najskôr nahodiť na web nášho Národného inšpektorátu práce do nejakého formulára, ktorý tam ešte nie je, ale bude, musí nahodiť, že pozor, my firma XY atď. so sídlom tam a tam vysielame nášho zamestnanca, ktorý sa volá tak a tak, od 19. mája do, od 19. júna, pardon, do 19. júna, bude tu pol dňa na Slovensku, do tej a tej spoločnosti a bude tam robiť servis stroja. Čiže toto tam musí nahodiť ten rakúsky zamestnávateľ.

    Ten servisný technik si nesmie zabudnúť na tie dve hodinky, ktoré bude robiť ten servis na Slovensku, so sebou zobrať pracovnú zmluvu, ďalej tá rakúska firma si musí zabezpečiť v mieste výkonu práce, to znamená tu na Slovensku, evidenciu pracovného času, no tak si so sebou zoberie nejakú písanku, kde si teda bude robiť dochádzku, kde si slávnostne zapíše, že začal 10.45 hod., skončil 12.38 hod., hej, teda aby to bolo jasné, že neprekročil rozsah pracovnej doby, no a na požiadanie, na požiadanie nášho inšpektorátu práce ten rakúsky zamestnávateľ ešte sem pošle výplatnú pásku, aby sme sa presvedčili, aby sme sa presvedčili, že tá rakúska firma neobchádza náš Zákonník práce, a že tomu rakúskemu zamestnancovi vyplatila najmenej našu minimálnu mzdu alebo náš minimálny mzdový nárok. Ten rakúsky technik dostáva bajočko 3 000 eur mesačne, čo je teda vysoko, vysoko nad nejakými úrovňami minimálnej mzdy platnými podľa slovenského Zákonníka práce. Ale čo keby náhodou za prácu na Slovenku dostal menej? Musíme mať predsa právo si to overiť.

    Prosím vás, ak ma naozaj počúvate týchto posledných päť minút, viete si predstaviť, že toto tí zahraniční zamestnávatelia budú robiť? Viete si to predstaviť? Viete si predstaviť, ako tá slovenská firma bude komunikovať s tým Rakúšanom? "Prosím vás, rýchlo mi pošlite toho technika, lebo je problém, hej, garantujete mi servis do troch hodín, že prídete, tak pribehnite. Ale pozor! Naštudujte si zákon o cezhraničnej spolupráci slovenský, kde máte tieto a tieto povinnosti, výplatnú pásku treba priniesť, pracovnú zmluvu treba priniesť. A pozor, vy to máte v nemčine? Pozor, to treba preložiť do slovenčiny!"

    Chápete absurditu toho, čo je v tomto zákone? Chápete to? Ako opakujem, ja ešte ako-tak chápem, že si Nemci chránia svoj pracovný trh takouto byrokraciou, ako-tak v úvodzovkách to chápem. Ale nechápem, prečo si my komplikujeme život, teda nie my sebe, my ten život komplikujeme tým Rakúšanom, tým Nemcom, tým Britom, Francúzom, Holanďanom. Robíme im to naschvál alebo na revanš? Ak je to takto, tak potom teda fakt to pekne funguje v Európskej únii. Zdôrazňujem ešte raz, že toto presne, čo som teraz pomenoval, ten § 4 v zákone o cezhraničnej spolupráci, je v smernici zadefinované od slova do slova v podstate takto, že takéto povinnosti ten zahraničný zamestnávateľ má, ale pozor, toto si môže členský štát dať do svojej legislatívy. Môže, nie musí! No ale my sme si to teda zapracovali, my sme si to zapracovali. Čiže dbajte na to, že pozor, títo zahraniční zamestnávatelia majú takúto totálne nezmyselnú povinnosť, keď sem pošlú zamestnanca.

    Ak vám náhodou pán štátny tajomník Burian alebo niekto iný bude argumentovať, že nie, pretože to, je tam nejaká výnimka, je síce výnimka v Zákonníku práce v § 5 v ods. 7, ale tá sa netýka tejto prihlasovacej povinnosti a týchto administratívnych povinností, tá je o niečom úplne inom. Tvrdím a stojím a stojím si pevne za tým, že tento § 4 sa vzťahuje na akékoľvek vyslanie zahraničného zamestnanca na Slovensko, či trvá hodinu, dve, či je to úvodná montáž, či je to servis, či je to doprava alebo akákoľvek iná služba. Nekompromisne, bez akejkoľvek výnimky, úplne nezmyselne.

    Dopočujem sa možno, že to je preto, aby sme si aj my chránili ten pracovný trh, aby sem nechodili nejakí lacnejší zamestnanci v úvodzovkách. Prepáčte, že používam takúto zjednodušenú terminológiu. No tak po prvé rakúski, nemeckí a holandskí a britskí zamestnanci určite nie sú lacnejší ako tí naši slovenskí, bohužiaľ, je to tak.

    Po druhé, pokiaľ by sme sa teda trošku zemepisne pozreli na opačnú stranu a na východ od nás, do Rumunska, do Bulharska, to sú krajiny Európskej únie, kde tá mzdová úroveň je nižšia ako na Slovensku, to je fakt, tak pokiaľ by sme sa bavili, ale pozor, veď tu sú lacní rumunskí zamestnanci, Hornonitrianske bane Prievidza o tom niečo vedia, tak ak tu sú nejakí lacní rumunskí zamestnanci, dobre, dobre, beriem, nech to teda máme v § 4 aj naďalej.

    Ale v čom spočíva podstata toho nášho návrhu? Podstata toho nášho návrhu, že ak tu dochádza k nejakému zneužívaniu, tak je to asi nie tak, že sem niekto príde na dve, na tri hodiny a zas odíde. Ak to niekto zneužíva, tak je to asi tým spôsobom, že tí zamestnanci sú tu povedzme pol roka alebo rok, a preto navrhujeme, aby sa všetky tieto povinnosti, o ktorých som doteraz hovoril, v § 4 zredukovali tak, že budú povinné len v prípade, že vyslanie toho zahraničného zamestnanca bude trvať viac ako mesiac. Čiže v prípade vyslaní na kratšiu dobu nezaťažujme tých zahraničných zamestnávateľov týmito povinnosťami. Robme to, ale len v prípade, že to vyslanie má trvať alebo trvá dlhšie ako mesiac, a môže dôjsť k nejakým podozreniam, čo tu robia, nie je to náhodou zneužívanie nejakých lacnejších zamestnancov, nie je to poškodzovanie práv našich ľudí a podobne.

    Takže to je v podstate prvá zmena, ktorú navrhujeme v našej novele. Toto je prvá zmena. Opakujem ešte raz, smernica o tejto povinnosti hovorí, že členský štát si ju môže zaviesť. My teda hovoríme, dobre, tak ju teda zaveďme, ale len v prípade, že to vyslanie cudzieho zamestnanca trvá viac ako mesiac.

    Keď sa posuniem ďalej, súčasťou toho zákona o cezhraničnej spolupráci, tak ako bol prijatý, v čl. 2 bola novela Zákonníka práce, ktorá tiež platí od 18. 6. 2016, čiže o necelý mesiac. Náš návrh reaguje aj na túto zmenu v Zákonníku práce, ktorá zase je zlá v tom, že prináša zbytočné byrokratické povinnosti, a naša novela, naša novela hovorí o dvoch zmenách.

    Po prvé navrhujeme, navrhujeme zrušiť spoluzodpovednosť, spoluzodpovednosť o tom, aby, spoluzodpovednosť, ktorá je veľmi, veľmi nejasným a nelogickým spôsobom zapísaná v § 5 ods. 9 zákona, Zákonníka práce, o spoluzodpovednosti dodávateľa služby za plnenie pracovných, mzdových podmienok nášho Zákonníka práce voči zamestnancovi, ktorý je zamestnancom subdodávateľskej firmy. Ja vám to neviem ani vysvetliť, prepáčte, pretože je to tak nezrozumiteľne napísané v Zákonníku práce, že skutočne, prepáčte mi, ale neviem rozumne vysvetliť niečo, čo je napísané v Zákonníku práce totálne nezrozumiteľne. Čiže ja si to, prosím, zjednoduším. Tú nezrozumiteľnú povinnosť akéhosi dodávateľa služby na území Slovenskej republiky, kde tým pôvodcom služby je nejaký ďalší subdodávateľ, tú spoluzodpovednosť mi navrhujeme zrušiť. Prečo? Preto, lebo tým zodpovedným nech je zamestnávateľ toho zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Tá zodpovednosť tam, samozrejme, nech je. Ale nech ju nesie ten, kto tú zodpovednosť skutočne má mať. To znamená zamestnávateľ zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Čiže to je druhá zmena, ktorú navrhujeme.

    Tretia zmena. Keď sa pozriete do Zákonníka práce v znení účinnom od 18. 6. a pozriete na § 5 ods. 11, tak tam nájdete novú povinnosť, ktorú sme zaviedli domácim zamestnávateľom našim slovenským, v prípade, že vysielajú zamestnanca na práce do iných členských krajín. Tá povinnosť hovorí o tom, že má zamestnávateľ povinnosť písomne informovať vyslaného zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, kam je vyslaný. Čiže zaviedli sme tu nejakú novú byrokraciu, nové povinnosti pre domácich zamestnávateľov, ktoré takto definované v smernici vôbec nie sú, ak by to niekto obhajoval tým, že smernica, vôbec takéto niečo v smernici nie je, a keď sme s tým vedeli žiť v našom Zákonníku práce, ktorý prešiel niekoľkými novelami za druhej vlády Roberta Fica, a nebolo to tam, hej. Čiže nehovorím teraz o tom liberálnejšom Zákonníku práce, keď som bol minister práce ja. Hovorím o Zákonníku práce po tých, po tých 3-4 novelách, ktoré urobil minister Richter za posledné roky, a takáto povinnosť tam nebola, tak ju tam, prosím vás, nedávajme ani od 18. 6. pod pláštikom smernice. Lebo, zdôrazňujem, v smernici takáto povinnosť pre domácich zamestnávateľov nie je.

    Ďalšia vec, ktorá veľmi na to nadväzuje. Domáci zamestnávateľ dnes, teda od 18. 6. musí podľa § 5 ods. 12 Zákonníka práce uzatvoriť novú písomnú dohodu s domácim zamestnancom o podmienkach toho vyslania. Nová povinnosť, zase predtým to v Zákonníku práce nebolo. A to bol ten tzv. Richterov Zákonník práce, kde je už, o ktorom pán minister rád hovorí, že toto je super Zákonník práce, ktorý netreba meniť, ktorý je dobrý, vyvážený, v prospech zamestnanca a tak ďalej a tak ďalej. No tak keď je ten Zákonník práce taký dobrý, tak prečo tam zavádzame nejakú novú povinnosť, ktorá tam štyri roky dozadu nebola? Zo smernice tá povinnosť naozaj nevyplýva. Takže my v našom návrhu hovoríme k tejto veci, § 5 ods. 12, dobre, teda dobre, urobme kompromis, navrhujeme kompromis. Nech táto povinnosť pre domáceho zamestnávateľa je, ale zase len v prípade, ak to vyslanie zamestnanca do cudziny trvá dlhšie ako 30 dní. Čiže keď ide skutočne o nejaké zásadnejšie vyslanie, a skutočne tým pádom aj to má nejaké dopady na toho zamestnanca, nie v prípade, že ide na jednu hodinu do Viedne a späť. Lebo teraz to je tak, že pošlete zamestnanca, naopak, vy robíte servis pre rakúsku firmu so sídlom v Hainburgu, tá rakúska firma vás osloví, treba prísť, vy tam pošlete človeka, za hodinu je späť, ale predtým s ním musíte urobiť písomnú dohodu o vyslaní, vážení. Čiže samotná tá byrokracia možno trvá dlhšie ako ten samotný výkon práce, ktorý, ktorý ten zamestnanec v tom Rakúsku absolvuje. Má to, prosím vás, teda logiku nejakú, aby sa toto robilo pri každom vyslaní aj na pár hodín? Má to, dáva to nejaký zmysel? Chránime tým nejako špecificky toho zamestnanca? Skúsme sa, prosím vás, zamyslieť. My sme navrhli takéto zjednodušenie. Možno poviete iné riešenia, ale nech nejaké riešenie príde, lebo takto je úplne brutálne, zbytočné. A keď to neurobíte správne, porušujete Zákonník práce a Inšpektorát práce vám dá pokutu. Veď to nie je len tak.

    No a čo je tam ešte, ešte ďalej veľmi dôležité a frustrujúce pre zamestnávateľov, ktorí si začínajú uvedomovať, čo ich od 18. 6 čaká.

    Mimochodom, odbočím, prepáčte mi. Ak tu bude niekto obhajovať túto legislatívu, ten zákon o cezhraničnej spolupráci tým, že keď to prechádzalo cez tripartitu na jeseň, cez pripomienkové konanie, veď zamestnávateľské zväzy neprotestovali, nevznášali pripomienky, súhlasili, dobré to bude. Áno, na jeseň minulého roka, keď sa táto legislatíva prijímala, si jednoducho zamestnávateľské zväzy, či v pripomienkovom konaní, alebo v tripartite, neuvedomili, o čo tam vlastne ide. Jednoducho to prehliadli. Ak si pozriete záznamy z rokovacích dní parlamentu a moje vystúpenia, nechcem sa tým chváliť, ale ja som si ten zákon naštudoval dosť podrobne, keď to tu v parlamente na jeseň bolo, a snáď ako jediný som tu mal možno aj hodinové vystúpenie, v ktorom som upozorňoval na to, že čo za nezmysly sa tu majú schváliť. No ako to tak býva, opoziční, koaličná zmluva nepustí. A vtedy ani nebola koaličná zmluva lebo SMER si ju nemusel sám so sebou uzatvárať, tak skrátka ako čo tam nejaký Mihál.

    Dnes si už zamestnávatelia uvedomujú, čo ich čaká od 18. 6., už im to došlo. Keď si pozriete v monitoringoch cez Google nejaké vyjadrenia zamestnávateľov k tejto legislatíve, tak zistíte, že vyjadrujú svoj strach a zdesenie pred tým, čo ich a ich partnerov od 18. 6. čaká, a protestujú proti tomu. Ja by som bol rád, keby sme ich upokojili tým, že túto novelu posunieme do druhého čítania, a môžme sa mesiac baviť, ako to urobiť v detailoch, aby sme boli spokojní všetci, ale najmä aby sme zbytočnou byrokraciou nezaťažovali našich podnikateľov. A tuto sa nebavme o tom, že ohrozí sa, ohrozia sa zamestnanci alebo niečo. Ohrozí sa vzájomný obchod, obrat, ohrozia sa obchodné vzťahy. To bude znamenať nepriamo nižšie tržby, nižšie platy, prepúšťanie zamestnancov. Takto to skúste brať takýmito zbytočnosťami.

    Ale aby som dokončil ešte vlastne posledný návrh, ktorý je súčasťou tejto navrhovanej novely. Je tam ešte § 7b) v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý má v novej podobe platiť od..., od 18. júna, a v ňom je škodlivé to, že tam sa vlastne zaviedla spoluzodpovednosť odberateľa služieb za to, že dodávateľ služieb nelegálne zamestnáva. Veľmi zjednodušene to poviem, ak chcete, tak to môžem vysvetliť, rozpitvať do posledného písmenka. Netreba. Tak veľmi zjednodušene poviem, ale to poviem.

    Vy si objednáte nejakú službu, ktorú vám príde vykonať nejaká firma svojimi pracovníkmi. Stane sa, že tí pracovníci tej dodávateľskej firmy nie sú legálne zamestnaní, nemajú v poriadku pracovné zmluvy. Dôvody môžu byť rôzne, ale to je v každom prípade problém toho dodávateľa, ktorý vám tu službu dodáva, nie váš. A táto legislatíva vlastne hovorí, že tú pokutu, keď to inšpektorát zistí, dostane nielen ten, kto nelegálne zamestnáva, ktorý si ju zaslúži, ale tú pokutu dostanete aj vy, lebo ste tie služby odobrali. Rozumiete tomu? Čiže vy dostanete pokutu za to, že váš obchodný partner niečo porušuje. Tak váš obchodný partner prifičal na svojej oktávke rýchlosťou, ktorou porušil predpisy o cestnej premávke, dostane od dopravného policajta pokutu, ale pre každý prípad tú pokutu od toho dopravného policajta dostanete aj vy.

    Predstavte si, že by takto vyzerala vyhláška o..., neviem, ako má teraz číslo, o doprave, hej. To by ste sa asi z toho zbláznili. Predstavte si, že váš dodávateľ porušuje nejaké iné predpisy, dostane za to zaslúžene pokutu. A predstavte si, že aj vy by ste mali dostať pokutu preto, lebo váš dodávateľ niečo porušil. No a tuná to je naozaj tak. To je úplný nezmysel! To ako kde sme? To čo teraz, ako to má fungovať. Čiže tu vlastne, tu vlastne ministerstvo práce vám odkazuje, teda hovorí podnikateľom, pred tým, ako prijmete nejaké služby od nejakého dodávateľa, si preverte, či ten dodávateľ zamestnáva svojich ľudí legálne alebo nelegálne. No načo tu máme inšpektoráty práce? Prenášame nejaké takéto povinnosti, robíme policajtov z firiem, aby si v dodávateľských vzťahoch overovali, ako ten partner funguje. Ako toto je, toto je, ja neviem, čo mám na to povedať.

    Minimálne je to na hrane ústavnosti, pretože prečo by mal niekto, nejaký subjekt dostať pokutu za to, že jeho partner, s ktorým majú nejaký obchod, porušuje zákony. To má akú logiku?

    Čiže ten posledný návrh, ktorý máme v tom, v tej našej novele, je o tom, aby sa ten § 7b ods. 4, 10, ktoré tam pribudli a ktoré majú platiť od 18. júna, zatiaľ tam nie sú, ale od 18. júna štartujú, aby sa to skrátka zrušilo. Vráťme sa, prosím, k zdravému rozumu. A nech si inšpektoráty práce robia svoju robotu tak, ako majú. Ale nerobme z tohto štátu policajný štát tým, že sa budeme navzájom udávať alebo niečo.

    Takže to je podstata, to je podstata toho, čo navrhujeme. Chcem ešte raz zdôrazniť, nesiete zodpovednosť za to, ak neprijmete túto novelu, že od 18. 6. začne táto nehanebnosť naplno fungovať, o ktorej som pol hodinu rozprával. Ja apelujem najmä na strany vládnej koalície, ktoré vo svojich programoch hovorili niečo o tom, že chcú zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku, aby sa nad tým vážne zamysleli, lebo toto nie sú srandičky. Ak to neurobíte, tak na vás sa budú obracať vaši voliči s tým, že, prepánajána, čo máme teraz robiť. Toto vy vo vláde ako podporujete? To, že to urobili smeráci za predošlej vlády, tak urobili to. Ale ak ste vo vláde vy teraz, tak toto, čo nemá žiadny súvis so zlými, dobrými podmienkami zamestnancov a podobne, je to čistá byrokracia.

    Tlačte na vášho partnera, aby to skrátka zrušil. Ak aj nepodporíte túto novelu, koaličné okovy nepustia, tak to urobte vy vaším nejakým zákonom, vašou novelu, ale, prosím vás, čo najrýchlejšie, lebo 18. 6. tu máme za chvíľu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Mihál. Na vystúpenie pána poslanca Mihála jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Milan Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mihál, mám len ozaj veľmi krátku pripomienku k tvojmu príspevku. Spomínal si, že ten § 4 citovaného zákona bude komplikovať cudzím a zahraničným zamestnávateľom život. No táto byrokracia je, samozrejme, pre zahraničného zamestnávateľa prácou a túto prácu si určite nechá zaplatiť a v konečnom dôsledku to všetko zaplatí konečný príjemca tej služby, takže to znamená, že niekto na Slovensku, nejaká slovenská firma, a to z jednoduchého dôvodu, v podstate nič nie je zadarmo a všetko sa odrazí v cene tej poskytnutej služby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia, pán poslanec Mihál.

  • Áno, je to presne tak. Tá byrokracia znamená nejakú energiu, nejaký čas a čas sú peniaze. To znamená, tá služba tým pádom bude drahšia, ale vidím to aj v tej rovine, že tá cezhraničná spolupráca ako taká v rámci tohto pojmu sa skrátka skomplikuje. A ak bola Európska únia vytvorená preto, aby napríklad obchod medzi jednotlivými členskými krajinami bol čo najjednoduchší, tak my robíme niečo, čím ideme proti základnému princípu existencie Európskej únie. A je mi, samozrejme, veľmi ľúto, že v pozadí je teda tá európska smernica, lebo tá skrátka nemala byť takto prijatá. A to, mimochodom, tiež vyčítam ministrovi práce Richterovi, pretože táto smernica má rok vzniku 2014, to znamená, to je z čias, kedy on chodil na rady ministrov, a on sa vtedy neozval. Ja o tom aspoň neviem. Nielenže sa neozval a nebojoval proti takejto smernici, ale dokonca nechal ju našimi úradníkmi šupnúť do nášho zákona, do našej legislatívy absolútne neprimeraným spôsobom. To je tam to, čo by tam vôbec nemuselo byť.

    Je to veľká škoda, mne je to veľmi ľúto, a preto je tu náš návrh zmeniť to.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Poprosím, chce sa k rozprave, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem, pán poslanec, nie. Poprosím, chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vzhľadom na uvedené prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, procedurálna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba chcela oznámiť členom ľudskoprávneho výboru, že pôvodne máme ohlásené alebo zvolaný výbor na zajtrajšok o 12.00 hod.

    Ak by sa stalo, že schôdza končí dnes, tak poprosím členov ľudskoprávneho výboru, zídeme sa hneď po skončení schôdze.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci a pani poslankyne, ešte jedna milá vec. Chcem pozdraviť z tohto miesta deti z Kostolišťa, ktoré sú u nás (reakcia z pléna), a z Plaveckého Štvrtku, ktoré sú u nás na návšteve.

  • Ďakujem vám, páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem schôdzu a rokovanie do 14.00 hodiny. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a samotné interpelácie.

    Na bode písomné odpovede na interpelácie a interpelácie budú prítomní členovia vlády podľa oznámenia pán Peter Pellegrini, pani Lucia Žitňanská, pán Tomáš Drucker, pán Ján Richter a pán László Sólymos.

    Poprosím teraz ctených členov vlády, aby nás poctili svojou účasťou podľa toho, ako boli menovaní. Pána Pellegriniho tu vidím. Poprosím ďalších členov vlády, ak sú niekde v blízkosti, aby sa dostavili do rokovacej sály a zaujali svoje miesta.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, kým sa členovia vlády dostavia do rokovacej miestnosti a zaujmú svoje miesta.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Poprosím vás ešte o chvíľu strpenia a trpezlivosti, lebo dochvíľnosť je silná stránka zatiaľ iba dvoch členov vlády.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy, vážení páni, otváram bod

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 19. apríla 2016 pod tlačou 42.

    Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 42 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden pán poslanec k tomuto bodu, otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

    Takže nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A týmto pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A ideme na ďalší bod a tým je bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej vám chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Marián Kotleba.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, dovolím si predložiť interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka v súvislosti s činnosťou, s činnosťou zložiek integrovaného záchranného systému a ich prácu v súvislosti s úmrtím poslanca Národnej rady Ondreja Bindera. Túto interpeláciu som predložil písomne, ale dovolím si ju aj tu teraz predniesť priamo v pléne Národnej rady.

    Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Dňa 13. mája 2016 v čase o 10.18 hod. na ceste 1/51 v smere z Banskej Belej na Banskú Štiavnicu zomrel poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Ondrej Binder. V súvislosti s činnosťou integrovaného záchranného systému a jednotlivých záchranných zložiek pri zachraňovaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera mám pre to na vás tieto dve otázky.

    Po prvé. Prečo bola na miesto činu vyslaná záchranná služba bez lekára len so záchranárom a prečo sa táto posádka ani len nepokúsila poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera vytiahnuť z jeho motorového vozidla, ale len pasívne čakala na príchod hasičov, ktorí na miesto prišli až zhruba o ďalších 6 minút?

    Druhá otázka. 13. mája 2016 o 10.28 hod. volal Mgr. Ľubomír Krno z telefónneho čísla 0917 420 280 tiesňové číslo hasičov, číslo 150. Oznámil im, že sa stala havária, kde sa stala, a že v aute je zakliesnený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, nech sa ponáhľajú, pretože možno umiera. Rozhovor s hasičmi trval 38 sekúnd. V čase 10.29 hod. následne mu volali späť hasiči z čísla 0484 3336 100. Zaujímalo ich, ktorý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky havaroval. Tento rozhovor trval 53 sekúnd.

    V tejto súvislosti vám, pán minister, kladiem otázku, čo mala táto otázka zo strany hasičov znamenať? Máme to chápať tak, že akcieschopnosť a ochota záchranných zložiek v Slovenskej republike závisí od politickej príslušnosti občana v núdzi? Znamená to, že poslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko štát nechal možno naschvál umrieť, ale poslancovi za vládnu stranu by kompetentní vyslali aj záchranársky vrtuľník?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja iba pripomínam, pán poslanec, aby ste aj písomne odovzdali túto interpeláciu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Reakcia z pléna.

  • Už ste tak urobili, dobre, ďakujem pekne.

    Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Renáta Kaščáková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, tak počkáme ešte, skúste ešte vytiahnuť kartu, zasunúť a prihlásiť sa.

  • Reakcie z pléna.

  • To je v poriadku, sme v bode interpelácie. Skúste teraz. Nejde? Á, dobre, tak zadarilo sa, takže dvaja páni poslanci.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je určená vedúcemu Úradu vlády Slovenskej republiky, ale využívam prítomnosť aj pána podpredsedu Pellegriniho a dovolím si predostrieť ju aj ústne.

    Moja interpelácia sa týka zmlúv, ktoré máme uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev s firmou Deloitte, ktoré sa týkajú konzultačných činností súvisiacich s riadením, implementáciou alebo kontrolou európskych programov, ktoré boli od roku 2013 uzatvorené či už centrálnym koordinačným orgánom, alebo s viacerými ministerstvami v celkovej hodnote rádovo vyše 22 mil. eur. Tieto zmluvy sa pritom odvolávajú na zmluvu o poskytovaní audítorských služieb č. OVO2-2013/501-21 z 13. januára 2014, podľa ktorej sú uzatvorené.

    Na základe tohoto by ma zaujímalo, že prečo vlastne táto základná zmluva o poskytovaní audítorských služieb, ktorú som spomínala, tak tá samotná nie je uverejnená v Centrálnom registri zmlúv, vlastne nebola tam uvedená alebo uverejnená k dátumu, kedy som túto interpeláciu napísala, čiže k 18. 5., a myslím, že nie je uverejnená ani k dnešnému dňu. Takže veľmi by ma zaujímalo, že či v prípade, že tá základná zmluva uverejnená nie je, či vlastne ja mám pochybnosti o účinnosti alebo platnosti vôbec tých ostatných všetkých zmlúv. Nejedná sa pritom o malú sumu, naozaj sú to, sú to zmluvy uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev, ako vieme, príprava na európske fondy v novom programovacom období je rozdelená kompetenčne medzi mnohé riadiace orgány, ktorými sú teda ministerstvá, mnohé sprostredkovateľské orgány a tak ďalej, a firma Deloitte poskytuje konzultačné služby mnohým z týchto ministerstiev na základe spomínaných realizačných zmlúv.

    Takže moja interpelácia vlastne by chcela vidieť tú pôvodnú zmluvu o poskytovaní audítorských služieb, a potrebujem vlastne dostať aj informáciu, že prečo nebola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán poslanec Oto Žarnaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Moja interpelácia smeruje ako zvyčajne na pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

    Ako, všetci prítomní, viete, v decembri 2015 bola zriadená funkcia školského ombudsmana, do ktorej bol menovaný pán Martin Maták. Po piatich mesiacoch činnosti došlo k zrušeniu celého odboru ochrany práv v regionálnom školstve na ministerstve školstva. A preto, keďže táto téma zarezonovala v médiách aj tohto týždňa a mnohí učitelia sa pýtajú, ako je to možné, že už nemajú školského ombudsmana, a prečo došlo k takému, povedal by som, utajenému zrušeniu tohto úradu. Tak by som sa chcel spýtať ministra školstva na nasledovné veci.

    Prečo došlo k zrušeniu úradu tzv. školského ombudsmana bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti zástupcom školských stavovských organizácií? Či existuje odpočet činnosti, prípadne záverečná správa, čím sa v uvedenom období školský ombudsman zaoberal? Ak nie, žiadam o jej vypracovanie a predloženie poslancom Národnej rady. Týka sa to najmä počtu doručených podnetov, charakteristiky problematiky, spôsobu ich riešenia, počtu vyriešených, ukončených podnetov, počtu podaní na iné inštitúcie, napr. na inšpektorát práce, zriaďovateľa, políciu, prokuratúru, počtu podaných a riešených priestupkov, počtu podaných trestných oznámení, začatých súdnych procesov a podobne.

    Tiež ma zaujíma, či pri preukázanom porušení zákonov došlo k personálnym výmenám na pozícii riaditeľov škôl, prípadne zodpovedných pracovníkov zriaďovateľa.

    Ďalej by ma zaujímalo, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva školstva bolo poskytnutých na činnosť odboru ochrany práv v regionálnom školstve za celé funkčné obdobie riaditeľa odboru Martina Matáka. Aká je nová predstava organizačnej štruktúry a koncepcie po zrušení tohto úradu? Kto prevezme doterajšiu agendu i nové podnety učiteľov na porušovanie zákonov? Aké bude mať kompetencie úrad, ktorý má nahradiť činnosť školského ombudsmana?

    Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi a ďakujem.

  • Aj my ďakujeme, pán poslanec Žarnay. V sále sa nenachádza ani jeden z členov vlády, komu bola adresovaná niektorá z interpelácií, preto predpokladám, že sa k tomu nikto nebude vyjadrovať, a ak je tomu tak, tak vyhlasujem tento bod za skončený. Ďakujem členom vlády za prítomnosť v rokovacej sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Vyhlasujem trojminútovú prestávku a potom budeme pokračovať v tých zvyšných bodoch rokovania.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Členom vlády sa najprv nechcelo prísť a teraz zase nechcú odísť, budeme pokračovať, jedine, že by ste tu chceli s nami zotrvať v družnej atmosfére, môžte, aby ste videli, ako má vyzerať organizácia práce.

  • Smiech v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní šiesteho dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač pod číslom 100, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 99.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 100.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene mojom a takisto aj v mene mojich kolegov Mira Beblavého a Katky Macháčkovej predložiť návrh zákona o garancii predškolskej starostlivosti.

    Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.

    Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske trendy. Na slovenskú situáciu reaguje v tom, že ak v roku 2007 sme mali len 1074 nevybavených žiadostí o miesta v škôlkach, tak v roku 2013 ich už bolo 9 682 a minulý rok takmer 13 000. To znamená, že sa zdesaťnásobil počet detí, ktorým sa nedostalo miesto v materskej škôlke, pričom odborníci upozorňujú, že toto číslo je hrubým podhodnotením reálnej situácie, a to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že mnohí rodičia aj napriek potrebe si žiadosti ani len nepodajú, pokiaľ vedia vopred, že to nemá v ich konkrétnom prípade šancu ani zmysel, alebo ak dokonca v ich obci ani škôlka nie je, čo je prípad menších obcí.

    Druhý dôvod je ten, že aj keď slovenské škôlky oficiálne ponúkajú svoje služby pre deti už od dvoch rokov, táto služba dnes vôbec nie je naplnená, pretože škôlky, ako napríklad v Bratislavskom kraji, prednostne berú deti s odloženou školskou dochádzkou, deti od 5 rokov, deti štvorročné a pre tie trojročné väčšinou nezostane miesto.

    Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 budú na jedného dôchodcu pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Navyše rodičia majú často negatívnu skúsenosť so službami štátu, a preto druhé a tretie dieťa už radšej neplánujú.

    Budúcnosť nám kope hrob a my nevyužívame naplno ani jediný nástroj, ktorý proti tomu máme. Fakt, že približne desaťtisíc rodín zostane bez škôlky, má ďalekosiahle dôsledky, ktoré potom roky naprávame. Buď teda rodina siahne hlbšie do vrecka a zaplatí si súkromnú škôlku, čo je väčšinou okolo 380 - 420 eur. Tie sú ale také drahé, že vo väčšine prípadov rodič radšej zostane doma, a to je takmer vždy matka. Dôsledkom oboch scenárov je, že namiesto dvoch plnohodnotných príjmov sa mladá rodina musí veľmi uskromniť. Ak žena zostane doma, tak po dosiahnutí troch rokov veku jej dieťaťa vzniká nárok už len na prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. To je ešte ten lepší prípad, keď sú rodičia dvaja. Ani nehovorím o finančnej situácii, tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. Tí sú síce neformálne riaditeľmi škôlok uprednostňovaní, ale tiež im od troch rokov škôlka garantovaná nie je.

    Vráťme sa k rodinám, ktoré majú to šťastie, kde sú dvaja rodičia. Keď sa mladá matka nevráti do práce v očakávanom čase, zvyšuje sa šanca, že hneď po nástupe svoje predošlé miesto stratí, prípadne si pohorší. Takmer určite si ale kariérne poškodí. Je dokázané, že dlhší výpadok už nikdy alebo len veľmi ťažko platom dobehne. Z výskumov vieme, že platové nožnice medzi mužmi a ženami sa začnú roztvárať práve v tomto čase. Takéto ženy potom v dôchodkovom veku padajú na hranicu chudoby a majú nízke dôchodky. Týchto cca 10-tisíc miest, ktoré nie sú dostupné, teda majú za následok finančnú tieseň, zlé kariérne vyhliadky okolo 10-tisíc žien a ich nižšie platy a dôchodky na roky dopredu.

    Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako napr. Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemeckej spolkovej republike zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na vek rok a pol dieťaťa. To znamená, že dnes v Nemeckej spolkovej republike každý rodič má garantovaný právny nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa, ktoré dosiahne rok a pol. Rovnako ako v Nemecku navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý jednak zo zákona je zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení, a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov škôlok. To znamená, že zodpovednosť navrhujeme dať obci. Lenže obciam musíme dať aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie, nielen povinnosti.

    Navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných či v súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení, ak je to pre obec efektívnejšie, alebo aby to mohla robiť cez tzv. detské skupiny, pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku, a vie, že aj keby ju zriadil, ju neudrží prevádzkovať.

    Preto navrhujeme, aby existovala možnosť tzv. detskej skupiny, čo je príklad, ktorým sme sa nechali inšpirovať od susedov v Českej republike. Na tejto pôde ho tiež predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská pred tým, ako odišla do Európskeho parlamentu. Detské skupiny sú menšie zjednodušené formy starostlivosti o deti, ktoré sú vhodné najmä tam, kde štandardná škôlka nebude naplnená, a teda sa nedá ani finančne udržať. Je to tiež efektívna forma prechodného opatrenia, aby sme po opadnutí vlny malých detí, ktorá hrozí už o niekoľko rokov, nezostali opäť s prázdnymi budovami, ako sa to už stalo v minulosti.

    V týchto skupinách, dovolila by som si poznamenať, nemá prebiehať len starostlivosť o tie deti, ale má byť zabezpečené aj vzdelávanie. Preto osoba, ktorá ich bude prevádzkovať, musí byť na to spôsobilá a kompetentná. Dnešný systém dane z príjmu fyzických osôb je veľmi dobre nadstavený v tom, že obec, ktorá má deti v škôlke, bude na ne dostávať primerane k tomu aj prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. To znamená, že nemusíme meniť finančný mechanizmus ako taký. Teda obce, ktoré napríklad kvôli tejto garancii budú musieť zriadiť nové škôlky alebo platiť detské skupiny, dostanú viac peňazí primerane k počtu umiestnených detí. Obciam sa zároveň za minulej vlády zvýšili podielové dane a výber daní je tiež priaznivý, takže požadovať po nich túto službu, máme zato, že je legitímne aj z hľadiska financií. Takisto navrhujeme postupný prístup, aby teda od budúceho roku bolo miesto garantované pre 5-ročné deti, od ďalšieho roku pre deti od 4 rokov a od ďalšieho roku pre 3-ročné deti. Inými slovami, aby obce mali čas sa pripraviť, či už tým, že si dohodnú partnerov, alebo samy postavia škôlky, alebo upravia existujúce kapacity tak, aby sa im tam deti zmestili.

    Zároveň navrhujeme aj určitú poistku, a to v situácii, keď obec nezabezpečí žiadosť rodičov, ktorá je podaná v primeranej lehote. Tam navrhujeme, aby bola obec nútená vyplatiť rodičom tzv. kompenzačný príspevok v sume 203,20 eur a ako kompenzáciu. Zmyslom tejto finančnej čiastky nemá byť, aby sa obce z neschopnosti vytvoriť miesto v škôlke pre ich deti vykupovali. Ide o vytváranie motivácie, aby obce aktívnymi, aktívne rôznymi kreatívnymi spôsobmi hľadali voľné miesta a nemuseli tak pristupovať k vyplácaniu tohto kompenzačného príspevku. Návrh tohto zákona už raz podávala strana SIEŤ, konkrétne cez poslanca Miroslava Beblavého, vo veľmi podobnom znení. Krátko na to na pracovnom sneme v júni 2014 SMER oznámil, že chce tiež rozširovať kapacity škôlok, čo sa aj stalo, a ja to vítam a tieto prostriedky by mali byť aj boli ďalej navýšené, čo je potrebné pochváliť. Lenže budovanie nových kapacít škôlok sa ukázalo byť nedostatočné, pretože aj tento rok očakávame, že tisíce rodín opäť nedostanú od štátu službu, ktorú ako daňoví poplatníci očakávajú. V programovom vyhlásení vlády si vláda dala za cieľ vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k stopercentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku. To som zacitovala.

    Toto postupné vytváranie podmienok trvá už veľmi dlhú dobu a každý rok doteraz zostalo viac a viac rodín bez škôlky. Nerozumiem, prečo vláda v tejto oblasti nie je ambicióznejšia, a nevidím dôvod, prečo by nemala pridať, aby naozaj týchto 10-tisíc miest, ktoré tu chýbajú, vytvorila kreatívnejšími a efektívnejšími spôsobmi, ako je samotná výstavba.

    Ako som už spomenula, nové kapacity treba privítať, podľa môjho názoru to však samo osebe systémovo problém nerieši. V menších obciach, najmä v takých, ktoré nie sú veľmi blízko ďalšej obce, kde škôlka je, nie je jednoducho možnosť mať škôlku v tradičnom slova zmysle, pretože aj keby ju štát rovno zaplatil, že ju postaví, tak sa potom nedá finančne udržať pre malý počet detí, ktorý nastane v budúcnosti. Preto je podstatné zahrnúť do zákona aj spomínané detské skupiny. Tieto dokonca vedia riešiť aj umiestňovanie detí mladších ako tri roky, teda môžu slúžiť ako lacnejšia alternatíva jaslí. Problém je najvypuklejší v Bratislave a v bratislavskom regióne, preto by práve detské skupiny odľahčili Bratislave, ak by obce v jej okolí mohli vytvárať detské skupiny.

    Druhým argumentom je, že množstvo zákonov u nás pozabúda na tzv. nečinnosť povinnej osoby, a práve preto je často nemožné donútiť povinnú osobu k jeho plneniu. Tento zákon práve túto potenciálnu nečinnosť povinnej osoby, ktorej, v tomto prípade je to obec, rieši práve spomínaným satisfakčným poplatkom a vytvára tak záväzok. Tu by som možno na tomto mieste poznamenala, že tento zákon sa možno naozaj netýka všetkých, en bloc všetkých obcí a miest, keďže veľa miest s týmto umiestňovaním problém nemá. Alebo teda regiónov. Ale sú tu regióny, ktoré s umiestňovaním majú veľký problém, napr. práve bratislavský región. A tam v poslednom období keď vláda vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu nových škôlok alebo dostavanie súčasných škôlok, sa tie mestské časti nezaujímali o tieto, o tieto dotácie. To znamená, boli nečinné v tomto prípade. Takže práve možno tento zákon by mohol riešiť to, že budú nejakým spôsobom dotlačené, motivované k tomu, aby, aby vytvárali tie miesta aktívne. Z tohto pohľadu individuálna garancia na nemecký spôsob, aj keď Nemecko nie je jediný štát, ktorý to zaviedol, je práve príklad takéhoto prístupu. To znamená, že my dáme obci flexibilitu a nástroje na to, aby dokázala zabezpečiť miesta pre všetky deti. Nezaväzujeme alebo nezväzujeme ruky starostom. Ponúkame im široký rezervoár možností, aby, ak to rodičia potrebujú, vedeli to zabezpečiť, a štát, samozrejme, musí zabezpečiť obciam primerané finančné prostriedky, aby tak urobiť mohli. Za týchto okolností rodičia budú mať istotu, že ak v apríli prídu do škôlky alebo na obecný úrad a podpíšu žiadosť, predložia ju vo vhodnej lehote, od 1. septembra to miesto pre nich niekde musí byť. Nie, aby sa už tehotné ženy zapisovali do poradovníka alebo aby zúfalí rodičia stáli rady na zápis od skorých ranných hodín, ako je to dnes. Toto nami navrhované opatrenie bolo tiež jednou z desiatich priorít, s ktorými išla strana SIEŤ do volieb, a ja osobne sa cítim zaviazaná práve týmto opatrením, ktoré sme kolektívne spolu vypracovávali.

    Z tohto dôvodu si vás, kolegovia, poprosím alebo dovolím požiadať o podporu tohto zákona, aby sme ekonomicky nepoškodzovali mnohé mladé rodiny.

    Ďakujeme.

  • Ďakujeme pani poslankyni za uvedenie návrhu zákona.

    A teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pána poslanca Martina Poliačika, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov platných jednak pre vládu, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem logicky Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorským výbor do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, prihlásili sa dvaja páni poslanci.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, zámer tohto návrhu je nesporne chvályhodný a podpory hodný. Zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre všetky deti, ktoré majú o to záujem, je cieľ, o ktorý by sme sa mali snažiť.

    Oceňujem, že tento návrh je formulovaný vo forme práva, nie povinnosti nejakej novej povinnej predškolskej dochádzky, a oceňujem aj skutočnosť, že tá ponúkaná forma je diverzifikovaná, že neuvažuje iba o obecných materských školách, ale aj o škôlkach cirkevných či súkromných a rovnako nielen v materských školách, ale aj o detských skupinách.

    V praktickej forme predloženého návrhu však vidím isté problémy a spomeniem tri, ktoré vnímam ako najvážnejšie. Jednak sú to dopady na obec, ktorá by mala túto predškolskú výchovu zabezpečovať prostredníctvom či už vytvorenia vlastných kapacít, alebo, alebo financovania príspevku vo výške rodičovského, rodičovského príspevku v prípade, že nedokáže pre niektoré deti zabezpečiť miesto v materskej škole alebo v detskej skupine. Toto opatrenie nesporne bude znamenať zvýšené náklady pre obec a nie je sprevádzané dostatočnými zdrojmi, z ktorých by obce mali toto opatrenie realizovať.

    Vo vzťahu k tomu príspevku, ktorý má charakter nejakej sankcie a ktorý sa má vyplácať rodičom, ktorých deti nie sú, nebudú môcť byť umiestnené v škôlke alebo v detskej skupine, tak toto nie je pokryté vôbec ničím; a ani ten príspevok vo vzťahu k dieťaťu umiestnenému v škôlke, ktorý sa premietne do koeficientu pre prerozdeľovanie podielových daní, sa domnievam, že, že to nedokáže pokryť úplne náklady, ktoré s tým obce budú mať.

    Vo vzťahu k prenesenému výkonu štátnej správy priamo z ústavy vyplýva, že náklady na jej výkon uhrádza štát. Samozrejme, že nie vždy sa to rešpektuje, veľmi často sa to porušuje, ale aspoň teoreticky je v ústave takéto pravidlo zakotvené. Uvedomujem si, že v tomto prípade nejde o prenesený výkon štátnej správy, ale o originálnu kompetenciu, ale rovnako aj vo vzťahu k originálnym kompetenciám by štát mal rešpektovať, že keď stanovuje obciam nejaké nové úlohy alebo dáva im nové povinnosti, tak by ich mal dokázať pokryť primeranými finančnými zdrojmi.

    Vyplýva to napríklad aj z Európskej charty miestnych samospráv, ktorá v čl. 9 ods. 2 uvádza, že zdroje miestnych orgánov majú byť úmerné ich kompetenciám. Hlavný problém, prečo nie je dostatok miest v materských školách, je v nedostatku zdrojov, ktoré majú obce, nie primárne v neochote túto službu financovať. Predložený návrh podľa môjho názoru tento problém dostatočne nerieši.

    Druhý problém, ktorý vidím, sa tiež týka financovania, a síce financovania mimoriadnych nákladov, kde sa uvádza v čl. 2 návrhu zákona, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky v súvislosti so zriadením novej materskej školy. Je to niečo nesystémové, čo sa teraz navrhuje preniesť do zákona ako systém, vždy je nebezpečné, keď sa v zákone alebo v nejakom právnom predpise nachádza slovíčko "môže", lebo to poskytuje priestor pre subjektívny výklad aj s vedomím, že budú stanovené nejaké, nejaké pravidlá, podľa ktorých sa bude postupovať. Ale ako poznáme reálnu prax na Slovensku, napr. pri prideľovaní dotácií, tam, kde existuje nejaká voľnosť pri ich rozhodovaní, dochádza veľmi často, ak už nie ku korupcii, tak k straníckemu klientelizmu a je veľmi teda pravdepodobné, že ak by sme išli touto cestou, tak o pár rokov by nejaká mimovládna organizácia nám ponúkla porovnanie, ako úspešní by boli pri žiadostiach žiadatelia z obcí, v ktorých starosta je kandidátom alebo bol zvolený za niektorú z vládnych strán, a kde bol zvolený opozičný kandidát.

    A tretí nedostatok toho návrhu zákona vidím v tých detských skupinách. Nie v detských skupinách ako takých, tá myšlienka sa mi pozdáva, nechcem ju spochybňovať z vecného hľadiska. Považujem za správne, ak sa vytvára ďalšia forma poskytovania predškolskej starostlivosti, to treba iba privítať, pretože to spružní, sflexibilní ten systém a umožní pokryť situácie, ktoré nie sú pokryteľné súčasnými formami, teda materskými školami. A ale je to podľa môjho názoru nedostatočné, riešiť túto vec iba konštatovaním, že podrobnosti o poskytovaní predškolskej starostlivosti v detských skupinách stanoví osobitný zákon. A ja, samozrejme, viem, že takýto návrh zákona už existuje, bol predložený nie raz, ale dokonca trikrát v minulom volebnom období, bol trikrát aj odmietnutý, ale postupnosť mala byť podľa môjho názoru opačná, buď teda malo byť oba návrhy predložené ako jeden návrh, alebo prípadne ako balík návrhov, aby sa zároveň riešilo aj vytvorenie detských skupín, aj, aj otázka financovania.

    Nezdá sa mi celkom primerané používať v zákone nejaký pojem, ktorý v aktuálnom právnom poriadku v danej chvíli nemá vlastne žiadny obsah, lebo detská skupina, pokiaľ viem, nie je zatiaľ nikde definovaná, a toto by bola definovaná iba nejak ako nejaký pojem, ktorý nie je ničím naplnený.

    Predkladatelia tohto návrhu zákona minulý týždeň mali tlačovú besedu, na ktorej predstavili tento návrh a okrem toho kritizovali návrhy, s ktorými prišla opozícia, a pán poslanec Beblavý ich označil, teraz citujem z médií, za "triviálne, recyklované a nedopracované".

    Pri všetkých mojich osobných sympatiách k predkladateľom tohto návrhu aj pri ocenení ich politických postojov z predchádzajúceho najbližšieho obdobia, aj pri vedomí si dôležitosti riešenej témy si neodpustím, aby som sa aj ja pozrel na ich návrh touto optikou, a ten návrh triviálny určite nie je, rieši vec, ktorá je dôležitá. Je to návrh, ktorý je recyklovaný, lebo rovnaký návrh predložil v roku 2014 v septembri pán poslanec Miroslav Beblavý. Ja to za problém nepovažujem, ak je nejaký návrh dobrý, tak je ho možno recyklovať a predkladať znovu a znovu, až kým nie je prijatý. V tom nie je žiadny problém. Ale teda pokiaľ sám predkladám na schôdzu nejaký recyklát, tak asi by som nemal iným vyčítať, že robia to isté, čo robím ja v danej chvíli, ale vecne v tom nevidím žiadny problém, že tento návrh je recyklovaný.

    Problém vidím v tom, že je síce prepracovaný, ale podľa mňa nie je dopracovaný a nie je domyslený do všetkých súvislostí, najmä v otázke financovania tých spomínaných detských skupín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať dvaja, čakáme, traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Ako prvý dostane slovo pán poslanec Budaj.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mne sa, naopak, veľmi páči, že pani predkladateľka vrátila do hry to, aby sa vlastne duálny systém vzdelávania ocitol aj na predškolskom stupni, to, čo teraz vnímame ako predškolský stupeň. Celé je to, teda ako vieme, aj základná škola, aj stredná škola, aj vysoké školy a univerzity majú duálny systém, sú tam aj privátne, sú tam aj verejné školy riadené dajme tomu vyššími územnými celkami alebo obcami s istou mierou samosprávy. Presne k tomu smeruje aj táto iniciatíva.

    Jasné, že tie obce, ktoré sa nechytia tej potreby, ktorú občania jasne signalizujú, jednoducho si tie škôlky nezriadia a chytia sa tej iniciatívy poskytovatelia služieb z privátneho sektoru a budeme mať, ak by takýto zákon prešiel, proste pevnejšiu tú privátnu nohu aj v tomto predškolskom vzdelávaní.

    Ja si myslím, že to, čo pán kolega Dostál nazval v istom zmysle pokutou štátu za to, že ľuďom neposkytuje služby, v tomto prípade predškolské vzdelávanie pre deti, je nakoniec veľmi žiaduce, pretože štát, ktorý dlhoročne ignoruje, ignoruje najrôznejšie potreby občanov, by konečne mal začať dostávať za to pokuty. A ak toto chcete nazývať pokutu za ignorovanie ľudí, tak nech sa to hoci aj tak volá.

    Pokiaľ ide o to, že naozaj si opozícia osvojila viac-menej, viac-menej hanlivý termín o recyklovaných návrhoch, tak sa naozaj čudujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, podávať návrh v Národnej rade, ktorý už raz podaný bol, nie niekedy, nielen...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ako nedá sa mi nepovedať, že mi každá snaha o riešenie tohto pálčivého problému, ako je zabezpečenie toho, aby naozaj mladí ľudia alebo celkovo rodiny mali miesto pre svoje deti v škôlkach, je chvályhodná.

    Len pri čítaní tohto návrhu zákona som našiel určitý nesúlad, keď reagujem na pána Dostála, tak nie je to len o tých detských skupinkách, teda o detských skupinách, ale napríklad keď sa pozrieme aj na školský zákon, čo je č. 245/2008 Z. z., vieme, že tá materská škola je podľa § 28 ods. 2 zadefinovaná, že zabezpečuje výchovu a vzdelávanie. Tu sa operuje s termínom predškolská starostlivosť. Zatiaľ čo v školskom zákone sa v § 16 ods. 2 jasne určuje, že materská škola zabezpečuje predprimárne vzdelávanie.

    Čiže myslím si, že, nehovoriac o iných aj vyhláškach, o vyhláške o materskej škole č. 306/2008 Z. z. a tak ďalej, ale bolo by veľmi možnože zlou cestou, aby sme na základe začali vychádzať z toho, že, alebo pri komunikácii s odbornou verejnosťou, že vlastne celý tento termín predškolská starostlivosť bude posúvať to, o čo sa snažili ľudia, učiteľky materských škôl celý ten čas, aby sa naozaj vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie dostalo do nášho školského systému, aby sa to začalo chápať, a klesnúť to nejak na úroveň len opatrovateľskej služby. To znamená, že myslím si, že na to by sme mali vždy prihliadať, lebo áno, predprimárne vzdelávanie je súčasťou nášho školského systému a nemali by sme na to zabúdať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, popravde som teraz taký rozvyklaný, lebo ja som bol v stave podporiť tento zákon.

    Ale hlavne tá posledná časť, ktorá sa týka platnej legislatívy k detským skupinám, uvidíme, že akým spôsobom sa k tomu vyjadrí pani predkladateľka, ale ak by mal byť prijatý zákon, ktorý operuje s pojmom, ktorý nemáme dovysvetlený, a nemáme v balíku zákon, ktorý by ho dovysvetľoval, tak v zásade by sme prijali nedokonalý kus legislatívy. Ja som sa teraz pýtal na dátum účinnosti, ten má byť od 1. septembra 2016, takže vidím v zásade iba dve možnosti, buď predĺžiť účinnosť a medzitým dopracovať zákon, ktorý by ten pojem dovysvetlil, alebo predložiť ho v zásade ešte na ďalšiu schôdzu, aby za predpokladu, že by to prešlo do druhého čítania, popritom ešte prišiel jeden, to neviem, či stíhame.

    Takže ak ten argument nebude vyvrátený zo strany predkladateľov, a naozaj by sme mali prijať zákon, ktorý pracuje s neplatným pojmom, tak sa obávam, že, že by sme prijali nedokonalý kus legislatívy.

  • Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické.

  • Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali. K pánu poslancovi Budajovi, ktorý, bohužiaľ, tu už nie je, by som chcel povedať, že zrejme nie celkom počúval, čo som povedal, ja som, naopak, to, čo on nazval duálnym systémom, pochválil, ocenil som, že ten návrh sa neupína iba na obecné škôlky, ale počíta aj so súkromnými a cirkevnými materskými školami, a rovnako, že k forme materskej školy dopĺňa aj formu detskej skupiny, čím zvyšuje flexibilitu, čo sú všetko veci, ktoré ja vítam.

    To, čo pán poslanec Budaj nazval pokuta štátu, keby bolo pokuta štátu, tak možno by sa o tom dalo uvažovať. V tomto prípade to však nie je pokuta pre štát, ale je to pokuta pre obec, čo je teda drobný rozdiel z pohľadu možno poslanca Národnej rady, z pohľadu samotnej obce to až taký drobný rozdiel, obávam sa, nie je.

    A do tretice ma pán Budaj asi zle počul, keď som hovoril o tom recyklovaní, lebo ja som povedal, že nemám nič proti recyklovaniu dobrých návrhov. Ja som tým iba reagoval na kritiku kolegov predkladateľov tohto návrhu zákona na adresu ostatných poslancov opozície, ktorí prišli s väčším množstvom návrhov, a práve on ich označil za recyklované, ako by to bolo niečo zlé. Podľa mňa to nič zlé nie je.

    Čo sa týka pána poslanca Poliačika, tie detské skupiny nie sú podľa môjho názoru priamo v tomto zákone nijako tak upravené, aby bolo jasné, aby boli použiteľné. Povinnosti, ktoré zákon stanovuje, by mali nastúpiť vlastne až v školskom roku 2017/2018, čiže je to problém skôr z hľadiska formy zákona ako nejaký praktický.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na návrh tohto zákona.

    Ja som aj v predchádzajúcom období, predtým ako došiel na rokovanie parlamentu, mal aj niekoľko mediálnych výstupov, v ktorých som obzvlášť tento zákona nechválil, a myslím, že v rovnakom duchu budem pokračovať aj teraz.

    Veľmi som váhal, či sa mám prihlásiť na začiatok rozpravy alebo na koniec rozpravy, a v zásade som veľmi rád, že vystupujem v závere rozpravy, aj keď sme len dvaja vystupujúci, lebo ak by som vzniesol pravdepodobne tú kritiku ja v úvode, tak asi by nebola takým spôsobom podporená, ako keď ja môžem dnes z tohto miesta ako koaličný poslanec podporiť slová, ktoré zazneli z opozičného tábora.

    To, čo povedal pán kolega Dostál, je všetko absolútna pravda. Pod všetko, čo povedal, som ochotný sa hocikedy podpísať, lebo presne vystihol problémy, ktoré tento návrh zákona má. Ja možno budem trošku tvrdší a myslím si, že mi to ako poslancovi z iného tábora aj patrí, a ak zazneli slová v predchádzajúcom období na tlačovke "triviálne, recyklované, nedopracované", tak ja by som pre tento zákon použil možno trojicu slov: populistický, recyklovaný a nedopracovaný. Môžem sa k jednotlivým pojmom aj dostať.

    Prečo populistický? Populistický z jednoduchého dôvodu, že chce riešiť to, čo je v programovom vyhlásení vlády napísané inými písmenami, a hovorí, že v zásade vytvára priestor pre deti od troch rokov. To, čo sa nehovorilo mediálne, aj keď musím povedať, že pani predkladateľka to povedala úplne korektne pri uvádzaní tohto zákona, je to, že v školskom roku 2017/2018, to znamená, až obrok bude zabezpečená predškolská výchova pre deti od veku piatich rokov života. To v zásade máme zabezpečené už dnes, ak by sme nemali v materských školách troj- a štvorročné deti. Od roku ’18/’19 štvorročné deti a od roku ’19/’20 trojročné deti. Ak budem hovoriť o tom, že v programovom vyhlásení vlády je garancia zabezpečiť dostatok kapacít od štvrtého roku života dieťaťa vo všetkých oblastiach, tak potom v zásade je to to isté, lebo všetko sa to viaže na koniec obdobia.

    A teraz sa vráťme k tomu, akým spôsobom a prečo, prečo je to z druhého, z druhého hľadiska populistické. Počet dnes neumiestnených detí je niekde na úrovni 7-8-tisíc, to je v dôvodovej správe, ktorá je k tomuto návrhu zákona, vyplývalo to aj z viacerých, z viacerých analýz. Počet žiadosti je vyšší, ale je pravdou to, že rodičia dávajú niekedy dve alebo tri žiadosti, aby aspoň do niektorej z materských škôl bolo dieťa umiestnené. To, čo sa vytvára z prvého balíku, ktorý vyčlenila vláda Roberta Fica, to je tých 15 mil. eur na zvyšovanie predškolských kapacít, hovorí o vytvorení vyše asi 3 až 3,5 tisíca miest v materských školách, z čoho časť je už realizovaná, časť bude realizovaná v priebehu roku 2016, kedy je termín na dočerpanie týchto finančných prostriedkov. Takže takmer polovica z dnes neumiestnených detí je v zásade vykrytá 15 mil., ktoré boli určené na rozširovanie kapacít materských škôl.

    Máme pripravené výzvy z eurofondov a niektoré sa začínajú aj realizovať, sú popísané v dôvodovej správe k tomuto zákonu, ktoré hovoria o tom, že bude použitých takmer 80 mil. euro z prostriedkov IROP-u. Ak budeme hovoriť o tom, aké to môže vytvoriť kapacity, ak budujeme kontajnerové materské školy, ktoré nie sú štandardom horšie, ako sú štandardné kamenné, ak použijem tento termín, materské školy, akurát sú urobené inými technológiami, tak náklady na výstavbu jedného miesta pre dieťa sa hýbu niekde okolo 5,5- až 6-tisíc eur. Ak by som predelil týmto počtom 80 deleno, deleno 6, tak mi vyjde ďaleko vyšší počet takmer niekde k 15 tisícom miest v materských školách. Je pravdou, že tieto školy budú pravdepodobne vo väčšine prípadov robené inými technológiami a bude aj náklad na jedno miesto vyšší, niekde na úrovni, niekde na úrovni možno do 10-tisíc euro. V tomto prípade to predstavuje vytvorenie ďalších 8-tisíc miest v materských školách, 8-tisíc plus 3 je niekde na úrovni 11-tisíc miest v materských školách, čo v dostatočnom množstve zabezpečuje všetky potreby, ktoré sú dnes, a zabezpečuje aj potreby k smerom do budúcnosti. Zaznela, čiže toto sú dva dôvody, prečo považujem tento návrh zákona za populistický, lebo vykopáva dvere tam, kde sú a sú vytvorené aj dostatočné finančné kapacity.

    Zaznela tu otázka, že prečo sa samosprávy nevenovali týmto problémom doteraz, a samosprávy v zásade sú zlé a samosprávy by mali vzhľadom na svoju nečinnosť, ako to zaznelo pri uvádzaní tohto zákona, byť potrestané. No jako ja ten problém, vážené dámy, vážení páni, vôbec nevidím takto. Problémy, ktoré vznikajú, vznikajú predovšetkým v okolí veľkých miest a nevznikajú prirodzenou demografiou, ale vznikajú v dôsledku migrácie obyvateľov. Migrácia obyvateľov za prácou do väčších miest znamená predovšetkým v satelitoch, v obciach, že si tam prisťahujú mladé rodiny, lebo tam majú lacnejšie stavebné pozemky ako v mestách, a v týchto obciach ešte na dôvažok urobia to, že sa neprihlásia na trvalý pobyt niekoľko rokov, a žiadajú vo chvíli, keď majú nejaké požiadavky na obec, miesto napríklad v materskej škole v tejto obci. Toto je, toto je jeden z vážnych problémov, ktoré sú tu, a nevidím absolútne žiaden dôvod, prečo by za nezodpovedné počínanie občanov Slovenskej republiky, mala byť sankciovaná obec. Tomuto nerozumiem vôbec.

    Ak budeme hovoriť o tom, aké sú dopady navrhované na rozpočty obcí. Ja som si to vypočítal pre svoju obec, v prípade, že by som neumiestnil deti do materskej školy, predstavoval by takýto poplatok 23 % bežného rozpočtu. Nerealizovateľné, likvidačné, nemožné. Toto je likvidačný zákon pre samosprávy. Opýtal som sa predstaviteľa mesta a v zásade najväčšej, najväčšej samosprávy na Slovensku starostu Bajana, koľko by ho to stále v Petržalke. Dámy a páni, počúvajte číslo, 140-tisíc euro mesačne. 140-tisíc euro mesačne by mala vynakladať v takomto prípade Petržalka na zabezpečenie týchto potrieb podľa tohto zákona. Nerealizovateľné, nemožné, likvidačné. Aj z tohto dôvodu je tento zákon populistický, lebo nerieši problémy tak, ako by ich riešiť mal.

    K recyklácii sa vyjadrovať nebudem, lebo v zásade súhlasím aj s tézou, že ak je niečo, čo je potrebné riešiť, a rokovací poriadok hovorí, že najskôr to môže byť, ak je to neschválené, po 6 mesiacoch, tak asi je potrebné po tých 6 mesiacoch sa tou témou zaoberať, ale súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, ak niekto poukazuje na druhých, tak rovnaký meter by mal používať aj na seba a to je aj v prípade vzťahu opozícia - vládna koalícia.

    Ďalšiu otázku, ktorá tu bola už otvorená, je otázka detských skupín. Ja uľahčím rozhodovanie pánovi Poliačikovi, ako naložiť s týmto zákonom, lebo tento zákon v § 5 hovorí: "Podrobnosti o zabezpečení starostlivosti v detskej skupine ustanoví osobitný zákon." Osobitný zákon, ktorý nie je predložený, a tým pádom, že nie je predložený a zavádza túto kategóriu do tohto zákona, je nerealizovateľný a nevykonateľný. Tým pádom, ak by bol tento zákon prijatý, je v plnom rozsahu nevykonateľný. To znamená, že z hľadiska právneho, nech mi je odpustené, ale použijem slovo paškvil, nechcem sa dotknúť vás, pani poslankyňa, lebo vy ste, vy ste nová pani poslankyňa, ale hovorím to skôr k smerom k pánovi kolegovi Beblavému, ktorý z rôznych pohľadov a z rôznych dôvodov nálepkoval takýmto, takýmto pomenovaním viacero zákonov. Toto je adresované nie vám, ale je to adresované jemu, lebo on sám sa podpísal pod rovnaký návrh zákona.

    Ďalšie veci a to je veľmi elegantne obídené: "Náležitosti dohody o umiestnení dieťaťa ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva," čiže vyhláška, ale vyhláška k tomu zákonu, ktorý neexistuje. Čiže druhý dôvod, prečo je to právne nevykonateľné, a myslím si, že je to zle urobené.

    Ak by sme sa vrátili aj k ďalším veciam, ktoré sa týkajú, že začneme rozdeľovať deti na dve kategórie. Je tu povedané, myslím, že je to § 4 ods. 6, že ak obec určí všeobecne záväzným nariadením, myslím, nie od obce, obec od zákonného zástupcu môže požadovať príspevok na prevádzku do výšky toho príspevku, to znamená do 203 euro, čiže znamená, že trebárs detská skupina môže mať maximálne náklady, na ktoré sa prispieva, 406 euro podľa tohto návrhu zákona. Materská škola, ktorá štandardne funguje v obciach, závisí to od starostu, závisí to od nákladov, závisí to od zastupiteľstva, sa náklady, ktoré vyberajú na dieťa, strava plus nejaké poplatky, pohybuje niekde od 20-30 po nejakých 50-70 euro vo verejných materských školách, čiže nepohybuje sa nijako vyššie. Ak by mala obec jednu materskú školu, kde deti platia 20-30-50 euro, je jedna skupina detí, zostane skupina neumiestnených detí, ktoré budú platiť alebo môžu podľa tohto návrhu zákona platiť 203 euro, z čoho polovičku im prispeje obec. Ja v tom nevidím logiku. Akým spôsobom budeme rozdeľovať deti na tie, ktoré sú za 50 euro vychovávané s plným, v plnom rozsahu, to znamená výchova, vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie, akým spôsobom budeme za starostlivosť, iba za starostlivosť o deti požadovať od niekoho 203 euro? Ako zdá sa mi to, dve absolútne nelogické kategórie detí, ktoré týmto návrhom zákona zavádzame.

    Toto sú, toto sú z tohto môjho pohľadu asi tie najvážnejšie výhrady k návrhu zákona, ale neodpustím si na záver jednu poznámku a tá bude adresovaná k druhej pani predkladateľke, ktorou je pani primátorka Macháčková. Nebol by som pristúpil možno k tomuto, pokiaľ by som nebol svedkom pri zaraďovaní nezaradených poslancov do výborov, akým spôsobom ste citovo vydierali, sa snažili zlomiť svojich bývalých kolegov, aby ste sa dostali do výborov, v ktorých ste prioritne chceli byť. Ja poviem to z iného pohľadu, že to je, to je rovnaký meter. Pani kolegyňa, my obaja sme sedeli aj v Rade ZMOS-u, aj v Predsedníctve ZMOS-u, kde sme riešili rad zákonov, ktoré sa dotýkali samosprávy. Ja si pamätám skupinu "odbojných" poslancov, odbojných dávam do, do úvodzoviek, ktorí pri akomkoľvek návrhu, ktorý prišiel z vlády a ktorý sa nejakým spôsobom dotýkal obcí, automaticky táto skupina poslancov argumentovala, ako môže vláda niečo predložiť bez toho, aby sme my s tým nesúhlasili. Nie aby to s nami prerokovala a hľadali sme nejaké spoločné východiská, ale aby sme my s tým nesúhlasili.

    Pani poslankyňa, vy dnes ako tá istá primátorka, ako tá istá predstaviteľka ZMOS-u predkladáte návrh zákona, ktorý má fatálne dopady na rozpočty obcí, a to niežeby ste to prerokovali s kolegami ZMOS-e, niežeby s tým súhlasili, ale vy ste ich s týmto návrhom zákona ani neoboznámili a toto považujem za neprijateľné a opätovne za dvojaký meter, ktorý je neprípustný, a určite aj pre toto tento návrh zákona nepodporíme.

  • Ďakujem aj ja za vystúpenie pána poslanca Petráka. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci.

    Pani poslankyňa Macháčková, máte slovo, nech sa páči.

  • Ja by som chcela reagovať teda na môjho predrečníka. Myslím si, že ja som žiadnu povinnosť neporušila, že som neoboznámila samosprávy, ani som teda nemala taký priestor, kde by som ich vhodným spôsobom o tomto oboznámila, a myslím si, že ten náš zákon tú situáciu rieši, aj keď nehovorím, že ju možno rieši úplne do dôsledkov, ale v konečnom dôsledku treba si povedať aj reálne, ktorých samospráv sa to týka. Nakoniec ste to naznačil aj vy, že tento problém je do veľkej miery práve spôsobený migráciou obyvateľov a väčšiny samospráv vlastne sa toto netýka, tie dôsledky, o ktorých hovoríte. Takže tiež nie ste korektný vo svojich vyjadreniach, keď toto tvrdíte.

    Tento problém je naozaj len v niektorých mestách a podľa môjho názoru by sme tento problém riešiť skutočne mali, pretože tie mladé rodiny, pokiaľ nemajú kde tie deti jednoducho umiestniť, tak si myslím, že to je základná služba, ktorú by im mali obce alebo štát poskytnúť. Viete, keď som sa ja na to pozerala naozaj optikou tých samospráv, tak som si povedala, že áno, určite nebude to možno pre všetkých príjemné. Ale keby sme si to spočítali, koľko je tých obcí, ktorých sa to týka, tak drvivá väčšina je to tá, ktorých sa to netýka. Takže to tu nehovorte, že sa to týka všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Petrák, naozaj musím, musím povedať aj ja, že žiadna vláda nedávala taký dôraz tomu, aby nedostatok materských miest pre materské školy, aby neriešila tak, ako vláda Roberta Fica.

    Veď vieme, od roku ’89 koľko škôlok bolo porušených, koľko majetku bolo odpredaného, a naozaj aj jasle dopadli veľmi, veľmi zle, že o deti malé do dvoch rokov nie je postarané a o deti, ktoré môžu ísť do materských škôlok od tretieho roku, sa obce len s námahou vysporiadávali. A riešime to a naozaj sa to darí, že aj v minulom období sa o tých 5 200 miest podarilo postarať a cez IROP-ku ďalších 79 mil. ide na zabezpečenie ďalších miest. Ono problém je naozaj ten, že v mnohých veľkých mestách, kde si v okolí postavia tie mladé rodiny domčeky, a tam nie je zabezpečená infraštruktúra a nie je tam žiadna materská škola a potom tie deti, keďže majú trvalý pobyt v Bratislave alebo vo veľkom meste, tak ten dostatok tam nie je. Tak tam sú tie najväčšie problémy. Ale my, ktorí sme sa v samospráve s tým vysporiadali, my máme ešte jeden ďalší problém. Že o deti, ktoré sa do šesť rokov, o to sa postaráme, ale potom buď rodičia, alebo starí rodičia zabezpečia to, že máme odliv a nenastúpia do základnej školy u nás a materská škôlka je z obecných zdrojov a základná škola je dotovaná od štátu.

    A tu máme my veľký problém, aby sme to potom nejakým spôsobom riešili, aby sme zabezpečili, aby základná škola fungovala na malých obciach.

  • S reakciami na faktické pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za faktické a ja zareagujem na obe. Pán kolega Bublavý, ako súhlasím, akurát s tým rozdielom, že pokiaľ ide o počet škôlok, ktoré boli odpredané od ’90. roku, kopírovalo to demografiu. Počet detí v materských školách, predškolských zariadeniach klesol takmer o 200-tisíc, to znamená aj boli prebytočné kapacity, ktoré bolo treba odpredať, dnes je trošku demografický boom, ktorý bude trvať možno ešte pár rokov alebo prejavuje sa v tomto období, odhady sú do nejakého roku 2022 a potom sa očakáva opätovný pokles. To znamená, dnes sa nachádzame v takom miernom výkyve, ktorý potrebujeme vykryť.

    Pani kolegyňa Macháčková, absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že ak sa to netýka väčšiny alebo všetkých, tak v zásade schváľme, schváľme čokoľvek a tých, ktorých sa to týka, je to ich problém, a nech sa s tým vysporiadajú akokoľvek. Tento parlament schvaľuje rad zákonov a často sú aj z dielne opozície, len vzhľadom na to, že je podnet, ktorý sa dotýka jedného alebo niekoľkých málo občanov, aby neboli ukrivdení pri pôsobením povedzme štátnych orgánov, orgánov verejnej správy alebo aj z akýchkoľvek iných dôvodov, tak prijímame zákony a často zneprehľadňujeme právny systém.

    A toto sa dotýka desiatok až stoviek obcí a miest, ktoré by boli hrubo poškodené, a nemôžem súhlasiť s vašou argumentáciou.

  • Ďakujem pekne. Týmto končím všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či navrhovateľka chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Áno, je tomu tak.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som toto záverečné slovo využila na reakcie na mojich kolegov a takisto možno ešte na nejaké také doplnenie tohto, tohto celého návrhu.

    V prvom rade, čo vám chcem povedať, je, že ja ďakujem za každú konštruktívnu kritiku, ktorú som spolu s kolegami na tento návrh zákona dnes počula. Ja si myslím, že aj od pána Dostála napríklad, aj od pána Sopka sú to veci, ktoré sú relevantné, ja si myslím, že na to máme práve druhé, tretie čítanie, aby sme sa o týchto veciach rozprávali, a keby som išla konkrétne k tomu financovaniu v tomto návrhu zákona, ak by som mohla ísť teda postupne, v tomto návrhu zákona konkrétne sa uvádza, že pokiaľ tá obec, to je úplne posledná inštancia, keď tá obec nebude schopná vytvoriť to miesto v škôlke, uvádza sa tam aj doplnok, že sa spočíta vlastne dokopy tá suma, ktorú by tá obec mala vyplatiť formou tohto kompenzačného príspevku, a tieto obce, ktoré budú mať vysoké sumy doplatku na tento kompenzačný príspevok, budú si môcť prednostne požiadať o štátnu dotáciu, aby bola vyplatená vlastne tejto obci, ktorá bude z neho môcť vyplatiť tento kompenzačný príspevok.

    Štátne, sám pán Petrák reagoval, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu tu sú, či už to boli naozaj sociálne balíčky v minulom období, ktoré, ste sám hovorili, že sú na nejakú polovicu zatiaľ vyčerpané, vláda takisto sľúbila ďalšie čerpanie ďalších finančných prostriedkov, či už je to v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky, takisto sú tam eurofondy alebo teda prostriedky z európskych fondov v pomerne vysokých sumách, takže ja si myslím, že čo sa financovania nových miest týka, keď už by malo prísť k tomu, aby, aby sa vytvorilo nové miesto formou dostavania kapacít, nebudú problémom. To len k tomu financovaniu.

    Čo sa týka tých detských skupín, ktoré hovoril pán kolega Dostál aj pán kolega Poliačik, my sme tento zákon doplnili do tohto zákona ako úplne normálnu bežnú formu, ja si myslím, keďže pani poslankyňa Žitňanská ho už podávala a už je v paragrafovom znení celý pripravený, takže si myslím, že nie je problém ho, ho podať opäť. Takže toto bol, my sme ho len nejakým spôsobom nechceli kopírovať, nechceli sme jej ho nejako "kradnúť", alebo ako by som to nazvala. Ale tie detské skupiny sme tam zaradili ako jednu z možných naozaj operatívnych efektívnych riešení, ako riešiť tieto miesta v škôlkach okrem samotnej výstavby. Čiže sú tam aj rôzne iné možnosti, ktoré, ktoré ponúkame obciam, aby tie miesta vytvorila.

    Čo sa týka pána Sopka a tých, tých, možno tých výrazov predprimárne vzdelávanie verzus predškolská starostlivosť, absolútne súhlasím a naším cieľom určite nie je degradovať predprimárne vzdelávanie v škôlkach na nejakú formu detských kútikov, ako som spomenula, čo sa týka aj tých detských skupín, určite tá osoba, ktorá by si takúto detskú skupinu zriadila, musí byť kompetentná nielen na prevádzkovanie starostlivosti, ale aj na prevádzkovanie, alebo aj na prevádzanie vzdelávania pre to dieťa. Samozrejme, to je jasná vec.

    No a k pánovi Petrákovi, a to je v podstate možno aj nejaký ten záver, ktorým by som chcela reagovať, vy ste hovorili, že, alebo ja by som to možno nazvala tak, že my sa pozeráme na tento problém každý inými, inými očami, a ja by som, lebo je to ten istý problém, ktorý vy chcete riešiť formou navyšovania kapacít a poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie.

    My sa pozeráme na ten istý problém v prvom rade cez oči trojročných, teda rodičov trojročných detí a takisto aj možno cez efektívnejšie spôsoby riešenia tohto problému. Tak ako vy ste hovoril, že ste hovorili s pánom Bajanom. Tak možno ste sa mohli opýtať jeho vicestarostu, ktorý veľmi kreatívnym spôsobom práve v Petržalke, kde je najväčší problém s týmto umiestňovaním detí, to vyriešil tak, že sa dohodol so súkromnou škôlkou zapísanou v sieti školských zariadení, a dohodol s nimi rovnakú cenu, čiže tam nie sú deti dvoch kategórií, skrátka tam, kde nebolo možné vytvoriť miesto vo verejnej škôlke, posunú tie deti do súkromnej škôlky, kde doplácajú tí rodičia presne rovnakú sumu.

    A vy ste spomínali konkrétne, konkrétne, konkrétne nejakých 140-tisíc eur mesačne, že by to v Petržalke stálo. No to je presne ono. To znamená, my tu Petržalku nejakým spôsobom nenútime, aby vytvárala tieto miesta, tak ich nevytvára. A tento zákon by práve riešil to, že pokiaľ je tam tá, ja to volám, teda my to voláme kompenzačný príspevok, nie tá pokuta, ale dobre, môžme to volať aj tak, aby tá obec bola nútená, aby sa zaujímala o to, že tam stoja, ako je možné, že tam stále stoja v radoch tí rodičia aj teraz od 03.00 hod. ráno a stále nemajú miesto pre svoje deti v škôlkach. Ako je to možné, že sa to stále deje? Tak vy hovoríte o 140 tisícoch eur, tak možno práve týmto zákonom by vôbec týchto 140-tisíc eur nemuseli platiť, pretože by využili napríklad prostriedky z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu, vytvorili nejakým spôsobom tie miesta a nemuseli by platiť tieto, tieto peniaze. Takže tým by som ukončila moje posledné slovo alebo záverečné slovo, a ja verím, že tento zákon alebo tento návrh zákona, pokiaľ je vôľa, pokiaľ je vôľa o tom, aby sme sa tu nebavili len o tom, že práve pre tieto a pre tieto nedostatky, ktoré sú poväčšine veľmi rýchlo vyriešiteľné, sa tento zákon nedostane do druhého čítania.

    Ja si myslím, že pokiaľ existuje všeobecná vôľa na tom a všetci sa zhodneme na tom, že, že je naozaj potrebné, aby štát začal riešiť túto situáciu s nevybavenými žiadosťami o miesto v škôlke, tak si myslím, že v tom druhom a treťom čítaní by sme tento zákon spoločne vedeli upraviť tak, aby, aby nám slúžil všetkým.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne pani navrhovateľke. Pýtam sa, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť aj pán spravodajca. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač pod číslom 101. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 100.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 101.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.

    Je to v podstate tretí z balíka, z nášho balíka návrhov zákonov, kedy sa snažíme nielen podnikateľom, ale aj občanom dať možnosť získať rôzne povolenia, rôzne rozhodnutia v skrátenej lehote za väčšie financie alebo teda za tú protihodnotu, že si viacej za to zaplatia na rozdiel od tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do zoznamu podnikateľov vedených ÚVO, alebo návrh na predbežné opatrenie, zápis do obchodného registra, zápis mien do obchodného registra a podobne, kde sme fixne stanovovali dobu 24 hodín a 7 dní, ktoré by len tesne, tesne neprešli, tak v tomto návrhu zákona chceme dať obciam možnosť, možnosť, aby si samostatne všeobecne záväzným nariadením určili skrátenú lehotu, a obmedzujeme ich len výškou miestneho poplatku zhora, a to dvojnásobkom bežného poplatku, v súčasnosti najmä v konaní týkajúceho sa napríklad zápisu samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie pri vydaní poverenia na ambulantný predaj, organizovaní jarmokov, pri udelení súhlasu vstupu na verejný pozemok alebo pri vydaní povolenia na užívanie verejného priestranstva zákon, ale ani všeobecne záväzné nariadenia vydané obcami neupravujú presnú určenú lehotu na vydanie príslušných povolení, súhlasu alebo rozhodnutia, resp. ich vydanie viažu napríklad na okamihy ohlásenia a podobne.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je uložiť povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením ustanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre tie prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce, a tento úkon buď bol vydaný, teda ale tento úkon bol vydaný v lehote kratšej, než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie, a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote písomne požiadal.

    Legislatívnym návrhom sa má teda docieliť, aby obec pri udeľovaní predmetných povolení a súhlasov zaviedla možnosť voľby zrýchlených konaní a sama si ustanovila presné lehoty na vybavenie vecí za konkrétny poplatok alebo daň. Zavedením voľby možnosti zrýchlených konaní by sa mal minimalizovať aj dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľovi a pánovi spravodajcovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 103).

    Dávam teraz slovo poslankyni Jane Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 103.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    Návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u, a zároveň zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Skúsim porovnať súčasný stav s tým, čo navrhujeme my.

    Súčasný stav je - a teraz naozaj veľmi zjednodušene - taký, že ak v nejakej spoločnosti prebieha daňová kontrola, tak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá..., a ak v tomto čase, v tejto lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, tak vráti nadmerný odpočet tejto firme do desiatich dní od jej skončenia. Bolo by slušné, keby sa daňové kontroly realizovali v takých firmách, kde je nejaký predpoklad nejakých rizikových transakcií alebo kde predpoklad nejakej dôvodnej pochybnosti o tom, či firma náhodou nerealizuje nejakú nekalú činnosť s dépeháčkou a podobne, alebo keby tieto daňové kontroly prebiehali aspoň na základe nejakej vopred spravenej rizikovej analýzy, čiže napr. by sa vybrali firmy, kde sú dlhodobo vysoké obraty, takmer žiadne dane a podobne.

    Toto sa, bohužiaľ, až tak nedeje, prax je skôr taká, že akonáhle v nejakej firme vznikne vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, takmer automaticky do tejto firmy nabehne daňová kontrola, aby jednoducho túto dépeháčku mohli zadržiavať.

    Teraz opäť sa vrátim k teórii, daňová kontrola by podľa správnosti mala trvať maximálne 1 rok a zadržaná dépeháčka by mala byť, ak nedošlo k pochybeniu, samozrejme, do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly uvoľnená. Prax je opäť iná. Prax je taká, že mnohé daňové kontroly sú umelo predlžované, umelo naťahované a nadmerný odpočet dlho zadržiavaný, a bežnou praxou na Slovensku je, že mnohé spoločnosti napriek tomu, že im nebola preukázaná žiadna chyba, žiadne pochybenie, žiadne dôvodné potvrdenie toho, že, že robili nejaké nekalé transakcie s dépeháčkou, napriek tomu sa k svojim peniazom nevedia - častokrát až roky - dostať.

    My máme za to, že toto nie je dobrý stav. Máme za to, že to komplikuje podnikateľom život, štát im zadržiava ich vlastné peniaze, ktoré v rámci svojho fungovania a v rámci svojho potrebného cash flow spoločnosti potrebujú, potrebujú tie peniaze na rozvoj firmy, potrebujú na bežnú réžiu, na bežné fungovanie, a pokiaľ im ich štát, ich vlastné peniaze, zadržiava, tak jednoducho chod tej firmy týmto trpí. Mnohé firmy potom sú nútené si tieto zdroje, ktoré vlastne im vlastné peniaze zadržiava štát, nemôžu ich použiť, majú ich v podstate utopené, častokrát si tieto peniaze zháňajú inde, riešia to cez rôzne kontokorenty, cez rôzne nástroje vo finančných inštitúciách, toto, samozrejme, nie je zadarmo, čiže im to spôsobuje nejakú ďalšiu finančnú záťaž. Mnohé firmy, ktoré takú možnosť nemajú, nemajú možnosť si požičať, nemajú ani vlastné peniaze k dispozícii, lebo im ich štát zadržiava, tak tým trpia firmy, dostavajú sa do druhotnej platobnej neschopnosti a častokrát to má veľmi, veľmi zlé dopady na tieto firmy. Aj niekedy so záverom, že takéto firmy skrachujú.

    Naším návrhom my teda navrhujeme skrátiť čas, počas ktorého môže štát zadržiavať dépeháčku, a ten skracujeme na 4 mesiace miesto pôvodného roku, tak ako je to dnes, a zároveň pokiaľ sa počas týchto štyroch mesiacov nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie dane, tak štát je povinný počas tohto obdobia, počas toho obdobia, počas ktorého zadržiaval tejto firme dépeháčku, platiť mu za to úrok. Pretože má sa za to, že táto firma si musela tie zdroje niekde inde zadovážiť a nebolo to zadarmo, a preto si myslíme, že štát by toto jednoducho mal kompenzovať. A možno aj v duchu rovnakého metra pre štát a podnikateľov, ak podnikateľ alebo akýkoľvek iný subjekt dlží niečo štátu, tak štát si veľmi rýchlo za to úroky vie vypýtať a rôzne sankcie a minimálne úroky, preto máme za to, že ak štát disponuje prostriedkami firmy, tak malo by toto platiť aj naopak, na druhú stranu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2016.

    Chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili, sme presvedčení, že pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže im s druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorú im spôsobuje štát tým, že neprimerane dlho zadržiava firmám dépeháčku, a myslím si, že mnohí podnikatelia by toto naozaj ocenili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Zároveň, samozrejme, ukončujem aj rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pani poslankyni, aj pánovi poslancovi. Budeme v rokovaní pokračovať prvým čítaním, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 104).

    Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Takže pán poslanec Jurzyca.

    Dobre, nech sa páči, takže pán poslanec Jurzyca za skupinu poslancov uvedie tento daný návrh zákona.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 104.)

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a za akceptáciu drobnej zmeny v prezentácii.

    Vážení prítomní, dovoľte, aby som odprezentoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh predkladajú poslanci v zložení Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič.

    Dovolím si premostiť z doterajšej diskusie na, na tému transparentnosť, a to konkrétne z bodu, v ktorom sme hovorili o pracovnej zdravotnej službe a jej zrušení v kategóriách I. a II., rozhovorom alebo úryvkom z rozhovoru, ktorý som mal s riaditeľom Transparency International v nedávnych dňoch, ktorý mi povedal, že Transparency International na povinnú zdravotnú, pracovnú zdravotnú službu dáva ročne 126 eur a stojí ju to niekoľko, deň práce, niekoľko hodín. Je to približne deň práce tých ľudí, ktorí pracujú na tomto štátnom projekte, a boli by radi, keby by mohli venovať tieto peniaze aj čas boju proti korupcii v zdravotníctve. Takže týmto som sa dostal neelegantne do témy transparentnosť.

    Ide o jednoduchý návrh zákona, ktorým sa navrhuje nová povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií.

    V rámci navrhovanej novely zákona sa upravuje samostatná povinnosť zverejňovať všetky informácie poskytované na základe zákona o slobode informácií, keďže nie každá poskytnutá informácia sa aj zverejňuje. Rozsah zverejňovaných informácií tvorí každá poskytnutá informácia povinného subjektu a táto povinnosť sa vzťahuje na všetky povinné osoby podľa § 2 zákona o slobode informácií. Informácie sa navrhuje zverejňovať predovšetkým na webovom sídle.

    Verím, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za túto zmenu. Je jednoduchá a v prípade, že existujú nejaké nápady na vylepšenie, tak nás potešia a v prípadnom druhom čítaní sa radi porozprávame o zmenách.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi z výboru ústavnoprávneho pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby nás informoval o návrhu prerokovania vo výbore. Ešte ani vo výbore prerokovaný nebol, len ste boli určený za spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca ústavnoprávneho výboru k uvedenému návrhu zákona.

    Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie novej povinnosti pre povinné subjekty zverejňovať všetky informácie poskytnuté na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pán spravodajca? Áno. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

    Pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Ďakujem. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jeden z najdôležitejších zákonov, aké boli na Slovensku schválené po novembri 1989. Je dôležitý z hľadiska transparentnosti fungovania verejnej správy, ale aj z hľadiska jej kontroly.

    Zmenu, ktorú predkladatelia navrhujú zakotviť priamo do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, už dnes reálne uplatňujú mnohé alebo prinajmenšom viaceré povinné osoby, ja mám vedomosť o viacerých samosprávach, ktoré tak robia, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach informácie, ktoré požadujú, ktoré, o ktoré si občania požadovali v rámci žiadostí o sprístupnení informácie a ktoré im povinnými osobami boli poskytnuté.

    V minulom volebnom období ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh veľkej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tom návrhu pracovala pracovná skupina, na ktorej boli nielen odborní pracovníci ministerstva, ale aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia iných štátnych orgánov a aj niektorí experti z časti mimovládnych organizácií. Táto veľká novela obsahovala aj ustanovenie o tom, že povinné osoby môžu zverejňovať informácie, ktoré sprístupnili na základe žiadosti. Návrh išiel v marci alebo vo februári 2015 do medzirezortného pripomienkového konania a bol som jedným z iniciátorov a autorov hromadnej pripomienky, v ktorej sme žiadali viaceré doplnenia návrhu, ktorý bol sám osebe pozitívnym posunom a ktorého schválenie by spravilo zákon o slobodnom prístupe k informáciám lepším.

    Jedným z bodov tej hromadnej pripomienky bolo aj to, aby sa slovo "môže", a teda možnosť zverejňovať takéto informácie, ktoré boli sprístupnené na žiadosť, zmenilo na povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom a vo vzťahu k obciam, ktoré disponujú vlastnou webovou stránkou. Z tej novely nakoniec nebolo skoro nič, pretože pripomienky prišli rôzne a výsledkom rozporového konania bolo, že ministerstvo spravodlivosti radšej ten návrh s výnimkou vecí, ktoré sme museli prijať kvôli Európskej únii, stiahlo.

    Čiže keď dnes kolegovia z poslaneckého klubu SaS navrhujú to isté, čo sme my navrhovali rok dozadu v hromadnej pripomienke, tak nemôžem inak, ako, ako podporiť tento návrh. Jeho schválenie by znamenalo viac informácií pre ľudí, transparentnejšiu verejnú správu a zároveň aj jej lepšiu kontrolu. Ale chcem zdôrazniť, že to nie je len v záujme občanov alebo organizácií, ktoré hľadajú informácie a ktorí ich takýmto spôsobom nájdu viac na webovej stránke tej-ktorej povinnej osoby. Je to aj v záujme samotných povinných osôb zverejňovať takéto informácie a zverejňovať čím viac informácií na svojich internetových stránkach. Dnes to už naozaj často nie je problém technický, je to problém dobrej vôle a ochoty pristúpiť k takémuto opatreniu, pretože s výnimkou kverulantov, ktorí sa, samozrejme, nájdu, väčšinou tie informácie, ktoré zaujímajú jedného človeka, s veľkou pravdepodobnosťou môžu zaujímať aj niekoho iného. A pokiaľ si to niekto iný, túto informáciu, vie sám nájsť na webovej stránke, tak nebude zaťažovať úrad žiadosťou o informácie, ktorú tam nejaký úradník bude potom musieť vybavovať.

    A pokiaľ by tie informácie boli zverejnené vo forme, ktorá je prehľadná, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa tém napríklad, tak ešte viac by to odbremenilo úrad od vybavovania žiadostí, pretože by si každý našiel požadovanú informáciu na webe. Stačilo by, aby o rovnakú informáciu alebo podobnú informáciu zažiadal niekto pred nimi. A aj v prípade, že by, že by niekto napriek tomu, že tá informácia už bola raz poskytnutá a potom zverejnená na webe, požiadal úrad o sprístupnenie tejto informácie, tak to znovu uľahčuje situáciu úradu ako povinnej osobe, pretože odpovedať na takúto žiadosť o informácie môže oveľa jednoduchšie odkázaním, na to, že tá informácia už raz bola zverejnená, čiže žiadateľovi pošle informáciu, kde sa tá informácia nachádza na web stránke úradu, a tým je žiadosť, žiadosť vybavená.

    Čiže predložený návrh je dobrý. Je v záujme občanov a je aj v záujme úradov, preto vás vyzývam, aby ste ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Ondreja Dostála jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že áno, je to o informáciách, celý život a stále tých informácií, myslím si, že v niektorých úradoch nemáme dosť. A skôr by som povedal, že sa skôr zatajujú informácie, a sa hovorí, že sa to nedá zverejniť, kadečo. Takže vítam tento váš návrh. A je to vlastne niečo ako obdoba, keď máme, Parlamentnému inštitútu, keď máme vypracovanú nejakú štúdiu alebo niečo podobné, tak, samozrejme, Parlamentný inštitút dáva hneď na vedomie po 30 dňoch, aká viac-menej otázka bola zodpovedaná, aby ďalší poslanci viac-menej nekumulovali tú istú informáciu a požadovali od neho. Takže myslím, že tu je nejaká takáto akože podobná verzia.

    Takže ja som za a kvitujem, že, takto by som povedal, že uľahčíme život našim občanom, aby sa k informácii dostali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia, pán poslanec Dostál, na faktickú poznámku? Nie. Vzhľadom na to, že nik iný nie je prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 106. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 105.

    Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 106.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov v zložení Ondrej Dostál, Peter Osuský, Martin Poliačik, Martin Klus a Juraj Droba predložil návrh novely zákona o politických stranách a politických hnutiach.

    Právo združovať sa vrátane práva združovať sa v politických stranách je zakotvené priamo v ústave. Právna úprava tohto ústavného práva je vo vzťahu k politickým stranám v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Po porážke komunistického režimu v novembri 1989 bol v období prechodu k demokratickému systému 23. januára 1990 Federálnym zhromaždením Československej - vtedy ešte - socialistickej republiky schválený zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý po štyroch desaťročiach mocenského monopolu komunistickej strany a len formálnej existencie jeho príveskov združených v Národnom fronte vytvoril predpoklady pre vznik plurality politických strán. Táto len stručná a rámcová úprava bola po prvých slobodných voľbách nahradená zákonom č. 424/1991 Zb., ktorý dňa 2. októbra 1991 schválilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kým v Českej republike tento zákon naďalej platí po niekoľkých novelách, v Slovenskej republike bol nahradený zákonom č. 85/2005 Z. z., o ktorého novele práve teraz rokujeme.

    Zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností a uvádza, že strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.

    Predchádzajúca právna úprava z roku 1991 ustanovovala oveľa podrobnejšie a konkrétnejšie požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Podľa § 4 tohto zákona boli zakázané politické strany a hnutia, ktoré porušujú ústavu a zákony alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu, ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány, ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov, ktorých program alebo činnosť ohrozujú mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobody občanov.

    Zákon v § 5 zároveň ustanovoval nasledovné. Strany a hnutia sú oddelené od štátu. Nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov ani tieto orgány nahrádzať. Nesmú riadiť štátne orgány ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi. Strany a hnutia nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky. Nie je povolená činnosť strán a hnutí v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých orgánoch štátu a miestnej samosprávy sa činnosť strán a hnutí takisto nepovoľuje. Strany a hnutia sa môžu organizovať zásadne na územnom princípe. Zakladať a organizovať činnosť politických strán na pracoviskách je neprípustné.

    V roku 2005 boli tieto konkrétne požiadavky, ktorých účelom bolo po štyroch desaťročiach komunistickej totality zabezpečiť demokratický charakter politických strán, nahradené len všeobecnou požiadavkou, že strana nesmie porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Demokratický charakter politických strán a ich rešpekt k demokratickému právnemu štátu a k základným právam a slobodám sú pritom podmienkami zachovania pluralitného demokratického systému. Z histórie 20. storočia sú známe viaceré príklady, keď extrémistické politické strany využili možnosť fungovať v rámci demokratického politického systému na jeho likvidáciu, dostali sa demokratickou cestou k moci a nastolili na dlhé roky totalitný režim.

    V záujme upevnenia demokratického charakteru politického systému a ochrany základných práv a slobôd sa preto navrhuje podrobnejšie a konkrétnejšie v zákone o politických stranách vymedziť požiadavky na demokratický charakter politických strán. Rovnako sa navrhuje zákaz obnoviť, zákaz ozbrojovania politických strán a vytvárania ich ozbrojených zložiek. Ozbrojené zložky boli v minulosti spájané s extrémistickými a totalitne orientovanými politickými stranami, stranami, ako bola v Nemecku nacistická NSDAP a jej oddiely SS a SA alebo na Slovensku Hlinkova slovenská ľudová strana a Hlinkova garda, či v Československu komunistická strana a jej Ľudové milície. Tieto politické strany zneužívali svoje ozbrojené zložky na útoky proti demokratickému systému.

    Je evidentné, že ozbrojené zložky politických strán sú nezlučiteľné s demokratickým politickým systémom, a preto sa navrhuje, aby boli opäť priamo zákonom zakázané. Rovnako sa navrhuje zakázať, aby politické strany využívali príspevky, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu, na podporu ozbrojených zložiek.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať žiadny dopad na rozpočet verejnej správy a dovolím si vás týmto požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jeden procedurálny.

  • Reakcia z pléna.

  • Faktická poznámka, pán poslanec?

  • Reakcie z pléna.

  • Jaj, jaj, ja som, ja som sa zamyslel, ospravedlňujem sa. Dávam slovo, ja som, ste ma zmiatol, ja som myslel, že ideme ďalej, ospravedlňujem sa.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Renáte Kaščákovej.

  • Ďakujem za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením z 28. apríla určil za spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona, a preto v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde v druhom, bude prerokovaný v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a tiež výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Gábor Gál za poslanecký klub MOST - HÍD.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prebrali sme na tejto májovej schôdzi rad zákonov, ku ktorým nikto nevystúpil okrem predkladateľa a spravodajcu. Mali sme tu aj návrhy, ktoré, alebo návrh, ktoré netrafil ten zákon, ktorý chcel ten predkladateľ novelizovať, ale bolo aj viac takých zákonov, ktorých cieľ, ktorý si predsavzal predkladateľ, ktorý sme vyčítali z dôvodovej správy, nebol pretavený do paragrafového znenia. Čiže zas niečo iné bolo v dôvodovej správe ako potom v tom paragrafovom znení.

    Mali sme tu ale aj vyslovene zlé zákony. Pre mňa je takým skvostom návrh zákona, ktorý predpisoval katastrálnym úradom, aby zavkladovali prevod nehnuteľnosti do 24 hodín. To fakt, to už nepotrebuje komentár, to... Keď troška niekto raz v živote robil prevod nehnuteľnosti, tak toho to napadnúť nemohlo. Neviem, čo to bolo za nedostatok kyslíku alebo čo tam bolo, ale mali sme tu rôzne zákony, ale spoločné pre všetky tieto návrhy zákonov bolo to, že neboli prerokované, nieže vládnou koalíciou, ale neboli prerokované ani v rámci opozície. To sme sa dozvedeli, rokovali sme aj s predsedom poslaneckého klubu Obyčajných ľudí s pánom Richardom Vašečkom, tiež priznal, že mali výhrady k niekoľkým návrhom zákonov, aj ostatné poslanecké kluby potvrdili, že ani s nimi neboli prerokované jednotlivé návrhy zákonov. A preto potom to zbožné želanie pána poslanca Jurzycu v predchádzajúcej rozprave, keď vyslovil, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za to, za ten infozákon, že, že si trúfate alebo dúfate. No, áno, ale otázne je potom, že čo chcem dosiahnuť, keď predkladám nejaký návrh. Chcem riešenie nejakej problematiky alebo tak ľubozvučne, že chcem vylepšiť podnikateľské prostredie? Tak o čo mi ide? Aby mi bol zákon schválený, ale aby som, alebo aby som sa tu predvádzal, päť, mal by päť minút slávy pri tejto, pri tomto kecpulte a možno potom pred médiami tlačovka. O čom je zákonodarstvo? No, nie o tom, o tomto určite nie.

    Politika je vec, politika je umením kompromisov a tie kompromisy treba hľadať. Tie kompromisy nie sú automatické. Tie kompromisy sa nedajú hľadať len odtiaľ, tie kompromisy sa hľadajú, nie ako niektorí páni poslanci povedali z tohto miesta, že vládna koalícia tu stavia nejaké ultimátum, že chceme nejaké techtle-pechtle v zákulisí alebo že chceme vydierať, že chceme vydierať, že keď podporíme, čo za to, nejaké obchody. Nie. My sme boli tiež v opozícii, nie raz. A viem, že keď mi išlo o to, že odprezentujem nejaký zákon, chcem upozorniť na jeden problém, tak som bol proste len vďačný a nikoho som nevydieral, že proste aspoň mal som ten priestor. Nerobilo mi zle ani to, že môj návrh zákona, ktorý neprešiel v opozícii, si osvojila potom vládna koalícia a to schválili sami. Ale základom toho, aby nejaký návrh mohol prejsť a pretaviť sa do zákona, je to, aby sme vedeli, o čo nám ide.

    No a tu sa dostanem k tomuto návrhu zákona o politických stranách, lebo to je predsa len, bola jedna výnimka z toho celého, a to bol pán poslanec Dostál, ktorý avizoval, že chce rokovať o svojom návrhu, aj sa rokovalo o tom, keďže ide o návrh podľa nás veľmi dobrý, čo sa týka jeho cieľov, tak bol tu priestor na to, aby sme našli spoločnú reč. Našli sme aj priestor na to, aby sme sa pobavili o tom, že o čo mu ide, a povedali, aby sme mu povedali svoj názor, aby sme mohli, ale boli pripravení na to, či je prístupný, že keď ten návrh zákona náhodou posunieme do druhého čítania, či by akceptoval pozmeňujúce návrhy povedzme naše, moje, ktoré by reagovali na tie výhrady, ktoré máme k tomuto paragrafovému, paragrafovému zneniu. Pán poslanec Dostál je otvorený, uvidíme, že čo predložíme, áno. Tak na základe toho môžem vyhlásiť, že poslanecký klub za MOST - HÍD tento návrh zákona z rúk pána poslanca Ondreja Dostála podporí.

    Je to veľmi aktuálna zmena zákona o politických stranách a by som povedal, že ako vidím výsledky volieb, aj sme troška pozabudli na nejaké veci, na ktoré sme nevedeli, že treba explicitne reagovať, sme trošku v omeškaní s touto novelou. Výhrady, ktoré máme, tak jednak to, že zákon má byť všeobecný, dostatočne všeobecný, to je základ právnej normy, všeobecnosť, záväznosť a aj sankcia, keď sa ten zákon poruší. Čiže k dokonalosti ešte potrebujeme doladiť niektoré veci, ale hlavne potrebujeme mať vyriešené to, aby sa, ten zákon sa nedal obchádzať. Lebo čo sa týka financovania a podpory rôznych zložiek alebo iných skupín, to by sa podľa tohto znenia veľmi ľahko dalo spraviť cez nastrčený tretí subjekt, už je, by bolo alebo by bolo možné financovať také zložky, také skupiny, také organizácie, ktoré práve pán predkladateľ nechce a nechceme, aby, ani my, aby boli podporovateľné zo štátneho rozpočtu.

    Určite máme na stole pripravené viac vecí, ktoré treba zmeniť v zákone o politických stranách a politických hnutiach. Uvidíme, aká bude zhoda na tom, že ich predložíme v rámci tejto novelizácie. Však máme to aj v programovom vyhlásení vlády. Alebo potom predloží vládna koalícia samostatný návrh. Budeme mať tento priestor v druhom čítaní, takže, pán poslanec Dostál, potom sa na tom dohodneme, že, a ešte raz budeme rokovať a ešte raz budeme rokovať mimo tejto sály niekde v zasadačke, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý máme v tomto smere spoločný.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Gábora Gála je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Poprosím pána poslanca pána Martina Poliačika s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda. No, pán kolega, k tej prvej časti som chcel trošku uštipačne, ale nebudem zbytočne, lebo už je vedľa naštartovaný pán kolega Galko a on má kadenciu takú, že aj tak by som to nestihol. A takže skôr k tej druhej.

    Som veľmi rád, že to, čo tu povedal svojho času pán prezident o tzv. koalícii ochotných, sa dokáže pretaviť aj do podpory konkrétneho návrhu, konkrétneho návrhu zmeny zákona, a že keď sa naozaj má nakresliť tá čiara medzi ľuďmi rešpektujúcimi liberálnu demokraciu ako základ tejto spoločnosti a ochraňujúcim jej princípy, tak sa snáď budeme schopní zhodnúť na tom, že treba zabúdať aj na stranícke tričká a koalično-opozičné spory.

    Súhlasím s tým, že tento návrh možno nerieši úplne všetko. Ja som úprimne zvedavý, s čím prídete v rámci pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Spolu s kolegom Dostálom ako spolupredkladateľ som tiež ochotný rokovať. Uvidíme, že či bude stačiť, aby s vami rokoval on sám, alebo si k tomu sadneme viacerí, a chcem len poďakovať za prejavenú, za prejavenú dôveru tomuto návrhu a za prejavenú ochotu ho podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, chcel by som vás požiadať, aby ste nás nementorovali. Hovoríte niečo o predvádzaní, vy ste sa tu predvádzali. To po prvé.

    Po druhé. Chcem sa spýtať, vy, čo ste si tu štyri roky šunky váľali alebo čo? Vy ste nepredkladali návrhy zákonov? Tak buďto je ten návrh zákona dobrý, teda zaň zahlasujete, alebo nie je dobrý a nezahlasujete zaňho. My vám žiadne buchty od babičky nebudeme nosiť ani zeleninu zo záhradky a nebudeme vás prosiť o nejakú podporu. Keď teda návrh zákona, ktorý dávame, je dobrý, tak zaňho zahlasujte. To po druhé.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím vás pekne, čo máte proti tomu, aby napríklad v takej lekárni nemuseli mať ceduľku "zákaz fajčenia", a aby za to nedostávali stoeurové pokuty? To potrebujete, aby sme sa došli prosiť na takúto jednoduchú zmenu zákona? Alebo aby mali ľudia jeden deň v týždni možnosť mať dlhšie otváracie hodiny? Nebuďte smiešni!

  • Reakcia z pléna.

  • Takisto tie gastrolístky. Tak buďto teda zastupujem záujmy gastrofiriem tak ako vy, a vtedy za ten zákon nezahlasujem, alebo zastupujem záujmy bežných občanov a chcem, aby mali možnosť si vybrať, či chcú gastrolístky alebo peniaze, a vtedy za to zahlasujem. Jaké dohodovanie? Ste sa prejavili.

    Prepáčte mi, ale takú absurditu sme tu zažili, že ste donútili pri návrhu zákona o predaji potravín po dobe minimálnej trvanlivosti vášho poslanca pána Csicsaia urobiť zo seba normálne pajáca. On tu došiel za ten pult a vysvetľoval, prečo ten návrh zákona je zlý. A keď som mu ukázal, že ste v minulom volebnom období za presne ten istý návrh zákona všetci v MOST-e zahlasovali, povedal: "Viete, my sme boli vtedy v opozícii a hlasovali sme za všetky nezmysly v rámci kolegiality."

    Pán kolega, demaskovali ste sa, lebo to znamená, že aj dnes budete hlasovať za všetky nezmysly v rámci koalície len preto, že ste v koalícii. Zamyslite sa nad tým.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Eugen Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. V zásade niečo podobné, ibaže inými slovami. Tri poznámky, pán Gál.

    Ja som naozaj do posledného alebo do predposledného bodu programu schôdze dúfal, že aspoň trocha sa budete držať programového vyhlásenia vlády a že teda tie rozumné návrhy podporíte. Ale keď som videl to hlasovanie, tak už, tak už v tom predposlednom bode dnes pred pár hodinami som tú nádej úplne, úplne stratil. A preto som povedal, že verím, že aspoň opozícia bude hlasovať, lebo vidím, že naozaj sa držíte tej starokultúrnej politiky, kde nemôžete podporiť nič, čo je z toho, z tej druhej strany.

    Pokiaľ ide o to, že či sa chceme predvádzať, viete, prichádzame s riešeniami a prezentujeme ich. S nádejou pôvodne, že prejdú, ale aj keď neprejdú teraz, tak tie riešenia budú žiť. Niekto si ich všimne a niekedy v budúcnosti budú presadené. Buď to spravíme my a možnože, možnože si ich prepíšete vy.

    Pokiaľ ide o tú kooperáciu, je jasné, že sú prípady, ako napríklad dlhová brzda, kde sa oplatilo spolupracovať vláde a opozícii, ale v zásade je masívna spolupráca opozície a vlády kartelom, ktorý v ekonomike je zakázaný a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gál, ďakujem za deklarovanú ochotu v mene poslaneckého klubu MOST - HÍD podporiť tento návrh zákona, teda posunúť ho do druhého čítania.

    Za, verím, že nielen seba, ale aj za predkladateľov ja zase deklarujem ochotu rokovať o možných úpravách toho zákona, určite v časti, ktorá ten zákon bude vylepšovať a ktorá zamedzí obchádzaniu úpravy a lepšiemu naplneniu toho cieľa. Pokiaľ ide o nejaké zmeny nad rámec obsahu toho zákona, tak tie, samozrejme, budeme musieť posudzovať z hľadiska, z hľadiska ich obsahu, ale môžeme sa baviť, baviť aj o iných veciach, no v takom prípade by bolo dobré, keby to bolo otvorené a keby tá informácia o tom, čo sa má meniť, prišla, a nielen vo vzťahu k predkladateľom, ale aj vo vzťahu k verejnosti, čo najskôr, aby právny rámec fungovania politických strán nebol upravovaný poslaneckým návrhom, predloženým na..., v druhom čítaní priamo na schôdzi parlamentu.

    A poslednú vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že je správny prístup a priori odmietať návrhy opozičných strán z pozície vládnych poslancov len z dôvodu, že boli predložené opozičnými stranami a že neboli, neboli sprevádzané nejakou priamou výzvou na rokovanie, pretože na diskusiu je naozaj priestor aj v rámci rozpravy k prvému čítaniu, a ak je, ak je súhlas s návrhom a s myšlienkou, tak je možné sa o tej forme baviť potom v druhom čítaní. Rovnako ani opozícia a priori neodmieta všetky vládne návrhy zákona, ale som rád, že v prístupe k tomuto zákonu je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Janka Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja oceňujem, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja som pripravená tiež tento návrh zákona podporiť a podporujem aj to tvoje vyjadrenie v prvej časti, ako ho rozdelili niektorí poslanci vo faktických poznámkach. Neponúknem ti žiadne buchtičky, ale myslím si, že je správne, keď rokujeme o zákone o politických stranách a politických hnutiach, aby, ktorý sa dotýka všetkých politických strán, ktoré sú v parlamente, aby pred predložením takéhoto návrhu zákona bolo minimálne rokovanie s predsedami poslaneckých klubov, aby sme sa vedeli zhodnúť na niektorých veciach, pretože naozaj dotýka sa politických strán, a už v programovom vyhlásení vlády bolo, bolo, bol prijatý záväzok o tom, že sa v tomto volebnom období upraví aj zákon o politických stranách a politických hnutiach.

    Ja tiež mám výhrady k úprave § 2 odsekov 2 a 3, tak ako sú tu uvedené, obdobne aj k financovaniu, aj k doplneniu § 29 písm. g), pretože si myslím, že tak, ako je to naformulované, je veľmi ľahké ho obísť, a preto podporujem to, aby priestor medzi prvým a druhým čítaním sa využilo, využil na skutočne solídne rokovanie, aby sa doplnil ten návrh zákona, aby sme prijali účinný zákon o politických stranách a politických hnutiach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, samozrejme, ste prizvaný, že budeme veľmi radi, že keď sa to, tých rokovaní sa zúčastníte aj vy.

    Pán poslanec Jurzyca, programové vyhlásenie je programové vyhlásenie vlády, a nie opozície. To vám nedošlo ani po tej vašej slávnej tlačovke (povedané so smiechom), kde vlastne vás novinári upozornili na to, že ste sa pomýlili, pomýlili ste si postavenie opozície s vládnutím. Ale ak máte dobré riešenia, tak prečo nedáte tým riešeniam aspoň šancu, aby, aby sa pretavili do zákona, aby boli schválené, a to jednoducho tak, že budete rokovať. Však potrebujete väčšinu. Keď budete vydierať, že dáme nejaký návrh, a keď sa nebude za to hlasovať, tak ste za, za gastráče, neviem. Nie, ja som tu za ľudí, nie za nejaké firmy alebo nejaké onaké spoločnosti, s ktorými rôzne strany rokujú.

    Pán poslanec Dostál, prízvukujem, že keď sme boli v opozícii, tak sme rokovali aj s pani poslankyňou Laššákovou. Neschválili nám zákony, asi dve nám schválili. Ale schválili nám kvôli tomu, že sme rokovali. Ale rokovali sme, keď sa nám, keď sa nám, keď sme potrebovali, že ten návrh je veľmi dobrý a má šancu na úspech, tak sme rokovali aj so SMER-om. To je jednoduché. Keď nechcete, dobre. Ako to nikoho nebudeme prosiť.

    A, pán poslanec Galko, a vaše buchtičky, to nepotrebuje komentár.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Jeden procedurálny návrh, pani poslankyňa, nie?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ste prihlásená, pani poslankyňa, do rozpravy, len aby technika zvládla. Áno, už je to v poriadku. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.

    A poprosím o slovo pani Natáliu Grausovú.

  • Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, až dojemná zhoda v tomto bode oproti všetkým zamietnutým návrhom opozície. Prekvapuje ma to, ale vlastne ani nie. Je to vidieť, že je to dopredu dohodnuté, už z toho, ako hovoríte o druhom čítaní, čo budete robiť v druhom čítaní, ale dobre, to je v poriadku.

    Chcem k tomu povedať toto. So záujmom som si preštudovala predloženie tohto návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Do úžasu ma priviedlo zistenie, že mnohé tzv. štandardné strany - opozičné, ako aj koaličné - by mali byť podľa tohto návrhu zákona zakázané.

    Budem sa venovať § 2 ods. 2. Začnem písm. a): "Zakazujú sa strany, ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu."

    Takže všetky strany, ktoré hlasujú za rozsiahle a stále postupujúce odovzdávanie všemožných kompetencií Slovenskej republiky do Európskej únie, vlastne podkopávajú demokraciu, demokratický štát, demokraciu štátu, lebo úplne odstavujú ľudí, občanov tohto štátu od moci, ktorú delegovali vláde a parlamentu. A dokonca ešte aj postupne tento štát deštruujú. To je, ako keď z kokosového orecha vysajeme vnútro, takže zostane iba škrupina, zvonku je to síce kokosový orech, ale vnútro orecha má niekto iný.

    Písmeno c): "Strany, ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci a zamedzujú druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potláčaniu rovnoprávnosti občanov..."

    Nepripomína vám to niečo náhodou? Kto najviac, kto tu najviac potláča rovnoprávnosť občanov? Zasa sú to tie tzv. štandardné strany, na čele s prezidentom, súčasným prezidentom, ktorý zamedzuje druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc. A ak sa im predsa len nepodarí, týmto stranám smerujúcim k uchopeniu a udržaniu moci, rozumej štandardným stranám, ak sa im nepodarí nejakej novej strane dostať sa do parlamentu, tak túto stranu aspoň dehonestujú, ostrakizujú, cítia sa nad ňou nadradení, opovrhujú jej voličmi, nálepkujú ju množstvom nálepiek, ktorých aj majú celý arzenál, a snažia sa jej všemožne brániť v činnosti.

    A napokon písm. e): "Strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť." Zase sú to len vyššie uvedené tzv. štandardné strany opozície aj koalície, v tomto prípade dokonca aj predkladatelia tohto návrhu, čo nenávidia bielu rasu, nenávidia heterosexuálov, Slovákov, Slovensko a tak ďalej.

    Vychádza mi z toho len jedno, že predkladatelia tohto návrhu túžia byť zakázaní, len nevedeli, ako nám to majú naznačiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická poznámka.

    Poprosím, pán poslanec Peter Osuský.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, býva dobrou tradíciou, že vždy, keď prídem k rečníckemu pultu, nájdem na ňom akési pero. Opäť sa na úvod hlásim podobrotky s týmto perom, nech si ho majiteľ príde vyzdvihnúť.

    Ale teraz k meritu veci. A to meritum veci, s ktorým začnem, je také zvláštne, podľa nedávno odoznetých slov sa sem vlastne ako nerokovavší spolupredkladateľ predloženej novely zákona idem predvádzať. Tak sa teda v mene Božom predvádzam.

    Je zvláštne, keď to človek počuje z úst kolegu, ktorý každý raz, keď pristúpil k rečníckemu pultu minulé 4 roky, tak sa podľa vlastnej definície predvádzal. Pretože bolo vopred jasné, minimálne po 27. neúspešnom pokuse, že sa ide predvádzať, pretože ak aj chcel dobrý zákon a ak ho mal pred sebou, tak sa to dalo hladko zaradiť do kategórie predvádzania sa, pretože dejiny ho poučili, že nádej nemá. Ja si myslím, že zákony predkladajú hádam i v súlade nielen s ústavou, ale aj s vlastným presvedčením ľudia preto, lebo si myslia, že zlepšujú stav vecí. Samozrejme, niekedy sa môžu mýliť. Ale to je primárny dôvod, prečo vôbec zákonodarný orgán a jednotlivý člen si opovažuje tvoriť zákony - v inej verzii predvádzať sa.

    Pretože nepochybne som 4 roky zažíval pocit, že opoziční poslanci vrátane autora toho brilantného prímeru o predvádzaní sa, sú hmyzom, ktorí predlžujú schôdze predkladaním rôznych zákonov, ktoré z hľadiska konečného dosahu a prijímania či neprijímania znamenajú predvádzanie. Veľmi rýchlo sa karta obrátila a predvádzaním sa označuje zákonodarnú aktivitu poslancov ako takú ten, ktorý bol 4 roky odsúdený do kategórie predvádzania sa. Znova hovorím a už to tu aj zaznelo, zákon - i neprijatý - má cenu pre tých, čo prídu po nás. Lebo už dnes tu bola rozprava o recyklácii. Ak je zákon dobrý, tak jeho konečným umiestnením má byť Zbierka zákonov. A ak je k tomu potrebných 27 recyklácií, tak i tak stoja za to, ak v 27. prípade v tej Zbierke zákonov skončí. To znamená, ak by bolo kritérium len to, že tvoje dielo bude okamžite korunované zaradením do Zbierky zákonov, tak si myslím, že sa opozícia môže v pokoji rozísť, a to každá a v zásade v každom parlamente, v ktorom funguje naša tohtoparlamentná mentalita. Proste ani ranu.

    A pokiaľ ide o tie slová o potrebe rokovať, teda ak ma moja stagnujúca, ale ešte stále ako taká pamäť neklame, tak som to počul v minulom období napríklad od cteného kolegu Číža, ktorý veľmi rád hovoril o teda tej kultúre, ako treba prísť, ako treba vyjednávať, a keby ste boli vyjednávali, mohlo to byť prípadne inak a podobne. Takže opäť teraz to počujem z úplne iných úst, a ja za seba sa priznám, že ak ten zákon vidím, čítam a som pri zmysloch, tak ak je dobrý, a to, či je dobrý, a ak ho za taký považujem, v prvom čítaní dokážem odhadnúť, tak zaň hlasujem. Ak je nedobrý, nevidím dôvod, aby som pri akomkoľvek vyjednávaní o nedobrom zákone zmenil svoj názor. Tú výhovorku na to, že ste nevyjednávali, budeme zrejme ešte počuť, ale nepovažujem ju za dôvodnú, pretože ak je ten zákon zavrhnutiahodný vo svojej podstate, tak vyjednávanie nemá zmysel pre tú druhú stranu. A ak je ten zákon v akomsi zmysle pozitívny, tak si myslím, že človek, ktorý je pri zmysloch a vie, čo tomu zákonu chýba, tak v druhom čítaní má možnosť a povinnosť dokonca vylepšiť predlohu, ktorá je predložená, a svojím vkladom prispieť k jej zlepšeniu. Keby sme totižto uvažovali v rovine pozitívnej, to znamená, že chcem, aby to dielo bolo čo najlepšie, tak nemôžem, ak - ešte raz - ten zákon nie je zavrhnutiahodný tak, že sa o ňom vôbec nemá zmysel ďalej baviť, aby som nepúšťal zákon do druhého čítania pod zámienkou, že sme nerokovali.

    Lebo i keď dostaneš návod k obsluhe spotrebiča, tak s tebou výrobca nerokuje. Očakáva, že si ho prečítaš a pochopíš, prípadne kým si ho kúpiš, tak si ho prečítaš a pochopíš a rozhodneš sa, či si ho kúpiš, a tak je to nejak aj s tým. Ak je ten zákon istým návodom na lepšie fungovanie vecí, tak si ho prečítam a poviem si, o tomto nemá zmysel vôbec sa ďalej rozprávať alebo tu by sa dalo s tým niečo urobiť. A neviem, či na to potrebujem s niekým vyjednávať, myslím si, že úplne bohate stačí, aby som použil rozum . Vlastný, ak mám teda. To znamená, že tie, akokoľvek to tu naráža na prudké reakcie, buchtičky a štamprlíky pri rokovaní nad zákonom, nie sú bezpodmienečne nevyhnutné, pretože - ešte raz hovorím - o dobrej veci sa dá ďalej rozprávať v druhom čítaní alebo, alebo už aspoň, ak prešla do druhého čítania, potom sa môžeme stretnúť a porozprávať sa, čo si ja o tom myslím, keď si ty predkladateľ, a či by si mi to zobral, aj keby si mi to nezobral, ja to aj tak predložím a potom uvidíme, ako odhlasuje väčšina. Ale tieto zaklínadlá a predprvočítaňové tančeky, ktoré sa teraz asi budú považovať za obľúbenú výhovorku, prečo sme to neprijali, sú také zvláštne.

    V tomto svetle musím povedať, že nedávno po tretíkrát za posledné 3 roky na týchto doskách predložený návrh o odnímaní občianstva, resp. o znemožnení odnímania občianstva mal presne ten priebeh, že keď som ho najprv predložil ja, tak zaň niektorí kolegovia hlasovali. Potom keď ho bez toho, aby sa ma spýtali, či s tým súhlasím, ho do bodky si osvojili, tak som napriek tomu, že to bola taká jemná nekolegialita, ak sa vyjadrím salónne, tak som zaň hlasoval, lebo bol dobrý, inak by som ho nebol predkladal. A teraz, keď sme ho predložili tretíkrát, tak sa opäť karta obrátila, a už sme ale zaň nehlasovali, pričom na tom zákone sa nezmenila ani čiarka. Takže nejaké poučenie o tom, o čom som mal rokovať, ma necháva chladným, lebo to bol typický zákon, za ktorý tí, ktorí zaň teraz nehlasovali, vtedy zaň bez akejkoľvek zmeny v dikcii zákona hlasovali. Preto hovorím, že ak niekto predloží dobrý návrh, tak nepotrebujem strácať čas, aby ma presviedčal, že o ňom budem chcieť rokovať v druhom čítaní.

    A teraz, keď sme už prebrali recykláciu aj predvádzanie sa, aj to, že otravujeme našimi návrhmi za stranu Sloboda a Solidarita snemovňu a už dávno mohli byť všetci doma, keby nás nebolo, tak chcem len povedať, že tento predložený zákon je dobrý návrh i bez ohľadu na politické vývoje preferencie, existenciu nejakých strán a hnutí, pretože ten zákon bráni demokraciu. Bráni demokraciu, keď za prvej republiky povedal Klement Gottwald v snemovni demokratického Československa, že sa chodí do Moskvy učiť, ako nám, vám, teda tým zvyšným okrem tých jeho, zakrúti krkmi, tak za dostal, myslím, parlamentnú pokutu aj nejaký dištanc. Bol chránený imunitou výrokovou. Keď potom vešali JUDr. Miladu Horákovú, tak jej nekrútili krkom, mala na krku slučku. Ale to bolo presne to, do čoho sa pretavil ten výrok. A veľkorysá prvá Československá republika nechala tých, ktorí sľubovali oponentom vykrúcanie krkom, fungovať. Odohralo sa to odvtedy v mnohých krajinách, ale napriek tomu existujú prípady, keď demokratické krajiny, napr. v 60., v 50.-60. rokoch Adenauerovo Nemecko zakázalo NPD von Thaddena, ktorý bol jej predsedom, a zakázala i legalitu nemeckej komunistickej strany. Pretože aj nacistická, aj komunistická strana boli strany, ktoré smerovali k definitívnemu uchopeniu moci a k znemožneniu politického zápasu o moc, o čom nás učia dejiny nacizmu, fašizmu a komunizmu.

    Preto si myslím, že ten zákon je namieste i bez rokovania, buchtičiek alebo čohokoľvek ďalšieho, a že ak má niekto konkrétnu, možno oprávnenú pripomienku k riziku obchádzania niektorého paragrafu jeho dobrou úpravou, budeme vďační a budeme veľmi radi, lebo tak si predstavujeme parlamentné fungovanie. Ak chceme mať dobré zákony, tak do nich vkladáme to, čo si myslíme, že je dobré. A nekladieme si predbežné podmienky rokovania a tak ďalej. Bolo by veľmi dobré, keby prichádzali zákony i zo strany vládnucich koalícií alebo vládnucich strán, ktoré sú dobré, a som presvedčený, že by rozumný opozičný poslanec mohol za konkrétny dobrý zákon vlády hlasovať bez toho, aby ho pán premiér prišiel láskavo poprosiť.

    Spomínam si z minulého obdobia, že sa stali prípady, keď som i ja, ktorého ťažko môžu v SMER-e považovať za svojho veľkého a náruživého priaznivca, hlasoval za dobré, konkrétne prvky predložené kolegami poslancami vládnucej strany SMER. Pretože ak budeme naďalej a tentoraz v inej, pozmenenej zostave pokračovať v blahej tradícii "opozícii ani ránu", tak si nemyslím, že to veľmi prospeje našej legislatíve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Osuského jedna faktická poznámka, pán poslanec Gál, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.

    Poprosím, pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, nikto nikomu nepredpisuje ani nenúti, aby rokoval o nejakom návrhu zákona, nejakom uznesení. Zvykovým právom bolo, že keď Národná rada chcela prijať nejaké uznesenie, tak sme sa na tom vždy zhodli, vždy bolo zvolané poslanecké grémium, aby, a aby sa za uznesenie Národnej rady hlasovala väčšina alebo proste celá politická paleta, ktorá je reprezentovaná v Národnej rade.

    Čo sa týka návrhov zákonov, tam to je, to je výslovne len o tom, že či chcem, aby mi zákon prešiel, tak rokujem, a to hovorím, že to nie je, že poklaniam sa alebo sa ponižujem, proste spravím pre to maximum, aby ten zákon, návrh zákona prešiel, to je len o tom. Keď ako chcem, aby prešiel môj kandidát na nejakú funkciu, tak rokujem s ostatnými politickými stranami, aby mi podporili môjho kandidáta. A to budeme robiť aj v rámci koalície, robili sme to aj v opozícii.

    Čiže dobre, je to váš opozičný návrh, tak to beriem. Ale nikto nie je povinný hlasovať za dobrý návrh, lebo to, čo je dobrým návrhom, tak to je veľmi subjektívny. Za dobrý návrh niekto považoval aj ten návrh, ktorý som už tu spomínal, že do 24 hodín aby sa zavkladoval prevod nehnuteľností, čiže to, čo navrhuje niekto, to ešte pre toho druhého nemusí byť dobrým návrhom, ale môže ho presvedčiť. A niekedy nestačí tu, aby ho presvedčoval v tejto sále, niekedy, keď chcem, aby som ho presvedčil, tak si s ním aj sadnem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, milý Gábor, samozrejme, že existujú momenty, keď sa treba dohodnúť, uznesenie a tak ďalej. Ale zákonodarná činnosť je naším chlebom každodenným a, samozrejme, že napriek tomu môže nastať situácia, že niekomu na ktorejkoľvek strane rieky, niečo v nejakom zákone alebo zákon prípadne ako celok nevyhovuje, a potom si povedzme otvorene aj to rokovanie asi k ničomu zvláštnemu nepovedie. Musím ale povedať, že keď sme napr. boli spolu v opozícii a moji priatelia Csicsai a ďalší predložili napr. zákon o istej doživotnej penzii pre olympijských víťazov, neboli ste v klube SaS ma presvedčovať, ale napriek tomu sme to podporili. To znamená, že ak som o niečom presvedčený, že moji kolegovia predkladajú dobrý návrh, tak som nečakal, že budete klopať na naše dvere s dvanástimi návrhmi zákonov, pretože z podstaty veci som ho považoval po zralej mozgovej úvahe za dobrý, a podporil som ho, ergo zdá sa mi zvláštne, aby som musel rokovať.

    Hovorím, existujú sporné momenty v niektorých návrhoch zákonov, kde by som na 92 % súhlasil a 8 % by som vyrokoval, na to je inak druhé čítanie. Ale ak mám očakávať, že my sme teraz predložili vyše štyroch desiatok návrhov zákonov, že vám omeliem kľučku na dverách, pretože budem štyridsaťkrát chodiť rokovať, tak takto, ja sa priznám, parlament fungovať si neviem predstaviť. Jednoducho normálne je, že človek, využívajúc vlastný rozum, posudzuje návrh zákona, a potom hlasuje, možno dobre, možno zle, ale nepotrebuje k tomu bezpodmienečne podopierajúci výklad priateľa Csicsaia o šermovaní alebo o olympijských víťazoch. Sám si dovolím povážiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Do rozpravy požiadal o slovo pán poslanec Ondrej Dostál ako navrhovateľ.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sú veci, ktoré rozdelili pravicu a ľavicu, a ťažko očakávať, že v nich, či už v parlamente, alebo v spoločnosti, nastane zhoda. Teda pokiaľ sa pravičiari správajú tak, ako sa pravičiari správať majú, a ľavičiari tak, ako to zodpovedá ich sebazaradeniu. Sú veci, ktoré rozdeľujú vládnu koalíciu a opozíciu. Tam by tá zhoda mohla nastávať častejšie, pokiaľ by sme návrhy posudzovali predovšetkým z vecného hľadiska a nepozerali sa primárne na to, či ich predkladá opozičný poslanec alebo vláda, ale rešpektujem politickú realitu, nežijeme v ideálnom svete.

    Sú však aj veci, ktoré by nemali rozdeľovať ani pravicu a ľavicu, ani vládnu koalíciu a opozíciu, ale, naopak, mali by spájať všetky demokratické politické sily bez ohľadu na to, či sú momentálne vo vládnej koalícii alebo v opozícii. Toto je určite jeden z takých návrhov zákonov, pri ktorých by sa mala nájsť zhoda medzi demokratickou vládnou koalíciou a demokratickou opozíciou. Je to návrh, ktorého účelom je chrániť demokratický politický systém a základné práva a slobody občanov.

    Začiatkom 90. rokov, keď bol prijatý predchádzajúci zákon o politických stranách, boli požiadavky na ich demokratický charakter oveľa konkrétnejšie. Bolo to dané tým, že skúsenosť so štyrmi desaťročiami komunistickej totality bola ešte príliš čerstvá. Mladí ľudia sa možno čudujú alebo by sa čudovali, keby si ten zákon prečítali, a zistili by, že zakazuje pôsobenie politických strán v štátnych orgánoch, na pracoviskách alebo v ozbrojených silách. Sú to veci, ktoré nám sa dnes zdajú ako samozrejmé, sú to veci, ktoré nám ani neprídu, že by mohli nastať alebo byť nejakou hrozbou. V roku 2005 bol ten zákon zmenený, bol prijatý nový zákon v Národnej rade Slovenskej republiky a zdalo sa, že totalita je už iba dávna minulosť, ktorá sa nikdy nemôže vrátiť. Nie, nie je to pravda. Bolo to predčasné, bolo predčasné vypúšťať konkrétne požiadavky na demokratický charakter politických strán zo zákona. Ešte nie sme tak ďaleko od totalitnej minulosti, ešte nie sme a možno nikdy nebudeme za vodou z hľadiska demokratického politického systému a z hľadiska hrozieb, ktoré predstavujú extrémistické politické sily a sily, ktoré sa usilujú nastoliť totalitný režim. Máme sa o tom možnosť presvedčiť ako na Slovensku, tak aj inde v demokratickom svete.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona bol aj jeden aktualizačný moment. A tým bol zámer fašistickej parlamentnej slovenskej strany, použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu na financovanie a budovanie domobrany. Ozbrojený charakter politických strán a ich ozbrojené zložky alebo akékoľvek ozbrojené skupiny, útvary financované politickými stranami a spojené s politickými stranami sú v demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné. A je už úplne absurdné, aby na niečo takéto boli používané prostriedky, ktoré politické strany dostávajú zo štátneho rozpočtu. Je to niečo také, ako keby z nemeckého štátneho rozpočtu bola financovaná SS alebo SA, alebo ako keby zo štátneho rozpočtu demokratickej Československej republiky mali byť financované ľudové milície, ktoré vo februári ’48 pomáhali demokratický systém v tejto krajine zlikvidovať a aj ho na štyri desaťročia zlikvidovali.

    Posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že pokiaľ ide o charakter a požiadavky, ktoré kladieme alebo navrhujeme klásť na demokratický charakter politickej strany, tak v zásade vychádzame z tej úpravy, ktorá bola obsiahnutá v zákone o politických stranách, ktorý bol schválený v roku 1991. Dopĺňame tam však jedno ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. e). To ustanovenie zakazuje strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť. Toto ustanovenie je inšpirované pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, ktorý pri prerokovaní návrhu zákona navrhol, aby boli zakázané aj strany, ktoré hlásajú národnostnú, rasovú a náboženskú neznášanlivosť. V upravenej podobe, ktorá viac zodpovedá ustanoveniu, ktoré sa nachádza aj v Trestnom zákone, sme prebrali do nášho návrhu tento zákaz alebo toto vymedzenie aj my a myslím, že by bolo symbolické prijať zmenu zákona o politických stranách zahrnutím požiadavky, s ktorou na začiatku demokratického vývoja aj Slovenska, ešte vtedy v rámci Československa, prišiel neskorší prvý demokraticky zvolený prezident demokratickej Slovenskej republiky Michal Kováč. Takže ešte raz vás žiadam o podporu a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili, že tak urobia, aj tým, ktorí sa tak nevyjadrili a naozaj tak urobia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Dostála jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem pekne, milý Ondrej, za túto mne doteraz neznámu historickú reminiscenciu o vklade Michala Kováča do takejto zákonnej normy.

    Pravdou je a to si doložil na príkladoch a to dokladá Európa i svet neustále, na všeobecné sklamanie, a to nehovorím veľmi s radosťou, ale ironicky, nenastal koniec dejín, ktorý bol prorokovaný po páde komunistickej totality a ceste slobodného sveta k svetlým zajtrajškom. Koniec dejín nenastal a napriek všetkému, stále platí "historia est magistra vitae". A je to skutočne učiteľka života, lebo keď sa napr. zamyslíme nad dnes už zmieneným Nemeckom, tak v predvolebných zápasoch, ktoré skončili nakoniec definitívne nástupom fašizmu, sa na svojich volebných zhromaždeniach mlátili a zabíjali dve politické strany zo širšej škály vtedajších nemeckých strán. A to bola NSDAP, ktoré mala vtedy k dispozícii svoje jednotky zvané "Schutzabteilung", teda SA (pozn. red.: správne má byť buď "Sturmabteilung" (SA), resp. "Schutzstaffel"(SS)), a potom to boli komunisti. Tieto dve totalitné strany sa masakrovali na uliciach, v politických stretnutiach a podobne. Vtedy by to možno vyzeralo, že tá jedna strana je tá lepšia, druhá je tá horšia, ale už to vtedy prehovorilo o ich podstate, pretože volebné zápasy ostatných strán a iných krajín, predstava, že by sa niekde masakrovali konzervatívci s labouristami alebo súčasní nemeckí sociálni demokrati s prívržencami CDU/CSU, je iste nepredstaviteľná.

    Preto niet dôvodu, aby existovali bojové jednotky, ktoré sú pod velením akejkoľvek politickej strany.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec nebude reagovať na faktickú poznámku. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem.

    Vzhľadom na uvedené prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem krátku prestávku a o 17.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Hlasovanie, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, poprosím vás o zaujatie miesta.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Najskôr budeme hlasovať o 60 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Mihála, Kiššovej, Matoviča a Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon práce (tlač 99).

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Petru Krištúfkovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 99.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k tomuto programu vystúpil pán poslanec Mihál.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Danko, Andrej, predseda NR SR

    Ďakujem.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 131 poslancov, za 33, proti 54, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady (tlač 42).

    Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomné podané predsedovi Národnej rady do 19. apríla 2016.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 130, za 80, proti 1, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh v podobne uznesenia schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o bode 61 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Beblavého, Macháčkovej a Petrík na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti (tlač 100).

    Spravodajcom je člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanec Martin Poliačik. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 100.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, podľa § 73 ods. 3 písm. c) hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 23, proti 31, zdržalo sa 67, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslanca Martina Kotlebu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach (tlač 101), bod 62 schváleného programu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 101.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 132 poslancov, za 53, proti 5, zdržalo sa 74.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme teda pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Opäť vás prosím, pán poslanec Kotleba, aby ste uviedli hlasovanie o bode 63 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 103).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 103.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave opäť nikto nevystúpil. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 54, proti 6, zdržalo sa 72.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 64 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií (tlač 104).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby hlasovanie uviedol.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 104.)

  • Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny iný návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 132 poslancov, za 54, proti 15, zdržalo sa 63.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, a teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách (tlač 106), bod 65 schváleného programu.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyňu Renátu Kaščákovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 106.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci: pán Gál, pani Grausová, pán Osuský a pán Dostál.

    Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že sme uzniesli v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ďakujem. Prítomných 131 poslancov, za 121, proti 1, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili, a teda tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Program 4. schôdze Národnej rady sme vyčerpali.

  • Reakcie z pléna.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Teda pani spravodajkyňa vystúpila, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 127, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Program 4. schôdze Národnej rady...

    Poprosím ešte procedurálny návrh, pani poslankyňa Bašistová Alena.

  • Vážení členovia výboru pre sociálne veci, vzhľadom na priebeh rokovania Národnej rady presúvam termín pokračovania rokovania výboru pre sociálne veci, ktorý bol plánovaný na zajtra o 8.00 hod. na nový termín, a to 9. júna, kde budú zaradené i ďalšie gestorské body nášho výboru. Pozvánka vám bude doručená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Erika Jurínyová...

  • Reakcie z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Ten Glváč je nákazlivý, prepáčte.

    Poprosím o pani, zapnite pani poslankyne Jurinovej Erike.

  • Ďakujem pekne. Rada by som oznámila členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zasadanie výboru sa bude konať hneď po skončení schôdze v miestnosti č. 32. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem.

    Program 4. schôdze Národnej rady sme vyčerpali. Ďakujem za účasť a vyhlasujem 4. schôdzu za skončenú.

    Ďalšia schôdza Národnej rady Slovenskej republiky podľa harmonogramu sa bude konať od 14. júna 2016.

    Ďakujem a prajem šťastnú cestu domov.

  • Rokovanie 4. schôdze NR SR sa skončilo o 17.15 hodine.